Kultrny kontext determinujci faktor pri preklade filmovho dialgu

Magdalna Bil, Anna Dambov, Alena Kamrov

Abstract The present paper falls in the field of audiovisual translation studies. In order to offer an interdisciplinary approach to translation issues with regard to cultural phenomena it comments on some aspects of intercultural pragmatics, film dialogue, dubbing, semantic and pragmatic shifts during translation. It focuses on culture-related information determining the translation process, namely cultural shifts caused by inapt choice of translation techniques. Part 1 provides anecdotal evidence of inappropriate semantic-pragmatic transfer (the examples in the paper demonstrate inappropriate use of calque). Part 2 presents an analysis of an episode from sitcom Friends with regard to cultural context and culture-determined shifts. The analysis unveiled the following categories: a) shifts on the scale of formality, b) inappropriate use of calque, c) different deep and surface structure of the original and dubbed versions, and d) different dialogue structuring. Each category is exemplified by the cases that the studied corpus provided for. Key words: intercultural pragmatics, film dialogue, culture, cultural context, translation

vod Kontext je vytvran koexistenciou jazykovch a mimojazykovch faktorov. Inmi slovami, kontext predstavuje vntrotextov alebo mimotextov svislosti (Findra, 2004). J. Mistrk (1989, s. 277) interpretuje textov kontext (porov. Skalika in Mistrk, 1989) ako svislos ... vpovede so susednmi, ale i so vzdialenejmi vpoveami alebo hoci s asou textu, prpadne s celm textom. Mimojazykov dimenzia komunikanho procesu zaha socilne podmienky astnkov, miesto, as, prostredie prehovoru (verejn i skromn), poet astnkov, stupe ich spolonej znalosti o danej tme, komunikan zmer hovoriaceho, komunikan stratgie, v irom chpan i spsob komunikcie (stna, psomn, telefonick a pod.) (ern, 1996). Tieto mimojazykov faktory vytvraj fyzick (situan) kontext, socilny kontext a kultrny kontext; kultrny kontext zaha ivotn tl, hodnotov orientciu, spsoby sprvania sa, socilne normy, znalos objektvneho sveta, poznatky spolon komunikantom (McArthur, 1998; Chang, 2004). Kontext tak meme definova ako informciu so silnou vzbou na ist udalos, informciu potrebn pre efektvnu komunikciu. Heath (1986) tvrd, e vina udskej interakcie nie je zaloen na tom, e udia zdieaj informcie o sebe navzjom, ale na tom, e poznaj kontext, v ktorom konverzcia prebieha. Poznanie kontextu znamen, e si uvedomujeme kultrne vznamy spjajce sa s asom, miestom, osobou a okolnosami. Situan a socilny kontext vak nie je pre efektvnu komunikciu, pre sprvanie sa komunikantov postaujci; dleit lohu tu zohrva prve kultrny kontext, pretoe sprostredkovva vznamy dan kultrou (Chang, 2004). Kultrny kontext predstavuje informcie, vedomosti spoloensko-historickho charakteru odrajce dynamiku spolonosti, o me blokova smantick transfer v interkultrnom prostred. Interkultrnu komunikciu nechpeme len ako komunikan akt medzi predstavitemi rznych kultr, ale aj ako predmet tdia inch spoloenskovednch discipln zaoberajcich sa jazykom, napr. translatolgie. V tomto kontexte preklad znamen transfer mylienok vyjadrench prslunmi vrazovmi prostriedkami istej socilnej skupiny do vrazovch prostriedkov inej socilnej skupiny a za jednotku prekladu je povaovan kultra cieovho jazyka, a nie text (Hrehovk, 2006). Existuje mnoho definci kultry, no ani jedna nie je akceptovan ako norma, oho dvodom je s najvou pravdepodobnosou multidisciplinrny

charakter kultry (porov. napr. Mistrk et al, 1999). V danom kontexte budeme chpa kultru ako societu ud s istm kultrnym zzemm, ktorch spjaj rovnak vznamy. Pri smanticko-pragmatickom transfere ide o niekoko na seba nadvzujcich procesov interkultrnej komunikcie kultrneho dekdovania (v rmci analzy zdrojovho textu), prekdovania a zakdovania do cieovho jazyka ako sasti inej kultry. V tejto svislosti sa na prekladatea klad nov poiadavky, nem by len bilingvlnym, ale aj bikultrnym (Hrehovk, 2006; Nida, 2001), prpadne multikultrnym odbornkom. Preklad vlune hovorenho alebo psanho textu je do istej miery odlin od prekladu dramatickho textu a dabovania filmovch dialgov. Dramatick text nem len jedin sprvnu interpretciu, takto text sa spravidla plne dotvra a v konkrtnom ase a v konkrtnom priestore (na konkrtnej scne). Filmov dialg je nekompletn, jeho pln potencil sa realizuje a pri samotnom predstaven/hran a tento aspekt dramatickho, respektve filmovho textu treba pri preklade bra do vahy. Filmov dialg, tzv. audiovizulny prejav (porov. Romero Fresco, 2009), m vznamn lohu, rozvja dej a sli ako prostriedok charakterizcie postv a autor/scenrista poda toho vyber znaky hovorenho prejavu (napr. vrazy z dialektu, slangu, a pod.). Hovoren prejav je typick spontnnosou, krtkym asom, ktor m hovoriaci na jeho plnovanie, o vedie k opakovaniu, preruovaniu, syntaktickej neplnosti, lexiklnej vgnosti, at. Tieto vlastnosti, normlnu ne-plynulos (normal non-fluency, porov. Chang, 2004), meme pozorova aj vo filmovch dialgoch, m sa filmov postavy stvaj relnymi/realistickmi a individualizovanmi. Je tu ale potrebn bra do vahy, e dialgy v dramatickch textoch nie s doslovnmi transkriptmi spontnnych hovorench prejavov (Ferenk, 2003). Aj tie najrealistickejie dialgy sa podstatne lia od skutonho neformlneho hovorenho prejavu. Dvod je jednoduch, absoltna autentickos by bola na kodu, iritovala by itatea/divka, dramatick a filmov dialg mus by kompaktnej. Rovnako vak nadmern tylizcia by bola jeho nerealistickou a nevierohodnou realizciou. Preklad sa posudzuje poda princpov platnch pre vetky druhy prekladu: zmysel, forma, register, prirodzenos a idiomatickos (Hrehovk, 2006). Inmi slovami, preklad v cieovom jazyku m odra zmysel pvodnho textu a sled mylienok; rove (ne)formlnosti pvodnho textu a jeho prekladu m v o najvej miere korepondova, preklad m psobi zrozumitene a o najprirodzenejie. Zrejme najproblematickejie oblasti prekladu s idiomatickos, preklad metafor, hovorovch a slangovch vrazov, prslov, slovnch hraiek a pod. V tejto svislosti sa uvauje aj o kategrii nepreloitenosti, konkrtne o dvoch typoch nepreloitenosti lingvistickej (pri absencii lexiklneho alebo gramatickho ekvivalentu v cieovom jazyku) alebo kultrnej (pri absencii relevantnej rty v cieovom jazyku) (Bassnett, 2004). Uveden princpy mono aplikova aj na preklad filmovho dialgu a na dabing. Predkladan tdia si kladie za cie pribli problematiku kultrne podmienench posunov, resp. lohu kultrneho kontextu pri preklade filmovho dialgu. Na zklade nhodnch pozorovan vo filmoch a seriloch americkej proveniencie na obrazovkch slovenskch televzi sme zaznamenali niekoko izolovanch situci, pri preklade ktorch sa domnievame, e nebola zohadnen kultrna podmienenos. Jednotliv mikrotruktry ilustrovali tak syntaktick, ako aj smantick a pragmatick odlinosti slovenskho a anglickho jazyka (pozri bod 1). Toto ns podnietilo venova sa danmu problmu na vej ploche a zrove vskumn sondu rozri o nemeck mutciu. Za jednotku naej analzy sme si zvolili jednu ucelen epizdu zo sitkomu Priatelia. Vchodiskov verzia analyzovanho diskurzu bola v anglickom jazyku, alie dve boli dabovan do nemeckho a do slovenskho jazyka. Nam zmerom bolo poukza na kultrne reprezentcie a posuny pri preklade textu danej epizdy a na zklade analzy identifikova a kategorizova pozorovan posuny (pozri bod 2).

