Uvod Do Teorie Leteckych Motorov II

TECHNICK UNIVERZITA V KOICIACH
LETECK FAKULTA
KATEDRA LETECKHO ININIERSTVA
-

VOD DO TERIE LETECKCH
MOTOROV II.

Ing. Marin HOCKO, PhD.

KOICE 2008

VOD DO TERIE LETECKCH MOTOROV II.
2

3
PREDHOVOR

Skript vod do leteckch motorov II s uren pre tudentov Leteckej fakulty Tech-
nickej univerzity v Koiciach, tudujcich predmet Turbokompresorov motory a Piestov
motory poda tudijnho programu pre prevdzku lietadiel v slade s poiadavkami predpisu
Part 66 a predmet Leteck motory poda tudijnho programu pre profesionlnych pilotov
a pracovnkov riadenia letovej prevdzky v slade s poiadavkami predpisu JAR-FCL 1. Svo-
jm obsahom a rozsahom predstavuj skript vhodn doplnkov tudijn materil aj pre in
leteck pecializcie strojnho zamerania. Zvldnutie problematiky rieenej v skriptch vytv-
ra vhodn predpoklady pre spen tdium vyie uvedench predmetov. Skript mu by
vhodne vyuit aj prslunkmi civilnho letectva, ktor sa pripravuj na absolvovanie skok
na Leteckom rade Slovenskej republiky z modulov 15 Turbnov motor a modul 16
Piestov motor poda poiadaviek medzinrodnho leteckho predpisu Part 66.
Obsah skrpt je venovan zkladom aplikovanej termodynamiky leteckch motorov. Cie-
om je zopakova a ujednoti u tudentov zkladn znalost v oblasti termodynamiky plynov,
ktor zskali poas predchdzajceho stredokolskho tdia rzneho zamerania v oblasti
termodynamiky. Jednotliv dielie otzky s rieen v potrebnom rozsahu, ktor je nevyhnut-
n pre zvldnutie problematiky leteckch motorov u uvedench pecializci. Pre upevnenie
znalost s jednotliv kapitoly zakonen vzorovmi rieenmi prkladmi, prkladmi na zopa-
kovanie danho uiva a kontrolnmi otzkami. Na zklade uvedench kontrolnch otzok s
spracovan testov otzky, ktor slia na prieben hodnotenie znalost tudentov v priebehu
tdia poas semestra. Na tieto skript nadvzuj pracovn zoity z termodynamiky, pracovn
zoit z piestovch motorov a pracovn zoit z terie leteckch turbokompresorovch moto-
rov, ktor umouj hlbie a dokonalejie zvldnutie aplikovanej termodynamiky plynov.
Skript s vydan pre potreby tudentov v klasickej papierovej podobe ako aj v elektro-
nickej podobe s monosou ich vyuitia pre E-learningov formu tdia.

Recenzenti :
Prof. Ing. Jozef Povaan, CSc.
Ing. Jozef Judik

Autor

4
OBSAH

Predhovor....................................................................................................................................3
Obsah..........................................................................................................................................4
Prehad velin a ich jednotiek....................................................................................................6
1. Zkladn pojmy termodynamiky..........................................................................................10
1.1 Predmet a rozdelenie termomechaniky...............................................................................10
1.2 Zkladn veliiny a jednotky..............................................................................................11
1.2.1 Dka................................................................................................................................12
1.2.2 Plocha...............................................................................................................................13
1.2.3 Hmotnos.........................................................................................................................13
1.2.4 Tlak..................................................................................................................................14
1.2.5 pecifick hmotnos (hustota).........................................................................................15
1.2.6 Objem...............................................................................................................................16
1.2.7 pecifick objem..............................................................................................................16
1.2.8 Teplota.............................................................................................................................16
1.2.9 Energia.............................................................................................................................18
1.2.10 Teplo..............................................................................................................................18
1.2.11 Tepeln kapacita............................................................................................................19
1.2.12 pecifick teplo..............................................................................................................20
1.2.12.1 Stredn pecifick teplo..............................................................................................20
1.2.13 Kalorimetrick rovnica..................................................................................................21
1.2.14 Tepeln tok, tepeln vkon............................................................................................22
1.2.15 Teplotn roztianos a rozpnavos ltok......................................................................23
1.2.15.1 Teplotn objemov roztianos...................................................................................24
1.2.15.2 Sinite teplotnej objemovej roztianosti.................................................................24
1.3 Kontroln otzky a lohy....................................................................................................26
1.4 Kontroln test......................................................................................................................27
2 Zkladn zkony termodynamiky plynov..............................................................................30
2.1 Idelny plyn.........................................................................................................................30
2.2 Stavov rovnica idelneho plynu........................................................................................30
2.3 Charlesov zkon..................................................................................................................31
2.4 Gay-Lusacov zkon.............................................................................................................32
2.5 Boyle-Mariottov zkon.......................................................................................................33
2.6 pecifick tepl idelneho plynu........................................................................................34
2.8 Kontroln test......................................................................................................................35
3 Prv zkon termodynamiky...................................................................................................38
3.1 vod....................................................................................................................................38
3.2 Vntorn energia.................................................................................................................38
3.3 Absoltna prca...................................................................................................................39
3.4 Technick prca..................................................................................................................41
3.5 Tepeln vkon.....................................................................................................................42
3.6 Entalpia plynu.....................................................................................................................42
3.8 Kontroln test......................................................................................................................43
4 Druh zkon termodynamiky.................................................................................................46
4.1 vod....................................................................................................................................46
4.2 Tepeln innos cyklu.......................................................................................................47
4.3 Priamy tepeln cyklus.........................................................................................................47
5
4.4 Obrten tepeln cyklus......................................................................................................49
4.5 Carnotov obeh.....................................................................................................................51
4.6 Entropia...............................................................................................................................52
4.8 Kontroln test......................................................................................................................56
5 Vratn zmeny stavu idelneho plynu.....................................................................................59
5.1 vod....................................................................................................................................59
5.2 Stavov zmena izochorick.................................................................................................59
5.3 Stavov zmena izobarick...................................................................................................62
5.4 Stavov zmena izotermick................................................................................................64
5.5 Stavov zmena adiabatick.................................................................................................67
5.6 Stavov zmena polytropick...............................................................................................69
5.8 Kontroln test......................................................................................................................72
6 Nevratn zmeny stavu plynu..................................................................................................75
6.1 vod....................................................................................................................................75
6.2 Trenie..................................................................................................................................75
6.3 Nevratn adiabatick expanzia............................................................................................75
6.4 krtenie plynu.....................................................................................................................76
6.5 Nevratn kompresia plynu..................................................................................................78
6.7 Kontroln test......................................................................................................................79
7 Obehy technicky dleitch tepelnch strojov......................................................................81
7.1 vod....................................................................................................................................81
7.2 Obehy piestovch spaovacch motorov.............................................................................81
7.3 Obeh zihovho piestovho motora..................................................................................82
7.4 Obeh vznetovho piestovho motora..................................................................................84
7.5 Zmiean obeh piestovho motora.....................................................................................86
7.6 Obehy plynovch turbn......................................................................................................87
7.8 Kontroln test......................................................................................................................89
8. Zdieanie tepla......................................................................................................................92
8.1 vod....................................................................................................................................92
8.2 Zdieanie tepla slanm.......................................................................................................92
8.3 Zdieanie tepla vedenm......................................................................................................95
8.4 Zdieanie tepla prdenm....................................................................................................99
8.5 Prestup tepla stenou..........................................................................................................100
8.6 Vmennky tepla...............................................................................................................102
8.7 Kontroln otzky...............................................................................................................109
8.8 Kontroln test....................................................................................................................109
9 Zklady spaovacieho procesu.............................................................................................111
9.1 vod..................................................................................................................................111
9.2 Zkladn pojmy spaovania..............................................................................................111
9.3 Spaovac proces...............................................................................................................112
9.4 Kontroln otzky...............................................................................................................115
9.5 Kontroln test....................................................................................................................122
Literatra.................................................................................................................................126
Prloha . 1..............................................................................................................................127
Prloha . 2..............................................................................................................................128
Prloha . 3..............................................................................................................................129
6
PREHAD VELIN A ICH JEDNOTIEK

OZNAENIE VELIINA JEDNOTKA
a
c
c
k

c
p

c
s

c
v

c
n

c
x

c
y

e
e
k

e
g

e
p

E
E
k

E
g

E
p

E
m

F
F
o

F
n

F
z
F
t

F
v

F
y

F
x

F
y

F
R

g
H
H
ad

i
i
k

I
I
x

I
y
Zrchlenie
Absoltna rchlos
pecifick teplo kvapaliny
pecifick teplo pri stlom tlaku
pecifick teplo stredn
pecifick teplo pri stlom objeme
pecifick teplo polytropick
Sinite dynamickho odporu
Sinite dynamickho vztlaku
pecifick energia
pecifick energia kinetick
pecifick energia tiaov
pecifick energia potencionlna (tlakov)
Energia (obecne)
Energia kinetick
Energia tiaov
Energia potencilna
Energia mechanick
Sila (obecne)
Sila odstrediv
Sila normlov
Sila zotrvan
Sila trecia
Sila vsledn
Sila vsledn
Sila odporov dynamick
Sila vztlakov dynamick
Sila reakn
Tiaov zrchlenie
Hybnos
Tepeln adiabatick spd
pecifick entalpia
pecifick entalpia kvapaliny
Entalpia
Moment zotrvanosti k ose x
Moment zotrvanosti k ose y
m.s
-2

m.s
-1

J.kg.K
-1

J.kg.K
-1

J.kg.K
-1

J.kg.K
-1

J.kg.K
-1

1
1
J.kg
-1

J.kg
-1

J.kg
-1

J.kg
-1

J
J
J
J
J
N
N
N
N
N
N
N
N
N
N
m.s
-2

kg.m.s
-1

J
J.kg
-1

J.kg
-1

J
kg.m
2

kg.m
2

7
I
z

I
F

I
M

I
p

K
l
l
t

l
v

l
s

L
m
M
M
M
k

M
o

n
n
p
p
H

p
p

p
va

p
0

p
1

p
2

p
3

p
4
p
5

p
6

P
P
c

P
e

P
i

P
p

P
s

P
u

P
v

q
Q
Moment zotrvanosti k ose z
Impulz sily
Impulz momentu sily
Polrny moment zotrvanosti telesa
Tepeln kapacita
pecifick skupensk teplo (obecne)
pecifick skupensk teplo topenia
pecifick skupensk teplo vparn
pecifick skupensk teplo subliman
Skupensk teplo (obecne)
Hmotnos
Machovo slo
Moment sily
Krtiaci moment
Ohybov moment
Polytropick exponent
Otky (frekvencia otania)
Tlak (obecne)
Tlak atmosfrick v danej vke
Pretlak
Podtlak
Tlak atmosfrick
Tlak pred kompresorom LTKM
Tlak za kompresorom LTKM
Tlak pred plynovou turbnou LTKM
Tlak za plynovou turbnou LTKM
Tlak za vstupnm strojenstvom
Tlak nerozruenho prdu vzduchu za LTKM
Vkon
Vkon celkov
Vkon efektvny
Vkon indikovan
Prkon
Vkon stredn
Vkon uiton
Vkon vydan
pecifick teplo (pre 1 kg ltky)
Teplo
k.m
2

N.s
N.m.s
kgm
-2

J.K
-1

J.kg
-1

J.kg
-1

J.kg
-1

J.kg
-1

J
Kg
1
N.m
N.m
N.m
1
s
-1

Pa
Pa
Pa
Pa
Pa
Pa
Pa
Pa
Pa
Pa
Pa
W
W
W
W
W
W
W
W
J.kg
-1

J
8
Q

r
R
e

s
S
t
t
t
v

t
n

t
H

t
0

T
u
u
U
v
V
V
k

V
s

V

V
z

w
W
k

W
o

x
y
z
z

ch

Tepeln tok, tepeln vkon
pecifick plynov kontanta
Reynoldsovo slo
pecifick entrpia
Entrpia
as
Teplota
Teplota varu
Teplota normlna
Teplota atmosfrick v danej vke H
Teplota atmosfrick
Termodynamick teplota
Unav (obvodov) rchlos
pecifick vntorn energia
Vntorn energia
Rchlos
Objem (obecne)
Objem kompresn
Objem nasat
Objem kodliv
Objem zdvihov
Relatvna rchlos
Modul prierezu v krute
Modul prierezu v ohybe
Sradnica pravouhlej sstavy
Zdvih
Rovinn uhol
Dkov roztianos
Sinite prestupu tepla
Rozpnavos
Pomern zmena objemu
Objemov roztianos
pecifick tia
Uhlov zrchlenie
Chladiaci faktor
innos (obecne)
J
J.kg
-1
.K
-1

1
J.K
-1
.kg
-1

J.K
-1

S
C
C
C
C
C
K
m.s
-1

J.kg
-1

J
m.s
-1

m
3

m
3

m
3

m
3

m
3

m.s
-1

m
3

m
3

m
m
m
m

K
-1

W.m
-2
.K
-1

K
-1

1
K
-1

N.m
-3

Rad.s
-1

1
1
9
ad.

iz.

Kc

innos celkov
innos mechanick
innos tepeln
innos efektvna
innos indikovan
innos objemov
innos adiabatick
innos izotermick
Adiabatick exponent
Stupe stlaenia
Celkov stupe stlaenia kompresora
Hustota (pecifick hmotnos)
as
Uhlov drha
Uhlov rchlos
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
kg.m
-3

s
rad
rad.s
-1

10
1 ZKLADN POJMY TERMODYNAMIKY
1.1 PREDMET A ROZDELENIE TERMOMECHANIKY
Termomechanika je sasou mechaniky tekutn, ktor pojednva o rovnovhe a pohybe
stlaitench tekutn plynov a pr za sasnej premeny mechanickej a tepelnej energie. Tto
premena sa uskutouje v tepelnch motoroch a inch tepelnch zariadeniach.
Termodynamika je asou termomechaniky, ktor sa zaober vyetrovanm podmienok
energetickch premien.
Nuka o zdiean tepla sa zaober prenosom tepla, ako zvltnej formy energie, z ltky
teplejej do ltky chladnejej. Nuka o zdiean tepla patr tie do termomechaniky a je zkla-
dom terie vmennkov tepla, ohrievaov a chladiov.
Technick termomechanika je termomechanika aplikovan na rieenie technickch
loh. Jej znalos umouje pochopi a sprvne posdi a riadi prcu technickch zariaden
pouvanch v praktickej innosti.
Technick termodynamika je veda o vzjomnej premene tepla na mechanick prcu v
tepelnch strojoch. Premena tepla na prcu je realizovan v tepelnch motoroch pomocou
plynnho pracovnho mdia (plynu, produktov spaovania, pary a pod.). Z tohto dvodu
technick termodynamika podrobne sleduje tepeln procesy prebiehajce v plynnom prostre-
d.
Poznmka:
V alej asti bude rozobrat najm problematika termodynamiky, ktor vytvra nevy-
hnutn zklad pre pochopenie a zvldnutie terie leteckch motorov.
Termodynamick sstava predstavuje priestorovo obmedzen as hmoty, ktorej stav sa
men v dsledku zdieania tepla alebo premeny tepla a inch druhov energie. Sstava me
by rovnorod homognna, ak s vlastnosti hmoty vo vymedzenom priestore vade rovna-
k, alebo spojito premenn; prpadne me by nerovnorod heterognna, ak dan ssta-
vu tvor niekoko rovnorodch oblast (fz), na rozhran ktorch sa vlastnosti menia skokom.
Sstava, v ktorej dochdza k vmene hmoty s okolm, sa nazva otvoren; sstava, v
ktorej k vmene nedochdza, sa nazva uzatvoren.
Termodynamick stav sstavy je stav uren sborom vhodne volench fyziklnych ve-
lin. Ak sa stav termodynamickej sstavy s asom nemen, dochdza k termodynamickej
rovnovhe.
Termodynamickm dejom sa oznauje proces pri prechode sstavy z jednho rovnov-
neho stavu do druhho v dsledku vmeny energie s okolm. Za vratn termodynamick
dej sa povauje tak myslen dej, pri ktorom sstava prechdza len cez rovnovne stavy.
Dej, ktor nespa podmienky vratnho deja, je nevratn. Typick nevratn dej je krtenie,
spaovanie at.
Kruhov dej (cyklus) predstavuje shrn niekokch po sebe idcich termodynamickch
zmien stavu, po ktorch uskutonen sa pracovn ltka vrti sp do svojho pvodnho stavu.
Fyziklny stav ltky je mon obecne uri niekokmi zkladnmi alebo urovacmi
veliinami. Tmito veliinami mu by akkovek veliiny, najastejie s vak volen tak
veliiny, ktor maj priamy fyziklny vznam a daj sa pomerne ahko mera. V termody-
namike je hlavnou fyziklnou veliinou, ktor uruje tepeln stav telesa, teplota a s ou svi-
s tlak a pecifick objem. Vzhadom na skutonos, e tieto veliiny opisuj stav telesa
alebo ltky, sa nazvaj tieto veliiny stavovmi veliinami.
11
1.2 ZKLADN VELIINY A JEDNOTKY
Pre popis fyziklnych vlastnost alebo stavov s nevyhnutn fyziklne veliiny. S to
napr. energia, teplo, dka, hmotnos, teplota at.
Fyziklne veliiny maj kvalitatvnu a kvantitatvnu strnku. Kvantitatvna strnka vy-
jadruje mieru, stupe alebo vekos uritej vlastnosti a nazva sa hodnota veliiny. Hodnota
veliiny sa uruje tak, e je porovnan s jednotkou urovanej veliiny. Napr. dka sa meria
v metroch a jednotkou meranej veliiny sa v tomto prpade stva meter. Meter je jednou
z jednotiek dky. seln hodnota veliiny zvis na vobe jednotky.
Napr.: Dka predmetu je l = 1 m = 100 cm = 1000 mm.
Hodnota fyziklnej veliiny je uren selnou hodnotou a fyziklnou jednotkou.
Fyziklna veliina dka l je zapsan vzahom
l ={l}[l]
l = 5 m
Prv symbol {l} vo vzahu oznauje seln hodnotu veliiny a druh [l] jej jednotku.
Fyziklne veliiny sa rozdeuj na skalrne a vektorov.
Skalrne veliiny alebo skalry (napr. hmotnos, teplota, as) s plne uren selnou
hodnotou a jednotkou.
Vektorov veliiny alebo vektory s fyziklne veliiny, u ktorch k plnmu ureniu je
nutn uvies ich smer, resp. umiestnenie do uritho bodu na priamke. Napr. sila F m nielen
svoju vekos, ale je nutn uda aj smer jej psobenia a miesto, kde psob. Zvyajne s tieto
veliiny oznaovan pkou a v obrzkoch s oznaovan hrubm psmom.
V Slovenskej republike ako aj v mnohch krajinch sveta sa mu pouva jednotky za-
hrnut v Medzinrodnej sstave jednotiek, oznaovanej ako sstava SI (Systme interna-
tional), ktor bola prijat v roku 1960.
Medzinrodn sstava jednotiek obsahuje:
a) sedem zkladnch jednotiek, ktor odpovedaj zkladnm fyziklnym veliinm:
Tabuka . 1 Zkladn jednotky Medzinrodnej sstavy jednotiek
ZKLADN VELIINA ZNAKA FYZIKLNA JEDNOTKA ZNAKA
Dka l meter m
Hmotnos m kilogram kg
as t sekunda s
Elektrick prd I Ampr A
Termodynamick teplota T Kelvin K
Ltkov mnostvo n mol mol
Svietivos I kandela cd
b) odvoden jednotky, ktor s vytvoren na zklade defininch vzahov pre alie fy-
ziklne veliiny (napr. vekos rchlosti rovnomernho priamoiareho pohybu v je de-
finovan vzahom v = s/t, kde s je drha a t je as, poas ktorho pohyb prebiehal).
Ak je tento vzah prepsan ako vzah medzi jednotkami velin
[ ]
[ ]
[ ] t
s
v = 1.1
12
po dosaden jednotky drhy a asu, je definovan rozmer rchlosti [v] = m.s
-1
. Vraz [v] sa
oznauje ako rozmer veliiny v.
Okrem zkladnch jednotiek sa vyuvaj k vyjadreniu hodnoty veliiny tie nsobky
a podiely jednotiek. Tvoria sa predponami k hlavnm jednotkm. Napr. tiscina Voltu je mV,
milin Voltov je 1 MV.
Tabuka . 2 Nsobky a podiely jednotiek
SLO PREDPONA SYMBOL EXPONENT
1 000 000 000 000 tera T 1 x 10
12
1 000 000 000 giga G 1 x 10
9
1 000 000 mega M 1 x 10
6
1 000 kilo k 1 x 10
3
100 hecto h 1 x 10
2
10 deka da 1 x 10
1
0,1 deci d 1 x 10
-1
0,01 centi c 1 x 10
-2
0,001 mili m 1 x 10
-3
0,000 001 micro 1 x 10
-6
0,000 000 001 nano n 1 x 10
-9
0,000 000 000 001 pico p 1 x 10
-12
Poznmka:
V niektorch oblastiach sveta a v nmornej a leteckej doprave sa aj napriek prijatej me-
dzinrodnej sstave jednotiek pouvaj anglosask miery.

1.2.1 Dka
Patr medzi zkladn veliiny poda sstavy SI. Zkladnou jednotkou dky je 1 meter.
V roku 1779 bol vo Franczsku vyroben etaln metra, ktor predstavoval desamilintinu
tvrtiny poludnka, ktor prechdzal Parom. Tento etaln metra je uloen v Medzinrod-
nom stave pre vhy a miery v Svres pri Pari. Aby bolo mon stanovova dku metra
nezvisle od etalnu, bolo rozhodnut definova meter ako 1 650 763,73 nsobok vlnovej
dky iarenia, prislchajceho vo vkuu prechodu medzi hladinami 2p
10
a 5d
5
atmu krypt-
nu 86. Tto vlnov dku je mon mera s presnosou 4.10
-9
. Takto urenie metra nie je
spojen s ltkovm etalnom.
V Anglicku a niektorch alch anglosaskch krajinch sa pouvaj okrem metrickch
jednotiek aj in jednotky dky: morsk ma (naval mile) = 1852 m, jednoduch ma (mile)
= 1609 m, yard = 0,91 m, stopa (feet) = 0,305 m a palec (inch) = 0,0254 m. Vzhadom na
vek vplyv Vekej Britnie na vvoj nmornctva a letectva boli niektor z uvedench jed-
notiek prevzat a pouvaj sa v nmornch a leteckch prstrojoch. Z tohto dvodu je dlei-
t pozna vzjomn vzah medzi tmito jednotkami a metrickmi jednotkami, ktor s defi-
novan sstavou SI.
Prklad . 1
Vypotajte vku letu sthacieho lietadla F-16 v metroch, ak jeho vkomer v kabne
ukazuje vku 2550 ft.
Dan:
H = 2550 ft
13
Vpoet:
1 ft = 0,3048 m
H = 2550.0,3048 = 777,24 m
Lietadlo F-16 letelo vo vke 777,24 m.

Tabuka . 3 Prepoet dkovch mier z metrickho na anglo-americk systm a naopak
.
METRICK
SYTM
ANGLO-AMERICK
SYSTM
.
ANGLO-AMERICK
SYSTM
METRICK
SYTM
1. 1 cm 0,394 in (palca) 1. 1 in (palec) 2,54 cm
2. 1 m 3,28 ft (stopy) 2. 1 ft (stopa) 30,48 cm
3. 1 m 1,094 yarda 3. 1 yard 0,914 m
4. 1 km 0,54 nmornej mle 4. 1 nmorn ma 1852 m

1.2.2 Plocha
Povrch telies sa vyjadruje plochou. Jednotky plochy s odvoden od jednotiek dky. Z-
kladnou jednotkou plochy je 1 meter tvorcov 1 m
2
. Podobne ako u dkovch jednotiek s
v anglosaskch krajinch pouit jednotky plochy vyjadren prostrednctvom pvodnch d-
kovch jednotiek.
Tabuka . 4 Prepoet plonch mier z metrickho na anglo-americk systm a naopak
.
METRICK
SYSTM
ANGLO-AMERICK
SYSTM
.
ANGLO-AMERICK
SYSTM
METRICK
SYSTM
1. 1 cm
2
0,155 in
2
(tvorcovho pal-
ca)
1. 1 in
2
(tvorcov palec) 6,4 cm
2
2. 1 m
2
10,76 ft
2
(tvorcovej stopy) 2. 1 ft
2
(tvorcov stopa) 0,0929 m
3. 1 m
2
1,97 tvorcovho yarda 3. 1 tvorcov yard 0,836 m
2
4. 1 km
2
0,292 tvorcovej nmornej
mle
4. 1 tvorcov nmorn
ma
3429904 m
2

1.2.3 Hmotnos
Pri meran tiae porovnvanm s tiaou etalnu sa zisuje vlastnos telesa, ktor sa nazva
hmotnos. Na rozdiel od tiae je hmotnos nepremennou vlastnosou telesa, ktor zvis len
od samotnho telesa. Hmotnos telesa sa uruje venm.
Jednotky hmotnosti zvisia od vberu etalnu zvaia. Ako etaln hmotnosti bolo vybrat
zvaie vyroben zo zliatiny, ktor sa na pkovch vhach vyvilo s kubickm decimetrom
vody pri 4C
1
. Tento etaln dostal nzov kilogram. Je uloen v Medzinrodnom stave pre
vhy a miery v Svres pri Pari.
V anglosaskch krajinch sa pre urovanie hmotnosti pouvaj in jednotky ako kilo-
gram a jeho nsobky a podiely ako funta, unca a pod., ktorch prepoet je prehadne uveden
v Prlohe . 1.

1
Tto teplota nebola vybrat nhodne. Voda sa ohrievanm men inak ako vina ltok. Pri ohrievan sa zvy-
ajne objem ltok zvuje, ale voda pri zvyovan teploty od 0C do 4C zmenuje svoj objem a a nad 4C
zana svoj objem zvova. Teda teplota 4C predstavuje teplotu, pri ktorej sa objem vody prestva zmeno-
va a zana sa zvova.
14
Tabuka . 5 Prepoet hmotnostnch mier z metrickho na anglo-americk systm a naopak
.
METRICK
SYSTM
ANGLO-AMERICK
SYSTM
.
ANGLO-AMERICK
SYSTM
METRICK
SYSTM
1. 1 kg

2,205 funta 1. 1 funt 0,454 kg
2. 1 g

0,0353 unce 2. 1 unca 28,35
3. 1 kg 0,000984 anglickej tony 3. 1 anglick tona 1016 kg

4. 1 kg 0,0011 americkej tony 4. 1 americk tona 907,2 kg

1.2.4 Tlak
Tlak je sila F psobiaca kolmo na plochu S. Tlak vztiahnut na jednotku plochy sa nazva
pecifick tlak p.

1.2

kde:
p tlak [Pa],
F sila [N],
S plocha [m
2
].
V technickej praxi sa asto pracuje s barometrickm tlakom p
b
, ktor vyjadruje atmosf-
rick tlak. Ak je absoltny tlak plynu vy, ako je barometrick tlak p > p
b
, potom sa
oznauje ako pretlak.
[ ] Pa p p p
man b .
+ = 1.3
Ak je absoltny tlak plynu ni ako barometrick tlak p < p
b
, potom sa oznauje ako
podtlak.
[ ] Pa p p p
man b .
= 1.4
kde:
p
man.
tlak odtan z manometra [Pa].
Jednotky tlaku:
Zkladnou jednotkou tlaku je 1 Pascal
2
[Pa], ktor vyjadruje silu 1N kolmo psobiacu na
plochu 1 m
2
.
Okrem zkladnej jednotky tlaku poda sstavy SI sa v civilnom letectve pouvaj aj al-
ie jednotky tlaku, ktor s uveden v tabuke . 6.
Prklad . 2
Vypotajte, akm tlakom bude psobi technik lietadla s hmotnosou 75 kg na krdlo lie-
tadla, ak je plocha jeho topnok 175 cm
2
.
Dan:
m = 75 kg

2
Blaise Pascal (1623 1662) franczsky matematik, fyzik a nboensk filozof. V matematike sa zaoberal
vpotami binomickch koeficientov (Pascalov trojuholnk), teriou pravdepodobnosti, kueosekami; zo-
strojil potac stroj, skmal hydrostatick tlak, formuloval Pascalov zkon.
[ ] Pa
S
F
p =
15
S = 175 cm
2
= 175.10
-4
m
2

g = 9,81 m.s
-1

Vpoet:

Technik lietadla bude psobi svojou hmotnosou na povrch krdla tlakom 4,2043.10
4
Pa.
Tabuka . 6 Prepoet medzi jednotkami tlaku
JEDNOTKY Pa Bar kp.cm
-2
atm. Torr lb.in
-2
Pa 1 10
-5
1,02.10
-6
0,987.10
-5
7,5.10
-3
0,000145
Bar 10
5
1 1,02 0,987 750 14,5
kp.cm
-2
9,81.10
4
9,81 1 0,968 735,6 13,922
atm. 1,013.10
5
1,013 1,0332 1 760 14,7
Torr 133,32 1,333.10
-3
1,359.10
-3
1,31.10
-3
1 0,01934
lb.in
-2
6896,55 0,0689655 0,07183 0,06803 51,7 1
1.2.5 pecifick hmotnos (hustota)
pecifick hmotnos (hustota) ltky je hmotnos jednotky objemu ltky.

1.5

pecifick hmotnos je vlastnos ltky.
Tabuka . 7 pecifick hmotnos tuhch ltok pri teplote T = 293,15 K
PECIFICK HMOTNOS TUHCH LTOK PRI TEPLOTE T = 293,15 K
LTKA Al Cu Oce Ti Ag Au Hg Pb Mo
[kg.m
-3
] 2 700 8 890 7 860 4 500 10 500 19 320 13 550 11 340 10 200
Tabuka . 8 pecifick hmotnos tuhch ltok pri teplote T = 293,15 K
PECIFICK HMOTNOS KVAPALNCH LTOK PRI TEPLOTE T = 293,15 K
LTKA H
2
O Etylalkohol Metylalkohol Leteck
petrolej
Leteck
benzn
Mazac olej Acetn
[kg.m
-3
] 1000 789 792 800 680 900 791
Tabuka . 9 pecifick hmotnos plynnch ltok pri teplote T
H
=273,15 K a p
H
=1,013.10
5
Pa
PECIFICK HMOTNOS PLYNNCH LTOK PRI T
H
=273,15 K A p
H
= 1,013.10
5
Pa
LTKA Vzduch

N
2
He O
2
CO CO
2
H
2
Cl
2
Ne
[kg.m
-3
] 1,293 1,251 0,1785 1,429 1,25 1,977 0,08988 3,22 0,90
Prklad .3
Urite pecifick hmotnos leteckho paliva v sude s objemom 160 dm
3
, ak je jeho hmot-
nos aj s palivom 180 kg a samotn sud m hmotnos 45 kg.
Dan:
m
1
= 180 kg
m
2
= 45 kg
V = 160 dm = 0,16 m
3
[ ]
3
.

= m kg
V
m

[ ] Pa
S
F
p
g 4
4
10 . 2043 , 4
10 . 175
81 , 9 . 75
= = =

16
Vpoet:
[ ]
3 2 1
. 75 , 843
16 , 0
45 180

=
= m kg
V
m m
V
m

pecifick hmotnos paliva je 843,75 kg.m
-3
.

1.2.6 Objem
Objem je miera trojrozmernch tvarov. Zkladnou jednotkou objemu V je meter kubic-
k [1 m
3
]. Objem je vdy nezporn. K vpotu objemovch tvarov, ktorch hranice stano-
vuje zakriven plocha, sa pouva integrlny poet.

1.2.7 pecifick objem
pecifick objem v je objem jednotky hmotnosti ltky.

1.6

kde:
v pecifick objem [m
3
.kg
-1
],
V objem [m
3
],
m hmotnos [kg].

Prklad . 4
Vypotajte, ak minimlny objem musia ma prdavn ndre sthacieho lietadla MiG-29
pre 2500 kg leteckho petroleja JET A-1, ak je jeho hustota = 810 kg.m
-3
.
Dan:
= 810 kg.m
-3

m = 2500 kg
V = ?
Vpoet:
[ ]
3
0864 , 3
810
2500
m
m
V
V
m
= = = =

Pre naplnenie 2500 kg leteckho paliva JET A-1 musia ma prdavn ndre sthacieho
lietadla MiG-29 minimlny objem 3,0864 m
3
.

1.2.8 Teplota
Teplota je fyziklna veliina, ktor charakterizuje termodynamick stav telesa. Termody-
namick teplota T [K] je jedna zo zkladnch velin sstavy SI.
Teplotn stupnica je zaloen na dvoch bodoch. Pre termodynamick teplotu je to 0 K, o
je teplota absoltnej nuly a teplota trojnho bodu vody, ktor zodpoved T = 273,15 K. Tep-
lotn stupnica termodynamickej teploty nem zporn hodnoty. 1 K je teplotn rozdiel, ktor
odpoved 1/273,15 intervalu medzi absoltnou nulou a termodynamickou teplotou trojnho
bodu vody.
Celsiova stupnica m dva zkladn body, a to 0C, o je teplota topenia adu za norml-
neho tlaku 1013,25 hPa, a 100C, o je teplota varu vody za normlneho tlaku.
[ ]
1 3
.

= kg m
m
V
v
17
Zmena teploty je rovnak v obidvoch stupniciach T = t.
Okrem uvedench teplotnch stupnc sa pouva (najm v USA) aj Fahrenheitova teplotn
stupnica. Fahrenheit stanovil ako jeden bod svojej stupnice 0F, teplotu zmesi vody a adu
a salmiaku, a ako al bod 98F, telesn teplotu zdravho loveka. Vo Fahrenheitovej stup-
nici teda 0C odpoved 32F a 100C odpoved 212F. Prevodn vzah medzi dajom
v Celziovej a Fahrenheitovej stupnici je:

C
F F
C t
F t
c
F

=

100
32 212
0
32
1.7

teda:

c F
t
C
F
F t .
5
9
32
+ = 1.8

Teplota sa meria teplomerom, o je porovnvacie teleso, u ktorho s znme jeho vlast-
nosti v zvislosti na teplote. U teplomerov s vyuvan nsledn vlastnosti zvisl na teplote:
- objem kvapaliny liehov teplomer, ortuov teplomer,
- tlak plynu pri stlom objeme plynov teplomer,
- elektrick odpor odporov teplomer.
Pri vemi vysokch teplotch sa vyuva na urenie teploty iarenie ltky pyrometer.
Teplota sa uruje tak, e teplomer je v rovnovnom stave s telesom, ktorho teplota sa meria.
Z tohto dvodu sa mus pri meran repektova doba, poas ktorej sa sstava, teleso a teplo-
mer dostan do rovnovneho stavu.
Vina ltok men svoj objem s teplotou priamo merne. Jednou z vnimiek je voda, kto-
r pri teplotch okolo 0C men svoj objem nerovnomerne. Tento jav sa nazva anomlia
vody. Zvislos zmeny objemu vody od teploty je na obr. 1.

Prklad . 5
Prepotajte teplotu plynu pred plynovou turbnou LTKM t
3c
= 1130C na absoltnu tep-
lotu v Kelvinoch.
Dan:
t
3c
= 1130C
Vpoet:
K t T
c c
15 , 1403 15 , 273 1130 15 , 273
3 3
= + = + =
Absoltna teplota plynu pred plynovou turbnou LTKM je 1403,15K.

Prklad . 6
Ak m teplotu v stupoch Celzia mazac olej na vstupe z LTKM, ak je jeho absoltna
teplota T
ol.
= 485 K?
Dan:
T
ol.
= 485 K
t
ol.
= ?
Vpoet:
C T t
ol ol
= = = 85 , 211 15 , 273 485 15 , 273
. .

