NRT WHITEHEADOVEJ PROCESULNEJ FILOZOFIE

edcia DIALGY

Rastislav Nemec

NRT WHITEHEADOVEJ PROCESULNEJ FILOZOFIE

Bratislava 2009

 PhDr. Rastislav Nemec, PhD., 2009 Teologick fakulta Trnavskej univerzity, 2009 Teologick fakulta Trnavskej univerzity Kostoln 1, P. O. Box 173 814 99 Bratislava tel. + 4212 / 544 33 237; 544 33 262; 544 30 619 fax: + 4212 / 54 43 02 44 e-mail: sekretariat@tftu.sk http://www.tftu.sk

Obsah

vod ................................................................................................................ 9

1. Deskriptvna a revizionistick metafyzika do polovice 20. storoia ....................................................... 11

1.1. Strawsonova deskriptvna metafyzika v kontrapozcii k Whiteheadovej revzii ....................................................... 13 1.2. Strawson a jeho konceptulna schma .................................................. 14 1.3. Whiteheadovo dielo The Concept of Nature ....................................... 15

2. Vchodisk Whiteheadovej filozofie ................................. 21

2.1. Antick predpoklady .............................................................................. 21 2.1.1. Platnova zkladn metafyzicko-kozmologick vzia sveta ............. 21 2.1.2. Problematika Aristotelovej dynamickej metafyziky ....................... 23 2.2. Whiteheadova organizmick pozcia procesu ........................................ 27 2.2.1. o je to holizmus ............................................................................ 27 2.2.1.1. Dokonal fakt a imaginatvna generalizcia .......................... 30 2.2.1.2. Kreatvnos existencie a jej bipolarita .................................... 33 2.2.2. Udalos a rozdiel v porovnan s kontantnou premenou ....... 34 2.2.2.1. Aktulne entity a ich zklad ................................................... 36 2.2.2.2. Podstata a cie vench objektov ......................................... 39 2.2.3. Prrodn vedy a ich vzah k metafyzike ......................................... 41 2.2.3.1. Zkladn povaha prrodnch vied .......................................... 41 2.2.3.2. Kritika koncepcie zkonov prrodnch vied .......................... 44 2.2.3.3. Zkon a modalita jeho imanencie ......................................... 47

Lektorsky posdili: prof. Stanisaw Ziemiaski SJ prof. PhDr. Vlastimil Zuska, CsC.

Prv vydanie ISBN 9788071416449 5

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie

3. Whiteheadova teria poznania ......................................... 51

3.1. Koncepcia sksenosti v organizmickom ponman ................................ 51 3.1.1. Whiteheadova koncepcia sksenosti v opozcii k empiristickej ..... 51 3.1.1.1. Ran koncepcia sksenosti ...................................................... 57 3.1.1.2. Whiteheadova neskoria koncepcia sksenosti ...................... 58 3.1.1.3. Dtum (dta) a subjekt sksenosti .......................................... 61 3.1.1.4. Rozsah subjektvnej a objektvnej formy sksenosti .............. 65 3.1.2. Modus prehenzie (mentlno-fyziklny modus) .............................. 68 3.1.3. Percepcia a vnmanie ...................................................................... 71 3.1.3.1. Nexus ako konektor individulnych prehenzi ...................... 71 3.1.3.2. Imanencia a extenzvna sukcesvnos nexu ............................ 74 3.2. Hermeneutick dsledky Whiteheadovej koncepcie pravdy ................ 78 3.2.1. Problematika pravdy ....................................................................... 78 3.2.2. Zujem verzus pravda ..................................................................... 81 3.2.3. Procesulna hermeneutika vo Whiteheadovom podan .............. 83 3.2.4. Gadamerov pojem aplikcie a whiteheadovsk symbolick referencia ................................................. 88 3.2.4.1. Praktick verzus teoretick poznanie ..................................... 92 3.2.4.2. Whiteheadova hermeneutika symbolickej referencie .......... 95 3.2.4.3. Prieniky Gadamerovej a Whiteheadovej procesulnej hermeneutiky ................................................................. 98

Malcolmova verzia: ................................................................................. 135 Hartshornov dkaz zaha tieto propozcie: ......................................... 136 5.3. Nboenstvo a faktory religiznosti z hadiska procesulnej filozofie .................................................................. 140 5.3.1. Zkladn ponmanie nboenstva ................................................ 140 5.3.2. Deskripcia nboenskej sksenosti .............................................. 142 5.3.3. Morlny poriadok a jeho kontribcia ......................................... 144 5.4. Revzia nboenstva v interdisciplinrnosti ......................................... 149 5.4.1. Nboenstvo ako nexus korelatvna forma spolonosti ........ 149 5.4.2. Interdisciplinarita nboenstva a metafyziky ............................... 150 Namiesto zveru .......................................................................................... 153 Zoznam literatry ........................................................................................ 155 Resum ........................................................................................................ 169 Zusammenfassung ....................................................................................... 173 Menn register ............................................................................................ 175

4. Zkladn filozofick analza Whiteheadovej koncepcie procesu ...................................... 101

4.1. Proces ako dynamika sebautvrania ..................................................... 101 4.1.1. Defincia procesu............................................................................101 4.1.2. Zkladn formy procesu ............................................................... 106 4.1.3. Elementrne fzy procesu............................................................. 109 4.2. Kongruencia procesu v rmci organizmu prostredia .......................... 115 4.2.1. Whiteheadove argumenty v prospech harmnie procesu .......... 115 4.2.2. Zkladn prostredie a kauzlne rody ............................................ 118

5. Vzia Boha a nboenstva poda Whiteheada a Hartshorna ......................................... 121

5.1. Whiteheadova deskripcia prirodzenosti Boha ..................................... 121 5.1.1. Boh ako garant subjektvneho ciea i kreatvnosti procesu ......... 121 5.1.2. Prirodzenos alias prirodzenosti Boha poda Whiteheada .......... 124 5.1.3. Problm Whiteheadovho panteizmu ........................................... 128 5.2. Exkurz: Obmena ontologickho argumentu poda Charlesa Hartshorna ........................................................................ 132 6 7

vod

Filozofia, podobne ako kad veda na zaiatku 20. storoia, prela obdobm novho prehodnotenia svojho statusu. Prinou boli nov impulzy pochdzajce z oblasti fyziky, ktor zskala v prvch desaroiach 20. storoia nov aspekty interpretcie. Predovetkm fyzika vplvala na skutonos, e do vied sa zaviedlo nov bazrovanie na metde vskumu, potrebe verifikcie a kritickho prstupu. Takto vplyv spsobil nielen vznik novch teri interpretcie vo fyzike, ale aj nov vskumy a viedol k hlbm dosahom nielen na koncepciu vedy, ale aj vzhadom na vsledky vskumnej innosti. Podstatou tchto zmien, ktor zaviedli najm Einsteinove terie, bolo odmietnutie absoltneho asu a absoltneho pohybu, m sa umonila idelna zna merania v Newtonovej fyzike a spresnenie tchto fyziklnych velin. S tmito teriami vstpil do vedy dosia nepoznan aspekt mikrokozmu, ktormu sa dovtedy nevenovala pozornos (resp. sa upriamovala inm smerom). Na Einsteinovu teriu nadviazal aj Whitehead. Zkladom jeho nzoru je skutonos, e obnova jazyka, ktor nastala primrne vo fyzike, jeho korektra mus nevyhnutne spsobi aj korektru metafyzickho jazyka. Ani jedna veda nie je toti pozbaven kritickho nhadu ostatnch vied. Preto takto rekontrukcia jednej vedy nevyhnutne vrh (minimlne bon) svetlo na hadisko druhej vedy. Navye, zkladom bol nov aspekt skutonosti v relcich ku priestoru a asu, o zsadne men pohad na skutonos. Whiteheadovm silm preto bolo rekontruova metafyzick pojmy v kontrapozcii k aristotelovskm, ktor boli poda jeho nzoru znane jednostrann a statick alebo aspo k takm dsledkom viedli. V dsledku toho Whitehead navrhuje nov metafyzick pojmy, vznan predovetkm svojou invenciou a zrove spojitosou so spomnanmi objavmi novej vedy. Nov metafyzika, podobne ako nov veda, vzdva hold realite prrody ako celku vzahov vzjomne na seba psobiacich entt. Nijak skutonos v prrode nie je izolovan a nesmie by ani ako tak chpan. Kad entita m svoj relny svis a psobnos v uritom prostred, ktor na u vplva a na 9

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie ktor sptne vplva ona. Prostredie je teda tou relnou vzorkou, ktor treba bra do vahy pri vedeckej abstrakcii, pretoe vystihuje relnu i potencilnu strnku. To, e entita zostva pod uritm vplyvom, poukazuje na jej nestabilnos, na jej premenlivos, o Whitehead chpe pod pojmom proces. Proces v prrode je veobecnou vlastnosou vetkch entt. To vak neznamen, e cel prroda sleduje urit nesrod proces vvinu, ktor meme postihova len sptne alebo len nznakovo. Tento proces je zreten, aprirne poznan, sleduje kategriu poriadku, ktor uruje jeho priebeh a zrove poukazuje na mon odchlky vo vvine. Takto nvrh metafyziky nara na vie akosti ako problematika statickch teri i u platnskeho razenia alebo aristotelovskej imanentnosti. Proces toti spsobuje to, e prroda sa zsadne vymyk naim schopnostiam, o stanovuje striktn hranice monostiam subjektu a jeho racionality a ponechva monos pre otvorenos voi novosti. Relne teda poda Whiteheada nie je to, o sa nm jav ako tak prostrednctvom sksenosti transcendentlneho subjektu, ale to, o je aktulne ie v perspektve nho vnmania momentlne. Kad akt vnmania je z tohto pohadu momentlny, bezprostredn, postaven do srie prehenzi, ktor sleduj minulostn aktualitu v svislosti s tou momentlnou (tzv. kauzlna psobnos). Vzjomn spojitos vied Whitehead dopa svojm metafyzickm systmom. Jeho celok zapja do hry nielen otzku gnozeolgie i sksenostnho poznania, ale aj otzku ontologickch princpov, otzku permanencie a premenlivosti, teriu spolonosti i problm morlnych princpov i hodnt. Tm Whiteheadov systm dosahuje kompaktnos a aprirny slad. Zmerom tejto monografie bolo zisti a preskma kompaktnos jeho metafyzickho systmu aj v bliie zaostrench aspektoch, teda na rovniach, ktor s bliou pecifikciou problematiky, kde najastejie mu nasta a vynra sa metafyzick otzky.

1. Deskriptvna a revizionistick metafyzika do polovice 20. storoia

Filozofia na zaiatku 20. storoia dosahuje svoju multiformn podobu na zklade vdobytkov vedeckch vskumov predchdzajcich storo. Zatia o v 18. a 19. storo sa filozofick skmanie, argumentcia sstred na zkladn problmy vedy, poznania a hlavne fyziklnej reality, ktor sa skma z oraz viacerch hadsk, filozofia na zaiatku 20. storoia (podobne ako veda) neme nereagova na tieto rozmanit impulzy a usiluje sa takisto o kritick postoj k momentlnym problmom fyziky a ostatnch prrodnch vied. Novm impulzom fyziky sa niektor u zdanlivo zodpovedan problmy stvaj novoobjavenou, tematicky zaloenou oblasou vskumu a alej reflexie na tradin, antick i novovek podoby rieenia. Do tejto sfry psobnosti sa postupne dostvaj interdisciplinrne otzky, ktor ntia kad zainteresovan a etablovan vedu k vlastnej kritickej revzii a k forme odpovede, ktor neme ma len abstraktn povahu, ale aj konkrtnu relevanciu. Tmto spsobom vznik podoba interdisciplinarity i nov paradigma vedeckosti, spojen s autokorekciou a falzifikciou vlastnch vedeckch tvrden. Zrove takto vznik vo filozofii otzka potreby revzie tradinch, antickch metafyzickch pojmov, ktor pretrvali vo filozofii dlh stroia prakticky nezmenen. V dsledku toho (ale aj na zklade inch vplyvov biolgie, psycholgie) povstali vo filozofii nov snahy o reinterpretciu prrodnej skutonosti (H. Spencer, H. Bergson, L. Morgan, Santayana, S. Alexander, W. James) a tie vytvorili hlb, hrub podklad pre vznik kreano-evolunch metafyzk, charakteristickch drazom na vvoj, zjednoduene povedan explorciu prrody. Whiteheadovmi predchodcami boli predovetkm dvaja filozofi, ktor mali siln vplyv na jeho neskoriu tvorbu: Conwy Lloyd Morgan (1852 1936), profesor v Bristole v rokoch 1887 1919, a Samuel Alexander (1859 1938), profesor v Manchestri v rokoch 1893 1925. Prv z nich vo svojom diele Emergent Evolution postuluje tzu neustle sa rodiacej evolcie, v ktorej psobenm 11

10

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie dvoch entt vznik nov entita s novmi modmi vzanosti (relatedness). Tm tto evolciu odlil od rezultantnej (finalitnej), ktor vznik naprklad pri zlen uhlka a sry. V tomto prklade zostva vha konenho produktu stom vhy chemickch prvkov. Morgan alej rozviedol tri zkladn, kvalitatvne rovne vvinu evolcie: fyziklno-chemick, vitlnu a mentlnu. Druh predchodca Whiteheada, Samuel Alexander, preber tzu emergentnej evolcie od Morgana, no postuluje in rovne vvinu prrody zaloen na asopriestore: fyziklnu chemick vychdzajcu bezprostredne z asopriestoru, alej materilnu, vitlnu, ktor neznamen len urit epifenomenn vvinu, ale nov rove komplexnosti, a teistick evolciu. Kad neskoria sa kvalitatvne vybrusuje a zaklad na predolej (evolciu pritom tla tzv. nisus): Emergentn kvalita vysuje do novej totality komponentnch astc.1 Boh sa na rozdiel od Morganovej schmy hlboko zapja do evolunho procesu a nadobda v om najvy cie celho vvinu. Alexander vak nepripa, e by lo o panteistick vziu, tvrd: Boh je imanentn, pokia ide o jeho telo, ale transcendentn vzhadom na svoje bostvo.2 Whitehead, podobne ako obaja predol, naho vyplvajci filozofi3, chpal svet ako dynamick celok. No k defincii svojej metafyziky zavedie komplexnej systm pojmov a vzahov, ktor si priblime v alom texte. Treba vak ete predtm poveda, e Whiteheadovo dielo patr do troch perid: ran etapa matematiky a logiky, stredn etapa, ke sa zaoberal filozofiou vedy, a posledn etapa pekulatvnej metafyziky. Whiteheadove tri hlavn diela v ranom obdob poukzali na centrlne postavenie, ak zohrva matematika, logika a veda pri vytvran tm a modelov, ktor predstavuj jeho filozofick myslenie. Jeho prv kniha A Treatise on Universal Algebra : With Applications (1898) rozvjala Grassmanovo dielo z roku 1844 (Ausdehnungslehre) v tom, o sa stalo poom abstraktnej algebry. Podobne malo na vplyv dielo sira Williama Rowana Hamiltona Quaternions z roku 1853 a Boolova Symbolick logika. Hoci dielo A Treatise on Universal Algebra malo len mal vplyv na al vvoj matematiky, zdraznilo minimlne tri filozoficky vznan rty. V tomto obdob sa Whitehead zaoberal univerzalizciou i generalizciou premennch pri ich tradinom obmedzen na symboly sel. GeneALEXANDER, Samuel: Space, Time and Deity II. London : Macmillan & Co, 1920, s. 70. Viac o obidvoch autoroch pozri v tdii LUCAS, R. George Jr.: Evolutionist Theories and Whiteheads Philosophy. In: Process Studies, ro. 14, 1985, . 4, s. 287300. 2 MACQUARRIE, J.: Realist Metaphysics and Theology. In: Twentieth Century Religious Thought : The Frontiers of Philosophy and Theology : 1900 1960. Harper&Row Publishers, 1963, s. 263. 3 Ich vplyv na Whiteheada je veobecne prijman. Vnimkou je tdia V. Lowa, kde autor vyjadruje opan nzor. Porov. LOWE, Victor: The Influence of Bergson, James and Alexander on Whitehead. In: Journal of the History of Ideas, 1949, . 10, s. 267296.
1

1. Deskriptvna a revizionistick metafyzika do polovice 20. storoia ralizcia nadobda podobu substitutvnej schmy, ak v tomto obdob Whiteheadovej kariry predstavuj neaxiomatick algebrick formuly, ktor maj status kalkulu, o symbolizuje opercie stania a nsobenia. Whitehead tvrd, e kontrukcia substitutvnych schm zaha niektor (tu nepecifikovan) relcie k empirickmu svetu a e takto schmy a to je vznan musia njs aplikcie i substitcie v niektorch oblastiach. Aplikcia pomha pri skman samotnch schm, ktor maj heuristick hodnotu iba vtedy, ak s hoci len iastone interpretovaten na danej rovni vedy.

1.1. Strawsonova deskriptvna metafyzika v kontrapozcii k Whiteheadovej revzii

Prv znaky Whiteheadovej metafyziky sa zanaj nartva v roku 1919, ke publikuje svoje dielo The Concept of Nature. Toto dielo miestami pripomna mylienku o tyridsa rokov neskr vydanho diela Indivdu od P. F. Strawsona. Strawson sa vo svojom diele prikla na stranu tzv. deskriptvnej metafyziky4 na kor (dovtedajej) revizionistickej5, dokonca sa priklon k nzoru, e revzia m by v slubch deskriptvnej metafyziky. Jeho koncepcia metafyziky by sa nemala zaobera len mylienkou konceptulnej zmeny, pretoe tou sa zaoberalo dostatok metafyzk. Predmet metafyziky, jej problmy sa vemi nezmenili, len sa zaali in artikulova. To svis s tm, e klasick problmy metafyziky vedia nov autori pochopi a vtedy, ke ich zapojili do svojich mylienkovch sstav, a tm sa stali revziou starch problmov. Problmy prevaj vaka rozlinej artikulcii autorov, preto sa poda Strawsona ned prida takejto revizionistickej, dovtedy zauvanej metdy interpretcie komentrov, ale treba roz-

Deskripcia sa chpe ako typ zloench jazykovch vrazov opisnho charakteru (najvie slovensk mesto), ktor plnia t ist funkciu ako vlastn men a oznauj jeden predmet. Porov. STRAWSON, F. P.: Indivdu. Bratislava : Iris, 1997, s. 246. Vo svojom lnku O referencii Strawson opisuje deskripciu ako vraz zanajci sa uritm lenom the, po ktorom nasleduje bliie pecifikovan alebo nepecifikovan podstatn menov jednotnom sle. Porov. Filozofia prirodzenho jazyka. Ed. M. Oravcov. Bratislava : Archa, 1992, s. 126147. 5 Porov. STRAWSON, P. F.: Indivdu, s. 41n. Metafyzika bola poda neho asto revizionistick a mlo deskriptvna. Deskriptvna metafyzika sa poka opsa aktulnu truktru naej reflexie o svete, revizionistick sa usiluje vytvra lepiu truktru. Vytvranie revizionistickej metafyziky bude stle predmetom zujmu. P. Kotko charakterizuje revizionistickho metafyzika takto: Postuluje nezvyajn druhy podstt a situuje ich do osobitnho sveta, ktor je poda neho prav. Nam svetom je svet, v ktorom sa pohybujeme, je svetom nho zmyslovho vnmania. Revizionistick metafyzika tieto dva svety striktne oddeuje, priom hlavnm dvodom a zrove dkazom tohto oddelenia bva nespoahlivos zmyslovho poznvania... (KOTKO, Petr: Metafyzika a referencia. In: STRAWSON, P. F.: Indivdu, s. 11.)
4

12

13

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie analyzova zkladn a spolon povahu metafyzickej tradcie, ktor ns privdza ku spolonm mylienkam.6 Strawson sa usiluje skma nau konceptulnu schmu, truktrova nau reflexiu o svete. Poklad ju za kontantn a stlu aj napriek asu a rozlinm jazykom. Strawson v tomto zmysle teda akceptuje tzu konceptulnej invariancie. Na porovnanie, Whitehead sa tejto mylienky vzdva a tvrd, e kad konceptulna schma existuje a je mon len vaka svojmu historickmu a priestorovmu pecifiku. alm dleitm prvkom Strawsonovej metafyziky je identifikovatenos veci. Poda neho zkladom a ontologickm vchodiskom je materilne teleso, ktor m prioritu nad vnmanmi predmetmi i nevnmanmi objektmi, udalosami i procesmi. Whiteheadov draz spova v pozorovan objektov a przvukuje prvenstvo udalost pred predmetmi, ktor referenne identifikujeme ako zmyslov i fyziklne predmety.

1. Deskriptvna a revizionistick metafyzika do polovice 20. storoia Hovorca (speaker) identifikuje (sidentifies) jednotlivinu, ak vytvra identifikan referenciu k nieomu, o umouje posluchovi ju identifikova (hidentify). Strawson argumentuje, e posluch identifikuje indivdum nepriamo k individulnej skutonosti, ktor potrebuje, predstavuje skutonos priestorovo-asovch vzahov k nieomu, o sa d demontratvne identifikova.7 V rmci tejto truktry Strawson poklad materilne teles za ontologicky primrnejie v porovnan so skromnmi jednotlivami, ako s zmyslov dta a nepozorovaten jednotliviny, napr. teoretick fyziklne entity. V tomto zmysle s materilne teles (trojdimenzionlne predmety, ktor zaberaj priestor a trvaj v ase) ontologicky primrnejie udalostiam, procesom a stavom. Identifikcia udalost toti poda neho nastva a po identifikcii materilnych telies, a dokonca reidentifikcia udalost si vyaduje nov reidentifikciu materilnych telies, nie vak vice versa.

1.2. Strawson a jeho konceptulna schma

Strawsonovo skmanie konceptulnej schmy m dve rovne: 1. Argumentuje v prospech centrlneho vznamu subjektovo-prediktovho rozlenia a v prospech lohy jednotlivn ako predmetov tejto referencie. 2. Usiluje sa vyzdvihn prioritu materilnych telies a osb nad inmi jednotlivinami. Ontologick priorita je definovan ako naa schopnos vberu a schopnos hovori o veciach. Identifikovatenos predstavuje schopnos identifikova aspo as indivdu, a tm je spojen s ontologickm zvzkom. V rmci tejto identifikcie nastva nevyhnutn podmienka zvislosti medzi dvoma identifiktormi. Jednm slovom: A je ontologicky primrnejie ako B vtedy a len vtedy, ak nevieme identifikova B bez toho, e by sme identifikovali A, neplat to vak vice versa. V tomto zmysle medzi niekm, kto hovor, a tm, kto pova, nastva identifikujca referencia jednotliviny, ak pouva vraz (men alebo in deskripcie) bene zauvan na to, aby ho posluch mohol identifikova. Posluch (hearer) identifikuje (hidentifies) jednotlivinu, ak: a) ju vie zmyslovo odli (demonstrative hidentification), b) ak pozn nejak fakt, ktor dan jednotlivinu spja s inou jednotlivinou, ktor je schopn demontratvne identifikova (demonstrative hidentification), a c) ak poznva nejak jednotliv fakt, ktor sa nejakm spsobom spja s inm indivduom.

1.3. Whiteheadovo dielo The Concept of Nature

Ako uvidme neskr (v 3. kapitole), Whiteheadova metafyzika sa bude ubera plne inm smerom. Hne vo svojom ranom diele The Concept of Nature by Whitehead shlasil s materializmom.8 Whitehead vak kritizuje to, e sa metafyzika pridala dlh as neastnej aristotelovskej logiky, a konkrtne subjektovo-prediktovho vroku, ktor vystihoval jej statickos. Konceptulna schma m vo svojej podstate tbu prekonva sa, nie prida sa dovtedajieho tvrdenia (v tomto zmysle nie je revizionistick). Veda narba s tm, o v percepcii pozorujeme na zklade zmyslov (nature), km materializmus vedie k postulcii zkladnej ontologickej kategrie substancie, ktor sa ukrva za tm, o je zmyslovo odhalen. Whiteheadova ontolgia bazruje na kategrii udalost, ktor si uvedomujeme a na zklade myslenia ich pecifikujeme a rozliujeme. Udalos je poda Whiteheada pecifickm charakterom umiestnenia v peride asu (me, ale nemus preto podstupova zmenu). Reflexia o zmyslovej sksenosti ju rozpecifikuje do rozlinch faktorov, medzi ktormi Whitehead rozliuje podudalosti a predmety. Predmety sa alej daj rozklasifikova do zmyslovch predmetov (farby, tvary, chute at.), percepnch objektov (zdruen zmyslov predmety) a fyziklne objekty (pravdiv percepn objekty); spomedzi
7 8

Porov. HAACK, Susan: Descriptive and Revisionary Metaphysics. In: Contemporary Readings in the Foundations of Metaphysics. Ed. St. Laurince, Cynthia Macdonald. Blakwell Publisher Ltd., 1998, s. 22; BURTT, E. A.: Descriptive Metaphysics. In: Mind, LXXLL, 1953.

Porov. STRAWSON, F. P.: Indivdu, s. 47n. Porov. WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature. Tarner lectures delivered in Trinity College, November 1919, s. 71: ...the materialist theory is a purely intellectual rendering of experience which has had the luck to get itself formulated at the dawn of scientific thought. It has dominated (...) the language of science since science flourished in Alexandria, with the result that it is now hardly possible to speak at all without appearing to assume its immediate obvioussness. (...) But when it is distinctly formulated (...) the theory is very far from obvious...

14

15

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie nich s najdleitejie zmyslov predmety, km fyziklne objekty predpokladaj percepn a percepn objekty zasa zmyslov. D sa poveda, e Strawsonov a Whiteheadov prstup je tak odlin preto, e maj odlin ciele? D sa to tak poveda. Strawson vak do istej miery uznva, e revizionistick metafyzika me by vhodn a hodnotn. Pripa monos, e ponka plne odlin formu sksenosti prve v odlinej koncepnej schme, ako je t naa (Strawson), a nedoaduje sa metafyzickej signifikancie pre svoje kritrium ontologickho primtu. Na druhej strane dva v primt deskriptvnej metafyzike nad revizionistickou.9 Strawson zdrazuje, e naa konceptulna schma je neodmysliten a odra predovetkm to, o je ontologicky primrne, o primrne existuje.
Existuj kategrie a pojmy, ktor sa vo svojej najzkladnejej povahe vbec nemenia. Oividne nie s zvltnosou toho najprecznejieho myslenia. S samozrejmosou najmenej subtlneho myslenia a s aj nepostrdatenm zkladom pojmovho vybavenia najsofistikovanejch udskch bytost. Deskriptvna metafyzika sa v prvom rade zaober nimi, ich vzjomnmi vzahmi a truktrou, ktor vytvraj.10

1. Deskriptvna a revizionistick metafyzika do polovice 20. storoia Nasledujce zhrnutie by malo ponknu dobr zaiatok k otzkam, ktor s dleit aj pre Whiteheadovu pozciu. 1. Strawsonov zmer zvis od prepojenia, ktor pretrvva medzi jazykom, ktorm hovor ist skupina ud, a ich konceptulnou schmou. Deskriptvna metafyzika danho miesta (Strawsonova umiernenejia iniciatva) si vyaduje predpoklad, e tieto konceptulne schmy s zko prepojen s odlinmi jazykmi, zatia o globlna deskriptvna metafyzika (o bola Strawsonova ambcia) spova v tom, e tto konceptulna schma zko svis so vetkmi jazykmi (global connection assumption).13 Whiteheadovo vysvetlenie pvodu materialistickej konceptulnej schmy, akou je aj Strawsonova deskriptvna metafyzika loklneho miesta, sa zaklad na predpoklade miestneho prepojenia, ktor pochdza od Whorfa. Whorfovo dielo spovalo v analze jazyka hopi a jeho tza lingvistickej relativity je verziou predpokladu loklneho prepojenia. Ak s teda zvery o konceptulnej schme jazyka hopi sprvne, potom prekrca a popiera tzu globlnej prepojenosti a zrove podkopva Strawsonove nroky na globlnu deskriptvnu metafyziku. Ak tieto zvery odmietneme, pretoe poprieme miestnu prepojitenos (local connection assumption), potom toto popretie podkopva Strawsonov projekt deskriptvnej metafyziky danho miesta. 2. Ktor znaky jazyka vytvraj konceptulnu schmu, ktor s s ou spojen a akm spsobom? Strawson przvukuje, e tieto zrejm znaky s vemi veobecn, aj ke s to skr hlbok gramatick vlastnosti, a naznauje, ako keby skutonos, e gramatick vlastnos je pecifick pre jednotliv jazyk, chcela vyjadri, e nem dostaton hbku. Tento predpoklad tla Strawson smerom ku globlnemu predpokladu prepojenosti. Whorf, naopak, hoci apeluje skr na hlbiu ne na povrchov gramatick vlastnos, neprepja hbku s univerzlnosou. Teda tvrd, e poda jeho predpokladu jestvuj jazyky, ktor nie s prepojiten so vetkmi monmi jazykmi (between as), teda e sa nedaj prepoji s odlinmi konceptulnymi schmami. Potom teda existuj jazyky, ktor s Standard Average European a tie s navzjom poprepjan, o vak neplat napr. pre jazyk hopi. 3. Prepojenie tchto jazykov medzi sebou, respektve samotn jazyk me by slab alebo siln. Meme teda predpoklada, e aj toto prepojenie me ma siln formu (ak jazyk m urit znaky, potom ten, kto nm hovor, mus prija urit truktru tohto jazyka) a slab formu (ke jazyk m znaky, ktor s prirodzen, nie konvencionlne). Whiteheadova diagnza, v ktorej analyzuje pvod materialistickej metafyziky, sa spolieha na slab predpoklad tejto prepojenosti. Whorf sa niekedy doadoval predpokladu silnho prepojenia, lebo

Teda naa konceptulna schma je v rznych asoch, obdobiach a rznych jazykoch (vetkm) spolon. Ak je vak tto konceptulna invariancia mimo asu a nad kadm jazykom, neexistuj in alternatvy, varianty. Spsob, akm premame o svete, je jedinm monm spsobom, ako meme prema o svete. A revizionistick metafyzik tvrd, povedan Strawsonovm priamym spsobom, e o svete premame inm spsobom, ako o om musme prema.11 Whitehead vak odmieta takto tzu konceptulnej invariancie:
Materialistick teria je isto intelektulnym prekladom sksenosti, ktor mala to astie, e bola formulovan na svite vedeckho myslenia. Ovldla (...) jazyk vedy, od tej doby, o veda rozkvitla v Alexandrii, s vsledkom, e v tomto okamihu len ako mono hovori ku vetkm a neprejavova vlastn priamu zrejmos. Avak, keby sme to formulovali aj in (...) teria sa dos vzdiali tomu, o je zrejm...12

Porov. STRAWSON, F. P.: Indivdu, s. 41. STRAWSON, F. P.: Indivdu, s. 42. 11 Whitehead by skr shlasil s tm, o tvrd D. Davidson vo svojom preslvenom lnku On the Very Idea of a Conceptual Scheme. In: Proceedings and Addresses of the American Philosophical Association, 47, 1974. (V eskom preklade: DAVIDSON, D.: O samotn mylence pojmovho schmatu. In: Obrat k jazyku. Ed. Peregrin, s. 109125.) Jazyk hopi, na pozad ktorho stoj plne in svetonzor, je jasnm Davidsonovm prkladom, ktor popiera strawsonovsk model. K tejto tme by bolo vhodn predstavi bliie cel Whorfovu silnejiu i slabiu tzu, na to vak tto prca neposkytuje dostaton priestor. 12 WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature, s. 71.
9 10

13

Koniec koncov ide o nov preformulovanie tzy konceptulnej invariancie.

16

17

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie spozoroval, e rodn jazyk hovoriaceho je preho absoltne zvzn. Vek oddanos Whorfa silnej terii bola spojen s tendenciou podporova preloitenos jazykov spojench s odlinmi podmienkami. No ke si uvedomil tto poiadavku, usiloval sa preloi prehovor v jazyku hopi do inch Standard Average European jazykov a preloil ho do iastone skomolenej anglickej verzie. To v om vzbudilo vea otzok typu: Znamen tento prepis nejak preklad? Ak s takto jazyky plne nepreloiten do toho nho, meme ich vbec poklada za nejak jazyk? Ako meme zrejmm spsobom nahliadnu, ako udia premaj o svete, ktor je nezvisl od spsobu, ako o om hovorme?14 Nehroz nm nebezpeenstvo, e tento preklad prevezme truktru prekladatea? 4. Ak si tieto truktry predstavme ako mnoinu pojmov i kategri, mono by sme za ou mohli chcie njs aksi vber (tchto kategri) kvli primeranosti. Ak si vak konceptulnu schmu predstavme ako mnoinu propozci i presveden, mohli by sme za tm chcie njs urit vber odvodnen tmou pravdy. V druhom prpade by vznikla otzka: Odporuj si tieto alternatvne konceptulne schmy medzi sebou, teda meme o nich prema ako o nekompatibilnch metafyzickch terich, alebo s to alternatvne konceptulne schmy, ktor mu by pravdiv obe naraz? Zd sa, e Strawson by tto truktru (as) chpal ako mnoinu kategri, ktor maj svoju ontologick prioritu, m do svojho postoja zapja kvzidoktrinlny prvok. Ak sa vak Whorf na druhej strane doadoval toho, e jazyk hopi v porovnan s ostatnmi jazykmi Standard Average European opisuje lepie a vstinejie fenomny vibrcie, zd sa, e tieto truktry chpe skr ako koncepty ne ako propozcie. 5. Takto individucia truktry si priamo vyaduje urit kritri na individuciu konceptov. Preto vznik otzka: Kedy meme poveda, e sa tento koncept zmenil a e bol nahraden nejakm inm konceptom? (Zmenil sa naprklad koncept priny od Aristotela a po Huma, alebo je Humov koncept priny odlin od Aristotelovho? Neskoria odpove by Strawsonovi umonila brni konceptulnu invarianciu proti Burttovmu kriticizmu. Primeranou odpoveou by bolo doadovanie sa deskripcie pojmu pojem. Tto vchodiskov pozcia a Strawsonove stimuly s poiatonm momentom naej inpircie preskma Whiteheadovu filozofiu zo spomnanch pohadov. Viacer otzky, ktor vznikli u Strawsona v tejto svislosti, mu ukza radiklnu odlinos vo Whiteheadovej pozcii, ale aj jeho inovan prspevok. Predovetkm treba hne na zaiatku poveda, e Whitehead postav za zklad svojej metafyzickej koncepcie skutonos ako tak (avak v neuchopitenom procese diania) a t spsobuje nae vnmanie tejto reality (jav). To
14

1. Deskriptvna a revizionistick metafyzika do polovice 20. storoia relne vbec nie je tak statick, ako sme na to zvyknut. To relne ns prekvapuje v naej benej sksenosti vdy v novom uhle svojho prspevku k naej neustlej a neutchajcej tbe po systematizcii. Systematizcia tvor asi to najbludnejie zohavenie reality vbec, ke si z komplexu nerovnakch a nestotonitench vec kvli ahej orientcii v neprehadnom terne vytvrame ahk cestiku, ktor osvetujeme a vedieme cel as svojm vlastnm predporozumenm a do spenho konca.

Porov. BEDAU, H.: Review of Whorf. In: Philosophy of Science, 24, 1957.

18

19

2. Vchodisk Whiteheadovej filozofie

2.1. Antick predpoklady

2.1.1. Platnova zkladn metafyzicko-kozmologick vzia sveta Platnova koncepcia metafyzickej vzie je pre nau tmu podstatnejia, pretoe Whitehead sa vo svojej metafyzickej vzii sveta viac vracia k Platnovi ako ku ktormukovek inmu autorovi. V centre Platnovho myslenia je takzvan nuka o dvoch svetoch. V nej sa rozliuje asopriestorov svet diania a svet bytia mimo priestoru a asu. Svet bytia, ktor je prstupn iba mysleniu, reprezentuje nemennos, idelnos a normatvnos, svet diania, ktor je priraden vnmaniu, sa predstavuje ako pomajci obraz vench truktr mimo priestoru a asu. V historickom a systematickom zjednoduen meme tto nuku o dvoch svetoch chpa ako splynutie a alie rozvinutie mylienok Parmenida a Herakleita. U Platna tvoria obidva tieto pohady na svet lnky dualistickho, dichotomickho chpania skutonosti. Na jednej strane je eletsky svet bytia, na druhej herakleitovsk svet zmeny. V kadom prpade vak Platnova nuka o dvoch svetoch znamen radiklne odlenie bytia a zmeny, skutonosti a zdania. U Aristoteles Platnovi vyta, e oddelil idey ako predmet poznania od sveta vnmania, formy od matrie, pretoe veci asopriestorovho sveta s podroben stlej zmene, ie s nepoznaten.15 Aristoteles m iste pravdu, ak poklad Platnove nzory na ontologick kontitciu sveta sksenosti za urit formu herakleitovskej nuky. Platn sm nepripa pochybnos o tom, e svet sksenosti je preho epistemologicky nestly a premenliv.16 No sm Platn v Theaittovi argumentuje proti He-

15 16

Porov. ARISTOTELES: Met. I, 6, 987a 32b8. Porov. PLATN: Tim. 51b52a; stava 477e480; Krat. 439d440b; Phil. 58a59d.

21

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie rakleitovi a nuke o toku vetkch vec, pretoe poda neho je rozporn.17 No neodmieta urit slabiu formu herakleitovskej nuky, ako to vidme v Theaittovi (181b8182c9). To vysvetuje fakt, preo postuluje proti predmetom sksenosti, ktor s sprevdzan doxou, aj predmety istho a jasnho poznania, nepoznaen mylnou strnkou zmyslovho sveta. Zklad tohto rozdielu spova v realite ide, ktor tvoria oporn bod nho myslenia,18 proti realite zmyslovho poznvania sprevdzanho tieom (porov. st. 7. kniha). Zkladn epistemologick a metafyzick tvrdenia preto u Platna vytvraj dialektick paralelu idey a scna, ktorch vzjomn spojenie nevysvetuje jasne. Hovor sce, e pre kad skupinu jednotlivn, ktorm dvame to ist meno (onom), predpokladme jednu osobitn ideu... (st. 596a), no nieo podobn tvrd vzhadom na idey aj Aristoteles.19 Platn dokonca povie, e zmyslupln hovorenie je mon len na zklade toho, e dochdza ku vzjomnmu spojeniu ide,20 z oho vyplva, e idey kontituuj nieo ako oblas ontologicky prefigurovanch skutonost, tvoriacich akoby idelny typick systm podmienok pravdivosti.21 V dsledku toho Platn rozliuje dve triedy scna: jedny veci (nta) s charakterizovan ako zloen, zniiten, premenliv a viditen,22 druh ako nezloen, nezniiten, samy so sebou identick.23 Prv skupinu tvoria veci asopriestorov, poznaen oblasou telesnosti. Druh skupina zaha idey prstupn len mysleniu.24 Prv skupina scien je zloen, v striktnom zmysle to znamen, e jednotliv veci nememe na rozdiel od ide vecne legitmnym spsobom identifikova menom (onom), lebo tieto jednotliv veci s vdy stom vekho mnostva vlastnost. Nejde o odlinos veci a vlastnosti u Platna, ale o to, e samotn vlastnosti s akoby sasou toho, o sa z nich sklad; Aristoteles naopak argumentuje, e vlastnosti s sce vo veciach, no nie s ich sasou.25 Platnove vroky o scne s mnohorak a v kadom dialgu sa lia. Preto niektor uzavretm spsobom akceptovan tvrdenia mu v konenom d-

2. Vchodisk Whiteheadovej filozofie sledku vyznieva tajuplne.26 Whitehead si vzal inpirciu z Platnovho Sofistu27 tvrdiac, e u Platn postuluje tzu nielen o pohyblivosti vetkch scien, ale aj e psobenie a sptn inok patria k jeho podstate. Lebo ako je scnos poznvan poznvanm (...) je trpnm prijmanm inku uvdzan v pohyb28 a kee Platn alej hovor, e si nememe myslie, e k dokonalosti scna patr chbanie pohybu,29 ahko dochdza k zveru, e Platn bol prvm zosnovateom koncepcie imanentnho zkona, ktor sm navrhuje.30 Takto zvery Whitehead prevezme do svojej metafyziky v podobe procesu vetkho, relcie entt, ven idey ho navye inpiruj pri projektovan vench objektov a v ich formlnom aspekte v aktulnej udalosti. O tchto jeho pojmoch vak budeme hovori podrobnejie neskr. K paralelm medzi Whiteheadom a Platnom, ktor s znan, sa ete budeme vraca. Whitehead sa d inpirova aj Platnovou koncepciou schrnky (hypodoch), ktor poklad za nevyhnutn pri adekvtnej analze prrody. Schrnka vnucuje spolon svzanos vetkmu, o sa stane, nie vak to, ak tto svzanos bude.31 Preto ju Whitehead poklad za jemnej pojem ne Aristotelova ltka a tvrd, e ju treba chpa ako nutn totonos, v ktorej sa, odhliadnuc od vetkch parcilnych historickch faktov, uskutouje chod histrie,32 alebo tvrd, e ide o paradigmu zhodujcu sa s tm, o sa deje v asopriestore. 2.1.2. Problematika Aristotelovej dynamickej metafyziky Je znme, e Aristoteles ako Platnov iak skritizoval jeho metafyzick postavenie, najm preto, e forma me existova len ako forma nieoho v aktulne jestvujcej veci. Na hlavn problmy Aristotelovej imanentnej metafyziky sa do nedvnych ias orientovalo mnostvo tdi. Nam zmerom je vak vyzdvihn dva zkladn momenty a problmy, ktor sa rovnakm spsobom dotkaj aj Whiteheadovho filozofickho zujmu. Tieto dva problmy s centrlnym bodom oboch filozofov a sasne tvoria demarkan lniu medzi

17

Porov. PLATN: Theait. 182a1. Porov. PLATN: Parm. 135c. 19 Porov. ARISTOTELES: Met. I, 6, 987b910. 20 Porov. PLATN: Sof. 259e. 21 Porov. GRAESER, A.: eck filosofie klasickho obdob. Praha : Oikoymenh, 2000, s. 181; PFLAUMER, R.: Zum Wesen der Wahrheit und Tuschung bei Platon. In: Die Gegenwart der Griechen im neueren Denken : Festschrift fr H.-G. Gadamer zum 60. Geburtstag. Tbingen : J. C. B. Mohr, 1960, s. 195. 22 Porov. PLATN: Parm. 77c1, c.2. 23 Porov. PLATN: Parm. 78c67. 24 Porov. PLATN: Phaid. 79d. 25 Porov. ARISTOTELES: Kategrie 12 a 23n.
18

Nieo podobn tvrd dokonca aj Whitehead, koniec koncov proti svojmu vlastnmu tvrdeniu. Porov. Adventures of Ideas, s. 124. 27 PLATN: Sofists 247e: Soudm tedy takto: cokoli m njakou moc, bu psobit na druhou jakoukoli vc nebo pijmouti sebemen inek od sebenepatrnjho initele, a to teba jen jedinkrt, vechno to vskutku jest; mm toti za to abych podal vmr e jsoucna nejsou nic jinho ne mohutnost... 28 PLATN: Sof. 248e. 29 Porov. PLATN: Sof. 249a. 30 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 124125. 31 WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 152. 32 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 152.
26

22

23

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie ich filozofickmi vchodiskami, preto spomenieme prve tieto dva: s to Aristotelov pojem aktu i aktuality a pojem potencie scna. Tto problematika svis s pvodnou otzkou Aristotelom navrhovanej substancie (ousa, Whiteheadova entita): A vskutku tto otzka, ktor vznikla kedysi dvno a ktor si klad dnes a vdy, je vdy predmetom pochybnost: o je bytie (t t n) znamen len otzku, o je podstata (ousa). Lebo o nej niektor tvrdia, e je jedna, in, e je viac ako jedna, niektor zase, e je obmedzen, in zas, e je neobmedzen. A preto sa musme v krtkosti a predovetkm zaobera tm, o to je to, ktor jestvuje v tomto zmysle.33 Pri odpovedan na tto otzku Aristoteles odli matriu ako to, o je zo zsady substrtom aktuality, no sasne nie je zdrojom vlastnej sebadostatonosti, a o mu neumouje stotoni podstatu s matriou. Njde teda princp, poda ktorho a v slade s ktorm je matria determinovan formu.34 Ak sa Aristoteles pta na podstatu, zdrazuje, e si treba uvedomi, e ide o princp a prinu teda, dostaton dvod, preo nieo je tm, o je, a tm, ak to je.35 Ak sa vak optame, preo nieo je, tto otzka sa vznamovo rozbije na dve asti: Preo je toto, napr. dom? je prv formulcia a druh je: Preo s tieto veci, tehly a kamene, domom? Preto poda Aristotela otzka na podstatu nieoho znamen otzku jeho priny: okovek teda nazveme podstatou, mus zohrva lohu vntornho, formlneho urenia ako prv dvod jeho bytia.36 Tomuto ureniu meme da nzov podstata, kee vo vzahu k matrii je vlastnm dvodom, preo nieo konkrtne mono nazva podstatou.37 Toto formlne urenie ako zklad entity vedie ku konkrtnemu ohranieniu toho, o mono nazva podstatou. V uom zmysle teda meme podstatu definova u Aristotela ako prirodzenos, pretoe jestvuje z dvodu prirodzenosti.38 Prirodzenos ako truktrujca sila sa prejavuje v aktulnostiach sveta ako to, o nie je len prvkom, ale princpom a v irom zmysle prirodzenosou.39 Popri mnohch vznamoch slova prirodzenos je u Aristotela ten prv a najvlastnej princp, ktor umouje podstate samotnej rs40. Aj vo svojej Fyzike zdrazuje, e prirodzenos je istom zmysle

2. Vchodisk Whiteheadovej filozofie inite, ktor vna pohyb a zostatok41 tch procesov, ktor sa odohrvaj v rmci nejakho bytia. A tak sa Aristoteles dostva ku problmu akcidentlnej zmeny, ktor nespsobuje stratu pvodnho bytia,42 len jeho obmenu, a k substancilnej zmene na jej rieenie zavdza kategrie aktuality (energeia) a potencie (dynamis). Dynamis alebo potenciu opisuje ako zklad stvania sa alebo zmeny. Zmena tu pritom znamen: By najprv tak a potom in (in sa nachdza, sprva, pohybova), alebo najprv neby a potom by.43 Potencia potom vdy znamen nieo, o je nejakm spsobom zameran na nieo skuton.44 Inmi slovami potencia je v tomto kontexte urovan aktom, energeiou, i z hadiska uskutoujcej sa skutonosti ju meme nazva ako nieo, o ete nie je, no zrove ako nieo mon z hadiska skutonho. To skuton (akt) pritom meme prvotne vnma ako nieo statick, ale aj ako nieo dynamick. Potenciu meme z hadiska podstaty nazva aj uritou nadmierou, ktor je z pohadu veobecnej podstaty k dispozcii tak jednotlivej veci, ako aj aktu, aby to, o tento akt uskutouje, mohlo a) pokraova a b) pokraova o mono najlepie a najdokonalejie.45 Tto nadmiera, ktor vstupuje do aktu ako jeho potencialita, je na jednej strane sce neurit, lebo a skutonostn, relna aktualita v sebe uzatvra pre dan okamih vetky in monosti, m me by alebo m mohla by. Na druhej strane vak jej nle aj ist urenie a vlastn vymedzenie sa voi inmu. Tmto samotnm aktom nastva proces minimlne iastonho utvorenia nieoho, o bolo mon (a ete aj mon je). Tento akt nastva pod dohadom imanentnej teleolgie, v ktorej Aristoteles rozoznva ete psobenie tyroch prin a vlastnej povahy formy, ktor spoluinkuje pri determincii matrie. Tieto tvrdenia bud vznan pre porovnanie vchodsk s Whiteheadom. Ako uvidme, Whitehead shlas s Aristotelovm princpom, e okrem aktulnych vec nie je na svete ni skuton ani inn46. Teda zhoduj sa v tom, e akt patr ku veobecnej schopnosti niektorej aktuality. Navye, akt bytia, ktor je u Aristotela tm uskutonenm potencie (a ktor by sme u Whiteheada mohli premenova na akt/ualitu/ bytia), sa vo Whiteheadovej metafyzike men na akt diania

ARISTOTELES: Metafyzika Z, I, 1028 28. Porov. OWENS, J.: The Doctrine of Being in the Aristotelian Metaphysics. Toronto : Pontifical Institute of Mediaeval Studies, 1951, s. 193. Owens v tejto tdii preklad zveren slov: what Being in this sense is. 34 Porov. ARISTOTELES: Met. 1029 a 2730: je skr vo forme, ne v matrii. 35 Porov. ARISTOTELES: Met. 17 1041 a 6n. 36 Porov. ARISTOTELES: Met. 1041 b 28. 37 Porov. ARISTOTELES: Met. 1043 b 13, 1037 a 29. 38 Porov. ARISTOTELES: Met. 1043 b 22. 39 FETZ, Luzius Reto: Aristotelian and Whiteheadian Conceptions of Actuality I. In: Process Studies, ro. 19, 1990, . 1, s. 18n. Porov. ARISTOTELES: Met. 1041 b 29. 40 ARISTOTELES: Met. V, 4.
33

ARISTOTELES: Fyz. II, 1 192 b 21. Porov. ARISTOTELES: Kategrie, 5. a 6. kapitola. 43 HOLZ, Hafale: ber den Begriff der Potenzialitt bei Aristoteles, Schelling und Whitehead. In: HOLZ, H., GAZO-WOLF, E. (ed.): Whitehead und der Prozessbegriff : Beitrge zur Philosophie Alfred North Whiteheads auf dem Ersten Internationalen Whitehead-Symposion 1981. Freiburg; Mnchen : Karl Albert Verlag, 1981, s. 405. 44 Porov. ARISTOTELES: Met. 1051 a 4n. 45 Porov. ARISTOTELES: Met. 982 b 37. 46 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality. Ed. D. R. Griffin, D. W. Sherburne. New York : Free Press, 1978, s. 40. Pre Whiteheada je to asi jedin zrejm aristotelovsk vchodisko.
41 42

24

25

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie (act of becoming).47 Bytie tm stoton s procesom, dianm.48 Aristotelovsk forma ako imanentn motor kadho diania sa navye u Whiteheada zmen na tvoriv princp vetkho diania kreativitu, ktor vyplva z uplatnenia potenciality vench objektov v aktulnych entitch. Kreativita strieda Aristotelovu matriu ako osi definitvne, lebo ako matria me nadobda rzne formy, tak kreativita nepozn hranice svojho alieho napredovania. Tto skutonos si ete bliie vysvetlme v alch kapitolch. Ak sme u nartli zkladn vchodiskov rozdiely medzi Whiteheadom a Aristotelom, pridajme ete, e prv substancia, ktor v Aristotelovch Kategrich neme by v druhom, u Whiteheada neme aktulna entita neby prtomn v inom.49 Tento fakt bliie opeme, ke budeme analyzova Whiteheadovu kategriu relcie, ktor je pre neho zkladnou poznatenou truktrou vetkej aktuality vbec. Whitehead sa ditancoval od Aristotelovej logiky i princpov Metafyziky tvrdenm, e jedine Kategrie ako dielo Aristotelovej mladosti nadobudli v vplyv ako hlbie a komplexnejie opisy v jeho Metafyzike, ktor zostali v tieni Kategri.50 Navye poda neho Aristotelov pojem substancie ako nediferencovatenej nemennej (undifferentiated endurance) viedol k historicky prvmu materializmu, resp. k jeho predchodcovi. Whitehead taktie vychdza z 5. kap. Kategri, konkrtne zo slov: Najodlinejou znmkou, podstatou ako sa zd je to, e zostva numericky jedna a t ist a je schopn prijma odlin kvality. (...) No jedna a t ist podstata, zachovvajc si svoju identitu, je schopn prijma opan vlastnosti. T ist osoba je raz biela, inokedy ierna, raz tepl, inokedy studen, raz dobr a inokedy zl.51 Whitehead na zklade toho pripsal substancii nasledujce znaky: Je nezmenen i nemenn, hoci zskava i strca svoje akcidentlne vlastnosti. Je tak aj statick, ale aj pasvna, te sa istmu druhu existencie nezvislej od akcidentlnych vlastnost; tak sa stva druhom veci, nehadiac na tieto vlastnosti. A trochu odlinm spsobom sa kvality mu tei istmu druhu ontologickej autonmie seba samch. Takto

2. Vchodisk Whiteheadovej filozofie chpanie aristotelovskej podstaty nie je vak sprvne,52 pretoe Aristoteles tieto vety z Kategri hovor v kontexte alch viet, kde vysvetuje cel pojem altercie (akcidentlnej zmeny, pri ktorej podstata zostva t ist, hoci podstupuje zmenu vlastnost). Vety (ktor nie s podstatami v prvom zmysle), ako sa zd, napaj charakteristiku, ktor je pravdepodobne vlastn podstatm, e prijmaj opan vlastnosti, km veta: X sed, prechdza z pravdivej hodnoty k nepravdivej, ak sa tto osoba postav. No prve v tom je kov rozdiel medzi uvedenm negatvnym prklad a tm, o tvrd o podstate. Rozdiel je v tom, e veta men svoj pravdivostn charakter kvli zmene v nieom inom, o je in ako veta sama teda, e osoba vstala. No s podstatami je to in: Je to z nich samch, e podstaty mu prijma opan kvality. Teda to, o bolo horce, sa stalo studenm, pretoe to vstpilo do inho stavu. Podobne aj to, o bolo biele, sa stva iernym, a to, o bolo zl, dobrm na zklade procesu zmeny.53 A rovnakm spsobom ide vo vetkch ostatnch prpadoch o zmenu podstaty prijmaj opan vlastnosti. Je to teda samotnou zmenou (...), e je to tak.54 V tomto strunom zhrnut k zkladnm metafyzickm tmam u Aristotela meme predasne proti Whiteheadovi poveda, e Aristoteles nepozn podstatu ako nejak nediferencovaten nemenn, le naopak, ako vntorn vvin, zmenu, stvanie.

2.2. Whiteheadova organizmick pozcia procesu

2.2.1. o je to holizmus Zkladn Whiteheadova kontelcia metafyziky55 vychdza z jeho koncepcie pekulatvnej filozofie, ktorej sa venuje hne v prvej kapitole svojho diela Process and Reality. Zsadou tejto pekulatvnej filozofie je predpoklad, e nijak entita nie je mysliten v plnej abstrakcii od systmu univerza. Jej empirickm znakom je forma sprkladovania vedeckho postupu singularitou sksenosti a individulnej percepcie, priom tento fakt nesmie ohrozova univerzalitu jej zverov.56 Pretoe filozofia m by koherentn, logick a aplikovaten a adekvtna vzhadom na svoju interpretciu.57
Porov. FELT, W. James: Whiteheads Misconception of Substance in Aristotle. In: Process Studies, ro. 14, 1985, . 4, s. 224n. 53 Porov. FELT, W. James: Whiteheads Misconception of Substance in Aristotle, s. 227n 54 ARISTOTELES: Kat. 4a304b3.0. 55 Vychdzame pritom z rovnakho nzoru, ak zaujma aj Leslie Armour vo svojom prspevku, ktor odznel na kanadskom sympziu o Whiteheadovej metafyzike 25. mja 1992. Porov. ARMOUR, Leslie: Whiteheads Metaphysics. In: www.religion-online.org (24. 5. 2004) 56 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 3. 57 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Proces a skutonos. In: MARTINKA, J. (ed.): Antolgia z diel filozofov. Zv. VIII. Bratislava : VPL, 1969, s. 507.
52

LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics : An Introductory Exposition. London : George Allen and Unwin Ltd, 1965, s. 8586: For in Whiteheads theory, as we have seen, an actual entity is an act of becoming; the being of an actual entity is its becoming. 48 Vychdzame z predpokladu identity oboch pojmov. Porov. LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics, s. 69. 49 Whitehead vak nechce stotoova Aristotelovu prv matriu s aktulnou entitou. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 50; FETZ, R. Luzius: Aristotelian and Whiteheadian Conceptions of Actuality II. In: Process Studies, ro. 9, 1990, . 3, s. 148n. 50 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 79: The simple notion of an enduring substance sustaining persistent qualities, either essentially or accidentally, expresses a useful abstract for many purposes of life. But whenever we try to use it as a fundamental statement of the nature of things, it proves itself mistaken... 51 ARISTOTELES: Kat. 4a1021.
47

26

27

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie pekulatvna filozofia je pritom symbolom Whiteheadovej irej koncepcie metafyziky. Rozdiel medzi ontolgiou a pecifickm zornm uhlom metafyziky je poda Whiteheada v irom uplatnen metafyziky. Zatia o metafyzika ako veda m by inpiranou pre cel pole filozofie,58 ontologick status filozofie spova v skman tzv. ontologickch princpov, ktor bliie pecifikuje v diele Process and Reality (I. as, II. kapitola a II. sekcia).59 V protiklade k klasickej ontolgii Whitehead na otzku, o chpeme pod pojmom prirodzenos, odpovie: Prirodzenos je tm, o vnmame prostrednctvom zmyslovej sksenosti.60 Takto defincia m reprezentova radiklnu kritiku princpu klasickej metafyziky61 a lapidrne sa li ete aj od Kantovej koncepcie fenomnu permanencie, ktor Kant opisuje takto:
Vetky fenomny obsahuj v sebe nieo permanentn (substancia), o sa povauje za objekt sm osebe, a nieo menliv, pokladan za jednoduch determinciu tohto objektu, dalo by sa poveda za spsob existencie tohto predmetu.62

2. Vchodisk Whiteheadovej filozofie Prirodzenos m v tom zmysle, ako ju pouva Whitehead, znmku nekontrolovatenho a autonmneho diania, ktor sa v poiatonch lnich kryje s aristotelovskou vziou vzniku a zniku. Postihovanie prirodzenosti vetkch vec preto je a mus by vdy len aktulne, preto sa vnmanie vzahuje len na jednu strnku prirodzenosti danej veci. Navye prirodzenos opisuje Whitehead termnmi jej akcidentov, m dochdza k zveru, e je akcidentom naej existencie: udsk prirodzenos bola opsan v zmysle jej ivch akcidentov, a nie jej existencilnej esencie. Opis jej esencie sa mus pripsa nenarodenmu dieau, bbtku v kolske, stavu spnku i ohromnmu zzemiu citov, ktor s (len) ako dotknut vedomm. (...) No to ns nerob udskmi, ale vytvra nau existenciu (... prirodzenos) je akcidentom naej existencie.64 pekulatvna filozofia ako exemplarita ontologickch a metafyzickch princpov vzhadom na svoju aplikovatenos a reflexiu singulrneho m poda neho zohadova prve tento veobecn charakter diania. Whiteheadova metafyzika si toti nerob nrok na absoltne a konenoplatn formulcie,65 pretoe takto pokus o generalizciu a klasick podoba abstrakcie s odsden na nespech.66 Star, klasick metafyzika poda neho stratila pri metde abstrakcie i stanovovan princpov myslenia svis s praxou, priom analza danch princpov sa dostvala miestami a do negcie toho, o sa v praxi predpoklad, a tm sa odsdila na vntorn neplodnos.67 Whitehead preto navrhuje koncept pekulatvnej filozofie. Pre u je charakteristick hadanie. pekulatvna filozofia sa navye stavia proti pvodnmu metafyzickmu tvrdeniu o prostej lokcii (i absoltnom priestore), ktormu oponuje veobecnm dianm vec a z ktorho takmer priamo vyplvala metda nesprvnej dedukcie, ktor poda Whiteheada ovldla eurpsku filozofiu. pekulatvny stoj teda v opozcii voi deduktvnemu a analytickmu.68 Exemplarita pekulatvnej filozofie ako prospekt vlastnho Whiteheadovho postupu m za cie tak zoveobecovanie a abstrakciu, ktor dva draz

Prirodzenos mus by poda Whiteheada zbaven mylienok, pretoe je od nich nezvisl, a zrove je autonmna vo svojom vzahu k mysleniu (selfcontained for thought). Takto homognne rozmanie o prirodzenosti je prznan pre prrodn vedu. Homognnosou myslenia chpe vylenie akejkovek referencie k morlnym a estetickm hodnotm, ktorch vnmanie je iv v porovnan s aktivitou vlastnho vedomia.63 Prirodzenos je toti otvoren zmyslovej sksenosti, no vzhadom na svoju autonmiu je zahalen naej mysli (closed to mind). Ontologick princp, ktor nartol Ren Descartes, doviedol do dsledkov v jeho jednostrannch kontrach prve Locke. Whitehead tento empirick bod Lockovho myslenia akceptuje a pouije do svojho gnozeologicko-metafyzickho modelu. Myslenie toti nespracva bezprostredn zvery empirickho vnmania a tm ani prirodzenos osebe nie je to ist ako prirodzenos, o ktorej rozmame. To by toti rozbilo Whiteheadovu koncepciu duality prehenzi, o ktorch sme hovorili.

