trovo a okolie

Nielen turistick sprievodca okolm

Zoltn Willant
Ing. Jozef Slabk, CSc.
2013

Poakovanie...
U niekoko desaro je trovo a jeho irie okolie eldordom turistov. Prichdzaj
hlavne z iech a Slovenska, ale aj z inch exotickch krajn z celho sveta s cieom
odpova, obdivova kultru, prrodu, alebo len tak relaxova. Lkaj ich termlne
vody, prroda, pohostinnos tunajch obyvateov, dvetiscron dejiny, alebo len
okzujci pohad na majesttnu baziliku. N kraj je zko spt s histriou Rmskej
re a neskr Uhorska. Stroia sme ako nrod s rznou kultrou a jazykom ili v jednej
krajine, a km ns tvav politick vrtochy 18. a 19. storoia nerozdelili, ba dokonca aj
niekedy potvali proti sebe. Rozdeuje ns jazyk, no nie kultra. Rozdeuje ns sce
Dunaj, postavil sme vak most.
Tak ako bol v roku 2001 postaven n most cez Dunaj a tto majesttnu hranicu sme
zdolali, tak aj tto kniha by mala by mostom vedcim na druh breh, ale nielen tam...
Krs a histrie je aj tu nadosta. Pozna, vidie a zai, to o by sa bez znalost a jazyka
nho junho suseda nedalo, spozna tunajie chvatn pamiatky. U niekoko
desaro nebola vydan kniha o trove a jeho okol .Od poslednej publikcie v roku
1968 sa toho vea zmenilo. Vaka internetu vieme komunikova s odbornkmi,
nahliadnu do archvov, ta 100-500 ron knihy. Padol diktt jednej ideolgie, ktor
nm prikazoval, o om je alebo nie je sprvne psa. Preto som sa rozhodol zroi v
tejto knihe svoje vlastn vedomosti o okol, ale taktie som vyuil monos erpa zo
sveta informci a v neposlednom rade uverejni aj archvne poznatky mojich
dlhoronch priateov. Za vznik tohto diela by som chcel v prvom rade poakova
poslancovi mestskho zastupitestva Ing. Jozefovi Slabkovi, CSc. K jej vzniku vo vekej
miere prispeli moji priatelia: Viola Bence (Villy) z Ostrihomu, Daniel Horvth, Daniela
Pivovarov, Tom Jenei a ete mnoh al. Trpezlivo mi pomhali moja dcra s
manelkou, ktor niekoko tdov trpeli mj rozloen archv s dokumentmi a
fotografiami, ktor som za desaroia nazhromadil.

S poakovanm Zoltn Willant.

OBSAH
Poakovanie ...
Poiatky histrie trova a Ostrihomu...
Prchod Maarov....
Obdobie mocenskch bojov...
Rozmach a pd Ostrihomu...
Osmansk okupcia. ...
Pd osmanskej re a vyhnanie Turkov...
Obdobie kuruckch povstan...
Mesto v 18. a 19. storo - tradcie trovskch jarmokov ...
19. storoie a revolun roky 1848 - 1849 ...
Ke je pnom voda....
Vek uhlia pary a elektriny...
Obdobie 1914 - 1918 Prv svetov vojna ...
Povojnov obdobie ...
Budovatesk ra komunizmu a nov tiscroie...
Obdobie reformy...
Pouit literatra...

2
5
16
19
20
21
31
35
44
46
48
50
54
65
66
69
74

Poiatky histrie trova a Ostrihomu

trovo je najjunejm mestom Slovenskej republiky. Jeho dejiny s zko spt
s histriou uhorskho krovskho mesta Ostrihom. U aj prehistorick nrody
vyuvali jeho priazniv klmu a polohu. Na zklade svedectva
archeologickch nlezov mono predpoklada, e jeho zemie bolo od strednej
doby kamennej sstavne obvan.
Prv stopy neolitickch usadlost z 5. tiscroia p.n.l. sa nali na zem dnenej
tovrne Kappa Smurfit (JCP .p.) 1965-67. Poas vstavby tovrne bola
objaven rozahl dedina ktorej osadnci patrili k eliezovskej skupine
linernej keramiky. Budovali rozahl osady s vekmi kolovmi domami. Boli
tu objaven pozostatky asi 31 neolitickch domov. Najdlh mal 30 metrov
a najkrat 9 m. V jednom dome ilo 2-5 rodn. Rozprostierala sa na vysokej
terase dunajskho brehu, v bezprostrednej blzkosti arelu celulzky. Lokalita je
dodnes jednm z najrozsiahlejch preskmanch neolitickch sdlisk v
Karpatskej kotline. Z troch objektov na tejto polohe boli zskan aj nlezy
keramiky bolerzskej skupiny.
Neskr na zpadnom Slovensku pokrauje Lengyelsk kultra. Zaali sa
pouva masvne meden nstroje sekery, sekeromlaty a dlta. Nlezisk tejto
skupiny sa sstreuj na okraji Podunajskej pahorkatiny. Nlezy boli objaven
vo Svodne v roku 1971-73 Celkovo tu bolo preskmanch 161 hrobov
lengyelskej kultry. Na zklade keramickch nlezov a stratigrafie bolo mon
na sdlisku s dokzanou rozlohou 12 ha identifikova tyri stavebn horizonty,
spadajce vetky do I. stupa lengyelskej kultry. Buduj kruhov osady
opevnen palisdami so tyrmi brnami a irokmi priekopami.
3500-3000 p.n.l., sa v dolnom toku Hrona a Dunaja usduje Bdensk kultra
pastierov a chovateov remeselnkov, ronkov, obchodnkov. Zana vmenn
obchod, zdokonauje sa obrbanie pdy vyuitm anej sily zvierat,
zavedenm jarma a oradla. Nlezy potvrdzuj ich schopnosti opracova me
na vyspelej rovni. Budovali sa vek osady s vekmi dvojizbovmi domami.

Posun sdiel do pahorkatinovch oblast z nin a povod riek svisel asi so

suchm podnebm v ninch a aj s objavom opracovania kovov. Nali sa tu
mee, sekery, kosky, meden ndoby ale aj jemne vypracovan perky a ihlice.
Na jar v roku 1974 v katastri obce Obid, sa nalo sedem lokalt. Z nleziska
(poloha Leskl jarok) pochdzaj nlezy neskorobronzovch a stredovekch
repov. V polohe Pod Konopnicami boli njden poetn fragmenty mladej
linernej keramiky, repy z neskorej doby bronzovej a ojedinel fragmenty
latnskej a slovanskej keramiky.
Neskr obvali priestory okolo trova, hlavne svahy Ipeskch pahorkov,
pastierske kmene. Bolo to v obdob tzv. haltatskej mohylovej kultry (Skti).
Ich lokality dokumentuj iarov hroby z archeologickch vykopvok v Bni,
Kamenne a Belej. Skti boli prslunci rznych irnskych kmeov, ktor v 8.
4. storo pred Kr. koovali od severnho iernomoria k dolnmu Dunaju. Kelti
s almi usadlkmi v katastri dnenho trova (4. stor.p.n.l.). Kelti boli prv
historicky doloen nrod na zem Slovenska. Z nzvov keltskch kmeov s
znme len niektor. V Poipl ili Osovia (asto povaovan za Ilrov), v
echch, na Morave, zpadnom Slovensku a v severozpadnom Maarsku ili
Bojovia. Udrali sa tu i napriek silnej imigrcii germnskych Kvdov. Stopy o
ich pobyte sa datuj od 1. storoia nho letopotu. Kvdi sa usdlili v tchto
koninch v 1. storo pred nam letopotom. Ich lokalita sa tiahla celm
strednm Podunajskom. V 1. storo pred Kr. sdlili pri Labe, asi v polovici 1.
storoia pred Kr. sa spolu s Markomanmi presdlili na vchod, priom
Markomani osdlili predovetkm echy a Moravu, Kvdi zpadn Slovensko.
Kvdi pri svojom prchode vytlaili as keltskho obyvatestva (Bojov), as
kmeov si podmanili (Kotni na strednom Slovensku). Najstarie sprvy o
Kvdoch na zem Slovenska uvdzaj aj ich kra (lat. rex) Vannia z Tudrovho
rodu, ktor celch tridsa rokov vldol Kvdom na zpadnom Slovensku.
Vytvoril prv ttny tvar na Slovensku - Vanniovo krovstvo (lat. regnum
Vannianum). Po tridsaronej vlde sa proti nemu vzbrili vlastn synovci Sido
a Vangio, a hoci mal Vannius silnch spojencov v sarmatskch Jazygoch, utrpel
porku a musel ujs na rmske zemie, kde zskal azyl.

Kvdi a Markomani boli jednmi z hlavnch kmeov, ktor sa zastnili na

markomanskch vojnch (165 - 180, prp. 182), neskr aj na alch bojoch proti
Rmskej ri. Rozmach re Kvdov na prelome letopotu naruila expanzia
Rimanov.
Poda starovekch zznamov z Tusculy sa uvdza, e rmsky vojvodca
Vinitius bol prv, ktor so svojimi lgiami prekroil rieku Dunaj u Brigetia
(rmsky tbor na maarskej strane pri Komrne). Na hradnom kopci Ostrihomu
(Vrhegy), ktor sa vynma nad pravekm dunajskm brodom, oproti stiu
Hrona, vzniklo najprv neskorolatnskom obdob (1. storoie pred n. l.)
opevnen sdlisko - oppidum, ktor bolo centrlnym sdliskom poetnho
keltskho obyvatestva ijceho na zem dnenho mesta. Neskr, v druhej
polovici 1. storoia nho letopotu, za vldy Flaviovcov tu bol vybudovan
drevozemn rmsky tbor Solva, prestavan zaiatkom 2. storoia z kamea.
Tbor zanikol v 30. rokoch 5. storoia. Posdku Solvy tvorila v 1. storo rmska
kohorta - cohors I Augusta Ituraeorum, resp. cohors III Brittonum.
Kamenn kastel bol vybudovan alou kohortou - cohors I Ulpia
Pannoniorum, ktor tu zotrvala od zaiatku 2. storoia a do 70. rokov 3.
storoia. Poas bojov s Markomanmi a Kvdmi boli prevelen jednotky zo
zpadnch provinci do Pannie.
Za vldy cisra Hadriana v tbore sdlila zdvojen kombinovan jednotka
Cohors milliaria equitata. V tbore sdlili dve peie jednotky. Od konca 3.
storoia boli v Solve umiestnen jazdeck jednotky - equites Mauri a v 4. storo
cuneus equitum scutariorum (pecializovan jazdeck jednotky). Z keltskho
oppida a rmskeho kastela sa v dsledku vstavby stredovekho krovskho
palca zachovali iba menie asti.
Rmske lgie z tbora Solva (Ostrihom) prekroili Dunaj a v priestoroch
dnenho trova vybudovali meniu pevnos, "ANAVUM" (alebo Anabum).

Poda eskch historikov prof. Ondroucha a prof. Eisnera tto vojensk

pevnos stla na mieste, kde teraz stoj rm. kat. kostol. Mala pdorys
tvoruholnka 20 X 20 metrov so zaoblenmi hranami.
Poda rozsahu patrila medzi stredne vek hradisk. Najprv bola vybudovan z
drevench brvien a v 2. storo prestavan z plench tehl. Pomocn strne
vee s rozmermi 10 x 10 metrov boli v enkove, Chabe a Lelej. Na pravom
brehu Dunaja to boli vee v Lepence a Viergde.
V Ostrihome je v expozcii umiestnen nhrobn kame SOLVY dcry
princepsa ilrskych Azalov, domorodho kmea ijceho v tejto oblasti.
Preklad textu vo forme veru na nhrobnom kameni od autorky Katy SzentGly (1916-2000)

naa bola,
a ako sme ju bili
Jej mal noika,
na lkach beala
aleko utiekla
s smevom v srdci
brala si sebou
vetky nae veselosti
Oblasti Podunajska a Pohronia sa stali znmymi poas vojenskch aen Marca
Aurlia. Avak prv psomn zmienka o naom meste pochdza z roku 172. V
tomto roku sa tu niekde pri stoku Hrona a Dunaja odohrala vznamn bitka
Rimanov s Markomanmi. Stala sa tu udalos takzvanho daovho zzraku.
Tto udalos sa zapsala spolu s naim miestom do rmskych dejn a tie si na
u nrokovalo aj nastupujce kresanstvo.

Ke osud Rimanov leal v priebehu bitky na miske vh, bosk moc ich
zachrnila najneoakvanejm spsobom. Bitka sa odohrala 11. jna 172. 11.
jna. Germni a Kvdi boli v poetnej prevahe. ikovnm manvrovanm sa im
podarilo Rimanov dosta na miesto, kde ich mohli obki.
Bitku saovala aj vek horava uprostred leta a zemie, kde sa dostali do
pasce, bolo plne bez vody. Kvdi si uvedomovali svoju prevahu. Rimania
statone bojovali so svojimi zomknutmi ttmi. Zrazu barbari prestali bojova.
akali na nsledky tepla a smdu, ktor psobili na Rimanov. Pomocou
obkenia a v selnej prevahe sa im Kvdi s vysunutmi strami v kritickch
prienikovch sekoch snaili zabrni v prstupe k akmukovek zdroju vody.
Rimania boli preto v hroznej situcii. Od navy, rn, slnenej pavy a smdu
nemohli bojova ani ustpi a len stli v koch na svojich pozcich na zemi
rozplenej teplom.
Kvdi ich obkil spsobom, ktor bol pre nich najvhodnej. Odrazu sa
poas bitky prihnala brka a lgia sa dostala k vode. Medzi Kvdov udreli
blesky, v tbore zaalo horie a padali na nich krpy. Rimania zvazili . Kr
Kvdov iadal mier. Zajatcov musel prepusti a ulpen dobytok vrti. Jeho
vojaci nesmeli navtevova pohranin mest a podporova Markomanov vo
vojne proti Rimanom. Poda povesti bol egyptsk kzelnk Harnuphis
spolonkom Marcusa a prostrednctvom bostiev a rznych kziel, ale najm
za pomoci Merkra, boha oblohy, privolal d. Poda inej legendy pomohli
modlitby legionrov, ktor boli takmer vlune kresania.
Tto udalos poznme z dobovch spisov a zachovala sa aj na pamtnom stpe,
ktor stoj dodnes v Rme. Stp bol postaven v 2. storo a zachytva udalosti z
Germnskych vojen. Medzi inmi zobrazuje aj udalos daovho zzraku,
rozhodujcu bitku Rma a Germnov. Na udalos daovho zzraku si
nrokovalo Rmske radn nboenstvo a aj po om nastupujce kresanstvo.
Poda nich boli v lgii v prevahe kresania a ich modlitby privolali brku. Aj
sm cisr pripisoval vazstvo boskej pomoci.

Okamite vzniklo niekoko povest o prine zzraku. Poda Cassia Dia (164235), grckeho historika, ktor asi 40 rokov po udalosti napsal: Bol egyptskm
kzelnkom, ktor svojim zzrakom pomohol Rimanom.
(Rmska histria, 72 = 71,8 - 10) Na druhej strane, jeho sasnk Tertullian,
kresansk autor tvrdil, e to bola modlitba kresanskch vojakov, ktor
privodila zzrak. almi svedectvami tejto udalosti s mince a tematick relif
na obelisku Marca Aurelia. Marcus bol z tejto udalosti naplnen asom a
nielene kresanov vyznamenal na zklade radnho vnosu, ale lgie tie
nazval hromovmi lgiami" (Legio XII Fulminata, alebo aj Legio
Fulminatrix).
Rmska Histria od Cassia Dia je iastone straten, zachovali sa vak z nej
vpisky poda byzantskho autora Xiphilinusa. Cituje sa v nich uveden Diovo
dielo. Xiphilinus (1064-1075) v nich vak Dia obviuje z podvodu.
estn titul fulminty ("hromov" alebo "bleskov") bolo v skutonosti
pouvan pred viac ako storom pred daovm zzrakom.(Xiphilinus
diatribe against Dio misses all foundation)
Dio pokrauje v opise udalosti:
ke d lial, vetci najprv otoili svoje hlavy smerom nahor a snaili sa
dosta vodu do svojich st. Potom niektor z nich drali svoje tty a niektor
svoje helmy v snahe zachyti ju do nich, a pritom nenaberali len pre seba, ale
dali napi aj svojim koom. A ke sa barbari na nich vrhli, oni naraz pili aj
bojovali a niektor ranen vlastne prehtali krv, ktor tiekla do ich prlb spolu s
vodou.
Existuj pochybnosti, i bolo naozaj pitie vody podstatou spechu, ke
Rimania utili ete alie straty od nepriatea na zaiatku bitky. i nemalo
skr zniujci psychologick efekt siln krupobitie a blesky a poet padlch v
radoch nepriatea. Presn miesto bojov nepoznme.

10

Udalos si vak zasli pozornos, kee jej astnkom bol vznamn lovek
na naom zem. A takisto aj preto, lebo v katastri obce Mula sa nali dva
vojensk tbory z rmskych ias. Tieto tbory sa samozrejme nemu dva do
svisu so zzrakom, ale oboje predstavuj vznamn historick fakty. Tu
niekde na zem Kvdov, pri st Hrona, sa zrodilo najkrajie dielo cisra
filozofa: prv kniha s nzvom Hovory k sebe (Ta eis heauton).
Vskum v roku 1984 bol vyvolan, zemnmi prcami v svislosti s vstavbou
silnej jamy M trovo na hospodrstve Obidsk pusta Pri tomto
zchrannom vskume sa preskmalo aj dev objektov zo starej doby rmskej,
z ktorch osem predstavovalo jednoduch sdliskov jamy s okruhlm stim. K
obytnm objektom patr aj chata s kolovou kontrukciou. Sdlisko je predbene
datovan do 2. stor. n. l. Novie vskumy spresnili tieto daje, take v
sasnosti meme poveda, e najstarmi objektmi z germnskej osady s
chaty, ktor s dobre datovan terrou sigillatou z Lezoux a zanikaj v obdob
okolo markomanskch vojen. V rmci dosia skmanch germnskych osd
leiacich v blzkosti severopannskeho limitu mimoriadne vznamn
postavenie m osada v trove, v polohe Vojensk cviisko. Celkove bolo
odkrytch 66 sdliskovch objektov z doby rmskej a obdobia sahovania
nrodov. Z toho 12 cht a 44 jamovch objektov. Lokalita sa nachdza severne
od dnenho trova a je situovan na avom brehu Dunaju, juhozpadne od
strategicky dleitho stoku Hrona s Dunajom, cca 4-5 km od antickej Solvy.
Priestor
germnskej
osady
bol
znane
naruen
avarsko-slovanskm pohrebiskom a vojenskmi cvinmi zkopmi. To vemi
komplikovalo nlezov situciu a miestami dochdzalo k viacnsobnmu
porueniu objektov.
V zime roku 1955 zaregistroval ternny pracovnk L. Kek (A SAV) v
profile hliniska tehelne GBELCE dva rozruen kostrov hroby. Pri
nasledovnej obhliadke nleziska boli vak u odstrnen, take o ich kultrnom
a asovom uren nie s bliie informcie. Na jar roku 1956, kedy dolo v
tehelni k rozreniu vroby a k rozsiahlejej abe hliny.

