Aj ke sa me zda, e na tmu Hitlera, nacistickho Nemecka a Druhej svetovej vojny bolo napsan tak vea, e je u prakticky vyerpan, v lnku

vm predstavm prve tie menej znme udalosti, spolonosti, men a prepojenia. Tak o ktorch sa v mainstreamovch dokumentoch, knihch a lnkoch len potichu epk, ktor s opatrne a akosi so strachom naznaovan, alej vak nerozvdzan. Tieto skutonosti s tak znepokojujce ako aj narajce typick vklad toho o sa stalo, e sa prirodzene nedostali do uebnch osnov sn nikde na svete. Aby sme lepie pochopili Adolfa Hitlera a jeho cestu k absoltnej moci, musme sa najprv pozrie na prostredie ktor formovalo ako jeho, tak ud s ktormi spolupracoval a prostrednctvom nich nsledne cel Nemecko. Je vemi prznan, e Bergier a Pauwels nazvali kapitolu bestselleru Rno kzelnkov pojednvajcu o medzivojnovom Nemecku a Nemecku Druhej svetovej vojny ako Niekoko rokov v absoltnom inde. Toto absoltne inde sa vak nezjavilo okamite a z nioho, predchdzalo mu dlh obdobie starostlivho budovania, v priesenkoch sa stretlo viacero ciest, na pozad sa odohrvali znepokojiv skutonosti, ktorch si vemi dlho nik nevmal, prpadne ich bagatelizoval. Prve z tohto dvodu zanem spoloenskm prostredm a tm o ho vytvralo. Hitler, Hess, Gring, Himmler, Gbels, Speer a al boli dsledkom prostredia v ktorom vyrstli, a nsledne ho chytili do svojich rk a sformovali ovea zrivejie, bezohadnejie a fanatickejie ako ktokovek pred nimi. Uskutoovali v praxi upraven ideolgie a filozofie, ktor tu boli pred nimi. Neoddelitenou sasou nacizmu bol jeho okultizmus namiean z germnskeho pohanstva, budhizmu, teozofie, antropozofie, armanizmu, satanizmu, ezoteriky, astrolgie, mgie, dualizmu, parapsycholgie a starovekch mtov a legiend. Nacisti sa nebli siahnu po alternatve a ich ra bola alternatvnou a originlnou v mnohch, vinou vak vemi zvrtench smeroch.

Armanizmus
Armanizmus, alebo Ariozofia, spoiatku nazvan taktie Wotanizmus je ideologickm systmom ezoterickej povahy, rasovm nboenstvom zaloenm na nordickch mtoch a legendch, heraldike, folklre, teozofii, gnosticizme a rasovch vedeckch terich. Stoja za nm predovetkm dvaja vznan okultisti, mystici, sektri, spisovatelia, astrolgovia a historici intelektulneho razenia Guido von List a Jrg Lanz von Liebenfels, ktor sledovali rovnak cie obrodenia porobenej germnskej rasy.

Guido von List

Rakan Guido von List bol vbec prvm populrnym spisovateom, ktor spojil nrodoveck ideolgiu s okultizmom a teozofiou. V svojich dielach nabdal itateov aby v archeolgii, folklre a krajine samej nachdzali pozostatky ariogermnskeho ttu, spravovanho kazmi-krmi a gnostickmi zasvtencami. Bol presveden, e napriek cudzm vplyvom, predovetkm rmskej a kresanskej kultre, ktor chceli Germnov zmerne vymaza z histrie, je mon ete mnoh obnovi. Tvrdil, e mgia rn pretrvala stredovek v podobe heraldiky, aby tak armanistick kazi zachovali aspo as svojej mdrosti. List si budoval kult osobnosti, o mu pomhalo zska itateov, veriacich a nasledovnkov. Aby dodal sm sebe autorite, tak prehlasoval, e je poslednm z armanistickch mgov, ktor vldli v pradvnom rijskom svete. Guido Karl Anton List si taktie priaroval do svojho rodokmea achtickch predkov istej germnskej rasy, vaka omu mohol prida medzi svoje men prdomok von. Nboenstvo, ktorho zklady poloil nazval Wotanizmom poda germnskeho boha Wotana, zodpovedajcemu nordickmu Odinovy. Svoje idealizovan predstavy zhmotnil v roku 1888 historickm romnom s fantastickmi prvkami s nzvom Carnuntum. List prispieval do silne nacionlneho a ovinistickho tdennka Ostdeutsche Rundschau patriacemu politikovi Karlovy Wolfovi, vaka omu sa dostal do kontaktu s viacermi umi podobnej ideolgie ako bola t jeho. Tto jedinci organizovali v 90-tch rokov 19-tho storoia 1

cez rzne kluby a krky portov aktivity, oslavovali jubile Nemeckej re a jej kultrnych hrdinov, slvili slnovraty poda starch zvyklost, rili povedomie a prehlbovali tdium Nemeckej histrie a literatry. V roku 1893 spolu s Fanny Wschianskou zaloil literrnu spolonos Literarische Donaugesellschaft. V 1894 vaka u spomenutmu Karlovy Wolfovi obnovil spolok Bund der Germanen s ktorm zaal okamite spolupracova. Presume sa vak do roku 1905, ke si u mohol dovoli vystupova otvorene armanisticky na irej verejnosti a zaloil Spolonos Guida von Lista. Spolonos podporovali mnoh intelektuli, vyia trieda a verejn initelia, medzi ktormi bolo viacero politikov vtedajieho Rakska a Nemecka a stala sa akmi zjednocujcim bodom. Smerovanie bolo v tom ase silne okultnho rzu. Po vydan troch vskumnch sprv sa stal List ete znmejm, jeho osobe a dielu boli venovan prednky na univerzitch vo Viedni aj v Berlne. List bol vnman ako mystick uite, rite ariogermnskych ide, vinu organizanej prce mali preto na starosti jeho tudenti a nasledovnci.

