1.

MATURITN TMA Hospodrsky cyklus

Zmena hrubho domceho produktu v ase predstavuje ekonomick rast. Ekonomick rast nie je priamoiary a strieda sa s poklesom. Tempo rastu potencionlneho produktu sleduje pln vyuitie vetkch vrobnch faktorov, produkovanie na hranici monost krajiny. Tempo rastu relneho produktu nebva toton s potencionlnych produktom, pretoe vyuvanie vrobnch faktorov sa men poda ponuky a dopytu. Ekonomick cyklus (hospodrsky cyklus) je vvoj periodicky sa opakujceho vzostupu a poklesu ekonomiky. Predstavuje kolsanie relneho produktu okolo potencionlneho produktu. Ekonomick cyklus m 4 fzy: 1. Recesia klesajca ekonomick aktivita, zniovanie produktu 2. Dno bod, ke je relny produkt minimlny 3. Expanzia ekonomika sa rozvja, relny produkt rastie 4. Vrchol bod, ke relny produkt dosahuje maximum Cykly sa navzjom lia prinami a dsledkami. Priny ekonomickch cyklov: 1. Endognne priny s vntorn priny, spsoben poklesom investci, snahou maximalizova zisk, malm dopytom, pohybmi rokovch sadzieb, zmenami odvetvovej truktry a pod. 2. Exognne priny s vonkajie priny, psobiace mimo ekonomiky. Me to by podnebie, vojna alebo revolcia, voby, nlez bohatho loiska surovn, nov vznamn objavy, pesimizmus podnikateov at. Trvanie ekonomickch cyklov: 1. Krtkodob cykly 3 a 7 rokov 2. Strednodob cykly 8 a 11 rokov 3. Dlhodob cykly mu trva a 20 rokov Hlavnm dsledkom cyklickho vvoja s zmeny inflcie a nezamestnanosti.

Inflcia
Inflcia je znehodnotenie peanej jednotky v dsledku ekonomickej nerovnovhy. Inflciou sa nezmenuje kpna sila ud, ale kpna sila peaz. Inflcia sa prejavuje rastom cenovej hladiny a zvenm mnostva peaz v obehu. Priemern cenov hladina sa vyjadruje pomocou indexu cien spotrebiteskho koa, kt. charakterizuje truktru a mnostvo tovarov a sluieb priemernej domcnosti. Vyjadruje priemern vdavky na bvanie, stravu, odevy, energie, dopravu a in zkladn statky a sluby. Vypota sa ako ven aritmetick priemer cien jednotlivch druhov tovarov v spotrebnom koi. Index spotrebiteskch cien ISC sa vyjadr tak, e spotrebn k ocenen v cench benho roku vydelme spotrebnm koom ocenenm v cench minulho roku, prpadne inho roku, kt. berieme za zklad. Miera inflcie (MI) je miera zmeny cenovej hladiny. Vyjadruje sa v %. Poda intenzity rozliujeme 3 rovne inflcie: 1. Miernu inflciu pri kt. je ekonomika stabiln 2. Cvlajcu inflciu pri kt. mu vznika vne ekonomick problmy, ale niektor krajiny sa jej doku prispsobi 3. Hyperinflciu kt. je typick pre vnimon stavy, ako je vojna, povojnov stav, mimoriadna katastrofa a pod., kt. ntia vldy dva do obehu viac peaz Poda oakvania me by inflcia: 1. Oakvan vna neistotu do podnikateskch rozhodnut, asto obyvatestvo urchuje inflciu predinflanm sprvanm ( skupovanm tovarov pod vplyvom davovej psychzy) 2. Neoakvan m zvyajne vek socilny dosah, pretoe vlda nerob predinflan opatrenia (je vhodnejia pre dlnkov) Poda vyvenosti je inflcia: 1. Proporcionlna ak ceny rast rovnako rchlo ako mzdy 2. Neproporcionlna ak ceny rast rchlejie ako mzdy Poda prin je inflcia: 1. Dopytov vyvolan nadmernmi investciami, nrastom miezd nezodpovedajcim produktivite prce, umelm pridvanm peaz do obehu centrlnou bankou 2. Nkladov vznik nrastom cien surovn, energi, nedokonalou konkurenciou, nemernm rastom miezd, nevyuvanm zdrojov, nezamestnanosou

Nezamestnanos
Nezamestnanos je socilno - ekonomick jav, kt. kra ruka v ruke s inflciou, zniuje HDP, klesaj dchodky, dopyt, zhoruje sa vyuitie zdrojov. Ukazovateom nezamestnanosti je miera nezamestnanosti, udva sa v %. Vznik vtedy, ak je na trhu prce skupina nezamestnanch, kt. hadaj prcu. Ponuka prce je uren potom prceschopnho obyvatestva. Kad zamestnanec prichdza na trh prce preda svoju prcu a kad zamestnvate tento tovar na trhu prce kupuje. Cena prce je mzda. Prca je cieavedom innos loveka zameran na tvorbu statkov a sluieb s cieom uspokoji udsk potreby. Prirodzen nezamestnanos je tak, ke sa poet vonch miest rovn alebo je v ako poet nezamestnanch. Nezamestnan s prceschopn, kt. maj zujem sa zamestna stratili prcu, chc zmeni miesto, skonili kolu, vracaj sa z materskej dovolenky at. Zamestnan vykonvaj alebo nevykonvaj prcu z dvodu choroby, dovolenky a pod. Mimo pracovnej sily s vetci, kt. nemu alebo nechc pracova. Druhy nezamestnanosti: 1. Frikn nezamestnanos doasn nezamestnanos v dsledku prirodzench ivotnch situci (sahovanie, nstup po materskej dovolenke...) 2. trukturlna nezamestnanos vznik v dsledku trukturlnych zmien v ekonomike, zanikaj odvetvia, vznikaj nov, vyuvaj sa nov technolgie, kt. vyaduj in kvalifikciu. Sasou je regionlny nezamestnanos, ke v regine pracovn miesto zanikne, ale v inom regine je po danej pracovnej sile dopyt. Rieenie vyaduje rekvalifikciu, celoivotn vzdelvanie, cestovanie za prcou. 3. Cyklick nezamestnanos svis s ekonomickmi cyklami, je sprievodnm javom recesie. Narast, ke je ekonomika v nerovnovhe. V obdob expanzie kles. 4. Seznna nezamestnanos je prechodn nezamestnanos v odvetviach, kt. maj seznny charakter (ponohospodrstvo, cestovn ruch...) 5. Skryt nezamestnanos prejavuje sa skracovanm pracovnho asu, platenm niej mzdy v ase, ke zamestnanci nemaj prcu. Zvyajne sa tka kvalifikovanch pracovnkov, kt. nemono rovnomerne pracovne vyai (odevn priemysel, kuchri, vrobn robotnci)

2. MATURITN TMA Personlne plnovanie

Riadenie udskch zdrojov personlny manament (personalistika) je dleit as podnikovho manamentu. Predstavuje komplex innost svisiacich s obsadenm pracovnch miest, formovanm pracovnch vzahov a utvranm pracovnch podmienok v slade s personlnou stratgiou. Personlna stratgia je zosladen so strategickm plnom podniku. Uruje zkladn spsoby a metdy na dosiahnutie cieov. Splnenie personlnej stratgie zabezpeuje personlne plnovanie, kt. je prepojen s ostatnmi plnmi podniku ( vrobn pln, finann pln, marketingov pln). Personlny pln uruje poet, truktru pracovnkov kvalifikcie, vymedzuje pracovn as, spsob obsadzovania pracovnch miest a priestorov rozmiestnenie zamestnancov (poda pracovsk). Pln pracovnch miest

- truktra
- kvalifikan obsadenie - poet - priestorov rozmiestnenie v podniku

Pln rozmiestnenia zamestnancov - perspektvne prevedenie na in prcu - pri dleitch miestach uruje monch nhradnkov

Personlny pln

Pln vzdelvania - potreba vzdelvania - pre zvyovanie kvalifikcie - pre on pracovn miesta

Pln zskavania a vberu zamestnancov - vntorn a vonkajie rezervy - iaston vzky - homeworking Program zniovania zamestnancov - odchod do dchodku - odchod nekvalifikovanch zamestnancov

Pracovn as a doba odpoinku

Pracovn as je doba kedy zamestnanec vykonva prcu poda pracovnej zmluvy. Svis s organizciou prce firmy a charakterom vykonvanej prce. Organizcia stanov zaiatok a koniec pracovnej zmeny a pracovn prestvky. Mus pracovn as rozvrhn tak, aby mal zamestnanec v priebehu 24 hodn minimlny svisl odpoinok 12 hodn. Ak pracovn zmena trv viac ako 6 hodn m zamestnanec nrok na prestvku na odpoinok a jedenie. Zloky pracovnho asu Nevyhnutn as: Straty asu: - as prce - osobn straty - as nevyhnutnch prestvok - technicko organizan straty - as podmienene nevyhnutnch prestvok - straty v dsledku ivelnch udalost - oista zamestnanca Osobit forma organizcie pracovnho asu je prun pracovn as. Zamestnanec m pri 40 hodinovom pracovnom ase presne urench 5 hodn zkladnho pracovnho asu denne, kt. je vloen medzi dva seky volitenho pracovnho asu. Voliten pracovn as si zvol zamestnanec tak, aby dodral denn alebo tdenn pracovn dobu. Skrten pracovn as umouje pracova zamestnancom, kt. nemaj monos alebo podmienky pracova cel pracovn as. Stlaen pracovn tde umouje zamestnancom rozvrhn pracovn as nerovnomerne, napr. 4 dni v tdni dlh pracovn as a v piatok krtky de Prca na diaku je prca vykonvan mimo pracoviska napr. doma Na prkaz zamestnvatea alebo s jeho shlasom me zamestnanec vykonva prcu nadas. Za non prcu sa povauje prca medzi 22 hodinou veer a 6 hodinou rno. Pracovn pohotovos znamen, e zamestnanec sa v urenom ase zdriava na uritom mieste, kt. ur organizcia alebo oznmi zamestnanec a v stanovenej lehote sa dostav na miesto vkonu prce. Zkonn socilnu starostlivos garantuje: - zdravotn a socilne zabezpeenie - fond na podporu v nezamestnanosti - socilny fond tvoren zamestnvateom - predpisy pre bezpenos a ochranu zdravia pri prci - Zkonnk prce a kolektvna zmluva

Zdravotn poistenie
Zdravotn poistenie je uren na lieebn a preventvnu starostlivos. Vytvra fondy na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pri predchdzan v chorobe a v prpade choroby alebo razu. Povinn zdravotn poistenie sa vzahuje na vetky osoby s trvalm pobytom na zem SR a zamestnancov a samostatne zrobkovo inn osoby na zem SR. Kad oban je poisten v niektorej zdravotnej poisovni, kt. si sm zvol. Poisova mu vystav kartu poistenca, kt. sa preuke pri poskytovan zdravotnej starostlivosti. Poistn sa vypota percentulnou sadzbou z vymeriavacieho zkladu. Poistn sa plat mesane. Poistn za zamestnanca odvdza zamestnvate. Z poistenia sa hrad: - diagnostika - preventvna starostlivos - poskytovanie liekov a zdravotnch pomcok - lieebn starostlivos

Socilne zabezpeenie
Socilne zabezpeenie zabezpeuje zamestnanca pre prpad choroby, starostlivosti o lena rodiny, invalidity, dchodku, v nezamestnanosti a pod. Nemocensk poistenie vytvra podmienky pre finann zabezpeenie pri pracovnej neschopnosti, oetrovan lena rodiny, v tehotenstve, v materstve a pod.

Odmeovanie zamestnancov
Mzda je cena prce. Svis s charakterom prce, spoloenskm vznamom a nronosou prce. V rozpotovch a prspevkovch organizcich dostvaj zamestnanci za vykonan prcu plat. Kad zamestnanec m nrok na vyplatenie mzdy, kt. nie je niia ako zkonom stanoven minimlna mzda. Mzda sa mus vyplati vo vplatnom termne najneskr do konca nasledujceho mesiaca. as mzdy sa me so shlasom zamestnanca vyplati aj naturlnou formou. Z hadiska vyuitenosti mzdy rozdeujeme: - nominlna pean suma, kt. zamestnanec dostane - relna mnostvo tovarov a sluieb, kt. mono za mzdu kpi

Mzda pln dve zkladn funkcie: Socilna funkcia spova v zabezpeen obnovenia pracovnej sily, mzda zabezpeuje socilne istoty a ovplyvuje ivotn rove. Ekonomick funkcia z podnikovho hadiska spova v motivovan zamestnancov a ovplyvnen nkladov a z makroekonomickho hadiska m vplyv na tovarovo - pean trhy a me ovplyvni inflciu.

Formy miezd
Zkladn formy mzdy asov kolov Podielov Zmluvn Kombinovan za odpracovan as za pracovn vkon za pracovn vkon formou podielu na vnosoch manarska dohodnut medzi zamestnancom a zamestnvateom - asov a kolov (stavebn robotnk) - asov a podielov (predava) Doplnkov formy mzdy ohodnotenie aktivity, spoahlivosti pracovnka a plnenia loh nad rmec bench pracovnch povinnost jedno-rzov finann ohodnotenie zamestnanca za mimoriadne pracovn vkony, za mimoriadne lohy nenrokov zloka mzdy, ohodnotenie za kvalitu, vasn splnenie lohy finann ohodnotenie za prcu nadas, v noci, v saench podmienkach podiely na zisku, vyplcaj sa zvyajne po vyhodnoten vsledku podniku na konci roka, v akciovej spolonosti s to dividendy a tantimy

Osobn ohodnotenie Odmeny Prmie Prplatky Podiely

Vpoet mzdy
Zamestnvate vypota na zklade zvolenej zkladnej formy a vybranch doplnkovch zloiek hrub mzdu. Z hrubej mzdy zaplat zdravotn a socilne zabezpeenie a prspevok do fondu zamestnanosti, z daovho zkladu, kt. je znen o odpotaten poloky zaplat da poda platnch daovch predpisov. Tak vznikne ist mzda, kt. dostane zamestnanec. Z istej mzdy me zamestnvate na iados zamestnanca odvdza rzne platby na doplnkov dchodkov poistenie, sporenie, splcanie verov a in. Zostatok istej mzdy po odtan tchto poloiek dostane zamestnanec na et alebo osobne na pracovisku. Za mzdu sa nepovauje nhrada mzdy za pracovn pohotovos, odstupn, cestovn nhrady a pod.

3. MATURITN TMA

lenenie podnikov poda organizano - prvnej formy

ivnosti

obchodn spolonosti

drustv

osobitn formy podnikania

Spolonos s ruenm obmedzenm (spol. s.r.o., s.r.o.)

Spolonos s ruenm obmedzenm je spolonos, kt. zkladn imanie tvoria vopred uren vklady spolonkov. Spolonos me zaloi jedna osoba alebo me ma maximlne 50 spolonkov. Spolonos vznik zpisom do obchodnho registra. Prva a povinnosti spolonkov upravuje spoloensk zmluva, ak je jeden zakladate zakladatesk listina. Spolonos s ruenm obmedzenm patr medzi kapitlov spolonosti, preto povinnosou spolonkov nie je osobn as na podnikan, ale musia do spolonosti vloi urit kapitlov vklad. Hodnota zkladnho imania (majetku) pri zaloen spolonosti mus by aspo 5 000 . Vklad spolonka je povinn a jeho hodnota mus by aspo 750 , me ma pean aj nepean formu. Pred podanm nvrhu spolonosti na zpis do obchodnho registra sa mus na kad pean vklad splati najmenej 30%. Ak spolonos zaloil jeden zakladate, mus splati zkladn imanie v plnej vke. Ruenie je obmedzen do vky nesplatenho vkladu zapsanho do obchodnho registra. Spolonos vytvra rezervn fond, a to najmenej 5% z istho zisku, nie vak viac ako 10% zkladnho imania. O jeho vyuit rozhoduj konatelia. tatutrnym orgnom je jeden alebo viac konateov, kt. vymenva valn zhromadenie. Valn zhromadenie je najvym orgnom spolonosti, zvolvaj ho konatelia, najmenej raz za rok. lenmi s vetci spolonci. Dozorn rada je kontroln orgn, mus ma najmenej troch lenov. Konate neme by lenom dozornej rady. Spolonos zanik vymazanm z obchodnho registra.