Mazac olej na vstupe z LTKM m teplotu 211,85C.
18

Obr. 1 Zvislos objemu vody od teploty
1.2.9 Energia
V prrode sa vyskytuje energia v rznych formch, ktor sa mu vzjomne premiea na
in ekvivalentn formy. Namiesto termnu forma energie sa pouva oznaenie potencilna
energia, kinetick energia, tepeln energia, jadrov energia a pod. Vzjomn premeny rz-
nych foriem energi sa riadia zkonom zachovania energie, ktor definuje, e set vetkch
energi v izolovanej sstave je kontantn. Tepeln energia sa me premiea na energiu
mechanick a naopak. Mechanick energia sa zvyajne oznauje ako mechanick prca.
Vedecky bolo zisten, e v hmote, ktor sa sklad z molekl a atmov, prebiehaj rzne
druhy neviditench pohybov (pohyb molekl, kmitanie atmov v molekulch, pohyb vo
vntri atmov). Prce D. Bernoulliho
3
a Lomonosova
4
sa zaoberali touto otzkou u v 18.
storo.
1.2.10 Teplo
Teplo je zvltna forma energie (prce), ktor sa vykonva pri interakcich medzi moleku-
lami s rznymi kinetickmi energiami neusporiadanch pohybov.
Prijmanm tepla alebo vydvanm tepla sa zvuje alebo zmenuje kinetick energia ne-
usporiadanho pohybu molekl a potencilna energia ich vzjomnch polh, najm pri zme-
nch skupenstva. Tm sa zvuje alebo zmenuje vntorn energia telesa alebo danho
mnostva ltky.
Teplo sa oznauje Q [J]. Jednotkou tepla je 1 Joule [1 J]
5
. Mnostvo tepla Q dodan ale-
bo odobrat telesu alebo danej ltke je zvisl od hmotnosti telesa (ltky), druhu ltky a od
zmeny teploty danho telesa (ltky).
1.9

3
Daniel Bernoulli (1700 1782) - vajiarsky fyzik a matematik. Vznamne prispel k rozvoju newtonovskej
mechaniky. Vytvoril prv kinetick teriu plynov. Povaoval plyn za prun kvapalinu z astc a pre ich popis
pouil teriu pravdepodobnosti. Svojm dielom Hydrodynamika (1738) poloil zklady hydrodynamiky.
4
Michail Vasiljevi Lomonosov (1711- 1765) - rusk prrodovedec, filozof a spisovate. Formuloval a dokzal
zkon zachovania hmoty. Ukzal, e teplo je pohybom astc hmoty. Inicitor zaloenia univerzity v Moskve
(1755). Zakladate sasnho ruskho jazyka.
5
James Prescott Joule (24.12.1818 11.10.1889) britsk vznamn fyzik. tudoval podstatu tepla a objavil
jeho vzah s mechanickou prcou. To viedlo k vytvoreniu terie transformcie energie (1. zkon termodyna-
miky). V sstave SI je jednotka tepla pomenovan po om. Pracoval s Wiliamom Thomsonom Kelvinom na
vvoji absoltnej stupnice teploty. Skmal a objavil vzah medzi elektrickm prdom, odporom a stratami
tepla, ktor nesie meno Joulov zkon.
Q = m.c.(t
2
t
1
) = m.c.(T
2
T
1
) [J]
19
kde:
Q mnostvo tepla [J],
m hmotnos telesa (ltky) [kg],
c pecifick teplo ltky [J.kg
-1
.K
-1
],
t
2
konen teplota [C],
T
2
konen teplota [K],
t
1
vchodzia teplota [C],
T
1
vchodzia teplota [K].
Teplo privdzan alebo odoberan 1 kg ltky sa oznauje q [J.kg
-1
].

1.10
Teplo privdzan sstave je kladn Q > 0, teplo odvdzan zo sstavy je zporn Q < 0.
Prklad . 7
Ak mnostvo tepla sa mus doda stlaenmu vzduchu v hlavnej spaovacej komore
LTKM s prietokovm mnostvom m = 100 kg.s
-1
a teplotou t
1
= 400C, aby sa ohrial na tep-
lotu t
2
= 1300C, ak je stredn pecifick teplo plynu c
s
= 1004 J.kg
-1
.K
-1
.
Dan:
m = 100 kg.s
-1

t
1
= 400C
t
2
= 1300C
c
s
= 1004 J.kg
-1
.K
-1

Vpoet:

Na ohriatie vzduchu v hlavnej spaovacej komore LTKM zo 400C na 1300C je potrebn
teplo Q = 180 720 000 J.

1.2.11 Tepeln kapacita
Tepeln kapacita vyjadruje schopnos telesa alebo sstavy prijma teplo. Tepeln kapa-
cita sa oznauje C [J.K
-1
]. Tepeln kapacita je dan podielom privedenho tepla a zmeny tep-
loty danho telesa alebo sstavy.

1.11

kde:
C tepeln kapacita [J.K
-1
],
t
2
konen teplota [C],
T
2
konen teplota [K],
t
1
T
1
vchodzia teplota [K],
t rozdiel teplt [C],
T - rozdiel teplt [K].
Tepeln kapacita je zvisl od hmotnosti telesa alebo sstavy a na druhu ltky.
q = c.(t
2
t
1
) = c.(T
2
T
1
) [J.kg
-1
]
[ ]
1
1 2 1 2
.

= K J
T
Q
t
Q
T T
Q
t t
Q
C
( ) ( ) [ ] J t t c m Q
s
180720000 400 1300 . 1004 . 200 . .
1 2
= = =
20
1.2.12 pecifick teplo
pecifick teplo je mierou schopnosti ltky prijma teplo, ktor je vztiahnut na jednotku
hmotnosti.
pecifick teplo je dan podielom tepelnej kapacity ltky C a hmotnosti danho mnostva
ltky.

1.12

kde:
c pecifick teplo [J.kg
-1
.K
-1
],
C tepeln kapacita [J.K
-1
],
t
2
konen teplota [C],
T
2
konen teplota [K],
t
1
T
1
pecifick teplo je mnostvo tepla, ktor sa spotrebuje na ohriatie 1 kg ltky o 1 Kelvin.
pecifick teplo je zvisl na druhu ltky, a preto je jeho fyziklnou vlastnosou.
Pre ltky tuh a kvapaln je stanoven urit hodnota pecifickho tepla, ktor je uveden
vo fyziklnych tabukch.
U plynov dochdza pri ich ohreve k zmene objemu a ak s plyny v uzatvorenom priestore,
men sa s privedenm teplom aj tlak plynov. Z toho dvodu sa stanovuj dva zkladn spso-
by ohrevu plynu, pri kontantnom objeme a pri kontantnom tlaku, ktorm odpovedaj izo-
chorick pecifick teplo c
v
a izobarick pecifick teplo c
p
. pecifick teplo plynu pri st-
lom tlaku c
p
je pre ten ist plyn vdy vie ako pecifick teplo pri stlom objeme c
v
. Napr.
pre vzduch je pecifick teplo za stleho tlaku c
p
= 1,004 J.kg
-1
.K
-1
a pecifick teplo za stle-
ho objemu c
v
= 0,716 J.kg
-1
.K
-1
.
1.2.12.1 Stredn pecifick teplo
pecifick teplo rznych ltok sa men s teplotou. Z tohto dvodu je potrebn pozna pe-
cifick teplo ltok v rozsahu vyskytujcich sa teplt. V technickej praxi sa pota so stredn-
mi pecifickmi teplami c
s
v medziach uvaovanch teplotnch rozdielov, ktor je mon
povaova za kontantn pre urit ltku.
Stredn pecifick teplo sa stanovuje pre stredn teplotu t
s
.

1.13

1.14

kde:
t
s
stredn teplota [C],
T
s
stredn teplota [K].
t
1
[ ]
1 1
1 2 1 2
. . .
1
.
1

= = K kg J
t t
Q
m T T
Q
m m
C
c
[ ] C
t t
t
s

+
=
2
1 2

[ ] K
T T
T
s
2
1 2
+
=
21
T
1
t
2
konen teplota [C],
T
2
konen teplota [K],

Obr. 2 Stredn pecifick teplo ltok

Tabuka . 10 pecifick teplo tuhch ltok pri teplote T = 293,15 K
PECIFICK TEPLO TUHCH LTOK PRI TEPLOTE T = 293,15 K
LTKA Al Cu Oce Fe Ag Au Ni Pb Na
c [J.kg
-1
.K
-1
] 876 383 465 452 234 129 446 129 1206

Tabuka .11 pecifick teplo kvapalnch ltok pri teplote T = 293,15 K
PECIFICK TEPLO KVAPALNCH LTOK PRI TEPLOTE T = 293,15 K
LTKA H
2
O Etylalkohol ad
(-40 a 0C)
Leteck
petrolej
Leteck
benzn
Mazac
olej
Acetn
c [J.kg
-1
.K
-1
] 4187 2470 1800 2135 1423 1758 2160

Tabuka . 12 pecifick teplo plynnch ltok pri teplote T
H
= 293,15 K a p
H
= 1,013.10
5
Pa
PECIFICK TEPLO PLYNNCH LTOK PRI T
H
= 273,15 K A p
H
= 1,013.10
5
Pa
LTKA Vzduch

N
2
He O
2
CO CO
2
H
2
Cl
2
Ar
c
p
[J.kg
-1
.K
-1
] 1006 1038 5234 914,8 1043 814,8 14235 502 532

1.2.13 Kalorimetrick rovnica
Dve teles s v termickej rovnovhe vtedy, ak maj rovnak teplotu. Ak bud na seba p-
sobi dve teles, ktorch teplota bude rzna, djde medzi nimi k vmene tepla. Vmena tepla
sa ukon v okamihu, ke sa ich teploty vyrovnaj, t. j. ke sa dostan do termickej rovno-
vhy. Tto skutonos je mon zapsa v tvare kalorimetrickej rovnice:
1.15
kde:
c
1
pecifick teplo ltky [J.kg
-1
.K
-1
],
c
2
pecifick teplo ltky [J.kg
-1
.K
-1
],
m
1
hmotnos ltky [kg],
m
2
hmotnos ltky [kg],
T
1
teplota ltky [K],
T
2
teplota ltky [K],
T vsledn teplota ltok po dosiahnut termickej rovnovhy [K].
( ) ( ) T T m c T T m c =
2 2 2 1 1 1
. . . .
22
Kalorimetrick rovnica teda vyjadruje energetick bilanciu pri tepelnej vmene medzi
dvoma telesami.
Na zklade kalorimetrickej rovnice je definovan tzv. Nult zkon termodynamiky
v znen: Ak s dve teles A a B v termickej rovnovhe s tretm telesom C, s navz-
jom v termickej rovnovhe aj teles A, B a C.

Prklad . 8
Vypotajte celkov teplotu plynu pred plynovou turbnou LTKM T
3c
, ak sa pri jej innos-
ti zmiea pri stlom tlaku v plamenci hlavnej spaovacej komory 15 kg plynu s teplotou
2000C a strednm pecifickm teplom za stleho tlaku c
p
= 1,158.10
3
J.kg
-1
.K
-1
so 45 kg
sekundrneho vzduchu s teplotou 450C a strednm pecifickm teplom za stleho tlaku c
p
=
1.004.10
3
J.kg
-1
.K
-1
.
Dan:
m
1
= 15 kg
t
1
= 2000C
m
2
= 45 kg
t
2
= 450C
c
p,pl
= 1,158.10
3
J.kg
-1
.K
-1

c
p,v
= 1,004.10
3
J.kg
-1
.K
-1

Vpoet:
C
c m c m
t c m t c m
t
t c m t c m t c m t c m
v p pl p
v p pl p
v p v p v p pl p
=
+
+
=
+
+
=
= +
431 , 880
10 . 004 , 1 . 45 10 . 158 , 1 . 15
450 . 10 . 004 , 1 . 45 2000 . 10 . 158 , 1 . 15
. .
. . . .
. . . . . . . .
3 3
3 3
, 2 , 1
2 , 2 1 , 1
, 2 2 , 2 , 1 1 , 1

Celkov teplota plynu pred plynovou turbnou t
3c
po zmiean primrneho prdu plynu a
sekundrneho prdu vzduchu je 880,431C.

1.2.14 Tepeln tok, tepeln vkon
Tepeln tok Q
je vkon prenan teplom, ktor je definovan ako podiel prenesenho

tepla Q za jednotku asu .

1.16
kde:
Q
tepeln tok [J.s

-1
= W],
as [s].
Pojem tepeln tok sa najastejie pouva u nepretrite pracujcich tepelnch zariaden.
Prkladom takho zariadenia me by palivo-olejov vmennk leteckho motora, u ktorho
dochdza k chladeniu horceho oleja palivom, ktor odober cirkulujcemu oleju teplo pred
jeho nvratom do motora. Mnostvo odoberanho tepla za jednotku asu je dan tepelnm
tokom alebo tepelnm vkonom danho palivo-olejovho vmennka.

[ ] W
Q
Q
=
23
Prklad . 9
Vypotajte tepeln vkon olejovho chladia, cez ktor pretek za 1 mintu 30 kg oleja.
Prietokom oleja cez olejov chladi sa olej ochlad z teploty 190C na teplotu 80C. Stredn
pecifick teplo oleja je c = 1,675.10
3
J.kg
-1
.K
-1
.
Dan:
= 1 = 60
m = 30 kg
t
1
= 190C
t
2
= 80C
c = 1,675.10
3
J.kg
-1
.K
-1

Vpoet:
( ) ( )
[ ] W
t t c m Q
Q
3
3
1 2
10 . 125 , 92
60
190 80 . 10 . 675 , 1 . 30 . .
=
= =

Tepeln vkon olejovho chladia je 92,125.10
3
W.

1.2.15 Teplotn roztianos a rozpnavos ltok
Rozmery ltok sa menia s meniacou teplotou. Ak sa zmen teplota kovovej tye s dkou
l
0
z teploty t
0
na teplotu t
1,
zmen svoju dku o hodnotu l. Tto zmena dky je zvisl na
pvodnej dke, konenej teplote a dkovej roztianosti tye , ktor je fyziklnou vlastnos-
ou danej ltky, z ktorej je ty vyroben.
1.17
kde:
l zmena dky [m],
l
0
pvodn dka [m],
sinite teplotnej dkovej roztianosti [K
-1
],
t zmena teploty [C],
T zmena absoltnej teploty [K].

1.18
Hodnoty sinitea teplotnej dkovej roztianosti s uveden vo fyziklnych tabukch.

Tabuka . 13 Sinite teplotnej dkovej roztianosti tuhch ltok pri teplote T = 293,15 K
SINITELE TEPLOTNEJ DKOVEJ ROZTIANOSTI PRI TEPLOTE T = 293,15 K
LTKA Al Cu Oce Fe Mg Au Ni Pb
[K
-1
] 22,9.10
-6
16,7.10
-6
11,9.10
-6
11,9.10
-6
26,1.10
-6
14,5.10
-6
13,4.10
-6
28,3.10
-6
Celkov dka tye pri zmene teploty o T:
1.19
Zo vzahu vyplva, e dka tye sa men so zmenou teploty linerne.

[ ] m T l t l l = = . . . .
0 0

[ ]
1
0
.
1

= K
T
l
l

( )[ ] m T l l + = . 1 .
0

24
1.2.15.1 Teplotn objemov roztianos
Zmena objemu telesa v zvislosti na zmene teploty sa nazva teplotn objemov roz-
tianos. Pre zmenu objemu telesa v zvislosti na teplote plat podobn rovnica ako pre zme-
nu dky:
1.20

kde:
V konen objem [m
3
],
V zmena objemu [m
3
],
V
0
pvodn objem [m
3
],
sinite teplotnej objemovej roztianosti [K
-1
],
t zmena teploty [C],

1.2.15.2 Sinite teplotnej objemovej roztianosti

1.21

Sinite teplotnej objemovej roztianosti je vlastnosou ltky. Pribline plat zvislos
= 3.. Hodnoty teplotnej objemovej roztianosti pre tuh ltky a kvapaliny s pomerne
mal, t. j. objemy tchto ltok sa so zmenou teploty menia len mlo. Podstatn zmeny obje-
mu, spsoben zmenou teploty, nastvaj u plynov. Sinite teplotnej objemovej roztianosti
plynu je definovan poda rovnakej rovnice ako u kovov a kvapaln.
Tabuka . 14 Sinitele teplotnej objemovej roztianosti kvapalnch ltok pri T = 291,15K
SINITELE TEPLOTNEJ OBJEMOVEJ ROZTIANOSTI PRI TEPLOTE
T = 291,15 K
LTKA Nafta Olej Petrolej Ortu Toulen Voda
20C
Voda
40C
Voda
60C
[K
-1
] 9,0.10
-4
5,6.10
-4
9,55.10
-4
1,81.10
-4
10,99.10
-4
1,5.10
-4
3,02.10
-4
10,1.10
-4
Plyny s stlaiten ltky, u ktorch je mon zmenu objemu dosiahnu nielen zmenou
teploty, ale aj zmenou tlaku. Z tohto dvodu je nutn pri sledovan teplotnej objemovej roz-
tianosti plynu sledova okrem vplyvu teploty aj vplyv tlaku. Preto sa u plynu presnejie ho-
vor o izobarickej teplotnej roztianosti. Pre vetky plyny nadobda sinite izobarickej
teplotnej roztianosti hodnotu:

1.22
Ak sa zvyuje teplota plynu pri kontantnom objeme, dochdza k nrastu jeho tlaku. Tlak
plynu pri zmene teploty o T je dan rovnicou:
1.23
kde:
p konen tlak plynu [Pa],
p
0
pvodn tlak plynu pri teplote t
0
= 0C [Pa],
( ) ( )[ ]
3
0 0
1 . . 1 . m T V t V V + = + =
[ ]
1
0
0
0
.
1
.
1

= K
T
V
V T
V V
V

[ ]
1
273
1

= K
( )[ ] Pa T p p + = . 1
0

25
sinite izobarickej teplotnej rozpnavosti [K
-1
],

1.24

Sinite izobarickej tepelnej rozpnavosti m pre vetky plyny pribline rovnak
hodnotu:
1.25

Z uvedench rovnc je zrejm, e objem a tlak je u plynov linerne zvisl od teploty.
Zo znzornenej zvislosti zmeny objemu plynu od teploty v grafe so sradnicami v = f(t)
(obr. 3) je zrejm, e pri uritej zpornej teplote by sa mal sta objem plynu nulov. Tto tep-
lotu je mon uri rieenm rovnice:
1.26
Ak v tejto rovnici bude za objem V dosaden nula, potom sa mus odpovedajca teplota
rovna hodnote t = -273,15C, o zodpoved absoltnej nule. Umiestnenm zaiatku teplotnej
stupnice do tohto bodu vznikne absoltna teplotn stupnica, ktor bola opsan v asti, ktor
rieila problematiku teploty.

Obr. 3 Zvislos zmeny objemu plynu od teploty
Prklad . 10
Vypotajte, ako sa zmen pvodn dka medenej tyky, ktorej dka bola pri teplote 0C
100 mm, ak sa jej teplota zvi ohrevom na 100C a sinite teplotnej dkovej roztianosti
je
Cu
= 1,4.10
-5
K
-1
.
Dan:
t
1
= 0C
t
2
= 100C
l
0
= 100 mm = 0,1m
Cu
= 1,4.10
-5
K
-1

Vpoet:
( )[ ]
( ) m l
m t l l
10014 , 0 ) 0 100 .( 10 . 4 , 1 1 . 1 , 0
. 1 .
5
0
= + =
+ =

[ ]
1
0
0
0
.
1
.
1

= K
T
p
p T
p p
p

[ ]
1
273
1

= K
[ ]
3
0
) . 1 .( m T V V + =
26
Meden tyka sa pri zmene teploty z 0C na 100C predi o 0,00014 m.

Prklad . 11
Vypotajte, ako sa zmen pvodn hustota vzduchu pri teplote t
0
= 0C
0
= 1,29 kg.m
-3

pri normlnom tlaku, ak sa zvi jeho teplota na t
1
= 120C.
Dan:
t
0
= 0C
0
= 1,29 kg.m
-3

t
1
= 120C
Vpoet:
[ ]
1 3
0
0
. 775 , 0
29 , 1
1 1

= = = kg m v

( )
3
1 3
0
. 896 , 0
115 , 1
1 1
. 115 , 1 0 120 .
15 , 273
1
1 . 775 , 0 .
273
1
1 .
= = =
= |
\
|
+ =
|
\
|
+ =
m kg
v
kg m t v v

Hustota vzduchu pri jeho ohriat na 120C sa znila na 0,896 kg.m
-3
.

Poznmka:
V prlohe 1 je uveden prehadn tabuka prepotu britskch a americkch jednotiek na
jednotky sstavy SI.

1.3 KONTROLN OTZKY A LOHY
1. Definujte pojmy: teplo, pecifick teplo, stredn pecifick teplo a tepeln kapacita.
2. Ak pecifick teplo sa rozliuje u plynov?
3. Kedy s dve teles v termickej rovnovhe?
4. o vyjadruje kalorimetrick rovnica?
5. Ako je definovan tepeln tok?
6. Uvete prklady tepelnej dkovej a objemovej roztianosti pevnch ltok v leteckch
kontrukcich.
7. Vysvetlite zvltnosti chovania plynov pri zmene teploty.
8. Vysvetlite, o vyjadruje sinite izobarickej teplotnej roztianosti.
9. Vysvetlite, o vyjadruje sinite izochorickej teplotnej roztianosti.
10. Vypotajte, ak mnostvo tepla je potrebn odvies 1,2 kg oleja za mintu pri jeho
ochladen z teploty 202C na 80C.
11. Vypotajte vsledn teplotu vody po zmiean 500 kg vody s teplotou 30C so 600 kg
vody s teplotou 60C.
12. Oceov gua m pri teplote 30C polomer 2 m. Ak bude konen objem gule pri teplote
t = 30C.

27
1.4 KONTROLN TEST
1. AS TERMOMECHANIKY, KTOR SA ZAOBER VYETROVANM POD-
MIENOK ENERGETICKCH PREMIEN, SA NAZVA:
a) termokinetika; b) termoenergetika; c) termodynamika; d) termohydrodynamika.
2. JEDNOTKA PASCAL JE DEFINOVAN AKO:
a) 1 kg.m.s;
b) 1 N.m.s;
c) kg.m
-1
.s
-2
;
d) 1 kg.m
-2
.
3. HMOTNOS JEDNOTKY OBJEMU LTKY JE:
a) pecifick objem;
b) pecifick hmotnos;
c) hmotnos ltky;
d) pecifick hustota ltky.
4. TEPELN STAV LTKY (MIERU POHYBOVEJ ENERGIE MOLEKL) VY-
JADRUJE:
a) teplo;
b) teplota;
c) pecifick teplota;
d) pecifick teplo za stleho tlaku.
5. TEPLOTA 273,15C JE:
a) najniia nameran teplota na zemi;
b) technick teplotn nula;
c) fyziklna nula;
d) absoltna teplotn nula.
6. PECIFICK TEPLO JE DEFINOVAN:
a) mierou schopnosti ltky odovzdva teplo;
b) mierou schopnosti ltky prijma teplo;
c) mierou schopnosti ltky prijma teplo, ktor je vztiahnut na jednotku hmotnosti ltky;
d) mierou schopnosti ltky absorbova a vydva teplotu.
7. KALORIMETRICK ROVNICA UDVA:
a) mnostvo potrebnho tepla na ohriatie 1 kg ltky o 1C;
b) tepeln vkon stroja s priamym obehom;
c) podmienky, kedy s dve teles v termickej rovnovhe;
d) vzjomn vzah medzi teplom a mechanickou prcou.
8. VKON PRENAN TEPLOM SA NAZVA:
a) tepeln tok;
b) tepeln vodivos ltky;
c) tepeln odpor ltky;
d) kalorimetrick vkon.
9. TEPLOTN OBJEMOV ROZTIANOS PLYNU JE ZVISL NA:
a) teplote a tlaku;
b) objeme a teplote;
c) objeme a tlaku;
d) teplote, tlaku a objeme.

28
10. PECIFICK TEPLO JE UROVAN PRE:
a) fyziklnu teplotu;
b) technick teplotu;
c) stredn mern teplotu t
s
;
d) stredn teplotu t
s
.
11. TERMOMECHANIKA POJEDNVA O:
a) premench, ku ktorm dochdza u nestlaitench kvapaln pri priveden energie;
b) rovnovhe a pohybe stlaitench tekutn za sasnej premeny energie;
c) podmienkach energetickch premien nestlaitench kvapaln a tuhch ltok;
d) dejoch, ku ktorm dochdza po priveden tepla.
12. MEDZI STAVOV VELIINY PATR:
a) tlak, teplota, pecifick hmotnos a pecifick hustota;
b) tlak, teplota, teplo, pecifick objem a pecifick hmotnos;
c) tlak, teplo, pecifick objem a pecifick hmotnos;
d) tlak, teplota, pecifick objem a pecifick hmotnos (hustota).
13. JEDNOTKOU PECIFICKEJ HMOTNOSTI (HUSTOTY) LTKY JE:
a) kg.m;
b) kg.m
2
;
c) kg.m
3
;
d) kg.m
-3
.
14. PECIFICK OBJEM LTKY JE:
a) mnostvo ltky na jednotku hmotnosti ltky;
b) objem jednotky hmotnosti ltky;
c) mnostvo ltky s objemom 1 m
3
;
d) hmotnos ltky s objemom 1 m
3
.
15. TEPLOTA VYJADRUJE:
a) mnostvo energie ltky;
b) mnostvo dodanej tepelnej energie;
c) tepeln stav ltky;
d) potencilnu energiu molekl.
16. ABSOLTNA TEPLOTN NULA JE:
a) -273,15 K;
b) -273,15C;
c) -237,15C;
d) 0C.
17. TEPLO JE:
a) vyjadrenm tepelnho stavu ltky;
b) zvltna forma prce (energie), konanej pri interakcich medzi molekulami;
c) vyjadrenm vntornho stavu ltky;
d) energia priveden alebo odveden ltke.
18. TEPELN KAPACITA VYJADRUJE:
a) schopnos telesa alebo sstavy prijma teplo;
b) mnostvo prijatho tepla telesom alebo sstavou;
c) mnostvo odovzdanho tepla telesom alebo sstavou;
d) schopnos telesa alebo sstavy vies teplo.

29
19. PECIFICK TEPLO JE:
a) mierou schopnosti ltky prijma teplo;
b) mnostvo tepla, ktor je schopn prija teleso;
c) mnostvo tepla, ktor je potrebn na ohriatie 1 kg ltky o 1C;
d) schopnos telesa alebo ltky vies teplo.
20. NULT ZKON TERMODYNAMIKY VYJADRUJE:
a) kalorimetrick rovnica;
c) Mayerova rovnica;
b) stavov rovnica;
d) Zkon zachovania energie.

30
2 ZKLADN ZKONY TERMODYNAMIKY PLYNOV
2.1 IDELNY PLYN
Pre zjednoduenie odvodzovania zkonov platnch pre plyn sa zavdza v termodynamike
namiesto skutonho (relneho) plynu zjednoduen model, tzv. idelny plyn. Jeho zklad-
nou vlastnosou je, e v neobmedzenom rozsahu tlakov a teplt zostva v plynnom stave.
Roztianos, rozpnavos a stlaitenos idelneho plynu sa d opsa jednoduchmi rovni-
cami, ktor maj nzov Charlesov zkon, Gay-Lussacov zkon a Boyle-Mariottov zkon.
Zkladn pecifick tepl idelneho plynu c
v
a c
p
s kontantn. Pre molekuly idelneho ply-
nu platia tri zkladn predpoklady:
1. Rozmery molekl idelneho plynu s zanedbatene mal v porovnan so strednmi vzdia-
lenosami medzi molekulami. Molekuly idelneho plynu s povaovan za hmotn body
s hmotnosou m
0
.
2. Vzjomn psobenie molekl idelneho plynu je zanedbatene mal, okrem vzjomnch
zrok molekl plynu alebo zrok tchto molekl s asticami steny ndoby.
3. Zrky molekl medzi sebou a s asticami steny ndoby s dokonale prun, t. j. realizuj
sa bez straty kinetickej energie. Skuton plyny (kyslk, dusk, kyslink uhliit a alie)
sa svojimi vlastnosami pribliuj vlastnostiam idelneho plynu, ak maj dostatone vy-
sok teplotu a nzky tlak. Pri bench termodynamickch vpotoch s vlastnosti skuto-
nch plynov idealizovan a predpokladaj sa rovnak zjednoduen vlastnosti, ak m i-
delny plyn.
Termodynamick stav plynu sa zvyajne uruje tlakom a teplotou. Pri danom tlaku p a
absoltnej teplote T m systm, ktor je tvoren m kilogramami plynu, celkom urit hodno-
tu svojho celkovho objemu V. Z dajov hmotnosti a celkovho objemu plynu je mon ur-
i pecifick objem v. Tlak p, absoltna teplota T a pecifick objem v s vchodzmi ter-
modynamickmi stavovmi veliinami plynu.

2.2 STAVOV ROVNICA IDELNEHO PLYNU
Dva rzne stavy idelneho plynu sa navzjom odliuj hodnotami vetkch stavovch ve-
lin: tlaku, teploty a pecifickho objemu. Ak je oznaen vchodz stav plynu indexom 1
a konen stav indexom 2, potom je mon na zklade vsledkov experimentov napsa:

2.1

Takto usporiadan sin m kontantn hodnotu, ktor je zvisl len na druhu plynu. Tto
hodnota sa nazva pecifick plynov kontanta a oznauje sa r [J.kg
-1
.K
-1
].

Tabuka . 15 Hodnoty pecifickej plynovej kontanty vybratch ltok
PECIFICK PLYNOV KONTANTA T
H
= 273,15 K A p
H
= 1,013.10
5
Pa
LTKA Vzduch

N
2
He O
2
Etn CO
2
H
2
Cl
2
Acetyln
r [J.kg
-1
.K
-1
] 287,04 296,75 2079 64,06 276,65 188,97 4128,6 117,36 319,6
Po prave predchdzajcej rovnice plat:
2.2
[ ]
1 1
. .
1
.
.

= = K kg J
T
p
T
v p
r

.
. .
2
2 2
1
1 1
kont r
T
v p
T
v p
= = =
31
Z rovnice vyplva, e hodnota pecifickej plynovej kontanty r rastie tm viac, m m plyn
meniu hustotu. Tto skutonos potvrdzuje aj tabuka . 15, kde s uveden hodnoty plyno-
vej kontanty pre jednotliv druhy plynov.
Stavov rovnica plynu sa najastejie pouva v tvare:
Pre 1 kg plynu: T r v p . . =
Pre m kg plynu: T r m v p m . . . . =
2.3
kde:
p tlak plynu [Pa],
v pecifick objem plynu [m
3
.kg
-1
],
r pecifick plynov kontanta [J.kg
-1
.K
-1
],
T absoltna teplota [K],
V celkov objem [m
3
],
R plynov kontanta pre m kg plynu [J.K
-1
].

Obr. 4 Rovnica stavu v p V diagrame

2.3 CHARLESOV ZKON
Zvislos zmeny tlaku idelneho plynu od zmeny teploty p = f(T) pri kontantnom obje-
me V = kont. stanovil v roku 1787 Jacques Alexandre Csar Charles
7
. Meranm sa zistilo, e
zmena teploty o 1C spsob zmenu tlaku o 1/273,15 pvodnho tlaku pri 0C.
( ) [ ] Pa
T
T
p t p
t
p t
p
p p
0
0 0 0
0
0
.
15 , 273
1
. 15 , 273 .
15 , 273
1 . .
15 , 273
= + = |
\
|
+ = + =

2.4

7
Jacques Alexandre Csar Charles (1746 1823) franczsky fyzik. Postavil prv baln plnen vodkom
(380 m
3
) (charlira), ktor vypustil v roku 1783. V tom istom roku bol vykonan prv let balnu s udskou
posdkou.
T R V p . . =
0 0
T
T
p
p
=
32
( )[ ] Pa t p p t p p . 1 . .
15 , 273
1
1 .
0 0
+ = |
\
|
+ = 2.5
Sinite izochorickej teplotnej rozpnavosti:

2.6

Obr. 5 Grafick vyjadrenie Charlesovho zkona v p V diagrame

2.4 GAY-LUSSACOV ZKON
Zvislos zmeny objemu idelneho plynu od teploty v = f(t) pri kontantnom tlaku sta-
novil v roku 1802 Gay-Lussac
8
. Meranm sa zistilo, e ohrevom plynu pri stlom tlaku sa jeho
objem rovnomerne zvuje. Pri ohriat idelneho plynu o 1C sa zv objem plynu o hod-
notu V =1/273.V
0
, kde v
0
je objem plynu pri teplote t = 0C a tlaku p = 0,1 MPa.

2.7

2.8

( )[ ]
1 3
0 0
. . 1 . .
15 , 273
1
1 .

+ = |
\
|
+ = kg m t v t v v 2.9
Sinite izobarickej teplotnej roztianosti:

2.10

8
Joseph Louis Gay-Lussac (1778 1850) chemik a fyzik, profesor na Sorbone. Vyslovil zkladn zvislosti
tlaku plynu od teploty.
[ ]
1
15 , 273
1

= K
0
0 0 0
0
0
.
15 , 273
15 , 273
. .
15 , 273
1
1 . .
15 , 273 T
T
v
t
v t v t
v
v v = |
\
| +
= |
\
|
+ = + =
0 0
T
T
v
v
=
[ ]
1
15 , 273
1

= K
33

Obr. 6 Grafick vyjadrenie Gay-Lussacovho zkona v p V diagrame

2.5 BOYLE-MARIOTTOV ZKON
Pri prvch pokusoch, ktor boli vykonvan s plynmi, sa zistilo, ako sa men tlak plynu
v zvislosti od zmeny jeho objemu pri kontantnej teplote. Pokus vykonal v roku 1662 sir
Rbert Boyle
9
a v roku 1679 ho opakoval Edme Mariotte
10
. Meranm sa zistilo, e zmena tla-
ku plynu je pri kontantnej teplote nepriamo mern zmene objemu plynu.

2.11

Tento vzah neskr potvrdil Towley.
. . .
0 0
kont v p v p = = 2.12
Sin objemu a tlaku pri kontantnej teplote je kontantn.

Obr. 7 Grafick priebeh Boyle-Mariottovho zkona

9
sir Rbert Boyle (1627 1691) anglick fyzik a chemik. Vymedzil niektor zkladn pojmy (prvok, zle-
nina, zmes, at.). Objavil vzah medzi tlakom a objemom plynov.
10
Edme Mariotte (1620 1684) franczsky fyzik, len Franczskej akadmie vied. Zaoberal sa najm termo-
dynamikou. Upresnil vzah medzi tlakom a objemom plynu, ktor bol formulovan sirom Rbertom Boylem.
Zostrojil manometer. Poda E. Mariotta bola nazvan slep kvrna na onej sietnici.
v
v
p
p
0
0
=
34
V grafe (obr. 7) so sradnicami p, v je tento zkon znzornen rovnoosmi hyperbolami,
ktor s odlin pre rzne teploty. Plochy, ktor s dan sradnicami bodov a, b, c, leiace na
hyperbole, s rovnak vek.

2.6 PECIFICK TEPL IDELNEHO PLYNU
pecifick teplo c bolo definovan ako mnostvo tepla Q potrebn na ohriatie jednotky
hmotnosti ltky o t = 1C. Tto definciu je mon poui u ltok, ktorch objem sa ohria-
tm nemen alebo sa men len minimlne. U plynov vak nie je mon vplyv zmeny objemu
ohriatm plynu zanedba. Z tohto dvodu je nutn sledova dva spsoby ohrevu, ktor s d-
leit v technickej praxi:
a) ohrev pri kontantnom objeme plynu, ktormu odpoved pecifick teplo pri stlom
objeme c
v
,
b) ohrev pri kontantnom tlaku plynu, ktormu zodpoved pecifick teplo pri stlom
tlaku c
p
.
Vzjomn vzah medzi pecifickm teplom pri stlom tlaku c
p
a pecifickm teplom pri
stlom objeme c
v
vyjadruje Mayerova
11
rovnica.