Jrg Lanz von Liebenfels

Ak spomname Guido von Lista, nejde vynecha jeho nadan mlad sasnk a mecen, taktie Rakan Jrg Lanz von Liebenfels. Lanz rovnako ako List zbooval star rijsk svet, ale jeho filozofie nemali ndych nrodoveckho Listovho armanizmu. Lanz sa viac opieral o okultizmus, teolgie, rzne vedeck pekulcie, zoolgiu a antropolgiu. Jadrom jeho nuky je heretick dualizmus liaci boj dobra so zlom, kde dobro predstavuj rijsk nadudia, zatia o zlo tzv. opoudia. Lanz ako bval mnch pod antisemitskm uiteom Schlglom oplval znanmi znalosami Biblie, apokryfnch a gnostickch textov, ktor si vak vykladal na zklade svojej ariogermnskej filozofie znane svojsky. Napr. Jeia pod gtskym menom Fauja videl ako spasitea nadud, ktor poadoval ritulne obete podud. Prv hriech a padok loveka v Genesis chpal ako alegriu na poiatok vzjomnho krenia rijcov a opoud. Identifikoval rijsk rasu (podobne ako viacer pred nm) ako modrook, plavovlas, silne nadraden rasm ernochov, Mongolov a Semitov. Adolf Josef Lanz si rovnako ako List priaroval do svojho rodokmea achtickch predkov, istch Germnov a zaal k svojim menm pridva prdomok von. Lanz bol v rokoch 1900 a 1905 mimoriadne aktvny a popri lenstve v dvoch vedeckch spolonostiach prispieval do nrodoveckch a socilne darvinistickch asopisov Hammer a PolitischAnthropologische Revue. V roku 1905 vydal svoju nuku v knihe Theozoologie oder die Kunde von den Sodoms-fflingen und dem Gtter-Elektron a zaloil asopis Ostara. Vekm itateom Ostary bol aj Adolf Hitler. O tomto vplyvnom asopise tvrdil, e mal len v roku 1907 nklad 100 000 vtlakov. Lanz vemi prune a pohotovo zapracovval vtedajie prudk objavy na poli vedy do svojich nboenskch a rasovch filozofi, m sa stali ete presvedivejie. Preferoval eugeniku ako nstroj pre znovu vytvorenie rijskej rasy, podobnos medzi jeho nvrhmi a neskormi Himmlerovmi materskmi domami SS Lebensborn, vyvraovanm a zotroovanm podradnch rs je zjavn. V roku 1907 so svojimi priatemi a kolegami kpil hrad Werfenstein a spravil z neho sdlo obnovenho rdu Ordo Novi Templi, ktor sa stal jeho hlsnou trbou. V roku 1913 vydal tdiu v ktorej Svt grl vysvetuje ako elektrick symbol patriaci k panpsychickm silm istej rijskej rasy. Po prehratej Prvej svetovej vojne nastupuje u Lanza fanatick antisemitizmus, ktor odra jeho prv povojnov prca Weltende und Weltwende z roku 1923. V nasledujcich rokoch sa naalej venoval okultizmu, teolgim, zoolgii, vede, antropolgi, astrolgi ako aj histrii a bol podobne ako List vnman oby mystick uite, ktorho filozofie rili a zhmotovali tudenti a nasledovnci. Vaka Listovy, Lanzovy a ich obdivovateovi Rudolfovi von Sebottendorfovi (s rovnako priarovanm achtickm titulom) sa zrodila roku 1911 tajn spolonos Teutonick rd z ktorej bola v 1918 vylenen spolonos Thule. Thule neskr reorganizoval a viedol prve Adolf Hitler. Filozofie, ktor List a Lanz vytvorili, i prevzali a upravili mali vbun povahu, vbili, psobili sugestvne, nebolo mon ich bra na ahk vhu ani jednoducho diskreditova, zasiahli sce 2

spoiatku len meniu as obyvatestva Rakska a Nemecka, ale ilo o akademikov, vedcov, historikov, umelcov, novinrov, politikov a podnikateov. Vytvorili zklad, ktor priniesol u oskoro vemi trpk obdobie.

Adolf Hitler
Adolf Hitler sa narodil v roku 20. 4. 1889 v Braunau. Detstvo Adolfa Hitlera bolo hlboko poznaen prsnym otcom, ktor ho asto bil a syndrmom preitia, pretoe vetky predchdzajce deti Adolfovej matky zomreli. Historici neustle pekuluj i Hitlerov dedo z otcovej strany bol, alebo nebol idovskho pvodu. V skutonosti to nie je dleit. Aj keby Hitlerov dedo bol naozaj id, neexistuje iaden fakt, ktor by dokazoval jeho ovplyvnenie z tejto strany. Ak sa pozrieme na rasov istotu, bol by len tvrtinovm idom a nespal okrem toho cel radu inch kritri idelu rijskej rasy. V rokoch 1892, 1894 a 1895 sa Hitlerovci sahovali. Najprv do Passau v Nemecku, potom Leondingu v Raksku a nakoniec Hafeld taktie v Raksku. Mlad Adolf sa odmietol vyda na nten drhu radnka a preto medzi nm a otcom vyvstvali neustle konflikty. Smr mladieho brata Edmunda v roku 1900 Adolfa hlboko zasiahla. Stal sa mrzutm a haterivm. Hitler il v rokoch 1900 a 1905 v Linzi, kde sa prostrednctvom svojho uitea Leopodla Ptscha, ktor zastval dleit miesto v niekokch nacionalistickch spolkoch zoznmil s nacionalizmom a pangermanizmom. Chlapec bol naden hodinami dejepisu a spoluiakov niekedy delil na Nemcov a tch druhch. Ke Hitlerovi v roku 1903 zomrel otec a v 1907 matka, presahoval sa do Viedne. il najprv iba zo sirotnho dchodku, neskr skal svoje astie oby maliar, jeho schopnosti vak neboli dostaton pre prijatie na viedensk Akadmiu vtvarnch umen. Hitler sa preto ivil predajom svojich pohadnc turistom a rznymi krtkodobmi brigdnickmi prcami. Viede neznal pre jej nrodn diverzitu hlavnho mesta Raksko-Uhorska, ve v jeden as v nej ili ako on, tak naprklad aj Tito, Freud a Stalin. Priam v nboenskom tranze a vytren vak navtevoval Wagnerovho Parsifala a obdivoval Kopiu osudu uloen vo Viedenskej cisrskej klenotnici Hofburg. Reinhold Hanish, sused v dome, v ktorom bval aj Hitler ho nazval nedisciplinovanm a nladovm, vdy baiacim po vnivch politickch diskusich, najm pred ostatnmi rezidentmi. Ak s nm niekto neshlasil a oponoval mu, prechdzal do zrivosti. Prve vo Viedni bol Hitler v plnej sile zasiahnut pangermnskymi mylienkami, armanizmom a okultizmom o ktorom som pojednval v predchdzajcej kapitole. Bol vnivm itateom, doslova chmtajcim vetky dennky, tal mnoh politick pamflety a poiiaval si vea knh o germnskej histrii a mytolgi, ktor taval do tretej, a tvrtej rna. Okrem toho taval aj Lanzovu Ostaru. Neskr v Mein Kampf poznamenal, e prve Viedensk zitky predstavuj ulov zklad jeho svetonzoru. Hitler bol vysoko inteligentn, s dajnou hodnotou IQ 141, mal fenomenlnu pam, preto vemi rchlo pretudoval prce Nietzscheho, Hegela, Fichteho, Treitschkeho a Houstona Stewarta Chamberlaina. asti ich filozofi pouil pri budovan tej svojej, predstavenej predovetkm v knihe Mein Kampf. Knihy, ktor si poiiaval dopal vlastnmi poznmkami a opravoval ich logick chyby. V roku 1913 sa Hitler presunul do Mnchova, kde s obrovskm nadenm prijal Prv svetov vojnu priamo na nmest Odeonplatz. Znmy filmov zznam Odeonplatz z 2. 8. 1914 poda vetkho naozaj zachytva mladho Hitlera vo vytren, vnmal vojnu ako ponknut monos, ktor by Germni mali vyui a vydoby si svoje prvoplatn miesto na svete.