11

Miestny obyvate A. itva nazbieral repy kanelovanej keramiky, nedohoren

udsk kosti a drobn zliatky skla a bronzu z rozruench hrobov z doby
rmskej. Na jeho podnet urobili . Kraskovsk a M. Pichlerov (SNM) na
lokalite povrchov zber. Zskali znan mnostvo keramickch repov,
preplench udskch kost, drobnch bronzovch a eleznch zlomkov i
zliatkov skla (nlezy pod psmenom B). Usdili, e pri odstraovan ornice pri
abe sprae dolo k znieniu pohrebiska a vskyt neporuench hrobov z doby
rmskej nepovaovali za prli pravdepodobn.
Dunaj slil 416 rokov ako pohranin rieka Rmskej re. Vznam miesta
umocovala aj skutonos, e vaka odlinm teplejm klimatickm
pomerom, takzvanmu rmskemu optimu, tu bol brod cez Dunaj do severnch
provinci re.
V prvom storo p. n. l. Karpatsk kotlinu ovldlo suchie a teplejie poasie,
podobn tomu, ak dnes panuje v severnom Taliansku. Dkazom s zhusten
letokruhy pozostatkov dubov, nlezy stredomorskch rastln, ako s figy,
marhule, broskyne, slivky a hruky, preukzan pestovanie hrozna na
vysokch kordnoch. Dkazom suchej klmy je aj mnoho nlezov Limesu pod
hladinou Dunaja. Jednm z mnohch prkladov je poloha mesta Contra
Aquincum. Prv nlezy sa nali v roku 1898 poas vstavby Albetinho mosta v
Budapeti, pri brehu Dunaja poas hbkovch prc. Toto klimatick optimum
nm me da aj odpove na architektonick konzervativizmus Rimanov.
Preo stavali rovnak vily v Pannii ako v teplom Taliansku alebo Hispnii?
Tieto vily s peristiliom vystriedali v neskorej dobe u uzavret domy. Prinou
mohla by zmena klmy na konci 3. storoia.
Tieto fakty mu potvrdi aj Pamte Marca Aurlia, v ktorch pe v rokoch 175
a 179 o rmskych bojovch spechoch, ale aj o bojovch trapch v ase
vekch horav, ke medzi vojakmi zrili epidmie a mnoho vojakov
zahynulo.

12

V statiach svojich Pamt sa zmieuje aj o tom, e ako pohan poiadal svojich

vojakov, ktor u boli kresania, aby vzvali boha na odvrtenie trap, ktor ich
postihli.
Toto obdobie sucha, ktor, okrem Karpatskej kotliny, postihlo hlavne vntorn
ziu, vyvrcholilo v 4. storo n. l. zemie zie sa v dsledku astch obdob
sucha vyudnilo. Doasne zaniklo aj obchodovanie na Hodvbnej ceste. Viacer
vedci zastvaj nzor, e tto klimatick zmena je prinou sahovania
nrodov. Pastieri ijci na tomto zem nasledovali svoje stda, ktor
postupne tiahli za potravou na zpad.
Na pravom brehu (dnes v Maarsku) sa zachovali mnoh pamiatky Rimanov.
Rimania tu svoje tbory opaj a v 5. storo. Boli to hlavne politick
dvody, ale najnovie vskumy potvrdzuj, e k odchodu Rimanov prispeli aj
klimatick zmeny v Karpatskej kotline.
Dejiny trova s spt s dejinami Ostrihomu, dosia sa ale pri vykopvkach
nepodarilo njs pamiatky Rimanov priamo v trove. V Ostrihome sa vak
nali bohat nlezy rmskych minc, zbran a inch vojenskch predmetov,
ktor s vystaven na przem hradnho mzea. V areli mzea sa nachdza
iv archeologick expozcia prezentujca obdobie od stredoveku a po
najstarie asy. Ide o vykopvky na mieste, nad ktormi je sklenen podlaha so
situanm plnom jednotlivch nlezov.
V polovici 5. stor. prenikali do strednho Podunajska a Pannie Hni, ktor
zniili pohranin oblas - podunajsk limes romanus. Vrcholn obdobie
Hnskej re je spojen s Atilom 445-453 n. l. V roku 453 Atila zomrel a jeho ra
sa rozpadla.
V 6. storo kraj osdlili slovansko-avarsk kmene. Avari boli bojovnmi
kmemi, zatia o Slovania mali skr sklony i usdlenm
ponohospodrskym ivotom. Poas vbojov proti Frankom sa vzjomne
podporovali. Slovania zabezpeovali potraviny pre armdu Avarov.

13

Slovansko-avarsk osdlenie sa tiahlo popri rieke Hron, od Kozroviec cez

Tekov, Tekovsk Hrdok, Bu, Kamenn, a do trova. V obci Ba sa
zachoval mohutn systm valov a priekop z 11. - 14. storoia. Systm celkovo
tvorili tri valy s priekopami. V najvntornejej obrannej lnii stoj dodnes
rotunda z 12. storoia. Spoluitie tchto dvoch nrodov sa datuje do konca 8.
storoia.
Vznamnou pamiatkou z tohto obdobia je hradisko z 9-10. storoia v enkove,
tzv. Vilmakerte a asti
Orechov sad.
Prv
nepriama
psomn
sprva pochdza z roku 1135,
kedy tefan I. daroval in villa Chenka rodu Hont-Pzmny. Oznaenie villa
sa v latinskej terminolgii 11.-12. stor. pouva pre neopevnen sdliskov celok
s viacermi rodinami, o sved o strate funkcie opevnenia. Zemn valov
navenie bolo ete zobrazovan na prvom vojenskom mapovan z roku 17641787. Miesto enkov je historicky prepojen s obcou Ba. Obec daroval Svt
tefan Hontovmu synovi, ktor sa volal Bny. Obec dostala meno poda
vlastnka. Bol to jeden z bavorskch rodov, ktor prili na zemie Maarska s
Gizelou - manelkou tefana I. Obr. rekontrukcia hradu Istvn Horvth.
Prv nlezy boli objaven u v 30. rokoch minulho storoia. Menie mapovanie
sa robilo v roku 1953, ale systematick archeologick prce zaala Slovensk
akadmia vied a v roku 1980. Motvom prce bola vstavba vodnho diela
Gabkovo - Nagymaros a obava zo strt v dsledku zatopenia tohto cennho
nleziska.
Vhodn polohu miesta si vimli u v minulosti. Hradisko sa rozprestiera v
nadmorskej vke 110-111 metrov. Z okolitho ternu lunch lesov vynieva o
tri metre. Rozloha plochy vku je pribline 12 000 m2. Poas archeologickch
prc bolo objavench 271 rozlinch objektov a 106 hrobov z ias
Vekomoravskej re.

14

Ilo ale o polykultrnu lokalitu, na ktorej boli doteraz zisten kultry s mladou
linernou keramikou, eliezovskej skupiny, badenskej kultry, skupiny Kosihyaka. Nali sa nlezy z prelomu starej a strednej doby bronzovej, vekerzugskej
kultry, doby latnskej a obdobia vasnho stredoveku - 9. a 12. storoia. Ide o
jednu z mla vrazne vyvench polh priamo na brehu Dunaja, medzi
trovom a Komrnom. Samotn hrad plnil strnu a vojensk funkciu.
enkovsk osdlenie meme da do svisu s budovanm zemnho
zjednocovania Nitrianskeho knieatstva. Po dosiahnut vznamnho
hraninho predelu, akm je Dunaj, v danom priestore mono oakva
zaloenie sdliska s militantnm poslanm jeho obyvatestva.
Lokalita Vilmakert bola pvodne z troch strn ohraden valom. Jej sasn
rozloha je 2,8 ha. Pvodn rozlohu nepoznme, lebo erziou Dunaja bola
znan as naruen. Val je najlepie zachovan zo severovchodnej strany. Tu
dosahuje oproti vntornmu arelu prevenie dva a tri metre. Pohrebn
zvyky s rozptlenm spsobom pochovvania v rmci sdliskovho arelu a
vskytom kostier v zsobnch jamch s typick najm pre prostredie
pohanskch nrodov. Dkazy akhokovek druhu o vplyve novej kresanskej
ideolgie zatia chbaj. Nie je nhodn, e tento arel s mierne zvlnenm
povrchom bol vo vasnom stredoveku obohnan intencionlne navenm
valom a predsunutou priekopou. Jeho zalomen lnia ohraniila plochu 2,79 ha.
V rmci neho sa v rokoch 19801990, 1996 zdokumentovalo okrem 54 hrobov aj
404 stredovekch sdliskovch objektov.

15

Prchod Maarov.
V 10. storo zana obdobie sahovania nrodov a prchod maarskch
kmeov z zie. Medzi prvmi miestami, kde sa usdli vekokniea Gejza, je
bval Rmska pevnos v dnenom Viegrde na kopci Sibrik. Obr. obvodov
mry pevnosti Sibrik vo Visegrde.
Gejza zaklad krovsk mesto Ostrihom v roku 972 na severo-junej
kriovatke vojnovch ciest, na pravej strane Dunaja, na mieste kde bol rmsky
tbor Solva.
Jeho syn Vajk (970-80? - 1038) je pokrsten u tu, no dodnes nevedno km.
Neskr zaklad kostol svtho Vojtecha (Ma. Adalbert) na poes svtho
Vojtecha Praskho (957-997), ktor tefana pravdepodobne birmoval a sobil
s Gizelou Bavorskou v roku 996. 1. janura 1001 bol tefan korunovan za
kra. Na Vek Noc roku 1001 tefan zaklad Ostrihomsk arcibiskupstvo.
Obr. signatra Sv. tefana.
V nzve dominanty Ostrihomu je dodnes zachovan
spomienka na tieto udalosti. Jej nzov je Arcibiskupsk
katedrla svtho Vojtecha. Od tohto momentu je trovo,
v tom ase nazvan Kakath historicky spt s Ostrihomom. Sli ako rybrska
osada a brod cez Dunaj. Poda zachovanch listn pltnci v desiatich domoch
musia sli biskupovi. Prv psomn zmienka vydan Gejzom I. je v listine
optstva z Hronskho Beadiku.

16

V roku 1075 daruje kltoru desa domov, pltnkov a tri popluia pdy
v chotri Kakathu. Prievozncke mto daruje Gejza II. v roku 1157 ostrihomskej
kapitule. alm darom Ondreja II. v roku 1215 je prstavn mto. Zachovala sa
listina podpsan v Kakathe Ladislavom IV. z roku 1274. Ppesk spis
desiatkov spomna Kakath ako miesto s farnosou u v roku 1332. Zoborsk
konvent tu vlastnil pozemky, ktor im ale zabral ostrihomsk arcibiskup. Z
roku 1312 sa zachovala listina tkajca sa tohto sporu.. V spore boli ich
poiadavky zamietnut v prospech arcibiskupa. Albrecht II. v roku 1439
potvrdil prva zisku z kakathskho prievozu pre ostrihomsk kapitulu. Pred
tureckou okupciou bolo v roku 1496 v meste 46 domov. Ete v roku 1532.
Sa spomna Kakath ako majetok arcibiskupa. V roku 1543 miesto zanik a a do
roku 1696 sa nikde nespomna.
(Popluie bola mern jednotka stredoveku. Bola to rozloha, ktor sa dala zora
za jeden de s jednm pluhom.)
Mesto Ostrihom navtvli poas histrie viacer cisri, o. i. Fridrich Barbarossa
(1189), Konrd III. (1147), udovt VII. (1147), Frantiek Jozef (1886), japonsk
cisr Akihito (2002).
Prve cisr Fridrich Barbarossa bol privtan na avom brehu Dunaja. V chotri
Kakathu ho privtal Belo III. s manelkou Margitou, ktor ho tu obdarovala
rozmernm ndhernm stanom. Zastavil sa tu s vojenskou vpravou poas
cesty do Svtej zeme.
Kronikri, ktor o tomto stretnut referovali, u vtedy nazvaj Ostrihom
Ungarorum metropolis, alebo metropolis prima Ungariae. Hrad nad Dunajom,
ako ho vidme dnes, mal u rovnak podobu v ase nvtevy prvho cisra.
Najskoria stavba aj s celm nvrm sa stala obeou poiaru v roku 1180. Poda
zachovanej listiny kra Imricha I. z roku 1189 ete stle pracuj na prestavbe
hradu.

17

Tatri poas vpdu v roku 1242 zniia mesto, ale hrad sa im dobi nepodar. Vo
svojej kronike o tom pe majster Rogrius:
Hrad, v ktorom upan panielsky Simeon je, s
mnohmi lukostrelcami, dobi sa im ho
nepodarilo, hrdinsky brnili ho.
Po odchode Tatrov sa zana budova na tie asy najmodernej hrad
Viergrd, kee sa potalo s optovnm tokom z vchodu. V roku 1249
oakvajc tok Tatrov, ete raz nasahuj obanov mesta do hradu.

Poslednm panovnkom Ostrihomskho palca bol Belo IV., ktor v roku 1256
palc definitvne daroval ostrihomskmu arcibiskupovi. Obr. dnen hrad
v Ostrihome.
Tatri sa prehnali uhorskm ttom. Pustoili a plienili, o im prilo do cesty.
Po ich odchode sa zaali pomery postupne konsolidova a panovnk sa vrtil do
svojej ostrihomskej rezidencie.
Po tatrskom vpde sa v rozlinch krovskch, no najm
cirkevnch listinch, zana pre osadu Kakath pouva nov nzov
PARKANY (poda maarskej vslovnosti Prkny, poda nemeckej
Barkan).

18

Nzov by sa dal preloi ako ohrada z brvien (palanka). Je pravdepodobn, e

novm nzvom pevnosti sa malo viac zvrazni brvnov opevnenie, ktor bolo
postaven okolo krovskho letohrdku.
alou okolnosou, ktor mohla ovplyvni zavedenie novho nzvu, bolo, e
ostrihomsk biskup so shlasom kra povouje prisahovanie novch
osadnkov. Medzi nimi s Kumni a pltnci a osadnci zo severnejch ast
Slovenska.
Tmto sa zdal nzov osady s obraznm pomenovanm jednoduch ako
pomerne ako vysloviten staromaarsk nzov, alebo jeho nzvy Kokkhat,
Kokathszeg, Kokasszeg.

Obdobie mocenskch bojov

Run obdobie neustlych mocenskch bojov zana rokom 1301, vymretm
rodu rpdovcov. Uhorsk trn si nrokuj viacer panovnci. V roku 1304
dobil a zniil hrad Vclav II. Tbor mal na avej strane Dunaja v chotri
Parkanu. Klenotnicu a archv vykradli - sauje si kapitula. V roku 1313 doasne
prevezme moc Karol I. Rbert z Anjou, ale hrad obsad samozvan panovnk
Mat k, ktor vldne a do svojej smrti v roku 1321. Mat poas bojov
hrad znane pokodil. Jeho oprava sa zaala a po vymenovan arcibiskupa
Csanda Telegdyho (1330 - 1349), ktor dal opravi svtyu kostola svtho
Vojtecha. Vybudoval siln vee a pevn mry ete viac posilnil. Hrad a mesto
nadobudli po tejto rekontrukcii ucelen hradby, ktor obopnali cel mesto so
tvrou Vizivros. (vodn mesto). Po smrti udovta I. Vekho z Anjou
vymrela musk vetva rodu. Trn si nrokuje igmund Luxembursk, ktor
po akch bojoch dobije najprv mesto a potom aj hrad.
Po smrti Albrechta II. (V.) Habsburskho v roku 1439, ktor zdedil trn po
igmundovi, u krajinu ohrozuj tureck hordy. achta sa rozdelila na dve
frakcie. Jedna as si iadala vldu Habsburgovcov a chcela dosadi ete
nenarodenho potomka, neskorieho Ladislava Pohrobka Habsburskho.

19

Druh as si z obavy z Turkov iadala okamit korunovciu kra. Mal nm

by Vladislav I. ktorho podporovala poetnejia achta a tie ppe. V roku
1440 ho v Budne vyhlsili za kra Uhorska. Medzitm sa narodil syn u
mtveho Albrechta II., Ladislav V. Pohrobok. Vladislav I. sa zaviazal vrti
zadlen spisk mest, chrni krajinu pred Turkami a mal sa oeni s
Albetou Luxemburskou. Dohoda bola vypracovan v Krakove 8. marca.
Medzitm sa ale 22. februra 1440 narodil syn Albety a ona sa odmietla vyda
za panovnka. Medzitm 15. marca Ladislava ako trojmesanho korunovali
korunou ukradnutou z Visegrdu. Korunovcia zodpovedala vtedajm
zvyklostiam. Bol korunovan svtou korunou, bolo to v Stolinom Belehrade
(Szkesfehrvr) a korunoval ho ostrihomsk arcibiskup. Po tejto korunovcii
mala krajina dvoch krov a oakvalo sa vypuknutie obianskej vojny.
Vazom tohto sporu bol Vladislav I. V roku 1440 obsad ostrihomsk hrad a
tm sa zana posledn a najv rozmach ostrihomskho hradu a biskupskho
palca.

