CCXVII.CCXVIII.

SLO 2013

Parlamentn

Kurir

ASOPIS Z NRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1993 2013

1. lobistick asopis na Slovensku od roku 1993

CCXVII. CCXVIII. slo

PARLAMENTN KURIR asopis z Nrodnej rady Slovenskej republiky Mesank, ronk XXI Vydavate: Slovensk nrodn reklamn a propagan agentra, s.r.o. v spoluprci s Nrodnou radou SR, Vldou SR a Prezidentskou kancelriou SR Adresa redakcie: Brik Bukov 5/A, 811 02 Bratislava 1. Tel./fax: 02/54 414 544 e-mail: parkur@gtsmail.sk eurorep@gtsmail.sk (fredaktor) fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto) http://www.parlamentnykurier.sk Registrovan MK SR . EV4085/10 ISSN 13350307 fredaktor: Redakcia: Frantiek Nagy Anna Komov Rbert Kotian Zuzana Stankov Marta Tomaoviov Peter Zemank

2013

Obsah Editoril Bojujeme o kad pracovn miesto (R. Fico) Prezident sR Prezident a jeho kompetencie (Rozhovor s I. Gaparoviom) slovensko-americk spoluprca Chceme alej rozvja dobr vzahy (Rozhovor s T. Sedgwickom) Ministerstvo obrany sR Aj zloit situcia prina ist monosti... (Rozhovor s M. Glvom) Je situcia pod kontrolou? (Rozhovor s M. Koterecom) Ochrana informci (Rozhovor s R. Rusnkom) Ozbrojen sily sR Ozbrojen sily SR a koncentrcia loh (Rozhovor s P. Vojtekom) Profesionalita nesmie ustpi (Rozhovor s O. Novosadom) lohy sa plnia aj vo vzdunom priestore (Rozhovor s M. Korbom) Dominuje nronos vcviku (Rozhovor s . Svobodom) Taktick komunikan systmy a modernizcia OS SR (Rozhovor s J. Hodermarskm) NaTO a E Potrebn je stabilizcia bezpenosti (Rozhovor s P. Gajdoom) Veda a vskum Kto podpor driteov slovenskho know-how (I. Plichta) Nrodn rada sR Rizik a limity obrany a bezpenosti (Rozhovor s J. Bakom) Obraz obrany a bezpenosti (Rozhovor s lenmi Vboru NR SR pre obranu a bezpenos) Dveryhodnos tajnch sluieb (Rozhovor s lenmi Osobitnho kontrolnho vboru na kontrolu innosti vojenskho spravodajstva) Nechcem SaS udra jednotn za kad cenu (Rozhovor s R. Sulkom) Ministerstvo vntra sR Prekvapen bolo mnoho, ale... (Rozhovor s R. Kalikom) Obyvatelia potrebuj aj civiln ochranu (Rozhovor s J. Bukom) Ciele, ktor posvaj informatizciu celej spolonosti (Rozhovor s J. apukom) Integrcia racionalizcia spory (Rozhovor s A. Jenom) omu treba venova zven pozornos (Rozhovor s . Brom) Obmedzenie rizika je nevyhnutnosou (Rozhovor s R. Horvthom) Sasn a budce monosti integrovanho zchrannho systmu (Rozhovor s L. Hmrovou) Zmeny patria k ivotu (Rozhovor s A. Nejedlm) Policajn zbor sR Nrodn kriminlna agentra a prca polcie (Rozhovor s T. Gaparom) Nrodn bezpenos Nrodn kriminalistick inteligentn databza (Interway) Informan bezpenos slovenska Kybernetickm tokom sa treba brni komplexne (Rozhovor s P. Borkom) NK sR Kontrolri ako lovci korupcie (Rozhovor s J. Jasovskm) Veda a technika na slovensku Vedec roka SR 2012 (Rozhovor s J. Turom, J. Pastorekom a D. Petrom) Glosy poznmky eseje Prv repart po parlamentnom vprasku (R. Kotian) Parlamentn dennk Vysok hra o hlavu ttu s nzkymi kartami (R. Kotian)

2 2 6

8 10 50 12 14 16 18 20

22 24 25 27 30 55

Tibor Bastrnk Helena Mezensk Bibina Obrimkov Peter Osusk Ivan tefanec Jana itansk Jazykov redaktorka: Jitka Madarsov jmadarasova@chello.sk Generlny riadite: Frantiek Nagy Asistentka riaditea: Magdalna Horkov 0903 766 995 Redakn kruh:

33 35 40 41 42 45 46 48 38

Inzercia:

0903 715 585

Riadite pre obchod a marketing: Marin Reisel 02/54 414 544, 0905 224 492 Typo & lito: AppleStudio Tla: WELTPRINT, Bratislava Grafick prava: J. B. Design Fotografie: Rudolf Bihary, archv redakcie Predplatn a objednvky na uverejnenie reklamy prijma: Slovensk nrodn reklamn a propagan agentra, s.r.o. potov prieinok 814 01 Bratislava 1 Cena jednho vtlaku bez DPH 6,60 EuR slo tu 2629002985/1100 DI SK2020399458 Foto na titulnej strane: Aligator 4x4 Master

39 52

53 57

59 61

www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I L

Bojujeme o kad pracovn miesto

Aj napriek tomu, e Slovensko u piaty rok prekonva dsledky globlnej hospodrskej krzy, doke si stle udriava prorastov tendenciu ekonomiky. HDP Slovenska sa v roku 2012 zvil o 2 % oproti roku 2012. Zdrojom tohto rastu bol vak vlune zahranin dopyt. Jeho dynamika vak spomauje, o sa odra v pomalom raste vvozu tovarov. Zhorujca sa ekonomick situcia hlavnch obchodnch partnerov Slovenska prirodzene ovplyvnila aj vvoj na trhu prce. Na Slovensku bolo ku koncu janura 2013 435 438 evidovanch uchdzaov o zamestnanie. Podiel dlhodobo nezamestnanch predstavuje 50 % a viac ako polovica mladch je nezamestnan viac ako jeden rok. Najviac dlhodobo nezamestnanch m nad 50 rokov. Vlda sa tejto neprjemnej skutonosti nevyhba. Naopak. Bojujeme proti nej nielen systmovo, ale aj ad hoc o kad jedno pracovn miesto, i u ide o udranie, alebo o nov investin monosti. Uviedol, e vlda presadila legislatvne zmeny, ktor odstrauj bariry zamestnvania a tie spruuj pracovn zvzky, naprklad flexikonto, delen pracovn miesto i vhodn prava a rozvrhnutie pracovnho asu. Miera pracovnoprvnej ochrany zamestnanca nem ni spolon s mierou nezamestnanosti alebo zamestnanosti. Odmietame akkovek vahy o nvrate k liberlnemu zkonnku prce. udia na Slovensku si zaslia primeran pracovnoprvnu ochranu. Vlda SR pripravuje opatrenia na podporu hospodrskeho rastu. Musme by vak inovatvni aj pri hadan nstrojov v boji proti nezamestnanosti. Okrem podpory investci, ktor vytvoria nov pracovn miesta, vlda pripravuje aj zmeny v oblasti vzdelvania. Vzdelvac systm mus lepie reagova na podmienky trhu prce, o povedie k zniovaniu trukturlnej nezamestnanosti. Chceme posilni aj lohu zamestnvateov v oblasti odbornho vzdelvania a zlepi spoluprcu vysokch kl s podnikateskm prostredm. Prioritou slovenskej vldy je udra dynamiku hospodrskeho rastu, a tm aj zamestnanosti a dostatonej rovne socilno-ekonomickej kohzie, o kladie zven nroky na koncipovanie hospodrskej politiky a formovanie rastovho potencilu ekonomiky zaloenej na dlhodobch trendoch efektvneho vyuvania dosiahnutch poznatkov.

Predseda vldy SR Robert Fico.

Sila prezidenta je v tom, ako doke bez vznamnch prvomoc plni funkciu hlavy ttu, tvrd predseda vldy. Poda neho m by prezident prirodzenou autoritou, ktor bude aj napriek rozmanitosti spolonosti v politickch, ideologickch, i inch otzkach, veobecne uznvan a repektovan. Ktor doke oslovi nadstranckymi posolstvami, doke prinies kompromisn rieenia v konfliktoch a v zahrani odprezentuje Slovensko v tch najlepch farbch. O rok v jarnch mesiacoch bud vypsan voby novho prezidenta SR a tak niet divu, e sa optovne diskutuje o prvomociach, postaven priamo volenho prezidenta v hierarchii demokratickch intitci. V rozhovore s prezidentom SR Ivanom Gaparoviom vm priname jeho pohady, pretaven sksenosami vkonu tejto funkcie. Pripravila Marta Tomaoviov.
Mte pred sebou posledn rok vo funkcii prezidenta sR. Pri sptnom pohade pociovali ste pridelen kompetencie za dostaton alebo determinujce, a malo by djs k ich posilneniu? ak no, ktor oblas je poda vho nzoru najaktulnejia? Priama voba hlavy ttu obanmi SR je logickm argumentom prinajmenom pre diskusiu o otzke posilnenia prvomoc prezidenta SR, aj bez vnejieho zsahu do stavy SR. Vychdzajc aj z vlastnej sksenosti z vkonu funkcie hlavy ttu som sa u v minulosti vyjadril k tejto otzke v tom zmysle, e posilnenie prvomoc prezidenta SR by som povaoval za vhodn a iaduce predovetkm z pohadu jeho legislatvnej iniciatvy. T by mu umonila predklada do NR SR nvrhy zkonov a pomohla pri rieen niektorch spornch otzok. V sasnosti toti hlava ttu me v prpade neshlasu schvlen zkon len vrti (ako celok, alebo s pripomienkami

P R E Z I D E N T

S R

Prezident a jeho kompetencie

kedy nemono vbec vyhodnoti psobnos novelizovanch ustanoven. Treba najm pripomen novelizciu zkonov takm spsobom, e viacer novely toho istho zkona s prijat nrodnou radou na tej istej schdzi, dokonca nadobdaj innos v rovnak de! alm zvanm nedostatkom je obsahov, ie vecn neuvenos predmetu novelizcie, kedy nie je jasn, o sa m novelizciou dosiahnu. V neposlednom rade je nedostatkom rozsah novelizcie. asto rozsah novely zkona niekokonsobne presahuje rozsah zkona, ktor sa novelizuje. o vak najviac negatvne ovplyvuje vyvenos, stabilitu a prehadnos prvneho poriadku Slovenskej republiky je, poda mjho nzoru, ast novelizcia viacerch zkonov jednm zkonom osobitnmi lnkami. V tomto prpade ide sce o priame novely zkonov, ale takto novelizcia zkonov (osobitnmi lnkami) m by len vnimon. u ns je to vak u takmer vit prax. Treba poveda, e nie je ojedinel novelizcia viacerch zkonov jednm zkonom osobitnmi lnkami, ktor s cieom a obsahom lnku 1 alebo novelizcie vbec nesvisia. V svislosti s novelizciou je nevyhnutn uvies, e v zkonoch sa ustanovuje nedostaton legisvakancia. Prax je tak, e pri ustanovovan da nadobudnutia innosti zkona sa nepota s tm, aby sa v dostatonom asovom predstihu pred nadobudnutm jeho innosti mohli s obsahom zkona oboznmi vetci, ktorm je uren. Obas sa stva, e sa nepota ani s 15-dovou lehotou na prpadn vrtenie zkona na optovn prerokovanie nrodnej rade, ani s dostatonou lehotou na uverejnenie (vyhlsenie) zkona v Zbierke zkonov Slovenskej republiky. Mem, a dokonca musm poveda, e je najvy as vnies do legislatvneho procesu v tomto ohade poriadok, aby sa zabezpeila stabilita a prehadnos prvneho poriadku. Najm v prospech obanov, ale aj v prospech ostatnch subjektov prva. Treba ete doda, e je nevyhnutn zabezpei aj zrozumitenos zkonov. Mali by sa v nich pouva len ustlen pojmy a sprvna prvna terminolgia. Vzhadom na prvne zvzn akty Eurpskej nie a ich prvny jazyk je to v mnohch prpadoch ak loha, ktor sa vak mus zabezpei v prospech vetkch, na ktorch sa zkony vzahuj. Na druhej strane aj najlepie sformulovan zkony zostan iba zdrapom papiera, ak nie je mon vymc si svoje prva, ktor definuj. ako vnmate efektvnos a innos sdnictva na slovensku, najm ak sudcovia aj k judiktom pristupuj individulne, nie vetci ich akceptuj ako relevantn? Vymoitenos prva je u dlhodobo diskutovan a vemi vny problm. Vplvaj na

na prerokovanie) do parlamentu. Moja predstava o legislatvnom uchopen a vecnom rieen niektorch spoloenskch problmov bola odlin od nzoru inch stavnch intitci a initeov u aj v prpravnej fze spracovania nvrhu zkonov. Ako som u naznail, jedinou monosou, ako takto nzor hlavy ttu prezentova, je uplatnenie prva veta. Poslanci NR SR vak mu veto prezidenta SR optovnm schvlenm prelomi. V tejto svislosti mi ned nepoukza na ist neduh ostatnho legislatvneho vvoja, ke finlna verzia zkona, schvlen poslancami NR SR, nie vdy zodpoved legislatvnemu nvrhu vldy SR. Predstavi si viem aj to, e by sa hlava ttu pri niektorch vntrottnych otzkach mohla zastova na rokovaniach vldy SR a zaujma k nim oficilne stanovisko, ktor by pritom nemuselo by zvzn a malo by pre vldu SR skr orientan charakter. Prevame hospodrsku krzu, rastcu mieru nezamestnanosti, pokles vkonnosti hospodrstva a napriek tomu v spolonosti sa viac pozornosti venuje nevymenovaniu generlneho prokurtora, ktor vystilo dokonca do nvrhu obaloby na prezidenta sR za myseln poruenie stavy. Povaujete takto konanie asti poslancov za ochranu zujmov obanov? Nevymenovanie generlneho prokurtora Slovenskej republiky je, ia, vecou zbytone, zdrazujem zbytone, traumatizujcou spolonos a obanov v ase, ke ich ivot ovplyvuje krza a mnoh doslova bojuj o naplnenie kadodennch ivotnch potrieb. no, lnok 107 stavy umouje stha prezidenta aj za myseln poruenie stavy, priom o podan obaloby na prezidenta rozhoduje Nrodn rada Slovenskej republiky trojptinovou vinou hlasov vetkch poslan-

cov. Pri rozhodovan o nevymenovan generlneho prokurtora, o vlastne vystilo do podania nvrhu na obalobu prezidenta, vak stava poruen nebola. Teda iadny nvrh na obalobu podan nemal by. Postupoval som prve v slade s stavou, vrtane dodrania zsady vzjomnho repektovania sa a spoluprce medzi stavnmi orgnmi. Poda mjho nzoru poslanci nrodnej rady resp. ich podstatn vina, ktor podpsali nvrh na moju obalobu si ani nepretali dvody nevymenovania kandidta na funkciu generlneho prokurtora. Nepretali si ani uznesenie stavnho sdu Slovenskej republiky, ktorm podva vklad l. 102 ods. 1 psm. t) a l. 150 stavy. Poda ma al poslanci, ktor nvrh obaloby podpsali, dvodom ani nechceli porozumie a nvrh obaloby podpsali v duchu kampane osoovania mojej osoby. A preto na otzku, i podanie nvrhu na obalobu prezidenta sa povauje za ochranu zujmov obanov, je jednoznan odpove: nie! Ktor alebo ak zujmy obanov sa mu chrni podanm nvrhu obaloby na prezidenta v svislosti s nevymenovanm generlneho prokurtora? Mu sa chrni len zujmy zkej skupiny politikov. svojou innosou ste nedelitenou sasou legislatvneho procesu, zkonodarstva tejto krajiny. Mnoh zkony s vak a prli asto novelizovan, elovo menen, chaotizujce ledva vit prax. Nie je u najvy as, aby sa aj v tejto oblasti vyprofilovali kritri kvality a zrozumitenosti pre o najirie vrstvy, ktorm maj sli? ast novelizcia zkonov je pretrvvajci nedostatok legislatvneho procesu. Dleit je poveda, e v mnohch prpadoch ide o novelizciu zkonov po uplynut vemi krtkeho asovho seku po nadobudnut ich innosti,

P R E Z I D E N T

S R
njs tak pky, ktor utvoria z prvneho ttu pevn zklad pre kadodenn istoty obanov. Poas vkonu funkcie ste zaili avicov aj pravicov zoskupenie exekutvy, viackoalin a v sasnosti aj vldu jednho politickho subjektu. hospodrska krza odhalila slab miesta a zranitenos. Povaujete za dostaton prijman opatrenia vldy na rieenie sasnej situcie, a ide o opatrenia v prospech obanov alebo iba ttu? m alej tm viac je delenie politickej scny na pravicov a avicov relatvnejie. Jednoducho ivot a nae zvzky v medzinrodnch integranch truktrach ns ntia asto prijma opatrenia, ktor nemaj ideologick zafarbenie, ale s proste ekonomicky nevyhnutn. Take pri koalinej vlde i pri vlde jednej strany vdy ide predovetkm o mieru politickej zodpovednosti za spen chod ttu a jeho hospodrskeho a socilneho systmu a nie o politick zafarbenie. Ak by vlda nebola presveden o elnosti a zmysluplnosti prijmanch opatren pre obanov, potom by nemala zmysel pre politick realitu a hazardovala by aj s vlastnm politickm preitm. ktorch dsledky socilny status obana narali. Nielen s ohadom na dneok, ale aj na budcnos. Moje socilne myslenie sa prejavuje aj v takch krokoch, ktor sa tkaj len uritej skupiny obanov. Ak si zoberieme len ostatn rok - te ma, e som mohol pomc pri rokovaniach o zven miezd zdravotnch sestier, v Prezidentskom palci som sprostredkoval stretnutia trajkujcich uiteov s ministrom kolstva, a na tejto pde si vysokokolsk tudenti, briaci sa proti novm odvodom z brigdnickej prce, aj mojm priinenm vyrokovali avy s ministrami kolstva, financi a socilnych vec a rodiny. Take je na obanoch, aby posdili, i mojou prcou napam toto krdo. Je pre vs typick, e sa takmer pravidelne stretvate s obanmi poas vjazdov do reginov, ale udia sa na vs asto obracaj so svojimi podaniami, sanosami, prosbami. Ktor tmy rezonuj najastejie? no, stretvam sa s obanmi v rmci mojich pracovnch ciest po celom Slovensku. Zrove denne dostvam aj mnostvo listov a inch podnetov, ktormi sa pisatelia obracaj priamo na ma, alebo veobecne na mj rad, so iadosou o pomoc pri rieen rznorodej problematiky, i u v oblasti obiansko-prvnych a trestno-prvnych vzahov, bytovho hospodrstva, zamestnanosti, zdravotnctva, najm vak v socilnej oblasti. V roku 2012 napr. dostala Kancelria prezidenta SR od fyzickch osb, resp. prvnickch osb celkovo 2 753 takchto podan. Z ich truktry vyplva, e najm obania sa opakovane sauj na prieahy v sdnych konaniach tkajcich sa dediskch zleitost, rozvodovch konan a majetkovo prvnych vzahov. V dsledku finannej a hospodrskej krzy narstol poet podan tkajcich sa problematiky neuhradench zvzkov v oblasti bvania a bankovch verov, s nsledkami exekunch konan. Vznamn as podan tvoria sanosti v konaniach radov prce, socilnych vec a rodiny v svislosti s peanmi prspevkami na kompenzciu socilnych dsledkov akho zdravotnho poistenia, sanosti na konanie Socilnej poisovne pri rozhodovan o nrokoch na dvky dchodkovho poistenia. Socilna problematika sa dotkala obanov, ktor sa ocitli v hmotnej ndzi z rznych prin, najm vak z dvodu straty zamestnania a nzkej rovne dvok dchodkovho zabezpeenia. Zrejme aj z dvodu hospodrskej a ekonomickej krzy dostvam zven poet iadost o finann vpomoc, priom iadatelia poukazovali na nedostatok finannch prostriedkov v ich rodinch, zaprinen stratou zamestnania, alebo nzkymi socilnymi dvkami obanom v hmotnej ndzi. Dostal som aj iadosti o poskytnutie finannej vpomoci, ktorch odosielatemi boli rzne prvnick subjekty za elom pomoci pri realizcii rznych kultrnych a portovch podujat, podporu aktivt v oblasti kolstva a rekontrukcie rznych cirkevnch nehnutenost. Monosti mjho radu vyhovie s vak vrazne obmedzen. V oblasti zdravotnctva sa na ma a mj rad obracaj obania so sanosami na postup lekrov pri liebe pacientov v zdravotnckych zariadeniach, ako aj sanosti na vku hrady za poskytnut liebu.

u rzne okolnosti. Rovnako aj na efektvnos sdnictva. Efektvnos sdnictva poda mjho nzoru ovplyvuje v uritom rozsahu aj kvalita tvorby zkonov a ich ast novelizcia. Aktrmi, ktor mu prispie k vymoitenosti prva s aj sudcovia pri svojom kadodennom rozhodovan. urite je vea erudovanch a estnch sudcov. S, ia, aj sudcovia, ktor si rozhodovanie poda najlepieho presvedenia, nezvisle a nestranne, o je tie sasou subu sudcov, vysvetuj vo svoj prospech. Nezvislos chpu ako vlastn nezvislos bez ohadu na zkon. Treba zaa venova aj dsledn pozornos procesnm pravidlm, najm v rmci Obianskeho sdneho poriadku. Azda pripravovan rekodifikcia Obianskeho sdneho poriadku umon riei aj problm vymoitenosti prva i sdnictva. Predseda Najvyieho sdu sR v rozhovore pre Ta 3 vyslovil vemi tvrd slov o stave a funknosti prvneho ttu na slovensku. Doslova uviedol: Pokia bude daov podvodnk na stavnom sde, nememe si hovori, e mme prvny tt. Nememe. a ke sudcovia stavnho sdu svojvone konaj, tak nememe hovori o prvnom tte. Za vetkm stoja politici, strancke

aj individulne zujmy, ktor maj prekry ich preapy. ako dnes hodnotte n vvoj a dodriavanie demokratickch zsad, ke sa nevyvodzuje a nehad zodpovednos za ich poruenie? Nechcem podahn emotvnemu a subjektvnemu vyjadrovaniu. Slovensk republika poda l. 1 ods. 1 prvej vety stavy je zvrchovan, demokratick a prvny tt. Vyvodzovanie zodpovednosti za poruenie zkona alebo za kodu spsoben orgnmi verejnej moci pri vkone tejto moci je jedna vec. Tu s zatia rezervy. Nememe vak preto spochybova Slovensk republiku ako demokratick tt. Plat vak aj to, e demokracia je spt s prvnym ttom. Posilovanm prvneho ttu sa rozvja aj samostatn demokracia, nadobda nov kvalitu. Preto m prvny tt tak vznam. Pri uplatovan princpov prvneho ttu, a svis to aj s nevyhnutnosou zabezpei vymoitenos prva, sa musia

Mottom vho psobenia vo funkcii prezidenta sR je Ctim nrodne, myslm socilne. ako ste tieto slov pretavili do vkonu funkcie? Svojmu krdu som ostal vern kad de vo svojej funkcii. Pri medzinrodnch rokovaniach som vdy postupoval tak, aby to bolo v prospech Slovenskej republiky. Nemm na mysli len ekonomick kontakty, ktorm som sa snail vemone napomha, ale predovetkm nae nrodn zujmy, dobr meno a autoritu Slovenska v zahrani. Vbec sa netajm tm, e vek vnos prikladm zachovaniu udovch tradci, hmotnch aj duchovnch kultrnych pamiatok. Cenm si nae spechy vo vede, v umen, v porte, lebo s zdrojom naej nrodnej hrdosti. o sa tka druhej asti mjho motta, sta si pozrie zoznam zkonov, ktor som odmietol podpsa. Ilo najm o tak, ktor som povaoval za nemerne zasahujce do socilneho postavenia obana, resp.

P R E Z I D E N T

S R

Osobitn kategriu tvorili podania obanov, v ktorch mi uvdzali rzne nzory na aktulne dianie v naej krajine, svisiace najm s kauzou tzv. Gorila a mojm postojom vo veci nevymenovania novho generlneho prokurtora SR. s vkonom funkcie prezidenta sR svis aj post hlavnho velitea Ozbrojench sl sR. Faktom je, e sR si nepln zvzok, ktor prijala pri vstupe do NaTO, t.j. na obranu vydva 2 %. Dsledkom je aj skutonos, e reforma tohto rezortu nenapreduje poadovanm tempom. ako sa odraj tieto skutonosti na plnen loh obrany ttu poda vho nzoru? Slovensk republika m povinnos voi svojim obanom zabezpei ich bezpenos a zaruova obranu ttu. Dobr vzahy so susedmi a ostatnmi krajinami sveta nm ete neposkytuj imunitu voi irokmu spektru novch hrozieb a bezpenostnch vziev. Naa bezpenos je sce posilnen kolektvnym obrannm potencilom NATO. To ns vak nezbavuje zodpovednosti za kadch okolnost, a v prvom rade vlastnmi silami, garantova bezpenos naich obanov a obranu ttu pri akomkovek ohrozen. Na dosiahnutie schopnosti plni tieto lohy prechdzali nae ozbrojen sily zsadnou premenou. Cieom ich transformcie bolo vybudova relatvne mal, dobre vyzbrojen a kvalitne vycvien ozbrojen sily schopn plni svoje lohy v sasnosti i v budcnosti. Zniovanie rozpotu na obranu nie je iba problmom Slovenska. Preto boj s ekonomickou krzou v nadvznosti na financovanie armd je jednou z hlavnch tm rokovan nielen na Slovensku, ale aj v alch krajinch NATO a E. Pre ns to vak znamen aj v tomto roku vyriei neslad medzi stanovenmi lohami na strane jednej a relne vyleovanmi finannmi zdrojmi na ich realizciu na strane druhej. V ase nedostatku zdrojov je preto dleit rozvin koncept tzv. Inteligentnej obrany a alie spolon modern projekty Aliancie. Ich princp spova v hadan spolonch rie-

en pri rozvoji, udriavan a obstarvan obrannch spsobilost na rovni viacerch krajn. Tak, aby sa efektvne vynakladali rozpotov prostriedky v rmci obrannej spoluprce. Jednm z nstrojov ako zachova v rozpote o najviac peaz, je prve vzjomn spoluprca lenskch krajn a najm krajn V4. u na summite NATO v Chicagu som ocenil, e aj pri nronej tme zabezpeenia obrannch spsobilost aliancie summit vzal do vahy realitu doby, zloit ekonomick a finann situciu vetkch aliannch krajn. Slovensko podporilo inteligentn a dmyseln prstup pri hadan rieen k zarueniu obrany, vyjadren v obrannom balku mnohonrodnej spoluprce. Aj napriek tmto problmom, ozbrojen sily Slovenskej republiky odviedli kus dobrej prce. Svoju profesionalitu, aj poda nzoru verejnosti, ukzali v zahraninch misich, na vojenskch cvieniach, vo vcviku a pri odstraovan nsledkov ivelnch pohrm. Ktor momenty svisiace s postom hlavnho velitea Os sR najviac rezonuj vo vaom vedom? Skutonos, e prezident republiky je aj hlavnm veliteom ozbrojench sl Slovenskej republiky je zavzujca. uvedomujem si to. Poas mojich dvoch funknch obdob sa na-

kopilo mnostvo zaujmavch podnetov, ale medzi najdleitejie by som zaradil moment, ktor ma zasiahol aj osobne. Bola to tragick havria vojenskho dopravnho lietadla v obci Hejce. A pri takchto udalostiach si lovek uvedom o je v ivote najdrahie a najvzcnejie a ak rizik vojaci podstupuj pri plnen loh obrany naej krajiny. Medzi dleit momenty by som zaradil vstup Slovenska do NATO a E, ktor sa uskutonil tesne pred mojm zvolenm do funkcie prezidenta SR. Vtedy bol vytvoren strategick a prvny rmec pre obranu naej krajiny v rmci kolektvnej obrany. Medzi vemi prjemn momenty by som rd zaradil pochvaln slov medzinrodnch predstaviteov, ktor oceuj profesionlny vkon sluby naich vojakov v zahrani v opercich medzinrodnho krzovho manamentu. Prkladom me by holandsk ocenenie piatich slovenskch vojakov za mimoriadne zsluhy pod holandskm velenm v opercii ISAF. lenovia americkho kongresu ocenili hrdinstvo nho tmu v Afganistane pri znekodovan vbunch systmov najvym ocenenm Hrdina bojiska. Ctim hrdos aj zakadm, ke ozbrojen sily poskytuj pomoc obyvatestvu v prpade prrodnch katastrof v rmci domceho krzovho manamentu.

S L O V E N S K O - A M E R I C K

S P O L U P R C A

Je na Slovensku u tret rok. Odvtedy ho precestoval krom-krom. Vysoko si cen nau rznorodos, pestros reginov. No napriek tomu by rd prispel k tomu, aby sa nerovnovha v atraktivite pre investorov pomaly stratila. Cestou me by vedomostn ekonomika, ale aj rozvoj podnikateskho prostredia. Pozn ho vemi dobre, ve v USA podnikal v rznych sfrach. M sksenos s drevospracujcim priemyslom, ale i s vydvanm novn. J. E. Theodore SEdGwICK odpovedal na niekoko otzok pre Parlamentn kurir, ktor pripravil Peter Zemank.

Chceme naalej rozvja dobr vzahy

smerovan a o monch vchodiskch? Nu, som presveden, e v asoch, ke sa toto rozhodnutie zrodilo, to aj bolo dobrm rozhodnutm. Vezmite si hospodrsky rozvoj v rokoch 1998 2008 a tto dekda patr jednoznane k najspenejm vo vaom hospodrskom rozvoji, ke Slovensk republika bola najrchlejie rastcou ekonomikou v Eurpe. A som presveden, e to bolo vaka tomu, e sa vm podarilo prilka najvie automobilky prve na Slovensko. Dnes je situcia o nieo in, u ns mme prslovie, ktor hovor o tom, e je vea vajok v jednom koi, take by ste sa mali sstredi zrejeme na nieo in. Slovensko m skvel potencil na rozvoj vedomostnej ekonomiky s vm drazom na rozvoj IT-technolgi. Na druhej strane je vak rovnako dleit, aby ako uSA tak aj Slovensko vytvrali priazniv podmienky pre vrobu a podnikatesk prostredie. Nedvnym prkladom bolo prve rozhodovanie sa uS Steel o svojom zotrvan na Slovensku. Myslm si, e je vemi dleit vytvra tak podmienky pre podnikatesk subjekty ako naprklad uS Steel, aby na Slovensku zostali. A hoci na rozhodnutie by ste sa mali pta predovetkm ich, som presveden, e o ich alom osude rozhodn aj in faktory, ako naprklad vvoj svetovch cien ocele a podobne. Koniec koncov, kad si me preta aj text memoranda a dohody, ktor Slovensko s uS Steel podpsalo. Ale aj tento prklad ukzal, e jednm z problmov na Slovensku pre firmy, ktor uvauj o lokalizcii u vs, s vysok ceny elektriny pre vek podniky, o si uvedomila aj slovensk vlda. U v vode ste spomenuli vemi dobr bilaterlnu spoluprcu v obchode i hospodrstve, no s aj in otzky, ktor by mohli by predmetom alch diskusi medzi naimi krajinami. Mm na mysli vza a vzov povinnos, ktor sa sce zavedenm novho elektronickho systmu podstatne zjednoduila, no napriek tomu by sa jej zruenie mohlo v budcnosti otvori v politickch diskusich. Myslm si, e Slovensko patr medzi tch niekoko astnch krajn v tomto regine, ktor maj uahen prstup k vzam do uSA. Chcem len pripomen, e nie nadarmo bola dohoda o jeho uahen podpsan symbolicky prve 17. novembra 2008. Podstatne to uahilo slovenskm obanom cestovanie do uSA, no aj my v Amerike si uvedomujeme, e ak chceme pritiahnu k nm tie najlepie kapacity, musme im uahi vstup do naej krajiny. Cel tento problm je a bude sasou diskusie a aplikcie naej imigranej reformy, take rieenie je v budcnosti v rukch Kongresu. Ale myslm si, e

Dozaista mi dte za pravdu, ke poviem, e bilaterlna spoluprca naich dvoch krajn sa u dve desaroia spene rozvja. ako hodnotte jej sasn stav z pohadu obchodnej i hospodrskej spoluprce? u v ase, ke som preberal moju misiu teda v auguste 2010 bola intenzita naich vzahov na vemi dobrej rovni, no napriek tomu je stle o zlepova. Mem poveda, e som rd, e rove naich vzahov je naalej na vemi dobrej rovni a to vo vetkch oblastiach spoluprce, i u obchodnej, politickej, diplomatickej i vojenskej. Je to vemi prjemn pocit, ke prdete do krajiny, kde u mte vytvoren priatesk vzahy a mete ich u len rozvja. Navye, ak na to mte skvel predpoklady a vytvoren prleitosti. Mohli by ste uvies niekoko prkladov, ktor oblasti spoluprce v rmci obchodu a hospodrstva najviac prispeli k rozvoju naej vzjomnej bilancie? Musm na vod hne poveda, e vzjomn objem obchodu a sluieb medzi naimi krajinami narstol od roku 2010 o viac ako 60%. Myslm, e je to vemi signifikantn daj, ktor hovor o tom, e po krze v roku 2008 nastalo oivenie. Pretoe km v krzovch asoch neprichdzalo vea novch impulzov a firiem so spoluprcou (s vnimkou Honeywell a Johnson controls), tak v tchto rokoch sa situcia podstatne zlepila. Predovetkm spolonosti zo sektora IT, teda informanch technolgi, zaali vo zvenej mie-

re rozvja svoje aktivity, o prinieslo aj nov pracovn miesta aj na Slovensku. A s prekvapenm i so zadosuinenm musm kontatova, e niet takej vznamnej IT-spolonosti z uSA, ktor by na Slovensku nemala svoje zastpenie i fililku. Poas mjho psobenia pribudli naprklad Google, Amazon a niektor alie vznamn americk spolonosti. Je to poda vs len vsledkom zujmu o vzjomn obchod, alebo vznikaj aj spolon podniky, produkujce tovary a vrobky s vyou pridanou hodnotou a konkurencieschopn na svetovch trhoch? Myslm, e mme prklady nielen obchodnej spoluprce ale aj prklady investovania do spolonch podnikov. Americk spolonosti ale musm poveda, e aj slovensk podniky investuj v naich krajinch nemal prostriedky na to, aby dokzali by spen. Spomeniem len slovensk firmu Eset, ktor sa spene rozvja v uSA a aj ke tch spolonost nie je vea, pomaly sa investcie rozbiehaj. Na Slovensku s to takisto spen spolon projekty. Pred niekokmi rokmi sa slovensko rozhodlo s cestou rozvoja automobilovho priemyslu a dalo si za cie sta sa Detroitom strednej a vchodnej Eurpy, o sa nm aj v konenom dsledku podarilo. V asoch dnenej hospodrsky neahkej situcie sa vak tto cesta me ukazova ako nie jednoznane spen. o si myslte o takomto

M I N I S T E R S T V O
systm ESTA je dostatone flexibiln a aj z pohodlia domova umouje slovenskm obanom ah prstup k cestovnm vzam do uSA. Viacer, s ktormi som o tom hovoril, mi potvrdili, e je to jednoduchie ne oakvali. Na slovensku ste u tret rok a pokia viem, rd a vea po naej krajine cestujete. ak mte nzor na rozdielnu rove rozvoja naich reginov? badte ist vyrovnvanie rozdielov, alebo aspo snahu o to, aby sa socilne a ekonomick parametre v reginoch a podmienky podnikania i ivota v nich zmenili? Naozaj mm vemi rd cestovanie po Slovensku a spoznvanie vaej krajiny. o ma vdy a znovu udivuje, je nesmierna rozmanitos reginov a krajiny. Napriek tomu, e Slovensko je tak mal, m asn varicie krajiny a s tm spojen kultrne a socilne tradcie. Dokonca aj chute maj niektor reginy odlin a typick. Vemi sa mi to pi. Ale bezpochyby je dostatone znmy aj fakt, e m alej na vchod krajiny, tm vyia nezamestnanos a horia infratruktra. Len tradcie a architektonick pamiatky ktor s, mimochodom, chvatn, naprklad dreven kostolky na vchodnom Slovensku tie samy o sebe nestaia na prilkanie investorov. Najlepm prkladom a modelom na zlepenie situcie mu by Koice. Krsne mesto s vekm potencilom na rozvoj priemyslu a infratruktry. Prkladom me by aj dobr spoluprca samosprvy, vysokej koly a obian-

O B R A N Y

S R
atraktvnejou a konkurencieschopnejou krajinou v tomto priestore. Je to dleit nielen z pohadu vedomostnej ekonomiky, ale aj z pohadu zvyovania podielu investci do vrobnch programov. To je jedin cestou, ako sa meme dosta z ekonomickch problmov a to aj u ns v uSA. Dovote, na zver, mono trochu osobn otzku. o povaujete za svoj osobn cie poas vaej misie na slovensku? Viete, v naej krajine sme od malika vychovvan, aby sme ctili zkladn princpy slobodnej demokratickej spolonosti. Slobodu prejavu, demokraciu, otvoren obiansku spolonos, dobre fungujce sdnictvo, slobodu tlae, hodnotu toleranciu. Vetky tieto hodnoty nadobdaj svoj vznam predovetkm v dobre fungujcej a prosperujcej spolonosti. A preto je jednm z mojich cieov prve propagcia a zdrazovanie tchto hodnt, ktor sa daj uplatni nielen v tzv. civilnom ivote, ale aj v podnikateskej sfre a rozvoji hospodrskej politiky. Naprklad podporou ien v podnikan, podporou a mentorstvom mladch podnikateov, ktor ete len tartuj do ivota. Sname sa hada odpovede na otzky spojen s prekonvanm takchto akost a ponkame pomocn ruku tam, kde ju udia prijm. Aby aj vaa krajina bola ete spenejia, ne sa jej darilo doteraz, o sa prejav v konenom dsledku v ivote kadho jednho obana.

skych organizci s podnikateskou obcou a prostredm, ktor me vytvori inpiratvne prostredie na zlepenie ivota. Op uvediem prklad IT-technolgi a IT-parku, ktor vznik a pomha rozvoju reginu. Je to subn prklad toho, ako by sa pomocou vedomostnej technolgie mohol natartova biznis s vysokou pridanou hodnotou. Nedvno som sa zastnil na podujat, ktor organizovala americk obchodn komora (amCham) v jednom zo slovenskch reginov. ako hodnotte jej aktivity, ako sa podiea na zlepovan vzjomnho obchodu a spoluprce? Vysoko vyzdvihujem tieto aktivity, pretoe AmCham pomha zvyova atraktivitu Slovenska v uSA a podstatne prispieva k rozvoju naich bilaterlnych vzahov. Ak sa nemlim, tak u p rokov m AmCham jednu kancelriu v Koiciach a teraz chc svoje aktivity rozri aj do Banskej Bystrice, take spolonmi silami sa azda podar rozvoj vzjomnch vzahov ete podpori. Bol som astnkom zaujmavej konferencie o inovcich, ktor zorganizovala Americk obchodn komora v spoluprci s Ministerstvom zahraninch vec SR a musm poveda, e tam odznelo vea podnetnch npadov. Je to tie jednm z prkladov, ako prve obchodn komora stimuluje diskusiu aj na vldnej rovni o tom, ako by sa dali rozvja vzjomn kontakty a vzahy, aby sa Slovensko stalo ete

... Budem od vs vyadova, aby ste sa na kadom poste sprvali tak, aby sme nemuseli riei rzne kauzy, i u ekonomickho alebo inho charakteru. Kee bi vis nad nami vetkmi, ja budem postupova tak isto, teda nulov tolerancia v prpade udskho zlyhania na akomkovek poste. Aj tieto slov zazneli v prhovore Martina GLVA pribline pred rokom, pri nstupe do funkcie ministra obrany SR. Boli adresovan vojakom a zamestnancom MO SR. Ako sa dar napa predsavzatia, ak s predben vsledky a nov sksenosti, poste s redaktorkou Annou Komovou.

Aj zloit situcia prina ist monosti...

ako hodnotte dosiahnut vsledky, mono hovori aj o rozvoji v rezorte napriek zloitej situcii? o povaujete za najvie vzvy pre nasledujce obdobie? Do funkcie ministra obrany som nastpil s vedomm svojej politickej zodpovednosti za plnenie programovho vyhlsenia vldy. Od samho zaiatku som sa snail presadzova tak rieenia, ktor zabezpeia stabilitu rezortu a podmienky pre jeho primeran rozvoj. Asi nie je potrebn nejako obzvl vysvetova, e situcia na ministerstve obrany nebola a nie je jednoduch. Musme sa pohybova v istom finannom rmci, nezvisle od toho, e nae zvzky voi Eurpskej nii a NATO, ako aj dlhodob rozvoj obrannho potencilu SR, na ns klad ovea vie finann poiadavky. Je preto dleit, aby sme sa na situciu, v ktorej sa nachdzame, pozerali relne. Nem zmysel vyhovra sa na to, o by sme urobili, ak by bol rozpoet rezortu obrany vo vke dvoch percent HDP, tak ako to od ns vyaduje NATO. Musme pracova s tm, o mme a snai sa z toho vyai o najviac v prospech ozbrojench sl. Ako som u viackrt uviedol, mojim zmerom je investova viac peaz do vzbroje a vstroja vojakov. Procesy v rezorte chceme zefektvni a nastavi tak, aby sme sa vedeli pribli k 20-percentnej hranici z celkovho rozpotu rezortu obrany. Za rok psobenia v rezorte obrany sa nm podarilo v rezorte vyriei, alebo aspo natartova pozitvnu zmenu pri viacerch problmoch. Zlili sme vojensk spravodajsk sluby. Bol to vlastne prv krok k nvratu k profesionalite a prsnej apolitickosti, k zamedzeniu toho, aby sa u podobn afry ako t s odpovanm novinrov z predchdzajceho obdobia nemohla opakova. Vstupom strategickho partnera sme udrali Vojensk opravrensk podnik v Novkoch. Zachovali sme v regine 160 pracovnch miest. Nepriazniv situciu sme zaali riei u aj v rmci naich alch akciovch spolonost Leteckch opravovn v Trenne a vo Vojenskom opravrenskom podniku v Trenne. V rmci strategickho hodnotenia obrany sme pripravili nov realistick rmec dlhodobho rozvoja rezortu, ktor nm umon zastavi negatvne trendy a vytvori predpoklady pre pozitvnej vvoj v budcnosti, ke sa skonsoliduj verejn financie i ekonomika. Okrem tejto, povedal by som, kovej otzky sme prijali aj alie opatrenia. Za vemi dleit povaujem stabilizciu osobitnho socilneho systmu vojakov a policajtov, ktor sme pripravili v spoluprci s ministerstvom vntra a ktor zabezpe jeho dlhodob udratenos. Ak by sme do toho nezasiahli, v budcnosti by osobitnmu tu hrozil krach. V nasledujcom obdob je naou hlavnou vzvou postupne implementova zmery Bielej

M I N I S T E R S T V O

O B R A N Y

S R
pory obrany ttu a komunikcie s verejnosou. Pokia ide o ozbrojen sily, stratgiu ich rozvoja sme rozlenili do dvoch fz. V prvej, v rokoch 2013 a 2015 aj vzhadom na existujce zdrojov rmce bude primrnou lohou udranie sasnho spektra spsobilost. Netreba si pod tm ale predstavova stagnciu. Prioritou tohto obdobia je toti do konca roku 2015 vyzbroji jeden prpor pozemnch sl viacelovmi taktickmi vozidlami, o oproti predchdzajcim rokom bude vrazn krok smerom k rozvoju ozbrojench sl. V druhej fze, v rokoch 2016 a 2024 bude prioritou prezbrojenie brigdy pozemnch sl, priom predpokladme vykona aj obmenu ostatnch hlavnch druhov vzbroje a techniky ozbrojench sl vrtane prezbrojenia letectva tak, aby sme do konca tohto obdobia zvili ich bojov potencil a interoperabilitu. Predchdzajce rozvojov plny rezortu obrany sa nesplnili aj preto, e predpokladan zdroje sa nikdy nenaplnili. s dnen rozvojov plny relne, ako vnmate konsolidciu verejnch financi? V prvom rade je potrebn vnma spoloensk prioritu, ktorou je konsolidcia verejnch financi. V rozvojovch dokumentoch preto na roky 2013 2015 potame so stabilizciou obrannch vdavkov tak, aby neklesli pod 1 % HDP. A v obdob od roku 2016, ke sa predpoklad oivenie slovenskej ekonomiky, oakvame postupn zvyovanie vdavkov v zvislosti od monost ttu. Nestaviame teda iadne vzdun zmky a ako som u povedal, pozerme sa na veci relne. Finanne nron projekty obmeny hlavnch druhov vzbroje a techniky boli naprojektovan do obdobia po roku 2016 s tm, e o konkrtnom rozsahu, termne a spsobe realizcie tchto projektov sa nerozhodne hne, ale do konca roku 2015, o poskytuje vlde SR flexibilitu v neistom obdob a je rovnako prejavom realistickho prstupu. Biela kniha definuje aj sbor opatren, ktormi budeme odstraova vntorn rezervy a generova sporu v rmci rezortu, ktor nsledne vyuijeme v prospech modernizcie. Chcem zdrazni, e usilujeme o prijatie Bielej knihy o obrane SR a spomenutho rozvojovho plnu na bze o najirieho spoloenskho konsenzu, o je predpokladom kontinuity plnov vrtane ich stabilnho zdrojovho zabezpeenia. V konenom dsledku je vdy na rozhodnutiach politickej sfry, i rozvojov plny bud realistick alebo naopak. samit NaTO z mja 2012 v Chicagu upozornil na spsobilosti, ktor s nevyhnutn na udranie rovne ambcie aliancie. O ak spsoby spoluprce ide? Z iniciatv, ktor sa dotkaj tejto otzky sa najastejie spomna tzv. Inteligentn obrana (Smart Defence). Ide o nov spsoby spoluprce tak, aby sa spolonm alebo mnohonrodnm silm dosiahlo to, o sa ned za existujcej finannej situcie dosiahnu samostatne. V rmci iniciatvy inteligentnej obrany sa Slovensk republika v sasnosti zapja do 6 projektov mnohonrodnej spoluprce, a to naprklad v oblasti vcviku a vzdelvania alebo zdravotnckych spsobilost. Na samite NaTO v Chicagu sa prijala aj stratgia vo vzahu k opercii IsaF v afganistane s jej ukonenm koncom roku 2014. ak pozciu v tejto otzke zastva slovensk re-

knihy o obrane, s drazom na natartovanie dlhodobo pozastavenej transformcie ozbrojench sl, skvalitnenie innosti ministerstva obrany a systmu obrany ttu ako celku, kde sa budeme orientova na zvenie kvality a innosti riadenia obrany a efektvnos a hospodrnos pri vyuvan obrannho potencilu ttu. V tomto kontexte chceme optimalizova systm obrannho plnovania. Vzvou v niekokch nasledujcich rokoch bude tie prprava na slovensk predsednctvo v Rade E v roku 2016 za oblas obrany. V akom stave sa nachdza strategick hodnotenie obrany v sasnosti, ste spokojn s dosiahnutmi vsledkami? Predchdzajce vedenie rezortu zaalo proces strategickho hodnotenia obrany, ktor vak nebol dotiahnut do realizovatench vstupov. My sme sa tento proces rozhodli dynamizova, aby sa navrhovan systmov opatrenia o najskr premietli do realistickho, dlhodobho, zdrojovo zabezpeenho rozvojovho rmca rezortu obrany. V tomto kontexte sme v zvere

roka 2012 dokonili nvrh Bielej knihy o obrane SR, ktor je hlavnm vstupom procesu strategickho hodnotenia obrany a predstavuje politicko-strategick rmec dlhodobho rozvoja obrannho potencilu ttu vrtane ozbrojench sl. Zrove sme pripravili aj Rozvojov pln rezortu obrany s vhadom do roku 2024 ako zkladn implementan dokument bielej knihy v podmienkach rezortu obrany. Oba dokumenty sme zaiatkom roka 2013 zaradili do schvaovacieho procesu. Verm, e nae rozhodnutie dokoni proces strategickho hodnotenia bude vnman aj ako prejav novej politickej kultry. o oakvate od procesu transformcie Ozbrojench sl slovenskej republiky po prijat bielej knihy o obrane slovenskej republiky? Pri vypracovvan Bielej knihy sme pristupovali k obrane komplexne. V dokumente s teda zadefinovan aj poiadavky na skvalitnenie systmu obrany ttu ako celku, na zefektvnenie innosti ministerstva obrany vrtane podpornch prvkov, ako aj zmery v oblasti pod-

M I N I S T E R S T V O
publika? Men sa nieo v naom angaovan v tejto ako skanej krajine? no, ako ste povedali, koncom roku 2014 opercia ISAF v Afganistane skon a pln zodpovednos na seba preber afgansk bezpenostn sily. To vak neznamen, e Aliancia prestane ma zujem o al vvin. V Afganistane naalej zostan urit sily, ktor prevezm vo vzahu k afganskm bezpenostnm silm mentorsk a vcvikov lohy. Slovensk republika, ako zodpovedn spojenec v NATO, bude pokraova v opercii ISAF do jej ukonenia a aj po roku 2014 sa bude podiea na lohch, ktor tam bude NATO plni. Ako ste urite zaregistrovali, momentlne prebieha v prslunch stavnch orgnoch schvaovac proces na udelenie novho mandtu pre n kontingent ozbrojench sl v opercii ISAF. Do Afganistanu by sme vyslali jednotka pecilnych sl, ktor bude vykonva mentorsk lohy v rmci afganskch bezpenostnch sl. Men sa teda kvalita naej asti, o je t najpodstatnejia zmena. Chcem tie vyzdvihn finann pomoc na materilne vybavenie jednotky, vo vke takmer 20 milinov eur, ktor nm pri prprave tohto prspevku prisbili Spojen tty americk. Zkladnm pilierom zaruovania obrany slovenskej republiky je kolektvna obrana v rmci NaTO. ambciu vytvori spolon bezpenostn a obrann politiku (sbOP) m aj Eurpska nia. V om vidte, v korelcii s lenstvom v NaTO, prnos sbOP pre posilovanie bezpenosti a obranyschopnosti sR? Zmerom vldy SR je prispieva k posilovaniu a funknosti NATO, ako aj Eurpskej nie, kee od spechu obidvoch z nich zvis bezpenos SR, stabilita jej medzinrodnho postavenia, ale aj jej ekonomick prosperita. SR sa preto aktvne podiea na realizcii a rozvoji Spolonej bezpenostnej a obrannej politiky E (SBOP). Hoci vznam Spolonej bezpenostnej a obrannej politiky E je dnes najm v civilnch nstrojoch krzovho manamentu, v komplexnom prstupe v rmci civilnch misi, i v aktivitch Eurpskej komisie, ktor vytvraj podmienky pre psobenie pred operciami a misiami alebo po nich, je zrejm, e E v oblasti bezpenosti bude musie venova pozornos aj svojim vojenskm kapacitm. Vzhadom na prehlbujcu sa eurpsku integrciu v ekonomike, oakvam podobn trend aj v obrane, kde je priestor pokroi v oblasti zdruovania a zdieania spsobilost. Samozrejme, je to citliv tma a nebude to jednoduch. Je zrejm, e cestou spoluprce by sme mohli ahie zska prstup k niektorm nedostatkovm spsobilostiam, ktor s potrebn pre bezpenos eurpskeho kontinentu, vrtane SR. Treba vak otvorene poveda, e Spolonej bezpenostnej a obrannej politiky E ani zaleka ete nezaujala v rmci E to miesto, ktor si mnoh elali v ase jej zrodu. Aj z tchto dvodov vtam zmer pripravi decembrov rokovanie Eurpskej rady venovan prioritne otzkam obrany, pretoe me pomc dosta tmu obrany do centra politickej diskusie, odkia v poslednch rokoch vypadla.

O B R A N Y

S R

Klesajce rozpoty a ekonomick krza, hoci poda niektorch odbornkov doznieva, predsa len spsobili, e etrenie financi sa stalo dominantnm nielen na Slovensku, ale v celej Eurpe. Ako to ovplyvuje prcu na MO SR, pre Parlamentn kurir odpoved ttny tajomnk Ministerstva obrany Milo KOTEREC. Pripravila Anna Komov.

Je situcia pod kontrolou?

ako vidte sasn stav klesajcich rozpotov v nadvznosti na eurpsku bezpenostn politiku? krty v ekonomikch eurpskych krajn neobili ani Slovensko a n rezort obrany. Dnes sa v Eurpe nachdzame v situcii, ke nie je relne uvaova o zvzku 2 % HDP vylenench na obranu, na ktorom sa dohodli spojenci v roku 2006 na summite NATO v Rige. Tto situcia sa me ale u o niekoko rokov zmeni, a preto na tto ambciu nememe celkom rezignova. Klesajce rozpoty na obranu sa v poslednch rokoch tiahnu ako erven ni eurpskou bezpenostnou politikou. Vdavky vetkch eurpskych lenov NATO na obranu spolone dosahuj pribline tretinu vdavkov uSA v tejto situcii sa me sta, e Eurpa nebude vedie by Spojenm ttom rovnocennm partnerom. Realizmus Eurpanov sa vak prejavuje v niektorch regionlnych alebo eurpskych iniciatvach, ktor maj by odpoveou na volanie generlneho tajomnka NATO a jeho tmu, aby eurpske krajiny skonsolidovali svoju obranu. Konsolidcia m spova najm v zachovan kovch spsobilost (resp. vyvjan novch), mnohonrodnej spoluprci a alom nezniovan obrannch vdavkov.

