FIRMA REGINU

zchRAnRi nA voDe - 3. STR.

SVETOV LDER V OBLASTI FILTRCIE VZDUCHU

REALITn SpOLOnOS

FIRMA REGINU
Ronk LXVII . 30 21. augusta 2012 cena 0,46
Vaz sae firiem okresu Levice na zklade hlasovania verejnosti.

Vaz sae firiem okresu Levice na zklade hodnotenia odbornej poroty.

RekonTRukciA vojenSkej opeRcie SDwinD po 67 Rokoch

najviu tankov bitku Aby asy ili dole na Slovensku si v sobotu a vkonnos hore pripomenulo dvaapol tisca ud
na

olympionika Miroslava Syllabov s rodkmi v Santovke

ac 14 Vi tr. s

na Via st c r. 8

Vojnov ukky boli vierohodn.

Foto: Roderik Nap

POHRONSK RUSKOV (r) - Milovnci vojenskej histrie zblzka i zaleka smerovali v sobotu 18. augusta do Po-

hronskho Ruskova, konkrtne do asti Kolnia. Konala sa tam ukka historickch bojov z ias druhej svetovej vojny.

Zorganizovalo ju tunajie skromn Mzeum vojenskej histrie s Obcou Pohronsk Ruskov a v spoluprci s klubmi

vojenskej histrie z Maarska, eska, Poska a Slovenska. Pripomenuli si tak najviu tankov bitku na zem Slovenska, ktor sa konala na dolnom Hrone od 17. do 24. februra 1945 v rmci opercie Sdwind (Jun vietor). Podujatiu prialo poasie. Aj vaka tomu sa tu zilo asi dva a pol tisca divkov, medzi nimi vea det i mladch ud. Pripomienka najvej tankovej bitky na Slovensku sa zaala prehliadkou skromnho Mzea vojenskej histrie, ktor zaloil Ladislav kovi. Exponty mzea zaujali malch i vekch. Na poludnie sa astnci presunuli k pripravenmu bojisku, kde vetko pripomnalo frontov lniu. Dobre pripraven podujatie prebehlo poda pevnho scenra. Divci mohli vidie ivot ci(pokraovanie na 3. strane)

na Via st c r. 3

Santovsk rodka Mirka Syllabov, astnka Olympijskch hier v Londne, so starostom ubomrom Lrinczom a primtorom Levc tefanom Mikom v nedeu v Santovke.

OGA PREKOPOV Pred odchodom na olympidu ste mali dve mty: zlepi osobn as a splni limit na MS v Barcelone. Ako hodnotte dosiahnut vsledok?

Odpove plavkyne Miroslavy Syllabovej na otzku POHRONIA tajte na strane 14, kde je aj zznam asti nedeajieho rozhovoru znmeho portovho komenttora Jna Lacka s olympionikou. Obaja s rodci z obce Santovka.

Levian pavol Stancel:

Bol som s winnetouom

Skromn gymnzium T.Smaragd

nepRehLiADniTe!
V kolskom roku 2012/2013 otvrame

tel.: 0905 799 046 0908 483 295 hagara.vladimir@gmail.com

na skromnom Gymnziu T.Smaragd (2 4 roky). Bliie informcie 0905 799 046.

(88)

exTeRn D i A ko v TDiuM

www.tsmaragd.sk

EnERGOInVEST, a. s., had v poet zvraov pre zvranie metdou 141 (TIG) respektve 141/111 (TIG + elektrda). Ponkame vhodn platov podmienky. Kontakt: + 421 917 794 349, + 421 917 750 254.

Nech deti rast s dobrom

Redakcia POHRONIE spolu s COOP Jednotou Levice, SD ako generlnym partnerom, vyhlasuj celoron medilnu iniciatvu zameran na podporu pozitvneho myslenia det, ich lskavosti a zvyovania ich zmyslu pre scit s tmi, ktor potrebuj pomoc. Mme na mysli pomoc uom, zvieratkm alebo prrode ako takej v situcich, kde deti mu poda pomocn ruku. Rovnako cenn s aj iny, pri ktorch deti pouku na dobro inch a napu o tom.Vetky prbehy o dobrch skutkoch, ktor deti vykonali, alebo v ktorch vyzdvihuj dobro a achetnos inch, akme u odteraz na adrese: Redakcia POHRONIE, Pionierska 2, 934 01 Levice. Psa ich mu sami aktri dobrch inov, rodiia, prbuzn, priatelia, alebo uitelia.

malch aktrov skutkov

Generlny partner:

Hadme

Ul. Sv. Michala 4 (Hotel Atom) Levice

Digitlna televzia freeSAT

Po - Pia: 8.30 - 17.00 So: 8.30 - 12.00

freeSAT komplet KOnTAKT: T-Mobile: 0903 704 381 Telefnica O2: 0902 156 601 Pevn sie: 036/381 01 55 E-mail: datamix@datamix.sk Monos nkupu na spltky:

nasledovaniahodnch

- freesat karta umouje sledova vo vemi vhodnej 10 slovenskch, 10 eskch cene len 55 a 15 maarskch programov - iadne mesan poplatky a iadna viazanos - vysok stabilita sluby - nzke vstupn nklady - zaplatte iba jednorzov Satelitn komplet obsahuje: aktivan poplatok 20 set- topbox, parabolu, LNB konvertor, a ron poplatok 20 10 m koaxilny kbel, scart kbel

(8
(81)
(7)

4)

TEFAN RCHELA * Tohtoron atva sa stala na chvu medilnou tmou slo jedna. Najm v svislosti s Jbovmi zvesami o oakvanom prudkom raste cien potravn. Ako prebehla v Levickom okrese? - U to such a tepl poasie nasvedovalo, e porasty dozrej skr a zber rody sa skr zane. Odtartoval ozimnm jameom, kombajny zaali a u 20. jna, ale skuton zaiatok, ke sa prce rozbehli naplno, bola kosba penice ozimnej. Take atva sa zaala na prelome jna a jla. Pokraovala kosbou hrachu, jamea jarnho a repkou, ktor zostala na jednej desatine oproti osevu. Hlavn zberov prce na 85 percent plch - sa skonili pribline do 14. jla, teda do dvoch tdov. Potom prilo dadiv poasie. Posledn menie plochy a parcely na severe okresu sa dokonili a po daoch, take v rmci Levickho okresu sa atva skonila koncom jla a zaiatkom augusta. * Ak boli rody? - Ako sme u avizovali, vsledky ovplyvnilo poasie. Sucho u vlani v auguste, nevzdenie repky, nzke hrny zrok aj v zime, holomrazy vo februri bez snehovej pokrvky. Take 90 percent plch repky bolo vyoranch i u na jese alebo na jar. Pre obilniny bol podstatn hrn zrok za marec a mj. V tchto rozhodujcich fenologickch fzach rastu rastliny zrky neboli. Tomu zodpovedaj aj vsledky. Penica 3,26 t/ha, vlani 5 t/ha, pokles 35 %, jame ozimn 3,22 t/ha, vlani 4,22 t/ha, pokles 24 %, jame jarn 2,56 t/ ha, vlani 3,86 t/ha, pokles 34 %, hrach 1,65 t/ha, vlani 2,32 t/ha, pokles 29 %. Repka ozimn dala iba 1,67 t/ha, vlani 2,66 t/ha, pokles 37 %, ale pri nhradnom osev repky jarnej bola dosiahnut roda iba 0,87 t/ha, pokles 66 %. * Vyorvky repky boli do znanej miery nahraden slnenicou. Doke nahradi vpadok olejnn pre potravinrsky priemysel? - V tomto problm nevidm. Repkov olej sa k nm dostane aj z inch krajn. Ale gro repky ilo na vrobu bionafty. Potravinrsky priemysel si svoje potreby vdy naplnil, v rmci Eurpy bolo repky a slnenice vdy dos na potravinrske ely pre ud. Vina vmery bola v poslednom obdob dvan na vrobu bionafty. Skr je otzka, i vrobcovia bionafty bud vedie nahradi repku technologicky slnenicou. Mm informcie, e niektor to doku, in nie. T potom bud o nedostatkov komoditu bojova a cena sa me zvi.

* V svislosti s biomasou sa zana hovori, e je prinou celosvetovho nedostatku potravn. Ako je to? - Pojem biomasa je dos sprofanovan. o je vyuvanie biomasy? Spaovanie slamy na energetick ely, zrnoviny sa mu tie spaova aj priamo, na vrobu bioplynu ide silna kukurica, bioetanol sa vyrba zo zrna kukurice, ten sa pridva do benznu, bionafta sa pridva do nafty, to je dokonca povinnosou kadho ttu v rmci eurpskych nariaden, e do palv sa pridva urit percento biopalv. Jame sa vyuva na sladovncke ely, penica pre potravi-

obchod, najm vek hri, dos zneuvaj a zarobia na tomto viac ako ponohospodr na odkodnen za sucho. Povedzme si na rovinu, teraz vzrstli ceny komodt na rove roku 2008, kedy bol tlak na ceny skr pekulatvny. Vtedy sa zvili aj ceny potravn. Medzitm sce klesli aj o 30-40 percent, cena chleba vak zostvala na zvenej rovni. Obchodn reazce teraz situciu zneuvaj, hoci cena komodt je tak ako v roku 2008. Kontrakty s potravinrmi uzatvraj na tri mesiace, ale oni ceny chc zvyova hne po zverejnen sprv o nerode v mdich.

V januri tohto roku som zaala pracova v chrnenej dielni v Leviciach. Mala som nesmiernu rados, e napriek podlomenmu zdraviu som dostala ancu na prcu. Zaiatky boli ak, lepie povedan, pochybovala som o svojich schopnostiach. Teila som sa na psobenie v kolektve, no zrove som mala strach z novej prce, ve es rokov "pracova v domcnosti" urob svoje. Ale o mojich schopnostiach nepochyboval mj nadriaden. Mdrym prstupom k pracovnkom - astmi pracovnmi poradami, primnosou a udskosou - doke pokarha, povzbudi, usmerni. Nielene som v sebe prelomila strach z novej prce v kolektve, ale rozrila som si vedomosti a nala "druh rodinu". Tak, v ktorej sa rieia problmy, spechy, radosti i starosti. Chodi do prce s radosou je skr vnimkou ako pravidlom. Ja vam za vetko riaditeovi Stanislavovi Lrinczovi, Evke Pusztiovej a spolupracovnkam zo Vzdelvacej spolonosti SWOT v Leviciach. Anka

Ako sa vaa kola pripravuje na zaiatok kolskho roka? - Aj cez przdniny sme pracovali. Cel kolu sme vymaovali, aby deti prili do tried, ktor s nielen tuln, ale aj hygienicky na poadovanej rovni. Pred zaiatkom kolskho roku mme jednu vznamn novinku od septembra otvrame extern diakov formu tdia (2 - 4 roky). Vetko je u na naej webovej strnke www.tsmaragd.sk. (red)

Budova Skromnho gymnzia T.Smaragd

nrsky priemysel a na kmne ely. Je to teda len as produkcie, ktor by mohla pomc pri nedostatku potravn, ale to je komplex opatren, ktor na to vplvaj, nie Slovensko a jeho ponohospodri. * Viete poveda, koko percent z vmery pdy v rmci okresu sa vyuva na vrobu biomasy? - To uri nevieme, kde skon penica a kukurica. O tom rozhoduj obchodn spolonosti. Tie s hnan trhom eurpskym a svetovm, naa penica me skoni v Egypte, vo Franczsku, u ns. V dsledku poklesu ivonej vroby sa znili vmery krmovn. Tie boli nahraden trhovmi plodinami, ktor pokrvaj ekonomiku olejninami a obilninami. Tm vzrstla aj ich produkcia, aj ke tohto roku pri nich rodch. Oproti 5-ronmu priemeru s niie rody okolo 30 percent v rmci okresu, v priemere za vetky obilniny. Bola to sce najniia roda za poslednch 10 rokov, ale mali sme tu u podobn roky. Ale potreba Slovenska pre obyvateov bola vdy pokryt. Druh vec je, e nedostatok nastal aj v rmci celho sveta, lebo niie rody hlsia aj USA a Rusko. To evokuje na burzch k pekulcim. Poda ma to

* A mdia potrebuj v uhorkovej sezne niem zauja. Najlepie sa na to hod poplan sprva, e hroz hladomor. - Ke sa hovor o zvyovan cien, verejnos by do toho nemala vahova ponohospodrov, lebo oni vlastne cenov politiku neovplyvuj. Ceny komodt s v sasnosti rovnak ako v roku 2008, take poda cien pre prvovrobcov by a tak dvod zvyova ceny nemal by. Obchod m urit vkuum svojej mare pri potravinch, na ktor, ke chce, me siahnu, ale to mu zahranin majitelia asi nedovolia. Ponohospodri siahaj na svoje mare vdy, niekedy s roky, e sa predva pod cenu, dokonca ani dotcie z E nepokryj nklady. A pri mlieku je strata z vroby u stle a kryje sa z rastlinnej vroby, preto rapdne ubdaj chovatelia, a tm aj zamestnanos. Vie sa o tom, ale neriei sa to najm pri nerovnoprvnostiach na spolonom trhu E, len Slovensko sam ni nezmen. Preto bud dleit terajie rokovania o budcnosti Spolonej ponohospodrskej politiky na roky 2014 2020, kde sa pravidlami rozhodne o rozvoji nho ponohospodrstva.

TEFAN RCHELA * Na ak aktivity sa zameriavate? - Nae obianske zdruenie (OZ) zaloili spolu so mnou tefan Kov a Roderik Nap v roku 2012. Zaoberme sa histriou naej obce. Chceme rozvja Hronovce a okolie, psa o tom a mono vyda aj publikcie. Nazbierali sme u vea materilu o obecnch a regionlnych dejinch. Pripravujeme kultrne podujatia, organizujeme achov turnaje, vysdzame zele, upratujeme v obci, likvidujeme skldky. Rone pripravme dve a tri vstavy. T zimn, o vojenskej histrii, za tri dni navtvilo 1500 ud. Tento rok sme vydali tyri druhy pohadnc. Mme dobr npady aj do budcnosti, len na ich uskutonenie potrebujeme sponzorov * Bez peaz to nejde. Odkia ich zskavate? - Financie na innos zskavame z obecnho rozpotu a z nadci. Na-

prklad vnos z predaja pohadnc je tie jednou monosou zlepi si situciu. * Kto bol Ferenc Dudich? - Narodil sa 3. oktbra 1822 v maarskom meste Ppa. Pe-

dagogick fakultu ukonil v Ostrihome v roku 1847. Bol vbornm iakom. Od roku 1848 psobil v ajakove (dnen Hronovce) ako kantorsk uite. 51 rokov uil tunajie obyvatestvo. V roku 1893 pri prleitosti 50. vroia funkcie uitea dostal strieborn kr ako vyznamenanie od Frantika Jozefa I., a estn uznanie od ostrihomskho arcibiskupa Kolosa Vasarryho. Zomrel 20. februra 1899, pochovan je v rodinnej hrobke na ajakovskom cintorne. alie dve genercie jeho potomkov psobili v ajakove ako uitelia, zanechvajc hlbok stopy vo vchove tunajieho obyvatestva.

POHRONIE

puBLiciSTikA

21. augusta 2012

RekonTRukciA vojenSkej opeRcie SDwinD po 67 Rokoch

najviu tankov bitku na Slovensku si v sobotu pripomenulo dvaapol tisca ud

ukka leteckho toku. Sovietske lietadlo poskytol Klub vojenskej histrie z Koc. Organiztori nezabudli ani na oberstvenie pre nvtevnkov. Hlavn organiztor podujatia, zakladate a majite Mzea vojenskej histrie Ladislav -

Foto: Roderik Nap

Foto: Roderik Nap

(dokonenie z 1. strany) vilnho obyvatestva poas vojny i jeho evakuciu, prchod maarskch vojakov, potom nemeckch, tok sovietskych i protitok nemeckch tankov.

o sa tka tankov, jeden sovietsky T-34 poskytol Jozef Hostinsk zo Starho Tekova, dva nemeck Tigre prili z Maarska. Nechbali del a vojensk automobily a motocykle. Bola aj

Foto: Roderik Nap

kovi sa vydarenmu podujatiu teil. Sme vemi spokojn s asou i s odozvou astnkov. Napriek tomu, e ilo o prv ronk, zujem verejnosti bol vek. Chceli sme si aj takto

ucti pamiatku obet, aby mlad genercia nezabdala. spech prvho ronka ns zavzuje, aby sme zorganizovali aj alie, povedal pre POHRONIE L. kovi.a

Spolone cviili zloky integrovanho zchrannho systmu

Aby sa pouili z predvlaajch povodn

leit odbornos. Dobre mienen iniciatva dobrovonch nadencov bez odbornho vedenia me vyjs nazmar, prpad me ete skomplikova prcu odbornm zlokm. Tak tomu bolo naprklad pri neodborne vybudovanch zajach hrdzach, ktor museli pracne rozobera a budova nov. Najkomplikovanejia bola situcia na Ipli. V Ipeskom Sokolci hrozilo pretrhnutie hrdze v dsledku dlhodobho zaaenia a dochdzalo k priesakom. Bola pripraven aj evakucia obyvatestva. Na Vodnej stavbe Kozmlovce komplikuj situciu najm adochody, poas ktorch s ohrozovan Kozrovce. Viackrt hrozil aj potok v Malch Kozmlovciach. Pri predpovedan povodn pomhaj daje vodomernch stanc na vodnch tokoch, ktor sa aktualizuj kad dve hodiny na webovej strnke Slovenskho hydrometeorologickho stavu. Jurica tie ocenil pilotn projekt Vesna, ktor bol vypracovan pre potok Podluianka v Leviciach. V rmci neho sa daj nasimulova povodov situcie a nsledne organizova protipovodov opatrenia. Podobn projekt by potrebovalo kad mesto, ale z dvodu finannej nronosti je to asi hudba budcnosti. nula, pomoc asto potrebuj nielen obete, ale aj zchranri, ktor s tie vystaven nebezpeenstvu. Vrtila sa k povodniam v roku 2010, ke pripravovali evakuciu iah a tyroch obc na Ipli. Podelila sa s kolegami so sksenosami. Situcia po prchode do obe bva chaotick. Napriek ochote dobrovonkov aj oni potrebuj profesionlne vedenie. Kad alternatvna spoluprca je v ase krzy na zodpovednosti zemnch spolkov SK. Do budcnosti je potrebn vytvra v rmci SK profesionlne truktry s metodikou vzdelvania a taktikou cvienia, ktor bud riadi jednorzovch pomocnkov - dobrovonkov v terne v ase krzy aj mondy sa nesmie b, e me urobi aj chybu. Aj Zorenk zdraznil to, o aj jeho predrenci: Najdleitejie je zska si dveru. V rmci humanitrnych jednotiek na Slovensku cvime kad rok. Tento rok sme boli my poveren zorganizova taktick cvienie. Pripravujeme ho spolone s hasimi-zchranrmi. Oni s dobre vykolen aj v poskytovan prvej pomoci. Doobeda ich cvime. ie pomeme aj hasiom. A chceli sme ukza kolegom aj dobr prax, zdraznil . Zorenk. Na integrovanom zchranrskom cvien bol prtomn aj Marek eliar z Novho Tekova, Dobrovonk roku 2011, tvr Ligy boja proti rakovine. Ako posledn mali predsta-

Zchranri brzdili Btovsk priehradu.

