Financie

Sprievodcavo svete osobnch financi

www.financievpohode.sk

/ 2013

vpohode

aprl ronk II. Nepredajn

stavebn sporenie

bez sporenia
ned
hypotekrne very

Bva vo vlastnom sa

very

Ak s monosti prefinancovania bvania

dchodok

Kto nm zaplat dchodok?

12

profil produktu

Ochrana bankovch vkladov sa me asom zmeni

20

TOP-Performance
Mnohonsobn ocenenia
Viac ako 230 cien a vyznamenan od roku 2001 a mnohonsobn top ratingy od medzinrodnch ratingovch agentr hovoria sami za seba. C-QUADRAT a ARTS Asset Management patria medzi najlepch sprvcov fondov fondov v Eurpe.

CQUADRAT KAPITALANLAGE AG . Stubenring 2 . A-1010 Viede, Raksko . Telefn +43 1 515 66-0 . Fax +43 1 515 66-159 . www.c-quadrat.com

Tto marketingov sprva sli vhradne pre informan ely a nepredstavuje iadnu ponuku alebo vzvu k nkupu alebo predaju podielov fondov, ani ju nemono poklada za vzvu k uzavretiu zmluvy o slube cennch papierov alebo vedlajch sluieb spojench s cennmi papiermi. Tento dokument neme nahradi poradenstvo Vho investinho poradcu. Minul vkonnos nie je zrukou budcej vkonnosti. Kad kapitlov investcia nesie urit mieru rizika. Aktulna hodnota investcie me stpat, ale aj klesa. Nvratnost pvodne investovanej iastky nie je zaruen. Vstupn a vstupn poplatky nie s zohladnen vo vpote vkonnosti. 2012 Morningstar. Vetky prva vyhraden. Podrobnosti k zhodnoteniu Morningstar Rating na www.morningstar.de. Marketingov informcia. Stav: 03/2013

Inserat_FinanciePohode_210x146_SK.indd 1

pozvnka na konferenciu
o biznise, networkingu a spench manaroch

18.03.13 09:46

NOVK Vclav, predseda predstavenstva M.L.Moran, a.s.

PADRA Ji, predseda predstavenstva ERA, a.s.

NMEEK Svatopluk, riadite FN Ostrava

PILIERE SPENHO BIZNISU 17.04.2013 v priestoroch Hotela Zochova Chata

Organiztori:

www.sofisol.sk/biznisforum

PACHER Miroslav, Allianz-Slovensk poisova, a.s.

Zlatica Pukrov Modertorka TV Markza

PAJT Marek, vkonn riadite Lowe GGK

PAVLOVIOV Alexandra, Poisova potovej banky, a.s.

Ludk Pfeifer, partner M.C.TRITON, s.r.o.

CYPRICHOV Zuzana, UNIQA poisova, a.s.

Svet okolo ns sa rchlo men a pokia chceme by konkurencieschopn a spen, musme sa prispsobi nielen tempu zmien, ale musme ich vyui predovetkm ako prleitos pre al rozvoj biznisu. U po siedmy krt Vs srdene pozvame na manarsku konferenciu BIZNIS FRUM 2013 spodtitulom Piliere spenho biznisu. Aj napriek rchlym zmenm, spen podnikanie stoj stle na stabilnch pilieroch. Je potrebn permanentne zskava nov informcie, ale vyuva aj networking a siete, ktormi sa ria. Dleit je predvdavos a dobr intucia akcionrov a top manamentu. Ako teda vyui piliere spenho biznisu a zvoli vhodn biznis stratgiu? Ako nastavi obchod a marketing? Ako pracova s udskm potencilom? Odpovede na tieto aalie otzky nm daj spen manari, ktor vystpia na BIZNIS FRE 2013.
Hlavn partner: Hlavn medilny partner: Medilni partneri:
0-16-64-32 =0-20-80-40 / 80% 0-0-0-80 0-20-80-40

Partneri:

Odborn garant:

Konferenciu podporili:

80% Pantone 4505 C

Pantone Cool Gray 11 C Pantone 4505 C

Financie vpohode

obsah

06 Rozhovor

12 Dchodok

16 Sporenie a investovanie
6
 Pre tt absoltne vhodn investcia Komu je uren a ako funguje stavebn sporenie

18 Finann sprostredkovanie
16
Najdleitejie udalosti vo finannom sektore Sporenie a investovanie

10
Bva vo vlastnom sa bez sporenia ned Aj pri vere na bvanie sa pota s vlastnmi peniazmi

18
 Plnovanie financi je ako automobil. Zloit Finann sprostredkovanie

12
Kto mi zaplat dchodok?

14
Nhrada za znenie odvodov do II. piliera Kto chce a me, plat. Kto nechce alebo neme, neplat.

20
Dvojit bezpeie pre pokojn spnok Termnovan vklady maj istotu vnosu a nvratnosti vkladu

Financie vpohode

Sprvy

Holandsko znrodnilo bankov a poisovaciu skupinu SNS Reaal. Nklady na tto operciu sa vyplhali do vky 3,7 miliardy eur. Predstavitelia tvrtej najvej banky v Holandsku toti v stanovenom ase nenali rieenie problmovej situcie v banke. Trojica najvch ratingovch agentr el kritike investorov, politikov i regultorov. Tentoraz na Standard & Poors podala alobu americk vlda pre ratingy hypotekrnych zlonch listov. Ako dvod uviedla, e poplatky, trhov podiel, zisky a vzahy s emitentmi nesprvne ovplyvnili ratingov kritri a modely agentry. V roku 2012 vzrstol v Eurpskej nii poet falonch eurominc, ktor boli stiahnut z obehu, o 17 % na 184 000 kusov (290 000 eur). Stiahnutch falonch bankoviek bolo 531 000 kusov. Najastejie sa faluj dvojeurovky a z bankoviek 20- a 50-eurov nominly. Celkovo je v obehu v bankovkch a minciach 929 milird eur. Prevod bezcennch papierov na tt si u nevyaduje osobn prtomnos majitea tu alebo nm poverenho loveka. Sta, ak vypln splnomocnenie, kde uvedie, ak cenn papiere chce previes na Fond nrodnho majetku, a s overenm podpisom ho pole na adresu RM-S Marketu. Eurpska nia obmedz bonusy pre bankrov. Odmeny nebud mc prekroi vku ich platu. Nov pravidl by mali nadobudn innos zaiatkom budceho roka. Grcka centrlna banka musela od zaiatku dlhovej krzy doviez z inch centrlnych bnk eurobankovky za miliardy, pretoe Grci pre obavy, e sa ich krajina vrti k drachme, v poslednch troch rokoch masvne vyberali svoje spory v bankch. Zablokovanie platobnch terminlov vo Vatikne z dvodu slabej regulcie bnk a podozren z prania pinavch peaz je minulosou. Vatikn si naiel nhradu vajiarsku firmu Aduno, ktor sa pecializuje na platobn karty.

Bvlgari podozrievaj zdaovch nikov

Talianska finann polcia - Guardia di Finanza zhabala aktva firmy Bvlgari vhodnote 46 mld. eur. ttne orgny podozrievaj vedenie spolonosti zvyhbaniu sa daniam vrokoch 2006 a 2011. Polcia zhabala prostriedky natoch anehnutenosti, ktor patria bratom Paolovi aNicolovi Bvlgariov com. Majetok kadho znich sa odhaduje na1,5 mld. USD. Prv znich je predsedom rady riaditeov firmy, druh je jeho zstupcom. Vdaovch nikoch je podozriv aj Francesco Trapani, vedci oddelenia vroby nramkovch hodiniek aperkov vkoncerne LVMH (Louis Vuitton Moet Hennessy) materskej spolonosti Bvlgari. Je synovcom bratov Bvlgariovcov aodroku 1984 doroku 2011 riadil podnik. Vyetrovatelia tvrdia, e pred niekokmi rokmi podozriv registrovali firmy vrsku aBulharsku atie vo vajiarsku, aby previedli donich as ziskov aznili daov zaaenie. Poda daovch radov dozahraniia odplvali pribline 3 mld. eur. Firma vyjadrila div nad obvineniami aoznaila ich ako neopodstatnen. Firma prisbila urobi opatrenia, aby vysvetlila situciu. Firma Bvlgari vznikla vroku 1884 azaloil ju podnikate Sotrio Bvlgari. Koncern LVMH kpil firmu vroku 2011 za3,7 mld. eur. Trby vtomto roku predstavovali 1,27 mld. eur.

mesiace zverejuje daje omedzinrodnch rezervch centrlnych bnk vamerickch dolroch, eurch abritskch librch, vo vajiarskych frankoch avjaponskch jenoch. Tieto daje sa zverejuj vSumrnej sprve omedzinrodnch devzovch rezervch (Composition of Foreign Exchange Reserves, COFER). Ekonmovia si neraz vmali, e nazklade dajov MMF sa nedaj zhodnoti medzinrodn rezervy, pretoe ich najv drite na nezverejuje daje. Ku koncu roku 2012 medzinrodn rezervy ny predstavovali 3,3 bil. USD, priom suma rezerv vetkch centrlnych bnk sveta predstavuje 11,5 bil. USD. Zamedzinrodn rezervy sa povauj prostriedky centrlnych bnk, ktor mu by pouit nastabilizciu kurzu vlastnej meny alebo nazaplatenie dlhov. Medzi rezervy patria najlikvidnejie meny, vktorch krajina obchoduje, atie vzcne kovy, predovetkm zlato. Ako rezervy sa daj tie poui pecilne prva erpania (SDR) MMF.

Americk Sent prepieral JP Morgan Chase

Jedna zpoprednch americkch bnk JP Morgan Chase skrvala pred investormi vek straty anebrala dovahy rizik svisiace stransakciami vlastnch obchodnkov. Informuje otom sprva americkho Sentu, ktor preetroval miliardov straty JP Morgan. Sprva vboru bola prvm materilom oinnosti banky akandl svisiaci stakzvanou Londnskou verybou, o je prezvka obchodnka JP Morgan Bruna Michele Iksila. Ten pracoval vLondne ajeho innos priniesla straty 6,2 mld. USD. Potom, ako sa prevalili daje opochybnch transakcich abanka sa musela vyrovna so stratami, niekoko manarov JP Morgan abdikovalo. Banka prepustila aj

MMF zane zverejova nov daje

Medzinrodn menov fond (MMF) zane zverejova daje orezervch centrlnych bnk vaustrlskych akanadskch dolroch. Toto rozhodnutie bolo prijat pre rast vznamu tchto mien vmedzinrodnch rezervch. Vsasnosti MMF kad tri

Financie vpohode

Sprvy

samotnho Iksila. JP Morgan komentovala sprvu Sentu apodiarkla, e iadnym spsobom nechcela zavdza svojich investorov aklientov. Vsprve sa podiarkuje, e generlny riadite banky Jamie Dimon bol informovan ostave banky. Vbor americkho Sentu plnuje predvola nasvoje rokovanie manarov banky, aby vy svetlili straty banky. JP Morgan Chase vznikla zlenm investinej banky JP Morgan akomernej banky Chase poas finannej krzy. Americk banka JP Morgan Chase plnuje vnajblich dvoch rokoch zrui okolo 19000 pracovnch miest, ztoho vinu, zhruba 15000, vdivzii hypotekrneho bankovnctva. T toti plnuje zredukova potom, ako ju poas krzy musela rozri vdsledku rieenia zvenho potu nesplcanch hypotk.

Rekordn privtanie zazmenu pozcie

vajiarska banka UBS zaplat Andreovi Orselovi, ktor vedie od1. novembra 2012 investin oddelenie banky, takmer 25 milinov vajiarskych frankov zato, e odiiel zBank of America. Sumu mu vyplatia vhotovosti aakciami doroku 2015 postupne. Vminulosti boli eurpske banky amedziinm aj USB kritizovan zavek platby vrcholovm manarom vase ekonomickej krzy, ktor bola iastone vyprovokovan bankami. Akcionri finannch intitci tvrdili, e nemu prudko zni odmeny vrcholovm manarom, lebo to povedie kich odchodu dokonkurennch bnk. Zaiatkom marca sa otzka oobmedzen miezd bankrov stala otzkou vreferende. Vina obyvateov vajiarska sa vyslovila zato, aby akcionri verovch organizci mohli obmedzi rozhodnutia vedenia omimoriadne vekch odmench vrcholovm manarom. Talian Andrea Orsel je absolventom Rmskej univerzity, ale prakticky cel ivot pracuje vUSA. Najprv sa zamestnal vGoldman Sachs aBoston Consulting. Neskr psobil vMerrill Lynch. DoBank of America sa dostal potom, ako t pohltila Merrill Lynch.

rozvinutm krajinm, takm ako naprklad USA aVek Britnia. VBRICS si myslia, e prtomnos rozvinutch krajn medzi zakladatemi banky jej umon zska lepie verov ratingy. Posledn rokovanie ozaloen banky bolo nasummite BRICS vDurbane vJuhoafrickej republike. P krajn plnuje zaloi banku so zkladnm imanm 50 mld. USD, priom sa predpoklad, e kad krajina prispeje kapitlom 10 mld. USD. Vsasnosti m vysok verov ratingy len jedna krajina na. Ostatn krajiny neformlneho ekonomickho zoskupenia maj niie ratingy. Vytvorenie spolonej banky BRICS navrhla vroku 2012 India. Jej cieom bude zabezpei pre krajiny BRICS nevyhnutn financovanie vase ekonomickch krz. Odfebrura tohto roku je znme, e krajiny BRICS s pripraven navytvorenie spolonho menovho fondu. Predpoklad sa, e krajiny BRICS by vom mali akumulova 240 mld. USD atieto rezervy by sa mali poui nastabilizciu ekonomk vase ekonomickej krzy.

ninch vkladateov. Agentra Fitch znila rating Bank of Cyprus naD, o znamen neschopnos splca svoje zvzky. Cyprus sa rozhodol retrukturalizova svoje banky preto, aby mohol zska ver odEurpskej komisie, Eurpskej centrlnej banky aMedzinrodnho menovho fondu. Eurpski radnci neshlasili sposkytnutm veru bez odpisu finannch prostriedkov umiestnench natoch naCypre. Pvodne sa predpokladalo, e bud zdanen vetky vklady.