Samozasvtenie
Zd sa, e Hitlerova mimoriadna schopnos ovplyvova ostatnch sa zaala rozvja krtko po roku 1918, ke bol hospitalizovan. Za statonos v prvej lnii zaplatil doasnou slepotou, ale bol vyznamenan eleznm krom prvho stupa. Irniou je, e na toto vyznamenanie ho navrhol id Hugo Gutmann. Ke oslepen yperitom leal v tranze v pasewalkskej nemocnici, zaal chpa 3

svislosti medzi psychickmi a fyziologickmi procesmi v organizme. Niektor okultisti tvrdia, e behom trznivho pobytu vo vojenskej nemocnici dolo u Hitlera k samozasvteniu. Ilo o urit formu zmyslovej deprivcie, podobn tej, ktor sa realizuje cielene zasvtiteskmi ritulmi, i v dnenej dobe tzv. terapiou tmou. Prve v tomto ase sa, ako neskr doklad v Mein Kampf, rozhodol by politikom.

Thule
Dietrich Eckart, jeden z prominentov NSDAP v roku 1923 prehlsil: Nasledujte Hitlera! Bude tancova, ale som to ja kto udva tn. Ja som ho zasvtil do tajnho uenia a otvoril jeho energetick centr, aby mohol prijma vzie a ukzal mu spsob, ako komunikova so skrytmi silami. innosti skupiny sa aktvne zastnili aj al udia, ktor hrali pri formovan nacistickej strany kov lohy, naprklad Alfred Rosenberg, Rudolf Hess, Gottfried Feder a Karl Harrer. V osobe Adolfa Hitlera nala skupina svojho fhrera a zaala uskutoova svoje zvrten sny. Spolonos mala vytvori protivhu k medzinrodnmu idovskmu sprisahaniu, ktor bolo popsan napr. v sfalovanch Protokoloch Sionskch mudrcov. Thule si vzala nzov po hlavnom meste mtickho starovekho kontinentu Hyperborea. Hyperboreu stotonili s Platnovou Atlantdou a tento pojem sa pouva najastejie, je vak zavdzajci. Hyperboreu obvali rijci vldnuci nesmiernymi duchovnmi schopnosami, fyzickou zdatnosou a mdrosou a inteligenciou aleko prevyujcou t nau. Dietrich Eckart a neskr Adolf Hitler spolonos Thule vyuili pre svoje politick ciele. Prve Thule slila ako prvotn zdroj financovania a lenskej zkladne NSDAP. Ke jej len Dr. Friedrich Krohn dovolil Hitlerovi pouva jeho kninicu, ten si z nej poial len medzi rokmi 1919 a 1921 viac ne 100 knh. Po roku 1920 si Hitler zriadil svoju skromn kninicu, ktor rstla rapdnym tempom. V 1934 mala viac ne 6000 knh v hodnote viac ne 150 000 mariek.

Rtorick umenie
Adolf Hitler zaal takmer okamite po vstupe do Nemeckej robotnckej strany psobi vemi aktvne, progresvne, menil ju poda svojej vzie. Zistil, e m dar rtoriky a manipulcie. Jeho prejavy boli pln osobnej charizmy, jasnej vzie, neochvejnho presvedenia, neobjavovali sa iadne nznaky pochybnost, vyuvali vemi dobre aktulnej nlady a rozpoloenia posluchov. Kult osobnosti si budoval spomnanm samho seba v svislosti s nrodovectvom, germnskym duchom, vypracovanm sa z nuly a spechmi v prvej svetovej vojne. Posluchmi boli spoiatku nvtevnci bavorskch kriem a pohostinstiev, ktor prejavovali zujem o strancke aktivity a chceli pomc porobenmu Nemecku. D sa teda poveda, e ilo o domcu pdu, prichdzali vak opakovane a prichdzali si vypou prve Hitlera. Ich poty rstli pre stranu nebvalm tempom. Bolo to idelne obecenstvo pre vyskanie jeho schopnost, ktor sa naalej prudko zlepovali. Hovoril presne to o chc pou, ete ne na to sami prili. Vystihol atmosfru, vyuval socilny a ekonomick marazmus v ktorom sa Nemecko nachdzalo aby poukzal na neschopnos politickch oponentov a nartol svoje radiklne rieenia. Zatia o posluchi psobili na konci vyerpane, on priam iaril energiou. Tomuto prenosu energie sa hovor aj energetick vampirizmus a nejde o ni zhadnho ani zloitho. S verejnm vystupovanm mu pomhal aj jeho osobn radca Erik Jan Hanussen obdaren parapsychologickmi schopnosami o ktorom ete bude re. V neskorom obdob piloval Hitler svoje schopnosti renka a agittora v Hoffmanovom ateliri. Hoffman sa stal jeho osobnm stranckym fotografom. Nzor na posluchov svojich prejavov vyjadril pri jednej prleitosti Hitler bez prkras: Masy, s ako hlpe eny, ktor mete ahko ovldnu premrtenmi emciami a teatrlnymi gestami. Ak sa pozorne pozrieme na viacero jeho prejavov, obzvl tie najslvnejie, meme pozorova nielen zpal, fanatizmus a skalopevn presvedenie, ktor sa asto menilo v krtkom ase 4

na realitu a dodvalo mu tak na vhe, ale aj pozorne natrnovan gest, mimiku a intonciu. Hlas pouval podobne ako Wagner hudbu, od pokojnho a tichho na zaiatku, a po rchly, sen krik dopan prskanm sln na konci prejavu. Nacisti dokonale vyuvali najmodernejie technologick vdobytky doby, ktor umonili prena Hitlerove prejavy televziou, rozhlasom, najm vak na filmovom pltne a zachyten na fotografich. Vsledok bol psobiv. Vystpenia sprevdzali emblmy, symboly a rituly, v neskorom obdob taktie dokonale zoikovan vojensk formcie zdraviace fhrera: Sieg Heil. Dopad na posluchov musel by na ohromn, ve prejavy elektrizuj u len cez obrazovky potaov. Ak zosumarizujeme vetky spomenut faktory zneuitia mizernej situcie Nemecka, vyuvanie najmodernejch technolgi, dokonale pripraven prostredie pre prejavy a v prvom rade asn a cieavedome trnovan rtorick a agitan schopnosti doplnen a okultnm magickm umenm, ktormu sa v priebehu ivota priuil viac ne dos, nememe sa ani divi vsledku. Obzvl uvaovaniu bench Nemcov v dobe ke boli informcie zlatom a podliehali starostlivej Gbelsovej propagande.