Foto: (r)

TEFAN RCHELA BTOVCE - Na Vodnej ndri Lipovina sa v doch 15. 17. augusta stretli zloky integrovanho zchrannho systmu. Pozornos nvtevnkov ptal nielen stanov tbor, ale aj motorov lny brzdiace hladinu ndre, i ul ruch na brehu. Uskutoujeme vcvik na stojatej vode. Jeho cieom je precvii innos drustiev a vodcov malch plavidiel pri rznych situcich na vodnej ploche. Okrem ns s tu dve humanitrne jednotky SK z Bratislavy, prde ete z Banskej Bystrice, levick zemn spolok SK, pecilna kynologick zchrann sluba a Dobrovon hasisk zbor Btovce, povedal pre POHRONIE riadite Okresnho riaditestva Hasiskho a zchrannho zboru (OR HaZZ) Branislav tefanick. astnci vytvorili tyri stanovitia, dve boli priamo na vode ovldanie lna bez motora, pdlovanm, ncvik ovldania lna s motorom, tretie stanovite bolo zdravotn prprava a tvrt vytvorila Sprva dolnho Hrona a Dolnho Ipa. Tam sa robila norn stena, spsob prce s havarijnou spravou. Program cvienia bol kad de rovnak, ale kee hasii slia na tri zmeny, cviili tri dni, aby sa vetci vystriedali. Workshop bol uren naj-

m pre humanitrne jednotky s cieom predstavi spoluprcu OR HaZZ s ostatnmi zlokami. Jeho motto sa stalo pouenie z povodn v roku 2010. Kad zloka mala vlastn prezentciu.

V rmci workshopu, ktor sa konal v stredu 15. augusta popoludn sa ako prv prezentoval riadite Sprvy dolnho Hrona a dolnho Ipa Juraj Jurica. Najskr vysvetlil lenenie Slovenskho vodohospodrskeho podniku, .p, ktor spravuje vetky vodn toky a vodn ndre na Slovensku. Poda zkona o vodch je vlastnkom vetkch vd tt. Levick sprva spravuje vetky vodn toky a vodn ndre v okrese Levice a ete aj as okresu Nov Zm-

Rok 2010 bol extrmne nron

ky, a po stie do Dunaja. Poda Juricu bol rok 2010 tak extrmny, na ak si nikto nepamt. Bolo desa povodovch situci, najdlhia trvala od 1. jna do 29. oktbra. Zaalo sa to u adochodom na prelome rokov 2009 2010. Najhoria situcia bola od 1. do 10. jna. O rozsahu zchranrskych prc sved aj poet nasadench ud, takmer 4 tisc. Ocenil spoluprcu jednotlivch zchrannch zloiek. Rok 2010 dokonale preveril vetkch. udia sa u navzjom poznaj, dveruj si a pomhaj si. Vetko je to osobnch vzahoch, keby sa postupovalo len v zmysle zkona, nefungovalo by to. Poda zkona je za vetko zodpovedn starosta a ten to jednoducho nie je schopn organizciu zvldnu, povedal J. Jurica. Zdraznil, e pri zchrannch prcach je d-

Porada pred cvienm.

Foto: (Z SK)

najdoleitejie je zska si doveru

vod workshopu: zava Branislav tefanick, Juraj Jurica a Oga Szalmov. Foto: (r)

Okres Levice z pohadu povodovch situci predstavil Branislav tefanick. Rozlohou najv okres na Slovensku, m 1551 km tvorcov, 120 tisc obyvateov. 4 mest a 85 obc. Z hadiska potencilnych havri je dos komplikovan. Rieky Hron a Ipe, ale aj mal vodn toky asto hrozia povodami, nebezpen je hlavne Ipe. Z hadiska ohrozenia ivotnho prostredia s tri nebezpen podniky AE Mochovce, Transpetrol Tup a SES Tlmae. Okrem toho s v Leviciach dva priemyseln parky (Levice - Juh a ed v Levitexe). Okrem toho okresom prechdza ropovod, plynovod i produktovod. Je tu tie hust sie ciest I. II. a III. triedy. Riaditeka zS SK Oga Szalmov sa venovala prci humanitrnych zloiek poas zchrannch prc. Ako pripome-

ho chaosu a paniky, povedala O. Szalmov. So svojimi sksenosami sa podelil aj zchranr tefan Zorenk. V emotvnom vystpen priblil prcu zchranra, ke sa mus v akch situcich bleskovo rozhodova. Vte-

vi innos pecilnej zchrannej kynologickej sluby Slovakia manelia Alexander a Nina Berekovci. Museli vak nhle ods na akciu hada utopenca na Hriovsk priehradu. Z cvienia ili na ostr zsah. Aj tak je ivot zchranrov.

jedin otzka oge Szalmovej

Riaditeke zemnho spolku SK v Leviciach, ktor je organiztorom taktickho cvienia Humanitrnych jednotiek (HJ) SK.
o vs motivovalo organizova taktick cvienie HJ SK a ak s jeho ciele? V rmci humanitrnych jednotiek na Slovensku cvime kad rok. Tento rok sme sa rozhodli HJ zapoji do povinnho taktickho cvienia v spoluprci s OR HaZZ, a tak v Levickom okrese cviili dve humanitrne jednotky z Bratislavy a jedna z Banskej Bystrice. Nam cieom bolo preveri a doplni vedomosti lenov HaZZ z poskytovania prvej pomoci v konkrtnych krzovch situcich, pretoe HJ s opakovane a vemi dobre vykolen v prednemocninej starostlivosti. Sasou cvienia bol aj spolon workshop, pri ktorom sme chceli ukza kolegom z HJ aj dobr prax a nau spoluprcu zchrannch jednotiek.

LEVICE (r) - Najpouvanejm innm prostriedkom na rieenie dopravnej situcie v obytnch znach, na usmernenie nedisciplinovanch vodiov, zvenie bezpenosti chodcov a disciplinovanch ofrov aj na znenie hlunosti cestnej premvky sa zdaj by spomaovacie prahy. V Leviciach zaali postupne z ciest mizn. Zatia o vina vodiov odstrnenie retardrov privtala, chodci a obyvatelia dotknutch zn maj opan nzor. iv diskusia na tto tmu vznikla aj na socilnych sieach.

Spomaovae boli v meste odstrnen v priebehu jla s vnimkou Ulice Ku Bratke. Boli neustle pokodzovan prechdzajcimi motorovmi vozidlami, na mnohch miestach u neplnili poadovan funkciu a ich oprava a drba bola pre mesto Levice finanne nron. Preto mesto poiadalo o stanovisko OR PZ Levice - dopravn inpektort, ktor vydal shlasn stanovisko na odstrnenie spomaovacch pruhov, pretoe astnci cestnej premvky s povinn dodriava dopravn predpisy v zmysle zkona o cestnej premvke. To znamen maximlnu rchlos v meste, alebo obmedzen rchlos naprklad v obytnej alebo kolskej zne. Okrem toho s vodii povinn dva prednos chodcom na prechodoch pre chodcov a podobne, povedala pre POHRONIE Adriana Mackov, referentka pre styk s verejnosou a mdiami Mestskho radu v Leviciach. V sasnosti sa spracovva projektov dokumentcia Bezpen priechody, v rmci, ktorej sa priechody pre chodcov prehodnocuj a bud rieen farebnm rozlenm alebo stavebnmi spomaovacmi prahmi v slade s prslunou technickou normou. Preto mesto neuvauje o optovnom umiestovanm spomaovacch prahov na miestnych komunikcich v Leviciach, dodala A. Mackov.

LEVICE (Viera Gbrov) - V Materskej kole na Ul. P.O. Hviezdoslava zan kolsk rok s novm projektom. Jeho aktivity bud zameran na zvenie slovnej zsoby det, lepiu spoluprcu rodiny zo klkou a zrove na skvalitnenie odbornej pedagogickej praxe tudentiek. Okrem det si projekt uij aj rodiia, ktor bud aktvne zapjan do rznych skupinovch aktivt. V marci predloilo mesto Levice iados o dotciu na Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR na uskutonenie projektu V krajine znakov a psmen. Inicitorkou a autorkou bola riaditeka Materskej koly na Ul. P.O. Hviezdoslava, kde sa tento projekt bude realizova. Zaiatkom jla mestu oznmili radostn sprvu o schvlen dotcie. Celkov nklady na uskutonenie projektu predstavuj 2 500 . V hodnotiacom procese ministerstvo schvlilo finann dotciu vo vke 1 965 . Spolufinancovanie mesta predstavuje iastku 135 . Aj rodiovsk zdruenie pri materskej kole podporuje projekt vo vke 400 nkupom uebnch pomcok. Projekt bude prebieha od septembra do polovice decembra tohto roku, s pokraovanm do konca kolskho roka 2012/2013 a monosou opakovania v alch rokoch. U nzov V krajine znakov a psmen naznauje zameranie na preditatesk gramotnos det predkolskho veku. Ide o podporu aktivt zameranch na skvalitovanie a modernizciu predprimrneho vzdelvania. V rmci projektu sa nakpia hraky, vtvarn a uebn pomcky, ktor sa bud pouva na individulne a skupinov edukan aktivity prostrednctvom rozlinch metd preditateskej gramotnosti. Vsledkom m by zvenie slovnej zsoby det, lepia spoluprca rodiny so kolou a k skvalitneniu odbornej pedagogickej praxe tudentiek. Niektor metdy si vyskaj aj rodiia a pedaggovia, m sa na chvu stan op na chvu demi. (Autorka je projektov manarka)

TEFAN RCHELA

Star Rimania nazvali psmi dami obdobie od 22. jla do 24. augusta, ke bolo Slnko blzko hviezdy Srius, nazvanej aj Pes (Canis). Je to najjasnejia hviezda v shvezd Vekho psa. Psie dni, kanikuly, (dies canikulares), predstavovali najm pre bsnikov zlovestn oznaenie mornch letnch horav. S tmto vznamom svis naprklad aj rusk pomenovanie kolskch przdnin - kanikuly. V sasnej slovenine je spojenie psie dni vo vzname horavy zriedkav. Prdavn meno ps vo vzname psie poasie m skr opan vznam. Oznauje sa nm chladn, dadiv poasie, ke ani psa nie je zahodno vonka vyhna. Tohtoron psie dni nm dvaj poriadne zabra. Poasie vya. Extrmne teplo sa strieda s prudkmi brkami s adovcom, vchricami a ochladenm. Kde s tie asy, ke platilo: Svt Anna - chladno z rna a Vavrinec sa vycikal do vody - je po lete. A by lovek uveril terim o globlnom otepovan. Aj ke chladnokrvnch konzervatvcov ni nerozhde, ponohospodri, vinohradnci a zhradkri - proste udia spt s prrodou vedia, e sa s ou osi deje. V slovenine sa skr ako psie dni ujalo pomenovanie uhorkov sezna. Dozreli uhorky, je leto, as dovoleniek. as plynie lenivejie, aj udia s tak. Teraz nainec chpe jun nrody, preo s tak leniv. Zila by sa poludajia siesta. Teraz je najlepie by niekde pri vode, nohy ma omoen v nej a poruke pohr chladenho piva alebo kvasench uhoriek. V diferencovanej spolonosti si aj nohy mome diferencovane zmon na Malorce, menej zmon na Margite (na kpalisku, nie na totej Margite), ete menej zmon na Btovskej priehrade a bezdomovci v kanli Pereci. Uhorkov sezna je poznaen deficitom udalost. Ni sa nedeje. Novinri, najm bulvrni, to maj teraz ak. o sa maj s sami pobi do krmy, a napsa o tom? Etee poas horav stpaj emcie. astejie s manelsk hdky a z nich prameniace nemdre iny. Okrem mch poas psch dn otravuj ud len politici, a t s teda otravnej ako muchy. Politika sa, na rozdiel od muchy, nestrasiete ani mucholapkou, ani ortosanom. Politici s proste nezmari. Uhorkov seznu nm zopsuj tak i tak.

TEFAN RCHELA 14. augusta uplynulo 93 rokov od obsadenia Petralky eskoslovenskm vojskom a pripojenia k eskoslovensku. Tto udalos si u nikto nepripomna. Lebo o nej len mlokto vie. Takto udalosti si vak treba pripomna. Mono lepie pochopme sasnos.

Vavro robr s generlmi Mittelhauserom (vavo) a Pellm. V roku 1919 bola situcia v eskoslovensku vemi zloit. Po vyhlsen eskoslovenskej republiky 28. oktbra 1918 sa ttna moc uplatovala vemi ako. Brili sa Sudety, hrozila vojna s Poskom o Tnsko, Maari sa nechceli vzda Slovenska, na vchode si Ukrajinci robili nrok nielen na Podkarpatsk Rus, ale takmer na cel vchodn Slovensko. eskoslovensk vojsko zaalo obsadzova Slovensko a v januri. Dovtedy obsadilo iba okolie iliny. Do junch hraninch miest prichdzali radnci novho ttu a v marci (aby v u koncom mja utekali na sever pred vpdom maarskch boevikov, ke t 21. marca prevzali v Maarsku moc). Na obsadzovanch zemiach asto ani netuili, e vzniklo nejak eskoslovensko. Ani prchod slovenskej vldy do Bratislavy 4. februra nebol jednoduch. Bratislava ns privtala nepriatesky a chladne, spomnal Vavro robr, minister s plnou mocou pre sprvu Slovenska. Zatia, o na medzinrodnom fre vemi ikovne pracovala diplomacia pod vedenm Edvarda Benea, doma, rozumej v echch a na Morave, sa rchle formovala armda aj z nadench dobrovonkov. Sasne zaal pracova v echch zbrojrsky priemysel, ktor zsoboval armdu zbraami a strelivom. Vznamnm zvratom bolo prevzatie velenia armdy od 2. jna franczskymi dstojnkmi, ktor boli omnoho razantnej ako talianski. (Taliani sa vyhovrali, e o tu chceme, vak tu ij sam Maari.) T viedli armdu v zaiatku boevickho prepadu (29. mja 1919). V jni sa v akch bojoch podarilo zastavi maarskch boevikov a len prmerie dohodnut 24. jna a mocnosti dohody zabrnili eskoslovenskej brannej moci, aby nezatoila na Budape a nevytvorila zemn koridor medzi eskoslovenskom a Juhoslviou. Prvho jla bolo podpsan prmerie, maarsk boevici sa stiahli za demarkan iaru a do konca jla 1919 sa podarilo situciu stabilizova. Otvoren zostvala otzka Petralky. Ukazovalo sa, e Bratislava ako hlavn mesto Slovenska potrebuje dunajsk predmostie. Potvrdilo sa to aj poas boevickho vpdu, ke celkom relne hrozilo, e slovensk vlda skon na kandelbroch. Okrem strategickho vznamu Petralky sa javil aj jej vznam dopravn, kultrno-

rekrean i portov. Aj ke na diplomatickej rovni bolo u dohodnut, e Petralka pripadne Slovensku, zdalo sa najistejie s na mierov konferenciu u s relnym stavom. Obavy toti vzbudzoval fakt, e po porke revolcie sa situcia v Maarsku rchlo stabilizovala a admirl Horthy mohol by silnm sperom. Nelnk hlavnho tbu eskoslovenskej armdy franczsky generl Maurice Csar Joseph Pell zastval nzor, e Maarov treba postavi pred hotov vec a presvedil o tom aj vldu. Vypracovanm plnu na obsadenie Petralky poveril velitea zpadnej skupiny, generla Eugne Dsit Anthoine Mittelhausera. Prpravy boli roben v utajen, lebo most bol podmnovan a hrozilo, e ho Maari vyhodia do vzduchu. V strede mosta bol vybudovan vysok nsyp z trmov a utlaenej hliny. Pri nsype bola str a na brehu ete hliadka. V Petralke bola maarsk vojensk posdka. Zaujmav s spomienky Vavra robra. Medzi nm a Mittelhauserom sa vytvorilo pevn priatestvo. Spomnal nasledovne. Generl Mittel, ako mu hovorili poas vojny vo Francii a tie potom u ns na Slovensku, sa ma cel jn vypytoval, o by som chcel k narodeninm. Len tak artom som hovoril, e by som najradej chcel predmostie Bratislavy, aby nae del mohli ovlda rozhranie Maarska, Rakska a eskoslovenska a aby cel most bol n. Mal som na mysli hlavne ovldanie Dunaja. Generl Mittel mi neodpovedal, ale de pred mojimi narodeninami 8. augusta mi predloil hotov pln na obsadenie Petralky, vyrtan na mintu a mua. Dobrho Mittla najviac mrzelo, e sa s darekom musel oneskori, lebo bola mesan noc. Museli sme aka.

Dunaj. Vojaci v iadnom prpade nemali narui hranicu s Rakskom. Niekoko dni pred operciou jednotky nacviovali nalodenie, vylodenie, prieskum, organizciu opornch bodov. Boli pripraven vozidl na prepravu pontnov i vodii. Aby sa zabezpeilo utajenie, rozkaz mal by vydan na posledn chvu. akalo sa na tmav, bezmesan noc. 13. augusta 1919 o 11:30 dostal pplk. Brau rozkaz, e opercia k obsadeniu bratislavskho predmostia bude vykonan 14. augusta v skorch rannch hodinch.

