1

jozefbenka Zloitos magickho myslenia vod Magick myslenie je pojem oznaujci zvltny druh myslenia. Meme sa nm stretn v rznych oblastiach. Naprklad v antropolgii, psycholgii alebo religionistike. Nepopieratene je to pojem patriaci aj do prostredia kultov a siekt. Tto rka oblast, v ktorch sa tento pojem pouva na oznaenie uritho pecifickho spsobu myslenia ho preduruje k tomu, aby zahroval pomerne irok pole rznych javov, ktor sa v procese myslenia mu vyskytova. irokos i obsiahlos pojmu ho determinuje k tomu, aby sa stal len ako presne definovatenm. Dkazom s rzne nhady na to, o magick myslenie vlastne je. V psychologickom slovnku (Hartl a Hartlov, Portl, Praha 2000) je magick myslenie definovan nasledovne: Magick myslenie (magical thinking) je archaick, najastejie u det a primitvnych etnickch skupn, zaloen na fantzii a viere v nerelne monosti, prejavuje sa vierou v zzran amulety, fetie, maskotov, talizmany a pretrvva v poverch a snroch. Ako mono vidie poskytnut defincia je pomerne irok. Preto uvedieme alie nhady na pojem magickho myslenia tak, ako ho uvdzaj rzni odbornci. Jean-Marie Abgrall, franczsky psychiater zaoberajci sa psychickmi problmami bvalch lenov siekt, referuje k magickmu mysleniu ako k mysleniu, ktor sa formou sce nemus li od logicko-kauzlneho myslenia, ale jeho obsah je determinovan iracionlnou vierou v magick prvok. Uvdza prklad jednej pani, ktor si nezvyajn zvuky na streche vlastnho domu vysvetovala ako diablove kroky. Poda nej sa kad veer diabol zhmotoval a prechdzal po streche. Neskr sa ukzalo, e ilo len o myi, ktor si premiestovali zsoby orechov. To znamen, e namiesto, aby sa pani snaila poui vysvetlenie z relneho sveta, reagovala hne vysvetlenm, v ktorom dominoval magick prvok. Autor vak zrove tvrd, e podstata magickho myslenia je ukotven v hbke nevedomia a pripa, e jeho forma sa me li od normlneho logicko-kauzlneho myslenia. Uvdza, e magick myslenie sa me podoba forme sna, teda me vyuva nezmyseln sekvencie a nezmyseln kauzalitu. Za dleit aspekt povauje tie pocit vemocnosti sprevdzajci toto myslenie, ktor autor odvodzuje od Freudovej terie nacistickho libida. S pojmom magickho myslenia sa tie stretvame v diele Sir Jamesa Frazera (1854-1941), slvneho britskho antropolga, v jeho najznmejej knihe Zlat ratoles (The Golden Bough). Magick myslenie je poda Frazera prznan dvoma hlavnmi zkonitosami a to pravidlom podobnosti (law of similarity) a pravidlom nkazy alebo kontaktu (law of contangnation or contact). V skratke sa poksim vysvetli ich podstatu. Obe pravidl nepsobia priamo na obsah, ale na formu myslenia a to tak, e ovplyvuj chpanie kauzality. Prv pravidlo, pravidlo podobnosti hovor, e podobn je spsoben podobnm. Uplatnenie nachdza hlavne v homeopatii. Druh pravidlo, pravidlo nkazy hovor, e veci, predmety, ktor boli v kontakte na seba vzjomne psobia. Psychiater Ernst Kretschmer kladie draz na odlenie magickho myslenia na dva samostatn typy myslenia. Prvm je katatmne myslenie. Katatmne myslenie je myslenie, ktor je skreslen vplyvom silnch emci. Tieto emcie sa stvaj rozhodujcim a centrlnym prvkom v priebehu myslenia a znemouj logickokauzlne teda racionlne myslenie. Skresuj vetky informcie na zklade silne prevanej emcie, i emci. Druhm typom je samotn magick myslenie, ktor sa vyznauje iracionlnou