Treba poznamena, e metafyzick a filozofick vchodisk u Whiteheada asto splvaj v jednotnom cieli. 59 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 2030. Whitehead tu formuluje zkladn kategrie, defincie, ktor neskr rozoberie. 60 WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature. Cambridge : The University Press : 1964, s. 3. 61 RODRIGO, Pierre: Lontologique de lvenement chez Whitehead. In: Les tudes Philosophiques, 2002, . 4, s. 477. 62 KANT, I.: Kritika istho rozumu. Praha : Oikoymenh, 2001, s. 177. 63 WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature, kap. Nature and Thought, s. 5: I also take the homogeneity of thought about nature as excluding any reference to moral or aestetic values whose apprehension is vivid in proportion to selfconscious activity...
58

WHITEHEAD, A. N.: Modes of Thought, s. 158. WHITEHEAD, A. N.: Proces a skutonos. In: MARTINKA, J. (ed.): Antolgia z diel filozofov. Zv. VIII. Bratislava : VPL, 1969, s. 508: Filozofi mrne dfaj, e sa im podar s konenou platnosou formulova zkladn metafyzick princpy. 66 WHITEHEAD, A. N.: Proces a skutonos. In: MARTINKA, J. (ed.): Antolgia z diel filozofov. Zv. VIII. Bratislava : VPL, 1969, s. 513: Filozofia si postavenie, ktor jej patr, znovu nevydobyje, dokia sa jej ako najvlastnej predmet neprizn postupn vypracovvanie kategorilnych schm, definitvne urench na kadom stupni progresu... 67 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 14. 68 Porov. LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics, s. 42.
64 65

28

29

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie na prslun simplifikciu a nespolieha sa slepo iba na jednorazov uskutonenie neopakovanho a teda chbajceho experimentu.69 2.2.1.1. Dokonal fakt a imaginatvna generalizcia Zkladom Whiteheadovej koncepcie metafyziky je nvrat k aristotelovskej otzke70 dotkajcej sa definitvneho a centrlneho urenia, o je plnm faktom a o relnou skutonosou: N posledn a hlbokosiahajci problm spova v tom, aby sme vytvorili pojem dokonalho (pantels) faktu. 71 o u Whiteheada znamen tento dokonal (kompletn) fakt? Mysl sa hlavne na Aristotelovo znme spojenie bytie, ktor jestvuje ako tak72. Aristoteles chce pritom objavi i uri prirodzenos nieoho, teda toho, o je. Dodatok v tomto zmysle uruje druh tohto je. Tm teda mysl bytie i existenciu v prvotnom a plnom zmysle slova. Whitehead pouva termn fakt pred bytm, aby zdraznil, e m na mysli konkrtny fakt, kee slovo bytie to nenapoved. Naopak, je skr dvojznan.73 Mono pritom pochopi, e znamen konkrtnu existenciu, ale me ma vznam ako tvrd sm Gilson vlastnost spolonch vetkm. Takto dvojznanos viedla filozofick myslenie v minulosti k akch omylom. Whitehead preto odmieta slovo bytie v tomto kontexte. No ani slovo fakt nie je uspokojiv. Nevhodou tohto termnu je, e nem nijak priame etymologick spojenie s bytm, jestvujcnom, a prve to Whitehead mysl.74 Kompletnm faktom teda chpe kompletn jestvujcno, to, o je konkrtne, relne a zrove vlastn pln existenciu (o spova v sebe a jestvuje zo seba). Uznanie, e tto plne jestvujca vec, ktor tvor prvotn zujem metafyzickho vskumu, ako tvrd Whitehead, m absoltnu presvedivos. Preho tto plne jestvujca entita predstavuje aristotelovsk princp: Veobecn aristotelovsk princp tvrdil, e okrem vec, ktor s aktulne, niet nioho, ani ako fakt ani ako inok...75 Tento ontologick princp, ako ho nazval Whitehead, vyjadruje, e len to relne, a je-

2. Vchodisk Whiteheadovej filozofie dine to, je predmetom metafyziky (a to jedine relne nazve aktulnou entitou). Teda, ak nieo jestvuje, zvis to od aktulnych vec alebo sa od nich derivuje.76 Zkladnm problmom metafyziky teda je uri, o znamen relne by. Metafyziku pritom Whitehead definuje ako vedu, ktor chce objavi veobecn idey, ktorm prislcha neodmysliten relevancia pri analze toho, o sa deje77 a zrove ju definuje ako stanovisko nezaujatho skmania podstaty vec, prv ne prejdeme ku tdiu detailov78. Metafyzika je teda opis nie v tom zmysle, e by tematizovala jednotliv predmet alebo oblas predmetov, ale ide o univerzlny opis vetkch predmetov vzhadom na ich bytie. Pre tento filozofick vskum je vak nevyhnutn prihliada na referenciu individulneho faktu. Ako sme u spomenuli, metafyzick opis m by veobecn, nakoko je nutn, ale aj konkrtny, nakoko je mon.79 Bez tejto referencie sa kad generalizcia a abstrakcia stvaj zbytonm zahovranm filozofie. Whitehead vo svojom prospekte metafyziky navrhuje prevzia metodologickos od prrodnch vied, s ktormi je v neoddelitenom zvzku. Tie vypracvaj pri svojom vskume len tak zoveobecnen charakteristiky, ktor reflektuj vzhadom na individulny fakt a preveruj dodatonmi pracovnmi hypotzami. Whitehead teda navrhuje imaginatvnu generalizciu80. Touto tzou chpe postup, v ktorom, ponc veobecnmi charakteristikami uritch znmych predmetov i oblast, s tieto charakteristiky provizrne univerzalizovan a postulovan ako hypotetick generick opisy vetkch oblast predmetu. V tomto zmysle dopluje svoju kritiku antiky, zaloen na neadekvtnosti interpretci a vzdialenosti antickho jazyka, i potrebu nadviaza na vdobytky novch, experimentlnych vied, ktor chce zosyntetizova a zosladi do jednotnej perspektvy s filozofiou.81 Objav fyziklneho kontinua, ktor priniesla nov veda v 20. storo, na zklade dlhho razenia cesty prostrednctvom akcentu materializmu, o pre
Porov. LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics, s. 21. WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Aking. The Cambridge University Press, 1926, s. 72: By metaphysics I mean the science which seeks to discover the general ideas, which are indispensably relevant to the analysis of everything that happens... Metafyzika sa zaober akoukovek analzou vlastnost a vzahov prrody, pretoe veobecnou rtou prrody je jej evolun expanzivita... (WHITEHEAD, A. N.: Veda a modern svet. Bratislava : Nakladatestvo Pravda, 1989, s. 159). 78 WHITEHEAD, A. N.: Veda a modern svet, s. 231. 79 WHITEHEAD, A. N.: Veda a modern svet, s. 30: Prlin generalizcia vedie len k neplodnosti... 80 WHITEHEAD, A. N.: Dobrodrustv idej. Praha : Oikoymenh, 2000, s. 234. Whitehead pouva aj variciu metda pracovnch hypotz. 81 Porov. LACHMANN, Rolf: Der Begriff der Metaphysik. In: LACHMANN, R. (ed.): Ethik und Identitt : Der ethische Ansatz in der Prozessphilosophie A. N. Whiteheads und seine Bedeutung fr die gegenwrtige Ethik. Freiburg; Mnchen : Karl Albert, 1994 s. 42; SEAMAN, Francis: Note on Whitehead and the Order of Nature. In: Process Studies, ro. 5, 1975, . 2, s. 129133.
76 77

WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 17: Its ultimate appeal is to the general consciousness of what in practice we experience (...) we do not trust any recasting of scientific theory depending upon a single performance of an aberrant experiment, unrepeted. 70 Obrnejie o svise Whiteheadovej a Aristotelovej metafyziky v tdii LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics, s. 29n. 71 WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas. New York : The Free Press, 1967, s. 158. 72 Owens ho preklad ako to bytie (ktormu prislcha) jestvova (eipen per to hots ntos theorton t estin). Porov. OWENS, J.: The Doctrine of Being in the Aristotelian Metaphysics. Toronto : Pontifical Institute of Mediaeval Studies, 1951, s. 193. 73 Porov. GILSON, E.: Byt a nkter filosofov. Praha : Oikoymenh, 1997, s. 2n. 74 Porov. LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics, s. 20. 75 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 54.
69

30

31

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie pripravil podmienky, spoval v objaven asopriestorovho rozmeru vec.82 Tento prstup sa u Whiteheada spja s problematikou abstrakcie. Abstrakcia a extenzvne kontinuum s dvoma zkladnmi metafyzickmi a neodluitene spojenmi znakmi, ktor musme na tomto mieste rozanalyzova. Zatia o klasick metafyzika83 chpala abstrakciu vlastnost spovajcich na subjekte ako nutne zvisl od svojho substrtu, Whitehead pod abstrakciu zaha i potencialitu danej veci. Abstrakcia zaha hierarchick stupne komplexnosti zvisiace od jej vky. m vyia je abstrakcia, tm vmi je zviazan s konkrtnosou individuality veci, ie plat, e sptos s vecou je jej podmienkou oprvnenosti. Komplexnos abstrakcie zaha potencialitu danej entity,84 pretoe konkrtna vec, nakoko je dianm, m vek monosti svojho napredovania. Takto podoba abstrakcie m teda postup: od relneho k monmu, km klasick abstrakcia bola poda Whiteheada opan. V tomto je podstatn aj druh Whiteheadov metafyzick prvok: asopriestorov kontinuum. Ide o miesto relanch monost poda konkrtnej realizcie individulnej veci v celkovom systme: V kadom akte diania nastva dianie nieoho v asovej extenzii, no tento akt samotn nie je extenzvny, v zmysle, e je deliten do predolch i nslednch aktov diania, ktor zodpovedaj extenzvnej delitenosti toho, o vzniklo.85 Aktulna entita je teda extenzvna, pretoe jej dianie implikuje rozren asov kvantum, ie proces stvania sa predstavuje prechod (transition), a tm asov extenziu. No len v krtkosti poznamenme, e extenzia, hoci je deliten, neznamen, e je nevyhnutne delen. Takto konkrtna realizcia v dian je nazvan ohranienm, o s napr. v asopriestore tyri rozmery, a ohranienie je metafyzicky konkrtnym, no naalej aproximatvnym urenm alieho napredovania individulnosti.86 Ide teda o pojem vntornho vzahu, ktor zkladne podmieuje a uruje realitu kadej existencie, kee tento vzah kontituuje samotn bytie prirodzenosti.87 Takto asopriestor, ale aj abstrakcia vytvraj zkladn aproxima82

2. Vchodisk Whiteheadovej filozofie n vzorku danej veci v jej svzanosti s ostatnmi chronologickmi a priestorovmi okolnosami. Kategriu relcie sme museli uvies hne na zaiatku, pretoe jej integrcia a prevalencia rozhoduje o alom vvine. 2.2.1.2. Kreatvnos existencie a jej bipolarita Princp abstrakcie z existencie vec privdza Whiteheada k zkladnej povahe celej skutonosti ku kreatvnosti. Kreativita patr do kategrie definitvnych existentov (ultimate existents),88 ktor opsal na zaiatku svojej matematickej vzie sveta ako triedu objektvnych reli.89 Kreativita je definitvna predovetkm z dvoch hadsk: po prv, kontituuje generick metafyzick charakter vetkch aktualt; po druh, je definitvna v tom zmysle, e aktuality s jej individualizciou. Je to dianie, ktor je vo Whiteheadovom slovnku ontologick. Preto mono poveda, e kreatvnos je princpom novosti90. Vedie kad disjunktvnu mnohos k jej konjunktvnosti, priom vznik nov skutonos (novelty). Hoci realita speje ku konjunktvnosti vetkho, tto kreatvnos neznamen monizmus v analgii ku Spinozovmu monizmu,91 pretoe kreativita neme jestvova mimo plurality scien, ale len v rmci nej. Pluralita sa naalej nijako neru, ale vystupuje ako konjunktn pre nau sksenos.92 Inak by ani kreativita ani dianie neboli mon a protireili by celej Whiteheadovej vzii organizmickej filozofie.93 Kreativita je u Whiteheada analogick prvej matrii u Aristotela v tom, e je protiplom formy.94 Je definitvnou znmkou najvyej veobecnosti na rovni aktulnosti a bez svojho vlastnho charakteru neme by charakterizovan, pretoe vetky charakteristiky s konkrtnejie ako ona. Rozdiel v porovnan s Aristotelom je vak v tom, e Aristotelova prv matria je pasvna vzhadom na prijmanie aktuality foriem, km kreativita je istou aktivitou. Prv matria je tm, o zostva pri zmene i pohybe tm istm.
Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 21. Porov. WHITEHEAD, A. N.: On Mathematical Concepts of the Material World. In: An Anthology. Ed. F. S. C. Northrop, Mason W. Gross. Cambridge : The University Press, 1953, s. 13. 90 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 21: Creativity is universal of universals (...) the principle of novelty... 91 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 7374: Thus the philosophy of organism is pluralistic in contrast to Spinozas monism... Niektor filozofi vak interpretuj tto skutonos in. Porov. WILCOX, John, R.: A Monistic Interpretation of Whiteheads Creativity. In: Process Studies, ro. 20, 1991, . 3, s. 162174. 92 Porov. GRAHAM, Archie: Metaphysical Principles and the Category of the Ultimate. In: Process Studies, ro. 7, 1977, . 2, s. 108. 93 Whitehead takto svoju filozofiu nazva. Pozri napr. Process and Reality, s. 18, 19, 25, 27, 29, 66, 72, 108, 113, 125, 166, 201n. 94 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 4243.
88 89

zky svis s prrodnmi vedami je charakteristick pre Whiteheadovu realistick metafyziku. Porov. MACQUARRIE, J.: Realist Metaphysics and Theology. In: Twentieth Century Religious Thought : The Frontiers of Philosophy and Theology, 19001960. Harper Row Publishers, 1963, s. 258. 83 WHITEHEAD, A. N.: Veda a modern svet, s. 245: Logickm nstrojom, ktorm Aristoteles rozkladal skuton fakty na abstraktnejie prvky, bola klasifikcia poda druhov a rodov. (...) Ich pouvanie pri metafyzickch opisoch vak deformuje pravdiv videnie metafyzickej situcie... 84 Teda napr. udalos A zaha v sebe relan monosti n v relcii R, ie plat R;(A){x1,x2..}, priom R;(B) {y1,y2...}, tto defincia vak plat pri prezumpcii linerneho poriadku. 85 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 96 [107]. 86 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 236. 87 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 96: The physical world is bound together by a general type of relatedness which constitutes it into an extensive continuum...

32

33

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie Zatia o kreativita je pri zmene istou aktivitou, nie je podkladom zmeny, ale princpom jej diania (on-going) i postupu (advance), ktor v realite objavujeme. Je pozbaven kadej znmky pasvnej receptivity, i u formy alebo vonkajch vzahov...95 Je jednm z formatvnych prvkov pri formovan tohto sveta, vaka ktormu m aktulny svet charakter temporlneho pochodu k novosti.96 Poda Whiteheada ide teda o formlny, nie materilny princp. Ide o ohranienie i spontnnos vvinu kadej skutonosti, formlny prvok diania vec. Kreatvnos patr ku krecii, ku stvoreniu, pretoe kreativita sa pre kreciu stva kreativitou s kreciou, patria neodluitene spolu.97 Tu vak vznik otzka: Znamen teda kreatvnos konkrtny, smerodajn akt, alebo iba veobecn princp vvinu? V tom sa nezhoduj ani Whiteheadovi interpreti. Jedni tvrdia, e kreativita existuje v kadej separovanej skutonosti ako individulna forma sebakreatvnosti (selfcreativity) a kad intancia sebakreatvnosti je ontologicky odlin od druhej (W. A. Christian).98 Druh, v zastpen Leclerca, sa nazdvaj, e kreativita samotn je generickou aktivitou sebakrecie vrodenej vetkm individulnym aktulnym entitm, odhliadnuc od individulnej konkretizcie tejto aktivity99. Leclerc pritom zdrazuje, e kreativita nie je len veobecnou rtou individuality, ale je niem viac ne rtou. Je aktom diania (act of becoming),100 je ozajstnou esenciou relnej aktuality, kee je princpom procesu a zaha paritn i disparitn prvky. Touto skutonosou sa budeme ete bliie zaobera. 2.2.2. Udalos a rozdiel v porovnan s kontantnou premenou Na zklade tchto vah meme toto dianie predbene definova ako jednotu tranzitvnosti vec, zameran v uritej prostej lokcii, a nazva ju udalos.101 V tejto jej jednote i nzve cti draz na premenlivos implicitne nachdzajcu sa vo veci. Od tejto implicitnej zmeny odliuje Whitehead permanentn zmenu, a to na prklade stoliky. Pri presnom pozorovan stoliky pozorujeme, e zskava, resp. strca atmy, e nie je presne toton v priebehu
95

2. Vchodisk Whiteheadovej filozofie asu. Postupne sa men i vo svojich pevnch astiach. Ak ju nechme milin rokov v jaskyni, sprchnivie a rozpadne sa. Neustle prebieha pozvon, nevnmaten zmena.102 Podobne je to aj so zmenami v histrii, do novoveku nastvali vemi sporadicky, dnes nastvaj niekokokrt rchlejie.103 Zmena je veobecn vlastnos modifikcie, prechdzajcej z jednho stavu i situcie do inej. No jestvuj rzne druhy zmeny. Teda zmenu obsiahnut v akte i procese diania musme odli od zmeny kontituovanej prechodom jednej entity na druh. Zmena nem metafyzick rtu, len globlnu a neprisudzuje sa vetkm entitm. Tto pozvon zmenu nahrdza systematick koncepcia udalosti. Pvodne bol tento Whiteheadov pojem prevzat z fyziklnej terminolgie a oznaoval relnu schmu psobnosti energie. Takto sa napr. elektrn vnma ako sumr elektrnovch udalost.104 Whitehead vak pod udalosou vo fyzike rozumie i rezervor monost toho, o sa s elektrickou energiou me udia. Otzkou vak je, i sa udalos chpe ako zjednocovanie reli alebo ako vsledn produkt jednoty. Obe s toti u neho udalostn. Meme vopred poveda, e udalos predstavuje proces zrastania (concrescence), a potom ide o konkrtny vsledok. Spolonou znmkou obidvoch tchto denottov je ich aktualita.105 Prvm zkladom pre aktulnu udalos v dian s predol aktuality, ktor sa udiali. Potom sa aj samotn aktulna udalos ako vsledok tohto procesu stva podkladom i dtumom pre udalos, ktor sa aktualizuje. Tm sa aktulna entita stva neaktulnou v momente, ke vytvra dta (datum) novej udalosti, do ktorej sa vyvinie konkrescenciou106. Konkrescencia znamen, e aktulna udalos zrast do novej (novelty): Kad intancia zrastania je sama osebe novou individulnou vecou. (...) Nejde teda o konkrescenciu a nejak nov entitu: ak rozanalyzujeme nov entitu, nenjdeme ni in ne konkrescenciu.107 A pritom nov entita zostva konformn s dtom jej predchdzajcej udalosti. Tto predchdzajca udalos je pritom ete disjunktvna, neforemn individualita; z nej konkrescenciou vznik konformn a konkrtna udalos, sledujc rytmus kreatvneho procesu a potencialitu vzahov. Udalos, ktor vnmame v prehenzii, je vdy aktulnym sumrom vzahov, aj ke jej aktualita a jednota sa vnma v zvislosti od nho aktulneho vnmania. Udalosti (napr. minul, prtomn, budce) na seba nadvzuj proPorov. WHITEHEAD, A. N.: Matematika a dobro a jin eseje. Praha : Mlad fronta, 1970, s. 28. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 95. 104 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 9192. 105 Porov. NOBO, Luis Jorge: Whiteheads Principle of Process. In: Process Studies, ro. 4, 1974, . 4, s. 275. 106 Termn pochdza z latininy a znamen zrastanie nieoho dokopy a zrove obsahuje kore slova konkrtny. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 303. 107 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 299.
102 103

WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 31. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making. Cambridge : The University Press, 1926, s. 79. 97 Whitehead naznauje imanentn, sebakreatvny prvok stvorenstva. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 79. 98 Porov. CHRISTIAN, W. A.: An Interpretation of Whiteheads Metaphysics. New Haven : Yale University Press, 1959, s. 113. 99 LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics, s. 84: ...a generic activity conceived in abstraction from the individual instantiations of that activity... 100 Porov. LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics, s. 82. 101 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 159.
96

34

35

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie strednctvom asovho alebo priestorovho nexu. asov nexus je situcia, ke sa dve udalosti, ktor nie s sasn, stretn v ase, a ke nejestvuje nijak udalos, ktor by predchdzala jednu z nich a nasledovala za druhou. Priestorov nexus meme vysvetli Whiteheadovm prkladom, nadvzujc na nexus asov. Ak s A a B dve sasn udalosti, minulos A zahrnuje urit udalosti, ktor nepatria do minulosti B a B zasa tak, ktor nepatria A. A a B sa potom stretaj vtedy, ke nejestvuje nijak udalos sasn s obidvoma a ke nejestvuje tak udalos, ktorej minulos by obsahovala vetky udalosti prinleiace A aj B.108 Takto Whitehead stanovuje princp, poda ktorho s vetky aktulne udalosti sumrom vzahov minulch a vsledkom udalost budcich. Teraz sa vak musme vrti k zkladnej mikroskopickej jednotke vytvrajcej univerzlnu kompozciu sveta a jednotku udalosti. 2.2.2.1. Aktulne entity a ich zklad Vetko mus by niekde a toto niekde predstavuje nejak aktulnu entitu.109 Aktulna entita je u Whiteheada najrelnejou z reli, ni konkrtnejie a atomicky menie ako ona nejestvuje: Aktulne entity nazvan aj aktulne udalosti s definitvnymi relnymi vecami, z ktorch je vytvoren svet. Za aktulnymi entitami u nenjdeme ni relnejie...110 Entita je podstatnm subjektom kadho procesu i jeho vsledkom.111 Takto kontitcia sveta pripomna a npadne mondy Leibnizovho systmu sveta. Pre Leibniza s mondy konenmi relnymi entitami, priom kad z nich je organizujcou aktivitou, stmeujcou do jednoty rozlin zloky tak, e tto jednota je ich realitou. Zrove s tieto mondy entitami, ktor s nositemi kvality. Leibniz vak nevedel vysvetli relny svis tchto mond v ich relcich, vonkajiu kauzalitu vzahov voi monde, preto ostali mondy bez okien. Preto jeho systm predpoklad sbor nezvislch entt. Whitehead naopak priklad vznam principilnym interrelcim aktulnych entt, aktulnu entitu toti nemono myslie bez svisu s druhou.112 Tto relcia entt, ktor je pre ne zsadn, spova v ich vzjomnosti (togetherness). Tm chce poveda, e napriek disjunktvnej odlinosti entt pretrvva medzi

2. Vchodisk Whiteheadovej filozofie nimi nie vonkaj svis, ale vntorn. Vntorne s spojen, lebo ich nemono vnma odhliadnuc od druhej, a tm aj pri sksenosti vytvraj sksenostn vzjomnos. alej tto relatvnos entt hovor o tom, e entity s v sebe navzjom (Aristoteles tvrdil o prvej matrii opak), m chcel poprie pojem v minulosti akceptovanej przdnej aktuality (o dan entita je, odhliadnuc od vetkch ostatnch vec, akcidentov). Strunm shrnom vlastnost tejto vzjomnej relcie entt je ich vzjomn spolupsobenie na seba.113 Tm Whitehead skritizoval aj vonkajiu relciu, ak navrhol Newton a Descartes. U nich je kad entita vnman len sama osebe a nevedia pritom vysvetli (napr. Descartes), ako tto vonkajia relcia prebieha (napr. vzah res extensa a res cogitans). Podstatou kadej entity je okrem jej relcie aj zklad (ground), respektve dta, ktor komponuj jej prvotn charakteristiku, nie s jej extern, ale kontituuj ukku vesmru inherentne prtomnho v danej entite114. Tieto dta vytvraj konkrtnu podobu relcie kadej entity. Opisuje ich ako objekt pred vstupom do udalosti115, napr. minulostn fakt vzhadom na prtomnos, alebo ako objekt ante res116. Ten je predpokladom prehenzie (fyziklny modus) a z neho vznik aj inicilna fza udalosti. Zklad entt je vak navye formovan prostredm, kee aktulne entity zostvaj v permanentnej relcii s ostatnmi, ktor ho vytvraj, a prostredie zasa uruje charakter relci, ktor s bliie a presnejie neprebdaten.117 Whitehead zdrazuje, e to, ako aktulna entita vznik, kontituuje, o tto entita je. Kad bliia analza entity je neperspektvna a neuskutoniten, pretoe nem ani bli el. Metafyzicky relevantn je jej povaha diania, ktorou je kontituovan. Entita ako jednota tchto vzahov je parafrzovaten s jednotou tela pri recepcii i prehenzii. Je alej podkladom pre jednotu aktulnej udalosti i jej prostredia, ako aj jednotou celho procesu, procesu zjednocovania, ktor pripodobuje k organizmu. Ak vak postulujeme realitu aktulnej udalosti, vznik otzka, akm spsobom na seba psobia dve vzjomn aktulne entity? Alebo: Ak postulujeme

Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 200. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 46. 110 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 24. 111 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 29 (45): An actual entity is at once the subject experiencing and the superject... 112 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Veda a modern svet, s. 252. Neexistuj nijak jednotliv udalosti v zmysle izolovanch udalost...
108 109

WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, VIIIIX: Such relatedness is wholly concerned with the appropriation of the dead by the living that is to say, with objective immortality, whereby what is divested of its own living immediacy becomes a real componentin other living immediacies of becoming... 114 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 203: These data are not extrinsic to the entity; they constitute that display of the universe which is inherent in the entity... 115 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 176. 116 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 233. WHITEHEAD, A. N.: Modes of Thought, s. 121: The data consist in what has been, what might have been, and what may be... 117 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 252. Whitehead poda tohto vroku teda nepodporuje tzu determinizmu.
113

36

37

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie tzu o procesulnosti entt ie vetkho relneho tvrdme inherentne, e tto procesulnos predpoklad prvotn hybn moment procesu? Mono poveda, e no. Whitehead si tieto skutonosti uvedomuje, pretoe postuluje dva typy entt: entity ako u aktulne a entity ako u kontituovan.118 V nejasnom slovnku, kde entita predstavuje proces i vsledok, dva teda jasn oporn body. Takto prijma aj implicitn tvrdenie durcie, v ktorej kad aktulna udalos spova.119 Durcia je jedinou durciou (trvanm i priebehom) vlastnou pri bezprostrednej prtomnosti aktulnej entity, ktor neobsahuje nijak in durcie ostatnch entt. Takto durcia sa nazva prtomn120. No kad udalos, napr. udalos M, prirodzene spova v mnohch durcich, ktor s v kadej prtomnej bezprostrednosti tejto udalosti in. Prve tieto durcie, pretoe sa menia, predstavuj takpovediac hybn moment udalosti. Zmena durci ns privdza k inmu problmu, ktor Whitehead inherentne postuluje. Je to charakter tranzitvnosti udalostnch vlastnost. Kad durcia nesie v sebe potencialitu inch sasnch durci. Tranzitvnos znamen jednak neustly tok zmeny (flux), ktor je inherentn vntornej kontitcii kadej jednotlivej veci. Tto intern vlastnos entity nazva konkrescenciou (ie sebautvranm). Tranzitvnos meme chpa aj ako zsadn princp prenosu kvalt z jednej udalosti na druh, vytvrajc pritom nov kontitciu novej veci.121 A tak skutonos nazva Whitehead tranzitvnosou, prenosom. Ako a ktor kvality s prenan, ktor z nich integrovan a ktor z nich naopak zanikn, vysvetuje Whitehead na podstate vzorky. Pri analze poznania, ktor in vnma aktulnu skutonos v jednote jej mnohotvrnych prvkov, nachdzame fakt, ktor nemono plne stotoni s aktulnou udalosou, pretoe m prve tranzitvny charakter. V prpade molekuly pozorovanej v biochmii, ako sa stva sasou vieho celku, napr. bunky, sa d poveda, e bunky s modifikovan ako vsledok celkovej, napr. telesnej vzorky. Modifikcia bunky premen svoj aspekt v molekule, a tm spsob zodpovedajcu zmenu v molekule alebo v nejakej menej entite...122 Podobne by sme sa mohli vyslovi o charaktere nho vnmania. Jednota nho vnemu m z neurofyziologickho hadiska konkrtny dosah na psychologick rz n-

2. Vchodisk Whiteheadovej filozofie ho vnemu, na jednotu naej percepcie, na modifikciu naich predstv popri tomto vneme, je dominantnm znakom (tvaru a zmyslovch objektov) vplvajcim na aliu jednotu modifikci tohto vnemu.123 Vzorka je v tomto zmysle pretrvvajca, stabilizuje vynrajce sa dovenie124 a me si v celom procese aktulnej udalosti zachova identitu, navye vo formlnom ohade me stvrova konkrtnu podobu nexu medzi aktulnymi entitami.125 2.2.2.2. Podstata a cie vench objektov Modifikcia vzorky udalosti zvis od idelnosti vzahu medzi aktulnymi entitami a venmi objektmi.126 Aktulne entity potrebuj na svoju aktulizciu nielen vzjomn interrelciu, ale navye modalitu vzahu k tmto venm objektom. Aktulne entity s vlastne aktualizciou vench objektov.127 Ven objekty s rymi, atemporlnymi a abstraktnmi128 potencialitami vzhadom na svoje uskutonenie v entitch. Preto veci asnho charakteru vznikaj poda Whiteheada kombinciou svojej aktuality, ktor je temporlna, s neasovosou toho, o je potencilne.129 Whitehead ich alej definuje ako nestvoren,130 preto s asto stotoovan s Platnovm svetom ide. Ven objekty predstavuj potenciality pre aktulne entity, v korelcii k danosti aktulnych entt.131 Zatia o danos je znmkou svojej vlunosti, sumrom primrnych dt a syntzou finlnej jednoty jednej aktulnej entity, potencialita je logickm primrnym vchodiskom aktulnej entity. Ven objekty s pritom relne ohranien vo svojej psobnosti a zameran na t-

Porov. FETZ, R. Luzius: Aristotelian and Whiteheadian Conceptions of Actuality II, s. 148. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 125. 120 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 125: presented duration. 121 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 210: One kind is the fluency (...) This I have called concrescence. The other kind is the fluency whereby the perishing of the process (...) constitutes that existent as an original element in the constitutions of other particular existents elicited by repetitions of process. This kind I have called transition. 122 WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 223.
118 119

Porov. WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 223224; WHITEHEAD, A. N.: Matematika a dobro a jin eseje, s. 32n. 124 WHITEHEAD, A. N.: Veda a modern svet, s. 273: To, o pretrvva a o sa prena, je totonos vzorky. Pretrvvanie predpoklad priazniv prostredie... 125 Porov. LANGO, John W.: Whiteheads Category of Nexus of Actual Entities. In: Process Studies, ro. 29, 2000, . 1, s. 16n. 126 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 164. 127 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, part I, chap. II, vii. Category of Explanation: ...an eternal object can be described only in terms of its potentiality for ingression into the becoming of actual entites... Porov. WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 233; WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 45. 128 Abstraktnos u Whiteheada neznamen by od aktulnej entity oddelen, ale hlbie spt. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Veda a modern svet, 233: By abstraktn znamen prekraova jednotliv konkrtne udalosti. (...) Prekraova aktulnu udalos vak neznamen by od nej oddelen. 129 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 40. 130 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 92: A society doesnt in any sense create the complex of eternal objects... 131 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 44.
123

38

39

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie ktor entitu132 a zrove s od nich formlne nezvisl, izolovan, pretoe s vyjadriten bez ohadu na ich prpadn individulne podstaty.133 Pre aktulne entity s preto nazvan potencialitami. Naprklad pre relciu venho objektu A a prpadnej entity a plat, e A je nebytm v a, teda e medzi udalosou a a objektom A nepretrvva identita v ich esencilnych vzahoch, udalos je teda aktualizciou bytia A i jeho nebytia. Ven objekt A je teda spsobom bytia i nebytia v aktulnej udalosti a. Spojenie vench objektov a aktulnych entt v udalosti, nazvan aj vstup (ingression), navodzuje poda Whiteheada mylienku nieoho spolonho, v om sa obe danosti zhodn. Tm primrne spolonm je hodnota, hoci znamen pre budcu aktulnu entitu zklad bezhodnotovej monosti134 vo vzahu k navrstveniu, ktor vyvrchol v novej aktulnej udalosti, definovanej navye ohranienmi venmi objektmi. Nov, aktulna udalos je vynorenm i navrstvenm (superject) novch hodnt v novej kvalite, vyadujcim si toto ohranienie na zklade nejakho predolho ohranienia. Whitehead prirovnva tento vzah vench objektov a aktulnych entt k eidosu a hyl. Eidosom ie formou je ven svzanos oboch entt a hyl (abstraktnou hmotou) tohto vzahu je ich vzjomn hodnotov zklad, spolon pre vetky aktulne udalosti, predstavujci syntetick aktivitu. Vysvetlme to na prklade histrie: Meme si predstavi, e kad nov idea jestvuje v uritom idelnom prostred s inmi ideovmi predstavami v uritom historickom kontexte. Tieto ideov predstavy by poda Whiteheada zodpovedali historickmu obdobiu dejn, maj teda urit historick zklad. V istom okamihu vak nastpi zvrat, prestan korepondova so zsadnmi rtami ostatnch ide na zklade nejakho podnetu, hoci z hadiska monost sa mohli vyvja plne inm smerom. Tmto podnetom me by v histrii akkovek zvrat, vedom i nevedom (napr. njazdy barbarov).135 A tak sa z niektorej veobecnej idey stane nov veobecn idea, ktor sa na zklade predoCharakteristickm napr. pre ven objekt A je jeho implicitn vzah k inm venm objektom, ktor meme opsa ako jeho relata. Takto pre definciu objektu A plat, e A sa m k B a C poda princpu R(A,B,C), priom tto relcia monosti zaha i podriaden vzahy vench objektov (komponenty), teda R(A)?(x1,x2...). Dleit je poveda, e pre urenie pravdivosti komplexnho venho objektu je dleit dkladn analza a poznanie vetkch vzahov. 133 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 240; WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 44. 134 WHITEHEAD, A. N.: Veda a modern svet, s. 240. 135 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 26n. Whitehead sa podobne vyjadruje o zmene zkonov na zklade pouvanch pojmov v diele The Aims of Education and Other Essays, s. 140: ...formulation of laws changed the concepts, sometimes gently by an added precision, sometimes violently. Podobne mylienky historickch prevratov spomna aj historik Pierre Chaunu. Porov. CHAUNU, P.: Der Mensch, 3 Millionen Jahre, 80 Milliarden Schicksale. Zrich : Thesis Verlag, 1996, s. 21n.
132

2. Vchodisk Whiteheadovej filozofie lej a na zklade jej bezhodnotovej monosti pretvor na nov, veobecn ideu s novou, aktulnou hodnotou. Takto by sme mohli u Whiteheada zjednoduene nartn problematiku pvodu a elu vench objektov. S nimi toti bezprostredne svis aj jeho pozitivistick koncepcia hodnotovch systmov, zkona a zkladnch princpov ivota, poriadku a chaosu, ako aj kvalita utvrania spolonosti. K tejto tme vak treba ete pripomen, e ven objekty vstupuj do novej aktulnosti v hierarchii svojej komplexnosti alebo jednoduchosti,136 preto u Whiteheada neplat, e kad chronologicky posterirna udalos mus by kvalitatvne dokonalejia ako t predol. 2.2.3. Prrodn vedy a ich vzah k metafyzike V tejto kapitole si priblime Whiteheadov svis aktulnych entt a vench objektov v konkrtnejom pohade. Ak by boli ven objekty poda Whiteheada stle a nemenn, znamenalo by to, e sa princpy, pozitvne i prrodn zkony nemu meni. No ak tvrd priamy opak, toti, e ven objekty s sce nestvoren, ale neznamen to, e s nemenn, vedie ns to k mylienkam, e zkony, respektve princpy, princpy napr. etickch systmov, s takisto menliv. Znamen to teda, e Whitehead nerozliuje medzi pozitvnymi a prrodnmi zkonmi? Zastva teda pozitivitu vetkch zkonov alebo ich imanenciu? Alebo m na mysli, e povaha vedeckho poznvania v jeho objekte je induktvne zaloen, pretoe zkony platn pre dan objekt s premenliv? Tieto tmy bud nartnut v nasledujcej kapitole. 2.2.3.1. Zkladn povaha prrodnch vied Pri bliej pecifikcii vedy treba zdrazni, e Whitehead vnma pod vedou prrodn, respektve prrodne zameran vedy, km filozofiu chpe ako zklad ostatnch duchovnch vied. Filozofiu teda skma pod inm uhlom metodologickho postupovania v porovnan s prrodnmi vedami. Platn a Aristoteles vytvorili pevn zvzok medzi filozofiou a vedou, ktor zdrazuje aj Whitehead. Obe sa usiluj njs konkretizciu veobecnch princpov.137 Ani antika tieto dva prstupy neodauje, je pre ne charakteristick vzjomn dopanie sa. Toti, nae usporiadan poznanie, ktor sa vo veobecnosti nazva vedou, tvoria dvojak sksenosti. Prv stupe tvor priama, bezprostredn schopnos rozliova iastkov pozorovanie. Druh predstavuje n veobecn spsob chpania univerza. Mohli by sme poveda, e u Whiteheada ide o poriadok

136 137

Porov. WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 242n. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Science and Philosophie. In: Adventures of Ideas, s. 143.

40

41

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie pozorovania a o konceptulny poriadok. Prv, poriadok pozorovania je nemenne interpretovan pomocou pojmov zabezpeench konceptulnym poriadkom. Hoci je poriadok pozorovania nedokonal, m sptne vplyv na konceptulny poriadok. Poriadok pozorovania viedol v dejinch k uzavretm metafyzickm a dogmatickm kontrukcim, ktor pri aplikcii na fyziklne vedy skontatovali odlinos. Pojem hmotnho telesa, ktor sa hadal v neskorom stredoveku a na zaiatku novoveku u Galileiho a Newtona, spsobil v prrodnch vedch nraz na abstraktn myslenie. Prve filozofia v tomto obdob sa dostala do pecifickejieho vzahu k vede. Poslanm filozofie s toti korektn princpy a pojmy, pretoe lohou filozofie je postupova v zhode s ideami ponmanmi ako to, o je nzorne doloen konkrtnymi faktami relneho sveta138. Veda tvor in prstupov rmec: je uzavret do svojich izolovanch oblast, v ktorch skma svoj predmet zo pecifickho hadiska.139 Zdrazuje vznam pozorovania jednotlivch udalost a vznam induktvneho zoveobecnenia tchto udalost. Ich vsledkom je iroko zameran klasifikcia vec poda spsobu ich psobenia, inmi slovami v zhode s prrodnmi zkonmi, ktor svojm nzornm prkladom dokladaj. Poda Whiteheada vak veda trp na prlin abstrakciu a usiluje sa chpa cel skutonos len z hadiska niektorch podstatnch aspektov. Veda sa zaober veobecnmi podmienkami, skmanmi s cieom riadi fyziklne javy.140 Tak veda, ako aj filozofia maj jeden spolon zklad: nie je mon, aby vypracovali vyerpvajci systm poznatkov, ktor by bol aplikovaten na cel skutonos i hol, konkrtny fakt. Maj sa vzjomne kritizova, aby boli navzjom zdrojom podnetov. Filozofia m oproti vede vhodu v tom, e uruje, skma spolon zklad vetkch druhov sksenost, i u vedeckej alebo konceptulnej, a skma i zkladn vchodisk vedeckch tvrden.141 A na inom mieste Whitehead hovor: Jednou z loh pekulatvneho myslenia je privies pozorovanie za hranice jeho iluzrnej plnosti a vedeck koncepciu za klamn zdanie jej definitvnosti.142 Filozofia mus ma poda neho povahu koherentnho, logickho a nutnho systmu veobecnch ide, na zklade ktorch me by interpretovan kad as naej sksenosti,143 a tm kad as bude ma povahu konkretizcie veobecnho zkona. Veda mala v dejinch asto charakter sptnej reinterpretcie zkonov, ktor boli plne odlin. Od ias Newtona a Huygensa v 17. storo existovali naprklad dve terie o fyziklnej povahe svetla. Newtonova teria tvrdila, e sveteln l tvoria vemi mal astice alebo korpuskuly a e mme zmyslov vnem svetla, ke
138

2. Vchodisk Whiteheadovej filozofie korpuskuly narazia na sietnicu naich o. Poda Huygensovej terie sa svetlo, naopak, sklad z vemi malch vn, kmitajcich vo vadeprtomnom teri, a kmitajce vlny sa prenaj pozd svetelnho la. Obidve tieto terie si protireia. V 18. storo sa verilo Newtonovej terii, v 19. storo zasa Huygensovej. Ako tvrd Whitehead, rozpor teri nie je katastrofa, ale prleitos144, ktorou veda me zisti perspektvu, v ktorej s obe terie platn. Whitehead teda na zklade niektorch historickch javov usudzuje, e povaha vedy je v jej autokorekcii, priom t nastva niekedy a po dlhch desaroiach. Vedeck metodolgia, vemi preczna a progredujca, si mus uvedomi ohranienos vlastnej interpretcie sveta, jej myln aspekt asto spova v pecifikcii uplatnenia danho tvrdenia. Takto postupn pecifikcia vedy m za nsledok jej stratifikciu. Povaha filozofie vo Whiteheadovej vzii vak spova v globlnom aspekte interpretcie skutonosti. Filozofia vedy ako tak znamen tdiu vzahov medzi rozlinmi oblasami poznania. Je to prve snaha vyjadri explicitne tie spolon charakteristiky, ktor prenikaj ich komplex myslenia a vytvraj z nich vedu, snaha vystavi vetky vedy ako jednu vedu, resp. v prpade marenia vyvrti takto nemonos.145 Whitehead alej tvrd, e nemono pri filozofii vedy opusti vzahy medzi vedami a zrove neopusti explicitn referenciu k idelu. Takto idel je v dosiahnut nejakho zjednocujceho pojmu, v rmci ktorho by boli spomenut vzahy pre pojmy. Nm sa spoj veobecnejia rovina nahliadnutia faktickej podstaty bez toho, aby sa ubralo nieo pecifick nahliadanmu predmetu. Takmto spolonm pojmom je pre Whiteheada napr. pojem prirodzenosti. Prirodzenos je to, o pozorujeme zmyslami. V tomto zmyslovom vnman sme si vedom nieoho, o nie je mylienkou a o je samo nezvisl od myslenia. Tto vlastnos nezvislosti od myslenia le pri zklade prrodnch vied. (...) Tm chpem, e meme rozma o prirodzenosti bez toho, aby sme mysleli na myslenie...146 Whitehead tm stavia do radiklneho svetla nezvislos prirodzenosti od empirickho i racionlneho poznania thought about nature is different from the sense-perception of nature. Prirodzenos ako spolon pojem tak vytvra zkladn rmec vetkch vied (spolu s prrodnmi). Dleit je vak skutonos, e takto myslenie o prirodzenosti mus by homognne, a tm je vtedy, ak sa prve odli od vetkch morlnych a estetickch hodnt (heterognne myslenie nastva v momente, ak sa pri rozman o prirodzenosti zohaduj vetky iv vnemy a ich rznorodos). Zatia o heterognne myslenie m tie svoje poslanie, ktor je koplementrne k homognnemu, hoWHITEHEAD, A. N.: Veda a modern svet, s. 263. WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature, s. 12. 146 WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature, s. 3. Porov. SEAMAN, Francis: Note on Whitehead and the Order of Nature. In: Process Studies, ro. 5, 1975, . 2, s. 130.
144 145

WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 148. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 111112. 140 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Veda a modern svet, s. 262. 141 Porov. WHITEHEAD, A.: Process and Reality, s. 10. 142 WHITEHEAD, A. N.: Dobrodrustv idej, s. 157. 143 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Dobrodrustv idej, s. 219.
139

42

43

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie mognne stanovisko je vlastnou perspektvou kadej vedy. K tomuto hadaniu spolonho, jednotnho pojmu vedy treba ete poveda, e Whiteheadovo stanovisko vyjadruje aj prognosticky alie zjednocovanie vied, na rozdiel od ich novovekho trietenia. Prve takto progredovanie zapad do Whiteheadovej systematickej vzie sveta. Jeho organizmick filozofia ie filozofia budovan na princpoch rozmanitosti vvinovch prvkov prrodnch i mylienkovch udalost, prebiehajcich v principilnej jednote celej tejto prrody (organizmu), sa formlne podob na Leibnizov monadizmus.147 Na rozdiel od neho vak Whitehead tvrd kauzlnu svzanos kadho jednho prvku tohto organickho celku s inmi, o v konenom dsledku spsobuje dynamicky apropriciu a transformciu nie tak relci, panujcich ako bytostn proprium kadej entity, ale transmutciu entt cez tieto svoje relcie. 2.2.3.2. Kritika koncepcie zkonov prrodnch vied Na zklade prechdzajcich vah mono jasne vidie, e Whiteheadov zmer je alekosiahly. Siaha a k zkladom vedeckho poznania a sasne k definitvnej objektivite toho, o ns presahuje. Preto vznik aj otzka, o je lohou a zkladom vedeckho poznvania. Veda, deliaca sa na teoretick a praktick, m poda Whiteheadovho nzoru nachdza rovnovnos medzi svojimi teoretickmi zmermi a praktickmi uplatneniami. Teoretik je toti lovek, pre ktorho motvom mylienok je tba formulova korektne princpy, poda ktorch veci jestvuj148, a ktor sa nezaobde bez praktickho ohadu149, ktor ako vedec mus pouva indukciu i dedukciu.150 Veda sa teda usiluje zosumarizova percepcie do uritch tried, ktor boli predtm, v oblasti nho vnmania, disjunktvne. M objavova relcie, ktor jestvuj v rmci toku (flux) tchto percepci, zmyslovch vnemov a emci, formujcich nae ivotn sksenosti.151 Nae ben sksenosti maj charakter nepravidelnosti, nesmernosti, u kadho jednotlivca m sksenos nerovnoznan a fragmentrnu podobu,152 ale Whitehead na inom mieste hovor, e

2. Vchodisk Whiteheadovej filozofie kad poznanie si vyaduje urit pravidelnos, a t spova vo veciach.153 Ako mu prispieva k vedeckmu poznvaniu tieto disparitn prvky? Inde Whitehead nstoj, e naa sksenos sveta je sksenos sveta ide, e relcie, ktor zavame realizovan v jednote sksenosti, s relciami medzi abstraktnmi konceptmi; teda nae pozorovanie sveta a jeho zakanie modifikuje aj pojmov, konceptulny rmec154 a tieto vzjomn relcie, priority pojmovho i observanho poriadku m vysvetli veda. Whitehead kontatuje na zklade tchto tvrden rzne koncepcie zkona. V slade s tvrdenm, e vo veciach spova urit pravidelnos, prijma tzu imanentnho prrodnho zkona. Ako sme uviedli na zaiatku kapitoly, prvm, kto uznval veobecn platnos tohto zkona v prrode, bol Platn.155 Pri analze podstaty objektov spoznvame zklady truktr aj ich vzahov. Teda identita truktry objektov m za nsledok identitu truktry vo vzjomnch vzahoch. Pri tchto truktrach mme do inenia so zkonom. Zkon teda poukazuje predovetkm na to, ako nieo je, m teda vysvetujcu funkciu.156 Ak je vak zkon postaven na objektoch, ktor podliehaj neustlemu procesu, zkon neme nevyhnutne prilieha na vetky objekty, lebo niektor sa musia z neho vymyka. Ak by sme shlasili s Kowalczykovou interpretciou, poda ktorej s ven objekty nemenn,157 popierali by sme pluralitn formu procesu a zrove vzah vench objektov a aktulnych entt. Takto vzia by bola isto vzia Platnovho sveta ide. No u Whiteheada entity vplvaj na ven objekty, idey, ktor sa asimiluj neskr do podoby hodnt. Prve pri takejto pluralite plat nielen poriadok, ale i chaos. Preto Whitehead tvrd, e zkladom fungovania tohto imanentnho zkona a garantom, ktor udruje tento proces, je Boh.158 Mnostvo autorov, medzi nimi Newton (vo svojich Princpich), sa prve pre tto skutonos obracali na Boha ako udrovatea a garanWHITEHEAD, A. N.: Dobrodrustv idej, s. 112: dn poznn, dn uiten metoda a dn rozumn cl by nebyly mon bez jist pravidelnosti obsaen v podstat vc. Bez zkonitosti by existovala pouh zmaten sms jednotlivch detail... 154 WHITEHEAD, A. N.: Dobrodrustv idej, s. 156: Nov pozorovn modifikuj konceptuln d. Stejn tak nov pojmy poskytuj nov monosti rozliovac schopnosti pozorovn... 155 Porov. PLATN: Sofists 248e249a. 156 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 115. 157 KOWALCZYK, Stanisaw: A. N. Whitehead : Absolut teologii procesu. In: Bg w myli wspczesnej : Problematyka Boga i religii u czoowych filozofw wspczesnych. Wrocaw, 1979, s. 295296: Wiekuiste przedmioty s wiekuiste w tym znaczeniu, e ich natura pozostaje bez zmian... Jeho interpretciu neprijmame u aj pre jeho tvrdenie, e na Whiteheada mal vek vplyv Hegel (s. 316), zatia o Whitehead hovor, e pretal z Hegela len jednu jedin strnku (WHITEHEAD, A. N.: Matematika a dobro a jin eseje, s. 39). Kowalczyk m teda urit medzery. 158 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 283. Tu vznik al problm, ktor budeme riei neskr, i aj samotn prirodzenos Boha podlieha alebo nepodlieha procesu.
153

Porov. COBB, B. John Jr.: Whitehead and Natural Philosophy. In: HOLZ, H., GAZO-WOLF, E. (ed.): Whitehead und der Prozessbegriff, s. 140. 148 WHITEHEAD, A. N.: The Aims of Education and other Essays, s. 140. 149 Poda Whiteheada vak teria neznamen aplikciu na prax, ale tbu pochopi realitu a napokon analzu a dedukciu kategri vskytu. 150 WHITEHEAD, A. N.: The Aims of Education and other Essays, s. 151: Both observation and deduction are necessary for any knowledge worth having... 151 Porov. WHITEHEAD, A. N.: The Aims of Education and other Essays, s. 141. 152 Porov. WHITEHEAD, A. N.: The Aims of Education and other Essays, s. 142.
147

44

45

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie ta sveta. Imanentn zkon v takomto ponman predstavuje aproximan truktru abstrakcie pluralitnho psobenia diania v aktulnych entitch a zrove moment objektivizcie, ie straty ich subjektvneho psobenia v zkom poli a aplikcie ich hodnoty v irej oblasti. Funkcia zkona v spolonosti vak privdza Whiteheada ku problmu ustanovenho zkona. Tento zkon, ako tvrd, bol prevane akceptovan naivnou tendenciou semitskho monoteizmu159. Zkon u od dvnych definci koriguje to, o je obsiahnut v prirodzenosti, a tm utvra nov prirodzenos. Preto ho nutne konformuje a schvauje spolonos. Takto ustanoven zkon vak neplat stle a nevyhnutne, neobsahuje vetky mon prpady, ktor sa mu naskytn, a tm strca svoju autoritatvnu silu.160 Proti nej Whitehead namieta, e takto zkon sved o uritom type deizmu a vychdzala celkom prirodzene z Descartovho vnmania substancie.161 Vyplva z neho, e prrodn zkony si vyaduj urit poslunos, a vekou zsluhou tejto koncepcie je, e zachovva udstvo pri jeho hadan a skman v ndeji na dosiahnutie priaznivho vsledku.162 Whitehead vzna proti tejto koncepcii zkona dve nmietky. Po prv, e existuje nesmierne mnostvo asu a priestoru a v kadej konenej oblasti asu a priestoru s konenm mnostvom atmov je nepravdepodobn akkovek predpokladan usporiadanie drh astc. Po druh, poda neho nie je nutn, aby sme zdrazovali platnos uritho systmu (m sa stavia aj proti prvej koncepcii). Zo vzdialench oblast a obdob mme sprvy len o vemi veobecnch aspektoch poriadku. (...) V sasnosti disponujeme vm mnostvom detailov, nae pozorovanie je vak priblin, chybn a sporadick, to je vetko, o vieme.163 Treou koncepciou zkona, ktor Whitehead spomna a odmieta, je pozitivistick koncepcia, poda ktorej prrodn zkon je len nami pozorovan stlos prrody v pozorovanej postupnosti prrodnch objektov. Tto koncepcia predpoklad nau bezprostredn znalos nslednosti jednotlivch vec. No ako Whitehead poznamenva, naa bezprostredn znalos obsahuje nielen zreten pozorovanie relevantnch objektov, ale i komparatvne poznanie tchto postupnch pozorovan.164 Poda tejto koncepcie vak zkon predstavuje prost opis. Takto prstup sa uplatnil naprklad u Newtona v jeho Princpich, kde
WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 124. Whitehead mysl na zkon ustanoven autoritou Boha. 160 Urit snahu o vyrovnanie sa s koncepciami ustanovenho a imanentnho zkona vidno v Timaiovi 33cd. 161 DESCARTES, R.: Principy filosofie, I, LI. Praha, 1998: Substancia (...) pre svoju existenciu nepotrebuje nijak in vec... 162 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 118. 163 WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 128. 164 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 119.
159

2. Vchodisk Whiteheadovej filozofie Newton neobjasuje ani nerozma pekulatvne, ale formuluje vzorec na zklade pozorovanch vzjomnch vzahov medzi jednotlivmi faktmi. Takto prstup vak vdy over urit nedokonalosti, pretoe si vyaduje slad medzi pozorovanm a relnou skutonosou za kadch podmienok, a tm dveru v tento systm. Zamieta vak kritick prstup, ktor raz aj tak takto systm rozlo.165 Ak vetko to, o poznvame, s pozorovan fakty, potom poda tejto koncepcie niet inho poznania. Pozitivistick vzia zkona takto nie je schopn vysvetli ani kauzalitu a monos budceho relneho opisu udalost (v slade s Humom). A poslednou, najmladou teriou prrodnho zkona je koncepcia konvennej interpretcie. T sa usiluje o pekulatvny prstup vopred premanch vzahov medzi prrodnmi objektmi a tm interpretuje prrodu v pojmoch tchto zkonov. K aplikcii sa pritom dostva prvok ubovle (napr. pri geometrickom opise sveta).166 V tejto svislosti mu existova rzne konvenn terie jednej a tej istej vzdialenosti (napr. v mach, kilometroch), v zvislosti od zvolenho uhla pohadu a kad z nich me by sprvna (napr. geometria euklidovskho typu a geometria eliptickho typu) a mono ju opsa ktoroukovek teriou, v zvislosti od zvolenho systmu (pre niektor me by spomenut vzdialenos len 1 ma). Uznanm sprvnosti jednho tohto euklidovskho systmu uznvame sprvnos nekonenho potu ostatnch systmov. Z tejto koncepcie vyplva, e kad zkonodarca i vedec by mal presne stanovi, ktor systm i vchodisk prijma, aby bolo jasn, e zvery, ku ktorm dochdza, dotvoril v slade s pravidlami danho systmu. Tento posledn zkon navye upozoruje, e aj v spsobe, akm vstupuj urit typy prrodnho zkona do udskho vedomia, je ist miera konvencie. Tak rozvjanie zkona spolonosou, teda vedomm, do ktorho vstpil, zvis od rozvjania abstraktnch vied. Whitehead vak popiera, e by takto konvencia mala predstavova zver, e prrodn fakt meme interpretova ako nzorn prklad akchkovek zkonov, ktor sa nm zachcelo ustanovi.167 Najvie nebezpeenstvo takhoto zkona spova v jeho nesprvnom artikulovan i neadekvtnej formulcii. 2.2.3.3. Zkon a modalita jeho imanencie V tejto svislosti, po krtkom predstaven Whiteheadovej kritiky niektorch koncepci zkona, by bolo sprvne zamyslie sa nad tm, ak koncepciu zkona prrodnch vied prijma on. V vode vak treba naznai tvrdenie, poPorov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 121n. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 139n. 167 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 142.
165 166

46

47

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie da ktorho funkcia prrodnho zkona nikdy presne nesleduje relnu povahu prrody, teda e jeho poslanie nemono za nijakch okolnost absolutizova. Zkon tak neme ma ani relne opisn funkciu, ako tvrd aj Whitehead, ktorej sa doadovala pozitivistick koncepcia: Cel histria rozvjajca sa v zhode s najprsnejmi poiadavkami pozitivistickej terie predstavuje pardiu na hol skutonos.168 Pozitivistick teria je navye poda neho zenm skutonosti a nepriznva realite metafyzick charakter. Zkon me na jednej strane postihova iba kauzalitu a relcie v momente pozorovania (Whitehead), no na druhej strane sasn fyzika tvrd, e nie vetko, o pozorujeme, je relne tak, ako to pozorujeme.169 Poda neho nesta prost opis reality a veobecnej povahy prrody, ale je nevyhnutn aj objasujci opis. Tmto tvrdenm nara znova na poslanie pekulatvnej filozofie, ktorej cieom je urit dvera v metafyziku, nech u s metafyzick pojmy akokovek nejasn.... No zrove tm tvrd, e je nevyhnutn, aby prrodn vedy spolupracovali s metafyzikou. Tm sa niekokostoron boj medzi metafyzikmi a filozofmi prekon vym dialektickm zjednotenm. V perspektve vedy ani morlka ako vedeck disciplna nepredstavuje len opis relnych vzahov a svislost v okolnostiach ou predpisovanch, ale ponechva kadmu konaniu zo strany subjektu ho autorizan a metafyzick znmky. Metafyzick charakteristika priznva realite (prrode) jej nadraden a multiformn charakter v porovnan s predchdzajcimi koncepciami zkonov i ndej, bez ktorej by ani jedna civilizcia nebola schopn vykroi cestou hadania. Druhou skutonosou, ktor treba u Whiteheada spomen, je to, e Whitehead priznva zen vznam zkona, resp. zen oblas platnosti tohto zkona. Zkon me ist as plati v presveden, e je presnm opisom svojej platnosti, avak v uritom okamihu sa zist, e plat len v presnejie definovanch podmienkach.170 Navye, me sa zisti aj nepresn interpretcia tohto zkona a neskr sa me prs na to, e platnos tohto zkona je sprvna, len jeho interpretcia je nepresn. Whitehead teda, v slade so veobecnm dianm prrody, tvrd, e prrodn zkon je podroben vplyvu diania, o mu neuber na presnosti, ale skr na metde a spsobe jeho aplikcie, a e udstvo mus

2. Vchodisk Whiteheadovej filozofie dospieva priebehom asu k novm objavom o jeho (ne)platnosti.171 Existuje teda primrne veobecn poriadok vystihujci povahu prrody, no ten umouje len navrhn (z hadiska budceho merania) charakter a smer jeho postupu, ale nedovouje uri jeho presn charakteristiky.

WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 131. Tento nzor Whitehead prijme v podobe makrokozmickej a mikrokozmickej koncepcie procesu, ktorm sa budeme bliie zaobera v nasledujcej kapitole. o sa jav z pohadu vekch organizmickch jednotiek (sveta) ako ucelen dianie procesu, prebieha na mikrokozmickej rovni komplexnm, priam nesrodm procesom integrcie. 170 Porov. KARABA, M.: Vzah terie a pozorovania v paradigmatickom prstupe T. S. Kuhna. In: Studia Aloisiana : Roenka Teologickej fakulty Trnavskej univerzity 2006. Bratislava : Teologick fakulta Trnavskej univerzity, 2007, s. 153165.
168 169

171

Ako tvrd Whitehead pri vahe o socilnom poriadku a nexe spolonosti, kauzlne zkony v spolonosti ustanovuj jej lenov, dominuj jej, no pritom zan jestvova ako analogick charakter lenov spolonosti. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 126: Thus, in a society, the members can only exist by reason of the laws which dominate the society, and the laws only come into being by reason fo the analogous charakter of the members of society.

