Exkluzvny prehad: Kto patr k pike naej medicny?

Gynekolgovia, pediatri, internisti, diabetolgovia, kardiolgovia, psychiatri, zubn lekri, reumatolgovia, neurolgovia...

56 LEKROV z 11 pecializci vybrali odbornci!

LEKRI
na Slovensku

TOP
november 2012

editorial

Medicna je HUMNNA disciplna, a tak by mala aj zosta

Pamtte sa na povolanie lekra v minulosti? PN DOKTOR bol vdy niekto. Kde sa dnes podel takto status lekra? loveka, ktor je ven, vzdelan, mdry, no najm pomha, liei, d sa naho spoahn. V poslednom obdob o lekroch nepoujeme ni in, len to, e ber platky, maj mal platy, trajkuj, vea pracuj... Aj to bol jeden z dvodov, preo sme sa rozhodli pripravi publikciu o pike slovenskej medicny u ns. Je to naozaj tak, e lekrov na Slovensku dnes zaujmaj len peniaze? Ako to vidia oni? Myslm si, e rozhovory v tejto uniktnej publikcii vs presvedia, e to tak nie je... Uvedomovali sme si, e ak m niekto o lekroch rozprva, mali by to by lekri, najlepie tak, ktor pre slovensk medicnu urobili toho najviac. Ako zvoli metodiku tak, aby bola o najspravodlivejia? Pre Zdravotncke noviny to bola jedna z najdleitejch vec. Preto sme oslovili odborn vybran spolonosti. Ak sa chcete dozvedie o zvolenej metodike viac, nech sa pi, pozrite si obsah na strane 5. Cel prca na tejto publikcii mi ako fredaktorke Zdravotnckych novn dala vemi vea. Pochopila som, e prca lekra m dve strany mince. Ak sa na u pozerm ako pacient, chcem, aby mj lekr rieil aj t najbanlnejiu chorobu, nemem vak nevidie, e lekra tohto typu u banlne choroby zbytone zdruj. Pretoe sa venuje nieomu zsadnejiemu naprklad prci na novom medicnskom postupe, ktor me neskr pomc mnohm pacientom. Pretoe obe strany mince, tak klinick prax, ako aj vskum, s v medicne rovnako dleit. Tie ma vemi prjemne prekvapilo, koko profesijnch spechov existuje na Slovensku. Radi sa k tmto prbehom vrtime na stranch Zdravotnckych novn. Nemem nespomen aj reakcie, nie vdy pozitvne, smerom k TOP lekrom. Ak si niekto mysl, e nam cieom bolo samoelne vyzdvihn niektor osobnosti v medicne, nie je to tak. Nechceli sme urobi ani obyajn TOP desiatku. Vnmajte, prosm, vybranch lekrov ako osobnosti, ktor v rozhovoroch ria vetko dobr, o pre pacientov rob prve ich pecializcia. Ve nabudce sa mete tou osobnosou sta prve VY. Preo nabudce? Publikcia Top lekri na Slovensku vychdza v tomto roku prvkrt. akujeme za to aj hlavnmu partnerovi poisovni Dvera. Sme radi, e obzvl v tejto situcii sa skromn spolonos rozhodla podpori takto priekopncky projekt. Verm, e predstavi piku lekrov, prostrednctvom ich nzorov, m dnes zmysel. A tie dfam, e to bude plati aj na budci rok. Rovnako by som sa chcela poakova kolegom z Hospodrskych novn. Najm za ich profesionlny prstup. Pretoe to nebol iba projekt Zdravotnckych, ale aj Hospodrskych novn. Verm e, v budcnosti bude spolonch projektov viac. Dovote mi, aby som na zver bola trochu osobn. Aj mj otec je lekr. Doteraz ctim vu nemocnice, ktor pravidelne nosieval domov. Aj to, ako v piatok rno odiiel a vrtil sa v pondelok poobede domov. Slil. A pamtm si telefonty. Skoro rno, veer, v noci. Nehovoriac u o sviatkoch. Hnevalo ma, e mu volvaj udia a naraj intimitu naej rodiny. Ale bol lekr a jeho priorita bola vdy pacient. Z tohto pohadu bol on TOP lekr. Aj ke mi ho ako otca kradli pacienti. U vtedy som si povedala, mne toto povolanie za ten as ani nervy nestoj. Lekr je toti profesia na cel ivot, dovolm si tvrdi, BEZ PRACOVNHO ASU. Ten, kto sa pre toto povolanie rozhodne, by to mal vedie. A tie to (dovolm si poui nzor jednho lekra z publikcie), e medicna je HUMNNA disciplna a tak by mala zosta. Vetko ostatn by malo s bokom.

Katarna Lovasov,
fredaktorka Zdravotnckych novn

P. S. Urite existuj al odbornci, ktor urobili vemi vea, a nedostali sa do tejto publikcie. Dajte nm o nich vedie. My ich radi oslovme. Vsledok uvidte v Zdravotnckych novinch.

editorial zdravotnej poisovne Dvera

Mil itatelia,
psa i rozprva dnes o zdravotnctve je vemi atraktvne. Nvrh ministerstva zdravotnctva na vytvorenie unitrneho systmu verejnho zdravotnho poistenia vyvolal vek zujem zdravotnkov a rovnako firiem a intitci spojench so zdravotnckym sektorom. Len koda, e v celom tom zujme zanik hlas poistencov a zabda sa na lekrov. Pokia si kladiete otzku, preo sme podporili a vlastne iniciovali vznik tejto publikcie, naa odpove je jednoduch. Vime si prcu lekrov a sme presveden, e si zaslia celospoloensk uznanie. To uznanie patr bezpochyby vetkm zdravotnkom, ale tto publikcia je svojm zameranm, rozsahom a celkovou koncepciou limitovan na hlavnch aktrov poskytovania zdravotnej starostlivosti, a tmi s lekri. sebakontrolu, sebaovldanie, a tie si vyaduje skvel dlhodob i krtkodob pam. Od lekra sa oakva prun teoretick myslenie, adekvtny prejav, flexibilita, samostatnos, no zrove schopnos pracova v tme s vysokou dvkou presnosti. Lekr mus by odoln voi zai a, samozrejme, pripraven nies zodpovednos za kad svoj krok. Modern technolgie a nov lieebn postupy znamenaj obrovsk pokrok v medicne. S vekm prnosom, no ich kontrola zostva naalej v rukch odbornka lekra. Dnen doba je neprosn, prstup k informcim a zujem o vlastn zdravie spsobili, e lekr mus zvldnu rastce oakvania pacientov. Kde vak vzia finann zdroje na uspokojenie tchto oakvan a ako eli informcim, ktor nepochdzaj zo zaruench zdrojov? Aj touto otzkou sa lekri musia zaobera. Podiarknut a zrtan, vina z vs mi d urite za pravdu, e by lekrom je mimoriadne nron a zodpovedn povolanie. primne ma mrz, e podpora lekrov zo strany pacientov, verejnosti, a vbec celej spolonosti sa akosi vytrca. Myslm si, e vek vina lekrov dnes spolonosti dva podstatne viac, ne od nej dostva. Preto je namieste vetkm tm, ktor ber svoju prcu poctivo a v styku s pacientom vdy odloia svoje osobn starosti nabok, poveda: AKUJEME.

Martin Kultan
predseda predstavenstva a generlny riadite DVERA zdravotn poisova, a. s.

Vime si prcu lekrov a sme presveden, e si zaslia celospoloensk uznanie.

Sm pochdzam z lekrskeho prostredia, v rmci svojej prce som takmer dennodenne v kontakte s lekrmi, a preto mi prepte moju trfalos, ak si dovolm v nasledujcich riadkoch zhodnoti ich innos. Myslm si, e innos lekra kladie vysok poiadavky na

B2B02292

obsah

AK METODIKU SME ZVOLILI PRI VBERE TOP LEKROV?

Kardiolgia

6 10

Srdcov dma
Doc. MUDr. EVA GONCALVESOV, CSc., FESC Diabetolgia MUDr. UBO BARK, CSc. Gynekolgia a prodnctvo 16 20 11 14

Najskr sme oslovili odborn spolonosti, ktor sme poprosili o vber odbornkov z ich odboru. Vber sme doplnili nominantmi Zdravotnckych novn. S jedinm odbornm medicnskym tdennkom a s mnohmi odbornkmi pravidelne spolupracuj. Na rad prilo elektronick hlasovanie, o ktorom sme informovali zdravotncku obec, vs, prostrednctvom Zdravotnckych novn. O pomoc spropagova elektronick hlasovanie sme poiadali aj jednotliv odborn spolonosti. Oslovili sme vs otzkou: Ktor z tchto odbornkov urobil poda vs pre svoj odbor v slovenskej medicne najviac? Elektronick hlasovanie rozhodlo, s km sme urobili hlavn rozhovor v kadej pecializcii. V tyroch vizitkch predstavujeme vdy alch, odbornkmi, vami, najviac ohodnotench lekrov. (V pediatrii s piati, pretoe dvaja zskali rovnak poet sympati.) Pri kadej pecializcii uvdzame aj vetkch ostatnch lekrov, ktor vzili z vodnej nomincie. S v abecednom porad. Ako prv uvdzame odbor kardiolgia. Rozhodli sme sa tak preto, lebo docentka Eva Goncalvesov zskala v elektronickom hlasovan najviac hlasov. Ostatn odbory nasleduj v abecednom porad.

Potrebujeme dvakrt viac diabetolgov

Dobr prodnk? Mus enu pova!

Doc. MUDr. IGOR RUSK, CSc. Intern medicna Prof. MUDr. JN MURN, CSc. Neurolgia 26 30 22 25

Internista je potrebn, lebo je dirigent

Mozog je ako vesmr. Len menej preskman

Prof. MUDr. PETER TURNI, PhD. Oftalmolgia 32 35

Vrti zrak? Dnes u iadny problm

Prof. MUDr. ANTON GERINEC, CSc. Ortopdia 36 40

fredaktorka Zdravotnckych novn: Katarna Lovasov

Kad rodi chce ma doma atana

Prof. MUDr. MILAN KOKAVEC, PhD. Pediatria 42 47

fredaktor Hospodrskych novn: Peter Vavro Publikciu Top lekri na Slovensku zostavili: Branislav Jank kardiolgia, psychiatria, zubn lekrstvo Marcel Lincnyi diabetolgia, intern medicna Katarna Lovasov gynekolgia a prodnctvo, pediatria Vladimr Vanko neurolgia, ortopdia, oftalmolgia, reumatolgia Inzercia: Viera Haov, Miriam Puhov Layout: Danica Prokopov Fotografie: Pavol Funtl, Peter Mayer, archv lekrov prava fotografi: Roman Lukaovi

Deti s stle rovnak, len ich choroby sa zmenili

Prof. MUDr. LSZL KOVCS, DrSc., MPH Psychiatria 48 53

Opravi zlomen duu je vzva

MUDr. PETER KORCSOG Reumatolgia 54 58

Publikcia Top lekri na Slovensku vyla vo vydavatestve Ecopress, a. s. Riadite vydavatestva: Milan Mokr Riadite inzercie: Jozef paek Riadite odbornch titulov: Petronela evkov Asistentka redakcie Zdravotnckych novn: Soa Szlukov, tel.: 02/48 238 437 Adresa vydavatestva a redakcie: Ecopress, a. s. Seberniho 1, 820 07 Bratislava Tla: Neografia, a. s., Martin Samostatne nepredajn.
Copyright Ecopress, a. s. Autorsk prva s vyhraden a vykonva ich vydavate. Vydavate si vyhradzuje prvo udeova shlas na rozmnoovanie a na verejn prenos lnkov, ako aj na verejn rozirovanie rozmnoeniny tchto lnkov v zmysle 33 ods. 1 psm. a) a d) autorskho zkona.

Alternatvna medicna do reumatolgie nepatr

Prof. MUDr. JOZEF ROVENSK, DrSc., FRCP Zubn lekrstvo 60 63

Pekn smev je viac ako dovolenka

Prof. MUDr. NEDA MARKOVSK, CSc. Histria 64 66

Historick postavy naej medicny

Vedeli ste, e za rntgen v Uhorsku vame Slovkovi? Alebo e prv vykonal okovanie proti kiaham lekr z Preova? Takchto osobnost mme ete ovea viac. Najvznamnejie sme vybrali do publikcie.
5

Kardiolgia

Chcela by som sa vyjadri k spsobu nomincie, lebo si myslm, e hlasovanie a vsledky vzbudia kontroverzn ohlasy. Mali sme ako spolonosti nominova kandidtov. Povedala som organiztorom, e jedinou objektvnou nominciou je hlasovanie lenov Slovenskej kardiologickej spolonosti pred troma rokmi, ktorm zvolili 13-lenn vbor a navrhla som, aby vybrali do sae z tchto lenov. Vazstvo si vim a cenm, ale nechcela by som, aby to vyznelo tak, e som nominovala sama seba a potom aj vyhrala s najvym potom hlasov spomedzi vetkch medicnskych odborov. Uvedomujem si, e takto vyhra me by tak trochu danajsk dar. Pozn. redakcie: Pani docentku nominovali Zdravotncke noviny

Srdcov dma
Pracuje sce so srdcom, no psob skr racionlne. Priznva, e je pragmaticky zaloen, ale vea vec mus lovek robi so srdcom, aby boli perfektn. V prvom ronku projektu TOP lekri Slovenska zskala v elektronickom hlasovan najviac hlasov od odbornch kolegov. Doc. MUDr. EVA GONCALVESOV, CSc., FESC primrka Oddelenia zlyhvania a transplantcie srdca Nrodnho stavu srdcovch a cievnych chorb

Z ochoren srdcovo-cievneho systmu s najmasovejie zastpen angina pectoris alebo hrudnkov angna, chronick ischemick choroba srdca, hypertenzn choroba srdca a poruchy srdcovho rytmu. Na ronej bze uhrdza Dvera za vkony kardiolgov 15,3 milina eur.

Prijmite srden a primn blahoelanie.... Prezrate, preo ste sa rozhodli pre tdium medicny? Nebolo to rozhodnutie typu, e som sa na pieanskom gymnziu zo da na de rozhodla, e medicna je mj sen a musm by lekrkou. Tak vyhranen myslenie som v tom ase nemala. Vedela som, e mm silnej vzah k biologickm ako k humanitnm vedm. Nebola to priamo matematika i fyzika, aj ke som mala dobr zzemie, brat vytudoval teoretick fyziku a sestra matematiku. Robila som sriu biologickch olympid, kde som sa opakovane dobre umiestnila aj v celoslovenskch kolch. Tak dozrelo, kde sa nasmerova a voba padla v roku 1980 na medicnu.

v postupy, ta, vzdelva sa... Aj to je to, o sa mi na medicne pilo je dynamick, stle s tu nov vzvy, musme a chceme hada nov rieenia, stle chceme vedie viac.

Ke ste v roku 1986 skonili bratislavsk lekrsku fakultu, ete ste nevedeli, e o pr rokov sa otvoria aj pre medicnu netuen monosti... To je pravda, ale ned sa poveda, e sme nemali informcie. eskoslovensk medicna bola na vemi dobrej rovni. Nemali sme mono prstup k tm najmodernejm lieebnm postupom, ale to tie automaticky nemus znamena, e s aj najlepie. To sa uke po ase. Zjednoduene povedan, nemali sme tyridsa antibiotk, ale tyri, ale nemm pocit, e by sme extrmne zaostvali. Nechodievali sme na m vs pri tdiu medicna najviac oslokongresy do zahraniia, ale hadali sme vila? spsoby, ako sa dosta k odbornm inforBolo to niekoko aspektov, ale jeden vemcim, lekrske kninice naprklad kuk je ten, e v medicne lovek vid bezpovali odborn literatru aj zo zahraniia. prostredne vsledok svojho snaenia, umu Pri naozaj vekom sil sa dalo dosta k psomnm inJe vemi motivan, ke formcim zvonku.

prde chor lovek, a vy urobte sprvnu diagnzu a vidte, e mu je aj o niekoko hodn lepie.
i rozhodovania. Je vemi motivan, ke prde chor trpiaci lovek, a vy urobte sprvnu diagnzu a sprvne lieebn rozhodnutie a vidte, e o niekoko neraz aj hodn, mu je lepie. Je to satisfakcia, ak zrejme in profesie nemaj, a to je na medicne obrovsky praliv. Bola vm tto strnka medicny zrejm u pri tdiu? Priamo na vysokej kole nie, ale bolo mi jasn, e ak sa tdiom dobre pripravm, nsledne to dokem. Spomeniem ete jeden aspekt, ktor povaujem za dleit sas medicnskej prce. Je to jej systematick analytick as, ktor sa odra v sstavnom vzdelvan a vedeckom aspekte prce. Kad lekr by mal systematicky a analytickm spsobom zhodnoti, o vlastne rob, a zisti, o rob horie a o me zlepi. Zrejme sa to plne netka benej ambulantnej praxe, ale urite by to mali robi oddelenia, kliniky, nemocnice, a najm vek pecializovan stavy, ako je n. Vedeckm spsobom analyzova, o robme u ns, porovna to s tm, o sa rob inde, hada, ako robi veci lepie, zdokonaova sa, prina no-

Nebolo pre vs prv pracovisko, geriatria, sklamanm? Klinika geriatrie Lekrskej fakulty Univerzity Komenskho na Krsnej hrke v Bratislave nebolo urite atraktvne miesto pre koniaceho medika, ale len tam som, hoci takmer najlepia absolventka, ale absolventka bez protekcie a znmost, dostala miesto. Bola som trochu rozarovan, ale ivot mi ukzal, e to nebolo zl rozhodnutie. Mala som vea pacientov, dostala som tudentov, pracovala som od vidm do nevidm, musela som vemi vea robi na sebe a to by sa mi na vychytenej klinike, kde je vea ud, asi nepodarilo. Nemusela by som tak tvrdo pracova a k mnohm odbornm veciam by som sa nedostala. Bolo to vemi nron, ale vemi prnosn, zoznmila som sa s celm spektrom medicny. Geriatria je pre mladho nastupujceho lekra vemi dobr kola, ale predstava, e by som ju robila stle... Je to vemi ak, nron a potrebn prca, ale kad, kto snva o vekej medicne, sa z nej chce vymani. Aj ke z uritho pohadu je prve toto najvia medicna a vyaduje najvch ud. Po tyroch rokoch som nastpila na I. intern kliniku na Kramre k profesorovi Milanovi Pavloviovi, tam som sa stretla s jednm z najvznamnejch slovenskch kardiolgov, profesorom Jura7

Kardiolgia

jom Fabinom, ktor ma nasmeroval ku kardiovaskulrnej medicne a v roku 1997 som nastpila do tohto stavu. Dnes to vnmam ako vek vhodu, pretoe dnes je zvykom pomerne rchlo sa zko pecializova. M to nepochybne svoje dvody a vhody, ale pre komplexn rozhodovanie o pacientovi je lekr, ktor nem za sebou irok medicnu a pracuje vo vysoko pecializovanom pomerne izolovanom stave, v nevhode. Dobre dedukujem, e pn profesor Fabin bol vam vzorom? Vzorov bolo niekoko, ale on bol najvraznej, od neho som sa vemi vea nauila, no zrejme by som nechcela prevzia vetky jeho spsoby vykonvania medicny i riadenia kolektvu. Oceovala som jeho neuveriten schopnos rchlo analyzova situciu, vystihn podstatu veci, definova priority, rozhodn sa a prevzia zodpovednos. Mal tie neuveriten manarske schopnosti a nvyky. Mte pomerne exotick priezvisko... Ete poas tdia v roku 1987 som sa vydala za Portugalana Frederica Goncalvesa. tudoval u ns medicnu vaka monostiam, ktor vtedy eskoslovensko poskytovalo mladm avicovo orientovanm uom. Po skonen sme mohli ods do Portugalska, ale manel na to asi dos nenaliehal, aj ke sme mali tak platy, e sa svokrovci pri nvteve u ns udovali, e sme obaja lekri a ijeme tak, ako ijeme. Manel dostal vemi zaujmav pracovn ponuku, take sme ostali a manel to nikdy neoutoval dfam. Ctili sme pracovn satisfakciu, e je tu priestor, e mme perspektvu, e sa dokeme presadi. Po pde socializmu sa veci vrazne zmenili, zlepili a dvodov ods bolo oraz menej. Manel je dnes uznvanm urolgom na Slovensku a dokonca aj v Portugalsku. Slovensko-portugalsk manelstvo funguje? Neboli to rozdielne kultry, ba aj politick reimy? Neviem, nakoko fungovanie manelstva zvis od tchto faktorov. Predovetkm zvis od toho, i dvaja zdieaj rovnak hodnoty, i maj podobn nzory, i jeden druhho repektuj, i doku jeden druhmu vytvori priestor na rozvoj toho druhho. Je dobr, ak s v rodine dvaja lekri? Je to dobr v tom, e sa t dvaja doku pochopi. Manel chpal, ke som
8

MINI ANAMNZA
Kedy sa vm zdvihne adrenaln? Ke udia nehovoria pravdu a povauj to za bene akceptovaten normu sprvania. Zvyknete sa ete ervena? To by mali posdi in, ale sem tam sa zadar. U sa vm stalo, e ste zakopli? Tak ako kadmu. Mli sa je udsk. o vm zvi tlak? To, o mi zdvihne adrenaln. Z oho sa vm zvykne zatoi hlava? Z udskej hlposti a pchy. o je pre vs najv doping? Ke mm vea prce, ale odspa, ke sa dar rchlo o spene riei problmy. Kedy sa vm zatmie pred oami? Ke sa zhasne svetlo.

eutanzie, ale niekde s limity, o medicna doke. Cez tieto limity je asto lekr nten sa dosta, lebo chce spravi maximum pre zchranu ivota, a zrazu zist, e sa dostane do polohy, o ktorej nevie, i je najsprvnejia. Vtedy sa ctite bezmocn? Definitvne. Pri prci na geriatrii ste zrejme mali monos na smr si zvykn... Tam som to videla trochu inak. Devdesiatron lovek, ktor je takmer stle v nemocnici, u od lekra neoakva, e mu bude predlova ivot a za kad cenu diagnosticky vysvetova kad prznak. Oakva skr, e sa mu dostane pomoci, avy od trpenia a pochopenie. Nechcem poveda, e lekr sa nem snai o sprvnu diagnostiku a liebu, ale nem robi veci, ktor s v podstate zbyton. Ak to vemi zjednodum, napr. zisti, preo ho bol koleno, i preo nepouje. U kadho polymorbdneho pacienta je efektvna medicna vecou priort tak z pohadu lekra, ako aj pacienta. Na geriatrii bola smr kad de, len sme to neprevali ako osobn zlyhanie i tragdiu, skr ako bolestn sas ivota. Medicnu, kde s vemi vne chor mlad udia i mlad rodiia, nespech a smr zra na kolen podstatne viac. Liekom proti syndrmu vyhorenia je, ke pacient odde zdrav domov? To urite pomha, to je t satisfakcia. Mono, e lovek sm na sebe vyhorenie nevie rozpozna, zbadaj to skr in, je tm ohrozen kad lekr. Medicna je skutone extrmne ak a namhav povolanie. Je krsna, ale vetko, o do nej prichdza nov, ju rob psychicky ete zloitejou. Nov prstroje nm pomhaj, ale zrove prinaj mnostvo novch informci, ktor musme spracova. Musme rozhodova o veciach, o ktorch sme pred pr rokmi ani nevedeli. Medicna je v podstate nekonen pirla vvoja. Ako si teda dobjate baterky? Medicnou. Trochu nadsadzujem, ale je to aj pravda, lebo si rada pretam odborn literatru. Pravda, nestham a cel hora ete nerozbalench odbornch asopisov ma ak. A mimo medicny je to chalupa, zhrada, kvety, pes, obas ideme na hrby alebo si s manelom sadneme na bicykle a ideme okolo Neziderskho i Bodamskho jazera, zjdeme na Balaton. Nakupujem naprklad vyslovene nerada...

prila z nonej sluby, e mm prvo by unaven a e nemus by okamite navaren. Druh strnka veci je, e pracovn vyptie je na oboch stranch vek a rodina tm do uritej miery trp. Ale podarilo sa nm to zvldnu, mme dve vydaren deti, staria dcra tuduje na London School of Economics, kam sa dostane tak p percent uchdzaov, syn je gymnazista. Do medicny sa nehrn, dcra povedala, e nechce i ak ivot, ako videla u ns. Ctite profesionlnu deformciu? Urite no. Nosm si prcu domov, aj mimo stavu premam, ako sa m ktor pacient, i som sa rozhodla dobre, i som mohla prija in rieenie. Bez toho asi dobr lekr neme by. Predstava, e zamknem dvere a tm sa to pre ma skonilo, je nerelna. Tak s takmer vetci lekri, ktorch poznm. Neraz volaj do nemocnice i priamo pacientom, informuj sa o stave a snaia sa pomc. o v medicne ste poctili ako prehru? Smr pacienta? Nepriradila by som k tomu slovo prehra, lebo by sa mohlo zda, e tu hrme nejak zpas. Je to skr nespech, ke napriek tomu, e robme vetko, patr k ivotu aj umieranie. Niekedy si myslm, e modern medicna sa nedoke vyrovna s tm, e k ivotu patr aj dstojn smr. Nechcem sa dosta do pozcie podpory

Bez oho si neviete predstavi ivot? Viem si ho vemi dobre predstavi bez bulvrnej tlae i podobnch produktov v televzii, neviem si ho vak predstavi bez mojej rodiny a bez osobnej komunikcie, aj ke s pomerne zkym kruhom ud. Nemm desiatky priateov, mono aj preto, e nie je as na pestovanie priatestva. Ale zku skupinu mm, bez nich si ivot predstavi neviem. Pracujete sce so srdcom, ale psobte skr racionlne... Mnoh hovoria, e som vedeck, analytick typ. Som dos pragmaticky zaloen, racionlnejie uvaujca, ale vea vec mus lovek robi so srdcom, aby boli perfektn. Ak to nerob rd, bude to mono dobr, ale nie perfektn. S dnes pacienti in ako pred rokmi? Vzdelanej, nronej? Je to vemi individulne. S tak, ktor prdu pripraven, lebo dnes, ak chc, maj sa z oho pripravi. Ale v absoltnej vine pacientov nie je pestovan, e on je ten, o koho ide, kto sa m pta, kto chce porozumie, kto je v konenom dsledku aj spoluzodpovedn. Na ilustrciu. Novch pacientov, ktor s odosielan k nm na ambulantn vyetrenie iadame, aby priniesli aj zoznam liekov, ktor uvaj. Polovica pacientov neprinesie ni, 40 percent spe nepln zoznam, ale len ten zvyok chpe, e to mus by kompletn zoznam s dvkovanm a spsobom uvania, proste pouiten informcia. Robme to nie len preto, aby sme etrili, ale aby sme zistili, o vie pacient o svojej chorobe a jej liebe a odhadli komplianciu. Ke sa pacienta sptam, o oakva od vyetrenia i lieby, nevie odpoveda, nie je pripraven nies spoluzodpovednos. Teda funguje syndrm bieleho pla? Nie u kadho. Ale udia nie s zvyknut prebera na seba rozhodnutia. Ke predstavm pacientovi alternatvy postupu, vysvetlm vhody a rizik kadej monosti, vina reaguje so strachom, nevie sa rozhodn. Nie s na tak spsob komunikcie s lekrom zvyknut. Bude vea prce naui ud, e k lekrovi sa nechod pre rozhreenie ako k farrovi, ale chod sa k nemu diskutova o rieen a vyrieen jeho zdravotnho problmu a o prevzat asti rozhodnut. Star sa oban o zdravie, o svoje srdce? Alebo si d prerasten bik, pivko, cigaretku a natiahne sa na divn...

Prof. MUDr. Iveta imkov, CSc., FESC

kardiologika, profesorka internej medicny Kardiologick klinika Lekrskej fakulty SZU a NSCH, a. s., Bratislava

Prof. MUDr. Daniel Pella, PhD.

internista a kardiolg III. intern klinika UN LP a UPJ LF v Koiciach, prednosta, prodekan Lekrskej fakulty UPJ pre zahranin vzahy

Patr k poprednm odbornkom v oblasti neinvazvnej kardiolgie, najm v echokardiografii, v problematike pcnej hypertenzie, chlopovej kardiolgie a vrodench chb srdca. Ku kardiolgii ju priviedla jej obben fyzika. Srdce je orgn, v ktorom sa uplatuj mnoh fyziklne zkony, o ma fascinovalo. Jej krok urchlili aj vne srdcov problmy jej otca, ktormu chcela pomc. Za najv osobn spech povauje svoju skvel rodinu, profesionlne popri vanch pacientoch, vydanie svojej monografie Pcna hypertenzia oami kardiolga, za ktor zskala aj Cenu literrneho fondu.

Zameral sa na oblas preventvnej kardiolgie, na aterosklerzu. V roku 2006 stl pri zrode Centra preventvnej a portovej medicny pri UNLP a Lekrskej fakulty UPJ a stal sa jeho prednostom. Je aj viceprezident World Association of Anti-Aging Medicine, vkonn riadite International College of Cardiology a prezident Slovenskej asocicie aterosklerzy. Je autorom viac ako 500 prednok. Z pracovnch spechov je preho najdleitejia Cena milnia za najlepiu prednku na Svetovom kardiologickom kongrese v New Delhi. Cti sa astn, ke me by pri vvoji novch liekov a prinan novch ndej nielen pre pacientov, ale ns vetkch.

Prof. MUDr. Robert Hatala, CSc., FESC, FACC

kardiolg, univerzitn profesor internej medicny Nrodn stav srdcovch a cievnych chorb, a. s., v Bratislave a Lekrska fakulta SZU

Doc. MUDr. Jozef Maura, CSc., FESC, FSCAI

detsk kardiolg prednosta Kliniky detskej kardiolgie LFUK, Detsk kardiocentrum SR N-SCH Bratislava a primr OFV DKC

Fascinovala ho elektrick innos srdca a jej poruchy. Veril, e sa ich raz podar kauzlne liei a chcel by pri tom. Za svoj najv spech povauje to, ke pred 18 rokmi prvkrt na Slovensku vylieil pacientku so zvanmi srdcovmi arytmiami. Kolektvu, ktor dodnes vedie, sa podarilo takto pomc takmer 5 000 pacientom. Myslm si, mono trochu neskromne, e tento kolektv a tto oblas kardiolgie u ns dosahuj soldnu svetov kvalitu. Psobil aj na renomovanch zahraninch kardiologickch pracoviskch. ivotn krdo, ktormu sa sna by vern: repekt, odpanie, vekorysos, ale aj nronos.

Po rozdelen esko-Slovenska sa zaslil o zaloenie Detskho kardiocentra, realizoval projekt HOPE s Bostonskou nemocnicou (Detsk kardiocentrum sa tak dostalo na svetov rove v odbore detskej kardiolgie) a zakladal Kliniku detskej kardiolgie LFUK a NSCH s vubou tudentov a lekrov. S to pre neho zrove najvie pracovn spechy, ktor v ivote dosiahol. Pravidelne sa venuje publikanej innosti a je lenom viacerch odbornch spolonost. Uvedomuje si, e okrem pracovnch spechov je v ivote dleit rodina. Najm manelka, bez ktorej by sa nevedel svojej prci venova naplno.
9

Kardiolgia

ronrny syndrm, sme v poslednom obNemme ndzu o pacientov, mnoh udob spravili vek skok dopredu. Podobdia s k zdraviu nezodpovedn. Mnoh karne v oblasti elektrofyziolgie. Aj n diovaskulrne ochorenia vak neovplyvntransplantan program mono urite pote tm, e budete i zdravo, tak sa to d rovna s tmi vyspelmi v zahrani. zmierni, odsun z pdesiatnikov na seV endovaskulrnej liebe intrakranilnych demdesiatnikov. Primrna prevencia m aneuryziem alebo aj inch aktnych i obrovsk potencil, ale nie je to dominantchronickch porch sme plne porovnaten loha exekutvneho lekra, to je domin s najvyspelejmi pracoviskami vo svenantn loha zdravotnej politiky. Ak uom te. Z celoslovenskho hadiska vidm provytvorme podmienky na kvalitnej ivot, blm v tom, e pikov aktnu staroslibud i dlhie a staroba so sebou prinesie vos nevieme inne decentralizova viac chorb. Chorobe sa nikto nevyhne. To a vemi pecifick elektvnu centralizoje obrovsk paradox zpadn krajiny, ktova. Potom je realita tak, e ke niekto r s v mortalite kardiovaskulrnych ochokrvca do mozgu v Snine, m smolu, leren na tom lepie, nie s na tom lepie v pote hospitalizci aj tam s pacienti, ale neumieD vea prce naui ud, raj. Hospitalizcie a nklae k lekrovi sa nechod pre dy s tam vyie a aj ns tak vvoj ak, bude klesa rozhreenie, ale diskutova morbidita a mortalita na karo rieen problmu diovaskulrne ochorenia, ale a prevzat asti rozhodnut. nklady na starostlivos sa bud zvyova. Mnostvo bo perfektne to rob len doktor Ivan Vuvynaloench prostriedkov na to, aby tto lev u ns, alebo naopak, e niektor zriedudia neumierali, bude rs. kav opercie i diagnzy sa drobia medzi vea pracovsk. Mme nieo, o meme svetu v diagnostike a liebe kardiovaskulrnych ochoo mte na mysli? ren ponknu? Myslm si, e mme zbytone vea neNikoho v zpadnej Eurpe asi neohromocnc. Pre ud v reginoch je pohodln, mme. Skr sa stretvam s tm, e zaaby boli oetren hne za rohom, a tak m hranin nvtevy, ktor prichdzaj do kad dvadsa-, tridsatiscov mesto svostavu, s prekvapen rovou vybaveju nemocniku, ktor s od seba pr desinia a spektrom vkonov, nie vak preto, atok kilometrov. Tak sa plytv s nielen s fie by tak nevideli, ale preto, e to na nannmi, ale aj personlnymi zdrojmi. Slovensku neoakvaj. V niektorch veLekr a cel zdravotn personl nem pociach, napr. v starostlivosti o aktny kotrebn nvyky a rchle tandardy, ktor sa buduj len pri rieen vekho potu rovnakch alebo porovnatench situci. OSTATN NOMINOVAN LEKRI Tieto nvyky a tandardy skvalituj zdravotn staroslivos, robia ju lacnejou a bez Doc. MUDr. Slavomra Filipov, CSc. penejou. Je nelogick ma vea mench Nrodn stav srdcovch a cievnych chorb Bratislava nemocnc pri sasnej hustej sieti rchlej zchrannej pomoci, ktor pacienta rchlo MUDr. Viliam Fridrich NSCH Bratislava privezie do nemocnice, vzdialenej tyri kilometre, ktor je asto horie vybaven ako Doc. MUDr. Jozef Gonsork, CSc. samotn zchranka. To s rezervy a vea Klinika kardiolgie LF UPJ a VSCH Koice organiztorov zdravotnctva to zaalo riei, ale vdy to zlyhalo na akom odpore Prof. MUDr. Vasi Hrick, CSc. reginov a komunlnych politikov. ChNrodn stav srdcovch a cievnych chorb Bratislava pem aj ich pohad, lebo im ide o ich konkrtneho obana a volia, o zamestnanos MUDr. Frantiek Kov, PhD. v konkrtnom meste a s tm spojen soI. Intern klinika, Fakultn nemocnica Martin cilne problmy. V konenom dsledku vak tento oban dostane menej kvalitn Doc. MUDr. Martin Studenan, PhD. a drahiu zdravotn starostlivos. VSCH Koice

skej Bystrici a Koiciach je optimlny? Ke bol vymyslen a spusten, znamenal vek krok vpred. Mme tri pikovo vybaven stavy, ktor s schopn poskytn takmer vetko, maj intervenn kardiolgiu, intervenn angiolgiu, kardiochirurgiu i angiochirurgiu, maj pod jednou strechou kardiologick i chirurgick disciplny. A mme tri kardiocentr v Nitre, Martine a Preove, ktor maj k dispozcii predovetkm intervenn kardiolgiu a ak je potrebn chirurgick vstup, posielaj pacienta do stavu. V prpade idelneho financovania, manaovania, personlneho a prstrojovho vybavenia a dvadsatyrihodinovho fungovania sedem dn v tdni na poet obyvateov tchto es pracovsk sta, aby pokrylo aktnu kardiovaskulrnu starostlivos. Mme tak es lietadiel, ale treba vytvori podmienky, aby boli stle vo vzduchu. Limituj to zdravotn poisovne? Sple vzahov je rzna, ale asi najdleitejm faktorom je ten ekonomick. Dve kardiocentr (Martin a Preov) s plne integrovan do nemocnc, a tam sa prostriedky prerozdeuj tak, e je dos ak vyleni ich len na kardiocentrum. Do stavov, a najm do nho, sa dostvaj najkomplikovanej pacienti. Iste je tu pri financovan innost priestor na diferenciciu a zohadnenie najm nronosti a komplexnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Z hadiska kapacity by som povedala, e pri sprvnom nastaven by tento systm mal stai pre nau populciu. Pomocou pre odahlejie prihranin reginy me by pri aktnej starostlivosti dohoda o poskytnut cezhraninej pomoci. Mte nejak vhrady voi tomuto modelu? Za nevhodu povaujem, e stavy nemaj napojenie na tandardn akademick pdu a nie s inne zviazan s multidisciplinrnymi celkami vekch veobecnch nemocnc. Absoltna vina pracovsk tohto typu v zahrani je sasou univerzitnch pracovsk. Lekri, ktor tam pracuj, maj aj pedagogick a vedeck povinnosti, ak chce by lekr dobr, mus sa stle ui, mus aj vedie ui a ke chce vedie, o rob, mus sa zaobera aj vedeckovskumnou innosou. Nie preto, aby mal tituly, ale preto, aby bol nten stle sa posva dopredu. Dnes, ke sa chcete uchdza o tzv. Centrum excelencie v rmci Eurpskej kardiologickej spolonosti, muste spa kritri kvantity aj kvality zdravotnej starostlivosti, ale aj vedeckovskumnej innosti.