Rekordn dividendy bnk vUSA

es najvch bnk vUSA vyplat akcionrom zarok 2012 rekordn dividendy vcelkovej hodnote 41 mld. USD. Ide orekord odroku 2007. Medzi najvie finann intitcie krajiny patria tak banky ako Citigroup, Bank of America, JP Morgan, WellsFargo. Predpoklad sa, e uskutonia sptn vkup akci vhodnote 26,4 mld. USD avyplatia dividendy 14, 5 mld. USD. Banky natieto kroky potrebuj shlas Federlneho rezervnho systmu. Ten prijme rozhodnutie nazklade vsledkov zaovch testov. Tie boli zverejnen 7. marca 2013. Zaov testy americkch bnk predpokladaj dva negatvne scenre. Prv predpoklad poldruharon systematick pd americkej ekonomiky, rast inflcie arokovch mier. Druh scenr predpoklad pokles rokovch mier napolovicu ich sasnch cien arast nezamestnanosti. Vminulom roku najvie americk banky sptne odkpili svoje akcie vhodnote 23,8 mld. USD avyplatili dividendy vo vke 3,4 mld. USD. Akcionri teda spolu dostali 27,2 mld. USD. Vrekordnom roku 2007 akcionri dostali 66,4 mld. USD.

Bank of Cyprus bez riaditea

Predseda rady riaditeov Bank of Cyprus abdikoval. Samotn rada riaditeov abdikciu neprijala. Rozhodnutie prilo ode neskr potom, o bolo znme, e banka vstpi doretrukturalizcie. Poda plnu cyperskej vldy, ktor bol odshlasen predstavitemi Eurpskej nie, ty, naktorch je viac ako 100000 eur, bud zmrazen. Predpoklad sa, e bud zdanen 30- a 40-percentnou daou. Bank odCyprus by mala by spojen poda plnov snajvm konkurentom Laiki Bank. Takzvan protikrzov opatrenia sa dotkn nielen cyperskch, ale aj zahra-

Banka krajn BRICS

Krajiny BRICS by mali vnajbliom ase zaloi spolon banku. Skratka BRICS pozostva zprvch psmen krajn, ktor patria doneformlneho zdruenia. Ide oBrazliu, Rusko, Indiu, nu aJuhoafrick republiku. Vtejto banke chc zakladajce krajiny 45-percentn podiel odovzda

Financie vpohode

Rozhovor

vh

predseda predstavenstva,
Prv stavebn sporitea

Imrich Bre
Financie vpohode

Rozhovor

odn investcia
Komu je uren a ako funguje stavebn sporenie
Predpokladte teda, e ke bude stavebn sporenie naSlovensku dlhie, mono rovnako dlho ako vNemecku i Raksku, bude ho vyuva vina naich obyvateov? Systm stavebnho sporenia je znmy astmi pravami vlegislatve. Akm zmenm sa prispsoboval vminulom roku?
Minul rok bol po dlhom ase z hadiska legislatvnych nvrhov pre ns takpovediac pecifick. Poprv raz odvtedy, o som predsedom predstavenstva Prvej stavebnej sporitene, ato je u dev rokov, nebol zkon ostavebnom sporen predmetom rokovania vldy ani parlamentu. Uplynul rok tak mem hodnoti ako pokojn alegislatvne stabiln. Viera vto, e sa neudeje ni, je vek. ijeme vak vturbulentnom ase, atak sa me sta okovek. Len si treba uvedomi, e zasahovanie do systmu stavebnho sporenia ako takho, by neprinieslo do ttnej kasy iadne spory. Na druhej strane vnmame vetky iniciatvy, ktor smeruj k ochrane spotrebitea akskresaniu poplatkov zkonnou formou. Ako kad komern banka sme tm rovnako zasiahnut.

Pre tt absoltne

Stabilita podnikateskho prostredia je nieo, o by privtali vetci podnikatelia. Ako vidte vvoj legislatvy dobudcnosti?

Myslm si, e ten priestor je obrovsk. V krajinch ako Nemecko i Raksko m viac ako 60% obyvatestva uzavret zmluvu ostavebnom sporen. Uns je tak zhadiska tatistiky aj zhadiska potreby novch alebo obnovy starch bytov pre stavebn sporenie ete vek priestor. Vporovnan stmito vyspelmi krajinami je naSlovensku ete vek skupina obyvateov, ktor vbec nedoke zo svojho prjmu spori. Verm vak, e sa to vtomto desaro zmen klepiemu.

Vyuva produkt stavebnej sporitene mu slovensk klienti u odroku 1992. Pomerne dlh as nato, aby sa produkt mohol udomcni uobyvatestva. M tento sektor ete priestor naal rast?

Porovnva stavebn sporenie v jednotlivch krajinch navzjom nie je tak jednoduch. Systm je sce rovnak, no kad krajina m svoju legislatvu asvoje pecifik. Podstata systmu spota vtom, e vetci sporitelia sporia adostvaj bonifikciu vpodobe ttnej prmie, ktor je vkadej krajine odlin. Znamen to, e vyie prjmov vrstvy as z nich kad rok erp z tchto spor nemaj ostavebn sporenie zujem? very. Je to drustevn systm sporenia, Tak ako kad in tovar, vek alebo mal vktorom vnaich podmienkach musia naje- aut, zahranin i domce dovolenky, aj den ver spori vpriemere tyria klienti. To je bvanie ajeho financovanie nie je len zleivak iba zklad. Kad krajina m svoje peci- tosou prjmu klienta, ale aj naplnenm jeho fik. Nam pecifikom je, e naprklad spolo- plnov a cieov. ttna prmia podporuje enstv vlastnkov bytov maj nrok natt- sporenie. Pokia klient nepoiada over, nenu prmiu. Zakad spravovan tyri byty m mme dvod skma jeho prjem a bonitu. spoloenstvo nrok na jednu ttnu prmiu. Preto na tto otzku neviem da exaktn Toto naprklad vNemecku neexistuje. Nebo- odpove. Viem vak poveda, e nai klienti lo by sprvne vytiahnu si pri porovnvan zo sporia vpriemere rone 500 eur. Polovica nasystmu iba to, o sa mi argumentane prve ich sporiteov nezska ani maximlnu ttnu hod. Treba sa pozera, ako sysprmiu. Urite to vyplva najm tm funguje vdanej krajine ako zvky ich prjmu azrove je to celok. Slovensko m momentlaj odrazom veku naich klientov. ne asi najlepie fungujci systm Vo vekovej kategrii do10 rokov Bvanie ajeho stavebnho sporenia. mme 9% klientov, do18 rokov financovanie 8%, do30 rokov 24%, do40 ronie je len kov 22%, do60 rokov je to 28% Vprvopoiatkoch zleitosou anad 60 rokov je to a 9%. stavebnho sporenia,
teda pred 200 rokmi, klienta, ale aj Stavebn sporenie je lo ozdruenia ud, naplnenm jeho pecifick vtom, e vrmci ktor sporili anazklade plnov acieov. rodiny sa zmluvy daj spja. uritho mechanizmu si Rozdelenie klientov poda prideovali very. Kee veku preto nemus dva bvanie vtedy nebolo relny obraz otom, kto skutone stl sasou ttnej politiky, ttna prmia zauzavretm zmluvy. vtedy neexistovala. Dnes psob ako Spjanie zmlv je mon len medzi priakatalyztor. Viete si systm stavebnho mymi prbuznmi. Predpoklada, e zmluvy sporenia predstavi bez nej?

podporen inak a prve ich symbizou sa dosahuje vy efekt psobenia ttu voblasti bvania. Vina ud povauje ttnu prmiu zavhodn motivciu. Napriek tomu, e ttna prmia je len 66 eur, je pre ud vreginoch zaujmavou sumou. Priemern ver stavebnho sporitea je tatisticky plne inde ne priemern ver klienta komernej banky. Stavebn sporitea je finann dom, ktor je uren pre stredn aniie vrstvy obyvatestva.

prjmu

m to je, e si vtchto dvoch krajinch dr tak obubu?

Je to niekoko desaro dlh tradcia. udia tam povauj stavebn sporenie zastabiln faktor ekonomiky a sporenia. U ns, ke sa narod diea, tak mu krstn rodiia kpia zlat retiazku alebo prvesok. V Nemecku i Raksku namiesto zlata daruj stavebn sporenie.

Preo by sme dnes mali i tak, ako sa ilo pred rokmi? Tak ako zdravie, vzdelanie amnoho inch vec sa zatch 200 rokov stali sasou civilizovanej spolonosti adostali sa dosfr zujmu ttov, tak isto aj bvanie nie je len ouspokojen individulnej potreby, ale sved okultre avyspelosti celej spolonosti. Preto je potrebn, aby zostalo stredobodom zujmu ttu a jeho kadej vldy. Stavebn sporenie vsasnosti tt podporuje nastrane sporenia, hypotky na strane verov. Ide o produkty, ktor sa nevyluuj, kad je

v zastpen bud uzatvra vek investori, a potom nevloia ani poadovan vklad na zskanie maximlnej ttnej prmie, by bola vek utpia. Produkt je uren predovetkm mladm uom do35 rokov nazskanie svojho bvania a osamostatnenie sa odrodiny, apotom pre vyie vekov kategrie najm na obnovu existujceho bvania. Tomu relne aj zodpoved rozloenie veku sporiteov naej banky. Druhm kritriom posdenia monej bonity klientov je naprklad aj ich regionlne zastpenie. Pribline
Financie vpohode

90 % naich klientov bva mimo vch miest. Aj to poukazuje namonosti ich potencilnych prjmov. Vo vekch mestch Bratislave a Koiciach prevauj verov klienti.

Cieov sumu si klient uruje hne nazaiatku sporenia. Spomenuli ste, e vzahrani sa tento produkt uzatvra deom pri naroden. Ak by sme porovnali ceny nehnutenost uns pred desiatimi rokmi adnes, tak cieov suma zmluvy zroku 2000 by nakpu nehnutenosti vsasnosti ani zaleka nestaila. D sa teda tento produkt vbec vnma ako rieenie otzky bvania?

nehnutenosti, ktor mu banka hypotkou neprefinancuje. Atm, e odbanky nevyaduje ver na 100 % ceny nehnutenosti, vie zska aj vhodnejie podmienky. Rovnako sa pomocou stavebnho sporenia vrtane stavebnho veru daj splni aj podmienky kladen pri iadosti ohypotku pre mladch i odttneho fondu rozvoja bvania. Stavebn sporenie sa teda d vyui osve ivrmci kombincie sinm verovm produktom.

D sa odhadn, koko klientov

Podobn tatistiky nemme, lebo nemme ani dvod vyadova odklientov takto informcie. No s znme tatistiky zNemecka: spravidla klienti vyuij nafinancovanie nehnutenosti 60% zhypotekrneho veru, 20 % nasporench vlastnch zdrojov v stavebnej sporiteni a20% zveru zo stavebnej sporitene. Prefinancovanie formou 60:40 v prospech bnk tvor 90 % realizovanch obchodov snehnutenosami vNemecku.
uvauje vzmysle kombinovania produktov?

Napriek tomu, e stavebn sporenie vyuvaj sporitelia skr na rekontrukciu nehnutenosti, musm poveda, e zmluva je z pohadu klienta iv nstroj. Vie na nej zvi cieov sumu a takisto vie dve aj viac zmlv v rodine spoji a zska dostaton sumu aj na kpu nehnutenosti. Nie vetci stavebn sporitelia ij vBratislave anie vetci chc kupova len nov byty. Acenov rove ponkanch nehnutenost navidieku je diametrlne odlin odtej vhlavnom meste. Pravdou je, e vina verov sa pouva na rekontrukciu. Tomu zodpoved aj vka verov, ktor klienti vinou erpaj. Mimo vch miest sa vak aj z20-tisc eur d urobi prstavba alebo nadstavba, o tatisticky evidujeme ako rekontrukciu. Prakticky sa vak stavebn sporenie vhodne d poui aj na kpu nehnutenosti iprefinancovanie hypotky. Takmer 70% verov v roku klienti pouij na rekontrukciu, 15% navstavbu a15% nakpu nehnutenosti. Rone spracujeme vye 25000 verov, teda nakpu i vstavbu nehnutenosti je urench vye 7500 verov. Atoto slo je zaujmav aj vporovnan skomernmi bankami.

onm, konm, unm tak chod aj dobnk komern, investin, privtna, stavebn sporitea. pecializcia existuje vbenom ivote ivbankovnctve. Spsob, e vetci mu robi vetko, ober ojedinenos. Komu doma zavadzia cel paleta zlatch tehl, asi nebude vyhadva stavebn sporiteu, ale rovno zjde doprivtnej banky. Tam mu vedia poradi, o m stakm majetkom spravi. Vstavebnej sporiteni vak nie. Je to opecializcii. Ak sa stavebn sporitene pretransformuj na ben banky a ben banky si obohatia ponuku ostavebn sporenie, o sa tm dosiahne? Pre sporitene to bude vzhadom na nutnos dobudovania celkovej infratruktry komplikovanejie. Je divn, e niekto chce nii to, o funguje, avytvra problm vnieom, kde nie je. Meni sa m len vtedy, ak to m zmysel. Je to akoby sa komernm bankm pridala ku klvesnici jedna oktva astavebnm sporiteniam sa odplili nohy zklavra.
Pavel kriniar

Ak by sme vak chceli da krstnmu dieau ako darek stavebn sporenie, nastaveniu cieovej sumy sa nevyhneme. To, i sa jej vkou trafme dobudcej ceny nehnutenosti, je vak viac ne otzne.

Jednoducho vieme poveda, e ak m mlad lovek stavebn sporenie od narodenia, tak po doven dospelosti bude ma peniaze na kpu jednoizbovho bytu. Na 40 000 eur veru treba ma nasporench 12000 eur, o je poas 18 a 20 rokov relne dosiahnu. Zavye 50000 eur sa vsasnosti d kpi byt. Jeho vekos zvis odreginu, kde stoj. Pravdou je, e asi nepjde onovostavbu. Ak vak vyuije aj monos spojenia zmlv, me ma kdispozcii naozaj zaujmav finann zklad.