48

49

3. Whiteheadova teria poznania

3.1. Koncepcia sksenosti v organizmickom ponman

3.1.1. Whiteheadova koncepcia sksenosti v opozcii k empiristickej Povaha novovekej koncepcie sksenosti v predstavch Descarta, Locka i Huma, a koniec koncov aj poznvanie samotn, sa dotka predovetkm vkladu vzahu objektvneho a subjektvneho prvku v truktre sksenosti. Ide predovetkm o jednoduch vzah medzi poznvajcim a poznvanm. Z tohto zkladnho problmu vyplva, e m jasnejie vieme rozli rozdiely v uplatnen oboch prvkov sksenosti, tm bliie meme posdi tatt sksenosti vo svete vec. Navye sa tento prvok sksenosti (i poznania) odra od miery prijmania relnosti oboch prvkov, respektve ich poznania. Whitehead sm spomna, e jeho filozofiu organizmu mono najlepie pochopi v svislosti s akceptovanm vekho mnostva Humovch a Kantovch tvrden172 o percepcii a sksenosti, preto sa musme najprv zastavi pri tchto predstaviteoch. Otzkou, o znamen alebo o vytvra sksenos, sa ptame na otzku o generickej prirodzenosti sksenosti. Novovek myslenie bolo v tejto veci, ponc Descartom, ovldnut predpokladom metafyzickho dualizmu. Sksenos tak nadobudla prevane znmku mentlnosti i vedomia; nevedom sksenos sa tak postupne diskvalifikovala ako urit protiklad v termnoch.173 Analza mentlnej sksenosti tradine vyvolala dve odlin koly myslenia. Prv, reprezentovan Descartom a jeho racionalistickmi nasledovnkmi pokladala mylienku (cogitatio) alebo myslenie za zklad generickej prirodzenosti mentlnej sksenosti; vnmanie sa v jej uen d chpa ako druh myslenia.174 Druh, Lockova kola empirizmu chpala percepciu ako z172

Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 130. Porov. LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics, s. 137. 174 DESCARTES, R.: Princpy filozofie. Bratislava : Nakladatestvo Pravda, 1986, s. 40n: Myslenie kontituuje prirodzenos mysliacej veci.
173

51

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie kladn; myslenie bolo preto sekundrnou, derivatvnou innosou, ktor manipulovala alebo narbala s ideami zrodenmi pri percepcii. Zatia o pre Descarta je idea primrne intelektulnym myslenm, pre Locka predstavuje prvotne zmyslov impresiu, ideu zmyslovho vnemu. Kant sa usiloval o syntzu tchto dvoch nuk przvukovanm aj zmyslovch vnemov, ale aj intelektulnych pojmov (vo forme kategri chpania) ako principilnych faktorov v kontitcii sksenosti. Kartezinska koncepcia myslenia m vak rzne nedostatky. Myslenie mono poklada za kontitutvny prvok i vrchol udskej sksenosti alebo za rozliujcu schopnos udskosti teda toho, o z nej vytvra charakteristiku udsk.175 Je sce sprvne usudzova z faktu myslenia na skutonos existencie, no nie inverzne: na zklade skutonosti nho myslenia nememe tvrdi, e myslenie vytvra prirodzenos nho existovania. Po druh, premanie o vonkajch veciach nie je vnmanm tchto vec. V tomto aspekte shlas aj Whitehead s empiristickm argumentom proti racionalizmu.176 No hoci Whitehead shlas s nukou, e vnmanie mus by chpan ako podstatn, odmieta senzacionalistick teriu vnmaniu, ie teriu, ktor identifikuje percepciu so zmyslovm vnmanm. Tvrd: 1. Vetko vnmanie je mon len prostrednctvom naich telesnch zmyslovch orgnov, teda o, chuovch orgnov, nosa. (...) 2. Vetky vnemy s isto zmyslov podnety (sensa) v typickch svislostiach a s dan v bezprostrednej prtomnosti. 3. Naa sksenos socilneho sveta je interpretanou reakciou plne odvodenou z tohto vnmania. 4. Naa emocionlna a cieavedom sksenos je reflexnou reakciou, odvodenou z pvodnho vnmania a spojenou s interpretanou reakciou, ktor iastone formuje...177 Tieto slov pripomnaj Humov skepticizmus voi monosti poznania a jeho vlun chpanie sksenosti. Hume vo svojom Traktte o udskej prirodzenosti pe: Meme poznamena, e je veobecne filozofom umonen (...), e ni nie je relne prtomn spolu s mysou, len jej percepcie i impresie a idey, a e vonkajie predmety sa nm stvaj znme len ich vnmanm... Nenvis, lska, mylienka, pocit, to vetko sa d len vnma.178 Whitehead sce priznva prvotn lohu sksenosti a zmyslovmu vnmaniu,179 aj to, e emcie pochPorov. WHITEHEAD, A. N.: Modes of Thought, s. 158. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 222. 177 WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 177. 178 HUME, D.: Treatise on Human Nature, I. kniha, II, . VI, 50. HUME, D.: Traktt o udskej prirodzenosti. In: MARTINKA, J. (ed.): Antolgia z diel filozofov. Zv. V. Bratislava : VPL, 1967. 179 WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 220: Ak urit vznam nie je v nejakom zmysle bezprostredne dan naou sksenosou, potom nevyjadrujeme nijak vznam. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Modes of Thought, s. 157, 158: The body is that portion of nature with which each moment of human experience intimately cooperates. (...) The human body provides our
175 176

3. Whiteheadova teria poznania dzaj zo zmyslovej sksenosti, no zrove tvrd, e naa sksenos je zakalen, nepresn, a Humov empirizmus poklad za ro mozgov innos, prameniacu vo vekej dvere v zmysly.180 Naopak tvrd, e zmyslov podnety s tmi najpremenlivejmi prvkami nho ivota a e u v priebehu da sa men naa sksenos v svislosti so zmyslovmi podnetmi.181 Hume teda plne dveruje zmyslovej percepcii, respektve spracovaniu tchto vnemov. Na inom mieste pe: Vetky percepcie udskej mysle sa delia do dvoch odlinch druhov, ktor nazvem impresie a idey. (...) Tie vnemy, ktor vstupuj s vekou silou a nsilm, nazvem impresie a pod tmto menom chpem zmyslov vnemy, vne a emcie. (...) Ideami myslm nejasn obrazy tchto vnemov v myslen a argumentovan...182 Pritom je dleit, ak vzah nastva medzi tmito, Lockovm jazykom, jednoduchmi ideami a zloitmi ideami: zloit idea nie je ni in ako sumr jednoduchch ide, ktor s spojen imaginciou a pripisujeme im osobitn meno...183 Ak by sme variovali Descartov vrok z prvej Meditcie o tom, e tieto ruky a toto telo je moje, meme skontatova, e Hume viackrt povie vidm mojimi oami.184 Tmto vrokom potvrd, e vchodiskovm bodom kadej sksenosti aj poznania zostva telo ako prostrednk vonkajieho a vntornho sveta. Telo je poda Whiteheada zaiatkom i podkladom kadej sksenosti a zmyslovej percepcie, je od neho zvisl. Tto hranin vetu prijme aj Whitehead, no s alm Humovm uenm sa rozli. Hume bude tvrdi, e idea priny a ciea je odvoden zo sksenosti, ktor ns informuje, e takto partikulrne predmety (...) boli spojen jeden s druhm185, m postav povahu sksenosti na rom opakovan dojmov.186 Whitehead zasa naopak akceptuje a zdrazuje kauzalitu sveta, o ktorej ete budeme hovori. Poda neho prve v odkzanosti na nevyhnutn spoluprcu s telom pri neuvedomenej derivcii spomedzi zmyslovch orgnov spova naa znalos prinnej innosti. Kauzlny vzah vytvra u entity ako predmetu percepcie nielen opodstatnenie vnemov, ale charakterizuje poda neho aj povahu vnmanch

closest experience of the interplay of actualities in nature. ...thus bodily activities and forms of experience can be construed in terms of each other. 180 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 222. 181 WHITEHEAD, A. N.: Modes of Thought, s 153. 182 HUME, D.: Traktt o udskej prirodzenosti, I. kniha, II. ods., I, s. 32. In: MARTINKA, J. (ed.): Antolgia z diel filozofov. Zv. V. Bratislava : VPL, 1967. 183 HUME, D.: Traktt o udskej prirodzenosti, I. kniha, II. ods., VI, s. 56n. In: MARTINKA, J. (ed.): Antolgia z diel filozofov. Zv. V. 184 HUME, D.: Traktt o udskej prirodzenosti, I. kniha, II. ods., VI, s. 60n. In: MARTINKA, J. (ed.): Antolgia z diel filozofov. Zv. V. 185 HUME, D.: Traktt o udskej prirodzenosti, I. kniha, II. ods., VI, s. 56n, 65. In: MARTINKA, J. (ed.): Antolgia z diel filozofov. Zv. V. 186 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 134.

52

53

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie objektov. V tomto zmysle je Whiteheadovi bli svojou koncepciou Locke,187 aj ke niektor jeho tvrdenia o Lockovi vychdzaj pravdepodobne z dobovo podmienenej interpretcie.188 Ako poznamenva Whitehead, Locke naznauje vo svojom good sense, e vedom percepcia je viac ako konceptulna, m vak ignoruje, e takto tvrdenie sa ned zosladi s extrmnym subjektivistickm senzualizmom.189 Nie je vak zrejm, ktor Whitehead mysl, kee Locke nebol extrmnym senzualistom. Podobne je zvltne tvrdenie, ktor Whitehead postuluje, e Locke chpal zmyslov idey ako isto mentlne dodatky k fyzickm aktom a fyzick svet pokladal za zsadne nezvisl od mentlneho.190 Od Locka prevezme nuku o moci. Tou chcel Locke potvrdi, e medzi entitami navzjom, ale aj medzi entitou a jej percepciou nastva mon moment zmeny, teda e nieo dospieva ku koncu a prestva by a nieo zasa zana by niem, o nebolo predtm, o umouje prve idea moci.191 Chcel teda potvrdi, e veci, ktor pozorujeme, podliehaj zmene, o spsobuje odlin efekty percepcie v rznych prpadoch. Naprklad Lockovm slovnkom: Ohe m moc roztavi zlato a zlato m moc by roztaven. Rozli teda moc ako tvoriv a ako pasvnu. Whitehead na zklade tejto idey nastol mylienku principilnej relatvnosti entt, ktor si priblime alej. Veobecn Whiteheadove nmietky proti subjektivizmu v podan Locka a Huma pozostvaj z niekokch bodov. Subjektivizmom chpe presvedenie, poda ktorho povaha naej bezprostrednej sksenosti je vsledkom perceptvnych osobitost subjektu zakusujceho tieto sksenosti192. Whitehead asi najviac kritizuje parcilnos sksenosti, respektve jej obsahu a individulnych osobitost poznvacieho aktu. Monos vnemov takch relnych objektov, akmi s Mesiac alebo odvrten strana Zeme, je realizovaten na zklade
Sm Whitehead nazva Locka superior v porovnan s Humom. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 138. 188 Porov. SPECHT, R.: Zum Locke-Verstndnis von Process and Reality. In: RAPP, F., WIEHL, R. (ed.): Whiteheads Metaphysik der Kreativitt. Freiburg; Mnchen : Karl Albert Verlag, 1986, s. 5859. Poda neho Whitehead nechpe Lockovu koncepciu vzahu medzi vonkajm a vntornm svetom sksenosti. 189 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 143. Nie je vak zrejm, ktor extrmne senzualistick miesta tu Whitehead mysl, pravdepodobne ide o viacer Whiteheadove nesprvne interpretcie. 190 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 325: Locke conceives the sensa as purely mental additions to the facts of physical nature... 191 Porov. LOCKE, J.: Essay Concerning Human Understanding. Indianapolis : Hackett Publishing Company, 1996, II, XXI, 13. 192 WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 152153. Poda Whiteheada nejde predovetkm vyslovene o problm vnmajceho, ale toho, o je vnman. Porov. WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature, s. 29.
187

3. Whiteheadova teria poznania inferencie. Preto zoi-voi tomuto poznaniu mono len ako uveri, e svet naej sksenosti je iba atribtom nho vlastnho ja.193 Podobne by to platilo aj pri aplikcii empirickej zmyslovej percepcie na oblas histrie v jej minulostnom charaktere. Je to poda neho innos zameran na stanoven ciele v znmom svete. Preto treba v subjektivistickom empirizme dobre preskma koncepciu a analzu zmyslovho vnmania,194 lebo (subjektivizmus) nevie vysvetli kauzlny vzah medzi poznvajcim ako vnmajcim subjektom a jeho okolm.195 Tto empirick doktrna, ako tvrdil aj Kant, ponechala prrodn vedu bez zkladu, a to bolo prvotnm zujmom jeho kritickej filozofie vytvori zklad na zabezpeenie pravho vedeckho poznania. Ako uvidme alej, Whitehead kladie zrove v draz na symbolick referenciu poznania, teda na aproximatvnos sksenosti, do ktorej sa dostva via prevalencia aj nezmyslovej sksenosti. Na druhej strane vak Whitehead neshlas ani s prvkami objektivistickej koncepcie zakladajcej sa na tvrden, e relne prvky vnman naimi zmyslami s samy osebe prvkami spolonho sveta. Whitehead m nzor, ako si bliie predstavme v nasledujcich kapitolch o jeho terii poznania, e treba odli vnman veci od toho, ako ich poznvame. Prieskum realizovan v rmci perceptvnej sksenosti, o sa dotka zmyslovch objektov vzahujcich sa na in objekty (pretrvvajce) v tom istom svete, ktorho je subjekt taktie sasou, podobne ako vnman veci, znemouje presn percepciu i sksenos zo strany vnmajceho.196 Poda Whiteheada je plne relevantn pravda, e naa sksenos vonkajieho sveta zvis od udalost vo vntri nho udskho tela: Telo je organizmus, ktorho stavy reguluj nae poznvanie sveta. Preto jednota percepnho poa mus by jednotou telesnej sksenosti.197 Meme teda predasne poveda, e vnmajci subjekt, ke pozoruje vonkajie objekty, si je vedom bu sm seba alebo vonkajej udalosti v tom istom tele. V tomto zmysle nie je oprvnen Kimballova nmietka, e v sksenosti vlastne nevidme oami, ale nervovmi podrdeniami, teda e sa o tomto viden dozvedme

Porov. WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 155. Porov. LECLERC, Ivor: Whitehead and the Dichotomy of Rationalism and Empirism. In: RAPP, F., WIEHL, R. (ed.): Whiteheads Metaphysik der Kreativitt. Freiburg; Mnchen : Karl Albert Verlag, 1986, s. 24. 195 Porov. WHITEHEAD, A. N.: An Enquiry Concerning the Principles of Natural Knowledge. Cambrige, 1919, 1213; WELTEN, W.: Whitehead on Humes Analysis of Experience. In: HOLZ, H., WOLF-GAZO, E. (ed.): Whitehead und der Prozessbegriff, s. 396. 196 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 154156. Whitehead predovetkm namieta proti objektivizmu, e znamenal poloviat stanovisko, vyvolvajce nevyhnutn odklon k subjektivistickm princpom poznania, najm v uen o primrnych a sekundrnych kvalitch. 197 WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 154.
193 194

54

55

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie a z inferencie, a nie priamej sksenosti (v nadvznosti na Wittgensteinov problm oka a zornho poa).198 Whiteheadova kategria withness tela pri sksenosti sstreuje pozornos na zaangaovanos telesnej sksenosti prve proti objektvnosti jej zitku. Whitehead tak proti obidvom smerom zdrazuje, e v perspektve sksenosti neexistuje nijak fixn, definitvna procedra, ktor by ns priviedla k autentickej forme sksenosti vzhadom na poznanie. Existuje nieo tak ako konvencionlny nhad na sksenos (...) minimlne hajci v tichch premisch. Tento pohad vnma vedom sksenos ako zrejm (clear-cut) znalos zrejmch vec a zrejm sptosti medzi nimi. (...) Predovetkm takto porovnvanie sksenosti s jasnosou poznania je proti evidencii...199 Prijma koncepciu sksenosti skr ako zahmlenej, aproximatvnej lohy, ktorej initele s jasn a rozlen vo vzahu k ich variabilite,200 ale nie vo vzahu k naej forme percepcie, ktorej na rozdiel od racionalistickej tzy relevantne chba funkcia vedomia. Vedomie je premenliv a neist element, ktor sa neurite mih na povrchu sksenosti.201 Na zklade toho niekedy vidme slona, tvrd, no inokedy zasa nie.202 Tto veta u Whiteheada vyznieva mimo kontextu a zd sa, e prvom je pre tto vetu oznaovan za naivnho realistu.203 No je to naozaj tak? Prirodzenos veci odhauje viac, ako mono pozorova na prv pohad, s m vak naa sksenos nekon, pretoe neuspokojuje n zmer. Ak napr. v sksenosti vnmame zelen trvu, poda terie mentlnych dodatkov (mysl sa Lockova teria percepcie) by takto zelenos bola psychickm doplnkom vytvorenm percepujcou mysou a ponechala by prirodzenosti len molekuly a rdiov energiu, ktor vplva na myse voi tejto percepcii. Poda neho nie je sprvne zaobera sa otzkou, o je v mysli a o v prirodzenosti,204 pretoe tm dokazujeme, e nevieme vyjadri vzahy medzi vecami, ktor v percepcii poznvame. 3.1.1.1. Ran koncepcia sksenosti

3. Whiteheadova teria poznania

Vo svojich ranch spisoch205 Whitehead navrhuje in koncepciu vnmania ako v dielach Process and Reality i Science and the Modern World. V obidvoch sce prijma nevyhnutnos a primrnos zmyslovho vedomia pri vnman.206 Zmyslov vedomie posva do popredia dva obrysy vnmanch objektov.207 Pri prvom z nich sa vnmajci subjekt sstred na udalos v priblinej oblasti, ktor je priestorovo k nemu vzan a sasn (v prtomnosti). To mu umouje, aby poznal dan udalos (event) nepriamo, pretoe stoton udalos a jej asopriestorov hranice pomocou zmyslovch objektov, ktor s v om situovan.208 Teda vnma dan udalos ako sas prostredia inch udalost, m zskava povedomie o tchto udalostiach pomocou ich vzanosti (relatedness). Km vnmajci subjekt sstreuje svoju pozornos na a, me sekundrne pozorova aj b, vybra si jeho lokciu v uritom stupni vzanosti k a. V druhom tvare sa vnmajci subjekt sstreuje na relcie medzi vnmanm prostredm a rozliuje udalosti a ich zmyslov objekty poda stupa vzanosti. Takto niekto me tvrdi urit vzdialenos medzi dvoma udalosami alebo kontrast medzi dvoma objektmi. Treba vak zdrazni, e relcie vychdzaj z vnmanho prostredia. Rozliuj sa ako faktory skutonosti, pretoe spjaj in faktory do sksenostnej jednoty celho faktu.209 Prijatm tchto dvoch charakteristk vnmanch objektov si me by vnmajci subjekt vedom vlastnho tela vzahom k vnmanmu objektu, ale aj nepriamo, naprklad ke zameria svoju pozornos na muchu, ke ju chce pripui. Vetky tieto danosti mozog, svaly, cel telo s v percepnom svete. Kad z nich me by centrom pozornosti a uznan zmyslovmi objektmi (svaly a mozog maj farbu, tvar a pod.). Kad z nich vstupuje do extenzvnej, vonkajej i vntornej relcie.210 Kee sa v tomto percepnom prostred nachdzaj jednak vnman udalosti, ale aj percepujce tel, Whitehead tvrd, e urit udalosti s na zklade tohto prostredia aktvnymi podmienkami formcie

Porov. KIMBALL, A. Charles: The Incoherence of Whiteheads Theory of Perception. In: Process Studies, ro. 9, 1979, . 34, s. 99n. 199 WHITEHEAD, A. N.: The Function of Reason. Boston : Beacon Press, 1958, s. 6263. 200 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Modes of Thought, vii. 201 WHITEHEAD, A. N.: Dobrodrustv idej, s. 248. Vdom pedstavuje draz na vbr (...) objekt... (s. 179) 202 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 4: Sometimes we see an elephant, and sometimes we do not...; s. 5: The organic permanences survive by their own momentum: our hearts beat, our lungs absorb air, our blood circulates, our stomachs digest. It requires advanced thought to fix attention on such fundamental operations. 203 Porov. FELT, W. James: Transmutation and Whiteheads Elephant. In: HOLZ, H., WOLFGAZO, E. (ed.): Whitehead und der Prozessbegriff, s. 181. 204 Porov. WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature, s. 30.
198

Hlavn diela The Concept of Nature, An Enquiry Concerning the Principles of Natural Knowledge a The Aim of Education and Other Essays. 206 Porov. WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature, s. 4. 207 Porov. WHITEHEAD, A. N.: The Aims of Education and Other Essays, s. 201. 208 Porov. WHITEHEAD, A. N.: An Enquiry Concerning the Principles of Natural Knowledge. Cambridge : Cambridge University Press, 1919, s. 67, 84; WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature, s. 78. 209 Porov. WHITEHEAD, A. N.: An Enquiry Concerning the Principles of Natural Knowledge, s. 12, 60n. 210 Porov. WHITEHEAD, A. N.: An Enquiry Concerning the Principles of Natural Knowledge, s. 61.
205

56

57

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie tejto pozorovanej udalosti a vstupom (ingression) zmyslovch objektov do nej.211 To znamen, e podmienky vizulnych tvarov takto obsahuj udalosti prostrednctvom zdroja osvetlenia a na zklade sprostredkovania medzi osvetlenm, pozorovanou udalosou a okom. Urit udalosti sa v percepnom poli stvaj aktvnymi podmienkami formcie pozorovanej veci a vstupu zmyslovch objektov do nej.212 loha aktvnych podmienok znamen, e vstup predstavuje polyadick vzah medzi zmyslovmi objektmi, udalosou a nekonenm mnostvom inch udalost objektvneho charakteru.213 Pri sksenosti vnmame konkrtne objekty ako nieo viac ako ich obsah pri vstupe na zklade nho zmyslovho vedomia. Maj teda presahujci charakter. Toto nieo viac je urit a tvor zklad pravdivosti i nepravdivosti naich percepnch sdov. Dvaja udia vidia rovnak kreslo, pretoe vnmaj rovnak extern udalos a spoznvaj rovnak percepn objekt. No nevnmaj rovnak profil i formu, aj ke si mu zrekontruova to, o vnmaj in. 3.1.1.2. Whiteheadova neskoria koncepcia sksenosti Neskoria Whiteheadova teria sksenosti nadvzuje v zsade na t ran, aj ke Whitehead ju podrobnejie rozanalyzuje a ur konkrtnejie vlastnosti a obrysy sksenosti. Predovetkm sa dotka reflektvnej fenomenologickej deskripcie214 vnmania a sstred sa na vnmanie vo dvoch modoch: a) kauzlna psobnos (causal efficacy) a b) prtomn bezprostrednos (presentational immediacy)215 a neskr ontologickej rekontrukcie tchto procesov v zmysle vnmania. Relna otzka, ktorou sa tu zaober, u nie je, i sa pohybujeme od vedomia zmyslovch sksenost k poznaniu vonkajieho sveta metdou inferencie, ale ako je takto pohyb vbec mon. Tm chce pravdepodobne poveda, e prizna uvedomenie si zmyslovch dt nevyerpva celok naej sksenosti. Whitehead v tejto svojej koncepcii dva draz na spsob projektovania prezentujcej sa

3. Whiteheadova teria poznania bezprostrednosti v naej sksenosti. Ide vlastne o pojem, ktor filozofi nazvali vedomm zmyslovch dt.216 Tto prezentujca bezprostrednos je mon prostrednctvom projekci naich bezprostrednch zmyslovch vnemov, determinujcich rty a povahu sasnch a prtomnch fyziklnych entt217. Ide o svet skrlen zmyslovmi dtami v zvislosti od bezprostrednch stavov relevantnch ast naich tiel218. Chpe pod tmto termnom vzjomn relevanciu udalost a sasne zachovanie si ich nezvislosti. Je dleit iba u organizmov vyieho rdu (priom aj zvierat medzi ne patria) a je fyziklnym faktom, ktor me, ale nemus vstupova do vedomia (napr. farba objektu pri vnman alebo niektor priestorov charakteristika),219 aj ke druh modus percepcie kauzlna psobnos zasahuje vetky stupne existencie, nielen vyie stupne ivch organizmov. Urit pozorovan fakt sa me odrazi u kadho vnmajceho in a nemus z hadiska vnemov korepondova s vnmanm objektom, ale vnmajcim. Naprklad farba, ktor vnmame, me by niekedy pravdivo opsan ako n zmyslov vnem, ale zrove aj ako kvalita veci, ktor vnmame.220 Whitehead neshlas s Kantom a s Humom ani s celou tradciou, ku ktorej patria, predovetkm v tom, e bezprostredn vnmanie nezaujma vyerpvajci moment celej sksenosti. Ak premame o sksenosti, vedomie ovldnut zrakovou expozciou je tak markantn, e mme pokuenie povaova tto expozciu za samotn sksenos. Whitehead pridva k charakteristikm tejto prezentujcej bezprostrednosti ete alie: 1. to, ktor zmyslov dta bud zahrnut do percepnho mdu, zvis od vnmajceho; 2. sasn svet sa prejavuje ako extendovan a ako plnum organizmov.221 Zmyslov dta i priestorov vzahy s len samy osebe veobecnmi abstrakciami, ktor poda Whiteheada vstupuj ako objekty do naej sksenosti prostrednctvom zmyslov, ktor tvoria funkciu tela a zaujmaj hierarchick pozciu spolu s jeho prejavmi. Druh modus sksenosti ako jej prvok je kauzlna psobnos. Je podstatou asovej referencie minulosti a prve zakusovanej prtomnosti. Vzby tejto kauzlnej psobnosti vznikaj mimo subjektu sksenosti, km sptos prezentujcej bezprostrednosti v ns a z ns. Oba tieto mody s hodnotovo nevyven v sksenosti, v ktorej jeden z nich je dleit, druh je trivilny, jeden je

Porov. WHITEHEAD, A. N.: An Enquiry Concerning the Principles of Natural Knowledge, s. 86. Zvrat ingression into it sa d len nemotorne preloi, ale chce vyjadri urit zaangaovanos zmyslovch objektov v danej udalosti. Takto vstup charakterizuje Whitehead v The Concept of Nature, s. 145: Ingression is a relation which has various modes. There are obviously very various kinds of objects; and no one kind of object can have the same sort of relations to events as objects of another kind can have... 212 Porov. WHITEHEAD, A. N.: An Enquiry Concerning the Principles of Natural Knowledge, s. 86. 213 Porov. WHITEHEAD, A. N.: An Enquiry Concerning the Principles of Natural Knowledge, s. 8486; WHITEHEAD, A. N.: Time, Space, and Material : Are They and If So in What Sense, the Ultimate Data of Science? In: Problems of Science and Philosophy, 2, 1919, s. 46n. 214 Ide predovetkm o dielo Process and Reality, s. 219255. 215 Preklady tchto bazlnych pojmov preberm od prof. V. Zusku.
211

Porov. MacLACHLAN, D. L. C.: Whiteheads Theory of Perception. In: Process Studies, ro. 21, 1992, . 4, s. 228. 217 WHITEHEAD, A. N.: Symbolizmus, jeho vznam a in. Praha : Panglos, 1998, s. 16. 218 WHITEHEAD, A. N.: Symbolizmus, jeho vznam a in, s. 17. 219 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Symbolizmus, jeho vznam a in, s. 18. 220 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Symbolizmus, jeho vznam a in, s. 22n. 221 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Symbolizmus, jeho vznam a in, s. 2223.
216

58

59

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie presn, druh je vgny.222 Kauzlna psobnos zaha kauzlne vzahy, ktor dominuj ivm organizmom. Poda Whiteheada je mon predpoklada urit zahmlenos takejto sksenosti v ivch organizmoch s nim stupom telesnej organizcie, ktor predsa len na svoje prostredie reaguj: ...ke zostupujeme po hierarchii existencie, zd sa nm, e v nich stupoch ivota njdeme zahmlen, nevedom driemoty, nerozlen pocity. Sksenos pre tieto niie druhy strca objasnenie formy (sensa) a objasnenie vedomm, rozlenm ciea...223 No napriek tomu na rozdiel od jasnho, vedomho zmyslovho rozlenia, prejavuj tieto tvory vgnu, nevedom kauzlnu reakciu. Poda Whiteheada kad entita sa vynra prostrednctvom procesu konformcie s danmi dtami predchdzajcej minulosti (1. stupe pocitov konforman, 2. stupe konceptulne a 3. stupe komparatvne). Kauzalita teda nle nielen vedomiu vych organizmov (o hovor zasa proti funkcii vedomia v sksenosti), schopnch jasnej zmyslovej percepcie, ale aj nim organizmom, pri ktorch je toto jasn zmyslov rozlenie suspendovan i plne absentujce. Tto nevedom percepcia v mode kauzlnej psobnosti je zkladnejia ako percepcia v mode prtomnej bezprostrednosti.224 Podmienenie prtomnosti minulosou patr ku hlavnej povahe kauzlnej psobnosti. Whiteheadovou najrevolunejou tzou je, e kauzlne spojenie nepsob silou priny, ale innosou vsledku (effect). Teda nie prina je aktvna, pretoe v ase prekrenia uritch udalost sa tto prina u skonila. inn je sasn aktulnos ako vsledok minulosti. Od tohto kauzlneho spojenia ako aktivity prtomnosti je u len krok ku druhej dleitej charakteristike: Kauzlna psobnos, v opozcii k Humovej koncepcii sksenosti, je kauzlnym spojenm kontituovanm aktom zaksenia minulosti pomocou prtomnosti. Whitehead tvrd, e my mme monos zaksi sksenos, ktor je kauzlnym spojenm. Naprklad: lovek sa nachdza v temnej miestnosti, bez svetla, a elektrick svetlo sa nhodou zapne. V dsledku toho lovek primri oi. Zblesk spsob, e lovek primri oi. Whitehead by teda povedal, e poctil kauzlne spojenie medzi zbleskom a murknutm oami teda zaksil kauzalitu.225 Tm sa chce poveda, e v dynamickom vzahu medzi zbleskom a zamurknutm existuje nieo bohatie a rozmanitejie ako iba percepn vnem, ako tvrdil Hume,226 a e samotn sksenos sa nePorov. WHITEHEAD, A. N.: Symbolizmus, jeho vznam a in, s. 27; KULTGEN, H. John: An Early Whiteheadian View of Perception. In: Process Studies, ro. 2, 1972, . 2, s. 127n. 223 WHITEHEAD, A. N.: The Function of Reason, s. 6364. 224 LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics, s. 144: For, in the first place, it (causal efficacy) is not, like conscious presentational perception and thought (or reflection), a special characteristic of only certain highgrade experients; it is a form of perception which is general, being also exhibited by the high-grade percipients... 225 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 174n.
222

3. Whiteheadova teria poznania d zredukova na jednoduch postupnos dt. Sasou kadej naej sksenosti je prvotn percepcia kontituovanej minulosti, ktor vstupuje do vedomia. Minulos sa stvruje v naej sksenosti, v perspektve dt, ktor s predpokladom i zkladom prtomnej sksenosti. Vidme momentlne kreslo, ale vidme ho svojimi oami... Takto farby objektifikuj kreslo istm spsobom a objektifikuj oi inm spsobom, ako prvky zaksenia subjektu.227 3.1.1.3. Dtum (dta) a subjekt sksenosti Sksenos neme vznikn len tak z nioho. Mus ma svoje urit dta. Tento termn znamen, e s dan, korelatvom k nim s potenciality228. V ranom obdob Whiteheadovej tvorby ich nazval fyziklnymi objektmi, pre ktor platil zkon varicie.229 V neskorej tvorbe pre in oblas svojho zujmu nazve tieto predmety sksenosti in. Kad sksenos poda neho pozostva z troch faktorov: a) vnmajci subjekt, b) dta, ktor s vnman, c) subjektvna forma, ktor predstavuje spsob, akm subjekt vnma tie dta.230 Kad z nich v krtkosti charakterizujeme: Subjekt a subjektvna forma svisia s modom percepcie, zatia o dtum tejto percepcie tvor zklad, podklad alebo relna existencia vnmanho objektu. Poda Whiteheada u Descartes urobil dleit filozofick posun, ke stanovil princp, poda ktorho substancie, ktor s subjektmi vedomej sksenosti, vytvraj prvotn dta pre filozofiu. Toto je vemi znmy subjektivistick vplyv, ktor vstpil do modernej filozofie pre Descarta231. Poda tohto pravidla, na ktor nadviazali svojm uenm Locke i Hume, nie je mon priame poznanie partikulrnej existencie. Treba teda poveda, e ak subjektivistick prncp akceptuje to, e prvotnm dtom je len subjekt zakajci objekty ako nejak, potom musia by odmietnut kategrie ako substancia-kvalita (o ani Locke celkom nerob)232. Nstupom kartezinskeho subjektivizmu kategria substancia-kvalita stratila svoju poiadavku na metafyzick primrnos. Ak vak prijmeme tento
Porov. CHRISTIAN, A. William: An Interpretation of Whiteheads Metaphysics. New Haven : Yale University Press, 1959. 227 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 62. 228 O tom sa hovor v 2. kapitole tejto prce. 229 Porov. WHITEHEAD, A. N.: An Enquiry Concerning the Principles of Natural Knowledge, s. 89n, 186; WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature, s. 167. 230 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 23. 231 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 220. 232 Hoci sa Hume vyhne tejto nekonzistentnosti ako Locke a Descartes, upadne do inej. Uvedieme prklad. Ak chcem njs univerzlnos tvrdenia moja percepcia tohto kamea je siv, jedinm dosiahnutenm bodom univerzlnosti je sivos. Teda z pvodnej skutonosti, e moja percepcia tohto kamea je siv, extrahuje Hume vedomie zmyslovho vnemu tejto sivosti a diskvalifikuje tento kame, toto nazve jednoduchou impresiou zmyslovho vnemu. Poda
226

60

61

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie subjektivistick princp, nevyhnutne sa vnrame do solipsistickch akost, iba ak by sme tvrdili, e obsah sksenosti nie je isto skromnou kvalitou mysle, ale je vytvran imanenciou externch vec. Ak teda sksenos nem objektivistick obsah, nie sme schopn utiec pred solipsistickm subjektivizmom233. Takto Whitehead prijme reformovan subjektivistick princp, poda ktorho objekt mus by vdy korelatvny pre zakajci subjekt. Ide vlastne o synonymum slova vec, v analgii k nemu pouva termn dtum, ktor je vznanej ani nie tak v oblasti gnozeologickej, ale deskriptvnej pri bliej analze procesu (ako zklad ground procesu). Dtum sa toti stva podkladom, ie obsanm dtumom pre sukcesvnu formu procesu, alebo v zmysle nultej fzy procesu.234 Po druh, v sksenosti s tieto dta, respektve objekty, nevyhnutne in ako s samy osebe (podrobnejie pozri alej). Podmienky tchto objektov s teda takto: musia by antecedentn sksenosti a musia by zakan na zklade ich predchdzajcej danosti.235 Zmyslov dta teda musia zohrva v percepcii dvojit lohu: v mode prezentujcej bezprostrednosti s dan a projektovan tak, aby predvdzali sasn svet v jeho priestorovch vzahoch. V mode kauzlnej psobnosti predstavuj prve predchdzajci stav telesnch orgnov (minulos).236 Naprklad, ak poujem nejak zvuk, do mojich u vstupuj fyziklne vlny a nastalo nervov podrdenie. Preto mem pou, e zvuk vychdza z istej oblasti. Percepcia v akte kauzlnej psobnosti tak prezrdza, e dta v mode zmyslovej percepcie s zabezpeovan prve ou.237 Takto zmyslov dta mono potom poklada za kontituentov mnohonsobnch vzahov (minulosti a prtomnosti). Whiteheadova nuka v slade s tm znamen, e sksenos je predovetkm aktivita prijmania i zvntorovania objektov: Objekty s tie faktory sksenosti, ktor slia na to, aby vyjadrili, e dan udalos vznik zalenenm transcendentnho univerza druhch vec,238 ich zvntornenm nastva prHuma toti neexistuje priama percepcia partikulrnej existencie a doktrnu o primrnych dojmoch mono charakterizova na zklade univerzli. 233 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 212. 234 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 150: The determinate unity of an actual entity is bound together by the final causation towards an ideal progressively defined by its progressive relation to the determinations and indeterminations of the datum. The ideal, itself felt, defines what self shall arise from the datum... WHITEHEAD, A. N.: Dobrodrustv idej, s. 178: Objekty urit udlosti lze oznait tak jako data pro tuto udlost... 235 WHITEHEAD, A. N.: Dobrodrustv idej, s. 178: Aby entita mohla psobit jako objekt procesu zkuenosti, je teba splnit dv podmnky: 1) Entita mus zkuenosti pedchdzet a 2) entita mus bt vnmn jako to, co pedchz zkuenosti, mus bt dan... 236 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Symbolizmus, jeho vznam a in, s. 40. 237 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Symbolizmus, jeho vznam a in, s. 42. 238 WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 179. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Symbolizmus, jeho vznam a in, s. 14.

3. Whiteheadova teria poznania padne projekcia primrnych dt v prezentujcej bezprostrednosti. Dta vychdzajce z kauzlnej psobnosti, hoci iastone pravdiv, s plne vgne. Dta pochdzajce z prezentujcej bezprostrednosti, hoci dos urit, aby boli pouit evidentne, s zasa plne klamliv. U Whiteheada sa tieto dva mody percepcie nemu teda ani kontrolova, jeden z nich je vgny a druh klamliv. Whiteheadova analza skutonosti vedie k odmietnutiu substannej doktrny, typickmu pre kartezinsku koncepciu sebaustanovujcej subjektivity. Whitehead na jednej strane potvrdzuje subjektivistick princp v zmysle lohy subjektu, uskutouje vak jeho radiklnu revziu i reformu tm, e odmieta obmedzi sksenos subjektivity na mysliaci subjekt. Pociovanie (feeling) je zkladn model kadej aktulnej udalosti (actual occasion), fundamentlnej asovej a vzahovej jednoty celej skutonosti. Descartes rozlioval pri analze sksenosti medzi hmotou a mysou v tom zmysle, e zo sksenosti urobil isto mylienkov zleitos. Dtom pre sksenos boli substancie subjektvnej povahy, kvalitatvne nemenn univerzlie, prichdzajce v nhodnch partikulrnych variantoch a nepodieajce sa na procese poznania, vysvetovanm konkrtneho metafyzickho zjednotenia tchto subjektvnych substanci bol Boh, jedin skutone objektvna realita. Aj Hume zostal vo svojej analze subjektvneho zitku pri substancilnych kategrich a jeho senzualistick doktrna bola dovenm empirickej redukcie sksenosti. Samotnm dtom pre sksenos sa pre Huma stal zmyslov vnem, chbal mu vak zklad pre pochopenie vzahov medzi jednotlivmi vnemami. Kontatoval ich sukcesiu, ale nevedel osvetli ich zvislos. Kauzalitu popieral teriou prostej lokcie neschopnej vysvetli kontinuitu sksenosti. Na Humov senzualizmus nadviazal aj Kant. Poda neho je poriadok, ktorm sa vyznauje svet naej sksenosti, len zdanm, kontrukciou zvislou od spsobu vnmania. Preto sa mu svet vynra zo subjektu. udsk subjekt je tak zodpovedn za vetky reflektovan vzahy a truktry. Tu vak kon akkovek kognitvny vzah k realite. Whitehead odhauje predovetkm analytick nedslednosti tchto klasickch epistemolgi. U to, oho sme si vedom svojm cogito, nie je ist myslenie alebo existencia. Poznanie znamen pociovanie zakanie, ktor nememe zi na sfru vedomia. Namiesto lenenia partikulri a univerzli je pri analze potrebn rozli medzi aktulnymi udalosami a venmi objektmi. Oboje sa podieaj na dte kadho sum (som), pretoe tvoria jeho fyzick a mentlny pl. Tm sa prekonva diskontinuita jednotlivch intanci vnmania. Vetko je vo vzjomnej imanencii a transcendencii, vetko je zrove subjektom i objektom. Zkladom sksenosti nie je teda len mentalita, ale subjektvne pociovanie objektvnych dt, ktor s k dispozcii vo svojich internch vzahoch a truktre. Svet sa nevynra zo subjektu, naopak, fixovan forma intucie je 63

62

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie sama zdrojom subjektu. Nae konceptulne truktry a kategrie s iastonm privlastnenm poriadku, ktor sa nachdza za nimi. Ten, kto vnma, sa na procese poznania sm aktvne zastuje, ale jeho poznanie nie je preto iba subjektvne. Poriadok nie je v om, ale mimo neho a on do neho len prispieva jednak svojou senzibilitou, jednak elovosou a perspektivitou svojho vnmania. Ak je nae poznanie obmedzen, potom nie naimi kategriami, ale na zklade dt naej sksenosti a tm, e nemme vyerpvajci prstup do vetkch centier tohto poznania. Mme len tak poznanie, ako ho zskavame vo svete, kde je vetko v dynamickom prechode. Ako, inmi slovami, vlastne vyzer Whiteheadova analza poznania? Je to dialektick spojenie toho, o filozofia zvyajne chpe pod pojmom vnmanie (perception), s tm, o bolo v empirickej tradcii zanedban. To prv nazva Whitehead prtomnostnou bezprostrednosou (presentional immediacy), to druh kauzlnou psobnosou (causal efficacy). Prtomnostnou (prezentnou) bezprostrednosou je zmyslov vnmanie. Umouje rozli a usporiada vnem tm, e ho oddeuje od jeho koreov a dr v jasnej a zretenej diskontinuite od vetkho ostatnho, o vstupuje do sksenosti. Whitehead preto hovor o triumfe abstrakcie. To, o je takto vnman, je k dispozcii pre konceptulnu kombinciu (priestorov vzahy, kvalitatvne ditinkcie a pod.), ale samo osebe vedie k iluzrnemu zveru, e skutonos je ontologicky pluralitn. Momentlne prekren prechody s pokladan za kontitutvne prvky vlastnej reality. Tak teda dochdza k tomu modelovmu mysleniu, ktor Whitehead nazva omylom nesprvne umiestnenej konkrtnosti (fallacy of misplace concretness). Poda neho Hume a ostatn analyzovali prve len tieto znmky, hoci sami tuili, e skutonos ukrva ovea viac. Poda Whiteheada ide v skutonosti o druh fzu vnmania, ktor nadvzuje na t predchdzajcu, zkladn na kauzlnu psobnos i innos, v ktorej ide o primrne zaregistrovanie kauzlneho nexu, v ktorom sa nachdzame. Oba spsoby vnmania existuj ako celok, ktormu Whitehead pripisuje nzov symbolick referencia. V symbolickej referencii dochdza ku korelcii medzi vnmajcim (tak sa realizujcim) subjektom a realitou, vnmanou v oboch modoch. Vmame si to prtomne bezprostredn, ale preberme to do uritho vznamovho kontextu. Dochdza tak k aplikcii princpu relativity: vnmame sasn, ale pociujeme u minul to znamen, e zmyslov dta, ktor definuj predmet vnmania, s dan v mode kauzlnej psobnosti a s projektovan na sasn extenzvne kontinuum, ktor je sasou nho vnmania. Ned sa preto poveda, e sme obeami ilzie, pretoe nae vnmanie m zklad v realite, aj ke v realite priamo nedvnej. To, o takto vnmame, ns u vak netvor. V mode psobnosti sme voi vnmanmu vystaven, v mode bezprostrednosti si vnman upravujeme, ale proces nho sebaustanovenia, v ktorom dochdza k zjednotenej sksenosti, vydva v skutonosti nov pro64

3. Whiteheadova teria poznania dukt, v ktorom je vnman v jednom i druhom mode u syntzou v subjektvnom pocite. Symbolick referencia predstavuje teda urit interpretan fzu sksenosti, a preto je s ou spt ist nebezpeenstvo omylu. Sprostredkva objasujce spojenie zmyslovo vnmanho s dedistvom minulosti, ale pretoe to minul u v prtomnosti by neme, zvis vierohodnos projekcie od podmienok vlastnho orgnu vnmania. Pripa omyl (vznik nepravho symbolu) je vak nieo plne in ako popiera samotn referenn povahu sksenosti. Symbolick referencia je poda Whiteheada priamo podmienkou mentlnej aktivity na uritom stupni organizmu. Je to riskantn, ale zrove nutn spsob urovania povahy rozhodujcich faktorov nho sveta, a interpretan omyly, ku ktorm pritom dochdza, s vlastne agentom vvoja. Whitehead v tejto svislosti pripomna Ezopovu bjku o psovi, ktor pust mso, o u dral v papuli, pretoe sa chce vrhn na jeho obraz, ktor uzrel vo vode. Nesmieme tento omyl posudzova prli prsne. V poiatonch tdich mentlneho vvoja je omyl v symbolickej referencii prpadom slobodnej imagincie. Ezopov pes priiel o svoje mso, urobil vak krok na ceste k imaginanej slobode...239 3.1.1.4. Rozsah subjektvnej a objektvnej formy sksenosti Whitehead vak tto podobu sksenosti ete spresn. Objekt, ktor je zkladom naej percepcie, m v sksenosti variatvnu funkciu. Ak naprklad vnmam stoliku, do popredia mojej zmyslovej sksenosti mu vstpi jej abstraktn formy ako tvar, drevo, farba, ale to neznamen, e tto sksenos zostva abstraktnou, alebo e by abstrakcia bola u kadho, kto by tto stoliku vnmal, rovnak. Teda kauzlna psobnos je z hadiska dvoch sasne vnmajcich osb rovnako inn, km prezentujca bezprostrednos zostva vo svojej podobe vdy in (aj ke objektvna). Objekt vnmania me z hadiska svojich zmyslovch vnemov zainteresova zmyslov objekty z rznych aspektov, z hadiska farby, tvaru alebo i emocionlneho zafarbenia (affective lone), ktor vychdza z vec.240 Nejde vak o subjektvnu podobu sksenosti. Prezentujca bezprostrednos je vdy pecifick spsob, akm s sasn veci objektvne v naej sksenosti241. Sksenos je relan vzhadom na urit skupinu, urit vzorku spomedzi abstrahovanch zmyslovch vlastnost, a nie globlnych, veobecnch entt. Teda do sksenosti vstupuje len urit, metaforicky povedan, osvetlen as mesiaca, hoci Whiteheadovi je jasn, e jestvuje aj
WHITEHEAD, A. N.: Symbolizmus, jeho vznam a in, s. 20. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 175. 241 WHITEHEAD, A. N.: Symbolizmus, jeho vznam a in, s. 24.
239 240

65

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie t zvyn. Tm, e sa mesiac pohne, osvetl sa in jeho as a poskytne in podobu sksenosti. Navye, jeden okamih sksenosti me vaka intenzifikcii v znanej miere predurova rty prezentujcej bezprostrednosti, a to pri nasledujcich okamihoch sksenosti. Naprklad sksenos zoznmenia sa s niem, o v ns vyvolalo pocit hnevu, v ns pri alom stretnut s poznanou vecou vyvol predovetkm pocit nechuti, prve na zklade spomnanho emocionlneho naladenia. Takto emotvne zafarbenie sksenosti nazva aj pocitom (feeling)242, o je len technick termn, vyznaujci predovetkm to, akm spsobom aktualita prijma (vnma) urit dta ako vlastn (od slova sentire). Whitehead nm zdrazuje subjektvnu strnku sksenosti. Vnma zelen skutonos znamen cti (feel) ju ako zelen.243 Zapojenm emotvneho nboja do sksenosti sme sa tak dostali k Whiteheadovej konklzii. Nepresnosou referencie v prpade jednho osamotenho modu zistme jeho nekoherenciu s druhm modom. Naprklad pri zachyten vzdialenho objektu a jeho farby (kauzlna psobnos) sa nm me zda, e ide o ovcu (prezentujca bezprostrednos), km pri zmene vzdialenosti zistme, e je to pes. Tu by lo o nepresnos prezentujcej bezprostrednosti. Alebo v prpade kauzlnej psobnosti sa d len ako uri fyziklne psobenie objektu na vnemov apart subjektu, hoci orgny tohto vnmania s z hadiska percepcie i sksenosti presne lokalizovaten. Nepresnos takejto sksenosti vychdza poda Whiteheada nie z nerelevantnosti zmyslovch dt, ale z referencie zmyslovho vnmania. Toto je stle symbolick, priom symbol pre neho neznamen nieo dehonestujce, nieo v protive k faktu, ale zvenie vznamu toho, o je symbolizovan.244 Whiteheadova koncepcia symbolickej referencie zhrnuje teda spomnan dva mody sksenosti do vyej, no nie presnejej formy. Ako tvrd, ak sa uvauje o udskej sksenosti, vdy sa mysl na vnmanie v zmieanom mode symbolickej referencie245. V benej sksenosti s ist mdy percepcie len zriedkakedy v izolcii. Bene s zjednocovan slepou symbolickou referen-

3. Whiteheadova teria poznania ciou246. Symbolick referencia je poda Whiteheada priamo podmienkou mentlnej aktivity na uritom stupni organizmu. Je to riskantn, aj ke nevyhnutn spsob urovania povahy rozhodujcich faktorov nho sveta a interpretan omyly, ku ktorm dochdza, s len faktorom vvoja. Whitehead prve v tejto svislosti pripomna Ezopovu bjku o psovi, ktor pust mso, aj ke ho u dral v papuli, pretoe sa chcel vrhn na svoj obraz, ktor uzrel vo vode. Nesmieme tento omyl posudzova prli prsne. V poiatonch tdich mentlneho vvoja je omyl v symbolickej referencii prpadom slobodnej imagincie. Ezopov pes priiel o svoje mso, urobil vak krok na ceste k imaginanej slobode.247 Gnozeologick dsledky Whiteheadovej terie symbolickej referencie s vak ovea revolunejie, ako sa zd, pretoe symbolick referencia si jasne vyaduje, aby prezentujca bezprostrednos a kauzlna psobnos boli prtomn v jednotnom akte vedomia. To vak znamen, e vedomie priny sksenosti v mode kauzlnej psobnosti mus by v jednom akte prtomn spolu so sksenosou efektu v mode prezentujcej sa bezprostrednosti. Musme si teda tieto priny uvedomova v momente, ke ich zakusujeme. Toto vak spomnan novovek smery popierali (hlavne Hume). No ako je mon zaksi v jednom momente zmyslov dtum a uvedomi si zrove jeho kauzlnu psobnos? Respektve, ak sa kauzlna psobnos odra na mode sksenosti ako telom zaksenej, akm spsobom je mon uvedomi si inok tejto kauzlnej psobnosti z asovho hadiska na vlastnom tele? Tto otzka nie je u Whiteheada dsledne zodpovedan. Navye, vedomie nie je vdy urujcim faktorom sksenosti a percepcia bva na druhej strane zahmlen. Whitehead pravdepodobne v tomto bode nasleduje kartezinsku snahu harmonizova ontologick dualizmus na gnozeologickej rovni.248 Prklad: Na poli terie vnmania a funkcie zrakovho systmu existuj jasn dkazy o tom, e nae orgny vnmaj stupovito sksme sa chvu venova fotoreceptorom. V udskej sietnici rozliujeme dva zkladn typy fotoreceptorov: apky a tyinky. Maj podobn truktru vek svetlocitliv as vonkajieho segmentu, v ktorej prebiehaj fotochemick reakcie, a vntorn segment, ktor zabezpeuje synaptick spojenie s almi bunkami. apky slia na farebn detailn vnmanie pri dobrom osvetlen (fotoptick videnie), tyinky slia na (iernobiele) pozeranie v ere. Tyinky s citliv aj na vemi mal sveteln kvant. Vysok citlivos za tmy je na kor znenej ostrosti.

242

Whitehead tento termn bliie pecifikuje analgiou: This use of the term feeling has a close analogy to Alexanders use of the term enjoyment; and has also some kinship with Bergsons use of the term intuition. A near analogy is Lockes use of the term idea, including ideas of particular things (Essay III, III, 2,6). But the word feeling as used in these lectures, is even more reminiscent of Descartes. For example: Let it be so; still it is at least quite certain that it seems to me that I see light, that I hear noise and that I feel heat. That cannot be false; properly speaking it is what is in me called feeling (sentire)... (Process and Reality, s. 5556.) 243 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 232n. 244 WHITEHEAD, A. N.: Symbolizmus, jeho vznam a in, s. 48: Symbolismus nen pouhm planm vmyslem i njakou zvrhlost, ale nedlnou soust samotn tkn lidskho ivota. Jazyk sm je symbolismem... 245 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 168.

WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 180. WHITEHEAD, A. N.: Symbolizmus, jeho vznam a in, s. 19n. 248 Porov. KIMBALL, A. Charles: The Incoherence of Whiteheads Theory of Perception. In: Process Studies, ro. 9, 1979, 34, s. 9497.
246 247

66

67

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie apkov s tri druhy R, G, B. Tieto fotoreceptory posielaj informciu alej, a to najprv bipolrnym bunkm a neskr gangliovm, tie sa delia takto. 1. Vek a-bunky (magnocelulrny systm). Maj rchle axny. Na svetlo reaguj krtkou fzickou odpoveou. S zodpovedn za vnmanie pohybu. Je ich 10 %. 2. Mal b-bunky (parvocelulrny systm), s tenmi axnmi a menmi receptvnymi poami. Svisia s analzou farieb a tvaru, maj vysok priestorov rozliovaciu schopnos. Je ich asi 80 %; 3. g-bunky (moniocelulrny systm) s ete tenmi axnmi smerujcimi do strednho mozgu. Zodpovedn za reflexn sakdy (pozri alej), a in reflexvne mechanizmy (vekos pupilrneho otvoru a pod.). Zverom tohto objavu je povedan Whiteheadovmi slovami e ke vnmame nerovnako, odline vnmame tyinkami, odline apkmi, naprklad ke pozerme na hviezdy, nevidme ich, lebo sa na ne pozerme priamo, uvidme ich vo chvli, ke sa pozrieme trochu veda. Prkladov podobnho druhu by bolo vea. 3.1.2. Modus prehenzie (mentlno-fyziklny modus) Hovorili sme u o dtach, ktor s zkladom sksenosti i percepcie, no hovorili sme aj o prehenzich a pocitoch. Prvotnou prehenziou je predovetkm fyziklna prehenzia, teda ke sa dtom uritej percepcie stva aktulna skutonos. Whitehead ju vtedy nazva aj jednoduchm fyziklnym pocitom, v ktorom s zahrnut dve aktulne skutonosti, jedna z nich je subjektom tohto pocitu a druh je poiatonm dtom tohto pocitu.249 Tvrd teda, e poiaton situcia v percepcii obsahuje faktor fyziklnej aktivity, ktor je shrou, t. j. je to aktivita nielen vnmajceho, ale aj toho, o je vnman a to znamen t fyziklnu innos, ie psobenie jednej veci na druh. Leclerc tvrd, e takto kontinuita fyziklnej aktivity, ktor je kontituovan sptosou dvoch vec v kontaktnom bode, je u Aristotelovo tvrdenie.250 Zkladn, formlna truktra sce tomu napoved, ale Whiteheadov koncept fyziklnej aktivity m ete aj in zmysel, ktor vychdza na povrch pri analze druhej strany percepcie, ktorou je mentlna prehenzia. Termnom mentlny definuje Whitehead tak konceptulnu prehenziu, ktorej dta s venmi objektmi251 formami. Whitehead tvrd, podobne ako Aristoteles, e tieto formy s urujcim faktorom fyziklnych byt. Formy s ako tak partiPorov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 334. Porov. LECLERC, I.: Whitehead and the Dichotomy of Rationalism and Empirism. In: RAPP, F., WIEHL, R. (ed.): Whiteheads Metaphysik der Kreativitt, s. 21. 251 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 23. O vench objektoch pozri 2. kapitolu tejto prce.
249 250

3. Whiteheadova teria poznania kulrne, pre kad z nich plat vlastn urenie, a nie in. Aristotelove formy zmyslovch vec (t aisthta) by sme mohli prirovna k tmto formm, ale Whitehead im pripisuje kvalitu istch potencialt, km u Aristotela s formy formami nakoko s autonmne konajcimi a animuj len nakoko im je to umonen. Whiteheadova mentlna prehenzia je vnmajca, uchopujca. Ak fyziklna prehenzia m funkciu psobi (being acted on), tto mentlna nie. Ide o autonmny akt vnmania, percipovania foriem odhliadnuc od ich fyziklnej determincie. Fyziklna prehenzia sli na to, aby poskytla dta pre mentlnu prehenziu, preto s obe od seba neoddeliten.252 Mentlnou prehenziou by sme mohli chpa cel symbolick referenciu stavu vnmania.253 Vina vnmania vak pochdza zo zvenej prenikavosti a bystrosti, ktor je vsledkom sbenej konceptulnej analzy, a t poda Whiteheada chba zvieratm, kee im chba prezentujca bezprostrednos. Zvierat toti mylne spjaj vnemy v symbolickej referencii. Whiteheadova tza vak znie, e kad aktualita (entita), ktor je predmetom percepcie a z ktorej vyplva primrna fyziklna prehenzia, je kontituovan nielen touto fyziklnou prehenziou, ale aj konceptulnou: V kadej (percepcii) jestvuje dvojak aspekt kreatvnej tendencie. Na jednej strane ide o vznik prinnch pocitov, v druhom aspekte ide o vznik konceptulnych pocitov. Tieto kontrastn aspekty nazveme fyziklnym a mentlnym plom aktulnej entity. Ani jedna aktualita nie je pozbaven hociktorho z tchto plov...254 Pri zklade percepcie a vych kognitvnych aktivt s jednoduch fyziklne prehenzie.255 Whitehead im priznva vlastnosti, ktor zskava kauzlna psobnos a iastone aj vern referencie aktulneho sveta (riadne objekty kauzlnej psobnosti s transmutovanm nexom, km jednoduch fyziklne prehenzie uchopuj jedin aktualitu).256 Tieto mentlne procesy navye transformuj pravdiv dta jednoduchej fyziklnej prehenzie (transmutcie kauzlnej psobnosti a projekci prezennej bezprostrednosti) a s vdy aktvne, aj ke s skryt, netuen.257 Teraz by sme vak mohli hovori o vzahu medzi fyziklnymi a konceptulnymi prehenziami v procese sksenosti a vnmanej aktuality. Ako sme povedali, primrnymi
WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 351: The mental pole originates as the conceptual counterpart of the operations in the physical pole. The two poles are inseparable in their origination. The mental pole starts with the conceptual registration of the physical pole... 253 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Symbolizmus, jeho vznam a in, s. 21. 254 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 339. 255 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 361n. 256 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 353, 361. 257 Porov. KULTGEN, H. John: An Early Whiteheadian View of Perception. In: Process Studies, ro. 2, 1972, . 2, s. 130.
252

68

69

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie prehenziami s antecedentn dta: s to nutne jednoduch fyziklne i kauzlne pocity, ktor s konformn.258 Z toho vyplva, e Whitehead prirodzene prisudzuje konceptulnej prehenzii druh miesto. Tomuto druhu prehenzie navye pripisuje vlastn dta, ktor spolupsobia pri objektifikcii dt jednoduchch fyziklnych pocitov, ktormi s ven objekty.259 Nateraz len spomeme, e ven objekt v tejto svislosti m u Whiteheada zmysel nie realizovanho faktora, ale veobecnej schopnosti k determincii260 aktualt (potencialita), ktor vstupuj do percepcie. Konceptulna prehenzia takto komunikuje koncept aktuality v reprodukcii venho objektu. Avak konceptulny pocit nereprodukuje objektifikovan aktualitu ako vsledok sprostredkovania venho objektu, ale ven objekt bez zretea na svoj partikulrny moment, ktorm do tejto aktuality vstupuje, teda v jeho objektvnych rtch. Tto objektifikcia prehenzie u Whiteheada vak vzbudzuje ist podozrenie. Na jednej strane tvrd, e prinou fyziklnej prehenzie je fyziklny dtum a prinou konceptulneho pocitu je zasa subjekt sm.261 Na druhej strane vak tvrd, e tieto ven objekty s prinou objektvneho dtumu subjektvnej formy sksenosti,262 m sa cel problematika ete viac zahmlieva. Tm by prehenzia mala bu dve priny, alebo by sa vyluovala monos objektivity takejto prehenzie, m by znova odpadla platnos jednej z prin. Problm je vak pravdepodobne v tom, e Whitehead chpe ven objekt ako relan k subjektu, a nie ako prvotn prinu prehenzie. Ven objekt si nemono predstavi v oddelen od vnmanej aktuality, ktorej je determinujcim faktorom; tak ani ven objekt neme neby zahrnut v prehenzii, podobne ako neme jestvova konceptulna prehenzia mimo subjektu. K tejto problematike treba ete doda, e mentlne opercie vo vnmajcom subjekte zvisia od prvotnch konceptulnych pocitov, ktor s pocitmi konceptulnej reprodukcie. Tieto pocity s primrne v zmysle inicicie menWHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 335 (362): A simple physical feeling is an act of causation. The actual entity which is the initial datum is the cause, the simple physical feeling is the effect, and the subject entertaining the simple physical feeling is the actual entity conditioned by the effect. This conditioned actual entity wil also be called the effect... Therefore simple physical feelings will also be called causal feelings... 259 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 36 (3940): From each physical feeling there is the derivation of a purely conceptual feeling whose datum is the eternal object determinant of the definitenes of the actual entity ... physically felt. 260 Porov. LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics, s. 180. 261 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 336 (363): The reason why the cause is objectively in the effect, is that the causes feeling, as feeling, be abstracted from its subject which is the cause. 262 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 337 (364): There are eternal objects determinant of the definiteness of the objective datum which is the cause (...) of the subjective form belonging to the effect.
258

3. Whiteheadova teria poznania tlneho poa reprodukciou zsahu vench objektov do fyziklneho pocitu: Mentlne pole sa vytvra ako konceptulny nprotivok k opercim (nastvajcim) vo fyziklnom poli. Tieto dve polia s v procese svojho vytvrania od seba neoddeliten...263 3.1.3. Percepcia a vnmanie 3.1.3.1. Nexus ako konektor individulnych prehenzi Problm asti vench objektov na aktualite prina do teru aliu sas Whiteheadovej koncepcie vnmania, a tou je nexus264. V tomto zmysle definuje nexus u na zaiatku Process and Reality, ako svoju 14. kategriu explancie: Nexus je mnohorakos aktulnych entt v jednote ich sptosti kontituovanej ich jednoduchm fyziklnym pocitom jednej voi druhej, alebo aj opane povedan ako mnohorakos kontituovan ich prehenziami fyziklne navzjom pociovanmi.265 Nexus sa dotka primrne predmetov, ktor s aktulne vnman, vo dvoch bodoch: Predovetkm ven objekty vnaj do sksenosti ich nevyhnutn sas (nexus) minulosti (objektvnu nesmrtenos).266 Po druh, poukazuje na svis aktov vnmania v rmci nasledujcich momentov (nexus). Z tchto dvoch aspektov by sme chceli bliie rozvin Whiteheadovu teriu percepcie, pretoe vo vine interpretci njdeme jeho chpanie
WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 351 (379). Na problematiku interpretcie tohto termnu mu poukza rzni autori: Lawrence tvrd, e nexus poukazuje na skupinu aktulnych udalost; znamen vak tento termn skupinu alebo triedu? (LAWRENCE, Nathaniel: Alfred North Whitehead : A Primer of His Philosophy. New York : Twayne, 1974, s. 81.) Nobo zasa oznauje nexus za medzivzan skupinu aktulnych entt; neskr pouva termn set sbor. (NOBO, Jorge Luis: Whiteheads Metaphysics of Extension and Solidarity. Albany : State University of New York Press, 1986, s. 2.) Chiaraviglio vo svojej tze kontruuje nexus ako skupinu aktulnych entt. Jeho defincia nexu je takto: Relcia prehenzie je tranzitvna a nereflexvna. A sbory S aktulnych entt s nexom vtedy a len vtedy, ak spaj minimlne jednu z tchto podmienok: 1. Pre niektor z dvoch aktulnych entt x a v sboru S jestvuje tretia aktulna entita, ktor prehenduje x a y. 2. Pre niektor z dvoch aktulnych entt x a y sboru S existuje tretia aktulna entita, ktor je vnman x a zrove vnman v. Poda tejto defincie nie je nexom tvrdenie nexu AB, ktor rozviniem, pretoe jeho defincia si vyaduje sprostredkovanie jednej (ani viac ani menej) aktulnej entity, m nie je dostatone veobecn. (CHIARAVIGLIO, Lucio: Whiteheads Theory of Prehensions. In: KLINE, George L. (ed.): Alfred North Whitehead : Essays on His Philosophy. Englewood Cliffs : Prentice-Hall, 1963.) 265 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 24. That a nexus is a multiplicity of actual entities in the unity of the relatedness constituted by their simple physical feelings of one another, or what is the same thing conversely expressed constituted by their prehensions being (simply physically) felt by one another... 266 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 336: Simple physical feelings embody the reproductive character of nature, and also the objective immortality of the past...
263 264

70

71

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie len v zmysle jeho dsledku (spoloensk nexus, prpadne socilny poriadok alebo jeho ontologick rmec).267 K prvmu, takpovediac asopriestorovmu aspektu, dospieva Whitehead u pri stanoven kauzlnej psobnosti, vychdzajcej ako o z minulostnho stavu aktuality a vplvajcej na ako prezentujcej bezprostrednosti.268 Uveme vak na ilustrciu prklad na druh formu prehenzvneho nexu (ontologickho): A a B s entity a B vnma A. Nastva teda medzi nimi nexus nazvime to A-B nexus ktor je kontituovan B-prehenziou entity A. Frza prehenzia entt voi sebe navzjom znamen, e A mus vnma B. Vznik vak otzka ontologickho statusu tohto nexu: je tento A-B nexus samotnou novou entitou? Jestvuj teda tri odlin entity, a to A, B a A-B nexus? Alebo A-B nexus predstavuje len modus vzjomnosti dvoch entt A a B? Aj z tohto dvodu vznikali rzne interpretcie Whiteheadovho nexu. Pre niektorch je kom k interpretcii tohto pojmu slovo set (sbor).269 Nexus nepredstavuje entity (v zmysle individuals), le sbory. Pojem vzanosti i sptosti (relatednes) odkazuje k relcii prehenzie. Nexus je sbor aktulnych entt, medzi ktormi nastva tto relcia prehenzie. Modus vzjomnosti aktulnych entt v nexe je relcia prehenzie. Naprklad A-B nexus: nech S je sbor, ktorho lenmi s A a B. Pretoe B vnma A, vyplva z toho, e sbor S je nexus. Nexus S nie je vak treou entitou popri A a B. Teda nexus S je len sborom. Whitehead pouva tento termn vemi zavdzajco. Poda niektorch autorov by bolo konformnejie pouva namiesto pojmu sbor pojem multiplicita. Nexus je multiplicitou aktulnych entt,270 ktor s medzi sebou spt prehenziami. V krtkosti povedan, nexus nepredstavuje (osobitn) entitu, ale skr multiplicitu. No v tomto bode treba spomen, e nexus nie je ani sbor ani multiplicita. Eliminativisti (postulujci nexus ako tretiu entitu) sa doaduj toho, aby aktulne entity boli v relcii prehenzie spt nexom. Ako vak chpa tto relciu? o je jej ontologickm statusom? Klasick pohad tvrdil, e vlastnosti a relcie s univerzliami. Relcia prehenzie by teda mohla by druhom abstraktnej entity, univerzlie. Whitehead vak preferuje pojem ven objekt271, priom prehenzie a subjektvne formy s partikulrne.272 Ako by po267

3. Whiteheadova teria poznania tom mohla by relcia univerzliou, ak prehenzie s partikulrne? Prehenzie s partikulrne, ako tvrd Whitehead, vzhadom na subjekt, pretoe ide o jeho subjektvnu formu, preto relcia me by univerzliou na spsob venho objektu, stle vak zostva, vzhadom na aktulne entity, partikulrna. Takto by sme mohli charakterizova jednu, teda synchronick strnku nexu. Domnievame sa, e pojem nexu percepcie mono vysvetli lepie, ak ho budeme vnma na pozad neustleho procesu pozorovanch skutonost, k omu Whitehead dospieva. V tomto zmysle (z asovho hadiska) je nexus postupnm sledom prehenzi pozorovanch skutonost, ie medzi jednotlivmi prehenziami i samotn prehenzie charakterizuj tzv. durcie, km klasick teria (fyziky i filozofie) tvrdila, e jedna skutonos le v jednej durcii.273 Durcia je priesenk univerza, je to beprostredne prtomn podmienka sveta v uritej epoche. Ak poda Whiteheada jestvuje aktualita z hadiska prezentujcej bezprostrednosti, chce tm poveda, e jestvuje ete sfra monch budcich vzahov a prehenzie v budcnosti. Prehenzia je vak z hadiska subjektvnej formy vdy prtomn. Preto je rozhodujca prre samotn aspekt fyziklneho dta. Kad durcia pozostva zo vzjomne prtomnch aktulnych entt.274 Podobne aj nexus zana jestvova prostrednctvom nslednosti fz. Kad z nich pozostva z aktualt tohto nexu. Zatia o durcia je priesenkom univerza,275 jednotliv fza nexu je priesenkom tohto nexu. Defincia tchto fz stavia na nasledujcej idei: Nexus je deliten durciami a kad z tchto rozdelen je fzou nexu. Kad durcia je maximlnym sborom vzjomne spoluprtomnch aktualt (vnmania).276 Takto kad fza nexu je maximlnym sborom vzjomne spoluprtomnch entt tohto nexu. Uveme prklad: Nech N je sbor nexov. A fza P v N je podsborom N, ktor spa dve nasledujce podmienky. Prv podmienka: Kad entita v P je spoluprtomn s inou entitou v P. Druh podmienka vytvra z P maximlny sbor spoluprtomnch entt v N. Jedna entita v N, ktor nie je v P, nevnma, ani nie je vnman inou entitou v P, je sama sasou P. Fzy nexu s fzami v jeho sbore nexov. Aby sme rozvinuli toto tvrdenie, nazvime aktulnu prehenziu alebo in spoluprtomn nexus v mode prezentujcej bezprostrednosti277 prtomnou
Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 125. Durciu definuje ako extenzvnos vo forme asovej extenzvnosti, ktor m priamu relevanciu vzhadom na aktulnu udalos. Porov. Process and Reality, s. 77. 274 K tomu pozri aj problm konkrescencie v alej kapitole. 275 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 125. 276 Porov. PANNENBERG, W.: Atom, Duration, Form : Difficulties with Process Philosophy. In: Process Studies, ro. 14, 1984, . 1, s. 21n; PANNENBERG, W.: Atom, Dauer, Gestalt : Schwierigkeiten mit der Prozessphilosophie. In: RAPP, F., WIEHL, R. (ed.): Whiteheads Metaphysik der Kreativitt. Freiburg; Mnchen : Karl Albert Verlag, 1986, s. 185195. 277 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 126.
273

Porov. LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics; LANGO, John W.: Whiteheads Category of Nexus of Actual Entities. In: Process Studies, ro. 29, 2000, . 1, s. 1642. 268 Pozri paralelu v WHITEHEAD, A. N.: Symbolizmus, jeho vznam a in, s. 45. 269 V tomto bode shlasme s interpretciou J. W. Langa v jeho tdii (LANGO, John W.: Whiteheads Category of Nexus of Actual Entities. In: Process Studies, ro. 29, 2000, . 1) a preberme jeho nzor. 270 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 30. 271 O vench objektoch budeme ete hovori v nasledujcej kapitole. 272 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 48.

72

73

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie fzou, z oho vyplva, e percepcia v mode prezentujcej bezprostrednosti objektivizuje entity v rmci jednej jedinej durcie, ie prtomnej durcie.278 Takto prtomn fza je priesenkom nexu s prtomnou durciou. Dsledkom toho je teda tvrdenie, e naa prehenzia je leniten na fzy aktulnosti, ktor ou postihujeme, priom medzi jednotlivmi aktulnymi prehenziami pretrvva nexus (prostrednctvom subjektvnej formy), a aj samotn poznvanie prebieha na spsob neustleho procesu zachycujceho zmeny aktulnych prehenzi prostrednctvom tchto nexov. Poda Whiteheada tak nie je mon nielen potvrdi objektivitu poznania (len z hadiska jeho plnosti, nie z hadiska objektvnych dt), ale ani stanovi jeho nemennos. Ak tvrd, e nexus vzahov poznvanch entt je principilny pri poznvan, nechce vbec relativizova objektvnu podstatu poznvanej entity, ale zdrazni jej zkladn povahu interferencie s prostredm. Tm vak vznik otzka poznvania neustle novch, pritom v kadom z danch percepci platnch nexov, ktor mu by tie v danom prpade podstatn, no nie je pritom mon (ak navye opomenieme nejasnos procesu symbolickej referencie) uri, ktor z danch nexov previ. Pre Whiteheada sa vak zd by dleitejie podrobn rozanalyzovanie tohto problmu (makroskopicky) ako konkrtne rozrieenie problmu menlivho a nestleho, aj ke v jeho termnoch objektvneho poznvania. 3.1.3.2. Imanencia a extenzvna sukcesvnos nexu Definciou nexu a zavedenm pojmu durcie sme sa dostali k problmu asopriestorovej extenzie prehenzie. Temporlna sksenos mus obsahova asov charakteristiku extenzie. Tto asov extenzia nepozostva z istch relci, vyaduje si (za obsah) temporlne skutonosti.Vo svojich neskorch dielach Whitehead definuje durciu ako kompletn sbor aktulnych udalost, kde s vetky leny navzjom so sebou sasn279. Whitehead v tejto vete chpe sbor ako nexus. Durcia je pritom momentom takpovediac priestorovho vzahu vyjadrenho prostrednctvom asovho seku, m sa zachytva priesench relnych relanch situci jednotlivch entt. Minimlne teda meme poveda, e Whitehead nepopiera svoje ran tvrdenie: Nijak as nejestvuje mimo priestoru a nijak priestor mimo asu, tm ani nijak priestor a as mimo prechodu (passage) udalost.280 Pokia teda ide o tieto temporlne entity v durcii, musia by bu sebaidentick, a tm trval (enduring), alebo s v pohybe
Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 321. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 491. 280 WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature, 142: There can be no time apart from space; and no space apart from time; and no space and no time apart from the passage of the events of nature.
278 279

3. Whiteheadova teria poznania (flux) i procese. Tok i dianie je zasa bu homognne, a tm vedie k nekonzistentnostiam, alebo je atomick (a usporiadan).281 Whitehead sm tvrd, e fyziklne objekty nie s serilovo zoraden.282 To znamen, e s zoraden neserilovo. o znamen rozdiel medzi serilovosou a neserilovosou? Entity spojen nexom s spt navzjom svojm vzjomm vnmanm, ak s obidve sasn, alebo s neserilov vtedy, ke sa vzjomne (prtomne) nevnmaj. Nexus je teda neserilovo zoraden, ak obsahuje minimlne dve entity, ktor s sasn. Fyziklne objekty s poda Whiteheada komunitami (societies) entt, ktor s neserilovo zoraden. Emblematickm pretrvvajcim (enduring) objektom je poda neho udsk myse.283 Z toho vyplva, e udsk myse je spoloenstvom serilovo zoradench entt, ktor obsahuj urujce vlastnosti.284 Problm nexu v oblasti temporality vytvra otzku identity toho-ktorho objektu v tomto asovom postupe. Ak napr. Whitehead tvrd, e pretrvvajcim objektom je myse, znamen to, e tm chce poveda, e samotn myse si ponechva napriek postupu asu vlastn identitu? V odpovedi na tto otzku nebol Whitehead jednoznan. Dalo by sa tandardne poveda, e identita pretrvva vaka asopriestorovej kontinuite. No takto odpove nesta, Whitehead bol v tejto pozcii multilaterlny, k omu sa ete vrtime. V krtkosti mono poveda, e nexus vytvrajci udsk myse me by asovo fragmentovan v durcii, lebo identita jeho charakteru me by prenan naprie skokom asu. Durcia zasahuje myse v rmci nexu, o vak neprotire a nepopiera kontinuitu mysle. Durcia nie je abstraktn rozptie asu ani momentlna prtomnos,285 ale je to nieo, o zostva samo sebou v rmci prechodu prirodzenosti286, limitovan jedine tm, e je simultnna287. Je to celok prirodzenosti simultnny s vnmajcou entitou.288 Nexus je jednotou (prehenzie) nie preto, e ho spja asopriestorov kontinuita, ale preto, e v om aktulne entity vnmaj seba navzjom. Na Whiteheadovom prklade si ukeme, e poda neho nijak durcia neru celkov proces udalost. Najprv vak musme definova, o znamen asovo fragmentovan nexus. Kad durcia je priesenkom univerza. Akceptujme, e A je sPorov. HAMMERSCHMIDT, W. William: The Problem of Time. In: Whitehead and the Idea of Process. Proceedings of the First International Whitehead-Symposium 1982, s. 155. 282 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 35. 283 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 109: ...there is also an enduring object formed by the inheritance from presiding occasion to presiding occasion. This endurance of the mind is only one more example of the general principle on which the body is constructed... 284 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 34. 285 Porov. WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature, s. 72. 286 WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature, s. 56: retains itself within the passage of nature... 287 WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature, s. 53. 288 Porov. ASHMORE, Jerome: Diverse Currents of Whiteheads View of Time. In: Process Studies, ro. 2, 1972, . 3, s. 194n.
281

74

75

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie asou sboru S aktulnych entt, ktor tvoria minulos durcie D len v prpade, ak kad entita v S je vnman niektorou entitou v D. A zo sboru T aktulnych entt je budcnosou durcie D len v prpade, e kad aktulna entita v T percepuje nejak in aktulnu entitu v D.289 Dsledkom toho me by as nexu minulosou durcie a as z neho me tvori budcnos tejto durcie. Z toho zrove vyplva, e nexus je temporlne kontinulny, ak jeho sbor nexov nie je temporlne preruen nejakou durciou. Mono teda poveda, e durcia temporlne fragmentujca i preruujca nexus je jednm asovm systmom290, ktor nevie vyjadri prechod udalost predstavujci kreatvny postup prirodzenosti. Takto jeden asov sek je toti len iastonm vrazom, na jeho plnos by bol potrebn nedefinovaten poet takchto asovch systmov.291 A tak zrove mono tento jeden asov systm chpa ako odlin od inch asovch systmov, ktor mu ma bezprostrdn svis s inmi nexami udalost. Durcia m preto u Whiteheada vyjadri extenzvnu charakteristiku relcie nexu k jej lenom zrove s ostatnmi nexami. Z tohto hadiska sa Whiteheadova pozcia nazva aj atomistick. Spoiatku vo svojich prvch spisoch neopisoval udalosti ako atomick. No neskr zaal tvrdi, e s kontituovan vzbami292 na spsob neuniformnch objektov, ktor si vyaduj extenzvne miesto na demontrovanie vlastnej prirodzenosti. Udalosami, na ktor had atomicky, a ich vnmanm v jednote celej situcie293, poiadavkou, aby tieto vzby mali definitvnu durciu uren definitvnym vznamom simultnnosti, o udva tieto vzby ako tak do uritho asopriestorovho systmu294, poadovanm sukcesie durci (respektve opakovanm vzieb v nasledujcich udalostiach) chpe Whitehead as ako atomick v epochlnom zmysle, hoci dodva, e vetko, o je asov (temporalized), je deliten295. Takto je otzka identity v temporlne delitenej existencii analogick delitenosti hmotnch telies na kvalitatvne vlastnosti; je ich spojenm; ich spojenie sa vak automaticky prezumuje. Temporlne durcie nexu spja poda Whiteheada jednota jednej jedinej udalostnosti, v prpade percepcie jednota jednho aktu vnmania, v ktorom je obsiahnut celok. Ak

3. Whiteheadova teria poznania sa vrtime sp k modu prezennej bezprostrednosti, je mon formlne stotoni aktulnos durcie ako priesenka percepnch nexov prve s aktulnosou prehenzie v mode bezprostrednosti a tieto percipovan extenzvne vzahy podporuj tvrdenia systematickej geometrie.296 Durcia m na rozdiel od prezennej bezprostrednosti charakter asovho priesenka subsumujceho charakter diania tej-ktorej percepcie v sbore nexov, km prezenn bezprostrednos odkrva len extenzvne vzahy aktulnych entt. Prvotn sksenos m teda povahu vektorovho pocitu, ponc pocitom, ktor je determinujci, a po pocit, ktor bude determinovan. Tento vektorov prenos prvotnch pocitov (...) je zaruen pulzom emci, ktor sa v koordinovanom rozdelen udalosti javia ako vlnov dky a vibrcie297. Tmito fyziklnymi prkladmi Whitehead dotvra obraz extenzvnej povahy nielen vetkej fyziklnej skutonosti, ale nevyhnutne aj percepcie, ktor nie je schopn v momente sksenosti odhliadnu od jej extenzvnosti, ale naopak, pozitvne uplatni. Ak by sme mali v krtkosti sumarizova Whiteheadove vemi obsan tvrdenia v oblasti durcie a nexov, ktor by si urite vyadovali osobitn rozpravu o jeho koncepcii asu, priestoru, geometrickch vzahoch a interpretcich Einsteinovch teri relativity,298 zostaneme pri irch obrysoch. Whitehead v oblasti nexu podrobne truktruje analzu udskho poznania, m sa valorizuje rozdiel medzi neserilnymi koncepciami percepcie, ktor postuluj existenciu predmetu prostej lokcie, a dvodmi, ktor vyplvaj z odlinosti naich bezprostrednch sksenost, hoci je ako zdvodniten, akm spsobom sa prejavuje vzba extenzvnych relci na povahe sksenosti. Whitehead tvrd, e udsk poznanie nie je partikulrne, vedomie ako s obubou tvrdieva nie je v om primrne, aj ke rozhoduje o tom, o niekedy vnmame, inokedy nie.299 Toto tvrdenie prve logicky vyplynie v nasledujcej asti, v ktorej sa budeme zaobera zujmom ako urujcou kategriou poznania proti pravde skutonosti.

Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 320. Takto Ashmore pomocou pojmu one time system vysvetuje durciu. Porov. ASHMORE, Jerome: Diverse Currents of Whiteheads View of Time. In: Process Studies, ro. 2, 1972, . 3, s. 195n. 291 Porov. WHITEHEAD, A. N.: An Enquiry Concerning the Principles of Natural Knowledge, s. 72: Our knowledge of nature is diversified into a complex of events. 292 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 174. 293 WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 183. 294 WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 182. 295 WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 102.
289 290

Porov. LLEWELLYN, R. Robert: Whitehead and Newton on Space and Time Structure. In: Process Studies, ro. 3, 1973, . 4, s. 240n. 297 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 163. 298 Porov. FALTER, M. Robert: Whiteheads Philosophy of Science. Chicago : University of Chicago Press, 1960. Kapitoly VIII, IX sa zaoberaj rozdielmi medzi Einsteinovou a Whiteheadovou vedeckou a matematickou formulciou problematiky. 299 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Matematika a dobro a jin eseje, s. 72: Lim sa od idealistov v tom, e oni povauj akkovek vonkaj vznam za charakteristick pre vedomie. Ja prisudzujem analogick vonkaj vznam kadmu faktoru skutonosti, naprklad zelenej farbe alebo stolike. Svzan s vznamom prrody skrze vedomie je trpnos vedomia zo strany prrody.
296

76

77

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie

3. Whiteheadova teria poznania head rozliuje medzi javom a skutonosou pracovne, pretoe otzka pravdy sa dotka javu, a nie skutonosti, kee o skutonosti sa ned pochybova.304 Na rozdiel od spomenutho tvrdenia o pravde, ktor by sa dala stotoni s Aristotelovou,305 Whitehead tvrd, e takto spojenie a slad nevyhnutne predpoklad v zujme svojej pravdivosti asov sptos. Samozrejme, vrok dnes veer pr jasne sved o uritom momentlnom tvrden, ktor evidentne z neho vyplva a ned sa aplikova v akomkovek ase. Whitehead nenara na tto skutonos. Poda neho maj vetky druhy tvrdenia (podobne ako percepcia) kauzlnu svislos s emotvnym podfarbenm (emotional lone), ktor sa pri zmyslovej percepcii nadobda. Kauzlny vzah medzi ctenm dieaa voi matke, ktor sa odra v priamej zvislosti od nlady matky, resp. vzah matky sa relne odra na sprvan a pociovan dieaa (aj v budcnosti), nemono nazva len animlnou percepciou, ale takisto pravdivostnm vzahom.306 V tomto zmysle skutonos patr svojimi charakteristikami skr minulosti, km jav sa vnma v prtomnosti, v celom svojom emotvno-sksenostnom dosahu. No Whitehead postuluje aj druh skutonos, a to e vzahy mentlnych plov nie s podriaden rovnakm (chronologickm) zkonom, ako je to v prpade fyziklnych plov,307 m znova pridva do svojej koncepcie ete viac otzok ako odpoved. Samozrejme, prve spomenut zkon plat, ale nevyhnutne znamen, e niektor (fyziklne) charakteristiky objektov, prevzat z fyziklnej prehenzie, mu, ale nemusia prostrednctvom sksenosti vstupova i nevstupova do naej pamti ako zkladn charakteristiky spomenutch objektov. Ak by sme to povedali konkrtnejie, meraten as fyziklnych objektov je prirodzene in ako existencilny as sksenosti. Neznamen to vak popretie vetkch doterajch sil o nartnutie kauzlneho psobenia medzi relnymi fyziklnymi vlastnosami a mentlnym modom ich spracovania? Whitehead si tto skutonos uvedomuje, preto tvrd, e najrelnejm pravdivostnm vzahom z tch, ktor sme analyzovali, je prve symbolick koncepcia pravdy. Jav v tomto zmysle pravdy nijako evidentne nevyplva ako dsledok skutonosti i naopak.308 Znamen to vak, poda toho, o sme prve
WHITEHEAD, A. N.: Dobrodrustv idej, s. 237: ...skutenost je prost tak, jak je, a je nesmysln se ptt, je-li pravdiv i nepravdiv. 305 Porov. ARISTOTELES: Metafyzika E IV, 1027b 2023. Prel. F. Joklk. Praha : esk akademie vd, 1927, s. 112. 306 WHITEHEAD, A. N.: Dobrodrustv idej, s. 242: Dt ct matinu srdenost jako nco danho a pociuje ji s pimenm citovm zabarvenm. Je to datum odvozen z minulosti, z bezprostedn minulosti. Projevuje se v ptomn oblasti zaplnn nexem udlost, kter tvo komplexn skutenost matiny existence (...) v tomto smyslu me mt (dt) k souasn, reln matce pravdiv vztah, v plnm smyslu pojmu pravda... 307 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 243. 308 WHITEHEAD, A. N.: Dobrodrustv idej, s. 244: Jevy nm ve sv vlastn pirozenosti v dnm ppad neobjasn skutenosti a skutenosti nm neobjasn jevy...
304

3.2. Hermeneutick dsledky Whiteheadovej koncepcie pravdy

Problematika percepcie a jej pomerne ak i nejasn analza ns privdza ku konkrtnym dsledkom Whiteheadovho tvrdenia o symbolickej referencii. Ak chpeme relevanciu oboch spomenutch modov percepcie, ktor sa zastuj pri konfigurcii subjektvneho modu, vznik otzka, akm spsobom sa do danej problematiky zapja problematiku nexu a durci do kontextu objektivizcie poznania. Druh otzka, ktor sa v tejto svislosti vynra, znie takto: Ak status pravdy v klasickej metafyzike predstavoval jednu z najzkladnejch opornch tz realistickho metafyzickho myslenia, ak postavenie m pravda v hierarchii Whiteheadovch percepnch modov, bliie truktrovanch v jeho neorealistickej oblasti metafyziky, a ak priestor sa zrove dva monosti omylu? 3.2.1. Problematika pravdy Pri problematike pravdy zohrva v meradle Whiteheada hlavn lohu predovetkm rozdiel medzi javom (appearance) a skutonosou (reality).300 Rozdielnos sa poda neho jav v momente uplatnenia zmyslovch dt v prehenzii, ke sa skonkrtuje abstraktn monos entity v jej relnej prehenzii (mentlny modus). Jav tak nadobda charakteristiku uritej subjektvnej konfigurcie, ktor napr. v prpade dvoch objektov njde charakteristiku jednho z nich, o je aplikovaten aj na druh objekt.301 Takto sa tto kvalita stva abstrahovanou vzhadom na tie dva objekty (opomnajc pritom ich odlinosti) a v prpade, e sa d aplikova na jeden aj druh, prevlda medzi nimi pravdivostn vzah (truth-relation).302 V tomto momente vznik otzka, i sa rozlenm na jav a skutonos Whitehead nedostva do radiklneho rozporu so svojm realistickm prstupom, ak si zaumienil. Jav toti signalizuje in kvalitu poznania skutonosti, ne ak je skutonos sama osebe. Takto nmietka by bola sasti oprvnen, sasti nie. Whiteheadov realizmus toti vyplva z prezumpcie relneho stavu skutonosti a jej vplyvu na nae poznanie. Forma poznania je diverzifikovan mnohmi faktormi sksenosti, ktor vplvaj na povahu nho poznvania, v dsledku oho me by aj najevidennejia pravdivos vemi myln,303 podobne ako spomenut pravdivostn vzah medzi dvoma objektmi nevystihne relnu pravdu vdy. Na druhej strane WhitePorov. NEVILLE, R.: A Thesis Concerning Truth. In: Process Studies, ro. 15, 1986, . 2, s. 127; WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 207. 301 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 237. 302 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 238. 303 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 238.
300

78

79

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie povedali, e to, o vstupuje do vedomia naej sksenosti, reguluj in vlastnosti kauzlneho spojenia? Whitehead tto nau domnienku potvrd postulciou prevahy zujmu nad samotnou pravdou (pozri alej). Symbolick vlastnos jazyka, obradov, gestikulcie je poda neho relnym dkazom tohto pravdivostnho vzahu. Jazyk nevyjadruje v pojmoch len striktn, stroh racionlne formulcie, na jeho pozad spoluinkuje nielen prmes emocionlneho nboja, ale aj nepravdiv predstavy, ako naprklad v prpade umenia, ktor navodzuje emcie, o by mal posluch (v prpade hudby) pociova, m dva nejasnmu pocitu zrejm predstavu. Toto zloit splynutie pravdivch vzahov a prmesy nepravdy ako tvrd vytvra nepriamu schopnos umenia vyjadri prostrednctvom interpretcie pravdu o povahe vec.309 Symbolick pravda skr poukazuje na prispsobenie poukazujceho a poukazovanho (javu a skutonosti), medzi ktormi neme nasta pln zhoda, ale len konformcia, kee niektor prvky skutonosti zostan potlaen, in naopak zdraznen. Porovnvanie takto disparitnch prvkov privdza k viemu obohateniu ako stroh koncepcia pravdy v zmysle zhody, tvrd Whitehead. Ak by sme sa teraz na tieto tvrdenia pozreli s odstupom, mohli by sme skontatova, e v tejto terii je mon formlna pravda, ktor by z hadiska skutonosti pravdou nebola. Posiluje to ete aj nasledujci vrok: Je to teda jav (...) vo vedom jasn a zreten, km skutonos s detailmi, ktor s vo vedom ako rozliten, sa nachdza ako nejasn v pozad. Do vedomej pozornosti vstupuje skr mnostvo predpokladov o skutonosti ne tuenie skutonosti samotnej...310 Takto sa vedomie stva poda Whiteheada znova len vsledkom spojenia skutonosti a domnienky o skutonosti. Nejasnos konfigurcie ako vsledku prehenzie a sasne nejasn vystupovanie kvalitatvnych strnok do oblasti vedomia predstavuj teda symbolick slad javu a skutonosti, ktorho prkladom je, ako sme u spomenuli, umeleck tvorba. Problmom vak zostva to, e pre relevanciu pravdy je z hadiska takejto terie podstatnej zujem. Whitehead to vysvetuje na prklade propozci. Propozcie s sce nevyhnutne bu pravdiv, alebo nepravdiv, pretoe predikt naznaen v pojmovom uchopen sa zhoduje s predstavou logickho subjektu, ale vo svojom primrnom vzname s propozcie cieavedom komponenty aktulnych entt. Preto je zaujmavos, odklon a novos (a zrove aj nepravdivos) tchto propozci rovnako dleit ako ich pravda v zmysle reprodukcie (i konformcie)311 sasnho sveta: No v relnom svete je dleitejie, e propozcia je zaujmav,
Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 244. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 263. 311 Porov. LACHMANN, R.: Ethik und Identitt : Der ethische Ansatz in der Prozessphilosophie A. N. Whiteheads und seine Bedeutung fr die gegenwrtige Ethik. Freiburg; Mnchen : Verlag Karl Albert, 1994, s. 90.
309 310

3. Whiteheadova teria poznania a nie to, e je pravdiv. Dleitos pravdy vak spova v tom, e zskava na zujme.312 Tto veta stoj v slade s tvrdenm v inom diele, kde hovor: To, e tvrdenie je zaujmav, je dleitejie ako to, e je pravdiv...313 3.2.2. Zujem verzus pravda Klasick, stredovek ponmanie krsy bolo vznan z mnohorakch hadsk klasifikcie pojmu krsy: napr. ako transcendentlie teda prearovanm formy na jednotlivch materilnych veciach314, svetelnej metafyziky ako slad, harmnia veci so sebou samou315, na spsob symbolizmu neviditench vec316. Whitehead by na prv pohad mohol shlasi s druhou spomnanou tzou, pretoe tvrd: Subjektvne formy tchto prehenzi s niekokokrt a navzjom popreplietan v kontrastoch, ktor vytvraj konfigurciu (...) dokonalos krsy sa (teda) definuje ako dokonalos harmnie...317 Aj inde chpe krsu ako vzjomn adaptciu niektorch faktorov v zakanej udalosti.318 Medzi tieto faktory v estetike a v terii umenia patria naprklad: pregnancia a redundancia, zhoda a nesladnos, jednoznanos i ambiguita. Avak hne alia defincia poopravuje tto domnienku: Krsa je vntorn usporiadanie rznych detailov sksenosti, aby dosiahli maximlnu innos...319 innos v tomto momente sa dotka rznych sast skutonosti, vzjomnch vzahov rznych sast javu. A tak nadobdame dojem, e podobne ako pravda, aj krsa sa dotka len povahy javu, a nie skutonosti. Urenie javu vak sprevdzaj niektor kontrastn podmienky, ktor naopak uruj potencialitu jej vnmania: rozrenie aktulnej sfry jestvujcich dt, ale zrove aj obmedzenie a zenie takejto sfry; abstrakcia konkrtnej plnosti vntornch
WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 259. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 239240. 314 ALBERT VEK: Super Dionysium de vinisi nominibus IV, 72, Opera omnia XXXVI/1, s. 182: Ratio pulchri in universali consistit in resplendantia formae super partes materiae proportionatas vel super diversas vires vel actiones... 315 GROSSATESTA, R.: De divinis nominibus. Ed. Pouillon, 1946, s. 320: Est autem pulchritudo concordia et convenientia sui ad se et omnium suarum partium singularium ad se ipsas et ad se invicem et ad totum harmonia, et ipsius totius ad omnes... 316 HUGO OD SV. VIKTORA: In hierarchiam coelestem expositio, PL 175, col. 978, 954: Omnia visibilia quaecumque nobis visibiliter erudiendo symbolice (...) sunt proposita (...) visibilis pulchritudo invisibilis pulchritudinis imago est... Porov. HUGO OD SV. VIKTORA: De tribus diebus, b. 814a. 317 WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 247. 318 WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 252: Beauty is the mutual adaptation of the several factors in an occasion of experience. Thus in its primary sense Beauty is a quality which finds its exemplification in actual occasions... Porov. WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 200; Process and Reality, s. 280; 319 WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 259.
312 313

80

81

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie aktivt a tvorba abstraktnch komponentov, ale naopak aj konkretizcia abstraktnch dt prostrednctvom ich zapojenia do konkrtnej innosti v procese tvorby; a napokon zjednoduenie komplexnch danost v rmci rznosti dt, ako aj vytvorenie vych komplexnch dt z relatvne elementrnych danost.320 Tieto rzne cesty ved raz jednm, inokedy opanm smerom (teda bu smerom k poriadku alebo chaosu v procese tvorby i interpretcie). Takto veobecn podmienky sa bliie pecifikuj podmienkami, no tie neuruj ten alebo onen vvin. S len kategorilnymi podmienkami konkretizcie tchto veobecnch podmienok prpadnch hodnotovch t (alebo t poriadku).321 Ak by sme tto komplexn Whiteheadovu teriu krsy chceli bliie skonkretizova, mohli by sme ju lepie opsa porovnanm s pojmom pravdy. Sm tvrd, e prnos pravdy pre podporu krsy je obrovsk. Ak sa pravda dotka sladu formy a javu z hadiska monch objektvnych prvkov, ktor vstpili do vedomia, krsa sa tie dotka toho, akm spsobom vstupuje relny nexus udalost do povahy subjektvnej formy. Ich vzjomn svis je zrove ich hranicou odlinosti. Naprklad umenie m za cie pravdu i krsu elne psobi a pravdivo vykresli.322 Krsa vak bytostne nesvis s pravdou. Jav je krsny, ke s kvalitatvne objekty, ktor ho vytvraj, prepleten v charakteristickch protikladoch. Teda krsa vychdza z nevyhnutnej kontrastnosti rznych percepci skutonosti ako javu, ktor naopak prispievaj k silnmu posilneniu celku (objektu). Tento celok tvor faktor vlastnej intenzity skutonosti, ktor sa odra v percepcii, a sila kontrastnch detailov vyplvajcich zo subjektvnej formy percepcie.323 K dokonalosti krsy tak poda Whiteheada patr potlaenie subjektvnych foriem, o znamen vylenie kadej kontrastnej strnky rznych pozitvnych prehenzi, medzi ktor patr naprklad aj estetick detrukcia vlastnos, ktorou sa obohacuje i reguluje estetick cit voi pociovaniu krsy, no eventulne mus by vylen z celku krsy, pretoe len mlokedy posli na sprvne formovanie estetickho citu. Navye, ak nastane
320

3. Whiteheadova teria poznania moment ustrnutia, ktor sa dostav v kadej sfre udskho konania, pomha pri novom zrode originality, tak prepotrebnej v kadej sfre udskej psobnosti, ktor brni tomu, aby vznikali povrchn diela324, a ktor pomha pri tom, aby sa objavovalo nieo nov, a nie opakovalo to star. Whitehead vak psobnosti krsy prisudzuje v vznam ako pojmovo irej pravde. Pravdivos nie je z hadiska vnmania tak vrazn ako napr. krsa (bez ktorej by sa stala banlnou). Krsa vstupuje do subjektvnej formy vaka intenzite prevalencie jednotlivch prvkov ako vlastnost objektu, km pravda, dalo by sa poveda, tieto charakteristiky nem. Nie je (bez krsy) ani dobr, ani zl (!) (porov. Adventures of Ideas, s. 261) a gnozeologicky je podriaden povahe pralivosti zmyslovch prvkov, teda tomu, o viac alebo menej vstpi do popredia vedomia. V porovnan s tradinmi, stredovekmi koncepciami krsy nem svoju relevanciu zmysel pre prrodn krsu, neponechva priestor inmu ako javovmu charakteru zmes farieb a ladnosti, a umenie nadobda v kantovskej tradcii charakter elovosti vzhadom na vnmajci subjekt: Umenie civilizcie vznik z radu zdrojov hmotnch i isto imaginatvnych. Avak vetko s to sublimcie a sublimcie sublimci prostej tby slobodne prei sugestvnos ivota...325 Presvedivos pravdy (rozmanitej v stupoch, modoch i relevantnosti) v porovnan s charakteristikou krsy sce nestrca na vhe, ale jej povaha je v truktre udskho ivota ako situovaten, maximlne ako sila istoty v oblasti subjektvnej formy prehenzie. 3.2.3. Procesulna hermeneutika vo Whiteheadovom podan Hermeneutika ako tudijn oblas sa zaober teriami interpretcie, procesom chpania a ich vznamom. Niekedy, ako v prpade trukturalizmu, rozvja nov metdy z osobitnej hermeneutickej perspektvy. No pravidlom v zsade je, e pri odlinch hermeneutickch perspektvach sa pouvaj in nstroje exegzy. Na rozdiel od trukturalizmu vak procesulna hermeneutika nerozvinula odlin procesulne exegetick nstroje. Hermeneutiku pritom odliuj kombincie, drazy a ciele, kvli ktorm sa pouvaj veobecne prstupn exegetick metdy a ktor ju ospravedluj z osobitnho hadiska. Vina sasnch hermeneutickch prstupov smeruje k redukcii i vyleniu interpretcie, hoci pouvaj trukturalistick alebo historickokritick metdy, i u sa zameriavaj na sociologick dta alebo idey, na vznam vntornho sveta textu, alebo na extern realitu, ktor text opisuje, na autorov mysel alebo na itateovu odozvu. Redukcia alebo vy324 325

Porov. WIEHL, Reiner: Prozesse und Kontraste : Ihre kategoriale Funktion in der philosophischen sthetik und Kunsthteorie auf der Grundlage der Whiteheadschen Metaphysik. In: HOLZ, H., GAZO-WOLF, E. (ed.): Whitehead und der Prozessbegriff, s. 333334. 321 Strune ich meme rozdeli na kategriu procesov (ktor zjednocuj) a kontrastov (ktor diverzifikuj). Obe tvoria jadro harmonizcie a alieho vvinu. Umeleck dielo preto nie je len monosou vo vzahu k celkom inej skutonosti, nielen skutonosou v protiklade s celkom inou skutonosou, ale takpovediac aj kontrastom skutonosti a monosti. Porov. SHERBURNE: D. W.: A Whiteheadian Aesthetic : Some Implications of Whiteheads Metaphysical Speculation. Yale : University Press, 19702, s. 98n. Sherburne prvom definuje umeleck dielo ako proposition. 322 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 261. 323 WHITEHEAD, A. N.: Dobrodrustv idej, s. 249: Medzi rznmi prehenzemi existuje jist rozdlen dky skutenosti, e kad st celkovho objektivn danho faktu vyaduje svoji konformn, kvalitativn reprodukci v subjektivn form...

Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 253254. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 265.

82

83

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie lenie interpretcie nastane vtedy, ke sa autorov mysel a itateova odozva nechpu ako akty poznania, ba ani ako akty samotnej fantzie. Na jednej strane je kad hermeneutika vlune praktick, aj ke procesulna hermeneutika zameriava svoju pozornos na metafyzick poiadavku biblickho textu vzhadom na Boiu realitu. No procesulna hermeneutika odmieta by vo svojej terii interpretcie, porozumenia a vznamu redukcionistick. M teda imanentn zujem o niektor i vetky zauvan metdy interpretcie. Metodologick imanentnos procesulnej hermeneutiky je uchrnen pred zameranosou na bytie ad hoc, pretoe sa zaklad na terii vnmania ako interpretcie. Procesulna hermeneutika rozvjala charakteristick teriu interpretcie, porozumenia a vznamu na zklade Whiteheadovej veobecnej terie percepcie najm na zklade jeho poznatkov o symbolickej referencii a propozcich. Prv z nich, a ou Whitehead vysvetuje kognitvny rozmer percepcie, kee postupuje od sksenosti k mysleniu a od myslenia k jazyku, umouje procesulnej hermeneutike, aby prispievala k diskusim na tmu ako komunikatvna teria, lingvistick analza a semiotika. Draz procesulnej hermeneutiky by v tomto prpade spoval na rei a porozumen a ich vzahu k poznaniu vonkajej reality, na ktor poukazuje. Bolo by teda sprvnejie, keby sme hovorili o texte ako o priamom opise nejakej udalosti alebo situcie (state of affairs), ak mme poui Kelseyho slov, ak mme na mysli skr symbolick referenciu pri Whiteheadovej terii percepcie ako zkladn charakteristiku, ne propozcie. No priamy opis je zavdzajca frza, ktor by procesulna hermeneutika odmietla. Proces symbolickej referencie toti stotouje vnemy pri sksenosti s vonkajou realitou, m je pevne zakorenen v objektvnom svete, dva teda priestor aj omylu. Sksenos, mylienka a jazyk maj vdy kognitvny rozmer, ktor je subjektom sdu o pravde i nepravde. Tento komplexn proces umouje omyl a nemono sa preto domnieva, e vedie ku priamemu opisu. Obe, aj symbolick referencia i propozin pocit maj receptvne, ale aj imaginatvne aspekty. Avak zatia o Whitehead zdrazuje prv z nich, teda kognitvny aspekt, ke uvauje o symbolickej referencii, m vyvracia Huma a Kanta, pri rozprvan o propozcich zdrazuje druh, teda kreatvny aspekt. Tento draz musel urobi preto, aby priznal zujem o logiku, ktor dominuje u vetkch preintelektualizovanch filozofov, kde estetick pvab je zatemnen sdom. Pri symbolickej referencii je zakalen modus percepcie (ie causal efficacy) kombinovan s jasnm modom percepcie (tzv. presentational immediacy), ktor produkuje zmysel vonkajieho sveta. Tento zmysel je aspo spoiatku nezaujat voi pravde alebo nepravde. No pozornos sa pri udalosti kladie na vonkaj svet prve v jeho minulostnosti i aktualite. Na druhej strane, pri propozinom pocite i prehenzii sce zotrvva tto poiaton 84

3. Whiteheadova teria poznania nezvislos od pravdy i nepravdy, ale tentoraz sa pozornos zameriava na budci alebo potencilny svet a zrove aj na minul i aktulny. Mnoinu entt vnmame ako kvalifikovan monosami, ktor sa mu odliova od tch, ktor ich zasa aktulne kvalifikuj. Takto uskutonenie znamen monos novosti. Transformcia spsobu, akm veci s, na lepie alebo horie, zvis od prijatia nvrhov toho, ako by veci mohli by. Takto nvrhy meme vnma ako hrozn i ndejn, zbavn alebo akopdne, atraktvne alebo odpudzujce. Tieto propozin pocity, ako tvrd Whitehead, vytvraj subjektvne formy; no tieto formy s len jednm aspektom propozinch pocitov. Vnem je komplexn proces interpretcie dt pochdzajcich z relneho sveta, tak ako aj interpretcie nvrhov o minulosti, aktulnom svete vhodnom pre svoje prpadn budce stavy. A medzi nvrhmi prijatmi v danom momente s tak, ktorch logick subjekty zahaj vnmajci subjekt. No toto nie s jedin nvrhy, ktor jestvuj. Niekto me naprklad vidie przdny pozemok a predstavi si, ako na om stoj dom; takto nvrh je zaodet do hodnotovho pocitu, no nie je to subjektvna forma. Ak aplikujeme Whiteheadovu teriu vnmania na literrnu interpretciu ako jednu oblas sksenosti i vnmania, samotn texty, i u biblick alebo in, s vnman ako nvrhy, teda ako ponuka tz v zmysle akchsi vbidiel pre pocity (Whiteheadovo lures for feelings). Tento pohad tvrd, e zhluk nvrhov v interpretcii zotrv a e obsahuje niektor z tch, ktor zanechal autor textu, ale aj to, e v nej zotrvvaj niektor nov nvrhy, ktor zanechal interpret poas tania textu. Tto skupina nvrhov, ktor zostvaj pri tvorbe textu a v jeho interpretcii, prenieva, s vak nevyhnutne odlin, napriek, i prve pre interpretovu snahu pri cvinom tan textu. Tto diferencia vznik pre rozlin perspektvy, diferencie, ktor siahaj za rozdiel medzi modernmi vedeckmi perspektvami a predvedeckmi, hoci ich obsahuj. Pretoe vec, samotn text, je zkladnm podkladom (dtom) pre interpreta v takom spsobe, akm nebol a ani nemohol by pre autora. To je jeden spsob, akm sa odliuj aktulne svety autora a itatea, je to indcia toho, ako vemi sa zmenili ich svety, a e dolo ku zmenm, ktor vytvraj nov nvrhy. alej, nijak text nevyerpva nikdy mylienku, ktor sa usiluje vyjadri. Nepresnos jazyka jeho neschopnos vyjadri presne urit sumr nvrhov a monos chyby pri symbolickej referencii ovplyvuje i autorov prejav a sasne aj interpretciu. Navye: vnmanie i sksenos obsahuje vo veobecnosti hodnotenie (feelings of valuation) a toto sa men z okamihu na okamih, od autora k interpretovi, od jednho interpreta ku druhmu. Janzenova znma frza by sa dala poui tak na autora, ako aj na interpreta: Zakusujeme viac, ako vieme, a vieme viac, ako si myslme, no myslme viac, ako sme schopn poveda, a jazyk tak zaostva za intuciou nadobudnutou v bezprostrednej sksenosti.

85

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie Procesulna hermeneutika neponka nejak objektivistick hermeneutiku, ktor by tvrdila, e text a interpretcia s pravdivm opisom reality. No neponka ani subjektivistick hermeneutiku, odmietajcu pozna nieo in ne vlastn svet interpreta. Objektvne dta a imagincia s sasami tak chpania autora, ako aj interpreta. Autorovo chpanie nie je o ni menej nvrhom (kreatvny aspekt) ne chpanie interpreta. No obaja, tak autor, ako aj interpret, akceptuj, e s to nvrhy objektvnej skutonosti (receptvny aspekt). as hermeneutickho problmu tvor otzka: o s nevyhnutnmi rozdielmi medzi autorovm a interpretovm nvrhom tej istej veci? Niektor hermeneutick perspektvy by vylili tieto rozdiely bu prispsobenm interpretovho nvrhu autorovmu (to je prve spsob dogmatickej ortodoxie), prpadne by prispsobili autorov nzor interpretovi (prpad modernej exegzy). In by zasa odmietli vekos odlinosti teda nie samotn odlinos tm, e by zaviedli rzne odlenia, napr. medzi historickmi akcidentmi a venou esenciou (Harnack) alebo medzi momentlnym svetonzorom, ktor je normatvny, a tm cudzm, minulm, ktor u pominul (napr. J. Weiss a Schweitzer), prpadne medzi tm, o text hovor, a tm, o znamen (niekdajie Bultmannovo lenenie, ktorm sa snail vyriei predol dve tvrdenia). Hermeneutiku po Bultmanovi meme vnma ako dos odlin prstup ku problmu odlinosti medzi chpanm autora a interpreta, ako prstup, v ktorom sa nikdy nekra po tej istej lnii. Teda text u nem deskriptvnu vlastnos nvrhu, ale kontruktvnu, a t poskytuje a utvra svet; k asti na om je itate pozvan samotnm textom, pri ktorom samotn svet itatea podstupuje zmenu (tak to tvrd napr. Gadamer, Funk, ale aj Ricoeur). Procesulna hermeneutika ovplyvnen Whiteheadovou teriou vnmania je sympatetick s Bultmannovou existencilnou interpretciou v novej hermeneutike a drazom na imaginciu. No na rozdiel od tchto hermeneutickch perspektv, procesulna hermeneutika neredukuje vznam textu na subjektvnu formu. Pri interpretcii itate podnik propozcie, ktorch logick subjekt obsahuje entity v itateovom (a autorovom) minulom svete; len takto sa stvaj sasou interpretovej subjektvnej formy, preto v interpretcii stle zostva ist prvok objektvnej referencie. Nejak propozcia, tvrdenie sa stva sasou subjektvnej formy vtedy, ke ju itate prijma ako podklad v rmci procesu sebautvrania, prisdiac jej pritom valuatvny pocit, o vak neznamen, e ide o prkaz, nutnos. Hoci pridanie uritho pocitu ku tvrdeniu v kontexte sebautvrania danej entity (textu) me naznaova, e logick sila tvrdenia m etick povahu, me naopak ahko nadobudn aj estetick povahu. No spojenie logick sila treba pouva vemi opatrne, skr mono takto reov spojenie prijma s podozrenm, prve pre Whiteheadovu averziu vzhadom na dominanciu logiky pri interpretcii nejakch tvrden (opak tvrd napr. Kelsey, ktor tento reov 86

3. Whiteheadova teria poznania zvrat pouva). No je to sprvna kategria v oblasti popozci Whiteheadovej terie vnmania? Ak no, nemala by sa aplikova na tvrdenia, ktor nemaj nijak silu, i u logick alebo akkovek in (emon), le na propozin pocity, pri ktorch sa propozcii dostva prostrednctvom vnmajceho subjektu urit sila ako tvrd Whitehead. No takto sila, ktor Whitehead nazva subjektvnou formou propozinho pocitu, sa men od jednej entity ku druhej (ergo pri kadom tan).326 Ani jeden jednotliv pojem, ako napr. prkaz, neopisuje silu, ak by tvrdenia mohli ma, a to ani na mikroskopickej rovine procesu zrastania (Whiteheadovo concrescence) pri procese utvrania, ani na makroskopickej rovni interpretcie (napr. biblickej). Procesulna hermeneutika, podobne ako Bultmannova327 i Gadamerova hermeneutika328, sa vzahuje na biblick texty, presnejie sa dotka ich funkcie v zmysle nvrhov, ako pochopi objektvnu realitu, tak dleit pre itateovu subjektvnu formu. Pravdu tchto textovch nvrhov nememe chpa ako automatick. No ani od hermeneutiky procesu nememe oakva, e je vo vhode alebo e poklad svoje nvrhy biblickho textu za pravdiv (aj ke niektor hermeneutick smery to tvrdia). Tak nieo je mon, len ak o texte diskutujeme;329 zujemuritho textovho nvrhu sa nevyerpva jeho pravdivosou i nepravdivosou. Urit veta me by zaujmav (dokonca aj v prpade, e je nepravdiv) prve vtedy, ak relevantnos jej komplexnch predikatvnych vzieb presahuje trivilnos u logickch subjektov (Whiteheadov nzov pre definitvny sumr aktulnych entt) na mieste (locus) tejto vety.330 Ako Whitehead poznamenva, pravda sa pripja k zujmu (Adventures of Ideas, s. 244). Ako prklad uveme opis Pavla v Skutkoch apotolov, kde ho Luk charakterizuje ako vernho zachovvatea Mojiovho zkona aj na ceste z Damasku do Rma, ke obrezal polopohana Timoteja (Sk 16,1-3) i zachovval nazirejsk obrady (Sk 21,17-26). Tieto texty navrhuj, o si itate m myslie o Pavlovi, presnejie o jeho schopnosti kresanskho hlsatea pohanom par excellence, a zrove prkladnho farizejskho ida. To, i takto autorov obraz Pavla je pravdiv, prekalo rieeniu; ale zujem o takto nvrh vbec neoaPorov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 227; WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 35: Every prehension consists of three factors: (a) the subject which is prehending, namely the actual entity in which that prehension is a concrete element; (b) the datum which is prehended; (c) the subjective form which is how that subject prehends that dtum. 327 Porov. BULTMANN, R.: Problem der Hermeneutik. In: Glauben und Verstehen ll, 1952, s. 211235. 328 Porov. GADAMER, H.-G.: Wahrheit und Methode : Wahrheit und Methode-Grundzge einer philosophischen Hermeneutik. Tbingen : JCB Mohr (Paul Siebeck), 1960, s. 163164. 329 To tie pripomna Gadamerovo tvrdenie, e text je iv len v rozhovore (Sprache im Gesprch), alebo Heideggerovo logos stle odkrva, o om je re. 330 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 186, 188.
326

87

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie kva rieenie. Rozmanie o kresanskch koreoch v judaizme je dleit nezvisle od toho, i je takto tvrdenie pravdiv. Pretoe autor navrhol Pavlov obraz (aj ke priamym opisom) a ten sli na to, aby spsobil uznanie autorovho presvedenia, e kontinuita medzi kresanstvom a izraelskm nboenstvom Knihy sa vzahuje na cirkevn identitu a cirkevn sebaformciu. Ak sa toto vyadovalo, i skr oakvalo, kontinuita by mala historicky dokza, e prve v ranom kresanstve tto kontinuita chbala, aspo vo forme opisu Pavla v Skutkoch apotolov. Takto nvrh by potom mohol zvi vplyv, ktor by dodal izraelskmu nboenstvu Knihy draz pri utvran budcich foriem kresanstva, a tak sa kontinuita medzi nimi vmi zdrazovala. i to bolo cieom autorovho obrazu o Pavlovi, je otzka histrie. No predmetom otzky je, i sa takto nvrh v ranom kresanstve ujal alebo neujal, predmetom je jeho pravdivos i nepravdivos, no nie n zujem o. Prirodzene, ak by to tak bolo, i u by bol alebo nebol spen ako nvrh, vzrstol by o zujem. A Whitehead pokrauje, sledujc svoj vemi znmy postoj ku vzahu medzi zujmom a pravdou nejakho tvrdenia: Konanie v zhode s citovou pralivosou tvrdenia je innejie, ak je tvrdenie pravdiv. Aj mimo konania m uvaovanie o pravde svoj vlastn vznam. Po vetkch tchto vkladoch a hodnoteniach vak zostva pravdou, e dleitos tvrdenia spova v jeho zaujmavosti.331 To, na o hadme z perspektvy procesulnej hermeneutiky, nie je ani tak pretrvvajcou identitou v histrii kresanstva od najranejch etp a po tie dnen.332 Tto kontinuita je vznan vberom a zdrazovanm uritch prvkov spolonej reality, naprklad Boej milosti, aj ke vdy v inej forme. Stretnutie s inou vziou reality, nboenskou i sekulrnou, a inmi korelatvnymi spsobmi udskej existencie, privdza pozornos na prvky veobecnej reality a ich zven innos v ivote nejakho loveka i v jeho myslen. V strunosti meme na zver poveda, e teologick vaha je kresansk v miere, e jej otvorenos voi inm perspektvam nezniuje vplyv centrlnych prvkov v prvotnch prejavoch vzie reality, s ktormi prichdzalo kresanstvo pri svojom zrode do styku. 3.2.4. Gadamerov pojem aplikcie a whiteheadovsk symbolick referencia Akm spsobom dospievame k chpaniu? To je hlavn problm, ktor rieil vo svojej hermeneutike Gadamer. V jeho hermeneutike sa zvyajne zdPorov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 240. Porov. COBB, J.: Process Theology : An Expository Introduction. Philadelphia : Westminster Press, 1976, s. 194.