vierou v magick prvok. To i je mon tieto dva druhy striktne oddeli v praxi je vemi otzne, ale Kretschmerova vaha poskytuje zaujmav rozdelenie magickho myslenia na aspekt emcie a aspekt magickho prvku respektve iracionlnej viery. Uveden pohady napriek tomu, e maj mnoho spolonho, sa od seba v niektorch znakoch lia. Zrejme tieto odlinosti pramenia z inho uhlu pohadu, ktor prezentuj jednotliv autori na zklade svojich oborov a sksenost. Ak by sme pokraovali alej, mohli by sme uvies mnohch inch autorov, ktor poda svojho nhadu na problematiku definuj magick myslenie a podopieraj ho vlastnmi teoretickmi i empirickmi dkazmi. Alena Plhkov vo svojom lnku pod nzvom Ovlda ns magick mylen? spomna v svise s magickm myslenm dokonca aj pojem slvneho vajiarskeho psychiatra a psycholga G. Junga. Jedn sa o pojem synchronicity. Synchronicita je vemi zloit termn, ktor hovor o zmysluplnej kauzalite medzi dvoma sastne sa vyskytujcimi javmi. Synchronicita apeluje na fakt, e neexistuje len asovo linerna kauzalita, ale aj aksi kauzalita zmyslu dvoch sbene prebiehajcich udalost. V tomto procese synchronicity zohrva vek lohu intucia a je to jav patriaci do oblasti parapsycholgie. Poda mjho nzoru je dos diskutabiln, i pojem synchronicity m by obsiahnut pod pojmom magick myslenie, potom by sme toti museli bra do vahy aj ostatn zhadn a nevysvetliten javy parapsycholgie. To, e takto vahy s mon vak nabda k presnejej defincii pojmu magick myslenie.

2
Preto by som sa chcel teraz poksi nartn a troku podrobnejie opsa zkladn a veobecn roviny pojmu magick myslenie z hadiska dnenej psycholgie. Tieto zkladn vznamy mu potom sli ako orientan bod pri nhade na jednotliv terie. O magickom myslen je mon uvaova v troch zkladnch poda ma vznamovo aj kvalitatvne odlinch formch myslenia. V tejto krtkej prci by som sa rd venoval vahm o magickom myslen v tchto troch rovinch. Budem sa venova magickmu mysleniu ako archaickej forme myslenia, magickmu mysleniu ako pecifickmu druhu myslenia poas kognitvneho vvinu a v krtkosti spomeniem aj jeho tret rozmer a to je magick myslenie ako myslenie patologick vyskytujce sa u duevnch chorb. K pvodu archaickho (magickho) myslenia V prvej vznamovej rovine je magick myslenie povaovan za archaick spsob myslenia, ktor m pvod v procese evolcie, ie v procese vvoja udskho myslenia. Magick myslenie je povaovan za evolune stariu archaick formu myslenia, ktor predchdzala kauzlno-logick myslenie. Magick myslenie je teda mnohmi povaovan za inferirne (podradn) v porovnan s logicko-kauzlnym myslenm. S touto mylienkou neshlasia niektor antropolgovia, naprklad Caude Lvi-Strauss alebo Bronislav Kaspar Malinovski. Ich nmietky smeruj, zjednoduene povedan, k problmu kultrneho relativizmu a teda k tomu, i vbec existuj objektvne kritria na posdenie toho, ktor kultra je na vyej kultrnej rovni. Teda i je mon povi jeden spsob ivota a myslenia nad druh, kee magick myslenie stle dominuje v niektorch prrodnch kultrach. Dnes je kauzlno-logick myslenie dominantnm a vlastne jedinm monm myslenm, pomocou ktorho sa d v v naom technicky vyspelom a civilizovanom svete prei. Samozrejme, e to nebolo vdy tak a v minulosti udia ijci v prrode bez techniky, nemohli pouva takto myslenie, pretoe by im nebolo vemi platn a presahovalo by ich poznanie, ich spsob ivota a