ZSR Zohor Zachytne Parkovisko Zamer

SR, Zchytn parkovisk pre integrovan dopravn systm Bratislavskho samosprvneho kraja v dopravnch bodoch Zohor, Nov Koarisk,
Ivanka pri Dunaji a Pezinok Zohor Zmer
OBSAH
I. II. III. III.1.
ZKLADN DAJE O NAVRHOVATEOVI ZKLADN DAJE O NAVRHOVANEJ INNOSTI ZKLADN INFORMCIE O SASNOM STAVE IVOTNHO PROSTREDIA DOTKNUTHO ZEMIA CHARAKTERISTIKA PRRODNHO PROSTREDIA VRTANE CHRNENCH ZEM III.1.1. Geomorfologick pomery III.1.2. Geologick pomery III.1.3. Klimatick pomery III.1.4. Voda III.1.5. Pdne pomery III.1.6. Flra a vegetcia, ivostvo KRAJINA, KRAJINN OBRAZ, STABILITA, OCHRANA III.2.1. Krajina a jej truktra III.2.2. Scenria krajiny III.2.3. Chrnen zemia poda zkona . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny III.2.4. zemn systm ekologickej stability OBYVATESTVO, JEHO AKTIVITY, INFRATRUKTRA, KULTRNO HISTORICK HODNOTY ZEMIA III.3.1. Obyvatestvo a jeho aktivity III.3.2. Ekonomick truktra obce III.3.3. Ponohospodrstvo III.3.4. Lesn hospodrstvo III.3.5. Infratruktra III.3.6. Rekrecia a cestovn ruch III.3.7. Kultrnohistorick pamiatky SASN STAV KVALITY IVOTNHO PROSTREDIA VRTANE ZDRAVIA III.4.1. Sasn stav kvality ivotnho prostredia III.4.2. Sasn zdravotn stav obyvatestva ZKLADN DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ INNOSTI NA IVOTN PROSTREDIE VRTANE ZDRAVIA A O MONOSTIACH OPATREN NA ICH ZMIERNENIE IV.1. POIADAVKY NA VSTUPY IV.1.1. Zber plch IV.1.2. Spotreba vody IV.1.3. Ostatn surovinov a energetick zdroje IV.1.4. Dopravn a in infratruktra IV.1.5. Nroky na pracovn sily IV.1.6. In nroky DAJE O VSTUPOCH IV.2.1. Zdroje zneistenia ovzduia
1 1 13 13 14 14 14 15 15 16 17 17 17 17 19 19 19 20 20 21 21 27 27 28 28 28 30
III.2.
III.3.
III.4.
IV.
30 30 33 33 33 34 34 34 34
IV.2.
SR, Zchytn parkovisk pre integrovan dopravn systm Bratislavskho samosprvneho kraja v dopravnch bodoch Zohor, Nov Koarisk, Ivanka pri Dunaji a Pezinok Zohor Zmer
IV.2.2. IV.2.3. IV.2.4. IV.2.5. IV.2.6. IV.3.
Hluk Odpadov vody Odpady iarenie, in fyziklne polia, teplo, zpach a in vstupy Vyvolan investcie
35 35 36 37 37 37
DAJE O PREDPOKLADANCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA IVOTN PROSTREDIE HODNOTENIE ZDRAVOTNCH RIZK DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ INNOSTI NA CHRNEN ZEMIA POSDENIE OAKVANCH VPLYVOV Z HADISKA ICH VZNAMNOSTI A ASOVHO PRIEBEHU PSOBENIA IV.6.1. Vplyvy na obyvatestvo IV.6.1.1. Zneistenie ovzduia IV.6.1.2. Ovplyvnenie obyvatestva hlukom IV.6.1.3. Naruenie pohody a kvality ivota IV.6.1.4. Socilne a ekonomick dsledky a svislosti IV.6.1.5. Vplyvy na sdla IV.6.1.6. Vplyv na kultrne a historick pamiatky IV.6.1.7 Vplyvy na ponohospodrsku vrobu IV.6.1.8 Vplyvy na lesn hospodrstvo IV.6.1.9. Vplyvy na priemysel IV.6.1.10. Vplyvy na dopravu IV.6.1.11. Vplyvy na rekreciu IV.6.1.12. Vplyvy na infratruktru IV.6.2. Vplyvy na prrodn prostredie IV.6.2.1. Horninov prostredie IV.6.2.2. Vplyvy na kvalitu ovzduia, zmeny miestnej klmy IV.6.2.3. Vplyvy na vodu IV.6.2.4. Vplyvy na pdu IV.6.2.5. Vplyvy na biotu IV.6.2.6. Vplyvy na krajinu a zemn systm ekologickej stability PREDPOKLADAN VPLYVY PRESAHUJCE TTNE HRANICE VYVOLAN SVISLOSTI, KTOR MU SPSOBI VPLYVY S PRIHLIADNUTM NA SASN STAV P V DOTKNUTOM ZEM ALIE MON RIZIK SPOJEN S REALIZCIOU INNOSTI OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVCH VPLYVOV INNOSTI IV.10.1. Organizan opatrenia IV.10.2. Kompenzan opatrenia POSDENIE OAKVANHO VVOJA ZEMIA, AK BY SA NAVRHOVAN INNOS NEREALIZOVALA (NULOV VARIANT) POSDENIE SLADU NAVRHOVANEJ PLNOVACOU DOKUMENTCIOU INNOSTI S PLATNOU ZEMNO-
IV.4. IV.5.
38 39
IV.6.
39 39 39 40 42 43 43 43 43 44 44 45 48 49 49 49 49 49 51 51 52 52 52
IV.7. IV.8.
IV.9. IV.10
52 53 53 57 57
IV.11
IV.12
57
IV.13
AL POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S OKRUHOV PROBLMOV
UVEDENM NAJZVANEJCH
58
V.
POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ INNOSTI A NVRH OPTIMLNEHO VARIANTU V.1. V.2. V.3. TVORBA SBORU KRITRI VBER OPTIMLNEHO VARIANTU ZDVODNENIE NVRHU OPTIMLNEHO VARIANTU MAPOV A IN OBRAZOV DOKUMENTCIA DOPLUJCE INFORMCIE K ZMERU VII.1. ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTCIE, KTOR SA VYPRACOVALA PRE ZMER A ZOZNAM HLAVNCH POUITCH MATERILOV ZOZNAM VYJADREN A STANOVSK VYPRACOVANM ZMERU POTVRDENIE SPRVNOSTI DAJOV VIII.1. VIII.2. SPRACOVATELIA ZMERU POTVRDENIE SPRVNOSTI DAJOV PODPISOM OPRVNENHO ZSTUPCU NAVRHOVATEA K NAVRHOVANEJ INNOSTI PRED
59
59 59 61 62 62 62
VI. VII.
VII.2.
62
VIII.
63 63 67
I. I.1. I.2. I.3. I.4.
ZKLADN DAJE O NAVRHOVATEOVI NZOV : IDENTIFIKAN SLO : SDLO : OPRVNEN ZSTUPCA : eleznice Slovenskej republiky Bratislava IO: 31 364 501 Klemensova 8, 813 61 Bratislava DOPRAVOPROJEKT, a.s., Kominrska 2,4, 832 03 Bratislava Ing. Igor Jakubk len predstavenstva a.s. DOPRAVOPROJEKT, a.s. Kominrska 2,4, 832 03 Bratislava
Ing. arch Gabriel Koczk predseda predstavenstva a generlny riadite a.s. DOPRAVOPROJEKT, a.s. Kominrska 2,4, 832 03 Bratislava I.5.
OSOBA OPRVNEN POSKYTOVA RELEVANTN INFORMCIE O NAVRHOVANEJ INNOSTI : RNDr. Dorota Martinkov (hlavn rieite zmeru) DOPRAVOPROJEKT, a.s., Kominrska 2,4, 832 03 Bratislava martinkova@dopravoprojekt.sk tel..: 02/ 502 34 284
Ing. Ivan Kao (hlavn ininier projektu) DOPRAVOPROJEKT, a.s., Kominrska 2,4, 832 03 Bratislava kaco@dopravoprojekt.sk tel..: 02/ 502 34 478
II. ZKLADN DAJE O NAVRHOVANEJ INNOSTI
II.1.
NZOV:
SR, Zchytn parkovisko pre integrovan dopravn systm BSK v dopravnom bode Zohor
II.2. EL: Cieom vstavby zchytnch parkovsk je prispie k zmene chovania sa obyvateov obc a miest nachdzajcich sa v regine okolo Hlavnho mesta SR Bratislavy, ktor dochdzaj z miesta bydliska do Bratislavy. Jedn sa hlavne o obyvateov pravidelne dochdzajcich za prcou a vzdelanm, ale napr. aj za kultrnymi, portovmi alebo aj inmi podujatiami. Zmena chovania spova v tom, e takto obyvatelia nebud vyuva v rmci svojich ciest automobil ale eleznin dopravu. Vybudovanie parkoviska pre aut a bicykle so vetkmi jeho podpornmi nleitosami (stren kamerovm systmom, s informanm systmom, s premietnutm vyuitia elezninej dopravy do ceny parkovacieho lstka, parkovisko pre bicykle oploten) m by popudom ktor k takejto zmene chovania dochdzajcich prispeje. Sasne je vak potrebn pripomen, e v cieovom priestore takchto cestujcich v Bratislave dochdza k zmene parkovacej politiky (vrazn obmedzenie neplatench parkovsk, vyhradenie parkovsk len pre rezidentov), o predstavuje vznamn retrikn opatrenie, ktor m zni poet automobilov zaaujcich komunikan kostru Bratislavy a tm aj ivotn prostredie. Navrhovan parkovisko je jednm z viacerch parkovsk, ktor sa v rmci celkovej koncepcie posilnenia vyuvania elezninej dopravy navrhuj aj v inch obciach a mestch okolo Bratislavy. V zmysle prlohy . 8 k zkonu . 24/2006 Z.z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie, tabuky . 9 Infratruktra, mono navrhovan innos zaradi do poloky 16b. II.3. II.4. II.5. UVATE: Uvateom bude navrhovate stavby a cestujca verejnos
CHARAKTER NAVRHOVANEJ INNOSTI: novostavba UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ INNOSTI: kraj: Bratislavsk, okres: Malacky, katastrlne zemie: Zohor
DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava
II.6.
PREHADN SITUCIA UMIESTNENIA NAVRHOVANEJ INNOSTI: Polohu navrhovanej stavby znzoruje erven bod na priloenom obrzku: obr. . 1
II.7.
TERMN ZAATIA A SKONENIA VSTAVBY A PREVDZKY NAVRHOVANEJ INNOSTI: Plnovan termn zaatia innosti : 2014 Plnovan termn ukonenia innosti: 2015 STRUN OPIS TECHNICKHO A TECHNOLOGICKHO RIEENIA:
II.8.
Koncepcia, umiestnenie a technick rieenie parkoviska Na zklade poiadavky objednvatea dokumentcie je nvrh zchytnho parkoviska pre cieov stav 300 parkovacch stojsk rieen variantne. Variantn rieenie je vyvolan na jednej strane snahou o optimalizciu jeho umiestnenia oproti nvrhu spracovanmu v citovanej tdii a na druhej strane snahou njs efektvne rieenie jeho vstavby ktor me overi a zohadni reakciu na skuton zujem obyvateov spdovho zemia na vyuvan koncepcie integrovanho dopravnho systmu. Skuton zujem je podmienen aj realizciou uvedench retriknch opatren v Bratislave a podpornch akci eleznc Slovenskej republiky a prevdzkovateov elezninej dopravy, priom skuton termny a skuton rozsah realizcie podpornch akci a stavieb nie je dnes znmy. Veobecne sa navrhuje kapacita parkoviska pre aut realizovan v 1. asovej etape do cca 30 40 % z celkovho potu parkovacch stojsk. Tto kapacita je limitovan monosami priestoru ktor v prslunej lokalite vychdza zo zkladnej mylienky umiestni toto parkovisko o najbliie ku konkrtnej stanici alebo zastvke. Parkovisk pre bicykle bud u v 1. asovej etape realizovan v pote 50 bicyklov o predstavuje u ich cieov stav. Z tohto dvodu je okrem nvrhu variantnho umiestnenia parkoviska navrhovan aj jeho rozsah ktor bude realizovan v 1. asovej etape a v nslednej dostavbe do cieovho stavu. Okrem variantov umiestnenia je predmetom rieenia aj alternatva vstavby povrchovho parkoviska a vstavby parkovacieho domu resp. ich kombinci.
obr. . 2
Umiestnenie parkoviska Zchytn parkovisko Zohor bolo v Technicko-ekonomickej tdii Implementcia integrovanho dopravnho systmu na zem Bratislavy s dosahom na priahl reginy (spracoval REMING CONSULT, a.s., 2009) situovan na pravej strane koajiska elezninej stanice v smere do Ktov. Vzhadom na dvody uveden v predchdzajcom texte spracovan dokumentcia navrhuje k posudzovaniu vplyvov stavby na ivotn prostredie nasledovn varianty a alternatvy: Variant A.1: povrchov parkovisko s rozsahom 109 stojsk, umiestnen na strane staninej budovy vavo od koajiska v smere do Ktov, (vkresov prloha . 1) Variant A.2: parkovac dom s rozsahom 149 stojsk, umiestnen na strane staninej budovy vavo od koajiska v smere do Ktov (vkresov prloha .2) Variant B.1: povrchov parkovisko s rozsahom 295 stojsk, umiestnen poda tdie vpravo od koajiska v smere do Ktov; (vkresov prloha . 3) Variant B.2: parkovac dom s rozsahom 149 stojsk, umiestnen na strane staninej budovy a povrchov parkovisko s rozsahom 151 stojsk ako dostavba na cieov stav umiestnen poda tdie vpravo od koajiska v smere do Ktov, alebo povrchov parkovisko s rozsahom 109 stojsk, umiestnen na strane staninej budovy a povrchov parkovisko s rozsahom 191 stojsk, umiestnen poda tdie ako dostavba na cieov stav. (vkresov prloha .4) Parkovisko pre bicykle je navrhovan umiestni june od staninej budovy na asti rozrenej plochy Staninej ulice, ktor sa v rmci koncepcie dopravnho rieenia stane ulicou slepou. Navrhovan poloha je invariantn a umiestnenie plat pre vetky spracovan varianty. Vetky navrhovan polohy a technick rieenia parkovsk (povrchov alebo parkovac dom) je mon navzjom kombinova priom iadna alia kombincia nem vplyv na jej posudzovanie vzhadom na ivotn prostredie.
Definitvne rozhodnutie o prijat niektorej z navrhovanch variant a alternatv bude predmetom posudzovania v dokumentcii stavebnho zmeru (DSZ). Upozorujeme, e parkovisko situovan po pravej strane koajiska (variant B.1, variant B.2) alebo akkovek kombincia sasnch parkovsk po avej a aj po pravej strane je mon a po realizovan podchodu pre pech, ktor prepoj stanin budovu s parkoviskom. Podchod pre pech bude realizovan a pri pripravovanej stavbe modernizcie trate Bratislava Kty. Variant A.1 V rmci tohto variantu sa navrhuje vybudova povrchov parkovisko s rozsahom 109 stojsk. Parkovisko je situovan na strane staninej budovy vavo od elezninej trate v smere do Ktov. Parkovisko je umiestnen sasti na ploche existujcej manipulanej plochy stanice Zohor a sasti na ploche existujcej komunikcie (vetva Staninej ulice) vedenej pozd oplotenia stanice. Rozsah parkoviska je limitovan na severnej strane existujcimi pozemnmi objektmi, na junej strane polohou novej nakladacej rampy a plochami nevyhnutnmi pre obsluhu rampy, na vchodnej strane existujcou Staninou ulicou a na zpade koajiskom stanice. Parkovacie stojisk s navrhovan pre skupinu vozidiel O2 (STN 73 6056/O1), stojisk kolm, dopravn reim zabezpeuj dvojpruhov, obojsmern komunikcie. Spolon vjazd a vjazd je regulovan parkovacm systmom. Parkovisko bude oploten s cieom obmedzi von prstup mimo kontrolovanho vstupu a sasne bude riei oplotenie elezninch priestorov. Parkovisko bude prstupn z miestnej komunikcie Stanin ulica, prstup z parkoviska k staninej budove je rieen vybudovanm chodnka a s preruenm oplotenia na strane k staninej budove. Navrhovan stavebn rieenie repektuje poiadavky na uvanie stavby imobilnmi osobami. Na parkovisku je vylenench celkom 6 stojsk pre vozidl pouvan imobilnmi osobami. Umiestnenie parkoviska si vyaduje zrui existujcu nakladaciu rampu. Nakoko nakladacia rampa je vyuvan a bude vyuvan aj v budcnosti vybuduje sa nov v polohe posunutej smerom na Bratislavu. Prstup vozidiel k nakladacej rampe zostva ako v sasnosti zo Staninej ulice, ktor bude v nevyhnutnom rozsahu rekontruovan. Vetva Staninej ulice vedca pozd oplotenia elezninej stanice bude zruen a vybuduje sa nov stykov kriovatka v pripojen Staninej a Struhrovej ulice. Parkovisko pre bicykle je navrhovan umiestni june od staninej budovy na asti rozrenej plochy Staninej ulice, ktor sa v rmci koncepcie dopravnho rieenia stane ulicou slepou. Variant A.2 V rmci tohto variantu sa navrhuje vybudova parkovac dom s kapacitou 142 stojsk. Parkovac dom je situovan na strane staninej budovy vavo od elezninej trate v smere do Ktov. Parkovac dom je umiestnen sasti na ploche existujcej manipulanej plochy stanice Zohor a sasti na ploche existujcej komunikcie (vetva Staninej ulice) vedenej pozd oplotenia stanice. Limitmi pre objekt s na severnej strane umiestnen existujce pozemn objekty, na junej strane nov nakladacia rampa s plochami nevyhnutnmi pre obsluhu rampy, na vchodnej strane existujca Stanin ulica a na zpade koajisko stanice. Parkovacie stojisk s navrhovan pre skupinu vozidiel O2 (STN 73 6056/O1), stojisk kolm, dopravn reim zabezpeuj dvojpruhov, obojsmern komunikcie. Spolon vjazd a vjazd do objektu je regulovan parkovacm systmom. Parkovac dom bude prstupn z miestnej komunikcie Stanin ulica, prstup k staninej budove je rieen samostatnm vchodom na severnej strane objektu a vybudovanm chodnka. Navrhovan stavebn rieenie repektuje poiadavky na uvanie stavby imobilnmi osobami. Na 1. nadzemnom podla s vylenen 4 stojisk pre vozidl pouvan imobilnmi osobami. Umiestnenie parkoviska si vyaduje zrui existujcu nakladaciu rampu. Nakoko nakladacia rampa je vyuvan a bude vyuvan aj v budcnosti vybuduje sa nov v polohe posunutej smerom na Bratislavu. Prstup vozidiel k nakladacej rampe zostva ako v sasnosti zo Staninej ulice, ktor bude v nevyhnutnom rozsahu rekontruovan. Vetva Staninej ulice vedca pozd oplotenia elezninej stanice bude zruen a vybuduje sa nov stykov kriovatka v pripojen Staninej a Struhrovej ulice. Parkovisko pre bicykle je navrhovan umiestni june od staninej budovy na asti rozrenej plochy Staninej ulice, ktor sa v rmci koncepcie dopravnho rieenia stane ulicou slepou.
Variant B.1 V rmci tohto variantu sa navrhuje vybudova povrchov parkovisko s rozsahom 295 stojsk ako definitvne rieenie. Parkovisko je poda spracovanej tdie situovan vpravo od koajiska stanice v smere do Ktov. Parkovisko je umiestnen v plnom rozsahu na ponohospodrsky vyuvanej pde. Rozsah parkoviska je limitovan na zpadnej strane odvodovacm kanlom (kanl II.-VI. evid. slo 5201 071 001) vybudovanm v roku 1967 ttnym podnikom Hydromeliorcie Bratislava v rmci stavby Odvodnenie pozemkov Zohor IV. Na severovchodnej strane oplotenm arelom ETD services s.r.o., Sandrick 1062/29, arnovica a na vchodnej a junej strane uruje rozsah zberu navrhovan kapacita parkoviska. Parkovacie stojisk s navrhovan pre skupinu vozidiel O2 (STN 73 6056/O1), stojisk kolm, dopravn reim zabezpeuj dvojpruhov, obojsmern komunikcie. Spolon vjazd a vjazd situovan na junej strane je regulovan parkovacm systmom. Parkovisko bude oploten s cieom obmedzi von prstup mimo kontrolovanho vstupu. Vhadovo sa predpoklad vybudovanie podchodu pre pech ktor zaist bezpen prechod cestujcich medzi parkoviskom a staninou budovou. Podchod bude realizovan v rmci pripravovanej modernizcie elezninej trate. Pre vystenie podchodu na navrhovan parkovisko je v jeho severnej asti vytvoren priestorov rezerva. Navrhovan stavebn rieenie parkoviska repektuje poiadavky na uvanie stavby imobilnmi osobami. Na parkovisku je vylenench celkom 12 stojsk pre vozidl pouvan imobilnmi osobami. Budci podchod pre pech bude vybaven rampou alebo vahom. Parkovisko bude prstupn vybudovanm dvojpruhovej, obojsmernej komunikcie ktor sa napoj na cestu III. triedy . 00237 v seku medzi pripojenm na cestu 1. triedy . 2 a obcou Zohor. Trasa komunikcie sleduje existujce oplotenie spolonosti AM GASTRO, s.r.o., Lozornianska ulica, s cieom nedeli zbytone ponohospodrsky vyuvan pozemky. Parkovisko pre bicykle je navrhovan umiestni june od staninej budovy na asti rozrenej plochy Staninej ulice, ktor sa v rmci koncepcie dopravnho rieenia stane ulicou slepou. Variant B.2 Tento variant predstavuje realizciu parkoviska v dvoch samostatnch etapch priom na dosiahnutie cieovho stavu vyuva pre umiestnenie tak plochu po avej strane koajiska ako aj plochu po pravej strane koajiska. Jedn sa teda o kombinciu variantu A.1 (povrchov parkovisko) alebo A.2 (parkovac dom) s variantom B.1. V 1. asovej etape by sa zabezpeilo parkovanie na strane staninej budovy a to vybudovanm povrchovho parkoviska s kapacitou 109 stojsk, alebo vybudovanm parkovacieho domu s kapacitou 142 stojsk. V 2. etape po overen relnych poiadaviek na parkovacie kapacity by sa realizovalo povrchov parkovisko na pravej strane elezninej trate. Jeho kapacita by bola 191 stojsk (pri realizovanej alternatve povrchovho parkoviska z 1. etapy) alebo 151 stojsk (pri realizovanej alternatve parkovacieho domu z 1. etapy) tak, aby sa docielilo dosiahnutie celkovej poadovanej kapacity poda tdie. Technick rieenie Prprava zemia Pre varianty A (alternatva povrchov parkovisko alebo parkovac dom) je potrebn odstrni dve prenosn bdy nachdzajce sa v priestore nakldkovej a vykldkovej plochy a odstrni existujce betnov oplotenie priestoru elezninej stanice. Sasne je potrebn odstrni existujcu nakldkov a vykldkov rampu a tto realizova v novej polohe. V pozdnom pse medzi vetvami Staninej ulice je potrebn vyrba stromy. Pre variant B.1 ale aj B.2 je potrebn v rmci prpravy zemia realizova ternne pravy spovajce v odstrnen orninej (humznej) a podorninej vrstvy. Na zklade realizovanho pedologickho prieskumu navrhuje sa na plochch predpokladanch doasnch a trvalch zberov stavby skrvka humusovho horizontu v hrbke 60 cm. Humusov horizont je zhodn s ornicou a aj s podornicou a prakticky sa jedn o vetky plochy s ponohospodrskou pdou. S ornicou a podorninmi vrstvami sa bude hospodri samostatne, aby nedolo k premieseniu jednotlivch vrstiev. Skldky bud doasne umiestnen na ploche mimo vlastnho parkoviska na ploche doasnho zberu. Pri ukonovan stavby bude skrvka pouit ako podklad pre vegetan pravy. S prebytonm materilom bude nakladan poda poiadavky vlastnka pozemku. Pred zaatm stavby je potrebn preloi ininierske siete nachdzajce sa na pozemkoch dotknutch stavbou.
Parkovisko Z hadiska dopravnho rieenia parkovisko navrhovan po avej strane koajiska (variant A.1 a A.2) je napojen na Stanin ulicu, parkovisko navrhovan na pravej strane koajiska (variant B.1 a B.2) je napojen navrhovanou elovou komunikciou na cestu III. triedy . 00237 v seku medzi pripojenm na cestu 1. triedy . 2 a obcou Zohor. Vjazd a vjazd z parkoviska repektuje pravostrann prevdzku a je zabezpeen zvorou. V priahlom seku pred a za zvorou je rka jazdnho pruhu 3,50 m pre umonenie vjazdu nkladnch automobilov pri drbe parkoviska a tie pre prpadn vjazd poiarnej techniky. Komunikcie zabezpeujce obsluhu parkovacch plch s obojsmern so zkladnou rkou 6,0 m. Parkovacie stojisk s navrhovan s kolmm radenm. Zkladn rozmer parkovacieho stojiska je 2,50 x 5,30 m. Pri stojiskch ktor s umiestnen elne k zatrvnenej ploche je mon uvaova s previsom ela vozidla. Na parkoviskch s veobecne vyhraden stojisk pre imobilnch v rozsahu 4 % z celkovho potu a maj rozmer 3,50 x 5,30 m. Stojisk pre imobilnch s sstreden hlavne pri vjazde/vjazde z parkoviska. V prpade, e medzi parkoviskom a objektom stanice/zastvky je navrhovan chodnk ktor nie je sasou vjazdu a vjazdu z parkoviska s stojisk pre imobilnch situovan v nadvznosti na takto chodnk. V rozsahu navrhovanho parkoviska po pravej strane trate (variant B) je vytvoren rezerva pre vystenie budceho podchodu popod koajisko. Podchod bude realizovan v rmci pripravovanej modernizcie trate Bratislava hl. stanica Kty v rmci ktorej djde k rekontrukcii koajiska a aj k vstavbe ostrovnch nstupsk. Na parkovisku sa navrhuje vyhradi 4 stojisk ktor bud v budcnosti patri k dobjacm staniciam pre dvojstopov a jednostopov elektrovozidl. Z hadiska stavebno-kontruknho rieenia je povrch parkoviska navrhovan ako ivin, povrch chodnkov a ostatnch spevnench plch je navrhovan variantne zo zmkovej dlaby alebo ivin. Prstup k staninej budove (k nstupiskm) je navrhovan vybudovanm chodnka. Odvedenie daovch vd z povrchu parkoviska je zabezpeen prienym a pozdnym sklonom do novo navrhovanch vpustov, s odvedenm vd do vsaku cez odluovae ropnch ltok. Vzhadom k rovinatmu charakteru zemia nedochdza k vstavbe vch nsypov a zrezov. rove nivelety parkoviska je naviazan na vku existujcich komunikci na ktor sa parkovacie plochy pripjaj. Zemn prce pozostvaj z vkopu po rove zemnej plne repektujcu hrbku kontruknch vrstiev spevnench plch a ich niveletu naviazan na rove komunikcie na ktor sa parkovisko pripja. Parkovisko pre bicykle Parkovisko pre bicykle je navrhovan na uloenie 50 ks bicyklov. Pre vetky varianty je parkovisko situovan v priestore june od staninej budovy, medzi ou a parkoviskom pre aut. Parkovisko pozostva z vybudovanej spevnenej plochy, ktor je zriaden ako betnov hr. 120 mm a je uloen na vrstve trkodrviny hr. 200 mm. Do betnovej plochy s kotven stojany na bicykle v osovej vzdialenosti 50 cm. Parkovisko sa navrhuje oploti pletivom s vkou 180 cm, oceov stpiky s osaden v betnovom zklade, osov vzdialenos bude prispsoben kontrukcii prestreenia. V oploten je osaden oceov brnka opatren elektrickm zmkom. Zmok je ovldan elektromagnetickm systmom typu napr. DEK. Jedn sa o adresn systm umoujci identifikciu osb pri vstupe a vstupe a kad kon je zaznamenan v pamovom moduli. DEK k bude vydvan prevdzkovateom parkoviska osobm vyuvajcim eleznin dopravu. Nosn kontrukciu prestreenia parkoviska tvor oceov rmov kontrukcia =4,0 m so systmom vznc ukladanch v pozdnom smere a ahkou krytinou z trapzovho plechu alebo z transparentnho materilu (napr. lexan). Vntorn priestor parkoviska bude osvetlen svietidlami LED vybavenmi senzormi pohybu. Zdrojom energie bude prpojka NN alebo solrny panel, ktor bude zabezpeova el. energiu pre osvetlenie a ovldanie vstupnej brnky.. Technologick domek Objekt bude sli pre umiestnenie zariaden rdiovho prenosu dt do dispeingu sprvcu parkoviska a pre umiestnenie zariaden nhradnho zdroja pre kamerov systm, rdiov prenos a PSN. Stavebne sa jedn o jednoduch, przemn, nepodpivnien objekt s rovnou strechou. Vyroben je priemyselne ako elezobetnov prefabrikt dovezen na stavbu vcelku a kotven do pripravenej zkladovej elezobetnovej dosky. Vonkajie rozmery domeka s cca 2,50 x 2,38 m, svetl vka 3,20 m. Vstupn dvere s vyhotoven z pozinkovanho oceovho plechu. Objekt bude vybaven kblovmi rozvodmi, umelm osvetlenm a zsuvkovm okruhom. Vykurovanie bude zabezpeen klimatizanm zariadenm s funkciou vykurovania, prpustn rozsah teplt v objekte +5 a +30C.
Objekt bude napojen na prvod NN a prvod kblov bude cez podlahu objektu. Kblovod Vzhadom na potrebu vybudova preloky silnoprdovch kblov ktor sa dostvaj do kolzie s navrhovanou plochou zchytnho parkoviska po avej strane koajiska (povrchov parkovisko a aj parkovac dom) vybuduje sa kblovod. Dka kblovodu sa predpoklad 120 m. Kblovod sa vybuduje z HDPe rr DN 110 resp. DN 200. Na trase sa vybuduj 4 ks monolitickch elezobetnovch komr. V rmci modernizcie trate Bratislava Kty je potrebn okrem vybudovania podchodu vybudova aj podchod pre silnoprdov kble ktor zaistia el. energiu pre osvetlenie parkoviska a napjanie technologickch zariaden a podchod pre optick kble. Rekontrukcia Staninej ulice V svislosti s umiestnenm parkoviska poda variantu A.1 a A.2 djde k zrueniu vetvy Staninej ulice vedenej pozd oplotenia stanice. Uveden rieenie vyvolva potrebu rekontrukcie kriovatky ulc Struhrov - Stanin a rekontrukciu Staninej ulice a po kriovatku s bezmennou komunikciu prepojujcou ulicu elezniiarska so Staninou ulicou. Nov kriovatka Struhrova - Stanin bude stykov. Vzhadom na dku rekontrukcie cca 75 m, ponech sa sasn rkov usporiadanie 7,00 m medzi obrubnkmi. Kontrukcia novej vozovky so ivinm povrchom. Vzhadom na vek vzdialenos existujcej zastvky autobusovej linky od elezninej stanice navrhuje sa na Staninej ulici pred objektom staninej budovy SR umiestni autobusov zastvku. Zastvka je vzhadom na kategriu komunikcie a jej dopravn zaaenie umiestnen v jazdnom pruhu. Nakoko je zastvka umiestnen bezprostredne pri staninej budove a preto sa nepredpoklad dlh pobyt cestujcich na zastvke nie je navrhnut prstreok. Prstupov komunikcia k parkovisku V svislosti s umiestnenm parkoviska poda variantu B.1 a B.2 je potrebn vybudova nov prstupov komunikciu. Dvojpruhov, obojsmern komunikcia kategrie MO 7,00/30 funknej triedy C3 so rkou jazdnch pruhov 2,75 m sa napoj na cestu III. triedy . 00237 v seku medzi pripojenm na cestu 1. triedy . 2 a obcou Zohor. Trasa komunikcie sleduje existujce oplotenie spolonosti AM GASTRO, s.r.o., Lozornianska ulica, s cieom nedeli zbytone ponohospodrsky vyuvan pozemky. Kontrukcia vozovky bude so ivinm povrchom. Odvedenie daovch vd z povrchu komunikcie prienym a pozdnym sklonom do okolitho ternu. Komunikcia sa nachdza mimo zastavanho zemia obce a pohyb chodcov sa nepredpoklad, komunikcia nebude osvetlen. Oplotenie Za elom podstatnho znenia prstupu cudzch osb na parkovisko navrhuje sa jeho oplotenie. Oplotenie bude pozostva z oceovch poplastovanch stpikov osadench v betnovch ptkch. Pletivo poplastovan s vkou 180 cm. Trasa oplotenia bude veden v hranici trvalho zberu. Oplotenie bude preruen v mieste vjazdu a vjazdu na parkovisko. Vegetan pravy Vegetan pravy bud riei vsadbu stromov v ostrovekoch na parkovisku, vsadbu stromov a krkov po obvode parkoviska s cieom plni hygienick ochranu a estetick funkciu a zatrvnenie nespevnench plch vo vntri parkoviska a po jeho obvode. V ostrovekoch bud vysaden listnat stromy menieho vzrastu alebo stromy s guovitm tvarom koruny. Plocha pod stromami bude vysypan rienym trkom. Na plochch po obvode parkoviska sa vysadia zahusten skupiny krkov s funkciou oddelenia parkoviska od okolia. Na vonkajej strane parkoviska bud okrem krovn vysaden aj stromy vyieho vzrastu. Preloka nakladacej rampy Nakladacia rampa bude vybudovan v stanien cca 12,387 - 12,412 km. rka rampy sa navrhuje 10 m a jej dka 25 m. Hrana rampy bude 1100 mm nad temenom koajnice a vzdialenos hrany od osi koaje bude 1725 mm. Horn povrch bude v sklone 2 % od koaje. Kontrukciu rampy bud tvori bon elezobetnov monolitick alebo prefabrikovan prvky. Plocha rampy bude z cementobetnovej dosky uloenej na podklade zo trkodrviny. Njazd na rampu bude v sklone 10 %.
Parkovac dom S cieom zvi kapacitu parkoviska pri sasnom znen rozsahu trvalho zberu navrhuje sa alternatvne vybudovanie parkovacieho domu. Parkovac dom je kontrukne navrhnut z oceovej, povrchovo upravenej kontrukcie. Medzi vhody nosnej kontrukcie z oceovch prvkov oproti kontrukcii zo elezobetnovch prvkov je mon uvies kontrukcia je priestorovo sporn, uvatesky prjemn, cel objekt je vnman prostrednctvom thlych, ahkch oceovch kontrukci, kontrukcia je 100 % recyklovaten, realizcia vyaduje krtku dobu vstavby. Jednotliv podlaia parkovacieho domu s dopravne prstupn rampami s kontrolovanm vstupom, ktor sa pripja na existujcu komunikciu. Spolon vjazd a vjazd je opatren zvorami. Okrem rmp pre vozidl s jednotliv podlaia prepojen aj schodiskami. Po obvode s jednotliv podlaia otvoren bez obvodovch stien. Kontrukne s parkovacie domy rieen ako trojloov parkovacia ploina. Kontrukn vka podla je 2,80 m. Stropn kontrukcia parkovacieho domu pozostva z plechodosky, nosn trapzov plech s betnovou zlievkou, dimenzovanou na rozpon 7,50 m. Prestreenie obslunch rmp bude rieen trapzovmi plechmi uloenmi na nosnej oceovej rmovej kontrukcii. Hlavn nosn oceov rmov kontrukcia bude zaloen na prefabrikovanch bodovch zkladoch -ptkch. Vku zbradlia je 1,10 m. Najvyie podlaie parkovacieho domu nie je zastreen. Zastreen s len vertiklne komunikcie (schodisk) a rampy. Vetranie jednotlivch podla je prirodzen. V rmci vntornej technickej infratruktry parkovacieho domu s navrhovan elektrointalcie osvetlenie a bleskozvod, elektrick poiarna signalizcia a prpadne aj kontrola obsadenosti parkovacch stojsk. V rmci elektrointalcie bude navrhnut umel osvetlenie, bleskozvod a uzemnenie. Osvetlenie parkovacch stojsk bude navrhnut iarivkovmi svietidlami osadenmi na strope resp. stench objektu. Kble bud uloen v pancierovch rrkach a kblovch aboch. Osvetlenie bude ovldan automaticky smrakovm snmaom a prpadne snmami pohybu. Kontrola obsadenosti parkovacch stojsk me by rieen snmami obsadenosti jednotlivch stojsk. Za najspoahlivejie snmae sa pokladaj snmae ultrazvukov a po nich magnetick. Zrkov vody z podlh parkovacch domov s rieen vyspdovanm do horizontlnych odtokovch abov a vertiklnymi zvodmi s zrkov vody zveden pod podlahu 1.NP s prepojenm do leatej kanalizcie, ktor mus by v rmci predistenia odpadovch vd zasten do odluovaa ropnch ltok. Predisten vody bud odvdzan do vsakovacch zariaden, ktor mu by umiesten bu priamo pod parkovacm domom, resp. v terne popri objekte. Odkanalizovanie povrchovho parkoviska Odkanalizovanie parkoviska je rieen sstavou ulinch vpustov, kanalizanch potrub, odluovaov ropnch ltok (ORL) a vsakovacch zariaden. Daov vody zachyten na spevnench parkovacch plochch s vzhadom na platn predpisy o ochrane ivotnho prostredia (Zkon o vodch .364 z r. 2004, STN 75 6101) klasifikovan ako vody zneisten a musia by pred vypanm do ternu a podpovrchovch vrstiev predisten v odluovaoch ropnch ltok. Cel kanalizan systm je navrhnut v slade s STN 73 6103 pre hodnoty pri trvan 15 - mintovho daa (stanica Bratislava) a periodicitu daa p=0,5 s intenzitou pre dan oblas q =142 l/s/ha. Potrubn rozvod kanalizcie sa navrhuje v celom rozsahu zrealizova z PVC (PP) hladkch rr, v dimenzich DN 200 a DN 400 mm, ktor zabezpeuj dokonal a trval vodotesnos. Potrubn rozvod bude zasten do ORL s prietokom Q=30 l/s a Q=100 l/s. Stupe odlenia ropnch ltok je stanoven do 0,1 mg.l-1 NEL v slade s nariadenm vldy Slovenskej republiky slo 491/2002 Zb.z., ktorm sa stanovuj ukazovatele prpustnho stupa zneistenia vd. Odluovae s navrhnut v typovom preveden z vodostavebnho elezobetnu, v plnoprietokovom vyhotoven. Prevdzka navrhovanch ORL je plnoautomatick bez potreby zsahu obsluhy do technologickho procesu. Z odluovaa RL bud vyisten zrkov vody odvdzan do vsakovacieho zariadenia umiestnenho mimo parkovacej plochy. Vsakovacie zariadenie pozostva z polyetylnovch rr DN 355 mm so pecilnou perforciou, ktor s osaden v trkovom obsype obalenom geotextliou. Cel systm je navrhovan tak, aby k jeho vyprzdneniu dolo v priebehu 12 - 24 hodn. Optick kbelizcia Optick kbelizcia bude zabezpeova prenos dt medzi jednotlivmi technologickmi zariadeniami navrhovanmi v rmci parkoviska a v parkovacch domov a technologickm domekom umiestnenm na parkovisku a prenos dt medzi technologickm domekom a zariadeniami SR.