Budovanie ztarasov na hranici s Rakskom. O 1:30 hod. 14. jna boli pontny zloen na brehu Dunaja a tyri prpory zaujali svoje pozcie. Opercia sa zaala o 2. hodine na dvoch miestach. Skupina Sokolov vyrazila po spodnom pse mosta a jeden pe prpor vyrazil na pontnoch od Karlovej Vsi k druhmu brehu Dunaja. O 2:30 prirazila predn hliadka prporu k brehu. Zajali spiaceho strneho a o 3:30 sa cel prpor zhromadil v Peenskom lese. Jedna jeho rota sa vydala k junmu vysteniu mosta pomc Sokolom. T vak svoju lohu splnili. Potichu sa preplhali pod mostom a zajali prekvapench strnych i hliadku. Po moste sa prepravili alie dva prpory a zaujali pozcie na brehu. Postpili do Petralky, kde bez jedinho vstrelu zajali 12-tich dstojnkov a 120 vojakov. Zastihli ich v spnku. Vetky tri prpory obsadili hranice katastra Petralky Skoro rno preiel po moste do obsadenej Petralky aj Vavro robr so sprievodom. Veliteom predmostia sa stal franczsky major Louis Martin. A na druh de uasnut Bratislavania obsadili zbradlie na mestskom nbre a sledovali ul ruch na moste, ktor bolo ete de predtm plne tich. Maari a mierov konferencia boli postaven pred fait accompli. Za niekoko dn po rznom obsaden Petralky Horthy vtiahol do Budapeti. Pozcia eskoslovenskch vyjednvaov bola obsadenm Petralky uahen. Rusovce, Jarovce a unovo pripadli Slovensku a po druhej svetovej vojne, ale to je u in histria. Dnes sa zd neuveriten, ke si uvedomme situciu slovenskho nroda v roku 1918, koko zemia Slovci zskali. Prili sce o horn Oravu a severn Spi (tie vymenili esi s Poliakmi za Tensko), ale jun hranica bola posunut omnoho junejie, ako poadovali vtedaj slovensk predstavitelia. Bola to zsluha starej lky Benea, ktor hadel predovetkm zujmy eskoslovenskho, rozumej eskho, nroda.

Str eskoslovenskch legionrov na bratislavskom moste. Pomerne podrobne opsal operciu Frantiek Martnek v zbornku Vpd maarskch boevikov na Slovensko v roku 1919 (vydal J. Zimk v roku 1936 v Trnave). Z jeho spomienok sa d posklada mozaika tch udalost. Operciu mal vies plukovnk Jean Pierre Brau, velite mesta Bratislavy. Na obsadenie mosta bolo vybratch niekoko spoahlivch vojakov Sokolov, ktor mali bos, vyzbrojen iba grantmi, preplha po spodnom mostnom pse do stredu a na koniec mosta. Cestou mali nonicami prestrihn drty vedce k mnam a potom potichu zaja stre i hliadku na konci mosta a sprstupni most aliemu vojsku. Sasne sa mal jeden prpor prepravi na pontnoch cez

1. kapitola

Calla

By astnm znamen zvykn si na ivot vo vlastnej koi Indinske prslovie

N svet, tak ako vetci vieme, od doby monarchie vrazne pokroil vpred. Niekde aleko je vak in svet, svet, bez milosti a odpustenia, svet bez bezpeia, kde vldne len 14.storoie. Ten svet sa vol Polza. Je tu mnoho krajn, a krovstiev a v jednom z nich s nzvom Atalantia ije Atala. Zl arodejnica a panovnka, ktor dobyla u tri krajiny v Polze. Vo svojej moci m nrod bohatho kra a dva nrody, ktor sa medzi sebou neznaj, uprov a vlkolakov. Vldca uprov Sarot a vldca vlkolakov Gorylad. Pred mnohmi rokmi si tie to dva nrody zotroila a pri tom obaja ich vldcovia zmizli... Vetky tri nrody s jej otrokmi: obrbaj polia, staraj sa o zhrady, niektor s jej vojakmi proti ostatnm krajinm a ostatn vykonvaj rzne prce.... T, ktor nepracovali, boli zavret v tmavch budovch s kovovmi dverami a zvorou, tie budovy sa nazvali garagi. Calla nevedela, ku ktormu nrodu patr. Chytili ju, ke mala dev rokov, zakadm si opakovala, e u tu tr tri roky, nepamtala si kto bola pred tm, nevedela, kde bvala, ani kto bola jej rodina. Vedela iba to, e hne, ako ju sem privliekli, Atala jej dala nieo vypi a strila ju do garagi. Vdycky, ke chcela ujs, prila mylienka, e s tu hradby a strcovia, a ak ju pri tom prichytia, o tek sa pokala prv a poslednkrt. Jedin, s km sa dalo v garagi rozprva, bola

Feny. Patrila do nroda vlkolakov a vdy bsnila o tom, e sa Gorylad vrti, inak jeho rod skonil a vlkolaci s bez vldcu a bez moci, ktor zabezpe iba svorka. Bolo uprostred obeda a Calla musela umva dlku v Atalinom palci s obrovskmi kninicami a takzvanou chodbou minulosti, kde po stench viseli portrty Atalinich predkov. Calla chytila star handru, ktor pravdepodobne patrila nejakmu neastnkovi z muiarne, a namoila ju do vedra z vodou. Mala umyt u takmer polovicu dolnho poschodia, ke zrazu uvidela na umytej asti odtlaky pinavch maacch paciek. Teodor! povedala natvane. Teodor bol Atalin vypasen, huat a rozmaznan kocr, ktor bol rd kodoradostn. Ve pokaj, ke a chytm !nadvala Calla a vydala sa za packami. Cestou skoro vrazila do dvornho bsnika, ktor si hladkal svoju spievajcu harfu a mal dohora vytoen fzy. Packy viedli pod schody, odkia sa ozvalo maukanie. Calla ho vytiahla von a kocr na u nepriatesky zagnil a zasyal. Preo mi stle pin podlahu ? Calla nm zatriasla, kocr ju pokriabal a pustila ho na zem. Potom sa najeil, vybehol po schodoch a Calla za nm. Kocr bol najeen a vade za sebou zanechval blatov packy, ktor Callu tak rozuovali. Nakoniec vbehol za odchlen dvere. Calla ich prudko otvorila a zdrapila ho za huu. A neskr uvidela, e je v izbe Atali. Na vekch oknch viseli dlh biele zvesy, vpravo v rohu bola poste a vavo stl s popsanmi papiermi a knihami. Calla zmiernila stisk a kocr capol na zem. Podila k stolu a zaala sa prehrabova medzi papiermi. Feny ju nauila ako-tak ta a psa, ale lo jej to vemi pomaly a neplynule. Nala oblku s peaou zo severnho krovstva. Na oblke bolo napsan:

Mocnej Atale od kra Abrahma IV. Tka sa to nrodov, ktor vzn. Ke sa chystala oblku otvori, na stl vyskoil Teodor a zasyal. Ve ni zl nerobm! No.... iba sa hrabem v cudzch listoch, ale okrem teba ma nik nevid... Z chodby sa ozvali kroky. Ma.... Slka ? o tu rob ? Bola to Sofi a sptavm pohadom hadela na Callu. Ja.... prila som sa Atali spta, i nechce aj Calla si nebola ist, i to Sofi posta, ale zjavne postailo. Ak chce zavediem a za ou a ..... Nie, nie.... nebudem ju vyruova. Ja u radej pjdem Calla urobila krok k dverm, ale Sofi ju zastavila. Z ktorho nroda si ? Neviem, naozaj..... Z chodby sa ozvali alie kroky, ale tentoraz na lodikch. Calla sa pozrela na Sofi. Prosm, nech to nie je Atala. Prosm, modlila sa v duchu Calla, ale spoza dver vyla Atala. o pohadvate v mojej izbe a ete k tomu slka? Calla sa ( aj ke nie s vekou radosou) poklonila Prila som sa vs spta, i nechcete aj..... ale radej u pjdem, a o najrchlejie zmizla doumva dlku. Ke zila dolu, nahnevalo ju to ete viac : vedro s vodou bolo prevrten a na vedre boli dve packy. Ja toho kocra asi zakrtm ! povedal Calla a zaala to utiera. Do miestnosti vstpila slka a vzdychla si, Nechaj to tak, ja tu poutieram. Calla ju poznala, patrila medzi uprov a bola jednou z mla tch, ktor sa nebili s vlkolakmi. Calla poloila handru veda vedra a rozmala, o bude robi, v hlave jej vak stle vtala oblka. Mohlo by s o Gorylada ? Alebo chce kr s Atalou vies vojnu o nau slobodu ? Nie. A tak empatick nie je. iadny panovnk nie je empatick, lebo vid iba zlato a poddanch, ktor

sku ako pska, hovorila si a vyla von k hradbm. Strnici hrali pod javorom karty. Calla si v hradbch nala mal dierku a nazrela cez u. Za hradbami bol hust a tmav les, z ktorho vykkali aksi oranov oi. Z lesa vystpila mal postavika s iapkou a krompom. Lesn kriatok ? povedala si Calla, ale postavika si iba prehodila kromp cez plece a vydala sa pozd hradieb. Hej! zakriala Calla a trpaslk sa obrtil. Prosm, pom nm ! Nevedie nejak cesta cez hradby ? Trpaslk sa obrtil a pokraoval v ceste. Tvrdohlavec, pomyslela si Calla Keby aspo nieo povedal. Ovrtila sa. Nezbadal ju ani jeden strca a ke ich prili vystrieda, Calla sa tvrila, e trh jablk z blzkej jablone, ale pritom rozmala o oblke v palci. ***

(12-ron autorka je iaka Z na Ul. SNP v uranoch. Rozsiahly rozprvkovo-epick prbeh o hadan slobody (m 21 kapitol), ktor vypoved o hodnotch ivota, mete u v priebehu tda cel preta na strnke www. pohronie.sk )

21. augusta 2012

puBLiciSTikA * inzeRciA
Levianka dopestovala ctyhodn plod

POHRONIE

Regionlny autor o dejinch reginu

pavol Stancel: pRiBinA

Tto kniha by urite obohatila kninice zkladnch a strednch kl

na nie raz poul, ako dokzali k hraniciam svojich susedov nepozorovane presun poetn boje a bez varovania vtrhn do cudzej krajiny. asto to znamenalo zotroenie, v lepom prpade poplatnos. Slovienski vladykovia nemali ete tak schopnosti sstredi okolo seba do boja proti votrelcovi poetn silu bojovnkov. Uili sa rchlo, no pomoc im obstarval len neprestajne utekajci as. Historicko-dobrodun romn PRIBINA ponka itateom obraz ivota Slovienov v Nitrave. Zkladn ni prbehu sleduje mlad kniea Pribinu, ktor po bojoch s Avarmi zjednocoval kmene Slovienov do mocnejieho celku. Videl v tom ist obranu pred oakvanm tokom Moravanov na ele s Mojmrom. Vladykovia navrhli Pribinovi, aby sa stal kresanom a tm zskal podporu zo strany kra udovta. Pribina vak nechcel zradi slovienskych bohov. A tak sa pred oami itatea rozpta boj Pribinu a Mojmra o kad hradisko Nitravy, ktor poznail osudy mocnch i jednoduchch ud. V prbehu nechba ani vek lska ani zrada, ktor v tomto boji zohr vemi dleit lohu. (Kniha vyla v roku 2011 vo Vydavatestve SB PRESS Tlmae. Mete si ju kpi v levickom knhkupectve KRUH majitea Martina Drdoa.)

Toto leto praje zhradkrom. roda je bohat, zdrav a njdu sa aj rekordn plody. Jedinm limitujcim faktorom je dostatok vody. Takto maxi paradajku dopestovala Rozlia Glikov, uiteka na dchodku z Levc. Vila 1,02 kg. Dopestovala ju bez zvltneho hnojenia. A podobnch plodov narstlo na jednej rastline niekoko. -r-

kilov paradajka skoro ako vek tanier

Mlad Pribina sa s obavami ujal vldy po otcovej nhlej smrti. Och, keby bol ete il! V tom ase boli, kedysi, obvan, Avari mnohmi porkami zdrven. Ich nedozern sila sa vytratila, no oni aj tak nedotiahli pre. Ve kam by sa aj podeli? Krajina okolo nich bola nadobro obsaden Slovienmi, preto sa u b nemuseli. Pribinovi sbili postupnos a on ich nechal pokojne ob-

va niekoko dobre schovanch osd medzi dunajskmi ramenami. In sused, mocn Frank, vak predstavoval pre zjednoten slovienske kmene nad irokm Dunajom trval nebezpeenstvo. Frankovia boli mocn, naisto ovldali nekonen zemia a mali vekch vldcov, nstupcov Vekho kra Karola. Z Frankov mohli ma Slovieni obavy, pretoe Pribi-

(57)

V sobotu 18. augusta sa konali v iline triatlonov preteky naozaj vo vekom tle. To znamenalo: takmer 400 astnkov, siln sponzoring, kvalitn organizcia, na slovensk pomery aj mega odmeny. Jednotliv preteky zahali pravideln boje o Slovensk pohr a pre kategrie elite muov i ien ilo o triatlonov Majstrovstv Slovenska na rok 2012. Toto vetko, vrtane krsneho poasia, prilkalo k vodnmu dielu ilina davy ud, astnkov a fanikov tohto krsneho portu. Cel podujatie bolo okrlen prtomnosou slovenskho olympionika Richarda Vargu, ktor vynikajco reprezentoval n triatlon v Londne na OH. Ns najviac zaujmali sboje iakov, tafiet a juniorov, kde sme mali svoje najvie eliezka. Ivonka Miklov op raz potvrdila svoje kvality a jasne zvazila medzi juniorkami. Vemi dobre zaplvala, na bicykli drala tempo s viacermi chlapcami a v behu u tradine sa jej sperky pozerali iba na vyportovan chrbt. Zrove sa do vody vrhli aj juniori a v rezkom tempe ukrajovali zo 750 m vytenej trate. Kee voda hodinu pred pretekmi dosahovala teplotu iba 21 stupov, rozhodcovia umonili poui neoprnov obleky. To zvl pasovalo Tadeovi Fazekaovi, ktor vyplval z vody hne za najlepm plavcom. V zniujcom tempe na bicykli vydral npori spera a pri beeckej asti dostihol vedceho pretekra a s radosou dvhal ruky nad hlavu. Triatlnov klub K Atm Levice zskal double v tejto kategrii, avak i vsledky ostatnch levickch pretekrov boli viac ako soldne a trnerka Marika Kuriakov me by so svojimi zverencami spokojn. Dobr formu potvrdili aj dievat zo tafety: Rebeka Polomkov, Katka Bakov a Ema Meszroov stli na bedni a zaslene zamvali pohrom. Mimochodom, pri dekorcii kad vaz vypustil zo svojej dlane holbka, o vyznievalo symbolicky mierumilovne. -df-

LENKA KLUCHOV TK JUNILEV z Levc tanen rok 2011/2012 uzatvral usporiadanm Eurpskych majstrovstiev vo vrazovch tancoch, 1. turnus

trnovali svetov profi trneri z iech Jaroslav Kuera, manelia Harvanovci, Ladislav Gernyi, viacnsobn majster Slovenska. Druh turnus bol organizovan pre juniorsk

I. Miklov a T. Fazeka s olympionikom R. Vargom. Foto (mk)

s potom astnkov vye 1900. Junilevsk pry zskali sam zlat a strieborn umiestnenia. V tanenom porte poas roka vytancovali 85 slo finlovch domcich a medzinrodnch umiestnen, z nich 23 krt stli na stupni vazov. Leto sa vdy vyuva na aktvnu prpravu, na udriavanie a zlepenie dosiahnutch vsledkov v novom tanenom roku. V jli sa pry zastnili sstredenia v Bratislave s talianskymi lektormi. TK JUNILEV tento rok zmenil miesto a formu tanenho tbora v spoluprci s klubom Meteor z Koc sa levick pry zastnili taneno portovho campu v Bardejove. Na prv turnus nastpili dospel pry pod vedenm trnerov Ivety Moravskej a Jna Klucha, medzi 70 tanench prov od kategrie D a po A,S. V campe ich

a detsk pry, kde levick deti trnovali vborn trneri Milan Plako, Marieta Plakov z Koc a Miroslav Vybral z Preova. Trningy prebiehali denne sedemfzovo 2. turnus

rozcvika, 4 technick bloky latinskoamerick a tandardn tance, posilovaka, celkov prehad tancov. Vborn trnersk tm spolu s vedcimi tbora vytvorili prjemn, zrove vemi nron, tanen atmosfru, vyuili kad hodinu na tancovanie, o sa odzrkadlilo na zlepen technickho a tanenho vkonu astnkov. Veern tancovania vdy mali urit tematiku na rozvjanie fantzie tanenkov predvies, ako bud tancova o 500 rokov, po izbch zostavi showprogram, tancovanie na taliansky, rusk tl ... Okrem tancovania preili aj pralesov chvle na vysokch stromoch v lanoparku Tarzania a pozreli si krsne kpen mesto Bardejov. Ambicizne pry sa zastnili aj alieho sstredenia v TK Dukla v Trenne. Letn prpravy sa vydarili vborne - vaka rodiom, VC a vetkm tm, ktor ste nm venovali 2% z dan - deti boli tde vo vbornom kolektve a plne prevali ak chvle telesnej prpravy a krsu tanenho portu. (Autorka je vedca TK JUNILEV)

MAL KOZMLOVCE. (tefan Rchela) - Nosnmi prvkami rozvoja kultry a spoloenskho ivota v naich obciach sa oraz viac stvaj zujmov spolky a obianske zdruenia, ako vraz iniciatvy jednotlivcov, ktor podnietia k aktivite aj ostatnch obanov. Uvedomuj si to aj v Malch Kozmlovciach, v

lo na portov arel, kde portovali mal i vek. Organiztori pripravili pre deti sae v strebe zo vzduchovky, bedmintone, volejbale i futbale. astnkov odmenili sladkmi dobrotami. Dospelci hrali volejbal, pri ktorom sa vystriedali rodinn drustv. Mlad i seniori hrali od 15. hodiny a do zotmenia.

malej obci so tyrmi stovkami obyvateov. Najm ke financovaniu samosprv malch obc tt nepraje. Pre pozdvihnutie spoloenskho ivota vo svojej obci zaloili v tomto roku Obianske zdruenie Kozmlovan. Jeho predsedom sa stal Stanislav Kov. V spoluprci so sksenejm Obianskym zdruenm Tekovan v susednom Novom Tekove zorganizovali exkurziu do AE Mochovce a sami u zvldli zjazd do Ostrihomu pre 60 astnkov. V sobotu 18. augusta popoludn zorganizovali pre obyvateov a nvtevnkov obce portov de. Vyuili k tomu miestne hadn, dobre udriavan, futbalov ihrisko. Mal Kozmlovce ako jedin z malch obc maj vaka futbalovm nadencom vlastn futbalov oddiel, ktor hr II. triedu. A tak sa futbalov ihrisko zmeni-

Nezabudlo sa ani na pohostenie a oberstvenie. Od rna sa varil gul, gazdinky priniesli slan i sladk peivo, apovalo sa pivo, miestni vinri priniesli vno. V drunch debatch zaznievali slov chvly na dobr mylienku podujatia, na potrebu stretvania sa a rozprvania sa ud. Ako ma informovala dua podujatia, tajomnka obianskeho zdruenia a energiou prekypujca seniorka Julka Szabov, KOZMLOVAN m zatia 35 lenov a vetky aktivity si hradia sami. Do budcna ich chc ete rozri. K tomu by potrebovali aj pomoc sponzorov, ktor radi uvtaj. Vydarenmu podujatiu prialo aj poasie. Ke pekn letn de vystriedal prjemn veer, pri slovenskch i maarskch pesnikch sa zaalo aj tancova. A nikomu sa nechcelo ods.