4. MATURITN TMA Zkladn ekonomick otzky

V trhovej ekonomike sa rieia tri zkladn otzky: 1. o sa bude vyrba? o tom rozhoduj spotrebitelia, ak vrobky a sluby, v akom mnostve a kedy sa maj vyrba, aby sa uspokojili potreby spolonosti 2. Ako sa bude vyrba? o tom rozhoduje konkurencia medzi vrobcami, kto doke vyrobi lepie a lacnejie, ten vytla konkurenta z trhu 3. Pre koho sa bude vyrba? to sa uke na trhu pomocou ponuky a dopytu, zvis to od dchodkov spotrebiteov a od cien tovarov a sluieb

Reprodukn proces
V rmci ekonomiky kadej krajiny prebieha nepretrit, opakujci sa reprodukn proces, kt. sa sklad z rznych navzjom svisiacich javov a innost. VROBA tovar ROZDEOVANIE peniaze VMENA peniaze - tovar SPOTREBA tovar

sptn vzba (dopyt) I. fza: Vroba innos, pri kt. sa vrobn vstupy (prca, pda, kapitl) transformuj vrobnou innosou na vrobn vstupy (statky alebo sluby). II. fza: Rozdeovanie uruje formou dchodkov (prjmov) podiel jednotlivca na vytvorench produktoch. III. fza: Vmena zavenie rozdeovania nadobudnutm statkov a sluieb za dchodky (nkupom tovarov a sluieb za peniaze). IV. fza: Spotreba je uspokojenie potrieb jednotlivca vyuvanm spotrebou statkov a sluieb. Reprodukcia je sstavn opakovanie vroby, rozdeovania, vmeny a spotreby. Z hadiska nrodnho hospodrstva reprodukn proces znamen neustly kolobeh vrobnch faktorov krajiny a nimi vyprodukovanch statkov a sluieb. Reprodukn proces sa d vyjadri aj ako sstavn kolobeh peaz a kolobeh tovarov v prostred nrodnho trhu, na kt. psobia tri zkladn subjekty: domcnosti, podniky a tt. V rmci medzinrodnho trhu aj zahranin subjekty.

Hospodrske systmy Typy ekonomk

Prkazov ekonomika predstavuje ekonomick systm, v kt. vlda rozhoduje o vrobe, rozdeovan a spotrebe. ttny apart rozhoduje o tom, o sa bude vyrba. Prkazov ekonomika sa zaklad na tom, e as ud v spolonosti uruje ciele a in as ud tieto ciele pln. Trhov ekonomika je zaloen na systme slobodnho podnikania a vonej sae. V trhovom hospodrstve sa stretvaj zujmy vrobcov so zujmami spotrebiteov a vytvraj sa ceny, kt. zabezpeuj regulciu vroby. Zmiean ekonomika m vetky znaky trhovej ekonomiky. Jej zkladom je slobodn podnikatesk innos, von sa, priom tt zasahuje do chodu hospodrstva a usmeruje ho niektormi nariadeniami najm v oblasti dan, rokovch sadzieb at. Predstavuje najrozrenej typ ekonomiky. Jednotliv spolonosti sa navzjom odliuj spsobom, akm rieia zkladn ekonomick problmy. Poda toho rozliujeme niekoko typov ekonomk.

TYPY EKONOMK

OTVOREN EKONOMIKA

UZAVRET EKONOMIKA

PREBYTKOV EKONOMIKA

NEDOSTATKOV EKONOMIKA

TIEOV EKONOMIKA

Otvoren ekonomika znamen von pohyb tovarov, sluieb, kapitlu cez hranice. Otvoren ekonomika roziruje svoje vzahy s okolitm svetom na zklade vzjomne vhodnch podmienok. Uzavret ekonomika znamen obmedzenie zahraninoobchodnej innosti ochranrskymi zsahmi, ako s cl dovozn prirky at. Ekonomika sa tmto spsobom dostva do izolcie od vonkajieho sveta, brzd sa jej rozvoj, o spsobuje zaostvanie za ostatnmi vyspelmi krajinami. Prebytkov ekonomika doke vyprodukova viac vrobkov a sluieb, ako obyvatestvo doke spotrebova. Prevlda v nej ponuka nad dopytom.

Nedostatkov ekonomika ide o tzv. deficitn ekonomiku, kedy prevlda dopyt nad ponukou. Hospodrstvo nedoke uspokoji dopyt po iadanch tovaroch a slubch. Tieov ekonomika znamen vrobu, predaj a nkup produktov, kt. hospodrske subjekty nevykazuj. Ide predovetkm o vrobu a predaj neleglnych produktov.

Konkurencia, druhy konkurencie

Konkurencia znamen stretvanie sa rznych subjektov trhu, kde kad z nich chce realizova svoje rzne ekonomick zujmy.

Druhy konkurencie

poda subjektov trhu

poda trhovch podmienok

konkurencia na strane dopytu

konkurencia na strane ponuky

dokonal konkurencia monopolistick konkurencia

nedokonal konkurencia

cenov konkurencia

necenov konkurencia

oligopol

absoltny monopol

Na trhu sa stretvame: 1. s konkurenciou na strane dopytu t. j. kad spotrebite chce nakpi o najviac a o najlacnejie, a to aj na kor ostatnch spotrebiteov. Prejavuje sa to pri nedostatku tovarov a sluieb. 2. s konkurenciou na strane ponuky t. j. kad vrobca sa sna maximalizova svoj zisk, a to aj na kor konkurentov. Prejavuje sa to najm pri prebytku tovarov. Tto konkurencia me by cenov a necenov. Cenov konkurencia podstata spova v dobrovonom znen cien zo strany tovarovch vrobcov. Cieom cenovej konkurencie je znii konkurentov, ovldnu trh, aby v budcnosti mohli diktova podmienky astnkom trhu a ceny zvyova. Necenov konkurencia je zaloen na snahe zska zkaznka inmi ne cenovmi metdami. Cieom je zvi dopyt po svojich vrobkoch tm, e vrobcovia venuj vek pozornos reklame, obalom, poskytuj kupujcim rzne zavy, predvaj na ver at.

Z hadiska podmienok, ak maj jednotliv vrobcovia na trhu, rozliujeme dokonal a nedokonal konkurenciu. Dokonal konkurencia predstavuje teoretick abstrakciu, idelny stav trhovej ekonomiky, kt. v relnom trhovom prostred nikdy nenastane. Dokonal konkurencia nti vrobcov neustle hada rezervy a spory vo vrobe. Nedokonal konkurencia charakterizuje ju situcia, ke produkciu vyrba obmedzen poet vrobcov, dokonca asto len jeden vrobca a m monos urova ceny. Nedokonal konkurencia sa prejavuje v tchto formch: 1. Monopolistick konkurencia predstavuje trh jednho vrobku, kt. vyrba v poet rznych vrobcov. 2. Oligopol predstavuje formu nedokonalej konkurencie, ke mal poet vekch konkurujcich firiem disponuje takou ekonomickou silou, e iastone obmedzuje vstup alch firiem na trh danho odvetvia.

Oligopol
homognny (rovnorod)
- vrobcovia vyrbaj rovnak alebo skoro rovnak vrobky (leteck doprava)

heterognny (nerovnorod)
- vrobcovia vyrbaj iastone odlin vrobky (stroje, aut)

3. Absoltny monopol predstavuje situciu, ke na trhu existuje len jeden vrobca uritho vrobku, kt. nakupuje vek poet kupujcich.

5. MATURITN TMA Majetok podniku

Majetok podniku predstavuj prostriedky, kt. podnik pri svojej innosti obstarva, pouva, vytvra a vo vlastnom zujme elne hospodri. Majetok podniku sa del do dvoch skupn, kt. sa od seba odliuj dobou, poas kt. sa pouvaj, obstarvacou cenou a poda toho, i menia alebo nemenia svoju podobu.

DLHODOB MAJETOK stle aktva ---------------------------------budovy, stroje, zariadenia

KRTKODOB MAJETOK oben aktva ---------------------------------materil, peniaze, vrobky

lenenie majetku
Z hadiska charakteru majetok lenme na: 1. hmotn naprklad budova, pota, stolika 2. nehmotn naprklad softvr, licencie, patenty 3. finann naprklad peniaze v hotovosti, vklady na bankovch toch Z asovho hadiska majetok lenme takto: 1. Dlhodob majetok a) DHM s samostatn hnuten veci a sbory hnutench vec, kt. maj samostatn technicko-ekonomick urenie, kt. vstupn cena je vyia ako 1 700 a doba pouitenosti je dlhia ako 1 rok Patria k nemu: - pozemky, stavby, byty a nebytov priestory, umeleck predmety z drahch kovov bez ohadu na ich obstarvaciu cenu - pestovatesk celky trvalch porastov s dobou plodnosti dlhou ako 3 roky (napr. vinice) - zkladn stdo a an zvierat bez ohadu na ich obstarvaciu cenu - otvorenia novch lomov, pieskovn a hlinsk, skldok odpadov, ak nie s sasou OC DM - DHM me by aj majetok, kt. ocenenie je 1 700 a niie ak doba pouitenosti je dlhia ako 1 rok b) DNM s to zloky majetku, vstupn cena je vyia ako 2 400 a doba pouitenosti je dlhia ako 1 rok Patria k nemu: - softvr - goodwill

- oceniten prva - aktivovan nklady na vvoj - DNM me by aj majetok, kt. m ocenenie niie ako 2 400 ak doba pouitenosti je dlhia ako 1 rok c) DFM Patria k nemu: - cenn papiere a vklady na dobu dlhiu ako 1 rok - piky s dobou splatnosti dlhou ako 1 rok, kt. podnik poskytol - umeleck diela, zbierky, predmety z drahch kovov a pozemky, kt. podnik obstarva s cieom dlhodobo uloi von, pean prostriedky - sbor hnutench a nehnutench vec prenajmanch ako celok d) DPO s to pohadvky podniku voi FO alebo PO, ktor maj by premenen v budcnosti na peniaze 2. Krtkodob majetok v transformanom procese psob krtkodobo a cel sa v om spotrebva Zaha: a) Zsoby tvoria ich materil, nedokonen vroba, polotovary vlastnej vroby, vrobky, zvierat, tovar b) KPO doba splatnosti je do 1 roka c) KFM patria sem peniaze v hotovosti, rzne ceniny (znmky, kolky), peniaze uloen na toch v bankch, majetkov cenn papiere s dobou splatnosti kratou ako 1 rok

Obstarvanie dlhodobho majetku

Spsoby obstarvania dlhodobho majetku: 1. Obstarvanie DM kpou (dodvateskm spsobom) - najastej spsob obstarvania DM je obstaranie za hradu, kt. sa asto oznauje aj ako dodvatesk forma DM mono obstara: a) jednorzovo naraz b) postupne nklady vznikaj postupne -obstarvanie DM sa me po dohode s dodvateom hradi aj formou preddavkov - DM sa mus prevzia a zaradi do pouvania a ke vyhovuje po technickej a hygienickej strnke a pri uveden do pouvania sa mus vystavi o tom Zpis o prevzat a zaraden do pouvania (ZAZ) 2. Obstarvanie DM vlastnou innosou - zaradenie DM vytvorenho vlastnou innosou sa nazva aktivovanie DM - tento spsob me poui podnik, kt. si vlastnmi prostriedkami a pracovnkmi zabezpe obstarvanie DM (stavebn firma si postav nov budovu)

3. Obstarvanie DM bezplatnm prevodom darovanm - bezplatn obstaranie DM - v podniku nevznikaj ben nklady na obstarvanie, avak mu vznikn nklady svisiace s uvedenm do pouvania alebo nklady svisiace s daovou povinnosou 4. Obstarvanie preradenm z osobnho pouvania do podnikania - tento spsob obstarvania sa vyuva v prpade individulneho podnikatea - podnikate sa rozhodne, e svoj osobn majetok (budovu, automobil) prerad do pouvania podniku, na ely podnikania 5. Obstarvanie na zklade zmluvy o kpe najatej veci finann lzing - obstaranie majetku formou postupnch spltok, priom njomca pouva prenajat DM poas doby dohodnutej v zmluve

Oceovanie dlhodobho majetku

Oceovanie DM je vyjadrenie jeho hodnoty v , ie cench. Pri oceovan DM sa pouvaj rzne druhy cien:

obstarvacia cena

reprodukn obstarvacia cena Vstupn cena

vlastn nklady

menovit hodnota

Zostatkov cena (ZC) = vstupn cena (VC) oprvky

Vstupn cena (VC) je celkov cena DM , z kt. sa pri odpisovanom DM uskutouj odpisy Obstarvacia cena (OC) je cena, za kt. sa DM obstaral vrtane nkladov svisiacich s jeho obstaranm ( prepravn, clo, mont) - touto cenou oceujeme DM, kt. sme nadobudli kpou Reprodukn obstarvacia cena (ROC) je cena, za kt. sa majetok obstaral v ase, ke sa o om tuje - touto cenou oceujeme DM, kt. sme nadobudli darovanm, vytvoren vlastnou innosou, ak je ROC niia ako vlastn nklady a oceuje sa ou aj majetok, kt. sme zistili ako prebytok pri inventarizcii Vlastn nklady (VN) vlastnmi nkladmi ocenme tak DM, kt. bol vytvoren vo vlastnej rii, vlastnmi zamestnancami, z vlastnho materilu pre pouitie vo firme Menovit hodnota je to cena udan v peanch prostriedkoch a ceninch ako suma, na kt. znie pohadvka, oceuj sa ou DPO Zostatkov cena zistme ju ako rozdiel medzi vstupnou cenou a oprvkami, kt. vyjadruj opotrebenie DM Zostatkov cena (ZC) = vstupn cena (VC) oprvky Vstupn cena je cena, v kt. bol DM ocenen pri jeho zaraden do pouvania (OC, ROC, VN)

+ evidencia DM (inventrna karta) Opotrebenie dlhodobho majetku

Pouvanm DM dochdza k jeho opotrebeniu, a tm postupne strca na svojej hodnote. Opotrebenie me by: 1. Fyzick vznik v dsledku pouvania DM (napr. auto koroduje) a) aktvne vo vrobnom procese b) pasvne psobenm korzie 2. Morlne vznik v dsledku technickho pokroku (napr. aut, mobily, potae sa vyrbaj technicky dokonalejie)

Odpisovanie dlhodobho majetku

Odpis dlhodobho majetku vyjadruje hodnotu jeho opotrebenia za urit asov obdobie (obyajne za rok) v peanom vyjadren. Odpisy mu by: 1. tovn odpisy - vyjadruj skuton fyzick a morlne opotrebenie DM relny pokles majetku - tuj sa poda odpisovho plnu, v kt. si J stanov sadzby tovnch odpisov vo vzahu k vkonom a asu (intenzity a doby pouvania) - vypotaj sa zo vstupnej ceny DM, v kt. je DM ocenen v tovnctve - DM sa me odpisova len do vky vstupnej ceny - odpisy sa postupne hromadia kumuluj - kumulovan odpisy od zaiatku pouvania DM a do jeho vyradenia z pouvania sa oznauj ako oprvky Oprvky vyjadruj celkov znenie ceny majetku k uritmu dtumu 2. Daov odpisy - uruj limit, horn hranicu, kt. sa me uzna v nkladoch na dosiahnutie a udranie zisku podnikatea - vyuvaj sa na ely dane z prjmov, kt. mus podnikatesk subjekt vysli a porovna s tovnmi odpismi Metdy odpisovania: 1. Rovnomern (linerne) odpisovanie - po cel dobu odpisovania sa DM odpisuje rovnakou iastkou 2. Zrchlen (degresvne) odpisovanie - poas doby odpisovania sa pouvaj rozdielne odpisov sadzby poda vyuvania DM vo vzahu k vkonom

6. MATURITN TMA Ekonmia a ekonomika

Ekonmia ako veda predstavuje systm poznatkov a nzorov o tom, ako spolonos rozhoduje o vyuit vzcnych zdrojov na vrobu vzcnych statkov a o ich rozdelen medzi rzne skupiny obyvatestva. Skma innosti, ktor sa spjaj nielen s vrobou, ale aj rozdeovanm, vmenou a spotrebou statkov a sluieb. Ekonomika je hospodrska innos ud, kt. m konkrtne ciele a urit spsob organizcie. Je to praktick hospodrska innos ud zameran na uspokojovanie potrieb. Od ekonmie, kt. teoreticky skma vyuvanie a rozdeovanie vzcnych zdrojov, musme odliova ekonomiku, kt. teoretick poznatky prakticky vyuva. Poda toho, ako ekonmia pristupuje ku skmanm otzkam, rozliujeme pozitvnu a normatvnu ekonmiu. Pozitvna ekonmia kontatuje fakty, objasuje javy ekonomickho ivota a vzahy medzi ekonomickmi subjektmi. Zisuje ako sa navzjom ovplyvuj spotrebitelia a podniky a ako funguje cel hospodrstvo. Skma javy tak, ak s a nezaober sa tm, ak by mali by. Normatvna ekonmia zaober sa vsledkami ekonomickej innosti z hadiska toho, o je pre loveka dobr a o zl. Dva nvody a odporania, ako riei konkrtne problmy. Usiluje sa vytvori model dokonalho ekonomickho systmu. Ekonmiu delme poda toho, ako skma jednotliv ekonomick javy a procesy na mikroekonmiu a makroekonmiu. Mikroekonmia (mikro mal) skma sprvanie sa jednotlivch ekonomickch subjektov. S to spotrebitelia, domcnosti, podniky at. Objasuje, ako naprklad firmy rozhoduj o tom, o maj vyrba alebo na zklade oho sa jednotlivci a domcnosti rozhoduj, o a v akom mnostve bud kupova na trhu. Makroekonmia (makro vek) sa zaujma o fungovanie ekonomiky ako celku. Zaober sa celkovou vrobou statkov a sluieb, mierou nezamestnanosti, mierou inflcie at. Makroekonmia a mikroekonmia sa vzjomne podmieuj a ovplyvuj. Obrazne mono poveda, e mikroekonmia sa zaober stromami, zatia o makroekonmia skma les.