Je vyten smer obrany krajn E sprvny netreba ho meni i prispsobova podmienkam krzy? Eurpski ldri primne hadaj spsoby, ako o najefektvnejie reagova na vvoj globlneho aj regionlneho bezpenostnho prostredia. Tento vvoj je charakterizovan tradinmi i novmi bezpenostnmi vzvami a formovan klasickmi i asymetrickmi hrmi. V takejto situcii je vemi dleit, aby krajiny E vedeli promptne reagova pri obrane svojho teritria, populcie a zujmov. Niekoko krokov eurpskych krajn len v horizonte poslednch mesiacov (spolon stretnutie V4, Franczska a v Posku, prprava Rady E venovanej obrane v decembri tohto roka a mnohonrodn projekty lenskch krajn E) predstavuje pozitvny posun vo vnman problematiky obrany a do rovne hlv vld a ttov. Navye, flexibiln reakcia eurpskych krajn na krzy v Lbyi minul rok a v Mali tento rok s napriek niektorm nedostatkom subnm lakmusovm papierom politickej vle a zrove konkrtnym prkladom schopnosti eurpskych krajn spolupracova v oblasti obrany. Objavuj sa aj nov iniciatvy pri snahe udra a zlepova bezpenostn a obrann politiku na Slovensku a v celej Eurpe?

10

M I N I S T E R S T V O
Pri vemi dynamickom vvoji bezpenostnho prostredia v 21. storo sa stle astejie objavuj iniciatvy, ktor maj za cie kontinulne budova modern eurpsku obranu. V Eurpe mme vemi dobre rozvinut vetky rmce spoluprce v oblasti obrany: na bilaterlnej, regionlnej, multilaterlnej a celoeurpskej rovni. Iniciatvy inteligentnej obrany a prepojench sl na pde NATO, zdieanie a zluovanie spsobilost na strane E i vytvranie Bojovch skupn (V4 pripravuje jednu v pohotovosti v prvom polroku 2016) s rovnako demontrciou ivotaschopnosti spoluprce. Z asu na as sa na rokovaniach alebo v mdich objav prostrednctvom ldrov niektorch krajn tie mylienka vytvorenia celoeurpskej armdy, inokedy analytici kritizuj Eurpu a jej dajn smerovanie ku kontinentu, kde bude paralelne existova 27 bonsajskch armd. Na tejto kle je potrebn hada rozumn a realistick vchodisko a teda spolupracova, pecializova sa a priorizova, o s aj princpy inteligentnej obrany. ak je situcia a monosti rieenia konfliktov v krajinch, ako s Egypt, Lbya, sudn, sria, ak to m dopad na bezpenos Eurpy? Regin Blzkeho vchodu a severnej Afriky je v bezprostrednom susedstve Eurpy. Mnoh eurpske krajiny maj na historick a ekonomick vzby; mnostvo obanov zo starho kontinentu tam ije. Len pred pr tdami, poas rukojemnckej drmy v Alrsku, ktorej obeami boli aj eurpski obania, sme mohli vidie konkrtny prklad toho, ako nestabilita krza v Mali priamo ovplyvuje aj ns v E. Prve tento regin m vek potencil na generovanie a multiplikciu hrozieb, ktor sa prelievaj nielen do susednch krajn, ale aj za ich hranice. Eurpa zaila za posledn dve dekdy krzu na Balkne, v Gruznsku, v jej susedstve stle existuj tzv. zamrznut konflikty, eurpske krajiny individulne alebo kolektvne aktvne participovali na medzinrodnom krzovom manamente. Niektor eurpske krajiny absolvovali nron procesy demokratickej tranzcie, in nimi prechdzaj alebo na ich realizciu akaj. Monosti rieenia konfliktov a pomoci eurpskych krajn a naptia v regine severnej Afriky a Blzkeho vchodu s mnohospektrlne: od intrumentov soft power, zdieania sksenost s politickmi procesmi, tranzciou a integrciou, cez finann podporu, a po hard power, teda priamu vojensk angaovanos a asistenciu. Aby vak Eurpa zostala relevantnm hrom v oblasti medzinrodnej bezpenosti, bud musie jej krajiny zachova kov vojensk spsobilosti a rozvja nov, napr. tankovanie lietadiel za letu, strategick preprava, spravodajsk, prieskumn a bezpilotn vzdun spsobilosti. Treba riei aj situciu v nadzvukovom letectve? Nadzvukov letectvo je kovou a tradine jednou z najnkladnejch spsobilost, bez ohadu na to, i si ju krajiny vyvjaj vo vlastnej rii alebo v rmci reginu. Systm protivzdunej obrany NATO (NATINADS) je ale zrove aj jednou z najuniktnejch sp-

O B R A N Y

S R

sobilost, ktor spojenci maj. Slovensk republika m preto tie zujem tto spsobilos jednoznane udra a alej rozvja. Vvoj obrannej politiky v Eurpe naznauje, e budcnos kredibilnej eurpskej obrany je aj v spolonom nebi: postupne musme napredova k oraz vej leteckej interoperabilite a harmonizcii techniky a tandardov v oblasti obrany vzdunho priestoru. o znamen stredoeurpska vojensk spoluprca pre bezpenos Eurpy? Odkedy sa Slovensk republika stala lenom E, NATO a schengenskho priestoru, naa krajina je priamo na vchodnej hranici euroatlantickch zoskupen. Tto politick, ekonomick a bezpenostn realita je reflektovan v konan politikov a povedom obanov: na jednej strane mus by SR kredibiln a plnohodnotn spojenec v strede Eurpy, na strane druhej by mali spojenci pristupova k nmu reginu zodpovedne a reciprone. Vojensk spoluprca v strednej Eurpe je jednm z konkrtnych pilierov projektu jednotnej, mierovej a slobodnej Eurpy a jeho udratenosti. Zstupcovia politickej elity V4, ako aj irieho reginu strednej Eurpy, s si tejto skutonosti vedom. Ministri obrany Slovenska, eskej republiky, Maarska, Rakska, Chorvtska a Slovinska sa u tyri roky pravidelne, 3- 4 krt rone, stretvaj v rmci tzv. Stredoeurpskej iniciatvy na okraj rokovan NATO a E, resp. V4 a diskutuj o otzkach spolonho zujmu z agendy NATO a E. Tmy pokrvaj klu od projektov mnohonrodnej spoluprce, medzinrodn krzov manament, aktulne vzvy obrany a bezpenosti, ako aj vvoj v konkrtnych krajinch a reginoch. Zstupcovia jednotlivch krajn mnohokrt hovoria aj o spolonom postupe pri navrhovan kandidtov na medzinrodn pozcie v NATO a E. ako sa garantuje vonkajia bezpenos, je slovensko spoahliv partner na medzinrodnej rovni? Z pohadu rezortu obrany bol mnikom transformanho procesu Ozbrojench sl rok 2006, ke sme stavili na plne profesionalizovan ozbrojen sily a dobrovon vojensk slubu. Vraznou rtou transformcie nho

vojska bola najm jeho premena zo statickej na dynamick obranu, schopn kooperova so spojeneckmi silami. Zintenzvnenie a znsobenie participcie prslunkov Ozbrojench sl SR v opercich a misich medzinrodnho krzovho manamentu prinieslo do rezortu cenn sksenosti a urchlilo aj transformciu naich ozbrojench sl. Slovensko vdy stlo boku naich spojencov v NATO aj E a nai vojaci s neustle oceovan v zahrani za profesionalitu a vysoko kvalitn vkony. V duchu vyjadrenia generlneho tajomnka NATO Rasmussena hrozby je potrebn eliminova v miestach, kde vznikaj budeme v slade s medzinrodnm prvom vdy podporova mierov silie naich spojencov. o je pre slovensko najdleitejie pre udranie bezpenosti a m spolon trh pre obranu zmysel? Samozrejme, primrnym cieom je zaruenie suverenity, teritorilnej integrity a bezpenosti obanov SR. alm balkom loh je pre ns ochrana pred ivelnmi pohromami, participcia v opercich medzinrodnho manamentu a udranie vntornej stability v krajine a mnostvo alch loh. Odtartovanie procesu kreovania spolonho eurpskeho trhu je dleitou iniciatvou, ktor ako svoj vsledok me prinies konen znenie cien vojenskej techniky, sprehadnenie a zladenie spolonch noriem. Nebude to ale mon bez odstrnenia znanch nrodnch regulci a pravidiel v jednotlivch krajinch. Pozitvnym signlom je, e Eurpska obrann agentra (EDA) v poslednch mesiacoch zorganizovala sriu rokovan na vetkch rovniach rezortov obrany (ministri obrany, nrodn riaditelia pre vyzbrojovanie, nrodn riaditelia pre spsobilosti at.) vrtane bilaterlnych. Z vsledkov tchto rokovan vyplva, e medzi lenskmi krajinami E v sasnosti existuje opatrn apett na pln odstrnenie regulci obrannho trhu; navye, krajiny Eurpskej nie tradine vnmaj tto otzku ako vemi senzitvnu. Ako najrealistickej prstup sa jav vyuvanie kombincie dostupnch nstrojov. EDA bude naprklad osobitne podporova hlavne tie mal a stredn podniky, ktor produkuj kov spsobilosti v Eurpe.

11

O Z B R O J E N

S I L Y

S R

Situcia v celom svete, a teda aj u ns na Slovensku sa neustle men a zmeny znamenaj neraz viacnsobn prispsobovanie sa danm podmienkam. Nie je to inak ani v Ozbrojench silch SR, kde je nelnkom Generlneho tbu OS SR generlporuk Peter VOJTEK, ktor poskytol rozhovor pre Parlamentn kurir redaktorke Anne Komovej.

Ozbrojen sily SR a koncentrcia loh

tane Slovenska, premietli do zmien strategickch priort. Nutnos hadania vntornch rezerv prirodzene zasiahla aj oblas obrany a bezpenosti, a to najm prostrednctvom dispropornej redukcie obrannch rozpotov. Aj na zklade tchto skutonost hadme rieenia, ako v rmci dostupnch finannch zdrojov zabezpei tak plnenie loh ako aj rozvoj a modernizciu kovch spsobilost. Som rd, e vedenie rezortu, aj s vedomm rizika plynceho z monho neoakvanho vvoja ekonomickej krzy, plnuje u v najblich rokoch natartova modernizciu spsobilost niektorch taktickch jednotiek. Musme vak by pragmatick. Oakvan ekonomick vvoj nm v najblich rokoch pravdepodobne umon iba obmedzen rozvoj. o povaujete v poslednom obdob za vek zmenu, ktor sa realizovala a s akm vsledkom? V roku 2012 OS SR aktvne participovali na pripravovanch zsadnch legislatvnych zmench v oblasti socilneho zabezpeenia vojakov, ktor nadobudn innos da 1. mja 2013. Zmeny s zameran na pravu podmienok vsluhovho a nemocenskho zabezpeenia vojakov. Ich hlavnm cieom je ozdravenie a zabezpeenie udratenosti systmu socilneho zabezpeenia predovetkm z finannho hadiska. Predmetn zmeny bud ma iastkov dopad na sasne sliacich profesionlnych vojakov, ktor k termnu innosti zkona splnia podmienky nroku na vsluhov zabezpeenie. Pre ostatnch profesionlnych vojakov bude tento dopad diferencovan v zvislosti od dky ttnej sluby. Na zmeny zkona o socilnom zabezpeen bude nsledne reagova aj zmena zkona o ttnej slube profesionlnych vojakov, ktorej cieom bude stabilizcia personlu. Som presveden, e budcnos uke, e tento krok bol sprvny. Zsadn zmeny sa udiali aj materilovom zabezpeen. Medzi systmov opatrenia pre zhospodrnenie prevdzky techniky patrilo aj zniovanie potov prevdzkovanch osobnch automobilov tzv. lakovanej techniky, kde bol poet prevdzkovanej techniky znen o 388 kusov pri zachovan poadovanch spsobilost jednotiek OS SR. Prevdzka vozidiel je zameran na pouvanie vozidiel s dieselovm motorom, o sa kladne odra aj na klesajcej spotrebe pohonnch hmt, m dochdza k zniovaniu finannch nkladov na prevdzku. Jednou zo zmien v poslednom obdob je aj modernizcia a unifikcia vojenskej techniky a materilu. Ako viditen spech je mon

Kadorone si pripomname hlavn plnovacie dokumenty na vcvikov rok, na o ste sa zamerali, ak s priority na rok 2013? Ozbrojen sily Slovenskej republiky (OS SR) bud aj v tomto roku plni lohy s limitovanmi zdrojmi takpovediac v krzovom reime. To znamen, e vyuvanie obmedzench zdrojov budeme aj tento rok priorizova poda urgentnosti jednotlivch loh. Tak, ako v ostatnch rokoch, aj v tomto roku s hlavnmi prioritami plnenie zvzkov voi Aliancii, ochrana a obrana vzdunho priestoru SR a pomoc obyvatestvu v prpade rozsiahlych ivelnch katastrof. Aj s obmedzenmi zdrojmi by sme chceli pokroi v oblasti modernizcie a obmeny zastaranej vzbroje a techniky. Malo by nm napomc aj dkladn etrenie. Kadodenne vyadujem, aby velitelia a nelnci hadali rieenia na znenie vdavkov na plnenie bench loh. Sname sa etri doslova kde sa d. Zlacujeme logistiku, sname sa nastavi kontroln mechanizmus na verifikovanie nkladov na sluobn cesty, spolone s ministerstvom obrany rieime nkladovos infratruktry alebo sluieb, ktor nm poskytuj extern dodvatelia. Preto verm, e vetky prioritn lohy sa nm podar splni, avak podotkam, e rozsah a kvalita plnenia kadej lohy je priamo zvisl od zdrojov, ktor budeme ma k dispozcii. Men sa prioritn loha ozbrojench sl v

sasnosti vzhadom na medzinrodn situciu? V rmci svojich monost sname sa adaptova na zmeny v medzinrodnej bezpenostnej situcii. To je napokon mon vidie aj v Strategickom hodnoten obrany, i Bielej knihe o obrane, kde s uveden nae mylienky, ako ete efektvnejie vyui dostupn zdroje na splnenie loh, ktor s v portfliu OS SR. Preto je nevyhnutn definovan poiadavky posklada poda priort a na takto roztrieden lohy vyleni dostupn zdroje. Z tohto dvodu prve lohy spojen s medzinrodnm krzovm manamentom s na najvyej rovni. Za nimi nasleduj ostatn, ktor s spojen s almi zvzkami voi Aliancii. o je pre rezort ozbrojench sl dlhodobo problmov, ak vychdzame z predchdzajcich plnovacch obdob? Zkladnm dlhodobm problmom, podstatne ovplyvujcim rozsah a kvalitu plnenia hlavnch innost rezortu obrany, je pretrvvajci neslad medzi stanovenmi lohami pre OS SR, relne vyleovanmi zdrojmi na ich realizciu a efektivitou obstarvania, resp. manamentom zdrojov. Najv inok tohto negatvneho trendu pociujeme najm v oblasti budovania modernch spsobilost, kde je deficit medzi plnovanmi ciemi rozvoja spsobilost a skutonosou doslova alarmujci. Vplyvy ekonomickej krzy na verejn zdroje sa vo vine lenskch ttov Aliancie, vr-

12

O Z B R O J E N

S I L Y

S R
potrebnch finannch prostriedkov je relne riziko, e meme strati aj niektor pecializovan spsobilosti pre plnenie loh nrodnho krzovho manamentu. Navrhovan rieenie na rozvoj OS SR, ktor je v tomto ase predstavovan verejnosti v rmci Bielej knihe o obrane, je zaloen na stabilite vdavkov zo ttneho rozpotu na nevyhnutn modernizciu, resp. obmenu zastaranej vzbroje a techniky OS SR, ktor je vo vine prpadov na pokraji svojej ivotnosti. V zujme zabezpeenia hospodrnosti a efektvnosti erpania verejnch prostriedkov spolone s vedenm rezortu obrany drazne prehodnocujeme vdavkov zdrojov rmce. Cieom tohto prehodnotenia je dosiahnu etrenie finannch prostriedkov, ktor bud nsledne prioritne pouit na obmenu zastaranej techniky, modernizan projekty a zavedenie novch zbraovch systmov. o vm najviac chba z materilno-technickho vybavenia, o spsobuje problmy pri zvldan loh? Z dvodu neustleho zniovania finannch prostriedkov v OS SR nie je komodita, ktor by bola na 100% naplnen. Aj napriek vetkm spornm opatreniam sa nm nepodarilo zni deficit v oblasti vytvorenia a udriavania predpsanch centrlnych zsob. alou kritickou oblasou je zabezpeenie profesionlnych vojakov vstrojnmi nleitosami. V OS SR naalej zostva vek poet zastaranej vojenskej techniky a materilu, o kadorone zvyuje nklady na prevdzku opravy a drbu. Stle pretrvva potreba obmeny alch vozidiel uAZ, nkladnch automobilov ternnych strednch (P-V3S a jeho modifikcie) a leteckej techniky. Zrove je nevyhnutn obmeni aj zastaran typy sanitnch vozidiel. Relna potreba finannch zdrojov na zabezpeenie rozvoja OS SR zostva na odhadovanej vke 3,3 mld. . ako je hodnoten nae psobenie na misich v zahrani, kde by sme sa mali vraznejie prezentova, v akej oblasti...? Slovensk vojaci mali u od vzniku SR vysok kredit v medzinrodnom prostred, nasadzovanm novch spsobilost cenench hlavne koalinmi partnermi (najm do opercie ISAF Afganistan). OS SR s preto vnman ako rovnocenn partner s vyspelmi krajinami NATO. V prioritnej opercii ISAF Afganistan

hodnoti nkup a zavedenie osobnho ternneho vozidla typovej rady Land Rover Defender 110, kde s cieom postupne nahradi morlne a technicky zastaran vozidl typovho radu uAZ, bolo v prvej etape zavedench do uvania 70 ks tejto techniky. Zrove boli zaveden nov vozidl v kategrii nkladn automobil ternny ak, konkrtne 20 kusov MAN HX 8x8. Tieto vozidl s uren na zabezpeenie prepravnch loh logistickch jednotiek ako nosie kontajnerov ISO. V rmci zavdzania nkladnch ternnych automobilov IVECO pre pecilne jednotky OS SR v pote 10 ks boli vykonan vojskov skky. Hlavnou lohou bolo overenie odstrnenia nedostatkov z predchdzajcich vojskovch skok a definovanie rieenia mechanickej vee pre lafetciu rznych druhov zbran. S poteenm mem kontatova, e vojskov skky vyrieili pretrvvajce nedostatky a vozidlo je v aktulnej podobe navrhnut na zavedenie do uvania. V rmci projektov vyzbrojovania boli do uvania OS SR odovzdan taktie ahae nvesov T-815, Tatra-815 valnk s pancierovou kabnou, Tatra-815 prepravnk PHM, Tatra-815-7 plni PHM, pecilne zdravotn automobily, dodvky pre systm Mokys. Pre vzdun sily bol zakpen komplet kontrolno-meracej techniky na kontrolu lietadiel Mig29. V rmci modernizcie bol modernizovan vrtunk Mi-17. V rmci obmeny boli dopravn lietadl typu L-410 (FG), obmenen za nov dve dopravn lietadla L-410 (uVPE20). V neposlednej rade bol vytvoren velitesko-komunikan systm pre riadenie zbran v rmci delostrelectva tzv. systm DELOSYS. Celkov suma obstaranch komodt projektov vyzbrojovania predstavovala viac ako 60 mil. . Z dvodu znenia finannch nkladov v oblasti zabezpeovania strategickej leteckej prepravy osb, vzbroje techniky a materilu do operci medzinrodnho krzovho manamentu pristpili OS SR k vyuvaniu programu MO uSA Lift and Sustain Coalition Partners, na zklade ktorho je poskytovan bezplatn preprava osb, vzbroje, techniky a materilu z/do priestoru opercie ISAF. Vaka vynaloenmu organizanmu siliu pre komplexn zabezpeenie prepravy vyie uvedenm spsobom bolo v roku 2012 uetrench 3,56 mil. . ako by ste hodnotili plnenie zkladnch medzinrodnch zvzkov a as na zahraninch opercich? Ako som u uviedol, jednou z mojich priort je plnenie medzinrodnch zvzkov, vyplvajcich z lenstva SR v NATO a E. V opercich medzinrodnho krzovho manamentu sa OS SR aktvne podieaj na prehlbovan mieru a upevovan bezpenosti v Eurpe a vo svete. Nae hlavn silie je v tomto roku zameran na prispsobenie nho kontingentu novmu mandtu. Sasou zmien bude stiahnutie niektorch spsobilost a vyslanie novch spsobilost. Na konci tchto zmien by sme v Afganistane mali ma men poet vojakov, avak hodnotnejie spsobilosti. Pre operciu ALTHEA v Bosne a Hercegovine budeme v tomto roku udriava v pohotovosti jednu rotu ako operan zlohu. Tto schopnos chceme naalej rozvja a s naimi partnermi u mme vypracovan zmery rozvoja vybranch spsobilost OS SR v budcnosti.

Pre nzornos uvdzam, e v roku 2012 sa na plnenie loh medzinrodnho krzovho manamentu preinvestovali finann prostriedky v objeme viac ako 45 mil. a vyslanch bolo 832 profesionlnych vojakov. V sasnosti mme v zahraninch opercich nasadench 438 profesionlnych vojakov. Od vzniku OS SR sa v opercich vystriedalo viac ako 15 800 prslunkov OS SR. Zostvaj sily aj na nasadenie v rmci domceho krzovho manamentu? Domci krzov manament je neoddelitenou sasou plnenia loh OS SR a zrove oblasou, ktor verejnos vemi pozorne vnma. Pomoc spoluobanom pri rieen rznych situci si vyaduje koordinovan silie, ktorho neoddelitenou sasou je aj prspevok OS SR. Dovolm si vyzdvihn niektor aktivity za posledn obdobie, kde ozbrojen sily svojou prtomnosou aktvne prispeli k likvidcii nsledkov mimoriadnej situcie; naprklad odstraovanie nsledkov pdu mosta pri obci Kurimany v novembri minulho roka, odstraovanie nsledkov snehovej kalamity v Preove zaiatkom februra tohto roka, vyslobodzovanie havarovanho vrtunka z Vhu pri Seredi zaiatkom marca, i poskytnutie pomoci poas ostatnej snehovej kalamity na juhu a vchode Slovenska. OS SR s vdy pripraven v rmci platnej legislatvy poskytn personlnu, technick aj materilnu pomoc pri rieen krzovch situci. ak je dosiahnut kvalita vojenskch spsobilost, d sa rta s rozvojom ozbrojench sl, za akch okolnost? Relne disponujeme len obmedzenmi vojenskmi spsobilosami, ktor s poadovan na splnenie poslania a celho spektra loh stanovench zkonmi SR a medzinrodnmi zvzkami. V porovnan so stanovenm tandardom NATO pre interoperabilitu spojencov, ktor je nevyhnutn pre spsobilos sl spolone vykonva opercie, nae ozbrojen sily vak ia zaostvaj za okolitmi ttmi s vnimkou niektorch pecializovanch odbornost (napr. radianej, chemickej a biologickej ochrany, odstraovanie vbunch prostriedkov a pod.). Ich kvalita teda zvis hlavne od tchto spsobilost. Nesmieme vak zabda aj na zvyujcu sa dleitos psobenia OS SR na podporu orgnov verejnej moci pri rieen krzovch situci na zem SR. Pri nedostatku

13

O Z B R O J E N

S I L Y

S R

i zsluhou vynikajcich operanch vkonov strnej jednotky zodpovednej za strenie kempu na letisku Kandahr, boli OS SR poiadan o zotrvanie v tejto opercii. Nasaden jednotka pecilnych sl napomohla k zadraniu kovho lena Talibanu, vemi dobr meno ria prslunci EOD tmu a taktie vcvikovo-poradensk tmy. V opercii ALTHEA, pod ztitou Eurpskej nie, na zem Bosny a Hercegoviny pokraujeme v lohe vedcej krajiny pretransformovanho Regionlneho koordinanho centra (Regional Coordination Centre) na Spolon koordinan centrum (Liaison Coordination Centre). Spokojnos s plnenm loh naich vojakov je mnohokrt zdrazovan i v mierovej opercii uNFICYP na Cypre, kde OS SR zastvaj takisto lohu vedcej krajiny v Sektore 4, kde pod slovenskm velenm psobia prslunci ozbrojench sl Maarska, Srbskej republiky a Chorvtskej republiky. Psobenie prslunkov OS SR v pozorovateskch misich je takisto vysoko hodnoten, nakoko ako jedna z mla astnckych krajn v misii uNTSO na Blzkom vchode, pokraujeme v plnen operanch loh napriek extrmne nebezpenej situcii. Zmerom OS SR pre budce obdobie je poskytova najm kvalitatvne prspevky do operci medzinrodnho krzovho manamentu, z tohto dvodu plnujeme kreova zoskupenie pecilnych sl do opercie ISAF Afganistan. ak s vsledky pri plnen loh, ktor sa tkaj elimincie hrozieb terorizmu? Boj proti terorizmu je komplexn loha a podiea sa na nej viacero zloiek bezpenostnho systmu ttu. Je potrebn chpa, e lohy v boji proti terorizmu s lenen do viacerch oblast a fz, ponc lohami a opatreniami, ktor smeruj k predchdzaniu teroristickch hrozieb, cez vasn identifikciu monho teroristickho toku a po priamu akciu na prpadn eliminciu danej hrozby, i odstraovanie nsledkov a navodenie pvodnho stavu po teroristickom toku. V kadej z tchto oblast i fz plnia vylenen sasti OS SR pecifick lohy. Angaovanos v tchto opatrenia je rzna, priom zmerom je vyui vetky dostupn prostriedky na o najlepie zvldnutie tej ktorej lohy, i opatrenia. Dleit je spomen vntorn, aj vonkaj rozmer boja proti terorizmu. V rmci vntornho rozmeru si dovolm zdrazni zabezpeenie plnenia loh NATINADS a ochrany vzdunho priestoru SR, ktor je prioritne uren na ochranu proti terorizmu a kreovan bola po tragickch udalostiach 11.9.2001. Na plnenie predmetnej lohy s osobitne pripravovan aj prslunci 5. pluku pecilneho urenia zo iliny a uren prslunci Vojenskej polcie. Obzvl dleit lohu zohrvaj OS SR v rmci vonkajieho boja s terorizmom mimo zemia SR, ako je to naprklad v Afganistane, kde v koalcii s naimi aliannmi partnermi napame ciele stanoven vedenm NATO. Som presveden, e aj napriek zloitej situci plnme lohy svisiace s bojom proti terorizmu na poadovanej rovni.

Veliteom Pozemnch sl Ozbrojench sl Slovenskej republiky je Ing. Ondej NOVOSAd, ktor vnma situciu sasnosti a monosti pre pozemn sily s ohadom na nronos a profesionalitu, ktor je nevyhnutn pre prcu v armde. Viac v rozhovore pre Parlamentn kurir s redaktorkou Annou Komovou.

Profesionalita nesmie ustpi

Na o sa orientujete v sasnosti, ak s neodkladn lohy a monosti na zlepovanie prce v pozemnch silch? V sasnosti je nae silie plne sstreden na dosiahnutie troch hlavnch cieov zameranch na zvzky SR vyplvajce z lenstva v E, NATO a OSN, lohy vyplvajce zo zkonov SR v oblasti obrany, ako aj nastva-

jci transforman proces Pozemnch sl vyplvajci zo zverov Strategickho hodnotenia obrany SR. Tieto ciele dosiahneme splnenm hlavnch loh v prprave jednotiek do operci medzinrodnho krzovho manamentu, prpravou naich tvarov na plnenie loh domceho krzovho manamentu, komplexnou prpravou

14

O Z B R O J E N

S I L Y

S R
aj na vcvik jednotiek a tvarov v oblasti domceho krzovho manamentu. Ja som zhodnotil splnenie hlavnch loh naimi jednotkami vo vcvikovom roku 2012 kladne. To vak neznamen, e by sme mohli by spokojn, pretoe bez dlhodobho pouvania bojovej a inej techniky, ako i ostatnch zbraovch systmov vetkmi jednotkami PS, m tento stav priamy vplyv na odborn rove naich vojakov. o ma vak te je t skutonos, e kedykovek boli nae jednotky nasaden v akejkovek opercii, alebo kedykovek nae jednotky plnili lohy na medzinrodnom cvien, vdy boli na ele plnenia loh, zohrvali rozhodujcu lohu a boli prkladom v plnen operanch loh pre koalinch partnerov. Preto som aj hrd na vetko to, o nai vojaci dosiahli. Mte dostatok profesionlnych vojakov, je zujem o prcu v armde, nechbaj vm odbornci? Ozbrojen sily s doplovan centralizovane. Regrutciu a vber obanov, ktor maj zujem o slubu profesionlneho vojaka, realizuje personlny rad ozbrojench sl SR, prostrednctvom regrutanch skupn, ktor s v kadom krajskom meste. Zujem o slubu profesionlneho vojaka vysoko prekrauje potreby OS SR. Nedar sa vak obsadzova funkcie, na ktor je potrebn vodisk preukaz skupiny C a v kategrii dstojnkov je nedostatok lekrov a inho odbornho zdravotnckeho personlu. ak s najvie nedostatky uchdzaov o prcu v armde, o nesmie chba profesionlnemu vojakovi? uchdzaom o prcu profesionlneho vojaka spsobuje najvie problmy previerka zdravotnho stavu a previerka psychickej spsobilosti. Mnoh z nich stroskotaj aj na previerke fyzickej zdatnosti. Profesionlnemu vojakovi v prvom rade nesmie chba ochota sli poda potrieb ozbrojench sl a prca profesionlneho vojaka nie je povolanie, ale poslanie. S touto zkladnou poiadavkou sa mnoh uchdzai ako stotouj. ak s vae alie plny, na o sa sstredte v krtkej budcnosti a o je mon zlepi, skvalitni na dosahovanie vbornch vsledkov? Moje silie ako velitea Pozemnch sl OS SR smeruje predovetkm k tomu, aby pozemn sily v sasnej zdrojovo zloitej situcii udrali sasn rove plnenia loh a pevne verm, e v krtkodobom a strednodobom horizonte sa nm podar aj alia modernizcia, ktor posunie kvalitu naej prce na ete vyiu rove. Z hadiska jednotlivch cieov sa sstreujeme predovetkm na vcvik, zvenie fyzickej pripravenosti a alch foriem bojovej prpravy. Okrem toho sa zameriavame aj na zvenie rovne prce tbov a pokraujeme v plnen zverov strategickho hodnotenia obrany v zmysle rozvojovho plnu ozbrojench sl SR. Som presveden, e pozemn sily v horizonte do roku 2024, bud v novej truktre disponova jednotkami a tvarmi, ktor bud po ich vstavbe spa vetky poiadavky kladen na obdobn jednotky a tvary vo vyspelch armdach sveta a bud spa vetky ukazovatele pre ich poslanie.

jednotiek do sl okamitej reakcie E, komplexnou prpravou jednotiek do Sl rchlej reakcie NATO 2013 a 2014, komplexnou prpravou tvarov a jednotiek PS v silch vysokej a niej pripravenosti v rmci Cieov sl 2008. V rmci zahraninch operci Pozemn sily zodpovedaj za prpravu jednotiek prioritne do opercie ISAF v Afganistane. V tomto roku mme naplnovan vysla naich vojakov do opercie ISAF v piatich rotcich. V tomto roku pripravme na nasadenie do tejto misie asi 500 profesionlnych vojakov. alej sa budeme podiea na vysielan naich vojakov aj do operci uNFICYP na Cypre a EuFOR-ALTHEA v Bosne a Hercegovine spolu s inmi sasami OS SR. V oblasti domceho krzovho manamentu je naa pozornos sstreden na prpravu tvarov pozemnch sl vyleovanch na plnenie loh krzovho manamentu na zem SR. Tu sme sa prioritne sstredili na vcvik vojsk pre prpad, kedy by nae obyvatestvo potrebovalo pomoc pri vzniku mimoriadnych situci. V rmci poslednho zo stanovench cieov udriavame v pohotovosti pre NATO jednu mechanizovan prporov skupinu deklarovan do Sl vysokej pripravenosti a jednu mechanizovan prporov skupinu sasne do pohotovosti na rok 2014 spolu s almi podpornmi jednotkami. V Silch niej pripravenosti plnme rozhodujce lohy udrania u dosiahnutch spsobilost v prpore radianej, chemickej a biologickej ochrany (RCHBO), v jednotke psychologickch operci a pokraujeme vo vstavbe mechanizovanej brigdy. Zrove nau pozornos sstreujeme aj na realizciu zverov strategickho hodnotenia obrany a spracovanie koncepci rozvoja siedmych spsobilost, ktor s v gescii pozemnch sl. Toto s nae sasn rozhodujce lohy, na ktor sa pozemn sily sstredia. o u pre vs priniesla modernizcia v armde, ak s alie oakvania, o si mete dovoli z pridelench finannch prostriedkov? Rozhodujce modernizan projekty ns ete len akaj a to predovetkm v svislosti s modernizciou bojovej techniky. Z tohto vyplva, e v pozemnch silch boli realizovan len iastkov modernizan projekty, ako napr. postupn obnova zastaranch vozidiel PV3S a uAZ za modernejie vozidl. Taktie aj v modernizci techniky pre prpor RCHBO dolo k znanmu pokroku obstaranm modernch dekontaminanch vozidiel, prieskumnej, vyhodnocovacej techniky a vo vbave pracovsk. V sasnosti najv projekt pre delostrelcov je modernizcia delostreleckho systmu riadenia paby DELOSYS. V rmci projektu komunikanho informanho systmu sme v rokoch 2009 a 2010 zrealizovali vmenu zastaranch rdiovch stanc v bojovej technike u jednotky podpory velenia brigdy a u vetkch jednotiek jednej z mechanizovanch brigd Pozemnch sl. Zavedenie novch rdiostanc nm poskytlo mnostvo vhod a monost oproti zastaranej technolgii. Pozitvne vak hodnotm, e sa v rmci pozemnch sl zrealizovala aspo iaston modernizcia dopravnej techniky, pretoe stle prevdzkujeme vea

zastaranej techniky, ktorej prevdzka a drba si vyaduje vysok finann nklady. ak je spoluprca Ps Os pri opercich medzinrodnho krzovho manamentu NaTO, E a OsN, o je zkladom spenho plnenia loh? Pozemn sily od svojho vzniku plnili rozhodujce lohy pri prprave jednotiek do zahraninch mierovch misi a vojenskch operci. Od roku 1993 ozbrojen sily vyslali do operci u viac ako 16-tisc vojakov. Pozemn sily s stle hlavnm poskytovateom sl do jednotiek v zahrani. V rmci nich Pozemn sily zodpovedaj za prpravu a vcvik jednotiek do najdleitejej opercie NATO, ktorou je opercia ISAF v Afganistane. V Afganistane psobme u viac ako 10 rokov. Okrem toho, ako som u spomnal, participujeme aj na alch opercich a misich. V svislosti s operciou ISAF pripravujeme aj zmeny, ktor vyplyn z mandtu v tejto opercii a v krtkom ase oakvame politick rozhodnutie, ktor vyti alie lohy OS SR. Pre prpravu do zahraninch operci vyadujeme vysok rove vcviku, kvalitn a disciplinovan personl. Vsledkom nronosti prpravy je skutonos, e nai profesionlni vojaci boli i v tejto nronej opercii zo strany koalinch partnerov asto ocenen za svoju prcu a asto s prkladom a vzorom aj pre kolegov z inch armd. Vemi si vim ich nasadenie, osobn statonos a vynachdzavos pri plnen loh. ako by ste hodnotili vcvik vojakov pozemnch sl, ako ste spokojn s ich vsledkami aj v medzinrodnej oblasti? Pozemn sily u niekoko rokov plnia nron lohy prpravy naich jednotiek a tvarov v podmienkach vemi limitovanch zdrojov. To m samozrejme priamy vplyv na intenzitu a komplexnos vcviku naich tvarov, za sasnho vyuitia bojovej techniky a vetkch zbraovch systmov, ktor patria do zostavy naich jednotiek. Vemi limitovan je poet uskutonench cvien, ktor meme uskutoni s naimi tvarmi. To ale neznamen, e nae jednotky a tvary necviia a nepripravuj sa na plnenie svojho poslania. Nememe komplexne cvii s celmi tvarmi, ale v slade s hlavnm poslanm tvarov v danom vcvikovom roku s pre vetky tvary pozemnch sl stanoven priority a hlavn lohy. Tak je mon na rotanom princpe poverova tvary tmi najdleitejmi lohami bojovej prpravy a stanovi aj formy vcviku pre ostatn jednotky. V maximlnej monej miere sa sname vyuva aj simulan technolgie, ktor nahrdzaj drah bojov systmy a etria finann prostriedky na nkup, naprklad drahej muncie, ktor ale v tom istom roku pouij tie jednotky a tvary, ktor plnia takzvan prioritn lohy. Medzi tieto patria jednotky, ktor sa pripravuj do zahraninch operci, pripravuj sa do medzinrodnch truktr NATO, ako aj jednotky okamitej reakcie NATO (NRF) a plnia lohy deklarovanch jednotiek v rmci cieov sl (o s medzinrodn zvzky SR pre prpravu mechanizovanej prporovej skupiny, jednotiek CS a CSS ako i mechanizovan brigdu, ktor sa SR zaviazala pripravi pre kolektvnu obranu do roku 2018). Vek draz kladieme

15

O Z B R O J E N

S I L Y

S R

Obranu a ochranu vzdunho priestoru Slovenska zaali zabezpeova organizan truktry budceho letectva hne po rozdelen SFR. Ilo o zabezpeenie bojaschopnosti letectva. Sasnm veliteom vzdunch sl Ozbrojench sl Slovenskej republiky je Miroslav KORBA, ktor v plnen zvanch loh pokrauje a informuje o tom Parlamentn kurir prostrednctvom redaktorky Anny Komovej.

lohy sa plnia aj vo vzdunom priestore

alebo zasiahnu proti naruiteovi. Do akch vznamnch medzinrodnch operci sa vzdun sily Os zapojili a o je pred vami v najbliom obdob? Vzdun sily sa podieaj na plnen loh medzinrodnho krzovho manamentu u od roku 2002, kedy sme do opercie ENDuRING FREEDOM v Afganistane nasadili enijn letiskov stavebn rotu. Vznamnm prspevkom bolo aj nasadenie vrtunkovej jednotky v opercich SFOR v Bosne a Hercegovine (2002 a 2003), KFOR Kosovo (2007 a 2008) a ALTHEA v Bosne a Hercegovine (2009). V roku 2010 vzdun sily prevzali pln zodpovednos za prpravu, vcvik a personlne zabezpeenie mierovej opercie uNFICYP; k dnenmu du sme pripravili a vyslali 4 rotcie. Prve prebehlo zveren sstredenie 5. rotcie do opercie uNFICYP a v najblich doch sa uskuton jej slvnostn rozlka a vyslanie. V tomto obdob sa u pripravuje personlne obsadenie na 6. rotciu. V rmci plnenia zvzkov SR pre jednotky E boli vzdunmi silami poskytnut sily a prostriedky do jej bojovch skupn. spolupracuj vzdun sily aj s inmi jednotkami, ako hodnotte spoluprcu naprklad s pozemnmi jednotkami? Vzdun sily dlhodobo spolupracuj aj s ostatnmi zlokami OS SR. Spomeniem aiskov spoluprcu v rmci jednotlivch sl, naprklad v roku 2007, ke sme v spoluprci s Velitestvom sl vcviku a podpory spene vykonali certifikciu vrtunkovej jednotky Mi-17 za asti zahraninch pozorovateov. V poslednom obdob aktvne spolupracujeme s Velitestvom pozemnch sl OS SR pri plnovan spolonch cvien a certifikcii deklarovanch jednotiek v rmci brigdnych a prpornch zoskupen. Navye v rmci vylenenho silia letectva podporujeme aj samotn cvienia pozemnch sl a 5. pluku pecilneho urenia formou podpory vzdunch vsadkov. S prslunkmi 5. pluku pecilneho urenia sme sa v minulom roku spolone zastnili medzinrodnho cvienia pecilnych sl Jackal Stone v Chorvtsku. Takisto podporujeme aj jednotky vojenskej polcie, naprklad v priebehu medzinrodnho cvienia Black Bear. Spoluprcu s tmito zlokami hodnotm ako vemi dobr; pravidelne sa podporujeme asou na plnovacch konferencich v duchu hesla: Spolon cie, rovnak priority, jednotn tm.

V rmci integrovanho systmu obrany vzdunho priestoru plnia vzdun sily Ozbrojench sl slovenskej republiky iste rozsiahle lohy. Ide o nepretrit pohotovos? Najdleitejou lohou vzdunch sl pri plnen medzinrodnch zvzkov Slovenskej republiky je zabezpeenie obrany a ochrany vzdunho priestoru v rmci integrovanho systmu obrany vzdunho priestoru NATO NATINADS a lohy spojen s prevdzkou leteckej ptracej a zchrannej sluby, nielen pre vojensk a civiln letectvo, ale na vyia-

danie i pre potreby odstraovania nsledkov ivelnch i priemyselnch pohrm a aj na pomoc inm organizcim, ako napr. ministerstvu vntra. Pre plnenie tchto loh s v nepretritej pohotovosti 24 hodn denne, 7 dn v tdni vyleovan sily a prostriedky vzdunch sl: sthacie lietadl, vrtunk, piloti, technick personl, prostriedky rdiolokanho prieskumu, systm velenia a riadenia, komunikan systmy. Naimi technickmi prostriedkami monitorujeme vzdun priestor SR a v stanovench asovch normch sme pripraven pomc lietadlu v ndzi

16

O Z B R O J E N

S I L Y

S R
skej republike zvyovali svoje spsobilosti vo vykonvan derov na pozemn ciele prostrednctvom predsunutch leteckch navdzaov. Prv raz v histrii samostatnej SR boli vykonan dery na pozemn ciele ostrou munciou mimo zemia SR. Na zver by som ete spomenul medzinrodn cvienia, ktor boli vekm prnosom pre pilotov vrtunkov Mi-17 a to Logical Decision 2012 v Maarskej republike so zameranm na postupy pri plnovan jednotlivch vzdunch operci a prpravu jednotiek jednotlivch ttov na vykonanie letov v medzinrodnch formcich (z praktickej strnky: preprava a zasadenie/ odsun sl rchleho nasadenia s pristtm do ternu, vyhadanie a evakucia zranench MEDEVAC/CASEVAC a lety v bojovch formcich 3 5 lenn roj) a JACKAL STONE v Chorvtsku zameran na plnovanie a postupy vykonvania pecilnych operci s vyuitm leteckej podpory vrtunkov. Mem kontatova, e vetky cvienia boli prnosom pre vzdun sily nakoko s vekou prleitosou pre nae jednotky na vzjomn vmenu sksenost v medzinrodnom prostred. o povaujete za najdleitejie pre dobrho pilota? Kad pilot na to, aby sa stal dobrm, potrebuje zska kvalitn sksenosti nalietanm potrebnho mnostva letovch hodn. K tomu je potrebn spoahliv leteck technika, kvalitne vycvien zabezpeovac personl a potrebn mnostvo letovch sksenost, hlavne z medzinrodnch cvien. Samozrejme aj tu je potrebn dodriava zsadu SAFETY FIRST bezpenos na prvom mieste. ak je spoluprca napr. s americkm letectvom a o chystte pre alie obdobie na skvalitnenie vzdunch sl Os sR? Spoluprca s inmi armdami prebieha hlavne v rmci medzinrodnch cvien, na ktorch sa zastujeme. Konkrtne americk letectvo taktie vyuvalo leteck strelnicu v Malackch na zklade Memoranda o porozumen medzi naimi krajinami. V alom obdob by sme sa chceli zastova medzinrodnch cvien v o najvom rozsahu, nakoko sksenosti, ktor tam nai prslunci zskaj sa nedaj inak nahradi. Taktie netreba zabudn na skutonos, e v roku 2012 SR uzatvorila s eskou republikou dohodu CROSS BORDER, na zklade ktorej bude mon vykonva vcvik prslunkov naich Vzdunch sl v spoluprci s Armdou R takmer denne. Tento vcvik bude zameran na ncvik a plnenie loh spolonej ochrany vzdunho priestoru v rmci NATINADS a loh leteckej prepravy. Dohoda bude umoova vzjomn vyuvanie vojenskch vcvikovch priestorov a zariaden, vojenskch letsk navzjom.

Na plnenie loh iste potrebujete nron techniku. ako je to s jej obmenou, plnovalo sa aj rieenie obmeny dopravnch vrtunkov Mi-17? Technika vo vzbroji vzdunch sl (rdiolokan technika, niektor typy leteckej techniky, ako aj systmy protivzdunej obrany) je morlne zastaran, fyzicky opotrebovan a bli sa k hranici svojej technickej ivotnosti. V rmci rezortu obrany sa v sasnej dobe pripravuj dokumenty, ktorch poslanm je rozpracovanie dlhodobej vzie rozvoja ozbrojench sl Slovenskej republiky, a v ktorch sa pota s obmenou kovej techniky vzdunch sl vrtane viacelovch vrtunkov. U s lietadl typu MiG-29 kompatibiln s technikou lenskch ttov NaTO? o rieite, ak modernizciu v sasnosti a o vs ete ak? Hlavnou lohou Vzdunch sl OS SR je ochrana vzdunho priestoru SR, ktor vyplva z nrodnej legislatvy a zrove od roku 2006 z lenstva SR v NATO vyplva loha spolonej ochrany vzdunho priestoru jej lenskch ttov. Tieto lohy s nepretrite zabezpeovan vylenenmi silami a prostriedkami, priom rozhodujcu lohu zohrvaj zmodernizovan nadzvukov sthacie lietadl MiG-29, ktor s kompatibiln s technikou NATO v oblastiach komunikcie, navigcie a identifikcie. V nasledujcom obdob neuvaujeme o alej modernizcii lietadiel MiG-29, kee v rmci prpravy dlhodobej vzie rozvoja ozbrojench sl Slovenskej republiky sa pota s prezbrojenm sthacieho letectva novmi viacelovmi taktickmi a cvinmi lietadlami. V Koncepcii rozvoja Vzs sa plnovala aj obmena rdiolokanej techniky, ak je situcia dnes, stihnete to do roku 2018, ako sa plnovalo? V sasnosti je velenie, riadenie a rdiolokan prieskum vo vzdunch silch zabezpeen rdioloktormi 3D strednho dosahu (P-37 MSK, ST-68 MSK), prieskumnmi diakomermi malho dosahu (RL-4AM) a prieskumnmi rdioloktormi - vkomer (PRV-16). Technick ivot tejto rdiolokanej techniky bude prevane ukonen do roku 2017 a 2021. V aktulne pripravovanch dokumentoch, ktor rozpracovvaj rozvoj OS SR vhadovo do roku 2024, sa plnuje realizova proces obmeny rdiolokanej techniky v dvoch fzach. V prvej fze (do konca roka 2015) by sa mala zaa postupn obmena rdioloktorov za nov typy RL-3D s cieom udra schopnos zabezpeovania ochrany a obrany vzdunho priestoru SR vlastnmi silami. ukonenie procesu obmeny rdiolokanej techniky bude zko svisie s vkou obrannch vdavkov vyleovanch, v zvislosti od finannch monost ttu, na napanie poiadaviek tohto projektu. Venujme sa teraz personlnej otzke, ak je rove leteckho a technickho personlu a rove vcviku pilotov? So zvyujcimi sa nrokmi a lohami vyplvajcimi z lenstva v NATO a E priamo merne stpa aj poiadavka na zvyovanie

spsobilost od jednotlivca a po cel jednotku. Pvodn zmer zvyova operan spsobilosti, hlavne rove vycvienosti, musel by z dvodu vraznho krtenia rozpotovch prostriedkov zmenen na udranie minimalizovanch spsobilost letectva a protivzdunej obrany, o v praxi malo negatvny vplyv predovetkm na rove vycvienosti leteckho personlu, technickho personlu a personlu zabezpeujceho riadenie letovej prevdzky. Vne rizik v prprave pilotov na zabezpeenie dlhodobej udratenosti operanch spsobilost nm vytvra vysok poruchovos leteckej techniky (hlavne lietadiel MiG-29) a nedostaton poet dostupnej leteckej techniky. Prina tchto problmov tkvie v nedostatonom plnen Abonentnej zmluvy zo strany korporcie RSK MiG, zdhavch rieeniach reklamci a zdhavho procesu verejnho obstarvania nhradnch dielov. Takisto systm doplovania personlu a vzdelvania nm dlhodobo nezabezpeuje pokrytie potrieb vzdunch sl. V sasnosti sa spracovvaj nvrhy na jeho pravu. Na rove odbornosti pilotov sa pravdepodobne kladie stle v draz zastuj sa piloti aj na medzinrodnch cvieniach? Prprava jednotiek vzdunch sl je zameran na kompatibilitu a zladenos vcviku v rmci aliancie NATO, preto nae jednotky absolvuj rzne druhy prpravy jednotiek a cvien v domcom aj zahraninom prostred, kde s precviovan schopnosti a monosti nielen leteckej a pozemnej techniky vzdunch sl, ale aj spsobilosti personlu. Z tch najdleitejch by som spomenul medzinrodn cvienie MACE XIII, ktor sa uskutonilo v aprli 2012 na leteckej zkladni Slia a v posdkovom cviisku Kolansk vrch, za asti cviiacich a pozorovateov zo Slovenska a 12 ttov. Cvienie bolo zameran na spoluprcu leteckch sl NATO pri precvien a rozrenie schopnost vo veden bojovej innosti v podmienkach elektronickho boja, riadenie bojovej innosti prostriedkom AWACS, vcvik vo vzdunch bojoch, vcvik v prekonvan prostriedkov PVO, ncvik plnenia loh QRA v systme NATINADS a na precvienie spoluprce CRC s prostriedkom AWACS. Okrem tchto loh bolo cieom aktvne sa zapoji do prce podskupiny SG 2 skupiny NATO pre vyzbrojovanie vzdunch sl (NAFAG) a precvii schopnosti OS SR pri fungovan ako Host Nation pri spolonej innosti jednotiek NATO a OS SR na naom zem. Medzinrodn cvienie EAGLE TALON, ktor sa uskutonilo v mesiaci aprl 2012 na letisku Malbork a oktber 2012 na letisku Misk-Mazowiecki v Poskej republike umonilo sthacm pilotom precvii spolon taktick leteck opercie (COMAO misie) a postupy vykonvan v rmci NATINADS a aj vedenie bojovej innosti vo formcii pre vybojovania vzdunej nadvldy zo strehu vo vzduchu. V septembri 2012 si piloti zk Slia a vk Preov v rmci najvieho relneho leteckho cvienia RAMSTEIN ROVER organizovanho v roku 2012 spolonm velitestvom vzdunch sl (AC HQ) NATO Ramstein leteckej zkladni Sedlec-Vcenice u Nmte n. Oslavou v e-

17

O Z B R O J E N

S I L Y

S R

lohy, ktor vyplvaj z lenstva Slovenska v Severoatlantickej aliancii, sa stali dominantn pre prslunkov Sl vcviku a podpory Ozbrojench sl SR, ktorch velite ubomr SVOBOdA informuje Parlamentn kurir v rozhovore redaktorky Anny Komovej.

Dominuje nronos vcviku

nom vbere a je navrhnut na povenie do hodnostnho zboru poddstojnkov, t. j. do prvej poddstojnckej hodnosti atr a vyej, je vyslan do karirnych kurzov (na hodnos) a funknch kurzov (na funkciu), ktor s uren pre poddstojnkov. V tejto oblasti je vcvik vykonvan najm Poddstojnckou akadmiou, ktor je jednou z jednotiek Prporu vcviku. V truktre Prporu vcviku je aj Vcvikov jednotka vojenskch misi, ktor zabezpeuje vcvik vybranho personlu vysielanho do vojenskch operci NATO, E, mierovch misi OSN, vojenskch pozorovateov OSN, E a OBSE, prslunkov OS SR vysielanch na nasaditen pozcie v rmci velitestiev NATO a E. ako a kto vyuva Vcvikov a testovacie centrum RChbO v Zemianskych Kostoanoch? Vcvikov a testovacie centrum RCHBO umouje prpravu a vcvik v systme radianej, chemickej a biologickej ochrany; zdravotnho zabezpeenia; testovania a relneho odskania toxickch chemickch ltok. Je uren na rozvoj, podporu a plnenie loh v prospech OS SR a prijatch zvzkov voi ministerstvu vntra, ministerstvu hospodrstva a NATO v ochrane proti radianmu, chemickmu a biologickmu ohrozeniu s cieom minimalizova ich nsledky na vojsk, obyvatestvo, majetok a ivotn prostredie. Vo vcvikovom a testovacom centre RCHBO sa realizuj vcviky pecialistov chemickch odbornost OS SR, Hasiskho a zchrannho zboru, Policajnho zboru, pon vcvik OS SR, expertov ministerstva vntra a ministerstva hospodrstva, inpektorov a expertov Organizcie pre zkaz chemickch zbran (OPCW), pecialistov RCHBO zahraninch armd participujcich v organizci NATO (Belgicko, Maarsko, Slovinsko, Franczsko, Raksko, a i.) s toxickmi chemickmi ltkami, vcvik expertov RCHBO pre nasadenie na zijskch portovch hrch v Katare, prprava pecializovanch tmov MO SR a MV SR urench na prv zsah v kontaminovanom prostred. o je dleit pre kvalitn vcvik vojakov, spaj vcvikov zkladne podmienky pre rast jednotlivcov? Najdleitejmi oblasami z pohadu kvality vykonvanho vzdelvania a vcviku prslunkov OS SR s uebno-vcvikov zariadenia, materilne a technick zabezpeenie, kvalitne pripraven personl a odborne pripraven zabezpeovac personl. Pri tejto prleitosti chcem zdrazni, e n Prpor vcviku disponuje mnostvom pecializovanch uebn, trenarov, ako aj technikou, ktor je potrebn na adekvtne ve-

Profesionlna karira prslunkov Os sR sa vlastne zana u vs, ak je jej priebeh? Karira kadho budceho, ale aj sasnho profesionlneho vojaka i vojaky sa vdy zana vo Velitestve sl vcviku a podpory OS SR, konkrtne v jeho priamo podriadenom tvare, v Prpore vcviku, absolvovanm zkladnho vojenskho vcviku. Tento vcvik je zameran na zskanie a osvojenie si zkladnch teoretickch vedomost a praktickch zrunost, ktor mus kad profesionl pozna a ovlda. Tu sa postupne zoznamuj so zkladnmi druhmi vzbroje a vstroje. Absolvovanie zkladnho vcviku tie dva predpoklad alieho odbornho a profesionlneho rastu.

