5.

MATURITN ZADANIE KLASICISTICK LITERATRA

SVETOV KLASICISTICK LITERATRA 17. 18. STOROIE
SPOLOENSKO-HISTORICK POMERY Po skonen tridsaronej vojny je druh polovica 17. storoia obdobm mieru, vznikaj len loklne nepokoje. V eurpskych ttoch vldne absolutizmus. Otvra sa cesta technickmu a vedeckmu pokroku, k rei sa dostvaj novodob myslitelia. Cirkev sa zana stva terom kritiky. KLASICIZMUS z latinskho classicus vzorov, vynikajci je umeleck smer, ktor vznikol vo Franczsku za vldy kra Slnka udovta XIV. Umenie podlieha prsnym pravidlm, je presne uren, o sa povauje za krsne. ZNAKY: napodobovanie prrody vzor v antike, v Aristotelovej filozofii krsy a pravdy v napodobovan prrody racionalizmus, ktor hlsal poznatenos sveta a loveka rozumom(Ren Descartes zakladate Myslm, teda som.), racionalisti popierali zvislos loveka od vle Boha snaha o slad pravdy, krsy a dobra objektvnos (veobecn, nie individulne rty) v konflikte medzi citom a povinnosou vaz vdy povinnos V LITERATRE sa prsne delila na vysok a nzke nre: a) VYSOK da, elgia, epos, tragdia spracvali vzneen (nadasov, historick) nmety hrdinovia prslunci vysokch vrstiev, vldcovia, vemoi, vojvodovia b) NZKE bjka, satira, komdia nmety zo ivota nich vrstiev a sasnosti DRMA dodriavala Aristotelovu zsadu troch jednt: miesta, asu, deja (hra sa mala odohrva na jednom mieste, v priebehu 24 hodn a mala ma jednoduch dej). V predstaveniach hrali aj eny hereky. FRANCZSKA LITERATRA

PIERRE CORNEILLE (pjer kornej) CID verovan tragdia o dramatick konflikt medzi lskou a cou o Rodrigo Cid zabije otca svojej milej Chimeny. Cit jej lsky vak preven zmyslom pre es a spravodlivos. iada potrestanie vraha. Rozuzlenie je po zsahu kra zmierliv: posiela Rodriga bojova proti Maurom v ndeji, e as vetko zahoj. JEAN RACINE (an rasin) FAIDRA tragdia o hlavn postava je zmietan niivou vou o Faidra - Tezeova ena, miluje Hippolitosa o Tezeus - atnsky kr, vyenie Hippolitosa a iada od bohov trest vinnka, na o sa Faidra otrvi o Hippolytos - nevlastn syn, Faidrinu lsku neoptuje MOLIRE vlastnm menom Jena-Baptiste Poquelin (an batist poklen) dramatik, pvodne herec a riadite divadelnej spolonosti zomrel poas jednho z divadelnch predstaven TARTUFFE hra odhaujca pokrytectvo a svtukrstvo MIZANTROP kritika proti vypotavosti achty KOLA IEN, ZDRAV NEMOCN komdie LAKOMEC komdia v 5 dejstvch autor chcel dokza, e peniaze deformuj prirodzen udsk vzahy o Harpagon - lakom starec, zake Kleantov sob s Marianou a sm si vyhliadne Marianu za enu, vzah k peniazom z neho rob otroka a ich strata pre neho znamen ialenstvo o Kleant - Harpagonov syn, vezme otcov poklad a tajne mu d na vber medzi peniazmi a Marianou o Mariana - Kleantova mil, miluje Kleanta a odmieta sob s Harpagonom o Eliza Harpagonova dcra, Valrova mil o Valr Anzelmov syn, Elizin mil

Valr a Eliza sa maj radi, chceli by sa zosobi, ale Elizin otec Harpagon jej u vybral inho encha. Bol to zmon pn Anzelmon. Vybral si ho prve preto, lebo bol bohat a chcel sa oeni s Elizou aj bez vena. Harpagon je bohat mu, za o va hlavne svojmu lakomstvu, bol ernkom. Starostlivo zakopva kad gro a o sa tka peaz, nedveruje ani vlastnm deom. Okrem Elizy m aj syna Kleanta. Kleant je zaben do dievaa, ktor sa len nedvno prisahovalo do ich tvrti. No kee Mariana bola chudobn, nepovedal jej o svojich citoch, lebo vedel, e posledn slovo bude ma jeho skpy otec. Ale podobn zmer s Marianou m aj Harpagon. Ke sa to Kleant dozvie protestuje proti ich sobu a sna sa ho prekazi. Harpagon pozve Marianu na nvtevu. Kleant jej pri prvej prleitosti vyzn lsku a ona jeho city optuje. Ke sa Harpagon dozvie, e je sokom vlastnho syna, vemi sa nahnev a vyhra sa, e ho vyded. Kleant vak zska jeho poklad. Ke sa to Harpagon dozvie, nahnev sa ete viac. Podozrenie padne na Valra. Valr povie Harpagonovi, o cti k jeho dcre. Harpagonovi u viac nechbalo a ke Anzelmovi, aby ho udal. Valr povie na obhajobu svoj prbeh a Anzelm zist, e Valr a Mariana s jeho deti. Za Harpagonom prde jeho syn aj s peniazmi a chce ich vymeni za Marianu. Harpagon nakoniec shlas s obidvoma sobmi, ale pod podmienkou, e pjdu na Anzelmov et. JEAN DE LA FONTAINE Bsnik BJKY - inpirovan Ezopom o satirick kritika zlch vlastnost a spolonosti