Otvoren ekonomika znamen von pohyb tovarov, sluieb, kapitlu cez hranice. Otvoren ekonomika roziruje svoje vzahy s okolitm svetom na zklade vzjomne vhodnch podmienok. Uzavret ekonomika znamen obmedzenie zahraninoobchodnej innosti ochranrskymi zsahmi, ako s cl dovozn prirky at. Ekonomika sa tmto spsobom dostva do izolcie od vonkajieho sveta, brzd sa jej rozvoj, o spsobuje zaostvanie za ostatnmi vyspelmi krajinami. Prebytkov ekonomika doke vyprodukova viac vrobkov a sluieb, ako obyvatestvo doke spotrebova. Prevlda v nej ponuka nad dopytom. Nedostatkov ekonomika ide o tzv. deficitn ekonomiku, kedy prevlda dopyt nad ponukou. Hospodrstvo nedoke uspokoji dopyt po iadanch tovaroch a slubch.

Potreby
Potreby s vroden alebo zskan poiadavky loveka, kt. v om vyvolvaj pocit nedostatku. lovek vetky potreby nepociuje rovnako intenzvne, a preto ich uspokojuje vdy v uritom porad dleitosti. Ak lovek uspokoj jednu potrebu, vzpt sa vynra alia. Potreby s teda neohranien. Ohranien s len monosti ich uspokojovania. udia maj nedostatok prostriedkov, preto musia rozhodn, kt. potreby uspokoja skr.

Tovar
Tovar je vrobok alebo sluba uren na predaj a uspokojuje urit potrebu loveka.

Peniaze
Peniaze s osobitnm druhom tovaru, za kt. mono vymeni vetky ostatn druhy tovarov a sluieb. Peniaze ako pean tovar maj itkov hodnotu, ale aj schopnos uspokojova ist udsk potreby. S vsledkom prirodzenho vvoja vroby, deby p rce a vmeny.

Vroba a vrobn faktory

Vroba je innos, kt. udia premieaj predmety prrody na uiton statky, uren na uspokojovanie udskch potrieb. Nevyhnutnm predpokladom na realizciu vroby s vrobn faktory (inputy vstupy). Vsledkom vrobnej innosti s tovary a sluby (outputy vstupy).

prca Zkladn vrobn faktory pda a prrodn zdroje

kapitl

Prca je cieavedom innos loveka zameran na tvorbu materilnych a nematerilnych statkov a sluieb, kt. uspokojuj jeho potreby. Pracovn sila je shrn fyzickch a duevnch schopnost loveka. Pda a prrodn zdroje s vtvorom a darom prrody. Kapitl je shrn takch statkov, kt. ak pouijeme, s schopn vytvra dchodok vo forme zisku alebo roku.

Vrobn vstupy a vstupy

Vstupy do vroby inputy je vetko to, o treba vnies do vrobnho procesu, o sa vo vrobnom procese pouva na vytvorenie novej itkovej hodnoty. Vstupy z vroby outputy s to uiton tovary a sluby, kt. s uren na spotrebu alebo aliu vrobu.

7. MATURITN TMA
Poda zkona o ochrane spotrebitea je spotrebite chrnen pred rznymi formami diskrimincie zo strany predvajceho. Predvajci nesmie diskriminova a to najm: - odmietnu preda spotrebiteovi vrobky, kt. s vystaven a pripraven na predaj ( zkaz sa nevzahuje na prpady, ak spotrebite nespa stanoven podmienky) - viaza predaj vrobkov na predaj inch vrobkov (napr. pri kpe koele je podmienka kpi si aj kravatu) - vyboi z pravidiel morlky uznvanej pri predaji vrobkov( napr. odmietnu preda T spotrebiteovi inej rasy, inej nrodnosti at.) Jednotliv prva spotrebiteov: 1. Prvo na uspokojovanie zkladnch potrieb 2. Prvo na bezpenos 3. Prvo by informovan 4. Prvo na vobu 5. Prvo obhajova svoje zujmy 6. Prvo na npravu 7. Prvo na spotrebitesk vzdelvanie 8. Prvo na zdrav ivotn prostredie Legislatvne zabezpeenie ochrany spotrebitea v SR je zahrnut v : - Obianskom zkonnku - Obchodnom zkonnku - Zkone o ochrane spotrebitea

Priny a formy pokodzovania spotrebiteov

Pokodzovanm spotrebitea rozumieme ujmu, kt. sa me vyskytn na: - kvalite T - peniazoch Priny pokodzovania spotrebitea ide o dvody, preo je spotrebite pokoden Mu to by: a) objektvne priny dej sa bez vedomia predavaa (prirodzen bytky pri T vysuenie) b) subjektvne priny vychdzaj priamo od samotnho predavaa ( myseln osobn obohacovanie, nava personlu, nzka kvalifikovanos zamestnancov)

Formy pokodzovania spotrebitea ide o spsoby, akmi me by spotrebite pokoden a) na miere alebo na hmotnosti b) nesprvne tovan cena c) zmena kvality d) stov chyby e) T po zruke (prelepovanie doby spotreby) f) riedenie npojov g) zniovanie dvok kvy

Kontroln orgny
Kontroln orgny maj prvo uskutoova kontrolu priamo v predajniach, skladoch a susediacich prevdzkovch priestoroch Kontroln opercie sa zameriavaj na dodriavanie zsad skutonosti predaja a to najm: - na sprvnu hmotnos - dodriavanie cien T - kvalitu predvanho a skladovanho T - vydvanie pokladninho dokladu pri platen - dodriavanie hygienickch predpisov Na Slovensku psobia tieto kontroln orgny: 1. Slovensk obchodn inpekcia (SOI) - kontroluje dodriavanie predpisov o predaji (ochrana spotrebitea), uklad pokuty, preetruje sanosti od spotrebiteov - kontroluje vetok spotrebn T okrem potravn, tabakovch a kozmetickch vrobkov 2. ttna, veterinrna a potravinov sprva SR - vykonva inpekciu vroby potravn a ttnu sprvu v oblasti veterinrnej starostlivosti 3. Regionlne rady verejnho zdravotnctva - kontroluj tabakov vrobky a kozmetick T Orgny cenovej kontroly rad pre regulciu sieovch odvetv - coln orgny - rad prce - daov rad - obce - poiarna ochrana - rad BOZP

8. MATURITN TMA Trh, formy trhov

Trh je to miesto, kde sa stretvaj vrobcovia a spotrebitelia a kde sa uskutouje kpa a predaj najrznejch vrobkov a sluieb. Trhov mechanizmus je zloit mechanizmus, kt. prostrednctvom cien reguluje rovnovhu medzi dopytom a ponukou. Subjekty trhu: 1. Domcnosti vystupuj na trhu najm ako kupujci. Na trhu tovarov a sluieb nakupuj spotrebn tovary a sluby, prpadne predvaj svoje vrobky. Na trhu vrobnch faktorov vystupuj ako predvajci, kt. predvaj vrobn faktory (napr. svoju prcu) 2. Podniky, firmy, podnikatelia kt. vystupuj na trhu najm ako predvajci, ale tie ako kupujci (nakupuj vrobn faktory a in tovary a sluby), ich cieom je dosiahnu zisk 3. tt na trh by mal vstupova iba vtedy, ke je potrebn odstraova negatvne prejavy trhu. Formy trhov: 1. Poda potu predvanch tovarov rozliujeme: a) iastkov trh b) agregtny trh 2. Poda predmetu kpy a predaja rozliujeme: a) trh vrobnch faktorov b) trh tovarov a sluieb c) finann trh 3. Poda zemnho hadiska rozliujeme: a) miestny trh b) nrodn trh c) medzinrodn trh d) svetov trh Ekonomick trh = dopyt a ponuka MKT trh = 4P

Dopyt a ponuka
Dopyt je to mnostvo tovaru, kt. s kupujci ochotn kpi za urit ceny, teda dopyt po uritom tovare vyjadruje kpyschopnos ud, kt. potrebu tento tovar uspokoj. initele, kt. ovplyvuj vekos dopytu po tovare: a) cena danho tovaru b) cena substitunch tovarov (zamenitench) c) vka dchodkov obyvatestva d) poet domcnost, t.j. mnostvo poadovanho tovaru Vzah medzi cenou a poadovanm mnostvom tovaru vyjadruje krivka dopytu. Oznaujeme ju D (z angl. demand). Na os x nanesieme iadan mnostvo tovarov a na os y cenu tovaru. Plat tu zkon nadol smerujceho dopytu, o znamen, e ke ceny tovarov rast, dopyt kles a opane, ak ceny tovarov klesaj, dopyt stpa. Krivka dopytu vyjadruje ochotu spotrebiteov kpi za urit cenu urit mnostvo tovaru. Ponuka je mnostvo tovarov, kt. podniky vyrbaj a dodvaj na trh. initele, kt. ovplyvuj vekos ponuky: a) cena ponkanho tovaru b) cena substitunch tovarov (zamenitench) c) mnostvo ponkanho tovaru d) nklady spojen s vrobou danho tovaru Vzah medzi cenou a mnostvom ponkanho tovaru vyjadruje krivka ponuky. Oznaujeme ju P ponuka (z angl. supply). Na os x nanesieme mnostvo ponkanho tovaru a na os y ceny, za kt. s vrobcovia ochotn tovary predva. Z grafu vyplva, e ak vzrast ceny, ponuka zo strany vrobcov bude vyia a opane, ak ceny bud klesa, bude klesa aj ponuka zo strany vrobcov. Krivka ponuky vyjadruje ochotu vrobcov vyrba a predva za urit cenu urit mnostvo tovarov. Rovnovna cena cena, za kt. sa pri rovnovhe na trhu predva a kupuje dobrovone ponkan mnostvo tovarov sa rovn dobrovone dopytovmu mnostvu tovarov Pri vysokej cene tovaru vznik na trhu situcia, pri kt. prebytok tovaru vedie k poklesu ceny, a naopak, nedostatok tovaru vedie k rastu cien.

9. MATURITN TMA
Podnik mus zostavi finann pln, aby zosladil svoje zdroje (prjmy) a potreby (vdavky). lohou plnu je urenie objemu financi, zabezpeenie efektvnosti obehu peaz, stanovenie peanch tokov, s cieom zabezpei platobn schopnos (z krtkodobho hadiska) a ziskovos (z dlhodobho hadiska) podniku. Podnik sa zameriava na finann plnovanie: - aktv a pasv - nkladov, vnosov a zisku - prjmov a vdavkov

ZOSTAVENIE PLNU finann analza

formulovanie cieov
stratgia podniku dlhodob pln krtkodob pln

Finann manar
loha a postavenie finannho manara: Finann manari s funkne pecializovan patria k manarom pecialistom. Za viacero innosti zodpovedaj finann manari priamo, rozhodovanie je plne v ich kompetencii. Ide o vzahy k finannmu trhu, tovnctvo a daov otzky. Nepriamo vak psobia na rozhodovanie manarov zodpovednch za alie riadiace subsystmy. Ich rozhodnutia sa vdy prejavia vo finannch vsledkoch. V malch podnikoch pln lohy finannho manara spravidla jedna osoba, ktor sa komplexne zapodieva problmami financovania podniku, investovanm, evidenciou a kontrolou. Vo vekch podnikoch stoj na ele finannho tvaru zvyajne len vrcholovho ve denia a s mu podriaden tvary zaoberajce sa procesmi, ktor vo firme u prebehli (napr. finann tovnctvo) a procesmi, ktor prebiehaj alebo u prebehli (napr. finann plnovanie). Finann manament: - zskava kapitl - rozhoduje o rozmiestnen financi - kontroluje a riadi kolobeh financi - rozhoduje o rozdelen zisku - vedie finann evidenciu

Nklady
Nklady s finannm vyjadrenm spotreby vrobnch faktorov na dosiahnutie vkonu podniku. Vznam rozdelenia nkladov spova v monosti: - sledova N poda elu - zostavi kalkulciu N na jednotku vroby - urobi rozbor N na vrobky a porovna ich s inmi N - odkry monosti zniovania N - vysli rozpoet vroby a urobi finann pln vroby

lenia sa z rznych pohadov. Poda pvodu vzniku rozliujeme:

Nklady z tovnho hadiska

prevdzkov - svisia s hl. innosou

finann - svisia s pohybom peaz podniku

mimoriadne - vznikaj nhodne

Niektor nklady firmy existuj stle, in len v prpade, e firma vykonva innos.

Nklady v zvislosti od vkonu

fixn (neprun)
- absoltne (nemenia sa): njomn, asov mzda... - relatvne (menia sa skokom): zvenie njmu, vytvorenie novej predajne

variabiln (premenliv) - kad jednotka vroby zvyuje nklady: - proporcionlne (materil, obaly) - neproporcionlne (reklama, opravy)

Z hadiska vyslenia nkladov je pre podnik dleit, i sa daj uri priamo na jednotku vroby, alebo sa spolon nklady na jednotku vroby musia vykalkulova (vypota).

Nklady poda elu

Priame - jednicov - viau sa na jednotku vkonu (materil, obal)

Nepriame - reijn - s spolon pre vetky vkony (sluby, odpisy)

Vnosy
Vnosy predstavuj finann vyjadrenie prjmov z innosti podniku. Predstavuj trby z predaja tovarov a sluieb spolu s almi prjmami, ako s roky z vkladov, prjmy z predaja prebytonho zariadenia, z cennch papierov a pod.

Zdroje vnosov podniku

Z realizovanch vkonov (trby) z vrobnej innosti z obchodnej innosti za sluby vlastn vrobky a sluby medzi tvarmi podniku vlastn drba, vlastn investin vstavba nedokonen vroba prevdzkov vnosy nevyplvajce z hl. innosti z predaja DM (stroje, budovy) z DFM (vkladov, cennch papierov) z KFM mimoriadne (prijat pokuty, penle)

Vntropodnikov (doplnkov)

Ostatn

Vsledok hospodrenia
Vsledok hospodrenia zist podnikate, ke porovn nklady a vnosy svojej innosti.

vnosy nklady = zisk alebo strata

Me by: 1. Kladn ZISK (V > N) 2. Zporn STRATA (V < N) VH poda innost delme nasledovne: VH z hospodrskej innosti + VH z finannej innosti = VH z benej innosti + VH z mimoriadnej innosti = Celkov VH J

Funkcie zisku
kriterilna - kritrium na posdenie vsledkov regulan (rozvojov) - na zklade rozdelenia reguluje vvoj podniku stimulan - podiely na zisku stimuluj zamestnancov

Monosti zvyovania zisku vyplvaj zo zniovania N a zvyovania V. Zisk, kt. podnik vysli ako rozdiel V a N, sa nazva aj hrub zisk. ist zisk je t as zisku, kt. podniku zostane po odvode daovej povinnosti.

