Samuel elovsk

Podiel osadnkov zo slovenskch obc v Maarsku pri osdovan Kysa v Bke od roku 1773
V dolnozemskej slovakistike v poslednom obdob, v rozpt poldruha desaroia, zaznamenvame rozmach vestrannho vskumu rozlinch aspektov celkovho ivota Slovkov vo vetkch troch oblastiach historickej Dolnej zeme v Maarsku, Rumunsku a vo Vojvodine. Stva sa tak nielen vaka vysokokolskm slovakistickm katedrm, pecializovanm pracoviskm, vedeckm spolonostiam a stavom, akm je i spen jubilujci Vskumn stav Slovkov v Maaarsku so sdlom v Bkeskej abe, ale aj vaka starm i novozaloenm slovakistickm vedeckm, literrno-kultrnym spolonostiam a spolkom. Okrem toho tento celkov rozmach zko svis aj z mimoriadnou aktivizciou celonrodostnch, regionlnych i obecnch slovenskch samosprv, ako aj s aktivitou mimovldnych organizci. Tieto priazniv okolnosti s bezpochyby podmienen irmi demokratizanmi a euroatlantickmi integranmi spoloenskmi procesmi tak v tchto krajinch, ako aj v naej materskej krajine, v Slovenskej republike, ktor uveden snahy podporuje na ttnej rovni, s m svis aj zapjanie odbornkov rznych profilov do slovenskch dolnozemskch vskumnch podujat. Zatia vak s poutovanm musme kontatova, e nateraz na Slovensku neexzistuje celonrodn pecializovan vedeckovskumn stav pre zahraninch Slovkov. Vo vskume Slovkov na Dolnej zemi pozoruhodn vsledky zaznamenva aj historiografia, a to nie len reedciami starch, dnes u raritnch a irej verejnosti neprstupnch diel (naprklad o Bkeskej abe, Nadlaku, Kovaici, Sarvai a inch), ale aj vydvanm kronk a inch prameov. Doposia bolo vydanch niekoko desiatok obsiahlych polytematickch zbornkov prc a tdi, pripravovanch pri prleitosti vro zakladania slovenskch dolnozemskch obc a miest, ako s Bkeska aba, Petrovec, Selena, Kovaica, Nadlak, Sarva a in. Najastejie s to zbornky z vedeckch sympzi a konferenci. Tam s u uverejnen aj nov pramene a vzcne tdie o sahovan Slovkov na Doln zem, ako na prklad o Slovenskom Komli a o inch osadch (J. Gombo). K problematike sahovania vyli aj samostatn publikcie, naprklad o Kovaici (J. Marko), Starej Pazove (J. Miklovic) a niektor alie. Tieto knihy a publikcie by si sce zaslili komplexnejie hodnotenie, ale pri tejto prleitosti iba kontatujeme, e poet tchto diel niekokonsobne prevyuje celkov tristoron knin produkciu o Slovkoch na Dolnej zemi. Vak vedeckovskumnm prcam Jna Sirckeho, nestora novodobej slovenskej dolnozemskej historiografie (Sircky, s. 399-403), ako aj prcam mnohch inch autorov, dnes je to u veobecne znmy fakt, e sahovanie Slovkov na doln zem bolo sasou osdovacch akci a migranch procesov, ktor nasledovali po vyhnan Turkov z Uhorska. Sahovanie Slovkov prebiehalo zhruba v troch asovo vymedzench etpach, a to: v prvej etape v obdob rokov 1690 1710, v druhej etape v obdob rokov 1711 1740 a v tretej v obdob rokov 1740 1790. Sahovanie potom pokraovalo v 19. storo (s presahom a do zaiatku 20. storoia), ke sa slovensk poddan postupne posvaj zo severnejch slovenskch stolc do junejch

a v neustlom pohybe prenikaj na juh, zo Zadunajska, do dolnozemskch oblast medzi Dunajom a Tisou, ako aj do Ztisia. Tam potom znovuzakladaj poetn obce, ba neraz i kompaktnejie zoskupenia tchto obc, a to jednak sami, jednak i s prslunkmi inch nrodov (s Maarmi, Nemcami, Srbmi, Rumunmi a s inmi). Vetko to bolo podmienen rznorodmi kolonizanmi akciami a procesmi, ak nemali obdobu nikde inde vo vtedajej Eurpe a daj sa prirovna azda iba k migrciam do USA. V tretej etape sahovania (1740 1790), teda v obdob panovania Mrie Terzie a Jozefa II., Slovci sa prisahovali do najjunejch oblast vtedajieho Uhorska, do Bky, Bantu a Sriemu, teda do vtedajej Vojvodiny, oblasti v severnom Srbsku. Po Bke, ktor