Po spenom absolvovan zkladnho vojenskho vcviku s profesionlni vojaci zaraovan do odbornho vcviku. Odborn vcvik je zameran na prpravu profesionlnych vojakov v jednotlivch vojenskch odbornostiach. V priebehu sluby sa vak profesionlny vojak do Prporu vcviku ete niekokokrt vrti absolvova alie kurzy, ktor potrebuje na vkon svojej funkcie v tvare alebo zariaden OS SR. S to krtkodob pecializovan kurzy na jednotliv druhy a typy zbran, techniky a podobne. Karira profesionlneho vojaka vak nekon v hodnostnom zbore mustva. Ak je profesionlny vojak spen v konkuren-

18

O Z B R O J E N

S I L Y

S R
Stav techniky je samozrejme v dnenej dobe priamo mern mnostvu finannch prostriedkov na u vynaloench. urite by sme potrebovali jej modernizciu, ako aj nkup a vybavenie novou technikou, ktor je zavdzan do OS SR tak, aby sme mohli vykonva adekvtny vcvik. ak plnenie vyplva z Vcvikovej smernice Ozbrojench sl slovenskej republiky pre aktulne obdobie? Na nasledujce obdobie Silm vcviku a podpory OS SR vyplvaj z Vcvikovej smernice OS SR v oblasti vcviku lohy vcviku personlu predurenho do operci ISAF v Afganistane a ALTHEA v Bosne a Hercegovine a vcvik kovho personlu do vetkch misi a operci, vrtane personlu predurenho na pozcie do velitestiev NATO a E. Sily vcviku a podpory zodpovedaj aj za zabezpeenie zmluvnho vcviku prostrednctvom civilnch organizci, ktor takto sluby poskytuj pre pecifick odbornosti v OS SR. Z vcvikovej smernice pre ns vyplvaj aj lohy zkladnho vojenskho vcviku, odbornej asti blokovho vcviku kadetov Akadmii ozbrojench sl v rmci vojenskho programu a odbornej prpravy kadetov, ako aj absolventov bakalrskeho tdia. V spoluprci s Ministerstvom vntra SR, Ministerstvom hospodrstva SR, Ministerstvom zdravotnctva SR a zahraninmi partnermi OPCW zabezpeujeme vcvik vo VTC RCHBO Zemianske Kostoany. ak je spokojnos s rovou a nronosou vcvikov, zvyuje sa z roka na rok? Vo velitestve sl vcviku a podpory OS SR je vcvik plnovan a vykonvan na zklade schvlench programov vcviku a projektov vzdelvania. Je organizovan vo vzjomnej postupnosti. To znamen, e vojaci najprv musia absolvova jednoduch kony a a po ich zvldnut pristpia k aiemu a nronejiemu vcviku. Prpor vcviku vykonva a vedie vcvik na zklade poiadaviek OS SR. Vcvik mus by prun a odborne na vysokej rovni. Profesionlni vojaci, ktor riadia vcvik, musia by schopn zareagova na prpadn zmeny vo vcviku. Aby sa dosiahla optimlna prprava novho personlu, vykonvame sptn vzbu. Cieom je preveri, i pripravujeme vojakov sprvne a i napame poiadavky zloiek OS SR. Z tohto dvodu a z dvodu zvyovania kvality a efektivity s programy jednotlivch kurzov, ktor m Prpor vcviku vo svojom portfliu, pravidelne novelizovan tak, aby vcvik zodpovedal sasnm poiadavkm a potrebm naich odberateov. Spokojnos s vcvikom je v irokej vojenskej verejnosti asto diskutovan oblas. Je potrebn si uvedomi, e iadna forma a druh vcviku nedoke komplexne pripravi profesionlneho vojaka na vkon jeho funkcie. Po vcviku mus nasledova samostatn prprava a samozrejme kadodenn vcvik v materskch tvaroch OS SR. Doposia sme nezaznamenali negatvne odozvy na oblas vcviku od tvarov naich odberateov. A tie sme hrd na skutonos, e doposia nebol zaprinen vny pracovn raz v dsledku zlej odbornej prpravy profesionlnych vojakov v Prpore vcviku.

denie vcviku. Samozrejme aj v tejto oblasti sa odzrkaduje nedostatok disponibilnch finannch zdrojov v rezorte obrany a z tohto dvodu vyie uveden zariadenia zanaj by zastaran. Zaname pociova, e sme stratili kontakt s modernm svetom a niektor didaktick pomcky jednoducho nemme, alebo ich nemme v poadovanom mnostve. Pociujeme potrebu obmeny tchto pomcok potrebnch na vedenie vcviku, doplnenie vpotovej a inej techniky. V oblasti personlneho zabezpeenia s primrnymi cviitemi intruktori. Intruktor je ten, ktor denne vykonva vcvik a tmto spsobom odovzdva svoje vedomosti frekventantom jednotlivch kurzov. Kad intruktor pred ustanovenm na funkciu mus okrem preukzania svojich odbornch vedomost a sksenost absolvova aj prslun kurz, ktor zabezpe jeho prpravu na koncepn a metodicky sprvne vykonvanie vcviku. Prprava intruktorov sa vak nekon absolvovanm kurzu. Intruktori s poas svojho psobenia na funkcich vysielan k tvarom OS SR, aby zskavali nov vedomosti a sksenosti, ktor bud mc neskr vhodne aplikova do vedenia vcviku. V tomto smere mme aj pre vcvikov rok 2013 vemi dobre rozbehnut spoluprcu z tvarmi Vzdunch aj Pozemnch sl OS SR. Na druhej strane nie s zanedbaten ani kvalifikovan intruktori, ktor ak vedia poradi pomc zvyuj kvalitu kurzov, mte ich dostatok? V podmienkach Sl vcviku a podpory je zkladnou formou vcviku vcvik jednotlivca. Jeho cieom je sformova, rozvja a zdokonaova vojensk odborn pripravenos a psychick odolnos, fyzick zdatnos a socilnu, mravn, intelektulnu a kultrnu vyspelos kadho vojaka na plnenie loh ozbrojench sl Slovenskej republiky. V rmci poiadaviek OS SR kladench na Sily vcviku a podpory je nutn poveda, e nie sme schopn ich vetky splni. Preto je v rmci prpravy vojakov vykonvan aj vcvik v civilnch akreditovanch zariadeniach. Tento druh vcviku je nazvan zmluvnm vcvikom. Sily vcviku a podpory, konkrtne Prpor vcviku, disponuj dostatkom koliaceho personlu intruktorov. Intruktori vcviku vlastnia rzne oprvnenia a osvedenia, ktor ich oprvuj vies vcvik a vydva potvrdenia o absolvovan kurzu. Problm s nedostatkom kvalitnch a dostatone odborne pripravench intruktorov samozrejme pociujeme aj u ns. V praxi sa odzrkaduje najm fakt, e nie kad odborne zdatn profesionlny vojak vie a chce ui. Prca intruktora je nesmierne nron a sebavzdelvanie na tejto pozcii je priam nutnosou. Aj z tchto dvodov je intruktorov nedostatok. Je vak potrebn poveda, e v spoluprci s Personlnym radom OS SR sa nm dar obsadzova kov pozcie intruktorov tak, aby Prpor vcviku dokzal zabezpeova vcvik na poadovanej rovni. Koko vojakov prejde Prporom vcviku naprklad za rok, spolupracujete aj s civilnm sektorom? Vcvik v Prpore vcviku Martin kado-

rone absolvuje viac ako 4.000 prslunkov OS SR; naprklad v roku 2012 ich bolo 4 448. Na ilustrciu s uveden niektor bliie daje z hadiska primrneho poslania Prporu vcviku. Zkladn vojensk vcvik absolvovalo 485 akateov a kadetov prpravnej ttnej sluby, z toho 56 kadetov pre Akadmiu ozbrojench sl Liptovsk Mikul. Odborn vcvik profesionlnych vojakov, ktor je pokraovanm ich postupnej prpravy na vkon funkci, absolvovalo spolu 444 profesionlnych vojakov, najviac vo vojenskch odbornostiach Mechanizovan a tankov (G10): 154 a Logistika (L10) vodii: 90 profesionlnych vojakov. Poddstojncku akadmiu v karirnych, odbornch a funknch kurzoch absolvovalo spolu 623 poddstojnkov OS SR v hodnostnej rovni atr a nadrotmajster. Vcvikov jednotka vojenskch misi vycviila spolu 443 prslunkov kovho a vybranho personlu rezortu obrany pre potreby operci medzinrodnho krzovho manamentu Ozbrojench sl SR, mierovch pozorovateov misi a do truktr NATO a E. silm Prporu vcviku je zrove reagova na aktulne potreby tvarov a zariaden rezortu obrany vykonvanm krtkodobch odbornch kurzov; tieto kurzy v roku 2012 absolvovalo alch 2.183 prslunkov rezortu obrany, predovetkm vak z tvarov OS SR. Na zklade vykonvacej dohody uzatvorenej medzi Ministerstvom obrany SR a Dobrovonou poiarnou ochranou SR v roku 2012 absolvovalo v Prpore vcviku vcvik 12 prslunkov dobrovonch hasiskch zborov (vcvik obslh PTS-10 a vcvik vo veden psovch vozidiel). Prpor vcviku, na zklade zmlv uzatvorench medzi radom pre investcie a akvizcie MO SR a akreditovanm civilnmi organizciami, organizane zabezpeuje vcvik mlopoetnch a pecifickch odbornost a pecializci (predovetkm vodisk a kurzy zvraov, kurzy obrbaov kovov, opertorov na odmnovac systm BOENA 4, kurzy pecializcie pekr, kolenie intruktorov vozidla TATRAPAN a pod.). V tomto smere sme v roku 2012 organizane zabezpeili vcvik pre 144 prslunkov OS SR vo vodiskch kurzoch (kurzy na rozrenie vodiskch oprvnen zo skupiny B na skupinu C a zo skupiny C na skupinu E); rozsah zmluvnho vcviku a poet vycviench vak zvis od pridelench finannch prostriedkov na kad konkrtny rok. V tomto vcvikovom roku sa po dlhej odmlke op rozbiehaj zvrask kurzy. ako ste spokojn so stavom techniky pre odborn vcvik, spa kritri na zabezpeenie profesionality vojakov? Sily vcviku a podpory OS SR v sasnosti disponuj dostatonm potom pecilnej techniky urenej pre zabezpeenie plnohodnotnho odbornho vcviku profesionlnych vojakov vo vybranch vojenskch odbornostiach. Technick stav techniky je uspokojiv. Dalo by sa kontatova, e niektor technika je zastaran, ale napriek tomu je prevdzkyschopn a svojm spsobom je aj ojedinel.

19

O Z B R O J E N

S I L Y

S R

O sasnej situcii a spojovacch prostriedkoch v Ozbrojench silch Slovenskej republiky a tie o projektoch modernizcie sme sa rozprvali s Ing. Jnom HOdERMARSKM, riaditeom spolonosti SEVOTECH, s. r. o.

Taktick komunikan systmy a modernizcia OS SR

berovch konaniach. Vetko je vak zvisl od plnovania potrebnch financi a tie svisia s rozpotom. Bohuia, vdavky na armdu s len okolo 1,0% HDP a toto slo sa nsledne prejavuje pri obstarvan techniky a nsledne jej drby. Chceme by plnohodnotnm outsourcingovm partnerom ministerstva obrany, m by sa vrazne zlepila hlavne logistika a rchlos dodania sluieb. Nefunkn spojovacia technika sa k nm dostva z vojenskch opravovn, m sa zdriava cel proces hlavne u novch zariaden od spolonosti Dicom, Harris, Rohde Schwarz a Elbit Systems. Tieto sluby v rmci ministerstva nie s ale lacn. Aj v tejto oblasti sa plnuj zmeny u v tomto roku, na zklade dobrej spoluprce s Centrom materilovho manamentu (SCMM). Zloky generlneho tbu pochopili, e nkup nhradnch dielov a prevoz techniky do zahraniia podlieha licennmu konaniu v zmysle zkona . 179/98 Z.z. a vydanie exportnch licenci predluje cel proces. ako teda zabezpeujete sluby pre rezort v tomto obdob? I napriek tomu, e mme podpsan rmcov zmluvu sa kad rok ak na schvlenie finannch prostriedkov a na podpsanie zmluvy o diele. Na zklade tejto zmluvy a objednvok z SCMM nm z vojenskej opravovne Martin prevali nefunkn techniku do opravy. Na tejto technike sme vykonali revzny nlez, ktor je bezplatn a na zklade nlezu si SCMM prioritne poda dostupnosti financi urovalo al postup. Naa rmcov zmluva obsahuje aj dleit prvok, a to je u spomnan technick oetrenie .2. Hlavne pri novej technike je to proces, ktor je popsan technolgiou. Ako prklad uvediem obyajn kontrolu bateriek z dosiek pamt, ich vmena a sptn kontrola vodotesnosti rdiovej stanice. Tento ahk postup pre ns nemu vykonva vojskov opravovne. Na zklade tohto konu me naa spolonos v predstihu plnova dodvky bench nhradnch dielcov akumultory, antny, prsluenstvo a samozrejme aj opravy v plnom rozsahu. Taktie nesmieme zabda na zavedenie ivotnho cyklu, ktor rieime v spoluprci s radom obrannej tandardizcie, kodifikcie a ttneho overovania kvality (OKOK).

Mete nm v krtkosti predstavi vau spolonos? Spolonos bola zaloen v roku 1995 a jej hlavnou nplou je zabezpeovanie servisu pecilnej spojovacej techniky, hlavne v prospech rezortu obrany. drbu a opravy vykonvame na starej ruskej technike, ale aj na vetkej novej zavedenej technike. Taktie kooperujeme s VOP Trenn pri zabezpeovan servisu pre mierov misie. Na vetku techniku mme platn technologick postupy a rezortom obrany schvlen technick podmienky. Sme dritemi systmu kvality v zmysle STN EN ISO 9001:2008 a slovenskho obrannho tandardu SO AQAP 2130. Urite vemi dobre poznte sasn situciu v ozbrojench silch sR, ako ju vnmate? Situcia je zloit lebo prebieha reforma, ktor je nevyhnutn. V prvom rade bude dleit stabilizova personl a k tomu potom zabezpeova vstroj a vzbroj. Ja pevne ve-

rm, e uveden kroky ministerstva obrany splnia el a budeme ma mal, modern a efektvnu armdu. Nastala nejak zsadn zmena za posledn obdobie? Z nho pohadu nastal urit posun. V roku 2011 sme vyhrali verejn sa na zabezpeovanie servisu a uzatvorili sme s rezortom obrany rmcov zmluvu na vykonvanie drby a oprv viny spojovacej techniky, ktor aktvne pouvaj ozbrojen zloky. Ponkame sluby s pridanou hodnotou a nezvyujeme nrazovo ceny, o je v obrannom priemysle takmer raritou. Je vak nevyhnutn pokraova v tomto trende. Netreba sa b reformy u aj preto, e sme lenskou krajinou NATO a k tomu je potrebn zabezpei aj poadovan sluby. ie sa situcia z vho pohadu vrazne zlepila? Rmcov zmluva by mala eri as pri v-

20

O Z B R O J E N

S I L Y

S R
pecializuje na optick systmy a modernizciu systmov riadenia paby. Dohodli sme sa na spolonom vvoji BPK-M, o je optick prstroj opertora - strelca vo vozidle pechoty. Velitesk pozorovac prstroj TKN-M a protivzdun optick prstroj 1PZ-M s hotov, otestovan produkty. Non videnie s monosou efektvnej paby v pasvnom reime s kov prvky modernizcie bojaschopnosti kadho vozidla. Vetko ale bude zvisie od toho najpodstatnejieho a to s finann prostriedky. Znamen to, e ste sa pustili do projektov aj mimo pecilnej spojovacej techniky? V roku 2011 ns oslovil esk partner na pilotn projekt modernizcie tankov T-72 pre africk krajinu. V Bielorusku je vborn vvoj ete z bvalch ias a cena, vzhadom na parametre produktov, je bezkonkurenn. Pri tejto prleitosti budeme ma stnok na vstave IDET 2013, kde bud k dispozcii vrobky pre modernizciu systmu riadenia paby optick prstroje strelca, velitea, vodia a tie komunikan systmy. smerujete svoje obchodn aktivity aj do zahraniia? Zo subdodvateskej pozcie sme u rzealizovali niekoko projektov a samozrejme, pokame sa prerazi aj priamo. V ase uzvierky tohto sla budeme v Hanoji, hlavnom mieste Vietnamu. Slovensk agentra pre rozvoj investci a obchodu (SARIO) tam organizuje podnikatesk misiu, v rmci ktorej budeme nae sluby prezentova priamo pre Ministerstvo obrany Vietnamskej socialistickej republiky. Taktie sa chceme sstredi s naimi partnermi aj na africk krajiny, ktor stle pouvaj rusk vojensk techniku. Vetko s to vak dlhodob, finanne aj marketingovo nron projekty. Naim hlavnm a najdleitejm partnerom pre dodvku sluieb naalej zostvaj Ozbrojen sily Slovenskej republiky.

spomnali ste viac typov rdiovch stanc, s medzi sebou kompatibiln? Vo vzbroji mme stle vek mnostvo starej ruskej analgovej techniky. Ako prklad uvediem rdiov stanice R-123 vo vozidlch BVP-1. To je prv loha pre J6, aby dala jasn stanovisko, ako alej s touto technikou. Nov digitlne prostriedky meme vzjomne pouva, ale len na pevnch frekvencich. Pokia bude ma kad jednotka in techniku, tak ako hovori o kompatibilite. My mme nadtandardn vzahy so vetkmi dodvatemi a oni s vemi povan, e zabezpeujeme ten najpotrebnej pozrun servis na naom zem. o si myslte o systme MOKYs, ale aj o kauze, ktor ho sprevdza? Pravdou je, e MOKYS je prospen projekt, ktor by mal posun monosti taktickej komunikcie v naej armde o generciu dopredu. Dobrou sprvou je, e sa predstavitelia rezortu na ele s pnom ministrom obrany rozhodli, e projekt nezastavia a bud v om pokraova. Cel projekt mal by rozdelen na nosie, ie vozidl a potom zvl na rdiov stanice. o sa tka vozidiel, nie je to naa pecializcia, ale vemi sa nm pozdval projekt TATRAPAN 8x8 z produkcie slovenskho obrannho priemyslu (Vvoj a.s. Martin) na podvozkoch TATRA. o sa tka spojovacch prostriedkov, tak to je ovea aie, lebo dodvateov je viacero, ale nesmieme zabda, e 1. mechanizovan brigda je u vybaven technikou z Izraela. My ale vieme, e MOKYS m zabezpeova spojenie od najniieho stupa a po najvy, ale s plnm vyuitm frekvennho skkania a digitlneho prenosu informci. Op ak loha pre J6. Vea ud si nevie predstavi, o systm MOKYs vlastne doke? Vemi zjednoduene povedan - ide o najmodernej taktick komunikan systm pre

vetky rovne velenia, ktor by mal nahradi starie typy mobilnch veliteskch stanov ako s rdiov stanice RDM-6, RDM-12, R140 a R-3A. Z toho vyplva, e systm obsahuje rdiorelov stanicu RRL (rdio-relov - Wifi) a HF (High-frequency), kde je draz na vysok prenosov rchlosti a bezpenos, pretoe tieto s uren pre zabezpeenie velenia. Na niej rovni (v bojovch vozidlch) s to rdiov stanice VHF (Very-high frequency) a tie run VHF-HH (Hand-held) rdiov stanice. Tieto maj zabudovan modul GPS, aby bol stle vzjomn prehad o pozcii jednotky. Pre tmy vojakov je tu ete monos PR (Personal-role). S samozrejme vemi prsne kritri na takticko-technick parametre jednotlivch produktov: vysok bezpenos dosiahnut tzv. frekvennm skkanm FH (frequence-hopping), interoperabilita s inmi systmami, prenosov rchlosti, dodranie tandardov, predovetkm NATO. Mte pre tento rok uren prioritu v dodvke nhradnch dielov a sluieb? S uritosou mem spomen 5. pluk pecilneho urenia ilina, ktor je pchou naej armdy. Pouvaj americk rdiov stanice Harris a tieto s nasaden aj v mierovch misich. Bude potrebn techniku oetri, vymeni potrebn akumultorov skrine pre run a MP rdiov stanice. ako vnmate projekty modernizcie armdy, ktor sa pripravuj? Tu by som sa viac zameral na Pozemn sily, ktor urite potrebuj modernizciu malch ternnych a obrnench vozidiel. Predpokladm, e sa viac bud obstarva kolesov transportry, ale vzhadom na finann situciu to nebude tak mnostvo, aby sme zruili vetky BVP-1 a BVP-2. Zmodernizova BVP-2 bol urite dobr nvrh. Zaujmame sa o tto modernizciu, pretoe od roku 2012 zastupujeme partnera z Bieloruska, ktor sa

21

N A T O

Eurpa sa z hadiska bezpenosti sna o nov formy spoluprce medzi lenskmi krajinami NATO a E, aj o dobr strategick koncepciu, ktor by pomhala pri dosahovan bezpenosti v euroatlantickom priestore. Vojensk predstavite SR pri vojenskom vbore NATO a E Peter GAJdO napa obsahov zameranie rozhovoru pre Parlamentn kurir, ktor prina Anna Komov.

Potrebn je stabilizcia bezpenosti

nosti ako s dostupnmi, vemi limitovanmi financiami prispie k viac systematickmu a udratenmu prstupu dlhodobho rozvoja obrannch spsobilost. S tmto cieom s konkrtne odporania zameran do nasledujcich zkladnch oblast: Zdieanie a zluovanie spsobilost ako primrna voba rozvoja spsobilost: Pre vinu spsobilost maj lensk krajiny povaova zdieanie a zluovanie spsobilost za primrnu vobu v rozvoji nrodnch obrannch spsobilost. Spjanie nrodnch programov na bze spolonej poiadavky na rozvoj spsobilosti s vyuitm existujcich monost m vies k optimlnemu vyuvaniu dostupnch zdrojov a k zlepeniu celkovej efektvnosti Investovanie: V slade s nrodnmi rozhodovacmi procesmi sa m po schvlen projektu v oblasti zdieania a zluovania spsobilost vyvin silie na poskytnutie vyieho stupa ochrany pre alokovan investin prostriedky pred monmi krtmi. Sasne s tm maj by alokovan zdroje prostrednctvom spoluprce vyuit na podporu obrannho vskumu alebo vojenskej techniky. Koherencia: V rmci regionlnej spoluprce vrtane bilaterlnej m dostaton sdrnos zamedzi vytvraniu duplict a podpori zvyovanie transparentnosti. Ako pri vetkch projektoch spoluprce aj v tomto prpade je nutn sptn vzba o spenosti implementcie uvedench odporan do praxe. Preto EDA kadorone predlo ministrom obrany lenskch krajn Eurpskej nie sprvu o stave v oblasti zdieania a zluovania spsobilost. Tto sprva, ktor bude vypracvan na zklade informci poskytnutch lenskmi krajinami bude obsahova vsledok analzy stavu v oblasti eurpskych obrannch spsobilost, dosiahnut progres v porovnan s predchdzajcou sprvou, identifikovan prekky v rozvoji spsobilost a dopady znench obrannch rozpotov a nov prleitosti spoluprce krajn. slovensk republika sa podujala hosti najvie medzinrodn logistick cvienie za poslednch desa rokov, ktor sa uskuton 8. 26. jna 2013 vo vcvikovom priestore Le pod nzvom Capable Logistician 2013. o bude predmetom tohto cvienia a ak prnos bude ma toto cvienie pre sR ako lena aliancie? Hostenm cvienia SR potvrdzuje svoju snahu by aktvnym a zodpovednm lenom Aliancie ktor m zujem o rozvoj medzinrodnej spoluprce pri podpore mylienky inteligentnej obrany a uplatovan spolonho prstupu k zaruovaniu dostupnosti irokho spektra spsobilost. Vzhadom na uveden bol stanoven cie cvienia preveri sasn stav a prispie k zvyovaniu rovne interoperability a tandardizcie procesov v oblasti logistiky pre sasn i budce Aliann opercie. Okrem precvienia logistickch jednotiek sa v rmci cvienia uskuton prprava jednotky vojenskej polcie a predstaven bud aktivity NATO zameran na oblas bezpenosti energetickch zdrojov Smart Energy. V rmci tohto cvienia sa predstavia projekty inteligentnej obrany v oblasti logistiky. Zujem o toto cvienie je v, ako boli pvodn oakvania. Do sasnosti na sa cvien plnuje zastni 37 krajn, z toho 24 lenskch krajn NATO. Zmer vysla pozorovateov potvrdilo aj Rusko a ukrajina, o bude zrove aj prspevkom SR do programu spoluprce partnerskch formtov NATO. Aj ke v sasnosti nie je ete finalizovan celkov poet zahraninch astnkov a pozorovateov, je relny predpoklad e to bude cca 920 osb a cca 470 ks techniky. K tomu ete musme pripota samotn prspevok OS SR, ktor bude cca 200 ks techniky, 221 cviiacich osb a pribline 600 osb podieajcich sa na celkovom zabezpeen cvienia. Poas VIP da (20. jna 2013) sa cvienia zastn Vojensk vbor NATO, Vojensk vbor E, pozvan je Generlny tajomnk NATO a al eln predstavitelia agentr a organizci v NATO a E. Okrem toho, e OS SR vyuij tto monos na prezentciu schopnosti SR poskytn podporu hostiteskej krajiny (Host Nation Support HNS) v prpade potreby Aliancie OS SR bud prezentova aj alie spsobilosti ktormi SR v oblasti obrany disponuje; irie predstavenie potencilu VVP Le z hadiska monost medzinrodnho vyuitia, dobudovanej Leteckej zkladne Slia ako operanho letiska Aliancie, i trenaru MiG-29. Toto cvienie taktie predstavuje monos prezentova produkty slovenskho obrannho priemyslu. spoluprca s Ruskom je pre NaTO dleitm politickm a vojenskm aspektom budovania stabilnho bezpenostnho Euroatlantickho prostredia. ako vidte sasnos a budcnos tejto spoluprce v praktickej vojenskej rovine? Vzjomn spoluprca NATO Rusko m svoje zaiatky v roku 1991 formou prvch formlnych kontaktov, priom v roku 1994 Rusko vstpilo do programu partnerskej spoluprce

Medzinrodn spoluprca v oblasti rozvoja obrannch spsobilost je, okrem NATO aj v E monou cestou ako ich aj v sasnch podmienkach pri limitovanch zdrojoch zska a udra. S proklamovanou spoluprcou lenskch krajn Eurpskej nie v rmci iniciatvy zdieania a zluovania spsobilost spracovala Eurpska obrann agentra (alej EDA) odporania (Code of Conduct on Pooling and Sharing) pre mon implementciu tejto iniciatvy pri rozvoji spsobilost jednotlivch krajn. o je obsahom tchto odporan a povedie ich implementcia naozaj k takmu etreniu financi ? Dokument Code of Conduct on Pooling and Sharing pripravila EDA na zklade poiadavky Riadiaceho vboru EDA vo formte ministrov obrany lenskch krajn, aby alej smerovala iniciatvu zdieania a zluovania spsobilost vytvranm modelov na spoluprcu zaloench na najlepch sksenostiach. Primrnym cieom tohto dokumentu v oblasti medzinrodnej spoluprce nie len etri financie, ale hada mo-

22

N A T O

E
spoluprcu. Jednou a pravdepodobne aj jedinou z ciest ako rozvja tto spoluprcu, je vybudovanie vysokej rovne transparentnosti vo vzjomnch vzahoch. V poslednom ase je vea pou o kybernetickch tokoch realizovanch po celom svete. ako sa v aliancii vnma problematika obrany kybernetickho priestoru jej lenov? Kybernetick priestor sa v dsledku masvneho rozrenia informanch a komunikanch technolgi stal (popri zemi, vode, vzduchu a kozme) akousi piatou dimenziou, v ktorej sa ved bojov opercie. Snaha optimalizova nklady a zvyova efektivitu m za nsledok skutonos, e nae innosti sa m alej tm viac stvaj zvisl na prstupe k relevantnm informcim v o najkratej dobe. To vedie k tomu, e znme slovie vetko je na sieti sa stva realitou a neprebern mnostvo rznorodch informci sa prepravuje prostrednctvom potaovch siet. Rzne skupiny, od mladch jedincov (chc si dokza, e nieo vedia), cez kriminlne ivly (ktor v tom vidia monos obohatenia sa), a po vemi dobre organizovan skupiny (neraz financovan vldami ttov snaiacimi sa narui stabilitu) sa snaia vyui tto skutonos na naplnenie svojich ambci. Sksenosti ukazuj, e hrozby kybernetickch tokov s vemi relne. Spomeme si na nedvne toky na servery v Estnsku, i spravodajsk servery v eskej republike. Alebo znefunknenie preerpvacch stanc ropovodu v Mexickom zlive. Napadnut boli vldne potae niekokch krajn, napr. eskej republiky, Rumunska, Portugalska a Belgicka s cieom zska citliv informcie. Severoatlantick aliancia a samozrejme aj OS SR si uvedomuj vnos kybernetickch hrozieb a venuj zabezpeeniu obrany kybernetickho priestoru potrebn pozornos. Kadorone je vykonvan cvienie zameran na obranu kybernetickho priestoru, ktorho s OS SR prostrednctvom MO SR pravidelnm aktvnym astnkom. Slovensk republika je zakladajcim lenom Centra vnimonosti Cooperative Cyber Defence so sdlom v Taline (EST), ktor je zameran prve na problematiku kybernetickej bezpenosti. OS SR pociuj absenciu v oblasti legislatvy v tom, e doteraz nebol prijat zkon o informanej bezpenosti, ktor by poskytol legislatvny rmec pre tto oblas. severn a vchodn as africkho kontinentu v poslednom ase prela vraznmi zmenami, ktor ovplyvuj bezpen prostredie. ako sa E vojensky zapja v spomnanch oblastiach? E prostrednctvom spolonej bezpenostnej obrannej politiky posiluje schopnos reagova na krzy vo svete a aktvne sa zapja do prevencie konfliktov a procesov obnovy po konfliktoch. Bezpenos v jednotlivch reginoch Afriky, terorizmus, extrmistick protivldne sily, poruovanie udskch prv, nekontrolovan pohyb zbran a muncie, ileglny obchod, drogy, korupcia, pirtstvo a pod. maj vrazn vplyv na medzinrodn spoloenstvo. Vojensk angaovanos E spolu s A a almi medzinrodnmi organizciami sa sna zabezpei regionlnu stabilitu prostrednctvom nmornej opercie ATALANTA a vcvikovch misi v So-

(Partnership for Peace PfP). Po vzniku politickho vbor NATO Rusko (NATO Russia Council NRC), v roku 2002 na rovni ambasdorov lenskch krajn NATO vznikol na rovni vojenskch predstaviteov pri NATO vojensk vbor NATO Rusko (NATO Russia Council/Millitary Representatives), ktor riei praktick otzky vojenskej spoluprce. Po prechodnom utlmen rovne spoluprce po situcii v Gruznsku je za retart vzjomnch vzahov mon povaova Lisabonsk summit NATO v roku 2010, kde sa predstavitelia politickej rovne zaviazali pracova smerom k dosiahnutiu relneho strategickho a modernizanho partnerstva zaloenom na princpoch vzjomnej dvery a transparentnosti s cieom prispieva k stabilnej a bezpenej Euroatlantickej oblasti. Tento zvzok je odvtedy zkladom strategickho partnerstva a vzjomnej spoluprce. Hne na to, v roku 2010 bola obnoven vojensk spoluprca schvlenm rmcovho dokumentu o vojenskej spoluprci NATO Rusko. Tento dokument je kadorone rozpracvan do Pracovnho plnu vojenskej spoluprce, ktor sa sklad zo iestich hlavnch oblast: logistika, ptranie a zchrana na mori, boj proti pirtom, boj proti terorizmu, protiraketov obrana a vmena vojenskch sksenost v akademickej oblasti. V sasnosti patr medzi napredujce oblasti vojenskej spoluprce hlavne boj proti pirtom a boj proti terorizmu. Naopak, za najpomalie sa rozvjajcu oblas mono povaova spoluprcu pri budovan protiraketovej obrany v Eurpe, kde NATO vid budcu spoluprcu v dvoch samostatnch, avak koordinovanch systmoch s prepojenmi riadiacimi centrami (o by zabezpeovalo relevantn zdieanie informci). Rusko vak chpe budcu protiraketov obranu v Eurpe ako spolon joint prvok so spolonm systmom riadenia a velenia a urenmi znami zodpovednosti. K rozvoju tejto vzjomnej spoluprce prispieva aj SR svojimi spsobilosami v oblasti boja proti terorizmu; v septembri 2012 sa v centre vnimonosti OS SR v Trenne zameranom na odstraovanie vbunch zariaden a systmov uskutonila konferencia zameran na boj proti nstranm vbunm systmom s ruskou participciou. alou vojenskou aktivitou na zem SR bude participcia ruskch pozorovateov na cvien Capable Logistician 2013 vo VVP Le. o sa tka budcnosti vojenskej spoluprce NATO s ruskmi predstavitemi, bolo niekokokrt zdraznen, e napriek rozdielnym nzorom v niektorch oblastiach je potrebn budova na spench oblastiach spoluprce. Pokia bola doteraz spoluprca zameran hlavne na vmenu informci medzi predstavitemi na vysokej rovni, budcnos spova v rozren praktickej spoluprce zaloenom na priamom kontakte opertor opertor. Prkladom mu by pripravovan spolon nmorn cvienia v oblasti boja proti pirtom, prpadne vcvik ruskch pilotov v preit na mori organizovanmi nemeckmi ozbrojenmi silami. almi oblasami spoluprce me by poskytnutie sksenost v oblasti vojenskch reforiem, pomoc so vzdelvanm anglickho jazyka, prpadne vmena sksenost v oblasti odmnovania. Podmienkou tejto spoluprce na vojenskej rovni je udriavanie dialgu na politickej rovni. Na vojenskej rovni je potom draz vo vzahoch NATO Rusko poloen na praktick

mlsku a Mali. Aj ke OS SR nie s v sasnosti zapojen do tchto operci a misi, v prpade politickho rozhodnutia s pripraven aktvne participova. Opercia ATALANTA je zameran na ochranu plavidiel Svetovho potravinovho programu, ktor dopravuj potravinov pomoc pre miliny vntorne presdlench osb v Somlsku a na ochranu ahko napadnutench plavidiel v oblasti Africkho rohu. Vidina potencilneho finannho zisku z spenej pirtskej akcie je pre ud ijcich v absoltnej chudobe vek a odhodlanie pirtov pokraova v innosti nekles. Poiadavky na sprievod lod sa hlavne v roku 2011 neustle stupovali, avak lohy boli plnen 100% a pre spechy opercie bol mandt preden do konca roka 2014. Vojensk vcvikov misia v Somlsku. E podporovalo silie Somlskej doasnej federlnej vldy a podporuje sasn politick vedenie ttu o vytvorenie funknho systmu vldy na celom teritriu krajiny a jej stabilizciu. Jednou z najdleitejch otzok spojench s tmto silm je zabezpei dostaton poet vycviench prslunkov bezpenostnch sl lojlnych vlde, ktor bud tvori zklad tchto sl a preto bola v aprli 2010 zaat vojensk vcvikov misia v Somlsku. V rmci platnho mandtu, ktor bol dva razy preden, misia pripravila celkom 3 000 prslunkov bezpenostnch sl Somlska v tyroch vcvikovch cykloch. spechy misie dali predpoklad k pokraovaniu a lohy novho mandtu sa zameriavaj na strategick poradenstvo, poradenstvo v oblasti reformy bezpenostnho sektora, poradenstvo a pecilny vcvik bezpenostnch sl Somlska, s cieom vybudova funkn truktry OS Somlska a ich vcvikov systm. Aj ke v sasnosti prebieha transformcia a redislokcia misie, jej spech je priamo viazan na adekvtne finann ohodnotenie tchto prslunkov bezpenostnch sl Somlska. Vojensk vcvikov misia v Mali Podobne aj severn as Afriky v poslednch rokoch znepokojuje svetov spoloenstvo. Situcia sa zaala zhorova v roku 2011, ke v Lbyi prebehla obianska vojna. Militantn ozbrojen skupiny sa zaali rozirova a terorizmus, paovanie, obchod s drogami a nekontrolovan pohybu zbran zaal narasta. Situcia ovplyvnila aj severn as Mali a politick krza mala za nsledok vojensk prevrat v krajine a zvrhnutie vldy v marci 2012. Koncom roka 2012 ministri zahraninch vec lenskch ttov E prijali zvery k podpore Mali a zaiatkom roka 2013 schvlili u druh vojensk vcvikov misiu pod vedenm E prve v Mali. Realizcia tejto misie zane v aprli 2013 a bude predstavova sas komplexnho prstupu E ku krze v regine Sahel.

23

V E D A

V S K U M

Ministerstvo obrany SR spracovalo v rokoch 1999 2000 na zklade poiadaviek prstupovch rokovan a potrieb rozvoja OS SR dokument znmy ako Model 2010. Tento dokument pomerne komplexne hodnotil stav Ozbrojench sl a na zklade plnovanch prsubov a prostriedkov definoval poiadavky na ich rozvoj. Niekde tu vznikla aj potreba obmeny psovch obrnench vozidiel za kolesov. Ich urenie bolo nasmerovan najm do mierovch misi s astmi transportmi po tandardnch komunikcich. Obrnen psov vozy bez primeranej ochrany toti niili povrchy komunikci a tak sa neodporalo nasadzova ich do tchto operci.

Kto podpor driteov slovenskho know-how?

sa tt stane zvislm od dodvateoch zo zahraniia alebo mus prcne vybudova kapacity nov. Pokia tt ru vlastn kapacity, ns daovch poplatnkov to stoj prostriedky, ale priamo ns to nezasahuje. Pokia s to vak kapacity skromn, spotrebovva to nae priame prostriedky. Nahradi domce dodvky zahraninmi nie je vbec jednoduch. Paradoxn je, e hoci udrujeme kapacity pre tt, platme z naich prostriedkov platy a aj odvody a ete sme pod drobnohadom rznych dohadovch sluieb a povinnost. Zatia o tt nakupuje v zahrani pracovn miesta rznymi stupkami, my domci len platme. Z uvedenho sa teda d kontatova, e tie mme nrok na podporu udratenho knowhow. Neviem si celkom predstavi, a poas celho podnikania sa prakticky nestalo, e by nm tt poskytol nejak prostriedky na udranie pracovnch miest. Bol som maximlne spokojn s tm, e sme mali monos systmy dodva a tak zarobi na rozvoj systmov, na dane a odvody. V sasnosti u viac ako tri roky je tu aksi sponzorsk hnutie. Teda je tu snaha, aby sme rzne aktivity zkaznka sponzorovali z vlastnch prostriedkov. V prpade naej spolonosti s to pravideln a bezplatn asti v pracovnch skupinch, podpora rznych udalost, a napokon aj rozvoj systmov. Zverom chcem skontatova, e knowhow spolonosti je know-how ttu. Dodvky vlastnm ozbrojenm silm s referenciou pre vvoz a taktie pre erpanie prostriedkov z inch rozpotov. Z takchto prostriedkov sa tie platia dane a odvody. Kto posdi potrebu takhoto podnikania? Kto teda podpor driteov slovenskho know-how? Rozprvame o technologickej spolonosti, ale mnoho preto nerobme(te). Ivan PLICHTA riadite CSBC, s. r. o.

innos v pracovnej skupine NATO LCG-1.

V priebehu rokov sa uveden filozofia obmeny techniky nekonala, napokon na u neboli u ani plnovan prostriedky. V sasnosti trend nezabezpeenia prostriedkov pokrauje, kolesov vozidl nie s a psov neodkladne po odslench rokoch odchdzaj. Prakticky a v tomto roku sa pripravuje ich modernizcia. Na skuton modernizciu vak tie treba prostriedky. Obdobn stav je aj v inch oblastiach. Odborne sa tomu hovor ivotn cyklus techniky a systmov. Ten by mal by dobre plnovan a kad tt, pokia chce ma svoju armdu, na mus naetri. Najefektvnejie s postup-

n kroky v opravch techniky a primeran modernizan kroky. Z pohadu ivotnho cyklu techniky a systmov je tu vak aj in aspekt. Na udranie techniky a systmov a ich prpadn rozvoj je potrebn materilna a personlna zklada. T by v prpade oprv mala by sasou ministerstva obrany a v prpade systmov dodanch zo subjektov mimo ministerstva obrany mala by by snaha o udranie externch dodvateov. Nezvisle od skutonosti, i ide o techniku, strelivo alebo IT systmy, vak tto schopnos stoj na pecialistoch. Ke tto zmizn, zmizne know-how a v tomto prpade

innos v komunite Multilateral Interoperability Program od roku 2008

MIP GW

MIP GW

MIP GW

MIP GW

CSBC, spol. s r. o. Roncka 10, 831 07 Bratislava Tel.: +421 44 5570 141, 5570 142 Fax: +421 00 5570 143 e-mail: csbc@csbc.sk

24

N R O D N

R A D A

S R

Rizik a limity obrany a bezpenosti

K dleitm lohm ttu patr zabezpei svojim obanom chrnen zemie z hadiska obrany a bezpenosti. Aj ke ijeme v mierovch asoch, bez viditench nebezpeenstiev, predsa len silov rezorty maj svoje nezastupiten miesto v hierarchii sprvy ttu. dleit vhu maj otzky obrany a bezpenosti aj v medzinrodnch svislostiach. Na otzky z tchto oblast nm poskytol svoje postrehy a hodnotenia predseda vboru NR SR pre obranu a bezpenos Jaroslav BAKA. Pripravila Marta Tomaoviov.
udra bojaschopnos ozbrojench sl ako celku, aj ke som si vedom, e je to nron pri rovni obrannch vdavkov v ostatnch rokoch. uvedomujem si vak, e to v takch podmienkach nepjde donekonena a preto oceujem, e rezort obrany pripravil nov rmec dlhodobho rozvoja obrany ttu. Mlo si mono uvedomujeme, e nae ozbrojen sily nepretrite zabezpeuj vemi dleit lohu, ktorou je ochrana vzdunho priestoru SR v rmci integrovanho systmu obrany vzdunho priestoru NATO. Oceujem, e sa realizovali a alej sa bud prijma opatrenia, ktorch cieom je racionalizova truktry velenia a riadenia s cieom zefektvni ich innos vo vzahu k riadeniu obrany a rozvoju ozbrojench sl. Vidm dleit posun aj v oblasti zniovania nkladov rezortu obrany vo vzahu k akciovm spolonostiam v jeho zriaovateskej psobnosti. V neposlednom rade je to i nov legislatvne rieenie v oblasti racionalizcie a zefektvnenia innosti Vojenskho spravodajstva. A nechcem zabudn ani na cenn pomoc vojakov pri mimoriadnych udalostiach na zem SR, v poslednom obdob naprklad pri snehovej kalamite. Shlasm, e nie vetko je stopercentn. Tvrdi to, by nebolo dveryhodn a najm by to bolo nezodpovedn. Zrove chcem ale zdrazni, e bezpenos a obrana s prvoradmi zujmami ttu. Preto sa mi zd by vhodnejie hovori o krokoch i lohch, mimoriadne nronch, predovetkm z hadiska zdrojov, pri ktorch mu, berc do vahy aj sasn zloit ekonomick situciu, existova momentlne a v najbliom obdob urit rizik a limity. Zd sa, e v najblich rokoch bude rozvoj Ozbrojench sl SR obmedzen. O to viac podporujem zmer, o ktorom sa pe aj v Bielej knihe o obrane SR, vyzbroji jeden prpor pozemnch sl u do konca roku 2015, to znamen ete v priebehu tohto volebnho obdobia. V tomto kontexte drm palce vedeniu ministerstva obrany pri aktivitch na odstrnenie vntornch rezerv a generovanie spor v rmci rezortu, ktor sa pouij na zmiernenie spomenutch rizk a obmedzen. V rmci oblasti informci svisiacich s bezpenosou ttu mono bezpenostn situciu na zem Slovenskej republiky za rok 2012 hodnoti ako pokojn a stabilizovan. Nae zemie me by vo vzahu k teroristickmu toku aj naalej zneuvan na tranzit, materilno-technick podporu a zzemie rizikovch osb.

sR je sasou systmu kolektvnej bezpenosti a stability ako lensk krajina NaTO. Z tohto lenstva vyplva nielen prospech, ale aj zvzky, ktor sa nm nedar plni. ako je z tohto pohadu hodnoten dveryhodnos a spoahlivos sR? no, meme sa oprie o kolektvny obrann potencil celej Aliancie, o je vznamn kvalitatvna zmena oproti stavu, ke sme obranu zabezpeovali na individulnom zklade. Je to vak spojen aj s naou spoluzodpovednosou za bezpenos a obranu naich spojencov. Chcem zrove zdrazni, e kolektvne zabezpeovanie obrany ttu ns nezbavuje primrnej zodpovednosti za svoju vlastn obranu. V tomto kontexte som presveden, e SR je dveryhodnm a spoahlivm spojencom. Ak toti hovorme o obrannom sil ttu, ktorho sasou je aj plnenie medzinrodnch zvzkov, ide v princpe o dve roviny. Prvou rovinou je aktvne, i inak povedan, prieben zaruovanie obrany, ktor v stave bezpenosti reprezentuj predovetkm permanentn ochrana vzdunho priestoru, opercie medzinrodnho krzovho manamentu a vyleovanie jednotiek do sl rchlej reakcie NATO a E. V tejto oblasti sa ozbrojenm silm zatia dar udriava krok so spojencami a Slovensk republika z tohto hadiska patr k aktvnym a spoahlivm spojencom. Potvrdzuj to aj stretnutia, ktor mvam s predstavitemi inch ttov alebo medzinrodnch

organizci, ktor chvlia profesionalitu naich vojakov v opercich. Druhou rovinou obrannho silia je rozvoj spsobilost, zjednoduene povedan, prprava na budce konflikty, vrtane vojny. Prve v tejto oblasti obrannho silia a plnenia medzinrodnch zvzkov u viac rokov zaostvame za poiadavkami. Paradoxne je to sasti aj preto, e jednak sa kadm rokom zniuj obrann vdavky a jednak vea finannch zdrojov bolo v poslednom desaro erpanch na zabezpeovanie asti v rozsiahlych opercich medzinrodnho krzovho manamentu. Priebenm plnenm loh zaruovania obrany a bezpenosti sme tak vyerpvali zdroje aj na kor prpravy na budcnos. O tomto stave a jeho princh sa v ostatnch dvoch rokoch vea diskutovalo vaka strategickmu hodnoteniu obrany. Vyzdvihn vak chcem najm to, e sa aktvne pripravuj rieenia tohto problmu. aj ke informcie svisiace s obranou a bezpenosou ttu podliehaj vyiemu stupu utajenia, ako vnmate plnenie loh v tchto rezortoch, ktor si zaslia ocenenie a ktor kroky povaujete za nezvldnut? Vo vzahu k rezortu obrany chcem predovetkm oceni, e slovensk vojaci v zahraninch opercich naalej preukazuj vysok profesionalitu a robia svojej krajine vemi dobr meno. Pozitvne hodnotm, e sa dar

25

N R O D N

R A D A

S R
Strategick hodnotenia obrany (SHO) je benou sasou riadenia obrany, priom ho aplikuj vo viacerch ttoch NATO, E. Diskusie a konzultcie o lohch obrany ttu, zdrojoch a obrannch spsobilostiach SR, aktulnom stave a iaducej budcnosti so zapojenm politickej sfry, bezpenostnej komunity a irej verejnosti s sasou SHO. Poda vho posdenia je to sprvny smer rieenia problmov v rezorte? u som sa iastone k tejto problematike vyjadril v predchdzajcej odpovedi. Samozrejme, niektor otzky a informcie, ktor svisia s realizciou obrany ttu, naprklad tkajce sa obrannej infratruktry alebo plnov vojenskej reakcie, maj zosta chrnen. Na druhej strane, Slovensko mus kad euro vyui efektvne a neme si dovoli radiklne zmeny v plnoch rozvoja obrannch spsobilost, a to aj v kontexte medzinrodnej spoluprce, po kadch parlamentnch vobch. Vyzdvihol by som najm dva momenty. Strategick hodnotenie obrany spustilo otvoren diskusiu o problmoch a potrebch zaruovania obrany a umonilo tak zska pozornos a zvi porozumenie verejnosti rozvoju obrannho potencilu ttu. Pozitvne hodnotm zapojenie inch rezortov, ale aj expertnej komunity psobiacej mimo verejnej sprvy, najm preto, e ide o otzky, ktor v bench asoch nepatria k denno-dennm starostiam obana, ale s nesmierne dleit. Zrove tento proces vytvoril podmienky na budovanie politickho konsenzu o dlhodobom rozvoji obrany, ako predpokladu kontinuity plnov a stability ich zdrojovho zabezpeenia. Nzory politickch strn sa mu li v detailoch, ale na strategickom smerovan by mala by zhoda. V tomto kontexte chcem uvies, e poslanci nho vboru vrtane ma sa zastnili na niekokch diskusich v rmci strategickho hodnotenia obrany a hlavn vstup tohto procesu nvrh Bielej knihy o obrane Slovenskej republiky sme ete pred jej schvlenm mali monos prerokova v parlamentom vbore, priom iaden jeho len nebol proti. Povaujete psobenie a plnenie loh v medzinrodnch misich za dostaton a reprezentujce spsobilosti obrany a bezpenosti sR? Psobenie v opercich je v prvom rade o zaruovan naej vlastnej bezpenosti. Prostrednctvom plnenia loh v opercich a misich medzinrodnho krzovho manamentu stabilizujeme situciu a prispievame k mierovmu rieeniu konfliktov v rznych reginoch sveta, m predchdzame a zmenujeme rizik pre bezpenos nho zemia a obanov. Zrove je to vec spolupatrinosti a zodpovednosti k naim spojencom zaloench na princpe nedelitenosti bezpenosti lenov NATO. Chcem potvrdi, e n prspevok je primeran vekosti zemia, populcie i ekonomickm monostiam Slovenskej republiky. Je pravda, e s ohadom na charakter vysielanch prspevkov, zva zloench z vojakov viacerch jednotiek na plnenie pecifickch, zko zameranch innost, bol transforman efekt psobenia v opercich na rozvoj ozbrojench sl dlhodobo obmedzen. To sa vak zana meni a zmer vysla naprklad kompaktn bojov jednotku do Afganistanu na plnenie loh mentoringu a vcviku tamojch bezpenostnch sl, ktor nedvno schvlila NR SR, je krok sprvnym smerom. Najnovia legislatvna iniciatva sa dotkla socilneho zabezpeenia predstaviteov obrany a bezpenosti. ak inok bude ma toto nov prvne opatrenie na stabilitu a profesionalizciu bezpenostnch a obrannch sl sR? Rozhodujcim opatrenm vo vzahu k stabilite a profesionalizcii ozbrojench sl v schvlenej novele zkona . 328/2002 Z. z. o socilnom zabezpeen policajtov a vojakov a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov je postupn zvyovanie dky sluby, po vykonan ktorej vznikne profesionlnemu vojakovi nrok na vsluhov prspevok (z dnench 5 na 10 rokov sluby) a dky sluby potrebnej na vznik nroku na vsluhov dchodok (z dnench 15 na 25 rokov sluby). Vcvik a prprava lenov ozbrojench zloiek nie je lacn zleitos a tt stoj nemal finann prostriedky. Preto sa tla na to, aby takto profesionli zostali v slubch ttu o najdlhie a investciu ttu aj vrtili. Doterajie podmienky pre vznik nroku na uveden dvky vsluhovho zabezpeenia sa pritom nemenia pre tch, ktor ich u pred innosou navrhovanch zmien splnili. Nov opatrenia sa bud zavdza postupne a vyvene z hadiska potrieb stabilizcie sksenho a vycvienho personlu. Z tchto dvodov som presveden, e uveden opatrenia posilnia stabilizciu a profesionalizciu bezpenostnch zloiek a ozbrojench sl SR minimlne na alch 40 rokov s tou podmienkou, e udia odchdzajci z ozbrojench zloiek ttu bud nahraden novmi zujemcami o takto slubu. Zo sprvy NK v roku 2011 je zrejm, e kontrola hospodrenia s verejnmi prostriedkami a nakladania s majetkom ttu pri zabezpeovan vojenskch operci a mierovch misi v zahrani preukzala nedostatky pri stanovovan a vyhodnocovan plnenia cieov prvku Opercie mimo zemia ttu. V oblasti verejnho obstarvania boli zisten nedostatky v 10 prpadoch verejnch sa. Zaober sa Vbor pre obranu a bezpenos NR sR aj takmito zisteniami alebo ako k nim pristupuje? Najvy kontroln rad SR vykonal v ase od 10. janura 2011 do 18. marca 2011 na Ministerstve obrany SR a jeho organizanch zlokch kontrolu hospodrenia s verejnmi prostriedkami a nakladania s majetkom ttu pri zabezpeovan vojenskch operci a mierovch misi v zahrani, ktorej elom bolo preveri dodriavanie veobecne zvznch prvnych predpisov, hospodrnosti a elovosti pouitia verejnch prostriedkov vylenench na vojensk opercie a mierov misie v zahrani. Aj pri tejto kontrole, aj pri alch (nielen externch, ale aj internch) m kontrolovan subjekt monos vyjadri sa k zistenm nedostatkom a zrove povinnos navrhn a prija opatrenia k takmto nedostatkom. Nsledne na zklade dohodnutch leht zale kontrolovan subjekt vyhodnotenie navrhnutch opatren, ktor maj v budcnosti zamedzi op-

V priebehu roka 2012 sa vyskytovali prejavy radikalizmu, ktor sa viazali najm k ultra nacionlnemu extrmizmu orientovanmu na problematiku rmskej meniny a neprispsobivch obanov. Pozornos ptalo novovzniknut zoskupenie Slovensk branci ako vlasteneck, militantne orientovan skupina, ktor psobilo ako neregistrovan telesno-brann klub rozdelen do oddielov a do prpraviek po celom zem Slovenskej republiky. Celkovo prv raz od vstupu Slovenskej republiky do schengenskho priestoru bol zaznamenan nrast neleglnej migrcie spojen s ileglnou innosou tzv. overstayerov migrantov, ktor vstpili do schengenskho priestoru leglne, ale nsledne nedodriavali asov platnos vz, povolen na pobyt a inou formou poruovali predpisy. V novembri 2012 bola Slovensk republika podroben schengenskmu hodnoteniu vzdunch hranc Slovenskej republiky a to konkrtne na letisku M. R. tefnika v Bratislave. Zveren sprva z hodnotenia v tomto obdob ete nie je schvlen. Model 2020 aj v dsledku ekonomickej krzy, ktor limitovala stabilitu predikcie zdrojov, nebol naplnen. spomaovanie transformcie Ozbrojench sl sR sa prehlbovalo a pokles obrannch vdavkov sR zaal limitova aj plnenie zkladnch loh ozbrojench sl. ako z tohto pohadu hodnotte lohy transformcie ozbrojench sl sR? Na zklade vsledkov analzy, ktor sme zaali robi hne po nstupe na rezort obrany v roku 2006, sme zistili, e pvodn dlhodob pln rozvoja rezortu obrany, tzv. Model 2015 sa, najm v dsledku nenaplnenia zdrojovch oakvan, stal nerelnym a neaktulnym. Preto sme zaali pripravova dlhodob pln - Model 2020. Prce na om sa vak z dvodov, ktor ste uviedli, preruili v roku 2009. Z hadiska projekcie budceho rozvoja rezortu obrany sme u vtedy zdrazovali dva kov aspekty zdrojov realizmus a racionalizciu a zefektvnenie samotnho rezortu ako zkladn predpoklady systmovho rieenia na odstrnenie dlhodobch deficitov v procese dosahovania cieov transformcie ozbrojench sl. K tomu sme sa u v zvere volebnho obdobia nedostali a pripravovan materil Model 2020 nebol oficilne schvlen vedenm rezortu, ale bol ponechan ako podklad na vyuitie novm vedenm rezortu, ktor vzilo z parlamentnch volieb v roku 2010. Po nstupe novho vedenia rezortu v roku 2010 bolo prijat rozhodnutie uskutoni strategick hodnotenie obrany s ambciou tieto problmy riei. Mrz ma, e cel proces prpravy novho rmca dlhodobho rozvoja sa predil o viac ako dva roky, o prispelo k aliemu zhorovaniu stavu v rezorte obrany. Podstatn vak je, e sasn vedenie rezortu obrany v snahe urchlene riei kritick situciu dopracovalo nvrh Bielej knihy o obrane SR, ktor bude v priebehu niekokch tdov predloen na rokovanie vldy SR. Rozvojov zmery a postup, ktor navrhuje sasn vedenie rezortu, vnmam ako realistick a zodpovedn. Som presveden, e navrhnut rieenia maj potencil zvrti kritick situciu v ozbrojench silch a obnovi ich transformciu.