Prof. MUDr. Fedor imko, CSc. stav patologickej fyziolgie LF UK a UN Bratislava

Sasn model troch pikovch kardiovaskulrnych pracovsk v Bratislave, Ban-

10

Diabetolgia Mysl si, e diabetes nie je choroba, ale len stav organizmu, ke nevie spracova jeden druh cukru. Za chorobu ho povauje a vtedy, ke sa objavia nejak z chronickch komplikci. Je znmy tm, e s pacientmi trvi aj svoj von as. MUDr. UBO BARK, CSc. primr Detskho diabetologickho centra SR pri DFNsP, Bratislava

Ako lekr pracujete tridsa rokov. o vs priviedlo k medicne? Zrejme to bude vplyv mojej mamy, ktor kedysi vemi tila tudova medicnu. V tom ase vak bola rozren tuberkulza a mjho starho otca vetci odhovrali, aby v takomto obdob nedovolil dcre tudova lekrstvo. Mamika nakoniec tudovala ekonmiu. Tba po medicne v nej vak zostala natoko siln, e jej dvaja synovia vytudovali medicnu. A tie odmalika som bol takmer samaritnom. Ke sa niekto zranil, vdy som ho iel oetri. Ke bol niekto chor, snail som sa ho liei. Skonili ste veobecn lekrstvo. Ako ste sa dostali k diabetolgii? Od zaiatku tdi som vedel, e raz chcem pracova na pediatrii. Po skonen medicny som si dval iados na detsk kliniku, aj ke sa na prv pohad zdalo, e nie je von miesto. Nhoda mi pomohla, e z prvej detskej kliniky odchdzal kolega na rntgenologick oddelenie. Kee dostal podmienku, e za seba mus njs musk nhradu, oslovil ma ako bvalho spoluiaka. Najskr som si myslel, e si rob arty, pretoe pracova na pediatrii bol mj sen. Hne, ako ma ubezpeil, e to mysl vne, pribehol som v krtkom triku a nohaviciach na pohovor k pnu profesorovi Jnovi Birkovi. Vtedy som ete nemal jasn, o presne chcem na klinike robi. Nhoda vak chcela, aby som sa poas prijmacieho pohovoru stretol so fkou detskej diabetolgie doktorkou Dagmar Michalkovou, ktor ma poprosila, aby som jej pomohol s tabukami v rmci ambulancie. T prcu som si ete v ten veer odniesol domov v dvoch vekch

Potrebujeme dvakrt viac diabetolgov

Diabetolgovia sa zaoberaj nielen cukrovkrmi, ale aj pacientmi s poruchami metabolizmu tukov, aminokyseln a minerlov, lieia poruchy vivy, obezitu a metabolick syndrm. Najrozrenejou skupinou pacientov s diabetici. Ron lieba porch metabolizmu stoj Dveru takmer 20 milinov eur.

Diabetolgia
takch, a v priebehu prvej noci som lohu spravil. Kee bola s mojou prcou spokojn, mj osud v diabetolgii bol speaten. Spomnali ste, e pracova na pediatrii bolo vam snom. Mte aj nejak nesplnen sen? Mj nesplnen sen je dosta liebu diabetu do civilnejch podmienok. Aby sme mohli by s demi viac vonku, naprklad na detskom ihrisku. Nae bval psovyetrenia sa zatia musia robi mimo tohto zariadenia, o nepovaujem za dobr. Kedysi bolo pracovisko, ktor spalo vetky moje poiadavky, v nemeckom Karslburgu, kde sa loveku s diabetom venovali vestranne. Mte nejak pracovn krdo, ktor uplatujete v ivote? Tvrdm, e diabetes nie je choroba, ale len stav organizmu, ke nevie spracova jeden druh cukru. In s nae deti absoltne zdrav, pretoe podvaj rovnak fyzick a psychick vkony ako ich rovesnci. Diabetes povaujem za chorobu a vtedy, ke sa objavia niektor z chronickch komplikci. Kto vs v profesionlnej karire najviac motivoval? V rmci medicny mi dal urite vemi vea profesor Birk, ktor mi ukzal, akm spsobom sa d komunikova s pacientom. On bol lovek so irokm rozhadom, ktor ma nauil, ak je dleit prstup k pacientovi. V odbornej diabetologickej strnke som urite erpal vedomosti od profesorky Michalkovej. Diabetolgia je jeden z najprudie sa rozvjajcich medicnskych odborov. Ako vnmate jeho sasn pokrok? Diabetolgia je modern a rozvjajci sa odbor. Aj ke princp lieby diabetu prvho typu zostal prakticky nezmenen, dnes s k dispozcii monosti, ktor sa nm pred tridsiatimi rokmi zdali ako neuskutoniten sen. Vrazne sa zlepilo technick vybavenie i spsob aplikanej techniky inzulnu. plne sa zmenilo postavenia pacienta v rmci lieiteskho tmu. Ve dnes je na om samom 70 percent lieby a my mu radme, ke m problmy. Myslm si, e je to jednoznane dan tm, e sa kladie oraz v draz na edukciu. Urite sa raz njde nejak prina, ktor nm povie, preo vznik cukrovka prvho typu a bude sa liei inm spsobom, ako len podvanm injekci inzulnu, a pevne verm, e to bude oskoro. Jednm z pokrokov v medicne s technick monosti. Vyuvate pota? Napriek tomu, e nie som vek zstanca potaov, prenikli aj ku mne. Snam sa vak techniku vyuva len do tej miery, aby mi pomhala pri liebe a nenaruila zrove vzah s pacientom. Medicna je humnna disciplna a tou by mala naalej zosta.

Doc. MUDr. Emil Martinka, PhD.

internista s atestciou 1. a 2. stupa a diabetolg Nrodn diabetologick centrum, Nrodn endokrinologick a diabetologick stav, ubocha

Urite sa raz njde nejak prina, ktor nm povie, preo vznik cukrovka prvho typu a bude sa liei inm spsobom, ako len podvanm injekci inzulnu.
bisko na prkovej ulici v Bratislave nm to v mnohom umoovalo. Nov budova na Kramroch, hoci je nepomerne krajia, nm tto monos nedva. V mnohom by moje predstavy mohlo napa detsk oddelenie Nrodnho endokrinologickho a diabetologickho stavu v ubochni, avak problmom tohto pracoviska je jeho dislokcia a fakt, e vetky pecilne

OSTATN NOMINOVAN LEKRI

Vybudoval prv komplexn diabetologick centrum na Slovensku a do praxe zaviedol niekoko novch diagnostickch a terapeutickch metd. Pracoval a pracuje na viacerch vlastnch, ale aj medzinrodnch vedeckch projektoch. Ako prv autor alebo spoluautor sa podieal na napsan siedmich uebnc v odbore diabetolgia, endokrinolgia a genetika. Zskal viacero cien vrtane medzinrodnch grantov odbornch spolonost, ako aj viacerch domcich cien vrtane prestnej ceny Literrneho fondu za najlepiu odborn publikciu roka. Ako extern docent sa podiea na vube tudentov a je lenom Vedeckej rady JLFUK. Pracuje tie ako lektor a len atestanch komisi v odbore diabetolgia a endokrinolgia. V jni 2010 bol zvolen za prezidenta Slovenskej diabetologickej spolonosti. Diabetolgia je nepochybne jednm z kovch odborov internej medicny. Aj ke o nej vieme pomerne vea, zostva zhadnou a nevypotatenou. V ivote je preho dleit: Nevzdva sa, zosta pokorn a s porozumenm vnma trpenia a problmy inch.

MUDr. ubomra Fbryov, PhD. Metabol KLINIK, Bratislava Prof. MUDr. Iwar Klime, DrSc. stav experimentlnej endokrinolgie SAV Bratislava MUDr. Marta Korecov Odborn ambulancia pre diabetes mellitus, choroby ltkovej premeny a vivy, Trenn Prof. MUDr. Marin Mok, DrSc. FRCP Edin 1. intern klinika Jesseniovej lekrskej fakulty UK, Martin Doc. MUDr. Katarna Ralov, CSc. Metabolick centrum, s. r. o, Nrodn referenn centrum pre FHLP, Slovensk zdravotncka univerzita, Bratislava Prof. MUDr. Ivan Tk, PhD. IV. intern klinika Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Koice MUDr. Juraj Vozr, CSc. Diabetologick ambulancia Nettna poliklinika Jesenius Samaria amorn

Do akej miery je slovensk diabetolgia porovnaten so zahranim? V rmci nedvno publikovanho hodnotenia dopadlo Slovensko katastroflne. Mm vak dojem, e bu tto tatistiku robil lovek, ktor nepozn pomery na Slovensku, alebo zmerne skonili bval postkomunistick krajiny na poslednch miestach. Dovolm si tvrdi, e tm, e mme samostatn odbor diabetolgie a samostatnch pecialistov diabetolgov, je poda ma starostlivos o pacienta na vbornej rovni. Sn by mono bol potrebn dvojnsobn poet pecialistov, pretoe pacient ak pred ambulanciami vemi dlho. Tie by som sa prihovral za zvenie potu preplatench testovacch prkov ku glukomerom. Pretoe najm

12

B2B02206

MUDr. Zuzana Nmethyov, CSc.

internistka, pecializovan v odbore diabetolgia, poruchy ltkovej premeny a vivy Dia centrum plus, Bratislava

Doc. MUDr. Jozef Michlek, CSc.

pediatrick endokrinolgia, diabetolgia , metabolick choroby a viva Nrodn endokrinologick a diabetologick stav, ubocha

MUDr. Vladimr Uliiansky

internista a diabetolg Via medica, Koice

U poas tdia medicny zaujmalo najviac Zuzanu Nmethyov vntorn lekrstvo, inklinovala najm k diferencilnej diagnostike. K vobe diabetolgie, konkrtne poruchm ltkovej premeny a vivy, prispela nhoda. Je lenkou viacerch odbornch spolonost, v Diabetologickej spolonosti psob vo funkcii podpredseda. Zuzana Nmethyov je hlavnm odbornkom MZ SR pre diabetolgiu, poruchy ltkovej premeny a vivy, m za sebou bohat prednkov a publikan innos. Psob aj ako lenka advisory boardov k liekom a liekovm skupinm, terapeutickm postupom a manamentu diabetes mellitus pod ztitou SDS. Poda nej sa ivot kadho loveka sklad z viacerch spechov i nespechov. Vekos spechu sa d ako zmera, a aj mal spechy vedia prinies rados a uspokojenie. Vemi skromne dodva: K ivotu a aj k spechom treba pristupova s pokorou. Vemi tolerantne pristupuje aj k ivotu, pretoe vyznva motto: i a nechaj i!

Berie ivot ako vzvu do bitky. Ni preho nie je nemon. Aj preto si vybral pediatriu, lebo mu boli blzke sympatick vvojov smery, ktor obsahuje. Endokrinolgiu a diabetolgiu preto, lebo v rmci pediatrie patrili medzi najaie. Dvera pacientov je v jeho profesionlnom ivote prvorad. Cen si aj autorstvo Nrodnho diabetologickho programu, zavedenie lieby inzulnovmi pumpami i realizciu bakalrskeho a magisterskho tdia v odbore Eduktor diabetu na Vysokej kole zdravotnctva a socilnej prce sv. Albety, kde je garantom tdia. Spolu s kolegom, profesorom Iwarom Klimeom, zaloili laboratri Diabgene na diagnostiku genetickch foriem diabetu. Pracuje ako hlavn odbornk ministerstva zdravotnctva pre detsk endokrinolgiu, diabetolgiu a metabolick choroby. Rd oddychuje pri rybolove, jachtingu, m rd umenie.

Vladimra Uliianskeho od tudentskch ias zaujmal komplexn prstup k pacientovi a prca, ktorou by mu mohol o najviac pomc. Preto si vybral intern medicnu. Neskr ctil potrebu pecializcie zameral sa na diabetolgiu. Poda neho nov diabetolgia m rozmer nielen somatick, ale aj psychologick a socilny. To je preho vzvou. Venuje sa cukrovke I. a II. typu, hlavne liebe inzulnom, pumpami, perorlnymi antidiabetikami a novmi liekovmi skupinami. Od roku 1984 sa zaober otzkou algoritmov lieby v diabetolgii. M aktvnu prednkov, ako aj publikan innos. Spolupodieal sa na tvorbe knihy ViaDia Sprievodca diabetika na ceste ivotom, ktor je uren pacientom a ich prbuznm. Je vedeckm sekretrom Slovenskej diabetologickej spolonosti. Za spech povauje vetky situcie, pri ktorch sa mu podar pomc pacientom. Na ivot had ako na cestu. Je komplikovan, s v nej aj slep uliky, ale vdy sa d njs cesta von.

Vyuite vhodn Business verTB a zrealizujte svoje podnikatesk plny.

02/6866 1000 > 02/5919 1000 > 0903 903 902 > 0906 011 000 > 0850 111 100 | dialog@tatrabanka.sk | www.tatrabanka.sk

Diabetolgia

malm deom sto prkov na mesiac nesta. V minulch rokoch sa medializovali transplantcie obliiek a pankreasu. Ak je progres v tomto smere? Transplantcia pankreasu je vemi vny zkrok pre organizmus, a myslm si, e toto nie je sprvna cesta. Na Slovensku naprklad nie je transplantovan jedin diea. Dnes sa u transplantcie dostvaj do zadia a robia sa implantcie B-buniek, teda priamo pokodenej asti pankreasu. In cestu presadzuje aj n stav polymrov SAV, ktor v sasnosti bda a sna sa objavi hmotu, ktor by umonila prsun nerozloenho inzulnu na miesto, kde sa me vyuva, a podval by sa formou tabliet cez sta. o by malo by pre tt dleit z hadiska diabetolgie? Ak sa pozrieme na diabetolgiu z hadiska ekonmie, bolo by dobr, aby si kompetentn uvedomili, e m viac investuje tt do lieby na zaiatku (viac prkov, inzulnov pumpy od zaiatku lieby), tm viac uetr v budcnosti. Diabetolgia je nkladn odbor. Ke sa bud pacienti dobre liei, nebud trpie obezitou, respektve kardiologickmi ochoreniami, vemi vea sa uetr. Ve lieba pacienta s diabetickou nohou, respektve dialza, je extrmne drah. Mnoh diabetolgovia dlhodobo upozoruj na to, e edukcia, ktor vykonvaj v ambulancii, nie je docenen... Kompetentn si stle neuvedomuj, e edukcia je najpodstatnejia z celej lieby. Pacienta je potrebn neustle edukova a stle mu odovzdva nov poznatky. Ve len za mjho psobenia sa extrmne zmenila dita. Kedysi mohli udia s cukrovkou jes len zemiaky. Dnes maj zo stravy vylen iba von cukry. Dokonca aj tie s povolen v rmci relneho mnostva. Na Slovensku je tendencia spja endokrinolgiu a diabetolgiu. Ak je v nzor? Neshlasm s tm. Myslm si, e sme vnimon a dobr prve v tom, e mme etablovan endokrinolgiu aj diabetolgiu, a nemali by sme to meni. Vzhadom na rastci poet pacientov si vak myslm, e by malo by dvakrt viac diabetolgov. Dnen pacient me erpa poznatky o liebe aj na internete. Maj pacienti dostatok kvalitnch informci?
14

MINI ANAMNZA
Kedy sa vm zdvihne adrenaln? Ke zistm, e sa ma pacient sna podvdza. Ke je to diea, tak je to ospravedlniten. Ale ke ma klame rodi dieaa, tak ma to rozlad. Kedy sa zvyknete ervena? Myslm si, e nikdy. Stalo sa vm, e ste sa niekedy potkli? Istee no. Ja si myslm, e neexistuje lovek, ktor by sa nikdy nepotkol. o vm zvi tlak? Asi tie ist situcie, ktor ma rozlia. Tm, e som puntikr, niekedy ma rozlia aj tie, o by ma nemuseli. Kpil som deom z vlastnch peaz stoliky so stolom na terasu, ktor je na naej klinike. Po tyroch doch boli dve stoliky totlne znien jasnm zsahom zvonku. Neprekalo by mi, keby sa tie stoliky zniili pouvanm, ale toto ma skutone rozlilo. Z oho sa vm zvykne zatoi hlava? Neviem, i sa mi zvykne zatoi hlava. o je pre vs najv doping? Pre ma je najkrajou odmenou, ke mj pacient m dobr vsledky, ke zmaturuj moji pacienti, narod sa im zdrav diea, alebo sa podaria podujatia Diadoru, a tie ke sa mi dar v ivote a vetci moji blzki s zdrav. Kedy sa vm zahmlilo pred oami? To by som musel vemi lovi v pamti a na to nemme dostatok asu.

hliadky, tak som ich vemi spene negoval. Chodil som k zubrovi len vtedy, ke ma zaalo nieo bolie. Ke mm vak nejak aktne ochorenie, tak som vzorn pacient, pretoe dodrujem presn pokyny. Vidie ma s pohrikom alkoholu je asi rarita. Vidm, e si kvu nesladte. Mte tie cukrovku?

Myslm si, e sme vnimon a dobr prve v tom, e mme etablovan endokrinolgiu aj diabetolgiu, a nemali by sme to meni.
Nie, ja diabetom netrpm, len cukor nepouvam. Nikdy som nejedol obrovsk mnostvo sladkost, aj ke bez problmov zjem zkusky v normlnom mnostve. Pri organizcii detskch tborov som sa nauil nesladi iadny npoj aj, kvu ani kakao. Predpokladm, e ako lekr a pedagg a f obianskeho zdruenia nemte vea vonho asu. Ako trvite von chvle? Svoj von as trvim vemi asto so svojimi pacientmi. U v roku 1988 sme zaloili cez zvz zujmovch zdruen organizciu DIADOR. Po roku 1990 sme ako hotov organizcia vstpili do Zvzu diabetikov Slovenska, ale pre rzne nezhody sme potom z neho vystpili a sme samostatnm obianskym zdruenm. Dvakrt do roka organizujeme tbory, u dvadsa rokov zabezpeujeme cyklus edukanch besied o diabete, organizujeme rzne portov podujatia, ako splav Dunaja i paintball. Populrne s celoslovensk predajn vstavy potravn a vrobkov vhodnch pre ud s diabetom. o vy a port? Snam sa portova, aj ke posledn roky len zriedkavo. Hrval som volejbal, venoval som sa rznym portom, ale nikdy nie na vrcholovej rovni. Mte nejak pecilny konek? Bol som dlh roky lenom Detskej rozhlasovej dramaturgickej druiny a herectvo mi zostalo ako najv konek.

Myslm si, e maj. Jednak je na Slovensku dos internetovch strnok, ktor dvaj monosti edukcie, ale pacienti maj monos diskutova priamo s odbornkom. Tvrdm, e kad nvteva v ambulancii je aj edukatvnou nvtevou. Vdy sa snam pacientovi nieo vysvetli. S aj tak pacienti, ktor vm pomhaj? Samozrejme, mnoh mi pomhaj. m viac sa nauia, tm viac dleitch informci mi mu odovzda. So svojimi pacientmi ste spokojn. Ak ste vy ako pacient? Predtm, ako priiel zkon, e je potrebn absolvova preventvne zubn pre-

B2B02296

Gynekolgia a prodnctvo

Dobr prodnk? Mus enu pova

Pre enu mus by prod aktom radosti, vyvrcholenia deviatich mesiacov a pokia m pocit, e zlyh, tak ju treba stresu zbavi. Tvrd, e prca prodnka je oproti minulosti nronejia. Dnes mus viac komunikova a zska si dveru rodiky. A dar sa mu, prodnicu na Kramroch v Bratislave si vyber oraz viac ien. Doc. MUDr. IGOR RUSK, CSc. prednosta I. gynekologicko-prodnckej kliniky Lekrskej fakulty Slovenskej zdravotnckej univerzity, Bratislava
Pamtte sa na svoj prv prod a na prv diea, ktor ste odrodili? Prv prod si pamtm, ale na diea nie. Nevidel som na cez slzy v oiach. Boli ste tak dojat? Prv prod bol hrozn. Mali sme stanin sestru, ktor bola vemi prsna na mladch doktorov. Na prod dostvate steriln prodn balek, v ktorom s vetky potrebn intrumenty. Balek som otvoril, siahol som po rukavicu, a v tom momente stanin povedala, aby som balek dal pre, pretoe som ho znehodnotil a u nie je steriln. Tak mi doniesli druh balek. Opatrne som vybral rukavice, zobral som si podvku, na ktor som dal tampn na oistenie rodidiel. Pri omvan som sa podvkou nesterilne dotkol koe, na o stanin povedala, e aj druh balek som znehodnotil. To som mal u slzy v oiach, a ona prikzala donies tret balek. Ale vtedy u pani zanala rodi a ja som bol stle nepripraven. A tak stanin povedala zavolajte doktora, nech to prde odrodi. Take prv prod som ani nedokzal odrodi, lebo som nebol schopn otvori prodn ba-

Zdravie a stav enskch pohlavnch orgnov, starostlivos o prod a tehotenstvo, patria do rk gynekolgov. Prve prod je najastejie vykazovanou zdravotnou starostlivosou v tomto odbore. Ron nklady na zdravotn starostlivos poistencov Dvery u gynekolgov s takmer 36 milinov eur.

lek. Znehodnotil som tri balky a nedopracoval som sa ani k umytiu rodidiel. Ke sa tak na to pozerm dnes, urite tomu ni nebolo. Stanin obetovala tri balky, patrilo to k drilu, no pokaj, ja a to naum. Stli ste u niekedy pred rozhodnutm, e zachrnime bu diea alebo matku? no, urite. Kad prodnk, ktor to rob pomaly 30 rokov, tak ako ja, sa do takejto situcie dostane. Ak nastane moment, e djde k ohrozeniu obidvoch, musme ich zachrni oboch. Jednoducho tak situcia nie je prpustn, eby som jednho obetoval. S vnimkou stavov, ke m diea nejak vvojov chybu nezluiten so ivotom, ktor ohrozuje matku. Vtedy prerume tehotenstvo, aby sme zachrnili matku. Prve to je jedna z vec, kde mus zska lekr sksenos, aby vedel riei takto situcie, aby sa vedel sprvne rozhodn. V tom je kvalita prodnka, e vie presne uri stratgiu: teraz urobme urgentn cisrsky rez, vyberieme rchlo diea a potom okamite spravme hysterektmiu, aby sme zachrnili enu, aby nevykrvcala. Pretoe s prpady, ke dolo k mrtiu eny po prode. Ani nepoznm situciu, e by sme najprv ili riei enu a potom diea, to nie je mon. Bez toho, e by sme neukonili tehotenstvo, nevieme zachrni enu. Problm je vak v tom, e lovek mus ma sksenosti a predvda, e ak toto nespravm okamite, tak sa dostanem do u nerieitenej situcie, a t ena zomrie. Sce zachrnime diea, ale ja chcem zachrni oboch. A musm predvda tri ahy dopredu ako v achovej partii. A ten, kto to nedoke, kto to nevie, dostane sa do stresu a prestva by zrukou istoty a bezpeia pre rodiku. Preto je dleit, aby lovek bol nepretrite v prci. Teria bez praxe je nani. Ako sa zmenili rodiky za tie roky? Vemi. Jednak s starie, reprodukciu si nechvaj po 30 roku, nezriedka mme 35a 40-ron rodiky. Ale to by a tak neprekalo, ena porod, nie je star na prod. Inak sa zmenili rodiky. Kedysi lekr, primr, bol bohom, ktor ke povedal, e bude cisrsky rez, tak sa o tom nediskutovalo. Dnes s vetci oboznmen s prvami pacientov, s prvom saova sa, ak maj podozrenie, e dolo k pochybeniu alebo zanedbaniu. My to vidme ete markantnejie, ako v inch odboroch, lebo rodiky, to s vinou zdrav eny. U rodiiek sa zvyuj poiadavky na prod a svis to s tm, e si vymieaj informcie na socilnych sieach. Naprklad napu tam necho, lebo tam nastrihvaj. Pritom je to pln hl-

pos. Ke mm slubu a ena ide v noci o druhej rodi, o je mojou tbou? Aby ena sama porodila, aby som ju nemusel nastrihva, diea vyberiem, urobm uzlk, pozriem, i je vetko v poriadku a idem si znovu ahn. Keby som kad nastrihval, ako to pu na internete, tak po odroden eny ju musm zai, ie si pridvam robotu. Zmenili sa aj lekri? Dnes musme viac komunikova. A niekedy je to ak. V sasnosti prde rodika na zklade informci, ktor vtedy nemala kde zska. asto sa riadi informciami, ktor nie s celkom objektvne, a potom sa stva, e prodnka vnma ako nepriatea. Prca prodnka je teraz oproti minulosti nronejia v tom, e mus komunikova a zska si dveru rodiky. A t si zskame tak, e sa s rodikou porozprvame o prode, o tom, ako chce rodi, i spontnne alebo cisrskym rezom. Kadej rodike je potrebn pri prvom stretnut venova minimlne desa mint, a to hovorm

na to povie, e to neme urobi, pretoe jej to nedovol jej viera. Lene my sa jej sname vysvetli, e plod bude produkova tekutinu, ktorej bude vea, a tlak bude tak siln, e plodov voda me vnikn do jej obehovho systmu, djde k emblii a ona zomrie. A lekr je povinn pacientku informova o tom, e jej musia prerui tehotenstvo, lebo me zomrie. Ale ena to odmieta. A o robi v takom prpade? A o teda robte? Opakovane to so enou komunikujeme a prizveme na konzultciu aj alieho odbornka, naprklad neurolga, aby nemala pocit, e je na u vyvjan jednostrann tlak. Sname sa ju dovies k tomu, aby shlasila. Posledn roky je asto diskutovanou tmou cisrsky rez na elanie. Poet sekci sa zvyuje a nie kad prodnk je tm naden. Ako ste na tom vy, urobte ene cisrsky rez, ak si to iada?

Musm predvda tri ahy dopredu, ako v achovej partii. A ten, kto to nevie, dostane sa do stresu, a nie je zrukou kvality pre rodiku.
vetkm lekrom. Vtedy jej vetko vysvetlme. Treba sa k nim sprva vemi citlivo, lebo eny tesne pred prodom citlivo reaguj na vetko, o je normlne. Ony to doku vemi oceni. V tom je kvalita lekra, e si doke zska dveru. A rozprvate sa takto aj so enami, ktor sa rozhodli pre interrupciu? Odpove vs mono prekvap. Ke som zanal, tak sme robili 10 15 interrupci denne. Dnes ich urobme 3 4 do mesiaca. Pre ns je to u nieo, o neregistrujeme, kee je ich tak mlo. Je to vek zsluha osvety a zdravotnej vchovy. Ale my mme in problm s preruovanm tehotnosti, a plne opan. Ako to myslte? My tehotenstvo chceme prerui, ale ena nie. Naprklad v rmci prenatlnej diagnostiky zistme, e diea m vnu vvojov chybu, ktor je nezluiten so ivotom po naroden. Naprklad ide o akranius, teda chbanie lebkovho krytu. Pomerne skoro na ultrazvuku zistme tto chybu a ene to povieme. Ona sa vak opta, i to diea teraz ije. Samozrejme, srdieko mu bije, teda v danch podmienkach ete ije. A ena A preo nie? Ak bliaci sa prod pre enu predstavuje nezvldnuten stres, obva sa zlyhania, netrfa si na klasick prod, tak preo jej nevyhovie. Je to urit nov pohad na problematiku, ale ako som povedal, prod nesmie by pre enu stresom. Strach z produ je diagnza a indikcia sasne. Mnoh si myslia, e keby sme enm dovolili, aby si vybrali, ako chc rodi, vetky by chceli cisrsky rez. Ale to nie je pravda. Ke v Holandsku dovolili enm zvoli si spsob produ, poet cisrskych rezov stpol len o necel 3 percent. Ono je to tak, e tie eny, ktor chc za kad cenu rodi len cisrskym rezom, rodia cisrskym rezom aj dnes. Ja ke u eny vyctim, e sa vemi obva spontnneho produ, ale ete nie je celkom plne rozhodnut pre cisrsky rez, navrhnem jej, aby sme zaali rodi spontnne a ke bude ma pocit, e to nezvlda, ukonme to cisrskym rezom. Ako nakoniec porod? Garantujem vm, e 90 percent ien porod normlne, len potrebuje zska tto istotu, istotu, e pri prode nie je sama, e je s ou jej prodnk, ktor ju v prpade potreby zchrni. Sksen prodnk to vy17

Gynekolgia a prodnctvo

cti. A niekedy sa mi stane, e po troch rokoch t ist ena prde a povie, e chce rodi spontnne. Sta ju len pova. Dobr prodnica je t, kde si lekri doku njs tch desa mint. To je najdleitejch 10 mint pre prod eny. Tch 10 mint rozhodne o tom, ako bude ena spolupracova. Pri cisrskych rezoch na elanie v sasnosti mme astejie in problm, a to s cisrske rezy na elanie prodnka. e ena odmieta cisrsky rez? Presne tak. asto prde s psomne vypracovanm prodnm plnom, s tm, e chce rodi vlune spontnne a vlune prirodzene, ie si neel, aby sme ju vyetrovali, aby sme ju nastrihvali, v iadnom prpade nesmieme urobi amniotmiu, ie umelo porui plodov obaly a pusti plodov vodu, o je asto ivot zachraujci vkon pre rodiaceho sa novorodenca. Takto pripraven ena chce rodi iba spontnne a odmieta akkovek zsah do priebehu produ. A my na prodnici zistme, e diea je v patologickej polohe alebo v kolznom postaven, a teda spontnny prod technicky nie je mon, nakoko v danej polohe je diea neporoditen o teraz? Preo ste sa rozhodli pre gynekolgiu? Rozhodnutie prilo a po skonen medicny. Dovtedy som nebol vyprofilovan. Vedel som len to, e chcem nieo chirurgick. U na kole som zistil, e ma to vemi neah k laboratrim alebo na intern. Ale neiel som cielene za gynekolgiou. V asoch, ke som konil, bol tak systm, e zdravotncke zariadenia museli da toko miest, koko skonilo medikov. Ns skonilo 180, tak som si musel vybra z tch 180 miest. Chcel som Bratislavu. Naiel som gynekolgiu, vtedy to bol ete MNZ (Mestsk rad zdravia) s nemocnicou na Bezruovej a na Kramroch, kde ponkali dve miesta. Nastpil som na Kramroch. Vtedy tu bol prednostom docent tencl, dnes u je profesor. Priiel som, zaklopal som na dvere, predstavil som sa a povedal som, e som tam priiel pracova. A on sa na ma pozrel, a optal sa: A ako o? lovek priiel s ndejou, e bude gynekolgom v Bratislave na Kramroch, a akalo ho takto privtanie... Tak som odpovedal, e ako lekr. A on na to: A to vm kto povedal? Hne som sa zaal v tch dverch zmenova. Ke som mu povedal, e riadite, docent tencl sa ma optal: A o ste spravili pre gynekolgiu? Ako viete, e sa uplatnte na gynekolgii? A tak sa skonil n prv rozhovor.
18

MINI ANAMNZA
Kedy sa vm zdvihne adrenaln? Pri stretnut s nevedomosou a aroganciou. Zvyknete sa ete ervena? Kedysi no, teraz s astejie situcie, ke skr obeliem. U sa vm stalo, e ste sa potkli? Viackrt, pamtm si dokonca aj na nejak pdy... o vm zvi tlak? Sprvy z domova i zo sveta. Z oho sa vm zvykne zatoi hlava? Ke na plese zahraj valk trikrt za sebou. o je pre vs najv doping? Pochopenie a uznanie. Kedy sa vm zatmie pred oami? Ke ich mem na chvu zatvori...

r sa tkaj aj naej prce. Lene tie asopisy sa nesmeli poiiava a neboli ani koprky. V Bratislave bola len jedin, take na dobr slovo som si poial z kninice na chvu asopis, utekal to oxeroxova. Na to, aby som to spracoval, som si bral dovolenky. Nikdy ste neutovali, e ste sa dali na gynekolgiu? Vtedy som to utoval kad de. Ale zotrval som, lebo gynekolgia ako tak sa mi pila. Dnes som tomu rd. Takto tlak bol vyvjan aj na inch kolegov, ale nie vetci vydrali, ili pracova niekde inde. To, e som dnes tu, by nebolo mon bez tch tvrdch zkladov. Urite by som sm seba neprintil, aby som sa takto alej posval. Ste aj vy dnes tak tvrd na mladch lekrov? Chcel by som by. Ale dnes to nejde. Preo? Je tam viac dvodov. U len systm prce je in. S vrazne posilnen pracovn prva, prva pacientov, prva lekrov, prva zamestnancov, ochrana zamestnania. A zrove dolo k zmene aj vo vzdelvan. Veci, ktor vtedy boli samozrejmosou, dnes nie s mon. Najviu vhradu mm k tomu, e mlad lekri neostvaj v robote, teda e po slube musia s domov. My sme mali non slubu a neli sme domov. Nastpil som v nedeu rno o siedmej, bol som tu 24 hodn (do pondelka do siedmej) a pokraoval som alej, do pondelka do 15.30 h. To bolo 32 hodn v kuse, nepretrite v slube. A bolo to normlne, vydrali sme a ni sa nestalo. Dnes keby som to niekomu povedal, bolo by to u poruenie Zkonnka prce. Lene potom sme svedkami situci, ktor neviem pochopi. Naprklad? Vetci sme zanali od toho najjednoduchieho, od asistovania pri opercich, uili sme sa viaza chirurgick uzly, pracova s ihelcom, otvori brucho, zai brucho. A postupne, ke to u lovek zvldal, tak sa dostal k nronejm prcam. A snom a vrcholom kadho prodnka bolo dosta hysterektmiu, teda vybratie maternice. Niektor na to akali rok, niektor dva roky, poda toho, kto bol ako zrun. Ke mal niekto za sebou tto svoju prv operciu, ostatn kolegovia ho akali s vedrom vody a pokrstili ho. Take vrcholom nebol cisrsky rez, ale hysterektmia?

