Esther a Jerry Hicks Pros a dostane!

OBSAH
Predslov..............................................................................................4 vod....................................................................................................6 vod do komunikcie s Abrahmom............................................8

Prv as
To, o my vieme a na o ste vy asi zabudli, no na o by ste sa mali rozpamta........................................................................................14 1. kapitola: Sila, ktor spova v tom, e sa prve teraz ctite dobre..................................................................................................15 2. kapitola: Dodriavame sub, ktor sme vm dali pripomname vm, kto ste................................................................17 3. kapitola: Naozaj si sami tvorte vlastn realitu.........................19 4. kapitola: Ako sa odtiato dostanem tam?..................................21 5. kapitola: Tento jednoduch zkladn princp dva vetkmu zmysel................................................................................................24 6. kapitola: Zkon pralivosti najmocnej zkon vesmru.....26 7. kapitola: Stojte na rozhodujcej hranici myslenia...................30 8. kapitola: Ste vysielaom aj prijmaom vibrci........................33 9. kapitola: Skryt vznam za vaimi emocionlnymi reakciami...........................................................................................35 10. kapitola: Tri kroky ku vetkmu, o chcete by, robi alebo ma.....................................................................................................37 11. kapitola: Cvik z vs sprav radostnch, slobodnch tvorcov...............................................................................................40 12. kapitola: Mete ovlda svoje emocionlne naladenie........43 14. kapitola: Niektor veci ste vedeli skr, ako ste sem prili.....49
1

15. kapitola: Ste dokonal bytosti, ktor vak stle rast, a nachdzate sa v dokonalom svete, ktor vak stle rastie, a ten je v dokonalom vesmre, ktor stle rastie.........................................52 16. kapitola: Ste spolutvorcami v ohromujco pestrom vesmre..............................................................................................54 17. kapitola: Kde ste a kde chcete by?..........................................58 18. kapitola: Svoju vibran frekvenciu mete postupne zmeni................................................................................................60 19. kapitola: Iba vy viete, ak mte pocit......................................62 20. kapitola: Pokus obmedzi slobodu inho loveka vs vdy priprav o vau vlastn slobodu.......................................................64 21. kapitola: Od naplnenia vs del len 17 a 68 seknd..............69 22. kapitola: Rzne stupne na stupnici vho pocitovho naviganho systmu........................................................................71

Druh as
Postupy, ktor vm pomu dosiahnu to, o u teraz viete.........77 22 overench postupov, ktor zlepia vau schopnos priahova k sebe rzne veci...............................................................................78 Muste by vedom, aby ste mohli slobodne tvori.........................82 Postup . 1: Vbuch vanosti....................................................................85 Postup . 2: arovn krabica........................................................................89 Postup . 3: Tvoriv diela............................................................................92 Postup . 4: Virtulna realita........................................................................98 Postup . 5: Hra na bohatstvo...................................................................103 Postup . 6: Meditcia...................................................................................106 Postup . 7: Rozbor snov.............................................................................111 Postup . 8: Kniha pozitvnych prvkov..................................................114 Postup . 9: Scenr.........................................................................................118 Postup . 10: Vek papier.........................................................................120 Postup . 11: iastkov zmer......................................................123 Postup . 12: Nebolo by pekn, keby ...?...............................................127 Postup . 13: Ktor mylienka je prjemnejia?................................130 Postup . 14: Uprata si a ma jasno......................................................134 Postup . 15: Peaenka..............................................................................137 Postup . 16: Otanie..................................................................................139
2

Postup . 17: Koleso......................................................................................143 Postup . 18: Objavovanie pocitov..........................................................149 Postup . 19: Ako sa zbavi dlhov...........................................................151 Postup . 20: Nechajte to na manara.................................................155 Postup . 21: Nvrat k prirodzenmu zdraviu...................................157 Postup . 22: Posun smerom hore po stupnici pocitov..................162 Posledn slov................................................................................................167 Slovnek pojmov..........................................................................................168 O autoroch.........................................................................................................170

Predslov
DR. WAYNE W. DYER
Kniha, ktor prve drte v rukch, obsahuje jedno z najpsobivejch uen, k akm sa dnes mete dosta. Ma samho hlboko zasiahlo a ovplyvnilo to, o nm prostrednctvom tejto knihy ponka Abrahm. Jeho iados, aby som napsal predslov, je pre ma vekou cou. Povaujem toto dielo za mnik v kninej oblasti. Vaka nemu sa napojte na myslenie tch, ktor s v permanentnom styku so Zdrojom energie. Okrem toho s tieto hlasy ducha ahko zrozumiten a okamite inpiruj k inu. Ponkaj nm monos chpa a meni svoj vlastn osud. Ak sa nectite na to, aby ste tto asn mdros tudovali a aplikovali, navrhujem, aby ste niekoko tdov jednoducho nosili knihu pri sebe. Umonite, aby vm jej energia prenikla do tela aj mysle a rozpustila vae zbrany. Nechajte ju rezonova s vam najhlbm vntrom, s tm, o je beztvar a bezhranin s tm, o zvykneme nazva dua. Abrahm by to nazval vam vibranm napojenm na Zdroj. N vesmr je pln vibrci. Ako povedal Einstein: ,,Km sa nieo nepohne, ni sa nestane. To znamen, e vetko vibruje na uritej meratenej frekvencii. Ke n hmotn svet zaneme deli na oraz menie iastoky, vyjde najavo, e to, o vyzer by pevn, je v skutonosti tancom tancom astc a przdneho priestoru. Najmenie kvantov astice s vyarovan zo zdroja, ktor vibruje tak rchlo, e presahuje svet zaiatkov a koncov. Tto najvyia a najrchlejia energia sa nazva Zdroj energie. Vy aj vetko ostatn ste vznikli na rovni tejto vibrcie a potom preli do sveta vec, tiel, mysl a osobnost. A odpojenie sa od tohto Zdroja energie telom aj mysou stvorilo cel svet problmov, chorb, nedostatku a strachu. Abrahmovo uenie sa v podstate zameriava na to, aby nm pomohlo vrti sa sp k tomuto Zdroju, v ktorom maj pvod vetky veci a do ktorho sa raz aj navrtia. Abrahm je na tento Zdroj stopercentne napojen a svoje spojenie s nm ani na okamih nespochybuje, o vidno z kadho jednho odstavca tejto knihy. A preto si myslm, e sa jedn o mnik medzi knihami. Na nasledujcich strnkach sa dostanete do priameho, vedomho styku s primnmi, rozumnmi bytosami, ktorm ide len o vae dobro. Pripomen vm, e pochdzate zo Zdroja blahobytu a e mete privola vyie vibrujcu energiu a necha ju bez zbran prdi do vetkch oblast vho ivota, alebo jej mete brni a osta oddelen od univerzlnej hojnosti a lsky. Odkaz je to pozoruhodn a pritom vemi jednoduch: pochdzate zo Zdroja lsky a blahobytu. Ke sa na tto energiu mieru a lsky naladte, op zskate silu svojho Zdroja a to je t sila, ktor vie splni tby, nastoli blahobyt, pritiahnu hojnos a zska Bosk vedenie v podobe tch sprvnych ud a okolnost. Presne to rob v Zdroj, a kee vy ste z tohto Zdroja zroden, mete aj budete robi to ist. Osobne som strvil cel jeden de s Abrahmom a bol som na veeri s Esther a Jerrym, take mi mete veri prve sa vydvate na cestu, ktor vm zmen ivot. Esther a Jerry s pritom jedni z najprimnejch a duchovne najistejch ud, akch poznm, a sami asn nad uenm, ktorho s prostrednkmi.

Nebojte sa pozorne ta a hne aj vetko ska v praxi. Jadro tejto knihy sa d zhrn nasledujcimi slovami: ,,Ke zmente spsob, akm sa dvate na veci, veci, na ktor sa dvate, sa zmenia. oskoro uvidte a zaijete celkom nov svet, ktor sa vm zane meni priamo pred oami. Je to svet, ak stvoril Zdroj energie, a ten chce, aby ste sa na op napojili a ili ivot pln radosti a zdravia. Vaka ti, Abrahm, za to, e som smel poveda pr slov k tejto nesmierne vzcnej knihe. Mm vs rd vs vetkch.

vod
JERRY HICKS
Slnko zana zalieva pobreie Malibu a tmavomodr farba Tichho ocenu je v tchto rannch hodinch hlbok ako rados, ktor ctim, ke si predstavm, o vetko vm prinesie tto kniha. Pros a dostane! je kniha o tom, ako na nae ,,prosby odpoved Vetko, o je. Predovetkm je vak o tom, ako nm je dvan to, o o prosme, nech u je to okovek. Zrove sa nm tu predklad jednoduch a praktick vzorec, ako mme prosi a ako prijma vetko, o chceme ma, robi i m chceme by. Ke som pred niekokmi desaroiami hadal uspokojiv odpove na moju ven otzku, o om ,,to vetko je, narazil som na pojem nevslovn, nevysloviten. Tento pojem sa zhodoval s mojou predstavou o ,,Tom. Dospel som k presvedeniu, e m viac poznvame ,,nefyzino, tm menej ho dokeme jasne vyjadri slovami. Take akkovek pln poznanie by teda bolo sasne neopsaten. Inmi slovami, v tomto bode naej asovo-priestorovej skutonosti sa to, o je nefyzick, ned jasne vyjadri udskou reou. V priebehu dejn sme sa dopracovali k nespoetnmu mnostvu rznych filozofi, nboenstiev, nzorov a presveden. Napriek miliardm mysliteov vak stle nemme fyzick slov aspo nie tak, na ktorch by sme sa vetci zhodli ktormi by sme vedeli vyjadri to, o je nefyzick. Histria nm zachovala sprvy aspo o niekokch z mnohch udskch bytost, ktor vedome komunikovali s nefyzickou inteligenciou. Niektor z nich boli uctievan, in zatracovan. Vina tch, ktor vedeli vedome osobne komunikova s nefyzinom, sa vak rozhodla nikomu o tom nepoveda (zrejme zo strachu, aby ich neodsudzovali aleb o dokonca nezavreli). Moji, Jei, Mohamed, Johanka z Arku, Joseph Smith aby sme uviedli aspo niekoko mien znmych zpadnmu svetu t vetci otvorene hovorili o svojom vnman nefyzickej inteligencie, a vina z nich predasne zahynula stranou smrou. Aj ke je kad jeden z ns uritm spsobom priamo veden nefyzickou inteligenciou, iba vemi mlo ud prijma svisl nefyzick mylienky, ktor by sa dali zrozumitene pretlmoi do udskej rei. A ete menej z nich je ochotnch podeli sa o svoju sksenos s ostatnmi. Zmieujem sa o tom na vod tejto knihy preto, lebo moja manelka Esther patr k tm vzcnym osobm, ktor sa vedia cielene uvoni a vnma odpovede z nefyzickej sfry na akkovek otzky. Nevedno preo vie Esther vnma ucelen nefyzick mylienky a okamite ich tlmoi do (anglickch) slov, ktor najlepie vystihuj to, o vnma. Asi tak, ako ke tlmonk zachyt mylienku, vyjadren naprklad po panielsky, a pretlmo ju (dan mylienku, nie konkrtne slov) do anglitiny. Berte, prosm, do vahy, e nie vdy sa njdu fyzick (anglick) slov, ktor by dokonale vyjadrili nefyzick mylienku, ktor Esther zachyt. Preto obas pouije nejak novotvar, nezvyajnm spsobom spoj slov alebo pouije ben pojmy v inom vzname (v rmci toho ich niekedy pe s vekm poiatonm psmenom). Ide o to, aby sa nejako vyjadril nov pohad na ivot. Preto sme na koniec knihy zaradili krtky slovnek pojmov, v ktorom vysvetujeme zkladn vrazy Abrahmovho uenia. Tak naprklad existuje slovo blahobyt. Znamen stav astia, zdravia a bohatstva. Zkladom netypickej Abrahmovej filozofie je vak termn blaho-bytie, ktor chce vyjadri irie, univerzlne, nefyzick bytie
6

v stave astia, zdravia a hojnosti, ak je nm vetkm prirodzene k dispozcii, pokia sa o sami nepripravme. Od roku 1986 s Esther cestujeme po rznych mestch a vedieme kurzy, na ktorch mu astnci kls akkovek otzky. Stretli sme tisce ud z rznych etnickch a socilnych skupn, rznej vzdelanostnej rovne a s rznou ivotnou filozofiou, ktor chceli zlepi svoj ivot alebo pomc niekomu inmu. Im vetkm boli dan odpovede od nefyzickej inteligencie prostrednctvo Esther Hicksovej. A tak vaka tm, ktor tia vedie viac, vznikla tto kniha. Jadrom uenia, ktor obsahuj nasledujce strnky, je najmocnej vesmrny zkon zkon pralivosti. Zrove treba podotkn, e tto filozofia sa neustle vyvja, kee udia stle klad nov otzky, ktor ved zasa k novm uhlom pohadu. Tto kniha je akmsi rchlokurzom duchovnej praxe. Nau vs, ako ma i robi okovek, o chcete, alebo by mkovek, m chcete. A zrove vs nau, ako nema i nerobi to, o nechcete, a neby tm, m nechcete.

vod do komunikcie s Abrahmom

ESTHER HICKS
,,Vie sa rozprva s duchmi! povedali nai priatelia. ,,Prde budci vkend, take si mete dohodn nvtevu a spta sa jej, na o chcete! ,,Tak to je t posledn vec na svete, o ktor mm zujem, pomyslela som si. V tej istej chvli vak mj manel Jerry povedal: ,,Hej, to by bolo skvel. Komu treba zavola? *** To bolo v roku 1984. Boli sme vtedy svoji u tyri roky a ete nikdy sme sa nepohdali ani si nepovedali hrub slovo. Boli sme dvaja vesel udia, ktor si spolu astne navali a zhodovali sa takmer vo vetkom. Jedin neprjemn vec pre ma bola, ke Jerry obas bavil naich priateov historkami o tom, ako pred dvadsiatimi rokmi skal pouva piritistick tabuku. Ke sme boli v nejakom podniku i inde a ja som vyctila, e sa bli rozprvanie na tto tmu, slune som sa ospravedlnila (a obas aj nie vemi slune) a ila na zchod, k barovmu pultu alebo von na vzduch, pokia som nezskala dojem, e u prelo dos asu a duchrskym bjkam je koniec. Jerry napokon v mojej prtomnosti prestal tie historky rozprva, omu som bola vemi rada. Nebola som prve zbon dieva, ale chodila som do nedenej koly dos dlho na to, aby som si vypestovala stran strach zo zla a diabla. Dnes u si nie som ist, i uitelia v nedenej kole naozaj venovali toko asu diablovi a snahm nahna nm z neho strach, alebo i to bola nejak moja fixn idea. V kadom prpade si vak zo svojho detstva najviac pamtm prve toto. A tak som sa zkostlivo vyhbala vetkmu, o by mohlo ma spojitos s diablom, tak, ako ma to uili. Raz som ako mlad ena nhodou zazrela na televznej obrazovke scnu z filmu Vyha diabla (dobrovone som si ho rozhodne odmietala pozrie) a mala som z toho potom niekoko tdov non mory. *** ,,Vol sa Sheila, povedal Jerrymu n kamart. ,,Dohodnem vm s ou stretnutie a dm vm vedie. Jerry si potom niekoko dn spisoval otzky. Tvrdil, e niektor z nich kldol u ako diea. Ja som si iadny zoznam otzok nerobila. Stle som sa brnila predstave, e by som mala zai nieo tak. Pamtm si, e ke sme dorazili pred ndhern dom vo Phoenixe v srdci Arizony, povedala som si v duchu: ,,Do oho sa to vrhm? Prili sme k hlavnmu vchodu, kde ns privtala vemi mil pani a uviedla ns do tulnej obvaky, kde sme mali aka na dohodnut stretnutie. Bol to vek, jednoducho, no vemi vkusne zariaden dom, a bolo v om npadn ticho. Pamtm sa, e som sa ctila tak trocha slvnostne, skoro ako v kostole. Potom sa otvorili vek dvere a do izby voli dve pekn eny v pestrofarebnch bavlnench blzkach a sukniach. Oividne sme boli prvou nvtevou hne po obede; obidve eny vyzerali spokojne a svieo. Troku som sa uvonila. Mono to napokon nebude a tak hrozn. O chvu ns zavolali do rozkone zariadenej splne, kde pri nohch postele stli tri stoliky. Na kraji postele sedela Sheila a jej asistentka si sadla na jednu zo stoliiek. Veda
8

seba mala mal stolk a na om magnetofn. Na alie dve stoliky sme si sadli my s Jerrym. Statone som akala, o sa bude dia. Asistentka nm vysvetlila, e Sheila sa uvon a otvor svoje vedomie, aby k nm cez u mohol zaa hovori Theo, nefyzick duch. Ke nadviaeme kontakt, meme sa rozprva, o om budeme chcie. Sheila si ahla krom cez poste, len ksok od ns, a zaala zhlboka dcha. Zrazu nejak udne znejci hlas povedal: ,,Je to zaiatok, i nie? Mte otzky? Pozrela som na Jerryho a dfala, e je pripraven zaa, lebo mi bolo jasn, e ja teda rozhodne pripraven nie som, nech u sa nm to prihovral ktokovek. Jerry sa predklonil a nedokavo poloil prv otzku. Zo Sheilinch st zaali pomaly vychdza Theove slov. Upokojila som sa a akosi som vedela, e hoci poujeme Sheilin hlas, zdrojom tch asnch odpoved je nieo plne in, ako ona. Jerry tvrdil, e si tie otzky dr v hlave od svojich piatich rokov. Teraz ich zo seba chrlil tak rchlo, ako sa len dalo. Tridsa mint, ktor sme mali k dispozcii, ubehlo ako voda. Za ten as vak celkom zmizol mj strach z tohto zvltneho zitku, hoci som cel dobu nepovedala ani slovo. Ctila som sa vlastne tak dobre, ako ete nikdy. Ke sme u zasa sedeli v aute, povedala som Jerrymu: ,,Vemi by som sem chcela zajtra prs zas. Aj ja sa chcem na nieo opta. Jerry nm ochotne dohodol alie stretnutie, lebo aj on mal ete alie otzky. Na druh de mi Jerry neochotne prenechal asi polovicu vymedzenho asu. Optala som sa Thea: ,,Ako sa meme efektvnejie dopracova k naim cieom? Odpove znela: ,,Meditcie a afirmcie. Predstava meditcie sa mi vbec nepila. A okrem toho som nepoznala nikoho, kto by sa meditcii venoval. To slovo vo mne vyvolvalo obraz ud leiacich na klincoch, chodiacich po eravom uhl, stojacich cel roky na jednej nohe alebo obrajcich na ulici. Preto som sa optala: ,,o mysl pod pojmom meditcia? Odpove bola krtka a mala som z nej dobr pocit: ,,Sadni si do tichej izby. Oble si nieo pohodln a sstre sa na svoj dych. Ke sa ti zan tla mylienky, nechaj ich tak a sstre sa na svoj dych. Bolo by dobr, keby ste to robievali s polu. Bolo by to psobivejie. ,,Mohol by si nm da nejak afirmciu, ktor by pre ns bola vhodn? optali sme sa. ,,Ja uvete svoje men vidm a priahujem k sebe s pomocou Boskej lsky tak bytosti, ktor tia po osvieten prostrednctvom toho, o sa deje so mnou. Takto spolon zitky ns vetkch pozdvihn. Ke Sheila/Theo vyslovil/a tieto slov, poctila som, e mi prenikli do najhlbieho vntra. Zaplavil ma tak pocit lsky, ako ete nikdy v ivote. Vetok strach bol pre. Ja aj Jerry sme sa ctili asne. ,,Mme privies aj moju dcru Tracy, aby sa s tebou zoznmila? optala som sa. ,,Ak chce prs, me, ale nie je to nutn, lebo aj vy dvaja (Jerry a Esther) ste kanlmi (pozn.: z angl. channel channeling: komunikcia s duchmi). Tento vrok mi nedval iadny zmysel. Neverila som, e by som o nieom takom doteraz nevedela (mala som po tridsiatke), pokia by to bola pravda. Magnetofn sa vypol a my sme poctili nesmierne sklamanie, e n nezvyajn zitok sa skonil. Sheilina asistentka nm povedala, e meme poloi ete jednu, posledn otzku. ,,Nechcete vedie, kto je v duchovn sprievodca? optala sa.
9

Nikdy by mi nenapadlo pta sa na nieo tak, pretoe som v ivote nepoula vraz duchovn sprievodca, ale znelo to dobre. Pila sa mi predstava strnych anjelov a tak som povedala: ,,Dobre, povedz mi, prosm, ako sa vol mj duchovn sprievodca. Theo povedal: ,,Bude ti to oznmen priamo. Bude ma zitok jasnopoutia a bude ti to jasn. ,,o je zitok jasnopoutia? udovala som sa v duchu, ale km som sa to stihla opta nahlas, Theo jednoznanm tnom povedal: ,,Nech na vs spoinie Boia lska! a na to Sheila otvorila oi a posadila sa. N nezvyajn rozhovor s Theom sa skonil. Cestou domov sme s Jerrym zali na vyhliadku pri jednej hore vo Phoenixe. Opreli sme sa o auto a zadvali sa do diaky na zpad slnka. Vbec sme netuili, ak premena sa s nami toho da udiala. Vedeli sme len to, e sa ctime asne. Po nvrate domov som mala dva nov vrazn ciele: chystala som sa meditova, nech u to malo znamena okovek, a rozhodla som sa odhali meno mjho duchovnho sprievodcu. Obliekli sme si teda upany, zatiahli zvesy v obvake a usadili sa do dvoch hlbokch kresiel, medzi ktormi stl stojan na kvety. Mali sme to robi spolone, ale bol to divn pocit, a ten stojan to ktovie preo trocha miernil. Pamtala som si Theove intrukcie: ,,Sadni si do tichej izby, oble si nieo pohodln a sstre sa na svoj dych. Nastavili sme si budk, aby zazvonil o ptns mint, a potom som zatvorila oi a zaala vedome dcha. V duchu som si poloila otzku: ,,Kto je mojm duchovnm sprievodcom? Potom som zaala pota ndychy a vdychy. Okamite som si prestala cti telo. Netuila som, kde mm nos a kde nohy. Bol to udn, ale upokojujci a prjemn pocit. Bolo to, ako keby sa moje telo pomaly krtilo, hoci som vedela, e sedm na stolike. Vtom zazvonil budk a vyruil ns, a ja som povedala: ,,Pome ete raz. Znova som zatvorila oi, zaala som rta ndychy a vdychy a prestala si cti telo. Tentoraz vak osi ako keby zaalo ,,dcha cez moje telo. Zdalo sa mi, ako keby sa ma zmocnila prudk lska a vyvierala z hbky mjho tela smerom von. Bol to ndhern pocit! Jerry zaul, ako ticho vzdychm od rozkoe, a neskr povedal, e mu to pripadalo, ako keby som sa zmietala v extze. Ke zazvonil budk a ja som sa prebrala z meditcie, cvakali mi zuby tak, ako ete nikdy v ivote. Ete vstinejie by bolo poveda, e mi bzuali. Bzuali mi skoro hodinu, km som sa pokala upokoji a vrti do normlneho stavu vedomia. Vtedy som netuila, o sa to vlastne dialo, teraz vak viem, e to bol mj prv kontakt s Abrahmom. Aj ke som nevedela, o sa stalo, vedela som, e nech to bolo okovek, bolo to dobr! A chcela som, aby sa to zopakovalo. A tak sme sa s Jerrym dohodli, e budeme kad de ptns mint meditova. Myslm, e poas nasledujcich deviatich mesiacov sme nevynechali ani jedin de. Zakadm som ctila t telesn otupenos i skr pocit oddelenia od tela, ale inak sa poa s naich meditci nestalo ni mimoriadne. A potom, tesne pred Dom vakyvzdania roku1985, sa mi poas meditcie zaala jemne kva hlava zboka nabok. Takto sa mi poas meditcie kvala hlava niekoko alch dn. Bolo to vemi prjemn, skoro ako keby som lietala. A potom, na tret de od zaiatku tohto javu, som si pri meditcii uvedomila, e sa mi hlava nepohybuje len tak, ale e mi nos ako keby kresl do vzduchu psmen. Uvedomila som si, e je to M-N-O-P. ,,Jerry! vykrkla som. ,,Pem nosom abecedu! A v tej chvli sa ma op zmocnil ten asn pocit. Na celom tele mi naskoila husia koa, ako sa vo mne rozlievala tto nefyzick energia.
10

Jerry rchlo vzal zpisnk a zaal zapisova psmen, ktor nartval vo vzduchu mj nos: ,,SOM ABRAHM. SOM TVOJ DUCHOVN SPRIEVODCA. Abrahm mi neskr vysvetlil, e vlastne nie je iba jednou bytosou, ale e je ich viac. Hovoria o sebe v mnonom sle, lebo s kolektvnym vedomm. Povedal, e sa vtedy objavili slov ,,som Abrahm len preto, lebo som oakvala, e mojm duchovnm sprievodcom bude jedna bytos, ale e v skutonosti ich je tam spolu vea, no hovoria takpovediac jednohlasne i jednomysene. Citujem Abrahma: ,,Abrahm nie je jedno vedomie v tom zmysle, ako to ctite vy vo vaom jedinom tele. Abrahm je kolektvne vedomie. Existuje ako nefyzick prd vedomia a ke sa niekto z vs na nieo opta, mnostvo bodov tohto prdu vedomia sa zleje do toho, o vm pripad ako jeden pohad na vec kee v tomto prpade ho tlmo i vyslovuje jedna udsk bytos, Esther. V skutonosti sme ale mnohorozmern a mme mnoho podb a mnoho vedom. Abrahm mi tie vysvetlil, e mi nie s do ucha epkan slov, ktor ja len vyslovujem nahlas, aby ich pouli aj ostatn, ale e mi s skr ponkan ucelen mylienky, nieo ako rdiov signly, ktor prijmam na nevedomej rovni. Tieto mylienkov ,,bloky potom tlmom do fyzickch slovnch ekvivalentov. ,,Poujem slov, ktor s vyslovovan skrze ma, ale poas samotnho procesu tlmoenia netum, o prde, ani si nepamtm, o u bolo povedan. Abrahm mi vysvetlil, e takto mylienkov bloky mi naepkval u nejak as, ale e som sa prli striktne drala pokynov, ktor mi dal Theo: ,,Ke sa ti zan tla mylienky, nechaj ich tak a sstre sa na svoj dych. A tak zakadm, ke prichdzala nejak tak mylienka, rchlo som sa ou prestala zaobera a sstredila sa na svoj dych. Myslm, e ma Abrahm na seba dokzal upozorni len tak, e som zaala psa nosom dom vzduchu. Abrahm povedal, e ten asn pocit, ktor ma zalieval, ke som si uvedomila, e pem slov, bola rados z nho vedomho kontaktu Poas nasledujcich tdov sa naa komunikcia vemi rchlo vyvjala. Psanie nosom do vzduchu bolo nesmierne pomal, ale Jerry bol tmto jasnm a zretenm zdrojom informci tak naden, e ma asto budil uprostred noci, len aby mohol kls Abrahmovi otzky. Potom som vak jednho da veer, ke sme s Jerrym leali v posteli a pozerali televzor, zaala som ma udn pocit v rukch a prstoch a zrazu som zaala nieo vyklopkva Jerrymu na hru. Zrove som ctila siln nutkanie vsta a s k svojmu elektrickmu psaciemu stroju. Akonhle som poloila prsty na klvesnicu, ruky mi zaali rchlo beha hore-dolu po klvesoch, ako keby sa niekto oboznamoval s psacm strojom a zisoval, ako s rozmiestnen jednotliv psmen. A potom zaali moje ruky psa: ,,Som Abrahm. Som tvoj duchovn sprievodca. Som tu, aby som s tebou pracoval. Mm a rd. Napeme spolu knihu. Zistili sme, e mem poloi ruky na klvesnicu a uvoni sa, skoro ako pri meditcii, a Abrahm bude odpoveda na otzky ohadne ohokovek, na o sa Jerry opta. Bol to ohromujci zitok. Abrahm bol tak inteligentn, tak lskypln a stle tak ochotn! Bol tu pre ns kedykovek, vo dne aj v noci, pripraven rozprva sa, o om sme len chceli. Potom som raz poobede v aute na dianici do Phoenixu dostala udn pocit v stach, brade a krku, trochu ako ke sa vm chce zva. Bolo to tak siln, e sa to nedalo potlai. Prve sme zatali a dostali sme sa medzi dva vek nkladiaky, ktor sa na ns rtili z oboch strn naraz. Na sekundu sa mi zazdalo, e prejd rovno cez ns. A v tom okamihu som vyslovila prv slov, ktor Abrahm povedal mojimi stami: ,,Cho na prv vpadovku!
11

Vyboili sme z dianice a zaparkovali na odpovadle pod nadjazdom. Jerry a Abrahm sa potom niekoko hodn rozprvali. Mala som pevne zatvoren oi a hlava sa mi rytmicky pohybovala hore a dolu, priom Abrahm odpovedal na prd Jerryho otzok. *** Ako je mon, e sa mi prihodilo nieo tak asn? Niekedy, ke o tom rozmam, mm dojem, e to hdam ani nie je pravda. Je to ako v rozprvke ako Aladinova arovn lampa. No inokedy mi to zasa pripad ako t najprirodzenejia, najlogickejia vec na svete. Obas sa mi stva, e si u ani nespomnam, ak to bolo predtm, ne do nho ivota priiel Abrahm. A na pr vnimiek som bola vdy tm, kto by sa dal nazva ,,astn lovek. Mala som ndhern detstvo bez traumatickch zitkov. Mala som ete dve sestry a nai rodiia boli vemi lskav a milujci. Ako som u spomenula, s Jerrym sme mali astn manelstvo a celkovo som si ila astne a bezstarostne. Rozhodne by som nepovedala, e som bola pln nezodpovedanch otzok. Vlastne som si nekldla skoro iadne otzky a ani som nemala na vinu vec nejak pevne dan nzory. Jerry bol naopak pln vnivch otzok. Bol nruivm itateom a stle hadal, ako by mohol pomc druhm i radostnejie. Dodnes nepoznm nikoho, kto by viac til pomha uom. Abrahm nm vysvetlil, e my dvaja sme skvelou kombinciou pre tto prcu, lebo Jerryho siln tba Abrahma privolala a ja som zasa dobrm ,,prijmaom informci prve preto, lebo nemm iadne predsudky i obavy Jerry bol nesmierne naden u pri prvch kontaktoch s Abrahmom, pretoe pochopil hbku jeho mdrosti a jasnos jeho uenia. A poas vetkch tch rokov jeho nadenie ani trochu nepoavilo. Nik sa z Abrahmovch slov nete viac, ako Jerry. Na zaiatku naich stretnut s Abrahmom sme ete celkom nechpali, o sa to vlastne deje, a nemali sme ako vedie, s km to vlastne Jerry hovor. No aj tak to bolo vzruujce, skvel a asn a udn. Bolo to tak udn, e by to poda ma vina mojich znmych nechpala. Zrejme by to ani nemali zujem pochopi. Preto som Jerryho printila sbi, e to bude nae tajomstvo, o ktorom nikomu nepovieme. Myslm, e teraz je u jasn, e Jerry sub nedodral, no ja to neutujem. Ani jeden z ns nem ni tak rd, ako ke sedme v miestnosti plnej ud, ktor sa chc rozprva s Abrahmom. Od tch, ktor sa stretli s Abrahmom prostrednctvom naich knh, videonahrvok, magnetofnovch kaziet, kurzov alebo internetovch strnok, sa nm najastejie dostva tto reakcia: ,,akujeme za to, e ste mi pomohli spomen si na to, o som vdy vedel/a a ,,Pomohlo mi to da si dokopy vetky tie ksky pravdy, ku ktorm som sa postupne dopracoval/a. Teraz u mi to vetko dva zmysel. Vyzer to tak, e Abrahm nem zujem predpoveda nm budcnos ako nejak vetec i kartrka, aj ke som presveden, e vdy vie, o ns ak. Vystupuje skr ako uite, ktor ns vedie z miesta, na ktorom sa prve nachdzame, na miesto, na ktorom chceme by. Vysvetlil nm, e nem o rozhodova o tom, o by sme mali chcie, ale chce nm pomha pri dosahovan ohokovek, o chceme. Jeho vlastnmi slovami: ,,Abrahm nikoho nikam nevedie. Chceme, aby ste o vetkch svojich tbach rozhodovali sami. My time len po tom, aby ste zistili, ako dosiahnu to, po om tite. Ja osobne mm najradej nasledujcu vpove ohadne Abrahma. Pochdza od jednho dospievajceho chlapca, ktor si vypoul magnetofnov zznam, na ktorom sa Abrahm vyjadruje k otzkam mladch ud. Ten chlapec povedal toto: ,,Najprv som neveril, e cez Esther naozaj hovor Abrahm. Ale ke som si vypoul t kazetu a poul Abrahmove odpovede na tie otzky, vedel som, e Abrahm je skuton, pretoe v tch slovch nebolo
12

iadne odsudzovanie. Neverm, e by nejak lovek mohol by tak mdry, frov a nikoho neodsudzova. Cesta s Abrahmom je pre ma ovea asnejia, ako dokem slovami vypoveda. Zboujem ten pocit blaha, ktor som zskala vaka tomu, o som sa od neho nauila. Milujem ten pocit sily a sebadvery, ktor vo mne zanechva jeho jemn vedenie. Milujem, ke vidm, ako sa zlepili ivoty mnohch naich drahch priateov (aj novch priateov) vaka tomu, o ich Abrahm nauil. Milujem, ke sa mi v hlave vynoria tieto ndhern, lskypln bytosti, vdy pripraven a ochotn pomc nm nieo pochopi, kedykovek sa na nieo optam. (Mimochodom, niekoko rokov po naom stretnut so Sheilou a Theom si Jerry naiel v slovnku vznam mena Theo a s radosou mi oznmil, e to znamen Boh. Myslm, e je to dokonale vstin, ke si dnes s smevom spomeniem na ten ndhern de, ktor bol pre ns prevratn. Vtedy som sa obvala, e sa dostanem do styku s diablom, a pritom ma akal rozhovor s Bohom!) V poiatkoch naej prce chceli nai posluchi, aby sme im vysvetlili, ak je n vzah s Abrahmom. ,,Ako ste sa stretli? Ako udriavate kontakt? Preo si vybral prve vs? Ak to je by hovorcom takej hlbokej mdrosti? A tak sme s Jerrym na zaiatku kadho nho skupinovho stretnutia s umi alebo rozhlasovho i televzneho vystpenia vdy venovali niekoko mint snahm odpoveda na tento typ otzok. Pri tejto asti som vak bola vdy dos netrpezliv. Chcela som sa u rchlo uvoni a necha cez seba prdi Abrahmove vedomie a zaa s tm, o bolo koniec-koncov hlavnm dvodom naej asti na tch akcich. Napokon sme nahrali kazetu, ktor sme nazvali vod do komunikcie s Abrahmom, ktor bola zadarmo a udia si ju mohli vypou vo vonom ase. Nahrvka podrobne opisuje, ako sa to vetko s Abrahmom zaalo a postupne vyvjalo. Mali sme z toho obaja rados, ale za to hlavn sme vdy pokladali samotn Abrahmovo posolstvo. (vod do komunikcie s Abrahmom v trvan 74 mint sa d zadarmo stiahnu na internetovej strnke vi ,,O autoroch na konci knihy.) Dnes rno mi Abrahm povedal: ,,Esther, sme si vedom otzok, ktor vyaruj z masovho vedomia vaej planty, a s radosou na ne cez teba odpovieme na tchto strnkach. Uvoni sa a vychutnaj si prjemn proces vzniku knihy. A tak sa teda idem uvoni a umoni Abrahmovi, aby pre vs okamite zaal psa tto knihu. Domnievam sa, e vm v nej vysvetl zo svojho uhlu pohadu, kto je, no hlavne dfam, e vm v nej pome pochopi, kto ste vy. Mojm vrcnym elanm je, aby pre vs stretnutie s Abrahmom znamenalo to, o stle znamen pre ns. S lskou Esther

13

1. as

To, o my vieme a na o ste vy asi zabudli, no na o by ste sa mali rozpamta

14

1. kapitola Sila, ktor spova v tom, e sa prve teraz ctite dobre

Nazvame sa Abrahm a prihovrame sa vm z nefyzickej sfry. Mali by ste vedie, e aj vy samozrejme pochdzate z nefyzickej sfry, take sa od seba a tak vemi nelime. V fyzick svet vznikol ako projekcia sveta nefyzickho. V skutonosti ste vy a v fyzick svet predenm nefyzickho Zdroja energie. V nefyzickej ri nepouvame slov, pretoe nepotrebujeme re. Nemme ani jazyk, ktorm by sme mohli rozprva, ani ui, ktormi by sme mohli pova, no napriek tomu spolu dokonale komunikujeme. Naa nefyzick re sa zaklad na vibrcich a nae nefyzick komunity i rodiny vznikaj na zklade naich zmerov. Inmi slovami, formou vibrci vyarujeme to, o sme, a ostatn, ktor maj podobn zmery, sa k nm pridvaj. Tak je to aj vo vaom fyzickom svete, aj ke vina z vs u zabudla, e to tak funguje. Abrahm je rodinou nefyzickch bytost, ktor sa prirodzene dali dokopy na zklade rozhodnho zmeru pripomen vm nmu fyzickmu predeniu vesmrne zkony, ktor vetko riadia. Nam zmerom je pomc vm rozpamta sa, e ste predenm Zdroja energie, e ste poehnan, milovan bytosti a e ste prili do tejto fyzickej asovopriestorovej skutonosti, aby ste tu radostne tvorili. Kad, kto je fyzick, m svoj nefyzick proajok. Tu neplat iadna vnimka. Kad, kto je fyzicky (zameran na fyzino), m prstup k iriemu pohadu svisiacemu s tm, o je nefyzick. Tu neplat iadna vnimka. Lene vina fyzickch bytost je natoko rozptlen fyzickou povahou vaej planty, e si vypestovala siln formy odporu, ktor ruia vae ist spojenie so Zdrojom. Nam zmerom je pomha tm, ktor si elaj rozpamta sa na toto spojenie. Hoci vetky fyzick udsk bytosti maj prstup k neruenej komunikcii s tm, o je nefyzick, vina z nich si to neuvedomuje. A dokonca aj ke si uvedomte, e sa to d, zo zvyku sa drte mylienok, ktor klad odpor a brnia vm vedome sa s nefyzinom spoji. Napriek tomu sa prleitostne otvor jasn komunikan kanl a my tak meme na vibranej rovni odovzda nae poznanie niekomu, kto ho doke neruene prijma a tlmoi. Presne to sa deje prostrednctvom Esther. Ponkame vm nae poznanie na vibranej rovni asi tak, ako ke sa vysielaj rdiov signly. Esther tieto vibrcie prijma a tlmo ich do fyzickch, slovnch ekvivalentov. V udskej rei vak neexistuj slov, ktor by

15

presne vystihovali, ak rados a spokojnos ctime, ke vm meme poskytn nae poznanie prve takto a teraz. Vemi time po tom, aby ste boli spokojn s tm, kde sa prve teraz, v tejto chvli, nachdzate nech u je to kdekovek. Chpeme, e sa vm to me zda divn, ak sa nachdzate prli aleko od toho, kde by ste chceli by. My vm vak so vetkou vnosou subujeme, e ak pochopte, ak silu m to, ke sa ctite dobre prve teraz, bez ohadu na vetko ostatn, dostanete k, ktor vm pome dosiahnu akkovek stav bytia, zdravia, bohatstva i ohokovek, po om zatite. Tieto strnky vznikli preto, aby ste lepie pochopili, kto ste aj kto s vetci okolo vs. Mnoh z toho, o tu njdete, vm pome, ale treba poveda, e samotn slov nestaia. Skuton poznanie vychdza zo ivotnch sksenost. A hoci budete neustle zbiera sksenosti s vedomosti, v ivot nie je len o tom je aj o naplnen, uspokojen a radosti. V ivot je o tom, aby ste neustle prejavovali, kto naozaj ste.

Poujete iba to, o ste pripraven pou

Prihovrame sa vm na mnohch rovniach vho vedomia sasne, vy vak budete vnma iba to, na o ste momentlne pripraven. Nie kad si z tejto knihy vezme to ist, no kad jej pretanie vm d osi navye. Je to toti kniha, ktor si t, ktor pochopia jej silu, pretaj veakrt. Je to kniha, ktor pome fyzickm bytostiam pochopi, ak je ich vzah k Bohu a ku vetkmu, m naozaj s. Je to kniha, ktor vm pome pochopi, km naozaj ste, km ste boli, kam idete a m naalej budete. Tto kniha vm pome pochopi, e to s vami nikdy neskon. Pome vm pochopi svislosti s vaou minulosou a budcnosou no v prvom rade vo vs prebud vedomie potencilu, ktor sa skrva vo vaom prtomnom okamiku. Zistte, ako si sami tvorte svoje zitky, a dozviete sa, preo sa vetka vaa sila skrva vo vaom prtomnom okamiku. A nakoniec vs tto kniha dovedie k poznaniu toho, ako funguje v emocionlny navigan systm a vae vibran naladenie. V druhej asti knihy njdete postupy i cvienia, ktor vm pomu op nadviaza spojenie s vaou nefyzickou sasou. Tieto metdy vm pomu dosiahnu vetko, o len chcete. Ke ich zanete uplatova a spomna si na psobiv vesmrne zkony, op dostanete prirodzen chu do ivota.

16

2. kapitola Dodriavame sub, ktor sme vm dali pripomname vm, kto ste

Viete, o chcete? Viete, e si sami tvorte svoje zitky? Mte rados z toho, ako sa vyvja splnenie vaich tob? Ctite, ako vo vs pulzuje sviea, nov tba? Ak patrte k tm vzcnym jedincom, ktor na prve uveden otzky odpovedali: ,,no, mm rados z toho, ako sa vyvja naplnenie mojej tby. Ctim sa skvele, ako tak stojm na tomto mieste, hoci mnoh z toho, po om tim, sa ete nestalo, potom chpete, kto ste a o om je cel tento fyzick ivot. No ak ste ako vina ud neastn z toho, e vae tby nie s naplnen, ak chcete ma viac peaz, no pritom stle ijete v nedostatku, ak nie ste spokojn so svojou prcou a pritom nevidte iadnu monos, ako to zmeni, ak nemte uspokojiv vzahy alebo stle mrne snvate o astnom vzahu, ak vae telo nie je tak, ak by ste chceli... potom je tu niekoko vemi dleitch a pritom jednoduchch vec, ktor by sme vm radi prezradili. Tieto informcie vm chceme odovzda preto, lebo si elme, aby ste sa dostali ku vetkmu, po om tite. To je vak iba iaston dvod, pretoe dobre vieme, e aj keby ste mali plne vetko, o si momentlne elte, vemi rchlo si vytvorte nov zoznam prian, ete dlh a ir. Take tto kniha nevznikla preto, aby ste dostali vetko, o si zmyslte, a vyiarkli si to zo zoznamu, pretoe to je, ako vieme, nezmysel. Peme tto knihu preto, aby sme vo vs prebudili spomienky na silu a moc, ktor zkonite ved k spechu a ktor vyvieraj zo samotnho jadra toho, m ste. Peme tto knihu preto, aby sme vm pomohli op sa dosta do stavu optimizmu, pozitvneho oakvania a rastcej radosti; preto, aby sme vm pripomenuli, e nie je ni, m by ste nemohli by a o by ste nemohli robi i ma. Peme tto knihu preto, lebo sme vm to sbili. A ke ju teraz drte v rukch, aj vy tm plnte urit sub.

Povedali ste: ,,Budem i v radosti

Povedali ste: ,,Pjdem do fyzickej, asovo-priestorovej skutonosti medzi in bytosti a zskam urit identitu s uritm jasnm a pecifickm uhlom pohadu. Naum sa dva sa na seba z tohto uhla pohadu a budem sa tei z toho, e ma ostatn bud vidie ako stelesnenie tohto uhla pohadu. Povedali ste: ,,Budem pozorova to, o ma obklopuje, a moja reakcia na to zaprin, e budem ma svoje vlastn, cenn, osobn preferencie. Povedali ste: ,,Spoznm cenu mojich osobnch preferenci. Spoznm cenu mjho uhla pohadu. A potom ste povedali (toto je zo vetkho najdleitejie): ,,Vdy budem cti silu a cenu mjho vlastnho, osobnho uhla pohadu. Nefyzick energia, ktor tvor svety, bude
17

toti prdi skrz moje rozhodnutia, zmery a mylienky, a vznikne tak to, o uvediem do pohybu ja na zklade svojho uhla pohadu. Vtedy, pred svojm fyzickm zrodenm, ste vedeli, e ste Zdrojom energie, ktor sa sstred pecilne do tohto vho fyzickho tela, a vedeli ste, e fyzick osoba, ktorou sa stanete, sa nikdy neme oddeli od toho, z oho pochdzate. Vtedy ste vedeli, e ste naveky spojen so Zdrojom energie. Povedali ste: ,,Vemi rd/rada sa vlejem do tohto fyzickho tela, do fyzickej, asovo priestorovej skutonosti, pretoe prve to prostredie mi umon vloi siln energiu, ktorou som, do nieoho konkrtneho a pecifickho. Zvltnos a konkrtnos takhoto zamerania vyvol vrazn pohyb vpred a to mi prinesie rados.

Vieme, kto ste

A tak ste prili do tohto asnho tela a pamtali ste sa na svoju radostn, mocn prirodzenos vediac, e nikdy nezabudnete na ten ndhern Zdroj, z ktorho ste vzili, a vediac, e s nm nikdy nestratte spojenie. A tak sme teraz tu a pomhame vm spomen si, e s tm Zdrojom nikdy nestratte spojenie, bez ohadu na to, ako sa teraz ctite. Sme tu, aby sme vm pomohli spomen si, ak siln a mocn je vaa prirodzenos, a aby sme vm pomohli op sa sta tou osobou, akou ste sebavedomou, radostnou, neustle hadajcou nieo lepie a krajie, omu by ste mohli venova pozornos. Kee my vieme, kto ste, ahko vm pomeme spomen si na to, kto ste vy. Kee my sme odtia, odkia pochdzate, ahko vm pripomenieme, odkia ste vy. Kee my vieme, po om tite, ahko vs povedieme, aby ste mohli zska to, o chcete.

Nie je ni, m by ste nemohli by a o by ste nemohli robi i ma

Chceme vm pripomen, e nie je ni, m by ste nemohli by a o by ste nemohli robi i ma, a chceme vm v tom pomc. My sa vak s lskou dvame aj na to, kde sa nachdzate prve teraz, aj ke sa vm to nepi, pretoe chpeme, ak radostn bude vaa cesta (odtia, kde ste, tam, kde chcete, by). Chceme vm pomc necha tak vetko, o vm brni v radosti a sile, a chceme vm pomc prebudi mocn poznanie pulzujce v samotnom jadre toho, m ste. Take sa uvonite a vychutnajte si tto nenron cestu k odhaleniu toho, m naozaj ste. Nam elanm je, aby ste na konci tejto knihy poznali sami seba tak, ako vs poznme my, aby ste sa milovali tak, ako vs milujeme my, a aby ste si vychutnvali svoj ivot tak, ako si ho vychutnvame my.

18

3. kapitola Naozaj si sami tvorte svoju vlastn realitu

Pred nedvnom sa nai priatelia Esther a Jerry stretli a touto vetou: Ste tvorcami svojej vlastnej skutonosti. Bola to pre nich predstava vzruujca aj znepokojujca zrove, pretoe podobne ako mnoh nai fyzick priatelia tili ma nad svojimi zitkami tvoriv moc, lene ich trpili niektor zsadn otzky: ,,Je to naozaj v poriadku, aby sme si sami vyberali, o chceme zai? A ak to je sprvne, ako sa to rob?

Zkladom vho ivota je absoltna sloboda

Narodili ste sa s vrodenm poznanm, e si sami tvorte svoju realitu. Toto poznanie v sebe mte zakorenen tak hlboko, e ke niekto ohroz to, o vytvrate, okamite poctite vntorn disharmniu. Narodili ste sa s vedomm, e ste tvorcami svojej vlastnej skutonosti, a hoci ste mocne tili zaa poda toho kona, pri procese zaleovania sa do vaej spolonosti ste zaali prijma predstavy, ak mali o vaom ivote in. No aj tak vo vs dodnes ije vedomie, e ste tvorcami svojho vlastnho ivota, e zkladom vaej sksenosti je absoltna sloboda a e v konenom dsledku je utvranie vaich ivotnch sksenost a zitkov vlune iba na vs. Nikdy sa vm nepilo, ke vm niekto in hovoril, o mte robi. Nikdy sa vm nepilo, ke vs niekto odrdzal od toho, o ste vemi chceli. Lene po ase, pod dostatonm ntlakom tch okolo vs, ktor boli presveden, e ich sksenosti a zvyky maj viu platnos, ako tie vae (a teda s v konenom dsledku lepie), ste sa postupne vzdali odhodlania riadi si svoj ivot sami. Neraz sa vm zdalo ahie jednoducho sa prispsobi predstavm druhch o tom, o je pre vs najlepie, namiesto toho, aby ste to sami zistili. Lene popri snahm prispsobi sa spolonosti a ma m menej neprjemnost ste nevyhnutne stratili to najzkladnejie: totlnu a absoltnu slobodu tvori. Tejto slobody ste sa vak nevzdali ahko, a v skutonosti sa jej nikdy plne nevzdte, pretoe je tm najpodstatnejm zkladom vho bytia. V snahe zbavi sa tejto slobody len preto, aby ste ahie vychdzali s ostatnmi, mono v zfalom presveden, e jednoducho nemte in monos, ako sa vzda svojho prva voby, ste ili proti svojej prirodzenosti a proti svojej vlastnej dui.

Vae zitky neme vytvra nik in

Tto kniha je o obnoven vho spojenia so Zdrojom energie. Je o vaom prebuden sa do jasnosti, dobroty a sily, ktor s vaou skutonou podstatou. Napsali sme ju preto, aby ste sa s jej pomocou vedome navrtili k poznaniu, e ste slobodn a e ste vdy boli slobodn a e vdy budete slobodn a budete sa sami rozhodova. Dovoli niekomu inmu, aby skal vytvori vau realitu, vm neprinesie uspokojenie. V skutonosti vak nik in vau realitu ani neme vytvori.

19

Akonhle sa znovu spojte s venmi silami a vesmrnymi zkonmi a s tm, o je vam skutonm Zdrojom, ak vs radostn tvorba, ktor sa ned fyzicky opsa, lebo vy ste tvorcami vaich vlastnch zitkov a ke zmerne riadite svoj vlastn ivot, prinesie vm to obrovsk uspokojenie.

Ste ven bytosti vo fyzickej forme

Ste ven bytosti, ktor sa rozhodli podiea sa na tejto zvltnej ivotnej sksenosti vo fyzickom svete, a to z mnohch asnch dvodov. Tto asovo-priestorov realita na plante Zemi sli ako platforma, kde mete zamera svoju pozornos za elom pecifickej tvorby. Ste ven vedomie, ktor sa momentlne nachdza v tomto asnom fyzickom tele, aby mohlo zaka vzruenie a nadenie z uritho konkrtneho, pecifickho zamerania a tvorenia. Fyzick bytos, ktor pokladte za svoje ,,Ja, stoj na rozhodujcej hranici myslenia, zatia o vami pretek vedomie, ktor je vam skutonm Zdrojom. Vo chvach nevslovnho povznesenia ste doiroka otvoren a vtedy dovoujete, aby sa cez vs prejavil v Zdroj. Obas dovolte, aby vami pretekala skuton povaha vho bytia, a inokedy to nedovoujete. Tto kniha vznikla preto, aby vm pomohla pochopi, e ste schopn neustle dovoova vaej pravej povahe, aby sa cez vs prejavovala. Ke sa naute vedome sa naplno spoji s tou podobou vho Ja, ktor je vam Zdrojom, budete zava absoltnu rados. Ke vedome usmernte svoje mylienky, mete by v neustlom spojen so Zdrojom energie, s Bohom, s radosou a so vetkm, o je poda vs dobr.

Zkladom vho vesmru je absoltne blaho-bytie

Zkladom tohto vesmru je blaho-bytie. Blaho-bytie je zkladom vetkho, o je. Prdi k vm, prdi cez vs. Sta to len dovoli. Tak, ako ke dchate sta sa len otvori, uvoni a vdychova vzduch. Tto kniha je o tom, ako sa vedome spoji s prdom blaho-bytia. Toto spojenie je prirodzen. Ide vlastne o to, aby ste si spomenuli, kto naozaj ste, aby ste si mohli vytvori tak ivot, ak ste chceli ete predtm, ako ste sem prili v tomto fyzickom tele, do tejto ohromnej, hraninej sksenosti, kde mte v mysle prejavova svoju slobodu nekonenm, radostnm, tvorivm spsobom. Vari nechpete, ako mocne k vm prdi blaho-bytie? Vari nechpete, ako dokonale sa okolo vs usporadvaj okolnosti a udalosti? Vari nechpete, ako ste zboovan? Vari nechpete, ako dokonale sa stvorenie tejto planty a celho vesmru zhoduje s tm, aby ste mali oraz dokonalejie zitky? Vari nechpete, ako vemi ste milovan, ako ste poehnan, ako ste zboovan a ako vetko zapad do tohto tvorivho procesu? Chceme, aby ste to pochopili. Chceme, aby ste zaali chpa, ak poehnan je prirodzenos vho bytia a aby ste zaali vidie dkazy toho, e to tak je, pretoe my vm ich podvame vdy, ke si to dovolte vidie: formou bostnch zitkov, peaz, naplujcich zitkov; v krse, ktor vidte; formou zhody okolnost a udalost; formou asnch tvorivch zitkov, kedy sa jeden s druhm stretvate iba preto, aby ste sa naplnili, uspokojili a poteili a mali rados z danej chvle. Nemte in monos, ako s vopred. Nemete tomu zabrni, muste s vpred. No nie ste tu preto, aby ste ili vpred ako na nejakej pti ste tu preto, aby ste prevali obrovsk rados. To je ten prav dvod, preo ste tu.
20

4. kapitola Ako sa odtiato dostanem tam?

Od naich fyzickch priateov asi najastejie dostvame tto otzku: ,,Preo to trv tak dlho, km dostanem to, o chcem? Nie preto, e to nechcete dos silno. Nie preto, lebo nie ste dos inteligentn. Nie preto, lebo toho nie ste dostatone hodn. Nie preto, lebo osud je proti vm. Nie preto, lebo to namiesto vs u dostal niekto in. Dvod, preo ste ete nedostali to, po om tite, je ten, e sa udrujete vo vibranom vzorci, ktor nezodpoved vibrcim vaej tby. To je zakadm ten jedin dvod! Teraz by ste mali pochopi jednu dleit vec: ak sa zastavte a zamyslte nad tm, alebo ete lepie ak sa zastavte a prectite to, odhalte podstatu vho vlastnho nesladu. Take teraz treba urobi len jedno: jemne, postupne, ksok po ksku nechajte tak mylienky pln odporu, ktor s tm jedinm initeom, ktor vm nieo nedovouje. Poctite avu, ktor je znakom toho, e sa v odpor uvouje, presne tak, ako boli naopak pocity naptia, hnevu, frustrcie a podobne znakom toho, e ste svoj odpor zvyovali.

Blaho-bytie ak za dverami
Chceme vm pripomen jedno zkladn pravidlo, ktor treba pochopi, aby vm dalo zmysel vetko ostatn: blaho-bytie prdi, blaho-bytie vs chce! Blaho-bytie ak za dverami. Vetko, o ste kedy chceli, i u otvorene, alebo tajne, ste vysielali formou vibrci. Zdroj to poul a pochopil a vyslyal. A vy si to teraz zanete dovoova prija a toto dovolenie aj prectite. Pekne postupne, pocit za pocitom.

Ste fyzickm predenm Zdroja energie

Ste predenm Zdroja energie. Stojte na rozhodujcej hranici myslenia. Vaa asovo priestorov realita bola uveden do pohybu silou mylienky dvno predtm, ako sa prejavila vo fyzickej forme, v akej ju vnmate teraz. Vetko vo vaom fyzickom prostred bolo stvoren na zklade nefyzickho pohadu toho, o nazvame Zdrojom. A tak, ako Zdroj stvoril cel v svet aj vs silou sstredenej mylienky, i vy naalej tvorte svoj svet z vho hraninho postavenia v tejto asovo-priestorovej skutonosti. Vy a to, omu hovorme Zdroj, je jedno a to ist. Od Zdroja sa nemete oddeli.
21

Zdroj od vs nikdy nie je oddelen. Ke na vs myslme, myslme na Zdroj. Ke myslme na Zdroj, myslme na vs. Zdroj nikdy nevnukne nijak mylienku, ktor by vs od neho oddeovala. Nemete ma nijak mylienku, ktor by vs priviedla k plnmu oddeleniu (priom oddelenie je a prli siln slovo), mete vak ma mylienky natoko vibrane odlin, e prekryj vae prirodzen spojenie so Zdrojom. Takmu stavu hovorme odpor. Jedin forma odporu i prekky vho spojenia so Zdrojom pramen z vho fyzickho pohadu na veci. Zdroj je vm vdy plne k dispozcii a neustle vm ponka blahobytie. Niekedy ste v stave, kedy si toto blaho-bytie dovolte prija, no v niektorch prpadoch si to nedovolte. My vm chceme pomc vedome si toto spojenie so Zdrojom dovoli, a to o najastejie. Kee ste predenm nefyzickej energie, robte z mylienok nieo viac, ne m boli predtm a na zklade protikladov prichdzate k rznym zverom alebo rozhodnutiam. Akonhle sa zladte so svojou tbou, zane cez vs prdi nefyzick energia, ktor tvor svety, o vedie k nadeniu, vni a pocitu vazstva. To je vam pravm urenm. Vae vyie Ja vs stvorilo na nefyzickej rovine, a vy teraz alej tvorte na zklade fyzickej roviny. Vetci sa potrebujeme na nieo zamera, po nieom ti, aby sme mohli precti plnos toho, km sme, ktor cez ns prdi ako pokraovanie Vetkho, o je. A prve tto tba rob venos venou.