2.13
kde:
c
v
pecifick teplo pri stlom objeme [J.kg
-1
.K
-1
],
c
p
pecifick teplo pri stlom tlaku [J.kg
-1
.K
-1
],
r pecifick plynov kontanta [J.kg
-1
.K
-1
].
Pomer pecifickho tepla pri stlom tlaku c
p
a pecifickho tepla pri stlom objeme c
v
sa
nazva Poissonova
12
kontanta alebo adiabatick exponent, ktor sa oznauje .

2.14

Hodnota Poissonovej kontanty je zvisl len od potu atmov, z ktorch je zloen jedna
molekula plynu.
Po pravch uvedench rovnc je mon vyjadri pecifick teplo pri stlom objeme c
v
a
pecifick teplo pri stlom tlaku c
p
nslednm spsobom:

2.15

2.16

11
Mayer Julius Robert, von (1814 - 1878) nemeck fyzik a lekr. Zaoberal sa najm kinetickou energiou
plynov. Objavil zkon zachovania energie a predpokladal, e plat aj pri biologickch a kozmologickch de-
joch.
12
Simon Denis Poisson (1781 1840) franczsky matematik a fyzik. len Franczskej akadmie vied
a Petrohradskej akadmie vied. Vznamne prispel do oblasti matematickej analzy, terie parcilnych diferen-
cilnych rovnc, terie pravdepodobnosti, hydromechaniky, terie prunosti a nebeskej mechaniky. Jeden zo
zakladateov matematickej fyziky. Aplikoval matematick teriu potencilu na rieenie otzok elektrostatiky
a magnetizmu.
[ ]
1 1
. .

= K kg J r c c
v p

[ ] 1
v
p
c
c
=
[ ]
1 1
. . .
1
1

= K kg J r c
v

[ ]
1 1
. . .
1

= K kg J r c
p

35
Prklad 14
V tlakovej ndobe s objemom V = 1 m
3
je stlaen plyn s tlakom p = 2 MPa a teplotou t =
20C. Vypotajte objem V
n
, ktor bude vyplova plyn pri normlnych fyziklnych pod-
mienkach.
Dan:
V = 1 m
3
,
t = 20C, T = 293,15 K,
p = 2 MPa,
p
n
0,1 MPa = 1.10
5
Pa,
t
n
= 0C = 273,15 K
Vpoet:
3
5
5
64 , 18
15 , 293
15 , 273
.
10 . 1
10 . 20
. 1 .
. .
m
T
T
p
p
V
T
V p
T
V p
n
n
n
n
n n
= = = =
Stlaen vzduch v tlakovej ndobe bude ma pri normlnych fyziklnych podmienkach nor-
mlny objem 18,64 m
3
.

1. Ak s vlastnosti idelneho plynu a vysvetlite, ktor skuton plyny sa svojimi vlastnos-
ami pribliuj idelnemu plynu?
2. o vyjadruje stavov rovnica plynu?
3. o vyjadruje Charlesov zkon a ak je jeho praktick vyuitie?
4. o vyjadruje Gay-Lussacov zkon a ak je jeho praktick vyuitie?
5. o vyjadruje Boyle-Mariottov zkon a ak je jeho praktick vyuitie?
6. Ak je znenie Mayerovej rovnice?
7. Na om je zvisl hodnota pecifickej plynovej kontanty?
8. Vypotajte, ako sa zmenil tlak vzduchu v pneumatike lietadla, ktor bola nahusten pri
teplote t = 20C na tlak p = 0,8 MPa, ak sa za horceho da a v dsledku trenia poas brz-
denia zvila jeho teplota na 90C a objem pneumatiky sa pritom nezmenil.
9. Ako sa zmen tlak plynu vo valci leteckho piestovho zihovho motora z pvodnho
tlaku p
1
= 0,8 MPa, ak pri splen zmesi paliva a vzduchu pri kontantnom objeme vzras-
tie jeho teplota z t
1
= 327C na t
2
= 2000C?
10. V plniacej stanici sa plnia duskom 50 litrov oceov tlakov ndoby. Dusk sa stla
v tlakovch ndobch kompresorom na tlak 15 MPa. Koko metrov kubickch duska sa
spotrebuje na naplnenie tlakovej ndoby pri tlaku 0,1 MPa a teplote 15C.
11. Cez ohrieva vzduchu pretek za 1 hodinu 160 m
3
vzduchu s teplotou t
1
= 11C a ohreje
ho na teplotu t
2
= 90C pri kontantnom tlaku p = 0,1 MPa. Koko metrov kubickch
ohriateho vzduchu dodva za hodinu.
12. Hustota vzduchu pri normlnom tlaku (0,1 MPa) a teplote t
0
= 0C je
0
= 0,0001293
g.cm
-3
. Vypotajte hustotu vzduchu pri teplote t = 30C a pri normlnom tlaku.

2.8 KONTROLN TEST
1. TLAK, TEPLOTU, PECIFICK OBJEM A HUSTOTU NAZVAME:
a) zkladn termick veliiny;
b) zkladn stavov veliiny;
c) zkladn termostatick veliiny;
d) zkladn termodynamick veliiny.
36
2. TEPLOTA:
a) vyjadruje tepeln stav ltky;
b) je zvltna forma prce konanej pri interakcich medzi molekulami;
c) udva mnostvo dodanho alebo odovzdanho tepla;
d) uruje skupenstvo ltok.
3. NULT ZKON TERMODYNAMIKY VYJADRUJE:
a) premenu tepla na prcu;
b) termick rovnovhu troch telies;
c) termick innos tepelnch dejov;
d) zkon o zachovan energie.
4. PECIFICK PLYNOV KONTANTA JE DEFINOVAN VZAHOM:
a) r = p.T/v; b) r = p.v/T; c) r = T.v/p; d) r = p/T.v.
5. HODNOTA PECIFICKEJ PLYNOVEJ KONTANTY:
a) rastie tm viac, m je vyia teplota plynu;
b) rastie nepriamo merne s hustotou;
c) nie je zvisl na stavovch veliinch;
d) je zvisl len na atmovom sle plynu.
6. CHOVANIE IDELNEHO PLYNU PRI KONTANTNOM TLAKU POPISUJE:
a) Charlesov zkon;
b) Gay-Lussacov zkon;
c) Boyle-Mariottov zkon;
d) Mayerov zkon.
7. CHOVANIE IDELNEHO PLYNU PRI KONTANTNOM OBJEME POPISUJE:
a) Charlesov zkon;
c) Boyle-Mariottov zkon;
d) Mayerov zkon.
8. ROVNICA r = c
p
c
v
SA NAZVA:
a) Poissonova rovnica;
b) Clausiova rovnica;
c) Mayerova rovnica;
d) Carnotova rovnica.
9. POISSONOVA KONTANTA JE:
a) rozdiel medzi c
p
a c
v
; c) podiel c
p
a c
v
;
b) sin c
p
a c
v
; d) set c
p
a c
v
.
10. POISSONOVA KONTANTA PRE DAN PLYN JE ZVISL NA:
a) tlaku plynu;
b) teplote a pecifickom objeme plynu;
c) pote atmov, z ktorch je molekula plynu zloen;
d) hustote plynu.
11. K ZKLADNM STAVOVM VELIINM PATR:
a) tlak, teplo a teplota;
b) tlak, teplo a pecifick hmotnos;
c) tlak, teplota, hustota a pecifick objem;
d) tlak, teplo, pecifick hmotnos a hustota.

37
12. ROVNICA m.p.v = m.r.T SA NAZVA:
a) zkon zachovania energie;
b) stavov rovnica plynu;
c) Prv zkon termodynamiky;
d) Druh zkon termodynamiky.
13. HODNOTA PECIFICKEJ PLYNOVEJ KONTANTY r ZVIS NA:
a) druhu plynu a na jeho pecifickom objeme;
b) druhu plynu a na privedenom teple;
c) druhu plynu pri normlnych fyziklnych podmienkach;
d) teplote plynu.
14. CHOVANIE IDELNEHO PLYNU POPISUJE:
a) Charlesov zkon, Gay-Lussacov zkon a Prv zkon termodynamiky;
b) Charlesov zkon, Gay-Lussacov zkon a Boyle-Mariottov zkon;
c) Charlesov zkon, Boyle-Mariottov zkon a Druh zkon termodynamiky;
d) Prv zkon termodynamiky, Druh zkon termodynamiky a stavov rovnica plynu.
15. CHARLESOV ZKON UDVA ZVISLOS:
a) zmeny tlaku plynu na zmene teploty pri kontantnom objeme;
b) zmeny teploty plynu na zmene objemu pri kontantnom tlaku;
c) zmeny objemu plynu na zmene tlaku pri kontantnej teplote;
d) zmeny objemu plynu na zmene tlaku pri kontantnom teple.
16. GAY-LUSSACOV ZKON UDVA ZVISLOS:
17. BOYLE-MARIOTTOV ZKON UDVA ZVISLOS:
18. MAYEROVA ROVNICA UDVA VZAH MEDZI:
a) tlakom a objemom plynu;
b) tlakom a teplotou plynu;
c) objemom a teplotou plynu;
d) pecifickou plynovou kontantou r, pecifickm teplom c
p
a pecifickm teplom c
v
;
19. POISSONOVA KONTANTA JE DEFINOVAN:
a) = c
v
c
p
;
b) = c
p
c
v
;
c) = c
v
/c
p
;
d) = c
p
/c
v
.
20. HODNOTA POISSONOVEJ KONTANTY JE ZVISL NA:
a) tlaku plynu;
b) teplote a tlaku plynu;
c) hustote plynu;
d) druhu plynu.

38
3 PRV ZKON TERMODYNAMIKY
3.1 VOD
Energia sa v prrode vyskytuje v rznych formch, ktor sa mu navzjom meni na in
ekvivalentn formy. Namiesto o forme energie sa jednoducho hovor o energii potencilnej,
kinetickej, tepelnej, jadrovej a pod.
Vzjomn premeny rznych foriem energi sa riadia zkonom o zachovan energie, ktor
hovor, e set vetkch foriem energi v izolovanom systme je kontantn.
Tepeln energiu je mon premiea na energiu mechanick a naopak energiu mechanic-
k je mon premiea na energiu tepeln.
Clausius
13
formuloval zkon zachovania energie v termodynamike, ktor sa oznauje ako
Prv zkon termodynamiky.

Zkon o zachovan energie je zkon empirick. Jeho platnos bola dokzan nepriamo
tm, e sa doteraz nepodarilo skontruova Perpetuum mobile prvho radu, t. j. periodicky
pracujci stroj, ktor by vyrbal mechanicky, tepelne alebo chemicky energiu z nioho.

3.2 VNTORN ENERGIA
Kad ltka obsahuje v danom stave urit mnostvo energie. O tejto energii je mon
predpoklada, e je dan stom vetkch foriem energi, ktor ltka obsahuje, t. j. stom
energie tepelnej, elektrickej, magnetickej, potencilnej energie vntornch sl molekl a at-
mov.
Ak sa ltke privdza teplo, jej energia sa zvuje. Kee tto energia nie je zvisl od
vonkajej energie kinetickej, danej rchlosou pohybujcej sa ltky, a od vonkajej energie
potencilnej, zvislej od polohy ltky v priestore, predstavuje tto energia vntorn energiu
ltky.
Ak je ltke privdzan teplo z okolia (Q > 0), men sa jej vntorn energia, men sa jej te-
peln stav. Poda zkona o zachovan energie plat, e energia ltky sa men v zvislosti od
stavu, v ktorom sa ltka v danom okamihu nachdza. To znamen, e v uritom stave 1 m
vntorn energia ltky celkom urit hodnotu U
1
, ktor zodpoved uritmu ubovone zvo-
lenmu stavu, napr. teplote 0C a tlaku 0,1 MPa. Ak prejde ltka do inho stavu 2, bude ma
vntorn energia ltky in, urit hodnotu U
2
vzhadom k zvolenmu stavu. Tto hodnota
nijako nezvis na spsobe, akm sa ltka dostala zo stavu 1 do stavu 2. Vntorn energia je
teda funkciou stavu, teda je veliinou stavu.
V tepelnch vpotoch neide o absoltnu vekos vntornej energie pracovnej ltky, ale
len o vekos prrastku alebo bytku poas zmeny jej stavu. Ak by sa pre stanovenie absolt-
nej vekosti vntornej energie stanovil in normlny stav (poiatok), nie je rozdiel energi na
tomto poiatku nijako zvisl.
Vntorn energia ltky sa oznauje U pre m kilogramov ltky. Pre 1 kg sa vntorn ener-
gia oznauje u.

13
Rudolf Jlius Emanuel Clausius (1822 1888) nemeck fyzik a matematik, len Krovskej spolonosti
v Londne a Franczskej akadmie vied. Formuloval princp entropie, je zakladateom kinetickej terie ply-
nov. Zaoberal sa tie elektrolzou.
Teplo je energia, ktor je rovnomocn (ekvivalentn) mechanickej prci.
39

3.1
( )[ ] J u u m U U U
1 2 1 2
. = =
Vntorn energia idelneho plynu je zvisl len na teplote. Na zklade toho je mon na-
psa pre zmenu vntornej energie vzah:
( ) ( )[ ]
( ) ( )[ ] J t t c m T T c m U U U
kg J t t c T T c u u u
v v
v v
1 2 1 2 1 2
1
1 2 1 2 1 2
. . . .
. .
= = =
= = =

kde:
U prrastok vntornej energie [J],
m hmotnos ltky [kg],
c
v
pecifick teplo pri kontantnom objeme [J.kg
-1
.K
-1
],
T
2
konen absoltna teplota [K],
T
1
poiaton absoltna teplota [K].

3.3 ABSOLTNA PRCA
Absoltna (vonkajia) prca je prca ltky, ktor sa vykonva zmenou objemu ltky V,
napr. rozpnajcim sa plynom z objemu V
1
na objem V
2
. Absoltna prca spotrebovan pri
kompresii plynu alebo zskan pri expanzii plynu je prcou tlakovch sl, ktormi plyn pri
tchto dejoch psob, napr. v piestovom stroji na piest, ktor sa pohybuje vo valci stroja. Po-
as kompresie alebo expanzie sa tlak plynu vo valci men, a tm sa men aj tlakov sila na
piest. Vpoet prce, urenej sinom premennej tlakovej sily psobiacej na piest a drhy
piesta, nie je prve z dvodov premenlivosti tlakovej sily jednoduch. Vzorce sa odvodzuj
pouitm vyej matematiky. V tomto prpade je odvodenie vykonan zjednoduene s vyui-
tm tlakovho diagramu.

Obr. 8 Priebeh kompresie a expanzie plynu v tlakovom diagrame
Bod v diagrame zobrazuje urit stav plynu, napr. bod 1 vchodz stav plynu, bod 2 ko-
nen stav plynu. iara v diagrame zobrazuje priebeh zmeny stavu. Vznikne ako spojnica
bodov, stavov, ktormi plyn pri sledovanej zmene stavu prechdza. Vekos prce W je zn-
zornen v diagrame plochou pod krivkou zmeny 1 2, ktor je na obrzkoch vyrafovan.
[ ] J u m U . =
40
Pri vpote prce je nahraden premenliv tlak strednm tlakom p
i
. Z obecnej defincie je
mon odvodi vekos prce.
[ ]
( )
( )
[ ] J V p W
V V p W
x x S p W
z S p W
J s F W
i
i
i
i
=
=
=
=
=
.
.
. .
. .
.
1 2
1 2

kde:
W vonkajia prca [J],
s drha [m],
p
i
stredn tlak [Pa],
S plocha piesta [m
2
],
z zdvih [m],
V objem [m
3
].
Prca spotrebovan pri kompresii je v technickej termodynamike povaovan za zporn
W < 0, prca zskan pri expanzii je povaovan za kladn W > 0.

Obr. 9 Zmena objemu ltky ohriatm ltky
Pri ohreve ltky, t. j. pri priveden tepla ltke, sa zvi jej teplota, a tm sa zv aj jej
vntorn energia a jej objem. Pri zmene objemu prekonva ltka odpor (tlak) vonkajieho
prostredia, v ktorom sa nachdza. Na prekonanie tohto odporu je potrebn vykona urit
prcu. Tto skutonos je mon definova vetou:

Tto veta sa nazva I. zkon termodynamiky a poda R. J. E. Clausia je vyjadren ma-
tematickm vzahom.
Vzhadom na skutonos, e pri tejto prci vykonvanej zvenm objemu ltky sa meria
absoltny tlak, nazva sa tto mechanick prca vonkajou mechanickou prcou.
Pre m kg ltky:
3.2
Pre 1kg ltky:
3.3
Ak sa privedie ltke teplo Q, zvuje sa jej vntorn energia U a ltka kon vonkajiu
mechanick prcu W.
[ ] J W U Q + =
[ ]
1
.

+ = kg J w u q
41
Z tohto matematickho vyjadrenia vyplva, e z privedenho tepla ltke Q len as tepla
zv jej vntorn energiu U a zostvajca as tepla sa vyuije na vykonanie vonkajej ab-
soltnej prce W.
3.4 TECHNICK PRCA
Prv zkon termodynamiky formulovan v tvare:
[ ] J W Q U U =
1 2
3.4
nevyhovuje pre termodynamick vpoty technickch zariaden. Z tohto dvodu bol pravou
zkladnej rovnice odvoden al tvar I. zkona termodynamiky. Po pripotan vrazu p
2
.V
2

p
1
.V
1
na obidve strany rovnice bude ma rovnica nsledn tvar:

2 2 1 1 1 1 1 2 2 2
. . . . V p W V p Q V p U V p U + = + 3.5
Set lenov p
1
.V
1
+ W p
2
.V
2
sa v termodynamike nazva technick prca a oznauje sa
W
t
. Technick prca je rovnako ako absoltna prca W prcou tlakovch sl. Je vslednou
prcou pri jednej otke piestovho stroja a dva predstavu o vekosti prce, ktor je nutn
priebene dodva alebo priebene zskava v tepelnch strojoch.

Obr. 10 Absoltna a technick prca plynu
Technick prca pre m kg plynu:

3.6
Technick prca pre 1 kg plynu:
3.7

Obr. 11 Technick prca pri expanzii a kompresii plynu
[ ] J V p W V p W
t 2 2 1 1
. . + =
[ ]
1
2 2 1 1
. . .

+ = kg J v p w v p w
t

42
Pri kompresii je technick prca zporn W
t
< 0 a pri expanzii je technick prca kladn
W
t
> 0.
Prklad 15
1kg plynu sa privedie teplo 41 868 J. Vypotajte zmenu vntornej energie plynu, ak sa
v dsledku expanzie vykon prca 15 000 J.
Dan:
Q = 41 868 J,
W = 15 000 J,
U = ?
Vpoet:
U = U
2
U
1
= Q W
U = 41 868 15 000 = 26 868 J
V dsledku privedenho tepla a vykonanej prce sa zvila vntorn energia plynu o hodnotu
U = 26 868 J.

3.5 TEPELN VKON
Podobne ako u celkovho mnostva tepla Q zdieanho za urit as udva tepeln tok
alebo tepeln vkon mnostvo tepla za asov jednotku. Technick prca uritho mnostva
plynu W
t
za urit as udva mechanick vkon stroja:

3.8
kde:
P mechanick vkon [W],
W
t
technick prca [J],
as [s].

3.6 ENTALPIA PLYNU
Tepeln stav uritho mnostva plynu v kude, napr. v uzatvorenej ndobe, je uren sta-
vovmi veliinami p, v, T. Teplota T uruje vntorn energiu plynu u a sin objemu a tlaku
p.v uruje mechanick energiu plynu. Set obidvoch energi dva celkov energiu plynu.
Tto celkov energia plynu sa nazva entalpia a oznauje sa I.
Entalpia pre m kg plynu:
3.9

pecifick entalpia pre 1 kg plynu:
3.10
Po zaveden technickej prce do vzahu:

[ ]
[ ]
1
1 2
1
.
.
=
=
kg J w q i i
kg J w q i
t
t

kde:
I entalpia plynu [J],
U vntorn energia [J],
[ ] W
w m W
P
t t

.
= =
[ ] J V p U I . + =
[ ]
1
. .

+ = kg J v p u i
43
p tlak plynu [Pa],
V objem plynu [m
3
],
i pecifick entalpia [J.kg
-1
],
u pecifick vntorn energia [J.kg
-1
],
v pecifick objem plynu [m
3
.kg
-1
],
q teplo obsiahnut v 1 kg ltky [J.kg
-1
],
w
t
technick prca vykonan 1 kg plynu [J.kg
-1
].
Entalpia je stavovou veliinou a u idelneho plynu je zvisl podobne ako vntorn ener-
gia len na jeho teplote.
Zmena entalpie pre m kg plynu:
( ) ( )[ ] J t t c m T T c m I I I
p p 1 2 1 2 1 2
. . . . = = =
Zmena entalpie pre 1kg plynu:
( ) ( )[ ]
1
1 2 1 2 1 2
. . .

= = = kg J t t c T T c i i i
p p

kde:
I entalpia plynu [J],
i zmena pecifickej entalpie plynu [J.kg
-1
],
m hmotnos plynu [kg],
c
p
pecifick teplo pri stlom tlaku [J.kg
-1
.K
-1
].

1. Ak je vzah medzi absoltnou a technickou prcou pre jednu a t ist zmenu stavu?
V om je rozdiel medzi nimi?
2. Uvete obidva tvary I. zkony termodynamiky pre jednotkov a obecn mnostvo ltky.
3. o udva a ako je definovan vntorn energia plynu?
4. o udva a ako je definovan entalpia plynu?
5. Znzornite v p v diagrame technick a absoltnu prcu.
6. V T s diagrame znzornite priveden teplo.
7. o vyjadruje tepeln vkon a ako je definovan?
8. V p v diagrame znzornite technick prcu pri expanzii a kompresii.
9. Vypotajte zmenu vntornej energie 4,5 kg vzduchu v tlakovej ndobe vzduchovho sys-
tmu lietadla, ak poas innosti motora dolo k zveniu jeho teploty z 20C na 100C, ak
je pecifick teplo vzduchu pri stlom objeme c
v
= 1,068.10
3
J.kg
-1
.K
-1
.
10. Ak vek vonkajia prca sa vykon plynom, ktor je uzatvoren v ndobe s pohybli-
vm dnom, ak je jeho vntorn energia U = 2000 J a ohriatm sa plynu privedie teplo s
hodnotou Q = 4000 J?

3.8 KONTROLN TEST
1. PRV ZKON TERMODYNAMIKY JE:
a) zkon, ktor definuje praliv sily molekl;
b) formulciou zkona zachovania energie v termodynamike;
c) zkon, ktor definuje innos obehov tepelnch strojov;
d) zkon, ktor definuje vzah medzi stavovmi veliinami.
2. VNTORN ENERGIA IDELNEHO PLYNU JE ZVISL:
a) len na teplote plynu; c) na Poissonovej kontante;
b) na stavovch veliinch plynu; d) len na tlaku plynu.

44
3. ABSOLTNA (VONKAJIA) PRCA PLYNU JE PRCA, KTOR SA VYKO-
NVA ZMENOU:
a) objemu plynu;
b) tlaku plynu;
c) teploty plynu;
d) tepelnho obsahu plynu.
4. ROVNICA Q = U + W JE:
a) stavov rovnica plynu;
b) Mayerova rovnica;
c) matematick vyjadrenie Prvho zkona termodynamiky;
d) matematick vyjadrenie Druhho zkona termodynamiky.
5. TECHNICK PRCA PLYNU JE:
a) prca, ktor sa vykonva zmenou objemu plynu;
b) prca, ktor sa vykonva u technickch zariaden;
c) vsledn prca pri jednej otke piestovho stroja;
d) prca, ktor sa zskava zmenou tepelnho obsahu plynu.
6. TEPELN VKON JE MNOSTVO TEPLA, KTOR JE:
a) privdzan jednotke hmotnosti ltky;
b) premenen na vntorn energiu;
c) zdiean za jednotku asu;
d) premenen na vonkajiu prcu.
7. ENTALPIA PLYNU JE SET:
a) vntornej energie plynu a technickej prce plynu;
b) vntornej energie a tepelnho vkonu plynu;
c) privedenho tepla a vntornej energie;
d) vntornej energie a mechanickej energie.
8. ENTALPIA IDELNEHO PLYNU JE ZVISL:
a) na tlaku plynu a mnostve privedenho tepla;
b) na tlaku plynu a objeme plynu;
c) len na teplote plynu;
d) na tlaku, teplote a hustote plynu.
9. VZAH I = U + p.V VYJADRUJE:
a) entalpiu plynu;
b) pecifick entropiu;
c) mnostvo privedenho tepla plynu;
d) matematick vyjadrenie Druhho zkona termodynamiky.
10. VNTORN ENERGIA PLYNU JE DEFINOVAN VZAHOM:
a) U = m.c
p
. T;
b) U = m.c
v
. T;
c) U = .c
p
. T;
d) U = m.c. T.
11. FORMULCIA ZKONA, E TEPLO JE ENERGIA, KTOR JE EKVIVA-
LENTN MECHANICKEJ PRCI, SA NAZVA:
a) Zkon zachovania energie;
b) Prv zkon termodynamiky;
c) Druh zkon termodynamiky;
d) Nult zkon termodynamiky.
45
12. PERIODICKY PRACUJCI STROJ, KTOR VYRBA MECHANICKY, TE-
PELNE, ALEBO CHEMICKY ENERGIU Z NIOHO, SA NAZVA:
a) dokonal stroj;
b) idelny stroj;
c) Perpetuum mobile prvho radu;
d) Perpetuum mobile druhho radu.
13. SET VETKCH FORIEM ENERGIE, KTOR LTKA OBSAHUJE, SA
NAZVA:
a) celkov energia; c) vntorn energia;
b) vonkajia energia; d) jadrov energia.
14. ZMENOU OBJEMU PLYNU SA VYKONVA:
a) vntorn prca plynu;
b) vonkajia prca plynu;
c) technick prca plynu;
d) objemov prca plynu.
15. MATEMATICK VYJADRENIE PRVHO ZKONA TERMODYNAMIKY
JE:
a) q = u + w;
b) i = u + p.v;
c) s = q/T;
d) U = m.c
v
.(T
2
T
1
).
16. VSLEDN PRCA PRI JEDNEJ OTKE PIESTOVHO STROJA SA
NAZVA:
a) vntorn prca plynu;
b) absoltna prca plynu;
c) technick prca plynu;
d) fyziklna prca plynu.
17. CELKOV ENERGIA PLYNU SA NAZVA:
a) entropia;
b) entalpia;
c) vntorn energia;
d) teplo.
18. MNOSTVO TEPLA ZDIEANHO ZA JEDNOTKU ASU SA NAZVA:
a) mechanick vkon;
b) tepeln tok;
c) technick prca;
d) teplotn vkon.
19. ZMENA ENTALPIE PLYNU JE VYJADREN VZAHOM:
a) i = c
p
.(T
2
T
1
);
b) i = q + p.V;
c) i = c
v
.(T
2
T
1
);
d) i = u + q.
20. JEDNOTKOU ENTALPIE PLYNU JE:
a) I [J.kg
-1
];
b) I [W];
c) I [J.K
-1
];
d) I [J].
46
4 DRUH ZKON TERMODYNAMIKY
4.1 VOD
Ak prebiehaj zmeny stavu ltky tak, e po zdiean tepla s okolm (po prijman a odo-
vzdan tepla) a po zdiean prce s okolm sa ltka vrti do pvodnho stavu, vykonala ltka
kruhov dej alebo kruhov cyklus. Pritom ltka vykon prcu tm, e prechdza elne
zoradenmi zmenami tak, e sa vracia do pvodnho stavu inou cestou, ne prechdzala
v prvej asti procesu. Ak bol dosiahnut pvodn stav pracovnej ltky, me sa cyklus perio-
dicky opakova. Na tejto vlastnosti kruhovho obehu s zaloen tepeln stroje. Skuton
tepeln motory vak nepracuj stle s tou istou ltkou. Pracovn ltka sa po kadom cykle
nahradzuje novou ltkou s tm istm termodynamickm stavom.

Obr. 12 Kruhov dej v p v diagrame
Na obr. 12 je znzornen obecn obeh v p V diagrame. Aby bolo mon vykona ex-
panzn zmenu 1 2, pri ktorej je zskan prca odpovedajca ploche 1, 2, V
2
, V
1
, je po-
trebn privies pracovn ltku zo stavu 2 znova do pvodnho stavu 1, avak inou cestou,
napr. 2, y, 1. Pri tejto kompresnej zmene mus by urit prca vynaloen. Ak bude kom-
presn prca odpovedajca ploche 2, y, 1, V
1
, V
2
menia ako prca expanzn, bude takto
obeh trvale prcu dodva. Celkov prca zskan obehom W
0
je teda dan rozdielom prce
expanznej W
exp.
a prce kompresnej W
komp.
.
Ak tvor obeh uzatvoren krivka, je mon celkov prcu vyjadri krivkovm integrlom:
[ ] J W W W dW
komp 0 . . exp
= =
4.1
U kompresnej prce je potrebn pota s jej absoltnou vekosou vzhadom na skutonos,
e ide o prcu dodvan (zporn).
Podobne je mon vyjadri aj mnostvo tepla, ktor je privdzan pri expanzii Q
1
a od-
vdzan pri kompresii Q
2
.
[ ] J Q Q dQ
2 1
=
4.2
Odvdzan teplo je op potrebn uvdza v absoltnej vekosti, kee ide o teplo so zpor-
nm znamienkom.
47
Po aplikcii vetkch jednotlivch zmien stavu plynu, z ktorch tepeln obeh pozostva,
do I. zkona termodynamiky, je mon vzah napsa v tvare:
[ ] J dW dU dQ

+ = 4.3
Ak sa vrti pracovn ltka po vykonan tepelnho obehu do pvodnho stavu, bude celkov
zmena vntornej energie dU nulov a bude plati 0 =
dU . Predchdzajca rovnica bude

ma tvar:
[ ]

= J dW dQ
Po prave:
[ ] J W Q Q
0 2 1
= 4.4
Na zklade poslednej rovnice je mon kontatova, e prca tepelnho obehu W
0
je dan
rozdielom privedenho tepla Q
1
a odvedenho tepla Q
2
.
Pre posdenie cyklu je potrebn udva zmysel (smer) jeho priebehu, poda ktorho sa
rozliuje stroj hnac (motor), napr. parn stroj alebo spaovac motor, a stroj hnan (pracov-
n), napr. kompresor. U hnacieho stroja je prca vykonan expanziou W
exp.
via ako prca
spotrebovan kompresiou W
komp.
. Rovnako aj teplo priveden Q
1
je vie ako teplo odve-
den Q
2
. U hnanch strojov je naopak priveden prca premenen na teplo, take teplo z cyk-
lu odvedn je vie ako teplo priveden. Cyklus, ktor produkuje prcu, sa nazva priamy
cyklus. Cyklus, ktor prcu spotrebuje, sa nazva obrten cyklus.
U prce vykonanej cyklom sa nerozliuje prca technick a prca absoltna. Prca cyklu
je dan bu rozdielom prc technickch alebo rozdielom prc absoltnych. V obidvoch pr-
padoch je prca cyklu rovnak.

4.2 TEPELN INNOS CYKLU
Z vyie uvedench skutonost vyplva, e poas cyklu sa premen len as privedenho
tepla q
1
. Pomer mnostva tepla premenenho na prcu k teplu privedenmu udva tepeln
innos cyklu
t
.

4.5

Z uvedench rovnc vyplva, e tepeln innos tepelnho obehu neme ani teoreticky
dosiahnu hodnotu
t
= 1 (o by znamenalo 100 % vyuite tepla). U tepelnch obehov existu-
je vdy urit mnostvo tepla (odpadov), ktor sa odvdza ako nezitkovan. U tepelnej
techniky sa preto asto toto odpadov teplo vyuva k tzv. regenercii, o umouje stupe
vyuitia tepla podstatne zvi, a tm aj tepeln innos tepelnho obehu
t
.

4.3 PRIAMY TEPELN CYKLUS
Prkladom tepelnho zariadenia, ktor pracuje s priamym tepelnm cyklom, je tepeln
elektrre.
[ ]
[ ] 1 1
1 1
1
2
1
2 1
1
0
1
2
1
2 1
1
0
Q
Q
Q
Q Q
Q
W
q
q
q
q q
q
w
t
t
=
= =
=
= =

48

Obr. 13 Principilna schma tepelnej elektrrne
Dodvacm erpadlom sa dopravuje pracovn ltka (ist voda) do parnho kotla. Prvo-
dom tepla do kotla sa vyrba z vody vodn para, ktor sa vedie do parnej turbny. V plynovej
turbne vodn para expanduje, priom sa zskava prca, ktor sli na pohon genertora na
vrobu elektrickho prdu. Vystupujca para z parnej turbny sa zra (kondenzuje) v kon-
denztore, znova sa vedie do dodvacieho erpadla a proces sa opakuje. V kadom zariaden
elektrrne prebieha urit termodynamick dej, pri ktorom pretekajca voda, resp. para, men
svoj stav. Shrn tchto zmien sa nazva termodynamick obeh alebo termodynamick cyklus.
V uvedenom prklade sa privdza teplo Q
1
vode, ktor je v kotle. Priveden teplo premen
vodu na paru. V kondenztore pare odoberie chladiaca voda urit mnostvo tepla Q
2
. Rozdiel
tepla Q = Q
1
Q
2
sa premiea v tepelnej elektrrni na uiton prcu, ktorej hovorme prca
cyklu W. Prca cyklu je dan prcou vykonanou parou v parnej turbne, ktor je zmenen
o prcu spotrebovan v dodvacom erpadle. Cel zariadenie pracuje ako tepeln motor.
Tepeln obeh, pri ktorom sa z tepla zskava mechanick prca, sa nazva priamy tepeln
obeh. Priame tepeln obehy s zkladom funkcie vetkch typov tepelnch motorov.
S princpom priameho obehu svis prv znenie II. zkona termodynamiky, tzv. Thomso-
novo-Planckovo:

Priame tepeln obehy, ktor opisuj funkciu tepelnch motorov, s zostaven z rznych
zmien stavu, ktor nadvzuj na seba. Pre hodnotenie priamych tepelnch obehov je zaveden
tepeln innos obehu
t
.
[ ]
[ ] 1
1
1 1
2 1
1 1
2 1
q
w
q
q q
Q
W
Q
Q Q
c
t
c
t
=
=
=

4.6
Poda II. zkona termodynamiky iadny tepeln obeh nedosiahne tepeln innos
t
= 1.
Tepeln innos akhokovek cyklu je vdy menia ako 1, len as privedenho tepla Q
1
sa
premen na prcu cyklu W
c
.
Nie je mon zostroji periodicky, trvale pracujci tepeln stroj, ktor by nespso-
boval iadne in zmeny, ne e by produkoval prcu odnmanm ekvivalentnho
mnostva tepla zo zdroja so stlou teplotou.
t
< 1
49
4.4 OBRTEN TEPELN CYKLUS
S obrtenm tepelnm cyklom pracuje chladiace zariadenie.