To ste sa museli na druh de tei do prce. Priam som sa bl prs. Docent tencl bol neprosn a tvrd na mladch. A mono, e to bolo dobr. Musm poveda, e prv roky boli vemi tvrd. Boli situcie, ke som do roboty prichdzal a odchdzal so slzami v oiach. Profesor tencl ako prednosta kliniky niekedy dval lohy, ktor by sme dnes u nemohli da, pretoe kad by sa ohradil, e je to poruovanie jeho udskch prv. Ale vtedy to bolo normlne. Ak naprklad? Naprklad v piatok zavolal, e pjdeme na eurpsku konferenciu, kde budeme predna, a do pondelka chce ma tzy k tej prednke. Dal mi zahranin text a povedal, e od strany 60 po stranu 180 je naa problematika, aby som si to pretal a pripravil anotcie. Boli to teda ak roky? Prvch p rokov do atestcie bolo vemi tvrdch. Niekedy som mal pocit, e ma chce odradi od gynekolgie. Dostal som naprklad na staros klinick kninicu, aby som monitoroval novinky zo zahraninej tlae. Dnes mte internet, kde si vygglite vetko, ale vtedy, pred 25 rokmi, klinick kninica znamenalo s na Heydukovu, jedin miesto, kde boli bibliografick zznamy, takzvan karenty, ktor mali 1 800 strn, a tam bolo treba njs nejak asopis, ktor vychdzal v USA, a v om lnky, kto-

Pri cisrskych rezoch to ilo rchlejie. Prody sme zaali odvdza u po 2 3 mesiacoch. Cisrsky sa zvldal do pol roka. Sce aj to je operatva, ale skalpy sme zskavali hysterektmiou. Kto ju u spravil, tak patril k mazkom. A to sa vdy aj oslvilo. Dnes to u neplat? Mlad lekri to u tak neber? Ke mi prednosta povedal, e na druh de budem robi hysterektmiu, bola to pocta, vetci ostatn mi zvideli. A dnes? U to nie je tak vnman, s in priority. Ke mi kolegya na otzku, koko m spravench hysterektmi povie, e iadnu, a ja jej poviem, nech sa priprav na zajtra, e si ju sprav, ona mi povie, e ju nebude mc robi. Preo to odmietne? Pretoe tu nebude, kee m dnes slubu, na druh de mus s domov. Vtedy ma to zamrz, e vbec nieo tak povie, pretoe pre ns to bola pocta a uznanie, e u som tak dobr, e mem s samostatne operova. To je ako ke sa ute za pilota a stle idete na trenari, a zrazu vm povedia, e idete do vzduchu a vy poviete, e zajtra vm to nevyhovuje. o by ste spravili na jej mieste? V kadom prpade by som bojoval za to, aby som t slubu nemal, snail by som sa ju vymeni alebo by som sa optal, i to mem urobi, aj ke som po slube, proste snail by so sa. Kedy ste absolvovali prv hysterektmiu? Pomerne skoro. Preto utujem mladch kolegov, pretoe maj troku spomalen odborn rast, a nie je tak, ako si predstavujem, tak, ak sme mali my. Obvam sa, aby im to nechbalo. Podobne ma mrz, ke po nedeli, ke sme rieili komplikovan pacientku, ide mlad lekr domov a nevie, ako sme alej rieili a dorieili tto pacientku. Je to nieo podobn, akoby kriminalista, ktor riei prpad, iiel v pondelok po slube domov a nedozvie sa, ako pchatea chytili. Prichdza tak o vea, pretoe strca svislosti. Pre ns je ten pchate diagnza a my jej musme prs na stopu, preto musm by v strehu 24 hodn, ke ju chcem njs. Mem si odbehn domov, ale aj tam rozmam, hadm, o by mohlo ete by nov. Nieo podobn, ako ke doktor House had sprvnu diagnzu? Je to presne tak. Ale predstavte si, e zrazu House povie, e prde do prce a v stre-

MUDr. Tibor Bielik, PhD.

gynekologick onkolgia, reprodukn medicna prednosta II. gynekologicko-prodnckej kliniky SZU vo FNsP F. D. Roosevelta B. Bystrica, primr a prednosta

Prof. MUDr. Milo Mlynek, CSc.

gynekologick onkolgia Gynekologicko-prodncka klinika Fakultnej nemocnice v Nitre a Univerzity Kontantna Filozofa v Nitre

Gynekolgia je chirurgick odbor so irokmi monosami medikamentznej lieby. Prodnctvo zasa s vekm psychologickm a emotvnym zzemm, ktor si vyaduje racionlny prstup. To je dvod, preo si ju vybral. Svoje medicnske zrunosti si rozril aj na zahraninch stach vo Vekej Britnii, v Londne, v Kalifornii. Tibor Bielik m za sebou bohat odborn prednkov innos. Je lenom viacerch odbornch spolonost doma i v zahrani.

Odbornej verejnosti je znmy tm, e sa aktvne podieal na zaloen Sekcie gynekologickej onkolgie Slovenskej gynekologicko-prodnckej spolonosti. To povauje za svoj najv profesionlny spech. Odbor si zvolil preto, lebo predstavuje symbizu manulnej a psychickej prce. Poas kariry sa zdokonaoval praxou na Slovensku, ale aj v zahrani. Momentlne psob vo viacerch vznamnch odbornch spolonostiach. Vydal 211 vedeckch publikci, pravidelne sa zastuje na domcich aj na zahraninch konferencich. Pracuje vo funkcii konzultanta radu pre dohad nad zdravotnou starostlivosou. Mysl si, e v ivote mdry had chyby v sebe, hlpy v druhom.

Prof. MUDr. Miroslav Borovsk, CSc.

gynekolgia a prodnctvo I. gynekologickoprodncka klinika LF UK a UN Bratislava, prednosta

Prof. MUDr. Jn Danko, CSc.

gynekolgia a prodnctvo Jesseniova lekrska fakulta UK, prednosta Gynekologicko-prodnckej kliniky

Voba Miroslava Borovskho bola od zaiatku jasn. Po ukonen lekrskeho tdia zskal I. a II. atestciu v odbore gynekolgia prodnctvo. Neskr absolvoval atestciu v subpecializanom odbore reprodukn medicna SZU Bratislava. V roku 2002 zskal hodnos profesora v odbore gynekolgia a prodnctvo na UK Bratislave. Svoje odborn sksenosti si obohatil aj psobenm v zahrani v Pari a Alrsku. Miroslav Borovsk m za sebou bohat publikan a prednkov innos podieal sa na 338 publikcich. Vo vonom ase rd relaxuje v prrode, ktor je jeho konkom.

Gynekolgiu a prodnctvo si vybral, pretoe tento odbor sa venuje viacerm oblastiam naprklad endokrinolgii a perinatolgii. A tie patr k operanm odborom. Svoju prcu nedel na menie i vie spechy, hodnotu m preho kad spene dorieen stav pacientok alebo zchrana plodu. Znmy odbornk psobil nielen na Slovensku, ale aj na univerzitch v Zrichu, Halle a Pcsi. Mimoriadne bohat je jeho publikan innos 460 odbornch a vedeckch prc. Psob vo viacerch medzinrodnch a naich odbornch spolonostiach. Hovor o sebe, e je optimista. A nevid v ivote iadnu prekku, ktor by sa nedala zdola.
19

Gynekolgia a prodnctvo

du. Nemysliten. A to mi preka. Pretoe mlad lekr mus zisti, ako to funguje. Naprklad non sluby. Nech urob jeden cisrsky rez o desiatej veer, al o dvanstej, ide si na chvu ahn, zase ho zobudia na al prod a ke o tvrtej zist, e mu slubukonajci lekr u lezie na nervy, nech radej odde. Pretoe je to aj o tom, e sa dokem plne pozviecha, aj ke som u plne mimo, nesmiem to znenvidie. Pretoe veakrt sa lekr v prci ocitne pod stresom, bude unaven a bude musie rozhodova. A on nesmie rozhodova skratovo, mus sa to naui. ie mlad lekri musia ostva v slube, ale neplatenej, nie takej, po ktorej id domov. O tom sa stle hdam s mladmi, tvrdm im, e tu maj tra aj v noci, ale nie v zaplatenej slube. Tento systm spomauje odborn rast sasnch mladch lekrov? Nielen odborn, ale aj kontinulny. Dnes vetko preberme z E. Porovnvam to s eskom. My berieme vetko, oni to, o im vyhovuje. To sa mi viac pi. Nie je problm vec prevzia, ale my nemme infratruktru. Naprklad nm obmedzili poet sluieb na 150 hodn, plus povolen nadasy. Zrove sme prijali, e tdium na atestciu bude trva p rokov. Ale v nii plat, e lekr, ktor nem atestciu, neme sli. Lene na toto nie sme pripraven. V Anglicku, USA alebo v Raksku mte na klinike porovnatenej s naou 50 lekrov. My 20. ie ak si uzkonme, e po slube musme s domov, oni to ani nezbadaj, e im tyria lekri chbaj. U ns zrazu na oddelen nikoho niet. Pretoe v utorok chbaj t, o slili v pondelok, ale aj t, o mali non v nedeu, pretoe si musia zobra dva dni vona. A zrazu chba osem ud. Druh vec je, e ke som nastpil, bol som tu p rokov v kuse, take som vedel vetko, o sa tu deje. uplatnili. Pretoe ich nauila prax, boli sme vytrnovan.

V kadom odbore medicna napreduje. Rod sa vak u stroia rovnako. V om teda napreduje gynekolgia? V prenatlnej diagnostike a v monitorovan produ. o sa tka starostlivosti o roMlad lekri, kee id domov, ni strdiku, mm pocit, e tam u nie je kam s caj... alej, indikcie na cisrsky rez sa rozrili. Presne tak. Zoberte si, e slim v nedeKedysi to bolo 5 7 percent, robili sa drau s mladm kolegom a rieime zvan matick prody s klieami a pumpami, trstav. Pacientku len stabilizujeme, zatia nie vali 16 a 20 hodn. Dnes, ke prod trv viac ako 6 a 8 hodn, Lekr je povinn tak je nejak problm. o sa tpacientku informova ka odahenia bolesti, mme tu o tom, e jej musia prerui epidurlku a pouvame aj rajsk plyn. Jedin, o chceme, je tehotenstvo, lebo me lepie monitorovanie dieaa.

zomrie. Ale ena to odmieta. A o robi teraz?

OSTATN NOMINOVAN LEKRI

Doc. MUDr. Ivan Holl, CSc. II. gynekologicko-prodncka klinika LF UK a UN Bratislava Prof. MUDr. Karol Holom CSc. Univerzitn nemocnica BratislavaRuinov Prof. MUDr. Alexander Ostr CSc. II. gynekologicko-prodncka klinika LF UPJ a FN L. Pasteura Koice MUDr. Martin Petrenko, CSc. UN Antolsk Bratislava Prof. MUDr. Pavel uka, CSc. UN Ruinov Bratislava Doc. MUDr. Jozef Vlky, CSc. Iscare Centrum asistovanej reprodukcie Bratislava Prof. MUDr. Mirko Zibolen CSc. Neonatologick klinika JLF UK a UN Martin

je vyrieen, a prelome ju na ARO, priom ju musme ete dooperova. Ale mlad kolegovia po slube id domov, lebo Zkonnk prce tak ke. A kee je nedea, tak si ber dva dni vona. Ale my t pacientku rieime v pondelok, v utorok, a ju vyrieime. Mlad kolega, ktor zaal so mnou pacientku riei, prde a v stredu a u aj zabudol, e nejak pacientka bola a netu, o sme s ou urobili, pretoe tu nebol. A ke sa s takmto komplikovanm prpadom zase stretne, zase to bude pre neho ako prvkrt. A op to nebude vedie doriei. Pretoe mu chba kontinuita klinickho sledovania, aby si vedel urobi analzu. Rezidenti, teda lekri bez pecializcie, absolvuj neplaten sluby, ale len raz za pol roka poas tch piatich rokov, o sa pripravuj na atestciu. Musia osta v nemocnici v piatok, cez vkend, nepretrite. Preo? V rmci tudijnho programu si musia zvyka pracova aj pod stresom, unaven, v zai, aby zistili, i tto profesia je pre nich vhodn. On si me myslie, e chce by gynekolgom, ale ete netu, o to obna. e to nie je len o tom, e sa tu rodia bbtk a vetci sa z toho teme. Ale e je to drina, 24-hodinov a pln extrmneho rizika. Pretoe ide o rodiku aj o diea. A mnoho rz treba njs kompromis, ale tak, aby nedolo k pokodeniu ani rodiky, ani dieaa. asto je to vemi problematick. Nehovoriac o tom, e je to fyzicky nron prca, pretoe neviem preo, ale eny rodia vinou v noci. Vetci lekri, ktor odili do zahraniia, sa tam

Ak ste pacient? Bol som nm len raz, ke mi vyberali mandle, a to som trpko outoval. Neviem si predstavi, e by mi naprklad mali vybera slep revo, ako znam len obyajn prechladnutie. Som zvyknut na t druh stranu a dokem s asnou empatiou pochopi vetky problmy pacientok, ale ke ochoriem ja, som doma vemi nervzny a nevrl. Neviem si predstavi, e by som sa dostal do nemocnice. Musel by som lea na nejakom enskom oddelen. Ke nm maovali oddelenie, boli sme doasne presunut na urolgiu. Po nejakom ase, ke som iiel robi vizitu a bol som zamyslen, omylom som vystpil z vahu na urolgii, otvoril som dvere a tam boli zarasten chlapi v pskovanch pyamch. 30 rokov som zvyknut, e ke otvorm dvere, s tam eny. Ostal som st a uvedomil si, e by som asi nedokzal robi vizitu medzi chlapmi. Ani neviem, o om by som sa s nimi bavil. Take ste typick gynekolg mte doma sam eny? plne. Manelka, dve dcry a ete aj psk je fenka. Viete si predstavi, e by rodili chlapi? Urite nie. Ke sa tvoril svet, tak ten, o to zariaoval, vedel presne, preo to dal enm. Ja to vidm na tch otcoch pri prode, s ovea nervznej ako eny a rieia, preo nechvame enu takto bezcitne trpie, pritom ena to vnma normlne. Tto musk reakcia na boles je spaom konfliktu, take, keby rodili mui, z prodnch sl by sa stali bojov polia. Len o by mu zactil boles, natartovalo by ho to a okamite by iiel na odvetu. Mui nemu rodi.

20

Intern medicna

Internista je potrebn, lebo je dirigent

V poslednch rokoch sa pozcia internistu potla. Akoby nebol potrebn, lebo sa d nahradi. Myslm si, e bud chba lekri, ktor daj problmy dokopy. Prof. MUDr. JN MURN, CSc. I. intern klinika LF UK a UN Bratislava

Lekra robte takmer tyridsa rokov. o bolo tm impulzom, e ste sa pred rokmi prihlsili na medicnu? Nie som z lekrskej rodiny a poas gymnzia som navtevoval dokonca matematick triedu. K medicne som sa dostal cez mojich dvoch spoluiakov, ktor sa z nejakho dvodu rozhodli prihlsi na Lekrsku fakultu a ja som sa k nim pridal. Kee som v medicne chcel nieo skma, ako druhk na Lekrskej fakulte UK som robil na fyziolgii a pripravoval pokusy pre tudentov. O dva roky neskr som reagoval na oznam, e sa mono prihlsi do dvoch laboratri. Dostal som sa do nemocnice Star mesto na oddelenie respirolgie, ktor bola sasou I. internej kliniky. Na oddelen pracoval profesor (vtedy ete docent) Redhammer, ktor sa odborne pecializoval na kardiorespirolgiu a pri pcnych emblich pacientom zavdzal katter do pravho srdca a pcnej tepny. Vypomhal som mu pri meraniach (prstrojov), a z vsledkov som nakoniec spracoval prcu tudentskej vedeckej odbornej innosti. Po skonen medicny bolo treba ma protekciu, aby sa niekto niekam dostal. Napsal som vye tyridsa listov do okolitch nemocnc a odvadia mi prilo, e nemaj von miesto. Naastie mj otec stretol svojho znmeho z dvnej doby, ktor mi

Niekokokrt ste spomenuli profesora Redhammera. Bol to ten lovek, ktor bol pre vs vzorom pri zaiatkoch? Profesor Redhammer bol vemi zdatn Ako ste sa dostali do Bratislavy na I. intervskumnk. Vea som sa od neho nauil. n kliniku, kde psobte dodnes? Ako vzor som vak bral tie profesora OnNa pneumologickom oddelen v Martidrejiku, na ktorho mm vemi dobr spone zavdzali nov prstroje, ktor som mal mienky. Prednal nmu ronku Intern na starosti. Ke som mal nejak technick medicnu, a tm si ma zskal. Ke u som bol na Je neprofesionlne, aby naej klinike, zistil som, e invazvny kardiolg nepobol prsnym vedcim kliniky, ale dodriaval jasn praznal zpal slepho reva, vidl. A bez pravidiel sa nealebo sa nevedel vyjadri d pracova.

vybavil miesto v Martinskej nemocnici, kde pracoval aj jeho syn. Tri roky som robil na pneumolgii. Kee vak pneumolgiu prestavovali, tak som v tom obdob pracoval a aj slil na internom oddelen.

pretoe som pracoval s monitorovacmi prstrojmi.

k liebe zpalu pc.

problmy, tak som ich konzultoval v Bratislave s profesorom Redhammerom, ktor s tmito prstrojmi pracoval u dlhie. Po niekokch konzlich mi pn profesor Redhammer ponkol zamestnanie v Bratislave. Rozhodujce ale bolo stanovisko prednostu naej kliniky, a vtedy nm bol profesor Mikul Ondrejika. A ten ma po jednej krtkej nvteve u neho na klinike zakrtko aj prijal. Najskr som zanal na aktnych dialzach, o mi vyhovovalo,

Dosiahli ste vznamn pracovn spechy na klinike, fakulte aj v odbornej spolonosti. Mte ete nejak nesplnen sny? Mm. Musm vea vrti zo svojho vonho asu mojej ene, ktor sa s tromi demi natrpila ovea viac ako ja. Ako vnmate sasn pokrok v medicne? Po odbornej strnke s lekri na kvalitnej rovni. Dnes mte obrovsk monosti, ako naprklad vymeni chlopne, im-

Vedeli ste, e intern medicna sa v minulosti nazvala aj krovskou pre svoj irok zber? Najastejmi diagnzami s esencilna hypertenzia, poruchy srdcovho rytmu a dyspepsia. Dvera uhradila za minul rok na liebu u internistov takmer 32 milinov eur.

MINI ANAMNZA
Zdvihne sa vm niekedy adrenaln, kedy? Nahnev ma nespravodlivos. Niekto rob dobr prcu a riadite alebo vedci pracovnk ho zato pranieruje. A pritom on rob v prospech dobrch vec. Zvyknete sa ete ervena? Snam sa svoj pracovn a skromn ivot vies tak, aby som sa nemusel hanbi. Mm skvel manelstvo a skvel deti. U sa vm stalo, e ste niekde zakopli? Ke je niekde ero, alebo ke som unaven, ale spadn som nespadol. Teraz pri kongrese, ke som z jednej sly vychdzal, tak som zavadil o prah, chvalabohu bez nsledkov. o vm zvi tlak? Zasa nejak nespravodlivos. Je to aj nerieenie problmov, ktor s. Ve aj televzia mnohokrt prinesie mnoh problmy. Ale u menej asto prina informcie, ako a i sa aj rieia (sprvnejie vyrieia). Z oho sa vm zvykne zatoi hlava? Op nespravodlivos. o je pre vs najv doping? Ja som tak trochu workoholik, mm rd medicnu. Nae telo a jeho innos i vdr je vlastne zzranou mainou. Fascinuje ma vzdelvanie, ale to u je nad sily vetko stha. Stva sa vm, e sa vm zahmlie pred oami? Ke si niekedy predstavm, e les hor pre odhoden ohorok, ke sa zamyslm nad nerieenou rmskou otzkou, alebo ke poujem o penzijnej reforme, ktor sa dotkne mojich det.

plantova vstrebaten stenty. Ale zasa, ke sa v rmci projektov v zahrani stretnem s kolegami, tak sa hanbm poveda, e vlastne my v Univerzitnej nemocnici nemme invazvnu kardiolgiu, ale ani mnoh in oddelenia. Je intern medicna u ns porovnaten s internou medicnou v zahrani? Moji uitelia sa snaili dra krok s medicnskymi vedomosami. Kad, kto z kolegov vycestoval do zahraniia za prcou, mi povedal, e s vedomosami sme na tom boli vdy dobre. Nadobdam dojem, e Lekrska fakulta UK sa to sna dodra bez ohadu na svoje technick monosti. Inm rozmerom je zabezpeenie zdravotnej starostlivosti pre obanov. Samozrejme, e na

to s potrebn vzdelan doktori a zdravotnci, ale potrebujete i spoahliv organizciu zdravotnctva. Tu vstpili do hry zdravotn poisovne. i vedia tto nron lohu zvlda, viete posdi i sm. V om je intern medicna na Slovensku pecifick od zahraniia? Musm poveda, e t, ktor v minulosti na Slovensku vytvrali zdravotnctvo, nemysleli na to, aby urobili jedno pikov pracovisko, ale v rmci internej medicny (internch oddelen) sa snaili zabezpei kvalitn zdravotnctvo rovnomerne vetkm obanom. Vytvorili tatt internistu, ktor vedel z kadej oblasti internej medicny nieo. Primrom sa tak mohol sta odbornk, ktor rozumel kadmu medicnskemu odbo-

ru a v rmci internho oddelenia bol schopn prepja tieto problmy. Pacient napr. priiel z dvodu bolesti na hrudnku, ale ke ho bolelo aj koleno alebo mal opuchnut nohu, a podobne, tak sa rieili i tieto problmy, teda pacienta sme videli celistvho. Mne sa tento koncept starostlivosti pil. V zahrani sa ilo skr cestou pecializci. Ja som iste v tomto bode ovplyvnen vlastnmi sksenosami a tradciou, v ktorej ma vychovali. Myslte si, e dnes je intern medicna dostatone docenen? Poda ma nie. Mnoh kolegovia sa stali kardiolgmi (a boli predtm internisti) preto, aby sa lepie uivili. Druhm dvodom je, e je ahie sa pecializova, ako dra
23

Intern medicna

chrbt irm medicnskym problmom za tie ist peniaze. Ve ke ide naprklad kardiolg, gastroenterolg na dovolenku, tak ho bez problmov zastpi internista, ale pecialista internistu zastpi nechce (cti, e to nebude ahk zastupovanie). Intern medicna je integrovanie jednotlivch odborov. Pdesiatnici s bolesami na hrudnku pravdepodobne vyhadaj kardiolga, s kolenom pjdu k reumatolgovi. Zdravotnctvo sa vak star dominantne o ud, ktor maj viac ako 65 rokov, kedy maj pacienti mlokedy len jeden problm. Vtedy potrebujete radu, alebo nejakho dirigenta, ktor povie, ako choroby spolu svisia, ako ich treba liei a kde treba zaa. Mnoh pacienti obdu dnes preto troch i tyroch pecialistov. V poslednch rokoch sa tla pozcia internistu do zadia, ako keby nebol potrebn, lebo sa d ahko nahradi. Ja si myslm, e nm onedlho bud chba lekri, ktor daj komplikovan problmy, hlavne starch pacientov, dokopy (t.j. internisti). A populcie v Eurpe i na Slovensku starn, to je tvrd fakt. V om s negatva pecializci, ktor vzili z internej medicny? Zd sa mi neprofesionlne, aby naprklad desaron invazvny kardiolg nepoznal zpal slepho reva, alebo sa nevedel vyjadri k liebe zpalu pc. Poda ma by skonen medik mal najskr pracova dlho (aspo 5 rokov?) na vekom internom oddelen, pretoe by potom mal lepiu tartovaciu drhu. V Nemecku mus ma kad lekr najskr asi pron prax na internom oddelen. Vtedy sa ete nepecializuje na intern pododbor. V prpade, e sa intern oddelenie v nemocnici rozpadne na jednotliv oddelenia, mali by by pod jednou strechou, aby ich zo zaiatku svojej kariry mohli novoskonen lekri absolvova. Mte pocit, e kardiolgovia a internisti spolu mlo komunikuj? Chcem poveda, e je na kodu veci, e Nrodn stav srdcovch a cievnych chorb, a. s., nie je sasou Univerzitnej nemocnice Bratislava. NSCH m osobitn tatt, ktor vyhovuje zamestnancom z viacerch dvodov. Poda ma by vak medici mali vidie aj opercie srdca a ostatn invazvne zkroky, ako je tomu v zahrani. Vyrieila by nedostatky trietenia internej medicny nov Univerzitn nemocnica? Mne by sa to pilo. Myslm si, e Univerzitn nemocnica Rzsochy (alebo UN v inej lokalite Bratislavy) by mala zaha vetky odbory tak ako napr. viedensk nemocnica. Ve viedensk medicna v minulosti vznamne ovplyvovala nau, tam sme sa vdy uili. U ns sce vznikli v nedvnej dobe pecializovan stavy, o zlepilo liebu niektorch aktnych stavov, naprklad to vznamne prispelo k liebe infarktov. Ja si vak myslm, e by malo by v dosahu univerzitnej nemocnice, ale potom by mala by na to lepie vybaven. Je poda vs prnosom, e s v Bratislave dve lekrske fakulty? Ja sa tie asto ptam, nao mme v Bratislave druh Lekrsku fakultu (SZU). Keby to bola skromn intitcia, ktor ponka tdium napr. pre samoplatcov, proti tomu nemm ni. Ale tto druh Lekrska fakulta sa uchdza o rovnak ttne peniaze, o je na kodu veci, pretoe ide o finann trietenie. A v realite obe Lekrske fakulty ivoria a zpasia o svoje preitie. V Berlne sn mu by dve lekrske fakulty, ale Bratislava nie je tak vek mesto, aby sa tu uivili dve fakulty. Ako vnmate dnench mladch kolegov? V mojej genercii bol in prstup lekrov i inch odbornkov k prci. Neodmietali urobi v prci nieo navye, o nemali zaplaten. Dnes je to vak celkom inak. Zdravie sa stalo ekonomickm artiklom a je ovea menej tch lekrov, o prcu vykonvaj ako povolanie (slubu loveku). Chvalabohu vak ete tak s. Nie je to vak len ich vina, svet sa zmenil a ten ich, ale i ns (asto nepriaznivo) pretvra. Niekedy si to ani neuvedomujeme. I preto s dnes naptia v zdravotnctve. Vyuujete na Lekrskej fakulte UK zahraninch tudentov. Zmenil sa v nieom koncept vuby internej medicny? Mm to astie, e na Lekrskej fakulte UK mem zahraninm tudentom komplexne predna intern medicnu. Je to vemi irok odbor a ja dnes u viem z vlastnej praxe, z ktorej asti internej medicny mm o medikom poveda. Na inch fakultch je asto i in koncept. Intern medicnu tudentom prednaj pecialisti, t.j. kardiolg, pneumolg, gastroenteorolg, at. Nevhodou je, e kad odbornk na prednke povie tudentom vetko o vie, o je pre tudenta asto prakticky (pre vek ssto) nestrviten. Ale vdy ide aj o to, kto to predna, a ako rd to rob. T, ktor s v tom dobr, s vlastne sasne aj umelcami, podobne ako dobr herci. Alebo ke dvaja robia to ist, nie je to to ist.

MUDr. Tatiana Bzayov, CSc.

vntorn lekrstvo, gastroenterolgia Poliklinika ProCare v Bratislave

OSTATN NOMINOVAN LEKRI

Prof. MUDr. Viliam Bada, CSc. III. intern klinika, FNsP ak. Drera, Bratislava Prof. MUDr. Andrej Dukt, CSc. FRCP Bratislava, II. intern klinika UN Bratislava Doc. MUDr. Martin Huorka, PhD. V. intern klinika LF UK a UN Bratislava Prof. MUDr. Rudolf Hyrdel, CSc. Intern klinika gastroenterologick, JLF UK Martin MUDr. ubica Mokr Intern ambulancia Poliklinika Levice Prof. MUDr. Marin Mok, DrSc. FRCP 1. intern klinika, Jesseniova lekrska fakulta UK Martin Prof. MUDr. Peter Ponuch, PhD. IV. intern klinika UN Bratislava

Po ukonen tdia nastpila na I. intern kliniku Fakultnej nemocnice v Bratislave. Venovala sa najm prekancerzam gastrointestinlneho traktu. Zskala pecializcie v odbore vntorn lekrstvo, gastroenterolgia, nsledne klinick onkolgia. Na klinike sa spolupodieala pri vchove tudentov, publikovala aj prednala. Absolvovala viacer ste v zahrani. Svoj odbor si vybrala na kole. Vntorn lekrstvo nm prednal profesor Jn Gvozdjk, ktor vedel strhn tudentov. Poas tdia som pracovala ako volontr na internej klinike v Bratislave a po jeho ukonen som si intern medicnu aj vybrala. Na klinike si viacerch mladch lekrov vzal pod ochrann krdla profesor uri, ktor z ns vychoval vestrannch internistov spomna. Mm vemi rada svoje povolanie, spechom je pre ma kad uzdraven pacient, avak najvm spechom v mojom ivote je mj syn. A motto? oho sa lovek nevzd, to nikdy nestrat, hovor Tatiana Bzayov.

24

Ak je zujem skonench medikov o intern medicnu v sasnosti? Urite je ni zujem. Myslm si, e to tak je aj z ekonomickho hadiska. o by malo by pre medicnu dleit z pohadu ttu poda vs? Poda ma by tt mal zabezpei dobr zkladn zdravotn starostlivos tak, aby v nej boli zahrnut pribline dve tretiny bazlnych i astch ochoren. Od ekonomiky ttu by potom zvisela alia starostlivos: transplantan programy, invazvne programy, nov kby, oovky... Dva poda vs tt dostaton mnostvo finannch prostriedkov na slovensk vedu a vskum? Na vedu a vskum nie, ale vskum je aj vemi nkladn. Mono by Ministerstvo zdravotnctva SR mohlo zriadi aksi ve-

deck radu, ktor by vypsala iadosti o rieenie tch problmov, ktor tt chce alebo mus riei. Rieenie by prebiehalo formou grantov. Ak ste vy ako pacient? Nebol som na PN cel ivot, tak by som mono mohol dosta bonus od poisovne. Asi pred 20 rokmi som vak po jednom futbalovom zpase podstpil operciu kolena. Reprezentoval som nau kliniku na turnaji s chirurgmi. No tm, e som u dlhiu dobu netrnoval, stalo sa to, oho som sa predtm obval. Asi za p mint som mal pokoden meniskus a z hry som musel odstpi. Bola chyba, e som nastpil. Ste disciplinovan? Tm, e netrpm ochorenm? Akurt kad rok nieo priberm. Je to ak pre ma, prve tak ako i pre druhch.

Internisti v rmci prevencie upozoruj na dleitos zdravho ivotnho tlu. o robte vy pre svoje zdravie? Urite hrem. Problmom je vak nedostatok asu. Mal by som sa viac pohybova. Snam sa vade chodi peo, ale to nesta. A o strava? V mojej rodine sa nevyskytuje diabetes mellitus a ani ja ho nemm. Raz do roka si dvam robi skrning. Kvu som sa nauil pi u ako lekr intenzvky, ke som sa na koronrke snail zska na svoju stranu sestry, aby sa velio nauili. A aby sme sestrm dali vie prvomoci na pracovisku, napr. vykona defibrilciu a podobne. Fajte? Solte? Faji nefajm. A kee nemm problm s hypertenziou, tak ani nedbm nejako vemi o so.

Prof. MUDr. Ivica Lazrov, FRCP, CSc.

vntorn lekrstvo, endokrinolgia prednostka 1. internej kliniky UPJ LF a UNLP Koice

Doc. MUDr. Soa Kiov, PhD.

vntorn lekrstvo, endokrinolgia prednostka I. internej kliniky Lekrskej fakulty Univerzity Komenskho, Univerzitn nemocnica v Bratislave

Prof. MUDr. Juraj Payer, CSc.

endokrinolg, internista, profesor vntornho lekrstva prednosta V. internej kliniky Lekrskej fakulty UK a UN Bratislava

Vntorn lekrstvo je krovn medicny. Je zkladom pre alie pecializovan odbory a tie ich sumarizciou. Lekrovi umouje komplexn pohad na pacienta a jeho chorobu. Vyaduje si hlbok vedomosti z patofyziolgie, schopnos analyzova a syntetizova vedomosti, a tak odhaova podstatu akost a prs a na kore problmov pacienta. To je na internej medicne krsne. Navye poskytuje aj irok monosti klinickho vskumu. To s dvody, pre ktor som si ju zamilovala, hovor. Profesionlne si najviac cen Drerovu cenu za prnos v internej medicne. Za svoj najv spech vak povauje vybudovanie internej kliniky s vynikajcimi odbornkmi, vybavenej modernou prstrojovou technikou a stmelenie ud do vbornho kolektvu. V ivote vyznva motto: Jedno z najvch ast v ivote loveka je, ke je jeho prca zrove aj zubou, a ke svoju prcu aj po rokoch vykonva s radosou. O to viac to plat pre povolanie lekra, mysl si Ivica Lazrov.