ich monosti. Aj prroda sa riadi pravidlami a je mon sa s ou naui i v krsnej symbize, oho dkazom boli mnoh prrodn kultry. Na takto navanie a spoluitie s prrodou bol tie potrebn druh myslenia, ktorm by sa udia mohli riadi a vysvetova si prrodn javy a deje. Na to im mohlo sli prve magick myslenie. Prroda nefunguje ako pota, nie je ako stroj, no aj tak sa riadi uritmi pravidlami. Nie je sce tak presn ako n takpovediac strojov svet, ktor sa riadi zkonom priny a dsledku v absoltnom meradle, ale prrodu, i skr procesy, ktor sa v nej dej, bolo potrebn uritm spsobom podchyti a vyui poznanie v udsk prospech. To bolo zrejme podnetom a to dos silnm podnetom k tomu, aby sa vyvinulo pecifick myslenie, ako forma myslenia, ktor pomhala pochopi procesy v prrode a pomhala prispsobi sa jej. To o ostvalo neznme bolo zastret rkom tajomstva a ono tajomn zrejme vytvorilo priestor pre magick prvok. Ten pomhal vysvetli jav napriek tomu, e ostval zhadou. Zmerom logicko-kauzlneho myslenia je okrem prispsobenia sa, majoritnm cieom prispsobi si prrodu vlastnm potrebm, o je znane odlin v porovnanm s magickm myslenm. Preto je azda najdleitejou vlastnosou magickho myslenia a jeho odliujcim znakom od logicko-kauzlneho myslenia jeho receptvna povaha, ktor vedie k interpretcii, ale nie ku konaniu, ktor by znamenalo zmenu v interpretovanom procese. Magick myslenie je myslenm zaloenm a stle zko sptm s emciami i, afektami. O jeho vzniku je toti mon uvaova v svislosti s prevanm konkrtnych udalost a to hlavne takch, ktor boli nabit existennou otzkou preitia. Medzi jednu z takchto emcii, ktor boli dleit pre preitie a hrali kov rolu v zachraovan si ivota a mali vek vplyv na vvin magickho myslenia, je strach. Magick myslenie je asto chybne spjan so vznikom nboenstva ako takho. Sn je to aj preto, e hranica medzi magickm a nboenskm nie je presne postihnuten. Hlavne ateisticko-evolucionistick pohad stavia vznik nboenstva ako fenomnu prve na spomenutom afekte strachu, ktor bol reakciou na prevanie existennej otzky. Takto chpanie je vak a prli zjednoduujce a to z nasledovnho dvodu. Nebezpeie, strach, tek pred ivot ohrozujcou situciou sa nepremieta do otzky zmyslu a vznamu prevanej udalosti, ale len do nhadu na udalos. Kad nboenstvo a viera v rmci nboenskho systmu si vyaduje svoj zmysel a odkaz, posolstvo pre veriacich. Vznam viery nie je obmedzen na magick myslenie. Me by predmetom aj inej formy myslenia, ktor je vak vdy uritm spsobom obmedzujca. Naprklad dnes dominantn logickokauzlne myslenie je obmedzen svojm redukcionizmom. Magick myslenie je zas obmedzen svojou neaplikovatelnosou na logicko-kauzlne vzahy dnenho civilizovanho sveta. Vkroili sme vak do problematiky presahujcej zmer tejto prce a chcel som na tomto prklade len demontrova, e evolun proces mohol vytvori len formu myslenia a nie jeho obsah. Meme zhrn, e v procese vvinu myslenia nebol vytvran pohad loveka na nieo, bola vytvran iba forma nhadu na nieo u existujce. Magick myslenie je len inou formou myslenia, ktor sa li od ostatnch foriem myslenia kvalitatvne. Ostva na vahu, i je to myslenie lepie alebo horie ako logickokauzlne myslenie dneka, ktor je striktne oddelen od emocionlnych procesov. Podstatnm znakom magickho myslenia je, e jeho pvodom a zkladom bol a do vekej miery ostva afekt (emcia).