1 Kultrne posuny pri preklade filmovho dialgu 1.1 Niekoko poznmok k dabingu a posunom pri preklade z originlu do dabovanej verzie Dabing je ovplyvovan hovorenm slovom, obrazom a hereckmi prejavmi (Makarian, 2009). Dabingov herec text neta, ale svoju postavu zahr sleduje obraz a dianie na filmovom pltne, aktivitu jednotlivch filmovch postv a celkov situciu (Makarian, 2009). Cieom dabingu je poskytn filmovmu divkovi autentick zitok porovnaten so zitkom filmovho divka sledujceho film v pvodnom jazyku. Nronos dabingu spova v tom, e nie je zaloen iba na smantike hovorenho prejavu, ale berie do vahy aj hereck prejavy, pohyby hercov na scne a ich neverblnu komunikciu (gestikulciu, mimiku a pod.). Navye je vemi dleit, aby sa dabovan prejav a originlny hovoren prejav zhodovali v ase, aby boli synchrnne. Paquin (1998) rozliuje tri typy synchronizcie fonetick, smantick a dramatick. Pod fonetickou synchronizciou chpe zosladenie pohybov pier herca a dabingovho herca tak, aby ich artikulan aktivita vzjomne korepondovala. Pod smantickou synchronizciou rozumie nielen to, e originlny hovoren prejav a jeho preklad maj ten ist vznam, ale je dodran aj ist miera relnosti (napr. ak herec originlu neverblnou komunikciou signalizuje zpor, v dabovanom prejave nebude kladn veta). Je dleit, aby sa aj dabingov herec zil s filmovou postavou do takej miery, aby jeho hovoren prejav vyznel autenticky. Dabovan text m spa nielen kritri prekladu, ale m by npomocn aj filmovmu obrazu, a tm umocni jeho psobenie (Makarian, 2009). Pri dabingu prirodzene dochdza k rznym posunom. Dabovan prejav je monotnnej ne originl, pouva neprirodzene zreten artikulciu, nevyuvaj sa v plnej miere fonetick kontrasty a intonan kla, uprednostuje sa spisovn vslovnos aj v situcich, v ktorch by sme oakvali hovorov tl, dochdza k pragmatickej interferencii (Herbst, 1997). M. Pavesi (2008) upozoruje, e dabovan text charakterizuje neutralizcia registra a tlu. Domnievame sa, e tto neutralizcia sa prejavuje nevraznou diferenciciou v rmci poa, rol a mdu (porov. Halliday, 1978): na rovni poa nedslednou geografickou diferenciciou (spisovn jazyk namiesto regionlneho dialektu), na rovni rol neprimeranou diferenciciou idiolektu postavy, na rovni mdu nedostatonou diferenciciou formlneho a neformlneho prejavu, najm vo vbere lexm (vskyt formlnych vrazov v neformlnom prejave). K uvedenm posunom meme zaradi aj modifikcie zaprinen objektvnymi obmedzeniami (napr. dka slov v pvodnom a v cieovom jazyku), nedostaton kohziu a prefabrikovan syntaktick truktry (Romero Fresco, 2009). Dabovan text ako vsledn produkt predstavuje premostenie truktry jazyka so socilne determinovanm idiolektom. Zrove sprostredkovva kultrne reprezentcie; tieto operuj na textovej makrorovni, s sasou diskurzov a vyjadruj obrazy a naratvne textov truktry uritej kultrnej komunity v uritom kontexte. Meme uvaova o dvoch zkladnch druhoch kultrnych reprezentci: o reprezentcii kultry vo veobecnosti (t.j. informcia o kultrnych zvykoch, tradcich, konvencich konkrtneho spoloenstva slovenskho, americkho, nemeckho a i.) alebo o reprezentcii kultry v zmysle pohadu na konkrtny jav z istej kultrne podmienenej perspektvy (domcej alebo cudzej). Obe reprezentcie zohrvaj pri preklade vznamn rolu a neraz predstavuj pre prekladatea znan problm. Na prekonanie sociokultrnej lexiklno-smantickej nulovej ekvivalencie slia rzne translatologick postupy, napr. transkripcia alebo translitercia, kalk, adaptcia, analogick vraz, opis, komentr alebo defincia (porov. Tellinger, 1998). V tejto svislosti vystupuje do popredia aj problematika tzv. kultrnych vrazov (Risager, 2007; Newmark, 1988), v anglickej translatologickej terii cultural words, v nemeckej Kulturwrter, ktorch prototypom je vraz oznaujci javy zko pecifick pre ist jazykov a kultrnu komunitu. Presn vymedzenie tohto pojmu je vak diskutabiln, pretoe niektor lingvisti zastvaj nzor, e vetky lexiklne jednotky maj viac-menej kultrne podmienen denotcie (porov. Risager 2007). K. Risager (2007) navrhuje chpanie