Evolun hodnota vaich osobnch preferenci

Nepodceujte hodnotu toho, omu dvate prednos, lebo evolcia vaej planty zvis na tch z vs, ktor stoja na kritickej hranici myslenia a neustle rozvjaj svoje tby. Rozmanitos a protiklady, uprostred ktorch sa nachdzate, tvoria dokonal prostredie pre formovanie vaich osobnch preferenci. Ke sa nachdzate uprostred rznych protikladov, neustle z vs vyaruj nov tby v podobe vibranch signlov, ktor Zdroj prijma a odpoved na ne a v tej chvli sa vesmr rozpna. Tto kniha vak nie je o rozpnajcom sa vesmre alebo o tom, ako Zdroj pln kad vau poiadavku, ani o tom, i ste toho hodn to vetko je toti jasn a pevne dan. Tto kniha je o vs a o tom, ako sa mte vibrane naladi tak, aby ste mohli prija vetko, o si iadate.

Nuka o slobodnom tvoren

Chceme vm pomha pri vaej zmernej realizcii toho, k omu vs inpiruje vae prostredie, pretoe chceme, aby ste prevali nadenie prameniace z radostnho, vedomho utvrania vaej vlastnej reality. Vy si naozaj tvorte vau vlastn realitu. Nik in to nerob namiesto vs. A svoju realitu si tvorte aj vtedy, ke nechpete, e to robte. A prve preto asto tvorte chybne. Ke si uvedomujete svoje mylienky a cielene ich vysielate, potom ste slobodnmi tvorcami vaej vlastnej skutonosti. Presne to ste mali v mysle, ke ste sa rozhodli, e sem prdete v tomto tele. Vae tby a presvedenia s iba mylienkami. Proste a dostanete. Proste prostrednctvom toho, omu venujete pozornos, o chcete, po om tite to vetko s prosby. (Bez ohadu na to, i chcete, aby sa nieo stalo, alebo nestalo.) Nemuste pritom

22

pouva slov. Sta, e to preciujete: ,,Po tom tim. ,,Toto sa mi pi. ,,Toto mi vyhovuje. Takto tby s poiatkom akejkovek pralivosti. Nikdy vs neunav rs i tvori, pretoe nov mylienky alebo tby nemaj koncakraja, neustle plyn. Kad nov predstava nieoho, o vy ste chceli zai, ma i vedie, dospeje ku svojmu zhmotneniu alebo prejaveniu a s tmto prejavom i zhmotnenm prde aj nov uhol pohadu, ktor povedie k alm tbam. Protiklady a rozmanitos sa nikdy neskonia, a tak sa nikdy neskon ani prd novch tob. ,,Prosenie sa teda nikdy neskon, a teda sa nikdy neskon ani ,,dostvanie. Vdy teda budete ma nejak nov perspektvu. Vdy pred vami bud nov protiklady a nov inpircie, a naveky vekov. Ke si zvyknete na predstavu, e nikdy neprestanete existova a e sa vo vs bud neustle rodi nov tby, e Zdroj nikdy neprestane vae tby plni a e v rast je ven, potom sa mono upokojte, ak sa vm zatia, do tejto chvle ete nesplnilo nieo, po om tite. Je naou tbou, aby ste boli astn a spokojn s tm, ak ste a o mte a zrove aby ste chceli viac. To je optimlne tvoriv vchodisko: st na prahu toho, o sa bli, cti nadenie a optimistick oakvanie bez akejkovek netrpezlivosti a pochybnost i pocitov nehodnosti, ktor by mohli zabrni prijatiu toho, o chcete. To je cel veda o slobodnom tvoren.

23

5. kapitola Tento jednoduch zkladn princp dva vetkmu zmysel

Cez vetko pretek prd uritej energie. Nachdza sa v celom vesmre a vo vetkom, o je. Je zkladom celho vesmru, ako aj zkladom vho fyzickho sveta. Niektor udia si tto energiu uvedomuj, vina ud ju vak nevnma. Napriek tomu s ou vetci ovplyvovan. Ke zanete chpa podstatu vho sveta a hada alebo, lepie povedan, preciova vedomie tejto zkladnej energie, potom pochopte vetko, o zavate. A zrove budete lepie chpa, o zavaj in.

Osveden vzorec vm prinesie osveden vsledky

Predstavte si, e sa ute matematiku a potom sa tete z toho, e jej rozumiete a viete ju vyuva v ivote. Takto sa teraz naute vzorec, ktor vm pome pochopi v svet a zaru vm sprvne vsledky. Vsledky s tak zaruen, e budete mc absoltne presne predpoveda svoju budcnos a porozumiete aj tomu, o ste prevali v minulosti tak, ako nikdy predtm. U nikdy sa nebudete cti ako obe, ani s ohadom na minulos, ani v budcnosti, a trias sa od strachu pred tm, o nechcete zava. Konene pochopte, e mte absoltnu tvoriv moc nad svojm vlastnm ivotom. Potom sa budete mc sstredi na svoju vlastn tvoriv silu a zaijete dokonal astie z toho, ako vm vetko zane pomha pri vytvran vaich pecifickch tob. Kad z vs m takto potencil, no len niektor ho vyuvaj. Prs na to, po om konkrtne tite, a vedie, e sa to vetko d naplni, bude mimoriadne uspokojiv. Z takejto viery a porozumenia sa vyvodzuje vzorec, ktor je stle platn. Odteraz sa pre vs zane krti as medzi vznikom tobnej mylienky a jej naplnenm i dokonalm zhmotnenm. Zistte, e vetko, po om tite, me do vho ivota prs vemi rchlo a ahko.

Ste vibrujca bytos vo vibrujcom prostred

To, i si umoujete by v spojen so Zdrojom energie, alebo nie, sa d cti. Inmi slovami, m lepie sa ctite, tm viac toto spojenie umoujete. m horie sa ctite, tm menej toto spojenie umoujete. Cti sa dobre znamen, e je spojenie umonen, a cti sa zle, e nie je umonen. Cti sa zle znamen, e kladiete spojeniu so Zdrojom odpor. Dokonca aj v tele z msa a kost ste vibrujcimi bytosami a vetko, o zavate vo vaom fyzickom prostred, je zaloen na vibrcich. Okrem toho fyzick svet mete chpa
24

len vaka svojej schopnosti tlmoi vibrcie. Inmi slovami, cez oi tlmote vibrcie do nieoho, o vidte. Cez ui zasa do zvukov, cez nos, jazyk a koneky prstov do pachov, chut a dotykovch vnemov. To vetko vm pomha chpa v svet. Tm najdokonalejm prostriedkom na tlmoenie vibrci s vae pocity.

Pocity ako tlmonci vibrci

Ke venujete pozornos signlom, ktor vm dvaj vae pocity, viete vemi presne porozumie tomu, o prevate alebo o ste kedy preili. Tento nov pohad na vae pocity vm zrove umon pouva ich na privolvanie takch budcich zitkov, ktor vs bud iba tei, a to s nebvalou presnosou a ahkosou. Ke venujete pozornos tomu, ako sa ctite, mete splni el toho, preo ste tu, a mete pokraova v plnovanom raste a radosti. Ke pochopte, ako vae pocity svisia s tm, km naozaj ste, nepochopte len to, o a preo sa deje vo vaom svete, ale budete chpa aj vetky ostatn bytosti, s ktormi sa stretnete. U viac nebudete ma nezodpovedan otzky. Budete rozumie na vemi hlbokej rovni, na zklade irieho, nefyzickho pohadu aj vaich vlastnch, osobnch fyzickch sksenost vetkmu, o svis s tm, kto ste, km ste boli a km budete.

25

6. kapitola Zkon pralivosti najmocnej zkon vesmru

Kad mylienka vibruje, kad mylienka vysiela urit signl a zrove priahuje zodpovedajci signl ako odpove. Tento proces nazvame zkon pralivosti. Zkon pralivosti hovor: podobn priahuje podobn. Take tento zkon pralivosti mete povaova za akhosi ,,vesmrneho manara, ktor dohliada na to, aby sa podobn mylienky zhromaovali. Lepie to pochopte, ke si prestavte, e zapnete rdio a naladte si na om urit stanicu. Neakte, e zaujete hudbu, ktor vysiela stanica na f rekvencii 101 FM, ak ste si naladili frekvenciu 98,6 FM. Je vm jasn, e vibran frekvencie rdiovho vysielania sa musia zhodova, a zkon pralivosti s touto skutonosou shlas. Na zklade vaich zitkov a sksenost z vs ako rakety vystreuj vibrcie rznych tob a vy tm pdom muste hada spsob, ako sa stle udriava v naladen na vibrcie tchto tob, aby ste sa dokali ich zhmotnenia i naplnenia.

omu venujete pozornos?

Vetko, omu venujete pozornos, vedie k tomu, e z vs vyaruje urit vibrcia. Vibrcie, ktor vysielate, s zhodn s tm, o chcete, o je zasa zhodn s tm, na o upriamujete pozornos. Ak tite po nieom, o momentlne nemte, sta na to upriami pozornos a ono to k vm na zklade zkona pralivosti prde, pretoe pri pomyslen na dan vyten vec i zitok vysielate urit s touto vecou zhodn vibrciu, take poda zkona k vm dan vec i zitok prosto mus prs. Ak vak tite po nieom, o v sasnosti nemte, a upriamujete svoju pozornos na stav, kedy dan vec nemte, potom bude zkon pralivosti odpoveda na vae vibrcie postrdania tej veci, take naalej nebudete ma to, po om tite. Tak je zkon.

Ako mm vedie, o priahujem?

Kom k tomu, aby ste si do ivota pritiahli nieo, po om tite, je dosiahnutie vibranho sladu s tm, po om tite. Vibran slad sa d najahie dosiahnu tak, e sa tvrite, ako keby ste dan vec u mali, ako keby ste u zavali to, po om tit e. Smerujte svoje mylienky na predstavu radosti z danho zitku. Ke tak budete opakovane robi, zanete sstavne vysiela tieto vibrcie a teda umonte, aby sa to uskutonilo.
26

Ke venujete pozornos svojim pocitom, vemi rchlo zistte, i sa sstredte na svoju tbu, alebo na neprtomnos objektu vaej tby. Ke sa vae mylienky vibrane zhoduj s tm, po om tite, ctite sa dobre kla vaich pocitov sa pohybuje od oakvania cez nadenie po rados. Ak sa vak sstredte na nedostatok i neprtomnos toho, po om tite, klou vaich pocitov je pesimizmus, obavy, bezmocnos, hnev, neistota a depresia. Take ak si budete neustle uvedomova, o ctite, budete vdy vedie, ako ste na tom s tou asou tvorivho procesu, ktor by sa dala nazva dovolenm i umonenm. Potom sa u nikdy nebudete udova, preo nieo dopadne alebo sa vyvja uritm spsobom. Vae pocity s vynikajcim naviganm systmom a ak im budete venova pozornos, dokete sami seba privies k hociomu, po om zatite.

Dostvate to, na o myslte bez ohadu na to, i to chcete, alebo nechcete

Mocn univerzlny zkon pralivosti funguje tak, e k sebe priahujete podstatu vetkho, na o najviac myslte. Take ak myslte najviac na veci, po ktorch tite, vaa ivotn sksenos tie veci odra. A podobne, ak vinou myslte na to, o nechcete, vaa ivotn sksenos to tie odra. Ke na nieo myslte, nech je to okovek, je to ako plnovanie uritej budcej udalosti. Ke nieo oceujete, plnujete. Ke si robte starosti, plnujete. (Starosti a obavy vyuvaj vau predstavivos na to, aby vzniklo to, o nechcete.) Kad mylienka, kad npad, kad predstava, kad vec a kad bytos m svoje vibrcie, take ak nieomu venujete pozornos, hoci len krtko, vibrcia vaej bytosti zane odra vibrcie toho, omu venujete pozornos. m viac na to myslte, tm viac danm spsobom vibrujete. A m viac tak vibrujete, tm viac toho, o danej vibrcii zodpoved, k sebe priahujete. Toto naladenie sa bude len umocova, a to dovtedy, km nezanete vysiela in vibrcie. A akonhle zanete vibrova inakie, zanete k sebe priahova to, o zodpoved tejto inej vibrcii. Akonhle pochopte zkon pralivosti, u vs viac neprekvap ni, o zaijete, lebo budete vedie, e ste si to vetko sami privolali prostrednctvom svojich vlastnch mylienkovch procesov. Vo vaom ivote neme djs k niomu bez toho, aby ste to k sebe neprivolali prostrednctvom vaich mylienok. Ohadom mocnho zkona pralivosti neplatia iadne vnimky, take nie je ak dobre ho pochopi a naui sa ho. A akonhle raz pochopte, e dostvate to, na o myslte, a ke si zanete uvedomova, na o myslte (to je rovnako dleit), potom mete prevzia absoltnu vldu nad tm, o zavate.

Ak vek rozdiely s vo vaich vibrcich?

Tu je niekoko prkladov. Existuje vemi vek vibran rozdiel medzi tm, ke oceujete svojho partnera, a ke si predstavujete, e by sa mal zmeni. V vzah s vam partnerom bez vnimky odra tie mylienky, ktor prevauj. Aj ke to mono nerobte vedome, v vzah si doslova vymate. Vaa tba zlepi svoju finann situciu sa vm neme splni, ak asto zvidte majetok susedom, lebo vibrcie tby a vibrcie iarlivosti s vemi rozdielne.

27

Ke pochopte, ako funguj vibrcie, budete si mc slobodne a ahko tvori svoju vlastn skutonos. asom a praxou potom zistte, e sa d ahko splni vetko, po om tite pretoe nie je ni, o by ste nemohli by, ma alebo robi.

Privolvate vibran energiu

Ste vedomie. Ste energia. Ste vibrcia. Ste elektrina. Ste Zdroj energie. Ste tvorcovia. Stojte na rozhodujcej hranici myslenia. Svojm zvltnym, mimoriadnym, aktvnym spsobom privolvate a vyuvate energiu, z ktorej vznikaj svety a ktor sa nachdza vade, v celom tomto neustle sa vyvjajcom, venom vesmre. Ste tvorivmi gniami, ktor psobia v tejto asovo-priestorovej skutonosti, aby doviedli mylienky tak aleko, ako sa len d. Aj ke sa vm to mono bude spoiatku zda udn, pome vm, ak prijmete mylienku, e ste vibranmi bytosami, pretoe ijete vo vibranom vesmre, v ktorom vldnu zkony zaloen na vibrcich. Akonhle sa vedome stotonte s vesmrnymi zkonmi a zanete chpa, preo veci funguj tak, ako funguj, namiesto zhad a nejasnost zavldne jasnos a pochopenie. Pochybnosti a strach nahrad poznanie a sebadvera, neistotu nahrad istota a vaou zkladnou sksenosou sa op stane rados.

Ke sa vae tby a presvedenia vibrane zhoduj

Podobn priahuje podobn. Preto sa vibrcie vaej bytosti musia zhodova s vibrciami vaej tby, aby ste mohli prija jej pln naplnenie. Nemete po nieom ti , vinu asu myslie na to, e to nemte, a potom oakva, e to dostanete, pretoe vibran frekvencia neprtomnosti danej veci a vibran frekvencia prtomnosti danej veci s vemi rozdielne. Inmi slovami: vae tby a vae presvedenia sa musia vibrane zhodova, aby ste mohli zska to, po om tite. Pozrite sa na to z nadhadu: ste tu a zavate rzne veci, ktor vs ved k tomu, aby ste si vypestovali svoje osobn preferencie vzhadom na vau bosk jedinenos. Zdroj, ktor vm nava a ktor vs zbouje, pritom okamite odpoved na vae vibran, elektronick poiadavky, bez ohadu na to, i ich viete vedome, slovne pomenova. Take bez ohadu na to, o o iadate a i o to iadate slovami, alebo len v duchu i tajne vae iadosti s vypout a splnen, a to bez vnimky v kadom prpade. Vdy, ke proste, dostanete.

28

Vetko, o je, m prospech z vaej existencie

Pretoe mte rzne pecifick zitky, ktor ved k vzniku vaich pecifickch tob, a pretoe Zdroj pouje vae iadosti a odpoved na ne, vesmr, v ktorom sa vetci nachdzame, rastie a rozpna sa. A to je naozaj skvel! Vaa sasn asovo-priestorov realita, vaa sasn kultra, v sasn pohad na veci vetko, o tvor v pohad na veci sa vyvja poas nespoetnch generci. Vlastne ani nie je mon vystopova vetky tby, zvery a uhly pohadu, ktor viedli k vaim dnenm jedinenm nzorom. Podstatn je, e ste k nim dospeli, e existujete, e myslte, vnmate, iadate a dostvate. Vetko, o je, m z vaej existencie a vho pohadu na veci prospech. Take o tom, i ste dleit, niet pochybnost, aspo nie, o sa ns tka. My plne chpeme, ak nesmierny vznam mte. Niet pochb o tom, i ste nieoho hodn, aspo nie, o sa ns tka. My vieme, e si zaslite, aby energia, ktor tvor svety, vyslyala kad vau tbu a my vieme, e sa to aj deje, ibae mnoh z vs si z mnohch dvodov nedovolia prija to, o o prosia.

Op si osvojte umenie, ako si dovoli prirodzen stav blaho-bytia

Chceme, aby ste prili na to, e mte vroden schopnos dovoli si stav blaho-bytia, ktor je ako nevyerpaten a neobmedzen vesmrny prd. Hovorme tomu umenie dovoli si. Je to umenie dovoli stavu blaho-bytia z ktorho pochdza kad ksok toho, o ste aby cez vs pretekal poas celej vaej existencie. Umenie dovoli si spova v tom, e u nekladiete odpor blaho-bytiu, ktor si zaslite, ktor je prirodzen, ktor je vam prvom, vam Zdrojom a podstatou vho bytia. Aby ste pochopili to, o stoj v tejto knihe, nemuste absolvova nijak prpravn kurzy. Je napsan tak, aby ste mohli zaa erpa rovno odtia, kde sa prve nachdzate. Ste na tieto informcie pripraven, hne v tejto chvli, a tieto informcie s pripraven na vs.

29

7. kapitola Stojte na rozhodujcej hranici myslenia

Miesto, na ktorom sa nachdzate, radi nazvame rozhodujcou hranicou myslenia. A to preto, lebo vo vaom fyzickom tele, vo fyzickom prostred s fyzickmi zitkami ste krajnm predenm toho, m sme my. Vetko, o doposia existovalo, vrchol v tom, m ste prve teraz vy. Vetko, o ste kedy zaili od narodenia vo fyzickom tele a doteraz, vrchol v tom, m ste teraz. A podobne vetko, o sa kedysi odohralo a preilo Vetkm, o je, vrchol vo vetkom, o sa odohrva teraz a o sa zava v rmci fyzickho ivota na plante Zemi. Kad lovek na vaej plante zava rzne veci, ktor dvaj vznika rznym tbam, a tak dochdza k akmusi masovmu privolvaniu energie, o sa doslova rovn evolcii vaej planty. m viac na seba navzjom i na svoje prostredie reagujete, tm viac osobnch preferenci si definujete a vyarujete... a m viac preferenci vyarujete, tm viac odpoved na ne prichdza. V dsledku toho k vm pritek siln prd zo Zdroja energie a nesie so sebou naplnenie vaich individulnych, osobnch preferenci. Inmi slovami, vaka tomu, o u zailo a prve zava toko inch ud, a vaka sile pralivosti ohromnho mnostva tob druhch je umonen vae budce blaho-bytie. A vae sasn tby zasa poskytn energiu budcim genercim, aby z nej mohli ai.

Ak po tom viete ti, vesmr to vie vyprodukova

Ak vs psobenie v asovo-priestorovej realite vedie k nejakej primnej tbe, vesmr m prostriedky, ako sa dopracova k vsledku, ktor chcete. Vaa schopnos chcie viac toti rastie s kadm predolm spechom, take predstava takejto expanzie me vyrazi dych tm, ktor sa ete len zanaj oboznamova s tmito silami. Tm, ktor u pochopili, ako funguje blaho-bytie a oakvaj jeho stly prsun, to vak me pripada plne normlne. Prd blaho-bytia teie aj vtedy, ke to nechpete, ak sa s nm vak vedome zladte, vae tvoriv silie bude ovea uspokojivejie, pretoe zistte, e neexistuje vbec ni, o by ste nemohli zska, ak po to zatite.

Funguje to bez ohadu na to, i to chpete

Nemuste dokonale rozumie vetkm zloitm detailom tohto vene sa rozpnajceho prostredia, aby ste mali itok z toho, o u je, no muste si njs spsob, ako plyn s prdom blaho-bytia, ktor vs obklopuje. Na to vm ponkame tieto slov: existuje iba prd blaho-bytia, ktor neustle plynie. Mete mu dovoli tiec, alebo mu mete kls odpor, ale on si aj tak bude tiec.
30

Nepjdete do jasne osvetlenej izby a nebudete tam hada ,,zhasna. Inmi slovami, nebudete oakva, e tam bude vypna, ktor izbu zaplav iernou tmou, aby v nej prestalo by svetlo. Skr budete hada vypna, ktor kladie odpor svetlu, lebo v neprtomnosti svetla nastva tma. Podobne neexistuje iadny zdroj ,,zla, avak je mon kls odpor tomu, o pokladte za dobro. A prve tak neexistuje iadny zdroj chorb, no je mon odporova prirodzenmu stavu zdravia.

Bez ptania sa niet odpoved

udia obas obdivuj Esther za to, e doke vnma Abrahmovu mdros a dva ju do slov pre dobro druhch. My si to tie cenme, na druhej strane by sme vak chceli poukza na to, e prijmanie a tlmoenie naich vibrci je iba jednou asou toho, o sa v prpade Esther deje. Keby tomu nepredchdzalo kladenie otzok, nebolo by nijakch odpoved. udia v sasnosti vrazne aia zo sksenost predolch generci, pretoe na zklade ich sksenost a tob sa zapoal dnen duchovn proces. Dnes stojte vy na rozhodujcej hranici myslenia a zbierate plody toho, o o prosili minul genercie, a zrove aj vy o velio proste a tm, mnoh privolvate... a tak to ide alej. Take u chpete, e ak to dovolte, mte blaho-bytie na dosah ruky? Sta si ho len vzia, teda za podmienky, e s nm ste vibrane zladen. (A chpete u, preo sa o tchto veciach nemete rozprva s prli mnohmi umi? Na hranici myslenia toti nikdy nestoja davy.) V dnenej dobe zavaj niektor udia nesmierne akosti alebo stran traumy a kvli tomu, ako momentlne ij, s ich prosby zdraznen a zintenzvnen. A prve vaka tejto intenzite im Zdroj odpoved. A hoci ten, kto pros, je vinou natoko pohlten traumou, ktor preva, e nem osobn itok z toho, o o pros, aia z toho budce genercie alebo dokonca aj tie sasn, ktor si vak momentlne nedovouj prija splnenie tchto prosieb. Toto vm hovorme preto, aby ste pochopili nasledovn: neustle je vm k dispozci neobmedzen prd blaho-bytia a hojnosti vo vetkch monch oblastiach vy sa vak muste naladi tak, aby ste to vetko mohli prijma. Nemete kls odpor a zrove prijma.

Otvorte stavidl a nechajte sa zaplavi blaho-bytm

Pozrite sa na seba tam, kde sa prve nachdzate, ako na niekoho, kto prijma blaho bytie. Skste si predstavi, ako sa kpete v tomto silnom prde. Snate sa cti ako niekto, kto stoj na hranici a a z tohto neobmedzenho prdu. Usmejte sa a skste pripusti, e ste toho hodn. Vaa schopnos pocti, e ste hodn prija siln prd blaho-bytia, nepochybne zvis od toho, o sa momentlne deje vo vaom ivote. Za uritch podmienok sa ctite nesmierne poehnan, no za inch u sa tak poehnan nectite. Naou tbou je, aby ste pri tan tejto knihy pochopili, e miera, do akej sa ctite poehnan a do akej oakvate dobr veci, ukazuje, koko si toho dovoujete. A miera, do akej sa nectite poehnan a neakte dobr veci, odra stupe vho odporu. Naou tbou teda je, aby ste sa pri tan tejto knihy dokzali zbavi akchkovek zabehanch mylienok, ktor viedli k tomu, e ste sa prdu hojnosti doteraz brnili.

31

Chceme, aby ste pochopili, e keby ste nemali mylienky kladce odpor a vibrane nezhodn s prdom blaho-bytia, ktor ste si vypestovali za svojho fyzickho ivota, hne teraz by ste ten prd hojnosti naplno prijmali ste toti doslova jeho predenm. Iba vy sami a to, ako sa ctite, me za to, i si pripate blaho-bytie, alebo nie. A aj ke vs v rznej miere ovplyvuj in udia, v konenom dsledku je iba na vs, i k sebe ten prd hojnosti pustte, alebo nie. Mete otvori stavidl a necha sa zaplavi blaho-bytm, alebo si mete zvoli mylienky, ktor vm brnia vzia si to, o je vae. No prd hojnosti k vm aj tak neustle prdi, i u mu to umoujete, alebo mu brnite. Je nekonen a nevyerpaten a stle je len na vs, ako sa rozhodnete.

Mte vetko potrebn, aby ste sa dostali tam, kam chcete, rovno odtiato
Aby ste sa mohli slobodne napoji na prd blaho-bytia, nemus sa meni ni vo vaom okol ani na vaich momentlnych podmienkach. Mete by hoci aj vo vzen, mete by smrtene chor, me vm hrozi bankrot alebo sa mete rozvdza. Napriek tomu ste r ovno teraz a tu na dokonalej pozci, odkia sa d zaa. Chceme vs ubezpei, e si to pritom nebude vyadova prli dlh as sta toti jednoducho pochopi vesmrne zkony a ma odhodlanie dosta sa do stavu dovolenia si. Ke idete autom, viete, odkia a kam idete. Je vm jasn, e sa tam nemete dosta okamite. Ste zmieren s tm, e potrebujete prejs urit vzdialenos a e sa dostanete na miesto urenia za urit as. A aj ke ste mono nedokav alebo vs cestovanie unavuje, urite to nedopadne tak, e by ste zrazu uprostred cesty stratili vetku odvahu, otoili sa a vrtili nasp tam, odkia ste vytartovali. Nebudete jazdi hore-dolu od vchodzieho miesta do polovice cesty, a km sa z toho nekonenho jazdenia nezrtite. Nebudete tvrdi, e ste neschopn zjs tam, kam potrebujete. Chpete, e medzi vam cieom a vchodzm bodom je urit vzdialenos, a idete alej v smere miesta urenia. Chpete, o treba urobi, a aj to robte. Chceme, aby ste prili na to, e cesta z miesta, na ktorom sa nachdzate, na miesto, kde chcete by, je vdy o tom istom, nech sa tka akejkovek oblasti, a e sa tento princp d ahko pochopi.

32

8. kapitola Ste vysielaom aj prijmaom vibrci

Teraz ste pripraven pochopi najpodstatnejiu as, o sa tka ovldania, vytvrania a vychutnvania zitkov vho fyzickho ivota. Vy sa teraz vnmate ako hmotn bytosti, no okrem toho ste predovetkm vibran bytosti. Ke sa na vs niekto pozrie, vid vs oami a pova vs uami, no vy sa mu predstavujete ako aj celmu vesmru spsobom, ktor presahuje to, o sa d vidie alebo pou. Ste vysielaom vibrci a v kadom okamihu svojej existencie vysielate rzne signly. Poas toho, ako sa sstredte na svoje fyzick telo, a ke ste v bdelom stave, neustle vysielate pecifick, ahko rozpoznaten signl, ktor je okamite prijman, pochopen a zodpovedan. Odpoveou na signl, ktor vysielate teraz, je okamit zmena vaich sasnch aj budcich okolnost. A tm pdom je cel vesmr prve teraz ovplyvovan tm, o vysielate.

Ste ven osobnos, sstreden na prtomn chvu

V sasn aj budci svet je priamo a pecificky ovplyvovan signlom, ktor teraz vysielate. Vaa osobnos je v skutonosti ven, ale to, km ste teraz a na o prve myslte, vemi vrazne zameriava energiu uritm smerom. Energia, ktor na nieo zameriate, je tou istou energiou, ak tvor svety. A prve v tejto chvli tvor aj v svet. Mte v sebe zabudovan zrozumiten navigan systm, ktor vm pomha pochopi silu signlov, ktor vysielate, ako aj smer, na ktor sa sstredte. A o je najdleitejie prve tento navigan systm vm pomha pochopi, do akej miery s vae mylienky zladen s prdom energie. Tento navigan systm predstavuj vae pocity. Inmi slovami, to, ako sa ctite, pravdivo ukazuje, do akej miery ste zladen so Zdrojom a so svojimi vlastnmi zmermi teraz aj doteraz.

Vae pevn nzory boli kedysi len ahkmi mylienkami

Kad jedna mylienka, ak kedy niekoho napadla, doteraz existuje. Vdy, ke sa na nejak mylienku sstredte, aktivujete vibrciu danej mylienky v sebe samch. Take vetko, omu momentlne venujete pozornos, je aktivovan mylienka. Ke vak uritej mylienke prestanete venova pozornos, prestane by aktvna a stane sa latentnou. Jedinm spsobom, ako sa d nejak mylienka deaktivova, je aktivova in. Inmi slovami, vedome odvrti pozornos od nejakej mylienky sa d iba tak, e sa zanete sstredi na nieo in.

33

Ke sa na nieo sstredte, dan vibrcia spoiatku nie je prli siln. Akonhle vak na to zanete myslie dlhie alebo o tom zanete rozprva, vibrcia zosilnie. Take ak venujete akejkovek tme dostaton pozornos, me sa z nej sta dominantn mylienka. Ak nejakej mylienke venujete oraz viu pozornos, sstredte sa na u a teda posilujete jej vibrciu, tto mylienka sa stva sasou vaich vibrci a mete ju zaa poklada za svoje presvedenie.

m dlhie si pestujete urit mylienky, tm s silnejie

Za rastom vaich mylienok stoj zkon pralivosti, take nie je mon venova nieomu pozornos bez toho, aby ste sa s tm do uritej miery nezladili. m dlhie teda na nieo myslte a m astejie sa k tomu v mylienkach vraciate, tm je vaa vibran zhoda vraznejia. Ke sa s nejakou mylienkou vraznejie zladte, zanete ma pocity, ktor ukazuj, i je vae spojenie so Zdrojom silnejie, alebo slabie. Inmi slovami, akonhle zanete nieomu venova viac pozornosti, bu sa zanete cti vo vej harmnii s tm, km naozaj ste, alebo naopak. Ak je to, na o myslte, v zhode s tm, o pozn Zdroj vaej bytosti, poctite harmniu v podobe dobrch pocitov. Ak vak to, na o myslte, nie je v zhode s tm, o pozn v Zdroj, poctite disharmniu v podobe neprjemnch pocitov.

Vaa pozornos veci priahuje

Kad mylienka, ktorej venujete pozornos, silnie a stva sa vraznejou sasou celkovej zmesi vaich vibrci. i je to mylienka na nieo, o chcete, alebo na nieo, o nechcete, pozornos, ktor jej venujete, dan vec pritiahne do vho ivota. Tento vesmr je zaloen na pralivosti a v tomto smere neplat iadna vnimka. Neexistuje tu teda nijak vyluovanie, iba vleovanie. Ak zbadte nieo, o by ste radi zaili, a zanete sa na to sstredi a hovori tomu ,,no, vlente to medzi svoje zitky. Ke vak zbadte nieo, o by ste nechceli zai, a poviete tomu ,,nie, tie to vlente medzi svoje zitky. Nie je to tak, e ke poviete ,,no, tak si to privolte, a ke poviete ,,nie, tak to od seba odoeniete, pretoe tento vesmr je zaloen na pralivosti, take sa v om ned ni odpudzova. Samotn zameranie pozornosti dan vec privol. A preto udia, ktor s skr pozorovatemi, sa maj dobre v dobrch asoch, ale trpia, ke prdu zl asy, pretoe pozoruj to, o u je a uritm spsobom vibruje, a ke to pozoruj, zaleuj to do svojich vlastnch vibrci. A akonhle to do nich zalenia, vesmr to zane poklada za nieo, o si chc pritiahnu a d im o najviac podstaty danej veci. Take pozorovate sa m bu oraz lepie, alebo oraz horie. No vizionr sa m dobre za kadch okolnost. Ke na nieo opakovane zameriavate pozornos, zkon pralivosti vm zane poskytova podmienky, okolnosti, udalosti, ud a vetko ostatn, o bude zodpoveda vaim navyknutm, dominantnm vibrcim. Okolo vs sa tak zan dia veci, ktor zodpovedaj vaim dlhodobm mylienkam, a vy si zanete pestova oraz silnejie vibran zvyky a sklony. Take mylienky, ktor boli kedysi slab a bezvznamn, sa postupne vyvin do pevnch presveden a vae pevn presvedenia sa vdy premietnu do vaich sksenost a zitkov.

34

9. kapitola Skryt vznam za vaimi emocionlnymi reakciami

V zrak sa li od vho sluchu a v uch od vho hmatu. No aj ke s rozdielne, vetky tlmoia vibrcie. Inmi slovami, ke sa priblite k horcej peci, v zrak vm nemus oznmi, e je horca, a nemuste si to vimn ani prostrednctvom sluchu, uchu i c huti. Akonhle sa vak k horcej peci priblite telom, senzory vo vaej pokoke vm oznmia, e je pec horca. Od narodenia mte viacer citliv, vysoko vyvinut a zloit prostriedky na tlmoenie vibrci, ktor vm pomhaj pochopi a definova vae zitky. A presne tak, ako pouvate svojich p fyzickch zmyslov na interpretciu fyzickch zitkov, mte aj alie senzory pocity, ktor tie tlmoia vibrcie a pomhaj vm pochopi, o momentlne zavate.

Pocity s ukazovatemi toho, omu venujete pozornos

Vae pocity s ukazovatemi toho, ak je v danom okamihu obsah vibrci vaej bytosti. Ke si zanete uvedomova svoje pocity, zanete si uvedomova aj to, ak vibrcie vysielate. A akonhle spojte pochopenie zkona pralivosti s momentlnym poznanm toho, ak vibrcie vysielate, zskate pln moc nad tm, o k sebe priahujete. Toto poznanie vm odteraz umon ubovone usmerova vae zitky. Vae pocity vypovedaj o vaom vzahu so Zdrojom jednoducho, isto a vlune. A kee vm vae pocity hovoria vetko, o chcete alebo potrebujete vedie o vaom vzahu so Zdrojom, nazvame pocity emocionlnym naviganm systmom. Ke ste sa rozhodli narodi sa do tohto fyzickho tela, plne ste si uvedomovali, e ste vene spojen so Zdrojom energie, a vedeli ste, e vae pocity vm bud neustle ukazova, ak je v danej chvli v momentlny vzah so Zdrojom. Vedeli ste, e mte naveky k dispozcii skvel navigan systm, a tak ste nemali pocit, e riskujete alebo e nieo nechpete mali ste len pocit dobrodrustva a skutonho nadenia.

Pocity s ukazovatemi toho, ako ste zladen so Zdrojom energie

Vae pocity ukazuj, do akej miery ste zladen so Zdrojom. Hoci na nikdy nemete od Zdroja plne oddeli, prostrednctvom toho, akm mylienkam sa rozhodnete venova pozornos, zskavate cel klu rznych stupov sladu i nesladu s nefyzickou energiou, ktorou naozaj ste. asom a cvikom sa naute v akejkovek chvli rozoznva, do akej miery ste zladen s tm, m naozaj ste, pretoe ke ste plne otvoren Zdroju energie, dar sa vm, no ak so Zdrojom nie ste v slade, nedar sa vm.

35

Ste bytosti obdaren mocou a plnou slobodou tvorby. Ke si to uvedomujete a zameriavate sa na to, o s tmto vedomm harmonicky vibruje, ctite obrovsk rados. Ak vak rozmate spsobom, ktor tomu protire, ctite opan pocity bezmocnosti a zotroenia. Vetky pocity sa nachdzaj niekde na tejto kle medzi radosou a bezmocnosou.

Vyuite svoje pocity na nvrat do stavu blaho-bytia

Ke myslte na nieo, o je pravdiv vzhadom na to, km naozaj ste, poctite harmniu vo fyzickom tele, naprklad vo forme pocitov radosti, lsky a slobody. A ke myslte na nieo, o nie je pravdiv vzhadom na to, km naozaj ste, poctite vo fyzickom tele disharmniu. Depresia, strach a pocit zotroenia s toho prkladom. Presne tak, ako ke sochr tvaruje hlinu do zvolenej podoby, aj vy tvorte tak, e tvarujete energiu. Tvarujete ju tm, e sa sstredte na rzne veci e na ne myslte i spomnate a e si ich predstavujete. Sstreujete energiu, ke rozprvate, ke pete, ke povate, ke ste ticho, ke na nieo spomnate a ke si nieo predstavujete sstreujete ju vysielanm mylienok. Tak ako sochr, ktor sa asom nau formova hlinu presne do tej pod oby, do akej chce, aj vy sa mete naui tvarova energiu, ktor tvor svety, sstredenm svojej vlastnej mysle. A tak ako sochr, ktor svojimi rukami cti, o tvor, budete aj vy pouva svoje pocity na to, aby ste sa prectili do stavu blaho-bytia.

36

10. kapitola Tri kroky ku vetkmu, o chcete by, robi alebo ma

Tvoriv proces je v podstate jednoduch. Sklad sa iba z troch krokov: 1. krok (ten je na vs): poproste. 2. krok (ten nie je na vs): je vm dan odpove na vau prosbu. 3. krok (ten je op na vs): muste prija dan odpove alebo jej umoni prs (pusti ju k sebe).

1. krok: muste poprosi

Kee ijete v asnom, pestrom prostred, prv krok sa deje ahko a automaticky, v dsledku toho, ako vznikaj vae prirodzen preferencie. Vetky vae tby od tch najmench i dokonca nevedomch a po tie jasn, presn a vrazn vznikaj v dsledku rozmanitch a protikladnch zitkov vho kadodennho ivota. Tby (alebo prosby) s prirodzenm vedajm produktom vho styku s tmto fantasticky rozmanitm a rozporuplnm prostredm. Take prv krok sa odohrva plne prirodzene.

2. krok: vesmr vm odpovie

Druh krok je ahk, pretoe v skutonosti sa vs vbec netka. M ho na starosti nefyzick Bosk sila. Vetko, o o proste, i je to nieo vek, alebo mal, vm je okamite, bez vnimky plne poskytnut. Kad, kto m vedomie, je brat vne a je mu okamite odpovedan. Ke proste, dostanete. Zakadm. Svoje ,,prosby niekedy vyjadrujete slovami, ale zvyajne ich vysielate vo forme vibrci ako nepretrit prd osobnch preferenci, ktor na seba nadvzuj, priom kad jedna je brat vne a je na u odpovedan. Kad otzka je zodpovedan. Kad tba je naplnen. Kad modlitba je vyslyan. Kad elanie je zaruen. Mnoh udia by s tm neshlasili a uvdzali by prklady nesplnench tob zo svojich vlastnch sksenost. Dvodom je vak to, e doteraz nepochopili a neuskutonili nesmierne dleit tret krok, bez ktorho mu prv dva kroky osta nepovimnut.

37

3. krok: muste tomu dovoli prs

Tret krok je uplatnenm umenia dovoli si. To kvli nemu existuje v navigan systm. Pri tomto kroku muste naladi vibran frekvenciu vaej bytosti na vibran frekvenciu vaej tby. Presne tak, ako muste naladi rdio, aby ste mohli pova vysielanie uritej rozhlasovej stanice, mus by vibran frekvencia vaej bytosti naladen na frekvenciu toho, po om tite. Hovorme tomu umenie dovoli si dovoli si prija to, o o proste. Ak nie ste v stave prijmania, bude sa vm zda, e nedostvate odpovede na svoje otzky, aj ke to nie je pravda. Bude sa vm zda, e vae modlitby s nevyslyan a vae tby nenaplnen no nie preto, e by vae elania naozaj neboli vypout, ale preto, e vae vibrcie im nezodpovedaj a vy ich tm pdom k sebe nepustte.

Kad vec m dve podoby: bu je chcen, alebo nechcen

Kad vec m v skutonosti dve podoby: me by bu niem, po om tite, alebo nedostatkom toho. asto je to tak, e aj ke ste presveden, e myslte na nieo, po om tite, v skutonosti myslte na prav opak toho, po om tite. Inmi slovami, vetko sa d vyjadri dvojakm spsobom: ,,Chcem by zdrav/; nechcem by chor/. ,,Chcem ma pocit istoty, o sa tka peaz; nechcem preva nedostatok peaz. ,,Chcem, aby mi do ivota priiel dokonal vzah; nechcem by sm/sama. To, na o myslte, a to, o dostvate, sa vdy dokonale zhoduje po vibranej strnke. Preto vm me vemi pomc, ke si uvedomte svislos medzi tm, na o myslte a o sa prejavuje vo vaom ivote, no ete viac vm me pomc, ak ste schopn pozna, kam smerujete, ete skr, ako tam budete. Ke sa naute porozumie svojim pocitom a ich dleitm posolstvm, nebudete musie aka, km sa nieo prejav vo vaom ivote, aby ste zistili, ak vibrcie ste vlastne vysielali budete presne vedie, kam smerujete, poda toho, ako sa ctite.

Muste venova pozornos tomu, o chcete, a nie nedostatku toho

Tvoriv proces prebieha bez ohadu na to, i si to uvedomujete, alebo nie. Pretoe mte vemi rozmanit a protikladn zitky, mte neustle nov preferencie, ktor vysielate ako prosby, hoci o tom neviete. Akonhle vylete nejak preferenciu, Zdroj energie vau vibran iados prijme a na zklade zkona pralivosti na u okamite odpovie, no vy sa na dan odpove muste vibrane naladi. Nie vdy ste si vedom splnenia vaich tob preto, lebo asto dochdza k asovej priepasti medzi vaou prosbou (1. krok) a dovolenm (3. krok). asto sa stva, e aj ke v dsledku zvenia uritch protikladov vylete jasn tbu, namiesto toho, aby ste venovali pozornos iba samotnej tejto tbe, zanete sa op sstredi na rozporupln situciu, na zklade ktorej vaa tba vznikla. V tom prpade sa ale vae vibrcie zan prispsobova skr dvodu, ktor vau tbu vyvolal, ako samotnej tbe. Uveme si prklad. Dajme tomu, e mte star auto, ktor si zana vyadova oraz astejie opravy, take postupne zanete ti po novom aute. Vemi ste zatili po pocite istoty a pchy, ak loveku dva spoahliv nov auto, a tak z vs vyletel ohostroj vibrci tejto tby. Zdroj tento vbuch zachytil a okamite na patrine odpovedal. Lene vy ste si neboli vedom vesmrnych zkonov a troch krokov tvorivho procesu, a tak vm ten sviei, naden pocit dlho nevydral. Namiesto toho, aby ste okamite zaali venova pozornos svojej erstvej, novej tbe a neustle mysleli na skvel nov auto (a
38

dosiahli tak vibran slad s novou predstavou), stle sa vraciate k tomu autu, ktor mte teraz, a opakujete si dvody, pre ktor chcete nov auto. ,,Toto auto sa mi u nepi, hovorte si a neuvedomujete si pri tom, e ke sa dvate na star auto, smerujete svoje vibrcie sp na, a nie na nov auto, po ktorom tite. ,,Vne potrebujem nov auto, tvrdte a ukazujete na krabance, prasknut sklo na zadnom svetle a zle fungujce brzdy. Kad jedno oznmenie a odvodnenie potreby ma nov auto nevedomky posiluje vibrcie vaej sasnej neprjemnej situcie, a vy si tak stle brnite dosiahnu vibran zhodu s novou tbou a dosta sa do stavu prijatia toho, o o iadate. Km ste si viac vedom toho, o nechcete vzhadom na dan situciu, to, o chcete, k vm neme prs. Inak povedan, ak vinu asu myslte na krsne nov auto, potom sa k vm istotne bli. No ak vinu asu rozmate o nespoahlivom aute, ktor momentlne mte, nov, spoahliv auto k vm neme prs. Mono sa vm zd ak vidie rozdiel medzi tm, ke myslte na nov auto, a tm, ke sa saujete na star auto, akonhle si vak uvedomte, e mte k dispozci pocitov navigan systm, zanete to rozliova vemi ahko.

Teraz mte k k tomu, aby ste si vytvorili vetko, po om zatite

Akonhle pochopte, e vae mylienky odraj to, o k sebe priahujete, a vae pocity zasa to, do akej miery si nieo dovoujete alebo tomu kladiete odpor, mte v rukch k k vytvoreniu ohokovek, po om zatite. Nie je mon, aby ste ohadom nieoho mali stle iba pozitvne pocity, a pritom by to dopadlo zle. A prve tak nie je mon, aby ste sa ohadom nieoho stle ctili negatvne, a pritom by to dopadlo dobre. To, ako sa ctite, vm toti odhal, i si dovoujete by v prirodzenom stave blaho-bytia, alebo nie. Hoci neexistuje nijak ,,zdroj choroby, mete ma mylienky, ktor brnia prirodzenmu toku vho zdravia, prve tak, ako mete ma mylienky, ktor brnia prirodzenmu toku vaej hojnosti, hoci neexistuje nijak ,,zdroj chudoby. Neustle vs obklopuje stav blaho-bytia, a pokia ho nebrzdte alebo mu nebrnite uritmi mylienkami, budete ho zava vo vetkch oblastiach ivota. Nezle na tom, kde sa momentlne nachdzate, o sa tka akejkovek vaej tby. Sta, ke zanete venova pozornos tomu, ako sa ctite, a smerova svoje mylienky k tomu, aby ste sa ctili lepie, a op sa dostanete do vibranho sladu s blaho-bytm, ktor je vam prirodzenm stavom. Pamtajte si, e ste predenm istej, pozitvnej nefyzickej energie, a preto m viac sa vibrane zhodujete so svojm vym Ja, tm lepie sa ctite. Naprklad ke nieo oceujete, vibrane sa zhodujete s tm, km naozaj ste. Ke niekoho vrtane seba samch milujte, vibrane sa zhodujete s tm, km naozaj ste. Ak vak na niekom, prpadne sami na sebe vidte nedostatky, v tej chvli vysielate vibrcie, ktor nezodpovedaj tomu, km naozaj ste. Vae negatvne pocity ukazuj, e ste zaali vysiela vibrcie odporu a e si u nedovoujete by v istom spojen s nefyzickou zlokou vho Ja. Tejto nefyzickej asti vho Ja asto hovorme vntorn bytos alebo v Zdroj. Nezle na tom, ako tento Zdroj energie i ivotn silu volte vy, ale je dleit, aby ste si uvedomovali, kedy si dovoujete by s nm v plnom spojen a kedy toto spojenie nejako obmedzujete. A prve to vm neustle ukazuj vae pocity.

39

11. kapitola Cvik z vs sprav radostnch, slobodnch tvorcov

Ke si budete stle uvedomova, ako sa ctite, oraz viac sa vm bude dari usmerova energiu a stane sa z vs disciplinovan a radostn slobodn tvorca. Cvik vs nau sstredene ovlda tvoriv energiu, ktor budete tvarova ako ikovn sochr a vyuva ju pre svoje individulne tvoriv zmery. Ke usmerujete tto tvoriv energiu, z ktorej vznikaj svety, muste bra do vahy dve veci: za prv, jej silu a rchlos, a za druh, mieru, do akej jej dovoujete prdi alebo jej brnite. Prv faktor svis s mnostvom asu, ak ste venovali rozmaniu o svojej tbe, a s tm, nakoko presne ste si ju predstavovali. Inak povedan, ak nieo chcete u dlho, privolvate to ovea vou silou, ne ako keby vm to napadlo iba dnes. Taktie zakadm, ke ste sa svojou tbou zaoberali i ke ste prevali jej protiklad, vaka ktormu ste si ete viac ozrejmili, o chcete, sila vaej tby rstla. Akonhle nejak tba dosiahne urit mieru sily alebo rchlosti, pomerne ahko prectite, ako ste na tom, pokia ide o druh as rovnice: mieru vho dovolenia alebo odporu. Ke myslte na nieo, o u vemi dlho chcete, a v tejto chvli si vimnete, e sa to ete stle nestalo, dostav sa siln negatvny pocit, pretoe pomyslte na nieo, o obsahuje vemi siln energiu, s ktorou vak nie ste vo vibranom slade. Ak vak myslte na nieo, o u vemi dlho chcete, a predstavujete si, e sa to deje, potom sa dostav pocit oakvania alebo nadenia. Poda toho, ako sa ctite, teda mete poveda, i sa v danej chvli zhodujete so svojou tbou, alebo s jej neprtomnosou. alej mete poveda, i svojej tbe dovoujete, aby sa naplnila, alebo i jej kladiete odpor; i jej v tejto chvli pomhate, alebo brnite.

Nejde o kontrolu mylienok, ale o ich usmerovanie

Vaa spolonos je technicky vemi vyspel. Mte okamit prstup takmer ku vetkmu, o sa deje na vaej plante. Ste bombardovan mylienkami a nzormi, ktor sa obas nasilu vnucuj do vaich osobnch zitkov a sksenost. Preto sa vm me zda prakticky nemon kontrolova mylienky, ke sa ich na vs neustle toko val. Namiesto toho vm me pripada normlne jednoducho venova pozornos tomu, o sa pred vami prve odohrva. My vs vak nenabdame, aby ste svoje mylienky kontrolovali, ale skr, aby ste sa ich snaili viac-menej usmerova. A nejde dokonca ani tak o usmerovanie vaich mylienok, ako skr o vyhadvanie uritch pocitov. Snai sa navodi si urit pocit je toti

40

tou ahou cestou, ako udra svoje mylienky vo vibranom slade s tm, o pokladte za dobr. Zkon pralivosti vae mylienky magneticky priahuje a usporadva, preto vm vemi pome tento zkon pochopi a dobrovone s nm spolupracova. Pamtajte si, e kedykovek venujete pozornos uritej mylienke, ihne sa vo vs aktivuje a zkon pralivosti na u tm pdom okamite odpoved. To znamen, e alie mylienky, ktor s s danou, prve vyvolanou mylienkou vo vibranej zhode, sa k nej pridaj a zosilnia ju, zvraznia ju a zvia jej pralivos. Ke sa alej sstredte, vae mylienky sa alej hromadia, ria a silnej.

Kedy sa mylienka stva dominantnou

Zakadm, ke sa na nieo dlhie sstredte a vyvolvate tak v sebe ustlen vibrciu, stva sa to vaou dominantnou mylienkou. Akonhle k tomu djde, zan sa okolo vs dia veci, ktor vaej dominantnej mylienke zodpovedaj. Presne tak, ako sa k vaej poiatonej mylienke pridali alie mylienky, ktor sa s ou zhodovali, teraz sa vo vaom ivote zan objavova veci, ktor sa zhoduj s vaou dominantnou mylienkou: lnky v asopisoch, rozhovory s priatemi, nhody a prhody... Proces pralivosti zane by jasne viditen. Akonhle vo vs vaa sstreden pozornos aktivovala urit dostatone dominantn vibrciu, do vaej osobnej sksenosti sa zan dostva urit veci chcen, alebo nechcen. Tak je zkon.

Ako sa sta efektvnym slobodnm tvorcom

Pamtajte si, e aby venovanie pozornosti svojim pocitom malo efekt, muste sa najprv zmieri s tm, e blaho-bytie je iba prd, ktor teie. Tento prd mete bu necha tiec, alebo mu mete brni. Ak mu dovolte tiec, dar sa vm, ak mu brnite, mte sa zle alebo ste chor. Inak povedan, existuje iba prd zdravia a blahobytu, ktormu mete bu dovoli tiec, alebo mu v tom mete brni. o z toho robte, zistte na zklade svojich pocitov. Malo by sa vm dari. Mali by ste sa cti dobre. Ste dobr. Ste milovan. Blaho-bytie k vm stle teie a ak mu to dovolte, prejav sa to vo vaom ivote najrznejmi spsobmi. Vetko, omu venujete pozornos, u obsahuje urit vibrciu a energiu. Ak sa na to sstredte, zanete vibrova tak isto, ako vibruje dan vec. Zakadm, ke sa na to zameriate a vylete zodpovedajcu vibrciu, nabudce to pre vs bude ahie, a km si asom nevypestujete urit vibran nchylnos. Je to ako so vetkm, o sa opakuje alebo cvi: ide to oraz ahie. A ak sa na dan mylienku dostatone sstredte a tm pdom dostatone ,,precviujete dan vibrciu, vznik to, omu sa hovor presvedenie. Presvedenie je len vibrcia, ktor sa len asto opakuje. Inak povedan, ak na nieo dos dlho myslte, potom kedykovek, ke narazte na dan tmu, zkon pralivosti vs ahie nalad na vibrciu vho presvedenia. Zkon pralivosti teda poklad urit vae presvedenie za to, o si chcete pritiahnu, a posiela vm veci, ktor zodpovedaj danej vibrcii. Vy tak zavate to, o zodpoved vaim mylienkam, a dospievate tak k zveru, e ,,to je pravda. A hoci sa to mono d poklada za ,,pravdu, my to radej nazvame vam vtvorom alebo tm, o ste si pritiahli.

41

okovek, omu venujete pozornos, sa stane ,,pravdou. Zkon pralivosti hovor, e to tak mus by. V ivot, ako aj ivot vetkch ostatnch ud, nie je nim inm, ne odrazom vaich prevldajcich mylienok. V tomto smere neexistuje iadna vnimka.

Rozhodli ste sa usmerova svoje mylienky?

Aby ste mohli by slobodnm tvorcom svojich vlastnch zitkov, muste sa rozhodn usmerova svoje mylienky, lebo len ke svoje mylienky sami riadite, mete vlastnou slobodnou vou ovplyvova to, o si priahujete. Nemete alej rozprva, vnma a veri uritm veciam takm spsobom, ako doteraz, a pritom zmeni to, o k sebe priahujete presne tak, ako si nemete naladi rdio na 630 AM a pritom pova vysielanie stanice, ktor je na 101 FM. Kad v pocit vypoved o tom, i ste v slade alebo neslade s vam Zdrojom energie. Vae pocity vm ukazuj, ak je vibran rozdiel medzi vaou fyzickou osobou a vaou vntornou bytosou. Ke tmto pocitom venujete pozornos a snate sa sstredi na mylienky, ktor vo vs vzbudzuj dobr pocity, potom vyuvate svoj pocitov navigan systm tak, ako ste pvodne zamali, ke ste sa rozhodli narodi sa do tohto fyzickho tela. V pocitov navigan systm je kom, ktor vm pome pochopi obsah vaich vibrci a tm pdom aj to, o presne momentlne priahujete. Niekedy je ak rozli, o je rozmanm o tom, o chceme, a o naopak rozmanm o tom, ako nm to chba. Zato je vak vemi ahk rozli, ak pocity v ns vyvolva pomyslenie na to, po om time, a na to, ako nm to chba. Ke sa toti plne sstredte na svoju tbu (a vae vibrcie to presne odraj), ctite sa asne. A ke sa sstredte na to, ako vm chba nieo, o vemi chcete, ctite sa hrozne. Vae pocity vm vdy povedia, o robte so svojimi vibrciami. Vae pocity vm vdy presne povedia, o k sebe priahujete. Take ke svojim pocitom venujete pozornos a zmerne volte mylienky, ktor maj vplyv na to, ako sa ctite, vedome sa naladte na tak vibran frekvenciu, ktor vm umon splni si akkovek tbu.

Shlaste s tm, e ste vibran bytosti?

Vina naich fyzickch priateov nie je zvyknut dva sa na svoj ivot ako na prejav rznych vibrci, a u vbec nie je zvyknut dva sa na seba ako na nejak rozhlasov vysielae a prijmae. Lene vy naozaj ijete vo vibranom vesmre a sami sa skladte z energie, vibrci alebo elektriny viac, ako si uvedomujete. Akonhle sa raz zmierite s touto novou predstavou a zanete sa poklada za vibran bytosti, ktor si priahuj vetko, o zavaj, potom nastpite na lahodn cestu slobodnej tvorivosti. Akonhle zanete chpa svislosti medzi tm, na o myslte, ako sa ctite a o prijmate, ta ste vyhrali. Potom u budete dra ke ku vetkmu, o potrebujete, aby ste sa mohli dosta z miesta, kde sa prve nachdzate, kamkovek, kam si len budete pria, a to vo vetkch oblastiach.

42

12. kapitola Mete ovlda svoje emocionlne naladenie

Vina z vs never, e me ovlda to, omu ver. udia sleduj, o sa okolo nich deje, a hodnotia to, zvyajne vak nemaj pocit, e by mohli nejako ovlda presvedenia, ku ktorm dospievaj. Cel ivot delia rzne zitky a udalosti na dobr a zl, chcen a neiadce, sprvne a nesprvne. A na vzcne vnimky vak nikdy nepochopia, e s schopn ovlda svoj osobn vzah k danm udalostiam.

Nie je mon ovlda podmienky, ktor vytvorili druh

Kee mnoh udia schvauj urit veci, ktor vytvorili druh, no in odsudzuj, snaia sa o nemon o ovldanie podmienok. Prostrednctvom osobnej sily i moci, tak, e sa zhromauj, aby zskali pocit vej sily alebo vldu, sa snaia udra si svoje vlastn blaho-bytie. Robia to tak, e sa pokaj ovlda okolnosti, ktor by ich poda ich vlastnho presvedenia mohli ohrozi. Lene v tomto vesmre, zaloenom na pralivosti, kde neexistuje ni tak, ako ,,vylenie, to vedie akurt k tomu, e m viac bojuj proti tomu, o nechc, tm viac sa stm vibrane zhoduj a tm viac si tieto neelan veci priahuj do oblasti svojich vlastnch ivotnch sksenost a zitkov. A m viac neelanch vec sa potom v ich ivote prejavuje, sami sebe ,,dokazuj, e mali cel as pravdu, ke tvrdili, ak zl a nsiln tie neiadce veci s. Inak povedan, m viac obhajujete svoje vlastn presvedenia a nzory, tm viac vm ich zkon pralivosti pomha preva.

ia pravda je ale potom skuton pravda?

