Opatrenia v oblasti ttneho jazyka I.

Sasn situcia v oblasti pouvania ttneho jazyka a jeho prvnej pravy Postavenie slovenskho jazyka ako ttneho jazyka je ustanoven v stave Slovenskej republiky v l. 6 ods. 1, ktor znie: Na zem Slovenskej republiky je ttnym jazykom slovensk jazyk. Jazykov politika ttu z hadiska postavenia slovenskho jazyka sa definovala v zkone o ttnom jazyku, ktor upravuje pouvanie ttneho jazyka vo verejnom styku. ttnu sprvu na seku ochrany a starostlivosti o ttny jazyk vykonva ministerstvo kultry. Niekokoron sksenosti s uplatovanm zkona o ttnom jazyku ukazuj, e viacer ustanovenia tohto zkona sa nedodriavaj, o m nepriazniv vplyv na postavenie slovenskho jazyka ako ttneho jazyka Slovenskej republiky. Zvanm nedostatkom pri zabezpeen innho vkonu dohadu nad dodriavanm zkona o ttnom jazyku je nedostaton vymoitenos platnch ustanoven tohto zkona. Poznatky o poruovan zkona zskava ministerstvo kultry vinou z podnetov obanov. V zkone o ttnom jazyku v 8 ods. 6 sa uvdza, e vetky reklamy musia by v ttnom jazyku a prpadn inojazyn texty mu nasledova a po slovenskom texte. Okrem astho nerepektovania tohto ustanovenia dochdza v oblasti reklamy aj k zvanm porueniam spisovnej normy slovenskho jazyka (kodifikovanej podoby ttneho jazyka) napriek tomu, e poiadavka jazykovej sprvnosti reklamnch textov (ich psomnej aj stnej podoby) je legislatvne dostatone upraven a zabezpeen sanknmi opatreniami. V 3 ods. 5 zkona . 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov (alej len zkon o reklame) sa stanovuje: Reklama mus spa poiadavky na verejn reov prejavy, dodriava zsady jazykovej kultry, gramatick a pravopisn pravidl, pravidl vslovnosti slovenskho jazyka a ustlen odborn terminolgiu. Orgny dozoru uveden v 10 zkona o reklame s oprvnen udeova riteovi reklamy pokuty za poruenie povinnosti uvedenej v 3 ods. 5 tohto zkona. V zujme ochrany spotrebitea mus vetok tovar ponkan v obchodnej sieti na zem Slovenskej republiky obsahova informcie, sprievodn dokumentciu a nvod na pouvanie vrobku v ttnom jazyku. Tto poiadavka sa premietla do zkona o ttnom jazyku v 8 ods. 1 a zakotvila sa aj v alch zkonoch: v zkone . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebitea v znen neskorch predpisov (predtm zkon . 634/1992 Zb.), v zkone . 152/1995 Z. z. o potravinch v znen neskorch predpisov, v zkone . 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotnckych pomckach v znen neskorch predpisov. Ustanovenia tchto zkonov vzahujce sa na pouvanie ttneho jazyka sa vak v praxi dsledne nerepektuj. Klesajca jazykov rove masovokomunikanch prostriedkov (elektronickch aj tlaench mdi) sa vyznauje astm poruovanm normy slovenskho spisovnho jazyka vrtane zsad sprvnej vslovnosti a uprednostovanm cudzch slov na kor domcich