kultrnej podmienenosti denotcie skr ako kontinuum od zko pecifickej a po mlo kultrne podmienen denotciu. Na zklade tchto vah potom nie je relne dosiahnu absoltnu korepondenciu medzi pvodnm textom a jeho prekladom do cieovho jazyka, je nevyhnutn uvaova o posunoch v preklade. Posuny v preklade s nevyhnutn a okrem kultrnych rozdielov s spsobovan aj rozdielmi v jazykovch systmoch. Okrem toho v niektorch prpadoch s posuny vsledkom rozhodnut samotnho prekladatea. Na ilustrciu uvdzame nasledujcu scnu z jednho kanadskho televzneho serilu: Je obyajn piatkov popoludnie. Dve 15-ron dievat, najlepie priateky, sa pohodlne usadili v izbe, aby si mohli porozprva svoje zitky a vyriei jeden problm. Zrazu zauli nejak zvuk. A: My. Urite je v skrini. Cho sa tam pozrie, prosm a. B: no, jedna tu je, ale vek. Vtedy vybehlo zo skrine sedemron dievatko, nevlastn sestra jednej z tnederiek. Ak by sme dan scnu sledovali v originli, v anglitine, vypouli by sme si, e t my v skrini nie je vek, ale ak (B: Yeah, a heavy one). Dan prklad nem poukazova na neadekvtny preklad, prve naopak. Prekladateovi sa podarilo zvldnu odlinosti slovenskho a anglickho jazyka; podarilo sa mu prenikn do hbkovej truktry a vyjadri to v jazyku prekladu. V uvedenom prklade ide o kultrne viazan informciu; kee prekladate mal podmienky na zohadnenie konvenci jazyka (aj fonetick synchronizcia bola mon), podarilo sa mu vyhn pragmatickmu posunu. 1.2 Ilustrcia opomenutia kultrne viazanej informcie pri preklade Nasledujce prklady demontruj situcie, v ktorch prekladate neidentifikoval kultrne pecifick informciu, o sa vo vslednom dabingovom texte prejavilo neprimeranm pouitm kalku. Kalk, t.j. doslovn preklad cudzieho slova koprujci jeho morfematick a smantick truktru (Masr, 1991), je akceptovaten translatologick postup, ak nespsobuje komunikan um. Audiovizulny text je pecifick v tom, e prezentuje konvencionalizovan verblne aj neverblne kultrne determinovan sprvanie, a preto prpadn necitlivos prekladu voi danm pecifikm psob ruivo a v niektorch prpadoch a zavdzajco. Nasledujce dabovan verzie replk sme pozorovali vo filmoch a v seriloch americkej proveniencie prezentovanch na obrazovkch slovenskch televzi v rokoch 1995 2005 (tituly, stanicu a vysielac as nekonkretizujeme z dvodu zachovania anonymity prekladatea). Tak, ako sme uviedli v vode, jazyk je neoddelitenou sasou kultry. Kultra sli ako prostriedok na pochopenie fungovania jazyka a naopak jazyk pomha pochopi zkladn socilne hodnoty konkrtnej kultry. Nasledujce prklady ilustruj tto vzjomn interakciu a podmienenos. Nejde o efekty, n komern as je vemi drah, potrebujeme vs, Jared. [epizda z kriminlneho serilu] Kontext tejto repliky tvorila nehoda pri vrobe reklamy. Vraz komern sa v slovenine spja s obchodom a ako adjektvum sa interpretuje v zmysle obchodn, obchodncky, trhov. V anglitine vraz commercial m funkciu substantva aj adjektva. V spojen s lexmou time (as) ide o substantvum vo funkcii atribtu, a teda sprostredkovan vznam je svisiaci s reklamou v televzii alebo v rozhlase. Ak berieme do vahy vznam adjektva komern v slovenine, potom spojenie komern as nedva zmysel. plne sa strca pvodn zmysel tohto spojenia as vyhraden na reklamu, t.j. reklamn as. Mme jeho parkovac lstok. [epizda z kriminlneho serilu]

