2.

Jednohlas v udovej a umelej hudbe, tonlne kostry, ich spjanie a kombinovanie kvartonlny a kvintakordlny systm, transpozcia, translcia, transmutcia, transgenercia
Jednohlas bol zkladom naich udovch piesni. udov vtvory, vznikali za plne inch predpokladov ako umeleck diela nefolklrne. Vny skladate, pristupuje k tvorbe s plnm vedomm, udov je hnan tvorivm pudom. Nejak popud zvonka, citov hnutie a u si zane vyspevova, pouje to druh zapi sa mu to troku to pozmen a zasa roziruje vtvor alej. A tak vidme, e udov piese nie je vec definitvna, je stle v tdiu vvinu. Pri tomto kolektvnom vyberan sa piese ustavine dotvaruje, o je zl sa vyhod zabudne a o dobre ponech. Toto je jedna z hlavnch prin, preo maj obyajn udov piesne vek umeleck hodnotu. V skman tonality slovenskej ud. piesne bolo mnoho omylov. Najvou mylnou cestou bolo opieranie sa o cirkevn tniny a gregorinsky chorl. To vystilo tak aleko, e stredobodom skmania sa nestala piese, ale jej harmonizcia v cirkevnch tninch. V melodickom myslen sa musme toti sstredi v piesni na centrlny tn, ako na tn najdleitej a tn urujci tonalitu. K tomuto centrlnemu tnu sa viau vedajie tny a pohybovo k nemu smeruj vetky tny predstavujce prslun stupnicu.

Slovensk piese je vak z tejto strnky vemi rozmanit. Piesne sa asto konia na tne dominanty akoby hypozverom, zvyajne klesajcim kvartovm krokom od zkladnho tnu k dominantnmu (napr. Ej, zaluick poo sa nielen kon, ale aj zana dominantnm tnom).

Ak sa chceme bliie zaobera tnovm priestorom slovenskch ud. piesn, musme sa obrti na tie najstarie najm obradn, trvnice a rzne im podobn. Prevlda v nich typ arizny nad recitanm, tie by mali jeden centrlny tn. Ibae v prevanej vine sa melodick myslenie viae najmenej na dva tny. Tie tvoria kostru, od ktorej s zvisle tny zaiaton i tny finlne. m viac tnov vystupuje v takejto tonlnej tektonickej funkcii, tm sa kostra me viac skompilova. Teria tonlnych kostier Tonlna kostra je kontanta, ktor sa tvor a uchovva psobenm kvintovho kruhu. Tny ktor tvoria tonlnu kostru sa nazvaj hestotes s to dva stabiln tny vzdialen o ist kvartu. Obidva hestotes s rovnocenn, spolu predstavuj toniku (nie jeden alebo druh). Kinumenoi s premenliv tny vo vntri tonlnej kostry a iastone i mimo nej. S to pohybliv tny, ktor vytvraj rzne kombincie celch tnov a poltnov (diatonick zostavy). Ich innos riadi chromatika. Kresnek rozoznva tri typy tonlnych kostier: 1. centrlny tn je dokumentovan na vemi malom pote piesn, vinou vajansk a svtojnske

2. kvartonlne kostry s to dva tny vzdialen o interval istej kvarty, budeme ho nazva tetrachordlnym 3. kvintakordlne kostry tri tny, ktor vytvrali durov alebo molov kvintakord Centrlny tn sa d uri len na vemi malom pote piesn tzv. vajanskch alebo svtojnskych. Okolie centrlneho tnu sa pohybuje vo vekch sekundch na jednu stranu a v malch sekundch na druh stranu od centrlneho tnu. Centrlny tn s tnmi v jeho okol tvor prv truktru usporiadanie tnovho materilu.

Jednm z hlavnch znakov naich starch piesn je, e vo svojom priebehu klesaj, ie sa v nich uplatuje descendenn melodika. V celku sa s tmto znakom stretvame skoro vade, kde je hudba viac voklneho typu alebo typu intrumentlneho, ktor sa viae k dychovm nstrojom. Je to pravdepodobne zavinen tm, e s ubdanm dychu spievanie kles energicky i melodicky. S descendennou melodikou svis energick zdrazovanie zaiatonho tnu v piesni. Meme poveda, e zaiaton tn pokladme v naich piesach prve za tak dleit pre stanovenie tonlnej kostry ako tn finlny, ba zd sa, ete za dleitej. udovho spevka viac zaujma tn, ktorm zaal, ako ten, o prde neskr, teda tn finlny. Vsledkom asto je, e prve zaiaton tn bude s finlnym tnom tvori v tetrachordlnom systme ist kvartu a v systme kvintakordlnom ist kvintu. Tetrachordlny systm V pomerne znanom pote piesni obradnch a vbec starch vystupovali npadne do popredia tny rovnakho zkladu, a to istch kvrt. Na tieto tny sa cel melodika piesni akoby viazala, a najm tieto tny zostvali stabiln, skoro nedotknut akoukovek chromatickou zmenou. Tieto tetrachordy sa spjali do dvojc a to dvojakm spsobom:

