Delenie materiálov

Rezanie plameňom – rezanie kyslíkom

Rezanie plazmou
Rezanie laserom
Rezanie vodným lúčom
Rezanie pílovým kotúčom

Delenie materiálov plameňom – rezanie kyslíkom

Podstatou technológie delenia kovových materiálov plameňom je proces spaľovania železa

ohriateho na zápalnú teplotu v prúde kyslíka. Rezaný materiál sa spaľuje (zlučuje) s rezacím
kyslíkom za vzniku oxidov, ktoré sú v podobe tekutej trosky vyfukované dynamickým účinkom
kyslíka z miesta rezania. Proces spaľovania, v ktorom vznikajú rôzne druhy oxidov železa je
výrazne exotermická reakcia, t.j. s veľkým vývinom tepla (autogénnym) v mieste rezania. Na
vhodnosť materiálu na rezanie kyslíkom má najväčší vplyv jeho chemické zloženie. Na začiatku
procesu je potrebný ohrev materiálu v začiatku rezu na zápalnú teplotu, ktorá je pre bežné uhlíkové
ocele ≈ 1350 °C, čo umožňuje použitie rôznych druhov plynov v zmesi s kyslíkom na nahrievací
plameň (acetylén, metán, etylén, zemný plyn, propán – bután).

Výhody
klasická metóda delenia nenáročná na zariadenie
možnosť rezať ekonomicky materiály veľkých hrúbok
pri použití strojných horákov vysoká kvalita rezu
široká oblasť možností aplikácie pri rezaní ocelí.

Nevýhody
možnosť rezať len kovové materiály vyhovujúceho chemického zloženia (hlavne ocele).

Príklady použitia
Delenie plameňom je technológia delenia, ktorá má stále široké uplatnenie v rôznych oblastiach
výroby, opravárenstva a montážnych prác. Napriek čoraz väčšiemu uplatňovaniu plazmových a
laserových technológií v oblasti delenia a prípravy materiálu má stále svoje miesto hlavne pri delení
materiálov väčších hrúbok (nad 50 mm).

Rezanie plazmou

Plazma je z fyzikálneho hľadiska zionizovaný plyn zložený z iónov, elektrónov a tiež z neutrálnych
častíc. Vzhľadom na to, že sa v plazmovom oblúku dosahujú veľmi vysoké teploty používa sa
plazma v priemysle na tepelné delenie kovových materiálov. Princíp rezania plazmou spočíva v
tom, že sa neutrálny plyn, môže to byť aj stlačený vzduch vženie vysokou rýchlosťou cez dýzu do
elektrického oblúka, ktorý sa zvyčajne vytvára vysokonapäťovou iskrou, čím sa tento plyn zionizuje
uzatvorí sa elektrický obvod s povrchom kovového materiálu, vytvorí sa plazmový oblúk vysokej
teploty, ktorý roztaví kov určený na rezanie a plyn prúdiaci vysokou rýchlosťou zároveň odstráni
roztavený kov z reznej medzery. Samotné vytvorenie plazmového oblúka prebieha v praxi v dvoch
krokoch. V prvom kroku sa vytvorí vysokonapäťová iskra s malým prúdom cez ktorú prúdi plyn
vysokou rýchlosťou, v momente jeho zionizovania a uzatvorenia elektrického obvodu sa v druhom
kroku prepína režim na nízke napätie a vysoký prúd. Plazma sa vzhľadom na svoju operatívnosť a
výhodnú ekonomickú prevádzku stala v priemyselnej praxi štandardným nástrojom na tepelné
delenie kovových materiálov.

Princíp delenia materiálov plazmovým lúčom

Výhody
vysoká operatívnosť
relatívne nízka nadobúdacia cena zariadenia
nízke prevádzkové náklady
schopnosť rezať rôzne druhy kovových materiálov
možnosť rezania veľkých hrúbok materiálov
pomerne rýchla a jednoduchá inštalácia zariadenia
rezanie je bezdotykové, t.j. nedochádza k opotrebovaniu rezného nástroja a nie je potrebná výmena
nástroja pri zmene tvaru vyrezávanej súčiastky.

Nevýhody
potreba použitia odsávacieho a filtračného zariadenia
nezanedbateľná šírka reznej medzery.

Príklady použitia
Plazmové delenie kovových materiálov sa v praxi používa prakticky vo všetkých odvetviach
priemyslu:
výroba automobilov: vyrezávanie rôznych nápravových a podvozkových výstuh a držiakov,
nadstavby nákladných automobilov
stavba lodí: nosníky výstuhy a plášte lodí
železničný priemysel: medzinápravové nosníky a výstuže vagónov
vzduchotechnika: rozvinuté tvary potrubí a prechodových a spojovacích častí
stavebníctvo: oceľové nosníky pre konštrukcie prevádzkových hál, oceľové mosty, časti lešenárskej
techniky atď.