Tto replika bola vysloven poas preverovania alibi jednej z postv. Kompozitum parkovac lstok v slovenine nedva zmysel. Pri troche fantzie si meme predstavi lstok, potvrdenie, ktor dostaneme po odchode z parkoviska. V kontexte slovenskej kultry vak nie je dvod, aby potvrdenie o zaplaten parkovnho bolo archivovan na polcii. Anglick spojenie parking ticket, ktor dedukujeme na zklade doslovnho prekladu, v anglitine zodpoved pokute za parkovanie. A: o rob? B: Som veterinr. A: Ja som vo Vietname nebol. [romantick film] Pozornosti prekladatea unikol fakt, e lexma vet m v anglitine dva vznamy je skrtenou verziou vrazu veterinr a zrove vetern. Zatia o v anglickom originli ide o zmyslupln dialg, v slovenskej dabovanej verzii s prezentovan vpovede nekoherentn. Jess vedel, o robi. Najprv zavolal ambulanciu. [epizda z rodinnho serilu] Tto replika je sasou dialgu dcry s mamou v nemocnici po autonehode. Slovensk vraz ambulancia a anglick vraz ambulance s tzv. faux amis (falon priatelia), formlne zhodn, no smanticky odlin vrazy. V prvom prpade je denottom miestnos, v ktorej lekr ordinuje, v druhom prpade je to sanitka. Vzhadom na kultrne determinovan informciu spojenie zavolal ambulanciu nie je zrozumiten. o keby sme ili do kina, kde je pekne a tma? [epizda z kriminlneho serilu] Predpokladme, e v originlnom texte sa vyskytlo spojenie nice and dark, v ktorom nice a dark (pekne a tma) nepredstavuj samostatn lexmy. Lexma nice (pekne) je v tomto spojen modifikujci prvok pouit s cieom umocni prznak vyjadren lexmou dark (tma). Domnievame sa, e v danom kontexte v pvodnom texte vraz nice spa funkciu prslovky miery; v preklade je pouit vo funkcii prslovky spsobu. Pre rodenho slovensky hovoriaceho takto spojenie vyznieva neprirodzene. Kedy si naposledy videl starho pna? [epizda z rodinnho serilu] Slovn spojenie starho pna bolo pouit v rozhovore medzi otcom a jeho adoptvnym synom, priom rozhovor sa tkal biologickho otca. Z kontextu vyplva, e v pvodnom texte je pouit neformlny vraz oznaujci otca (old man). V slovenine by sme v takejto situcii o tomto spojen neuvaovali: spja sa s inm registrom, m veobecnej charakter a strca svoje expresvne zafarbenie. Ke sme sa zasnbili, bola rodina astm hore nohami. Slovn spojenie hore nohami sa v slovenine nevyskytuje v spojen by astm hore nohami. Z danho kontextu je zrejm, e dan spojenie m metaforick charakter a jeho slovensk ekvivalent je by astm cel bez seba. Bola ubytovan v princezninej suite. [epizda z kriminlneho serilu] Vraz bol pouit v svislosti s ubytovanm v hoteli, teda v kontexte, v ktorom by sme v slovenine pouili vraz apartmn. Vraz suita v slovenine oznauje druh hudobnej skladby,

resp. sprievod. Prekladate sa dal zvies rovnakou formou smanticky odlinch vrazov (faux amis). A: Hralo sa to predstavenie aj minul tvrtok? Hral tam aj Eddie? B: Neviem. A: Neviete?! Tak hral v tom kuse? [epizda z rodinnho serilu] Kontext napoved, e v pvodnom texte bol pravdepodobne pouit vraz piece ako synonymn vraz pre substantvum predstavenie. V anglickom originli je tento vraz lexiklne vgny, nem konkrtny denott; nejde tu o plnovznamov substantvum, ale o prostriedok anaforickej referencie. V slovenskom dabingu by mu tak mohol zodpoveda vraz tam, v om. ...z msa a krvi... [viacero dabovanch filmov a epizd serilov] Domnievame sa, e ide o doslovn preklad anglickho spojenia flesh and blood, pre ktor mme v slovenine ustlen spojenie z msa a kost. Je to na dome. [epizda zo sitkomu] Spojenie na dome bolo sasou dialgu prebiehajceho v kaviarni, v situcii, v ktorej sa od host neoakvala platba za oberstvenie, pretoe bolo na et podniku. Toto spojenie je doslovnm prekladom anglickho vrazu on the house. Uveden prklady ilustruj vplyv kultry na formlnu strnku jazyka a predstavuj bohat monosti pre analzu sptosti kultry s jazykom, ktor je obzvl viditen pri preklade. Kultra nie je vroden musme si ju osvoji; kultrny kontext vytvraj mylienky, nzory a pocity prameniace z naich sksenost. Tak ako existuj rozdiely v systmoch jazykov, tak je potrebn rozdielne vnma mimojazykov realitu jednotlivch kultr a rozdielne sa sprva aj v objektvne podobnch situcich. Primrnym zdrojom skman performancie jazyka je jeho aktulne pouitie, kadodenn reov prax, najastejie vo forme dialogickho prejavu. Domnievame sa, e filmov dialg predstavuje vhodn alternatvu relneho hovorenho prejavu, zrove si vak uvedomujeme, e filmov dialg, resp. audiovizulny text m ist pecifik: nie je autentick v zmysle autentickch nahrvok relnych ud v ich prirodzenom prostred, no na druhej strane ho povaujeme za dostatone hodnovern pre potreby analzy. 2 Analza prekladu epizdy zo sitkomu Priatelia (do sloveniny a do neminy) Nam cieom je analyzova preklad diskurzu filmovho dialgu, priom za cieov korpus sme si zvolili sitkom Priatelia, konkrtne epizdu Ako nikto nikoho nepoiadal o ruku (1. as, sria IX, 2002/03). Vchodiskov verzia analyzovanho diskurzu je v anglickom jazyku a alie dve s dabovan do nemeckho a do slovenskho jazyka. Tento sitkom prezentuje rodinno-priatesk prostredie, dialogickos, familirnos, spontnnos, expresvnos, zreten intonciu, autentick tempo rei, aj prostriedky neverblnej komunikcie. Dochdza tu k astmu striedaniu replk, astej vmene hovoriacich a prezentuje sa variabilita tm. Zvolen diskurz ukazuje spsob ivota a socilne (prp. in) hodnoty vlastn americkej spolonosti, americkej kultre. Tieto hodnoty a vznamy s dabingom sprostredkovan divkom z inch kultr, ktor s tak vystaven konfrontcii vlastnch nvykov, presveden a predstv o ivote s nvykmi, presvedeniami a predstavami