26

N R O D N

R A D A

S R

tovnmu vzniku takchto nedostatkov. Ak s nedostatky zvanho charakteru, vbor si me vyiada nielen protokol o vsledku kontroly, prijat opatrenia, ale me aj na zklade uznesenia vykona na danom ministerstve poslaneck prieskum. ako vnmate plnenie stanovench cieov v rezortoch obrany a vntra v kontexte programovho vyhlsenia Vldy sR? Najskr by som chcel zvrazni, e novm javom programovho vyhlsenia je lenenie po politikch, nie po rezortoch. To odra situciu v relnom ivote, kedy mnoh lohy maj medzirezortn charakter, ako naprklad rieenie socilneho systmu vojakov a policajtov. Aj ke nie sme ani v polovici volebnho obdobia, hodnotm plnenie loh v oblasti bezpenosti a obrany pozitvne. Niektor lohy u maj aj efekty, naprklad zlenie vojenskch spravodajskch sluieb. Je to zrove oblas, kde plnenie pokrauje s cieom posilni efektvnos kontroly spravodajskch zloiek, k omu sa pripravuje nvrh novho spravodajskho zkona. Vemi dleit je, e rezortu obrany sa dar udriava hlavn spsobilosti ozbrojench sl, o me znie mlo ambicizne, no chcem potvrdi, e je to vekou vzvou pri aktulnych vraznch zdrojovch obmedzeniach. alm vsledkom plnenia programovho vyhlsenia je racionalizcia truktry ministerstva obrany, ale aj pokrok v rozvoji spoluprce silovch rezortov s dobrovonou poiarnou ochranou. urite by sa mala spomen reforma ESO v gescii rezortu vntra, v rmci ktorej bola zruen pecializovan ttna sprva na krajskej rovni, priom reforma pokrauje a mala by prinies vrazn sporu finannch prostriedkov. Dalo by sa hovori o alch iastkovch vsledkoch. V rmci alieho plnenia cieov ministerstva vntra v slade s programovm vyhlsenm vldy mono vvoj bezpenostnej situcie na zem Slovenskej republiky v roku 2012 z hadiska potu trestnch inov povaova za uspokojiv, nakoko spchanch trestnch inov bolo 90 351, o je v porovnan s rokom 2011 o 2 522 trestnch inov menej. Dolo k miernemu poklesu trestnch inov vo vine druhov kriminality. V porovnan s rokom 2011 stpol poet trestnch inov spchanch na ulici a vzrstol aj poet myselnch poiarov motorovch vozidiel. Na druhej strane vemi dobre vyzeraj sla za prv dva mesiace roku 2013 vo vetkch ukazovateoch. Ak sa tento trend udr poas celho roka 2013, bude to naozaj spen rok. Dopravno-bezpenostn situcia bola charakterizovan nastolenm trendom zniovania potu dopravnch nehd, ktorch bolo v roku 2012 na naich cestch zaznamenanch 13 945, o je o 1 056 menej ako rok predtm, priom usmrtench bolo o 28 osb menej. Potom obet 296 sa Slovenskej republike po prvkrt podarilo splni zvzok Eurpskej nie a zni poet obet dopravnch nehd pod stanoven rove 305.

Obrana a bezpenos s oblasti, ktor v ostatnch rokoch trpia finannou podvivou a napriek tomu patria k dleitm lohm ttnej politiky. Ako vnmaj plnenie loh tchto rezortov, sme sa ptali v ankete aj lenov Vboru NR SR pre obranu a bezpenos. Pripravila Marta Tomaoviov

Obraz obrany a bezpenosti

sR je sasou systmu kolektvnej bezpenosti a stability ako lensk krajina NaTO. Z tohto lenstva vyplva nielen prospech, ale aj zvzky, ktor sa nm nedar plni. ako je z tohto pohadu hodnoten dveryhodnos a spoahlivos sR? Martin Fedor len vboru Naa dveryhodnos je zatia hodnoten predovetkm cez as v rznych misich. Tam sa dar naim vojakom psobi spoahlivo a profesionlne.

ubomr Galko len vboru Do NATO sme vstupovali jednak s istmi ambciami, ale aj vedom si zvzkov. Problm vidm v tom, e sa nm dlhodobo nedar tieto ambcie a zvzky skbi. Hoci sa urite v tejto chvli ned poveda, e by Slovensko bolo nedveryhodnm alebo nespoahlivm spojencom, je jasn, e sasn stav obrany a vdavkov na u tto dveryhodnos neposiluje. asto zaznieva, e nie sme v NATO jedin, ktor maj problmy so zniujcim sa

27

N R O D N

R A D A

S R
pravdepodobn a Slovensko je okrem toho lenskou krajinou NATO, rezort obrany je miestom, ktorho sa krty dotkli najviac. Napriek uvedenej komplikovanej situcii by som rd vyzdvihol vemi triezvy a objektvny prstup rezortu obrany k vyhodnocovaniu kvalitatvnych a kvantitatvnych monost obrany vo vzahu k ttnym financim. Slovensk republika nie je vekm a ani zaleka rozhodujcim aktrom medzinrodnej bezpenosti. innos rezortu obrany ukazuje, e si tento fakt uvedomujeme a sname sa posilni nau bezpenos a obranu v spoluprci s krajinami Vyehradskej tvorky, v rmci ktorej presadzujeme koncepciu smart defence zaloen na bze pooling and sharing. Poda mjho nzoru prve zka profilcia na oblasti, v ktorch sme sksenej a disponujeme lepou technolgiou a bliia spoluprca s naimi susedmi je smerom, ktorm by sa slovensk rezort obrany mal ubera, pretoe predstavuje monos spory ttnych financi pri zven efektivity obrany. Avak existuje oblas, ktor v rmci rezortu obrany musme zlepi verejn obstarvanie. V minulosti sme zaznamenali viacer kandly a pochybn tendre, ktor vrhli zl svetlo na rezort obrany a mohli pokodi meno Slovenskej republiky ako spoahlivho spojenca. Model 2020 aj v dsledku ekonomickej krzy, ktor limitovala stabilitu predikcie zdrojov, nebolo naplnen. spomaovanie transformcie Ozbrojench sl sR sa prehlbovalo a pokles obrannch vdavkov sR zaal limitova aj plnenie zkladnch loh ozbrojench sl. ako z toho pohadu hodnotte lohy transformcie ozbrojench sl sR? Martin Fedor V ase, ke odpovedm na vae otzky (marec), s v pripomienkovom konan dva zsadn dokumenty ministerstva obrany: Biela kniha a rozvojov pln rezortu obrany do roku 2024. Zatia teda nepoznme definitvne znenie, ako ich schvli vlda. V navrhovanej podobe, ia, registrujem, e aj v tchto novch materiloch pretrvva rozpor medzi lohami a zdrojovm zabezpeenm. Dokonca sa aj zvyuje oproti strategickm dokumentom, ktor pripravovala bval vlda, zo znmych dvodov ich vak nestihla dotiahnu. ubomr Galko Ako ste sprvne naznaili, k hlavnm zlyhaniam dolo v minulosti, kedy bolo mon so zlou situciou ozbrojench sl nieo skutone robi. Problmom vak bolo, e sa stanovili ciele, ktor u v ase ich nastolenia neboli prli relne. Ale hlavne to, e tieto ciele a ambcie neboli bran vne. Ostvali len na papieri bez relnych krokov k nprave, priom stav armdy sa postupne zhoroval a technika a in vybavenie len chtralo. Hasi tento stav v dnench asoch nie je jednoduch. Som ale presveden, e sa to d. Postupnmi cieavedommi krokmi, ale najm maximlnou transparentnosou pri vetkch nkupoch, tendroch a vberoch. Andrej Hrniar Ako som uviedol pri predchdzajcej otzke Slovensko nem kapacity ani potencil, aby komplexne a finanne efektvne pokrylo zabezpeenie svojej obrany a bezpenosti. Ovea schodnejou a vhodnejou cestou je

rozpotom na obranu i nedostatonou modernizciou, kee je krza, veobecn nedostatok zdrojov a podobne. Dleit je ale, aby sme sa nevyhovrali na inch a snaili sa s tmto stavom nieo urobi. Len tak ostaneme tm dveryhodnm a spoahlivm spojencom, akho ostatn lenovia Aliancie oakvaj. Andrej Hrniar len vboru Slovensk republika je lenskou krajinou NATO od roku 2004. Je samozrejm, e aj ako jeden z malch ttov so spsobilosami a finannmi zdrojmi, ktor s neporovnaten s vmi a starmi lenmi NATO sa musme snai o naplnenie vetkch svojich zvzkov vyplvajcich z lenstva. Bohuia, stle existuj zvzky, ktor Slovensko dlhodobo nespa, napr. politick zvzok Aliancie, ktor hovor o pouit 2 % HDP v rezorte obrany (poda dajov Aliancie sa nm v tejto oblasti podarilo v roku 2010 poui len 1,1 %). V ase finannej krzy sme nten vyuva nae zdroje efektvne a rozumne s ohadom na nae zvzky. Napriek tomu si myslm, e Slovensk republika je spoahlivm a dveryhodnm Spojencom, o dokazuj nae aktivity a iniciatvy zameran na zvenie efektivity a kredibility v spoluprci s naimi susedmi v rmci Vyehradskej skupiny rovnako ako aktivity nepriamo spojen s rezortom obrany zameran na vzdelvanie, jazykov vubu a technolgie. Prve tieto nepriame aktivity ved k vyej bezpenostnej gramotnosti a podpore nho lenstva v systme kolektvnej bezpenosti. Okrem uvedenho v prospech naej dveryhodnosti a spoahlivosti hovoria aj spechy a ocenenia slovenskho psobenia vo vojenskch opercich Aliancie, kde nai vojaci a dstojnci disponuj dverou veliteov NATO. S to slovensk vojaci, ktor zabezpeuj nebezpen a zodpovedn lohy priamo v akcii, o dokazuje naprklad innos Gabkovho pluku pecilneho urenia v Afganistane. Slovensko je nepochybne dveryhodnm a spoahlivm Spojencom, ktor rob maximum s ohadom na svoje zdroje a monosti. aj ke informcie svisiace s obranou a bezpenosou ttu podliehaj vyiemu stupu utajenia, ako vnmate plnenie loh

v tchto rezortoch, ktor si zaslia ocenenie a ktor kroky povaujete za nezvldnut? Martin Fedor Ak sa ptate na lohy, ktor si stanovila sasn vlda a jej bezpenostn rezorty a agentry, na takto hodnotenie je zatia (po roku) priskoro. Zatia tu nie je ni, o by si zaslilo vyznamenanie v tom zmysle, e by sa zsadne pohlo s niektormi problmami, ktor mme. Prevdzkov agendu zvldaj rezorty a agentry bez vypuklch problmov. ubomr Galko Nie je iadnym tajomstvom, e dobr meno nm robia najm nai vojaci psobiaci v zahraninch opercich. Aj ke asto nemaj najmodernejiu vstroj alebo vzbroj, svojimi kvalitami, vcvikom a morlnymi vlastnosami nezriedka previa svojich kolegov z inch ttov. To plat aj o tch vojakoch, ktor zasahuj pri ivelnch pohromch a inch katastrofch doma na Slovensku. To vak neme by dostatonou nplasou na skutonos, e mme zastaran techniku po dobe ivotnosti, za 20 rokov existencie Slovenska sme neinvestovali do iadneho vekho modernizanho projektu a to aj preto, e potencilne zdroje na tieto projekty asto konia v nesprvnych vreckch. Hoci sasn minister Glv deklaroval, e chce tto situciu zmeni, jeho doterajie kroky za rok jeho vedenia svedia skr o opaku. Andrej Hrniar Jednou zo zkladnch loh ttu je zabezpeenie bezpenosti jeho obyvatestva a vytvorenie priaznivch podmienok pre jeho rozvoj. lohy rezortu obrany s zameran na dosiahnutie tchto cieov. Rozsah a spsoby implementcie loh s priamo ovplyvovan podmienkami, v ktorch Ministerstvo obrany Slovenskej republiky psob. Prve preto je pri hodnoten efektivity jeho postupov a krokov nevyhnutn uvedomi si, e aj napriek faktu, e obrana a bezpenos s slovenskmi prioritami, tento rezort disponuje nedostatonmi finannmi prostriedkami. Svetov finann a hospodrska krza spsobila, e nielen Slovensko, ale vetky krajiny Eurpskej nie museli upravi a zokrta svoje rozpoty. Kee v sasnosti je monos vojenskho toku na zemie Slovenskej republiky ne-

28

N R O D N

R A D A

S R
ubomr Galko no, toto je oblas, kde sa nm dlhodobo dar udriava adekvtnu rove a nasadenie. Je pozitvne, e napriek zniujcemu sa celkovmu rozpotu na obranu sa vdavky venovan na nae psobenie v zahraninch opercich nezniuj, ba naopak ete zvyuj. Taktie z hadiska potov vojakov je v pomere k vekosti celch ozbrojench sl n zahranin prspevok adekvtny a prevyuje priemer NATO. Napriek tomu sa d urite diskutova o niektorch konkrtnych krokoch, naprklad o vhodch i nevhodch nho psobenia na Cypre. Andrej Hrniar Tak ako som u spomnal v odpovedi na prv otzku, Slovensko je aktvne vo viacerch medzinrodnch misich i u pod mandtom OSN, NATO alebo Eurpskej nie. Osobne si myslm, e vzhadom na vekos a kapacity Slovenskej republiky je mnostvo vojenskho personlu psobiace v medzinrodnch opercich viac ne dostaton. Slovensk republika sa v rmci svojej bezpenostnej politiky orientuje predovetkm na transatlantick vzbu a koordinciu svojej innosti s Eurpskou niou a te sa americkej podpore, o dokazuj pochvaln slov americkch veliteov na adresu naich vojakov. Prve ocenenia a pochvaly naich vojakov s dkazom, e nae lohy si v medzinrodnch misich plnme dobre s ohadom na nae monosti. Najnovia legislatvna iniciatva sa dotkla socilneho zabezpeenia predstaviteov obrany a bezpenosti. ak dopad bude ma toto nov prvne opatrenie na stabilitu a profesionalizciu bezpenostnch a obrannch sl sR? Martin Fedor Vsledn podobu zmien povaujem za nespravodliv voi tm prslunkom ozbrojench sl, ktor s dnes v systme. A to s dve skupiny: t v aktvnej slube (prispievatelia do systmu) a poberatelia dchodkov. Nepatrm k tm, ktor bud populisticky tvrdi, e sa ich nemali dotkn iadne zmeny. Doteraj systm bol neudraten. Poda mojej mienky vak za nebola rozdelen spravodlivo. ubomr Galko Z hadiska udratenosti rozpotu socilnych vdavkov pre rezorty vntra a obrany tento krok chpem. Na strane druhej vak nememe by vdy otrokmi siel a nebra do vahy in faktory. V tomto prpade vnmam vemi negatvne, e sa toto opatrenie dotkne aj sasnch vojakov a policajtov, m sa teda zmenia podmienky, za ktorch do ozbrojench sl alebo polcie vstupovali. Pokladm to za podvod na nich. Me to narui personlnu stabilitu oboch zborov, kee u teraz mm informcie od niektorch hlavne mladch vojakov, e z dvodu novho zkona chc ozbrojen sily opusti. Andrej Hrniar Za najvznamnejie zmeny v uvedenej legislatvnej iniciatve povaujem predenie doby sluby na 25 rokov, zvenie odvodov z vsluhov dchodku a predovetkm zmena dchodkov administratvnych zamestnancov rezortu obrany z vsluhovch na civiln. uveden opatrenie rozhodne prispeje k profesionalizcii a stabilite OS SR, kee sa zni fluktucia personlu, jeho mnostvo a zrove rezort vznamne uetr na vsluhovch dchodkoch. Osobne ma najviac zaujala zmena typu dchodkov u administratvnych zamestnancov. Vaka tomuto opatreniu rezort vyriei problm s nadmernou byrokraciou a ocen sluby tch, ktor sa priamo podieaj na realizcii obrany a bezpenosti v praxi. V konenom dsledku predpokladm, e by tto iniciatva mohla vies k stabilizcii, profesionalizcii a etreniu v rezorte, ktor pokodilo viacero kandlov. Zo sprvy NK v roku 2011 je zrejm, e kontrola hospodrenia s verejnmi prostriedkami a nakladania s majetkom ttu pri zabezpeovan vojenskch operci a mierovch misi v zahrani preukzala nedostatky pri stanovovan a vyhodnocovan plnenia cieov prvku Opercie mimo zemia ttu. V oblasti verejnho obstarvania boli zisten nedostatky v 10 prpadoch verejnch sa. Zaober sa Vbor pre obranu a bezpenos NR sR aj takmito zisteniami alebo ako k nim pristupuje? Martin Fedor Som radovm lenom vboru, a iadny takto bod nm nebol na rokovanie v tomto funknom obdob predloen, ani zo strany vedenia vboru, ani nebol navrhnut zo strany rezortu obrany. ubomr Galko Tieto skutonosti mi nie s znme. Vbor pre obranu a bezpenos NR SR sa tmito zisteniami nezaoberal. Opatrenia s na ministrovi, on je povinn zabezpei, aby sa nedostatky neopakovali a prpadne vyvodi zodpovednos u konkrtnych osb. Andrej Hrniar Samozrejme, e sa tmito zisteniami zaoberme a pozorne sledujeme opatrenia rezortu obrany, ktor by mali zabrni aby sa v budcnosti takto pochybenia neopakovali ako vnmate plnenie stanovench cieov v rezortoch obrany a bezpenosti v kontexte programovho vyhlsenia Vldy sR? Martin Fedor Plat, o som odpovedal na druh otzku. ubomr Galko Zatia vemi rozporuplne. Hoci si uvedomujem, e uplynul len rok a opatrenia pecilne v rezorte obrany si vyaduj podstatne viac asu. Ale viacero doterajch krokov ministra Glva vbec nevzbudzuje dveru: netransparentn nkup lietadiel L410, netransparentn prenjom VOP Novky, formlne, nie relne zlenie vojenskch spravodajskch sluieb a u spomnan reforma vsluhovch dchodkov. Pozitvne hodnotm pokraovanie v podpore psobenia vojakov 5. pluku pecilneho urenia v Afganistane aj dotiahnutie rokovan o pomoci od uSA pri logistike a transporte vojakov do Afganistanu. Andrej Hrniar Programov vyhlsenie Vldy SR ponka zkladn politick premisy riadenia jednotlivch rezortov. Z mjho pohadu je obrana a bezpenos ttu oblasou, kde musia by ciele stanoven odvne a kontinulne, bez ohadu na politick orientciu vldy.

v naom prpade zameranie sa na efektivizciu a pecializciu v oblastiach, v ktorch mme sksenosti ako naprklad innos naich enistov i odmnovacch jednotiek. Osobne povaujem lohy transformcie OS SR za dobre formulovan a ambicizne, avak vzhadom na sasn situciu ako realizovaten v krtkodobom asovom horizonte. Tto transformcia si bude ete urite vyadova vea asu a finannch prostriedkov, ktormi v sasnosti nedisponujeme. Km sa tto situcia nezmen, lohy transformcie OS SR zostan len atraktvnym plnom. strategick hodnotenia obrany (shO) je benou sasou riadenia obrany, priom ho aplikuj vo viacerch ttoch NaTO, E. Diskusie a konzultcie o lohch obrany ttu, zdrojoch a obrannch spsobilostiach sR, aktulnom stave a iaducej budcnosti so zapojenm politickej sfry, bezpenostnej komunity a irej verejnosti s sasou shO. Poda vho posdenia je to sprvny smer rieenia problmov v rezorte? Martin Fedor Zameranie strategick hodnotenia obrany v ttoch NATO v uplynulch rokoch vyvolala predovetkm ekonomick krza, nedostatok zdrojov, teda vrazn tlak na viu efektivitu. V mnohch krajinch sa k tomu postavili zodpovedne a tento proces priniesol vek diskusie aj vne zvery. Obvam sa, e u ns k tomu nedolo. ubomr Galko urite no. Preto sme sa touto cestou za mjho vedenia rezortu aj vydali. Bolo pozitvne, e sa nm podarilo procesom Strategickho hodnotenia obrany vzbudi pozornos nielen v odbornej komunite, ale i irej verejnosti. Menej u u mojich politickch kolegov, ktor si len pomaly uvedomovali, e bezpenos a stabilita ttu je zkladom pre jeho rozvoj v akejkovek inej oblasti. Samozrejme e zapojenie rznych skupn spolonosti do rieenia problmov rezortu obrany neme zniova konen zodpovednos ministra i vldy za finlne rozhodnutia. Andrej Hrniar Strategick hodnotenie obrany SR sledujem u od zaiatku, pretoe pre ma predstavuje atraktvnu a dleit tmu. Osobne vemi oceujem spsob jej realizcie, pretoe okrem komplexnejieho pohadu na slovensk bezpenos prina mnostvo dleitch impulzov od skupn, ktorch sa bezpenos priamo dotka od pracujceho, cez expertov a po politickch predstaviteov. SHO umonila, aby sa obrana a spsob jej riadenia priblil odbornej aj laickej verejnosti a ukzala im, e aj ich hlas je dleit. V prpade, e Slovensk republika chce dobre nastavi lohy rezortu obrany, identifikova zdroje a posilni svoje obrann spsobilosti, je nevyhnutn pozrie sa na tieto otzky relne. SHO nepochybne tento pohad prina a osobne som vemi rd, e ju Slovensko aplikovalo. Povaujete psobenie a plnenie loh v medzinrodnch misich za dostaton a reprezentujce spsobilosti obrany a bezpenosti sR? Martin Fedor no.

29

N R O D N

R A D A

S R

Tajn sluby s tak tajn, e sotva kto sa dostane o i len k sprve o ich innosti, u ani nehovoriac o efektvnosti ich vsledkov, a km sa nepreval nejak kauza. A predsa maj v hierarchii intitci svoje dleit miesto. Ako hadia na tto oblas lenovia Osobitnho kontrolnho vboru na kontrolu innosti vojenskho spravodajstva sme sa ptali v ankete. Pripravila Marta Tomaoviov.

Dveryhodnos tajnch sluieb

Marin Kvasnika len vboru Vzhadom ete na krtke asov obdobie fungovania vojenskho spravodajstva v novom organizanom lenen nie je mon zauja zsadne stanovisko. Osobne si vak myslm, e tto zmena neprinesie to o sa oakva ani nie spory finannch prostriedkov, ani lepie kvalitnejie riadenie vojenskho spravodajstva. Otzkou da nie je poda ma retrukturalizcia vojenskho spravodajstva, ale zrelnenie potreby finannch prostriedkov pre efektvne fungovanie vojenskho spravodajstva v zmysle platnch zkonov. Richard Vaeka len vboru Vzhadom na vekos slovenskch vojenskch spravodajskch sluieb pokladm zlenie tchto dvoch zloiek za racionlne. Verm, e prinesie efektivitu a lepie vyuitie zdrojov. Tto efektivita vak nevyplva automaticky z formlneho zlenia. Me by vak dobrou prleitosou. Jej vyuitie zvis od prce ministerstva obrany a samotnho Vojenskho spravodajstva a ich vedenia. Zsadn zmeny v tejto oblasti m prinies komplexn zkon o spravodajskch slubch. Ten by mal okrem inho umoni aj viu kontrolu prce spravodajskch sluieb zo strany poslancov parlamentnho vboru. Mali ste u monos zoznmi sa

Marin Kovacy podpredseda vboru

V rmci retrukturalizcie Vojensk obrann spravodajstvo (VOs) a Vojensk spravodajsk sluba (Vss) sa od 1. janura zlili do Vojenskho spravodajstva. Po novom by teda lohy vntornho aj zahraninho zabezpeenia obrany slovenska mala plni jedna sluba. ako vnmate tto zmenu? Marin Kovacy podpredseda vboru Od 1.janura 2013 sa novelou zkona . 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znen neskorch predpisov zlili Vojensk obrann spravodajstvo a Vojensk spravodajsk sluba do jednej pecilnej sluby MO SR, ktor pln lohy vntornho aj zahraninho zabezpeenia obrany SR. Tmto zlenm dolo k zefektvneniu plnenia spravodajskej innosti a vyuitiu informci z rozvednch a kontrarozvednch sast ako i informci z alch dostupnch zdrojov na lepie zhodnotenie bezpenostnej situcie a identifikciu hrozieb, o vnmam vemi pozitvne. Po zlen sa oakva redukcia duplicitnch innost, predovetkm v oblasti logistickho a IT zabezpeenia, a tm aj mon spora finannch prostriedkov z pridelenho rozpotu. Hlavnm cieom vak je predovetkm zefektvnenie spravodajskej innosti v rmci bezpenostnho systmu ttu. Daniel Ducho len vboru Tto zmenu vnmam pozitvne. Cieom re-

trukturalizcie je zefektvni spravodajsk slubu, redukova duplicitn innosti, ktor robili VOS a VSS. Predpokladm, e djde aj k spore finannch prostriedkov. Pvodn organizan truktra bola nastaven ete v roku 1994 a odvtedy pribudlo u ns a vo svete vea novch bezpenostnch rizk.

daniel ducho len vboru

30

N R O D N

R A D A

S R
Richard Vaeka no, debatujeme o tom. Vdy, ke maj politici prstup k citlivm informcim, je to riziko. Preto musia by stanoven jasn a transparentn pravidl takhoto prstupu a spolu s nimi stanoven aj prsne sankcie za ich poruenie. Na druhej strane, pokladm za potrebn, aby boli spravodajsk sluby kontrolovan, aby sa m viac obmedzila monos ich zneuitia. V sasnosti prevlda nzor, e mandt poslanca je dostatonm oprvnenm pre prstup k utajovanm materilom. Vo veobecnosti shlasm. Poiada o vykonanie bezpenostnej previerky poslanca lena uej kontrolnej skupinky, povaujem za opodstatnen. Sm som pred krtkym asom poiadal predsedu parlamentu o vykonanie takejto previerky v stupni Prsne tajn. Mm toti zujem o poslaneck prcu v tejto oblasti. Do parlamentu som priiel aj preto, aby som sa podieal na kontrole ttnych intitci a prispel k ich transparentnosti. Moja iados bola zamietnut prve s odvolanm sa na vyie spomenut nzor, e mandt poslanca je dostaton previerka. Najhorm rokom Vojenskho spravodajstva bol poda sprvy rok 2011, ke funkcionri spravodajskej sluby vedome zneuvali osobn daje s vedomm, e nikdy v budcnosti za to nemusia nies zodpovednos. To vyvolva nevu a spochybuje dveryhodnos tejto intitcie, ktor sa tak sprva ako represvny orgn ttu. ako by mala by posilnen kontroln innos, aby nedochdzalo k zneuvaniu a deformovaniu innosti VOs? Marin Kovacy V porovnan s doteraz platnou prvnou pravou kontrolnho mechanizmu innosti spravodajskch sluieb sa navrhuje vznamnm spsobom rozri kontroln prvomoci osobitnho kontrolnho vboru a to ako vo vzahu ku kontrole innosti spravodajskej sluby tak aj vo vzahu k posilneniu externho dohadu v oblasti pouvania informanotechnickch prostriedkov spravodajskou slubou. Prax uke, i navrhovan kontroln mechanizmy s postaujce. Daniel Ducho V nvrhu zkona sa predpoklad rozri kontroln prvomoci osobitnho kontrolnho vboru a to nielen ku kontrole innosti spravodajskej sluby, ale aj vo vzahu v oblasti pouvania informano-technickch prostriedkov spravodajskou slubou. Podrobnejie sa vak budem mc vyjadri a po pretudovan predmetnho nvrhu zkona. Marin Kvasnika Nepovedal by som, e najhorm rokom vojenskho spravodajstva bol rok 2011. Asi sme u zabudli na obdobie pred rokom 1998, kvli omu sme sa nedostali do NATO v obdob ako ostatn krajiny V-4. Najprv treba vojensk spravodajstvo odpolitizova. Ve vdy pri nstupe novej vldy alebo novho ministra obrany sa vdy menilo vedenie vojenskho spravodajstva. Richard Vaeka Otzka poda ma obsahuje u aj odpove. Je potrebn stanovi tak spsob kontroly, aby sa minimalizovala monos zneuva spravodajsk informcie kmkovek bez toho,

Marin Kvasnika len vboru

so znenm nvrhu tohto zkona a ako hodnotte pripravovan zmeny? Marin Kovacy S plnm znenm zkona sme doposia neboli detailne oboznmen. V rmci rokovan vboru sme boli oboznmen s tzami, ako aj s novmi navrhovanmi kontrolnmi mechanizmami v navrhovanom zkone. Tm pdom k tejto otzke sa budem mc vyjadri a po podrobnom pretudovan nvrhu predmetnho zkona. Daniel Ducho V rmci zasadnut vboru sme mali MO SR prezentovan tzy navrhovanho zkona, kde sa pota aj s rozrenmi kontrolnmi mechanizmami. Pretoe ete nemme paragrafov znenie zkona na stole nie je mon sa podrobnejie k tejto asti v sasnosti podrobnejie vyjadri. Marin Kvasnika Mali sme monos si vypou prezentciu hlavnch tz z pohadu MO SR. M to by vak spolon zkon aj so SIS. V sasnosti nevieme stanovisko SIS. Aj z predloenej prezentcie sa zd, e otzka vzjomnej komunikcie medzi MO SR a SIS viazne, lebo poda prsubov u zkon mal by minimlne v paragrafovom znen. ako sa teraz vyjadri k pripravovanm zmenm, lebo mme sksenosti z minulosti, ke nvrh spolonho zkona u bol schvlen vldou SR, pripraven na rokovanie v NR SR a nakoniec bolo pozastaven jeho prerokovanie. Richard Vaeka Napriek deklarovanej ochote a prsubom zo strany navrhovateov (MV a MO) som ete nemal monos vidie finlnu verziu tohto zkona. Z mojej strany som prejavil aktvny zujem, navtvil som ministra obrany i riaditea VS. Viac rz sme o tom ivo debatovali na vbore. Boli nm predstaven tzy a schma pripravovanho zkona. Termn predstavenia kompletnho znenia sa vak u posunul o niekoko mesiacov. Verm, e mekanie je zaprinen snahou pripravi kvalitn zkon. To oceujem, pretoe v takejto veci je potrebn dosiahnu kvalitu a m viu politick zhodu. Aby sme mali dobr zkon, ktor nebude treba opakovane v krtkom ase novelizova, a ktor nebude menen ani z zkych politic-

kch zujmov pri kadej zmene moci. Dfam teda, e ke nm bude znenie zkona predloen, nebudeme sklaman. Poda prvch informci sa v nvrhu zkona hovor aj o monosti, aby vybran poslanci mohli vstupova do ivch prpadov bez toho, aby mali bezpenostn previerku. Povaujete takto smerovanie za sprvne, nepjde o vek riziko niku informci? Marin Kovacy Nakoko sme ete neboli detailne oboznmen s nvrhom zkona, stanovisko k tejto otzke meme zauja a po pretudovan materilu. Podotkame, e poslanec je povinn dodriava ustanovenia o ochrane utajovanch skutonost. Problematiku bezpenostnch previerok upravuje zkon . 215/2004 Z. z. o ochrane utajovanch skutonost a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov, ktor taxatvne vymedzuje okruh oprvnench osb s osobitnm postavenm vo vzahu k bezpenostnej previerke. Tieto osoby zskavaj bezpenostn previerku v rozsahu svojej funkcie po zvolen alebo vymenovan do funkcie definovanej v zkone. Daniel Ducho lohu bezpenostnch previerok ustanovuje prslun zkon o ochrane utajovanch skutonost, ktor vymedzuje okruh oprvnench osb s osobitnm postavenm vo vzahu k bezpenostnej previerke. Tieto osoby zskavaj bezpenostn previerku v rozsahu svojej funkcie po zvolen alebo vymenovan do funkcie. Do tejto kategrie patria aj poslanci NR SR, ktor maj aj povinnos mlanlivosti. Podobne aj zasadnutia vboru s neverejn. Marin Kvasnika Hoci nie som prvnik myslm si, e poda sasnch prvnych predpisov poslanci NR SR zloenm subu maj prstup aj do tzv. ivch prpadov. Teda nie je potrebn bezpenostn previerka pre poslancov NR SR. Riziko niku informci vbec nezavs od toho, i poslanec NR SR bude alebo nebude ma bezpenostn previerku.

31

N R O D N

R A D A

S R
mieste sa zaobera am krtenm rozpotu. Skr si odpoveda na otzku, i pri sasnom rozpote vojensk spravodajstvo je ete schopn plni lohy, ktor mu vyplvaj zo zkona. Richard Vaeka Pri rieen tchto otzok sa meme inpirova sksenosami krajn, ktor si podobn cestu u preli a vyskali viacer rieenia. Tie jestvuj princpy efektvneho spravovania takchto organizcii a s tu odbornci, od ktorch si me vlda necha poradi. Poda mjho nzoru a sksenost je potrebn zachova zdrav mieru deby prce. Ani spravodajsk monolit, ani nezmyseln mnostvo drobnch spravodajskch zloiek. Efektvna kontrola pouvania informano-technickch prostriedkov (ITP) polciou a tajnmi slubami u neznesie odklad. Poda poslanca M. Fedora je kontrola odpovania naliehav vec, pretoe odpovanie zasahuje do skromia obanov. To sa tka aj VOs, dleit je vak efektvnos. ako by sa mala posilni kontrola vyuitia verejnch zdrojov v tejto oblasti? Marin Kovacy V rmci nvrhu zkona o spravodajskch slubch je spracovan nvrh novely zkona . 166/2003 Z. z. o ochrane skromia pred neoprvnenm pouitm informano-technickch prostriedkov a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov ako samostatn lnok. V rmci legislatvneho procesu bude takto vytvoren priestor pre vymedzenie efektvneho prvneho rmca tejto innosti. Daniel Ducho Predpoklad sa, e v zkone o spravodajskch slubch sa bude vstupova novelou aj do zkona o ochrane skromia pred neoprvnenm pouitm informano-technickch prostriedkov (ITP) samostatnm lnkom. Tm by sa mali zlepi aj podmienky pre zefektvnenie innosti v tejto oblasti. Marin Kvasnika V oblasti kontroly pouvania ITP si viem predstavi viu prvomoc poslancov NR SR vstupovania do tohto procesu, pretoe ozaj sa zasahuje do skromia obanov. A navye mono by stlo zato vyui sksenosti aj z inch krajn, kde na ele rznych kontrolnch komisi, vborov stoja civili obania, veobecne uznvan autority ttu. Richard Vaeka Kee som poslancom a lenom OKV VS len krtko, netrfam si zachdza do technickch podrobnost. Aj preto pokladm za dleit, aby lenovia kontrolnch vborov mali k dispozci odborn zzemie tvoren umi so sksenosou z prce v spravodajskch slubch. Shlasm vak, e otzka pouvania ITP a jeho kontrola je vemi dleit. Okrem legislatvnej pravy pouvania ITP je potrebn aj presn vymedzenie spsobu kontroly v pripravovanom zkone o tajnch slubch.

Richard Vaeka len vboru

aby niesol osobn zodpovednos. Preto je potrebn krov kontrola a monos vyadova vysvetlenia z vldnej i opozinej strany a vyvodi z toho konzekvencie aj trestnoprvne (napr. podnety na pecilnu prokuratru). Zkon o vetkch spravodajskch slubch by mal zefektvni innos tchto intitci tak, aby lohy vntornho aj zahraninho zabezpeenia obrany slovenska plnila jedna sluba. Nemali by u konene tajn sluby skbi svoje innosti tak, aby viacer intitcie nerobili tie ist lohy, iba pod inou hlavikou? Marin Kovacy Navrhovan zkon taxatvne vymedz oblas psobnosti SIS resp. VS, m sa zamedz duplicitnej innosti na seku spravodajskch innost. Sksenosti z inch ttov poukazuj na to, e rozdelenie spravodajskch sluieb na civiln a vojensk prina pozitvne vsledky. Daniel Ducho V sasnosti kad spravodajsk sluba pln lohy poda svojich samostatnch zkonov. Pri prprave novho spolonho zkona pre SIS a VS sa pota s vymedzenm psobnosti pre kad spravodajsk slubu so zreteom aj na odstrnenie duplicity vo fungovan tchto spravodajskch sluieb. S jednou spravodajskou slubou zatia nepotame, pretoe aj sksenosti z inch ttov ns presviedaj, e rozdelenie spravodajskch sluieb na civiln a vojensk m svoje opodstatnenie. Marin Kvasnika Ak mm by objektvny u dlhodobejie tu absentuje serizna odborn diskusia. Diskutova sa zana a vtedy, ke djde k zneuitiu spravodajskch sluieb, vtedy sa zane rozma aj o inom organizanom lenen spravodajskch sluieb. Naprklad jedna z alternatv by mohla by, aby vojensk spravodajstvo nebolo priamo podriaden pod politickm nominantom vldy ministrom obrany, ale naprklad pod nelnkom generlneho tbu. al prklad z R, ke naa SIS alebo VS v lenen rozviedka a kontrarozviedka funguje aj pod ministerstvom zahraninch vec alebo ministerstvom vntra.

Richard Vaeka Koordincia innosti, monos zdieania niektorch informci a zabezpeenie komplexnho vstupu pre vkonn zloky s iste vemi iadce. Na druhej strane je vak opodstatnen existencia samostatnch zloiek spravodajskch sluieb poda oblasti a ciea innosti najzkladnejie rozdelenie je na civiln a vojensk sfru. Takto to vidme aj vo viacerch krajinch medzinrodnch truktr, ktorch sme lenmi. Pod vplyvom hospodrskej a finannej krzy vlda had opatrenia, ktor by priniesli zefektvnenie nakladania s verejnmi financiami. Na druhej strane kad fge nieo stoj. Deba loh by mala by ovea via ako doteraz, aby nerobil kad vetko. Ke je vea loh, je vea nrokov na financovanie, materil a ud," pripomna opozcia k nvrhu zkona. ak je v postoj? Marin Kovacy Popri plnen loh v rmci vntornej bezpenosti je Slovensk republika povinn podiea sa aj na spolonch lohch v medzinrodnch organizcich na zklade zmlv o kolektvnej bezpenosti (NATO), kde Vojensk spravodajstvo m svoje miesto. Daniel Ducho Netreba zabda, e spravodajsk sluby popri plnen loh v rmci vntornej bezpenosti ttu plnia aj lohy smerom k bezpenosti navonok. Slovensk republika sa podiea na lohch v medzinrodnch intitcich (NATO). Prve v zahrani zskavaj nae spravodajsk sluby vek repekt a bolo by koda len z dvodu zniovania rozpotu pre spravodajsk sluby zniova si aj medzinrodn postavenie. Pripomeniem len, e Bratislava v roku 2008 prv raz v histrii organizovala zasadnutie Spravodajskej rady NATO. Marin Kvasnika Hlavn problm vojenskho spravodajstva je, e MO SR je kadm rokom sstavne finanne poddimenzovan. Pretoe zo ttneho rozpotu MO SR sa odvja aj rozpoet vojenskho spravodajstva. Nemyslm si, e je na-

32

M I N I S T E R S T V O

V N T R A

S R

Situcia vo svete sa postupne vrazne men a men sa aj u ns na Slovensku. Prenik k nm vea kultr a ete viac migrujcich obyvateov, ktor neraz znamenaj nov sksenosti aj pre oblas, ktor zastreuje ministerstvo vntra. Zloin sa stva sofistikovanejm, asto m medzinrodn chpadl. Verejn sprva a vzjomn prepojenie jednotlivch ttnych intitci takisto volaj po zmene. O tom, ak alie vzvy stoja pre rezortom vntra ns v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou informoval podpredseda vldy a minister vntra SR Rbert KALIK.

Prekvapen bolo mnoho, ale...

cembra 2012 NAKA Nrodn kriminlna agentra. Na strane druhej chceme vytvori pecializovan tvar na odhaovanie hospodrskej kriminality s drazom na daov niky najm DPH. Ako ste si iste vimli aj v mdich, spolu s Finannou sprvou sme vytvorili jeden vek tm, ktor nazvame Daov kobra, ktor si na svoje konto za pomerne krtky as svojej existencie pripsal u niekoko vznamnch spechov. Vek pozornos takisto chceme venova aliemu zniovaniu tzv. dennej kriminality, ktor najviac obauje obanov. A taktie budeme neustle pokraova v skvele nastavenom trende zniovania nehodovosti na cestch a poet obet dopravnch nehd. u za minul rok sa podarilo zni slo obet na ivotoch pod stanoven hranicu (pozn.: 305 poda E), ne ako to predpisuje Eurpska nia. urite tie chceme a budeme pokraova v posilovan zkladnch tvarov, a to predovetkm v rizikovch oblastiach, kde obianske spolunavanie zaznamenva vnu krzu. V tejto oblasti plnujme implementova tak opatrenia, ktor zsadnm spsobom zlepia poriadok a bezpenos obanov. A tu naozaj chceme priamo obanom aj sklada ty. Za civiln oblas sa nm spene od novho roka podarilo natartova reformu verejnej sprvy, ktor prezentujeme pod znakou ESO. T je jednoznane najzsadnejou reformou verejnej sprvy od roku 1989, ktor po spenom ukonen prinesie zsadn spory v celkovom fungovan, lepiu dostupnos a jednoduchos pre obana. Tto reforma je preto urite najam oriekom v tomto volebnom obdob, avak nae analzy hovoria, e do roku 2016 sa nm v rozpote podar celkovo uetri a 700 milinov eur, a preto musm poveda, e tento orieok stoj naozaj za to, aby sme ho rozlskli. Druhou, a akou reformou je optimlne rieenie v oblasti rmskej problematiky. Od jesene je pod naou gesciou rad Splnomocnenca pre rmske komunity, ktor vedie opozin politik Peter Pollk. Spolu s nm, ako aj s odbornkmi z mimovldnych organizci a inch rezortov, sme zostavili niekoko expertnch tmov, aby sme dokzali rmsku reformu aj prakticky uvies do ivota. Pre cel spolonos by jej aplikovanie malo prinies zsadn obrat. Na prvom mieste toti mus by poriadok a kvalita obianskeho spolunavania. Aj preto budeme spja prcu polcie a ttnej administratvy v zmysle najprv povinnosti, potom prva. N postoj k poruovaniu priestupkovho zkona bude preto rovnako nekompromisn ako k poruovaniu

Pri vaom optovnom nstupe do kresla ministra vntra sR ste sa vyjadrili, e je viac vec, ktor niekedy fungovali a u dnes to tak nie je, a preto hadte vchodisk na obnovovanie dobre zabehnutch innost... o bolo najzloitejm problmom, ktorm ste u posunuli prcu na ministerstve k novm monostiam? Nerd sa obzerm dozadu, pretoe to vemi spomauje, a vziev, ktor mme pred sebou, je naozaj dos. Prekvapen bolo mnoho, ale asi najv ok som zail po tom, ke som zistil, v akom stave sa nachdza osobitn et

socilneho zabezpeenia. V ase, ke som v roku 2010 odchdzal z radu, bolo na te viac ako 40 milinov eur. Ke som sa v aprli 2012 vrtil, teda len po 21 mesiacoch, som ho naiel v troskch v deficite takmer 18 milinov eur. Myslm si, e to nepotrebuje hlb komentr. V oblasti plnov by som rozdelil nae psobenie na dve zkladn asti. V prvej, bezpenostnej, mme pred sebou na jednej strane reformu elitnch tvarov, ktor slia na vyetrovanie organizovanho zloinu a korupcie, a prve z tohto dvodu vznikla 1. de-

33

M I N I S T E R S T V O
trestnho. Obce toti nie s dnes schopn tto situciu zvlda sam, o je dvod na to, aby do problmu vstpil tt omnoho razantnejie ne doteraz. almi reformami, ktor ovplyvnia chod ttu a nastavia jeho nov identitu, priom s zko napojen na reformu ESO, s zmeny vo verejnom obstarvan, vytvorenie centrlnej sprvy nehnutenost ttu a vytvorenie jednotnho systmu na centrlne spravovanie ttnych rekreanch a kpench zariaden tak, aby boli prstupn aj pre dchodcov a mlad rodiny s demi. No a reforma, ktor by som rd spomenul, a ktor sme len nedvno vaka legislatvnym zmenm odtartovali, je zmena v socilnom zabezpeen policajtov a vojakov tak, aby tento systm bol schopn prei, a aby sa osobitn et stabilizoval. Len tak sme schopn garantova prslunkom ozbrojench zborov adekvtne socilne zabezpeenie po ich nronej mnohoronej slube. krty v rozpote sa iste dotkli aj prce na MV sR, o spsobilo etrenie, s m ste rtali pri zniovan financi a o vs prekvapilo? Ministerstvu vntra SR bol limit mzdovch prostriedkov pre obianskych zamestnancov na rok 2013, s vnimkou pedagogickch zamestnancov, rovnako ako v alch rezortoch znen o 5 % oproti roku 2012. Toto znenie predstavuje objem mzdovch prostriedkov vo vke cca 3,5 mil. , o pri sasnej priemernej mzde obianskych zamestnancov ministerstva vke 677 predstavuje platy cca 430 zamestnancov rone. S uvedenou skutonosou sa MV SR vyrovnva priebene od zaiatku roku, odkedy sa realizuje modernizcia a zefektvnenie verejnej sprvy prostrednctvo realizcie projektu ESO. Integrciou psobnost tzv. pecializovanej ttnej sprvy do jednotnho ttneho radu a vytvorenm novej truktry miestnych orgnov ttnej sprvy sa predpoklad alie znenie vdavkov a optimlna spora a konsolidcia verejnch financi hlavne v oblasti nkladovosti jednotlivch orgnov ttnej sprvy so zameranm na priestorov zabezpeenie administratvnych innost., tak v kapitole Ministerstva vntra SR, ako i v celej ttnej sprve. Zatia sa ned vysli konkrtna spora a presnejie vyslenie dopadov bude vykonan na zklade podrobnejch analz, nakoko v sasnosti ete prebieha optimalizcia innost. Pri realizcii ESO ns prekvapila aj rozdielna nkladovos na jednho zamestnanca medzi rezortmi pristupujcimi do kapitoly MV SR, hlavne v oblasti socilneho, materilneho a priestorovho zabezpeenia. Pre vytvorenie optimlnych nkladov slia naprklad podpsan kolektvne zmluvy, ktor zjednotia tvorbu socilneho fondu, vdavky na stravn, prspevok DDS za zamestnvatea a pod., ktor boli doposia rozdielne. Prekvapila ns aj nronos zrealizova projekty zameran na prepojenos jednotlivch informanch systmov pristupujcich organizci. Mali ste v plne spusti nov model hodnotiaceho systmu, funguje? Pilotn hodnotenie sa m rozbehn u v

V N T R A

S R
Dar sa zabezpeova efektvny servis pre obanov? Spolu s integrovanm psobnost pecializovanej ttnej sprvy do jednho radu vytvrame priestor na zlepenie komunikcie s obanom a na priblenie vkonu ttnej sprvy k nemu. Nam cieom je v truktre integrovanch radov miestnej ttnej sprvy v zem vybudova tzv. kontaktn miesta pre obana (KAMO), ktor bud sli na komunikciu obana s orgnmi ttnej sprvy. Spolu s fyzickm budovanm kontaktnch miest budeme intenzvne pracova na elektronizcii verejnej sprvy a realizcii sluieb e-governmentu tak, aby oban dosiahol pri vybavovan svojich zleitost sporu asu, peaz a nebol neprimerane zaaovan zhanm dajov, ktor u orgn ttnej sprvy k dispozcii m. ako je to so zvanou ekonomickou kriminalitou, o ktorej sa hovor aj v programovom vyhlsen vldy, je dos pecializovanch tvarov Policajnho zboru, ktor ju rieia? S tmto cieom sa zintenzvnila spoluprca policajnch zloiek, ie Nrodnej kriminlnej agentry so zlokami ministerstva financi. Hovorme o Nrodnej jednotke finannej polcie a jej sinnosti s Odborom boja proti daovm podvodom a Kriminlnym radom finannej sprvy, teda o takzvanej Daovej kobre. ttny rozpoet prichdza o peniaze najm neleglnymi daovmi nikmi, ide o miliny eur. Na tto oblas sa s Daovou kobrou zameriavame. Z oho vychdza zklad novej truktry pecializovanch tvarov, je v tom zahrnut aj protidrogov jednotka? Nrodn kriminlna agentra funguje od 1. decembra minulho roka. rad boja proti korupcii a rad boja proti organizovanej kriminalite s zastreen pod jednou agentrou, a pointou je ich vzjomn prepojenie s cieom zefektvni a alej pecializova ich innos v boji proti zvanm formm trestnej innosti. To bude aj vmena informci a vzjomn spoluprca na prpadoch. S prpady sofistikovanho charakteru, kde sa organizovan skupiny nezaoberaj len naprklad nsilnou alebo drogovou trestnou innosou, ale aj ekonomickou, prpadne aj korupciou. Vetko je vzjomne poprepjan a toto klbko rznych trestnch inov treba rozplies a vyetrova. Pri takchto nronch prpadoch je spoluprca tchto zloiek nevyhnutn. Nejde tu len o protizloineck a protikorupn jednotku, ale aj o jednotku finannej polcie a protidrogov jednotku. Obas nahlas spomeniete, e zloin je vdy o krok pred polciou. Doke polcia prune reagova naprklad na zmenu nastavench a zauvanch zvykov v prospech odhaovania zloinov? Aj z tohto dvodu vznikla Nrodn kriminlna agentra. Tu pracuje a odhauje trestn innos elita Policajnho zboru SR. Ako som u spomenul, je vemi dleit vmena informci, ktor tu doteraz chbala. Sname sa pracova ovea prunejie a rchlejie, o je vidie napr. aj na vsledkoch tmu znmeho ako daov kobra.

tomto polroku. A potom nastavme riadne kritri, ktor bud mc plati pre cel Slovensko. Kritri si bud nastavova jednotliv funkcionri poda bezpenostnej situcie. Ak nadiktujeme kritri z Bratislavy, tak to nemus ma priamy inok na zmenu k lepiemu. Najlepie si pozn problmy reginu miestny funkcionr. Ministerstvo vntra je gestorom niekokch zvanch reforiem v rmci zefektvnenia ttnej, verejnej sprvy, nali ste u optimlny model pre cel ttnu sprvu? Ako som u spomenul, vldny program ESO je dosia najvou plnovanou reformou ttnej sprvy od roku 1989 a jeho ambciou je zefektvni fungovanie, zabezpei kvalitu, transparentnos a dostupnos ttnej sprvy pre obana. Implementovanm opatren programu ESO sa dosiahne znenie a optimalizcia nkladov na fungovanie ttnej sprvy, zjednoduenie vybavovania vec fyzickch a prvnickch osb na radoch miestnej ttnej sprvy. ttna sprva sa pribli k obanom tak, e oban kompletne vybav agendu ttnej sprvy na jednom rade v mieste jeho bydliska a v neposlednej miere djde k zveniu transparentnosti fungovania ttnej sprvy. ak vznam m centralizcia v rmci ttnej sprvy? Ak sa bavme o pojme centralizcia v kontexte s reformou ttnej sprvy, tak sa sname centralizova a zredukova iba poty subjektov, ktor mali doteraz monos naklada s majetkom ttu cez verejn obstarvania. Je nm vytan, e reformou ESO chceme centralizova moc, o by som chcel aj na tomto mieste dementova. Krtke vysvetlenie: v prpade zruench orgnov pecializovanej ttnej sprvy sa ich agenda presunula pod obvodn rad ministerstva vntra, ktor ale zo zkona bude aj naalej riadi, kontrolova a metodicky usmerova prslun ministerstvo. To znamen, e v rmci reformy bude ministerstvo vntra fungova laicky povedan ako sprvca jednotlivch radov ttnej sprvy, priom kompetencie zostan na prslunch ministerstvch. V krzovom riaden sa zjednodu rozhodovanie a rieenie mimoriadnych udalost a inch krzovch situci na zem. urchli sa aj ukladanie a realizcia opatren civilnej ochrany, hospodrskej mobilizcie a obrany ttu na jednotlivch pecializovanch sekoch ttnej sprvy. V om vidte vhody a ak je konen cie efektvnej, spoahlivej a otvorenej sprvy EsO? Reformou chceme prinies nielen sporu ttu, ale aj samotnmu obanovi, ktor si v priemere za svoj ivot uetr 25 dn dovolenky na ase strvenom na radoch, ako aj 609 eur na poplatkoch, kee agenda bude integrovan. Na porovnanie, doteraz stl kontakt obana so ttnym radmi viac ako 1 500 eur a 50 dn dovolenky na ase strvenom na radoch. Po novom bud rady ttnej sprvy bliie pri obanovi, bud fungova lacnejie a efektvnejie.