vrazovch prostriedkov. Jednou z prin slabej jazykovej rovne reovch prejavov profesionlnych pouvateov slova je aj nedostaton (alebo plne chbajca) jazykov prprava mladch zanajcich redaktorov. Vnym nedostatkom je aj zanedbanie sstavnho jazykovho vzdelvania zodpovednch pracovnkov mdi. Nepriazniv stav v ovldan normy spisovnej sloveniny sa prejavuje aj v kolskej praxi. Nedostatok cieavedomho psobenia v oblasti zvyovania rovne reovch prejavov iakov nielen zniuje kvalitu samotnho vchovno-vyuovacieho procesu, ale nsledne ovplyvuje jazykov kultru celej spolonosti. Uplatovanie zkona o ttnom jazyku a dodriavanie normy slovenskho spisovnho jazyka treba zabezpei predovetkm pri vkone verejnej sprvy, a to v orgnoch miestnej ttnej sprvy a pri vkone samosprvy na obecnch, mestskch a miestnych radoch a v orgnoch samosprvneho kraja. lohami v oblasti pomenvania geografickch objektov a sdel v Slovenskej republike s poveren konkrtne orgny ttnej sprvy. O nzvoch nesdelnch geografickch objektov z zemia SR, ktor s obsahom zkladnej bzy dajov pre geografick informan systm, rozhoduje rad geodzie, kartografie a katastra SR poda pravopisnch, gramatickch a slovotvornch pravidiel platnch v slovenine. Nzvy odshlasuje ministerstvo kultry na zklade 18 ods. 1 zkona NR SR . 215/1995 Z. z. o geodzii a kartografii v znen neskorch predpisov. Kad takto nzov mus poda tohto zkona spa poiadavku jazykovej sprvnosti ( 18 ods. 5 zkona . 215/1995 Z. z.). O nzvoch obc v Slovenskej republike rozhoduje vlda SR a nzvy ast obc uruje Ministerstvo vntra SR na nvrh obce. Takto to upravuje zkon . 369/1990 Zb. o obecnom zriaden v znen neskorch predpisov (alej len zkon o obecnom zriaden), ktor v 1a) v odseku 6 uruje aj zkladn poiadavky kladen na nzov obce. V platnch Legislatvnych pravidlch vldy SR sa medzi zkladnmi poiadavkami kladenmi na zkon uvdza aj poiadavka jazykovej sprvnosti. Tto poiadavka sa vak v praxi dsledne neuplatuje, o om sved ast vskyt jazykovch chb a neuspokojiv jazykov rove textov legislatvnych noriem uverejnench v Zbierke zkonov Slovenskej republiky. V zkonoch a v ostatnch veobecne zvznch prvnych predpisoch, ale aj v prvnickom vyjadrovan vbec sa pouvaj jazykovo chybn, resp. neprimeran a nevhodn vrazy, ktor zniuj zrozumitenos tchto textov a v konenom dsledku rozkolsavaj aj kodifikciu ttneho jazyka. Starie jazykov chyby sa neustle prenaj do novch legislatvnych noriem, inch predpisov a do radnej dokumentcie, o vyplva predovetkm z nevyhnutnosti presnej citcie v odkazoch na konkrtne ustanovenia. Vzhadom na to, e prijatie prvnej normy, ktorej cieom by bola jazykov revzia viacerch prvnych predpisov, by bolo prakticky ako uskutoniten, treba pristpi k postupnej nprave jazykovch chb v rmci prebiehajcich novelizci jednotlivch zkonov.