Priatesk sporitelia s t, ktor daj svoje pean prostriedky do spolonho hrnca aviau ich naes aviac rokov, aby si t druh mohli vzia ver. Boli sme pod tvrdou pabou kritiky, e ttna prmia pohlt rone 42 mil. eur. Treba vak poveda, e vzhadom na vku vkladov sa len 50 % klientom pripe pln vka ttnej prmie. Zvyn as klientov nem toko prostriedkov, aby mohli erpa pln ttnu prmiu. Je tu ete ekonomick hadisko. Slovensk technick univerzita vypotala, e z kadho eura ttnej prmie sa do ttneho rozpotu v podobe dan a odvodov vrti es a osem eur. Pre tt je to absoltne vhodn investcia. Plat, e m vyia by bola ttna prmia, tm viac by sa vrtilo do ttneho rozpotu. Tm sa multiplikuje aj zamestnanos vstavebnctve.

Pri propagcii stavebnho sporenia sa dva dopopredia slovn spojenie vhodn sporenie. Teda przvukuje sa sporenie anie rieenie otzky bvania. Nemu potom tento produkt vnma predovetkm kritici ttnej prmie nesprvne?

viacerch finannch produktov?

Finann zklad nejakej kombincie

Pripomnam, e stavebn sporenie ahypotka nie s konkurenn produkty. Vedia sa vzjomne dopa. Tm, e douritej vky nevyadujeme zabezpeenie veru nehnutenosou, vie klient vykry prve t as ceny

Veskej republike sa zaalo polemizova, i by stavebn sporenie nemohli ponka aj banky. Malo by to zvi konkurenciu.

Osobne takto zmenu povaujem zanezmysel. Tak ako lovek chod k lekrom pecialistom

Financie vpohode

very

sa bez sporenia ned

Aj pri vere na bvanie sa pota s vlastnmi peniazmi
Riei vlastn bvanie sa d mnohmi spsobmi. Najjednoduch aaj najlacnej spsob je osta urodiov, o poda prieskumu Slovenskej akadmie vied praktizuje takmer polovica ud vo veku 18 a 45 rokov. alou monosou je vyriei tto otzku zvlastnch spor. To si vak vyaduje ma super prjem alebo zaa uvaova otakomto spsobe niekoko rokov vopred. Treou cestou je poia si. Tu vak vyvstva otzka, odkoho. Alebo skombinova vetky monosti.
Na druhej strane, kto nechce prli dlho aka alebo povauje spltky piky za formu sporenia, m na vber z hypotekrnych verov a verov na bvanie. Vybra si mono aj z nebankovch intitci, no tie poskytuj peniaze iba pri vrazne vych rokovch sadzbch. Navye, nebankovky nepoiaj toko, koko s ochotn poia banky. Rizikovm faktorom takhoto rieenia bvania je nestabilita prjmu vbudcnosti. Preto je vhodn s dodloby saspo nejakou finannou rezervou. Ani tto monos sa teda celkom nezaobde bez sporiacej etapy. Stavebn sporenie u zo samotnho nzvu napoved, e bez sporenia to pri rieen otzky bvania skrtka nepjde. Jeho podstata spova v sporiacej fze, z ktorej sa pri splnen podmienok me lovek presun do fzy splcania. Kto je nedokav a chce ma peniaze hne, me vyui medziver. No ani tu sa sporeniu nevyhne, kee to je podmienka napridelenie stavebnho veru. Medziver je toti iba platenie rokov z poskytnutho veru, nie jeho splcanie. Popri platbe rokov si klient ete spor, aby dosiahol potrebn hodnotiace slo. Nsledne bude erpa u iba stavebn ver. Kde zska zvhodnen peniaze? Rozhodova sa pre vber spsobu financovania sa d aj prostrednctvom pohadu na podporu zo strany ttu. Stavebn sporenie je odmeovan ttnou prmiou (66,39 eura pri ronom vklade aspo 577,30 eura), hypotekrne very maj ttny prspevok (pre mladch pri splnen podmienok sa zni rokov sadzba o3 %). Anakoniec je tu aj ttny fond rozvoja bvania,

Bva vo vlastnom

re tch, ktor radi plnuj na dlh obdobie vopred, sa ponkaj vetky mon sporiace schmy bnk, podielovch fondov i matracov. Problmom je inflcia a rast cien nehnutenost v dlhodobom horizonte. Ak m nejak typ sporenia potencil speri s inflciou, je automaticky spojen s vyou mierou rizika. Teda na konci sporenia me by z dvodu vvoja na finannom trhu stav sporiaceho tu ni, ne sa na vloilo.

pekulova o vvoji rokovch sadzieb sa nemus vyplati.

10

Financie vpohode

very

Ceny sa stabilizovali, roky klesali

Narealitnom trhu sa toho zauplynul rok vea nezmenilo. Ceny nehnutenost vo veobecnosti zotrvali napribline rovnakej rovni. Toto sa vak ned poveda otrhu svermi nabvanie. Vpriemere sa vkadom mesiaci uzavreli nov verov zmluvy vcelkovej vke 300 mil. eur. Kadm mesiacom klienti dostvali vpriemere oraz niiu rokov sadzbu. Koniec roka 2012 bol vznamen 4,44-percentnej rokovej sadzby (4,78% bola ron percentulna miera nkladov). Zaiatok tohto roka sce vpoklese nepokraoval, no sadzby sa udrali pod 5% rone. Zo tatistk Nrodnej banky Slovenska vyplva, e nie kad klient banky je ochotn pri obnove rokovej sadzby zmeni svojho veritea. Zobjemu novch zmlv patr podiel od8 do15% tm klientom, ktor sa dohodli sbankou nanovch podmienkach. Vo vine prpadov ilo oznenie rokovej sadzby, ato vpriemere dokonca aj niej, ako dostali nov klienti. Zaujmavosou je, e ron percentulna miera nkladov novch verov je odjesene minulho roka niia ako priemern rokov miera u existujcich verov. Rast hypotekrneho trhu sa vak u spomauje. Objem nesplatench verov sce kad mesiac rastie, no u nie takou intenzitou ako vprvej polovici roku 2012. Novch zujemcov over mono odzadlenia odrdzaj nov prpady neplatiov. Ve kad deviaty dlnk m problmy so splcanm. Tie svisia so zvyujcou sa mierou nezamestnanosti. Podiel nesplcanch verov nabvanie sa pohybuje pod 3%, km pri spotrebnch veroch je to a 8%.

kroky k hypotke
predben informcie (prepoet, naasovanie)

1. 2. 3.

ktor poskytuje pre dlnkov very s vemi zaujmavou rokovou sadzbou (1 %, 2 % alebo 3,5 % rone), ale i nenvratn prspevky (pre obanov s akm zdravotnm postihnutm). Ako doveru Ak sa u lovek rozhodne riei bvanie cez ver, nemal by sa svberom prli ponha. Zaa by mal s kalkulakou v ruke. Spota si, koko mu kto poiia, naako dlho azaak rok. Koko poia: m menej si lovek poiia, tm ahie zska ver azrove aj svhodnejou rokovou sadzbou. Preto

sa sverom oplat kombinova i u spory, alebo stavebn sporenie (medziver i stavebn ver) pri predpoklade, e sa splnia podmienky, aby sa nemusela zaklada nehnutenos. Na druhej strane, pri stanovovan vky veru treba myslie aj na to, i bude potrebn nehnutenos rekontruova, prpadne i ju netreba vybavi aj zariadenm. Na ako dlho: m dlhia splatnos veru, tm niia spltka azrove vyia preplatenos. Pri samotnej vke preplatenosti sa vak netreba aka vysokch siel. Peniaze zaplaten v budcnosti maj dnes in hodnotu, navye nehnutenosti zvykn v ase zvyova svoju cenu. Vobou dlhej splatnosti sa zni spltka at potom netvor v rodinnom rozpote vznamn podiel. Akkovek spory sa daj potom odklada bokom na mimoriadne spltky alebo predasn splatenie veru. Za ak rok: pri porovnvan rokovch sadzieb verov si treba vma psmenk zaslami. p. a. znamen rok za rok, p. m. je rok za mesiac. rok nie je vetko, dleit s aj poplatky, ktor sa prejavia v ukazovateli ronej percentulnej miery nkladov (RPMN). Otzkou ostva, i zskan rokov sadzbu zafixova, aak no, na ako dlho. rokov sadzba sa toti poas obdobia fixcie

podanie iadosti (nastavenie veru)

schvaovanie iadosti (rozhoduje banka) erpanie veru (kony na katastri, poistenie, zdokladovanie pouitia) splcanie (prpadn zmeny v zmluve)

4.

5.

nemen, o m vhodu pri plnovan rodinnho rozpotu, kee sa nebude meni ani vka spltky veru. pekulova o vvoji sadzieb sa nevyplca, aj ke doteraz sa sadzby oplatilo skr nefixova, kee roky sa v poslednch rokoch zniovali. Zabda vak nemono ani nato, e poskonen fixcie banka stanovuje nov rok aak sa dlnkovi nebude pozdva jeho vka, bude musie splati cel dlh. Okrem toho si budci dlnk me zvoli aj spsob splcania. tandardn je anuitn, o znamen, e kad mesiac odde ztu rovnak platba. S vak aj spltkov plny srastcou i klesajcou spltkou, prpadne odkladom spltok. Vhodn s pre tch, ktor oakvaj zmeny vich prjmoch i u smerom nahor, alebo nadol.

Ponastaven parametrov veru apodpsan verovch zmlv nasleduje nvteva katastra. Dobr je, ak cel postup vkladu do katastra klientovi vysvetl sprostredkovate alebo realitn agent, idelne je, ak ho v tom nenech samotnho a formality vybav spolu s nm. Sksen sprostredkovate i agent toti vie, akmi krokmi avobou pos tupu jednotlivch konov sa d zrchli cel proces. Naprklad u aj tm, e kataster nerob vetky kony potrebn na zskanie zlonho prva kad de, ale iba v pondelok, stredu apiatok. Ako poas veru Poas splcania nie je dvod, aby dlnk komunikoval s bankou. Vnimkou je situcia, ak by sa dlnkovi natoko zmenila jeho finann situcia, e by nevldal splca ver. V takom prpade by mal o tom banku bez mekania informova. Vsledkom me by zmena spltkovho plnu vpodobe odkladu spltok alebo predenia obdobia splatnosti veru. V prpade omekania platby treba pota spokutou. Vtakchto prpadoch netreba ignorova vzvy banky, pretoe dlnk dostva negatvny zpis doverovho registra azana mu hrozi uplatnenie zlonho prva nanehnutenos.
Pavel kriniar

Zvhodnen bvanie
 Stavebn sporenie

ttna prmia - max. 66,39 eura za rok pri ronom vklade 577,30 eura.

 ttny fond

H  ypotka ttny prspevok pre mladch znenie rokovej sadzby na prvch p rokov o 3 % pri vere do 50 000 eur, veku iadateov do 35 rokov a hrubom prjme do 1,3-nsobku (resp. 2,6-nsobku pri maneloch) priemernej mzdy (ide o 1019,2 eura, resp. 2038,4 eura).

rozvoja bvania rokov sadzba do 3,5 % na ver do 52 300 eur so splatnosou do 30 rokov. S striktne vymedzen podmienky pouitia peaz a prsne stanoven obmedzenia na poberateov. Naprklad prjem nesmie prekraova 3,5-nsobok ivotnho minima a pri splcan veru mus dlnkovi osta aspo 1,3-nsobok ivotnho minima.

Financie vpohode

11

Dchodok

Ktodchodok?
mi zaplat
Nudn tatistiky obas prezrdzaj zaujmav veci. Naprklad aj to, zoho ije priemern domcnos slovenskch dchodcov. A 83% prjmu tvor starobn dchodok a/alebo socilne dvky zo Socilnej poisovne. Necelch 13% tvoria prjmy zpokraujcej prce. Zvyok tvoria prjmy zo zhradky, ivotnej poistky azrokov vbanke. Zvislos odprjmu zo Socilnej poisovne je vek. Bude to tak aj vbudcnosti? Adoke Socilna poisova vyplca dchodky aj vtedy, ke naa populcia zostarne?
Ako funguje prieben systm V zsade plat, e v priebenom systme, t. j. v rmci dchodkov vyplcanch Socilnou poisovou, sa dchodky vyplcaj z prspevkov pracujcich. Systm na prv pohad pracuje na podobnom princpe ako prietokov ohrieva. Skutonos je vak trochu zloitejia. Ak je krajina demograficky mlad, do systmu prdi vea prostriedkov, no len mlo sa z neho vyplca, pretoe poet dchodkov je nzky. Vtedy m krajina celkom prjemn problm, o spravi snadbytonmi peniazmi. Prieben systm zaviedol v roku 1881 nemeck kancelr Otto von Bismarck a jeho krajina zo systmu vemi profitovala. Vtom ase bolo v krajine vea mladch ud. Priemern dka ivota bola kratia a dchodku sa doila omnoho menia as populcie ako dnes. Z prebytkov v So cilnej poisovni sa vtedy financovala vstavba infratruktry i modern armda. Podobnm spsobom si o niekoko desaro neskr demografick dividendu vybralo aj socialistick eskoslovensko. In situcia je, ak krajina zostarne a na rastci poet dchodcov pripad oraz menej mladch ud. Pripomeme si, e prieben systm prspevky poistencov neakumuluje. Netvoria sa teda iadne spory na budce asy. Vtedy m krajina problm s vyplcanm dchodkov. Ako je to dnes uns? Kto prispieva akto pober Demografick situcia krajiny sa asto vyjadruje pomerom populcie vproduktvnom veku (naprklad v intervale 15 - 64 rokov) k populcii v postproduktvnom veku (65+ rokov). Tento ukazovate vak hovor skr o nejakom demografickom potencili, ne oskutonej schopnosti vyplca dchodky. Ve vo veku 15 - 18 rokov uns pracuje len mal as mldee. Na druhej strane vek vina ud odchdza do dchodku skr ako v 65. roku ivota. O schopnosti vyplca dchodky nm viac povie pomer pracujcich a dchodcov. Tento pomer nie je ovplyvnen len demografickou situciou, ale aj fungovanm trhu prce. Mme mnoho ud vo veku 15 - 64 rokov, ktor by mohli pracova, no nepracuj. Niektor si nemu njs prcu, in tuduj, resp. s na materskej. A niektor nikdy nepracovali apracova nebud. Ke sa pozrieme nakonkrtne sla, vidme, e potencilna zsoba pracovnej sily je uns asi 2,7 milina, no celkov poet pracujcich len asi 2,2 milina (graf 1). Ekonmovia po uvaj vraz prirodzen miera nezamestnanosti. Tto miera vyjadruje vplyv takch faktorov, ako je seznna nezamestnanos poas roka, nezamestnanos spsoben prepanm v dsledku zmeny bydliska i karirnej drhy zamestnanca atie nezamestnanos spsoben zmenami vodvetvovej truktre ekonomiky (ako napr. zatvranie ban). Na Slovensku je prirodzen miera nezamestnanosti narovni asi 7,5%. Natto mieru klesla uns nezamestnanos vlete 2008. Vtedy vrcholila konjunktra amy sme napriek miere nezamestnanosti 7,5% museli dova naprcu ud zRumun-