Jej celoivotnm odborom je intern medicna, pretoe, ako sama hovor, veobecn internista vie komplexne posdi stav pacienta. V rmci endokrinolgie je pecialistkou na ttnu azu, prttne telieska a nadobliky. pecilnu pozornos venuje pacientom s neuroendokrinnmi ndormi. Ide o zriedkav ochorenie, preto vek silie zameriava aj na zskanie epidemiologickch dt zo Slovenska a vytvoreniu registra. Internista je lekrom celho pacienta. A dobr internista sa d porovna so achistom. Mal by vedie predvda alie ahy spera, aby vedel vas a inne zasiahnu, hovor. Poda nej je dleit, aby internista bol vdy prtomn. Je presveden, e vzdelan internisti doku uetri v systme nemal finann prostriedky. Za najv spech povauje, ke me pomc chormu loveku, prebudi v tudentovi lsku k internej disciplne. Ale aj to, e napriek vetkm problmom, ktor v dnenej dobe v zdravotnctve mme, by svoje povolanie nemenila.

Pochdza z lekrskej dynastie prastar otec, star otec, otec aj syn boli a s lekrmi. Voba tdia bola sce jednoznan, no viac ho lkala intern medicna ako chirurgia a chcel sa venova endokrinolgii. Profesionlne tdium zavil profesrou z odboru vntorn lekrstvo v roku 2002. Jeho najvm profesionlnym spechom je vybudovanie V. internej kliniky LFUK a UN Bratislava, ktorej je prednostom. T m irok odborn zameranie na endokrinn, reumatick, gastroenterologick a kardiologick ochorenia. Zastva viacer vznamn funkcie: je hlavnm odbornkom ministerstva zdravotnctva pre endokrinolgiu, lenom prezdia Slovenskej lekrskej spolonosti, prezidentom Spolonosti pre osteoporzu a metabolick ochorenia kost, viceprezidentom Slovenskej internistickej spolonosti a viceprezidentom Slovenskej endokrinologickej spolonosti. Je lenom panelu expertov Eurpskej nie pre osteoporzu. Tvrd, e lovek sa nenarodil preto, aby bol porazen.
25

Neurolgia

Mozog je ako vesmr. Len menej preskman

Fascinuje ma t dokonalos systmu. Ako vetko so vetkm svis, ako je zabezpeen prenos informci, ich ukladanie. To s tak mechanizmy, o ktorch meme v technike len snva. Prof. MUDr. PETER TURNI, PhD., prednosta I. neurologickej kliniky LF UK a UN Bratislava

Neurolgia
Z oho vm te nervy? Mne z nioho. Ja mm astn povahu. Z pohadu neurolga, m najviac trpme? o vnmam ako zvan neurologick problm, to s predovetkm cievne ochorenia mozgu. Hlavne preto, e ich poet neustle narast a tmto ochorenm s postihnut oraz niie vekov ronky. Na Slovensku, iabohu, nie je ete dostatone vybudovan systm na prevenciu tchto ochoren a ani na ich efektvnu liebu. Problm mozgovch infarktov je v tom, e vinou s pacienti ako hendikepovan. Kritick nie je samotn mortalita, ale nsledky poruchy hybnosti a rei. A potom s odkzan na prbuznch, lebo spolonos nem zariadenia, v ktorch by sme sa o takchto pacientov mohli stara. A kee to oraz viac postihuje mladch ud, tak je tu problm, o s nimi. Situcia sa vak postupne zlepuje. Take problm nie je ochorenie ako tak, ale to po om? Aktnu starostlivos maj pacienti na celom Slovensku na relatvne slunej rovni, o povaujem za jeden z spechov naej neurolgie. Okrem asi tyroch nemocnc s vetky neurologick zariadenia u ns schopn urobi trombolzu. Tento lieebn postup, indikovan v aktnych tdich, je jedin efektvna lieba, ktor me zvrti priebeh mozgovej porky. No problm je v tom, o alej s tmi pacientmi. Nemme tu iadne pecializovan pracovisko, ktor by sa o nich dokzalo postara v zmysle rehabilitcie a resocializcie. Pomc uom, aj pri uritom motorickom alebo mentlnom deficite, vrti ich sp do ivota. Aby boli sebestan, aby mohli nieo robi. Takto zariadenie tu nie je. Take toMINI ANAMNZA
Kedy vm stpne adrenaln? Najviac ma rozli, ke sa na nieom dohodneme, a to sa nespln. Zvyknete sa ete ervena? Asi no. U sa vm stalo, e sa vm nieo nepodarilo? Zatia nie. o vm zvi tlak? Nepozoroval som, e by sa mi zvyoval tlak. Ja som normotonik. Z oho sa vm zvykne zatoi hlava? Hlava sa mi neto. Ja som aj liezol ako horolezec, take na vky som zvyknut. o je pre vs najv doping? V prci ma najviac stimuluje, ke mm vea prce. Kedy sa vm zatmie pred oami? Tento pocit som ete nezail.

n, ktor trvalo postihuje as populcie. Vinou s to mlad udia, ie perspektva pre nich je zl. Nae pecializovan centrum pre sklerzu multiplex je na vemi dobrej rovni aj z hadiska starostlivosti o pacientov, i z hadiska vskumu. Kliniku toti stle vnmam ako pracovisko, kde sa ned oddeova lieebno-preventvna starostlivos od pedagogickovskumnej. Kad pacient, ktor sem prde, je sasne pacientom aj objektom vzdelvania. Ke porovnte liebu neurologickch ochoren u ns a vo svete, na akej sme rovni? Ke to zoberieme z hadiska lieebnopreventvnej starostlivosti, o sa tka diagnostiky a dostupnosti lieebnch postupov, sme na vemi slunej eurpskej rovni. V om sme hor, je nsledn starostlivos o pacientov. A to nie je len pre naich pacientov, ale veobecne. Ak prznaky si mm vma, aby som zistil, e treba navtvi neurolga? Pri srdcovom infarkte ctite boles pri srdci. Prejavy zanajcej sa alebo prechodnej mozgovej porky s vemi nenpadn. Hmlist videnie, boles hlavy, zhoren artikulcia, brnenie v prstoch... a vina ud to vnma tak, e to sn do zajtra prejde. A to je to najhorie, o mu urobi. Lebo pecifick trombolitick liebu je mon poda poda novch pravidiel do 4,5 hodiny od vzniku prvch prznakov. Je vemi dleit, aby pacient a jeho prbuzn boli informovan, e ke nieo takto vznikne, okamite treba vola zchranku. Systm je zorganizovan tak, e zchranri vedia poda cielench otzok hne identifikova, e ide o mon cievnu prhodu a pacienta odvez do pecializovanho centra. Prbuznm aj pacientom hovorm, radej prte desakrt zbytone, ako raz neskoro. Zbyton neurologick vyetrenie je lacnejie ne starostlivos o pacienta po mozgovej prhode. Ako ste sa dostal k medicne? To je ak otzka. Urit lohu zohralo obdobie, v ktorom som vyrastal. Mal som vemi rd prrodn vedy, bol som vemi dobr vo fyzike. Ke som uvaoval, o robi, zvaoval som prvo, pre jeho univerzlnos, a fyziku zas preto, lebo vesmr, cel jeho organizcia, je fascinujci. No z hadiska univerzlnosti uplatnenia sa fyzika nedala poui a poda mjho otca, v bezprvnom tte prvnik nem o robi (smiech). Tak som si vybral medicnu, ktorej monos uplatnenie bola vade na

talita na cievne mozgov ochorenia vo vyspelch krajinch. Naprklad v USA poklesla za poslednch 10 rokov o 35 percent. Na Slovensku je to pri optimistickom pohade nezmenen. Preo vekov hranica pri tchto ochoreniach kles? Hlavn dvod je ivotosprva, spsob ivota. Stres, mlo pohybu, nie prve optimlny spsob stravovania. To s asi hlavn tri faktory.

Na ak ochorenia sa na vaej klinike pecializujete? Ke som kliniku prevzal, chcel som jej da nejak Radej prte desakrt smer. Vychdzal som pritom z tradcie. Tto klinika sa zbytone, ako raz neskoro. tradine venovala cievnym Zbyton neurologick mozgovm ochoreniam, o vyetrenie je lacnejie ne je n hlavn program. Podarilo sa nm vybudova vystarostlivos o pacienta po soko pecializovan pracomozgovej prhode. visko pre cievne mozgov ochorenia, ktor m tatt centra excelentnosti pre cievne mozgov to povaujem za najv problm, o sa ochorenia, na o som nesmierne hrd. atka cievnych mozgovch prhod. A potom lej rieime aktne problmy, ktor v spoje tu, samozrejme, otzka prevencie. Tu zlonosti z medicnskeho hadiska s, ako pasme spolone s kardiolgmi, lebo rizinaprklad demencie, poruchy spnku, kov faktory vzniku i u kardiovaskulrsklerza multiplex. Sklerza multiplex nych alebo cerebrovaskulrnych ochoren z hadiska incidencie a prevalencie je jeds dos podobn. Prevencia stle nie je na no z najastejch neurologickch ochoredostatonej rovni. Dokumentuje to mor-

Ochorenia centrlneho a perifrneho nervovho systmu, svalov a vertebrognnych ochoren patria do rk neurolgov. Slovkov najastejie lieia na poruchy medzistavcovch platniiek, porku a poruchy nervovch koreov a splet. V minulom roku sme neurolgom uhradili viac ako 26 milinov eur.

univerzite i v ambulanci na Kysuciach. Navye medicna ponkala aj najirie monosti na vskum a sasne aj robi nieo uiton. Aj niekomu pomc. A neurolgia? Pretoe je to paralela s vesmrom. Vesmr neustle sa pohybujca perfektne organizovan sstava milinov hviezd a mozog sstava milinov navzjom prepojench neurnov plasticky reagujcich na poiadavky organizmu a zmeny vonkajieho prostredia. Je to vemi podobn. Ma lkalo to centrlne, to, o to vetko riadi. Nervov systm. Cesta k neurolgii vak nebola jednoduch. Po skonen tdia som pracoval na akadmii. Vybral som si farmakolgiu, ktor som z teoretickch discipln povaoval za integrujcu vedu. Aby ste toti vedeli sprvne liei, muste vedie, ktor mechanizmus chcete ovplyvni. Potom som sa venoval problematike ovplyvnenia mechanizmov zodpovednch za vznik krvnch zrazenn v mozgu, a som sa dostal k neurolgii. o je menej preskman? Mozog alebo vesmr? Asi vesmr. lovek vyuva mozog len na niekoko percent? o by sa stalo, ak by sme preli na pln vkon? Myslm si, e vkonnos alebo kapacita by sa moc nezvili. Lebo mnostvo oblast, o ktorch nevieme presne, na o s, sli ako zlon oblasti. Regeneran schopnos neurnov je toti relatvne nzka a odumieranie, pod rozmanitmi vplyvmi aj fyziologickmi a patologickmi, je vemi rchle, take urit rezerva tam mus by. Ale ak by sme dokzali mozog lepie vyuva, tak by sme asi vedeli lepie ovlda svoje telo, telesn funkcie. Pozrite sa naprklad na jognov, ktor doku robi tak veci, ak ben lovek nedoke. A to zrejme preto, lebo vedia vyuva oblasti mozgu. Lebo vetko, o sa deje aj akoe mimo vedomia, je riaden z centra nervovho systmu. Len my, netrnovan alebo neznal, nemme k tmto centrm prstup. Preto to oznaujeme ako mimopodvedomie i mimovedomie. Ak mm v rodine Parkinsonovu alebo Alzheimerovu chorobu, mm sa necha vyetri? Urite no. Pri tchto nervovo-degeneratvnych ochoreniach, kam patr Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba,

Doc. MUDr. Pavol Skora, CSc.

pediatrick neurolgia Klinika detskej neurolgie LFUK a DFNsP, Detsk fakultn nemocnica s poliklinikou Bratislava, psob tu ako prednosta

MUDr. Magdalna Perichtov

neurolgia a detsk neurolgia Medicnske centrum Konzlium v Dubnici nad Vhom

Pediatrick neurolgiu si vybral preto, lebo ho fascinovala neurologick topick diagnostika, ke mono logickm postupom diagnostikova miesto pokodenia mozgu a jeho prinu. Za svoj najv spech povauje obasn vhry pri liebe det. Mysl si, e neexistuje nerieiten problm a takto pristupuje aj k prci. Ak si chce oddchnu, siahne po knihch, venuje sa histrii, rd cestuje, k jeho zubm patr aj botanika.

Profesijne je najviac hrd na vybudovanie neurorehabilitanho pracoviska pre deti, ktor poskytuje komplexn odborn starostlivos na jednom mieste fyzioterapeuta, FBLR lekra (fyziatria, balneolgia a lieebn rehabilitcia), neurolga. Psobila ako vedeck sekretrka Slovenskej neurologickej spolonosti. V sasnosti je predsednkou sekcie detskch neurolgov a lenkou Katolagizanej komisie ministerstva zdravotnctva. Svojim blzkym a kolegom hovorieva: Kad de treba naplni slubou pre druhch.

Doc. MUDr. Jn Benetin, CSc., PhD.

neurolg prednosta Neurologickej kliniky LF SZU, UNB, Nemocnica Ruinov Bratislava

Prof. MUDr. ubomr Lis, DrSc.

I. neurologick klinika Slovenskej zdravotnckej univerzity v Bratislave, Univerzitn nemocnica Bratislava, pracovisko Ruinov

K neurolgii priviedla Jna Benetina osobnos jeho uitea prof. MUDr. Leodegara Cignka, DrSc. Lekrske vzdelanie zskal na Lekrskej fakulte UK v Bratislave. spene absolvoval I. a II atestciu z neurolgie. Titul CSc. obhjil v roku 1984, v roku 2000 sa spene habilitoval v odbore neurolgia. Medicnske sksenosti a vedomosti si prehbil aj v zahrani. Psobil v indickom Bombaji a vo Washingtone. Je lenom viacerch vedeckch organizci: predsedom Slovenskej neurologickej spolonosti, lenom EFNS/MDS-ES Panel on Movement disorders i Liaison delegate of Movement Disorder Society. Okrem neurologickej praxe psob ako pedagg.

Prednal vo viacerch krajinch, absolvoval niekoko tudijnch pobytov na neurologickch klinikch v Eurpe a USA. Zaslil sa o zaloenie Eurpskej neurologickej federcie v Marseille. Na Slovensku sa zastnil vskumu biologickch predpokladov k dosiahnutiu vych vkonov v porte, hlavne pri krasokorulovan. Je hlavnm rieiteom viacerch farmakoterapeutickch tdi sclerosis multiplex. Stle vykonva prax v odbore neurolgia a v oblasti elektrodiagnostiky v neurolgii. Za najv spech poklad objavenie niektorch dovtedy nepoznanch vzjomnch prepojen v centrlnom nervovom systme pri pouit pecilnych elektrofyziologickch metd vyetrovania. V ivote sa riadi mottom: Nie ten, kto v rozkoi zabjal as, ale ten, kto pracoval, me poveda, e il.
29

Neurolgia
OSTATN NOMINOVAN LEKRI

MUDr. Elena Bajaekov Neurologick ambulancia MEDBAJ, Doln Kubn MUDr. Frantiek Cibulk, PhD. Neurologick klinika LF UK a UN Bratislava Doc. MUDr. Vladimr Donth, PhD. II. neurologick klinika SZU a FNsP F. D. Roosevelta Bansk Bystrica MUDr. Miloslav Dvork, PhD. Neurologick oddelenie NsP Spisk Nov Ves Prof. MUDr. Zuzana Gdovinov, PhD. Neurologick klinika LF UPJ a UN L. Pasteura Koice Prof. MUDr. Peter Kukumberg, PhD. II. neurologick klinika LF UK a UN Bratislava Prof. MUDr. Egon Kura, PhD. Neurologick klinika UN Martin MUDr. Peter Valkovi, PhD. II. neurologick klinika LF UK a UN Bratislava

momentlne nevieme liei kauzlne priny. Vieme trochu spomali priebeh ochorenia, a preto je dleit zaa s liebou m skr. Vtedy je via anca, e tie aie prejavy sa objavia o najneskr. Preto, o sa tka, povedzme, Alzheimerovej choroby, alebo vbec demenci, tam je dleit si m skr vimn poruchy myslenia, zabdanie, poruchy praktickch funkci... lovek si ich sm a tak neuvedom, ale skr si ich vimne jeho okolie. Vtedy je dleit m skr navtvi lekra. A migrny? To je vemi zaujmav ochorenie, hlavne preto, a to meme povaova za spech neurolgie za poslednch 20 rokov, e sa identifikovali mechanizmy zodpovedn za vznik a priebeh migrenzneho zchvatu. U mme lieky, ktor s schopn efektv30

ne zasiahnu do patofyziologickch mechanizmov a zchvat podstatne skrti alebo eliminova. Hdam je to zaujmav pre vs, nie pre pacienta... Aj pre pacienta. Lebo nelieen migrna alebo zle lieen migrna vemi zniuje kvalitu ivota pacienta a eliminuje ho z pracovnho procesu. Ke sa sprvne diagnostikuje a liei, tak je anca, e migrenzne zchvaty vymizn, alebo trvaj len krtko a nemaj tak intenzitu. Samozrejme, je skupina ud, v prpade ktorch v sasnosti dostupn lieky nefunguj. D sa mozog retartova? To je otzka ivotnho tlu. Natvrdo sa to d urobi, o sa aj vyuvalo i zneuvalo. Kee prenos informci v centrlnom

nervovom systme je realizovan formou zmien elektrickho naptia, siln elektrick alebo magnetick polia vedia vyresetova vetko. S schopn doasne utlmi zkladn funkcie, o sa tka pamte i vnmania. Z hadiska psychohygieny alebo ivotnho tlu, ke m lovek pln hlavu starost a potrebujete sa z toho dosta, je dobr povanie hudby, tanie i pobyt v prrode. Zmenil sa nm postupnm vvojom mozog? Naprklad za posledn storoie? Nezmenil. Len ho lepie poznme. o vs na neurolgii najviac fascinuje? Jej univerzlnos, exaktnos a orientcia na odhaovanie podstaty mechanizmov a procesov zodpovednch za fungovanie celho organizmu.

B2B02296

Oftalmolgia

Vrti zrak? Dnes u iadny problm

Voakedy udia oslepli pri chorobch, z ktorch dnes mnoh vieme liei. Dnes ns trpia civilizan choroby, a to najm cukrovka, nedonosenos det a dedin choroby. Najvou vzvou pre sasn oftalmolgiu je vraca zrak uom, ktor s trvale slep. Prof. MUDr. ANTON GERINEC, CSc. prednosta Kliniky detskej oftalmolgie LF UK a DFNsP

Najviac pacientov Dvery navtevuje onho lekra pre diagnzy: stareck zkal oovky, glaukm a poruchy refrakcie a akomodcie. V priemere zaplatme za ron liebu u onch lekrov 10,5 milina eur.

Na o sa najradej pozerte? Najradej? V prci na spokojnch vylieench pacientov. To je, povedal by som, najprjemnej pohad. V naom odbore je naprklad vea kliacich det. A ke im dte oi do poriadku, niekedy s to komplikovan opercie, vtedy mte naozaj pocit zadosuinenia, e sa podarilo dobr dielo, obnovi nielen estetick stav, ale i zlepi zrak. Ak vrtite zrak slepmu z rznej priny, mte najkraj pocit pri pohade na vylieenho pacienta. o dnes najviac ohrozuje n zrak? Najzvanejia je cukrovka a vekom podmienen degenercia makuly sietnice v dospelom veku a starobe. Cukrovku m asi 400-tisc Slovkov a okolo stotisc m rznu formu degenercie centra sietnice. Vetko s to perspektvni kandidti na vne pokodenie zraku. V detskom veku zase maj najv problm nezrel predasne naroden deti, ktorch je v populcii asi es percent. Narodia sa skr, nemaj ete vyvinut cievy sietnice, o je rizikov faktor na monos akch komplikci vedcich a ku slepote. Ale d sa im pomc, i nie? Mme vyvinut nov metdu, ktor pouva mlo pracovsk vo svete, ktor doke efektvne zachrni tmto deom zrak. Ide o najmodernejiu operciu sietnice laserom, ktor riziko akho zrakovho hendikepu operovanch nezrelch det zniuje na jedno percento. Inak by vetky lieen deti zostali slabozrak, ba dokonca slep, keby sme to nerobili. Je to nron zkrok, ktor nikto v republike nevykonva. U ns konia vetky takto postihnut deti. Nae prstroje by preto potrebovali obnovu, no na to nie s peniaze. Ale ke sa laser a mikroskop pokaz, tak neviem, o budeme robi. Asi posiela tieto celkovo postihnut deti do zahraniia za podstatne vie peniaze alebo diea oslepne. Toto je smutn. Nroky na zrak dnes stpaj: pota, televzia... Ak m oko ivotnos? Tieto civilizan vymoenosti ved skr k nave, ako k nejakej chorobe. Pri benom sledovan televzie sa vm ni neme sta, samozrejme, nepozerajte ju 10 hodn denne. A rovnako je to aj s potaom. Ten troku vysuuje oko, zo slznho filmu sa viac vyparuje, preto by ste to nemali vemi prepna. Ak vak budete oko extrmne namha do blzka, tak mete zska krtkozrakos. Rozren je najm vo vchodnch civilizcich, v Japonsku, ne, na Taiwane. U ns je krtkozrakch asi 20 percent po-

pulcie, vinou v puberte. To je vea, ale ahia porucha neznamen ohrozenie zraku. V ne alebo Japonsku je to aj 80 percent! Spsobuje to extrmna prca zblzka. ako krtkozrakch je u ns asi 2,5 percenta, a to u nie je ben anomlia, ale vne ohrozenie zraku, ktor musme pre stabilizciu stavu operova. Ako si teda oi udrm v kondcii? Podstatn je dodriava sprvnu ivotosprvu a pestros stravy, kde s zastpen vetky dleit ltky. Nemyslm tm vak pcha sa hne tabletkami. Vitamny mte v benej strave. Tabletky potrebuje ten, o u m urit chorobu. Zdrav zrak sta primerane zaaova, pretoe nroky na stpaj. Take mm jes vea mrkvy? Nie, to netreba. Na zdrav zrak je najlepia vestrann strava. Neverili by ste, ale zsadm modernej vivy zodpovedala poda historickch prameov stredovek kuchya. Nai predkovia mali iba prrodn zdroje a nedvali iadne konzervan ltky, iadne farby, chemiklie. Od kokch rokov by si mali deti zaa zaaova zrak? Dieau sa od narodenia zrak postupne vyvja. Stpa ostros zraku, tak, ak mMINI ANAMNZA
Kedy sa vm zdvihne adrenaln? Pri neodbornom alebo neetickom konan v pracovnom prostred nemocnice alebo Lekrskej fakulty Univerzity Komenskho. Zvyknete sa ete ervena? V seniorskom veku odiiel tento stav tvre s mladosou. U sa vm stalo, e sa vm nieo nepodarilo? Kad urob chybu, ale iba hlupk zotrvva v omyle. o vm zvi tlak? Neodborn a neetick konanie. Z oho sa vm zvykne zatoi hlava? iadny svoj spech som nepokladal za tak vek, aby sa mi z neho zatoila hlava. o je pre vs najv doping? Po prci alebo pri vhodnej prleitosti si vypou vborn muziku, ale i aktvne si zaspieva a zahra na akorden. Kedy sa vm zatmie pred oami? Ke spoluctim s mojimi akmi pacientmi.

me v dospelosti, dosiahne diea asi v tyroch rokoch. alej sa vyvja spoluprca o, povedzme hbkov stereoskopick videnie. Vvoj tchto funkci sa zastavuje a v smich rokoch. On gua ako tak vak rastie a do 13 a 14 rokov. Take nejako pecilne zaaova zrak u malho dieaa nemuste. Dleit vak je, ak si u zane kresli, psa, aby ste ho nauili sprvnej

Cukrovku m 400-tisc Slovkov. Vetko s to perspektvni kandidti na problmy so zrakom. Aj hlavn prina slepoty vo vyspelch krajinch je cukrovka.
zrakovej hygiene. Neme pri psan i kreslen ma hlavu na papieri, ako to deti zvykn robi. Sce vid, pretoe m dostaton akomodan rezervu, dospel u na tak krtku vzdialenos nedoke zaostri, ale ak m predpoklady na alekozrakos, tak sa z takhoto pozerania me vyvin klenie. Predpoklady? Na Slovensku sa narod do roka asi 55tisc det. es percent z nich kli. Tto kozmetick i funkn odchlka je viazan najastejie na alekozrakos asi desa percent novorodencov ju m nad hodnotu dvoch dioptri. Skrningom ju vieme odhali a kleniu preds. Nie vo vetkch prpadoch, ale vo vine. Dieau, vo veku asi jeden rok, sa vyetr dioptrick hodnota, a ke m nejak dioptrie v hodnote vyej ako tri, tak mu predpeme okuliare. Oi v tom veku doku tto odchlku kompenzova, take diea ete nekli. Ale ak by sme mu tie dioptrie nedali, tak riziko klenia sa vrazne zvyuje obzvl v rodinch postihnutch touto anomliou. Potom je u lieba dlh a vyaduje si operciu. Zklad zdravho videnia sa zaklad v detstve a bez skrningu rzne poruchy neodhalte. No vdy, ke som odporal a radil kompetentnm z ministerstva zdravotnctva, aby sme testovali deti celoplone, tak to stroskotalo na peniazoch. Preto robme vyetrenie obmedzene iba v rizikovch rodinch. Ak takto prpady odhalme, nevznikne klenie alebo tupozrakos a my uetrme ttu a poisovniam vek
33

Oftalmolgia

peniaze. Tento modern trend, ia, zatia kompetentn nechpu, pretoe prevencia je vdy innejia a lacnejia ako lieba. Ako ste sa dostal k oftalmolgii, a navye detskej? V onom lekrstve robm 40 rokov. Zanal som na Mickiewiczovej, kde predtm bola jedin on klinika v Bratislave. Bola pre deti a aj dospelch, a mlad lekr dostal vdy na staros detsk izbu. V tom ase ma zaujala genetika, ktor bola u ns len v plienkach. A kee dedin poruchy s najm u det, tak som sa zameral hlavne na ne. Celkovo bolo v tom ase detsk lekrstvo na Slovensku terra inkognita, vek neznma. Nebolo s km konzultova a mnoh prpady som musel riei vlastnm silm, na kongresoch, spoluprcou so zahranim a pod. Po odchode z Mickiewiczovej v roku 1991 sme zaali uvaova o novej koncepcii detskho onho odboru, ktor sa zaal kontituova. Potrebovali sme ho, pretoe u ns nebol rozvinut. Na Kramroch sa prve stavala nov detsk nemocnica, o bol dostaton dvod tu vybudova Kliniku detskej oftalmolgie. Vytvoril som si vlastn tm doktorov a sestier a s nimi to rozvjame alej. Sme na pikovej rovni, ale chba nm to, o existuje na Zpade. Ke tam f kliniky nape na riaditestvo a prirodzene to zdvodn, e potrebuje tak a tak prstroj, tak ho za dva tdne m. Ja ke chcem nov prstroj, musm vyvin neskuton silie o zdvodovanie potreby, o zskanie peaz a pod., a asto bez efektu, o by na pikovom pracovisku nemalom by. Teda ak by som razom oslepol, viete mi vrti zrak? Zvis to, samozrejme, od priny. Ak by bola trval, ako naprklad odumret zrakov nerv, tak v tom prpade v sasnosti nikto na svete nevie prakticky pomc. Ale u existuje metda, zloit potaov systm, kde vm kamera na oku prena signl do tylovho laloku mozgu, kde je centrum zraku a minimlna zrakov funkcia sa obnovuje. Ale postupnm zdokonaova-

OSTATN NOMINOVAN LEKRI

Prof. MUDr. Andrej ernk, DrSc. Klinika oftalmolgie LF SZU a UNB, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, Bratislava MUDr. Jaroslav Hasa, PhD. Klinika oftalmolgie LF UK a UN Bratislava MUDr. Mria Hurkov On oddelenie JAS, NsP Trebiov Doc. MUDr. Miroslav Chynoransk, CSc. Klinika oftalmolgie LF UK a UN Bratislava Prof. MUDr. Tom Juhs, DrSc. On klinika LF UPJ Koice Doc. MUDr. Vladimr Krsnik, PhD. Klinika oftalmolgie LF UK a UN Bratislava-Ruinov MUDr. Kontantn Peko, PhD. Klinika oftalmolgie LF UK a UN Bratislava- Ruinov Doc. MUDr. Marin Potock, PhD. SPAM on klinika, Bratislava

Pokrok v technike umonil skvalitni zkroky a aj zni poet nevylieench pacientov. Kde by sme dnes boli bez tejto techniky? Voakedy udia oslepli pri chorobch, z ktorch dnes mnoh vieme liei. Ilo o rzne infekn choroby, ako naprklad trachm, prenan vojakmi, in zpaly, poruchy vivy, siv zkal a razy. Ke Napoleonova Ovea bolestivejie ako armda prela Belgickom, tak tam polovica populcie nevidie je prs o zrak. skoro oslepla na trachm Povedal by som, e z psya postihnutie o kvapavkou. chickho hadiska je strata Naprklad si vezmite siv zkal. Kedysi spsoboval slezraku najvia trauma potu, a dnes je to banlna po strate ivota. opercia, ktor vie urobi skoro kad erudovan onm techniky sa zlepuje aj obraz, ktor vin lekr. Implantuje sa oovka a pacient dte. To je ten pokrok. Take tieto dve cesperfektne vid. Dnes ns trpia civilizan ty, ako vrti zrak, genetick a technick, choroby. Najm cukrovka, degenercia ma nadchnaj. centra sietnice, nedonosenos det, dedin choroby. Hlavne u dospelch je to veVy ste sksili niekedy oslepn? kom podmienen degenercia makuly, lObas zavriem oi a orientujem sa po patej kvrny sietnice. Toto degeneratvne mti. Ale to len tak ako zbavu. Je rozdiel ochorenia vznik po 60. roku, a lovek by slep od narodenia, a prs o zrak neslepne tak, e strca centrlnu ostros viskr. lovek, ktor nikdy nevidel, m celdenia. Doke sa orientova v priestore, kom in duevn pohad na svet. Nie je to ale nedoke ta a pod. Po cukrovke je to tak bolestn, psychicky je to prijaten. Leu dospelch druh hlavn prina akho bo nikdy ni nevidel. Nau sa aj rozprva, zrakovho hendikepu, avak i tu zanadokonca s tto udia inteligentn, na rozdiel me ma nov inn zbrane v podobe tzv. od hluchonemch. T nikdy nedosiahnu taantirastovch ltok. k inteligenciu, tak IQ, pretoe u nich je abstraktn myslenie skoro nemon. Chba Ak teda nemm vroden chybu, cukrovku re. A t je niekedy dleitejia ne zrak. alebo raz, tak sa mi na oiach nem o Ovea bolestivejie je o zrak prs v priebepokazi? hu ivota. Takto udia zas maj vyvinut Nemono to jednoznane tvrdi. V detre, reflexy, vedia, kde o je, a prispsobia skom onom lekrstve je naprklad 75 persa. Lene psychicky je to ak rana. Povecent vetkch ochoren vrodench a dedidal by som, e z psychickho hadiska je nch. Zvyn tvrtina s zskan: zpaly, to najvia trauma po strate ivota. ndory, razy, alergie. o je dnes pre vs najvou vzvou? Vraca zrak uom, o s trvale neovplyvnitene slep a zavdza nov preventvne metdy. Je to mon pri niektorch dedinch chorobch bu gnovou terapiou, alebo implantciou ipu, no tieto modern metdy s zatia len v niektorch vyspelch ttoch. ip nahrad prenos uritch signlov do centra mozgu. Samozrejme sa vracia zatia iba minimlna funkcia zraku, ale technick zdokonaovanie prebieha stle. Gnov lieba zavdza do oka zdrav gn, ktor doke zlepi viacer genetick choroby oka. Pri opercii oka rozhoduje kad desatina milimetra. Ako si udrujete pevn ruku? Hrou na akordene a menm telocvikom. A ke prijmame novch doktorov, najradej mm takch, o vedia hra na nejak hudobnom nstroji. Hra je toti aj gymnastika rk dleit pre mikrochirurgiu. Zskate jemnos, presnos a cit. A potom je dleit aj ivotosprva. Jednoducho nesmiete to preha s alkoholom, ke chcete, aby sa vm ruky netriasli. Nevyhbam sa vak ani brutlnej robote v zhrade a zatia mm ruku absoltne pevn. Tras ma mono ak v pokroilejom veku.

34

V oblasti genetiky ste spolu s docentom Ferkom dosiahli vznamn objav. Vaka vmu testu sa d preds narodeniu ako zrakovo postihnutho dieaa. Vraj keby ste to objavili v USA, dostali by ste asi Nobelovu cenu. Nemrz vs to? Vemi to zvis od spoluprce rodiov. T s vak najm z tzv. menej prispsobivej etnickej skupiny, a preto nie je toko dobrch vsledkov, ako by bolo, keby to bealo poda naich predstv. Pri dobrej spoluprci rodn a absoltnej DNA prevencii je mon tto vnu chorobu (vroden glaukm) plne vykoreni v naej populcii. Kde s najvie problmy zdravotnctva? V peniazoch. tt by ho mal viac dotova, a najm koncov zariadenia. To, o plat za svojich poistencov, tie tyri percent, to je mlo, to nesta. Naozaj len peniaze? Poviem to takto. Principilne tu robme tak ist modern opercie a potrebn liebu ako v Amerike a inch vyspelch ttoch. Pritom cena opercie, liekov, pecilneho materilu alebo lieenia je podobn ako v inch vyspelch ttoch, avak platba poisovn na pacienta je u ns podstatne niia. Teda poskytovatelia (nemocnice, obvodn lekri) nedostvaj relnu cenu za liebu pacienta (i ke maj vyie nklady) od poisovn, a preto sa nutne vyrbaj dlhy. To je hlavn problm. Druh vec s stpajce nroky na liebu, ktor svisia s tm, e objavujeme nov lieebn metdy. A tie s nkladnejie. Ale bez nich by pacient zdravotne utrpel alebo i zomrel. Naprklad onkologickho pacienta musme nkladne liei, aj ke vieme, e m mal ndej na preitie. tt mus vidie priority. A zdrav populcia je absoltna priorita, rovnako aj vzdelan nrod. Jednoducho problm je vo financovan, a nie, ako niektor hovoria, e zdravotnctvo je derav hrniec a peniaze sa voakde strcaj. Poisovne mu vytvra zisk. Nm tie peniaze chbaj. Naprklad naa infekn klinika. M opadan mry. Videli sme niekedy, e by mala poisova oarpan steny? Peniaze sa zarbaj tu, v nemocniciach, a poisovne ich maj len spravodlivo rozdeova, aj ke sme ekonomicky slab ako zpadne tty. A ono to nefunguje. Ke ns prili dvnejie pozrie kolegovia z USA, mysleli si, e id do damahrije. A potom len pozerali, o vetko tu dokeme robi. A ete sa udovali, za ako mlo peaz.

MUDr. Mria Molnrov, PhD.

klinick retinologika, chirurgia katarakty a prednho segmentu oka II. on klinika SZU FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici

MUDr. Erika Vodrkov, MPH

zstupkya prednostu, On klinika SZU a UNB Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda v Bratislave

Oftalmolgia ju zaujala u v treom ronku medicny, v rmci tudentskej vedeckej odbornej innosti na Onej klinike LFUK v Martine. Pracovala na tme vntroon tlak u pacientov s diabetom. Sietnica je odvtedy jej srdcovou zleitosou. Vrazne sa podieala na rozvoji diagnostiky a lieby ochorenia sietnice medical retina. Po prvej atestcii z oftalmolgie v roku 1984 zaala s laserkoagulanou liebou sietnice pri diabetickej retinopatii a jej dystrofickch a degeneratvnych ochoreniach. Okrem toho, e prca je pre u konkom, cel ivot sa riadi zsadou, e talent, ktor dostala, treba rozvja a odovzdva pre dobro druhch.