Rozmach a pd Ostrihomu
Rekontrukcie zaal primas Dnes Szcsi. Na rekontrukcie pouil aj vlastn
prostriedky v hodnote 80 000 forintov. Jeho nslednkom sa stal Jnos Vitz.
Dal postavi loggie, zhrady, veu sibl, rytiersku slu, kde boli maby
vetkch krov, ale aj ich sktskych
predkov.
(perokresba
zobrazuje
arcibiskupsk palc po rekontrukcii) V
Ostrihome zaloil kninicu, pozval
vedcov a umelcov z celej Eurpy, ako
napr.
Regiomontana
znmeho
hvezdra, Mrtona Ilkusa , Georga
Peuerbacha, Piera Paola Vergeria a tie
Antonia Bonfiniho, dejepisca Mateja
Korvna, ktor vo svojich dielach vyzdvihuje vstavby Jnosa Vitza. Obr.
Socha Jnosa Vitza v parku baziliky.

20

V roku 1471 sa arcibiskup a kr Matej Korvn nedohodli ako postupova vo

vojnch proti Turkom. Vojsk kra napadli hrad a arcibiskup bol zajat. V
tomto zajat aj v roku 1472 umiera.
V ostrihomskom palci ila od roku 1490 do roku 1501 vdova Mateja Korvna
Beatrix Aragnska. almi ostrihomskmi arcibiskupmi boli Jnos Beckensloe,
Jn Aragnsky, Hippolit Estei, Tom Bakcz (v rokoch 1497 1521), Gyrgy
Szakmry a posledn v Ostrihome pred prchodom Turkov bol Lszl Szalkai
(v rokoch 1524 1526).
Urite nesmieme opomen Toma Bakcza, ktor si dal vybudova
pohrebn kaplnku, ktor sa zachovala dodnes. Tto ako jedin tureck vojsk
nepokodili. Pokodili v nej tvre sch, kee islam zakazuje zobrazova tvre
ud, a samotn stavbu pouvali ako modlitebu. Poas vstavby baziliky bola
rozobran na 1 600 kusov a premiestnen k jej zpadnej stene. Sklenen kupola,
ktor bola zboren, bola zrekontruovan.
Lszl Szalkai bol poslednm arcibiskupom. 29. augusta 1526 padol so svojim
dvojtiscovm jazdeckm vojskom v bitke proti Turkom.
Tto bitka rozhodla o alom osude Uhorska a krajina sa dostala do takmer
160-ronej osmanskej okupcie.

Osmansk okupcia
Pri inpekcii v roku 1496 pred vpdom Turkov evidovali v Parkane 46 domov.
Po bitke pri Mohi Turci plienili na celom zem junho Uhorska. Po dobit
miest a hradnch nvr si tu ponechvali strategick strne jednotky. Vina
vojska sa v zimnom obdob sahovala domov. Takto dobili v roku 1541 Budn,
po ktorom v roku 1543 nasledoval Ostrihom. Poda legendy na tento pamtn
de upozoruje osmansk tabua zamurovan v hradbch, nad hradnm
vchodom od Dunaja zo zpadnej strany. Serizne vedeck vskumy ale hovoria
nieo celkom in.

21

Plieniace tureck vojsk sa pod ostrihomskm hradom prvkrt objavili u v

roku 1526. Pri tejto prleitosti sa ete podarilo hrad ubrni. al tok
nasledoval a o 17 rokov neskr. V daovom spise z roku 1531 sa u hovor o
Parkane ako o pokodenej osade. Spis sa zmieuje o dvadsiatich domoch a
domoch pltnkov a 86 poddanskch podielnikoch. Doplujci spis z roku 1532
hovor, e parkansk majetky s aj naalej v drbe arcibiskupa.
Obliehanie Ostrihomu sa zaalo 22. jla 1543. Pod hradom sa utborili tureck
vojaci. Hrad brnila asi 2 000 lenn peia posdka, medzi nimi boli Nemci,
Taliani a panieli. 24. jla obkili hrad a o dva dni neskr dorazila posila v
pote 45 000 vojakov. Vetky cesty nevedeli uzavrie, a preto hrad ete stihli
zsobi potravinami a privies 200 volov. Ostreovanie hradu zaalo 31. jla z
vrchu Svtho Toma, ktor bol ovea vy ako hradn vrch. Turci chceli
vyui tto taktick vhodu, obrtila sa vak proti nim. Kvli nedostatku
miesta a strmmu svahu sa im pri ostreovan prevrtili a skotali del. Zo
svojich dolnch pozci zaali ostreova takzvan Budnsku brnu. Tto sa
zanedlho zrtila a zabila niekoko stoviek vojakov z vlastnch radov. Hrad
ostreovali nepretrite a do 5 augusta. Poda tvrden dochovanch kronk na
hrad vystrieali vye 10 000 delovch gul. Cez popraskan hradby zaala toi
pechota. Obrancovia ale vyuili svoje dlh kopije a nepriateov spene
odrali. Hradby sce popraskali, ale zke praskliny nedovoovali tok v
irokom ku, preto Turci nemohli vyui svoju ovea poetnejiu prevahu.
Podarilo sa im ale prenikn do dolnej asti vodnho mesta (Vizivros). Poas
obliehania ulo viacero obrancov, medzi nimi bol aj ist taliansky delostrelec.
Na jeho radu zaali z Primasovho ostrova ostreova veu s vodnm
mechanizmom, ktor strili panielski oldnieri.
Prv psomn zmienka o ostreovanej vei Veprech je z roku 1239. Veu
postavili nad 26 st. prame, ktor pohal mlyn a zabezpeoval pitn vodu pre
cel hrad.

22

Na mieste mlynu bola neskr postaven bata a doln mestsk hradn mr,
preto ju asi nazvali mlynskou batou.
V rokoch 1470 - 1683 poas 210 rokov v tejto bate fungoval ostrihomsk
zzran vodn stroj (rota machina aquatica tympanum, po turecky arkhima). Poda vierohodnch popisov erpal vodu do renesannho palca na
kopci do vky 60 metrov s vtlakom 5 - 6 atmosfr.
Evliya elebi bohabojn psmoznalec Efendi, ktor navtvil Ostrihom 1. - 5.
augusta 1663. opisuje tento zzrak nasledovne:
Niektor koles sa krtia doprava a niektor doava, s spojen a spolu sa
krtia ako hodinov mechanizmus. A toto vetko je ni, lebo tam je koleso
krivolak ako krk avy. Toto koleso dvha urit elezne gule a zhadzuje do
potrubia, ktor s v ndri s vodou.
Toto zariadenie bolo pohan prameom, ktor tu vyviera. Ke sa efendi
zdroval v Ostrihome, mohol spozna a pozrie si inak prsne stren
zariadenie v tmavch komnatch mlynskej baty. Ke toto zariadenie spustili
zvolal: Vek Boe! Spustilo sa tak burcanie ako na de poslednho sdu! Toto
zariadenie, takzvan burcajci vodn stroj, opsalo okrem tureckho
cestovatea aj 20 stredovekch cestovateov. Pri prchode elebiho toto
zariadenie fungovalo u viac ako 200 rokov.
Vstavu venovan tomuto stroju (Unica aquatica hungaricum) mete
navtvi v Dunajskom mzeu, ktor sdli na adrese Esztergom, Klcsey
Ferenc utca 2. +36 33 500 250; www.dunamuzeum.hu. Budova mzea je
vznamnm architektonickm dielom z 18. storoia. Dokazuje to aj skutonos,
e po smrti Frantika Jozefa II. boli korunovan klenoty, prevan z Viedne
do Budna, doasne uloen do schovy v tejto budove.
Rustem paa vykonal 7. augusta obhliadku hradu a nariadil hradby ostreova
maiarmi.

23

V tomto ase sa preborila strecha chrmu svtho Vojtecha nad oltrom.

Situcia bola u tak nenosn, e mnoh uli alebo navrhovali vzda sa. Paa
nariadil 8. augusta masvny tok od brehu Dunaja. Turci vyuili vzniknut
chaos, vkradli sa do mlynskej baty (Veprech), v ktorej vodn stroj strilo 18
panielskych oldnierov, a vetkch ich pozabjali. Takto odrezali hrad od
vody. Arcibiskup po tejto udalosti ponkol ako pomoc 200 sudov svojho vna.
Obrancovia vak odmietli. Diery v hradbch u upcha nevedeli, kee mali
len nevhodn kamenist zem a kapitn sa obval vzbury po porke
demoralizovanej armdy.
Ostrihom 11. augusta kapituloval. Obrancov vyhnali z hradu, dali im pozbiera
mtvoly, opravi hradby a naloi na lode nepotrebn del Turkov.
Potom ich pustili na slobodu. Do Komrna ili pei. Dorazili 14. augusta.
Hradnho kapitna Ferdinada Salamancu a pobonka Lascana tu zatkli.
Oslobodili ich a v roku 1544. Ostrihom bol zalenen ako sandak (z tureckho
sancak, praporec) do administratvneho celku Budnskeho wilyatu (vilajet
administratvna provincia), ktorho vldcom bol beg (po turecky bey) Dobitm
Ostrihomu a Parkanu sa Osmanskej ri otvorila cesta na sever. Poda daovch
spisov a mp Istanbulskho archvu v Topkapi Turci chodili plieni a do
dnenej Senice a banskch miest strednho Slovenska. Vlda Turkov v
Ostrihome trvala do roku 1683.
Ale aj vo vojnovch rokoch boli dlh obdobia mieru, ke tu udia ili svojim
kadodennm ivotom. Vek cestovate Evlia elebi nm Ostrihom opisuje
takto:
Ostrihomsk hrad je samostatnm sdlom Budnskeho elajetu, niekedy sa tu
ale zdriavaj aj mirni, nakoko je to siln bata pred Budnom a po tomto
hrade u ni na pohrani nie je. Ron prjem ostrihomskho beja (tzv. khs) je
210 000 ake (osmansk strieborn minca), vel 13 zimom (osmansk jazdeck
jednotka, tzv. sph, ktor prinala do pokladnice 20 a 100 000 ake. Sph boli jazdci
ijci v krajine, ktor sa dali kedykovek povola do boja.

24

Tmr je rovnocenn zimi, ale jej ron prnos do pokladnice je pod 20 000 ake.) a s
mu podriaden ni bejovia, eribazini, jzbasini a csetedisini. (vojensk
jednotky). Paa m v skutonosti len 6 000 piasterov. (menia minca ako ake)
(Mir-i mirn je arabsk pomenovanie pre Bejler-beja. Je to nieo ako Bej
vetkch bejov. Bej alebo bey je osmansk vojensk vodca uritho kmea, ktor
vldne na svojom stanovenom zem. Pred zjednotenm Arbie to bol najvy
vldca. Potom sa nm stal sultn, ktor bol vldcom v celej krajine.)
Aga je hradn kapitn. Je ich es. Hlavn aga je kapitn hradu, al vel
mestu (pravdepodobne asti Vizivros), nasleduje aga, ktor vel batm, aga
zodpovedn za obranu pevnosti Tepedelen (opevnenie na vrchu svtho Toma),
aga zodpovedn za sklad punho prachu a nakoniec aga Digerdelenu
(Parkan). Tto vetci bvaj nealeko paovho palca, v centre Ostrihomu. S aj
strcami hradu a z hradu nikdy neodchdzaj. Lpi chodia kapudni,
martalci, etedsikovia a poturadi. S to skvostn husri. V ruke, na pleci a na
kooch maj viac puiek a meov. Ich aty s celkom maarsk a kto ich vid
nerozozn ich od Maarov.
Vetci ovldaj jazyk Maarov a maj kultivovan re. Takto sa doku dosta
a k hraniciam Alemnska (Rmsko-nemeck ra), kde zajmaj otrokov. S
zdatnej ako vojaci Budna.
Ostrihomsk hrad je vzdialen od Budna na sever na jedno merhle. Stoj na
prrodnom kopci, ktor je niekedy zahalen v oblakoch. Jeho hradby siahaj a
k Dunaju. Rozklad sa severovchodnm smerom. Hrad postavil star
Ladislav. Hrad je pekn, cestovate ho zazrie ako bielu labu v oblakoch. Je to
klenot krajiny, jej Kizil-elma. (dosl. erven jablko - symbol moci.). Obvod
hradu meria 1 106 stp. Na vchode je skaln vrch, Tepedelen (vrch Sv.
Toma) Mry s 50 stp irok. Obrann val je vysok ako traja udia, vntro
je cementov sadrov a vpenn. Mry, s vysok ako kupola tureckch
kpeov. Tieto valy s oproti kopcu Tepedelen, ktor je vy ako hrad. Je tu
postavench 50 diel a s okolo rozloen vetky potreby, ale aj sluhovia.

25

Sluha m vdy knt a je opsan meom. Zo strany Dunaja je siln mr, vysok
ako minaret, vnelky, vee a baty nem. Na vrchu hradieb s ervenou
tkaninou prikryt nemeck a maarsk del.
Pod brnou Husm je zdoben vysok budova, minaret m 110 schodov. Je to
umeleck dielo z kamea. Je vzadu za dmi, aby v toku nepadol na
modlitebu a nepokodil modr kupolu. Boje u sce dvakrt ohrozovali
minaret, ale cestovatelia ho ete stle obdivuj. Dmi malo dvojit hrem.
Jeden sa u ale pokodil, preto obanom sli u len ten vntorn. Okolit
kupoly a vee s vak ete pekn. Na podlahe je krsna indick mozaika a je
tak pekn, e dvno som ni podobn nevidel. Najozdobnejia je vchodn
brna, na mramore s ozdobn rytiny. Je to vynikajce dmi! Nad brnou
hremu bola predtm zvonica.
(Dmi: Tureck kostol. Mihrb oltr moslimov je oproti vchodu)
tyri steny a po modrast kupolu s obloen mramorom. Majster mramorov
steny tak vyletil, e vidie kad skutok modliacich sa v om, ako v zrkadle.
Ak vek to mramory musia by! Smaltovan kupola je ervenkast, vyroben
z medi, je znane vysok. Ten kto vstpi a vzhliadne, zostane oaren! Takto
umeleck dielo som ete nikde nevidel. Tak ist mramorov prcu som
okrem Atn nikde nevidel. (1458 Atny boli sas Osmanskej re do roku 1833)
Na boku s zdoben rue, bazalky, hyacinty, vetky s majstrovskm dielom.
(elebi opisuje oltr. Niektor ozdobn prvky sa zachovali dodnes. Dmi Ozieli
Hadi Ibrahim bola v roku 2008 zrekontruovan) Stenu zdob krah, z ktorho
vyrast vini. Jeho strapec je tak krsny, e lovek na dostane chu! Alah je mi
svedkom, e vetko krsne a zvltne, o som tu opsal, je pravda a v celej ri
som ni podobn ete nevidel.
V rokoch 1595 a 1605 tieto miesta doasne ovldli spojeneck kresansk
vojsk Mikula Plffyho. V roku 1596 vel vojskm sm Mehmed III. Po 30
rokoch je to prv raz, e sultn vedie svoju armdu osobne.

26

V oktbri obsadia hrad EGER (Jger), ktor je vstupnou brnou do Hornho

Uhorska a tie hrad Nagykanizsa, kde sa v roku 26. oktbra 1596 odohrala
najkrvavejia bitka. Pred ou to bola bitka pri Mohi (1526). V roku 1596
zostalo na bojisku 20 000 tureckch a 12 000 kresanskch vojakov. Tmto sa
ukonila prv etapa bojov. Neskr sa u vek pon boje neodohrvali.
Znanm spechom vak bolo , e koalcia Mikula Plffyho a generla
Schwarzenberga dobila sp mest GYR, TATA, VESZPRM, PALOTA a
alie menie pevnosti, ako Trkkoppny, Gesztes, Vzsony, Tihany a
Csesznek. Spojeneck vojsk chceli dobi aj Veszprm a Budn, ale zl
oktbrov poasie im tieto plny prekazilo. Pevnos GYR, ktor bola v tom
ase v tureckch rukch, predstavovala hrozbu pre cel zpadn svet, ale
najm pre Viede. Neskr sa aj tto hrozba naplnila.
Po dobit Ostrihomu Turci zatoili aj na Parkan. Tu narazili na vemi
hevnat odpor. Turci v hneve pevnos celkom zniili, obrancov pozabjali a
ostatn obyvatestvo printili ako vazalov k poslunosti. Veliteom osady
Parkan sa stal janiiar Rustem paa. Po
dobit osady ju Turci premenovali na
Cierdelen.
Pevnos, ktor Turci vybudovali,
bola trojuholnkovitho tvaru a poda
tvrden stla na mieste dnenho
barokovho kostola. Dobov mapa
talianskeho vojnovho ininiera z roku
1604 ale udva polohu viac junejie
pri Dunaji, kde bola menia pevnos,
ktor slila na obranu pontnovho
mosta, pribline na mieste dnenej rezidencie Sobiesky. (vo vstavbe v roku
2013) alie obrann pevnosti s hlbie vo vntrozem, pribline v okol
dnenho novho cintorna.

27

Potvrdenm faktom je, e pred vstavbou rezidencie sa tu naiel cintorn mesta.

Bolo tu lokalizovanch 150-200 hrobov z 12-17. storoia. Vskum viedli Dr.
Nomi Painov a PhDr. Peter Romsauer, CSc. (2009). alie hradby sa nali
magnetometrickm vskumom pri dnenom novom cintorne (PhDr. Ivan
Kuzma).
Vo vojnovch kronikch sa taktie uvdza, e most pevnosti Parkan bol asi o
jeden kilometer severnejie, ako je teraj most. Maba Franza Joachima Beicha
(1665 1748) s nzvom Die Eroberung der Festung Gran 1683 (Dobytie Pohronskej
pevnosti, 1683), takisto zobrazuje pevnos Cierdelen severnejie, bliie k
stoku Hrona a Dunaja.
Turci posilnili opevnenie mesta. Na ochranu parkanskej pevnosti vybudovali
dvojmetrov zemn valy a rozrili a prehbili dunajsk vodn meander.
Priestor vntornej pevnosti rozrili o 1 000 tvorcovch siah (4 000 m2). Vo
vntornom areli pevnosti postavili kasrne, matale aj moslimsk svtyu.
Pevnos bola v tvare puholnka s mohutnmi batami.
Osmansk cestopisec Efendi Evliya elebi opisuje Cierdelen ako mal
pevnos, z vchodu chrnen Dunajom. (Evliya elebi, vlastnm menom
Mehmed Zilli ben Dervi Mehmed (* 1611 1682) tureck cestovate a
spisovate.)
Spisovate pe: Oproti ostrihomskmu hradu na plochej lke stoj hrad
tvorcovho pdorysu. Je to drsn a pevn oplotenie z dosiek a siln pevnstka s
terasovito naplnenmi mrmi. Z troch strn je obohnan kanlmi a z
vchodnej strany je rieka Dunaj.