3
Ako u bolo povedan magick myslenie sa odvjalo od konkrtneho prevania udalosti a slilo na uchopenie tejto prevanej udalosti, ako to vo svojej podstate rob akkovek druh myslenia. Takto nsledne pomhalo uchopi a v rmci svojej formy pochopi prrodu, svet. Kee je to udalos v celku, ktor dala zklad pre takto formu myslenia, toto myslenie m v sebe urit celostnos. Op si pomem porovnanm s logickokauzlnym myslenm. Jeho zkladom, zkladom logicko-kauzlneho myslenia, je toti rozloenie celku na asti, pochopenie vzahov medzi asami a nsledn pochopenie celho procesu. Magick myslenie vak ni nerozklad ani nesklad. Je to celostn myslenie zachycujce celkov udalos. Priom tto udalos bola prevan v celku a s konkrtnymi emciami, ktor s zkladom pre toto myslenie. Jedn sa teda o celostn holistick myslenie, ktor nepriklad vznam jednotlivm astiam aspektom uritho procesu ale kladie draz na udalos, proces ako celok. Pomocou tchto vah sme sn narazili aspo na niektor podstatn vlastnosti magickho myslenia vychdzajce priamo z jeho pvodu. Je jednoznanm faktom, e sa jedn o evolune stariu formu myslenia, ktor je neaplikovaten pre dnen dobu. lovek nm vak zrejme disponuje v oblasti nevedomia, kde s s vekou pravdepodobnosou uloen vetky evolune starie mechanizmy. Magick myslenie v procese kognitvneho vvinu Pojem magickho myslenia sa pouva tak isto aj v procese kognitvneho vvinu det. Tento nzov je zrejme vstin pre uvaovanie loveka pred dosiahnutm zrelho kognitvneho stupa. Ide vak aj v tomto prpade o ten ist jav ako u prrodnch kultr? Je mon stotoova vvoj udstva s vvinom jednotlivho loveka? S vskytom magickho myslenia sa meme stretn u det ete v predkolskom veku. Pre deti tohto veku je, ako uvdza Vgnerov, typick egocentrizmus a magickos uvaovania. Egocentrizmus, ktorho pvod siaha do obdobia sebauvedomenia teda asi do troch rokov ivota, m za lohu potvrdzova vlastn vznamnos loveka. Tomu do znanej miery napomha aj magick myslenie, ktor m za lohu skresli skutonos a tak vytvori prijaten obraz o sebe samom. Vo svojich fantzich me diea zska okovek a to aj to, o je v realite nedosaiten. Po uplatnen tchto fantzi na relny svet ide de facto o to, o sa v kognitvnom vvine oznauje pojmom magick myslenie. Je dleit uvaova o tom, e magick myslenie u det poas kognitvneho vvinu sa zrejme li od magickho myslenia ako archaickej formy myslenia. Prinajmenom z dvodu odlinosti vskytu. Meme vak medzi nimi njs aj niektor korepondujce znaky. Takmto znakom je hlavne magick prvok (ale v tomto prpade tento pojem chpan pomerne zko a viae sa na akkovek predmet iracionlnej viery) a siln emocionlny podtn. Troku viac svetla do prepojenia tchto dvoch druhov myslenia nm ponka Piaget. Pojednva o tom v pasi , ktor sa venuje vvinu chpania prinnosti u det. Nech sa vzah prinnosti v myslen jav akokovek samozrejm, poda Piageta k nemu vedie vemi dlh cesta zloitho vvinu. Predchdza mu pomal vvin vetkch predchdzajcich kognitvnych funkci (schmat). Poiaton fzy prinnosti neber ohad na fyziklne a materilne vzahy medzi jednotlivmi predmetmi, s ktormi diea prichdza do styku, a ktor tvoria jeho svet. Z poiatku existuje len jedin prina vetkho diania. Tou prinou je diea samo. Priestorov vzahy pre neho nezohrvaj iadnu lohu. V tom sa zrejme prejavuje najdleitejia rta nezrelej prinnosti. Je ou egocentrick povaha tohto myslenia. Takto poiaton formu prinnosti (kauzality) Piaget nazva magicko-fenomenistickou. Fenomenistickou preto, e akkovek prina me ma za nsledok okovek a magickou preto, e je viazan na innos subjektu a neberie ohad na relne vzahy medzi predmetmi v priestore (vo svete). Piaget nekladie hlavn draz na afektvnu strnku v priebehu vvinu myslenia, respektve v priebehu vvinu chpania kauzality. Zameriava sa skr na vvin kognitvnych truktr, ktor prebiehaj sbene a sebadoplujco. Takto proces funguje ako aksi skladaka a lovek postupne dosahuje vyiu rove kognitvnych spsobilost. Teoreticky dospieva a k tomu, e doke zaujma relatvne objektvne stanovisko, ktor nie je determinovan nejakou silnou emciou ani obmedzen egocentrickm pohadom. V zvere tejto asti meme pobada rozdiely a podobnosti medzi magickm myslenm v prezentovanch rovinch. Zd sa, e sa jedn o dva odlin fenomny, ale predsa v nich nachdzame aj spolon znaky. Tmi s hlavne egocentrizmus a s nm spojen holizmus, ktor sa prejavuje v chpan okolitho sveta alebo udalosti ako neoddelitenho celku. Podobnosou medzi archaickm myslenm a magickm myslenm u det je tie nebranie do vahy alebo podceovanie objektvnych vzahov medzi predmetmi v prostred a prlin draz na egocentrick vzah ja-prostredie. Zaleka nezanedbatenm rozliujcim znakom je situcia a okolnosti vskytu. Tie toti vlievaj a vytvraj konen podobu ako aj vznam tomuto druhu myslenia. Preto ich meme povaova za rozhodujce.