10. MATURITN TMA Podnik

Podnik je samostatn ekonomicko-prvny subjekt, kt. vyuvanm vrobnch initeov vyrba vrobky alebo poskytuje sluby uren na predaj. Zkladnou funkciou podniku je podnikatesk innos. Podstata podnikateskej innosti je v tom, e podnik nakupuje vrobn faktory (vstupy) od dodvateov, kt. potom spotrebuje na vrobu vrobkov a sluieb (vstupov) a tie potom predva odberateom. Funkcie podniku: 1. Ekonomick funkcia spova najm v tom, e podnik m vyrba vrobky a poskytova sluby. Zaha tieto innosti: a) zsobovaciu innos b) vlastn vrobu c) odbytov innos 2. Mimoekonomick funkcia nevyplva priamo z hospodrskej innosti a zaha: a) socilnu funkciu b) bezpenostn funkciu c) ochranu ivotnho prostredia d) kultrno-spoloensk funkciu Zkladn znaky podniku: 1. Ekonomick samostatnos podnik rozhoduje a zabezpeuje si svoju hospodrsku innos samostatne a na konci O vykazuje VH. tt nezasahuje priamo do innosti podniku, jeho lohou je uri len veobecn pravidl podnikania. Podnik rozhoduje o tom, ak formu podnikania si zvol, o bude vyrba, s km bude spolupracova at. 2. Prvna subjektivita podnik m prvo vo vlastnom mene uzatvra zmluvy s inmi subjektmi (podnikmi, zamestnancami, ttom). Podniky s zodpovedn za zvzky, kt. im vyplvaj z uzatvorench zmlv a z ostatnch prvnych noriem (zkonov). Zmluvy v mene podniku uzatvraj a podpisuj vybran pracovnci. Druhy podnikov Poda formy vlastnctva: 1. ttne podniky 2. Skromn podniky 3. Drustevn podnik Poda vekosti: 1. Mal podniky (do 50 zamestnancov) 2. Stredn podniky (do 500 zamestnancov) 3. Vek podniky (nad 500 zamestnancov)

lenenie podnikov poda organizano - prvnej formy

ivnosti

obchodn spolonosti

drustv

osobitn formy podnikania

Zaloenie a vznik podniku

Na zaiatku podnikania bva obyajne dobr npad, kt. sa potom prepracuje do podnikateskho zmeru. Podnikatesk zmer jeho lohou je pripravi zaloenie, vznik a rozvoj podniku a pritom sa treba zamera na : 1. vecno-technick strnku treba si zvoli vhodn spsob podnikania a tie zabezpei potrebn finann, materilne a udsk zdroje potrebn na podnikanie 2. prvno-organizan strnku treba si vybra vhodn organizano-prvnu formu podniku 3. ekonomick strnku ete pred vznikom podniku treba zisti, i bude budce podnikanie rentabiln (ziskov), ako sa podnik presad na trhu Vznik podniku kad podnik poda Obchodnho zkonnka mus by zapsan do obchodnho registra, m sa stva PO.

Zruenie a znik podniku

Dvody na zruenie podniku mu by poda zkona rzne: - uplynutie doby, na kt. sa zaloil - dosiahnutie elu, na kt. sa zaloil - rozhodnutie podnikatea o dobrovonom zruen - vzjomn dohoda spolonkov - sdne rozhodnutie - vyhlsenie konkurzu Zruenie podniku sa me uskutoni: 1. Bez likvidcie sa ru podnik, ak ide o jeho dobrovon zruenie a podnik m svojho prvneho nstupcu. Hospodrska innos podniku pokrauje alej, a preto likvidcia nie je potrebn. 2. Likvidciou nastva pri ntenom zruen podniku. Vsledkom likvidcie by malo by pln uhradenie zvzkov podniku. Znik podniku podnik zanik vymazanm z obchodnho registra

Zloky podniku
Obchodn zkonnk charakterizuje podnik ako sbor hmotnch, ako aj osobnch a nehmotnch zloiek podnikania. Hmotnmi zlokami podnikania rozumieme vetky veci (fyzick kapitl) a majetkov prva, kt. podnik disponuje. Pre innos podniku s dleit aj nehmotn zloky podnikania, medzi kt. patr obchodn meno, poves, postavenie na trhu. Osobnou zlokou podnikania je truktra a kvalifikcia pracovnkov.

11. MATURITN TMA Obchodno-zvzkov vzahy

Obchodno-zvzkov vzah je tak prvny vzah, z kt. veriteovi vznik prvo na plnenie ( pohadvka) od dlnka a dlnkovi vznik povinnos splni zvzok zmluvn vzahy s upraven v Obchodnom zkonnku a v Obianskom zkonnku Zvzky voi dodvateom nm vznikaj zvzky za prijat (dodan) vrobky, T, sluby, materil, DM at. Pohadvky voi odberateom nm vznikaj pohadvky za vyfakturovan dodvky T, vrobkov, sluieb at.

Uzatvorenie kpno-predajnej zmluvy

Kpna zmluva je shlasn prejav vle medzi kupujcim a predvajcim, kt. smeruje k vmene tovaru za peniaze astnkmi s predvajci a kupujci predvajci sa zavzuje doda T kupujcemu a previes na neho vlastncke prva kupujci sa zavzuje zaplati kpnu cenu Nleitosti kpnej zmluvy: 1. Zkonn - oznaenie predvajceho, oznaenie kupujceho, druh T, kvalita, mnostvo a cena 2. Obvykl - dodacie podmienky (dodacia lehota, miesto urenia, kto hrad nklady za prepravu , kto nesie riziko dodvky pri preprave) 3. Osobitn - spsob balenia - spsob prepravy - vedajie vkony - zruky

Povinnosti predvajceho
Predvajci (dodvate) je povinn: 1. doda T v mnostve, akosti a vo vyhotoven, kt. uruje zmluva 2. doda T v de, kt. je v zmluve uren alebo v urenej lehote 3. odovzda doklady, kt. s potrebn na prevzatie a uvanie T (napr. dodac list, faktra, zrun listy, nvod na mont, drbu at.)

Povinnosti kupujceho
Kupujci (odberate) je povinn: 1. prevzia a prezrie T v stanovenom ase 2. zaplati za T

Zmluvn pokuta
Pri dodvkach T sa mu vyskytn tieto nepravidelnosti: 1. Zo strany predvajceho (dodvatea) - dodvka chybnho T - oneskorenie dodvky - dodvka inho mnostva T - chybn fakturcia 2. Zo strany kupujceho (odberatea) - oneskorenie prevzatia - oneskorenie platby Ak dodvate dod T s chybami, m poru KZ me kupujci: - poadova dodanie nhradnho T za chybn T - poadova odstrnenie chb T opravou - poadova primeran zavu z ceny - odstpi od zmluvy, teda zrui jej platnos Zmluvn strany si mu v KZ dohodn zmluvn pokutu pre prpad poruenia zmluvnej povinnosti. Zmluvn pokuta mus ma psomn formu a me by uren: a) pevnou sumou b) percentulnou sadzbou

Reklamcia
Reklamcia je obchodn list, kt. odberate upozoruje dodvatea na zisten chyby v dodvke alebo na chyby vo vpote faktry Postup vybavovania reklamcie: Reklamcia m vdy psomn formu a odosiela sa doporuene. Ak odberate zist nezrovnalosti v mnostve, resp. v kvalite, mus spsa Protokol o chybch za asti dodvatea alebo zstupcu z nestrannej organizcie (Mestskho radu). Protokol o chybch a Reklaman list mus odberate ihne aj s reklamciou posla dodvateovi. Komern zpis spu pracovnci dopravnej organizcie, ak sa zist pokodenie T pri preprave.

12. MATURITN TMA Zahranin obchod

Pod zahraninm obchodom (ZO) rozumieme export a import jednej krajiny. Zahranin obchod krajiny tvoria vetky subjekty, kt. vstupuj na zahranin trh. Medzinrodn obchod chpeme ako vmenu tovarov a sluieb skupiny krajn a svetov obchod predstavuje obchod vetkch krajn sveta. lohy zahraninho obchodu: - najv vznam ZO spova v tom, e sa roziruje trh pre domce vrobky, dovaj sa tovary, kt. krajina neme vyrba alebo ich vyrba neefektvne - firmy predvaj a nakupuj tovary a sluby - predmetom ZO je i kapitl, mzdy dchodky, dary a dedistvo v zahraninej mene - k slubm, s kt. sa najastejie obchoduje patria, bankov, hotelov sluby a sluby cestovnho ruchu a pod. Formy zahraninho obchodu: - Export je vvoz tovarov do zahraniia - Import je dovoz tovarov zo zahraniia - Reexport (tranzitn vvoz dovozu) obchodnk nakpi tovar v jednej zahraninej krajine a pred ho v inej zahraninej krajine ist vvoz (vvoz - dovoz) priamo ovplyvuje HDP krajiny, zamestnanos. Subjekty zahraninho obchodu: 1. Vrobn podniky obchoduj so svojimi tovarmi 2. Obchodn podniky ZO obchoduj s tovarmi inch podnikov (nepriamy export a import) 3. Obchodn sprostredkovatelia obchoduj v prospech svojho zkaznka, vrobcu alebo obchodnho podniku

Regulovanie zahraninho obchodu

INTERVENCIA NBS Na devzovch trhoch ovplyvnenie kurzu koruny

VVOZN SUBVENCIE - daov avy pre exportrov

DOVOZN KVTY obmedzuj mnostvo dovanho tovaru (lacn nekvalitn odevy, obilie) - chrni pred nekvalitnm tovarom - reguluje spotrebu . chrni domcich vrobcov

DOVOZN CL plat ich dovozca pri prevoze tovaru cez hranice (pivo, automobily, stavebn materil a in) - zvyuj cenu tovaru - reguluj dopyt (automobily) - zvhoduj domcich vrobcov - napaj ttny rozpoet

CERTIFIKTY - garantuj dodriavanie stanovench noriem kvality, kodlivch ltok a pod. (dusinany, farbiv, ak kovy)

DUMPINGOV CENY - s niie ako ceny na vntornom a medzinrodnom trhu za elom odstrnenia konkurencie

Obchodn a platobn bilancia

Obchodn bilancia - predstavuje vzah hodnoty vvozu a dovozu krajiny spravidla za jeden rok v peanom vyjadren Saldo obchodnej bilancie je rozdiel medzi vvozom a dovozom Me by: - aktvne (vvoz je v) - pasvne (vvoz je men) Vyrovnan obchodn bilancia znamen, e vvoz sa rovn dovozu. Platobn bilancia je shrn platieb do zahraniia a platieb zo zahraniia v danom tte za kalendrny rok Platobn bilanciu tvor: - ben et (platby za tovar, sluby, zisky, mzdy, dary a pod.) - finann et (dovoz a vvoz kapitlu) - devzov rezervy (rezervy zahraninej meny)

Medzinrodn ekonomick integrcia

Medzinrodn ekonomick integrcia - je vsledkom medzinrodnej deby prce - je to proces zbliovania nrodnch ekonomk, prehlbovanie zvislost V rmci medzinrodnej spoluprce vznikli medzi krajinami rzne ekonomick zoskupenia. Napr. : - OPEC Organizcia ttov vyvajcich ropu chrni zujmy, uruje objem aby, ceny - OSN Organizcia spojench nrodov hospodrska a socilna rada OSN zabezpeuje podporu medzinrodnej ekonomickej spoluprce - EZVO Eurpske zdruenie vonho obchodu po vytvoren E niektor krajiny odili a poet krajn sa znil, ale spoluprca pokrauje a pripravuje sa vytvorenie Eurpskej ekonomickej oblasti pre spoluprcu s krajinami strednej a vchodnej Eurpy. Krajiny spolupracuj najm v oblasti vskumu ivotnho prostredia, dopravy, energetiky, ponohospodrstva, ochrany spotrebitea.

Eurpska nia
Eurpske spoloenstvo (ES) - vzniklo v roku 1965 zjednotenm viacerch eurpskych integranch zoskupen - v roku 1979 rada ES schvlila projekt Eurpskeho menovho systmu (EMS), kt. cieom bolo zabezpei menov stabilitu a vytvori medzinrodn menov niu - v roku 1992 vytvorenie Eurpskej menovej nie - od roku 1993 sa zmluva o ES nahradila zmluvou o Eurpskej nii, oznaenie ES nahradilo E - v roku 1999 vznikla jednotn mena EURO Eurpska nia (E) - je medzinrodn spoloenstvo, ktor od poslednho rozrenia v roku 2007 tvor 27 lenskch ttov - E bola vytvoren v roku 1992 na zklade Zmluvy o Eurpskej nii)

13. MATURITN TMA Podnikatesk pln

Podnikatesk pln - pre spracovanie PP neexistuje iadna prvna norma a jeho obsah a truktru si tvorca PP me prispsobi na vlastn podmienky Podnikatesk pln me ma napr. takto truktru: - Tituln strana (veobecn daje, zkladn informcie) - Prehad obsahu (nzvy kapitol a strany) - Zhrnutie projektu 1. Charakteristika firmy 2. Opis predmetu podnikania (vrobkov sluieb) 3. Analza trhu 4. MKT pln 5. Organizcia a riadenie firmy (manament) 6. Realizcia podnikovho zmeru, vplyv na ivotn prostredie 7. Finann pln 8. Prlohy Spracovanie podnikateskho zmeru m vznam pre: 1. podnikatea - je prevenciou proti unhlenm a nesystmovm rozhodnutiam, pretoe donti podnikatea premyslie si vopred, o chce dosiahnu, ak cesty a prostriedky pouije na dosiahnutie ciea a ak bude postupnos krokov pri realizcii zmeru - je nevyhnutnou formou na prezentovanie podnikateskch plnov, na kt. podnikate poaduje ver od finannej intitcie, podporu zo strany okolia podniku - poskytuje informcie pre potencilnych investorov alebo spolonkov, kt. sa rozhoduj o spolufinancovan alebo spoluasti na projekte firmy a pod. 2. absolventa strednej koly - umouje prezentova schopnos aplikcie poznatkov z rznych vyuovacch predmetov - ponka monosti projektovania svojej budcnosti a vberu svojho pracovnho zaradenia - umon zhmotni tvoriv myslenie a fantziu a pod.

Obsah PP
1.vod 2.Popis podniku 2.1. Identifikan daje 2.2. Charakteristika podniku 2.3. Vber lokality 2.4. Veobecn poiadavky na zriadenie prevdzky 2.5. Dispozin rieenie priestorov podniku a jeho vybavenie inventrom a zariadenm 3 . Charakteristika hlavnch innost podniku 3.1. Obchodn innos 3.2. Sortiment tovaru 4. Personlne zabezpeenie innosti podniku 4.1. Poet pracovnkov a ich zaradenie 4.2. Nroky na kvalifikciu a prax 4.3. Organizan truktra 4.4. Pracovn doba 5. Marketing 5.1. Analza trhu 5.2. Zkaznci 5.3. SWOT analza 5.4. Reklama 5.5. Akcie na podporu predaja 5.6. Public Relations 6. Finann pln 6.1. Stratgia tvorby ceny 6.2. Rozpoet nkladov podniku 6.3. Rozpoet vnosov podniku 6.4. Vkaz ziskov a strt 6.5. Vkaz o majetku a zdrojoch krytia (svaha) 7. Zver 8. Zoznam pouitej literatry 9. Prlohy

+ popis mjho PP

14. MATURITN TMA

Obchodn spolonosti - s PO, kt. sa zaloili na el podnikania. Spolonos sa zaklad spoloenskou zmluvou, kt. musia podpsa vetci zakladatelia. Obsahuje vetky prva a povinnosti.