Lekrsku fakultu skonila v roku 1982. Po krtkodobej prci na RTG klinike Drerovej nemocnici v Bratislave zaala pracova na novovzniknutej onej klinike. Od roku 1997 psob na Onej klinike Nemocnice sv. Cyrila a Metoda. V odbore oftalmolgia sa venuje problematike glaukmu. Od roku 2009 je prezidentkou Slovenskej glaukmovej spolonosti. Preczna, presn, detailn prca v onej mikrochirurgii boli tie prednosti, ktor jej v tomto odbore uarovali. Mysl si, e na svete je jedna re, ktorej vetci rozumej. Je to jazyk nadenia, vec urobench s lskou a chuou, tbou dosiahnu to, o om snvame alebo omu verme.

Prof. MUDr. Peter Strme, CSc.

diagnostika a lieba ochoren zadnho segmentu oka Klinika oftalmolgie LFUK a UN Bratislava

Prof. MUDr. Milan Izk, PhD., FEBO

oftalmolg Izak Vision Center Bansk Bystrica

Ako tudent medicny sa rozhodoval medzi oftalmolgiou a neurolgiou. Uahil mu to profesor Jozef uster, vtedaj prednosta Kliniky oftalmolgie LFUK a Fakultnej nemocnice v Bratislave, ke mu ponkol miesto sekundrneho lekra na klinike. Za sebou m bohat publikan a prednkov innos doma aj v cudzine: naprklad v Kanade, Mexiku, Indii, vo vajiarsku, vdsku a v alch krajinch. Podiea sa na vchove mladch kolegov. Me sa pochvli spenm ukonenm doktorandskho tdia iestich kolegov a spenou habilitciou dvoch kolegov. To povauje za najv profesijn spech. V ivote povauje za dleit nevzda sa a vytrva.

Prof. Milan Izk patr medzi zakladateov mikrochirurgie. Bol priekopnkom v implantcich umelch vntroonch ooviek po opercii edho zkalu. Do chirurgickej praxe zaviedol mnoh mikrochirurgick opercie, je autorom 9 zlepovacch nvrhov. Milan Izk absolvoval tdium na Lekrskej fakulte J.E. Purkyn v Brne. Po zskan atestci, zskava v roku 1989 titul docent, v roku 1997 je vymenovan za profesora. Je lenom viacerch odbornch spolonost doma i vo svete. Je spoluautorom dvoch monografi, publikoval odborn prspevky doma i v zahraninej tlai. V rokoch 1991-2009 bol prednostom Onej kliniky NsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici, dnes psob v skromnom centre.
35

Ortopdia

Kad rodi chce ma doma atana

eskoslovensk kola m v odbore ortopdia vaka profesorovi Pavlkovi vo svete pevn korene. Dnes je pre ns vzvou detsk onkoortopdia. Dokeme zachrni diea, ktor by v minulosti bolo minimlne amputovan. V podstate sme schopn vymeni cel stehenn kos. Prof. MUDr. MILAN KOKAVEC, PhD. prednosta Detskej ortopedickej kliniky LF UK a DFNsP

Ortopdia
oddelenia anestzie a intenzvnej medicny. Pamtte si vau prv operciu? Km ju anestziolg preberal, ja som robil Nebol to urite detsk pacient, do ktomoju prv necementovan endoprotzu rho som zarezal ako do prvho. Myslm tempom dos pretekrskym. Naastie sa si, e to bola extrakcia drtu alebo skrutopercia podarila a pani preila. No bolo to ky. Tum, e to bol profesor Emil Huraj, vtedy dos adrenalnov. Mal som naasprednosta I. Ortopedickej kliniky na Hlbokej ceste v Bratislave, ku ktormu som nastpil praVetci chc ma zo syna cova, ktor mi ju dovolil atana, ale niektor deti vybra. Vtedy malo postgrana to nemaj dispozcie. dulne vzdelvanie jasn pravidl, mlad lekr si toAj ke sa rodiia obetuj, ti musel takto operciu niekedy sa to naozaj ned. zasli. Najskr mi dali na staros tri izby, staral som sa tie asnch asistentov, anestziolga a ceasi o 12 pacientov. Samozrejme, vedci odl operan tm. Bola to skka ohom. delenia dval pozor, i nieo nezanedbm, bolo to pokraovanie vojenskej prpravy na Ktor opercia je pre vs vzvou? najvyej rovni. Ke ma kolegovia zaali V poslednom ase sa venujem onkoorbra medzi seba, a potom som si mohol topdii, kde rieime malgne ndory kost vbec dovoli poprosi, aby som mohol a ndory mkkch tkanv. Dnes u doasistova. A ke som asi rok asistoval, tak keme zachrni diea, ktor by v minumi dali aj nieo urobi. Postupne sa to nalosti bolo minimlne amputovan. V spobaovalo. Zostali mi najkrajie spomienky luprci s onkolgmi vieme ndor zastavi, a nerozlun priatestv. a ke sa d, postihnut kos odstrni, nahradi endoprotzou a tak zachrni konA pacient preil? atinu. V podstate sme schopn vymeni Urite. Ale raz, erstvo po atestcii, som as stehnovej, ltkovej alebo ramennej mal vemi ak prpad v slube v sobotu. kosti, ale podarilo sa nm u opakovane Jedna pani zo Zhoria mala zlomeninu krvymeni aj cel stehenn kos a nahradi ka stehnovej kosti, a my sme sa rozhodli ju rastcou endoprotzou. da jej endoprotzu. A ona mi pred operciou hovor, e m pocit, e operciu neAko me titnov nhrada rs? preije a hrozne sa boj. A o sa nestalo: Vntri endoprotz, ktor sme pouili, je poas zkroku dostala embliu zrazu je zvitnica a raz za as (za rok, za dva) popacient v kritickom stave bez tlaku, bez pulda toho, ak je skrtenie v porovnan zu, v izolovanej nemocnici bez lkovho s druhou konatinou, sa z krtkeho konho rezu endoprotza predi. V zahrani s u vyvinut endoprotzy, ktor sa predluj priloenm magnetu. OSTATN NOMINOVAN LEKRI

Pod preaenm myslte hmotnos? Nie len to, ale aj frekvenciu zae. Dennodenn trojfzov trning u dieaa, ktor rastie, asi nie je plne namieste. Vetci chc ma zo syna atana alebo Chru, ale niektor deti na to nemaj dispozcie. Aj ke sa rodiia snaia, obetuj sa... Tm, e sa obetuj, chc od det vsledky, no niekedy sa to naozaj ned. A dobr obuv zabrni plochm nohm? Nie kad diea, ktor dostane ortopedick topnky, si ich zasli. Mamiky a babiky asto chc, aby sme predpsali ich dieau topnky, lebo m na ne nrok. Nie je to vdy plne tak. Pri predpsan ortopedickej obuvi musia by splnen urit kritri. Noha by mala by deformovan a nelieiten inm spsobom. o teda odporate? Chodenie naboso? Dieau vo veku 3 roky treba zriedkakedy predpsa ortopedick obuv. U nich je

MUDr. Jn Koc, PhD.

ortopd so pecializciou na endoprotetiku a portov medicnu primr oddelenia ortopdie FNsP J. A. Reimana Preov

MUDr. Frantiek Farka Ortopedick oddelenie Michalovce MUDr. Pavol Leg Ortopedick oddelenie, Fakultn nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Bansk Bystrica MUDr. Peter Maresch, CSc. 1. ortopedick klinika, Bratislava MUDr. Jaroslav Opatk Clinica Orthopedica, Bratislava MUDr. Juraj Popluhr, CSc. Oddelenie detskej ortopdie NsP ilina MUDr. Andrey vec, PhD. 1. ortopedick klinika, Bratislava MUDr. Ladislav Tornczy Ortopedick ambulancia, Nov Zmky Doc. MUDr. Gabriel Vako, CSc. Klinika ortopdie a traumatolgie pohybovho strojenstva, LF UPJ Koice

Maj Slovci nejak pecifick ortopedick problmy? Samozrejme, tak ako inde vo svete v dospelom veku populciu trpi hlavne degenercia kbov artrza. V detskom veku sa najastejie stretvame s pacientmi s plochmi nohami (ktor vemi asto ani ploch nie s) a s chybnm dranm tela, u ktorch je vemi podstatn spolupracova s pediatrami prvho kontaktu a rodimi, deti nedra doma pri potai, ale dopria im dostaton pohyb. Na alom mieste s vemi ast razy a urit syndrmy z preaenia. Lebo my, ako genilni rodiia, chceme ma genilne deti a ntime ich robi porty ako hip hop, futbal, hokej, gymnastiku a deti na to nemaj vek, stavbu tela a dostaton kondin prpravu.

Pre svoju pecializciu sa rozhodol poas tdia, ke inklinoval k chirurgickm disciplnam. Psobil v Philadelphii, v Salzburgu, v Hamburgu, v Nottinghame, v Milane i Zaporo. Zskan poznatky postupne zavdza ako nov trendy v oblasti umelch nhrad bedrovch, kolennch a ramennch kbov, korekcii deformt a nerovnakej dky konatn, portovho traumatizmu, reumochirurgie a neuroortopdie. Viceprezident Slovenskej ortopedickej a traumatologickej spolonosti povauje za svoj najv spech ukonenie lekrskej fakulty s monosou pracova ako lekr, ktor vracia pacientom to najcennejie, zdravie. Vemi si cen dveru pacientov, ktor sa naho obracaj so svojimi problmami, a taktie dveru kolegov. Mono preto mu je blzky vrok Tolstho: lovek nachdza svoje astie iba v slube blnemu. K jeho zubm patr najm port u 20 rokov psob ako lekr FCTatran Preov.

Domnou tohto odboru s ochorenia pohybovho strojenstva, ktor si popri klasickej konzervatvnej a medikamentznej liebe vyaduj najm opercie. Tmi najastejmi s vmeny bedrovch a kolennch kbov. Rone hradme ortopdom viac ako 21 milinov eur.

pokles klenby fyziologick a pohybom sa uprav. Rodiom zvyknem odporui, aby chodili s dieaom po terne, ktor je pre nohu namhav, po jemnom piesku i trku, aby striedali povrchy: studen a tepl, ostr a okrhle kamienky, klzk a drsn povrch. Vtedy, vzhadom na to, e je noha zaaen, s svaly v napt a vzy dostatone pevn, noha sa sprvne vyvja. No ke diea dostane ortopedick vloky alebo topnky a mamika ho nech sedie (asto pred potaom, nech sa pekne hr, d pokoj a nebeh vonku), tak bude ma ploch nohy naalej. Dokete to potom napravi operane? Operova treba v zsade len ploch nohy spsoben vertiklnym postavenm lenkovej kosti, zrastom tarzlnych kost a bolestiv ploch nohy. Samozrejme, aj funkne zl ploch nohy mono ovplyvni operane. Niekoko takchto operci rone robme. Naposledy sme doniesli z Talian-

ska z Rizolliho intittu v Bologni nov metodiku calcaneostop. Je to pecilna skrutka, ktor sa voperuje dieau pod vonkaj lenok a akoby zamkla nohu. Pta potom neutek smerom von, ale je pekne v rovine a noha sa normlne vyvja. Navye skrutka je vyroben z polysacharidu, ktor sa do dvoch rokov rozpust a noha si u dr normlne postavenie. Koko operci za de ortopd zvldne? Zvis to od typu operci. Na klinike na Hlbokej, kde som zanal, sme boli zvyknut robi tri totlne endoprotzy denne na jednej sle. Pre profesora Frantika Makaia to nebol iadny problm. Bene vykonvame okolo 4 5 operci denne na jednej operanej sle. Ale ke nahrdzame cel stehenn kos endoprotzou a opercia trv es hodn, tak aliu operciu tam u vinou nezmestme. Samozrejme, v slube sa tto operan sla vyuva pre oetrenie razov aj vo veernch hodinch.

Dosiahli sme na poli ortopdie aj nejak medzinrodn spechy? eskoslovensk profesor Arnold Pavlk pvodom z Moravy skontruoval remence, ktor si zskali asn popularitu a s najpouvanejou pomckou pri liebe vvojovej dysplzie bedrovho kbu vo svete. Pavlk vniesol do lieby tohto ochorenia in filozofiu. Kee bedrov kb je orgnom pohybu, tak on pohybom patolgiu v kbe aj lieil. A zo Slovkov? Jn erveansk bol znmy svojou motlovitou osteotmiou stavca pri Bechterevovej chorobe a publikoval aj vodn lnok o ochronze aj v prestnom Journal of Bone and Joint Surgery. Profesor Huraj vyvinul vlastn typ endoprotzy bedrovho kbu a porcelnov platniku do kolena Huporal. Profesor Makai publikoval mnoh cenn prce o lymfatickom metastzovan kostnch ndorov a interdisciplinrnej liebe artropatie u hemofilikov, za o zskal vznamn zahranin ocenenia. Docent ubo Rehk spo-

Doc. MUDr. ubo Rehk CSc., mim. prof.

spinlna chirurgia prednosta I. ortopedicko-traumatologickej kliniky Lekrskej fakulty, UN a Slovenskej zdravotnckej univerzity v Bratislave

MUDr. Libor Neas, PhD.

endoprotetika a rekontrukn ortopdia u dospelch, potaov navigcia v ortopdii, traumatolgia pohybovho apartu prednosta Ortopedicko-traumatologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin

MUDr. Boris teo, PhD.

ortopdia zstupca prednostu II. ortopedicko-traumatologickej kliniky Lekrskej fakulty Univerzity Komenskho a Univerzitnej nemocnice Bratislava

Za vber odboru va vynikajcim uiteom, s ktormi sa stretol ete poas tdia a pri sti na I. ortopedickej klinike. Pri rozhovore o profesionlnom spechu spomenie preho hne niekoko vznamnch momentov: zavedenie pribline dvadsa novch operanch metd do slovenskej spinlnej chirurgie a ortopdie len za poslednch ptns rokov. V roku 2012 spene operoval piatich pacientov so skolizou bez alch komplikci v klinickej tdii sledujcej najnov fixtor chrbtice vyvinut v USA, Minnetonka. Tento fixtor je zatia vo svete testovan len v piatich centrch v Eurpe. alm spechom preho je ukonenie animlneho testovania vlastnho dynamickho fixtora chrbtice a zskanie podpory na klinick skanie. Svojim kolegom odkazuje: Lekri, ume sa zo sksenost naich predchodcov, ctime si pacienta, lieme ho ako svoju rodinu a drme sa krda, e lekr pomha a prroda liei.

Libor Neas absolvoval tdium na Jesseniovej lekrskej fakulte Univerzity Komenskho v Martine. Neskr zskal pecializciu v odbore ortopdia I. a II. stupa. Doktorandsk tdium absolvoval na ilinskej univerzite na Strojnckej fakulte, kde skmal vplyv truktry a subtruktry kostnch cementov na ich vybran vlastnosti. Odborn prax zskal nielen na Slovensku, viackrt bol aj hosujcim lekrom v zahrani, naprklad v Rochesteri v americkej Minnesote, v rakskom Salzburgu, Linzi i v britskom Nottinghame. Je lenom viacerch, nielen slovenskch profesijnch spolonost. Od novembra 2012 je prednostom Ortopedicko-traumatologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin.

K ortopdii priviedol Borisa tea otec, ktor je docentom v tejto pecializcii. Ortopdiu povauje za odbor, ktor m vek rozsah diagnz a monosti ich lieby s irok. Obsahuje rzne subpecializcie, vrtane traumatolgie pohybovho apartu. Boris teo sa pecializuje predovetkm na rekontrukn vkony reimplantcie po totlnych nhradch kbov, stavy po vrodenej a vvojovej dysplzii bedrovho kbu. Za svoj najv spech povauje denn prcu na operanej sle, oddelen i ambulancii. A vsledky celho pracoviska. Lekrsku prax zskal psobenm na slovenskch klinikch, ale aj na stach v zahrani: v Mnchove, v Brne, v Budapeti, Salzburgu. Pravidelne sa aktvne zastuje na zahraninch kongresoch. Je aktvnym lenom Slovenskej ortopedickej a traumatologickej spolonosti. V ivote chce vyhra nad sebou... alebo aspo remizova.
39

Ortopdia

lupracoval pri vvoji nhrady kosti hydroxylapatitu a vyvja vlastn dynamick fixtor chrbtice. S, samozrejme, aj al... m sa dnes zaoberte na detskej ortopedickej klinike? Prakticky vetkm, o svis s pohybovm apartom det a adolescentov do veku 19 rokov. Rieime vroden a vvojov ochorenia pohybovho apartu, problematiku reumoortopdie, neuroortopdie, spolupracujeme s 1. ortopedickou klinikou pri liebe skoliz a ndorov pohybovho apartu. Angaujeme sa v liebe metabolickch a systmovch muskuloskeletlnych ochoren, ale aj v liebe razov pohybovho apartu so zameranm na miniinvazvne a artroskopick techniky. Hlavne robme vkony na kolene na meniskoch, chrupke, vzoch, rieime dislokcie jabok, instability kolien. A na o sa pecializujete vy? Zaal som na ortopdii dospelch, kde som sa venoval hlavne endoprotetike a teraz sa jej venujem u det a adolescentov. alia oblas je detsk onkoortopdia. Na Slovensku som asi prv zaal s liebou pes equinovarus congenitus Ponsetiho metdou a s korekciou uhlovch a dkovch deformt konatn Taylorovm priestorovm rmom. Bavia ma operan korekn osteotmie, ale ete predtm aj monosti korekcie deformt pomckami problematika ortopedickej protetiky. o je poda vs najv problm nho zdravotnctva? Podfinancovanie a neustle zmeny v koncepcii. Zdravotnctvo vdy lealo na okraji zujmu politickch piiek, a pokm tieto nezistili, e je to slun biznis. tt neplat za svojich poistencov, napriek (vaka) tomu s poisovne schopn vytvra zisk. Ja som nikdy nebol gnius matematiky, ale tomuto fakt nerozumiem. Sprivatizovan boli lukratvne diagnostick zloky nemocnc a nov majitelia tuj za vkony sto nsobky skutonej ceny vyetren. Lekri, zdravotn sestry a ostatn zdravotnci s zle motivovan. asto nevedia, za o dostvaj plat a nepotaj s monosou, e by im niekto mohol z platu ubra. Mono, e pome DRG systm, ale skr som v tomto smere skeptick. Ak lekrovi znite plat, odde do skromnho centra alebo jednoducho pre. Na univerzitnch koncovch pracoviskch klinikch je m alej, tm menej pecializovanch lekrov. T mlad nechc chodi na operan odbory, po skonen lekrskych faklt odchdzaj do
40

MINI ANAMNZA
Kedy sa vm zdvihne adrenaln? Mne hladinu adrenalnu zatia nikto nevyetroval. Snam sa vak o to, aby sa mi adrenaln nezvyoval. Myslm si, e adrenalnov porty s vhodnejie pre mladie vekov kategrie. Zvyknete sa ete ervena? Urite. Povaujem to za fyziologick citov prejav. Niekedy sa mi to stva na vizitch u mojich detskch a adolescentnch (ak chcete pubertlnych) pacientov. U sa vm stalo, e ste zakopli? Myslm si, e sa to stalo u kadmu z ns. Podstatn je spadn koordinovane, tak, aby si lovek neporanil hlavu. T je toti dleit na to, aby sa druhkrt podobnm zakopnutiam predilo. o vm zvi tlak? Zrejme nadmern fyzick aktivita a asi aj neznesiten hluk. Moja manelka je mojou obvodnou lekrkou a nadene stle kontatuje, e mj tlak je fyziologick. Napriek tomu ma stle kmi zeleninou. Nemyslm si, e by pracovn problmy alebo politick klma mali by dvodom na sebatrznenie. Z oho sa vm zvykne zatoi hlava? Z vky. Preto je jednoduchie zosta pri zemi a dokza sa pozera priamo do o. o je pre vs najv doping? Pohyb, klavr a rodina. Pri dvojronom synovi sa pohybova treba. Kedy sa vm zatmie pred oami? Doteraz to bolo vdy vtedy, ke som iiel spa. Snam sa k uom sprva sa tak, aby ma nemuseli inzultova.

li zosta v bolesti, neoetren. Ve oni nerozumej politike, asto s ovea mdrej ako my. Ja som skr loklpatriot ako revolucionr. Najv problm vidm v tom, e viazne komunikcia medzi lekrom a pacientom. Lekr sa stva pre pacienta primrne nepriateom a vice versa. Kedysi to tak nebolo. Ke som nastpil, mal som as sa s pacientom v ambulancii porozprva, vysvetli mu, o idem robi, ako to spravm. A potom pred operciou sa ma ete sptal na mon komplikcie... Dnes systm, ktor sa zaviedol v rmci poisovnctva, nti lekra, aby komunikoval s potaom a na pacienta mu zostva mlo asu. A to kalkulujme s tm, e funguje elektrika a nespadla potaov sie. Ma na pacienta 10 mint, je asto luxus. Okrem vlastnho vyetrenia muste napsa sprvu, recept na lieky, recept na pomcky, vetko muste vytlai, opeiatkova, pacienta nabodova a, samozrejme, poui. Poisova sa nsledne z nejakch dvodov rozhodne, e ste konali nesprvne a pacienta vm nepreplat... Ale vy ste u robotu odviedli, akurt vm ju nezaplatili. Pacient, samozrejme, o niom nevie ve m prvo na bezplatn lekrsku starostlivos. Ak ste nettny ambulantn lekr, mte jednoducho smolu. Nedoaduj sa pacienti starostlivosti, ak vidia v zahraninch seriloch? Mnoh si na ich zklade myslia, e situcia v Britnii alebo USA je idelna. Ale to tak vbec nie je. Ns tu asto kritizuj za to, e mme akacie lehoty na totlne endoprotzy 2 3 roky, a to sa rob vetko posledn mesiace pre to, aby sa skrtilo akanie na 6 9 mesiacov. Pritom v Anglicku je to tyri alebo p rokov. Tam je dostupnos zdravotnctva plne in. Bu si pacient plat bazlnu poistku, a z nej dostane naozaj len ten bazl, alebo vie, e ke si neplat poistenie a nieo sa mu stane, tak mono zomrie. U ns je situcia in. Pacienti s nauen ma vetko najkvalitnejie, hne a zadarmo. Dokedy sa to bude da takto financova, netum. Boli ste pacientom ortopdie? Nebol. Mne sa podarilo na lyovake zlomi si palec na ruke. A ke som sa konene dostal na chirurgiu, urobili rtg snmku a pani doktorka sa ma artom sptala: o by ste, pn kolega, chceli v medicne robi? A ja, vtedy druhk na lekrskej fakulte, som odpovedal, e ortopdiu. Tipovala jednoznane sprvne, pretoe chodi so zlomenm palcom takmer tri tdne, iba tak bez sadrovej fixcie, napriek tomu bez nsledkov, doke asi len ortopd.

zahraniia alebo do farmabiznisu. udia sa boja, boja sa radu pre dohad nad zdravotnou starostlivosou, boja sa zodpovednosti, boja sa s do rizika. A pri takom ohodnoten? Ak m by plat sudcu 3 600 eur, tak je to viac ako dvojnsobok istho stu (zdravotnckeho a kolskho) mesanho prjmu univerzitnho profesora v operanom odbore. V Nemecku ponkaj profesorovi ortopdie nstupn plat 11 000 eur mesane (samozrejme, bez sluieb). Take s to len peniaze? Ale vbec nie. To s skr trajkov nzory. Myslm e detsk pacienti by nema-

B2B02292

Musm posiela do zdravotnej poisovne dvky na diskete?

A no B nie C neviem D no aj

Povinnosti teraz zvldnete hravo!

Zaregistrujte sa ete dnes v naej Elektronickej poboke a zskate:

elektronick zasielanie ztovacch dvok a faktr jednoduch potvrdenie vystavench faktr, dobropisov a archopisov prehadn a rchlu kontrolu sprvnosti dvok ete pred odoslanm do zdravotnej poisovne doruovanie potvrden o zaslan dvok a vsledok ztovania priamo do vaej osobnej e-mailovej schrnky

Elektronick poboka je bezplatn! www.dovera.sk

Pediatria

Deti s stle rovnak, len ich choroby sa zmenili

Pri vetkch zkladnch okovaniach a prvch detskch chorobch stoj pediater. Najv objem starostlivosti venuj pediatri zpalom prieduiek, pc a horkam. Nae ron nklady na pediatriu dosahuj priemerne 15 milinov eur.

Cel ivot venoval deom a ich chorobm. Tm svojim sa v naom rozhovore ospravedlnil, e sa im kvli prci mlo venoval. Najv pocit spechu je mon zai poda neho v pediatrii, pretoe minimlne 90 percent det vyzdravie ak lekr vie, ako na to. Budcnos pediatrie vid v pomoci nedonosenm deom a liebe zriedkavch chorb. Prve na tie je odbornkom. Prof. MUDr. LSZL KOVCS, DrSc., MPH Prednosta II. detskej kliniky LF UK a DFNSP v Bratislave

Bli ste sa ako diea lekra? Urite no. Ani nie tak fyzicky, ale skr to bol strach z nieoho neznmeho, z niekoho vekho. Je to nieo podobn, ako keby k nm priiel nejak 8- a 10-metrov obor, tak nejako sa ctia deti. Bl som sa hlavne toho prostredia, nemocnica m pecifick vu. Ak mte spomienky na svojho lekra? Pamtm si na rodinnho lekra, bola to perfektn osobnos. Nebol sce pre ma motivciou, preo som sa rozhodol pre medicnu, ale mal som pred nm repekt. A o bol teda dvod, e ste sa rozhodli pre medicnu? Je to fascinujca oblas. Medicna je vlastne vyuitie poznatkov, snaha njs nieo nov a aplikova to do praxe. Nie e by som chcel dra pacienta za ruku, ale skr som til hada nieo nov. Pomha a posun poznatky alej. Pamtte sa na moment, ke ste sa rozhodli, e to bude prve pediatria? Dospel som k tomu postupne. Pediatria je lkav v tom, e hne dostanete aj odmenu. Najv pocit spechu je v pediatrii. Minimlne 90 percent det vyzdravie, ak viete, ako k tomu pristpi. Na rozdiel od geriatrie, kde predite ivot trebrs o dva roky. Pediatria je vemi van oblas. Ke naprklad prde dehydrovan diea, dte mu infziu a o dve hodiny u beh. Rakovinu mete liei roky, a ne43

Pediatria
muste ju vyliei, dieau dte infziu a je v poriadku. Mte v pediatri vzor? Kto vm toho dal vea? Vedel by som spomen viac mien. Urite je to vak profesor Jn Birk, s ktorm som mal monos spolupracova, aj udsky bol perfektn. Ak lekr m monos robi s osobnosou, u menej hraj lohu peniaze. On bol jeden z tch, kto ma nadchol. Pracoval aj na tejto klinike, no vlani zomrel. Zmenili sa rodiia za tie roky? Rozhodne. V om sa zmenili? V om sa zmenil svet. Kedysi boli poslun, existovala autorita. Lekr vdy chcel by autoritatvny, ke povedal pacientovi, e toto m uva, tak to aj muselo tak by. Preto mono nie je dobr sa stretva s lekrom, pretoe aj v skromnom ivote je tak. A dnes sa toto nenos. Za 20 30 rokov to vymizlo. Teraz rodiia prdu a povedia, tal som o tom na internete, a vy ste to nerobili. Dnes s fundovan. Ale je to dvojsen zbra, pretoe sa vzdelvaj na internete, a ak si polovzdelan lovek preta nieo na internete, o napsal al polovzdelan lovek, tak matematicky vyjadren, to je tvrvzdelan lovek. Preto je dnes vemi ak komunikova s rodimi. Prkladom je okovanie. Vaka okovaniu sa za poslednch sto rokov priemern dka ivota takmer zdvojnsobila. A meme za to tie akova terapii tekutinami, teda infzim, antibiotikm a okovaniu. Okovanie je vemi siln zbra a zrazu niekto prde a povie, e okovanie je zl, a preto ho niektor rodiia odmietaj. A to je vek problm. Dokonca nainfikovali aj lekrov. Take aj samotn lekri odmietaj okovanie? S aj tak pediatri, ktor s okovanm neshlasia. Jeden z argumentov odporcov okovania je, e spsobuje autizmus. To sa nikdy nedokzalo. Napsal sa jeden lnok, ktor bol podvod, pretoe sa zle interpretovali tatistiky. asopis to dokonca opakovane dementoval. Ale odvtedy sa vetci na to odvolvaj. A neohrozuje takto prstup rodiov aj ostatn deti? Samozrejme. U ns je to ete dobr, ale vo vajiarsku je epidmia ospok. Tie pl44

ne vyradia imunitu, podobne ako AIDS. Tam je kad druh tret rok epidmia. V rozvojovch krajinch na to zomieraj tiscky det. Kvli tomu, e sa tam niektor deti neokuj? Presne tak. Na to vak existuje rieenie. Naprklad v USA, kde som tri roky pracoval, je okovanie povinn. Ak to odmietnete a dostanete t chorobu, platte vetko. Poisova vm dala ancu, ponkla vm okovanie, nevyuili ste ho. Preto je tam 95-percentn zaokovanos. Bolo by to u ns tie rieenie? Samozrejme. Jedna poisova u nieo podobn zaviedla. Nedvno sa opil jeden chlapec, mal 1,5 promile alkoholu, bol v bezvedom, na tret de iiel domov z nemocnice na regres. Rodiia mali za jeho liebu zaplati 3 000 eur. Take nedte zaokova diea a ono ochorie na t chorobu? Nech sa pi, zaplate to. alia vec, o nm spsobuje problmy, je, e rodiia chc by s demi v nemocnici. Predtm tu niekoko dn leali deti, dokonca aj dojat, samy.

Teraz tu chce by s dieaom kad rodi. Bojovali sme proti tomu, ale nakoniec sme akceptovali to, e kad diea tu me by s rodiom. Mm dvojron dcru a neviem si predstavi, e by som ju tu nechala niekoko dn samu, take v tomto rodiov chpem. Ale tu mme aj 16-ronch s rodimi. Tak to sa mi zd u privea. Pre ns je to za. Ideme tm smerom, ako je to na Cypre. Ke som tam bol, robili sme tam konkurz na tdium a dvadsaronch muov tam doviedli za ruky ich matky. Zmenili sa aj deti? Deti zostali tak ist, okrem pubertiakov, t s dnes sebavedomej. Ale zmenili sa choroby u det, je viac psychickch problmov. Bolest brucha, bolest hlavy, anorexi a obezity je podstatne viac ako predtm. Nastpili socilne choroby. Na Slovensku je to ete celkom dobr, tu je 10 percent det obznych, na Cypre je to a 30 percent. Take deti ani nie, ale ich cho-

Prof. MUDr. Karol Krlinsk, PhD.

pediatria, neonatogia a ped. intenzvna medicna prednosta II. detskej kliniky SZU DFNsP B. Bystrica, prednosta II. KPAIM SZU DFNsP B. Bystrica, prodekan pre vedu a vskum, FZ SZU v B. Bystrici

Prof. MUDr. Miroslav Zibolen, CSc.

profesor pediatrie Neonatologick klinika Jesseniovej lekrskej fakulty a Univerzitn nemocnica v Martine

Po ukonen pediatrie na LF UK v Bratislave. Neskr zskal pecializan atestciu z neonatolgie, aj z pediatrickej intenzvnej medicny. Na SZU v Bratislave inaugurovan a zskal titul profesor. Len pred niekokmi rokmi sa vyuil za kuchra a hostinskho. Rovnako bohat s aj postgradulne kurzy, tudijn a in pobyty, a to naprie celm svetom. Napriek zaujmavm karirnym postupom zostvaj pre Karola Kralinskho najvm ivotnm spechom jeho deti. ivotn motto odzrkaduje hektick ivot: Neuspokoj sa s vrabcom v hrsti... chy holuba na streche! Nie vdy sa to podar, ale za pokus to stoj.

Po promcii pracoval na Lekrskej fakulte v Martine. Praktick sksenosti zskal aj na zahraninom pracovnom pobyte na Neonatologickej klinike v Zrichu, kde bol vedcim lekrom JIS. Pediatria sa mi pila odjakiva, neonatolgie som sa bl, bola to moja osobn vzva. V roku 2001 bol vymenovan za profesora v odbore pediatria. Od roku 2002 je prednostom Neonatologickej kliniky JLF UK a UNM v Martine. Za svoj najv spech povauje astie a spokojnos svojich najblich. Z profesijnho hadiska to je zchrana ivota a kvalitn preitie kriticky chorho novorodenca, podotka, e kadho jednotlivo. K ivotu sa stavia optimisticky, ke hovor: Obr svoju tvr k slnku a vetky tiene padn za teba.

roby sa zmenili. Tie choroby, o ns kedysi straili, ako pneumnia, s u na stupe, ale objavili sa choroby imunologickho charakteru a choroby spojen s vivou. Spomnali ste pneumniu. Ak choroby deti v minulosti ete trpili? Hnaky. Denne sme na tomto oddelen mali kvli hnakm 5 6 infzi, teraz to tu nevidte. Prevldali klasick infekn choroby. Jeden mj kolega, s ktorm som robil v USA, sa venoval enurze (nonmu pomoovaniu). Kedysi sme sa jej nevenovali. A tento lekr, najv odbornk na enurzu, mal na vstave nstenku so svojimi vsledkami. Vimol som si, ako pred ou stoj lekr tmavej pleti, zjavne z nejakej africkej krajiny, a udivene sa ho pta: A vy nemte ni in, m by ste sa zaoberali? My na Slovensku sme dnes radi, e nemme. Pretoe teraz sa meme venova aj chorobm, na ktor sme predtm nemali as a priestor, ale ktor ns trpili. Ak rodi je pediater? Je zkostlivej? Pediater je asto mimo rodiny, take v tomto zmysle nie je dobr rodi, som

Ak si polovzdelan lovek preta nieo na internete od alieho polovzdelanho loveka, tak matematicky je to tvrvzdelan lovek.
vea dln svojim dcram. Ale nemyslm si, e je zkostlivej, sce vid viac do tch vec, ale vlastn deti by nemal liei, a ani neliei. Na rozdiel od uiteliek, tie s vemi zkostliv, v tomto s to asi najhorie matky. Zrejme lekrky s zkostlivejie matky, to vidm na svojej manelke. Zvis to aj od toho, kedy mte diea. Ke ho m ena v 18 rokoch, je to in, ako ke porod v 35, vtedy stle nieo riei. Take to skr zvis od veku, a nie od povolania. Ak chyby robia dnen rodiia? Chyby s rzne. Naprklad jednm z trendov sasnosti je dojenie. To je fan-

tastick, treba doji, je to prirodzen viva. Ale do uritho veku. Do iestich mesiacov dieaa sa m vlune doji. Po pol roku u treba prikrmova, pretoe matersk mlieko nesta. Mme tu deti, ktor boli do 8, i dokonca do 10 mesiacov len dojen a u maj deficit vitamnovch a stopovch prvkov. Take je to dobr, ale netreba to preha. Dokedy by teda mala matka doji? Odpora sa do nekonena, ale... do roku je to krsne, po roku je to u vydieranie. U muste diea pusti, nech sa osamostatn. Poznm tak eny, o dojili diea do 5 rokov, a to je u prehnan. Vinou ide o doktorky a sestriky. alie chyby robia pri vive. Deti s tun. Jedia vea sladkost, pij rzne sladen ochuten vody. Jedna mal dvaapoldecov kola obsahuje desa kockovch cukrov. A deti ich pij litre. Toto si rodiia neuvedomuj a potom nm stpa obezita. Rodiia dvaj to, o by nemali, a naopak, nedvaj to, o by mali dva alebo toho dvaj a prli vea. A to je pediatria. Pretoe pediatria, to nie s

MUDr. Mria Vasilov

pediatria, neonatolgia Nemocnica A. Lea, Humenn, primrka novorodeneckho oddelenia

Prof. MUDr. Peter Bnovin, CSc.

profesor pediatrie, detsk imunolg a alergiolg prednosta Kliniky det a dorastu JLF UK a UNM v Martine

Prof. MUDr. Svetozr Dluholuck, CSc.

pediater, vedeck apirantra z intenzvnej neonatolgie poradca riaditea DFNsP v B. Bystrici pre vedu, vskum a rozvoj, dekan FZ SZU so sdlom v B. Bystrici

Mria Vasiov cel svoj profesijn ivot zasvtila deom, presnejie novorodencom, patologickm novorodencom, vrtane nedonosench det. Vye dvadsa rokov sa venuje ultrazvukovej diagnostike. Bola lenkou tmu, ktor pracoval na rezortnej vskumnej lohe ministerstva zdravotnctva vysokofrekvenn podporn ventilcia pri liebe pneumopatie nedonosench det. Zariadenie, ktor bolo vstupom tejto rezortnej vskumnej lohy, sa uva doposia a je v literatre znme ako tzv. bubble CPAP. Je lenkou Slovenskho neonatologickho vboru pri Slovenskej pediatrickej spolonosti. V rmci vchodnho Slovenska sa angauje prednkami v iniciatve Unicefu Laktan program a Baby Friendly Hospital.