Obr. 14 Principilna schma kompresorovho chladiaceho zariadenia
Privedenm tepla Q
1
do vparnka sa zane chladivo obiehajce v zariaden vyparova.
Teplo je odoberan pri nzkej teplote ltkam, ktor s chladen, napr. potravinm. Pary chla-
diacej ltky sa stlaj v kompresore, na o sa spotrebuje prca W
k
. Stlaen pary sa skon-
denzuj pri teplote okolia tm, e odvdzaj teplo Q
2
chladiacou vodou, prpadne vzduchom.
Obeh je uzatvoren prietokom chladiv krtiacim ventilom do vparnka. Pre preerpanie
uritho mnostva tepla Q
1
z niej teploty na teplotu okolia sa spotrebuje prca W
c
, ktor je
v tomto prpade prcou kompresora. Do okolia je odvdzan mnostvo tepla Q
1
, zven
o hodnotu dodanej prce W
c
, t. j. teplo oznaen Q
2
.
Obeh chladiaceho zariadenia sa nazva obrten obeh. Obrten obeh je zkladom hna-
nch tepelnch strojov. S princpom obrtenho obehu svis aj alie znenie II. zkona ter-
modynamiky Carnotovo
14
-Clausiovo:

Obrten obeh je charakterizovan tzv. chladiacim faktorom:

4.7

Teoreticky me by hodnota chladiaceho faktora ubovon. Prakticky bva hodnota
chladiaceho faktora pre strojov chladenie
ch
> 1.

14
Nicolas Lonard Sadi Carnot (1796 1832) franczsky fyzik. Zakladate modernej termodynamiky a
terie tepelnch strojov. Na zklade jej princpov bol sformulovan II. zkon termodynamiky. Naznail svis-
los medzi prcou a teplom a existenciou mechanickho ekvivalentu tepla.
Teplo samo o sebe neme prechdza z teploty niej na teplotu vyiu.
[ ] 1
1 1
c c
ch
w
q
W
Q
= =
50

Obr. 15 Principilna schma expanznho chladenia

alm prkladom obrtenho cyklu me by expanzn chladenie. Expanzn chladenie je
v podstate kompresorov chladiace zariadenie, u ktorho sa vak nevyuva vyparovanie
chladiacej ltky, ktor v obehu vbec nekondenzuje, a neme sa teda ani vyparova. Na obr.
15 je zakreslen schma tohto zariadenia. Expanzn chladiace zariadenie pozostva z kom-
presora, ktor stlauje pracovn ltku. Pracovn ltka je nsledne chladen v chladii. Po jej
ochladen prichdza pracovn ltka do expanznho valca, kde expanduje a vykonva prcu,
priom podstatne poklesne jej teplota. Pracovn ltka potom prechdza do chladenho prie-
storu, kde sa ohrieva teplom okolitho prostredia, ktorho teplota kles. Nsledne je pracovn
ltka nasvan kompresorom a pracovn proces sa opakuje. Na obr. 16 je znzornen obeh
expanznho chladiaceho zariadenia v p - V a T - s diagrame.

Obr. 16 Obeh expanznho chladiaceho zariadenia v p V a T s diagrame
Prca kompresora pre 1 kg ltky je vyjadren:
[ ]
1
1 2
.

= kg J i i w
K
4.8
Prca pri expanzii:
[ ]
1
4 3
.

= kg J i i w
E
4.9
Prca obehu:
51
( )[ ]
1
1 3 4 2
.

+ + = = kg J i i i i w w w
E K o
4.10
Chladiaci faktor:

( )
[ ] 1
4 1 3 2
4 1
0
0
T T T T
T T
Q Q
Q

= 4.11
Po prave:
Pre: [ ] 1
0
p
p
=
Plat: [ ] 1 .
1
1 2
= T T 4.12
[ ] K T T T

. . .
1
1 2 3
= = 4.13
kde: - znenie teploty
2
3
T
T
= < 1
[ ] K T T T

. .
1
1
3 4
= =
4.14
Po algebraickej prave:
[ ] 1
1
1
1
4.15
Z uvedenho vrazu je zrejm, e chladiaci faktor rastie s klesajcim kompresnm pome-
rom .
Chladiaci vkon:
( ) ( ) [ ] J
T
T
T c m
T
T
T c m T c m T T c m Q
p p p p
|
|
|
\
|
=
|
|
\
|
= = =

1
1
3
1
2
3
1 1 4 1 0
.
1 . . . 1 . . . 1 . . . . . 4.16
Z uvedenej rovnice je zrejm, e pri kontantnej sacej teplote T
1
bude chladiaci vkon v
pre vy kompresn pomer . Vyie kompresn pomery maj za nsledok vy chladiaci
vkon Q
0
, avak ni chladiaci faktor .

4.5 CARNOTOV OBEH
Termodynamick obehy s zloen z rznych zmien stavu, ktormi s nahraden skuto-
n deje, prebiehajce v tepelnch strojoch a zariadeniach. Kee je konen stav pracovnej
ltky po prebehnut celho obehu rovnak ako vchodz stav ltky na zaiatku obehu, mu
pracova tepeln stroje a zariadenia kontinulne. Medzi najznmejie termodynamick obehy
patr tzv. Carnotov obeh.
Carnotov obeh je tvoren tyrmi zmenami stavu, dvomi expanziami a dvomi kompresia-
mi. Pri jednej expanzii a jednej kompresii sa nemen teplota pracovnej ltky, tieto dva deje s
izotermick, prebiehaj vak pri rznych teplotch. Pri druhej expanzii a druhej kompresii je
pracovn ltka dokonale tepelne izolovan vzhadom k okoliu. Takto deje sa nazvaj adia-
batick. V priebehu Carnotovho obehu me teda dochdza k prenosu tepla len poas obi-
dvoch izotermickch dejov. Pri izotermickej expanzii sa mus pracovnej ltke dodva teplo,
inak by sa zniovala jej teplota, a pri kompresii sa naopak mus teplo odvdza, aby nedoch-
dzalo k nrastu teploty pracovnej ltky.
52

Obr. 17 Carnotov obeh v T s diagrame
Carnotov obeh v T s diagrame je znzornen pravouhlm tvoruholnkom. Plocha b,
c, d, e je rovn prci cyklu a je dan rozdielom privedenho tepla a, b, c, d, e, f (pod izoter-
mou T
A
) a odvedenho tepla a, b, e, f (pod izotermou T
B
). Z pomeru plch privedenho tepla
a plochy cyklu je mon uri jeho innos, ktor je mon vyjadri pomocou teplt T
A

a T
B
.

4.17

Z T s diagramu vyplva, e kad in vratn cyklus, konajci t ist prcu medzi tmi
istmi teplotami, m meniu tepeln innos ako Carnotov obeh. Ak je vyjadren innos
pomerom vykonanej prce a privedenho tepla, je mon kontatova, e pri tej istej prci W
zskanej obehom je innos tm via, m je menie teplo Q
A,
priveden obehu.

4.6 ENTROPIA
Z II. zkona termodynamiky vyplva, e vlastnosti tepla ako formy energie nevystihuje
plne len jeho hodnota. Mnostvo tepla, ktor je mon odvies z dvoch zdrojov tepla s rznou
teplotou, me by rovnak, avak aj napriek tomu je mon predpoklada, e zdroj tepla
s vyou teplotou, v porovnan so zdrojom s niou teplotou, umouje vo vyuit tepla vie
monosti. Pre zachytenie zvltnych vlastnost tepla zaviedol fyzik Rudolf Clausius roku
1854 aliu termodynamick stavov veliinu, ktor nazval entropia. K teoretickmu odvo-
deniu entropie vyuil R. Clausius rozbor Carnotovho obehu.
Entropia (z gr. zmena striedanie) je jeden zo zkladnch pojmov klasickej fyziky, do
vedy zaveden R. Clausiom. Z makroskopickho hadiska entropia vyjadruje schopnos ener-
gie premeni sa na in formu: m je via entropia systmu, tm menej je energia v nej ob-
siahnut schopn premiea sa. Za pomoci pojmu entropia je sformulovan jeden zo zklad-
nch fyziklnych zkonov zkon narastania entropie alebo II. zkon termodynamiky, uru-
jci smer energetickch zmien: v uzatvorench systmoch sa entropia neme zmenova.
Dosiahnutie maxima entropie je charakterizovan vznikom rovnovneho stavu, v ktorom u
nie s mon alie energetick zmeny cel energia sa premenila na teplo a nastal stav te-
pelnej rovnovhy. U tvorcovia II. zkona termodynamiky R. Clausius a W. Thomson (lord
Kelvin) ju aplikovali na svet ako celok a doli tak k chybnmu zveru o nevyhnutnosti tzv.
tepelnej smrti vesmru. Neskor vvoj fyziky prehbil obsah pojmu entropia, odkryjc jeho
[ ] 1
A
B A
c
T
T T
=
53
tatistick charakter. Z hadiska tatistickej fyziky vyjadruje entropia pravdepodobnos stavu
systmu a narastanie entropie oznauje prechod systmu od menej pravdepodobnch stavov
k stavom pravdepodobnejm. Rast entropie nem absoltny charakter a vyjadruje iba naj-
pravdepodobnej smer procesov. Pre makroskopick systmy, skladajce sa z vekho potu
astc, je rast entropie nevyhnutnosou, no pre mikroskopick procesy (napr. pre Brownov
pohyb) II. zkon termodynamiky u neplat. tatistick vklad entropie ohraniuje sfru p-
sobnosti II. zkona termodynamiky na makroskopick procesy, ukazujc nemonos jeho pou-
itia nielen v systmoch s malm potom astc (mikrosystmoch), ale ani v tvaroch, obsahu-
jcich nekonene vek poet astc (vesmr, svet ako celok). Pre takto tvary strca zmysel
pojem najpravdepodobnejieho stavu (vetky stavy v nekonene vekom tvare s rovnako
pravdepodobn), a teda strca zmysel aj zkon hovoriaci o prechode systmu od menej prav-
depodobnch stavov k stavom pravdepodobnejm.
Relativistick kozmolgia (t. j. kozmolgia, zaloen na veobecnej terii relativity), pri-
hliadajc na lohu pralivosti, prichdza k zveru, e entropia vesmru narast, pritom
vak nesmeruje k iadnemu maximu (stavu tepelnej rovnovhy). Sasn veda takto ukazuje
pln neopodstatnenos zverov o nevyhnutnom vzniku tepelnej rovnovhy a tepelnej smrti
vesmru.
Entropia sa oznauje S a vyjadruje sa v J.K
-1
. Entropia S a jej zmena S sa me jedno-
ducho vyjadri len v tch vnimonch prpadoch, kedy sa zdieanm tepla teplota ltky ne-
men. K tomu dochdza napr. pri izotermickej kompresii alebo izotermickej expanzii a pri
zmench skupenstva. Zmena entropie je v tchto prpadoch dan zdieanm teplom, delenm
absoltnou teplotou, pri ktorej ltka teplo zskala.

4.18
kde:
S zmena entrpie [J.K
-1
],
Q zmena tepla [J],
T absoltna teplota [K].
Vemi zjednoduene je mon vyjadri, e entropia je termodynamick veliina, ktor ok-
rem mnostva tepla zohaduje aj vekos teploty, pri ktorej je toto teplo zdiean. Dodanm
tepla ltke sa entropia ltky zvuje, odvdzanm tepla z ltky sa jej entropia zniuje. asto
sa pouva termn pecifick entropia, ktor je oznaovan s, t. j. entropia jednho kilogramu
ltky:

4.19
kde:
s pecifick entropia [J.K
-1
.kg
-1
],
S entropia [J.K
-1
],
m hmotnos ltky [kg].
Bez pouitia vyej matematiky nie je mon odvodi veobecne platn vzorce pre vpo-
et entropie. Podobne ako u vntornej energie a entalpie je aj entropia stavovou veliinou,
preto je rozdiel jej hodnt medzi dvoma stavmi zvisl len na hodnotch urujcich tieto dva
stavy. Ak s obidva stavy idelneho plynu uren dvojicou teplt a tlakov, vypotava sa
zmena pecifickej entropie idelneho plynu z rovnice:

[ ]
1
.

= K J
T
Q
S
[ ]
1 1
. .

= kg K J
m
S
s
54

4.20

Po prave:

4.21

Pre m kilogramov plynu:

4.22
kde:
s zmena pecifickej entropie [J.K
-1
.kg
-1
],
S zmena entropie [J.K
-1
],
c
p
pecifick teplo pri stlom tlaku [J.K
-1
.kg
-1
],
T
2
konen teplota plynu [K],
T
1
poiaton teplota plynu [K],
r pecifick plynov kontanta [J.K
-1
.kg
-1
],
p
2
konen tlak plynu [Pa],
p
1
poiaton tlak plynu [Pa],
c
v
pecifick teplo pri stlom objeme [J.K
-1
.kg
-1
],
v
2
konen pecifick objem [m
3
.kg
-1
],
v
1
poiaton pecifick objem [m
3
.kg
-1
].
V technickch vpotoch sa prevne pota len s rozdielmi entropie S, podobne ako
u vntornej energie a entalpie. Je vak mon uri entropiu pre normlny fyziklny stav ply-
nu ako nulov a od tohto stavu entropie entropiu urova. Entropia potom me ma hodnotu
nielen kladn, ale aj zporn.
Jednou z vhod, ktor prina zavedenie entropie v termodynamike, je monos nzorn-
ho zobrazenia zdieanho tepla pri termodynamickch dejoch. Mnostvo tepla je znzornen
v T s diagrame, ktor m na sradnicovch osiach absoltnu teplotu T a pecifick entro-
piu s. Bodom v diagrame je zobrazen stav plynu, iarou zmena stavu plynu. Plocha pod ia-
rou, ktor znzoruje zmenu stavu plynu, predstavuje mnostvo jednotkovho zdieanho
tepla. Zmena entropie dva jednoznan informciu, i pri sledovanej zmene ide o prvod
alebo o odvod tepla.
Z uvedench diagramov je zreten, e dodvanm tepla plynu jeho entropia rastie a pri
odvode tepla entropia plynu kles. Ak nie je teplo plynu privdzan, ani odvdzan, ak je teda
plyn dokonale tepelne izolovan, jeho entropia sa nemen. To plat len pre idealizovan adia-
batick vratn dej, ktor sa tie nazva izoentropick.
II. zkon termodynamiky je tie formulovan slovami:

Sksenosti a vpoty ukazuj, e pri skutonch tepelne izolovanch, t. j. nevratnch
adiabatickch zmench entropia vdy rastie. Nevratn adiabatick dej nie je teda u dejom
izoentropickm. Nrast entropie je poas neho tm v, m via je jeho nevratnos, t. j.
m vie s straty poas deja. Entropia je preto mierkou nevratnosti skutonch termody-
namickch dejov, z oho plynie al dleit vznam pre termodynamiku. Entropia sa pou-
va pri teoretickch rozboroch rznych termodynamickch dejov.
[ ]
1 1
1
2
1
2
1 2
. . log . . 3 , 2 log . . 3 , 2

= = kg K J
p
p
r
T
T
c s s s
p

[ ]
1 1
1
2
1
2
1 2
. . log . . 3 , 2 log . . 3 , 2

= = kg K J
v
v
r
T
T
c s s s
v

( )[ ]
1
1 2 1 2
. .

= = K J s s m S S S
Vetky skuton deje s nevratn.
55

Obr. 18 Entropick diagram T s

Prklad 16
Vypotajte zmenu entropie 1kg vzduchu, ak pri stlom tlaku vzrastie jeho teplota z 0C
na 100 C.
Dan:
t
1
= 0 C, T
1
= 273,15 K,
t
2
= 100 C, T
2
= 373,15 K,
m = 1kg,
c
p
= 1 004 J.kg
-1
.K
-1
,
s = ?
Vpoet:
1
2
log . . 3 , 2
T
T
c s
p
=
86 , 312
15 , 273
15 , 373
log . 1004 . 3 , 2 = = s J.kg
-1
.K
-1

Pri zmene teploty vzduchu z t
1
= 0 C na t
2
= 100 C vzrastie jeho entropia o 312,86
J.kg
-1
.K
-1
.

Prklad 17
Vypotajte zmenu entropie duska s tlakom p
1
= 2,4 MPa, teplotou t
1
= 96 C, V
1
= 0,6
m
3
, ktor polytropicky expanduje na tlak p
2
= 0,7 MPa a objem V
2
= 4 m
3
.
Dan:
p
1
= 2,4 MPa
t
1
= 96 C,
V
1
= 0,6 m
3

p
2
= 0,7 MPa
V
2
= 4 m
3

R = 296,7 J.kg
-1
.K
-1
,
s = ?
Vpoet:
T R m V p . . . =
Hmotnos duska:
56
147 , 13
15 296,7.369,
6 , 0 . 10 . 4 , 2
.
.
6
1
1 1
= = =
T r
V p
m kg
Teplota duska na konci procesu:
= = =
7 , 296 . 147 , 13
4 . 10 . 7 , 0
.
6
2 2
2
r m
V p
T 717,82K
Polytropick exponent:
64 , 0
6 , 0
4
lg
10 . 7 , 0
10 . 4 , 2
lg
lg
lg
6
6
1
2
2
1
= = =
V
V
p
p
n
Zmena entropie:
483 138
15 , 369
82 , 717
lg .
1 64 , 0
4 , 1 64 , 0
. 745 , 0 . 147 , 13 lg
1
. .
1
2
1 2
=
= =
T
T
n
n
c m S S S
v
J.K
-1
Pri expanzii duska dolo k zmene entropie o hodnotu 138 483 J.K
-1
.

1. o je priamy a obrten tepeln obeh?
2. Na om je zvisl zmena entropie pri termodynamickom deji?
3. Ako sa vypota zmena entropie a ak je jej jednotka?
4. Ako sa men hodnota entropie pri zvyovan a pri zniovan teploty ltky?
5. Kde je mon vyui entropiu?
6. Plyn poas pracovnho cyklu prijal poas jednho cyklu teplo 12 MJ a odovzdal chladiu
teplo 5,2 MJ. Ak prcu pritom plyn vykonal?
7. Tepeln stroj pracujci s Carnotovm obehom m pri teplote 7 C innos 40%. Tto
innos je potrebn zvi na 50%. Na koko C sa mus zvi teplota ohrievaa?
8. Ak je chladiaca innos chladiaceho stroja, ktor pracuje poda Carnotovho obehu, ak
odober teplo zo zsobnka s teplotou 10C a odovzdva ho zsobnku s teplotou 30
C?
9. Vypotajte innos plynovho motora, ktor spotrebuje na vytvorenie vkonu 1 kW
hmotnos 0,52 kg svietiplynu s vhrevnosou 20 934 kJ.kg
-1
.
10. Vypotajte entropiu 1 kg vody s teplotou 100 C, ak sa predpoklad, e entropia pri 0 C
je rovn nule.
11. Vypotajte zmenu entropie telesa ak sa mu pri kontantnej teplote 73 C odoberie 600 kJ
tepla.
12. Vypotajte zmenu entropie 8 kg vzduch ak pri kontantnej teplote ak po priveden tepla
zv svoj objem z 500 dm
3
na objem 7 m
3
.

4.8 KONTROLN TEST
1. PRIAMY TEPELN OBEH JE OBEH, PRI KTOROM:
a) sa zskava teplo na kor vntornej energie;
b) sa zskava mechanick prca z privedenho tepla;
c) sa zskava mechanick energia premenou vntornej energie;
d) narast vntorn energia v dsledku privedenho tepla.

57
2. VZAH
t
< << < 1 JE:
a) matematick vyjadrenie II. zkona termodynamiky;
b) matematick vyjadrenie I. zkona termodynamiky;
c) matematick vyjadrenie tepelnej innosti obrtenho obehu;
d) vyjadrenie tepelnej innosti chladiaceho stroja.
3. CHLADIACI FAKTOR
ch
ME:
a) dosahova hodnotu len viu ako jedna;
b) dosahova hodnotu len meniu ako jedna;
c) teoreticky dosahova ubovon hodnotu;
d) dosahova hodnotu len rovn jednej.
4. POMER Q/T UDVA:
a) entalpiu plynu;
b) pecifick entropiu plynu;
c) tepeln kapacitu;
d) entropiu.
5. ENTROPIA S:
a) je pre vetky plyny rovnak;
b) nie je stavovou veliinou;
c) nie je zvisl na stave plynu;
d) je stavovou veliinou.
6. PLOCHA POD KRIVKOU V T-S DIAGRAME UDVA:
a) vekos prce zskanej obehom W
12
;
b) mnostvo zdieanho tepla pri zmene stavu Q
12
;
c) zmenu vntornej energie U
12
pri obehu;
d) zmenu vonkajej prce pri obehu W
12
;
7. IZOTERMICK VRATN DEJ JE DEJ, PRI KTOROM SA:
a) teplota plynu nemen;
b) entalpia plynu nemen;
c) stav plynu nemen;
d) plynu neprivdza ani neodvdza iadne teplo.
8. AK SA PRIVDZA PLYNU TEPLO, JEHO:
a) entropia sa nemen;
b) entropia sa zmenuje;
c) entropia sa men poda teploty;
d) entropia sa zvyuje.
9. FORMULCIA, VETKY SKUTON DEJE S NEVRATN, VYJADRUJE:
a) Zkon zachovania energie;
b) Zkon zachovania hmoty;
c) I. zkon termodynamiky;
d) II. zkon termodynamiky.
10. ENTROPIA JE MERTKOM:
a) innosti tepelnch zariaden;
b) innosti obehov tepelnch zariaden;
c) nevratnosti skutonch termodynamickch dejov;
d) innosti premeny tepla na vonkajiu prcu.

58
11. OBRTEN TEPELN OBEH JE OBEH, PRI KTOROM SA:
a) prca spotrebuje;
b) zskava teplo na kor vntornej energie;
c) zskava prca na kor vntornej energie;
d) zskava prca premenou privedenho tepla.
12. PRCA VYKONAN TEPELNM OBEHOM JE DAN:
a) rozdielom vntornch energi;
b) rozdielom technickch alebo vonkajch prc;
c) rozdielom entalpi;
d) rozdielom entropi.
13. POMER A
12
/Q
1
SA NAZVA:
a) chladiaci faktor
ch
;
b) kompresn pomer;
c) tepeln innos obehu
t
;
d) tepeln vkon motora.
14. II. ZKON TERMODYNAMIKY JE DEFINOVAN VZAHOM:
a) q = u + p.T;
b) i = c
p
.(T
2
T
1
);
c) q = u + w;
d)
t
< 1.
15. JEDNOTKOU PECIFICKEJ ENTROPIE JE:
a) J.K.kg
-1
; b) J.K.kgm; c) J.K.kg.m
3
; d) J.K
-1
.kg
-1
.
16. AK SA PLYNU TEPLO NEPRIVDZA ANI NEODVDZA, PLYN:
a) nevykon iadnu prcu;
b) vykonva vonkajiu a technick prcu len na kor vntornej energie plynu;
c) vykonva len technick prcu;
d) vykonva len vonkajiu prcu.
17. PERPETUUM MOBILE DRUHHO DRUHU JE IDELNY STROJ, KTO-
R:
a) vyrba energiu z nioho;
b) m tepeln innos vyiu ako jedna;
c) premiea mechanick energiu len na tepeln energiu;
d) premiea tepeln energiu privdzan zo zdroja so stlou teplotou len na mechanick pr-
cu.
18. DEJ, PRI KTOROM SA PLYNU NEPRIVDZA ANI NEODVDZA TEPLO,
SA NAZVA:
a) izotermick vratn dej plynu;
b) izoentropick vratn dej plynu;
c) izochorick vratn dej plynu;
d) polytropick dej plynu.
19. MERTKOM NEVRATNOSTI SKUTONCH TERMODYNAMICKCH DE-
JOV JE:
a) entalpia plynu;
b) entropia plynu;
c) vntorn energia plynu;
d) pecifick teplo plynu.
59
5 VRATN ZMENY STAVU IDELNEHO PLYNU
5.1 VOD
Vratn zmeny stavu plynu s idealizovan termodynamick deje, pri ktorch je plyn v
kadom okamihu v rovnovnom stave, priom sa vak v priebehu deja men.
Z obecnch vah je znme, e prechod z jednho stavu do druhho stavu me by reali-
zovan najrznejmi cestami. Poet monch ciest sa men na tri zkladn, ak je zvolen ako
obmedzujca podmienka, e jedna z velin stavu (p, v, T) je kontantn. alie dve zkladn
zmeny s definovan podmienkami q = kont. a q kont. Ktor z uvedench velin bude
zvolen za kontantn, bude spravidla zvisie od technickch podmienok, pri ktorch zmena
prebieha.
Zkladn zmeny stavu plynu:
1. Izochorick stavov zmena plynu v = kont., p, T kont.
2. Izobarick stavov zmena plynu p = kont., v, T kont.
3. Izotermick stavov zmena plynu T = kont., p, v kont.
4. Adiabatick stavov zmena plynu q = 0, v, p, T kont.
5. Polytropick stavov zmena plynu q kont., v, p, T kont.
Jednotliv stavov zmeny bud postupne prebrat. Priebeh stavovch zmien idelneho
plynu bude zobrazen v tlakovom (p v) a entropickom (T s) diagrame. Prostrednc-
tvom diagramov bude nzorne ukzan vekos prce a tepla pri jednotlivch stavovch zme-
nch. Vchodz stav plynu pri zmene stavu je oznaen indexom 1, konen stav indexom 2.
Tmito indexmi bud oznaovan vchodzia a konen hodnota stavovch velin. Pri uve-
dench stavovch zmench plynu bude vdy uren:
- rovnica stavovej zmeny, ktor vyjadruje vzah medzi veliinami dvoch stavov,
- zmena vntornej energie,
- absoltna prca plynu,
- technick prca plynu,
- priveden teplo pri zmene, t. j. matematick vraz I. zkona termodynamiky pre pr-
slun zmenu stavu plynu,
- grafick znzornenie energetickej bilancie termodynamickej zmeny.

5.2 STAVOV ZMENA IZOCHORICK
Stavov zmena izochorick je tak zmena stavu plynu, pri ktorej sa jeho objem nemen.

5.1
Pre izochorick stavov zmenu plat Charlesov zkon.

5.2

Prkladom izochorickej stavovej zmeny plynu je prvod tepla spaovanm zmesi benznu
a vzduchu v kontantnom kompresnom objeme valca zihovho motora.
V p v diagrame je izochora seka kolm na os objemu v
1
= v
2
= v.

. kont v =

1
2
1
2
T
T
p
p
=

60

Obr. 19 Diagram izochorickej stavovej zmeny v p - v diagrame

Obr. 20 Diagram izochorickej stavovej zmeny v T - s diagrame

Rovnica pre stav plynu 1:

5.3

5.4

Z pomeru obidvoch rovnc:

2
1
2
1
T
T
p
p
=
alebo:

5.5

Tento stav sa nazva rovnica izochory. Je to vlastne Charlesov zkon, z ktorho vyplva, e
pri izochorickej stavovej zmene sa tlak men merne s absoltnou teplotou. Na vykonanie
izochorickej stavovej zmeny zo stavu 1 do stavu 2, z tlaku p
1
na tlak p
2,
je potrebn plynu
privies teplo. Vekos privedenho tepla je mon uri z rovnice I. zkona termodynamiky:

5.6
1 1
. . T r v p =

2 2
. . T r v p =

.
2
2
1
1
kont
p
T
p
T
= =

( )[ ]
1
1 2 1 2 12
. .

= = kg J T T c u u q
v

61
Teplo priveden pri izochorickej stavovej zmene je zobrazen zvraznenou plochou
pod izochorou v T s diagrame.
V p v diagrame je znzornen izochorick ohrev plynu. Jednorazov (absoltna) pr-
ca je pri izochorickej stavovej zmene nulov. Technick prca je znzornen v p - v dia-
grame zvraznenou obdnikovou plochou a m hodnotu:
5.7

Pri ohreve je technick prca zporn, t. j. mus sa doda. Pri ochladzovan je technick
prca kladn, t. j. zskan.
Rovnica izochory v T s diagrame:

5.8

Poda tejto rovnice je izochora v T s diagrame logaritmickou krivkou. Bodom T
n
=
273 K na ose teploty T prechdza izochora normlneho objemu v
n
, pretoe sa plynu
v normlnom fyziklnom stave prisudzuje v technickch vpotoch nulov hodnota entropie.
Energetick bilancia izochorickej stavovej zmeny plynu:

Obr. 21 Diagram energetickej bilancie izochorickej stavovej zmeny
Pri izochorickej stavovej zmene plynu sa cel priveden mnostvo tepla q
12
spotrebuje len
na zvenie vntornej energie plynu u = u
2
u
1
. Pri ohreve je priveden teplo kladn, pri
ochladen je priveden teplo zporn.
Prklad 18
Vypotajte koko tepla je nutn odobra 4 kg vzduchu, ktor je uzatvoren v tlakovej
fai, aby jeho teplota klesla zo 60C na 20C. Ako sa zmen tlak v o fai po odobrat tepla?
Dan:
m = 4 kg,
c
v
= 716 J.kg
-1
.K
-1
,
t
1
= 60 C, T
1
= 333,15 K,
t
2
= 20 C, T
2
= 293,15 K,
Q = ?
p =?
Vpoet:
( ) 114560 ) 15 , 333 15 , 293 .( 716 . 4 . . .
1 2
= = = = T T c m q m Q
v
J
( ) ( ) ( )[ ]
1
2 1 1 2
. . .

= = kg J p p v p p v w
v t

( ) [ ]
1 1
1
2
1 2
. . log . . 3 , 2

= kg K J
T
T
c s s
v v

62
1 1 1
1
2
2
1
2
1
2
. 88 , 0 .
15 , 333
15 , 293
. p p p
T
T
p
T
T
p
p
= = = =
Pre znenie teploty vzduchu v tlakovej fai z teploty 60C na 20C je nutne mu odobra
114 560 J tepla. Po odobrat tepla tlak vzduchu v tlakovej fai klesne na 88% pvodnho
tlaku.

5.3 STAVOV ZMENA IZOBARICK
Stavov zmena izobarick je tak zmena stavu plynu, pri ktorej sa jeho tlak nemen:
5.9
Pre izobarick stavov zmenu plynu definoval Gay-Lussac
15
zkon vyjadren v tvare:

5.10

Obr. 22 Diagram izobarickej stavovej zmeny plynu
Prkladom izobarickej stavovej zmeny plynu je horenie u naftovho motora (spaovanie
pri p = kont.). Izobarick stavov zmena v technickej praxi prebieha vo vmennkoch tepla,
napr. pri ohreve vzduchu alebo pri prehrievan pary u parnch kotlov, pri kondenzcii pr
a pod.
Izobarick stavov zmena je v technickej praxi vemi dleit, pretoe sa ou nahradzuj
vetky skuton ohrevy a chladenie plynov v kontinulne pracujcich vmennkoch tepla.
V p v diagrame s izobary priamky, ktor s kolm na os tlaku.
5.11

5.12
Z pomeru rovnc:

15
Joseph Louis Gay-Lussac (1778 1850) franczsky chemik a fyzik. Profesor na Sorbone. Vyslovil zklad-
n zvislosti tlaku plynu od teploty (Gay-Lussacov zkon).
. kont p =

1
2
1
2
T
T
V
V
=

2 2
. . T r v p =

1 1
. . T r v p =

63
.
2
1
2
1
kont
T
T
v
v
= =
alebo:

5.13

Tento vraz sa nazva rovnica izobary. Rovnica vyjadruje Gay-Lussacov zkon. Pri
izobarickej stavovej zmene plynu rastie objem plynu merne s absoltnou teplotou. Na reali-
zciu izobarickej stavovej zmeny plynu pri zven objemu z v
1
na v
2
je potrebn plynu pri-
vies teplo. Mnostvo privedenho tepla plynu je mon uri z I. zkona termodynamiky:
( )[ ]
1
1 2 1 2 12
. .

= = kg J v v p u u q
Po dosaden:
1 2 12
2 2 2
1 1 1
.
.
i i q
i v p u
i v p u
=
= +
= +

5.14
Jednorazov (absoltna) prca (w)
p
je pri izobarickej stavovej zmene vyjadren v p v
diagrame obdnikovou vyznaenou plochou a m hodnotu:

5.15
Pri ohreve je jednorazov (absoltna) prca (w)
p
kladn, pri chladen je jednorazov (ab-
soltna) prca (w)
p
zporn. Technick prca je pri izobarickej stavovej zmene rovn nule
(w
t
)
p
= 0.
Rovnica izobary v T s diagrame:

5.16

Izobara je v T s diagrame vyjadren logaritmickou krivkou, ktor je v porovnan s
izochorou menej strm. Bodom T
n
= 273 K na ose teploty prechdza izobara normlneho tla-
ku p
n
obdobne ako normlna izochora.
Energetick bilancia izobarickej stavovej zmeny stavu plynu:
Priveden teplo: ( )[ ]
1
1 2 12
. .

= kg J T T c q
p
5.17
Absoltna prca: ( )[ ]
1
1 2 12
. .

= kg J v v p w 5.18
Technick prca: [ ]
1
12 ,
. 0

= kg J w
t
5.19
Pri izobarickej stavovej zmene plynu as privedenho tepla zvi vntorn energiu ply-
nu, o sa prejav zvenm teploty z T
1
na T
2
, a ostatn teplo sa spotrebuje na vykonanie ab-
soltnej prce w
12
. Ak as celkovho privedenho tepla q
12
sa spotrebuje na vykonanie ab-
soltnej prce, je mon stanovi z pomeru:
.
2
2
1
1
kont
T
v
T
v
= =
( )[ ]
1
1 2 12
. .

= kg J T T c q
p

( ) ( )[ ]
1
1 2
. .

= kg J v v p w
p

( ) [ ]
1 1
1
2
1 2
. . log . . 3 , 2

= kg K J
T
T
c s s
p p

64
( )
( )
( )
( )
1
.
.
.
.
1 2
1 2
1 2
1 2
12
12

=
= =
=
p
v p
p p p
c
c c
c
r
T T c
T T r
T T c
v v p
q
w

Pre dvojatmov plyny ( = 1,4) bude
12 12
. 286 , 0 q w = a . . 714 , 0
12 12
q u =

Obr. 23 Diagram energetickej bilancie izobarickej stavovej zmeny

Prklad 19
Vypotajte potrebn prkon elektrickho ohrievaa vzduchu ak m nim preteka 1,2 kg
vzduchu za sekundu, ktor sa m ohria z teploty 5C na teplotu 20C. Ako sa po ohriati
vzduchu zmen jeho objemov prietok?
Dan:
m
= 1,2 kg.s
-1
,
c
p
= 1 004 J.kg
-1
.K
-1
,
t
1
= 5 C, T
1
= 278,15 K,
t
2
= 20 C, T
2
= 293,15 K,
Q
= ?
V
= ?
Vpoet:
( ) ( ) kW s J t t c m q m Q
p
072 , 18 . 18072 5 20 . 1004 . 2 , 1 . . .
1
1 2
= = = = =

1 1 1 2
1
2
054 , 1 .
15 , 278
15 , 293
.
1
2
1
2

V V V
T
T
V
T
T
V
V
= = = =
Minimlny potrebn prkon elektrickho ohrievaa vzduchu je 18,072 kW. Po ohriati
vzduchu sa zv prietok vzduchu o 5,4%.

5.4 STAVOV ZMENA IZOTERMICK
Stavov zmena izotermick je tak zmena stavu plynu, pri ktorej sa teplota plynu nemen.
5.20
Pre izotermick stavov zmenu plynu plat Boyle-Mariottov zkon:

5.21
Prkladom izotermickej stavovej zmeny plynu je kompresia, pri ktorej sa plynu odober
teplo, alebo expanzia, pri ktorej sa teplo dodva. V technickej praxi sa nepodar uskutoni
dej presne takmto spsobom, aby sa teplota pri kompresii alebo expanzii plynu nemenila.
. kont T =

. . .
1 1 2 2
kont v p v p = =

65
Izotermick stavov zmena plynu je teda teoretickou, idealizovanou zmenou stavu plynu.
Skuton deje s s izotermickou stavovou zmenou porovnvan.
V p v diagrame je izoterma vyjadren rovnoosou hyperbolou.