Formy obchodnch spolonost

osobn spolonosti
verejn obchodn spolonos komanditn spolonos

kapitlov spolonosti

akciov spolonos spolonos s ruenm obmedzenm

Osobn spolonosti -ich charakteristickm znakom je bezprostredn as spolonkov na podnikan -spolonci ruia za zvzky celm svojm skromnm majetkom -tieto spolonosti nevytvraj osobitn riadiace orgny

Verejn obchodn spolonos (v. o. s.)

Verejnou obchodnou spolonosou je spolonos, v kt. aspo dve osoby podnikaj pod spolonm obchodnm menom a ruia za zvzky spolonosti spolone a nerozdielne vetkm svojm majetkom. Spolonos vznik zpisom do obchodnho registra, kt. podpisuj vetci spolonci. Priklad sa k nemu aj spoloensk zmluva, kt. upravuje prva a povinnosti spolonkov. Spoloensk zmluva sa me zmeni len so shlasom vetkch spolonkov. Spoloensk zmluva mus obsahova: 1. obchodn meno a sdlo spolonosti 2. predmet podnikania 3. meno a bydlisko spolonkov alebo sdlo spolonosti

Pre verejn obchodn spolonos nie je podmienkou vytvorenie zkladnho imania. Kapitl spolonosti tvoria pean aj nepean vklady jednotlivch spolonkov. Rozdeovanie zisku, prpadne straty sa uskutouje rovnakm dielom alebo poda podmienok spoloenskej zmluvy. Kad zo spolonkov me by tatutrnym orgnom spolonosti. Verejn obchodn spolonos zanik vymazanm z obchodnho registra.

Komanditn spolonos (k. s.)

Komanditn spolonos zdruuje dva druhy spolonkov s rozdielnym prvnym postavenm, s to komplementri a komanditisti. Komplementri ruia za zvzky spolonosti neobmedzene, t.j. celm svojm majetkom. Komanditisti ruia za zvzky spolonosti obmedzene, len do vky svojho kapitlovho vkladu zapsanho v obchodnom registri. Komanditista je povinn vloi do spolonosti vklad najmenej vo vke urenej spoloenskou zmluvou. Spolonos vznik zpisom do obchodnho registra. Prva a povinnosti spolonkov upravuje spoloensk zmluva, v kt. mus by presne uren, kto je komplementr a kto komanditista. U komanditistov mus by zapsan aj vka vkladu kadho komanditistu. tatutrnymi orgnmi spolonosti mu by len komplementri, t riadia a zastupuj spolonos. Komanditisti maj prvo nahliada do tovnch knh a tovch dokladov spolonosti. Zisk spolonosti si komplementri rozdeuj rovnakm dielom, komanditisti poda vky splatenho vkladu Pri zruen spolonosti likvidciou maj spolonci nrok na podiel na likvidanom zostatku. Komanditisti maj prednostn prvo na vrtenie hodnoty splatenho vkladu.

15. MATURITN TMA

Kad podnikate na vytvranie statkov a sluieb vynalo urit prostriedky a z predaja statkov a sluieb nejak prostriedky dostane. Hlavnm cieom podnikania je zisk. Podnikate ho dosiahne, ak za predaj svojej produkcie zska viac financi, ako vloil do svojej innosti. Nklady s finannm vyjadrenm spotreby vrobnch faktorov na dosiahnutie vkonu podniku. lenia sa z rznych pohadov. Poda pvodu vzniku rozliujeme:

Nklady z tovnho hadiska

prevdzkov - svisia s hl. innosou

finann - svisia s pohybom peaz podniku

mimoriadne - vznikaj nhodne

Niektor nklady firmy existuj stle, in len v prpade, e firma vykonva innos.

Nklady v zvislosti od vkonu

fixn (neprun) - absoltne (nemenia sa): njomn, asov mzda... - relatvne (menia sa skokom): zvenie njmu, vytvorenie novej predajne

variabiln (premenliv) - kad jednotka vroby zvyuje nklady: - proporcionlne (materil, obaly) - neproporcionlne (reklama, opravy)

Z hadiska vyslenia nkladov je pre podnik dleit, i sa daj uri priamo na jednotku vroby, alebo sa spolon nklady na jednotku vroby musia vykalkulova (vypota).

Nklady zpoda elu

Priame - jednicov - viau sa na jednotku vkonu (materil, obal)

Nepriame - reijn - s spolon pre vetky vkony (sluby, odpisy)

Priame nklady sa daj uri presne, preto je dobre, ak je ich podiel v. Nepriame sa vysuj aie, preto sa niekedy uruj kalkulanou prirkou(napr. v obchode) Niektor poloky mu by raz priamymi, raz nepriamymi. Z hadiska nkladovch druhov rozliujeme ekonomick rovnorod druhy nkladov: 1. materilne - potreba materilu a energie - sluby materilneho charakteru (opravy, doprava) - opotrebovanie (odpisy) 2. nematerilne - cestovn, njomn 3. mzdov - mzdy 4. finann - poistn - dane a poplatky - pokuty a penle Vsledok hospodrenia zist podnikate, ke porovn nklady a vnosy svojej innosti.

vnosy nklady = zisk alebo strata

Zisk dosiahne podnik, ak V s vie ako N (V > N) Stratu vyke podnik, ak N prevyuj V (V < N). Podnik me stratu uhradi z nerozdelenho zisku minulch obdob alebo previes do alieho obdobia. Monosti zvyovania zisku vyplvaj zo zniovania N a zvyovania vnosov. Zisk, kt. podnik vysli ako rozdiel V a N, sa nazva aj hrub zisk. ist zisk je t as zisku, kt. podniku zostane po odvode daovej povinnosti. Racionalizcia innosti podniku spova v minimalizcii nkladov pri dosahovan rovnakch alebo lepch vkonov. Zniovanie N znamen vyuvanie vntornch rezerv podniku. Medzi typick monosti znenia N patria: - zrchlenie obratu obenho krtkodobho majetku (skrtenie vrobnho cyklu) - prun reagovanie na potreby trhu - skvalitnenie produkcie - modernizcia vroby - zlepenie dodvatesko-odberateskch vzahov - zlepenie vntropodnikovej kontroly

16. MATURITN TMA Manament

Otzkami riadenia podnikov v trhovej ekonomike sa zaober manament. Slovo manament pochdza z anglickho slova management, o znamen riadi, vies, vldnu. Chpeme tm naplnovanie, zorganizovanie a kontrolu innost tak, aby prebiehali poda naich predstv. Manament je v podstate riadenie. Pojem manament sa pvodne definoval ako umenie riadi podnikov innos. Time-management (asov manament) znamen organizciu asu tak, aby lovek nebol pod neustlym stresom, ale aby zvldal svoje povinnosti v pohode. Self-management je plnovanie a organizcia vlastnej innosti a prce, so zmerom dosiahnu vyten cie.

funkn podoba zaha proces riadenia podniku Manament intitucionlna podoba zaha manarov podniku

Funkn podoba - ide o proces riadenia a draz sa kladie na prstupy, metdy a techniky, kt. sa pouvaj v riaden podniku Intitucionlna podoba - ide o vykonvateov riadiaceho procesu, s to pracovnci, kt. s zodpovedn za podnik a jeho vntropodnikov tvary

tly vedenia ud
1. Autoritatvny tl vedenia - manar vdy trv na svojich rozhodnutiach a prkazoch - svoje nzory presadzuje aj proti mienke a nzorom svojich podriadench - uznva iba hierarchiu funkci, vyuvanie moci, neuznva iniciatvu podriadench 2. Participatvny tl vedenia - zaklad sa na aktvnej asti vetkch pracovnkov na riaden a rozhodovan - medzi manarom a pracovnkom vldne atmosfra vzjomnej dvery - do rozhodovania sa zapjaj pracovnci poda odbornosti, o zvyuje aktivitu a iniciatvu

pracovnkov
3. Demokratick tl vedenia - manar sa pri rozhodovan rad s podriadenmi, vie vypou ich mienku a nzory - spenos tohto tlu sa zaklad na dobrovonej podriadenosti a sebadisciplne podriadench 4. Liberlny tl vedenia - je charakterizovan mkkm prstupom manara, kt. m obyajne nzku autoritu - manar sa sna vyhba zodpovednosti, nevyuva sankcie - manar bva asto tolerantn ku chybm a nedostatkom podriadench - tento tl m obyajne najniiu innos

Manarske funkcie
plnovanie organizovanie

Manarske funkcie
vedenie
kontrola

Plnovanie
- m v procese manamentu podniku kov postavenie a povauje sa za vchodiskov a najdleitejiu funkciu manamentu - je to proces vytyovania cieov podniku, stanovenie prostriedkov, spsobov a postupov na dosiahnutie ciea Ciele - s budce stavy, kt. chceme dosiahnu k uritmu asovo vymedzenmu okamihu Musia by: - vymedzen musia ma jasn obsah - meraten musia by vyjadren mnostvom - asovo ohranien mus by vymedzen asov okamih

Organizovanie
- umouje realizova plnovan lohy, kt. sa maj v konkrtnom ase splni - ide o prideovanie loh konkrtnym oddeleniam alebo pracovnkom a delegovanie uritch prvomoc - delegovanie prvomoc znamen poverenie pracovnka zodpovednosou za urit innos podniku, poverenie prevzia zodpovednos at.

Vedenie
- ide o bezprostredn psobenie manarov na podriadench s cieom dosiahnu urit elan sprvanie - od schopnosti, umenia a spsobu prce s umi zvisia vsledky prce nielen manara, ale aj vsledky prce celho podniku

Kontrola
- zameriava sa na hodnotenie javov a procesov, kt. sa v riadenom objekte u uskutonili, uskutouj sa alebo oakvame, e nastan

Riadiaci apart podniku

Riadenie je komplexn funkcia, kt. primrnou lohou je usmerova ud, aby pracovali efektvnejie, a tak konali ochotne a dobrovone. Riadenie zaha dva procesy: 1. motivciu poskytovanie dvodov pracovnkom, preo maj pracova o najlepie 2. vedenie je proces ukazovania podradenm, ako prcu vykonva Riadiaci apart podniku zaha: Riadite podniku (generlny riadite, predseda, prezident) - je tatutrnym orgnom, a preto m prvo vystupova a kona v mene podniku - riadi cel innos podniku a zodpoved aj za jeho vsledky Sekretarit - vykonva vetky ben administratvne prce poda pokynov riaditea - napr. prijmanie nvtev, vybavovanie benej korepondencie at. tbne odborn tvary - vytvraj sa v podniku poda jednotlivch funknch oblast napr. vroba, financie, marketing, vskum a vvoj, udsk zdroje - vntorne sa mu leni ete na odbory, oddelenia referty - na ele tbnych odbornch tvarov s riaditelia Odbor - je organizan tvar, v kt. sa zoskupuj zko svisiace innosti - na ele odboru je vedci odboru Oddelenie - je organizan tvar, kt. sa zameriava na urit skupinu innost - na ele oddelenia je vedci oddelenia Lniov tvary - sa vytvraj v podniku po vertiklnej osi riadenia - s odvoden od jednotlivch rovn riadenia podnik, zvod, prevdzka, diela - na ele tchto tvarov s lniov vedci riaditelia, vedci, majstri

Organizan truktra podniku

Pojem organizcia sa pouva v dvoch vznamoch: 1. ako oznaenie objektu zkladnmi prvkami s udia, napr. podnik, kola 2. ako vntorn usporiadanie ide o zloenie objektu, napr. prevdzka, diela Pojem organizan truktra sa pouva vo vzname organizcie tvarov, resp. pracovsk, s drazom na vzahy medzi nimi. Funkciou organizanej truktry je vymedzi zkladn prvky organizcie, ako aj vzahy medzi nimi tak, aby sa dosiahlo inn riadenie organizcie. Typy organizanch truktr: 1. Jednoduch truktra malho podniku 2. Funkn podnikatesk truktra 3. Divizionlna truktra 4. Maticov truktra 5. truktra holdingovej spolonosti

Profil manara
Manara meme charakterizova predovetkm ako organiztora, vedceho pracovnka a kontrolra. Manar pracuje s umi, motivuje ich k lohm, ktor maj plni. Ich nplou je vykonva riadiace innosti. Oznaujeme ich aj ako top-manament (vrcholov manament. Z hadiska rovne riadenia podniku rozliujeme tri rovne manamentu:

1. rove

2. rove

3. rove

vrcholov manari

manari strednej rovne manari rznych tvarov v podniku riadia tbne odborn tvary

manari prvej lnie

top-manament riadite

majstri vedci dieln

riadia innos celho podniku

priamo komunikuj s vkonnmi pracovnkmi

Poda charakteru vykonvanej innosti poznme manarov:

Manari poda vykonvanej innosti

univerzalisti

pecialisti

riadia lniov tvary

zameran s na funkn oblasti

riadite podniku, zvodu, vedci prevdzky, majster

vedci sekov, vedci oddelen

Manar mus plni lohy v podniku aj mimo neho. Tieto lohy meme rozdeli do troch skupn: 1. Rozhodovanie 2. Informan loha 3. Interpersonlna loha (medziudsk)

Osobnos manara
Manar mus spa urit predpoklady a mus ma: - veobecn intelektulne schopnosti a tvoriv myslenie - pecilne riadiace a organizan zrunosti a schopnosti - zujem o nov veci a inovcie - dobr komunikan schopnosti - dobr telesn a duevn kondciu Okrem tchto predpokladov si vyaduje, aby disponoval uritmi vlastnosami, ako napr. iniciatvnos, rozhodnos, zodpovednos, samostatnos, cieavedomos, zsadovos at.

17. MATURITN TMA Nrodn hospodrstvo

Nrodn hospodrstvo - tvoria vetky subjekty na zem ttu, kt. vykonvaj ekonomick innosti. S to firmy (vrobn a spotrebn podniky, drustv a pod.), domcnosti a tt (vldne intitcie). Tieto subjekty s v rmci deby prce od seba zvisl a zko spojen.

truktra nrodnho hospodrstva

Nrodn hospodrstvo kadej krajiny m svoju truktru. V rmci tejto truktry sa sleduj ekonomick ukazovatele jednotlivch ast, kt. umouj sledova vplyv ast na vvoj celho nrodnho hospodrstva. 1. Z zemnho hadiska sa nrodn hospodrstvo len poda zemnosprvneho lenenia krajiny. Toto lenenie umouje, aby sa kad regin mohol v rmci vlastnej hospodrskej politiky rozvja, efektvne vyuva zdroje, vyuva tradcie, podporova perspektvne odvetvia, riei otzky nezamestnanosti, vzdelvania. 2. lenenie nrodnho hospodrstva poda odvetv je rovnako dleit, lebo umouje optimlne vyui ekonomick monosti krajiny. Odvetvie je as nrodnho hospodrstva, pre kt. s typick urit vstupy alebo vstup, technolgie a profesie. Do jednho odvetvia patria vetky podniky prbuznho zamerania. Odvetvov truktra - Vrobn odvetvia (priemysel, stavebnctvo, ponohospodrstvo, doprava, sluby) - Nevrobn odvetvia (kolstvo, veda a vskum, kultra, zdravotnctvo, doprava, obchod, sluby) 3. Z hadiska charakteru innosti a vplyvu vedecko-technickho pokroku na produktivitu prce sa nrodn hospodrstvo rozdeuje na tyri sektory. Primrny sektor tvor zklad nrodnho hospodrstva (materilnu a surovinov zkladu) Sekundrny sektor nadvzuje na primrny sektor, vytvra nov hodnoty, vyrba vrobky Tercilny sektor zaha sluby pre obyvatestvo, ale aj vrobn innosti (cestovn ruch) Kvarcilny sektor tvor osobitn skupina innost, ako s veda a vskum, kolstvo, kultra...