Prv ponuku psobi v pediatrii, ktor dostal od profesora Galandu hne po skke, odmietol s ospravedlnenm, e pred malmi demi m vek repekt. Po skonen fakulty sa dal na vedeck drhu patologick fyziolgiu a farmakolgiu. Vskumn zameranie a prchod syna zmenili postoj k pediatrii. Dnes neutuje. A o povauje za svoj najv spech? Stovky zachrnench det? Humboldtovo tipendium i vsledky dvojronej innosti na Detskej klinike v Hannoveri? Vsledky centra excelentnosti Centra experimentlnej a klinickej respirolgie, ktorho som hlavnm manarom alebo post hlavnho odbornka ministerstva zdravotnctva pre pediatriu? Vyberte si, hovor. Peter Bnovin cel ivot pracuje tak, aby sa mohol sm sebe pozrie do o.

K pediatrii ho doviedol jej rok zber, dynamickos rozvoja optimizmus s minimom takzvanej bezndejnej medicny. Fascinuje ho obrovsk rka potrebnch poznatkov pre rieenie detskch chorb. Aj to, e pri rieen najzloitejch prpadov je to ako chodi po lane. Kad chybn krok je tragdia. Za spech povauje kad zdrav diea. Najvm spechom preho s vsledky, ktor sa tkaj vekho potu det okovanie, prirodzen viva dojenm, onkologick program, novorodeneck skrning. Neme nespomen efektvnu liebu muchotrvkou zelenou, ktorej predchdzal jeho zatia vraj plne nedocenen objav GMR infznej lieby liekovch otrv det ete v roku 1969.
45

Pediatria

choroby, to je dojenie a okovanie. Vetko ostatn je medicna. Pediatria je prevencia. Nie je to preto, e nevieme liei. To je to genilne v pediatrii, e mete preds mnostvu chorb. Dva teda deom sladkosti? Odopiera ich plne asi tie nie je najlepie. Voakedy sladkosti neboli, rafinovan cukor neexistoval a vyili sme. Rodiom hovorme, aby ich deti nepili sladen tekutiny. A rodiia sa optaj a preo? Lebo Pn Boh nevymyslel sladen tekutiny, vymyslel ist vodu. T je bez chuti, no ke pijete sladen, pijete viac. A to rodiia nevedia pochopi. V asopisoch sa pe, aby rodiia nedvali deom liek na znenie horky, ak maj len nieo nad 37 stupov. Je to sprvne? Ke vystpi horka, u dieaa stpa rchlo. To nedokete odhadn a potom dochdza k febrilnm kom. Pritom sta len zmeni pohad na vec. Ak diea m teplotu vye 37 stupov, tak urite m zpal hrdla, a hrdlo bol. A o sa dva proti bolesti? Predsa to ist, o proti teplote. A o sa dva proti zpalu? To ist, o proti teplote. Take mte trojnsobn dvod, preo poda tento liek u pri miernom zven teploty. Ak m teda diea teplotu u 37,5 stupa, dajte mu liek, niet na o aka. To vs musia rozli lnky v rznych asopisoch, kde radia rodiom, aby deom liek na znenie teploty nedali, km nestpne nad 38 stupov. To no. Jednorazovo podajte liek, a uvidte. Neakajte, e teplota diea vyliei. Neplat, e organizmus pri teplote bojuje sm. Potom to vyzer tak, e rodiia prines diea do ambulancie s febrilnmi kmi a ke sa ich optate, i mu dali nieo na znenie teploty, povedia, e nie, ve sme prili k lekrovi. nych rovniach. Ben lekr je ten, ktor by tam mal by kad de, mal by by mil k dieau. Ale ke u ide k pecialistovi, tam s u in poiadavky, je dobr, ak je znmy vo vedeckch kruhoch.

Pamtte si na svojho prvho pacienta alebo utkvelo vm nejak diea v pamti? Konkrtne na prvho pacienta si nespomeniem, ale deti si pamtm. Pediatria a medicna s empirick. Take my si musme pamta pacientov. To je podobn, ako pri prvnikoch, ktor sa riadia poda precedensov. Poviem Ak m diea teplotu u si, aha, s tmto som sa u strelen 37,5 stupa, dajte mu tol. A potom, niektor prpady liek, nao aka? U dieaa sa vs dotkn viac, niektor menej, u niekoho je ten pocit sstpa horka rchlo. pechu v, u niekoho men. Ak to nedokete Kadm pacientom sa nieo naute. Muste vidie pacienta, odhadn, dochdza uebnica pomha len pri vemi k febrilnm kom. zriedkavch chorobch. Ako asto sa stretvate so zriedkavmi chorobami? Zriedkav choroby s vinou dedin. Nov lekr, ktor nastpi do ambulancie, za dva tdne vid jeden nov zpal obliiek, o dva mesiace sa stretne s astmou. Za tri roky uvid novho pacienta s diabetom. A novho pacienta s fenylketonriou uvid vtedy, ke tam bude robi dvetisc rokov. Ke to t pacienti maj, tak s dvojnsobne postihnut. Jednak maj zriedkav chorobu a jednak nikto nevie, o im je. A na to s uebnice. Ben choroby muste vidie. Ale ke fenylketonriu raz uvidte, u si ju budete pamta. Preto je dleit, aby bola v medicne centralizcia. Pretoe muste vedie, ako pristpi k pacientovi s fenylketonriou alebo inou zriedkavou chorobou. Nemete ju optimlne liei, ak ste sa s ou stretli raz poas ivota. Liei ju mete vtedy, ke sa s ou stretvate kad de. Doku sa pre prcu tak nadchn aj dnen mlad lekri? Predsa len, s menej v prci ako ste boli vy, predovetkm kvli Zkonnku prce, ktor im uklad s po slube domov. no, na jednej strane je Zkonnk prce. Na druhej strane som sa v tomto rozhovore ospravedlnil svojim deom, e som bol mlo doma. Nie je to bohvieo, ak ste dva dni doma a p dn pre. Na jednej strane rozumiem mladm, e chc s domov. Ale na druhej strane, je to stran pre pacienta, kad de prde k nemu in lekr. A u det je to ete citlivejie. Teraz

A s febriln ke nebezpen? S vemi neprjemn, aj pre vs, ke vidte to diea. Ale nie s nebezpen. Jeden prpad z milina je nebezpen, ale odkia viete, kok v porad ste vy? Poda oho si m rodi vybra sprvneho pediatra? Pediatra primrneho kontaktu urite vyhadajte poda referenci, ktor vak mu, ale nemusia, by objektvne. A to plat aj pri vyhadvan pecialistu. Slovensko je vemi jedinen v tom, e tu mme plon pediatrick slubu. S len tri krajiny na svete, kde existuje takto plon sluba. Je to esko, Maarsko a Slovensko. V kadej dedine je pediater, v kadom obvode je pediater, o je vemi nkladn. Ale na Slovensku s dobr pediatri, v prpade viac ne 90 percent by som nemal problm si vybra. Vzhadom na to, e s to udia, ktor sa venuj len pediatrii, len deom, je t starostlivos na podstatne vyej rovni. Stretli ste sa niekedy s tm, e vs prekvapil u vho pacienta postup jeho pediatra primrneho kontaktu? Kad lekr, ke dostane diplom, je individualista a me si robi, o chce. Prevan vina z nich je v poriadku. Na rozdiel naprklad od Anglicka, odkia za nami chodieva vea slovenskch rodiov. Radej daj peniaze na letenku a prdu sem, pretoe v Anglicku je jeden lekr pre ud od 0 do 100 rokov. Indiktorom me by aj to, ako znmy je vo svete. Lekr je na rz-

OSTATN NOMINOVAN LEKRI

Prof. MUDr. Anton Gerinec CSc. Klinika detskej oftalmolgie LF UK a DFNsP Bratislava Doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc. II. klinika det a dorastu, Detsk fakultn nemocnica, Koice Prof. MUDr. Karol Kralinsk PhD. II. Detsk klinika SZU a FNsP F.D. Roosevelta Bansk Bystrica Doc. MUDr. Jozef Maura CSc. Klinika detskej kardiolgie LF UK a Detsk kardiocentum SR Bratislava MUDr. Eva Mocov, PhD. Detsk oddelenie, NsP sv. Barbory, Roava Prof. MUDr. udmila Podrack, CSc. Nefrologick ambulancia Detsk fakultn nemocnica, Koice Doc. MUDr. Pavol Skora, CSc. Klinika detskej neurolgie, Detsk fakultn nemocnica s poliklinikou, Bratislava MUDr. Pavol imurka, PhD. Klinika pediatrie, FN Trenn

46

maj aspo pri sebe v nemocnici rodia, ale predtm tu nemohli s nimi by. A teraz si predstavte, e vek obor vs posad do klietky, teda do postieky, ale tento obor odde a za osem hodn prde in obor. A za alch osem hodn prde al obor. A tak diea zneistie, lebo nikdy nevie, kedy ktor obor prde. Sce sa vetci na vs usmievaj, ale vdy je tu in obor. Ctim to aj ja, pretoe som tu kad de s tmi pacientmi, no kolegovia nie. Ke je v USA lekr rezident v prprave, nem as na ni. A jeden z nich sa tam saoval, e u je 18 hodn v prci. A nadriaden mu na to povedal a o sa deje? Stle mte za sebou len dve tretiny da. Mte tu pln vzok, muste robi 24 hodn. Z pohadu pacienta by bolo idelne, keby tam mal 24 hodn 365 dn pri sebe jednho lekra. Ale aj lekr je len lovek. O to sa mlad menej nauia, pretoe plat, e ak viac vidte, viac viete. A tm sa zmenila medicna u ns. Splnili ste si profesionlny sen? Dosta sa na urit rove, dosta sa do povedomia, urobi nieo, o zska uznanie aj vo svete? To no. S to drobnosti, ale ivot sa sklad z drobnch radost. Profesionlny sen je naprklad napsa uebnicu pre tudentov, podarilo sa mi to, sta sa lenom zahraninej spolonosti, podarilo sa to tie, som lenom maarskej a eskej pediatrickej spolonosti. Je ete nieo, o by ste chceli? Nie je to jednoduch, lovek vlastne rob trojboj, lebo na jednej strane som lekr, ale aj uite a zrove aj vedec, bdate, take je toho dos. Ale rd by som ete napsal uebnicu.

MINI ANAMNZA
Kedy sa vm zdvihne adrenaln? Ke narazm na prekku, ktor musm prekona. Zvyknete sa ete ervena? Nie, tento problm u mm, naastie, dvno za sebou. U sa vm stalo, e ste zakopli? Ako nruiv fanik techniky obas kpim nieo, o kon v slepej ulike. o vm zvi tlak? Ke udia neplnia vzjomn dohody. Z oho sa vm zvykne zatoi hlava? Zo sprv o sasnom vvoji zdravotnctva a zdravotnckeho kolstva. o je pre vs najv doping? Uznanie. Kedy sa vm zatmie pred oami? Ke som konfrontovan s nevylieitenou chorobou dieaa.

sa sname zachrni kad. A dnes u vieme zachrni 600- a 700-gramov deti, sce s neurologickmi poruchami, ale u kilov preij a vina je bez nsledkov. A ten druh smer? To je genetika, zriedkav choroby. Ochoriete, roky nikto nevie, o vm je, a jednho da vm povedia, e je to lieiten choroba. Mali sme tu jednho mua, 26-ronho, ktor od 14 rokov chodil k lekrom s tm, e m neznesiten bolesti v konatinch. Ni tam nemal, len to bolelo. Dokonca ho poslali za psychiatrom. Potom zaal hada na internete, a zistil, e m Fbryho chorobu, ktor sa d liei. Mme tu rodinu, kde diea m teploty, bolesti brucha. Aj matka mala cel ivot pravidelne teploty a bolesti brucha. Zistili sme, e je to stredozemsk horka, ktor sa bene vyskytuje v Izraeli i v Turecku. Ale tto choroba zredukuje ivot na dve tretiny a pritom sa d vemi jednoducho liei. Mnoh choroby sa nedaj liei, ale postupne sa lieky na ne objavia. Pediatria sa v tomto bude meni, spoznme mnostvo alch zriedkavch chorb, dokopy ich je 6-tisc, aj lieky na ne. Ako je na tom pediatria na Slovensku? o sa tka organizcie, je to stabiln. Rozdiel naprklad medzi Anglickom a Slovenskom vak je v tom, e v Anglicku nemete dosta ahk chorobu, lebo sa vm tam nikto nevenuje. Ale tam mete vne ochorie a dostanete perfektn starostlivos. U ns je to naopak. Nemte problm s ahkou chorobou, je tu obrovsk sie lekrov. Ale pri akej, nie e by ste nedostali dobr starostlivos, ale nie tak perfektn ako v Anglicku. Vetko je o peniazoch.

Medicna neuveritene rchlo napreduje. V om me s alej pediatria? Pediatria sa uber dvoma nosnmi smermi. Je to neonatolgia, o je nesmierne dleit, pretoe nm stpa poet nedonosench det. Kvli omu? Spsobuje to ivotn prostredie. Okrem toho, dnes sa nm dar zachrni aj nedonosen deti, ktor by v minulosti nemali ancu. V sasnosti sa rod mlo det, take

SVIDNK

SPISK N. VES

VRANOV

HUMENN

MICHALOVCE PARTIZNSKE ROAVA TREBIOV

Nemocnica arm. Gen. L.Svobodu Svidnk, n.o. Vranovsk nemocnica, n.o. Nemocnica A.Lea Humenn, n.o. Nemocnica Nemocnica Nemocnica Nemocnica s s s s poliklinikou poliklinikou poliklinikou poliklinikou Spisk Nov Ves, a.s. sv. Barbory Roava, a.s. Trebiov, a.s. . Kukuru Michalovce, a.s.

B2B02299

Nemocnica s poliklinikou Partiznske n.o.

inzercia_170x81_final_N.indd 1

7. 11. 2012 9:49:05

47

Psychiatria

Opravi zlomen duu je vzva

Nem pocit, e ho pacienti emone vyerpvaj. Naopak, tvrd, e prejavy dvery a primnosti pacientov ho skr pozitvne naplnia. Viac s vyerpvajce povrchn a formlne rozhovory. Mrz ho, e psychiatria je na chvoste medicny. Z laickho i medicnskeho pohadu. MUDr. PETER KORCSOG primr Psychiatrickho oddelenia Veobecnej nemocnice v Rimavskej Sobote
Lieba psychiky pokodenej alkoholom a schizofrnia stoja na prvch miestach v rebrku nkladov na zdravotn starostlivos v odbore psychiatria. Dvera za svojich poistencov v tomto odbore uhradila vlani takmer 22 milinov eur.

Preo ste si vybrali tento neahk odbor, ktor pracuje s duou, vntrom, mozgom loveka? Chcel som by chirurgom. Nebol som prijat na lekrsku fakultu, rok som pracoval ako sanitr na chirurgickom oddelen. V medicne bola chirurgia v popularite vdy na prvom mieste, tak som bol aj ja pre u rozhodnut u pri nstupe na lekrsku fakultu. Poas tdia na lekrskej fakulte v Martine som stretol velikna naej psychiatrie, profesora Karola Matulaya, u ktorho na klinike som sa zapojil do tudentskej vedeckej odbornej innosti. Pn profesor vedel presvedi, e psychiatria je zaujmav, e naprva zlomen kosti me by praliv a zaujmav, ale ak chcete opravi zlomen duu, to u je skuton vzva. Bol pre ns prkladom svojou vitalitou a optimizmom. Stle ns nabdal, aby sme boli aktvni, ambicizni, aby sme vdy robili to, o sa prve d, len sa nezastavi, lebo zastavi sa znamen zaradi spiatoku. o vs na psychiatrii priahovalo a priahuje? Rodiia ns vychovvali vo viere, mama bola hlboko veriaca a viery sa nevzdala ani ako uiteka v najach asoch normalizcie. Keby ma neprijali na lekrsku fakultu, mono by som bol kazom. Dokonca som sa o to poksil aj poas tdia na lekrskej fakulte, ale, naastie, mi v tom okolnosti zabrnili, lebo dnes u viem, e mojou hedonickou polovicou by som kazsk povolanie nezvldol. Aj tak si myslm, e kaz a psychiater maj vea spolonho, najm primn zujem o loveka, ve ns kolegovia aj prezvaj duikrmi. Samozrejme, uvedomujem si, e miesto psychiatrie je v medicne a patr medzi nosn, zkladn medicnske odbory. Je to predovetkm klinick prca ako v ostatnch odboroch medicny, len m svoje pecifik v diagnostike aj v liebe. Nemme k dispozcii laboratrnu a prstrojov diagnostiku v takom rozsahu ako in odbory, ani len ako neurolgia. Hlavnm diagnostickm nstrojom sme sami, nielen svojimi sksenosami a vedomosami, ale aj svojou empatiou a intuciou. Je to prca viac emocionlna ako v inch odboroch medicny, a preto je aj nronejia. M Slovensko dostatok psychiatrov, ak poda tatistiky kad trnsty oban navtvi psychiatra? Nemyslm si, e je v ambulantnej starostlivosti nedostatok psychiatrov. Na oddeleniach urite prve aj pre odchody do

Doc. MUDr. Jn Peek, CSc.

veobecn psychiatria prednosta Psychiatrickej kliniky LF UK a UN Bratislava, pracovisko Nemocnica Star Mesto

MUDr. Mria Martinove

psychiatrika, sdna znalkya v odvetv psychiatria primrka III. oddelenia Medicny drogovch zvislost Odbornho lieebnho stavu psychiatrickho Predn Hora

V psychiatrii boli a stle existuj vek vzvy. Je to odbor najviac prepojen s jadrovmi humanitnmi vedami a spoloenskmi procesmi. Moja cesta k ,vekej psychiatri bola komplikovan, hovor. M I. a II. atestciu zo veobecnej psychiatrie, absolvoval I. atestciu z pediatrie a nadstavbov atestciu z detskej psychiatrie. Titul kandidta vied obhajoval s problematikou detskho autizmu, habilitan prca bola s tmou epidemiolgie vybranch psychickch porch. Tvrd, e najv profesijn spech je ak definova. Ale mysl si, e vekm spechom je aj to, ke niekomu pozitvne ovplyvnte ivot. A to sa me tka pacientov, tudentov, kolegov i blzkych ud.

Po absolvovan veobecnho lekrstva nastpila do P na Prednej Hore, kde pracuje doteraz. I ke pvodne chcela by internistkou, kvli rodine sa zaala venova psychiatrii. Svoje rozhodnutie neutuje. pecializuje sa na liebu zvislost. Sasou jej prce je publikan a prednkov innos. Nemysl si, e by dosiahla nejak spechy, ktor by in nedosahovali. S tak ben, ak m vina ud: zdrav dospel deti, fakt, e som sa ,nala' vo svojej prci, ukonenie PhD., aj to, e som raz objavila na jednom mieste pdesiat dubkov, vyla mi kniha Prbehy. Pod akkovek spech sa podpsali udia okolo ma, hovor skromne. Nevzdva sa a hada rieenie problmov a zabudn na slovo ned sa, to odpora ostatnm.

MUDr. Pavel ernk

psychiater a psychoterapeut riadite Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku

MUDr. Danica Caisov

psychiatrika, sexuologika ambulancia Faira Koice

Odbor si vybral kvli zujmu o loveka a jeho psychiku. Za najv profesionlny spech povauje to, e sa stal riaditeom najvej psychiatrickej nemocnice na Slovensku. Aj to, e v rokoch 1993 2005 psobil ako hlavn odbornk rezortu zdravotnctva pre psychiatriu. Je predsedom Slovenskej psychoterapeutickej spolonosti a predseda Slovenskho intittu pre vzdelvanie v psychoterapii a etablovanie psychoterapie do vzdelvania v zdravotnctve aj mimo neho. V osobnom ivote povauje za najv spech rodinu a monos venova sa hudbe. Svoje motto: Kona dobro a nastavova hranice zlu, sa sna pretavi do benho ivota.

Ukonila Lekrsku fakultu UPJ v Koiciach v odbore veobecn lekrstvo. Po promcii sa zamerala na psychiatriu a zskala pecializciu I. a II. stupa. V roku 1997 absolvovala nadstavbov pecializciu v odbore sexuolgia. Momentlne pracuje ako psychiatrika a sexuologika v skromnej praxi, je sdnou znalkyou a psob aj ako forenzn sexuologika v stave pre obvinench a odsdench v Koiciach aci na seku ochrannch lieen. S nadhadom jej vlastnm hovor, e svoj odbor si vybrala vraj kvli tomu, e tam bol dobr kolektv. Za najv spech povauje kad vazstvo nad vlastnou pohodlnosou.
49

Psychiatria

atraktvnejej skromnej praxe je nedostatok psychiatrov. S podobnm problmom zpasia aj in odbory a potrv urit as, km sa oddelenia personlne doplnia, alebo sa zavedie fungujci systm regulcie. Vae pracovisko je pre regin s 250 000 obyvatemi juhu Banskobystrickho kraja. Postauje to? Postauje, o sa tka kapacity. Sme pre tento regin najvyie pracovisko, v psychiatrii nie je samozrejm ako v inch odboroch, e komplikovanho pacienta meme preloi na vyie pracovisko. Oddelenie je personlne, priestorovo aj technicky vybaven na vemi dobrej rovni v porovnan s inmi pracoviskami na Slovensku. V liebe psychickch porch pouvame najmodernejie postupy nielen biologick, ale aj psychoterapeutick. Poskytujeme v nadtandardnch podmienkach psychoterapiu a pracovn rehabilitciu, mme na oddelen vek spoloensk slu, miestnosti pre skupinov psychoterapiu, dielne pre pracovn terapiu a arteterapiu. Ako prv sme zaviedli v bvalom eskoslovensku modern elektrokonvulzvnu liebu u pred 20 rokmi a pred tyrmi rokmi aj transkranilnu magnetick stimulciu tie ako prv na Slovensku. Komunikcia psychiatra a pacienta je zrejme odlin a nronejia ako v inej ambulancii. Nie je to skr dvern rozhovor? Urite no, dokonca si musme poradi aj s pacientmi, u ktorch je psychickou poruchou naruen komunikcia. Ale aj dvern rozhovor je do uritej miery profesionlna rutina. Aj empatick a autentick komunikan schopnosti sa daj naui alebo zska sksenosami. Je predpoklad, e sksen a komunikane trnovan psychiater vie lepie a rchlejie diagnostikova aj innejie pomha pacientovi. Ak by mal by dobr psychiater? Predovetkm by mal by udsk a citliv, trpezliv a chpav, empatick aj racionlny, mal by vedie zachova profesionlny odstup. Psychiater by mal by rozhaden a vzdelan nielen v medicne a biologickej liebe, ale aj v psychoterapii, psycholgii a sociolgii. Nemm ni proti mladm zanajcim psychiatrom, naopak, ale z vlastnch sksenost viem, e s vemi dleit dlhodob sksenosti a osobnostn zrelos, o me trva aj pomerne dlho. Mus psychiater do pacienta emocionlne investova?
50

MINI ANAMNZA
Kedy sa vm zdvihne adrenaln? Ke sa vedie cielen ohovrask kampa proti nm, zdravotnkom. Zvyknete sa ete ervena? Ke som zahanben povzbudivm pohadom. U sa vm stalo, e ste zakopli? Aj na rovnom terne, ke sa zadvam na... o vm zvi tlak? Ke ns, lekrov, ohovra pre korupciu vlastn kolega, o ktorom viem, e je platen za kampa proti nm. Z oho sa vm zvykne zatoi hlava? Z tch istch vec, na ktor sa zadvam, ke zakopnem. o je pre vs najv doping? Celoivotn obetavos mojich rodiov. Kedy sa vm zatmie pred oami? Ke sa mi zni tlak po dobrej veeri.

bol zvyknut, zanedban, tak som skoro uiel. Trvalo p rokov, km sa nm po vekom sil podarilo presadi zsadn zmeny. Aj tie len za cenu vyhlsenia havarijnho stavu, petcie obanov a vyntench nvtev dvoch ministrov zdravotnctva a parlamentnho vboru pre zdravotnctvo. U v roku 1993 bola zaraden rekontrukcia budovy ako havria medzi investcie rezortu, ale a v roku 1995 sa relne zaala a trvala sedem rokov za plnho chodu, aj za cenu doasnho presahovania asti oddelenia. Nakoniec to bola vye stomilinov investcia realizovan v troch etapch a podarilo sa nm presadi nielen rekontrukciu, ale aj nov prstavbu. Musm spomen, e som mal aj v budovateskom boji vzor, primra z predchdzajceho pracoviska Stanislava Kundu, ktor banskobystrick psychiatriu budoval ete v ach asoch, aj preto mi je vemi to, e ju teraz temn sily nepriazne rozkladaj. Ste zrejme aj rebelant? Vdy som bol, asto aj kovite, ale stle si to zracionalizujem, e inak sa nedali dosiahnu urit veci. Priznm sa, e som sa neteil obube na riaditestve, dostval som sa do konfliktu s riaditemi aj v inch zleitostiach. Angaoval som sa tie v miestnej politike, druh volebn obdobie som bol poslancom mestskho zastupitestva, o tie pomohlo, ke sme potrebovali podporu. Deformuje vs povolanie? Pozerte na ud ako na potencilnych pacientov? Uritm spsobom mono, ale urite nepozorujem okolie z psychiatrickho hadiska. Odbor priahuje introvertov a hbavch ud a meme psobi v benom ivote zamyslene. Sm sa asto zbadm naprklad pri nkupoch alebo na ulici, e som ponoren do seba a nieo rieim, e znmi aj poznamenaj, e som poznaen prcou. Ale naopak, e by som v benom ivote sm skmal ud oami psychiatra, to si neuvedomujem, asi som dostatone saturovan v prci. Vae deti sa vydali v rodiovskch stopch? Dve dospel deti si zvolili celkom in kariru a malolet syn, ete nem 15 rokov, ete mm ndej, e by mohol prebra tafetu. Ako sa zbavujete pracovnej zae, ako relaxujete? Lekri, a zvl psychiatri, s vemi pracovne vyaen. Sm vea pracujem, ete stle mvam aj pohotovostn sluby, vea prednam, ale na druhej strane mm to

Nenazval by som to investciou, ale skr emonou angaovanosou, aby to nebola formlna, povrchn komunikcia, ale dvern rozhovor. Sm nemm ani pocit, e ma pacienti emone vyerpvaj, ako sa hovor oderpvaj energiu. Niekedy naopak, prejavy dvery a primnosti pacientov skr loveka pozitvne naplnia. Viac s vyerpvajce povrchn a formlne rozhovory a administratvna innos, ktor psychiatrov pri prci ru viac ako inch odbornkov. Maj medici zujem o tento odbor? Poda ma zujem by bol, ale potrebujeme pozitvne vzory a nadench uiteov na lekrskych fakultch, ktor u poas tdia uku, e je to atraktvny a zaujmav odbor. Aby prilo medzi ns o najviac schopnch a ambiciznych mladch ud, ktorch tento odbor nepriahuje len osobnostne, nevedome, ale sami si ho zvolia cielene, aby sa v om presadili. Vymenili ste Bansk Bystricu za tunajie, vtedy nie prli vbne pracovisko... Desa rokov som pracoval v Banskej Bystrici a v roku 1991 som sa prihlsil na konkurz na primrske miesto v Rimavskej Sobote. Bolo to tu na horej rovni, ako som

stacionroch tak, aby bola dostupn starostlivos pre pacientov rovnako ako pre telesne chorch, ve je to ich zkladn prvo. No v poslednom ase sa dej opan, protireformn, doslova antipsychiatrick rozhodnutia. o tm myslte konkrtne? Aby som bol konkrtny a sstredil sa len na n regin, teda na Banskobystrick kraj, boli zruen dve takto novozaloen nemocnin psychiatrick oddelenia v Brezne a vo Zvolene. Ani to nestailo, do tretice aj psychiatrick oddelenie banskobystrickej fakultnej nemocnice bolo vrazne obmedzen znenm potu lok a zneisten plnovanm presahovanm z elovo vybudovanch priestorov do nevhodnch. Pracovisko, ktor by malo by v regine najpikovejie, je odrazu na chvoste a odsden na neistotu personlu, a predovetkm pacientov. V tej istej nemocnici v rovnakom ase buduj modern operan sly a zavdzaj robotick opercie. Takto vyzer praktick ukka, e sme ako odbor, ale aj nai pacienti skutone rieen zodpovednmi ako druhotriedni. Meme za to aj sami svojimi pasvnymi postojmi, e sa nedokeme inne zmobilizova, ani ke sa treba brni. Ani nai pacienti a ich prbuzn nie s schopn presadi svoje zujmy tak, ako somaticky chor. Prve preto je ete via zodpovednos na naej strane, hlavne psychiatrov v kovch pozcich. Zrejme naa pasivita a defenzvne sprvanie s hlavnmi prinami, e ns postrkuj a na koniec chvosta medicny. No pokia viem, psychiatria m aj vek spechy... Intenzvny vskum a spechy v liebe najzvanejch psychickch porch za poslednch 10 15 rokov ns vemi vznamne posunuli dopredu a ochutnali sme aj prjemn pocity zujmu a preste. Vyzeralo to vemi ndejne a z popoluky sa stala princezn, ale nie navdy, ako je to v rozprvke, a prichdza obdobie vytriezvenia. Nenaplnili sa vetky ndeje a oakvania, ktor sme si vysnvali. Neprili do praxe nov laboratrne a prstrojov diagnostick metdy, ktor by ns zaradili v diagnostike medzi ostatn medicnske odbory. V novch diagnostickch systmoch sa s nimi vne potalo. Na druhej strane takto vytriezvenie je aj na nieo dobr. Kritici medicny tvrdia, e jej sasn krza spova i v tom, e sa z nej vytratil celistv lovek, ale aj lekr, ktor diagnostikuje a liei nielen pomocou prstrojov a liekov. Psychiatri by sa mohli poui z tejto situcie a z kratej ces51

astie, e na zdrav som to zatia nepoctil. Aj relax som si zariadil po svojom, pracovne. Ale fyzickou prcou, ako som to videl doma u rodiov. Bvam na dedine, mm vek zhradu, vea ovocnch stromov, chovm domce zvierat, mme psa aj maku, a pri nich sa viem odreagova a mm aj kadodenn pohyb. Badte nrast psychickch porch v sasnosti, plnej negatvnych javov, ak sme kedysi nepoznali? Dlhodobo rastie poet ud, ktor trpia na duevn poruchy, najviac ud trp depresiou, zkostnmi a stresovmi poruchami a ich vskyt sa zrejme bude alej zvyova v dsledku narastajcich existennch problmov, nezamestnanosti a chudoby. Je serizna predpove, e do roku 2020 bude depresia druhou najastejou prinou zdravotnho postihnutia. Obas mm vak pocit, e psychiatria je na chvoste medicny... no, urite je. Svis to s postojom, ktor je hlboko zakorenen v myslen laickej aj odbornej verejnosti a radnkov zodpovednch za rozhodovanie v zdravotnctve na

kadej rovni. Predovetkm financovanie psychiatrie je na chvoste. Ke treba etri, tak je psychiatria na prvom mieste, a ke treba uri priority alebo zavdza modern trendy v starostlivosti, odrazu sa ocitneme na konci. Ke in odbory presadzuj svoje programy a projekty, s aj financie, ale reforma psychiatrickej starostlivosti, zakotven aj v hrdom dokumente s nzvom N-

Je serizna predpove, e do roku 2020 bude depresia druhou najastejou prinou zdravotnho postihnutia.
rodn program duevnho zdravia, u nebola realizovan pre nedostatok financi a pochopenia. Netajm pocity krivdy voi psychiatrii aj voi pacientom. U dve desaroia vemi ako presadzujeme reformu, naprklad budujeme nov psychiatrick oddelenia priamo v nemocniciach a komunitn formy starostlivosti v dennch

Psychiatria

ty sa vrti sp k celistvmu loveku ako bio-psycho-socilnej bytosti a k vskumu vetkch jej aspektov, nielen biologickch. Samozrejme, stava na dosiahnutom vekom pokroku vo farmakoterapii. Hovorte o krze medicny, vidte ju aj v psychiatrii? Nechcem to pomenova krzou, lebo to evokuje negatvne reakcie. Vrtim sa ku skutonosti psychiatria je odbor pecifick, hranin medzi prrodnmi a spoloenskmi vedami, medzi biologickm a psychosocilnym, objektvnym a subjektvnym. Mohli by sme by jedinou celistvou disciplnou, ktor zohaduje tak objektvne, ako aj subjektvne, biologick aj psychosocilne, ale nie je to tak a takto integrcia do celistvho modelu, aplikovanho vo vskume, v diagnostike aj v liebe, je zatia iba sen. Namiesto toho mme rzne smery a v poslednom obdob je vazom skr ten biologick. Vskum biologickch mechanizmov psychickch porch a novch liekov posunul psychiatriu vrazne dopredu, ale zrove sme tak trochu zanekladom s sdom nariaden stavn i amdbali psychosocilne aspekty a psychoterabulantn lieby na nvrh znalcov z odboru. piu sme viac posunuli psycholgom. Mme nejasn hranice smerom k ostatnej meNo potom s tu aj monosti zneuitia? dicne a k spolonosti. spechy biologickej no, ale vinou z tej druhej strany, psychiatrie zvili nau prest, mme mozo strany justcie a polcie. Psychiatrizdern lieky, pomocou ktorch lieime rovcia delikventnho sprvania a posvanie nako inne ako somatick odbory. Niena rieenie na psychiatriu je evidentn. ktor poruchy nm dokonca preber neuVyrast problmov mlde, s vnymi rolgia, aj ke pod novm firemnm poruchami sprvania aj pod vplyvom drog oznaenm neuropsychiatria. Nebol by a alkoholu, zvyuje sa poet pokusov o sas tm problm, keby sme tieto stupky nekompenzovali rozirovanm svojich hranc na druhom, Naprva zlomen kosti psychosocilnom konci.