28

Tureck pevnos Cierdelen a ostrihomsk hrad ovldli kresansk vojsk pod

vedenm Mikula Plffyho v roku 1595 a do roku 1605 sa im podarilo udra
svoje pozcie. U rok pred tm sa ich pokal zska sp tureck vezr Lalla
Mehmed, s prchodom jesene vak vojsk opustili svoje letn tborisk. O rok
neskr u slvil spech vaka sti a zrade. Po osloboden v roku 1683
spojeneck vojsk mesto podplili a vyplienili. Spis z roku 1696 uvdza len 6
domov bez pozemkov, dobytka a prsluenstva. Tureckm tokom odolvali
len pevnosti Svodn a hlavne Nov Zmky. Brnili im vo vbojoch
severozpadnm smerom.
Proti
tmto
dvom
pevnostiam podnikli Turci
v rokoch 1648, 1654, 1656,
1657 rad tokov, pevnosti
vak
nedobili,
iba
vydrancovali okolie. Koris
si odvali do Cierdelenu.
Svodn a Nov Zmky sa im
podarilo dobi a v roku
1663 s 200 000 lennou
armdou, ktor sstredili okolo pevnosti Cierdelen. Tak sa im otvorila cesta
na severozpad do Viedne.
Nae mesto si 25. oktbra 2008 slvnostnm odhalenm sochy Jna
Sobieskeho pripomenulo vazn bitku pri Parkane, ktor sa udiala
pred 325 rokmi.

29

Najvierohodnejie svedectvo o padku poas

tureckej okupcie poskytuj daov spisy
ostrihomskej upy. V roku 1496 platilo dane
a desiatok 1 322 dvorov. Da sa vyberala za
portu, vstup do dvora z ulice, na ktorej mohlo
by viac domov alebo i viac rodn. V roku 1553
to bolo 17 obc, 142 nevonckych dvorov, jeden mlyn, 172 eliarskych dvorov,
188 osd. 16 dvorov neplatilo dane. V roku 1578 to bolo u len 153 dvorov. V
roku 1583 u nebolo
od koho vybera dane.
Tureck
pean
systm bol zaloen na
dvoch mench. Na
zlatom dukte od roku
1477.
Predtm
sa
pouval
bentsky
dukt,
ktor
bol
medzinrodnou
menou. Druhm bolo
ake (ake) Bola to
vlastne
osmansk
mena pouvan pre
vetky
obchodn
transakcie. Bola to
minca z 90% striebra,
ktor vila 0,68 a
0,73 gramov.
Mapa zobrazuje oblas, ktor bola v podru Turkov. Z Ostrihomu chodili
vybera da a k dnenm Zlatm Moravciam a tie ovea alej na zpad pod
dnen Sere.

30

Pd Osmanskej re a vyhnanie Turkov

Dleitm zvratom v dejinch bola porka 250 000 tureckej armdy Svtou
ligou pri Viedni 12. septembra 1683. Po bitke pri Viedni sa vojsk presvali na
vchod. Po prekroen Vhu ili ako predvoj posk jednotky na ele s Jnom
Sobieskim III. (1626-1696) Za nm nasledovali nemeck jednotky. Sobieski po
prchode k parkanskej pevnosti predpokladal, e v pevnosti bude asi 1 000
tureckch jednotiek.
Lene Kara Mustafa (Merzifonlu Kara Mustafa Paa * 1634/1635 25. December
1683) sa o porke vas dozvedel a Budnskeho pau Kara Muhammeda poiadal
o posily v pote 8 000 muov.
Budnsky paa chcel pozva do Budna Imricha Thklyho, kde mu mal Imrich
vysvetli, e porka pri Viedni bola len neastnou nhodou, ktor Osmansk
ra v prhodnej chvli pomst. Thkly sa ale vyhovoril na strategick zujmy.
Nemal zujem vyjednva s vekovezrom a opusti Levice. Bl sa hlavne
pomsty osmanskho vldcu. Vojsk sa utborili nealeko Parkanu 7. oktbra
1683. Sobieski vo viere, e v pevnosti je len 1 000 peiakov, zatoil na pevnos
s 5 000 lennm jazdectvom. Turci boli ale na tok pripraven. Vyuili vhodu
lesnatho ternu dolia a tam, kde sa obratne pohybovali v hustom poraste,
peiaci pobili nemotorn posk jazdu. Na mieste, ktor sa dnes nazva
Siralomvlgy (dolie nrekov) bolo zabitch 1 500 a 2 000 jazdcov. Sm kr a
jeho syn sa dostali do smrtenho nebezpeenstva. Rchlo im vak prilo na
pomoc cisrske jazdectvo, ktor bolo od nich vzdialen len na pr hodn jazdy.
Po tomto incidente odovzdal Jn Sobieski hlavn velenie knieau Karolovi
Lotrinskmu, ktor skonsolidoval spojen armdy a zaal vo viacerch smeroch
frontlne toi na Parkan.

31

Turci zaali zaisova chrbt a stupov cesty. Starch, chorch, zajatcov a

rukojemnkov, eny, deti a vetkch, ktor neboli schopn peieho stupu a boli
im na archu, povradili v dol nrekov nad Parkanom.

Mtvoly zabitch poskch vojakov znetvorili, ich odseknut hlavy napichali na

kopije a rozmiestnili v chotri na miestach, odkia oakvali najv npor
spojeneckch armd. Aj tmto spsobom chceli nahna strach svojim
prenasledovateom.

32

Turci pred stupom v dol nrekov povradili 1 000 zajatcov, z ktorch bolo
vye 400 ien a det. O dol nrekov koluj dodnes viacer povest. Jedna z
nich naprklad tvrd, e v nonch hodinch mono dodnes pou pla matiek a
det, rinanie zbran, nreky a erdanie kon, ktor tu boli povraden a
pochovan v hromadnch hroboch. Na tomto mieste, najm pri hlbokej orbe, sa
ete i dnes njdu pozostatky udskch kost, ktor pochdzaj z tureckch ias.
Dnes njdeme u len nznaky dolia cestou zo trova na eleznin stanicu
Komenskho ulicou . 76 Je za kriovatkou tejto ulice a Tovrenskej cesty . 63
napravo. Je to u len pon preliaina popri ceste, tiahnuca sa rovno smerom k
elezninm koajiskm. (GPS: 47.800472, 18.691002) Skuton tok sa zaal
o dva dni neskr 9 oktbra.
Tureck armda dfala v pomoc kuruckho kra Imricha Thklyho, on ale
poruil dohodu, vidiac jednoznan prevahu kresanskch vojsk.
Na ele spojench armd stli najosvedenej vojvodcovia a generli tej doby:
grf Dnewald, kniea Starhemberg, rakski generli Picolomini, Plffy,
Gaprara, Veterni, Londron a posk vojvodca Jablonowski.
Vojsko Karola Lotrinskho a Jna Sobieskeho sa utborilo na hodinu jazdy od
parkanskej pevnosti. Turci nevyuili moment prekvapenia s pred niekokch
dn a stiahli sa do pevnosti. Oakvali alie posily z Budna, ktor aj dorazili.
V pevnosti sa sstredilo 16 000 vojakov.
Priiel aj budnsky paa Kara Mohamed a prevzal velenie armdy. Vezr
sstredil svoje vojsk v trojuholnku Dunaja a Hrona. Rozloenie vojsk bolo ako
vidte na obrzku.
Mohamed si bol ist podporou Thklyho, ktor sa aj ohlsil a vyrazil z Levc
so svojim vojskom, medzi tm ale uistil Jna Sobieskeho, e sa bude
pribliova, ale do bojov sa miea nebude.

33

Do toku bolo pripravench 28 000 kresanskch vojakov. Sobieski sa na svoju

iados dal zaradi do avho krdla s dvomi jednotkami, cisrske vojsk s
tromi jednotkami boli napravo. V tomto postaven napredovali asi pol hodinu
km sa dostali na dostrel k nepriateovi. Ete pred tokom kresanskch
jednotiek Turci neakane zatoili na Jablonowskho krajn krdlo. Stredn k
Turkov zatoil vpred, ale neakane zmenil smer toku na Poliakov, o malo za
nsledok, e v tureckch radoch nastal chaos. Dnewald to vyuil a zatoil na
stredn k od chrbta. Aby mohol stredn k napredova, tureck prav krdla
sa museli stiahnu. Postupne zaala cel tureck armda ustupova. Vtedy
princ Karol prevelil strelcov a prav krdlo dopredu a zatoili na dunajsk
most. Grf udovt Bdensk zatoil na pevnos pln peiakov bez strelcov a
diel.
V pevnosti nastal chaos. Vina Turkov sa dala na tek po avom brehu
Dunaja, ale mnoh sa poksili ujs na opan stranu Dunaja.
Na most sa ich nahrnulo toko, e postupovali len vemi pomaly. Toto vyuili
delostrelci, ktor zaali ostreova most a utekajcich vojakov. Onedlho sa most
zrtil a niekoko tisc ud sa utopilo vo vode.
Z 9 000 Turkov sa zachrnilo len 400. 1 200 z nich padlo do zajatia a ostatn
umreli. Vojsko pod vedenm Karola Lotrinskho a Jna Sobieskeho porazilo
tureck vojsk na avom brehu Dunaja. Tmto sa zaala historick etapa
oslobodenia Eurpy spod tureckho jarma. Po niekokodovch prpravch
spojeneck vojsk op postavili most cez Dunaj. Most bol vzdialen od hradu,
lebo sa obvali prpadnho neakanho toku. Miesto bolo pribline tam, kde
sa nachdza takzvan dom na vode. Ide o vykldku uhlia z ban v blzkosti
mesta Dorog, kde sa nakladalo uhlie na parn lode. Vykldka fungovala do
roku 1964. Dom stoj oproti bvalmu zvodu Kappa Smurfit.
Vojsk sa medzi 19. a 21. oktbrom presunuli na prav breh. Karol Lotrinsk
poveril Schrffenberga zatoi na vrch svtho Toma, ktor je vy ako
samotn hradn vrch. Pri toku zabili 180 Turkov a 200 ich zajali.

34

Z vrchu zaali delami ostreova najprv mesto a prstav. Turci zachraovali o

mohli. Ako prv splavili lode dolu prdom. Vojensk kroniky spomnaj ete
prstav pri dnenom Bbnatvlgy, (dolie zrmutku). Vetci ostatn sa z mesta
rozutekali. Turci ostali u len na hrade. Paa Ibrahim nevidel in rieenie, a
preto zaal vyjednva. 6 000-lenn hradn pechota mohla slobodne ods pei
alebo loou 27. oktbra. Spojeneckm vojskm zanechali 50 diel a 1 000
metrkov punho prachu. Kara Mustafa sa splavil do Belehradu, kde sa
dozvedel o strate Ostrihomu. Nariadil okamite zakrti pau Ibrahima a jeho
tyroch pobonkov. Jeho zastihol rovnak osud 25 decembra, kee
Ibrahimova vdova bola sultnova staria sestra.

Obdobie kuruckch povstan

Po osloboden spod tureckho jarma sa pomery doasne skonsolidovali.
Arcibiskup sdli ete v Trnave, jeho majetky s pokoden, obce vyudnen,
mnoh osady neexistuj. Poda daovho spisu z roku 1696 bolo v Parkane
len 6 domov, susedn obec Nna neexistuje (possesio devastata t. j. plne
znien.)

35

Optovn osdlenie zo strednho Slovenska nie je mon, lebo niet kde bva.
Po skonen tureckch vojen sa krajina nachdzala v hospodrskom
a politickom rozvrate, o sa nemohlo neprejavi na socilnej rovni
obyvatestva, ktor trpelo biedou, hladom a nslednmi morovmi
epidmiami. V celej krajine sa rozrilo zbojnctvo ako forma socilneho
protestu. Zbojnci sa regrutovali predovetkm z mardujcich vojakov
a zbedaench poddanch. Asi najznmejm bol Juraj Jnok (1688 1713).
Predasn predstavy o pokojnom ivote sa rchlo rozplynuli. Chaos v krajine
umocuje stavovsk povstanie. Hlavnmi prinami vypuknutia kuruckho
povstania boli mocensk ambcie Habsburgovcov.
Leopold I. vyhlsil prvo urova zkony Uhorska a ako podroben krajinu ju
po vyhnan Turkov povauje za svoje vlastnctvo. Vyhlsil to v roku 1687 na
bratislavskom sneme. Vyadoval zrui krovsk zkony Ondreja II. z roku
1222, ktor povaoval za zastaran. Svoje reformy predloil 15. novembra 1689.
V historickch dokumentoch sa asto cituj slov grfa Leopolda Kollonicsa, ktor
cisrske reformy definoval nasledovne: Uhorsko bude najprv uvrhnut do
otroctva, potom do obroty a nakoniec ho rekatolizujume. (Faciam Hungariam
captivam, postea mendicam, deinde catholicam.)
Zaviedli tie takzvan komisiu neo-aquistica, ktor iadala zaplatenie
vkupnho za osloboden majetky. Ak vlastnk nemohol alebo nechcel zaplati,
majetok prepadol v prospech cisrskeho dvora, alebo sa predal, a to najm
nemeckej achte. Nboensk nenvis ete viac vyostrovala celkov stav v
krajine. Rekatolizan hnutie prebiehalo v rokoch 1546 a 1648. Rekatolizan
dogmy prijal tridensk koncil v roku 1545. Na konci 16. storoia malo 90%
obyvateov Uhorska protestantsk vierovyznanie. Mocensk klrus pouil na
rekatolizciu vetky mon prostriedky. strednou postavou klru bol Peter
Pzmny, ktor vynikal renckym talentom a navrtil k pravej viere mnoh
achtick rodiny, m vemi posilnil vplyv katolckej cirkvi v krajine.

36

V ostrihomskej klenotnici, ktor sa nachdza v budove baziliky a je prstupn

pre verejnos, s vystaven relikvie, ornty, orre, klenoty, cestovn oltr a
mnoh alie osobn predmety Petra Pzmnya, ako aj mnostvo inch
klenotov.
alou prinou bolo nemern daov zaaenie. Krajina zdevastovan 300ronou vojnou a ozbjan Turkami nevedela zabezpei daov odvody, ktor
vyadoval cisrsky dvor. Pre zaujmavos si porovnajme sla, ktor nm
ozrejmia al chod dejn nho kraja.
Celkov objem ronch odvodov krajiny inil 8 a 17 milin forintov. V rokoch
1683 a 1700 mala ale pokladnica vdavky vo vke 140 milinov. Kad
minister by mal aj dnes problm vykry tento rozdiel. Nrod ale robil o mohol.
V rokoch 1683 - 1690 obyvatelia zaplatili 30 milin forintov. To znamen e za 7
rokov zaplatili viac ako Turkom za predolch 100 rokov. Dvorn komora v
roku 1689 oficilne kontatovala, e na oslobodench zemiach je ivot
obyvateov ovea hor ako v asoch tureckej okupcie. Poddan hromadne
opali krajinu, skrvali sa v lesoch alebo sa snaili zabezpei si ivobytie
zbojnctvom. Mnoili sa toky na exektorov a ich pandrov. Vojaci, ktor
nedostvali z przdnej pokladnice old, sa pridvali na stranu zbojnkov a
zaali vytvra vie skupiny z poddanch, zbojnkov vojakov a hajdchov.
Zaali sa oznaova spolonm nzvom kuruc.
Prvmi vodcami tchto skupn boli Tams Esze a Albert Kiss. Nevonci sa
,neskr zaali organizova do vojenskch skupn pod vedenm Frantika
Rkczyho II.
Kuruc je pravdepodobne zo slova crux latinsky kr - potomkovia kresanskch
bojovnkov proti Turkom. Nzov vznikol poas sedliackej vojny Juraja Dzsu.
Tom Bakcz, ostrihomsk arcibiskup, zorganizoval sedliacke kresansk
povstanie proti Turkom (1514), sedliaci sa ale obrtili proti achte - svojim
utlaovateom.

37

Ich vodcom sa stal Juraj Dzsa, sedmohradsk vojak. Cisrskych vojakov volali
labancmi. Oznaenie je odvoden z maarskho vrazu loboncos, labancos,
bozontos, o v slangu znamen strapat. Cisrske vojsko toti nosilo dlh
strapat parochne. Obr. Grf Guido von Starhemberg (1657 1737)
Uhorsk achtic Frantiek Rkczy II. sa
prvkrt objav pri Parkane 25. septembra
1703 s 13 prpormi jazdectva a pechoty. Ich
nepriateom je vodca labanckch kov Jn
Bottyn, zeman z Novej Viesky. Jednotky
kurucov s z Parkanu vytlaen do
Belianskch kopcov a na Hegyfarok (Modr
vrch) (dnen obec Bel). Bottyn brnil len
pevnosti Parkanu a Ostrihom, na otvoren boj
si netrfal. Bol preto obvinen zo spoluprce
s nepriateom a uvznen v Ostrihome. Poas
prevozu do Viedne sa mu ale v poslednej
chvli podarilo ujs. Ako sksen vojvodca sa
prihlsil do sluieb kuruckch jednotiek.
Kurucom sa za niekoko rokov podarilo
obsadi vznamn strategick pozcie a mohli zaa dobja Ostrihom.
Prpravy zaali stavbou mosta medzi obcami Kravany a Nyergesjfalu. Most
bol zanedlho postaven a na oboch brehoch ho strilo 1 500 kuruckch
jednotiek pod vedenm franczskeho velitea Chassanta. Vina jednotiek sa
27. jla presunula na prav breh a obsadila okolit pahorkatiny.
Na parkanskej strane ostalo len pribline 4 000 jednotiek, ktorm velil grf
imon Forgch. Hrad brnilo 459 vojakov a poda kronk mali funknch len 20
diel. Rozkaz do toku bol vydan 9. augusta 1706. Pln toku vyhotovil
franczsky vojnov ininier La Maire.