bola ich prvm cieom, sa slovensk poddan sahovali do Sriemu a do Bantu. Vina dnench slovenskch obc v Bante bola zaloen zaiatkom 19. storoia, o sa s vnimkou Starej Pazovy, vzahuje aj na slovensk obce v Srieme, kde jednotliv obce zo sriemskej i bantskej strany vznikaj v bezprostrednej blskosti Belehradu, take dnes s u administratvne zalenen do hlavnho mesta. Podobne to bolo aj so slovenskmi osadami v okol Budapeti. Slovensk poddan, vierovyznanm vinou evanielici, ale i katolci i grkokatolci, sa najprv zaali sahova do Bky, kde vo viacerch osadch u bvali Srbi. Sahovanie Srbov vo viacerch etapch a vlnch sa tie bolo zaalo roku 1690 a sviselo z tzv.vekm sahovanm Srbov. Na rozdiel od Slovkov a prslunkov inch nrodov Srbi a prslunci inch junoslovanskch nrodov sa sahovali z juhu na sever, a to a po hranice dnenho Slovenska. V tejto svislosti treba vak kontatova, e podstatn vina sastnch bskych osd a miest sa znovu osduje, resp.zaklad prve v druhej polovici 18.storoia, teda v tom obdob, ke sem prichdzaj aj slovensk poddan, a to sastne s prslunkmi inch nrodov. Roku 1744 Mihajlo arnojevi zskal rozsiahle Futock panstvo, ktor malo rozlohu 22.000 katastrlnych jutr a bolo najvm panstvom v Bke i v junom Uhorsku, a pri tom tam boli iba Futok a menie srbsk obce Bege a Piro (dnes Rumenka), ale zato i poetn pustatiny, a tak prvoradm zujmom arnojevia, podobne ako si v tom obdob ponali aj in zemepni, bolo zska novch osadnkov, respektve zaloi nov obce. Tak u roku 1745 do Petrovca, kde u bvalo 21 srbskch rodn, slobodnk Matej ni privdza 128 slovenskch rodn, a tak bola zaloen prv slovensk obec v Bke a v dnenej Vojvodine vbec. oskoro potom prichdzaj slovensk a srbsk rodiny do susednho Kulpna na panstvo Stratimirovia (po roku 1745), odkia potom roku 1758 vina z nich sa presahovala do Selene a tam spolu s inmi slovenskmi prisahovalcami zaklad nov osadu na panstve kaloskho arcibiskupstva. Roku 1754 sa Slovci prisahovali aj do Baje, na majetok Stevana Zaku. Po tejto, poda ns prvej fze sahovania evanjelickch Slovkov do tchto konn, sa alie sahovanie zana po roku 1770, ke sa najprv via as slovenskch rodn sahuje zo Selene do Starej Pazovy vo Vojvodinskej hranici v Srieme, ke spolu s inmi prisahovalcami zaklad viu obec, ktor dlh desaroia zostala jedinou v tejto oblasti. Od sedemdesiatych rokov 18.storoia sa potom zanaj alie prchody slovenskch poddanch do dedn na Futockom

panstve, ale aj do inch obc, naprklad do Kulpna, kde roku 1772 bolo iba 29 slovenskch rodn (elovsk, 1996, s. 57.). Tento prliv novch osadnkov sa zintenzvuje zvl v 80. a 90.rokoch, take do konca 18.storoia sa Slovci postupne prisahovali do vetkch sastnch slovenskch obc a miest tak v junej, ako i v strednej Bke, a tak vlastne vzniklo pomerne kompaktn slovensk osdlenie v tejto oblasti. In, pre toto obdobie sahovania, ktor je zatia vak historiograficky nepreskman, je charakteristick najm to, e tu na rozdiel od Petrovca, Selene, Starej Pazovy, ale aj viacerch osd v Bante, alebo i na rozdiel od starch slovenskch osd v Bkeskej stolici nelo o masov, jednorzov, organizovan sahovanie na vzvu zemepnov, s vodcami a loktormi, ale e tu najprv prichdzalo len mlo rodn a jednotlivcov a dal osadnci prichdzali postupne, neraz aj v priebehu niekokch desaro, a to asto v rmci sekundrnej alebo i tercirnej kolonizcie a u potom sa formovala via slovensk komunita alebo obec. Typickm prkladom takhoto sahovania Slovkov v tomto obdob je vznik slovenskej osady Kys na bvalom Futockom panstve, kde sa v 50.rokoch 18.storoia zemepnom arnojeviovcom podarilo do spomnanch starch obc zska alch srbskch poddanch a znovu zaloi srbsk osady Hloany a Kys. Dnen Kys, ktor dnes administratvne