me by praliv

OSTATN NOMINOVAN LEKRI

MUDr. Jana Grekov Nemocnica s Poliklinikou sv. Barbory Roava Dr. Jozef Hato Psychiatrick klinika Fakultnej nemocnice Trenn Dr. Aneka Imrikov Psychiatrick nemocnica Vek Zluie Dr. Eva Jankov Poliklinika Mtna Bratislava Doc. MUDr. Viera Konkov, CSc. Psychiatrick klinika LF UK a UN Bratislava MUDr. Izabella Mtffy Gerontopsychiatrick oddelenie GN Podunajsk Biskupice Doc. MUDr. Igor Ondrejka Psychiatrick klinika JLF UK a UNM Martin MUDr. Eva Plov, PhD., 1. psychiatrick klinika, Univerzitn nemocnica L. Pasteura, Koice Dr. Terzia Rosembergerov Detsk psychiatrick ambulancia, UN L. Pasteura, Koice MUDr. Jn uba Klinika detskej psychiatrie LF UK a DFNsP Bratislava Dr. Lvia Vavruov, PhD. Zdravotn stredisko Zporosk Bratislava Dr. Eduard Viovsk ADDICT Nitra

Nevaj sa dnes na plecia a zaujmav, ale ak chcete psychiatrie aj javy, ktor ,opravi zlomen duu, meme charakterizova to u je skuton vzva. ako socilna patolgia? ijeme v komplikovanom movradu, intoxikci. Boli zruen zcivilizovanom svete, ktor produkuje ochytky, a tak polcia, ako aj zchranky, raz viac socilnej patolgie, s ktorou si spovetkch vozia na psychiatriu alebo na inlonos nevie poradi a posva ju do metern oddelenia. Roky sa subuje, ale nedicny. Presnejie tla ju na nau brnu boli uroben iadne inn kroky smea my otvrame nielen brny, ale posvame rom k rieeniu, ani len ochrann lieby aj oplotenie. Dostali sme do vienka nora detencia neboli vyrieen mimo psymotvorbu a je evidentn rozirovanie pchiatrickch zariaden a mimo zdravotsobenia psychiatrie na oblas socilnej panctva vbec. Je to nesmierna za, ke tolgie. V novch diagnostickch systu v ambulancii musme vydeli cel de moch vznikaj nov kategrie, definovan na ochrann lieby, asto formlne a pldiagnostickmi kritriami, a je snaha ich aj niace len kontroln a represvnu lohu. liei. S to prevane poruchy z okruhu poPreberme na svoje plecia vea socilnej rch sprvania a zvislost. patolgie, nebrnime sa, tvrime sa, e to vetko zvldneme. Niekto napadne noom Teda naprklad gambleri i udia zvisl od suseda v opitosti a poujeme komentr nakupovania? v televzii ten patr na psychiatriu aj bol Pribdaj naprklad nov zvislosti ako hospitalizovan na psychiatrickom oddehrska ve, ale tie zvislos od interlen. Len je toho oraz viac, obsadzuj netu, od sexu, od nakupovania, od prce. nm lka, naraj a obmedzuj staV tejto oblasti s nejasn hranice normy rostlivos o pacientov, ktor trpia relnya patolgie a meme ma falon pocit mi psychickmi poruchami. diagnostickej istoty vaka mechanickmu pouvaniu diagnostickch kritri, ale Je to zneuvanie psychiatrie... me to by aj pasca. Naprklad o tom, i je Aj sami meme za tto situciu, e neniekto zvisl od nakupovania, me rozprotestujeme, alebo aj znalci, ktor s prhodn to, i m dos financi na prehnan li benevolentn pri navrhovan ochrannej nakupovanie alebo sa zadluje, i vyhrva lieby. Oslobodenie alebo miernej trest alebo prehrva pri hre na automatoch i tia ochrann lieba namiesto trestu s vhopovan. Ete vie nebezpeenstvo je, ke dy pre delikventa, ale aj pre justciu, lebo s nm podsvan na liebu poruchy sprs vznice preplnen. Treba si vak uvevania a osobnosti antisocilnymi prejavmi domi, e v celom civilizovanom svete sa a agresivitou. Spolonos rob vetko, aby tento problm riei mimo zdravotnctva, psychiatriu zapriahla do svojich regulav kompetencii a v zariadeniach ministernch mechanizmov. Stvame sa pomocstva spravodlivosti. Musme konene smenkmi regulanch intitci ttu. S nm lo a nahlas poveda, e ochrann lieby na pridelen aj prvomoci zkonom, naprklad psychiatrii sa vykonvaj na kor ostatmonos nedobrovonej hospitalizcie, obnch pacientov. medzovania prvomoci, spsobilosti. Ani si to neuvedomujeme, a meme by v uriJe psychiatria relne zneuiten aj v inej tch situcich a nstrojom ttnej moci, oblasti? vaka represvnej funkcii. Najlepm pr-

52

S aj in oblasti, in vhody, naprklad renta. S pacienti, ktor chc psychiatrick diagnzu, vemone sa snaia, aby ju zskali, aj sa stva, e ju dostan, a v pozad je snaha zska invalidn dchodok. Posudkov innos v psychiatrii popri znaleckej je alia vemi problematick oblas. Laici si myslia, e psychiatria pouva len elektrick oky... Psychiatriu a psychiatrick liebu verejnos stle vnma ako vo Formanovom filme Prelet na kukukinm hniezdom. Elektrokonvulzvnu liebu pouvame v modernizovanej podobe, vemi nm pomha, dokonca me v uritch situcich aj zachraova ivot. Transkranilna magnetick stimulcia je inovatvna metda s podobnm zmerom s menmi neiaducimi inkami, ale aj s niou innosou. Modern psychiatria m vak predovetkm modern psychofarmak. Tie za poslednch 50 rokov revolune zmenili liebu najzvanejch psychickch porch. Vaka nim lieime rovnako a s rovnakou spenosou aj vne poruchy, ako porovnaten ochorenia somatick medicna. Negatvne vnmanie psychiatrie a naich pacientov je vemi kodliv a v pozad je ich stigmatizcia v spolonosti. Ete stle je vea neprvd a mtov, ktor sa aj sname naprva v destigmatizanej kampani. Je farmakologick lieba dostupn? Bol som osem rokov predsedom odbornej pracovnej skupiny v kategorizanej komisii na ministerstve zdravotnctva a problm liekovej politiky som mal monos vidie aj z druhej strany. Prve preto mm odlin pohad na vec ako vina kolegov,

uznvam a akceptujem aj ekonomick hadisk regulcie. Tie musm kontatova, e v komisii bola korektn spoluprca a vinou boli akceptovan odborn argumenty. A minul rok som mal pocit vieho naptia, a to aj v svislosti so zaradenm injeknch depotnch antipsychotk do tzv. A reimu, o znane skomplikovalo situciu v ambulancich. Stle si vak myslm, e a na mal nezrovnalosti, ktor s rieiten, psychiatrick pacienti mu by spokojn, lebo maj dostupn aj najmodernejie lieky. Zd sa, e i v prpade spomnanch depotnch antipsychotk boli vypout odborn argumenty a legislatvnou cestou sa vrtia do praxe v pvodnom reime na recept a bud dostupn bez prekok pre naich pacientov. Mme o v tomto odbore ponknu svetu? rove psychiatrickej starostlivosti na Slovensku, ke zoberieme do vahy aj podmienky, v ktorch pracujeme, je vemi dobr. Odborn rove je urite porovnaten

somatickom odbore, najastejie chirurgickom. Nettne psychiatrick kliniky, ktor bene vidme v zahrani, u ns absentuj, asi sme spokojn s tm, o mme, ale nemali by sme by. o by bolo treba pre zlepenie? Peniaze? Nestaia financie, s potrebn udia, vea aktvnych odbornkov, ktor v kovch pozcich dsledne a spolone presadzuj zujmy odboru, a tm aj naich pacientov. Bohuia, n odbor pri generovan akademickej piky zaspal, ak to nechcem oznai za krzu. Ke sa zkladn medicnsky odbor na Slovensku me pochvli len jedinm profesorom psychiatrie, ktorho sme museli poiada, aby sa vrtil zo zaslenho dchodku, tak je to s nami ako so pkovou Ruenkou v rozprvke, len my zbytone akme na princa. Bolo by naase sa zobudi.

Potrebuje aj psychiater psychiatra? Prv prednosta bratislavskej psychiatrickej kliniky profesor Ernest Guensberger vravieval o psyNegatvne vnmanie psychiatroch sa hovor, e nie chiatrie a naich pacientov s celkom normlni... no, aj psychiater je len je vemi kodliv. lovek. Naastie som zatia nepotreboval psychiatra. Lekri s vo veobecnosti ohrozen skupina so zahranim, horie je to s vybavenm, a astejie sa u nich vyskytuj poruchy hygienou, komfortom na oddeleniach, tam svisiace so zvenm stresom. Tka sa to s u pomerne vek rozdiely. Vina zaaj psychiatrov, astejie trpme depresvriaden je personlne poddimenzovan, nymi a zkostnmi poruchami, zvislov truktre chbaj gerontopsychiatrick, sami. Pomhame, oakva sa to od ns, pedopsychiatrick a nadtandardn lka. e sme nevyerpaten, ale opak je pravVimnite si, ke sa propaguje urit naddou. Mali by sme viac myslie aj na seba tandardn starostlivos alebo metda, nia na svoje zdravie. kdy to nie je o psychiatrii, ale o niektorom

Svet zdravia je sieou silnch a stabilnch regionlnych nemocnc. Naim pacientom ponkame dostupn a vysokokvalitn zdravotn starostlivos, otvoren komunikciu, dveru a oporu v momentoch, ke ju najviac potrebuj. V sasnosti spravujeme osem veobecnch nemocnc v koickom, preovskom a trenianskom kraji, a sme tak najvou sieou stavnch zdravotnckych zariaden na Slovensku. Toto uniktne postavenie ns motivuje k neustlemu zlepovaniu naich sluieb ale i k zvyovaniu tandardov poskytovania zdravotnej starostlivosti v celoslovenskom meradle.

Nemocnica arm. Gen. L. Svobodu Svidnk, n.o. | Vranovsk nemocnica, n.o. | Nemocnica A .Lea Humenn, n.o. | Nemocnica s poliklinikou Spisk Nov Ves, a.s. | Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Roava, a.s. | Nemocnica s poliklinikou Trebiov, a.s. | Nemocnica s poliklinikou . Kukuru Michalovce, a.s. | Nemocnica s poliklinikou Partiznske n.o.
Svet zdravia, a.s. Palisdy 36, 811 06 Bratislava Office: Moldavsk cesta 8/A, 040 11 Koice
B2B02299

www.svetzdravia.com

inzercia_170x81_final_N.indd 2

7. 11. 2012 9:49:17

53

Alternatvna medicna do reumatolgie nepatr

Prca na isto klinickom oddelen ho neuspokojovala, no nevedel si predstavi prcu bez pacientov. Tvrd, e z reumy netreba ma strach. Mme vasn diagnostiku a innos biologickej lieby je vysok. Prof. MUDr. JOZEF ROVENSK, DrSc., FRCP Nrodn stav reumatickch chorb, Pieany prednosta Kliniky reumatolgie Lekrskej fakulty SZU

Reumatolgia

Reumatolgia
Bojte sa reumy? Nemm sa oho b. Samozrejme, lovek mus predpoklada, e poas fyziologickho starnutia urit neduhy prdu, a tak to treba aj bra. Ale netreba ma z reumy strach, pretoe dnes je diagnostika vasn. A to je dleit. Sie reumatologickch ambulanci, prakticky pokrva cel Slovensko. A mme dobrch lekrov v terne. ud trpiacich reumatickmi chorobami pribda. m to je? Priny vidm jednak v pribdan novch initeov, ktor sa mu podiea na vvoji ochorenia. U jedinca, ktor m genetick predispozciu na rozvoj naprklad reaktvnych artritd, vek lohu hraj rzne baktriov initele chlamdiov infekcie, revn infekcie. Takisto v oblasti metabolickch artropati vidme ast artropatie i u diabetick, alebo pri celiakii a alch metabolickch ochoreniach. Diagnostika tchto ochoren sa zlepila vaka postupne inovovanm diagnostickm kritrim. Koko percent Slovkov postihuj reumatick choroby? Reumatick choroby patria na tretiu prieku v prceneschopnosti. Jednou z najzvanejch reumatickch chorb na Slovensku je reumatoidn artritda. Priblin prevalencia je tu 50-tisc chorch, teda jedno percento. Je to domnou len vyieho veku? Nie. Ak sa bavme o zpalovch formch reumatickch chorb, naprklad o reumatoidnej artritde, tak t postihuje ud v kadom veku. N najmlad pacient mal okolo 14 mesiacov. Mal juveniln idiopatick artritdu. Dospel sa zvykn saova, ale ako zistm, e diea m prve artritdu? M opuchnut kby, bolesti. Pokia u doke chodi, tak mete pozorova urit nestabilitu na artritdou zasiahnutom kbe. Vtedy by mal rodi vyhada, samozrejme, detskho reumatolga. V Bratislave, Pieanoch, Nitre, iline, Martine, Banskej Bystrici, Koiciach s lekri pecializovan na detsk reumatolgiu. o prispieva k vzniku reumatologickch ochoren? Nedostaton obleenie, obuv... e by tieto faktory a natoko ovplyvnili vznik reumatoidnej artritdy, tomu by som celkom neveril. Prinou s genetick faktory, faktory poruenia dysbalancie imunitnho systmu. A potom faktory vonkajieho prostredia, ktor nau imunitu nejakm spsobom aktivuj tak, e v organizme vznikne imunitn zpal, ktor sa prejav bolesami kbov i opuchom. Choroba postupne dobva jednu kbov sstavu za druhou a vyvolva nielen opuch a zpal, ale aj detrukciu chrupavky. Porate, ako sa mm reumatickm ochoreniam brni? Konkrtna prevencia neexistuje. Vemi dleit je vak nefaji. Pretoe fajenie posva ten proces k horiemu. Je mon reumu vyliei? innos lieby, biologickej lieby, je vysok. Samozrejme, aj ona m svoje skalia i neiaduce inky. Me pri nej vznikn sekundrna infekcia alebo in problmy. Ale na to s lekri, aby to sledovali. A niekedy sa me vyvin rezistencia, ke podvan liek u jednoducho terapeuticky nefunguje. No vskum iiel tak dopredu, e u vlastne meme vymeni liebu za in prepart, ktor bude funkn. Pri artritde mme niekoko biologk. Chvalabohu, mem poveda, e vaka poisovniam sa tto finanne nron lieba preplca. Take kto ju potrebuje, ten ju dostane. ie pacient prde a vy liebu hne nasadte, alebo tomu predchdza nejak schvaovac proces? Myslm si, e situcia v biologickej liebe zpalovch reumatickch chorb je u ns vemi dobr, pretoe lieba je cielen a monitorovan, a pacient, ktor spa indikan kritri pre takto liebu, ju dostane. Lieba sa schvauje v Nrodnom stave reu-

MUDr. Zlata Kmeov, PhD.

II. Intern klinika SZU FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici

Pracuje od r. 1979 na Internej klinike v Banskej Bystrici. Atestciu m z vntornho lekrstva a reumatolgie, neskr si urobila kandidatru. Spolu s almi kolegami zakladala osteolgiu na Slovensku. Je lenkou vboru Slovenskej reumatologickej spolonosti a Spolonosti pre osteoporzu a metabolick ochorenia kost. Psob ako krajsk odbornk v odbore reumatolgia. Predna, publikuje doma i v zahrani. Profesijnm spechom je pomoc pacientom, osobnm rodina. Zlata Kmeov je vydat, m dvoch synov ani jeden sa vak nezaober medicnou jeden je prvnik, druh ekonm. o a nezabije, to a posiln, hovor Zlat Kmeov, ktor na klinike v Banskej Bystrici pracuje ako vedci lekr Centra pre biologick liebu a osteocentra pre stredn Slovensko. Najvm zadosuinenm pre Zlatu Kmeov je, ak jej pacient na otzku ako sa m, povie, e lepie.

OSTATN NOMINOVAN LEKRI

MUDr. Elena Kokov, PhD. Nrodn stav reumatickch chorb, Pieany Doc. MUDr. Jozef Luk, PhD. Nrodn stav reumatickch chorb, Pieany Doc. MUDr. elmra Macejov, PhD. III. Intern klinika, UN L. Pasteura, Koice MUDr. Dagmar Miekov, PhD. Nrodn stav reumatickch chorb, Pieany MUDr. Helena Raffayov, PhD. Nrodn stav reumatickch chorb, Pieany MUDr. Soa Tomkov, PhD. 1. skromn nemocnica, Koice-aca MUDr. Daniel lnay, CSc. Nrodn stav reumatickch chorb, Pieany

matologickch chorb Pieany a v alch centrch pre biologick liebu: v bratislavskej Univerzitnej nemocnici, v koickej Univerzitnej nemocnici a v Rooseveltovej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici. V naom stave sme pripravili indikan kritri pre biologick liebu reumatoidnej artritdy, ankylozujcej spondylitdy, psoriatickej artritdy a juvenilnej idiopatickej artritdy. Poas existencie nho centra sa reumatolgovia psobiaci v pieanskom nrodnom stave stali pikovmi odbornkmi v tejto oblasti a ochotne pomhaj aj pracovnkom v alch centrch na Slovensku pri rieen najm u rezistentnch foriem zpalovch reumatickch chorb na niektor biologick preparty tm, e odporuia po konzultcii prechod na in druh prepartu. Pracovnci zskali medzinrod-

Reumatolgovia diagnostikuj a lieia choroby spojv, kost, kbov, chrbtice a mkkch tkanv zaprinen degenerciou, poruchouimunity alebo metabolizmu. Najviac sa na Slovensku lieia pacienti na seropozitvnu reumatoidn artritdu, osteoporzu a polyartrzu. Lieba reumatologickch pacientov stoj Dveru rone 8,3 milina eur.

Doc. MUDr. Zdenko Killinger, PhD.

internista reumatolg V. intern klinika LF UK a UN Bratislava

MUDr. Alena Tuchyov

internistka reumatologika Nrodn stav reumatickch chorb v Pieanoch

Prof. MUDr. Ivan Rybr, PhD.

reumatolg Klinika reumatolgie LF Slovenskej zdravotnckej univerzity Nrodnho stavu reumatickch chorb so sdlom v Pieanoch

Intern medicnu si vybral preto, e m ambciu vidie pacienta o najkomplexnejie. Pri pecializcii prichdzalo do vahy niekoko monost a k reumatolgii mal najbliie. Vedel som, e ide o ak odbor, v tom ase s malmi monosami v liebe, no prstup a vzah k pacientom, ktor som videl u mojej mamy reumatologiky, mi dal ndej, e aj v tejto oblasti sa d citlivm prstupom vemi pomc. Tto pecializcia mu umonila venova sa podrobnejie osteolgii. Stl pri zrode osteolgie na Slovensku. Mysl si, e s pribdajcimi sksenosami a vekom je potrebn ma oraz viu ctu a repekt pred kadm zsahom na udskom tele, i dui. Snai sa preto u kadho pacienta vidie prinu jeho akost naozaj komplexne, v irokch a ete z vekej asti neobjasnench a nepoznanch svislostiach. Je potrebn ma na mysli, e nelieime len symptm alebo diagnzu, ale udsk bytos, ktor sa prve ocitla v akostiach a od ns oakva pomocn ruku. A pokia to robme radi a mme sprvne zzemie, urite dokeme pomc.

Po skonen Lekrskej fakulty Univerzity Komenskho v Bratislave nastpila do vtedajieho Vskumnho stavu reumatickch chorb ako intern apirantka. V roku 1997 obhjila kandidtsku dizertan prcu na tmu Vplyv starnutia na zmeny imunitnho systmu a priebeh niektorch reumatickch chorb. V roku 1999 atestovala z vntornho lekrstva I. stupa, v roku 2004 vntornho lekrstva II. stupa a v roku 2008 z reumatolgie. Na jar 2012 ukonila tdium manamentu v zdravotnctve na SMA akadmii. V stave pracuje na oddelen systmovch chorb spojiva. Ako odpoved na otzku o spechu? Vzhadom na to, e nai pacienti s zva pacienti s chronickmi chorobami, ktor sa nedaj vyliei, kad spokojn pacient, ktormu sme pomohli, je spechom.

Odbor si vybral, pretoe pochdza z Trenianskych Teplc a dobre pozn miestnu komunitu, ktor sa v minulosti priinila o vznik reumatolgie u ns. Je to miesto, kde v roku 1941 zriadili prv reumatologick stavn oddelenie a nsledne v alch rokoch psobila cel plejda naich znmych reumatolgov. T potom preli do Piean a iniciovali vznik Vskumnho stavu reumatickch chorb. M pecializciu v reumatolgii aj v gastroenterolgii. Je len vboru Slovenskej reumatologickej spolonosti a predseda Dozornej rady Slovenskej spolonosti pre osteoporzu a metabolick choroby kost. V rokoch 1999 2010 bol hlavnm odbornkom rezortu zdravotnctva pre reumatolgiu. Tvrd, e jeho najv spech musia zhodnoti in. Ale m dobr pocit z toho, e sa podarilo naej reumatolgii, aby bola odborne aj organizane akceptovan ako sas eurpskej medicny a, e dokzala prija zloit eurpske legislatvne poiadavky a stala sa sasou zdravotnctva Eurpskej nie.

Naimi hodnotami s
Kvalita
Drazom na odbornos a tandardn postupy zabezpeujeme vysok kvalitu naich sluieb

Orientcia na pacienta
Zdravie, spokojnos a pohodlie pacienta s hnacm motorom vetkch naich snh

Stabilita
Nae ciele s dlhodob pre naich pacientov i zamestnancov sme spoahlivm partnerom dnes i v budcnosti

Rozvoj
Pozitvne vsledky a spechy ns motivuj k neustlemu zlepovaniu naich sluieb i zvyovaniu tandardov poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku
B2B02299

www.svetzdravia.com

inzercia_170x81_final_N.indd 3

7. 11. 2012 9:49:28

57

Reumatolgia

n kredit, hlavne tie budovanm registra biologickej lieby. Hovor sa, e reumatoidn artritda skracuje ivot o desa rokov. no. Reumatick choroby predstavuj vny problm aj v socilnom kontexte. Kvalita ivota sa zniuje. Treba si uvedomi, e naprklad reumatoidn artritda neovplyvuje len fyzick funkcie, ale aj psychosocilne, o vedie k ekonomickm stratm v svislosti so znenm produktivity prce. Pacienti sa vyznauj 4- a 15-krt vyou pracovnou neschopnosou v porovnan so zdravou populciou. A u 58 percent pacientov sa objavuj naraz tri zo siedmich obmedzen: zmeny v pracovnom vkone, prjem, potreba oddychu poas da, aktivity vo vonom ase, pohyblivos, pomoc doma a mimo domova. Pre zamestnanch ud s reumatoidnou artritdou s produktivita v prci, ako aj vkon vrazne limitovan, ako aj pri psoriatickej artritde. Fyzick funkcie a kvalita ivota z hadiska zdravia s niie u pacientov s psoriatickou artritdou v porovnan so zdravou populciou, a tie niie ako u pacientov so samotnou psorizou. U tchto pacientov sa stretvame s bolesami, obmedzenou hybnosou, stratou energie, nespavosou, socilnou izolciou a emotvnymi reakciami. Kee ide aj o kon ochorenie s viditenmi prejavmi na koi, postihnut sa dostvaj do psychosocilnej izolcie a prejavuj sa u nich rzne typy depresie. Na akej rovni je u ns zabezpeen starostlivos o reumatikov v porovnan so svetom? MINI ANAMNZA
Kedy sa vm zdvihne adrenaln? Ke by sme nejako nevedeli dotiahnu nozografick ohranienie pacienta. Zvyknete sa ete ervena? Nie. Myslm si, e nie. U sa vm stalo, e ste zakopli? Zakopn ani nie. No mnoh veci, o som chcel, sa mi nepodarili. o vm zvi tlak? Ke je vo svete nepokoj a vojny. Z oho sa vm zvykne zatoi hlava? Ke m moje rodn mesto nespech vo futbale. o je pre vs najv doping? Ke mm dobr publikciu prijat v dobrom asopise.

uvtal. Prca na isto klinickom oddelen ma neuspokojovala, ale nevedel som si ani predstavi prcu bez pacientov. Zrove som sa zaujmal aj o experimentlnu prcu, aplikovan na dan klinick problm. V tom som videl svoje poslanie. Bola to pekn cesta, vystlan radosami aj sklamanm, ale tak u je ivot. Mal som astie na dobrch spolupracovnkov a uiteov, ako boli profesor tefan Siaj, doktor Jan Pekrek, docent Duan itan, ale aj profesor Zbynk Hrn a v Manchestri doktor P. J. L. Holt, u ktorho som absolvoval tudijn pobyt v rokoch 1976 1977. Dnes je pre ma vekou cou, e som sa po rokoch vrtil do funkcie hlavnho odbornka ministerstva zdravotnctva pre reumatolgiu. Verm, e pokia ide o moje poslanie, nesklamem. Cel pracovn ivot som podriadil rozvoju reumatolgie, a o bolo v mojich silch, propagcii slovenskej reumatolgie vo svete. o povaujete za mnik v liebe reumatickch chorb? Philip Hench v roku 1948 dostal Nobelovu cenu za objav glukokortikoidov a ich inku pri zpalovch reumatickch chorobch najm reumatoidnej artritdy, alej je tu terov lieba biologick lieba, na om m zsluhu slovensk vedec psobiaci v New Yorku profesor Jn Vilek. Potom je to objav niektorch histokompatibilnch antignov HL-A systmu, ako je HLA-B27 najm pri ankylozujcej spondylitde, na ktorom sa podieal n rodk Pavol Ivanyi. A sasn Slovci? Profesor tefan Siaj a docent Duan itan dosiahli vznamn spech popisom artrikulrnej chondrocalcinzy v dedinke na junom Slovensku Vek Maa, o je originlne pozorovanie. Tretia genercia slovenskej reumatolgie popsala originlne pozorovanie vskytu dvoch reumatickch chorb u jednej osoby, naprklad ankylozujcej spondylitdy spojenej s Marfanovm syndrmom, dnavej artritdy a ankylozujcej spondylitdy, alebo troch nozologickch jednotiek. Na tchto zaujmavch kazuistikch a popisoch som sa podieal spolu s doktormi Danielom lnayom, Jurajom Dudom a doktorkou Elenou Kokovou. Slovensk reumatolgia mala svoj podiel aj na zaveden intravenznych imunoglobulnov pri liebe rezistentnch foriem systmovho lupus erythematosus spolu so skupinou profesora Yehudu Shoenfelda, nho topoianskho rodka. Na tejto prci, i u experimentlnej alebo klinickej, sa zastnili docenti Jozef Luk a Emlia Rovensk, doktorka uba Rauov a aj ja.

reumatoidn artritda, psoriatick artritda, ankylozujca spondylitda, (metabolick artropatie, DNA, chondrocalcinza artikulrna), degeneratvne reumatick choroby (osteoartrza), poskytujeme aj rehabilitciu pacientom po reumochirurgickch zkrokoch. Mme i lka vyhraden deom trpiacim najm na juveniln idiopatick artritdu. A o hovorte na alternatvnu medicnu? Pome mi? Alternatvna medicna nepatr do reumatolgie. Pacienti s reumatickmi chorobami patria do rk reumatolga, lebo rznymi nekompetentnmi imunostilanmi po-

Alternatvna medicna nepatr do reumatolgie. Pacienti s tmito chorobami patria do rk reumatolga. Nekompetentn postupy ich toti mu pokodi.
Komplexn starostlivos o reumatikov je na dobrej rovni, lekri s vemi erudovan, sie reumatologickch ambulanci je zachovan a centrlne pracovisko, Nrodn stav reumatologickch chorb tu v Pieanoch, patr k pikovm zariadeniam a poskytuje diagnostick i terapeutick pomoc ternnym aj rajnnym reumatolgom jednak ambulantnou formou a tie hospitalizanou. V priebehu kalendrneho roku vyetrme u ns okolo 6 000 ambulantnch pacientov z celho Slovenska a hospitalizane pribline 2 000 pacientov trpiacich najm na zpalov reumatick choroby ako
58

stupmi me djs k pokodeniu pacienta. asto sa vynech bazlna lieba a, iabohu, aj lekri, ktor nepoznaj problmy v terapii, aplikuj imunostimulan liebu, o me ma fatlne nsledky pre pacienta. Zaznamenali sme tak prpady na Slovensku, a mali sme problm takchto pacientov potom stabilizova. Preo ste sa stali reumatolgom? Hadal som uplatnenie v klinickom vskume. Nebol som ist teoretik ani ist klinik, preto ponuku, ktor som dostal ako mlad lekr od profesora tefana Siaja, som

Zubn lekrstvo Me si dovoli poveda, e vysokokolsk profesor bez pacientov neme by dobrm uiteom. Od tudentov vyaduje, aby si uvedomili, e raz bud pracova so skutonm lovekom. Aj preto je na skkach prsna a neboj sa by zl. Prof. MUDr. NEDA MARKOVSK, CSc., ktor psob ako vysokokolsk pedagogika a zrove zubn lekrka v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura, 1. stomatologickej klinike v Koiciach
Ke ste sa na strednej kole rozhodovali, kam po maturite, preo padlo rozhodnutie prve na medicnu? Bolo to rozhodnutie na posledn chvu, pvodne som chcela tudova chmiu. Na strednej kole som robila chemick olympidy. Vysok kola bola vak a v Bratislave a nai chceli ma najstariu dcru pod dohadom, vari dva tdne pred prijmakami sa doma zaalo hovori o koickej medicne. V rodine sme lekra nemali, ani ja som o tom nesnvala... Neoutovali ste toto rodiovsk i aj vae rozhodnutie? Vtedy nie, ve aj mj profesor chmie na strednej ma varoval, e by som pracovala niekde v eleziarach, v smrade a dyme. Keby som sa mala rozhodn dnes, rozhodla by som sa pre pvodn chmiu, bavilo by ma naprklad potravinrstvo i kozmetick priemysel. Ale musm poveda, e neutujem, pre to, o mi tto profesia dala, urite nie. A u poas tdia som si ujasnila, e chcem osta na fakulte, e chcem ui a odborne s alej, o sa mi splnilo. Kto vs pri ceste labyrintom poznvania stomatolgie najviac profesionlne motivoval, od koho ste sa uili, u koho ste zbierali sksenosti? Mala som mnoho vemi dobrch uiteov, ktor ma nauili nielen odbor, ale vytvrali atmosfru obetavej prce, radosti z spechov. Na druhej strane nauili ma profesionlnej cte k loveku a vzdelaniu. Asi za vetkch by som spo-

Pekn smev je viac ako dovolenka

Najv objem financi v tomto odbore smeruje do preventvnych prehliadok, preplcania lieby zubnho kazu a zhryzu. Nae ron nklady na stomatologick liebu sa pohybuj vo vke 34,4 milina eur.

menula aspo prvho prednostu naej koickej stomatolgie profesora Ernesta Ruiku a docenta Eugena urovia, ktor mi dali v profesionlnom ivote nesmierne vea. Ste profesorka, hlavn odbornka pre zubn lekrstvo, boli ste desa rokov prodekanka, vzdelvate nov pokolenia zubnch lekrov mte ete nesplnen profesionlne sny? A ktor vlastne boli, i s tie splnen? Nesplnenm asi zostane mj ven sen, aby sme mali vubu zubnho lekrstva na rovni eurpskych kl postailo by aspo na rovni eska, aby som ja a moji kolegovia na klinikch mohli ui za podmienok, ktor naa vlda deklarovala v rmci predvstupovch prprav vstupu Slovenska do Eurpskej nie v roku 2002 a ktorch splnenie ostalo len na papieri. Malo to by vytvorenie materilno-technickch podmienok vuby budcich zubnch lekrov, ktormi sme mali zabezpei ekvivalentn vzdelanie a ekvivalentn diplom na rovni krajn nie. Rovnako ma mrz, ako ako sa celoplone presadzuj primrne preventvne programy stneho zdravia. Ide o ekonomicky nenron, ale vysoko efektvne programy, ktor vo vine eurpskych krajn vrazne znili vskyt zubnho kazu u det. Profesionlne sny som si splnila v plnom rozsahu dosiahnutm vysokej odbornosti. Ste viac pedagogika alebo zubn lekrka? M pedagg dostatok praktickch stomatologickch sksenost? To nie je mon oddeova vysokokolsk uite najm v medicne bez praxe, bez pacientov, neme by dobrm uiteom! Nememe budcich lekrov pripravova bez praktickch medicnskych sksenost. To sa ned njs v knihch ani na internete. Rovnako s to hodiny venovan zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu, akoby pedagg pracoval v rezorte zdravotnctva. Na pln vzok som zamestnankyou lekrskej fakulty ako uiteka v prslunej kategrii, ale robm v prvom rade s medikmi a ke skonm cviko, idem alej a venujem sa pacientom. Ak termn je vlastne sprvny stomatolgia alebo zubn lekrstvo? Od roku 2004 nie je termn stomatolgia sprvny, vstupom do nie sme museli prija, ak sme chceli ma rovnocenn vzdelanie a diplom, odvodenie nho od-

MINI ANAMNZA
Kedy sa vm zdvihne adrenaln? Neznam klamstvo a ak sa niekto povyuje nad inm. Zvyknete sa ete ervena? Dnes u asi nie. U sa vm stalo, e ste zakopli? no, ak som niekomu dverovala alebo mu pomohla, a potom sa zachoval nefr. o vm zvi tlak? Nespravodlivos, podvody, klamstvo a drzos. Z oho sa vm zvykne zatoi hlava? Z hlposti, ktor je podvan ako mdros. o je pre vs najv doping? Pokoj, knihy a teplo.

je potrebn ma predchdzajce sksenosti s vubou tudentov. Poas tdia muste zmeni manulne a technicky neznalho adepta na zrunho, technicky zdatnho zubnho lekra dostatone teoreticky vzdelanho. Okrem toho vysokokolsk uitelia najm odborn asistenti s finanne nedostatone ohodnoten v porovnan s lekrmi v univerzitnch nemocniciach a u vbec ich nemono porovnva so zubnmi lekrmi v privtnej praxi. To vedie k neustlej redukcii erudovanch uiteov lekrov odchodmi do privtu a tch znova prechodne nahrdzaj absolventi bez sksenost. Maj sa ako absolventi dosta k skromnej praxi? Investcia do novej ambulancie je minimlne 60- a 80-tisc eur. Nov ambulancie sa dedia, alebo zane absolvent pracova u starieho kolegu a ke ten odde do penzie, dohodn sa na odkpen ambulancie. al vek problm je zska pre absolventov zmluvy s poisovami, aby mohli vbec zaa pracova. Na Slovensku tuduje zubn lekrstvo pomerne vea zahraninch tudentov. Sme tak skvel, i sme tak lacn? Meme poveda, e vieme pripravi naich slovenskch tudentov, o om sved skutonos, e mnoho absolventov sa spene uplatuje v zahrani. Na druhej strane, ia, nae vysok koly sa v medzinrodnom rankingu vysokch kl nach-

boru od slova zub. Pre ma m vak stomatolgia v vznam, lebo stoma znamen cel stna dutina a zub je len jeden orgn v stnej dutine, o ktor sa starme.