Osvetlenie Parkovisko bude osvetlen svietidlami LED osadenmi na osvetovacch stoiaroch umiestnench v chodnkoch, v trvnatch plochch alebo na spevnenej ploche na rozhran vyznaench radov stojsk. Ovldanie osvetlenia bude rieen automaticky smrakovm spnaom resp. spnacmi hodinami. Stoiare bud napojen zo samostatnho rozvdzaa RVO. Kblov rozvody bud navrhnut medenmi kblami uloenmi v chodnkoch alebo v spevnench plochch. Rozvody NN V rmci vonkajch rozvodov NN bud napojen vetky el. zariadenia navrhnut v rmci parkoviska ako s: informan systmy, zvory, platobn terminly, kamerov systm, nabjacie stojany pre elektromobily a pre elektrobicykle. Prpojka NN Pre napjanie elektrickch zariaden navrhnutch v rmci tohto projektu bude navrhnut nov kblov prpojka z existujcej trafostanice SR. Pre parkovisk poda variantu B.1 a B.2 bude vybudovan podchod popod koajisko v rmci vstavby podchodu pre pech pri stavbe modernizcie trate. Parkovac systm Parkovac systm (zvorov) pozostva zo sborov samostatnch technologickch zariaden: parkovac automat s vjazdovm a vjazdovm terminlom, samoobslunej automatickej pokladne a informanho systmu. Parkovac automat Parkovac automat pozostva z vjazdovho a vjazdovho terminlu. Vjazdov a aj vjazdov terminl pracuje plne autonmne. Vjazdov terminl pozostva z automatickej zvory, terminlu a induknho detektoru zabudovanho vo vozovke. Vdaj parkovacieho lstka je podmienen prtomnosou vozidla pri stojane, ktor je kontrolovan induknm detektorom. Po odobrat karty je dan pokyn na otvorenie vjazdovej rampy. Terminl mus by schopn ta aj abonentn, alebo predplaten karty. Terminl mus by vybaven zariadenm na prenos nevyhnutnch informci o funknosti zariadenia prevdzkovateovi parkoviska. Vjazdov terminl pozostva z automatickej zvory, terminlu a induknho detektoru zabudovanho vo vozovke. Obsahuje taku jednorzovch, predplatench alebo abonentnch parkovacch kariet. innos terminlu je podmienen prtomnosou vozidla pri stojane, ktor je kontrolovan induknm detektorom. Terminl mus by vybaven zariadenm na prenos nevyhnutnch informci o funknosti zariadenia prevdzkovateovi parkoviska. Parkovacia poklada Sasou komplexu parkovacieho systmu je aj parkovacia samoobslun automatick poklada pre plne automatick pouitie a platby za parkovacie poplatky je zaloen na bze lstkov, platobnch kariet alebo inch kariet vydvanch prevdzkovateom BID, a.s. alebo prevdzkovateom elezninej dopravy. Platby s uskutoniten mincami, prpadne volitene bankovkami alebo bezhotovostne platbami pomocou kariet. Poklada mus vydva potvrdenky ktor bud akceptova zavy z poplatku za parkovanie pri vyuit elezninej dopravy. Samoobslun pokladne s v robustnom nerezovom preveden, s viacstupovm zabezpeenm proti neoprvnenmu vniknutiu. Kad poklada je riaden vlastnm priemyselnm potaom, ktor zabezpeuje funknos pokladne aj pri vpadku komunikanho spojenia s riadiacim potaom. Zlon zdroj v pokladni umouje riadne ukonenie prebiehajcej platby a kontrolovan vypnutie v prpade vpadku napjania. Poklada me by volitene vybaven sirnou alarmu, ktor sa spust pri neoprvnenom vniknut do vntra zariadenia a mus by vybaven zariadenm na prenos informci prevdzkovateovi parkoviska. Do pokladne mono zabudova tie CCTV kameru, pomocou ktorej mono identifikova i sledova zkaznka. Informan systm o obsadenosti parkoviska Informan systm bude podva motoristovi informciu i parkovisko v relnom ase ponka von miesta na parkovanie. Systm pozostva z umiestnenia snmaov na vjazde a vjazde, z vyhodnocovacej jednotky a premenlivej dopravnej znaky s uvdzanm informcie VON a OBSADEN. V parkovacch domoch me by kontrola obsadenosti parkovacch stojsk zabezpeen aj snmami obsadenosti jednotlivch stojsk. Za najspoahlivejie snmae sa pokladaj ultrazvukov a po nich magnetick. Vyhodnocovacia jednotka bude nsledne informova o pote vonch miest alebo o obsadenosti parkoviska.
Prenos informcie z vyhodnocovacej jednotky na informan panel me by realizovan pomocou kbla, siete mobilnch opertorov. daj o obsadenosti parkoviska bude prenan aj prevdzkovateovi parkoviska a prevdzkovateovi integrovanej dopravy. Komplex technologickch zariaden parkovacieho systmu bude napojen na rozvody NN. Informan systm elom informanho systmu je poskytova cestujcim elezninej dopravy a uvateom parkoviska informcie o vlakovej doprave, informcie prevdzkovatea integrovanho systmu a informcie o obsadenosti parkoviska (riei samostatn sbor Parkovac systm). Kad as informanho zariadenia me by tie doplnen aj o monos poskytovania reklm. Kad zo systmov odchod vlakov a informcie prevdzkovatea integrovanej dopravy bude prevdzkovan vlastnm zariadenm. Informan tabua o odchode vlakov Jedn sa o vizulny systm sliaci pre informovanie cestujcej verejnosti. Systm me poskytova informcie v rozsahu - druh vlaku, slo vlaku, cieov stanica, smer jazdy, pravideln odchod, mekanie. daj me by doplnen o zobrazenie aktulneho asu. Vetky daje bud preberan z informanho systmu SR vybudovanho na prslunej stanici alebo zastvke. Informan tabua prevdzkovatea integrovanho systmu Vizulny systm bude sli pre poskytovanie hlavne dopravnch ale aj veobecnch informcii prevdzkovatea integrovanho systmu dopravy a prpadne prevdzkovateov elezninej osobnej dopravy na prslunch tratiach ale aj prevdzkovatea mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Jedn sa napr. o informcie o nadvznch spojoch mestskej hromadnej dopravy, daje o zmench v doplnkovej doprave (napr. vluky, nehody, obmedzenia), veobecn daje o dopravnej situcii v Bratislave, daje o vonosti zchytnch alebo inch parkovsk v Bratislave a pod. daje mu bud preberan z informanch systmov jednotlivch prevdzkovateov. Veobecne Informan tabule s vekoplon programovaten zobrazovacie zariadenia jednostrann, pre umiestnenie vo vonkajom priestore. Tabule bud umiestnen pri vjazde na parkovisko a bud osaden na oceovej kontrukcii so zkladom. Kabelizcia k informanm tabuliam o vlakovej doprave je tvoren dtovmi kblami pre prenos potrebnch dajov z dtovho rozvodu informanho zariadenia v objekte zastvky alebo stanice. Ostatn komunikan spojenia je mon riei poda potreby kblovo (RS485, ethernet alebo kontakty), prpadne bezdrtovm prenosom (wifi, GSM, GPRS). Informan zariadenia nevyaduj riadenie technologickch procesov a pracuj plne automaticky. Napojenie na el. sie je navrhovan z NN rozvodu. Kamerov systm Kamerov systm sli na monitorovanie priestoru zchytnho parkoviska. Parkovisko je umiestnen v lokalite ktor je mimo astho a intenzvnejieho pohybu obyvateov prslunej obce, m sa strca monos akejsi prirodzenej, priebenej a celodennej obianskej kontroly danho priestoru. Cieom vybudovania kamerovho systmu je teda poskytn potencilnym cestujcim ktor pouij na presun medzi bydliskom a zchytnm parkoviskom vy stupe pocitu bezpenosti pri celodennom odstaven svojho vozidla na parkovisko. Okrem toho kamerov systm bude dohliada na technologick zariadenia navrhovan na parkovisku. Navrhovan systm m prispie k odstrneniu alebo podstatnmu zneniu vandalizmu. Priestory parkoviska bud monitorovan kamerovm systmom pomocou statickch, digitlnych exterirovch kamier. Kamery bud pripojen do digitlnych videorekordrov s monosou ukladania zznamov na intern HDD. Videorekordry bud pripojen do siete prenosovho systmu jednak za elom sledovania zberov z kamier, sledovania zznamov, ale aj za elom monitorovania stavu kamerovho systmu pre potreby vasnej detekcie poruchy. Kamerov systm nevyaduje riadenie technologickch procesov a ani technologick procesy neriadi. Prenos zznamov z kamier bude realizovan do centrly prevdzkovatea integrovanho systmu pomocou systmu rdiovho prenosu dt GPRS alebo optickou sieou. Napjanie videokamier je navrhnut z rozvodu NN a zlohovan pomocou zlonho zdroja UPS osadenho akumultormi.
10
Poplachov systm naruenia Cieom poplachovho systmu naruenia (PSN) je ochrana vntornch priestorov objektov pred neoprvnenm vniknutm do objektu. Chrnen priestory sa vybavia priestorovmi snmami PIR, detektormi rozbitia skla, okn a dvere magnetickmi kontaktmi. Chrnenmi priestormi je technologick domek v prpade povrchovho parkoviska alebo miestnos umiestnen v parkovacom dome. Detektory PSN sa pripoja na stredu PSN umiestnen v technologickom domeku, v prpade vybudovania parkovacieho domu v samostatnej miestnosti. Pre prenos signlov z stredne PSN do dispeingu prevdzkovatea integrovanho systmu sa vyuije navrhovan systmu rdiovho prenosu dt GPRS alebo optick sie. Dobjacia stanica pre vozidl s elektrickm pohonom Na parkovisku sa predpoklad osadenie dobjacch stanc pre dvojstopov a jednostopov vozidl s elektrickm pohonom. Navrhuje sa umiestnenie 2 dobjacch stanc pre dvojstopov vozidl (aut) a jeden nabjac stojan pre jednostopov vozidl (motorky, bicykle). Dobjacie stanice bud umiestnen na stojiskch nachdzajcich sa v blzkosti vjazdu na parkovisko alebo vjazdu do parkovacieho domu. Dobjacia stanica uren pre verejn priestory me by stojanov (plastov, alebo nerezov skria pdorysn rozmer cca 55 x 40 cm, vka cca 170 cm osaden na betnovom zklade. V parkovacom dome sa me poui dobjacia stanica nstenn s rozmermi cca 30 x 60 cm, vka cca 80 cm. Dobjacie stanice s vybaven prslunmi zsuvkami 2 x 230 V, 50 Hz a 2 x 400 V 50 Hz, elektromermi, dotykovm displejom za elom komunikcie s uvateom a takou bankovch a inch kariet. Zariadenie umouje prenos dt pomocou systmov UMTS, WLAN, LWL, GPRS, M-BUS. Dobjacia stanica pre jednostopov vozidl umouje sasn pripojenie a 6-ich vozidiel. Predmetom stavby je vytvorenie priestoru pre osadenie stanc a vybudovanie elektrickej prpojky pre ich pripojenie na elektrick sie. Vlastn dobjacie stanice v prpade zujmu motoristov dod a osad prevdzkovate takchto dobjacch stanc. Prenosov systm GPRS Prenosov (rdiov) systm bude zabezpeova prenos dt zo vetkch zabudovanch technologickch zariaden do sdla prevdzkovatea zchytnho parkoviska. Jedn sa o prenos dt z jednotlivch zariaden parkovacieho systmu, z informanch systmov, z kamerovho systmu, z poplachovho systmu naruenia a prpadne z nabjacch stanc. Za tm elom sa v technologickom domeku osadia stojany RACK osaden PATCH panelmi pre pripojenie signlov z jednotlivch zariaden. Okrem toho tam bude umiestnen zlon zdroj UPS. Pri domeku bude osaden stoiar s antnnym systmom Vyvolan preloky ininierskych siet Vzhadom na umiestnenie stavby je potrebn realizova preloky ininierskych siet, ktor sa nachdzaj v zem dotknutom stavbou. Na zklade predbenho prieskumu jedn sa o preloky siet verejnch prevdzkovateov ininierskych siet, siet v sprve eleznc Slovenskej republiky (Oblastn riaditestvo Trnava) a sasti aj siet v majetku a sprve skromnch spolonost sdliacich bezprostredne pri navrhovanom parkovisku. Prekladaj sa: verejn osvetlenie so svietidlami na stpoch NN v dke cca 200 m, silnoprdov vzdun vedenie NN v dke cca 200 m, vonkajie osvetlenie SR v dke cca 140 m, silnoprdov kblov rozvody NN SR v dke cca 140 m, silnoprdov kblov rozvody VN 6 kV SR v dke cca 140 m, silnoprdov kble diakovho ovldania sekovch odpjaov TV v dke cca 140 m. Preloky tchto siet bud realizovan v nevyhnutnom rozsahu a bud veden tak, aby obchdzali plochu budceho staveniska. Predpokladan objektov sstava Spracovan koncepcia zchytnho parkoviska a jeho technick rieenie bude v alom stupni projektovej dokumentcie predmetom rieenia nasledovnch prevdzkovch sborov a v stavebnch objektov. Prevdzkov sbory PS 21-01 Parkovac automat PS 22-01 Informan systm PS 22-02 Kamerov systm PS 22-03 Poplachov systm naruenia
11
PS 22-04 Prenosov systm GPRS Stavebn objekty SO 02-01 Prprava zemia SO 06-01 Prekldka nakladacej rampy SO 07-01 Parkovisko SO 07-02 Oplotenie SO 07-03 Rekontrukcia Staninej ulice SO 07-04 Prstupov komunikcia k parkovisku SO 07-05 Kblov chrnikov trasa SO 07-06 Kblovod SO 07-07 Oplotenie arelu SR SO 09-01 Odkanalizovanie SO 10-01 Vegetan pravy SO 12-01 Zrubn mr SO 13-01 Parkovisko pre bicykle SO 20-01 Parkovac dom SO 20-02 Technologick domek SO 22-01 Optick kbelizcia SO 22-02 Preloka slaboprdovch veden SO 23-01 Osvetlenie parkoviska SO 23-02 Prpojka NN SO 23-03 Rozvody NN SO 23-04 Rekontrukcia kblov diakovho ovldania odpjaov TV SO 23-05 Rekontrukcia vonkajieho osvetlenia SR SO 23-06 Rekontrukcia verejnho osvetlenia Zohor SO 23-07 Rekontrukcia NN rozvodov SR SO 23-08 Rekontrukcia vzdunch NN rozvodov ZSE SO 25-01 Rekontrukcia NN 6 kV kbla SR II.9. ZDVODNENIE POTREBY NAVRHOVANEJ INNOSTI V DANEJ LOKALITE:
V rmci Technicko ekonomickej tdie: Implementcia integrovanho dopravnho systmu na zem Bratislavy s dosahom na priahl reginy (Reming Consult, a.s., 2009) bola pre traov sek kty Malacky Bratislava ako prestupn body vytipovan stanice Zohor a Devnska Nov Ves. Predpokladom pre spen fungovanie systmu integrovanej dopravy je vybudovanie zchytnho parkoviska individulnej automobilovej dopravy v o najkratej vzdialenosti k nstupnej elezninej zastvke. Tento predpoklad spa zchytn parkovisko v predkladanch variantoch rieenia . II.10. CELKOV NKLADY: Celkov nklady bez DPH () 1 695 566 2 249 655 2 247 703 3 844 661
Variant Variant A1 Variant A2 Variant B1 Variant B2
Predpokladan nklady zohaduj nklady na stavebn a technologick as, zariadenie staveniska, vkup pozemkov, odvody za vyatie pdy ako aj prpravu verejnej prce, priom vek as nkladov tvoria vkupy pozemkov. II.11. II.12. DOTKNUT OBEC: Zohor DOTKNUT SAMOSPRVNY KRAJ: Bratislavsk
12
II.13. DOTKNUT ORGNY: Dotknutm orgnom, v zmysle zkona . 24/2006 Z.z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie, je orgn verejnej sprvy, ktorho zvzn posudok, shlas, stanovisko, alebo vyjadrenie, vydvan poda osobitnch predpisov, podmieuj povolenie innosti. V tejto svislosti je to: Obvodn rad Bratislava Obvodn rad ivotnho prostredia Bratislava Obvodn rad Malacky Obvodn rad ivotnho prostredia Malacky Regionlny rad verejnho zdravotnctva, Bratislava, Okresn riaditestvo hasiskho a zchrannho zboru Obvodn pozemkov rad Obvodn rad Malacky, odbor civilnej obrany a krzovho riadenia Obvodn rad pre cestn dopravu a pozemn komunikcie Obec Zohor II.14. POVOUJCI ORGN :
Povoujcim orgnom, v zmysle zkona . 24/2006 Z.z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie, je obec alebo orgn ttnej sprvy prslun na vydanie rozhodnutia o povolen navrhovanej innosti poda osobitnch predpisov. V zmysle zkona . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen neskorch predpisov sa pripravovan stavba me realizova iba poda stavebnho povolenia stavebnho radu. Povoujcim orgnom je obec Zohor II.15. REZORTN ORGN:
Rezortnm orgnom je v zmysle zkona NR SR . 24/2006 Z. z. je stredn orgn verejnej sprvy, do ktorho psobnosti patr navrhovan innos. V zmysle prlohy . 8 k zkonu . 24/2006 Z.z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie, tabuky . 9 Infratruktra, mono navrhovan innos zaradi do poloky 16b). Pre tieto innosti je rezortnm orgnom Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR II.16. DRUH POADOVANHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ INNOSTI PODA OSOBITNCH PREDPISOV
zemn rozhodnutie a stavebn povolenie v zmysle zkona c.50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen neskorch predpisov.. II.17. VYJADRENIE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ INNOSTI PRESAHUJCICH TTNE HRANICE: Vplyvy innosti na ivotn prostredie presahujce ttne hranice sa nepredpokladaj.
III. ZKLADN INFORMCIE O SASNOM STAVE IVOTNHO PROSTREDIA DOTKNUTHO ZEMIA III.1. CHARAKTERISTIKA PRRODNHO PROSTREDIA VRTANE CHRNENCH ZEM Charakteristika zkladnch geomorfologickch, geologickch a hydrogeologickch vlastnost zemia je prevzat z Projektu geologickej lohy (SR, zchytn parkovisk pre IDS BSK v dopravnch bodoch Zohor, Nov Koarisk, Ivanka pri Dunaji a Pezinok podrobn ininierskogeologick a hydrogeologick prieskum), ktor pre DOPRAVOPROJEKT, a.s. vyhotovil GEOFOS (Mgr. M. amaj, 2013)
13
III.1.1.
Geomorfologick pomery
V zmysle regionlneho geomorfologickho lenenia Slovenska (Mazr, E., Lukni, M., In: Atlas krajiny SR, 2002) je zemie Zohora sasou Alpsko-himaljskej sstavy, podsstavy Pannska panva, provincie Zpadopannska panva, subprovincie Viedensk kotlina, oblas Zhorsk nina, celku Borsk nina. zemie okresu Malacky sa nachdza v Podmalokarpatskej znenine. Ide o tektonick depresiu na zpadnom pt Malch Karpt predkvartrneho veku. Nachdza sa pozd celho ptia pohoria v oblasti Stupava - Zohor - Lozorno - Jablonov - Kuchya. Nadmorsk vka v jej junej asti sa pohybuje v rozpt 150 180 m, rka depresie je maximlne 5-6 km (Zohor). Sklon relifu v rovinnej asti depresie je do 1, vo vchodnej asti nad 3. Zpadn as zneniny je tvoren rovinou sstavou zamokrench depresi na okraji Boru, vchodn as zemia je tvoren zvlnenou rovinou nplavovch kueov, uloench potokmi z Malch Karpt. III.1.2. Geologick pomery
Na geologickej stavbe zemia sa podieaj sedimenty neognu a kvartru. Dotknut zemie patr do geologickho tvaru vntornch Zpadnch Karpt, geologickej jednotky mezozoikum vntornch Karpt. Geologicky je podloie obce sasou podkarpatskej depresie na okraji malokarpatskho a lbskeho zlomovho psu. V dielch depresiach dolo k poklesu neognu so sprievodnm vvojom kvartrnych sedimentov. Neogn je reprezentovan sedimentami Zhorskej vrstvy (pann). Litologicky ide o variabiln svrstvu tvoren nazelenalmi a hnedoedmi lmi a zelezoedmi, premenlivo zalovanmi, pieskami. Medzivrstvy neognnych pieskov a trkopieskov sa nachdzaj v svrstv lov v rznych vkovch rovniach a mocnostiach. Mocnos neognnych sedimentov sa pohybuje v rozmedz niekoko sto a tisc metrov. Kvartr prekrvajci neognne podloie je tvoren komplexom eolickch, proluvilnych a antropognnych sedimentov pleistocnneho-holocnneho veku. Eolick sedimenty reprezentuj povrchov vrstvu jemnozrnnch naviatych pieskov (nevpnitch, vpnitch). Poda mapovch podkladov, pod nimi vystupuj proluvilne hlinit a piesit trky s lomkami hornn v nzkych nplavovch kueoch. Antropognne sedimenty predstavuj heterognne navky rznej mocnosti, ktor s dsledkom udskej aktivity. Archvnym prieskumom (Ryvka J. a kol., 2001) boli v blzkom okol tudovanho zemia zastihnut stredne uahnut eolick piesky siltovit a piesky zle zrnen (mocnosti 0,6-0,7 m), pod ktormi vystupuj fluvilne piesky zle zrnen, stredne uahl, zvodnen, miestami so zrnami trku do 4 cm, loklne prechdzajce do vysokoplastickch lov, sivej-sivohnedej farby, tuhej konzistencie. Poda regionlnej ininierskogeologickej rajonizcie Slovenska (Atlas krajiny SR, 2002) patr dotknut zem do rajnu kvartrnych sedimentov (rajn eolickch pieskov, rajn proluvilnych sedimentov a rajn dolnch rienych nplavov). Geodynamick javy Geodynamick javy v skmanej lokalite s zastpen tektonickmi pohybmi a seizmicitou predmetnho zemia. Poda prlohy STN EN 1998-1/NA/Z2 (73 0036) zemie zaraujeme do zdrojovej oblasti seizmickho rizika 3-4, hodnota referennho pikovho seizmickho zrchlenia agR je 0,86 m.s-2. zemie sa nachdza v seizmickej oblasti so 6-7 MSK - 64 (Seizmotektonick mapa Slovenska). Zujmov zemie sa nachdza v ohniskovej zne Pernek. V minulosti dolo v tejto ohniskovej zne k niekokm zemetraseniam s epicentrami v Stupave a v Devnskej Novej Vsi. Najsilnejie zemetrasenie z 28.11.1890, s epicentrom pri Stupave, malo epicentrlnu intenzitu 6-7 MSK 64. Loisk nerastnch surovn Skman lokalita nezasahuje do chrnenho loiskovho zemia. V zzem obce Zohor sa ail stavebn a zlievarensk piesok. III.1.3. Klimatick pomery
Celkov charakteristika klimatickch pomerov je ovplyvnen polohou posudzovanho zemia v centrlnej asti Zhorskej niny ako aj nealekch Malch Karpt, o do znanej miery ovplyvuje cirkulan pomery v zem a tm aj ostatn klimatick charakteristiky. Sasn klma je charakterizovan ako tepl, mierne such ninn klma s miernou zimou.
14
Zrky Dlhodob priemern zrkov hrny sa pohybuj v rozpt 690 a 600 - 790 mm, v teplom polroku (aprl - september) sa hrny zrok pohybuj v rozpt 327-400 mm. V oblasti Zhoria s na zrky najbohatie letn mesiace (V - VIII), podrun maximum zrok je v jesennom obdob (X - XI). Najniie hrny zrok s v zimnom a skorom jarnom obdob (I -III). Teplota Priemern ron teploty sa pohybuj okolo 8 a 9 C, vo vegetanom obdob 16,2 C. Vegetan obdobie charakterizovan teplotami nad 5 C trv priemerne 220 a 250 dn. Priemern teplota 10 C a viac (uie vegetan obdobie) je 184 dn v roku. Letn obdobie s teplotou nad 15 C trv priemerne 125 dn. Vetern pomery Orografick znenie medzi Alpami a Karpatmi podmieuje v celej tejto oblasti charakteristick cirkulciu vzduchu s prevldajcimi smermi vetra pozd osi SZ JV a celkovo rchlejiu vmenu vzduchu oproti okolitm oblastiam. Ako vznamn orografick prekka v posudzovanom zem vystupuj Mal Karpaty, poloen medzi Podunajskou a Zhorskou ninou kolmo na prevldajce smery vetra. Charakteristick je premenliv cirkulcia vzduchu s prevldajcou zlokou zpadnho prdenia, s pomerne nzkym podielom vskytu bezvetria od 3,6 8,5 %, o zabezpeuje dostaton vetranos zemia avak aj zven nchylnos na vetern erziu. Priemern rchlos vetra je 1,2 m/s.. III.1.4. Voda
Z hadiska hydrogeologickej rajonizcie Slovenska predmetn oblas patr do rajnu N 077 Kvartr a neogn prikarpatskej junej a juhovchodnej asti Borskej niny s medzizrnovou priepustnosou. V irom zujmovom zem sa vyskytuj dva odlin typy podzemnch vd s odlinou genzou a hydrogeologickm reimom. V hlbch neognnych svrstviach s podzemn vody viazan na polohy pieskov a maj napt hladinu. Litologick vvoj piesitch polh a prepojenie iastkovch kolektorov preduruj smer a rchlos prdenia. Podzemn vody kvartru maj von hladinu a ich smer prdenia je preduren najm vskytom miestnych erznych bz. Morfolgia povrchu aj neognneho podloia nadobda vznam pri minimlnych vodnch stavoch. V prpade neognneho podloia sa jedn najm o miesta, kde hladina vystupuje vemi blzko k povrchu. V celom hodnotenom zem prevlda smer prdenia z vchodu na zpad. Hydrologicky patr skman zemie do povodia rieky Morava. Najvznamnejm tokmi v irom okol obce Zohor s Zohorsk a Such potok, umel kanly Malina a Zohorsk kanl. Podzemn voda je v predkvartrnom podlo aj v kvartrnych zeminch viazan na nesdrn sedimenty charakteru pieskov a trkov. V junej asti obce Zohor m SHM Bratislava pozorovac objekt . 30. Na zklade meran na tomto objekte od roku 1959 mono kontatova, e maximlna hladina podzemnej vody me dosiahnu rove cca. 141,2 m n.m. (Vlasko, 2004). Po okraji ponohospodrsky obrbanej plochy, na ktorej sa uvauje s vstavbou 2. etapy parkoviska, variantov B.1 a B.2 sa nachdza odvodovac kanl (kanl II.-VI. evid. slo 5201 071 001) vybudovan v roku 1967 ttnym podnikom Hydromeliorcie Bratislava v rmci stavby Odvodnenie pozemkov Zohor IV, ktor zbiera vody z odvodovacieho systmu. V lokalite navrhovanej innosti, ani v jej najbliom okol sa nenachdzaj iadne chrnen vodohospodrske zemia, ani psma hygienickej ochrany vodnch zdrojov. Vodn tok Malina, ktor pretek katastrom obce, je v zmysle Vyhlky MP SR . 211/2005 Z.z. zaraden medzi vodohospodrsky vznamn vodn toky. Vodrensk vodn toky sa v okol nenachdzaj. III.1.5. iernica. iernice s pdnym typom vyskytujcim sa prevane v irokch nivch riek, kde zplavy minimlne ovplyvuj vvoj pdneho krytu. rodnosou s iernice asto lepie hodnoten, ako ernozeme, pretoe vaka Pdne pomery Pdy v zujmovom zem stavby s poda Komplexnho prieskumu pd SR zaraden do pdneho typu
15
periodickmu zvlhovaniu pdneho profilu podzemnou vodou, ktor sa kapilrne dostva asto a k povrchu pdy vyhovuj irokmu spektru ponohospodrskych plodn. Z hadiska typologicko - produknej kategorizcie patria do kategrie O1 a T3 (najproduknejie orn pdy a menej produkn trval trvne porasty). Rozptie produknho potencilu 45 100 bodov (v 100 bodovej stupnici). iernice s v zujmovom zem reprezentovan okrem modlneho aj subtypom iernica glejov. pecilnou klasifikanou jednotkou pouvanou v systme bonitcie pd SR je Hlavn pdna jednotka (HPJ). HPJ predstavuje elov zoskupenie pd rovnakej alebo podobnej kvality, vymedzuje sa najastejie na rovni pdnych subtypov a ich kombinci, niekedy aj substrtu, hbky pdy, textry a obsahu skeletu. Niou taxonomickou jednotkou bonitcie je Bonitovan pdno-ekologick jednotka - BPEJ, ktor je vymedzen na zklade klimatickho reginu, HPJ, sklonu a expozcie svahu, skeletovitosti a hbky pdy a pdneho druhu (zrnitosti). Pdy v zujmovom zem stavby s poda bonitanho informanho systmu VPOP zaraden do BPEJ 0121001. BPEJ 0121001: Klimatick regin :01 tepl, vemi such, ninn, suma priemernch dennch teplt (TS>100 C) 2800 3000, priemern teplota vzduchu v januri je -10 a -30 C, za vegetan obdobie (aprl a september) 16 a 170. (Datko a kol., 1996). Hlavn pdna jednotka : 21 iernice typick, ahk, vyschav Svahovitos a expozcia: 0 - Rovina bez prejavov plonej vodnej erzie Skeletovitos a hbka pdy :0 pdy hlbok, bez skeletu Zrnitos pdy :1 ahk pdy hlinitopiesonat a piesonat- s obsahom frakcie <0,01 mm do 20 %. Z hadiska kvality s dotknut pdy zaraden poda kdu BPEJ do 6. skupiny v zmysle Prlohy 3 k Zkonu 220/2004 o ochrane pdy, nepatria teda medzi osobitne chrnen najkvalitnejie pdy. III.1.6. Flra a vegetcia, fauna Vegetcia Poda fytogeografickho lenenia Slovenska - Futk (1984) patr flra hodnotenho zemia do oblasti pannskej flry (Panonicum) , fytogeografickho obvodu eupannskej xerotermnej flry (Eupanonicum), fytogeografick okres Zhorsk nina. Na zklade rekontruovanej vegetanej mapy (Michalko et. al. 1984) mono predpoklada, e v slade s prrodnmi podmienkami sa v okol nachdzali dubovo - brestovo jaseov lesy ninn v povodiach vekch riek (tvrd lun lesy) Ls1.2 (91FO). Tieto lesy sa vyskytuj na vych a relatvne suchch stanovitiach dolnch nv so zriedkavejmi a asovo kratmi povrchovmi zplavami . Pdy s bohat na iviny a krovinov poschodie je dobre vyvinut a druhovo bohat, v bylinnom poschod s prtomn nitrofiln, mezofiln a hygrofiln druhy s vraznm jarnm aspektom. Najastejie sa vyskytuj druhy javor pon (Acer campestre), hloh jednosemenn (Crataegus monogyna), jase zkolist (Fraxinus angustifolia), jase thly (Fraxinus excelsior), remcha obyajn (Padus avium), topo ierny (Populus nigra), dub letn (Quercus robur),lipa malolist (Tilia cordata), brest vzov (Ulmus laevis), brest hrabolist (Ulmus minor). Sasn charakter vegetcie predmetnho zemia je vsledkom flrogenetickch pomerov a vraznch dlhodobch a extenzvnych antropognnych zsahov, najm vak spsobmi a charakterom vyuvania krajiny. Vegetcia v sledovanom zem je vrazne pozmenen antropognnou innosou. Pvodn lesn porasty boli v minulosti odstrnen a nahradila ich ponohospodrska pda, ktor sa v sasnosti vekoblokovo obrba, pestuje sa tu kukurica. Po obvode plochy sa nachdza stromovo krkov porast tvoren najm agtom, topoom, hlohom, bazou iernou a povou ruou. V lokalite elezninej stanice sa tie nachdzaj najm star stromy, agty, lipa, pred stanicou je vsadba mladch stromekov na okraji trvnatej plochy. V celej lokalite sa nenachdzaj iadne vzcne biotopy ani chrnen druhy rastln. ivostvo Poda zoogeografickho lenenia meme rieen zemie zaradi do zhorskho podokrsku moravskho okrsku dyjsko moravskho obvodu pannskej oblasti provincie vntrokarpatsk zneniny.
16
Zloenie fauny irieho rieenho zemia je vsledkom psobenia zloitho komplexu prrodnch initeov a zsahov loveka. Vzhadom na konfigurciu ternu, v kontexte s loklnymi podmienkami, styku urbanizovanej zastavanej krajiny s ponohospodrskou kultrnou krajinou, je sasn fauna o sa tka diverzity chudobn. V irom rieenom zem sa uplatuj ninn druhy. V zujmovom zem je typick charakter ivonych spoloenstiev viazanch na vidiecku a zhradn zele, arely prevdzok, dvorov, dopravnch plch a ponohospodrsku kultrnu krajinu (druhy ponch monokultr). K najbenejm druhom patria zstupcovia spevavcov - lastoviky, skorky, drozdy, trasochvost biely, vrabec domov a ltochvost domov, z cicavcov najm drobn zemn cicavce. V potokoch a umelch kanloch s prirodzenou reprodukciou evidovan ryby a vodn ivochy. III.2. KRAJINA, KRAJINN OBRAZ, STABILITA, OCHRANA III.2.1. Krajina a jej truktra
Z hadiska sasnej krajinnej truktry sledovan zemie predstavuje lovekom silne pozmenen krajinu s vysokm podielom obhospodarovanch plch, zastavanch zem s dominantnmi prvkami bvania, dopravnej infratruktry, arelov obchodu, sluieb, skladovch priestorov, administratvno prevdzkovch arelov. V krajinnej truktre dominuj zastavan plochy s rznym funknm vyuitm. Z hadiska vyuitia plch na zem katastra obce najv podiel predstavuje ponohospodrsky vyuvan pda (a 78%), 7,6 % plochy katastra predstavuj zastavan plochy a ndvoria, lesy zaberaj z katastra 8,2 %, vodn plochy 3,9%, ostatn plochy 1,9%. III.2.2. Scenria krajiny
Hodnotu estetickho psobenia krajinnho obrazu, ktor je prejavom krajinnej truktry nie je mon kvantifikova, meme ho posdi len kvalitatvne (stupe pozitvnych zitkov loveka pri pobyte loveka v krajine). V zsade je potrebn poveda, e posudzovanie nrokov na estetick kvalitu okolitej krajiny zko svis so stupom kultrnej vyspelosti ud vytvrajcich urit etnick jednotku, ako i jej materilneho zabezpeenia. Poda zemnho plnu obce Zohor (Atelier Olympia, 2002) obec Zohor le v krajinne zaujmavej scenri reginu Zhorie na rozhran Zhorskej niny v rovinnej ponohospodrskej krajine s rozsiahlymi borovicovmi lesmi, nelesnou stromovou a krovinnou vegetciou a miestnymi koridormi zelene pozd prevane meliorovanch potokov a umelch melioranch kanlov a komunikci. Z vchodnej strany dotvra v diakovch pohadoch krajinn panormu pohorie Malch Karpt s bohatmi lesnmi masvmi. V rmci ponohospodrskej ninnej krajiny je cenn a zaujmav prostredie vodnch tokov a umelch vodnch kanlov, kde je zemnm plnom koncepne sledovan zmer zabezpei efektvne krajinno priestorov vyuitie hrdzovho systmu na vsadby interaknch vetrolamovch a izolanch psov vzrastlch drevn. Cenn s aj zachovan fragmenty agtovho leska medzi Zohorom a Stupavou. III.2.3. Chrnen zemia poda zkona . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny
Navrhovan stavba je lokalizovan v zem, v ktorom poda zkona . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny plat 1. (najni) stupe ochrany. Poda platnch legislatvnych predpisov (zkon NR SR . 543/2002 o ochrane prrody a krajiny) sa v irom zzem sledovanej stavby nachdzaj nasledovn chrnen zemia: CHKO (Chrnen krajinn oblas) Zhorie Zriaden: Vyhlkou MK SSR . 220/1988 Zb. zo da 9. novembra 1988 v znen Zkona NR SR . 287/1994 Z.z. Vmera CHKO: 27 522 ha Je to prv CHKO ninnho typu vyhlsen na Slovensku. Pozostva z dvoch samostatnch, od seba oddelench ast - severovchodnej a zpadnej. V severovchodnej asti CHKO prevlda krajinn typ zvlnenej roviny tvorenej mocnmi nnosmi viatych pieskov, spestrenmi menmi plochami medzidunovch znenn, slatinnch raelinsk a moiarov s prevahou lesnch spoloenstiev. V zpadnej asti CHKO prevldaj dva typy krajiny.
17
Nivn as tzv. Dolnomoravsk niva - je rovinat, s viacermi ivmi a mtvymi rienymi ramenami a so spoloenstvami lunch lesov a lk. Rozsiahle mokr kosn lky so zachovalou prirodzenou skladbou trvnatch porastov na nive Moravy s popri znanom ekonomickom prnose jedinenou ukkou krajiny lunch lesov a lk, ktor na Slovensku u nem v sasnosti obdobu. Toto zemie s poetnmi mtvymi rienymi ramenami tvor jedinen prostredie a znu ticha pre mnoh vzcne a chrnen druhy ivochov, ako s bocian ierny, bocian biely, ajka smejiv, volavka popolav, kaica div, labute, trsteniariky a alie. Vchodne od tohto typu krajiny pozvone pokrauje mierne zvlnen krajina so zvykami rienych ters Moravy, loklnymi ostrovmi viatych pieskov i mench dn, s prevane upravenmi vodnmi tokmi, vodnmi plochami a sdlami. (rozloha 64 610 ha) bola vyhlsen Vyhlkou MK SSR . 64/1976 Zb. a novelizovan Vyhlkou MzP SR . 138/2001 Z.z. zo da 30.marca.2001. Je jedinm vekoplonm chrnenm zemm vinohradnckeho charakteru. Rznorod geologick podklad a geomorfologick lenitos sa odra v pestrosti vegetanho krytu, ktor zahruje lesn porasty od dubovch, cerovodubovch, dubovohrabovch lesov a po buiny na hrebeni. Vemi pestr s lesostepn a stepn spoloenstv junch svahov s vskytom teplomilnch druhov: hlavik jarn, zlatofz jun, poniklec vekokvet, klinek Lumnitzerov. Aj ivostvo zemia je druhovo pestr. Znmy je naprklad vskyt modlivky zelenej, alebo sgy stepnej. Zistilo sa tu doteraz 700 druhov motov a okolo 20 druhov mravcov. Z vemi bohato zastpenho vtctva je mono z okolia hradnch zrcann spomen skaliara pestrho a skaliarika sivho. Z dravcov a sov sa v Malch Karpatoch vyskytuje sokol rroh, vr skaln, plamienka driemav, kuvik obyajn, myiarka uat. NATURA 2000 Natura 2000 je nzov sstavy chrnench zem lenskch krajn Eurpskej nie a hlavnm cieom jej vytvorenia je zachovanie prrodnho dedistva, ktor je vznamn nielen pre prslun lensk tt, ale najm pre E ako celok. Tto sstava chrnench zem m zabezpei ochranu najvzcnejch a najviac ohrozench druhov vone rastcich rastln, vone ijcich ivochov a prrodnch biotopov vyskytujcich sa na zem ttov Eurpskej nie a prostrednctvom ochrany tchto druhov a biotopov zabezpei zachovanie biologickej rznorodosti v celej Eurpskej nii. Sstavu NATURA 2000 tvoria 2 typy zem: chrnen vtie zemia vyhlasovan na zklade smernice o vtkoch (Special Protection Areas, SPA); zemia eurpskeho vznamu vyhlasovan na zklade smernice o biotopoch (Special Areas of Conservation, SAC). Za elom zachovania biotopov druhov vtkov eurpskeho a nrodnho vznamu je v okol navrhovanej stavby vyhlsen v rmci sstavy chrnench zem NATURA 2000 chrnen vtie zemie Zhorsk Pomoravie SKCHVU016. SKCHVU016 Zhorsk Pomoravie Chrnen vtie zemie bolo vyhlsen Vyhlkou MP SR . 202/2010 zo 16. 4.2010 za elom zabezpeenia priaznivho stavu biotopov druhov vtkov eurpskeho vznamu a sahovavch druhov vtkov chriatea bodkovanho, buiaka trsovho, haje tmavej, haje ervenej, sokola rroha, rybra rieneho, buiaika moiarneho, kane moiarnej, kaluiaka ervenonohho, bociana bieleho, bociana ierneho, rybrika rieneho, muchrika bielokrkho, kaice chrapavej, kaice chripavej, hrdzavky potpavej, brehule hnedej, prepelice ponej, hrdliky ponej, muchra sivho, slvika modrka, kovrnka stromovho, lelka obyajnho, ata prostrednho, ata ierneho a chrapka ponho a zimovsk divch hus a zabezpeenia podmienok ich preitia a rozmnoovania. Vmera CHV je 31 073 ha. Hranice CHV v Zohore siahaj k juhozpadnej hranici intravilnu obce, prechdzaj avm brehom vodnho toku Malina. Najbliie poloen zemia eurpskeho vznamu s: SKUEV0217 Ondriaov potok severne od intravilnu obce SKUEV0512 Mokr les zpadne od intravilnu obce Navrhovan stavba nezasahuje do iadneho zo spomnanch chrnench zem.
18
III.2.4.
zemn systm ekologickej stability