Obr. 24 Izotermick stavov zmena plynu v T s diagrame

Obr. 25 Izotermick stavov zmena v p v diagrame
Rovnica pre stav 1: T r v p . .
1 1
=
Rovnica pre stav 2: T r v p . .
2 2
=
Z pomeru obidvoch rovnc:
T r
T r
v p
v p
.
.
.
.
2 2
1 1
=
Po prave:
5.22
Tento vraz sa nazva rovnicou izotermy. Vyjadruje Boyle-Mariottov zkon. V p v
diagrame je izoterma zobrazen rovnoosou hyperbolou. Kontanta v rovnici m hodnotu si-
nu r.T. m je niia hodnota teploty, tm viac sa izoterma pribliuje k osm p, v.
Pri izotermickej stavovej zmene plynu sa nemen hodnota vntornej energie u
1
= u
2
, ani
entalpia i
1
= i
2
, pretoe obidve tieto veliiny s u idelneho plynu zvisl len na teplote a t
ostva pri izotermickej stavovej zmene kontantn.
2 2 1 1
. . v p v p =
66
( )[ ]
( )[ ]
1
1 2
1
1 2
. .
. .
=
=
kg J T T c i
kg J T T c u
p
v

Z I. zkona termodynamiky, upravenho pre izotermick stavov zmenu, plat:
0
0
12 , 12 1 2
12 12 1 2
= =
= =
t
w q i i
w q u u

Z tchto rovnc vyplva, e vonkajia prca w
12
a technick prca w
t,12
s pri izotermickej
stavovej zmene rovnako vek. Obidve prce je mon v p v diagrame zobrazi prslu-
nmi plochami. Teplo je znzornen v T s diagrame obdnikovou plochou pod izoter-
mou. Teplo, vonkajiu prcu a technick prcu je mon vypota poda vzahu:

5.23

Pri kompresii je teplo q
12
, vonkajia prca w
12
a technick prca w
t,12
zporn, pri expanzii
kladn.

Obr. 26 Energetick bilancia izotermickej stavovej zmeny

Prklad 20
Vypotajte teoretick prkon kompresora, ktor stlauje m
= 4 kg.s
-1
vzduchu pri teplote
t = 20 C z tlaku p
1
= 0,1 MPa na tlak p
2
= 20 MPa.
Dan:
m
= 4 kg.s
-1
,
r = 287 J.kg
-1
.K
-1
,
t
1
= t
2
= t = 20 C, T = 293,15 K,
p
1
= 0,1 MPa,
p
2
= 20 MPa.
Vpoet:
1
1
2
. 445000
1 , 0
20
log . 15 , 293 . 287 . 3 , 2 log . . . 3 , 2

= = = kg J
p
p
T r w
t

MW W w m
W
P
t
t
78 , 1 1780000 445000 . 4 . = = = = =

Teoretick vkon kompresora je 1,78 MW.
( ) [ ]
1
1
2
1
2
1 2 12 , 12 12
. log . . . 3 , 2 log . . . 3 , 2

= = = = = kg J
p
p
T r
v
v
T r s s T w w q
t

67
5.5 STAVOV ZMENA ADIABATICK
Stavov zmena adiabatick (izoentropick) je tak zmena stavu plynu, pri ktorej nedoch-
dza k vmene tepla s okolm. Pre adiabatick stavov zmenu plynu plat:

5.24

Pretoe dokonal tepeln izolcia nie je mon, je adiabatick stavov zmena plynu
medznm prpadom podobne ako izotermick stavov zmena stavu plynu.
Skuton technick deje prebiehaj medzi tmito teoretickmi prpadmi. Znan podob-
nos adiabatickho procesu so skutonmi dejmi vedie k tomu, e sa asto pouva v idel-
nych tepelnch vpotoch.
Pri adiabatickej stavovej zmene stavu plynu sa men tlak, teplota a pecifick objem ply-
nu. Rovnicu adiabatickej stavovej zmeny plynu je mon odvodi pomocou vyej matemati-
ky. Pre adiabatick vratn stavov zmenu plynu plat:
5.25

alebo

|
|
\
|
=
2
1
1
2
v
v
p
p
5.26
alebo

1
2
1
1
2
|
|
\
|
=
v
v
T
T
5.27
alebo

1
1
2
1
2
|
|
\
|
=
p
p
T
T
5.28

Obr. 27 Adiabatick stavov zmena stavu plynu v T s diagrame
.
0
1 2
.
kont s s
q q
s ad
= =
= =

. . .
1 1 2 2
kont v p v p = =

68

Obr. 28 Adiabatick stavov zmena stavu plynu v p v diagrame
V p v diagrame s adiabaty zobrazen krivkami, ktor s strmie (hyperboly vych
radov) ako izotermy. V T s diagrame s adiabaty priamky kolm k ose entropie.

Obr. 29 Energetick bilancia adiabatickej stavovej zmeny stavu plynu

Zdiean teplo pri adiabatickej stavovej zmene plynu je nulov. Vonkajia prca w
12
a technick prca w
t,12
s zobrazen v p v diagrame prslunmi plochami a vyhodnocuj
sa z nslednch rovnc:

5.29

5.30

Tieto rovnice s odvoden z I. zkona termodynamiky, kde pre adiabatick stavov zmenu
plynu sa povauje (q)
s
= 0.
5.31

( ) [ ]
1
1
1
2
1 1 2 1 12
. 1 . . .
1
1

(
(
(
|
|
\
|
= = kg J
p
p
v p u u w
s

( ) [ ]
1
1
1
2
1 1 2 1
. 1 . . .
1
(
(
(
|
|
\
|
= = kg J
p
p
v p i i w
s t

( ) ( )
s t s
w w =
12
.
69
Technick prca je u adiabatickej stavovej zmeny idelneho plynu krt via ako von-
kajia prca. Pre expanziu je prca kladn, pre kompresiu je prca zporn.

Prklad 21
Vypotajte teoretick prkon kompresora, ktor adiabaticky stlauje m
= 4 kg.s
-1
vzdu-
chu z tlaku p
1
= 0,1 MPa a teploty t
1
= 20C na tlak p
2
= 20 MPa. Vypotan teoretick v-
kon kompresora porovnajte s teoretickm vkonom kompresora, ktor stlauje vzduch izo-
termicky (prklad 20).
Dan:
m
= 4 kg.s
-1
,
r = 287 J.kg
-1
.K
-1
,
t
1
= t
2
= t = 20C, T = 293,15 K,
p
1
= 0,1 MPa,
p
2
= 20 MPa.
Vpoet:
1 6
4 , 1
1 4 , 1 1
1
2
1
1
1
2
1 1
. 10 . 05 , 1
1 , 0
20
1 . 15 , 292 . 287 .
1 4 , 1
4 , 1
1 . . .
1
1 . . .
1

=
(
(
\
|
=
(
(
(
|
|
\
|
=
(
(
(
|
|
\
|
=
kg J
p
p
T r
p
p
v p w
t

MW W w m P
t
2 , 4 10 . 2 , 4 10 . 05 , 1 . 4 .
6 6
= = = =

Teoretick prkon adiabaticky pracujceho kompresora je 2,47 nsobne vy ako u izoter-
micky pracujceho kompresora. Z tohto dvodu s v praxi kompresory pri innosti chladen.

5.6 STAVOV ZMENA POLYTROPICK
Izotermick stavov zmena plynu a adiabatick stavov zmena plynu s povaovan za
hranin prpady. Skuton deje prebiehaj medzi tmito hraninmi prpadmi. U skutonch
zmien sa teda menia nielen zkladn veliiny stavu plynu p, v, T, ale nastva tie aj zdieanie
tepla s okolm. Napr. u naftovho motora alebo kompresora sa nasva vzduch s niou teplo-
tou, ako je stredn teplota steny valca. Nasvan vzduch sa vplyvom steny valca najskr
ohrieva, take zmena prebieha za prvodu tepla. Poas kompresie teplota stlaovanho vzdu-
chu prekro stredn teplotu valca a teplo sa naopak stenou valca odvdza. Odvodom tepla sa
zni jeho konen kompresn teplota pod teplotu, ktorej by sa dosiahla, ak by kompresia pre-
biehala adiabaticky. Tento zloit priebeh zmeny stavu plynu, spsoben zdieanm tepla, je
mon pre termick vpoty nahradi jedinou vratnou zmenou, ktor je vyjadren rovnicou:

5.32

. . . .
2 2 1 1
kont v p v p v p
n n n
= = =
5.33

Tto rovnica je vyjadren obecnou hyperbolou. Takto zmena stavu plynu sa nazva poly-
tropick stavov zmena plynu.
. . kont v p
n
=
70

Obr. 30 Adiabatick a izotermick stavov zmena plynu v T s diagrame

Obr. 31 Polytropick stavov zmena plynu v T s diagrame
Exponent n je polytropick exponent, ktorho hodnota je vyia, ako je exponent izo-
termy n = 1 a spravidla men ako exponent adiabaty n < . Me vak dosahova aj hodnotu
vyiu, ako je hodnota adiabatickho exponenta .
Polytropick exponent n nie je uren pomerom pecifickho tepla c
p
a c
v
, take nie je
fyziklnou veliinou ako adiabatick exponent . O polytropickom exponente n sa predpo-
klad, e je poas zmeny stavu plynu kontantn, o u skutonch zmien neplat. Preto aj po-
lytropick stavov zmena plynu, hoci sa skutonm dejom najviac pribliuje, je do uritej
miery tmto predpokladom zidealizovan. Polytropick exponent n sa stanovuje pre rzne
pracovn ltky z indiktorovch diagramov skutone realizovanch strojov.
Polytropick teplo je mon vypota z rovnice:

5.34
Veliina c
n
sa nazva polytropick pecifick teplo. Hodnota c
n
je zvisl na druhu plynu (c
v

a ) a na hodnote polytropickho exponentu n. Pre dan hodnoty c
v
, , n nadobudne polytro-
pick pecifick teplo c
n
urit kontantn hodnoty. Pre rozsah 1 < n < je polytropick pe-
cifick teplo zporn, to znamen, e pre tieto prpady pre polytropick stavov zmenu plynu
plat: aj napriek tomu, e je plynu teplo privdzan, jeho teplota kles a naopak pri odvode
tepla z plynu sa jeho teplota zvyuje. Prv dej je polytropick expanzia, druh polytropick
kompresia. O smere prenosu tepla d jednoznan informciu zmena entropie. Ak sa pri
zmene stavu entropia zvuje, potom aj pri sasnom poklese teploty je teplo plynu dodva-
n a opane.
( ) ( ) ( )[ ]
1
1 2 1 2
. . .
1
.

= = kg J T T c
n
n
T T c q
v n n

71
Jednorzov (vonkajia) prca pri polytropickej stavovej zmene plynu:

5.35

Technick prca pri polytropickej stavovej zmene plynu:

5.36

[ ]
1
12 12
12
12
. .
1
1 1
=
kg J w
n
q
n n
w
q

Obr. 32 Energetick bilancia polytropickej stavovej zmeny plynu

1. Ak rovnice zmeny stavu plynu platia pre zkladn vratn termodynamick zmeny stavu
plynu?
2. Kde a v akch vpotoch sa pouva technick prca?
3. Poda ktorch rovnc sa pota mnostvo zdieanho tepla pri jednotlivch vratnch zme-
nch stavu plynu?
4. Vypotajte potrebn mnostvo tepla, ktor je potrebn pre ohrev 1 kg vzduchu pri kon-
tantnom objeme a tlaku z teploty 10C na teplotu 25C, a vysvetlite, preo je teplo pri
kontantnom tlaku vyie.
5. Vypotajte teoretick vkon plynovej turbny LTKM, ktorou pretek 120 kg.s
-1
plynu.
Plyn v plynovej turbne adiabaticky expanduje z tlaku 1,2 MPa a 990C na tlak 0,6 MPa.
Vypotajte teplotu plynu na vstupe z plynovej turbny.
6. Plyny, ktor vznikaj pri spaovan genertorovho plynu v motore, polytropicky expan-
duj s polytropickm exponentom n = 1,358 z teploty t
1
= 1200C na vstupn teplotu t
2

= 120C. Ak je expanzn tlakov pomer, jednorazov prca plynu a zdiean teplo pri
expanzii plynov?
7. 10 kg plynu s tlakom p
1
= 1 MPa a teplotou 100C expanduje na tlak p
2
= 0,1 MPa. Vypo-
tajte, ak je konen teplota plynu, vykonan prca plynu pri adiabatickej expanzii ( =
1,4) a pri polytropickej expanzii (n = 1,3).
( ) [ ]
1
1
1
2
1 1 12
. 1 . . .
1
1

(
(
(
|
|
\
|
= kg J
p
p
v p
n
w
n
n
n

( ) [ ]
1
1
1
2
1 1
. 1 . . .
1
(
(
(
|
|
\
|
= kg J
p
p
v p
n
n
w
n
n
n t

72
5.8 KONTROLN TEST
1. ROVNICA p
1
/T
1
= p
2
/T
2
VYJADRUJE:
a) izobarick stavov zmenu stavu plynu;
b) izochorick stavov zmenu stavu plynu;
c) izotermick stavov zmenu stavu plynu;
d) adiabatick stavov zmenu stavu plynu.
2. PRE IZOBARICK STAVOV ZMENU STAVU IDELNEHO PLYNU PLA-
T:
a) Boyle-Mariottov zkon;
c) Charlesov zkon;
d) Poissonov zkon.
3. PRI IZOBARICKEJ STAVOVEJ ZMENE IDELNEHO PLYNU SA PRIVE-
DEN TEPLO:
a) spotrebuje len na vykonanie vonkajej prce;
b) spotrebuje len na zvenie vntornej energie;
c) spotrebuje len na vykonanie technickej prce;
d) spotrebuje na vykonanie vonkajej prce a zvenie vntornej energie plynu.
4. IZOCHORICK STAVOV ZMENA STAVU IDELNEHO PLYNU JE ZME-
NA STAVU PLYNU, PRI KTOREJ JE:
a) objem plynu kontantn;
b) tlak plynu kontantn;
c) teplota plynu kontantn;
d) teplo plynu kontantn.
5. PRE IZOTERMICK STAVOV ZMENU IDELNEHO PLYNU PLAT:
b) Charlesov zkon;
c) Gay-Lussacov zkon;
d) Eulerov zkon.
6. PLOCHA POD IZOBAROU V T-S DIAGRAME PREDSTAVUJE:
a) vekos vonkajej prce;
b) vekos technickej prce;
c) vekos vntornej energie plynu;
d) vekos tepla privedenho alebo odvedenho plynom.
7. PRI IZOTERMICKEJ STAVOVEJ ZMENE IDELNEHO PLYNU JE:
a) technick prca rovn nule;
b) absoltna prca rovn nule;
c) vekos technickej a vonkajej prce plynu rovnak;
d) plynom vykonvan len technick prca.
8. STAVOV ZMENA PLYNU, PRI KTOREJ JE ENTROPIA KONTANTN, JE:
a) stavov zmena plynu polytropick;
b) stavov zmena plynu adiabatick;
c) stavov zmena plynu izotermick;
d) stavov zmena plynu izobarick.

73
9. POLYTROPICK ZMENA STAVU PLYNU JE VYJADREN:
a) parabolou;
b) rovnoosou jednoduchou hyperbolou;
c) obecnou hyperbolou;
d) exponencilnou krivkou druhho radu.
10. EXPONENT n SA NAZVA:
a) adiabatick exponent;
b) polytropick exponent;
c) izotermick exponent;
d) izoentropick exponent.
11. IZOCHORICK STAVOV ZMENA STAVU IDELNEHO PLYNU JE DAN
ROVNICOU:
a) p
1
.T
2
= p
2
.T
1
;
b) p
1
.T
1
= p
2
.T
2
;
c) p
1
.v
1
= p
2
.v
2
;
d) p
1
.v
1
= p.v
2
.
12. PRE IZOCHORICK STAVOV ZMENU IDELNEHO PLYNU PLAT:
b) Charlesov zkon;
c) Gay-Lussacov zkon;
d) Eulerov zkon.
13. PRI IZOCHORICKEJ STAVOVEJ ZMENE IDELNEHO PLYNU SA TEPLO:
a) spotrebuje na vykonanie vonkajej prce w
12
;
b) spotrebuje na zvenie vntornej energie plynu u a vykonanie technickej prce w
t,12
;
c) spotrebuje len na vykonanie technickej prce plynu w
t,12
;
d) spotrebuje na vykonanie vonkajej prce a
12
a technickej prce plynu w
t,12
.
14. IZOBARICK STAVOV ZMENA IDELNEHO PLYNU JE ZMENA STAVU
PLYNU, PRI KTOREJ JE:
a) objem plynu kontantn;
b) teplota plynu kontantn;
c) tlak plynu kontantn;
d) teplo plynu kontantn.
15. PLOCHA POD IZOBAROU V p - v DIAGRAME PREDSTAVUJE:
a) mnostvo privedenho tepla;
b) mnostvo odvedenho tepla;
c) vekos absoltnej prce;
d) vekos technickej prce.
16. PRI IZOTERMICKEJ STAVOVEJ ZMENE IDELNEHO PLYNU JE:
a) vonkajia prca plynu w
12
nulov;
b) technick prca plynu w
t,12
nulov;
c) priveden teplo q
12
premenen na vntorn energiu u
12
;
d) vekos vonkajej prce plynu w
12
a technickej prce plynu w
t,12
rovnak.
17. V p v DIAGRAME JE IZOTERMA ZOBRAZEN:
a) priamkou;
b) parabolou;
c) rovnoosou hyperbolou;
d) parabolou 2. radu.
74
18. PRI ADIABATICKEJ ZMENE STAVU IDELNEHO PLYNU JE:
a) teplota plynu kontantn;
b) entropia plynu kontantn;
c) teplo plynu kontantn;
d) tlak plynu kontantn.
19. POLYTROPICK ZMENA STAVU PLYNU JE VYJADREN ROVNICOU:
a) p
1
.v
1
n
= p
2
.v
2
n
;
b) p
1
.v
1
= p
2
.v
2
;
c) p
1
.v
1
= p
2
.v
2
;
d) p
1
.v
1
/T
1
= p
2
.v
2
/T
2
.
20. V p v DIAGRAME JE ADIABATA ZOBRAZEN:
a) obecnou hyperbolou;
b) obecnou parabolou;
c) hyperbolou vyieho radu;
d) obecnou krivkou.

75
6 NEVRATN ZMENY STAVU PLYNU
6.1 VOD
Pri skutonch termodynamickch dejoch sa vdy as mechanickej energie spotrebuje na
prekonanie odporov. Tto as energie sa nestrca, ale vo vntri systmu, napr. u prdiaceho
plynu, sa v priebehu deja men na teplo, ktor sa nazva nevratn teplo.
Technick deje s spravidla sprevdzan stratami, ktor s sprevdzan trenm a zdiea-
nm tepla s okolm. Obidva tieto deje s typick nevratn deje.
Veta o entropii sa nevzahuje vlune na deje, pri ktorch ide len o premenu tepla a prce.
Existuj deje, pri ktorch sa nemen ani teplota, ani sa pri nich nekon prca, a pritom s to
deje nevratn, sprevdzan nrastom entropie. Prkladom takhoto deja je difzia a krtenie,
ktor patria medzi typick nevratn deje.

6.2 TRENIE
Z termodynamickho hadiska je trenie proces, pri ktorom sa prca potrebn na prekona-
nie odporu trenia W
tr.
premen na teplo Q
tr
za predpokladu, e teplota trenej ltky sa nemen
a vetko teplo trenia Q
tr
, ktor vznikne trenm, prejde do okolia so stlou teplotou T
0
. Entro-
pia okolia vzrastie o hodnotu.

6.1

kde:
S zmena entropie [J.K
-1
],
Q
tr
teplo vytvoren trenm [J],
T
0
teplota okolia [K].
Ak by bol myslene realizovan obrten dej, znamenalo by to premenu tepla na mecha-
nick prcu odvdzanm tepla z jedinho zdroja, priom nevznikaj akkovek in zmeny.
Takto dej znamenal vytvorenie perpetua mobile druhho radu. Takto dej nie je mon.
Trenie je preto typick nevratn dej, pri ktorom entropia systmu len rastie.

6.3 NEVRATN ADIABATICK EXPANZIA
Skuton adiabatick zmena plynu prebieha inmi stavmi ako vratn, pretoe na rozdiel
od vratnej je sprevdzan nrastom entropie. Najnzornejie tento rozdiel vyplynie z porov-
nania vratnej adiabatickej zmeny plynu 1 2 a nevratnej adiabatickej zmeny plynu 1 3 v T
s diagrame.
Pre technika je najdleitej vpoet technickej prce a vkonu plynovej turbny. Pre
vratn adiabatick zmenu stavu plynu plat:
6.2

6.3

Rozdiel entalpi i = i
1
i
2
sa nazva tepeln spd. Vkon plynovej turbny je teda dan
sinom hmotnostnho toku a tepelnho spdu, ktor je spracovan v plynovej turbne. Pri
porovnan skutonej adiabatickej expanzie s vratnou adiabatickou expanziou v T-s diagra-
me je zrejm, e tepeln spd pri vratnej adiabatickej expanzii je v. Skuton zskan ex-
[ ]
1
0
.

= K J
T
Q
S
tr
( ) [ ]
1
2 1
.

= kg J i i w
s t

( ) ( )[ ] W i i m w m P
s t 2 1
. . = =

76
panzn prca v plynovej turbne je menia ako prca zskan pri vratnej expanzii. Ich vzjom-
n pomer sa nazva termodynamick innos plynovej turbny
td
.

6.4

kde:
td
termodynamick innos plynovej turbny [1],
(w
T
)
sk
skuton zskan prca v plynovej turbne [J.kg
-1
],
(w
T
)
s
prca zskan pri vratnej expanzii plynu v plynovej turbne [J.kg
-1
].

Obr. 33 Vratn a nevratn adiabatick expanzia
Hodnota termodynamickej innosti je zvisl od dokonalosti kontrukcie plynovej turb-
ny. Skuton vkon plynovej turbny je dan:

6.5

kde:
P
sk
skuton vkon plynovej turbny [W],
m
hmotnostn tok plynu [kg.s

-1
],
(w
T
)
sk
pecifick skuton prca plynovej turbny [J.kg
-1
],
(w
T
)
s
pecifick vratn prca plynovej turbny [J.kg
-1
],
td
termodynamick innos plynovej turbny [1].

6.4 KRTENIE PLYNU
V technickch zariadeniach, napr. v uzatvracch armatrach, regulanch ventiloch, d-
zach a pod., nastva pri prietoku plynu zloit termodynamick dej, ktor sa nazva krtenie.
Pri krten sa zniuje tlak plynu, teda dochdza k expanzii plynu, avak z plynu sa pritom ne-
zskava iadna uiton prca w
t
= 0. Ak je alej krtenie adiabatick q = 0, plat poda prv-
ho zkona termodynamiky:
0
1 2
= i i teda
1 2
i i =
a pre idelny plyn plat:
( ) 0 .
1 2
= T T c
p
teda
1 2
T T =
( ) ( ) [ ] W w m w m P
s T td sk T sk
. . .

= =

( )
( )
[ ] 1
s T
sk T
td
w
w
=

77
Pri krten idelnych plynov je nielen konen hodnota entalpie, ale aj teploty zhodn s en-
talpiou a teplotou vchodzou. Poiaton a konen stav je pri krten znzornen na obr. 34.
iarkovan spojnica obidvoch stavov neznzoruje priebeh deja, ktor je v skutonosti vemi
zloit. Z diagramu je zrejm nrast entropie. krtenie je typick nevratn dej.

Obr. 34 krtenie plynu

Obr. 35 Zmena parametrov plynu pri krten
Pri krten skutonch plynov dochdza u viny z nich k poklesu teploty. Z toho je
mon usdi, e skuton plyny, ako napr. kyslk, dusk a alie, maj zloitejie termofyzi-
klne vlastnosti ako idelny plyn, ktor bol zaveden pre zjednoduenie tepelnch vpotov.
Znenie teploty pri krten skutonch plynov pri vych tlakovch spdoch je aj o niekoko
desiatok stupov Celzia. Tohto javu sa vyuva pri skvapalovan plynov, napr. u vzduchu.

78
6.5 NEVRATN KOMPRESIA PLYNU
Nevratn kompresia plynu, podobne ako to bolo uveden pri zkladnom rozbore skutonej
expanzie plynu v plynovej turbne, sa porovnva s vratnou idealizovanou kompresiou. Sku-
ton, nevratn kompresia plynu bez jeho chladenia sa porovnva s vratnou adiabatickou
kompresiou. Ak je plyn poas kompresie chladen v chladioch, ktor s zaraden medzi jed-
notlivmi kompresnmi stupami, je porovnvan tto kompresia s vratnou izotermickou
kompresiou. Pri nej je plyn idelne chladen a jeho teplota sa v priebehu kompresie stle rov-
n poiatonej teplote. Vetky tyri porovnvan zmeny plynu s znzornen v entropickom
diagrame na obr. 36.
Podobne ako pri skutonej expanzii, tak isto aj pri skutonej kompresii sa prca odliuje
od prce vratnej zmeny. Pri kompresii je skuton kompresn prca v porovnan s vratnou
kompresnou prcou via. Pomer vratnej adiabatickej kompresnej prce (pre zmenu 1 2)
a skutonej kompresnej prce (pre zmenu 1 3) sa nazva adiabatick kompresn innos
K,ad
.

6.6

kde:
K,ad
adiabatick kompresn innos [1],
(w
K
)
s
vratn adiabatick kompresn prca plynu [J.kg
-1
],
(w
K
)
sk
skuton kompresn prca plynu [J.kg
-1
].
Hodnota adiabatickej kompresnej innosti je zvisl od kontrukcie a kvality kompreso-
ra. Prkon skutonho kompresora je dan vzahom:

6.7
kde:
P
K,sk
skuton prkon kompresora [1],
m
hmotnostn tok plynu [kg.s

-1
],
(w
K
)
sk
pecifick skuton prca kompresora [J.kg
-1
],
(w
K
)
s
pecifick vratn prca kompresora [J.kg
-1
],
K,ad
adiabatick kompresn innos [1].
Pomer vratnej izotermickej kompresnej prce (pre zmenu 1 4) a skutonej kompresnej
prce (pre zmenu 1 5) pre kompresor s chladenm plynu sa nazva izotermick kompresn
innos
K,izot
.

6.8
kde:
K,izot
izotermick kompresn innos [1],
(w
K
)
T
pecifick izotermick prca kompresora [J.kg
-1
],
(w
K
)
sk
pecifick skuton prca kompresora [J.kg
-1
].
Hodnota izotermickej kompresnej innosti
K,izot
je zvisl od kontrukcie a kvality cel-
ho zariadenia, t.j. kompresora vrtane zaradench chladiov.
( )
( )
[ ] 1
,
sk K
s K
ad K
w
w
=

( ) ( ) [ ] W w m w m P
s K ad K sk K sk K
. . .
, ,

= =

( )
( )
[ ] 1
,
sk K
T K
izot K
w
w
=

79

Obr. 36 Vratn a nevratn kompresia plynov

1. Uvete niektor prklady nevratnch zmien stavu, s ktormi sa stretvame v technickej
praxi.
2. Ako je definovan nevratn teplo?
3. Ako je definovan Perpetuum mobile druhho radu?
4. Ako je definovan trenie?
5. Ako je definovan krtenie?
6. Ako je definovan termodynamick innos plynovej turbny
td
.
7. Ako je definovan nevratn adiabatick kompresia?
8. Ako je definovan adiabatick kompresn innos
K,ad
?
9. Ako je definovan izotermick kompresn innos
K,izot
?
10. Ako je definovan nevratn adiabatick expanzia?
11. Ak s typick prejavy nevratnch technickch dejov?
12. Vypotajte skuton vkon parnej turbny, ktorou pretek 100 kg.s
-1
prehriatej pary. Para
v parnej turbne adiabaticky expanduje z tlaku p
1
= 6 MPa a teploty t
1
= 600 C na kone-
n tlak p
2
= 0,1 MPa pri termodynamickej innosti
exp.
= 0,95. Vypotajte vstupn
teplotu pary p
2
.
13. Vypotajte zmenu pecifickej entropie pri adiabatickom krten vzduchu z tlaku 1 MPa
na tlak 0,1 MPa. Priebeh krtenia zakreslite do entropickho diagramu.

6.7 KONTROLN TEST
1. NEVRATN TEPLO JE:
a) teplo, ktor sa spotrebuje sstavou;
b) teplo, ktor sa nevracia do sstavy;
c) teplo, ktor je potrebn doda do sstavy;
d) as energie, ktor sa u skutonch termodynamickch dejov spotrebuje na prekonanie
odporov.
2. TEPELN SPD NA PLYNOVEJ TURBNE JE DAN:
a) rozdielom entropi;
b) podielom entropi;
c) rozdielom entalpi;
d) podielom entalpi.

80
3. TRENIE JE:
a) typick vratn dej u technickch zariaden;
b) typick nevratn termodynamick dej, pri ktorom entropia systmu len rastie;
c) typick nevratn termodynamick dej, pri ktorom entropia systmu sa nemen;
d) typick nevratn termodynamick dej, pri ktorom entropia systmu je kontantn.
4. NEVRATN ADIABATICK EXPANZIA JE SPREVDZAN:
a) zvyovanm entalpie plynu;
b) zvyovanm teploty vstupnch plynov;
c) poklesom entropie;
d) nrastom entropie.
5. PERPETUUM MOBILE DRUHHO RADU JE STROJ, KTOR JE:
a) schopn premiea teplo na mechanick prcu odvdzanm tepla z jedinho zdroja, pri-
om nedochdza k iadnym inm zmenm;
b) schopn vyrba energiu z nioho;
c) schopn pracova bez premeny jednej formy energie na in formu energie;
d) schopn pracova neobmedzen dlh dobu.
6. POMER SKUTONEJ EXPANZNEJ PRCE A EXPANZNEJ PRCE PRI
VRATNEJ EXPANZII NA PLYNOVEJ TURBNE SA NAZVA:
a) termodynamick innos plynovej turbny;
b) termick innos plynovej turbny;
c) innos plynovej turbny;
d) celkov innos plynovej turbny.
7. PRI KRTEN SKUTONCH PLYNOV DOCHDZA K:
a) nrastu teploty plynu;
b) poklesu teploty plynu;
c) zvyovaniu tlaku plynu;
d) zvyovaniu teploty a tlaku plynu.
8. POMER VRATNEJ ADIABATICKEJ KOMPRESNEJ PRCE A NEVRATNEJ
ADIABATICKEJ KOMPRESNEJ PRCE SA NAZVA:
a) kompresn pomer;
b) adiabatick stupe stlaenia kompresora;
c) adiabatick kompresn innos;
d) polytropick kompresn innos.
9. POMER VRATNEJ IZOTERMICKEJ KOMPRESNEJ PRCE A SKUTONEJ
KOMPRESNEJ PRCE PRE KOMPRESOR S CHLADENM SA NAZVA:
a) adiabatick kompresn innos;
b) polytropick kompresn innos;
c) izotermick kompresn innos;
d) izoentropick kompresn innos.
10. TYPICKMI PREJAVMI NEVRATNCH TECHNICKCH DEJOV JE:
a) pokles teploty a tlaku plynov;
b) nrast teploty a tlaku plynov;
c) zvyovanie innosti termodynamickch procesov;
d) vznik strt sprevdzanch trenm a zdieanm tepla s okolm.

81
7 OBEHY TECHNICKY DLEITCH TEPELNCH STRO-
JOV
7.1 VOD
V predchdzajcich kapitolch boli uveden zkladn zmeny stavu plynu, ktormi je
mon nahradi deje prebiehajce v tepelnch strojoch, a tm umoni ich poetn rieenie.
Tepelnmi strojmi sa nazvaj stroje, v ktorch sa men tepeln energia na energiu me-
chanick a naopak. Tepeln stroje je mon rozdeli na tepeln stroje hnacie a tepeln stro-
je hnan. Medzi tepeln stroje hnacie patr napr. spaovac motor, plynov turbna, prdov
motor, parn stroj a in. Medzi stroje hnan patria napr. kompresory, kompresorov chladiace
zariadenia a alie.
Pracovnej ltke me by teplo privdzan bu mimo stroj (parn kotol), alebo spaova-
nie prebieha priamo v pracovnom valci stroja (spaovac motor).
Pracovn ltka prechdza v stroji periodicky radom elne zoradench stavovch zmien
tak, e sa po kadom obehu (cykle) vracia do pvodnho stavu. Uzatvoren obeh je tak, u
ktorho sa pracuje stle s rovnakm mnostvom ltky. Pri otvorenom obehu sa privdza po
kadom cykle nov pracovn ltka.
Jednotliv zmeny stavu plynu v tepelnom stroji mu prebieha bu v jednom uzatvore-
nom priestore (pracovn valec stroja), alebo v niekokch navzjom prepojench priestoroch
(tepeln elektrre kotol, parn turbna, kondenztor, erpadlo).
Pre zjednoduenie vpotu sa predpoklad, e sa tepelnho obehu zastuje 1 kg pracov-
nej ltky.
Tepeln obehy s graficky vyjadren v p v a T s diagramoch. Tepeln obeh hna-
cieho stroja, ktor je zakreslen v diagrame, prebieha v zmysle otania hodinovch ruiiek.
U hnanho stroja prebieha tepeln obeh opane.
Skuton (relny) cyklus sa svojm priebehom ako aj tvarom zobrazenia v diagrame len
pribliuje teoretickmu idealizovanmu cyklu. Z tohto dvodu sa teoretick cykly taktie
nazvaj porovnvacie cykly.
V skutonch cykloch s medzi jednotlivmi stavovmi zmenami plynul prechody a v
diagrame sa prejavuj aj in vplyvy, ako napr. u spaovacieho motora nepravidelnos v spa-
ovan zmesi, alebo u kompresora otvranie a zatvrania ventilov.
Aby bolo mon posdi dokonalos tepelnho cyklu, bola zaveden tzv. termick in-
nos cyklu, ktor udva, ak as privedenho tepla sa premen na uiton prcu (pomer
vyuitho tepla v cykle k privedenmu teplu cyklu).
Zjednoduujce predpoklady platn pre vpotov rieenie porovnvacch cyklov:
1. cyklus je periodick a periodicky sa opakuje s tou istou ltkou,
2. pracovnou ltkou je idelny plyn,
3. stroj pracuje bez trenia a bez tepelnch strt spsobench vmenou tepla s okolm.

7.2 OBEHY PIESTOVCH SPAOVACCH MOTOROV
Piestov spaovacie motory pracuj na princpe spaovania vhodnch palv priamo vo
valci spaovacieho motora. Do valca sa nasva bu zmes pr kvapalnho paliva a vzduchu,
alebo plynu a vzduchu, ktor sa pred koncom kompresnho zdvihu zapli spravidla elektric-
kou iskrou. Horenie m explozvny priebeh. Teoreticky sa predpoklad, e proces horenia
82
prebieha pri kontantnom objeme. Takto pracujce motory sa nazvaj vbun alebo zi-
hov.
alm druhom spaovacch motorov s motory na ak paliv. Do valca sa nasva ist
vzduch, do ktorho sa po jeho stlaen vstrekuje pod vysokm tlakom palivo (nafta), ktor sa
vznieti kompresnm teplom stlaenho vzduchu. Horenie prebieha teoreticky pri kontantnom
tlaku, preto sa tieto motory nazvaj rovnotlakov (Dieselove) alebo vznetov.
Kombincia obidvoch uvedench priebehov spaovania sa pouva u naftovch motorov,
u ktorch sa as vstrekovanho paliva spauje pri kontantnom objeme a zvyok pri kon-
tantnom tlaku. Cyklus tchto motorov sa nazva zmiean alebo kombinovan, niekedy aj
Sabatov cyklus. Zmiean cyklus maj novodob rchloben motory na ak paliv.
Principilny rozdiel medzi motormi vbunmi a naftovmi spova v tom, e u vbu-
nch motorov konen kompresn teplota mus by niia ako teplota vznietenia zmes, u
rovnotlakovch je naopak konen kompresn teplota vyia ako teplota vznietenia vstreko-
vanho paliva. Podmienkou obmedzenej maximlnej kompresnej teploty u vbunch moto-
rov je obmedzen hodnota stupa kompresie, ktor ovplyvuje innos cyklu. Preto nesta
porovnva rzne druhy spaovacch motorov len z hadiska tepelnej innosti, ale aj z ha-
diska elnosti a hospodrnosti prevdzky.