patr do irieho spoloenstva obc mesta Novho Sadu, bol znovu osdlen srbskm obyvatestvom asi roku 1750 (Borovszky, 1909, s. 99), poda inch prameov asi roku 1755 (Udvari, 2003, s. 78) a zmluva so zemepnom, poda ktorej osadnci osloboden od platieb a inch zemepanskch dvok a povinnost v rokoch 1757 1760, bola podpsan 17.novembra 1758 (Udvari, 2003, s. 80). Kee arnojeviovci nerepektovali zmluvu a zvyovali zemepansk tlak, dostali sa do konfliktov s poddanmi nielen v Kysi, ale i vo vetkch obciach na svojom panstve. Dkazom toho s viacer sanosti poddanch a sdne spory, ktor sa konali v rmci bskej stolinej administratvy, ba aj v rmci vych ttnych orgnov, priom ich neraz musela riei aj samotn cisrovn Mria Terzia, o om svedia desiatky dokumentov v Archve Vojvodiny v Novom Sade a v inch archvoch. Nespokojn poddan sa v dsledku takch nepriaznivch pomerov a v snahe zlepi si postavenie vysahovali z Futockho panstva. Tak naprklad ke arnojviovci roku 1765 nanucovali poddanm nov zmluvu (Borovszky, 1909, s. 99) a ke i fyzicky trestali a palicovali svojich poddanch osadench v Hloanoch a v Kysi, vina kysskych rodn sa chcela odsahova do Potisia a 18 rodn na komorsk majetok do ovy (dnes Ravno Selo), kam sa niekoko rodn presahovalo. Takto teda neprekvapuje skutonos, e roku 1767 z pvodnch srbskch zakladateov obce zostalo len 39 rodn. Sasne s presahovanm prebiehal aj opan proces, ke na opusten poddansk usadlosti prichdzali nov rodiny. Tak naprklad do Kysa sa roku 1766 prisahovalo 10 rumunskch rodn a roku 1768 alch 26 srbskch rodn. Prve takto nepriazniv pomery a to nie len na Futockom panstve, ale aj v celokrajinskch rmcoch, boly medzi inm prinou rozsiahlej reformy, znmej urbrskej regulcie Mrie Terzie v Uhorsku, ktorou sa v rokoch 1767 1773 mali upravi dane a stabilizova vsahy medzi zemepnmi, poddanmi a ttom. Prve v tomto obdob, presnejie roku 1769, respektve od zaiatku roku 1770, novm majiteom Futockho panstva (ku ktormu bol pripojen aj erevi, osada leiaca

na pravej strane Dunaja, oproti Futoku, teda v Srieme) sa stal grf Andrej Hadk, znmy dstojnk, generl a pon maral a upan Bskej stolice. Andrej Hadk mal prirodzene zujem o hospodrsku prosperitu svojho novho panstva a preto sa snail zavies nov urbr, stabilizova a o do potu rozri jednotliv obce. Kysski poddan 8.oktbra 1770 v rmci odpoved na 10 predurbrskych otzok uvdzaj, e v obci nie s von iadne poddansk usadlosti (Udvari, 2003, s. 79). Nov urbr bol potom podpsan roku 1772 aj v ostatnch obciach. V porovnan s predchdzajcimi zmluvami so zemepnmi terezinskou urbrskou regulciou sa postavenie poddanch v podstate nezlepilo, ba v nejednom prpade sa i zhorilo, ako naprklad i v Petrovci, ale aj v inch bskych osadch, take poddan aj naalej opaj svojich zemepnov. Tak naprklad roku 1773 z Kysa odchdza 15 srbskch rodn, o sa stvalo aj v inch oblastiach Futockho panstva, nu a takto sa umonil prchod novch osadnkov, a to nie len prchod srbskch, ale aj novch nemeckch a franczskych rodn do Futoku, maarskch rodn do Piroa (dnes Rumenka), ako aj prvch slovenskch osadnkov do Hloian (po roku 1770) a do Kysa (od roku 1773). Takmto strunm prehadom a i skr ilustranm uvdzanm niektorch faktov v svislosti z prchodmi obyvateov Kysa odpovedali sme vlastne na otzku, preo sa do tejto obce zaali sahova aj slovensk poddan. Ako mono usdi, zavili predovetkm hospodrske zujmy zemepna, ich snaha zska na opusten poddansk usadlosti osadnkov, a to znamen i daovnkov, ie privies pracovn silu bez rozdielu ich nrodnostnej alebo nboenskej prslunosti, zatia o u poddanch, a teda aj u slovenskch osadnkov, rozhodujcou pohntkou boli predovetkm hospodrske zujmy, mysel zabezpei si, ak u nie lep ivot, tak aspo zkladn