NSDAP
Nrodne socialistick nemeck robotncka strana, taktie oznaovan ako nacistick strana vznikla 24. 2. 1920 premenovanm Nemeckej robotnckej strany, ktor zaloil rok predtm Anton Drexler, Gottfried Feder a Dietrich Eckart. Vedenie strany si myslelo, e Hitlera vyuije pre svoje ciele, e pre nich jeho vzrastajca popularita nepredstavuje vny problm a jeho popularita im posli. Mlili sa, podcenili ho rovnako, ako mnostvo alch v budcnosti. 25 bodov vodn program NSDAP, ktor bol u vtedy ovplyvnen Adolfom Hitlerom staval na odmietnut Versaillskej zmluvy a vytvoren Vekho Nemecka. Dietrich Eckart m v tomto ase obrovsk vplyv na Hitlera, predovetkm v otzke rasovch teri, okultizmu a jeho uveden do vplyvnch finannch kruhov. Taktie mu predstavil Alfreda Rosenberga, s ktorm dlhodobo spolupracoval. Po spore s Drexlerom Hitler odchdza z NSDAP s tm, e ak sa m vrti poaduje neobmedzen kompetencie. Dosiahol tm svoje zvolenie za predsedu s takmer dikttorskmi kompetenciami. Hitler vemi rchlo zavdza uniformy s jasnmi insgniami, symboly, mty a rituly, ako aj pozdrav Heil Hitler, prevzat od Mussolliniho iernych koel. Sanskritsk vraz swastika, zloen z vrazov su a asti, znamen nieo dobr i priaze osudu v smere hodinovch ruiiek a presn opak v opanom smere. S tmto symbolom sa stretvame aj v mnohch mimo zijskch prakultrach Egypte, Grcku, Taliansku, panielsku, Britnii a Amerike. V roku 1920 prijal Hitler svastiku za emblm novo vytvorenej nacistickej strany oby nechvalne znmy hkov kr, povaoval ju za nordick symbol odvoden od germnskych rn, a bol to dajne prve on, kto zmenil nvrh Dr. Friedricha Krohna tak, aby nacistick svastika naznaovala pohyb proti smeru hodinovch ruiiek. V sil vyui krzov situciu hroziacu prers a do rozdelenia Nemecka organizuje v roku 1923 pre mocensk ciele NSDAP za pomoci SA a Ericha Ludendorffa tzv. Mnchovsk pivn pu. Hitler bol po svojom nespechu odsden na 5 rokov a NSDAP rozpusten a zakzan. oskoro bol vak trest skrten na 9 mesiacov a Hitler ho vyuil na napsanie svojho kultovho diela Mein Kampf, ktor nadiktoval svojmu priateovi Rudolfovi Hessovi medzi stenami Landsbergskho vzenia. Po svojom prepusten Hitler obnovuje NSDAP v roku 1925. Strana rstla a zskavala popularitu obrovskm tempom, vaila za to premyslenmu marketingu, oraz radiklnejiemu politickmu programu, zneuvaniu spojeneckch politickch strn, zastraovaniu, mlteniu komunistov, zneuvaniu biednej situcie v akej bola krajina, propagande Gbelsa a predovetkm Adolfovi Hitlerovi. Ten definitvne vstpil do povedomia ud svojimi terickm prejavmi, a knihe Mein Kampf, ktor sa stala akousi bibliou nacistov. V roku 1928 dosiahla NSDAP vsledok vo vobch do Reichstagu 2.6%, v 1930 to bolo u 18.3% a v 1932 ilo a o 37.4%, 5