4. Eurpsky tandard pre lensk krajiny E len NH z hadiska produkcie takto:

priemysel doprava a spoje obchod

stavebnctvo

ostatn obchodn sluby

pdohospodrstvo

NH
peanctvo a poisovnctvo

verejn sprva

zdravotnctvo

hotelov a retauran sluby kolstvo ostatn verejn sluby

skromn domcnosti

Zkladn makroekonomick ukazovatele

Hrub domci produkt (HDP) - predstavuje shrn finlnych tovarov a sluieb, vyprodukovanch vrobnmi faktormi na zem uritej krajiny za obdobie jednho roka, priom sa neberie do vahy, kto je vlastnkom vrobnch faktorov - vyjadruje sa v nrodnej mene - na porovnanie sa vyjadruje v americkch dolroch v priemere na jednho obyvatea

HDP sa v zujme o najpresnejieho vyjadrenia vysuje niekokmi spsobmi. Nominlny HDP je vyjadren v trhovch cench prslunho roku (odra rast produkcie i cien). Relny HDP sa vyjadruje v stlych cench cench uritho roku (odra rast produkcie). ist domci produkt (ist investcie) - je odvodenm a presnejm ukazovateom - v praxi je vak zloit vysli rove amortizcie Hrub nrodn produkt (HNP) - predstavuje hodnotu finlnych statkov a sluieb, vyprodukovanch za 1 rok nrodnmi vrobnmi faktormi, bez ohadu na to, na kt. zem sa faktory nachdzaj ist ekonomick bohatstvo (ist blahobyt) - vyjadruje presnejie vsledky hospodrstva, pretoe okrem HDP odra: - Von as - Tieov ekonomika - kody na ivotnom prostred Vdavkov (spotrebn) metda vyjadruje vdavky subjektov trhu za nkup finlnych statkov a sluieb. Dchodkov (prjmov) metda vyjadruje prjmy subjektov za predaj statkov a sluieb. Vrobn (produkn, tovarov) metda vyjadruje pridan hodnoty tovarov a nepriame dane.

Obchod
Obchod je odvetvie Nrodnho hospodrstva, v ktorom sa uskutouje pohyb materilovch statkov a sluieb z vrobnej sfry do sfry spotreby. Najdleitejou lohou obchodu je zsobova spotrebiteov tovarmi. Obchod je sprostredkujci medzilnok medzi vrobcom a spotrebiteom. Funkcie obchodu: 1. preklenovacia Priestorov vypa priestorov neslad medzi vrobou a spotrebou (vroba je koncentrovan na 1 mieste a spotrebitelia s vade) asov zosladenie asu medzi vrobou a spotrebou 2.kvantitatvna: Zberov funkcia obchodn podniky koncentruj vrobky od rznych vrobcov vinou vo vekch mnostvch Rozdeovacia funkcia rozdeuje a prispsobuje mnostvo spotrebiteom

3.kvalitatvna - zuachovanie balenie tovaru - vytvranie obchodnho sortimentu 4. verov obchodn podniky poskytuj monos veru alebo rznych spsobov platby 5. poradensk funkcia odborn rady spotrebiteom (poskytuj skr maloobchodn podniky) 6. informan funkcia - obchod je spojovacm lnkom medzi vrobcom a spotrebiteom aj pri poskytovan informci 7. funkcia vrobnho charakteru - obchodn podniky zabezpeuj aj konen pravu, balenie, dopravu... 8. rizikov funkcia obchodn podniky preberaj na seba zodpovednos aj rizik pri prpadnom znehodnoten, pokoden tovaru. Zkladn loha - zsobovanie spotrebiteov spotrebnmi, priemyselnmi, ponohospodrskymi a inmi druhmi tovaru.

Maloobchod (MO)
- predva tovar a poskytuje sluby konenmu spotrebiteovi pre jeho osobn spotrebu - realizuje predaj v malch mnostvch vekmu potu obyvateov, ide o konkurenn predaj

Vekoobchod (VO)
- je organizcia, kt. sa zaober vekoobchodnmi innosami, nakupuje tovar od vrobcov, vykonva dovoz zo zahraniia (import), predva tovar prevane maloobchodnkom na al predaj alebo inm podnikateskm subjektom na podnikatesk ely (retaurcie, hotely...) - zkaznkmi VO s rzne firmy, vnimone konen spotrebitelia

18. MATURITN TMA ivnosti

Zkladn imanie (ZI) - predstavuje trval, vlastn zdroj krytia M, kt. do podnikania vloil sm podnikate pri vzniku firmy (J) ivnosti - s najpoetnejou formou podnikania na Slovensku - podmienky ivnostenskho podnikania upravuje ivnostensk zkon - ivnos je sstavn innos, kt. sa uskutouje samostatne, vo vlastnom mene, na vlastn zodpovednos, za elom dosiahnutia zisku a za podmienok stanovench zkonom - ivnosti mu zaklada PO aj FO, kt. spaj veobecn, prpadne zvltne podmienky - podnika Mu zaa a po zskan ivnostenskho listu alebo koncesnej listiny - ivnosti s prevane mal a stredn podniky, kt. psobia vo sfre obchodu, sluieb a remesiel - obyajne ich riadi sm vlastnk ivnostnk, kt. m neobmedzen ruenie, t.j. za zvzky a straty svojho podniku ru a zodpoved celm svojm majetkom - podnikate me vykonva viac ivnost, mus ma vak na kad ivnostensk oprvnenie - ivnostnci s povinn registrova sa v ivnostenskom registri, ale nie s v obchodnom registri Aby mohol oban prevdzkova ivnos mus spa tieto podmienky: - prvna spsobilos (18, OP) - bezhonnos (ist vpis registra trestov) - spsobilos na zodpovednos (duevn zdravie - lekrske potvrdenie) - odborn spsobilos (vzdelanie, vyuen v obore - vun list) - prax (ak ju vyaduje) lenenie ivnost: 1.poda oprvnenia - ohlasovacie - oprvnenm je ivnostensk list, patria sem : a) remeseln - oban vyuen v obore, m prax (krajrka), b) viazan - vyie vzdelanie - maturita, V (audtor), c) von - nevyaduje sa vzdelanie, sta Z a kurzy ivnostensk list je doklad, kt. osveduje splnenie podmienok na prevdzkovanie ohlasovacej ivnosti.

- koncesovan - oprvnenm je koncesn list, listina. Draz sa kladie na bezhonnos, lebo koncesovan ivnosti svisia s ochranou ivota a zdravia loveka (lekr) Koncesn listina (koncesia) je doklad, kt. osveduje splnenie podmienok na prevdzkovanie koncesnej ivnosti. 2.poda obsahu - obchodn - oprvuj ivnostnka tovar nakupova, upravova, predva. - vrobn - hlavnou innosou je vroba, ku ktorej sa viae obstarvanie a predaj hotovch vrobkov. - ivnosti poskytujce sluby - ich rozsah je uveden v ivnostenskom zkone a na ivnostenskom liste.

19. MATURITN TMA Vekoobchod (VO)

- je organizcia, kt. sa zaober vekoobchodnmi innosami, nakupuje tovar od vrobcov, vykonva dovoz zo zahraniia (import), predva tovar prevane maloobchodnkom na al predaj alebo inm podnikateskm subjektom na podnikatesk ely (retaurcie, hotely...) - zkaznkmi VO s rzne firmy, vnimone konen spotrebitelia Dodvate (predvajci) - je FO alebo PO, kt. poskytuje za odplatu urit vkony odberateovi Dodvka - je splnenie zvzku vyplvajceho z dohody medzi predvajcim a kupujcim - realizuje sa odovzdvanm tovaru priamo kupujcemu alebo prvmu prepravcovi Druhy dodvok: 1. Kompletn - jedno rzov splnenie zvzku v dohodnutom pote ks, hmotnosti... 2. iaston - realizuje sa po astiach 3. Vasn - splnenie zvzku v dohodnutom termne 4. Predasne realizovan - uskutonenie dodvky pred zmluvne dohodnutm termnom 5. Oneskoren - je realizovan v omekan, ie v neskorom termne ako bol dohodnut

Vekoobchod (VO)
- obsahuje vetky innosti svisiace s predajom tovarov zkaznkom, ktor ich nakupuj na al predaj alebo podnikatesk ely. Zkladn innosti: - nkup tovarov vo vekom mnostve u vrobcov - vytvranie zsob a ich skladovanie - predaj tovarov maloobchodnkom s cieom alieho predaja

Funkcie VO
- vekoobchodnci sa zapjaj do distribunch kanlov z tchto dvodov: a) efektvnejie ako vrobcovia vykonvaj odbytov funkcie b) ponkaj MO o najir sortiment 1. predaj a obchodn promotion - obchodn personl vekoobchodu pomha vrobcom zskava drobnch zkaznkov a podporova odbyt 2. nkup a tvorba sortimentu - VO sstreuje ponuku od rznych vrobcov poda poiadaviek maloobchodnk ov - vhoda pre maloobchodnkov 3. transformcia mnostva - upravuje vekos balenia pre maloobchodnkov 4. skladovanie - VO zniuje skladov nklady aj u vrobcu aj u maloobchodnka 5. doprava - VO zabezpeuje a poskytuje dopravu pre MO - zabezpeuje flexibilnos dodvok 6. financovanie - poskytuje very, bezhotovostn platobn styk 7. informcia o trhu - ponukov listy 8. poradensk sluby Proces skladovania tovaru: Poda spsobu uskladnenia tovaru poznme sklady: - otvoren (T je uskladnen na nekrytch priestranstvch) - polootvoren (maj strechu, uskladuje sa napr.: drevo) - kryt budovy Poda funkcie: - nkupn umiestnen vo vrobnch oblastiach - obchodn tvoria prevan as vekoobchodnch skladov Z hadiska doby skladovania: - lon stredno-dlhodob skladovanie - distribun tovar sa o najskr expeduje Expedcia: - predstavuje lohy spojen s prevzatm T zo skladu a jeho odovzdanm odberateovi alebo doprave.

VO opercie
VO ponkaj maloobchodnkom vetky funkcie. 1. Samostatn VO s ohranienmi slubami 1. cash & carry vekoobchod so samoobsluhou 2. ohranien sortiment, rozren v potravinrstve Zkladn princpy nkupu - nkup samoobslunou formou (zniuj sa N na personl) - platba v hotovosti: - pean prostriedky s neviazan v pohadvkach, zvyuje sa obratovos zsob. - vekoobchod neposkytuje dopravu, zkaznk si tovar odva sm - predaj v dohodnutch mnostvch - nkup na zklade nkupnho preukazu (ivnostnci) Vhody pre VO 1. nkup u vrobcu vo vekom zniuje ceny 2. vylen N na prepravu a obchodnch zstupcov 3. vyia L a obratovos Vhody pre maloobchodnka 1. rchla dostupnos k tovaru 2. prehad o sortimente 3. zniovanie N na skladov priestory (napr. Maxa) 2. Zsielkov vekoobchod - vekoobchodnci zasielaj svoju ponuku maloobchodnkom formou katalgov - dodvka tovaru potou, alebo inmi druhmi dopravy, ktor zabezpeuj vinou VO - vyuva sa pri perkoch alebo kozmetike (napr. AVON) 3. VO s traovmi dodvkami - nem sklady, nevytvra zsoby, sli ako sprostredkovate medzi maloobchodnkom vrobcom - VO zska objednvku od MO, na jej zklade vyhad prslunho vrobcu a zabezpe dopravu T - vyuva sa pri predaji dreva, itkovch zariaden, uhlia 4. VO s nkladnm autom - predva ohranien sortiment, predaj sa realizuje za hotovos - vyuva sa pri predaji mlienych vrobkov, mrazench vrobkov 5. VO s reglovou slubou - poskytuje sluby MO s potravinami alebo drogistickm tovarom kde umiestuje prezentan regle svojich vrobkov, priom star sa o ich vyloenie, prezentciu a financovanie. MO mu plat len za predan vrobky.

20. MATURITN TMA Pracovnoprvne vzahy Vznik pracovnho pomeru

Uzatvorenm pracovnej zmluvy Menovanm Vobou vznik medzi zamestnvateom a zamestnancom zriaovate alebo tatutrny orgn menuje vedcich zamestnancov Poda osobitnch predpisov sa volia pracovnci na niektor funkcie (starosta, poslanec, prezident, vedci pracovnk)

Najastejie vznik pracovn pomer pracovnou zmluvou, kt. sa psomne uzaviera, medzi zamestnvateom a zamestnancom. Poda Zkonnka prce je zamestnvate PO alebo FO, kt. zamestnva aspo jednu osobu. Zamestnanec je FO, kt. vykonva pre zamestnvatea prcu za mzdu. Pracovn pomer vznik uzatvorenm pracovnej zmluvy. Pred podpsanm zmluvy sa obidve strany dohodn o podmienkach pracovnho pomeru. Sasou pracovnej zmluvy me by aj skobn doba, kt. mus by dohodnut psomne a me trva max. 3 mesiace. Poas skobnej doby mu obidve strany bez udania dvodu ukoni pracovn pomer. Pre obidve strany zo zmluvy vyplvaj nielen prva ale aj povinnosti. Pracovn pomer sa me uzavrie na: - neurit dobu v zmluve nie je uren ukonenie pracovnho pomeru, predpoklad sa dlhodob zamestnanos, kon sa vpoveou jednej zo strn - urit dobu doba trvania pracovnho pomeru je stanoven max. na 3 roky alebo je uren okolnosou, pri kt. sa pracovn pomer skon Kad zmluva m presne stanoven nleitosti. Nleitosti pracovnej zmluvy Podstatn nleitosti - druh prce - miesto vkonu prce - de nstupu do prce - mzdov podmienky - peiatka a podpis zamestnvatea alie podmienky - vplatn termny - pracovn as - vmera dovolenky - dka vpovednej lehoty

Zmena pracovnho pomeru

Zmeni obsah pracovnej zmluvy mono len psomne a po vzjomnej dohode. Za zmenen pracovn podmienky sa povauje najm: - preradenie na in prcu zkon stanovuje, kedy zamestnvate mus pracovnka preradi a kedy me preradi pracovnka na in prcu - doasn pridelenie doasn pridelenie zamestnanca k inej FO alebo PO, kt. m voi nemu zkonom vymedzen vzah - zmena miesta vkonu prce

Skonenie pracovnho pomeru

Skonenie pracovnho pomeru me nasta: 1. Uplynutm dohodnutej doby pri pracovnom pomere na urit dobu 2. Vpoveou zamestnanca alebo zamestnvatea - ak dva vpove zamestnvate, uvedie dvody poda Zkonnka prce - zamestnanec me da vpove z akhokovek dvodu alebo neuvedie iadny dvod Vpovedn doba - je obdobie od prvho da nasledujceho mesiaca po podan vpovede a do poslednho da prslunho mesiaca - je rovnak pre zamestnanca aj zamestnvatea a trv najmenej 2 mesiace - pracovn pomer na krat as ako 20 hod. tdenne mu obidve strany skoni vo vpovednej dome 15 dn bez udania dvodu Ochrann doba - chrni pred vpoveou prceneschopnch, zamestnancov na materskej a rodiovskej dovolenke, zamestnancov povolanch do sluby v ozbrojench silch alebo vykonvajcich verejn funkciu 3. Dohodou - dohoda vyjadruje shlas obidvoch strn s podmienkami ukonenia pracovnho pomeru 4. Skonenm v skobnej dobe - psomne, spravidla 3 dni pred skonenm pracovnho pomeru, bez povinnosti uda dvod alebo z akhokovek dvodu 5. Okamitm ukonenm pracovnho pomeru - me nasta zo strany zamestnanca v prpade, e mu zamestnvate nevyplatil mzdu, alebo jej as do 15 dn po stanovenom termne, alebo je ohrozen na ivote, alebo neme zo zdravotnch dvodov prcu vykonva a zamestnvate ho neprerad v stanovenej lehote na in vhodn prcu - zamestnvate me okamite skoni pracovn pomer v prpade prvoplatnho odsdenia zamestnanca pre trestn in alebo pri zvanom poruen pracovnej disciplny Okrem uvedench monost sa kon pracovn pomer smrou zamestnanca a odchodom zamestnanca do dchodku.

Personlny manament
Riadenie udskch zdrojov personlny manament (personalistika) je dleit as podnikovho manamentu. Predstavuje komplex innost svisiacich s obsadenm pracovnch miest, formovanm pracovnch vzahov a utvranm pracovnch podmienok v slade s personlnou stratgiou. Personlna stratgia je zosladen so strategickm plnom podniku. Uruje zkladn spsoby a metdy na dosiahnutie cieov. Splnenie personlnej stratgie zabezpeuje personlne plnovanie, kt. je prepojen s ostatnmi plnmi podniku ( vrobn pln, finann pln, marketingov pln). Personlny pln uruje poet, truktru pracovnkov kvalifikcie, vymedzuje pracovn as, spsob obsadzovania pracovnch miest a priestorov rozmiestnenie zamestnancov (poda pracovsk).