3. Whiteheadova teria poznania razuj body ako dejiny psobenia (Wirkungsgeschichte), predsudon charakter poznania i prelnanie horizontov. Trochu mlo priestoru sa venuje Gadamerovmu strednmu problmu, ktorm je aplikcia. T sa, ako uvidme, prelna s Whiteheadovou procesulnou hermeneutikou. Skutonos, e text i autor diverguj, si konkrtnejie uvedomil a Schleiermacher. Pochopil, e pri tan textu sa dostvame sasne k jeho odcudzenmu obsahu i k omusi, o v ns vyvolva ist dvernos. To s zkladn strnky chpania, lebo len prostrednctvom odcudzenho textu mono dospie k jeho dvernmu poznaniu a porozumeniu, ktor postupne zskavame. Preto zastval nzor, e vetko nae chpanie prebieha v kruhu: mal na mysli variabiln vzah jednotlivho a celku, ktor spolupsobia pri procese porozumenia.333 Len v rmci celku mono porozumie konkrtnemu, cudziemu textu, ktor inverzne dosveduje svoju (spolu)patrinos k celku (Zugehrigkeit). Pouime ako prklad vubu starho jazyka. Ume sa, e musme kontruova vetu u predtm, ne sa sname porozumie jednotlivm astiam vety a ich vznamu. Udalos kontruovania je u sama pod vplyvom oakvania zmyslu vety, ktor pochdza zo svislosti toho, o bolo povedan predtm. Samozrejme, toto oakvanie mus by korigovan, ak si to text iada. To vak poda Gadamera znamen, e oakvanie zmyslu je pozmenen a e text sa uzatvra v inom zmysle, v jednote mylienky. Udalos chpania postupuje od ast k celku a od celku k astiam. Preto poda Gadamera lohou hermeneutickho silia mus by snaha o rozirovanie koncentrickch kruhov jednoty pochopenho zmyslu. Kruhov truktru v podobnom zmysle rozvjal aj Heidegger tvrdenm, e len prostrednctvom kruhu dospievame k porozumeniu a realizujeme nae porozumenie na zklade predpochopu. Tvrdil, e kruh nevedie ku zrueniu celku a jeho ast, ale k ich osvojeniu. Prostrednctvom kruhovho, i skr pirlovitho334 diania speje nae predporozumenie dialekticky ku tvorivmu a rozvjajcemu sa rozumeniu. Kruh preto nie je formlny, nie je vak ani subjektvny, ani objektvny.335 Nae porozumenie sa tmto kruhom v kadom svete chpania (Verstndniswelt) stva bohatm. Kruh pre svoju truktru nepredstavuje circulus vitiosus. Nememe teda hada spsob, ako sa dosta von z tohto kruhu, ani nm neme s o to, ako ho znies, ale o to, ako sprvne do

331 332

Porov. SCHLEIERMACHER, F. D. E.: Die kompendienartige Darstellung von 1819. [13] Nach den Handschriften neu herausgegeben und eingeleitet von H. Kimmerle. Heidelberg : Universittsverlag, 1974, s. 85. 334 Porov. CORETH: Die Grundfragen der Hermeneutik : Ein philosophischer Beitrag. Freiburg; Basel; Wien, 1969, s. 103. Coreth uprednostuje tento spresujci pojem. Takisto aj P. Lorenzen. 335 Porov. GADAMER, H.-G.: Wahrheit und Methode, s. 277.
333

88

89

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie vstpi.336 Tento kruh je poda Heideggera vrazom existencilnej pred-truktry samho tu-bytia.337 Heidegger sm posunul aj tzu interpretcie na rovinu sebaporozumenia subjektu. Tento koncept pochdzal pvodne od Fichteho, ktor ako nasledovnk Kanta sa usiloval o jeho racionlnu a autentick interpretciu. Poda Fichteho me subjekt v radiklnom nasledovan vvinu Kantovch mylienok dospie ku pravmu sebaporozumeniu, a to len tak, ak vetko, o m uplatni vo svojom myslen, zska a odvod spontnnosou sebavedomia. Heidegger kriticky analyzoval tento pojem interpretcie, od ktorej sa odvjal aj pojem vedy, a dal mu plne nov zklad. Sebaporozumenie nememe chpa ako pln sebapresvetlenie. Sebaporozumenie je dynamick (auf einem Wege) a naplni tto dynamiku nie je mon, pretoe u tubytie je zahalen a zakryt s aj jeho motivcie. Gadamer rozri tento Heideggerov pojem interpretcie. Kee plat Heideggerova konenos udskho bytia a poznania, obsah sksenosti interpretcie nadobda in charakter oproti novovekmu konceptu sebaporozumenia. Kad interpretcia je pokusom, prijatenm a plodnm, ale vbec nie definitvnym338. Nijak text nie je plne pochopiten, kad interpretcia je teda nepln. Heideggerov kruh, ktorm dospievame k rozumeniu, poda Gadamera ukrva v sebe zvdavok dokonalosti (Vorgriff der Vollkommenheit), ktor predpokladme u pred kadm tanm a ku ktormu sa dialektickou snahou dostvame. Pravda primrne znamen porozumie si vo veci a a potom odli nzor toho druhho. Pri porozumen vyviera na povrch predporozumenie, ktor pri tomto dian s vecou uruje jednotu zmyslu. Kruh vytvra klasick medzipostavenie hermeneutiky.339 Vieme, e jeho prednos spova v zachovan neustlej koexistencie poznvajceho a poznanho, interpreta a objektu poznania. Kruh vak nielen stanovuje svis pre porozumenie jednotlivosti a celku, ale aj odlinos dejn, v ktorch sa nachdza autor a dielo. Medzi nimi nevznik teda potencilna identita (Schleiermacher), identita s myslom autora, ale jasn diferencia, pretoe interpreta a text oddeuje asov odstup. Zmysel textu i akhokovek diela toti nezvis od okazionality,
HEIDEGGER, M.: Byt a as [Sein und Zeit]. Praha : Oikoymenh, 1996, b. 153, s. 181: Tento kruh nesm bt sniovn na bludn (...) Chov v sob toti pozitivn monost najpvodnjho poznn, je je ovem pravm zpsobem uchopeno jen tehdy, pokud vklad pochopil, co je jeho prvnm a jedinm kolem: nenechat si pedestrat ped-se-vzet, ped-vdn a ped-pojet (...) nbr zajistit si vedeck tma vypracovanm tohoto ped. 337 Porov. HEIDEGGER, M.: Sein und Zeit, s. 153 (es. prekl. b. 153, s. 181). 338 GADAMER, H.-G.: Hermeneutik als praktische Philosophie. In: Vernunft im Zeitalter der Wissenschaft. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 19913, s. 100. 339 Prv nznaky hermeneutickho kruhu siahaj ku sv. Augustnovi, ktor ich rozpracoval v diele De doctrina christiana (v 2. a 3. knihe), urenom proti donatistovi Tychoniovi (Liber regularum).
336

3. Whiteheadova teria poznania ktor vytvra autor a publikum. Zmysel je spoluurovan dejinnm hadiskom interpreta, pravdou jeho bytia predsudonosou a tradciou, ktor aplikuje na vec ako tak. Zmysel preto nie len sem-tam, ale vdy mus presahova, prekraova autorovo chpanie. o tento asov odstup konkrtne znamen? asov odstup Gadamer, na rozdiel od Schleiermachera, neinterpretuje negatvne. as nielene nemono preklen a nie je len priepasou340 medzi dvoma stranami, ale tvor zklad diania z pohadu sasnosti, umouje kontinuitu minulosti a prtomnosti. asov odstup (Zeitabstand) medzi autorom a interpretom, ktor sprevdza a vytvra cudzos predsudonej truktry a kontituuje ich tradcia, neumouje len odumretie vlastnho vznamu na veci, vlastnej pravdy, ktor sami do zmyslu textu vkladme, ale svojm priebehom vytvra neustly, nekonen proces rozumenia smerom k veci samej. asov odstup m zmysel aj v benej situcii da, napr. pri listovej komunikcii. Od odoslania listu a prijatia odpovede ubehne ist as, ktor vytvra komunikan formu ako osobitn formu psomnho prejavu. Preto je dleit, e skrtenie tohto asu neprinesie zintenzvnenie komunikcie, ale naopak prina padok umeleckho psania.341 Tmto asovm odstupom sa poda Gadamera filtruje a dozrieva vetko porozumenie a bezprostredne v om sa uku tie predsudky, ktor ns privdzaj k pravdivmu rozumeniu. A prve asov odstup, ako przvukuje Gadamer, me rozriei otzku, ktor predsudky s tie, ktor ns ved k rozumeniu (teda prav), a ktor s tie, ktor nm rozumenie neumouj (neprav). Posudok sasnho umenia je prve preto, e nepodstpil vplyv asu, pln neistoty a nepravdy. Dialektickm postupom otzky dotkajcej sa diela sa vynraj asom nielen interpretove predsudky, ale aj predsudky diela. Predsudok sa tmto poznvanm neodstrni, ale naopak, uplatn, zska svoju valenciu. Porozumenie preto nie je vbec metodick problm, ale treba sa ovea skr usilova o vkroenie do tradcie.342 Hermeneutick kruh nadobda teda u Gadamera dejinn charakter asovosti. Dejinn jednak preto, lebo sa odohrva v dejinch, a preto, e ide o proces porozumenia dejinm, ale hlavne preto, e dejinnm je samotn interpret i dielo. Ani jedno porozumenie nie je preto definitvne a pln. Zzemie druhej strany, ktor sprevdzaj in predsudky a predchdza in tradcia, je
Porov. GADAMER, H.-G.: Wahrheit und Methode, s. 281: as u nie je pvodne priepasou, ktor mus by preklenut, pretoe oddeuje a vzauje, ale je ozajstnm nosnm zkladom diania, v ktorom nachdza svoje korene sasnos. asov odstup nie je teda niem, o mus by prekonan. 341 Porov. GADAMER, H.-G.: Wahrheit und Methode, s. 351. Odstup pri vklade tvor trhlinu vkladu, ktor zrove otvra pole vkladu. Porov. FIGAL, G.: Co znamen ve filosofii rozumt : K pojet hermeneutiky u Heideggera. In: Reflexe, 2000, . 21, s. 40. 342 Porov. GADAMER, H.-G.: Wahrheit und Methode, s. 293, 275: Einrcken in ein berlieferungsgeschehen. Gadamer pouva expresvnejie slovo (Einrcken).
340

90

91

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie tak komplikovan a komplexn, e ho nemono pozna razom. Text a dielo nie s nikdy plne porozumen, aj ke im, zd sa, rozumieme. Je to zmysel, ktor ete len musme odkry a interpretova.343 Interpret nie je toton s adrestom, ktormu bol text uren. Interpretcia je preto poda Gadamera sasou kadej snahy o porozumenie. o znamen toto porozumenie a interpretcia? Ide o dve odlin skutonosti alebo dve strany jednej mince, odlin vaka jednotlivosti predsudkov kadho zastnenho? Postromantizmus, ako hovor Gadamer, rozlioval medzi subtilitas intelligendi a subtilitas explicandi pri analze chpania. K tmto dvom technikm pridal pietizmus ete tretiu zloku, nevyhnutn na porozumenie, subtilitas applicandi t neskr odsunul romantizmus do zadia. Gadamer kontituuje zkladn proces porozumenia prve v svislosti s touto aplikciou. Nielene porozumenie dielu, textu je nedefinitvne, pohybuje sa v ustavinom kruhu otzky a odpovede interpreta, ale jeho postupn odkrvanie zmyslu obohacuje aj jeho samho. Interpret vak neostva len pri obohaten, je zasiahnut (Rilke) a nevyhnutne sa usiluje o aplikciu toho, o vyrozumel. Aplikcia je nevyhnutnou sasou kadho procesu interpretcie a chpania. 3.2.4.1. Praktick verzus teoretick poznanie Gadamer aplikciou posva cel hermeneutick silie na rovinu praxe. Nejde teda o logick skok od teoreticky poznanho a porozumenho k praxi. Praktick filozofia nie je aplikciou terie na prax, ako je to ben v oblasti nho praktickho konania.344 Pochdza zo samotnej sksenosti praxe, a to vaka rozumu a rozumnosti, ktor k nej patria. Prax toti neznamen konanie poda pravidiel a aplikciu nejakho poznania, ale t plne pvodn situovanos loveka v jeho prirodzenom prostred. Gadamer teda tvrd, e akkovek porozumenie v hermeneutike, i u v hermeneutike prvneho, teologickho alebo filozofickho textu, m nevyhnutne charakter aplikcie. Poda neho je zrejm, e bse ani teologick rozpravu nemono interpretova jurisdikno-normatvnym postupom. Nachdza sa toti na rozhran kognitvnosti a jej normativity. Jurisdikn i teologick hermeneutika s zvl prkladn nevytvraj modus ovldania a nadvldy nad textom, ale dvaj sa mu v praxi do sluby. Poznanie a konanie v tchto vedch je poda Gadamera tm, o Grci nazvaj techn umenie,345 rozGADAMER, H.-G.: Wahrheit und Methode, s. 319: Interpretation meint hier also nicht den gemeinten, sondern den verborgenen und zu enthllenden Sinn. In diesem Sinne ist ein jeder Text nicht nur ein verstndlicher Sinn, sondern ein mehrfacher Hinsicht deutungsbedrftig... 344 Porov. GADAMER, H.-G.: Was ist Praxis? Die Bedingungen gesellschaftlicher Vernunft. In: Vernunft im Zeitalter der Wissenschaft. Frankfurt am Main, 1991, s. 70. 345 Porov. GADAMER, H.-G.: Wahrheit und Methode, s. 298n.
343

3. Whiteheadova teria poznania vjan etickm poznanm phronesis, ako to chpal Aristoteles. Akm spsobom vak me by naprklad jurisdikcia alebo teolgia takouto techn? Gadamer zastva nzor, e ani etick poznanie (fronesis), ani techn nevytvraj nejak abstraktnos v protiklade k epistm, ale prve preto, e uruj a ved poznanie, zahaj urit praktick poznanie, primeran lohe. Otzku: Me by prvnik rovnakm umelcom ako remeselnk? by teda zodpovedal kladne. Aristoteles toti tvrd, e zkon je nedostaton a vyaduje si epikeia, teda aplikovanie normy na vlastn situciu.346 Mravn i prirodzen normy (prvo) s zaloen na udskej prirodzenosti, vychdzaj z orexis (udskej tby). Dvny koncept poznania teda svis s prechodom ku praxis: poznanie (Wissenschaft, theora) nie je shrnom anonymnch prvd, ale dotka sa udskho sprvania. Teria sa stala v dsledku novovekho skmania pravdy zavdzania novch poznatkov intrumentalizovanm pojmom. Zskanm novovekej vedy sa nadobudol principilne nov postoj, ktor u nemal za cie pvodn zakan a dverne znmy celok sveta, ale vznikol postoj poznvania izolovanm skmanm svislost. Gadamer proti novoveku tvrd, e antick teria nestoj v absoltnej opozcii voi praxi, ale naopak, je najvyou formou praxe (v Aristotelovej Politike 1325b theora svis priamo s praxou).347 Teriu a prax spja v pojme aplikcia. Poda Gadamera ani prvna hermeneutika netvorila pvodne sas duchovnch vied, pretoe dajne nepotrebovala chpa texty a vnma ich tradciu. No aj tento odbor je poda neho zko spt s aplikciou. Historik prva neskma len dejiny a vvoj prvnej normy, skma rozdiel medzi starm a novm prvom, zdanlivo had pvodn zmysel zkona, no kon to ist o sudca aplikuje normu.348 Prvnik zasa, na rozdiel od historika prva, pri jej aplikcii na ivot mus pozna aj dejiny, vvoj tejto normy, pretoe t sa neustle vyvja a premiea, mus spja veobecnos zkona s konkrtnou matriou kauzy, ktor sa rozober pred sdom349. Rovnak aplikciu mus napa zrove aj sudca, pretoe i jemu mus s o uskutonenie postupnosti prva (minulosti a sasnosti) ako kontinuity a o zachovanie tradcie prvnej mylienky.
GADAMER, H.-G.: Problm djinnho vdom. Praha : Filosofia, 1994, s. 36: Aristoteles mluv velice zeteln o epeikeia jako o napraven i napmen zkona (...) svt jako pole naeho jednn je vdycky nedokonal v pomru k idelnmu du, k nmu zkony m. 347 Teriu definuje ako otvorenos nieomu, o sa svojou uchvacujcou prtomnosou dva vetkm (...) o je charakteristick tm, e na rozdiel od vetkch ostatnch vec z nej delenm neubda, ale nopak, asou sama zskava (GADAMER, H.-G.: Was ist die Praxis? s. 64). 348 Porov. GADAMER, H.-G.: Wahrheit und Methode, s. 308: Der Sinn des Gesetzes wird ja in all diesen Anwendungen erst konkret (...) (Rechtshistoriker) wird die ursprngliche Anwendung mit der gegenwrtigen Anwendung des Gesetzes verstehend vermitteln mssen... 349 GADAMER, H.-G., Hermeneutik als praktische Philosophie, s. 87.
346

92

93

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie V teolgii nastva takto konkretizcia v kzni. Kazate pritom nie je, v porovnan so sudcom, dogmatickou autoritou vkladu. Predklad len interpretciu, v ktorej sce tie ide o hadanie pravdy, ale jedin pravda kzne spova v jej ohlasovan. i sa toto ohlasovanie vydar, alebo nie, to nezvis od kazatea, ani od kzne. Aj zl kze me spsobi obrtenie.350 Ani prvnik ani teolg nestotouj svoju lohu aplikcie so slobodou. Text si vdy vyaduje neslobodu a nie je mon historick odstup od tohto textu, pretoe chce sm kona a pri kadom jeho porozumen si iada aplikciu. Moderna, poda Gadamerovho nzoru, by proti tejto veobecnosti aplikcie argumentovala prpadmi, ktor nemaj charakter porozumenia, uvdza napr. fenomn prkazu. Je aj prkaz aplikciou poznania na konanie, ke si sami nevolme prostriedky konania, ale musme sledova prkaz, ktormu mono ani nerozumieme? Poslunos prkazu si poda neho naopak vyaduje porozumenie prkazu, ve ani ten najdslednej prkaz nepredpoklad neporozumenie. Ten, kto kon, me toti vyplnenie rozkazu odmietnu, pretoe sa mu obsah prkazu a jeho mon aplikcia nezdaj sprvne. No ak sa rozhodne kona, rozhodne sa tmto spsobom pre nasledovanie prkazu. Oba prpady, konanie i odmietnutie kona v zsade protikladn, vak formlne zjednocuje aplikcia porozumenia.351 Meme poveda, e konanie na zklade tohto prkazu m vdy nov povahu, vdy sa meme sprva inak, kee text predstavuje vdy aj slobodu a monos kona inak.352 Pri kadom texte, tan, vnman akhokovek umeleckho diela sa pokame o jeho interpretciu, hoci o tom nevieme. Aplikcia nie je dotvranm a vytvranm ohosi novho na veci, ale vdy toho, o je jej sasou. Dielo je vlastne do istej miery uzavret, ml. Toto mlanie diela, o ktorom hovor Platn vo Faidrovi353, vak neodporuje monosti interpretcie. Interpretcia diela je mon prve pre fakt, e texty mlia, m dvaj slobodu naej interpretcii. Zrove plat, e mla me len nieo, o je urit, resp. uritej artikulcie schopn354. Sloboda interpretcie diela teda neznamen neuritos. Otvra sa nmu horizontu porozumenia prostrednctvom naej vlastnej interpretcie. Dielo je iv vlastne vdy v nejakej forme interpretcie, v ktorej ho nanovo vnmame. G. Figal porovnva tto skutonos s partitrou. Partitra je fixovan as jej predstavenia, je nemennm textom, ktor vak garantuje zklad reverznej a neustle novej interpretcie. Tto materialita diela
Porov. GADAMER, H.-G.: Wahrheit und Methode, s. 313. Svt psmo je Boie slovo, a to znamen, e si zachovva pred vkladom pln prioritu. 351 Porov. GADAMER, H.-G.: Wahrheit und Methode, s. 323. 352 Porov. FIGAL, Gnther: Esej o svobod : Ontologick vahy s praktickm zamenm. In: Hermeneutick svoboda. Praha : AV R, 1994, s. 21. 353 Porov. PLATN: Faidros 274e. 354 FIGAL, Gnther: Hermeneutick svoboda, s. 9.
350

3. Whiteheadova teria poznania v psomnej forme je jeho prostm trvanm, je teda prinajmenom kritriom vlastnej identity diela v interpretcii, je tvorivou podmienkou alieho slobodnho priestoru pre predvedenie diela.355 Gadamer u pri analze estetickho vnmania v prvej asti knihy postuluje tzu o tzv. bytostnej valencii umeleckho diela (Seinsvalenz), ktor nm pome objasni aj pojem aplikcie. Tto valenciu tvor svzanos predobrazu, obrazu a odrazu (kpie), ktor svojou podstatou nevytvraj odlin diela, ale s sasou jednho identickho a pravdivho znzornenia.356 Ako sa m obraz k predobrazu, tak sa m odraz ku svojmu obrazu i predobrazu. Podstatou odrazu je to, e nem in lohu, ne aby sa rovnal svojmu vzoru (Urbild). Mierou jeho primeranosti je to, e v om mono vzor rozpozna. To znamen, e urenm kpie vzoru je loha, aby poprel svoje vlastn bytie pre seba a celkom slil sprostredkovaniu koprovanho (odrazu). Ako teda odraz ustupuje svojmu pravzoru do zadia, tak poda Gadamera umelec ustupuje svojej monosti prispie k psobnosti diela, otvra mu svoje vlastn monosti. Gadamer prenesie tto tzu na gnozeologick rove. Porozumenie nie je lenen na predsudky, tradciu a interpretciu i aplikciu, ktor s vzjomne oddelen. Interpretcia a aplikcia s jednm konom rozumenia, ktorm interpret vstupuje do diania veci. S jednotnm prichdzanm k porozumeniu v ich odlinom funknom pouit, ktor sme si u spomenuli. Historick text sa stret s vlastnm dejinnm horizontom interpreta, ktor pristupuje k minulosti, a zskava nov podobu, stva sa ivm a vrenm ale len pod podmienkou, e interpret je otvoren.357 Len takto je schopn njs poznaten pravdu a t patr nerozlunm spsobom k pvodnmu odkazu diela.358 3.2.4.2. Whiteheadova hermeneutika symbolickej referencie Whiteheadova analza poznvania skutonosti vedie k odmietnutiu substannej doktrny, typickmu pre kartezinsku koncepciu sebaustanovujcej subjektivity. Whitehead na jednej strane potvrdzuje subjektivistick princp v zmysle lohy subjektu, uskutouje vak jeho radiklnu revziu i reformu tm, e odmieta obmedzi sksenos subjektivity na mysliaci subjekt.359
Porov. FIGAL, Gnther: Hermeneutick svoboda, s. 9. Porov. GADAMER, H.-G.: Wahrheit und Methode, s. 131. Podstata obrazu je toti v jeho znzornen a znzornenie si vyaduje predobraz. Svzanos predobrazu, obrazu a odrazu zastvali, ako to tvrd Gadamer, u cirkevn otcovia. Porov. ADAMCOV, Magdalena: Umn a nboenstv : Pohled H.-G. Gadamera. In: Teologick sbornk, ro. 4. 1998, . 2, Brno, CDK, s. 4452. 357 Porov. GADAMER, H.-G.: Wahrheit und Methode, s. 288. 358 Porov. GADAMER, H.-G.: Wahrheit und Methode, s. 287. 359 Porov. MACEK, P.: Whiteheadova symbolick reference v procesuln hermeneutice. In: HOBLK (ed.): Poutj svj chlb po vod. Brno : CDK, 1999, s. 5466.
355 356

94

95

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie Pociovanie (feeling) je poda neho zkladn model kadej aktulnej udalosti (actual occasion), fundamentlnej asovej a vzahovej jednoty celej skutonosti. Descartes rozlioval pri analze sksenosti medzi hmotou a mysou v tom zmysle, e zo sksenosti urobil isto mylienkov zleitos. Dtom pre sksenos boli substancie subjektvnej povahy, kvalitatvne nemenn univerzlie, prichdzajce v nhodnch partikulrnych variantoch a nepodieajce sa na procese poznania; vysvetovanm konkrtneho metafyzickho zjednotenia tchto subjektvnych substanci bol Boh, jedin skutone objektvna realita. Aj Hume zostal vo svojej analze subjektvneho zitku pri substancilnych kategrich a jeho senzualistick doktrna bola dovenm empirickej redukcie sksenosti. Samotnm dtom pre sksenos sa pre Huma stal zmyslov vnem, chbal mu vak poda Whiteheada zklad pre pochopenie vzahov medzi jednotlivmi vnemami. Kontatoval ich sukcesiu, ale nevedel osvetli ich zvislos. Kauzalitu popieral teriou prostej lokcie neschopnej vysvetli kontinuitu sksenosti. Na Humov senzualizmus nadviazal aj Kant. Poda neho je poriadok, ktorm sa vyznauje svet naej sksenosti, len zdanm i kontrukciou zvislou od spsobu vnmania. Preto sa mu svet vynra zo subjektu. udsk subjekt je tak zodpovedn za vetky reflektovan vzahy a truktry. Tu vak kon akkovek kognitvny vzah k realite. Whitehead odhauje predovetkm analytick nedslednosti tchto klasickch epistemolgi.360 U to, oho sme si vedom svojm cogito, nie je ist myslenie alebo existencia. Poznanie znamen pociovanie zakanie, ktor nememe zi na vedom sfru. Obe sa podieaj na dte kadho mjho ja, pretoe tvoria jeho fyzick a mentlny pl. Tm sa prekonva diskontinuita jednotlivch intanci vnmania. Vetko je vo vzjomnej imanencii a transcendencii, vetko je zrove subjektom i objektom. Zkladom sksenosti nie je teda len mentalita, ale subjektvne pociovanie objektvnych dt, ktor s k dispozcii vo svojich internch vzahoch a truktre. Svet sa nevynra zo subjektu, naopak, fixovan forma intucie je sama zdrojom subjektu. Nae konceptulne truktry a kategrie s iastonm privlastnenm poriadku, ktor sa nachdza za nimi. Ten, kto vnma, sa na procese poznania sm aktvne zastuje, ale jeho poznanie preto nie je iba subjektvne. Poriadok nie je v om, ale mimo neho a on do neho len prispieva jednak svojou senzibilitou, jednak elovosou a perspektivitou svojho vnmania. Ak je nae poznanie obmedzen, potom nie naimi kategriami, ale na zklade dt naej sksenosti a tm, e nemme vyerpvajci prstup do vetkch centier tohto poznania. Mme len tak poznanie, ako ho zskavame vo svete, kde je vetko v dynamickom prechode.

3. Whiteheadova teria poznania Ako vlastne vyzer Whiteheadova analza poznania? Je to dialektick spojenie toho, o filozofia zvyajne chpe pod pojmom vnmania (perception), s tm, o opomenula tradcia empiristov. Ide teda o dva prvky. Ten prv nazva Whitehead prtomnostnou bezprostrednosou (presentional immediacy), ten druh kauzlnou psobnosou (causal efficacy).361 Prtomnou (prezennou) bezprostrednosou je zmyslov vnmanie. Umouje rozli a usporiada vnem tm, e ho oddeujem od koreov a drm v jasnej a zretenej diskontinuite od vetkho ostatnho, o vstupuje do sksenosti. To, o je takto vnman, je k dispozcii pre konceptulnu kombinciu (i u priestorov vzahy alebo kvalitatvne rozdiely vnemov), ale samo osebe vedie k iluzrnemu zveru, e skutonos je ontologicky pluralitn.362 Tak vak dochdza k tomu modelovmu mysleniu, ktor Whitehead nazva omylom nesprvne umiestnenej konkrtnosti (fallacy of misplaced concreteness). Hume a ostatn poda neho analyzovali len tieto znmky, hoci sami tuili, e skutonos v sebe ukrva ovea viac. Poda Whiteheada je v skutonosti podstatn druh fza vnmania, ktor nadvzuje na t predchdzajcu, zkladn na kauzlnu psobnos i innos, v ktorej ide o primrne zaregistrovanie kauzlneho nexu, v ktorom sa nachdzame. Toto nie-zmyslov, telesn vnmanie ns dr v asopriestorovej kontinuite a rozhoduje o charaktere nho poznania. Je svojou podstatou nejasn, bez ostrho rozliovania, a dotka sa sna i pamti, ie psobnosti toho, o sme zaili u dvno. Prostrednctvom tohto nie-zmyslovho vnmania sa na naej sksenosti podieaj aj hodnoty. Bez kauzlnej psobnosti by naa sksenos nemala nijak charakter a nijak relevanciu. Oba spsoby vnmania existuj ako celok, ktormu Whitehead pripisuje nzov symbolick referencia. V symbolickej referencii dochdza ku korelcii medzi vnmajcim (tak sa realizujcim) subjektom a realitou, vnmanou v oboch modoch. Vmame si sce to prtomne bezprostredn, ale preberme obe do uritho vznamovho kontextu. Dochdza tak k aplikcii princpu relativity: vnmame sasn, ale pociujeme u minul to znamen, e zmyslov dta, ktor definuj predmet vnmania, s dan v mode kauzlnej psobnosti a s projektovan na sasn extenzvne kontinuum, ktor je sasou nho vnmania. Ned sa preto poveda, e sme obeami ilzie, pretoe nae vnmanie m zklad v realite, aj ke v realite priamo nedvnej. To, o takto vnmame, ns u vak netvor. V mode psobnosti sme voi vnmanmu vystaven, v mode bezprostrednosti si vnman upravujeme, ale proces nho sebaustanovenia, v ktorom dochdza ku zjednotenej sksenosti, vydva v skutonosti nov pro361 362

360

Porov. WHITEHEAD, A. N.: Symbolizmus, jeho vznam a in, s. 40.

Porov. WHITEHEAD, A. N.: Symbolismus, jeho vznam a in, s. 42. Porov. MACEK, P.: Whiteheadova symbolick reference v procesuln hermeneutice. In: HOBLK (ed.): Poutj svj chlb po vod, s. 55n.

96

97

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie dukt, v ktorom je vnman v jednom i druhom mode u syntzou v subjektvnom pocite. Symbolick referencia predstavuje urit interpretan fzu sksenosti, preto je s ou spt nebezpeenstvo omylu. Sprostredkva objasujce spojenie zmyslovo vnmanho s dedistvom minulosti, ale pretoe to minul u do prtomnosti vstpi neme, vierohodnos projekcie zvis od podmienok samotnho orgnu vnmania. Pripa omyl (vznik nepravho symbolu) je vak nieo plne in ako popiera samotn referenn povahu sksenosti. 3.2.4.3. Prieniky Gadamerovej a Whiteheadovej procesulnej hermeneutiky Hermeneutick filozofia a procesulna kozmolgia Alfreda Northa Whiteheada maj mnoho spolonho. Okrem toho, e Gadamer priznva metaforickos naej rei a Whitehead symbolick referenciu nmu poznvaniu, obaja zastvaj ist procesulny (i s Gadamerom povedan) dejinn charakter nho sebautvrania v oblasti poznania i rei. Whitehead podobne ako Gadamer tvrd, e re je len symbolom nho vntornho rozhovoru (verbum interius). Poda neho hadme najvhodnejie slov a mlokedy ich aj nachdzame. Whitehead zasa tvrd, e n pojmov apart je symbolicky utvran prve preto, e u proces vnmania m symbolick charakter. K vznamu sa poda oboch autorov prepracvame len na zklade nejakho asovho seku, ktor uke pln platnos predolch poznatkov. Vznam sa vdy viae na momentlny asov okamih prehenzie (Whiteheadov pojem pre akt vnmania). Kad takto prehenzia prena vznam a hodnotu jednej aktulnej entity na t druh, hoci kad je hlavnm architektom truktry a vznamu seba samej. Kad takto prehenzia je takm Gadamerovm miniatrnym prelnanm horizontov (Horizontsverschmelzung). Horizont vnmanej entity sa poda Whiteheada prelna s horizontom vnmajcej aktulnej entity, o nazva termnom concrescence (zrastanie363). Pritom Whitehead je na rozdiel od Gadamera skr kozmologicky zameran, no toto tvrdenie o aktulnej entite je podstatou aj Gadamerovej dejinnej hermeneutiky. Poda Gadamera sa interpretcia stva sasou (v aplikcii) predstavenho diela. Divadeln hra i expozcia vtvarnho umenia je svojm spsobom jedinen a nikdy sa nezopakuje. Aktualita krsna je vdy spojen s jeho ak363

3. Whiteheadova teria poznania tulnym sebapredstavenm, o by Whitehead nazval subjektvnou formou. T znamen nieo podobn ako Gadamerove predsudky. Kad chpanie (whiteheadovsky vnmanie) je u aktom interpretcie. Je to spsob asimilcie jednej aktulnej entity voi tej druhej, priom interpretan hodnota subjektvnej formy sa pripisuje prve tejto prispsobenej aktulnej entite. To znamen, e ke tame nejak text, vytvrame si propozcie vzhadom na vznam, ktor s budovan nam dejinnm zzemm. Prelnanie horizontov u Whiteheada je podobne ako u Gadamera prelnanm subjektvnej formy s objektvne tradovanm vznamom. itate sa stva aktrom objektivizcie vznamu vo svojom dejinnom prostred a utvra jeho al tradovan obsah tradcie. Poda oboch autorov k taniu textu vdy pristupujeme u s nejakm vznamom, po uplatnen ktorho sa uke, i je dan nvrh pravdiv, alebo nie.364 Pravda zostva otzkou uplatnenia propozcie a jej uplatnenie je zasa podmienen zujmom nho vnmania.365

Prof. Bodnr pouva vo svojom preklade pre pojem concrescence termn sebautvranie. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Proces a skutonos. In: MARTINKA, J. (ed.): Antolgia z diel filozofov. Zv. VIII. Bratislava : VPL, 1969, s. 547. Pojem sebautvranie my vak chpeme v irom zmysle, preto zostvame vern termnu konkrescencia, ktor smanticky lepie zvrazuje povahu procesu. Navye sa v pojme sebautvranie neodzrkaduje skutonos novej entity, ani proces zrastania (concrescere) dvoch diverznch prvkov.

Porov. DOUD, R.: Fusing the Horizons between Whitehead and Gadamer. In: Existentia. Szeged; Budapest; Mnster : Meletai Sofas, 2005, ro. XV, fasc. 34, s. 249n. 365 Whitehead podobne ako Gadamer ovplyvnil filozofick hermeneutiku a pod jeho ztitou vznikol smer procesulnej hermeneutiky. Mnoh dnen autori (ako W. Beardslee, D. Lull a J. Cobb) rozvjaj toto myslenie. V podnet k reniu procesulnej hermeneutiky dala konferencia na Christian Theological Seminary v Indianopolise v roku 1974.
364

98

99

4. Zkladn filozofick analza Whiteheadovej koncepcie procesu

Popri zkladnch gnozeologickch a metafyzickch otzkach, ktor sme si objasnili v predchdzajcich dvoch kapitolch, ostva nm ete rozobra najpodstatnejiu tmu Whiteheadovej filozofie priebeh procesu. Ako sme videli, mody percepcie manifestuj asopriestorov charakter, ktor Whitehead neponechva len udalosti poznvania, ale globlne ho aplikuje na sfru reality teda aktulnych entt. V tejto svislosti vznikaj otzky: Ak svis pretrvva medzi gnozeologickou povahou a touto zkladnou metafyzickou rtou reality? Ak zklad, povahu a rty m tento udalostn proces entt a v akej miere podporuje mylienku prinnosti (i u innej alebo finlnej)? Je mon skontatova jeho pohybov charakter, alebo m len povahu druhoradej zmeny? Ako navzjom svis pohyb v jednom rmci a proces inej udalosti a v akom zmysle sa tieto procesy harmonizuj? Toto s zkladn otzky (popri inch), ktor by sme v nasledujcej kapitole chceli rozriei.

4.1. Proces ako dynamika sebautvrania 4.1.1. Defincia procesu

Pre bli prstup k problematike procesu je dleit aspo pribline uri definciu procesu. Intucia procesu a existencia ako tvrd Whitehead si vyaduj jedna druh. Ak teda pripustme realitu procesu, uznme jeho existenciu; avak proces, kee nie je aktulnou entitou osebe, sa mus da vo svojej existencii odvodi z plnej aktulnej existencie aktulnej entity. Na druhej strane, aktulna entita neme existova ako plne nemenn. Proces zmeny je intrisece prtomn v jej existencii. Whitehead stotouje pojmy dianie a proces. Dianie (becoming) znamen nadobda bytie (coming to be) alebo vstupova do bytia (coming into being). Ide o transformciu nekoherentnho

101

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie na koherentn366. Dianie, ktor nastva v aktulnych entitch a prostrednctvom nich, nememe stotoni ani s konkrescenciou367, ani s kreativitou. Bolo by to myln tvrdenie, ktor by ns mohlo zavies zlm smerom.368 Konkrescencia je vlastnosou explancie (IV.), kreativita je zas kategriou definitvnosti obe s teda iba podmienky diania, prvky procesu, nie samotn proces. Whiteheadovu koncepciu procesu meme skr zhrn definciou udalosti, ktorej vak venuje rznu pozornos. Ran diela nm mu pomc osvetli tto problematiku a jej vzah k dielu Process and Reality, preto uvedieme niektor Whiteheadove defincie. Treba vak spomen, e v ranch dielach postuluje teriu procesu na koncepcii udalosti ako events, ktor s asami procesu,369 km v neskorch dielach ich globalizuje v podobe occasions. Prelomovm dielom pritom bude dielo Veda a modern svet, v ktorom nastane dramatick posun a medzistupienok prvho a druhho obdobia.370 Navye, v jeho ranej terii nenjdeme miesto pre uplatnenie metafyzickch kategri napr. ven objekty nedostvaj nijak partikulrny metafyzick status. Prve udalosti (events) predstavuj funkciu, ktor sa dotka vetkch odlinch modalt. V diele Veda a modern svet nahrdzaj zmyslov objekty imanentn charakteristiky udalost ven objekty teda nie platnske formy, akmi sa zdaj by v Process and Reality (1929). V ranej terii je prirodzenos procesom expanzvneho vvinu, ktor je nevyhnutne tranzitn v oblasti medzi jednou a druhou prehenziou. Vsledok tohto procesu je teda jeho prekraovanie, o vlastne predstavuje skr filozofiu tranzcie, kde niet priestoru pre konkrescenciu, ktor je v ne366 367

4. Zkladn filozofick analza Whiteheadovej koncepcie procesu skorch dielach prvorad. V Religion in the Making (s. 151) je proces tranzcie postaven v rmci Whiteheadovej nuky o zklade a dsledku udalosti (ground and consequent), ktor z nej vyplvaj, nie ako jej novos. Vzhadom na tieto diferencie, kvli plnosti a dslednosti sa v nasledujcich vahch budeme prida prevane diela Process and Reality, aby sme sa vyhli zbytonm nedorozumeniam, a ostatn diela spomenieme len na dokreslenie. Uvedieme vak jeho rozlin defincie. V The Concept of Nature Whitehead nazva udalos miestom v peride asu371 a tvrd, e kad udalos (event) sa roziruje prostrednctvom inch udalost372. A naopak, kad udalos sa d rozdeli na jednotliv udalosti ako menie asti vej udalosti. To, o nazva ter udalosti373, je vlastne nedeliten vo svojom rozsahu, a predsa nekonene deliten. V diele Science and Modern World definuje udalos ako hustotu priestoru prostrednctvom durcie asu374. Pripomeme, e durciu definuje ako celok simultnneho vskytu prirodzenosti, ktor je (dan) pre zmyslov vedomie375. Pritom v tejto Whiteheadovej ranej fze (The Concept of Nature a Principle of Natural Knowledge) sa Whitehead usiluje o temporlne zoradenie paralelnch durci do partikulrneho asovho systmu. Hoci pouva termn simultnny, durcia je charakteristick zkou asovosou (temporal thickness), je poda neho nekonkrtnym kskom prirodzenosti376 a ten je kongredientn i asovo koextenzvny s vnmajcou udalosou. Durcia v zmysle udalosti sa teda d rozdeli na nekonen poet malch durci a tie za istch podmienok zasahuj prtomn moment. Preto ns termn pred vdy odkazuje k povahe durci. Takto asov systm charakterizuje Whitehead takto: Postup prirodzenosti (teda temporlne sukcesvnych durci) nm umouje pozna, e jeden smer pozd srie (momentov) zodpoved smerovaniu do budcnosti a in smer sa zhoduje s nvratom k minulosti.377 V Process and Reality zavedie asimilciu dvoch teri asu, asu ako nslednosti durci a ich vnmajcich udalost a asu ako kauzlnej nslednosti.378 Vnman udalos (percipient event) je tu vak nahraden aktulnou udalosou (occasion). Tm Whitehead roziruje svoje ponmanie
WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature, s. 52. WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature, s. 59. A podobne tvrd: that the concrete facts of nature are events exhibiting a certain structure in their mutual relations and certain characters of their own (The Concept of Nature, 167). 373 WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature, s. 78. 374 WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 66. 375 WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature, s. 53: ...the whole simultaneous occurrence of nature which is now for sense-awareness. 376 WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature, s. 53: Aconcrete slab of nature. 377 WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature, s. 64. 378 Porov. CLARKE, Bowman L.: Process, Time, and God. In: Process Studies, ro. 13, . 4, 1983, s. 246n.
371 372

WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 25. Treba vak spomen, e sm Whitehead definuje formlne konkrescenciu ako proces: Concrescence is the name for the process in which the universe of many things acquires an individual unity in a determinate relegation of each item of the many to its subordination in the constitution of the novel one... (WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 211.) 368 Podobne tvrd J. L. Nobo: The [misrepresentations] requiring the most attention are enshrined in the commonplace, but erroneous, contention that an occasions entire process of becoming is to be equated with its teleological process of concrescence. For this contention deprives the efficient process of transition of its genuine metaphysical function. (NOBO, Jorge Luis: Whiteheads Metaphysics of Extension and Solidarity, s. 94.) Porov. FORD, S. Lewis: Efficient Causation within Concrescence. In: Process Studies, ro. 19, . 3, 1990, s. 167. 369 Porov. WHITEHEAD, A. N.: An Enquiry Concerning the Principles of Natural Knowledge, s. 202n. Komentr L. S. Lewisa: Events have no interiorities to allow for either subjectivity or concrescence, since an region interior to one event is simply another event with exactly the same metaphysical status... 370 Porov. FORD, S. Lewis: The Concept of Process : From Transition to Concrescence. In: HOLZ, H., GAZO-WOLF, E. (ed.): Whitehead und der Prozessbegriff, s. 75. Ako Ford uvdza, dielo tvoria kapitoly z pvodnch Lowell Lectures (kap. 1, 3, 4, 5, 6, 7 8, 9, 13), potom tri neskorie dodatky a dve neskorie kapitoly (10 a 11), pritom dve z nich (2, 12) s nhodnmi prednkami. Preto toto dielo nazva kompozinm. Poda jeho nzoru v pvodnom diele (Lowell Lectures, 1925) nenjdeme nijak epochlnu teriu asu.

102

103

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie simultnnosti: V prpade udalosti A bud u jestvova tri druhy oblasti (region): mnoina oblast (regions), ktor kauzlne vyplvaj z A, potom oblas kauzlnej budcnosti A a mnoina ostatnch oblast, ktor s s A sasn.379 Oblas aktulnych entt je sce analyzovaten, neexistuje v nej avak monos linerneho urenia: aktulne entity s poda Johna Cobba nedeliten z hadiska skorej a neskorej asti380. Cobb pravdepodobne mieri k tze, e neexistuj nijak relcie extenzvneho kontinua, ktor by boli len temporlne (ie asov), ale naopak vetky s asopriestorov (ako sme ukzali v druhej kapitole rozrenm dvoch percepnch modov). Inak by to protireilo celej Whiteheadovej analze procesu (ktor rozanalyzujeme v 4.1.2). Ak nadviaeme na predchdzajci prklad, Whitehead teda tvrd: Predpokladajme, e P (prehenzia) je koordinovan rozdelenie aktulnej udalosti A. Potom P meme chpa ako aktulnu udalos so svojm vlastnm aktulnym svetom (i minulosou). (...) Potom P je hypotetickm procesom zrastania (konkrescencie) s tmto hadiskom. In koordinovan rozdelenie udalosti A nie s bu aktulnym svetom pre P, alebo nie s sasn s P, alebo s v komplexnom vzahu k P, priom kad z nich mono rozdeli na prehenzie Q1, Q2.381 Prve vaka tomuto koordinovanmu rozdeleniu aktulnych entt v nich objavujeme inn prinnos.382 Ako sme vak spomenuli, inn prinnos a as s neoddeliten. U Whiteheada tak vytvraj dva druhy procesu. Jednm z nich je proces v zmysle transition, prechodu z jednej aktuality ku druhej, a nie prechodu od jednej aktulnej udalosti ku druhej. Je to prechod od jednej prehenzie ku druhej prehenzii v rmci jednej aktulnej entity. Tento proces by sme mohli nazva asovm, aj ke zostva prirodzene asopriestorovm. Ide teda o proces veobecne nazvan priebeh asu. Whitehead ho nazva aj relnou internou kontitciou aktulnej udalosti383, ktor sme charakterizovali termnom konkrescencia. Mohli by sme ho nazva aj sdrnm princpom aktulnej entity. Druhou formou procesu zostva proWHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, 296/452: Every region includes other regions and a pair of regions thus included in one region are not necessarily connected with each other. Such pairs can always be found, included in any given region. 380 COBB, John Jr.: Christian Natural Theology. Philadelphia : Westminster Press, 1965, s. 18n. 381 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 286: ...suppose that P is a coordinate division of an actual occasion A. Then P can he conceived as an actual occasion with its own actual world. (...) In fact, P is the hypothetical process of concrescence with this standpoint. The other coordinate divisions of A are either in the actual world for P, or contemporary with P, or have a complex relation to P expressed by the property that each one of them is coordinately divisible into prehensions Q1, Q2... 382 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 293; FORD, Lewis S.: Efficient Causation within Concrescence, s. 168n; EMMET, Dorothy: The Effectiveness of Causes. Albany : State University of New York Press, 1985. Profesorka Dorothy Emmet tvrd, e prve vaka tomuto rozdeleniu, vaka prine a inku v rmci jednej udalosti, vnmame inn prinu. 383 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 210.
379

4. Zkladn filozofick analza Whiteheadovej koncepcie procesu ces ako prechod od jednej aktulnej entity ku druhej384. Prv z nich spova v sebautvran aktulnej entity, m Whitehead nadvzuje na Locka a jeho relne vntorn kontituovanie partikulrnej danosti. Druh z nich je ustavinm zanikanm, o vyjadruje jeden aspekt pojmu asu: z inho aspektu prechod znamen zrod prtomnho konformne so silou minulho385 a ide o tvoriv prvok pri kontituovan inej partikulrnej udalosti. Sebautvranm chce nazva proces, v ktorom svet mnohch vec dosahuje individulnu jednotu subordinciou kadej zloky mnohosti v zloen novej jednoty386. Sebautvranm sa vytvra ako proces partikulrneho diania aktulnej entity, ktor sa d rozanalyzova.387 Tranzcia predstavuje proces, v ktorom sa kompletn svet stva dtom pre nov sebautvranie. Ak vezmeme tieto Whiteheadove tvrdenia, potom tranzcia ako proces vytvrania novej udalosti je len dsledkom aktu aktulnej entity a jej sebautvrania. Hoci je tento akt analyzovaten, poda Whhiteheada sa ned stotoni s fyziklnym postupom asu.388 Genetick postup z fzy do (inej) fzy nenastva vo fyziklnom ase: prve opan hadisko vyjadruje vzah konkrescencie a fyziklneho asu. Mohli by sme ho vyjadri slovami, e fyziklny as vystihuje niektor charakteristiky rastu, ale nie rast tchto charakteristk...389 o sa stva v genetickom procese, je udalos so vetkmi udalosami, a t je nekonene deliten, nie vak v linernom rade. Whitehead to potvrdzuje slovami: V kadom akte stvania jestvuje dianie nieoho s temporlnou extenziou, v tom zmysle, e sa ned rozdeli na skorie a neskorie akty diania...390 Whitehead vystihuje tto charakteristiku procesu aj na inom mieste: To, o nastva, je segmentom temporlneho procesu tranzcie, ohranienej na toto tu a teraz. No jeho proces diania je netemporlny: There is a becoming of continuity, but no continuity of becoming.391 Proces sebautvrania entity (ako konkrescencie) je tak analyzovaten (aj prostrednctvom prehenzi) do uritch fz. Tie si v nasledujcich riadkoch predstavme (4.1.3). Okrem toho je vak dleit spomen zkladn (analyWHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 211n. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 211. 386 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 212: the process in which the universe of many things acquires an individual unity in a determinate relegation of each item of the many to its subordination in the constitution of the one... 387 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 213. 388 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 283: Physical time makes its appearance in the coordinate analysis of the satisfaction. (...) but the genetic process is not the temporal succession... 389 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 283: This genetic passage from phase to phase is not in physical time: the exactly converse point of view expresses the relation of concrescence to physical time. It can be put shortly by saying, that physical time expresses some of the features of the growth, but not the growth of the features... 390 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 69. 391 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 35. Podobne aj An Enquiry Concerning the Principles of Natural Knowledge, s. 167: Natural knowledge is a knowledge from within nature, a knowledge
384 385

104

105

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie zovaten) formy procesu. U sme hovorili o tom, e temporlne vzahy udalosti s derivovan. Zd sa, e Whitehead mysl prve na to, ke tvrd, e x sa men na y a y vyplva z x, y sa prispsobuje x a y reprodukuje x. To, o sa men, respektve inverzne implikuje nieo in, je energia s asopriestorovou vzbou kvality a intenzity. Ak teda plat, e A implikuje B, potom A sa adaptuje (i reprodukuje) priestorovo-asovm vzbm v kvalite a intenzite B. Jednoduchmi kvalitami tejto vzby s jednoduch ven objekty subjektvneho druhu. Vzba vlastnost a intenzity sa nazva subjektvnou formou. Vzah ingresu (vstupu), ktor maj ven objekty spolon s udalosou, tak nastva v dian udalosti. Inm slovami, nielen fyziklny vzah, ktor m udalos spolon s inmi udalosami, nastva v bezprostrednosti tejto udalosti. Ven objekt me vyplva z niektorch minulch oblast, ktor s lokalizovan v prehenzii, ktor patr vnmajcej udalosti a je projektovan na niektor podoblas prtomnej durcie danej udalosti. asti aktulnej entity ako relata tchto vytvranch vzahov nazvame pocitmi, pretoe ide o predmet vzahu, ktorm mu by tak ven objekty, jako aj in oblasti ie in prehenzie, entity i nexy.392 A tento predmet vzahu meniaci kvalitu a intenzitu nielen vzahu, ale aj oblast tej-ktorej entity meme nazva konkrescenciou.393 Toto dianie vzhadom na aktulnu entitu Whitehead rozliuje do fz i rovn. Tieto fzy s bene nazvan fzy konkrescencie danej entity. V tomto prpade pouva termn aj v zmysle zrastania (jednej aktulnej entity) s vzbou, ale aj v zmysle aktualizcie udalosti. Predtm ete uveme dleit poznmku o dvoch spsoboch vnmania procesu. 4.1.2. Zkladn formy procesu Otzka, ktor sa vynra po tchto vahch, znie: Ako a kedy me by aktulna entita jednotn, ke existuje vo svojej aktualite len v procese, avak pri zaven procesu u naopak nejestvuje? Rieenie otzky svis s problematikou, ktor sme naznaili hore. Whitehead uznva, e riei tento problm je ak, ak sa usilujeme aktualitu chpa ako kontinulny proces ako jeden sriov as pri postupe (entity) k novej (entite)394. Prklad: Ak B predchdza A, potom kontinuita B si vyaduje urit skorie asti B, ktor predchdza A skr ako tie neskorie asti B. Tento argument meme zopakova s prvotnejou asou B a meme si zvoli hociktor. Takto sa vnrame do nekonehere within nature and now within nature, and is an awareness of the natural relations of one element in nature [namely, the percipient event] to the rest of nature. 392 Porov. CLARKE, Bowman L.: Process, Time and God, s. 248. 393 V tomto prpade teda mono stanovi funkn ekvivalenciu medzi konkrescenciou a procesom. 394 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 35n.

4. Zkladn filozofick analza Whiteheadovej koncepcie procesu nho procesu regresu...395 Proces je extenzvno-kontinulny, a nie linernochronologick, o znemouje minimlne jeho sptn a pln rekontrukciu.396 Zatia o Descartes tvrdil, e vesmr je priestorov extensum v zmysle implicitnej vlastnosti fyziklnej aktuality a asov extenzia nie je implicitn, Whitehead tvrd, e dianie je veobecnou metafyzickou vlastnosou aktuality, extenzvna kontinuita mus by odmietnut ako podobn vlastnos. Extenzvnu kontinuitu musme vnma tak, ako Descartes vnmal temporlne extenzvnu kontinuitu. Teda ak asov charakteristika nie je intrinsece metafyzickou charakteristikou, Whitehead chce tvrdi, e priestorovo prebiehajci proces nie je nevyhnutne asovo kontinulny. V tomto bode nastva aj zkladn diferencia medzi Whiteheadovm vnmanm asopriestoru a koncepciou priestoru a asu v Newtonovej fyzike.397 Zo spomnanho lenenia na fzu konkrescencie ako vntornej aktualizcie v rmci entity a tranzcie into novelty (do nieoho novho) paralelne vyplva in lenenie, ktor Whitehead postuluje pri bliom charakterizovan procesu: jeho makroskopick a mikroskopick forma. Prv z nich makrokozmick proces charakterizuje prechod od dosiahnutej aktuality k aktualite v dosiahnut398, viae sa na danos aktulneho sveta (...), ktor sasne vymedzuje a zabezpeuje vhodnos pre aktulnu udalos399, km mikroskopick proces je u aktom dosahovania aktuality a dotka sa jej formlnej vstavby.
WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 68. Whitehead rd spomna problm nerieitenej Zennovej aprie. 396 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 283; ASHMORE, Jerome: Diverse Currents in Whiteheads View of Time. In: Process Studies, ro. 2, 1972, . 3, s. 193n. Podobne sa problm Whiteheadovho asu analyzuje v tdii H. P. Stappa (STAPP, H. Pierce: Quantum Mechanics, Local Causality, and Process Philosophy. In: Process Studies, ro. 7, 1977, 3, s. 173182). Tento autor hovor o kontinuite Whiteheadovej udalosti na pozad Bellovej teormy, ktor tvrd, e urit oblasti sa sprvaj za istch podmienok ako nezvisl od ostatnch, m pad princp loklnej priny. Porov. tie reakciu C. Hartshorna s niektormi vhradami HARTSHORNE, Charles: Bells Theorem and Stapps Revised View of Space-Time. In: Process Studies, ro. 7, 1977, . 3, s. 183191. 397 LLEWELLYN, Robert R.: Whitehead and Newton on Space and Time Structure. In: Process Studies, ro. 3, 1973, . 4, s. 240241: Whitehead (...) differs in two major respects from the Newtonian theory. First, the theory of space-time structure in the Whiteheadian cosmology is a relational theory as opposed to the receptacle-container theory in the Newtonian cosmology (PaR 108f, 441). Space-time structure concerns relations between and sustained by the actual occasions of the universe. (...) Second, the extensive continuum, of which spatiotemporal extensiveness is a more specific determination, is a real potential factor of the universe in the Whiteheadian cosmology as opposed to absolute space and absolute time continua as real and actual things comprising the universe in the Newtonian cosmology (...). The coming-to-be of present actual occasions actualizes specifically, spatializes and temporalizes an extensive order for the universe. 398 LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics, s. 81. 399 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 304.
395

106

107

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie Oba druhy procesu, ako uvidme, musme pri plnom metafyzickom opise bra do vahy. Mikroskopick proces je vak fundamentlnou metafyzickou vlastnosou aktuality, preto sa pri skman aktuality ako procesu musme najprv zaobera nm. Makroskopick proces znamen prechod od realizovanej aktuality k aktualite, ktor je v procese realizcie, mikroskopick proces zasa zmenu podmienok, ktor s poda Whiteheada iba relne na podmienky determinovanej aktuality. Relne v tejto svislosti je teda menej ako aktulne (!). Prv proces je procesom realizcie relneho na podobu aktuality a druh zasa prechodom z vsostnej aktuality do obyajnej reality. Whitehead tak roziruje pojem aktulnej entity do rozhrania reality a aktuality. Relne poda neho nie je to ist ako aktualita, ale je to ist protiklad. Len proces ukazuje aktualitu ako relnu, ale aj aktulnu. Ako uvdza prklad: budcnos je len objektvne relna, nie vak aktulna, len formlne aktulna pre prtomnos. Aktulnou sa ete len stane, podobne ako kad aktulna entita je ete nekompletn, pretoe objektvne zahrnuje makroskopick proces. Len mikroskopick proces odhauje skutonos u ako kompletn; napr. relne postihuje budcnos ako to, o mus by aktulne, hoci kompletn aktuality budcnosti nie s uren.400 Mikroskopick proces je akt stvania sa aktulnej entity. Kad aktualita nastva silou svojej vlastnej aktivity (preto sa nazva sebautvrajcou, sebakreatvnou). U sme spomnali, e poda Descartovej terie me by len t entita, ktor existuje silou vlastnej aktivity a je causa sui, pokladan za samotn aktulnu entitu. Musme zdrazni, e to neplat len pre Descarta. Whitehead tvrd, e kad filozofia uznva, v tej alebo onej forme, tento faktor sebautvrania, v om sa berie ako definitvny aktulny fakt401. V monistickch terich je to evidentn. Vina pluralistickch teri, i u implicitne alebo explicitne, rezervuje faktor sebaprinnosti jedinej aktualite a upad do logickho omylu, ke chce ostatnej realite pripsa aktulnos (Whiteheadov termn: fallacy of misplaced concreteness).402 Jedinm rieenm pre nich je odoprie toto sebazaprinenie kadej entite. To by vak znamenalo uprie realite samotn realitu. Preto pripodobuje tto aktivitu prirodzenosti k organizmu. Organizmus je spoloenstvo aktualt, ktor nie je statick, lebo ani organizmus nie je statick. Je zrove systmom jednoty aktivt, ktor v om prebiehaj, a zrove nikdy nemono poveda, e by bol ten-ktor organizmus pln. Poda Whiteheada tak neexistuje nijak aktivita osebe mimo aktivity individulnych aktualt v rovnakom zmysle, ako neexistuje v materialistickej
Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 214. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 209. 402 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 117; WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 7, 18.
400 401

4. Zkladn filozofick analza Whiteheadovej koncepcie procesu terii nijak matria okrem individulnych aktulnych entt. Poda nej je matria generick vo vetkch aktualitch, hoci sa mu od seba odliova, m esencilnu schopnos by materilnou. U Whiteheada nadobda podobn definitvnos kreatvnos kadej entity, ktorou prisudzuje vetkmu aktulnemu povahu autokauzality: proces nadobdania aktuality, diania prechdza z procesu konkrescencie (dosiahnutej aktuality) ku procesu tranzcie do inej aktuality (aktuality v dosiahnut).403 Treba si vak uvedomi, e jeden typ procesu neprekrauje druh. Konkrescencia a tranzcia s dvoma aspektmi jednho procesu.404 Pritom prechod nastva medzi dvoma idelnymi termini, teda disjunktvnymi komponentmi v ich konkrtnosti.405 Disjunktvna diverzita znamen, e predol aktuality boli individulne, a tm odlin v disjunkcii. Ony s dtami nasledujcej aktuality, ktor nastane ako ich vsledn moment. Aj tento nov vtvor aktualita je konkrtne silou svojej konkrescencie, hoci nastala na spsob tranzcie. Akt konkrescencie analyzuje do niekokch fz, ktor s diferentn z hadiska mikroskopickho a makroskopickho procesu niektor fzy sa in analyzuj v perspektve prvho druhu procesu ako v prpade druhho a tvoria zkladn metafyzick povahu diania, teda podobne nememe tvrdi, e ide o kontinulne a s chronologickm asom prebiehajcu sebakreatvnos entity. 4.1.3. Elementrne fzy procesu Aktulnu udalos treba naopak chpa ako jednotu partikulrneho okamihu sebautvrania, aj napriek analze fz, ktorou sa budeme zaobera. Sebautvranm nazva Whitehead proces, v ktorom svet mnohch vec dosahuje individulnu jednotu subordinciou kadej zloky v zloen novej jednoty406. Tto udalos sa uskutouje v procese pocitov (feelings), lebo prve v procese konkrescencie sa rozdielne ctenia pretvraj na irie generalizcie integrovaPorov. LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics, s. 88. WHITEHEAD, A. N.: Modes of Thought, s. 120: There is a rhythm of process whereby creation produces natural pulsation, each pulsation forming a natural unit of historic fact. In this way amid the infinitude of the connected universe, we can discern vaguely finite units of cats. 404 FORD, S. Lewis: The Concept of Process : From Transition to Concrescence. In: HOLZ, H., GAZO-WOLF, E. (ed.): Whitehead und der Prozessbegriff, s. 100: Transition is (...) way of indicating macroscopic behaviour, but the ontological basis for all acts of transition lies in concrescence... 405 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 303. 406 WHITEHEAD, A. N.: Proces a realita. In: MARTINKA, J. (ed.): Antolgia z diel filozofov. Zv. VIII. Bratislava : VPL, 1969, s. 547. Prof. Bodnr pouva termn sebautvranie ako nhradu pojmu konkrescencia. Pojem sebautvranie my vak chpeme v irom zmysle, preto zostvame vern termnu konkrescencia, ktor smanticky lepie zvrazuje povahu procesu. Navye sa v pojme sebautvranie neodzrkaduje skutonos novej entity, ani proces zrastania (concrescere) dvoch diverznch prvkov.
403

108

109

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie nch pocitov.407 Prve prostrednctvom pocitov nastva vektorovm spsobom transfer z priny na vsledok.408 To vak neznamen, e prina sa prena z priny na inok formlne. Prina si ponechva formlne svoju subjektvnos v samotnom procese, ale nadobda subjektivitu v novom inku (ako vsledku procesu), hoci zostva predmetom vnmania (feeling) aj zo strany jej inku prve tmto spsobom me jedna a t ist prina spolupsobi pri rznych inkoch.409 Z hadiska prehenzi je mon rozanalyzova inak jednotn a nedeterminovaten proces na fzy. Whitehead hovor: Ako prvotn fzu procesu treba teda prezumova fzu entity ako dta. Z tohto aspektu predstavuje entita dtum, ktor sa stva vchodiskovm bodom pre nov proces, ako sme si uviedli.410 Dtum, ktor je primrnou fzou v procese kontituujcom aktulnu entitu, nie je nim inm ne samotnm aktulnym svetom s charakterom monosti (k) procesu.411 Dtum je primrnou vlastnosou poznania procesu. Hoci sa entita d rozanalyzova prostrednctvom prehenzi do takzvanch koordinovanch rozdelen, ktor uruj genetick derivciu jednej a druhej fzy, tie inverzne dokazuj jedine referenciu tchto prehenzi k aktulnej entite, a nie lenitos samotnej aktulnej entity, prpadne zvislos od nich.412 Fzy sa tak vzahuj na relevantnos fyziklneho poa, ktor je vlune deliten a alej sli konceptulnej prehenzii pri spracvan dt vyplvajcich z aktulnej entity a zaleujcich sa do jej povahy. Na spsob dtumu predstavuje takto multiplicitu a indeterminciu nekonenej potenciality (danej entity),413 ktorej
407