avak po opakovanch vobch, kee bolo nemon dosiahnu vinu pretoe ani NSDAP, ani KPD neboli ochotn s spolu do vldy podpora klesla na 33.1%. Hitler sa odmietal uspokoji s iba pr ministerskmi kreslami a poadoval absoltnu moc. Nemecko sa pomaly zanalo dostva z poroby do ktorej upadlo vaka Versaillskej zmluve a tento faktor hral silne proti NSDAP. Hitler a ostatn pohlavri si uvedomili, e musia sstredi vetko silie a ke sa ani po troch mesiacoch nepodarilo vytvori vldu, tak prezident Hindenburg nakoniec Hitlera predsa len v roku 1933 vymenoval za rskeho kanclra. Hitler zaal postupova vemi opatrne, uvedomil si, e me strati vetko. Zobral len dva kov posty a ostatn rozdal medzi zvyn strany. 27. 2. 1933 vzbkol Reichstag, ktor zaplili sami nacisti, ale vina bola hoden na komunistov. Zmienka pre ich krut potlaenie bola na svete. Vo vobch v marci 1933 zskala NSDAP rekordnch 43.9% hlasov. Teraz akkovek maska padla, Hitler dal rozpusti Komunistick stranu Nemecka a svojich oponentov poslal do prvch koncentranch tborov Oranienburg a Dachau. Len v prvch mesiacoch bolo uvznench v koncentranch tboroch viac ako 100 000 ud. 23. 3. 1933 sa rsky snem vzdal parlamentnej kontroly, vaka zastraovaniu schvlil Zmocovac zkon a na 4 roky predal pln moc Hitlerovi. Hindenburg u nemohol do rozhodnut Hitlera zasahova. Na radu prilo s bleskovou rchlosou otvoren istenie akademickej a vedeckej pdy od tzv. idokresanstva a ich slaboskch uen, zakazovanie a plenie knh, vetko v duchu nacistickho okultizmu. Plenie knh sa stalo akmsi oistnm ritulom v duchu starch germnskych ritulov. Ete v tom istom roku zakzal Socilno-demokratick stranu Nemecka a zruil odborov zvzy. NSDAP zostala jedinou stranou, cesta bola otvoren. idia a oponenti reimu utekali km to ete ilo, vina Nemcov sa vak diktatre prispsobila. Nacisti ovldli aj tla, konkurenn mldencke organizcie boli rozpusten a prilenen k novo vzniknutej Hitlerjugend. Nastpilo ialen zbrojenie. Poas Noci dlhch noov z 29. na 30. 6. 1934 ke vyvrcholila vntrostrancka krza sa Hitler zbavil svojich dlhodobch oponentov, predovetkm Ernesta Rhma, ktor otvorene vystupoval proti jeho novm finannm, vojenskm a korporanm spojencom. Hitler vyuil naivn a talentovan mlad reisrku Leni Riefenstahl, ktorej Triumf vle psobivo glorifikoval nov reim. Nemusel ju ani moc ovplyvova, stailo poskytn zdroje, vybavenie a zvyok sa nakrtil sm. Ke v roku 1934 skonal prezident Hindenburg a Hitler sa stal vrchnm veliteom vojenskch sl, konene dosiahol tak vytenej absoltnej moci. Cel armda prisahala od tejto chvle vernos a poslunos fhrerovy Adolfovi Hitlerovi a prve tento fakt neskr mnohch veliteov odradil, i spomalil od neposlunosti a otvorenej reblie voi krutmu a chormu nacistickmu reimu poas vojny. Po ovldnut Nemecka sa zaala pozornos Hitlera upiera k okolitmu svetu. V roku 1935 boli vyhlsen tzv. Norimbersk rasov zkony, ktor boli namieren ostro obanom nenemeckej nrodnosti, obzvl idom. Neskr boli tieto zkony v trocha miernejej podobe presaden na zem takmer kadho dlhodobo okupovanho ttu. V roku 1936 Hitler poruil Versaillsk zmluvu a obsadil demilitarizovan psmo v Porni. Franczsko a Vek Britnia hrali mtveho chrobka, podceujc Hitlera, bola to chyba ktor spravili ete mnoh. Hitler zasiahol do obianskej vojny v panielsku, Luftwaffe prevdzalo predovetkm bombardovanie a 10 000 nemeckch vojakov bojovalo po boku dikttora Franka proti socialistom podporovanm Stalinom a Mexikom. Znmy je masaker u Guerniky. Tu sa proti sebe prv raz postavili nemeck a sovietske leteck sily. Nemeck vyli z testov podstatne lepie. V roku 1938 previedol Hitler anschlu Rakska, sledoval tm samozrejme zavedenie tiscronej re. Prv vec, ktor spravil bola nvteva Viedenskej cisrskej klenotnice Hofburg, kde strvil cel hodinu sm len s Kopijou osudu, ktor bola konene jeho. Kopiu osudu spolu s almi artefaktmi a cennosami nsledne previezol do Norimbergu, ktor sa stal akmsi okultnm centrom jeho re.

Hitlerovi astrolgovia

Hitler sa spoliehal pri plnovan vojenskch invzi a operci do znanej miery na svojho osobnho astrolga Kraffta s ktorm sa vak nikdy osobne nestretol. Karl Ernst Krafft bol vajiarsky astrolg zatknut po presnej predpovedi atenttu na Hitlera v roku 1939 a prepusten potom o bol vyhlsen za nevinnho. Krafftove predpovede mali vplyv na naplnovanie opercie Barbarossa, teda invziu do Sovietskeho zvzu. Neskr spolupracoval s mnohmi vysokopostavenmi nacistami, vrtane Roberta Ley a Hansa Franka. Krafft taktie pripravoval pravideln horoskopy hlavnch nepriateov Nemecka, vrtane Winstona Churchilla. V roku 1940 predviedol pomerne presn predpove tkajcu sa Nemeckho vojenskho aenia na vchodnej fronte. Predpovedal jedno vazstvo za druhm a do zimy 19421943, v tomto ase mala prs pre Nemecko kalamitn situcia a preto radil uzavrie mier pred koncom roka 1942. Ako vieme, na jar roku 1943 uviazli Nemci v Stalingrade. Erik Jan Hanussen bol jasnozrivec, astrolg, hypnotizr, okultista a publicista, pvodom id. Z pochopitench dvodov vak svoj pvod zamliaval. Hitler vyuval jeho nevedn parapsychologick schopnosti, Hanussen bol jeho radcom, ale aj lekcie rtoriky a davovej psychzy aby dosiahol o najpsobivejieho efektu. Mohol to by prve Hanussen, ktor stl po Hitlerovom duchovnom zitku z pasewalkskej nemocnice za zrodom najlepieho renka 20. Storoia. Hanussen predpovedal zaplenie Reichstagu, krtko nato bol zavraden skupinou SA-manov.

Nacistick eugenika
Zklady na ktorch stla eugenika nacistickho okultizmu boli poloen dve a tri desaroia predtm, ne sa Hitler chopil dikttorskch prvomoc a mal zdroje a kompetencie tieto zvrten plny realizova v praxi. Ilo o starostlivo vypracovan rasov politiku, tvoren viacermi od sebe mlo zvislmi programami, realizovanmi rozlinmi scenrmi. Sledoval sa mysel obnovy rijskej rasy a vynietenia rs menejcennch, to jest predovetkm idov, cignov, ernochov a Slovanov. 1. Nten sterilizcie. Mlokto vie, e nten sterilizcie sa do Nemecka dostali z USA cez Rockefellerovu nadciu, ktor ich aj pomhala vyvja a financova. Nacisti si vzali prklad z Kalifornie, ale dokzali ho dovies podstatne alej. Sterilizan zkony boli zaveden v roku 1935 pod Norimberskmi zkonmi. Celkov mnostvo sterilizci sa odhaduje na viac ne 400 000. 2. Lebensborn bol zaloen v roku 1935, cieom bolo zni detsk mrtnos a selektvnym prenm plodi fyzicky aj psychicky silnch jedincov, istch rijcov. Prslunkom SS boli ponkan rasovo ist Nemky s ktormi trvili povestn jednu noc. Pribline 8000 jedincov bolo narodench v Nemecku a asi 8000 a 12 000 v Nrsku. Nacisti taktie kradli mlad deti vhodnho pvodu zo ttov, ktor okupovali v rmci procesu germanizcie. Len z Poska bolo takto unesench viac ako 10 000 det, z ktorch sa menej ako 15% vrtilo svojim pvodnm rodiom. 3. Aktion T4 bolo meno pouit pre nacistick program eutanzii. Deti, ktor boli po naroden uznan ako nevhodn ivota pre svoje fyzick i psychick defekty boli okamite zavraden. Pouit boli lieky, vyhladovanie ale aj plynov komory. Celkov poet zabitch dosiahol viac ne 275 000. 4. Cielen vyhladzovanie. Pred a poas druhej svetovej vojny nacisti pozabjali desiatky milinov civilistov. Najviac bolo prve Slovanov predovetkm na zem Srbska, Poska, Ukrajiny, Bieloruska a Ruska. V prpade ZSSR dokonca nemeck velenie vydalo rozkaz, ktor dovooval prslunkom armdy prakticky okovek, priom t nesmeli by bran na zodpovednos. V Rusku bolo zabitch viac ne 20 000 000 civilistov, na Ukrajine 3 000 000, v Bielorusku 2 200 000, Posku 1 900 000, Srbsku 900 000. Cieom bolo germanizova geneticky vhodn obyvatestvo slovanskch nrodov,