zemn systm ekologickej stability (SES) je tak celopriestorov truktra navzjom prepojench ekosystmov, ich zloiek a prvkov, ktor zabezpeuj rozmanitos podmienok a foriem ivota v krajine. Zklad tohto systmu predstavuj biocentr, biokoridory a interakn prvky nadregionlneho, regionlneho a miestneho vznamu. Poda RSES okresu Bratislava vidiek z roku 1993 sa na zem obce Zohor nachdzaj: Prvky regionlneho SES - biocentrum regionlneho vznamu .8 Lbske jazero, Mokr les - biocentrum regionlneho vznamu .9 Malina - biokoridor regionlneho vznamu . XI. Morava Mal Karpaty, as okolie Ondriaovho potoka s prepojenm regionlnych biocentier . 8 Lbske jazero, Mokr les, . 9 as kanla Malina, - biokoridor regionlneho vznamu .VIII Malina, - lokality genofondovo vznamnch druhov fauny a flry : - zamokren zemie Zhrady z Lbu na okraji zstavby obce, a vyven lokalita obraka pri Zohorskom kanle june od obce. Prvky miestneho SES - MBC1 miestne biocentrum zamokren zemie Zhrady z Lbu na okraji zstavby obce, s nvrhom zachovania a starostlivosti o pvodn biotop mokrade so stanoviom fauny - MBC2 miestne biocentrum vyven lokalita obraka pri Zohorskom kanle june od obce s nvrhom zachovania a starostlivosti o pvodn biotop so stanoviom fauny v ponohospodrskej krajine, doplnenie stromovej a krovitej vegetcie. - MBK 1 - biokoridor miestneho vznamu prepojenie okolia meandru bvalho odvedenho toku Suchho potoka - Mlynskch nhonov od Lozorna , alej prepojovacieho kanla lokality Hrub Chelbr po lesk v lokalite Baran vok, ktor je sasou regionlneho biokoridoru IX. okolie Ondriaovho potoka ; - MBK2 biokoridor miestneho vznamu - prepojenie od regionlneho biokoridoru XI. lesk v lokalite Baran vok, alej okolie kanla v juhozpadnom smere k trati SR so zapojenm leska, alej vo vchodozpadnej lnii navrhovanho dotvorenia vzrastlej zelene v severnej polohe elezninej trate Zohor Vysok pri Morave po regionlne biocentrum . 8 kanl Malina a alej po lesn celok Moravsk les Mokr les, ktor je navrhovan na prrodn rezervciu ; - MBK3 miestny biokoridor - prepojenie od systmu vzrastlej zelene pri trati SR Zohor - Lozorno severne od lokality Macejkov mlyn, alej okolie zavlaovacch kanlov v priestore Stupavsk strany so skupinovmi vysokmi a krkovmi drevinami smerom k trati SR Zohor Bratislava a alej junm smerom pozd trate so zapojenm do lesnho komplexu june od priebenej ttnej cesty III/00239 Stupava Vysok pri Morave III.3. OBYVATESTVO, JEHO AKTIVITY, INFRATRUKTRA, KULTRNO HISTORICK HODNOTY ZEMIA III.3.1 Obyvatestvo a jeho aktivity
Bratislavsk samosprvny kraj (BSK) sa nachdza v zpadnej a juhozpadnej asti SR, zaber zemie 2053 km2 a svojou rozlohou je najmenm krajom SR. zemn a sdeln truktru BSK tvor 73 obc, 6 miest (Malacky, Stupava, Svt Jur, Pezinok, Modra, Senec) a hlavn mesto SR (Bratislava). Hrebe Malch Karpt rozdeuje BSK na dve geografick oblasti: severn - okres Malacky (26 obc), vchodn - okresy Pezinok (17 obc) a Senec (30 obc). BSK m 603 699 obyvateov. Na celkovom pote obyvateov SR sa tak Bratislavsk kraj podieal 11,2 %. Poet mestskho obyvatestva predstavuje 501 970. Vvoj obyvatestva v Bratislavskom kraji, rovnako ako na celom zem SR v rokoch 1996-2000, potvrdil tendencie spomaovania reprodukcie obyvatestva. Celkov prrastok
19
obyvatestva za spomnan obdobie sa vyznaoval vraznm nrastom prirodzenho bytku obyvateov, v absoltnom vyjadren 3 982 obyvateov. Na vvoji celkovho potu obyvateov kraja v rokoch 1996 a 2000 vznamne participovalo dosdovanie obyvateov do zemia, kde celkov migran prrastok predstavoval 2 741 obyvateov. Existuje vak aj dlhodob trend vysdovania zemia hlavnho mesta Bratislavy, priom vrazn migran prrastok so stpajcim trendom zaznamenali okresy Malacky, Pezinok a hlavne Senec. To sved o tendencii prerastania predovetkm obytnch funkci z Bratislavy do jej vidieckeho zzemia a o presune ud za kvalitnejm bvanm v zdravom prostred. BSK v rmci SR vykazuje najmeniu mieru nezamestnanosti (4,3 % v roku 2006), priom v meste Bratislava niektor mestsk asti nedosahuj ani 4 %, naopak najvyiu mieru nezamestnanosti vykazuj niektor okrajov obce okresu Malacky, kde miera nezamestnanosti je vo vke 15 a 20 %. Okres Malacky je poda zemnosprvneho lenenia zalenen do Bratislavskho kraja. Pozostva z 26 obc a k k 31. 12. 2011 mal celkom 67 785 obyvateov. Hustota obyvateov bola pri celkovej rozlohe 949,6 km2 71 obyvateov/km2. V rmci nrodnostnho zloenia obyvatestva v okrese Malacky vysoko prevauje slovensk nrodnos. Obec Zohor le cca 30 km severozpadne od hl. mesta SR Bratislavy a 16 km june od okresnho mesta Malacky. Administratvne je zaraden do okresu Malacky, ktor patr do Bratislavskho kraja. V rmci okresu le obec v jeho juhozpadnej asti. Obec Zohor sa rozprestiera na ploche 21 127 379 m2, hustota obyvateov je 152 obyv./km2. K 31.12.2011 mala obec spolu 3207 obyvateov Vvoj potu obyvateov v obci Zohor v rokoch 2007 2011 znzoruje tabuka: Rok 2007 2008 2009 2010 Zohor 3297 3330 3335 3330
2011 3207
Z dajov tatistickho radu SR vyplvaj aj alie skutonosti, tkajce sa obyvatestva: Z celkovho potu obyvateov v roku 2011 3207 bolo 1564 muov a 1643 ien. V predproduktvnom veku bolo 496 obyvateov, v produktvnom veku 1946 a v poproduktvnom veku 765 obyvateov. V uvedenom roku 2011 sa narodilo v meste 31 obyvateov, z toho bolo 18 chlapcov a 13 dievat. Celkov prrastok obyvateov v roku 2011 predstavuje - 5, t.j. v obci v roku 2011 bol bytok obyvateov oproti roku 2010 o 5 osb. Poda dosia dostupnch vsledkov stania obyvateov, domov a bytov z roku 2001 tvorila ekonomicky aktvna zloka obyvatestva a 66,3% z celkovho potu obyvateov. Do tejto skupiny sa vak zarauj aj nezamestnan, eny na materskej dovolenke ale aj pracujci dchodcovia. Najviu skupinu zamestnanch tvorili zamestnanci pracujci za mzdu, plat resp. in druh odmeny. Vek as obyvatestva dochdza za prcou do Malaciek alebo do Bratislavy. Poda dajov z zemnho plnu z roku 2002 to bolo a vye 68% vetkch odchdzajcich za prcou, priom do Bratislavy odchdzalo za prcou a do kl vye 1000 obyvateov (1048 obyv.) III.3.2. Ekonomick truktra obce Priemyseln vroba je v okol zastpen vo vch priemyselnch parkoch v Lozorne, Malackch a v Bratislave. V obci sa nachdza sdlo vznamnej firmy na seku odpadovho hospodrstva A.S.A. Slovensko, spol.s.r.o., a mensie prevdzky obchod s nbytkom MARKT-HOFF, Agrolabor, s.r.o., BIBRA GASTRO, ktor sa zaober dodvkami , montou a servisom obchodno-technologickho zariadenia, Rex Tar, s.r.o - Predaj hardvrovch a softvrovch technolgi, intalcie, servis a poradenstvo.., Techport, s.r.o. Poda komplexnho vkresu priestorovho usporiadania a funknho vyuvania zemia sa v blzkosti lokality navrhovanej innosti nachdza vrobno-skladov arel Jednoty SD, skladov arel Jlius Meinl. III.3.3. Ponohospodrstvo V Bratislavskom kraji obhospodaruj ponohospodrske subjekty pdu s celkovou vmerou 80 812,47 ha. Najviu as z nej tvor orn pda (65 427,85 ha). V Bratislavskom kraji je stupe zornenia z ponohospodrskej pdy vrazne nad priemerom Slovenskej republiky. V okrese Malacky dosahuje tento ukazovate vye 66%. V Bratislavskom kraji je rastlinn vroba zameran na pestovanie penice, jamea, kukurice na zrno, olejnn, cukrovej repy, zemiakov, zeleniny a krmovn na ornej pde. Najviu zberov plochu z tchto ponohospodrskych plodn m penica.
20
Vmera obhospodarovanej pdy v okrese Malacky (poda PN Reginu BSK, AUREX 2012): Druh pozemku Orn pda Lky a pasienky Ovocn sady Vinice Obhospodarovan pda spolu Okres Malacky 16 434,92 ha 3 044,85 ha 141,11 ha 35,17 ha 24 828,25 ha
Na zem Bratislavskho kraja s stredisk ivonej vroby priestorovo rovnomerne rozloen v kraji, s menmi kapacitami hospodrskych zvierat. Sstredenie vieho potu hospodrskych zvierat na jednom mieste (farme, dvore, areli alebo majeri) spsobuje nepriazniv vplyv na okolit ivotn prostredie, ktor je treba eliminova vylepovanm pouitej technolgie, celkovm usporiadanm stredsk a dodriavanm psma hygienickej ochrany. Ponohospodrstvo v okol je zameran na rastlinn aj ivonu vrobu. V oblasti rastlinnej vroby sa pestuje najm penica, ra, ovos (obilniny). V oblasti ivonej vroby sa chov sstreuje najm na hovdz dobytok a opan. Na ponohospodrskej pde v Zohore hospodria PD Zohor a skromne hospodriaci ronci. III.3.4. Lesn hospodrstvo Vmera lesnch porastov v Bratislavskom kraji poda evidencie Nrodnho lesnckeho centra vo Zvolene je 49 746,03 ha, t. j. cca 30 % celej plochy zemia SR. V okrese Malacky tvor vmera lesov z celkovej plochy katastra a 52,08 % a je najlesnatejm okresom kraja. Poda vlastnctva vye 65% patr ttu a 10,66% urbrom. V katastrlnom zem obce Zohor je poda poskytnutho podkladu Okresnho radu v Malackch len 8,2 ha lesnej pdy. Tvor ju komplex borovicovho lesa v severnej asti katastrlneho zemia. Poda Lesnho hospodrskeho plnu s platnosou na obdobie 1997-2006 s vetky lesy v kategri hospodrskych lesov. Lesy v katastri obce patria do LHC Kostolite v ktorom je celkom 7 091,84 ha lesov a spravuj ich Lesy SR - Lesn zvod atn Stre, Lesn sprva Malacky. III.3.5. Infratruktra III.3.5.1. Dopravn infratruktra Doprava v meste Bratislava predstavuje uzlov bod zbiehajcich sa dopravnch trs, o je rozhodujcim faktorom ovplyvujcim cel Bratislavsk kraj. Cestn komunikan sie bez miestnych komunikci predstavuje dku 1 676 km, z toho na zemie Bratislavy pripad 795 km cestnej siete. Z celkovej dky cestnej siete pripad na dianin seky 92 km. Dka elezninej siete predstavuje v sasnosti cca 196 km, z toho 79 km pripad na bratislavsk eleznin uzol. elezninou dopravou sa zabezpeuje cca 25 % prepravench osb z prmestskch obc a spdovho zemia Bratislavskho kraja do Bratislavy. Kapacita sasnej elezninej siete a jestvujcich elezninch zariaden m dostaton rezervu v svislosti s dnenm ale i oakvanm vyuvanm elezninho systmu. Dleitm prvkom pri alom rozvoji eleznice je jej prebiehajca modernizcia. Ochrana ivotnho prostredia je jednm zo strategickch cieov BSK pre zabezpeenie vestrannho rozvoja zemia v zujme zvenia kvality ivota jeho obyvateov a v slade s princpmi trvalo udratenho zemia. V tejto svislosti medzi priority patr: ochrana jednotlivch zloiek ivotnho prostredia (ovzduia, vody, pdy, lesov,...), zdokonalenie odpadovho hospodrstva so zameranm na zvenie vyuitenosti odpadov a odstraovanie starch za, ochrana krajiny a trvalo udraten rozvoj. Stanovenie priort budceho dopravnho systmu BSK vychdza z Koncepcie BID a priort stanovench BSK v nvrhu stratgie rozvoja BSK. Navrhnut Pln dopravnej obslunosti BSK sa tka reginu BSK vrtane zemia Hlavnho mesta SR Bratislavy.
21
Vybudovanie funknho dopravnho systmu na celom zem BSK s nosnou elezninou osobnou dopravou a doplnkovou autobusovou dopravou vyaduje od prepravcov: koordinciu cestovnch poriadkov vetkch dopravcov, eliminciu sbenosti spojov, zaruenie prpojovosti v miestach prestupu cestujcich, zavedenie intervalovej vlakovej dopravy. V sasnosti vyuva verejn hromadn dopravu na zem Bratislavy a bratislavskho kraja pribline 55 percent obyvatestva. Po zaveden integrovanho dopravnho systmu by ich poet mal vrazne vzrs. Kostrou pre modern integrovan dopravn systm by mala by koajov (eleznin) doprava, ktor by zabezpeovala dopravn obslunos mesta Bratislavy, miest a obc na zem bratislavskho kraja a obc Rakska a Maarska priahlch k hlavnmu mestu Bratislava. Ostatn druhy verejnej dopravy maj tvori obslun systm a bud nadvzova na nosn (koajov) systm ktor je prevdzkovan elektrickou trakciou a vykazuje vetky podstatn atribty pre dodranie tvorby a ochrany ivotnho prostredia. Koncepcia vybudovania integrovanho dopravnho systmu vychdza z viacerch samostatnch loh, ktor s predmetom rieenia viacerch projektov. Prioritnmi s: Pln dopravnej obsluhy BSK Koncepcia bratislavskej integrovanej dopravy Projekt TEN-T 17 na zem Bratislavy (prepojenie elezninch koridorov) tdia modernizcie elezninej trate Kty Bratislava trovo Nvrh parkovacej politiky v Bratislave Sasn stav dopravy na zem Bratislavy a v priahlch reginoch eleznin infratruktra je tvoren: medzinrodnmi traami t. hranica R/SR Kty Bratislava trovo t. hr. SR/MR, Bratislava Trnava ilina, Bratislava Marchegg Viede, Bratislava Kittsee Viede, regionlnou traou Bratislava Dunajsk Streda Komrno miestnymi traami Zohor Zhorsk Ves, Plaveck Mikul Jablonica Zohor. eleznin uzol Bratislava tvor 13 elezninch stanc, trate a spojky spjajce jednotliv dopravne, dve odboky a dve eleznin zastvky. Do uzla je zapojench 7 traovch smerov: smer Kty (dvojkoajn tra) do el. stanice Devnska N. Ves, smer Trnava (dvojkoajn tra) do el. stanice Bratislava-Raa, smer Galanta (dvojkoajn tra) do el. stanice Bratislava-Vajnory, smer Dunajsk Streda (jednokoajn tra) do el. stanice Podunajsk Biskupice, smer Rajka (Maarsko) (jednokoajn tra) do el. stanice Rusovce, smer Kittsee (Raksko) (jednokoajn tra) do el. stanice Bratislava-Petralka, smer Marchegg (Raksko) (jednokoajn tra) do el. stanice Devnska N. Ves, Pre osobn dopravu, t.j. pre vstup a nstup cestujcich, slia okrem uvedench stanc aj eleznin stanice Bratislava - Lama, Bratislava hlavn stanica, Bratislava predmestie, Bratislava Nov Mesto, Bratislava NS a zastvky Bratislava - Vinohrady a Bratislava - elezn studienka. Pre eleznin dopravu je minimlnym cieom zachovanie doterajieho podielu elezninej dopravy na celkovom objeme prepravnho vkonu v podmienkach liberalizovanho dopravnho trhu. Stratgia bratislavskej integrovanej dopravy Koncepcia BID rozdeuje Bratislavsk samosprvny kraj na 9 oblast : oblas 1 mesto Bratislava, oblas 2 Zhorie zpad, oblas 3 Zhorie vchod, oblas 4 Mal Karpaty, oblas 5 Pezinok, Modra, oblas 6 Senec, oblas 7 Rovinka,
22
oblas 8 Maarsko (prihranin oblas), oblas 9 Raksko (prihranin oblas). Uveden oblasti s alej lenen na psma (reprezentujce vzdialenos od Bratislavy). Prioritou budceho dopravnho systmu BSK je vybudovanie funknho dopravnho systmu na celom zem BSK s nosnou elezninou osobnou dopravou a doplnkovou autobusovou dopravou. Pln dopravnej obslunosti BSK prihliadajc na rozdiely medzi jednotlivmi oblasami rozdeuje zemie BSK na p mikroreginov: Zhorie, Pezinok, Senec, Dunajsk Lun, Bratislava. Predpoklad sa, e v mikroreginoch Zhorie a Pezinok bude nosnm dopravnm systmom eleznin doprava. V mikroreginoch Senec a Dunajsk Lun bude v I. etape nosnm dopravnm systmom autobusov doprava s vhadom na posilnenie elezninej dopravy v mikroregine Senec na rove nosnho dopravnho systmu. V Bratislave je ako nosn dopravn systm uvaovan koajov dopravn systm (elektrika a eleznica). Predpokladan linky regionlnej a mestskej dopravy zabezpeovan elezninou dopravou poda koncepcie BID (z r. 2007) : R2 Devnska Nov Ves Bratislava hl. st. Bratislava Raa/Bratislava Vajnory, R5 Bratislava Raa/Bratislava Vajnory Bratislava predmestie Bratislava fililka Bratislava Petralka, R7 Podunajsk Biskupice Bratislava Nov Mesto Bratislava hl. st. Devnska Nov Ves, R9 Rusovce Bratislava Petralka Bratislava Nov Mesto Bratislava hl. st. Devnska Nov Ves, R20 Bratislava Malacky, R21 Bratislava Marchegg, R25 Zohor Zhorsk Ves, R30 Zohor Plaveck Mikul, R50 Bratislava Trnava, R60 Bratislava Senec (Galanta Nov Zmky), R70 Bratislava Dunajsk Streda, R80 Bratislava Rajka, S7 Bratislava Petralka Wolfsthal, S60 Bratislava Petralka Viede, S80 Bratislava Devnska Nov Ves Viede. Stratgia nosnho dopravnho systmu MHD na zem Bratislavy Stratgia je stanoven v zemnom plne mesta a je spracovan pre dva scenre : scenr A vychdza z trendu prudkho rozvoja automobilizcie pri sasnom zaostvan rozvoja hromadnch doprv, pota s vm vyuvanm osobnho vozidla pre skromn i podnikatesk ely, predpoklad prioritu v oblasti budovania zariaden pre automobilov dopravu (komunikan sie, parkovisk, sluby). V doprave cez hranice mesta sa predpoklad stagncia elezninej a autobusovej dopravy a nrast automobilovej dopravy. Scenr B sleduje variant preferovania systmov hromadnej dopravy, ktor bud schopn svojou kvalitou konkurova automobilovej doprave v slade s dokumentom Stratgia rozvoja hl. m. SR Bratislavy. Scenr zrove pota so spoloensky prijatenmi monosami rozvoja komunikanho systmu mesta. V doprave cez hranice mesta sa predpoklad presun cestujcich na hromadn dopravy, predovetkm na eleznin dopravu. V technickom rieen sa jedn o nvrh 4-och dostredne vedench smerov ktor maj by dopravne obsluhovan dvoma trasami nosnho systmu, ktor s pracovne oznaovan A a B: Trasa A : zpado-vchodn, zaiatok tejto trasy je v M Dbravka, prechdza Ktikmi, Dlhmi dielmi, Karlovou Vsou, prechdza centrom mesta a pokrauje cez Ruinov s ukonenm na Letisku M.R.tefnika, Trasa B : juho-severovchodn, zaiatok m v junej asti Petralky, prechdza na sever v sbehu s Jantrovou cestou a po prekonan Dunaja smeruje do Karadiovej ulice a v trase bvalej elezninej stanice Fililka pokrauje na Predmestie a do Rae.
23
Kov priority vzahujce sa k projektu Projekt IDS na zem Bratislavskho samosprvneho kraja podporuje trvalo udraten mobilitu prostrednctvom rozvoja jednotlivch dopravnch systmov, ktor s integrovan do jednho systmu, v ktorom na zklade ich charakteristk je preferovan jeden ekologicky a kapacitne najvhodnej systm koajov doprava. Koncepcia rieenia eleznin doprava bude v rmci IDS plni tieto zkladn funkcie : zabezpeova aiskov funkciu v prmestskej verejnej hromadnej dopravy zo smerov - Kty, Pezinok, Senec, Viede, zabezpeova doplnkov a vhadovo aiskov funkciu v prmestskej verejnej hromadnej doprave zo smeru Dunajsk Streda, podiea sa na vkonoch v MHD na zem Bratislavy v smeroch vedenia elezninch trat o to najm: Petralka centrum mesta Raa/Vajnory t. j. eleznin spojenie Jankov Dvor odboka Dunaj Bratislava fililka Bratislava predmestie Bratislava Raa/Bratislava Vajnory a Devnska Nov Ves Bratislava Nov mesto Podunajsk Biskupice. Pre zabezpeenie uvedench funkci a vkonov bud : na zastench tratiach : Kty Bratislava, Trnava Bratislava, Galanta Bratislava, Dunajsk Streda Bratislava, Viede Kittsee Bratislava, Viede Marchegg Bratislava, veden prmestsk vlaky v intervale pokrvajcom vhadov poty cestujcich v prmestskej doprave. Tieto vlaky bud iastone plni aj vkony v rmci MHD, m sa zni v sasnosti vysok percento cestujcich, ktor okrem vlaku musia poui na dosiahnutie svojho ciea aj MHD. na vybranch tratiach nachdzajcich sa na zem Bratislavy : Devnska Nov Ves Bratislava hl. st. Bratislava Nov Mesto Podunajsk Biskupice, Bratislava Petralka (Jankov dvor) odboka Dunaj Bratislava fililka Bratislava predmestie Bratislava Raa/Bratislava Vajnory, Bratislava Petralka (Jankov dvor)- Bratislava fililka odboka Slovany Bratislava Nov Mesto Bratislava Letisko/Podunajsk Biskupice, bud veden mestsk vlaky v intervale pokrvajcom vhadov poty cestujcich v mestskej hromadnej doprave. eleznin prevdzka na tratiach zastench do bratislavskho uzla po zaveden IDS Poda dajov uvdzanch v Technicko-ekonomickej tdii Implementcia integrovanho dopravnho systmu na zem Bratislavy s dosahom na priahl reginy sa predpoklad, e na jednotlivch smeroch djde k prerozdeleniu potu cestujcich medzi jednotlivmi prepravnmi systmami tak, e poet cestujcich vyuvajcich eleznin dopravu vzrastie a sasne klesne poet cestujcich autobusovej a individulnej dopravy. Zkladnou podmienkou pre vznik, fungovanie a ekonomicko-ekologick prnosy z takhoto stavu je tarifn a technick integrcia vetkch subsystmov hromadnej dopravy na zem BSK vr. hlavnho mesta Bratislava. dopravu vzrastie a sasne klesne poet cestujcich autobusovej a individulnej dopravy. Zkladnou podmienkou pre vznik, fungovanie a ekonomicko-ekologick prnosy z takhoto stavu je tarifn a technick integrcia vetkch subsystmov hromadnej dopravy na zem BSK vr. hlavnho mesta Bratislava. Traov sek (Kty) Malacky Bratislava hl. st. V smere od Malaciek bude z hadiska dopravnej obsluhy aiskovou eleznin doprava. Autobusov linky z Malaciek do Bratislavy veden sbene so elezninou traou bud zruen. Poda dopravnho modelu cestujci prejd na eleznin dopravu. Celkov poet cestujcich, ktor sa presun z autobusovej dopravy na eleznin, predstavuje v cieovom stave 558 cestujcich/pracovn de. alie monosti prestupu na eleznin dopravu s v Zohore a v Devnskej Novej Vsi. Zavedenie IDS a taktovej elezninej dopravy s vzbou na realizciu alch projektov elezninej infratruktry (modernizcia trate Kty Bratislava, projekt TEN-T 17, zahustenie
24
elezninch zastvok na zem Bratislavy) prinesie v dopravnch pikch presun cestujcich z IAD na verejn hromadn dopravu. Celkov poet tchto cestujcich predstavuje pre cieov stav 744 cestujcich/pracovn de. Traov sek (Trnava) Pezinok Bratislava hl. st. V smere od Pezinka bude z hadiska dopravnej obsluhy aiskovou eleznin doprava. V cieovom stave bud vetky regionlne autobusov linky z Pezinka do Bratislavy zruen (prechod na cieov stav bude po etapch a je zvisl aj od podmienok vytvorench pre prestup cestujcich, ktor v sasnosti vyuvaj autobusov dopravu na eleznin dopravu). Poda dopravnho modelu cestujci prejd na eleznin dopravu. Celkov poet cestujcich, ktor sa presun z autobusovej dopravy na eleznin, predstavuje v cieovom stave 8 370 cestujcich/pracovn de. Ako prestupn body na eleznin dopravu bud sli Cfer, enkvice, Pezinok. Zavedenie IDS, taktovej elezninej dopravy s vzbou na alie projekty elezninej infratruktry (modernizcia trate Kty Bratislava, projekt TEN-T 17, zahustenie elezninch zastvok na zem Bratislavy) prinesie v dopravnch pikch aj presun cestujcich z IAD na verejn hromadn dopravu. Celkov poet tchto cestujcich predstavuje 398 cestujcich/pracovn de. Traov sek (Galanta) Senec Bratislava hl. st. V smere od Senca bude z hadiska dopravnej obsluhy v prvej etape aiskovou dopravou autobusov doprava. A po splnen podmienok pre presun (modernizcia elezninej trate a vybudovanie prestupnch uzlov) me by aiskovou dopravou eleznin doprava. V cieovom stave uvaujeme, e vetky autobusov regionlne linky zo Senca do Bratislavy bud zruen. Poda spracovanho dopravnho modelu cestujci z autobusovej dopravy prejd na eleznin dopravu. Celkov poet cestujcich, ktor sa presun z autobusovej dopravy na eleznin, predstavuje v cieovom stave v seku Senec Bratislava 9 950 cestujcich/pracovn de. Ako prestupn body na eleznin dopravu bud sli Senec, Bernolkovo a Ivanka pri Dunaji. Zavedenie IDS, taktovej elezninej dopravy s vzbou na alie projekty elezninej infratruktry (modernizcia trate Kty Bratislava, projekt TENT 17, zahustenie elezninch zastvok na zem Bratislavy) prinesie v dopravnch pikch aj presun cestujcich z IAD na verejn hromadn dopravu. Celkov poet tchto cestujcich predstavuje 1 320 cestujcich/pracovn de. Traov sek Dunajsk Streda Bratislava Nov Mesto V smere od Dunajskej Stredy bude z hadiska dopravnej obsluhy aiskovou dopravou v 1. etape autobusov doprava, eleznin doprava m plni len doplnkov funkciu. Vzhadom na polohu elezninej trate ktor prechdza len okrajmi jednotlivch obc, nie je mon oakva vraznej nrast cestujcich. Poty cestujcich poda dopravnho modelu sa v zsade nezmenia oproti sasnosti (mal nrast me zabezpei lepia koordincia medzi autobusovou a elezninou dopravou, t. j. najm v ase mimo dopravnch piiek, ke ide vlak, nie je veden aj sben autobusov spoj). Presun cestujcich z IAD na eleznin dopravu je mon len poas dopravnch piiek (pri zabezpeen parkoviska v blzkosti vhodnch elezninch stanc a zastvok (Nov Koarisk, P. Biskupice). Podporn projekty zavedenia Integrovanho dopravnho systmu Okrem zkladnch projektov ktor rieia dobudovanie el. trat v Bratislavskom elezninom uzle, vybudovan novch stanc a zastvok, zdvojkoajnenie trat ktor s predmetom Projekt-u TEN-T (Prepojenie elezninho koridoru TEN-T s letiskom a elezninou sieou v Bratislave pozostvajci z 9-ich samostatnch stavieb) a modernizcie elezninej trate Kty Bratislava trovo navrhuje sa v samostatnej stavbe aj vybudovanie novch elezninch zastvok v Bratislave, ktorch cieom je pribli nov dopravn body k zdrojom a cieom ciest obyvateov reginu a mesta. Jedn sa o nov zastvky: Devnska Nov Ves zastvka, Bratislava-Lamask brna, Bratislava-Patrnka, Bratislava-Mlad garda, Bratislava-Trnvka, Bratislava-Ruinov, Bratislava-Vrakua. S cieom zatraktvnenia vyuvania elezninej dopravy a presunu obyvateov ktor v sasnosti vyuvaj individulnu automobilov dopravu hlavne pri pravidelnch cestch z reginu do Bratislavy navrhuje sa v koncepcii IDS vybudovanie zchytnch parkovsk. Tieto s poda technicko-ekonomickej tdie Implementcia integrovanho dopravnho systmu na zem Bratislavy s dosahom na priahl reginy navrhovan v lokalitch tchto elezninch stanc a zastvok: Zohor, Pezinok, Ivanka pri Dunaji a Nov Koarisk ktor s predmetom tejto dokumentcie. Vhadovo v inej samostatnej stavbe bud dobudovan parkovisk aj v lokalitch Lamask Brna, Podunajsk Biskupice, Pezinok zastvka a Vek Biel.
25
Koncepcia dopravnej obsluhy zemia Bratislavskho kraja Vzhadom na technick a aj ekonomick nronos zavedenia plne novho konceptu dopravnej obsluhy zemia Bratislavskho kraja sa IDS bude realizova etapovite. I. etapa predstavuje prv krok dopravcov psobiacich v regine Dopravn podnik Bratislava, a. s. (DPB), Regio Jet a. s. (RJ-SK), Slovak Lines,a. s. (SL) a eleznin spolonos Slovensko, a. s. (ZSSK) na ceste harmonizcie a koordincie v oblasti tarifnej a dopravnej optimalizcie v Bratislave a v regine. II. etapa IDS bude zaveden za podmienky spenej realizcie projektov z Operanho programu Bratislavsk kraj a bude zaha zvyn zemie Bratislavskho kraja (okres Pezinok, Senec). V dopravnej oblasti prde k zavedeniu dopravnej obsluhy reginu v zmysle Plnu dopravnej obslunosti Bratislavskho kraja, o z pohadu cestujceho znamen sprehadnenie linkovho vedenia prmestskej autobusovej dopravy, zruenie sbenej dopravy vlak - autobus, v tch relcich, kde existuje v danom ase dostaton kapacita vo vlakovej doprave a prijaten interval medzi vlakmi, vytvorenie nadvznost medzi regionlnou elezninou dopravou a prmestskou autobusovou dopravou v prestupovch bodoch na elezninch staniciach, zavedenie pravidelnch intervalov. V tarifnej oblasti bude zaveden ponuka predplatnch cestovnch lstkov. Navye, od tohto termnu bud k dispozcii aj jednorazov cestovn lstky, ktor s uren predovetkm pre nepravidelnch cestujcich. Zabezpeovanie dopravnej obsluhy zemia hromadnou osobnou dopravou formou integrovanch dopravnch systmov (IDS) je najefektvnej spsob, ktor je v sasnosti znmy. Pri sprvnej realizcii a prepojenosti jednotlivch dopravnch odborov, mu v systme IDS postupne profitova vetky zastnen strany dopravnho systmu. Predovetkm uvatelia systmu cestujci, pre ktorch je systm tvoren za elom uspokojenia prepravnch potrieb udratenm spsobom, alej intitcie zodpovedn za zabezpeenie dopravnej obsluhy (objednvatelia dopravnch vkonov), dopravcovia a v neposlednom rade m zavedenie systmu vrazn prnos k tvorbe a ochrane ivotnho prostredia. Vhody pre cestujcich: atraktvna ponuka dopravy (nadvznosti liniek, vedenie liniek), sprehadnenie dopravnho systmu, jednotn prepravn a tarifn podmienky, jednotn tarifno-vybavovac systm, zaruen kvalita poskytovanch dopravnch sluieb na zklade jednotnch tandardov kvality. Vhody pre intitcie zodpovedn za zabezpeenie dopravnej obsluhy (objednvateov dopravnch vkonov): zlepenie dopravnej obsluhy reginu hromadnou dopravou, hospodrnejie vyuitie verejnch prostriedkov pri zabezpeovan dopravnej obsluhy reginu, systmov dopravn a tarifn rieenia v regine, zabezpeenie mobility obanov udratenm spsobom (vyie vyuvanie hromadnej dopravy pred individulnou automobilovou dopravou). Vhody pre dopravcov: zvenie atraktivity hromadnej dopravy, zvyovanie potencilu prepravnho trhu (vy poet prepravench cestujcich) a s tm spojen perspektva alieho rozvoja aktivt, istota zmluvnho vzahu s objednvatemi dopravnch vkonov (garancia lukratvnosti vzahu), koordincia dopravcov v regine. Hlavnou dopravnou tepnou zemia je dianica D2 Bratislava Brno, ktor je sasou eurpskeho cestnho ahu E 65 a cesta I/2 Bratislava Stupava Malacky Skalica. V okol sa nachdzaj alie cesty II. a III. triedy a cez obec prechdza eleznin tra .110 Bratislava Kty. III.5.2. Technick infratruktra Obec je napojen na vetky potrebn siete technickej infratruktry, je plynofikovan, plne elektrifikovan, obec m telekomunikan vedenie. V obci je vybudovan vodovod napojen na prvod vody z priemyselnho parku. V obci je vybudovan kanalizcia aj istika odpadovch vd, ktor prevdzkuje obec. Vyisten vody s cez preerpvaciu stanicu vypan do vodnho toku Malina. III.3.5.3. Nakladanie s odpadmi Obec m vypracovan Program odpadovho hospodrstva , zber prepravu a znekodovanie odpadov v obci zabezpeuje oprvnen spolonos, ktorou je A.S.A Zohor, spol.s.r.o.
26
Na zem katastra obce sa nachdzaj dve zariadenia spolonosti A.S.A Zohor, ktor sa zameriavaj na znekodovanie nebezpench odpadov a aj ostatnch (nie nebezpench ) odpadov. Skldky maj regionlny vznam. Prevdzkare Zohor poskytuje komplexn sluby v odpadovom hospodrstve, ktor zahaj prepravu, zber a nsledn triedenie a lisovanie odpadov v hale druhotnch surovn. III.3.6. Rekrecia a cestovn ruch Prrodn potencil reginu vytvra predpoklady pre perspektvny rozvoj cestovnho ruchu a vyuitie tohto odvetvia vo vej miere, o me ma priazniv vplyv na zamestnanos a v konenom dsledku aj na ivotn rove obyvatestva. Z ekologickho hadiska je dleit, e cestovn ruch m siln zujem na zachovan nenaruenho ivotnho prostredia a pvodnch hodnt krajiny prrodnch, aj vytvorench. V Bratislavskom regine s vytvoren podmienky pre : pobyt v horch a lesoch, horsk turizmus a turistiku - vemi dobr zimn porty - slab pobyt pri vode, vodn porty a turistika - vborn kpen turizmus (len rekrean formy) - dobr cykloturistika - vborn pecifick formy (poovnctvo, rybrstvo...) - vemi dobr vidiecky turizmus - dobr poznvac turizmus (kultrny, mestsk) - vborn tranzitn turizmus - vborn. V regine s vborn podmienky najm pre pobyt pri vode, o vyplva z potu, rozlohy a druhu vodnch plch (bagrovisk, ramen tokov, ndre, rybnky), z dky a mohutnosti tokov, z vskytu termlnych vd a vhodnch klimatickch podmienok. Slabia je kvalita istoty vodnch tokov. Vodn plochy bagrovisk, vodn plochy a ponohospodrske ndre sa nachdzaj po celom kraji na Zhor, v Bratislave aj v Podunajskej nine, kde poskytuj zkladn podmienky pre rozvoj najm kadodennej a vkendovej rekrecie. V podmienkach ninnej roviny sa obec Zohor vyvjala ako typicky ponohospodrsky urbnny celok s intenzvne vyuvanou pdou v okol, bez prirodzench prrodnch atraktivt v rmci vonej krajiny, ktor by boli vyuit pre zaloenie vybavenia turizmu a rekrecie. Bohat je vak histria obce, zachoval architektra pvodnej zstavby a viacer stavby v historickej asti sdla, ktor tvoria predpoklady pre mon rozvoj vidieckeho turizmu a koncom tdovej rekrecie pre obyvateov Bratislavy. Sasn ponuka vybavenia pre tieto aktivity je vak nedostaton a pre turizmus a rekreciu v obci je dosia tento potencil nevyuit a spoznvaj ho dosia len nhodn nvtevnci. iaston je v obci zastpen kategria individulnej rekrecie v rekreanch chalupch v rmci zstavby obce. V obci nie je ani iadne verejn rekrean vybavenie. Miestne obyvatestvo vyuva na rekreciu a spoloensk podujatia v blzkom okol turisticko-rekrean arel Kamenn Mlyn, ktor je v severnej asti katastrlneho zemia obce Lozorno, zkladu turizmu a rekrecie Lbske jazero v katastri obce Lb, prostredie kanla Malina a Zohorskho kanla. Cez zemie katastrlneho zemia obce a samotn obec s veden cykloturistick trasy : - znaen trasa . 28 R cyklochodnky pri Morave Vysok pri Morave Zohor Lozorno Jablonov Pernek Kuchya, v prepojen na alie trasy smerom na Mal Karpaty, - znaen Zhorcka cykloturistick magistrla po ttnej ceste III/00240 Devn Zohor Lb Jakubov Malacky, resp. - Plaveck tvrtok Malacky. Cyklotrasy s vyuvan hlavne v letnom prevdzkovom reime. III.3.7. Kultrnohistorick pamiatky Stle osdlenie obce je znme od neolitickej doby s nlezmi kanelovanej keramiky, zo strednej doby bronzovej so stredodunajskou mohylovou kultrou, ako rmsko barbarsk sdlisko, ako slovansk sdlisko a pohrebisko z doby Vekomoravskej re. Prv obydlia obce boli budovan okolo sasnho Nmestia 1. mja a Dolnej ulice v charaktere tzv. cestnej dediny. Prv psomn zmienka o obci Zohor pochdza z roku 1314, kedy ju Karol I. Rbert daroval rytierovi de Telesprun za sluby v tom ase pod nzvom Sahur. Na zem obce a jej katastra sa nachdzaj nasledovn nehnuten kultrne pamiatky :
27
rmsko-katolcky kostol z roku 1898, vtvarn diela sch a krov pred hlavnm vstupom do kostola a v protiahlom parku nmestia 2 x boie muky, + stp morov, pomnk padlm v 1. svetovej vojne, Kaplnka sv. Jna z roku 1894 na konci Dolnej ulice a zstavby obce prcestn kaplnka sv. Izidora pri Bratislavskej ceste mimo intraviln obce z konca 18. storoia so vstavanou veikou, so zaklenutou pruskou klenbou a oltrom s obrazom sv. Rozlie z 19. storoia, prcestn socha sv. Florina na Dolnej ulici, udov kamenrska barokov prca z roku 1737, alia prcestn socha sv. Vendelna na Dolnej ulici, socha Piety, udov barov dielo z konca 18. storoia, kaplnka sv. Rozlie z roku 1832 vo dvornej asti objektu Spoloenskho domu na Obchodnej ulici, stp Sv. trojice pred nkupnm strediskom na Struhrovej ulici viacer zachovan domkrske domy pvodnej architektry bvania v obci prevane na Dolnej ulici, Nmest 1. mja, Nmest mldee, na Domkrskej ulici.