BEA (SYSA) - Miestny podnikate v nevekej obci na hranici Levickho okresu sa poas horceho leta rozhodol originlnym spsobom rozvri stagnujceho, a upadajceho portovho ducha Beanov. V sobotu, 18. augusta, za asistencie praiaceho slnka sa na futbalovom ihrisku konal turnaj v minifutbale. Pre vazov boli pripraven krsne trofeje, najlep tm si mohol odnies aj zaujmav finann odmenu. Nechbal chutn gul, rozvoniavala cignska, apovalo sa akurt vychladen pivo aj kofola. o naopak, chbalo, bolo vstupn, a aj napriek tomu: obecenstvo. koda, e si tak mlo domcich zvolilo za sobotn program ui si skvel zbavu a podpori domci futbalov tm, tvoren miestnou mldeou. Prtomnm vak mal poet nvtevnkov nladu nedokzal pokazi a energiou nabit podujatie gradovalo predveerom, ke star chlapi (no nechcem ura, tak pouime radej vraz zrel genercia) vyzvali na sboj vazn tm celho turnaja. Klobk dole pred nimi, zase raz dominovali roky a sksenosti: star pni vyhrali zpas, a zahanbili tak chlapcov vo veku vlastnch synov! A to aj napriek vekorysosti, ke po odohratch dvoch polasoch dali mladm ancu v podobe alch 15 mint! Ke u hovorm o vekorysosti, ned mi nespomen vemi oson dar hlavnho organiztora, Luboa Skaana, vetkm Beanom. Pre tto prleitos dal vyisti chtrajce, u prakticky neexistujce, volejbalov ihrisko hne veda futbalovho, na vlastn nklady zabezpeil dovoz niekokch fr piesku a po turnaji si teda vetci, ktorm ete zostalo

trochu energie, zahrali plov volejbal. Aby nechbala ani voda z ple, oblievali sa sdou a antili tak, e sa val od smiechu aj mj dvojron synek. Okolo polnoci sa mlde zaala schdza na originlnej, plovej, diskotke, burcajca hudba znela ete aj nadrnom. astnkom zostan skvel spomienky, no pre vetkch je tu perfektn, nov, plovovolejbalov ihrisko, ako nov monos portovho vyitia. Teda, aspo km sa piesok nerozkradne.... Vetka es uom, ktor nehadia iba na vlastn dobro a nertajc nklady ani akovn gest, zabezpeia nieo pre zdravie trvenie vonho asu pre kadho.

. Skaan
Mono si nabudce nejak dobrodinec vimne dezoltny stav prjazdovej cesty k miestnemu ihrisku...

Absoltni vazi portovho da: star pni v bore ala hore bez.

Foto (Sysa)

OBLASTN MAJSTROVSTVO Vek ur - Horn Turovce 2:1, Podluany Nov Dedina 6:2, Rybnk - Hronsk Kaany 1:2, ata - Plovce 4:2, Jur nad Hronom Kaliniakovo 4:2, Star Tekov - Pohronsk Ruskov 6:1, Hronsk Kosihy - ajkov 1:3, Tekovsk Luany - Nov Tekov 3:0 1. ajkov 3 3 0 0 9:3 9 2. Hr. Kaany 3 2 1 0 9:4 7 3. Vek ur 3 2 1 0 7:3 7 4. Rybnk 3 2 0 1 6:2 6 5. Jur n. Hronom 3 1 1 1 7:7 4 6. Star Tekov 2 1 0 1 8:3 3 7. Tek. Luany 2 1 0 1 6:6 3 8. Poh. Ruskov 2 1 0 1 5:5 3 9. ata 2 1 0 1 6:7 3 10. Hr. Kosihy 3 1 0 2 6:7 3 11. Kaliniakovo 3 1 0 2 7:10 3 12. H. Turovce 3 1 0 2 2:5 3 13. Plovce 2 1 0 1 3:7 3 14. Podluany 2 0 1 1 1:2 1 15. Nov Dedina 2 0 0 2 2:7 0 16. Nov Tekov 2 0 0 2 1:7 0

II. TRIEDA arovce - Doln Pial 3:2, Ipesk Sokolec Demandice 0:0, Lok - Ke 6:0, Plav Vozokany - Vek Kozmlovce 4:0, Ipesk any - Bory 4:2, Mtne Ludany - emberovce 0:6, Horn Semerovce - Pukanec 2:3, Vek Turovce Mal Kozmlovce 1:7 1. Pl. Vozokany 3 3 0 0 17:4 9 2. M. Kozmlov. 3 3 0 0 11:2 9 3. Ip. Sokolec 3 2 1 0 6:2 7 4. emberovce 3 1 2 0 10:4 5 5. Lok 3 1 2 0 11:5 5 6. H. Semerovce 3 1 1 1 7:5 4 7. Ipesk any 3 1 1 1 5:5 4 8. Mtne Ludany 3 1 1 1 8:10 4 9. V. Turovce 3 1 1 1 6:11 4 10. Pukanec 3 1 0 2 5:6 3 11. arovce 3 1 0 2 4:8 3 12. V. Kozml. 3 1 0 2 2:8 3 13. Demandice 3 0 2 1 6:11 2 14. Doln Pial 3 0 1 2 5:7 1 15. Bory 3 0 1 2 7:12 1 16. Ke 3 0 1 2 2:12 1

III. TRIEDA 4FSC Tek. Luany - Mla 1:0, Lontov - vono, Vykovce - Hronovce 2:0, Tup - Btovce 2:6, Farn - Bea 2:1, Mal Ludince - Hontianske Trsany 1:2, Pastovce - Santovka 1:6 1. Hont. Trsany 3 3 0 0 9:1 9 2. Bea 3 2 0 1 11:3 6 3. Hronovce 3 2 0 1 10:4 6 4. Btovce 3 2 0 1 12:6 6 5. Farn 3 2 0 1 4:3 6 6. Vykovce 3 2 0 1 6:5 6 7. Santovka 3 1 1 1 8:4 4 8. Mal Ludince 3 1 1 1 7:4 4 9. Mla 2 1 0 1 3:2 3 10. Tek. Luany 2 1 0 1 3:6 3 11. Lontov 2 0 0 2 0:7 0 12. Pastovce 3 0 0 3 3:14 0 13. Tup 3 0 0 3 3:20 0

21. augusta 2012

puBLiciSTikA

POHRONIE
nE IE V n UZ RO KL OH EX E p pR

zLAT 50. Ron juBiLeuM pokLADu nA STRieBoRnoM jAzeRe

Ako som sa stretol s winnetouom

PAVOL STANCEL STARIGRAD LEVICE - V doch od 5. do 9. jna sa v chorvtskom Starigrade v hoteli Alan konali oslavy, 50-te narodeniny vzniku filmu Poklad na Striebornom jazere reisra Haralda Reinla. Na akcii, ktor subovala vea vzruenia, prekvapenia a nezabudnutench zitkov, sa zilo 120 astnkov z ete stle vekho tbora fanikov obdivovateov a ctiteov filmov o Winnetuovi zo esdesiatych rokov minulho storoia. no, minulho storoia, lebo pdesiat rokov aj zo ivota loveka ubehne vemi rchlo, o mnoh pdesiatnici zaili a potvrdili. Pdesiat rokov, to s dve genercie, dve pokolenia ud, ale v prpade filmovch mayoviek ide prinajmenom o tyri genercie. Od nvratu ctim vek uspokojenie, e som neodolal a pridal sa k vye stovke zastnench.

utorok

Vo fojeri hotela boli astnci oslv privtan organiztormi z Nemecka, Sandrom a Ulrichom. Pripjalo sa sladkm chorvtskym vnom, pre ns s nezvyajnm buketom. Uzrel som aj znme tvre, ale

Ulrichov vklad ozrejmil miesta, kde sa veda cesty nachdzala filmov osada Utahov z Pokladu. Miesto obrasten vegetciou sa zmenilo na nepoznanie. Po niekokch mintach prehliadky sa po asfaltke pribliovala skupinka neznmych u-

Pierre Brice so svojou manelkou Helou na Malom Alane nealeko miesta, kde bolo zlato Apaov, kde boli zastrelen Inu-una a sestra No-i a kde zomrel aj on.

myslm, e via polovica prtomnch sa na podobnej akcii a nvteve filmovch lokalt zastnila prv raz. T si so zujmom prezreli mzeum Winnetoua a potom sa v priestoroch hotelovho baru pokraovalo vonou rozpravou. Do nej sa zapojil aj prv hos oslv, Gordana Ceko Zeitz (eko Caic). Dablrka Bielej Holubice z Old Shatterhanda aj vo svojom veku psobila neuveritene svieo a dobr nlada ju neopustila a do konca oslv. Poas celch dn sa pri nej zastavovali astnci akcie a zasypvali ju otzkami nielen s winnetuovskou tmatikou. Debatovala uvonene a otvorene. ije v nemeckom Kolne a rodn dom v ibeniku si stle udruje a asto sa do vracia. Neodrdza ju ani 1300 km vzdialenos. M rada kvu a s nami popjala gruku - hrukovicu (t je vak slab), alebo bylinkovac - bylinkov likr. Ke som sa jej optal i by nezopakovala scnu z Old Shatterhanda - skok do vody odpovedala, e nem so sebou plavky...

Streda

V stredu rno ns tri autobusy odnali k Plitvickm jazerm. Malou odbokou sme sa dostali na miesta nakrcania.

d. Jeden z nich bol odet v klasickom odeve kovboja (alebo banditu?). Mnoh tuili prekvapenie a v oakvan sa zhkli do vej skupiny. Pre istotu som zapol kameru aj ja. Sandro nm predstavil loveka, ktor pracoval na prprave vetkch filmoch o Winnetuovi. Ivo Kritof bol fom kaskadrov, teda mal na starosti vber a prpravu kaskadrov pre vetky scny, ktor sa mali toi. Pre svoj vrel vzah ku koom od detstva im dokonale rozumel a poznal, o je mon od nich oakva a oho s schopn. Sandro zvolal astnkov a Ivovi predstavil Gordanu. V tej chvli bolo jej lohou preklada Ivove slov do neminy, pretoe on ou vemi dobre nehovoril. Mono prve preto nezvykol prijma pozvania na podobn zhromadenia. A prve preto bolo stretnutie s nim vzcne! Dotal som sa, e meno obbenho koa, Lenka, mal vytetovan na ruke. - Ivo, tetovanie Lenka ete m? - optal som sa s kamerou namierenou na neho, vyuvajc chvu, ke okolo neznela nemina. Prekvapen sa obrtil ku mne, pretoe som ho snmal zboku. Otzka, asi nezvyajn, ho zaskoila.

- Nemam! - odpovedal rzne. - Nemam u... - hlavu zodvihol dohora a premal. - ...u nemam trnst alebo ptnst godina (rokov). Asi ho zaskoil jazyk. Oakval len neminu. - A vy odkial? - optal sa ma. - Slovako, Slovensko. - , Slovensko. Tam mm vela priatelov. Ja tam robil film Dragon Heart (Draie srdce s Denisom Quaidom v hlavnej lohe, 1996). Pre mna s slovenski kaskaderi najlep na erm. To u sa naokolo ozvali protesty v nemine. Gordana prekladala. Ivo vysvetoval ako sa pripravovali scny pdov kon. Hrdo zdraznil, e poas nakrcania vetkch winnetuoviek nezahynul a ani sa nezranil ani jeden k. ,,Dobre odveden prca, Ivo! Zato na natania pagety westernov s Talianmi nem dobr spomienky. Taliani sa pre psobiv a vierohodn scny nettili koa utva na smr! Bume radi, e mme ochrancov zvierat. Gordana sa ho optala, i je kolt visiaci na jeho pravom boku prav. Pravos potvrdil a podal jej ho do ruky. Poudova-

Pierre Brice nad riekou Zrmanja v miestach, kde kedysi stlo pueblo Apaov.

tobusy odniesli do Paklenice. Od parkoviska do ,,Kaonu duchov u po svojich nebolo aleko. Zodvihol sa siln vietor, ktor za vryl do skalnej tiesavy a olizoval tvr a cel telo, o bola po celodennej horave prjemn zmena. V tej chvli som mal pocit, e sa naozaj nachdzam v kaone ovldanom duchmi. Na miestach, kde boli Utahovia z Pokladu uzavret v pasci, stla vekoplon obrazovka privezen zo Zagrebu. Na nej nejasne iaril oficilny reklamn plagt 50 ronho jubilea Pokladu. K vrcholkom skalnch stien sa vznala biv meldia Martina Bottchera a z vrcholca steny klesal nadol pravideln piskot dravho vtka. astnci sa usdzali na stoliky - vetko pripraven, za vetkm vek snaha organiztorov! Po prhovore si organiztori na jubileum

Zber z legendrneho filmu.

la sa jeho vhe, musela ho dra dvomi rukami. Chcela striea do davu pred ou. Smola. Chbali nboje! Po polhodine Ivo podpsal niekoko fotografi a v sprievode svojich spolonkov sa po ceste pobral pre. Keby spsal autobiografiu o nakrcan mayoviek! Keby tak urobili vetci, ktor ete ij! Po oberstven (prut, den mso, olivy, zelenina a trochu brandy) sme sa prepravili na Plitvick jazer. Obhliadka ,,Striebornho jazera, jaskyne s pokladom, Vekho vodopdu, vyhliadky nad nm a nvrat do hotela. Poas veernho era ns au-

pripili sektom a spustila sa filmov projekcia Poklad na Striebornom jazere v blue-ray kvalite. Nemeck dabing a chorvtske titulky. Poznamenvam, e titulky boli vo vekej zhode s eskm dabingom. Akurt ma zaralo, e meno, alebo oslovenie Cornel sa v titulkoch neobjavilo ani raz. Vdy bol osloven ako ,,pukovnik, o preklada preloil jednoducho ako plukovnk. Projekcia prebehla v pokoji a zveren scna z filmu bola sprevdzan brlivm potleskom. Kaon Paklenicu rone navtvi 150 000 nvtevnkov. Organiztori ns do voviedli na druh de a s dokonalou presnosou s podporou fotografi z filmov ukazovali miesta zberov. Bolo horco a pri nahliadnut za ,,Old Surehandovu skalu na koryto potoka sme uzreli takmer toton scnu z Pokladu, ke Shatterhand vyjednval s Utahmi o pomoci proti trampom. Sedeli prve v onom kamennom koryte potoka, cez ktor ani za naej prtomnosti netiekla voda. Organiztori ns na spiatonej ceste priviedli k prvmu mlynu pri vchode do kaonu. Takmer kadmu bolo jasn, e ns zdriavaj zmerne, e sa objav al hos. Sandro ku

mne pristpil a epkal mi, aby som hosa netrpil mnohmi autogramami ako v prpade Iva Kritofa. Mal som ich pripravench dev, ale na jeho apel, e hos je star a chorav, som sbil, e budem poadova iba jeden autogram. Nato na zkej asfaltke zastalo ierne auto. udia sa nahrnuli k mostku, po ktorom k nm mal prejs utajen hos a ja som zapol kameru. S vekm smevom prichdzal star mu s palikou. Sandro nm predstavil hosa a ten bol vrelm potleskom uvtan. Mirko Boman sa v decembri doije 86 rokov. Hral v tyroch winnetuovkch. Hoci si pri chdzi pomhal palicou, prekypoval astm a humorom. Ten ho neopal poas dvojdovho pobytu v hoteli. Ke som si kakol pred neho, aby som si domov doniesol aj foto, povedal, e to ma u bude st 100 euro. Pozrel som na neho a vystrhal grimasu. - To je vea pre Slovka! zvolal som. - Dobre, - odpovedal. sta pdesiat. Zasmial som sa len ja a Zvonimr, n sprievodca z hotela. Neskr v hoteli, bola v jeho prtomnosti Gordana v kvetovanom triku. S vekm smevom si dovolil nenos. - Pekn kvety, - povedal a pohladil tie, o sa vynmali na vraznejej asti hrudi. To sa, pravda, neudialo pred umi, ako nm to neskr rozprvala Gordana. ,,A e star a chorav lovek! Sandro mu predniesol jednu z jeho replk z Pokladu a op-

nut s nim a Bomanom na vonom priestranstve pred prv mlynom. Pre jeho vysok finann poiadavky z vyjednvania zilo. Ku konobe sme sa presunuli aj my. Bol nm ponknut gul, ist voda, prpadne vychladen pivo. Bomana usadili na stoliku do tiea stromu. Uzrel som pri om aliu znmu tvr. Vladimir Tadej sa u tradine dostavil na stretnutie. Poteilo ma, e si ma pamtal z predolho roku. Neskr v hotelovom bare som mu ponkal slovensk pivo, ktor som priniesol. Odpovedal, e si ho nevezme, lebo on pije vhradne vno, ,,dobro hrvatsko vino. Povedal som, e ich vna sa mi vetky zdaj vemi sladk. Vraj maj aj kyslejie a menoval odrody, ktor s pre ns celkom neznme. Autogramida Mirka Bomana prebehla pred konobou Marasovi. (Marijn Marasovi vlastn hotel Rajna nealeko hotela Alan a konobu pri vstupe do Paklenici. Vetky oberstvenia pri stretnutiach priaznivcov W. mimo hotela m na starosti on). Dovolm si spomen aj loveka, ktor na zhromadenia sprevdza Tadeja. Damir Gabelica, vern sprievodca Tadeja a spoluautor knihy Auf dem spurem Winnetou. Tie si ma spred roka pamtal. Ptal som sa na jeho prcu, zhodn s prcou Vladimira Tadeja. Pracoval aj na Slovensku pol roka. as filmu ,,Za nepriateskou lniou

tvrtok

Zava hore Pavol Stancel, dole zava Mirko Boman, predstavite Gunstick Uncla, z Pokladu na Striebornom jazere a Winnetou 2, veda Vladimir Tadej, filmov architekt, stvorite vetkch stavieb v deviatich winnetuovkch.