12

Financie vpohode

Dchodok

ska a Albnska. Dnes sa miera nezamestnanosti plh na 15 %, t. j. nadvojnsobn rove, ako je prirodzen miera. Ako sa bude situcia vyvja v budcnosti? Poda projekcie, ktor pre vetky lensk krajiny E vypracovala Eurpska komisia, bude u ns celkov miera nezamestnanosti klesa. Nie preto, e by nae hospodrstvo fungovalo ktovieako lepie, ale preto, lebo nm oraz viac bud chba mlad udia. Niekedy okolo roku 2035 sa celkov miera nezamestnanosti me pribli rovni prirodzenej miery nezamestnanosti, t. j. 7,5% (graf 1). Vyzer to sce pekne, ale a tak vhra to nebude. Vina nezamestnanch jednoducho odde dodchodku. Zostarneme... Poet dchodcov teda narastie. Ako sa bude vyvja poet pracujcich a dchodcov? Koncom roka 2012 vyplcala Socilna poisova 1,3 milina dchodkov, z toho 981-tisc starobnch a 228-tisc invalidnch. Ke si porovnme poty dchodcov

s potami pracujcich, ktor cujcimi sa bude meni vade, aj na tieto dchodky prispievaj, v inch krajinch Eurpy. Eurzistme, e jednho pa ako celok na tom dchodcu sponzorubude podstatne lepje 1,6 pracujceho. ie ako my, vaka Ako sa bude tento vyej prodnosti, pomer vyvja v buimigrcii a mieKto bude dcnosti? Poda tej ram zamestnanosti. chcie ma istej projekcie EuImigrantov menadchodku rpskej komisie sa me a nemusme ma aj nakvu, tento pomer bude radi. Je vak pravda, neustle zhorova e s vinou mlad bude si musie prakticky v kadej a maj viac det ako spori aj inde. krajine E. To nie je domce obyvatestvo. prekvapenie, starnuSlovensko m vak tie populcie je venzke mzdy a vyso2,80 obecne znma vec. k nezamestnanos. 2,60 o je vak pre Slovensko obzvl Imigrantov vemi nelka. neprjemn, to je tempo starnutia, 2,40 ktor uns bude omnoho rchlej- ... schudobnieme? 2,20 ie, ako je priemer E. Niekedy Me jeden lovek uivi jedokolo roku 2040 sa me poet nho 2,00dchodcu? Vprincpe no, dchodcov a pracujcich vyrov- otzkou vak je, na akej rovni. 1,80 na (graf 1 a graf 2), t. j. na jed- Nezabdajme, e vaka techno1,60 nho dchodcu bude prispieva logickmu pokroku rastie prolen jeden lovek (asi by bolo pre duktivita prce. Jeden robotnk 1,40 kadho zns dobr vedie, ktor vyrob dnes omnoho vyiu hod1,20 konkrtne to bude). Avroku 2060 notu ako jeho prastar otec pred bude na jednho dchodcu pri- 100 rokmi. Prirodzene, e neviespieva u len 0,74 pracujceho. me, ak technolgie vbudcnosPomer medzi dchodcami apra- ti prdu aako zvia produktivitu
2010 2015 2020 2025 2030

prce. Ekonmovia na zklade dajov za poslednch 100 rokov odhaduj tempo rastu produktivity prce asi na2% rone. Ak by takto dlhodob priemer platil aj v budcnosti, potom by ani rast produktivity prce nedokzal vyrovna bytok potu pracujcich. Pre budcich dchodcov to znamen, e ich dchodky u nebud tak tedr ako dnes. Nemono nikomu radi, aby prestal plati odvody do So cilnej poisovne s poukzanm nastarnutie populcie. tt vdy bude vybera urit objem dan a odvodov a v rmci priebenho systmu vyplca nejak dchodky. Tieto dchodky vak vemi pravdepodobne bud oraz menie a asom sa priblia k rovni socilnej dvky. Kto bude chcie ma nadchodku aj dchodcovia na kvu, bude si musie spozsoba prac. sily obyvatestvo to ri aj inde. Nae prispievajci pomaly zana chpa. Finann sprostredkovatelia im mu pomc vbudovan vlastnej finannej budcnosti.
2040 2045 2050 2055
Vladimr bal

2035

n Graf 1: Pracovn sila, pracujci a dchodcovia v SR (mil.)

2,80 2,60 2,40 2,20 2,00 1,80 1,60 1,40 1,20 2010 2015 2020 2025 2030

n Graf 2: Prispievatelia na jednho dchodcu

2,0 1,8 1,5 1,3

dchodcovia zsoba prac. sily prispievajci

2035 2040 2045 2050 2055 2060

1,0 0,8 0,5

eurozna

Slovensko

2010

2015

2020

2025

2030

2035

2040

2045

2050

2055

(Zdroj: European Commission (2012): The 2012 Ageing Report. Economic and budgetary projections for the 27 EU Member States (2010 - 2060))

(Zdroj: European Commission (2012): The 2012 Ageing Report. Economic and budgetary projections for the 27 EU Member States (2010 - 2060)

2060

2060

2,0

Financie vpohode

13

Dchodok

za znenie odvodov do II. piliera

Kto chce a me, plat. Kto nechce alebo neme, neplat.
14
Financie vpohode

Nhrada

Dchodok
Schvlenm zatia ostatnej novely zkona ostarobnom dchodkovom sporen dolo kviacerm vznamnm zmenm. Jednou znich je zriadenie intittu dobrovonho prspevku.
ti. Obzvl vhodn je tto monos pre ivnostnkov, ktor nemusia ma rovnomern prjem vase. Mimochodom, ivnostnci: je znmy fakt, e prispievanie na dchodkov sporenie sa v ich prpade vykonva z minimlneho vymeriavacieho zkladu. Mono si neuvedomuj, e vase, ke nastane vplata dchodku, mu ma nasporen tak mal sumu, ktor ich me nemilo prekvapi azarad ich doradu akateov nasocilne dvky. A prve dobrovon prspevok je prostriedok, ako sa nemilmu prekvapeniu vyhn. Znamen to, e uzatvor osobitn zmluvu s poisovou, ktor mu bude z nasporench peaz vyplca dchodok. Oblas anut je zatia vekou neznmou. Viac svetla dotoho vnesie pripravovan nov zkon alebo novelizcia existujceho zkona. Je vak vemi pravdepodobn, e pouzavret zmluvy spoisovou ovyplcan dchodku stratia dedii akkovek nrok nazostatok nadchodkovom te. Me to vyznie akokovek kruto, ale treba si uvedomi, e poisova zna riziko, e dchodca bude i dlh as, ne naak m nasporen sumu nadchodok. Aprve nedoijci apreijci dchodcovia vcelkoDchodok zvis odvkladov vom ste zabezpeia dchodok Zkladnm cieom dobrovetkm zodpovednm sporitevonho prispievania je zveom. Aj toto je svojm spsobom nie sumy, od ktorej sa odvja prvok solidarity - vtomto prpavka dchodku zdruhho piVemi de vak zodpovednch osb. Aj liera. Vhodou je vak aj dobpecifick ke pri mrt sporitea-dchodcu ro-vonos v platen prspevsa nespotrebovan peniaze nekov: mm a chcem - platm, je otzka bud dedi, u poda dnenho nemm anemem - neplatm. tkajca sa zkona sa me vyplca sirotsk No anemenej zaujmavou je aj prpadnho dchodok (vo vke 40% starobdaov ava. Samozrejmosou zottnenia. nho dchodku) a vdovsk dje osobitn evidencia spor chodok (vo vke 60% starobnnadchodkovom sporen, i u ho dchodku poas jednho roku 4-percentnho, alebo dobroposmrti manela). vonho prspevku pre kadho sporitea. D sa poveda, e dobrovon prspevok v podstate nem nevhody ani Dobrovone spori avyvlastni? obmedzenia. Pravdou vak je, e peniaze Vemi pecifick je otzka tkajca sa dobrovone zaslan do druhho piliera sa prpadnho zottnenia i vyvlastnenia a dodchodku nedaj kedykovek vybra spor. Pre sporiteov je dobr signl, e apoui nazaplatenie tov i kpu tovaru. obe strany politickho spektra javia zujem o stabilizciu druhho piliera formou stavnho zkona. Sksme by vak ete o bude speniazmi, ak... Vo verejnosti a v mdich rezonuje lo- v pesimisti, ako sasn politick situgick otzka, o sa bude dia s sporami cia ukazuje: je mon vyvlastni osobn v prpade dosiahnutia dchodku. Poda majetok? Aj neprvnik tu, e t monos zkona s vetky prspevky do druhho tu je. Zkon vak hovor, e vyvlastni nepiliera osobnm vlastnctvom sporitea. Ak mono bez adekvtnej nhrady. A o je sa sporite nedoije dchodkovho veku, v prpade skutonch peaz adekvtna vetky jeho spory s predmetom dedenia. nhrada? No predsa zase len peniaze. PrV prvom rade ded osoba, ktor sporite ve preto zasasnej situcie vychdza ako uril vzmluve (nemus to by osoba vpr- najpravdepodobnejia monos stabilizcie buzenskom vzahu), vostatnch prpadoch druhho piliera v kontexte konsolidcie sa dedimi stvaj rodinn prslunci, resp. samotnho prvho piliera, ktor by sa mali t, ktor s astnkmi dediskho konania. navzjom podporova adopa. Po doit sa dchodkovho veku si Stanislav ofk Asocicia dchodkovch sprvcovskch spolonost sporite bude musie zakpi tzv. anuitu.

obrovon prspevok v podstate sli ako kompenzcia za znenie odvodov do druhho piliera z 9 % na 4 % z vymeriavacieho zkladu. Novela zkona, a navykonvacie opatrenie vydan ministerstvom prce, socilnych vec a rodiny, bliie nepecifikuje formu a spsob aplikcie tohto prspevku. Tento prspevok je asto nesprvne oznaovan ako pripoistenie. V om teda spova dobrovon prspevok aako ho mono aplikova vmedziach zkona? V sasnosti je dobrovon prspevok mon posiela naosobn dchodkov et v akejkovek vke a v podstate v akejkovek frekvencii. Tu je na mieste poopravi nepresn interpretciu vky dobrovonho prspevku, ktor je zamiean svkou daovho oslobodenia. Vka prspevku nie je obmedzen, obmedzen je len vka oslobodenia oddane zprjmu, ato do2% daovho zkladu daovnka.

Dleit je pravidelnos Aby mali dobrovon prspevky vbec vznam a relne kompenzovali znenie odvodov, je dleit, aby ich posielanie bolo pravideln, ato vdy nazaiatku zvolenho obdobia (mesiac, tvrrok, rok). m skr toti prspevok naosobn et prde, tm skr sa zane zhodnocova agenerova tzv. zroen roky. Idelne je posla prspevok nazaiatku kalendrneho roka, o je vak asi najmenej relna monos. Vhodou tohto prspevku je u jeho nzov dobrovon. Sporiteom na dchodok vytvra monos zvoli si vlastn tempo sporenia tak, ako to umouj ich finann monos-

Myslite na nich aj vy so ivotnm poistenm ING Smart

Nae poistenie vs nielen ochrni v neakanch ivotnch situcich, ale tie flexibilne reaguje na vae aktulne potreby. Vhody produktu ING Smart: Najkomplexnejie pripoistenie kritickch chorb det na slovenskom trhu Uniktne pripoistenie rakoviny dospelch Najirie krytie kritickch chorb dospelch na Slovensku Bonusy za bezkodov priebeh 10 % a 50 % Nov aplikcie ING Apps pre vpoet poistnho

V ivote na vs mysl vea ud, nech u ste v akejkovek situcii

Investin ivotn poistenie

kontakt: Broker manar Miriam Bukov Financie vpohode tel.: 0917/ 886 372, miriam.buckova@ing.sk

15

Sporenie a investovanie

Najdleitejie udalosti vo
Slovensk republika, a spolu s ou aj finann sektor vSlovenskej republike maj zasebou dve desiatky rokov existencie. Pre itateov asopisu Financie vpohode sme vybrali najdleitejie fakty audalosti poslednch dvoch desaro. Niekedy nie je zl obhliadnu sa a mono aj poui z minulosti.

1996
FNM R aFNM SR si vymenili akcie VB aKomern banky. V. Meiar vyhlsil, e banky sa dokonca februra sprivatizuj. Ekoagrobanka spobokami vSR bola vntenej sprve. Prijal sa nov zkon obankovom dohade. Sprivatizovali sa najvie slovensk podniky Danubiaprint, Nafta Gbely, SCP Ruomberok. Skupina Alexandra Rezea postupne zskava kontrolu nad podnikom VS Koice, nascnu prichdza kindermanament.

2000
Vlda schvlila zmluvu o delen majetku SFR. NBS predala podiel vSOB. Unicredito Italiano kpila dve tretiny akci Ponobanky. Nten sprva vIRB bola zruen. Skrachovala Slovensk kreditn banka. Dopravn banka v ntenej sprve. Drukos vnos zaloil zdruenie Vaa vlna privatizcie, ktor chcelo kpi SLSP. J&T sa poksilo vstpi do Dopravnej banky, o banku sa pokal aj Drukos vnos Frantika Mojia. Vznikol rad pre finann trh (FT) azaal vykonva ttny dozor voblasti kapitlovho trhu akomernho poisovnctva vSR. NaSlovensku vznikali prv sprvcovsk spolonosti apodielov fondy.

Vznikla Nrodn banka Slovenska. Poas oddelenia eskej aslovenskej koruny odkoruny eskoslovenskej NBS okolkovala 70 mil. kusov bankoviek vhodnote 22 mld. Ks. Skonila sa mal privatizcia. NBS prv raz rokovala s Medzinrodnm menovm fondom. Slovensku pripadlo 25 % akci SOB. Vznikli Bratislavsk opn burza, Burza cennch papierov vBratislave aRM-Systm Slovakia trhy scennmi papiermi. Slovensk koruna devalvovala. Skonila sa prv vlna kupnovej privatizcie, vrmci ktorej vznikli naSlovensku aj prv investin fondy.