III.4. SASN STAV KVALITY IVOTNHO PROSTREDIA VRTANE ZDRAVIA III.4.1. Sasn stav kvality ivotnho prostredia Stav ivotnho prostredia v rznych astiach zemia Slovenska je diferencovan. Reginy SR vykazuj rzny stav zaaenia jednotlivch zloiek ivotnho prostredia a v rznej miere sa v nich uplatuj rizikov faktory. Tieto vplyvy, zae, i rizik maj (popri rznorodosti prrodnch pomerov) predovetkm antropognny charakter. V procese environmentlnej regionalizcie sa poda zvolench kritri a postupov, hodnotiacich ivotn prostredie a vplyvy na, vyleuj reginy s uritou kvalitou alebo ohrozenosou ivotnho prostredia. zemie SR je poda environmentlnej kvality prostredia rozdelen do 5 kategri: 1. Stupe prostredie vysokej rovne 2. Stupe prostredie vyhovujce 3. Stupe prostredie mierne naruen 4. Stupe prostredie naruen 5. Stupe prostredie silne naruen Zneistenie ovzduia Na zneisovan ovzduia v obci sa podieaj initele situovan jednak v regine a jednak priamo v zem obce. Hlavn zdroje zneistenia ovzduia s z bodovch zdrojov priemyselnch prevdzok umiestnench v Bratislave a z mobilnch zdrojov, ktormi s frekventovan cesty. Najvm zneisovateom ovzduia z hadiska tuhch ltok, CO, SO2 aj NO2 je Holcim, a.s. Stav ovzduia v obci Zohor je ovplyvovan existujcimi zdrojmi zneistenia ovzduia umiestnenmi priamo v sdle ako s kotola zkladnej koly alebo miestna sie komunikci, ponohospodrska innos a najm skldka odpadov. Z hadiska zneistenia ovzduia obec nepatr do environmentlne zaaenej oblasti, oblas je vaka prevldajcemu prdeniu dobre prevetrvan a tak dochdza k rozptylu ltok zneisujcich ovzduie. Hluk v obci V rieenom zem obce a jej katastrlnom zem nie s iadne zdroje, ktor by hlukom ohrozovali ivotn prostredie. Pod touto rovou s evidovan zdroje hluku : - tranzitn nkladn automobilov doprava na ttnych komunikcich prechdzajcich cez zstavbu obce, - prevdzka trat SR, s aiskom prevdzky na hlavnom ahu . 110 Bratislava Kty ttna hranica s eskou republikou, kde je : znan hlukov psmo spsoben vedenm trate na vyvenom nsype, nevyhnutn dodriava stanoven plon ochrann psmo ( 60 m od telesa koaj ) v rmci zstavby pri staninom priestore riei inn ochrann opatrenia s vhodnm oplotenm a systmovou vsadbou izolanch drevn a krkov.
28
Kvalita povrchovch a podzemnch vd Zdrojom zneisovania povrchovch vd v dotknutom zem je najm ponohospodrska vroba. Zneistenie toku Malina spsobuje priemyseln vroba v oblasti Malaciek. Zneistenie povrchovch tokov zo skldky odpadov nebolo preukzan. Povrchov vody v toku Malina sa monitoruj pravidelne nad a pod lokalitou skldky odpadov. Potencilnym zdrojom zneisovania podzemnch vd zujmovho zemia je ponohospodrska vroba. Katastrlne zemie Zohor patr medzi zraniten oblasti poda nariadenia vldy SR . 617/2004 Z. z., ktorm sa ustanovuj citliv oblasti a zraniten oblasti. Zraniten oblasti s ponohospodrsky vyuvan zemia, z ktorch odtekaj vody zo zrok do povrchovch vd alebo vsakuj do podzemnch vd, v ktorch je koncentrcia dusinanov vyia ako 50 mg.l-1 alebo sa me v blzkej budcnosti prekroi. Zneistenie horninovho prostredia a pd Extraviln obce je ponohospodrsky intenzvne vyuvan. Realizovanie ponohospodrskych a vrobnch aktivt potencilne zvyuje nebezpeenstvo kontamincie pd. Potencilnymi bodovmi zdrojmi zneistenia pd mu by ierne (prp. riaden) skldky odpadov na ponohospodrskej ako aj lesnej pde. V rmci Plonho prieskumu kontamincie pd (PPKP) na Slovensku s sledovan obsahy kontaminujcich ltok v pdach vo vybranch katastrlnych zemiach. V Bratislavskom kraji bolo v rmci PPKP 2005 sledovanch 3 096,0 ha ponohospodrskych pd. Neboli na nich zisten iadne nadlimitn obsahy akch kovov (olovo, kadmium, chrm, nikel, ortu, arzn a zinok). Ponohospodrske pdy oblasti Zhoria s silno nchyln na acidifikciu, pdy slabo kysl (pH5,6 6,5) a kysl (pH 5,1 5,5) tvoria v okrese Malacky a takmer 54% podiel pd. III.4.2. Sasn zdravotn stav obyvatestva Poda dajov tatistickho radu SR k 31. decembru 2011 mala Slovensk republika 5 404 322 obyvateov. Narodilo sa 60 813 ivch det (o 403 viac ako v roku 2010) a zomrelo 51 903 osb (o 1 542 menej ako v roku 2010). Tento pozitvny vvoj spsobil, e ivorodenos sa medzirone zvila na 11,3 promile (o 0,2 bodu) a mrtnos klesla na 9,6 promile (o 0,2 bodu). Uzavretch bolo 25 621 manelstiev a rozviedlo sa 11 102 manelskch dvojc. V porovnan s rokom 2010 bol poet sobov vy o 206. Na 100 uzavretch manelstiev pripadlo 43 rozvodov (47 v roku 2010). Trend zvyovania prirodzenho prrastku obyvatestva, ktor sa v roku 2010 pozastavil, op pokrauje. Dosiahol hodnotu 8 910 a bol o 1 945 osb vy ne v roku 2010. Zahraninou migrciou zskala Slovensk republika 2 966 osb, o 417 osb menej v porovnan s rokom 2010. Trend poklesu sa udriava od roku 2009 (prisahovalo sa 4 829, vysahovalo 1 863 osb). Celkov prrastok obyvatestva dosiahol 11 876 osb (o 1 528 viac ako v roku 2010).
zemie Slovensk rep. Bratislavsk kraj Okres Malacky Obyvatestvo k 31.12.2011 5 404 322 606 537 67 785 ivonaroden 60 813 7 787 837 Zomret 51 903 5 718 669 Prirodz. prrastok 8 910 2 069 168 Prisahoval 2 966 7 714 1 140 Celkov prrastok 11 876 6 606 738
Zdroj :Stav a pohyb obyvatestva v SR, SR 2011
Zdravotn stav obyvatestva je vsledkom psobenia viacerch faktorov ekonomick a socilne situcia, vivov nvyky, ivotn tl, rove zdravotnckej starostlivosti, ale aj ivotn prostredie. V roku 2011 zomrelo na Slovensku 51 903 osb, vysok mrtnos je najm u muov v strednch vekovch kategrich (30 55 rokov). Podstatn as mrtnosti obyvatestva sa sstreuje do 5 hlavnch kapitol prin smrti. Najviac mrt bolo v roku 2011 v muskej asti populcie v dsledku chorb obehovej sstavy, alej novotvarov a aj v dsledku vonkajch prin mrtnosti, vrtane dopravnch nehd. Aj u ien bola mrtnos na choroby obehovej sstavy najvyia, za nimi nasleduj ndorov ochorenia a choroby trviacej sstavy. U muov je viac ako 3-krt vyia mrtnos v dsledku vonkajch prin. Je to aj dsledok vysokho podielu mrt pri dopravnch nehodch. Vyia mrtnos muov je aj v dsledku rznych poplenn, otrv a mrtnosti z dvodu nsilia.
29
mrtnos (poet zomretch na 100 000 obyvateov) poda prin smrti v okrese Malacky v porovnan so stavom v celej SR a Bratislavskom kraji dokumentuje nasledovn tabuka :
mrtnos poda prin smrti Bratislavsk kraj mui eny 1 268 801 231 211 37* 208 1 481 657 197 72 8* 151
Ochorenie mui choroby obehovej sstavy (kap. IX) ndorov ochorenia (kap. II) choroby dchacej sstavy (kap. X) vonkajie priny mrtnosti (kap. XX.) choroby trviacej sstavy (kap. XI) 12 289 7 027 1 869 2 133 363* 1 725
SR eny 15 017 5 044 1 400 688 99* 1 145
Okres Malacky mui eny 141 88 37 26 5* 24 189 62 26 3 1* 14
Zdroj : Stav a pohyb obyvatestva v SR, SR 2011 * - poet zomrelch pri dopravnch nehodch
Dopravn nehodovos Jednm z vnych argumentov pre vyuvanie hromadnej osobnej dopravy je neustly nrast potu dopravnch nehd na cestch. Dopravn nehodovos sa tie vznamne podiea na nepriaznivch tatistickch dajoch o mrtnosti obyvatestva. Dopravnou nehodou rozumieme udalos, ku ktorej dolo pohybom vozidla v cestnej premvke a mala za nsledok kody na ivotoch, zdrav alebo na majetku, bez ohadu na to, i bola klasifikovan ako trestn in, resp. priestupok a i bola prejednvan sdom alebo trestnou komisiou dopravnho inpektortu. Patria sem i dopravn nehody, ku ktorm dolo na miestach obmedzene prstupnch pre cestn premvku (napr. na ponch a lesnch cestch, v zvodoch, dvoroch a pod.). Pri kadej dopravnej nehode sa zisuje len hlavn prina vzniku nehody. K nehodm zaprinenm inou prinou patria najm zrky s lesnou zverou, pd osoby z vozidla za jazdy, nehody zavinen spolujazdcom a pod. Kritick nehodov lokalita (KNL) je lokalita s evidentne vysokm potom dopravnch nehd. Na to, aby sa nehodov lokalita stala kritickou mus by splnen podmienka, e skuton poet dopravnch nehd na nej vzniknut je v ako kritick poet nehd. Kritick poet dopravnch nehd sa ur exaktnm postupom. Za opakujcu sa kritick nehodov lokalitu sa povauje tak KNL, kde sa poas uplynulch 5 rokov sstavne vyskytoval vysok poet dopravnch nehd, presahujci stanoven hranicu kritickho potu dopravnch nehd. V Bratislavskom kraji dolo v roku 2012 k 2399 dopravnm nehodm, pri ktorch bolo 614 osb ahko zranench, 103 osb ako zranench a usmrtench bolo 26 osb. Z celkovho potu dopravnch nehd sa pod priny podpsal alkohol v 204 prpadoch. Celkovo na celom zem SR dolo v roku 2012 k 13 936 dopravnm nehodm, o je oproti minulmu roku pokles o 1065 nehd. Zomrelo pri nich 296 osb. IV. ZKLADN DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ INNOSTI NA IVOTN PROSTREDIE VRTANE ZDRAVIA A O MONOSTIACH OPATREN NA ICH ZMIERNENIE IV.1. POIADAVKY NA VSTUPY IV.1.1. Zber plch Predmetn navrhovan stavba sa nachdza v katastrlnom zem Zohor, okres Malacky. Okres Malacky je sasou Bratislavskho kraja. Stavba je umiestnen na pozemkoch v blzkosti elezninej trate . 110 Bratislava Kty, v rozsahu poda jednotlivch alternatv. Variant A.1 Povrchov parkovisko s rozsahom 109 stojsk, umiestnen na strane staninej budovy vavo od koajiska v smere do Ktov
30
SR, Zchytn parkovisk pre integrovan dopravn systm Bratislavskho samosprvneho kraja v dopravnch bodoch Zohor, Nov Koarisk, Ivanka pri Dunaji a Pezinok Zohor Zmer Parcela . 2035/7 2030/3 2030/6 1915/1 2030/5 List vlastnctva x x x x x Majite Uvate Zber PPF (m2) Zber Ostatn (m2) 622,68 1 166,08 488,18 3 308,47 383,86 5969,27 Kultra zastavan plochy a ndvoria zastavan plochy a ndvoria zastavan plochy a ndvoria ostatn plochy zastavan plochy a ndvoria
Zber plch spolu
Variant A.2 Parkovac dom s rozsahom 149 stojsk, umiestnen na strane staninej budovy vavo od koajiska v smere do Ktov
Parcela . 2035/7 2030/3 2030/6 1915/1 2030/5 List vlastnctva x x x x x Majite Uvate Zber PPF (m2) Zber Ostatn (m2) 525,68 1 000,12 488,18 3 532,54 383,86 5930,38 Kultra zastavan plochy a ndvoria zastavan plochy a ndvoria zastavan plochy a ndvoria ostatn plochy zastavan plochy a ndvoria
Zber plch spolu
Variant B.1 Povrchov parkovisko s rozsahom 295 stojsk, umiestnen poda tdie vpravo od koajiska v smere do Ktov;
Parcela . 8867/5 8864/1 8866/1 List vlastnctva x x x Seidl Miroslav r. Seidl, Ing., Jilemnickho 1714/58, Partiznske, SR Kovov Dagmar r. Likov, Hviezdoslavova 676/109, Stupava, 90031, SR Kovov Dagmar r. Likov, Hviezdoslavova 676/109, Stupava, 90031, SR Seidl Miroslav r. Seidl, Ing., Jilemnickho 1714/58, Partiznske, SR Seidl Miroslav r. Seidl, Ing., Jilemnickho 1714/58, Partiznske, SR Majite Uvate Zber PPF (m2) Zber Ostatn (m2) 2 509,71 543,11 4 498,63 Kultra zastavan plochy a ndvoria orn pda orn pda
8866/47 8866/46
6212 x
283,53 109,74
orn pda orn pda
8866/45 8866/44
6213 x
138,34 130,42
orn pda orn pda
8866/43 8866/42
6213 x
184,46 99,36
orn pda orn pda
8866/41 8866/40
6212 x
748,46 50,87
orn pda orn pda
8866/39 8866/49 8858/3 1915/1 8865/2
6212 x x x x
503,65 32,66 19,63 169,05 100,00
orn pda orn pda zastavan plochy a ndvoria ostatn plochy ostatn plochy
31
DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava ETD services s.r.o, Sndrick 1062/29, arnovica, SR ETD services s.r.o, Sndrick 1062/29, arnovica, SR Seidl Miroslav r. Seidl, Ing., Jilemnickho 1714/58, Partiznske, SR Zber plch spolu zastavan plochy a ndvoria zastavan plochy a ndvoria zastavan plochy a ndvoria
8867/2 8867/6
5495 5495
513,32 915,17
8867/13
6212
34,49 7323,22 4261,37 11 584,59
Variant B.2 Parkovac dom s rozsahom 149 stojsk, umiestnen na strane staninej budovy a povrchov parkovisko s rozsahom 151 stojsk ako dostavba na cieov stav umiestnen poda tdie vpravo od trate, alebo povrchov parkovisko s rozsahom 109 stojsk, umiestnen na strane staninej budovy a povrchov parkovisko s rozsahom 191 stojsk, umiestnen poda tdie ako dostavba na cieov stav.
Parcela . 8867/5 8864/1 8866/1 List vlastnctva x x x Seidl Miroslav r. Seidl, Ing., Jilemnickho 1714/58, Partiznske, SR Kovov Dagmar r. Likov, Hviezdoslavova 676/109, Stupava, 90031, SR Kovov Dagmar r. Likov, Hviezdoslavova 676/109, Stupava, 90031, SR Seidl Miroslav r. Seidl, Ing., Jilemnickho 1714/58, Partiznske, SR Seidl Miroslav r. Seidl, Ing., Jilemnickho 1714/58, Partiznske, SR Majite Uvate Zber PPF (m2) Zber Ostatn (m2) 2 509,71 543,11 4 498,63 Kultra zastavan plochy a ndvoria orn pda orn pda
8866/47 8866/46
6212 x
283,53 109,74
orn pda orn pda
8866/45 8866/44
6213 x
138,34 130,42
orn pda orn pda
8866/43 8866/42
6213 x
184,46 99,36
orn pda orn pda
8866/41 8866/40
6212 x
748,46 50,87
orn pda orn pda
8866/39 8866/49 8858/3 2035/7 2030/3 2030/6 1915/1 2030/5 8865/2 8867/2 8867/6
6212 x x x x x x x x 5495 5495
503,65 32,66 19,63 622,68 1 166,08 488,18 3 308,47 383,86 100,00
ETD services s.r.o, Sndrick 1062/29, arnovica, SR ETD services s.r.o, Sndrick 1062/29, arnovica, SR
513,32 915,17
orn pda orn pda zastavan plochy a ndvoria zastavan plochy a ndvoria zastavan plochy a ndvoria zastavan plochy a ndvoria ostatn plochy zastavan plochy a ndvoria ostatn plochy zastavan plochy a ndvoria zastavan plochy a ndvoria
32
SR, Zchytn parkovisk pre integrovan dopravn systm Bratislavskho samosprvneho kraja v dopravnch bodoch Zohor, Nov Koarisk, Ivanka pri Dunaji a Pezinok Zohor Zmer Seidl Miroslav r. Seidl, Ing., Jilemnickho 1714/58, Partiznske, SR Zber plch spolu
8867/13
6212
34,49 7323,22 10061,59 17 384,81
zastavan plochy a ndvoria
Najmen zber plch (5930,38 m2) predstavuje variant A.2 s parkovacm domom so 149 stojiskami, najv zber predstavuje variant B.2 ako kombincia variantu A.1 alebo A.2 s variantom B.1. IV.1.2. Spotreba vody Poas vstavby Poas vstavby parkoviska a parkovacieho domu sa bude voda vyuva na stavebn innos najm na vrobu betnov a na hygienick ely pracovnkov stavby. Predpoklad sa, e na pitn ely pre zamestnancov stavby sa bude vyuva balen voda. S napojenm na vodn zdroje je potrebn pota v miestach situovania stavebnch dvorov. Voda pre stavebn ely sa bude erpa z miestnych zdrojov. Stavebn innos nesmie ohrozi kvalitu a reim vodnch zdrojov v dotknutej oblasti. Poas prevdzky Projektov dokumentcia nepota s prvodom pitnej a poiarnej vody na objekt povrchovho parkoviska ani parkovacieho domu. Poas prevdzky mu vznikn nroky na odber vody pri drbe zelene vysadenej na povrchovch parkoviskch v rmci vegetanch prav. IV.1.3. Ostatn surovinov a energetick zdroje Stavebn materil Pre obdobie vstavby parkoviska, parkovacieho domu a svisiacich stavieb bud potrebn tieto hlavn suroviny: trkopiesky a kamenivo, asfalty na povrchov pravu vozovky, oce (parkovac dom, oplotenie a pod.), cement. Presn druhy a mnostv potrebnch materilov bud pecifikovan a na rovni realizanch projektov. Energetick zdroje Nroky na odber elektrickej energie vznikaj poas prevdzky parkoviska a parkovacieho domu v svislosti s potrebou osvetlenia parkoviska a parkovacieho domu a napojenia vetkch elektrickch zariaden. V rmci vonkajch rozvodov NN bud napojen vetky el. zariadenia navrhnut v rmci parkoviska ako s: informan systmy, zvory, platobn terminly, kamerov systm, nabjacie stojany pre elektromobily a pre elektrobicykle. IV.1.4. Dopravn a in infratruktra Poas vstavby Poas vstavby zchytnho parkoviska ako aj svisiacich alch objektov stavby bud vyuvan cesty I., II. aj III. triedy ako aj miestne komunikcie a pon cesty na dovoz stavebnho materilu a odvoz nepotrebnho materilu, zemn a odpadu z lokality vstavby. Poas prevdzky Vstavba zchytnho parkoviska vo variante A.1 a A2 si vyiada vybudovanie novej nakladacej rampy. Nakladacia rampa bude vybudovan v stanien cca 12,387 - 12,412 km. rka rampy sa navrhuje 10 m a jej dka 25 m. Hrana rampy bude 1100 mm nad temenom koajnice a vzdialenos hrany od osi koaje bude 1725 mm. Horn povrch bude v sklone 2 % od koaje. Kontrukciu rampy bud tvori bon elezobetnov monolitick alebo prefabrikovan prvky. Plocha rampy bude z cementobetnovej dosky uloenej na podklade zo trkodrviny. Njazd na rampu bude v sklone 10 %.
33
Z hadiska dopravnho rieenia parkovisko navrhovan po avej strane koajiska (variant A.1 a A.2) je napojen na Stanin ulicu. V svislosti s umiestnenm parkoviska poda variantu A.1 a A.2 djde k zrueniu vetvy Staninej ulice vedenej pozd oplotenia stanice. Uveden rieenie vyvolva potrebu rekontrukcie kriovatky ulc Struhrov - Stanin a rekontrukciu Staninej ulice a po kriovatku s bezmennou komunikciu prepojujcou ulicu elezniiarska so Staninou ulicou. Nov kriovatka Struhrova - Stanin bude stykov. Vzhadom na dku rekontrukcie cca 75 m, ponech sa sasn rkov usporiadanie 7,00 m medzi obrubnkmi. Kontrukcia novej vozovky so ivinm povrchom. Vzhadom na vek vzdialenos existujcej zastvky autobusovej linky od elezninej stanice navrhuje sa na Staninej ulici pred objektom staninej budovy SR umiestni autobusov zastvku. Zastvka je vzhadom na kategriu komunikcie a jej dopravn zaaenie umiestnen v jazdnom pruhu. Nakoko je zastvka umiestnen bezprostredne pri staninej budove a nepredpoklad sa dlh pobyt cestujcich na zastvke, nie je navrhnut prstreok. V svislosti s umiestnenm parkoviska poda variantu B.1 a B.2 je potrebn vybudova nov prstupov komunikciu. Dvojpruhov, obojsmern komunikcia kategrie MO 7,00/30 funknej triedy C3 so rkou jazdnch pruhov 2,75 m sa napoj na cestu III. triedy . 00237 v seku medzi pripojenm na cestu 1. triedy . 2 a obcou Zohor. Trasa komunikcie sleduje existujce oplotenie spolonosti AM GASTRO, s.r.o.,Lozornianska ulica, s cieom nedeli zbytone ponohospodrsky vyuvan pozemky. Kontrukcia vozovky bude so ivinm povrchom. Odvedenie daovch vd z povrchu komunikcie prienym a pozdnym sklonom do okolitho ternu. Komunikcia sa nachdza mimo zastavanho zemia obce a pohyb chodcov sa nepredpoklad, komunikcia nebude osvetlen. IV.1.5. Nroky na pracovn sily Poas vstavby Poas vstavby bude potrebn poet zamestnancov v poadovanch profesich zabezpeovan dodvateskou organizciou vybranou na zklade verejnho obstarvania. Poas prevdzky Prevdzka povrchovho parkoviska ani parkovacieho domu si nevyaduje vytvorenie stleho pracovnho miesta. IV.1.6. In nroky Pre varianty A (alternatva povrchov parkovisko alebo parkovac dom) je potrebn odstrni dve prenosn bdy nachdzajce sa v priestore nakldkovej a vykldkovej plochy a odstrni existujce betnov oplotenie priestoru elezninej stanice. Sasne je potrebn odstrni existujcu nakldkov a vykldkov rampu a tto realizova v novej polohe. V pozdnom pse medzi vetvami Staninej ulice je potrebn vyrba stromy. Pre variant B.1 ale aj B.2 je potrebn v rmci prpravy zemia realizova ternne pravy spovajce v odstrnen orninej (humznej) a podorninej vrstvy. Na zklade realizovanho pedologickho prieskumu navrhuje sa na plochch predpokladanch doasnch a trvalch zberov stavby skrvka humusovho horizontu v hrbke 60 cm. Pred zaatm stavby je potrebn preloi ininierske siete nachdzajce sa na pozemkoch dotknutch stavbou. IV.2. DAJE O VSTUPOCH
IV.2.1. Zdroje zneistenia ovzduia Exhalan tdia pre navrhovan innos nebola v rmci zmeru vypracovan, preto pri posudzovan vplyvu exhaltov sa opierame o odborn odhad a o sksenosti z posudzovania inch dopravnch stavieb.
34
Poas vstavby Zdrojom zneistenia ovzduia poas vstavby bude predovetkm nkladn doprava a stavebn prce, ktor spsobia zven koncentrciu exhaltov a najm pranos. A to hlavne na trasch prevozu stavebnch materilov a v lokalite vstavby. Tto innos vak bude len doasn, bude trva poas obdobia vstavby, cca 4 mesiace. Hlavnm plonm zdrojom zneistenia ovzduia pri vetkch variantoch s predovetkm innosti na plochch svisiacich s vstavbou: odstraovanie zelene a mainy, odstraovanie humusovho horizontu z ponohospodrskej plochy, odstraovanie technickch vrstiev na v sasnosti spevnench plochch prstupov cesty pre dopravu a prepravu materilu, samotn stavebn prce. Poas prevdzky Poas prevdzky zchytnho parkoviska sa plocha parkoviska stane plonm zdrojom zneistenia ovzduia vfukovmi plynmi automobilov, ktor bud vo zvenej miere oproti sasnmu stavu prispieva k celkovej rovni zneistenia ovzduia v lokalite spolu s prstupovou komunikciou Staninou ulicou, po ktorej sa bude naalej realizova aj ben premvka. D sa predpoklada, e najvia premvka bude v nvznosti na eleznin spoje a to najm v rannch hodinch pri odchode za prcou a do kl a potom v popoludajch hodinch pri nvrate domov. IV.2.2. Hluk Hlukov tdia pre navrhovan innos nebola v rmci zmeru vypracovan, preto pri posudzovan vplyvu hluku sa opierame o odborn odhad a o sksenosti z posudzovania inch dopravnch stavieb. Poas vstavby Lokalita vstavby navrhovanej innosti sa nachdza vo variante A.1 a A.2 v bezprostrednej blzkosti elezninej stanice a v blzkosti niekokch obytnch budov. Varianty B.1 a B.2 s lokalizovan na ponohospodrsky vyuvanej ploche na pravej strane elezninej trate v smere do Ktov vo vej vzdialenosti od obytnch budov. Poas vstavby najm variantov A me by nepriaznivm inkom hluku vystaven obyvatestvo ijce priamo v lokalite stavby a v blzkosti prstupovch komunikci ku stavbe, po ktorch sa bude realizova dovoz a odvoz materilov akmi nkladnmi vozidlami. Atak hlukom bude dan polohou zdrojov nsypovho materilu a limitovan pracovnou dobou a celkovou dkou stavebnch prc. Vhodnou organizciou prce, vylenm nonch prc a prc v doch pracovnho vona je mon tento negatvny inok iastone eliminova. Poas prevdzky Prevdzka parkoviska a parkovacieho domu predpoklad zven pohyb najm osobnch vozidiel a bicyklov, nie hlunch nkladnch ut. Zvenie hladiny hluku z dvodu prjazdu a odjazdu motorovch vozidiel sa predpoklad najm v rannch a popoludajch pikovch hodinch v svislosti s odchdzkou do zamestnania a kl a pri nvrate. Popri prevdzke eleznice nebude v tejto asti zemia plnovan parkovisko dominantnm zdrojom hluku. IV.2.3. Odpadov vody Poas vstavby Mnostvo odpadovch vd poas vstavby nie je mon v sasnosti pecifikova, nepredstavuj vak podstatn zsah do sasnho stavu reimu vd. V etape vstavby bud vznika odpadov vody v svislosti s pouvanm technologickej, itkovej i pitnej vody pri stavebnch prcach, pri drbe a prevdzke stavebnho dvora (vrtane socilnych zariaden pre zamestnancov). Urit kontaminciu vd meme predpoklada z niku pohonnch hmt, olejov, mazadiel a inch pouvanch zneisujcich ltok. Ich vplyv je mon eliminova vhodnmi organizanmi opatreniami pri nakladan s nimi. Poas prevdzky Poas prevdzky bud vznika odpadov vody najm ako zrkov vody z povrchu parkoviska, resp. z povrchov parkovacieho domu. Daov vody zachyten na spevnench parkovacch plochch s vzhadom na
35
platn predpisy o ochrane ivotnho prostredia (Zkon .364/2004 Z.z. o vodch , STN 75 6101) klasifikovan ako vody zneisten a musia by pred vypanm do ternu a podpovrchovch vrstiev predisten v odluovaoch ropnch ltok. Odvedenie daovch vd z povrchu parkoviska je zabezpeen prienym a pozdnym sklonom do novonavrhovanch vpustov, s odvedenm vd do vsaku cez odluovae ropnch ltok. Zrkov vody z podlahy parkovacieho domu s rieen vyspdovanm do horizontlnych odtokovch abov a vertiklnymi zvodmi s zrkov vody zveden pod podlahu 1.NP s prepojenm do leatej kanalizcie, ktor mus by v rmci predistenia odpadovch vd zasten do odluovaa ropnch ltok. Predisten vody bud odvdzan do vsakovacch zariaden, ktor mu by umiesten priamo pod parkovacm domom, resp. v terne popri objekte. IV.2.4. Odpady Poas vstavby S odpadmi, vznikajcimi poas vstavby parkoviska bude nakladan v slade s novelou zkona . 223/2001 Z.z o odpadoch, ktor nadobudol innos 1.1.2013 pod slom 343/2012 Z.z. Odpady s kategorizovan v zmysle vyhlky MP SR . 284/2001 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalg odpadov, v znen vyhlky MP SR 409/2002 (O - ostatn odpad, N - nebezpen odpad) a vyhlky MP SR . 129/2004. V priebehu vstavby parkoviska bud vznika predovetkm odpady, ktor s vo Vyhlke MP SR . 284/2001 Z.z. ktorou sa stanovuje Katalg odpadov charakterizovan ako stavebn odpady a odpady z demolci (vrtane vkopovej zeminy z kontaminovanch miest) skupiny 17. Do tejto skupiny patria odpady z odstraovania drevn v trase stavby, z obalovch materilov pouitch stavebnch materilov, z brania rekultivovanch sekov starch ciest a odpady, ktor vznikn poas samotnej vstavby a to tak na stavenisku ako aj na stavebnch dvoroch: 13 02 05 nechlrovan minerlne motorov, prevodov a mazacie oleje N 13 02 06 syntetick motorov, prevodov a mazacie oleje N 13 05 02 kaly z odluovaov oleja z vody N 13 05 06 olej z odluovaov oleja z vody N 15 01 10 obaly zneisten nebezpenmi ltkami (obaly z farieb, oleja...) N 16 01 03 opotrebovan pneumatiky O 16 01 07 olejov filtre N 16 01 13 brzdov kvapaliny N 16 01 15 nemrznce kvapaliny in ako uveden 160114 O 16 06 01 oloven batrie N 20 03 01 zmesov komunlny odpad O 15 01 01 obaly z papiera a lepenky O 15 01 02 obaly z plastov O 15 01 03 obaly z dreva O 15 01 04 obaly z kovu O 15 01 06 zmiean obaly O 17 01 01 betn O 17 01 06 zmesi betnu alebo oddelen zloky betnu obsahujce nebezpen ltky N 17 01 07 zmesi betnu O 17 02 01 drevo O 17 02 03 plasty O 17 03 01 bitmenov zmesi obsahujce uhon decht N 17 03 02 bitmenov zmesi in ako uveden v 17 03 01 O 17 05 03 zemina a kamenivo obsahujce nebezpen ltky N 17 05 04 zemina a kamenivo in ako uveden v 17 05 03 O 17 05 05 vkopov zemina obsahujca nebezpen ltky N O 17 05 06 vkopov zemina in ako uveden v 17 05 05 (neobsahujca nebezpen ltky) 17 09 03 in odpady zo stavieb a demolci vrtane zmieanch odpadov obsahujcich nebezpe. ltky N 17 09 04 zmiean odpady zo stavieb a demolci in ako uveden v 17 09 01-17 09 03 O
36
S odpadom, ktor bude vznika poas vstavby parkoviska bude nakladan v slade so znenm zkona o odpadoch, priom v rmci stavby sa bud materily maximlne zhodnocova a o nebude mon v rmci stavby zhodnoti, bude uloen na niektorej zo skldok v rmci okresu, alebo v blzkom okol. Do vahy prichdzaj skldky v najbliom okol, napr. skldka A.S.A. Zohor alebo abre Stupava Poas prevdzky Poas prevdzky sa nepredpoklad vznik vieho mnostva odpadov, mu vznika odpady z drby povrchov parkoviska resp. parkovacieho domu a z drby zelench plch parkoviska, prpadne zmesov komunlny odpad. IV.2.5. iarenie, in fyziklne polia, teplo, zpach a in vstupy Poas vstavby a prevdzky parkoviska a parkovacieho domu nie je predpoklad produkcie iarenia ani inch fyziklnych pol. IV.2.6. Vyvolan investcie Vzhadom na umiestnenie stavby je potrebn realizova preloky ininierskych siet, ktor sa nachdzaj v zem dotknutom stavbou. Na zklade predbenho prieskumu jedn sa o preloky siet verejnch prevdzkovateov ininierskych siet, siet v sprve eleznc Slovenskej republiky (Oblastn riaditestvo Trnava) a sasti aj siet v majetku a sprve skromnch spolonost sdliacich bezprostredne pri navrhovanom parkovisku. Prekladaj sa: verejn osvetlenie so svietidlami na stpoch NN v dke cca 200 m, silnoprdov vzdun vedenie NN v dke cca 200 m, vonkajie osvetlenie SR v dke cca 140 m, silnoprdov kblov rozvody NN SR v dke cca 140 m, silnoprdov kblov rozvody VN 6 kV SR v dke cca 140 m, silnoprdov kble diakovho ovldania sekovch odpjaov TV v dke cca 140 m. Preloky tchto siet bud realizovan v nevyhnutnom rozsahu a bud veden tak, aby obchdzali plochu budceho staveniska. Za vyvolan investciu povaujeme tie zruenie starej a vybudovanie novej nakladacej rampy v polohe posunutej smerom na Bratislavu. Prstup vozidiel k nakladacej rampe zostva ako v sasnosti zo Staninej ulice. IV.3. DAJE O PREDPOKLADANCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA IVOTN PROSTREDIE
V nasledujcej tabuke uvdzame strun prehad najzvanejch monch vplyvov projektovanej innosti. Jednotliv vplyvy bud v alch astiach zmeru (kap. IV.6.) charakterizovan podrobnejie. Poas vstavby
Zloka ivotnho prostredia horninov prostredie ovzduie podzemn vody pda biota vplyv na dopravu rozvoj zemia pohoda a kvalita ivota Charakteristika vplyvu riziko kontamincie zaaenie exhaltmi z dopravy a prachom riziko kontamincie trval a doasn zber likvidcia drevn obmedzenie, spomalenie in rozvojov zmery vplyv na rekrean vyuitie zemia majetkov ujma obyvateov hluk pohoda poas vstavby Vznamnos vplyvu mlo vznamn mlo vznamn mlo vznamn mlo vznamn mlo vznamn mlo vznamn stredne vznamn bezvznamn vplyv stredne vznamn stredne vznamn stredne vznamn
37
Poas prevdzky
Priame vplyvy Nepriame vplyvy Vznamnos vplyvu Vznamnos vplyvu riziko kontamincie bezvznamn vplyv bezvznamn vplyv zaaenie emisiami, prachom mlo vznamn vznamn riziko kontamincie mlo vznamn bezvznamn vplyv ovplyvnenie ponohosp. innosti mlo vznamn bezvznamn vplyv vsadba zelene mlo vznamn bezvznamn vplyv plynulos, bezpenos dopravy stredne vznamn vznamn in rozvojov zmery bezvznamn vplyv vznamn rozvoj zemia rozvoj reginu vznamn vplyv na rekrean vyuitie zemia bezvznamn vplyv bezvznamn vplyv majetkov ujma obyvateov mlo vznamn pohoda a kvalita ivota hluk mlo vznamn vznamn pohoda mlo vznamn vznamn - pozitvny vplyv - negatvny vplyv stupnica hodnotenia bezvznamn vplyv, mlo vznamn vplyv, stredne vznamn vplyv, vznamn vplyv, vemi vznamn vplyv Charakteristika vplyvu Zloka ivotnho prostredia horninov prostredie ovzduie podzemn vody pda biota vplyv na dopravu
IV.4. HODNOTENIE ZDRAVOTNCH RIZK Realizcia zmeru sa bude riadi predovetkm stavebnmi a technologickmi predpismi a normami. Rizik poas vstavby vyplvaj z charakteru prce stavebn prce, prca s plynovmi, elektrickmi zariadeniami, stavebnmi a dopravnmi mechanizmami. V tomto smere s rizik obdobn ako pri kadej inej stavebnej innosti a bud ich zna zamestnanci dodvateskch firiem. V etape vstavby bude v priestore stavby zven pohyb stavebnch mechanizmov. Vzhadom na blzkos elezninej stanice existuje ist riziko razu obyvateov najm v svislosti s dopravou po Staninej ulici, s vjazdom a vjazdom na stavenisko. Vstavba si bude vyadova zven pozornos a opatrnos vodiov pri prejazde tmto sekom ulice. Poas prevdzky parkoviska sa me nepriazniv vplyv dopravy na zdravie obyvateov prejavi bu priamo, alebo nepriamo - sprostredkovane cez zloky ivotnho prostredia. Priamym negatvnym vplyvom je vplyv hluku z dopravy. Hluk mono definova ako neiadci zvuk, vyvolvajci pocit ruivho a neprjemnho vnemu, ktor m vo veobecnosti nepriazniv inok. V urbanizovanom prostred psobia kodliv inky hluku prakticky bez asovho obmedzenia na vetky asti populcie bez ohadu na vek, pohlavie, i zdravotn stav. Zdroje hluku z dopravy pritom nie s bodov, ale lniov, zasahujce obyvateov rozsiahleho zemia pozd dopravnch ciest. inky zdanlivo znesitench hladn hluku sa prejavuj a po dlhom psoben, kedy u vyvolaj trval naruenie organizmu. Vysok hladiny hluku sa prejavia okamite. Zkladnmi dsledkami hluku s: aktne alebo chronick organick pokodenie sluchovho orgnu s nslednm ireverzibilnm pokodenm sluchu - funkn pokodenie sluchu s posunom sluchovho prahu nahluchlos - zven nchylnos na ke a poruchy spnkovho cyklu - prejavy subjektvneho pocitu obaovania, rozmrzenos, akosti so sstreovanm sa, znenie produktivity prce a alie. Optimlne rozmedzie hlukovej hladiny z hadiska pohody pri prci a odpoinku je v rozsahu od 40 dB do 60 dB. Poda zemnho plnu obce Zohor (2002) v obci nie s evidovan zdroje hluku, ktor by hlukom ohrozovali ivotn prostredie. V sasnosti najvmi zdrojmi hluku v obci s tranzitn nkladn doprava prechdzajca cez intraviln obce a prevdzka trat SR, s aiskom prevdzky na hlavnom ahu . 110 Bratislava Kty ttna hranica s eskou republikou, kde tra je veden na nsype. Pri nepriamom negatvnom vplyve ide najm o zneistenie ovzduia exhaltmi z dopravy, kde hlavne zven pranos sa me prejavova vskytom vyieho potu ochoren dchacieho systmu, najm alergickmi reakciami a astmou. Exhalty z dopravy obsahuj kodliv komponenty, ktor mu rznou mierou a rznym spsobom ovplyvova niektorch ud. Hlavn kodliviny, ktor s emitovan do ovzduia z dopravy s oxidy duska, oxid uhonat, oxidy sry, polycyklick aromatick uhovodky, tuh astice, sadze a zpach. -
38
Kad z tchto kodlivn m in nepriazniv inok na organizmus loveka a prrodn prostredie. Vo vzahu k zneisteniu ovzduia z dopravy sa vyhodnocuj len niektor kodliviny, najm s to oxidy duska, oxid uhonat, tuh zneisujce ltky a benzn. Emisie tchto kodlivn s zvisl od intenzity dopravy a d sa predpoklada, e prspevok emisi bude, obdobne ako pri hluku, najv pri variante s maximlnym predpokladanm potom vozidiel. Ani pri jednom z variantov vak nepredpokladme prekroenie povolench krtkodobch ani dlhodobch limitov. IV.5. DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ INNOSTI NA CHRNEN ZEMIA V lokalite navrhovanej stavby parkoviska a parkovacieho domu sa nenachdzaj chrnen zemia v zmysle zkona NR SR . 543/2002 Z.z o ochrane prrody a krajiny. V zem vstavby navrhovanej innosti vo vetkch navrhovanch variantoch plat I. stupe ochrany zemia. IV. 6. POSDENIE OAKVANCH VPLYVOV Z HADISKA ICH VZNAMNOSTI A ASOVHO PRIEBEHU PSOBENIA Z hadiska asovho priebehu psobenia oakvanch vplyvov navrhovanej innosti na ivotn prostredie uvaujeme : 1. etapu vstavby innosti 2. etapu prevdzky innosti IV.6.1. Vplyvy na obyvatestvo a jeho aktivity IV.6.1.1. Zneistenie ovzduia Poas vstavby V obdob vstavby bude krtkodobm zdrojom zneistenia ovzduia pranos zo stavebnch prc a pohybu dopravnch mechanizmov. Poas vstavby parkoviska vo variantoch A.1 a A.2 bud najviac stavbou dotknut obyvatelia, ktor ij v bytovch domoch na Staninej ulici - v bezprostrednej blzkosti budceho staveniska a tie v blzkosti ulc, po ktorch sa bude realizova preprava materilov na stavbu. V prpade vstavby zchytnho parkoviska vo variante B.1, alebo 2. etapy v B.2 bude vstavba realizovan vo vej vzdialenosti od obvanch ast obce, obdobie vstavby bude pre obyvateov menej ruiv. Z hadiska emisi exhaltov a prachu poas vstavby s varianty zrovnaten, nakoko pri variantoch B bude pranos produkovan najm pri odstraovan ornice a zemnch prcach, km pri variantoch A hlavne pri bran a odstraovan spevnench plch parkoviska, betnovho oplotenia a chodnka Poas prevdzky Poas prevdzky bud emisie ltok zneisujcich ovzduie a pranos zvisl na intenzite dopravy, najvyie bud pri variantoch s cieovm vym potom parkovacch miest za predpokladu vyuitia plnej kapacity. Pritom treba uvaova o krtkodobej zai rozloenej do obdobia rannch a popoludajch dopravnch piiek. Zneistenie ovzduia je jednm z najsledovanejch ukazovateov kvality ivotnho prostredia. Vyhlka Ministerstva pdohospodrstva, ivotnho prostredia a regionlneho rozvoja .360/2010 Z.z. o kvalite ovzduia harmonizovan s prvnymi predpismi E udva nasledovn limitn hodnoty kodlivch ltok v ovzdu:
Zneisujca ltka SO2 Priemerovan obdobie 1 hod Limitn hodnota 350 g/m3 (nesmie sa prekroi viac ako 24x za kalendrny rok) 125g/m3 (nesmie sa prekroi viac ako 3x za kalendrny rok) 20 g/m3 Medza tolerancie
150 , t.j. 43%
SO2 SO2
24 hod 1 rok, zimn obdobie
iadna iadna Kritick rove na
39