4. Zkladn filozofick analza Whiteheadovej koncepcie procesu bliie urenie nadobda subjektvnou formou. Dtum je poda Whiteheada objektvnym obsahom sksenosti: ...termn objektvny obsah meme pouva ako synonymum k pojmu dtum...414 Treba ete doda, e minulos entity a prtomn aktualita nie s navzjom len vo zvzku referencie ako formlneho vzahu, ale referencie objektvneho urenia minulosti a jej prtomnho efektu. O tejto fze sme u bliie hovorili pri problematike gnozeologickej truktry procesu. Whitehead ju nazva aj responzvnou alebo receptvnou fzou,415 v ktorej nastane ist vnmanie aktulneho sveta na spsob objektvneho sveta na estetick syntzu,416 recepcia sveta ako multiplicity,417 z ktorej mus vyplyn zrasten jednota prehenzie ako spojenie (nexus) ich vzjomnho predpokladu. Hoci prehenzie patria k externm centrm (pocitov), nie s teda absorbovan v privtnej sfre bezprostrednosti, ale zaleuj sa do tohto nexu vzjomnho predpokladu ako podstatn momenty v procese sebautvrania entity. Treba vak spomen, e urujcim faktorom dtumu je aj ven objekt. Od neho zvis povaha aktulnej entity poda relevantnosti i nerelevantnosti tohto objektu. Prspevkom prehenzi sa dostvame ku druhej fze procesu, ktor Whitehead nazva aj doplnkovou (supplemental).418 Whitehead charakterizuje diferenciu medzi prvmi fzami procesu takto: Rozdiel medzi rozlinmi fzami konkrescencie spova v rozlinch modoch ingresie patrinch vench objektov.419 Teda ak ven objekt psob vo vzahu k dtumu alebo vo vzahu kauzlnej psobnosti, patr k prvej fze konkrescencie. Ak ven objekt dopa, o je dan, psob v dodatkovej fze konkrescencie. V tejto (druhej) fze pristupuje do prehenzie emotvny a subjektvny prvok finality vplyvom konceptulnych prehenzi. Tie toti nemu osta privtne, ale zaleuj sa ako pvodne cudz prvok do tejto privtne vntornej truktry sebautvrania.
WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 152. V svislosti s prehenziami sme u spomnali analogick termn, ktor Whitehead tie pouva pri tejto fze procesu konforman fza (v prpade konformanch prehenzi). 416 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 212. 417 Lewis S. Ford na zklade svojej analzy tvrd, e 9 a pol kapitoly z Process and Reality (I.1; II.2; II.5; II.6; II.3; II.9; II.10; III.2.12, 4;I II.4.12 V), vydanch pvodne v Gifford Lectures, ku ktorm boli ostatn prednky pridan, predstavuje sladn a jednotn celok, v ktorom nenjdeme mylienku konkrescencie, o by vychdzala z multiplicity inicianho dta, ale konkrescencie, ktor vychdza z jednoduchho a jednotnho dtumu. Porov. FORD, S. Lewis: Some Proposals Concerning the Composition of Process and Reality. In: Process Studies, ro. 8, . 3, 1978, s. 145156. 418 Tto druh fzu rozleuje v prpade prehenzi na moment konceptulnych a komparatvnych pocitov (ide o pocity nasledujce po konformanch). Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 164. 419 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 163.
414 415

Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 211212. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 336: ...by reason of this duplicity in a simple physical feeling there is a vector character which transfers the cause into the effect. It is a feeling from the cause which acquires the subjectivity of the new effect without loss of its original subjectivity in the cause... 409 Takto nzor zastva aj Leclerc. Porov. LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics, s. 161. 410 V zvislosti od toho, i Whitehead berie do vahy aj tto nult fzu (subjektvny cie), hovor o troch i tyroch fzach procesu. Naprklad v prpade procesu integrcie prehenzi hovor o tyroch fzach. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 164: ...there are four modes of functioning whereby an eternal object has ingression into the constitution of an actual entity: (i) as dative ingression, (ii) in conformal physical feeling, (iii) in conceptual feeling, (iv) in comparative feeling. 411 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 65. 412 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 284285: Thus the subjective form is derived from the origination of conceptual feelings which have regard to the complete region (...) the conceptual feelings have regard to the complete actual entity, and not to the coordinate division in question. Thus the whole course of the genetic derivation of the coordinate division is not explicable by reference to the categoreal conditions governing the concrescence of feeling arising from the mere physical feeling of the restricted objective datum. 413 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 150: To be sure, the datum is indeterminate as regards the final satisfaction...
408

110

111

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie Fza doplovania sa len na dve niie fzy: prv je estetickm dodatkom a druh intelektulnym. Pri estetickom dodatku ide o emocionlne ocenenie (appreciation) kontrastu a rytmu. Je to fza zintenzvovania alebo vyluovania vplyvu spomnanch kategri. Whitehead uvdza, e modr farba tak na zklade kontrastov zintenzvuje alebo zoslabuje svoju psobnos, ktor sa potom prena do emci vnmajceho subjektu, a podobne aj forma dosahuje prevahu na zklade svojho pvabu.420 Teda na zklade odlinho vstupu venho objektu (irelevantnho alebo relevantnho) do dtumu entity vznik odlinos a kontrast jej prvkov, ktor sa vo fze dopania stvaj konzonantnmi a jednotnmi a predstavuj jej potencilny vvin smerom k jednote. Patr vak k nej aj kontrast bolesti a radosti, krsy a oklivosti. Na inom mieste Whitehead tvrd, e kontrastom sa zskava hbka. Tam, kde chba trukturlny kontrast, je mon len povrchn sksenos.421 Tm chce pravdepodobne poveda, e tto kontrastnos sprevdzan emotvnosou v subjektvnej tvrnosti sksenosti je vemi podstatn, km nekontrastnos a urenie poukazuj na aprirnos vench objektov teda na objektivitu. Meme poveda, e tto fza premiea objektvny obsah na subjektvne pocity. Intelektulny dodatok nastva ako monos s vou relevantnosou venho objektu. T spsobuje, e aktulna entita m mentlnu, intelektulnu i uvedomen povahu. Uvedomenos i myse422 entity je znakom vej, realizovanej potenciality napr. najkonkrtnejie v povahe propozcie. Oblas (region) aktulnej entity m povahu kvanta, ktor m priestorov i asov extenziu, a spolu s psobnosou tchto vench objektov predstavuje nekonen potencialitu jej aktualizcie. Touto syntzou i konkrescenciou oboch predolch fz je fza satisfakcie (satisfaction423), nelinerneho a neopakovatenho zjednotenia vetkch spomnanch prvkov. Satisfakcia entity znamen kulminciu naznaujcu odstrnenie vetkch neuritost (...) satisfakcia entity predstavuje presn zmer: bu no, alebo nie...424. Teda povaha vetkej neuritosti a multiplicity predchdzajcej fzy sa vyrovnva ich zlenm s jasnm vymedzenm, pridanm tch prvkov pocitov, ktor sa zlia do jednoty, m sa eliminuj nesrod elementy: Concrescence is the unification of the many into the one...425 Dtum je z tohto hadiska determinovan vzhadom na to, o m by v om z minulho
420 421

4. Zkladn filozofick analza Whiteheadovej koncepcie procesu sveta pociovan, avak nie je urit (dokonca skr neurit) vzhadom na to, ako m by entita pociovan. Preto tvrd, e dtum je neurit v perspektve finlnej satisfakcie...426. A v samotnej satisfakcii nastva moment vykrytalizovania vetkch percepci a relci, ktor do procesu vstupuj. Proces je rast a dosahovanie konenho ciea (...) je rovou, ktorou tvoriv idea pracuje smerom k defincii a dosiahnutiu determinovanej individuality.427 V relcii medzi fzami inician dtum a satisfakcia meme u Whiteheada analyzova trojak prinu: sebazaprinenie, inn prinu, finlnu prinu. Prv z nich je okrem Boha (causa sui) umonen aj vetkm entitm.428 Whitehead hovor, e kad filozofia uznva nejakm spsobom tento faktor sebazaprinenosti...429, nepecifikuje vak, akm spsobom by sa takto tvrdenie dalo aplikova napr. na Descarta. Mohli by sme sa len domnieva, e Descartovo cogito interpretuje prinne, o nie je najastnejie. Tto sebaprinnos vak urite chce stotoni s vntornm tvorivm prvkom kreativitou, o ktorej sme u hovorili. inn prinu chpeme ako proces konkrescencie a prechod z aktulnej entity k inej aktulnej entite. Whitehead na u poukazuje slovami: Vetky kony (organizmu) vychdzaj z predolch organizmov a smeruj ku bezprostrednm organizmom. Podrobnejie sme si to mohli uvedomi pri rozvjan vah o kauzlnej psobnosti ako innej prine.430 V predchdzajcej vete vak Whitehead vyjadril aj druh formu kauzality, ktor prezumuje: finlnu. Rozdiel medzi nimi sa d definova takto: Jednotliv kony organizmu s nasmerovan k organizmu ako superjektu a nevychdzaj z organizmu ako subjektu.431 Navye, finlny aspekt procesu vyjadruj aj slov: Konkrescencia smeruje ku svojej finlnej prine, ktor je jej subjektvnym cieom...432 Termny subjekt superjekt pritom pomenvaj

Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 213. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 114. 422 Whitehead vak namiesto termnu mind, ktor navodzuje dojem nezvislosti, uprednostuje termn conscioussness. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 214. 423 Z hadiska problematickosti prekladu tohto termnu (Bodnr ho preklad ako uspokojenie) uprednostujeme slovo satisfakcia. Zd sa, e Whitehead siahal skr po latinskch koreoch termnov (napr. con-crescere, prehensio, satis facere ako nastenie, dosiahnutie ciea) ne k vrazne anglickm pojmom. 424 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 212. 425 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 211.

WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 150. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 150. 428 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 150: All actual entities share with God this characteristic of self-causation. For this reason every actual entity also shares with God the charateristic of transcending all other actual entities, including God... 429 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 150. 430 Porov. EMMET, Dorothy: The Effectiveness of Causes. Albany : State University of New York Press, 1985. Autorka argumentuje hlavne nzorom, e pvodn Whiteheadovo vydanie pouvalo asi 15-krt na naznaenie innej priny nie termn causal efficacy, le caucal efficacity. V tomto zmysle vznik v korigovanom vydan (ktor pouvame aj my) protiklad medzi the region of eye-efficacy, ktorm Whitehead vyjadruje videnie oami ako prinu (WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 170), a the efficacity of eye-region (WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 170), i efficacity of the eyes lohy o pri tomto viden (WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 171). 431 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 151. 432 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 210. Bliie o subjektvnom cieli a jeho zdroji budeme hovori vo 4. kapitole tejto prce.
426 427

112

113

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie podobn vzah satisfakcia inician dtum.433 Superjekt sa teda m k subjektu ako dtum k satisfakcii. Toto predstavuje zrove skutonos reverzibility, pretoe takisto v alom procese prirodzenosti plat aj superjekt subjekt, subjekt ako podmet sksenosti sa stva jej vslednou formou, ale aj vsledn forma prestva by stlym rezulttom a sli ako nov most, ako podmet procesu aktualizcie novej entity. Nemono teda shlasi s nzorom Williama Christiana, ktor vo svojej tdii vysvetuje satisfakciu (superjekt) takto: Ke uvaujeme o procese tranzcie (...) meme poveda, e satisfakcia je pre aktulnu udalos temporlnym vrcholom. Satisfakciou dosahuje aktulna udalos (svoj) vrchol asu...434 Whitehead by vak povedal, e je to zaiatok entity, poiaton fza jej jestvovania. Navye, tento vrchol predstavuje inician dtum alieho procesu,435 preto sa s tmto nzorom nemono stotoni. Ak je teda rozlenie medzi subjektom a superjektom (dtumom a satisfakciou)? Prehenzie musia ma urit subjekt, netreba ho vak vnma ako bytie antecedentn procesu vnmajcej aktivity, teda ako terminus a quo. Pretoe potom subjekt je len tam, kde nastva proces i aktivita vnmania. Na druhej strane vak bytie aktulnej entity je kontituovan dianm. Preto sa subjekt stva, vyplva (emergent) z procesu diania, nie vak v zmysle, e by bol dsledkom aktu vnmania (terminus ad quem), pretoe potom by jestvovali pocity bez subjektu, bez vnmajceho (feeler). Whitehead spomna tieto dva mody entity: ...aktulna entita je naraz subjektom, ktor zaka, i superjektom vlastnej sksenosti. (...) Termn subjekt budeme najviac pouva vtedy, ak budeme uvaova o aktulnej entite vo vzahu k jej vlastnej kontitcii. Subjekt je vak vdy kontruovan ako skratka (abbreviation) vzahu subjekt superjekt.436 Preto treba, na rozdiel od Christianovho nzoru, vnma tto aktulnu entitu ako epochlny celok.437 Celok vdy zaha svoje podasti, aspekt plnosti (na spsob subjektu), ale aj neplnosti a postupnosti, prpadne negcie toho, o ete nie je (superjekt). Aj ke tento celok rozlime na fzy, asti alebo aspekty, vdy zostane celkom s jednotnou truktrou a protikladnmi partikulrnymi aspektmi. Ak teraz sptne reflektujeme satisfakciu z pohadu makroskopickho a mikroskopickho druhu, je jasn, preo Whitehead zostva mierne skeptick pri analze procesu. o je z makroskopickho pohadu satisfakciou, nie je
433

4. Zkladn filozofick analza Whiteheadovej koncepcie procesu satisfakciou z pohadu mikroskopickho, a naopak. Analza reality takpovediac stle zaostva za skutonosou. Nartli sme fzy, ktormi proces nastva, ostva u len vysvetli, ako sa tento proces deje. Inmi slovami: Ak nastva proces z hadiska multiplicity ako poiatonej danosti, akm spsobom a preo prestva by multiformn, akm spsobom sa harmonizuje do jednho a jednoliateho celku, ke ho sprevdza a vyvolva toko rznorodch faktorov? Musme teda poukza na to, ako Whitehead vysvetl skutonos postupnho zjednocovania aktulnej entity. Druh problm, ktor vyplva z prvho, predstavuje otzka: Ak je tento vplyv pri procese mnohorak, poda akho kritria nastva vber jednotlivch prehenzi zo strany aktulnych entt, ktor s neoddelitenou sasou postupu danej entity a v slade s ktormi sa tento proces vyvja?

4.2. Kongruencia procesu v rmci organizmu prostredia

4.2.1. Whiteheadove argumenty v prospech harmnie procesu Whiteheadova forma argumentcie v prospech harmonickho procesu spova v niekokch zsadnch bodoch. Prvm z nich je argumentcia o uren subjektvnej formy subjektvnym cieom. T toti bliie pribliuje dvod, preo kad prehenzia za zvyajnch podmienok mus by sladn s ostatnmi. Tvrd, e kad subjekt je formlne dvodom jednoty prehenzi.438 Takto s vetky prehenzie, nech u s akokovek diverzn, zjednocovan subjektvnou formou tm, ako subjekt vnma entitu. Na druhej strane vak ani prehenzie nesmieme vnma v abstrakcii jedny od druhch, pretoe ani satisfakcia nevyjadruje ni in ako dovenie predchdzajcich prehenzi a ich kumulciu (vyvrcholenie).439 Formlny zklad v jednote subjektu teda neznamen len jednotu na zklade jednho subjektu, ale jednotu prehenzi, ktor je vnman v subjekte, pretoe bez subjektu nejestvuje nijak prehenzia. Ako u vieme, prehenzie patria k aktulnej entite ako ich zkladn charakteristika, vyjadrujca zrove vzjomn relatvnos vetkch entt, preto sa prehenzie stvaj sasou konkrescencie a ich rznos uruje dynamiku celkovho procesu. Druhm bodom tvrdenia je relatvnos vench objektov a aktulnych entt, ktor entity kopruj.440 Zahrnutie vench objektov do rmca aktulnej udalosti znamen, e vzhadom na tieto entity jestvuje nieo spolon v ich individulnych podstatch to, o sa vynra ako realizovan prvok tejto spolonej vlastnosti, je vlastne vsledkom vynrajcej sa hodnoty v aktulnej

Tento pr termnov m svoje funkn zdvodnenie: prefixy sub-jekt a super-jekt hovoria za seba. 434 CHRISTIAN, William: An Interpretation of Whiteheads Metaphysics. New Haven : Yale University Press, 1959, s. 298. 435 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 165: The process exhibits an inevitable continuity of functioning. Each stage carries in itself the promise of its successor, and each succeding stage carries in itself the antecedent out of which it arose... 436 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 29. 437 Porov. LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics, s. 170.

Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 26. Porov. LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics, s. 186. 440 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 235. Vstup venho objektu do jednotlivej aktulnej udalosti nespova v podstate venho objektu, ale v podstate aktulnej entity.
438 439

114

115

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie entite, chpanej v istom ohade aj ako superjekt.441 Ven objekty mu teda vplva jednak hodnotou vyplvajcou z ich potenciality, jednak vzbou, ktor vystihuje stupe ich abstraktnosti i kontrastu, ktor je vyjadren ako slab protiklad objektov a entt. Avak realizcia v aktulnej entite predstavuje syntzu vetkch prvkov s dtami, ktor vyplvaj z tohto komplexnho univerza442. Potencialita vench objektov, ktor s eidos procesu443, nadvzuje teda na subjektvnu jednotu prehenzie a zjednocuje sa s dtumom a vnmanm percipovanej aktulnej entity (aktualizciou), z oho vznik tto syntza univerza. Ako vak Whitehead na zklade formlneho urenia venmi objektmi vysvetl, e niektor aktulne entity s navzjom kontrastn? Znamen to, e by ven objekty ako ist potenciality mohli poukazova na vzjomn protikladnos, o by popieralo ich ist potencialitu? Alebo naopak, forma vstupu vench objektov nadobda kontrastn formy prve preto, e kontrast patr k podstate harmonizcie procesu? Treba si uvedomi, e multiplicita entt a takisto aj potencialita vench objektov si priam vyaduj protireivos medzi entitami. Musme si len vyjasni, o tento kontrast444 znamen a ak jeho podoby existuj. Kontrasty sa daj rozli aj v najelementrnejom stupni reflexie. Takto kontrastuje naprklad kad individulny organizmick proces s inm procesom. A in kontrasty meme vidie medzi uritm procesom v naplnen a jeho partikulrnymi aktivitami teda medzi rznymi innosami v rmci jednho identickho procesu.445 Kontrast me pretrvva medzi ubovonmi entitami, ale aj medzi entitami rovnakho i odlinho kategorilneho typu. Jednoduchm a asto sa vyskytujcim kontrastom je ten, ktor pretrvva medzi venmi objektmi, naprklad urit vlastnosti z odlinch sfr zmyslov. Komplexnej kontrast nastva medzi uritou skutonosou a patrinmi monosami alebo medzi uritou skutonosou a istmi monosami. Whitehead definuje kontrasty ako monosti

4. Zkladn filozofick analza Whiteheadovej koncepcie procesu syntzy medzi entitami, ktor nastvaj v prehenzii446. Aj to, o vyzer zdanlivo ako kodliv pre proces, vytvra svojou protikladnosou len al stupe jeho vvinu, jeho zintenzvnenie a prehbenie, poskytujc pritom ltku kreatvnosti, ktor si ju vyaduje. Poznme takto trojak rozlenie kontrastu: predovetkm ako zvltny vznam, ako pecifick formy jednoty, ako pecifick podmienky koordincie partikulrnych aktivt k organizcii procesulneho celku. A napokon s aj pecifick danosti, ktor predpokladaj osobitn podmienky pre svoju tvorbu. Whitehead hovor aj v prpade sksenosti o nevyhnutnosti kontrastu: Kontrastom sa zskava hbka, kde chba trukturlny kontrast, je mon iba povrchn sksenos...447 Kontrast prispieva k hlbiemu drazu (naprklad v prpade farieb ierna a biela), m vznik hlb dojem sksenosti a zvrazuje sa povaha samotnej prehenzie. Ak prenesieme toto tvrdenie na skutonos procesu, v ktorom hr draz podstatn rolu pri bliom urovan smeru vvinu, meme kontatova, e kontrastom sa zintenzvuje inak jeho vgna povaha. Oividnm opakom tohto zintenzvnenia je povrchnos a vgnos, tvoriace zrove charakteristiky satisfakcie. Povrchnos a vgnos s charakteristikami uspokojenia, ktor pochdzaj najm z protikladnch charakteristk v dte...448 Povrchnos vznik z nedostatku koordincie vo faktoroch dta, pretoe pocit (feeling) nie je posilnen pocitom vznikajcim v inom faktore. (...) pecifick zloenie danej entity nie je tak, aby hbku pocitu vyjadrilo pomocou prtomnch kontrastov...449 Whitehead vak zdrazuje aj opak tohto nprotivku procesu, ktor vznik pvodne z kontrastu: vgnos. Nastva v situcii nadmernej identifikcie, ke sa dtum v aktulnych entitch reprodukuje s minimlnymi koordinciami kontrastu.450 Ak sa aktualizcia niektorej entity z hadiska jej objektivizcie prestane diferencova pre nedostatok kontrastu, spsobuje tm nejasn rozlenie medzi jednotlivmi entitami a masov jednoduchos451. Me teda spsobova iastone chaos, iastone vak dva prleitos na poznanie zkladnej truktry entity. Kontrast me naopak prevlda v nich kategrich, priom zintenzvuje ich hbku, ktor je zjednoten v ich vyej kategrii. Spsobuje teda nielen bliiu diferenciciu medzi entitami, ktor s bliie diferencovaten,
WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 22: modes of synthesis of entities in one prehension, or patterned entities... 447 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 111. 448 WHITEHEAD, A. N.: Proces a realita, s. 524. 449 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 111. Inde ju Whitehead definuje takto: ...triviality (...) is due to the wrong sort of width, that is to say, it is due to width without any reinforced narrowness in its higher categories. Harmony is this combination of width and narrowness. 450 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 112. 451 Whitehead nazva tto masvnu jednoduchos (massive simplicity) aj pojmom vymedzenos (narrowness). Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 112n.
446

Porov. WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 240. Hodnota teda predstavuje ohranienos vench objektov realizovan v aktulnej entite. Hodnota predstavuje modifikciu tvorivej akcie, km aktulna entita vznikanie. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Matematika a dobro a jin eseje, s. 100. 442 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 115. 443 Whitehead ich pripodobuje k idem, ktor s odstupovan (v stupoch ide existuje rozmanitos bez konca, WHITEHEAD, A. N.: Matematika a dobro a jin eseje, s. 107), alebo k hodnotm (in stupe hodnoty ako farby a umeleckho obrazu, porov. WHITEHEAD, A. N.: Matematika a dobro a jin eseje, s. 112). 444 So zreteom na n cie vysvetli harmonickos procesu prostrednctvom toho, o mu protire, pouvame skr pojem kontrast ne protiklad, pretoe, ako uvidme, ani protiklad procesu nie je jeho ozajstnou protivou. L. Hejdnek preklad tieto kontrasty ako zmarenie i odpornos (porov. WHITEHEAD, A. N.: Matematika a dobro a jin eseje, s. 112). 445 Porov. WIEHL, Reiner: Prozesse und Kontraste, s. 328.
441

116

117

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie hoci zrove masovo zjednoten, ale prispieva aj k hlbej intenzifikcii procesu. Whitehead nazva prv charakteristiku pozadm, aj relevantnm pozadm, ktor predstavuje relevantn relny svet, a druh charakteristiku vzdialenm pozadm tvoren povrchnosou, vgnosou a masvnou uniformitou (irelevantnou), ktor vplvali aj na chaos niektorch kozmickch epoch.452 Aj relevantn aj irelevantn prvky procesu s v om prtomn. V popred procesu naopak stoj rozlitenos a kontrasty, ktor sa podieaj na vymedzenosti entity, ktorej dsledkom je intenzifikcia procesu. Ak teda Whitehead tvrd, e existuje pozadie procesu, ktor je bliie definovaten ako relevantn a irelevantn, vznik otzka, i tm nespochybuje tvrdenie, ktor sme stanovili vyie, ke sme hovorili o veobecnej relatvnosti i sptosti aktulnych entt. Vznik teda otzka, ktor sme naali v vode k tejto podkapitole: Ktor prvky a poda akho kritria vstupuj do tohto procesu ako relevantn, a ktor nie? 4.2.2. Zkladn prostredie a kauzlne rody Ak sme v predchdzajcej kapitole uviedli, e medzi aktulnymi entitami pretrvva podstatn relcia, v tomto bode musme vysvetli zdanlivo tomu protireiaci princp, ktor Whitehead nazva vzjomnou nezvislosou sasnch udalost. Diferencia ide i vench objektov by bola zbyton, ak by nejestvovala diferencia kauzality tej-ktorej udalosti. Sasnos udalosti znamen, e ani jedna nepatr do minulosti tej druhej a chba im vzjomn prinnos v priamom vzahu,453 pretrvvaj teda v kauzlnej nezvislosti, hoci kad aktulna udalos pozn prinn bezprostrednos vlastnej minulosti. Vzjomn nezvislos entt vak absoltnym spsobom spova v oblasti ich elovho sebautvrania, sledujc princp vlastnej konkrescencie. Aktulna entita sa aktualizuje v rozmedz relci, jednotlivch vzahov, ktor nevyhnutne vytvraj povahu poriadku, a ten bliie pecifikuje typ entity. Whitehead teda tvrd, e rozdiel medzi entitami uie determinuj aj poriadky, ktor mu prepoiiavaj povahu a truktru procesu. Tmto spsobom dochdza v prslunej udalosti k nepriamej imanencii jej sasnho sveta, nie z hadiska jeho jednotlivch udalost (prostredia), ale z hadiska jeho veobecnho zkladu pre tento vzah poriadku...454 Aktulna entita z hadiska poriadku predstavuje (aj asov) prolongciu jeho truktry v rmci svojej imanencie.455 Z negatvnej afirmcie potom vyplva, e vo dvoch udalostiach univerza s prtomn prvky, ktor s irelevantn pre zloenie tej druhej. Kad entita m svoje prostredie,
Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 112. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 194. 454 WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 195. 455 V tomto bode treba poznamena, e J. L. Nobo, odvolvajc sa na Adventures of Ideas (s. 194n), neoprvnene tvrd, e Whitehead chpe sasnos tchto entt v tom zmysle, e s vzjomne
452 453

4. Zkladn filozofick analza Whiteheadovej koncepcie procesu v ktorom s nedeterminujce prvky, a poriadok, ktormu sama trukturlne zodpoved. To znamen, e aktulna entita mus predstavova trpnos tejto entity voi niektorm faktorom skutonosti, ktor mus by zrove charakteristickm znakom danho prostredia. Ostva trpnou voi vplyvom, ktor s relevantn v prostred inej kauzality. Srie tchto vzahov poda Whiteheada pecifikuj existenciu kauzlnych rodov, ktorch referenciu entita implicitne predstavuje.456 Prostredie tak tvor (implicitne predpokladan) rad sriovch vzahov, bezprostredne prinnch pri sebautvran aktulnej entity,457 sumr (budceho) dta, ktor poskytuje toto prostredie tej-ktorej entite.458 V tomto zmysle teda entita predstavuje formlnym spsobom veobsanos reality. Na druhej strane vak aktulna entita nie je len trpn a nepredstavuje len formlny vsledok kauzlneho navrstvenia (superjekt), ako by sa mohlo zda. Sria inno-finlnej kauzality je dleit z hadiska jej superjektu (qua superject), inak tvor aktulna udalos subjekt. Whitehead zapja do koncepcie procesu jednak analzu entt na prehenzie, ktor sptne projektuj prostrednctvom konceptulnych prehenzi v slade s kategriu konceptulnej valucie do zkladnej tuktry superjektu. Poriadok len lemuje truktru entt a uruje ich rozmedzie alieho vvinu. Poriadok tak napa poiadavky komplexnej veobecnosti459 a pribliuje sa formlnej povahe zkona. Celok tchto entt nepredstavuje sumr ast, ale dodva svojim astiam formu, take nadobdaj povahu organizmu (bohmovsky nazvan holomovement). Ako vak sm tvrd, poriadok nesta... Potrebnejie je nieo ovea komplexnejie: poriadok vstupujci do novosti, aby masovos poriadku nezdegenerovala do rdzeho opakovania...460. ivot sa toti vzpiera vlastnmu zabalzamovaniu. Vdy presahuje poriadok, m sa zachovva prve jeho kontinuita. Zachova poriadok uprostred zmeny a zachova zmenu uprostred poriadku je istm druhom progresu...461
imanentn (porov. NOBO, Jorge Luis: Whiteheads Metaphysics of Extension and Solidarity, s. 21n). Whitehead toti na danom mieste hovor, e vzjomn imanencia sasnej udalosti je nepriameho typu (WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 194). V jednom takomto poriadku B-A-C, C aj B vnma A, priom ich vzjomn sasn vnmanie A, ich interrelcia je nepriama. 456 Whitehead naprklad udva prklad jazyka a jeho implicitnej referencie ku prostrediu udalost vyjadrenia. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 264. 457 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Matematika a dobro a jin eseje, s. 69. 458 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 203. 459 B. J. Hiley (Process and the Implicate Order : Their Relevance to Quantum Theory of Mind) vid tento bod ako medznk medzi interpretciou Whiteheadovej filozofie organizmu, ktorej podstatou je proces, a Bohmovou interpretciou kvantovej mechaniky, ktor zapja do procesu vedeckho poznvania rovnako faktor poznvajceho subjektu. 460 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 339. 461 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 339.

118

119

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie Otzka teraz znie: Ak absoltnym garantom procesu nie je poriadok, pretoe nedeterminuje celkov povahu procesu, ale len trukturlne sleduje a usmeruje povahu kauzlnych rodov niektorho partikulrneho prostredia, m podoprie Whitehead celkov charakteristiku procesu i kontinulny rast vvinu, ak: 1. zrelativizoval povahu prrodnch zkonov, ktor mali vytvra zkladn bzu argumentcie (druh kapitola); 2. ven objekty nie s priamou prinou aktualizcie tej-ktorej entity; 3. proces je determinovan prostredm a kauzlnymi rodmi, o uie konkretizuje jeho oblas vplyvu; 4. poriadok tvor len trukturant povahy procesu? Teda, ak neakceptujeme argument procesulnej prirodzenosti entt ako dostaujci. Navye, bytie existencie aktulnej entity v zmysle kategri Whiteheadovho systmu je kontituovan procesom diania. Tento proces je zrastanm dta sme-rom k novej jednote. V tomto epochlnom celku aktivity je proces konkrescencie veden cieom dosiahnu tto partikulrnu novos ako vsledok.462 To znamen, e proces zrastania smeruje k finlnemu cieu, ktor je jej subjektvnym cieom463. Ak plat, ako sme povedali, e subjektvny cie je konceptulnou prehenziou, e nemohol vznikn z nioho, pretoe neexistuje prehenzia bez subjektu, a zrove vieme, e subjektvny cie nie je aktivitou ani produktom, ale stlym prtomnm prvkom procesu,464 potom mus existova nejak entita, od ktorej tento subjektvny cie pochdza a ktor ho spsobila ako prina. o je touto entitou? Odpoveou na tto otzku sa budeme zaobera v nasledujcej kapitole. Definitvnym garantom procesu i jeho kontinulnej komplementrnej povahy neustleho diania je toti poda Whiteheada existencia Boha. Boh definitvne garantuje stlos subjektvneho ciea, ktor je v procese nemenn, ktor vedie prehenziu smerom k subjektvnej jednote, a tm zabezpeuje slad procesu vnmanej entity. Boh je zrove garantom vench objektov i inno-finlnej kauzality. Boh garantuje povahu kozmu ako organizmu, ktorho zkladn truktra nespova vo vom kvalitatvnom postupe, ale v narastajcej jednote. Whiteheadova koncepcia Boha a postavenie absoltna v rozmedz univerza nie je jednoznan. Obsahuje a niekoko nekompatibilnch teri, ktorch zkladn rty spomenieme v nasledujcej kapitole.
462

5. Vzia Boha a nboenstva poda Whiteheada a Hartshorna

Po nastolen a rozrieen zkladnch gnozeologickch, metafyzickch a ontologickch problmov, ktor vyplvaj z Whiteheadovej koncepcie procesu, sa dostvame k otzke, ktor v sasnosti najviac zaujma filozofov nadvzujcich na Whiteheada, i kritizujcich jeho myslenie, a na ktor na Zpade nadviazal aj pomerne bohat prd procesnch teolgov465 problematiku existencie Boha, zkladnch charakteristk Boha, nboenskch implikci (hodnotovch rmcov) vyplvajcich z doteraz povedanho. Akej povahy je Boh? Ako zapad do metafyzickho rmca sebautvrajcej procesulnej entity v celej realite, z ktorej vyplva, e Boh nestvoril svet? Ak je jeho vzah k tomuto svetu v porovnan s tradinmi dejinnmi nboenstvami? Ako Whitehead vysvetuje monos nboenskej sksenosti, nboenskho citu? To s len niektor z mnohch otzok, ktor sa v tejto svislosti vynraj.

5.1. Whiteheadova deskripcia prirodzenosti Boha

5.1.1. Boh ako garant subjektvneho ciea i kreatvnosti procesu Teraz sa vak vrme ku problematike zakomponovania Boha do koncepcie procesu. Poda Whiteheada je Boh aktulnou entitou, ktor prekrauje asov svet, pretoe je relnym faktom, od ktorho nemono odmyslie in for465

Porov. LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics, s. 189. LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics, s. 210. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 96: Concrescence is dominated by a subjective aim which essentially concerns the creature as a final superject. This subjective aim is this subject itself determining its own selfcreation as one creature... 464 U z vyie uvedenho cittu vyplva tto charakteristika. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality s. 224: Doctrine of the inherence of the subject in the process of its production requires that in the primary phase of the subjective process there be a conceptual feeling of subjective aim...
463

Z nespoetnho mnostva literatry spomeme aspo niektor tituly: WOOD, Forest: Whiteheadian Thought as Basis for a Philosophy of Religion. University Press of America, 1986; STEGALL, William: An Perspective from Process Theology. Reprinted from Creative Transformation, 1994; BALTAZAR, R. Eulalio: God within Process. New York; Toronto; London : Newman Press; Paramus, 1970; COBB, John Jr., GRIFFIN, D.: Process Theology : An Introductory Exposition. 1977; PITTENGER, Norman: Process Thought and Christian Faith. New York : The Macmillan Company, 1968; MELLERT, B. Robert: What is Process Theology? New York; Toronto : Paulist Press; Paramus, 1975; COBB, John Jr.: A Christian Natural Theology Based on

120

121

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie mujce prvky.466 Entitou, ktor je ako jedin princpom konkrcie princpom, ktorm sa iniciuje definitvny vsledok zo situcie, ktor je inak poznaen dvojznanosou...467. Whitehead si vak uvedomuje, e ak by zaviedol do svojho metafyzickho systmu aktulnu entitu, ktor by bola niem vnimon a odlin, naruil by jeho koherenciu. Tm by princpy neboli prirodzene metafyzick: Boha netreba bra ako vnimku zo vetkch metafyzickch princpov, ktor by mali brni ich zrteniu...468 Naopak, Whitehead tvrd, e on je ich podstatnm sprkladnenm469. Boha treba teda vnma v zmysle generickch metafyzickch princpov aplikovanch na aktulne entity: Opis generickho charakteru aktulnej entity by mal obsahova Boha rovnako ako najniiu aktulnu udalos, hoci medzi prirodzenosou Boha a touto udalosou pretrvva pecifick rozdiel...470 Whitehead sa naopak nazdva, e ak Boh predstavuje sas metafyzickho systmu, vytvor podstatn koherenciu, ktor takto systm mus podstpi.471 Sami uvidme, i bude schopn konzistentne obhji tto aktulnu entitu ako vnimon, alebo nie. Whitehead tvrd, e jedin aktulna entita, Boh, je esencilna pre existenciu bench aktulnych entt kontituujcich svet. Tieto entity nemu jestvova bez urenia (definiteness), preto s zvisl od Boha ako princpu konkrcie. Teda aktulne entity s schopn nadobudn bytie, existova len prostrednctvom zskania subjektvneho ciea od Boha. V tomto zmysle teda mono Boha nazva stvoriteom kadej temporlnej aktulnej entity472. Whitehead vak zrove tvrd, e tto frza me zavdza tvrdenm, e definitvna kreatvnos vesmru me by pripisovan Boej vli473, pretoe stvorenie ex nihilo nie je kompatibiln s Whiteheadovm metafyzickm systmom. Poda neho je kreatvna aktivita definitvnou vlastnosou kadej aktulnej entity (aktulna entita je jej konkretizciou).474 Boh teda netvor aktuality vlastnou aktivitou, pretoe kad z nich je procesom sebautvrania (self-creation). Aj sathe Thought of Alfred North Whitehead. Philadelphia : Westminster Press, 1965; HAUGHT, John: The Revelation of God in History. Wilmington; Delaware : Michael Glazier, 1988; MILLER, David: Empiricism and Process Theology : God Is What God Does. In: Christian Century, 24, 1976, s. 284287. 466 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 94. 467 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 344345. 468 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 345: God is not to be treated as an exception to all metaphysical principles, invoked to save their collapse... 469 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 521. 470 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 110. 471 Porov. LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics, s. 194. 472 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 225. 473 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 225. 474 Pozri 2. kapitolu tejto prce. Kategria definitvnosti (category of the ultimate Process and Reality, s. 21) predstavuje universal of universals charakterizing ultimate matter of fact, ultimate principle, by which the many (...) become the one, principle of novelty.

5. Vzia Boha a nboenstva poda Whiteheada a Hartshorna motn Boh mus by podobne procesom takhoto sebautvrania, pretoe Whitehead tvrd: Ozajstnou metafyzickou pozciou je skutonos, e Boh je prvotnou intanciou tejto kreatvnosti a predstavuje prvotn situciu, ktor kvalifikuje jej konanie. Je to funkcia aktuality, ktor m charakterizova kreatvnos, a Boh je venm prvotnm charakterom...475 Je jasn, e Boh mus by pre Whiteheada prvotnou intanciou kreatvnosti, pretoe Boh ako princp konkrcie je poiadavkou vetkch entt, ako garant subjektvneho ciea: je tou aktulnou entitou, z ktorej kad temporlna konkrescencia nadobda svoj poiaton cie, ktorm zana sebazaprinenie...476 Avak slovami, e Boh je prvotnou intanciou kreatvnosti, nechce Whitehead poveda, e Boh tvor minulos inch aktualt, akoby bol jedinou existujcou entitou. Tm by tvrdil, e kreatvnos m svoj pvod v jedinej konkretizcii, o by protireilo jeho metafyzickmu pluralizmu. Navye, takto koncepcia Boha by popierala vetky kategrie Whiteheadovho systmu (napr. sebazaprinenie). Na zklade ontologickho princpu a kategrie relativity si toti vetky entity vyaduj dta. V tom prpade ani Boh ako aktulna entita neme by bez inch aktulnych entt, ako ani ony nemu by bez Boha. Medzi nimi vak jestvuje urit diferencia. Boh je aktulnou entitou, ale nie je ohranienou aktulnou entitou, ako s ostatn.477 Je garantom ohranienia aktulnych entt, nie je vak sm ohranien. Na druhej strane, sm nie je konkrtny, a predsa je zkladom a garantom konkrtnej skutonosti. Teda potreba princpu determincie (zo strany Boha) si poda Whiteheada neprotire s tm, e samotn princp determincie nie je vymedzen. Ak by bol pravdou opak, potom by takto princp vyadoval in, nepodmienen a znova len nevymedzen princp. Whitehead tvrd, e funkcia aktuality charakterizuje kreatvnos. Teda kad aktualita charakterizuje kreativitu a podmieuje ju. Whitehead chce tm poveda, e popri kadej benej aktulnej entite podmieujcej kreatvnos aj Boh podmieuje kreatvnos v kadej podobe jej individualizcie. To Boh kon prostrednctvom poskytovania subjektvneho ciea kadej aktulnej entite. Je jasn, e Boh ako princp konkrcie mus disponova konceptulnymi prehenziami subjektvnych cieov, ktor s relevantn aktulnym entitm. V tomto zmysle s dta konceptulnej prehenzie venmi objektmi. Subjektvne ciele s analyzovaten do pecifickch selekci vench objektov. Teda rzne subjektvne ciele v zmysle Boej konceptulnej prehenzie s venmi objektmi, ktor tvoria potencialitu pre aktualizciu samotnch entt. Inmi slovami, Boh vnma ven objekty v ich relevancii pre aktualizciu zo strany aktulnych entt, ktor kontituuj svet.
WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 344. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 374. 477 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 256.
475 476

122

123

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie Toto tvrdenie predstavuje v Bohu urit aktivitu selekcie, teda urit pohyb nasmerovan k realizcii dta, ktor bolo konceptulne vnman478 o Whitehead nazva apett.479 Podobn selekcia si vyaduje existenciu a dostupnos tchto vench objektov. Mus sa teda dotka vetkch vench objektov, ktorch existencia mus by vytvran prvotnou konceptulnou realizciou Bohom.480 Treba vak poznamena, e hoci ven objekty s vo svojej bytostnej prirodzenosti abstraktn a vytvraj tak veobecn potencialitu vesmru, ke s potencilne, s relevantn pre aktulne entity kontituujce vesmr. Tieto ven objekty musia by niekde mysl sa v niektorej aktulnej entite.481 Pritom relevancia vench objektov (proximate relevance) sa prejav v nasledujcej konkrescencii ako finlna prinnos spsobujca vznik novosti.482 V tejto asti sme si ukzali dvojak lohu Boha v celku organizmu vesmru: jeho selektvnos vzhadom na uplatnenie danch vench objektov a uplatnenie ich relevancie pri konkrescencii a garanciu subjektvneho ciea, ktor Boh poskytuje aktulnej entite v rmci jej kreatvnosti (princp konkrcie). Otzka znie, akej prirodzenosti je tento metafyzick Boh, okrem znmky aktulnosti, ktor patr kadej entite (a tm aj jemu), a ak aktvne zasahuje do procesu zrastania, i je zrove aktvne podmienen tmto zasahovanm (ergo ak hovorme o konceptulnych prehenzich u Boha, i Whitehead pripa aj proces a zmenu v jeho prirodzenosti). 5.1.2. Prirodzenos alias prirodzenosti Boha poda Whiteheada Whiteheadova nuka sa doaduje aktulnej entity ako prvotnho zdroja vetkej uritosti, respektve formy. Preto na toto miesto postuluje Boha. V slade s doterajmi vahami vak vznik otzka nielen garancie procesu, ale i jeho vzahu k procesu, kee Boh nie je, ani nem by vnimkou z metafyzickch princpov, ale skr ich exemplaritou. Whitehead ku koncu diela Process a Reality zane rozliova medzi dvoma prirodzenosami Boha, ktor zrkadlovo odraj povahu procesu: prvotn (primordilnu) a nsledn (konzekventn)
478

5. Vzia Boha a nboenstva poda Whiteheada a Hartshorna prirodzenos.483 Znamen toto tvrdenie Whiteheadovo protireenie v termnoch?484 V. Lowe tvrd, e Boia prvotn prirodzenos je polovicou jeho bytia permanentnou strnkou485. A na inom mieste pe: Aktulna entita, ktor nevyhnutne sleduje potenciality, je nazvan prvotnou prirodzenosou Boha.486 N nzor vak je, e Boie prirodzenosti (primordilnu a konzekventn) meme lepie pochopi nie vtedy, ak ich budeme vnma ako diferentn asti na rozdiel od Loweho, ale ako spsoby oznaujce rzne, vzjomne prepojen spsoby fungovania celej aktulnej entity, Boha. Jeden aspekt aktuality nesta na to, aby vystihol celok. Ak nebudeme bra do vahy oba aspekty naraz, upadneme do akost podobne, ak ich nebudeme rozliova. Primordilna (prvotn) prirodzenos je nepodmienenou konceptulnou valuciou celej mnohorakosti vench objektov487. Pripisuje tejto forme Boej prirodzenosti trojak funkciu. Predovetkm hierarchicky zorauje ven objekty v rmci ich vzjomnej relevancie. Pe: Veobecn vzahy vench objektov navzjom, vzahy diverzity a truktry, s ich vzahy v Boej konceptulnej realizcii. Okrem tejto realizcie jestvuje len izolcia, ktor sa ned odli od neexistencie.488 Po druh, zorauje ven objekty v rmci ich relevancie pre vstup do partikulrnej aktulnej udalosti: Z dvodu aktuality tejto prvotnej valucie istch potencialt m kad ven objekt urit, inn relevanciu pre kad proces konkrescencie...489 Prve tmto zoradenm a vzahom vench objektov k aktulnym udalostiam argumentuje, ke hovor o metafyzickej stabilite vesmru, ktor umouje poriadok i novos vo svete.490 Po tretie, prvotn prirodzenos Boha vytvra innos tejto hierarchizovanej relevancie vo svete poskytToto rozlenie Boej prirodzenosti nenjdeme v inch dielach. Tam sa zaober skr funkciou Boha v procese vvoja ako jeho prirodzenosou. 484 Whitehead toti uznva na zaiatku diela Process and Reality in koncepciu Boha ako na konci. Dokonca vznikaj rzne nzory ohadom genetickej (FORD, L. S.: The Emergence of Whiteheads Metaphysics), systematickej i varianej Whiteheadovej terie Boha. Poda prvej z nich Whitehead dovil svoju metafyzick teriu v diele Process and Reality, poda druhej terie (LOWE, Victor: Understanding Whitehead, s. 100) napsal kontantn metafyzick teriu, ktor postupne odkrval, a poda tretej sa priklal k obom koncepcim Boha. Tieto tri nzory vak predstavuj pole pre alie koncepcie Boha, take vznikaj interpretcie a troch odlinch koncepci Boha, ktor Whitehead pouva. Porov. FORD, S. Lewis: The Growth of Whiteheads Theism. In: Process Studies, Supplements 1. 2. 1999, s. 199; FORD, S. Lewis: Transforming Process Theism. Albany : State University of New York Press, 2000; HURTUBISE, Denis: One, Two or Three Concepts of God in Alfred North Whiteheads Process and Reality? In: Process Studies, ro. 30, 2001, . 1, s. 78n. 485 LOWE, Victor: Understanding Whitehead. Baltimore : Johns Hopkins Press, 1962, s. 56. 486 LOWE, Victor: Understanding Whitehead, s. 101. 487 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 46. 488 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 257. 489 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 64. 490 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 64.
483

WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 31. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 32. Apett predstavuje pohyb smerom k realizcii istch konceptulnych prehenzi... v Bohu. 480 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 257: The differentiated relevance of eternal objects to each instance of the creative process requires their conceptual realization in the primordial nature of God... 481 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 46: ...everything must be somewhere; and here somewhere means some actual entity. Accordingly the general potentiality of the universe must be somewhere; since it retains its proximate relevance to actual entities for which it is unrealized... 482 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 46. Tto relevancia znamen relevanciu ako v prvotnej mysli Boha.
479

124

125

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie nutm poiatonho ciea kadej konkrescentnej udalosti. Preto Whitehead tvrd, e poiaton cie je priamo derivovan z Boej prvotnej prirodzenosti...491. V tomto zmysle je Boh princpom konkrcie: je teda tou aktulnou entitou, z ktorej kad temporlny proces nadobda svoj poiaton cie. Z toho, o sme povedali, nevyplva, e Boh tvor ven objekty, potrebuje ich pre svoju prirodzenos rovnako ako ony jeho.492 S preto neoddeliten od jeho prvotnej prirodzenosti. Primordilna prirodzenos je zrove zdrojom subjektvneho ciea. Ak m kad aktulna entita svoj subjektvny cie garantovan Bohom, ktor cie je Bom subjektvnym cieom? Odpoveou je znovu prvotn prirodzenos, m sa navodzuje mylienka Whiteheadovho panteizmu, pretoe ide o jeden (Bo) zdroj vetkch subjektvnych cieov, no k tomuto problmu sa vrtime v alom texte (5.1.3). Podobne ako v prpade vetkch aktulnych entt, aj Boh je svojou povahou dipolrny: M primordilnu i konzekventn prirodzenos. Konzekventn Boia prirodzenos je vedomm a predstavuje realizciu aktulneho sveta v jednote jeho prirodzenosti, prostrednctvom transformcie jeho mdrosou...493 Boia aktualita je poda Whiteheada zaloen na nekonenosti konceptulnej valucie v podobnom zmysle ako bytie kadej inej aktuality je zaloen na svojom subjektvnom cieli. Avak pojem aktulny znamen, e sa v om snbi subjektvny cie s dtom prevzatm z procesu sveta. To znamen, e pln Boie aktulne bytie zaha fyziklne prehenzie aktualt sveta a ich spojenie, unifikciu v novom superjekte.494 Zatia o prvotn Boia prirodzenos je nedostaton, pokia ide o aktualitu, konzekventn prirodzenos je naplnenm (completion) Boej prirodzenosti v plnosti fyziklnej prehenzie (...), ktor vyplynula z objektifikcie sveta v Bohu495. Preto sa od Boej konzekventnej prirodzenosti vyaduj dve skutonosti. Po prv, Boh vnma kad komponent satisfakcie kadej udalosti, nevynmajc nijak aktualitu. Tto poiadavku vyslovuje v obraze jemnej starostlivosti, ktorej ni neunikne496. Po druh, konzekventn prirodzenos uvdza vetky tieto prehenzie aktulneho
WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 104. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 257. 493 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 345. 494 V tomto zmysle A. H. Johnson interpretuje primordilnu i konzekventn prirodzenos v Bohu ako jeho mentlne a fyziklne pole. Porov. JOHNSON, A. H.: Whiteheads Theory of Reality. Boston : Beacon Press, 1952, s. 58. Podobne argumentuje William Christian, ke tvrd: And Gods nature includes as its mental pole an envisagement of the entire multiplicity of eternal objects. (CHRISTIAN, W.: An Interpretation of Whiteheads Metaphysics. New Haven : Yale University Press, 1959, s. 269.) Tieto tvrdenia s vak u Whiteheada nejasn a nepodloen. Navye by sa ontologickm rozdielom medzi fyziklnou a mentlnou prehenziou znane oddelili obe Boie prirodzenosti. 495 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 345. 496 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 346.
491 492

5. Vzia Boha a nboenstva poda Whiteheada a Hartshorna sveta do jednoty prehenzie. Podobne ako u vetkch ostatnch aktulnych entt je Boia konkrescencia procesom, ktorm sa diverzita prehenzi uvdza do plne zosladenej jednoty. Whitehead tvrd, e konzekventn prirodzenos je realizciou aktulneho sveta v jednote jeho prirodzenosti. Ak vak Whitehead na zaiatku diela Process and Reality tvrd, e Boh je neasovm akcidentom kreatvnosti497, teda e jeho prirodzenos nem s asom ni spolon, potom sa zd nepochopiten, akm spsobom sa me jeho nsledn prirodzenos sta realizciou aktulneho sveta. Rieenie njdeme iba vtedy, ak primordilnej prirodzenosti pripeme charakter nadasovosti a konzekventnej naopak samotn aktualizciu. Ak je pravda, e konzekventn prirodzenos predstavuje realizciu aktulneho sveta, potom Boh mus by aj superjektom vlastnej aktuality. Tm vak vlastnm aktom podmieuje formu vetkch kreatvnych aktov: o sa stva vo svete, premiea sa na realitu v nebi a realita v nebesiach sa vracia do sveta...498 V tom prpade vak vznik otzka, ak vzah prevlda medzi jednotlivmi prirodzenosami Boha? Musme poznamena, e tmto rozliovanm funkci jednotlivch prirodzenost sa znane znemouje ich komplementrne pochopenie. Preto nememe shlasi ani s nzormi (Christian, Johnson), ktor sa pokaj pripsa jednotlivm prirodzenostiam odlin druhy pocitov. Nememe toti pripsa jednej prirodzenosti prehenziu objektvneho dta a druhej potrebu konceptulnej valucie Boch fyziklnych prehenzi v neskorej fze konkrescencie. To by znamenalo nastpi cestu ich radiklnej rozluky, a nie spolonho zjednotenho chpania. Otzkou vak zostva, preo Whitehead podporuje diferenciciu tchto prirodzenost pripisovanm rozlinch loh a funkci jednej i druhej z nich. Zd sa, e Whitehead chcel podpori aktvne Boie zasahovanie do sveta (prehenziu a subjektvny cie procesu), ktorm vytvra pecifick kontakt so svetom, imanenciu, km druh me predstavova jeho neasov permanenciu.499 Podobn argument predstavuje aj tvrdenie (Explancia xxv a xxvii v Process and Reality), poda ktorho me ma aktulna entita len jednu satisfakciu, a t obsahuje vetky prehenzie aktulnej entity. Prvotn a konzekventn prirodzenos tak jasne nemu obsahova odlin prehenzie, a dokonca ani jedna z nich neme ma satisfakciu bez tej druhej. Rozdelenie prirodzenost je poda nho nzoru len funkn a satisfakcia sa dotka Boha ako celku. Preto ani prirodzenosti nie s oddelenmi asami, ale diferencujcimi sa funkciami. Mohli by sme teda hovori o dvoch modoch Boej relcie ku svetu a venm objektom, o abstrakcii odlinch hadsk Boej intervencie vo svete. Indikuj, akm spsobom je Boh zvisl i nezvisl od sveta, o ho so svetom spja napr. pri prehenzii. Boia superjektvna prirodzenos satisfakcia primorWHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 7 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 350. 499 Porov. LANSING: The Natures of Whiteheads God. In: Process Studies, ro. 3, 1973, . 3, s. 148n.
497 498

126

127

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie dilnej i konzekventnej predstavuje len vyie zjednotenie samotnej Boej entity, pohyb smerom k vej intenzite sksenosti. Na zklade tohto opisu by sme mohli zdrazni niektor slab strnky koncepcie Boha. Sm Whitehead v Religion in the Making rozliuje medzi pozciou vedy (ktorou metafyzika je) a nboenstva, medzi ich sframi psobnosti.500 Preto je zvltne, e svojou koncepciou Boha presahuje polia tchto discipln a metafyzickm jazykom opisuje to, o je z hadiska nboenskej sksenosti tremendum et fascinans. Preto mono shlasi s nmietkou, ktor vyslovil u dvno Stephen Lee Ely: Whiteheadov Boh nie je Bohom nboenstiev.501 Argumentom je odlin Whiteheadovo hadisko. Usiluje sa o metafyzick deskripciu reality, ktorej je Boh nevyhnutnou sasou. Dsledkom je potom metafyzick opis najvyieho bytia, ktor v sebe obsahuje rzne kontradikcie: napr. Boha ako aktvny zdroj vetkho zla, ktorm kreatvnos napa svoju sfru innosti. Prve tohto a s nm svisiaceho momentu, ktor sme u spomenuli sa musme bliie dotkn. Zdrojom subjektvneho ciea pre vetky entity i pre samotnho Boha je jeho primordilna prirodzenos. Whitehead bol hlavne najm pre toto tvrdenie pokladan za panteistickho zstancu. 5.1.3. Problm Whiteheadovho panteizmu Na zklade predchdzajcich mylienok, ktor podozrievaj Whiteheada z panteistickch tendenci,502 sa dostvame aj k tomuto problmu. V jeho terii, zd sa, jestvuje bu monos panteistickho monizmu, alebo globlny teopantizmus.503 Uvidme, o je na tejto pozcii pravdiv. Ist vak je, e Whiteheadova metafyzika by sa bez koncepcie Boha stala przdnou a nepodloenou.504 Okrem spomnanho jednotnho zdroja subjektvneho ciea meme tmto podozrievavm autorom da za pravdu aj inmi argumentmi: procesulnos Boej prirodzenosti, existencia tohto najvyieho bytia, ktor sa druhovo neli od existencie inch relnych prvkov, ale aj tvrdenie, e satisfakcia Boha
Porov. WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 81n. ELY, L. Stephen: The Religious Availability of Whiteheads God : A Critical Analysis. Madison : University of Winsconsin, 1942, s. 56: The only God that meaphysics can attain to has no religious value and presumably ougt not to be called God, whereas the only Being who has a possible right to be called God can be reached only by religious and moral intuitions... Podobne sa vyjadruje VAN DER VEKEN, Jan: Whiteheads God is not Whiteheadian Enough. In: HOLZ, H., GAZO-WOLF, E. (ed.): Whitehead und der Prozessbegriff, s. 300. 502 Porov. MASCALL, E. C.: Ten ktry jest : Studium z teizmu tradycyjnego. Prel. Jolanta W. Zieliska. Warszawa, 1958, s. 291n. 503 Porov. WELKER, Michael: Whiteheads Vergottung der Welt. In: HOLZ, H., GAZO-WOLF, E. (ed.): Whitehead und der Prozessbegriff, s. 249. 504 Porov. SHERBURNE, D. W.: Whitehead without God. In: BROWN, D., et al. (ed.): Process Philosophy and Christian Thought. Indianapolis; New York, 1971, s. 305328.
500 501

5. Vzia Boha a nboenstva poda Whiteheada a Hartshorna mus zvisie od prehenzi vzahov temporlnych vec. K tomuto podozreniu prispievaj aj niektor citty: Prirodzenos sveta je tm, o je prvotne dan od Boha, a prirodzenos Boha je tm, o je prvotne dan svetom...505 Alebo: Je rovnakou pravdou poveda, e Boh je permanentn a svet premenliv, ako aj to, e svet je permanentn a Boh premenliv. Je rovnakou pravdou poveda, e Boh je jeden a svet mohorak, ako poveda, e svet je jeden a Boh mnohorak. (...) Je rovnakou pravdou poveda, e Boh presahuje svet, ako poveda, e svet transcenduje Boha. Je rovnakou pravdou poveda, e Boh tvor svet, ako poveda, e svet tvor Boha...506 Poda neho s Boh a svet kontrastnmi protikladmi, v ich transformcii sa ukazuje najvyia loha kreativity. Jej lohou je premeni t nesladn multiplicitu na koherentn jednotu.507 Kreatvnos je princp, ktor zachvacuje celok reality a Boh ako najrelnej z entt je sm podroben princpu kreativity nielen vo svojom procesulnom vvine, ale aj z hadiska vlastnho ohranienia vlastnej potenciality (!). Obe skutonosti svet i Boh s vetko vo vetkom alebo presnejie povedan kad v tom druhom.508 Kad z udalost stelesuje Boha a je stelesnen v Bohu. Tieto Whiteheadove slov sa jasne pribliuj k panteistickej pozcii. Poda nho nzoru je vak rozdiel medzi Whiteheadovm pohadom z hadiska kreatvneho vvinu z tohto hadiska je podriaden princpu kreatvnosti ako kad in aktulna entita, a posudzovanm dialektickho aspektu metafyzickej kontelcie sveta, v ktorej Boh zohrva nevyhnutne protipl sksenosti. Whitehead si toti neuvedomoval mnohorakos vznamu pojmu Boh.509 Niektor komenttori vak namietaj, e jedinou poiadavkou Whiteheadovho systmu je princp ohranienia, teda aksi nenboensk a metafyzick Boh, nie jeho ir vznam. Preto dsledkom jeho interpretcie s tok nekonzistentn tvrdenia. Avak princp ohranienia meme chpa rznym spsobom. Poda Whiteheada veobecn princp empirizmu spova v uen, e existuje princp zjednocovania, ktor nemono objavi pomocou abstraktnho rozumu. o o Bohu mono ponad to pozna, treba hada v oblasti jednotlivch sksenost, a preto to m empirick zklad510. Teda jasne tvrd, e je mon aj ist
WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 493. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 348. 507 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 348. 508 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality s. 348: God and the world stand over against each other, expressing the final metaphysical truth that appetitive vision and physical enjoyment have equal claim to priority in creation. But no two actualities can be torn apart: each is all in all... 509 V tomto zmysle by bolo z hadiska Whiteheada korektnejie, ak by pri svojom nrte metafyzickho systmu nepouval isto religionistick denominciu, ale u niektor jestvujce neteistick (metafyzick) pomenovania: absoltno, nadprirodzeno, transcendentno, rovnako ako nepouva teistick denomincie, ako napr. posvtno, bostvo, prpadne pojem stvorenie, ale namiesto toho pojem entita. 510 WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 257.
505 506

128

129

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie neteistick interpretcia princpu ohranienia. Znamen to teda, e metafyzick opis Boha je oprvnen, ale vstupuje na religionistick pdu? Poda nho nzoru Boh nepredstavuje denominciu v zmysle uritej entity, ale shrnn pojem, pod ktorm sa skrva zklad kadej entity. Takto zklad neme neexistova. Z tohto dvodu Whitehead tvrd, e Boh mus existova.511 Takto Boh poda Whiteheada nie je Boh Izraela, osobn Boh, ktorho protiplom by mohol by panteistick Boh, ale nevyhnutne jestvujci, zklad aktuality, princp poriadku, princp konkrescencie.512 Z tohto metafyzickho hadiska preto Boh vyznieva plne areligionisticky to znamen, e mu nememe pripsa panteistick alebo monistick rtu. Ve aj v tomistickej metafyzike mono njs v stupoch bytia absoltne bytie ako zdroj kauzlnej priny, nezvislej od jej dsledkov. V tomto prpade vak nehovorme o nijakej monosti panteizmu. Z tohto hadiska by sa nboensk sksenos mala stava ku princpu konkrcie z hadiska teistickho vznamu, a nie metafyzickho. Boh ako princp sa v tomto zmysle predstavuje ako plne in stvorite, ne akho si predstavuje religionistick pozcia. Kreatvnos je sce zvrchovanm princpom, Boh je vak jej prvou kvalifikciou. Boh nie je jej zdrojom, ale len princpom a garantom. Ako sa kreatvnos aktulnych entt vzahuje na ne sam a nie na Boha, tak sa Boh sm vzahuje na tento princp.513 Boh ako princp konkretizcie neznamen, e je jej stvoriteom, ale sprkladnenm. D. E. Emmet pe: Whitehead by sa nezhodol so sv. Tomom v tom, e stvorenie emanciou pochdza od svojej prvotnej priny Boha. Tvrdil by vak, e Boh ponka finlnu prinu pri sebautvran aktulnych entt, ale aj poiaton organizan silu, vaka ktorej me jestvova aksi poriadok i veobecne proces kreatvneho vvinu...514 Problmom zostva, ako me tto neasov entita poda Whiteheadovej terie kontemplova v prehenzii realitu, ktor je asov, a zosta permanentnou (primordilnou prirodzenosou).515 Poda Whiteheada je prve takto nadasovos ako zdroj vetkho poriadku oprvnenm garantom kadej na vzahovanej entity.516 Cel svet existuje len vaka nemu, vaka svojmu vteleniu reality do Boha. Bez neho by nemohol by determinovan ohranienm, vaka ktormu sa svet vyvja. Vetok poriadok je poriadkom estetickm. Aj morlny
Porov. napr. WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 59n. Takto rozlenie Boha v trochu inom vyjadren, ako (1) Boha metafyzickho a (2) Boha nboenstva, predklad aj LEDERER, M. A.: The Term God in Whiteheads Philosophy. (Dizertan prca.) Temple University, 1974. 513 Ako tvrd Whitehead, Boh ako neasov akt je sasne tvorom kreatvnosti a zrove podmienkou kreatvnosti. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 32. 514 EMMET, Dorothy: Whiteheads Philosophy of Organism. London, 1966, s. 121. 515 Problmom nie je len monos Boej prehenzie reality, ale navye aj to, ako me subjekt podstupova zmenu a zrove zosta identickm: teda konzekvencia procesu vo sfre identity. 516 Porov. CHRISTIAN, William: An Interpretation of Whiteheads Metaphysics, s. 271.
511 512

5. Vzia Boha a nboenstva poda Whiteheada a Hartshorna poriadok je len aspektom estetickho. (...) A tento estetick poriadok vychdza z Boej imanencie...517 Boh ohraniuje vlastnou vziou dan realitu, priom jej poskytuje zdroj potenciality vvoja. Nie je to Boh eminencie, ale imanencie, pretoe me tvrdi, e je rovnako pravdiv poveda, e svet prekrauje Boha, ako poveda, e Boh prekrauje svet. Boh je toti relnym faktom samotnej povahy reality. No problematika vzahu pvodu aktulnych entt vzhadom na Boha, na jeho pvod, je pre Whiteheadovu metafyziku irelevantn. Takisto je u Whiteheada zaujmav tento vzah innej priny, ktor je dodvan zvntra, a paradoxn tvrdenie o sebautvran aktulnych entt. Tm sa toti vyhol platnskemu problmu vzahu idey a scna. Avak tto vntorn determincia bliie pecifikuje to, o Whitehead nazva jej slobodou (vvinu) navonok.518 Spochybuje sa teda ozajstn slobodn sebautvranie entity v prpade, e je determinovan. Po druh, toto slobodn sebautvranie je spochybnen aj determinciou prehenzi prostredia, ktor s pre u urujce. Avak poda Whiteheada je prve takto determincia (zvntra i zvonka) znakom vlastnho samostatnho vvinu. Preto aj znakom nekonenej potenciality Boha nie je jeho permanencia v akte, ale naopak aktualizcia v permanencii. Preto Whitehead nerozliuje medzi hierarchiami existencie, ako je to v tradinch metafyzikch. Poda neho Boh je imanentn a aktulny. Jeho nekonenos nie je v tejto aktualizcii ohrozen, ale zdraznen, pretoe ako imanentn prvok reality me predstavova jej garanciu a relciu.519 Z celkovho pohadu na takho Boha vak vyplvaj dve monosti: (1) bu je Boh imanentn v aktulnej entite a tm podroben princpu kreatvnosti, o vak odporuje jeho neuritosti (indeterminateness) a neasovosti, a tm sa vynra otzka, i je mon jeho konkrescencia bez asovho naplnenia (respektve naplnenia v ase ako je potom mon prehenzia reality?), alebo (2) je Boh determinovan a je zkladom satisfakcie kadej aktulnej entity, o by znamenalo, e tento dodatok satisfakcie je neasov, a podporovalo by to aj tzu o Boej vlastnej satisfakcii mimo asu, odporovalo by to vak postupnosti kreatvneho vvinu a ruilo samotn vznam durcie (alebo asopriestorovmu prostrediu vzahu, ktor postuluje). Ignorujeme pritom Whiteheadove nekonzistentn tvrdenia o povahe Boha.520 Whitehead navye tvrd, e Boh
WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 104. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 37. 519 Niektor procesulni filozofi vidia prve v tejto charakteristike imanencie jej siln strnku monosti Boieho zujmu o svet. Boh me poda ich nzoru by relatvny len ako sas tohto metafyzickho systmu, nie ako abstrakcia tohto celku. Porov. VEKEN, Jan van der: Whiteheads God is not Whiteheadian Enough, s. 309. 520 Porov. FORD, S. Lewis: The Riddle of Religion in the Making. In: Process Studies, ro. 22, 1993, . 1, s. 45n. Ford analyzuje tri rzne zkladn koncepcie Boha, ktor si u Whiteheada odporuj: (1) The original level depicts God as nontemporal and nonconcrescent. (2) The middle
517 518

130

131

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie nem by vnimkou zo veobecnch metafyzickch princpov521 a poiadavka nezvislch sasnch udalost by mala by zkladnou charakteristikou jeho systmu. Toto tvrdenie spova vo fakte, e udalos, km je v procese konkrescencie, sa stva determinovanou, take predtm, ne nastal tento proces, nie je vbec determinovan. Zostva vak problm, ako me by Boh, ak je vdy stvajcim subjektom, vnman zo strany udalost sveta. Povedan slovami A. H. Johnsona: Ako me Boh, ktor nikdy nekon, poskytova dtum, zklad pre in aktulne entity?522 Dta nie s dostupn po tom, o vntorn sksenos aktulnej entity vyprala (porov. Process and Reality, s. 226). ako uri, ktor z tchto pozci je v tradinom zmysle slova viac panteistick. Ovea ahie je kontatova, e Whiteheadova koncepcia zkladnho piliera jeho metafyziky Boha je mnohoznan a nekonzistentn. Na zver meme len skontatova, e medzi benmi entitami a Bohom ako vezahajcou entitou predsa len pretrvva diferencia.523 Problematickou vak zostva relcia medzi nimi. T tvor slab miesto Whiteheadovho systmu, lebo jeho interpretcie sa rznia. V nasledujcom texte sa strune pozrieme, i sa silie jeho najvieho a najznmejieho iaka dotkne nejakm spsobom rieenia tohto problmu.