Hocio, omu venujete dostatok pozornosti a myslte na to, sa vo svojej podstate napokon prejav aj fyzicky. Ke in udia vidia, o ste zhmotnili, a venuj tomu pozornos, pomhaj tomu ri sa i silnie. Po uritom ase sa dan prejav (i chcen, alebo neiadci) zane poklada za ,,pravdu. Chceme vm pripomen, e je iba na vs, o za ,,pravdy si vytvrate vo svojom vlastnom ivote. Akonhle raz pochopte, e kad lovek zava zsadne iba to, omu venuje pozornos, potom rchlo zistte, e urit ,,pravda existuje len preto, lebo jej niekto venoval pozornos. Take ak poviete: ,,Mal/a by som venova pozornos tomu a tomu, lebo je to pravda, je to to ist, ako keby ste povedali: ,,Niekto venoval pozornos nieomu, o nechcel, a tm to prizval medzi svoje sksenosti. A kee on si do svojho ivota privolal nieo, o nechcel, ja by som to mal/a urobi tie.
43

Existuje mnoho asnch vec, z ktorch robte svoje pravdy, no existuje aj mnostvo menej asnch vec, z ktorch tie robte svoje pravdy. Slobodn tvorenie je o tom, e si slobodne a zmerne vyberte, o budete povaova za svoje pravdy.

Ovplyvujete to, o k sebe priahujete

Ke aktivujete mylienky, ktor s iba veobecn a nie vemi vyhranen, ich poiaton vibrcie s ete vemi slab a nemaj vek silu nieo privola. V tchto prvch fzach teda zrejme neuvidte nijak zhmotnen dkazy toho, e ste sa na dan vec sstredili. No hoci zatia nevidte dkazy, u dochdza k tomu, e s priahovan alie mylienky, vibrane zhodn s tmito prvotnmi. Inak povedan, dan mylienka je oraz silnejia, rastie jej praliv sila a pridvaj sa k nej alie podobn mylienkov vibrcie. Ako cel proces naber na obrtkach, zanate dostva pocitov sptn vzbu, i sa tto narastajca mylienkov vibrcia zhoduje s energiou vho Zdroja. Ak zodpoved tomu, kto ste, potvrd vm to v dobr pocit. Ak nezodpoved tomu, kto ste, potvrdia vm to zl, neprjemn pocity. Naprklad ke ste boli mal, mono vm star mama povedala: ,,Si zlat diea. Vemi a bim. Bude ma astn, spokojn ivot. M vea dobrch vlastnost a pre svet si vekm darom. Takto slov vo vs vyvolali dobr pocit, pretoe sa vibrane zhodovali s tm, o bolo hlboko vo vs. No ke vm niekto povie: ,,Si zl/. Mal/a by si sa hanbi. Sklamal/a si ma. Sprva sa nevhodne, takto slov vzbudzuj otrasn pocit, lebo ke sa na ne sstredte, vibrane sa lite od toho, ak naozaj ste a o naozaj dokete. To, ako sa ctite, jasne a presne ukazuje, do akej miery sa zhodujete i nezhodujete so svojm Zdrojom energie. Inmi slovami, vae pocity vm oznamuj, i umoujete spojenie so Zdrojom, alebo mu momentlne brnite.

Nlada ako ukazovate vho emocionlneho naladenia

Ke sa dlhie sstredte na nejak mylienku, je oraz ahie alej sa na u sstredi, pretoe zkon pralivosti vm prina viac a viac podobnch mylienok. Na emocionlnej rovni si tak pestujete urit nladu alebo postoj. Na vibranej rovni sa dostvate, dalo by sa poveda, do vyjazdench koaj zanete vibrova navyknutm spsobom, uritm spsobom sa nastavte i naladte. Vaa nlada vm spoahlivo prezrdza, o si privolvate do svojho ivota. Vaa nlada alebo celkov pocit ohadne uritej veci je jasnm ukazovateom toho, ak vibrcie prevane vysielate. Inmi slovami, kedykovek sa vo vs aktivuje urit tma na zklade vho styku s okolm, vaa vibrcia okamite nasko na ,,obrtky, ktor ste najviac pouvali, ie uritm spsobom sa nalad. Predstavte si naprklad, e ke ste boli mal, vai rodiia mali vek finann problmy. U vs doma sa preto asto hovorilo o nedostatku peaz a nemonosti kpi si elan veci, o bolo sprevdzan pocitmi strachu a starost. Ke ste nieo chceli, vinou vm bolo povedan, e ,,peniaze nerast na stromoch, alebo ,,to, e to chce, ete neznamen, e to dostane a ,,bude sa musie naui zaobs sa aj bez toho, tak ako vetci v tejto rodine, lebo tak to u chod... Cel roky ste boli vystaven mylienkam na nedostatok a preto ste si zvykli rozma o peniazoch emocionlne sa naladi tak, e neakte finann spech. Vdy, ke pomyslte na peniaze alebo hojnos, vaa nlada i postoj sa okamite dostane do stavu sklamania, starost alebo hnevu.
44

Alebo sa mohlo sta, e v detstve sa jednmu vmu kamartovi zabila mama pri autonehode, a vy ste sa od tej doby zaali strachova o svojich vlastnch rodiov. Vdy, ke mali niekam s autom, tpli ste od strachu, a km sa nevrtili. Postupne ste si tak vypestovali zvyk b sa o svojich najblich. Vae emocionlne nastavenie teda zodpoved stavu neistoty i ohrozenia. Alebo vm mono nhle zomrela star mam na infarkt, ke ste boli v puberte. V nasledujcich rokoch ste potom asto pouli svoju mamu hovori, e sklon k infarktu me by dedin a e sa boj, aby sa to nestalo aj jej a jej deom (vrtane vs!). Takmer vdy, ke sa spomenula star mama, sa re stoila na hrozbu predasnho infarktu, o vyvolvalo siln emcie a strach. Aj ke vy ste mali siln telo a ctili ste sa fyzicky dobre, pod povrchom vs trpil strach. A tak ste si postupne vypestovali pocit fyzickej zranitenosti nastavili ste sa na.

Svoje emocionlne naladenie mete zmeni

Vae emocionlne naladenie sa me meni mete sa cti v podstate dobre alebo bezpene, a mete sa cti aj zle alebo neisto. Svoje naladenie mete meni, lebo je zvisl od toho, omu venujete pozornos a na o opakovane myslte. Vina ud si vak nepestuje zmern mylienky, ale nechva ich beha poda toho, o sa okolo nich deje. Nieo sa stane a oni to jednoducho sleduj. Dostav sa emocionlna reakcia vzbud to v nich urit pocit. Zvyajne maj pocit, e s ohadom toho, o vidia, bezmocn a e to nemu ovlda, a tak dospej k zveru, e nemu ovlda ani svoje emocionlne reakcie na to, o vidia. Chceme, aby ste pochopili, e absoltne ovldate to, ako ste nastaven. A chceme, aby ste pochopili, e je nesmierne dleit, aby ste si svoje nastavenie zmerne volili. Akonhle toti nieo zanete oakva, ono to prde. Nemusia sa vyplni vetky podrobnosti ale vdy sa bude presne zhodova vibran podstata toho, o akte.

Dovote svojim pocitom, aby vs viedli

alm dleitm bodom, ktor si treba zapamta, je to, e ste fyzickm predenm Zdroja energie a e nekonen prd Zdroja energie prdi k vm a cez vs a e je vami. Tento prd tiekol u predtm, ako ste sa narodili do tejto fyzickej podoby, a bude tiec aj potom, ke vae fyzick Ja zaije to, omu hovorte smr. Kad iv bytos zviera, lovek i rastlina bez vnimky zaije to, omu sa hovor smr. No duch, ktorm naozaj sme, je ven. Smr teda nie je nim inm, ako zmenou perspektvy tohto venho ducha. Ak ste vo svojom fyzickom tele a vedome sa s tmto duchom spojte, potom ste vo svojej prirodzenosti ven a nemuste sa obva nijakej ,,konenosti, pretoe s pohadu ducha ni tak neexistuje. (Nikdy neprestanete by, pretoe ste venm vedomm.) Vae pocity vm oznamuj, koko energie zo Zdroja si v danej chvli privolvate tm, ak je v tej chvli vaa tba. Pocity vm tie odhauj, i o uritej veci rozmate v zhode so svojou tbou, alebo tak, e to zodpoved skr neprtomnos vaej tby. Naprklad pocit vne alebo nadenia hovor, e v danej chvli sa sstreuje vemi siln tba. Pocit zrivosti alebo tby po pomste tie ukazuje, e je v hre vemi siln tba. No pocit letargie i nudy oznamuje, e v danej chvli existuje vemi slabo vyhranen tba.

45

Ke nieo vemi, naozaj vemi chcete a myslte na tto svoju tbu a tieto mylienky vo vs vzbudzuj poteenie, vae mylienkov vibrcie sa v tom prpade s vaou tbou zhoduj a prd z vho Zdroja cez vs pretek a bez zbran i odporu smeruje k tomu, po om tite. Hovorme tomu, e si to dovoujete alebo to umoujete. No ke po nieom vemi, naozaj vemi tite a ctite strach, hnev alebo sklamanie, znamen to, e sa sstredte na opak svojej tby a tm si pridvate aliu nevhodn vibrciu; miera negatvnych pocit ov, ktor v tej chvli prevate, potom ukazuje, ak vek odpor kladiete splneniu svojej tby.

Naute sa venova pozornos svojim pocitom

Siln pocity i dobr, alebo zl znamenaj siln tbu. Slab pocity znamenaj, e vaa tba nie je a tak siln. Ke mte dobr pocit i u s slab, alebo siln umoujete splnenie vaej tby. Ke mte zl pocity i u s slab, alebo siln ste v stave, kedy nedovoujete, aby sa vaa tba naplnila. Vae pocity dokonale odhauj obsah vaich vibrci. S dokonalm obrazom toho, o si momentlne priahujete. Kedykovek vm pomu zisti, i momentlne dovoujete, alebo nedovoujete, aby sa vaa tba naplnila. Mono ste presveden, e svoje pocity nemete ovlda, alebo e by ste ich mali ovlda, lene my by sme vm radi ukzali in prstup k pocitom: venujte pozornos tomu, ako sa ctite, a dovote svojim pocitom, aby boli cennmi ukazovatemi, akmi v skutonosti s.

Przdny pocit vm hovor nieo dleit

Ke kontrolka stavu paliva vo vaom aute ukazuje, e mte przdnu ndr, nezanete sa na u hneva alebo ju kritizova. Vezmete na vedomie informciu, ktor vm odovzdva, a urobte nieo preto, aby ste mali v ndri viac benznu. Podobne aj negatvny pocit ukazuje, e momentlne si volte tak mylienky, ktor vibruj v neslade s vam Zdrojom energie, a e momentlne brnite plnmu spojeniu s prdom energie. (D sa poveda, e mte takmer przdnu ndr.) Vae pocity ni nevytvraj, ale ukazuj, o k sebe momentlne priahujete. Ak vm vae pocity pomhaj pozna, e si momentlne nevolte mylienky, ktor by vs viedli takm smerom, akm tite s, urobte s tm nieo: obnovte spojenie tak, e si zanete voli mylienky, ktor vo vs vzbudia lepie pocity.

,,Cho za svojm astm to je predsa pozitvna mylienka, i nie?

Ako sme u spomenuli, vea sa toho napsalo o sile pozitvneho myslenia a my sme rozhodne priaznivcami tohto smeru. Nai fyzick priatelia ani nedostali lepieho sprievodcu, ako slov ,,cho za svojm astm, lebo ak sa neustle snate zska astie, rozhodne muste by naladen na svoj Zdroj energie. A v takomto ustavinom naladen mte zaruen blaho-bytie. Ak sa vak ocitnete uprostred okolnost, ktor vs printia vysiela vibrcie vemi vzdialen od astia, potom sa o astie ned usilova. Zkon pralivosti vm toti nedovouje urobi vibran skok, prve tak, ako si nemete naladi rdio na 101 FM a pritom pova pesniku, ktor prve hraj na 630 AM.
46

Mte schopnos usmerova svoje vlastn mylienky

Mte schopnos usmerova svoje vlastn mylienky. Bu mete sledova veci tak, ak s, alebo si ich mete predstavova tak, ak by ste chceli, aby boli. Mete si vybra obidve monosti s rovnako psobiv. Bu si mete nieo pamta presne tak, ak o sa to stalo, alebo si to mete predstavi tak, ak by ste chceli, aby to bolo. Bu mete spomna na nieo prjemn, alebo mete spomna na nieo neprjemn. Bu mete oakva nieo, o chcete, alebo mete oakva nieo, o nechcete. V kadom prpade vo vs vae mylienky produkuj vibrcie, ktor zodpovedaj tomu, o si priahujete. Okolnosti a udalosti sa potom usporiadaj tak, aby to zodpovedalo vaim vibrcim. Mte schopnos venova svoju pozornos omukovek, o si vyberiete, a tm pdom je mon presta sa sstredi na nieo neiadce a zaa sa sstredi na nieo iadce. Ak vak v sebe mte vibrciu, ktor ste vemi dlho posilovali a zdrazovali, budete ma sklon naalej tto vibrciu vysiela tak, ako ste to robili doteraz bez ohadu na to, ako vemi to chcete zmeni. Nie je ak zmeni charakter vaich vibrci, najm ak pochopte, e to treba robi postupne, ksok po ksku. Akonhle pochopte, ako vibrcie funguj, ako ovplyvuj to, o prevate, a hlavne o vm o nich hovoria vae pocity, mete zaa vytrvalo a rchlo postupova smerom k dosiahnutiu ohokovek, po om tite.

Keby sme boli na vaom fyzickom mieste

Nie je na vs, aby ste ,,vyrobili urit udalos to maj na starosti vesmrne sily. Vaou lohou je jednoducho len uri, o vlastne chcete. Mte nekonen zoznam preferenci a vae ivotn sksenosti vm pomhaj vybera si, a to na vedomej aj nevedomej rovni, omu dvate prednos a ako by ste mohli zlepi ivot na zklade vho osobnho a dleitho uhlu pohadu. A kad vaa iados, vedom i nevedom, je vypout Zdrojom. Ke zaijete nieo, o vm pome pochopi, o nechcete, zrove tak zisujete, o chcete. Oba protiklady pritom prevate zvelienm spsobom. Ak si vak prli bolestne uvedomujete, o nechcete, nie ste v slade s tm, o chcete. Ak po nieom tite a neverte, e to mete ma, nie ste v slade. Ak vidte nieo, o by ste chceli, a ste neastn, e to nemte, nie ste v slade. Ak vidte niekoho, kto momentlne m presne to, po om strane tite vy, a zmocn sa vs iarlivos, nie ste v slade. Keby sme boli na vaom fyzickom mieste, venovali by sme pozornos tomu, aby sme sa zladili so svojimi tbami a preferenciami vedome by sme sa vctili do tejto zhody.

Nemete potla svoje prirodzen tby

Vetky vae tby, to, o chcete a omu dvate prednos, z vs prirodzene vychdza a nem to konca, pretoe stojte na rozhodujcej hranici vesmru, ktor to tak zariadil. Preto nemete svoje tby potla. Ven povaha tohto vesmru trv na tom, aby sa vae tby prejavili. Toto je jednoduch podstata tohto vene sa rozpnajceho vesmru: Rozmanitos vedie k premaniu. Premanie vedie k preferencim.
47

 Preferencia znamen iados. iados je vdy vypout. o sa tka vytvrania vaich vlastnch zitkov a sksenost, existuje vlastne iba jednajedin dleit otzka, ktor by ste si mali poloi: ,,Ako sa mem dosta do vibranho sladu s tm, po om tim v dsledku mojich sksenost? Odpove je jednoduch: venujte pozornos tomu, ako sa ctite, a zmerne si vote tak mylienky ohadne plne vetkho ktor vo vs vyvolvaj dobr pocity.

48

14. kapitola Niektor veci ste vedeli skr, ako ste sem prili
Pome vm, ke si spomeniete, e ste tvorcovia, ktor prili do tejto hraninej asovo-priestorovej reality na to, aby zavali rados z usmerovania energie do pecifickch zitkov fyzickho ivota. Ke ste sa rozhodli prs do tohto tela, vedeli ste, e ste tvorcami a e prostredie Zeme vs bude inpirova k rznym pecifickm vtvorom. Vedeli ste aj to, e vetko, o o poproste, vm bude dan. A nadchnala vs predstava toho, e budete inpirovan k pecifickm tbam a k ich naplneniu s pomocou Zdroja energie, ktor cez vs prdi. Vedeli ste aj toto: Ke budete neustle usilova o pocit radosti alebo blaho-bytia, budete sa stle pohybova smerom k tomu, po om tite. Pri procese pribliovania sa k svojim tbam budete preva rados. Na tejto pozemskej rovine budete ma dostaton priestor na to, aby ste mohli prjemne nalaova svoje vibrcie a priahova si tak asn zitky a sksenosti. Kee zkladom tohto asnho vesmru je blaho-bytie, budete ma dostatok prleitost prostrednctvom ustavinho vysielania mylienok na tvarovanie svojich mylienok do prjemnch ivotnch sksenost a zitkov. Blaho-bytie je neobmedzen a preto ste sa nebli prs do prostredia plnho protikladov. Rozmanitos vm bude pomha vybra si urit spsob ivota. Vaou lohou bude usmerova svoje mylienky a v dsledku toho sa bude odvja v ivot. Ste nekonenm predenm Zdroja energie a vaou podstatou je dobro. Bez problmov si dovolte by vo svojom pvodnom stave blaho-bytia a umonte svojmu Zdroju, aby cez vs stle pretekal. Nikdy sa nemete prli vzdiali od svojho Zdroja a nikdy sa od neho nemete plne odpoji. Okamite budete zava pocity, ktor vm pomu pochopi, kam smerujete svoje mylienky, a ktor vm ihne povedia, i sa v danej chvli pribliujete k tomu, po om tite, alebo sa od toho vzaujete. Poda toho, ako sa ctite, budete vedie, do akej miery si umoujete by v spojen so Zdrojom blaho-bytia. Preto ste prili do tohto pozemskho ivota pln nadenia a radostnch oakvan.
49

 A vedeli ste aj to, e iadna mylienka sa neprejav okamite, take budete ma dos monost zvaova, rozhodova sa, usmerova a vychutnva si tvoriv proces. Medzi tm, ako vm napadne urit mylienka, a jej fyzickm prejavom, mus prebehn urit as, ktormu hovorme ,,asov tlmi. Je to asn obdobie, kedy o nieom rozmate, vmate si, ak pocity to vyvolva, mente svoje mylienky tak, aby to vyvolvalo ete lepie pocity, a potom zaujmete postoj absoltneho oakvania, priom si vychutnvate jemn, no stabiln vyvjanie sa toho, o povaujete za splnenie svojej tby, nech je to okovek.

,,Ak toho naozaj toko viem, preo sa mi teda nedar?

Nikdy neexistuje nijak dvod, preo by ste nemohli ma nieo, o chcete. Nikdy neexistuje iadny dvod ani na to, aby ste zavali nieo, o nechcete. Nad svojimi sksenosami toti mte absoltnu moc. Nai fyzick priatelia s tmito silnmi slovami obas neshlasia, pretoe sa asto ocitaj bez toho, po om tia, alebo s niem, po om netia. A preto tvrdia, e rozhodne nemu by tvorcami svojich vlastnch sksenost, lebo nieo tak by si dobrovon e nespsobili. Keby naozaj mali moc, veci by boli in. Chceme, aby ste vedeli, e vdy mte moc nad tm, o zavate. Jedin dvod, preo je vbec mon, aby ste zaili nieo in, ako to, po om tite, je ten, e vinu svojej pozornosti venujete nieomu inmu, ako tomu, po om tite.

,,D sa na zkon pralivosti naozaj spoahn?

Zkon pralivosti vm vdy prina podstatu toho, o je celkovm vsledkom vaich mylienok. V tomto neexistuje iadna vnimka. Dostvate to, na o myslte bez ohadu na to, i to chcete, alebo nie. as a sksenosti vs nauia, e zkon pralivosti je nemenn. Nikdy vs neoklame. Nikdy vs neprekabti. Nikdy vs nezmtie, lebo odpoved na presne tak vibrciu, ak vysielate. Mnoh udia s vak zmten, pretoe vysielaj vibrcie, ktor si neuvedomuj. Vedia, e maj urit tbu a e tto tba sa im ete nesplnila, no vinou u nevedia, e vinu svojich mylienok venuj opaku toho, po om tia. Akonhle sa naute rozumie svojmu pocitovmu naviganmu systmu, u nikdy nebudete vysiela vibrcie bez toho, aby ste o tom nevedeli. asom sa naute tak dobre vnma svoje cenn pocity, e v kadej jednej chvli budete vedie, i vs mylienka, na ktor sa momentlne sstredte, posva dopredu, alebo i vs vzauje od toho, po om tite. Naute sa doslova sa precti k tomu, po om tite, a to vo vetkch oblastiach. Podstatou vho sveta je blaho-bytie. Mete si ho dovoli, alebo mu mete brni, no aj tak ostva zkladnm stavom. Zkon pralivosti hovor: podobn priahuje podobn. A preto sa vo vaom ivote odohrva podstata vetkho, omu venujete pozornos. Preto nie je ni, o by ste nemohli by, robi alebo ma. Tak vrav zkon.

,,Ja sa ale nemem dosta zo San Diega do Phoenixu!

Take ak je toto vetko pravda (a my vm so vetkou vnosou subujeme, e to pravda je), ako je mon, e tok udia zavaj tak strane vea toho, o nechc?

50

Zamyslite sa nad touto otzkou: ,,Ak sa nachdzam vo Phoenixe v Arizone a tim by v San Diegu v Kalifornii, o mm robi, aby som sa tam dostal/a? Odpove je ahk: bez ohadu na to, ak dopravn prostriedok si zvolte lietadlo, auto, alebo hoci aj s peo pokia sa postavte smerom k San Diegu a budete sa tm smerom stle pohybova, potom sa tam urite dostanete. Ak sa nasmerujete na San Diego, ale potom stratte orientciu a zamierite nasp do Phoenixu, no potom sa op otote a zasa zamierite do San Diega, no potom sa zas zamotte a zas sa otote k Phoenixu... mete kudne strvi zvyok ivota takmto zmtenm pobehovanm tam a sp a do San Diega sa nikdy nedostanete. No ke poznte smer a okrem toho vm na pomoc slia znaky aj in cestovatelia, nie je pravdepodobn, e by ste ostali navdy straten v arizonskej pti a nenali cestu do San Diega. essto kilometrov vzdialenos medzi tmito mestami a jej prekonanie nie je ni nepochopiten ani nemon, a keby ste po tom tili, urite by ste si nali spsob, ako to dokza. Chceme, aby ste pochopili, e cesta z miesta, kde sa nachdzate, nech je to kdekovek a v akomkovek zmysle, na miesto, kde chcete by, sa d prejs prve tak ahko, ako cesta z Phoenixu do San Diega muste sa vak naui vma si, kadia idete. Zdalo by sa, e naprklad cesta z finannch problmov k finannej hojnosti je aia. To preto, lebo ste si nevimli, kedy ste sa otoili a zaali s opanm smerom. Podobne v prpade, e ste sa ete nedostali od samoty k dokonalmu, napajcemu, astnmu vzahu, po akom tite, dvodom je to, e ste si ete neuvedomili, ak silu maj vae mylienky a slov, ktor vs zaviedli sp do Phoenixu. Vetko, o zohrva lohu pri ceste z Phoenixu do San Diega, je vm jasn, no zatia ste nepochopili, o vetko zohrva lohu, ke sa chcete premiestni z choroby do skvelho zdravia, zo samoty k astnmu vzahu alebo od ivorenia do stavu, kedy si mete robi, o chcete. Ke pochopte, ak jasn signly vm dvaj vae pocity, u nikdy nebudete nevedie, o spsobuj vae momentlne mylienky. Vdy budete vedie, i v danej chvli idete v smere vho ciea i tby, alebo i sa od neho vzaujete. Ke si budete uvedomova, ako sa ctite, prinesie vm to vyten jasnos a u nikdy sa nestratte na pti. Akonhle viete, e idete v smere svojich tob, mete sa trochu uvoni a vychutna si t fantastick cestu.

51

15. kapitola Ste dokonal bytosti, ktor vak stle rast, a nachdzate sa v dokonalom svete, ktor vak stle rastie, a ten je v dokonalom vesmre, ktor vak stle rastie
Je dleit, aby ste vedeli tieto veci: Ste fyzickm predenm Zdroja energie. Fyzick svet, v ktorom ijete, vm poskytuje dokonal prostredie, v ktorom mete tvori. Rozmanitos, ktor tu existuje, vm pomha uvedomova si svoje osobn tby alebo preferencie. Ke vo vs vznikne urit tba, tvoriv ivotn sila zane okamite prdi smerom k tejto tbe a vesmr tak rastie. A to je dobr. Nemuste si by vedom tvorivho procesu, aj tak funguje. ivotn prostredie, v ktorom ste fyzicky sstreden, bude naalej vyvolva nov tby vo vetkch, ktor s s vami v styku. Kad tba i preferencia, bez ohadu na to, ak je poda vs vek alebo naopak bezvznamn, je prijat a vypout Vetkm, o je. Kee kad tba kadho loveka je vypout, vesmr rastie. Kee vesmr rastie, rastie aj rozmanitos. Kee rastie rozmanitos, rast aj vae zitky a sksenosti. Kee rast vae zitky a sksenosti, rast aj vae tby. Kee rast vae tby, narast aj splnenie vaich tob. A vesmr tak rastie a to je dobr. Vlastne je to dokonal. ijete v prostred, ktor sa vene rozrast, o vo vs neustle vyvolva nov tby, na ktor Zdroj okamite a vdy odpoved. S kadm prijatm toho, o o iadate, sa dostvate k novmu uhu pohadu, na zklade ktorho op spontnne iadate. A preto bude rast vesmru, ako aj v osobn rast, vdy podlieha tmto princpom: - ijete v rozpnajcom sa vesmre. - ijete v rozpnajcom sa fyzickom svete. - Ste rozpnajce sa bytosti. - Toto vetko tak je bez ohadu na to, i si to uvedomujete, alebo nie. - Tento vesmr sa vene rozpna, a vy tie. A to je dobr.
52

Vedome sa podieajte na svojom skvelom raste

S radosou vm ponkame n pohad na veci z jedinho dvodu: aby ste sa mohli vedome podiea na svojom skvelom raste. V rast je nevyhnutn; rast vaej asovopriestorovej reality je nevyhnutn, ako aj rast tohto vesmru. Len je jednoducho neporovnatene prjemnejie podiea sa na svojom raste vedome a slobodne.

53

16. kapitola Ste spolutvorcami v ohromujco pestrom vesmre

Ak si nieo dokete predstavi alebo na to o i len pomyslie, tento vesmr m prostriedky a schopnosti, ako vm to splni, lebo tento vesmr je ako dobre vybaven kuchya so vetkmi monmi surovinami, ktor mte k dispozci. Kad astica tohto vesmru obsahuje dva prvky to, o je iadce, a nedostatok toho. V tomto ivotnom prostred mete zauja bu tak uhol pohadu, e vidte hojnos, alebo tak, e vidte nedostatok; v kadom prpade sa na nieo zameriavate i sstredte a sstredenie uvdza do pohybu zkon pralivosti. Ak nedokete poveda, o chcete, nedokete poveda ani, o nechcete. A bez schopnosti vedie, o nechcete, nemete vedie, o chcete. Vae prirodzen preferencie vznikaj na zklade vaich ivotnch sksenost a zitkov. Tieto preferencie z vs v skutonosti vyaruj v kadej jednej chvli, de za dom, na rznych rovniach vaej bytosti. Dokonca aj bunky vho opatrovanho tela maj svoje vlastn zitky a vyaruj svoje vlastn preferencie. A Zdroj kad preferenciu uznva a okamite, bez vnimky na u odpoved.

Muste umoni to, o nechcete, aby ste mohli prija to, o chcete
Nai fyzick priatelia obas daj najavo tbu po menej pestrom vesmre. Tia po mieste, kde by nebolo toko neiadcich vec, kde by bolo viac presne takch vec, ak by chceli oni. A my im vdy vysvetujeme, e ste neprili do tohto fyzickho ivota preto, aby ste vetko, o existuje, skresali so hstky peknch mylienok, s ktormi by ste vetci shlasili, lebo to by viedlo ku konenosti, o je nemon. Toto je rozpnajci sa vesmr, v ktorom mus by dovolen vetko. Inak povedan, aby ste mohli pochopi a prei to, po om tite, muste pochopi aj to, po om netite, pretoe na to, aby ste si mohli vybra, mus existova jedno aj druh.

Neprili ste sem napravi zl svet

Nefyzick energia zo Zdroja sa prejavuje prostrednctvom vaich fyzickch zitkov a preto s vae zitky a sksenosti rozhodujcou hranicou myslenia. Ke utvrate svoje zitky, privdzate mylienky alej, ne boli kedykovek predtm. Ke ste sa nadene rozhodli prs do tohto fyzickho tela a tmto spsobom tvori, na zklade vho nefyzickho uhlu pohadu ste chpali, e tento fyzick svet nie je pokazen a e ho netreba napravi a ani ste sem neprili na to, aby ste ho naprvali.
54

Pokladali ste tento fyzick svet za tvoriv prostredie, v ktorom sa mete aj vy vetci ostatn tvorivo prejavova. Neprili ste sem preto, aby ste sa poksili zabrni druhm robi to, o robia, a printili ich robi nieo in. Prili ste sem s tm, e ste chpali, ak vznam maj protiklady a ako sa v pestrosti prejavuje rovnovha. Kad fyzick bytos na vaej plante je vam partnerom pri tvoren, a ak to budete akceptova a zanete oceova rozmanitos tob a nzorov, vetci budete ma bohatie, uspokojivejie a napajcejie zitky.

Nedvajte do svojho kola prsady, ktor nechcete

Predstavte si, e ste kuchrom vo skvele vybavenej kuchyni, v ktorej s vetky mon suroviny. Dajme tomu, e presne viete, ak lahdku chcete vytvori a ako mte skombinova tieto ahko dostupn suroviny, aby ste naplnili svoju tbu. Pri varen natrafte na mnostvo prsad, ktor sa do vho vtvoru nehodia, a tak ich nepouijete, no na druhej strane vm ich existencia nijako nevad. Jednoducho pouijete len to, o sa do vho kola hod, a to, o sa nehod, nechte tak. Niektor prsady v takejto dobre vybavenej kuchyni s v slade s vam kuchrskym vtvorom, zatia o in nie. No aj keby ste pouitm nevhodnch prsad svoj kol plne pokazili, nemte potrebu bojova proti nim alebo ich z kuchyne vyhodi. Chpete toti, e neexistuje nijak dvod, preo by sa mali ocitn vo vaom koli, ak ich tam sami nedte. A kee mte jasno v tom, ak suroviny a prsady vmu vtvoru pomu, a ak nie, nijako vs netrpi, e ich je tam toko.

Je tu dos miesta pre vetky mon rozmanit mylienky, zitky a sksenosti

Zo svojho nefyzickho uhla pohadu ste vnmali ohromn rozmanitos sksenost, nzorov a tob medzi umi vo vaom svete a nemali ste iadnu potrebu niektor z nich vynechva alebo ovlda. Chpali ste, e v tomto rozpnajcom sa vesmre je dos miesta pre vetky mon mylienky a sksenosti. Mali ste v mysle slobodne ovlda a tvori svoje vlastn zitky a vtvory, no nemali ste v mysle snai sa ovlda vtvory druhch. Rozmanitos vm nenahala strach, ale vs naopak inpirovala, pretoe ste vedeli, e kad z vs si tvor svoje vlastn zitky. Chpali ste, e protiklady vo vs bud inpirova rzne pecifick sklony, a e ak si in zvolia nieo in, neznamen to, e vy mte pravdu a oni sa mlia alebo naopak. Chpali ste, ak vznam m pestros.

Toto je proces, na zklade ktorho sa vesmr rozpna

Take na zklade rozmanitosti alebo protikladov vznikaj vae vlastn preferencie i tby. A akonhle zane urit vaa preferencia existova, zane k sebe na zklade zkona pralivosti priahova podstatu toho, o sa s ou zhoduje a tak sa zane jej okamit rast. Ke si vmate, ako sa ctite, a stle si volte mylienky, ktor vo vs vzbudzuj dobr pocity ohadne vaej erstvej preferencie, udriavate sa s ou v slade a ona sa zane jemne a nensilne objavova vo vaich zitkoch takto dosahujete splnenie svojich tob. Spolu s naplnenm vaej tby vak prichdza nov uhol pohadu. Vae typick vibrcie aj vetko, o sa vs tka, sa tm pdom trochu zmen a vy sa presvate do novho usporiadania

55

protikladnch okolnost, ktor vs poved zas k novm preferencim a tak z vs vystrel nov tba. A akonhle zane tto nov tba existova, tie k sebe zane vibrane priahova alie veci a tie zane rs. Ke naalej venujete pozornos tomu, ako sa ctite, a volte si tak mylienky, ktor vo vs vzbudzuj dobr pocity ohadne tejto novo vzniknutej preferencie, ostvate s ou vo vibranom slade a ona sa zane jemne a ahko prejavova vo vaom ivote. A op ste si splnili tbu. A op ste sa dostali na miesto, odkia mte jasn pohad na veci a kde vs obklopuj nov protiklady a to op povedie ku zrodu novej tby... Takto vesmr rastie a preto hovorme, e vy stojte na rozhodujcej hranici tohto rastu. Dleit protiklady naalej ved ku zrodu nekonench novch tob a Zdroj na kad z nich odpoved. Je to nekonen, neustle plynci, ist, pozitvny rast energie.

Nikdy neprdete na koniec, preto si vychutnajte cestu

Ke si na zklade svojho vlastnho tvorivho uhlu pohadu zanete vma, e kad dosiahnut cie vedie k alej, novej tbe, zanete chpa, ak lohu zohrvate by osobne v tomto rozpnajcom sa vesmre. A po ase si uvedomte, e to nikdy nebude ma konca, pretoe si nikdy neprestanete uvedomova protiklady, z ktorch sa neustle rodia nov predstavy i tby. Cel vesmr je takto usporiadan. A ke si zanete zvyka na mylienku, e ste ven bytosti, e nikdy neprestanete ma tby a e kad tba m silu pritiahnu k sebe vetko, o je potrebn na to, aby narstla a naplnila sa, potom si mono spomeniete na nesmierne blaho-bytie, na ktorom je zaloen tento vesmr, a potom sa mono uvonte a spoiniete vo venej prirodzenosti svojho vlastnho bytia. A prve vtedy si zanete vychutnva svoju cestu. Ak je vam cieom raz a navdy dosiahnu plne vetko, po om tite, zistte, e to nie je mon, lebo sa tomu priei samotn rozpnav povaha tohto vesmru. Nikdy s tm neskonte, pretoe nikdy neprestanete jestvova a nikdy neprestanete vnma. To, e vnmate, vak vedie k vzniku alch iadost a kad iados vdy privol aliu odpove. Vaou povahou je ven rast a v tomto raste sa skrva potencil nevslovnej radosti.

Preciujte rovnovhu a dokonalos vho ivotnho prostredia

Protiklady teda ved ku zrodu novch tob. Nov tba z vs zane vyarova a jej vibrcie, ktor vysielate, ved k tomu, e na tto tbu prichdza odpove. Zakadm. Ke proste, dostanete. Len si predstavte, ak je tento proces dokonal: neustle z vs vyaruj nov npady, ako zlepi vae zitky, a okamite je na ne odpovedan. Len si predstavte, ak dokonal je ivotn prostredie v tomto vesmre: kad, kto m vedomie, zlepuje stav svojho bytia presne tak, ako aj vy; pritom je kad tba vypout a kad uhol pohadu repektovan. Precte rovnovhu a dokonalos vho ivotnho prostredia: vetko, o m vedomie, dokonca aj vedomie bunky vho tela, me chcie lep stav bytia a me ho dosiahnu.

56

Kee kad iados je zaruen, neexistuje saivos

Kad uhol pohadu m svoj vznam, kad iados je zaruen. Tento asn vesmr sa nepochybne rozpna a vesmrne zdroje, ktor tieto iadosti plnia, preto nemaj konca. A konca nemaj ani odpovede na nekonen prd otzok a preto neexistuje nijak saivos i konkurencia. Nie je mon, aby niekto in zskal zdroje, ktor boli uren vm, a naopak vy nemete sebecky vyerpa zdroje, uren niekomu inmu. Vetky tby s vypout, vetky iadosti s zaruen a nikto neostva bez odpovedi, nemilovan i nenaplnen. Ke sa udriavate v slade so svojm prdom energie, vdy vyhrvate, a nikto nemus prehra len preto, aby ste mohli vyhra. Vdy je vetkho dos. Nai fyzick priatelia si na tto skutonos niekedy len ako spomnaj, pretoe mono zaili urit nedostatok alebo videli nedostatok v ivote druhch. To, o vidia, vak nie je nedostatok i mlo prostriedkov, ale skr neprijatie toho, o o bolo poiadan a o pritom bolo splnen. Dolo k prvmu kroku bolo poiadan. Dolo aj k druhmu kroku bolo odpovedan. No nedolo k tretiemu kroku nebolo dovolen. Pokia niekto nedostva to, o o pros, nie je to preto, lebo na to nie je dostatok prostriedkov. Mon je len to, e dan lovek nie je v slade so svojou vlastnou tbou o iadosou. Nioho nie je nedostatok. Ni nechba. Netreba o prostriedky speri. Ide len o to, i si dovolme alebo nedovolme prija to, o o prosme.

57

17. kapitola Kde ste a kde chcete by?

Videli ste u niekedy navigan systm GPS, ktor si dnes mete da do auta? Antna na streche vho vozidla vysiela signl satelitu na oblohe, ktor identifikuje, kde sa prve nachdzate. Ke zadte cie, pota si vyrta, kde ste a kam chcete s. Na obrazovke sa objav vzdialenos, ktor muste prejs, a odporanie najlepej monej trasy. A ke sa vydte na cestu, vizulny text alebo hlas vm bude dva pokyny, ako sa dosta na miesto urenia. Navigan systm sa nikdy nepta: ,,Kde ste boli? Nepta sa: ,,Preo ste tam boli tak dlho? Jeho jedinou lohou je pomc vm dosta sa odtia, kde ste, tam, kde chcete by. Vae pocity s pre vs podobnm naviganm systmom, pretoe ich prvoradou lohou je pomha vm preklen vzdialenos medzi miestom, kde ste, na akkovek miesto, kde chcete by. Je nesmierne dleit vedie, kde ste vzhadom na to, kde chcete by, aby ste sa mohli efektvne posun bliie k tomu miestu, kde chcete by. Muste chpa, kde ste a kde chcete by, ak mte poas cesty uplatni svoju slobodn vu. Vo vaom fyzickom prostred podliehate mnohm vplyvom a asto sa stva, e po vs druh chc, aby ste sa kvli ich vlastnm zitkom sprvali inak. Ste zaplaven rznymi zkonmi, pravidlami a oakvaniami, ktor vm nanucuj in, a skoro vetci maj svoju predstavu o tom, ako by ste sa mali sprva. Nie je vak mon, aby ste dorazili tam, kde chcete by, ak sa nechte vies tmito vonkajmi vplyvmi. asto vs to ah rznymi smermi, len aby ste niekomu vyhoveli, no nakoniec zistte, e nech sa snate, ako chcete, nakoniec nevyhoviete ani druhm, ani sebe. A kee vs to ah tokmi rznymi smermi, vinou sa v tom vetkom stratte a zdete z cesty.

Najv dar, ak mete niekomu da, je vae vlastn astie

Najv dar, ak mete niekomu da, je vae astie, lebo ke ste astn, vesel alebo van, ste plne napojen na prd istej, pozitvnej energie, ktor je vaou skutonou podstatou. A ke ste v stave takhoto napojenia, prina to itok kadmu a vetkmu, omu venujete pozornos. Nikto nepotrebuje pre svoje naplnenie, aby ste kvli nemu robili urit veci alebo sa sprvali uritm spsobom vetci maj rovnak prstup k prdu blaho-bytia, ako aj vy. In udia (ktor nechpu, e maj prstup k Zdroju) asto trpia neschopnosou udra si dobr pocit a chc po vs, aby ste sa sprvali spsobom, vaka ktormu sa poda ich mienky bud cti lepie. No nielene vs ntia cti sa neprjemne v snahe zvali na vs zodpovednos za to, aby im bolo dobre, ale sami seba zvzuj. Nemu toti ovlda to, ako sa sprva niekto in. No ak potrebuj ku astiu takto kontrolu, potom maj naozaj smolu.
58

Vae astie nezvis od toho, o robia druh

Vae astie nezvis od toho, o robia druh, ale len od shrnu vaich vibrci. A astie druhch zas nezvis od vs, ale len od shrnu ich vlastnch vibrci. To, ako sa niekto cti v ubovonej chvli, zvis iba od zmesi jeho vlastnej energie. To, ako sa ctite, vdy jasne a jednoducho ukazuje, ak je vibran slad medzi vaimi tbami a tm, o vysielate na zklade svojho uhlu pohadu. V celom vesmre nie je nijak poznatok tak dleit, ako pochopenie, e vibrcie, ktor vysielate, bu zodpovedaj, alebo nezodpovedaj vibrcim vaej tby, a e to, ako sa ctite, ukazuje, i si dovoujete by v spojen so Zdrojom, alebo nie. Kad dobr pocit, kad pozitvny vtvor, vetka hojnos, jasnos, vitalita, zdravie a blaho-bytie vetko, o je poda vs dobr, zvis od toho, ako sa ctite v tejto chvli a ak je vzah medzi tmto pocitom-vibrciou a vibrciou toho, kto naozaj ste a po om naozaj tite.

Kad mylienka vs bu pribliuje, alebo vzauje od San Diega

Presne tak, ako je pre vs ahk naplnova si spen cestu z Phoenixu do San Diega, pre vs bude ahk aj naplnova si spen cestu z finannej neistoty do finannej istoty, z choroby ku zdraviu, zo zmtku do jasnosti... Na ceste z Phoenixu do San Diega vs toho vea nezasko, lebo viete, ak je medzi tmito mestami vzdialenos, viete, kadia idete, a chpete, o by sa stalo, keby ste ili zlm smerom. Akonhle porozumiete, ako funguje v vlastn pocitov navigan systm, u nikdy nebudete ma zmtok v tom, kde sa nachdzate vzhadom na to, kde chcete by. Okrem toho budete pri kadej jednej mylienke, ktor vm napadne, cti, i sa ku svojmu vytenmu vsledku pribliujete, alebo sa od neho vzaujete. Pokia sa nechvate vies akmikovek inmi vplyvmi, stratte sa a zdete z cesty. Nik in toti nevie, ak je vzdialenos medzi tm, kde sa nachdzate, a tm, kde chcete by. To viete len vy. Druh nielene naozaj nechpu vae tby, ale okrem toho k nim neustle pridvaj svoje vlastn tby. Preto sa mete ku svojmu cieu stabilne pribliova iba vtedy, ke sa budete riadi tm, ako sa ctite.

Preo ke nieomu hovorte ,,nie, znamen to, e tomu hovorte ,,no?

V vibran vesmr stoj na zkone pralivosti. Znamen to, e v vesmr je o zahan. Ke venujete pozornos nieomu, po om tite, a poviete tomu no, zahrniete to do svojich vibrci. No ak sa dvate na nieo, o nechcete, a hovorte tomu nie, tie to zahate do svojich vibrci. Ke tomu nevenujete pozornos, potom to do svojich vibrci nezahate; nemete vak vyli ni, omu venujete pozornos, pretoe vaa pozornos to zakadm a bez vnimky zahrnie do vaich vibrci.

59

18. kapitola Svoju vibran frekvenciu mete postupne zmeni

To, e sa rozhodnete zmeni svoje mylienky, ete neznamen, e sa to d urobi okamite. Zkon pralivosti toti m o poveda k tomu, ak mylienky mte na dosah z miesta, na ktorom prve ste. Samozrejme neexistuje iadna mylienka, ku ktorej by ste sa v konenom dsledku nemohli dopracova presne tak, ako neexistuje miesto, na ktor by ste sa raz nemohli dosta odtia, kde prve ste nemete vak okamite preskoi k mylienke, ktor m plne in vibran frekvenciu, ako vae obvykl mylienky. Obas vs mono niektor z vaich priateov, ktor sa v danej chvli cti ovea lepie, zane nabda, aby ste prestali myslie negatvne a snaili sa by pozitvnej. Lene to, e sa v kamart cti lepie, ete neznamen, e aj vs me do takhoto stavu dosta zkon pralivosti vm toti nedovol njs vibran frekvenciu, ktor je vzdialen od tej, na ktor ste zvyajne naladen. A hoci sa chcete cti lepie, mete ma pocit, e neviete prs na tak radostn mylienku, ak by vm chcel vnukn v priate. My vak chceme, aby ste vedeli, e tak mylienku nakoniec njs mete a e akonhle zmerne a postupne zmente svoju vibran frekvenciu, u si budete vedie udra pozitvny stav, ktor tak dosiahnete. Ke pochopte, e mete kedykovek zisti, ak je vibran obsah vaej bytosti, a tm pdom si stle uvedomova, o k sebe priahujete, potom zskate tvoriv moc nad svojimi vlastnmi zitkami. A akonhle pochopte, e vae pocity vm poskytuj presn sptn vzbu, o sa tka vho vibranho obsahu, potom mete zaa zmerne a postupne svoje vibrcie meni.

Usilujte o tak mylienku v rmci svojich monost, z ktorej mte o najlep pocit
Zvoli si in mylienku vedie vdy k inej emocionlnej reakcii. Mete si teda poveda: ,,Budem si zmerne voli svoje mylienky tak, aby som sa ctil/a lepie. To je urite dobr rozhodnutie. No ete lepie a v skutonosti aj ahie rozhodnutie je toto: ,,Chcem sa cti dobre, a preto sa poksim cti sa dobre tak, e si budem voli mylienky, ktor vo mne vyvolvaj dobr pocity. Ak ste odhodlan ,,s za svojm astm, no pritom sa sstredte na ivotn situciu, ktor m od astia aleko, vae rozhodnutie s za svojm astm nebude spen, pretoe zkon pralivosti k vm neme pusti mylienku, ktor je vibrane tak vemi odlin. No ak ste rozhodnut vybra si jednoducho tak pozitvnu mylienku, ktor je v rmci vaich monost, to sa d ahko dosiahnu.
60

Pohyb po vibranej pocitovej stupnici mus by tak, e si pritom uvedomujete a citlivo vnmate, ako sa ctite, pretoe ak si neuvedomujete, ako sa ctite, nemete vedie, ktorm smerom sa na tejto stupnici pohybujete. (Me sa sta, e ste sa medziasom otoili a teraz mierite sp do Phoenixu, a ani o tom neviete.) Ak si vak doite as a vedome sledujete, o prve ctite, potom kad zlepenie vaich pocitov znamen, e smerujete k svojmu cieu, zatia o kad zosilnenie negatvnych pocitov znamen, e idete nesprvnym smerom. Je teda dobr pohybova sa po vibranej pocitovej stupnici smerom hore tak, e sa stle usilujete zska pocit avy, ktor sa dostav vtedy, ke uvonte nejak mylienku odporu a nahradte ju mylienkou, ktor vm o osi viac dovouje. Prd blaho-bytia vami stle pretek, a m viac mu to dovoujete, tm lepie sa ctite. No m v odpor mu kladiete, tm horie sa ctite.

61

19. kapitola Iba vy viete, ak mte pocit

Ke nieo oakvate, je to na ceste. Ke nieomu verte, je to na ceste. Ke sa nieoho bojte, je to na ceste. V postoj alebo nlada vdy ukazuje na to, o k vm prichdza, vy vak nikdy neostvate na jednom bode, pokia ide o to, o si priahujete. To, e ste si v priebehu svojho fyzickho ivota utvorili rzne nzory, postoje, presvedenia a nlady, ete neznamen, e si naalej muste priahova reakcie na ne. Nad svojimi vlastnmi zitkami a sksenosami mte tvoriv moc. A ke venujete pozornos svojmu pocitovmu naviganmu systmu, mete zmeni to, o si priahujete. Ak zavate nieo, o u zava nechcete, muste zmeni svoje presvedenie. Ak vo vaich zitkoch chba nieo, o by ste chceli zai, muste zmeni svoje presvedenie. Neexistuje tak drastick stav, aby ste ho nemohli zmeni tm, e si zvolte in mylienky. Zvoli si in mylienky si ale iada as a cvik. Ak sa naalej budete sstredi na to, o doteraz, a myslie tak, ako doteraz, a veri tomu, omu doteraz, na vaich zitkoch a sksenostiach sa ni nezmen.

ivot je stle v pohybe, a preto nemete ..uviaznu

Nai fyzick priatelia obas hovoria: ,,Uviazol/la som na mieste! U prli dlho som na tom takto a neviem s tm pohn. Uviazol/la som! A my im vdy hovorme, e uviaznu alebo st na mieste sa ned, pretoe energia ie ivot je stle v pohybe. Veci sa stle menia. Vy sa vak mete cti, ako keby ste uviazli na mieste, preto, lebo mte stle tie ist mylienky, a veci sa sce menia lene sa menia stle na ten ist obraz. Ak chcete, aby sa veci zmenili na nieo in, muste ma in mylienky. A to jednoducho znamen, e zanete hada neznme a nezvyajn prstupy k znmym a zvyajnm tmam.

In udia nemu chpa vae tby a pocity

In udia vs asto horlivo chc vies. Na svete je nespoetn mnostvo ud s nespoetnm mnostvom rznych nzorov, pravidiel, poiadaviek a rd, ako by ste mali i, no ani jeden z nich neme vzia do vahy to jedin, o m vznam pri dosahovan vaich tob: In udia nemu vidie i chpa, ak je vibran obsah vaich tob, ani kde sa prve nachdzate, a preto v iadnom prpade nemaj na to, aby vs mohli vies. Dokonca aj ke
62

maj tie najlepie mysly a chc pre vs len to najlepie, nemu vs vies. A aj ke sa mnoh z nich snaia neby sebeck, nie je mon, aby oddelili svoje tby ohadne vaej osoby od svojich vlastnch tob ohadne seba samch.

Nik in nevie, o je pre vs vhodn

Ke si pamtte, e kad, kto pros, vdy aj dostane, potom nemete nevnma, ak dokonal je toto prostredie, kde sa d zvoli akkovek pecifick uhol pohadu. Predstavte si, e sa prihlsite na kurz umenia dovoli si. Viete, kedy a kde sa bude kona, a zariadite si to tak, aby ste na mohli s. Pomerne ahko urobte vetky potrebn a pre vs vhodn rozhodnutia. Pozriete si zoznam zhruba pdesiat kurzov, ktor sa bud kona na budci rok, a vyberiete si ten, ktor vm najviac vyhovuje vzhadom na termn a miesto konania. Zistte, e jeden kurz sa bude kona priamo vo vaom meste, lene jeho termn vm nevyhovuje, a tak hadte alej. Hadte kurz, ktor vm asovo vyhovuje, a objavte jeden, ktor sa bude vo vyhovujcom termne kona v meste, do ktorho ste vdy chceli s. A tak si ten kurz rezervujete. Kee v tom meste nebvate, viete, e si budete musie zabezpei ubytovanie a dopravu. Poda svojich predstv a monost si teda zostavte pln: pjdete lietadlom, aby ste uetrili as, a ubytujete sa v hoteli vemi blzko miesta konania kurzu. (V tejto sieti hotelov toti dostanete zavu, aj vm celkovo vyhovuj ich izby.) Ke potom do toho mesta prdete, poiiate si auto vo vaej obbenej poiovni. Cestou do hotela sa zastavte v retaurcii, kde maj presne to, na o mte prve chu, a pritom za skvel cenu. Vborne ste si to vetko zariadili a skvele si to cel uijete. A teraz si predstavte, e spolonos Abraham-Hicks by sa rozhodla, e na zklade dlhoronch sksenost s organizovanm svojich kurzov to za vs zariadi lepie. Na zklade sptnej vzby od tiscok inch astnkov svojich kurzov sa teda jej zamestnanci rozhodn, e vetko zorganizuj namiesto vs. Poda vaej adresy usdia, e je pre vs najvhodnejie s na kurz vo vaom meste, take vs zapu doho. Vy im vak vysvetlte, e vm nevyhovuje termn, a tak to zmenia a pol vm prihlku na kurz v meste poda vho vberu. Podobne skaj rozhodn aj o leteckej spolonosti, s ktorou by ste mali cestova, o poiovni ut, o hoteli aj jedle. Ich vber vm vbec nebude vyhovova. Ovea lepie by ste si vetko zariadili sami. Ke si pamtte, e kad, kto pros, dostane, potom je nanajv vhodn, aby ste sa sami rozhodovali, o chcete vesmr toti pracuje ovea efektvnejie, ak sa do vaich vec nemiea nijak sprostredkovate. Nikto nevie, o je pre vs dobr no vy to viete. Vy sami viete v kadom okamiku, o je pre vs prve najlepie.

63

20. kapitola Pokus obmedzi slobodu inho loveka vs vdy priprav o vlastn slobodu
no, vdy, ke proste, dostanete, lene muste by vo vibranom slade s tm, o o proste, aby ste to mohli prija do svojho ivota. Mnoh udia si nepamtaj alebo neveria, e je im dan vetko, o o prosia, pretoe si neuvedomuj, o robia na vibranej rovni. Nespjaj si vedome to, ako rozmaj, so zodpovedajcimi pocitmi, ktor ich mylienky vyvolvaj, a s prejavmi, ktor s toho dsledkom. No bez takhoto vedomho vnmania svislost nemete vedie, ako ste na tom vo vzahu k tomu, po om tite. Ke viete, e nieo chcete, a vimnete si, e to nemte, domnievate sa, e nieo mimo vs vm to nechce dopria. To vak nikdy nie je pravda. To jedin, o vm brni prija nieo, po om tite, s vae navyknut mylienky, vibrane odlin od vaej t by. Akonhle si zanete uvedomova, ak moc maj vae mylienky a e je na vs, i si dovolte prija to, po om tite, potom zskate tvoriv moc nad tm, o prevate. Ak ste vak vinou zameran skr na vsledky svojho sstredenia, ne na pocity, ktor vo vs vae mylienky vyvolvaj, ahko sa mete strati.

Kad ,,skutonos vznikla tak, e sa na u niekto sstredil

Niekedy udia namietaj: ,,Ale ve ja popisujem iba nieo, o je. Len sa snam relne vidie skutonos. A my vm na to hovorme, e ste sa nauili skutonos vidie, no nie vedie, e ju tvorte... Nedvajte sa na skutonos, pokia to nie je tak skutonos, ak chcete vytvori kad ,,skutonos toti vznikla tak, e sa na u niekto sstredil. Niekto me poveda: ,,Ale ve toto je pravda a preto tomu musm venova pozornos. My na to hovorme, e zo vetkho, omu venujete pozornos, nech je to okovek, robte svoju pravdu. Preto vm vemi pome, ke sa budete sstreova v prvom rade na to, ako sa ctite, a zhmotnenm prejavom budete venova len okrajov pozornos. Kedykovek toti venujete pozornos veciam takm, ak s, brnite rastu toho, o je. Vetky nahromaden daje, ktor sa tkaj vaich sksenost, ako aj sksenost druhch, hovoria iba o tom, ako niekto u usmernil energiu. Nehovoria ni o tom, ak je momentlna skutonos. Vo vaej sasnej spolonosti je mnostvo tch, ktor zbieraj daje o sksenostiach udstva. Cel ivot porovnvaj rzne sksenosti a delia ich na vhodn a nevhodn, sprvne a nesprvne. Zvauj pre a proti, plusy a mnusy jednej tmy za druhou, no mlokedy si uvedomia, e ich vibrcie im neprinaj nijak itok. Netuia, ak maj moc, pretoe nechvaj svoju energiu prdi rznymi, asto opanmi smermi. Venuj svoj ivot skr hodnoteniu sprvania a sksenost druhch, ako svojej vlastnej tvorbe.
64

A tak sa ocitaj vo vemi neprjemnej pozci, lebo uverili tomu, e ich astie alebo blaho-bytie zvis od sprvania druhch. Poukazuj na rzne osoby, iny alebo nzory a nazvaj ich zlmi, hovoria im nie, priom si neuvedomuj, e zahaj do svojich vlastnch zitkov vibrcie presne tch vec, ktor odmietaj. A kee nevedia, ako je mon, e sa do ich ivotov dostva to, o nechc, zan by oraz opatrnej a ustrchanej.