7.3 OBEH ZIHOVHO PIESTOVHO MOTORA
Obeh zihovho motora, ktor sa tie nazva Ottov obeh, je tvoren dvomi izochorami
a dvomi adiabatami. Poda tohto obehu pracuj vbun motory na plynn alebo ahko odpa-
riten paliv.
tvordob zihov motor poas prvho zdvihu nasva zmes plynu alebo benznovch pr
so vzduchom pri atmosfrickom tlaku (v skutonosti s malm podtlakom). Po uzatvoren sa-
cieho ventilu nastva druh zdvih, pri ktorom sa nasat zmes stlauje na tak tlak, aby kone-
n kompresn teplota bola niia, ako je teplota vznietenia zmesi. Na konci tohto kompresn-
ho zdvihu sa zmes zapli elektrickou iskrou. K zapleniu zmesi paliva a vzduchu nastva s
uritm predstihom, aby sa dosiahol izochorick priebeh spaovania, a tm aj vy maximl-
ny spaovac tlak. Tret zdvih piesta je expanzn. Pred ukonenm expanznho zdvihu sa ot-
vor vfukov ventil a plyny sa pri tvrtom zdvihu piesta vytlaia z valca pri miernom stlom
pretlaku.
Teplo u obehu zihovho motora je privdzan a odvdzan pri stlom objeme (izocho-
rick stavov zmena plynu). Pre jednotliv zmeny obehu zihovho piestovho motora plat:
1 2: 0
12
= q
2 3: ( )
2 3 2 3 23
. T T c u u q
v
= =
3 4: 0
34
= q
4 1: ( )
1 4 1 4 41
. T T c u u q
v
= =
Prca obehu zihovho motora:
( ) ( )
1 4 2 3 41 23
. . T T c T T c q q w
v v
= =

innos obehu zihovho motora:
( ) ( )
( )
[ ] 1 1
.
. .
2 3
1 4
2 3
1 4 2 3
12
T T
T T
T T c
T T c T T c
q
w
v
v v
t

= =
Po prave:
83

7.1

Obr. 37 Obeh zihovho motora v p V diagrame

Obr. 38 Obeh zihovho motora v T S diagrame
Z rovnc pre adiabatick expanziu je mon vyjadri pomery teplt pomocou pomerov obje-
mov a tlakov:
1
3
4
4
3
|
|
\
|
=
v
v
T
T

[ ] 1
1
1
. 1
1
2
4
3
1
4
=
T
T
T
T
T
T
t

84
Po prave:
1
4
3
4
3
|
|
\
|
=
p
p
T
T

Po dosaden plat:
1
4
3
1
|
|
\
|
=
p
p
t

Z poslednej rovnice je zrejm, e termick innos obehu zihovho motora je zvisl na
pomere poiatonho a konenho kompresnho tlaku. Po zaveden kompresnho pomeru =
v
3
/v
2
, bude vraz pre termick innos vyjadren v tvare:

7.2
innos tepelnho obehu zihovho motora rastie so stpajcim kompresnm pome-
rom. Poda uvedenho vzahu je zvisl termick innos
t
od exponentu . innos te-
pelnho obehu zihovho motora rastie s rastcou hodnotou adiabatickho exponentu .
Ako u bolo skr uveden, zvyovanie termickej innosti obehu zihovho motora je
zvisl od zvovania kompresnho pomeru a je obmedzen teplotou vznietenia nasatej
zmesi. Prpustn stupe kompresie je pre rzne paliva znane odlin.

7.4 OBEH VZNETOVHO PIESTOVHO MOTORA
Obeh vznetovho piestovho motora (rovnotlakov cyklus) tvoria dve adiabaty, izobara a
izochora. Z termickej innosti obehu zihovho motora vyplva, e jej zvyovanie je ob-
medzen pouitm palivom, ktorho zmes so vzduchom nie je mon stlai na ubovon
tlak, pretoe kompresn teplota mus by vdy niia ako teplota vznietenia zmesi. Aby sa
zvila hospodrnos spaovacch motorov, stlauje sa ist vzduch bez paliva. Tm je mo-
n poui podstatne vy stupe stlaenia . Do stlaenho vzduchu sa palivo (nafta) dopra-
vuje pomocou palivovho erpadla cez palivov dzu. Konen kompresn teplota je vdy
vyia ako teplota vznetenia vstrekovanho paliva.
innos obehu vznetovho piestovho motora je mon stanovi z izobarickho privede-
nho tepla a izochorickho odvedenho tepla.
Pre jednotliv zmeny obehu vznetovho motora plat:
1 2: [ ]
1
12
. 0

= kg J q
2 3: ( )[ ]
1
2 3 23
. .

= kg J T T c q
p

3 4: [ ]
1
34
. 0

= kg J q
4 1: ( )[ ]
1
1 4 41
. .

= kg J T T c q
v

7.3

1
1
1
1
1
1
=
|
\
|
=

t

( )
( )
( )
( ) ( )
[ ] 1
.
1
. .
.
1
.
1
2 3
1 4
2 3
1 4
2 3
1 4
T T
T T
T T c
T T c
T T c
T T c
v
v
p
v
t
=

85
Termick innos obehu vznetovho piestovho motora rastie so stpajcim stupom
kompresie v
4
/v
1
a so zmenujcim sa plnenm v
2
/v
1
, t.j. s klesajcim zaaenm motora.

Obr. 39 Obeh vznetovho piestovho motora v p V diagrame

Obr. 40 Obeh vznetovho piestovho motora v T S diagrame
U skutonch motorov nie je kompresia ani expanzia adiabatick. inkom znanej te-
pelnej zotrvanosti steny valca sa nasat ist vzduch najskr od steny ohrieva a na konci
kompresie naopak ochladzuje, take skuton kompresia je polytropick a skuton kompres-
n tlak je ni. Podobne sa ochladzuj zbytky vfukovch plynov pri expanzii zo spaova-
cieho priestoru, take aj expanzia je polytropick. Teplo odveden chladenmi stenami z pra-
covnej ltky tvor a 30 % vhrevnosti paliva. Toto teplo vzhadom k vysokej teplote plynu
(asi 2000C) prejde do chladiacej vody z najvej asti slanm a nie stykom chladiacej vody
s povrchom steny valca. Vplyvom chladenia stenou valca je exponent expanznej polytropy
ni ako n = 1,4 a je pribline n = 1,35.
86
7.5 ZMIEAN OBEH PIESTOVHO MOTORA
U rovnotlakovho obehu prebieha spaovanie paliva vo valci motora pribline pri kon-
tantnom tlaku. Diesel pvodne pouil na vstrekovanie paliva stlaen vzduch. Palivo, znane
rozpren, bolo do valca vstrekovan vzduchom s tlakom 4 a 8 MPa. Zdokonalen techno-
lgie neskr umonili priame vstrekovanie paliva pomocou piestikovho palivovho erpadla
bez pouitia tlakovho vzduchu s podstatne vym tlakom a 20 MPa. Pri vemi rchlom
vstrekovan paliva a vysokch otkach prebieha spaovanie paliva iastone pri kontantnom
objeme, iastone pri kontantnom tlaku. Takto vznikol zmiean alebo kombinovan obeh
bezkompresorovch piestovch motorov. Tento obeh sa tie nazva Sabatov obeh poda
kontruktra, ktor v roku 1909 zostrojil piestov motor, pracujci s tmto obehom.
Zmiean tepeln obeh piestovho motora pozostva z dvoch adiabatickch stavovch
zmien, dvoch izochorickch zmien a jednej izobarickej stavovej zmeny.
Pre jednotliv zmeny zmieanho tepelnho obehu plat:
1 2: [ ]
1
12
. 0

= kg J q
2 3: ( )[ ]
1
2 3 23
. .

= kg J T T c q
v

3 4: ( )[ ]
1
3 4 34
. .

= kg J T T c q
p

4 5: [ ]
1
45
. 0

= kg J q
5 1: ( )[ ]
1
1 5 51
. .

= kg J T T c q
v

Teplo priveden:
( ) ( )[ ]
1
3 4 2 3 34 23
. . .

+ = + = kg J T T c T T c q q q
p v A

Teplo odveden:
( )[ ]
1
1 5 45
. .

= = kg J T T c q q
v B

Termick innos:

7.4

Obr. 41 Zmiean obeh piestovho motora v p V diagrame
( )
( ) ( )
[ ] 1
. .
.
1
3 4 2 3
1 5
T T c T T c
T T c
p v
v
t
+
=
87

Obr. 42 Zmiean obeh piestovho motora v T S diagrame
innos zmieanho obehu piestovho motora rastie, podobne ako u zihovho a vzne-
tovho motora, s rastcim stupom kompresie a ako u vznetovho piestovho motora s klesa-
jcim stupom izobarickho zvenia objemu a s rastcim pomerom kompresnho a maxi-
mlneho tlaku.

7.6 OBEHY PLYNOVCH TURBN
Tepeln obeh rovnotlakovej plynovej turbny alebo obeh leteckho reaktvneho motora,
nazvan taktie Ericssonov
6
(Braytonov
7
) tepeln obeh, pozostva z dvoch izobarickch
stavovch zmien a dvoch adiabatickch stavovch zmien. Poda tohto tepelnho obehu pra-
covali teplovzdun stroje.
Leteck turbokompresorov motor s kontinulnym spaovanm pracuje nslednm spso-
bom: Kompresor, ktor nasva vzduch z atmosfry s teplotou T
1
a tlakom p
1
, ho stlauje na
teplotu T
2
a tlak p
2
. Stlaen vzduch prechdza cez spaovaciu komoru, kde sa jeho teplota
pri kontantnom tlaku zvyuje spaovanm vstrekovanho paliva na hodnotu T
3
. Plyny zo
spaovacej komory vstupuj do plynovej turbny, v ktorej adiabaticky expanduj na tlak p
4
a
teplotu T
4,
priom vykonvaj prcu. Plyny vystupuj do atmosfry cez vstupn strojenstvo
a vstupn dzu, v ktorej dochdza k adiabatickej expanzii, s premenou tepelnej a tlakovej
energie na kinetick energiu prdu plynov.
Pre jednotliv zmeny Braytonovho obehu plat:
1 2: [ ]
1
12
. 0

= kg J q
2 3: ( ) [ ]
1
2 3 2 3 23
. .

= = kg J i i T T c q
p

3 4: [ ]
1
34
. 0

= kg J q
4 1: ( ) [ ]
1
1 4 1 4 41
. .

= = kg J i i T T c q
p

Prca vykonan tepelnm obehom:
( ) ( ) ( )[ ]
1
4 3 2 1 1 4 2 3 41 23
. . .

+ = = = kg J T T T T c T T c T T c q q w
p p p

16
John Ericsson (1803 1889) vdsky ininier, ktor il od roku 1839 v USA. V roku 1826 sa zastnil s
vlastnou lokomotvou Novelty pretekov so Stephensonovou lokomotvou Rocket v Rainhilu. V roku 1833
skontruoval teplovzdun motor a v roku 1940 vodn vrtuu.
17
George Brayton (1830 1892) narodil sa vo Vekej Britnii, ale psobil ako strojrensk ininier v Bosto-
ne; opsal proces kontinulneho horenia, ktor je zkladom plynovch turbn a bol pomenovan ako Brayto-
nov cyklus.
88
Termick innos:

7.5

Obr. 43 Obeh leteckho turbokompresorovho motora s kontinulnym spaovan v p - V
diagrame

Obr. 44 Obeh leteckho turbokompresorovho motora s kontinulnym spaovan v T - s
diagrame
Termick innos Ericssonovho (Braytonovho) obehu je, rovnako ako u obehu ziho-
vho piestovho motora, zvisl od kompresnho pomeru.

1. Ako s definovan tepeln stroje?
2. Ako je definovan tepeln obeh (cyklus) a z oho pozostva?
3. Ako sa odliuje skuton tepeln obeh od teoretickho obehu?
4. o je termick innos?
5. Definujte zjednoduujce predpoklady platn pre teoretick tepeln obehy.
( )
( )
[ ] 1 1
.
.
1
2 3
1 4
2 3
1 4
23
41 23
23
T T
T T
T T c
T T c
q
q q
q
w
p
p
t
= =

89
6. Opte princp prce zihovho piestovho motora pomocou tepelnho obehu.
7. Opte princp prce vznetovho piestovho motora pomocou tepelnho obehu.
8. Nakreslite zmiean obeh piestovho motora v p - v a T - s diagrame. Uvete, ktor
motor pracuje poda tohto obehu.
9. Definujte kompresn pomer u piestovch motorov.
10. Opte princp prce plynovej turbny a nakreslite jej tepeln obeh v p - v a T - s dia-
grame.

7.8 KONTROLN TEST
1. TEPELN STROJ JE STROJ, V KTOROM SA MEN:
a) tepeln energia na kinetick energiu;
b) priveden teplo na teplotu;
c) tepeln energia na energiu mechanick a naopak;
d) priveden teplo na tlak.
2. UZATVOREN OBEH TEPELNHO STROJA JE OBEH, KTOR PRACU-
JE:
a) stle s rovnakm mnostvom pracovnej ltky;
b) s premenlivm mnostvom pracovnej ltky;
c) po kadom cykle s novou pracovnou ltkou;
d) s pracovnou ltkou s kontantnou teplotou.
3. TEPELN OBEH HNACIEHO STROJA V p V DIAGRAME PREBIEHA:
a) zava doprava a zhora nadol;
b) v zmysle otania hodinovch ruiiek;
c) sprava doava a zdola nahor;
d) proti zmyslu otania hodinovch ruiiek.
4. TERMICK INNOS OBEHU TEPELNHO STROJA UDVA POMER:
a) odvedenho tepla k vykonanej prci obehu;
b) vykonanej prce obehu k odvedenmu teplu;
c) vyuitho tepla obehom k vykonanej prci obehu;
d) tepla premenenho na prcu obehu k privedenmu teplu.
5. OTTOV OBEH TEPELNHO STROJA TVORIA:
a) dve izobary a dve adiabaty;
b) dve izochory a dve izotermy;
c) dve izobary a dve izotermy;
d) dve izochory a dve adiabaty.
6. POMER CELKOVHO A KODLIVHO OBJEMU SA V OTTOVOM OBE-
HU NAZVA:
a) expanzn pomer;
b) pomer objemov;
c) kompresn pomer;
d) adiabatick exponent.
7. ROVNOTLAK OBEH TEPELNHO STROJA TVORIA:
a) dve izobary, izochora a adiabata;
b) izobara, izochora, adiabata a izoterma;
c) dve adiabaty, izochora a izobara;
d) dve polytropy, izochora a izobara.

90
8. LETECK TURBOKOMPRESOROV PRDOV MOTOR PRACUJE POD-
A:
a) Ottovho tepelnho obehu;
b) Ericssonovho (Braytonovho) tepelnho obehu;
c) Sabatovho tepelnho obehu;
d) Clausiovho tepelnho obehu.
9. TEPELN OBEH LETECKHO TURBOKOMPRESOROVHO PRDOVHO
MOTORA TVORIA:
a) dve izobary a dve adiabaty;
b) izobara, izochora a dve izotermy;
c) dve izochory a dve adiabaty;
d) adiabata, izobara, izochora a izoterma.
10. TERMICK INNOS ERICSSONOVHO TEPELNHO OBEHU ZVIS
NA:
a) kompresnom pomere;
b) pomere teplt;
c) expanznom tlaku;
d) na zloen zmesi paliva a vzduchu.
11. STROJE, U KTORCH SA MEN TEPELN ENERGIA NA ENERGIU ME-
CHANICK A NAOPAK, SA NAZVAJ:
a) stroje hnacie;
b) stroje hnan;
c) stroje tepeln;
d) stroje technick.
12. TEPELN OBEH, KTOR PRACUJE STLE S ROVNAKM MNO-
STVOM LTKY, SA NAZVA:
a) otvoren obeh;
b) uzatvoren obeh;
c) obrten obeh;
d) periodick obeh.
13. POROVNVAC TEPELN OBEH SA NAZVA:
a) skuton tepeln obeh stroja;
b) teoretick idealizovan tepeln obeh stroja;
c) uzatvoren idealizovan tepeln obeh;
d) otvoren idealizovan tepeln obeh.
14. POMER VYUITHO TEPLA A PRIVEDENHO TEPLA SA V TEPEL-
NOM OBEHU NAZVA:
a) termick innos tepelnho obehu;
b) termodynamick innos spaovania;
c) termodynamick innos premeny tepla;
d) termodynamick innos tepelnho mechanizmu.
15. PROCES HORENIA V TVORDOBCH ZIHOVCH PIESTOVCH MO-
TOROCH PREBIEHA PRI:
a) kontantnom tlaku;
b) kontantnom objeme;
c) premenlivom tlaku, objeme a teplote;
d) iastone pri kontantnom tlaku, iastone pri kontantnom objeme.
91
16. KOMPRESN POMER U TVORDOBHO ZIHOVHO PIESTOVHO
MOTORA JE POMER:
a) tlakov;
b) teplt;
c) privedenho a odvedenho tepla;
d) pomer celkovho objemu ku kodlivmu objemu.
17. PODA ROVNOTLAKOVHO TEPELNHO OBEHU PRACUJE:
a) tvordob zihov piestov motor;
b) leteck turbokompresorov prdov motor;
c) vznetov piestov motor;
d) parn turbna.
18. INNOS OBEHU TVORDOBHO ZIHOVHO PIESTOVHO MOTO-
RA SA ZVYUJE S NRASTOM:
a) stupa stlaenia;
b) kodlivho priestoru;
c) teploty paliva;
d) kompresnho pomeru.

19. LETECK TURBOKOMPRESOROV PRDOV MOTOR PRACUJE POD-
A:
a) Ericssonovho (Braytonovho) obehu;
b) Ottovho obehu;
c) Charlesovho priameho obehu;
d) Sabatovho obehu.
20. ERICSSONOV (BRAYTONOV) TEPELN OBEH JE TVOREN:
a) adiabatou, izobarou, izochorou a izotermou;
b) dvomi izobarami a dvomi adiabatami;
c) izobarou, izochorou a dvomi izotermami;
d) dvomi izochorami a dvomi adiabatami.

92
8 ZDIEANIE TEPLA

8.1 VOD
Zdieanie tepla je as technickej termomechaniky, ktor sa zaober zkonmi renia tep-
la. Ma vznam pre rzne oblasti techniky, najm pre oblas strojrenstva.
Zdieanie tepla je vemi zloit dej. Preto rovnako ako v inch oblastiach mechaniky s
zavdzan zjednoduenia, ktor umonia dostatone presne matematicky zvldnu vlastn
procesy zdieania tepla.
Zdieanie tepla je mon rozdeli na:
a) zdieanie tepla slanm (iarenm, radiciou),
b) zdieanie tepla vedenm (kondukciou),
c) prdenm (konvenciou).
Slanie je premenen tepeln energie telesa na energiu iarenia a odovzdvanie energie
iarenia (forma elektromagnetickch vn) do priestoru, ktor obklopuje teleso. Premena ener-
gie iarenia, ktor dopad na teleso sa nazva pohlcovanie. Vzjomn slanie a pohlcova-
nie u dvoch alebo viacerch telies s rznymi teplotami sa nazva zdieanie tepla slanm.
K reniu tepla vedenm dochdza v nerovnomerne ohriatom tuhom, kvapalnom alebo
plynnom telese odovzdvanm tepelnej energie medzi asami, ktor s v priamom styku a
nezvis na pohybe telesa alebo jeho astc.
K reniu tepla prdenm dochdza len u plynov a kvapaln pohybom ich astc. renie
tepla prdenm je vdy spojen so renm tepla vedenm.
renie tepla v skutonch zariadeniach je vdy kombinciou dvoch alebo vetkch troch
skr uvedench spsoboch.
Zdieanie tepla je spojen s vpotami vmennkov tepla, akmi s vparnky, kondenz-
tory, chladie, ohrievae, topn teles, parn kotly, motory a pod. Zkonitosti zdieania tepla
s vyuvan pri vpotoch tepelnch strt budov a pod.

8.2 ZDIEANIE TEPLA SLANM
Vmena tepla slanm je vsledkom dvojitej premeny energie, tepelnej na slav a slavej
na tepeln. Energia slania (tepelnho iarenia) vznik v telese na kor energie tepelnej, o
znamen, e pri ohrievan telesa sa vdy as energie tepelne men na energiu slav.
Slanie je asou z celho spektra elektromagnetickho vlnenia, ktor m rzne vlnov
dky, od zlomku mikrnu a do mnohch kilometrov. Tieto vlnenia znme ako napr. rntge-
nov le, ultrafialov le, viditen sveteln iarenie, infraerven a elektromagnetick
vlnenie.
Sveteln a infraerven le s vlnovou dkou 0,4 a 0,8 m (sveteln le) a 0,8 a 40
m (tepeln) s pohlcovan telesami a ich energia sa men na tepeln. Zkony platn pre sve-
teln le (viditen le) platia aj pre le tepeln. S to zkony renia, odrazu a lomu l-
ov. Je mon preto prija analgiu medzi tepelnm a svetelnm iarenm. Slanie je priro-
dzenou vlastnosou telies a kad teleso vyaruje energiu.
Ak dopadne tto energia na in teleso, je iastone pohlten , as sa odra a as pre-
chdza telesom (obr. 45). Pohlten energia sa men na teplo, odrazen energia dopad na in
telesa a prechdzajca energia prechdza na in teles.

D R A
Q Q Q Q

+ + =
0
8.1
93

Obr. 45 Rozdelenie dopadajceho tepelnho toku
kde:
Q
0
celkov teplo dopadajce na teleso,
Q
A
teplo pohlten telesom,
Q
R
odrazen teplo,
Q
D
teplo prechdzajce telesom.
1
0 0 0
= + +
Q
Q
Q
Q
Q
Q
D R A
8.2
kde:
0
Q
Q
A
- pomern tepeln pohltivos,
0
Q
Q
R
- pomern tepeln odrazivos,
0
Q
Q
D
- pomern oteplivos.
Pre tuh teles a kvapaliny plat:
0
0
=
Q
Q
D
(prakticky iadne teplo neprechdza),
potom plat:
1
0 0
= +
Q
Q
Q
Q
R A
8.3
z ktorho vyplva, e teleso, ktor dobre pohlcuje teplo, zle odra, a naopak.
Pohltivos a odrazivos zvis z vej asti na kvalite povrchu a iastone na farbe po-
vrchu. To m vznam v praxi, ako napr. pouitie svetelnch farieb na chladiace prepravnky,
pouitie svetelnch farieb na tropick obleky a pod.
Slavos dokonale ierneho telesa vyjadruje Stefanov Boltzmanov, ktor udva ak te-
peln tok vyiari dokonale ierne teleso (obr. 46) pri udanej povrchovej teplote:
94

4
0 0
100
.
|
\
|
=
T
c Q
8.4
kde:
Q
0
tepeln tok vyiaren absoltne iernym telesom [W.m
-2
],
c
0
sinite slania dokonale ierneho telesa [W.m
-2
.K
-4
],
T absoltna teplota povrchu absoltne ierneho telesa [K].

Obr. 46 Nhrada dokonale ierneho telesa
Slovne je mon Stefanov Boltzmanov
18
zkon vyjadri takto: Energia iarenia je
priamo mern tvrtej mocnine teploty povrchu telesa.
Pre siv teleso plat:

4
100
.
|
\
|
=
T
c Q
8.5
kde:
Q
tepeln tok vyiaren sivm telesom [W.m

-2
],
c sinite slania sivho telesa [W.m
-2
.K
-4
],
T absoltna teplota povrchu sivho telesa [K].
Pomer energie iarenia sivho telesa a energie iarenia absoltne ierneho telesa pri rov-
nakej teplote povrchu vyjadruje tzv. pomern pohltivos.

0
4
0
4
0
100
.
100
.
c
c
T
c
T
c
Q
Q
=
|
\
|
|
\
|
= =
8.6
Pomern tepeln pohltivos dokonale ierneho telesa je rovn 1, o znamen, e vetko
teplo, ktor dopad na dokonale ierne teleso je pohlten. Pri skutonch vpotoch sa pota
s tzv. sivmi telesami.

18
Boltzmann Ludwig Eduard (1884 1906) raksky fyzik, len rakskej, talianskej, nemeckej, vdskej a
inch akadmi vied a Krovskej spolonosti v Londne. Je zakladateom kinetickej terie plynov a tatis-
tickej fyziky. S J.C. Maxwellom formuloval ekvipartin teorm. Je spoluobjaviteom Stefan-Boltzmannov-
ho zkona iarenia ierneho telesa.
95
1
0
=
Q
Q
A
8.7
Vlastnosti dokonale ierneho telesa m otvor v stene dutej gule, ktor je na vntornom
povrchu natren iernou farbou.
Pomer slavosti a pohltivosti telesa vyjadruje Kirchhoffov
19
zkon. Pomer slavosti a po-
hltivosti je rovnak pre vetky telesa, pri tej istej absoltnej teplote sa rovn slavosti dokona-
le ierneho telesa a zvis len na teplote.
Uveden zkony a vpotov vzahy platia pre teleso, ktor sa nachdza osamoten v
priestore.

Obr. 47 Vmena tepla slanm medzi dvoma plochami
Obecn vpotov vzah pre vmenu tepla slanm medzi dvomi plochami v uzatvore-
nom priestore pre prpad, e jedna plocha obklopuje druh a menie teleso je vypukl je vy-
jadren:

(
(
\
|
\
|
=
4
2
4
1
1 0 2 , 1 2 , 1
100 100
. . .
T T
S c Q
8.8

|
|
\
|
+
=
1
1
.
1
1
2 2
1
1
2 , 1

S
S
8.9
kde:
Q
1,2
mnostvo vymenenej tepelnej energie [W],
S
1
povrch menieho telesa [m
2
],
S
2
povrch vieho telesa [m
2
],
1,2
zloen pohltivos [1],
1
pomern pohltivos menieho telesa [1],
2
pomern pohltivos vieho telesa [1].

8.3 ZDIEANIE TEPLA VEDENM
Jean Baptiste Fourier
20
pri svojich pokusoch a meraniach zistil, e mnostvo tepla, ktor
prechdza telesom je priamo mern teplotnmu spdu, asu a prietokovej ploche kolmej na

19
Kirchhoff Gustave Robert (1824 1887) nemeck fyzik, len Krovskej spolonosti v Londne, Belnskej
AV. Zaoberal sa najm mechanikou a elektrinou. Je zakladate spektrlnej analzy. Objavil Czium a Rubi-
dium. Formuloval fyziklne zkony o elektrickom prde a tepelnom iaren.
96
smer teplotnho toku. Pre mnostvo tepla, ktor pretek jednotkou plochy (obr. 48) za jednot-
ku asu plat:
t q = .
8.10
kde:
q
jednotkov tepeln tok [W.m

-2
],
t rozdiel povrchovch teplt [K],
sinite tepelnej vodivosti [W.m
-1
.K
-1
],
hrbka steny [m].

Obr. 48 Vedenie tepla rovinnou stenou
Tabuka . 16 Tepeln vodivos niektorch plynov
[W.m
-1
.K
-1
] Teplota
[C]
Argn Dusk Kyslink
uhliit
Kyslk Vodk Vodn
pra
Vzduch
0 0,016 0,024 0,015 0,024 0,174 0,016 0,024
100 0,021 0,031 0,023 0,033 0,216 0,024 0,033
200 0,026 0,038 0,031 0,041 0,258 0,033 0,045
400 0,036 0,051 0,048 0,055 0,342 0,055 0,052
600 0,042 0,057 0,062 0,067 0,426 0,083 0,063
800 0,051 0,078 0,076 0,078 0,506 0,115 0,071
1000 0,058 0,086 0,086 0,086 0,593 0,152 0,078

Tabuka . 17 Tepeln vodivos niektorch kvapaln
[W.m
-1
.K
-1
] Teplota
[C]
Acetn Etylalkohol Glycern Metylalkohol Olej Petrolej Voda
0 0,174 0,191 0,276 0,215 0,163 0,142 0,551
20 0,170 0,185 0,279 0,212 0,159 0,140 0,597
40 0,163 0,180 0,281 0,209 0,157 0,137 0,533
60 0,162 0,174 0,285 0,207 0,154 0,135 0,658
80 0,156 0,170 0,288 0,205 0,151 0,131 0,673
100 0,151 - 0,291 - 0,149 - 0,683

20
Jean Baptiste Fourier (1768 1830) franczsky matematik a fyzik. Zaoberal sa najm matematickou fyzi-
kou (napr. v prcach o tepelnej vodivosti). Tzv. Fourierove rady maj vznam najm vo fyzike a technike.
97
Tabuka . 18 Tepeln vodivos niektorch tuhch ltok
[W.m
-1
.K
-1
] Teplota
[C]
Dural Silumn Me elezo
(ist)
Uhlkov
oce
Nzkolegovan
oce
Nikel
20 188,4 121,4 391,0 74,5 51,9 33,0 92,1
Olovo Cn Titan Zinok Kauuk Linoleum Uhlie
20 34,7 62,8 62,8 130,4 0,28 0,19 0,14
Chromit Korund Sklo Magnezit Silika amot Tuha
20 1,16 2,68 1,16 4,42 0,87 0,87 10,1
Azbest Korok Perie Raelina Asfalt Ovia vlna Krieda
20 0,15 0,038 0,03 0,05 0,60 0,03 0,9
Sinite tepelnej vodivosti charakterizuje, akm spsobom dan ltka vedie teplo.
Udva mnostvo tepelnej energie preteenej jednotkou plochy za jednotku asu pri teplotnom
spde 1 K na jednotku dky.
Rovnica vyjadrujca celkov tepeln tok Q
, t.j. mnostvo tepla prechdzajce stenou da-

nej plochy S a danej hrbky pri danom rozdiele teplt t a siniteli tepelnej vodivosti za
jednotku asu je vyjadren vzahom:
t S Q = . .
8.11
Celkov tepeln tok zvis priamo merne od sinitea tepelnej vodivosti , plochy steny
S a rozdielu teplt t a nepriamo merne na hrbke steny .
Pomer / sa nazva tepeln priepustnos steny. Obrten hodnota tohto pomeru sa na-
zva tepeln odpor steny, ktor udva pokles teploty pri prietoku jednotkovho tepelnho
toku. Teplota sa v homognnej stene men linerne.
V praxi sa asto vyskytuje prpad vedenia tepla zloenou stenou z niekokch vrstiev rz-
nej hrbky a tepelnej vodivosti pri rovnakej prietokovej ploche S.
Kee tepeln tok prechdzajci vetkmi stenami je rovnak, je mon psa:
( )
2 1
1
1
. .
1
T T S Q =
8.12
( )
3 2
2
2
. .
2
T T S Q =
8.13
( )
4 3
3
3
. .
3
T T S Q =
8.14

Q Q Q Q = = =
3 2 1
8.15
Po dosaden je mon vyjadri Q
:
S
T T
Q .
3
3
2
2
1
1
4 1
+ +
= 8.16
Pre zloen stenu z n vrstiev je mon vraz vyjadri v tvare:
S
T T
Q
n i
i i
i
n
.
1
1 1
=
=
+
8.17
98
kde:
=
=
n i
i i
i
1

- vyjadruje celkov tepeln odpor zloenej steny, ktor sa rovn stu tepelnch
odporov jednotlivch stien.

Obr. 49 Vedenie tepla zloenou rovinnou stenou
Pre vpoet tepelnch strt potrub je nevyhnutn pozna prietok tepla valcovou stenou.
Pre jednoduch valcov stenu plat vpotov vzah:
( )[ ] J T T
D
D
l
Q
2 1
1
2
.
ln
. . . 2
=

8.18
kde:
D
1
vntorn priemer steny (rrky) [m],
D vonkaj priemer steny (rrky) [m],
l dka steny [m].

Obr. 50 Prietok tepla valcovou stenou
Pre valcov stenu zloen z n vrstiev plat:

( )
=
=
+
+
=
n i
i i
i
n
D
D
T T
Q
1
1
1
1 1
ln .
1
. . 2
8.19
99
Na rozdiel od rovinnej steny, kde sa men teplota linerne, teplota vo vntri valcovej steny
sa men poda logaritmickej krivky.

Obr. 51 Vedenie tepla zloenou valcovou stenou

8.4 ZDIEANIE TEPLA PRDENM
Pri styku kvapaliny alebo plynu s pevnou stenou dochdza medzi kvapalinou (plynom) a
pevnou stenou k zdieaniu tepla prdenm. Dochdza teda k ochladzovaniu alebo ohrievaniu
tenkej vrstvy tekutiny pri stene (poda toho, i je teplota steny vzhadom k tekutine vyia
alebo niia). So vznikajcim rozdielom hustt rzne teplch vrstiev tekutiny dochdza k tzv.
prirodzenmu prdeniu.

Obr. 52 Zdieanie tepla prdenm
A oblas zdieania tepla prdenm z tekutiny do steny;
B oblas zdieania tepla prdenm zo steny do tekutiny.
100
Vmenu tepla prdenm je mon znane zvi ntenm obehom tekutiny pomocou er-
padla (kvapalina) alebo ventiltora (plyn).
Priebeh teploty v tekutine je znzornen na obr. 52
Rovnica tepelnho toku pri zdiean tepla prdenm:
[ ] W T S Q = . .
8.20
kde:
Q
tepeln tok [W],

sinite prestupu tepla [W.m
-2
.K
-1
],
T rozdiel teplt ochladzovanej (ohrievanej) steny [K],
S plocha steny [m
2
].
Sinite prestupu tepla udva tepeln tok, ktor prestupuje z kvapaliny do steny, ale-
bo naopak, ak m stena plochu S = 1 m
2
pri rozdiele teplt T = 1K za dobu 1 sekundy. Ve-
kos sinitea prestupu tepla zvis na rchlosti prdenia tekutiny, na tvare, rozmeroch a
dke rrky, tepelnej vodivosti, hustote, tlaku, pecifickom teple a viskozite tekutiny, na drs-
nosti steny rrky. Sinite prestupu tepla nie je preto mon vyjadri jednoduchm vpo-
tovm vzahom, ktor je obecne platn. Z tohto dvodu je nutn pre rzne prpady zdieania
tepla prdenm pota poda vpotovch vzahov, ktor s asto stanovovan empiricky.
Pre jednoduch prpady vak sta vyhada sinite prestupu tepla pre dan podmienky v
odbornej literatre.

8.5 PRESTUP TEPLA STENOU
V skutonch zariadeniach dochdza ku kombincii rznych druhov zdieania tepla. Pre-
stup tepla je kombinciou zdieania tepla vedenm a prdenm. Vpotov vzahy platn pre
prestup tepla stenou pouvame napr. pri vpotoch vmennka tepla alebo pri vpotoch te-
pelnch strt budov.

Obr. 53 Prestup tepla jednoduchou rovinnou stenou
Medzi prostredm 1 a stenou dochdza k zdieaniu tepla prdenm, v stene dochdza ku
zdieaniu tepla vedenm a zo steny do prostredia 2 op prdenm obr. 53. Kee aj pri zdie-
an tepla plat zkon o zachovan energie, je zrejme, e pri vetkch troch prpadoch je
mnostvo zdieanho tepla za jednotku asu rovnak, t.j. tepeln tok je kontantn.
101
( ), . .
1 1
1 1 S
T T S Q =
8.21
( ), . .
2 1
2
s s
T T S Q =
8.22
( ), . .
2 2 2
3
T T S Q
s
=
8.23
.
3 2 1

Q Q Q Q = = = 8.24
po prave rovnc:
( )
1 1
1
.
S
T T
S
Q
=
8.25
( )
2 1
.
S S
T T
S
Q
=
8.26
( )
2 2
2
.
T T
S
Q
S
=
8.27
po stan:

2 1
2 1
. .
T T
S
Q Q
S
Q
= + +

8.28

2 1
2 1
1 1
. T T
S
Q
=
|
|
\
|
+ +

8.29
Tepeln tok pri prestupe stenou:

2 1
2 1
1 1
.