1993

1997

SLSP aVB posilnili kapitl podriadenm dlhom. MMF vyhlsil, e ekonomika je prehrievan prebytkom peaz. Bola prijat koncepcia ozdravenia bnk. Vznikla Eximbanka. IRB ovldli VS. SCP Ruomberok vydali obligcie za 1 mld. Sk. V SR zaala psobi prv maklrska firma pre finann trh Money Market Brokers. Vmji sa prestal ktova vdsledku toku naslovensk korunu BRIBOR, optovne sa zaal ktova voktbri.

Vlda zruila druh vlnu kupnovej privatizcie, nahradila ju dlhopismi Fondu nrodnho majetku SR. VB zdvojnsobila zkladn imanie o100%. Prepojili sa bankomaty IRB, VB aSOB. Vznikla Banka Slovakia. Slovensko dostalo piku MMF typu stand-by. Obligcie NBS zskali rating BB- so stabilnm vhadom. Skrachovala Banka Bohemia, ktor psobila aj vSR.

1994

Nomura kpila tretinu VB Kupn. MF SR uvalilo nten sprvu na PSIS, sprvcu Sporofondu. NBS vyslovila poiadavku retrukturalizcie komernch bnk a podnikov. Creditanstalt otvoril v Bratislave komern banku. Vlda poskytla zruku na budovanie Vodnho diela Gabkovo 500 mil. USD. EIB poskytla piku NBS pre mal astredn podniky vo vke 50 mil. ECU. JPMorgan uviedol natrh dlhopisy Vodohospodrskej vstavby. Bola zaloen Slovensk asocicia maklrov vpoisovnctve.

1995

IRB sa dostala dontenej sprvy NBS. Slovensk koruna prela naplvajci kurz adevalvovala. Vlda zaala s projektom ozdravenia IRB, SLSP a VB. tt prestal rui zavklady vIRB, SLSP avo VB. NBS odpsala dlh zdelenia BS. SLSP sa presahovala doBanskej Bystrice. VS sa poksili privatizova Slovensk poisovu. Vladimr Masr naznail, e slovensk banky ak zluovanie. Finann polcia obvinila es osb zodpovednch za krach IRB. Bola zaloen Asocicia sprvcovskch spolonost (teraz Slovensk asocicia sprvcovskch spolonost).

1998

Erste banka kpila 87 % akci Slovenskej sporitene. Intesa Bci vstpila doVB. Potov banku vlastnili Istrokapitl, Slovensk konsolidan a Slovensk pota. Boli vyplaten vklady vDevn banke. BAWAG zskala Istrobanku, a. s., Slovensk poisovu zskala poisova Allianz. Dokonilo sa vyplcanie dlhopisov FNM SR. as VS kpila firma U. S. Steel, ktor sa zaober oceliarskou vrobou azvyok aktv zostal vpvodnej firme.

2001

V Eurpe sa zaviedla spolon mena euro. NBS sa presahovala do novho sdla IRB kpila maarsk banka OTP. Skrachovali nebankov subjekty Drukos vnos, BMG Invest, AWG, Sun a alie. Na BCPB tt predal akcie VS, kpili ich finann skupiny. Transakciu s akciami VS skmal FT ale bez vsledku. Skupina Penta ovldla as VS, ktor nekpil U. S. Steel. VS predali akcie Slovenskej poisovne poisovni Allianz.

2002

Slavia Capital sa poksila ovldnu Priemyseln banku, t skrachovala. Vlda pripravila projekt ozdravenia SLSP, VB aIRB, zvila ich zkladn imanie. Zaala sa privatizcia SOB. Sdlom SLSP je op v Bratislava. NBS polovicu devzovch rezerv konvertovala doeura. Skrachovala Devn banka. Slovnaft sa dostal do problmov, kpil ho MOL. Slovensko zskalo od MMF piku EFSAL. AG Banka prila olicenciu.

1999

Prv komunlnu banku kpila Dexia. VISA vydala naSlovensku jeden milin platobnch kariet. Pokraoval trend poklesu potu zamestnancov bnk. Dev ud obvinili z tunelovania Devn banky. Retitun investin fond ovldli finann skupiny, ktor premenili uzavret fond na otvoren podielov fond. Jozefa Majskho, obvinenho zprpadu Horizont Slovakia, preloili zvzenia napsychiatriu.

2003

16

Financie vpohode

Sporenie a investovanie

finannom sektore
2004
Drukos vnos bol v konkurze. Spustila sa reforma dchodkovho zabezpeenia druh pilier. Zaal sa konkurz nebankovho subjektu BDV drustvo. NBS schvlila Istrokapitlu prekroenie vlastnctva 50% kapitlu Potovej banky. tatutri spolonosti 1. Garantovan boli uvznen. Vbankomatoch sa d meni PIN. Vznikol verov register. OTP vykpila svoje akcie. Natrh vstupuj sprvcovia skromnch dchodkovch fondov.

2008
Ministri financi lenskch krajn E schvlili prijatie SR do eurozny. Konverzn kurz je stanoven na30,1260 SKK/EUR. Viac ako polovica obyvateov pouvalo platobn kartu. Slovensko prestalo erpa very od Svetovej banky, naopak, chcelo podporova rozvojov projekty. Mat Grega, f AGW, pripravil ud o 2,5 mld. Sk a dostal trest 8,5 roka nepodmienene. Zmenovali sa trby zmenrn.

2011

1993 2013

Vlda presadila publikovanie zmlv ottnych objednvkach nainternete. Hlasovanie oeurovale bolo spojen svyjadrenm odvere kabinetu Ivety Radiovej. Slovensko si vyjednalo lepiu pozciu vdistribunom ki ESM. tt zaal budova nov intitciu Finann sprvu.

2005

Nebankov subjekt Sporoinvest je v konkurze. SR prehrala arbitrny spor s SOB azaplatila takmer 25 mld. Sk. Vlda rokovala oopatreniach naochranu majetku 1. Garantovanej. Tatra banka uzavrela projekt internetovej banky Eliot. Slovensko sa pripravovalo naprijatie spolonej meny eura. Zastavilo sa vyetrovania podozrenia ztunelovania VB. Kauza tunelovania IRB sa dostala nasd, obvinench bolo 22 osb. Doplnkov dchodkov poisovne sa transformovali naDoplnkov dchodkov spolonosti. Novou profesiou sa stal sprostredkovate dchodkovho sporenia.

V Slovenskej republike sa od 1. janura zaviedlo euro. Koruny obiehali len prv dva tdne roka. Pol roka sa vymieali mince, cel rok sa vymieali papierov bankovky. Do konca roka sa zobrazovali dulne ceny. Nrodn banka Slovenska sa stala sasou systmu eurpskych centrlnych bnk. Menov politiku nazem SR vykonvala Eurpska centrlna banka. Slovensko si vroku 2009 prelo historicky prvou hospodrskou recesiou od svojho vzniku. Vlda zaviedla rotovn. Slovensko dohodlo historicky prv PPP projekt na vstavbu rchlostnej komunikcie R1.

2009

Mria Machov nedovolila nasadi informan systm Finannej sprvy Slovenskej republiky. Zaviedla sa bankov da. Banky zvili poplatky. Zvili sa odvody nazdravotn poistenie. Zaviedlo sa zdanenie dividend azavedenie zdravotnch odvodov zdividend. Zmenilo sa vedenie Burzy cennch papierov v Bratislave a Centrlneho depozitra cennch papierov. Znova sa zmenili parametre druhho piliera.
Vladimr Baiin a Martin Matuovi

2012

rad pre finann trh splynul sNrodnou bankou Slovenska. Uskutonila sa tak integrcia celho dohadu nad finannm trhom v oblasti bankovnctva, kapitlovho trhu, poisovnctva adchodkovho sporenia. Politick strana Smer navrhoval odkodni klientov nebankovch subjektov. Naanonymnch vkladoch bolo 2 mld. Sk. Natrh vstpili private equity fondy. Rstli zisky bnk zpoplatkov. BAWAG skrachoval atm sa zmenil majite Istrobanky, ktor neskr kpila SOB.

2006

Sd definoval kodu spsoben klientom firmy Horizont Slovakia na14 mld. Sk. VTaliansku zleniami vznikla banka Intesa San Paolo, majite VB. Zaprijatie eura vSR bolo 76 % analytikov. Penta oznmila, e od Meinl Bank kpi Privatbanku, niekdajiu Banku Slovakia. Istrokapitl zskal kontrolu nad Potovou bankou. V USA vypukla hypotekrna krza. Bola zaloen Asocicia finannch sprostredkovateov afinannch poradcov (AFISP).

2007

Koniec prvho polroka 2010 bol koncom dulneho zobrazovania cien v eurch a slovenskch korunch. Eurpa sa zanala topi vdlhoch. Vlda prijala balek spornch opatren. Slovensko zavalo najvie zplavy vhistrii. tt predal emisn kvty. Slovensko zaalo nov systm spoplatnenia vybranej cestnej infratruktry prostrednctvom mta. tt mal spor sSPP pre cenu zemnho plynu. Slovensko uvaovalo o alej vstavbe dianic zo skromnch finannch zdrojov. Politici zanali hovori o nebezpeenstve maarskej cesty Slovenska doGrcka.

2010

Financie vpohode

17

Finann sprostredkovanie
Preo by mal lovek vyuva sluby finannho sprostredkovatea? Pre peniaze a pohodu. A preo by sa sprostredkovate mal snai udra si klienta o najdlhie? Pre peniaze i pohodu. Zo spoluprce mu ai obe strany.
Niekto me argumentova, e kto m as a chu, me si svojpomocne porovna ponuky bnk i poisovn, natudova obchodn podmienky a vybra si najvhodnejiu ponuku. No rovnako sa potom me kad aj sm obhajova na sde, kee zkony s dostupn ani nebrni ich pretaniu. Rozdiel je v tom, i takto innos rob lovek pravidelne alebo nie ai sa jej rozumie. Pri jednorazovej zleitosti nevie, kam a me zjs aak s jeho monosti. Sprostredkovate komunikuje sfinannou intitciou asto prostrednctvom pecilne zriadenej telefonickej linky, o je informan kanl, ku ktormu ben lovek nem prstup. Dnes u finann sprostredkovanie nie je iba orovni vykolenia, skr je otom, i lovek vie. Ani prvnik po skonen koly nepozn vetky zkony naspam. Vie sa vak vnich orientova avie, o kde hada. To je aj logika sprostredkovania ma informan body aj vpoisovniach, bankch aostatnch finannch intit cich avedie, ako o riei. Ide okontinulny proces vzdelvania a pracovania na sebe, aby sprostredkovate dokzal da klientovi pridan hodnotu. kryt svoje finann ciele, maj naprklad uzavret poistn zmluvy, maj very isporenia. No je rozdiel ma ver nabvanie za8% aza5%. Je rozdiel by poisten na10000 eur ana100000 eur. Je rozdiel spori nabenom te avpecilnom sporiacom produkte. Situcia je tak, e udia nemaj as venova sa svojim financim. Cez de pracuj, apreto ich peniaze nemaj kedy zarba. Vetko je nawebe? Porovna ponuky bnk i poisovn sa vak d aj cez internet. Banky ponkaj rzne predben kalkulaky na prepoty ohodnotenia bonity pre iadateov o ver. Ponuky poisovn sa zase daj porovna cez pecilne strnky porovnvajce poistenie. No vemi asto ide vyslovene iba o predben prepoty. Do kalkulaiek sa zadva menej dajov, ne banka v skutonosti vyaduje a vsledn sla z internetovej kalkulaky s tak aleko od relnych -

ie kad je automechanik. Preto ani nie kad sa odvi zasiahnu do zloitho mechanizmu auta. Za samozrejm preto povauje nvtevu autoservisu. S finannm trhom je to ako sautomobilom. Natrhu u nie je iba jedna banka i jedna poisova, ktorch sluby by bol lovek povinn vyuva. Konkrtne ciele sa u daj riei vekm mnostvom produktov. Zorientova sa vtejto irokej ponuke je vemi nron. uom asto unikaj zkladn veci anezle natom, i maj psto, alebo ptiscov prjem. Ako prklad sta uvies prpadn benefity zamestnvatea. Z pohadu klienta je nezodpovedn, ak zamestnvate je ochotn prispieva na doplnkov dchodkov sporenie, a zamestnanec ich nie dostatone alebo vbec nevyuva. Ve v mnohch prpadoch predstavuje prspevok zamestn-

Plnovanie financi je ako automobil.

vatea 100-percentn zhodnotenie vkladu. alm nzornm prkladom je druh pilier. udia sce vedia, e podmienky vom sa menia, no detaily u neovldaj. Aasto ani princpy. Vsledkom tejto neznalosti je, e 80000 ud zneho vystpilo avstpil iba zlomok. Tento nepomer napoved, e finannch sprostredkovateov je stle mlo. Najm vystupujcim uom toti nemal kto vysvetli, o tmto rozhodnutm zskavaj ao strcaj. Nie je predsa prirodzen, aby sa udia vzdvali svojich peaz v prospech ttu. Urite to nebolo pre vetkch vystupujcich nevyhnutn. Naopak, je mnoho tch, o maj dodchodku niekoko desiatok rokov amonos vstpi nevyuili. o sa d ao ned svojpomocne Vymeni koleso i dolia vodu doostrekovaov zvldne takmer kad vodi. Menej je u tch, o vedia vymeni olej i iarovku. No a na vmenu brzdovch dotiiek si trfne mlokto. Zkladn drbu auta teda lovek zvlda, problmy nastvaj pri snahe o npravu komplikovanejch kd vlastnmi silami. Podobne je to aj sfinannmi produktmi. Klient zvlda prebra potu, zavola i prs dobanky alebo poisovne, no nastavenie poistnch sm u nechva odbornkovi.