americkej kultry, spoznvaj jej spsob ivota a maj monos posdi mieru zhody prezentovanej skutonosti so zauvanmi stereotypmi. V analyzovanej epizde sa dej rozvja okolo tmy imaginrnych zsnub a v svislosti s tm sme postrehli niektor typick kultrne prvky americk zubu v usporadvan oslv, tendenciu zdiea oslavu zsnub v kruhu priateov (s m svis aj zdvorilostne viazan potreba zablahoela k zsnubm), snaha vymyslie o najoriginlnejie zsnuby, i porovnvanie vekosti diamantu v zsnubnom prsteni. V celej epizde je zrejm americk neformlnos a prejavuje sa najm v pozdravoch. V originlnej anglickej verzii sa vyskytli len vrazy Hey a Hi, a to bez ohadu na status a socilnu rolu komunikantov. Nemeck dabing podiarkol akceptciu americkho kultrneho kontextu v slade so sasnm trendom v nemine, zatia o slovensk ekvivalenty boli prispsoben slovenskm konvencim. V cieovom korpuse nachdzame aj ilustrciu americkho prejavu repektu i uvedomovanie si vnosti titulu PhD.: replika Phoebe: Doktori by mali by mdri. alou ilustrciou kultrneho kontextu je pouitie mena typicky neamerickho pvodu v replike To mi pripomna, e pn Hazmegian m mj Game boy, o navodzuje mylienku multikultrnosti a tolerancie voi inm kultram. Nam zmerom je poukza na kultrne reprezentcie a posuny pri preklade filmovho dialgu tejto epizdy. Na zklade konfrontcie anglickej originlnej verzie a dabovanch verzi slovenskej a nemeckej sme identifikovali posuny, ktor je mon kategorizova do tyroch skupn: A) posun na kle formlnosti, B) nevhodn pouitie kalku, C) rozdielna hbkov truktra originlnej a dabovanej verzie, D) rozdielna organizcia rozhovorov v originlnej a v dabovanch verzich . (Pozn. Vrazy vyznaen tunm psmom poukazuj na diskrepancie pri preklade.) A) POSUN NA KLE FORMLNOSTI 1. jeden z vodnch rozhovorov medzi Joeym, Rossom a Rachel:
Joey: Ross: Rachel: Joey: Hey, Ross is here! Hey, look, its my good friend Ross! Hey, Ross. Hey, Joey. Hey, you. Hey, you. And he brought fIowers! Thanks, Ross. Im really more of a candy kind of guy.

Joey: Hej, Ross je tu! Vid, mj dobr priate Ross! Ahoj Ross. Ross: Ahoj Joey. Ahoj, Rachel. Rachel: Ahoj. Joey: To je dobre. Pozri, priniesol kvety! Vaka Ross, ale ja som skr na sladkosti. Joey: Ross: Rachel: Joey: Das ist mein guter Freund Ross. Hey Ross. Hey Joey. Hey Rach. Hey Ross. Du hast ja sogar Blumen mitgebracht? Hey danke Ross. Aber ich bin mehr fr Sigkeiten, Liebling.

Tieto minidialgy poukazuj na rozdielnu mieru formlnosti v jednotlivch jazykovch verzich. Zatia o zmeno you (v pozdrave Hey you) v anglitine signalizuje blzky a familirny vzah komunikantov, domnievame sa, e v slovenine a v nemine by takto oslovenie v danom kontexte psobilo neprimerane, ba a urlivo. Nemeck prekladate zrejme v snahe sa tomu vyhn, namiesto spomnanho zmena zvolil krstn meno. Slovensk prekladate sa obmedzil iba na neutrlny pozdrav bez oslovenia menom. V nemeckej verzii sa navye objavuje vraz Liebling, ktor v pvodnej originlnej anglickej a v dabovanej slovenskej verzii absentuje. Predpokladme, e bol doplnen so zmerom evokova ironick podtn, kee v danom kontexte ide o interakciu dvoch muov.

2. zveren rozhovor medzi Monikou, jej otcom a Chandlerom: anglick originl a nemeck dabing slovensk dabing
Monica: Hey, Dad. Chandler: Hi. (Monikinmu otcovi) Monica: Ahoj ocko. Chandler: Dobr. (Monikinmu otcovi)

V anglickom originli a v nemeckom dabingu Chandler pozdrav Monikinmu otcovi Hi. S cieom pribli sa pvodnmu kultrnemu a jazykovmu prostrediu nemeck prekladate automaticky prevzal originlny pozdrav aj oslovenie. Vzhadom na to, e ide o notoricky znme vrazy, predpokladme, e nepocioval potrebu poui ich nemeck ekvivalenty. Domnievame sa, e dvodom je aj to, e v sasnosti je mon pozorova vyiu mieru tolerancie voi prenikaniu anglicizmov/amerikanizmov v prejave nemeckch hovoriacich v porovnan so slovenskmi. Podobn situcia sa nachdza aj na inch miestach v danej epizde. V slovenskom dabingu prekladate pouil vraz Dobr implikujci vzah vykania. Anglick pozdrav Hi psob na prv pohad familirne, no konvencionalizoval sa ako univerzlny bez ohadu na formlnos situcie. Slovensk prekladate tak vhodne zareagoval a v slade s poiadavkami synchronizcie pouil len adjektvnu as slovenskho pozdravu. Vzah medzi Monikinm otcom a Chandlerom je sce formlny, no na kle formlnosti ho meme lokalizova bliie k skromnosti ako k oficilnosti; skrten verzia pozdravu Dobr de preto v danom kontexte nepsob ruivo. 3. jeden z vodnch rozhovorov: Rossova reakcia na Joeyho sprvanie anglick originl: Ross: Youre weird today.
Ty si zvltny v zmysle divn/udn

nemeck dabing:

Ross: Du bist eigenartig. Ty si zvltny v zmysle svojrzny/osobit

Adjektvum weird pouvan v neutrlnom a neformlnom registri je v nemeckom dabingu preloen vrazom, ktor sa na kle formlnosti pribliuje skr k formlnemu prejavu; vraz eigenartig v kolokvilnom priateskom prostred nie je v nemeckom jazyku tak ben. B) NEVHODN POUITIE KALKU Rachelina replika ilustruje transfer formy, nie vznamu, a to v dvoch prpadoch:
Monica: Its so inappropriate. No, it is worse than that. It is wrong. And it is bigger than mine! Rachel: I know. <i>Days of our Lives,</i> thank you very much. Monica: To je tak nevhodn. Je to zl, je to je to Ve je v ako mj. Rachel: Ja viem. <i> Dni nho itia </i> akujem vemi pekne. Monica: Er ist grer als meiner! Rachel: Ich wei. <i>Days of our Lives,</i> danke.