Zubnch lekrov je chronick nedostatok, rone ich nekon tdium ani sto. Nie je zujem o tdium, je nedostaton financovanie tdia, s nedostaton kapacity na tdium? Zrejme zo vetkho troInvestcia do novej chu... Zkladnm problambulancie je minimlne mom je nedostatok uiteov na stomatologickch klini60 000 80 000 eur. Nov kch a nevyhovujce a podambulancie sa dedia, alebo dimenzovan materilnoabsolvent zane pracova technick vybavenie klink. V krajinch Eurpskej nie u starieho kolegu. s vubov kliniky vybaven najmodernejou techdzaj na dolnch priekach. To ovplyvunikou, aby ju budci zubn lekri vedeli je aj vku kolnho, ktor je niie ako na pouva po ukonen tdia. V Nemecprestnych univerzitch a, ia, netuduj ku ide nov prstroj, materil i hmota u ns najlep tudenti zo zahraniia. Nerovno na univerzitu, aby sa to nauili poraz ma prekvapuje, ako mnoh nai mediuva najprv uitelia a potom to uia meci neovldaj anglitinu, ako ma poiadaj, dikov. Nie je to len marketingov ah firaby som im niektor slovka, ktor na my. Pre Slovensko by plne postaovala prednke pouvam, preloila do slovevuba zubnch lekrov na sasnch niny. Neprekvapuje ma jazykov barira dvoch fakultch v Bratislave a v Koiu starch kolegov v ambulancich, ale ciach, ktor by vak mali by dostatone u tudentov by som to neoakvala. okom vybaven aj pre v poet tudentov, bolo pre ma, ke som zistila, e mnoh ako otvra tdium, kde je garantom medici neovldaj ani prcu s potaom! profesorom odbornk pre krn. Ui zubiestaka nevedela, kde je enter.... n lekrstvo je vemi pecifick proces,
61

Zubn lekrstvo

Ako diea si pamtm nvtevu u zubra, ktor mal aksi dreven kontrukciu, liapal na pedl, a tak vtal zub. Kam sa od tch ias stomatolgia dostala? Poslednch dvadsa rokov znamen v zubnom lekrstve celosvetovo vrazn pokrok ruka v ruke s rozvojom mnohch technolgi. Nau prax obohatili prstroje pln elektroniky, skvalitujce diagnostiku a liebu. Mme nov rntgeny, ktormi dokeme diagnostikova procesy, ktor sme predtm nedokzali. Pribudlo mnoho novch intrumentov a kvalitnch materilov, ktor nemenia farbu a etria zubn dre, kedysi sme ako vplne nemali porcelny v protetike, ivice menili farbu. To vak aj zdrailo nepochybne vkony zubnho lekrstva... Preto panuje v benej populcii nzor, e stomatolg je privemi drah luxus a e u za otvorenie st mu treba plati? Vetko, o zubn lekr dnes vo svojej prci pouva, je finanne vemi nron a nakupuje sa za eurpske ceny. Vstupy s vemi drah a lekri si ich nakupuj sami. Okrem toho, pacienti si stle nezvykli, e oetrenie chrupu je vade vemi drah, ale aj e samotn pacient me prispie k redukcii chorobnosti, o je potrebn pestova u od tleho detstva. Rovnako sa mus zmeni myslenie, e na oetrenie u zubnho lekra je potrebn si naetri a naetren financie uprednostni pred financiami naprklad na dovolenku. Musm vak prizna, e v niektorch prpadoch s vemi nadhodnoten ceny za vkony, napr. v Bratislave, niekde je to a desansobok skutonej hodnoty. Maximlna cena vak uren nie je, take v podstate sa s tm ned ni robi, je na pacientovi, ktorho lekra si vyberie. Pred zubnm lekrom m neraz strach aj vzdelanej a zodpovednej, vnma postokilogramov chlap, zvuk vtaky spotrebu prevencie alebo je to len o tom, e za dver ambulancie vydes vinu ake nebude ma preventvnu prehliadkajcich pacientov. Preo v uoch poku, v nasledujcom roku si bude vetky da vs pretrvva tak fbia a ako sa d zkroky plati? proti nej inne bojova? as pacientov, najm vo vch mesZvuk vtaky je neprjemn, ale ten netch, sa nielen zaujma o svoje stne zdraspsobuje boles. Boles spsobuje previe, ale m aj dostaton vedomosti. Je nos rchlych otok vrtika na zubn povrch. m je zubn kaz v pokroilejom tdiu, tm Musm prizna, e je pravdepodobnos bolesti v niektorch prpadoch s via. K tomuto straiaku prispievaj aj zvelien inceny za vkony vemi terpretcie zitkov niektonadhodnoten, naprklad rch pacientov v okol. v Bratislave. Niekde Najinnejou zbraou s zkladn poiadavky prije to aj desansobok mrnej prevencie dokoskutonej hodnoty. nal stna hygiena, aplikcia fluoridovch prpravkov, ich vak vemi mlo. Stle je vek skusprvna viva a pravideln periodick pina pacientov, ktor absolvuje len perioprehliadky u od tleho veku dieaa. dick prehliadku a o alie oetrenie nem zujem. Veru aj mj ani nie dvojron vnuk ma u pouuje, ako si treba sprvne umStomatochirurgia zrejme o tomto odva zbky. Tu niekde sa zana starostbore i sasti zubnho lekrstva sme livos o chrup, ktor je vemi dobrou pred rokmi nechyrovali. Vyuvame investciou do vlastnho zdravia? v sasnosti vetky jej monosti? no, u jednoron diea m s rodiom Nie je to a tak nov odbor. Maxilofapo prvkrt navtvi zubnho lekra, aby cilna chirurgia, ako jej dnes hovorme, individulne bol rodi informovan o u m zaiatky v polovici 19. storoia, ke sa uvedench pravidlch, mme na to vydavykonali prv kostn opercie korekcie n aj odborn usmernenie ministerstva vekej snky. Aj u ns m dlhoron trazdravotnctva. Tak by sa mohlo aj u ns dciu u po 2. svetovej vojne na kadej sta realitou to, o je napr. vo vdsku klinike lekrskej fakulty existoval tento alebo vajiarsku, kde a 85 percent dvaodbor. Dnes v svislosti s medializciou nsronch det nepozn zubn vtajednotlivch medicnskych odborov sa ku, pretoe nemaj vbec zubn kaz! hovor aj o tch, ktor nie s tak znme. Navye, vina ud sa k tmto peNebola teda chyba, ke sme v podstate cialistom za cel ivot nemus ani dosta. zlikvidovali pedostomatolgiu kedysi Odbor sa zaober liebou ndorov v stmala vari kad zkladn kola stomanej dutine a tvrovej oblasti a ich vskyt tolga... v poslednom obdob stpa. Riei aj razy V minulosti vkony oetrovania det bov tejto oblasti, ktor v dsledku zvyujli vyie koeficientovan, dokonca aj pred ceho sa nsilia, autohavri a portovch rokom 1989, o neskr zdravotn porazov rovnako z roka na rok narastaj. isovne zruili. Pre rovnak vpl u spoalou oblasou je chirurgick rieenie lupracujceho dieaa potrebuje zubn leanomli tvrovch kost. Maxilofacilna kr minimlne dvakrt viac asu ako pre chirurgia ako odbor je sasou stomatodospelho. Deti vyaduj viac trpezlivoslogickch klink v univerzitnch nemocti, viac vysvetovania, aby sme ich mohli niciach a vyaduje si kvalitn lkov boetri. Okrem toho, diea v minulosti na zu. kole samo mohlo navtvi zubnho lekra poda objednania. Dnes toto nie je Ak sa porovnme so zahranim, ako mon, pri oetren mus by prtomn sme na tom? A ako sme boli na tom pred rodi, ktor dva aj informovan shlas rokom 1989 a po om? na oetrenie. A tu je problm nezodpoPred rokom 1989 nm neboli dostupn vedn rodi, ktor nem zujem, ani as mnoh technolgie, ktor sa pouvali na svoje diea a prichdza, a ke m v zpadnej Eurpe, ale na druhej strane diea bolestiv problm. existoval systm najm primrnej preJe dnen pacient zubnej ambulancie

OSTATN NOMINOVAN LEKRI

MUDr. Ruena Analov Petrana Trebiov MUDr. Alexander Bednrik Zubn ambulancia Trnava Doc. MUDr. Eugen urovi, DrSc., Klinika stomatolgie, Univerzitn nemocnica L. Pausteura, Koice MUDr. Vlastimil Graus Dentagroup Bratislava MUDr. Irena Klmov eustno-ortopedick ambulancia Ortodentik Bratislava MUDr. Marta Murgaov, Skromn zubn ambulancia Trenn

62

vencie pre deti a mlde a bol systm kontroly dodriavania indikci. V sasnosti mme monos pracova technologicky na eurpskej rovni, o dokazuje mnoho prax zubnch lekrov v prepojen aj s vysokou odbornou rovou. ia, je mnoho prax, kde je potrebn kvalitu naprva. Zaostvame za svetom? Mme ambulancie, vybaven ako v zahrani, vysok rove m ich odborn rove a prca. Nie je to len o tom, e si kpim Mercedes a neviem ho ofrova... A s aj kolegovia, ktor investova nechc a nie s to len zubn lekri v penzijnom veku, ale aj mnoh mlad. Preto je n odbor drah. Ke sa s niekm stretnete, hodnotte jeho chrup? no, musm poveda, e vdy je to moja profesionlna deformcia. Nti ma k tomu aj to, ak neoetren chrup m naa populcia. Vidte to v mdich nie vdy je to problm financi, ale myslenia. Mnoh si neuvedomuj a nechc nm veri, e neoetren zubn kaz, a najm zpal parodontu, sa podieaj na zhoren celkovho zdravotnho stavu. A ke je vny zdravotn problm, oakvaj od zubnho lekra zzraky. ia, v mysli naej populcie nie je vit od malika mylienka chcem by zdrav a musm sa o to sm snai. V mojom prpade vzah k vlastnmu zdraviu a aj chrupu, k nevyhnutnosti stara sa o, ns moja mama nauila od malika. A komu zverujete svoje zuby? Starostlivos o svoje zuby zverujem kolegyni na naej klinike. Ostva vm as na relaxciu, nabjanie bateriek? Pomha mi turistika, bicykel, v zime si obas idem zalyova, vea tam, rada idem na dovolenku vade tam, kde je teplo tento rok sme boli v Turecku a v Taliansku, vlani sme boli v zii. Ale je pravda, e vea asu na relax nemm. ia, som vorkoholika... A v poslednom ase mm obas pocit, e moje snaenie je aksi zbyton. Zd sa mi, e sa u mladch stratil pocit zodpovednosti, o prirodzenej slunosti ani nehovorm, medici nemaj v zujem sa ui, uvedomi si, e bud pracova so skutonm lovekom, nie fantmovou hlavou. Aj preto som na skkach vemi prsna, vea tudentov vylet, a za to som potom zl.

MUDr. Duan Poruban, CSc.

stomatolg Klinika stomatolgie a maxilofacilnej chirurgie LF Univerzity Komenskho, Oddelenie oro-maxilofacilnej chirurgie OUSA

MUDr. Gabriela Alexandrov

eustn ortopedika Poliklinika Karlova Ves Bratislava

Duan Poruban zaviedol alebo podstatne modifikoval okolo 50 novch postupov, vykonal 2 000 rozsiahlych onkologickch reseknch, rekontruknch, ortopedickch a traumatologickch vkonov samostatne alebo s interdisciplinrnou spoluprcou. Stal sa zakladajcim lenom Implantologickho klubu. Psob tie ako odborn asistent LF UK v Bratislave. Svoj odbor si vybral, pretoe bol prv, ktor spoznal, a preto sa preho stal vzvou. S odahenm hovor, e najvm spechom preho je to, e zskal trikrt titul kra strelcov vo Futbalovom oddiele LF UK. Riadi sa ivotnm mottom: Dosiahnu zmenu znamen nerobi vetko, ako dosia.

Popri svojej praxi sa venuje aj pedagogickej a publikanej innosti. V rokoch 2004 2006 viedla spolu s doktorkou Alenou Pakovou tri ortodontick kurzy pre mladch eustnch ortopdov na Slovensku. Predna na kongresoch pre zubnch lekrov a eustnch ortopdov, na PdFUK predna eustn ortopdiu pre I. ronk odboru logopdia, u eustn ortopdiu v nadstavbovom tdiu pre odbor dentlna hygienika na Zdravotnej kole v Bratislave. Psob aj ako extern uiteka na Katedre eustnej ortopdie LF SZU. Je prezidentkou Slovenskej ortodontickej spolonosti a hlavnou odbornkou pre eustn ortopdiu na Slovensku.

Doc. MUDr. Ivan Erdelsk, CSc., mim. prof.

parodontolgia a choroby stnej sliznice Lekrska fakulta, Katedra stomatolgie, stomatologick ambulancia Polikliniky SZU

MUDr. Jn Gai
certifikcia z dento-alveolrnej chirurgie NZZ zubn ambulancia v Partiznskom

Okrem I. a II. atestcie z odboru stomatolgia absolvoval Ivan Erdelsk nadstavbov atestciu v odbore parodontolgia a choroby stnej sliznice. Ako hovor, stomatolgiu si vybral riadenm osudu. Za svoj spech povauje, e cel ivot mohol robi to, o ho bav. Ale aj to, e il v astnom manelstve. V ivote mu je blzke motto: Sprvaj sa k svojmu okoliu tak, ako si el, aby sa okolie sprvalo k tebe. Docent Ivan Erdelsk psob od roku 2001 ako vedci Katedry stomatolgie SZU v Bratislave.

Prijali ma na tdium zubnho lekrstva, napriek tomu, e som sa hlsil na veobecn lekrstvo. Zubarina sa mu vak tak zapila, e jej zostal vern. Po skonen LF UK v Bratislave pracoval v nemocnici v Partiznskom ako zvodn zubn lekr, potom ako obvodn. Dva roky bol prednostom polikliniky. Tvrd, e radovanie ho nebavilo, preto sa vrtil na zubn oddelenie, kde sa neskr stal aj primrom. V roku 1992 odiiel do privtnej praxe. spechom je preho dennodenne si robi svoju prcu poctivo a na spokojnos jeho pacientov. ivotn motto? Najobbenejie je: Nie je problm robi udom zle, ale robi udom dobre, to niekedy stoj za t nmahu.
63

Histria

100 rokov slovenskho zdravotnctva

2012: Tmou slo jeden s platy. Po pravch miezd lekrov v nemocniciach a sestier iadaj viac i pecialisti, praktick lekri i ostatn zdravotncki pracovnci. 2011: Od konca septembra zailo zdravotnctvo krzu, ke 2 500 lekrov podalo vpovede. Kee odborri neshlasili s navrhovanmi rieeniami vldy, Lekrske odborov zdruenie 10. decembra spustilo najviu trajkov pohotovos. 2009: V rezorte zdravotnctva bolo 11 207 organizci a zdravotnckych zariaden. V zdravotnctve pracovalo 104 678 pracovnkov, z toho 17 799 lekrov. 2009: Lekrsky tm odbornkov na srdcovo-cievne ochorenia v Detskom kardiocentre Nrodnho stavu srdcovch a cievnych chorb v Bratislave 3. jna 2009 spene transplantoval srdce najmladiemu pacientovi, desatdovmu chlapekovi, ktorho hospitalizovali v centre so zvanm zlyhanm srdca. 2006: Svetov lekrska asocicia zaradila prezidentku Ligy proti rakovine SR MUDr. Evu Sirack, DrSc., medzi 65 poprednch lekrov sveta. 2005: Od 1. septembra mu lekri vybera poplatok za prednostn oetrenie. 2004: Prijatm kovch zkonov sa zaala najvraznejia reforma zdravotnctva, s ktorou priiel minister zdravotnctva Rudolf Zajac. 2004: Po 23 rokoch sa na Slovensku po prv raz zastavil pokles prodnosti. 2004: Na I. ortopedickej klinike LF UK, FNsP SZ 23. novembra prvkrt vymenili bedrov kb miniinvazvnou metdou. 2003: V Detskej FNsP v Bratislave 24. mja spene transplantovali as peene 7-ronmu dievau od dospelho darcu. 2003: Vlda rozhodla 28. mja o definitvnom zastaven dostavby FNsP na bratislavskch Rzsochch. 2002: Prvho septembra vznikla zo zkona Slovensk zdravotncka univerzita, ktor je prvnym nstupcom Slovenskej postgradulnej akadmie medicny. 2000: Profesor Jaroslav Siman prvkrt spene oddelil siamsk dvojiky na Slovensku, Andrejku a Lucku Tthov z Krsnohorskej Dlhej Lky v okrese Roava. 1999: V prvom tvrroku platil krzov stav rezortu, ktor vyhlsilo Ministerstvo zdravotnctva SR koncom roku 1998.

Historick postavy naej medicny

Rozhovormi s vybranmi lekrmi sme otvorili dvere do modernej slovenskej medicny. Rovnako zaujmav je aj minulos. Nezmestia sa nm vetky postavy, preto sme vybrali aspo zopr.

Prv pitva, prask pitva

Jna Jessenia (1566 1621) sce netreba zvl predstavova, no vedeli ste, e je to rodk z Vroclavu, ktor pochdzal z uhorskho zemianskeho rodu, ktor mal korene v slovenskom Turci? Jn Jessenius vytudoval medicnu a filozofiu. tudoval aj v tom ase na vemi uznvanej univerzite v Padove. Prahu navtvil na pozvanie dnskeho astronma Tycha de Brahe. Preslvil sa tm, e tu vykonal prv pitvu. Laici ho za tento in odsdili, odbornci velebili. Jn Jessenius tto pitvu dopodrobna opsal. Detailne sa venoval zloeniu udskho tela, uloeniu orgnov a ich funkcii. Priiel aj s novmi poznatkami objavmi pri opise a hodnoten innosti sluchovch a reovch orgnov. pecilne sa venoval naprklad kostiam podrobne opsal sstavu, poet a skladbu kost. Jn Jessenius sa angaoval politicky. Pri jednom z protihabsburskch odbojov ho zajali a na Staromestskom nmest v Prahe mu sali meom hlavu.

Jn Adam Rayman, ale aj Ioannes Reimanus, Johann Reiman alebo Rayman Jnos (1690 1770) bol lekr, infekcionista, imunolg, farmaceut. Vyrastal v rodine lekrnika, o ovplyvnilo aj vber jeho povolania. Po smrti svojho otca prevzal vedenie jeho lekrne. Zrove viedol vekoobchod s lieivami, exotickm ovocm a korenm, a tie tokajskm vnom. Preovania ho mali radi pre jeho udsk kvality, preto mu mesto odpustilo platenie dan a bol prijat do achtickho stavu. Ako lekr sa preslvil tm, e v roku 1720 vykonal na vlastnej dcre okovanie proti pravm kiaham vmasrovanm hnisu z kiahniky jej chorho brata do konho rezu na ramene. Okovanie neskr s spechom opakoval na viacerch pacientoch. V medicne sa vak svetov prvenstvo priznva anglickmu lekrovi Edwardovi Jennerovi, ktor zaviedol pojem vakcincia a vakcna, ako aj termn vrus. Rayman sa okrem okovania zaoberal aj ospkami, bacilovou dyzentriou, arlachom a besnotou. Okrem medicny sa venoval aj meteorolgii a chmii vykonval chemick rozbor minerlnych vd.

Vestrann polyhistor
Na Michalskej ulici v Bratislave stoj doteraz Segnerova kria. Kedysi tu il so svojou rodinou vberca dan a mestsk komorn sprvca mestskej pokladnice, Johann Michael von Segner. Bol to otec vznamnho fyzika, lekra, astronma, botanika, matematika a vynlezcu Jna Andreja

Priiel o prvenstvo vo vakcincii

64

Segnera (1704 1777). Nadanie na matematiku a fyziku sa preukzalo u Jna Andreja Segnera u poas tdi na mestskom gymnziu. alie vzdelanie v odbore medicna a filozofia si doplnil na univerzite v Jene. Tu aj psobil ako skromn docent. V roku 1735 sa presunul na pozvanie do Gttingenu, kde sa okrem experimentlnych prednok zaslil o Univerzitn hvezdre. Z Gttingenu sa ako profesor presunul na Hallsk univerzitu, kde nechal zriadi Hallsk hvezdre. Napriek tomu, e sa narodil v Bratislave, viu as ivota preil v Nemecku, preto si uvdza nemeck nrodnos.

spolku v Kemarku a zaloil aj Spolok invalidov. Jeho zsluhou sa elektrifikoval Kemarok, urobila kanalizcia i regulcia riek. Vojtech Alexander zomrel v Budapeti, je pochovan v Kemarku.

1998: Prv spen transplantciu podstpila slovensk pacientka 9. jla vo viedenskej nemocnici Allgemeiner Krankenhaus za zkej spoluprce a asistencie slovenskch hrudnkovch chirurgov. 1997: V Petralke 13. novembra bola slvnostne odovzdan do uvania NsP sv. Cyrila a Metoda. 1993: Slovakofarma Hlohovec pod obchodnm nzvom Anopyrin uviedla na trh prpravky zniujce riziko vzniku infarktu myokardu i mozgovej porky. 1991: Na klinike rdioterapie v Onkologickom stave sv. Albety v Bratislave bol intalovan nov linerny urchova elektrnov CLINAC 2100C. 1991: V Bratislave bola 1. jla zaloen kola verejnho zdravotnctva, ako organizan sas novosformovanho Intittu pre alie vzdelvanie pracovnkov v zdravotnctve. 1991: Na 1. gynekologicko-prodnckej klinike v Bratislave sa 4. mja narodilo prv diea zo skmavky na Slovensku. 1990: Zanikli krajsk stavy nrodnho zdravia. Do priameho riadenia ministerstva zdravotnctva preli krajsk hygienick stanice, krajsk fakultn nemocnice a vek odborn lieebn stavy. 1982: V Nemocnici s poliklinikou akademika Drera na bratislavskch Kramroch bol intalovan prv potaov tomograf na Slovensku. 1978: V bratislavskom Onkologickom centre zaloili Nrodn onkologick register Slovenska, v ktorom s evidovan vetci pacienti s onkologickmi ochoreniami od roku 1968. 1976: Na chirurgickom oddelen Nemocnice s poliklinikou v Topoanoch zaali vykonva laparoskopick vyetrenia pacientov. 1972: Transplantan tm Urologickej kliniky Lekrskej fakulty UK 16. jna v Bratislave uskutonil v Nemocnici s poliklinikou akademika Ladislava Drera prv transplantciu obliky u ns. 1969: Martinsk poboka Lekrskej fakulty UK sa stala samostatnou fakultou. 1969: Kolektv Chirurgickej kliniky Nemocnice akademika Drera 10. novembra vykonal pod vedenm profesora imkovica prv aortokoronrny bypass v eskoslovensku. 1967: Vznikla II. (pecializovala sa na vubu stomatochirurgie a maxilofacilnej chirurgie) aj III. stomatologick klinika (pecializovan pracovisko pre konzerva-

Prv lekrka pomhala najm deom

By prvou lekrkou si zasli ocenenie obzvl preto, e v ase, ke Mria Bellov (1885 1973) ila, bola spolonos stle pln predsudkov a podceovania spoloenskej lohy eny. Na medicnu sa Mria Bellov nedostala len tak pomohol jej otec. Pre lepie vykreslenie situcie povieme, e v tom ase na fakulte tudovalo p ien, medzi nimi aj rodka z Liptovskho Petra. V roku 1910 zskava na budapetianskej univerzite lekrsky diplom. Po niekokch krtkych pobytoch v Berlne, Pari, Bruseli, rumunskom Tirgu Mures a Koiciach sa natrvalo usduje v Dolnom Smokovci, kde sa venuje detskej tuberkulze. Nemala vlastn rodinu, cel ivot zasvtila medicne a chorm pacientom, najm deom.

Za rntgen v Uhorsku vame Slovkovi

Profesor Vojtech Alexander (1857 1916) bol uznvan rntgenolg. Narodil sa v Kemarku a tu ukonil aj stredokolsk vzdelanie. Medicnu tudoval u na Lekrskej fakulte v Budapeti, kde krtko po ukonen tdia pracoval ako asistent na Anatomickom stave a Patologickom stave. Na iados otca sa vracia domov a psob ako praktick mestsk lekr. Trvalo sa zaujmal o vedeck dianie vo svete, preto ke poul o historickom objave rntgenovch lov X, odchdza do nemeckho Wrzburgu, aby sa stretol s ich objaviteom, Wilhelmom Conredom Rntgenom. Vojtech Alexander vemi rchlo pochop, ak vznam bude ma nov objav pre budcu medicnu. Nevha, a zana sa pecializova vlune na rntgenolgiu. Nedal sa odradi nespechmi, hevnato pracoval kad de a ke sa mu nieo nevydarilo, vraj vravieval: Diem perdidi. (Stratil som de.) Svetov uznanie mu patr za metodiku tzv. plastickho snmkovania zaloil plastick rntgenolgiu. Zhotovil sriu snmok embryonlneho vvinu loveka, venoval sa tuberkulze podrobne rozobral jej vvoj. ia, v tom ase, vzhadom na novos a neprebdanos X lov, sa mlo vedelo o ich kodlivosti. Vskumy, ktormi sa zaoberal, skal aj na svojej manelke. Ke akala piate diea, rntgenoval ju vraj raz mesane, aby mohol sledova vvoj kostry svojho dieaa. Syn sa potom narodil postihnut. Vojtech Alexander patril k zakladateom Skrovacieho

Lekr, priate, dvernk slvneho spisovatea

Preslvil sa tm, e bol osobnm lekrom Leva Nikolajevia Tolstha. Duan Makovick (1866 1921) vyrastal v rodine obchodnka a tovrnika Petra Makovickho. Svoju lekrsku profesiu zaal ako lekr na klinike v Innsbrucku, neskr sa presunul do iliny, kde psobil ako praktick lekr. Odtia odchdza do Ruska, do Jasnej Poany. Tu sa stva osobnm lekrom, priateom a dvernkom vznamnho ruskho prozaika. Duan Makovick sa nevenuje iba medicne. Je vekm propagtorom tolstojizmu. Jeho priinenm vyiel naprklad preklad Tolstho Vzkriesenia, dokonca skr ako vyiel originl. Makovick bol poslednm lovekom, s ktorm sa rozlil zomierajci spisovate. Svoj ivot ukonil Makovick samovradou.

65

Histria

n, preventvnu a detsk stomatolgiu) Lekrskej fakulty UK v Bratislave. 1962: Na internom oddelen Vojenskej nemocnice v Koiciach v auguste zaalo fungova hemodialyzan stredisko, prv na Slovensku. 1960: V Prahe zomrel 11. janura Kristin Hynek, lekr, internista, zakladate Univerzity Komenskho a jeden zo zakladateov modernej slovenskej lekrskej vedy. Patril k svetovm priekopnkom rntgenoterapie, najm lieenia leukmie rntgenovm iarenm. 1958: Na rdioterapeutickom oddelen Onkologickho stavu v Bratislave bol intalovan prv kobaltov iari na Slovensku GUT 400, prstroj sovietskej vroby. 1953: Svoju innos zaala Vedeck rada ministerstva zdravotnctva. 1952: V Bratislave vznikla Farmaceutick fakulta UK, s tromi katedrami chmie, farmakognzie a galenickej farmcie. 1951: Na Onkologickom stave pre Slovensko v Bratislave bolo otvoren oddelenie biochmie a rdioizotopov, m sa poloili zklady pre diagnostiku a liebu otvorenmi iarimi. 1950: Lieeba tuberkulzy v Tatranskej Polianke zaala svoju innos. 1948: V eskoslovensku sa zaalo okovanie proti TBC ud do 20 rokov. 1936: Gynekolg Samuel Kadlek zaloil prv poradu pre tehotn eny. 1928: Ptnsteho jna zaal plati Vnos ministerstva zdravotnctva o zkaze vybera akkovek prplatky a odmeny lekrom verejnch nemocnc a lieebnch stavov za osobitn lekrske vkony. 1923: Lekr Jn Kazovick uskutonil prv transfziu krvi na Slovensku. 1919: Lekrska fakulta zaala 9. decembra s vubou v troch vych klinickch ronkoch so 144 posluchmi. Prevzala pracovisk LF Albetnskej univerzity. 1912: Epidmia arlachu v Koiciach.
Pouit pramene: HALLON, ., FALISOV, A., MOROVICS, M. T. Chronolgia vvoja vedy a techniky na Slovensku. Bratislava: 2006, Historick stav SAV, ISBN 978-80-88880-73-8. HLAVAT, T., LIPTKOV, A. 2011. Sprva o stave zdravotnctva na Slovensku. Bratislava: 2011, Ministerstvo zdravotnctva SR, ISBN 978-80-969507-9-9. Zdravotncke noviny, historick postavy a ich fotografie spracovan poda internetu

Znmej skr ako litert

Ivan Stodola (1888 1977) je znmy najm svojou literrnou tvorbou naprklad komdiou Joko Pik a jeho karira. Skr ne sa venoval literatre, vytudoval medicnu v Budapeti a Berlne. Ako praktick lekr psobil v Liptovskom Mikuli, poas 1. svetovej vojny slil ako vojensk lekr. Stal sa zakladateom preventvneho zdravotnctva na Slovensku, v roku 1946 zskal titul docenta socilnej patolgie.

slovensk vlda vymenovala za profesora patologickej anatmie a prednostu stavu patologickej anatmie Lekrskej fakulty Slovenskej univerzity. V roku 1942 sa stal fom slovenskho zdravotnctva. Koncom aprla 1943 sa ako lekr zastnil na medzinrodnom skman masovch hrobov v Katynskom lese. Po vojne sa kvli tomu dostal do nemilosti a musel nies represvne nsledky cel ivot. Pred komunistickou totalitou emigroval dvakrt. Raz sa ho podarilo zatkn, definitvne uiel za dramatickch okolnost (do Rakska preplval cez Moravu na gumenom lne) v roku 1952. Usadil sa v USA, kde aj zomrel.

Pomenovali po om nemocnicu na Kramroch

Ladislav Drer (1897 1960) bol bratislavskm rodkom, profesorom vntornho lekrstva, zakladajcim lenom Slovenskej akadmie vied a poprednm vedcom. Po absolvovan tdi zaal psobi na I. Internej klinike Fakultnej nemocnice UK v Bratislave ako odborn asistent, neskr aj ako docent a profesor. Vznamne prispel k zaloeniu slovenskho vntornho lekrstva, vychoval pre rad vznamnch nstupcov. Vo svojich vskumoch sa venoval viacerm medicnskym problmom. Naprklad patolgii peene, fyziolgii a patofyziolgii trviaceho strojenstva, patofyziolgii krvi pri obehovch poruchch, problmom vasnej diagnostiky rakoviny at. Svojimi aktivitami pomhal dvha i zdravotn povedomie na Slovensku. Ladislav Drer sa zaslil o vznik Slovenskej internistickej spolonosti i Slovenskej lekrskej kninice v Bratislave.

Zakladate biochmie
Profesor Teofil Rudolf Niederland (1915 2003) bol vznamn slovensk lekr, vedec a pedagg. Bol zakladateom modernch vedeckch a klinickch odborov na Slovensku klinickej biochmie, klinickej farmakobiochmie a klinickej farmakoterapie. Od malika mal rd cudzie rei. Uil sa grtinu, latininu, anglitinu, francztinu, ale aj maarinu a trocha i rumuninu. O tom, e odiiel tudova do Prahy medicnu, vraj rozhodlo len to, e sa tam vybrala aj vina jeho spoluiakov. Okrem medicny ho v Prahe oarilo aj divadlo. Chodil na skky k E. F. Burianovi do jeho divadla D 34, ale kvli zaneprzdnenosti sa divadlu prestal venova. Svoj ivot zasvtil medicne, konkrtne klinickej biochmii. Usiloval sa vytvori pre jej rozvoj primeran intitucionlne zzemie. Postupne zaloil sedem vedeckch stavov. Poloil tak spen zklady pre vchovu klinickch biochemikov a analytikov. Neskr sa mu pln sen a okrem biochemickch laboratri zaklad III. intern kliniku, ktor sa stala poprednou lieebnou i vedeckovskumnou zkladou slovenskej internej medicny. Koncom 60. rokov oboznmil slovensk verejnos s neiaducimi inkami liekov. Slovensk lekri tak boli jedni z prvch na svete, ktor sa s tm oboznmili a poznatky vedeli alej zohadni pri liebe pacientov. Rudolf Niederland bol znmy svojou systematickou prcou a cieavedomosou.

Andrej arnov alias profesor ubk

Na jednej strane vznamn predstavite katolckej moderny, na druhej jeden z prvch patolgov na Slovensku. Vlastnm menom Frantiek ubk, znmej je vak pod pseudonymom Andrej arnov (1903 1982). Medicnske vzdelanie zskal na Univerzite Komenskho v Bratislave, 15. marca 1939 ho

66

Viac ako 550 lekrov v 13 zariadeniach po celom Slovensku sa star o takmer 30 000 naich individulnych klientov

irok komplex lekrskych pecializci na 1 mieste Modern elektronick sluby, napr. SMS pripomienka 24 hodn pred vyetrenm Objednvanie vyetrenia na dohodnut as cez infolinku, web, e-mail alebo Skype Vhodn programy zdravotnej starostlivosti pre jednotlivcov a rodiny Komplexn preventvne prehliadky s vsledkami za 1 de

50 888 999 08
INFO@PRO CARE.SK
Polikliniky ProCare: BRATISLAVA Betliarska 17, Daxnerovo nm. 3, Vlie hrdlo 49 (arel Slovnaft) KOICE J. Pavla II. 5 / NITRA Fatransk 5 SERE I. Krasku 38 / IAR NAD HRONOM Priemyseln 12 Zariadenia v sieti: BANSK BYSTRICA Mammacentrum sv. Agty ProCare BRATISLAVA Medifera Aupark Tower, Medifera trova, eleznin nemocnica a poliklinika / KOICE eleznin nemocnica s poliklinikou ZVOLEN eleznin poliklinika www.facebook.com/ProCareSK

INFORMU

JTE SA

www.procare.sk