SLOVENSK KLASICISTICK LITERATRA 1820 1840

SPOLOENSKO HISTORICK POMERY Klasicizmus vznik v obdob, ke v Rakskej monarchii je nastolen siln centralizmus a absolutizmus (kancelr Metternich spoliehal sa na polciu).Reakciou je zaiatok rozvoja nrodnch hnut nenemeckch nrodov. Maarsk achta si vyme uznanie maariny za radn a vyuovac jazyk, m sa zane zvyova jej vznam vrmci Uhorska. Popredn predstavitelia slovenskej evanjelickej inteligencie sa opierali o mylienku veslovanskej vzjomnosti, ktor nachdzala oporu v Herderovej pozitvnej predpovedi pre Slovanov. Rusi boli vnman ako vedci slovansk nrod, kee ako jedin neboli pod nadvldou inho ttneho celku. Svoju silu navye demontrovali porkou Napoleona v roku 1812. PAVEL JOZEF AFRIK evanjelick teolg psal po nemecky a esky odmietal bernolkovinu a trovinu TATRANSK MZA S LYROU SLOVANSKOU bsnick zbierka o autor v nej ako prv vychdzal z stnej udovej slovesnosti, ako prv pouil jnokovsk tematiku a uviedol do pozie sonet SLOVANSK STAROITNOSTI dejiny Slovanov od najstarch ias do konca 10. storoia prijatie kresanstva JN KOLLR narodil sa v Moovciach v rodine ronka tudoval v Kremnici, Banskej Bystrici a nemeckej Jene ako evanjelick kaz psobil v Budapeti Pobyt v Nemecku mal zsadn vplyv na jeho nsledn tvorbu: o oslavy 300. vroia vystpenia Martina Luthera mlde demontrovala za zjednoten Nemecko o uvedomil si nemeck ovinizmus predstavujci ohrozenie Slovanov o spoznal Herderovu filozofiu a priklonil sa k mylienke veslovanskej vzjomnosti o navtvil ponemen zemia polabskch Srbov (slovansk nzvy objektov, nemeck re obyvatestva) o zabil sa do Frideriky Wilhelmny Schmidtovej, ktor a po smrti jej rodiov mohla prs do Peti pouval asomern aj sylabotonick verov systm BSNE JNA KOLLRA zbierka sonetov o obsahuje vlasteneck, lyrick i bostn bsne SLVY DCERA bsnick skladba o sklad sa z: predspevu a piatich spevov 0.) Pedspv - alospev nad Slovanmi 1.) Sla - lenie sa s Mnou 2.) Labe, Rn, Vltava - situcia utlanch polabskch (luickch) Srbov 3.) Dunaj - Slovania v Uhorsku 4.) Lth - slovansk nebo, sprevdza Mna 5.) Acheron - slovansk peklo o PRDZPEV - je ideovo i umelecky najsilnejou asou celej skladby napsan je asomernm verovm systmom Obsahovo sa jedn o alospev nad nespravodlivou a nsilnou minulosou Slovanov. Autor vyjadruje nenvis k kodcom (nie nrodom), ale humanisticky nevol po pomste.

SPEVY - s vetky napsan formou sonetu obsahuj zkladn rmcov dej, ktor sa odohrva medzi bohmi o Slva- bohya Slovanov, sauje sa na ak osud Slovanov o Milek - syn bohyne Lady, je Bohmi poveren stvori dcru Slvy o Mna - dcra Slvy, idel slovenskej eny Vlasteneck sonety opisuj problm domoviny, pod vlasou autor ale rozumie kultru a povedomie, nie zemie. V bostnch znelkch, ktor tvoria zklad skladby, autor vyuil postupy nasledujceho literrneho obdobia romantizmu. Vyjadruje v nich lsku k Mne, idelu slovanskej dieviny. Sprvoti del svoje srdce medzi enu a vlas, neskr obe splvaj. Mlm, vhm v tom do hrude ruku vnorm, srdce vyrvem z nej a rozlomm: Berte, vravm. Vlasti pol, pol tebe, Mna.