existenn podmienky. Tto skutonos zdrazujeme aj preto, e viacer autori neraz uvdzali in priny, ba priam mta a nevedecky, s prvkami politickch konotci vysvetovali prchod Slovkov do tchto krajov. Zkladnm prameom pri vskume sahovania Slovkov do Kysa nm bola Pamtnica cirkve Frantika Jesenskho, druhho kysskeho evanjelickho farra, ktor tu psobil v rozpt rokov 1794 1805, a najm jeho spis Tabella, locum originis et annum adventus ad Kys illorum evangelicorum qui anno 1798 in septembri Kysaini erant, ostendens, ktor vznikol na zklade tzv.koledovch zznamov kurtorov pri prleitosti kanonickej vizitcie superintendenta banskho okolia Martina Hamaliara v Kysi 15.septembra 1798 (Jesensk, s. 7 12). K tmto prameom bolo treba tie prirta doplnen a opraven spisy z roku 1802 (Jesensk, s. 13 15), ako aj in zznamy zachovan v tejto vzcnej kronike. Frantiek Jesensk v tejto kronike uvdza zakadm tieto daje: meno hlavy rodiny, kto teda platil cirkevn da, potom pvodn stolicu, osadu, odkia priiel, ako aj rok, v ktorom sa prisahoval. ia, tieto vzcne spisy vznikli po uplynut dvadsap a tridsa rokov od zaiatku sahovania Slovkov, ke z prvch osadnkov u viacer aj boli pomreli, aj sa boli odsahovali z Kysa. Hoci tieto vzcne pramene neboli doposia uverejnen, viacer autori, ktor sa zaoberali minulosou Kysa, najm miestni evanjelick farri F.telcer, J.Langhoffer (Langhoffer, 1987, 1905), Pavel Turan (Turan, 1930), ale i historici J.Maliak (Maliak, 1924), J.Sircky a in, nekriticky, trkovito a skr ilustratvne preberali daje z tchto spisov, ba nesprvne uvdzali aj meno prvho prisahovalca a in veci.

V snahe zska m viacej informci o sahovan Slovkov do Kysa dkladne sme porovnali Jesenskho spisy, urbrske a in pramene, a najm matrikov knihy. ia, zatia sa nepodarilo objavi matrikov zznamy z rokov 1773 1783, teda z prvch desiatich rokov, ke kyssky Slovci patrili pod sprvu novofutockej rmskokatolckej cirkvi. Zato sme vak, snaiac sa zska m viacej genealogickch dajov o prvch slovenskch kysskych rodinch a jednotlivcoch, pretudovali prv petrovsk cirkevn matriku do roku 1800, najm zpisy z rokov 1783 1786, ke Kys bol fliou evanjelickho cirkevnho zboru v susednom Petrovci, a osobitne prv kyssku matrikov knihu z rokov 1786 1831. Prvm slovenskm osadnkom v Kysi bol Michal Vardk (1736 29.11.1792), syn Jna Vardka a Anny N., ktor priiel s manelkou Evou, rod.Malkovou (1742 20.11.1812), so synom Jnom a s dcrami Juditou (1771) a Mriou (1773), ktor sa do Kysa prisahovali z Pilia, z Petianskej stolice roku 1773. Po prchode tejto rodiny sa vlastne zana postupn sahovanie Slovkov do Kysa. V tom istom roku na prkaz panstva z Futoku do Kysa sa presahovali alie tri evanjelick rodiny: izmadia, Nmet a Pap, ktor bol dajne priviedol grf Andrej Hadk zo Zadunajska, zo Szent Lrinca a Miszlnu, z Tohnianskej stolice, ktor najprv bvali v zemniciach pri Futockom lese, kde strili uskladnen pansk tehly a kridlice z futockej tehelne. Takto opatrenie panstva sasne naznaovalo, e na opusten poddansk usadlosti plnuj v budcnosti osadyova alch poddanch evanjelickho vierovyznania. Bolo to in celottnou dobovou praxou, aby sa osadnci rovnakho vierovyznania osadzovali v tej istej obci. Takto ponanie Futockho panstva, teda zmer osadzova slovenskch poddanch v Kysi (ale i v susednch Hloanoch), bolo zaloen nielen ako na primrnych hospodrskych zujmoch, ale pravdepodobne aj na skutonosti, e u dobre poznali usilovnos, pracovitos slovenskch poddanch a relatvnu stabilitu susednej obce Petrovec, kde po takmer troch desaroiach od prisahovania (okrem inho i niekoko desiatok rodn Pilianov) bolo v tomto obdob u vye 2100 evanjelickch slovenskch obyvateov. Mimochodom, Petrovec bol vdy popri Futoku