Nechcen veci vm nemu len tak skoi do ivota bez toho, aby ste ich pozvali
Strachu pred neelanmi zitkami sa nikdy nezbavte tak, e sa budete snai ovlda druhch. Oslobodte sa len tak, e budete poda potreby meni svoje vlastn vibrcie, na zklade ktorch k sebe priahujete rzne veci. Bez znalosti zkona pralivosti a vedomia toho, o si priahujete prostrednctvom svojich vlastnch vibrci, sa pochopitene budete poka ovlda vonkajie okolnosti. Lene vonkajie okolnosti ovlda nemete. Akonhle vak zistte, ako funguje zkon pralivosti a zanete si uvedomova, ak pocity vo vs vyvolvaj vae mylienky, u nikdy sa nebudete b neelanch vec, ktor by vs mohli zaskoi. Bude vm jasn, e vm do ivota neme skoi ni, o sami nepozvete. Tento vesmr, zaloen na pralivosti, toti funguje tak, e ak s niem nedosiahnete vibran slad, neme to k vm prs, a me to k vm prs a vtedy, ke s tm dosiahnete vibran slad. Dokonca aj t najmen z vs, vae bbtk, vysielaj vibrcie, na ktor vesmr odpoved. A tak ako vy, aj vai najmen s ovplyvovan vibrciami tch, ktor ich obklopuj, no napriek tomu si vytvraj svoju vlastn realitu. Tak ako aj vy, nezaali si vytvra svoj vlastn ivot a vtedy, ke prili do tohto tela, ale dvno predtm, ako sa fyzicky narodili. Nai fyzick priatelia, ktor chc pochopi, ak je ich vzah k nefyzinu a ako je to s ich pozemskm ivotom, maj v tomto smere najastejiu takto nmietku: ,,Ale ako je mon, aby mal diea, ktor o tomto fyzickom svete ete ni nevie, bolo zodpovedn za utvranie svojho ivota? Chceme, aby ste pochopili, e tieto mal deti s vemi dobre pripraven na ivot v tomto prostred, pretoe tak ako vy maj od narodenia pocitov navigan systm, ktor im pomha hada si cestu. Aj tieto deti sa radostne vrhli do vaej asovo-priestorovej reality, tak ako vy, a teili sa na prleitos neustle robi nov rozhodnutia a napja sa na energiu svojho Zdroja. Nebojte sa o ne, ani o nikoho inho. Prkazom tohto vesmru je blaho-bytie, bez ohadu na to, ako me vyzera v momentlny stav. Pamtajte si, e vae pocity vm hovoria vetko, o potrebujete vedie ohadne vho spojenia so Zdrojom energie. Hovoria vm, koko energie zuitkovvate vzhadom na vau aktulnu tbu, ako aj to, i ste v danom momente mylienkovo aj pocitovo vo vibranom slade s tm, po om tite.

Ili ste prli rchlo, alebo to zavinil ten strom?

Keby ste ili dvesto kilometrovou rchlosou a narazili by ste do stromu, poctili by ste vemi siln nraz. Keby ste vak ili len desa kilometrovou rchlosou, vsledok by bol plne in. Predstavte si, e rchlos auta, ktorou idete, zodpoved sile vaej tby. Inmi slovami, m viac nieo chcete alebo m dlhie po tom tite, tm rchlejie sa energia pohybuje. Strom z nho prkladu potom predstavuje odpor alebo protikladn mylienky, ktor sa mu objavi.
65

Vrazi do stromu nie je prjemn a nie je prjemn ani to, ke mte vek tby uprostred silnho odporu. Niektor udia sa snaia takto nerovnovhu napravi tm, e spomalia. Inak povedan, popieraj svoju tbu alebo sa jej skaj vzda, priom sa im obas s vekm silm podar silu svojej tby o osi zmeni, priom ovea lepie by bolo zni odpor. Vae tby vznikaj prirodzene v dsledku protikladov, ktor vs obklopuj. Cel vesmr je tu preto, aby vs inpiroval k alej novej tbe. Ak sa vak snate svojej tbe vyhn, chcete s proti vesmrnym silm. No dokonca aj ke sa vm tu a tam podar nejak tbu potlai, neustle sa vo vs rodia tby nov, pretoe ste prili do tohto tela a do tohto asnho rozporuplnho prostredia s jasnm myslom sstredi energiu, ktor tvor svety, na zklade svojho psobivho uhu pohadu. Take v celom vesmre nie je ni prirodzenejie, ako vae ustavin tby.

Za kadou tbou sa skrva tba cti sa dobre

Nikto neti po niom z nijakho inho dvodu, ako preto, lebo ver, e ke to dosiahne, bude sa cti lepie. i sa jedn o nejak hmotn vec, fyzick stav bytia, vzah, okolnos alebo situciu v jadre kadej tby je tba cti sa dobre. Mierou spechu v ivote teda nie s veci alebo peniaze, no iba to, koko radosti ctite. Zkladom ivota je sloboda a vsledkom ivota je rast no cieom vho ivota je rados. A prve preto nejde v prvom rade o samotn zhmotnen prejav. Vdy ide o to, ako sa ctite. Inak povedan, rozhodli ste sa prs do fyzickej re protikladov, aby ste zistili, o chcete, napojili sa na energiu, ktor tvor svety, a smerovali ju k tomu, omu venujete pozornos no nie preto, e by boli dleit predmety vaej pozornosti, ale pretoe podstatou ivota je umoni tok energie.

Ke nieo oceujete, nekladiete nijak odpor

Pamtajte si, e ste predenm energie Zdroja a e ke si dovoujete by so svojm Zdrojom v spojen, ctite sa dobre, a miera, do akej tomuto spojeniu brnice, spsobuje, e sa ctite o to horie. Ste ist, pozitvna energia. Ste lska. Oakvate dobr veci. Vite si seba samch a mte sa radi. Vite si a milujete druhch a ste rodenmi oceovatemi. Oceovanie a lska k sebe samm s tie najdleitejie vlastnosti, ak si mete pestova. Oceovanie druhch aj seba samch sa vibrane podob energii Zdroja najviac zo vetkho, o sme kedy videli v celom vesmre. Vdy, ke sa sstredte na nieo, o oceujete i za o ste van, takto momentlne zvolen mylienka sa natoko podob tomu, kto naozaj ste, e vo vaej energii nespsobuje nijak rozpor. Vo chvli, ke nieo oceujete, nekladiete nijak odpor tomu, kto ste, a to sa nsledne prejav v pocitoch lsky, radosti alebo vaky. Ctite sa vtedy vemi dobre. Ak vak niekoho kritizujete alebo vidte svoje vlastn nedostatky, vsledn pocit nie je vemi prjemn, pretoe vibrcia takejto kritizujcej mylienky sa vemi li od vibrcie vho Zdroja. Inak povedan, kee ste si zvolili mylienku, ktor nezodpoved tomu, kto naozaj ste, v danej chvli mete pocti neslad. Ak vm vaa star mama, ktor vs zbouje a oceuje, povie, e ste asn, jej slov vo vs vzbudzuj vemi dobr pocit, pretoe vs nasmeruj k spojeniu s tm, kto naozaj ste. Ak vm vak nejak uite alebo znmy za nieo vynad, ctite sa zle, pretoe ste prve pod vplyvom mylienky, ktor nezodpoved tomu, kto naozaj ste.

66

Vae pocity vm v kadom momente oznamuj, i si dovoujete by v spojen s tm, kto ste, alebo nie. Ke toto spojenie umonte, dar sa vm. Ke ho neumonte, nedar sa vm.

Muste by dostatone sebeck, aby ste sa naladili na blaho-bytie

Prleitostne ns niekto obvin z toho, e ume sebectvu. A my s tm shlasme. no, naozaj ume sebectvu, pretoe ak nie ste dostatone sebeck, aby ste si dovolili napoji sa na energiu svojho Zdroja, nemte ani o dva. Niektor udia sa obvaj, e ak sebecky dosiahnu, o chc, mono to nefrovo vezm niekomu inmu. Takto mylienka je ale zaloen na nesprvnej predstave, e hojnos je obmedzen. Tto udia sa boja, e ak zjedia privea kskov kola, ostatnm neostane ni. V skutonosti vak kol rastie priamo merne vibranm poiadavkm vs vetkch. Zaujmav, e nikto z vs nikdy nehovor: ,,Mm pocit viny z toho, ak som zdrav, a tak som sa rozhodol, e teraz budem niekoko rokov chor, aby som umonil niekomu inmu, kto bol doteraz chor, vyui mj prdel zdravia. V tomto prpade je vm jasn, e ke ste zdrav, nijako tm neberiete druhm monos by tie zdrav. In udia sa zasa obvaj, e sebeck lovek me chcie kodi i ubliova druhm. Lene ten, kto je napojen na Zdroj energie, si jednoducho neme ela ubliova druhm tak vibrcie toti nie s v slade. Niekto mono povie: ,,Videl som fotku masovho vraha, ktor sa tvril dos kodoradostne. Ni neutoval. Povedal, e ho bavilo robi to, o robil. Lene vy nemete naozaj vedie, o presne ctil. Mete preva len svoje vlastn pocity vo vzahu k danej tme a v porovnan s vaimi tbami, ale nemte ancu presne precti jeho pocity. My vm dvame svoje slovo, e nikto, kto je napojen na Zdroj energie, by nikdy nikomu neukodil. udia okolo seba mltia vtedy, ke maj potrebu brni sa alebo ke s odpojen od Zdroja, ale nikdy nie vtedy, ke s na napojen. Muste pochopi, e vrcholnm aktom ,,sebectva je spoji sa so sebou so svojm vym Ja. A ke toto spravte, stanete sa istou, pozitvnou energiou, ktor je sstreden v tomto fyzickom tele. Keby bol kad lovek na vaej plante napojen na svoj vlastn Zdroj ener gie, neboli by nijak nsiln iny, pretoe by neexistovala iarlivos, pocity neistoty alebo neprjemnej saivosti. Keby kad chpal, ak moc m jeho vlastn bytos, nikto by nemal potrebu ovlda druhch. Vetky pocity ohrozenia a nenvisti vznikaj na zklade straty spojenia s tm, km ste. Na druhej strane (sebeck) spojenie s blaho-bytm me vies jedine k blahobytiu. A ete jedna vec t najdleitejia. Chceme, aby ste vedeli, e nie je nutn, aby vetci ostatn (i vlastne ktokovek in) chpal, m si v tomto ivote prechdzate a o sa tu mte naui. Vy aj tak mete ma asn zitky a sksenosti. Akonhle si spomeniete, kto ste, a zanete si zmerne voli mylienky, ktor vs udruj vo vibranom slade s tm, kto ste, cel v svet sa uvedie do sladu a vo vetkch oblastiach vho prevania sa zane prejavova blaho-bytie.

Ak to neoakvate, nedovoujete to
Pamtajte si, e kad v pocit odhauje, koko energie vyuvate vzhadom na svoju tbu, o zvis od vaich prevldajcich mylienok a presveden, ktor svisia s touto vaou tbou. Ak mte siln pocity, i u pozitvne, alebo negatvne, znamen to, e vaa tba je
67

siln a e k nej privolvate mnostvo energie. Ak je v siln pocit zl naprklad vo forme depresie, strachu o hnevu kladiete svojej tbe odpor. Ke je v siln pocit dobr ako ve, nadenie, oakvanie i lska znamen to, e svojej tbe nekladiete odpor a teda nevzbudzujete vibran neslad s energiou Zdroja, ktor privolvate, a momentlne dovoujete, aby sa vaa tba napala. Vyzer to teda tak, e dokonal tvoriv situcia nastva vtedy, ke nieo vemi, naozaj vemi chcete a pritom verte, e to je mon. A ke sa takto vo vs spoj tba s vierou, veci sa zan rchlo a ahko zhmotova. No ak nieo chcete a pritom neverte, e to je mon, ak tite po nieom, o neoakvate aj ke dostatone siln tba me premc slabiu vieru neme sa to tak ahko zhmotni, lebo tomu nedovoujete prs do svojho ivota.

Pocit istej tby vnmate ako dobr

Vea ud si bohuia mysl, e pocit tby je ten neprjemn pocit, ktor vznik vtedy, ke nieo chc, no pritom neakaj, e sa im to spln. U nepoznaj ten sviei, naden pocit radostnho oakvania, ktor zavali, ke boli mlad. Pocit istej tby je vdy vemi prjemn, pretoe predstavuje vibrciu, ktor vedie do neznmej budcnosti a pripravuje cestu zkonu pralivosti, ktor vm zane prina zhodn veci. Slobodn tvorenie spova v tom, e zanete rozoznva svoje pocity a nsledne si vedome vybera mylienky, ktor vo vs vzbudzuj lepie pocity. Presne v tom spova aj umenie dovoli si.

Preo by ste mali chcie by inde?

Obas niekto povie: ,,Nepi sa mi tu, kde prve som. Ovea radej by som bol/a tam tam, kde nemm chor telo, alebo tam, kde nemm nadvhu, alebo tam, kde mm viac peaz alebo lep vzah. A my sa na to ptame: Preo by ste mali chcie by inde? Nasleduje zvyajne takto odpove: ,,Pretoe tu, kde som teraz, nie som astn/. Na to vysvetujeme, e je dleit hovori o tom, o si predstavujete pod pojmom by ,,inde, a snai sa zisti, ako by ste sa ,,tam ctili. Funguje to toti tak, e pokia niekto rozprva o tom a preciuje to, o je ,,tu, neme sa dosta ,,tam. Ak ste zvyknut rozma a rozprva o tom, kde sa momentlne nachdzate, nie je ahk odrazu zmeni svoje vibrcie a zaa rozma o nieom plne inom a vciova sa do toho. Zkon pralivosti v skutonosti ani nedovouje dosta sa k mylienkam a pocitom, ktor s prli vzdialen od toho, ako momentlne vibrujete. No s vynaloenm uritej nmahy sa mete dosta k inm mylienkam. Ak ste odhodlan cti sa lepie, mete zmeni tmu a prs tak na in mylienky, ktor obsahuj prjemnejie vibrcie. Zmena vibrci vak vinou prebieha postupne. Opakovan snaha preskoi urit rozsah vibrci je v skutonosti v rozpore so zkonom pralivosti a prve to je hlavnm dvodom, preo sa udia zan cti sklaman a dospej k zveru, e naozaj nemaj svoj ivot vo vlastnch rukch.

68

21. kapitola Od naplnenia vs del len 17 a 68 seknd

Ke nieomu venujete pozornos iba niekoko seknd, prebudte v sebe vibrciu danej veci zkon pralivosti na to zane okamite reagova. m dlhie sa na nieo sstredte, tm ahie udriavate pozornos danm smerom, pretoe prostrednctvom zkona pralivosti zanete priahova alie mylienky alebo vibrcie, ktor s podstatou onej prvej mylienky. Ke sa na nieo sstredte po dobu 17 seknd, zaktivizuje sa zodpovedajca vibrcia. Ako toto sstredenie silnie a dan vibrcia je oraz vraznejia, zkon pralivosti vm zane posiela viac zhodnch mylienok. V tomto momente nemaj tieto vibrcie prli vek praliv silu, no ak si udrte pozornos dlhie, dan vibrcia zane silnie. A ak sa vm podar sstredi sa na nejak mylienku aspo 68 seknd, dan vibrcia zane by natoko siln, e sa zane zviditeova. Ke sa opakovane vraciate k nejakej mylienke a sstredte sa na u aspo 68 seknd, v priebehu krtkeho asu (v niektorch prpadoch niekokch hodn, v inch niekokch dn) sa tto mylienka stane dominantnou. A akonhle si vypestujete dominantn mylienku, zanete zava jej zodpovedajce prejavy, a km ju nezmente. Pamtajte si: Vae mylienky sa rovnaj tomu, o si priahujete. Dostvate to, no o myslte, bez ohadu na to, i to chcete alebo nechcete. Vae mylienky maj podobu vibrci, na ktor odpoved zkon pralivosti. Vae vibrcie rast a silnej a nakoniec zan by dos siln na to, aby sa zaali viditene prejavova. Inak povedan, to, na o myslte (a teda to, o ctite), a to, o sa prejavuje vo vaich zitkoch a sksenostiach, sa vdy vibrane zhoduje.

Nemuste sa b mylienok, ktor nemte pod kontrolou

Akonhle udia pochopia zkon pralivosti a prijm jeho platnos (o vinou netrv prli dlho, pretoe nikde nenjdete najmen dkaz, ktor by svedil v jeho neprospech), vina z nich sa zane obva svojich mylienok. Ke pochopia, ak moc m tento zkon, zan si vma, o maj v hlave, a obas dostan strach, o vetko si mono privolvaj prostrednctvom nevedomch mylienok. Svojich mylienok sa vak obva nemuste, lebo nie s ako nabit zbra, ktor me neakane vystreli a narobi vek kody. Aj ke zkon pralivosti psob vekou silou, zkladom vho prevania je blaho -bytie.
69

Take hoci s vae mylienky ako magnety a rast, ak im venujete pozornos, mte dostatok asu akonhle si uvedomte akkovek negatvne pocity aby ste si zaali vola mylienky menieho odporu a tm pdom dospeli k elanm vsledkom. Pamtajte si, e prd blaho-bytia neustle teie a vy mu to mete bu umoni, alebo kls rznu mieru odporu. Preto aj mal snaha o navodenie lepieho pocitu vedie k zretenm vsledkom. A akonhle urobte takto krok a dopracujete sa k mylienke, ktor vo vs vyvol lep pocit, darujete si tm vedom slobodu presun sa z miesta, na ktorom prve ste, na akkovek in miesto, kde by ste chceli by, a to v akomkovek zmysle. Akonhle si zmerne zvolte urit mylienku a vedome sa zanete cti lepie, spene ste vyuili svoj vlastn navigan systm a tm pdom sa mete vyda na cestu ku slobode, po akej tite a ak si zaslite pretoe nie je ni, o by ste nemohli by, robi i ma.

70

22. kapitola Rzne stupne na stupnici vho pocitovho naviganho systmu

D sa poveda, e rzne pocity maj rzne vibran frekvencie, presnejie sa to ale vyjadr takto: vae pocity s ukazovatemi vaej vibranej frekvencie. Ke si pamtte, e vae pocity ukazuj, do akej miery ste v slade so Zdrojom energie a e m lepie sa ctite, tm viac si dovoujete by v slade s tm, po om tite, potom je ahie pochopi, ako na svoje pocity reagova. Absoltny slad s vam vlastnm Zdrojom energie znamen, e viete nasledovn: Ste slobodn. Mte moc. Ste dobr. Ste lska. Mte svoju cenu. Mte svoj cie. Vetko je v poriadku.

Kedykovek rozmate spsobom, ktor vm dovouje pozna svoju prav pov ahu, ste v slade s tm, kto naozaj ste, pretoe tak je stav absoltneho sladu. Takto mylienky vo vs vyvolvaj pocity, ktor s vrcholnm ctenm spojenia so Zdrojom. Ke to prirovnvate ku kontrolke stavu paliva v aute, takto dokonal slad by znamenal pln ndr. Inak povedan, predstavte si stupnicu, ktor m rozsah od plnej ndre (= umonenie plnho spojenia so Zdrojom energie) k przdnej ndri (= najv odpor, neumonenie spojenia so Zdrojom energie). Takto stupnica pocitov me vyzera asi takto: Stupnica pocitov 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. Rados, poznanie, pocit sily, sloboda, lska, vanos. Ve. Nadenie, dychtivos, astie. Pozitvne oakvanie, viera. Optimizmus. Ndej. Spokojnos. Nuda.
71

9. Pesimizmus. 10. Frustrcia, podrdenos, netrpezlivos. 11. nava, vyerpanos. 12. Sklamanie. 13. Pochybnosti. 14. Starosti, obavy. 15. Obviovanie. 16. Strata odvahy, bezndej. 17. Hnev. 18. Tba po pomste. 19. Nenvis, zrivos. 20. iarlivos. 21. Pocit ohrozenia, pocit viny, pocit nehodnosti. 22. Strach, ia, depresia, zfalstvo, bezmocnos. Kee jedno slovo me znamena rzne veci a rzne slov asto oznauj to ist, vyie uveden vrazy samozrejme nevystihuj presne pocity kadho loveka. Kategorizovanie pocitov me v skutonosti vyvola zmtok a odvies pozornos od skutonho elu stupnice pocitov. Podstata je v tom, aby ste vedome hadali lep pocit. Nie je dleit, akm slovom dan pocity oznate.

Prklad vedomho pohybu smerom hore po stupnici pocitov

Predstavte si, e sa vm prihodilo nieo stran. Ni nie je v poriadku, mte pocit, ako keby ste sa dusili, a kad mylienka vm psob boles. Najvstinejm slovom pre takto emocionlny stav, ktor sa takmer nemen, je depresia. Keby ste mohli nieo urobi, mono by ste sa ctili lepie. Keby ste mohli presta myslie na to , o vs trpi, a sstredi sa na prcu, mono by ste sa ctili lepie. Existuje mnostvo mylienok, ktor by vs mohli zbavi depresie. Lene vy k vine z nich momentlne nemte prstup, pokia ide o rove vibrci. Ak ste vak odhodlan njs nejak akkovek mylienku, ktor by vm umonila cti sa lepie, a uvedomujete si, ak pocit t mylienka vyvolva, mete sa hne zaa posva po stupnici pocitov. Ide o proces, kedy na nieo myslte na hocio a pritom sledujete, i vm dan mylienka prina avu v porovnan s doterajm stavom. Take rozmate a preciujete, rozmate a preciujete s jedinm zmerom: pocti hoci aj o najmeniu avu. Dajme tomu, e niekto povedal nieo, m vs nahneval, alebo nedodral slovo. Ke sa na to sstredte, vimnete si, e vm to prina avu od depresie. Inak povedan, sce sa hnevte, ale u aspo mete dcha. Ten dusiv pocit sa trochu zmiernil a vy sa ctite o osi lepie. Take toto je kovm krokom pri efektvnom pouvan pocitovho naviganho systmu: zastavte sa a vedome poste, i je vami zvolen mylienka na nieo, o vs hnev, lepia, ako dusiv depresia, ktor hnev nahradil. Ke vedome uznte, e sa vaa vibrcia zlepila, v pocit bezmocnosti sa zmierni a u idete po stupnici smerom hore, k plnmu spojeniu s tm, km naozaj ste.

72

Preo by ma mal niekto odrdza od hnevu, ktor vo mne vzbudzuje lep pocit?
Ke vibrujete na vemi silnej rovni odporu, ako je depresia alebo strach, asto vm prinesie avu hnev. Na to ste u mono intinktvne i dokonca nevedome prili aj sami. Lene vina ud vs bude presvieda, e hnev nie je dobr. Tto udia vak nemu vedie, ako sa ctite a e vm hnev naozaj prina avu, a tak vs svojimi radami vrhaj sp do depresie. Ak si vak uvedomujete, e ste si zvolili hnevliv mylienku a e vm naozaj priniesla avu, potom viete aj to, e sa mete posun alej, k menej odporujcej mylienke, ako je naprklad frustrcia, a potom ete alej a k plnmu spojeniu so Zdrojom.

Preo m nesmiernu cenu aj to najmenie zlepenie

Ke si uvedomujete, kde sa nachdzate a kde si elte by, ako aj to, e mte monos zisti, i idete elanm smerom, potom vm ni nezabrni dosta sa tam. Vaa zdanliv bezmocnos pochdza z toho, e si neuvedomujete, ktorm smerom idete. Ak si neuvedomujete svoje pocity a ich vznam, asto sa odtia, kde chcete by, vzaujete. Pocity sa daj opsa mnohmi slovami, no v skutonosti existuj iba dva pocity: dobr a zl. A kad stupe na stupnici pocitov iba opisuje mieru, do akej si dovoujete by v spojen so silnou, istou, pozitvnou energiou Zdroja. Pln spojenie, ktor sa d vyjadri pocitmi ako rados, lska, vanos, sloboda alebo poznanie, vm v skutonosti dva pocit moci. A maximlne odpojenie, ktor zodpoved zfalstvu, iau, strachu i depresii, vm v skutonosti dva pocit bezmocnosti. Ke dokete zmerne aspo troku zlepi to, ako sa ctite, m to obrovsk cenu, pretoe aj to najmenie zlepenie vho emocionlneho stavu vm dva pocit, e sa vm vracia kontrola nad vecami. Take aj ke svoju moc ete neuplatujete plne a zatia s ou nie ste celkom spojen, aspo sa u nectite plne bezmocn. A v pohyb po stupnici pocitov smerom nahor u nie je nemon, ba dokonca je pomerne ahk.

Iba vy viete, i je pre vs vhodn zvoli si hnev

Ak si niekto, kto je v akej depresii, uvedom, e mu hnevliv mylienka prina avu, a o je ete dleitejie, ak si doke uvedomi, e si takto hnevliv mylienku sm vol, okamite sa mu zane vraca pocit moci a depresia ustpi. Samozrejme je ale dleit, aby lovek neostal pri hneve. Me sa posun alej od hnevu k pocitu frustrcie, o mu prinesie aliu avu. Mnoh udia ete nechpu, ak je vibran obsah pocitov (a dokonca ani to, o vlastne pocity s a na o s), a vne nabdaj druhch, aby si nepripali hnev. Vine ud sa nepi by v prtomnosti niekoho, kto sa hnev, a boli by bezohadne radej, keby sa nahnevan osoba op dostala do bezmocnej depresie. Depresia toti vinou smeruje dovntra, zatia o hnev asto mieri von na kohokovek, kto je prve nablzku. Nikto mimo vs neme vedie, i pre vs hnev znamen zlepenie to viete iba vy, a to na zklade pocitu avy, a tak mete posdi, ak mylienka je pre vs vhodn. Km sa nerozhodnete, e sa budete riadi tm, ako sa ctite, nemete sa zaa stabilne bli k splneniu svojich tob.

73

,,Robm, o mem, aby to bolo o najlepie

T, ktor s vo vaej blzkosti, by sa mono ctili lepie, keby vedeli, e nemte v mysle osta pri hneve. Keby vedeli, e mte vie plny, a to postupne sa prepracova cez hnev, frustrciu, vyerpanos a k optimizmu, viere a napokon k vedomiu, e vetko je v poriadku, mono by boli zhovievavej voi tomu, ako ste na tom teraz. Existuje mnoho ud, ktor prirodzene prechdzaj z depresie i strachu k hnevu v rmci pudu sebazchovy, lene ke im ich blzky hnev neschvauj, upadn sp do pocitov bezmocnosti a cel cyklus sa stle opakuje: z depresie do hnevu, do depresie, do hnevu, do depresie, do hnevu... Kom k tomu, aby ste zskali asn pocit osobnej moci, je rozhodn sa hne teraz, bez ohadu na to, ako dobre alebo zle sa prve ctite, e sa budete zo vetkch sl snai, aby ste sa dostali do o najlepieho stavu. Usilujte sa o tak mylienku, ak vm prina o najlep pocit a ktor je momentlne vo vaom dosahu. Ke to budete robi stle znovu a znovu, oskoro zistte, e sa ctite vemi dobre. Tak to toti funguje!

,,Ak sa tam viem dosta pocitovo, potom sa dostanem, kam chcem

,,Hne teraz si njdem tak mylienku, ak mi prinesie o najlep mon pocit. Zanem usilova o oraz viu avu. Pamtajte si, e: Zrivos vm prinesie avu od depresie, iau, zfalstva, strachu, pocitu viny alebo bezmocnosti. Tba po pomste vm prinesie avu od zrivosti. Hnev vm prinesie avu od tby po pomste. Obviovanie vm prinesie avu od hnevu. Vyerpanos vm prinesie avu od obviovania. Podrdenos vm prinesie avu od vyerpanosti. Pesimizmus vm prinesie avu od vyerpanosti. Ndej vm prinesie avu od pesimizmu. Optimizmus vm prinesie avu od ndeje. Pozitvne oakvanie vm prinesie avu od optimizmu. Rados vm prinesie avu od pozitvneho oakvania. asom a cvikom zanete vemi dobre rozumie tomu, o vm hovor v pocitov navigan systm. Akonhle zanete by odhodlan neustle usilova o avu vo forme lepch pocitov, zistte, e sa vinou ctite dobre a e si dovoujete zava vetko, po om tite. Aby ste rozumeli vetkmu, o sa vm deje, je nevyhnutn venova pozornos tomu, ako sa ctite. To, ako sa ctite, a pocit avy, ktor vm prina voba lepch mylienok, je jedinm skutonm ukazovateom toho, o si priahujete do ivota.

74

,,Ale o udia, ktor tia po niom neti?

Pocit tby by sa dal opsa ako prjemn vedomie novch monost. Tba je sviei, slobodn pocit oakvania asnho rastu. Pocit tby je vlastne pocit toho, ako vo vs prdi ivot. Lene mnoh udia maj pod pojmom tba na mysli plne in pocit. Pre nich je tba skr bolestn, zfal prahnutie, pretoe ke sa zameraj na nieo, o by chceli zava alebo ma, zrove s si vedom neprtomnosti toho. Take hoci pouvaj slovo tba, vysielaj vibrciu nedostatku. Domnievaj sa, e pocit tby znamen chcie nieo, o nemaj. Lene ist tba nezaha pocit nedostatku. Take ak nezabudnete, e vdy, ke proste, dostanete, potom bude kad vaa tba istou tbou bez odporu. Mnoh udia tia po veciach, ktor momentlne nezavaj, priom v niektorch prpadoch po nich tia u vemi dlho. A tak myslia na to, po om tia, no zrove na to, e to nemaj. Po ase zan veri, e to, ako sa ctia (= myslia na to, o chc, no zrove si uvedomuj, e to nemaj, a pritom nevedia, ako to maj zska), zodpoved pocitu tby. Lene oni nie s v stave istej tby s v stave tby, ktorej je kladen odpor. Ich vibrcie vinou zodpovedaj nedostatku i neprtomnosti toho, o chc, ne aby zodpovedali jednoducho tomu, o chc. Bez toho, aby si uvedomili, o vlastne robia, vibrane sa od svojich tob oddeuj, a preto zan postupne veri tomu, e tento dlhodob nenaplnen pocit nedostvania toho, o chc, skutone zodpoved tomu, ak pocit prina tenie. Niektor udia boli veden k tomu, e by nemali po niom ti, e tby s v rozpore s duchovnosou a e skuton astie spova v osloboden sa od vetkch tob. Lene nie je aj astie alebo duchovnos tbou? Nie sme tu na to, aby sme vs viedli k nejakej tbe alebo vs od nej odrdzali. Naou lohou je pomc vm pochopi, e si sami utvrate svoje zitky a e vae tby prirodzene vznikaj na zklade vho ivota v tomto prostred a v tomto tele. Time vm pomha dosta sa do dokonalho sladu so Zdrojom, aby ste si potom mohli vytvra a napa svoje tby. Chpeme, preo niektor udia tvrdia, e ak sa zbavte tob, budete sa cti lepie, pretoe vae negatvne pocity s spsoben rozdielnymi vibrciami medzi vaim momentlnym stavom a tm, po om tite. Lene zbavenie sa tob je akm spsobom, ako sa dosta do sladu, kee cel vesmr je o tom, aby vo vs vznikali stle nov tby. Preto je ovea ahie dosta sa do sladu so Zdrojom a cti sa lepie tak, e sa usilujete zmierni svoj odpor.

Vyvolva vo vs vaa tba chu urobi al logick krok?

alie logick kroky urobte rchlejie s pomocou obrazotvornosti. Nemuste robi vek ani mal veci sta vetko spravi vo svojej mysli. Nemme na mysli iny. Mme na mysli predstavivos, ktor treba pouva dovtedy, km vm v sen nezane by natoko dverne blzky, e jeho zhmotnenie je len alm logickm krokom. Dajme tomu, e matka a jej dospel dcra dostali npad kpi pekn dom na krsnom mieste a urobi z neho prjemn penzin. Dcra povie matke: ,,Keby sa nm to p odarilo, budem astn a do smrti. Vynahradilo by mi to vetko, o sa mi doteraz nesplnilo. My jej vak na to vysvetlme, e vibrcie jej tby zatia nie s natoko ist, aby sa tento sen mohol zhmotni. Ke mte pocit, e je vaa tba prli vek a nedosiahnuten,
75

nezane sa zhmotova. Ke mte pocit, e splnenie vae tby je alm logickm krokom, potom sa me zaa zhmotova.

Akonhle zskate pocit moci, zanete si vetko vychutnva

Poda toho, ako sa ctite, zistte, i vibrujete tak, e dovoujete vesmrnym silm splni vm vau tbu, alebo i to tak nie je. Cvik vm umon pozna, i sa blite k zhmotneniu svojej tby, alebo i ste stle len v poiatonej fze. Najdleitejie je vak to, e akonhle zskate pocit moci, zanete si vetko vychutnva: Zanete si vychutnva rozmanitos a protiklady, ktor vm pomhaj uvedomi si, po om tite, a budete sa tei z toho, po om tite. Budete si vychutnva to, e si dokete uvedomi, kedy nie ste vo vibranej zhode so svojou tbou, a budete si vychutnva to, e sa viete uvies do vibranho sladu s tm, po om tite. Budete cti avu z toho, e vs opustia pochybnosti a nahrad ich bezpen pocit blaho-bytia. Budete sa tei z predtuchy nastvajcich vec, z toho, ako vetko zapad na svoje miesto, a budete naden z toho, ako sa vae tby zhmotuj. Budete naden z vedomia toto, e ste si slobodne zhmotnili svoje tby tak, ako keby ste vlastnmi rukami vytvorili sochu z hliny. Budete naden z pocitov, ak vo vs bude opakovane vyvolva slad s plodmi vaich zitkov a sksenost. Cel vesmr je tu preto, aby sa vo vs rodili nov ivotodarn tby, a ke s nimi budete v slade plyn, budete sa cti skutone iv a budete skutone i.

76

2. as

Postupy, ktor vm pomu dosiahnu to, o u teraz viete

77

22 overench postupov, ktor zlepia vau schopnos priahova k sebe rzne veci
Teraz, ke ste dotali a sem, vm bolo pripomenutch vea vec, ktor ste vdy vedeli: Teraz si u pamtte, e ste predenm Zdroja energie a e ste prili do svojho fyzickho tela, do tejto hraninej asovo-priestorovej reality preto, aby ste radostne doviedli mylienky tam, kde ete neboli. Teraz si u pamtte, e v sebe mte navigan systm, ktor vm pomha v kadej chvli zisti, do akej miery si momentlne umoujete by v spojen s tm, o je vam Zdrojom. Teraz si u pamtte, e m lepie sa ctite, tm viac ste v slade s tm, km naozaj ste, a e m horie sa ctite, tm menej toto dleit spojenie umoujete. Teraz si u pamtte, e nie je ni, o by ste nemohli by, robi i ma, a pamtte si, e ak je vam hlavnm zmerom cti sa dobre a ak sa snate by na tom o najlepie, muste dosiahnu prirodzen stav radosti. Teraz si u pamtte, e ste slobodn (v skutonosti ste natoko slobodn, e sa mete rozhodn by zotroen) a e vetko, o k vm prichdza, je odpoveou na to, ak mte mylienky. Teraz si u pamtte, e nech myslte na minulos, prtomnos alebo budcnos, vysielate vibrcie, ktor k vm priahuj zodpovedajce veci. Teraz si u pamtte, e zkon pralivosti je vdy spravodliv, pretoe vetko, o k vm prichdza, je len odpoveou na vae vibrcie, ktor s zasa dsledkom vaich mylienok. A o je najdleitejie, teraz si u pamtte, e zkladom vho sveta je blaho -bytie a e km nerobte nieo, o by mu brnilo, potom ho nemete nepreva. Mete mu umoni plyn, alebo mu mete brni, no okrem tohto prdu zdravia, hojnosti, jasnosti a vetkho dobrho, po om tite, tu neprdi ni in. A teraz si u pamtte, e neexistuje nijak ,,zapna tmy, nijak zdroj zla, chorb i nedostatku. Mete si dovoli blaho-bytie, alebo mu mete brni, ale vetko, o sa vm stane, si vytvrate sami.

Chcem nieo zlepi?

Ak vm v sasn ivot rob iba rados, potom mono ani nemuste ta alej. No ak je vo vaom ivote nieo, o by ste chceli zlepi mono vm nieo chba a vy by ste to chceli, alebo by ste chceli odstrni nieo, o vm nevyhovuje potom vm nesmierne pomu nasledujce postupy. To jedin, o vm brni ma veci, po ktorch tite, je zvyk ma mylienky odporu. A aj ke ste si takto mylienkov vzorce urite nevypestovali zmerne, navykli ste si na ne poas vho fyzickho ivota ksok po ksku a zitok po zitku. Jedno je ale ist: ak neurobte ni, o by vo vs vyvolalo odlin vibrcie, potom sa vo vaom ivote neme ni zmeni.
78

Postupy uveden na nasledujcich stranch s uren na to, aby vm pomohli postupne rozpusti akkovek vypestovan odpor. A presne tak, ako ste si tieto vzorce odporu nevypestovali naraz, nemete ich ani naraz rozpusti urite sa vm to vak podar. Postupne, de po dni sa z vs zan stva udia, ktor si dovolia by vo svojom prirodzenom stave blaho-bytia. Ostatn bud asn nad tm, o sa zane dia vo vaich ivotoch a ak rados z vs zane vyarova. A vy im budete mc poveda s takou istotou a sebadverou, ak vm bola dan pri naroden: ,,Naiel/la som si spsob, ako si dovoli stav blaho -bytia, ktor je pre ma prirodzen. Nauil/a som sa umeniu dovoli si.

Rada, ako tieto postupy uplatova

Nasledujce postupy vm ponkame s obrovskm nadenm a vekm oakvanm. Odporame vm, aby ste si kad uveden postup najprv pretali bez toho, aby ste hne zaali robi to, o sa v om rad. Ak m pre vs dan postup cenu, poctite siln nutkanie vyska ho. Tie postupy, ktor vo vs vzbudia nadenie, si mete oznai. A ke budete ma as, zanite s tm postupom, ktor vo vs vzbud najvie nadenie. Ten je pre vs najlepm zaiatkom. Vlastne by ste si mohli nhodne vybra ubovon postup a mali by ste z neho znan itok, pretoe kad jeden pomha rozpa odpor a zvyova vibrcie. Sila vaej tby a miera vho momentlneho odporu vak znamen, e urit postupy vm momentlne mu prinies predsa len v itok, ako in. Ke si budete uveden postupy a ich prklady ta, mono si uvedomte, e nieo podobn prebieha aj vo vaom ivote, a preto vm dan postup me pomc. Kee vak kad preva mnostvo rznych zitkov a pocitov, neexistuj nijak pene dan pravidl ohadne toho, ktor postup je najlep v rmci uritej situcie.

Odstrte z cesty stromy

Niektor postupy vm pomu jasnejie sa sstredi na vae tby a zaa si silnejie priahova ich splnenie. Ak vak z akhokovek dvodu prve kladiete vek odpor, potom pre vs me by postup zameran na privolanie vieho mnostva energie kontraproduktvny. V predchdzajcich kapitolch sme na jednom mieste uviedli prklad s nrazom do stromu. Tvoriv energiu, ktor vyuvate, sme prirovnali k rchlosti auta, ktorou idete, a strom zasa zodpovedal odporu. udia si asto myslia, e aby stlmili nraz, musia spomali, lene my vm radme odstrni z cesty stromy. Postupy uveden v tejto knihe vm maj pomc odstrni z cesty odpor. Ni toti nie je prjemnejie, ako s ivotom rchlosou, na ak ste zvyknut, a nema v ceste iadne stromy.

Nechajte sa vies svojimi pocitmi

Vetci bez vnimky reagujete na to, o zavate, v podobe pocitov. Tieto pocity s kom k tomu, ktor postupy s pre vs v danej chvli najlepie. Celkove sa d poveda, e m lepie sa ctite, tm lepie vm poslia postupy oznaen nimi slami. A m horie sa ctite, tm lepie vm poslia postupy oznaen vymi slami.
79

Ne zanete pouva ktorkovek uveden postupy, je dleit uvedomi si, ako sa momentlne ctite a ako by ste sa momentlne chceli cti. Na zaiatku kadho postupu uvdzame pocitov klu, ktor mu zodpoved. Najlep postup je tak, ktor sa tka kly pocitov, ak poda vs momentlne prevate.

Zanite tm, e zlepte to, ako sa ctite

Niektor postupy s zameran na urit pecifick zitky, ako naprklad na zlepenie finannej situcie alebo na fyzick zdravie, ale vina tchto postupov sa me spene vyui v akejkovek situci. So vetkou vnosou vm subujeme, e uplatnenie tchto postupov urite zlep v ivot, pretoe ich nemete uplatni bez toho, aby ste rozpustili odpor a tm pdom zlepili svoju pralivos. A ke zlepte svoju pralivos, zkon pralivosti vm zane prina okolnosti, udalosti, vzahy, zitky, pocity a psobiv dkazy toho, ako sa zmenili vae vibrcie. Tak je zkon! Niektor postupy si vemi obbite. Niektor budete chcie robi kad de, in mono nikdy nevyskate, alie mono vyskate ako prv a potom ich u nebudete poklada za potrebn, a k niektorm sa mono vrtite za uritch okolnost. elme si, aby ste tieto postupy zaali vyuva, lebo vieme, e pozitvne zmenia v ivot. Poda ns boli vymyslen preto, aby vm pomohli op sa uvies do sladu s energiou, ktorou naozaj ste. A pritom sa vm vrti vaa prirodzen rados. No a samozrejme vm okrem toho pomu dosiahnu okovek, po om ste kedy tili.

Dali ste na to pekn nlepku?

Vae pocity s podstatn preto, aby ste mohli vedome riadi svoje vlastn zitky. A samozrejme s podstatn preto, aby ste ili astne. Urite by ste si neumtvili koneky prstov, aby neboli citliv na teplo, alebo by ste si nenalepili ,,smajlka na kontrolku stavu paliva na palubnej doske vho auta, lebo nemte radi, ke mte przdnu ndr. Presne tak nemte dvod maskova svoje po city a tvri sa, e sa ctite inak, ne ako sa naozaj ctite. Takouto pretvrkou toti nezmente svoje vibrcie a nezanete si priahova in veci. To sa d urobi iba tak, e zmente svoje vibrcie, a ke zmente svoje vibrcie, zmen sa aj to, ako sa ctite.

Zameranm energie sa menia vibrcie

Ke si spomeniete na nieo z minulosti, zameriavate tm energiu uritm spsobom. Ke si predstavujete nieo, o by mohlo nasta v budcnosti, zameriavate tm energiu uritm spsobom, a ke sledujete nieo v prtomnosti, samozrejme tm tie zameriavate energiu uritm spsobom. Nezle na tom, i sa sstredte na minulos, prtomnos alebo budcnos k kadom prpade uritm spsobom zameriavate energiu a to, omu venujete pozornos alebo sa na to sstredte, spsobuje, e vysielate vibrciu, ktor k vm priahuje zodpovedajce veci. Ke trvite as rozmanm, spomnanm na nieo alebo predstavovanm si nieoho, aktivuje to vo vs urit vibrciu. Ak sa k tej mylienke vrtite, op dan vibrciu aktivujete. m astejie sa k nejakej mylienke vraciate, tm viac si na dan vibrciu zvykte a tm

80

ahie ju aktivujete, a km sa nestane vam dominantnm vibranm vzorcom. A v tom prpade sa zan vo vaich ivotoch objavova veci, ktor tejto vibrcii zodpovedaj. Existuj teda dva spsoby, ako pochopi, ak vibrcie vysielate: vmajte si, o zavate (lebo to, na o sa zameriavate a to, o sa prejavuje vo vaom ivote, sa vdy vibrane zhoduje) a ako sa ctite (lebo vae pocity vm neustle poskytuj sptn vzbu ohadne toho, ako vibrujete a o si priahujete).

81

Muste by vedom, aby ste mohli slobodne tvori

Poda ns je asn, ke si zanete dva do svislosti to, ako rozmate a ako sa ctite, s tm, o sa prejavuje vo vaom ivote. Ke si toho toti ste vedom, mte monos cielene modifikova svoje mylienky, aby ste si pritiahli to, o chcete. To najlepie na slobodnej tvorbe je vak to, e zanete citlivo vnma, ak pocity vo vs vzbudzuj rzne mylienky, pretoe v tom prpade ste schopn zmeni mylienku, ktor vo vs vyvolva zl pocit, na nejak, ktor vzbudzuje lep pocit, a tm pdom zmeni to, o si priahujete, k lepiemu skr, ako by ste si zhmotnili nieo neiadce. Je ovea ahie zmerne zmeni smer vaich mylienok na nieo, o vo vs vzbudzuje lep pocit, skr, ako sa fyzicky zhmotn nieo, o nechcete. Uvidte, e slobodn tvorenie spova v zmernom usmerovan vaich mylienok tak, aby ste mali lepie pocity. Budete ma rados z toho, e si zmerne zvolte mylienku, ktor vo vs vzbud lep pocit, a potom vs pote, ke nevyhnutne prde prjemn prejav. Urit rados pramen dokonca aj z toho, ke si uvedomte nevemi prjemn mylienku a vmate si nevemi prjemn prejav, ktor nevyhnutne nasleduje, pretoe ke vedome vnmate mocn zkon pralivosti, dva vm to pocit, e veci ovldate. Ak si vak neuvedomujete svislos medzi svojimi mylienkami, pocitmi a tm, o sa deje, vedome neovldate to, o prevate.

Ke sa snate ovlda druhch, vdy sa objavy nejak okolnos, ktor nemete ma pod kontrolou
Mylienkov vibrcie viny ud s reakciou na to, o vidia. Ke vidia nieo krsne, ctia sa asne. Ke vidia nieo stran, ctia sa hrozne. V kadom prpade s presveden, e nemaj monos ovlda to, ako sa ctia, pretoe si uvedomuj, e nemu ovlda okolnosti vedce k tomu, o vidia. Mnoh udia strvia vinu ivota snahou ovlda okolnosti, pretoe veria, e potom sa bud cti lepie. No bez ohadu na to, ak moc zskaj nad ostatnmi, nikdy to nesta, pretoe sa vdy objav nejak alia okolnos, ktor nemu ma pod kontrolou. Nad ivotmi druhch nemte nijak tvoriv moc, pretoe vysielaj svoje vlastn vibrcie, ktor zodpovedaj tomu, o si priahuj oni sami. Presne tak, ako aj vy vysielate svoje vlastn vibrcie, ktor zodpovedaj tomu, o si priahujete vy.

Slobodn tvorenie spova v tom, e si volte mylienky, ktor ved k lepm pocitom
Mnoh udia hovoria: ,,Ke sa zmen tto okolnos, budem sa cti lepie. Ke budem ma viac peaz alebo dom alebo lepiu prcu alebo lep vzah, potom sa budem cti lepie. Netvrdme, e by svedkom nieoho prjemnho nevedie k lepm pocitom, ako by svedkom nieoho menej prjemnho, lene to je vek obchdzka.
82

Slobodn tvorenie nespova v tom, e sa zmen nejak okolnos a vy si potom njdete lep pocit ako reakciu na dan zmenen okolnos. Slobodn tv orenie je o tom, e si zvolte mylienku, ktor vo vs vyvol dobr pocit hne vtedy, ke si ju zvolte, a to potom vedie ku zmene okolnost. Naprklad bezpodmienen lska spova v tom, e vemi tite osta v spojen so Zdrojom lsky, a preto si zmerne volte mylienky, ktor toto spojenie umouj bez ohadu na to, o sa okolo vs deje. A ke dokete ovlda to, o si priahujete, tm, e si zmerne volte prjemnejie mylienky, potom sa musia zmeni aj okolnosti. Tak hovor zkon pralivosti.

Mete si pritiahnu iba tak mylienky, ktor s vo vaom vibranom dosahu

Mono si poviete, e toto vetko znie vemi jednoducho, ale preo je to potom tak ak? Preo je pre vs tak ak ovlda svoje mylienky? Ako keby si robili, o chc! Pamtajte si, e zkon pralivosti m vek moc a e vm nedovol njs a udra si mylienku, ktor sa vibrane prli li od vho momentlneho vibranho nastavenia. Mete sa dosta iba k takm mylienkam, ktor spadaj do vho sasnho vibranho rozsahu. Stalo sa vm niekedy, e sa vm pila nejak pesnika, ale ke ste ju potom pouli pri inej prleitosti, u sa vm vbec nepila? Raz ste sa pri nej usmievali, mono ste sa aj podvedome hbali do jej rytmu, a druh raz vm ila na nervy. Ide tu o mieru vho vibranho sladu s uritou hudbou. Inak povedan, ke ste viac v slade s tm, km naozaj ste, hudba splva s vaimi dobrmi pocitmi. No ke nie ste v slade s tm, km naozaj ste, hudba iba zdrazuje rozdiel medzi vibrciami blaho-bytia, ktor je vaou pravou povahou, a vaou momentlnou vibrciou odporu. Niekedy vs mu priatelia s pomocou humoru privies na prjemnejie mylienky, no inokedy vs ich vtipkovanie len uvrhne do horieho stavu. spenos ich pokusov zvis od toho, do akej miery u ste v neslade, pretoe urobi mal vibran skok je ahk, zatia o vek vibran skoky s ak a nemon.

Zmyslom uvedench postupov je rozpusti odpor

Na nasledujcich strnkach njdete postupy, ktor by vm mali pomc postupne zlepi vae vibrcie a tm pdom aj to, o si priahujete. V momentlny vibran stav bytia sa kad chvu men a kad z vs je na tom inak, a preto mete vidie, i je urit postup pre vs momentlne vhodn, len poda toho, ako sa ctite. Prostrednctvom pozorovania, pamte, rozmania a rozhovorov ste dospeli k rznym mylienkam, z ktorch sa stali siln presvedenia, a tie teraz uruj, o si priahujete. Kad jedna mylienka, na ktor sa zameriate, vo vs pritom vyvolva urit pocit. A tak vo vs po ase zaali rzne veci vyvolva rzne pocity. Hovorme tomu emocionlne nastavenie. Nasledujce postupy s oslovan od 1 do 22. m viac ste v tejto chvli vibrane zladen v vam vlastnm Zdrojom blaho-bytia, tm viac vm pomu ete viac sa s nm zladi postupy s nimi slami. A m viac ste sa momentlne od vibranho sladu so Zdrojom vzdialili, tm vyie slo by mal ma postup, ktor vm me pomc op sa dosta do sladu.

83

Mono ste jednm z tch, ktor sa neustle udriavaj v dos vekom slade s vlastnm Zdrojom blaho-bytia a preto takmer nikdy nepotrebuj postup s slom vym, ako je 12. Avak me sa sta, e sa uritch okolnost sa vae vibrcie odklonia, a v tom prpade vm pome postup s vym slom, o vak bude vo vaom prpade skr vnimka.

Zmern vyvolanie zmeny vo vaom momentlnom emocionlnom naladen

Na druhej strane je mon, e sa u ani nepamtte, kedy ste sa naposledy ctili dobre, a to v akomkovek ohade. Okolnosti vho ivota vs mono doviedli k tomu, e ste si zvykli by neustle nastaven na preruen spojenie s blaho-bytm, a preto vm prvch p a es postupov nemus prinies ani najmeniu avu. A dokonca aj poslednch pr uvedench postupov vm mono pome len mlo. Lene najdleitejie nie je to, ako dobre sa ctite alebo ako rchlo sa zanete cti lepie zle iba na tom, aby ste vedome vnmali urit avu, aj t najmeniu, a aby ste pochopili, e tto ava je vsledkom uritej cielenej snahy, ktor ste vynaloili. Pretoe ke si viete njs avu, potom mte op tvoriv moc nad tm, o prevate, a mete sa vyda, kam len chcete. Pamtajte si, e zmyslom kadho z tchto postupov je zvi vae vibrcie. D sa to poveda aj takto: zmyslom kadho uvedenho postupu je rozpusti v odpor alebo njs avu od odporu alebo zaa sa lepie cti alebo prjemnejie sa naladi. Ak sa vm stane, e po niekokch mintach skania uritho postupu sa nezanete cti lepie alebo sa dokonca zanete cti horie, jednoducho s nm prestate a zvote si in, s vym slom.

Teraz sa uvonite a uite si to

ubovone budeme strieda pojmy postup, metda, cvienie alebo hra, pretoe aj ke s uveden postupy vemi psobiv a pomu vm dosiahnu vetko, po om tite, ak k nim budete pristupova hravo, v odpor bude vrazne men, ne ako keby ste ich povaovali za nstroje na opravu nieoho, o nie je v poriadku. Kom k spechu pri vyuvan tchto postupov je vaa schopnos rozpusti odpor, a m ste hravej, tm men odpor kladiete. Cielen vyuvanie tchto postupov vm pome posva sa po vaej stupnici pocitov smerom hore a tm pdom zmeni to, o si priahujete. Zanete si vma okamit zlepenie, a to hne prv de hrania tchto hier. A m viac ich budete ska, tm lepie veci si budete priahova vo vetkch oblastiach vho ivota.

V tejto chvli ste tvorcami svojej reality

Sami si tvorte svoje vlastn zitky a sksenosti bez ohadu na to, i o tom viete, alebo nie. Vae zitky sa odohrvaj presne poda toho, ak vibrcie vyarujete v dsledku svojich mylienok bez ohadu na to, i si to uvedomujete, alebo nie. Uveden postupy vm pomu zmeni sa z niekoho, kto si tvor svoju vlastn skutonos nevedome alebo omylom, na toho, kto je slobodnm tvorcom svojej vlastnej reality. Vyuvanie tchto postupov vm d moc nad vetkm vo vaom vlastnom ivote. Tieto prevratn postupy vm ponkame s nesmiernou lskou a nadenm. Nech vm padn na itok!
84

Postup . 1

Vbuch vanosti
Kedy je tento postup vhodn:
Ke si chcete ete viac zlepi dobr nladu. Ke chcete posilni svoj vzah s niekm alebo k nieomu. Ke si chcete udra momentlne dobr naladenie. Ke si chcete udra alebo ete zlepi svoj momentlny dobr pocit. Ke sa chcete zamera na nieo, o vm pome by dobre naladen. Ke ofrujete, idete alebo akte a chcete si skrti as niem tvorivm a produktvnym. Ke vidte nieo, o by vs mohlo stiahnu do negatvnych pocitov, a pritom si chcete udra vldu nad svojimi vibrciami. Ke sa vm zan mylienky ubera negatvnym smerom, prpadne ke niekto vo vaej prtomnosti zane rozprva o nieom negatvnom, a vy chcete ma dan tmu pod kontrolou. Ke si uvedomte, e mte negatvne pocity, a chcete to zmeni.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 1) rados, poznanie, pocit sily, sloboda, lska, vanos a 5) optimizmus. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) Dajme tomu, e ste v stave pozitvneho oakvania, o zodpoved stupu 4 na naej stupnici a teda spad do odporanho rozsahu emocionlneho naladenie, take tento postup je pre vs v danej chvli vemi vhodn. Hra ,,Vbuch vanosti sa d hra kdekovek a kedykovek, pretoe pri nej sta myslie na prjemn veci. Ak mte monos zapisova si svoje mylienky na papier, bude to ete lepie, ale nie je to nutn. Zanite tm, e sa poobzerte okolo seba presne tam, kde prve ste, a vimnete si nieo, o sa vm pi. Skste sa na dan predmet sstredi a vnma, ak je pekn, asn alebo uiton. Po chvli sstredenia vae pozitvne pocity ohadne danej veci zosilnej. Vimnite si zlepenie svojich pocitov a ocete, ako sa ctite. Akonhle je v dobr pocit citene silnej, ako na zaiatku hry, op sa porozhliadnite a njdite aliu vec, ktor pokladte za dobr. Vyberajte si tak predmety, ktor vm nie je zaako oceni, pretoe pri tomto procese nejde o to, aby ste sa pokali napravi nieo, o nie je v poriadku. Ide tu o to, aby
85

ste posilnili vyie vibrcie. m dlhie sa sstredte na veci, ktor vo vs vzbudzuj dobr pocity, tm ahie si udrte pozitvne vibrcie. A m dlhie si udrte pozitvne vibrcie, tm viac alch mylienok, zitkov, ud a vec, ktor tmto vibrcim zodpovedaj, vm bude zkon pralivosti posiela. Kee poas celho da je vam prvoradm zmerom nachdza veci, ktor mete oceni, posilujete vibrcie slabho odporu a svoje spojenie so Zdrojom energie. Vibrcia ocenenia a vaky je najmocnejm spojenm medzi vam fyzickm a nefyzickm Ja, a preto vm tento postup umon ete jasnejie vnma znamenia, prostrednctvom ktorch vs vedie vaa vntorn bytos. m viac si precviujete oceovanie, tm men odpor bud obsahova vae vibrcie. A m menej odporu v sebe mte, tm lep bude v ivot. Okrem toho, ke budete pouva tento postup, zvyknete si na pocity, ktor prinaj vyie vibrcie, take ak sa niekedy zapletiete do rozhovoru, ktor vo vaich vibrcich vzbud odpor, rchlo to zbadte a takto vibrcie potom nebud ma as prli zosilnie. m viac vec dokete oceni, tm lepie sa ctite, a m lepie sa ctite, tm viac to chcete robi, a m viac to robte, tm lepie sa ctite, a m lepie sa ctite, tm viac to chcete robi... Zkon pralivosti vm pome tm, e kolobeh pozitvnych mylienok a pocitov zane nabera na obrtkach, a o chvu vm takmer bez nmahy zane srdce spieva od radosti zo spojenia s tm, km naozaj ste. Tieto asne prjemn vibrcie bez akhokovek odporu vs dostan do stavu vraznho dovolenia, kedy sa k vm mu ahko dosta veci, po ktorch tite. A bude to m alej, tm lepie! Ak u na zaiatku tejto hry vibrujete dostatone vysoko a dokete sa ahko a rchlo dosta do ete lepieho stavu, pokraujte v tomto cvien, km mte as a km z toho mte dobr pocit. Ak chcete tto hru vyska, no nectite sa dobre, v prpade, e proces nezane nabera na obrtkach, hoci sa sstredte na sam pekn mylienky teda ak vs tento postup nejakm spsobom drdi prestate ho robi a vyberte si in, s vym slom. Dokonca aj v prpade, e neviete vbec ni o zkone pralivosti ani o svojom spojen so Zdrojom energie, tento postup vs dovedie k umeniu dovoli si bez toho, aby ste o tom vbec vedeli. A potom vm do ivota zane prichdza vetko, o pokladte za objekt svojej tby. Ke ste v stave oceovania a vaky, vae vibrcie neobsahuj iadny odpor. A naplneniu akejkovek vaej tby me brni jedine to, e sa uvediete do stavu odporu. Pri ,,Vbuchu vanosti v skutonosti nalaujete svoje vibrcie na frekvenciu, ktor vm dovouje prija to, o si iadate. Kad de o nieo proste a Zdroj na to bez vnimky odpoved. A ke ste v stave oceovania a vaky, prijmate odpovede na svoje prosby. Tm uskutoujete tret krok v procese tvorenia (nechvate veci prs do svojho ivota). Zo zaiatku by bolo najlepie vymedzi si na tento postup denne 10-15 mint. Po niekokch doch plnch radosti zo zmernho zvyovania a udriavania vych vibrci zistte, e vlastne toto cvienie robte veakrt kad de aspo pr seknd, v rznych situcich jednoducho preto, lebo je to tak prjemn. Tu je pr prkladov: Ke stojte v rade na pote, mete si pomyslie: ,,Tto budova je vemi pekn. ,,To je skvel, ak poriadok tu udruj. ,,T pani pri tamtom okienku je vemi mil.
86

,,Pi sa mi, ako t ena jedn so svojm dieaom. ,,Ak dobr bunda. ,,Dnes sa mi dar vetko pekne vybavi. Ke idete do prce, mete si pomyslie: ,,Milujem svoje auto. ,,Tto nov dianica je skvel. ,,Sce zaalo pra, ale aj tak to stham. ,,Te ma, ak je toto auto spoahliv. ,,Som rd/rada, e mm tak prcu, ak mm. Mete sa tie detailnejie zamera na urit pozitvnu vec a oceovanie alej rozvja. Naprklad: Tto budova je vemi pekn... ,,Je tu ovea viac miest na parkovanie, ako pri starej pote. ,,Je tu viac prepok, take sa rady hbu ovea rchlejie. ,,To vek okno sem pa vea svetla a lepie sa tu dcha. Tto nov dianica je skvel... ,,Nie s tu iadne semafory. ,,D sa s ovea rchlejie. ,,Cesta vedie peknou krajinou. Akonhle zanete vyhadva veci, ktor mete oceni, zistte, e cel de mte pln takch vec. Mylienky a pocity ocenenia k vm zan prirodzene prichdza. A asto sa stva, e ke nieo primne oceujete, prebehn vm po tele zimomriavky o je znamenm, e ste v slade so svojm Zdrojom.