38

Po vydan rozkazu na obliehanie Ostrihomu, Rkczy sledoval a velil

jednotkm z protiahlej strany Dunaja. Do boja bolo celkovo pripravench
14 000 vojakov, 40 obliehacch a 40 maiarovch diel. Delostrelec La Motte
povaoval za nebezpen prenies del cez provizrny most, a preto sa
rozhodol ostreova hrad z parkanskej strany.
Mesto pod hradom dobili 12. augusta a na druh pokus, aj to s obrovskmi
stratami. Na mestsk as Vizivros toilo 4 000 kurucov. 15. augusta sa na
hradbch vytvorila vek trhlina. Rozkaz zatoi bol vydan 21 augusta v noci
o druhej. Kuruck jednotky sa ale dostali do takej spky grantov a streby, e
sa museli stiahnu. Podobne dopadol aj tok na druh de.
Po dvoch nespench pokusoch sa 23. augusta rozhodli podmnova hradby.
Prce viedol sm La Motte. Po prpravch bol kapitn hradu vyzvan
kapitulova. Ten nielen e odmietol, ale veer o desiatej 5. septembra vyiel z
hradu s 30-lennou pecilnou jednotkou, mnometnkov pozabjal a mny
znekodnil. O de neskr mny opravili a 8. septembra optovne vyzvali
kapitna Kucklndera, aby kapituloval. Ten vidiac, e pomoc od nikoho
neprichdza, kapitulciu prijal a 17. septembra opustil hrad aj so svojimi
vojakmi. Po obsaden hradu vydal Rkczy rozkaz opravi pevnos. Parkan a
Ostrihom s dodnes strategickmi miestami. Kto m v rukch tento cp Dunaja,
ovlda cestu na severozpad Slovenska. Rkczy aj preto oakval vemi skor
odvetn akciu cisrskych vojsk. A nemlil sa. tok priiel 28. septembra 1706.
Grf Starhemberg sa zdrvujcu sprvu dozvedel 13. septembra. Vo
viedenskch vojenskch kruhoch to bolo okujce zistenie. Zo zaiatku nikto
nevedel, o si poa s Ostrihomom. Starhemberg povaoval vlastn sily za
nedostaujce nato, aby mohli dobi hrad. Tieto svoje obavy dal aj najavo v
hlsen cisrovi. Za jedin rieenie povaoval spolon tok s Rogerom de
Rabutinom, grfom z Bussy. Aj samotn Viede sa vemi dlho radila, ako
postupova Medzitm sa ale Starhemberg rozhodol zatoi. Prav breh vzal
okukou a Dunaj prekroil pri Komrne. Pri moste kurucov v Nyergesjfalu
chcel prekvapi plukovnka Chassanta a jeho 800 a 1 000 lenn posdku
tokom streleckho prporu, ale bezvsledne.

39

Armda bola pripraven. Predsa vak nastal neakan zvrat. Nemeck dezertr
z radov kurucov navrhol, aby pri toku zloili zbrane.
Skutone sa tak stalo. Pluk nemeckch vojakov sa vzdal a pridal sa na stranu
cisrskych vojsk. Potom si u ahko poradili s hajdchmi Endreho Lczyho.
Chassanta a jeho 100 lenn posdku zajali. Poda rakskych kronk boli
celkov straty cisrskych vosk 8 muov a niekoko zranench, medzi ktormi
boli aj generli Sickingen a Draskovich. Z bitky pokraovali na Ostrihom s
poetnejou armdou, pribudlo im 10 diel a jeden maiar. Cesta bola von.
Ete 28. septembra bol obsaden vrch svtho Toma a Juraja, kde rozmiestnili
ton jednotky delostrelcov. Posily z Komrna dorazili o niekoko dn a zaalo
sa ostreovanie hradu.
Zo zaiatku bol odvetn tok vemi intenzvny, o naznaovalo, e hrad bud
hevnato brni. Pri tokoch odpovedali hradn vojsk viacermi vpadmi.
Ako ale plynul as, aktivita obrancov a delostrelcov oividne upadala. Vpady
pech jednotiek prestali plne, a napokon plukovnk Bonafoux za slobodu
svojich jednotiek ponkol ostrihomsk hrad. Vraj dvodom tohto rozhodnutia
bola vna roztrka medzi maarskmi, chorvtskymi a nemeckmi plukmi v
armde.
Kapitulcia psobila tak demoralizujco na opanej strane Dunaja, e Bottyn
bol nten zopakova ten ist krok v Parkane. Vojsk kurucov sa stiahli na
sever. Ostrihom a Parkan obsadili labancovsk vojsk kapitna Kucklndera a
obyvateov podporujcich kurucov z mesta vyhnal. V roku 1709 bol obnoven
pontnov most a usadilo sa tu niekoko nemeckch rodn a labancovskch
oldnierov. Taktie povolil nvrat obyvateov. Cisr odnmal majetky achte
kolaborujcej s kurucmi. Majetky Bottyna zskal Augustn Keresztly (17071725), ale z novho prerozdeovania statkov zskal najviac ostrihomsk
arcibiskup.

40

Kuruck povstanie kon Satmrskym mierom. 30. aprla 1711 bola podpsan
dohoda, ktor zaruovala 5 podstatnch bodov. Amnestiu vetkm astnkom
a vodcom kuruckch povstan, navrtenie vetkch predolch vsad achte,
ak prisah vernos Habsburgovcom, ponechanie vetkch doterajch vsad
poddanm, zaruenie slobody a vierovyznania a nakoniec uznanie zkonov
Maarska a Sedmohradska.
Rkczy povauje podmienky mierovej dohody za nevhodn a never subom
cisrskeho dvora. Do roku 1712 sa ukrva v
Posku, neskr odchdza do Anglicka,
potom do Franczka. V roku 1717 sa s nm
poka nadviaza spojenectvo Ahmed III. a
subuje mu 2 miliny zlatch duktov za
pomoc v boji proti Habsburgovcom, no v
bitke pri Petrovaradne utrpia zdrvujcu
porku.
Ku sklonku ivota si zariauje rezidenciu v
meste Tekirda na pobre Marmarskho
mora a tam aj 8. aprla 1735 umiera.
V tomto ase sa u zana pozvon rozmach
mesta. V roku 1701 bol postaven dnen
kostol, ktor je zasvten sv. Imrichovi.
Kostol dal postavi arcibiskup Augustn Christinus, ktor bol zstupcom
arcibiskupa Leopolda Kolonicha s nstupnckym prvom. Kostol bol
postaven v neskorobarokovom tle. Pvodne to bola jednoloov stavba s
nzkou veou. Zariadenie kostola je pvodn. Nad hlavnm oltrom je obraz
patrna chrmu sv. Imricha. Na bonch oltroch s obrazy Sedembolestnej
Panny Mrie a Najsvtejieho srdca Jeiovho. Chr bol vybudovan z kamea.
Kostol bol pvodne fililnym kostolom farnosti Ostrihom - Vizivros.

41

Prvm sprvcom bol Jn Hidassy, ktor bol v rokoch 1699 - 1703 farrom
farnosti v obci Mula.
V roku 1715 sa tu eviduje 7 nemeckch rodn, 10 rodn z hornho Pohronia, 6
rodn potomkov, ktor sa vrtili z Tekova, kde sa uchlili v ase tureckej
okupcie. Parkan mal 160 obyvateov, z toho jednu rodinu msiarov a 2
hrniarskych majstrov. Zrove v tomto roku iada cech rybrov a pltnkov
povolenie postavi si domy na ruinch Digerdelenskej pevnosti. V tom istom
roku zana fungova kola.
Od roku 1735 m Parkan riadne veden cirkevn matriku. V roku 1755 eviduj
643 obyvateov, z ktorch je 480 katolkov a 163 inho vierovyznania.

42

Prv stanie udu v Uhorsku v Parkane (41); daje ostrihomskej upy z roku 1784.
Poet domov 112. Poet rodn 152, obania 838, z toho dlhodobo neprtomn 3, cudzinci
26. Spolu 861. Ako zaujmavos uveme, e na jeden dom pripad pribline 7,6 osb.

43

Ak by sme zohadnili tento tatistick daj, poet obyvateov z roku 1496 spred tureckej
okupcie by bol 353 obyvateov.

Poet obyvateov Parkanu od stredoveku dodnes. daje od 1496 do roku 1696 s

vypotan teoreticky. Poet obyvateov na jeden dom v tom ase vychdza pribline na
7,6 osb. V roku 1960 je do potu obyvateov zapotan aj obec Nna. Tvorili v tom
ase jednotn administratvny celok.

Mesto v 18. a 19. storo zaiatok tradcie trovskch

jarmokov
Poda dochovanej tradcie sa konali prv trhy u v roku 1546, po vybudovan
tureckej pevnosti z brvien Digerdelen, severne od dnenho kostola. Po
Adrianopoliskej zmluve sa snaili jednotliv znepriatelen strany ustanovi

44

urit obchodn pravidl, v prospech verejnho blaha. Jednm z nich bolo aj

ustanovenie trhov na tureckom pohrani.
Na jar 20. marca v roku 1589 Sokolovi Memi ostrihomsk bej, napsal iados
svojmu hlavnmu nepriateovi, kapitnovi komranskej pevnosti,
Mikulovi Plffymu, s nasledovnm znenm:
My si myslme, e v prospech zeme, bude lepie, ak tu v Kakate sa usporiada kad
tde trh, kde sa mnoh s dverou stretn, prdu a slobodne oddu, z oho maj zisk
kad. Kadho tovar kpia a predaj. Vae velienstvo nech si zmysl kedy bude vhodn
de v roku na tento tdenn trh. Toto nech nm vae velienstvo doru a my s tmto
shlasme na nau es, estne rume v naej viere a udskosti, e slobodne me
prichdza ten v poru, aj cudzinec a ni sa im nestane, ani cestou, ani na trhu a nech
prichdza bez strachu z Levc, Komrna, Novch Zmkov, Trnavy, Bratislavy, Viedne
alebo Prahy. Nech slobodne kupuj predvaj a vodia dobytok mnoh. V uren dni
sa zaali kona pravideln trhy, z ktorch mali vetci znan zisky. Podobn
trhy boli zriaden vo viacerch mestch Uhorska, Turecka a Sedmohradska.
Adrianopolisk zmluva bola uzavret 17.2.1568 v (Edirne). Bola to dohoda
Medzi Maximilinom II. a Selimom II. Mier potvrdil rozdelenie Uhorska na tri
asti. Habsbursk, Tureck a samostatn Sedmohradsko.
Neskr po Satmrskom mieri sa okolit obce pomaly zaali prebera k ivotu.
Zaalo sa rozvja ponohospodrstvo, remeseln vroba a obchod. Krajina
vak bola ete stle chudobn, o sa premietlo aj do infratruktry. Cesty
spjajce jednotliv dediny boli po stronch vojnch ete stle znien.
Ostrihomsk arcibiskup preto iadal udeli trhov prvo Parkanu, za ktor by
mohol ako vlastnk vybera da. Karol III. tejto poiadavke vyhovel 6. augusta
1724. Povouje pre Villa Prkny rone tyri trhy, na de svtho Juraja,
Bartolomeja, imona a Jdy a na Luciu. Prv de bol trh veobecn a druh
dobyt.

45

Sv. imona a Jdu (28.10.). Sv. imon, apotol Kanansky, pravdepodobne z

Kny Galilejskej. Existuje predpoklad, e to bola prve jeho svadba, na ktorej
Jei premenil vodu na vno.
Sv. Jda Tade, apotol, zvyajne sa stotouje s Jdom, bratom Jakuba,
jednho z Pnovch bratov", a autorom Jdovho listu. Evanjelium sv. Jna sa
o om zmieuje pri poslednej veeri.
Trh imona a Jdy sa stal najvznamnej. Koniec oktbra je doba dozrievania
mnohch ponohospodrskych plodn. Bola tu aj blzkos Dunaja, u vtedy
vznamnej lodnej cesty. V 18. storo mal Parkansk trh celoeurpsky vznam.
Stretvali sa tu aj kupci a obchodnci z juhovchodnej Eurpy, ba dokonca aj z
Blzkeho vchodu. V polovici 19. storoia kotvili lode naloen tovarom
a kapustou od dnenho mosta a po Rennerovu jamu. (dnen ztoka pri
Jesenskho ulici) Okolo kostola sa zhromaovali remeselnci, tki, garbiari,
varekri so svojim tovarom. Tam kde je dnen termlne kpalisko vada, sa
zastavovali gazdovia dobytkom, tu sa jedlo pilo a hodovalo. Tu menili aj
vlastnka sudy s vnom. Poulin zabvai si nali miesto kde je dnes park pred
mestskm radom. Trh sa zanal v sobotu alebo nedeu a trval 8 a 10 dn.
Po druhej svetovej vojne bola tradcia jarmoku obnoven a v roku 1960 a dnes
ho poznaj nielen na celom Slovensku, ale aj v zahrani.
Jarmok sa nekonal v roku 1918 kvli epidmii panielskej chrpky a v roku 1968 z obv
prepuknutia proti okupanch demontrci.
V roku 1734 arcibiskup Imrich Eszterhzy zaklad farnos Prkny a za sprvcu
farnosti je menovan Frantiek Sghy. Veda kostola bola postaven budova
fary. Potom ako Mria Terzia (1740 1780) dala vybudova cestu z Viedne do
Budapeti, ktor viedla cez Bratislavu, Trnavu, Nov Zmky, Parkan a
Ostrihom, dostalo mesto dostavnkov stanicu, kde sa prepriahali kone, a bola
zriaden nocahre pre 12 osb a taktie potov stanica. Je to terajia budova
kina Danubius. Mria Terzia v roku 1761 vracia hrad arcibiskupovi.

46

Zana sa s odpratvanm sutn a ako prv braj katedrlu sv. Vojtecha. Po

smrti Frantika Barkczyho s prce preruen a zmena politickej situcie si
vyaduje op obsadi hrad vojskom. Prmas sa definitvne vracia a v roku
1820, kedy Alexander Rudnay preber sdlo a pokrauje vo vekolepch
projektoch vstavby.

19. storoie a revolun roky 1848 - 1849

Nov vojnov akosti zanaj v 19. storo. Nepriame nsledky
napoleonskch vojen doliehaj aj do nho vzdialenho kraja. Z vojen v rokoch
1809-1811 sem dovliekli epidmie chorb, najm choleru a mor. Epidmia v
roku 1813 zasiahla obec Mulu, ktor bola v tom ase okresnm sdlom. V
archvoch sa nali zznamy o presahovan slnovskho radu a sdu do
Parkanu.
Parkan sa stal doasne okresnm mestom do roku 1850. Vaka tejto udalosti
nastal al rozkvet mesta a poet obyvateov sa zvil na 1 050.
Priamymi vykonvatemi upnej a ttnej sprvy boli okresn slnovsk
rady na ele s hlavnm slnym, ktorho ustanovoval upn vbor.
Na ich rove boli postaven mest so zriadenm magistrtom a vlastnm
mestskm zastupitestvom ako samosprvnym orgnom. Slnovsk okresy na
rozdiel od miest nemali vlastn samosprvu.
Revolcia v rokoch 1848 - 1849 bola sriou revolci proti vtedajm
monarchim v Eurpe, ovplyvnen liberlnymi a republiknskymi
mylienkami. Vypukla vo vajiarsku (1847), Neapole a na Siclii (v januri
1848) a odtia sa rila po Eurpe. Zasiahnut boli tty celej Eurpy, okrem
Spojenho krovstva, Ruska, Holandska, panielska a Osmanskej re.
Revolcia v Rakskom cisrstve zaala v marci 1848 povstanm vo Viedni a zo

47

zaiatku printila cisra Ferdinanda I. k vnym stupkom. Musel prepusti

kancelra Metternicha, vytvoril nov ministerstv. (ministerstvo dopravy,
financi, kolstva, spravodlivosti, obrany).
Aprlov stava ale nesplnila oakvania viedenskch liberlov. Maarsk
revolcia bola najvia v Eurpe a zmenila sa na vojnu za nezvislos krajiny.
Maarsk revolcia bola porazen pomocou ruskch vojsk v auguste 1849.
Bolo vynesench 300 rozsudkov smrti.
V meste Arad bolo 6. oktbra 1849 popravench 13 vojvodcov povstania. De
popravy bol vyhlsen za de nrodnho smtku. Napriek porke povstania
udalosti priniesli prevratn zmeny feudlnej spolonosti. Uveme tie
najdleitejie:
Rovn daov zaaenie ttu pre achtu, ako aj podanch. Doteraz platili
dane len poddan, v dsledku oho sa tt dostal k znanm finannm
prostriedkom.
Dedin prvo bolo zruen. Na zklade toho mali monos zska pdu aj
poddan bez achtickch titulov.
Vytvorenie stavnej monarchie. Prva panovnka boli jednoznan, ale
jeho rozhodnutia u obmedzovali schvlen prvne predpisy krajiny.
Zaruenie zkladnch udskch a obianskych prv. Prvkrt bola
definovan svojprvnos kadho obana bez rozdielu pvodu. Bolo stanoven
prvo na slobodn zhromaovanie.
Poiatky veobecnho volebnho prva. Do roku 1918 bolo definovan na
zklade majetkovho a vzdelanostnho cenzu.
Cenzus - na uznanie volebnho prva mus oban vlastni urit nehnuten
majetok, alebo volebn prvo je podmienen vzdelanm, gramotnosou.
Revolun udalosti neminuli ani Parkan a Ostrihom. asto sa tu striedali vojsk
Kossutha a cisrskych jednotiek. Na zaiatku roka 1849 obsadili Parkan
revolun vojsk. Bitkm medzi eliezovcami a Parkanom velil Pavol

48

Eszterhzy. O niekoko mesiacov

neskr na jar vak u v Parkane
vldla
armda
monarchie
generla Wyssa. Najviac obet si
vyiadali boje pri Kamennom
Moste, oho
dkazom
s
hromadn
hroby.
Reformy
revolunch rokov sa dotkli aj
majetkov arcibiskupa.