Finann spros tredko vate etr klient o vi nielen as, ale i peniaze
D sa aj svojpomocne, no chba as S veci, ktor by klienti zvldali avou zadnou, keby... Keby mali na to as a chu. erstvm prkladom je rozposlanie nvratky sporiteom vdruhom pilieri sotzkou, i chc prestpi do negarantovanho fondu. Predben vsledky s, e 95 % oslovench nereaguje. Bud teda vyuva garantovan fond. Toto u nie je onedostatku informci. Sporitelia informcie maj, ve tmy boli pln mdi, anavye nie je problm si podklady krozhodnutiu pozrie aj nainternete. Dvodom nzkej nvratnosti je, e udia nemaj as riei takto zleitosti. udia dnes naozaj nemaj as navtvi vetky banky, porovna ponuky arozhodn sa pre t najvhodnejiu. Ak by tak aj spravili, nemaj vyjednvaciu pozciu, nevedia, kam a mu zjs pri komunikcii naprklad o cene. Nevedia, o mu robi ao mu oakva. Ak to porovnme svmenou pneumatk, tak vodi si ich vie vymeni, no otzkou ostva, zaak? ako bude vedie posdi, do akej kvality ide v porovnan s monosami, ktor v danom momente m. Je rozdiel medzi protektorom anovou pneumatikou. udia sce maj po-

Zloit

18

Financie vpohode

Finann sprostredkovanie

d zakomponova dofinlneho produktu pre klienta, ktorm je finann pln. Sprostredkovate sa sna komplexne zanalyzova situciu klienta ansledne mu nai produkty namieru. siel. V prpade porovnania poisten me s o neivotn poistenie (cestovn poistenie, povinn zmluvn alebo havarijn poistenie). Systmov porovnanie ivotnho poistenia je nemon vzhadom na jeho komplexnos a aj vplyvom konkurennho boja neustle sa meniacich podmienok. Pridan hodnota sprostredkovatea je vpodobe znalost avzahov. On doke pomc aj prostrednctvom komunikcie priamo s tvorcami finannch produktov finannmi intitciami. pecialista alebo komplexnos? Ak sa u lovek rozhodne, e v uritch otzkach radej vyhad odbornka, potom nastva otzka, i sa skontaktova so zstupcami jednotlivch finannch intitci, alebo nezvislm sprostredkovateom. Argumentom na stretnutie so zstupcom konkrtnej znaky s jeho detailn znalosti o produktoch. Sprostredkovate m vak vhodu vponuke viacerch konkurennch znaiek. Koho uprednostni? Vautomobilovom priemysle s firmy, ktor vyrbaj iba motory as pecialistami namotory. Psobia vom aj firmy, ktor vyrbaj iba prevodovky as teda pecialistami naprevodovky. Vkonenom dsledku sa auto nepohne ani bez motora aani bez prevodovky. Preda dobr motor sce nemus by nron, no novmu majiteovi bude stle knemu chba karosria, koles aostatn asti auta. Motor, aj ke kvalitn, je klientovi sm osebe zbyton. Sprostredkovanie sa d vnma touto logikou. To, e poisova vyrob kvalitn poistenie, ete neznamen, e tento produkt sa Vhody pre sprostredkovatea? Kad sprostredkovate rob svoju prcu aj pre peniaze. Je vak rozdiel, i lovek vid peniaze ako prvotn motv, alebo ako vystenie spoluprce sklientom. Avtomto bode sa rozliuj dobr a zl sprostredkovatelia. Teda t, sktormi s ich klienti spokojn as ochotn ich aj alej odpora svojim znmym, at ostatn. Pokia je naprvom mieste provzia, klient na to skr i neskr prde. Atak spoluprca isto nebude ma dlh trvanie. Dlhoron vzahy klient-sprostredkovate mu pretrva iba vtedy, ak prevlda korektnos advera. Idelne je, ak sa klientela buduje nazklade osobnch odporan. Atie bez ochoty spokojnho klienta nebud. To je t skuton hodnota renie dobrho mena. Pre sprostredkovatea je prve tento aspekt najvm benefitom spoluprce. Pohodlie pre obe strany m znalej a vyaenej klient, tm viac oceuje prcu dobrho finannho sprostredkovatea. Faktom je, e pokia lovek nebva vo vom meste, kde banky maj otvoren dodeviatej veer, tak pri kpe finannho produktu mus pota sasovmi stratami. Sprostredkovate mu prina maximlnu mieru komfortu. Prichdza priamo zanm. To, i spoluprcu so sprostredkovateom klient vyuva na zskanie lepej ceny, alebo pre pohodlie, zvis vprvom rade odneho. Pre sprostredkovatea nie je ni prjemnejie ne to, e ho kontaktuj klienti sami. To je vak vsledok dlhoronej poctivej prce. Prce vprospech klienta.
Rbert Zhumensk

Financie vpohode

19

Profil produktu

pokojn spnok
Termnovan vklady maj istotu vnosu a nvratnosti vkladu
Mc sa spoahn nato, e nate bude aspo toko peaz, koko ich bolo vloench. To je veobecne znma charakteristika zkladnch bankovch produktov.
poplatky, no protivhou istoty je zhodnotenie jeho peaz. To sa vsasnosti pohybuje v rozmedz od 0 do 3,2 % za rok. To, ak rokov sadzbu klientom banka ponkne, zvis v prvom rade od situcie na finannom trhu. Potom dojej vpotu vstupuj aj nklady banky na prjem a sprvu vkladov, nklady spojen sprspevkami doFondu ochrany vkladov i povinnch minimlnych rezerv. alie nklady mu vznikn v dsledku plnenia inch predpisov. Vsledn rokov sadzba, ktorou sa bud zhodnocova vloen peniaze klienta, bude ete zohadova dku viazanosti, vku vkladu amenu. dopracova vyuvanm vybranch bankovch produktov (ben et, investcia dopodielovch fondov). Voba viazanosti Rozhodn sa pre konkrtnu viazanos zmnostva ponkanch, nie je a tak jednoduch. Vetky banky maj zklad v 1-, 3-, 6-, 12- a 24-mesanej viazanosti. Popri tchto viazanostiach s aj tdov, 9- a36-mesan viazanosti. No vponuke niektorch bnk sa daj njs aj netradin, ako naprklad dvojtdenn, dvojmesan, pmesan, trinsmesan, 42- i a 60-mesan viazanos. Vnimkou vo viazanostiach je OTP banka, ktor neponka viazanosti v mesiacoch, ale v doch (intervaly sa zvyuj po29 doch). Banky maj predvolen dky trvania termnovanch vkladov. o vak vprpade, ke peniaze bude lovek potrebova naprklad o30 mesiacov apotreboval by ich investova prve natakto dlh as? Jednou monosou je uzavrie dvojron ansledne polron zmluvu. Druhou monosou je spta sa banky, i by mu nevyla vstrety. Individulne viazanosti nie s ben vkadej banke. K poiadavkm klientom pristupujeme individulne, nim vnimonm nie s ani netandardn obdobia, pribliuje situciu hovorkya UniCredit Bank Zuzana ukov. Najdlhia viazanos vkladu je vo vine bnk narovni troch rokov. Iba tri banky s ochotn garantova rokov sadzbu aj na dlhie obdobie. V ostatnch bankch vak klient neprde skrtka, kee bankri s pripraven ponknu aj alternatvu. Vybra si me z podielovch fondov a v pecilnych emisich s v ponuke aj Hypotekrne zlon listy a truktrovan vklady,

Dvojit bezpeie pre

vodom bezpeia peaz uloench vbanke je Fond ochrany vkladov. Vaka nemu s vklady fyzickch osb chrnen vo vke 100%, najviac vak 100000 eur. Ak sa stopercentn ochrana stotiscovho vkladu zmen, bude u pre vetky vklady platn nov nastavenie ochrany. Teda aj natie vklady, ktorch viazanos sa bude koni vase platnosti novch pravidiel. Ako urit nevhoda sa tak v tomto svetle jav prve dlh viazanos vkladov, kee aktulne nastaven ochrana vkladov neme trva vene. Ochranu vkladov riei kad krajina po svojom. Na Slovensku vak svoje produkty ponkaj nielen banky so sdlom v SR, ale aj poboky zahraninch bnk. Pri tchto bankch plat systm ochrany platn v domovskej krajine banky (mBank - Bankowy Fundusz Gwarancyjny, Zuno - sterreichische Raiffeisen-Einlagensicherung regGenmbH, UniCredit Bank - Fond pojiten vkladu, ING banka - Deposit Guarantee Scheme, AXA banka - Deposit and Financial Instrument Protection Fund). Kad systm ochrany m zatia rovnak parametre ako ten slovensk. Vyplcanie vkladov vak bude prebieha v krajine, kde sa nachdza sdlo poboky zahraninej banky. Ochrana nie je zadarmo Istota vrtenia vkladu vak nieo stoj. lovek zau sce neplat priamo

Podmienky ochrany bankovch vkladov sa asom mu zmeni.

Vo veobecnosti plat, e m objemnej vklad am dlhia viazanos, tm vy rok me klient oakva. No neplat to vkadom ase avkadej banke. Naprklad v sasnosti je z hadiska rokovej sadzby vhodnejie vloi peniaze naes mesiacov ne nadev. A o sa tka objemu vkladu, tak v internetovch bankch sa klienti musia uspokoji s rovnakou sadzbou urenou pre vetkch bez ohadu navku vkladu. Mono aj preto, e bez kamennej poboky sa individulne rozhovory rea lizuj ako. K vyej rokovej sadzbe sa v niektorch bankch treba

20

Financie vpohode

Profil produktu
da aned sa tak vrmci daovho priznania poiada ojej vrtenie vprpade preplatku dane. Predasn vber zT ivot prina neoakvan udalosti, ktor mu znamena potrebu peaz. Vtedy sa u nepozer na to, i s viazan alebo nie. Pri termnovanch vkladoch treba pri predasnom vbere pota so sankciami. Tie bvaj vo forme straty rokov najastejie dovky polovice plnovanch rokov. Plat teda, e klient dostane nasp minimlne to, o vloil. Minimlne adodaton vklady Aby sa banka vbec zaala sklientom bavi o zriaden termnovanho tu, mus disponova sumou aspo 99 eur. No aby urite uspel vkadej banke, potrebuje vloi aspo 500 eur. Prpadn dodaton vklady ku existujcej zmluve si treba vopred naasova. V prvom rade plat, e zvyova sumu vkladu poas trvania viazanosti sa ned. D sa vak zvyova vklad po jej skonen (v prpade automatickch prolongci). Klient by sa mal vtedy zaujma, odkedy sa mu bude dodaton vklad roi. Me toti aka bez roenia a naobnovu viazanosti, prpadne sa me roi sadzbou urenou pre najbliiu niiu viazanos a doobnovy viazanosti.
Pavel kriniar

 astavenie ochrany N bankovch vkladov nasasn limity bol dsledok pokrzovch opatren. Tak vysok ochranu vkladu toti nemali bankov klienti odjakiva. Vroku 1996, ke vznikol Fond ochrany vkladov, bola zaruen vplata vkladu dovky tridsansobku aodroku 2002 dovky tyridsansobku priemernej mesanej mzdy vSR

(limit sa postupne zvyoval od215900Sk do574500 Sk). Skutonos, e klient pri takto nastavenej ochrane nebol motivovan vyhba sa rizikovm bankm, podnietila zavedenie 90-percentnej ochrany vkladu. Odroku 2004 do2008 sa takto formulovan nhrada tkala najviac 20000 eur. Udalosti voktbri roku 2008 vyvolali obavy, e udia

vobavch okrach banky bud hromadne vybera peniaze. Limity sa zmenili adva roky trvala absoltne neobmedzen ochrana vbanke uloench peaz. Odkonca decembra 2010 plat aktulna ochrana, teda 100% vkladu do100000 eur. Zavklad sa povauje samotn vklad ahodnota rokov doda pred dom, kedy sa vklady stali nedostupnmi.

vymenva Marna Smolkov, hovorkya Tatra banky. V prpade SOB by klientovi ponkli poda slov jej hovorkyne Zuzany Eliovej aj stavebn sporenie i investin ivotn poistenie. Narozdiel odpodielovch fondov sa vobou truktrovanho produktu klient prli nevzauje od podstaty termnovanho vkladu teda garancie roku a nvratnosti vkladu. truktrovan vklady s chrnen v zmysle zkona oochrane vkladov, vyzdvihuje vhody hovorkya VB banky Alena Walterov. Bankov klienti najastejie vyuvaj 12- a24-mesan viazanos. Je to o jednoduchosti, teda ahkej zapamtatenosti, kedy treba navtvi banku. No uniekoho zohr svoju lohu aj efekt zvkladu. Vber viazanosti termnovanho vkladu zvis odrznych faktorov a jednm z nich je nepochybne vka rokovej sadzby. Pre atraktvnos rokovej sadzby s klienti ochotn zmeni preferovan viazanos vuritch intencich, pokrauje A. Walterov. Samoobnovovanie vkladu Kto sa nechce viaza na rok i dva, no banku by rd navtvil iba pri vklade avbere peaz, me si nastavi automatick predlovanie viazanosti. Teda naprklad pri mesanom termnovanom vklade netreba s dobanky podpisova zmluvu naal mesan vklad, zriadi sa automaticky. Ato a dovtedy, km klient neoznmi vber peaz. A 86 % klientov Tatra banky aUniCredit Bank, ktor maj termnovan et, ho maj aj automaticky prolongovan. Klienti najastejie vyuvaj obnovovanie vkladu pri 1- a 3-mesanej viazanosti. Percento klientov, ktor si zriauj termnovan vklady, je nepriamo mern dke obdobiu viazanosti. To znamen, e m kratie obdobie viazanosti, tm vyie percento klien-

tov, ktor si zriadia termnovan vklad s automatickou obnovou, poukazuje natatistiky Z. ukov. Automatick obnova vak neznamen nemennos roku. rokov sadzba sa bude meni poda aktulnych podmienok vase obnovy vkladu. Ak klient zama zmenu, potrebuje sa vtesna dotzv. dispozinej lehoty. T bva tdov pri dlhch vkladoch ako na jeden mesiac a denn pri kratch. Ide o as, poas ktorho me vykonva zmeny vnastaven mechanizmu obnovy. Pri obnoven termnovanho vkladu sa dodatkom kzmluve me vklad zniova izvyova. Njs ten najvy rok Porovnva banky navzjom sa d vemi pohodlne. Sta zjs nainternetov strnku banky a vo vine prpadov hne na vodnej strane hada rchle odkazy, prpadne uiton informcie a v rmci nich rokov sadzby. tandardn typ roenia je per annum, o je rok zarok. Ak je viazanos kratia ako jeden rok, rok sa vypota pomernou asou (pri pecilnych produktoch na viac ako jeden rok banky zvykn zverejova roenie za cel obdobie trvania vkladu). Kee kad viazanos m roenie vyjadren tmto spsobom, daj sa ahko porovna. roky s poas trvania vkladu nemenn bez ohadu navvoj rokovch mier na trhu. Vnimkou je Sberbank, ktor ponka okrem ronho pripisovania rokov aj mesan i tvrron obdobu. roenie je vtomto prpade niie. roky sa tandardne pripisuj poskonen vkladu, ato bu kvkladu, ke sa mu alej roi, alebo vyplatenm v hotovosti, resp. prevodom na et. Pripisuje sa rok u zdanen zrkovou daou. Tto da, na rozdiel od minulosti, sa u nepovauje zapreddavkov

n Minimlny vklad na termnovan et

SOB mBank OTP Potov banka Privatbanka Prima banka Sberbank Slovensk sporitea Tatra banka Unicredit VB banka 500 200 150 500 250 300 330 500 0 350 99 eur eur eur eur eur eur eur eur eur eur eur

(Zdroj: www strnky bnk)

TIP
m dlhia viazanos, tm vy rok. Kto si vak rozdel svoj termnovan et natyri asti akad postupne vlo najeden rok, tak m vkadom tvrroku prstup kpeniazom bez sankci. Bude ma sce ron viazanos, no kad tri mesiace m peniaze kdispozci bez straty roku.