5. Vzia Boha a nboenstva poda Whiteheada a Hartshorna Svet (mundus) sa toti d porovna s Bohom, plat o om, ako hovor Cicero: Nihil praestabilius, nihil pulchrius, nec solum nihil est, sed ne cogitari quidem quidquam melius potest.524 Aj Seneca sa v tomto zmysle poka njs primeran pojem Boha: A o je to Boh? Vetko, o vid, i vetko, o nevid. Len potom Boh dosiahne svoju vekos (magnitudo), nad ktor ni vie nemono pomyslie (qua nihil maius cogitari potest), ak sm je vetko (si solus est omnia), ke udruje cel svoje dielo zvntra i zvonku (si opus suum et intra et extra tenet).525 Aj Augustnov retorzvny dkaz z pravdy by sme mohli interpretova na zklade ontologickho argumentu. Najvyia pravda je to, o je rozumu nadraden. Rozum, ktor sa pri tomto argumente reflektuje, nie je nejakm kontruktom, ale dynamicky innm rozumom, ktor si pri sebareflexii primrne uvedomuje svoju vlastn existenciu o je vak u odkaz na interpretciu Anzelmovej mylienky. Toto uvedomenie si seba samho, a tm aj svojho bytia, mus obsahova aj t silu pravdy, ktor bezpodmienene tiahne rozum a zrove mu zostva nadraden. Augustnove zvery mono chpa v tomto zmysle. Zd sa, e Anzelma k vlastnmu dkazu podnietil prve on. Pvodn podoba pojmu Boha (id quo maius cogitari non potest) sa nachdza v De libero arbitrio II, kde sa Boh definuje ako ten, quo est nullus superior, a kde sa alej pe: Len toho mem uzna za Boha, o ktorom viem, e okrem neho nejestvuje ni vie.526 Na inch miestach Augustn definuje Boha ako plne najvyie dobro, nad ktor nejestvuje ni lepie a ani ni lepie sa ned pomyslie527. Z tohto krtkeho dejinnho pohadu si musme ujasni, e Anzelmovm ontologickm dkazom, ktor sa dal inpirova rznymi tradciami, chpeme len systematick spracovanie a analzu, ktor vykonal v diele Prosl-

5.2. Exkurz: Obmena ontologickho argumentu poda Charlesa Hartshorna

Hartshornov pokus o nov uvedenie ontologickho dkazu by sme mohli predstavi z rznych aspektov. Hartshornovu reflexiu Anzelmovho ontologickho argumentu zvraznme na zklade niektorch jeho ranch lnkov a stat. Predtm treba ete spresni niektor terminologick otzky. Primrne ns otzka Anzelmovho dkazu zaujma z dvoch hadsk. Predovetkm, Anzelmov argument treba chpa ako dlh ni tradcie, na ktor sm nadviazal a ktor i upravil a doplnil. Mal predchodcov, pravdae, v miernych pravch a odtienkoch. Prv podobu tohto dkazu nachdzame u u stoikov.
level conceives God as a nontemporal concrescence of all eternal objects. (3) The final level presents God in terms of both primordial and consequent natures. Also we must attend to issues of justification, for the appeal to religious experience is largely absent from Process and Reality (except for Process and Reality, 343). 521 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 343. 522 JOHNSON, A. H.: Explorations in Whiteheads Philosophy. Ed. Lewis S. Ford, George W. Kline. New York : Fordham University Press, 1983, s. 910. 523 Whitehead poda nho nzoru nakoniec predsa len priznva diferenciu medzi Bohom-aktulnou entitou a inmi entitami: 1. V oblasti uvedomenia (ktor sa vynra a v dlhodobejom procese) v stupni zrejmosti a jasnosti len Boh m schopnos retencie. 2. Boia inkluzvnos kee vo vesmre vdy jestvuj entity, ktor sa navzjom nevnmaj, ale Boh ich prehenduje vetky, a tak len Boou mediciou maj monos vedie o nich.

CICERO: O pirozenosti boh II. Prel. J. Laichner. Praha, 1948, 18. Porov. 1921: Nielene nejestvuje ni lepie, ni krajie, ale ni lepie si nevieme ani predstavi. 525 SENECA: Nat. quaest. I. Praef. 13: qua nihil maius cogitari potest... 526 AUGUSTIN: De libero arbitrio II, 54. Hunc plane fatebor deum quo nihil superius esse constiterit (De libero arbitrio II, 55), podobne v De doctrina christiana I, 7. 16. Porov. alej: Ak by sme nali nieo, o nielen existuje, ale aj presahuje n rozum, bol by si toto nieo nazval Bohom hoci by to mohol by naozaj Boh? (...) Zd sa mi, e Bohom by sme nemali nazva to, omu je podriaden mj rozum, ale omu ni nie je nadriaden (quo et nullus superior). (54) De doctrina christiana I, VII, 7: Ak zist, e nmu rozumu je nadraden len to, o je ven a nemenn (aeternum atque incommutabile), aj potom to bude chcie nazva Bohom? (...) Ak samotn rozum (...) sm zo seba zobrazuje nieo ven a nemenn, potom mus tieto obe prizna, e je podriaden tomuto scnu a e nm je Boh. (55n) Sta teda, ke dokem, e jestvuje nieo, o om pripust, e to nie je ani Boh, ale ani e to, o by mu mohlo by nadraden, je Boh. (De libero arbitrio, 57) Lebo ak jestvuje nieo ete vzneenejie, je tm vzneenejm len Boh. Ak nie, potom touto pravdou je sm Boh. (153) 527 AUGUSTINUS: De moribus Ecclesiae catholicae II, 11, 24: summum bonum omnino, et quo esse aut cogitari melius nihil potest. Porov. BOETHIUS: Consol. Philos. III, 10: id, quo melius nihil est (to, od oho ni lepie nejestvuje).
524

132

133

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie gion predovetkm vo dvoch strnkach tohto dkazu: existencia Boha, ktor je viac ako ben ontick existencia, a nevyhnutnos jeho existencie. Druhm bodom, ktor si musme vyjasni, je mylienka, s ktorou prde Norman Malcolm a ktor prevezme aj Charles Hartshorne. Obaja toti zhodne tvrdia, e neexistuje jeden Anzelmov argument, ale dva.528 Poda tohto nzoru Anzelm predstavil dva argumenty prv v druhej kapitole Proslgia a druh v tretej kapitole. Konkrtne tieto argumenty znej: Boh je tm, od oho si ni vie nevieme predstavi. To, od oho si ni vyie nevieme predstavi, neme by iba v mysli. Keby to, nad o ni vie nemono myslie, bolo iba v mysli, potom by bolo niem, od oho vie si meme predstavi. To je vak sporn. To, od oho si ni vie nevieme predstavi, existuje tak v mysli, ako aj v skutonosti. (2. kapitola) Druh argument poda Malcolma znie: Meme si myslie, e existuje nieo, o om nie je mon myslie, e neexistuje. Toto je vie ne to, o om si meme predstavi, e me neexistova. Ak nie sme schopn pomyslie si o tom, od oho ni vie si nevieme predstavi, e neexistuje, potom to, od oho si ni vie nememe predstavi, nie je tm, od oho ni vie si nevieme predstavi. (3. kapitola) V skratke by sme mohli poveda, e prv argument tvrd, e existencia je vlastnos, ktor je viac ako neexistencia (idea), km druh tvrd, e nevyhnutn bytie je dokonalos, a t mus existova. Malcolm a Hartshorne sa domnievaj, e prv argument je tautologick a len ten druh je oprvnen.529 Prve tento argument zavrhol aj Kant.530 Ako hovor Malcolm, tento argument z Proslgia 2 je myln, pretoe tvrd, e existencia je dokonalos (teda spolu s Kantom kritizuje tvrdenie existencia je relny predikt). Udva aj prklad: Kr by mal tbu, aby jeho al kancelr bol sksen, rozhodn, mal dvtip. Bolo by vak smiene, keby sme dodali, e kr ti po kancelrovi, ktor by existoval. Predpokladajme, e dvaja krovi radcovia A a B by mali nartn opis najMALCOLM, N.: Anselms Ontological Arguments. In: The Philosophical Review, ro. 69, 1960, . 1, s. 41n: I believe that in Anselms Proslogion and Responsio editoris there are two different pieces of reasoning which he did not distinguish from one another, and that a good deal of light may be shed on the philosophical problem of the ontological argument if we do distinguish them. 529 Porov. HARTSHORNE, Charles: The Logic of Ontological Argument. In: The Journal of Philosophy, ro. 58, 1961, . 17, s. 471. Hartshorne vak kritizuje Malcolma za konceptulnos ohadom dkazu Boej existencie: Malcolms rebuttal, trough an attempted distinction between concrete and contingent does not meet the difficulty. Gods reality must be more than can be contained in a mere empty definition, couched in general terms like that, than which, nothing... 530 KANT, I.: Kritika istho rozumu. Bratislava : Nakladatestvo Pravda, s. 374: Ke si teda myslm nejak vec s akmikovek a kokmikovek prediktmi (...), pridanm Tto vec jestvuje sa k nej ni neprid. Lebo potom by neexistovalo to ist, ako som myslel v pojme, ale viac, a nemohol by som poveda, e existuje prve predmet mjho pojmu...
528

5. Vzia Boha a nboenstva poda Whiteheada a Hartshorna dokonalejieho kancelra, akho si vedia predstavi, a oba ich opisy by sa zhodovali s tm rozdielom, e radca A by do svojho zoznamu uviedol existenciu takhoto kancelra a radca B nie. (...) Osoba, ktor by vyhovovala opisu radcu A, by nutne vyhovovala opisu radcu B, a naopak!531 Teda poda oboch autorov nie je dokonalosou existencia (zdrazovan v prvom argumente), respektve pre to bytie nie je dleit omniperfekcia (dokonalos po kadej strnke), ale logick nemonos neexistencie532, inmi slovami nutn existencia. Dokonalos je to nescudziten v existencii teda predikt obsiahnut v predikte, dokonalosti.533 Hartshorne kritizuje predovetkm klasick argumentciu teizmu, ktor je z viacerch charakteristk Boha neprijaten.534 (Z asovho hadiska sa bohuia nebudeme bliie zaobera Lewisovou snahou o rehabilitciu tohto prvho argumentu.535) Druh argument truktrovali Malcolm a Hartshorne odline, ale s podobnmi zvermi: Malcolmova verzia: 1. (x) Px N(x) Px 2. ~N (x) Px N ~ N(x) Px 3. N ~ N(x)Px N ~ (x)Px 4. N(x)Px v N ~ (x)Px 5. ~ N ~ (x)Px 6. N(x)Px
531

Existencia dokonalosti je len nevyhnutn. Neexistencia dokonalosti znamen jej nevyhnutn nie-nevyhnutnos (modlny status ie plat, e je stle nevyhnutn). Nevyhnutn nepravdivos konzekventu predstavuje nutn nepravdivos antecedentu (1 a modlna forma modus tollens). Dokonalos bu existuje alebo dokonalos nie je mon (tautolgia a 2, 3). Existencia dokonalosti nie je nemon. Dokonalos existuje nevyhnutne (4, 5).

MALCOLM, N.: Anselms Ontological Arguments. In: The Philosophical Review, ro. 69, 1960, . 1, s. 44. 532 MALCOLM, N.: Anselms Ontological Arguments. In: The Philosophical Review, ro. 69, 1960, . 1, s. 46. 533 HARTSHORNE, Ch.: The Formal Validity and Real Significance of the Ontological Argument. In: The Philosophical Review, s. 228. 534 Hlavne v oblasti vzahu Boh svet (ako protiply) i vlastnost, ktor navodzuj mylienku statickho Boha. Porov. HARTSHORNE, Ch.: Pirozen theologie pro nai dobu. Praha : Oikoymenh, 2006, s. 35n. 535 Lewis prina logick tvrdenie o tom, e z hadiska monch svetov je mon, aby vo svete W existovalo tak bytie X, ktor by bolo v danom svete W to najvie mon. Z tohto aspektu vyplva, e v prpade monho sveta me by dan bytie vie ako najvie mon bytie v inom svete.

134

135

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie Hartshornov dkaz zaha tieto propozcie: 1. q => Nq 2. Nq v ~Nq 3. ~Nq => N~Nq 4. Nq v N~Nq 5. N~Nq=>N~q Anzelmov princp: dokonalos neme by kontingentn. Princp vylenia tretieho. (Beckerov postult: modlny status je nutn). Vyplva z (2),(3). Vyplva z (1): nutn nepravdivos konzekventu predstavuje nutn nepravdivos antecedentu. Vyplva z (4), (5). Intuitvny postult (alebo dsledok inch teistickch argumentov): dokonalos nie je nemon. Vyplva z (6), (7). Axima modlnej logiky. Vyplva z (8), (9).

5. Vzia Boha a nboenstva poda Whiteheada a Hartshorna va.538 Druh a tretie tvrdenie vyli argumentciou, e kontingentn modus existencie je nedostaton a nememe ho aplikova na pojem dokonalho bytia. tvrt vyli tvrdenm, e Boia existencia je minimlne mon nie je nemon a pojem Boha nie je bez vznamu i kontradikcie.539 Poda Hartshorna koncepcia nevyhnutnej existencie nemus popiera rozdiel medzi konkrtnym a abstraktnm. Poda neho existuje dvojak forma kontingencie: (1) bu existuje konkrtny stav abstraktnho ako takho; alebo (2) ak jestvuje takto abstrakcia, ide o A, B, C... N. Dokonalos teda poda neho mus ma konkrtnu povahu. Druh prpad je svojm charakterom kontingentn. Z toho vyplva, e dokonalos mus nevyhnutne existova, ale nemus ma nevyhnutne partikulrny, konkrtny stav. Aj ontologick argument hovor len za existenciu, a nie za partikulrny, konkrtny stav tejto existencie. o m bosk dokonalos, nie je bosk individualita v jej stlom, vene identickom charaktere. Pretoe nejde o intanciu, je to samotn bosk dokonalos. S to de facto stavy, ktor maj i konkretizuj dokonalos skr, ne nimi s...540 Hoci takto pohad nemono brni klasickou teriou (ktor tvrd, e Boh je vo vetkch oblastiach absoltny a nem relatvne stavy), Hartshorne tmito slovami tvrd, e Boia nevyhnutn existencia predpoklad, e Boh je istm spsobom kontingentn. Poda jeho nzoru je Boia dokonalos nevyhnutne konkrtna, o znamen, e m relatvnu povahu. Dokonalos neme zvisie od nieoho inho, ale jej samotn existencia (...) je plne neutrlna. (...) Boh, aby bol Bohom, nepotrebuje tento vesmr, ale len nejak vesmr, a to

6. Nq v N~q 7. ~N~q

8. Nq 9. Nq => q 10. q

Zverom tohto argumentu je, e nutnos je nutn, respektve ak by aj nutnos (i nutn existencia) nebola nutn, bola by mon preto i je mon alebo nutn, nutne jestvuje. Purtillovmi slovami: Ak je mon, e propozcia je pravdiv, potom je nutne mon, e je pravdiv...536 Koncept Boha, akm sa vo svojich spisoch zaober Charles Hartshorne537, je jeden z najvplyvnejch a najirie diskutovanch tm sasnej filozofie nboenstva a teolgie. Nielen preto, e Hartshornov Boh sa tak jasne li od tradinho. Hartshorne vak ponka poopraven verziu ontologickho argumentu, aby dokzal Boiu existenciu. Strune sa poksime predstavi jeho zkladn tvrdenia. Hartshorne postuluje tyri zkladn logick tvrdenia (tetralemy), ktor postuluj (logick) nevyhnutnos existencie Boha: 1. Najdokonalejie bytie existuje a nutne mus existova. 2. Najdokonalejie bytie existuje, ale mohlo aj nejestvova. 3. Najdokonalejie bytie neexistuje, ale me prpadne existova. 4. Najdokonalejie bytie neexistuje a nemohlo prpadne existo-

PURTILL, R. N.: Hartshornes Modal Proof. In: The Journal of Philosophy, ro. 63, 1966, . 14, s. 398. Purtillov modlny dkaz je zapsan vo forme: 1. pp; 2. (pq)( ~p ~q); 3. p p. 537 Hartshorne, Charles (1897 2000), jeden z najznmejch Whiteheadovch iakov a pokraovateov. tudoval vo Freiburgu (za Husserla) a v Marburgu (za Heideggera), potom na Harvarde, kde po skonen tdi prednal. Stal sa profesorom filozofie na univerzite v Chicagu, Emory University a University of Texas.
536

Tieto teormy bliie spracoval na zklade Hartshornovch tvrden R. L. Purtill. Porov. PURTILL, R. L.: Ontological Modalities. In: The Review of Metaphysics, 1967, . 21. 539 HARTSHORNE, Charles: Why Classical Theism Has Been Believed by So Many for So Long. In: http://www.hyattcarter.com/hartshorne.htm (1. 1. 2006): In classical theism God is wholly necessary and the world wholly contingent. Symbolized by N. c, the widely accepted doctrine is surely more true than its opposite C.n, at least for theisms in the high religions. (Capital letters refer to God, lowercase letters to World, or what is not God. Thus C, used apart from N, means, God is contingent and only contingent; n used apart means, World is necessary and only necessary. NC.cn [the permutation in cn is neutral to questions at issue in this essay] means, God is both necessary and contingent, world is both contingent and necessary.) ... To assume that C.n is the most complete negation of N.c is to beg the question against NC.cn, which overlaps positively with both N.c and C.n. Only one of the sixteen options expressible in this symbolism has a complete opposite, or negative, and that is NC.cn, which is completely negated by O.o (or Z.z) the interpretation of which is the same as that for OO.oo. (O here means neither contingent nor necessary, and Z is for zero). 540 HARTSHORNE, Charles: The Logic of Perfection and Other Essays in NeoClassical Metaphysics. LaSalle (Illinois) : The Open Court Publishing Company, 1962, s. 66. Cit. poda CRAIGHEAD, Houston: Non-Being and Hartshornes Concept of God. In: Process Studies, ro. 1, 1971, . 1, s. 11.
538

136

137

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie len kontingentne. ist Boia podstata neobsahuje nijak vesmr...541 To vak neznamen, e vesmr predchdza Boha (Vetko, o ovplyvuje Boha, je ovplyvnen nm...542), ale e Boh a nejak vesmr existoval stle: To, e Boh existuje je logicky ekvivalentn tvrdeniu nejak vesmr existuje. Na tomto tvrden Hartshorne poukazuje, e tvrdenie nejak vesmr existuje je nevyhnutne pravdiv, pretoe ak pravda tohto stanoviska je kontingentn, potom tvrdenie Boh existuje bude tie kontingentn. Pre Hartshorna je teda existencia vesmru spojen s nevyhnutnosou Boej existencie: ak je existencia nejakho vesmru kontingentn, potom existencia Boha je takisto kontingentn. Hartshorne vak rozliuje medzi podmienenou a absoltnou nevyhnutnosou: ...tto posledn je t ist ako nevyhnutnos za tautologickch podmienok; nie nevyhnutnos akceptujca p, alebo nevyhnutnos akceptujca non-p, ale nevyhnutnos p alebo non-p. Zatia o tvrdenie p alebo non-p mus by pravdiv, nie je zmyslupln tvrdi, e q by mohlo by nevyhnutn alebo nie, ak pojem nevyhnutn chpeme v zmysle za tautologickch podmienok. Toto je jedin sporn bod v svislosti s ontologickm argumentom. Bosk existencia je svojou definciou nepodmienen a jej nevyhnutnos me by len absoltna, pre u neplat, i je dan p alebo non-p.543 Tento paragraf ukazuje, e Hartshorne uznva rozdiel medzi absoltnou a podmienenou nevyhnutnosou. Zrove vak ukazuje, e Hartshorne nechce uzna (aspo na tomto mieste), e p me zastupova vesmr ako celok, nie len nejak partikulrny konkrtny stav vesmru. Ak prijmeme, e p me zastupova len partikulrny stav, potom Boh existuje, pretoe non-p takto zastupuje neexistenciu tohto partikulrneho stavu. A v prpade Hartshornovej koncepcie Boha sa pre Boiu existenciu nepoaduje nijak partikulrny stav. Ak akceptujeme, e p zastupuje vesmr ako celok, potom disjunkcia p alebo non-p je pre Hartshorna zsadn. Pretoe v tejto interpretcii nezle na tom, ktor z tchto variantov je pravdiv: p logicky implikuje Boh existuje. Non-p logicky implikuje, e Boh nejestvuje. Popri logickej nevyhnutnosti Boej existencie Hartshorne tvrd, e m relatvne stavy. Tieto relatvne stavy zvisia od nieoho, o jestvuje, s derivciou nevyhnutnosti existencie, ktor ju nepopieraj.544 Takto postuluje jeho relatvnu dokonalos. Tto jeho dokonalos je vak, ako poznamenva Letz, neporovnatene vyia, ako s doko-

5. Vzia Boha a nboenstva poda Whiteheada a Hartshorna nalosti aktulnych entt sveta, no nie je absoltna, m sa ponechva Bohu absoltny priestor pre slobodu545. A tento aspekt chba prve Whiteheadovi, pretoe ho nevedel zakomponova do celku svojej metafyziky.546 Poda Hartshorna zkladnm problmom Whiteheadovho rieenia koncepcie Boha i kadej teistickej metafyziky je fakt, akm spsobom mono chpa Boha ako vnmajceho, starostlivho, senzitvneho voi stvoreniu, ak prijmame veobecn nzor o ne-newtonovskej mylienke fyziklnej relativity, poda ktorej zjavne neexistuje nijak jedin kozmick prtomnos i neambigulna sasnos547. (...) Ak spojme mylienku Boieho diania s problmom simultnnosti (sasnosti) vo fyzike, prekrome jej hranice. (...) Nectim sa sm schopn vyriei tento problm a zd sa mi, e Whitehead ho nevyrieil...548 Poda Hartshorna ide teda o problematiku prve relatvneho a absoltneho Boha, spor o dvneho Boha absoltnych rozmerov a nevyhnutn uznanie Boha ako relatvneho. David Griffin hovor, e Hartshorne nebol schopn zli nuku o Bohu s fyzikou relativity a e tento problm predstavuje znan archu pre teistick procesulne smery.549 No napriek tomu poklad za nemysliten, aby fungoval nejak metafyzick systm, ak neakceptuje intanciu, ktor by bola vezahrnujcou, surrelatvnou (= mala by vzah so vetkm), ktor by bola princpom harmnie a poriadku ako takho. Boh je tak bezprostredne vnmajcou bytosou, ktor vnma vetky entity od okamihu, v ktorom vznikli, pretoe nie s tak ako on vezahrnujcim bytm a nie s ani imnne pred smrou. Hartshorne ns uisuje aj o tom, e Boh zachovva vetky vytvoren determincie bytia, preto kad satisfakcia mus by sasou jeho prehenzie a asou determincie boskho procesu bezprostredne prebiehajceho vo stvoren. Boh navye neme by realitou, ktor jednoducho pozn pravdu o kozmickch vzahoch.550 Boia sksenos predovetkm (1) ustanovuje celkov kontrasty i vzahy, ktor nie s vo stvoren; (2) udriava navdy vzahy, ktor svet vytvra, ale aj strca, pretoe kad moment i sria vo svete mus pomin.

541

HARTSHORNE, Charles, REESE, William L.: Philosophers Speak of God. Chicago : University of Chicago Press, 1953, s. 12. 542 HARTSHORNE, Charles: The Divine Relativity. New Haven : Yale University Press, 1948, s. 30. 543 Porov. HARTSHORNE, Charles: The Logic of Perfection and Other Essays in NeoClassical Metaphysics, s. 53. 544 Porov. HARTSHORNE, Charles: The Logic of Perfection and Other Essays in NeoClassical Metaphysics, s. 72.

LETZ, Jn: Metafyzika a ontolgia : Prspevok k tvorbe kreano-evolunej ontolgie. Bratislava : SKI, 1993, s. 179. 546 Porov. HARTSHORNE, Charles: Common Mistakes about God : The Mistakes Briefly Presented. In: http://www.hyattcarter.com/hartshorne.htm (1. 1. 2006). 547 Mysl sa na otzku absoltneho asu a tm absoltnej prtomnosti i sasnosti dvoch udalost. 548 HAHN, Lewis (ed.): The Philosophy of Charles Hartshorne. The Library of Living Philosophers, XX. La Salle : Open Court, 1991, s. 616, 642. 549 Porov. GRIFFIN, David: Hartshorne, God, and Metaphysics. In: Process Studies, ro. 21, 1992, s. 85; VOSKUIL, Duane: Hartshorne, God and Metaphysics : How the Cosmically Inclusive Personal Nexus and the World Interact. In: Process Studies, ro. 28, 1999, . 34, s. 212230. 550 Porov. GRIFFIN, David: Hartshorne, God, and Metaphysics : How the Cosmically Inclusive Personal Nexus and the World Interact. In: Process Studies, ro. 21, 1992, s. 106.
545

138

139

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie Bytie nie je schopn alterncie, poruenia i straty. Bytie, prirodzene, mus by schopn vene nadobda nov pecifikcie.551 U Hartshorna teda Boh nie je len determinovanm Bohom, ktor existuje v rmci relatvnych stavov vlastnho sebautvrania, Bohom, ktor je nesmrtenou venosou ako garant subjektvneho ciea vetkch entt, ale Bohom, ktor je relatvny ku vetkmu stvoreniu, ktor z neho ako nevyhnutne jestvujceho vyplva, ktor m slobodu, poznva vetky entity jednm aktom poznania, ale ktor je pre svoju relatvnos aj nie-vemohci, nie-vevedci (vevedci len nakoko ide o potrebu teda nie o budcnos), ale prve vaka nej je Bohom biblickej lsky a milosrdenstva.

5. Vzia Boha a nboenstva poda Whiteheada a Hartshorna rirnych formch.555 Whitehead tvrd: Sled vynrania tchto faktorov stoj v inverznom vzahu k hbke ich nboenskho vznamu...556 Emotvnos zko spt s individulnou vierou a ritul s teda poas dejn odsvan a marginalizovan. Definitvnym zostva konen podoba nboenstva racionalizcia ako konen zavenie nboenskej podoby, m sa zko pecifikuje pojem nboenstva a ignoruj sa variantn podoby religiozity, ktor nemaj hierarchizovan truktru a zadefinovan prvky svojej nboenskosti. o mysl touto racionalizciou? Racionlne nboenstvo je nboenstvo, ktorho lnky viery s reorganizovan s tm cieom, aby sa stali centrlnym prvkom koherentnho poriadku ivota...557 Podstatou bola nov uvedomen kritick revzia vlastnej religiozity, morlneho sprvania a sebadefinovania.558 Jej cieom naopak nov syntza, ktor sa dokonca u niektorch nboenstiev udrala podnes.... Prechod k takejto forme nboenstva nastal preto, e star formy neumoovali nov idey, a tak sa nboenstvo vydalo na cestu novho vvinu, aby nadobudlo nov formy sebavyjadrenia.559 Vznik racionlneho nboenstva spja s emergenciou vedomia o svete, v ktorom sa nachdza, a t ho vedie k radiklnemu predefinovaniu. Otzka, ktor v tejto svislosti vznik voi Whiteheadovi, znie: Posva objav vedomia nboensk idey i hodnoty, na ktorch nboenstvo spova, do plne odlinho sveta, alebo ostvaj inak interpretovan? Otzka zkladnej morlnej idey, ktor zaznieva v Starom zkone, sa stva rovnako pertraktovan (ba z hadiska obrazu mono ete intenzvnejie) ako doven mylienka lsky k blnemu. Tto nov etapa nboenstva pripustila poda Whiteheada nov kritick revziu. Nboenstvo sa me vyrovna s nepotrebnmi prvkami, ktor u nezodpovedaj sasnej potrebe pri analze podmienok doby. Procesulnos reality teda predpoklad nielen nov formu prevania nboenskej sksenosti ako dsledok novovzniknutej kultry, ktor vplva na nboensk klmu, ale poda Whiteheada aj na nov stvrovanie celkovej podoby nboenstva. A s tmto nzorom sa nememe vemi stotoni. Otzku by v tomto prpade toti vzbudzovali niektor ete pretrvvajce formy animistickho nboenstva, budhistick, no najm islamsk mylienkov fundamentalizmus.

5.3. Nboenstvo a faktory religiznosti z hadiska procesulnej filozofie

5.3.1. Zkladn ponmanie nboenstva Popri otzke Boha ako metafyzickej veliiny je vemi zaujmav analyzova Whiteheadove nzory na nboenstvo. Nboenstvo predstavuje z hadiska Whiteheada systm veobecnch prvd, ktor v prpade, e s primne akceptovan, s schopn premiea charakter loveka, aj ke poda neho nemusia by nevyhnutne dobr. Ako opakovane tvrd, je to podoba, ktor jednotliv lovek vytvra zo svojej osamelosti a k tejto osamelosti aj smeruje.552 Whitehead na zklade toho nerozliuje medzi (osobnou) religiozitou a (nutne kolektvnym) nboenstvom. Pe toti: Kto nie je nikdy osamel, nikdy nie je nbon.553 lovek je vdy pred Bohom sm a len v samote preva svoju religiozitu. Kolektvne formy nboenstva s poda neho len predpokladom a vonkajm obalom nboenskho prevania osamote a k tejto samote musia dospie. Whitehead definuje nboenstvo z vonkajej strnky tyrmi faktormi: ritulom, emciou, vierou a racionalizciou.554 Tieto prvky s prirodzen pre kad nboenstvo. Nboenstvo toti vdy stoj v rozmedz kultrneho vplyvu, s ktorm prichdza do konfrontcie. Poda neho sa vak tieto prvky vynrali v dejinch vo svojom postupnom dejinnom charaktere. Tto skutonos z hadiska filozofie nboenstva nemono poprie. Avak nemono ani tvrdi, e ritul ako primitvna podoba nboenskosti plne chba v jej poste-

551

Porov. VOSKUIL, Duane: Hartshorne, God and Metaphysics : How the Cosmically Inclusive Personal Nexus and the World Interact. In: Process Studies, ro. 28, 1999, . 34, s. 218. 552 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making. Whitehead dokonca rozoznva osobn postup pri objavovan Boha: najprv prechod od Boha ako przdnoty k Bohu nepriateovi a od Boha nepriatea k Bohu spolonkovi. 553 WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 7. 554 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 8.

V tomto zmysle sa tto Whiteheadova analza podob pozitivistickm analzam A. Comta a mila Durkheima. 556 WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 8. 557 WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 26. 558 Poda neho je exemplrnym prkladom tohto stretu medzi racionalizmom a predchdzajcimi fzami (mtu) Biblia. N nzor vak je, e tto kritick revzia je nevyhnutnou sasou kadho nboenstva knihy. 559 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 28.
555

140

141

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie 5.3.2. Deskripcia nboenskej sksenosti Dleit je vidie generick povahu nboenstva s dajnm zkladom, ktor ho tvor nboenskou sksenosou, takisto generickou. Nboensk sksenos meme definova v najirom zmysle ako emergent fzie fyziklnych a konceptulnych pocitov, v rmci ktorej oba ply individulnych pocitov s spojen do irej veobecnosti vzahov a reflektuj primt fyziklnej prehenzie. Vznam nboenskej sksenosti v tomto tvrden nepozn ani neuznva nijak mystick konotcie. Nereflektuje pecilnu nboensk silu (faculty) i zmysel, ktor sa prejavuje u niektorch osb ako spsob, ktorm nadobdaj pecifick poznatky i pravdy, a tie sa nedaj zska benmi prirodzenmi spsobmi.560 Naopak, nboensk sksenos treba chpa v zmysle vroku, e v udskej prirodzenosti nie je nijak osobitn funkcia (na spsob) pecilneho nboenskho zmyslu561. Ako tvrd sm Whitehead, vetko, o mono o Bohu poveda, treba erpa z poa empirickej sksenosti.562 Nboensk sksenos teda poda neho nemono stotoova ani s istou mylienkou i rou percepciou. Na jednej strane ju treba odliova od novej mylienky i hypotzy, na druhej strane od striktnej fyziklnej prehenzie i citlivosti voi nejakmu predmetu i osobe. Oba tieto prvky vstupuj do procesu vetkch (nboenskch) sksenost, avak ani jeden tento ich rozmer si neme pripsa cel vznam nboenskej sksenosti. Generick prirodzenos tchto vzahov medzi prvkami sksenosti, ktor vstupuje do povahy nboenskej sksenosti, mono pecifikova z hadiska a) ich fzie, b) ich veobecnosti a c) primrnosti fyziklnej prehenzie. Whitehead vak tvrd, e nboenstvo je prenos (translation) veobecnch ide do partikulrnych mylienok, partikulrnych emci a partikulrnych cieov563. V tchto pasach inklinuje k tomu, e pripisuje veobecnos jednostranne konceptulnym mylienkam. Nezdrazuje dostatone veobecnos, ktor prislcha fyziklnym pocitom. Namiesto toho tvrd, e konceptulne myslenie vytvra monos citlivosti voi formlnym vzahom v sksenosti, km fyziklne pocity na druhej strane prispievaj citlivosou k partikulrnym astiam procesu. Rovnak neslad je evidentn v Religion in the Making, kde Whitehead hovor o sile viery, ktor oisuje centrlne asti564, a pritom vbec nekladie draz na recipron vplyv, ktor mu tieto centrlne asti zohrva pri oisovan sily viery u jednotlivej osoby. Urite je to dkaz toho, e fyziklna skPorov. FRANKENBERRY, Nancy: The Empirical Dimension of Religious Experience. In: Process Studies, ro. 8, 1978, . 4, s. 261. 561 WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 123 562 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Veda a modern svet. Bratislava : Nakladatestvo Pravda, 1989, s. 257. 563 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality : An Essay in Cosmology. Cambridge, 1929, s. 23. 564 WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 47: force of belief cleansing the inward parts.
560

5. Vzia Boha a nboenstva poda Whiteheada a Hartshorna senos me by rozren a oisten od emci na zklade vlastnho zlenia s konceptulnymi operciami, je to teda aspekt jej bipolarity. Pozornos voi obom stranm dipolarity nevyhnutne spsobuje balans pozorovan Whiteheada, ktor priznva, e nboensk sksenos obsahuje fyziklnu citlivos voi relcim a konexim v sksenosti, a nielen konceptulny dosah. Bez fyziklnej percepcie v relcich v skutonosti neexistuje zklad pre konceptulnu reprodukciu truktr (konceptulne toti predpokladaj fyziklne). Aktuality a vzahy kontituujce udsk sksenos s vnman v kontexte relatvnosti, ktor je definitvne zakorenen vo fyziklnych vzahoch.565 Ak si vimneme tieto fyziklne vzahy a ich psobenie, potom meme doceni spsob, akm nboensk sksenos spova v nieom inom, ne je konceptulna jednota rozdielnych dt. Z tohto hadiska nboensk sksenos obsahuje viac ne len morlnu, filozofick i dokonca estetick vziu vesmru. Predstavuje integrlny celok, odpove celho, apetitvneho, emocionlneho a konceptulneho ivota osoby na zmysel hodnoty univerza v jeho totalite, ale aj v konkrtnych astiach. Je to citliv reakcia na fyziklne precten hodnoty, nielen z konceptulnej strnky. V nboenskej sksenosti sa poda procesulneho myslenia fyziklne emcie, ciele, tby a apircie osoby jednotne spjaj s konceptulnymi nhadmi do prirodzenosti vec, s cieom transformova tto osobu, rozri jej sksenos, m kreatvny proces postpi alej a vytvoria sa nov (nboensk) hodnoty. Nboenstvo je tak prvotnm prstupom, ktorm sa do ivota loveka dostvaj hodnoty. Prve nboensk sksenos povzbudzuje pochopenie tchto hodnt, ktor s esencilne a podmienen v kreatvnom vvine. Zujem o najhlb dosah relci fyziklnych pocitov s najirm rozsahom konceptulnej veobecnosti v jednote sksenostnho aktu predstavuje zkladn charakteristiku Whiteheadovej terie hodnoty vbec. Pre udsk ivot je takto rka a intenzita najzkladnejm rozmerom hodnotovej sksenosti. Tvoria tak podmienku pre vskyt nboenskej sksenosti. Ak tieto mylienky zjednodume, pochopme, e Whitehead vychdza z empirickch zkladov nboenskej sksenosti a akkovek moment prpadnej inpircie je preho vedaj.566 Pravda nboenstva mus vychdza z poznania, ktor sme zskali, ke nae ben zmysly a intelektulne opercie boli na vrchole svojej innosti...567 Sksenos je zefektivizovan celok kontrastov a disPorov. FRANKENBERRY, Nancy: The Empirical Dimension of Religious Experience. In: Process Studies, ro. 8, 1978, . 4, s. 263. 566 Whitehead toti vychdza z metafyzickho systmu, v ktorom je Boh konceptulne relevantn vetkm entitm je poznaten tak, ako je poznaten kad in jestvujca entita. 567 WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 109: Religious truth must be developed from knowledge acuired when our ordinary senses and intellectual operations are at their highest pitch of discipline...
565

142

143

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie paritnch vlastnost zaitch v sksenostnom sebapoznan568 (v tomto zmysle zrove v dialektickom kontraste nboenskho sebauvedomia jednotlivca a komunity). Nie je jasn, i Whitehead chpe tieto dvojice ako kategorilne kontrasty, analogicky ku kategorilnemu charakteru fyziklnych prehenzi, alebo nie. No poda nho nzoru niektor z tchto kontrastov predstavuj dtum nboenskej sksenosti. Svet je dan naej sksenosti a poslanie nboenskej sksenosti tvor jeden z prvkov harmonizujcich kontrasty do jednoty prehenzie, ktor prispievaj k rastu a zitku hodnoty. Kvalita nboenskho rozmeru sksenosti, podobne ako v umen, je vecou maximalizovania komplexnosti a intenzity harmnie.569 Prve tak je zaujmav Whiteheadovo tvrdenie, e dogmy nboenstva s pokusy formulova v presnch termnoch pravdy obsiahnut v nboenskej sksenosti udstva rovnakm spsobom, ako dogmy fyziklnej vedy s pokusmi formulova v presnch pojmoch pravdy obsiahnut v zmyslovej percepcii udstva...570. Relevancia fyziklnych prvd sa vak poda nho nzoru nezhoduje ani v jednom bode s formou relevancie prvd viery zatia o v prvom prpade sa stupe poznania stavia v niektorch otzkach vslovne na problematike viery a tradcie (o vysvetuje Whiteheadovo obchdzanie intitcie v nboenstve a presadzovanie solitrnosti), ktor nemaj ni spolon s prpadnou monosou verifikcie, v druhom prpade je stupe poznania relevantn vetkm uom, i u spsobom vedeckho dokazovania, verifikcie alebo aprirne. 5.3.3. Morlny poriadok a jeho kontribcia V tomto momente musme bliie analyzova, i Whitehead uznva urit morlnu povahu nboenstva, alebo len isto jeho socilnu charakteristiku. Kantov argument pre Boiu nevyhnutnos spoval v existencii morlneho poriadku. Whitehead neakceptuje tto strnku metafyziky, pretoe morlny poriadok tvor len ist aspekt estetickho poriadku571, a prve toto usporiadanie, estetick sksenos jednoty a harmnie kozmu vytvra argument Whiteheadovej metafyziky. V tejto chvli vak vznik otzka: Ak m morlny zmysel povahu sledovania veobecnho dobra, ako sa d (nboenstvo) zli s charakteristikou solitrstva, ktor zdrazuje deskripciou uritej kozmickej indivi568

5. Vzia Boha a nboenstva poda Whiteheada a Hartshorna duality? Ak na druhej strane zdrazuje subjektvny cie v procese kreatvneho vvinu, neznamen tto skutonos pre Whiteheada prepojenie solitrstva v nboenskej sksenosti a individualistickej etiky, ktor nepozn hodnotu objektvnej sebatranscendencie? Predovetkm treba poveda, e poda neho morlka nie je spsob, ktorm lovek vaz nad svojimi ivonymi pudmi. Predstavuje skr realizciu intelektulnych a socilnych truktr schopnch prekona selektvnos vedomia vovedenm kooperatvnych vzorov hodnotovho sdu. Ak je toto spen, potom (normy) o to silnejie derivuj zo socilneho intinktu a sublimuj individulne zujmy do komplexu systmov so vzjomnm uspokojenm. Na druhej strane je morlka umenm i teriou externho vznamu individulneho a vntornho ivota, pokia zvis od socilneho poriadku. Zaober sa teda tm, o je v prirodzenost vec menliv i navonok kontrastn s apelovanmi alternatvami. Praktick morlka predstavuje zujem o budcnos, ale najm uitonos prtomnho okamihu pre budcnos. Ak teda uznanie vntornej hodnoty minulosti pre prtomnos me by poiatkom morlneho vedomia, vedom mravn cie si vyaduje uzna vonkajiu hodnotu bezprostrednej aktivity pre nasledujcu sksenos spolu s uznanm tejto sksenosti. Nboenstvo a morlka s v tomto prekraovan partikulrnej, bezprostredn uspokojenie zdrazujcej perspektvy kontitutvne.572 Naprklad: bohat lovek m otupenejie vnmanie hodnoty ako chudobn lovek zo Zimbabwe, ktor sa vie potei aj starmu magnetofnu. Morlne i nboensk vedomie je poda Whiteheada od prirodzenosti limitovan a preferenn, preto je niekedy pokladan za utilitaristick obdobu egoizmu.573 V prpade Whiteheada vak problmom nie je to, i dleit lohu zohrva vntorn kontrast medzi hodnotou Ja a morlnou hodnotou veobecnho blaha, pretoe tento predpoklad mono z hadiska sebautvrania entity v rozmedz relci a priori odmietnu (pozri vyie). Satisfakcia (hodnoty) pri sebautvran aktulnej entity (loveka) pri napan subjektvneho ciea nie je obdobou utilitarizmu, ale len znakom hlbej relevancie hodnoty inch entt. Preto relnejie by tomuto problmu zodpovedala otzka dilemy lepej voby
Porov. LACHMANN, Rolf: Ethik und Identitt : Der ethische Ansatz in der Prozessphilosophie A. N. Whiteheads und seine Bedeutung fr die gegenwrtige Ethik. Freiburg; Mnchen : Verlag Karl Albert, 1994, s. 100. 573 Naprklad Lynne Belaief poklad v tomto zmysle Whiteheadovu etiku za egoisticky nemorlnu pre imanenciu aktu hodnotovho sdu, ktor je prvotne poda Whiteheada sebaaktualizujci. Poda tohto tvrdenia by mohla by aj Aristotelova eudaimonistick etika rovnako imanentneegoistick. Autorovi unik prve aspekt relcie, ktor je pre Whiteheada ontologickosubstancilny. Porov. BELAIEF, Lynne: Whitehead and Private-Interest Theories. In: Ethics, ro. 76, 1966, s. 277286.
572

WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 518: These contrasts are: joy and sorrow, good and evil, disjunction and conjunction (or the many in one), flux and permanence, greatness and triviality, freedom and necessity... 569 Porov. FRANKENBERRY, Nancy: The Empirical Dimension of Religious Experience. In: Process Studies, ro. 8, 1978, . 4, s. 269. 570 WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 47. 571 WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 91.

144

145

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie zo strany indivdua voby medzi menm a vm dobrom a otzka vplyvu univerzlnosti a stlosti etickch noriem. o vak pre Whiteheada znamen pojem morlna hodnota? Akm spsobom sa rod? U pri terii poznania sme zistili, ak podstatn lohu m v sksenosti povaha zujmu.574 Zujem je preferenn, m teleologick povahu, ktorej podstatou je uskutonenie satisfakcie. Podstatn s vak aj emcie (e-motio), ktor s pre neho hodnotou zujmu, ie hodnotou rozhodnutia sa pre sebautvranie. Nieo podobn predstavuje pre Whiteheada morlna hodnota. Samotn rozvjanie konceptulnej sksenosti zo strany loveka je vsledkom neustle progredujcich selekci a kontrastov. udsk schopnos abstrakcie umouje prostrednctvom neustle rozsiahlejej elimincie nerelevantnch detailov etablovanie zkladnch kontrastov, teda prostrednctvom toho, o je, nadobudn pochopenie toho, o nie je. Tieto konstrasty s zkladom pre vedomie (consciousness). Whitehead vak nechce poveda, e tieto emcie s pre neho morlnosou. Emcie prezrdzaj ist stupe zujmu, hoci ohraniuj rmec nho pozorovania len na ist oblas.575 Predstavuj sas sksenosti, a preto mu existova aj pri minimlnej inteligencii. Morlne sdy naproti tomu s sebatranscendujce,576 uskutouj sa poda neho ponad emon pohnutie a v slade s uvedomenm si tejto presahujcej hodnoty. Treba vak v tomto momente poukza na rozdiel medzi morlkou a nboenstvom, ktor si Whitehead uvedomuje: Morlka zdrazuje detailn udalos, naproti tomu nboenstvo jednotu idelu, ktor pretrvva vo vesmre...577 Morlka sa odliuje od nboenstva stupom abstrakcie od konkrtnych podmienok naej existencie. Km morlny sd spova na veobecnom a irom kontexte hodnotenia, nezachdza predsa len do tej miery v abstrakcii ako nboenstvo, ktor uvauje o kadom jednotlivom prpade z perspektvy kozmologickho do-

5. Vzia Boha a nboenstva poda Whiteheada a Hartshorna sahu.578 Takto rozlenie vak nepredstavuje striktn oddelenie morlky a nboenstva, existuj toti rzne stupne abstrakcie od konkrtnych svislost. Morlne vedomie je navye podmienen socilnym vedomm tdium tohto vedomia (i svedomia?) si vyaduje analzu spsobu, akm udsk prirodzenos derivuje z udskej spolonosti.579 Vznik a roziruje sa konfrontciou so svetom.580 Obsahuje morlnu intuciu nhad do prirodzenosti intelektulnej innosti o by malo stelesova dobrodrustvo ndeje581. Nahliadnutie prirodzenosti vec, ktorej podstatou je proces, spsobuje obohacovanie vedomia, dsledkom oho bva rzne morlne posdenie jednho skutku: To neskorie vedomie me rozri ohranien pocity, ale je samo vdy obmedzen vziou potencilnych hodnt, ktor treba realizova aj z hadiska koncepci jednotlivej osoby, v ktorej sa m hodnota zachova. Ako pe na inom mieste: Nboensk vedomie predstavuje rozrenie zujmu vaka emergencii niektorch hlbch metafyzickch nzorov, ktor neboli verbalizovan...582 Je sce pravda, ako tvrd Whitehead, e toto vedomie malo a m kolektvnu povahu, nemono vak tvrdi, e sa vytvra len kolektivisticky a teda e jeho poiatok treba hada v tejto kolektvnej povahe morlnych hodnt.583 Tieto hodnoty sa v dejinch prirodzene formuj a vytvraj ako sas formovania a sebachpania spolonosti a v slade s tm sa vynraj. To vak neznamen, e tento epifenomn mono kauzlne a asovo datova. asovo ne-

V tomto zmysle treba poveda, e interpretcie tohto fenomnu sa nesmierne rznia. Existuj tyri zkladn postoje: 1. formalistick, 2. psychologick, 3. sebarealizujci a 4. postoj prijmajci nekonzistentnos Whiteheadovho tvrdenia. My sa budeme prida toho poslednho. Viac k tmto rozdielom porov. LEUE, William Hendrich: Metaphysical Foundations for a Theory of Value in the Philosophy of A. N. Whitehead, 5. a 6. kap. In: http://www.thoughtsnmemories.net/ whitehead8abc.htm (3. 1. 2006). 575 WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 110: It is not true, however, that we observe best when we are entirely devoid of emotion (...) Accordingly, when we are observing some things, we are in a bad position for observing other things... 576 WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 290: Care for the future of personal existence, regret or pride in its past, are alike feelings which leap beyond the bounds of the sheer actuality of the present. It is in the nature of the present that it should thus transcend itself by reason of the immanence in it of the other... 577 WHITEHEAD, A. N.: Modes of Thought. Cambridge : University Press, 1956, s. 28.
574

Toto rozliovanie medzi morlkou a nboenstvom meme doloi aj inmi pasami. Whitehead naprklad pe o morlnych kdexoch ako o predpisoch, ktor s priamo zvisl najm od podmienok a svislost epochy, a tm pecifikuj rast ich intenzity. Porov. WHITEHEAD, A. N.: Modes of Thought, s. 13: The point is that moral codes are relevant to presuppositions respecting the systematic character or the relevant universe. When the presuppositions do not apply, that special code is a vacuous stattement of abstract irrelevancies... Ako uvidme alej, Whitehead rozliuje aj medzi nboenstvom a metafyzikou a osobitnm urenm (morlkou) v Religion in the Making, 20n. Na tomto mieste jasne vidno, e morlka abstrahuje od konkrtneho, zatia o nboenstvo sa konkretizuje na prtomn situciu. Preto neshlasm s nzorom Davisa v jeho lnku (DAVIS, R. S.: Whiteheads Moral Philosophy. In: Process Studies, ro. 3, 1973, . 2) v rozlen medzi morlkou a nboenstvom. Davis vid v morlnej perspektve vlun zohadnenie socilneho ivota, v nboenstve vak vntorn realizciu hodnoty. 579 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 19: V kadej udskej spolonosti predstavuje jednu zo zkladnch ide poznamenvajcu kad jednotliv as udskej innosti veobecn koncepcia tkajca sa postavenia jednotlivch lenov tejto skupiny... 580 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 58. 581 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality s. 67. 582 WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 283. 583 Whitehead tvrd, e tto morlna mylienka (i hodnoty) sa zrodila v otrokrskej spolonosti, ktor sa v Atnach zaala humanizova. Poukazuje na urit veobecn ideu v dejinch, ktor nadobdala v dejinch rzne podoby a ktor umonila kresanstvu presadi svoje princpy.
578

146

147

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie skorie vedomie me by poda neho tolerantnejie ako to predchdzajce.584 Znamen to, e idea tohto neskorie postulovanho vedomia dokazuje neustly progres genercie alebo mylienku dokonalejch ud?585 Urite nie. Ako potom mono chpa, e proces aktulnej entity z hadiska Whiteheada nem charakter kvalitatvne diferencovanej postupnosti, km otzka vvinu tchto morlnych noriem no? Odpove by hdam mohla znie: pretoe morlne normy a hodnoty maj u Whiteheada svoju determinovan funkciu. Preto aj v prpade kresanstva hovor o uritej doasnej etike.586 Ak vak mravn hodnoty presahuj povahu doasnch emonch nlad a s takpovediac nadosobn, ako to, e nastva tento posun v hodnoten hodnt? Nazdvame sa, e Whitehead by v tomto prpade povedal, e forma jazyka a rei sleduje svoj neustly, pecifick vvin, hoci nemono poveda, e dnen podoba jazyka je dokonalejia ako pred desiatkami rokov, neplat to podobne ani o tomto vvine. Whitehead taktie uvdza u spomnan prklad s letom, ktor je kontinulny a ned sa teda povaova za dokonalej i menej dokonal. Jazyk poda neho zdrazuje v kadom okamihu odlin apelovanie (hodnt) pod prezumpciou rovnakch pojmov, ktorm sa pripisuj in vznamy. Preto aj tvrd, e z hadiska morlky sa menia podmienky pre reformu hodnt alebo svetonzorov genercie, ktor predtm nepomohli tieto zmeny presadi. Hodnota (ako veobecn idea) neak na osobitne schopnch ud, ktorm sa uke v celom jase, ale kadmu sa ukazuje v zrkadlen seba samho, svojho morlneho vedomia. Preto posterirnejie vedomie je sksenostne bohatie, poda nho nzoru to vak nie je garanciou jeho morlnosti. Whitehead v podstate naznauje, e nboensk vedomie v najirom zmysle slova prijma samotn kozmos ako sebadeterminujci systm, v ktorom kad prvok vyjadruje uskutonenie istej hodnoty. Sekulrna morlnos je zkonom uritej komunity vo svete, km nboensk morlnos podriauje vetky spolon zujmy naplneniu prirodzenho zkona. Avak km sekulrna morlka had do budcnosti pre spravodlivos v reakcii proti prtomnej neprvosti, nboenstvo had spravodlivos v prtomnosti kvli tomu, o u ponka vrtane samotnej morlky. Nboenstv boli poda neho minimlne tak schopn ako zdroj morlneho zujmu (i u kontruktvneho alebo detruktvneho) ako boli politick
584

5. Vzia Boha a nboenstva poda Whiteheada a Hartshorna hnutia. Avak morlny zmysel pre spravodlivos nachdza svoje najpvodnejie miesto v transcendentlnych intancich, ktor ho zviditeuj. Nboensk zmysel pre spravodlivos nachdza svoje uplatnenie v napan danej prirodzenej teleolgie. Preto predstavuje nvrat k estetickmu splneniu kozmickej perspektvy zmyslu, hadanie identity ozajstnho ja.587 Morlnos zdrazuje jednotliv (konkrtnu) udalos: km nboenstvo zdrazuje jednotu idey inherentne prtomnej vo vesmre...588 Poda Whiteheada je teda nboenstvo z aspektu morlnej voby a morlneho hodnotenia len sekundrne.