Ke je pnom voda
V
19.
storo
trpili
obyvateov nielen historick
udalosti, ale aj samotn
prroda. Povodne v rokoch
1809, 1838, 1850, 1876, 1899
zniili mesto a jeho irok
okolie. Obyvateov kosili
epidmie a mnoh osady sa
vyudnili. Najniivejia bola adov povode z roku 1838. Jej pamiatku stri 16
mramorovch tab v Ostrihome a jedna v trove. trovsk je na adrese
Hlavnej ulice 57. Ostrihom bolo v tom ase ete slobodn krovsk mesto, s
vlastnou administratvnou oblasou. Obr. pamtn tabua na Hlavnej ulici 57.
Patrili k nemu tyri administratvne oblasti. Na severe Szenttams (vrch
svtho Toma). biskupsk Vizivros, severne od hradnho nvria
Szentgyrgymez (lka svtho Juraja) a samotn slobodn krovsk mesto. Z

49

853 domov bolo 630 zniench (74%) a alch 89 vrazne pokodench.

(10,4%). Vyie poloen miesta neutrpeli znan kody. kody dosiahli 656 508
forintov, poda inch odhadov to bolo a 1,6 milinov forintov. V Parkane sa
poda mapy, ktor mapovala kody spsoben povodami, zrtilo 143
domov. Obr. vstavba protipovodnovej bariry 2007/2008.
Po poklese hladiny umiestnili na opraven domy pamtn tabule, ktor
neslia len ako pamiatka, ale poskytuj aj cenn informcie pre architektov aj
obanov pre prpad protipovodovch stavebnch opatren.
Jzsef Helischer v obsiahlom diele s nzvom Krtka sprva o povodni v roku
1838, o jej nsledkoch, o pomoci postihnutm a rozdeovan pomoci , pe o
marcovej povodni nasledovn:
Zima prila 11. novembra 1837 ete predtm, ako zamrzla zem. Prila skoro a
so sneenm. Cel zimu vemi asto a husto sneilo. V meste mme preto o dve
stopy viac snehu, pomaly sa nm top ale nie neprestajne.
Zem nemme zmrznut. Na Dunaji sa 21. decembra 1837 vytvorila tenk
krupinka adu, spodnejie, pri Visegrde o dva dni skr so spodnm vetrom
(junm) a hustm sneenm. Na zaiatku marca 1838 sa oteplilo a hladina
Dunaja zaala stpa, tak e u 5. marca niie poloen ulice zaliala voda.
Na druh de 6. marca tu voda pohla admi, ale ponie toku, od Drvy a po
Budape ady vetko zastavili.
adov kryhy plaviace sa zhora sa zasekli vo Visegrdskej ine a znsobili tak
vodou odplaven drev a slamu z pol, tak e vetko sa zanieslo adom, slamou
a drevom a po stok Hrona a Dunaja. Toto sa dialo do 13. marca a rove
vody presiahla vetky povodne, na ktor si tu udia pamtaj. Aj rove vody
poas j povodne z roku 1809 bola presiahnut p stp a voda zaliala cel
mesto.

50

Poda dostupnch zdrojov bola hladina prepotan na nadmorsk vku 108,4

metra. Povode v roku 1876 printila Uhorsk snem prija opatrenia, ktor by
vyrieili problmy so ivlom. Vstavba hrdz sa uskutonila v rokoch
1890 1898.
Dnen mesto a jeho cel kataster chrni zrekontruovan modern
protipovodov barira po celej dke Dunaja, Hronu a Ipa, ktor bola
vybudovan v rokoch 2007/2008. Ide o 800 cm vysok hrdzu, na ktor sa
mu v prpade potreby ete primontova navenia vo vke jednho metra.
Ku koncu 19. storoia vstupuj mest do modernej ry a dianie v meste a jeho
okol naber obrtky. Ide o vstavbu eleznc a baziliky, vybudovanie mosta a
tovrn na oboch brehoch Dunaja.

Vek uhlia pary a elektriny.

Vstavbou
eleznice
vstupuje mesto do novej
ry. Tra z Bratislavy do
Budapeti
bola
postaven v rokoch 1850
- 1857.
Druh eleznin trasa
bola
postaven
o
niekoko rokov neskr a
z Parkanu do Levc (1886
- 1887). Odvtedy je mesto vznamnm elezninm uzlom.
Prv vlakov sprava prela po trati Esztergom-Nna 16. decembra 1850. Bol to
pvodn nzov dnenej trovskej stanice a do konca 19. storoia, nakoko bol
vybudovan na pozemkoch arcibiskupstva v katastri Nna. Neskr zmenili
nzov na Parkan. Po vybudovan druhej elezninej trasy do iah bola

51

postaven pota, v roku 1876.

Prv poschodov budova Steinerov hotel Hungria bol
postaven v roku 1894. Stoj
dodnes. Je to bval budova
VB banky. Neskr odkpila
budovu Krovsk sporitea
(1872-1955) zachovan dtum
na budove nie je rok vstavby
ale je rokom zaloenia tejto
intitcie.
Alojz Miesbach zana v roku 1851 s abou uhlia v okolitch pahorkatinch
Dorogu, v susednom meste Ostrihomu. Vodn cesta po Dunaji, eleznin uzol
a aba uhlia natartuj raketov ekonomick rozmach oblasti.
V roku 1842 vybuduj prv krobre, ktor stla na mieste dnenho
nkupnho centra AQUARIO. Prcu dva obanom aj eleznica a pota. Boli
vybudovan dve tehelne uren na vrobu tehl, kridlovej krytiny a dladc. V
tvrti Gurgyal (Gural) u dosluhuj dva vodn mlyny z 17. a 18. storoia.
Priemysel si vyaduje aj patrin administratvu. Za hotelom Zahovay postavia
mestsk rad v roku 1880 a od tohto roka m mesto notra a obiansku
matriku. Mestsk rad je dnes budovou mestskho mzea. Mesto m v tom
ase u 2 139 obyvateov a o p rokov neskr zakladaj dobrovon hasisk
zbor. Budova koly z roku 1803 u nepostauje, a preto ju v roku 1869 rozrili o
prstavbu. Petcia, ktor poadovala poskytn nov priestory, bola doruen
na ministerstvo, vstavbu vak v roku 1914 preruila vojna. Pred vojnou bola
ete vybudovan octre alamna Schranka a parn mlyn srodencov
Tmarovcov na Nnanskej ceste, ktor po poetnch rekontrukcich funguje
dodnes. Mlyn prosperoval najm poas I. svetovej vojny.
Bol zmodernizovan zo ttnych subvenci v roku 1917 a vybaven
najdokonalejmi mlynrskymi strojmi tej doby. V roku 1906 sa zaala

52

elektrifikcia napojenm na ostrihomsk

elektrre
Ganz
Villamossgi
Rt.
(Elektrrne Ganz, a.s.), ktorej elektrina
zsobovala Parkan a do roku 1929, kedy
2. oktbra zsobovanie elektrickm
prdom
prevzali
novozriaden
Juhoslovensk elektrrne a. s. Komrno.
Obr. budova upnho sdu.
Skonila vstavba budovy okresnho
sdu,
do
ktorej
sa
z Ostrihomu
presahovala
i pozemkov
kniha
parkanskho okresu.
Do roku 1909 bola sdlom radov okresu
Parkan obec Mula, tu bol slnovsk a
okresn rad (okresn sd), do uritho
asu tu sdlil aj daov rad, ten ale zruili v roku 1876. V roku 1903 sa dohodol
hlavn upn prokurtor s mestskm zastupitestvom Parkanu o premiestnen
krovskho okresnho sdu, o premiestnen slnovskho radu a o
premiestnen sluobnho bytu pre slneho. Parkan na tento el vylenil
pozemok a budovu vekej krmy, ktor ale v tom ase vlastnila parkansk
sporitea. . Okresn rad zaal v Parkane fungova 1. jla 1909.
Pre porovnanie daje domov a obyvateov z Mule a Parkanu z roku 1910.
Mula: poet domov 580, obyvateov 3200.
Parkan: poet domov 415, obyvateov 2836.

53

Cel storoie to bola najrozsiahlejia budova v centre mesta. V roku 1910 sa

zaalo s vstavbou budovy obecnho vekohostinca na mieste niekdajej
prepriahacej stanice. V roku 1912 bola vydlden cesta z mesta smerom k
elezninej stanici, no ete predtm po nej preiel cisr Frantiek Jozef, ktor
nae mesto navtvil cestou na slvnostn vysvtenie majesttnej ostrihomskej
katedrly svtho Vojtecha 31. augusta 1856. (ma. Adalbert). Pre tto zvltnu
prleitos zlo skladbu Franz Liszt (Missa Solennis zur Einweihung der Basilika
in Gran). Ostrihom v plnej miere vyuva svoje priazniv danosti. 40%
obyvateov pracuje v priemysle.
Poet obyvateov oboch miest v roku 1890 je spolu 13 300. (Parkan: 2 417,
Ostrihom: 10 800) Poet obchodnkov stpol na 84, v prevdzke je 36 mlynov
na Dunaji a 3 pohaj okolit potoky pohoria Pili, ktor spolu zomel rone
20 000 merc obilia.
(Merica - plon miera v rozsahu asi dvoch desatn hektra.)
Para a uhlie zsobuj energiou pivovar, octre a likrku. Rone vyrobia jeden
a pol milina tehl a 120 000 strench krytn. Niekoko tisc ud pracuje na
okolitch pozemkoch. Meania obhospodaruj 4 542 hektrov. Kraj je znmy
svojimi kvalitnmi vnami a vini sa tu pestuje na 422 hektroch. V roku 1820 sa
arcibiskup vracia z Trnavy sp do Ostrihomu. Sstreuje okolo seba
cirkevnch hodnostrov a v meste v roku 1858 psob biskupsk vysok kola
teologick, katolcke gymnzium, 9 katolckych seminrnych kl, izraelitsk
seminr, obchodn akadmia a pedagogick fakulta. Obr. dobov reklama na
Parkansk krytiny.

54

Na konci 19. storoia je v meste v 2 130 domov a ije tu 18 000 ud, z ktorch
vie 90% ta a psa. Dunaj zabezpeuje ivobytie alm stovkm rybrov.
V okol s povrchov mramorov bane a kameolomy, pla, zlievare,
hrniarske a kachliarske manufaktry. Mesto m 4 tlaiarensk stroje, s ktormi

vydva tri druhy novn.

Ako zaujmavos uveme jedinen a v tom ase vemi znmu fabriku na
vrobu vychdzkovch palc. alia takto tovre sa nachdzala v mesteku
Fegyvernek. Palice sa vyrbali z viovho dreva ako vychdzkov palice,
rky na ddniky a slnenky. Dlho ilo len o domcu vrobu.
Prv oficilnu firmu zaregistroval Pl Oltsy a jeho brat v roku 1842. Drevo na
vrobu pochdzalo zo zvltneho sadu. Vroba vborne prosperovala. Fabrika
vyvala do celej Eurpy, ale aj do USA.
Hospodrsky rozkvet Ostrihomu zohrval vek lohu v zriaden sporitene
Takarkpnztr Rt. (dnen OTP banka). Bola to najstaria sporitea v krajine

55

(1844). V roku 1893 bolo vybudovan eleznin spojenie medzi Ostrihomom a

Budapeou.
O rok neskr sa firma Cathry Szalz pa do vstavby prvho oceovho
mosta cez Dunaj. Arcibiskup sa zrieka prva na vyberanie mostnho mta.
Most v dke 496 metrov postavili za dva roky a bol postaven o 120 metrov
vyie, tak aby bola doprava nasmerovan priamo do centra mesta. Na jeho
slvnostnom otvoren 28. septembra sa zastnili viacer lenovia vldy. Most
bolo mon do polnoci pouva bez zaplatenia mta.
Vysvtil ho samotn arcibiskup. Za prechod cez most sa platilo mto do roku
1918. Pomenovan bol s poehnanm cisra poda jeho dcry, arcivojvodkyne
Mrie Valrie.

Obdobie 1914 - 1918 Prv svetov vojna

Rozvoju obidvoch miest zabrnila I. svetov vojna, ktor sa zaala v roku 1914.
Vaka niektorm vojenskm investcim vak obdive mest aj nieo zskali.
Boli postaven sklady a prstav. Tieto sa zachovali v nezmennej podobe a do
roku 2007, kedy bola vybudovan nov protipovodov barira. Vaka
rozvinutej infratruktre sa rady z Mule presdlili do Parkanu a mesto sa
stva okresnm sdlom. Vojna sa v mestch priamo neprejavila, ale jej nsledky
no.
Obetiam vojny je venovan pamtnk v mestskom parku oproti hotelu
Zahovay. Z vojny prichdzali domov invalidn a zbedaen mui, a ako v
kadej dobe, aj teraz sa vaka vojne zaala vytvra vrstva novozbohatlkov.
Koniec vojny znamenal zlom v histrii krajiny. Na zklade politickho
rozhodnutia a poda trianonskej dohody, ktor bola podpsan 4. jna 1920 v
palci Vek Trianon vo Versailles nealeko Para je Dunaj od 28. oktbra
1918 hraninou riekou.

56

Po roku 1918 sa most stva pohraninm priechodom a na obidvoch stranch

mostu odteraz hliadkuje vojensk str. V Parkane sa roziruje administratva,
pribdaj vojensk jednotky radnci ale aj coln sklady. K miestnym obanom
pribudn aj esk radnci a vojaci.
Pri stan obyvateov v roku 1921 malo mesto 3 481 obanov (z toho 3 129
maarskej nrodnosti, 254 slovenskej a eskej a 98 obyvateov bolo inej
nrodnosti). V meste bola zriaden colnica s expozitrami na dunajskom moste,
v prstave a na elezninej stanici. Mesto sa stalo sdlom pohraninej polcie a
na ochranu ttnych hranc sa v meste zriadila vojensk posdka pohraninho
tvaru.
Generl Jozef tika bol 25. novembra 1918 poveren obsadenm Slovenska.
Neskr ho nahradil plukovnk Schbl. V ten ist de bola stanoven
demarkan lnia tiahnuca sa od Bratislavy, popri severnom brehu Dunaja s
pokraovanm pozd rieky Ipe. 9. a-11. janura boli bez bojov obsaden
Nov Zmky, Komrno a povodie Ipa. V stredu 8. janura 1919 dorazil na
eleznin stanicu ako predvoj a ochrana pech vojenskch jednotiek
eskoslovensk pancierov vlak. Nasledujci de bola v meste dislokovan 2.
rota III. prporu 39. pluku. Jednm zo stlych veliteov legionrskych jednotiek
v Parkane bol Bohuslav Mervart.
Po vzniku Maarskej republiky rd 21. marca 1919 sa vak situcia zmenila.
Socilno-ideologick vrenie, podnieten boevickou revolciou v Rusku, sa
zvrhlo natoko, e rozhodujcim vchodiskom zo veobecnej krzy sa stalo
nsiln dobytie stratench zem.
Neboli uetren ani lenovia oficilneho eskoslovenskho zastupitestva v
Budapeti, ktorch vysadili z vlaku pri elezninom moste v Kamenici nad
Hronom.
Atmosfru prvch dn tejto situcie dokresuje hodnovern hlsenie notra
Gyulu Ivanitsa prednostovi Slnovskho radu v Parkane z 30. aprla 1920.

57

Pn Prednosta! Vzhadom na poiadanie poda prpisu .2753 z tohto roku, hlsim, e

do Parkanu esk vojsko vstpilo bez obianskeho odporu a obsadilo ho 9. janura 1919.
Okupan vojsko prilo od Bratislavy do Parkana-Nny a do mesta vpochodovalo
zvyajnm spsobom. Bezodkladne prevzali udrovanie poriadku a zbrane od
obyvateov odobrali... "
Poas prevzatia zemia a ani neskr, prtomnos vojakov nebrnila v innosti
samosprvnym orgnom mesta. Odmietav postoj miestneho obyvatestva k
okupanmu legionrskemu
vojsku
sa
postupne
zmieroval.
eskoslovensko sa stvalo
trpenou skutonosou. Ani
pomer
medzi
novovzniknutou
SR
a
Maarskom nebol plne na
noe" v zmysle vojenskom a
politickom.
Dokazuje
to
naprklad skutonos, e sa
naalej do mesta dostvala
elektrina
z
ostrihomskej
elektrrne a.s. Ganz. V mji sa
znsobila vyzvedask iniciatva rozrastajcich sa ervench grd.
Pod rkom noci sa snaili nadviaza styky a spoluprcu s obanmi mesta. Ich
cieom bolo zisti stav, rozmiestnenie a zbrojn vybavenie eskoslovenskej
armdy. Posledn takto pokus z 20. mja bol spene zmaren. Poas astch
nonch hliadok v Parkane a Chabe odhaovali pokusy naruovania
demarkanej lnie z ostrihomskho brehu.

58

Na demarkanej lnii boli zriedkav prpady kamartaftu proti sebe stojacch

vojakov, ale aj tch mlo prpadov sved jednoznane o odmietavom postoji
vojska na oboch stranch k alej vojne.
Nikto nechcel, aby ledva skonen I. svetov vojna pokraovala alou. Jeden z
takchto prpadov dokumentuje fotografia z hraninho ipeskho mosta pri
Chabe.
dern sila a bojov morlka maarskch vojsk v priebehu mja, najm v
dsledku skvelej presvedovacej agitcie o poslednej monosti zchrany
maarskho nroda, sa na krtky as zlepila. O tom, kam bude patri
Slovensko, mali rozhodn krut boje. Zaali sa v piatok 30.mja 1919
nadrnom, ke vojsk 3. divzie V. armdneho zboru A a polovojensk gardy
zahjili veobecn ofenzvu.
Okolit dediny Lea, Salka, Mal Kosihy, Pastuchov a Ipesk Sokolec leiace
pri rieke Ipe boli prepadnut v rovnakom ase v piatok 30. mja, a rovnako cez
mosty ako Parkan, avak cez ipesk.
Spomedzi okolitch pohraninch dedn sa nezvyajne zachovali obyvatelia v
Lelej, ktor legionrov pri stupe nielene nenapdali, ale im dvali aj uiton
rady. Poas tvortdovho obsadenia maarskmi silami nebol prezraden
pobyt eskoslovenskch vojakov, ktor zostali po toku v lesoch a cel mesiac
boli odrezan od svojej jednotky. Utajen zostali aj ich non nvtevy s cieom
zaobstara potraviny.
tok z Ostrihomu sa opakoval 1. jna, ale u za pomoci vekch posl z
Budapeti. Parkan podahol vekej presile maarskho vojska a zbran a bol
definitvne na mesiac obsaden.
6. jna. Revolun tribunly A odsudzuj zradcov a nechbaj ani tresty
smrti. Takto rozsudok vyniesli v Parkane napr. nad Annou Horvthovou
(Horvth Jzsefn), bvajcou v Gurgyali (Kakatvr), pretoe 30. mja vraj

59

vyzradila vracajcim sa sl. vojakom, kde s ukryt maarsk vojaci, ktor

nestihli s ostatnmi ustpi do Ostrihomu .Rozsudok vak v tomto prpade
nebol vykonan, vaka vemi spenmu parkanskmu obhajcovi, Blovi
Trnaimu, ktor mal vnimon styky v najvyom veden ervenej armdy.