Financie vpohode

21

Zaujmavosti

Nedvajte privek vimn

Pozor, m platte
Trocha nadsaden nadpis, ale predsa len, dvajte si pozor, i nhodou prve nedrte vrukch vnimon platidlo.

ie vetko sa oplat. Ak budete zbiera mince nhodnm spsobom, asi poda toho, ako ich njdete na ceste, pravdepodobne skonia v meci s npisom njden, bezcenn. A na vnimky, ale to by ste sa museli na dvore prastarch rodiov zohn hlbie, mono a pod zem. A ani na niektorch starch minciach nezarobte. Niektor, ike skutone star, s ete v obehu a nestoja zapovimnutie (es vnimkm), alebo si historicky nedokzali vydoby tak miesto, aby stli zatrocha prachu, ktor sa nahromad vnovej presklenej polike, ktor prve skladte.

Najdrahia minca sveta je z roku 1933. Uniktny Double Eagle m hodnotu okolo es milinov eur.

Kde zaa? Kde hada? Kee ijeme vase extrmne modernom, tak kde inde, no predsa na internete. Vyhadva vm pome njs niekoko internetovch obchodov, ktor sa zaoberaj predajom, aukciami aniekde vich trobch njdete aj niekoko zkladnch rd. Nikdy sa tam nedozviete pikoky, ktor vedia len skuton odbornci, archeolgovia, vzdelanci z odboru histrie aniekoko alch zanietencov, ktor sa vnumizmatike vtaj dennodenne. Niekedy potvrd hodnotu njdenho platidla a mzeum, historici alebo mete sksi okabti astie naebay, ale to vm ako n-

22

Financie vpohode

Zaujmavosti
10 eur venovan 300. dejnmu numizmatikovi vroiu narodenia Jozeakurt pokaz renom. fa Karola Hella. PamtZkladn pravidl s. n dvojeurov minca No existuj aj vnimky, pripomnajca prchod ktor ich rady poruuj. byzantskej misie sv. CyNajskr treba rozdeli Asi najviac numizmatikov rila a Metoda na Vek ksky, ktor sa objapribudlo pri prechode Moravu. A nakoniec, vuj v aukcich alebo nho menovho systmu vnovembri, zlat minca v bench predajoch, i naeuro. v hodnote 100 eur pri nanumizmatickch burprleitosti 450. vroia zch: na platidl, ktor korunovcie Maximilis od zaiatku zberatena II. Zverejnen pln skm artiklom, apotom pota s vrobou minc platidl, ktor boli vobea doroku 2015. Potom hu a v priebehu asu si nali pevn miesto medzi investinmi ko- banka zverejn al. Vcelom znen ho njmoditami (medzi ne meme spokojne pri- dete nastrnke NBS. radi i vykopvky). V konenom dsledku Ak sa vyberiete cestou nkupu nainternevtom nie je rozdiel, peniaz ako peniaz, lo- te, dvajte si pozor na podvodnkov. o by isko ako loisko. Ich cena m vak niekedy to bola za asn vnimka, keby sa medzi rozdielny charakter a aj stratgia zbierania zberatemi starch platidiel nenali ikovn je odlin. Teda v prpade, ak ste nhodn zlodeji. Ve len nedvno prebehla vnaom zberate. vchodostredoeurpskom regine sprva, Svoju pozornos mete upriami napra- e existuje vyrazen vek mnostvo starovevidelne vydvan i razen pamtn platidl. kch platidiel. Vraj sa nedostan doobehu, Potom sa vo vaej zberateskej zube budete orientova ahko. Sta sledova cie, ktor je pravidelne prezentovan subjektom, ktor tmto zberateskm artiklom plnuje ivot. Ide o zaujmav spsob ukladania vonch prostriedkov. Treba vak vybera uvene. V elektronickch aukcich njdete vea takchto kskov aniektor ceny vedia atakova zdrav pud sebazchovy. Zberatestvo vtom vak m jasno. Pripravte si desiatky, stovky, ba tisce eur, inak pjdete s dlhm nosom domov. Svoje zberatestvo mete zamera nazbieranie uritho obdobia, udalosti, osoby, grafiky, platnosti platidiel, mnostvo kusov i kvalitu vroby. Existuje vea noriem, ktor uruj cenu, no najvzcnejia a najhlasnejia je dopyt. Ten doke scenou zamva tak, e zo zdravho rozumu nech nastole franforce. Cenu, samozrejme, uruje vek, pvod i histria mince. Jeden prklad za vetky. Najdrahia minca nasvete. Pochdza zroku 1933, teda nie je najstaria a s niektormi umi by si pokojne mohla ete potyka. Legendrnu mincu Double Eagle dal ete vroku 1907 vyrazi americk prezident Roo sevelt. Pn Theodore vemi chcel, aby sa nov americk minca krsou vyrovnala antickm starm platidlm, preto bola zo zlata. No najzaujmavejia as sa zana odohrva prve vroku 1933. Franklin, tie Roosevelt, sa rozhodol, e zabojuje so svetovou krzou anaviedol ud, aby si zlat mince prili vymeni za bankovky. Nazhromaden zlato bolo roztaven dozlatch prtov, aj sDouble Eagle. Napriek tomu pr minc preilo. Pvodne ide ozlat dvadsadolrovku. Dnes sa vie o trinstich zachovanch exemplroch. Cena je pribline 6000000 eur zakus. ale ktovie. Preto sa treba ma na pozore aj pri osobnom nkupe, niet toti nad dobrho aoverenho spolupracovnka, ktor vm dod tovar proklamovanej hodnoty. Asi najviac numizmatikov pribudlo pri prechode nho menovho systmu naeuro. Bu si chceli niekoko starch slovenskch drobnch, z pomaly odchdzajcich ias, necha, alebo ponejakom ase objavili vseznnom obleen odloen bankovky i mince aako sa im snimi lilo. Druh vlna pribdajcich numizmatikov prila rovno s dvojeurovou mniou. Uk, ak m dvojeurovku? Vymenm ti ju, tak nemm, smevn, ale naozajstn. Skuton zberatestvo je vak ve, asto ibiznis anie hra sdvojeurovkami. Ak chcete doho vkznu, budete musie pretudova vea materilov a poobzera sa po rozrenejej uebnici dejepisu. Ak to myslte vne achcete natom aj nieo zarobi, bude si to vyadova vek koncentrciu a mnostvo vedomost. Vrchn! Platm...
Ija Savoj

tefnik iel minul rok cez skromnho zberatea za 55 eur

Franczska dvojeurovka vydan pri prleitosti predsednctva krajiny v E

Auns? Aj naSlovensku sa razia krsne mince. Nrodn banka Slovenska disponuje emisnm plnom minc. Dozviete sa v om o chystanch limitovanch srich pamtnch minc, ktor s vsostne uren na zberatesk ely. Tento rok pribudn: strieborn zberatesk minca vnominlnej hodnote 20 eur pri prleitosti Koice - Eurpske hlavn mesto kultry. Strieborn minca vhodnote

Aj 150. vroie kodifikcie spisovnej sloveniny si zaslilo vlastn mincu

Financie vpohode

23

Prehad trhov

Spust Cyprus aliu

vlnu krzy
Zavretie bnk naCypre aaktna potreba kapitlu pre loklne banky vposlednch tdoch prvho tvrroka 2013 mierne zneistila investorov. Km Eurpa pokrauje vo svojom boji, americk ekonomika sa sna zrchli svoj mierny rast. Vaka tomu americk akciov trhy testovali nov historick rekordy, km eurpske vo vkonnosti zaostvali.
Eurpa naalej bojuje so svojimi problmami Poas prvch dvoch mesiacov eurpske indiktory naznaovali, e pokles ekonomickej aktivity u dosiahol svoje dno. Zlepenie nlady na trhoch poslalo niie aj vnosy ttnych dlhopisov takch krajn, ako je panielsko, kde desaron vnosy klesli pod 5 % prvkrt za takmer rok. Slun pokles zaznamenali aj vnosy dlhopisov v Taliansku, rsku, Portugalsku a aj v Grcku. Eurpske akciov trhy rstli od polovice roka 2012 a do prvho kvartlu 2013. Akciov

?
ist hodnota majetku (NAV)

trhy zvyajne rast niekoko mesiacov pred skutonou ekonomickou aktivitou, o me by aj prpad poslednho rastu eurpskych burzovch parketov. Bezoblan dni rastu akciovch trhov preruili problmy Cypru, ktor podlomili nohy hlavne eurpskym akcim. Americk burzy sce spoiatku zareagovali nanegatvny vvoj v Eurpe poklesom, no vemi rchlo sa dokzali dosta spod eurpskeho tlaku. Dohoda napodmienkach, ktor zaruili krajine finann pomoc, trvala niekoko dn adrala vpatovej situcii hlavne akcie naeurpskych trhoch.

Akcie rast alej, ekonomika zaostva Americk ekonomika je napriek pomalmu rastu vlepej kondcii ako Eurpa. Pozniovan zadlenosti si spolonosti a domcnosti vUSA zaali znovu poiiava afinann intitcie sa oistili od nedobytnch pohadvok. Km americk bankov sektor sa dokzal ozdravi, eurpske finann intitcie sa stle lieia. V USA rastie aj zamestnanos, o pomha odvetviam, ktor s citliv naspotrebitesk dopyt. Okrem postupnho zlepovania zamestnanosti je mon vnma aj pokraujce oivenie vsektore bvania anehnutenost. Naalej je mon pozorova rozchdzanie sa ekonomickho vvoja sakciovmi trhmi. No zrejme ani cypersk problmy nedoku vraznejie dlhodobo ovplyvni akciov trhy, ktor vstpili do alieho bieho roka. Je preto mlo pravdepodobn, e problmy takej malej krajiny ako Cyprus by dokzali vraznejie zhori nladu na trhoch. Pre zhorenie na akciovch trhoch by muselo prs k vnym problmom vo vznamnejch eurpskych ekonomikch. Rozvjajce sa trhy dovaj menov politiku inch krajn Poteujce s aj daje zgloblnej ekonomiky. Medzikvartlny rast HDP oznmili Singapur, Filipny, Thajsko, Jun Krea aTaiwan. Rstol aj nsky HDP, ktor zaznamenal vposlednch troch mesiacoch tempo vo vke 7,9%.

n daje odchodkovch fondoch k 22.3.2013

Dchodkov fond Hodnota dchodkovej jednotky ist hodnota majetku (NAV) Podiel vskupine fondov Vkonnos dchodkovch fondov 1 mesiac 1 rok
0,00% 0,02% 0,05% 0,00% 0,01% 0,00% 0,0211% 0,01% 0,06% 0,11% -0,15% 0,05% -0,02% 0,0385% 0,01% 0,03% 0,11% -0,15% 0,04% -0,02% 0,0304% 0,83% 0,46% 0,58% 1,61% 0,56% 1,23% 0,7713% 0,67% 1,01% 1,12% 2,59% 1,09% 1,39% 1,1957% 0,61% 1,40% 1,21% 2,63% 1,09% 1,38% 1,3218%

Solid (Aegon, d. s. s.) 0,041216 74 889 384 10,12% Garant (Allianz - Slovensk d. s. s.) 0,040071 198 827 670 26,86% Konzervatvny (AXA, d. s. s.) 0,039968 206 995 527 27,97% Stabilita (DSS Potovej banky) 0,041173 50 621 611 6,84% Tradcia (ING, d. s. s.) 0,040734 61 828 667 8,35% Klasik (VB Generali, d. s. s.) 0,041288 147 022 864 19,86% Ven aritmetick priemer Balans (Aegon, d. s. s.) 0,037578 109 733 735 8,11% Optimal (Allianz - Slovensk d. s. s.) 0,037807 481 305 417 35,56% Vyven (AXA, d. s. s.) 0,037322 288 210 629 21,29% Benefit (DSS Potovej banky) 0,037471 70 289 951 5,19% Harmnia (ING, d. s. s.) 0,037437 158 037 627 11,68% Stabil (VB Generali, d. s. s.) 0,038655 245 893 375 18,17% Ven aritmetick priemer Vital (Aegon, d. s. s.) 0,035862 347 439 231 10,73% Progres (Allianz - Slovensk d. s. s.) 0,037355 1 049 176 373 32,42% Rastov (AXA, d. s. s.) 0,036750 905 624 190 27,98% Prosperita (DSS Potovej banky) 0,036972 173 740 788 5,37% Dynamika (ING, d. s. s.) 0,036626 360 601 040 11,14% Profit (VB Generali, d. s. s.) 0,037970 400 053 622 12,36% Ven aritmetick priemer