autentickm medzi nimi vznik celotnov prervka (diazeuxis), hranin tny intervalov tvoria oktvu (d-g-a-d). Autentick tetrachordlna kostra predstavuje spojenie dvoch tetrachordov, ktor s vo vzjomnom pomere istej kvinty (prv tetrachord je oproti druhmu o kvintu vyie). asto sa s tmto prvkom stretvame aj v slovenskej udovej piesni, v ktorej sa v prvej asti vo vrchnom tetrachorde spieva pribline to ist o aj v druhej asti v spodnom tetrachorde. Piese sa teda sklad z dvoch ast, z ktorej druh je transpozciou o kvintu vyie. Tento princp sa nazva kvintovanie. S kvintovanm sa stretvame len pri spojovan ldickch a frgickch tetrachordov, v drickom a chromatickom mezotetrachorde sa s tm stretvame minimlne.

plaglnym vrchn tn spodnho tetrachordu sa kryje zo spodnm tnom vrchnho tetrachordu (spolon tn sa nazva synafe) a spolone zvieraj interval septimy. Poznme tri tvary plaglneho spojenia (tri plaglne kostry):

 tn d je uprostred ADG tn d je hore EAD tn d je dole DGC V tomto plaglnom spojen s oba tetrachordy v kvartovom pomere tm sa do hudby vna kvartovanie. Predstavuje proti sebe stojace dve asti piesne, kde druh as je presnou alebo priblinou transpozciou prvej asti o kvartu niie.

Tieto tonlne kostry, ktor vznikli autentickmi alebo plaglnymi spojeniami nazvame tritnovmi kostrami, pretoe sa skladaj z troch tnov. Tetrachordy s samy o sebe materilom, v ktorom alebo ktormi sa realizuje hudobn skladba. Spjanie a posvanie tetrachordov vytvra nie len zaujmav kombincie, ale doke ich aj organizovane spja a posva nejakm smerom, aby vytvoril v celok. Takto skladba nemus by len na jednej rovni, ale me by aj hierarchizovan. U pri kvartonlnej rovni meme vytvori: kontrast (vzahy), evolciu (postupy), oakvanie, zrchovanie a spomaovanie hudobnho procesu pomocou kadencii a modulcii.

Kvintakordlne kostry meme spja tie autenticky i plaglne. Autentick spojenia sa zmestia do oktvy a vo vntri sa kriuj v protismere v intervale vekej sekundy. Plaglne spojenia prekrauj oktvu a vytvraj interval vekej nny. Kvintakordy sa ako tonlne kostry sprvaj rovnako ako tetrachordy, no ich pohyby s obmedzenejie. V rmci dvoch tnov hestotes medzi ktormi figuruj tny kinomenoi, vytvraj medzi sebou tyri druhy tetrachordov: lydick, frygick, drick a chromatick mezotetrachord. Rozoznvame ich pomocou poltnov v tetrachorde. ldick tetrachord je to najastejie pouvan tetrachord, poltn sa nachdza medzi 3-4 stupom. Spojenm dvoch lydickch tetrachordov nm vznikne durov stupnica frgick tetrachord poltn sa nachdza medzi 2-3 stupom. Vyskytuje sa ovea menej. drick tetrachord poltn sa nachdza medzi 1-2 stupom. Vyskytuj sa viac ako frygick, astokrt sa v nich vyskytuj transmutcie s frgickm tetrachordom. chromatick mezotetrachord poltny s tu dva, medzi 1-2 a 3-4 stupom. Medzi 2-3 stupom vznik zv2. Je to kombincia ldickho a drickho tetrachordu. Vznikol tak, e sa v rmci autentickho tetrachordu kontruovali tny kinumenoi ako citliv tny k tnom hestotes

Okrem autentickho a plaglneho spjania sa tetrachordy aj obojstranne posvaj a pri ich posvan sa me meni ich genos.

Spojenm autentickho so vetkm tromi plaglnymi tvarmi nm me vznikn: transpozcia cel tvar tetrachordu posunieme na in stupe tak, e sa jeho genos nemen, intervaly medzi tnmi zostvaj neporuen translcia cel tvar tetrachordu posunieme na in stupe v rmci tnovho radu, doklnej stupnice. Tu sa genos men, intervaly sa prispsobuj novej polohe v tnovom rade v stupnici. transmutcia tny hestotes sa nemenia, alteruj sa iba kinumenoi. Genos tvaru sa zmen chromatickou zmenou tnov v kinumenoi. transgenercia translcia a transmutcia sa dej sasne, posva sa cel tvar a zrove nastva chromatick zmena meniaca genos