+ +
=
T T
S Q 8.30

Obr. 54 Prestup tepla zloenou rovinnou stenou
Pre stenu, ktor pozostva z n vrstiev rznej hrbky a tepelnej vodivosti (obr. 54) plat:
102

=
=
+ +
=
n i
i i
i
T T
S Q
1 2 1
2 1
1 1
.

8.31
kde:

=
=
+ + =
n i
i i
i
R
1 2 1
1
8.32
R celkov tepeln odpor steny.
Prevrten hodnota celkovho tepelnho odporu steny R je vyjadrovan ako sinite pre-
stupu tepla k.
[ ]
1 2
1 2 1
. .
1 1
1 1

=
=
=
+ +
=
K m W k
R
n i
i i
i

8.33
Mnostvo tepla Q
, ktor prechdza zloenou valcovou stenou (napr. izolovan rrka) je

vyjadren vzahom:

( )
=
= +
+
+ +
=
i i
i n i
i
i
d d
d
d
T T l
Q
1 1 2
1
1 1
2 1
.
1
ln .
. 2
1
.
1
. .

8.34
kde:
l dka rrky [m],
d
i
vntorn priemer steny [m],
d
i+1
vonkaj priemer steny [m].

8.6 VMENNKY TEPLA
Vmennky tepla s zariadenia, v ktorch dochdza k zmene teploty prdiacej tekutiny na
zklade vmeny tepla.

Obr. 55 Dvojrrkov vmennk - sprudov
Najjednoduch typ vmennka tepla predstavuje tzv. dvojrrkov vmennk. Jedna z te-
kutn prdi cez vntorn rrku vmennka, druh pretek medzikruhovm priestorom medzi
vntornou a vonkajou rrkou. Na obr. 55 tekutiny na obidvoch stranch vmennka prdia
rovnakm smerom, jedna sa o sprudov vmennk tepla. Vo vmennku tepla na obr. 56
prdia tekutiny v opanom smere. Takto vmennky s protiprdovho typu.
103

Obr. 56 Dvojrrkov vmennk - protiprdov
V prpade, ak je teplota na jednej strane vmennka stla, napr. pri vyparovan alebo kon-
denzcii, nie je rozdiel medzi suprdovm a protiprdovm vmennkom (obr. 55, obr. 56).
Kee sa vo vine prpadov vmennkov tepla men rozdiel teplt tekutn na obidvoch
stranch vmennka, je nutn pota s tzv. strednm teplotnm spdom T
s
. Potom pre v-
mennk tepla bude plati:

s
T S k Q = . .
8.35
Ak s T a T malo odlin, je mon pota s tzv. strednm aritmetickm teplotnm
spdom:

2
T T
T
s
+
= 8.36
Ak je pomer 2
T
T
vypotav sa stredn logaritmick teplotn spd:

log . 3 , 2

T
T
T T
T
s

= 8.37
Pre dan vmennk tepla sa vypotav potrebn mnostvo chladiacej tekutiny alebo teku-
tiny na chladenie z kalorimetrickej rovnice:

2 2 2 1 1 1
. . . .
m p m p
T c m T c m = 8.38
kde:
m
1
hmotnos prvej tekutiny [kg],
m
2
hmotnos druhej tekutiny [kg],
c
p1
pecifick teplo prvej tekutiny [J.kg
-1
.K
-1
],
c
p2
pecifick teplo druhej tekutiny [J.kg
-1
.K
-1
],
T
m1
ochladenie alebo ohriatie prvej tekutiny [K],
T
m2
ochladenie alebo ohriatie druhej tekutiny [K].
104

Obr. 57 Kotlov vmennk tepla
Prklad . 22
Vypotajte tepeln tok pri prestupe tepla tehlovou stenou, ktor m hrbku 30 cm a plo-
chu 6 x 3 m. Teplota vzduchu v miestnosti je 22C, vonkajia teplota vzduchu je 12C. S-
inite prestupu tepla v miestnosti je
1
= 8 W.m
-2
.K
-1
, sinite prestupu tepla vonku je
2
=
23 W.m
-2
.K
-1
, sinite tepelnej vodivosti = 0,52 W.m
-1
.K
-1
.
Dan:
T
1
= 293 K,
T
2
= 261 K,
1
= 8 W.m
-2
.K
-1
,
2
= 23 W.m
-2
.K
-1
,
= 0,52 W.m
-1
.K
-1
,
= 0,3 m,
S = 18 m
2
.

Obr. 58 Prestup tepla jednoduchou stenou
Sinite prestupu tepla:
1 2
2 1
. . 342 , 1
23
1
52 , 0
3 , 0
8
1
1
1 1
1

=
+ +
=
+ +
= K m W k

Celkov tepeln tok:
[ ] W T S k Q 3 , 821 261 295 . 18 . 342 , 1 . . = = =

105
Tepeln tok prechdzajci cez tehlov stenu je 821,3 W.

Prklad . 23
Ako sa zmenia tepeln straty, ak sa na vonkajiu stranu tehlovej steny, uvedenej v prkla-
de . 1, nanesie 2 cm hrub omietka (
0
= 0,7 W.m
-1
.K
-1
) a vo vntri izolan doska s hrb-
kou 5 cm so siniteom tepelnej vodivosti (
iz
= 0,04 W.m
-1
.K
-1
).
Sinite prestupu tepla po pravch:
1 2
2 1
. . 494 , 0
23
1
04 , 0
05 , 0
52 , 0
3 , 0
7 , 0
02 , 0
8
1
1
1 1
1

=
+ + + +
=
+ +
=
K m W k
i
i

Tepeln tok prechdzajci cez stenu po pravch:
W T S k Q 33 , 302 34 . 18 . 494 , 0 . . = = =

Po pravch steny klesla tepeln strata z 821,3 W na 302,33 W, teda o 63%.

Prklad . 24
V chladii vzduchu sa m ochladi m
= 0,04 kg.s
-1
vzduchu z teploty 115C na 25C
studninou vodou s teplotou 10C, ktor sa m ohria na 20C. Chladi je vyroben z oceo-
vch bezvovch rrok 32 x 2,5. Voda pretek rrkami rchlosou v = 0,2 m.s
-1
, sinite
prestupu tepla pre vzduch je
vz
= 95 W.m
-2
.K
-1
, sinite prestupu tepla pre vodu
vody
=
1300 W.m
-2
.K
-1
. Sinite tepelnej vodivosti pre oce je
oce
= 52 W.m
-1
.K
-1
. Poas prevdz-
ky sa vytvor na potrub na strane vzduchu vrstva oleja s hrbkou 0,05 mm,
olej
= 0,116 W.m
-
1
.K
-1
a na strane vody (vo vntri rrky) vrstva vodnho kamea s hrbkou 0,5 mm,
kam.
= 1,5
W.m
-1
.K
-1
. Stredn pecifick teplo vzduchu je c
p,v
= 10
3
J.kg
-1
.K
-1
.
Vypotajte spotrebu chladiacej vody v chladii, dku rrok pri shlasnom prden a
dku rrok pri protismernom prden.
Dan:
T
1
= 388 K,
T
2
= 298 K,
T
1
= 283 K,
T
2
= 293 K,
vz
= 95 W.m
-2
.K
-1
,
vody
= 1300 W.m
-2
.K
-1
,
d
1
= 32,1 mm = 0,0321 m,
d
2
= 32 mm = 0,032 m,
d
3
= 27 mm = 0,027 m,
d
4
= 26 mm = 0,026 m,
olej
= 0,116 W.m
-1
.K
-1
,
kam.
= 1,5 W.m
-1
.K
-1
,
oce
= 52 W.m
-1
.K
-1
.
Tepeln tok privdzan vzduchom:
W T c m Q
vz vz p vz
3600 90 . 10 . 04 , 0 . .
3
, ,
= = =

Potrebn mnostvo vody:
vody vody p vody
T c m Q = . .
, ,

106
1
,
,
. 086 , 0
.
= s kg
T c
Q
m
vody vody p
vody

Obr. 59 Stredn teplotn spd pre sben prdenie
K T T T 105 283 388
1 1 1
= = =
K T T T 5 293 298
2 2 2
= = =
21
5
105
2
1
= =
T
T

Vpoet je realizovan so strednm logaritmickm teplotnm spdom:
K
T
T
T T
T
sb str
88 , 32
21 log . 3 , 2
5 105
log . 3 , 2
2
1
2 1
. .,
=

=
Stredn teplotn spd pre protiprd:
K T T T 95 293 388
2 1 1
= = =
K T T T 15 283 298
1 2 2
= = =
33 , 6
15
95
2
1
= =
T
T

Vpoet je realizovan so strednm logaritmickm teplotnm spdom:
K
T
T
T T
T
protipr s
39 , 43
8016 , 0 . 3 , 2
80
15
95
log . 3 , 2
15 95
log . 3 , 2
2
1
2 1
. ,
= =

=
Vpoet dky rrok:
( )
[ ] W
d d
d
d
T T l
Q
n i
i
i
+
+
+ +
=
1 2
1
1 1
2 1
.
1
ln .
. 2
1
.
1
. .

Po vyjadren dky rrok:
[ ] m
d d
d
d
Q
T
l
n i
i
i s
|
|
\
|
+ +
=

+
+
1 2
1
1 1
.
1
ln .
. 2
1
.
1
. .
1

107

Obr. 60 Prestup tepla zloenou valcovou stenou

Po dosaden:
|
\
|
+ + + +
=
026 , 0 . 1300
1
026 , 0
027 , 0
log . 3 , 2 .
5 , 1 . 2
1
027 , 0
032 , 0
log .
52 . 2
1
0320 , 0
0321 , 0
log . 3 , 2 .
116 , 0 . 2
1
0321 , 0 . 95
1
.
3600
.
1
s
T
l

567 , 457 .
1
s
T
l
=
Pre sben prdenie (T
s
= 32,88K)
m l
sb
92 , 13
88 , 32
565 , 457
.
= =
Pre protiben prdenie (T
s
= 43,39K)
m l
protibe
54 , 10
39 , 43
565 , 457
.
= =
Z realizovanho vpotu je zrejme, e protiprdov vmennk je ekonomickej z hadi-
ska spotreby materilu. V prpade zvenia vstupnej teploty vody na viac ako zadanch
25C, dosiahlo by sa aj znenie spotreby vody pri zachovan ostatnch parametrov.

Prklad . 25
V palivo-olejovom vmennku leteckho turbokompresorovho motora (obr. 61) doch-
dza k chladeniu horceho oleja, ktor vystupuje z motora palivom privdzanm do spaova-
cej komory (obr. 62). Chladiace palivo prdi cez 1 094 medench rrok s rozmermi d = 4 mm
a hrbkou h = 0,2 mm s celkovou plochou chladiaceho povrchu 3,46 m
2
. Okolo rrok prdi
ochladzovan olej. Teplota oleja na vstupe do palivo-olejovho vmennka je 140C. Teplota
vstupujceho prdiaceho paliva je 20C. Prietokov mnostvo oleja cez palivo-olejov v-
mennk je 36 l.min.
-1
. Vypotajte prietokov mnostvo paliva, ktor je nevyhnutn pre ochla-
denie oleja na teplotu 60C. pecifick teplo oleja c
p,ol.
= 1 758 J.kg
-1
.K
-1
a pecifick teplo
leteckho petroleja c
p,pal.
= 2 135 J.kg
-1
.K
-1
.
108

Obr. 61 Palivo-olejov vmennk leteckho turbokompresorovho motora
Pl (1), ntrubok vstupu oleja (2), olejov ventil (3), ntrubok vstupu oleja (4), kryt (5),
rrka (6), ntrubok vstupu paliva (7), palivov ventil (8), priehrada (9), konzola (10), ntru-
bok vstupu paliva (11), kryt (12), doska s rrkami (13).
Dan:
S
chl.
= 3,46 m
2

t
ol.1
= 140C
t
ol.2
= 60C
c
p,ol.
= 1 758 J.kg
-1
.K
-1

m
ol.
= 36 l.min.
-1
t
pal.1
= 20C
t
pal.2
= 60C
c
p,pal.
= 2 135 J.kg
-1
.K
-1

Obr. 62 Principilna schma innosti palivo-olejovho vmennka leteckho turbokompreso-
rovho motora.
Vpoet:
m
ol.
.c
p,ol.
.t
ol.
= m
pal.
.c
p,pal.
.t
pal.

1
.
. . ,
. . , .
.
. 988 , 0
40 . 2135
80 . 1758 . 6 , 0
.
. .
= =
=
s l m
t c
t c m
m
pal
pal pal p
ol ol p ol
pal

109
Na ochladenie danho prietokovho mnostva oleja z teploty t
ol.1
= 140 C na teplotu t
ol.2
=
60 C cez palivo-olejov vmennk je nevyhnutn privies minimlny prietok 0,988 l.s
-1
le-
teckho petroleja.

8.7 KONTROLN OTZKY
1. Definujte jednotliv druhy zdieania tepla a vysvetlite ich princp.
2. o je a ako vznik vmena tepla slanm?
3. Napte a vysvetlite Stefanov-Boltzmannov zkon?
4. Napte a vysvetlite Fourierov zkon.
5. o vyjadruje sinite tepelnej vodivosti, od oho je zvisl, ako sa oznauje a ak m
rozmer?
6. Napte a vysvetlite rovnicu pre vpoet tepelnho toku pri zdiean tepla vedenm.
7. Nakreslite ako sa men teplota v homognnej stene.
8. Kedy dochdza ku zdieaniu tepla prdenm?
9. Napte a vysvetlite rovnicu pre vpoet tepelnho toku pri zdiean tepla prdenm.
10. Od oho je zvisl sinite prestupu tepla a ak m rozmer?
11. Kedy sa pota s prestupom tepla?
12. Odvote zkladn vpotov vzah pre prestup tepla stenou.
13. o je sinite prestupu tepla a ak m rozmer?
14. Ak rovnica je pouvan pre vpoet tepelnch strt budov?
15. Ak rovnice sa pouvaj pre vpoet vmennkov tepla?
16. Ak rovnice sa pouvaj pre vpoet tepelnho toku?
17. Ak rovnice sa pouvaj pre vpoet hmotnosti tekutn?
18. o je stredn teplotn spd a preo sa s nm mus pota?

8.8 KONTROLN TEST

1. AS TECHNICKEJ TERMOMECHANIKY, KTOR SA ZAOBER ZKONMI
RENIA TEPLA SA NAZVA:
a) termoprdenie;
b) zdieanie tepla;
c) termoradicia;
d) termokondukcia.
2. ENERGIA SLANIA (TEPELNHO IARENIA) VZNIK V TELESE NA KOR:
a) tepelnej energie;
b) fotoelektrickej energie;
c) celkovej energie;
d) vntornej energie.
3. SLAVOS DOKONALE IERNEHO TELESA VYJADRUJE:
a) Fourierov zkon;
b) Jordanov zkon;
c) Stefanov-Boltzmanov zkon;
d) Joulov zkon.
4. ENERGIA IARENIA JE MERN:
a) druhej mocnine teploty povrchu telesa;
b) tretej mocnine teploty povrchu telesa;
c) tvrtej mocnine teploty povrchu telesa;
d) piatej mocnine teploty povrchu telesa.
110
5. POMER ENERGIE IARENIA SIVHO TELESA A ENERGIE IARENIA AB-
SOLTNE IERNEHO TELESA PRI ROVNAKEJ TEPLOTE POVRCHU VY-
JADRUJE:
a) pomern tepeln pohltivos;
b) pomern tepeln vyiaritenos;
c) pomern tepeln slavos;
d) pomern tepeln absorpcia.
6. SPSOB VEDENIA TEPLA LTKOU CHARAKTERIZUJE:
a) koeficient tepelnho odporu ;
b) koeficient tepelnho vyarovania ;
c) koeficient teplotnho odporu ;
d) sinite tepelnej vodivosti .
7. TEPELN TOK VYJADRUJE:
a) mnostvo tepla, ktor je prenan ltkou;
b) tepeln vkon prenan ltkou za 1 hodinu;
c) mnostvo tepla, ktor je prenan ltkou za 1 sekundu;
d) prdenie tepla z miesta A do miesta B.
8. TEPELN TOK, KTOR PRESTUPUJE Z KVAPALINY DO STENY ALEBO
NAOPAK, AK M STENA PLOCHU 1 m
2
PRI ROZDIELE TEPLT T = 1 K,
ZA DOBU 1 SEKUNDY VYJADRUJE:
a) sinite prestupu tepla ;
b) sinite tepelnho toku ;
c) sinite zdieania tepla ;
d) sinite vedenia tepla .
9. TEPELN PRIEPUSTNOS STENY JE:
a) pomer hrbky steny a sinitea tepelnej vodivosti ;
b) pomer sinitea tepelnej vodivosti a hrbky steny ;
c) pomer hrbky steny a sinitea prestupu tepla ;
d) pomer sinitea prestupu tepla a hrbky steny .
10. POMER SLAVOSTI A POHLTIVOSTI TELESA VYJADRUJE:
a) Fourierov zkon;
b) Stefanov-Boltzmanov zkon;
c) Kirchhofov zkon;
d) Boylov zkon.

111
9 ZKLADY SPAOVACIEHO PROCESU

9.1 VOD
V leteckej praxi sa teplo obvykle zskava spaovanm tekutch palv (leteck petrolej, le-
teck benzn). Vo zvltnych prpadoch (v raketovch motoroch) sa teplo zskava spaovanm
kvapalnch alebo tuhch palv. Kyslk potrebn na spaovanie v leteckch turbokompresoro-
vch motoroch, nporovch motoroch a pulzanch motoroch sa najastejie odober zo
vzduchu. Raketov motory, ktor pracuj mimo zemsk atmosfru, na okysliovanie vyuva-
j kyslk, alebo zleniny s vysokm obsahom kyslka, ktor sa s palivom zluuj a horia
v spaovacej komore.
Z fyziklno-chemickho hadiska je proces spaovania prudkm okysliovanm paliva,
pri ktorom dochdza k vzniku produktov horenia (spaln) a k uvoovaniu tepla. Tento proces
je vyjadren zluovacmi chemickmi rovnicami.

9.2 ZKLADN POJMY SPAOVANIA
Termochmia pojednva o premench chemickej energie na energiu tepeln a mecha-
nick. Termochmia sa opiera najm o I. zkon termodynamiky.
Spaovanie (horenie) paliva oxidcia aktvnych ltok paliva kyslkom, pri ktorej sa
uvouje vek mnostvo tepla.
Proces spaovania me prebieha dokonalm alebo nedokonalm spsobom. Za
dokonal spaovanie sa povauje proces, po ukonen ktorho u nezostan v spalinch
spliten ltky. Nedokonal spaovanie nastva pri nedostatku okysliovadla.
Exotermick reakcia chemick reakcia, pri ktorej sa uvouje teplo.
Endotermick reakcia chemick reakcia, pri ktorej sa teplo spotrebuje.
Reakn teplo teplo, ktor vzniklo alebo sa spotrebovalo pri chemickej reakcii.
Splne teplo reakn teplo pri oxidanej reakcii. Splne teplo je teplo, ktor sstava pri-
jme pri izobarickom splen 1 molu (1 kmolu) ltky v plynnom kyslku a na konen oxida-
n produkty (CO
2
, SO
2
, H
2
O a pod.).
Teplota vzplanutia teplota, pri ktorej po zaplen vznikne prv vzplanutie ahkch
frakci prchavho podielu, avak po odstrnen zdroja tepla k aliemu ohrievaniu paliva
plame zhasne.
Tabuka 19 Teplota vzplanutia, teplota zpaln a teplota samovznietenia niektorch kvapal-
nch a plynnch palv
Druh paliva Teplota vzplanutia
[C]
Zpaln teplota je
vyia o [C]
Teplota samovzniete-
nia [C]
Benzn -30 a -20 5 a 10 470 a 530
Petrolej Nad + 21 nepodstatn 380 a 450
Topn olej 115 a 150 20 a 40 300
Benzol -15 a -10 nepodstatn 730
Stredne ak olej 70 a 90 15 a 30 375 a 625
Lieh 12 a 15 nepodstatn 500
Zpaln teplota teplota, pri ktorej vznikne trval plame, kee palivo vyvja pri ho-
ren samo zo seba toko tepla, e reazov reakcia horenia me samovone pokraova.
112
Teplota samovznietenia teplota, pri ktorej palivo zane horie bez zaplenia. Na tto
teplotu m znan vplyv stav povrchu paliva a parcilny tlak kyslka v okol paliva, obsah
pyritickej sry, spsob uskladnenia a pod.
Rchlos horenia v plynoch - rchlos, akou postupuje elo plamea v zmesi plynnho
paliva a vzduchu.
Adiabatick teplota spaovania teplota, ktor dosiahnu plynn spaliny (produkty ho-
renia) pri adiabatickom horen, t.j. v dokonale tepelne izolovanom priestore.
Skuton teplota spaovania je niia teplota ako adiabatick teplota spaovania. Jej
znenie je spsoben disociciou (tiepenm) vodnej pary a CO
2
, odvodom a stratami tepla
a prebytkom vzduchu.
Splodiny horenia vznikaj spaovanm paliva s istm kyslkom. Dymov plyny s pro-
duktom reakcie paliva so vzduchom, ktor okrem kyslka obsahuje aj nespliten dusk
a mal obsah vzcnych plynov.
Spaovacia innos
sp
vyjadruje pomer skutone uvonenho tepla v spaovacej
komore k teplu skutone uvonenho, t.j. teplu obsiahnutmu v danom palive. Vo vpoto-
vom reime dosahuje spaovacia innos sasnch spaovacch komr hodnotu
sp
= 0,97
0,99.
Molov koncentrcia pri termochemickom rozbore reakci je vhodnejie pouva na-
miesto skutonho mnostva reagujcich ltok ich pomern mnostv, t.j. poet kilomolov
ltok, nachdzajcich sa v jednotke objemu
Disocicia znamen rozklad zloitejch ltok na jednoduchie. Prebieha za vetkch
podmienok, avak pri uritch podmienkach (pri nzkych teplotch) je nevznamn a je mo-
n ju zanedba. V prpade, e disociciu nie je mon zanedba, potom do rieenia reakci sa
zavdza tzv. stupe disocicie , ktor je definovan ako pomer potu molov (kilomolov)
disociovanch do okamihu chemickej rovnovhy k potu molov (kilomolov) tej istej ltky na
zaiatku reakcie ( = 0 a 1). Tento stupe disocicie je vak uren rovnovnym stavom
zmesi.
Ionizcia. Pri vskyte ionizovanho plynu je nutn zvaova tie vzjomn psobenie
nabitch astc. Chovanie ionizovanho plynu sa teda odliuje od chovania idelneho plynu,
aj pri nzkych tlakoch. Prakticky m vznam uvaova o ionizcii a pri teplotch okolo 5000
K. Pri horen palv v raketovch motoroch je koncentrcia ionizovanch molekl a atmov
pomerne mal a pre prv vpoet nie je nutn ionizciu bra do vahy. Ionizcia je po for-
mlnej strnke obdobn disocicii. Pri ionizcii vak dochdza k uvoovaniu elektrnov z
atmovho obalu, a tm vznikaj kladn alebo zporn iny. Tto ionizcia je vak doprev-
dzan tie energetickmi zmenami, o m vek vznam pri rieen zisku tepla pri reakcii,
uren vekosti teploty spaovania a pod.
Vhrevnos mnostvo tepla uvonen pri dokonalom splen jednotkovho mnostva
paliva s kyslkom, priom voda obsiahnut v spalinch je v plynnom skupenstve. Vhrevnos
predstavuje menie mnostvo tepla ako spaln teplo o vparn teplo vody (pri teplote 0C je
vparn teplo vody 2500 kJ.kg
-1
). Z tohto dvodu je v niektorch prpadoch splne teplo
oznaovan ako horn vhrevnos a samotn vhrevnos ako doln vhrevnos.

9.3 PALIV
Paliv s zmesou ltok aktvnych (horavch) a pasvnych (nehoravch). Aktvne ltky
pri oxidcii uvouj teplo. S to uhlk (C), vodk (H
2
), ich zleniny (uhovodky) a sra.
Pasvnymi ltkami s najastejie voda, tuh minerlne ltky popolovina (u tuhch a kva-
113
palnch palv), plynn prvky a zleniny, ktor sa nemu alej zluova s kyslkom (CO
2
,
N
2
, SO
2
a pod.). Tuh zbytok po dokonalom splen paliva sa nazva popol. S to hlavne oxi-
dy kovov popoloviny. Mnostvo popola a mnostvo popoloviny nie s plne presne rovnak
(kee laboratrne urovanie popoloviny je vemi pracn, nahradzuje sa v praxi jej mnostvo
mnostvom popola, ktor sa d stanovi podstatne jednoduchie, t.j. splenm paliva pri
75020C. Balast paliva tvor u tuhch a kvapalnch palv ich popol a voda, u plynnch pa-
lv vodn pary, nehorav plyny, prpadne prach.
Paliv sa rozdeuj poda ich skupenstva (tuh, kvapaln a plynn) a poda ich pvodu
(prrodn a umel).
Tuh prrodn paliv tvoria traviny, rzne druhy dreva, ivin bridlice, raelina, lignit,
hned uhlie, ierne uhlie, antracit. K umelm tuhm palivm je mon zaradi raelinov
koks, koks z ierneho uhlia, dreven uhlie, raelinov brikety, brikety z ierneho uhlia, brike-
ty hnedho uhlia, brikety z antracitu.
Prrodnm kvapalnm palivom je ropa. Umel kvapaln paliv s vyroben z prrodnch
palv. Destilciou ropy sa zskava benzn, petrolej, nafta, ahk oleje, stredn oleje, ak ole-
je. Z dechtu tuhch palv sa vyrba olej, benzol (technick benzn), toluol. K umelm kvapal-
nm palivm patria aj alkoholy C
2
H
5
OH, CH
3
OH a ich zmesi s benznom.
Kvapaln paliv maj vhodu vo svojej vekej vhrevnosti, jednoduchej regulcii spao-
vacieho procesu a skladovatenosti. Ich spaovanm nevznik takmer iadny popol.
Ropa je zmes uhovodkov. Frakcionovanou destilciou ropy sa z nej postupne zskava:
petroleter, gazoln, benzny, ligroin, petrolej, nafta, topn oleje, pohonn oleje, mazacie oleje,
vazelny a niekedy aj parafny.
Benzol je v podstate benzn, ktor je zneisten napr. uhovodkmi, toluolom a xylolom.
Vyrba sa destilciou iernouhonho dechtu alebo zo svietiplynu.
Lieh je zmes alkoholu etylnatho a vody. Bva denaturovan pyridinom alebo drevenm
liehom.
Vchodzou ltkou na vrobu plynnch palv s zvyajne tuh paliv. Proces spaovania je
mon regulova. Nevhodou je ich vek objem. K prrodnm plynnm palivm patr zemn
alebo prrodn plyn. Umel plynn paliv sa zskavaj: odplyovanm suchou destilciou
(svietiplyn, koksrensk plyn), splyovanm (chudobn plyn, zmiean plyn, vodn plyn) ako
odpadov produkt (vysokopecn plyn).
Zemn alebo prrodn plyn je sasou ropnch nlezsk. Vyskytuje sa aj v uhonch
panvch ale aj v samostatnch loiskch. Obsahuje 80% a 95% metnu. Je vhodnou surovi-
nou pre vrobu kauuku, umelch hnojv a inch ltok. V niektorch prpadoch obsahuje aj
znan percento sry (5%), ktor je potom cennm produktom istiaceho procesu.
U tuhch a kvapalnch palv sa udva ich zloenie najastejie v 1 kg surovho paliva.
Obecn vzorec pre zloenie paliva m tvar:
C + H + O + N + S + W + A = 1 9.1
kde:
C hmotnostn podiel uhlka [kg.kg
-1
],
H - hmotnostn podiel vodka [kg.kg
-1
],
O - hmotnostn podiel kyslka [kg.kg
-1
],
N - hmotnostn podiel duska [kg.kg
-1
],
S - hmotnostn podiel sry [kg.kg
-1
],
W - hmotnostn podiel vody [kg.kg
-1
],
114
A - hmotnostn podiel popola [kg.kg
-1
],
Poznmka:
Hodnoty jednotlivch zloiek paliva mu by udvan taktie v percentch, ak sa pred-
poklad, e 1 kg paliva zodpoved 100 %.
Niekedy sa zloenie paliva vzahuje nie na 1 kg surovho paliva, ale na 1 kg suiny (pali-
vo bez vody), alebo na 1 kg horaviny (palivo bez vody a popola). V tchto prpadoch sa k
znakom odpovedajcim hmotnostnm podielom jednotlivch zloiek paliva u suiny pridva
exponent s (C
s
, H
s
, O
s
, ...) a u horaviny h (C
h
, H
h
, O
h
, ...)
Tabuka 20 Stredn zloenie a vhrevnos niektorch tuhch palv
Hmotnostn podiel
[% hmotnosti]
Palivo
C H O N S W A
Vhrevnos H
u
[kJ.kg
-1
]
Antracit 82 3 4 1 1 3 6 31 000
ierne uhlie kladensk 60 4 10 1 1 13 12 23 000
ierne uhlie ostravsk 73 4 10 1 1 6 8 28 000
erstv drevo 25 3 22 0,1 0,0 50 0,1 8 400
Such drevo 50 6 43,8 0,2 0,0 15 0,3 16 000
Hned uhlie esk 46 3,5 13 1 0,5 30 6 17 000
Hned uhlie plynov 63 4,5 13 1 0,5 17 4 23 000
Koks hutn 89 0,5 1 1 1 1,5 7 28 500
Koks plynrensk 83 0,8 0,2 1 1 2 10 28 000
Raelina erstv 8 1 4 0,1 0,05 86 1,5 750
Raelina such 46 5,5 30 0,1 0,9 20 10 13 000
Hmotnostn podiel vody W [kg.kg
-1
], [%] udva mnostvo vody v 1 kg paliva. Voda sp-
sobuje problmy pri doprave a zapaovan a zniuje vhrevnos paliva. Palivo me obsaho-
va vodu von alebo vo viazanej forme.
Hmotnostn podiel popola A [kg.kg
-1
], [%] udva mnostvo popola v 1 kg paliva. Popol
vznik z popolovn pri dokonalom spaovan paliva a je zloen prevne z kyslinkov naj-
rznejch prvkov. Pri nedokonalom spaovan vznik v ohnisku z popoloviny (poda spao-
vacieho reimu) bu struska, alebo kvara a popol.
Tabuka 21 Stredn zloenie, hustota niektorch kvapalnch palv
Hmotnostn podiel
[% hmotnosti]
Palivo Hustota
[kg.m
-3
]
C H O
Vhrevnos paliva
H
u
[kJ.kg
-1
]

Benzn 720 85 15 - 43 100
Benzol 890 91 8 1 41 900
Decht uhon 1 100 90 6 4 35 200
Dechtov olej 1 100 90 7 3 41 900
Lieh 810 56 12 32 24 300
Mazut 920 86 13 1 41 900
Nafta 860 84 12 4 41 900
Parafnov olej 900 86 12 2 41 000
Petrolej 820 85 14 1 44 000
Plynov olej 860 86 13 1 41 000
Solarov olej 830 85 12 3 41 900
115
U plynnch palv sa udva ich zloenie obvykle z 1 m
3
alebo normlneho kubickho met-
ra plynu 1 m
3
n
paliva, a to pomernmi objemovmi dielmi. Pomern objemov diely jednotli-
vch zloiek s oznaovan chemickmi znakami prslunch plynov a s udvan
s rozmerom m
3
.m
-3
, resp. m
3
n
.m
-3
n
, alebo v percentch objemu. Obecn rovnica, ktor udva
zloenie niektorch palivovch plynov, zodpoved tvaru:
CO
2
+ O
2
+ C
n
H
m
+ CO + H
2
+ CH
4
+ N
2
= 1 9.2
Tabuka 22 Zloenie a vlastnosti niektorch topnch plynov
Zloenie plynu [obj. %] Splne
teplo
[MJ.m
-3
]
Vhrev-
nos
[MJ.m
3
]
Teoretick
teplota
plamea
[C]
Topn plyn
CO
2
C
n
H
m
O
2
CO H
2
CH
4
N
2
4 4 1590
Vysokopecn
plyn
8,3 - - 30,2 1,9 - 59,6
Genertorov
plyn
z ierneho
uhlia
3,8 0,2 - 23,4 12,9 3,9 55,8 64 6 1 740
Svietiplyn 4,2 1,6 0,5 10,0 47,0 22,4 14,3 17,7 15,7 2 125
Zemn plyn Etan
3,1
Propan
3,0
0,5 Butan
0,2
- 88,3 4,9 40,7 36,7 2060
Propan Etan
5,5
Propan
93,8
- Butan
0,7
- - - 100,6 92 2175

9.4 SPAOVAC PROCES
Technicky vznamn paliv obsahuj rzne prvky. Pre leteck turbokompresorov moto-
ry s dleit najm paliv, ktor predovetkm obsahuj uhlk C, vodk H
2
, sru S, kyslk
O
2
a nespaliten ltky (popol). Proces zluovania uvedench prvkov s kyslkom O
2
je mon
vyjadri pre prpad dokonalho spaovania nslednmi rovnicami:
teplo CO O C + +
2 2
9.3
teplo O H O H + +
2 2 2
2 2 9.4
teplo SO O S + +
2 2
9.5
Proces nedokonalho horenia je mon vyjadri podobnmi rovnicami:
teplo CO O C + + 2 2
2
9.6
teplo O H O H + +
2 2 2
2 2 9.7
teplo SO O S + +
2 2
9.8
Poznmka:
Sasn leteck paliv (leteck petrolej a leteck benzn) s v procese vroby takmer pl-
ne zbaven sry, take z uvedench sstav chemickch rovnc je mon vynecha rovnicu
reakcie sry S a kyslka O
2
.
Za predpokladu, e 1 kg paliva je zloen z h kg H
2
a z c kg C, dokonal horenie vodka
vyjadren v molekulovch hmotnostiach bude ma tvar:
116
- pre dokonal spaovanie vodka H
2

teplo O H O H + +
2 2 2
2 2 9.9
teplo O kgH kgO kgH + +
2 2 2
18 16 2 9.10
J O kgH kgO kgH
6
2 2 2
10 . 121 9 8 1 + + 9.11
Palivo obsahuje h kg H
2
. Uveden rovnicu je mon upravi do tvaru:
J h O kgH h kgO h kgH h
6
2 2 2
10 . 121 . . 9 . 8 . + + 9.12
Pre splenie h kg H
2
je potrebnch 8 h kg O
2
a na konci procesu horenia vznikne 9 h kg
vodnej pary H
2
O.
- pre dokonal spaovanie vodka C
teplo CO O C + +
2 2
9.13
teplo CO O kgC + +
2 2
44 32 12 9.14
J kgCO kgO kgC
6
2 2
10 . 33
3
11
3
8
1 + + 9.15
Poznmka:
Teplo uvonen v reakcich sa stanovuje pri teplote t
H
= 25C a tlaku p
H
= 0,1013 MPa.
Ak je v palive c kg C, rovnica bude ma tvar:
J c ckgCO kgcO ckgC
6
2 2
10 . 33 .
3
11
3
8
+ + 9.16
Pre splenie c kg C je potrebnch
3
8
c kg O
2
a na konci procesu horenia vznikne
3
11
c kg
CO
2
.
Pre dokonal splenie 1 kg paliva je teoreticky potrebnch
2
.
3
8
8 kgO c h
|
\
|
+ .
Kyslk potrebn na splenie je odoberan zo vzduchu. Jeden kg vzduchu obsahuje 0,232
kg O
2
. Zbytok predstavuje dusk a alie plyny.
Pre dokonal splenie 1 kg paliva je teoreticky potrebn l
0
kg vzduchu:

(
\
|
+ =
palivo
vzduch
kg
kg
c h l
3
8
8 .
232 , 0
1
0
9.17
kde:
l
0
teoreticky nutn mnostvo vzduchu potrebn na dokonal splenie 1 kg paliva.
Poznmka:
V sasnej dobe pouvan palivo v leteckch turbokompresorovch motoroch, leteck
petrolej JET A-1, pozostva z 86% uhlka C a 14% vodka H
2
. Obsah sry S je miniml-
ny 0,01% a pri vpotoch sa zanedbva. Pre uveden zloky paliva je mon stanovi teore-
tick mnostvo vzduchu, potrebn pre dokonal splenie 1 kg vzduchu, dosadenm do vyie
uvedench rovnc.
Spotreba kyslka pre dokonal splenie 1 kg JET A-1:
117
kg m m m
H c O
14 , 3 14 , 0 . 8 86 , 0 . 66 , 2 . 8 .
3
8
2 2
= + = + =
Z realizovanho vpotu vyplva, e na dokonal splenie 1 kg leteckho petroleja JET A-1
je potrebn doda 3,14 kg istho kyslka. Pre spaovanie sa vyuva kyslk obsiahnut vo
vzduchu.
Teoretick spotreba vzduchu pre splenie 1 kg JET A-1pri 23,2% obsahu kyslka vo vzduchu:
kg
m
m
O
vzduchu
68 , 14
232 , 0
41 , 3
232 , 0
2
= = =
Teoretick mnostvo vzduchu potrebn na dokonal splenie 1 kg leteckho petroleja JET A-
1 je l
0
= 14,68 kg. Vhrevnos paliva leteckho petroleja JET A-1 je H
u
= 43 271 kJ.kg
-1
.
Tabuka . 23 Teoretick mnostvo vzduchu potrebn na dokonal splenie 1 kg leteckho
petroleja rzneho zloenia
Zloenie
paliva
C = 0,8
H
2
= 0,2
C = 0,85
H
2
= 0,15
C = 0,90
H
2
= 0,10
C = 0,95
H
2
= 0,05
C = 1,0
H
2
= 0,0
l
0
16,1 14,91 13,80 12,63 11,50
Vypotan mnostvo vzduchu l
0
je teoretick hodnota, ktor predpoklad, e kad mo-
lekula paliva a vzduchu sa zastn horenia. Teplota plynov na konci horenia by bola v tomto
prpade vemi vysok (viac ako 2000 C) a pre leteck turbokompresorov motory, vzhadom
na vlastnosti materilov lopatiek plynovej turbny, neprpustn. Preto sa v spaovacch komo-
rch zmieavaj horce plyny so vzduchom. Z tohto dvodu sa privdzan mnostvo vzduchu
zvyuje. Mnostvo vzduchu, ktor vyjadruje zvenie dodvky vzduchu nad poadovan teo-
retick nutn mnostvo vzduchu, sa nazva sinite prebytku vzduchu v spaovacej komore
.