Zdroj: Asocicia dchodkovch sprvcovskch spolonost (www.adss.sk)

n daje odoplnkovch dchodkovch fondoch k22.3.2013

Spolonos Aktulna hodnota dchodkovej jednotky Zhodnotenie majetku vdoplnkovom dchodkovom fonde 1 mesiac 1 rok 3 roky (p.a.)
2,76% 1,92% 2,13% 2,04% 1,96% 4,98% 1,52% 1,32% 0,19% 3,14% N/A 1,41% 0,00% 0,48% 0,57% 2,12% 0,57%

d d.s. prspevkov fondy AXA Prspevkov 0,037455 Globlny akciov 0,037293 DDS Tatra banky Konzervatvny prspevkov 0,035683 Rastov prspevkov 0,033947 Vyven prspevkov 0,036549 Zaisten prspevkov 2017 0,036152 ING Tatry - Sympatia Konzervatvny prspevkov 0,037335 Rastov prspevkov 0,035487 Vyven prspevkov 0,033809 Stabilita Prspevkov 0,039403 Akciov prspevkov 0,035993 d d.s. vplatn fondy AXA Vplatn 0,000000 DDS Tatra banky Dchodkov vplatn 0,032754 ING Tatry - Sympatia Dchodkov vplatn 0,036005 Stabilita Vplatn 0,037482

1 250 804 585 150 360 500 0,55% 4,54% 14 969 741 1,54% 3,74% 7 778 893 0,09% 3,63% 58 291 720 0,88% 2,42% 307 580 242 0,50% 3,86% 16 083 877 0,32% 6,56% 64 597 253 0,16% 2,66% 15 529 117 -0,95% 8,33% 394 268 545 -0,02% 3,05% 220 384 730 0,65% 6,12% 959 966 0,71% 8,78% v. aritm. priemer 0,36% 4,04% 30 702 719 0 0,00% 0,00% 625 567 0,01% 0,32% 17 536 766 0,00% 1,01% 12 540 386 0,26% 3,89% v. aritm. priemer 0,11% 2,17%

1) - N/A - daje nie s kdispozcii

Zdroj: Asocicia dchodkovch sprvcovskch spolonost (www.adss.sk)

24

Financie vpohode

Prehad trhov
Horie to bolo s ekonomikou Japonska, ktor sa vtreom tvrroku znovu zosunula dorecesie. Jej ron ekonomick pokles dosiahol 3,5 %. Zlepenie ekonomickho rastu krajiny vposlednch mesiacoch bolo vsledkom krtkodobch menovch a fiklnych stimulov pozvolen inza Abeho. Zlepenie zaznamenali dokonca aj niektor vek tty v USA, ako napr. Kalifornia, ktorej agentra Standard&Poors zvila rating. V sasnosti brzd ekonomiku USA najviac dlhov strop a dohoda o fiklnej konsolidcii. Doteraz mali priame nkupy aktv centrlnymi bankami vo vyspelom svete, ako aj ich menov politiky, vo veobecnosti pozitvny dosah nainvestcie narozvjajcich sa trhoch. Vea zijskch ekonomk, okrem Japonska, rob dobr prcu pri riaden rozsiahlej likvidity vytvorenej vo vyspelom svete. No krajiny bud musie zosta opatrn, pokia ide omenov politiku, fiklnu politiku ain opatrenia vtomto aalom roku. Centrlne banky musia by opatrn pri inflanom riziku vkrajinch, ktor skutone dovaj menov politiku inch krajn. Masvne kapitlov toky doekonomk narozvjajcich sa trhoch (ananiektor rozvinut trhy) mu vies kzlmu oceneniu aktv avytvraj tak vek vzvu pre finann stabilitu, hlavne ke rozvinut ekonomiky zan ukonova sasn menov politiku.
Gabriel Hinzeller

n Priemern mesan vnos jednotlivch skupn fondov

n EUR/USD

Eurov pean EUR Priemer 0,22% Dolrov pean Priemer Eurov dlhopisov Priemer Dolrov dlhopisov Priemer Akciov fondy - Emerging zia Priemer Akciov fondy - Global Emerging markets Priemer Akciov fondy - Latinsk Amerika Priemer Akciov fondy - vchodn Eurpa Priemer Akciov fondy - rozvinut Eurpa Priemer Akciov fondy - severn Amerika Priemer


1,37 1,35 1,33 1,31 1,29

2110. 2111. 2112. 219. 211. 212. 213.

USD -0,02% EUR 0,38% USD 0,24% USD 2,49% USD -1,34% USD 0,98% EUR -2,84% EUR 4,46% USD 8,57%
(Zdroj: autor poda SASS)

1,27

n EUR/CZK

26,00 25,60 25,20 24,80 24,40

219. 2110. 2111. 2112. 211. 212.
182.

n EURIBOR
1,5 1,2 0,9 0,6 0,3 0 101. 102. 1010. 1011. 1012. 103.
213.
1mesiac 3mesiace 6mesiacov 12mesiacov

n Devzov kurzy
Krajiny Meny
Krov kurzy vybranch svetovch mien JPY/EUR Eurpska menov nia/V. Britnia GBP/EUR Eurpska menov nia/USA EUR/USD Japonsko/USA JPY/USD V. Britnia/USA USD/GBP Eurpska menov nia/Austrlia EUR/AUD Eurpska menov nia/esk republika EUR/CZK Eurpska menov nia/Kanada EUR/CAD Eurpska menov nia/Maarsko EUR/100 HUF Eurpska menov nia/Posko EUR/PLN Eurpska menov nia/vajiarsko EUR/CHF Eurpska menov nia/vdsko EUR/SEK Eurpska menov nia/Nrsko EUR/NOK Eurpska menov nia/Dnsko EUR/DKK Eurpska menov nia/Chorvtsko EUR/HRK Eurpska menov nia/Turecko EUR/TRY Eurpska menov nia/Mexiko EUR/MXN Eurpska menov nia/Rumunsko EUR/RON Eurpska menov nia/Rusko EUR/RUB Eurpska menov nia/na EUR/CNY Eurpska menov nia/Jun Krea EUR/KRW
Eurpska menov nia/Japonsko

Kurz k 25. 3. 2013

122,99 0,8543 1,2993 94,65 1,5205 1,2412 25,761 1,3247 305,7 4,1593 1,2216 8,429 7,5472 7,4534 7,591 2,356 16,0162 4,4121 39,9275 8,0724 1443,39

Zmena za 1 mesiac (%)

-0,06 -1,35 -1,48 1,66 -0,31 -3,54 1,15 -1,38 4,17 -0,16 -0,50 -0,43 0,88 -0,08 0,09 -0,38 -4,68 0,71 -0,60 -1,90 0,71

Zmena za 6 mes. (%)

20,98 6,68 0,19 20,99 -6,22 -0,06 3,38 4,57 8,21 0,31 0,97 -0,32 1,46 -0,02 2,75 1,11 -3,86 -2,18 -1,39 -1,23 -0,43

Zmena za 12 mesiacov (%)

12,68 2,41 -1,54 14,69 -3,85 -2,28 4,16 0,50 4,19 -0,01 1,34 -5,68 -1,12 0,24 1,16 -1,26 -5,04 0,97 2,85 -2,89 -3,45

n Dow Jones IA

14800 14320 13840 13360 12880

189. 1810. 1811. 1812. 181. 183.

12400

n S&P 500

1620 1556 1492 1428

(Zdroj: NBS)

1364
1810. 1811. 1812. 189. 181. 182.
212.

Banka
SOB banka ING mBank OTP Bank Potov banka Prima banka Privatbanka Sberbank Slovensk sporitea Tatra banka UniCredit Bank VB banka Priemern sadzby za trh 

1 tde

Dka lehoty vkladu 1 mesiac 3 mesiace 6 mesiacov

0,30% 1,01% 0,30% 1,00% 1,00% 1,30% 0,60% 0,20% 0,20% 0,50% 0,20% 0,60% 0,70% 1,20% 0,80% 1,60% 1,50% 1,65% 1,20% 0,40% 0,30% 0,70% 1,40% 1,04%

1 rok
0,80% 1,70% 2,50% 2,70% 2,00% 2,30% 1,50% 0,70% 0,60% 1,70% 1,10% 1,60%

2 roky
1,00%

2110.

2111.

2112.

0,05% 0,10% 1,60% 0,10% 0,15% 0,50% 0,50% 0,50% - 0,30% 0,10% 0,00% 0,10% 0,10% 0,05% 0,10% 0,05% 0,25%

n EuroStoxx 50

2800
2,70% 3,00% 2,10% 2,50% 1,60% 0,90% 0,80% 1,90% 1,20% 1,77% (Zdroj: internetov strnky bnk)

2720 2640 2560 2480

219. 211.

2400

183.

termnovanch vkladov pri vklade 2000 eur

n Vka rokovch sadzieb eurovch

1300

213.

24,00

Financie vpohode

25

Servis

Knihy
Jak zskat hodinu denn

Ch

celi by ste kad de svojho ivota hodinu navye, aby ste mohli robi, okovek chcete? Ak sa vm to zd ako takmer nesplniten sen, mme pre vs dobr sprvu: t hodina navye skutone me by vaa. Tto kniha je pln skvelch avemi innch npadov, postupov

ard, ktor vetky maj zacie zska vm drahocenn as. Vprpade, e ste ochotn investova naprklad iba hodinu denne, aby ste si ju pretali, vybrali si znej npady, ktor sa vm mu hodi, auviedli ich dopraxe, zskate pre kad de as navye spsobom, oktorom by ste neverili, e je mon. Okrem

inho: prekonte prokrastrinciu abudete sa rozhodova lepie archlejie, odkryjete skryt as as narealizciu dleitch zleitost, objavte nov ainn spsoby organizovania svojho asu iivota. e neviete, o je prokrastrincia? Je to chorobn odkladanie dleitch loh naneskr.

Autor: Ben cena: Poet strn: Vydavatestvo:

Michael Heppell 11,21 eura (cena pozave 10,09 eura) 192 Grada

10 zpsob jak se (ne)nechat pipravit o penze

Kto by dnes nemal nedostatok peaz? Ve neustle hadme, komu by sme ich mohli podarova. A ke u nie priamo, aspo prostrednctvom spltok, poplatkov alebo nkupom na cene nikdy nerastcich cennch papierov. e vm sa takto nieo ete nepodarilo? Berte si prklad z tch, ktor bezndejne prili o vetko, alebo ete lepie - bohapusto sa zadlili do konca ivota. Kniha 10 spsobov ako sa (ne)necha pripravi o peniaze ponka mnostvo prhod i ponauen zo ivota tch, na ktorch chybch sa dnes mono ui. Ak nechcete spcha finann samovradu, spoznajte praktiky finannch intitci, cesty ako obra o peniaze klientov sprvcov majetku, chyby pri investovan do akci, zlata, diamantov i dlhopisov a omyly pri vstupe do ivota na dlh.

Objednvka knh
Zvzne si objednvam knihu/knihy Jak zskat hodinu denn cena pozave 10,09 eura (+ potovn abaln), poet kusov: _____

itatelia de vpoho Financi ihy objednat kn u si m

% s10 u
zavo

10 zpsob jak se (ne)nechat pipravit o penze cena pozave 10,93 eura (+ potovn abaln), poet kusov: _____
Meno apriezvisko: _________________________________________________________ Nzov firmy: _____________________________________________________________ Ulica: __________________________________________________________________ PS: ___________ Mesto: _________________________________________________ Tel. .: _____________________ E-mail: _____________________________________ IO:_________________ DI: __________________ Dtum: ___________________________ Podpis:

Autor: Ben cena: Poet strn: Vydavatestvo:

Tom Tyl 12,14 eura (cena pozave 10,93 eura) 224 Grada

Objednvky zasielajte naadresu:

Grada Slovakia, spol. sr. o., Moskovsk 29, 81108 Bratislava

Financie
Sprievodca vosveteosobnchfinanci
www.financievpohode.sk

/ 2013

v pohode

aprl ronk II. Nepredajn

Sprievodcavo svete osobnch financi

Vydavate Akadmia vzdelania OVB, n. o. Kukurin 8 83103 Bratislava 3 tel.: 02/5824 10-12 redakcia@financievpohode.sk
20

stavebN sporeNIe

bez sporenia
ned
hypotekrNe very

Bva vo vlastnom sa

Redakn rada RNDr. Ivica Chaaturianov Ing. Vladimr Bal, PhD., DrSc. Ing. Pavol Poklemba, PhD. Ing. Pavel kriniar, PhD. Vizulny koncept agrafick prava: Peter Buek Dtum uzvierky: 25. marca 2013

Rizikov upozornenie:

very

Ak s monosti prefinancovania bvania

dchodok

Kto nm zaplat dchodok?

12

profil produktu

Ochrana bankovch vkladov sa me asom zmeni

Manar projektu Ing.Ivo Wilhalm fredaktor Ing.Pavol Poklemba, PhD. pavol.poklemba@financievpohode.sk Zstupca fredaktora Ing.Pavel kriniar, PhD. pavel.skriniar@financievpohode.sk

Tento asopis je pripravovan v dobrej viere a s najvyou monou odbornosou. Pouit informcie a dta v om obsiahnut boli zskan zo zdrojov, ktor sa pokladaj za spoahliv. Tieto informcie nesm by povaovan za ponuku alebo odporanie na nkup, alebo predaj nejakho finannho produktu. Vydavate nezodpoved za prpadn finann alebo in majetkov ujmy spsoben pouitm informci uverejnench v tomto asopise.

alie slo vyjde v jni 2013.

Registrovan ako periodick tla Ministerstvom kultry Slovenskej republiky pod registranm slom EV 4769/13 Registran slo ISSN 1339-2220 Copyright: Akadmia vzdelania OVB, n. o.

Vasopise boli pouit archvne fotografie afotografie zdatabz fotolia, Shutterstock aDigitalvision.

26

Financie vpohode

ako esk a. s. t nsko tredkova u sa u e v o l s S k o s z r n n p e llfina no-s Slov ch OVB Aia finan obiaca na dorzny chdzaj s a v j naj nos p ne zap fliu sa na amom spolo kov aktv om port km vzn ie det 20 ro ktov. Vna spoloens zdelvan v proje kty scelo eran na otnosti. proje ekty zam nej gram iprojasti finan vobl

je dlhodob projekt finannho vzdelvania uren primrne iakom zkladnch kl, ktorho cieom je zvi finann gramotnos naslovenskch kolh. Projekt je realizovan ako podporn vukov nstroj pre koly. Sasou projektu s nielen koliace podklady, materily ansledn test, ale aj interaktvna hra typu real strategy, ktor umouje deom riadi ivot virtulnej rodiny aporovna si svoje zrunosti poas celoslovenskej sae. Dotohto nekomernho projektu sa vprvom ronku zapojilo 400 slovenskch kl s 51 000 iakmi.