4
Magick myslenie ako patologick jav O magickom myslen v tejto tretej vznamovej rovine uvaujeme ako o myslen, ktor m psychotick pvod. Ernst Kretschmer uvaoval o magickom myslen v priebehu schizofrnie, ktor je zvanou duevnou chorobou. V takchto prpadoch choroby a poas jej priebehu lovek mysleniu, slovm a inom pripisuje zvltny vznam a moc. Teda op je mon bada magick prvok, ktor sa stva akmsi centrom myslenia, okolo ktorho sa duevne chor vo svojich mylienkach pohybuje, a ktor zskava nad nm kontrolu. V tomto prpade treba zdrazni, e sa jedn u o duevne chorho loveka a jeho myslenie me by podporovan aj fyziologickmi zmenami na rovni mozgu a akkovek psychologicko-filozofick vahy s v takomto prpade bezpredmetn, pretoe prtomnos takhoto myslenia je determinovan samotnou chorobou, ktor zrejme spsobuje regresn tendenciu, o sa tka aj alch duevnch dejov vo veobecnosti.. Na tomto mieste je potrebn spomen aj pojem zko svisiaci s magickm prvkom a to je blud. Blud sa bene charakterizuje ako absurdn sudok alebo zver, ktor je v zjavnom rozpore s realitou. Pri tom nie je ovplyvniten ani pri priamej konfrontcii s relnym svetom a sksenosou so skutonm, ktor zjavne protire bludu. Hranica medzi normlnym a abnormlnym je v psychiatrii sce vemi krehk, ale myslm, e iracionlne myslenie prpadne blud, ktor je mon oznai termnom magick a vyskytujce sa u duevnch porch je vsostne predmetom medicny a presahuje hranice naich vah. Napriek tomu je potrebn poveda, e aj v takejto vznamovej rovine sa pouva ten ist termn, magick myslenie. Magick myslenie v sektch, tvrt vznamov rovina? Ke sa dnes stretvame s pojmom magick myslenie v oblasti siekt, nemme na mysli priamo archaick myslenie, ani nezrel myslenie det, ani psychiatrick termn. Skr mme na mysli iracionlnu vieru v nieo, o je predostret manipultorom sekty a premieta sa do myslenia a ovplyvuje sudok loveka. Mme na mysli skr blud magickej povahy, ktor doke vplva na ud. Je z toho cti, e mme na mysli osi nezdrav nenormlne, do oho doke fanatizmus v sektrskej organizcii loveka dohna. A to zrejme aj duevne zdravho. O ak myslenie vak v tomto prpade vlastne ide? Ide o vyvolanie archaickho myslenia z hbky nevedomia tak ako sa k tomu stavia Abgrall odvolvajc sa na psychoanalzu, alebo ide o regresiu v Piagetovch kognitvnych tdich, i v pozad stoj duevn porucha? itate me namieta a neshlasi z rozdelenm magickho myslenia na tieto tri typy a povaova ich za jeden. Aj v naich vahch sme dospeli k spolonm znakom, ktor sa v kadej rovine myslenia vyskytli. Medzi tieto znaky patria: magick prvok (fantzia), egocentrick skreslenie myslenia, siln emocionlny prvok, iracionlna viera, zvltne chpanie kauzality a pod.. Uveden roviny magickho myslenia maj skutone mnoho spolonho, ale poda mjho nzoru oznauj tak rozdielne situcie vskytu, e ich nie mon definova len jednm pojmom. Nieo podobn plat zrejme aj v prpade magickho myslenia v problematike siekt. Okolnosti, za akch dochdza k zneuvaniu a manipulcii pomocou vyvolania magickho myslenia mu dva op al nov rozmer. Takto myslenie v rmci sekty je ovplyvovan mnohmi almi faktormi, ktor dvaj takmuto mysleniu pecifick charakter. Medzi takho faktory, ktor