34

M I N I S T E R S T V O

V N T R A

S R

Zkon o civilnej ochrane upravuje podmienky na potrebn ochranu ivota, zdravia a majetku pred nsledkami mimoriadnych udalost. Zdrazuje lohy, ktor s nevyhnutn pre dobr chod zchrannch prc a opatren pri zchrane obyvatestva. ttny tajomnk MV SR Jozef BUEK konkretizuje a dopa informcie s redaktorkou Parlamentnho kurira Annou Komovou.

Obyvatelia potrebuj aj civiln ochranu

siete civilnej ochrany. V roku 2013 sa plnuje vybudova alch asi 450 sirn v mestch a obciach nad 5 000 obyvateov. Prevdzkovatelia chemickch prevdzok, jadrovch zariaden, vodnch stavieb a podobnch zariaden, ktor svojou innosou mu ohrozi ivot, zdravie a majetok obanov na ohrozenom zem, s povinn poda 16 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvatestva v znen neskorch predpisov budova autonmne systmy varovania obyvatestva a vyrozumenia osb. Na prevanej asti takto priamo ohrozovanho zemia je varovanie zabezpeen modernmi prostriedkami v slade s vyie uvedenm ustanovenm. V sasnosti prevdzkovatelia takchto objektov prevdzkuj 90 varovnch systmov. Z toho 20 autonmnych systmov varovania obyvatestva a vyrozumenia osb so 178 diakovo ovldanmi elektronickmi sirnami na ohrozench zemiach pod vodnmi stavbami a 68 autonmnych varovnch systmov so 648 diakovo ovldanmi elektronickmi sirnami v okol jadrovch zariaden a chemickch prevdzok. Prostriedky autonmnych systmov varovania a vyrozumenia s ovldan priamo prevdzkovatemi takchto prevdzok a zariaden. uveden autonmne systmy varovania s prepojen s varovnou a vyrozumievacou sieou civilnej ochrany. Na systm diakovho ovldania varovnej a vyrozumievacej siete s pripjan aj modern bezdrtov rozhlasy miest a obc, s monosou ich diakovej aktivcie z nrodnho varovnho a vyrozumievacieho centra a prslunho koordinanho strediska IZS. V budcom obdob hlavnm prostriedkom varovania zostane sie sirn civilnej ochrany. Navye, na celom zem Slovenskej republiky a teda aj na zem, ktor nie je pokryt vstranm signlom sirn, bud na varovanie obyvatestva masvne vyuvan verejn komunikan siete, masovokomunikan prostriedky a miestne bezdrtov rozhlasy. Doplnkovm spsobom varovania obyvatestva bude vysielanie krtkych textovch sprv (SMS) prostrednctvom verejnch mobilnch telekomunikanch siet. V prvom obdob bude varovanie zabezpeovan klasickmi SMS sprvami, napriek tomu, e pouitie takchto sprv je dlhodobo kritizovan pri pouvan v krzovch situcich z dvodu preaenia siete. Jednou z vhod SMS je ich distribcia tradinmi mobilnmi telefnmi. Nie je potrebn robi iadne technick pravy mobilnho telefnu. Na druhej strane, tradin SMS sprvy pre svoje sieov problmy nie s zatia vhodn na ely varovania. Sprvy SMS s vhodn na doruovanie krtkych informci pre uren osoby, ktor s inn

V uplynulom obdob ste rieili aj problmy spojen s mimoriadnymi udalosami, ktor s sasou zkona o civilnej ochrane, o a kedy vs prekvapilo najviac, na o ste neboli a tak pripraven z rznych prin? V sasnosti sme svedkami astch prrodnch mimoriadnych udalost, ako bola nedvna snehov kalamita a hroziace povodne. Neustle sa sname zvyova povedomie obanov najm o linke tiesovho volania 112, ale aj o dleitosti civilnej ochrany vbec. Je nutn si toti uvedomi, e tiesov sla s tu pre obanov Slovenskej republiky a osoby, ktor sa na jej zem zdruj a nachdzaj sa v tiesni, aby im bolo umonen dovola sa adekvtnej a rchlej pomoci. Ako prklad uvdzam aktivity na de 112, ke sme pripravili rzne aktivity na smych koordinanch strediskch integrovanho zchrannho systmu, kde sme iakom z rznych zkladnch a strednch kl predviedli ako funguje koordinan stredisko IZS. asto sa vak stretvame s nzormi ud, ktor si myslia, e ak zavolaj na linku 112, strcaj drahocenn as, pretoe pri ohrozen ivota asto rozhoduj minty. Preto obania radej volaj na linky 150, 155 a 158. Neuvedomuj si, e opertor na koordinanom stredisku IZS zhodnot dan situciu a na miesto pole vetky potrebn zloky. Pretoe ak oban zavol zchrann zdravotn slubu a t nsledne zist, e s potrebn aj hasii, strcaj sa drahocenn minty, km sa dostav hasisk jednotka, ktor postihnut osobu vyslobod a a potom ju mu zdravotnci oetri. To je hlavnm dvodom preo sa sname zvyova povedomie obanov o tiesovej linke 112.

Venuje sa dostaton pozornos aj aktivita situcim, ktor zabezpeuj varovanie obyvateov pred ivelnmi pohromami? Varovaniu obyvatestva a vyrozumeniu osb innch v prpade vzniku mimoriadnej udalosti je nestle venovan pozornos zo strany ttu. Vlda Slovenskej republiky svojim uznesenm . 714 z 19. decembra 2012 schvlila aktualizovan Koncepciu vyrozumenia a varovania obyvatestva v Slovenskej republike do roku 2013 a uloila podpredsedovi vldy a ministrovi vntra Slovenskej republiky ju realizova v roku 2013. Cieom prehodnotenia a aktualizcie Koncepcie vyrozumenia a varovania obyvatestva v Slovenskej republike je s vyuitm limitovanch finannch monost ttu, v slade so veobecne zvznmi prvnymi predpismi, zabezpei vasn varovanie obyvatestva v prpade ohrozenia mimoriadnou udalosou a vyrozumenie obc a osb innch pri rieen nsledkov mimoriadnej udalosti. V rmci modernizcie systmu varovania a vyrozumenia bolo vybudovan nrodn varovn a vyrozumievacie centrum v Bratislave a 8 varovnch a vyrozumievacch centier na obvodnch radoch v sdle kraja. Varovn a vyrozumievacie centr na krajskej rovni s sasou koordinanch stredsk integrovanho zchrannho systmu. Prostriedky varovnho a vyrozumievacieho systmu s diakovo ovldan z zemne prslunch varovnch centier civilnej ochrany a z obecnch alebo z mestskch radov. V sasnosti je v prevdzke 530 novch diakovo ovldanch elektronickch sirn a 1565 miestne ovldanch elektromotorickch sirn varovnej

35

M I N I S T E R S T V O
v prpade vzniku mimoriadnej situcie (naprklad primtori miest a starostovia obc). Nie s vak vhodn pre celoplon varovanie obyvatestva z hadiska poiadavky na okamit odoslanie vekho potu sprv, o me spsobi oneskoren doruenie alebo nedoruenie. S dve prekky brniace ich vyuitiu na varovanie obyvatestva adresn smerovanie a preaenie siet. Vzhadom na rchlos rozvoja a implementciu novch technolgi do prevdzky, by v blzkej budcnosti nemali by problmy s preaenosou siete pri doruovan SMS. Dleitm faktorom s ekonomick monosti ttu. Preto sa zvauj ekonomickejie rieenia varovania obyvatestva vyuvanm novch technolgi. Ako nov technolgia s vysokou innosou sa jav sluba cell broadcasting (automatick doruovanie sprv na mobiln telefny, ktor s v dosahu stanc mobilnch siet na ohrozenom zem). Tto technolgia v kombincii so sieou sirn predstavuje vemi inn prostriedok prvotnho varovania obyvatestva. Vyuitm tejto technolgie prostrednctvom mobilnch opertorov sa na slovenskom trhu otvra vznamn skvalitnenie varovania i spsobu splnenia podmienky viacjazynosti sprv. Celoplon vysielanie varovnch sprv s vyuitm systmu cell broadcasting sa plnuje vyuva po roku 2015. Dvodom je, e ide o relatvne zloit rieenie, ktor zatia nie je technicky dorieen. Vzhadom na to, e v Slovenskej republike sa sasne neposkytuje sluba cell broadcasting, bude potrebn jej zavedenie zapracova do nvrhu Koncepcie varovania obyvatestva Slovenskej republiky po roku 2013. Cieovm stavom bude, aby na trvalo obvanom zem bola vdy monos dorui obanovi varovn informciu minimlne jednm technickm prostriedkom. Zodpovednos za technick zabezpeovanie systmu varovania a vyrozumenia zostva aj naalej vhradne v kompetencii ttu. Vyuitie masovo komunikanch elektronickch prostriedkov m a bude ma nezastupiten miesto v informovan obyvatestva v prpade vzniku mimoriadnej udalosti. Ministerstvo vntra Slovenskej republiky vykonalo v sinnosti s verejno-prvnou intitciou Rozhlasom a televziou Slovenska tak reimov opatrenia zo strnky organizanej a technickej, aby oban bol vdy vas informovan o vzniku mimoriadnej udalosti. Cieom je zabezpei informovanie obana, aby sa vas mohol pripravi na rieenie vzniknutej situcie. Rovnako na regionlnej rovni obvodn rady v sdle kraja prijali opatrenia pre zabezpeenie odvysielania oznamov civilnej ochrany na zem kraja prostrednctvom driteov licenci pre televzne a rozhlasov vysielanie. Na zklade zskanch sksenost z rozsiahlych povodn, ktor postihli zemie Slovenskej republiky v roku 2010 boli prijat v rmci informanho systmu civilnej ochrany rozsiahle opatrenia v sinnosti so Slovenskm hydrometeorologickm stavom, mestami a obcami pri vyhlasovan meteorologickch a hydrologickch vstrah, vetky vydan vstrahy SHM s okamite odosielan prostrednctvom informanho systmu civilnej ochrany mestm a obciam, pred hroziacim nebezpeenstvom s obyvatelia vas informovan. Myslte si, e sa obania dostatone zaujmaj o problematiku civilnej ochrany? So zujmom o problematiku civilnej ochrany sa stretvame hlavne u mladch ud, najviac u

V N T R A

S R
nch prc, aj preto bola v roku 2012 uzatvoren zmluva tkajca sa nkupu 54 ks lnov urench pre hasiov a zchranrov, priom medzi prioritn lohy je zaraden aj obstaranie erpadiel urench na vekokapacitn oderpvanie v postihnutch oblastiach. Mysl sa aj na materilnu zkladu dobrovonch hasiskch zborov, ktor u tie potrebuje obnovu? V slade s programovm vyhlsenm vldy a na zklade vykonanej analzy, ktor potvrdila potrebu zlepenia materilno-technickho vybavenia dobrovonch hasiov na Slovensku, sa v pripravovanom koncepnom materili uvauje o pomoci obciam formou dotci, vyuvanm projektov z Eu zameranch na rekontrukcie objektov, ktor mu sli ako hasisk zbrojnice vrtane komplexnho programu vzdelvania a vcviku dobrovonch hasiov s profesionlnymi hasimi. V rmci finannch monost bude ministerstvo prideova obciam nov hasisk techniku, doposia bolo pridelench 300 ks hasiskch vozidiel. Hlavnm zmerom je vybudova efektvnu sie dobrovonch hasiov, ktor bud schopn zasahova a podiea na odstraovan nsledkov mimoriadnych udalost rozsiahleho charakteru, ako s napr. povodne alebo lesn poiare. Nie je potrebn zvi pozornos systmu technickej a fyzickej ochrany ttnych hranc predovetkm v severnom hornatom seku s Ukrajinou? Postauje jeho servis a drba? Slovensk republika je od 21. decembra 2007 lenom spolonho schengenskho priestoru, z oho jej vyplvaj povinnosti zabezpeovania vysokej rovne kontrol na vonkajch hraniciach, ako jednho zo zkladnch prvkov Integrovanho systmu riadenia hranc (Integrated Border Management) na nrodnej rovni. Treba si uvedomi e rove kontrol zabezpeovanch jednm lenskm ttom m zsadn vplyv na rove bezpenosti vetkch ostatnch lenskch ttov, ktor zruili kontroly na svojich vntornch hraniciach. Pri poslednom hodnoten zo strany Eurpskej nie v roku 2007 bola Slovensk republika vyzdvihnut, ako krajina, ktor m zaveden jeden z najmodernejch systmov fyzickej a technickej kontroly vonkajej hranice. Vysoko vyzdvihnut bol najm systm automatickej detekcie neoprvnenho prekraovania junho seku vonkajej hranice s ukrajinou, ktor je vybudovan v dke 34 kilometrov (tzv. svisl kamerov reazec). Tento systm ja vybudovan na junom rovinatom seku. Na druhej strane bola Slovensk republika v predloenej sprve vyzvan, aby aktvne pokraovala v budovan deteknho systmu v severnom seku vonkajej hranice s ukrajinou. Tm, e v severnej (kopcovitej a zalesnenej) asti seku vonkajej hranice (63,9 km) nie s pevne intalovan priamo na vonkajej hranici iadne technick prostriedky zabezpeujce detekciu osb, je v sasnosti hranin dozor zabezpeovan zatia len kombinciou fyzickej ochrany a mobilnmi dopravnmi a pozorovacmi prostriedkami. V roku 2009 bol realizovan pilotn projekt vstavby lniovho deteknho systmu kontroly pohybu osb tzv. Virtulny plot v celkovej dke 2,29 km. Spolu s 1 km vybudovanho kamerovho reazca okolo cestnho hraninho priechodu uba je v sasnosti monitorovanch len 5,3% dky severnho seku vonkajej hranice s ukrajinou.

iakov zkladnch a strednch kl, ktor sa zastuj rznych cvien civilnej ochrany, didaktickch hier a elovch cvien. Problematika civilnej ochrany obyvatestva v povedom obyvateov Slovenskej republiky rezonuje neustle. Zujem o u sa zvyuje s narastajcim rizikom ohrozenia, i s to iveln pohromy ako naprklad: povodne, snehov kalamity alebo s nimi svisiace zosuvy pdy, ale s to aj potencilne ohrozenia spsoben prepravou nebezpench ltok po komunikcich, ohrozenie havrie na jadrovom zariaden a in. Zujem obyvateov o civiln ochranu bol aj poas a po cvien simulovanej havrie jadrovho zariadenia v Slovenskej republike HAVRAN 2012 na nrodnej rovni. Otzky obyvateov smerovali k tomu ako bude zabezpeova ich ochranu v prpade rdioaktvneho ohrozenia systm civilnej ochrany, ako bud vyrozumen o vzniku mimoriadnej udalosti, i je dostatok jdovch profylaktk, ako s uren evakuan trasy, kde bud umiestnen ak bude potrebn vykona evakuciu, ako sa maj sprva poas mimoriadnej udalosti a in. Nie je zriedkavosou, e sa obyvatelia doaduj odpoved na otzky plnovania a zabezpeovania ich ochrany v prpade konkrtnych ohrozen. V psobnosti civilnej ochrany je organizovan kadorone sa mladch zchranrov iakov zkladnch kl na okresnej, krajskej a republikovej rovni. Tto praktick forma prpravy iakov z problematiky civilnej ochrany sa vemi osvedila a plnujeme v nej pokraova i v nasledujcom obdob. Na vyiu informovanos s na webovom sdle Ministerstva vntra Slovenskej republiky uverejnen zkladn informcie z oblasti ochrany obyvatestva, uiton informcie mu zska aj z asopisu REVuE pre civiln ochranu obyvatestva a na jednotlivch rovniach ttnej sprvy a samosprvy s vydvan pre obyvatestvo informcie formou rznych letikov s skladaiek. spa Integrovan zchrann systm svoje poslanie, d sa porovna s eurpskym tandardom? Integrovan zchrann systm svoje poslanie v podmienkach Slovenskej republiky spa. V zujme naplnenia sasnch eurpskych tandardov postupne dochdza k jeho zefektvneniu a modernizcii, vrtane dobudovania centrlneho monitorovacieho a riadiaceho strediska ako kontaktnho bodu v komunikcii s jednotlivmi nrodnmi orgnmi, ako aj orgnmi na rovni Eurpskej nie, medzinrodnmi organizciami, susednmi ttmi a inmi platformami v oblasti krzovho manamentu. V budcnosti bude nevyhnutn prija opatrenia vyplvajce z eurpskych poiadaviek v pecifickch oblastiach integrovanho zchrannho systmu, ako je implementcia projektu eCall na nrodnej rovni, SMS prstup k jednotnmu eurpskemu slu tiesovho volania 112 a taktie zabezpeenie prstupu zdravotne znevhodnench obanov k slu tiesovho volania 112. ako pokrauje modernizcia techniky potrebn pri zsahu na vode a pri povodniach? Ministerstvo si uvedomuje vznam a potrebu preventvnych a plonch opatren na seku ochrany pred povodami na Slovensku. V podmienkach ministerstva je zabezpeen kontinulna obnova materilno-technickho vybavenia v svislosti s vkonom povodovch a zchran-

36

M I N I S T E R S T V O
V tomto kontexte je v Nrodnom plne riadenia kontroly hranc, ktor schvlila vlda SR dan loha budova systm detekcie v severnej hornatej asti seku Slovensko ukrajinskej hranice. V tomto roku sa plnuje doda mobiln systm Radiobarier financovan z fondov E a tak isto sa plnuje doda vhodn systm na monitorovanie a detekciu pohybu osb. Slovensk republika mus preto aj naalej pokraova v budovan zabezpeenia vonkajej hranice s ukrajinou. Konenm stavom by malo by vybudovanie deteknho systmu na odhaovania neoprvnenho prekraovania vonkajej hranice s ukrajinou v celej jej dke, ktor je 97,9 kilometrov. Dosiahnutie tohto stavu si vak bude vyadova vynaloi ete nemal finann prostriedky zo strany Slovenskej republiky. Progres, ak dosiahla Slovensk republiky za poslednch 5 rokov v postupnom budovan technickho zabezpeenia vonkajej hranice s ukrajinou bude aj predmetom nslednho schengenskho hodnotenia pozemnej hranice Slovenskej republiky, ktor sa uskuton v jli 2013. ak je situcia pri kontrole vonkajej schengenskej hranice, plnovali ste tam vybudova vlastn leteck podporu, uskutonilo sa to? Prvou aktualizciou schengenskho aknho plnu Slovenskej republiky vlda SR da 9.1.2013 schvlila finann prostriedky aj pre nkup leteckej techniky vo vke 4 mil. Eur na 2013 a 3 mil. eur na rok 2014. Ak sa podar dokoni technick pecifikciu, vzhadom na nronos prpravy takejto zkazky, dkladn prprava technickej pecifikcie pre el verejnho obstarvania, me by vyhlsen verejn obstarvanie, avak o termnoch sa ned ete hovori. Momentlne sa vyuva vrtunk Leteckho tvaru MV SR Mi-171 na ely monitorovania a kontroly slovensko-ukrajinskej hranice. ako pomha pri odhaovan neleglnej migrcie nov informan systm, ste spokojn? Kompetencie v oblasti migrcie v rmci MV SR s rozdelen medzi rad hraninej a cudzineckej polcie P PZ (alej len uHCP P PZ) a Migran rad MV SR (alej len M MV

V N T R A

S R
Informan systm MIGRA je nosnm zdrojom informci tkajcich sa neleglnej migrcie na zem SR, ktor s vyuvan pri tvorbe tatistickch vstupov a tie pri tvorbe analytickch produktov. Analytick produkty s spracvan s cieom boja proti neleglnej migrcii a cezhraninej trestnej innosti najm pre potreby sluby hraninej polcie a sluby cudzineckej polcie. ako asto sa uskutouje schengensk hodnotenie a s akmi vsledkami, analyzuje sa aj v prospech skvalitnenia a zefektvnenia alej prce? Schengensk hodnotenie kadej krajiny schengenskho priestoru sa uskutouje raz za p rokov. Hodnotenie pozostva z hodnotenia iestich (v prpade morskch hranc a siedmich) oblast ochrany osobnch dajov schengenskho informanho systmu, schengenskej policajnej spoluprce, ochrany vonkajch vzdunch a pozemnch hranc, vz a vzovej praxe a schengenskho informanho systmu. Po kadom z vyie uvedench hodnoten je vypracovan hodnotiaca sprva, ktor je schvaovan na rovni pracovnej skupiny Rady E pre schengensk zleitosti, zvery zo vetkch hodnoten s schvaovan na Rade ministrov ttov E. Hodnotiace sprvy obsahuj tzv. odporania pre hodnoten tt, o plnen ktorch mus dan tt podva hlsenia pracovnej skupine Rady E pre schengensk zleitosti a do ich odstrnenia. Schengensk kritri a schengensk acquis uruj spolon tandard pre vetky tty schengenskho priestoru. V prpade, e dan tt pristpi k plneniu takchto kritri nadtandardne, uved sa takto pozitvne zistenia tie do hodnotiacej sprvy ako prklady najlepej praxe odporan pre ostatn tty schengenskho priestoru. Samotn sprvy s schvaovan v reime vyhraden, avak odporania z hodnotiacich sprv pre SR mono njs v materili Schengensk akn pln Slovenskej republiky a jeho aktualizcich, ktor s predmetom rokovania vldy SR. Posledn 2. aktualizovan znenie Schengenskho aknho plnu SR bolo schvlen na rokovan vldy SR 7. marca 2013.

SR). HCP P PZ riei oblas leglnej i neleglnej migrcie a M MV SR riei oblas medzinrodnej ochrany a problematiku Dublinskch nvratov. Obe intitcie asto rieia rovnak okruh cudzincov, ktor sa, z rznych dvodov, snaia skry svoju prav identitu. Z uvedenho dvodu mohli by cudzinci, iadajci o medzinrodn ochranu na zem SR alebo cudzinci, ktor sa na zem SR zdriavali neleglne, viackrt evidovan s rznymi identitami na viacerch tvaroch. Tto skutonos negatvne ovplyvovala tatistick vykazovanie, analytick produkty a v konenom dsledku neposkytovala komplexn obraz o konaniach s cudzincami. M MV SR mal vybudovan on-line informan systm, do ktorho prispievali jeho pracovnci, ale pracovnci HCP P PZ z neho informcie len erpali. HCP P PZ malo vybudovan na centrle databzu, ktor vznikala na zklade psomnch hlsen zo zkladnch tvarov a nebola on-line dostupn pre alch pouvateov. Na druhej strane tvary HCP P PZ mali od roku 1997 k dispozcii nrodn systm AFIS, ktor im umooval identifikciu na zklade daktyloskopickch odtlakov prstov. V roku 2004, po vstupe SR do E, pribudol k tomuto systmu IS EuRODAC. Tieto skutonosti viedli k spolonmu siliu oboch radov vybudova nov, spolon informan systm. Realizcia samotnho projektu prebiehala v rokoch 2009 2010 s vyuitm finannch prostriedkov z fondov E. Nov informan systm s oznaenm MIGRA (migrcia a medzinrodn ochrana) bol vyvinut s cieom skvalitni tok informci. Do prevdzky bol spusten v roku 2010. umouje evidenciu prpadov neleglnej migrcie cudzincov v postupnej hierarchii ich rieenia. Jeho integrcia na AFIS a EuRODAC sasne zabezpeuje jednoznan identifikciu osb na zklade daktyloskopickch odtlakov prstov. Tto funkcionalita je vemi dleit vzhadom na snahu viny neleglnych migrantov skry svoju skuton identitu. Ide o dleit informan systm, ktor je prnosom aj z hadiska tvorby migranej politiky SR. Informcie, ktor v sasnosti poskytuje, neboli nikdy predtm dostupn v komplexnejej podobe.

37

P O L I C A J N

Z B O R

S R

Nrodn kriminlna agentra a prca polcie

Hovor sa, e zmena je ivot, ale prli ast zmeny nie vdy prines oakvan vsledky v plnovanom ase. Ako je to v Policajnom zbore SR? Orientuj sa v novovzniknutch situcich bez problmov? alej u prezident Policajnho zboru Slovenskej republiky, Tibor GAPAR a redaktorka PK Anna Komov.
Zlepuje sa aj efektvnos boja proti kriminalite? Robme vetko pre to, som presveden, e do budcna bude boj s trestnou innosou efektvnej. as uke, i nae rozhodnutie bolo sprvne a prinesie oakvan vsledky. Pracuj policajti, ktor sa doposia venovali kriminalite, aj v Nrodnej kriminlnej agentre? Vetci pecialisti z radu boja proti organizovanej kriminalite a radu boja proti korupcii zostali pracova na NAKA. ak je tempo vyetrovania trestnej innosti, ste spokojn? Tempo vyetrovania trestnej innosti nezvis len od polcie, resp. innosti vyetrovateov. Vyetrovan prpady NAKA s mimoriadne rozsiahle, nron a zloit na dokazovanie. Vyaduj si najm vykonvanie prvnych pomoc do zahraniia a znaleckch posudkov, o s veci, ktor vyetrovatelia nedoku relne ovplyvni. Do budcna vidm perspektvu v zrchlen vyetrovania cez budovanie medzinrodnch vyetrovacch tmov. Prispievaj organizan zmeny k objasneniu trestnej innosti? Veavravnm prkladom s spechy na seku finannej polcie, pri odhaovan daovch podvodov, k omu prispela najm Daov kobra. o je spoluprca policajnch zloiek, ie Nrodnej kriminlnej agentry so zlokami ministerstva financi. Hovorme o Nrodnej jednotke finannej polcie a jej sinnosti s Odborom boja proti daovm podvodom a Kriminlnym radom finannej sprvy. ttny rozpoet prichdza o peniaze najm neleglnymi daovmi nikmi, ide o miliny eur. Na tto oblas sa s Daovou kobrou zameriavame. ak je spokojnos naprklad s prcou na vchodnej hranici, s dleit alie investcie pre udranie zskanej rovne? Pri poslednom hodnoten zo strany Eurpskej nie v roku 2007 bola Slovensk republika vyzdvihnut, ako krajina, ktor m zaveden jeden z najmodernejch systmov fyzickej a technickej kontroly vonkajej hranice. Vysoko vyzdvihnut bol najm systm automatickej detekcie neoprvnenho prekraovania junho seku vonkajej hranice s ukrajinou. Od tohto poslednho hodnotenia zo strany Eurpskej nie sme posilnili jun sek vonkajej hranice zabudovanm seizmickch senzorov a doplnenm o perimetrick podzemn kbel. Konenm stavom by malo by vybudovanie deteknho systmu na odhaovanie neoprvnenho prekraovania vonkajej hranice s ukrajinou v celej jej dke, ktor je zhruba 98 kilometrov. Dosiahnutie tohto stavu si vak bude vyadova vynaloi ete nemal finann prostriedky zo strany Slovenskej republiky. Progres, ak dosiahla Slovensk republiky za poslednch 5 rokov v postupnom budovan technickho zabezpeenia vonkajej hranice s ukrajinou bude aj predmetom nslednho schengenskho hodnotenia pozemnej hranice Slovenskej republiky, ktor sa uskuton v jli 2013. aby sme nevynechali ani dopravn polciu ako ste spokojn s prcou dopravnch policajtov, kde vidte rezervy na udranie vsledkov a alie zlepenie innosti dopravnej polcie? innos prce dopravnej polcie je citlivo vnman verejnosou, pretoe ide o zloku, ktor je v denno-dennom kontakte s obanom. S prcou prslunkov sluby dopravnej polcie je mon vyjadri vo veobecnosti spokojnos, i u vo vzahu k dosiahnutm vsledkom zniovaniu dopravnch nehd s nsledkom na ivote a zdrav, ako i vo vzahu k verejnej mienke. Minul rok bolo zaznamenan historicky najniie slo v pote usmrtench osb pri dopravnch nehodch 296. V tomto vvoji sluba dopravnej polcie pokrauje aj v prvch jedenstich tdoch roku 2013, kedy bolo pri dopravnch nehodch usmrtench 33 osb, o je o 18 osb menej ako v rovnakom obdob roku 2012. Na pokraovanie nastpenho trendu treba v budcnosti zriadi centrlny dopravn inpektort s cieom realizova objektvnu zodpovednos dritea vozidla. Postupnm dobudovanm dianic a rchlostnch ciest chceme vytvori nov 2 dianin oddelenia Policajnho zboru v psobnosti Krajskch riaditestiev Policajnho zboru v Banskej Bystrici a Koiciach, o prispeje k dodriavaniu pravidiel cestnej premvke na tchto sekoch. alm dleitm faktorom, ktor ovplyvuje innos tejto sluby je technick vybavenie. V oblasti vkonu sluby je potrebn dovybavi slubu dopravnej polcie najm novmi modernmi merami rchlosti, testermi na alkohol a drogy, ktor napomhaj postihova predovetkm arogantnch a agresvnych astnkov cestnej premvky, ktor poruuj jej pravidl zvanm spsobom.

U 1. decembra v minulom roku vznikla Nrodn kriminlna agentra, ak ciele si vytila a o to znamen pre organizovan kriminalitu? V rmci policajnho zboru vznikol vysokopecializovan tvar Nrodn kriminlna agentra, s lniovm riadenm, ktor m za lohu bojova proti vetkm formm organizovanej kriminality. Cieom vzniku Nrodnej kriminlnej agentry je najm boj s organizovanm zloinom, ktor vedie nrodn protizloineck jednotka, boj s daovmi podvodmi a inou zvanou ekonomickou trestnou innosou, ktor vedie nrodn jednotka finannej polcie, boj s najzvanejmi drogovmi deliktami, ktor vedie nrodn protidrogov jednotka a v neposlednom rade je to korupcia, s ktorou bojuje nrodn protikorupn jednotka. Za svoj osobn cie v svislosti s Nrodnou kriminlnou agentrou povaujem dobudovanie nrodnej jednotky finannej polcie, z materilnej aj personlnej strnky, ktor de facto vznikla 1. 12. 2012. ako sa zabezpeuje koordincia a spoluprca zloiek, ktor psobia pri odhaovan trestnej innosti? V rmci NAKA (Nrodn kriminlna agentra) sa spoluprca a koordincia zabezpeuje na rovni centrlneho riadenia, kde sa sstreuj, vyhodnocuj a analyzuj vetky relevantn informcie svisiace s bojom so zvanou trestnou innosou.

38

N R O D N

B E Z P E N O S

Rieenie Nrodnej kriminalistickej inteligentnej databzy bolo vytvoren pre potreby macednskeho ministerstva vntra. Hlavnou poiadavkou zo strany obstarvatea bolo zabezpeenie maximlnej monej miery bezpenosti pri integrcii truktrovanho a netruktrovanho obsahu, a to pri dodran cenovej dostupnosti. Rieenie je mon vaka jeho technolgim a funkcionalitm implementova vo viacerch orgnoch verejnej sprvy kdekovek na svete.

Nrodn kriminalistick inteligentn databza

Identity management, resp. bezpenos a sprva identity je irok administratvna oblas, ktor sa zaober identifikciou jednotlivcov v informanom systme a riadenm prstupu k zdrojom pomocou autorizanej politiky. Prve v tejto oblasti s poadovan adekvtne bezpenostn opatrenia zo strany dodvateov, informanch systmov, ale aj samotnch pouvateov. V prpade, e sa v informanom systme spracvaj klasifikovan informcie, musia dodvatelia spa prsne podmienky priemyselnej bezpenosti. u ns vydvan prostrednctvom NB v rznych stupoch utajenia (vyhraden, dvern, tajn, prsne tajn) na postpenie a vznik utajovanej skutonosti, resp. na oboznamovanie sa s utajovanou skutonosou. cenov dostupnos mobilita a mnoh alie Rieenie NKID zaha integrovan softvr, hardvr a robustn technolgie od poprednch svetovch vrobcov. Ide o komplexne virtualizovan prostredie poskytujce ben office aplikcie v uzavretom systme s monosou rozrenia o alie customizovan aplikcie. Na potai pouvatea pritom po ukonen jeho prce nezostvaj iadne dta. Rieenie NKID poskytuje riaden prstup k dajom v geograficky distribuovanom a heterognnom prostred. Nemenej vznamnm prnosom je prve jeho klovatenos pri schopnosti absorbova vek mnostvo dajov. trojfaktorov autentifikcia koncovho pouvatea, izolcia komunikcie medzi koncovm pouvateom a chrnenm IT prostredm od zvyku komunikcie v organizcii, a izolcia jednotlivch vrstiev IT prostredia na sieovej rovni. Kad z pouitch komponent v rieen NKID je certifikovan poda CC EAL min. na stupe . 4 a vyie. Databzov as rieenia je zaloen a podporovan technolgiou Oracle Database 11gR2 s monosami: Advanced Security, Label Security a Database Vault. Aplikan as rieenia je zaloen a podporovan technolgiou Oracle Weblogic Server 11gR1. Komplexn rieenie je zaloen a podporovan prostrednctvom virtualizovanej infratruktry Oracle VM 3.0 s Oracle Linux 5.5 resp. vy.

INfORMAN BEZPENOS VO VEREJNEJ SPRVE

Vvoj informanch technolgi napreduje kadm dom a s nm i objem a transfer informci, ktor vyaduj zruku vysokej miery bezpenosti. Zvyovanm informatizcie spolonosti sa otzka bezpenosti informanch systmov verejnej sprvy (ISVS) dostva oraz viac do popredia. Kybernetick toky s m alej astejm a organizovanm javom, priom prevencia a odstraovanie ich nsledkov s oraz nkladnejie. Iniciatvy monitoringu takchto tokov, ako aj zavedenie strategickch postupov pre ochranu informanch systmov preto prichdzaj nielen zo strn medzinrodnch organizci, ale aj samotnej Eurpskej nie a jednotlivch orgnov verejnej sprvy. Napr. Eurpska nia sa zaiatkom tohto roka vyjadrila o potrebe monitorovania kybernetickch tokov a prprave legislatvnych opatren, ktor by sa mali tka viac ako 40-tisc firiem. Aj z tchto dvodov by mala bezpenos dt patri na prv prieky v rebrku opatren jednotlivch orgnov verejnej sprvy.

ZABEZPEENIE KRITICKCh IS
Mus by rieenie finanne nron, s nzkou modulrnosou, resp. imobiln? Me, ale nemus. Odpoveou je modulrna platforma na bezpen kooperciu pouvateov v distribuovanom prostred, akm je naprklad rieenie s nzvom Nrodn kriminalistick inteligentn databza (NKID). Toto rieenie prina hne niekoko vhod: vysok integrovatenos s existujcimi dtami a slubami (integrcia truktrovanho a netruktrovanho obsahu) maximlna mon miera bezpenosti vysok modulrnos vyuitie najmodernejch technolgi a postupov

Rieenie NKID sa na rozdiel od konkurennch rieen nesna implementova jeden centrlny bod, v ktorom sa vynucuje bezpenos, kee prve takmto prstupom vznik potencilne slab miesto pre kybernetick toky, vaka omu tonk zskava prstup aj do zvyku prostredia. Naopak rieenie NKID implementuje sadu rznych tandardizovanch postupov zameranch na konkrtne aspekty realizcie bezpenosti nad jednotlivmi vrstvami chrnenho IT prostredia. Jednotliv aspekty s tak vzjomne nezvisl a potencilnym centrlnym tokom neme by prostredie naruen. Z hadiska funknch poiadaviek je v rieen zabezpeen: fyzick oddelenie klient/server,

Spolonos InterWay psob na slovenskom a zahraninom trhu najdynamickejieho odvetvia informanch technolgi u od roku 1997. Vo svojom portfliu m niekoko stovk spokojnch klientov v komernej sfre i verejnej sprve. Je partnerom spolonost Oracle, Microsoft, HP, EMC, ESET, Siveco a Avolution. Viac informci zskate na www.interway.sk

39

M I N I S T E R S T V O

V N T R A

S R

Pouvanie informanej techniky nielen pri radnom styku sa z roka na rok zvyuje a skvalituje. V rmci Eurpskej nie sa sname pri prci s IT dosahova rove vyspelch ttov. Cie je dominantn aj pre generlneho riaditea Sekcie informatiky, telekomunikci a IT bezpenosti na MV SR, Jozefa APUKA, ktor informuje Parlamentn kurir prostrednctvom redaktorky Anny Komovej.

Ciele, ktor posvaj informatizciu celej spolonosti

ako hodnotte potaov gramotnos zamestnancov, o sa rob pre to, aby sa zvyovala? ijeme v 21. storo a doba si vyaduje, aby kad z ns zvldal rzne prvky techniky. A to nielen v prci, ale aj v skromnom ivote. Z toho dvodu si myslm, e potaov gramotnos ud sa nepretrite zvyuje. Z pohadu naej sekcie prospievame k zvyovaniu gramotnosti zamestnancov naprklad koleniami pri vetkch implementovanch projektoch. ako pomohli pri realizcii projektov verejnej sprvy prve eurofondy, zaznamenal by sa vvoj elektronizcie aj bez nich? Dovolm si tvrdi, e eurofondy boli tartovacm prvkom informatizcie. Maj vek zsluhu na tom, e meme o informatizcii vbec hovori. Na druhej strane, urite by sa proces elektronizcie rozbehol aj bez nich, pretoe doba si to vyaduje. V akej fze by sme sa teraz nachdzali vak nedokem odhadn. Do akej miery pociujete spokojnos s informatizciou vo verejnej sprve, slia modern informan technolgie vine obanov? Modern informan technolgie, ako aj informatizcia samotn v rezorte MVSR u dlhie bada. Prkladom me by proces vydvania osobnch dokladov, ktor sa tkaj kadho z ns. Dovolm si spomen Osvedenie o evidencii vozidla as I., ktor je pripraven na pouitie elektronickch sluieb. Integrovan ip zrove zvyuje rove bezpenosti dokladu a zamedzuje jeho falovaniu. Zrove vak povaujem za potrebn poveda, e priestor na informatizciu verejnej sprvy v naom rezorte je ovea v, oho dkazom je prebiehajca implementcia 7 projektov financovanch z Operanho programu Informatizcia spolonosti. alie 4 projekty s v prpravnej fze. Kedy sa bude da poveda, e verejn sprva je efektvna a vkonn? Ja osobne za tento moment povaujem stav, ke oban vybav vetko potrebn vo vzahu k verejnej sprve z jednho miesta a iba s jednm potrebnm dokladom. To je samozrejme iba pohad na front-office. Z pohadu backoffice to znamen vzjomn prepojenie vetkch potrebnch informanch systmov a registrov. Kde vidte najv problm pri realizcii informatizcie? Informatizcia predstavuje aj prepojenie rznych informanch systmov a preto je charakterizovan vysokou mierou zvislosti projektov. Ak sa niektor z nich dostane do omekania, m to nemal vplyv na svisiace projekty. A za najastej dvod omekania povaujem problmy v procese verejnho obstarvania. Uvatelia informanch systmov prejavuj spokojnos, alebo ste stle v situcii rieenia a dopracovvania technolgi? Vvoj IT technolgi je pomerne rchly. Z tohto pohadu sa stle otvra priestor pre optimalizciu. Pred niekokmi rokmi sme naprklad o cloude ani nepouli a teraz je to ben pojem. Rovnako je to s procesmi, ktor s automatizovan informanmi systmami vdy existuje priestor na optimalizciu. Preto je spokojnos uvatea relatvny pojem. Ale ak mte na mysli stabilizciu rieen, prostred a technolgi, tak si myslm, e tento stav v rezorte MVSR pretrvva u dlhiu dobu. ako hodnotte informan bezpenos, ktor je dleit pri informanch systmoch, aby sa naprklad osobn daje obanov nedali zneui? MV SR v oblasti informanej bezpenosti informanch systmoch dodruje ustanovenia ISO/IEC 27 000 Systmy riadenia informanej bezpenosti, ktor definuj procesy riadenia informanej bezpenosti, riadenie rizk informanej bezpenosti, bezpenos v kybernetickom priestore, sieov bezpenos, ako aj aplikan bezpenos. IT bezpenos je v prpade spracvania osobnch dajov vemi dleit. Preto m kad projekt implementcie informanch systmov spracovan bezpenostn projekt, ktor vymedzuje rozsah a spsob technickch, organizanch a personlnych opatren potrebnch na eliminovanie a minimalizovanie hrozieb a rizk psobiacich na informan systm z hadiska naruenia jeho bezpenosti, spoahlivosti a funknosti. Rovnako aj infratruktra dtovho centra je zabezpeen na pomerne vysokej rovni. Tie by som spomenul osobn doklady, nakoko sa elektronizcia prejavuje aj v tejto oblasti a u dnes existuj naprklad pasy alebo osvedenia o evidencii vozidla (as I.) s ipom. A prve ip je veakrt terom toku hekerov. Mem vak skontatova, e aj v ipoch s osobn daje obanov v bezpe. Upravuj sa aj nov bezpenostn podmienky IT a formy ich ochrany s ohadom na stle pribdajce monosti a zrunosti hekerov? no, samozrejme. Je to nesmierne dleit, pretoe kad vdobytok techniky prina nov bezpenostn rizik, ktor s viac alebo menej dleit a ktor si viac alebo menej uvedomujeme. Prkladom s rzne mobiln zariadenia (smartphone) s dtovmi prenosmi, ktor mu by pri nezodpovednom pouvan znanm bezpenostnm rizikom. Na zklade relnych sksenost z prevdzky informanch systmov a narastajcim hrozbm, ktorch sme boli svedkom v uplynulch rokoch MVSR prijalo opatrenia svisiace nielen so zamedzenm potencilnych tokov zo strany naruiteov, hekerov, ale sstreuje sa aj na proaktvnu innos, t. j. identifikovanie slabch miest informanch systmov a eliminciu rizk z toho vyplvajcich. MVSR je kov partner pre CSIRT pri pravidelnch previerkach zranitenosti informanch systmov kritickej infratruktry a alch testov v spoluprci s inmi bezpenostnmi autoritami, ako napr. NATO.

40

M I N I S T E R S T V O

V N T R A

S R

Integrcia racionalizcia spory

Ministerstvo vntra SR ako stredn orgn ttnej sprvy pln lohy vyplvajce aj pre verejn sprvu. Nov Sekcia verejnej sprvy a jej generlny riadite Adrin JENO m snahu aj o integrovanie orgnov ttnej sprvy, a tak spjanm zefektvni prcu a racionalizova jednotliv innosti. Viac sa dotate v rozhovore, ktor poskytol pre Parlamentn kurir redaktorke Anne Komovej.
na druhej, ktor bude zrealizovan v priebehu tohto kalendrneho roka. Druh fza integrcie, resp. zmien v organizcii miestnej ttnej sprvy, bude predstavova zruenie prevanej viny existujcich pecializovanch miestnych orgnov ttnej sprvy a prechod ich fungovania na okresn rady v psobnosti MV SR. V praxi tak zanikne dezintegrovan pecializovan miestna ttna sprva reprezentovan zloitou a neprehadnou truktrou mnostva pecializovanch orgnov ttnej sprvy na zem. S innosou od 1. janura 2014 by mal v truktre miestnych orgnov ttnej sprvy existova jeden integrovan rad, ktor bude uskutoova psobnosti na prevanej vine sekov ttnej sprvy. Z pohadu obana by sa tak vkon ttnej sprvy v zem mal sta prehadnm a mal by by zabezpeen k nemu jednoduch prstup. spora a efektvnos prce je nam dlhodobm cieom, preto aktulne realizujeme analzu vkonnosti miestnej ttnej sprvy, ktorou chceme zefektvni a stransparentni prcu ttnych zamestnancov z pohadu pomeru ceny a vkonu. Zvi sa reformou aj kvalita sluieb verejnej sprvy? D sa oakva jednoduchia komunikcia pre vetkch obanov slovenska? Spolu s integrovanm psobnost pecializovanej ttnej sprvy do jednho radu vytvrame priestor na zlepenie komunikcie s obanom a na priblenie vkonu ttnej sprvy k nemu. Nam cieom je v truktre integrovanch radov miestnej ttnej sprvy v zem vybudova tzv. kontaktn miesta pre obana (KAMO), ktor bud sli na komunikciu obana s orgnmi ttnej sprvy. Spolu s fyzickm budovanm kontaktnch miest budeme intenzvne pracova na elektronizcii verejnej sprvy a realizcii sluieb e-Governmentu tak, aby oban dosiahol pri vybavovan svojich zleitost sporu asu, peaz a nebol orgnmi ttnej sprvy neprimerane zaaovan zhanm dajov, ktor u orgn ttnej sprvy k dispozcii m. ako si predstavujete transparentn fungovanie ttnej sprvy? K zveniu transparentnosti v ttnej sprve chceme prispie tm, e zuujeme poet radov, ktor mu obstarva ie naklada s majetkom ttu s tm, e podporn sluby bud zabezpeovan centrlne. Zrove zjednocujeme zemn a vecn psobnos radov s

ak s hlavn lohy a dvod zriadenia novej sekcie verejnej sprvy na Ministerstve vntra sR? Od roku 1969 existuje na MV SR civilnosprvny sek, ktor bol riaden nmestnkom ministra vntra, kompetencie tohto seku boli porovnaten s dnenou Sekciou verejnej sprvy. Sekcia verejnej sprvy pri Ministerstve vntra SR v sasnej podobe funguje od roku janura 1993. Reorganizcia ttnej sprvy sa u zaala, o a ako sa zjednotilo, upravilo a prispsobilo, aby sa vytvorila jednotn sstava integrovanch orgnov ttnej sprvy? S innosou od 1. janura 2013 bolo zruench 64 orgnov pecializovanej miestnej ttnej sprvy na krajskej rovni. Psobnos niektorch z nich prela na obvodn rady v sdlach krajov v psobnosti MV SR, a to konkrtne v troch prpadoch, kde na niej rovni v sasnosti neexistuje prslun pecializovan miestny orgn ttnej sprvy niieho stupa, resp. vkon bol prenesen a vykonva ho samosprva (krajsk stavebn rady, krajsk kolsk rady, zemn vojensk sprvy). Tam, kde existuje, krajsk rove zruench orgnov prela na obvodn rady v sdlach krajov prslunej existujcej pecializovanej miestnej ttnej sprvy (krajsk rady ivotnho prostredia, pozemkov, lesn, pre cestn dopravu a pozemn komunikcie a katastrlne rady). Tmto zrove vytvrame predpoklady pre aliu integrciu psobnost peciali-

zovanej miestnej ttnej sprvy do truktry obvodnch radov v psobnosti MV SR, m sledujeme cie vytvori jednotn sstavu integrovanch miestnych orgnov ttnej sprvy. Rovnako dolo k zrueniu prvnej subjektivity obvodnch radov, krajskch riaditestiev hasiskho a zchrannho zboru a krajskch riaditestiev policajnho zboru z rozpotovch organizci sa stali preddavkov organizcie ministerstva, priom im bola zachovan administratvno-prvna subjektivita na ely vkonu ttnej sprvy. Tento krok svis so snahou dosiahnu racionalitu a hospodrnos vkonu miestnej ttnej sprvy, a to obmedzenm potu subjektov, ktor samostatne nakladaj s majetkom, vykonvaj funkciu verejnho obstarvatea a uskutouj personlnu psobnos od tchto funkci s odbremenen na el vytvorenia dostatonho priestoru pre plnenie vecnch agend na jednotlivch sekoch vkonu ttnej sprvy. Inmi slovami ide najm o odstrnenie duplicity pri vkone podpornch innosti prierezovho a obslunho charakteru, m chceme dosiahnu sporu, transparentnos a efektvnos pri nakladan s verejnmi prostriedkami a inn kontrolu. Tieto innosti boli presunut na novozriaden centr podpory od 1. janura 2013. o mte v plne zrealizova alej, aby sa zmenil vkon miestnej ttnej sprvy a dosiahla sa spora aj efektvnos prce? V tomto momente mme za sebou spene zvldnut prv fzu a pracujeme intenzvne

41

M I N I S T E R S T V O
zemno-sprvnym lenenm a vytvrame intitt jednho predstavitea vldy na zem okresu v porovnan so sasnm stavom, ke vlda vymenvala a odvolvala XY tzv. politickch funkcionrov. Zjednoduujeme aj riadenie mimoriadnych udalost a inch krzovch situci zavedenm jednoduchej a transparentnej truktry orgnov krzovho riadenia od municipalt, cez okresn, krajsk truktry a po rove ttu a integrovan vkon opatren civilnej ochrany, hospodrskej mobilizcie a obrany ttu na jednotlivch sekoch pecializovanej ttnej sprvy a rovniach riadenia. Z pohadu benho ivota obana zriadenm pracovsk KAMO djde k oddeleniu monho vplyvu obana na rad ttnej moci, m chceme eliminova korupn sprvanie pri rozhodnutiach vkonu ttnej sprvy. o najviac poctia obyvatelia, zmenia im spomnan pravy ivot na radoch? Vldny program ESO je dosia najvou plnovanou reformou ttnej sprvy od roku 1989 a jeho ambciou je zefektvni fungovanie, zabezpei kvalitu, transparentnos a dostupnos ttnej sprvy pre obana. Implementovanm opatren programu ESO sa dosiahne znenie a optimalizcia nkladov na fungovanie ttnej sprvy, zjednoduenie vybavovania vec fyzickch a prvnickch osb na radoch miestnej ttnej sprvy. ttna sprva

V N T R A

S R
Informatizciu v tomto smere predstavuj projekty financovan z OPIS, medzi ktor meme zaradi Elektronick sluby pre osvedenie o evidencii vozidla, Elektronick identifikan karta, Register fyzickch osb, Register adries, Elektronick sluby centrlnej ohlasovne, Elektronick sluby centrlnej matriky a Elektronick sluby nrodnej evidencie vozidiel. o sa tchto projektov tka, vynakladme maximlne silie na to, aby sme prevan vinu z nich spene ukonili v priebehu tohto roka. Kee s vetky projekty v pokroilej fze implementcie, relne pociujeme ich vzjomn zvislos, ako aj zvislos od inch projektov, o sa do istej miery odzrkaduje v konsolidcii pvodne plnovanch harmonogramov. Viete u dnes vysli spory, ktor prines spomnan zmeny? Implementciou programu ESO oakvame spory ttneho rozpotu pre rok 2013 na rovni 50 milinov eur. Tto spora bude dosiahnut z asti 5% viazanm mzdovch vdavkov, ktor u ohlsilo Ministerstvo financi a sporami v oblasti vdavkov na tovary a sluby pre cel ttnu sprvu. V alch rokoch sa oakvaj spory v roku 2014 o 150 milinov eur, v roku 2015 o 200 milinov eur a v roku 2016 o 300 milinov eur, ak sa do procesu zapoj aj samosprva a vyie zemn celky.

sa pribli k obanom tak, e oban kompletne vybav agendu ttnej sprvy na jednom rade v mieste jeho bydliska a v neposlednej miere djde k zveniu transparentnosti fungovania ttnej sprvy. Reformou chceme prinies nielen sporu ttu ale aj samotnmu obanovi, ktor si uetr 25 dn dovolenky na ase strvenom na radoch ako aj 609 eur v priemere za ivot obana na poplatkoch menej kvli integrovanej agende. Na porovnanie, doteraz stl kontakt obana so ttnym radmi viac ako 1 500 eur a 50 dn dovolenky na ase strvenom na radoch. Po novom bud rady ttnej sprvy bliie pri obanovi, bud fungova lacnejie a efektvnejie. Pri rozhovoroch podobnho typu, ako je tento sa vdy ptam aj na elektronizciu verejnej sprvy, o plnujete v tomto smere? Elektronizcia verejnej sprvy nm priniesla vea zaujmavch projektov a vzi. V nadvznosti na u realizovan projekty, pripravujeme alie tri iadosti o nenvratn finann prspevok v rmci programu OPIS, ktor s zameran na oblas ivnostenskho podnikania, oblas archvov MVSR a oblas informanch systmov policajnho zboru. ako postupuje informatizcia vo verejnej sprve?

omu treba venova zven pozornos

Slovensko ako len Eurpskej nie a schengenskho priestoru je rovnako ako in tty E zaaen migrciou. Z hadiska relnej situcie nastvaj problmy, ktor treba riei a odstraova mon nedorozumenia. Vo funkcii riaditea radu hraninej a cudzineckej polcie MV SR je plk. JUdr. udovt BR, ktor m monos porovnva aj migran situciu za dlhie obdobie. Viac u v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
o sa d najnovie vyta z vvoja leglnej migrcie na zem sR? Ako vyplynulo zo tatistickch dajov zhromaovanch v informanch systmoch, ktor patria do gestorstva HCP PPZ k 31. decembru 2012 bolo na zem SR povolench celkom 67 877 pobytov, o predstavuje nrast oproti roku 2011 o 1 686 povolench pobytov. Z uvedenho celkovho potu povolench pobytov sa na zem SR zdriavalo k 31. decembru 2012 na prechodnom pobyte 14 080 cudzincov (pokles oproti roku 2011 o 470 cudzincov), na trvalom pobyte 53 437 cudzincov (nrast oproti roku 2011 o 2 105 cudzincov) a na tolerovanom pobyte 360 cudzincov (nrast oproti roku 2011 o 51 cudzincov). Vzhadom na uveden mono teda kontatova mierne stpajcu tendenciu nrastu leglnej migrcie cudzincov na zemie Slovenskej republiky. Zmenili sa podmienky pre migrantov? ak s ich monosti pobytu na slovensku? Podmienky pre vstup a pobyt cudzincov na zemie Slovenskej republiky s legislatvne upraven zkonom . 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnen niektorch zkonov, ktor nadobudol innos da 1. janura 2012. V praxi ide o nov zkon o pobyte cudzincov, ktor nahradil desa rokov platn zkon . 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Nov zkon o pobyte cudzincov zabezpeuje pln kompatibilitu s eurpskou legislatvou, ktor sa adaptuje na dynamicky sa vyvjajcu migran situciu na zem lenskch ttov E. Nov zkon o pobyte cudzincov rovnako flexibilne reaguje na poiadavky aplikanej praxe. Zkon o pobyte cudzincov upravuje tri druhy zkladnch pobytov ttnych prslu-

42

M I N I S T E R S T V O

V N T R A

S R
a s predkladan nvrhy na opatrenia pri organizovan ochrany ttnej hranice. Situcia po vstupe do schengenskho priestoru sa zmenil. Pchatelia pouvaj sofistikovanej spsob prevdzastva a vyhadvaj nov formy a spsoby, ako neleglnych migrantov previes na zemie SR, a tm aj na zemie lenskch ttov. Pomha v zniovan migrci aj legislatva? lohou legislatvy nie je zniova migrciu, ale riadi ju a zamedzi neleglnej migrcii prostrednctvom innch nstrojov. Ako u bolo spomenut, prijatm novho zkona o pobyte cudzincov sa Slovensk republika podiea na vytvran priestoru slobody, bezpenosti a spravodlivosti v E a sasne garantuje dodriavanie prv a slobd obanov Eurpskeho hospodrskeho priestoru a ich rodinnch prslunkov a ttnych prslunkov tretch krajn pri vstupe na zemie Slovenskej republiky a poas ich pobytu na zem Slovenskej republiky. Zrove vak mus zabezpeova aj ochranu zujmov spolonosti, najm bezpenos ttu, verejn poriadok a verejn zdravie, o sa odra v jednotlivch ustanoveniach novho zkona o pobyte cudzincov. Na riadenie a podporu leglnej migrcie SR transponuje smernice E, avak m aj vlastn nstroje, ktor s zakotven v prslunch zkonoch (napr. zkon . 5/2004 Z. z. o slubch zamestnanosti a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov v svislosti s prstupom cudzincov na trh prce a pod.). V svislosti s potrebou transpozcie novch prvnych predpisov E bol ete v roku 2002 vypracovan nvrh novely zkona o pobyte cudzincov, ktorho cieom je transpozcia smernice Eurpskeho parlamentu a Rady 2011/51/E z 11. mja 2011, ktorou sa men a dopa smernica Rady 2003/109/ES na ely rozrenia jej psobnosti na osoby povajce medzinrodn ochranu. Transpozciou smernice 2011/51/E sa roziruje okruh ttnych prslunkov tretch krajn, ktorm je mon po splnen stanovench podmienok udeli dlhodob pobyt o osoby, ktorm bol udelen azyl alebo poskytnut doplnkov ochrana. Nov, transponovan ustanovenia umouj po uritom ase azylantovi alebo osobe s poskytnutou doplnkovou ochranou zska dlhodob pobyt. alou pripravovanou novelou zkona o pobyte cudzincov je novela v svislosti s implementciou smernice Eurpskeho parlamentu a Rady 2011/98/E z 13. decembra 2011o jednotnom postupe vybavovania iadost o jednotn povolenie na pobyt a zamestnanie na zem lenskho ttu pre ttnych prslunkov tretch krajn a o spolonom sbore prv pracovnkov z tretch krajn s oprvnenm pobytom v lenskom tte. Smernica ustanovuje jednotn postup vybavovania iadosti smerujci k jednotnmu povoleniu, ktor zaha povolenie na prechodn pobyt aj povolenie na zamestnanie v rmci jednho sprvneho aktu a prispieva tak k zjednodueniu a harmonizcii pravidiel platnch v sasnosti v lenskch ttoch E. Zavdza do praxe efektvnej proces vybavovania iadost ttnych prslunkov tre-

nkov tretch krajn na zem Slovenskej republiky a to prechodn pobyt, ktor je determinovan v zvislosti od elu (zamestnanie, podnikanie, tdium, osobitn innos, zlenie rodiny a pod.), trval pobyt a tolerovan pobyt. Zsadne sa riei otzka vzahu Slovenskej republiky k obanom Eurpskej nie a ich rodinnm prslunkom. Slovensk republika v plnej miere repektuje ich prvo vone sa pohybova a zdriava na zem lenskch ttov Eurpskej nie, ktor im zaruuje smernica Eurpskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. aprla 2004 o prve obanov nie a ich rodinnch prslunkov vone sa pohybova a zdriava sa v rmci zemia lenskch ttov. Ich prvo na pobyt na zem Slovenskej republiky upravuj osobitn ustanovenia zkona o pobyte cudzincov. s akm cieom prichdzaj migranti na slovensko? Je slovensko viac prechodnou krajinou? Vzhadom na sasn vvoj leglnej migrcie v lenskch ttoch E mono kontatova, e Slovensk republika aj naalej ostva tranzitnou krajinou. Zskanie oprvnenho pobytu na zem Slovenskej republiky (prechodn pobyt, trval pobyt) je pre mnohch ttnych prslunkov tretch krajn len monosou pre leglny pobyt a pohyb na zem lenskch ttov. Vo vzahu k ekonomickej migrcii boli do zkona o pobyte cudzincov za elom prilkania a udriavania vysokokvalifikovanch pracovnkov z tretch krajn a rieenia nedostatku pracovnej sily podporou prijmania a mobility cudzincov na ely vysokokvalifikovanho zamestnania ttnych prslunkov tretch krajn zaveden nov osobitn ustanovenia prechodnho pobytu tzv. modr karta Eurpskej nie. Na zklade modrej karty E jej drite me vstpi, zdriava sa a pracova na zem Slovenskej republiky na el vysokokvalifikovanho zamestnania. V obdob od innosti novely zkona o pobyte cudzincov, ktorou bola transponovan smernica Rady 2009/50/ES z 25. mja 2009 o podmienkach vstupu a pobytu ttnych prslunkov tretch krajn na ely vysokokvalifikovanho zamestnania (zkonom .