Pretrvvajcim problmom je aj legislatva Eurpskej nie. Slovensk prekladatelia psobiaci v jej intitcich a orgnoch asto neovldaj dostatone spisovn normu slovenskho jazyka, maj vak riei aj terminologick otzky, ktor si vyaduj odborn jazykov posdenie. Nedostatone vypracovan terminologick spisy a absencia jednotnej databzy slovenskch termnov tento problm ete prehlbuje. Zlepenie jazykovej rovne dokumentov vznikajcich v innosti strednch orgnov ttnej sprvy je jednm z cieov koncepcie starostlivosti o ttny jazyk. U v ase prijmania koncepcie sa kontatovala neuspokojiv jazykov rove v tejto oblasti, no jej vraznejie zlepenie sa nedosiahlo.

II. Odporan opatrenia v jednotlivch oblastiach 1. a) stredn ttna sprva

b)

c) d) e) f)

g) h) i)

V rmci vberovho konania na vetky ttnozamestnaneck miesta zavies overovanie ovldania kodifikovanej podoby ttneho jazyka. Medzi podmienky prijatia zahrn primeran praktick aj teoretick ovldanie ttneho jazyka opret o tdium predpsanch jazykovch prruiek a do testovch otzok v rmci prijmacieho konania zaradi otzky z kultry slovenskho jazyka, z finannch prostriedkov rozpotovch kapitol jednotlivch strednch orgnov ttnej sprvy urench na vzdelvanie vyleni finann prostriedky na pravideln organizovanie kolen z jazykovej kultry pre ttnych zamestnancov v spoluprci s ministerstvom kultry alebo v spoluprci s akreditovanmi vzdelvacmi intitciami, dsledne dba na repektovanie poiadavky jazykovej sprvnosti psomnch materilov vznikajcich v innosti rezortu; prostrednctvom legislatvnej innosti prebiehajcej na strednch orgnoch ttnej sprvy podporova ustaovanie sprvnej slovenskej terminolgie, rozvin spoluprcu rezortov v oblasti terminolgie prslunho odbornho zamerania a podpori prcu terminologickch komisi, na internetovej strnke ministerstva kultry sprstupni formou prepojenia z internetovej strnky Jazykovednho stavu . tra SAV (J) zkladn kodifikan prruky Krtky slovnk slovenskho jazyka (so zvraznenm kvalifiktorov spisovnosti, resp. nespisovnosti jazykovch prostriedkov) a Pravidl slovenskho pravopisu. Sasne sprstupni na internetovej strnke ministerstva kultry aj Pravidl slovenskej vslovnosti (. Kr, 2005), na pracoviskch vetkch strednch orgnov ttnej sprvy naintalova v spoluprci s ministerstvom kultry aktualizovan elektronick jazykov korektor pre textov editory, vyadova repektovanie metodickch materilov z oblasti jazykovej kultry, ktor pripravuje ministerstvo kultry a s uverejnen na internetovej strnke ministerstva kultry, v rmci grantovho systmu ministerstva kultry vraznejie podpori aktivity zameran na rozvoj ttneho jazyka a na pestovanie vzahu k slovenskmu jazyku a nrodnej histrii, ako aj na osvojovanie si ttneho jazyka ttnymi prslunkmi Slovenskej republiky. 2. Miestna ttna sprva a samosprva

a)

b)

c)

d)

e)

V rmci preventvnovchovnho psobenia zahrn do celoivotnho vzdelvania zamestnancov miestnej ttnej sprvy a samosprvy pravideln vzdelvanie nielen o jazykovej kultre v radnej dokumentcii, ale aj o zkone o ttnom jazyku a o spsobe jeho praktickho uplatovania, zabezpei dodriavanie zkona o ttnom jazyku pri aktivitch, ktor svisia s psobnosou orgnov miestnej ttnej sprvy, a dba na pouvanie kodifikovanej podoby ttneho jazyka v psomnch radnch dokumentoch a v oficilnych stnych prejavoch, vyadova dobr jazykov rove psomnej dokumentcie, radnch formulrov, iadost a inch radnch tlav s pouitm zkladnch kodifikanch prruiek Krtkeho slovnka slovenskho jazyka a Pravidiel slovenskho pravopisu, ktor s sprstupnen aj na internetovej strnke Jazykovednho stavu . tra SAV (J), na zabezpeenie jazykovej sprvnosti nzvov ulc a verejnch priestranstiev zaviaza obce, aby si vyiadali stanovisko odbornka, ktor posdi jazykov strnku navrhovanch nzvov, ktor uruje obec na zklade 2b ods. 1 zkona o obecnom zriaden, organizova besedy o jazykovej kultre na rovni osvetovo-kultrnych zariaden vych zemnch celkov a obc. 3. Prvne normy a zleitosti Eurpskej nie Pri kadej novele prvneho predpisu uskutoni sasne aj jazykov revziu ustanoven danho predpisu vrtane tch ustanoven, ktor nie s predmetom novelizcie; tieto pravy nesm ovplyvni ani rozri obsahov strnku noviel prvnych predpisov, pri vyhodnocovan medzirezortnho pripomienkovho konania zvi zvznos jazykovch pripomienok, ktor uplatnia jednotliv rezorty, predovetkm ministerstvo kultry, ak tieto pripomienky nezasahuj do obsahovej strnky prvneho predpisu a nie s v rozpore s jeho terminologickou sprvnosou a presnosou, dslednejie vyadova zodpovednos predkladatea nvrhu prvneho predpisu za jazykov strnku materilu predkladanho na rokovanie vldy SR, pri schvaovan zkonov v NR SR zabezpei jazykov korektru vetkch pozmeujcich a doplujcich nvrhov a slad konenho schvlenho znenia s kodifikovanou podobou ttneho jazyka,