Zskavanie a vber pracovnkov

Ak chce firma zska pracovnkov, je dleit jasne pecifikova svoju poiadavku. V ponuke sa mus uvies kde, dokedy a akm spsobom sa me zujemca uchdza o pracovn miesto a ak dokumenty mus predloi.

Analza poiadaviek

- identifikcia potreby zamestnancov na urit pracovn miesto

Opis prce - pecifikcia poiadaviek

Zskanie pracovnkov - z internch alebo externch

Vber pracovnkov posdenie - triedenie - samotn vber

Vber zamestnanca je proces, kt. sa sklad z posdenia a triedenia uchdzaov o pracovn miesta a zo samotnho vberu poda stanovench kritri. V prpade vekho potu prihlsench sa stanovia prsnejie kritri vberu. K vberovmu konaniu treba predloi spravidla tieto dokumenty: - iados o prijatie - ivotopis (truktrovan) - doklady o vzdelan - dotaznk - pracovn posudky - referencie Zamestnanci do vroby a bench povolan (drbr, vrtnik, kuchr) sa prijmaj na zklade osobnch dajov alebo prijmacieho pohovoru. Zamestnanci pre odborn a riadiace prce (tovnka, vedci zmeny) sa prijmaj vberovm konanm, kde sa posdia odborn znalosti, osobn predpoklady. Riadiace miesta a pikov pracovisk sa obsadzuj niekedy aj na zklade viacerch kl vberovho konania. Na zklade vberovho konania dostane uchdza rozhodnutie o prijat alebo neprijat.

Pracovn as a doba odpoinku

Pracovn as je doba kedy zamestnanec vykonva prcu poda pracovnej zmluvy. Svis s organizciou prce firmy a charakterom vykonvanej prce. Organizcia stanov zaiatok a koniec pracovnej zmeny a pracovn prestvky. Mus pracovn as rozvrhn tak, aby mal zamestnanec v priebehu 24 hodn minimlny svisl odpoinok 12 hodn. Ak pracovn zmena trv viac ako 6 hodn m zamestnanec nrok na prestvku na odpoinok a jedenie. Zloky pracovnho asu Nevyhnutn as: - as prce - as nevyhnutnch prestvok - as podmienene nevyhnutnch prestvok - oista zamestnanca Straty asu: - osobn straty - technicko organizan straty - straty v dsledku ivelnch udalost

Osobit forma organizcie pracovnho asu je prun pracovn as. Zamestnanec m pri 40 hodinovom pracovnom ase presne urench 5 hodn zkladnho pracovnho asu denne, kt. je vloen medzi dva seky volitenho pracovnho asu. Voliten pracovn as si zvol zamestnanec tak, aby dodral denn alebo tdenn pracovn dobu. Skrten pracovn as umouje pracova zamestnancom, kt. nemaj monos alebo podmienky pracova cel pracovn as. Stlaen pracovn tde umouje zamestnancom rozvrhn pracovn as nerovnomerne, napr. 4 dni v tdni dlh pracovn as a v piatok krtky de Prca na diaku je prca vykonvan mimo pracoviska napr. doma Na prkaz zamestnvatea alebo s jeho shlasom me zamestnanec vykonva prcu nadas. Za non prcu sa povauje prca medzi 22 hodinou veer a 6 hodinou rno. Pracovn pohotovos znamen, e zamestnanec sa v urenom ase zdriava na uritom mieste, kt. ur organizcia alebo oznmi zamestnanec a v stanovenej lehote sa dostav na miesto vkonu prce.

21. MATURITN TMA Drustvo

lenenie podnikov poda organizano - prvnej formy

ivnosti

obchodn spolonosti

drustv

osobitn formy podnikania

Drustvo - je spoloenstvo neuzavretho potu osb zaloen s za elom podnikania, alebo zabezpeenia hospodrskych, socilnych alebo inch potrieb svojich lenov Zaloenie: - 2 PO alebo minimlne 5 FO - vyaduje sa konanie ustanovujcej schdze drustva, na kt. sa ur vka ZI - podmienkou vzniku lenstva je splatenie lenskho vkladu urenho stanovami (tzv. zkladn lensk vklad) alebo v stanovch uren as tohto zkladnho vkladu vstupn vklad - schvlia sa stanovy drustva a zvol sa predstavenstvo a kontroln komisia Vznik: - vznik zpisom do obchodnho registra Zkladn imanie: - je to shrn lenskch vkladov na splatenie ktorch sa zaviazali lenovia drustva - najmenej 1 250 Ruenie: - drustvo ru celm svojm majetkom - lenovia neruia za zvzky drustva

Orgny: 1. Najvy orgn je: lensk schdza - rozhoduje o zkladnch otzkach innosti drustva - schdza sa najmenej jedenkrt do roka - pri hlasovan m kad len jeden hlas 2. tatutrny orgn je: Predstavenstvo - pln uznesenie lenskej schdze, riadi innos drustva a rozhoduje o vetkch zleitostiach drustva - predstavenstvo si zo svojich lenov vol predsedu drustva, prpadne podpredsedu 3. Kontroln orgn je: Kontroln komisia - je oprvnen kontrolova vetku innos drustva a prerokva sanosti jeho lenov - m najmenej 3 lenov - schdza sa najmenej raz za 3 mesiace Drustvo je povinn pri svojom vzniku zriadi nedeliten fond najmenej vo vke 10% zapisovanho ZI. Zruenie: - na zklade uznesenia lenskej schdze o zruen - Rozhodnutm sdu - Uplynutm doby - Dosiahnutm ciea Znik: - zanik dom vmazu z obchodnho registra

22. MATURITN TMA

Formy obchodnch spolonost

osobn spolonosti
verejn obchodn spolonos komanditn spolonos

kapitlov spolonosti

akciov spolonos spolonos s ruenm obmedzenm

Kapitlov spolonosti -je pre ne charakteristick kapitlov as -spolonci neruia za zvzky spolonosti

Akciov spolonos
Akciov spolonos - je spolonos, ktorej zkladn imanie je rozvrhnut na urit poet akci s uritou menovitou hodnotou - spolonos me zaloi jeden zakladate (ak je zakladateom prvnick osoba), alebo dvaja a viacer zakladatelia (ak ide o fyzick osoby) - zskava kapitl vydanm a predajom akci vekmu mnostvu ud akcionrom, ktor sa tak stan vlastnkmi spolonosti - udia tm, e kpia akcie poskytuj spolonosti kapitl - spolonci, teda akcionri nie s povinn osobne sa podiea na zabezpeovan podnikateskej innosti spolonosti Akcionr majite akci a spolonk v akciovej spolonosti. Zpisom akciovej spolonosti do obchodnho registra nadobda upisovate akci prva akcionra ako spolonka akciovej spolonosti zodpovedajce akcim, ktor upsal.

Akcia - je cenn papier, ktor je dokladom o kapitlovej asti v spolonosti Predstavuje prva akcionra ako spolonka: podiea sa na riaden spolonosti, podiea sa na zisku podiea sa na likvidanom zostatku pri zniku spolonosti. Kad akcia m nominlnu hodnotu (menovit hodnotu), ktor je vytlaen na akcii a trhov cenu, za ktor sa kupuje a predva akcia na burze kurz akcie. Druhy akci poda znenia: akcie na meno patria tej osobe, ktorej meno je v zozname akcionrov, majite ju me preda. Akcie na meno mu by listinn a zalistovan. akcie na doruitea mu sa vyda len ako zalistovan. S prevoditen odovzdanm a prva s nimi spojen m drite. Na tomto druhu akci sa neuvdza iadne meno akcionra. Druhy akci poda poskytovanch prv: Kmeov akcie s akcie, z vlastnctva ktorch vyplvaj zkladn prva akcionra. Zvhodnen akcie poskytuj vlastnkom urit vhody a to: a) zamestnaneck b) prioritn Dividenda - je podiel na zisku, ktor pripad na jednu akciu. Jej vka zvis od dosiahnutho zisku spolonosti a od vky vloenho kapitlu

Zaloenie akciovej spolonosti

Akciov spolonos me zaloi jeden zakladate /ak ide o prvnick osobu/, inak dvaja alebo viacer zakladatelia /ak ide o fyzick osoby/. Ak spolonos zalo jeden zakladate mus podpsa zakladatesk listinu, ktor sa vyhotov vo forme notrskej zpisnice a prilo sa doklad o zloen zkladnho imania. Ak spolonos zakladaj dvaja a viacer zakladatelia, t uzavr zakladatesk zmluvu. Hodnota zkladnho imania spolonosti mus by aspo 25 000 eur. Pred vznikom spolonosti mus by upsan cel hodnota zkladnho imania a splatench najmenej 30% z peanch vkladov. Nvrh na zpis do obchodnho registra podva predstavenstvo /je tatutrnym orgnom/ a podpisuj ho vetci lenovia predstavenstva.

Akciov spolonos mono zaloi dvoma spsobmi:

na zklade vzvy na upisovanie akci bez vzvy na upisovanie akci

Vznik akciovej spolonosti

Akciov spolonos vznik zpisom do obchodnho registra. Nvrh na zpis a. s. do obchodnho registra musia podpsa vetci lenovia predstavenstva. Kad a. s. mus povinne vypracova stanovy, ktor podrobne upravuj prva a povinnosti akcionrov a tie prvomoci orgnov spolonosti. Prva a povinnosti akcionrov: - zpisom a. s. do obchodnho registra nadobda upisovate akci prva akcionra, zodpovedajce akcim - akcionr je povinn splati emisn kurz akci, ktor upsal, v ase urenom v stanovch - akcionr m prvo na podiel na zisku /dividendu/ a na podiel na likvidanom zostatku zo zruen spolonosti likvidciou - akcionr je oprvnen zastni sa na valnom zhromaden, hlasova na om, poadova na om informcie a vysvetlenia tkajce sa zleitost spolonosti Orgny akciovej spolonosti: 1. Valn zhromadenie - najvy orgn spolonosti - valn zhromadenie sa kon najmenej raz za rok v mieste sdla spolonosti a zvolva ho predstavenstvo - rozhoduje o vetkch dleitch skutonostiach, ktor sa tkaj innosti a. s. 2. Predstavenstvo - tatutrny orgn spolonosti, ktor riadi innos spolonosti a kon v jej mene - rozhoduje o vetkch zleitostiach spolonosti a v jej mene je oprvnen kona kad len predstavenstva - lenov predstavenstva vol a odvolva valn zhromadenie na dobu uren v stanovch, ktor nesmie presiahnu 5 rokov. Predstavenstvo - mus ma minimlne troch lenov, kt. volia spomedzi seba predsedu predstavenstva

3. Dozorn rada - kontroln orgn spolonosti - dohliada na innos predstavenstva a celej spolonosti - lenovia dozornej rady s oprvnen nahliada do vetkch dokladov spolonosti a kontrolova tovn zznamy - svoje psomn vyjadrenie predklad valnmu zhromadeniu - dozorn rada mus ma najmenej troch lenov, ktor sa volia na dobu uren stanovami, ktor nesmie by dlhia ako 5 rokov

Rezervn fond - pri svojom zaloen vytvra a. s. rezervn fond a to v minimlnej vke najmenej 10% zkladnho imania. Tento fond je povinn kadorone dopa o sumu uren v stanovch, najmenej vak vo vke 10% z istho zisku, a do dosiahnutia najmenej 20% zkladnho imania. Ruenie spolonkov a spolonosti - spolonos zodpoved za poruenie svojich zvzkov celm svojm majetkom. Akcionr neru za zvzky spolonosti Tantimy - s odmeny, ktor dostvaj lenovia predstavenstva a dozornej rady. Ich vku schvauje valn zhromadenie

Zruenie akciovej spolonosti - o zruen spolonosti rozhoduje valn zhromadenie Znik akciovej spolonosti - akciov spolonos zanik vymazanm z obchodnho registra

23. MATURITN TMA Podnikanie a podnikatesk innos

Pod podnikateskou innosou sa rozumie sstavn innos, kt. sa vykonva za elom dosiahnutia zisku. Podnikanie si vyaduje odpoveda na niekoko otzok: 1. V om chcem podnika? 2. Ako podnika, ak organizano-prvnu formu si zvoli? 3. i mm na to potrebn kapitl? Podnikanie upravuj zkladn prvne normy, medzi kt. patr: 1. Obchodn zkonnk upravuje vzjomn vzahy podnikateskch subjektov 2. ivnostensk zkon upravuje podmienky ivnostenskho podnikania 3. Obiansky zkonnk upravuje vzahy obanov s podnikateskmi subjektmi Za podnikanie sa povauje: 1. Sstavn zrobkov innos 2. Samostatnos pri rozhodovan o innosti podniku 3. Podnikanie vo vlastnom mene 4. Podnikanie na vlastn zodpovednos Zkladn znaky podnikania: 1. produkt vrobok alebo sluba, kt. ponka podnikate 2. zisk podnikate sa sna vrobok alebo slubu preda 3. zodpovednos podnikatea za innos, kt. uskutouje 4. kontinuita nepretritos podnikania V SR sa podnikateom me sta kad oban, kt. spa tieto 3 podmienky: - dosiahol vek 18 rokov - je spsobil na prvne kony - je bezhonn Podnikateom poda Obchodnho zkonnka je: 1. osoba zapsan v obchodnom registri 2. osoba, kt. podnik na zklade ivnostenskho oprvnenia 3. osoba, kt. podnik na zklade inho ne ivnostenskho oprvnenia poda osobitnch predpisov 4. FO, kt. vykonva ponohospodrsku vrobu a je zapsan do evidencie poda osobitnho predpisu

Podnikate je osoba, kt. sa rozhodla vyska si svoje fyzick a duevn schopnosti v podnikateskom prostred

lenenie podnikov poda organizano - prvnej formy

ivnosti

obchodn spolonosti

drustv

osobitn formy podnikania

Podnik je samostatn ekonomicko-prvny subjekt, kt. vyuvanm vrobnch initeov vyrba vrobky alebo poskytuje sluby uren na predaj. Obchodn zkonnk charakterizuje podnik ako sbor hmotnch, ako aj osobnch a nehmotnch zloiek podnikania. Hmotnmi zlokami podnikania rozumieme vetky veci (fyzick kapitl) a majetkov prva, kt. podnik disponuje. Pre innos podniku s dleit aj nehmotn zloky podnikania, medzi kt. patr obchodn meno, poves, postavenie na trhu. Osobnou zlokou podnikania je truktra a kvalifikcia pracovnkov. Obchodn meno obchodn nzov, kt. sa podnikate odliuje od ostatnch podnikateov a pod kt. vykonva prvne kony pri svojej podnikateskej innosti. Obchodn meno me ma podobu: 1. u FO: - meno a priezvisko - meno, priezvisko a predmet podnikania 2. u PO: - nzov a prvna forma podnikania Obchodn register je verejn zoznam podnikov, do kt. sa zapisuj zkonom ustanoven daje tkajce sa podnikateov (napr. de vzniku podniku, nzov, predmet innosti) ved ho okresn sdy pre podniky, kt. maj sdlo v jeho obvode a zpis do neho je povinn kad podnik m pridelen aj identifikan slo (IO) a daov identifikan slo (DI)

Zaloenie a vznik podniku

Na zaiatku podnikania bva obyajne dobr npad, kt. sa potom prepracuje do podnikateskho zmeru. Podnikatesk zmer jeho lohou je pripravi zaloenie, vznik a rozvoj podniku a pritom sa treba zamera na : 1. vecno-technick strnku treba si zvoli vhodn spsob podnikania a tie zabezpei potrebn finann, materilne a udsk zdroje potrebn na podnikanie 2. prvno-organizan strnku treba si vybra vhodn organizano-prvnu formu podniku 3. ekonomick strnku ete pred vznikom podniku treba zisti, i bude budce podnikanie rentabiln (ziskov), ako sa podnik presad na trhu Vznik podniku kad podnik poda Obchodnho zkonnka mus by zapsan do obchodnho registra, m sa stva PO.