Rachel zareagovala pouijc nzov soap opery, ktor u divkov v USA vyvolva dve asocicie: prv sa tka jednej z najdlhie vysielanch soap opier v USA (vaka svojim 45 seznam); druh sa spja s rovnomennm prbehom zakomponovanm do deja sitkomu Priatelia, v ktorom Joey hr jednu z loh. Pravideln divci dabovanch verzi doku identifikova len druh asociciu. Tto frza tak nie je pre divkov dabovanch verzi natoko zmyslupln ako pre americkho divka. Druh spomnan aspekt v Rachelinej replike je anglick frza, ktorej doslovn preklad je akujem vemi pekne. V kontexte anglickho jazyka m dan frza in konotcie ako v slovenskom, prp. v nemeckom jazyku. Vzhadom na lingvistick aj situan kontext anglickho originlu tto frza v hbkovej rovine neznamen poakovanie, ale slun kontatovanie vo vzname niet pochb, resp. Pochybuje o tom?. Nemeck prekladate sa vyhol zamanej konotcii danej anglickej frzy a uprednostnil neutrlne danke.

C) ROZDIELNA HBKOV TRUKTRA ORIGINLNEJ A DABOVANEJ VERZIE Pri porovnan originlnej a nemeckej dabovanej verzie sme identifikovali situciu, v ktorej vpovede nie s toton ani formlne ani smanticky. Nasledujce prklady (1, 2) poda nho nzoru ilustruj nie celkom adekvtny preklad, kee v oboch prpadoch s anglickm originlom nekoreluje ani forma ani obsah, nie je dodran fonetick synchronizcia; rezervy vidme aj z hadiska smanticko-pragmatickho. 1. jedna z vodnch replk: reakcia Joeyho na Rachelinu repliku anglick originl nemeck dabing
Joey: Look, Rach, I.... Joey: Aber zu menschlich. (Ale privemi udsk. ; doslovn vlastn preklad)

2.

Ross: But I really want to talk to you. Rachel: I know. I still need to talk to you. Joey: But before you guys do that, I need to talk to you. And Ross, I need to talk to you. Phoebe: And I need to talk to you. Monica: About what? Phoebe: To see if you know what these guys are talking about. (Zisti, i vie, o om tto hovoria.; vlastn preklad) Ross: Aber dann muss ich gleich mit dir reden. Rachel: Aber ich will dir auch etwas sagen. Joey: Ok. Bevor ihr miteinander redet, will ich was sagen. Und Ross dir will ich auch was sagen. Phoebe: Ich wollte dir auch noch etwas sagen. Monica: Was Phoebe? Phoebe: Das ist so etwa das gleiche Thema. (To je asi/vari/sn t ist tma.; vlastn preklad)

Predpokladme, e v nasledujcich prkladoch (3, 4) prekladate povaoval text v originli za kultrne viazan informciu, a tak nemeckmu divkovi ponkol ekvivalent, ktor sce na rovni repliky s originlom nekoreponduje, no z hadiska konverzcie ako celku nevyznieva ruivo. Jedin pozorovan neslad je naruenie dramatickej synchronizcie. Vpove nie je v slade s neverblnou komunikciou postavy Chandlera. 3.
anglick originl: slovensk dabing: nemeck dabing: That's funny. This conversation's how I got the bullet hole in my head. Tto konverzcia je akoby som dostal guku do hlavy. Ich kriege durch diese Unterhaltung Schmerzen in meinem Kopf. (Tto zbava mi spsobuje bolesti hlavy. ; vlastn preklad) Seriously, sir, my brains, all over the wall. Vne pane, mozog mm u cel na stene. Wie so ratest mir eine unglaubliche Hilfe. (Ako to, e mi tak neuveritene pomha?; vlastn preklad)

4.
anglick originl: slovensk dabing: nemeck dabing:

D)

ROZDIELNA ORGANIZCIA ROZHOVOROV V ORIGINLNEJ AV DABOVANCH VERZICH Nie je vdy v kompetencii prekladatea rozhodn, ako bude vyzera finlna verzia prezentovan televziou. Vo zvolenej epizde sme identifikovali sedem situci, v ktorch sa dabovan verzie nezhodovali s originlom. Pri porovnan anglickho originlu s nemeckou a so slovenskou dabovanou verziou nachdzame jednu situciu, ke sa replika v dabovanch verzich nachdza na inom mieste ako v originli a es situci s chbajcimi rozhovormi.

Na zklade toho, e ide o identick situciu v obidvoch dabovanch verzich, domnievame sa, e prekladatelia pracovali s inak zostrihanou verziou, ne je originlna verzia v anglitine. 1. Rozdielne umiestnenie replk Rozhovor medzi Monikou, jej otcom a Chandlerom.
Chandler: That's funny. This conversation's how I got the bullet hole in my head. [Chandler: Tto konverzcia je akoby som dostal guku do hlavy.] [Chandler: Ich kriege durch diese Unterhaltung Schmerzen in meinem Kopf.] (Tto zbava mi spsobuje bolesti hlavy.) ... Otec: Tak sa do toho pusti, princezn. Ke sme sa snaili, aby a tvoja matka poala, vdy, ke mala ovulciu, bum sme to robili. Tak som si vykbil bedr. Chandler: Tto konverzcia je akoby som dostal guku do hlavy. Otec: Raz som mal nohu takto v umvadle a tvoja matka, t bola Chandler: Vne pane, mozog mm u cel na stene. [umiestnenie repliky v anglickom originli] Monica: Ocko, myslm, e nepotrebujem vedie, ak polohy ste s mamou pouvali. Otec: M pravdu, ja hovorm o vaich polohch. Take, to, o som videl tam veda, vbec nebola optimlna poloha na poatie dieaa. Hoci bola prjemn. Monica: Mne teraz prjemne nie je. Otec: Ma z toho rados je dleit a pome aj ak ena m orgazmus. Zvldnete to nmornk? Chandler: Vne pane, mozog mm u cel na stene. [umiestnenie repliky v slovenskom dabingu] Chandler: Wie so ratest mir eine unglaubliche Hilfe. [Ako to, e mi tak neuveritene pomha?, umiestnenie repliky v nemeckom dabingu]