tal sa, i vie, o o ide. Nespomenul si. Nejakch ptns mint ochotne odpovedal na otzky a nato sa presunul autom pr stovk metrov ku vchodu kaonu k Marasoviovej konobe (pohostinstvo). Sandro informoval astnkov, e na stretnutie bol pozvan aj Martin Bottcher. Jeho hudba z W. mala znie pri stret-

s Gene Hackmanom sa toil pri Bratislave a Koiciach. Spomeniem vak film, o ktorom hovoril pred rokom na Zrmanji. Vol sa Der geheimnisvolle schatz von Troja - Tajomn poklad Trje, ktor sa nakrcal na mnohch filmovch lokalitch Winnetoua. Vysielali ho TV stanice v R a SR. (dokonenie nabudce)

30/2012

Tdennk pOHROnIE

v mestch a obciach okresu Levice

21. augusta 2012

polite svoj hlas najkrajm detskm vyznaniam

v kalnej nad hronom sa lili s letom

kad rok sa zastuje viac a viac ud

Jar v naej obci
KRISTNA MLYNROV V Kalnej nad Hronom sa pomaly zana objavova zele. Stromy a trvy sa sfarbuj do svieich zelench tnov. Prroda v okol Hrona je obklopen slnenmi lmi, ktor osvetuj Hron. Vo vode vidie jasn odraz stromov, ktor hrdo obklopuj rieku. Kee mme v Kalnej aj plavre, so stpajcou teplotou do nej prichdza stle viac ud. V parku sa nachdza aj fontna, ktor s prichdzajcim teplom spust jemn pramienky vody. Objavuj sa tu vtky, ktor sa len nedvno vrtili z teplch krajn a teraz preruuj obasn ticho virikanm. Poda tchto znamen vieme skontatova jedin vec. Jar je u konene tu! (Autorka je iaka Z v Kalnej nad Hronom

o vidm z okna autobusu?

Zlatist polia prikryt peovou pokrvkou

MICHAELA ERNKOV Obec, kde chodm do koly, sa vol Kaln nad Hronom. Kad rno si musm o nieo skr privsta, aby som stihla autobus. Cesta autobusom je vemi zaujmav. Na jar vidie zlatist polia prikryt peovou prikrvkou a tepl jarn vnok preplet konre stromov. Vtiky sa mihaj popri mojom okne a prihovraj sa mi. Ke vystpim, do o mi padne nov fontna, o ktor sa opiera rann l slnka, z padajcej vody sa rob pestrofarebn paleta dhy. Je to vemi pekn, rada si pri nej posedm. Obec je vysaden ruami, ktor pripomnaj krovstvo povej Ruenky. kola sa ti spomedzi domov ako nedobytn pevnos. Je cel vynoven a vemi pekn. (Autorka je iaka Z v Kalnej nad Hronom)

Na slvnos rozlky s letom prilo viac ud ako vlani.

JOZEF SIPOS KALN NAD HRONOM - Miestna organizcia Strany maarskej koalcie (SMK) v piatok 17. augusta usporiadala pri tanku tradin stretnutie pod nzvom Pomaly sa li leto spojen so spomienkou na kra Svtho tefana, ktor popri zaloen novho ttu poloil zklady kresanskej viery a svoj ud uviedol do spoloenstva kultrnych nrodov Eurpy. Po privtacch slovch predsedu miestnej organizcie SMK tefana Uhrina slvnostn prhovor predniesol Lszl Turay, len predsednctva Republiko-

Dedina sa prebudila
TIMEA BOROOV DIANA MAL Zima kon, jar prichdza. Z fontny vytryskuj mal kvapky vody, ktor sa ligoc v slnench loch. Vtky poletuj nad zelenm lesom. Mohutn tank sa prebdza spod zimnej prikrvky. Priezran Hron blnkoce a objavuj sa v om mal rybky. Noci sa krtia a dni s dlhie. Radi sa pozerme na non oblohu posiatu iarivmi hviezdami. Pestrofarebn kvety rozvoniavaj po obci. V zhradch sa objavuj prv sneienky. Takto vyzer naa obec na jar. Je naozaj vemi pekn. (Autorky s iaky Z v Kalnej nad Hronom

Lszl Turay

tefan Uhrin

vho vlastivednho zdruenia Pro Ptria a len Oblastnho

vboru Csemadoku v Leviciach.

Tancuje Garam Menti Nptnc Egyttes.

Podujatie bolo spestren aj kultrnym programom tanenkov Garam Menti Nptnc Egyttes pri MO Csemadoku v Leviciach a slovm spevom Szilvie Mszrosovej z Kalnej nad Hronom. Podujatie poctil asou starosta Kalnej nad Hronom Ladislav hn, poslanci Obecnho zastupitestva, lenka OV SMK Beta Kiss, predseda oblastnho vboru Csemadoku Alfrd Trk, obania z obce a irokho okolia. alia as programu patrila hudobnkom skupiny MM TRIO, ktor peknmi tanenmi meldiami lkali prtomnch do tanca. Toto podujatie sa organizuje od roku 2004 a je obben medzi verejnosou, o potvrdzuje aj kadm rokom stpajca as. Preto sa organiztori osmeuj poveda: O rok op dovidenia!

Moja obec
ANDREJ HAVETTA Hron cez Kaln pretek, aj pes pri tom zatek. kolu mme lt, prelt stromami pred slnkom zakryt. Stri ns tu rusk tank, mlo ud vyznva tu punk. Rchlo sa tu ria klebety, star tety im id v strety. Pri vchode do obce je sala nov, pre ns je desamilinov. Ete sa v om ned ani najes, treba nov jedlny lstok zavies. (Autor je iak Z Kaln nad Hronom)

Naa dedina
JOZEF BELLU Dobr je to dedina, nikde iadna edina. Vetky mlad rodiny, chovaj tu hydiny. udia si tu dobre ij, a nikdy sa nepobij. Mier tu vade prevlda, kad sa tu ovlda. Starosta sa uduje, jak to vetko funguje. porty a aj in hry, vbia eny aj sleny. Pni sa zas stretvaj, pri pivku si pokecaj. (Autor je iak Z Kaln nad Hronom)

NOVHO?
Vemi bohat je archeologick expozcia
Grfka Ernestna toti po ovdoven dvala do poriadku svoj rodov archv a zaala sa zaobera aj archeolgiou. Ke jej udia prinali ksky keramiky njden na poliach, zavolala si z Viedne v roku okolo 1924 Herberta Mitscha Mrheima a Richarda Pittioniho ....prve tto dvaja odbornci, archeolgovia urobili komplexn vskum nlezov a vymysleli pomenovanie tejto neolitickej kultry eliezovsk skupina . Odvtedy sa v archeolgii hovor o eliezovskej kultre. Na to by sme mali by patrine hrd, przvukoval mj sprievodca mzeom. On sm naiel aj mamut zub, opracovan mamutie rebro, alie neopracovan kosti z mamuta, skamenen fosilizovanan hlavu ryby alebo zub pravekho raloka. S tu aj pravek nradia z kost. Jedna vitrnka patr len rmskej kultre. Na obdiv nvtevnkom sa ponka rmske sklo aj keramika. Evidentn dkazy, e okolo roku 172 po Kristovi tu boli rmske vojsk. S tu dokonca rmske psacie potreby, vysvetoval P. Polka a nemohol som tak samozrejme obs ani toko diskutovan tmu: Marcus Aurelius a Pohronie:

V Sovom zmoku, kde bol v roku 1824 poas svojho druhho pobytu v eliezovciach ubytovan raksky hudobn skladate Franz Schubert, bola a do oktbra 2009 zriaden vysunut expozcia levickho Tekovskho mzea Pamtn izba Franza Schuberta. Objekt preiel rekontrukciou, m pribudli dve nov miestnosti a od 15. mja 2010 je v Sovom zmoku zriaden Mestsk mzeum a pamtn izba Franza Schuberta. Mzeum je pod sprvou Mestskho radu v eliezovciach a spolupracuje s Tekovskm mzeom v Leviciach. K pvodnej expozci dokumentujcej ivot a dielo Franza Schuberta pribudla expozcia dokumentujca histriu eliezoviec. Zbierkov predmety s zapoian od Slovenskho nrodnho mzea Archeologickho mzea, Hudobnho mzea, Tekovskho mzea v Leviciach a od skromnch zberateov. Vina predmetov pochdza zo skromnej zbierky miestneho historika Pavla Polku, expozciu intalovali odborn pracovnci Tekovskho mzea v Leviciach Margarta Novkov Plhs, Zuzana Ivanick, Nikola Mihlov a Peter Pleva. V prvej z troch przemnch miestnost sa nvtevnk oboznmi s najstarou histriou tohto zemia. Archeologick vykopvky celosvetovo znme ako eliezovsk kultra, doba kamenn, bronzov, elezn a rmska a po sahovanie nrodov. V druhej miestnosti s predmety, ktor patrili rodine Esterhzyovcov. Ich letnm sdlom bol nealek katie (v sasnosti akajci na rekontrukciu), prve Jn Karol Esterhzy pozval v roku 1818 do eliezoviec Franza Schuberta (ktorho v miestnosti pripomna dobov klavr). Okrem predmetov z katiea, vrtane vekch keramickch kachl, s dokumentmi pripomenut aj alie vek postavy eliezovskej histrie, naprklad Franz Sacher (tvorca slvnej torty) a biskup Augustn Fischer Colbrie. Tretia przemn miestnos dokumentuje obdobie prvej a druhej svetovej vojny, naich idovskch spoluobanov, ktorch tu po druhej svetovej vojne zostalo len niekoko, a udov kultru naich obyvateov. Miestnos na poschod je venovan ivotu a dielu hudobnho skladatea Franza Schuberta a je zariaden dobovm nbytkom. V mzeu je mon zakpi si publikcie, pohadnice a rzne spomienkov predmety.
S tu aj jedin kompletne zachrnen kachle z katiea. V 70-tych rokoch ich rozobrali a tu, nie prve najkvalitnejie, ich znovu poskladali. Vidno, e do miestnosti s privek. S sce zaveden do komna, ale tu sa v nich nekrilo. Vis tu aj obraz poslednej eliezovskej grfky Ernestny. Odila v decembri roku 1944. Jej star mama bola Mria Esterhzyov. Posledn eliezovsk grfka si tak mohla opodstatnene poveda: moju star mamu uil hra na klavri ete Franz Schubert. Mria Esterhzy si toti zobrala Augustna Breunnera, mali spolu syna Augustna Breunnera ml., a ona sa tak narodila u ako Ernestna Breunner. Neskr si zobrala za manela Cuna, grfa Coudenhove. Ten mal mimochodom aj bratranca, slvnejieho Richarda, grfa Coudenhove, ktor vlastne spolu s Robertom Schumannom Budova mzea prili v dvadsiatych rokoch s mylienkou vytvorenia spolonej Eurpy. To taktie prve on vyiel TEFAN RCHELA s npadom, e hymnou Eurpy by mala by BePrehliadku som zaal v sprievode Pavla Polku ethovenova da na rados. Richard asto napred mzeom, ktor sdli v tzv. Sovom zmo- vtevoval svojho bratranca v eliezovciach. To ku. Nechal ho postavi Jn Karol Esterhzy pre je priam fascinujce, hovoril s nadenm Poluiteov, ktor vyuovali jeho deti okolo roku ka. Dvern znalec histrie, zberate, ale predo1824. Na prieel budovy je plastika sovy - vetkm patriot. Hovoril ako z vekej knihy, symbolu mdrosti, vzdelania. Ve tento dom chlil zo seba sam zaujmav informcie. Nebol postaven prve pre vzdelanch ud, ui- dal sa zastavi. lovek pln emci n loteov a vychovvateky, ktor rili vzdelanie vek. a mdros. Preto nzov Sov zmoek. Pri svojom pobyte v roku 1818 bval Schubert v katieli. A kee Jn Karol Esterhzy vedel, e umelca ete optovne pozve, nechal postavi tto budovu. Bvali tam vlastne vetci uitelia, Z mnohch ich potomkov sa stali zanieten aj uite biolgie, francztiny. Mali tu aj prie- propagtori spolonej Eurpy. Pouili sa strann kuchynku a jedle. z histrie. Ve na vojnov konflikty ich rody Voli sme dnu. V strede vekej vstupnej najviac doplatili. Na kodu vetkm. miestnosti je klavr. Hrval na om aj majster Posledn eliezovsk grfka Ernestna bola Schubert? 30 rokov vdova, zomrela ani nie rok po odchode Toto je viedensk kus. Hovor sa, e aj na zo eliezoviec, v oktbri roku 1945 tomto mohol hra Schubert, ale ako je to pri Salzburgu. Po odchode grfky sprvca kadokza. Viem ete o jednom klavri, bratislav- tie ako-tak udriaval, ale po prechode frontu skom, vyrobil ho Karl Schmidt, na ktorom tam boli ubytovan ervenoarmejci, t zniili, o s vou pravdepodobnosou mal hra Schubert. sa znii dalo, splili aj vzcnu kninicu. Po ich Ale je tu jeden akvarel z roku 1852, ktor mao- odchode, ako to u po vojne, iabohu, bolo, vala Fanny (Frantika) Esterhzy. A na om domci rozkradli, o sa rozkradn dalo, konzobrazen klavr je mimoriadne podobn prve tatoval P. Polka. tomuto. Take zvaujeme, ktor je ten prav, na Do mzea dnes udia ete obas prinaj ktorom naozaj hral. Pre nvtevnkom vravme, vtedy rozkradnut predmety, niektor ich daruj, aby zostali v romantickom opare, e aj na od niektorch ich Pavol Polka odkupuje. Pre tomto mohol hra, povedal zanietene Pavel ma je najv zitok kus rozheganho nbytPolka. ku. Tu je naprklad koberec z roku 1852, ukaJe tu vystaven aj model zkokoajnej elezniky. Kus, s ktorm sa naozaj hrali grfske deti. Na fotografii s kachle, ktor sa zniili a rozobrali v 70-tych rokoch. Naprklad aj Schubert pri svojom prvom pobyte, ke bval v katieli, mal v izbe jednoduch stl, stoliku, poste a jedny kachle. A prve tento vystaven fragment predstavuje

Poas mojej nvtevy prili do mzea turisti z Poska. Vpravo Pavel Polka.

Foto (r)

kachle, ktorch sa Schubert vlastnorune dotkal. Ke u nemal manelku, zohrievali ho azda len tieto kachle, poznamenal vedci eliezovskho mzea. Numizmatick ktik v om s vystaven peniaze od rmskych zobrazen s na nich naprklad cisri ako Galba, Vespasianus, Antonius Pius, cez arpdovsk, anjouovsk, habsburgovsk, a po raksko-uhorsk s Frantikom Jozefom.

- Dkaz je aj v knihe Marca Aurlia ,,Hovory k sebe sammu,, kde je t slvna veta: Psal som tto knihu v krajine Kvdov pri rieke Granus (Hron). Pre ma bolo okujce, ke som naiel dve per po rmsky stilus. Me to by poda ma aj pero, s ktorm psal cisr Aurelius. Bol tu profesor Peter Romsauer, odfotil si to. Potvrdil, e je tu najkrajia spona, ktor sa nala, vo forme konka. Mme tu aj rmsku hraciu kocku. A mnostvo spon, fibl najrznejch tvarov. (Pokraovanie v budcom sle)

achtici boli nadnrodn

zoval.