223/2011 Z. z.), t. j. od 20. jla 2011, bolo doposia udelench 9 prechodnch pobytov - modr karta. Ilo najm o ttnych prslunkov ukrajiny, Ruskej federcie, ny a Srie, ktor s ako vysokokvalifikovan pracovnci zamestnan v oblasti zdravotnctva a vpotovej techniky. Kto tvor najviu skupinu cudzincov s povolenm pobytom na zem sR? Najvou skupinou cudzincov s povolenm pobytom na zem SR s aj naalej obania Eurpskeho hospodrskeho priestoru (esko, Maarsko, Rumunsko, Posko a Nemecko), ktor na zem SR povaj prvo vonho pohybu a pobytu v zmysle u spomenutej smernice Eurpskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. aprla 2004 o prve obanov nie a ich rodinnch prslunkov vone sa pohybova a zdriava sa v rmci zemia lenskch ttov. Najviu skupinu ttnych prslunkov tretch krajn s povolenm pobytom na zem SR tvoria ttni obania ukrajiny, Srbska, Ruska, Vietnamu, ny a Krey. ttnym prslunkom tretch krajn sa pobyt (prechodn, trval alebo tolerovan) na zem SR udeuje v rmci sprvneho konania, v ktorom musia preukza splnenie podmienok stanovench zkonom o pobyte cudzincov. o rob slovensko pre zniovanie neleglnej migrcie, zmenil sa stav po vstupe do schengenskho priestoru? inn nstroje na regulciu migrcie obsahuje samotn zkon o pobyte cudzincov a rovnako sa z praktickho hadiska na zamedzovan a predchdzan neleglnej migrcii podiea HCP PPZ prostrednctvom svojho organizanho tvaru nrodnej jednotky boja proti neleglnej migrcii, ktor ako pecializovan tvar vykonva operatvnu innos a vyetrovanie so zameranm na predchdzanie a odhaovanie organizovanie a zvanej trestnej innosti svisiacej s nedovolenm prekroenm ttnej hranice. Zskava informcie o operatvnej situcii, spolupracuje na nrodnej rovni so zlokami PZ a na medzinrodnej rovni so zahraninmi partnermi. Stle vyhodnocuje zskan informcie

43

M I N I S T E R S T V O
tch krajn o vydanie jednotnho povolenia na pobyt a zamestnanie na jednom mieste, m sa podstatne zjednodu samotn sprvne konanie smerujce k vydaniu tohto individulneho sprvneho aktu. ako hodnotte spoluprcu krajn E v rmci migranej politiky, spolupracujete aj s mimovldnymi organizciami? Dleitm aspektom boja proti neleglnej migrcii je spoluprca s krajinami pvodu a tranzitu, zvyovanie ich kapact a prevencia neleglnej migrcie z tchto krajn. HCP PPZ v oblasti rozvjania spoluprce v zujme boja proti neleglnej migrcii s krajinami Eurpskej nie, krajinami pvodu a tranzitu v rmci globlneho prstupu k migrcii realizoval ete v oktbri 2011 v svislosti s aktivitami plnovanmi v rmci mobilitnho partnerstva medzi E a Moldavskom aktivitu Spolon operatvne tandardy umoujce rozvja spoluprcu v boji s neleglnou migrciou a neleglnym pobytom cudzincov v asti II. Migrcia, ileglna migrcia a bezpenos a to formou nvtevy partnerskho tvaru v Moldavsku. Taktie sa realizovala aj nvteva partnerskho tvaru v Rumunsku. Stretnutie sa uskutonilo za elom koordincie spolonch postupov v rmci medzinrodnej spoluprce v boji proti organizovanej trestnej innosti spojenej s prevdzastvom a neleglnou migrciou, prerokovania spolonho postupu, spoluprce a vmeny informci v oblasti boja proti neleglnej migrcii. Jednm zo zkladnch nstrojov riadenia migrcie a azylu je uzatvranie readmisnch dohd medzi SR a tretmi krajinami ako aj aktvna a pravideln as SR pri prprave readmisnch dohd uzatvranch medzi E a tretmi krajinami. uzatvranie readmisnch dohd je zkladom spoluprce SR so ttmi E a E s tretmi krajinami pri riaden migrcie a azylu. Readmisn dohody s kovmi tretmi krajinami pvodu alebo tranzitu tvoria zkladn kame innho riadenia migrcie a najm efektvnej politiky navracania ttnych prslunkov tretch krajn, ktor sa neoprvnene zdriavaj v E. HCP PPZ v oblasti leglnej a neleglnej migrcie spolupracuje s medzinrodnmi a mimovldnymi organizciami psobiacim na zem SR. Spoluprca prebieha predovetkm s Medzinrodnou organizciou pre migrciu v oblasti asistovanch dobrovonch nvratov. Prvnym zkladom tejto spoluprce je Dohoda o spoluprci medzi vldou Slovenskej republiky a Medzinrodnou organizciou pre migrciu (eneva 17. mja 1996). Na zklade uvedenej dohody IOM v plnom rozsahu zabezpeuje realizciu dobrovonch nvratov ttnych prslunkov tretch krajn z zemia SR. alou oblasou spoluprce s IOM je Eurpska migran sie, ktor prebieha na zklade Dohody medzi vldou Slovenskej republiky a Medzinrodnou organizciou pre migrciu o koordincii innost Eurpskej migranej siete. V rmci Eurpskej migranej siete (alej len EMS) sa HCP PPZ podiea na tvorbe a pripomienkovan tdi, spracovvan ad-hoc otzok a zastuje sa pracovnch rokovan, stretnut, seminrov a konferenci realizovanch v rmci aktivt EMS.

V N T R A

S R
formu oprvnenho pobytu poskytujceho ttnemu prslunkovi tretej krajiny status, z ktorho mu vyplva v rozsah prv (napr. prvo voli do orgnov obc, samosprvnych krajov a alie prva). Prechodn pobyt a trval pobyt mu by udelen iadateovi len po splnen podmienok stanovench zkonom o pobyte cudzincov (preukzanie elu pobytu, bezhonnosti, finannho zabezpeenia, ubytovania v SR, zdravotn poistenie, predloenie lekrskeho posudku o tom, e iadate netrp chorobou ohrozujcou verejn zdravie). ak je el tolerovanho pobytu? Tolerovan pobyt je zko pecifick druh pobytu cudzinca na zem SR, vzhadom na to, e poskytuje prvny rmec na legalizciu pobytu ttneho prslunka tretej krajiny, ktor nespa podmienky oprvnenho pobytu a z objektvnych prin neme z zemia SR vycestova. Zkon o pobyte cudzincov taxatvne uvdza dvody udelenia tolerovanho pobytu v ustanoven 58. Eliminuj sa bezpenostn hrozby, ktor neraz sprevdzaj neleglnu a nekontrolovaten migrciu? Jednm z nstrojov elimincie bezpenostnej hrozby je okrem prslunej legislatvy aj sinnos medzi policajnmi zlokami v rmci SR ako aj v rmci lenskch ttov. Ako u bolo vyie spomenut pecializovan jednotka boja proti neleglnej migrcii HCP PPZ svojou operatvnou innosou, zberom informcii a vyhodnocovanm situcie, kde dochdza k odhaovaniu pchateov najm organizovanho trestnho inu prevdzastva za pouitia dostupnch operatvno-ptracch metd prispieva k elimincii bezpenostnch hrozieb. Neustle je sledovan vvoj v rmci neleglnej migrcie a k danej situcii s prijman potrebn opatrenia. Naprklad na seku boja proti obchodovaniu s umi HCP PPZ poas roka 2012 zko spolupracoval aj s Kancelriou ministra vntra Slovenskej republiky (Informanm centrom na boj proti obchodovaniu s umi a prevenciu kriminality Koice) v svislosti s plnenm loh vyplvajcich z Nrodnho aknho plnu boja proti obchodovaniu s umi na roky 2011 2014, na ktorch plnen participuje. Na zver si dovolm uvies, e prioritnm cieom zkona o pobyte cudzincov aj naalej ostva skvalitovanie mechanizmov riadenia migrcie a integrcie cudzincov na zem Slovenskej republiky s drazom na zosladenie a harmonizciu jednotlivch postupov a politk v dotknutch oblastiach (zamestnanie, podnikanie, tdium) s vvojom a trendmi v rmci lenskch ttov Eurpskej nie.

Policajti HCP PPZ sa zastuj aktivt IOM v oblasti leglnej a neleglnej migrcie realizovanch v rmci projektov spolufinancovanch z prostriedkov fondov veobecnho programu solidarita a riadenie migranch tokov. Predovetkm ide o vzdelvacie aktivity v oblasti poskytovania socilnej a kultrnej orientcie pre migrantov vmena sksenost so zahraninmi odbornkmi z lenskch ttov E, pecilneho poradenstva pre cudzincov v Migranom informanom centre, kolenia k problematike obet obchodovania s umi a pod. Spoluprca HCP PPZ prebieha aj s Medzinrodnou organizciou pre rozvoj migranej politiky (ICMPD). V rmci uvedenej spoluprce sa zstupcovia HCP PPZ zastuj na implementci aktivt projektov ICMPD. HCP PPZ spolupracuje so Slovenskou humanitnou radou v svislosti s implementciou individulnych projektov spolufinancovanch z Eurpskeho fondu pre nvrat v oblasti poskytovania sluieb (socilna starostlivos a poradenstvo, psychologick pomoc, vzdelanie, materilna pomoc, humanizcia prostredia a pod.) pre ttnych prslunkov tretch krajn umiestnench v tvaroch policajnho zaistenia pre cudzincov v Medveove a Seovciach. Jednm z partnerov spoluprce je mimovldna organizcia Liga za udsk prva, ktor implementuje projekt zameran na monitorovanie slovensko-ukrajinskej hranice, medzinrodnch letsk a PZC s cieom monitorovania aplikcie zkladnch princpov prvneho ttu, t. j. princpu zkonnosti, dodriavania udskch prv a slobd vo vzahu k iadateom o azyl na zem SR. V nadvznosti na oblas spoluprce HCP PPZ s medzinrodnmi a mimovldnymi organizciami a obianskymi zdrueniami je tie podstatn uvies, e tieto aktvne vstupuj do procesu prpravy a tvorby legislatvy v oblasti hraninej a cudzineckej polcie, najm v prpade zkona o pobyte cudzincov. Kedy sa me udeli povolenie na prechodn pobyt a k omu oprvuje povolenie na trval pobyt? V zmysle zkona o pobyte cudzincov prechodn pobyt oprvuje ttneho prslunka tretej krajiny zdriava sa, vycestova a optovne vstupova na zemie SR v ase, na ak mu bol policajnm tvarom udelen. Je viazan na jeden el. elmi prechodnho pobytu s: podnikanie, zamestnanie, tdium, osobitn innos (lektorsk, umeleck, portov, dobrovoncka, innos vyplvajca z programov vldy SR alebo z programov E a pod.), vskum a vvoj, zlenie rodiny, plnenie sluobnch povinnost civilnmi zlokami ozbrojench sl, prechodn pobyt ttneho prslunka tretej krajiny, ktor m priznan postavenie Slovka ijceho v zahrani a prechodn pobyt ttneho prslunka tretej krajiny, ktor m priznan postavenie osoby s dlhodobm pobytom v inom lenskom tte. Rovnako trval pobyt v intencich zkona o pobyte cudzincov oprvuje ttneho prslunka tretej krajiny zdriava sa, vycestova a optovne vstupova na zemie SR v ase, na ktor mu bol policajnm tvarom udelen. Trval pobyt mono tie chpa ako vyiu

44

M I N I S T E R S T V O

V N T R A

S R

Riadite radu pre ochranu stavnch initeov a diplomatickch misi MV SR Radovan HORVTH sa rozprva o svojej prci aj rizikovch situcich, s redaktorkou Parlamentnho kurira Annou Komovou.

Obmedzenie rizika je nevyhnutnosou

ovanie ochrany vo vemi netandardnch podmienkach, ako naprklad prtomnos vekho potu ud v okol chrnenej osoby, atypick prostredie, prpadne sasn vskyt viacerch ruivch elementov, ktor prirodzene doku rozptyova pozornos. Ochrancovia s prve v takchto chvach pripraven vynaloi ovea vie silie na to, aby eliminovali mon rizik. o s rizikov situcie pre chrnen osoby, kedy s u ochrankri povinn reagova? Z taktickho hadiska medzi rizikov momenty patria presuny chrnenej osoby a predovetkm pohyb chrnenej osoby na otvorenom priestranstve a na miestach, kde sa nachdza mnostvo ud. Ochranca mus by ostrait a dokza reagova vdy a v kadej situcii, ktor so sebou prina riziko monho ohrozenia chrnenej osoby. Dleit vak je v danej chvli okamite vyhodnoti mieru a sprvnos svojej reakcie vzhadom na potencilne hroziace nebezpeenstvo. stojte na ele radu pre ochranu stavnch initeov a diplomatickch misi, o je jadrom vaej prce? Od jna 2012 zastvam funkciu riaditea radu pre ochranu stavnch initeov a diplomatickch misi Ministerstva vntra Slovenskej republiky (alej len rad ochrany), ktor priamo nadvzuje na moje vye dvadsaron psobenie v rade ochrany na rznych pozcich. Zodpovedm za priame riadenie jednotlivch organizanch zloiek a navonok vystupujem ako tatutr radu ochrany. V rmci svojej manarskej prce sa snam predovetkm vytvra vhodn podmienky pre zamestnancov, aby mohli by v maximlnej miere zabezpeovan vetky lohy, ktor m rad ochrany vo svojej kompetencii. Tieto lohy vychdzaj z platnej legislatvy a predstavuj v prevanej miere zabezpeovanie ochrany chrnench osb, zahraninch delegci, ako aj sudcov pecilneho sdu. V gescii nho radu je taktie ochrana urench objektov a diplomatickch misi na zem Slovenskej republiky. ako hodnotte spoluprcu medzi ochrankrmi? Pri vnych problmoch, ktor sa asto vyskytuj pri rizikovch situcich, sa predpoklad ich vzjomn sdrnos? Vzhadom na to, e som predtm psobil vo funkcii riaditea osobnej a technickej ochrany, by som rd podotkol, e u samotn vber ochrancov je zaloen na splnen celho radu kritri. Kad, kto sa uchdza o takto prcu, absolvuje fyzick, streleck, odborn, aj psychologick prpravu, o je predpoklad zvldania rznych zaovch a stresovch situci. Neoddelitenou sasou prce ochrancov je prve tmovos, pretoe vykonvanie innosti ochrany osb si vyaduje z hadiska dvery viac ako len kolegilny prstup. V prpade akejkovek rizikovej situcie v terne sa musia vedie na seba stopercentne spoahn a navzjom si pomha. D sa poveda, e vetci lenovia prezidentskej ochranky s dostatone profesijne vyspel a maj dostatok sksenost? ako ich zskavaj? Kad ochranca, ktor je pridelen ku chrnenej osobe, spa osobnostn aj profesijn predpoklady a m u sksenosti, nadobudnut z taktickch trningov, ncvikov modelovch situci, a samozrejme z praxe. ako nadobdaj psychick spsobilos lenovia spomnanej ochranky, ktor sa me pravdae vplyvom zdravotnho stavu aj meni? Pri prci osobnho ochrancu je nesmierne dleit, aby dokzal oddeli pracovn oblas od svojho skromnho ivota, kee jeho profesionlne nasadenie si vyaduje neustlu pozornos a maximlne sstredenie. Taktie je nevyhnutn, aby ochrancovia boli vo vynikajcej fyzickej aj psychickej kondcii. s situcie, ke sa nedoku plne sstredi a sprvne zareagova? Rizikov situcie pri prci ochrancov so sebou obas prinaj aj saen podmienky, v ktorch je zloitejie sa koncentrova a okamite zasiahnu v prpade ohrozenia chrnenej osoby. Takmito situciami s predovetkm zabezpeak s podmienky pre prcu radu pre ochranu stavnch initeov, mte dostaton personlne obsadenie, finann zabezpeenie aj materilne vybavenie? Pracovn sfra ochrany a bezpenosti, v ktorej sa u roky pohybujem, v celosvetovom kontexte neustle napreduje, objavuj sa rzne inovcie. Aj my sledujeme nov trendy a mme predstavy, ktor by sme v budcnosti radi zrealizovali. uvlivo si vak definujeme priority a sname sa hada spsoby vylepovania v rmci naich relnych monost. Vdy mme na zreteli predovetkm to, aby sme kad aktivitu dokzali profesionlne zabezpei v celom jej rozsahu. V personlnej oblasti v sasnosti nepociujeme deficit, napriek tomu ma osobne vemi te permanentn zujem o prcu v rade ochrany. Ktor akcie s pre vs zaraden v kategrii najach? Existuj veobecne platn zsady, ktor treba pri prci dodriava? Zo veobecnho hadiska s to oficilne a pracovn nvtevy najvznamnejch zahraninch politickch stavnch initeov, lenov krovskch rodn, ako aj vrcholovch nboenskch predstaviteov na zem Slovenskej republiky. alej by som sem zaradil aktivity ako naprklad summity a konferencie, pri ktorch dochdza ku koncentrcii viacerch chrnench osb. V naej prci vak posudzujeme kad plnovan aktivitu individulne, sname sa minimalizova mon rizik vzhadom na operatvne informcie, ale aj program chrnenej osoby, a alie in aspekty. Na zklade dkladnej analzy nsledne urujeme mieru ochrany, aby sme boli vdy schopn adekvtne reagova.

45

M I N I S T E R S T V O

V N T R A

S R

Nov koncepcia organizcie, fungovania a rozvoja integrovanho zchrannho systmu m za sebou u dvojron obdobie. Retrukturalizcia znamenala aj nov rove v celkovom rozvoji integrovanho zchrannho systmu. Rozhovor pre Parlamentn kurir s generlnou riaditekou Sekcie integrovanho zchrannho systmu a civilnej ochrany MV SR Lenkou HMROVOU prina redaktorka Anna Komov.

Sasn a budce monosti integrovanho zchrannho systmu

o prinieslo plnenie novch povinnost, ktor vyplynuli zo spojenia zchrannho systmu a civilnej ochrany, zvili sa aj nroky na kvalitu sluby? Na vod by som rada povedala, e integrovan zchrann systm a jeho zloky, i u zkladn, Policajn zbor Slovenskej republiky alebo ostatn zchrann zloky boli vdy s civilnou ochranou spojen, s vlastne jej sasou, teda integrovan zchrann systm chpeme ako sas civilnej ochrany, ktor zas chpeme ako sas krzovho riadenia, ktor je, d sa poveda, jednou vekou mnoinou spomnanch prvkov. Ak sa na to pozrieme z legislatvneho hadiska, tak z hadiska prvnej sily, v prenesenom zmysle slova zkon o krzovom riaden zkon . 227/2002 Z. z. o bezpenosti ttu v ase vojny, vojnovho stavu, vnimonho stavu a ndzovho stavu v znen neskorch predpisov je zkonom stavnm. Zkon . 129/2002 Z. z. o integrovanom zchrannom systme v znen neskorch predpisov, zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvatestva v znen neskorch predpisov alebo zkon 387/2002 Z. z. o riaden ttu v krzovch situcich mimo asu vojny a vojnovho stavu v znen neskorch predpisov s len zkonmi obyajnmi. Integrovan zchrann systm a jeho zloky v spoluprci so ttnymi orgnmi, samosprvou a prvnickmi a fyzickmi osobami podnikatemi, kompetentnmi v tejto oblasti, vykonvaj opatrenia civilnej ochrany, ako naprklad varovanie a vyrozumenie obyvatestva, zabezpeovanie evakucie, ndzov zsobovanie a takto by som mohla pokraova alej. Prevencia, prprava, reakcia a obnova je sbor konov a procesov vetkch subjektov innch v krzovom riaden, preto nie je mon vya integrovan zchrann systm ako nieo sui generis. Zchrann zloky s najviditenejm prejavom psobenia krzovho riadenia, ale o je menej viditen je samotn proces prijatia informcie o vzniku potreby pomoci v tiesni, o ohrozen, prpadne vzniku mimoriadnej udalosti. Za innosou zloiek, naprklad u na mieste zsahu, stoj rad krokov a rozhodnut, asto krt vo vekej asovej tiesni, ktor ved ku konkrtnym opatreniam. Nroky na kvalitu sluieb zostali rovnak, teda vysok. Obania si u zvykli na eurpske slo tiesovho volania 112, poda prieskumu Eurpskej nie mme vynikajce vsledky o povedom obanov o tomto sle a o tom kedy ho vyui. Neoprvnen volania bez udalosti vak predstavuj stle neprjemn problm, kee opertor sa im mus venova a je nimi asto zahlcovan a oprvnen volania tm trpia. Dar sa zvyova vkon innosti a efektivitu prce pri sasnej legislatvnej prave alebo oakvate zmeny, ktor by pomohli? Oblas krzovho riadenia je v sasnosti upravovan mnostvom prvnych noriem rznej prvnej sily, o komplikuje vkon innost nielen zchrannho systmu. Z tohto dvodu pripravujeme zjednocujcu prvnu pravu v tejto oblasti. Jednotn informano-komunikan infratruktra si vyaduje aj nov technolgie, ak mte monosti dnes, o oakvate? Momentlne v Slovenskej republike pripravujeme dobudovanie integrovanho zchrannho systmu s cieom dosiahnu rove zodpovedajcu sasnm eurpskym tandardom. Ako hlavn problm vnmame pouvanie nejednotnho informanho systmu na operanch strediskch a koordinanch strediskch integrovanho zchrannho systmu, medzi ktormi je mon prevane hlasov prenos informci o vzniku tiesovej udalosti a mal presnos poskytovania lokalizanch dajov volajceho. Vetky tiesov sluby s ohrozovan neoprvnenmi tiesovmi volaniami. Tieto neoprvnen volania odklaj poskytovanie tiesovch sluieb od ud, ktor sa mu nachdza v ivot ohrozujcich situcich a potrebuj nevyhnutn pomoc, priom pre niektorch ud nachdzajcich sa v tiesovej situcii me s o otzku ivota a smrti. Okrem toho neoprvnen volania predstavuj aj finann problm, kee tiesov sluby musia zvyova svoje prostriedky na zabezpeenie toho, aby mohli venova svoju pozornos skutonm tiesovm stavom a neboli zahlten neprslunmi volaniami. V rokoch 2011 a 2012 dolo k vznamnm opatreniam v oblasti informano-komunikanej infratruktry, ktor zvili stabilitu systmu podpory IZS. Na seku lokalizcie vo-

46

M I N I S T E R S T V O
lajceho bola schvlen zmluva s mobilnm opertorom O2 Telefonica s cieom spresni rozsah poskytovanch lokalizanch dajov v zmysle Vyhlky Ministerstva vntra Slovenskej republiky . 612/2008 Z. z. o podrobnostiach poskytovania zobrazovania identifikcie volajcej stanice a poskytovania lokalizanch dajov koordinanmu stredisku integrovanho zchrannho systmu alebo operanmu stredisku vo forme poskytovania identifiktora sektora zkladovej stanice v mobilnej sieti, v rmci ktorej sa tiesov volanie uskutonilo. V roku 2011 bola zrealizovan implementcia signalizanho protokolu SS7-ISuP, ktor zabezpeuje, e v prpade vpadku komunikanej linky niektorho z poskytovateov telekomunikanch sluieb je hovor na slo tiesovho volania 112 automatick presmerovan na zlon KS IZS a odtia sieou ministerstva na zemne prslun KS IZS. V praxi to znamen, e volajci, ani opertor iadny vpadok nezaregistruj. Zo strany Ministerstva vntra Slovenskej republiky v sasnosti prebieha testovanie a prprava procesnch opatren na integrciu operanch stredsk Horskej zchrannej sluby do informano-komunikanej infratruktry IZS. Prioritn zostva dobudovanie centrlneho, monitorovacieho a riadiaceho strediska ako kontaktnho bodu Slovenskej republiky v komunikcii s nrodnmi orgnmi a orgnmi E, medzinrodnmi organizciami, susednmi a zmluvnmi ttmi v otzkach krzovho riadenia. Na zabezpeenie efektvnejej komunikcie medzi zasahujcimi zchrannmi zlokami na mieste zsahu boli poskytovatelia zchrannej zdravotnej sluby vybaven rdiostanicami SITNO a zo strany Ministerstva vntra Slovenskej republiky boli definovan tandardy organizcie a zabezpeenia sinnostnej komunikcie, ako aj postupy pri prepnan do hovorovch skupn v rmci rdiokomunikanej siete SITNO. Nov technolgie si zase vyaduj novch odborne pripravench opertorov, ste spokojn s vvojom v spomnanej oblasti? V oblasti personlnej infratruktry zloiek integrovanho zchrannho systmu sa spravili niektor zmeny, ktor zaruuj vyiu efektvnos. V oblasti organizanch opatren, tkajcich sa plnohodnotnej odbornej prpravy opertorov koordinanch stredsk IZS sa pokraovalo v tandardizcii vzdelvacch postupov a ich obsahu s cieom prispsobi ho sasnm podmienkam a poiadavkm v urovan priort v oblasti vzdelvania pre tto cieov skupinu. Tieto kroky nadvzovali na prehodnotenie sasnho procesu vzdelvania a ponkanch vzdelvacch kurzov v plne vzdelvania v slade s poiadavkami jednotlivch tvarov ministerstva. Spracval sa nvrh umiestnenia vzdelvacch intitci, aby boli dostupn pre vetkch. Podnikli sa kroky k tomu, aby vzdelvanie odzrkadovalo potrebn odborn prpravu, ktor je vo vzahu k opertorom sla tiesovho volania 112 nevyhnutn a vyaduje si zven pozornos. Primrna pozornos v oblasti psychologickej starostlivosti na seku IZS, civilnej ochrany a krzovho riadenia bola v roku 2012 za-

V N T R A

S R
turlnych opatren na zabezpeenie fungovania IZS v oblasti informano-komunikanch technolgi bolo a bude zvisl od pridelenej vky finannch prostriedkov. V alch rokoch realizcie opatren z predmetnho nvrhu bude potrebn kls draz nielen na plnenie loh a opatren k dosiahnutiu cieov stanovench nvrhom na alie roky, ale aj na plnenie loh vyplvajcich z programovho vyhlsenia vldy SR na roky 2012 2016, ako aj zohadnenm trendov rozvoja informano-komunikanch technolgi v Eurpskej nii v oblasti prjmu a spracovania tiesovho volania na eurpske slo tiesovho volania 112. Je pravdou, e niektor lohy sa daj riei aj organizanmi opatreniami, ale tak lohy, akmi s modernizcia systmov varovania obyvatestva a vyrozumenia osb innch pri rieen nsledkov mimoriadnych udalost, dobudovanie geografickho informanho systmu, vytvorenie jednotnho hardvrovho a softvrovho prostredia v rmci IZS si vyaduje nemal finann prostriedky a bez ich vylenenia sa iba ako daj takto lohy zrealizova. Napriek nepriaznivej finannej situcii boli v oblasti hospodrenia s materilom dosiahnut aj urit pozitvne vsledky, a to hlavne v znen celkovej diverzifikcie materilu v rmci Slovenskej republiky a zven opravrenskej a skobnckej innosti predstavujcej v poetnom vyjadren viac ako 220-tisc ks alebo sprav materilu CO. Ale aj tu je potrebn kontatova, e materilno-technick zabezpeenie sa bez finannch prostriedkov nezaobde, ako nzorn naprklad mem uvies ekologick likvidciu tyridsa a viac ronho vyradenho nefunknho materilu. Z pridelench finannch prostriedkov bola ete v roku 2009 dokonen prestavba 2 mobilnch laboratri a obstaran 3 spravy chemickch prstrojov a jeden chemick dozimeter na zisovanie otravnch ltok v celkovej hodnote 73 753 . V rokoch 2010 a 2012 boli zabezpeen len najnevyhnutnejie opravy rozhodujcich prstrojov a obmedzen mnostvo spotrebnho materilu potrebnho pre innos jednotiek kontrolnch a chemickch laboratri ako sasti zkladnch zloiek integrovanho zchrannho systmu. Chbaj nm finann prostriedky na doplnenie humanitrneho materilu do zsob Ministerstva vntra Slovenskej republiky z dvodu, e finann prostriedky, vyleovan v ttnom rozpote nepokrvaj potrebu efektvneho doplovania zsob materilu humanitrneho charakteru, ktor je kadorone vyvezen. Nov programovacie obdobie 2014 2020 na erpanie eurofondov by malo riei aj manament katastrof. o to znamen pre IZs? Poksime sa zabezpei dostatok finannch prostriedkov, i u zo zdrojov ttneho rozpotu alebo zo spomnanch fondov E alebo inch nstrojov zahraninej pomoci na ely plnenia loh a projektov na seku integrovanho zchrannho systmu ako programovej priority vldy SR. ako ste spokojn s dohodnutou medzinrodnou pomocou pri mimoriadnych uda-

meran na analzu pracovnch podmienok opertorov sla tiesovho volania 112, ktor sa realizovala formou ankety na koordinanch strediskch IZS. Zistenia vyplvajce z uskutonenej analzy s inpiratvnym podkladovm materilom pre zavedenie optimalizcie pracovnch podmienok opertorov sla tiesovho volania 112. Zskan informcie s zrove zuitkovan aj pri tvorbe nvrhu koncepcie psychologickej starostlivosti o opertorov sla tiesovho volania 112. Nvrh koncepcie psychologickej starostlivosti o opertorov sla tiesovho volania 112 sa venuje v rmci oblasti psychologickej diagnostiky aj o tvorbe profilu opertora. Osobnostn predpoklady, ako i odborn vedomosti a zrunosti vytvrajce profil opertora s zkladnm predpokladom na stanovenie formy a obsahu psychologickch vyetren. Nsledne po stanoven poadovanho profilu opertora sa bud realizova psychologick vyetrenia ako sas prijmacieho konania. Nvrh koncepcie psychologickej starostlivosti o opertorov sla tiesovho volania 112 sa zaober taktie oblasou psychologickho vzdelvania, ktorho cieom je naprklad nadobdanie zrunost v komunikcii, manamente stresu a psychickej prvej pomoci medzi opertormi sla tiesovho volania 112 navzjom. Opertori eurpskeho sla tiesovho volania 112 sa musia neustle vzdelva a rozvja svoje schopnosti, preto aj vzdelvanie v oblasti integrovanho zchrannho systmu bolo nastaven hlavne pre tto cieov skupinu. V rmci Nrodnho programu vzdelvania pre IZS vo vzbe na podporu loveka v tiesni a lohy v oblasti bezpenostnho systmu ttu je hlavnm cieom zvenie profesionalizcie zamestnancov podieajcich sa na plnen loh IZS, a teda priame posilnenie funknosti systmu. Spomnan nrodn program vzdelvania, ktorho s opertori sla tiesovho volania 112 jednou z cieovch skupn, zdokonal zamestnancov i u v jazykovej oblasti alebo odbornej oblasti. Nakoko s opertori sla tiesovho volania neustle pod psychickm tlakom, boli v rmci plnu vzdelvania na rok 2013 zahrnut kurzy na psychosocilnu podporu obyvatestva a manament stresu, ako aj kurzy zameran na vyuvanie informano-komunikanch technolgi (napr. GIS geografick informan systm). V svislosti s vvojom novch technolgi s samozrejme opertori sla tiesovho volania 112 zakadm prekolen a informovan. Myslm, e vvoj v tejto oblasti ide sprvnym smerom a zabezpe profesionalizciu na tej najvyej rovni. ako sa vm dar plni nron lohy vyplvajce z novch podmienok pri finannch monostiach, ktor mte? Z finannch prostriedkov pridelench uznesenm vldy . 104/2011 na IZS vo vke 15 637 000 na hradu asti nkladov svisiacich s realizciou opatren na zabezpeenie fungovania IZS v oblasti informano-komunikanch technolgi bolo v roku 2011 vyerpanch 3 622 000 . Finann prostriedky boli pouit na nkup a servis komponentov a zariaden na koordinanch strediskch IZS. Plnenie loh z nvrhu nevyhnutnch truk-

47

M I N I S T E R S T V O
lostiach, o z uzatvorench zmlv vyplva pre slovensko? Na vmenu informci o vzniknutch udalostiach doma a v zahrani sli predovetkm Monitorovacie a informan centrum Eurpskej nie, s ktorm je Centrlne monitorovacie stredisko ministerstva v nepretritom kontakte. V prihraninch reginoch je styk upraven medzinrodnmi dohodami. Prostrednctvom Centrlneho a monitorovacieho strediska ministerstva monitoruje 24 hodn denne bezpenostn situciu v Eurpe a prostrednctvom civilnho ndzovho komunikanho a informanho systmu CECIS inne komunikuje s monitorovacm a informanm centrom a ostatnmi krajinami spoloenstva. V oblasti cezhraninch vzahov spene napreduje projekt spoluprce medzi HaZZ Slovenskej republiky a HZS eskej republiky v regine Moravskosliezskeho kraja v eskej republike a ilinskho kraja v Slovenskej republike Vytvorenie spolonej platformy na vmenu informci a koordinciu spolonch zsahov poas mimoriadnych udalost hasiskch a zchrannch zborov eskej a Slovenskej republiky, ktor v sasnosti prechdza kovm verejnm obstarvanm na dodvku tovaru a sluieb v oblasti dtovho a komunikanho prenosu. ukonenie sa oakva v roku 2013. Smerom k zahraniiu venuje Slovensk republika neustlu pozornos rizikm vzniku ivelnch pohrm, havri a katastrof, ktor svojou nepredvdatenosou, charakterom a

V N T R A

S R
Zmluvy medzi Slovenskou republikou a eskou republikou o spoluprci a vzjomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach (v platnosti od 12. 12. 2000), Dohody medzi vldou Slovenskej republiky a vldou Slovinskej republiky o spoluprci a vzjomnej pomoci pri prrodnch a inch katastrofch (v platnosti od 16. 9. 2000), Dohody medzi vldou Slovenskej republiky a vldou Poskej republiky o spoluprci a vzjomnej pomoci pri katastrofch, ivelnch pohromch a inch zvanch nehodch (v platnosti od 14. 11. 2002). Dohody medzi vldou Slovenskej republiky a Kabinetom ministrov ukrajiny o spoluprci a vzjomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach (v platnosti od 18. 2. 2003), Dohody medzi vldou Slovenskej republiky a vldou Chorvtskej republiky o spoluprci a vzjomnej pomoci pri katastrofch (v platnosti od 13. 7. 2004), Vykonvanie zvzkov vyplvajcich z medzinrodnch zmluvnch dokumentov, ktormi je Slovensk republika viazan, predpoklad udriavanie neustlej pripravenosti poskytova vyadovan pomoc druhej zmluvnej strane, prpadne ju od nej prijma v prpade mimoriadnych udalost s rozsiahlymi negatvnymi nsledkami. Zmluvn bezpenostn systm v oblasti civilnej ochrany obyvatestva u v minulosti viacnsobne preukzal svoju pln funknos a nezastupiten lohu najm v prpadoch, kedy strana postihnut rozsiahlymi nsledkami mimoriadnej udalosti nie je schopn prekonva jej dsledky vlastnmi silami.

dsledkami predstavuj stlu hrozbu ivota, zdravia, majetku a ivotnho prostredia vo vekom rozsahu. Ochrana ivota, zdravia a majetku je spolu so zabezpeenm zvrchovanosti, zemnej celistvosti a ochranou demokratickch zkladov Slovenskej republiky zkladnou povinnosou aj funkciou ttu. Slovensk republika preto vyvja aktivitu na zklade dvojstrannch dohd zameranch na spoluprcu a vzjomn pomoc pri rozsiahlych prrodnch katastrofch a technologickch havrich, o to s Ruskou federciou, Maarskou republikou, Rakskou republikou, eskou republikou, Poskou republikou, Slovinskou republikou, ukrajinou a Chorvtskou republikou. Slovensk republika v zastpen Ministerstvom vntra Slovenskej republiky sekciou integrovanho zchrannho systmu a civilnej ochrany vykonva zmluvn zvzky, ktor pre u vyplvaj z medzinrodnch dokumentov: 1. Dohody medzi vldou Slovenskej republiky a vldou Maarskej republiky o spoluprci a vzjomnej pomoci pri katastrofch (v platnosti od 22. 10. 1997), Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakskou republikou o spoluprci a vzjomnej pomoci pri katastrofch (v platnosti od 1. 11. 1998), Dohody medzi vldou Slovenskej republiky a vldou Ruskej federcie o spoluprci oblasti civilnej ochrany a vzjomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach (v platnosti od 30. 12. 1995),

Zmeny patria k ivotu

ivot nm neraz obohacuj zmeny, ktor nie s vdy prve oakvan a vtan. Nov udalosti si asto vyaduj aj zsah Hasiskho a zchrannho zboru Ministerstva vntra SR pod dohadom svojho prezidenta Alexandra NEJEdLHO, ktor sa o sksenostiach a monostiach ich prce rozprva s redaktorkou PK Annou Komovou.

48

M I N I S T E R S T V O

V N T R A

S R
kov na modernizciu ako v tomto obdob, v slovenskch korunch to bola takmer miliarda a v eurch miliny. Tento proces obnovy vak mus by kontinulny. Nesmie prichdza vo vlnch, pretoe to spsobuje problmy aj ttnemu rozpotu. A samozrejme je to podstatne lacnejie ako raz za niekoko rokov. Mrz ma, e sa na pr rokov op proces zastavil ale mme vemi dobr vyhliadky a u teraz mem deklarova, e s pripraven financie na postupn aliu modernizciu techniky. V tomto ase sa vykonva vyhodnocovanie potrieb a pripravuj sa sae na obstarvanie. V priebehu roka 2013 bud ma hasii op aliu nov modern techniku. a o personlne obsadenie, myslm konkrtne na hasiov, ktor s priamo v kontakte s udalosami, zastuj sa aj na vzdelvan, o pre nich pripravujete na doplnenie odbornosti? Personlna oblas je vdy otzkou potrieb zboru. Ak by sme sa chceli pribli k nepsanm pravidlm Eurpy, e na 1000 obyvateov by mal by jeden hasi, tak nm chba v naich radoch ete pribline 1 800 hasiov. Teraz ich je pripravench na zsah 3200 na celom zem Slovenska. Je to vak tie relatvny pojem a my si vemi dobre uvedomujeme monosti ttu a jeho rozpotu. Preto oakvame v blzkych rokoch op postupn zvenie potu. S udalosami vak musme bojova stle a preto musia by hasii o to lepie pripraven odborne i fyzicky. A mem poveda, e aj s. Z roka na rok nm zbor mladne i dozrieva. Ako som u uviedol, pripravujeme kvalitatvne lepiu prpravu po nstupe do zboru, najm vak vo vcvikovom centre opakovan dlhodob prpravu pre prcu hasia.

ako sa menia podmienky a monosti pre prcu v hasiskom a zchrannom zbore sR, pociujete zvyovanie nronosti prce hasiov? Zmeny patria k ivotu. Dalo by sa poveda, e ivot je stla zmena, bez nej by vlastne ni nefungovalo. A tak to je i v ivote hasiov. Pozitvna i negatvna zmena nieo prina. Za posledn obdobie sa v naom prpade vea nezmenilo, ale pripravovan zmeny ns op posun alej. V prvom rade u pracujeme na analze potrieb Hasiskho a zchrannho zboru a najm o jej smerovan v rokoch 2015 a 2020. Potrebujeme njs innej spsob predchdzaniu poiarov pomocou ttneho poiarneho dozoru, ie prevencie a v prpade vzniknutch udalost dokza rchlejie reagova na mimoriadne situcie akmi s poiare, povodne, ekologick havrie ale i obyajn kritick situcie obanov, ktor im prina ivot. Potrebujeme skrti as dojazdu k udalostiam, potrebujeme ma inn techniku a v neposlednom rade vemi dobre odborne pripravench hasiov zchranrov. Jednou z prioritnch loh je aj kvalitatvna zmena spoluprce s Dobrovonou poiarnou ochranou SR. Prve v tejto oblasti dochdza k vekej zmene a prve kolegovia dobrovonci hasii zchranri bud po zhodnoten ich monost i u technickch alebo odbornch ovea viac vyuvan na odvrtenie mimoriadnych udalost, skor zsah a pomoc v kritickch situcich. V odbornej prprave hasiov chys-

tme tie zmeny najm v cyklickej prprave hasiov, ktor bud kontinulne pripravovan pre svoju prcu. Zriadili sme odborn vcvikov centrum vo vojenskom priestore Le, pripravujeme kvalitatvnu zmenu odbornej prpravy v naej kole poiarnej ochrany v iline. o sa rob pre to, aby sa zachrnilo o najviac ohrozenho majetku a samozrejme v prvom rade udskch ivotov, mte dostatone modern techniku, ktor vyuvate? Zachraova o najviac majetku a najviac ivotov je vemi relatvny pojem. My by sme chceli naopak paradoxne zachraova o najmenej majetku a ivotov. Znamenalo by to, e je u ns vetko v poriadku a v pokoji, udia s astn a ako hovorili star otcovia, hasii republika bohatne. Ale naozaj je to relatvne. Ak chceme efektvne zasahova, musme ma vzdelanch ud a stle funkn a modern techniku. Mem poveda, e naa technika je dostatone modern. V niektorch segmentoch vak nieo chba. Najm v oblasti reakcie na povodne potrebujeme radiklne prida v objeme i v kvalite techniky. ako asto treba hasisk techniku modernizova? Kedy sa naposledy vykonala technick obnova? V rokoch 2006 a 2010 sa takpovediac prezbrojil cel zbor. Nikdy pred tm v histrii sa nepouilo toko finannch prostried-

ak je spoluprca haZZ s okolitmi krajinami? Vnimone dobre si rozumieme s kolegami z eskej republiky, ale to je plne prirodzen. iadne hranice, jazykov bariry, takmer dokonal vzjomn znalos ternu preduruj nae zbory na vynikajcu spoluprcu. Vo vetkch oblastiach pomoci. Fyzickej i odbornej a najm to funguje obojsmerne Podobne sa nm spolupracuje s Poliakmi a Maarmi, ale naa spoluprca sa tu zuuje len na prpady mimoriadnych konkrtnych udalost. Nadviazali sme op spoluprcu s ukrajinskou stranou, najm v oblasti pomoci pri povodniach na vchodnch hraniciach a v oblasti vcviku hasiov pri reakcii na udalosti spojen s jadrovou energiou. Spoluprca je vak sporadick a nevieme njs ten sprvny rytmus. Podobne je to i s rakskou stranou, kde nemme ttneho partnera a vetka spoluprca je len na rovn rakskych dobrovonch spolkov. Deklarujeme sce obe strany pripravenos spolupracova, ale nie je to poda mjho nzoru dostaton. ako ste spokojn s mzdovmi monosami a ocenenm prve prslunkov haZZ? Mzdov monosti a ocenenie hasiov s zvisl op od ttneho rozpotu a vle parlamentu. Myslm si, e odmenu za prcu a poslanie bud hasii zchranri vnma vdy ako nedostaton. Ale to je plne prirodzen. Niekedy je viac pre hasia dobr pocit a po-

49

M I N I S T E R S T V O

O B R A N Y

S R
lo to najm po zmene zkona o Hasiskom a zchrannom zbore, ke sme sa stali hasimi v ttnej slube, ale najm preto, lebo sme radiklne modernizovali techniku a vzdelvanie hasiov. Zskali sme obrovsk dveru a repekt, ktor ns mimoriadne zavzuje takto dobre alej pokraova v naej prci. Otzky zmeny v nrokoch na vsluhov dchodok vdy rezonovali v naich kruhoch. Vdy, ke sa blila nejak politick, programov, alebo systmov zmena, zaali sa vetci plne legitmne obva, o prinesie zmena a i sa op nedotkne aj spomnanho zabezpeenia. Bolo to tak aj teraz. Hasisk a zchrann zbor absoltne chpe nutnos zmeny systmu, aby zostal dlhodobo udraten a istoty hasiov tak zostali neporuen navdy. O nronej prci vojakov, policajtov, hasiov dnes nikto nepochybuje. Prca ich vemi vyerpva fyzicky a v poslednom obdob stle viac aj duevne. Je plne prirodzen, e hasii odchdzaj do vsluhovho dchodku v dobrom slova zmysle opotrebovan a priam potrebuj starostlivos o vlastn zdravie. I duevn. Kad z nich sa spolieha na to, e po akej prci bude mc dstojne i, uivi svoju rodinu, tei sa zo svojich blzkych. Iba dobre nastaven systm mu vak takto istoty zaruuje. Preto sme spolone s kolegami v uniformch pracovali na prprave, analze a nastavovan systmu tak, aby mohol by zreformovan a mohol by vekou zrukou v ivote hasiov.

akovanie zachrnenho. Ale i zchrancovia s udia, ktor ivia svoje rodiny. Kad oban povie, e loveku, ktor prina zchranu v poslednej chvli by dal vetko za to, e mu pomohol, e predil jeho ivot. Ale meradlo na vku odmeny neexistuje. Myslm si vak, e ministerstvo vntra, parlament i tt si to taktie uvedomuje a v najbliom ase pripravuje op pravu mzdovch prostriedkov aj pre hasiov.

asi sa nenjde tak lovek, ktor by nepoznal prcu hasiov a udia si asto uvedomuj vznam tohto povolania. Myslte si, e stpa kredibilita hasiskho povolania, ako vnmate zmeny naprklad v nrokoch na vsluhov dchodok? Pracujem ako hasi u takmer tri desaroia. Boli to rzne obdobia, ako vnmali hasiov obania. Musm poveda, e v poslednch desiatich rokoch je vnmanie hasiov zchranrov plne odlin o niekoko stupov. Pri-

V budove Bezpenostnho radu Ministerstva obrany SR, kde je riaditeom Radovan RUSNK, sa ochrana utajovanch skutonost mysl vne a vemi opatrne pracuj s informciami, ktor potrebuj ochranu zkona. S riaditeom sa rozprva redaktorka Anna Komov.