Chandlerova replika (Vne pane, mozog mm u cel na stene) sa v anglickom originli nachdza pred Monikinou replikou (Ocko, myslm, e ...); v slovenskom dabingu na konci tohto rozhovoru (ako je uveden v prklade vyie). Domnievame sa, e kvli zmenenej organizcii rozhovoru spomnan frza svojm obsahom k tme signifikantne neprispieva, len podiarkuje Chandlerov cynizmus. V originlnej verzii je priamym pokraovanm Chandlerovej repliky Tto konverzcia je akoby som dostal guku do hlavy. V dabovanej verzii sa objavuje o tyri repliky neskr, o me skomplikova pochopenie tejto anaforickej referencie a vzbudi dojem jej irelevantnosti. Poda nho nzoru v dabovanej verzii vyznieva osamelo a nekoherentne. Napriek tomu, e rob dojem kultrne podmienenej idiomatickej frzy, nazdvame sa , e sprostredkovan vznam je odvoditen (a v konenom dsledku aj odvoden) z jednotlivch lexm tejto frazmy, a preto samotn frazma je preloiten (a v konenom dsledku aj doslova preloen). V nemeckej dabovanej verzii je umiestnenie replk identick so slovenskou. V porovnan s originlnou anglickou a dabovanou slovenskou verziou pozorujeme v nemeckej mutcii smanticko-pragmatick posun (pozri komentr v C). 2. Absencia replk Pri porovnan dabovanch verzi s originlom sme zaznamenali es rozhovorov s absentujcimi replikami. Spravidla predstavuj situcie, v ktorch vynechanie replk nenaruuje pochopenie dabovanch verzi. Povaujeme to za kondenzciu dabovanch verzi. Ako prklad uvdzame rozhovor Phoebe a Rossa, v ktorom chbajce repliky vyznaen tunm psmom opakuj to, o u bolo povedan predtm, preto z hadiska smantickho transferu ich prtomnos nie je nevyhnutn.
Ross: Phoebe: Ross: Phoebe: o? oe? Oh, je to tajomstvo? O, Boe, no, u vemi dlho sme tu nemali ni tajn. No, Rachel and I are not engaged. I think you are.

Ross: Phoebe: Ross: Phoebe: Ross:

What are you talking about? Who told you that? Rachel, your betrothed. Were not engaged. Oh, thats right. Its a secret. Right, you are not engaged. I misunderstood her. Phoebe, iadne tajomstvo to nie je. Jasn? Nepoiadal som ju.

Analyzovan epizda poukzala na niekoko aspektov prtomnosti kultrneho kontextu. Nachdzame v nej intern aj extern odkazy na hodnoty americkej kultry, avak nie vetky me prekladate vberom vhodnch vrazovch prostriedkov cieovho jazyka prekladu sprostredkova divkovi. Ist miera transferu informci zvis od sociokultrnej kompetencie divka a jeho schopnosti porozumie spoloenskm normm a konvencim sprvania sa ud v inej cudzojazynej kultre. Kultrny kontext filmovho dialgu v komplementarite s adekvtnou interpretciou hbkovej truktry me prispie k efektvnej interkultrnej senzibilizcii. Zver C. Fries (1993) tvrd, e jazyk je sbor nvykov a pouvatelia jazyka ako lenovia uritho nroda zskavaj ist lingvistick nvyky. Pri pouvan cudzieho jazyka sa stretvame s inm videnm mimojazykovej skutonosti. Tento fakt je nevyhnutn uvedomi si aj pri preklade. Ako tvrd V. Krupa (1991, s. 61), kvalitn preklad nemono dosiahnu prevodom z povrchovej roviny druhho jazyka, ale len nepriamo, cez hbkov rovinu truktry obidvoch jazykov. Uvedomenie si existencie povrchovej a hbkovej truktry usmeruje prekladateov vber vrazovch prostriedkov. Od predkladatea zvis, i sa recipientovi uah alebo skomplikuje vnmanie toho, o sa odohrva. Jazyk je viazan na ist kultrny kontext, t.j. interpretcia jazykovho kdu vyplva z kultrnych a smantickch systmov. pecifik obsahov (vznamov) v jednotlivch jazykoch pri pouvan cudzieho jazyka s zdrojom mnohch akost. V jednotlivch jazykoch s pojmy, vrazy, ktor nemaj v materinskom jazyku pouvatea cudzieho jazyka ekvivalentn pomenovanie, ba asto ani zodpovedajci obsah. Shlasme s nzorom Changa (2004), e dielo Sapira a Whorfa prinieslo dva pohady: jeden je ten, e jazyk odra kultru a vymedzuje n spsob myslenia; al je ten, e jazyk nememe dekontextualizova a e kultra je vyjadren prostrednctvom samotnho pouitia jazyka. Predkladan tdia prina pohad na problematiku kultrne podmienench posunov, resp. na lohu kultrneho kontextu pri preklade filmovho dialgu. Dlhodobejie pozorovania neadekvtneho prekladu dabovanch verzi filmov a serilov americkej proveniencie prezentovanch na obrazovkch slovenskch televzi ns podnietili pozorova dan problm v jednej epizde ako uzavretej jednotke. Pre potreby naej analzy sme si zvolili epizdu zo sitkomu Priatelia. Vchodiskov verzia analyzovanho diskurzu bola v anglickom jazyku, alie dve boli dabovan do nemeckho a do slovenskho jazyka. Nam zmerom bolo poukza na kultrne reprezentcie a posuny pri preklade textu danej epizdy. Na zklade analzy sme identifikovali posuny, ktor sme kategorizovali nasledovne: A) posun na kle formlnosti, B) nevhodn pouitie kalku, C) rozdielna hbkov truktra originlnej a dabovanej verzie, D) rozdielna organizcia rozhovorov v originlnej a v dabovanch verzich. tvrt kategria je do istej miery pecifick demontruje situciu, v ktorej sa dabovan verzie nezhoduj s originlnou v zmysle organizcie replk. Identick situcia v oboch dabovanch verzich naznauje, e verzie pre zahranin distribciu maj rozdielnu podobu. Nie je tak vdy v kompetencii prekladatea rozhodn, ak verzia bude prezentovan televziou. Prv tri kategrie reflektuj rozhodnutie prekladatea, ak prekladatesk postup si zvol v zvislosti od pochopenia hbkovej truktry vchodiskovho textu i kultrnych svislost, resp. kultrne viazanej informcie.