ochranu vegetcie NO2 NO2 NOx PM10 PM10 Pb CO Benzn 1 hod Kalendrny rok Kalendrny rok 24 hod Kalendrny rok Kalendrny rok max denn 8hod stredn hodnota Kalendrny rok 200 g/m3 (nesmie sa prekroi viac ako 18x za kalendrny rok) 40 g/m3 30 g/m3 50 g/m3 (nesmie sa prekroi viac ako 35x za kalendrny rok) 40 g/m3 0,5 g/m3 10 000 g/m3 5 g/m3 iadna iadna iadna 50% 20% 100% 60% iadna Kritick rove na ochranu vegetcie
Imisn limity s stanoven s takm bezpenostnm faktorom, e pri ich dodran je vedecky odvodnen, e zneisujce ltky nebud ma negatvny (rozumie sa nestochastick, prahov inok) vplyv na zdravie loveka. Ber sa do vahy i citlivej jedinci a dlhodob, rozumie sa celoivotn vskyt zneisujcich ltok v ovzdu. Na zklade naich sksenost z inch dopravnch stavieb sa hodnoty pikovch maximlnych krtkodobch imisnch prspevkov z dopravy pohybuj v blzkom okol cestnho ahu pri bench rozptylovch podmienkach pre NOx na rovni desatn g.m-3 a pre CO na rovni niekokch jednotiek g.m-3. Hodnoty imisnch prrastkov z dopravy bud pod stanovenmi limitnmi hodnotami. Imisn prrastky plynnch kodlivn zo svisiacej nkladnej automobilovej dopravy je mon povaova za zanedbaten. Vzhadom na nzke intenzity dopravy sa nepredpoklad ovplyvnenie obytnej zny emisiami ltok zneisujcich ovzduie a prachom prekraujce hygienick limity. IV.6.1.2. Ovplyvnenie obyvatestva hlukom Poas vstavby V etape vstavby bud nasaden rzne zemn stroje a mechanizmy rpadl, buldozry, vyrovnvae, nkladn ternne automobily, nakladae, zhutovacie stroje a pod. pecifikcia tchto strojov je niie uveden preto, lebo tieto uruj hlavn zdroje hluku v etape vstavby objektov. alej uveden hlukov parametre s zskan z meran pri analogickch stavebnch prcach (meran v stanovenej vzdialenosti 7 m od obrysu strojov, rozsah hladn hluku je uren stupom vyuitia vkonu danho stroja a jeho zaaenm) - Nkladn automobily typu Tatra 87 89 dB(A) - Buldozr 86 90 dB(A) - Zhutovacie stroje zeminy a trku 83 86 dB(A) - Vyrovnvae ternu 86 88 dB(A) - Bager 83 87 dB(A) - Nakladae zeminy 86 89 dB(A) Je veobecne znme, e hluk v okol zemnch strojov v innosti dosahuje pomerne vysok hladiny. Hluk m vrazne premenn, alebo a preruovan charakter zvis od druhu vykonvanej opercie a od bezprostrednej prve realizovanej technolgie, napr. bagrovanie, sypanie trku, pluhovanie, zhutovanie, nakladanie a pod. Mon je aj superpozcia jednotlivch zdrojov hluku, t.j. sinn technolgia niekokch strojov naraz. Hluk zo zkladnch zemnch prc, stavby objektov je hluk doasn, obmedzen na obdobie vstavby. Vhodnou organizciou prce, vylenm nonch prc a prc v doch pracovnho vona je mon negatvny inok hluku minimalizova na nosn mieru. Poas prevdzky V lokalite vstavby navrhovanej innosti je dominantnm zdrojom hluku hluk z premvky po elezninej trati . 110 Bratislava Kty. Obytn zstavba sa nachdza tesne za ochrannm psmom SR vavo od trate. V zmysle vyhlky Ministerstva zdravotnctva Slovenskej republiky . 549/2007 Z.z. zo 16. augusta, ktorou sa
40
ustanovuj podrobnosti o prpustnch hodnotch hluku, infrazvuku a vibrci a o poiadavkch na objektivizciu hluku, infrazvuku a vibrci v ivotnom prostred s stanoven limitn hodnoty hluku nasledovne:. Prpustn hodnoty urujcich velin hluku vo vonkajom prostred
Kategria zemia Opis chrnenho zemia alebo vonkajieho priestoru Ref. asov interval
de veer noc de veer noc de veer noc de veer noc
Prpustn hodnoty [dB] Hluk z dopravy