Ochrana informci
o vetko je v kompetencii bezpenostnho radu, m sa zaoberte? Hlavnou lohou Bezpenostnho radu ministerstva obrany Slovenskej republiky (alej len B MO SR) ako osobitnho pracoviska rezortu ministerstva obrany je zabezpei ochranu utajovanch skutonost (alej len OuS) dslednou aplikciou zkona 215/2004 Z. z. o OuS a z neho vyplvajcich vyhlok pre oblas personlnej bezpenosti, priemyselnej bezpenosti, fyzickej a objektovej bezpenosti, ochrany pred neiaducim elektromagnetickm vyarovanm, administratvnej bezpenosti, bezpenosti technickch prostriedkov, oblas ifrovej ochrany informci ako aj pre oblas o certifikcii mechanickch zbrannch prostriedkov a technickch zabezpeovacch prostriedkov. Pre zabezpeenie ifrovej ochrany informci v psobnosti ministerstva obrany SR pln B MO SR funkciu rezortnho ifrovho orgnu ako osobitnho pracoviska zriadenho v zmysle zkona . 215/2004 Z. z. o OuS. rad zabezpeuje aj lohy v oblasti zaruenho elektronickho podpisu v zmysle zkona . 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnen niektorch zkonov, priom rezort m v prevdzke vlastn akreditovan certifikan autoritu pre vydvanie kvalifikovanch certifiktov na vytvranie zaruenho elektronickho podpisu, ktor podlieha pravidelnmu auditu Nrodnho bezpenostnho radu (alej len NB). Okrem toho pln rad aj lohy Nrodnho distribunho centra, vykonva innosti a lohy vojenskej kurirskej sluby na prepravu utajovanch skutonost Severoatlantickej aliancie (alej len NATO) medzi velitestvami NATO a Slovenskou republikou, lenskmi ttmi Eurpskej nie (alej len E) a Slovenskou republikou. B MO SR tie vytvra podmienky na plnenie loh ministerstva vyplvajcich zo zkona . 428/2002 Z. z. o ochrane osobnch dajov v znen neskorch predpisov. Okrem tchto loh ide aj o uplatovanie zkona . 395/2002 Z. z. o archvoch a registratrach v rezorte, kde rad metodicky riadi a kontroluje vkon ttnej sprvy na seku archvov a registratry v psobnosti ministerstva obrany. Sasou B MO SR je aj Vo-

50

M I N I S T E R S T V O
jensk archv centrlna registratra Trnava, ktor patr medzi najstarie vojensk tvary na Slovensku a v minulom roku oslvil svoje 45. Vroie, ale to je na samostatn lnok. ak s prva a ak s povinnosti prslunkov bezpenostnho radu? Vo veobecnosti sa d poveda, e povinnosti a prva zamestnancov radu vyplvaj z ich pracovnho zaradenia a z opisu ich pracovnch innost, kde s zohadnen aj poiadavky vyplvajce zo zkona . 215/2004 Z. z. o OuS a svisiacich vyhlok. Okrem toho s prva a povinnosti prslunkov radu definovan v organizanom poriadku MO SR a spresnen organizanm poriadkom B MO SR, ktorch obsah vychdza z loh ustanovench vo vyie citovanch zkonoch, vyhlok, svisiacej legislatvy a rezortnch normatvnych aktov, ako aj z legislatvy NATO a E v oblasti OuS. o s to vysoko citliv utajovan materily, alebo utajovan skutonosti, ako s nimi treba pracova? Zkon . 215/2004 Z. z. o OuS nepouva termn vysoko citliv utajovan materily, ale utajovan skutonosti, ktor s definovan v 3 zkona poda stupa utajenia: Prsne tajn, Tajn, Dvern a Vyhraden. Veobecne vak plat, e utajovanou skutonosou je informcia alebo vec uren pvodcom utajovanej skutonosti, ktor vzhadom na zujem Slovenskej republiky treba chrni pred vyzradenm, zneuitm, pokodenm, neoprvnenm rozmnoenm, znienm, stratou alebo odcudzenm. Spsob manipulcie s utajovanmi skutonosami je presne definovan zkonom a vykonvacmi vyhlkami. Taktie s to kryptografick materily NATO, E a nrodn, s ktormi je nutn manipulova osobitne, poda platnch predpisov NATO, E a SR. ak s podmienky pre prcu v budove bezpenostnho radu, musia zamestnanci spa nejak osobitn predpisy? V objekte B MO SR s podmienky na plnenie loh dos prsne, pretoe ide o reimov pracovisko s osobitnm systmom vstupu a pohybu po priestoroch, ktor spaj kritri vyhlky NB . 336/2004 Z. z. o fyzickej a objektovej bezpenosti. Na rade s chrnen priestory rznych kategri (Vyhraden a Prsne tajn) s rznym vyuitm, uren pre spracovanie utajovanch skutonost, ich ukladanie, spracovanie na technickom prostriedku, pre prostriedky ifrovej ochrany informci, rokovacie miestnosti a in. Zamestnanci s pred vstupom na pracovisko povinn naprklad odklada v schovnom priestore skromn mobiln telefny a in technick a zznamov zariadenia. Zamestnanci B MO SR musia spa podmienky poda zkona . 215/2004 o OuS, vrtane jeho vykonvacch vyhlok. Jednou z podmienok je by driteom platnho osvedenia stupa Prsne tajn, alej musia ma osvedenie o vykonan skky bezpenostnho zamestnanca, tie musia spa osobitn podmienky poda platnch predpisov NATO a v zvislosti od pracovnho zaradenia spaj alie pecifick kritri odbornej spsobilosti zamestnanca na seku ifrovej ochrany

O B R A N Y

S R
radu zameran aj na plnenie loh v oblasti kybernetickej ochrany v psobnosti rezortu, o priamo svis s aktivitami NATO, najm v svislosti s pribdajcimi hrozbami na dleit informan systmy, vldne portly ale aj na kritick infratruktru lenskch krajn NATO. V svislosti s poiadavkou zavedenia systmu riadenia informanej bezpenosti bola ministrom obrany zriaden Rada na ochranu informci, ktor koordinuje innosti a zabezpeuje jednotn postup pri realizcii opatren v jednotlivch oblastiach bezpenosti a pri zabezpeen reakci na incidenty v rmci komunikanch a informanch systmov, technickch prostriedkov a prostriedkov ifrovej ochrany informci, ktor s sasou chrnenho kybernetickho priestoru rezortu. Men sa koncepcia ochrany utajovanch skutonost, alebo je viac stabiln od oho to zvis? Koncepciu OuS v SR spracva NB a schvauje ju vlda SR. Z nej vychdza koncepcia OuS ministerstva obrany SR, ktor spracva B MO SR a schvauje minister obrany SR. Koncepcia OuS na rovni ministerstva obrany SR je dlhodobo stabiln, pretoe vychdza z platnej legislatvy, ktor sa u skoro desaroie nezmenila. Nov poznatky v tejto oblasti vak vyaduj nov prstupy a preto je snahou hlavne NB, ako gestora zkona 215/2004 Z. z. o OuS, novelizova legislatvu ochrany utajovanch skutonost vraznejm spsobom, najm s prihliadnutm na nov, sofistikovanejie technologick monosti komunikcie a zdieania informci, ako aj nov monosti ohrozenia informanch tokov zo strany teroristickch i hackerskch organizci alebo jednotlivcov s cieom plne eliminova alebo minimalizova monosti niku chrnench informci a zabrni tm ich zneuitiu. Pre oblas ifrovej ochrany informci B MO SR, plniacu funkciu rezortnho ifrovho orgnu, vypracva koncepciu ifrovej ochrany informci v psobnosti rezortu na obdobie niekokch rokov, ktor schvauje priamo minister obrany SR. bezpenostn informan technolgie sa zo da na de stvaj sofistikovanejie, ako je to s prenosom novch informci na pracovnkov, robte aj seminre, kolenia? V oblasti zvyovania odbornej rovne a spsobilost, ako aj zvyovania bezpenostnho povedomia vykonva B MO SR v priebehu roka mnostvo informatvnych a kvalifikanch vzdelvacch zamestnan, kolen a seminrov, ktorch cieom je zabezpeenie informovanosti prslunkov rezortu o stave OuS a povinnostiach jednotlivcov v oblasti zabezpeenia ochrany utajovanch skutonost. Zamestnanci pracujci na sekoch OuS sa pravidelne vzdelvaj a zvyuj si odborn spsobilos a kvalifikciu na nov systmy a technolgie ochrany alebo modernizovan verzie pouvanch certifikovanch prostriedkov s vyuitm pecialistov B MO SR, odbornch lektorov na rezortnej, mimorezortnej a medzinrodnej rovni. Rovnako tak sa vzdelvaj aj prslunci B MO SR na prslunej pecializanej rovni.

informci, kvalifikan predpoklady a poiadavky poda osobitnho predpisu a pod. Ministerstvo obrany SR prostrednctvom B MO SR disponuje spsobilosou certifikova prostriedky ifrovej ochrany informci spajc prslun bezpenostn tandard NB, o tie sved o vysokej odbornej pripravenosti radu v oblasti OuS. Kto me manipulova s materilmi, ako sa ukladaj a koko sa musia archivova? S utajovanmi skutonosami me manipulova iba oprvnen osoba v zmysle 2 psm. f) zkona 215/2004 o OuS, naprklad o. i. mus by driteom platnho osvedenia o bezpenostnej previerke prslunho stupa, mus by na to uren a mus zachovva mlanlivos. utajovan skutonosti sa ukladaj v slade s vyhlkou NB 336/2004 Z. z. o fyzickej a objektovej bezpenosti v znen vyhlky 315/2006 Z. z. obvykle v bezpenostnch schovnch objektoch (trezoroch) prslunho typu. Manipulcia s utajovanmi skutonosami na ely vyhlky NB 453/2007 Z. z. o administratvnej bezpenosti je tvorba, prjem, evidencia, preprava, prenanie, ukladanie, rozmnoovanie, vyraovanie, uschovvanie a akkovek in nakladanie s utajovanou psomnosou. V zmysle zkona 215/2004 o OuS mu by utajovan skutonosti vytvran, spracvan, prenan alebo ukladan len na technickch prostriedkoch, ktor s certifikovan a schvlen do prevdzky. Pri prenose utajovanch skutonost technickmi prostriedkami musia by tieto chrnen prostriedkami ifrovej ochrany informci. V slade s 7 zkona sa utajovan skutonosti nearchivuj, pvodca je povinn tieto utajovan skutonosti pred archivciou odtajni. Naprklad aj ke osobn spis vojaka nepatr medzi utajovan skutonosti, uklad sa vo vojenskom archve na 100 rokov. Je mon prcu v bezpenostnom rade MO sR aj inovova alebo sa treba dra zabehnutch innost, kto me rozhodn naprklad o skvalitnen pracovnho postupu? Trvalou snahou a zujmom vetkch prslunkov B MO SR je skvalitovanie zabezpeenia OuS v rezorte obrany a z toho vyplvajce skvalitovanie jednotlivch pracovnch postupov. rad neustle riei otzky v oblasti OuS tkajcej sa obrany a spoluprce s NATO a E. Nae monosti s vak limitovan ustanoveniami zkona 215/2004 Z. z. o OuS, ktor sa napriek siliu NB, ako intitcie s ktorou B MO SR spolupracuje, nepodarilo novelizova v iaducom rozsahu tak, aby sa sasn postupy ochrany utajovanch skutonost priblili k legislatve NATO a E, zjednoduili a najm zlacneli. Druhm limitujcim prvkom je mnostvo vynakladanch prostriedkov na modernizciu OuS v rezorte obrany, pretoe nzky rozpoet postihuje aj tto oblas. Naastie sasn stav zabezpeenia spa poiadavky legislatvy, avak vzhadom na rchlos vvoja technolgi ostva otzkou iba dokedy?. Okrem doterajch innost je psobenie

51

I N f O R M A N

B E Z P E N O S

S L O V E N S K A

Internet a n ivot kadodenn v informanej spolonosti m okrem svojich vysokch pozitv aj nepochybne vne rizik. Kybernetick toky sa mnoia. Tieto rizik sa ete zvyuj v oblasti kritickej IT infratruktry ttu. ISACA Slovensko je vznamnm subjektom psobiacim v oblasti vzdelvania a informanej bezpenosti na Slovensku. Organizuje medzinrodn certifikan skky a poskytuje certifikty, ktor sa dnes u tandardne vyaduj vo vberovch konaniach. Parlamentn kurir oslovil prezidenta ISACA Slovensko Petra BORKA.

Kybernetickm tokom sa treba brni komplexne

CISA, CISM, CGEIT, CRISC a klubov veery. Pri vetkch tchto aktivitch spolupracujeme aj s loklnymi a eurpskymi skupinami psobiacimi v oblasti IT a informanej bezpenosti, ako s napr. Stredoeurpska asocicia sprvy a riadenia spolonost (Central European Corporate Governance Association - CECGA), Slovensk asocicia pre informan bezpenos (SASIB), IT Asocicia Slovenska (ITAS), itSMF Slovensko, ale aj s almi spolonosami, ktor sa rovnako pohybuj najm v oblasti bezpenosti (KPMG, ESET, Deloitte, Gordias at). Rast informatizcie slovenskej spolonosti, projekty OPIs, zvyujci sa poet sluieb eGovernmentu prinaj do spolonosti mnostvo novch IT rizk. ak je poda vs sasn rove v oblasti informanej bezpenosti, riadenia a auditu IT na slovensku? Nielen mnostvo IT rizk, ale povedal by som aj legislatvnych rizk, resp. rizk spojench s nedokonalosou a nepripravenosou sasnej legislatvy na informatizciu a elektronizciu konov a vkonov v takom vekom rozsahu. Ve zkon o elektronickom vkone verejnej moci ete stle nebol prijat, a to sa u niektor projekty informatizcie (OPIS) dostvaj do zverench fz. Pokia sa pozrieme len na oblas informanej bezpenosti a jej pokrytia legislatvou, tam povaujem situciu za trochu lepiu vzhadom na platn zkon o informanch systmoch verejnej sprvy a prslun vnos MFSR o tandardoch pre ISVS, ktor obsahuje, okrem technickch, dtovch a inch tandardov, aj bezpenostn tandardy pre riadenie IB a minimlne technick zabezpeenie. Otzkou zostva samotn prax v riaden IB a uplatovan bezpenostnch princpov pri prevdzke a sprve konkrtnych systmov. V niektorch intitcich je situcia lepia, v inch horia. Poda mjho nzoru nie je dosiahnut globlna rove v oblasti informanej bezpenosti postaujca, aj napriek snahe MFSR, ktor pre oblas riadenia IB vydva aj metodick pokyny a zrove realizuje rzne kontroly. Proti kybernetickm tokom treba nepochybne postavi ochrann val vzdelanosti. Je na slovensku u dostatone pevn? Dostatone pevn nebude nikdy. To, e tonci s vdy o krok vpred u mono znie ako kli ale zatia sa to stle potvrdzuje, a len ako meme veri, e jednho da to bude naopak. Bohuia, motivcia tonkov je vdy via. o sa tka priamo vzdelanosti, obzvl vzdelanosti vo verejnej sprve, urite meme hovori o pokroku v tejto oblasti za uplynul obdobie a o zvyujcej sa snahe zvi vzdelanostn rove vybranho okruhu pracovnkov, najm administrtorov, opertorov a samozrejme aj bezpenostnch zamestnancov. u to, e sa vo verejnom sektore hovor o bezpenostnom zamestnancovi v oblasti informanej bezpenosti (teraz nemm na mysli oblas utajovanch skutonost), je obrovskm spechom a uvedomenm si potreby primerane chrni informcie, nielen ttu ale aj ns, obanov. Za urite vznamn bod zlomu v tejto oblasti ja osobne povaujem zaiatok innosti Jednotky pre rieenie potaovch incidentov (CSIRT). Okrem toho urit aktivity natartovali najm projekty OPIS, kde okrem pripravovanej legislatvy pre oblas informanej bezpenosti s zaznamenan aj aktivity, ktor sa tkaj priamo edukcie vybranch pracovnkov zodpovednch za riadenie IB v rmci prslunch rezortov. urite pozitvnym ukazovateom je aj fakt, e na odbornch seminroch a skkach organizovanch zdruenm ISACA sme zaznamenali rastci trend v pote astnkov prve z verejnej sprvy. Zrove sme radi, ke urit tvre zaznamenvame opakovane, o sved o zujme a snahe neustleho vzdelvania a zdokonaovania sa. Pokia sa vrtime k otzke pevnosti, t samozrejme vieme posilova procesom vzdelvania, avak okrem toho je potrebn tento proces podpori pripravenosou a uvedomovanm si monch rizk. Pripravenosou na relne situcie a bezpenostn incidenty aj toho najhorieho dopadu a neustlym mapovanm aktulnych rizk a ich zmien najm v ase a samozrejme prslunm procesom ich riadenia. Samotn ochrann val vzdelanosti bez podpory ochrannho valu zloenho zo vetkch oblast riadenia informanej bezpenosti je nepostaujci ale urite predstavuje nutn zklad, bez ktorho nie je mon dosiahnu spech v tejto kybernetickej vojne. Rastca miera kybernetickch tokov vyvolva aj rastci obrann reflex ttov. Nehroz, e aktivity E a EK smerujce k jednotnmu a koordinovanmu postupu lenskch ttov v oblasti ochrany pred kybernetickmi tokmi mu necitlivo zasiahnu osobn prva jednotlivcov i iastkovch cieovch skupn? Kadia vies deliacu iaru medzi slobodou a zodpovednosou v oblasti vyuvania internetu?

Mohli by ste naim itateom v kocke predstavi IsaCa slovensko? ISACA Slovensko vznikla v roku 1999 ako obianske zdruenie, ktor zko spolupracuje s medzinrodnou asociciou ISACA. Cieom zdruenia je zabezpei potrebn rove podpory svojim lenom a podpori konzistentn prstup v oblasti auditu a kontroly informanch systmov v slade s medzinrodnmi postupmi. V sasnosti je v ISACA Slovensko zdruench viac ako 140 profesionlov v oblasti bezpenosti a auditu informanch systmov. Poda aktulnych informci je u viac ako 50 lenov driteom CISA certifiktu a al s dritemi CISM a CGEIT certifiktu a relatvne novho certifiktu CRISC. Jednotliv lenovia pracuj najm ako audtori alebo bezpenostn pecialisti najm v komernom sektore. s km IsaCa slovensko spolupracuje i u na nrodnej alebo na nadnrodnej rovni? Ako som u spomenul v vode, spolupracujeme najm s medzinrodnou asociciou ISACA. K hlavnm aktivitm ISACA Slovensko sa radia hlavne vzdelvacie podujatia, a preto u od roku 2002 organizujeme pravideln odborn podujatia, ako naprklad medzinrodn konferenciu ABIT (Audit a bezpenos v IT), od roku 2010 konferenciu ISACA Professional Day. ISACA Slovensko pravidelne pripravuje pecializovan odborn seminre - ISACA tandardy, prpravn seminre na skky pre certifikty

52

I N f O R M A N
Nakresli pomysen iaru meme kadekovek a vdy sa njde niekto nespokojn. Otzkou asi vdy zostane, i nespokojn bud v menine alebo bud tvori vinu. ie ak vina obyvateov nho spoloenstva bude relatvne spokojn s prijatmi opatreniami a obmedzeniami, resp. bude ich minimlne akceptova a repektova, tak tadia by asi mala vies on pomysen iara. Vekos tejto viny by samozrejme mala limitova k celku ako takmu, a nie by blzka tesnej nadpolovinej vine, o je mon dosiahnu vyvenmi a samozrejme odvodnenmi opatreniami a retrikciami. O tom, i napr. opatrenia navrhovan v nedvnej dohode ACTA takmito boli, si me urobi nzor kad sm, ale myslm si, e prve tu sa prejavil hlas viny. Na druhej strane, urite nikto z ns nechce aby sa stal obeou kyber toku, resp. aby jeho citliv dta, napr. zo zdravotnej kniky, boli verejne prstupn a zneuit. Zrove kad z ns ti po uritom skrom, prpadne po leglnej anonymite, ktor mu kyber priestor ponka. Tu u je ale vemi dleit aspekt naej osobnej zodpovednosti a uvedomovania si toho, i moje anonymn aktivity u prekrauj hranicu nosnosti a povedzme aj leglnosti. Fakt, e ijeme v uritom spoloenstve s uritmi pravidlami so sebou prina aj nutnos uritej kontroly spolonch zujmov a nazvime to veobecne pokoja tohto spoloenstva, take otzka

B E Z P E N O S

S L O V E N S K A
uloen v databzovch systmoch, boli ifrovan (nehovorm o utajovanch skutonostiach). Samozrejme pri bezpenostnch auditoch, ktor vykonvame sme identifikovali, povedal by som, vetky mon typy hrozieb a zranitenost. Niektor systmy s zraniten viac, inej menej ale vo verejnom sektore je poda ma tm najvm rizikom prve koncentrcia tchto dt a ich znan osobn a citliv charakter. V rmci prebiehajcej elektronizcie verejnej sprvy s zaznamenan urit lastoviky, ktor svedia o pozitvnom vnman informanej bezpenosti, povedal by som u od nvrhu a analzy novho systmu, avak neidentifikoval som to zatia ako pravidlo s celoplonm rozrenm. To, e informan bezpenos je neoddelitenou sasou vyuvania IT vo verejnom sektore je poda ma teoretick fakt ale stle nie relna skutonos aj ke mj osobn pocit, podporen aj rznymi prieskumami stavu informanej bezpenosti, ktor sme organizovali my ale aj in extern subjekty, mi hovor, e vvoj v tejto oblasti m pozitvny trend. Dleitm faktom je uvedomenie si tejto skutonosti na rovni riadiacich entt, zodpovednch za informatizciu verejnej sprvy na Slovensku a samozrejme pretavenia tohto uvedomenia si do relnych loh a innost, take im vetci drme palce, aby sa im to podarilo k spokojnosti ns obanov, pouvateov informanch systmov verejnej sprvy.

zasahovania do skromia a osobnch prv jednotlivcov je urite namieste, pokia to bude, ako som u spomenul, odvodnen a vyven. Potom je vak potrebn kls si, dnes u skoro kultov otzku: Kto stri strcov? O prpadoch zneuitia moci, resp. v tomto prpade zneuitia zskanch informci, sme u urite pouli veakrt. Preto by sme sa mali snai, aby okrem prijatch opatren a obmedzen tkajcich sa ns obanov, boli zrove prijat aj mechanizmy na kontrolu a transparentnos procesov kontroly naej slobody. Informan bezpenos je dnes u neoddelitenou sasou vyuitia IT vo verejnej sprve. Ktor s najvznamnejie hrozby, o psobia alebo by mohli psobi v tejto oblasti, v oblasti ochrany dt at.? Je poda vs pripravovan reforma verejnej sprvy na slovensku a elektronizcia styku obana so ttom z tohto aspektu dostatone oetren? Prv hrozba, ktor mi napadla, je urite zneuitie informci vo forme neoprvnenho prstupu k znanmu mnostvu koncentrovanch dt, ktormi tt disponuje, i u prostrednctvom prli irokho nastavenie prstupovch prv (neuplatovanie princpu need to know) alebo prpadnm hackerskm tokom. Vo svojej praxi som sa vo verejnom sektore napr. skoro vbec nestretol s tm, e by dta, najm dta

Kontrolri ako lovci korupcie

Programov rozpotovanie ako systm zaloen na plnovan loh a aktivt vldy Slovenskej republiky v nadvznosti na jej priority a alokovanie disponibilnch zdrojov ani v roku 2011 nesplnilo svoj zmer. Vo vine programov, hodnotenia a meraten ukazovatele neobsahovali zhodnotenie hospodrnosti a efektvnosti vynaloench rozpotovch prostriedkov..., hovor stanovisko NK SR k nvrhu ttneho zverenho tu SR. O niekoko dn sa zoznmia poslanci so stanoviskom za rok 2012, ak lohy plnil NK SR hovor predseda dr. h. c., doc. Ing. Jn JASOVSK, Phd. Pripravila Marta Tomaoviov.
Vo funkcii predsedu NK ako siedmej stavnej intitcie ste u smy rok. Ktor momenty vvoja tejto intitcie za toto obdobie vm najviac utkveli v pamti? V pamti najastejie zostvaj spomienky na prv okamihy, stle si viem spomen na svoj prv de v prci. Z pracovnho hadiska je podstatn spomen 13. mj roku 2006, ke sa legislatvne dokonilo rozrenie kompetenci radu na samosprvu. V priebehu nasledujcich dn boli do plnu kontroly zaraden kontroly obc a vych zemnch celkov, nasledovalo postupn zriaovanie expozitr NK SR v krajskch mestch. Peknm momentom pre ma osobne, bola aj inaugurcia emblmu NK SR a vydanie potovej znmky venovanej nmu radu. A urite vemi dleitm pre rozvoj NK SR bolo posdenie stavu implementcie medzinrodnch tandardov INTOSAI, o je svetov organizcia najvych kontrolnch intitci (NKI), v innosti radu. To ns v roku 2008 posunulo alej v kvalite vkonu kontrolnej innosti, metodicky aj procesne. Zrove sme ctili potrebu posdenia sprvnosti naich krokov. Intern posudzovanie sa nm zdalo nedostaton, kee mohlo trpie internou slepotou. Rozhodli sme sa teda pre vonkajie posdenie a to dvoma spsobmi: v naej kontrolnej innosti ns hodnotili zahranin najvyie kontroln intitcie pod vedenm Vekej Britnie prostrednctvom projektu Peer Review a cel naa innos bola ete dva razy externe hodnoten pri implementcii modelu kvality CAF. K tomu sa viau aj mimoriadne okamihy, a to zskanie titulu efektvneho pouvatea modelu CAF, stali sme sa prvmi na Slovensku. alm, ete erstvm ocenenm, je nae menovanie Sprvnou radou INTOSAI za predsedu podvboru INTOSAI na podporu dobrej praxe a zaruenia kvality formou dobrovonch Peer Review. Chcel by som zdrazni, e bez spoluprce s Nrodnou radou Slovenskej republiky a Vborom NR SR pre financie a rozpoet by sa nm takto spechy nepodarilo dosiahnu. Okrem pracovnch spomienok, mi v pamti zostva vemi vea prjemnch a peknch momentov zo spoloenskch i portovch podujat radu, nielen z predchdzajcich rokov, ale i v tomto roku. NK sa svojou innosou podiea na riaden ttu. Ktor kompetencie vyvolvaj najvie pnutia pri napan nlezov? Zdraznil by som, e NK SR nie je sankn rad, tak je to vo vine modernch NKI. Aj v krajinch, kde rady tto prvomoc mali, od nej postupne odstpili. Jedin sankn psobnos ktor mme, je uloenie pokuty za marenie vkonu kontroly kontrolovanm subjektom. Takto situcia nastva len vnimone. Nae zistenia, pokia maj povahu nedodrania zkona, odstupujeme prslunm orgnom sprvam finannej kontroly, radu pre verejn obstarvanie, prokuratre, a alm prslunm orgnom. Namieste je teda otzka, ak je loha najvych kontrolnch intitci? Odpove je jednoduch da manamentu, nadriadenm intitcim a obanovi nezvisl informciu ako verejn intitcie nakladaj s finannmi prostriedkami. To ns viedlo k zverejovaniu vsledku naej kontrolnej innosti protokolu

53

N K

S R
orgnu, ktor ho menuje, aby zabezpeil vyslenie kody, uril zodpovedn osobu za vzniknut stav a prijal prslun pracovnoprvne, i in opatrenia. Poda mjho nzoru je vak vyvodzovanie zodpovednosti voi konkrtnym osobm na nzkej rovni, u ns sa skr presadzuje princp politickej zodpovednosti, a to samozrejme len v prpadoch, ktor s medializovan. innos kadej intitcie by mala by posudzovan na zklade dosiahnutch vsledkov. ako by ste zhodnotili dopady kontrol v jednotlivch segmentoch, ktor podliehaj vaim kontrolm? Kritri na objektvne posdenie innosti kontrolnej intitcie zatia nie s stanoven. Medzinrodn organizcia INTOSAI v tejto svislosti pripravuje prslun tandardy, na tvorbe ktorch sa podieame. A nevedom tlak na vykonvanie vkonnostnch kontrol prichdza z externho prostredia u niekoko rokov. Obania, neziskov organizcie, odborn zdruenia to sce nevedia terminologicky pomenova, ale my vidme v ich poiadavkch snahu nehada len to, i bolo konanie leglne, ale i bolo vbec potrebn, i prinieslo efekt. NK SR posudzuje svoje vsledky prce najm na zklade reakci zainteresovanch strn a verejnosti. Predovetkm ide o hodnotenie vsledkov innosti radu zo strany NR SR, kontrolovanch subjektov a v oblasti zemnej samosprvy zo strany ZMOS. Zatia NR SR a jeho vbory nemali vhrady k innosti nho radu a k jeho vsledkom. Aj ZMOS vyjadril uznanie spsobu a vsledkom kontrolnej innosti v oblasti zemnej samosprvy. Expozitry NK SR v krajskch mestch vykonali v roku 2012, v oblasti zemnej samosprvy, 11 kontrolnch akci so zameranm na efektvnos, dve kontroln akcie na oblas dopravy a tie dve na kontrolu erpania prostriedkov z fondov E a to v 247 kontrolovanch subjektoch. V porovnan s predchdzajcim rokom dolo k nrastu potu kontrolovanch subjektov o 123 subjektov a v prpade prijatch opatren na odstrnenie zistench nedostatkov k nrastu o 975 opatren. Okrem toho rad predloil vye 100 odporan manamentu kontrolovanch subjektov, zrove si splnil svoju oznamovaciu povinnos pri zisten poruenia finannej disciplny v 7 prpadoch, v 12 prpadoch oznmil skutonosti nasvedujce tomu, e bol spchan trestn in alebo poskytol sinnos orgnom innm v trestnom konan a v 4 prpadoch inm orgnom, prslunm poda osobitnch predpisov, na alie konanie. Pre oblas zemnej samosprvy je tie schvlen, v akch peridach vykonvame kontrolu opakovane. Vsledky ukazuj, e vo vch kontrolovanch subjektoch ako s krajsk mest, okresn mest alebo rady samosprvnych krajov sa rove dodriavania veobecne zvznch prvnych predpisov pri pouvan verejnch prostriedkov a nakladan s majetkom zlepuje. Problematick je vyhodnotenie spenosti plnenia preventvnej funkcie radu. Opakujce sa nedostatky bvaj aj vsledkom astch personlnych zmien v kontrolovanch subjektoch a meniacej sa legislatvy. urit problmy s v zabezpeen opatren na odstrnenie nedostatkov zistench kontrolou v oblasti zemnej samosprvy v prpadoch, ke sa nedostatky tkali innosti (alebo neinnosti) starostu obce (primtora mesta). NK kontroluje hospodrenie s finannmi prostriedkami a majetkom ttu, zemnej samosprvy a s finannmi prostriedkami Eurpskej nie. ak je postup vberu subjektov kontroly v rmci prpravy vaich plnov? Vber subjektov kontroly je zaloen na analze rizk. Na zklade tchto informci sa vyberie kontrolovan subjekt, definuje sa el a predmet kontroly a vypracuje sa nleit zdvodnenie. NK SR si stanovil tieto nosn tmy a oblasti kontroly na roky 2013 2015: fiklna konsolidcia v zujme zlepenia makroekonomickej stability; zjednoduenie platenia dan a daovo-odvodovho systmu (projekt uNITAS); efektvnos vberu dan (najm v oblasti DPH a spotrebnch dan) a zniovania daovch pohadvok, zabezpeenie zvzkov SR o zniovan deficitu pod 3 % HDP; oblas zdravotnctva; oblas vedy a vskumu, kolstvo; dotan politika ttu; prprava a realizcia investci; oblas dopravy; efektvna verejn sprva; elektronizcia verejnej sprvy; samosprva. A kontrolu zahraninch finannch prostriedkov aj poda objemu rozpotu jednotlivch operanch programov a zistench predchdzajcich nedostatkov, i problmovch oblast. Eurpske fondy predstavuj vznamn as verejnch zdrojov Slovenskej republiky. NK SR poas tejto svojej innosti v obdob rokov 2005 2012 v oblasti eurofondov skontroloval 431 subjektov, zistil celkom 2 305 nedostatkov a vydal 2 305 odporan na ich odstrnenie, priom plnenie odporan NK SR sleduje a do plnho odstrnenia zistench nedostatkov. K povinnostiam kontrolovanch subjektov patr prija opatrenia na odstrnenie kontrolou zistench nedostatkov. K vekm kauzm patr nefunkn daov systm, vstavba zimnho tadina O. Nepelu v bratislave, kauza platinov sitk a mohli by sme pokraova cez ed ekonomiku a ku korupcii. ako vnmate situciu, zlepuje sa disciplna a dodriavanie zkonnosti z pohadu kontroly? Situciu ako hodnoti, pretoe nemme dostatok relevantnch dajov. Kontrolujeme vdy len vybran vzorku, na zklade ktorej meme robi urit predpokladan zvery. Z tohto pohadu akoby sme prevali urit vlny zlepovania disciplny, i poruovania zkonov. Svis to tie s astmi zmenami zkonov a vmenami manamentu. Tu vinou nastva nrast pochyben a konanie, ktor nie je v slade so zkonmi nho ttu. Existuj vak aj systmov chyby. Me s o nedostatone nastaven riadiace a kontroln prostredie, i naopak jeho komplikovanos. Pri malch subjektoch, najm v samosprve, sa prejavuje nedostaton odbornos, o vak m, poda mjho nzoru, prinu v nedokonenej reorganizcii verejnej sprvy a odbornej problematike, ktor nie je mon obsiahnu malm mnostvom personlu, ktorm obce disponuj. Nae poznatky z kontrol vypovedaj o tom, e asto, najm v mench obciach, je a 70-80 percent ich rozpotu pouitch na hradu mzdovch a osobnch nkladov. Take zostvajce finann prostriedky nepostauj ani na zabezpeenie zkladnej infratruktry obce, nieto ete na rozvoj. Pritom pribline 30 percent obc m menej ako 500 obyvateov a alch 30 percent do 1 000 obyvateov.

na naom webovom sdle. Dnes je to mono samozrejm, ale treba si uvedomi, e ete v devdesiatych rokoch bolo takto zverejnenie zo zkona neprpustn. ako vnmate sinnos NK a kontrolovanch subjektov a odstraovanie zistench nedostatkov? Povaujete za dostatone inn prvne prostredie v sR z pohadu kontroly? Nepovedal by som, e ide o sinnos, pretoe kontrolovan subjekty s povinn prija opatrenia a v urenom termne ns informova o ich plnen. u pri samotnom vypracovan npravnch opatren mme monos, a t aj vyuvame, vrti kontrolovanmu subjektu opatrenia na prepracovanie, ak v nich nie s rieenia na vetky nae zistenia. Prvne prostredie kontroly meme vnma len z nho pohadu, priom len zriedka hodnotme vntorn kontroln prostredie kontrolovanho subjektu najvyou znmkou. Komplikovanejm, z hadiska kontroly, je presun verejnch zdrojov do komernej sfry, pritom ide v oblasti dotcii o vek finann prostriedky. Tieto vzahy nie s prvne dostatone oetren a vznik tak priestor na zapotanie aj neoprvnench vdavkov. Pre ns, na objektvne posdenie, by bol potrebn prstup k celmu hospodreniu organizcie, ten je vak mon len k oblasti, na ktor boli poskytnut verejn zdroje. Napriek tomu, e v innosti je zkon o zodpovednosti, povaujete jeho vyuvanie a nevyvodzovanie zodpovednosti za prospen pri upevovan hospodrneho a efektvneho vynakladanie verejnch prostriedkov? Vyvodzovanie zodpovednosti nespad do kompetennej nplne nho radu. Podobne ako pri vzniknutej kode je lohou tatutra, resp.

54

N K

S R
nie prinesenej hodnoty z pouitia verejnch zdrojov. Myslm si, e intitucionlny rmec pre boj proti korupcii u ns je postaujci, zlepila sa aj vzjomn spoluprca orgnov, ktor maj kompetencie pre boj proti korupcii. Zsadnou podmienkou na jej obmedzenie vak zostva zvyovanie morlky kadho jednotlivca. Kontrola innosti NK je zabezpeovan parlamentom, ale dleit je aj spoluprca s medzinrodnmi intitciami. ak vsledky ste dosiahli na tomto poli? Ako som u uviedol, vsledky NK SR v oblasti medzinrodnej spoluprce s mimoriadne. rad aktvne psob v medzinrodnch organizcich prostrednctvom zstupcov delegovanch v roku 2012 do iestich vborov, podvborov a pracovnch skupn v INTOSAI, iestich pracovnch skupn EuROSAI, smich pracovnch skupn Kontaktnho vboru, jednej pracovnej skupiny NKI krajn V4+2 a dvoch zoskupen pre styk s Eurpskou komisiou a Eurpskym dvorom audtorov (EDA). Zstupcovia radu sa aktvne podieaj na tvorbe strategickch dokumentov INTOSAI a EuROSAI. V rmci irej spoluprce v rmci E sa rad podieal na vkone celho radu medzinrodnch kontrol. Len od roku 2000 sa rad zastnil na 30 medzinrodnch kontrolch zameranch na oblas dopravy, ivotnho prostredia, cezhranin spoluprcu, daov oblas, trukturlne fondy, zamestnanos a in oblasti. Vznamn spoluprca bola rozvinut najm s okolitmi krajinami, krajinami Vyehradskej skupiny. Vznamn pokrok v oblasti zabezpeenia kvality kontroly bol dosiahnut realizciou medzinrodnho nezvislho posdenia Peer Review NK SR. V rokoch 2010 2011 sa u po druh raz uskutonilo na NK SR Peer Review, tentoraz odbornkmi z NKI Estnska, Poska a Slovinka pod vedenm Vekej Britnie. Hodnotenie radu bolo zameran na kontroln innos, rozvoj udskch zdrojov, vzahy s verejnosou a posdenie systmu hodnotenia kvality kontroly. Tm Peer Review vo svojej sprve uvdza, e NK SR zvil kvalitu a odbornos svojej innosti, zvil vplyv svojej prce formou lepieho sprstupnenia vsledkov kontrolnej innosti a zlepil infratruktru svojej organizcie na podporu hlavnho ciea, ktorm je zvenie vlastnej vkonnosti. rad u tretie trojron funkn obdobie od roku 2005 vykonva funkciu audtora tov EuROSAI. V roku 2010 sa stal lenom harmonizanej projektovej skupiny INTOSAI na revziu medzinrodnch kontrolnch tandardov ISSAI. V NR sR sa schyuje k tvrtej vobe novho predsedu NK, kee vae volebn obdobie u vypralo. Povaujete za vhodn presadzovanie princpu obsadzovania tejto intitcie opozciou? Takto princp neexistuje u ns ani prvne ani historicky. Vdy ide o politick dohodu. Ja som bol prv prpad, ke bol zvolen kandidt navrhnut - v tom ase - opozinou stranou. Koalcia sa vtedy nebola schopn dohodn a opozcia navrhla svojho kandidta. Myslm, e som bol zvolen preto, e som svojou odbornosou a osobnosou bol prijaten pre opozciu i koalciu. Voba sa uskutonila tajne, o pokladm za sprvne, kee t umouje poslancovi naozaj hlasova poda svojho svedomia a na druhej strane nevznik ani nejak vntorn zvzok alebo z zvolenho voi konkrtnym poslancom. Tu je skryt odpove aj na vau otzku. Kandidt na predsedu a podpredsedu NK SR by mala by osobnos s riadiacimi sksenosami a odbornosou v ekonomickej alebo prvnej oblasti. V mnohch krajn s v tejto funkci bval ministri, stretvam aj bvalch predsedov vld, pretoe v tejto najvyej kontrolnej pozcii je nevyhnutn ma repekt aj schopnos odolva mocenskho tlaku. Poas mjho psobenia v rade sa stretvam u s lenmi tvrtej vldy a nikdy som sa nectil ani ako opozin ani ako koalin kandidt, takto nlepku mi dvaj niektor politici a urnalisti. Aj to iba v poslednom ase, a v svislosti s vobou novho predsedu NK SR. Racionlne argumenty im vak chbaj.

V niektorch oblastiach bude n rozvoj samozrejme zvisie aj od rozvoja vonkajieho prostredia. V blzkej budcnosti sa predpoklad ukonenie viacerch projektov zameranch na informatizciu spolonosti, ktor nm prines monos ahieho zskavania informci na analytick prcu v prpravnch etapch, aj pre samotn vkon kontrolnej innosti. Pokia bude akceptovan iniciatva o irie zapojenie obc do jednotnho informanho systmu, uah to a zrchli prstup k zdrojom informcii, ale aj zjednodu prpravu, kee sa nebudeme stretva z rznorodmi manarskymi, tovnmi, rozpotovmi a almi informanmi systmami. Vo Washingtone ste sa prednedvnom zastnili na konferencii Medzinrodnej aliancie lovcov korupcie. ak inpircie na zefektvnenie kontrol ste si odtia priniesli? Tto aliancia (ICHA) zdruuje v sasnosti asi 250 lenov zo 6 reginov sveta (medzinrodnch rozvojovch organizcii, multilaterlnych rozvojovch bnk, medzinrodnch vkonnch intitcii a pod.). Cieom jej vytvorenia je boj proti korupcii na novej, vyej rovni s vyuitm technologickch nstrojov tak, aby vznikli nov bilaterlne a multilaterlne partnerstv v boji proti korupcii. Treba tie rozri cezhranin spoluprcu, lepie vyuva poznatky a zvyova kvalitu a innos vyetrovania korupcie. Poda odhadov dochdza v dsledku korupcie rone k 20 40 mld. uSD strate verejnch zdrojov. Dleit je aj hadanie novch nstrojov a monost spolonho postupu proti globlnej korupcii. V svislosti s tm bola zdraznen nutnos na zvenie bezhonnosti finannch intitci. To poda ma potvrdzuj aj sksenosti z globlnej finannej a ekonomickej krzy. Pokia ide o inpircie, psobnos a kompetencie radu s jasne definovan v zkone o Najvyom kontrolnom rade SR. My kontrolujeme dodriavanie veobecne zvznch prvnych predpisov pri vynakladan verejnch prostriedkov (tzv. kontrola sladu), ale zameranie naej kontrolnej innosti presvame na kontrolu vkonnosti, na zisova-

Nechcem SaS udra jednotn za kad cenu

Na politick scnu vletela ako komta a hne po prvom pokuse sa stala koalinou stranou s vznamnmi politickmi pozciami. druhmu pokusu o podiel na moci napomohla sporom s ostatnmi koalinmi stranami ktor viedol a k pdu vldy a predasnm vobm. Momentlne zamestnva mdi vntornm sporom a stvky na to, e preije sboj predsedu Richarda Sulka s dnes u bvalm podpredsedom Jozefom Kollrom, by urite neboli vysok. o na to hovor predseda Richard SULK?
o sa to deje v slobode a solidarite? Vyhral som voby o predsedu strany. Bola to skuton sa, nie dohoda frakci. as podporovateov mjho vyzvatea Jozefa Kollra sa privemi angaovala za jeho zvolenie, take si vybudovali siln averziu existova v strane so mnou na ele. Odchdzaj a zrove okolo seba kop. Nechpu, ako vemi kodia tm, o v strane zostali a chc v nej zosta pod mojm vedenm. Cel spor s Jozefom Kollrom o post predsedu strany sa viedol v reime utajenia o bolo jeho podstatou? Spor vznik u len tm, e s na jednu funkciu dvaja kandidti ako rivali. Joo Kollr sa musel voi mne teda nejako vymedzi. Tvrd, e SaS je prli vpravo a mala by sa posun bliie k stredu. Zrove by mali dosta viu autonmiu nae strancke truktry v reginoch. Prv je poda ma tak politologick ekvilibristika, druh nebezpen vec. Som striktne proti tomu, aby sa SaS stala takzvanou tandardnou politickou stranou, kde sa del medzi rzne rovne stranckych klanov podiel na koristi, o ktor sa bojuje vo vo-

55

N R O D N

R A D A

S R
moc. Ak sa politick strana stane vldnou stranou, potrebuje nominova ud do rznych verejnch funkci, a to aj v prpade, keby sa maximlne snaila odpolitizova verejn sprvu. Problm je vak v tom, e s vekosou lenskej zkladne prve draz na toto odpolitizovanie slabne. Zvl to plat v takej chudobnej krajine, akou je Slovensko, ke najvm zamestnvateom je, ia, tt. V obrtenom garde to plat o malej lenskej zkladni. V malej lenskej zkladni sa lepie dar idelom, ale horie pragmatickej politike, o nemus by vdy vhoda. Okolo kadej malej i vekej politickej strany vak existuje jej blzke okolie. Nie s to priamo lenovia strany, ale im blzki udia. Na Slovensku im prischol pejoratvny vraz klientela, lebo asto boli spjan s tunelovanm a nezaslenmi vhodami. Take sme dnes v situcii, ke otzka vekosti strany je sekundrna, lebo rozhodujce je, akmi zujmami sa riadia t, o o politike strn naozaj rozhoduj. Od ostatnch strn sa odliujete najm svojm liberalizmom, na politickej scne dominuj socialistick a konzervatvne strany. Kto s vai spojenci a protivnci na slovenskej politickej scne? u som to naznail v jednej z predchdzajcich odpovedi. S to t, ktor tt chpu ako nstroj na potlanie legitmnych prv menn i u s to meniny nzorov, nrodnostn alebo sexulne. S to t, ktor vytvraj v uoch falon ilziu, e tt len preto, e je ttom, doke rozumne hospodri, ochrni ich spory, zabezpei stabilitu cien, vborn zdravotn starostlivos a vzdelanie. Protivnkmi s aj niektor konzervatvci s privekm drazom na tradcie, lebo s uzavret pred novmi mylienkami. V slovenskch podmienkach to naprklad komplikuje spoluprcu medzi SaS a udovou platformou, ke stupky v niektorch udsko-prvnych otzkach s za danch okolnost pre ustupujceho vdy vemi bolestivou stratou. hadanie prezidenta sa stalo v sasnej opozcii neakane vekm problmom a po tom, ako opakovane odmietla kandidova Iveta Radiov, problmom skoro a nerieitenm. SaS neme a ani nechce by ldrom v stranckom hadan vhodnho prezidentskho kandidta, lebo v opozcii dnes dominuj konzervatvne sily a aj tie maj zsadn problm sa na nieom dohodn. Nemme zujem vytvra al hlpy mtus, e sme rozbili aj vldu, aj spolon postup opozcie v prezidentskch vobch. Pokme si, ak bude konen ponuka osobnost, a potom sa rozhodneme, i a komu vyslovme verejne podporu. Na ak tmy sa chcete sstredi v najbliej a vzdialenejej budcnosti? Prei sa o predsedu strany, ktor z logickch prin jej lenov vdy rozdel. Zvi lensk zkladu, poet priateov SaS a, samozrejme, voliov, aby sme mohli by vznamnou sasou budcej vldnej koalcie a meni krajinu smerom, o ktorom hovoria nae hodnoty a program. Oakvam, e po Ficovej babrckej vlde nastane vek dopyt po rieeniach, ktor zsadne zlepia ekonomick i morlne zdravie spolonosti, ktor skrtka zlepia uom nladu, lebo bud ma ndej. Takto tvoriv atmosfru som kedysi zail ako spoluautor rovnej dane. Sn sa ete zopakuje a ja sa jej ako politik dokm. (rk)

bch. Nechcel by som sa doi naprklad toho, e SaS urob regionlnu koalciu so Smerom, zato v Nrodnej rade budeme voi nemu akoe tvrdou opozciou. Bolo by to smiene. Takto vvoj je vak priamy dsledok Kollrovch nvrhov. hlasovanie o osobe predsedu ukzalo na dva vyrovnan tbory v om sa odliuj pozcie oboch skupn? Jednu rovinu odlenia som popsal v predchdzajcej otzke. Ale nemyslm si, e vina podporovateov Joa Kollra vnma politiku najm cez tento koristncky element. Existuje teda ete alie delenie, v ktorom zohrvaj svoju rolu emcie, sympatie, rzne predstavy o tom, ako m psobi predseda strany na politickej scne. Tto udia s pre stranu dleit pre svoje kritick postoje a chcem sa o ich priaze usilova. Aj preto som ponkol post podpredsedu Jozefovi Kollrovi, aby on mohol hada prienik svojich nzorov s mojimi ako mj blzky spolupracovnk. hlasovanie na sneme bolo takmer v pomere 1:1 doteraz sa strany tiepili u pri pomere 1:2. D sa zabrni rozdeleniu strany? Teoreticky no, ale i aj prakticky, neviem. Zvis to aj od faktorov, ktor ako predseda stany nemm v rukch. udia maj slobodn vu. Musm vak zdrazni, e nechcem SaS udra jednotn za kad cenu. Chcem ju udra akcieschopn a itaten pre voliov z hadiska programu i hodnt. Odchody z sas pribdaj odchdzajci hovoria o zmene strany, odklone od pvodnch hodnt. Prekvapilo by ma, keby tvrdili nieo in. Vyrovna sa statone s porkou nie je ahk. Na druhej strane do SaS vstpili v poslednom obdob nov udia. Strana je teda otvoren oboma smermi. Nielen pri vchode. Je spor v sas u nenapraviten? Ako sa ukazuje, v niektorch prpadoch no. A v niektorch prpadoch si hovorm, chvalabohu. Niektor lenovia toti napchali naozaj vea zla, hoci mono s dobrmi myslami. skon sas ako jej liberlne predchodkyne (s

liberalizmom koketovali strany ako ponovembrov Verejnos proti nsiliu, Porubjakova Obianska demokratick nia, Kakova aliancia demokratov, Moravkova Demokratick nia, aj Ruskova aliancia novho obana...)? Nechcem, aby tak skonila. Potrebuje slovensk spolonos vbec liberlnu stranu? Doteraj vvoj sce naznauje, e voliov tento politologick a hodnotov smer m, ale stranm sa nedar prei viac ako dve volebn obdobia. Predo mnou tto otzka stoj tak, i slovensk spolonos potrebuje konkrtnu SaS, s konkrtnym programom, hodnotami a umi, vrtane Richarda Sulka na jej ele. Odpovedm, e zatia no. Nechcem vak situciu zahova, prechdzame akm obdobm a nae vntorn problmy mu otrias dverou voliov. Na druhej strane si myslm, e nai volii vidia aj to, e SaS je jedin parlamentn strana, ktor napriek vntornmu pnutiu doke kriticky posudzova zarajce lapsusy eurozny voi malmu Cypru, take maj dvod zosta pri ns. V om spova liberalizmus sas okrem ekonomickho liberalizmu? Naprklad v tom, e ttnu regulciu povaujeme za nutn zlo, ktor m schopnos neustle sa rozpna do oblast aleko za hranicami regulcie prirodzench monopolov. Myslme si, e nai homosexulni obania maj ma prva vo forme registrovanho partnerstva, lebo im to uah ivot bez toho, aby tm nijako zabrali priestor heterosexulom. Z rovnakho princpu vychdzame naprklad pri rozvode na zklade dohody manelov. Nevidme dvod, aby sa do tejto akej ivotnej etapy ud za kad cenu mieal tt. A tt by zrove nemal zneuva svoj monopol na trestanie tm, e natvrdo kriminalizuje obasnch fajiarov marihuany. Basy nech s pre skutonch kriminlnikov, nie pre experimentujcich gymnazistov. Pre sas je typick a odliten od ostatnch strn mimoriadne mal lensk zklada. ak s plusy a mnusy takejto stranckej organizcie? S vekou lenskou zkladou sa ahie uchop

56

V E D A

T E C h N I K A

N A

S L O V E N S K U

K popularizcii vedy a techniky na Slovensku u 16 rokov prispieva aj oceovanie vedcov, technikov a vskumnkov VEdEC ROKA SR. Ke sa na sledovanch strnkach vznamnch asopisov a v prime timovom ase v mdich objavuj ako celebrity prve vedci a spen technolgovia, nikto ich sce nepozn, ale vetci sa maj monos dozvedie, e prve oni sa svojou prcou zaslili v prvom rade o zlepenie ivota vetkch ud a niekedy mono sta skvalitnenie predasne stratench ilzi aby sa dosiahol vznamn celoivotn spech. Prve o to, aby sa vyzdvihovala prca naozaj vznamnch osobnost vedeckho sveta sa sna aj tento rok VEdEC ROKA SR 2012, oceovanie, v ktorom prv raz s nov vyhlasovatelia: Centrum vedecko-technickch informci SR, Slovensk akadmia vied a Zvz slovenskch vedecko-technickch spolonost. Ich zstupcovia prof. RNdr. Jn TURA, CSc., riadite CVTI SR, prof. RNdr. Jaromr PASTOREK, drSc., predseda SAV a prof. Ing. duan PETR, Phd., prezident ZSVTS, poiadali o ztitu nad podujatm VEdEC ROKA SR predsedu vldy SR Roberta Fica a poskytli rozhovor pre Parlamentn kurir redaktorke Anne Komovej.

Vedec roka SR 2012

prof. RNdr. Jn Tura, CSc., riadite CVTI SR

prof. RNdr. Jaromr Pastorek, drSc., predseda SAV

prof. Ing. duan Petr, Phd., prezident ZSVTS

Veda, vskum, nov situcie, iadan inovcie..., to s aj nov monosti pre viacerch a urite takmer vdy dobr pocit a zmeny, ktor prinaj aj kvalitnej ivot. o poda vs znamen veda pre slovensko, ak je spojitos s praxou a stav popularizcie vedy na slovensku? J. Tura: Veda pre kad krajinu znamen predovetkm pokrok, smerovanie k novm technolgim, k novm produktom a novm vedomostiam. Slovensko je relatvne mal krajina, nem vea prrodnch zdrojov a preto cesta k rozvjaniu nho hospodrstva vedie predovetkm cez poznatkov ekonomiku a t sa rob prve na zklade vsledkov vedy. Ak je spojitos vedy s praxou? Prax je inicitorom istho druhu vskumu, je istm objednvateom alebo zadvateom tejto praxe. Na druhej strane plat aj tak vyjadrenie, e

dobr veda si njde cestu vyuitia do praxe. S rovou prepojenia vedy s praxou nememe by ani zaleka spokojn. V tejto oblasti je stle o zlepova. Vznam popularizcie vedy vychdza z viacerch kontextov, jednak v motivovan mladch ud pri ich rozhodovan sa o potencilnom uplatnen sa vo vede, jednak v informovan irej verejnosti, ktor takisto vedu chpe na zklade informci, na zklade vstupov. Ak chceme situciu zlepi, musme v popularizcii vedy urobi ovea viac. Mte za sebou u viac rokov prce prve v oblasti zvyovania spenosti pomocou dosiahnutch vsledkov vo vede a vskume, kedy ste si uvedomili vznam toho o robte a o bolo pre vs vyslovene spechom?