a Novom Sade jednou z najvch obc v junej Bke. Po prvch tyroch evanjelickch rodinch, ktor do Kysa prili roku 1773, v alom 1774.roku sa prisahovala 1 rodina, roku 1775 ani jedna a potom roku 1776 u 26, roku 1777 prilo ich 17, roku 1778 prili 3 a roku 1779 iba 2 rodiny, resp.jednotlivci. Ke Futock panstvo 14.oktbra 1779 vykonalo spis slovenskch evanjelikov v Kysi, tak sa ukzalo, e v 47 domoch bvalo 325 obyvateov, a to 77 muov a ien, ie 154 dospelch a 171 det (94 chlapcov a 77 dievat), ktor boli uvatemi 23 poddanskch usadlost (ni, 1995, s. 51). Roku 1780 sa prisahovali al 4 osadnci, a tak v rokoch 1773 1780 bolo v Kysi spolu 57 osadnkov. Z analzy spisov poddanch z urbrskych tabuliek z tzv. druhho premeriavania chotra v Kysi 12.01.1781 vidie, e v obci bolo zapsanch 130 gazdov, 1 pravoslvny kaz a traja eliari s domom, spolu teda 134 daovnkov, srbskch, rumunskch a slovenskch poddanch. Z toho celkovho potu 57, resp. 59 a 1 eliar boli Slovci, o prdstavovalo necelch 45%. Hoci bolo prelo iba 7 rokov od zaiatku sahovania Slovkov do Kysa, tento daj sved o pomerne znanom tempe rastu slovenskho obyvatestva. Slovensk poddan obrbali shrne 27 poddunajskch usadlost (jedna usadlos = 32 jutr ornice a 22 jutr koscov

lk), a to: iba jeden poddan cel usadlos, 1, resp. 2 obrbali po usadlosti, 26 po usadlosti a 30 poddan po usadlosti, o z kysskeho chotra v rozlohe 3907 jutr (2312 jutr ornice a 1595 jutr koscov lk) tvorilo 834 jutr ornice a 594 jutr lk, teda 37% z celho chotra. Prchod novch slovenskch prisahovalcov intenzvne pokrauje v alch rokoch: roku 1781 prilo 13, roku 1782 nepriiel nik, roku 1783 prilo 9, roku 1784 26, roku 1785 21, roku 1786 73, roku 1787 33, roku 1788 24, roku 1789 26 a roku 1790 40 rodn, alebo jednotlivcov. Sasne s osadzovanm, vstavbou skromnch prbytkov, usylovnm obrbanm pdy, postupnm narastanm potu slovenskho obyvatestva a s vytvranm vinovej slovenskej komunity sa oraz vraznejie prejavuje snaha kysskych osadnkov o vytvorenie odmienok pre spoloensko kultrny a najm cirkevn a kolsk ivot. Tieto snahy sa u nich zaali zjavne ukazova najm po roku 1781, ke bol vydan Tolerann patent cisra jozefa II. V tchto, pre evanjelikov a.v.priaznivejch asoch Kysania boli fliou cirkevnho zboru v Petrovci. Roku 1785 si u zaloili slovensk udov kolu, ke u mali aj uitea a v kole sasne aj modlitebnicu. Prvm uiteom bol jozef Valentni. V obdob zakladania koly v Kysi bolo 541 obyvateov, ibae ich presn spis sa zatia nepodarilo objavi. Roku 1788 sa Kysania cirkevne osamostatnili od matkocirkvi v Petrovci a zaloili slovensk evanjelick a.v.cirkevn zbor. Vtedy si povolali aj prvho farra. Bol to Michal Slamaj, ktor tu psobil v rokoch 1788 1794. V osemdesiatych rokoch 18.storoia, a najm v potolerannch rokoch, ako to vidno z uvedench dajov, v Kysi naalej prebiehal azda najintenzvnej proces prisahovvania slovenskch poddanch, lebo sa v tomto desaro prisahovalo 225 osadnckych rodn, resp.jednotlivcov. Niektor autori uvdzaj, e najviac Slovkov sa do Kysa prisahovalo v rokoch 1776 1786 (Borovszky, 1908, s.99). Roku 1787 v prvom tzv. Jozefnskom spise obyvatestva v Kysi bolo 1.720 obyvateov, 236 rodn a 197 domov (Hegedi obanovi, 1991, s.53), avak v tomto spise nebola vykzan nrodnostn prslunos obyvatestva. Roku 1789 v Kysi bolo 919 slovenskch obyvateov (Jesensk, s.7). Prchody novch slovenskch osadnkov zaznamenvame aj v deddesiatych rokoch 18.storoia, ke roku 1790 prilo 40, roku 1791 20, roku 1792 10, 1793 16, 1794 23, 1795 4, 1796 17, 1797 8, 1798 12 a 1799 3, o je spolu 153 novch osadnkov v tomto desaro. Shrne sme v rokoch 1773 1803 zaznamenali 435 rodn, respektve jednotlivcov. V januri 1795 v Kysi bolo 1.289 Slovkov, z