Pozemn a vodn dopravab) c) LAeq,p 45 45 40 50 50 45 60 60 50 70 70 70 eleznin drhy c)
Leteck doprava LAeq,p

50 50 40 55 55 45 60 60 50 70 70 70
LAeq,p
45 45 40 50 50 45 60 60 55 70 70 70
LASmax,p
60 65 75 95
Hluk z inch zdrojov LAeq,p

45 45 40 50 50 45 50 50 45 70 70 70
I.
zemie s osobitnou ochranou pred hlukom, napr. kpen miesta, kpen a lieebn arely Priestor pred oknami obytnch miestnost bytovch a rodinnch domov, priestor pred oknami chrnench miestnost kolskch budov, zdravotnckych zariaden a inch chrnench objektov, d) rekrean zemie zemie ako v kategrii II v okol dianic, ciest I. a II. triedy, miestnych komunikci s hromadnou dopravou, elezninch drh a letsk, mestsk centr zemie bez obytnej funkcie a bez chrnench vonkajch priestorov, vrobn zny, priemyseln parky, arely zvodov
II.
III.
IV.
Poznmky k tabuke: a) Prpustn hodnoty platia pre such povrch vozovky a nezasneen tern. b) Pozemn doprava je doprava na pozemnch komunikcich vrtane elektrikovej dopravy. c) Zastvky miestnej hromadnej dopravy, autobusovej, elezninej, vodnej dopravy a stanovitia taxisluieb uren na nastupovanie a vystupovanie osb sa hodnotia ako sas pozemnej a vodnej dopravy. d) Prpustn hodnoty pred fasdou nebytovch objektov sa uplatuj v ase ich pouvania, napr. koly poas vyuovania
Referenn asov interval je asov interval, na ktor sa vzahuje posudzovan alebo prpustn hodnota. Referenn asov interval je pre de od 600 do 1800 h (12 hod), pre veer od 1800 do 2200 h (4 hod), pre noc od 2200 do 600 h (8 hod). Predpoklad sa, e zchytn parkovisk bud najviac vyaen v rannch a popoludajch hodinch v asovom intervale cca 3 hodn, v zvislosti na elezninch linkch. Pri prevdzke zchytnho parkoviska v jednotlivch variantoch sa predpokladaj emisie hluku z prichdzajcich a odchdzajcich automobilov poda maximlnych monch kapact navrhovanch parkovsk. Prrastok hluku z predpokladanej dopravy bude najv pri variantoch s vm potom stojsk za predpokladu vyuitia maximlnej kapacity parkoviska a to bu vo variante B.2. (191 alebo 151 stojsk) alebo pri variante B.1 (295 stojsk). Tieto s vak umiestnen na druhej strane elezninej trate, vo vej vzdialenosti od obytnch domov. Nie je predpoklad, e prrastok hluku z dopravy bude prekraova povolen limitn hodnoty, ktor v zmysle uvedenej tabuky pre zemie kategrie III dosahuj 60 dB cez de a veer a 55 dB v noci. Pri variantoch s nim potom parkovacch miest pri variante A.1 109 miest a pri variante A.2 parkovac dom so 142 miestami bude v zvislosti na dopravnej intenzite trochu niia produkcia hluku . Zmyslom vstavby zchytnho parkoviska v Zohore je spolu s almi zchytnmi parkoviskami v Ivanke Pri Dunaji, Novch Koariskch a Pezinku podpori vie vyuvanie elezninej dopravy pri pravidelnom cestovan do hlavnho mesta. Zavedenm integrovanho dopravnho systmu sa sleduje zvenie vyuvania hromadnej
41
dopravy cestujcimi na kor individulnej automobilovej dopravy, o m v konenom dsledku pozitvny vplyv najm na znenie rovne zneistenia ovzduia a tie znenie emisi hluku z dopravy v meste. Meme teda kontatova, e vstavba zchytnch parkovsk bude ma nepriamy pozitvny vplyv na znenie zneistenia ovzduia z dopravy a znenie hladiny hluku z dopravy v hlavnom meste. IV.6.1.3. Naruenie pohody a kvality ivota Poas vstavby Pohoda a kvalita ivota obyvateov bude vraznejie naruen najm poas obdobia vstavby, ktor je spojen s doasnm nepriaznivm vplyvom hluku z dopravy a innosti akch stavebnch mechanizmov hlavne vo variantoch A.1, A.2 a B.2 na Staninej ulici, kde sa nachdzaj bytov aj rodinn domy. Obyvatelia bud tie oplyvovan obmedzovanm dopravy a akou nkladnou dopravou pozd prstupovch komunikci ku stavbe a na trasch medzi zdrojmi materilov a stavbou a priamo v lokalite stavby. V sasnosti nedokeme presne poveda, konkrtne ktor cesty bud za tmto elom vyuvan. Bude to zvisie od zdrojov materilov, ktor pri sasnej rozpracovanosti PD nie s znme a bud zvisie od vberu dodvatea stavby. Predpoklad sa, e bud vyuvan sasn cesty I., II., aj III. triedy a dianica D2 v o najkratch vzdialenostiach od lokality vstavby. Stavba vyvol doasn ovplyvnenie kvality a pohody ivota obyvateov z dvodu runej stavebnej innosti. Stavebn innos bude ovplyvova obyvatestvo hlukom a zvenou pranosou najm na zaiatku vstavby poas prpravy zemia na stavbu, kedy je potrebn pripravi stavenisko, odstrni vegetciu, prpadn stavby, spevnen plochy a aj oda humusov horizont pd. Hluk z prejazdu akch motorovch vozidiel bude potom pretrvva poas celho obdobia vstavby (cca 4 mesiace). K negatvnym vplyvom na pohodu a kvalitu ivota obyvateov patr strata majetku v dsledku nevyhnutnosti zberu pozemkov pod samotn stavbu. Km parcely v blzkosti elezninej stanice nemaj zaloen listy vlastnctva a patria pravdepodobne SR, parcely po pravej strane elezninej trate maj aj skromnch vlastnkov, o me spsobovapotiae s vkupmi a prieahy v stavebnom konan. Poas prevdzky Navrhovan varianty rieenia parkoviska alebo parkovacieho domu vo variante B.1 a B.2 potaj s vybudovanm podchodu z parkoviska priamo na nstupisko stanice. Toto rieenie je vak plne zvisl od toho, kedy sa zrealizuje modernizcia trate Bratislava hl. stanica Kty, v rmci ktorej djde k rekontrukcii koajiska a aj k vstavbe ostrovnch nstupsk a samotnho podchodu. V rmci skvalitnenia dostupnosti k elezninej stanici bud na Staninej ulici zriaden zastvky autobusu v blzkosti stanice. Zastvka je vzhadom na kategriu komunikcie a jej dopravn zaaenie umiestnen v jazdnom pruhu. Nakoko je zastvka umiestnen bezprostredne pri staninej budove, nepredpoklad dlh pobyt cestujcich na zastvke a preto nie je navrhnut prstreok. Zavedenie IDS m za cie posilni eleznin a hromadn dopravu na kor individulnej automobilovej, oho dsledkom je cel rad svisiacich vplyvov. Tieto vplyvy sa prejavia jednak v miestach, kde bud lokalizovan zchytn parkovisk a jednak priamo v Bratislave, ktor je cieom tchto preprv. V Bratislave sa pota so zavedenm opatren v parkovacej politike, ktor sa tkaj vraznho obmedzenia potu neplatench parkovacch miest., m vznikne situcia, kedy parkovanie v meste bude natoko problematick a finanne nevhodn, e to printi aj obyvateov mesta, nielen dochdzajcich, uprednostni radej hromadn dopravu oproti individulnej a as obyvatestva to bude urite vnma ako obmedzujce a nepohodln. Vie vyuvanie MHD by ale malo vies postupne k alm dsledkom ako je znenie intenzity dopravy, zvenie bezpenosti, znenie potu dopravnch nehd, spory prostriedkov na drbu a opravy komunikci, zlepenie stavu ivotnho prostredia. Na druhej strane v Zohore vybavenos parkoviska a parkovacieho domu by mala prispie k pohodovmu vyuvaniu tohto spsobu prepravy obyvatestva. Pota sa s tm, e parkovisko bude oploten a stren kamerovm systmom, bude ma intalovan informan systm, v cene parkovnho bude zahrnut u aj cena cestovnho elezninou dopravou a MHD v Bratislave. Parkovacie stojisk v parkovacom dome bud osvetlen, zabezpeen je aj elektrick protipoiarna signalizcia. Cestujci, ktor bud vyuva tento systm prepravy bud mc ma istotu, e svoje auto po smich a viac hodinch njdu nepokoden na rovnakom mieste, kde ho rno nechali. To s dostaton dvody na to, aby cestujci zmenili svoje sprvanie a pred individulnou dopravou pomalou, nervznou, oraz menej bezpenou, uprednostnili pohodln, rchlu, spoahliv a bezpen eleznin dopravu. V konenom dsledku sa m
42
dosiahnu pomocou na jednej strane retriknch a na druhej strane podpornch opatren vie vyuvanie hromadnej prepravy (elezninej ekologickejej) pred individulnou (automobilovou), o by malo ma za nsledok celkov znenie nepriaznivch inkov dopravy na ivotn prostredie. IV.6.1.4. Socilne a ekonomick dsledky a svislosti Socilno-ekonomick prnosy zavedenia IDS v regine (a v tej svislosti zchytn parkovisk ako nevyhnutn predpoklad pre fungovanie IDS) sa prejavia: - sporami prevdzkovch nkladov vozidiel v individulnej doprave z dvodu presunu asti dopravy na eleznicu, - zvenm bezpenosti, znenm dopravnej nehodovosti, - sporami na drbu a opravy cestnch komunikci z dvodu presunu asti dopravy na eleznicu, - sporami asu cestujcich, - menou zaou zloiek ivotnho prostredia. IV.6.1.5. Vplyvy na sdla zemn rozvoj obc a miest je usmerovan zemnoplnovacovacou dokumentciou, ktor uruje umiestnenie plch obytnej zstavby, portu, rekrecie, priemyslu, ponohospodrstva a aj dopravnch plch. Uvaovan vstavba zchytnho parkoviska nebude ma negatvny vplyv na al rozvoj obce Zohor, varianty A.1 a A.2 by sa mali realizova na plochch, na ktorch s aj v sasnosti spevnen plochy v obvode drhy, parkovisko, rzne menie objekty. Vstavbou parkoviska djde k zjednoteniu a prave predstaninej plochy s nslednou pravou okolia novho parkoviska a rekontrukciou Staninej ulice. Poda zvznej asti ZaD k platnmu zemnmu plnu obce sa v tejto lokalite uvauje prava predstaninho priestoru s dostavbou obytnho sboru B11, obianskej vybavenosti na predenej Staninej ulici obchod potravn, Mestsk podnik sluieb, nov Hasisk stanica k omu m by vypracovan urbanisticko-architektonick tdia. Je potrebn navrhovan zchytn parkovisko zakomponova do plnovanej urbanistickej tdie. V prpade variantov B.1 a B.2 by sa stavba realizovala na plochch, ktor s platnm zemnm plnom definovan ako budce vrobn zny s vybudovanm prstupovej komunikcie napojenej na cestu III/00237. Z loklneho hadiska teda uvaovan stavba nebude ma negatvny vplyv na rozvoj obce Zohor. Na druhej strane pri zaveden IDS sa pota s tm, e bude ma vrazn pozitvny vplyv na Bratislavu a to sprostredkovane hne v niekokch oblastiach: vm vyuvanm elezninej dopravy oproti automobilovej sa zni zaaenie komunikci v bratislavskom regine, vm vyuvanm hromadnej dopravy oproti individulnej sa znovu zni zaaenie komunikci, to bude ma pozitvny vplyv na bezpenos premvky, znenie dopravnej nehodovosti, niie intenzity dopravy a s tm svisiace etrenie finannch prostriedkov na drbu a opravy ciest, ktor sa daj poui v inch oblastiach. IV.6.1.6. Vplyv na kultrne a historick pamiatky V lokalite vstavby navrhovanho parkoviska sa nenachdzaj iadne historick pamiatky a nie je nm znmy vskyt archeologickch nlezsk v danej lokalite. Vzhadom na povrchov stavbu nenron na vkopy, nie je predpoklad zsahu do hlbch vrstiev, v ktorch by sa (teoreticky) mohli nachdza zatia neobjaven archeologick artefakty. IV.6.1.7. Vplyvy na ponohospodrsku vrobu Poas vstavby Najzvanejm vplyvom vstavby objektov parkoviska je samotn zber ponohospodrskej pdy a nsledne znenie ponohospodrskej produkcie z dvodu trvalho zberu pdy. Poda Pedologickho prieskumu (RNDr. Silvia Lazrov, 2013) pdy v zujmovom zem stavby s poda bonitanho informanho systmu VPOP do BPEJ 0121001. Tieto pdy sa vyskytuj v klimatickch reginoch vemi teplch, vemi suchch, ninnch, so sumou priemernch dennch teplt (TS>100 C) nad 3000, priemernou teplotou vzduchu v januri -10 a -20 C, za vegetan obdobie (aprl a september) 16 a 170. (Datko a kol., 1996). Na vine plochy hlavnou pdnou jednotkou s iernice typick ahk, vyschav na
43
rovine bez prejavov plonej vodnej erzie, hlbok a bez skeletu, poda zrnitosti s to pdy ahk hlinitopiesonat a piesonat s obsahom frakcie<0,01 mm do 20%. Z hadiska kvality s poda kdu BPEJ tieto pdy zaraden do 6. skupiny kvality v zmysle Prlohy 3 k Zkonu . 220/2004 Z.z. o ochrane pdy. Nepatria medzi tzv. osobitne chrnen pdy najvyej kvality. Predpokladan zber ponohospodrskej pdy jednotlivmi variantmi rieenia (bez rozlenia trvalho a doasnho zberu):
Zber PPF / Variant PPF ( m2 ) A.1 0 m2 A.2 0 m2 B.1 7323,22 m2 B.2 7323,22 m2
Vo vzahu ku PPF je mon vyodnoti len varianty B1 a B.2, nakoko varianty A1 a A.2 nevykazuj iadny zber PPF. Zber ponohospodrskeho pdneho fondu je vyslen rovnak pri variante B.1 aj B.2. V zmysle zkona NR SR .220/2004 Z.z o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy, 12 ich mono doasne alebo trvale poui na neponohospodrske ely iba v nevyhnutnch prpadoch, ak nie je mon alternatvne rieenie. Ten, kto navrhne neponohospodrske pouitie ponohospodrskej pdy je povinn zabezpei skrvku humusovho horizontu ponohospodrskych pd odnmanch natrvalo a zabezpei ich hospodrne a eln vyuitie na zklade bilancie skrvky humusovho horizontu. Na zklade realizovanho pedologickho prieskumu navrhuje sa na plochch predpokladanch doasnch a trvalch zberov stavby skrvka humusovho horizontu v hrbke 60 cm. Humusov horizont je zhodn s ornicou a aj s podornicou a prakticky sa jedn o vetky plochy s ponohospodrskou pdou. S ornicou a podorninmi vrstvami sa bude hospodri samostatne, aby nedolo k premieseniu jednotlivch vrstiev. Skldky bud doasne umiestnen na ploche mimo vlastnho parkoviska na ploche doasnho zberu. Pri ukonovan stavby bude skrvka pouit ako podklad pre vegetan pravy. S prebytonm materilom bude nakladan poda poiadavky vlastnka pozemku. V prpade realizcie variantov B vznikne v SV asti pozemku zvyok plochy, ktor bude ma meniu rozlohu, nevhodn tvar a jej vyuitenos bude znane obmedzen. Na druhej strane prstupov komunikcia k parkovisku je projektovan na okraji vyuvanch ponohospodrskych pozemkov tak, aby stavbou nevznikali plochy nevhodnch tvarov. Nepriamymi vplyvmi na ponohospodrstvo v blzkosti navrhovanho parkoviska je aj znenie kvality ponohospodrskych plodn v blzkosti parkoviska, pota sa kontaminciou pdy vplyvom exhaltov z dopravy, o si tie vyaduje urit obmedzenia a opatrenia, napr. zmenu pestovanej kultry. Poas prevdzky tandardn prevdzka parkoviska je potencilnym zdrojom kontamincie pd v bezprostrednom okol plochy parkoviska zlokami vfukovch splodn, ale aj prostrednctvom zneistenej zrkovej vody rozstrekovanej autami jazdiacimi po obvode plochy. Z toho hadiska je dleit sprvne odvedenie zrkovej vody z plochy parkoviska. Poda vsledkov vskumov obsah kodlivn v pde so vzdialenosou od zdroja exponencilne kles a nie je predpoklad prekraovania hygienickch limitov. Rozsah kontamincie pdy vfukovmi splodinami je mon obmedzi vytvorenm zelench psov po obvode parkoviska, ktor sasne obmedzuj pranos a psobia ako protihlukov barira. Z hadiska vplyvu na ponohospodrstvo sa ako najvhodnejie rieenie javia varianty, ktor nemaj dopad na ponohospodrsku pdu, t.j. varianty A.1. a A.2. IV.6.1.8. Vplyvy na lesn hospodrstvo Varianty parkoviska s navrhovan mimo lesn pdny fond a nebud ma iadny vplyv na hospodrenie na lesnom pdnom fonde. IV.6.1.9. Vplyvy na priemysel Poas vstavby Vstavba parkoviska ani v jednom z navrhovanch variantov nebude ma priamy vplyv na existujce arely vrobnch prevdzok. V blzkosti elezninej stanice sa nachdza skladov arel a vekosklad potravn. V blzkosti navrhovanch variantov B sa zase nachdza arel AM Gastro, s.r.o. a arel E.T.D. Services, s.r.o.,
44
ktor je aj vlastnkom asti dotknutch pozemkov. Vstavba parkoviska v polohe variantov B me ovplyvni a obmedzi budce podnikatesk zmery vlastnkov pozemkov. Poas prevdzky Poas prevdzky sa u neoakva iadny vplyv na priemyseln arely, ani na arely skladov a objekty sluieb. IV.6.1.10. Vplyvy na dopravu Poas vstavby Za elom prepravy stavebnho materilu, zemn, odpadov zo stavby a aj akch stavebnch strojov bud musie by vyuit vetky dostupn cesty miestneho komunikanho systmu a to za predpokladu sasnej plnej premvky na tchto cestch. Je zrejm, e poas obdobia vstavby bude doprava na tchto cestch viac zahusten, navye pribudn v dopravnom prde pomal ak nkladn vozidl, o povedie pravdepodobne k celkovmu spomaleniu dopravy. Tento nepriazniv vplyv bude obmedzen len na krtke asov obdobie poas vstavby, cca 4 mesiace. Poas prevdzky Pri efektvnom vyuvan dopravnho systmu sa d predpoklada, e v rannch a popoludajch hodinch bud na prjazdovch komunikcich k zchytnmu parkovisku v Zohore mierne zven intenzity dopravy. V svislosti s umiestnenm parkoviska poda variantu A.1 a A.2 djde k zrueniu vetvy Staninej ulice vedenej pozd oplotenia stanice. Uveden rieenie vyvolva potrebu rekontrukcie kriovatky ulc Struhrov Stanin a rekontrukciu Staninej ulice a po kriovatku s bezmennou komunikciu prepojujcou ulicu elezniiarska so Staninou ulicou. Nov kriovatka Struhrova - Stanin bude stykov. Vzhadom na dku rekontrukcie cca 75 m, ponech sa sasn rkov usporiadanie 7,00 m medzi obrubnkmi. Kontrukcia novej vozovky so ivinm povrchom. Vzhadom na vek vzdialenos existujcej zastvky autobusovej linky od elezninej stanice navrhuje sa na Staninej ulici pred objektom staninej budovy SR umiestni autobusov zastvku. Zastvka je vzhadom na kategriu komunikcie a jej dopravn zaaenie umiestnen v jazdnom pruhu. Nakoko je zastvka umiestnen bezprostredne pri staninej budove a preto sa nepredpoklad dlh pobyt cestujcich na zastvke nie je navrhnut prstreok. V svislosti s umiestnenm parkoviska poda variantu B.1 a B.2 je potrebn vybudova nov prstupov komunikciu. Dvojpruhov, obojsmern komunikcia kategrie MO 7,00/30 funknej triedy C3 so rkou jazdnch pruhov 2,75 m sa napoj na cestu III / 00237 v seku medzi pripojenm na cestu I/ 2 a obcou Zohor. Trasa komunikcie sleduje existujce oplotenie spolonosti AM GASTRO, s.r.o., Lozornianska ulica, s cieom nedeli zbytone ponohospodrsky vyuvan pozemky. Kontrukcia vozovky bude so ivinm povrchom. Komunikcia sa nachdza mimo zastavanho zemia obce a pohyb chodcov sa nepredpoklad, komunikcia nebude osvetlen. zemie Hlavnho mesta SR Bratislava predstavuje mestsk aglomerciu ktor je najudnatejm a rozlohou najvm mestom Slovenska. Je aj sdlom Bratislavskho samosprvneho kraja. M rozlohu 367,584 km, ije tu 465 327 obyvateov, v bratislavskej aglomercii s rozlohou 853,15 km ije 546 300, v Bratislavskom kraji okolo 623 000 a v Bratislavskom kraji spolu s Trnavskm krajom, ktor ho obklopuje, 1,15 milina. Predpoklad sa, e na zem mesta sa doasne nachdza 180 210 tisc obyvateov. Pohyb kulminuje v rmci seznnych prc, vznamnch kultrnych a portovch podujat, ronch obdob s rozptylom 5 8 % t.j. 30 35 tisc obyvateov smerom hore. Z tohto potu pripad na denn pravideln dochdzku 76 80 tisc ekonomicky aktvnych obyvateov z okolitho reginu. Za tdiom do strednch a vysokch kl dochdza v priemere 45 tisc tudentov. Spolu to predstavuje asi 120 150 tisc. Koncentrcia pracovnch prleitost v Bratislave predstavuje zdroj pracovnch prleitost nielen pre obyvateov mesta ale aj pre obyvateov reginu a tak vytvra odchdzku z obc okolitho reginu. Dochdzka do Bratislavy sa realizuje jednak prostrednctvom hromadnch doprv (vlakov a autobusov doprava) a individulnou automobilovou dopravou (IAD). Stav hromadnch doprv (kvalita, pravidelnos a i.) a ich zl alebo
45
iadna koordincia spsobuje, e podiel hromadnch doprv na objeme dopravy je vemi nzky a mnostvo obyvateov reginu vyuva na presun medzi zdrojom a cieom vlastn automobil. Mestsk hromadn doprava (MHD) v Bratislave je dlhodobo nerieen problm a podiel obyvateov mesta vyuvajcich MHD v porovnan s obyvatemi vyuvajcimi IAD klesol z pomeru 70:30 (rok 1990) na sasnch 52:48. Uveden skutonos je dvodom, e mestsk komunikcie kapacitne nie s schopn zvldnu intenzitu dopravy vyvolanej tak vntromestskou dopravou ako aj dopravou prichdzajcou z reginu. Priepustnos komunikci a kriovatiek je nzka, vznikaj kongescie, cestn doprava je pomal a akkovek dopravn nehoda spsobuje dopravn zpchy. K zlmu stavu dopravnej situcie sa pridva aj nedostaton kapacita parkovacch miest. Nrast automobilizcie a stle viac zaaen dopravn sie v Bratislave prina so sebou aj prehlbovanie problmov v prevdzke MHD, ktor je v sasnosti zabezpeen tromi subsystmami elektrikami, trolejbusmi a autobusmi. Nosnm systmom hromadnej dopravy v Bratislave je v sasnosti autobusov doprava. eleznin doprava je veden vinou mimo hlavnch zdrojov a cieov rozhodujcich ciest tak obyvateov mesta ako aj reginu. Dotknut je tak hlavne nekoajov doprava, ktor pouva rovnak cestn sie ako individulna automobilov doprava. Charakteristickm znakom poslednch rokov je tak pokles podielu celkovho objemu prepravovanch osb verejnou dopravou voi nrastu podielu individulnej automobilovej dopravy. Vetky uveden skutonosti brnia aliemu rozvoju mesta, priom sasne dochdza aj k zhoreniu ivotnho prostredia v Bratislave. Zabezpeenm verejnho zujmu vo verejnej hromadnej osobnej doprave, vychdzajc z prstupu E, sa rozumie zabezpeenie zkladnch prepravnch potrieb obyvatestva, predovetkm prepravy do zamestnania, kl, radov, zdravotnckych zariaden a na zabezpeenie spoloenskch, kultrnych a portovch potrieb obanov. Pre zvenie vyuvania MHD (aj v IDS) je potrebn urobi urit opatrenia, ktor by zvili jej atraktivitu a pouvanie na kor IAD. Takto opatrenia by mali by motivanm prvkom a mali by predstavova sporu tak asov, ako aj ekonomick pre pouvatea. Ako mon opatrenia by zamedzenie alieho zvyovania negatvneho stavu by tak mohli by: integrcia dopravnch systmov s cieom presun podstatn as cestujcich na koajov (eleznin) dopravu, pravidelnos a taktovos liniek, znenie asovej straty vplyvom plynulosti a rchlosti dopravy, dostupnos liniek aj do okrajovch ast mesta s dobrou nadvznosou v prestupovch uzloch, ponuka zchytnch parkovsk na prstupoch do mesta s dobrou vzbou na MHD, ponuka zchytnch parkovsk v nadvznosti na el. stanice situovan na tratiach vchdzajcich do Bratislavy, dobudovanie siete elezninch zastvok na zem Bratislavy, ekonomicky nosn cena cestovnho lstka na MHD (aj v rmci IDS). Pri sprvnej realizcii a prepojenosti jednotlivch dopravnch odborov, mu v systme IDS postupne profitova vetky zastnen strany dopravnho systmu. Predovetkm uvatelia systmu cestujci, pre ktorch je systm tvoren za elom uspokojenia prepravnch potrieb udratenm spsobom, alej intitcie zodpovedn za zabezpeenie dopravnej obsluhy (objednvatelia dopravnch vkonov) a v neposlednom rade dopravcovia. Vhody pre cestujcich: atraktvna ponuka dopravy (nadvznosti liniek, vedenie liniek), sprehadnenie dopravnho systmu, jednotn prepravn a tarifn podmienky, jednotn tarifno-vybavovac systm, zaruen kvalita poskytovanch dopravnch sluieb na zklade jednotnch tandardov kvality. Vhody pre intitcie zodpovedn za zabezpeenie dopravnej obsluhy (objednvateov dopravnch vkonov): zlepenie dopravnej obsluhy reginu hromadnou dopravou, hospodrnejie vyuitie verejnch prostriedkov pri zabezpeovan dopravnej obsluhy reginu, systmov dopravn a tarifn rieenia v regine, zabezpeenie mobility obanov udratenm spsobom (vyie vyuvanie hromadnej dopravy pred individulnou automobilovou dopravou).
46
Vhody pre dopravcov: zvenie atraktivity hromadnej dopravy, zvyovanie potencilu prepravnho trhu (vy poet prepravench cestujcich) a s tm spojen perspektva alieho rozvoja aktivt, istota zmluvnho vzahu s objednvatemi dopravnch vkonov (garancia lukratvnosti vzahu), koordincia dopravcov v regine. Vzhadom na technick a aj ekonomick nronos zavedenia plne novho konceptu dopravnej obsluhy zemia Bratislavskho kraja sa IDS bude realizova etapovite. I. etapa predstavuje prv krok dopravcov psobiacich v regine Dopravn podnik Bratislava, a. s. (DPB), RegioJet a. s. (RJ-SK), Slovak Lines,a. s. (SL) a eleznin spolonos Slovensko, a. s. (ZSSK) na ceste harmonizcie a koordincie v oblasti tarifnej a dopravnej optimalizcie v Bratislave a v regine. II. etapa IDS bude zaveden za podmienky spenej realizcie projektov z Operanho programu Bratislavsk kraj a bude zaha zvyn zemie Bratislavskho kraja (okres Pezinok, Senec). V dopravnej oblasti prde k zavedeniu dopravnej obsluhy reginu v zmysle Plnu dopravnej obslunosti Bratislavskho kraja, o z pohadu cestujceho znamen sprehadnenie linkovho vedenia prmestskej autobusovej dopravy, zruenie sbenej dopravy vlak - autobus, v tch relcich, kde existuje v danom ase dostaton kapacita vo vlakovej doprave a prijaten interval medzi vlakmi, vytvorenie nadvznost medzi regionlnou elezninou dopravou a prmestskou autobusovou dopravou v prestupovch bodoch na elezninch staniciach, zavedenie pravidelnch intervalov. V tarifnej oblasti bude zaveden ponuka predplatnch cestovnch lstkov. Navye, od tohto termnu bud k dispozcii aj jednorazov cestovn lstky, ktor s uren predovetkm pre nepravidelnch cestujcich. Zabezpeovanie dopravnej obsluhy zemia hromadnou osobnou dopravou formou IDS je najefektvnej spsob, ktor je v sasnosti znmy. V sasnosti vyuva verejn hromadn dopravu na zem Bratislavy a Bratislavskho kraja pribline 55 percent obyvatestva. Po zaveden integrovanho dopravnho systmu by ich poet mal vrazne vzrs. Kostrou pre modern integrovan dopravn systm by mala by koajov (eleznin) doprava, ktor by zabezpeovala dopravn obslunos mesta Bratislavy, miest a obc na zem Bratislavskho kraja a obc Rakska a Maarska priahlch k hlavnmu mestu Bratislava. Ostatn druhy verejnej dopravy maj tvori obslun systm a bud nadvzova na nosn (koajov) systm ktor je prevdzkovan elektrickou trakciou a vykazuje vetky podstatn atribty pre dodranie tvorby a ochrany ivotnho prostredia. eleznin prevdzka na tratiach zastench do bratislavskho uzla po zaveden IDS Poda dajov uvdzanch v Technicko-ekonomickej tdii Implementcia integrovanho dopravnho systmu na zem Bratislavy s dosahom na priahl reginy sa predpoklad, e na jednotlivch smeroch djde k prerozdeleniu potu cestujcich medzi jednotlivmi prepravnmi systmami tak, e poet cestujcich vyuvajcich eleznin dopravu vzrastie a sasne klesne poet cestujcich autobusovej a individulnej dopravy. Zkladnou podmienkou pre vznik, fungovanie a ekonomicko-ekologick prnosy z takhoto stavu je tarifn a technick integrcia vetkch subsystmov hromadnej dopravy na zem BSK vr. hlavnho mesta Bratislava. Traov sek (Kty) Malacky Bratislava hl. st. V smere od Malaciek bude z hadiska dopravnej obsluhy aiskovou eleznin doprava. Autobusov linky z Malaciek do Bratislavy veden sbene so elezninou traou bud zruen. Poda dopravnho modelu cestujci prejd na eleznin dopravu. Celkov poet cestujcich, ktor sa presun z autobusovej dopravy na eleznin, predstavuje v cieovom stave 558 cestujcich/pracovn de. alie monosti prestupu na eleznin dopravu s v Zohore a v Devnskej Novej Vsi. Zavedenie IDS a taktovej elezninej dopravy s vzbou na realizciu alch projektov elezninej infratruktry (modernizcia trate Kty Bratislava, projekt TEN-T 17, zahustenie elezninch zastvok na zem Bratislavy) prinesie v dopravnch pikch presun cestujcich z IAD na verejn hromadn dopravu. Celkov poet tchto cestujcich predstavuje pre cieov stav 744 cestujcich/pracovn de. Traov sek (Trnava) Pezinok Bratislava hl. st. V smere od Pezinka bude z hadiska dopravnej obsluhy aiskovou eleznin doprava. V cieovom stave bud vetky regionlne autobusov linky z Pezinka do Bratislavy zruen (prechod na cieov stav bude po etapch a
47
je zvisl aj od podmienok vytvorench pre prestup cestujcich, ktor v sasnosti vyuvaj autobusov dopravu na eleznin dopravu). Poda dopravnho modelu cestujci prejd na eleznin dopravu. Celkov poet cestujcich, ktor sa presun z autobusovej dopravy na eleznin, predstavuje v cieovom stave 8 370 cestujcich/pracovn de. Ako prestupn body na eleznin dopravu bud sli Cfer, enkvice, Pezinok. Zavedenie IDS, taktovej elezninej dopravy s vzbou na alie projekty elezninej infratruktry (modernizcia trate Kty Bratislava, projekt TEN-T 17, zahustenie elezninch zastvok na zem Bratislavy) prinesie v dopravnch pikch aj presun cestujcich z IAD na verejn hromadn dopravu. Celkov poet tchto cestujcich predstavuje 398 cestujcich/pracovn de. Traov sek (Galanta) Senec Bratislava hl. st. V smere od Senca bude z hadiska dopravnej obsluhy v prvej etape aiskovou dopravou autobusov doprava. A po splnen podmienok pre presun (modernizcia elezninej trate a vybudovanie prestupnch uzlov) me by aiskovou dopravou eleznin doprava. V cieovom stave uvaujeme, e vetky autobusov regionlne linky zo Senca do Bratislavy bud zruen. Poda spracovanho dopravnho modelu cestujci z autobusovej dopravy prejd na eleznin dopravu. Celkov poet cestujcich, ktor sa presun z autobusovej dopravy na eleznin, predstavuje v cieovom stave v seku Senec Bratislava 9 950 cestujcich/pracovn de. Ako prestupn body na eleznin dopravu bud sli Senec, Bernolkovo a Ivanka pri Dunaji. Zavedenie IDS, taktovej elezninej dopravy s vzbou na alie projekty elezninej infratruktry (modernizcia trate Kty Bratislava, projekt TENT 17, zahustenie elezninch zastvok na zem Bratislavy) prinesie v dopravnch pikch aj presun cestujcich z IAD na verejn hromadn dopravu. Celkov poet tchto cestujcich predstavuje 1 320 cestujcich/pracovn de. Traov sek Dunajsk Streda Bratislava Nov Mesto V smere od Dunajskej Stredy bude z hadiska dopravnej obsluhy aiskovou dopravou v 1. etape autobusov doprava, eleznin doprava m plni len doplnkov funkciu. Vzhadom na polohu elezninej trate ktor prechdza len okrajmi jednotlivch obc, nie je mon oakva vraznej nrast cestujcich. Poty cestujcich poda dopravnho modelu sa v zsade nezmenia oproti sasnosti (mal nrast me zabezpei lepia koordincia medzi autobusovou a elezninou dopravou, t. j. najm v ase mimo dopravnch piiek, ke ide vlak, nie je veden aj sben autobusov spoj). Presun cestujcich z IAD na eleznin dopravu je mon len poas dopravnch piiek (pri zabezpeen parkoviska v blzkosti vhodnch elezninch stanc a zastvok (Nov Koarisk, P. Biskupice). Podporn projekty zavedenia Integrovanho dopravnho systmu Okrem zkladnch projektov ktor rieia dobudovanie el. trat v Bratislavskom elezninom uzle, vybudovan novch stanc a zastvok, zdvojkoajnenie trat ktor s predmetom Projekt-u TEN-T (Prepojenie elezninho koridoru TEN-T s letiskom a elezninou sieou v Bratislave pozostvajci z 9-ich samostatnch stavieb) a modernizcie elezninej trate Kty Bratislava trovo navrhuje sa v samostatnej stavbe aj vybudovanie novch elezninch zastvok v Bratislave, ktorch cieom je pribli nov dopravn body k zdrojom a cieom ciest obyvateov reginu a mesta. Jedn sa o nov zastvky: Devnska Nov Ves zastvka, Bratislava-Lamask brna, Bratislava-Patrnka, Bratislava-Mlad garda, Bratislava-Trnvka, BratislavaRuinov, Bratislava-Vrakua. S cieom zatraktvnenia vyuvania elezninej dopravy a presunu obyvateov ktor v sasnosti vyuvaj individulnu automobilov dopravu hlavne pri pravidelnch cestch z reginu do Bratislavy navrhuje sa v koncepcii IDS vybudovanie zchytnch parkovsk. Tieto s poda technicko-ekonomickej tdie Implementcia integrovanho dopravnho systmu na zem Bratislavy s dosahom na priahl reginy navrhovan v lokalitch tchto elezninch stanc a zastvok: Zohor, Pezinok, Ivanka pri Dunaji a Nov Koarisk ktor s predmetom tejto dokumentcie. Vhadovo v inej samostatnej stavbe bud dobudovan parkovisk aj v lokalitch Lamask Brna, Podunajsk Biskupice, Pezinok zastvka a Vek Biel. Vstavba zchytnho parkoviska v lokalite Zohor v ktoromkovek z navrhovanch variantov spolu s vstavbou zchytnch parkovsk v ostatnch dopravnch bodoch bude ma pozitvny vplyv na rozvoj sofistikovanejieho spsobu prepravy cestujcich v rmci regionlnych dopravnch vzahov. Zrove sa oakva znenie potu dopravnch nehd na cestch z dvodu presunu asti individulnej automobilovej dopravy na eleznicu a spory na drbu a prevdzku cestnch komunikci z toho istho dvodu. IV.6.1.11. Vplyvy na rekreciu Vstavba parkoviska nebude ma negatvny vplyv na rekrean aktivity v zem.
48
IV.6.1.12. Vplyv na infratruktru V dotknutom zem navrhovanch variantov vstavby zchytnho parkoviska sa nachdzaj siete technickej infratruktry, ktorch preloky a prpadn ochrana s v rmci technickej asti projektovej dokumentcie stavby rieen ako vyvolan investcie stavby. Na zklade predbenho prieskumu sa jedn o preloky siet verejnch prevdzkovateov ininierskych siet, siet v sprve eleznc Slovenskej republiky (Oblastn riaditestvo Trnava) a sasti aj siet v majetku a sprve skromnch spolonost sdliacich bezprostredne pri navrhovanom parkovisku. Prekladaj sa: silnoprdov kble 6 kV SR v dke cca 180 m, silnoprdov kble NN SR v dke cca 50 m, silnoprdov kble VN 22 kV, vo vlastnctve Zpadoslovensk energetika - Distribcia a.s. v dke cca 150 m, slaboprdov kble, vo vlastnctve Slovak Telekom, a.s v dke cca 180 m. Preloky tchto siet bud realizovan v nevyhnutnom rozsahu a bud veden tak, aby obchdzali plochu budceho staveniska. IV.6.2. Vplyvy na prrodn prostredie IV.6.2.1. Horninov prostredie Poas vstavby Vzhadom k rovinatmu charakteru zemia nedochdza k vstavbe vch nsypov a zrezov. rove nivelety parkoviska je naviazan na vku existujcich komunikci na ktor sa parkovacie plochy pripjaj. Zemn prce pozostvaj z vkopu po rove zemnej plne repektujcu hrbku kontruknch vrstiev spevnench plch a ich niveletu naviazan na rove komunikcie na ktor sa parkovisko pripja. Ani vstavba parkovacieho domu si nevyaduje vkopy, ktorch realizcia by mohla by potencilnym zdrojom ohrozenia horninovho prostredia. Poas prevdzky Poas normlnej prevdzky parkoviska nie je predpoklad zneistenia horninovho prostredia . IV.6.2.2. Vplyvy na kvalitu ovzduia, zmeny miestnej klmy Doprava vo veobecnosti je vznamnm producentom plynnch emisi najm oxidov duska a oxidu uhonatho. V roku 2010 sa v SR vetky druhy dopravy podieali na celkovom zneisten ovzduia oxidom uhonatm a 25% a oxidmi duska a 51%. Vplyvom automobilovej dopravy dochdza k emisim ltok zneisujcich ovzduie, o m negatvny vplyv na celkov stav ivotnho prostredia. Vfukov plyny vozidiel obsahuj okrem produktov dokonalho spaovania (CO2, H2O) zneisujce ltky oxid uhonat, uhovodky, oxidy duska, oxid siriit, aldehydy, ketny, nesplen uhovodky, polycyklick aromty, sadze a in zloky. Na zneisovan ovzduia sa okrem kodlivn z vfukovch plynov cestnch vozidiel podiea aj zven pranos, ktor je spsoben vrenm usadench astc na povrchu vozovky a v jej bezprostrednej blzkosti. Uveden vplyvy sa loklne prejavuj poas vstavby aj poas prevdzky, ale prspevky emisi nebud prekraova povolen limitn hodnoty. Ku zmenm miestnej klmy me djs len pri stavbch vieho rozsahu, pokia pri nich djde k vrubom vekch plch s vegetciou, o v prpade vstavby parkoviska nehroz. Z globlneho hadiska vyia miera vyuvania elezninej dopravy oproti automobilovej prispeje k zneniu rovne zneistenia ovzduia v regine a v Bratislave. IV.6.2.3. Vplyv na vodu Povrchov voda Po okraji ponohospodrsky obrbanej plochy, na ktorej sa uvauje s vstavbou 2. etapy parkoviska, variantov B.1 a B.2 sa nachdza odvodovac kanl (kanl II.-VI. evid. slo 5201 071 001) vybudovan v roku 1967 ttnym podnikom Hydromeliorcie Bratislava v rmci stavby Odvodnenie pozemkov Zohor IV, ktor zbiera vody z odvodovacieho systmu. V sasnosti je tento kanl na viacerch miestach zneisten rznym
49
odpadom, starmi pneumatikami, komunlnym odpadom. Ku zneisteniu vody v kanly me djs pri stavebnch prcach kvapmi ropnch ltok a nslednm splchnutm do blzkeho kanla. Poas vstavby sa treba zamera na opatrenia organizanho charakteru, aby k tmto neiadcim situcim nedochdzalo. Poas prevdzky parkoviska zhorenie kvality vd prichdza do vahy len v havarijnch situcich. Projektovan je inn odvodnenie a odkanalizovanie plch povrchovho parkoviska aj parkovacieho domu, popsan niie. Podzemn voda Miera zranitenosti podzemnej vody zvis od priepustnosti a hrbky pokryvnch tvarov, hydrogeologickch vlastnost a pozcie zvodnenho kolektora ako aj rovne hladiny podzemnej vody. Zven miera priepustnosti kolektora vytvra veobecne vhodnejie podmienky pre relatvne rchlu migrciu kontaminantov prostrednctvom prdenia podzemnej vody. V lokalite vstavby, na plochch projektovanch variantov B.1 a B.2 je poda vsledkov geologickho prieskumu hladina podzemnej vody u v hbke 0,7 3,0 m pod ternom. Zrove sa v podlo vyskytuj horie priepustn vrstvy lovitch pieskov, o m v prpade vytrvalch daov za nsledok zamokrenie na vekej asti plochy. Poas vstavby K ohrozeniu kvalitatvnych vlastnost podzemnch vd me djs pri vom niku zneisujcich ltok zo stavebnej techniky poas vstavby. Je preto nevyhnutn, aby poas vstavby boli dsledne dodriavan bezpenostn predpisy a technick normy. Poas prevdzky Poas prevdzky zneistenie podzemnch vd me by spsoben nesprvnym odvdzanm zneistench zrkovch vd z povrchovho odtoku, jednorazovo - vo vej miere - aj havarijnmi nikmi. Za elom ochrany kvality podzemnch vd je navrhnut odkanalizovanie tak povrchovho parkoviska ako aj parkovacieho domu. Odkanalizovanie parkoviska je rieen sstavou ulinch vpustov, kanalizanch potrub, odluovaov ropnch ltok (ORL) a vsakovacch zariaden. Daov vody zachyten na spevnench parkovacch plochch s vzhadom na platn predpisy o ochrane ivotnho prostredia (Zkon o vodch .364 z r. 2004, STN 75 6101) klasifikovan ako vody zneisten a musia by pred vypanm do ternu a podpovrchovch vrstiev predisten v odluovaoch ropnch ltok. Cel kanalizan systm je navrhnut v slade s STN 73 6103 pre hodnoty pri trvan 15 - mintovho daa (stanica Bratislava) a periodicitu daa p=0,5 s intenzitou pre dan oblas q =142 l/s/ha. Potrubn rozvod kanalizcie sa navrhuje v celom rozsahu zrealizova z PVC (PP) hladkch rr, v dimenzich DN 200 a DN 400 mm, ktor zabezpeuj dokonal a trval vodotesnos. Potrubn rozvod bude zasten do ORL s prietokom Q=30 l/s a Q=100 l/s. Stupe odlenia ropnch ltok je stanoven do 0,1 mg.l-1 NEL v slade s nariadenm vldy Slovenskej republiky slo 491/2002 Zb.z., ktorm sa stanovuj ukazovatele prpustnho stupa zneistenia vd. Odluovae s navrhnut v typovom preveden z vodostavebnho elezobetnu, v plnoprietokovom vyhotoven. Prevdzka navrhovanch ORL je plnoautomatick bez potreby zsahu obsluhy do technologickho procesu. Z odluovaa RL bud vyisten zrkov vody odvdzan do vsakovacieho zariadenia umiestnenho mimo parkovacej plochy. Vsakovacie zariadenie pozostva z polyetylnovch rr DN 355 mm so pecilnou perforciou, ktor s osaden v trkovom obsype obalenom geotextliou. Z dvodu zhorenej priepustnosti a odtoku vody sa vsakovacie zariadenie osad do obsypu a podsypu z premvanho trku frakcie do 63 mm. Cel systm je navrhovan tak, aby k jeho vyprzdneniu dolo v priebehu 12 - 24 hodn. Zrkov vody z podlh parkovacch domov s rieen vyspdovanm do horizontlnych odtokovch abov a vertiklnymi zvodmi s zrkov vody zveden pod podlahu 1.NP s prepojenm do leatej kanalizcie, ktor mus by v rmci predistenia odpadovch vd zasten do odluovaa ropnch ltok. Predisten vody bud odvdzan do vsakovacch zariaden, ktor mu by umiesten bu priamo pod parkovacm domom, resp. v terne popri objekte. Pri dodran stanovench postupov nie je predpoklad ohrozenia kvality podzemnch vd ani v jednom z navrhovanch rieen.
50
IV.6.2.4. Vplyvy na pdu Poas vstavby V priebehu vstavby parkoviska mono vzhadom na ast prejazdy motorovch vozidiel a intenzvne vyuvanie akch stavebnch mechanizmov oakva nasledovn vplyvy na kvalitu a stabilitu pd (resp. pdnych vlastnost), nachdzajcich sa najm na ponohospodrsky obrbanch plochch: Degradcia (rozpad) truktrnych agregtov v humusovom horizonte pd, po ktorch bud prechdza vozidl stavby a stavebn mechanizmy a v stavebnch dvoroch. Degradcia truktrnych agregtov m vratn charakter, po ukonen vstavby je potrebn realizova biologick rekultivciu dotknutch pozemkov. Zhutnenie (kompakcia) pdneho profilu v koreovej zne, majce nepriazniv dopad na celkov fyziklny stav pdy, biologick a chemick procesy a celkov vodno-vzdun reim. V extrmnych prpadoch me tento vplyv spsobi a sekundrne zamokrenie pd povrchovou vodou a obmedzenie infiltrcie. Antropick zhutnenie pdneho profilu m tie vratn charakter, je mon ho odstrni mechanickou rekultivciou (hbkovm kyprenm). Intoxikcia pd zlokami vfukovch splodn a ropnmi ltkami pozd budovanej komunikcie a v stavebnch dvoroch. V prpade vfukovch splodn je mon intoxikcia humusovho horizontu pd a do vzdialenosti 60 m od zdroja. Charakter tchto zmien zvis od mnostva a kvality humusu, acidity humusovho horizontu a textry pdy. V prpade niku ropnch ltok (paliv, motorov a hydraulick oleje) me djs k bodovmu zneisteniu pdy. Tto zmena m tie vratn charakter, jej nsledky mono odstrni tak, e sa zneisten pda doasne vyrad z ponohospodrskeho vyuvania a realizuje sa na nej prslun biologick rekultivcia. Poas prevdzky Poas prevdzky parkoviska vznikaj rovnak rizik ako boli popsan pri vplyvoch na ponohospodrstvo. IV.6.2.5. Vplyvy na biotu Vplyvy na biotu sa najvraznejie prejavuj predovetkm v obdob poas vstavby innosti a najm vo vonej krajine. Vo veobecnosti sa nepriazniv vplyvy na biotu prejavuj: - priamou likvidciou biotopov, - zsahmi a ovplyvnenm funkcie biotopov (napr. pravy vodnch tokov) - vytvorenm resp. posilnenm bariry v migranom koridore, - vplyvom hluku, exhaltov a posypovch ltok na biotopy v blzkosti komunikcie a parkoviska. Poas vstavby Variantn rieenia parkovacch plch sa navrhuj v zem, ktor je dlhodobo poznaen antropognnou innosou, ponohospodrskou vrobou a dopravou. V lokalite vstavby neboli identifikovan hodnotnejie biotopy, ktor by boli vstavbou priamo zasiahnut. Vstavba zchytnho parkoviska vo variantoch A.1 a A.2 si vyaduje likvidciu nletovej zelene, ktor v sasnosti rastie popri betnovom oploten pozemkov eleznice a je tvoren najm bazou, javorom a agtom. Plocha, ktor pokrva je asi 60 m2 a vka porastu je nad 3 m. Pri vstavbe me by ohrozen aj jeden z mohutnch pagatanov pred stanicou, s obvodom kmea 178 cm. V zbere stavby parkoviska je aj rad 15 ks mladch vsadieb lipy, ktor dosahuj obvod kmea len cca 13 cm a je mon ich pred zaatm vstavby presadi na in vhodn lokalitu. Celkov spoloensk hodnota drevn, na vrub ktorch sa vyaduje shlas orgnu ochrany prrody predstavuje cca 2035 Eur. Vstavba zchytnho parkoviska a prstupovej komunikcie vo variantoch B je projektovan tak, aby mala o najmen vplyv na porasty, ktor lemuj ponohospodrsku plochu. Popri melioranom kanly rastie agtov porast s topoom, ruou povou, ktor by nemal by stavbou dotknut. Popri oploten objektu spolonosti AM GASTRO, s.r.o., rastie krovit porast javora s bazou, ktor je po tohtoronej zime dos pokoden. V zbere stavby bude z neho len as na celkovej ploche cca 200 m2. Spoloensk hodnota tohto porastu, na ktor je potrebn iada orgn ochrany prrody o shlas s vrubom je cca 3385 Eur. V alom stupni projektovej dokumentcie stavby je potrebn vykona inventarizciu a spoloensk ohodnotenie drevn porastov poda vybranho variantu.