V ase vldy Maarskej republiky rd boli ast toky na idov v Ostrihome.

Vojensk jednotky toia na viacerch idovskch spoluobanov, bij ich,
vykrdaj byty a jednho z nich aj zabij. Skupina dstojnkov a radovch
vojakov poas razie na vlakovej stanici 27. augusta 1919 vyvliekla z davu 18
idov, zatoila na nich a zbila ich. Ete v ten veer bolo vykradnutch 7
bytov, ktor taktie patrili idom.
Ignca Klmna popravili 11 bodnmi ranami noom. Zranenho Juraja
Hirscha cestou domov zastavil podplukovnk Waldvogel a vkrikom ty
smradav id! na zamieril revolverom. Hirschovi sa podarilo preskoi
poulin brnu a ujs.
Hliadkujca vojensk jednotka 28. augusta nedovolila idom nastpi na vlak
do Budapeti. idov vystupujcich z veernho vlaku zas zbili. O de neskr
sa vykrdanie opakovalo. Vykradli byt aj obchod idovskho obana. Hlavn
rabn Armn Spiegel iel iada ochranu od miestnych radov, ale do sdla
upy ho ani nevpustili.

2-30. jna. Do bojov zasiahlo i letectvo, ktorho hlavnm poslanm bol

prieskum situcie v oblasti Novch Zmkov, Komrna, Ttu, Ostrihomu,
Parkanu, Levc a Nitry. Vykonvalo vak i bojov opercie. Maarsk vojsk,
ustupujce od Novch Zmkov, 2. jla definitvne opustili Parkan.
V meste bola 12. jla zriaden zmiean eskoslovensko-maarsk komisia,
ktorej elom bolo povoova trval presdlenie obyvatestva a posudzova
iadosti o prechod z jednej strany mosta na druh.

60

Nedisciplinovanosou vojaka mostnej stre sa 22. jla aktivovala nlo

podmnovanho mosta, priom koniec prvho mostnho poa sa zniil a
zosunul sa do Dunaja. Udalos je opsan vo Vojnovom dennku II. Zpadnej
armdnej skupiny z jla 1919 takto:
23.ervenec - Vera veer dolo k vbuchu na most v Parkany. Tento most byl
podminovn, a rozkazy z 21.6. a 2.7. smovaly pouze k pprav podminovn.
Vbuch zavinn nebdlost a neopatrnost vojna majcho slubu u kulometn skupiny
na most. Vojn vinnk
zaten
a
pedn
vlenmu
soudu.
Generl
Furnier
navtviv
most
v
Parkany oznamuje, e
lovk
vinnk
je
odbornk - mechanik
elektrotechnick a e je
vyloueno, aby to uinil
jenom z hlouposti...
24.
jla.
Generl
Mittelhauser, velite
zoskupenia Zpadn Slovensko vydva ntu - rozkaz . 5419/op vo veci
detrukcie mosta.
Oba psomn doklady hodnoverne vyvracaj takmer 90 rokov myln a asto
vedome tradovan tvrdenie, e most vyhodili do vzduchu maarsk vojsk,
i tunaj parkansk zkodnci.
Minister nrodnej obrany SR Vclav Klof sprevdzan gen. Mittelhauserom
sa cestou z Komrna do Luenca 1. augusta zastavil v Parkane, aby sa na mieste
presvedil o stave zrtenho mostnho poa. V ten de padol i boevick
erven reim a s ou aj Maarsk republika rd.

61

80% arcibiskupskch majetkov ostalo odrezanch na avom brehu Dunaja.

Rozdelenm krajiny prila arcidiecza o znan zisk. Zo 483 farnost a 404
majetkov stratila 2/3. Tento spor a tie aj organizan otzky sa s nstupnckym
eskoslovenskom rieili a do roku 1938. Majetky s rozlohou 54 000 ha prebral
tt 11. augusta do ntenej sprvy.
iaston dohoda bola s Prahou uzavret v roku 1927. Ilo o, dohodu modus
vivendi, v ktorej sa vyhlasovalo, e diecza nem rozhodovacie prvo na zem
druhho ttu. Vetko ale zostalo len na papieri. Ostrihom trval na odkodnen
a tento nzor mal aj podporu Rma. Na rmsko-katolckej fare prebiehali v
rokoch 1929 a 1936 v zmysle eskoslovensko-vatiknskej zmluvy Modus
vivendi zvan a zdhav rokovania medzi predstavitemi Ostrihomskej
arcidieczy a slovenskch diecz vo veci vysporiadania nhrad za majetky
nachdzajce sa od r. 1918 na zem eskoslovenska.
Po rozdelen krajiny priemysel upad, prevlda skr vidiecke
ponohospodrstvo. Jedinou menou tovrnikou, ktor vznikla v meste po I.
svetovej vojne, bol zvod na vrobu a opravu ponohospodrskych strojov a
nradia, ktorej majiteom bol Aladr Drozdy. Medzi finanne najsilnejie obiln
spolonosti patrila spolonos Strasser a Knig.
V Parkane vychdza 4. mja 1921 prv slo mestskho tdennka
Dlszlovenszki Magyar Lapok (Juhoslovensk maarsk listy). Vychdzal do r.
1933 a stal sa dleitm prspevkom k stabilizcii pomerov medzi vinovm
maarskm obyvatestvom a eskoslovenskou ttnou sprvou. V lokalite
elezninej stanice sa v roku 1923 rozbieha bytov vstavba
8. jna 1921 umiera vznamn maarsk historik, genealg a lekr Moric Wertner,
naroden 26. jla 1849 v painciach, ktor il v Parkane. Od roku 1894 je okresnm
lekrom v obci Mula. Do Parkanu sa presahoval v roku 1908. Jeho diela uchovvaj
od roku 1954 v komranskom archve. Pochovan je v Parkane.

62

1925, idovsk obec na mieste malej modlitebne postavila synaggu, ktor

poas celho 20. storoia slila svojmu cieu len necelch 15 rokov (Hlavn 32,
po r. 1948 sdlo OV KSS, dnes CV).
1926, dokonuje sa v porad tretia poschodov budova Leimdorferova vila na
nbre (majite sa stal obeou holokaustu, dnes detsk domov).
1927, postavili sa kasrne finannej stre (Jesenskho 42, dnes njomn dom
mesta).
1928, je odovzdan do uvania nov a modern ttna slovensk udov kola
Jubilejn (Komenskho 99). V tom istom roku vojsko 12. pluku gen. M.R.
tefnika obsadzuje novovybudovan, prv stle vojensk kasrne na konci
Nnanskej ulice.
1930, zriauje sa ttna slovensk metianska kola v prenajatch priestoroch
domov 90, 92 na ul. Sobieskeho a domov 6, 8 na ul. Komenskho.
1932, 4. septembra slvnostn otvorenie kultrneho domu svojpomocne
postavenho Spolkom rmsko-katolckej mldee. Ako kultrne stredisko mesta
preiel viacermi rekontrukciami (najm v r. 1937, svojpomocne i s asou
ttu).
1935, dokonila sa I. etapa, vstavby modernho prstavu. Po vybudovan
vziska a prekladiska, colnho skladu a sprvnej budovy sa pristpilo aj k II.
projektovej etape, v ktorej lo o predenie prstaviska takmer a po Gurgyal s
priamym elezninm napojenm. Prstav mal sli najm na prepravu
priemyselnch komodt a sliezskeho uhlia na Balkn a na dovoz
ponohospodrskych produktov, najm obilnn. V kine Tatra (dnes budova
kina a galrie) sa 17. marca premieta prv ozvuen film.
1938, 6. novembra v zmysle vroku Viedenskej arbitre, maarsk vojsko na
ele s arciknieaom Jozefom Habsburskm vstupuje z Ostrihomu po moste do

63

mesta. Mesto a jeho obania sa nemohli vyhn dsledkom tejto vojny, ktor
boli v zverenej asti znsoben nevdanou krutosou, nevynmajc ani
priame vyhladzovanie civilnho obyvatestva na oboch stranch Dunaja.
Parkan sa op stva Prknyom. eskoslovensk vojsko, polcia, orgny
ttnej sprvy a nemaarsk obyvatestvo opaj mesto.
Zaiatok znovuprilenenia prebieha v znamen oslavnho a neruenho
upevovania novej moci. 1939, 21. mja prebieha slvnostn vztyovanie ttnej
vlajky, ktor mestu darovala budapetianska oceliarska fabrika Hber a
Sigmund.
1944, 19.marca mesto a cel Maarsko obsadia nemeck vojsk, o je reakciou
na Horthyho snahu vystpi z vojny. Bezprostredne po tom zana konen
rieenie idovskej otzky v Parkane aj v Ostrihome.
Na tomto mieste sa patr spomen najznmejieho hrdinu v Ostrihome, ktor
aj v tchto nebezpench asoch nestratil odvahu a zachraoval udsk ivoty.
Bol nm Dr. Jen Etter (1897-1973) prvnik, agronm a primtor mesta. Jeho
otec bol riaditeom ostrihomskej sporitene Takarkpnztr Rt. Jen bol
najstar z piatich bratov. V roku 1915 skonil vojensk gymnzium. Po tdiu
slil na ruskom fronte, kde mu zachrnili ivot posk sedliaci. Neskr sa alej
venoval tdiu a vytudoval prvo. Bol vymenovan za hlavnho prokurtora
mesta. Primtorom sa stal v roku 1941.
V rmci plnu na rozvoj mesta dal postavi lodenicu na Malom Dunaji, ktor sa
nachdza napravo od hlavnej cesty. Dom sli dodnes na tento el. Taktie
dal zmodernizova poiarnu zbrojnicu.
Potom ako Nemecko zatoilo na Posko, poiadal svojho bvalho
spolubojovnka na ministerstve, aby uvonili dstojncke rekrean zariadenie,
ktor dal k dispozcii poskm vojnovm uteencom. Vrazne prispel k tomu,
aby viac ako 50 000 Poliakov mohlo bezpene opusti krajinu. (V meste dodnes
ije mal posk menina.)

64

Pre tunajch uteencov zabezpeoval

prvnu ochranu a pomhal aj idom
ijcim v meste. V meste nebolo ete
geto a robil vetko preto, aby sa pri
rozdeovan potravinovch lstkov
idia
nediskriminovali.
Viackrt
prejavil neshlas s diskriminanmi
opatreniami. V roku 1944 ale od
svojich nadriadench dostal prkaz
oddeli 69 idovskch rodn. Ilo o 398
osb z Ostrihomu a 138 z vidieka.
Vyrieil to tak, e ako miesto pobytu
pre nich vyznail vlastn dom. Dolo
aj k tomu, e bol vydan prkaz
deportova idov do geta v Parkane.
Kee v Parkane nebola oetrova, transport sa mohol oddiali. Za tieto svoje
opatrenia bol udan. V roku 1944 ho odvolali z primtorskho postu a chceli ho
preloi na in miesto. Jen Etter to odmietol a na protest odiiel do dchodku.
Po jeho odchode zaali v Ostrihome hromadn deportcie.
Na zklade stania obyvateov v roku 1900 ilo v Ostrihome 941 idov, o je
5,5 % z celkovho potu obyvateov.
Spomnaj ich u listiny z roku 1050. Prv represie voi nim zaali u v roku
1919, ale zkonn prostriedky na ich diskriminciu prili a v roku 1939.
(Takzvan zkon Numerus clausus bol prijat u v roku 1920. Tento zkon limitoval
monos vyieho vzdelania na zklade prslunosti k vierovyznaniu.) Prv hromadn
deportcie zaali 5. jna 1944. Po skonen vojny 21. marca 1945 sa z vye 50
nsilne odvleench idov vrtili len niekok.

65

Na fotografii Mikul Horthy v Ostrihome (1938-1939). Vavo kardinl

Jusztinin Serdi a napravo ministersk predseda Bla Imrdy moravicai.
Ettera chceli tie deportova, ale priatelia vybavili, aby mohol okamite
narukova do frontovej lnie, a tm ho vlastne zachrnili.
Z vojnovho zajatia sa vrtil v roku 1945. V 50-tych rokoch bol vylen z
advoktskej komory, ale jeden z jeho starch idovskch priateov ho
zamestnal. V tom ase bol u ale pod stlym policajnm dohadom. Umrel v
roku 1957. Npis na jeho pamtnej tabuli, ktor odhalili v roku 2005, je v troch
jazykoch potine, maarine a hebrejine. Okrem Ettera bojoval proti
diskrimincii idov aj primas Jusztinin Serdi. Vaka jeho aktvnej intervencii
zastavil Mikul Horthy deportcie idov z Budapeti.
Obdobie trojmesanch frontovch bojov zastavilo hospodrsky ivot mesta a
celho okolia. Obce a mest boli znien, polia posiate vrakmi vojnovej
techniky, pln vojenskch zkopov a nevybuchnutej muncie, pokryt
mtvolami padlch vojakov a obanov. Zahynulo tu vye 4 000 sovietskych
vojakov.
V roku 1946 bol v Parkane zriaden
cintorn
prslunkov
sovietskej
armdy,
kde
boli
pochovan
pozostatky sovietskych vojakov, ktor
padli v bojoch na seku Parkan Nov Zmky. Na tomto mieste je
pochovanch
5 247
sovietskych
vojakov, ktor padli v bojoch za
oslobodenie udstva od faizmu.
Zstupcovia s. radov prichdzaj
do Parkanu bezprostredne po
presune vojnovho frontu.

66

Povojnov obdobie
K zsadnej udalosti dochdza 26. jna 1948. Na zklade vnosu Poverenctva
vntra sa men nzov Parkanu na trovo. 16. septembra v zmysle uznesenia
Zboru poverenkov priznva sa trovu oficilny tatt mesta (Vyhl.
Poverenctva vntra 1254/ 1948 .v.) Do tohto dtumu, t. j. v ase Raksko Uhorska, prvej eskoslovenskej republiky a Maarska je Parkan len obcou,
resp. vekoobcou. 11. jna 1948 vyla vyhlka poverenka vntra . A-311/16II/3-1948, ktor "zruila" 710 historickch nzvov obc prevane na junom
Slovensku. Vyhlka bola prijat na posledn chvu v ase, ke sa sl. politika
pod sovietskym tlakom u preorientovvala z konfrontcie s Maarmi na
spoluprcu s nimi.

Prezident Edvard Bene vydal v roku 1945 143 nariaden, z ktorch je 13 priamo
a alch 20 nepriamo namierench proti neslovanskm meninm ijcim na
zem eskoslovenska. Ilo o priamu a neospravedlniten diskriminciu. V
mji a jni 1946 sa 1 600 obanov maarskej nrodnosti podrobuje nsilnej a
takmer bleskovej reslovakizcii v ndeji, e sa tm zmen ich bezprvny stav.
Poda vyhlky z 3. jna 1946 bol presdovac rad zriaden aj v trove. Na
juhu zpadnho Slovenska bolo zriadench 8 oblastnch radovn O so
sdlom aj v trove. Pred 65 rokmi 27. februra 1947 sa zaalo na zklade
medzittnej dohody z februra 1946 s vysdovanm maarskho obyvatestva
z eskoslovenska. Prv transporty odili 5. a 6. oktbra 1947. V oktbri to bolo
spolu 13 transportov.
Zhromadovacie stredisk boli v Beroun, Chebe, Suchm, Vrbnm u eskch
Budjovic a umperku. Najvm problmom bola strava a socilna
starostlivos. Reemigranti mali v trove dosta such stravu na 5 - 6 dn.

67

1947 december a 1948 februr. Prebieha nbor vpomoci, t.j. nten

vysdovanie maarskch rodn na 1 - 3 roky do Nemcami opustench oblast
iech. U do prvho elezninho transportu 15.decembra 1946 je zaradench
63 parkanskch rodn (spolu 188 osb). Celkovo bolo vysdlench 217 osb,
vinou do oblasti atca. Monos beztrestnho nvratu sa im naskytla a
po 28 mesiacoch v priebehu marca 1949.
23. oktbra 1948 odchdza posledn vlakov transport do Maarska (zo
elezninej stanice bolo spolu vypravench 25 transportov).
Rchlemu obnoveniu rozvrtenho hospodrsko-politickho systmu v znanej
miere brnia udalosti spojen s uplatovanm zsady kolektvnej viny
Maarov, ktorch eskoslovensk ttne obianstvo sa obnovuje a vldnym
nariadenm z 13. aprla 1948.
Zlomov rok 1948, v ktorom sa na 40 rokov rozhodlo o ideologickom,
politickom, hospodrsko-spoloenskom smerovan, sa aj v naom meste zaal
prevzatm moci komunistickou stranou. Priemyseln, obchodn, bankov a
ivnostncke prevdzky, ktor boli od skonenia vojny v meste pod prechodnou
nrodnou sprvou, sa definitvne zottuj.

Budovatesk ra komunizmu a nov tiscroie

1949 24. aprla sa, ako jedna z prvch na zem Slovenska, zaklad miestna
organizcia CSEMADOK-u (Klub pracujcich Maarov v eskoslovensku).
Postavenie mesta sa posiluje zriadenm prvho gymnzia (dnes je to budova
Klubu dchodcov na Hlavnej ulici 42).
1950 Poda hesla podobrotky i pozlotky sa zaklad kolchozncke JRD III.
typu, vinou bez ronkov, ktor dlh roky vzdoruj, odolvaj ponukm
i hrozbm. Upadajce drustvo sa v roku 1961 likviduje a preber ho ttny
majetok v Nne.