Nieo viac o ,,Vbuchu vanosti

Vdy, ke nieo oceujete alebo chvlite, vdy, ke mte z nieoho dobr pocit, hovorte vesmru: ,,Prosm si toho ete viac. Vbec to nemuste vyjadri slovami, no ak ste vinu asu v stave oceovania, zan k vm prichdza sam dobr veci. udia sa ns asto ptaj, i nie je lep vraz lska, ako ocenenie. Nevystihuje azda slovo lska lepie nefyzick energiu? My na to hovorme, e lska a ocenenie maj v skutonosti rovnak vibrciu. Niektor udia pouvaj aj vraz vanos a ten tie dobre vystihuje stav blaho-bytia. Tba nieo oceni je vemi dobrm prvm krokom. A ke zanete nachdza viac vec, za ktor mete by van, oceovanie zane narasta ako lavna. Ak chcete cti vanos, zanete si priahova nieo, za o mete by van. A ke za to ste van, pritiahnete si aliu vec, za ktor mete by van a km po nejakom ase nezaijete pln vbuch vanosti.

87

Nemete ovlda pocity druhch

Poas da mono stretnete aj neastnch, neprjemnch, sklamanch alebo trpiacich ud. Ke na vs takto udia zan smerova svoje vlastn negatvne pocity, me sa vm zda vemi ak oceova ich. A potom sa mono zanete obviova, e ich nedokete oceni napriek ich negativite. My vak nikdy netvrdme, e sa mte pozera na nieo, o nechcete, a ma z toho dobr pocit. Namiesto toho skste njs nieo, z oho naozaj mte dobr pocit, a zkon pralivosti vm potom bude posiela viac takchto vec. Vdy, ke hadte nieo, o by ste mohli oceni, mte pod kontrolou svoje vibrcie a to, o si priahujete. Ak vak reagujete na to, ak pocit z vs maj in udia, kontrolu strcate. No ak vs zaujma skr to, ako sa ctite vy, ne ak pocit z vs maj druh, potom mte pod kontrolou to, o zavate. Neviete, o sa im stalo, i im niekto zrazil psa alebo ich niekto okradol i opustil. Netute, ako ij, a preto nemete vedie, preo na vs reaguj tak, ako reaguj a nemete to ovlda. Ke sa rozhodnete, e zo vetkho je najdleitejie to, aby ste sa dobre ctili, a e budete vedome hada veci, ktor by ste dnes mohli oceni, zanete sa sstreova na pocit vanosti. Tm hne nadviaete spojenie medzi sebou a objektom vho ocenenia, take zkon pralivosti na tom zane okamite pracova a vy zanete vnma viac vec, ktor mete oceni.

Ke mte pocit ocenenia, nemete sa cti defenzvne

Ak nechpete, e vae zitky ovplyvuje to, ako narbate s energiou, a myslte si, e ide len o nhody, astie, prleitosti, tatistiku alebo zkon priemeru, potom sa me sta, e ke v sprvach uvidte nejakho vraha na teku v meste, kde bvate, zanete sa b, lebo si budete myslie, e vae blaho-bytie zvis od jeho sprvania. No ak vae blaho-bytie zvis od jeho sprvania a vy ho nemete ovlda, ba vlastne ani neviete, kde je, potom sa samozrejme muste cti ohrozen a zraniten. Chceme, aby ste ctili, ak vznam m spojenie s nefyzickou energiou. A tou najahou a najrchlejou cestou k tomu je oceovanie. Ke budete dos silno ti po spojen s nefyzickou energiou, njdete si aj tucet dvodov za hodinu, preo by ste mali by van. Muste si spomen, e nezle na tom, ako sa na vs niekto dva, lebo inak zanete by defenzvni a ned sa by naraz defenzvny aj van. Ke sa sstredte na oceovanie, oceovanie sa vm vracia. Pritom ani nemuste chcie privola ocenenie k sebe skr chcete cti, ako pretek cez vs. Ke si poas da vimnete nieo, o nechcete, jasnejie si uvedomte, o chcete. A kee trnujete ,,Vbuch vanosti, viete pomerne ahko presun svoju pozornos od toho, o nechcete, na to, o chcete. A tak ste aktvnym tvorcom, akm ste v tomto ivote chceli by. ivot nie je o tom, o bude zajtra, ale o tom, o je tu a teraz. ivot je o tom, ako momentlne usmerujete svoju energiu!

88

Postup . 2

arovn krabica
Kedy je tento postup vhodn:
Ke mte chu robi nieo prjemn, o usmern energiu, ktor tvor svety, na zklade vaich osobnch preferenci. Ke chcete da vesmru ete presnejie informcie o podrobnostiach toho, o vm rob rados.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 1) rados, poznanie, pocit sily, sloboda, lska, vanos a 5) optimizmus. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) Njdite si nejak pekn krabicu a na jej vrchnk napte: ,,Vetko, o sa nachdza v tejto krabici, JE! Potom pohadajte nejak asopisy, katalgy a letky. Listujte si v nich a hadajte fotky i obrzky, ktor vystihuj to, o by ste chceli zahrn do svojho ivota: me to by obleenie, nbytok, aut, miesta, to, ako niekto vyzer, vyjadrenie vzahu a pod. Vetko, o sa vm pi, si vystrihnite a dajte do svojej arovnej krabice. A zakadm, ke do nej vlote nejak obrzok, povedzte: ,,Vetko, o sa nachdza v tejto krabici, JE! Aj ke nie ste doma, pokraujte v hadan alch obrzkov, a potom ich pridajte do krabice. V prpade, e uvidte nieo v relnom ivote, o by ste tie chceli zahrn medzi svoje zitky, napte to na ksok papiera a dajte do krabice. m viac si toho do krabice dte, tm viac podobnch npadov vm vesmr pole. A m viac npadov si dte do krabice, tm viac sstredte svoju tbu. A m viac sstredte svoju tbu, tm ivie sa budete cti pretoe cez vs prdi ivotn energia. Ak nekladiete iadny odpor alebo len vemi mal inmi slovami, ak nepochybujete, e tie veci mete ma tento postup vs nabije energiou. m viac si toho vystrihnete a dte do krabice, tm lepie sa budete cti. A zanete vidie dkazy toho, ako sa k vm dan veci blia. Zan sa otvra dvere, cez ktor k vm mnoh z tch vec zan ihne prichdza. Tento postup vm pome sstredi vae tby a urobi tak prv krok (prosi). A kee v sebe nemte odpor, veci sa zan rchlo uskutoova. Ak sa zvyajne ctite dobre a nemte vo zvyku by neastn preto, e nemte to, o ste si dali do krabice, ihne zanete cti pozitvny dsledok vieho sstredenia a ivotnho vzruenia. A to, o ste si dali do svojej arovnej krabice, sa zane ihne prejavova vo vaom
89

ivote. Inak povedan, loveku, ktor nepodporuje mylienky pln odporu, tento postup plne posta na vytvorenie skvelho ivota. Poproste, Zdroj vm odpovie a vy to k sebe pustte. Proste a dostvate. Ak sa vm tento postup pi, vborne vm posli. Pome vm sstredi sa na to, po om tite. Budete si tak pestova vibrcie, ktor zodpovedaj vaej tbe, a zava slobodn tvorenie. A o je najdleitejie, vae dobr pocity vm potvrdia, e ste nastaven na prijmanie. Ke hrte tto hru, pomha vm to udra si vibran frekvenciu, ktor potrebujete na to, aby do vho ivota mohlo prs to, o o proste a teda pouvate umenie dovoli si.

Nieo viac o ,,arovnej krabici

Predstavte si, e sedte v kresle a veda vs je vek krabica. Viete, e mte moc tvori a e tto krabica je vam vtvorom. D sa poveda, e je v nej cel v ivot. A vy ste ako obor, ktor si tam sed vo vekom kresle a me dosiahnu na akkovek miesto v tomto fyzickom svete a okovek si vzia a hodi to do tej krabice. A tak vezmete krsny dom a umiestnite ho do mesta, ktor sa vm pi. Zvolte si aj spsob zarbania peaz, a mono aj spsob zarbania peaz svojho partnera/partnerky. Dte prosto do kopy vetko, o chcete a o sa vm pi rzne krsne veci, povznajce pocity, zmyselnos a dte to do svojej arovnej krabice. Tto hru mete hra iba v duchu, ale ovea zbavnejie je, ke si naozaj zadovite nejak krabicu a dte do nej nieo, o predstavuje vae tby. Potom si zanete vma, e ke dte do arovnej krabice nieo, o neobsahuje odpor, vesmr vm to ihne d, zatia o zhmotnenie vec, ktor obsahuj odpor, trv dlhie.

Ke si nieo vizualizujete, mte nad tm pln tvoriv moc

Mono sa vm tento postup zd nevyspytaten, ale je to mocn metda, ktor posiln vau schopnos vizualizcie. Vina ud vibruje poda toho, o vid, lene v tom tvoriv moc nespova. Vaa tvoriv moc sa prejavuje vtedy, ke cielene myslte a ke si nieo vizualizujete, potom mte nad vecami pln kontrolu. Jednho da, ke Esther a Jerry leteli domov z New Yorku do San Antonia, hrala Esther hru ,,arovn krabica. Ako sa tak balila a chystala na letisko, v duchu si dvala do krabice rzne veci naprklad jasn oblohu, krsny de, dobr poasie. Vemi rada sa dva z lietadla dolu na zem a rozoznva rzne veci mosty, trblietajce sa vodn plochy, vekolep budovy. Predstavovala si aj ostatnch cestujcich, ak s astn a vesel. A potom si pomyslela: ,,Dfam, e na cestch nebud zpchy. A hne na to si povedala: ,,Tak toto urite vo svojej krabici nechcem ma. Ke do svojej arovnej krabice cielene dvate rzne veci, rchlo si uvedomte tak mylienky, ktor s o nieom, o nechcete zai. Tto krabica vm pome uvedomi si silu vaich mylienok. In prklad: Jerry a Esther si chceli kpi orientlny koberek. Jednho da si Esther v lietadle vytrhvala strnky z rznych asopisov do svojej arovnej krabice a na jednej z nich bol krsny koberec. Ke prili domov, akala ich vek kopa poty, a Esther pritom nala pohadnicu od novej kobercovej firmy v San Antoniu na ktorej bol presne ten ist koberec. Zvolala: ,,Pozri, ako rchlo to funguje! Ten obrzok nebol v jej krabici ani dvadsatyri hodn, a u sa naskytol rchly a jednoduch spsob, ako si ho zhmotni.
90

Chceme, aby ste mali z tohto postupu rados a zabvali sa pri om. asto sa stva, e ke dostvate nieo, o ste chceli, povznajci pocit vm nevydr dlho, ale tto hra vm poskytne prleitos dlhie si vychutnva veci, po ktorch tite. A aj ke bude rados z ich zhmotnenia krtka, bude o to sladia. Ke zanete tento postup pouva, budete asn nad tm, ako inne a rchlo odpovedaj ,,nefyzick zamestnanci na vae vibran poiadavky. Ke proste, dostanete, a pri hre s arovnou krabicou sa naute prijma.

91

Postup . 3

Tvoriv diela
Kedy je tento postup vhodn:
Ke sa chcete zamera na to, o je pre vs osobne najdleitejie. Ke chcete ma viac pod kontrolou najdleitejie oblasti vho ivota. Ke si chcete viac dovoli, aby vm mohlo prs do ivota ete viac asnch vec. Ke chcete posilni priahovanie uritej veci natoko, aby to bolo hlavn, o si bud ete priahova

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 1) rados, poznanie, pocit sily, sloboda, lska, vanos a 5) optimizmus. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) Tak ako vina uvedench postupov, aj tento je najinnej, ke si veci zapisujete, ale d sa robi aj v duchu, naprklad ke ofrujete alebo krate, alebo hocikedy, ke ste sami a mte zopr neruench mint. Pripravte si tyri listy papiera a takto si ich nadpte: ,,Moje telo, ,,Mj domov, ,,Moje vzahy, ,,Moja prca. Zanite sa sstredi na prv z tchto tm - ,,Moje telo a na prv list si napte toto: ,,Po tomto tim, o sa tka mjho tela. Pod to napte zoznam vec, ktor vm v danej chvli napadn ohadne vho tela. Prli sa do toho nente; ak vs ni nenapad, prejdite k alej oblasti. Prklad: Chcem sa vrti k mojej idelnej vhe. Chcem sa da ostriha nakrtko. Chcem si njs nejak asn nov obleenie. Chcem by v dobrej kondcii. Teraz sa sstrete na kad z uvedench vrokov a ku kadmu z nich si napte, preo chcete dan vec. Naprklad: Chcem sa vrti k mojej idelnej vhe.. ...pretoe vtedy sa najlepie ctim. ...pretoe budem mc nosi niektor veci. ...pretoe bude prjemn s si nakpi nov atstvo.

92

Chcem sa da ostriha nakrtko... ...pretoe chcem dobre vyzera. ...pretoe o krtke vlasy sa ovea ahie star. ...pretoe ke budem ma dobr es, budem sa vedie rchlo opravi. Chcem si njs nejak asn nov obleenie... ...pretoe v novch atch sa vdy vemi dobre ctim. ...pretoe chcem dobre vyzera. ...pretoe je prjemn, ke na ma udia dobre reaguj. ...pretoe vtedy vdy vyzerm svieo. Chcem by v dobrej kondcii... ...pretoe je skvel cti, e vea vydrm. ...pretoe je skvel ma dos energie na vetko, o chcem robi. ...pretoe je skvel cti sa dobre! ,,Tvoriv diela vm pome zamera sa na najbliie a najdleitejie oblasti vho ivota. Ke si ujasnte tyri zkladn oblasti vho ivota, energia sa zane sstreova. Ke presnejie vyjadrujete svoje tby, ete viac aktivujete svoju energiu, ktor do nich smeruje. A ke sa zamate nad tm, preo chcete urit veci, vinou rozpate svoj odpor a pritom posilujete svoje mylienky. Dvod, preo nieo chcete, definuje podstatu toho, o chcete. A vesmr vm vdy prina vibran podstatu vaej tby. Ke rozmate o tom, preo nieo chcete, vinou uvoujete odpor, ale ke myslte na to, kedy sa to stane alebo ako to prde i kto tomu napome, asto zanete vyvolva odpor, hlavne ak nepoznte odpovede na tieto otzky. Teraz podobnm spsobom spracujte alie tri oblasti domov, vzahy a prcu. Napte si krtky zoznam vec, ktor vm rchlo napadn, o sa tka vho domova. Naprklad: Chcem si kpi nejak krsny nbytok. Chcem si zaa udriava v poriadok. Chcem ma pecilne police na hrnce. Chcem ma krsne kachliky v kpeni. A teraz si napte dvody, preo to chcete. Chcem si kpi nejak krsny nbytok... ...pretoe zmena je skvel. ...pretoe k sebe vemi rd/rada pozvam ud a chcem, aby to u ma pekne vyzeralo a aby sa nvtevy dobre ctili. ...pretoe tu bude v poriadok. ...pretoe nbytok vytvra urit atmosfru. Chcem si zaa udriava v poriadok... ...pretoe sa ctim lepie, ke je pekne upratan. ...pretoe v usporiadanejom prostred sa mi lepie pracuje.
93

...pretoe spolu vetci lepie vychdzame, ke s veci na poriadku. ...pretoe potom toho ovea viac zvldam. Chcem ma pecilne police na hrnce... ...pretoe budem mc hrnce ovea ahie vybera poda potreby. ...pretoe potom budem ma viu chu vari. ...pretoe sa mi bud hrnce ovea ahie odklada. ...pretoe to potom bude v kuchyni ovea lepie. Chcem ma krsne kachliky v kpeni... ...pretoe cel kpea bude jasnejia. ...pretoe mj byt tak bude ma viu hodnotu. ...pretoe sa mi bude ahie upratova. ...pretoe sa mi na tie kachliky bude vemi dobre pozera. Potom si napte krtky zoznam toho, po om prve teraz tite v rmci vho vzahu (toho, ktor je pre vs momentlne najdleitej). Chcem, aby sme spolu trvili viac asu. Chcem, aby sme sa spolu viac zabvali. Chcem, aby sme astejie chodili do retaurcie. Chcem, aby sme sa vedeli astejie uvoni a hra sa spolu. Chcem, aby sme spolu trvili viac asu... ...pretoe ke sme spolu, je mi tak dobre. ...pretoe s nikm nie som radej. ...pretoe sa vieme o tokch veciach tak dobre porozprva. ...pretoe tto osobu tak vemi bim. Chcem, aby sme sa spolu viac zabvali... ...pretoe to sa nm na sebe navzjom najviac pilo, ke sme sa spoznali. ...pretoe sa vemi rd/rada smejem. ...pretoe rd/rada vymam alie druhy zbavy. ...pretoe zabva sa je tak prjemn. Chcem, aby sme astejie chodili do retaurcie... ...pretoe mi to pripomna to, ako sme sa zoznmili. ...pretoe milujem ten luxus, ke pre ma var niekto in. ...pretoe milujem by na prjemnom mieste a sstredi sa na svojho partnera/ku. ...pretoe existuje toko asnch jedl. Chcem, aby sme sa vedeli astejie uvoni a hra sa spolu... ...pretoe sme obaja hrav. ...pretoe milujem ten pocit, ke sme spolu a sme uvonen. ...pretoe v takomto stave dostvame najlepie npady. ...pretoe to n vzah posiluje.

94

Teraz si napte krtky zoznam toho, po om prve teraz tite vo svojej prci. Chcem zarba viac peaz. Chcem ma pocit nadenia z toho, o robm. Chcem ma prjemn pocit z ud, s ktormi pracujem. Chcem ma silnej pocit, e to, o robm, m zmysel. Chcem zarba viac peaz... ...pretoe si chcem kpi nov auto. ...pretoe som hrd/ na to, o robm. ...pretoe je toko zaujmavch miest, na ktor potom budem mc s, a toko vec, ktor budem mc robi. ...pretoe by bolo dobr zbavi sa niektorch dlhov. Chcem ma pocit nadenia z toho, o robm... ...pretoe prca je vznamnou sasou mjho ivota a preto je dleit by v nej astn/. ...pretoe mm dobr pocit, ke ma naozaj bav to, o robm. ...pretoe mi de rchlo ubieha, ke sa ctim ivo. ...pretoe je dobr cti sa dobre. Chcem ma prjemn pocit z ud, s ktormi pracujem... ...pretoe s vznamnou sasou mjho ivota. ...pretoe si toho meme navzjom vea da. ...pretoe kad vzah m skvel potencil. ...pretoe rd/rada druhch potem. Chcem ma silnej pocit, e to, o robm, m zmysel... ...pretoe chcem na tomto svete zanecha nejak stopu. ...pretoe sa rd/rada chytm dobrho npadu a uskutoujem ho. ...pretoe milujem, ke sa mi chce s do prce. ...pretoe milujem, ke dostanem nejak nov skvel npad. Tento prstup vm rozprdi krv v ilch a pome vm sstredi energiu na tyri kov oblasti vho ivota. Odporame vm hra tto hru raz do tda po dobu jednho mesiaca a potom raz mesane. Nesmate sa zapsa vetko, o chcete v kadej z uvedench oblast. Napte iba to, o vs napadne okamite. Tento uvonen a jednoduch proces zane vraznejie aktivova tie veci, ktor pre vs najviac znamenaj, take zanete vemi rchlo vidie dkazy zvenej aktivity, o sa tka okolnost a udalost svisiacich s danmi tmami.

Nieo viac o ,,Tvorivej dielni

Ste ako magnet, ktor k sebe priahuje mylienky, ud, udalosti, spsob ivota jednoducho vetko, o zavate. A ke sa dvate na rzne veci a vidte ich tak, ak s,
95

priahujete si ete viac to, o sa danej veci podob. No ak veci nevidte tak, ak s, ale tak, ak chcete, aby boli, potom si priahujete to, o chcete, aby bolo. Preto to na svete chod tak, e m je lepie, tm je lepie alebo m je horie, tm je horie (bu sa vm oraz viac dar, alebo sa vetko zane kazi). udia maj toti sklon dva sa iba na to, o je. Metda ,,Tvorivej dielne vm pome rozhodn sa, akm typom magnetu chcete by. A preto u nemuste podlieha tomu, o vidia, chc a omu veria druh, pretoe budete slobodnmi tvorcami svojho vlastnho ivota.

Vitaj, malik, na plante Zemi

Keby sme sa vm mohli prihovori hne prv de vho fyzickho ivota, boli by sme vm povedali toto: ,,Vitaj, malik/, na plante Zemi. Neexistuje ni, o by si nemohol/la by, robi alebo ma. Si mocnm tvorcom, a to na zklade vlastnej slobodnej tby. Vyuil/a si zkon slobodnho tvorenia a cielene si sem priiel/la. Cho a priahuj si ivotn sksenosti, ktor ti pomu zisti, o chce. A ke to bude vedie, mysli len na to. Vinu asu strvi zbieranm dajov, s pomocou ktorch bude mc zisti, o vlastne chce, ale tvojou skutonou lohou je rozhodn sa, o chce, a potom sa na to sstredi, pretoe prve na zklade sstredenia si to pritiahne. Tak prebieha proces tvorenia. Lene my sme sa s vami prv de vho ivota nerozprvali. U tu nejak as ste a vina z vs sa nevid v prvom rade svojimi vlastnmi oami, ale hlavne oami inch. A preto sa vina z vs momentlne nenachdza v takom stave bytia, ak by ste si elali. ,,Tvoriv diela vm pome dosta sa do elanho stavu bytia a tm sa vedome napoji na silu vesmru a zaa si priahova to, po om tite, namiesto toho, o pokladte sa vau realitu. Z nho pohadu je toti obrovsk rozdiel medzi tm, o momentlne existuje teda to, o nazvate realitou a tm, ak je vaa realita naozaj. Aj ke sa mono nachdzate v tele, ktor nie je zdrav alebo nevyzer tak, ako by ste chceli, a ijete ivotom, ktor vs nete, mte auto, za ktor sa hanbte, alebo ste obklopen umi, ktor vm s neprjemn, my vm chceme pomc pochopi, e hoci to vyzer ako ,,tvrd realita, vbec to tak nemus by. Preto vm ponkame tento postup, ktormu mete venova chvku kad de, a s jeho pomocou si cielene priahova zdravie, vitalitu, prosperitu a dobr vzahy jednoducho vetko, z oho sa poda vs sklad dokonal ivot.

In prklad ,,Tvorivej dielne

Odporame vm chodi do svojej dielne kad de, ale iba nakrtko. plne sta ptns a dvadsa mint. Je dobr by pritom niekde, kde si mete sadn a psa, ale d sa to robi aj v duchu, ak vs ni neru. Nejedn sa vak o zmenen stav vedomia; nejde o stav meditcie. Treba pritom jasne myslie na to, o chcete, do takej miery, aby to vo vs vyvolalo pozitvne pocity. Do ,,Tvorivej dielne sa pajte s povznajcim, ahkm pocitom. Ak nie ste astn, nie je vhodn toto cvienie robi. V tejto dielni mte za lohu spracova daje, ktor zbierate v benom ivote, a posklada z nich obraz, ktor vm prinesie pocit uspokojenia a radosti. Hocikedy poas da pri prci, doma, ke ste s rodinou a priatemi zbierajte daje o tom, o sa vm pi, ktor neskr mete uplatni vo svojej dielni.

96

Naprklad mete stretn niekoho, kto m vesel povahu. Uchovajte si tto informciu a neskr ju pouite. Alebo zbadte auto, ak by ste tie chceli ma; zapamtajte si to. Mete sa dozvedie o nejakom zamestnan, ktor by sa vm pilo... Vetko, o si vimnete a o sa vm pi, si zapamtajte alebo zapte, a ke potom budete vo svojej dielni, mete nazbieran daje spracova. Pritom vm vznikne urit obraz seba samch, ktor si zanete priahova do ivota. Tu je veobecnej prklad toho, ako me prebieha proces vo vaej tvorivej dielni: ,,Som rd, e som tu, pretoe si uvedomujem, ak vznamn je tto doba. Mm vemi dobr pocit z toho, e som tu. A ke sa tak na seba pozerm, vidm celkov obraz, o ktorom viem, e si ho sm tvorm a volm. Som pln energie a bez odporu plvam ivotom. Vidm sa, ako sa vznam nad tmto mojm obrazom. Vidm sa vo svojom aute, v rznych budovch, v rznych miestnostiach, pri styku s inmi umi, v rznych situcich. Bez nmahy, ahko, prjemne a astne plvam ivotom. Vidm sa, ako k sebe priahujem iba takch ud, ktor s v slade s mojimi momentlnymi zmermi. oraz lepie si uvedomujem, po om tim. Ke nasadnem do svojho auta a niekam idem, vidm sa, ako prdem na dan miesto zdrav, sviei, vas a dokonale pripraven na to, o tam mm robi. Vidm sa dokonale obleen v tle, ak sa mi pi. A je dobr vedie, e nezle na tom, o robia druh alebo o si myslia o tom, o robm ja. Dleit je to, aby som ja bol spokojn sm so sebou. A pri pohade na tento svoj obraz rozhodne spokojn som. Viem, e som neobmedzen vo vetkch aspektoch mjho ivota. Mm neobmedzen bankov et. Nepociujem nijak finann obmedzenia. O vetkom sa rozhodujem len na zklade toho, i chcem alebo nechcem dan vec zai, a nie poda toho, i si to mem dovoli. Viem, e som ako magnet, ktor si priahuje tak rove bohatstva, zdravia a vzahov, ak chcem. Volm si neustlu a absoltnu hojnos, pretoe chpem, e vo vesmre neplat iadne obmedzenie, o sa tka bohatstva, a e ke si priahujem hojnos, nikoho inho tm neobmedzujem. Pre kadho je tu vetkho dos. Nemusm si ani robi nejak vek zsoby. Vetko, o chcem alebo potrebujem, si toti mem ahko privola. Mm na dosah neobmedzen mnostvo peaz a prosperity vo vetkch monch oblastiach. Vidm sa medzi inmi umi, ktor tie tia po raste. Priahuje ich ku mne moja ochota necha ich by, robi alebo ma okovek, o chc. Vidm sa pri styku s druhmi rozprvame sa, smejeme sa a vychutnvame si to, o je na ns dokonal. Jeden druhho si vime. Nikto nikoho nekritizuje a nevma si to, o sa mu nepi. Vidm sa dokonale zdrav, absoltne prosperujci, ako sa tem z tohto fyzickho ivota, do ktorho som si tak vemi elal prs. Je asn by tu, rozhodova sa s pomocou fyzickho mozgu a s pomocou zkona pralivosti si priahova vesmrnu silu. A na zklade tohto mjho asnho stavu bytia si teraz priahujem ete viac toho, o je podobn vetkmu, o chcem. Je to dobr. Je to zbavn. Vemi sa mi to pi. A tmto svoju dnen lohu konm. Odchdzam zo svojej tvorivej dielne a po zvyok da budem hada alie veci, ktor sa mi pia. Dokonil som, o som mal spravi. Ak ste do svojej tvorivej dielne prili dobre naladen a doniesli ste si tam veci, ktor sa vm pia a ktor ste si potom detailne predstavovali, vo vaom ivote sa po odchode z dielne zan zhmotova obrazy, ktor ste si v nej vytvorili. Toto cvienie je vemi innm nstrojom, ktor vm pome vytvori si dokonal ivot.
97

Postup . 4

Virtulna realita
Kedy je tento postup vhodn:
Ke sa ctite dobre a chcete posilni vibrcie dovolenia si. Ke si uvedomte, e spomnate na nieo prjemn, a chcete si ten pocit udra dlhie, alebo sa dokonca cti ete lepie. Ke mte asu nazvy a chcete ho strvi nejako prjemne.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 1) rados, poznanie, pocit sily, sloboda, lska, vanos a 8) nuda. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) Pamtajte si, e ijete vo vibranom vesmre a e vetko podlieha zkonu pralivosti. Dostvate to, na o myslte, i to chcete, alebo nechcete, pretoe sa dostvate do vibranho sladu so vetkm, omu venujete pozornos, take sa vibran pod stata danej veci mus nejakm spsobom prejavi v tom, o zavate. D sa teda poveda, e vesmr reaguje na to, ak vibrcie vysielate, omu venujete pozornos, na o myslte a ako sa ctite. Vesmr nereaguje na to, o sa u zhmotnilo vo vaom ivote, ale skr na vibrcie, ktor teraz vysielate. Vesmr nerozliuje medzi tm, ke mte milin dolrov, a ke myslte na to, e mte milin dolrov. To, o si priahujete, sa tka vaich mylienok, nie toho, o sa vo vaom ivote deje. Postup ,,Virtulna realita nesmeruje k tomu, aby ste napravili nieo pokazen. Sli na to, aby ste si v mysli zmerne vyvolali nejak prjemn predstavu a zaali pritom vibrova v slade s tm, o si predstavujete. Takto sa mete nastavi na pozitvne vibrcie. Vina ud vysiela vibrcie ako reakciu na rzne veci, osoby a okolnosti, ktor vidia. Preto sa ivoty viny ud odohrvaj pomerne rovnako, de sa dom, bez nejakej vraznej zmeny k lepiemu. Dvod je ten, e myslia v podstate stle dokola iba na to, o u zavaj. Hra ,,Virtulna realita to vak me zmeni, pretoe pri nej zanete vibrova plne inak, ako doposia. Kee vesmr reaguje na to, ako vibrujete, a nie na to, o prve prevate, do vho ivota mu zrazu zaa prichdza asn veci, aj ke ste doter az ete nikdy ni tak nezaili. Vinou vs najviac natartuje urit protiklad protiklady s dleit, lebo vaka nim sa vo vs rodia rzne tby. Lene zrove sa pri tom uvon privea chaotickej energie. Aby ste vedeli, e nieo chcete, zvyajne si najprv muste podrobne ujasni, o nechcete. Inak
98

povedan, kedy najviac rozprvate o tom, e chcete by zdrav? Vinou vtedy, ke sa nectite najlepie, nie je tak? Kedy najviac tite ma viac peaz? Vinou vtedy, ke ich nemte dos. Ke nieo nechpete, chcete ma vo veciach jasno, nie? Ke je toho na vs moc, zatite po kude, vak? A ke sa nudte, elte si viac podnetov. Pamtajte si, e tvoriv proces sa sklad z troch krokov: 1. Poproste (to je ahk, robte to stle). 2. Prosba je vypout (to nie je vaa loha to m na starosti Zdroj energie). 3. Muste to dovoli (nastavi sa tak, aby ste mohli prija to, o o ste prosili). Je dleit uvedomi si, e prv a tret krok sa lia. Ke sa sstredte na nieo, o vemi chcete i potrebujete, alebo sa za to modlte, asto nie ste vo vibranom slade s tm, o chcete skr ste vo vibranom slade s neprtomnosou danej veci. Ke sa vm nakopia rzne ty a vy nemte dos peaz na ich zaplatenie, zanete ma strach a poviete si: ,,Potrebujem viac peaz, prpadne pouijete o osi pozitvnejie slov: ,,Chcem viac peaz, a robte tak vlastne prv krok tvorivho procesu. Vylete tbu. Nedostanete sa vak k tretiemu kroku, a tm sa oddeujete od toho, o o proste. Stle o nieo iadate. Nemete presta iada protiklady vo vs vzbudzuj tby. Vaou skutonou lohou je dosta sa do stavu prijmania. Je to podobn, ako ke chcete zachyti satelitn i rdiov signl. Muste si naladi prijma na rovnak vlnov dku, ako m vysiela, inak nebudete ma jasn signl. Podobne muste vedie, i panuje zhoda medzi vaimi (vysielanmi aj prijmanmi) signlmi poda toho, i s v slade vae pocity. Inak povedan, ke sa trasiete od zrivosti alebo od bolesti i pocitu frustrcie, nie ste v slade. Chceme, aby ste sa uvonili a neboli na seba tak tvrd, ke sa vs nhodou zmocnia negatvne pocity. Negatvne pocity s dobr, pretoe vm oznamuj, e sa muste trocha pootoi, aby ste sa dostali do sladu s tm, kto ste. Ak ctite, e na tom naozaj nie ste dobre, potom vm odporame skr postup zvan ,,Meditcia. Ke toti stite svoju myse a zastavte mylienky, automaticky sa vm zvyuj vibrcie. Ak sa vak dokete sstredi na nieo prjemn, na nieo, o mete oceni, potom vm ete lepie padne ,,Vbuch vanosti, pretoe ten sa d robi kdekovek a kedykovek. ,,Virtulna realita vm pome dvomi konkrtnymi spsobmi: zvyknete si na pocit, ak vyvolva stav bez odporu, take v budcnosti budete vedie rchlo rozozna, ke zanete myslie odporujcim spsobom, a rchlo to zmeni. A zakadm, ke budete v stave bez odporu, bude na to pozitvne reagova zkon pralivosti.

Nieo viac o ,,Virtulnej realite

,,Virtulna realita je postup, pri ktorom si volte vetko, o sa tka prtomnho okamiku tak, ako by to robil filmov reisr. Treba zaa otzkou: ,,Kde sa to odohrva? Vyberte si nejak miesto, ktor vo vs vzbudzuje naozaj dobr pocit. Me to by miesto, na ktorom ste boli, o ktorom ste pouli, ktor ste videli vo filme alebo ktor ste si vymysleli. Je to vonku, alebo vntri? Ak as da je rno, poobede, veer? Slnko prve vychdza, alebo u zapad? Je siln svetlo? Ak je vzduch? Ak je teplota? Ako ste obleen? Kto ete sa tam nachdza? Vyberte si to, z oho mte dobr pocit. Je jedno, i tam ste sami, alebo s niekm inm; dleit je, aby ste si do svojej virtulnej reality dali len tak osoby, ktor vm bud naozaj prjemn. Ak mte nladu? Smejete sa? Sedte s potichu rozmate? Ke zariadite scnu, mete si zaa predstavova, o om sa rozprvate.
99

Cieom tejto hry je aktivova vibrcie, ktor vm umonia dosiahnu stav blaho-bytia. Nebudete si teda predstavova nov dom, ktor m pokoden strechu, a potom opravrov, ktor vm ju opravia. Nepredstavte si v tom dome kared tapety a to, ako ich vymieate. Vo svojej virtulnej realite mete ma vetko presne tak, ak by ste chceli. Nepouvajte tento postup v snahe zlepi nejak existujcu situciu, pretoe ke sa nieo snate naprva, vnate do svojej virtulnej reality u existujce vibrcie, o oslab silu tohto procesu.

Ni nie je dleitejie, ako cti sa dobre

Neexistuje iadny dvod, preo by do vho ivota nemalo prdi blaho -bytie, a to presne tak, ako si to predstavujete na zklade svojich elan. Nie je to tak jedine vtedy, ke mte zl nladu alebo ste kvli nieomu nahnevan i utrpen. Cvienie ,,Virtulne realita vm pome natrnova si dobr pocity, aby ste sa vinou mohli cti dobre. Je to ako s telesnm cvienm: m viac to robte, tm lepie vm to ide. Esther raz tto hru hrala, ke ofrovala vek autobus, v ktorom s Jerrym asto cestuj. Zistila, e najviac jej vyhovuje, ke si rchlo predstav urit scnu, dostane sa do dobrho pocitu, a potom to ukon. Ke sa toti skala udra pri danej predstave prli dlho, zaala sa prli zaobera praktickmi podrobnosami a snahou vylepova i naprva rzne veci a osoby. No ak si vybrala nejak prjemn miesto, ktor jej naplnilo srdce nadenm, a rozhodla sa, koho by tam chcela ma, ak tam bude panova nlada, a potom si predstavila len pr viet, ktor si dotyn osoby povedia a koniec, bolo to skvel. Kudne tto hru hrajte, ke ofrujete, akte v rade alebo lete v posteli. Mete si na u aj pecilne vyhradi as. Ke si sami vytvrate prjemn scenre, aktivujete vibrcie, ktor vo vs vyvolvaj dobr pocity, a zkon pralivosti tm pdom na tieto vibrcie odpoved. Nie je ni dleitejie, ne aby ste sa dobre ctili a nie je ni lepie, ako si predstavova to, o vo vs vzbudzuje dobr pocit. Ke si Esther pri ofrovan predstavovala, ak je vzduch, niekedy sa roz hodla pre trocha vlhkosti, inokedy pre jemn vnok, a niekedy pre such horavu. Predstavoval si vetky mon prjemn kombincie teploty a vlhkosti, ako aj dennej doby. Potom si predstavovala svojich priateov, s ktormi by zavala rzne asn veci. Nauila sa hra ,,Virtulnu realitu tak dobre, e ju to zaalo oraz viac bavi, lebo pritom mala vetko pod kontrolou.

Kad mylienka, ktor vo vs vyvol zl pocit, je zl

Vesmr nevie (alebo tomu nevenuje pozornos), preo s vae vibrcie v ubovonom momente tak, ak s. Inak povedan, lekr by mohol vera zisti, e ste chor, a vy by ste dnes mohli s po dianici (ako Esther) a vyma si urit virtulnu realitu. V tej chvli by vo vaom tele nebolo ani stopy po chorobe. A keby ste si vedeli udra vibrcie danej fantzie viac, ako vedomie choroby, choroba by vo vaom tele nemohla osta. Choroba je tu iba preto, lebo ste si nevedomky zvolili mylienky, ktor vibrane zodpovedaj podstate danej choroby. Kad mylienka, ktor si zvolte a ktor vibrane zodpoved chorobe, vo vs vyvolva zl pocit, a to v podobe hnevu, frustrcie, krivdy, viny i strachu. Takto mylienky pre vs nie

100

s dobr, o viete aj sami, pretoe vo vs nevyvolvaj dobr pocity. Presne tak, ako vs bol, ke sa dotknete horcej pece, bolia vs aj negatvne pocity. To, o ste zaili vemi dvno a u to viac nie je aktvne prtomn vo vaich vibrcich, alebo aj nieo, o sa vm stalo len vera, no prve teraz na to nemyslte, nem iadnu vibran vhu a neovplyvuje to, o si momentlne priahujete. Preto nie je nutn, aby ste sa snaili zbavi vetkch negatvnych mylienokNiekedy sa vm pri styku s druhmi stane, e vidte, poujete alebo ctite nieo, o vo vs prebud vibrciu, ktor nevyvolva dobr pocit. A prve vtedy si treba poveda: ,,Aha, mj navigan systm sa zapol. Ctim, e sa vo mne prebudilo nieo, o mi nie je na itok. Tto vibrcia vo mne toti vyvolva urit odpor, ktor mi brni by v stave blaho-bytia, v ktorom by som inak bol/a. A to je chva, kedy si treba zvoli nejak in mylienku, ktor bude vyvolva lep pocit. Ak ste robili cvienie ,,Virtulna realita, bude pre vs vemi ahk dopracova sa k prjemnejej mylienke. Lene ak nemte nacvien, ako sa to rob, potom uviaznete v negatvnom myslen a neviete, kam sa pohn, a neostane vm ni in, ako aka, kedy neprjemn mylienka sama odde.

al prklad cvienie ,,Virtulna realita

m viac toto cvienie robte, tm viac posilujete vibrcie bez odporu, a m viac posilujete vibrcie bez odporu, tm lepie sa ctite a tm pdom vm zan do ivota ahko prichdza veci, ktor chcete. Predstavte si naprklad nasledujci scenr: Ndhern pieson pl. Zimn obdobie, ale poasie je vemi prjemn. Je okolo 20C, mierne zamraen. Vzduch na tele je nesmierne prjemn. Som bos a vychutnvam si chladiv, ist piesok pod nohami. Mm na sebe von, pohodln obleenie a ctim sa vemi dobre vo svojom tele. Pomaly si kram po pli a ctim sa silno, astne a bezpene. Som so svojou pronou vnukou, ktor si tento ndhern de vychutnva rovnako, ako ja. Te sa, e je so mnou, ale nepotrebuje ma na to, aby som ju zabvala. S radosou sa dvam na to, ak je sebestan, ako pobehuje, hrabe sa v piesku a te sa z tejto ndhernej ple. Som vemi rada, e sme sem prili. Bolo to vemi dobr rozhodnutie. Vnuka ku mne pribehne a ukazuje mi muu, ktor nala. S roziarenmi okami mi sladkm hlskom hovor: ,,Babka, som tak rada, e sme tu. akujem ti za to, e sme sem ili. A ja jej odpoviem: ,,To ma vemi te, zlatko moje. Aj ja som vemi rada, e sme tu. A teraz je vhodn chva ukoni to.

To, o si predstavujete sa spln i je to nieo dobr, alebo zl

Ist dobr priate raz Esther daroval nradie na opravu elnho skla auta. Esther si pretala nvod na pouitie a povedala si, e je to vemi dobr vec. Zakadm, ke sa jej sprava dostala do rk, pomyslela si, e je to skvel vynlez. Raz ili aj s Jerrym vo svojom autobuse, ke okolo nich prelo nkladn a uto a odrazilo od cesty kame, ktor im pokodil predn sklo. Esther tak mala monos poui to nradie.
101

Bez ohadu na to, i sa vo svojej virtulnej realite tete, alebo bojte, uvdzate tm do pohybu vibrciu, na ktor potom odpoved zkon pralivost i. Niektor udia hovoria, e sa im ako nieo prestavuje, e ke chc robi toto cvienie, maj v hlave przdno. Naa odpove je spomete si na nieo, o ste zaili. Ke si spomnate na nieo, o sa u stalo a teda to tu prve teraz nie je, muste to nanovo vytvori, o je podobn, ako ke si vymate. Ke si teda viete na nieo spomen, viete si aj nieo vymyslie. Jedin rozdiel je v tom, e pri ,,Virtulnej realite si chcete cielene urobi rados. Ke budete toto cvienie robi astejie a budete viac podnecova svoju predstavivos, nielene vm to bude prina prjemn pocity, ale uvidte, e sa k lepiemu zmenia vae dominantn vibrcie, o sa odraz vo vaom ivote.

102

Postup . 5

Hra na bohatstvo
Kedy je tento postup vhodn:
Ke chcete rozvja svoju predstavivos. Ke si chcete viac ujasni alebo upresni urit tbu. Ke chcete ma v ivote viac peaz. Ke chcete ma v ivote viu hojnos v rznych oblastiach.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 1) rados, poznanie, pocit sily, sloboda, lska, vanos a 16) strata odvahy, bezndej. (V prpade potreby sa vrte k 22. Kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) Zanite tm, e si predstavte imaginrny bankov et. Nem s o iadnu relnu banku, ale budete tmto tom disponova, ako keby bol naozajstn. Mete na tento el poui star ekov kniku, tovncky potaov program, alebo si vymyslie hocijak systm, pri ktorom si budete vypisova tlaiv na vklady a vbery. Jednoducho, robte to o najviac ,,akoe (ako ke sa hraj deti). Prv de vlote na tento svoj imaginrny et 1 000 dolrov. A tie hne aj mite. Inmi slovami, vyplte si potvrdenie na vklad 1 000 dolrov a potom si vypte rzne eky alebo in potvrdenky ako dkaz, e ste tie peniaze minuli. Mete ich min naraz, na jednom mieste, priom na to budete ma jeden doklad, alebo ich miniete za rzne veci a vystavte si na to rzne potvrdenky. Ide o to, aby ste si dopriali rados a zbavu pri vyman toho, o by ste si chceli kpi, a naozaj si na to vypsali eky. Farbisto popte nakpen tovar i sluby. Naprklad: krsne pero, asn tenisky, ron predplatn na relaxan mas... Mete vetko min v jeden de, alebo si nieo necha. Odporame vm vak snai sa vetko min ete dnes, lebo zajtra vlote na tento svoj et alie peniaze! Na druh de vlote 2 000 dolrov, na tret 3 000 a na tvrt 4 000. Po pdesiatom dni bude ma v vklad hodnotu 50 000 dolrov. V de tristo bude vklad 300 000. Keby ste tto hru hrali kad de po cel rok, vlote a miniete viac ako 66 000 000 dolrov. Uvidte, ako sa rozvinie vaa schopnos imagincie. Inmi slovami, po niekokch tdoch tejto hry zistte, e min toko peaz chce dos vek sstredenie. A to nesmierne rozvinie vau obrazotvornos.
103

Vina naich fyzickch priateov v skutonosti svoju predstavivos prli nerozvja. Vina ud vysiela vibrcie isto na zklade toho, o vidia. No pri tejto hre sa naute hada inpirciu a vyma si nov veci, a postupne poctite, ako rast vae tby a oakvania. A tm sa zmen k lepiemu to, o si priahujete. Vesmr toti odpoved na vae vibrcie, a nie na to, v akom stave bytia sa momentlne nachdzate. Preto ak venujete pozornos iba tomu, ako na tom momentlne ste, potom sa bude v ivot v budcnosti odvja v podstate tak isto, ako doteraz. Ak sa vak sstredte na krsne predstavy, ktor si pri tejto hre vymate, vesmr bude reagova na vibrcie tchto predstv. Vesmr nerob rozdiel medzi tmi vibrciami, ktor vysielate na zklade toho, o prevate, a tmi vibrciami, ktor vysielate na zklade toho, o si predstavujete. Preto je toto cvienie innm nstrojom na zmenu toho, o k sebe priahujete prostrednctvom svojich vibrci. ,,Hru na bohatstvo mete hra krtkodobo, alebo aj po cel rok, prpadne dlhie ako len chcete. Mono vm to spoiatku bude pripada trpne, ale m dlhie budete tto hru hra, tm bujnejia bude vaa fantzia. A pritom sa bude meni aj to, o si priahujete. Ke si vypisujete eky, predstavujete si rzne veci a sstredte sa na podrobnosti imaginrnych nkupov, priom nectite iadny odpor, lebo tu nemete preerpa limit, dopracujete sa k tomu, o je podstatn pri akomkovek spechu: dte najavo svoju tbu, priom budete v stave bez odporu, alebo presnejie v stave dovolenia si. Take nebudete ma itok iba z toho, e sa vm rozvinie predstavivos, ale zmen sa to, o si priahujete, m sa zmen v ivot. Vaa finann situcia sa zlep a zan k vm prichdza rzne veci, na ktor ste sa s radosou sstredili. Hru mete zaa hra a potom ju prerui; mete ju hra, ako chcete. Neplatia tu nijak pravidl, ni, o smiete alebo nesmiete robi. Jednoducho povedan, zanite sa hra. Majte toko peaz, koko chcete. Dleit je vak to, aby ste si o najviac trnovali predstavivos. Keby ste boli zanajci sochr, urite by ste nechytili kopu hliny a nehodili ju na stl so slovami: ,,No, nepodarilo sa to. Namiesto toho by ste hlinu skali tvarova. Zlepovali by ste sa v tom. Zohnali by ste si viac hliny. Zohnali by ste si hlinu rznych farieb. Hadali by ste spsoby, ako svoju tvorivos alej rozvja. No ke prde na tvorenie z energie, ktor tvor svety, vina ud nevyvja nijak vedom snahu, aby usmerovala svoje mylienky. Inmi slovami, ako keby niekto in vzal ten kus hliny a len tak ho niekam hodil, a vy by ste potom cel ivot rozprvali o tom, ako zle to vyzer. ,,Nu, nedopadlo to vemi dobre. Moji rodiia s tm mali nieo spravi. Alebo: ,,Ekonomick systm by mal vyzera plne inak. Alebo: ,,Na svete je vea nespravodlivosti. Alebo: ,,Nepi sa mi, ako k tomu ten lovek pristupuje. My na to vak hovorme: Chyte sa svojej vlastnej hliny! Nahromate energiu silou svojej tby a vytvarujte ju silou svojej obrazotvornosti. Ktosi nm nedvno povedal: ,,Abrahm, myslm, e tebe je plne jedno, i sa ku mne mj priate vrti. Myslm, e po mne chce, aby som si ho vedela tak dobre predstavi, e si ani nevimnem, e tu nie je. A my sme na to povedali: ,,Presne tak. Lebo ke si predstavuje, e tu je, potom v tej chvli vibruje tak, e vzva Bosk moc ivotn silu a dovouje jej, aby tebou prdila. A nie je ni asnejie, ako ke sa deje prve toto. A ete sme dodali: ,,A mimochodom, ke sa dostane do takhoto stavu, potom nie je mon, aby tvoj mil nepriiel. No pokia si viac uvedomuje to, e tu nie je, pot om

104

nielene on neme prs, ale ty v tej chvli trp, a to preto, lebo si vol vibrciu, ktor brni energii tvojej tby. Ke budete s radosou hra ,,Hru na bohatstvo, zlep to nielen v finann stav bytia, ale aj vetky ostatn oblasti vho ivota. Pome vm to aktivova viac vibrci zhodnch s tm, o chcete, ale aj astejie sa sstredi takm spsobom, aby ste dovolili veciam, ktor chcete, prs do vho ivota. Tto hra vedie k tomu, e sa naute vysiela vibrcie rastu a oakvania. A my vm subujeme, e odpoveou na vae zmenen vibrcie bud zhmotnen prejavy toho, o chcete.

105

Postup . 6

Meditcia
Kedy je tento postup vhodn:
Ke chcete pocti avu od odporu. Ke chcete ahko a rchlo zvi svoje vibrcie. Ke chcete zvi svoju celkov vibran rove. Ke chcete vedome precti svoju vntorn bytos.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 1) rados, poznanie, pocit sily, sloboda, lska, vanos a 22) strach, ia, depresia, zfalstvo, bezmocnos. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) Kad mylienka, ktor si udriavate, sa nazva presvedenie alebo viera. Mnoh z toho, omu verte, vm vemi dobre sli mylienky, ktor s v slade s vam Zdrojom alebo ktor zodpovedaj vaim tbam. No niektor vae presvedenia vm nie s na itok naprklad mylienky o vaej nedostatonosti i nehodnosti. Teraz, ke u chpete zkony vesmru a ste ochotn cielene si vybera, na o myslte, mete postupne nahradi vetky obmedzujce mylienky takmi, ktor s ivotodarn. Tento postup vm pome vemi rchlo zmeni vae presvedenia a ma tak z toho okamit itok. Naim fyzickm priateom zo srandy hovorme, e pre vinu z vs je ahie vyisti svoju myse a nemyslie vbec na ni, ako ma isto pozitvne mylienky, a preto vs chceme naui tento meditan postup. Ke toti stite svoju myse, nemte iadne mylienky, a ke nemte iadne mylienky, nekladiete odpor, s bez odporu s vibrcie vaej bytosti vysok, rchle a ist. Predstavte si korkov ztku, ktor sa vzna na vode. (Tento obraz zodpoved vysokm, istm, rchlym vibrcim, ktor s v skutonosti vam prirodzenm stavom.) A teraz si predstavte, e korok drte pod vodou. (Presne to rob odpor.) A teraz si predstavte, e korok pustte a sledujete, ako vylet nasp na hladinu. Tak ako je pre korok prirodzen vzna sa na vodnej hladine, tak je aj pre vs prirodzen zava vysok, rchle, ist vibrcie bez brzdiaceho odporu. A ak vs ni nedr nasilu pod vodou, tak ako korok vystrelte na hladinu, kde mte by. Inmi slovami, nemuste ni robi, aby boli vae vibrcie vysok, pretoe tak stav je pre vs prirodzen. Muste len
106

presta rozma o tom, o vae vibrcie zniuje. Ide o to, aby ste prestali venova pozornos tomu, o nedovol vae korkovej ztke vzna sa na vode alebo o vm nedovouje vibrova v slade s tm , km naozaj ste. Ke sa nesstredte na to, o nechcete a o je opakom vaej istej tby, potom neaktivujete nijak vibrcie odporu a teda zavate prirodzen stav zdaru a blaho-bytia. Treba sa rozhodn sstredi na vibrcie tby, a k takmuto rozhodnutiu me djs vtedy, ke je tba dos siln. Boli by sme radi, keby ste trnovali jedin vec: rozhodnutie, e ni nie je dleitejie, ako cti sa dobre, a rozhodnutie, e budete ptra po prjemnejch mylienkach. Jedin, o o sa oplat usilova, je korok vznajci sa na hladine. D sa poveda, e meditcia je skratkou k zmene presvedenia, lebo ke na ni nemyslte, nekladiete odpor a korok tak me vyletie sp na hladinu. Postup nazvan ,,Meditcia treba zaa tm, e sa usadte na nejakom kudnom mieste, kde vs nebude ni rui. Oblete si nieo pohodln. Nezle na tom, i budete sedie v kresle, alebo na zemi, i hoci aj lea na posteli (teda pokia nehroz, e by ste pritom zaspali). Dleit je to, aby sa vae telo ctilo prjemne. Ke sa vm zan tla mylienky, jemne ich nechajte rozplyn, alebo ich aspo nepodporujte tm, e by ste sa nimi zaali zaobera. Presute pozornos op na svoj dych. Potreba sstredi sa na nieo vm je vroden, preto vm meditcia bude spoiatku pripada neprirodzen. Uvidte, e sa budete chcie zachytva rznych mylienok. V takom prpade sa uvonite, zanite vedome dcha a snate sa necha dan mylienku ods. Sti myse sa vm bude lepie dari, ak si vyberiete menej podstatn mylienky, ktor nemaj potencil rozvin sa do nieoho zaujmavho. Preto je dobr sstredi sa na dchanie. Mete v duchu pota ndychy a vdychy. Mete nava, ako kvapk voda z vodovodnho kohtiku. Ke sa zameriate na nejak jemn, ahk mylienku, opustte vetky mylienky vzbudzujce odpor a vae vibrcie sa prirodzene zvia. Pri tomto postupe sa nevenujte svojim tbam, ale tomu, aby ste stili svoju myse. Pritom ustpi akkovek odpor a vae vibrcie sa zvia tak, ako je to pre vs prirodzen. Ke sa vaa myse sti, mete si pritom presta cti telo. Naprklad nebudete vedie poveda, kde mte nos a kde prsty na nohch. Niekedy mete pociova svrbenie a klbanie svalov. A asto sa stva aj to, e ke uvonte svoj odpor a vznate sa v stave prirodzench, istch, vysokch vibrci, vae telo sa zane samovone pohybova. Mete sa zaa pomaly knsa z boka na bok o dopredu a dozadu, alebo mete pomaly kri hlavou. Alebo mete zva. Hocio tak je znakom toho, e ste sa dostali do stavu meditcie. Pritom sa zmen vae zameranie na to, o si priahujete, a naladte sa na dovolenie si. Veci, o ktor ste iadali a ktor vm boli bez vnimky dan teraz zan nenpadne prichdza do vho ivota. A ke sa z meditcie vynorte, naladenie, pri ktorom si dovoujete prijma, vm ostane, km sa nezanete sstredi na nieo, o zmen frekvenciu vaich vibrci. Pri dostatonom cviku si vak na tieto vyie vibrcie zvyknete natoko, e sa k nim budete mc kedykovek vrti. Ak budete meditova pravidelne, po uritom ase zanete rozoznva, ak fyzick pocit vo vs vyie vibrcie vyvolvaj. Inmi slovami, kedykovek sa sstredte na nieo, o spsob pokles vaich vibrci, rchlejie si to uvedomte skr, ako bude pokles prli vek a budete vedie ahie zmeni odpor a udra si rovnovhu.

Nieo viac o ,,Meditcii

107

Mnoh uitelia, vrtane ns, tvrdia, e meditcia je vemi dobrm prostriedkom na zvenie vibrci. inn meditcia je tak, ktor odvedie vau pozornos od ohokovek, o vo vaich vibrcich vzbudzuje odpor. Ke toti odvrtite pozornos od toho, o vae vibrcie zniuje, ich frekvencia sa prirodzene zvi. Je to ako stup vedomia, no v bdelom stave. Aj v spnku sa vae vedomie stiahne, lene vtedy nevnmate, ak to je by v stave zvench vibrci. Ke nespte a meditujete, vedome vnmate, ak to je, ke vibrujete na vyej rovni. asom si vypestujete citlivos na tieto vibrcie, take budete okamite vedie, ke sa nhodou zanete sstredi na nieo, o vo vs vzbud odpor. udia obas tvrdia, e ke zan meditova, ako keby sa v ich ivotoch rozptalo hotov peklo, a uduj sa tomu. no, tak osi sa me sta, pretoe vtedy zanete by citlivej na niie vibrcie, ktor pre vs boli dovtedy normlne, no teraz vm u nie s prjemn.