51
Z hadiska vplyvu na ivostvo sa v lokalite vstavby variantov A.1 a A.2 predpoklad len vskyt synantropnch druhov ivochov, najm vtctva. V lokalite vstavby variantov B me djs k vskytu aj vch druhov cicavcov (srnky, zajace), ktor sa sem mu zatla z okolia, via je pravdepodobnos vskytu drobnch zemnch cicavcov, z nich tried stavovcov sa mu vyskytova obojivelnky a plazy. Najpoetnejie zastpenou triedou stavovcov v zem je trieda vtkov, ktor sa tu vyskytuje vzhadom na priazniv potravn a krytov monosti. Vstavba navrhovanej innosti bude doasne psobi na tieto skupiny ivochov ruivo. Poas prevdzky Poas prevdzky navrhovanej innosti sa neoakva negatvny vplyv na biotu. Vegetan pravy budceho parkoviska mu prispie k naveniu mnostva drevinnej vegetcie vhodnch druhov v zem. IV.6.2.6. Vplyvy na krajinu a zemn systm ekologickej stability Varianty zchytnho parkoviska s navrhovan v krajine, v ktorej z hadiska ochrany plat 1. stupe, t.j. veobecn ochrana. V lokalite navrhovanej vstavby, ani v jej blzkom okol sa nenachdzaj osobitne chrnen zemia v zmysle zkona NRSR . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny, ktor by vyadovali ochranu s vym stupom. V lokalite ani v jej blzkosti sa nenachdzaj ani zemia siete NATURA 2000. Z hadiska truktry krajiny, vstavbou parkoviska na ponohospodrskej ploche djde k zmene v podiele prvkov sasnej krajinnej truktry (SK) v prospech spevnench plch na kor ponohospodrskej ornej pdy. Sprievodn porasty popri melioranom kanly tvoria v krajine interakn lniov prvky zemnho systmu ekologickej stability, ktor ostan aj po vstavbe parkoviska vo variantoch B zachovan. V zemnom plne je v lokalite navrhovanch variantov A popri oploten pozemkov eleznice naznaen lniov a ochrann zele, tto sa tu ale relne nachdza len v podobe nletov drevn a niekokch vzrastlch stromov pri budove stanice. Jej sasou je aj spomnan porast, ktor bude pri vstavbe zlikvidovan. IV.7. DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH PRESAHUJCICH TTNE HRANICE Negatvne ovplyvnenie zloiek ivotnho prostredia presahujce hranice naej krajiny je nepravdepodobn. IV.8. VYVOLAN SVISLOSTI, KTOR MU SPSOBI VPLYVY S PRIHLIADNUTM NA SASN STAV P V DOTKNUTOM ZEM. Stavba a prevdzkovanie zchytnho parkoviska nebude predstavova tak innos, ktor by nsledne vyvolala stav zhorovania ivotnho prostredia, naopak, v svislosti s vstavbou alch zchytnch parkovsk a so zavedenm integrovanho dopravnho systmu sa oakva pozitvne ovplyvnenie ivotnho prostredia. IV.9. ALIE MON RIZIK SPOJEN S REALIZCIOU INNOSTI Z hadiska vplyvov na jednotliv zloky ivotnho prostredia sa neoakvaj in vplyvy, ako boli kontatovan v asti o oakvanch vplyvoch stavby na ivotn prostredie. S realizciou navrhovanej innosti je spojen riziko, e integrovan dopravn systm, resp. eleznin dopravu nebude vyuva dostaton poet cestujcich, prpadne bude trva ist dobu, km sa zmen zauvan spsob cestovania viny obyvateov. Tto zmena je zvisl od realizcie svisiacich podpornch projektov, najm modernizcie elezninch trat, realizcie nosnho systmu MHD v Bratislave a pod., takch, ktor zvia atraktivitu elezninej dopravy oproti individulnej automobilovej doprave. Aj preto je eln, e sa v tomto projekte uvauje s etapovitosou, kedy v 1. etape sa vybuduje parkovisko v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpeenie jeho funkci a bezpenosti a a v 2. etape po preveren elnosti a funknosti a po realizcii modernizcie trate Bratislava hl. stanica Kty sa dobuduje do cieovho stavu.
52
IV.10. OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVCH VPLYVOV JEDNOTLIVCH VARIANTOV NAVRHOVANEJ INNOSTI NA IVOTN PROSTREDIE V danej fze projektovej prpravy stavby bude nutn repektova poas prpravy, realizcie a prevdzky stavby nasledovn opatrenia: IV.10.1. Organizan a technick opatrenia Organizan opatrenia Sasou organizcie vstavby zhotovitea stavby bude havarijn pln pre vstavbu, ktor bude riei eliminciu negatvneho vplyvu stavby na ivotn prostredie (pranos, nik kodlivn, technick stav vozidiel stavby, odstavn plochy, komunikcie, sklady pohonnch hmt, dopravn trasy a in). Nleitosti plnu bud vypracovan v zmysle platnej legislatvy. Havarijn pln poas vstavby vypracuje zhotovite stavby, pre prevdzku vypracuje havarijn pln prevdzkovate v termne ku kolaudcii stavby. Poas vstavby bude potrebn na vyhradench komunikcich v maximlnej miere vykona opatrenia na zabezpeenie plynulosti a bezpenosti cestnej premvky prslunmi dopravnmi znakami (obmedzenie rchlosti, vjazdu, obchdzky a pod.). Bezpenos poas prc Poas stavebnch prc je vybran dodvate, resp. zastnen dodvatelia povinn repektova a dodriava normy, technick a technologick postupy a riadi sa Vyhlkou . 374/90 Zb., SBP a SB o bezpenosti prce a ostatnmi svisiacimi predpismi. Poas stavebnch prc je vybran dodvate, resp. zastnen dodvatelia, povinn repektova a dodriava i podmienky obsiahnut v predpisoch o bezpenosti a ochrane zdravia pri prci. Pre oblas bezpenosti prce bude musie vybran dodvate repektova vetky prvne nariadenia platn v SR. Hospodrenie s odpadmi S odpadmi, vznikajcimi poas vstavby parkoviska bude nakladan v slade s novelou zkona . 223/2001 Z.z o odpadoch, ktor nadobudol innos 1.1.2013 pod slom 343/2012 Z.z. Novela zkona zavdza pojem hierarchia a ciele odpadovho hospodrstva v 3, poda ktorho sa v odpadovom hospodrstve so zvznosou poradia priort a s cieom predchdzania alebo zniovania nepriaznivch vplyvov vzniku odpadu a nakladania s odpadom a zniovania celkovch vplyvov vyuvania zdrojov a zvyovanm efektvnosti takho vyuvania sa uplatuje tto hierarchia odpadovho hospodrstva: a) predchdzanie vzniku odpadu, b) prprava na optovn pouitie, c) recyklcia, d) in zhodnocovanie, naprklad energetick zhodnocovanie, e) znekodovanie. Predchdzanie vzniku odpadu s opatrenia, ktor sa prijm predtm, ako sa ltka, materil alebo vrobok stan odpadom, a ktor zniuj a) mnostvo odpadu aj prostrednctvom optovnho pouitia vrobkov alebo predenia ivotnosti vrobkov, b) nepriazniv vplyvy vzniknutho odpadu na ivotn prostredie a zdravie ud alebo c) obsah kodlivch ltok v materiloch a vo vrobkoch. Prprava na optovn pouitie s innosti zhodnocovania svisiace s kontrolou, istenm alebo opravou, pri ktorej sa vrobok alebo as vrobku, ktor sa stali odpadom, pripravia, aby sa optovne pouili bez akhokovek inho predbenho spracovania. Recyklcia je kad innos zhodnocovania, ktorou sa odpad optovne spracuje na vrobky, materily alebo ltky uren na pvodn el alebo in ely; zaha aj optovn spracovanie organickho materilu, ale
53
nezaha energetick zhodnocovanie a optovn spracovanie na materily, ktor sa maj poui ako palivo alebo na innosti sptnho zasypvania. Zhodnocovanie odpadu je innos, ktorej hlavnm vsledkom je prospen vyuitie odpadu za elom nahradi in materily vo vrobnej innosti alebo v irom hospodrstve alebo pripravenos odpadu na plnenie tejto funkcie Znekodovanie odpadu je kad innos, ktor nie je zhodnocovanm, aj vtedy, ak je druhotnm vsledkom innosti sptn zskanie ltok alebo energie. Technick opatrenia Cieom technickch opatren je o najvie zmiernenie, prpadne elimincia, negatvnych vplyvov vstavby a prevdzky innosti na jednotliv zloky ivotnho prostredia, prostrednctvom dostupnch a technicky realizovatench postupov. Vina technickch opatren m charakter tandardnch postupov, ktor vyplvaj z potrieb zosladenia danej innosti s platnou legislatvou a zahaj postupy: - na ochranu obyvatestva pred hlukom, - na znenie pranosti, - na ochranu chrnench zem, objektov a ochrannch psiem, - na zabezpeenie vegetanch prav, - na ochranu povrchovch a podzemnch vd pred zneistenm. Zabezpeenie ochrany obyvateov poas vstavby v intravilne bude predmetom programu organizcie vstavby. Z tohto programu u bud znme trasy prevozov materilov a teda aj oblasti, ktor bud najviac zasiahnut tmito prevozmi. K zkladnm opatreniam na znenie nepriaznivho vplyvu tchto innost na obyvateov bude dsledn dodriavanie Plnu bezpenosti pri prci, v rmci neho naprklad aj vylenie prc v nonch hodinch a v ase pracovnho pokoja, ktorm sa d obmedzi psobenie hluku na znesiten mieru tolerovan poas obdobia vstavby diela, udriavanie prjazdovch komunikci v istom stave, t.j. kropenm poas sucha, aby sa zabrnilo nadmernej pranosti, prpadne naopak odstraovanm nnosov blata poas vlhkch dn. Opatrenia na ochranu obyvatestva pred nepriaznivmi inkami zneistenho ovzduia Poas vstavby sa oakva najm zneisovanie ovzduia vplyvom zvenej pranosti a vyieho obsahu vfukovch plynov z nkladnej dopravy priamo na stavbe a trasch prevozu zemn a materilov. Vo vyom stupni projektovej dokumentcie sa pre vybran variant vypracuje postup a organizcia vstavby, ktor bude obsahova zsady starostlivosti o ivotn prostredie poas vstavby. Zkladn opatrenia na zmiernenie nepriaznivch vplyvov pranosti a zvench koncentrci z dopravy v intravilne obce s: organizane zabezpei stavbu tak, aby sa realizovala len poas pracovnch dn a dsledne sa dodriavali dni pracovnho pokoja, dodvate stavby mus zabezpei dsledn drbu prstupovch komunikci, staveniska, stavebnch dvorov i depni najm dslednm odpraovanm zametanm, v prpade sucha kropenm a odstraovanm blata z plch. Zven mnostvo exhaltov zo staveniskovej dopravy poas vstavby sa ned eliminova. Vyie spomenutmi organizanmi opatreniami a istmi obmedzeniami sa d dosiahnu stav, akceptovaten obyvatemi poas uritho asovo obmedzenho obdobia. Opatrenia na eliminciu nepriaznivch inkov hluku Poas etapy vstavby projektovanej innosti nebude mon plne ochrni obyvatestvo pred neprjemnm hlukom z dopravy stavebnch mechanizmov, prpadne z innost, ktor sprevdzaj stavebn postupy najm v bezprostrednom okol trs prevozu materilov. Dobrou organizciou prce na stavenisku, zabezpeenm bezporuchovho stavu strojov a mechanizmov, alebo vylenm prc v nonch hodinch sa d len obmedzi psobenie hluku na znesiten mieru tolerovan poas obdobia vstavby diela. Stavebnk je povinn zabezpei meranie hluku, ktor pri stavebnej innosti vznik a neprekraova prpustn hodnoty. Sanosti obyvateov riei prslun odbor ivotnho prostredia, na jeho podnet sa robia merania hluku. V prpade, e sa obyvatelia bud saova na
54
nadmern hluk, prslun stavebn rad v sinnosti s Regionlnym radom verejnho zdravotnctva me da hlunos premera. Opatrenia na ochranu horninovho prostredia K zkladnm opatreniam na ochranu horninovho prostredia patr maximlne vyuvanie materilu vyaenho pri zemnch prcach svisiacich s vstavbou zvolenho variantu a minimalizcia dovozu nsypovho materilu zo zemnkov. V prpade nutnosti dovozu materilu zo zemnkov je potrebn vyuva u otvoren zemnky v okol navrhovanej stavby. Opatrenia na ochranu povrchovch a podzemnch vd Proti prpadnmu negatvnemu vplyvu na povrchov a podzemn vodu poas realizcie navrhovanej innosti je nutn sa sstredi na eliminciu alebo aspo na zmiernenie vplyvov spojench s vlastnou stavbou: - pouva a preferova tak technologick postupy, ktor s etrn k vodm, - zemn prce uskutoova v takom rozsahu, aby nedochdzalo k narueniu kvality podzemnej vody a vodnho reimu, vyui obdobie nzkych vodnch stavov, zabezpei v priebehu vstavby dodriavanie bezpenostnch predpisov a technickch noriem pri manipulcii s ropnmi produktmi a pravidelne kontrolova technick stav mechanizanch prostriedkov a vozidiel, nezriaova stavebn dvor v zem, kde priepustnejie horninov prostredie vychdza priamo na povrch alebo je tesne pri povrchu, vybavi stavebn dvor a mechanizmy ochrannmi pomckami a dostatonm mnostvom sorbnch materilov, ktor bude mon poui v prpade havrie, resp. niku vodm nebezpench ltok do prostredia.
Poas prevdzky parkoviska zhorenie kvality podzemnch a povrchovch vd prichdza do vahy len v havarijnch situcich. Proti prpadnmu negatvnemu vplyvu na podzemn a povrchov vody je potrebn sa sstredi na eliminciu, alebo aspo na zmiernenie negatvneho vplyvu prpadnej havrie. Opatrenia na ochranu pdy Negatvny vplyv na pdu je predovetkm v nevyhnutnom trvalom zbere ponohospodrskej pdy, ktor bude minimalizovan vberom vhodnho variantu a technickm rieenm. Doasn zber je navrhovan v minimlnej vmere a nevyhnutnom mnostve so zreteom na PPF . Poda zkona o ochrane pdy ponohospodrsku pdu mono poui na stavebn a in neponohospodrske ely iba v nevyhnutnch prpadoch a v odvodnenom rozsahu. Pred samotnou vstavbou komunikcie je nevyhnutn vykona odobratie ornice zabezpei jej eln a hospodrne vyuitie v zmysle metodickch pokynov Ministerstva pdohospodrstva. Orgn ochrany ponohospodrskej pdy ustanovuje spsob ochrany humusovho horizontu ponohospodrskych pd (HHPP) v zmysle Metodickho usmernenia Ministerstva pdohospodrstva . 2341/2006-910, s ktorm mus by naloen tak, aby nedolo k znehodnoteniu vlastnost a funkci ponohospodrskej pdy a aby bolo zabezpeen jeho hospodrne a eln vyuitie. Hospodrnym a elnm vyuitm skrvky HHPP z plch trvalho odatia ponohospodrskej pdy sa rozumie jej zhrnutie, odvoz a rozhrnutie na in ponohospodrske pozemky zodpovedajcej kvality, zrodnenie menej rodnch ponohospodrskych pd a jej pouitie na vrobu kompostu alebo zhradnej pdy, alebo na vylepenie kvalitatvnych vlastnost neponohospodrskych pd, ktor neboli vyraden z biologickho ltkovho kolobehu s rastlinstvom, ako je ponohospodrska zele, ekologick zele a okrasn zele. HH PP je vlastnctvom vlastnka ponohospodrskej pdy. Ak s vlastnk a investor dve rozdielne osoby, investor me naklada so skrvkou len so shlasom vlastnka. HH PP me by pouit na zrodnenie vlastnch ponohospodrskych pozemkov, vlastnk ho me preda alebo darova s cieom zrodnenia inch ponohospodrskych pozemkov, nesmie vak djs k znehodnoteniu kvalitatvnych vlastnost ponohospodrskej pdy, ani inej likvidcii HH PP. Investor, ako iadate o trval odatie ponohospodrskej pdy pre neponohospodrsky el je povinn zabezpei spracovanie a vykonanie bilancie skrvky HH PP, priom je treba vykona skrvku z plch trvalho odatia a jej odvezenie a rozprestretie na inch pozemkoch, prpadne zrodnenie menej rodnch pd. Ak je
55
skrvka HH PP na urit as uloen na depniu (skldku) investor je povinn zabezpei ochranu pred znehodnotenm a nsledne rozprestretie na vopred uren pozemky poda bilancie skrvky HH PP. Tto zkonom ustanoven povinnos uklad orgn ochrany ponohospodrskej pdy prslun na rozhodnutie poda 17 zkona o ochrane prrody. Skrvka HHPP z plch doasnho odatia ponohospodrskej pdy predstavuje jej vykonanie, uloenie na skldku, oetrovanie skldky a nsledn vrtenie pdy do pvodnho stavu sptnou rekultivciou. Skrvka HHPP sa vykonva oddelene poda jednotlivch ast (ornica, podornica) so zreteom na hbku biologicky aktvnej pdy. Poas vstavby sa opatrenia musia sstredi na eliminciu alebo aspo na zmiernenie vplyvov spojench s vlastnou stavbou: zhutnenie pdy pri vstavbe je vratn proces a je mon ho odstrni pouitm mechanickej rekultivcie v podobe hbkovho kyprenia pdy, poas stavby minimalizova dku otvorenia vkopovch rigolov, aby nedochdzalo k vyplavovaniu a odnosu jemnch astc zrkami resp. vetrom, v prpade intoxikcie pdy je potrebn ju doasne vyradi z ponohospodrskeho vyuvania a realizova biologick rekultivciu, v prpade degradcie pdy je po ukonen stavby potrebn realizova biologick rekultivciu dotknutho pdneho fondu. Ochrana pred kontaminciou pd ropnmi ltkami zo stavebnch mechanizmov je mon len dslednou drbou stavebnch strojov, aby sa zabrnilo kvapom do pdy. Stavebn dvory je potrebn situova na spevnench plochch. Po skonen vstavby je nevyhnutn na plochch doasnch zberov PPF vykona dsledn rekultivciu pd. Opatrenia na ochranu bioty V etape vstavby a prevdzky bud opatrenia na ochranu bioty zameran na : poas vstavby obmedzi vruby drevn na nevyhnutn mieru v zmysle podmienok shlasu vydanho prslunm orgnom ochrany prrody, za nevyhnutn vrub nelesnej drevinnej vegetcie v lokalite navrhovanej innosti realizova nhradn vsadbu zelene v zmysle podmienok rozhodnutia orgnu ochrany prrody a projektu spracovanho odborne spsobilou osobou, ostatn dreviny v blzkosti stavby chrni pred monm mechanickm pokodenm, nevyhnutn vrub nelesnej krovitej a stromovej zelene uskutoni vlune v mimohniezdnom a mimovegetanom obdob, po ukonen stavebnch prc vykona nov vegetan pravy na plochch. Opatrenia na ochranu krajiny, zalenenie technickho diela do krajiny K opatreniam na zlepenie estetickho inku stavby a na zalenenie technickho diela do krajiny patria vegetan pravy. Vegetan pravy bud riei vsadbu stromov v ostrovekoch na parkovisku a v pozdnych lnich oddeujcich psy stojsk, vsadbu stromov a krkov po obvode parkoviska s cieom plni hygienick ochranu a estetick funkciu a zatrvnenie nespevnench plch vo vntri parkoviska a po jeho obvode. Vber druhovej skladby stromov a krov sa mus orientova na pvodn typick druhy sledovanho zemia a musia by doladen k u existujcej vsadbe v blzkom okol tak, aby tvorili estetick celok. V ostrovekoch bud vysaden listnat stromy menieho vzrastu alebo stromy s guovitm tvarom koruny. Plocha pod stromami bude vysypan rienym trkom. Na plochch po obvode parkoviska sa vysadia zahusten skupiny krkov s funkciou oddelenia parkoviska od okolia. Na vonkajej strane parkoviska mu by okrem krovn vysaden aj stromy vyieho vzrastu. alm krokom, ktor napome pri zalenen diela v krajine, je rekultivcia pokodenho zemia, ktorou sa vytvoria vhodn podmienky pre nsledn revitalizciu, t.j. obnovenie biotickej zloky krajiny a to tak po strnke fyzickej ako aj funknej.
56
IV.10.2. Kompenzan opatrenia Kompenzcie za majetkov ujmy sa bud riei v zmysle platnch prvnych predpisov (Vyhlka Ministerstva spravodlivosti SR . 492/2004 o stanoven veobecnej hodnoty majetku), individulne v zkej sinnosti investora stavby, dotknutch subjektov a obecnho zastupitestva. Kompenzan opatrenia tkajce sa vrubu drevn, bud rieen v slade so zkonom NR SR . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny a vykonvacou vyhlkou MP . 24/2003 Z.z., poda ktorej sa uruje spoloensk hodnota drevn (resp. poda vyhlky MP SR . 579/2008, ktorou sa men Vyhlka MP SR . 24/2003 Z.z). Vo vke spoloenskej hodnoty za likvidovan dreviny je potrebn vykona nhradn vsadbu zelene.
IV.11. POSDENIE OAKVANHO VVOJA ZEMIA, AK BY SA NAVRHOVAN INNOS NEREALIZOVALA V prpade, e sa navrhovan zchytn parkovisko v Zohore spolu s ostatnmi navrhovanmi zchytnmi parkoviskami v Pezinku, Novch Koariskch a v Ivanke pri Dunaji nezrealizuj, nebud vytvoren nevyhnutn zkladn podmienky pre spen fungovanie integrovanho dopravnho systmu. A to znamen zachovanie sasnho stavu bez monosti aplikova vhody IDS ako je zlepenie dopravnej obsluhy reginu hromadnou dopravou, vyie vyuvanie hromadnej dopravy pred individulnou automobilovou dopravou, zatraktvnenie ponuky dopravy, sprehadnenie dopravnho systmu, vyuvanie jednotnch prepravnch a tarifnch podmienok. Zrove sa aj naalej bude uplatova viac individulna automobilov doprava so vetkmi sprievodnmi negatvnymi javmi ako v sasnosti. IV.12. POSDENIE SLADU NAVRHOVANEJ INNOSTI S PLATNOU ZEMNO-PLNOVACOU DOKUMENTCIOU A ALMI RELEVANTNMI STRATEGICKMI DOKUMENTMI Projekty integrovanch dopravnch systmov s preferovan na vetkch rovniach od celoeurpskej po regionlnu. Projekt Bratislavskej integrovanej dopravy BID repektuje strategick ciele a priority formulovan: V Operanom programe Doprava (2007 2013) Globlnym cieom OPD je podpora trvalo udratenej mobility prostrednctvom rozvoja dopravnej infratruktry a rozvoja verejnej osobnej dopravy. Z tohto globlneho ciea vychdzaj jednotliv pecifick ciele pre IDS je to pecifick cie 4 Rozvoj verejnej osobnej dopravy. pecifick cie bude dosiahnut realizciou projektov prioritnch os, z ktorch sa projektu IDS dotkaj : prioritn os 4 infratruktra integrovanch dopravnch systmov, prioritn os 6 eleznin verejn osobn doprava V Operanom programe Bratislavsk kraj (2007 2013) Projektu BID sa dotka prioritn os 1 Infratruktra opatrenie 1.2 Regionlna a mestsk hromadn doprava. Cieom opatrenia je zvenie potu prepravench osb prostrednctvom vylepenej hromadnej dopravy. V Stratgii rozvoja Bratislavskho samosprvneho kraja : Strategick cie 2 rozvoj dopravy a technickej infratruktry priorita 2.1 Zvenie technickej rovne a modernizcia cestnej a elezninej dopravnej infratruktry. Strategick cie 5 ochrana ivotnho prostredia Stratgia rozvoja hlavnho mesta SR Bratislavy Strategick cie zameran na vysok kvalitu dopravnej sstavy, osobitne v hromadnej preprave osb. Preferencia scenru B t.j. podpora systmov hromadnej dopravy.
57
zemn pln Vekho zemnho celku Bratislavskho kraja v shrnnom znen zmien a doplnkov 2000, 2002, 1/2003 a 1/2005 (AUREX 2008) odpora riei prmestsk dopravu osb ako integrovan systm, zohadujci vetky hlavn faktory majce vplyv na rchlos, kapacitu a jednotnos prmestskej osobnej (hromadnej) dopravy. V cieovom rieen sa navrhuje aj koordincia cestovnch poriadkov, trs, tarifnch psiem, ale aj monos vzjomnho a jednotnho tarifnho systmu na celom zem kraja vtane MHD v Bratislave s vzbami na reginy Viede a Gyr. Kontatujeme, e navrhovan innos je v slade s zemnm plnom VC Bratislavskho kraja. zemn pln hlavnho mesta SR Bratislava (Magistrt hlavnho mesta SR Bratislavy, 2007) Odpora v rmci elezninej dopravy podpori osobn eleznin dopravu ako sas integrovanho systmu hromadnch doprv v domcich aj medzinrodnch regionlnych vzbch. Pre vie vyuitie prmestskej elezninej dopravy na obsluhu mesta sa navrhuje vstavba elezninej zastvky Petralka centrum a zahustenie elezninch zastvok na zem mesta pre ely integrovanho dopravnho systmu. Obec Zohor m vypracovan platn zemn pln. Pvodn PN obce Zohor spracoval Atelir Olympia zdruenie architektov Ing. arch. Igor Petro, Ing. arch. Eva olnayov v rokoch 2001-2002. zemnoplnovac dokument bol schvlen Obecnm zastupitestvom Zohor uznesenm . 28/2002 z da 29.11.2002. Do tohto zemnho plnu obce bolo formou zmien a doplnkov .1/2008 zapracovan poadovan rieenie rozvojovej prevdzky arelu firmy A.S.A. v samostatnej urbanizovanej lokalite v juhozpadnej polohe katastrlneho zemia obce. V zvznej asti ZaD .1/2008 je v rmci koncepnch regulatvov stanoven: rieenie prestavby stanice SR a organizan opatrenia pre vvojov zavedenie prmestskej elezninej dopravy aglomerovanho hlavnho mesta Bratislavy so zstavkami Zohor Devnska Nov Ves Lama erven most Hlavn stanica (v slade s vhadovou koncepciou predenia trs metra Bratislavy na povrchov trate do prmestskej aglomercie Zhorie do mesta Malacky). V lokalite navrhovanej na vstavbu parkoviska vo variantoch A je poda zvznej asti ZaD k platnmu zemnmu plnu navrhovan prava predstaninho priestoru s dostavbou obytnho sboru B11, obianskej vybavenosti na predenej Staninej ulici obchod potravn, Mestsk podnik sluieb, nov Hasisk stanica k omu m by vypracovan urbanisticko-architektonick tdia. V rmci tejto tdie bude potrebn parkovisko do plnu vhodne zapracova. Varianty B navrhovanho zchytnho parkoviska spolu s prstupovou komunikciou by sa mali realizova na plochch, ktor s v zemnom plne uren ako budce plochy priemyselnej vroby a skladov. Parkovisko tu nie je uvaovan. IV.13. AL POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENM NAJZVANEJCH OKRUHOV PROBLMOV
Predmetn elabort prina opis a charakteristiku dotknutho zemia. Analzou rozsahu stavebnej innosti boli identifikovan najzvanejie vplyvy na jednotliv zloky ivotnho prostredia a nie je predpoklad zskania vznamnch novch poznatkov. Vypracovan dokumentcia stavebnho zmeru (DSZ) bude postpen na expertzu na Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja, ktor rozhodne, ktor z variantov bude rozpracovan do vych stupov projektovej dokumentcie. V rmci vych stupov projektovej dokumentcie, v DR, sa na vybran variant vypracuje prieskum Inventarizcia a spoloensk ohodnotenie drevn, ktor, pokia sa v lokalite bud vyskytova dreviny, bude potrebn pre vydanie shlasu orgnu ochrany prrody s vrubom drevn. Vzhadom na vyie uveden skutonosti mono odpora, aby prslun orgn v zisovacom konan rozhodol, e navrhovan innos: SR, Zchytn parkovisko pre integrovan dopravn systm BSK v dopravnom bode Pezinok, sa nebude posudzova poda zkona . 24/2006 Z.z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov.
58
V.
POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ INNOSTI A NVRH OPTIMLNEHO VARIANTU
V. 1. TVORBA SBORU KRITRI Proces hodnotenia vplyvu navrhovanej innosti na obyvatestvo, prrodn prostredie a socio ekonomick sfru obsahuje zistenie tohto vplyvu, posdenie jeho dsledkov a nvrh npravnch opatren tam, kde dsledky vplyvu presahuj stanoven limitn hranicu. Pre vber optimlneho variantu navrhovanej innosti boli stanoven nasledujce kritri : 1. Technicko-ekonomick kritri investin nklady, technick nronos 2. Kritri vplyvov na obyvatestvo bezpenos bvajceho obyvatestva, zaaenie hlukom a emisiami, vplyvy na jednotliv aktivity obyvatestva, 3. Kritri vplyvov na jednotliv zloky prrodnho prostredia horninov prostredie, ovzduie, voda, pda, biota, krajina. V.2. VBER OPTIMLNEHO POSUDZOVAN VARIANTY 1. VARIANTU ALEBO STANOVENIE PORADIA VHODNOSTI PRE
Technicko-ekonomick kritri
Navrhovan innos si vyiada investin nklady vo vke : Variant A.1 1.695 566 Variant A.2 2.249 655 Variant B.1 2.247 703 Variant B.2 3.844 661 Z pohadu investinch nkladov je najvhodnej najlacnej variant A.1, t.j. variant s povrchovm parkoviskom v rozsahu 109 stojsk Ani jeden z posudzovanch variantov rieenia zchytnho parkoviska nevyaduje budovanie nronch a rozsiahlych objektov, ale oproti vstavbe parkovacieho domu s menej nron varianty povrchovch parkovsk. 2. Kritri vplyvov na obyvatestvo
Vplyv exhaltov a hluku na obyvatestvo Emisie exhaltov a hluku z dopravy s zvisl od intenzity dopravy. Z toho dvodu bud najvyie prrastky emisi a pri vyuvan predpokladanch maximlnych kapact parkovacch miest a to vo variantoch s vm potom parkovacch miest A.2, B.1 a B.2. Najmenie mnostvo exhaltov a hluku sa vyprodukuje pri realizcii variantu A.1 Pri tom plat, e zven mnostvo emisi zneisujcich ltok a hluku sa nebude vyskytova kontinulne, ale len v ase rannej a popoludajej dopravnej piky v rozmedz cca 3 hodn. Sksenosti z dopravnch stavieb ns oprvuj predpoklada, e prrastky emisi zneisujcich ltok a hluku nebud prekraova povolen hygienick limity. Vplyv na aktivity v zem ponohospodrstvo, priemysel, rekrecia, doprava Vstavba si vo variantoch B.1 a B.2 vyiada nevratn zber ponohospodrskej pdy a zni vmeru ponohospodrskej pdy jej majiteom, vstavbou vznikn menie zbytkov plochy nevhodnch tvarov. Z hadiska zberu ponohospodrskej pdy s vhodnejie varianty, ktor nie s lokalizovan na plochch s ornou pdou, teda varianty A.1 a A.2. Zchytn parkovisko vo variante B.1 a B.2 je umiestnen na ploche, ktor je platnm zemnm plnom uren ako plochy priemyselnej vroby a skladov, plochy statickej dopravy tu nie s uvaovan, vstavbou povrchovho parkoviska sa zni vmera plochy urenej na in el. Varianty A s lokalizovan na plochch , ktor sa maj sta sasou predstaninho priestoru s dostavbou obytnho sboru B11, obianskej vybavenosti na predenej Staninej ulici, vybran variant je mon zakomponova do tejto urbanistickej tdie. Ani jeden z navrhovanch
59
variantov neohrozuje iadne kultrno-historick pamiatky, neovplyvuje rekreciu v zem. V loklnych podmienkach vo vzahu k doprave vstavba parkoviska vo variantoch A spsob mierne zvenie intenzity na Staninej ulici, km varianty B bud napojen na cestu III/00237 novovybudovanou komunikciou mimo zastavan as obce. Zvenie intenzity dopravy na dotknutom seku cesty bude len v ase obmedzenom na dopravn piky v rannch a popoludajch hodinch. Vo vzahu k doprave vstavba a prevdzka zchytnho parkoviska sleduje regionlne ciele, je nevyhnutnm predpokladom pri realizovan dlhoronch projektov, ktorch cieom je zvi podiel hromadnej dopravy oproti individulnej doprave a zrove zvi podiel elezninej dopravy oproti cestnej doprave. V tomto zmysle m vstavba zchytnch parkovsk vznamn pozitvny vplyv v ktoromkovek variante. K vyiemu komfortu cestovania prispieva aj bezpen prstup na parkovisko, alebo do parkovacieho domu cez podchod, oplotenie parkoviska, kamerov bezpenostn systm, informan systm, osvetlenie a alie detaily. Z hadiska vplyvu na pohodu a kvalitu ivota sa po zaveden IDS so vetkmi podpornmi projektami pota s tm, e sa vrazne zvi kvalita cestovania elezninou hromadnou dopravou, o prinesie komfort cestujcim a nepriamo aj obyvateom Bratislavy prostrednctvom dokonalejieho dopravnho systmu, ale aj ozdravenho ivotnho prostredia. 3. Kritri vplyvov na jednotliv zloky prrodnho prostredia
Vplyvy na ovzduie Poas prevdzky zchytnho parkoviska v ktoromkovek navrhovanom variante sa vzhadom na predpokladan intenzity dopravy svisiace s navrhovanou stavbou neoakvaj prrastky emisi kodlivch ltok do ovzduia, ktor by prekraovali hodnoty hygienickch limitov. Loklne sa bud maxim emisi viaza na obdobie s najvyou intenzitou dopravy, t.j. v ase rannej a popoludajej dopravnej piky a nebud prekraova krtkodob emisn limity. Zavedenie integrovanho dopravnho systmu, ktorho predpokladom je vybudovanie zchytnch parkovsk, m globlne z hadiska vplyvu na ovzduie vznamn pozitvny vplyv. Predpoklad sa vie vyuvanie hromadnej dopravy na kor individulnej a vie vyuvanie elezninej ekologickejej dopravy na kor cestnej. Z toho vyplva pokles emisi ltok zneisujcich ovzduie z individulnej automobilovej dopravy, ktor by malo vies k postupnmu zlepovaniu celkovho stavu ovzduia najm v Bratislave a v Bratislavskom regine. Vplyvy na podzemn a povrchov vody Nakoko v zem sa predpoklad relatvne vysok hladina podzemnej vody, je na eliminciu monho negatvneho vplyvu (v prpade havarijnho niku ropnch ltok) navrhnut systm odkanalizovania parkoviska aj parkovacieho domu. V slade s platnmi predpismi na ochranu vd bud pred vypustenm do ternu a podpovrchovch vrstiev zneisten vody z parkoviska aj z parkovacieho domu predisten v odluovaoch ropnch ltok. Predisten vody bud odveden do vsakovacch zariaden a z nich sa postupne vsiaknu do podpovrchovch vrstiev. Pri dodran navrhnutch opatren na ochranu podzemnch vd je riziko negatvneho vplyvu na vody minimlne vo vetkch variantoch rieenia. Vplyv na horninov prostredie a pdu Stavba zchytnho parkoviska, prpadne parkovacieho domu si nevyaduje tak rozsah zemnch prc, ktorch realizcia by mohla by potencilnym zdrojom ohrozenia horninovho prostredia. Za predpokladu normlnej prevdzky parkoviska (vo vetkch navrhovanch variantoch) sa nepredpoklad negatvne ovplyvnenie horninovho prostredia. Okrem trvalho zberu ponohospodrskej pdy (vyhodnoten vo vzahu k ponohospodrskej innosti) sa poas vstavby predpoklad aj doasn zber, na ktorom me djs k ovplyvneniu vlastnost pd. Vplyvy maj vratn charakter a dslednou technickou a biologickou rekultivciou je mon navrti ich do pvodnho stavu. Vplyv na biotu Stavba parkoviska je umiestnen v zem, ktor je poznaen dlhodobm antropognnym psobenm loveka. V lokalite vstavby neboli identifikovan iadne vzcne biotopy, ani chrnen, i ohrozen druhy rastln a ivochov. Stavba si vyiada vrub drevn v nevyhnutnom rozsahu, na ktor je potrebn poiada o shlas s vrubom orgn ochrany prrody a krajiny. Vplyv na krajinu truktru, ochranu, SES Z hadiska prvkov sasnej krajinnej truktry (SK) vstavbou parkoviska na ponohospodrskej ploche djde k zmene v podiele ponohospodrskych plch ku spevnenm plochm v neprospech ponohospodrskej pdy. V prpade variantu s povrchovm parkoviskom pri elezninej trati sa pomer jednotlivch prvkov SK nezmen.
60
Stavba parkoviska je lokalizovan v zem, pre ktor, poda zkona . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny, plat 1. stupe, t.j. veobecn ochrana. V najbliom okol sa nenachdzaj iadne chrnen zemia, chrnen stromy, ani zemia, chrnen eurpskou sieou chrnench zem NATURA 2000. Poloha navrhovanch parkovsk nem iadny vplyv na prvky zemnho systmu ekologickej stability. Vber optimlneho variantu Na zklade predchdzajcej analzy vplyvov na prrodn prostredie a obyvatestvo a jeho aktivity, pri zohadnen rizk a monosti etapovitosti vstavby do cieovho stavu kontatujeme, e optimlnym variantom pre vstavbu zchytnho parkoviska je variant A.1, t.j. parkovisko povrchov, vybudovan v rozsahu 109 stojsk, umiestnen na strane staninej budovy vavo od koajiska v smere do Ktov. V.3. ZDVODNENIE NVRHU OPTIMLNEHO VARIANTU Bratislava je centrom vroby, obchodu, sluieb, kultry a kolstva celho reginu. Poskytuje mnostvo pracovnch prleitost a do kl chod mnostvo tudentov z celho okolia. Kadodenn dochdzka do Bratislavy predstavuje cca 120 tisc 150 tisc osb, ktor na prepravu vyuvaj prostriedky hromadnej prepravy a individulnu automobilov dopravu. Vzhadom na neuteen stav hromadnej dopravy je podiel hromadnch doprv v celkovom objeme dopravy vemi nzky a mnoho obyvateov reginu vyuva na presun medzi zdrojom a cieom vlastn automobil. Presun takho vekho potu ud osobnmi automobilmi spsobuje v Bratislave dlhodobo znme problmy s prehustenosou dopravy, vznikajcimi kongesciami, dopravnou nehodovosou a nedostatkom parkovacch miest. Jedinm skutone koncepnm rieenm stavu je vytvorenie takch podmienok pre vyuvanie hromadnej dopravy, ktor bud zaruova cestujcej verejnosti spoahlivos, plynulos a rchlos, vhodn dostupnos a najm ekonomick vhodnos. Takmto systmom sa jav integrovan dopravn systm, teda systm, kde viacer dopravcovia vzjomnou spoluprcou vytvraj pre cestujceho spolon dopravn a tarifn ponuku. Cestujcemu tak ponkaj spolon cestovn lstok, po zakpen ktorho me ubovone kombinova viacer druhy dopravy bez ohadu na to, ktor dopravca ich prevdzkuje. Pre zvenie vyuvania MHD (aj v IDS) je potrebn urobi urit opatrenia, ktor by zvili jej atraktivitu a pouvanie na kor individulnej automobilovej dopravy. K takmto opatreniam patr aj ponuka zchytnch parkovsk na prstupoch do mesta s dobrou vzbou na MHD. Zrove dochdza v Bratislave k zavedeniu novej parkovacej politiky (s vraznm obmedzenm neplatench parkovsk, vyhradenm parkovanm len pre rezidentov), o predstavuje opatrenie, ktor sleduje znenie potu automobilov na komunikanej sieti v meste. Sasne s vstavbou zchytnch parkovsk pripravuj eleznice Slovenskej republiky alie podporn akcie svisiace so snahou zmeni chovanie obyvateov a to je vybudovanie novch elezninch zastvok v Bratislave tak, aby sa tieto rovnomerne rozdelili vzhadom na ciele a zdroje ciest. V rmci tejto koncepcie aj prevdzkovatelia elezninej dopravy v sasnosti eleznin spolonos Slovensko a.s. a spolonos RegioJet, a.s. pripravuj zvenie prepravnej ponuky a zavedenie novch vlakov. Cieom je dosiahnu, aby cestujca verejnos viac vyuvala hromadn dopravu a v nej najm eleznin dopravu, na kor individulnej automobilovej dopravy, m by sa dosiahol vsledn efekt, ktor presahuje loklne hranice a m vznam regionlny. Dokumentcia stavebnho zmeru, obsahujca technick rieenie vetkch navrhovanch variantov, bude predloen na expertzu, na zklade ktorej bude stanoven, ktor z variantov bude rozpracovan v alch stupoch projektovej dokumentcie. Z hadiska vplyvov na ivotn prostredie a obyvatestvo sa ani pri jednom z navrhovanch variantov rieenia nepredpokladaj negatvne inky, ktor prekrauj povolen limitn hodnoty v zmysle v sasnosti platnch legislatvnych predpisov. Pri dodran tandardnch opatren nie je predpoklad negatvneho ovplyvnenia niektorej zo zloiek prrodnho prostredia v takom rozsahu, ktor by vyadoval alie podrobnejie hodnotenie. Vstavba zchytnch parkovsk, ako podporn projekt pre zven vyuvanie hromadnej dopravy (a z toho najm elezninej) na kor individulnej automobilovej dopravy je v porovnan s nulovm stavom, t.j. stavom, kedy by sa navrhovan investcia nerealizovala, priaznivejm rieenm so irokm dopadom v oblasti dopravnej, ekonomickej a ivotnho prostredia. Ako kad novinka v systme dopravy vyaduje ist as na to, aby sa overila sprvnos predpokladov a tie aby bola verejnosou prijat a zaala sa vo vej miere vyuva. Je preto eln uvaova s vstavbou v 2 asovch etapch, kedy sa v 1.etape vybuduje parkovisko
61
s poadovanm vybavenm v menom rozsahu a a po overen skutonho zujmu verejnosti, alebo v prpade neoakvane vekho zujmu sa dobuduje parkovisko s cieovm potom parkovacch miest. V prpade projektovanch variantov B zchytnho parkoviska je ich vstavba navye podmienen modernizciou elezninej trate Bratislava hl. stanica Kty. Z tchto dvodov spracovate zmeru odpora ako optimlny variant rieenia variant A.1. VI. MAPOV A IN OBRAZOV DOKUMENTCIA Prloha . 1: Prloha . 2: Prloha . 3: Prloha . 4: Prloha . 5: VII. Variant A.1, situcia M 1:1 000 Variant A.2, situcia M 1:1 000 Variant B.1, situcia M 1:1 000 Variant B.2, situcia M 1:1 000 Fotodokumentcia
DOPLUJCE INFORMCIE K ZMERU
VII.1. ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTCIE, KTOR SA VYPRACOVALA PRE ZMER A ZOZNAM HLAVNCH POUITCH MATERILOV Zmer bol vypracovan na podklade dokumentcie stavebnho zmeru v rozpracovanosti, ktor v sasnosti pripravuje DOPRAVOPROJEKT, a.s. . Ako podklady boli vypracovan tdie: SR, zchytn parkovisk pre IDS BSK v dopravnch bodoch Zohor, Nov Koarisk, Ivanka pri Dunaji a Pezinok, Podrobn ininierskogeologick a hydrogeologick prieskum, Projekt geologickej lohy (GEOFOS, s.r.o., Mgr. amaj, 2013) Zastvka Zohor - zchytn parkovisko pre IAD, Pedologick prieskum (PEDOCONSULT, RNDr. S. Lazrov, 2013) alie pouit podklady Atlas krajiny, SAV Bratislava, 2002 Generel nadregionlneho zemnho systmu ekologickej stability SR (1992) Klimatick pomery na Slovensku - vybran charakteristiky, Zbornk prc SHM v Bratislave Kraje a okresy Slovenska Nov administratvne lenenie, Q111 Bratislava (1997) Nariadenie vldy . 183/1998 Z.z. zo 7.4.1998, ktorm sa vyhlasuje zvzn as PN VC Bratislavskho kraja Pln dopravnej obsluhy BSK, (Bratislavsk integrovan doprava, s. r. o. v spoluprci so ilinskou univerzitou, november 2007 Sprva o kvalite ovzduia a podiele jednotlivch zdrojov na jeho zneisovan v Slovenskej republike, SHM, MP (2010) Stav a pohyb obyvatestva Slovenskej republiky, tatistick rad SR (2012) Technicko ekonomick tdia: Implementcia integrovanho dopravnho systmu na zem Bratislavy s dosahom na priahl reginy (REMING Consult, a.s. 2010) zemn pln obce Zohor ( Atelir Olympia, 2002), Zmeny a doplnky .1/2008 k PN obce Zohor (Atelir Olympia, 2008) zemn pln Vekho zemnho celku Bratislavskho kraja v shrnnom znen zmien a doplnkov 2000, 2002, 1/2003 a 1/2005 (AUREX 2008)
Internetov strnky: Pdne mapy, SHM, Enviroportl, SAZP, katastrlny portl, OP SR oficilna strnka mesta Pezinok, strnka VUC Bratislavskho kraja ,
62
VII.2. ZOZNAM VYJADREN A STANOVSK K NAVRHOVANEJ INNOSTI PRED VYPRACOVANM ZMERU K posudzovanm variantom poskytli zemno-plnovaciu informciu: Bratislavsk samosprvny kraj, Obec Zohor Informcie s sasou nedokladovanej dokumentcie spracovatea zmeru.
VIII. POTVRDENIE SPRVNOSTI DAJOV VIII. 1. SPRACOVATELIA ZMERU Zmer vypracovali: RNDr. Dorota Martinkov Ing. Ivan Kao DOPRAVOPROJEKT, a.s. Kominrska 2,4 832 03 Bratislava
63
VIII.2. POTVRDENIE SPRVNOSTI DAJOV PODPISOM OPRVNENHO ZSTUPCU NAVRHOVATEA
SR, Zchytn parkovisko pre integrovan dopravn systm BSK v dopravnom bode Zohor
ZMER
Za spracovatea zmeru: V Bratislave, 9.4.2013
RNDr. Dorota Martinkov