0
.l
Q
Q
pal
v
= 9.18
kde:
sinite prebytku vzduchu na vstupe zo spaovacej komory [1],
Q
v
hmotnostn prietok vzduchu [kg.s
-1
],
Q
pal
hmotnostn prietok paliva [kg.s
-1
].
Sinite prebytku vzduchu u klasickch automobilovch motorov sa vo vpotovom re-
ime nachdza v rozsahu = 0,83 a 1,2.
Sinite prebytku vzduchu u leteckch turbokompresorovch motorov sa vo vpotovom
reime nachdza v rozsahu = 3 a 5.
Sinite prebytku vzduchu u leteckch motorov s vmennkom tepla sa vo vpotovom
reime nachdza v rozsahu 8.
Urenie zkladnch kontant plynov, ktor vznikli spaovanm, sa vykonva pre pod-
mienky pri = 1. Tieto kontanty s oznaovan iarkou.
Z rovnc spaovania je zrejm, e splenm 1 kg vznikne po teoretickom priebehu spao-
vania
O hkgH ckgCO
2 2
9 ,
3
11
, 9.19
zo vzduchu zostane
118

2
8
3
8
232 , 0
768 , 0
kgN h c
|
\
|
+ . 9.20
pecifick teplo plynov pri = 1 bude

2 2 2 2 2 2
, , , ,
. . .
N p N O H p O H CO p CO pl p
c g c g c g c + + = 9.21
kde:
g - hmotnostn podiely jednotlivch plynov v produktoch spaovania pri = 1.

Po uven, e horenia sa zastnil 1 kg paliva a l
0
kg vzduchu, potom plat:
,
1
3
11
0
2
l
c
g
CO
+
= 9.22

0
1
9
2
l
h
g
O H
+
= 9.23

0
1
8
3
8
.
232 , 0
768 , 0
2
l
h c
g
N
+
|
\
|
+
= 9.24
Hodnoty pecifickch teplt plynov (N
2
, CO
2
, H
2
O) je mon uri z tabuliek.
Molekulov hmotnos plynov, ktor vznikaj pri = 1, je dan vzahom:

2
2
2
2
2
2

1
N
N
O H
O H
CO
CO
g g g

+ +
= 9.25
Hodnoty molekulovch hmotnost jednotlivch plynov (N
2
, CO
2
, H
2
O) je mon uri
z chemickch tabuliek.
Hodnota plynovej kontanty pri = 1 je dan rovnicou:

R
r = [J.kg
-1
.K
-1
] 9.26
kde:
r - plynov kontanta pri = 1 [J.kg
-1
.K
-1
],
R univerzlna plynov kontanta (R = 8 316 J.kg
-1
.K
-1
),
- molekulov hmotnos plynov, ktor vznikaj pri = 1.
Adiabatick exponent plynov:

,
,
r c
c
pl p
pl p
= 9.27
Mnostvo tepla, uvonen v priebehu spaovacieho procesu, je mon vypota z rovnice
celkovej energie. Pre hlavn spaovaciu komoru leteckho turbokompresorovho motora pla-
t:
119
Obr. 63 Schma prvodu tepla do spaovacej komory
( ) 1 .
2
.
2
. 1 .
2
2
0
2
1
1 0
2
2
2
|
|
\
|
+
|
|
\
|
+ +
|
|
\
|
+ =
pal
pal v pl
c
i l
c
i l
c
i q [J.kg
-1
] 9.28
po prave:
( )
cpal cv cpl
i l i l i q + =
0 1 0 2
. . . 1 . [J.kg
-1
] 9.29
kde:
q mnostvo tepla uvonenho splenm 1kg paliva [J.kg
-1
],
i
2pl
entalpia produktov horenia [J.kg
-1
],
i
2cpl
celkov entalpia produktov horenia [J.kg
-1
],
i
1v
entalpia vzduchu [J.kg
-1
],
i
1cv
celkov entalpia vzduchu [J.kg
-1
],
i
cpal
celkov entalpia paliva [J.kg
-1
],
sinite prebytku vzduchu [1],
l
0
teoreticky nutn mnostvo vzduchu potrebn na dokonal splenie 1 kg paliva [1].
V predchdzajcej rovnici sa obvykle zanedbva celkov entalpia paliva, kee je jej
hodnota v porovnan s celkovou entalpiou plynu a celkovou entalpiou vzduchu vemi mal.
Rovnica bude ma tvar:

. .
.
str teor
q q q = [J.kg
-1
] 9.30
kde:
q skuton mnostvo tepla uvonenho splenm 1kg paliva [J.kg
-1
],
q
teor.
teoretick mnostvo tepla uvonenho splenm 1kg paliva [J.kg
-1
],
sinite vyuitia tepla [1],
q
str.
mnostvo stratenho tepla odveden zo spaovacej komory do okolia [J.kg
-1
].
Skuton mnostvo tepla, uvonenho splenm 1kg paliva, je mon vypota na zkla-
de znalosti vhrevnosti paliva H
u
21
a spaovacej innosti spaovacej komory
sp
22
.

u sp
H q . = [J.kg
-1
] 9.31
kde:
H
u
vhrevnos paliva [J.kg
-1
],
sp
spaovacia innos spaovacej komory [1].
Po dosaden poslednho vrazu do pvodnej rovnice pre mnostvo privedenho tepla je mo-
n vyjadri:

21
Vhrevnos paliva H
u
vyjadruje mnostvo tepla, ktor sa zska dokonalm splenm 1 kg paliva.
22
Spaovacia innos
sp
vyjadruje pomer skutone uvonenho tepla v spaovacej komore k teplu skutone
uvonenho, t.j. teplu obsiahnutmu v danom palive. Vo vpotovom reime dosahuje spaovacia innos
sasnch spaovacch komr hodnotu
sp
= 0,97 0,99.
120
( )
0 1 0 2
. . . 1 . . l i l i H
cv cpl sp u
+ = [J.kg
-1
] 9.32
Ak sa predpoklad, e plyn na vstupe zo spaovacej komory bude zloen z istho vzduchu
a plynov, ktor vznikli pri teoretickom horen ( = 1), potom plat:
( ) ( ) ( )
0 2 0 2 0 2
. 1 . 1 . . 1 . l i l i l i
cv cpl cpl
+ + = + 9.33
Po dosaden do predchdzajceho vzahu:

( )
( )
0 1 2
0 2 0 2
.
. 1 . .
l i i
l i l i H
cv cv
cv cpl sp u
+ +
=

[1] 9.34
Poznmka:
Hodnoty entalpi je mon stanovi z tabuliek pre prslun zloenie zmesi a prslun
teplotu horenia.
Plynov kontanta plynu:

pl
pl
R
r
= [J.kg
-1
.K
-1
] 9.35
kde:

( )
v
pl
l l
l
0 0
0
. 1
1
. 1
+
+
+
= 9.36
Prklad . 25
Vypotajte spotrebu paliva a sinite prebytku vzduchu, ak je dan prietok vzduchu cez
spaovaciu komoru Q
v
= 30 kg.s
-1
, celkov teplota vzduchu na vstupe do spaovacej komory
t
2c
= 300 C, celkov teplota plynu na vstupe zo spaovacej komory t
3c
= 700 C, zloenie
paliva C = 86%, H
2
= 13%, O
2
= 1%, vhrevnos paliva H
u
= 40 611 960 J.kg
-1
, teplota paliva
vstupujceho do spaovacej komory t
p
= 90 C, pecifick teplo c
p,pal
= 2 030,6 J.kg
-1
.K
-1
,
spaovacia innos spaovacej komory
sp
= 0,97.
Dan:
Q
v
= 30 kg.s
-1
,
t
2c
= 300 C,
t
3c
= 700 C,
H
u
= 40 611 960 J.kg
-1
,
t
p
= 90 C,
c
p,pal
= 2 030,6 J.kg
-1
.K
-1
,
sp
= 0,97.
Vpoet:
Z tabuliek sa stanov entalpia vzduchu i
2c
a i
3c
, ktor zodpovedaj teplotm t
2c
= 300 C a t
3c
=
700 C pred a za spaovacou komorou.
i
2c
= 305 636,8 J.kg
-1
i
3c
= 738 132,84 J.kg
-1

Entalpia paliva:
i
pal
= c
p,pal
.t
pal
= 2 030,6.90=182 754 J.kg
-1

121
Vpoet sinitea prebytku vzduchu:
palivo
vzduch
kg
kg
l 32 , 14 01 , 0 13 , 0 . 8 86 , 0 .
3
8
.
232 , 0
1
0
=
|
\
|
+ =
Vpoet produktov spaovania:
206 , 0
32 , 14 1
86 , 0 .
3
11
2
=
+
=
CO
m
076 , 0
32 , 14 1
13 , 0 . 9
2
=
+
=
O H
m
718 , 0
32 , 14 1
32 , 14 . 768 , 0
2
=
+
=
N
m
Na zklade prlohy II je mon stanovi entalpiu plynov pri teplote 700 C:
1
. 44 , 746889
2
= kg J i
CO

1
. 92 , 1428467
2
= kg J i
O H

1
. 22 , 760705
2
= kg J i
N

Vsledn entalpia produktov horenia:
1
. 80860913 22 , 760705 . 718 , 0 92 , 1428467 . 076 , 0 44 , 746889 . 206 , 0

= + + = kg J i
Prietokov mnostvo paliva:
( )
( )
( )
1
0 3 0
2 3
. 343 , 0
32 , 15 . 80860913 - 32,84 14,32.7381 182754 960.0,97 611 40
305636,8 - 738132,84 . 30
1 . . .
=
+ +
=
+ + +
=
s kg
l i i l i H
i i Q
Q
c pal sp u
c c v
p

Pomer prietoku paliva k prietoku vzduchu:
0114 , 0
30
343 , 0
= =
v
p
Q
Q

Teda v danom prpade prietok paliva Q
p
pribline zodpoved 1% prietoku vzduchu, ktor
pretek cez leteck turbokompresorov motor.
Sinite prebytku vzduchu:
1 , 6
32 , 14 . 343 , 0
30
.
0
= = =
l Q
Q
p
v

Sinite prebytku vzduchu v spaovacej komore leteckho turbokompresorovho motora
je = 6,1.
Prklad . 26
Vypotajte sinite prebytku vzduchu, ak je znma celkov teplota vzduchu T
2c
= 485
K, celkov teplota plynu pred plynovou turbnou T
3c
= 1150 K, vhrevnos paliva H
u
= 43
961 400 J.kg
-1
, teoretick mnostvo vzduchu l
0
= 14,73, spaovacia innos
sp
= 0,98, teplo-
122
ta vzduchu T
H
= 288 K, pecifick teplo istch spaln pre rozsah teplt od 288 do 1150 K je
c
p
= 1184,9 J.kg
-1
.K
-1
, pecifick teplo vzduchu c
p
= 1096,9 J.kg
-1
.K
-1
.
Dan:
T
2c
= 485 K,
T
3c
= 1150 K,
H
u
= 43 961 400 J.kg
-1
,
l
0
= 14,73,
sp
= 0,98,
T
H
= 288 K,
c
p
= 1184,9 J.kg
-1
.K
-1
,
c
p
= 1096,9 J.kg
-1
.K
-1
.
Vpoet:
Sinite prebytku vzduchu:
( ) [ ]( )
( )
c c p
H C p p u sp
T T l c
T T c l c l H
2 3 0
3 0 0
. .
. . . 1 .
+
=

( ) [ ] ( )
( )
9 , 3
485 - 1150 73. 1096,9.14,
288 - 1150 1096,9 . 73 , 14 9 , 1184 . 14,73 1 - 400 961 43 . 98 , 0
=
+
=
Sinite prebytku vzduchu je u spaovacej komory pri danch podmienkach = 3,9.

9.4 KONTROLN OTZKY
1. O om pojednva termochmia?
2. Ako je definovan proces spaovania (horenia) paliva?
3. Ako je definovan exotermick reakcia?
4. Ako je definovan endotermick reakcia?
5. Ako je definovan reakn teplo?
6. Ako je definovan splne teplo?
7. Ako je definovan teplota vzplanutia?
8. Ako je definovan zpaln teplt?
9. Ako je definovan teplota samovznetenia?
10. Ako je definovan rchlos horenia plynov?
11. Ako je definovan adiabatick teplota spaovania?
12. o znamen disocicia?
13. o znamen ionizcia?
14. Ako je definovan vhrevnos?
15. Ako sa rozdeuj paliv?
16. Ako je charakterizovan dokonal spaovanie paliva?
17. Ako je charakterizovan nedokonal spaovanie paliva?
18. Ako je definovan sinite prebytku vzduchu?
19. Ako je definovan teoretick spotreba vzduchu?
20. Ako je definovan spaovacia innos?

123
9.5. KONTROLN TEST
1. TERMOCHMIA POJEDNVA O:
a) premench chemickej energie na energiu tepeln a mechanick;
b) premench tepelnej energie na mechanick energiu;
c) premench mechanickej energie na tepeln energiu;
d) premench chemickej energie na kinetick a potencilnu energiu.
2. SPAOVANIE (HORENIE) PALIVA JE:
a) reakcia, pri ktorej sa uvouje teplo;
b) reakcia uhlka a kyslka pri uvoovan energie;
c) oxidcia aktvnych ltok paliva kyslkom, pri ktorej sa uvouje vek mnostvo tepla;
d) reakcia horavn s plynom pri uvoovan tepla.
3. EXOTERMICK REAKCIA JE:
a) chemick reakcia, pri ktorej sa spotrebuje teplo;
b) chemick reakcia, pri ktorej sa uvouje teplo;
c) fyziklno-chemick reakcia, pri ktorej sa uvouje energia;
d) chemicko-fyziklna reakcia, pri ktorej sa spotrebuje teplo na in formy energie.
4. ENDOTERMICK REAKCIA JE:
a) chemick reakcia, pri ktorej sa spotrebuje teplo;
b) chemick reakcia, pri ktorej sa uvouje teplo;
c) fyziklno-chemick reakcia, pri ktorej sa uvouje energia;
d) chemicko-fyziklna reakcia, pri ktorej sa spotrebuje teplo na in formy energie.
5. ZA DOKONAL SPAOVANIE SA POVAUJE PROCES:
a) po ukonen ktorho nezostan popoloviny;
b) pri ktorom nevznik kyslink uhliit;
c) pri ktorom nevznik kyslink uhonat a kyslink uhliit;
d) po ukonen ktorho u nezostan v spalinch spliten ltky.
6. NEDOKONAL SPAOVANIE NASTVA PRI:
a) nedostatku paliva; c) vysokom obsahu nespalitench ltok v palive;
b) nedostatku okysliovadla; d) prebytku okysliovadla.
7. REAKN TEPLO JE:
a) teplo nevyhnutn pre vznik fyziklno-chemickch reakci;
b) teplo vytvoren fyziklno-chemickou reakciou;
c) teplo zskan pri zmene jednej formy energie na in formu energie;
d) teplo, ktor vzniklo alebo sa spotrebovalo pri chemickej reakcii.
8. SPLNE TEPLO JE:
a) teplo, ktor sa uvon splenm 1 kg paliva;
b) teplo, ktor sstava prijme pri izobarickom splen 1 molu (1 kmolu) ltky v plynnom kys-
lku a na konen oxidan produkty (CO
2
, SO
2
, H
2
O a pod.);
c) teplo, ktor je obsiahnut v 1 kg ltky;
d) teplo, ktor sstava odovzd pri izobarickom splen 1 molu (1 kmolu) ltky.
9. TEPLOTA VZPLANUTIA JE:
a) teplota, pri ktorej po zaplen vznikne prv vzplanutie ahkch frakci prchavho podielu,
avak po odstrnen zdroja tepla k aliemu ohrievaniu paliva plame zhasne;
b) teplota, pri ktorej sa ltka zapli bez vonkajieho podnetu;
c) teplota, pri ktorej sa zane uvoova teplo v dsledku spaovacieho procesu;
d) teplota, pri ktorej palivo zane horie bez zaplenia.
124
10. TEPLOTA SAMOVZNIETENIA JE:
a) teplota, pri ktorej po zaplen vznikne prv vzplanutie ahkch frakci prchavho podielu,
avak po odstrnen zdroja tepla k aliemu ohrievaniu paliva plame zhasne;
b) teplota, pri ktorej sa ltka zapli bez vonkajieho podnetu;
c) teplota, pri ktorej sa zane uvoova teplo v dsledku spaovacieho procesu;
d) teplota, pri ktorej palivo zane horie bez zaplenia.
11. SPAOVACIA INNOS
sp
JE:
a) pomer skutone uvonenho tepla v spaovacej komore k teplu obsiahnutmu v danom
palive;
b) pomer tepla obsiahnutho v danom palive k skutone uvonenmu teplu v SK;
c) pomer uvonenho tepla a vhrevnosti paliva;
d) pomer vhrevnosti paliva a uvonenho tepla.
12. SPAOVACIA INNOS SPAOVACCH KOMR DOSAHUJE HODNOTU:
a)
sp
= 0,97 0,99; b)
sp
= 0,87 0,89; c)
sp
= 0,77 0,79; d)
sp
= 0,67 0,69.
13. DISOCICIA ZNAMEN:
a) reakciu prudkho spaovania;
b) reakciu prudkej oxidcie;
c) zluovanie jednoduchch ltok na zloitejie;
d) rozklad zloitejch ltok na jednoduchie.
14. VHREVNOS VYJADRUJE:
a) mnostvo tepla uvonen pri dokonalom splen jednotkovho mnostva paliva
so vzduchom, priom voda obsiahnut v spalinch je v plynnom skupenstve.
b) mnostvo tepla uvonen pri dokonalom splen jednotkovho mnostva paliva
s kyslkom, priom voda obsiahnut v spalinch je v plynnom skupenstve;
c) mnostvo tepla uvonen pri dokonalom splen jednotkovho mnostva paliva;
d) mnostvo tepla uvonen pri nedokonalom splen jednotkovho mnostva paliva.
15. HORN VHREVNOS JE VYJADROVAN:
a) spalnm teplom;
b) vhrevnosou;
c) spaovacou innosou;
d) disociciou.
16. DOLN VHREVNOS JE VYJADROVAN:
a) spalnm teplom;
b) vhrevnosou;
c) spaovacou innosou;
d) disociciou.
17. ROZDIEL MEDZI HORNOU A DOLNOU VHREVNOSOU PREDSTAVUJE:
a) spaln teplo o vparn teplo vody;
b) vhrevnos pri 0C a 100C;
c) spaovacou innosou pri 0C a 100C;
d) disociciou pri 0C a 100C.
18. TEORETICK MNOSTVO VZDUCHU l
0
JE:
a) teoretick hodnota mnostvo vzduchu, pri ktorej sa predpoklad, e kad molekula paliva
a vzduchu sa zastn horenia.
b) mnostvo vzduchu potrebn na splenie 1 kg paliva;
c) mnostvo vzduchu na dosiahnutie teoretickej hodnoty vhrevnosti;
d) mnostvo vzduchu pre dosiahnutie maximlnej hodnoty spaovacej innosti.
125
19. SINITE PREBYTKU VZDUCHU V SPAOVACEJ KOMORE VYJADRU-
JE:
a) pomer potrebnho a dodvanho mnostva vzduchu do spaovacej komory;
b) pomer dodvanho a potrebnho mnostva vzduchu do spaovacej komory;
c) mnostvo vzduchu, ktor predstavuje zvenie dodvky vzduchu nad poadovan teoretic-
k nutn mnostvo vzduchu; sa nazva sinite prebytku vzduchu v spaovacej komore;
d) rozdiel medzi potrebnm a dodvanm mnostvom vzduchu do spaovacej komory.
20. SINITE PREBYTKU VZDUCHU U LETECKCH TURBOKOMPRESORO-
VCH MOTOROV SA NACHDZA V ROZSAHU:
a) = 3 a 5;
b) = 1 a 3;
c) = 0,9 a 1,2;
d) = 1,0 a 1,1.

126
POUIT LITERATRA

Bajan S, V.: Technieskaja termodinamika i teplovyje dvigateli, Magiz, Moskva 1958
Binko J.: Veliiny a jednotky v stavebnej fyzike, ALFA Bratislava, 1975
ernoch S.: Strojn technick pruka, SNTL, Praha 1977
Dobrovoln B.: Technick nauka o teple, stav pro uebn pomcky prmyslovch
a odbornch kol, Praha 1946
Hocko M.: vod do terie leteckch turbokompresorovch prdovch motorov, VLU Preov,
1987
Kalk J, Skora K.: Technick termomechanika, Academia, Praha 1973
Kazaskij B. N.: Technick thermodynamika, Velk vojensk knihovna, Praha 1953
evelko P. S.: Pruka leteckho technika, Nae vojsko, Praha 1989
Valouch M.: Ptimstne logaritmick tabulky sel a goniometrickch funkci s dalmi mate-
matickmi tabulkami a tabulky konstant fyziklnch, chemickch, astronomickch a jinch,
SNTL, Praha 1967
Vondraek V. a kol.: Mechanika IV, SNTL, Praha 1978
Vrba J.: Termomechanika, VA AZ Brno, 1975

127
PRLOHA . 1
PREPOET JEDNOTIEK
P.. NZOV JEDNOTKY PREPOET POZNMKA
DKA
1. Palec (inch) - in 1 in = 2,54 cm
2. Meter - m 1 m = 39,37 in = 3,281 ft
3. Stopa (foot) - ft 1 ft = 12 in = 0,3048 m
4. Yard - yd 1 yd = 3 ft = 0,9144 m
5. Kilometer - km 1 km = 0,621 mi
6. Ma (mile) - mi 1 mi = 1,609 km = 1,76 yd = 5 280 ft
RCHLOS
1. Ma za hodinu 1 MPH 1 MPH = 1,47 ft.s
-1
60 MPH = 88ft.s
-1
2. Meter za sekundu 1 m.s
-1
1 m.s
-1
= 3,281 ft.s
-1

3. Uzol (knot) - knot 1 knot = 1,688 ft.s
-1
= 1,852 km.h
-1
1 MPH = 1,61km.h
-1

PLOCHA
1. Meter tvorcov m
2
1 m
2
= 10,76 ft
2
1 m
2
= 10 000 m
2
2. tvorcov stopa ft
2
1 ft
2
= 0,0929 m
2
= 144 in
2
1 in
2
= 6,452 cm
2
TLAK
1. Atmosfra - atm 1 atm = 760 mm Hg 1 atm = 14,7 lb.in
-2
2. Pascal - Pa 1 Pa = 0,000145 lb.in
-2

3. Bar - bar 1 bar = 14,5 lb.in
-2

OBJEM
1. Meter kubick m
3
1 m
3
= 1 000 000 cm
3

2. Kubick stopa ft
3
1 ft
3
= 1 728 in
3
= 0,0283 m
3

3. Liter - lt 1 lt = 1 000 cm
3
= 1,0576 qt
4. Pinta - pt 1 pt = 0,56 lt
5. Quart - qt 1 qt = 2 pt = 1,13 lt
6. BR gallon BR gal 1 gal = 4 qt = 4,54 lt Britsk gallon
7. US gallon US gal 1 gal = 3,786 lt = 231 in
3
Americk gallon
ENERGIA
1. Joule - J 1 J = 0,738 ft.lb
2. Kalria - cal 1 cal = 4,186 J
3. Btu 1 Btu = 252 cal
HMOTNOS
1. Amu 1 amu = 1,66.10
-27
kg
2. Tona - t 1 t = 1 000 kg
3. Kilogram - kg 1 kg = 1 000 g
4. Libra (pound) - lb 1 lb = 0,454 kg
5. Slug 1 slug = 14,59 kg
VKON
1. Konsk sila - HP 1 HP = 550 ft.lb.s
-1
1 HP = 0,746 kW
2. Watt - W 1 W = 1 J.s
-1
1 W = 0,738 ft.lb.s
-1
3. Btu/hr 1 Btu/hr = 0,293 W
SILA
1. Newton - N 1 N = 0,2248 lb
2. Libra - lb 1 lb = 4,448 N 1 lb = 16 oz
GRAVITAN ZRCHLENIE
1. Gravitan zrchlenie - g G = 32 lb.slug
-1
G = 9,81 N.kg
-1

128

ZMENA STAVU Rovnica zmeny Zdiean teplo q
12
Absoltna prca w
12
Technick prca w
t,12
IZOCHORICK
v = kont.
1
2
1
2
1 2
T
T
p
p
v v
=
=

( )
1 2 1 2
. T T c u u
v
=

0

( ) ( )
2 1 1 2
. p p v p p v =

IZOBARICK
p = kont.
1
2
1
2
1 2
T
T
v
v
p p
=
=

( )
1 2 1 2
. T T c i i
p
=

( )
1 2
. v v p

0
IZOTERMICK
T = kont.
1 1 2 2
1 2
. . v p v p
T T
=
=

( )
1 2
. s s T

1
2
log . . . 3 , 2
v
v
T r

1
2
log . . . 3 , 2
v
v
T r

ADIABATICK
s = kont.

1
2 1
1
1 2
1
1 1
1
2 2
1 1 2 2
. .
. .
. .

=
=
=
p T p T
v T v T
v p v p

0

(
(
(
|
|
\
|
1
1
2
1 1 2 1
1 . . .
1
1
p
p
v p u u

(
(
(
|
|
\
|
1
1
2
1 1 2 1
1 . . .
1 p
p
v p i i

POLYTROPICK
n
n
n
n
n n
n n
p T p T
v T v T
v p v p
1
2 1
1
1 2
1
1 1
1
2 2
1 1 2 2
. .
. .
. .

=
=
=

( ) ( )
1 2 1 2
. .
1
. T T c
n
n
T T c
v n

=

(
(
(
|
|
\
|
n
n
p
p
v p
n
1
1
2
1 1
1 . . .
1
1

(
(
(
|
|
\
|
n
n
p
p
v p
n
n
1
1
2
1 1
1 . . .
1

P
R
L
O
H
A

.

2

P
R
E
H
A
D

S
T
A
V
O
V
C
H

Z
M
I
E
N

P
L
Y
N
U

1
2
8

129
Technick poiadavky na kvalitu leteckch petrolejov
UKAZOVATELE KVALITY JET A1 PL 7 SKKA PODA
Vzhad ra
8
vyhovuje
9

slo kyslosti v mg KOH/g, najviac 0,015 ASTM D 3242, STN 65 60 70
10

Kyslos
4
v mg KOH/100cm
3
0,15 a 0,24 STN 65 6070
Obsah aromatov v obj. % najviac 25 20 ASTM D 1319, STN 65 6152
3

Obsah olefnov v obj. %, najviac 5 5 ASTM D 1319, STN 65 6152
3

Jdov slo, gJ/100g paliva 0,5 STN 65 6164
Obsah naftalnov, hm. %, najviac 2 STN 65 6126, ASTM D 1840
3

Obsah popola hm. %, najviac 0,01 ATN 65 6063
Obsah celkovej sry v hm. % najviac 0,3 0,1 ASTM D 1266, STN EN ISO 8754
3

Obsah merkaptnovej sry v hm. % najviac
alebo Doctor test (skka na srne zleniny)
0,003
negatvny
0,001
negatvny
ASTM D 3227, STN 65 6127
3

Destilan skka:

Zaiatok destilcie v C

10 obj. % predestiluje do C, najviac
50 obj. % predestiluje do C

90 obj. % predestiluje do C

koniec destilcie v C, najviac
Destilan zvyok v obj. %, najviac
Destilan straty v obj. %, najviac
zaznamenva
sa
205

200
zaznamenva
sa
zaznamenva
sa
300
275
1,5 2
1,5 2
STN ISO 3405, ASTM D 86
3
Bod vzplanutia v uzavretom kelmku, C,
najmenej
40
5
50
6
ASTM D 56
5
, STN EN 22719
6
Hustota pri 15C v kg.m
-3
775 - 840 ASTM D 4052, ASTM D 1298
2

STN EN 12185
3
, STN EN ISO 3675
3
Bod krytalizcie v C, najviac -47 -50 ASTM D 2386, STN 65 6195
3

ASTM D 4305
3*
Viskozita pri:

-20C v mm
2
.s
-1
, najviac
+20C v mm
2
.s
-1
, najviac

8

8
1,3
STN EN ISO 3104 +AC, ASTM D
445
3
Vka neadivho plamea v mm, najmenej 25 25 ASTM D 1322, STN 65 6153
3
Vka neadivho plamea v mm, najmenej
a obsah naftalnov v obj. %, najviac
19
3
19
3
ASTM D 1322, STN 65 6153
3

ASTM D 1840, STN 65 6126
3
Vhrevnos v MJ/kg, najmenej 42,8 43 ASTM D 4809, ASTM D 4529
3
Korozvna skka
na Cu dotike (2 h pri 100C), najviac
na Cu dotike (3 h pri 100C), najviac
na Ag plieku, klasifikcia, (4 h pri 50C)
najviac

1

1

1b

0

STN EN ISO 2160, ASTM D 130
3

3

IP 227, PN 25-615-93
3

8
bez kalu, pevnch neistt a dispergovanej vody
9
poda l. 3.1.1 PN 25-005-02
10
alternatvna metda
3*
Tto metda sa pouva vo vzorkch s viskozitou nie vou ako 5 mm
2
.s
-1
pri 20C
4
plat pre leteck petrolej s obsahom mazivostnej prsady HITEC 580. Parameter kyslos je orientan.

130
Termick stabilita/JFTOT/ pri 260C, 150
mint usadenina na trubici, stupe, vizulne
hodnotenie
rozdiel tlaku na filtri v mm Hg, najviac
Menej ako 3(P)-pvie oko
alebo (A) abnormlne sfar-
ben usadenina
25 20
ASTM D 3241, ISO 6249

ASTM D 3241, ISO 6249
Obsah ivicovch ltok v mg/100 cm
3
, naj-
viac

7

3

3
Reakcia paliva s vodou:
Hodnotenie fzovho rozhrania, najviac
Hodnotenie oddelench fz, najviac

1
2

1
2
STN ISO 6250, ASTM D 1094
3
Vodn separan charakteristika (MSEP)
Palivo s antistatickou prsadou (SDA
7
),
najmenej
Palivo bez antistatickej prsady, najmenej

70
8

85

70
8

85
ASTM D 3948
Elektrick vodivos
9
v pS.m
-1
, najmenej 50-450 50-450 ASTM D 2624, STN ISO 6597
3

Obsah prsad

7
SDA (static dissipator additive) antistatick prsada
8
Ak palivo obsahuje mazivostn a antistatick prsadu, nameran hodnota nem vypovedaciu hodnotu
9
Elektrick vodivos v letnom obdob (16.3. 31.10) je analyzovan pri 10C, v zimnom obdob (1.11. 15.3.)
pri 0C.
OBSAH PRSAD JET A1 PL 7 SKKA PODA
Obsah antioxidantu v mg.l
-1

Palivo po hydrogeneranej rafincii
Palivo bez hydrogeneranej rafincii, najviac

17-24
24

17-24

Deaktivtor kovov (MDA) v mg.l
-1
(volite-
n), najviac
Obsah antistatickej prsady STADIS 450
Prv pridanie v mg.l
-1
, najviac
Celkov konc. V mg.l
-1
, najviac

5,7

3
5

5,7

3
5

Obsah mazivostnej prsady (CI/LIA)
HITEC 580, v mg.l
-1
paliva

21 a 25

15 a 22,5

Obsah prsady proti namzaniu paliva (FSII),
dietylnglykol monometylter (DiEGME)
v obj. %

0,1 a 0,15

ASTM D 5006
Mazivos poda BOCLE SWD v mm, najviac 0,85 0,85 ASTM D 5001
131

Nzov: VOD DO TERIE LETECKCH MOTOROV II.
Elektronick uebnica ISBN 978-80-553-0085-6
Spracoval: Ing. Marin HOCKO, PhD.
Poet strn: 131
Poet obrzkov: 63
Poet fotografii: 0
Poet tabuliek: 23
Vydavate: Leteck fakulta Technickej univerzity v Koiciach
Vydan: september 2008
Vydanie: prv
Poet vtlakov: 5 povinnch E-nosiov
Recenzent: prof. Ing. Jozef POVAAN, CSc., Ing. Jozef JUDIK
Jazykov korektra: PhDr. Dagmar HOCKOV

Uvod Do Teorie Leteckych Motorov II

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Uvod Do Teorie Leteckych Motorov II

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

TECHNICK UNIVERZITA V KOICIACH

VOD DO TERIE LETECKCH MOTOROV II.

je vkon prenan teplom, ktor je definovan ako podiel prenesenho

tepeln tok [J.s

dU . Predchdzajca rovnica bude

hmotnostn tok plynu [kg.s

hmotnostn tok plynu [kg.s

tepeln tok vyiaren sivm telesom [W.m

jednotkov tepeln tok [W.m

, t.j. mnostvo tepla prechdzajce stenou da-

tepeln tok [W],

, ktor prechdza zloenou valcovou stenou (napr. izolovan rrka) je

You might also like