oho det a nedospelch 455, shrne tu bolo 279 manelskch prov, z ktorch vlastn domy malo 175 rodn a 68 rodn boli eliarmi (elovsk, 2003, s. 12 13). V rokoch 1794 1805 druhm farrom v Kysi bol Frantiek Jesensk, prinliv evanjelick farr a vynikajci organiztor, pedantn kronikr, vzdelanec a jeden z prvch slovenskch spisovateov. Poas jeho psobenia bol medziinm vystavan aj evanjelick kostol v Kysi (v rokoch 1794 1799). Intenzvny primrny proces sahovania Slovkov do Kysa prebiehal v rokoch 1773 1798, teda v priebehu jednho tvrstoroia, v podstate do konca 18.storoia, a to u bol as, ke sa slovensk obec sformovala, o om svedia aj daje o pote obyvateov. Poda rokov to bolo takto: 1798 1.317, 1799 1.326, 1800 1.306, 1801 1.349 obyvateov. Z tchto dajov je zrejm, e sa nov

prisahovvanie takmer zastavilo a do Kysa potom prichdzaj, respektve odtia odchdzaj iba jednotlivci alebo rodiny iba z okolitch bskych osd (nevesty, zaovia, prbuzn). Zastavenie prchodu alch slovenskch osadnkov svisel z malou rozlohou kysskeho chotra, teda s nedostatkom pdy, respektve vonch poddanskch usadlost, a preto si viacer osadnci u v devdesiatych rokoch 18.storoia kupovali pdu, domy alebo pozemky na stavbu domov od srbskch, rumunskch, ale i od skr odsahovanch slovenskch spoluobyvateov. U pri vznikan slovenskej obce dobov pramene zaznamenvaj pomerne vek poet eliarov bez domu a zeme, ktor sa ivili ako brei a ndennci na slaoch mesta Novho Sadu, ojedinelo i vo Futoku, ba a vo vinohradoch v susednom Srieme, pri om mnoh z nich, ale predovetkm t z novosadskch slaov, cirkevnoorganizane patrili k evanjelickmu zboru v Kysi. Pri komplexnom vskume sahovania Slovkov do Kysa ns, okrem uvedench tatistickch dajov o pote osadnkov v jednotlivch rokoch zaujmal predovetkm aj ich pvod, teda odkia sa prisahovali. V skmanom obdob sme zaznamenali 445 rodn a jednotlivcov, ibae v niektorch prpadoch zskan daje boli nepln. Tak z uvedenho potu rodn sme v 145 prpadoch zistili iba rok prvho zznamu v prameoch. Zato vak u viny prisahovalcov sa nm podarilo zisti, nielen odkia priamo prili do Kysa, ale neraz aj ich predchdzajce miesto pobytu, resp.rodisko a neraz do konca i pvodn osadu na Slovensku, z ktorej sa primrne boli vysahovali, teda neraz sme zskali i tri informcie o ich pvode. Pri tejto prleitosti nemono, pravda, rozobera aj zaujmav sprievodn zistenia svisice s pvodom osadnkov, ako s naprklad stkilometrov vzdialenosti medzi obcami, z ktorch prisahovalci pochdzali, tie spsob prchodu viacerch rodn z tej istej lokality, nvraty do rodiska alebo presahvanie sa po kratom pobyte v Kysi do inch osd, ako aj mnoh in nanajv zaujmav zistenia o procese osdovania. U v minulosti star slovensk vojvodinsk historik Jozef Maliak v jednom svojom rukopise kontatoval, e prv slovensk obyvatestvo Kysa sa podobalo trku, ktor znaj strm horsk riavy do doln a potvrdili to aj nae vskumy, lebo prvch 428 rodn a jednotlivcov sa prisahovali z 87 rozlinch obc a z 19 stolc. V rmci stanovenej tmy si bliie vmame osdnkov Kysa zo slovenskch obc v Maarsku. V abecednom zobrazen uvdzame najprv stolicu, potom obec, priezvisk prisahovanch rodn alebo jednotlivcov a v ztvorke rok prchodu. Ke je viac rovnakch priezvsk, ale rozlin roky prchodu osadnkov, priezvisko je uveden iba raz a po om v ztvorke roky oddelen iarkami. Bkesk stolica Z Bkeskej stolice sa v rokoch 1783 1801 prisahovalo 11 osadnkov zo tyroch obc. S to: Bkeska aba 4, Pon Berinok 1, Sarva 6 a Slovensk Koml 4 a po jednotlivch obciach takto: aba: Sirba(1800); Pon Berinok: Viay (1790); Sarva: Bal (1786), Domonsk (1785), Falian (1796), Kulk (1791), Lehotsk (pred 1796); Slovensk Koml: Jambrich (1783, 1790), Murni (1787), imko (pred 1801).