Mestsk kninica v eliezovciach zorganizovala pre deti, ale i dospelch v doch 7. a 10. augusta v prjemnom prostred pred Mestskm mzeom tanie z hontianskch povest pod nzvom Sov zmoek rozprva. Okrem povest si deti mohli vypou aj tanie zo eliezovskch spomienok Pavla Polku a spozna kus histrie svojho mesta. Pavel Polka priniesol z mzea aj model vlika eliezovskej ponej eleznice, s ktorm sa hrvali esterhzyovsk deti v katieli. Podujatie bolo spojen s kninm trhom a predajom suvenrov. Foto (mk)

POHRONIE

sAmOsPRvNe NOviNy

21. augusta 2012

11

Od utorka do utorka: m IJe OBec

. 30/2012 Poslanci Obecnho zastupitestva zasadali v lete dvakrt

21. august 2012

Reaguj na aktulne potreby

RYBNK (Oga Prekopov) Jedenste riadne zasadnutie Obecnho zastupitestva (OZ) sa konalo 14. jna. Na vod schvlilo program, zobralo na vedomie kontrolu plnenia uznesen aj informciu starostu obce od ostatnho zasadnutia OZ a stav financi obce k 31. 5. 2012. Poslanci schvlili dotciu na tento rok pre Stolnotenisov klub Rybnk vo vke 250 eur. Schvlili aj preplcanie njmu Zkladnej kole za pouvanie telocvine Stolnotenisovm klubom. Obecn zastupitestvo zobralo na vedomie sprvu nezvislho audtora k tovnej uzvierke obce za rok 2011 a stanovisko hlavnho kontrolra k zverenmu ctu obce za rok 2011. Zastupitestvo schvlilo celoron hospodrenie bez vhrad. Na programe bolo aj prerokovanie VZN . 1/2012 o mieste a ase zpisu dieaa na predprimrne vzdelvanie, zpisu dieaa na plnenie povinnej kolskej dochdzky v zkladnej kole, o vke mesanho prspevku na iaston hradu vdavkov za pobyt dieaa v M, o vke mesanho prspevku na iaston hradu nkladov na innosti KD, o vke mesanho prspevku na iaston hradu nkladov a podmienky hrady v J. Toto VZN bolo schvlen. Obecn zastupitestvo v Rybnku schvlilo odmeny poslancom OZ takto: D. Danihelovi 120 eur, P. Havranovi 170 eur, D. Holekovi 170 eur, D. Husrovi 60 eur, V. Kiovi 80 eur, S. Maarovi 200 eur, J. Polomkovej 120 eur, J. vecovi 120 eur a J. Uhnkovi 120 eur. Poslanci dali zelen aj iadosti L. Vetorovej o predenie njomnej zmluvy na byt do 30. jna 2013. Schvlili tie prevod nevyuvanho obecnho majetku Eve Martinovej, rodenej Horvthovej. Rybncki poslanci neodobrili iados . Uhnka o dotciu na vydanie knihy. Schvlili finann prspevok vo vke 150 eur na vydanie knihy M. Mikoviovej Savovej. Ako posledn bod letnho riadneho zastupitestva dali zelen predeniu njomnej zmluvy na byt V. urinkovej do 31. 12. 2012. Na neplnovanom zasadnut Obecnho zastupitestva 2. augusta zobrali poslanci na vedomie informciu starostu obce Imricha Krlika o zskan finannej dotcie vo vke 61 561,38 eur z EkoFondu, neziskovho fondu SPP, na projekt Zlepenie energetickej hospodrnosti Z Rybnk (zateplenie budovy a vmena okien). Obecn zastupitestvo schvlilo tto investin akciu poda projektovej dokumentcie spracovanej Jozefom Kdeom s rozpotovmi nkladmi 220 398 eur (zateplenie obvodovch stien, vmena okien a rekontrukcia strenej kontrukcie drevenm krovom). Obecn zastupitestvo sasne schvlilo zmluvu o poskytnut finannho prspevku medzi poskytovateom (EkoFond, n,.f.) a nadobdateom (Obec Rybnk). Poslanci tie schvlili umiestnenie informanch zariaden: eleziarstvo, farby laky, zhrada, poda priloenej fotodokumentcie v obci Rybnk.

Mil spoluobania,
przdniny sa pomaly chlia k zveru, rodiny sa vracaj z dovoleniek, obec ova. Prv ne deti nastpia do kl, a zane sa in, pracovnej, rytmus, Obec Rybnk spolu s Vinohradnckym spolkom srdene pozvaj vetkch obyvateov naej dedinky aj celho irieho reginu na u tradin DE VINOBRANIA. Ako sa uvdza aj v naej pozvnke, program bude bohat. Verm, e predznamen aj tradine dobr atmosfru, ak bva prznan pre rybncke podujatia. Ndejam sa, e sa vetci stretneme na DNI VINOBRANIA a e aj tento ronk bude krokom dopredu v rovni, ktor rok o rok stpa. Prajem prjemn dni. Imrich Krlik, starosta

o pribudlo do rybnckej matriky:

mrtia: Katarna Ioldov, Teplin 346, vo veku 92 rokov Juliana Hskov, eleznin 4/99, vo veku 88 rokov Anna atkov, Tovrensk 293/21, vo veku 75 rokov Jolana Hrzov, Hlavn 165/126, vo veku 84 rokov Anton kvarna, Hlavn 156, vo veku 78 rokov Jozef Kini, Hronsk 324, vo veku71 rokov Narodenia: Simona Btovsk, dcra Alexandry a tefana Juraj Karlk, syn Veroniky a Juraja Andrea Gaperkov, dcra Lenky a Erika

Nieo z minulosti Rybnka

Ako to bolo voakedy v miestnej kole

JN HORNIAIK O existencii koly v Rybnku s presn daje u od konca roku 1690, kedy tu bol uiteom Jn Nigri. Ten, ako hovor kanonick vizitcia, kad nedeu a sviatok dostal u farra obed, ak sa dobre choval. Poda vizitcie z roku 1755 kolsk budova (jedna trieda), ktor bola umiestnen medzi farou a kostolom (dom Michala Uhnka), ako je uveden aj na intravilnnom plne obce z roku 1813, bola u na zrtenie. Tak ostala a do roku 1842, kedy ju upravili do znesitenho stavu. A roku 1888, zsluhou podpory, ako sa pe v zpise z tej doby, dobrch sdc obec vybudovala dvojtriednu kolu, ke u budova pri kostole na poet iakov nestaila. Nov budova koly postaven so

POzvNkA
Obec Rybnk a Vinohradncky spolok Rybnk Vs srdene pozvaj na priatesk stretnutie pri prleitosti

Da vinobrania 2012
v sobotu 1. septembra 2012.
Pripraven je bohat kultrny program a tradin remeselncke trhy.

Sasn budova rybnckej Z s M.

ttnou podporou zodpovedala vtedajm poiadavkm, kladenm na koly. Tto kola bola umiestnen v budove v stre-

de obce, pribline v priestore terajej pekrne, pri notrskom byte, a prebudovali ju z bvalej krmy.

Onedlho sa zane nov kolsk rok.

V tch dobch na svoju existenciu potrebovala kola podporu mecnov. Takmi v Rybnku boli Fruner a Prnyi so 420 forintobvou zkladinou, Pavel Bliscek so 60 forintovou zkladinou, panovnk so stoforintovou zkladinou, kardinl Jn Simor 50 a Pavol Podhragyay, farr, so 100 forintovou zkladinou. Neznmy dobrodinec pre pomocnho uitea venoval 300 forintov a na uebn pomcky 20 forintov. O tom, v akom hmotnom postaven bola kola, sved aj skutonos, ktor spomnaj star obyvatelia obce, e v zime musel kad iak prinies do koly polienko dreva na krenie. (autor napsal historicko-nrodopisn monografiu Rybnk)

Kultrny program De Vinobrania 2012

FS Vatra Tlmae FS Dolina ajkov Detsk FS Galibik Rybnk Folklrna skupina Krivn Rybnk Hudobn skupina Moravsk mukt Skupina Men in years estn hos: spisovate a hudobnk Jozef Ban Od 22 . h hudba do tanca

Sprievodn akcie:
tradin remeselncke trhy, ukky udovch remesiel peciality rybnckej kuchyne

ALCHYMISTA
v pecilnom vydan
Romn Alchymista stl na zaiatku ohromujceho medzinrodnho spechu Paula Coelha. Poda portugalskho dennka Jornal de Letras sa stal Alchymista najpredvanejou po portugalsky napsanou knihou v histrii. Romn teraz vychdza v slovenine v druhom, pecilnom vydan. Oarujci romn Paula Coehla nadchol a zaujal itateov na celom svete. Prbeh o pastierovi Santiagovi, ktor cestuje zo panielskej domoviny do egyptskch pt, aby naiel poklad pochovan v pyramdach, oar svojou jednoduchosou a mdrosou. Sviei, inpiratvny, hlboko udsk prbeh Santiaga je venm svedectvom o tom, ako sila snov me meni

svet a ak dleit je nava svojmu srdcu. Magick prbeh bol preloen do vye esdesiatich jazykov a stal sa najspenejm brazlskym romnom. Ke som psal Alchymistu, pokal som sa pochopi dvod existencie ivota. Namiesto psania filozofickej vahy som sa rozhodol pre rozhovor s dieaom v mojej dui. Na moje prekvapenie toto diea stle ije v milinoch ud na celom svete. Touto knihou sa chcem s itatemi podeli o otzky, na ktor neexistuj odpovede, a prve tm robia zo ivota vek dobrodrustvo, povedal o Alchymistovi Paulo Coelho. PAULO COELHO je povaovan za jednho z najvplyvnejch spisovateov sasnosti, jeho knihy vyli v 168 krajinch sveta, boli preloen do 71 jazykov, predalo sa z nich vye 100 milinov vtlakov na celom svete. Vo

vydavatestve Ikar vyli tieto romny Paula Coelha: Jedens mint, arodejnica z Portobella, Alchymista, Veronika sa rozhodla zomrie, Dmon a slena Prmov, Brida, Vaz je sm, Ptnik z Compostely, Piata hora, Ako rieka, ktor plynie, Na brehu Rio Piedra som si sadla a plakala, Zhir, Alef. O Paulovi Coelhovi vyla v Ikare kniha Fernanda Morais s nzvom Mg. Romn Alchymista, 2. pecilne vydanie vychdza na 192 stranch. Maloobchodn cena 9,90 . www.ikar.sk, www.kniznyweb.sk, www.media-klub.sk

23. augusta 1820 sa narodil v Krupine tefan Lukek, uite, nrodovec. Od detstva mal rd knihy, ale rodiia ho dali na remeslo za krajrskeho ua. Ako ue spval aj cez tuh zimu na povale. Zskal tam neastn omrzliny (museli mu amputova lnky prstov), ktor spsobili astn obrat v jeho ivote. Nebol u schopn na remeslo a tak ho rodiia predsa dali tudova na piaristick gymnzium doma v Krupine. Vyie triedy absolvoval na tiavnickom lceu, kde ho uil aj Daniel Lichard, neskor jeho dobr priate a kmotor. Vstpil do tudentskho spolku Slovensk spolonos a aktvne v om pracoval. Ako uite psobil v Bankch pri Banskej tiavnici. Poas revolcie il v Krupine pod policajnm dozorom. Cviil sa v cudzch reiach. Potom ho pozvali za uitea do Pukanca. Zvolen bol 12. septembra 1850 a uil tu a do smrti (12. septembra 1884). Rozhbal kultrny a spoloensk ivot v obci. Zakladal, pracoval a prednal v spolkoch Jednota proti trznn zvat, Kasno, Matica slovensk, Vzjomn pomocnica, Spevokol, Vzdelvac spolok, Kninica jetok kolskch. Spolu s pukanskm r.k. farrom Martinom Veselovskm sa zastnili na prvom valnom zhromaden Matice slovenskej. Matin vbor ho v roku 1856 menoval matinm jednateom pre Hont. Staral sa nielen o duchovn kultru svojich spoluobanov, ale aj o ich hmotn povznesenie - uil ich tepi stromy. Zatepil vraj kad plnku v poli. I zaloenie Vzjomnej pomocnice bolo vznamnm hospodrskym inom. Prispieval do slovenskch novn a
LR, MERU, TORBA, UR

asopisov. Jeho lnky poskytuj jasn pohad na kultrny a spoloensk ivot v Pukanci v tch asoch. Lukek bol dobr uite, no mal aj mnoho nepriateov, ktor ho pehovali a udvali za jeho nrodnobuditesk innos u slneho i kldozorcu. Uitelia Hontianskeho seniortu si ho vili.

25. 8. 1807 sa narodil v Bohuniciach Samuel Godra, preromantick bsnik a prozaik, nrodn budite, uite a evanjelick farr. Bol spoluzakladateom Spolonosti esko-slovenskej, podporovate slovenskch nrodno-kultrnych podujat. Zakladajci len a prispievate Matice slovenskej a slovenskho Gymnzia v Revcej. tudoval na evanjelickom lceu v Bratislave a na teologickej fakulte vo Viedni. Psobil ako uite v Bratislave, od roku 1831 ako levita v Slavnsku (Chorvtsko), neskr ako kapln v Radvani a od roku 1841 a do svojej smrti ako farr v Strednch Plachtinciach. Zomrel 4. 5. 1873. Pri prleitosti 200. vroia narodenia jeho brata Michala zorganizovala Tekovsk kninica v Leviciach 13. jna 2001 seminr "Godrovci v slovenskej literatre". 27. augusta 1842 sa narodil vo Vrboch Jozef Ncsey, spoluzakladate a mecen levickho mzea. Vrbesk potmajster bol uznvanm zberateom staroitnost nrodopisnch pamiatok, archeologickch nKONIEC ElektroTAJNIKY montne zvody ajka, po esky vzauje sa

lezov, umeleckch diel a starch tla. asto navtevoval sluobne Levice. Tu tudovali na piaristickom gymnziu aj jeho synovia Vojtech a tefan. ast nvtevy mali za nsledok iniciatvu za zaloenie mzea, ktorho zklad mali tvori bohat zbierky Jozefa Ncseya. Ncsey daroval mzeu najm archeologick pamiatky z okolia Vrbe a z dolnho Pohronia, nrodopisn predmety zo severnej asti Tekovskej upy, vzcne obrazy od talianskych, holandskch a panielskych majstrov, cenn archivlie a pribline 1500 zvzkov knh, v ktorch bola zastpen eurpska literatra, veda a umenie poslednch troch storo. Jeho meno nesie galria umiestnen v areli Levickho hradu. Jozef Ncsey zomrel 17. janura 1929 vo Vrboch. 28. 8. 1892 sa narodil v Pukanci Teodor Schwartz, lekr-gynekolg, vysokokolsk uite. tudoval na gymnziu v Banskej Bystrici a v Bratislave. Medicnu tudoval na LF v Budapeti a v Prahe. Vo svojej vskumnej praxi sa zameriaval na problematiku prodnctva a gynekolgie. Ako jeden z prvch na Slovensku uviedol do praxe najmodernejie metdy lieenia zhubnch ndorov. Zomrel 4. 2. 1980 v Bratislave. Zaznamenal (r) Pramene: Osobnosti Levickho reginu, Mria Ztopkov, 2001, ww.kniznicalevice.sk a monografie obc reginu (Pouit daje s do r. 2001)

starogrcky ruite drobn (zastar.) peniaz

plu

P
zastaran slovka 40 ukazovacie zmeno

zrakov orgn strna veika koncovka ruskch priezvisk vznanie sa vzduchom

osobn zmeno pevn as dynama

osobn zmeno obsadzuj (hovor.) nik je zamilovan MPZ Turecka

101 v Rme kapsa na plece

nsilne obsadzuj druh selnej lotrie stval sa hrubm spsob sprvania sa nie inak zobdza sumrske mesto osobn zmeno

esk herec

P
vazal dkaz o neprtomnosti hlas trbky shvezdie zimnej oblohy seje zrno do zeme

NARODILI SA LEVICE: 25. 7. Nikolas Kov (syn Angeliky), 2. 8. Laura Michalikov (dcra Andrey), 3. 8. imon Piszton (syn Richarda a Marcely), Jaroslav Sluka (syn Jaroslava a Vilmy), 4. 8. Kristofer Moji (syn Nikolety), 6. 8. Patrik Tth (syn Michala a Romany), Nomi Pli (dcra Tibora a Veroniky), 7. 8. Leo Malch (syn Jaroslava a Anny), Vivien Karvaiov (dcra Jaroslava a Magdalny), 8. 8. Hana Gaiov (dcra Ing. Petra a Ing. ubice), Filip Korbela (syn Attilu a Ing. Stanislavy), 9. 8. Sabrina Rafaelov (dcra Diany), 10. 8. Peter Lrincz (syn Petra a ubomry), Alexandra Msiarov (dcra Ing. Miloa a Ing. Petry), 11. 8. Jakub Javornk (syn Bc. Jna a Bc. Martiny), Alex Bajan (syn Petra a Adriany) SBILI SI VERNOS LEVICE: 11. 8. Bc. Peter Devt a MUDr. Veronika Hesov OPUSTILI NS LEVICE: 8. 8. Jozef Horvth (69 r., Pukanec), 10. 8. Valria Zakov (81 r., Levice), 11. 8. Mria Msiarov (69 r., Nov Dedina), Jozef Rafael (68 r., Levice), 12. 8. PhDr. Eva Kovikov (48 r., Levice), Viera Boenkov (64 r., Levice), Mria Sikeov (65 r., Tlmae - Lipnk), 13. 8. Jn Vician (54 r., Saany), Ladislav e (80 r., Levice), Frantiek Szab (83 r., Levice Kaliniakovo), Mria Dubov (73 r., Jur nad Hronom), 14. 8. Irena Bukaiov (79 r., Pukanec), Zita Slun (82 r., Hronsk Kaany) ELIEZOVCE: 12. 8. Mria Wojnrov (70 r., Kamenn)

zovri, chy 499 v Rme

seln

r na voze

KUPN KROVKY 30/2012

UCTILI SI PRAVDU... Dokonenie tajniky J. LETKA spolu s kupnom zalite do 5 dn na adresu redakcie. Dokonenie tajniky z . 28/2012 znie: ...POZNA PRAVDU. Vhercom knihy z vydavatestva IKAR je Jn Tuinsk. Vhru si me prevzia v redakcii.