a)

b)

c) d)

e) f)

g)

organizova v spoluprci s ministerstvom kultry pravideln kolenia z oblasti jazykovej kultry pre ttnych zamestnancov, ktor sa zastuj na tvorbe legislatvnych materilov, na strednch orgnoch ttnej sprvy utvori pracovn skupiny pre prvnoterminologick a jazykov revziu slovenskch prekladov prvnych noriem, ako aj alch dokumentov E zasielanch na jednotliv rezorty z intitci E, prija systmov opatrenia v oblasti tvorby a ustaovania slovenskej terminolgie a utvori podmienky na budovanie terminologickej databzy, ktor by bola zrukou sprvnosti, presnosti a jednotnosti prvnej terminolgie (a postupne aj terminolgie z alch oblast). Databza by bola prstupn na internetovej strnke ministerstva kultry a bola by k dispozcii nielen domcim pouvateom, ale aj slovenskm prekladateom psobiacim v intitcich E; nsledne vypracova terminologicko-jazykov prruku (manul) uren pre odborn i laick verejnos (slovensk pracovnci v intitcich E, prekladatelia, tlmonci, mdi, koly at.). 4. Nzvy obc Zabezpei, aby sa riadne schdzala Stla nzvoslovn subkomisia Terminologickej komisie Ministerstva vntra Slovenskej republiky, zabezpei, aby sa vlda SR pri rozhodovan o nzve obce opierala o odborn stanovisko Stlej nzvoslovnej subkomisie Terminologickej komisie Ministerstva vntra SR, ktorho konen podobu schvli ministerstvo kultry (tak ako pri nzvoch nesdelnch geografickch objektov), zabezpei, aby nedochdzalo k chybnm rozhodnutia pri urovan novch nzvov obc a aby sa nzvy obc neschvaovali bez konzultcie s odbornkmi. 5. kolstvo

a) b) c)

a)

b) c) d)

e) f)

g) h) i)

j) k)

Na vysokch kolch zabezpei zvenie rovne ovldania a pouvania slovenskho jazyka, odbornej terminolgie a tylistiky zavedenm kurzu jazykovej kultry a odbornej terminolgie pre posluchov (povinn seminr zo slovenskho jazyka treba zavies aj na technickch a prrodovednch fakultch), z hadiska ovldania normy slovenskho spisovnho jazyka venova osobitn pozornos prprave budcich uiteov na fakultch s pedagogickm zameranm, zabezpei vyiu rove predmetu slovensk jazyk najm na pedagogickch fakultch, pre pedagogickch zamestnancov organizova v metodicko-pedagogickch centrch pravideln vzdelvanie z oblasti jazykovej kultry (pre vetkch uiteov zavies systm celoivotnho vzdelvania v slovenskom jazyku), v rmci jednotlivch odbornch pracovsk na vysokch kolch utvra (tam, kde ete nie s) terminologick komisie, ktorch lohou je sledova, ustaova a obohacova slovensk terminologick sstavu z danej oblasti, rozvin zku spoluprcu ministerstva kultry s ministerstvom kolstva v oblasti starostlivosti o ttny jazyk (naprklad aj pri posudzovan jazykovej strnky uebnc) osobitne so ttnou kolskou inpekciou a Ministerstvom zdravotnctva Slovenskej republiky, priebene posudzova stav vyuovania ttneho jazyka na zkladnch a strednch kolch a zskan poznatky vyui pri tvorbe novch pedagogickch dokumentov, na zkladnch a strednch kolch organizova besedy s odbornkmi zameran na otzky jazykovej kultry a pouvania ttneho jazyka, na hodinch slovenskho jazyka na zkladnch a strednch kolch oivi prcu s knihou, besedy o pretanch knihch, aby sa zvilo tanie knh, ktor obohacuje nielen slovn zsobu a vyjadrovacie schopnosti iakov, ale zlepuje a upevuje aj pravopisn poznatky a nvyky, venova primeran pozornos jazykovej prave kolskch publikci (zbornky, asopisy, uebn pomcky a i.), zabezpei zvyovanie potu lektortov slovenskho jazyka a literatry a skvalitova ich vybavenia na vetkch typoch medilnych nosiov.