Komransk stolica Z Komranskej stolice sa v rokoch 1773 1781 z obce Sro prisahovali 2 osadnci: izmadia (1773, 1781). Petianska stolica Z Petianskej stolice sa v rokoch 1773 1804 prisahovalo 70 osadnkov 16 obc. S to: Aa (Jaa) 3, Apotag 1, Asd 2, Cinkota 1, Demrov 1, n Ehza 6, Ira 1, Kekemt 4, Magld 1, Mal Nmet 4, Mal Kere 35, Pili Slovensk Jurka (Horn Jurka) 1, Srbsk Kovn 1, Tpioszentmrton 2 a jednotlivch obciach takto: zo 1, 6, po

Aa (Jaa): Biiar (1786), Cicka (1794), Jaiansky (1789); Apotag: Lupovi (1792); Asd: Skora (1785), emberi (1790); Cinkota: Laukonides (1790); Demrov: Ravko (1786); n: Rozemberg (1800); Dunaehz: Albertsk (1788), urok (1786), Chovan (1786), Srnka (1786), imon (1786), Vida (1786); Ira: Kardelis (1778); Kekemt: Kardelis (1786), Lopejsk (1789, 1798), Na (1790); Magld: Ravko (1796); Mal Nmet: Kreko (1787, 1789, 1790), Plink (1789); Mal Kere: Albert (1786), Benka (1790), Beo (1786), Bibk (1786), Cefera (1786), vilo (1786), Dieran (1787), Domoni (1786), uran (1787), Farka (1786), Florian (1794), Gehele (pred 1796), Chrom (1788), Kriko (1790), Krian (1786, 1791), Krtk (1786), Laukonides (1786), Luk (1786), Martinko (1786), Nasdi (1786), Orgovn (1786, 1787), Pekr (1789), Petrk (1786), Rimr (1786), Slamiar (1790), Slavka (1786), Vbovsk (1786), ibrick (1786, 1795), igmond (1786); Pili: Halaji (1774), Malk (1786), Strehovsk (1777), tevk (1776), Turan (1804), Vardk (1773); Slovensk Jurka: Marko (1786); Srbsk Kovn: koi (1787); Tpioszentmrton: Mark (1789), Varga (1804). Novohradsk stolica Z Novohradskej stolice sa v rokoch 1776 1827 prisahovalo 183 osadnkov z 25 obc. S to: Balsk armoty 1, Bon 4, Br 8, Burka 8, Doany 1, Gengelag 10, Guta 16, Legnd 2, Lucina 28, Marcal 2, Mohora 1, Plfalva 1, Palot 1, Petvarc 1, Penc 1, Seany 1, Sirk 7, Supotok 3, Sudice 4, mon 23, ur 2, Terny 38, Tovce 2, Vadkert 3, Vearec 14 a po jednotlivch obciach takto: Balsk armoty: Palotay (1786); Bon: Marok (1776, 1786,1788), Trnovsk (1790); Br: urok (1787),Ficko (dvno pred rokom 1827), Gapar (1793), Mad (1777), Skalick (1786), Urban (1777, 1786, 1787); Burka: Kardelis (1781, 1784), Maa (1793), Petrovi (1787, 1792, 1795, 1797), Straka (1787); Doany: Chovanec (1793); Gengelag: Franka (1786, 1790, 1793), Francisci (1789), Garaj (1790), Gapar (1791), Kollr (1787, 1795), Penika (dvno pred 1814), Vozr (1777); Guta: belovsk (1787), Admi (1790), Gapar (1773), Gaa (1788, 1793, 1794), Chran (1787), Kardelis (1780), Macko (1787), Meda (1789), Ponick (1790), Ront (1789), Tordaji (1786, 1789), Vranka (1776), Zvolensk (1785); Legnd: Ponick (Ponian 1800), Tomik (1788); Lucina: Baa (1791), Beniak (1786), Benia (1784), Brindza (1786), apea (1786, 1791), ernk (1785, 1786, 1789), ief (1783), Daniel (1784), Gregor (1798), Hrudka (1808), Klep (1784), Klinko (1785, 1786), Kollr (1787), Kuzbe (1786), Luk (1809), Maciak (1786), Madack (1784, 1786, 1788), Majernk (1783), Osan (1783, 1785), Turdeli

