UNIVERZITA PALACKHO V OLOMOUCI Filozofick fakulta Katedra sociologie a andragogiky

Antropologie a problmy modernho svta (C. Lvi-Strauss)

Recenze

Autor: Studijn obor: Forma studia: Akademick rok:

Samuel Klein Kultrni antropologie - Filozofie Prezenn 2012/2013

C.Lvi-Strauss je antropolg a najvznamnej predstavite franczskej koly truktualizmu. Pvodne vytudoval filozofiu a neskr sa venoval sociolgii, vekou inpirciou sa mu vak stala americk kola antropolgie, najm Boasova kola. Prelomovm bol u neho rok 1938, ke po skonen psobenia na Univerzite v Sao Paole dostal monos na ternny vskum v Brazlii, z ktorho vzniklo znme cestopisn dielo Smutn trpy. Po tomto vzkume sa u venoval len antropolgii. Nm vytvoren truktualizmus zohral vznamn lohu pri rozpracovan systmovho prstupu k tdiu kultry a zjednocovan humanitnch vied.1 Hlavnou oblasou jeho zujmu bola socilna truktra, etnocentrizmus, mytolgia a binrne kontrasty. Kniha Antropologie a problmy modernho svta vznikla pri prleitosti autorovho pobytu v Japonsku roku 1986, ke spsal svoje prednky prednesen v Tokiu na konferencii Iizakovej nadcie. Pre tento sbor prednok si zvolil meno, ktor nesie aj tto kniha. Je rozdelen do 3. kapitol, kde kad kapitola reprezentuje jednu z prednesench prednok. Kad kapitola je rozdelen do viacerch podkapitol, rozdelench poda rozvjanej problematiky. V knihe autor vone nadvzuje na tmy svojich predchdzajcich diel, asto z nich priamo erp. Zrove sa vak sna aj o ich aktualizciu, komentovanie i vyzdvihnutie uritch prvkov. Preto sa asto meme stretn s asami textov predchdzajcich diel, ktor s vak obohaten o komentr i aktualizciu, asto cez konkrtne prklady. itatelia so sksenosami z diel Levi-Straussa tu njdu antropologick problmy, ktor s v pozad celej jeho tvorby. Nov itatelia tu mu objavi rzne vzie budcnosti predkladan autorom. Prv kapitola nesie nzov Konec kulturn nadazenosti zpadu. Autor v nej naznauje trendy myslenia zpadnej civilizcie a jej pohad na odlin kultry. Kovm je pohad zpadnej kultry na pokrok, jeho presadzovanie a postupn idealizcia, kde sa dvera v pokrok a rozvoj (spjan najm s vedou a technikou) stvala a aktom viery. Autor poukazuje na to, e napriek tejto viere (alebo mono prve vaka nej) sa modern svet ocitol v krze. Jeho vdobytky sa asto obracaj proti uom a socio-kultrne vzorce zskan poas tejto fzy ved k mnohm environmentlnym i populanm problmom. alm bodom je poukzanie na veobecnos prvkov udskho chovania v udstve ako celku. Zpadn kultra nie je jedinou u ktorej sa vyvinul duch antropologickho myslenia. Autor uvdza viacer prklady z histrie rznych cestovateov i moreplavcov i z inch kultrnych prostred. alej sa vracia k -pre svoje dielo charakteristickmu pojmu primitvne nrody. m ns me obohati? o ns mu naui? Autor neshlas s tm, e tieto kultry pomhaj len ilustrova etapy naej dvnej minulosti. Skr nm ilustruj urit obecn situciu, spolon menovate udskho delu.
1

SOUKUP, V.: Pehled antropologickch teori kultury, vyd.2, Praha: Portl,2004. 135.s.