Zruenie a znik podniku

Dvody na zruenie podniku mu by poda zkona rzne: - uplynutie doby, na kt. sa zaloil - dosiahnutie elu, na kt. sa zaloil - rozhodnutie podnikatea o dobrovonom zruen - vzjomn dohoda spolonkov - sdne rozhodnutie - vyhlsenie konkurzu Zruenie podniku sa me uskutoni: 1. Bez likvidcie sa ru podnik, ak ide o jeho dobrovon zruenie a podnik m svojho prvneho nstupcu. Hospodrska innos podniku pokrauje alej, a preto likvidcia nie je potrebn. 2. Likvidciou nastva pri ntenom zruen podniku. Vsledkom likvidcie by malo by pln uhradenie zvzkov podniku. Znik podniku podnik zanik vymazanm z obchodnho registra Povinnosti podnikateov: - s povinn vies UCT v rozsahu a spsobom ustanovenm osobitnm zkonom - chrni ivotn prostredie - neohrozova zdravie svojich zamestnancov - plati dane Prva podnikateov: - prvo aj povinnos pouva obchodn nzov - nadobda majetok v neobmedzenom mnostve - zamestnva neobmedzen poet pracovnkov

24. MATURITN TMA ttny rozpoet

ttny rozpoet (R) - je centrlny fond finannch prostriedkov ttu a sli na presadzovanie ttnej hospodrskej politiky - vytvra finann zdroje, kt. potom pouva a prerozdeuje - tvoria ho prevane priame a nepriame dane vetkch subjektov trhu

Tvorba - prjmy
Dane Clo Poplatky - priame - nepriame - dovozn - vvozn - sprvne - sdne - miestne Nevrobn sfra

erpanie - vdavky
- rozpotov organizcie - prspevkov organizcie Vrobn sfra - ponohospodrstvo Verejn sektor - dianice -verejn sluby (sdy) Splcanie ttnych dlhov - spltky verov, rokov z verov

Spltky, roky ttne dlhopisy a obligcie

Daov sstava
Daov sstava - je sasou finannej politiky ttu - zdanenie prjmov ovplyvuje vdavky domcnosti a reguluje investovanie a rozvoj podnikov - v obdob ekonomickho rastu me zvenie dan obmedzi prli vek vdavky, a naopak, ak chce tt podpori ekonomick rast, me vyui znenie dan, a tak ponecha subjektom trhu v obehu v objem prostriedkov Daov sstava pln 4 zkladn funkcie: 1. Fiklna funkcia vytvori dostatone vek ttny rozpoet 2. Regulan funkcia regulova spotrebu niektorch produktov 3. Stimulan funkcia stimulova ekonomick innosti 4. Socilna funkcia pomha riei socilne potreby Zsady zdaovania: 1. veobecnos univerzlna platnos, minimalizcia vnimiek 2. dostatonos daovch vnosov na pokrytie potrieb verejnch financi 3. uritos jasne stanoven objekt, subjekt, sadzby, termny a pod. 4. nosnos primeran za daovnka 5. jednoduchos a minimalizcia nkladov spojen s vyberan dan

Typy dan

PRIAME DANE - viau sa priamo na M a prjmy daovnka - daovnk je znmy, plat da sprvcovi dane

NEPRIAME DANE - viau sa na T a sluby, kt. daovnk zaplat v cene vrobku, kt. si kpi - dane zaauj daovnka, ale ich platiteom je dovozca, vrobca, predajca Delia sa: a) Univerzlne - vetky druhy T a sluieb (DPH) b) Selektvne - vybran druhy T , poda daovch zkonov (spotrebn da)

Daov sstava SR

PRIAME DANE
1. da z prjmov FO 2. da z prjmov PO 3. da z nehnutenost 4. cestn da

NEPRIAME DANE 1. da z pridanej hodnoty (DPH) 2. spotrebn dane

- z liehu
- z piva - z tabaku - z minerlneho oleja

Priame dane Da z prjmov FO

Predmetom dane s: 1. Prjmy zo zvislej innosti - prjmy od zamestnvatea - funkn platy a prplatky - prjmy z prostriedkov socilneho fondu 2. Prjmy z prenjmu a inch samostatne zrobkovch innost - prjmy zo ivnosti - prjmy spolonkov a konateov s.r.o. - z ponohospodrskej innosti 3. Prjmy z kapitlovho majetku - doplnkov dchodkov poistenie - vyplaten poistn pri doit uritho veku - vnosy z vkladov a cennch papierov 4. Ostatn prjmy - nepean prleitostn prjmy - prenjom a predaj vec - ceny a vhry zo sa Predmetom dane nie s: - prjmy z dedistva a darovania - very a piky - prjmy zo zisku vyplaten po zdanen - suma poskytnut na vzdelvanie zamestnancov - socilne a zdravotn poistenie - dvky poas prceneschopnosti Zklad dane - sa vypota ako set iastkovch zkladov dane Sadzba dane je 19 %

Da z prjmov PO
Subjektom dane s PO: - podnikatesk subjekty zaloen na podnikanie a predmetom dane s vetky ich prjmy - neziskov subjekty, kt. sa nezaloili na podnikanie a predmetom dane s prjmy z tch innost, kt. mu dosiahnu zisk Zklad dane je: - rozdiel prjmov a vdavkov pre daovnka s JUCT - VH (zisk) pre daovnka d PUCT

Pripotaten poloky: - pre vpoet daovho zkladu sa zvyuj V o zdaniten nepean prjmy - pre vpoet daovho zkladu sa zniuj N o penle, vdavky na reprezentan ely at. Odpotaten poloky: - zaplaten cestn dane - DPH - dane z nehnutenost - prjmy osloboden od dane - straty z minulch obdob - niektor dotcie a prspevky - kurzov rozdiely Daov priznanie - je platite dane povinn poda do 3 mesiacov po uplynut zdaovacieho obdobia (do 31.3.) Sadzba dane je 19 %

Ostatn priame dane 1. Da z nehnutenost

a) Pozemky Zklad dane je hodnota pdy vynsoben vmerou v m Sadzba dane je 0,25% zkladu dane a poda miestnych podmienok Daovnk me by vlastnk alebo njomca b) Stavby Zklad dane je vmera zastavanej plochy v m Sadzba dane je stanoven poda elu stavby a vekosti obce Daovnk me by vlastnk alebo sprvca c) Byty a nebytov priestory Zklad dane je celkov vmera v m Sadzba dane je stanoven koeficientom poda vekosti obce Daovnk me by vlastnk alebo sprvca - od dane s osloboden nehnutenosti vo vlastnctve obce a obec me zni da takej nehnutenosti, kt. je uren pre kolstvo, zdravotnctvo, cirkev, vedu a vskum - sprvcom dane je obec na zem kt. sa nehnutenos nachdza - termn na daov priznanie a zaplatenie dane je 31. janur a da si vypota daovnk sm

2. Cestn da da z motorovch vozidiel

Zklad dane je : a) pri osobnch autch objem motora b) pri itkovch autch celkov hmotnos a poet nprav Sadzba dane je uren veobecnm zvznm nariadenm vyieho zemnho celku, znenie daovho zaaenia me daovnk dosiahnu vtedy ak vyuije kombinovan dopravu Daovnk me by drite vozidla poda technickho preukazu alebo jeho uvate Od cestnej dane s osloboden: - vozidl poskytujce pecilne sluby - vozidl linkovej osobnej dopravy - vozidl pouvan v lesnej vrobe a ponohospodrstve - vozidl diplomatickch misi - vozidl poas celho roka v zahrani - vozidl, kt. sa poas celho roka nepouvaj

3. Da z prevodu a prechodu nehnutenost

Zklad dane je dohodnut cena uveden v zmluve alebo prvoplatnom rozhodnut o prevode nehnutenosti Daovnk je prevodca nehnutenost Sprvca dane je rad, v kt. katastri sa nehnutenos nachdza Od dane s osloboden: - obce - tt - rozpotov a prspevkov organizcie Daov povinnos vznik zpisom vlastnckeho prva do katastra nehnutenost Daov priznanie sa podva do 90 dn od vzniku daovej povinnosti posledn de na podanie daovho priznania je sasne aj termn splatnosti dane

Nepriame dane Da z pridanej hodnoty (DPH)

DPH na vstupe je da, kt. zaplat kupujci predvajcemu DPH na vstupe je da, kt. predvajci zahrnie do predajnej ceny vrobku DPH na vstupe DPH na vstupe = DAOV POVINNOS Zdanitenmi osobami s: - vetky FO alebo PO, kt. vykonvaj nezvisle akkovek ekonomick innos - platiteom DPH sa stva osoba na zklade iadosti Od DPH s osloboden: - niektor potov sluby - predaj kolkov a cenn - finann sluby - vzdelvacie sluby - sluby zdravotnej a socilnej starostlivosti - rozhlasov a televzne sluby - prevdzkovanie lotri...

Spotrebn dane
Spotrebnou daou s zaaen: - vno - pivo - lieh - tabak a tabakov vrobky - minerlne oleje Platiteom spotrebnej dane je kad vrobca a dovozca tchto tovarov Od spotrebnej dane s osloboden: - pohonn hmoty pre MHD a pravideln autobusov dopravu - dodvky benznu pre medzinrodn leteck dopravu - vno vyroben pre vlastn spotrebu (do 1000 litrov) - liehoviny uren na vskum, vrobu lieiv, kozmetiky a potravn - vrobky z dovozu, kt. s uren na ochranu a bezpenos - zdaneniu nepodliehaj vrobky, kt. sa u zdanili

Daov povinnos - vznik pri vyskladnen vrobku vrobcom alebo dom vzniku nroku na clo pri dovanom tovare - pri dovoze vrobkov je daovm dokladov psomn coln vyhlsenie - daov priznanie predklad platite dane 1x mesane, a to aj v prpade ak mu nevznikla daov povinnos Na vrtenie spotrebnej dane m podnikate nrok: 1. pri vvoze tovaru do inho lenskho ttu E 2. ke vrobky podliehajce spotrebnej dani sa pouij ako suroviny na vrobu inch vrobkov, kt. tie podliehaj spotrebnej dani

Porovnanie nepriamych dan

DPH 1. Charakter 2. Platenie 3. Daov povinnos 4. Zklad dane 5. Daovnk 6. In univerzlna postupne pri predaji cena konen spotrebite nie je sasou zkladu pre vpoet DPH Spotrebn da selektvna jednorzovo pri vyskladnen jednotka mnostva konen spotrebite je sasou zkladu pre vpoet DPH

25. MATURITN TMA Financovanie aktivt externmi finannmi zdrojmi

Vklady vlastnkov (poda vlastnckej formy) - vklady spolonka (s.r.o.) - akciov kapitl (a.s.) - lensk podiely (drustvo) - dodaton vklady very (nvratn zdroje, splca sa ver i rok) poda asu:

Cudzie finann zdroje

- krtkodob (do 1 roka) - strednodob (do 4 rokov) - dlhodob (nad 4 roky) Dotcie (nenvratn zdroj bez rokov) - podpory vldy - zo zdrojov samosprvy - z elnch fondov

Bankov sstava
Banky s PO, kt. sa pecializuj na finann sluby. Bankov sstava odzrkaduje rove vyspelosti ekonomiky. V SR mme dvojstupov bankov systm: 1. stupe Nrodn banka Slovenska (NBS) 2. stupe obchodn banky

Nrodn banka Slovenska (NBS)

Obchody NBS: - vedie ty ttneho rozpotu SR, rozpotovch organizci, ty ttnych fondo v - predva ttne dlhopisy - vedie ty bnk - predva a nakupuje peniaze od bnk, zlato a cudzie meny - poskytuje bankm very - vydva krtkodob cenn papiere

Obchodn banky
- s podnikatesk subjekty finannho trhu, kt. hlavnm cieom je maximalizcia zisku - poskytuj finann sluby svojim klientom a vytvraj predpoklady na plynul chod a rozvoj hospodrstva Delenie komernch bnk: 1. Poda vekosti: - mal (s regionlnou psobnosou) - vek (bansky s dlhoronou tradciou VB, sporitene, zahranin banky) 2. Poda zamerania: - univerzlne (vykonvaj vetky bankov opercie) vina bnk - pecializovan (zameriavaj sa na urit druh sluieb) a) Konsolidan banka na pomoc podnikom s finannmi problmami b) Eximbanka na podporu zahraninho obchodu c) Komunlne banky zvyajne s uren pre mest d) Zrun banky pecializuj sa na poskytovanie zruk e) Hypotekrne banky poskytuj hypotekrne very 3. Poda klientely: - zameran na obyvatestvo (sporitene) - zameran prevane na podnikateov (SOB) - pre odvetvia (ponohospodrstvo, doprava) 4. Poda vlastnkov: - ttne - akciov spolonosti - domce - zahranin

Nrodn banka Slovenska (NBS)

NBS - pln v tte osobitn funkciu a m nezvisl postavenie od vldy a ministerstva financi - zo svojej innosti sa zodpoved parlamentu - nie je komerne orientovan nie je orientovan na dosiahnutie zisku - jej klientmi s prevane banky a vlda - hl. cieom NBS je garantova stabilitu meny - riadi ju bankov rada, kt. predsed guvernr - guvernra a viceguvernrov menuje prezident republiky na 6 rokov - ostatnch lenov menuje vlda - vkonn orgn NBS je direktrium, kt. zabezpeuje plnenie rozhodnut bankovej rady

Funkcie NBS: 1. Emisn funkcia - NBS m vyhraden prvo vydva bankovky, mince a pamtn mince, kt. s zkonnmi peniazmi - uruje ich minimlnu hodnotu, platnos vzhad, ochrann znmky, spsob vmeny, pripravuje ich vrobu at. 2. Menov funkcia - NBS reguluje mnostvo peaz v obehu - stanovuje rokov sadzby, podmienky verovch obchodov, povinn minimlne rezervy - nakupuje a predva obligcie a ttne dlhopisy 3. Devzov funkcia - NBS uruje vzah k vonkajiemu prostrediu - stanovuje kurzy valt a devz - spravuje zlat rezervy ttu, usmeruje platobn bilanciu ttu a uzatvra platobn dohody so zahraninmi bankami 4. Bankov dohad - NBS dohliada na innos bnk a inch FO a PO - pri zisten vnych nedostatkov NBS uval na banku nten sprvu, v rmci ktorej prechdza psobnosou riadiacich orgnov banky na sprvcu a pozastavuje sa vkon funkcie orgnov banky

Bankov opercie
Rozdeuj sa na2 skupiny: 1. Pasvne opercie Poda elu mu by: a) Vkladov et vkladn knika bez monosti operci na te b) Stavebn sporenie pecilny druh sporenia so ttnou prmiou c) Poistn sporenie kombinovan produkt bankovho a poistnho trhu 2. Aktvne opercie - ide o verov obchody, kt. z asovho hadiska mu by: a) Krtkodob - Kontokorentn ver - Zmenkov eskontn ver - Ruitesk ver - Lombardn ver - elov ver - Faktoring ver

b)Dlhodob - Hypotekrny ver - Komunlny ver - Investin (elov) ver - Spotrebn bezelov uver - Emisn ver - Forfaiting - Lzing

ver
- je vzah medzi bankou a klientom banky, v kt. banka ako verite doasne poiiava finann prostriedky a klient ako dlnk sa zavzuje peniaze v stanovench spltkach vrti spolu s rokmi - rok je cena za poianie veru Krtkodob very sa pouvaj na: - prekonanie nedostatku financi - preddavky odberateov - zvzky voi zamestnancom - bankov very - obchodn ver dodvatea Dlhodob very mu sli ako: - finann very - dodvatesk very - obligcie Hypotekrny ver banka poskytuje PO a FO na vstavbu, rekontrukciu a drbu tuzeskch nehnutenost. Realizcia veru: 1. Klient si vyberie banku na zklade predbench informci o podmienkach veru. 2. Klient predlo banke psomn iados. 3. Banka analyzuje iados a vyhodnot riziko. 4. Banka prerokuje s klientom podmienky veru a zruky. 5. Banka priprav nvrh rozhodnutia o vere. 6. Kompetentn pracovnk banky rozhodne o poskytnut veru. 7. Po podpsan zmluvy banka otvor et na erpanie veru. 8. Poveren pracovnk kontroluje erpanie a splcanie veru. 9. Pri poruen elovosti me banka od zmluvy odstpi. 10. Pri nesplcan veru banka stanov opatrenia poda podmienok v zmluve.