(1784), Zako (1786); Marcal: Privzer (1789), Surov (1796); Mohora: Badinsk (1777); Plfalva: Krook (1796); Palot: Hanku (1786); Petvarc: urovka (1786); Penc: Liptk (uptk 1791); Seany: Volr (1797); Sirk: elovsk (1776, 1777), Greksa (1791), Jaiansky (1789), Kordo (1801), Pirok (1801), Varga (1777); Supotok: Kraji (1791), Slivka (1785), Slobodnk (1794); Sudice: Jaiansky (1789), ranka (1776), Vozr (1777), Varga (1777); mon: erven (1791), Hevera (1783, 1784, 1785), Juhs (1784, 1791), Koza (1785, 1790,1794), Kke (1786), Lenk (1780), Lietaj (1802), Malinka (1787), Marko (1786), Mat (1785), Olh (1786), Plik (1776, 1777), Slavka (1791), Sokola (1785), Spiiak (1784, 1786), Valchr (1786); ur: Badinan (1797), uster (1787); Terny: Baji (po roku 1780), Beka (1777), eman (1776, 1777, 1778), Fiko (1776), Gako (1786), Gavdeja (pred 1805), Gra (1776, 1777), Harp (1787), Jaiansky (1789), Koht (1777, 1790), Kov (1777), Kraji (1776), Kulk (1776, 1777), Litavsk (1776), Mika (1784), Moko (1776), Nto (1776, 1781, 1788, 1789), Ovt (1776), Pajko (1779), Plenk (1776), Plik (1776), Pavlov (1776), Sabado (1776, 1777, 1786), Sabo (1788), Strma (1777), imo (1786), Tisovsk (1784), Trstina ( 1796); Tovce: Bke (1787), Feldy (1787); Vadkert: Luptovi (1792), Petrovi (1791), Sdi (1791); Vearec: belovsk (1776), Biiar (1786), Francisci (1776), Hanzel (1776), Kartk (1790), Kocka (1787), Lehotsk (1786), Nedelick (1776), Pavlov (1792, 1794), Ponick (Pnian 1802), Sabo (1796), Tnik (1789), Varga (1790). Sabolsk stolica Zo Sabolskej stolice, obec Nrehza, sa roku 1791 presahoval 1 osadnk: olts (1791). omosk stolica Zo omodskej stolice obec Tb, sa v roku 1805 dajne prisahovali 2 osadnci: Melekedi (1805) a Streda (1805). Tolnianska stolica Z Tolnianskej stolice sa v rokoch 1773 1794 prisahovali 5 osadnci dajne z troch obc. S to: Denk 1, Misln 1, Szent Lrincz 3 a to poda jednotlivch obc takto: Denk: Herman (1794); Misln: Nmet (1773); Szent Lrincz: Pap (1773), S (1776), Tiker (1773). elezn stolica Zo eleznej stolice, z obce imon, sa dajne prisahoval 1 osadnk: izmadia (1773). Shrne sa do Kysa prisahovalo 252 osadnkov z 8 stolc a z 52 slovenskch obc v Maarsku. Najviac rodn a jednotlivcov prilo z Novohradskej stolice, a to 183 osadnkov z 25 obc, pri om najviac ich bolo z Terian 38, z Luciny 26, zo monu 23, z Guty 16, z Gengelagu 10, z Bru 8 a zo Sirku 7 osadnkov. Teda iba z 8 juno novohradskch obc prilo 136 osadnkov. Prevaha Novohradanov, podobne ako aj v inch starch dolnozemskch obciach, je ete vraznejia, ke sa k nim pripota alch 14 osadnkov z 11 obc Novohradskej stolice na Slovensku. Po Novohradskej stolici ohadom pvodu Kysanov a o do ich potu, nasleduje

Petianske stolica, odkia sa prisahovali 70 osadnci zo 16 obc, a to najviac z Malho Kerea 35, z Ehzu 6 a z Pilia 6 osadnkov, ie z 3 obc 47 osadnkov. Teda z 10 novohradskch a petianskych obc prilo do Kysa shrne 183 rodn a jednotlivcov, o medziinm nasveduje, e zakladatemi Kysa boli v podstate osadnci zo starch slovenskch obc v Maarsku, ktor sa po desaroiach a neraz i po storo znovu sahovali ete junejie a zakladali tam alie obce. Hoci sa sahovanm Slovkov do Kysa podrobnejie zaoberme v osobitnej tdii a prvmi osadnckymi rodinami v pripravovanej genealogickej publikcii, tu na zver kontatujeme, e predovetkm usilovn predkovia dnench krajanov z Maarska zaloili Kys, dnes druh najviu slovensk obec v Bke (ktor m v priebehu druhej polovice 20.storoia vdy vye 5.000 obyvateov), vyznaujcu sa bohatm spoloenskm, cirkevnm a nrono - kultrnym ivotom v minulosti i sasnosti.