68

V tomto roku sa zriauje zkladn kola s vyuovac jazykom maarskm, o

sved o tom, e vo veobecnosti nastva citen obrat v nrodnostnej politike.
V roku 1953 sa gymnzium v zmysle kolskej reformy stva jedensronou
strednou kolou s vyuovacm jazykom slovenskm i maarskm. V roku 1956
sa zaklad zkladn umeleck kola.
V roku 1953 bola postaven budova 11-ronej strednej koly, dnes gymnzia a
v roku 1961 budova 16-triednej Zkladnej devronej koly s vyuovacm
jazykom slovenskm, ako aj budova papierenskho odbornho uilia
zabezpeujceho prpravu odbornch pracovnkov celulzo-papierenskho
priemyslu na Slovensku, kde dnes sdli zdruen stredn kola.
1. jla 1960 sa men postavenie mesta. Reorganizciou ttnej sprvy sa po 210
rokoch ru okres Prkny/Parkan - trovo a takmer cel sprvna jednotka sa
zaleuje do novozmockho okresu.
Zrove, akoby na vyvenie straty vznamu mesta, sa k nemu prileuje
priahl obec Nna, o sa napriek viacerm pokusom v blzkej ani dvnejej
minulosti zatia nikdy nepodarilo.
17. novembra 1963 zaala vstavba Juhoslovenskch celulzok a papiern v
trove. Po plnom dokonen fabriky v r. 1974 dvala prcu takmer tyrom
tisckam zamestnancov zo trova i okolia.

Zvl negatvne zasiahla do ivota mesta v roku 1965 najvia povode 20.
storoia. Hladina Dunaja v prstavisku dosiahla 18. jna vku 737 cm, o
spsobilo vek materilne kody na niie poloench astiach mesta. 170
rodn bolo evakuovanch k prbuznm a do ndzovch priestorov, najm kolskch
budov. Priame kody: 25 zrtench a 40 znane pokodench. inn pomoc pri obnove

69

poskytlo esk mesto Most. Na znak vaky za tto pomoc bola pomenovan . Mostov
ulica. V roku 1969 sa protipovodov ochrana podstatne zlepila. Bol
vybudovan betnov mr siahajci od mosta po prievoz a alej a po stie
Hrona boli zven a zosilnen hrdze.
So zreteom na klimatick zmeny sa v novembri 2007 zaalo s vstavbou
protipovodovej lnie financovanej z eurpskych trukturlnych fondov.
Ide o 800 cm vysok hrdzu, na ktor sa daj v prpade potreby ete
primontova navenia a o jeden meter. Tto hrdza bola v plnej miere
vyuit v roku 2013, kedy hladina vody Dunaja prekonala vetky zaznamenan
historick rekordy. Poda stredovekch zznamov bola najvyia hladina v
bavorskom Pasove 12,20 metra. Tto hodnota bola v roku 2013 prekonan a
hladina vody kulminovala pri rekordnch 812 cm.
1964 vstavba Domu vodnch portov s ubytovacmi monosami.
V roku 1967 bola postaven budova 20 triednej zkladnej devronej koly
s vyuovacm jazykom maarskm.
V roku 1968 sa zrealizovala kanalizcia mesta v hodnote 20 milinov Ks.
Skonila prv etapa vstavby Juhoslovenskch celulzok a papiern (JCP)
a spustila sa vroba. V zvode nalo prcu takmer 4 000 osb. V roku 1969 sa
dokonila elektrifikcia elezninej trate Bratislava trovo a v roku 1971 bola
dokonen vstavba sdliska Dunaj.
V rokoch 1972 a -1978 bola dokonen elektrifikcia elezninej trate na trase
trovo - Budape.
Taktie sa ukonuje vstavba novej budovy mestskho radu. K mestu sa
prileuje obec Obid. Otvra sa nov budova polikliniky. eleznin stanica v
trove sa stva jednm z najvch elezninch uzlov v republike. Jej

70

kapacita sa v porovnan s rokom 1960 zdesansobila. Denne odbavuje a 170

vlakov, t.j. 7 vlakov za hodinu.
Zana sa vstavba kpenho arelu Vada, ktor zsobuje zdroj termlnej
vody v hbke 130 m, s teplotou 39,7 OC, a s vdatnosou 70 l/min. Iniciatva na
vybudovanie tohto arelu vzila zo zvodu JCP, ktor prevzal organizanoprojektov prpravu a uhradil takmer 2/3 nkladov.
Dokonuje sa prv etapa vstavby kpaliska Vada v objeme 20 milinov Ks
a 17. jla 1978 sa prvkrt napustili bazny termlnou vodou.

Obdobie reformy
K prvmu verejnmu, a vtedy ete odvnemu postoju k veciam spolonho
obianskeho zujmu dolo 21. augusta 1968, ke do mesta v rmci bratskej
pomoci ttov Varavskej zmluvy vstpilo vojsko Maarskej udovej
republiky, ktor nsledne vystriedali okupan vojensk jednotky Sovietskeho
zvzu. Tak ako v celom eskoslovensku, aj tu sa stretvaj s rozhodnm
odporom naich obanov bez rozdielu nrodnej, i politickej prslunosti.
Obania, orgny mesta vrtane orgnov komunistickej strany, a zvl
rozhodne osadenstvo JCP, sa vyslovuj proti invzii a za pokraovanie
reformnho silia pod heslom Praskej jari a socializmu s udskou tvrou.
Reformn silie vak nem ancu. Pod veobecnm politickm a mocenskm
tlakom ttov Varavskej zmluvy a spiatonckych vntornch sl sa reforma
pod rkom normalizcie odklad na dve desaroia, aby sa nsledne v
novembrovch doch v roku 1989 rozhodlo, ale u nie o reforme reimu
ttostrany, ale o nevyhnutnosti zsadne inej politicko-spoloenskej orientcie.
Nen revolcia zo 17. novembra 1989 dorazila do mesta a po desiatich
doch. Prv praktick dsledky sa prejavili 14. decembra 1989, ke po
nstojivch poiadavkch asto zvolvanch mtingov prebieha personlne
preobsadenie Mestskho nrodnho vboru. Odvolva sa cel vedenie 23

71

stranckych poslancov rezignuje na svoje funkcie. Vkladn skrine obchodov sa

zaplnili desiatkami vemi trefnch a mimoriadne aktulnych rmovaiek a
mdroslov pranierujcich skostnaten a mlo vkonn politick reim, ktor
u vo veobecnosti nevyhovuje poiadavkm doby. Mesto v roku 1989
prevalo mimoriadne vianon sviatky pln najrznejch politickch vah
a ndeje. Hlavn udalosti v meste v ponovembrovom obdob:
V septembri 1990 mesto po 23 rokoch opustila posledn sovietska vojensk
jednotka aj s vzbrojou. V jni 1990, prv slobodn parlamentn voby po 44
rokoch, as 93%. 23. 24. novembra, po viac ako polstoro prebiehaj prv
slobodn obecn voby so 64 %-nou asou oprvnench voliov. Zrove sa
na zklade platnho referenda od mesta odleuje obec Nna, ktor bola k
nemu prilenen v roku 1960.
17. novembra 1991 prebieha platn referendum o prinavrtenie bvalho
nzvu mesta Parkan. Zastnilo sa na om 54 % oprvnench voliov. Za
nvrat k pvodnmu nzvu sa vyslovilo 87% voliov. Vlda vak 28. jla 1992
odmietla uzna vsledok referenda z dvodu spoloenskho zujmu a
odmietavho stanoviska vetkch nzvoslovnch komisi. Orgny mesta
drazne, ale bez inku protestovali proti takejto nezmyselnej argumentcii
vldy a ministerstva vntra.
V roku 1992 sa v meste zriauje prv skromn kola obchodn akadmia
1. janura 1993 sa mesto stva sasou samostatnej Slovenskej republiky, m
si ho v priebehu 20. stor. nov a staronov tty prepoiiavaj a prisvojuj bez
optania u po piatykrt. V tomto prpade i napriek tomu, e petciu za
udranie spolonho eskoslovenska podpsalo 3 817 obanov.
Spolonos slovensko-maarskho priatestva, ktor bola zaloen 23.
decembra 1996, sa pripja k veobecnej snahe obanov a orgnov na obidvoch
brehoch Dunaja, smerujcej k obnove mosta znienho v II. svet. vojne. Na
tento el sa obracia listom na predsedov vld SR a MR, V. Meiara a Gy.

72

Horna, v ktorom poukazuje na vznam obnovy a iada ich o podporu

obianskych iniciatv smerujcich k obnove mosta, ktor sa rozvinuli na oboch
dunajskch brehoch.
Jedine v naom meste z celho Slovenska sa 19. aprla 1998 uskutouje
prezidentom vyhlsen, ale Meiarovou vldou zmaren referendum
o tyroch otzkach: o vstupe do NATO, o rozmiestnen vojenskch zkladn,
o umiestnen jadrovch zbran a o priamej vobe prezidenta obanmi.
Uskutonilo sa napriek vyhrkam pouitia mocenskch prostriedkov
a orgnov: polcie, prokuratry, sdov a z repertoru nechbal ani vojensk
zsah. Kvrum formlnej platnosti referenda nebolo dosiahnut (as
oprvnench voliov dosiahla 47,8 %, z toho za vstup do NATO hlasovalo
89,4%, za priamu vobu prezidenta 97,2%), o je vak v podmienkach
zdhavho a tvrdho ntlaku potvrdenm toho, e mesto zloilo skku
obianskej vyspelosti na vborn.
Referendum jeho prprava, priebeh a vsledky malo znan ohlas v
mdich, a to nielen na Slovensku, ale v celej Eurpe, a nechbalo ani alek
zmorie.
Na zklade platnho referenda sa odleuje obec Obid, prilenen v r. 1972.
28. mja 1999 z prleitosti 80. vroia bitky o Parkan v r. 1919 sa uskutouje
slvnostn odhalenie pamtnch tab na zrekontruovanom pohrebisku
padlch esko-slovenskch a maarskch vojakov. Podujatie sa uskutonilo
z iniciatvy Spolonosti slovensko-maarskho priatestva za asti
vznamnch predstaviteov: vevyslancov R, MR, zstupcov ministerstiev
obrany SR, R, MR, generlneho tbu SR, predstaviteov miestnej posdky,
mesta, obianskych organizci a mnohch obyvateov.
16. septembra 1999 na hraninej a plavebnej iare Dunaja v priestoroch lode
Rkczi, predsedovia vld SR a MR M. Dzurinda a V. Orbn za asistencie
vznamnch host podpisuj medzivldnu dohodu o obnove mosta.

73

trovo - Ostrihom s termnom odovzdania v oktbri 2001. Na prstavnom

nbre sa po podpise uskutonil neformlny mting, na ktorom predsedovia
vld prehovorili za neutchajceho brlivho nadenia tiscov obanov mesta
a okolia. V novch spoloensko-politickch podmienkach poslednho
desaroia sa zrealizovali vznamn investin akcie obianskej vybavenosti,
ktor mali zsadn a vemi pozitvny vplyv najm na ivotn prostredie:
plynofikcia celho mesta (1995), mestsk centrlny tepeln zdroj (1999).
7. oktbra 2000 na ostrihomskom brehu prebieha slvnostn zahjenie vstavby
obnovy mosta za asti ministrov dopravy MR a SR, gen.riaditeov
davateskho konzorcia GANZIS - Ganz Budapest a Ininierske stavby Koice.
27. jla 2001 o 9:41 hod. rozozvuali sa sirny na ukotvenej zostave pecilneho
slodia, oznamujce tisckam prizerajcich na oboch brehoch, e po 57 rokoch
akania na obnovu je 600 tonov stredn a u posledn oblk mosta osaden.
23. septembra prebieha zaakvacia skka.
30. septembra prce na vstavbe skonili. 11. oktbra bol most slvnostne
odovzdan do prevdzky za asti vznanch osobnost politickho,
hospodrskeho, spoloenskho ale i nboenskho ivota, ale najm ohromnej
kulisy desiatok tiscov zvedavho a astnho obyvatestva z oboch brehov.
V novom tiscro obva mesto 11 708 obanov, ktorch poet za posledn
desaroie klesol o 1 639 osb z dvodu osamostatnenia sa obc Nna (1990)
a Obid (1998).
8. marca 2005 dostalo trovo finann
podporu trukturlneho fondu E, na
vstavbu peej zny, vo vke 40
milinov korn. Tto iastka inila 95
percent plnovanch nkladov. Zvyn
dofinancovanie
zabezpeila
mestsk
samosprva, ako samoas na rieen
projektu. 21. marca sa zaali stavebn

74

prce, ktor mali by poda

oakvan ukonen v polovici
augusta 2005.
25. oktbra 2008 spomnalo nae
mesto slvnostnm odhalenm
sochy Jna Sobieskeho na vazn
bytku pri Parkane, ktor bola pred
325 rokmi. Samotn socha m 325
cm a je umiestnen na podstavci s fragmentmi rozlomenho kolesa a tureckho
polmesiaca. Autorom je maarsk sochr Lajos Gyrfy.
Vojnov cintorn sovietskej armdy prekonal viacero rekontrukci rokoch
2007 2009, o ktor za zaslila poslankya NR SR, Anna Belousovov
prostrednctvom, svojho obianskeho zdruenia Pamtme. Dokonovacie
prce na vojnovom cintorne robili poas przdnin tudenti zo Slovenska,
Ruska a Bieloruska. Najviu finann podporu na rekontrukciu poskytla
Rusk ambasda. Celkov vka rekontrukcie cintorna a pamtnka
predstavovala 150 000,- Eur.
V obdob aprla a decembra 2014 prebehla modernizcia verejnho osvetlenia.
Star poulin osvetlenie bolo nahraden modernmi LED lampami. Bolo
vymenench 1225 poulinch svietidiel, 194 stoiarov, 13 elektrickch
rozvdzaov, 12,3 km vzdunch veden a 11 km elektrickho vedenia
v uloenho v zemi. Zruka na dielo bolo stanoven na 10 rokov. Celkov cena
projektu bola 1 110 000,00.-
Na zaiatku roka 2015 sa zaala vstavba nkladnej kompy medzi Ostrihomom
a trovom. Bud prepojen cesty . 11 na maarskej strane a cesta . 63 na
slovenskej strane. Ide predovetkm o odbremenenie mosta kde je povolen
prechod len pre mal nkladn aut do 3,5 tony a vylenie akej nkl.
dopravy z centra oboch miest.

75

Prepravn plocha kompy predstavuje 400 m2, doke prenies 4 plne naloen
kaminy pribline za 16-25 min. na druh breh.

Pouit literatra:
BERNT PTER: Stratgia s taktika a Krpt-medence erdptszetben a
ks rmai korban.
Margarta Musilov, Vladimr Turan a kolektv: Rmske pamiatky na
Strednom Dunaji od Vindobony po Aquincum.
Molnr Erzsbet, Erdlyi Szabolcs, Ivan Kuzma: A kezdetektl 1920-ig
Teleplstrtneti vzlatok sorozat Muzsla Kzsg nkormnyzata. (1997)
Wolfgang BEHRINGER: A klma kultrtrtnete. Bp., 2010. 219283.
KERN Zoltn: ghajlati s krnyezeti vltozsok rekonstrukcija favgyrk s
barlangi jg vizsglata alapjn. Doktori rtekezs, ELTE, 2010.
Mzeum Kzlemnyei (1964): 135146., s GYULAI Ferenc: Archaeobotanika. A
kultrnvnyek trtnete a Krpt-medencben a rgszeti-nvnytani
vizsglatok alapjn. Bp., 2001. 143144.
Magyarorszg a XX. szzadban Babits Kiad, Szekszrd, 1996-2000 A rmai kor
(15. szzad) kutatsa.
Cassius Dio (164-235) Rmsky sentor grckeho pvodu, historik, autor rmskej
histrie.
KRIST GYULA: SZENT ISTVN KIRLY, Budapest: Neumann Kht.,2002.
Borovszky Samu: Magyarorszg vrmegyi s vrosai 1908 Esztergom
vrmegye. 1908.
Kosry Domokos: Bevezets a magyar trtnelem forrsaiba s irodalmba
(1951)
Juhsz Gyula: Khdgyarmat (2008)

76

JN MRAVK: TROVO A OKOLIE po strnke historickej a turistickej (1968)

Bnlaky Jzsef: A magyar nemzet hadtrtnelme, IXXII. (Budapest, 19281942)
Zoltn Pter Bagi: Esztergom 1543. vi ostroma VRAK KASTLYOK
TEMPLOMOK 8:(3) pp. 18-21. (2012)
Evlia Cselebi trk vilgutaz magyarorszgi utazsai 1660-1664. Bp. 1904.
263-308.oldal.
Szakly Ferenc: Magyar adztats a trk hdoltsgban. Bp. 1981.
Muzsla. A kezdetektl 1920-ig Teleplstrtneti vzlatok I. Mula 1997
Az Esztergomi Szandzsk 1570. vi adsszersa Lajos Fekete Magyar
Trtnettudomnyi Intzet, 1943.
SR: Historick lexikn obc Slovenskej republiky 1970 - 2001.
Nmethy Kroly: A pest-budai rvz 1838-ban.
ERDLYI, P.: Balassi Blint lete. (ivot Valentna Balau) Budapest 1899.
Mgr. Nomi Painov, PhD: Vskumn dokumentcia z archeologickho
vskumu . nlezovej sprvy: Karch 03/2009 ulica Sobieski, Vchodn
nbreie, . parcely 166/27
JN BELJAK - TITUS KOLNK: GERMNSKE HROBY Z AKY A GBELIEC
Prspevok k osdleniu juhozpadnho Slovenska v dobe rmskej
Hanuliak, alkovsk, Kuzma: Mula-enkov I. Osdlenie, Nitra 1993
MILAN HANULIAK IVAN KUZMA: Vrcholnostredovek osada v
Mule-enkove
Imre Karcson: Evlia Cselebi trk vilgutaz magyarorszgi utazsai
1660-1664. Budapest. 1985. 306-308., 310-312.1.
Plffy Gza: A tizenhatodik szzad trtnete. Pannonica Kiad, 2000, 50 oldal.
http://library.hungaricana.hu/hu/

77

78