In monosti, ako zvi svoje vibrcie

Vibrcie sa daj zvi aj inak, ako meditciou. Naprklad povanm hudby, pri ktorej vm srdce spieva, behom v peknom prostred, maznanm sa s makou, na prechdzke so psom at. Prjemnch innost, ktor uvouj odpor a zvyuj vibrcie, je samozrejme ovea viac. Do najvyieho spojenia so Zdrojom energie sa asto dostanete aj pri ofrovan. Preto je relatvne mlo dopravnch nehd. Rytmus cesty, odvedenie pozornosti od toho, o vs trpi, a predstava novho miesta, na ktor idete, vs asto dontia presta myslie na vae problmy. Cieom je rozpusti vetky mylienky, ktor vo vs vzbudzuj odpor, aby ste sa mohli dosta k istm, pozitvnym mylienkam. Ak neviete svoju myse sti plne, nevad sta, ke nebudete stle dokola myslie na nieo negatvne. Ak pri meditcii myslte na nieo pekn, me to celmu procesu len pomc. Jerry a Esther raz boli na nvteve u prbuznch, ktorch maj vemi radi. Potom sa vemi dlho rozprvali o tom ndhernom dni. Ke si neskr chceli navodi prjemn pocity, stailo, aby si spomenuli na ten de o kto povedal, o urobilo niektor z det, ak bolo vtedy skvel poasie a vborn jedlo, ako boli na prechdzke v lese... Inmi slovami, je pomerne ahk prs na nieo, o vyvolva ist, pozitvnu energiu. Dobrm zdrojom pozitvnych mylienok s naprklad domce zvierat, pretoe dvaj bezpodmienen lsku. Njdite si jednoducho hocio, o vo vs vzbudzuje prjemn pocit, ke na to pomyslte, a myslite na to dovtedy, km sa nepreladte. Uvidte, e vm potom zan napada alie prjemn mylienky.

al prklad meditcie
Tu je jeden postup, ktor by sme robili my, keby sme boli na vaom fyzickom mieste: Vyhrate si kad de 10-15 mint (viac nie). Sadnite si do kudu na nejak prjemn miesto, kde vs nebude ni rui mono pod strom, do auta, do kpene alebo do zhrady... Snate sa o najviac uzavrie svoje fyzick zmysly. Inmi slovami, ak je na danom mieste prli siln svetlo, zatiahnite zclony, chote tam, kde je ticho, zatvorte oi. Vedome vdychujte do pc vzduch a vedome ho zasa vydychujte. Sstrete sa na dlh ndychy a vdychy. Nadchnite toko vzduchu, koko sa poda vs pohodlne vojde do vaich pc, a potom ho jemne vdchnite ete o trocha viac. Ke u mte pln pca, pomaliky vetok vzduch vydchnite a vychutnajte si to. Sstrete sa iba na dan moment a vedome
108

dchajte. Nerobte ni in, iba dchajte nechystajte jedlo, neete sa, nerozmajte o niekom inom, nelmte si hlavu nad tm, o bolo vera, nerobte si starosti s tm, o bude zajtra, nesstrete sa na ni v danej chvli len na to, ako vdychujete a vydychujete vzduch. Toto je stav dovolenia, kedy aspo na chvu ustane cel divadlo ivota. Prestanete sa o okovek usilova. V tejto chvli hovorte svojmu Zdroju energie, svojej vntornej bytosti, svojmu Bohu (i akokovek to chcete nazva): ,,Som tu, v stave dovolenia. Dovoujem energii zo Zdroja, aby cezo ma vone prdila. Ptns takchto mint vm zmen ivot, pretoe to umon prdi vaej prirodzenej energii. V tej chvli sa ctite lepie a po skonen cvienia budete nabit energiou.

Naozaj sprav ptns mint tak rozdiel?

Na tomto cvien je skvel to, e k vm zan ihne prichdza veci, ktor ste chceli. Ako je to mon? Ve ste si, koniec koncov, nedvali nijak ciele, ni ste si zmerne neelali. Ako je mon, e ptns min jednoduchho bytia uvedie tak nieo do pohybu? Dvod je ten, e vy ste u predtm o nieo iadali, no pri meditcii ste len prestali kls odpor, take ste svojim tbam umonili zaa prichdza do vho ivota. V tomto fyzickom prostred nemete fungova bez toho, aby vo vs neustle nevznikali nekonen tby. A vesmr na tieto tby neustle odpoved. Tch ptns mint dovoovania, i u ste poas nich vedome dchali, hladkali maku, povali hudbu alebo hrali ,,Vbuch vanosti, viedlo k tomu, e ste sa naladili na vibrcie, ktor neklad odpor tomu, o chcete. alou benou otzkou je: ,,Abrahm, ak som bol pdesiat rokov negatvny, budem sa teraz musie alch pdesiat rokov meni? Nie malo by stai ptns mint. ,,Naozaj mem poas ptnstich mint zrui vetko to nedovoovanie si, na ktor som bol zvyknut? Poas ptnstich mint mete vetko dovoli nemuste ni rui. ,,Ale o ak mm v sebe prli hlboko zakorenen negatvne zlozvyky? Naozaj to zmen len ptns mint? Pravdepodobne nie. Lene ke sa nabudce vrtite k nejakej negatvnej mylienke, na ktor ste zvyknut, viac si to uvedomte. V navigan systm zane pracova a vy si tak uvedomte mono prvkrt v ivote ako narbate so svojou nefyzickou energiou. A to je nesmierne dleit, lebo vetko, o sa deje vm aj vetkm ostatnm uom, sa deje na zklade toho, ak energiu privolvate a o dovoujete i nedovoujete. Vetko stoj na vaom vzahu k energii. plne vetko, o niekto zava, sa deje v dsledku toho, na ak tby je dan lovek sstreden a do akej miery v danej chvli nieo umouje, alebo tomu kladie odpor.

o mem dokza za tridsa dn?

Viete o tom, e keby ste mali vetky znme (aj zatia neznme) smrten choroby, no poas jednho da by ste sa nauili, ako cez seba necha prdi energiu, hne na druh de by ste boli plne zdrav? Tm vs nechceme navdza na takto kvantov skoky s toti trocha nepohodln. Chceme vs navies na to, aby ste boli kad de dostatone sebeck a povedali si: ,,Ni nie je dleitejie, ne aby som sa ctil/a dobre. A dnes si njdem spsob, ako to dosiahnu. Zanem de meditciou a dosiahnutm sladu so svojm Zdrojom energie. A poas da budem hada monosti, za o by van/, aby som sa cel de navracal/a k Zdroju energie. Ak budem ma prleitos nieo pochvli, tak to pochvlim. Ak budem ma
109

prleitos nieo skritizova, neotvorm sta, ale sksim meditova. Ak budem ma chu kritizova, zavolm svoju maku a budem ju hladka, a km ma t chu neprejde. Sta tridsa dn mierneho silia a mete sa zmeni z loveka, ktor kladie najv odpor na svete, na loveka, ktor kladie najmen odpor na svete. A potom bud t, ktor to uvidia, asn nad tm, o sa bude dia vo vaom fyzickom ivote. My sa na vs dvame ako keby zhora a vidme to asi tak, e stojte za zatvorenmi dverami, priom na druhej strane je vetko, o chcete, a vy sa len opierate o tie dvere a akte, kedy sa otvoria. Vetky tie veci, ktor chcete, tam boli od okamiku, kedy ste o ne poiadali: skvel milenci, dokonal tel, idelna prca, nekonen mnostvo peaz, vetko, po om ste kedy zatili! Mal aj vek veci, veci, ktor by sa dali nazva mimoriadnymi a vznamnmi, aj tak, ktor by ste mohli nazva malikosami vetko, o ste kedy oznaili ako to, o by ste chceli, je pekne nastpen za tmi dverami. A akonhle tie dvere otvorte, vetky tie vyten veci sa k vm nahrn. A my pre vs potom usporiadame kurz na tmu ,,o robi s tou kopou zhmotnench elan, ktor sa na vs val.

110

Postup . 7

Rozbor snov
Kedy je tento postup vhodn:
Ke chcete vedie, preo sa vm nieo snvalo. Ke chcete zisti, o si priahujete tm, ako vibrujete, a o sa me potencilne zhmotni vo vaom ivote.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 1) lska, poznanie, pocit sily, sloboda, lska, vanos a 22) strach, ia, depresia, zfalstvo, bezmocnos. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) To, na o myslte, a to, o sa odohrva vo vaom ivote, sa vdy vibrane zhoduje. A presne tak sa vibrane zhoduje aj to, o om rozmate a o sa vm snva. Vae dominantn mylienky sa vdy zhoduj s tm, o sa prejavuje vo vaom ivote, take akonhle raz pochopte absoltne prepojenie medzi vaimi mylienkami, pocitmi a zitkami, budete vedie presne predvda, o vm prichdza do ivota. Je pekn, ke si uvedomujete, na o myslte a teda o vytvrate, ete skr, ako sa to zhmotn. No vznam m aj to, ke si dodatone uvedomte, ak mylienky viedli k uritm prejavom. Inak povedan, mete si vedome da do svislosti svoje mylienky, pocity a prejavy ete skr, ako k danm prejavom djde, alebo potom, ako k danm prejavom djde. Pomha jedno aj druh. Ke sa vm o nieom snva, vdy to zodpoved tomu, na o ste mysleli. Kad v sen je v skutonosti vam vtvorom, a preto nie je mon, aby sa vm snvalo o nieom, o ste nevytvorili prostrednctvom svojich mylienok. To, e sa to teraz prejavilo vo sne, znamen, e ste tomu venovali dostaton mnostvo mylienok. Podstata toho, ak pocity vo vs vyvolvaj vae najastejie mylienky, sa napokon odraz vo vaom skutonom ivote no ovea skr sa to odraz vo vaich snoch. Prve preto vm mu vae sny nesmierne pomc v snahe pochopi, o si vytvrate v bdelom stave. Ak si toti vytvrate nieo, o nechcete, je ahie zmeni smer vaich mylienok skr, ako sa zhmotnia, ne potom, ako sa zhmotnia. ,,Rozbor snov prebieha nasledovne:

111

Ke pjdete spa, vedome uznajte, e vae sny presne odraj vae mylienky. Povedzte si: ,,Mojm zmerom je dober si oddchnu a zobudi sa sviei/a. A ak si mm zo sna zapamta nieo dleit, spomeniem si na to, ke sa zobudm. Po zobuden potom ostate chvu lea a polote si nasledovn otzku: ,,Spomnam si na nieo zo sna? Aj ke si mono poas da spomeniete na rzne trky zo svojich snov, najvia anca spomen si o najviac je hne po zobuden. Ke sa vm zane nejak sen vybavova, uvonite sa a snate sa spomen si, ako ste sa v tom sne ctili, pretoe vybavenie si pocitov vm poskytne ete dleitejie informcie, ako rzne podrobnosti danho sna. Aby sa nieo zaalo vo vaom ivote zhmotova, muste tomu najprv venova dostatok pozornosti. A urit mieru pozornosti muste danej tme venova aj predtm, ako sa me odrazi vo vaich snoch. Preto s tie vae sny, ktor sa vm zdaj vznamn, vdy sprevdzan silnmi pocitmi. Tieto pocity mu by dobr, alebo zl v kadom prpade vak bud dos vrazn. ,,Ako som sa pritom ctil/a? Ak sa zobudte zo sna, ktor vo vs zanechal vemi prjemn pocit, mete by spokojn, lebo vae dominantn mylienky ohadne danej tmy s nasmerovan k zhmotneniu toho, o chcete. Ke sa zobudte zo sna, ktor vo vs zanechal zl pocit, vedzte, e vae dominantn mylienky zanaj priahova nieo, o nechcete. No bez ohadu na to, o sa vo vaom ivote chyst zhmotni, sa vdy mete rozhodn nanovo a zmeni tendenciu smerom k nieomu lepiemu. Je ovea uspokojivejie vedome si vytvra oraz lepie scenre pre svoj ivot, ako omylom vytvra to, o v skutonosti nechcete a to potom meni na nieo, o chcete. Akonhle sa toti nieo u zhmotn (prejav), muste sa zaobera aj tm, aj mylienkami, ktor k tomu viedli. Akonhle zanete chpa, e vae sny s skvel odrazom toho, ako sa v skutonosti ctite a o vytvrate, potom mete zaa cielene svoje mylienky meni tak, aby to malo pozitvny vplyv na vae sny. A akonhle sa vm potom bude snva pozitvny sen, budete vedie, e ste na ceste k lepm prejavom v skutonom ivote. Ak sa zobudte zo zlho sna, nebojte sa, ale ocete, e ste venovali pozornos nieomu neelanmu. Presne tak, ako ste radi, e vs senzory vo vaej pokoke vedia varova pred horcim povrchom, bute radi aj preto, e vs vae pocity vedia upozorni na mylienky, ktor smeruj k nieomu, o nechcete. Vo sne vak ni nevytvrate. V sen je len prejavom toho, no o ste mysleli v bdelom stave. Akonhle sa vak zobudte a zanete o svojom sne rozma alebo sa o om s niekm rozprva, tieto mylienky zan psobi na vae budce vtvory. Dobr je zapisova si sny, netreba to vak preha so zaznamenvanm vetkch podrobnost. Opte celkov prostredie, v ktorom sa sen odohrval, hlavn postavy, ktor sa v om objavili, o ste v tom sne robili, o robili ostatn, a hlavne ako ste sa v tom sne ctili. Mono rozoznte viac, ako jeden pocit, tieto pocity sa ale zrejme nebud vemi li. Urite sa naprklad nebudete v rmci jednho sna cti aj nadene, aj nahnevane. Vibran frekvencia tchto dvoch pocitov je toti prli odlin na to, aby sa odrazila v tom istom sne. Akonhle si teda ujasnte, ako ste sa v uritom sne ctili, a chcete dan pocit zmeni alebo posilni, prejdite k postupu . 22 ,,Postup smerom hore po stupnici pocitov.

Nieo viac o ,,Rozbore snov

Sny vm mu poskytn vemi dobr nhad na v sasn vibran stav. Spomienka na sen je fyzickm pretlmoenm nefyzickch mylienok, s ktormi ste sa stretli
112

vo sne. Ke spte, vraciate sa do nefyzickej sfry a tam vediete rozhovory (nie slovami, ale na rovni vibrci). A ke sa zobudte, tieto mylienkov bloky si pretlmote sp do ich fyzickch ekvivalentov. Niekedy sa stva, e ke nieo chcete u vemi dlho, ale nevidte nijak nznaky toho, e by sa to mohlo naozaj sta, mete ma sen, v ktorom sa to uskuton. A ke si potom na tento prjemn sen spomeniete, zmiernite svoje vibrcie odporu a vaa tba sa tak me naozaj naplni. Pred mnohmi rokmi spolu Jerry a Esther pracovne podnikali, ale neboli do seba zaben. Jeden druhho si vili, ale neboli v tom iadne romantick pocity, lebo osi tak si ani jeden z nich nechcel pripusti. Na zklade vtedajch okolnost a nzorov si ani jeden z nich nedovolil podobn mylienky na toho druhho. Raz v noci sa Esther snvalo, e Jerry kaal pri jej posteli a pobozkal ju na lce, presne ako princ v rozprvke. Ke sa perami dotkol jej tvre, zmocnil sa jej nezvyajn pocit pocit nadenia, pocit toho, e vetko je tak, ako m by, pocit, ktor sa ani nedal opsa. Tak osi ete nikdy nezaila, ani vo sne, ani v skutonom ivote. Ke sa potom zobudila, stle musela na ten sen myslie, a to tie plne zmenilo spsob, akm o Jerrym dovtedy rozmala. Ten sen v nej zanechal pocit, ak dovtedy nepoznala. Bolo to tak krsne, e sa pokala op si ten sen privola. A ke sa jej to nedarilo, aspo si na spomnala. Chcela si uchova pocit, ktor v nej ten sen vyvolal. A t vibrcia napokon viedla k tomu, e sa dali dokopy. Esther predtm rozmala asi takto: ,,Chcem i astne a do smrti. Chcem ma partnera, ktor ma bude vedie oceni. Chcem ma radostn ivot. Hoci v skutonosti ni tak nezavala, jej vntorn bytos jej na zklade tejto tby ponkla nieo viditen, zmyseln, citen, tak, na o by nemohla zabudn a zrove nieo natoko siln, aby ju to neprestalo lka. A ke k tomu nechala prdi energiu ach, i to len bolo produktvne obdobie!

Sny ako trky vaej budcnosti

Ak chcete nieo, o ste ete nikdy nezaili a teda to vbec nepoznte naprklad by ste chceli by zdrav, ale cel ivot ste boli chor, alebo chcete by bohat, ale nikdy ste bohat neboli, alebo tite po milujcom partnerovi, ale nikdy ste milujceho partnera nemali... zanite sa rozprva so svojou vntornou bytosou o tom, o chcete a preo to chcete. A nechajte vau vntorn bytos, aby vm vo sne poskytla obrazy, ktor by ste mohli zaa nabja energiou a ktor by naladili vae vibrcie tak, ako chcete. A zkon pralivosti vm to potom prinesie. Vae sny s prejavom toho, o si priahujete na zklade vaich vibrci. Preto mete rozborom vaich snov zisti, ako ste na tom, o sa tka vaich vibrci. Vae sny s osi ako trkovit obrazy toho, o k vm prichdza, a tak ke rozoberte ich obsah, mete zisti, o si priahujete. A ak nechcete naozaj zai to, o sa vm snvalo, mete urobi nieo preto, aby sa to zmenilo. Pod vplyvom okolnost mono rozmate spsobom, ktor smeruje energiu naprklad k zhmotneniu finannej katastrofy alebo tela, ktor dobre nefunguje. Vaa vntorn bytos si je vedom toho, e si do budcnosti plnujete chorobu, a tak vm me prinies sen, ktor vm uke, kam krate. A vy sa zobudte a poviete si: ,,Joj, toto nechcem! A potom si poviete: ,,No dobre, a o teda chcem? A preo to chcem? A potom mete zaa produktvne smerova energiu k tomu, o chcete, a tm meni svoju budcnos.

113

Postup . 8

Kniha pozitvnych prvkov

Kedy je tento postup vhodn:
Ke vami prdia pozitvne pocity ako reakcia na pozitvne mylienky, na ktor sa sstredte, a chcete si ich udra o najdlhie. Ke si uvedomujete, e nieo, o si iada vau neustlu pozornos, vo vs nevzbudzuje dobr pocity, a chcete zlepi svoje vibrcie ohadne danej tmy. Ke vo vs vina vec, na ktor sa sstredte, vzbudzuje dobr pocity, ale je tu aj zopr neprjemnch prekok, ktor by ste chceli zmeni na nieo lepie.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 1) rados, poznanie, pocit sily, sloboda, lska, vanos a 10) frustrcia, podrdenos, netrpezlivos. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) Zaobstarajte si zoit alebo zpisnk, ktor vo vs vyvol dobr pocit, ke ho chytte do rk. Nech m farbu, ktor sa vm pi, a riadky primeranej rky pre vae psmo. Mal by sa da otvori tak, aby sa vm do dobre psalo. Pri tomto postupe sa zanete sstredi na lepie veci a zvi sa tak vaa jasnos aj pocit ivota. Na obal tohto zoita si napte: Moja kniha pozitvnych prvkov. Je dobr vyhradi si na toto cvienie aspo dvadsa mint prv de, no potom mu u mete venova denne menej asu. Me sa vak sta aj to, e vm bude tento postup prina tak dobr pocity a pozitvne zmeny, e mu budete chcie venova naopak ete viac asu. Na prv stranu zoita si na horn riadok napte meno alebo oznaenie niekoho i nieoho, o/kto vo vs vdy vyvol dobr pocit. Me to by naprklad meno vaej milovanej maky, v najlep priate alebo osoba, do ktorej ste prve zaben. Ale me to by naprklad aj nzov vho obbenho mesta i retaurcie. A pri zameran sa na tento nadpis si polote nasledovn otzky: ,,o na tebe milujem? Preo a tak milujem? Ak s tvoje dobr vlastnosti?
114

Potom zanite v kude a pohode zapisova to, o vm napadne ako odpove na vyie uveden otzky. Nevymajte si ni nasilu nechajte mylienky s ahkosou plyn na papier. Pte dovtedy, km vae mylienky takto plyn, a potom si pretajte, o ste napsali. Vychutnajte si svoje vlastn slov. Potom otote list a na aliu stranu napte alie meno alebo oznaenie niekoho/nieoho, kto/o vo vs vzbudzuje dobr pocit. Takto to robte, a km neuplynie stanovench dvadsa mint. Mono hne na prvkrt zistte, e sa vm v sebe podarilo prebudi tak siln vibrcie ocenenia, vaky a blaho-bytia, e vm zan napada alie pozitvne men i veci. V tom prpade, pokia sa d, si vetky tieto alie nmety zapte, kad na nov stranu zoita. Ak mte as, rovno si k nim pripte odpovede na otzky: ,,o na tebe milujem? Preo a tak milujem? Ak s tvoje dobr vlastnosti? Ak u as nemte, pokajte dozajtra, ke sa zas budete mc tomuto postupu venova. m viac pozitvnych prvkov budete hada, tm viac ich njdete, a m viac pozitvnych prvkov njdete, tm viac alch budete hada. Pritom v sebe prebudte vysok vibrcie blaho-bytia (ktor zodpovedaj tomu, kto ste). A budete sa vborne cti. Okrem toho si na tieto vibrcie zvyknete natoko, e sa stan vaimi dominantnmi vibrciami, a vetky oblasti vho ivota potom zan tieto vyie vibrcie odra. Ke zaplnte cel zoit, zrejme si hne s radosou kpite nov a potom al, pretoe pri takomto psan ctite intenzvne sstredenie a vemi siln napojenie na svoj Zdroj energie a celkove z toho mte dobr pocit. Toto cvienie vm prinesie vea dobrho. Budete sa pri om cti skvele. Bu dete si priahova oraz lepie veci, Aj keby ste na tom u teraz boli hocijako dobre. V vzah k tm osobm alebo k tomu, o si zapete do svojho zoita, bude bohat a uspokojivej. A zkon pralivosti vm zane prina ete viac asnch ud, miest, zitkov a vec, z ktorch budete ma rados.

Nieo viac o ,,Knihe pozitvnych prvkov

Predstavte si nejak krsne mesto. Nie obrovsk, ale zato dokonal. Doprava tam vynikajco funguje. S tam krsne miesta, na ktor sa d s. ivot aj prca v tomto meste s asnm zitkom. Pri takejto predstave vs mono napadne: ,,Tam by som chcel/a i astne a do smrti. Joj, zabudli sme vm ale prezradi jednu malikos: na iestej ulici je hlbok jama. Keby ste sa teraz sstredili na pozitvne prvky toho mesta, mohli by ste tam i astne a do smrti. Lene vina ud neprila na tento svet s tm, e by ich niekto upozornil na pozitvne prvky ich ivota. Skr im niekto povedal: ,,Dajte si pozor na jamu, ktor je na iestej ulici! Take s negatvne orientovan a vinu z nich preto t jama pohlt. Predstavte si, e niekomu zistili smrten chorobu, ktor je nevylieiten. Napriek tomu je telo takej osoby na devdesiatdev percent ako to arovn mesto funguje dobre. Doprava je vynikajca. No len preto, e ju doktor upozornil na chorobu, tto osoba teraz venuje vetku svoju pozornos ,,jame a km tto jama nepohlt cel jej mesto.

Prestate venova pozornos jamm v meste

Takto to bene funguje: ke sa sstredte na to, o chcete, ctite sa dobre. Ke sa sstredte na nedostatok toho, o chcete, ctite sa zle.
115

Pozrime sa na to bliie. Viete sa sstredi na viac ako jednu vec naraz? Nie, to sa ned. Mete sa cti niekokmi rznymi spsobmi naraz dobre aj zle? Nie, nemete. A nie je teda logick a rozhodne to zapad do princpov zkona pralivosti e ak sa sstredte na to, o chcete, nemete sa zrove sstredi na to, o nechcete? Ak sa sstredte na to, o chcete, ctite sa dobre, a ak sa ctite dobre, priahujete si pozitvne veci. Nie je teda vaou najdleitejou lohou hada vo vetkom pozitvne, povznajce prvky a presta venova pozornos jamm? Ke nai fyzick priatelia prvkrt pouj o slobodnom tvoren, niekedy dostan strach. Boja sa, e kad jedna negatvna mylienka im do ivota prinesie nieo stran. Chceme vs upokoji a upozorni, e kad lovek preva celkov set svojich mylienok a e aby sa nieo vo vaom ivote zhmotnilo, treba na to myslie pomerne vea. Vy ste ale nauen b sa a robi si starosti, lebo ijete v spolonosti, ktor je zameran na kritiku, na to, o je zl, a na takzvan fakty. Takto opatrn postoj u vs teda prevlda nad poznanm, e vetko je v poriadku. Chceme vs povzbudi, aby ste venovali viac pozornosti tomu, z oho mte dobr pocit no nie nieomu natoko radiklnemu, aby ste kvli tomu museli dva pozor na kad svoju mylienku. Jednoducho sa rozhodnite, e budete hada to, o chcete vidie. Toto rozhodnutie nie je ak, no za to me urobi vek rozdiel v tom, o si pritiahnete do ivota.

Venujte pozornos tomu, o vo vs vzbudzuje dobr pocit

Nieo, o je skuton, si zdanlivo zasluhuje vau pozornos. ,,Ve je to pravda. Nemal/a by som to zaznamena? Nemal/a by som to spota? Nemal/a by som z toho urobi tatistiku? Nemal/a by som o tom poveda druhm? Nemal/a by som pred tm varova svoje deti? Nemali by ste upozorova na veci, ktor nechcete, len preto, e s skuton, a robi ich tak ete skutonejmi? Lene preo by ste to mali robi? Preo radej nenazrie do databzy stvorenia a selektvne si nevybera tak skutonosti, ktor chcete napodobova, a upozorova na ne? Vae argumenty vak nie s dostaton: ,,Robme to preto, lebo tak je skutonos. Robme to preto, lebo to robia aj in. Keby sme boli na vaom fyzickom mieste, nevenovali by sme niomu vek pozornos iba preto, e je to skuton; svoju pozornos by sme rozdeovali poda pocitov a vibrci, ak v ns dan skutonos vzbudzuje. Preto by sme aj druhm hovorili: ,,Ak z toho budem ma dobr pocit, budem tomu venova pozornos; ak nie, ani sa na to nepozriem. A viete, o vm na to povedia? ,,Mal/a by si eli realite! Na to zas mete odpoveda: ,,Ve to aj robm robm to stle. Len si trochu viac vyberm, akej realite budem eli. Zistil/a som toti, e kad skutonos, ktorej elm, kad skutonos, o ktorej rozprvam, o ktorej rozmam, ktor si pamtm, ktor omieam stle dokola, kad skutonos, z ktorej vyvodzujem tatistiky, kad skutonos, ktor si vemi dlho uchovvam vo svojich vibrcich, sa stva mojou vlastnou realitou. A tak si vyberm, ak skutonosti budem opakova v rmci svojich zitkov a sksenost. Zistil/a som toti, e dokem realitu vytvra. Viem vytvra skutonos! Viem vytvra skutonos a mem si vybera, ak skutonos vytvorm. Tak nieo vm hovorme vemi radi. Ste tvorcami, ktor mu vytvori vetko, o chc. D sa to vak poveda ete lepie: mete a budete vytvra okovek, omu venujete pozornos.

116

Vade, kam idete, budete aj vy

Jerry a Esther opakovane robievali kurzy v jednom hoteli a Austine v Texase. Napriek dohode, podpsanm zmluvm a potvrdzujcim telefontom sa im pravidelne stvalo, e ke do toho hotela prili, mil dievina na recepcii sa tvrila vemi prekvapene. Navye bolo vdy vemi ak pripravi vetko potrebn, aby kurz mohol zaa. Esther napokon povedala, e by si asi mali sksi njs in hotel, s ktorm by sa dalo lepie dohodova. My sme na to vak povedali, e vade, kam lovek ide, si so sebou berie aj sm seba berie so toti so sebou svoje ben vibrcie a zvyky. Preto sme Esther a Jerrymu povedali, aby si kpili zoit a na obal vekmi psmenami napsali: Moja kniha pozitvnych prvkov. A potom na prv stranu napsali: ,,Pozitvne prvky hotela Southpark v Austine v Texase. Esther teda zaala psa: ,,Je to krsne zariadenie. M vemi dobr polohu, vemi dobre sa tam d dosta z dianice a ahko sa aj druhm vysvetuje, ako sa tam dosta. Parkovisko je dos vek a pohodln. Vdy nm daj vemi ist izbu. Maj tu rzne typy izieb, take si vdy meme vybra poda toho, koko ud sa prihlsi na kurz... Ako si toto vetko psala, zaala sa udova, e ju vbec napadlo hada in hotel. Inak povedan, ke sa zaala sstredi na pozitvne prvky, tak dobre sa naladila, o sa tka toho hotela, e si v tomto smere nemohla pritiahnu ni zl. Ete inak povedan prestala si vma jamu.

Ide o inpirciu, alebo o motivciu?

Na cel vec sa d pozera dvomi spsobmi: ak budem robi to a to, stan sa tieto dobr veci, alebo ak nebudem robi to a to, stan sa tieto zl veci. Prv postoj vs inpiruje k tomu, aby ste jednali na zklade pozitvneho popudu. To druh vs motivuje, aby ste jednali na zklade negatvneho popudu. Vaa Kniha pozitvnych prvkov vs bude oraz viac inpirova prostrednctvom pozitvnych pocitov k tomu, aby ste si priahovali vetko, po om tite.

117

Postup . 9

Scenr
Kedy je tento postup vhodn:
Ke sa ctite dobre a chcete si upresni, o si vo svojom ivote vytvrate. Ke chcete cti vzruenie zo zisovania a vymania toho, o by ste chceli zai, a nsledne z toho, ako vm to vesmr spln do vetkch podrobnost. Ke chcete vedome zai silu svojho myslenia, zameranho na urit pecifick veci.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 2) ve a 6) ndej. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) Raz veer Esther zapla televzor a ihne ju vemi zaujal jeden film, v tom ase u dos star. Bolo to o spoiatku nespenom scenristovi, ktor zrazu zistil, e jeho psac stroj m kzeln schopnosti. Kad de napsal niekoko scn filmu aj s dialgmi a presne to sa potom vdy stalo aj v jeho skutonom ivote. Ak sa mu teda nepilo, ako sa veci vyvjali, jednoducho iiel k psaciemu stroju a scnu prepsal. Vylepen scenr sa potom odohral nanovo. Ako Esther ten film sledovala, povedali sme jej: ,,Presne tak to naozaj chod. Ke sa jasne zameriava na to, po om ti, a nem iadne protikladn vibrcie, ktor spsobuj odpor, potom sa tvoja tba mus splni, nech by to bolo okovek. Lebo ke pros, vdy aj dostva, bez vnimky. Ak nieo, po om tite, neprichdza, jedinm dvodom me by, e tomu nedovoujete prs, a to na zklade mylienok, ktor s s vaou vlastnou tbou v rozpore. Ni in vm neme zabrni splni si vetky svoje sny. Cvienie ,,Scenr teda funguje takto: predstavte si, e ste spisovate a e vetko, o napete, sa odohr presne tak, ako to napete. Vaou jedinou lohou je podrobne opsa vetko, o chcete, aby sa dialo. Je to vemi zbavn hra, ktor netreba bra prli vne, a vaka tomu by sa nemali aktivova nijak vae obmedzujce presvedenia. Inak povedan, ke si predstavujete, e v psac stroj, pota alebo zpisnk je kzeln a e vetko, o napete, sa me naozaj sta, spate pritom dve zkladn podmienky akhokovek spechu: sstredte sa na to, po om tite, a nekladiete iadny odpor.
118

Tento postup vm pome o najpresnejie vyjadri vae tby a jasnejia predstava toho, po om tite, vm na opltku d pocit sily prameniacej z takhoto sstredenia. m dlhie sa na nieo sstredte a m podrobnejie sa tm zaoberte, tm rchlejie sa pohybuje energia tm smerom. Prax vm asom umon doslova cti, ako vaa tba narast a bli sa naplneniu cti, ako sa vesmrne sily chystaj k inu. Neraz budete vedie, e stojte na prahu zhmotnenia uritej veci len poda toho, ako sa ctite. Zbavn prstup k tejto hre zabrni tomu, aby ste sa zaali sstreova na pochybovan alebo neveriace mylienky. Ak si udrte hrav a odahen postoj, dokete sa sstredi bez toho, aby ste vyvjali odpor, m vytvorte dokonal priestor pre stvorenie ohokovek. Ak budete hra tto hru asto a bude vs to bavi, dokte sa asnch dkazov jej sily. Veci, o ktorch budete psa, sa zan objavova vo vaom ivote, ako keby ste rerovali divadeln hru. A ak sa stane, e vm niekto povie presne to, o ste napsali, iste vs nesmierne pote takto dkaz sily vho zmeru. Ste vibranmi autormi scenrov vaich ivotov a vetci ostatn hraj tak lohu, ak im priradte. Mete si doslova vymyslie presne tak ivot, po akom tite, a vesmr vm dod ud, miesta a udalosti presne poda vho elania. Ste toti tvorcami svojich vlastnch zitkov a sksenost muste sa iba rozhodn akch a potom im dovoli prs.

Nieo viac o ,,Scenri

,,Scenr patr k postupom, ktor by vm mali pomc oznmi vesmru, o presne chcete. Ak u ste vo vibranom slade so svojou tbou, vaa tba sa zrejme u zhmotnila do fyzickej skutonosti. No ak chcete nieo, o sa zatia nesplnilo, ,,Scenr je dobr spsob, ako to urchli. Tento postup vm pome presta rozprva o veciach tak, ako s, a zaa o nich rozprva tak, ak by ste chceli, aby boli. ,,Scenr vm pome cielene vysiela urit vibrcie.

Opte tak zpletku, ak by ste chceli zai

Zanite tm, e seba povaujete za hlavn postavu. Potom vyberte alie hlavn postavy a opte zpletku. (Najlepie je, ke si to naozaj napete, hlavne na zaiatku, lebo psanie vm najviac pomha sstredi sa. Neskr vak nemuste zapisova stle dokola to ist.) Jednho da si s nami ist pani vymala svoj scenr a povedala: ,,Vidm dvoch ud, ktor kraj po pli. Zo psu sme jej poloili otzku: ,,No a ty si jednou z nich? Chceli sme poukza na to, e cel zmysel psania scenra je v tom, aby ste opisovan zitky a udalosti preciovali tak, ako by ste to chceli zai v skutonom ivote. Cieom tohto cvienia je vi sa do takho ivota, ak by ste chceli ma. Vesmr sa nestar o tom, i vae vibrcie zodpovedaj nieomu, o naozaj zavate, alebo tomu, o si len predstavujete v kadom prpade vm prinesie to, o zodpoved vaim vibrcim. Ak si budete voj scenr dostatone asto prehrva, zanete ho povaova za skutonos, a ak ho budete povaova za skutonos tak, ako in relne veci, vesmr tomu uver a bude na to patrine reagova.

119

Postup . 10

Vek papier
Kedy je tento postup vhodn:
Ke chcete efektvnejie vyuva vesmrny manament. Ke si chcete vytvra svoju vlastn skutonos najm s pomocou plynutia energie. Ke si chcete vytvra svoju vlastn skutonos bez prli aktvneho konania. Ke mte pocit, e mte prli vea prce. Ke chcete ma viac asu na to, o mte radi.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 2) ve a 11) nava, vyerpanos. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) Ako sa ivot Esther a Jerryho rozbiehal a narastali aj ich projekty, Esther si zaviedla poznmkov blok so zoznamom vetkho, o bolo treba urobi. Tento zoznam mal oskoro niekoko strn a bol absurdne nazvan ,,o mm dnes urobi. Toko vec by toti za jeden de neurobilo ani desa ud. Kad alia poloka na tomto zozname v Esther vyvolvala oraz v pocit aoby a obmedzenia. Kee tila robi nieo vznamn a mala odjakiva ochotn povahu, vypestovala si prehnan zmysel pre zodpovednos, ktor zaal vrazne dusi jej pocit slobody. Raz, ke bola na obede v retaurcii a akala na jedlo, si prezerala svoj zoznam povinnost. Obas vykrtla nieo, o u bolo vybaven, no hne jej napadli tri nov povinnosti. Zaplavil ju pocit bezndeje a tak sa ns optala: ,,Abrahm, o mm robi? ,,Vezmi si tto vek papierov podloku pod tanier, zaali sme vysvetova, ,,a my ti povieme, o alej. V prostriedku ju rozde zvislou iarou. Na av polovicu hore nap: ,,o dnes spravm. A na prav polovicu si daj nadpis ,,o by som chcela, aby zariadil vesmr. Teraz si prejdi svoj dlh zoznm povinnost a vyber z neho iba to, o urite chce vybavi ete dnes, to, o proste cti, e mus urobi. To, o naozaj chce urobi. Tieto veci si potom zap do avej asti papierovej podloky pod nadpis ,,o dnes spravm. A vetko ostatn potom prep do pravej polovice.

120

Esther sa teda zadvala do svojho zoznamu a vybrala niekoko vec, ktor naozaj potrebovala zariadi ete v ten de, a napsala ich na av stranu papierovej podloky. A vetky ostatn poloky zo svojho siahodlhho zoznamu potom postupne preniesla do pravej asti vekho papiera, priom sa s kadou alou, ktor prepsala, ctila o osi ahie. Vysvetlili sme Esther, e aby mohla okovek dosiahnu, mus splni iba dve podmienky: mus si stanovi, o chce, a potom mus ustpi z cesty a dovoli, aby sa to uskutonilo. Inmi slovami, poproste a potom sa snate dosiahnu vibrciu, ktor dovol, aby sa to splnilo pretoe vdy, ke proste, dostanete. Ke si Esther prezerala svoj dlh zoznam povinnost, umocovala tm prosebn as rovnice. Jej pocity zmtku a preaenosti vak jasne naznaovali, e nie je vo vibranom stave, ktor by dovooval splni to, o o iada. Ke tieto poloky prepisovala na stranu vesmrnych loh, jej odpor zaal slabn a vibrcie sa zaali zvyova. A hoci si to v tej chvli neuvedomovala, zmenilo sa to, o si priahovala, take tm pdom okamite zaala dovoova, aby sa splnilo to, po om tila. Niekoko nasledujcich dn Esther zavala veci, ktor ju privdzali do asu. Nielene ahko urobila vetko, o mala na svojom skrtenom a zvldnutenom zozname, ale splnilo sa aj to, o bolo na strane vesmrnych loh priom to Esther nestlo iaden as, energiu i nmahu. Osoby, ktorm sa nevedela dovola, sa jej sami ozvali. Jej zamestnanci zaali by ochotnej a z vlastnej iniciatvy urobili niektor z vec, ktor chcela Esther zariadi sama, a potom jej len oznmili, e to je vybaven. A celkove ako keby sa natiahol as a dalo sa tak viac stihn. Vrazne sa zlepilo naasovanie stretnut a doprava. Tento postup pomohol Esther upresni si, o chcela, a uvoni odpor. Lebo ke proste, vdy aj dostanete muste to vak dovoli.

Nieo viac o ,,Vekom papieri

Ke ide Esther s Jerrym do retaurcie, asto vyberie z kabelky vek list papiera, ktor rozdel zvislou iarou na dve polovice. Vavo nape ,,o treba dnes urobi: Jerry a Esther a vpravo zasa ,,o treba urobi: Vesmr. Na svoju stranu si potom zapu vetko, o maj v plne na ten de. Na druh stanu napu, o by chceli, aby zariadil vesmr. Esther bola vdy dobr v spisovan zoznamov. Vinou m zoznam tak na desa dn prce. A tento zoznam jej asto slil ako vhovorka, e nem as alebo je vemi unaven. Inmi slovami, tieto zoznamy pln vec, ktor jednoducho nebolo mon stha, ju v podstate vyerpvali. Teraz sa vak u zapsa si do zoznamu iba to, o naozaj m v mysle urobi. Potom nevznik a tak vek odpor. Vetko ostatn, o by chcela, bez ohadu na to, i ete v ten ist de, alebo o rok i o desa rokov, potom zape na prav stranu papiera a dovol vesmru, aby to zariadil. Jednho da po odchode z retaurcie Jerry povedal: ,,Nechce si vzia ten papier so sebou? A Esther odpovedala: ,,To je na tom to najlepie e sa o to u netreba stara. Nechala ten zoznam tam na stole, aby sa o postaral vesmr. Viac sa o to nebolo treba stara nebolo treba nosi ten zoznam pri sebe a tva sa kvli nemu. Vidte, takto to chod, ke pochopte, e k vm neustle prdi blaho-bytie. Akonhle poviete: ,,radej by som, ,,chcel/a by som, ,,pi sa mi alebo ,,chcem, nebo sa rozdel a nefyzick energia v tom okamihu zane zariaova, aby sa vaa tba zhmotnila. V tom okamihu! Skr, ako to dopoviete, energia u zana prdi a udalosti a okolnosti sa zan spsobom, ak sa ned ani opsa, usporadva tak, aby vm poskytli presne to, o chcete. A keby ste nekldli odpor, vetko by sa to dialo naozaj rchlo.
121

Viete jasne, o chcete?

Nemuste vesmru stle opakova, o chcete, sta to oznmi raz. Vhoda opakovanho rozprvania o tom, o chcete, je vak o tom, e si to vy sami ujasujete. Vinou toti nemete jasne vyjadri plne vetko hne na prvkrt, take m viac o tom rozprvate, tm viac to upresujete. Akonhle vak poviete: ,,Chcem to, vesmr to zane zhmotova, a ke neskr dodte: ,,Chcem, aby to bolo takto, vesmr to uprav. Potom zasa poviete: ,,Bolo by fajn, keby to bolo ete aj takto... a vesmr... Chpete, o tm myslme? Akonhle mte jasno v tom, o chcete, akonhle to viete plne presne je to na ceste k vm. Je to hotov. Viditen prejav vak zrejme chvu potrv, pretoe vo vine prpadov kladiete dos vek odpor, ktor znemoujete, aby ste to dostali okamite.

122

Postup . 11

iastkov zmer
Kedy je tento postup vhodn:
Ke chcete ma rozhodujco vplyv poas uritej asti da. Ke si uvedomte, e nieo nemus dopadn prve najlepie, a chcete sa poisti, aby to predsa len dopadlo tak, ako chcete. Ke je vs obzvl dleit as a chcete ho o najlepie vyui.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 4) pozitvne oakvanie, viera a 11) nava, vyerpanos. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) Je ahie zaa so svieou, novou, zatia nie silnou mylienkou, na ktor sa sstredte a posilujete ju, ako sa snai zmeni u dos siln, opakovan mylienku. Inmi slovami, je ahie vytvori si lep zitok v budcnosti, ako zmeni u existujci zitok. Ak zavate urit fyzick stav, ktor pta vau pozornos, prostrednctvom tejto vaej pozornosti si dan sasn stav projektujete aj do budcnosti. Ak sa vak zameriate na in budci zitok, zanete tento in zitok aktivova a takto zmenen ho projektova do svojej budcnosti, m sa zbavte sasnho stavu, ktor jednoducho nechte za sebou. K tomu vedie postup ,,iastkov zmer. Plnujete pri om vibrcie uritho asovho seku, ku ktormu sa blite. D sa poveda, e si tak dldite vibran cestu, aby sa vm ilo ahie a lepie. Ak mte zl nladu, znamen to, e vaa vibran frekvencia obsahuje znan odpor, no kee zo svojej momentlnej pozcie nemte prstup k prli odlinm mylienkam, tie ist vibrcie si vinou projektujete aj do najbliieho asovho seku. Preto odporame robi toto cvienie vtedy, ke sa u ctite dobre. Ak sa ctite zle, vyskajte nejak in postup, ktor vm pome zlepi si nladu a to, o si momentlne priahujete. A ke sa potom budete cti lepie, mete sa vrti k cvieniu ,,iastkov zmer. Tento postup vm pome cielenejie zameriava mylienky. Pome vm uvedomi si, kam vae mylienky v danej chvli smeruj a cielenejie si voli, ak mylienky chcete
123

vysiela. asom pre vs zane by plne prirodzen na chvu sa zastavi vdy, ke stojte pred novm asovm sekom, a usmerni svoj zmer i oakvanie. Do novho seku vstupujete vdy, ke zmente svoje zmery: ke naprklad umvate riad, no vtom zazvon telefn, vstupujete do novho seku. Ke nasadnete do auta, vstupujete do novho seku. Ke do miestnosti prde niekto in, vstupujete do novho seku. Ak si doite as a nastavte svoje oakvania ete skr, ak vojdete do novho seku, dokete uda smer danho seku lepie, ako ke do novho seku vojdete a zanete si vma, ak u je. Predstavte si naprklad, e varte veeru a vychutnvate si svoje ben tempo a rytmus. Vetko vm ide poda plnu a vy oakvate, e vsledok bude tak, ak m by. Zrazu zazvon telefn. (Vstupujete do novho seku.) Poviete si, e telefn nezdvihnete. Poviete si, e sta odkazova, a dte si za cie ozva sa dotynej osobe neskr, ke budete ma as. Rytmus a plynulos prpravy veere sa teda nenaru. V sek sa teda trocha zmenil, ale podarilo sa vm udra si rovnovhu a vetko je v poriadku. In verzia: Zazvon telefn. (Vstupujete do novho seku.) Spomeniete si, e akte na dleit hovor, ktor nechcete preps. Stanovte si zmer, aby sa to vybavilo rchlo, strune, spene a zdvorilo. A kee sa u veziete v plynulom rytme, vae pozitvne oakvanie do toho vemi dobre zapad, take ste na hovor pripraven ete skr, ako zodvihnete telefn. V skutonosti neustle pripravujete cestu svojim budcim zitkom a ani o tom neviete. Do budcich zitkov a udalost s neustle projektujete svoje oakvania. Postup ,,iastkov zmer vm pome vedome zvi, o projektujete, take mte svoje budce seky pod kontrolou. Mete si pripravi bezprostredne budce zitky, alebo aj tak, ktor sa tkaj vzdialenejej budcnosti. Akonhle spozorujete, ako vae cielen mylienky pozitvne ovplyvuj to, o zavate, budete v tom chcie by ete lep. A tak ako kad cvienie, m viac ho robte, tm lepie vm ide, tm viac vs bav a tm efektvnejie vsledky vm prina. Ak nov sek zaha nieo, o ste nikdy nemali radi, potom toto cvienie nie je vemi vhodn. Samozrejme je lepie predsa len ho vyska, ako si nedva vbec iadny vedom zmer, ale ak mte monos, vyberte si radej niektor z postupov pre vnejie prpady (. 13-22). Dajme tomu, e idete na nvtevu k svokre, ktor vs poda vaej mienky nikdy nemala rada, alebo mte pracova v jednej kancelrii s niekm, kto vm strane lezie na nervy... Ke sa rozhodujete, ako sa chcete cti a ako by ste chceli, aby sa dan situcia vyvjala, no nedar sa vm vymyslie si pozitvny scenr, je lepie presta s tmto postupom. Najprv v duchu zmete tmu, myslite na nieo prjemn a vyskajte in postup.

Nieo viac o ,,iastkovom zmere

ijete v asnej fyzickej dobe, v technicky vysoko vyspelej spolonosti, kde mte prstup k mylienkovm podnetom z celho vho sveta. To vetko vm poskytuje prleitos pre vek rast. No mylienkov podnety maj aj urit nevhody, o sa prejavuje ako zmtok. Vaa schopnos sstredi sa na uiu tmu vedie k jasnosti, no schopnos sstredi sa na vea vec naraz vedie k zmtku.

124

Ste vnmav bytosti. Myslte vemi rchlo. A ke za nad niem zamate, zkon pralivosti vm umouje vna do danej tmy oraz viac jasnosti, a km s tm nedokete nieo spravi. No kee mte okolo seba toko rznych mylienkovch podnetov, len vemi mlo z vs sa na nieo sstred dostatone dlho, aby to niekam dotiahli. Vina z vs sa rozptyuje tokmi rznymi mylienkami, e nemte prleitos iadnu z nich vrazne rozvin.

Tu je k k vmu slobodnmu tvoreniu

Zmyslom postupu ,,iastkov zmer je jasne si stanovi, o chcete, aby ste to mohli zaa cielene priahova. Tu je k k vmu slobodnmu tvoreniu: predstavte si, e ste magnet, ktor k sebe v kadom okamihu priahuje to, o zodpoved tomu, ako sa cti. Ke ctite, e mte vo veciach jasno a mte ich pod kontrolou, budete si priahova okolnosti, ktor zvia vau jasnos. Ke ste astn, budete si priahova okolnosti, ktor vm umonia by astnm i. Ke sa ctite by zdrav, budete si priahova okolnosti, ktor vm umonia zdravie. Ke sa ctite by bohat, budete si priahova okolnosti, ktor vm umonia ma bohatstvo. Ke sa ctite by milovan, budete si priahova okolnosti, ktor vm umonia preva lsku. To, ako sa ctite, v skutonosti zodpoved tomu, o si priahujete. Postup ,,iastkov zmer vs preto chce povzbudi k tomu, aby ste sa v priebehu da o najastejie zastavili a povedali si: ,,Toto chcem v tejto chvli svojho ivota. Chcem to a oakvam to. A ke tieto mocn slov vylete, stanete sa tm, omu hovorme selektvny voli. Priahujete si do ivota to, o chcete. iastkov zmery s tak inn preto, lebo je ak vzia do vahy privea vec naraz. Potom ste z toho iba zmten a vyerpan. Ke si vak stanovujete zmery po astiach, neberiete si privek ssto. Kladiete si otzku: ,,o chcem v tejto chvli? Ak chcete vea vec naraz, psob to zmtok. Ak sa vak zameriate iba na urit veci, ktor chcete v danom momente, vnate tm do toho, o vytvrate, jasno a silu a tm to aj urchujete. A presne o to pri ,,iastkovom zmere ide: aby ste sa zastavili, ke vstupujete do novho seku, a uvedomili si, o chcete v danej situcii najviac, a potom sa na to sstredili (a tm tomu dodali silu). Niektor z vs sa sstredia poas uritch sekov v priebehu da. No len vemi mlo ud sa vie sstredi po vinu da. Ke si teda uvedomte, ako je de delen na urit seky, a ke si v kadom seku urte, o je v om pre vs najdleitejie, budete mc slobodne priahova i vytvra to, o chcete, a to v kadom jednom seku poas celho da. Uvidte, e zanete by ovea produktvnej, ale aj astnej, pretoe ke si ciel ene volte urit veci a potom im dovoujete nasta a prijmate ich, prina vm to nesmierne uspokojenie. Ste bytosti, ktor chc rs, a najastnej ste vtedy, ke napredujete. Ke vak mte pocit, e stagnujete, nie ste vemi astn.

Ako me vyzera de, poas ktorho uplatujete ,,iastkov zmer

Radi by sme vm predviedli, ako me vyzera de, poas ktorho uplatujete iastkov zmery v jeho jednotlivch sekoch. Dajme tomu, e sa rozhodnete zaa s tm, ke idete spa, a uvedomujete si, e u aj tento spnok znamen nov sek vho ivota. A tak teda lete v posteli s hlavou na vanki a dte si za cie dobre si oddchnu, posilni svoje telo a na druh de sa zobudi sviei.
125

Ke potom rno otvorte oi, uvedomte si, e vstupujete do novho seku vho ivota a e doba odteraz, a km nevstanete z postele, tvor jeden asov sek. Dajte si na tento sek za cie: ,,Km tu takto lem, mm v mysle jasne vidie, ak bude tento de. Mm v mysle prei ho v radosti a naden. A hne zanete cti svieos a nadenie z nastvajceho novho da. Ke vstanete, vstupujete tm do novho seku vho ivota. Me to by prprava na dan de. Pri isten zubov, sprchovan alebo omkovek, o o tomto ase zvyknete robi, si dajte za cie urobi to o najlepie, vychutna si to a prjemne sa nachysta na cel de. Ke si potom budete robi raajky, dajte si za cie urobi to o najlepie a zjes to, o je pre vae telo v tej chvli najlepie, pokia ide o vivn hodnotu. Dajte si za cie, aby vm to chutilo a aby vs to posilnilo alebo oberstvilo. A ke si to takto poviete, uvidte, e vs jedlo posiln a osviei, aj vm bude chuti viac, ne ako keby ste si takto zmer nedali. Vtom zazvon telefn a vy si uvedomujete, e sa chystte vstpi do novho seku. Ke telefn zodvihnete a zisujete, kto vol, dajte si jasn cie ohadne tohto telefontu ete skr, ako nieo poviete. Ke potom nasadnete do auta alebo sa vydte inm spsobom na cestu do prce i kamkovek, kam rno idete, dajte si za cie dosta sa tam v poriadku a s radosou; v prpade, e sami ofrujete, dajte si za cie by dostatone pozorn, aby ste ili bezpene a prili naas. Po prchode na miesto urenia vstupujete do novho seku. Preto sa na chvu zastavte a predstavte si, ako krate z miesta, kde stojte, tam, kde mte by, a pritom sa ctite dobre, pln energie a s jasnou hlavou. Stanovte si cie na al sek, do ktorho sa chyst vstpi. Predstavte si, ako sa zdravte so sekretrkou, s nadriadenm, so zamestnancami i s kolegami. Predstavte si sami seba ako loveka, ktor druhm zlepuje nladu a rozdva smevy a ktor vie, e nie vetci si zmerne plnuj svoje ivoty, no e vae cielen zmery vm umouj ma svoj ivot vo svojich vlastnch rukch a e sa teda nenechte vyvies z miery zmtkom, zmermi i vplyvom inch ud. Vae seky samozrejme nebud presne tak, ako sme tu opsali. A tie sa bud li de odo da. Spoiatku ich mono nebudete vedie od seba tak rchlo odliova, no po uritom ase sa to zlep. Niektorm z vs mono bude viac vyhovova nosi si so sebou zpisnk, doslova sa zastavi, uvedomi si zaiatok novho seku a zmery pre si napsa. Psanie vm toti vrazne pomha ujasni si veci a sstredi sa. Take zpisnk vm me pri cvien ,,iastkov zmer spoiatku vemi pomc. Poas takto vedenho da poctite, ak silu naberaj vae zmery. Zanete sa cti asne neotrasiten. Budete ma pocit, e nie je ni, o by ste nemohli by, robi i ma, lebo budete op a op vidie dkazy toho, e mte tvoriv moc nad svojm vlastnm ivotom.

126

Postup . 12

Nebolo by pekn, keby...?