bud ovplyvova myslenie lenov sekty me patri orientcia na jednu autoritu (vodcu) a jeden zdroj informci, prenos zodpovednosti na autoritu, jednoduch pravdy prezentovan v sekte ako absoltne, veobecn podceovanie rozumu. Tieto faktory podporovan mnohmi almi maj za nsledok odstrnenie kritickho sudku a to je ivnou pdou pre regres alebo zmenu v oblasti myslenia. Samozrejme, e nezanedbaten vplyv je aj na strane socilneho prostredia a emocionlnej manipulcie vyvolvanm intenzvnych emocionlnych stavov (afektov). Najlepm prkladom je hdam povestn bombardovanie lskou (love bombing). Ve u samotn slovn spojenie nejde dohromady a vyvolva osi neprirodzen, pretoe spja krut nsilie a lsku. Intenzvne emocionlne stavy, v sektch zva vyvolan mierne nsilnou formou, ktor samozrejme netrvaj vemi dlho a s benm nstrojom psychickej manipulcie, s v magickom myslen nezanedbatenm aspektom, ako u bolo spomenut. Dleitm ak nie najdleitejm nstrojom psychickej manipulcie v neskorch fzach lenstva v sektch je pocit viny a spsoby jeho vyvolvania. Okrem morlneho drazu je sten hlavne iracionlnou vierou, ktor me by zko spojen s magickm prvkom. Jean-Marie Abgrall dokonca povauje magick prvok a prtomnos magickho myslenia za zkladn a rozhodujci znak na rozlenie obyajnej donucovacej organizcie od sekty. Uveden nznaky tto jeho mylienku celkom podporuj a v sektrskom prostred nachdzame vea faktorov, ktor skutone podporuj a vytvraj vhodn podmienky pre objavenie sa fenomnu myslenia, ktor sa svojou povahou urite pribliuje mnohm znakom, ktor sme opsali u troch predolch rovn magickho myslenia.

Zver Zmerom tejto prce bolo poukza na zloitos pojmu magickho myslenia a snaha o prezentciu rznych oblast, kde sa s tmto pojmom meme stretn. K prezentovanm trom oblastiam sa v zvere pripja aj alia samostatn oblas a to je problematika siekt. Prostredie v ktorom sa magick myslenie vyskytuje, sa urite odra sptne na samotnom myslen a jeho forme i konenej podobe. Preto je pre budcnos vemi potrebn, aby bolo magick myslenie podrobovan alm vskumom aj v problematike siekt so vetkmi pecifikami, ktor ho sprevdzaj v takom prostred. Teoretick pekulcie toti prinaj mnoh vahy, ale len empirick vskumy doku skutone pozna povahu skmanho javu. Zverom prezentovanch vah teda nie je mon vyslovi iadnu rozhodujcu vetu, i definciu. Zverom tejto vahy je mon poloi si len alie otzky a pochybnosti o tom, i ved mylienky v tejto prci k prehbeniu poznania o magickom myslen, alebo i s zcestn. A tie nie je celkom hlpe poloi si otzku: o je to vlastne magick myslenie? Pouit literatra: Abgrall J., Mechanizmus sekt, Karolinum, Praha 2000 Eliade M., Mty sny a mystri, Oikoymenh, Praha 1998 Hartl a Hartlov, Psychologick slovnk, Portl, Praha 2000 Hort V. a kol., Dtsk a adolescentn psychiatrie, Portl, Praha 2000 Lvi-Strauss C., Mtus a vznam, Archa, Bratislava 1993 Nakonen M., Obecn psychologie, Academia, Praha 1997 Piaget J., SPN, Praha 1970 Plhkov A., Ovlda ns magick mylen, Psychologie dnes 2003/1 Vgnerov M., Vvojov psychologie, Portl, Praha 2000 Vojtek Z., Netradin nboenstv u ns, Dingir, Praha 1998 Vondrek a Holub, Fantastick a magick z hlediska psychiatrie, SZN, Praha 1968