6. a) b) c)

Reklama

Aktvne napa dohodu o spoluprci uzavret medzi ministerstvom kultry a Slovenskou obchodnou inpekciou v oblasti ttneho jazyka, podpsa dohody o spoluprci medzi ministerstvom kultry a almi dozornmi orgnmi uvedenmi v 10 zkona o reklame, uskutoni rokovania s reklamnmi agentrami a s mdiami riacimi reklamu za asti odbornkov z strednej jazykovej rady (JR), prpadne alch jazykovch expertov o jazykovej kultre reklm a o uplatovan ttneho jazyka (domcich vrazovch prostriedkov) v reklame. 7. Informcie pre spotrebitea

a)

b)

Rozvin zku sinnos ministerstva kultry a zodpovednch kontrolnch orgnov a zabezpei podpsanie dohd o spoluprci pri dohade nad dodriavanm ustanoven zkonov upravujcich pouvanie ttneho jazyka pri oznaovan a rozirovan tovarov a sluieb na zem Slovenskej republiky, zvi zodpovednos orgnov ttneho dozoru, ktor dohliadaj na dodriavanie uvedench zkonov, v oblasti kontroly pouvania slovenskho spisovnho jazyka v psomnch informcich pre spotrebitea. 8. Mdi

a)

zakotvi zodpovednos mdi za renie kultivovanej spisovnej sloveniny v zkone o ttnom jazyku,

b)

c) d) e) f) g) h)

i)

vo vberovch konaniach na miesta redaktorov, hlsateov a modertorov najm vo verejnoprvnych mdich preverova rove ovldania sloveniny formou psomnch testov a stneho pohovoru za prtomnosti odbornka, zavies pravideln hodnotenia jazykovej rovne relci, ktor zabezpeia odbornci navrhnut ministerstvom kultry v spoluprci s Radou pre vysielanie a retransmisiu, zabezpei, aby v rmci programovej truktry verejnoprvnych mdi bol vyhraden dostaton priestor aj pre relcie priamo sa zaoberajce slovenskm jazykom a jeho pouvanm, podpori pri inojazynch dielach okrem pvodnch eskch diel tvorbu slovenskho dabingu, zabezpei pre profesionlnych pracovnkov mdi sprstupnenie elektronickho jazykovho korektora pre textov editory repektujceho platn kodifikan prruky vyhlsen ministerstvom kultry, organizova jazykov vzdelvanie pre profesionlnych pracovnkov mdi v spoluprci s ministerstvom kultry s cieom zvyova jazykov kultru ich prejavu, v existujcom tlaenom periodiku prstupnom irokej verejnosti utvori priestor na preventvno-vchovn psobenie v oblasti jazykovej kultry a na pravideln hodnotenie uplatovania slovenskej spisovnej normy vo verejnom styku, posilni satelitn renie relci v ttnom jazyku pre zahraninch Slovkov.

Komunik Vlda Slovenskej republiky na svojom zasadnut da 7. novembra 2007 prerokovala a schvlila opatrenia v oblasti ttneho jazyka. elom opatren v oblasti ttneho jazyka je prispie k upevneniu postavenia slovenskho jazyka ako ttneho jazyka na zem Slovenskej republiky, zabezpei lepie uplatovanie zkona o ttnom jazyku, ako aj repektovanie platnej kodifikcie ttneho jazyka v oblasti verejnho styku a zlepenie celkovej rovne jazykovej kultry v spolonosti.