Pomocou etnolgie vytvra tzu, e tieto spolonosti nie s odmietnut poloky evolcie, ktor boli vytlaen do okrajovch oblast, ale e s pvodnmi formami spoloenskho ivota, ktor - ke nie s ohrozen zvonku- tak s dokonale ivotaschopn. V tejto perspektve s to skr zpadnej a vchodn civilizcie, o s vnimkou. alou tmou je problm autentickosti a neautentickosti, zko spojen s problematikou objektivity pozorovatea a pozcie jeho perspektivity, ktor je tmou alej podkapitoly. Druh kapitola sa vol Ti velk souasn problmy: sexuality, ekonomick vvoj a mtick mylen. Na zaiatku kapitoly sa autor zameral na prbuznosti v skmanch spoloenstvch. V tchto antropolgmi skmanch spoloenstvch je prtomn obecn rta, ktorou je omnoho systematickejie dovolvanie sa prbuznosti ne v modernch spolonostiach. Tieto kultry vemi asto vyuvaj prbuzensk vzahy a manelsk zvzky na definovanie prslunosti i neprslunosti k skupine. Taktie povauj prbuzenstvo a pojmy s nm spojen za predchdzajci a presahujce biologick vzahy. alou problematikou je reprodukcia a prpadn pomoc i nhrada pri jej dysfunkcii. Lvi-Strauss nastouje viacer etick a biologick problmy spojen s asistovanou reprodukciou. Ukazuje vak aj, e problmy oplodnenia post morten, adopcie i in prostriedky pomoci pri reproduknej dysfuncii, nie s vlastn len modernej spolonosti ale s sasou v rznych formch aj primitvnych spoloenstiev. alej nasleduje as venujca sa ekonomickmu ivotu. Riei sa tu vek problm na rozhran ekonmie a antropolgie: - s vek zkony ekonomickej vedy aplikovaten na vetky spolonosti alebo len na tie, ktor funguj v reime trhovej ekonomiky ? V skmanch spolonostiach je nemon oddeli aspekty ekonomick od ostatnch aspektov ivota.. V tchto spolonostiach nejde redukova ekonomick innos len na racionlny kalkul, ekonomick innos nesli len na zrobok ale aj na zskanie preste i pre dobro spoloenstva. Tretia kapitola je Uznn kulturn rozmanitost: co ns u japonsk civilizace. Zkladnm problmom tejto kapitoly je kultrna rozmanitos. Z oho vnikla? o ju ovplyvuje? Dlho sa verilo, e kultrna rozmanitos je zvisl nielen na evolunom vvoji ale aj na rase. Vaka prnosu genetiky sa vak tento vzah obrtil. Nastala skr otzka do akej miery je rasa zvisl na kultre. alm rozoberanm problmom je problm kultrnej diverzity a pohadu na u. Spolonou charakteristikou takmer kadej kultry je negatvny vzah k zvykom inch kultr, na ktor sa asto pozer ako na kandlne i nemorlne. Kultrna diverzita je vak prirodzenm a normlnym javom a posudzovanie tchto zvykov skrze nae vzorce chovania je nesprvne. V tomto bode autor poukazuje na jedinenos japonskej kultry v tomto ponman. Japonsko napriek zskaniu vedomost a poznania z cudzej kultry automaticky neprevzalo cudzie vzorce sprvania ale si ich prispsobilo a pouilo pre svoj prospech.

Cieom tejto knihy nie je nastoli nov teriu i ukza nov vskum. Tto kniha je skr iastonm zhrnutm predchdzajcich diel Lvi-Straussa. Dobrou, tavou formou autor zjednoduene podva dleit problmy jeho diela a tvorby. Tieto problmy taktie aktualizuje a komentuje skrze prklady, ktor s niekedy neznme aj loveku, ktor od neho u nieo tal. Vo viacerch prkladoch autor ukazuje nezmyselnos niektorch veobecne prijmanch teri a akm spsobom ovplyvuje modern poznvanie. Zaujmavm je spsob prepojenia s japonskou kultrou v aspektoch, ktor nie s a tak znme. Urite by som tto knihu odporal kadmu zujemcovi o problematiku antropolgie, ako odrazov mostk k aliemu taniu.

Bibliografia

SOUKUP, V.: Pehled antropologickch teori kultur. vyd.2, Praha: Portl, 2004. ISBN 807178-929-1 LVI-STRAUSS, C.: Antroplogie a problmy modernho svta. prel. Fulka, J.. vyd.1. Praha: Karolinium, 2012. ISBN 978-80-246-2098-5