Rezanie laserom

Pri rezaní materiálov pomocou laserového lúča sa využíva vysoká koncentrácia energie laserového
lúča (bežne nad 107 W/cm2). Po dopade sfokusovaného laserového lúča na rezaný materiál
dochádza okamžite k jeho absorpcii materiálom (koeficient absorpcie resp. reflektivita je závislá od
vlnovej dĺžky laserového žiarenia a druhu materiálu), roztaveniu materiálu Joulovým teplom, jeho
sublimácii a vytvoreniu paroplynového kanála. Zvyšky roztaveného kovu sú z reznej medzery
odstránené pracovným plynom, ktorý prúdi cez rezaciu dýzu koaxiálne s osou laserového lúča.
Kombinácia výkonu lúča, rýchlosti rezania a druhu pracovného plynu určuje, ktorý efekt prevládne
v procese rezania, či sublimácia, alebo natavenie, resp. prepálenie materiálu. Podmienkou
kvalitného tvarového rezania je kruhová polarizácia laserového lúča. Max. hrúbka materiálu, ktorý
je možné laserom rezať je závislá na vlnovej dĺžke a výkone laserového lúča a taktiež na druhu
materiálu.
Schéma delenia laserovým lúčom

Výhody
vysoká rezná rýchlosť
veľmi úzka rezná medzera
vysoká presnosť rezania
veľmi úzka tepelne ovplyvnená oblasť
hladké rezné hrany, nie je potrebné ich ďalšie opracovanie a nehrozí porezanie pri manipulácii
rezanie je bezdotykové, t.j. nedochádza k opotrebovaniu rezného nástroja a nie je potrebná výmena
nástroja pri zmene tvaru vyrezávanej súčiastky
možnosť rezať aj nekovové materiály.

Nevýhody
vyššia nadobúdacia cena zariadenia
prevádzkové náklady
nároky na kvalifikovaný personál.

Príklady použitia
Delenie pomocou laserového lúča sa v priemyselnej praxi v širokej miere využíva na veľmi presné
a kvalitné rezanie kovových aj nekovových materiálov, t.j. všade tam, kde sú vysoké požiadavky na
dodržanie prísnych rozmerových tolerancií a kvality rezných hrán vyrezávaných súčiastok.
Laserový lúč sa používa na rezanie rôznych druhov materiálov, napr.: bežné konštrukčné ocele,
austenitické ocele, hliník, sklo, akryláty, keramika, drevo, textil, a pod. vo všetkých oblastiach
strojárskeho priemyslu: sú to napr. rôzne rozvinuté tvary krytov a dverí skríň, strojov a liniek,
rôzne časti karosérie, výstuhy dverí, kapoty a strechy automobilov, komponenty potravinárskych
liniek vyrezávané z nehrdzavejúcej ocele, vzduchotechnické komponenty, príruby, držiaky,
montážne panely s rôznymi otvormi pre prístroje, jemné ozubené kolieska, architektonické modely,
nápisy, dekorácie a mnohé ďalšie.

Rezanie vodným lúčom

Princíp delenia materiálov vodným lúčom je založený na intenzívnom hydroerozívnom účinku

úzkeho vodného prúdu s veľkou rýchlosťou prúdenia vodného média, ktoré je stlačené na výstupe z
rezacej dýzy na tlak niekoľko tisíc barov. Na zlepšenie účinku rezania, najmä pri rezaní kovových
materiálov, sa do vodného média pridáva v práškovej forme abrazívum (korund a pod.).

Výhody
minimálna šírka medzery
vysoká kvalita rezu
rezaný materiál nie je tepelne ovplyvnený
vysoká univerzálnosť metódy.

Nevýhody
vysoká cena zariadenia
nízka rýchlosť rezania
vysoké prevádzkové náklady.

Príklady použitia
vodným lúčom možno rezať prakticky všetky druhy materiálov
touto technológiou sa režú všetky druhy železných aj neželezných kovov, keramické hmoty, sklo,
mramor - pri rezaní týchto materiálov sa používa médium s abrazivom
vodným lúčom bez prídavku abraziva vo vodnom médiu je možné rezať plastické hmoty, papier,
gumu, vrstvené materiály, lamináty, drevo, kožu, potraviny (mäso, ryby, čokoláda).

Rezanie pílovým kotúčom

Pri pílení pílovým kotúčom (cirkulárnom pílení) vniká rotujúci pílový kotúč do obrobku vodorovne,
zvislo, alebo pod určitým uhlom. Pevnosť stroja umožňuje dosiahnuť vysokú presnosť a hladký
rezný povrch, čím sa znižuje potreba ďalšieho dokončovania. Pri cirkulárnom pílení je však rez širší
ako pri rezaní pásovou pílou, aj keď hrúbka najtenších cirkulárnych pílových kotúčov je len 1,5
mm. S príliš tenkými kotúčmi však často nemožno dodržať požadované tolerancie a vysokú reznú
silu, takže sa tým strácajú hlavné prednosti cirkulárnej píly.

Na obrázku je znázornený princíp cirkulárnej píly.

Je veľa druhov cirkulárnych píl, niektoré sú ručné, pri niektorých sa rezaný kus upína k pracovnému
stolu a rezný kotúč pohybuje a niektoré majú naopak upevnený rotujúci kotúč.

Príklady využitia
Pílenie zásob dreva; stolárstvo; všeobecné strojárstvo, vytváranie kanálikov a drážok v kovoch,
dreve a plastoch.

Odporucana literatura:
http://www.matnet.sav.sk/

Matej Borsuk 1Bc.D skupina 1