Baran 21. 3. - 20. 4. Nesubujte ni ahkovne, lebo niekto vs chyt za slovo a me utrpie vaa dobr poves. V partnerstve prdu chvle, na ktor sa nezabda. Vaa vytrvalos a hevnatos vm umouje rchlo si zvykn na nov metdy prce. Uvaujte striedmo a logicky. Nedopustte sa tak unhlench inov. Bk 21. 4. - 21. 5. U rno sa s niekm pohnevte. I ke si to nepriznte, na konflikte mte vek podiel. Po nejakom rozhovore si uvedomte, o skutone chcete. Tento tde sa s najvou pravdepodobnosou pustte do nieoho, o je nad vae sily. S lohami sa popasujete, ale ni nezskate. Presvedte sa, e poka osud sa nevyplca. Blenci 22. 5. - 21. 6. Planty posilnia po tieto dni v vzah k umeleckej innosti a spoloenskm aktivitm. Vzrastie aj vaa osobn pralivos a tba po zbave. Opatrne. Najskr budete musie necha vetky menej dleit veci bokom. Budete ma o robi, aby ste stihli vetko to, o ste zaali a o muste neodkladne dokoni. Neakajte pomoc od inch. Rak 22. 6. - 22. 7. Aj ke je vetko okolo vs v plnom prde, njdite si as na oddych. Popremajte nad vecami, ktor vs trpili ete v nedvnej minulosti, a zoberte si z nich pouenie. Zde sa vm to na horie asy. Povzbud vs spech pri vybavovan jednej zleitosti. Aj ke poznte svoje monosti, predsa len niekedy zapochybujete. Lev 23. 7. - 23. 8. Doma bude neprjemn ticho, ale nech vs to netrpi. Nehadajte prinu a najm sa nesnate vea rozprva. Vai najbli s asi unaven. Pomte im relaxova. Zrejme mte jeden z inorodch tdov, ke pre vs nie je ni aie ako sedie so zaloenmi rukami a neinne sa prizera. Panna 24. 8. - 23. 9. Ovldne vs pohodlnos. Prejav sa najm nechuou splni poiadavky, ktor na vs bud kls vai najbli. Zahovanie situcie naru vae vzahy. Snate sa vyhodi si z hlavy starosti a doprajte si trochu oddychu. Najlepie s niekm koho dobre poznte a doke zlepi vau nladu. Pritom by ste nemali zabda na zdravie, mte len jedno. Vhy 24. 9. - 23. 10. Mte monos prei prjemn tde v kruhu najblich. Spoloensk akcia, ktor si naplnujete, prebehne poda vaich predstv. Myslite aj na deti. Vkend prejde bez zmien. Ak akte nvtevu, prinesie vm mil pozornos alebo nejak priazniv sprvy. Zostate pokojn. Nezabdajte, z asu na as je dobr, ke sa mete presvedi na vlastn oi. korpin 24. 10. - 22. 11. Neprjemn nladu vyvolaj mylienky na pracovn zleitosti. Najlepie urobte, ak vetko pustte z hlavy. Asi to bude nvteva, ktor vm k tomu dopome. Asi vs niekto navtvi, preto vykonajte potrebn upratovacie prce v byte,. Nedajte sa rozli nevhodnmi poznmkami. Strelec 23. 11. - 21. 12. Ak chcete zai osi nezvyajn, dajte sa inpirova npadmi vho partnera. Organizciu vak prevezmite plne do svojich rk. Pripravte sa na to, e to bude in, ako bva bene. Do popredia vho zujmu sa dostan financie. Mte ndej na zlepenie finannej situcie. Ak patrte k tm astnejm, zskate nieo u po tieto dni. Nesmiete by chamtiv. Kozoroec 22. 12. - 20. 1. Budete zrejme v povznesenej nlade. Przemn veci nebudete vbec registrova. Nedte si len tak ahko zobra dob pocit, ktor vyplva z harmnie s okolm. Ovldne vs siln tba napredova a dosahova vrcholy cty a vplyvu. Nesprvate sa trochu bezohadne? Objavia sa problmy v citovom ivote. Vodnr 21. 1. - 19. 2. Radi by ste zosladili poiadavky partnera so svojimi predstavami a monosami. Mte ancu, e sa vm to me aspo sasti podari. Treba sa o tom s nm otvorene porozprva. Vyhnite sa rodinnej rozprave. Nebolo by to ni prjemn a ni by sa tm ani nevyrieilo. Venujte sa radej zvanm zleitostiam. Ryby 20. 2. - 20. 3. Rozuovanie sa nad malichernosami ete neprinieslo nikomu ni dobrho. Zabudnite aj na spory z minulosti a zmierte sa s partnerom. Ve je toho vea peknho, o ste spolu preili. Urobte krok k zmene zamestnania. Nebudete vykva a pripomeniete sa i sm. Cez vkend zhodnotte, o ste urobili poas tda. Asi si urte aj vyie ciele.

POHRONIE - regionlny tdennk so sdlom v Leviciach. Vydva VITUR s.r.o., Nov 13, 942 01 urany. len Asocicie vydavateov regionlnej tlae SR. IO: 36 564 524 Dtum vydania: 21. augusta 2012, . 30, ronk LXVII. Cena vtlaku: 0,46 . ISSN: 1337-4656. EV 3617/09. fredaktorka: PhDr. Oga Prekopov, tel. 0907 172 968. Zstupkya fredaktorky: Albeta Psrska. Redaktor: tefan Rchela, tel. 0908 397 061. Grafick redaktor: Roland Endrsz, tel. 0907 933 483, e-mail: roloend@gmail.com. Telefn: 036/631 23 92. Manar redakcie: Ivan Tth, tel. . 0910 914 981. Redakcia: Pionierska ul. 2, 934 01 Levice. Telefn redakcia a inzercia: 036/631 23 92. Fax: 036/631 31 87. Email: redakcia@pohronie.sk. Vychdza kad utorok. Uzvierka v piatok o 12. hodine. Nevyiadan prspevky nevraciame. Uverejnen materily nemusia by toton s nzormi redakcie ani vydavatea. Roziruje Royal Press, s. r. o., skromn predajcovia a kolportri. Objednvky na predplatn sa prijmaj priamo v redakcii. Podvanie novinovch zsielok povolilo RPC Nitra . j. 1-RPC/2004. Tla z dodanch tlaovch predlh: VERSUS, a. s., Pribinova 21, 819 46 Bratislava. Registran slo EV 3617/09.

Vberov konanie
JESE IVOTA, Zariadenie socilnych sluieb Levice vyhlasuje vberov konanie na obsadenie funkcie vedca seku oetrovatesko opatrovateskch innost.
Kvalifikan poiadavky: vysokokolsk vzdelanie 1. stupa pecializcia v odbore Oetrovatesk starostlivos v komunite, alebo intenzvna oetrovatesk starostlivos, prpadne dipl. sestra Prax v odbore min. 3 roky Prihlky zasielajte najneskr do 21. 9. 2012 na adresu: JESE IVOTA, ZSS Drustevncka . 22 934 80 Levice Oblku je potrebn oznai Vberov konanie V prihlke mus by uveden: - Meno a priezvisko uchdzaa - Dtum narodenia - Adresa trvalho bydliska - Nzov funkcie o ktor sa uchdza - Podpis uchdzaa Sasou prihlky mus by: a) Vyplnen osobn dotaznk b) Profesijn ivotopis so strunm popisom prac. innosti c) Doklady o dosiahnutom vzdelan (overen fotokpie) d) Vpis z registra trestov (nie star ako 3 mesiace) e) Shlas so spracovanm osobnch dajov alie predpoklady a kritri: - Znalos prslunch prvnych predpisov - Prca s PC - Komunikatvnos - Organizan a riadiace schopnosti - Kladn posudok zamestnvatea - Predloi projekt o koncepcii riadenia seku oetr. - opatr. innosti Vybavuje: Kdeov Janette, tel: 036 6312 087 Mgr. Anna Psrska, riaditeka
(87)

10 vrobcovia v umeleckej udovej tvorbe (drevo, kame, sklo, hlina), i. n.-ZPS - nstup 3. 9., vyu., Kreatvne prce s.r.o., ervenej armdy 12, Levice, p. Krajovi, tel. 0903 410 460 2 analyztori, kontaktri, tipri v regine nstup 16. 8., SO, AQUA trade Slovakia, tra, Levice, Mgr. Kamensk, tel. 0902 905 345 1 automechanik - autoelektrikr - nstup 3. 9., vyu., TGA, s.r.o., Jursk cesta 6, Levice, Ing. Molnr, tel. 0902 919 985 1 autoopravr - lakovnk - nstup 3. 9., vyu., Arriva, s. r.o., Kpt. Nlepku 1, Levice, p. Kuna, tel. 0908 784 835 3 kuchri - nstup 3. 9., vyu., EUROPARTNERS s.r.o., Hviezdoslavova 24, ahy, Mgr. Beregszsziov, tel. 0905 344 361 1 kuchr - nstup 16. 8., vyu., Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, afrikova 9/9, Levice, Ing. Palkovi, michal.palkovic@mil.sk 1 kuchr - nstup 3. 9., vyu., Money group s.r.o., Berneck 2, ahy, p. Fbryov, tel. 0917 778 029 1 kuchr - nstup 15. 9., vyu., WELLNESS & SQUASH s.r.o., Mlynsk 2, Levice, sl. Svodbodov, tel. 0907 173 009 1 kuchr - nstup 3. 9., vyu., tefan Pri PRI TRANS s.r.o., Hokovce 222, p. Pri, tel. 036/7491 433 1 kuchr - nstup 3. 9., vyu., tefan Rcz AUTO-RCZ, Nov Tekov, p. Rczov, tel. 0948 298 277 1 majster odbornej vchovy - obrbanie a programovanie CNC strojov - nstup 2. 9., SO, Stredn odborn kola technick, Kozmlovsk cesta 9, Tlmae, Ing. Mrzov, tel. 036/634 23 35

25 murri - obkladai - nstup 3. 9., vyu., ZLATNER, s.r.o., Hronsk 2, Levice, p. Zlatner, tel. 0903 442 402 1 organiztor pohrebov - obradnk - nstup 31. 8., SO, Funeko - Enviro, SNP 54A/5734, Levice, p. Porubsk, tel. 0904 401 426 2 pomocn nekvalifikovan sily - nstup 5. 9., SOLIDE SLOVAKIA, s.r.o., Fukova 10, Hronovce, p. Kalitov, tel. 0905 985 774 1 pomocn kuchr - nstup 23. 8., RAN u BOBIHO, s.r.o. Hlavn 88, Nov Tekov, p. Kas, tel. 0905 804 370 1 pomocn kuchr/-ka - nstup 3. 9., vyu., tefan Rcz AUTO-RCZ, Nov Tekov, p. Rczov, tel. 0948 298 277 3 pracovnci do vroby - nstup 3. 9., SO, ZLATNER, Hronsk 2, Levice, p. Zlatner, tel. 0903 442 402 1 predava obuvi, textilu - nstup 15. 8., vyu., YA - EU, s.r.o., tra 47, Levice, p. Chunhe, tel. 0911 780 169 3 referenti podpory obchodu - nstup 15. 9., SO, ING ivotn poisova, a.s., tra, Levice, p. Galko, tel. 02/59 313 513, richard.galko@ing.sk 2 regionlni manari - nstup 15. 9., SO, ING ivotn poisova, a.s., tra, Levice, p. Galko, tel. 02/59 313 513, richard.galko@ing.sk 2 stavbyvedci - nstup 3. 9., V, ZLATNER, s.r.o., Pereck 22, Levice, p. Zlatner, tel. 0903 442 402 4 stolri - nstup 3. 9., vyu., ZLATNER, s.r.o., Hronsk 2, Levice, p. Zlatner, tel. 0903 442 402 5 upratovai - nstup 31. 8., zkl. vzdel., ROEZ, s.r.o., Bernolkova 5, Levice, miesto vkonu prce Mochovce, Ing. Daubnerov, ruzena.daubnerova@roez.sk

1 uite AJ - nstup 1. 9., V, Stredn odborn kola - Szakkzpiskola, Ul. sv. Michala 36, Levice, Mgr. Nemokov, tel. 036/622 10 61 1 uite AJ - nstup 1. 9., V, Zkladn kola Btovce 368, 036/639 41 88, PhDr. Salinka 2 uitelia AJ - nstup 3. 9., V, Gymnzium, trova 16, eliezovce, Mgr. Bukoven 2 uitelia informatiky - nstup 3. 9., V, Gymnzium, trova 16, eliezovce, Mgr. Bukoven 1 uite na zkladnej kole 1. stupa - nstup 10. 9., V, Obec alov 16, p. Kapov, tel. 036/779 11 21 1 uite primrneho vzdelvania 1-4 ro. nstup 27. 8., V, Obec Horn Semerovce 100, Mgr. Psztor, tel. 036/742 04 10 1 uite v kolskom klube - nstup 27. 8., SO, Obec Horn Semerovce 100, Mgr. Psztor, tel. 036/742 04 10 1 vedca predajne - nstup 20. 8., zkl. vzdel., ZHEN HUA, s.r.o., Nbren 5/5, Levice, p. Zheng, tel. 0911 108 618 1 vedci retaurcie - nstup 23. 8., RAN u BOBIHO, s.r.o. Hlavn 88, Nov Tekov, p. Kas, tel. 0905 804 370 1 vedci vrobnej prevdzky- drevrstvo nstup 3. 9., vyie vzdel., FRAGICSLOV, s.r.o. SNP 80, ahy, p. Hollov, tel. 036/745 02 05 5 vodii - nstup 3. 9., vyu., INCAR, s.r.o., Mochovsk cesta 44/44, Levice, p. Cserhelyi, tel. 0911 600 665 2 vodii dodvkovho vozidla do 3,5 t - nstup 3. 9., SO, Peter Andri - TRANS HRON, Star 35/52, Tlmae, p. Andri, tel. 0903 470 145 2 vodointalatri - nstup 16. 8., vyu., REKOSAN - IN s.r.o., Jur nad Hronom 387, tel. 0903 433 864, p. Pristyk

1 zamestnanec na vdaj stravy - nstup 10. 9., vyu., Grand Resort, s.r.o., Nmestie hrdinov 7, Levice, miesto vkonu PP Ga, p. Homolov, tel. 036/633 50 46 2 zarbai - nstup 15. 8., SO, de Micln, a.s., Priemyseln park 66, Levice , Mgr. Petrencov, tel. 036/6293 335 1 zdravotn sestra - nstup 7. 9., SO, BabyHoPe, s.r.o., Zd. Nejedlho 2878/61, Levice, MUDr. Novkov, e.novakova@babyhope.sk 2 zvrai CO2, zmonci - nstup 6. 9., vyu., ENPAY TRANSFORMER COMPONENTS, s.r.o., Krkany 38, Levice, p. Oovsk 1 zstupca vedceho predajne potravn - nstup 3. 9., vyu., CBA Slovakia, s.r.o. Luenec, Kalvinsk nmestie 3, Levice, p. Gromov, ema.gromova@cbaslovakia.sk 1 drbr, pecialista na vstrekovacie formy nstup 22. 8., SO, EDYMAX HOLDING a.s., Priemyseln park Ga, Levice, Mgr. Dvorsk, tel. 0917 937 046 1 tovnk - nstup 3. 9., SO, FRAGICSLOV, SNP 80, ahy, p. Hollov, tel. 036/745 0205 1 ank - nstup 6. 9., vyu., E. Frajka, Nmcovej 1710/2, Levice, p. uvara, tel. 0917 220 067 1 ank - nstup 15. 9., vyu., WELLNESS & SQUASH s.r.o., Mlynsk 2, Levice, sl. Svodbodov, tel. 0907 173 009 3 anci, servrky - nstup 3. 9., vyu., EUROPARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavova 24, ahy, Mgr. Beregszsziov, tel. 0905 344 361 1 pecialista na formy v plastovej vrobe nstup 22. 8., SO, EDYMAX HOLDING a.s., Priemyseln park Ga, Levice, Mgr. Dvorsk, tel. 0917 937 046 1 fkuchr - nstup 3. 9., Grand Resort, Nm. Hrdinov 7-8, Levice, p. Vlauha, 0907 521 998

10 zamestnanci pre servis a produkciu - Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 2 brusii na guato - Nemecko, NJ komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok, VP-B 3 anci/ky - Nemecko, NJ - aktvne, SOU, prax min. 1 rok 2 pomocnci do kuchyne - Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU 3 kuchri - Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 3 roky

3 pomocn pracovnci v dielni pre mokr lakovanie - Nemecko, NJ komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok, VP vhodou 3 pracovnci expedcie - Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 4 drbri - mechanici - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 6 opertori - prevdzkovatelia systmov - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok

1 kuchr/ka v pizzrii - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 2 projektov manari - Raksko, NJ - aktvne, V, prax min. 3 roky 1 pomocn sila v gastronmii - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 6 anci/ky - Raksko, NJ - aktvne, AJ - komunik., SOU, prax min. 1 rok 1 intalatr vetrania a klimatizcie Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok, VP - B

2 pracovnci/ky pri chove kon Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 1 robotnk v ponohospodrstve Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok, VP - B, E 1 prekladate/ka - Nrsko, AJ, FJ, NJ - aktvne, V, prax min. 4 roky 100 pracovnci v nbytkrskom priemysle - stolri, alnnici, montnici - Vek Britnia, AJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok

10 montri - montnici - Holandsko, AJ, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 4 roky 4 uitelia - fyzika, anglick jazyk, informatika, matematika - Maarsko, MJ, AJ - aktvne, V, prax min. 2 roky 1 kontrolr v stavebnej spolonosti Maarsko, MJ, AJ - aktvne, S, V, prax min. 5 rokov

EURES 036/2440 303

14

21. augusta 2012

SAMoSpRvne noviny

POHRONIE

olympionika Miroslava Syllabov s rodkmi v Santovke

Aby asy ili dole a vkonnos stpala

Bolo to tak zvltne, lebo otvorenie OH som pozerala v televzii a aj zaiatok plaveckch sa. Ale brala som to tak, e moja sa je na programe a neskr a ja som radej trnovala doma. Preil som ako portov komenttor nejednu z olympid, a tak poznm atmosfru tch vekch podujat. Tak ak to bolo? Bola som v tom, e tam u nejdem. Po tom vekom sklaman som sa dozvedela, e predsa idem, tak to bola, samozrejme, vek rados a popravde som bola z toho dos okovan. Teraz sa prenesme to toho plaveckho arelu. To je vlastne tvoje psobisko. Prenesme sa k tomu tvojmu tartu, ktor a akal. Ak s to minty aka na olympijsk tart? Samozrejme, vnmala som, e som na olympide, ale snaila som sa od toho odosobni a nevnma, e ma ak mono najdleitej tart v mojej karire. Rno som sa rozplvala a vbec som robila vetky tie veci, ktor zvyknem robi pred kadmi pretekmi. Vedela som, o ma

Mirka Syllabov pre pohRonie

OGA PREKOPOV Pred odchodom na olympidu ste mali dve mty: zlepi osobn as a splni limit na MS v Barcelone. Ako hodnotte dosiahnut vsledok? Nie som spokojn. as nebol dobr. Neviem to vysvetli, plvalo sa mi zle, od zaiatku som mala zl pocit. Nemohla som situciu ani analyzova, v Lond-

ne nebol so mnou trner, o mi dos chbalo. Mojm cieom po olympide je tlai dole asy na 50 a 100 m von spsob a poas nastupujcej zimnej prpravy zvyova vkonnostn ciele smerom k ME v krtkom bazne vo Franczsku a MS v krtkom bazne v Instanbule. o najlepie sa chcem predstavi aj na spomnanch MS v dlhom bazne koncom roka v Barcelone. ku, neviem, o mi prebiehalo hlavou.

ak na tarte. Ale priznm sa, e ke som stla na blo-

Zava primtor Levc, . Mik, Mirka s najblimi prbuznmi, starosta Santovky . Lrincz.