Kedy je tento postup vhodn:
Ke zbadte, e mte sklon k negativite a teda kladiete odpor, no chcete to zmeni na nieo pozitvnejie. Ke sa ctite dobre a chcete sa presnejie zamera na urit oblasti vho ivota, aby boli ete lepie. Ke chcete jemne odvies urit negatvny alebo potencilne negatvny rozhovor pozitvnejm smerom, i u pre svoje vlastn dobro, alebo aby ste jemne usmernili niekoho inho.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 4) pozitvne oakvanie, viera a 16) strata odvahy, bezndej. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) Ke hovorte: ,,Chcel/a by som, aby sa stalo to a to, lene sa to ete nestalo, neaktivujete len vibrcie vaej tby, ale aj vibrcie neprtomnosti vaej tby a tak sa vo vaom ivote ni nemen. A asto sa stva, e dokonca aj ke nevyslovte druh as uvedenho svetia, ale poviete len: ,,Chcel/a by som, aby sa stalo to a to, je vo vs nevysloven vibrcia, ktor vs stle udriava v stave, ktor nedovouje, aby sa vaa tba splnila. No ak poviete: ,,Nebolo by pekn, keby ku mne prilo naplnenie tejto tby? nalaujete sa tak na in druh oakvania, ktor obsahuje omnoho men odpor. Ke si polote takto otzku, prirodzene to vo vs vyvol pozitvnu reakciu pln pozitvneho oakvania. Tto jednoduch, no pritom psobiv hra preto zvi vae vibrcie a zlep to, o si priahujete, pretoe vs prirodzene nasmeruje na to, o chcete. Pome vm pusti k sebe to, o o proste, a to vo vetkch oblastiach. ,,Nebolo by pekn, keby nm teraz s tmito priatemi bolo tak dobre, ako ete nikdy? ,,Nebolo by pekn, keby sme mali dobr cestu a cel vlet by bol plne skvel? ,,Nebolo by pekn, keby sa mi dnes v prci naozaj vborne darilo? Mete sa zamera aj na krsny nov vzah. Naprklad takto: ,,Nebolo by pekn, keby som si naiel/la toho najfantastickejieho partnera/ku, ktor/ by ma zbooval/a tak, ako ja jeho/ju?
127

,,Nebolo by pekn, keby som si niekoho naiel/la a tancovali by sme spolu pri zpade slnka? ,,Nebolo by pekn, keby tam niekde bol niekto, kto had presne takho loveka, ako som ja? Hra ,,Nebolo by pekn, keby...? je tak dleit a siln preto, lebo ke si poviete: ,,Nebolo by pekn, keby...? vyberte si nieo, o chcete, a beriete to s ahkosou a kudom. Inmi slovami, nie je to koniec sveta. Vyarujete ovea jemnejie vibrcie. Uveme si in prklad. Dajme tomu, e chcete schudn. V tom prpade by vae cvienie ,,Nebolo by pekn, keby...? mohlo vyzera takto: Nebolo by pekn, keby som objavil/a nieo, o by naozaj zafungovalo? Nebolo by pekn, keby so mnou mj metabolizmus zaal trocha viac spolupracova? Nebolo by pekn, keby to, po om tak dlho tim, uritm spsobom vyvrcholilo, ako ke sa roziari svetlo? Nebolo by pekn, keby som stretol/la niekoho, kto sm na sebe odskal nieo naozaj inn, a ma by to tie nadchlo? Nebolo by pekn, keby som vil/a toko, ako ke som mal/a toko a toko rokov? Nebolo by pekn, keby som zase vyzeral/a tak, ako na tejto fotke? Logika vm mono povie: ,,Ale ve toto robm u poriadne dlho. Keby som vedel/a, ako na to, alebo keby sa mi v tom darilo, u dvno by som mal/a spech. A tm svojej tbe protirete. Udriavate sa toti v tch vibrcich. Vek as tch vibrci vak zmizne, ke si zahrte ,,Nebolo by pekn, keby...? ,,Nebolo by pekn, keby sa moje fyzick telo dostalo do sladu s mojm snom? Nebolo by pekn, keby mi to zrazu zaalo s ovea ahie, ako doteraz? Nebolo by pekn, keby som sa dostal/a do sladu so Zdrojom energie a vetko okolo ma by sa tm dostalo do vibranho sladu s mojm vytenm stavom? Nebolo by pekn, keby bunky mjho tela spolupracovali s mojou predstavou? Nebolo by pekn, keby som sa vo svojom tele ctil/a ahko a v pohode? Nebolo by pekn, keby moje fyzick telo zaalo inak reagova na jedlo? Nebolo by pekn, keby sa mi zaalo chcie cvii? Nebolo by pekn, keby sa zrchlil mj metabolizmus a moje telo by zaalo ovea rchlejie spaova potravu, take by som zaal/a chudn plne ahko a takmer bez nmahy? Nebolo by pekn, keby sa mi zmenili chute a zaal/a by som jes to, o by bolo vo vibranom slade s tm, o moje telo chce a potrebuje? Ke hrte tto hru, dostvate sa do sladu s tm, o chcete. Inou monosou je plne sa presta zaobera danou tmou a u sa k nej viac nevrti. To je vak dos ak, pretoe vae telo chod vade s vami. Inmi slovami, ned sa na to nemyslie. A kee sa na to ned nemyslie, aspo sa printe k vobe prjemnejch mylienok formou ,,Nebolo by pekn, keby...? A ete osi: neakajte okamit vsledky. Vedzte, e vetko sa uskuton v ten sprvny as. Inak povedan, prostrednctvom svojho myslenia a sprvania ste povzbudzovali bunky, ktor teraz chcete z vekej asti vyhubi. Vae bunky teda musia zaa s tmto zmerom
128

spolupracova. A vetky aj s k takejto spoluprci ochotn. Neber to ako obetovanie sa, nechystaj sa na pohreb. Nenariekaj: ,,Ach, ona teraz zabije dvadsap percent z ns. Ide tu o urit kolektvnu dohodu. Vae bunky sa zan pripravova na nov proces. A poas tchto prprav sa dostane do sladu mnostvo vec; s to veci, ktor by ste vy sami nikdy nedokzali zariadi, ani kedy ste sa o to pokali. Lene vae telo vie, o m robi. Vae telo zaalo s celou zleitosou aktvne shlasi. Take ke budete hra hru ,,Nebolo by pekn, keby...?, prenechajte svoj fyzick apart mdrosti vaich buniek, o znamen, e nemuste robi policajta, pokia ide o jedlo alebo cvienie, prve tak, ako nemte o rozhodova o tom, ktor bunka m zmizn. Nech tite po omkovek, v dsledku hry ,,Nebolo by pekn, keby...? sa veci zan sam usporadva. Preto vdy, ke budete tto hru hra, verte, e vetko sa dostane do potrebnho sladu a naozaj to tak bude.

129

Postup . 13

Ktor mylienka je prjemnejia?

Kedy je tento postup vhodn:
Ke si chcete uvedomi, ako sa v danej chvli naozaj ctite ohadom uritej veci. Ke sa muste nejako rozhodn a chcete si zvoli najlep mon smer. Ke chcete zisti, ak je vae momentlne emocionlne naladenie. Ke si chcete by vedom toho, ako funguje v pocitov navigan systm.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 4) pozitvne oakvanie, viera a 17) hnev. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) Kad vec m v skutonosti dve podoby: to, po om tite, a neprtomnos toho, po om tite. Ak nechpete, e pritom ide o dve plne odlin vibran frekvencie, mete si by ist, e sa zameriavate na nieo, po om tite, no v skutonosti mierite plne opanm smerom. Niektor udia veria, e s zameran na zdrav telo, no v skutonosti s zameran na strach z chorho tela. Niektor udia sa domnievaj, e rozmaj o tom, ako zlepi svoju finann situciu, priom sa v skutonosti sstredia na nedostatok peaz. No kee predmetom je zdravie alebo peniaze, s presveden, e vdy, ke myslia na dan predmet, myslia na to, o chc. Lene vinou to tak nie je. udia asto hovoria: ,,Toto som chcel/s od nepamti. Preo sa to ete nestalo? Pretoe nevedia, e kad predmet je v skutonosti rozdelen na predmety dva: to, o sa chce, a nedostatok toho. Tto udia si myslia, e ke rozprvaj o peniazoch, rozprvaj o tom, o chc, no pritom sa sstredia na opak toho. Len ke zanete by citliv na to, ako sa ctite, viete, ak s v skutonosti vae vibrcie. S trochou praxe potom budete vdy vemi presne vedie, kam smerujete. Postup ,,Ktor mylienka je prjemnejia? vm pome vedome zisti, ak je vibran frekvencia vho sasnho myslenia. Tto hru je najlepie hra vtedy, ke ste sami, pretoe nik in neme naozaj vedie alebo chpa, ktor mylienka je vm najprjemnejia. Ke ste s inmi umi, asto neviete, i urit mylienka vzbudzuje lep pocit vo vs, alebo ju volte preto, lebo si myslte, e vyhovuje niekomu inmu. Ke sa snate zisti, ako sa ctite, je dleit necha bokom akkovek mylienky, nzory, tby a presvedenia, ktor maj druh.

130

Kedy je dobr zahra si tto hru?

Existuje nespoetn mnostvo predmetov, ohadne ktorch mete ma nespoetn mnostvo mylienok. Vae vlastn ivotn sksenosti a protiklady, ktor zavate, vm vak pomhaj vybra si spomedzi tohto nekonenho mnostva tak veci, na ktor sa chcete zamera. Tto hra je dobr najm vtedy, ke sa vm prihod nieo, o vo vs vyvol pome rne vea negatvnych pocitov. Treba vedie, e negatvne pocity s znakom odporu, priom odpor jedin vs oddeuje od toho, o chcete. Preto sa mete rozhodn, e as odporu uvonte a dodte tak uritej veci nov energiu.

Prklad hry ,,Ktor mylienka je prjemnejia?

Toto cvienie je najlepie robi tak, e si na chvu sadnete a zapete si svoje mylienky na papier. Po uritom ase bude stai prema v duchu, no ke si zapisujete, ovea viac sa sstredte a teda aj ahie prectite smer zvolenej mylienky. Zanite tm, e si napete, ako sa prve teraz ctite ohadne uritej veci. Mete opsa aj to, o sa stalo, ale najdleitejie je opsa, ako sa ctite. Potom napte al vrok, ktor rozvinie to, ako sa ctite. To vm pome ahie si uvedomi akkovek zlepenie, ktor me poas tohto postupu nasta. Dajme tomu, e ste sa prve pohdali s dcrou, pretoe vm doma vbec nepomha. Nestar sa dokonca ani o svoje osobn veci a v izbe m prern neporiadok. Okrem toho zjavne vbec neoceuje vau snahu udriava doma pekn, ist prostredie. A nielene vm nepomha, ale dokonca ako keby vm naschvl robila zle. Preto napete: ...(meno dcry) mi naschvl strpuje ivot. Vbec o ma nedb. Nerob vbec ni z toho, o by malo by jej povinnosou. Ke ste napsali niekoko vrokov, ktor ukazuj, ako sa momentlne ctite, povedzte si: ,,Idem pohada nejak mylienky na tto tmu, ktor bud trocha prjemnejie. Potom ich napte a snate sa zisti, i vo vs vyvolvaj lepie pocity, alebo i sa ctite rovnako, prpadne dokonca horie, ako ke ste s tmto cvienm zaali. Napete teda naprklad: Nikdy ma nepova. (rovnak) Chcem, aby bola zodpovednejia. (rovnak) Nemala by som po nej upratova. (rovnak) Mala som ju lepie vychova. (horie) elala by som si, aby ma jej otec viac podporoval. (horie) ist dom je pre ma dleit. (trocha lepie) Viem, e m pln hlavu rznych vec. (lepie) Pamtm sa, ak to je by v puberte. (lepie) Pamtm sa, ke bola zlat mal dievatko. (horie) Neviem, o s tm mm robi. (horie) No, nemusm to vetko vyriei ete dnes. (lepie)
131

Je vea toho, o na nej mm rada. (lepie) Viem, e astie nestoj len na poriadku v dome. (lepie) Mm nrok chcie doma poriadok. (horie) Je v poriadku, e chcem ma doma poriadok. (lepie) Je v poriadku, e ju to teraz nezaujma. (lepie) Pamtajte si, e tu neexistuj iadne dobr a zl odpovede a e nik in neme vedie, ktor vae mylienky vm prinaj lepie i horie pocity. Vznam tohto cvienia tkvie v tom, aby ste sa nauili vnma, ak pocity vo vs vyvolvaj vae mylienky a aby ste sa lepie nauili vybera si tie prjemnejie. Mnoh udia mono namietnu: ,,Lene na o je dobr ma lep pocit z toho, e je moja dcra neporiadna? Moje mylienky ju nezmenia. Chceme vm poveda, e vae mylienky menia vetkch a vetko, o sa vs tka. Vae mylienky toti absoltne zodpovedaj tomu, o si priahujete, a m lepie sa ctite, tm je lepie vetko a vetci okolo vs. Akonhle zlepte svoj pocit, podmienky a okolnosti sa zmenia tak, aby zodpovedali vmu novmu, lepiemu pocitu. Hra ,,Ktor mylienka je prjemnejia? vm pome zaa si uvedomova silu vaich mylienok a ich vplyv na vetko, o vs obklopuje.

Nieo viac o postupe ,,Ktor mylienka je prjemnejia?

,,To sa u nikdy neprestanem usilova o nieo lepie? Nie. A ke si odmyslte limity dan asom i peniazmi a dverujete vesmru, e napln kad vau predstavu, potom sa svoje npady ani nepoksite nejako obmedzova. No km mte pocit, e monosti s obmedzen, budete sa snai ma vetko pod kontrolou a brzdi sa. Mono si poviete: ,,Za sasnch okolnost si naozaj nememe dovoli to, o by sme chceli. Radi by sme si prerobili kuchyu, no vemi jasne sme sa zhodli na tom, e sa nechceme vemi zadi. o mme v tomto prpade robi s mnostvom svojich npadov? Na to odpovieme takto: ,,A to sa vetky tie npady musia zhmotni hne teraz? o keby ste si vyskali vychutna samotn npad? Mete si poveda: ,,Dobre, ak nie hne, tak oskoro. Potom urobm toto a toto a toto. A tak si mete zaa vychutnva, ako sa urit npad rozvja. No ak si stanovte nejak termn, vemi asto vstpi do hry nedostatok asu i peaz, o zane odporova tvorivej energii a vy sa oskoro ctite mizerne. Tie to vo vs me vyvola pocit, e ste ten npad radej ani nemali dosta. V tom prpade si ete vak mete poveda: ,,Nu, mme pred sebou cel ivot pln kuch. V tejto chvli nm plne vyhovuje tto, a do budcnosti si vysnvame nejak in, to bude asn! A potom sa mono jednho da presahujete do novho domu i bytu a budete okovan, e tam bude vetko presne tak, ako ste si to vysnvali. A djde k tomu vtedy, ke budete ma dos peaz aj asu. Inak povedan, vesmr vm vetko nachyst v slade s vaimi npadmi, ktorm nebrnite vznika a ktor nechvate vone plyn.

Ni pritom nie je dobr, alebo zl

K celej tejto veci treba pristupova takto: ak vo vs urit tba vzbudzuje dobr pocit, vetko sa bude skvele dari. Ak vm je neprjemn, znamen to, e tba predbehla vieru. To sa vak d zvldnu tm, e si poviete: ,,Nemus sa to udia okamite, hne v tejto
132

chvli. Sta, ke to budem bra ako npad do budcnosti. Nezatratm tento npad, lebo viem, e je dobr. Nehod sa a tak dobre pre tto chvu, ale raz na prde. A zatia mi sta aj to, o mm teraz. Ktor mylienka vzbudzuje lep pocit? Ma nieo okamite a zadi sa kvli tomu, alebo si poveda: ,,Nu, na toto sa budeme musie ete chvu tei...? Jerry a Esther sa s tm stretvaj stle, pretoe Esther chce vetko, a to hne. A neexistuje nijak dvod, preo by to nemohla ma hne a na to, e jej manel je pitkr. Neboj sa, e nebude ma dos peaz boj sa, e nebude ma dos npadov. Inmi slovami, nechce vyplytva vetky npady naraz. Z kadho chce o najviac vyai. No Esther chce rovno skoi na vrchol. Esther vdy zje najprv ereniku na torte, zatia o Jerry si ju nechva a na koniec. Esther sa vak obva, e neskr u na u nebude ma chu, a tak ju zje hne. Preto si obaja musia njs svoj vlastn spsob. Neexistuje ti iadne pravidlo, o je sprvne a o je nesprvne. Jerrymu by ste mohli poveda, e npadov bude ma vdy dos, take ak chce, me skoi rovno na vrchol. Na to by vak on namietol: ,,Lene ja mm rd postupn vvoj, cel proces tvorby. m intmnejie som zapojen do diela, tm vie uspokojenie mi to prina. Na to hovorme: ,,Potom je to pre teba ten sprvny spsob. Neexistuje iadne pravidlo, o je dobr a o je zl. Rozhoduje len to, o vzbudzuje lep pocit. o je prjemnejie? Ktor mylienka je prjemnejia? Zadi sa, alebo poka? Poka. Ktor mylienka je prjemnejia? Poveda, e sa uspokojte aj s tm, o mte alebo e to je len predohrou, sasou nieoho, o prde v budcnosti? e to je sasou toho, o prde v budcnosti. Ktor mylienka vzbudzuje lep pocit? Hneva sa, e vaa kuchya nie je tak modern, ak by mohla by, alebo uzna, e zatia vm vyhovuje a e ju budete stle vylepova prve tak, ako aj vy sami budete stle rs? Ktor mylienka vzbudzuje lep pocit? o vzbudzuje lep pocit oceni, alebo odsdi? o vzbudzuje lep pocit pochvli sa za to, o ste urobili, alebo sa skritizova, e ste toho nespravili dos? Rozmajte o tom: ktor mylienka vzbudzuje lep pocit?

133

Postup . 14

Uprata si a ma jasno
Kedy je tento postup vhodn:
Ke ste v strese, lebo mte vo veciach neporiadok. Ke mte pocit, e vm zaber prli vea asu hadanie rznych vec. Ke zistte, e sa vm pravidelne nechce s domov, lebo sa ctite lepie kdekovek inde. Ke mte pocit, e nemte dos asu, aby ste mohli robi vetko, o potrebujete.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 4) pozitvne oakvanie, viera a 17) hnev. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) Neporiadok v prostred, kde ijete, me spsobi neporiadok v tom, o si priahujete. Ak vs obklopuje nedokonen prca, listy, na ktor treba odpsa, rozroben veci, nezaplaten ty, kopy rznych papierov, asopisov, reklamnch letkov a alch vec, me to ma negatvny vplyv na to, o prevate. Vetko m svoju vlastn vibrciu a vy si vytvrate vibran vzah ku vetkmu, o sa objav vo vaom ivote, a preto m aj vae osobn vlastnctvo vplyv na to, ako sa ctite a o si priahujete. V tom, aby ste si urobili poriadok vo veciach, vm mu zabrni najm dve veci. Po prv, mete sa obva, e vyhodte nieo, o budete o chvu potrebova, a preto nechcete vyhodi ni. A po druh, mete sa obva, e urobi si naozaj dkladn poriadok vm zaberie vemi vea asu, a tie mte sksenos, e vdy, ke ste sa o to poksili, len ste sa zamotali a narobili ete v neporiadok. Postup ,,Uprata si a ma jasno tieto zbrany odstrni, pretoe tu ide o proces triedenia vec, ktor me prebehn mimoriadne rchlo a nehroz pri om, e by ste vyhodili nieo, o by ste neskr utovali. Zaobstarajte si niekoko tvrdch papierovch krabc aj s vrchnkmi. Poda monosti by mali by rovnak, o sa tka vekosti a farby aby pekne vyzerali a dali sa dobre uloi. Odporame ich na zaiatok aspo dvadsa, ale mono ich postupne budete chcie aj viac, ke zistte, ak dobr je tto metda. Okrem toho si zadovte aj osi ako kartoten lstky s jednotlivmi psmenami abecedy a diktafn. Zanite tm, e vezmite p alebo es krabc a dajte ich do miestnosti, v ktorej si chcete uprata. Vetky krabice postupne oslujte. Potom sa rozhliadnite po miestnosti,
134

sstrete sa na nejak predmet a polote si tto otzku: ,,Je tto vec pre ma dleit v tejto chvli? Ak je odpove no, nechajte t vec tam, kde je. Ak je odpove nie, dajte t vec do jednej z krabc. Potom vezmite al predmet a pokraujte v tom. Vekou vhodou tohto postupu je, e nebudete hne v tej chvli vea vec vytrieova. Jednoducho len odstrnite neporiadok. Ke nieo dvate do krabice, povedzte do diktafnu, o to je. Naprklad: ,,Nov balenie gitarovch strn, krabica slo jedna. S pomocou piatich i iestich krabc mete celkom dobre vetko uprata a roztriedi si veci. Inak povedan, do jednej krabice mete da asopisy, do druhej atstvo, do alej rznej drobnosti len sa prli nezamotajte do triedenia. Jednoducho vezmite urit vec, zvte, i ju v danej chvli potrebujete, ak nie, dajte ju do krabice a zaznamenajte si do diktafnu, o to bolo a kam ste to dali. Neskr potom mete venova hodinku tomu, e si informcie z hlasovho zznamu prepete na kartoten lstky. Inmi slovami, na lstku s psmenom A bude naprklad ,,atrament do plniaceho pera, krabica . 4, pod B bude naprklad ,,bbika z detstva, krabica . 2, pod C ,,ceruzky, krabica . 4 at. A pretoe tu nejde o prli dkladn triedenie, cel postup me prebehn vemi rchlo. Ako okolo vs bude oraz menej neporiadku, budete sa cti oraz lepie a nebudete sa b, e nieo neskr nenjdete, lebo budete ma presne poznaen, o kde je. Potom si njdite nejak miesto (nemus to by v byte, ale trebrs v gari i pivnici), kam tie krabice dte, a bute pokojn, lebo kedykovek mete njs okovek, o budete potrebova. Ak by ste niekedy nhodou potrebovali ,,nov balenie gitarovch strn, vaa kartotka vm povie, kde ho hada. Ke si po niekokch tdoch uvedomte, e ste cel as nepotrebovali ni naprklad z krabice . 3, mete t krabicu da pre z domu, do nejakho inho priestoru, kde mte uskladnen veci, a mono sa dokonca odhodlte jej obsah zlikvidova a przdnu krabicu si necha na odstrnenie novho neporiadku. A ak budete cel postup robi pravidelne, poctite uvonenie a rados z toho, e mte svoj ivotn priestor pod kontrolou. udia niekedy hovoria, e im neporiadok nevad. V tom prpade tento postup nepotrebuj. No kee plne vetko obsahuje urit vibrcie, skoro kad sa naozaj cti lepie v prostred, kde je poriadok.

Nieo viac o postupe ,,Uprata si a ma jasno

Fyzick bytosti si okolo seba zvykn hromadi vea vec. Vina z vs to rob preto, lebo sa tm udriavate v innosti a vypa vm to as. Inak povedan, ijete vo fyzickom svete a fyzick prejavy s teda pre vs podstatn. Lene sa vm potom stva, e vs pohltia rzne drobnosti. Vina z vs trvi mnostvo asu neprjemnm hadanm rznych vec. Dvod nie je len ten, e mte prli vea vec, v ktorch sa muste vyzna, ale aj to, e hromadenie predmetov protire slobode, ktor vm je vroden. Iste poznte pocit neuritho smtku a przdnoty. Tto przdnotu sa udia asto snaia zaplni hmotnmi vecami. Nakupuj alebo jedia. Existuje samozrejme aj mnostvo tvorivch spsobov, ktormi skate tto przdnotu zaplni. A preto niektorm z vs odkazujeme: zahote vetko, o nepotrebujete hne teraz. Ak sa dokete zbavi iat, ktor nenoste, vec, ktor nepouvate, a vyisti, prejasni svoj priestor, do vho ivota bud mc ahie prs veci, ktor s vo vom slade s tm, km naozaj ste. Vetci mte schopnos priahova si to, o chcete, no ak ste zavalen vecami,

135

ktor u nechcete, proces priahovania novch vec sa spomal o vo vs zanechva pocit frustrcie alebo vyerpanosti.

Predstavte si, e ste v prostred, kde vldne poriadok

Jerry a Esther si prednedvnom vimli, e ke zane tvoriv energia rchlejie prdi, npady rchlejie prinaj plody o vak znamen, e s zavalen vecami. Inak povedan, veci sa k nim hrn prli rchlo. Vetky mon veci. Nieo s nimi potom treba robi. Musia ich roztriedi, preta, vybavi alebo vyhodi no nieo s nimi prosto treba urobi. Je nesmierne dleit, aby ste si vedeli v duchu predstavi, ako m vyzera v ivotn priestor. Preto si predstavte, e ste v prostred, kde vldne vek poriadok a jasnos a vy viete, o kde je. Predstavte si, e je vetko usporiadan tak, aby to pre vs bolo pohodln. Inmi slovami, iba si to predstavte. Ide o to, aby ste poctili avu. Esther si obas spomenie na svoju mamu. Cel Estehrino detstvo jej mama pracovala na pln vzok. Okrem toho mali vek dom s obrovskm pozemkom. Jej matka sama kosila skoro cel trvnik, a pritom vtedy ete neboli kosaky na trvu. Esther vemi silno utkvel v mysli obraz toho, ako si jej mama vdy, ke u bol cel ten obrovsk trvnik pokosen a zavlaova nastaven, sadla na verandu a len tak si to vychutnvala. A Esther si k nej prisadla, nasvala vu erstvo pokosenej trvy a nechala sa zaplavi pocitom nesmiernej spokojnosti, ktor vyaroval z jej matky. Dni, ke sa kosil trvnik, mala Esther vdy vemi rada prve pre ten pocit hlbokej spokojnosti, ktor si jej mama vdy tak vychutnvala, ke bolo po robote. Esther a Jerry sa dnes asto ctia podobne, ke ukonia jeden zo svojich kurzov. Je to tak dobr pocit pocit dobre vykonanej prce. Ako keby do seba vetko krsne zapadlo a dosiahol sa dokonal slad. Skste si predstavi takto pocit. Ak sa vm to podar, nahromad sa energia a prinesie vm jasnos, npady a pomoc, aby sa fyzick skutonos usporiadala poda vaich predstv. Sta hodinka-dve a mete ma upratan sta bra jednu vec za druhou a dva ich do krabc. A mte pritom aj pekne zaznaen, kam ste o dali. Niektor de si potom mete pusti zznam, ktor ste si pri upratovan nahrali na diktafn, a prepsa si dan informcie na papier. Mal kartotka vm potom v budcnosti pome njs vetko, o by ste nhodou potrebovali. Budete vedie, e ,,plavky mte hada na lstku pod psmenom P, kde stoj, e s v krabici slo 1. Sila tejto metdy je v tom, e sa upratovanie s jej pomocou d zvldnu vemi rchlo. A vzbudzuje men odpor, lebo vm vetko ostane po ruke budete ma presne zapsan, kde sa nachdza kad jedna vec. Vina ud, ktor tto metdu vyskali, m sksenos, e akonhle nieo dali do jednej z krabc, skoro nikdy to u nepotrebovali. Take ak asom zistte, e ste nieo u rok alebo dva vbec nepouili, mono vm potom padne ahie zbavi sa toho niekomu to darova alebo to zahodi. A medzitm vo vaom ivote zavldne men neporiadok a teda aj men odpor.

136

Postup . 15

Peaenka
Kedy je tento postup vhodn:
Ke si chcete do ivota pritiahnu viac peaz. Ke chcete zlepi pocit, ak vo vs momentlne vyvolvaj peniaze, aby ste im umonili prs do vho ivota vo vom mnostve, ako doteraz. Ke chcete, aby sa vm v ilch rozprdila krv v svislosti s uritou vaou tbou. Ke mte pocit, e v ivote nemte dos peaz.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 6) ndej a 16) strata odvahy, bezndej. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) Vo vaej kultre sa asi iadne vibrcie neobjavuj tak asto, ako tie, ktor svisia s peniazmi. Mnoh udia toti povauj peniaze za prostriedok, ktor im umouje vinu fyzickho blahobytu. Mnoh udia s vak zameran skr na nedostatok peaz, ne na ich prtomnos vo svojom ivote, priom si to ani neuvedomuj. Preto aj ke vedia, o chc, sami si brnia v splnen tchto tob, kee s zvyknut vma si viac nedostatok, ako prtomnos peaz. Tu op prichdza do hry skutonos, e kad vec m vlastne dve formy: to, o chcete, a nedostatok toho. Je prirodzen, aby do vho ivota ahko prdila rozmanit hojnos. Postup ,,Peaenka vm pome dosiahnu vibrcie, ktor s v slade s prijmanm peaz namiesto toho, aby ich od vs odhali. Postupuje sa takto: zadovte si tisckorunku a dajte si ju do peaenky. Stle ju noste pri sebe a zakadm, ke chytte do rk peaenku, spomete si, e v nej je tch tisc korn. Tete sa z toho a o najastejie si spomete, e vm to dva istotu navye. Poas da si potom vmajte rzne veci, ktor by ste si za tch tisc korn mohli kpi. Ke naprklad idete okolo dobrej retaurcie, uvedomte si, e keby ste chceli, mohli by ste do nej zjs a dopria si skvel jedlo. Ak uvidte nieo v obchode, o sa vm pi, povedzte si, e by ste si to kudne mohli kpi, lebo mte v peaenke tiscku. Ke pri sebe mte tisckorunov bankovku, ktor hne neminiete, ,,nasvate do seba jej vibrcie zakadm, ke na u o len pomyslte. Inmi slovami, keby ste tie peniaze minuli pri prvej prleitosti, poctili by ste svoj finann blahobyt iba raz. No ak tie peniaze v duchu pouijete dvadsa-tridsa krt za de, posilnte tm svoje vibrcie o prjemn pocit minutia a dvadsiatich i tridsiatich tisc korn.
137

Kedykovek si pripomeniete, e mte moc hne v tejto chvli si kpi to i ono, optovne posilujete svoj pocit finannho blahobytu a tm mente to, o si priahujete. Z toho vidno, e nemuste naozaj by bohat, aby ste si pritiahli bohatstvo. Muste sa vak cti bohat. Ete nzornejie sa to d poveda tak, e akkovek nedostatku hojnosti vyvolva odpor, ktor znemouje bohatstvo. Take ke tie peniaze v duchu mate stle znova a znova, posilujete tm vibrcie blaho-bytia, bezpeia, bohatstva a finannej istoty. A vesmr potom na tieto vibrcie reaguje tm, e vm prinesie hmotn hojnos. Akonhle dosiahnete ten asn pocit finannej hojnosti, zan sa dia zdanlivo zzran veci. Ako keby ste zrazu zaali viac zarba. Rznymi spsobmi k vm zan prichdza neakan sumy. V zamestnvate vm sm od seba zvi plat. Vrtia sa vm niektor preplatky. Dokonca aj celkom neznmi udia vm zrazu zan ponka peniaze. Veci, ktor ste chceli a za ktor ste aj boli ochotn zaplati, k vm zrazu zan prichdza bez toho, aby ste na ne museli nieo min. Bud vm ponkan prleitosti, ako si ,,zarobi na vetko mon, o si len viete predstavi... O nejak as budete ma pocit, ako keby sa otvorili stavidl hojnosti, a len sa budete udova, kde bolo vetko to bohatstvo doteraz. ,,Toto by som mohol/la ma. Toto by som si mohol/la dopria. Mem si to kpi. A kee naozaj mte na to, aby ste si to mohli dovoli (netvrite sa, e mte nieo, o nemte), neskrvaj sa vo vs pochybnosti alebo nedostatok viery, o by mohlo zamti vody vho finannho toku. Tto metda je jednoduch, no vemi inn. Zmen to, o si priahujete vo finannej oblasti. A ke sa vaa finann situcia zlep, mete si svoju ,,poistku v podobe tisckorunky vymeni za ptiscov bankovku a potom za desatisc korn, stotisc korn a viac. To, o vm me vesmr da, sce nem nijak medze, ale muste ma ohadne peaz dobr pocit, aby ste si ich mohli pusti do ivota. Aby ste si v ivote mohli dovoli rados z vekho bohatstva, muste ma najprv z vekho bohatstva dobr pocit.

Nieo viac o ,,Peaenke

Pamtajte si, e ide o udriavanie rovnovhy, preto nie je nutn, aby ste zruili vetky mylienky na nedostatok. Tie sa k vm toti tak i tak dostan nevyhnete sa rznym vplyvom okolia. Sta cielene viac myslie na hojnos, tak, aby sa nefyzick energia zmerne pomaly hromadila na tej strane vh, ktor predstavuje bohatstvo, ak chcete. Ke teda poas da vidte mnostvo rznych vec, ktor by ste si mohli kpi za svojich tisc korn, cielene vyuvate nefyzick energiu na posilnenie svojho pocitu bohatstva. Ktosi nm raz povedal, e za tiscku sa toho ned vea kpi. Odpovedali sme, e nepochopil, o o tu ide, lebo ke miniete tiscku stokrt za de, minuli ste v skutonosti stotisc. A to vm rozhodne d pocit bohatstva. Ide o to, ako sa ctite to potom rozhodne, o si pritiahnete. Jeden mu, ktor chcel odska tto hru, si nedal do peaenky tisckorunku, ale dln pis na tisc korn. To vak nie je dobr npad, lebo dln pis vo vs vzbud len pocit dlhu a neposiln pocit bohatstva. Postup ,,Peaenka je jednm zo spsobov, ako cielene venova pozornos tomu, o vo vs vyvolva dobr pocity.

138

Postup . 16

Otanie
Kedy je tento postup vhodn:
Ke si uvedomte, e ste prve povedali nieo, o je pravm opakom toho, o chcete pritiahnu do svojho ivota. Ke si chcete zaa priahova lepie veci. Ke sa ctite celkom dobre, ale viete, e by to mohlo by aj lepie, a ste ochotn venova as okamitmu zlepeniu.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 8) nuda a 17) hnev. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) Me sa sta, e vysielate vibrcie, ktor s zameran plne opanm smerom, ako je vaa tba, a ani o tom neviete. Je to ako s palicou ke zodvihnete palicu, zodvihnete naraz oba konce. Metda ,,Otanie vm pome lepie si uvedomova, ktor koniec palice momentlne aktivujete: i ten koniec, ktor zodpoved tomu, o chcete, alebo koniec, ktor zodpoved neprtomnosti toho, o chcete. Protiklady vo vaej asovo-priestorovej realite s nesmierne uiton, pretoe vm pomhaj sstredi sa: zakadm, ke viete, e nieo nechcete, viete o nieo jasnejie, o chcete. A zakadm, ke viete, o chcete, viete o osi jasnejie, aj o nechcete. A preto vm prostredie pln kontrastov pomha zaostrova videnie a dva uritm veciam prednos a ma svoje pecifick tby. Tieto vzcne kontrasty vlastne zaruuj, e Vetko, o je, bude vene rs. ,,Otanie je asto prvm krokom, ke chcete zaa meni svoje zvyajn vibrcie. Tto metda vm toti pome jasnejie si definova, po om vlastne tite. No kee medzi vibrciami dvoch koncov palc je vinou vemi vek rozsah, obvykle nemete svoje vibrcie zmeni naraz iba tak, e vyjadrte urit tbu. Ke ste naprklad chor, je vm jasn, e chcete by zdrav. Alebo ke nemte peniaze, vemi jasne viete, e chcete viac peaz. Ke teda upriamite pozornos na to, o chcete, a neprestanete sa na to sstreova, zanete vibrova na zodpovedajcom konci palice. Uvedomi si, o nechcete, vm spoiatku pomha zisti, o chcete. Inmi slovami, ke pomenujete svoju tbu, vae vibrcie jej nemusia zodpoveda, ale ak budete postupova poda ,,Otania ie ak zakadm, ke poctite nieo negatvne, uvedomte si, e sa zameriavate na nieo, o nechcete, zastavte sa a poviete si: ,,Viem, o nechcem, ale o teda
139

chcem? postupne svoje vibrcie ohadne danej veci zmente. Ksok po ksku svoje vibrcie presmerujete, a km sa z lepej vibrcie nestane vaa dominantn mylienka. Berte tento postup ako postupn zmenu toho, o si priahujete, a tete sa z pozitvnych vsledkov, ktor nutne musia prs. Nie je toti mon, aby ste neustle venovali pozornos tomu, o chcete, a nedostali to, pretoe zkon pralivosti zaruuje, e okovek, na o ste prevldajcim spsobom zameran, prde do vho ivota.

Nieo viac o ,,Otan

Najdleitejia vec, ktor by ste si mali zapamta, je to, e si svoje zitky sami priahujete a e si ich priahujete prostrednctvom svojich mylienok. Mylienky s ako magnet. Jedna mylienka priahuje druh a t zasa aliu a aliu, a km sa vibran podstata toho, na o myslte, fyzicky nezhmotn. Urite ste niekedy mali nejak negatvne pocity strach, pochybnosti, frustrciu i osamelos... (negatvne pocity sa daj opsa mnohmi slovami). V takom stave ide o to, e si opakujete mylienky, ktorch vibran frekvencia nie je v slade s vaou vntornou bytosou s tm, km naozaj ste. Vaa vntorn bytos i vae vyie Ja urit veci vie a chce. Ke ste vo fyzickom tele a vedome sa sstredte na mylienku, ktor nie je v slade s tm, o vie vaa vntorn bytos, potom vo vs vznik negatvny pocit. Keby ste nejakm spsobom zastavili krvn obeh v uritej asti svojho tela a preruili tak prvod kyslku, okamite by ste videli dsledok takhoto obmedzenia. A ke rozmate spsobom, ktor nie je v slade s vaim vym poznanm, je to podobn: obmedzuje alebo zastavuje to tok ivotnej sily, energie, ktor prdi z vaej vntornej bytosti do vho fyzickho organizmu. Vsledkom s potom negatvne pocity. A keby ste to tak nechali dlhie, negatvne by sa to odrazilo dokonca aj na vaom fyzickom tele. Prve preto hovorme, e kad choroba je dsledkom uritch negatvnych pocitov. Vnmanie negatvnej energie ukazuje, e nie ste v slade so svojim vym poznanm. Mnoh z vs ti u zaali chpa a preto hovoria, e sa chc stle cti o najlepie. V skutonosti tm hovoria toto: ,,Chcem si priahova pozitvne veci alebo: ,,Chcem by v stave, ke s moje mylienky v slade s mojm vym vedomm.

Otote sa od toho, o nechcete, k tomu, o chcete

Mnoh z vs by nemali problm cti sa dobre, keby sa nenachdzali v prostred, kde je vade naokolo toko negatvnych vplyvov. No kee ijete v dimenzii, kde panuje vemi vea rznych mylienkovch vplyvov, je dobr pomc si nejakou metdou, ktor vm umon dosta sa odtia, kde nechcete by, tam, kde by chcete. ,,Otanie je presne takou metdou. Ke ctite nieo negatvne, mte vynikajcu monos ujasni si, o chcete. Ni kdy si toti tak jasne neuvedomujete, o chcete, ako ke zavate nieo, o nechcete. Preto sa treba v tej chvli zastavi a poveda si: ,,Ide tu o nieo dleit, lebo inak by som nemal/a tento zl pocit. Musm sa zamera na to, o chcem. A potom nasmerujte svoju pozornos na to, o chcete. V tej chvli negatvny pocit zmizne a vy prestanete priahova negatvne veci. A akonhle prestanete priahova negatvne veci, zanete priahova veci pozitvne. Aj vae pocity sa zmenia z nedobrch na dobr. Takto funguje postup nazvan ,,Otanie.

140

Nikdy nebudete na takom mieste, kde by boli len isto pozitvne pocity alebo ist pozitvna energia, pretoe vetko, o chcete, obsahuje aj svoju automatick a prirodzen protivhu, a tou je nedostatok toho, o chcete. Vaou lohou je teda zisti, o chcete, a potom cielene udriava svoje mylienky v smere vaej tby. Vaa vntorn bytos vs potom bude navigova formou pocitov, bu negatvnych, alebo pozitvnych, a tie vm odhalia, i myslte na to, o chcete, alebo na nedostatok toho. Raz ns poiadal o pomoc mlad otec, ktorho syn sa stle v noci pocikval, hoci bol u dos vek. Optali sme sa ho: ,,o sa deje, ke prde rno do detskej izby? Odpovedal: ,,Len o vojdem dnu, hne viem, e sa to u zasa stalo. Viem to poda zpachu v izbe. Poloili sme mu aliu otzku: ,,A ako sa v tej chvli cti? Povedal: ,,Som sklaman, potom sa nahnevm a potom sa ctim frustrovan, lebo to stle pokrauje a ja neviem, o mm robi. A na to sme mu povedali: ,,Aha, take to non pomoovanie podporuje. Sptal sa, o m teda robi. Optali sme sa ho, o zvykne hovori svojmu synovi. Povedal, e mu prike da si dolu mokr veci a s do vane, a povie mu, e je na to u vek a e sa o tom predsa u veakrt rozprvali. Povedali sme mu: ,,Ke vojde do izby a zmocnia sa a negatvne pocity, lebo si uvedom, e u zasa sa stalo to, o si nechcel, zastav sa a polo si otzku, o vlastne chce, a potom sa na to zani sstredi. A a potom zani jedna so svojm synekom. Uvid, ak zlepenie nastane. Sptali sme sa toho mladho mua, i si teraz lepie uvedomuje, o vlastne chce. Povedal: ,,Chcem, aby sa mj mal zobudil astn, such a hrd, e to zvldol, a nemusel sa hanbi. Povedali sme: ,,Dobre, Ke teda bude rozma tmto spsobom, bude v slade, a nie v neslade, s tm, o chce. A tm pdom bude silno pozitvne vplva aj na svojho syna. Potom mu mono povie nieo v tom zmysle, e tmto sme si preli vetci a e z toho oskoro vyrastie. Pr tdov na to tento otecko zatelefonoval a povedal, e jeho syn sa prestal pocikva. Vidte, je to vlastne vemi jednoduch. Ke sa ctite zle, priahujete si nieo, o vs nepote. A to preto, lebo ste zameran na nedostatok toho, o chcete. ,,Otanie je vedomm rozhodnutm zisti, o vlastne chcete. Nechceme vak naznai, e negatvne pocity s nieo zl, pretoe neraz vs prve negatvne pocity upozornia na to, e si priahujete nieo negatvne. S osi ako poplan zvon. S sasou vho naviganho systmu. Drazne vm kladieme na srdce, aby ste si nenadvali, ak zistte, e mte negatvne pocity. Jednoducho sa len o najskr zastavte a povedzte si: ,,Ctim sa negatvne a to znamen, e si priahujem to, o nechcem. o ale teda chcem? Dalo by sa odpoveda vemi jednoducho: ,,Chcem sa cti dobre. Zakadm, ke sa ctite zle, zastavte sa a povedzte si: ,,Chcem sa cti dobre, to je to, o chcem. A hne si tm zanete priahova pozitvne mylienky. Jedna mylienka potom privol aliu, a t zasa aliu a aliu a aliu... a oskoro budete vibrova v slade so svojm vym poznanm. A potom budete vytvra skutone pozitvne veci.

141

Mylienky sa spjaj
N priate Jerry priiel na nesmierne psobiv prirovnanie ohadom toho, ako sa spjaj mylienky. Predstavte si lo, ktor vchdza do prstavu. Treba ju priviaza obrovskm, hruboiznm lanom, ktor sa ned prehodi cez vodu na tak vek vzdialenos. Preto namiesto toho lana prehodte mal klbko obyajnho lanka, ktor spletiete do trocha hrubieho lana, a ten do ete hrubieho a ete hrubieho, a km sa nakoniec cez vek sek vodnej plochy nenatiahne obrovsk lano. A presne takto sa splietaj a spjaj aj vae mylienky. Pri niektorch tmach vemi ahko odbote negatvnym smerom, pretoe ste v tejto oblasti dlhie ahali za negatvny koniec lana. Sta zau jedno slovko alebo si na nieo nhle spomen a okamite ste vo vre negatvnych mylienok. Niekedy je ak pusti ten negatvny koniec lana, pretoe ste sa ho drali prli dlho. No ak si vdy, ke poctite nieo negatvne, uvedomte, e si nieo negatvne aj priahujete, a dokete sa prikloni k rozhodnutiu cti sa dobre, potom sa toho lana celkom ahko pustte. ,,Otanie a ,,Kniha pozitvnych prvkov vm pomu hne v ranom tdiu rozozna, e ahte za negatvny koniec lana, take ho budete mc ihne pusti a chyti za pozitvny koniec. Ke hovorme o tom, ako sa na seba napjaj mylienky, chceme vs upozorni na nieo dleit: Je ovea ahie postupne sa dosta od celkom malej mylienky, ktor vo vs vyvol dobr pocit, k o osi silnejej mylienke, ktor vo vs vyvol ete lep pocit, a tak alej a alej, ako sa cti zle a potom sa chcie naraz cti dobre.

Nesnate sa spasi svet pomte sami sebe

Pretoe mylienky maj obrovsk praliv silu, akonhle nabehnete na mylienku, ktor vo vs nevzbud dobr pocit, je ahie viez sa alej tm smerom, a km sa vo vs nenahromad obrovsk mnostvo negatvnej energie, ako sa otoi. A preto vm radme urobi si jedno vemi inn cvienie. Namiesto toho, aby ste zaali de len tak, bez toho, aby ste jasne vedeli, o vlastne chcete, a akali, km vami pohne nieo neprjemn, je ovea produktvnejie prei de s rozhodnutm, e budete hada pozitvne prvky. Nesnate sa spasi svet pomte sami sebe. To znamen, e by ste sa mali zamera na to, o vo vs vyvolva dobr pocity. Postup ,,Otanie vs privedie k tomu, o chcete. Je to proces, pri ktorom sa vedome rozhodnete: ,,no, budem hada to, o chcem, a u sa viac nebudem dva smerom k nedostatku toho. ,,Otanie je postup, pri ktorom sa neustle, hodinu za hodinou, sek za sekom rozhodujete pre pozitvne veci. Je to cesta k tomu, ako sa cti dobre a dosta vetko, o chcete.

142

Postup . 17

Koleso
Kedy je tento postup vhodn:
Ke zistte, e si na zklade svojich vibrci momentlne priahujete nieo, o nechcete. Ke si uvedomte, e mte negatvne pocity ohadne nieoho, o je pre vs dleit, a namiesto toho sa chcete cti pozitvne. Ke sa prve udialo nieo, o sa vm nepi, a chcete o tom porozma a zmeni svoje naladenie tak, aby ste si to znova nepritiahli. Ke chcete dosiahnu pocit avy.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 8) nuda a 17) hnev. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) Na zklade rznych zitkov udia asto dospievaj k presvedeniam, ktor ich udriavaj vo vibranch vzoroch brniacich im prija to, po om tia. A hoci im tieto ich nzory neprinaj itok, mnoh udia obhajuj to, e sa opakovane utiekaj k uritm neprjemnm skutonostiam, slovami: ,,Ve je to pravda. Chceme vm pripomen, e nieo sa zhmotn do fyzickej, hmatatenej, definovatenej skutonosti jedine preto, e tomu niekto venoval dostaton pozornos. No iba preto, e sa niekomu podarilo stvori si svoju pravdu, nemus to nijako svisie s vami alebo s tm, o si stvorte vy. V snahe zaznamena fakty a udalosti vaej sasnosti sa asto nevedomky udriavate vo vibranch vzoroch, ktor zaruuj, e sa nieo potvrd ako ,,pravda (alebo ako urit skman skutonos) na zklade vaich vlastnch ivotnch sksenost. Nie je to vak preto, e by ilo o nepopieraten pravdu, ktorej ste svedkom, ale pretoe ste sa s tm dostali prostrednctvom svojej pozornosti do vibranho sladu a zkon pralivosti vm tm pdom prina zodpovedajce zitky. udia pravidelne hovoria, e urit veci nemu ignorova, lebo je to pravda. My im vak na to hovorme, e je to pravda iba preto, e z toho niekto in urobil pravdu tm, e tomu venoval pozornos. V takom prpade v skutonosti hovorte vlastne toto: ,,Kee niekto in tomu venoval pozornos a na zklade zkona pralivosti si to pritiahol do ivota, ja musm spravi to ist. Aj ke to nechcem, som povinn/ zopakova to aj vo svojej vlastnej realite, pretoe to u spravil niekto in.

143

Existuje mnostvo vec, ktor s pravdou a po ktorch tite. A existuje mnostvo vec, ktor s pravdou, no po ktorch netite. My vs povzbudzujeme k tomu, aby ste venovali pozornos veciam, po ktorch tite a z tch si potom robte svoje ivotn pravdy. Vina ud vak cielene nesmeruje svoje mylienky k tomu, o v nich vzbudzuje dobr pocit, a nevedomky si vytvraj negatvne vzory myslenia, ktor opakuj stle dokola. Niektor vzory myslenia vm samozrejme vemi dobre slia, no in nie. ,,Koleso vm chce pomc zmeni tie vibran vzory, ktor vm nie s na itok. Pri tomto postupe sa mete cez myslenie dopracova k lepm pocitom a tm pdom si zaa priahova lepie veci. Odporame vm, aby ste tejto metde venovali ptns a dvadsa mint vdy, ke budete ma z nieoho vemi negatvny pocit, alebo jednoducho ke budete chcie ma pocit vej jasnosti. Zosilnen negatvny pocit vdy zna dobr prleitos zmeni vau energiu ohadne danej veci, pretoe nieo, o prevate, sa zjavne vrazne vyostrilo. A ke pritom pouijete metdu ,,Kolesa, poctite zlepenie, ku ktormu sa dopracujete empatickejm spsobom. Odporame vm, aby ste tento postup pouili vdy, ke si jasne uvedomte nieo, o nechcete. Ide tu o to, aby ste slovne vyjadrili svoju tbu. Inak povedan, mte hada vrok, ktor by zodpovedal vaej tbe. Ako viete, e ste ho nali? Pretoe sa dostav pocit avy. Inmi slovami, dan vrok vs upokoj a vzbud vo vs o osi lep pocit. Akonhle takto vrok njdete, snate sa na chvu sstredi, prpadne ho zosilni i dokonca prehna, alebo si spomen na nieo podobn a udra pozornos aspo sedemns seknd. Tak sa k nemu bude mc prida alia mylienka... a pomaly tak dospejete k novmu, lepiemu presvedeniu.

Prklad ,,Kolesa
Nakreslite na ist list papiera vek kruh. Doho nakreslite al kruh s priemerom zhruba p centimetrov tak, aby s nm bol sstredn. Potom ostate sedie a sstredene sa zadvajte na vntorn kruh. Po chvli zatvorte oi a zamyslite sa nad tm, o vo vs vyvolalo negatvny pocit. Presne definujte, o nechcete. Povedzte si: ,,Viem presne, o nechcem. o teda chcem? Je dobr snai sa ujasni si, o nechcete, ako aj to, o chcete, vrtane toho, ako sa pritom chcete cti. Naprklad: Ctim sa tune, a chcem sa cti thlo. Ctim sa chudobne, a chcem sa cti bohato. Ctim sa nemilovan/, a chcem sa cti milovan/. Ctim sa podveden/, a chcem sa cti repektovan/. Ctim sa choro, a chcem sa cti zdravo. Ctim sa bezmocne, a chcem cti svoju silu. Potom skste napsa niekoko viet za okraj vieho kruhu, ktor by vystihli, o chcete. Ke prdete na nejak vstin vetu, spoznte to. Inmi slovami, uctite, i vs urit vrok takpovediac zhod na zem, alebo i dobre vystihuje vau tbu, take si ho ponechte.

144

Tento postup je vemi inn, pretoe vety, ktor napete, si sami cielene volte. Mali by to by veobecn vroky, ktorm verte a ktor sasne zodpovedaj vaej tbe. Ke potom na to myslte len sedemns seknd, prid sa k tomu alia mylienka a tieto dve mylienky maj ete viu silu tak mocn je zkon pralivosti. Vdy, ke vyjadrte nieo univerzlne, vae mylienky maj viu ancu by istejie, ie bez odporu, ako ke sa vyjadrte nejako konkrtne. Sila tohto cvienia teda spova v tom, e sa snate vymyslie tak tvrdenia, ktorm verte, a ke sa na kad z nich budete sstreova sedemns seknd, zanete vysiela ist vibrcie, ktor sa bud oraz viac pribliova vaej tbe. Predstavte si teda naprklad, e sa v konenom dsledku chcete dosta k vete: ,,Mm dobr pocit zo svojho tela alebo ,,Moje koleno je v poriadku. No keby ste tm zaali, keby ste hne na zaiatku napsali vetu: ,,Mm dobr pocit zo svojho tela, vae pocity by vm prezradili, e energia tohto zmeru nie je celkom v poriadku, lebo vs to len podrdilo a pripomenulo vm to, e sa v skutonosti ctite tun alebo e vs bol koleno. Takto vyhlsenie by teda bolo prli konkrtne. Inmi slovami, bolo by to ako poksi sa naskoi do vlaku, ktor ide prli rchlo, take by ste akurt tak spadli a udreli sa. Alebo si predstavte, e skate nastpi na koloto, ktor sa krti prli rchlo. Ned sa to, ale keby spomalil, bolo by to mon a potom by kudne mohol zasa zrchli. Zatia vak potrebujete spomali ,,koleso, spomali svoje presvedenie, aby ste mohli nasadn. A akonhle sa vm to podar, mete svoje vibrcie zrchli. Metdou pokusu a omylu si teda mete vybra in vrok. Mete si poveda nieo ako: ,,Viem, e moje fyzick telo reaguje na moje mylienky. No, to u je jemnejie vyjadrenie, aj tomu verte, lene na druhej strane vs to tak trocha popud. Take ani toto nie je najlep vchodz bod. Hadte teda alej a sksite si poveda toto: ,,Moje telo je na tom do vekej miery dobre. Tomuto verte. Tto veta psob, e je v poriadku. Takto sa na kolotoi udrte. Napete si teda tto vetu na papier mimo kruhu a sstredte sa na u. Je to dos dobr pocit. A potom vyslovte al vrok. Naprklad nieo takto: ,,Verm tomu, e vesmr odpoved na nae vibrcie. O tom ste plne presveden, take to sed. Potom si poviete trebrs: ,,Toto fyzick telo mi vemi dobre slilo. Verte tomu. Tto veta ostva. Zanate sa cti trocha lepie. Zanate cti mal avu. A u na seba nie ste tak natvan. Vae vibrcie sa zvyuj. Dodajme teda ,,kolesu trocha sily. Hadajte alie dobre psobiace vety a pte ich okolo vekho kruhu. Zanite psa hore, tam, kde by bola dvanstka, keb y to boli hodiny. A pokraujte v smere hodinovch ruiiek, a km nebudete ma dvans viet, ktor vo vs vzbudzuj dobr pocit. Vae mylienky sa vak niekedy krtia tak rchlo, e aj keby ste ich chceli zmeni, nemte ako naskoi na koloto. Hra ,,Koleso preto spova v tom, aby ste nali mylienku, ktor sa nachdza dos blzko miesta, kde prve stojte, a tm pdom nespadnete na zem, ale mete sa zaa postupne bli k tomu, ako sa chcete cti. Je to vynikajca metda na premostenie vibrci. Dajme tomu, e sa ctite tun. Prihodilo sa vm nieo, o vm to pripomenulo, a vy z toho mte v tejto chvli siln negatvne pocity. Vezmite si papier a do stredu nakreslite kruh, Do kruhu si mete napsa: ,,Chcem sa cti thlo.

145

Potom sa na to zanite sstredi a skste prs na mylienky, ktor by zodpovedali tomu, ako sa chcete cti mylienky, ktor vo vs vzbudia dobr pocit, ke sa nimi budete zaobera. Skste prs na tak mylienku, ktor vs nezhod na zem. ,,Op mem by thla. Tto mylienka je prli vzdialen od toho, omu v skutonosti verte, a hoci by ste jej radi verili, nie je to tak. Sami ctite, e tomu neverte. A kee vo vs tto mylienka nevzbudzuje dobr pocit, zhadzuje vs na zem a teda nie je vhodn. ,,Moja sestra je thla a krsna. Ani tto mylienka nevzbudzuje dobr pocit. Poukazuje na spech vaej sestry a ete viac zdrazuje v vlastn nespech. Tto mylienka vs zhadzuje na zem. ,,Prdem na nieo, o bude fungova. Tto mylienka je sce o troku lepia, ako tie predchdzajce, no ete stle to nie je ono. U ste toho vyskali dos, ale ste presveden, e ni nefungovalo, take tto mylienka vm len pripomna minul nespechy. Aj tto mylienka vs zhadzuje na zem. ,,Viem, e aj in udia boli tam, kde som teraz ja, a t prili na nieo, o fungovalo. Tto mylienka vm me prinies pocit avy. Naozaj sa ctite o trochu lepie. Nezabdajte, e nehadte absoltne rieenie. Hadte iba mylienku, ktor by vo vs vzbudila natoko dobr pocit, aby ste si ju mohli ponecha. Aby vs nezhodila. Ke ju objavte, napte ju ku kruhu na pozciu dvanstky a pustite sa do hadania alch prjemnch mylienok. ,,Nemusm to vetko zvldnu ete dnes. (1) Aj tto me osta. Napte ju na miesto jednotky na pomyselnom cifernku. ,,Njdem si nejak ditu, ktor bude fungova. To vs zhod na zem. ,,Nectim sa dobre vo svojich atch. To vs zhod na zem. ,,Bolo by fajn kpi si na seba nieo nov. (2) Toto ostva. ,,Moje telo sa bude cti svieejie. (3) Ostva. ,,Budem sa cti vitlnejie. (4) Ostva. ,,Dostanem nov npady. (5) Dobre. U zanate zrchova. ,,U teraz viem o nieom, o mi pome. (6) no, lep pocit. ,,Pi sa mi, e mm svoj ivot vo svojich rukch. (7) To sed. ,,Tem sa na tto zmenu. (8) Sed. ,,Pi sa mi cti sa dobre. (9) Sed. ,,Pi sa mi ma dobr pocit z toho, e som vo svojom tele. (10) Sed. ,,Mm zo svojho tela dobr pocit. (11) no!
146

A teraz, ke ste napsali posledn vetu, podiarknite slov, ktor ste pvodne vpsali do kruhu, a vimnite si, e teraz u ctite vraznejiu vibran zhodu s touto mylienkou, priom len pred niekokmi mintami ste boli plne inde.

Nieo viac o ,,Kolese

Mono ste u pouli tvrdenie, e sila je v prtomnosti, pretoe aj ke myslte na minulos i na budcnos, robte to teraz. Teraz vysielate urit vibrcie. Akkovek tvoriv naptie, spovajce v privolvan ivotnej sily a umoovan jej toku vetko sa deje prve teraz, v tejto chvli. Chceli by sme, aby ste sa niekoko nasledujcich dn sstredili na slovo ,,erstv. Stojte na erstvom mieste. T erstvos a svieos je skvel. Radi by sme vm teraz ukzali, ako mte st na tomto erstvom mieste a spoji vau erstv energiu s erstvou tbou a dospie tak k erstvm vsledkom. Najlepm nstrojom, ak sme na to objavili, je ,,Koleso. Tto metda vm pome preklen to, omu verte, tak, aby ste sa dostali ku svojej tbe. A tm vm sasne prezrdzame recept na vytvorenie ohokovek hoci aj radostnho vyplovania daovho priznania: zistite, po om tite, a potom sa s tm uvete do vibranho sladu.

In prklad ,,Kolesa
Zanite jednoducho tm, e sa poksite vymyslie nejak vetu, ktor vm dovol nastpi na krtiace sa koleso. Pte si vety, ktor sa pribliuj tomu, omu u verte, take vs takpovediac nezhodia na zem. Inmi slovami, ak napete: ,,Bav ma robi daov priznanie, skonte na zemi. Ak napete: ,,Poda ma je asn, e mi vlda vezme peniaze a preflka ich na zbyton nezmysly, skonte na zemi. Cieom je prs na nieo, o vs pribli vaej tbe a vzbud vo vs lep pocit. Mohli by ste teda napsa nieo ako: ,,Chcem ma o najlep ivot. Je to dobr pocit, vedie si plni svoje povinnosti. Pi sa mi, ke sa mi dar robi veci naas. Milujem, ke mm v ivote pocit poriadku a usporiadanosti. No, to je mono trocha prisiln. To vak muste zisti sami, poda toho, ak pocit to vo vs vyvol. Take metdou pokusu a omylu hadajte alej. Mete si poveda naprklad nieo takto: ,,Pravdepodobne sa u vemi vea ud ctilo tak, ako sa teraz ctim ja, a zvldli to. To vs dostane na koleso! ,,Aj ke n daov systm nie je dokonal, je to spsob, ktor umouje naej vlde fungova. A o toto, zhodilo vs to na zem, alebo vs to dostalo na koleso? ,,Kad rok mi to ide lepie. Zvldam to vo vej pohode. A vymyslm spsob, aby to bolo ete viac v pohode. Dane ma ntia ma vo veciach poriadok a udriava si prehad.

m lepie sa ctite, tm lepie to ide

Teraz by sme vm chceli poveda toto: ni sme nevyrieili. Inak povedan, ni sa naozaj nezmenilo. Aj tak muste vyplni daov priznanie. Ibae teraz stojte na inom mieste, ne na akom ste boli predtm. Teraz sa ahie dopracujete k jasnosti. Aj pam vm bude lepie sli. ahie si spomeniete, kam ste nieo dali. Inmi slovami, vetky tie roztrsen asti vho ivota, ktor s v rznych krabiciach a obaloch a na kopch a na dne taiek, vetky trkovit informcie, to vetko sa vm zrazu zane sklada do ucelenho obrazu.