zvyok poui ako otrokov na budovanie Tretej re v ukrutnch podmienkach a tch ktor by preili, vyvradi. Celkov poet zabitch Slovanov sa odhaduje na 31 000 000. Cielen vyhladzovanie sa realizovalo nletmi na mest a civiln ciele, stranm zaobchdzanm so zajatcami, upracovanm k smrti v rmci totlneho nasadenia, vyhladovanm obyvatestva zabavenm ich majetku, taktikou splenej zeme a samozrejme koncentranmi tbormi. Hne po Slovanoch nasleduj idia, ktorch nacisti povradili pribline 5 400 000 ako v rmci konenho rieenia, tak mimo nich, napr. postrieanch medzi civilistami na zem slovanskch ttov. Nacisti vradili taktie cigov, pre ktorch Hitler nedokzal njs ani len vhodnho slova. Bolo ich pribline 600 000. V rmci procesu odstrnenia politickch oponentov komunistov a slobodomurrov, postihnutch, homosexulov a svedkov Jehovovch sa nacisti zbavili takmer 300 000 Nemcov.

Nacistick okultn organizcie

Spolonos Thule som u zmienil dostatone, preto sa ou nebudem alej zaobera. Taktie sa nebudem venova organizcim a spolkom, ktor neboli dostatone vznamn, bolo ich toti vea.

Vril
Nzov Vril pochdza od Edwarda Bulwer-Lyttona. Bol to dramatik, bsnik a politik, napsal knihu The Coming Race, v ktorej opisuje vemi vyspel rasu v podzem. Kniha sa stala uritm argumentom tajnch a okultnch spolonost a sasou nacistickho okultizmu. Nosnm pilierom Vril je duchovn sila, pomocou ktorej sa z loveka me sta bermensch. Tajn spolonos Vril bola isto ensk a jej hlavnou postavou bola mystick Maria Orsic. Vril existoval vo Viedni ete pred Prvou svetovou vojnou. Niektor historici tvrdia, e lenky tejto spolonosti tvorili vntorn kruh spolonosti Thule. O spolonosti Vril existuj naozaj fantastick prbehy, poda ktorch bene pouvali lietajce taniere, komunikovali s mimozemskou rasou z hviezdneho systmu Aldebaran, i vldli asnmi psychickoduchovnmi schopnosami. Ako by povedal klasik Neverte tomu.

SS
Schutzstaffel, bola organizcia NSDAP vytvoren v roku 1925 z fanaticky oddanch prvrencov Adolfa Hitlera psobiacich pvodne ako jeho osobn str. Symbolom boli dve starogermnske rnov znaky. Pvod SS treba hada v SA, z ktorho sa vylenila ako elitn bojov a bezpenostn jednotka. Z malej skupinky sa postupne stala organizcia s pevnou vojenskou hierarchiou so sklonmi k nsilnmu zastraovaniu oponentov. V. 1929 bol do jej ela menovan Heinrich Himmler. Na tomto mieste sa treba zmieni o Himmlerovi trocha viac, pretoe disponoval obrovskou mocou, poval Hitlerovu neochvejn dveru, vaka ktorej mal v Tretej ri silne autonmne postavenie a osobn dozor ako nad SS, tak eugenickm programom Lebensborn a Konenm rieenm. Himmler sa osobne zodpovedal iba Adolfovi Hitlerovi a vaka nemu fungovalo SS ako tt v tte. V jeden as mal na starosti dokonca aj tajn ttnu polciu - Gestapo. V prvom rade treba napsa, e bol fanatick nacista a preto nemal problm spsobova utrpenie, bol vemi chladn, vypotav, ak pouijem eufemizmus - v istom zmysle karierista. Niektor historici radi Himmlera podceuj a vydvaj ho za loveka bez vlastnho nzoru a ega, bol vraj kolometom, pokornm a nevraznm sluobnkom. Nie je to pravda. Himmler mal vlastn ambcie, ktor vak boli v slade s nacistickmi idelmi a preto mal takmer von ruku pri ich napan predovetkm v SS a Ahnenerbe, o ktorom 8

ete bude re. Himmler mal vek zujem okrem okultizmu aj o mesmerizmus, prrodn lieitestvo a homeopatiu. Vyznval vysoko morlne hodnoty medzi Germnmi, avak voi ostatnm nemal iadneho zutovania. Himmler sformuloval prsne rasov kritria pre prijatie do SS, aby si bol ist, e lenmi bud len plnohodnotn rijci. Medzi inmi tam bol aj nasledovn: nemeck obianstvo, vborn fyzick kondcia, uspokojiv politick nzor, preukzanie rijskho pvodu a do roku 1800, vborn zrak a minimlna vka 165 cm. Na vyvraden vrcholnch prslunkov SA poas noci Dlhch noov mali vznamn podiel oddiely SS, za o boli aj prslune odmenen. V 1935 prevzali jednotky SS strne a dozorsk sluby v zriadench koncentranch tboroch a zaali naplova plny o nastolen konenho rieenia. V roku 1939 Himmler zakpil opusten hrad vo Wewelsburgu a zrekontruoval ho. Vybudoval v jeho mroch najsvtej chrm SS oby bojovnho rdu rytierov. Vzorom bol Kamelot, bjny hrad kra Artua znmy z mtov o svtom grle. Pod chrmom vo Wewelsburgu sa nachdzala sie, ktor Himmler prestaval na svtyu, s oltrom z ierneho mramoru s dvomi striebornmi runami SS. Na mramore spovala replika svtho grlu, teda pohr, z ktorho Jei pil pri poslednej veeri a ktor m dajne nadprirodzen moc. Poda jednej z verzi do neho Josef Arimatejsk nachytal krv Jeiovu prtiacu z rn pri ukriovan. Himmler sa usiloval njs ako grl, tak legendrnu Archu zmluvy, veril e nrod, ktor vlastn Archu sa automaticky stva vyvolenm. Vyslal celkom sedem expedci, iadna vak neuspela. Vo Wewelsburgu, ako aj v inch hradoch SS existovali intruktne koly, ktor vo svojej vube zahali mnoh prvky pohanskch ritulov. Franczsky hermetik a iak znmeho alchymistu Fulcanelliho, Ren Alleau popisuje ako adepti SS prechdzali cvienm odvahy a sily tak, e museli polo vyzleen a bez zbrane vzdorova tokom psov cviench k zabjaniu. Tento trning viedol adepta ako k pouvaniu jeho skrytch schopnost, tak k ahostajnosti zo smrti a utrpenia. Jednotky SS preukazovali vek efektivitu, ale ich boj nie vdy ctil pravidla vedenia vojny pre zbyton brutalitu. Velitelia armdy spoiatku divziami SS opovrhovali, postupom asu si vak SS vybudovali skvel poves nestupnch bojovnkov a hasiov fronty, bojovali aleko najfanatickejie.