Uvedomovanie si prtomnosti kultrneho kontextu v komunikanej situcii znamen, e prihliadame na zkladn funkcie jazyka, neoddeujeme od seba hovoriaceho a poslucha, berieme do vahy vplyv situcie a ostatn faktory sprevdzajce a ovplyvujce dorozumievac proces. Prepojenie jednotlivch fonologickch, gramatickch a smantickch prostriedkov jazyka so socilnymi funkciami predstavuje vchodisko pre zadefinovanie kultrneho kontextu, inmi slovami pre zadefinovanie vhodnch, resp. akceptovatench foriem s ohadom na konkrtny kontext i register. Pohad jednotlivca na svet je pohad, na ktor ho pripravila rodn kultra. Kee jazyk je arbitrrny a konvenn, je logick, e aj prejavy (ne)lingvistickho sprvania sa s arbitrrne a konvenn, z oho vyplva prirodzen potreba oboznamova sa s prejavmi sprvania sa konvencionalizovanmi v istom kontexte a nsledne si ich osvoji. spen interkultrna komunikcia vyaduje prispsobenie sa kultrnemu zzemiu komunikantov. Kultrny kontext navye definuje lingvistick kontext, t.j. jazykov truktry pouit, ke sa ist udia stretn za istch podmienok, v istom ase a na istom mieste. Bibliografia
Bassnett, Susan. Translation studies. Shanghai : Shanghai Foreign Language Education Press, 2004. Chang, Zonglin. Comparative Studies in Language and Culture. China : [S.N.], 2004. ern, Ji. Djiny lingvistiky. Olomouc : Votobia, 1996. Ferenk, Milan. Stylistics. In: Rudiments of English Linguistics II, tekauer, Kavka (ed.), Preov : Filozofick fakulta, 2003. S. 237 290. Findra, Jn. tylistika sloveniny. Martin : Osveta, 2004 Fries, Charles. On Learning a Foreign Language as an Adult. In: Landmarks of American Language and Linguistics, Volume 1. Ed. F. Smolinski, Washington: United States Information Agency, 1993. Gudykunst, William. B. Kim, Young-Yun. Communicating with Strangers: An Approach to Intercultural Communication. Reading : Addison-Wesley. Hall, 1976, 1992. Hall, Edward. T. 1976, 1977, 1981, 1989. Beyond Culture, New York: Anchor Books, A Division of Random House, inc. Halliday, Michael A.K. Language as Social Semiotic, M.A.K. Halliday. 1978. Heath, Shirley Brice. Sociocultural contexts of language development. In: Beyond language: Social and cultural factors in schooling language minority students (s. 143 186). Sacramento, CA : California State Department of Education, Sacramento, Bilingual Education Office, 1986. Herbst, Thomas. 1997. Dubbing and the Dubbed Text. In Text Typology and Translation. Amsterdam: John Benjamins Publishing, 2004. S. 291 308. Hrehovk, Teodor. Prekladatesk minimum. Iris, 2006. Krupa, Viktor. Jazyk neznmy nstroj. Bratislava : Slovensk spisovate, 1991. Lustig, Myron W. Koester, Jolene. Intercultural Competence: Interpersonal Communication across Cultures. New York : Longman, 1999. Makarian, Gregor. Dabing: Teria, realizcia, zvukov majstrovstvo. Bratislava : stav hudobnej vedy SAV, 2005. Masr, Ivan. Prruka slovenskej terminolgie. Bratislava, Veda, vydavatestvo SAV 1991 McArthur, Tom. The English Languages, Cambridge University Press, 1998. Mistrk, Erich a kol. Kultra a multikultrna vchova. Bratislava : IRIS, 1999. Mistrk, Jozef. tylistika. Bratislava : SPN, 1989 (druh vydanie) Nida, Eugene Albert. Language, culture and translating. Shanghai : Shanghai Foreign Language Education Press, 2001. Paquin, Robert. Translator, Adapter, Screenwriter Translating for the Audiovisual. In: Translation Journal, ro. 2, . 3, 1998 [online] [cit. 2010-02-25] Dostupn na internete: <http://accurapid.com/journal/05dubb.htm> Pavesi, Maria. Spoken language in film dubbing: target language norms, interference and translational routines. In D. Chiaro, C. Heiss and C. Buccaria (eds.) Between Text and Image. Updating Research in Screen Translation. Amsterdam/Philadelphia, Benjamins, 2008, 79 99

Risager, Karen. Language and Culture Pedagogy. From a National to a transnational Paradigm. Clevedon: Multilingual Matters Ltd., 2007 Romero Fresco, Pablo. A Corpus-Based Study on the Naturalness of the Spanish Dubbing Language: the Analysis of Discourse Markers in the Dubbed Translation of Friends . 2009. Dostupn na internete: <http://www.ros.hw.ac.uk/handle/10399/2237> [cit. 11-09-15]. Tellinger, Duan: Abhngigkeit der bertragung der Realien von zeitgemen bersetzungstheorien. In: Translators Strategies and Creativity. Amsterdam / Philadelphia, John Benjamins 1998, s. 87 96. Poznmka: Vskum bol realizovan v rmci grantovho projektu Dovybavenie a rozrenie lingvokulturologickho a prekladatesko-tlmonckeho centra, ITMS kd projektu: 26220120044, rieen na Preovskej univerzite v Preove, Filozofickej fakulte. Adresy autoriek: Intitt anglistiky a amerikanistiky Filozofick fakulta, Preovsk univerzita ul. 17. novembra 1 080 78 Preov (Slovensko)
magduska_bila@yahoo.com alenakac@unipo.sk

Katedra germanistiky Filozofick fakulta UPJ Moyzesova 9 04001 Koice (Slovensko)

anna.dzambova@upjs.sk

PREHLSENIE: Autorky tmto prehlasuj, e dan prspevok m spolu 43214 znakov (t.j. 24 normostrn). Podiel autoriek je : : .