J. Pastorek: uvedomujem si svoje poslanie a kad mj spech m svoj vznam. spechom je kad objav, vedeck vsledok, ktor je akceptovaten vedeckou komunitou. D. Petr: My v ZSVTS povaujeme za spech, ke pri bilancovan vidme, e nae vedecko-technick spolonosti usporadvaj kad rok desiatky a stovky kongresov, konferenci, seminrov a inch odbornch podujat. Ke si predstavte, e to je prleitos pre tiscky vedcov a technikov nielen zo Slovenska stretn sa a vymeni si najnovie poznatky tak sme presveden, e to m vznam pre al rozvoj vedy a techniky. D sa poveda, e ste priniesli do vedeckovskumnej oblasti viac novch monost? J. Pastorek: Sname sa o to. Viac monost znamen, aby si aj spolonos a kompetentn

57

V E D A

T E C h N I K A

N A

S L O V E N S K U
uznanie. Mnoh pri svojom talente by mohli ma pohodlnej ivot v inch povolaniach, ale oni si zvolili aiu cestu ku karire a chc prispie k rozvoju vedy. Za to im patr uznanie. Neme sa sta, e dobr vedec aj s ocenenm skon prve pre nedostatok pracovnch prleitost. Viete mladm troku, obrazne povedan, pootvori dvere do ivota? D. Petr: Mlad talentovan vedci sa vedia uplatni vo svete, problm je udra ich doma. V tom meme aspo trochu pomc tm, e im ukeme, e si vime ich prcu. Venuj sa dostatone verejnoprvne mdi popularizcii vedy, o im vlastne prinle zo zkona, nemte problm s medializciou novch vsledkov vedy? D. Petr: Touto otzkou ste trafili do ierneho, pokia ide o problmy popularizcie vedy a techniky. Mdi prejavuj minimlny zujem o dianie vo vede a technike ak nejde o senzan, asto nepotvrden alebo zle interpretovan vsledky. Ale mono chyba je aj na naej strane, e servrujeme informcie mlo atraktvnym spsobom. J. Pastorek: My sa sname ponka im tmy na medializciu, privtal by som vak viu iniciatvu z ich strany. o ste museli urobi pre to, aby sa mohol VEDEC ROKa 2012 uskutoni, nali sa sponzori a finann prostriedky na dstojn popularizciu vedy a najnovch vsledkov vskumu aj prostrednctvom spomnanej sae VEDEC ROKa 2012? J. Tura: Dleit bolo njs dohodu hlavnch zainteresovanch J. Pastorek: Zatia sa na sai podieaj tri intitcie. urite budeme radi, ak ns podporia aj in. V sasnosti u s potencilnymi partnermi rokujeme o monostiach. D. Petr: Privtali by sme aj v zujem zo strany podnikateskho prostredia, najm v oblasti priemyslu, kee nai ininieri a technici s ete stle hnacou silou spolonosti a podieaj sa rozhodujcim spsobom na tvorbu HDP. Bolo by vhodn, keby prve vznamn nadnrodn koncerny aktvne vstpili do procesu podpory tchto aktivt.

orgny uvedomili dleitos uplatnenia vsledkov vedy v praxi. Slovensko m mnoho vbornch vedeckch pracovnkov, ktor dosahuj vsledky na svetovej rovni. ak m veda na slovensku podmienky pre svoj rozvoj a ak je medzinrodn spoluprca, existuj programy, ktor zviditeuj slovensk spechy v zahrani? J. Tura: Jednm z predpokladov rozvoja vedy s zdroje, ktor sa do nej dvaj. sla v tomto smere nie s pre ns poteujce. Poda tatistk sme v prostriedkoch vynaloench na vedu niekde na chvoste v rmci Eurpskej nie i krajn OECD. Na druhej strane treba poveda, e situcia sa zlepuje predovetkm vyuvanm prostriedkov trukturlnych fondov Eurpskej nie, o je ist nvum oproti minulosti. O rok budeme koni jednu fzu operanho programu Veda a vskum a takto program chceme aj v budcom obdob, dokonca vo vom objeme. Prioritou bud predovetkm inovcie, ale inovcie bez vedy a vskumu sa nedaj robi. o sa tka zviditeovania, pecilny program v tomto smere neexistuje. Jednotliv vsledky vedcov sa prezentuj bu cez vedeck asopisy alebo na prslunch medzinrodnch podujatiach. Vemi dobr meno nm v tomto smere robia predovetkm mlad vedci, najm prostrednctvom neziskovej organizcie Mlad vedci Slovenska, ktor s vemi spen na mnohch podujatiach organizovanch i u na eurpskom alebo celosvetovom fre. To s urite momenty, ktor ns zviditeuj a hovoria, e zatia je nae vzdelvanie a vchova jednotlivcov na slunej rovni. urite by sme potrebovali aj takto program, ktor bude viac predva spechy slovenskej vedy v zahrani. Kde by bolo treba pomc, v akej vednej disciplne, ktor by naopak priniesla spechy nielen pre slovensko, ale aj pre medzinrodn svet? D. Petr: Vetky vedn disciplny maj svoj vznam a maj potencil zsadne zmeni ivot na Zemi. Ide o podmienky, ak im vytvorme a ak talenty sa nm na Slovensku narodia. Smutn je, ke nevieme tieto talenty rozpozna a da im prleitos rozvin sa u ns doma. shlaste s tm, e ...veda nepozn hranice? J. Pastorek: no, bezpochyby. Vsledky naich vedeckch pracovnkov s toho tie dkazom. D. Petr: S tm mono iba shlasi. Je to jedna z mla oblast, kde udstvo nezitne spja svoje sily bez rozdielu rs, pohlav, etnickej prslunosti, i ttnej prslunosti. V svislosti s vskumom je dleit aj publikan innos, dosahuj sa dobr vsledky v spomnanej oblasti? J. Tura: CVTI SR systematicky zbiera vsledky publikanej innosti, o plat predovetkm pre vysok koly. V ostatnom ase sme pristpili aj k importu publikanch dt zo Slovenskej akadmie vied, ale tento systm ete treba dotiahnu do stavu dokonalosti. Naa vedecko-technick kninica, zskava ob-

rovsk mnostvo vedeckch informci zo zahraniia. Mme dokonca nrodn projekt zameran na sprstupovanie vedeckch informci pre vedeckovskumn komunitu zo Slovenska. V tomto smere sa daj sledova ist scientometrick ukazovatele, a teda aj vkonnos, ak publikan produkciu na Slovensku dosahujeme. Treba poveda, aj vzhadom na spomnan skutonos vkladanch prostriedkov, e v absoltnych slach prispievame relatvne malm podielom k bze vedeckch publikci. Pokia ide o efektvnos, mieru dosiahnutch vsledkov k vloenm zdrojom, sme jedna z najefektvnejch krajn, kee pri relatvne obmedzench zdrojoch do publikanej innosti dosahujeme vznamn vsledky. Niektor jednotlivci, ale aj kolektvy, predstavuj eurpsku i svetov piku. J. Pastorek: Publikan innos je najdleitejm kritriom hodnotenia vedy. Nedvne medzinrodn hodnotenie SCImago 2012 ukzalo, e SAV patr do prvej 500 z hodnotench vedecko-vzdelvacch intitci. stali ste sa novmi vyhlasovatemi sae VEDEC ROKa 2012, ktor kategrie boli zaraden do tohtoronho oceovania a preo ste sa rozhodli pre podporu vedy spomnanou akciou? J. Pastorek: Chceli sme nadviaza na tradciu. Cieom je profesionlne a spoloensky vyzdvihn najlepie a najvznamnejie osobnosti vedeckho sveta. Ocenenie mu zska vedci z celho Slovenska a v piatich kategrich. A nech aj verejnos vid, akch mme na Slovensku spench vedcov. D. Petr: Tto sa m svoju tradciu, ktor zaloila skupina urnalistov nadench pre vedu a zdruench v Journaliste Studio. strednou postavou bol Dr. ubomr Lenoch. Nae tri organizcie sa dohodli, e spolone prevezm tto znaku a spolone bud organizova alie ronky sae. Tento rok pripravujeme 16. ronk a zatia sme ponechali pvodn koncepciu sae s rovnakmi kategriami ako doteraz, to znamen Vedec roka SR, Technolg roka SR, Mlad vskumnk roka SR, uznanie za celoivotn dielo v SR, Za vsledky v programoch E. Vedec roka m nielen tradciu, ale i vysok odborn a spoloensk rove. Za uplynulch 15 rokov boli ocenen viacer vznamn slovensk vedci, i u z vysokch kl, SAV alebo VVZ priemyslu. Je to jedna z mla monost, kde sa oceuje um, fortie a pvodn mylienka, podporen relnym vsledkom v oblasti zkladnho i aplikovanho vskumu. Sa Vedec roka je zrove aj akousi snahou o prienik do vedomia spolonost a ud, aby tmi celebritami boli skutone aj t, ktor osi uiton pre rozvoj Slovenska urobili. Skutone sa domnievam, e sa len minimlne prezentuj a propaguj vsledky tchto ud, ktor sa len zriedka objavuj v televzii i rozhlase, resp. na strnkach inch ako odbornch periodk. A to je vek koda, ba a trestuhodn hazardovanie s intelektulnym potencilom spolonosti. V om vidte vznam kategrie mlad vskumnk roka? D. Petr: Prve mladch, talentovanch vskumnkov treba povzbudi a vyjadri im

58

G L O S Y - P O Z N M K Y - E S E J E

Prv repart po parlamentnom vprasku

Po volebnom vprasku v parlamentnch vobch v roku 2012 sa tzv. slovenskej pravici nka anca na prv repart v jesennch vobch do vych samosprvnych celkov. Letm pohad na dianie v oboch rozhodujcich tboroch (Smer verzus tzv. pravica) pribline sedem mesiacov pred vobami vak avizuje, e zopakovanie vlaajieho vprasku neprekvap nielen obanov a politolgov, ale mono u ani prieskumn agentry. Aj ke posledn prieskumy naznauj, e Smer by vldu sm nezostavil, o jeho dominancii v upnch vobch sa nepochybuje. (Tu sme svedkami paradoxu v obrtenom garde km v predchdzajcom volebnom obdob bol jn 2010 asi jedinm mesiacom, kedy by sa Smer do vldy nedostal, a v jni boli parlamentn voby, kedy ancu dostal Radiovej tm, marec 2012 bol asi jednm z poslednch mesiacov, kedy by Smer vldu mohol zostavi sm. Poslednch niekoko mesiacov prieskumy hlsia, e Smer sm vldu nezostav o, samozrejme, neznamen, e ju zostavia t ostatn siedmi trpaslci.) Vrme sa vak do p otzkou skr bude, i Smer aspo obhji volebn vsledky z roku 2009, alebo ich ete posiln o bratislavsk upanku. A o pribline siedmich mesiacoch pem preto, lebo v roku 2009 vyhlsil vtedaj predseda NR SR Pavol Paka voby predsedov a zastupitestiev samosprvnych krajov 3. jla 2009 na sobotu 14. novembra 2009. ie na podobn scenr nm zostvaj ete asi tri mesiace voby sa bud zrejme kona 2., 9. alebo 16. novembra 2013. novho predsedu Andreja Danka v prieskumoch dlhodobo a opakovane atakuje ppercentn hranicu. Jednoducho povedan, km kresansk demokrati si mierne posilnili pozcie a bugrovci klesli o necelch 30-tisc voliov, straty v Sulkovej a ete viac v Dzurindovej strane boli brutlne. Dzurindu povolebn vvoj v strane na ist as odsunul do zadia, Sulk si vak svoj post udral nevysvetlitenm zzrakom, lebo prs o polovicu elektortu sa v kadej civilizovanej strane povauje za nespochybniten dvod na zloenie postu volebnho ldra. Liberli tak neurobili a dnes s v personlnej umpe po krk. Iste, zotrvanie Richarda Sulka v kresle ldra aj po takomto fatlnom volebnom vsledku nie je jedinm a zrejme ani najdleitejm dvodom na naptie vntri SaS, pozitvnemu vvoju v strane vak urite nepomohlo. S vnimkou Bugrovho Mostu sa vak personlne turbulencie nevyhli ako SDK-DS, ani Figeovmu KDH. Dlhoronho ldra Mikula Dzurindu po sboji s Luciou itanskou nahradil Pavol Freo, avak deliaca lnia dvoch tborov v strane je naalej viditen a nevedno, kde sa skon iniciatva itanskej a Mira Beblavho Tvorme Slovensko i v samostatnej strane, alebo tzv. novej pravici, zluujcej nespokojn osobnosti v pravicovch stranch. Z KDH odili dvaja vznamn politick hri, Daniel Lipic a Rado Prochzka, a hoci sa to zatia na preferencich KDH neprejavilo, zd sa, e doterajie limity bud kresansk demokrati bez nich ako atakova. Km Daniel Lipic zaloil nov stranu spolu s Janou itanskou a neskrvane dva najavo svoje ldrovsk ambcie v pravom spektre, cesta Rada Prochzku k vlastnmu politickmu projektu je ovea zahmlenejia. A hoci sa zrejme ani on sm v konenom dsledku neubrni klasickmu stranckemu rieeniu, momentlne osciluje medzi prezidentskmi ambciami a nestranckym analytickm diagnostickm zdruenm Alfa. Od spechu v budcoronch prezidentskch vobch, i skr od miery nespechu, bude zrejme zvisie, kam sa Rado Prochzka na budcu jar vyd.

DEBAKEL V PARLAMENTNCh VOBCh

Porovnanie vsledkov parlamentnch volieb v rokoch 2010 a 2012 signalizuje, e slov o vprasku nie s vbec nadsaden. Km Smer-SD vzrstol z 880 111 hlasov (34,79 percenta) na 1 134 280 voliov (44,41 percenta), pohyby napravo od stredu zaznamenva tabuka. Horie ako pravica dopadli u len bval koalin partneri Smeru-SD Meiarova S-HZDS a Slotova SNS. S rozdielom, e km Vladimr Meiar je u definitvne slovenskou histriou, SNS pod vedenm Strana SDK-DS KDH Most-Hd SaS S-HZDS SNS OaNO 2010 390 042 215 755 205 538 307 287 109 480 128 490 % 15,42 8,52 8,12 12,14 4,32 5,07

2012 155 744 225 361 176 088 150 266 23 772 116 420 218 537

% 6,09 8,82 6,89 5,88 0,93 4,55 8,55

+- 234 298 +9 606 -29 450 -157 021 -85 708 -12070

59

G L O S Y - P O Z N M K Y - E S E J E UPN MODEL ITANSK BEBLAV

Model Ako me opozcia vyhra voby do VC? predstavili nedvno dvaja popredn predstavitelia SDK-DS Lucia itansk a Miroslav Beblav. Po vodnom skontatovan nepresvedivch vsledkov tzv. pravicovch strn v upnch vobch, ktor sa vak tkaj najm postov predsedov samosprvnych celkov, lebo v zastupitestvch s vsledky Smeru a pravice porovnaten, predstavili obaja poslanci tri mon scenre, ako sa mu pred tohtoronmi vobami zachova sasn opozin strany. Poda prvho modelu, tzv. samospdu, bude opozcia robi veci tak, ako bola zvyknut doteraz a voli, znechuten z jednofarebnej vldy Roberta Fica prde a zahlasuje za alternatvu aspo na krajskej rovni. Obaja vak vedia, e je to pasvna a nezodpovedn stratgia. Nehovoriac o tom, e znechutenos Robertom Ficom a znechutenos rozhdanou pravicou, ktor doteraz nepochopila, prpadne nedokzala reflektova svoju porku vo vlaajch parlamentnch vobch, s v pravicovom elektorte dos porovnaten veliiny. Druh stratgia vychdza z ambcie stavi na silnch regionlnych ldrov, znme a repektovan osobnosti, ktor maj potencil potiahnu svojou popularitou aj opozin strany a koalcie. Aj autori projektu Tvorme Slovensko vak kontatuj, e dlhoronm problmom je nedostatok silnch regionlnych osobnost a neochota celottne repektovanch ldrov kandidova na posty upanov. Predstava, e jesenn voby mu znamena zvrat v tomto trende, je zjavne bizarn. Treou stratgiou, ktor obaja poslanci SDK-DS povauj za najvhodnejiu, je stratgia prenosu celonrodne aktnych socio-ekonomickch tm a pocitu nespokojnosti so tlom vldnutia strany Smer-SD na krajsk rove. spechu tejto stratgie by mala napomc aj predpokladan nzka as voliov mobilizcia pravicovho volia doke vznamne ovplyvni priebeh volieb, tm skr, ak o upnch poslancov rozhodovali stovky, v prpade upanov tiscky hlasov. Predpoklady takejto stratgie s vak hne aj jej slabmi strnkami poda itanskej s Beblavm by si to vyadovalo: 1. postupova z hadiska koalci obdobne na celom zem Slovenska alebo aspo v jeho drvivej vine, 2. zsadne zmeni spsob, akm opozin strany ved kampa a vytvori JEDNu celonrodn kampa z hadiska tm, konkrtnych posolstiev a koordinanho tbu.

za o s zodpovedn upy, sa stle nepodarilo celkom odstrni, o sekundrne znamen, e vznam tchto volieb je stle nedocenen). A prepojenie celonrodnch tm s regionlnymi nuansami je nesmierne nron projekt, ak m by navye aj motivujci pravicovho volia. Doteraj spech tzv. slovenskej i skr protimaarskej koalcie v Nitrianskom samosprvnom kraji je natoko zabetnovan v mysliach pravicovch politikov, e prinajmenej v tejto upe je celonrodn odpor voi Smeru-SD vylen o neme by bez nsledkov na rozhodovanie Mostu-Hd naprklad v Trnavskej a Koickej upe. Nakoniec, nie vak v poslednom rade, spechu opozcie nenahrva ani to, e je privemi zakorenen v predsudkoch a mrnomysenosti a bvalch 'naschvloch' a prekroi svoj tie, o ako sa pribliuje k poludajej verzii, je pre u stle privekou prekkou. Ak sa vak tyri, dokonca skr tri ako tyri, opozin strany nedoku dohodn, ako si na kandidtkach podeli osem predsedov samosprvnych krajov a 408 upnch poslancov (toto slo je dokonca deliten aj tromi), nebud sa mc udova, ak sa ich posledn vprask z roku 2009 zopakuje a prdu aj o posledn batu v Bratislavskom kraji. Tak ako sa to stalo vo vobch bratislavskho primtora. Komu vak niet rady... Rbert Kotian

KDE JE PES ZAKOPAN

A tu je zakopan zrejme nielen pes, ale cel svorka. Retartovanie pravice na globlny, celoslovensk sboj so Smerom-SD nem pln podporu ani v samotnej domovskej strane oboch poslancov o dali obom najavo viacer koalin poslanci. Kov problmy naprklad Trnavskho i Preovskho (Bratislavskho a ilinskho) kraja nie s identick a nebra to do vahy v upnch vobch me by kontraproduktvne (tm skr, e zmtok v hlavch voliov,

60

P A R L A M E N T N

D E N N K fEBRUR MAREC 2013

7. februra Dkazy, na zklade ktorch by bolo mon vznies obvinenie voi konkrtnej osobe za skutonosti uveden v dajnom spise SIS Gorila, stle neboli njden. Aj tto skutonos sa spomna v druhej sprve o vyetrovan Gorily, o ktorej na vod siedmeho rokovacieho da 14. schdze Nrodnej rady SR zaali diskutova poslanci. Strun dokument poslancom pretal minister vntra Robert Kalik (SmerSD. Napriek vykonanmu mnostvu konov vo vzahu k trestnej innosti, za ktor bolo zaat trestn sthanie 9. janura 2012, sa doposia nepodarilo preukza poskytovanie alebo prijmanie platkov, uvdza Kovik. 7. februra Nrodn rada SR sa kauzou Gorila nezaoberala naposledy. Parlament 136 hlasmi jednak odobril aktulnu sprvu o stave vyetrovania tohto prpadu, zrove si od ministra vntra Roberta Kalika (Smer-SD) vyiadal aliu, v porad u tretiu sprvu. Predloi ju m do 30. jna, ak sa dovtedy neskon vyetrovanie. 8. februra Poslancom Nrodnej rady (NR) SR sa hne na prv pokus podarilo vo tvrtkovej (7. 2.) tajnej vobe zvoli vetkch troch chbajcich lenov Rady RTVS. Za oblas rozhlasovho vysielania bol zvolen Igor Gallo (90 hlasov), ako expert na televzne vysielanie uspel Jozef Chudk (76 hlasov) a v oblasti ekonmie Peter Kubica (77 hlasov). Tto traja nahradia vo funkcich Vladimra Taliana, Milana Antola a Miroslava Kollra, ktorm sa kon funkn obdobie 10. februra. 8. februra umelci bud ma aj naalej povinnos odvdza dvojpercentn prspevky zo svojich autorskch prjmov na innos umeleckch fondov. Poslanci NR SR dnes toti odmietli nvrh novely zkona o umeleckch fondoch od Miroslava Beblavho a Magdalny Vryovej (obaja SDK-DS), ktor chceli umelcov od tejto povinnosti zbavi. umelci sa maj sklada na to, aby sami mohli tvori, o nem iadny zklad v logike, kritizoval sasn znenie zkona pred asom Beblav. umelci s tak poda neho zdaovan dvakrt. Najprv rovnako ako my vetci, no nsledne musia tvoriv udia a ich dediia navye povinne odvies spomnan percent, dodal. 12. februra Nvrh novely zkona o verejnom obstarvan z dielne ministra vntra Roberta Kalika (Smer-SD), ktor bol len dnes zaraden do programu schdze, sa u dostal do druhho tania. Za posunutie prvnej normy do alieho legislatvneho procesu hlasovalo 79 poslancov. Opozcia hlasovanie bojkotovala. Preka jej, e sa o novele diskutuje v skrtenom legislatvnom konan. 13. februra Do funkcie predsedu Sprvnej rady stavu pamti nroda bol na esron obdobie zvolen kandidt Smeru-SD Ondrej Krajk. V tajnej vobe mu odovzdalo hlas 105 poslancov zo 140 prtomnch. Jeho protikandidt Marin Gula, ktorho nominovala udov platforma (KDH, SDK-DS, Most-Hd), zskal len 18

S prezidentmi to mme na Slovensku ak. Prv vykonval post hlavy ttu v jednom z najach obdob slovenskch dejn, stal sa sce symbolom vlastnho ttu, ale sasne aj vazalstva voi nemeckmu faizmu a likvidcie niekokch desiatok tisc spoluobanov. druh, Tisov politick protivnk v ase druhej svetovej vojny aj po nej, symbolizuje a personalizuje hne niekoko fenomnov slovenskch dejn po etape odboja voi slovenskmu faistickmu ttu sa stal Gustv Husk pre esk kruhy symbolom burozneho nacionalizmu, aby sa po nvrate do slovenskej politiky v 60. rokoch stal stelesnenm normalizcie po roku 1968. Ani traja slovensk ponovembrov prezidenti nemaj na svojom triku iba jednoznan plusy i mnusy ale a voi Ivanovi Gaparoviovi bola podan obaloba. Aj ke bol vsledok tejto obaloby vopred jasn, k hviezdnym chvam slovenskej samostatnosti urite patri nebude.

Vysok hra o hlavu ttu s nzkymi kartami

I. NEZVYAJN ZAIATOK
Zaiatok schdze NR SR to bol nezvyajn predtm, ako dostal slovo navrhovate, vystpil s prejavom predseda NR SR. Pavol Paka: Toto sa nemalo sta Pred necelmi dvoma rokmi som vtedy ako predseda najsilnejieho opozinho klubu Smeru-SD, ktor vtedy disponoval 62 hlasmi, trvil tu na tomto mieste desiatky a desiatky mint a snail som sa vtedy z pohadu opozcie poiada vtedajiu vldnu moc tch istch ud, ktor dnes podvaj tento politick nezmyseln nvrh na obalobu pna prezidenta, aby jednoducho repektovali stavu, aby repektovali mon rizik vyplvajce z nsilnho nekomunikovanho a politicky orientovanho rozhodovania zmien i u v zkone o rokovacom alebo potom aj v spsobe voby a najm pravu svisiacich noriem, ako bol volebn poriadok. Vbec ma nete, e tu dnes musm st a zhrniem to do vemi jednoduchho politickho posolstva. Toto sa nemalo sta. Je to politick zsah do fungovania nho, ete stle krehkho a krtko budovanho demokratickho systmu, ktor paradoxne nara a zasahuje vetkch ns, ktor dnes pre obanov na Slovensku reprezentujeme moc alebo nzorov opozciu a rozmanitos. Chcem, aby sme si dnes pripomenuli, pretoe je niekedy lepie trikrt pou a vidie to, o sa dialo pred necelmi dvoma rokmi poas vldy tch, ktor dnes podvaj politick, ale aj stavnoprvne nezmyseln nvrh na alobu na pna prezidenta. Tch istch, ktor dnes kriia hlasno o obhajobe demokracie, tch istch, ktor nemali v tom obdob iadny problm zlomi vetko to, o sa krehko za uplynul roky budovalo. Nikdy sme nespochybovali osobu pna enta a jeho meno, vdy sme spochybovali spsob, akm ste ho nelegitmnym spsobom zvolili. Dnes poviem, e som zmenil nzor a aj preto, e pn ent nielen vtedy nenaiel v sebe nielen prokurtorsk a prvnu es a zastnil sa tohto pakvilu, a tejto manipulcie, ale e alej rozeruje vody a alej vna zbyton traumu do tohto problmu, ktor je vrazne a vlune stavnoprvny. Nie je to len mj nzor. Ak si pozriete mdi, nie jeden a nie dvaja renomovan stavn prvnici vemi jednoznane povedali, e tm plne najlepm rieenm, pretoe monos vkladov a toho o ns ete ak, nevieme, by bolo keby prve tento vami politicky navrhnut a manipulovaten a nelegitmne zvolen kandidt, sm repektujc stavnos a prvnos, povedal ... Pokm na rozhodnutie stavnho sdu alebo sahujem sa a povieme, Nrodn rada, aby sme sa zbavili tejto traumy, pome zvoli riadnym, nespochybnitenm spsobom kandidta na post generlneho prokurtora Slovenskej republiky a ak ho pn prezident vymenuje, budeme ho repektova. Prezident neporuil ustanovenia stavy, o ktorch navrhovatelia na konanie obaloby na prezidenta republiky tvrdia, e ich poruil. To m za nsledok, e je zbyton zaobera sa s plnenm podmienky myslu jedine vtedy, ak sa preuke, e prezident Slovenskej republiky poruil stavu myselne, mono ho postihn poda l. 107 stavy Slovenskej republiky. Predkladatelia nvrhu ako potencilni alobcovia musia preukza, e prezident v neslade s stavou konal myselne. Predkladanie nvrhu na zaatie konania nenavrhli iadne dkazy, ba ani nenaznaili spsob, akm zamaj preukza mysel prezidenta Slovenskej republiky porui stavu Slovenskej republiky pri menovan kandidta schvlenho Nrodnou radou na funkciu generlneho prokurtora.

61

P A R L A M E N T N
hlasov. Z vsledkov vyplva, e za Krajka hlasovala aj as opozcie. 13. februra erpanie eurofondov m by rchlejie. Avizuje to ministerstvo vntra, ktor na pde Nrodnej rady SR uspelo s novelou zkona o verejnom obstarvan. Za prvnu normu, o ktorej sa diskutovalo v skrtenom konan a legislatvnym procesom prela za 24 hodn, zahlasovalo 79 poslancov zo 140 prtomnch. Novela m by inn u 18. februra. Prezident Ivan Gaparovi m vak na jej podpsanie 15 dn. 14. februra Predseda Nrodnej rady SR Pavol Paka (Smer-SD) otvoril mimoriadnu schdzu parlamentu, na ktorej maj poslanci rozhodn o opozinom nvrhu na obalobu prezidenta SR Ivana Gaparovia za myseln poruenie stavy SR. Poda opozcie sa prezident previnil, ke nevymenoval Jozefa enta za generlneho prokurtora. Vlda dnes potvrdila, e s obalobou neshlas. Na dnen rokovanie parlamentu bola pozvan aj hlava ttu, rozhodla sa vak neprs, kee na svoju as nevid dvod. 14. februra plne najlepm rieenm situcie okolo generlneho prokurtora by bolo, keby Jozef ent povedal, e pok na rozhodnutie stavnho sdu SR alebo e sa sahuje. Nsledne by mohol parlament zvoli novho generlneho prokurtora. Mysl si to predseda parlamentu Pavol Paka (Smer-SD). 14. februra Rokovanie mimoriadnej schdze Nrodnej rady (NR) SR o obalobe prezidenta Ivana Gaparovia v svislosti s nevymenovanm Jozefa enta za generlneho prokurtora opozin poslanci preruili. Veobecnm shlasom rozhodli, e bud v diskusii pokraova o mesiac, 12. marca o 13. hodine. Lucie itanskej (SDK-DS) po tom, ako sa lenovia vldneho Smeru-SD demontratvne zodvihli a odili z rokovacej sly, pretoe sa nechc zastova na "tomto divadle a pakvile opozcie", podala procedurlny nvrh. Chcela nm zariadi preruenie schdze a pokraovanie rokovania v dstojnch podmienkach. 9. marca Prezident SR Ivan Gaparovi vystpi do konca svojho funknho obdobia v Nrodnej rade SR so Sprvou o stave republiky. Termn, kedy sa pred poslancov postav, si vak ete nevybral. Gaparovi skon vo funkcii na budci rok. Prezidentsk voby by mali by na jar 2014. Hlava ttu sa poda Trubaa chystala vystpi so Sprvou o stave republiky aj za minulej vldy Ivety Radiovej, ale nestihla to, kee vlda padla a prili predasn voby. Naposledy Gaparovi predstavil svoje nzory na stav v spolonosti vo februri 2009. 12. marca Nrodn rada SR nepod obalobu na prezidenta SR Ivana Gaparovia za myseln poruenie stavy na stavn sd SR. Opozin nvrh na obalobu toti v tajnom hlasovan podporilo len 45 poslancov, potrebnch bolo 90 poslaneckch hlasov. Proti obalobe sa vyslovilo 78 zkonodarcov piati sa zdrali. Na tajnom hlasovan sa zastnilo 133 poslancov. 13. marca Predseda Nrodnej rady SR Pavol Paka otvoril 16. schdzu parlamentu.

D E N N K

Dmy a pni, preto tak ako som pred dvoma rokmi tu z tohto miesta hovoril, e poslaneck klub Smeru - SD sa na vaej manipulcii a vaom pakvile nezastn. Hovorm to aj teraz, poslaneck klub Smeru-SD sa na tomto divadle a na tomto pakvile zastova nebude. (Ruch v sle, poslanci Smeru-SD odchdzaj.)

II. SChDZA 14. fEBRURA,

AS PRV

Martin Poliaik (sas): Prezident m kona vo verejnom zujme V mene skupiny poslancov predkladm nvrh uznesenia Nrodnej rady Slovenskej republiky, ktorm Nrodn rada podva na stavn sd Slovenskej republiky obalobu na docenta Ivana Gaparovia, kandidta vied, prezidenta Slovenskej republiky za myseln poruenie stavy Slovenskej republiky. Nrodn rada Slovenskej republiky sa m uznies na tom, e poda l. 107 stavy Slovenskej republiky podva obalobu na docenta Ivana Gaparovia, kandidta vied, prezidenta Slovenskej republiky, e pri vkone prvomoc Slovenskej republiky, ktor s mu stavou Slovenskej republiky zveren, prezident o nvrhu kandidta Nrodnej rady docenta Jozefa enta, zvolenho 17.jna 2011 do funkcie generlneho prokurtora rozhodol a 28. decembra 2012, t.j. po uplynut 18 mesiacov, o nezodpoved primeranej lehote, v ktorej prezident obvykle rozhoduje o vymenovvan a odvolvan navrhnutch osb prslunmi orgnmi do funkci menovanch a odvolvanch prezidentov. Prezident m reprezentova Slovensk republiku navonok i do vntra a svojm rozhodnutm zabezpeova riadny chod stavnch orgnov. Je ttnym orgnom vkonnej moci, ktor me kona iba na zklade stavy, v jej medziach, v rozsahu a spsobom, ktor ustanov zkon. Prezident nezabezpeil riadny chod stavnch orgnov a 18 mesiacov nechal Generlnu prokuratru, ktorej innos je definovan stavou bez riadne zvolenho vrcholnho predstavitea. Svojm rozhodnutm nevymenova Jozefa enta do funkcie generlneho prokurtora konal svojvone, prekraujc prvomoci, ktor mu definuje stava a nsledn vklad stavnho sdu. Sme toti presveden, e pre takto rozhodnutie

neexistoval legitmny a stavnm sdom definovan dvod. Prezident ako sas vkonnej moci m kona vo verejnom zujme. Je sce hlavou ttu, ale rovnako ako ostatn obania Slovenska viazan jeho stavou. Preto by mal pri vkonoch svojich kompetenci by vzorom a s obanom prkladom. Svojm rozhodnutm nevymenova Jozefa enta do funkcie generlneho prokurtora potvrdil, e takouto hlavou ttu nie je. Prezident vyslal obanom Slovenska signl, e kad pravidlo sa d obs a s dostatone silnm mocenskm krytm si mu dovoli okovek. Je dvodn obava, e zujem, ktor tm sledoval nie je nutne verejn. Prezident by mal by lovekom, ktor prvny tt upevuje a potvrdzuje. Ale mnostvo podan na stavn sd, ktor svisia s vkonom jeho funkcie potvrdzuje opak. Najvy stavn predstavitelia pn Fico, pred chvou pn Paka, ale aj sm pn prezident Ivan Gaparovi mylne stotouj osobu a funkciu tm, e obalobu prezidenta oznaili za tok na tt a ttnos. Cieom tejto obaloby je vrti poukzanm na chybu osoby vnos funkcii prezidenta. Jn Fige (KDh): smer sa usiluje o koncentrciu moci Dovote mi ete niekoko politickch poznmok. Myslm, e prezident republiky sa vyjadril primne, ke povedal, e je akoby lenom Smeru, lebo tak kon. Tak jeho rozhodnutia potvrdzuj a Smer sa usiluje o koncentrciu moci. Dnes ju m na rovni zkonodarnej vo forme viny, m ju na rovni exekutvy, nielen vldy ale v tomto zmysle aj prezidentskho radu a usiluje sa aj o moc kontroln. To, o sa deje na rade pre verejn obstarvanie a s verejnm obstarvanm, to o potvrdzuje stav na NK, kde opakovane odmieta zvoli kandidta za opozciu, do tretice dopa silie o svojho generlneho prokurtora. Smer chce ma svojho generlneho prokurtora. Teda chc ma svoje verejn obstarvanie, svoju kontrolu hospodrenia a aj svoju kontrolu zkonnosti na Slovensku. Ivan Gaparovi a Robert Fico konaj v zhode. Prezident poruovanm stavy Slovenskej republiky, o ktorom sme presveden, nerob dobr meno ani funkcii ani republike. Jeho konanie nect rad prezidenta demokratickej krajiny, ale naou povinnosou je kona, nie komentova, nie lamentova. Aj my ako prezident Slovenskej re-

62

P A R L A M E N T N
publiky sme skladali sub na stavu a preto v tomto duchu a v tomto zmysle dnes konme. Lucia itansk (sDK-Ds): Toto sa nemalo sta Pn predseda, toto sa nemalo sta a nemalo sa sta ani to, o tu predviedol pn predseda Paka a nemalo sa sta ani to, e tu takto nedstojne rokujeme. Preto navrhujem procedurlny nvrh, aby sme preruili rokovanie tejto schdze a pokraovali v dstojnch podmienkach. Jn Fige (KDH): Preruujem rokovanie Chcem sa spta, i je veobecn shlas s takmto nvrhom. (Reakcie z plna.) Preruujem teda rokovanie tejto schdze. urujem alie pokraovanie na 12. marec o 13.00 hodine vzhadom aj na plnovan as alej schdze.

D E N N K
kandidta me len z dvodu, e nespa zkonn predpoklady na vymenovanie alebo z dvodu zvanej skutonosti vzahujcej sa na osobu kandidta, ktor dvodne spochybuje jeho schopnos vykonva funkciu spsobom nezniujcim vnos stavnej funkcie alebo celho orgnu, ktorho m by tto osoba vrcholnm predstaviteom, alebo spsobom, ktor nebude v rozpore so samotnm poslanm tohto orgnu, ak by v dsledku tejto skutonosti mohol by naruen riadny chod stavnch orgnov. Prezidentka neme kona svojvone. Iveta Radiov nakoniec rozhodla. Trvalo jej to osemns mesiacov, ale rozhodla. Dobroslava Trnku nevymenovala a odvodnila to jeho vrokmi o pregrciavan a trtoen sa poslancov. Ako by reagovala strana Smer? To bol obraz. Absurdn. Vrme sa teraz do reality. Prezidentom je Ivan Gaparovi a nevymenovan generlny prokurtor je Jozef ent. Aj v realite ale meme pokraova v absurdnch vahch. A mono nie a tak v absurdnch vahch. u som t vahu poula aj z st jednho stavnho prvnika, dokonca apirujceho na kandidta na prezidenta. Ke m prezident prvo nevymenova, mal by ma aj prvo odvola. u koho z tch verejnch funkcionrov, ktorch prezident vymenoval pred rozhodnutm stavnho sdu, existuj, citujc optovne stavn sd, dvody zvanej skutonosti vzahujcej sa na osobu kandidta, ktor dvodne spochybuje jeho schopnos vykonva funkciu spsobom nezniujcim vnos stavnej funkcie alebo celho orgnu? Pripomeniem len jednu z mnohch takchto skutonost. Nie je to tak dvno, o predsednka stavnho sdu, inak toho istho stavnho sdu, z ktorho rozhodnutia stle citujem, napsala predsedovi Najvyieho sdu v liste, ktor dala na vedomie aj lenom Sdnej rady: Je zjavn, citujem pani predsednku Macejkov, e vm nie je zrejm zkonn rmec vaich kompetenci, a preto vm ich pre poriadok a pro futuro pripomeniem, pe predsednka stavnho sdu predsedovi Najvyieho sdu. Tak si predstavme teraz, e obania po tchto slovch napu petciu, aby prezident Gaparovi odvolal sudcu Harabina z funkcie predsedu Najvyieho sdu. To nie je a tak absurdn predstava, e to me obanov napadn. o urob prezident? Ak je skartovan vpove a mono nie je astn vyjadrenie novinrovi dvodom na nespsobilos enta, ako uhji spsobilos Harabina? Dmy a pni, na budci rok budeme voli prezidenta. Bud sa kandidti na prezidenta predha v tom, koho v prpade svojho vazstva odvolaj alebo nevymenuj? K omu to bude cel spie? Ak bude kampa na prezidenta a ak bud oakvania voliov s tou kampaou spojen? Oslovujem kolegov zo strany Smer. Verm, e hlasova prdu, pretoe dnes maj ancu ukza aspo raz trochu odvahy. Lebo ke u, tak potom treba dohra tto hru aj so vetkmi dsledkami za svoje rozhodnutia. Pretoe dnes toto u nie je len o prezidentovi a entovi. Ani to nie je vec jednho volebnho obdobia. Toto je o stavnej neistote, v ktorej sa ocit parlament, Generlna prokuratra, ako aj vetci stavn initelia menovan prezidentom. Toto je vny stav, kedy je bezpochyby namieste zauja jasn, principilne stanovisko. Poslanci maj pred sebou 69-bodov program. Hne na vod sa rozhodne o presunut koordincie erpania eurofondov z ministerstva dopravy na rad vldy SR. Diskutova sa bude aj o zkaze pre banky pobera od svojich klientov poplatok za vedenie a sprvu verovho tu. Rezort zdravotnctva chce zase viac chrni nefajiarov tm, e cigaretov dym m zmizn z obchodnch centier. Na programe rokovania je aj zveren diskusia a hlasovanie o novele zkona o verejnom obstarvan. Z dielne rezortu vntra je aj nvrh na zmenu vo vsluhovch dchodkoch policajtov a vojakov. Poda nvrhu ministerstva prce v rmci novely zkona o slubch zamestnanosti pjde o prspevok na podporu udrania pracovnch miest. Na programe schdze je aj 29 poslaneckch nvrhov zkonov. Plnum tie ak alia voba novho fa Najvyieho kontrolnho radu (NK). 14. marca Najvy kontroln rad (NK) stle nem novho predsedu. Parlamentu sa ho dnes op nepodarilo zvoli. Na post bol len jeden kandidt Vladimr Klime, ktorho navrhla opozcia. V tajnom hlasovan ho podporilo len 39 poslancov zo 126 prtomnch na vobe. Na zvolenie potreboval zska nadpolovin vinu hlasov prtomnch poslancov. Plnum nezvolilo ani podpredsedu radu. Jedinho kandidta Milana Galandu, ktorho navrhli poslanci Mikul Huba (OaNO) a Radoslav Prochzka (nezaraden), podporilo len 12 zo 118 poslancov. 16. marca Predseda vldy SR Robert Fico (Smer-SD) vyzval opozin strany, aby kad predloila vlastn nvrh na kandidta na fa Najvyieho kontrolnho radu (NK). Vldny Smer-SD by si potom poda jeho slov vybral toho najvhodnejieho. Ako priblil v dnenej diskusnej relcii Sobotn dialgy Rdia Slovensko, tmto spsobom by bolo mon riei situciu ohadne voby novho fa NK, ktorho parlament op nezvolil. 19. marca Pravidl verejnho obstarvania sa od jla zmenia. Poslanci NR SR dnes na nvrh ministra vntra Roberta Kalika (Smer-SD) 85 hlasmi schvlili vek novelu zkona o verejnom obstarvan. Jej konen podobu vrazne ovplyvnilo mnostvo pozmeujcich nvrhov, ktorch prelo zhruba 80. Vina z nich vznikla na pde Vboru NR SR pre hospodrske zleitosti. Tu sa zmenil aj pvodn nvrh, aby vnimky pre podlimitn zkazky bez sae udeovalo ministerstvo financi. Napokon to bude robi vlda ako celok. Znil sa aj limit vnimiek pre stavebn prce mimo pravidiel verejnho obstarvania z pvodnch p milinov na 200 000 eur. Vnimka bude plati aj na nkup tovarov a sluieb do 130 000 resp. 200 000 eur. 19. marca P percent prostriedkov z balka urenho na platy bud mc koly od 1. mja tohto roka presun na prevdzku. Presun peaz bude mc prebehn len vo vnimonch prpadoch na iados riaditea a po shlase zriaovatea. Ilo by naprklad o pokazenie vykurovania i elektriny. Poslanci dnes toti odobrili pozmeujci nvrh poslanca Juraja Blanra (Smer-

III. SChDZA 12. MARCA,

AS DRUh

Lucia itansk (sDK-Ds): ako by reagovala strana smer? akujem pekne za slovo, pani predsedajca. Bval predseda stavnho sdu Slovenskej republiky Jn Mazk po rozhodnut prezidenta Slovenskej republiky o nevymenovan Jozefa enta za generlneho prokurtora v rozhovore pre dennk SME odpovedal aj na otzku, ak signl prezident vyslal svojm rozhodnutm. Jn Mazk odpovedal: Nie som si ist, i obania vnmaj toto rozhodnutie o nevymenovan ako nieo dramatick, tak ako ja, tak ako je to naprklad dos na hrane, ba a za hranicou nosnosti pre stavnch prvnikov. Niektor obania postoj hlavy ttu kritizuj, in sa s nm stotouj, ale dvodom na tak postoje je skr to, ak politick nzor maj. Jeden z mojich priateov to vak vystihol, ke povedal: 'Vid, pravda', a to mienil na mj odborn nzor na problm vymenovania generlneho prokurtora, 'bez moci je ti nani'. Pravda bez moci je ti nani. Tak to je asi ten signl pre obana. Toko Jn Mazk. Ja dodvam, e je to vemi zl signl pre obana a to zl signl z najvych miest. Z miest, o ktorch oban prvom oakva, ak dnes vbec ete nieo oakva, presne opan signl. Preto tu dnes koniec koncov sedme, pretoe nie je to rozmar opozinch poslancov, ale je to principilna zleitos. Vetci tu vieme, e nevymenovanie Jozefa enta je mocensko-politick hra prezidenta a strany Smer, ktor prekroila hranice. A poda ma veci treba nazva pravmi menami. Aby som vm, kolegovia poslanci, najm za stranu Smer, nie s tu, ale ja verm, e aspo as z nich pova, pomohla pochopi, preo je nevymenovanie generlneho prokurtora principilna zleitos, pomem si obrazom, troku absurdnm obrazom. Chce to len troku predstavivosti. Skste si, dmy a pni, predstavi, e by sa histria udiala v roku 2009 inak, naprklad takto: Prezidentsk voby v roku 2009 vyhrala Iveta Radiov. Vldu po parlamentnch vobch v roku 2010 zostavila strana Smer. Mono sama, mono s niekm inm. To je jedno. Vldna vina zvolila za generlneho prokurtora Dobroslava Trnku. Iveta Radiov ho mesiace nevymenovala. Trnka sa saoval na stavnom sde, aj vldna vina sa obrtila na stavn sd s otzkou, i prezidentka mus Trnku vymenova. stavn sd rozhodol, citujem: Nevymenova

63

P A R L A M E N T N
SD), ktor predloil k vldnemu zkonu o uznvan odbornch kvalifikci. Mestm, obciam i samosprvnym krajom tie nvrh umon, aby mohli p percent z normatvu urenho na platy presva medzi kolami, ktor zriauj. Blanr, ktor je zrove fom ilinskho samosprvneho kraja, hovor, e nvrh zaehn prepanie uiteov. 20. marca Prokurtori bud mc od mja nazera do sdnych spisov a iada o informcie z elektronickch registrov v konaniach, do ktorch maj prvo vstpi. Parlament dnes toti schvlil novelu Obianskeho sdneho poriadku z dielne poslancov Smeru-SD Vladimra Faia a Antona Martvoa. 21. marca Majitelia niektorch kategri psov by sa mali od aprla budceho roka pripravi na prsnejie pravidl pre ich chov, dranie a vodenie. Tie by mala zavies novela zkona, ktorm sa upravuj niektor podmienky drania psov. Na dnenom rokovan parlamentu ju poslanci posunuli do druhho tania. Zmenu legislatvnej normy pripravilo ministerstvo pdohospodrstva ako reakciu na nrast nebezpench tokov psov niektorch plemien na ud. 22. marca Verejn ochrankya prv Jana Dubovcov mus dopracova sprvu o innosti jej radu za minul rok. Rozhodol o tom parlament, ktor mal jej sprvu vzia na vedomie. Namiesto toho ju ale vrtil Dubovcovej na dopracovanie, m vyhovel nvrhu poslankyne Viery Tomanovej (SmerSD), ktorej sa zdala sprva nedostaujca. 26. marca Slovensk republika bude ma v Rme svoj historick stav. Jeho zriadenie dnes na nvrh poslancov Smeru-SD Otto Brixi a Anton Martvo a kresanskho demokrata Jozefa Mikloka hlasovanm odobrilo 116 poslancov. Slovensk historick stav (SH) bude rozpotovou organizciou ttu s napojenm na rozpoet Ministerstva kolstva, vedy, vskumu a portu SR. Sdli bude v Bratislave, vskumn pracovisko v Rme. SH sa bude venova vedecko-vskumnej a vydavateskej innosti, systematicky skma archvne materily a historick knin fondy so vzahom k Slovensku a Slovkom. 27. marca Po necelch troch tdoch ukonili poslanci Nrodnej rady (NR) SR rokovanie 16. schdze. Rokovali dovedna desa dn. Najbliie sa maj zs 14. mja, na kedy je naplnovan zaiatok alej riadnej schdze. 30. marca Pracovn skupina zloen z poslancov vetkch parlamentnch strn splnila svoju lohu a odovzdala paragrafov znenie novho stavnho zkona, na zklade ktorho musia verejn initelia rok o rok podva majetkov priznania. Na schdzu parlamentu by sa nvrh mohol dosta v lete alebo na jese. Nov majetkov priznania by mali zvi vpovedn hodnotu v tom zmysle, aby sa dali odkontrolova majetkov prrastky verejnch funkcionrov tak, ako pribdaj a i ich mohli z priznanch prjmov aj nadobudn, uviedla pre TASR lenka pracovnej skupiny a predsednka poslaneckho klubu SDK-DS Lucia itansk. (rk)

D E N N K IV. KONCOVKA PODA PROChZKU

Vetko podstatn zo strany opozcie - u bolo v tomto momente zrejme povedan, u ilo iba o variovanie tmy. A na Radoslava Prochzku, ktor sa op vylenil z opozinho tbora. Radoslav Prochzka: Nemu sa vetci odsahova na belize Rozumiem postoju mojich opozinch kolegov, e fiat iustitia, pereat mundi nech aj zhynie svet, hlavne nech je spravodlivos, ale sksme teda naozaj spravodlivo a povedzme si niektor veci plne otvorene, ke u sme tu, napokon aj pn podpredseda Fige vyprevdzal poslancov Smeru zo sly slovami, e pred pravdou neujd. No, sasou tej pravdy je fakt, e prezident republiky neurobil ni in, ne e vyuil zmienku, ktor mu stavn sd poskytol. urobil to sce menej kvalifikovanm a menej dstojnm spsobom, ako by sa od hlavy ttu mohlo a malo iada, ale zklad pre dnen schdzu je prve tu, v neochote stavnch sudcov poveda o tej istej veci dvakrt to ist. Zopakova v tej istej veci rovnak zver. A viacer z vs, ktor ste pod tou obalobou podpsan, ste pred pr rokmi boli v situcii, kedy stavn sd psobil takmer dva roky bez dvoch sudcov a potom chvu dokonca bez troch. A mali ste monos vybra na ud, ktor s schopn aj ochotn hovori v tej istej veci to ist. Nevedeli ste sa dohodn kvli jednmu konkrtnemu zkonu, ktor bol vtedy na stavnom sde napadnut, a pred dlhodobou tvorbou intitci ste uprednostnili aktulny politick zujem. Dobehlo vs to. A nedobehlo vs to teraz prvkrt a bude vs to dobieha znovu, na spolon kodu obanov Slovenskej republiky. Viacer ste mi tie odkazovali velijak veci, ke som sa vydal presvieda vs, e aj ak zmenme rokovac poriadok, monos tajnej voby v om mus zosta zachovan. A pomohlo mi v tom sil a osobn nasadenie Pavla Hruovskho a prve vaka tomu, e sme vs spolone presvedili, dnes mete s pokojnm svedomm tvrdi, e Jozef ent bol zvolen v riadnej tajnej vobe. V takej, po akej mu vtedy Robert Fico suboval podanie ruky, vtedy ete presveden, e mu jeho vsadkri v bvalej koalcii bud stai na zvolenie Dr. Trnku. A aj by staili, ak by sa v jednom malom poslaneckom klube pn predseda nepohdal s pani podpredsednkou. Tak mil mal nhody niekedy rozhoduj o tte a jeho intitcich, e? A prve o schopnos pozera sa na tt v perspektve dlhej ako dva mesiace, o t mi tu ide. O to, e km sa nenaume dovidie za roh a za horizont vlastnho osobnho zujmu, tak sa nm t momentlna vypotavos vdy vrti v zlom. Kolegovia z vldnej viny vak schopnos vidie Slovensko inak, ako cez zku trbinku stranckeho pohadu, takisto nepreukzali, to, pardon. Dnes sa tete, teia z toho, e enta nepustili do funkcie, ako to nakoniec cel ustali a bude dobr aj tu a vade inde bud ma svojho loveka. Lene za ak cenu? Za ak cenu dnes vedia nlez, e prezident sa na parlament vbec nemus ohliada, poui vo svoj politick prospech. To je to, omu som na tomto a na inch sporoch nikdy nedokzal porozumie, t totlnu stratu lojality k intitcii, ktor lovek zastupuje. Jeden predseda parlamentu pole prezidentovi republiky vsledok vinovej voby. A ke o rok a pol in predseda toho istho parlamentu dostane od prezidenta list, e sa mu ten vsledok vinovej voby nepi, tak je cel dojat, ak je to skvel. Prezident si s pomocou stavnho sdu urobil z parlamentu zbor komparzistov, poradn zbor. To vy si, kolegovia zo Smeru, vne myslte, e vm sa toto nevrti, e tie mny, ktor kladiete do stavnho systmu, nevybuchn pod nohami raz aj vm? Takto tu vyzer tvorba intitci. Vec, ktor Slovensko, ako tt s krtkou histriou samostatnosti, potrebuje zo vetkho najviac. Budujeme tie intitcie tak, ako by bolo plne jedno, o z nich po ns zostane. Kad tyri roky sa tisce ud vydaj s kufrkom do hlavnho mesta a tisce alch si balia stl. Znova a znova zaname od nuly s iernymi knihami, s trestnmi oznmeniami, s medilnymi kampaami, m horie, tm lepie, hlavne, aby sa m skr dostali sp t nai. A dbn udovej trpezlivosti nech prask, ve ke raz praskne plne, my u budeme za vodou. Ale kto my? Ve tu vetci mte a mme deti alebo vnukov, ktorm ten tt raz budeme musie odovzda. Nemu sa vetci odsahova na Belize alebo na Cyprus a t, o tu zostan, nebud sa mc naveky spolieha, e sa vdy njde nejak bratranec alebo spoluiak, ktor bude sedie v tom sprvnom kresle. e sa pri tom koryte dokete prestrieda tak, aby bolo dobre. Nedokete. o sa ale d urobi, je zaa budova tie intitcie tak, aby sa na ne mohol spoahn kad, kto ich bude potrebova a iada od nich zodpovednos za vlastn vkon. Voi intitcii, ktor tvor prezident republiky, nech ju vyvodia t, ktorm t intitcia patr a tch naa stava nazva obania Slovenskej republiky. iadna politick skratka toti neprivedie nrod k tomu, aby si od svojich politikov ptal et. Rozumiem pocitom bezmocnosti a hnevu, o ktor sa obaloba opiera, ale ni to nemen na tom, e som presveden, e je to hod mimo vsee, e je to op raz odkaz, e osi, o vedia a sm urobi iba udia, za nich urob skupinka super hrdinov v parlamente. Ja svoj dnen diel zodpovednosti za spolutvorbu pamti nroda pri budovan jeho intitci uplatnm hlasovanm proti nvrhu obaloby prezidenta republiky.

IV. A POTOM SA KONENE

hLASOVALO

A potom sa konene hlasovalo o akte, ktorho vsledok v NR SR bol vopred jasn. Ako sa prejav v ivote slovenskej spolonosti, sa dozvieme mono u onedlho. Na tajn hlasovanie o nvrhu na obalobu na prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gaparovia bolo vydanch a poslanci si osobne prevzali 133 hlasovacch lstkov, teda na tajnom hlasovan bolo prtomnch 133 poslancov. V tajnom hlasovan zo 133 odovzdanch hlasovacch lstkov bolo 5 neplatnch. Zo 128 platnch hlasovacch lstkov overovatelia zistili, e za nvrh na obalobu hlasovalo 45 poslancov, proti nvrhu na obalobu 78 poslancov a zdralo sa hlasovania 5 poslancov. Nvrh na obalobu na prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gaparovia nebol schvlen. (rk)

64

www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn 1. lobistickm asopisom na Slovensku www.pa ykurier.sks www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa 1993 rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s 2013 www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa

Lobujte
aj v novom volebnom obdob