O LITERRN VZJEMNOSTI MEZI KMENY A NEMI SLVSKMI o literrna rozprava o veslovanskej vzjomnosti NRODNIE SPIEVANKY zozbieran udov piesne

JN HOLL tudoval teolgiu v Trnave psobil ako kaz v Maduniciach a do roku 1843, kedy mu vyhorela fara. So zhorenm zrakom sa presahoval na Dobr vodu, kde ho v jli 1843 navtvili trovci a on schvlil ich snahu o druh kodifikciu sloveniny. venoval sa prekladom latinskej a grckej pozie Homra, Ovdia a Verglia erpanie z antiky je u Hollho prejavom klasicizmu SVATOPLUK hrdinsk nrodn a historick epos o boj dvoch svetov; germnskeho a vekomoravskho o konflikt medzi bohmi a umi o hlavnou mylienkou diela je tba po slobode a rovnoprvnosti s ostatnmi nrodmi. Devn vystupuje ako symbol Slovanov i Slovkov 1.) Karolman po Boej intervencii chce prepusti Svtopluka z vzenia a da mu Vek Moravu pod podmienkou, e bude bojova na jeho strane a stane sa jeho vazalom. Svtopluk prijma. 2.) Nemci sa pripravuj na boj. 3.) ernoboh, nahnevan Svtoplukovm splenm jeho modly, navdza ud. Ten je vak pouen Kontantnom a Metodom a teda ho vysmeje. Pripravuje pomstu. 4.) ernoboh vyjav Slavomrovi Svtoplukovu zradu. 5.) Slavomr oboznamuje na sneme ud so situciou. Vetci s za vojnu. 6.) Svtopluk na Karolmanovej hostine rozprva o histrii Slovanov. 7.) Svtopluk vedie nemeck vojsko k Devnu. 8.) Svtopluk bojuje so Slovanmi. Vezme as svojho vojska a prekvapivo ich napadne z boku. 9.) Svtopluk sa sna prehovori Slovanov, aby sa vzdali. T vak presvedia jeho, aby sa pridal k nim. Shlas. 10.) Slovania vytlaia Nemcov, ich velite Britwald je nahnevan. 11.) Kontantn pros Boha, aby poslal ernoboha do pekla. Boh pomha, zole Michala. 12.) Prehrvajci Britwald vyzva Svtopluka na sboj. Po dlhom boji Svtopluk vaz. CIRILLO-METODIADA o nboensko-historick epos zloen zo 6 spevov o opisuje prchod Kontantna a Metoda na Vek Moravu, ich ivot, psobenie a obranu staroslovieniny SLV vazn epos o rozprva o fiktvnej vojne medzi Tatrancami a lpeivmi udmi o Slv je panovnkom Tatrancov a mus bojova s nrodom udov, ktor napadli jeho ud. Tatrancom pomhaj bohovia a s ich pomocou porazia nepriatea. PLA MATKI SLVI PLA MATKI SLVI NAD ODROILMI SINAMI alospevy (elgie) o tematika: smtok za slvnou minulosou, zradcovstvo SELANKY idylick bsne o bsne prrodnej lyriky DRMA O renie divadla za zaslil Gapar Fejrpataky-Belopotock, ktor v roku 1830 v Liptovskom Mikuli zaloil ochotncky divadeln krok. Hrvali hlavne hry Jna Chalupku JN CHALUPKA

star brat bsnika Sama Chalupku KOCRKOVO s podtitulom LEN ABY SME V HANBE NEZOSTALI o fraka o napsan silne slovakizovanou etinou o zobrazil tri vrstvy malomesta I. Zemanov nemajetn pn z Chudobc II. Remeselnkov imrsky majster Tesnoil III. Inteligenciu uite Sloboda

pn z Chudobc - nevzdelan Slovk, nespene sa sna hovori maarsky a latinsky imr Tesnoil - malomean chvlenkrsky, leniv a odnrodnen Madlena - ena Tesnoila intrignka, chce vyda Aniku za novho uitea Anika - dcra Tesnoila neikovn a hlpa Turan Sloboda - inteligencia, vtipn, obhajuje si svoj pvod, bol zvolen za uite V meste zvolia za uitea neznmeho Slobodu. Vetky kocrkovsk matky, ktor maj dcry na vydaj, si robia zlusk na novho uitea. II. dejstvo sa odohrva pod Tatrami. tudenti sa spolu s uiteom vracaj domov a prepadn ich zbojnci. Autor ich neidealizoval a tm oivil jnokovsk tematiku. III. Dejstvo uite Sloboda prichdza do Kocrkova, hlsi sa u pna z Chudobc. Sloboda si vyvol za enu krsnu udmilu, dcru svojho predchodcu. FRAKA je dramatick ner, ktor svis s nboenskou a morlnou tematikou. Hra riei problmy, ktor samy osebe vyvolvaj smiech u divka. tl hry je nzky, asto a vulgrny, draz sa kladie na repliku. V rei postv je vea slovnch hraiek, vtipu aj nadvok.

o o o o o