5.4. Revzia nboenstva v interdisciplinrnosti

5.4.1. Nboenstvo ako nexus korelatvna forma spolonosti V tejto podkapitole treba spomen socilny charakter, pretoe poda Whiteheada je prve socilny poriadok i konfrontcia zdrojom biologickch zkladov pre vytvranie nasledujcich pocitov. Pocity (feelings) udvaj zdroj i povahu stupa spoloenstva v hierarchii. Na tomto socilnom prvku je zaloen aj povaha intinktov, emci. Podobne ako socilne spoloenstvo zvierat vytvra predmet a povahu emci na istom stupni, analogick prostredie pre hierarchiu emci vznik aj v udskom spoloenstve. Morlny poriadok i povaha nboenstva sa poda Whiteheada konkretizuje v podobe socilnej povahy spolonosti a jej kultrneho stupa. Socilnos je vak nielen nutnm prostredm realizcie tchto veobecnch ide, ktor ved vvin nboenstva smerom k vesmrne zjednotenej podobe. Ak spoloenstvo predstavuje nexus udalost a entt, ktor nzorne ukazuje urit typ socilneho poriadku, nboenstvo predstavuje nevyhnutne tie nexus uritho typu socilneho spoloenstva entt, ktor s pre typick. Socilny poriadok definuje Whitehead ako moment, ke (1) existuje spolon prvok formy prejavujcej sa v uritosti kadej v nej zahrnutej aktulnej entity alebo ke (2) tento spolon prvok formy vznik v kadom lenovi tohto nexu vaka podmienkam, ktor s mu vnten jeho vnmanm niektorch inch lenov tohto zvzku, prpadne ke (3) tieto postoje vnucuj tto podmienku reprodukcie preto, e obsahuj pozitvny pocit...589 Nboensk idey s poda neho kategriou socilneho vvinu, s ktorm svisia. Preto akceptuje, e nboenstvo predstavuje typ socilneho nexu. Ak aplikujeme zkladn povahu socilneho nexu na nboenstvo, teda na nboensk nexus, potom z toho vyplvaj rzne rezultty: 1. nboensk fenomn je nevyhnutne pluriformn tak ako je multiformn vnmanie ud, 2. povaha tohto nboenskho nexu je nutne prisditen vetkm
Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 90. WHITEHEAD, A. N.: Modes of Thought, s. 39. 589 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 201.
587 588

Porov. DAVIS, S. Richard: Whiteheads Moral Philosophy. In: Process Studies, ro. 3, 1973, . 2, s. 80n. 585 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 29: Finlne zavedenie reformy nedokazuje nevyhnutne morlnu nadradenos reformujcej genercie. Urite si vak vyaduje, aby tto genercia ukzala reformn energiu. Avak podmienky sa menia. o je mon teraz, nemus by potom. Vek ideu netreba vnma tak, e len ak na dos dobrch ud, aby priniesla svoj praktick efekt... 586 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 25.

148

149

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie charakterom nboenstiev, o vak nie je pravda ako meme vidie v rznych (individualistickch a kolektivistickch, hierarchickch i nehierarchickch) formch nboenstva. 5.4.2. Interdisciplinarita nboenstva a metafyziky U v Religion in the Making Whitehead pe, e na vesmr mono hadie z rozlinch hadsk. Preto je potrebn tieto cesty analzy odli...590. Za jednu z tchto perspektv mono povaova nboensk a metafyzick opis vesmru. Prve v tomto diele Whitehead hovor, e realizcia vzjomnosti a vzjomnej zvislosti vesmru je prspevkom nboenstva k metafyzike. Obe tieto mocnosti nazva dvoma najmocnejmi a veobecnmi silami591, ktor boli asto dvan do rozporu, ale prve ten je znakom (toho), e jestvuj obsiahlejie pravdy a jemnejie perspektvy, v rmci ktorch mono njs zmierenie (...) nboenstva a vedy592. Kozmick vzanos je jadrom Whiteheadovej kozmolgie zameranej na dianie, bytie a vzah toho, o nazva aktulnymi entitami.593 Tto mylienku podporuje aj v Process and Reality: Kad vzanos m svoj zklad vo vzanosti nieoho aktulneho...594 Whitehead na rozdiel od mnohch dnench autorov595 pripisuje vzahu nboenstva a metafyziky vzjomn podmieovanie. Nboenstvo a metafyzika sa navzjom sprevdzali dejinami nboenstva ako dva odlin prvky. No nboenstvo zostva predsa len v znevhodnenej polohe. Mus sa z hadiska vlastnej, obmedzenej vzie sveta postavi pred revziu vedeckho a racionlneho preargumentovania, napr. v otzke pouvanch pojmov. Poukazuje na to aj Whiteheadovo kontatovanie, e nboenstvo nie je vbec nevyhnutne dobr, me by rovnako aj zl (...) bolo by to (takto tvrdenie) nebezpenm

5. Vzia Boha a nboenstva poda Whiteheada a Hartshorna sklamanm...596. Paradoxne vak tieto slov vyznej v kontexte citcie z Process and Reality: Ndej prehlbuje vznam ivota (...) nboenstvo namiesto toho, aby sa sstredilo len na obmedzen spolonos subjektov, ktorm m sli, usiluje sa o formciu subjektu sksenosti...597 a zameriava sa na (...) zujem indivdua poza partikularitu, ktor ho obmedzuje...598 a podriadenm egoistickho ciea o jeho zalenenie do transcendentnho celku...599. Whitehead tvrd, e vzah minulosti a prtomnosti, ktor je v nboenstve imanentn, najlepie me rozozna a posdi veda, ktor sa zaober celou realitou, resp. veobecne platnmi princpami metafyzika.600 T m poda neho posdi, i je niekdaj svetonzor ete platn, alebo u nie: nezle pritom, i ide o nejak vedeck alebo nboensk svetonzor.601 Veda i nboenstvo spovaj na uritej viere, ktor me ma naivn (respektve u neplatn) zklady, a preto mus by revidovan. Naprklad v prpade, e nboenstvo sa prestane usilova o vlastn prenikavos a jasnos, ponor sa do nich foriem vlastnej nboenskosti.602 Me sa ukry, podobne ako veda, za veobecnos vrokov implikovanch vo svojej viere, ale v tom prpade s jeho dogmy len prjemnmi mylienkami, ktor mu stimulova emcie religiozity.603 Preto by sa poda Whiteheada silie nboenstva malo zamera na regulciu emci,604 ktor z nboenskej sksenosti vyplvaj, aby sa zamedzilo nesptanm reakcim nboenskho nadenia (proti reformnm hnutiam), pouijc jeden spolon a univerzlny nstroj, ktor je platn a veobecn aj v inch vedch, najm v metafyzike kritri racionality. Na druhej strane, ako sa mus nboenstvo brni prlinmu dogmatizovaniu a emcim, ktor vplvaj na jeho negatvny vvin, to ist plat aj pre dogmy v metafyzike a v ostatnch vedch. Problm teda poda neho spova v zdrazovan istoty na nesprvnom mieste605. V tomto prpade sa naprklad d hovori o presnom formulovan veobecnej pravdy606, m vak WhiteCREWS, Frederick: Saving Us from Darwin. In: The New York Review of Books. http:// www.nybooks.com/articles/14581 (20. 12. 2006): As the scientific world-view has become more authoritative and selfsufficient (...), that (...) God of the Western monotheisms may never have been more than a fiction devised by members of a species... 596 WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 17. 597 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 24. 598 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, s. 23. 599 WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 293. 600 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 72. 601 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 73. 602 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 73. 603 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 73. 604 Porov. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 162. 605 WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas, s. 163. 606 WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 95.

590 591

WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 77. WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 259. 592 WHITEHEAD, A. N.: Science and Modern World, s. 262. 593 Porov. WHITEHEAD, A. N., ALTIZER, J. J. Thomas: The Buddhist Ground of the Whiteheadian God. In: Process Studies, ro. 5, 1975, . 4, s. 227n. 594 WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality, ix. 595 Naprklad: ATKINS, Peter: The Limitless Power of Science. In: Natures Imagination : The Frontiers of Scientific Vision. Ed. John Cornwall, Freeman Dyson. Oxford : Oxford University Press, 1995, s. 140: Theologians, incidentally, have contributed nothing (to the understanding of the universe). They have invented a world and language of their own, like some mathematicians, but unlike many mathematicians have sought to impose its percepts and precepts on this world. In so doing they have contaminated truth, and wasted the time of those who wish to understand this world... HAECKEL, E.: The Riddle of the Universe. Foreign Languages Publishing House, 1961: The true revelation (...) is to be sought in nature alone (...) Every intelligent man with normal brain and senses finds this true revelation in nature on impartial study, and thus frees himself from the superstition with which the revelations of religion had burdened him...

150

151

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie head neprijma, e by lo o navdy platn formulciu (teda dogmu), ale o formulciu, ktorej pojmy bud ma vdy odlin pecifikciu, preto takto dogmy mu by aj nepravdiv.607 Dogma predstavuje poda neho monos korekcie, a nie opak. Prve tam, kde sa me dosiahnu len nejasn poznanie a nejasn pozcia potrebn pre veobecn konsenzus v tejto otzke, sa prli zdrazuje prve istota. Takto istota je poda neho len ilziou, pretoe nem veobecn zklad (platn) vo vetkch dejinnch obdobiach. Tak ako s menliv kategrie morlnej hodnoty danho obdobia, tak s menliv aj podoby nboenskosti (napr. v stredoveku a v novoveku), a tm aj veobecn idea nboenstva. Poda Whiteheada vak veobecn vvin dejn poukazuje na to, e vka abstrakcie metafyzickch kategri poukazuje na vku kultry nboenstva. V priamej mere k tomu, ako bolo nboenstvo funkciou strachu alebo nstrojom emocionlneho kompenzovania, bolo zrove nespoahliv, ba a spochybniten v oblasti svojho poslania. V tomto tvrden by sme mohli vidie Whiteheadovo pragmatick uvaovanie. Preto nboenstvo tvor sprkladnenie veobecnch metafyzickch ide a metafyzika zasa korektru platnosti niektorch nboenskch mylienok. Z hadiska Whiteheadovej vzie je typick, e posudzuje nboensk fenomn i nboenstvo z rovnakho prstupu a kritria, z akho posudzuje vvin vedeckho myslenia. Odlinos tchto dvoch kategri nboenskch prvd, ktor nemono podrobi rovnakej verifikcii ako v prpade vedy nem rovnak relevanciu a ned sa ani rovnako posudzova. Druhou otzkou v tomto zverenom posden Whiteheadovho prstupu je, i tieto nboensk idey sleduj kreatvny vvin vo vetkch nboenstvch (myslme fundamentalistick podoby). Treou otzkou je, e ak nboenstvo predpoklad socilny poriadok, ako mono vysvetli jeho odlin prstup vzhadom na pragmatick myslenie spolonosti? V tom prpade sa toti ned vysvetli, preo nboenstvo sleduje vdy rovnak hierarchiu hodnt (napr. ochrana ivota), a spolonos nie, preo nastva medzi nimi podobn zsadn rozchod. Nboenstvo nm v tomto zmysle poslilo ako vzorov prklad aplikcie procesulnych mylienok na oblas religionistiky. Zverom treba vak poveda, e procesulna filozofia sa rozrila aj na oblas morlky, umenia, literatry, a dokonca aj teolgie. Smer procesulnej teolgie vak nie je zmerom tejto publikcie. Verme, e sa ku problematike teolgie, zko svisiacej s poslednou kapitolou tejto knihy, v budcnosti ete vrtime a budeme ju mc hlbie prezentova.

Namiesto zveru

Whiteheadova filozofia prina do vedecky objavnho 20. storoia po kadej strnke nieo zaujmav a inovatvne. Jeho filozofia je sce komplikovan, vo svojich zveroch sa vak dotka rozhrania ostatnch vied a stva sa stimulom pre nov reflexiu filozofickch zkladov. Preto je svis jeho myslenia s vedeckmi vdobytkami 20. storoia vemi dleit. Aj Whiteheadovo dejinno-filozofick myslenie je vemi podstatn. Ukazuje, e nie vetko sa deje ako sa mylne nazdvali historicisti v priamoiarom pohybe s jasnm cieom a dosahom. Dejiny ukazuj mnostvo omylov, ktor sa jasne zapsali do povedomia ud a zjavne motivovali ich sprvanie. Ned sa len skontatova, e boli npomocn pri objavovan predsudkov a novch prvd. Takto omyly sa sptne zisuj vemi ahko, no realitou je, e sa vykoreovali vemi ako. To vak neznamen, e potomkovia maj nrok na zjednoduen sdy o minulosti. Mnoh z Whiteheadovch mylienok muselo osta zamlan i nevypovedan. Dvodom je odlin zmer a koncepcia tejto knihy. itate preto akiste odpust takto nedokonalos proti bohatosti a vestrannosti Whiteheadovho myslenia. Pevne verm, e tto prca niektorho itatea zaujme a nadchne k tomu, aby sa procesulnej filozofii zaal podrobne venova, a e chbajce asti asom po mne niekto ete lepm a dokonalejm spsobom dopln.

607

Porov. WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making, s. 98, 114. Whitehead pri pojme dogma hovor o nzore (opinion), pri pojme dogmatick spomna Galnovo pouvanie tohto slova v kontradikcii k empirickmu.

152

153

Zoznam literatry

Knihy
Primrne WHITEHEAD, A. N.: An Anthology. Ed. F. S. C. Northrop, Mason W. Gross. Cambridge : University Press, 1953. 928 s. WHITEHEAD, A. N.: The Function of Reason. Boston : The Beacon Press, 1958. 226 s. WHITEHEAD, A. N.: La fonction de la raison et autres essais. Paris : Payot, 1969. 226 s. WHITEHEAD, A. N.: Modes of Thought. Cambridge : University Press, 1956. 241 s. WHITEHEAD, A. N.: Process and Reality : An Essay in Cosmology. Cambridge, 1929. 413 s. ISBN 0029345707 WHITEHEAD, A.: Process and Reality. Ed. D. R. Griffin, D. W. Sherburne. New York : The Free Press, 1978. WHITEHEAD, A. N.: Religion in the Making. Cambridge : University Press, 1930. 145 s. WHITEHEAD, A. N.: Wie entsteht Religion? Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1986. ISBN 3518577123 165.00 WHITEHEAD, A. N.: Veda a modern svet. [Science and Modern World.] Bratislava : Nakladatestvo Pravda, 1989. 334 s. ISBN 07502789 WHITEHEAD, A. N.: Matematika a dobro a jin eseje. [Essays on Science and Philosophy.] Praha : 1970, Vhy. 125 s. WHITEHEAD, A. N.: Adventures of Ideas. New York : The Free Press, 1967. ISBN 9780029351703 WHITEHEAD, A. N.: Dobrodrustv idej. Praha : Oikoymenh, 2000. 291 s. ISBN 9788072980093

155

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie WHITEHEAD, A. N.: Proces a realita. In: Antolgia z diel filozofov : Pragmatizmus, realizmus, fenomenolgia, existencializmus. Bratislava : Epocha, 1969, s. 507552. WHITEHEAD, A. N.: Symbolismus, jeho vznam a in. Prel. Vlastimil Zuska. Praha : Panglos, 1998. 92 s. ISBN 809022055X WHITEHEAD, A. N.: The Concept of Nature. Tarner lectures delivered in Trinity College. November 1919. Cambridge : University Press, 1964. 202 s.

Zoznam literatry BROWN, Delwin JAMES, Ralph REEVES Gene (ed.): Process Philosophy and Christian Thought. Indianapolis; New York : The Bobbs-Merrill Company, 1971. ISBN 0672607999 CHRISTIAN, W. A.: An Interpretation of Whiteheads Metaphysics. New Haven : Yale University Press, 1959. CICERO: O pirozenosti boh. Prel. J. Laichner. Praha, 1948. CORETH, E.: Die Grundfragen der Hermeneutik : Ein philosophischer Beitrag. Freiburg; Basel; Wien, 1969. CHAUNU, Pierre: Der Mensch, drei Millionen Jahre, Achzig Milliarden Schicksale. Zrich : Verlag Thesis, 1996. 351 s. ISBN 3908544181 COBB, John, B. Jr.: A Christian Natural Theology Based on the Thought of A. N. Whitehead. Philadelphia : Westminster Press, 1965. COBB, John Jr. GRIFFIN, D.: Process Theology : An Introductory Exposition. London : Westminster John Knox Press, 1977. 192 s. ISBN 0664247431 DESCARTES, R.: Princpy filozofie. Bratislava : Pravda, 1987. ELY, L. Stephen: The Religious Availability of Whiteheads God : A Critical Analysis. Madison : University of Winsconsin, 1942. EMMET, Dorothy: The Effectiveness of Causes. Albany : State University of New York Press, 1985. 136 s. ISBN 087395940X EMMET, Dorothy: Whiteheads Philosophy of Organism. London : Macmillan & St. Martins Press, 1966. FALTER, M. Robert: Whiteheads Philosophy of Science. Chicago : University of Chicago Press, 1960. GONZALEZ ALONSO, Andrs: La via racional y la via intuitiva : Un estudio sobre la existencia de Dios en A. N. Whitehead, H. Bergson y Santo Tomas. Granada, 1971. 176 s. ISBN 80.00 GRAESER, A.: eck filosofie klasickho obdob. Praha : Oikoymenh, 2000. 445 s. ISBN 807298019X HAHN, Lewis (ed.): The Philosophy of Charles Hartshorne. The Library of Living Philosophers, vol. XX. La Salle : Open Court, 1991. 808 s. ISBN 0812691474 HARTMANN, Nicolai: Nov cesty ontolgie. Bratislava : Pravda, 1976. 168 s. HARTSHORNE, Charles: The Divine Relativity : A Social Conception of God. New Haven : Yale University Press, 1948. 192 s. ISBN 0300028806 HARTSHORNE, Charles REESE, William L.: Philosophers Speak of God. Chicago : University of Chicago Press, 1953. 535 s. ISBN 1573928151 HARTSHORNE, Charles: Pirozen theologie pro nai dobu. Praha : Oikoymenh, 2006. HAUGHT, John: The Revelation of God in History. Wilmington; Delaware : Michael Glazier, 1988. 104 s. ISBN 081465682X

lnky
Primrne WHITEHEAD, A. N.: Nboenstv a vra. In: Dialg-Evropa XXI, ro. 4, 1993, . 4, s. 1922. WHITEHEAD, A. N.: Liberty and the Enfranchisement of Women. In: Process Studies, ro. 7, 1977, . 1, s. 3739. Poda http://www.religion-online.org/ showarticle.asp?title=2442 WHITEHEAD, A. N.: Discussion upon Fundamental Principles of Education (1919). In: Process Studies, ro. 14, 1984, . 1, s. 4143. ISSN 03606503 WHITEHEAD, A. N.: The Idealistic Interpretation of Einsteins Theory. In: Proceedings of the Aristotelian Society, 192122, . 22, s. 130134. WHITEHEAD, A. N.: Time, Space, and Material : Are They and If So in What Sense, the Ultimate Data of Science? In: Problems of Science and Philosophy, 2, 1919, s. 44108.

Knihy
Sekundrne ALEXANDER, Samuel: Space, Time and Deity II. London : Macmillan & Co, 1920. ISBN 184371311X ANZENBACHER, Arno: vod do etiky. Praha : Zvon. esk katolick nakladatelstv, 1994. 293 s. ISBN 8071131113 ATKINS, Peter: The Limitless Power of Science. In: Natures Imagination : The Frontiers of Scientific Vision. Ed. John Cornwall, Freeman Dyson. Oxford : University Press, 1995, s. 122132. AUGUSTYN, Jerzy Antoni: An Outline of the Philosophy of Alfred North Whitehead. Dissertation. University of Zrich, 1962. 98 s. BACHELARD, Gaston: Nov duch vedy. Bratislava : Nakladatestvo Pravda, 1981. 165 s. ISBN 7508581 BALTAZAR, R. Eulalio: God within Process. New York; Toronto; London : Newman Press; Paramus, 1970. 186 s.

156

157

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie HAUGHT, John: Boh po Darwinovi. Bratislava : Kalligram, 2003. 257 s. ISBN 8071495298 HEISENBERG, Werner: Fyzika a filozofia. Praha : Svoboda, 1969. 165 s. HENNING, G. Brian: A Whiteheadian Aesthetics of Moral : From the Metaphysics of Creativity to the Ethics of Creativity. Presented in Center for Process Studies. Claremont (CA), August 2004. HOLZ, Harald GAZO-WOLF, Ernest (ed.): Whitehead und der Prozessbegriff. Beitrge zur Philosophie Alfred North Whiteheads auf dem Ersten Internationalen Whitehead-Symposion 1981. ISBN 3495475176 378.00 HUME, D.: Treatise on Human Nature. Oxford : Oxford University Press, 2000. 626 s. ISBN-10: 0198751737 CHIARAVIGLIO, Lucio: Whiteheads Theory of Prehensions. In: Alfred North Whitehead : Essays on His Philosophy. Ed. George L. Kline. Englewood Cliffs : Prentice-Hall, 1963. JOHNSON, A. H.: Explorations in Whiteheads Philosophy. Ed. Lewis S. Ford, George W. Kline. New York : Fordham University Press, 1983. 353 s. ISBN 0823211029 JOHNSON, A. H.: Whiteheads Theory of Reality. Boston : Beacon Press, 1952. JUSIAK, Janusz: Filozofia nauki i teorii poznania Alfreda Northa Whiteheada. Lublin : Wydawnictvo M. Curie-Sklodowskej, 1992. 168 s. ISBN 832270478X 58.00 KANT, I.: Kritika istho rozumu. Praha : Oikoymenh, 2001. 568 s. ISBN 8072980351 KOMEDZINSKI, Tomasz (ed.): O myleniu procesualnym : Charles Hartshorne, Ch. S. Peirce. Toru, 2003. 220 s. ISBN 832311532X KOWALCZYK, Stanisaw: Bg w myli wsplczesnej : Problematika Boga i religii u czoowych filozofw wspczesnych. Wrocaw, 1979. LACHMANN, Rolf: Ethik und Identitt : Der ethische Ansatz in der Prozessphilosophie A. N. Whiteheads und seine Bedeutung fr die gegenwrtige Ethik. Freiburg; Mnchen : Verlag Karl Albert, 1994. 393 s. ISBN 3495477918 LAWRENCE, Nathanael: Whiteheads Philosophical Development : A Critical History of the Background of Process and Reality. New York : Grenwood Press Publishers, 1968. 370 s. LECLERC, I.: Whiteheads Metaphysics : An Introductory Exposition. London : George Allen and Unwin Ltd, 1965. 233 s. LEDERER, M. A: The Term God in Whiteheads Philosophy. Disertation. Temple University, 1974. LETZ, Jn: Metafyzika a ontolgia : Prspevok k tvorbe kreano-evolunej ontolgie. Bratislava : SKI, 1993. ISBN 8085293021 LOCKE, J.: Essays. 2 zv. In: www.blackmask.com (20. 1. 2006)

Zoznam literatry LOWE, Victor: Understanding Whitehead. Baltimore : Johns Hopkins Paperbacks, 1966. 398 s. MACQUARRIE, J.: Realist Metaphysics and Theology. In: Twentieth Century Religious Thought : The Frontiers of Philosophy and Theology 1900 1960. Harper&Row Publishers, 1963. 429 s. ISBN 0334016959 MASCALL, E.: Ten, ktry jest : Studium z teizmu tradycyjnego. Prel. Jolana W. Zieliska. Warszawa, 1958. MELLERT, B. Robert: What is Process Theology? New York; Paramus; Toronto : The Paulist Press, 1975. 141 s. ASIN B0006CEL6G MCRATH, E. A.: Dialog prodnch vd a teologie. Praha : Vyehrad, 2003. 287 s. ISBN 8070215526 MURRAY, Leslie: An Introduction to the Process Understanding of Science, Society and the Self. Lewiston; Queenston : The Edwin Mellen Press, 1988. NOBO, Jorge Luis: Whiteheads Metaphysics of Extension and Solidarity. Albany : State University of New York Press, 1986. ONDOK, Jn: Dkaz nebo hypotza Boha. Edcia Studium. Praha : Trinitas, 1998. 155 s. ISBN 8086036057 OWENS, J.: The Doctrine of Being in the Aristotelian Metaphysics. Toronto : Pontifical Institute of Mediaeval Studies, 1951. PITTENGER, Norman: Process Thought and Christian Faith. New York : The Macmillan Company, 1968. PLATN: Spisy I V. Prel. F. Novotn. Praha : Oikoymenh, 2003. RAPP, F. WIEHL, R. (ed.): Whiteheads Metaphysik der Kreativitt. Internationales Whitehead-Symposium, Bad Homburg 1983. Freiburg; Mnchen : Verlag Karl Albert, 1986. 241 s. ISBN 3495476121 RAWLS, John: A Theory of Justice. Cambridge (Massachusetts) : Belknap Press of Harvard University Press, 1971. RESCHER, Nicola: Process Metaphysics : An Introduction to Process Philosophy. Albany : State University of New York Press, 1996. 213 s. ISBN 0791428184 PITTENGER, Norman: Alfred North Whitehead. Richmond (Virginia) : John Knox Press, 1996. SCHILPP, P. (ed.).: The Philosophy of Alfred North Whitehead. New York : Tudor Publishing Company, 1961. 797 s. ISBN 087548140X TUGENDHAT, Ernst: Ti pednky o problmech etiky. Praha : Mlad fronta, 1998. 88 s. ISBN 8020407448 YCISKI, Jzef: Bg Abrahama i Whiteheada. Tarnw : Wydawnictwo diecezji Tarnowskiej Biblos, 1998. 220 s. WILLASCHEK, M. (ed.): Moralbegrndung und Gerechtigkeit. Vortrag und Kolloquium in Mnster 1997. In: Mnsteraner Vorlesungen zur Philosophie, 1. Mnster, 1997. 112 s. ISBN 3825834964

158

159

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie WEBER, Michel (ed.): After Whitehead : Rescher on Process Metaphysics. Frankfurt : Ontos Verlag, 2005. 339 s. ISBN 3937202498 WOOD, Forest, Jr.: Whiteheadian Thought as a Basis for a Philosophy of Religion. Ed. W. Harry, Grace C. Adams. University Press of America, 1986. ZIEMIASKI, Stanisaw: Teologia naturalna : Filozoficzna problematyka Boga. Krakw, 1995. 398 s. ISBN 8390128225

Zoznam literatry ESLICK, I. Leonard: Plato as Dipolar Theist. In: Process Studies, ro. 12, 1982, . 4, s. 243251. ISSN 03606503 FELT, James: Whiteheads Misconception of Substance in Aristotle. In: Process Studies, ro. 14, 1985, . 4, s. 224236. ISSN 03606503 FETZ, R. L.: In Critique of Whitehead 1. In: Process Studies, ro. 20, 1991, . 1, s. 18. ISSN 03606503 FETZ, R. L.: On the Formation of Ontological Concepts : The Theories of Whitehead and Piaget. In: Process Studies, ro. 17, 1988, . 4, s. 262272. ISSN 03606503 FINDLAY, J. N.: Can Gods Existence be Disproved? In: Mind, New Series, ro. 57, 1948, . 226, s. 176183. FORD, S. Lewis: The Riddle of Religion in the Making. In: Process Studies, ro. 22, 1993, . 1, s. 4250. ISSN 03606503 FORD, S. Lewis: Some Proposals Concerning the Composition of Process and Reality. In: Process Studies, ro. 8, 1978, . 3, s. 145156. ISSN 03606503 FORD, S. Lewis: The Growth of Whiteheads Theism. In: Process Studies, Supplements 1. 2. 1999. Poda http://www.ctr4process.org/publications/PSS/ FRANKENBERRY, Nancy: The Empirical Dimension of Religious Experience. In: Process Studies, ro. 8, 1978, . 4, s. 259276. FRANKLIN, T. Stephen: God and Creativity : A Revisionist Proposal within a Whiteheadian Context. In: Process Studies, ro. 29, 2000, . 2, s. 237307. GRAHAM, Archie: Metaphysical Principles and the Category of the Ultimate. In: Process Studies, ro. 7, 1977, . 2, s. 108111. ISSN 03606503 GRIFFIN, R. David: Hartshorne, God, and Relativity Physics. In: Process Studies, ro. 21, 1992, . 2, s. 85112. ISSN 03606503 HLA, Vlastimil: Problm duchovnho byt ve filosofii Nicolaie Hartmanna. In: Filosofick asopis, ro. 48, 2000, . 6, s. 950972. ISSN 00151831 HARTSHORNE, Charles: Bells Theorem and Stapps Revised View of SpaceTime. In: Process Studies, ro. 7, 1977, . 3, s. 183191. ISSN 03606503 HARTSHORNE, Charles: The Logic of Perfection and Other Essays. In: NeoClassical Metaphysics. LaSalle (Illinois) : The Open Court Publishing Company, 1962. 352 s. ISBN 0875480373 HILEY, B. J.: Process and the Implicate Order : Their Relevance to Quantum Theory and Mind. Theoretical Physics Research Unit. Birbeck University of London, 2006. HOERSTER, Norbert: John Rawls Kohrenztheorie der Normenbegrndung. In: ber John Rawls Theorie der Gerechtigkeit. Ed. O. Hffe. Frankfurt am Main : Suhrkamp, 1977. HURLEY, J. Patrick: Russell, Poincar, and Whiteheads Relational Theory of Space. In: Process Studies, ro. 9, 1979, . 12, s. 1421. ISSN 03606503 161

lnky
Sekundrne ALLAN, George: God as the Future : On Not Taking Time Seriously. In: Process Studies, ro. 27, 1998, . 12, s. 6477. ISSN 03606503 ALTIZER, J. J. Thomas: The Buddhist Ground of the Whiteheadian God. In: Process Studies, ro. 5, 1975, . 4, s. 227236. ISSN 03606503 ASHMORE, Jerome: Diverse Currents of Whiteheads View of Time. In: Process Studies, ro. 2, 1972, . 3, s.193200. ISSN 03606503 AUXIER, E. Randall: God, Process and Persons : Charles Hartshorne and Personalism. In: Process Studies, ro. 27, 1998, . 34, s. 175199. ISSN 03606503 BATITSKY, Vadim: What is Wrong with the Intuitionist Ontology of Mathematics? In: Organon F, ro. 4, 1997, . 2, s. 111116. ISSN 13350668 BELAIEF, Lynne: Whitehead and Private-Interest Theories. In: Ethics, 1966, . 76, s. 277286. ISSN 00141704 BELAIEF, Lynne: A Whiteheadian Account of Value and Identity. In: Process Studies, ro. 5, 1975, . 1, s. 3146. ISSN 03606503 BENNETT, J. B.: Ecology and Philosophy : Whiteheads Contribution. In: Journal of Thought, 1975, . 10, s. 2430. CLARKE, Bowman L.: Process, Time and God. In: Process Studies, ro. 13, 1983, . 4, s. 245259. ISSN 03606503 CLOOTS, Andr: The Metaphysical Significance of Whiteheads Creativity. In: Process Studies, ro. 30, 2000, . 1, s. 3654. ISSN 03606503 CRAIGHEAD, Houston: Non-Being and Hartshornes Concept of God. In: Process Studies, ro. 1, 1971, . 1, s. 924. ISSN 03606503 DAVIS, S. Richard: Whiteheads Moral Philosophy. In: Process Studies, ro. 3, 1973, . 2, s. 7590. ISSN 03606503 DUMONCEL, Jean-Claude: Ontologie des Notions Nomades : Whitehead e le problme primordial de la mtaphysique. In: Les tudes philosophiques, Octobre dcembre 2002, s. 457474. ISSN 00142166 ELIE, Maurice, Sur lultime : propos dune catgorie de Procs et ralit. In: Les tudes philosophiques, Octobre dcembre 2002, s. 491509. ISSN 00142166 160

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie HURTUBISE, Denis: One, Two, or Three Concepts of God in Alfred North Whiteheads Process and Reality? In: Process Studies, ro. 30, 2001, . 1, s. 78100. ISSN 03606503 KARABA, M.: Vzah terie a pozorovania v paradigmatickom prstupe T. S. Kuhna. In: Studia Aloisiana : Roenka Teologickej fakulty Trnavskej univerzity 2006. Bratislava : Teologick fakulta Trnavskej univerzity, 2007, s. 153165. ISBN 9788071415596 KIMBALL, A. Charles: The Incoherence of Whiteheads Theory of Perception. In: Process Studies, ro. 9, 1979, . 34, s. 94104. ISSN 03606503 KOHK, Erazim: Konec ontologie? In: Filosofick asopis, ro. 42, 1994, . 2, s. 290292. ISSN 00151831 LANGO, W. John: Whiteheads Category of Nexus of Actual Entities. In: Process Studies, ro. 29, 2000, . 1, s. 1642. ISSN 03606503 LANSING, W. John: Natures of Whiteheads God. In: Process Studies, ro. 3, 1973, . 3, s. 143152. ISSN 03606503 LETZ, Jn: Nrt kreano-evolunej ontolgie 2. In: Filozofia, ro. 49, 1994, . 1, s. 1420. ISSN 0046385 X LETZ, Jn: Personalisticko-komunitrny model terie bytia ako najvernej obraz ontologickej reality. In: Filozofia, ro. 51, 1996, . 11, s. 747754. ISSN 0046385 X LETZ, Jn: Celostno-syntetick ontologick model cesta k porozumeniu. In: Filozofia, ro. 52, 1997, . 6, s. 406414. ISSN 0046385 X LISIAK, Bogdan: Pojcie prawdy w Adventures of Ideas Alfreda Northa Whiteheada. In: Forum Philosophicum : Studia a Facultate Philosophica, 2. Cracovia, 1997, s. 159171. ISSN 14261898 LUCAS, R. George, Jr.: Evolutionist Theories and Whiteheads Philosohy. In: Process Studies, ro. 14, 1985, . 4, s. 287300. ISSN 14261898 MALCOLM, Norman: Anselms Ontological Arguments. In: The Philosophical Review, ro. 69, 1960, . 1, s. 4162. MILLER, David: Empiricism and Process Theology : God Is What God Does. In: Christian Century, March 24, 1976, s. 284287. ISSN 00095281 MOONEY, Timothy: Whitehead, Aristotle and Substance. In: The Heart of the Real. Dublin, 1992, s. 295308. NEVILLE, Robert: Concerning God and Creativity : A Response. In: Process Studies, ro. 11, 1981, . 1, s. 110. ISSN 03606503 NEVILLE, R.: A Thesis Concerning Truth. In: Process Studies, ro. 15, 1986, . 2, s. 127136. ISSN 03606503 NOUGES-CASSSOU, Pierre: A lintrieur de lvnement : La notion dorganisme dans la philosophie de Whitehead. In: Les tudes philosophiques, Octobre dcembre 2002, s. 441456. ISSN 00142166

Zoznam literatry OFLYNN BRENNAN, Shielah: Substance within Substance. In: Process Studies, ro. 7, 1977, . 1, s. 1426. ISSN 03606503 PANNENBERG, W.: Atom, Duration, Form : Difficulties with Process Philosophy. In: Process Studies, ro. 14, 1984, . 1, s. 2130. ISSN 03606503 PILON, G. Juliana: Lockeian Roots of the Ontological Principle. In: Process Studies, ro. 7, 1977, . 3, s. 192199. ISSN 03606503 PILON, G. Juliana: On Poppers Understanding of Whitehead. In: Process Studies, ro. 8, 1978, . 3, s. 192195. ISSN 03606503 RESCHER, Nicolas: On Situating Process Philosophy. In: Process Studies, ro. 28, 1999, . 1/2, s. 3742. ISSN 03606503 RODRIGO, Pierre: Lonto-logique de lvnement chez Whitehead. In: Les tudes philosophiques, s. 475490. ISSN 00142166 RYDER, John: Aspekty ontolgie kontruktvnych vzahov. In: Filozofia, ro. 46, 1991, . 6, s. 589599. ISSN 0046385 X SEAMAN, Francis: Note on Whitehead and the Order of Nature. In: Process Studies, ro. 5, 1975, . 2, s. 129133. ISSN 03606503 STAPP, Henry Pierce: Quantum Mechanics, Local Causality, and Process Philosophy. In: Process Studies, ro. 7, 1977, . 3, s. 173182. ISSN 03606503 SHERBURNE, D. W.: Whitehead without God. In: BROWN, Delwin JAMES, Ralph REEVES Gene (ed.): Process Philosophy and Christian Thought. Indianapolis; New York : The Bobbs-Merrill Company, 1971, s. 305328. ISBN 0672607999 STRAWSON: Indivdu : Esej o deskriptvnej metafyzike. Bratislava : Iris, 1997. SUCHOCKI, Marjorie: The Metaphysical Ground of the Whiteheadian God. In: Process Studies, ro. 5, 1975, . 4, s. 237246. ISSN 03606503 MAJS, Josef: Dva ontick dy. In: Filozofia, ro. 56, 2001, . 1, s. 1324. ISSN 0046385 X MAJS, Josef: K evolun ontologick reflexi informace. In: Filosofick asopis, ro. 46, 1998, . 5, s. 753773. ISSN 00151831 VERLEY, Xavier: Whitehead et la subjectivit. In: Les tudes philosophiques, Octobre dcembre 2002, s. 511525. ISSN 00142166 VIEHL, Reiner: Time and Timelessness in the Philosophy of A. N. Whitehead. In: Process Studies, ro. 5, 1975, . 1, s. 330. ISSN 03606503 VOSKUIL, Duane: Hartshorne, God and Metaphysics : How the Cosmically Inclusive Personal Nexus and the World Interact. In: Process Studies, ro. 28, 1999, . 34, s. 212230. ISSN 03606503 WASSERMAN, Christoph: The Relevance of Introduction to Mathematics to Whiteheads Philosophy. In: Process Studies, ro. 17, 1988, . 3, s. 181192. ISSN 03606503

162

163

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie WOLF-GAZO, Ernest: Whitehead and Lockes Concept of Power. In: Process Studies, ro. 14, 1985, . 4, s. 237252. ISSN 03606503 URBNEK, Jn: Ontolgia prostredia zklad environmentlnej etiky. In: Filozofia, ro. 51, 1996, . 2 , s. 145152. ISSN 0046385 X ZIEMIASKI, Stanisaw: Wchodzenie w byt (Coming to be). In: Forum philosophicum : Studia a Facultate Philosophica, 10, 2005, s. 3454. ISSN 14261898

Zoznam literatry HUCHINGSON, J. E.: Organization and Process : Systems Philosophy and Whiteheadian Metaphysics. In: Process Studies, ro. 11, 1981, . 4. Poda http://www.religion-online.org/showarticle.asp?title=2331 JAMES, Robison B.: Is Whiteheads Actual Entity a Contradiction in Terms? In: Process Studies, ro. 2, 1972, . 2, s. 112125. Poda http://www.religiononline.org/showarticle.asp?title=2354 KULTGEN, H. John: An Early Whiteheadian View of Perception. In: Process Studies, ro. 2, 1972, . 2, s. 126-135. Poda http://www.religion-online.org/ showarticle.asp?title=2356 LECLERC, Ivor: A Rejoinder to Justus Buchler. In: Process Studies, ro. 1, 1971, . 1, s. 55-59. Poda http://www.religion-online.org/showarticle.asp? title=2358 http://www.religion-online.org/showarticle.asp?title=2806 LECLERC, Ivor: The Problem of God in Whiteheads System. In: Process Studies, ro. 14, 1985, . 4, s. 301315. Poda http://www.religion-online.org/ showarticle.asp?title=2571 LEUE, William Hendrich: Metaphysical Foundations for a Theory of Value in the Philosophy of A. N. Whitehead, 5th and 6th Chapter. In: http://www.thoughtsnmemories.net/whitehead8abc.htm (3. 1. 2006). LLEWELLYN, Robert R.: Whitehead and Newton on Space and Time Structure. In: Process Studies, ro. 3, 1973, . 4, s. 239258. Poda http://www.religion-online.org/showarticle.asp?title=2433 LULL, David J.: What is Process Hermeneutics? In: Process Studies, ro. 13, 1983, . 3, s. 189201. Poda http://www.religion-online.org/showarticle.asp? title=2548 MACLACHLAN, D. L. C.: Whiteheads Theory of Perception. In: http://www.religion-online.org/showarticle.asp?title=2839 MORELAND, J. P: An Enduring Self : The Achilles Heel of Process Philosophy. In: Process Studies, ro. 17, 1988, . 3, s. 193199. Poda http://www.religion-online.org/showarticle.asp?title=2756 NOBO, J. L.: Whiteheads Principle of Process. In: Process Studies, ro. 4, 1974, . 4, s. 275284. Poda http://www.religion-online.org/showarticle.asp? title=2818 PETERS, H. E.: Charles Hartshorne and the Ontological Argument. In: Process Studies, ro. 14, 1984, . 1, s. 1120. Poda http://www.religion-online.org/ showarticle.asp?title=2581 PETERS, H. E.: Hartshorne on Actuality. In: Process Studies, ro. 7, 1977, . 3, s. 200204. Poda http://www.religion-online.org/showarticle.asp? title=2436

Recenzie
FARKAOV, Etela: Nrt novej filozofie. Recenzia knihy Drama evoluce od Josefa majsa. In: Literrny tdennk, ro. 14, 2001, . 9, s. 10. ISSN 08625999 MARCELLI, Miroslav: Za vodu pre loveka. Recenzia knihy Veda a modern svet. In: Slovensk pohady, ro. 106, 1990, . 2, s. 141144. ISSN 13357786

Internet
ALLAN, George: Croce and Whitehead on Concrescence. In: Process Studies, ro. 2, 1972, . 2, s. 95111. In: http://www.religion-online.org/showarticle.asp?title=2328 ARIEL, R. A.: A Mathematical Root of Whiteheads Cosmological Thought. In: http://www.religion-online.org/showarticle.asp?title=2365 ARMOUR, L.: Whiteheads Metaphysics. In: Process Studies, ro. 21, 1992, . 4, s. 203218. In: http://www.religion-online.org/showarticle.asp? title=2818 AUXIER, Randall, E.: God, Process, and Persons : Charles Hartshorne and Personalism. In: Process Studies, ro. 27, 1998, 34, s. 175199. In: http:// www.religion-online.org/showarticle.asp?title=2860 BACH, A.: Deficiencies in Whiteheads Philosophy. In: Process Studies, ro. 2, 1972, . 4, s. 301305. In: http://www.religion-online.org/showarticle.asp? title=2331 CREWS, Frederick: Saving Us from Darwin. In: The New York Review of Books, published on 4. and 18. October 2001, s. 4042. In: http://www.nybooks.com/ articles/14581 (20. 12. 2006). FETZ, R. L.: Aristotelian and Whiteheadian Conceptions of Actuality II. In: http://www.religion-online.org/showarticle.asp?title=2797 HARTSHORNE, Charles: Why Classical Theism Has Been Believed by So Many for So Long. In: http://www.hyattcarter.com/hartshorne.htm (1. 1. 2006).

164

165

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie PILON, Geran Juliana: On Poppers Understanding of Whitehead. In: Process Studies, ro. 8, 1978, . 3, s. 192195. Poda http://www.religion-online.org/ showarticle.asp?title=2478 PLATT, David: Does Whiteheads God Possess a Moral Will? In: Process Studies, ro. 5, 1975, . 2, s. 114122. Poda http://www.religion-online.org/ showarticle.asp?title=2398 STEGALL, W.: A Guide to A. N. Whiteheads Understanding of God and the Universe. In: Process & Faith, 1994. Poda http://www.religiononline.org/listbycategory.asp?Cat=109 STEARNS, Brenton: Becoming : A Problem for Determinists? In: Process Studies, ro. 6, 1976, . 4, s. 237248. Poda http://www.religion-online.org/ showarticle.asp?title=2440 MAJS, Josef: Kritick ontologie Nicolaie Hartmanna a ontologie evolun. In: http://muni.cz/fil/sbor/ (20. 2. 2004). SUCHOCKI, Marjorie: Charles Hartshorne and Subjective Immortality. In: Process Studies, ro. 21, 1992, . 2, 1992, s. 118122. Poda http://www.religion-online.org/showarticle.asp?title=2832 WILCOX, J. R.: A Monistic Interpretation of Whiteheads Creativity. In: http://www.religion-online.org/showarticle.asp?title=2818 WELKER, M.: Alfred North Whiteheads Basic Philosophial Problem : The Development of a Relativistic Cosmology. In: http://www.religion-online.org/ showarticle.asp?title=2589

Zoznam literatry HARTSHORNE, Charles: Appearance, Reality, Mind. In: http://www.ctr4process.org (30. 12. 2005). SUCHOCKI, Marjorje: Introduction to Process Theology. Recorded on September 20th, 2005. Audiosbor v mp3 formte. In: http://www.ctr4process.org COBB, John Jr., KILSBY, Ellen: Relational Vision 13. Audiosbor v mp3 formte. In: htpp://www.ctr4process.org (30. 12. 2005). COBB, John Jr.: Process Theology : An Introductory Introduction. 14. 9. 2004. In: htpp://www.ctr4process.org (30. 12. 2005).

Bibliografie
BRADLEY, James: Whitehead. In: Routledge Encyclopedia of Philosophy. London Version 1.0 CD-ROM, 1998. COBB, John. B. Jr.: Whitehead. In: www.religion-online.org/showarticle.asp? title=43 (20. 3. 2003). LOWE, Victor: A. N. Whitehead : A Biographical Perspective. In: http://www.religion-online.org/showarticle.asp?title=2519 (26. 3. 2004) PITTENGER, Norman: A. N. Whitehead. In: www.religion-online.org/ showarticle.asp?title=2212 (20. 4. 2005)

Audio formty (MP3)

GRIFFIN, D.: Whiteheadian Physics : Its Implications for Time, Consciousness, and Freedom. Recorded on 2005s Metanexus LSI Conference titled: Quantum Physics, Process Philosophy, and Matters of Religious Concern. HARTSHORNE, Charles: Interview. Audiosbor v mp3 formte. In: http//www.ctr4process.org (30. 12. 2005). 166 167

Resum

truktra tejto monografickej prce, ktor sme nazvali Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie, predstavuje krtky vod do Whiteheadovej metafyziky ovplyvnenej nstupom novej fyziky, a zrove by to mal by krtky nrt procesulnej filozofie. Whiteheadova metafyzika patr poda niektorch autorov k najvznamnejm a najprepracovanejm v 20. storo. Preto bolo nam zmerom strune rozpracova a kriticky reflektova filozofiu, ktor na Slovensku nem ete vbec zastpenie, hoci v zahrani zava vek boom. Tto monografia sa len na p zkladnch, systematicky rozdelench kapitol. Prv kapitola rozober zkladn metafyzick problematiku Strawsonovho deskriptvneho nrtu metafyziky, ktor bola v polovici 20. storoia vemi vznamn a kriticky nadviazala na Whiteheadovu. Strawson vnma tto metafyziku ako deskriptvne, analyticky zaloen, m poda ns obmedzuje pole psobenia a zmeru tejto vedy. Druh as chce poukza na problematiku procesu a na zklad Whiteheadovch metafyzickch kategri. Charakterizujeme tu zkladn pojmy, ako s ven objekty, aktulne entity, o je to dokonal fakt i zklad (ground). Opisuj sa tu u predbene fzy, ako na seba nadvzuj a charakterizuj sa zkladn prvky Whiteheadovej metafyziky, ako s konkrescencia i tranzcia, kvalitatvna i kvantitatvna zmena a podobne. Tretia kapitola prina zkladn vlastnosti Whiteheadovej filozofie; pokali sme sa v tejto asti o definciu metafyziky a hlavnch pojmov poznania (przenn bezprostrednos i kauzlna psobnos, symbolick referencia a pod.). Zrove predstavuje aksi strun nhad do terie poznania, ktor je vemi dleitou sasou Whiteheadovej metafyziky. Aj v tejto sfre sa toti ukazuje presvedivos a adekvtnos procesu v naom vnman. Predstavili sme dva zkladn mody, ktormi poda Whiteheada poznvame a ktor uruj aj spsob, akm si utvrame pojmy tzv. proces symbolizcie.

169

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie Druhou asou tejto kapitoly je aj strun nrt dsledkov takejto terie poznania v podobe hermeneutiky. Klasick hermeneutika zava v 20. storo obrat smerom k existencii v podobe Gadamerovho a Heideggerovho nrtu, s m by Whitehead a al procesulni filozofi shlasili aspo v niekokch bodoch. Whitehead pritom nezastva absoltny subjektivizmus, chce len podobne ako Gadamer ukza, e vnmajcim je vdy subjekt a ten je ovplyvnen svojm zzemm. Vo tvrtej kapitole sa napokon dostvame k samotnej problematike procesu, ktor analyzujeme na niekokch rovniach, analyzujeme podmienky procesu a dvody, preo sa proces vyvja tak, ako sa vyvja. Ponkame v tejto kapitole aj argumenty v prospech harmonizcie procesu ako takho. Whitehead vak nevnma proces, v ktorom nieo nastva alebo prebieha, ako radiklne homognny naopak, na spsob Hegelovej dialektiky vvinu absoltneho Ducha. Z pohadu Whiteheada je proces nesrod, nerovnovny, preto sa ako daj poui nmietky podobnho charakteru ako v prpade Hegela. Napokon v poslednej, piatej kapitole rozvjame aliu, nie teoretick, le aplikovan problematiku ako dsledok Whiteheadovej filozofie. Je ou pohad na nboenstvo (alias dejiny udstva) zo strnky procesu. V dejinch boli znme mnoh procesulne i vvinov terie nboenstva, ktor tvrdili, e nboenstvo sa od poiatkov vyvjalo smerom ku svojej dnenej podobe. Dsledkom takchto teri boli hypotzy o budcom vvine i stave nboenstva. Ukazujeme v nej, e Whiteheadovo stanovisko je odlin, aj ke nie plne, a v druhej asti sa usilujeme aplikova jeho nzory na konkrtny problm otzku Boha u Whiteheada a v procesulnej filozofii, konkrtne u Hartshorna. Strune sme sa poksili poukza na Hartshornov argument v prospech Boej existencie a na zkladn charakteristiky Boha a jeho prirodzenos. Ako sme videli v celej tejto prci, Whiteheadova filozofia prina do vedecky objavnho 20. storoia po kadej strnke nieo zaujmav a inovan. Jeho filozofia je sce komplikovan, vo svojich zveroch sa vak dotka rozhrania ostatnch vied a stva sa stimulom k novej reflexii filozofickch zkladov. Preto je svis jeho myslenia s vedeckmi vdobytkami 20. storoia vemi dleit. Aj Whiteheadovo dejinno-filozofick myslenie je vemi podstatn. Ukazuje, e nie vetko sa deje ako sa mylne nazdvali historicisti v priamoiarom pohybe s jasnm cieom a dosahom. Dejiny ukazuj mnostvo omylov, ktor sa jasne zapsali do povedomia ud a zjavne motivovali ich sprvanie. Ned sa len skontatova, e boli npomocn pri objavovan predsudkov a novch prvd. Takto omyly sa sptne zisuj vemi ahko, ale je fakt, e sa vykoreovali vemi ako. To vak neznamen, e potomkovia maj nrok na zjednoduen sdy o minulosti.

Resum Mnoh z Whiteheadovch mylienok muselo osta zamlan i nevypovedan. Dvodom je odlin zmer a koncepcia tejto knihy. itate preto akiste odpust takto nedokonalos proti bohatosti a vestrannosti Whiteheadovho myslenia. Pevne verm, e tto prca niektorho itatea chyt a nadchne k tomu, aby sa procesulnej filozofii zaal podrobne venova, a e chbajce asti asom po mne niekto ete lepm a dokonalejm spsobom dopln.

170

171

Zusammenfassung

Die Struktur dieser monographischen Arbeit Die Einfhrung in die Whiteheads Prozessphilosophie will eine kurze Einfhrung in die Whiteheadsche Metaphysik sein, die ganz und gar von der neuen Position der Physik beeinflusst ist und zugleich eine Einfhrung in das Prozess-Studium darstellt. Whiteheads Metaphysik wurde als eine der grssten metaphysischen Entwrfe bezeichnet. Infolge dessen war es unser Interesse, die bei uns in der Slowakei noch nicht wohl bekannte Philosophie zu beschreiben und kritisch einzusehen. Dieses Buch besteht aus fnf Teilen (die systematisch eingereiht sind). Das erste Kapitel stellt die grundstzliche metaphysische Problematik im Vergleich zwischen Whitehead und Strawson dar. Strawson will Metaphysik nur deskriptiv begreifen, was strikt auf die Begrenzung dieser Disziplin wirkt. Das zweite Kapitel hat sich besonders mit der Analyse der Prozessproblematik beschftigt. Den Grund bildete die Analyse der Whiteheadschen Kausalitt und sogar auch die Beschreibung der Phasen (Prozess-), wie sie durchgehen und gemeinsam diesen Prozess bilden. Wir haben zwischen den Konkreszenz- und Transitivprozessen unterschieden, danach mussten wir die Frage des qualitativen oder quantitativen Wachstums bei Whitehead lsen. Das dritte Kapitel bringt die Hauptcharakteristiken und Hauptelemente der Whiteheadschen Philosophie dar. In diesem Kapitel haben wir versucht die Definition der Metaphysik und die Hauptbegriffe (wie z. B. aktuelle Entitt, ewige Objekte, Relation, Kreativitt usw.) zu zeigen. Diese sind fr die weitere Prozessanalyse im seinem kontextuellen Verstndnis sehr ntig. Am Ende dieses Kapitels haben wir den Zusammenhang zwischen Metaphysik und Naturwissenschaften beschrieben sogar Whiteheads Meinung ber die natrlichen Gesetze. Dies will die unabdingbare Begriffe, wie Prehension, subjektive Form, mentales und physikales Feld und die konzeptuelle Valuation klarstellen. Diese bilden einen Tragpunkt seiner Gnoseologie. Dazu kommt noch Problematik der kausalen Effizienz und symbolischen Referenz. Diesen Momenten wurde unsere Aufmerksamkeit besonders am Ende des Kapitels 173

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie geschenkt, gemeinsam mit der Frage, wie weit Whiteheads Philosophie zu einem Nachkmmling des Sensualismus geworden ist, also wie weit sie subjektivistisch oder nicht subjektivistisch ist. Im vierten Kapitel wollten wir endlich zum Kern unserer Problematik kommen, insofern sie sich um den Prozess dreht. Es werden die Stufen jedes Prozesses und sogar die Bedingungen dafr erwhnt. Wir haben sogar auch die Argumente fr die Harmonisierung jener Stufen und wie sie Whitehead konkret begreift vorgestellt. Alles in diesen Prozessstufen hngt von der Umwelt ab, die fr seine Fortsetzung wichtig ist. Im fnften Kapitel wird die Problematik der Religion und Religionserfahrung beschrieben. Der Zweck war, die Whiteheadsche Konzeption der Prozessualitt sogar in der Sphre des religisen Phnomens zu berprfen. Wir haben darauf hingewiesen, wie weit der empirische Grundsatz bei Whitehead in der Gnoseologie mit der Religionserfahrung im Zusammenhang steht. Die andere Seite, die wir angetastet haben, ist die Problematik anderen Whiteheadschen Begriffs Gott, seine pantheistischen Anzeigen und der globale Zustand zu Whiteheadschen Meinungen. Es wird kurz auch die von Hartshorne schon wohl bekannte Konzeption von Gott berprft. Am Ende dieses Kapitels wollten wir auf den weiteren Bereich dieses prozesuellen Bereichs hinweisen und wir haben den moralischen Aspekt ausgewhlt. Die Struktur und Charakteristik der moralischen Normen besonders heute stellt eine sehr empfindliche Thematik, damit sind wir zu einer praktischen Seite seiner philosophischen Implikationen gelangen. Im Kontext jener Aspekte haben wir am Ende dieses Kapitels die mglichen Whiteheadschen subjektivistischen Meinungen und praktischen Zustnden nachgedacht.

Menn register

A B

174

175

Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie

Menn register

176

177

PhDr. Rastislav Nemec, PhD.

NRT WHITEHEADOVEJ PROCESULNEJ FILOZOFIE

Prv vydanie Grafick prava Martin Mihaov Technick spoluprca Martin Mihaov Oblku navrhol Mg. Pavel isrik Zodpovedn redaktorka Mgr. Mria Frikov Vydala Dobr kniha pre Teologick fakultu Trnavskej univerzity ako svoju 860. publikciu, na Slovensku 605. Vydavatestvo Dobr kniha P. O. Box 26 tefnikova 44, 917 01 Trnava tel.: 033 / 59 34 211 fax: 033 / 59 34 226 e-mail: redakcia@dobrakniha.sk www.dobrakniha.sk

ISBN 9788071416449

V edcii DIALGY doteraz vyli

Jn AOK lovek, utrpenie, nemocnica Niektor hadisk pastoranej sluby Marian MRZ Problm utrpenia a jeho rieenie v medicnskej etike Cyril VASI Knonick pramene byzantsko-slovanskej katolckej cirkvi v Mukaevskej a Preovskej eparchii v porovnan s Kdexom knonov vchodnch cirkv Karol UREK a Mikul BLAEK Filozofick a fyziklny pohad na kozmolgiu Andrej FILIPEK Cez symbolick re liturgickch znakov bliie ku Kristovi Juraj DOLINSK Problematika vyuovania nboenstva na Slovensku v rokoch 1948 1973 Helena PANCZOV Vplyv Biblie na kresansk latininu Grcizmy a hebrejizmy pri pouvan predloky in Josef BLAHA Tra a modern idovsk filosofie ubomr PILARK Liturgick rok v katechze Aurel TEFKO Dstojnos loveka v starobe, chorobe a zomieran Juraj DOLINSK Antiklerikalizmus Niektor aspekty antiklerikalizmu v Eurpe v 19. a 20. storo Dominika Albeta DUFFEROV Eurpa priestor prva a spravodlivosti

Ladislav CSONTOS Zkladn antropologick lnia v encyklikch Jna Pavla II. Ladislav CSONTOS Celostn chpanie vzahu loveka k Bohu v Duchovnch cvieniach svtho Ignca z Loyoly Jn BABJAK P. Michal Lacko SJ informtor a formtor grckokatolkov Jozef KYSELICA Obnova farnosti cez neokatechument Andrej FILIPEK Jei Kristus Poiatok, Plnos a Zavenie vetkho v dielach Czesawa Stanisawa Bartnika Aurel TEFKO Eutanzia z pohadu katolckej morlky Ladislav CSONTOS, Jozef VATEHA Rozliovanie duchov Emil KRAPKA Mysteria Regni Dei Tajomstv Boieho krovstva nazeran v Duchovnch cvieniach svtho Ignca Albeta DUFFEROV Nomos Eurpy poda Carla Schmitta Cyril VASI Patriarchlne cirkvi v Kdexe knonov vchodnch cirkv Juraj DOLINSK Cirkev a tt na Slovensku v rokoch 1918 1945

Jozef JURINA Postmodernizmus a jeho civilizano-kultrne konzekvencie Frantiek SOUFKA Diakonia slova v slovenskom vysielan Vatiknskeho rozhlasu ubo ROJKA The Eternity of God Comparative Study of Bernard Lonergan SJ and Richard Swinburne Jozef KYSELICA Odovzdva vieru v sasnej spolonosti imon MARINK truktra byzantskej utierne (orthros) poda hudobnch rukopisov 14. 15. storoia taxis tn akolouthin Jn AOK La postmodernit nel dibattito bioetico : Il caso delle questioni di fine vita Vlastimil DUFKA Cantus Catholici (1655) Il primo libro stampato dei canti cattolici per la liturgia e per la catechesi in Slovacchia Pavol ZEMKO Homiletick smrnice Z dejn homiletiky na Morave, v echch a na Slovensku Alexander PUSS A szzessg eszmnye a II. Vatikni Zsinat utni egyhzi dokumentumokban s annak bemutatsa az ifjsgi pasztorciban Miroslav KARABA Filozofick implikcie kvantovej terie vo filozofii prrody Rastislav NEMEC Nrt Whiteheadovej procesulnej filozofie