Ahnenerbe
Ahnenerbe bol okultn rad tretej re zaloen v roku 1935 Augustom Hirtom a Friedrichom Heilscherom. Zatia o Hirt prevdzal brutlny vedeck vskum, Heilscher bol filozofom, okultnm odbornkom a znalcom iernej mgie. Vil si ho ako Hitler tak Himmler, Wolfram von Sievers a Karl Ernst Haushofer. Hitler a Himmler sa na neho asto obracali a po uvznen Karla Haushofera ho vymenovali na post hlavnho tajnho radcu. Tvrdenie, e tento uznvan mg mal vny vplyv na chod dejn, nie je prehnan. Ahnenerbe bolo po vypuknut vojny rozren a prilenen k SS. K tomuto okultnmu radu patrila aj zhadn osoba, Karl Maria Willigut, prezvan tie Himmlerov Rasputin pre jeho vplyv na vedenie SS. Ahnenerbe sa delil na poetn frakcie a v rmci nich pracovali stovky odbornkov. Z rozsiahlych lpench vbojov po okupovanch zemiach sa do Berlna dostali neoceniten materily. rad organizoval aj bdatesk expedcie a archeologick vskumy, prakticky kontroloval cel nemeck archeolgiu. Okultistick kancelria zamestnvala piritistick mdi, matematikov, jazykovedcov, mgov, astrolgov, fyzikov, lekrov a inch odbornkov.

Tajomn expedcie do Tibetu

Zoolga Ernsta Schfera vyslal Himmler hne na tri tibetsk vpravy (v rokoch 1931, 1934 a 1938). Ptral po stovky rokov ukrytej kninici tibetskch mudrcov, posvtnch duchovnch miestach a najm 9

pozostatkoch zaniknutej indorijskej civilizcie. Poda vetkho mala Schferova skupina urit spech. Na konci aprla 1938 expedcia dosiahla zakzanho mesta Lhasa, ktor je cudzincom neprstupn. Nielene boli Schferovi mui vpusten alej, ale mnsi im vraj ochotne ukzali ich najvzcnejie spisy. Expedcie sa do Nemecka vrtili s kompletnou edciou Tibetskch posvtnch textov Kangyur, vzormi Mandaly a almi starovekmi textami, vrtane jednho dokumentujceho rijsk rasu. Schfer neskr naiel uplatnenie v Ahnenerbe. Skutonos, e na konci 2. svetovej vojny erven armda v jednom z bunkrov rozbombardovanho Berlna nala vysoko postavench tibetskch mnchov a kazov v uniformch SS, ktor poda vetkho spchali hromadn ritulnu samovradu, hovor o uritej dohode, ktor musela by uzatvoren medzi nimi a Himmlerom.

Nacistick okultn terie a filozofie

V dsledku cieavedomho vynietenia idokresanskch teri, filozofi, vedy a histrie, bolo treba nahradi ich novmi, pokia mono podporujcimi mtus nacistickho okultizmu, v iadnom prpade vak nemohli by v kontradikcii s nm. Dovtedy na okraji psobiaci jedinci dostali monos prejavi sa naplno. Zatia o v oblasti vedy a techniky dosiahli nacisti vaka orientcii sa na alternatvnu fyziku a paranormlne javy a neuveriten spechy, v prpade histrie a kozmognie ilo o katastrofu. Aj ke prevzat prvky boli zaujmav a z asti pravdiv, gul ktor uvarili sa proste nedal zjes.

Dut zem
Dut zem je dvnovek ezoterick teria, ktor sa opiera o skutonos, e hlboko v naej Zemi ije vemi vyspel civilizcia. Podrobnejie je priblen v zznamoch od Herodota, ale i u tibetskch lmov, ktor toto krovstvo pomenovali ako ambala. Za ias nacizmu boli tieto terie opren a upraven. Adolf Hitler a okultn skupiny okolo neho verili v monos existencie rasy v podzem, ktor tu kedysi dvno zanechala napr. svoj znak - hkov kr. Na priamy Hitlerov rozkaz odila v roku 1942 na ostrov Rujana vprava zloen z najlepch radarovch odbornkov re. Viedol ju doktor Heinz Fischer. Pouvala prstroje, ktor boli v tom ase vemi vzcne a bvali rozmiestnen iba na najcitlivejch bodoch nemeckej obrany. Vprava mala vedeckmi metdami dokza, e Zem je dut, namiesto potvrdenia vak tto teriu vyvrtila. Hitler sa preto obrtil viac k Hrbigerovej teri adu a oha.

Hrbigerova teria adu a oha

V Hrbigerovej hypotze m ad takmer monopoln postavenie. Mliena drha sa nesklad z hviezd, ale z milinov obrovskch adovch gul, ktor kria okolo Slnka a jeho paprsky sa od nich odraj. Z Mlienej drhy prdi neustle ad vo forme meteoritov do naej planetrnej sstavy. Ak kriuj drhu Zeme, nastva krupobitie, tvoria sa mraky, brky a povodne. Tie vzdialen povrchy vetkch plant a mesiacov pokrvaj adov panciere. ad a ohe, odpudzovan a priahovan bojuj vene vo vesmre. Tento boj uruje ivot, smr a ven kolobeh vesmru. Kedysi vraj mala Zem dva mesiace. Jeden z nich splynul s plantou a vyvolal tm dobu adov. Nacisti, ktor zfalo potrebovali alternatvnu kozmogonick teriu k tzv. idokresanskm siahli po tej Hrbigerovej priam s nadenm a stavali ho na rove Kopernka a Keplera. Hitler asto prehlasoval, e Nemci s tm ohom, ktor poraz rusk zimu, histria nm vak dokzala opak.