V nedeu 19. augusta popoludn sa v santovskej telocvini z iniciatvy starostu ubomra Lrincza konala beseda s olympionikou Miroslavou Syllabovou, rodkou z obce. Besedu viedol znmy portov komenttor Jn Lacko. Santovan rovnako ako spen plavkya, s ktorou s dokonca rodina. Nechbali Mirkini rodiia, hosom bol aj primtor Levc tefan Mik. V tomto a budcom sle mete ta zznam asti besedy a v budcom POHRON aj rozhovor s J. Lackom.
Ja som, priznm sa, bol hrd a pocten, ke som poul sprvu, e bude v skupine plavcov, ktor sa zastnia Olympijskch hier. No olympida u naplno beala a ty ete bola kde? Ja som sa pripravovala v Banskej Bystrici pod vedenm mjho trnera. Nechbala ti t olympijsk atmosfra?

Besedu s Mirkou Syllabovou viedol portov komenttor Jn Lacko.

Nov Tekov
Skvel sobota na hontianskej parde

Mil Novotekovania,

NOV TEKOV (Jana Lelovsk) - V sobotu 18. augusta Obianske zdruenie Tekovan a Obec Nov Tekov zorganizovali zjazd na Hontiansku pardu do Hruova. Zaujmavho da sa zastnili aj lenovia spevckej skupiny Tekovanka. V rozhlasovom dvore sa od 9. do 12. hodiny konal maratn v speve udovch piesn. Medzi mnohmi spevkmi a spevckymi skupinami vystpili aj Novotekovania s piesou Chudobn dievina. Starostku obce Silviu Hrukov, kto-

Tekovanka sa predstavila na hontianskej parde

som vemi rada, e aj zstupcovia naej obce sa zastnili vemi zaujmavho a uitonho folkloristicko-remeselnho da, u 17. HONTIANSKEJ PARDY. Vetci, ktor sme do rzovitej obce Hruov vycestovali, sme zaili asn sobotu. Mme sa m inpirova. Op sa s spechom predstavila naa mladuk spevcka skupina TEKOVANKA, ktor klenotnicu slovenskch udovch piesn obohatila o Chudobn dievinu. Akurt mi je to, e ns ilo do Hruova nevea. Myslm, e aj ostatn by ocenili prjemn atmosfru, ktor vldla na podujat aj cestou v autobuse a dozvedeli by sa o tom, ako voakedy ili a pracovali nai predkovia. elm vm prjemn letn dni. Silvia Hrukov, starostka

pozor na deti poas stavebnch prc

obnovuj detsk ihrisko

NOV TEKOV (op) Dobr sprva pre najmench obiankov a ich rodiov: v strede dediny sa obnovuje detsk ihrisko. Nali sme v obecnom rozpote zdroje, aby sa nai mal mohli spokojne hra a trvi as v prjemnom prostred, hovor starostka Silvia Hrukov. Sasne pros rodiov o trpezlivos poas stavebnch prc na ihrisku a o zven dohad nad demi, aby sa vetci v zdrav dokali vynovenho detskho arelu.

Tekovanka spieva v Hruove.

Takto sa miesi domci chlieb.

r sa vychrenho podujatia zastnila, aj vedenie OZ Tekovan te, e Tekovanka do hruova vycestovala a mohla sa prezentova medzi mnostvom spevkov z celho Slovenska. Vina z Novotekovanov bola na Hontianskej parde prvkrt a atmosfra sa im vemi pila. Na mnohch miestach vystupovali udov tanenci, spievalo sa, zabvalo. Na programe boli ukky remesiel, naprklad vroba klobkov, prcu korytra, v-

roba hrniarskych vrobkov na hrniarskom kruhu, maovanie pernkov, vroba perkov, umeleck vrobu plstench predmetov z ovej vlny a mnoho inho. Pilo sa peenie domceho chleba v peci. Takmer kad odchdzal domov s bochnkom domceho chleba pod pazuchou. Aj cestou sp bolo veselo, v autobuse sa spievalo a astnci folkloristicko-remeselnho da sa lili s predsavzatm, e o rok pjdu do Hruova op.

Deti sa poteia obnovenmu ihrisku.

L mda

Ivana Krasku 3, 934 01 Levice

tel.: 0905 296 353, www.agbreal.sk e-mail.: kancelaria@agbreal.sk

PESTR MDA PRE MLADCH

Z NAEJ PONUKY VYBERME:

> > > > > >

www.lmoda.sk

(431)

Kpim staroitnosti star pohadnice, vyznamenania, vreckov hodiny, strieborn predmety, bodky, able, lustre, porceln v Leviciach. Tel. 036/62 235 96 0903 439 094 (1) SLUBY Tel. 0905 983 602 0903 405 588

Glazrovanie van.
(497)

Predm tatransk profil

brsen I. trieda od 3,85 , II. trieda od 2,85 . DOVEZIEM.

Tel. 0905 450 267 0911 811 880

(13)

Kompletn sahovanie bytov, mont nbytku. Tel. 0908 136 517 (496) PORADENSTVO pre zdrav a krsnu ple. Vyskajte si bezplatne. Tel. 0905 632 353 (251) HYPOTEKRNY VER. Informcie na tel. . 0915 332 448 (361)
Som Britka s ukonenm V vzdelanm v Londne. Prprava na maturity, ttnice, skky, na pracovn pohovor, prprava pred pobytom v zahrani, v Leviciach. Tel. 0948 109 927 (505)

Predm dvojgarsnku, alebo vymenm za garsnku + doplatok v Leviciach. Tel. 0908 083 590 (438) Predm 1 izbov byt na ulici M. R. tefnika, v Leviciach. Lukratvna lokalita. Viac info. na 0911 401 924 (520) Predm 2-izbov byt v OV v LV na Vinohradoch, rozloha 49 m2, balkn, iastone preroben. Kontakt 0907 065 115 (499) Predm 2-izbov byt v OV po rekontrukcii v irom centre Levc. Tel. 0911 211 755 (512) Predm nepreroben 3-izbov byt v OV, s balknom + vek kumbl a pajzou, obytn plocha 72 m2, v celom byte nov stierky, k bytu patr pivnica v suterne, pripojenie na internet a kblov televzia, Levice, Rybnky 3, Saratovsk ulica, 3. posch. Cena 47.000 . Tel. 0904 311 020 (327) Predm 3-izbov byt v OV, iastone preroben s vekm kumblom, zateplen, plastov okn na Saratovskej ulici v Leviciach. Cena 43.000 . Tel. 0910 482 809 (463) Predm 3-izbov byt na Ul. kpt. Nlepku v Leviciach v OV. Cena 49.000 . Vola po 15. hodine na tel. slo 0905 880 584 (480) Predm vek 3-izbov byt v Leviciach. Tel. 0949 614 390 (502) Predm 3-izbov byt v obci Tlmae as Lipnk. Vmera bytu je 66 m2. Cena 37.000 . Tel. 0911 430 707 (519) Predm vek 4 izbov byt na ulici Okrun, Levice. Cena 54.000 . Kontakt 0905 632 353 (516)

Dm do prenjmu 1-izbov byt v Leviciach. Ihne von. Tel. 0905 296 353 (509) Dm do prenjmu 2-izbov byt v Leviciach. Tel. 0915 297 319 (470) Ponkam do prenjmu vek 2 izbov byt na ulici Pereck, Levice. iastone zariaden. Cena 380 aj s energiami! Kontakt: 0911 401 924 (517) Dm do dlhodobho prenjmu 3izbov byt v Leviciach na ulici Z. Nejedlho. Tel. 0915 050 289 (446) Dm do prenjmu 4-izbov byt v Kalnej nad Hronom, iastone zariaden, preroben (murovan jadr, plastov okn, plvajca podlaha, dlaba, nov linka, kblov TV, aj internet. Cena 350 /mesane - celkovo. Tel. 0908 134 543 (363)

Vidiecky dom emliare. Kompletn rekontrukcia, vetky IS, cena dohodou

1-OV, Mochovsk dohoda 1-OV, Vinohrady 21.000 2-OV, trova, komp. rek. 32.500 2-OV, Pereck 42.000 2-OV, Zd. Nejedlho 42.000 3-OV, Dopravn 36.500 3-OV, Saratovsk 46.000 3-OV, Kpt. Nlepku dohoda 3-OV, Hlbok 41.000 3-OV, Kaln nad Hronom 41.500 4-OV, Pereck, 110 m2 dohoda RD Levice 47.000 RD Nov Tekov, emliare Prenjom 1, 2, 4 izb. bytu - Levice VYHOTOVUJEME KPNE, DAROVACIE A NJOMN ZMLUVY.

Sprostredkovanie predaja, kpy a prenjmu nehnutenost. Realizcia stavieb na k. Predm CITROEN Xsara + an STRATA zariadenie v dobrom stave. Tel. Stratil sa papagj aka sivho s 6311 201 (468) ervenm chvostom. Uletel v Te Predm garovan FELCIU, r. v. kovskch Luanoch, pova na 2000, najazdench 18 000 km. Tel. meno LILA a vie rozprva. Me 0908 412 289 (486) sa zdrova v korunch vysokch Predm TERRU s rotavtorom, stromov. Ponkame vysok fifunkn. Cena dohodou. Tel. 0903 nann odmenu! Tel. 0917 609 149 498 (500) 200 (484) Predm kodu 110 v pojazdnom stave, vea nhradnch siastok. Cena 300 . Tel. 036/622 30 55 vola popoludn a treba hovori nahlas (504) Predm Opel Vectra a Opel Agila. Tel. 036/6222 440 (522)
(508)

PEDIKRA

GITA
ponka

NBYTOK

Predm iernu rohov sedaciu spravu, lacno, aj jednotlivo 2+3. Predm v horskej osade Uhlisk, Tel. 0904 341 890 (465) okres Levice, star, iastone RZNE obnoven a obvaten vidiecky RD pri ktorom sa nachdza aj Predm le B-10. Tel. 0908 321 682 (467) zhradka. Nehnutenos sa na Predm vek cirkulr na 380 W. chdza vo vke 600 m.n.m. Tel. 0903 43 90 94 (483) Vzdialen od B 16 kilometrov. ZOZNMENIE Cena 20.000 - dohoda mon. RK nevola. Tel. 0902 646 823 Hadm enu z Kozroviec a (447) okolia Levc, pre nesmelho 45 Predm star RD v Jure nad ronho slobodnho brata, slobodHronom, vek dvor, ovocn n, bezdetn od 30 - 40 rokov. Tel. stromy. Cena 17.000 . Tel. 0910 0917 806 499 (404) 482 809 (464) Hadm obyajn osamel enu Predm zrekontruovan RD v do 70 rokov, ktor by ma chcela emliaroch so vetkmi IS. Tel. opatrova u seba doma, tlaiv 0911 211 755 (511) mm na vybavenie. Mm 50 rokov som slobodn a slun invalidn Predm star vidiecky dom v Rm, ZP. Len vne a serizne. Novom Tekove. Cena dohodou. Vola 0907 696 511 (501) Tel. 0918 907 984

NEHNUTENOSTI

zkaznkom sluby zdravotnckej pedikry.

Na zklade telefonickej objednvky v prpade imobilnch klientov prdeme aj domov. Sluby poskytujeme aj chorm na diabetes a ako zdravotne postihnutm. Pon 6 (bval Dom sluieb), Levice

Tel. . 036/622 75 10 0907 487 770

(99)

(513)

Ponkam na predaj chatu v obci Santovka, nealeko termlneho kpaliska. Cena 12.500 Tel. 0911 430 707 (515)

SPOMIENKA
"T rana v srdci bol a zabudn nedovol. Hoci si odiiel bez slova a na rozlku nebol as, spomienky na Teba zostan v ns." Da 20. augusta 2012 uplynulo 5 rokov, odkedy ns vo veku 61 rokov opustil n drah manel a otec

POZEMKY

VMENA

Predm pozemok v obci Ia o rozlohe 2 477 m2, vhodn na zariadenie hospodrskeho i rekreanho sdla, stavbu RD s vekou zhradou, vinicou a pod. Cena 6,6 /m2. Tel. 0915 031 634 (479)
Predm pozemok na Richave o rozlohe 299 m2. Cena 30 /m2. Tel. 0904 110 869 (434)

Vymenm 3-izbov byt na Vinohradoch za 2-3-izbov na Marxovej ulici v Leviciach + doplatm. Tel. 0907 560 493 (495)

Cyril Kabt z Rohonice.

Kto ste ho poznali, venujte mu, prosm, tich spomienku. So iaom spomna manelka, dcra a cel rodina
(498)

Dm do prenjmu 1-izbov byt v Predm stavebn pozemok v Leviciach. Tel. 0908 083 590 Rybnku (okres Levice) o vmere (437) 1 693 m2, rka 24 m. Pozemok je Dm do prenjmu 1-izbov byt v rovinat v lukratvnej asti obce, v centre Levc. Tel. 0915 297 319 centre, na pozemku je star RD v (469) asancii. Cena dohodou. Tel. 0910 108 703 (388) Prenajmeme priestory na podni Lukratvne stavebn pozemky v 2 BYTY kanie 400 m , vhodn ako skladoblzkosti Levc, Horn Se. Vetky Kpim garsnku, alebo 1-izbov v aj obchodn. Prstup aj pre IS s dostupn. Bliie informcie byt v Leviciach, alebo RD v okol kaminy, rampa, vek dvor poskytnem na tel. .: 0911 430 707 s monosou parkovania ut. Levc. Tel. 0907 560 493 (436) (521) Ponkam na predaj garsnku na Levice, Podjavorinskej 5. Tel. AUTO-MOTO-BICYKLE ulici Vajanskho, Levice. Celkov 036/6312 986, 0903 503 739 (269) Predm prvesn vozk, celooplecena 19.500 . Tel . 0911 401 924 chovan. Cena dohodou. Tel. 0901 (518) Dm do prenjmu zariaden 1777 875 (432) Predm 1-izbov byt v OV, v Leizbov byt v centre mesta Levc, viciach po rekontrukcii. Tel. 0918 max. 2 osoby. Tel. 0944 134 030 * inzercia * inzercia * inzercia * 907 984 (510) (503)

PRCU PONKA

PRENJOM

Kaviare NA KORZE prijme anka/ku s praxou. Tel. 0907 755 409 (507)

Pohrebnctvo a Kvetinrstvo
kvetinov vzdoba, smton vence, ikebany, svieky, rakvy, organizovanie pohrebov, kremcia, rezan kvety donkov sluba kvetov Ul. 28. oktbra 17, Levice, www.pohrebnictvokerberos.sk kerberos@pohrebnictvokerberos.sk (83) Kontakt: 0948/581 200, 0903/461 148

KERBEROS

16

21. augusta 2012

inzeRciA
(46)

POHRONIE
(85)

Aktulne zjazdy a last minute njdete na:

e-mail: dekampo@mail.telekom.sk tel.: 036/622 22 19 sv. Michala 4, 934 01 Levice
(99)

www.dekampo.sk

Vytartujte od 3. do 26. augusta k nm, nakpte za 15 eur a vyhrajte skvel ceny na kolesch.
VYHRAJTE SKVEL CENY NA KOLESCH. Nakpte v naich predajniach od 3. do 26. augusta 2012 tak, aby bol v nkup v hodnote minimlne 15 a obsahoval aspo 3 rzne akciov tovary. Pred vhodenm pokladninho bloku do pripravenej a oznaenej schrnky v predajni napte na svoje meno a adresu. rebovanie sa uskuton v dvoch kolch. Prv kolo rebovania o bicykle a nkupn poukky sa uskuton v zastnench COOP Jednotch najneskr do 28. 9. 2012. Osobn automobil Volkswagen UP! 1,0 a sktre Piaggio bud vyrebovan v druhom kole, najneskr do 26. 10. 2012 zo vetkch pokladninch blokov.

Akciu pripravil: VDP, a. s., Levice. Akcia plat v predajniach: COOP Jednota Nov Zmky, COOP Jednota Nitra, COOP Jednota Levice, COOP Jednota Komrno.

pLASTOV OKn A DVERE

Dem-ter
vrtane doplnkov a tieniacej techniky

MV-Plast, s.r.o., Kozrovce

Jedinen stavebn hbka 92 mm

(1)

VROBA, MONT A KOMPLETN SERVIS PLASTOVCH DVER A OKIEN SALAMANDER

zn. SALAMAnDeR a Deceuninck

Cenov ponuka DoDvka Mont ServiS
(mlynsk dvor przemie - veda istiarne)

tel. . 036/634 00 20, 634 00 21, Fax: 036/634 00 22, mobil: 0903 437 288, e-mail: mvplast@mvplast.sk

NoV PRoFIl

Levice, ul. Mlynsk 2238

tel.: 036/633 60 31 mobil: 0904 186 209 e-mail: levice@demter.sk www.demter.sk

(2) (66)

KARTA LEVIANA
Zavy Akcie

celopresklen interirov systmy - GeZe hlinkov dvere hlinkov Zbradlia stren okn roto monos nkupu na spltky Quatro sklenen Zsteny GraFosklo

www.mvplast.sk

ISTOTA NZKEJ CENY! VO VAOM MESTE A OKOL.

Novinky

na predaj r e k r e a n a r e l (vhodn aj ako domov soc. sluieb)

Arel tvor: trojpodlan budova - vybaven ubytovacm zariadenm - 18 izieb so soc. zariadenm, - jedle a kuchya so zariadenm, - konferenn miestnos (70 miest), - sauna, 5 zrubovch cht - vybavench ubytovacm zariadenm - 4 izby, soc. zariadenie, vonkaj bazn - s rozmerom 6 x 12,6 m; h. - 1,2 m, asfaltov ihrisko - s rozmerom 9 x 27 m, vlastn studa a istika odpad. vd, pozemok - s vmerou 6 403 m2 Cena - 240 000 Info - 0903 402 517 (6)
hprk.sk

www.VYHODYKARIET.sk
Potrebujetegrafickyspracova...

...inzert, letk, knihu?

0907933483roloend@gmail.com