147

Vaa vyia myse vs bude ustavine riadi a podporova tak, ako to nelo, km ste si nedopriali trochu asu a neuviedli do sladu energiu s tbou. Ak sa na nieo sstredte, nech je to okovek zmok alebo gombk privolvate tm ivotn silu. ivot je o tom, aby ste ctili ivotn silu. Pritom nie je podstatn, ak je dvod privolvania tejto sily. Inak povedan, je mon ma tak ist rados z vyplovania daovho priznania, ako z plnovania zaocenskej vletnej plavby. Mono tomu neverte, ale v tom prpade ste zrejme nedovolili energii, aby cez vs bez odporu prdila k tomu, omu venujete pozornos. Privolvate energiu, lebo chcete urobi to, o mte urobi, ale potom jej tok odvrtite, pretoe ste navyknut myslie spsobom, ktor jej nedovouje plyn. Ak cez vs energia prdi, no vy jej v tom brnite, zaijete poriadny otras. ,,Koleso vs printi sstredi sa dlhie, ako obvykle, na urit vec, priom cielene hadte prjemnejie mylienky a tm mente to, o si priahujete, k lepiemu. Tto jednoduch, no vemi inn metdu mete poui v svislosti s rozmanitmi tmami, ak sa vyskytn vo vaom ivote, a s jej pomocou inne zlepte priahovanie vetkho, o je pre vs dleit.

148

Postup . 18

Objavovanie pocitov
Kedy je tento postup vhodn:
Ke chcete zlepi urit situciu. Ke chcete ma viac peaz. Ke si chcete njs lepiu prcu. Ke chcete ma kraj vzah. Ke chcete ma telo, v ktorom sa budete lepie cti.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 9) pesimizmus a 17) hnev. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) udia celkove venuj ovea viac pozornosti tomu, o sa v ich ivote deje v danej chvli, a tak sa d poveda, e to, o prve naozaj zavate, m po vibranej strnke viu vhu, ako to, po om tite alebo o si predstavujete. Inmi slovami, ak tite by thli, no pritom mte v sasnosti dos vek nadvhu, vaa momentlna sksenos pravdepodobne previ nad vibrciami toho, o si vizualizujete. udia asto hovoria, e nie s spokojn s tm, o je, a e by chceli ma nieo in. No na otzku, po om inom teda vlastne tia, vinou len zopakuj, o im vad na tomto mieste. Napriek tomu, e pouij vraz ,,chcem by tam alebo ,,chcem to, o je tam, ich vibrcie ovea viac zodpovedaj tomu, o je tu, v stave, v akom sa prve nachdzaj, ne tomu, o by chceli ma. V jednej z kapitol prvej asti knihy sme uviedli prklad s nlepkou ,,smajlka, ktorou by ste si v aute chceli zakry kontrolku stavu paliva pre prpad, e mte przdnu ndr. To by vm ale vbec nepomohlo, a presne tak nem zmysel pouva astne znejce slov, ak sa nectite astne. Zkon pralivosti nereaguje na vae slov, ale na vibrcie, ktor z vs vyaruj. V skutonosti mete celkom dobre pouva sprvne znejce slov a zrove by v stave mohutnho odporu voi svojmu vlastnmu blaho-bytiu. Slov toti nie s podstatn podstatn je to, ako sa ctite. Metda ,,Objavovanie pocitov vm pome ubezpei sa, e vyarujete tak vibrcie, ktor vm slia. Uvedomte si toti, o si vlastne priahujete. Pouva sa pri nej predstavivos: tvrite sa, e vaa tba u je splnen a e teraz prevate podrobnosti tohto naplnenia. Ak sa sstredte na to, ako sa ctite, ke prevate splnenie svojej tby, nemete naraz preciova aj jej nesplnenie. Tm takpovediac vyrovnte ruiky vh, take aj ke sa
149

vaa tba v skutonosti ete nesplnila, vysielate tak vibrcie, ako keby sa u splnila a potom sa mus splni. Vesmr nevie, i vysielate urit vibrcie preto, lebo nieo zavate, alebo preto, lebo si predstavujete, ako to zavate. V kadom prpade vak na vae vibrcie reaguje tak, e mus nasledova ich zhmotnenie. Predstavte si, e mte v schrnke u druh vzvu k hrade alej nezaplatenej faktry. Ke otvrate oblku, mte vemi neprjemn pocit, pretoe v tejto chvli neviete, ako zaplatte. Tto faktra u je po termne splatnosti, a pritom mte ete niekoko alch nezaplatench tov, tie po termne splatnosti. Mte pocit, e je toho na vs moc, a ste bezradn: ,,Chcem viac peaz, poviete si. ,,Chcem ovea viac peaz, dodte s ete vm drazom. S to vak len przdne slov, ktor nemaj vbec iadny vplyv na to, o si priahujete, lebo to, o si priahujete, nezodpoved vam slovm. To, o si priahujete, zodpoved vaim benm vibrcim, a to, ako sa ctite, vm hovor, o si vlastne priahujete. A momentlne ste pln rozbrench pocitov, ktor jasne odraj stav nedostatku peaz. Pri tomto postupe je vaou lohou predstavi si nieo, o by vo vs vyvolalo vibrcie, ktor by vm dovolili ma peniaze. Vam cieom je predstavi si to, o vo vs vyvol dobr pocit. Snate sa zisti, ak by to bol pocit, keby ste mali dos peaz, namiesto toho, ako sa ctite, ke nemte dos peaz. Mete si naprklad spomen na dobu, kedy ste mali viac peaz, a ak ste nikdy nemali viac peaz, urite ste mali aspo nejak obdobie, kedy ste neboli v strese kvli nezaplatenm tom. Ke sa vm podar vyvola takto spomienku, snate sa spomen si na o najviac podrobnost, aby ste to o najviac prectili. Alebo sa mete tvri, e mte viac peaz, ne koko vm treba. Tvrte sa, e mte toko peaz, e neviete, o s nimi predstavte si, e ich mte cel kopy, v komore aj pod posteou. V duchu sledujte, ako idete do banky s plnm vedrom drobnch, ktor chcete vymeni za bankovky. Predstavte si, ako dostvate dvadsa-, pdesiat- a stokorunky a vymieate ich za tisckorunky len preto, aby ste ich mohli lepie uskladni. Mete si tie predstavi, e mte neobmedzen kreditn kartu, ktor je arovn; kad de ju pouvate a raz do mesiaca vetky vdaje zzrane vyplatte. Predstavte si, e vae peniaze v banke vm prinaj tak vysok roky, e vdaje za kreditn kartu ani nepostrehnete. m astejie budete tto hru hra, tm lepie vm to pjde a tm viac vs to bude bavi. Ke si nieo predstavujete alebo na nieo zmerne spomnate, aktivujete nov vibrcie a mente to, o si priahujete. A ke sa zmen to, o si priahujete, v ivot zane by lep vo vetkch oblastiach, v ktorch ste sa dopracovali k lepm pocitom.

150

Postup . 19

Ako sa zbavi dlhov

Kedy je tento postup vhodn:
Ke chcete zai avu z toho, e ste zbaven dlhov. Ke nechcete i ,,z ruky do st. Ke chcete ma lep pocit ohadne peaz. Ke chcete zvi tok peaz vo vaom ivote.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 10) frustrcia, podrdenos, netrpezlivos a 22) strach, ia, depresia, zfalstvo, bezmocnos. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) Zanite tm, e si zadovite nejak zpisnk rozdelen na stpce. Poet stpcov by mal zodpoveda mnostvu vaich mesanch vdajov. Do prvho stpca dajte hlaviku, ktor pomenuje v najv mesan vdaje naprklad ,,Njomn. Hne pod to vpte sumu, ktor muste kad mesiac zaplati, a zakrkujte ju. Pod to, na tret riadok, potom napte, koko rob v celkov sasn dlh za njom. Druh stpec bude zodpoveda vmu druhmu najviemu mesanmu vdaju, tret tretiemu at. Celkom hore, nad prv riadok, si potom napte tto afirmciu: ,,Mojou tbou je dodra vetky tieto finann zvzky a v niektorch prpadoch zaplati dokonca dvojnsobok toho, o sa odo ma oakva. Zakadm, ke vm prde nejak et, vezmite svoj zpisnk a v prpade potreby upravte mesan sumu. Ak sa nezmenila, zapte si rovnak sumu. Ke dostanete prv et, zaplate ho, a ke prde as zaplati najmen mesan vdaj (zodpovedajci poloke v poslednom stpci, plne vpravo), zaplate dvojnsobok poadovanej sumy. Pritom si zapte nov zostatok dlhu. Spoiatku vm to me pripada udn, no napriek tomu, e nemte dos peaz, aby ste zaplatili vetko, o je vo vetkch stpcoch, zakadm zdvojnsobte platbu v poslednom stpci. A bute radi, e ste dodrali svoj nov sub, ktor ste dali sami sebe, e sa vynasnate splati vetky svoje dloby a v niektorch prpadoch hradu dokonca zdvojnsobi. Pretoe sa teraz dvate na svoje financie novm spsobom, vae vibrcie sa zan okamite meni. Ke poctite o len tipku hrdosti za to, e ste dodrali slovo, vae vibrcie sa zmenia. A tto zmena vibrci, aj ke iba mal, zane vies k zmene vho finannho stavu.

151

Ak to budete robi poctivo, vaa inak zameran pozornos zane pozitvne ovplyvova vetko vo vaom ivote, o sa tka peaz. Namiesto toho, aby ste dostali strach, ke njdete v schrnke al nezaplaten et, s radosou si urobte zznam do svojho zpisnka. A tto zmena postoja aj vibrci povedie k zmene finannho obrazu. Zan k vm prichdza neakan peniaze. Zan sa dia rzne nezvyajn veci. V tom prpade si uvedomte, e to je vsledok vho novho zamerania a nslednej zmeny vaich vibrci. Ke sa vo vaom ivote objavia peniaze navye, uvidte, e si do poslednho stpca zapete aliu dvojnsobn spltku s radosou. A oskoro bude dlh splaten, take budete mc cel ten stpec vykrtn. Tak bude mizn stpec za stpcom a vzdialenos medzi vaimi prjmami a vdavkami sa bude zvova. V pocit finannho blahobytu sa zlep hne v prv de, kedy zanete tto hru hra. A ak ju budete bra vne, vae vibrcie ohadne peaz sa zmenia tak vrazne, e oskoro nebudete ma iadne dlhy, ak je to to, po om tite. Na dlhoch nie je ni zl, no ak vs vae dlhy neprjemne aia, vae vibrcie ohadne peaz vzbudzuj odpor. Ke sa vak toto bremeno odah a vy zskate ah a slobodnej pocit, znamen to, e sa v odpor uvonil a vy budete v stave, kedy mete dovoli, aby do vho ivota zaalo hojne prdi blaho-bytie.

Nieo viac o peniazoch a ekonomike

Ako sme povedali pri postupe . 17, je rovnako ahk stvori zmok, ako trebrs gombk. Ide len o to, na o sa sstredte i na zmok, alebo na gombk. A na druhej strane me by rovnako uspokojiv stvori gombk, ako zmok. Nech vak ide o hocio, ak sa na to sstredte, privolvate ivotn energiu, a v ivote ide o to, aby ste ctili prdenie ivotnej sily. Dvod, pre ktor to robte, u nie je podstatn. o keby ste si teda vytvorili mohutn tok finannej hojnosti? o keby ste sa nauili tak dobre pouva svoju predstavivos, e by k vm peniaze zaali prichdza vemi ahko? A o keby ste peniaze bezstarostne mali a poskytovali tak prleitos mnohm inm uom? Ve ako lepie sa daj peniaze poui, ne ich min a teda vloi sp do ekonomickho systmu a da tak k dispozcii inm? m viac mate, tm viac ud z toho m itok a mu sa prida a hra s vami. Vaou lohou je vyuva energiu. Preto ste tu, preto jestvujete. Ste bytosti, cez ktor prdi energia ste tm, kto sa sstred a vnma. Ste tvorcami. A v celom vesmre nie je ni horie, ako prs do prostredia, kde vldne toko kontrastov a kde sa tak ahko rodia rzne tby, a nedovoli energii, aby prdila smerom k tomu, po om tite. To je skuton mrhanie ivotom. Neexistuje iadna nedstojn alebo naopak ctyhodn prva. Existuj len rzne prleitosti zamera sa na rzne veci. Akkovek loha vs me naplni a uspokoji prve tak, ako hocijak in, pretoe stojte na rozhodujcej hranici myslenia a prdi cez vs Zdroj bez ohadu na to, do oho sa pustte. okovek, do oho sa pustte, a teda sa rozhodnete, e v tom smere dovolte energii plyn, vm me prina rados. Nejde o to, e by ste sa museli rozhodova medzi materilnym a duchovnm. Vetko na tomto fyzickom, hmotnom ivote je duchovn. Vetko je v konenom dsledku produktom ducha. Netreba si pritom ni dokazova. Bute v spojen so svojm duchovnm Ja a pritom tvorte ako fyzick diabli.

152

Ak na tom budete finanne horie, nepomete tm chudobnm uom

Predstavte si, ak bola ekonomika americkho nroda pred niekokmi stovkami rokov. o sa odvtedy zmenilo? Objavili sa azda nov zdroje na inch plantach? Nepribudlo nhodou ovea viac ud, ktor maj ovea viac tob, ktor im spa nekonen a neobmedzen nefyzick energia? Nik z vs nikdy nepovie: ,,No, u som tak dlho zdrav/, e teraz budem nejak as chor/, aby som umonil/a aj inm uom by zdrav. Dobre toti viete, e v zdravotn stav nijako nesvis so zdravm druhch. Vy nevyuvate svoje zdravie na ich kor. A presne tak je to aj s bohatstvom. udia, ktorm sa podarilo dosta do vibranho sladu s bohatstvom take bohatstvo prdi k nim a cez nich nikoho inho o to bohatstvo nepripravuj. Nemete by dostatone chudobn na to, aby ste tm pomohli biednym uom ma sa dobre. Iba ak sa vy sami mte dobre, mte o ponknu druhm. Ak chcete pomha druhm, o najviac sa nalate a napojte na Zdroj hojnosti. Bute van tm uom, ktor vm poskytuj prklady blahobytu. Ako by ste vedeli, e je mon by bohat, keby okolo vs neboli dkazy toho? Vetko je to o protikladoch, ktor vm pomhaj jasnejie si uvedomi, po om tite. Peniaze nie s zdrojom astia, ale ani zdrojom zla. Peniaze s vsledkom toho, ako niekto nahromad energiu. Ak peniaze nechcete, nepriahujte si ich. Ale upozorujeme vs, e kritizovanie ud, ktor maj peniaze, vs udruje v stave, kedy k vm neme prs ani ni in, o chcete, naprklad zdravie, jasnos a blaho-bytie. Ak je vm pomyslenie na peniaze neprjemn, znamen to, e s touto tmou sa pre vs spja nejak siln tba a e vm na nich teda vemi, vemi, vemi zle. Preto by ste sa mali snai njs spsob, ako o peniazoch rozma a ma pritom dobr pocit. Rovnako inn je ale myslie na hocio in a ma pritom dobr pocit a necha to prs. Nemuste myslie na peniaze, aby ste k sebe peniaze nechali prs. Ned s ale myslie na nedostatok peaz a pritom ich priahova.

spech spova v tom, e mte rados

Sme vemi radi, ke vidme, ako sa tete z spechov druhch, pretoe ak vs to te naozaj primne, znamen to, e ste na dobrej ceste k vlastnmu spechu. Mnoh udia si myslia, e spech je to, ke dosiahnu vetko, o chc. No my tvrdme, e to je smr, lene tak druh smrti vlastne ani neexistuje. spech neznamen ma vetko hotov a ukonen. Znamen stle snva a ma pozitvne pocity poas toho, ako sa veci vyvjaj. Mierou spechu v ivote nie s peniaze ani veci mierou spechu je mnostvo radosti, ktor ctite. Mono rozmate nejako takto: ,,Ke vidm spench ud m mm na mysli bohatch a astnch ud vidm, e niektor s aj bohat, aj astn. Pod spenmi umi mm v skutonosti na mysli ud, ktor s naozaj astn ud, ktor sa naozaj teia, ktor sa nadene vrhaj do novho da. Skoro vetci bez vnimky mali tvrd zaiatky a to z nich najprv urobilo vekch rebelov. Potom si nali spsob, ako sa uvoni a prihlsi k svojmu rodenmu prvu blaho-bytia. spech spova v astnom ivote a astn ivot je len sledom astnch chv. Vina ud si vak astn chvle nedovouje, pretoe maj prli vea prce v snahe ma astn ivot.

153

Namiesto toho, aby ste si bohatstvo ,,zarobili, ,,dovote si ho

Vae iny nijako nesvisia s vam bohatstvom! Vae bohatstvo je reakciou na vae vibrcie. Vae presvedenia s samozrejme sasou vaich vibrci, a preto ak verte tomu, e k bohatstvu sa muste dopracova innosou, mali by ste sa tohto nzoru zbavi. Boli by sme radi, keby ste z vho slovnka aj z vho myslenia plne vypustili slovo zarba a nahradili ho slovom dovoli si. Svoje blaho-bytie si mte dovoli; nemuste si na zarobi alebo si ho niem zasli. Jedin, o muste urobi, je rozhodn sa, o by ste chceli zai, a potom si to dovoli prija. Nie je to nieo, o o sa treba snai alebo o o treba bojova. Vetci ste hodnotn bytosti a zaslite si blaho-bytie. Vetky zdroje, ak by ste mohli niekedy chcie i potrebova, mte na dosah ruky. Jedin, o sa po vs chce, je ujasni si, o s nimi chcete robi, a potom si predstavova, ak to bude pocit, ke to nastane. Nie je ni, o by ste nemohli by, robi i ma. Ste poehnan bytosti a do tohto fyzickho prostredia ste prili na to, aby ste tvorili. A jedin, o vs brzd, s vae vlastn rozporupln mylienky. Vae pocity vs vak upozornia vdy, ke budete takto mylienky ma. ivot m by radostn, zbavn a prjemn! Ste siln tvorcovia a dar sa vm presne poda plnu. Viac si toho vychutnvajte a menej toho naprvajte. Viac sa smejte a menej plate. Oakvajte viac pozitvnych a menej negatvnych vec. Ni nie je dleitejie, ne aby ste sa dobre ctili. Len to skajte a sledujte, o sa bude dia.

154

Postup . 20

Nechajte to na manara
Kedy je tento postup vhodn:
Ke mte pocit, e mte privea prce. Ke chcete ma viac asu na veci, ktor mte radi. Ke sa chcete sta mocnm tvorcom, ktorm ste mali by u od narodenia.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 10) frustrcia, podrdenos, netrpezlivos a 17) hnev. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) Predstavte si, e ste majiteom vemi vekho podniku, ktor m tisce zamestnancov. Niektor vyrbaj vae produkty, in maj na starosti marketing; s tam ekonmovia, tovnci a poradcovia, odbornci na reklamu, grafici a dizajnri tiscky ud, ktor pracuj na tom, aby bola vaa firma spen. A teraz si predstavte, e by osobne nepracujete so iadnym z tchto ud, ale mte manara, ktor je s nimi v styku, ktor ich pozn, rad im a riadi ich. Preto sa vdy, ke mte nejak npad alebo o nieom rozmate, obrtite na tohto svojho manara a on povie: ,,Hne to zariadim. A naozaj to zariadi. Dobre, efektvne, presne tak, ako si to predstavujete. Mono si teraz hovorte, e by sa vm pilo ma takho manara niekoho, na koho by sa dalo spoahn a kto by sa staral o vae dobro. A my na to hovorm, e vy takho manara mte, a dokonca ovea lepieho. Mte manara, ktor neustle pracuje pre vae dobro a ktor sa vol zkon pralivosti. Sta vm iba poiada a tento vesmrny manar je vm hne k slubm. Lene vina z vs sa na tohto manara nedva tmto spsobom. Napriek tomu, e ho mte, stle beriete zodpovednos na svoje plecia. Inmi slovami, hovorte: ,,No no, iste, zkon pralivosti sce funguje, ale vetko musm urobi ja. Lene na o je potom z kon pralivosti dobr? To je potom tak, ako keby ste mali manara, ktormu rone platte milin korn, no vdy, ke sa vs spta, o od neho chcete, poviete: ,,Nie, nie, kdee, ni nepotrebujem. S radosou vs platm len za to, e ste oficilne mj manar. A vy sami zatia robte vetku kancelrsku aj manulnu prcu. Driete do moru, ste stle unaven, a v manar sa zatia vypauje niekde na pli. Tak nieo by ste netrpeli, alebo sn no? Printili by ste svojho manara ,,maka. Dvali by ste mu rzne lohy a oakvali, e ich spln. A presne tak treba vyuva aj zkon pralivosti. Oznamujte svoje poiadavky a oakvajte, e bud splnen. A ke to takto
155

robte, spate dve podmienky, ktor s nutn, ke chcete slobodne tvori: urujete, po om tite, a dovoujete vesmru, aby vm to poskytol. Stanovi si cie je ako zada lohu vesmrnemu manarovi. A dosiahnu vibrcie dovolenia je ako ods nabok a dverova svojmu manarovi, e vetko zariadi a e ak sa od vs bude nieo chcie, upozorn vs na to. Inmi slovami, ak bude treba, aby ste rozhodli o nieom alom, dozviete sa to. Svoj ivot nikomu nezverujete svoj ivot si vytvrate. Ste skr vizionrom, ktor tvor, ne ,,konateom. No aj tak bude stle vea vec, ktor budete chcie robi. Rozhodne vs nechceme odrdza od aktivity. Aktivita je zbava. V celom vesmre nie je ni lepie, ako ma tbu, s ktorou ste vo vibranom slade, a vaka tomu by v spojen so Zdrojom energie a by inpirovan k inu. To je potom maximlne vyuitie tvorivho procesu v celom vesmre nie je ni lepie, ako inpirovan konanie.

156

Postup . 21

Nvrat k prirodzenmu zdraviu

Kedy je tento postup vhodn:
Ke sa nectite dobre. Ke vm stanovili znepokojujcu diagnzu. Ke vs nieo bol. Ke sa chcete cti vitlnejie. Ke mte nejasn strach v svislosti so svojm telom.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdzate v rozmedz 10) frustrcia, podrdenos, netrpezlivos a 22) strach, ia, depresia, zfalstvo, bezmocnos. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 72, kde sa nachdza stupnica pocitov.) Toto cvienie robte tak, e pohodlne lete na prjemnom mieste m pohodlnejie sa ctite, tm lepie. Vyhrate si na to aspo ptns mint, kedy by vs nemalo ni rui. Napte si nasledujci zoznam a ke si ahnete, pomaly si ho nahlas pretajte: Pre moje telo je prirodzen, aby bolo zdrav. Aj ke ja neviem, o mm robi, aby mi bolo lepie, moje telo to vie. Mm miliardy buniek, ktor maj svoje vlastn vedomie a vedia, ako dosiahnu svoju individulnu rovnovhu. Ke tto choroba prepukla, nevedel/a som to, o viem teraz. Keby som vtedy vedel/a to, o viem teraz, tto choroba by nemohla vznikn. Nemusm pozna dvod vzniku tejto choroby. Nemusm vysvetova, ako je mon, e prevam tto chorobu. Sta mi tto chorobu jemne a postupne odstrni. Nevad, e vypukla, lebo v tomto momente u zana meni smer. Je prirodzen, e mjmu telu chvu potrv, km sa nalad na moje lepie mylienky o blaho-byt. Netreba sa s nim ponha. Moje telo vie, o m robi. Blaho-bytie je pre ma prirodzen. Moja vntorn bytos vnma moje fyzick telo. Moju bunky si iadaj to, o potrebuj, aby sa im darilo, a Zdroj energie na tieto poiadavky odpoved.
157

Som vo vemi dobrch rukch. Teraz sa uvonm a umonm komunikciu medzi mojm telom a mojm Zdrojom. Jedinou mojou povinnosou je uvoni sa a dcha. To dokem. ahko to dokem.

Potom ostate lea a vychutnvajte si pohodln povrch, na ktorom lete. Sstrete sa na svoj dych ndych a vdych, ndych a vdych. Vam cieom je cti sa o najprjemnejie. Dchajte zhlboka, tak, ako sa len d, ale pritom si udrujte pocit pohodlia. Nente sa do toho. Ni nerobte nasilu. Nemte robi ni in, len sa uvoni a dcha. S najvou pravdepodobnosou zanete v tele cti aksi jemn, slab pocit. Usmejte sa a uvedomte si, e to Zdroj energie prve spln pecilnu poiadavku vaich buniek. Prve preciujete lieiv proces. Nesnate sa ho zosilni alebo mu nejako napomc. Len ostate uvonen a dchajte a dovote tomu, o sa deje, aby sa dialo. Ak ste na zaiatku, ke ste si ahli, mali nejak bolesti, pridajte k predchdzajcemu zoznamu ete tieto vroky: Tento pocit bolesti je znakom toho, e Zdroj reaguje na iados mojich buniek o energiu. Tento pocit bolesti je asnm znakom toho, e pomoc u je na ceste. Pri vnman tejto bolesti sa uvonm, pretoe chpem, e je to prznak zlepenia. A potom skste zaspa, ak sa d. Usmejte sa pri pomyslen, e vetko je v poriadku. Dchajte a uvonite sa a dverujte.

Nieo viac o vaom fyzickom tele

Ke najbliie poctite nieo neprjemn (po telesnej strnke), zastavte sa a povedzte si: ,,Tento neprjemn pocit nie je ni in, ako moje uvedomenie si odporu. Je naase uvoni sa a dcha, uvoni sa a dcha, uvoni sa a dcha. A v priebehu niekokch seknd sa op budete cti dobre. Kad bunka vho tela je v priamom styku s tvorivou ivotnou silou, na ktor samostatne reaguje. Ke mte rados, vetko vo vs sa otvor, take mete naplno prijma ivotn silu. Ke mte pocit viny, strachu alebo hnevu, vetko vo vaom tele sa stiahne a uzavrie, take ivotn sila neme tak dobre prdi. Fyzick prevanie spova v tom, aby ste sledovali tento obeh energie a udriavali ho o najplynulej. Vae bunky vedia, o maj robi; privolvaj si energiu. Neexistuje stav, ktor by sa nedal zlepi, prve tak, ako neexistuje obraz, ktor by sa nedal premaova. udia maj mnostvo obmedzujcich mylienok, ktor vzbudzuj dojem, e s takzvanmi nevylieitenmi chorobami alebo nemennmi stavmi sa ned ni robi. My vak tvrdme, e ,,nemenn s iba preto, lebo tomu verte. Raz sa ns ktosi optal, i m telo nejak limity, o sa tka schopnosti vyliei sa. Odpovedali sme, e nie okrem vho presvedenia. Na to sa ten lovek sptal: ,,Preo potom uom nenarastie noha alebo ruka, ak o u prdu? A my sme povedali: ,,Pretoe neveria, e sa to d.
158

Ale o ak je chor mal diea?

udia sa asto ptaj, o v prpade chorch det a novorodencov. Tieto deti boli u v maternici vystaven vibrcim, ktor im nedovolili prija stav blaho -bytia, v ktorom by inak boli. Akonhle sa vak narodia, mu by povzbudzovan k mysleniu, ktor stav blaho-bytia dovouje, a bez ohadu na svoj stav sa ich telo me pretvori na zdrav. Vam prirodzenm stavom je by plne zdrav. Vam prirodzenm stavom je ma hojnos. Vam prirodzenm stavom je cti sa dobre. Vam prirodzenm stavom je ma pocit jasnosti. By zmten, nema nieoho dos alebo cti sa vinn pre vs nie je prirodzen. Nie je to prirodzen. Nie je to prirodzen pre vae prav Ja. Lene zjavne to je prirodzen v rmci toho, ako si udia poas svojho fyzickho ivota zvykli rozma. Vdy, ke mte nejak fyzick problm, i u telesn, alebo psychick, vdy, plne vdy to znamen len jedno: ,,Mm tbu, ktor privolva energiu, lene rozmam spsobom, ktor tejto energii nedovouje plyn, a tak som si v tele vytvoril/a odpor. A v kadom jednom prpade sa d symptm i boles odstrni tak, e sa lovek uvon a sna sa dosiahnu pocit avy. udia sa uduj, preo je na svete toko ochoren, ak tvrdme, e neexistuje nijak ,,zdroj chorb. Dvod je ten, e chor si nachdzaj mnostvo vhovoriek, preo sa udriavaj vo vibranom neslade so zdravm. Dobr stav k sebe jednoducho nepaj. A ke k sebe nepustia blaho-bytie, jeho neprtomnos m podobu ochorenia. A ke to tak rob dostaton mnostvo ud, zanete si hovori: ,,Choroby urite musia ma nejak pvod. Pome ich nejako oznai. Naprklad rakovina. Dajme im rzne stran nzvy a verme tomu, e ud napdaj. Lene my tvrdme, e choroba nikdy nikoho ,,nenapadne. Deje sa iba to, e si udia na zklade pokusov a omylov a vzjomnch konfliktov pestuj vzory myslenia, ktor k nim nepustia blaho-bytie. Ke k sebe blaho-bytie nepustte, prejav sa to vo forme tienistch strnok vho ivota a rznych chorb, ako aj nedostatku toho, o chcete. Potupne potom zanete veri, e je to urit objektvna realita, ktor m niekde svoj zdroj. A potom vymate obrovsk mnostv spsobov, ako sa pred tmto ,,pvodom zla chrni, priom ni tak neexistuje ani nikdy neexistovalo.

o ak vm bola stanoven stran diagnza

Ak vm lekr oznmi diagnzu, ktor sa vm nepi, mte sklon poveda si: ,,Paneboe! Ako je mon, e som sa dostal/a tak aleko od toho, o tak vemi chcem? My vak tvrdme, e nejde o vek vec len o sled malikost. Ide o to, e ste pravidelne mali monos poveda si: ,,Mem si vybra tto prjemn, alebo tto neprjemn mylienku. Lene u som zvyknut/ na to, o nie je prjemn. Dennodenne som teda naladen/ neprijma a tento stav si stle udriavam. O ni in tu nejde! Nedajte sa teda nim zastrai. Vetko, o je, je len vedajm produktom uritej zhody energie a iba vm to pomha lepie si ujasni, o vlastne chcete a hlavne vm to pomha zaa citlivejie vnma, i ste naladen na prijmanie, alebo nie. Zdravie alebo odopieranie zdravia zvis len od toho, ako rozmate, ak mte nladu, postoj a prevldajce mylienky. Kad iv bytos, lovek aj zviera, m sklon neustle sa vraca ku svojmu prirodzenmu mysleniu, aj ke je obas vyruen z rytmu. Lieenie tela v skutonosti spova v tom, e sa liei myse. Je to vetko bez vnimky o psychosomatike.
159

Neexistuje ni, o by sa nedalo uvies sp do stavu blaho -bytia. Lene muste by odhodlan myslie na to, o vo vs vzbudzuje dobr pocit. A preto teraz chceme poveda nieo vemi odvne: kad choroba akkovek sa d vyliei v priebehu niekokch dn, ak na u dokete presta myslie a dosiahnu odlin vibrcie. as potrebn na uzdravenie potom zvis od pomeru toho vetkho, pretoe trv ovea dlhie, km sa nejak telesn neduh objav, ne km zmizne.

Choroba ako predenie negatvnych pocitov

Fyzick boles je len predenm pocitov. Je to stle o tom istom. Existuj dva druhy pocitov dobr a zl. To znamen, e bu ste napojen na svoj prd energie, alebo svojej energii nedovoujete prdi. Choroba alebo boles je len predenm negatvnych pocitov, a ak im prestanete kls odpor, o ni in u nejde. Muste si opakova urit pecilne pozitvne mylienky o svojom tele, aby bolo tak, ak chcete? Nie. Ale nesmiete si opakova ani urit pecilne negatvne mylienky. Keby ste u nikdy ani nepomysleli na svoje telo, ale namiesto toho by ste mali jednoducho rzne prjemn mylienky, vae telo by sa dostalo do svojho prirodzenho zdravho stavu. Mete i prjemne, radostne, bezstarostne a zdravo, km mte tby, ktor do vs vlievaj ivotn silu. udia nezomieraj preto, lebo vypral ich as. Zomieraj preto, lebo nedovouj tomuto priestoru, aby v nich stimuloval alie dvody, preo i. Jedin dvod, preo lovek zomrie, je ten, e prestane by rozhodnut by tu, alebo sa rozhodne by nefyzick.

V tchto telch by ste mohli i donekonena

Chceme azda poveda, e by ste mohli dosiahnu vrcholn fyzick stav udskho tela a udra si ho, km by ste v tomto tele fyzicky ostali? Odpove je... rozhodne no. A nemme tm na mysli ani to, e by ste jednho da dosiahli vrchol a hne na to skoili z tesu. Mme na mysli to, e mete dosiahnu vrchol a vychutnva si to nekonene dlho. Preo vak potom udia bene zavaj nieo plne in? Pretoe skoro vetci sa dvaj okolo seba a vibruj poda toho, o vidia. o teda treba robi? Menej sa dvajte a viac si predstavujte, a km to, o si predstavujete, nebude vaou benou vibrciou. V tchto telch by ste mohli osta donekonena, keby ste vmu prostrediu dovolili neustle vo vs vzbudzova nov, ivotodarn, ist tby, ktorm by ste nekldli odpor. Neustle by ste mohli chcie nov veci a tieto vae tby by do vs vlievali ivotn silu. Inak povedan, ili by ste radostne, neviazane, brlivo a vnivo. A na zklade rovnakho postoja by ste sa potom vedome rozhodli ods.

Kad si sm privol svoju smr

Tm najlepm dvodom na odchod do nefyzickej sfry nie je to, e vm je zle na tomto fyzickom svete. Je nm pocit, e ste tu u vetko zavili a teraz potrebujete in uhol pohadu. Smr je stiahnutie vedomia ako ke presuniete pozornos z jednej veci na in. Kad smr nastva v dsledku vyvrcholenia vibrci danej bytosti. V tomto smere neexistuje iadna vnimka. Nikto, ani lovek, ani zviera, neprejde do nefyzickej sfry bez svojho vntornho vibranho shlasu. D sa teda poveda, e kad smr je vlastne samovrada, pretoe si ju kad sm privol.
160

Ste ven bytosti, ktor sam seba premietaj z nefyzickej sfry alej a obas sa premietnu do fyzickej osobnosti. A ke je fyzick osobnos v danom asovom seku dokonan, vyie Ja sa na u prestane sstreova. Je to asi takto: ste tu a obas si zjdete do kina. Stle ste to vak vy, kto chod do kina a von z kina. Tu je jedno uiton pravidlo: ak verte, e nieo je dobr, a urobte to, bude vm to na itok. Ak ste presveden, e nieo je zl, no aj tak to spravte, bude to pre vs vemi kodliv zitok. Nie je ni horie, ako robi nieo, o om ste presveden, e to nie je vhodn. Preto bute jednoznan a spokojn so vetkm, preo sa rozhodnete, pretoe vinu konfliktov vo vaich vibrcich spsobuje vaa rozpoltenos. Rozhodnite sa, o chcete, sstrete sa na to a zistite, ak to bude pocit a okamite to budete ma. Nemte dvod trpie alebo bojova.

161

Postup . 22

Posun smerom hore na stupnici pocitov

Kedy je tento postu vhodn:
Ke sa ctite zle a nedar sa vm zaa sa cti lepie. Ke sa vm stalo nieo, o vs plne poloilo (naprklad vm niekto zomrel, opustil vs partner, vho psa zrazilo auto at.). Ke muste zvldnu urit krzu. Ke vm bola zisten nejak stran choroba. Ke niekomu, koho milujete, bola zisten nejak stran choroba. Ke vae diea alebo in vemi blzka osoba preva nejak traumu alebo krzu.

Momentlne emocionlne naladenie:

Tento postup vm prinesie najviac itku v prpade, e sa na stupnici pocitov nachdza v rozmedz 17)hnev a 22) strach, ia, depresia, zfalstvo, bezmocnos. (V prpade potreby sa vrte k 22. kapitole na strany 71 a 71, kde sa nachdza stupnica pocitov.) Rozmanit zitky a ivotn sksenosti vm pomhaj zisti, omu dvate prednos a po om tite. Je jedno, i to vyslovte nahlas, alebo nie Zdroj to vetko pouje a na kad vau tbu odpoved, nech sa zd by akkovek vek, alebo mal. A ,,manar, ktor sa vol zkon pralivosti, zaobstarva vetky potrebn okolnosti, udalosti, in osoby a vetky mon veci, aby sa tieto vae tby mohli naplni. Inmi slovami, ak ste poprosili, je vm dan iba to k sebe muste pusti. Pamtajte si, e neexistuje iadny nefyzick zdroj temnoty, choroby, zmtku alebo zla. Existuje len prd blaho-bytia, ktor k vm neustle teie. A pokia nevyvjate nejak druh odporu, v plnej miere ho prijmate. A vae pocity vm pomhaj pozna, do akej miery tomuto prdu dovoujete tiec, alebo mu zabraujete. Inmi slovami, m lepie sa ctite, tm men odpor kladiete, a m horie sa ctite, tm v odpor kladiete. ,,Posun smerom hore na stupnici pocitov vm pome zni mieru vho odpor u bez ohadu na to, kde sa momentlne nachdzate, o vytvrate a ako sa ctite, a tm pdom si viac dovoli. A kad pocit avy bude znakom toho, e v odpor mizne. Chceme vm pomc pochopi, e slobodn tvorenie spova v skutonosti v tom, aby ste cielene dosiahli urit emocionlny stav. Naprklad: Ke nemte dos peaz, chcete ich ma viac. My vak chceme, aby ste pochopili, e sa muste dosta nie od nedostatku peaz k dostatku peaz, ale skr od pocitu neistoty k pocitu bezpeia. Akonhle si navyknete myslie tak, e sa budete cti oraz bezpenejie, peniaze k vm jednoducho musia prs.
162

 Ke ste chor, chcete by zdrav. Muste sa vak dosta nie od choroby ku zdraviu, ale skr od strachu k sebavedomiu. Akonhle si navyknete myslie tak, e sa budete cti oraz sebaistejie, nutne mus djs k zlepeniu vho fyzickho stavu. Ke ste sami a chceli by ste si njs partnera i partnerku, muste sa dosta od pocitu osamelosti k pocitu nadenia alebo spokojnosti. Akonhle si navyknete myslie tak, e budete naden alebo pln radostnho oakvania, mus k vm prs dokonal partner i partnerka. Mono hovorte, e chcete nov auto, ale vesmr v skutonosti pouje toto: ,,Nie som spokojn/ so svojm sasnm autom. ,,Hanbm sa za moje sasn auto. ,,Som sklaman/, e nemm lepie auto. ,,Zvidm mjmu susedovi, e mm ovea lepie auto. ,,Hnev ma, e si neviem zohna lepie auto. Mono si hovorte, e chcete by zdrav, no vesmr pouje toto: ,,Bojm sa o svoje telo. ,,Som zo seba sklaman/. ,,Bojm sa o svoje zdravie. ,,Bojm sa, e zaijem nieo tak zl, ako moja matka. ,,Hnevm sa, e som sa o seba viac nestaral/a. Mono hovorte, e by ste si chceli njs lepiu prcu, ale vesmr pouje toto: ,,Hnevm sa, lebo mj zamestnvate ma dostatone neoceuje. ,,Nudm sa. ,,Nie som spokojn/ so svojm sasnm platom. ,,Som frustrovan/ z toho, e ma nechpu. ,,Mm prli vea roboty a u som vemi vyerpan/. Ani vy ani nik in ste nikdy ni nechceli z inho dvodu, ne preto, lebo ste sa domnievali, e ak to zskate, budete sa cti lepie. Ke si uvedomte, ako sa momentlne ctite, ahie pochopte, i si volte tak mylienky, ktor vs pribliuj k tomu, po om tite, alebo ktor vs od toho vzauj. Ak si dte za svoj skuton cie cti sa lepie, potom sa rchlo spln vetko, o chcete. Teraz si op pripomenieme stupnicu pocitov, ktorou sme sa u zaoberali v 22. kapitole (str. 71 a 72). Na prvch miestach s pocity, ktor obsahuj najmenej odporu, a zoznam alej kles a k tm pocitom, ktor obsahuj najv odpor. Tie pocity, ktor maj vemi podobn vibrcie, sme dali na jednu rove. Uveden pocity siahaj od tch, ktor maximlne umouj tok ivotnej energie, a po tie, ktor jej prdeniu vemi silno brnia. Pomenovanie tchto pocitov nie je dokonale vstin, pretoe rzny udia prevaj pocity rznym spsobom, a to aj tie, ktor pomenvaj rovnakmi slovami. Vesmr vak nereaguje na vae slov, ale na vae vibrcie, a tie s vdy presne sprevdzan vaimi pocitmi. Preto nie je podstatn, akmi slovami svoje pocity oznate. Dleit je precti urit pocit a ete dleitejie je dopracova sa k lepiemu pocitu. Inak povedan, v tejto hre ide vlune o to, aby ste objavili mylienky, ktor vm prines pocit avy.

163

Stupnica pocitov:
1. Rados, poznanie, pocit sily, sloboda, lska, vanos. 2. Ve. 3. Nadenie, dychtivos, astie. 4. Pozitvne oakvanie, viera. 5. Optimizmus. 6. Ndej. 7. Spokojnos. 8. Nuda. 9. Pesimizmus. 10. Frustrcia, podrdenos, netrpezlivos. 11. nava, vyerpanos. 12. Sklamanie. 13. Pochybnosti. 14. Starosti, obavy. 15. Obviovanie. 16. Strata odvahy, bezndej. 17. Hnev. 18. Tba po pomste. 19. Nenvis, zrivos. 20. iarlivos. 21. Pocit ohrozenia, pocit viny, pocit nehodnosti. 22. Strach, ia, depresia, zfalstvo, bezmocnos. A tu je spsob, ako tto metdu pouva: Ke si uvedomte, e mte nejak dos siln negatvny pocit, snate sa uri, o ak pocit presne ide. Vedome rozmajte o tom, o vs trpi, a km si neujasnte, o vlastne ctite. Mete si poloi otzku: ,,Ctim sa siln/, alebo bezmocn/? Pritom berte do vahy dva opan extrmne druhy pocitov na uvedenej stupnici. Hoci mono nectite iadny z tchto konkrtnych pocitov, urite budete vedie poveda, omu je v emocionlny stav v danej chvli naklonen. Ak teda odpove znie, e sa ctite bezmocn, rozmajte alej v rmci menieho seku stupnice a polote si aliu otzku: ,,Ctim sa bezmocn/, alebo skr frustrovan/? Ak je to stle bliie k bezmocnosti, ete skrte skman rozsah stupnice. ,,Je to pocit bezmocnosti, alebo skr obv? A ke budete takto alej pokraova, napokon presne pomenujete, ako sa v rmci danej situcie ctite. Ke zistte, kde na stupnici pocitov sa nachdzate, vaou lohou je snai sa prs na nejak mylienky, ktor by vm priniesli mierny pocit avy od pocitu, ktor mte. Najlepie svoj stav prectite, ke budete svoje mylienky nahlas vyslovova alebo si ich zapisova. Ke si pritom dte za cie dosiahnu pocit miernej avy, zanete sa zbavova odporu a budete sa tak mc posun na vibranej kle do stavu, v ktorom sa budete cti ovea lepie. Pamtajte si, e lep pocit znamen uvonenie odporu, a uvonenie odporu znamen viac si dovoli to, o naozaj chcete. Take sa snate uri, kde na stupnici pocitov sa prve nachdzate, a potom sa snate prs na nejak slov, ktor by vs dostali do emocionlneho stavu menieho odporu.

164

Jedna ena sa naprklad ocitla v stave obrovskho odporu a bolesti, ke jej zomrel otec. Aj ke bol vne chor a jeho smr sa dala aka, ke k tomu naozaj dolo, tto ena sa ocitla v najhlbej depresii. Ctila sa bezmocn a zdrven iaom, lebo sa sstredila na smr svojho otca, s ktorou sa nedalo ni robi. Predtm, ako jej otec zomrel, sa dcra takmer nepohla od jeho postele. Raz, ke pri om nhodou chvu nebola, upadol do bezvedomia a u sa neprebral. Ke dcra myslela na to, e pri om vtedy nebola a nemohla sa s nm naposledy pozhovra, zmocovali sa jej stran pocity viny. A hoci si neuvedomovala, e pocit viny bol vlastne u o ksok lep, ako hlbok depresia, predsa len to bol vznamn vibran posun. A potom sa jej mylienky zmenili na vek hnev. Sstredila sa na zdravotn sestru, ktor bola pri jej otcovi, ke upadol do bezvedomia, a poctila stran zrivos, e t sestrika dala otcovi prli siln liek (aby mu bolo lepie), a po chvli ju zaala obviova za to, e ju pripravila o monos rozli sa s otcom. Tto ena si to neuvedomovala, ale pocity viny, zrivosti, hnevu a obviovania boli zakadm zlepenm jej stavu odporu, vyvolanho vibrciami ovldanmi hlbokm iaom. Ke obviovala druh osobu, ctila sa lepie vlastne ovea lepie. Aspo u mohla dcha a dokonca aj spa. Samozrejme je lepie, ak sa vm podar dosiahnu zlepenie cielene a vedome. No aj vtedy, ke sa pocity zlepia prirodzene a nevedome, vm kad zlepenie umon dosta sa k nieomu ete lepiemu. Akonhle dosiahnete avu, ak prina hnev a obviovanie druhch v porovnan s dusivmi pocitmi bezmocnosti a iau, mete zaa po stupnici pocitov stpa ete rchlejie. A aj ke vm me trva hoci cel de alebo dva dosta sa o len o stupe vyie, v konenom dsledku sa mete dopracova k obnovenmu spojeniu s vam Zdrojom a k pocitom vlastnej sily ovea rchlejie, ako sa zd. Tu je prklad toho, o si mohla t ena vedome poveda, aby sa zaala cti lepie: ,,Urobila som vetko, o bolo v mojich silch, aby som otcovi pomohla, ale nestailo to. (ia) ,,Vemi mi chba. Neviem sa zmieri s tm, e je pre. (ia) ,,Ako len utem mamu? (zfalstvo) ,,Kad rno, ke sa zobudm, si ako prv uvedomm, e ocko tu u nie je. (ia) ,,Nemala som sa vtedy s domov osprchova. (pocit viny) ,,Mala som tam osta a bola by som mu mohla poveda zbohom. (pocit viny) ,,Mala som si uvedomi, e u mu neostva vea asu. (pocit viny) ,,Bola som tam od rna do veera, a aj tak som sa s nm nerozlila. (zrivos) ,,T sestra dobre vedela, o sa deje. (zrivos) ,,Ako by sa jej pilo, keby som ja uvrhla do kmy jej otca? (tba po pomste) ,,Videla u umiera vea ud, take mi mohla poveda, e koniec sa bli. (hnev) ,,Poda ma to vedela a nechcela, aby som pri tom bola. (hnev) ,,Dala mu vyiu dvku liekov len preto, aby si to uahila. (obviovanie) ,,Kie by som mu bola povedala zbohom. (sklamanie) ,,Mm na starosti toko vec, ale nemm chu ni robi. (vyerpanos) ,,Toko vec som zanedbvala; mala by som sa da dokopy a urobi si vo vetkom poriadok. (vyerpanos) ,,udia v zdravotnctve s necitliv k rodinm chorch a umierajcich. (frustrcia)
165

,,Viac ich zaujma, ako pichn injekciu, ne ako sa ctim. (podrdenos) ,,Bude fajn trvi teraz trocha viac asu s mojou vlastnou rodinou. (ndej) ,,Dobre mi padne op sa dosta do vru diania v prci. (pozitvne oakvanie) ,,Viem, e asom sa zanem cti lepie. (pozitvne oakvanie) ,,Neviem, i sa ete niekedy budem cti tak, ako kedysi, ale viem, e asom mi bude lepie. (pozitvne oakvanie) ,,Je toho toko, o by som mala spravi, a chcela robi. (pozitvne oakvanie) ,,U sa tem, ako sa op zanem smia a nebudem sa pritom len pretvarova. (pozitvne oakvanie) ,,Som tak van za mjho manela. Vemi mi pomha. (ocenenie) ,,Som van vetkm tm uom, ktor sa starali o mjho otca aj mamu. (ocenenie) ,,Som van mojim sestrm. Vetky mme vemi rady naich rodiov aj jedna druh. (ocenenie, lska) ,,Ke sa to tak vezme, mali sme a stle mme skvel ivot. (ocenenie, lska) ,,Smr je sasou ivota. (poznanie) ,,Kee v skutonosti sme ven bytosti, iadna smr neexistuje. (poznanie) ,,Ocko nezmizol, pretoe smr v skutonosti neexistuje. (poznanie) ,,Je tam, kde nie je iadny smtok. (poznanie) ,,Je na ndhernom mieste. (rados) ,,Som vemi rada, e je tam, kde vldne rados a pochopenie. (rados) ,,Milujem ivot na tejto krsnej Zemi. (rados) ,,To je asn, ako do seba vetko zapad. (rados) ,,Som vemi rada, e tento skvel mu bol mojm otcom. (rados) ,,Vetko to bolo dobr. (rados) ,,Vetko to je dobr. (rados) Pamtajte si, e nemte prstup k pocitom, ktor s prli vzdialen od vaich sasnch vibrci. Mete by sce cel de uviaznut v tom istom pocite, no na druh de sa snate naladi inak, aj keby to malo by iba vemi mal zlepenie. Ak mte negatvny pocit, ktor nie je prli siln, budete po stupnici pocitov postupova rchlo. Ak ste sa zaali cti negatvne len nedvno, budete po stupnici pocitov postupova rchlo. Ak prevate nieo mimoriadne vne, alebo to prevate u vea rokov, je zjavn, e vm me trva dvadsadva dn, km prejdete cel stupnicu, priom sa kad de cielene zameriate na lep pocit, ktor nasleduje hne za tm, ktor prve prevate. Ale dvadsadva dn na prechod od bezmocnosti k sile nie je vbec dlho, najm ke si uvedomte, e niektor udia s cel roky v stave iau, neistoty alebo bezmocnosti. Teraz, ke u viete, e vam cieom je dopracova sa k lepm pocitom, oakvame, e vs tento postup zbav negatvnych pocitov, ktor vs trpili mono aj dlh roky. A ke zanete jemne a postupne uvoova odpor, ktor ste si nevedomky nahromadili, v ivot sa zane zlepova, a to vo vetkch oblastiach, kde ste mali nejak akosti.

166

Posledn slov
Berte toto vetko pokojne a s ahkosou. Mte sklon bra ivot prli vne. Ale ivot m by zbava. Ke vs tak sledujeme, ako si utvrate svoje ivoty, ctime k vm len lsku a vanos za vetko, m ste. Ste tvorcovia na rozhodujcej hranici, ktor sa pohybuj v tomto hraninom prostred plnom asnch protikladov a dostvaj sa k novm zverom, privolvajcim ivotn silu. Ned sa slovami vypoveda, ak ste vzcni. Vemi si elme, aby ste sa dostali sp do stavu, kedy si budete sami seba vi. Chceme, aby ste milovali svoj ivot, ud vo vaom svete a najm sami seba. Ste nesmierne milovan. A to je zatia vetko.

167

Slovnek pojmov
Blaho-bytie: novotvar odvoden od slova blahobyt. Prirodzen stav, kedy sa ctite dobre a mte vo vetkom hojnos. Blaho-bytie je podstatou vetkho, o je. Ni in ako blaho-bytie v podstate neexistuje na svete nie je iadny ,,zdroj zla, ,,zdroj chudoby, ,,zdroj chorb a pod. Ak zavate nieo in, ako stav blaho-bytia, tak iba preto, lebo ste doasne preruili spojenie so Zdrojom. (K tomu dochdza na zklade vibranho nesladu, odporu a sstredenia sa na negatvne mylienky.) Dovolenie, dovoli, dovoli si (umoni): stav sladu s prdom blaho-bytia. Stav, kedy sa na nieo zameriate alebo rozmate takm spsobom, e to vo vs vyvolva vibrcie, ktor vm ,,dovolia (umonia) napoji sa na v vlastn Zdroj. V takomto stave sa vdy ctite dobre. Emocionlne naladenie (nastavenie): vae prevldajce, zvyajn pocity. Energia, tvoriv energia: elektrick prd, ktor je zkladom vetkho, o existuje. Kolektvne vedomie: vetky mylienky, ak kedy boli; sbor vetkch minulch aj sasnch mylienok. Nefyzick, nefyzino, nefyzick sfra: ven vedomie, ktor je podstatou vetkho jestvujceho, teda aj toho, o je fyzick. Odpor: stav vibranho nesladu; naruenie jasnho spojenia so Zdrojom. Odpor spsobuje, e nemete dosta to, o chcete. Odpor mete odhali poda toho, ako sa ctite, a cielenm usmerovanm mylienok ho oslabi, uvoni alebo rozpusti. Pocitov navigan systm: monos zisti prostrednctvom toho, ako sa lovek cti, i je v slade so Zdrojom, alebo nie, ako vibruje a o si v dsledku toho vetkho priahuje. Sstredenie sa na rzne veci toti vyvolva rzne pocity, take sa s pomocou tohto systmu d meni smer mylienok a teda to, o si priahujete. Prijmanie: vibran stav bez odporu a teda v absoltnom slade so Zdrojom. V takomto stave sa vm me splni to, po om tite. Rozhodujca hranica myslenia: Stav myslenia, kedy ste uvonen a slobodne, cielene si vyberte, na o sa sstredi a o nov zai (= o nov objavi). Slobodn tvorenie: sstredenie sa na vyten cie, priom si lovek uvedomuje, ako vibruje a i je napojen na Zdroj energie. Tvoriv proces: prdenie energie smerujce k uritm konkrtnym mylienkam i npadom. Umenie dovoli si: zmern, cielen sstredenia sa na to, o vo vs vyvolva elan, dobr pocity; to potom vedie k vibrcim, ktor s v slade s tm, o chcete, take to mete dosta (pusti do svojho ivota). Vedomie: vnmanie, uvedomovanie si. Vetko m svoje vlastn vedomie. Naprklad udia ie fyzick bytosti s nefyzickou energiou, ktor vnma veci z fyzickho uhla pohadu. Vibrcia, vibrcie: reakcia vetkho na vetko. Vibran frekvencia: urit stav vibrci. Vibran neslad: disharmonick postoj voi tomu, o chcete. Vibran slad: harmonick postoj voi tomu, o chcete.

168

Vntorn bytos (vyie Ja): ven as vaej bytosti, ktor si je vedom vetkho, m ste kedy boli a m ste teraz. To, kto naozaj ste. Vntorn bytos sa nikdy neme celkom oddeli od Zdroja. Vetko, o je (s vekm psmenom na zaiatku): zdroj, z ktorho vetko vznik, a zrove vetko, o vznik z tohto zdroja. V podstate synonymum slova Boh. Zkon pralivosti: zkon, ktor hovor, e podobn priahuje podobn. To, o m rovnak alebo vemi podobn vibrcie, sa k sebe priahuje a alej narast. Zdroj, Zdroj energie: ven a vene narastajci prd blaho-bytia, z ktorho vyviera vetko, o jestvuje. ivotn sila: ven vedomie pecificky zameran.

169

O autoroch
Esther a Jerry Hicksovci zaali odhaova svoje asn zitky s duchovnmi bytosami, ktor si hovoria Abrahm, v roku 1986, najprv len svojim blzkym spolupracovnkom. Abrahm je skupina vyspelch nefyzickch uiteov, ktor hovoria cez Esther Hicksov. Rozprvaj jednoducho a jasne, tak, aby sme im rozumeli, a ved ns k spojeniu s nam vym Ja. Ke Esther a Jerry videli, ak jasn a praktick posolstv Abrahm prina im aj inm uom, ktor sa zmysluplne ptali na rzne veci ohadne financi, zdravia a vzahov, rozhodli sa umoni, aby sa Abrahmovo uenie dostalo do oraz irieho okruhu ud, ktor chc ma lep ivot. Rzni in myslitelia a uitelia po celom svete vyznvaj filozofiu blaho-bytia a mnoh pojmy pouvan Abrahmom vleuj do svojich vlastnch knh, prednok a kurzov. Toto uenie sa vak ri predovetkm osobnm kontaktom. Zkladnm psobiskom manelov Hicksovcov je Konferenn stredisko v San Antoniu v Texase. Od roku 1989 vemi vea cestuj (navtvia pribline pdesiat miest rone) a ved interaktvne kurzy. Hicksovci doteraz vydali u viac ako essto knh, magnetofnovch kaziet, videokaziet a CD. Kontakt na autorov: Internet: www.abraham-hicks.com Pota: Abraham-Hicks Publications P.O.Box 690070 San Antonio, Texas 78269 USA

170