Schwarze Sonne
10

Mozaika Schwarze Sonne sa nachdzala vo Wewelsburgu, zkladni rdu SS a Heinricha Himmlera. Bval len SS Wilhelm Landig prehlsil, e ierne Slnko predstavuje mystick zdroj energie schopn zregenerova rijsk rasu. ierne slnko bolo znamenie neviditenho bostva, ktor sa nachdza nad hmotnou zlatou iarou dennho svetla, ke bolo zlat slnko Atlantanov uchvten sluobnkmi mamony a slobodomurrmi. Rudolf J. Mund, ktor bol taktie lenom SS prehlsil, e ierne Slnko m spojitos s alchmiou a predstavuje tzv. anti-slnko, slnko duchovn, nadraden tomu hmotnmu. Schwarze Sonne bol exkluzvny ezoterick okultn klub, medzi vinovou populciou neznmy. Pojem sm m tak ako mnoh asti nacistickho okultizmu pvod v teozofii Heleny Blavatskej.

Koniec druhej svetovej vojny

Koniec druhej svetovej vojny je opraden mtami a legendami zaloenmi na asto divokch konpircich na jednej strane, na strane druhej zmernm vytesnenm ohokovek netandardnho a zvltneho. Histriu pu vazi a histria druhej svetovej vojny bola prepsan u niekokokrt. Budem sa preto snai pristupova k nemu vemi kriticky.

Opercia High Jump

Nemci u v roku 1938 vyslali k Antarktde expedciu, ktor mala preskma potencilne monosti pre zaloenie stlej vedeckej a vojenskej zkladne. Expedciu viedol kapitn Alfred Ritscher na nkladnej lodi MS Schwabenland, vybavenej katapultovacm prieskumnm lietadlom a zastnilo sa jej 33 lenov mimo samotnej posdky. Po dorazen do ciea zaiatkom roku 1939 preskmali Zem krovnej Maud a oblas vyhlsili za teritrium Nemecka pod menom Neuschwabenland. Na zem Antarktdy vraj nali oblasti bez snehu, s teplmi geotermlnymi gejzrmi a jazerami. Ke ku koncu vojny Tretia ra prehrvala na vetkch frontoch, prela do hlbokej defenzvy a porka sa stala nezvratnou, zaali jej ponorky preva vnimon vybavenie, plny, vedeck a okultn kapacity do bezpench prstavov. Tmito boli Japonsko, Argentna a Antarktda. Niektor z ponoriek spojenci potopili, vine sa vak podarilo dosiahnu ciea. Armdne a politick piky USA uskutonili v roku 1946, v najvej tajnosti a rchlosti akej boli schopn, operciu High Jump nasmerovan k brehom Antarktdy. Operciu viedol admirl Richard Evelyn Byrd a zastnilo sa jej 15 lietadiel, 13 vojenskch lod, 6 helikoptr, 6 lietajcich lnov, 2 hydroplny, lietadlov lo Philippine Sea a viac ne 4700 lenov vojenskho personlu. Admirl Byrd bol pre tto operciu dokonalou vobou, pretoe sa pecializoval na modern polrny vskum, podnikol viacero expedci do Antarktdy a bol prvm lovekom, ktor preletel nad oboma plmi. Oficilne dvody opercie boli pomerne smiene vzhadom na akciu takchto rozmerov a chvat v ktorej sa uskutonila. Mdia boli informovan len sporadicky a sene. Po dorazen do miesta urenia Ameriania zistili, e podmienky pre operciu s stran a napriek ich snahe sa hne od zaiatku potcala vo vnych problmoch. Dolo k viacerm podivnm nehodm, prili straty na udskch ivotoch a jedna z troch skupn musela by evakuovan. Opercia skonila vo februri 1947, len niekoko tdov po dosiahnut Antarktdy. Byrd bol predvolan a vypovan bezpenostnmi slubami, neskr vyhlsil pre mdia, e je naliehav, aby USA podnikli okamit obrann opatrenia proti nepriateskm reginom. Tvrdil, e je horkou realitou, e v prpade novej vojny by USA boli napadnut lietajcimi objektmi, ktor s schopn preletie od jednho pla k druhmu neuveritenou rchlosou.

11

Koncom roka 1944 sa spojeneck sthai stretvali nad zemm zpadnho Nemecka a v Pacifiku s fenomnom foo fighter. Plny a prototypy lietajcich tanierov na ktorch Nemci pracovali ku koncu vojny boli objaven na viacerch miestach, predovetkm v Prahe, ktor bola obsaden a po pde Berlna. V roku 1947 sa zaalo tzv. UFO zjavova nad USA a prve v nedvanej dobe boli oficilne zverejnen informcie, e armda USA pracovala na praktickom vyuit technolgi na ktorch s zaloen lietajce taniere (Tesla a Schauberger), u od konca druhej svetovej vojny.

Hitlerov tek do Argentny

Fakt, e Argentnsky vojensky program a technolgie s postaven na nacistickch zkladoch je verejnm tajomstvom. Nacisti koncom vojny a po nej prdili do Junej Ameriky v skutone impozantnch potoch. Takmer 5000 ich ulo do Argentny, viac ne 1500 do Brazlie a viac ne 500 do ile. Niektor sa dostali aj do Paraguaju a Uruguaju. Tch najvznamnejch z nich neskr dostal Mossad v rmci svojej pomsty oko za oko, zub za zub. Medzi tmi, ktor spene uli bol vraj aj samotn Hitler, ktorho tela njdenho v bunkri spolu s Evou Brounovou sa Rusi zbavili predsa len podozrivo rchlo a ahkovne. Preo by Rusi niili Hitlerove pozostatky ohom a kyselinou? Aj ke krame po tenkom ade, pre mnohch je prijatenejou verziou t, poda ktorej Hitler zomrel v roku 1965 v jednom Argentnskom hotely. Dokladaj ju podobne ako pri oficilnej verzii oit svedkovia, fotografie a niektor bval nacisti. Neoddiskutovatenm faktom je vak Hitlerov zdravotn stav, ktor sa posledn roky vojny prudko zhoroval, a to napriek maximlnej snahe jeho osobnho lekra Theodora Morella. Morell nevhal nasadi Hitlerovi hoc aj ak drogy, len aby bol naalej iven mtus o neporazitenom fhrerovy, pretoe Tretia ra stla a padala na jednom muovi. Zzraky robi nedokzal a na viac k rchlemu starnutiu, parkinsonovy, megalomni a inm psychickm poruchm pridal ete aj narkomniu.

12