DOPRAVOPROJEKT,a.s.,Bratislava oprvnen zstupca spracovatea zmeru
Za navrhovatea zmeru: eleznice Slovenskej republiky v zastpen DOPRAVOPROJEKT,a.s. poveren
Ing. Jozef Harvank

DOPRAVOPROJEKT,a.s.,Bratislava riadite divzie Bratislava I.
V Bratislave, 9.4.2013
64
Lokalita vstavby variantov A.1 a A.2, Stanin ulica, po pravej strane oplotenie pozemkov elezninej trate s nletovou krovitou zeleou, ktor sa mus odstrni, po avej strane vsadba mladch stromekov, vhodnch na presadenie na in lokalitu.
Lokalita vstavby variantov A.1 a A.2, star nakladacia rampa sa mus odstrni, vybuduje sa nov
Prloha .5 Fotografick prloha
Lokalita vstavby zchytnho parkoviska vo variante B.1, resp. B.2, ponohospodrsky obrban plocha
Sprievodn porast popri odvodovacom kanly vavo lemuje ponohospodrsku plochu, je tvoren najm agtom a topoom, tto zele by stavbou nemala by dotknut

ZSR Zohor Zachytne Parkovisko Zamer

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

ZSR Zohor Zachytne Parkovisko Zamer

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

SR, Zchytn parkovisk pre integrovan dopravn systm Bratislavskho samosprvneho kraja v dopravnch bodoch Zohor, Nov Koarisk,

Ivanka pri Dunaji a Pezinok Zohor Zmer

I. II. III. III.1.

IV.2.2. IV.2.3. IV.2.4. IV.2.5. IV.2.6. IV.3.

AL POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S OKRUHOV PROBLMOV

I. I.1. I.2. I.3. I.4.

II. ZKLADN DAJE O NAVRHOVANEJ INNOSTI

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

Variant Variant A1 Variant A2 Variant B1 Variant B2

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

zemn systm ekologickej stability

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

Zdroj :Stav a pohyb obyvatestva v SR, SR 2011

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

SR eny 15 017 5 044 1 400 688 99* 1 145

Okres Malacky mui eny 141 88 37 26 5* 24 189 62 26 3 1* 14

Zber plch spolu

Zber plch spolu

orn pda orn pda

orn pda orn pda

orn pda orn pda

orn pda orn pda

8866/39 8866/49 8858/3 1915/1 8865/2

503,65 32,66 19,63 169,05 100,00

34,49 7323,22 4261,37 11 584,59

orn pda orn pda

orn pda orn pda

orn pda orn pda

orn pda orn pda

6212 x x x x x x x x 5495 5495

503,65 32,66 19,63 622,68 1 166,08 488,18 3 308,47 383,86 100,00

34,49 7323,22 10061,59 17 384,81

zastavan plochy a ndvoria

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

150 , t.j. 43%

24 hod 1 rok, zimn obdobie

iadna iadna Kritick rove na

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

Prpustn hodnoty [dB] Hluk z dopravy

Leteck doprava LAeq,p

Hluk z inch zdrojov LAeq,p

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ INNOSTI A NVRH OPTIMLNEHO VARIANTU