HUMAN COMMUNICATION STUDIES Vol.

11 (2012)

Diverzita vspoloenskch vedch

Radomr Masaryk Magda Petrjnoov Barbara Lticov (Eds.)

HUMAN COMMUNICATION STUDIES Vol. 11 (2012)

Diverzita vspoloenskch vedch

Prspevky z11. esko-slovenskej konferencie smedzinrodnou asou Kvalitatvny prstup ametdy vo vedch oloveku, Bratislava, 23. -24. janur 2012

Radomr Masaryk, Magda Petrjnoov, Barbara Lticov (Eds.) stav vskumu socilnej komunikcie SAV Bratislava

Bratislava, 2012

Editori: Nzov:

Radomr Masaryk, Magda Petrjnoov, Barbara Lticov (Eds.) Diverzita vspoloenskch vedch Prspevky z11. esko-slovenskej konferencie smedzinrodnou asou Kvalitatvny prstup ametdy vo vedch oloveku, Bratislava, 23. -24. janur 2012

Edin rada: HUMAN COMMUNICATION STUDIES Vol. 11 (2012) Vydavate: stav vskumu socilnej komunikcie SAV Bratislava Klemensova 19 813 64 Bratislava (www. kvsbk. savba. sk)

Fotografia na oblke anvrh oblky: Tom Greko Zalomenie: Monika Zbnov

Recenzenti: Doc. PhDr. Oga Zpoton, CSc., PhDr. Mat ucha, PhD. Vydanie: 1.

Rok vydania: 2012 ISBN: EAN: 978-80-970234-2-3 9788097023423

Publikcia neprela jazykovou pravou.

Obsah

Diverzita vspoloenskch vedch (predhovor). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 Improvizcia, reflexivita ainterdisciplinarita. . . . . . . . . . . . . . . . Miroslav Popper: Ako sa starostlivo navrhnut metodologick postupy modifikuj priamo vterne: d sa vetko vopred predvda?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Ivan Lukk: Ternny prieskum ako politikum prpadov tdia ovzdelvacch potrebch rmskych iakov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Hedvika Novotn, Magdalna ovkov Jantulov: Interdisciplinarita vpraxi: hledn hranic. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Hana Konen, Tana Rumpkov, Tonko Mardei, Ji Dostl, David Rumpk: Interdisciplinarita asmen vzkum prohry avhry ve vzkumu drcovstv gamet vasistovan reprodukci. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Juraj Podoba: Bieda (nielen) post-socialistickch humanitnch vied alebo preo vlastne robi kvalitatvne vskumy?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Jan Krsa: Epistemologick diverzita . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Kvalitatvny vskum averejn priestor. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Kateina Ptkov: Vzkumnk vroli poradce. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Helena Tuinsk: Vskum prvnych dsledkov tlmoenia cudzincom: rznos jazykov prva aantropolgie. . . Katarna Staroov, Alexandra Polkov Suchalov: Monosti uplatnenia metdy prpadovej tdie vspoloenskovednom vskume: Socilne bvanie vsamosprvach SR. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Hana Konen, Tom Kuera, Stanislav Suda: Jak pprava zkona otevela dal strnky azdroje dat zkouman problematiky aneb do kolika let je mon uml oplodnn. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 11 19 27 35 41 47 55 55 61 67 75

Kvalitatvne prstupy vpedagogickom kontexte . . . . . . . . . . . . . . 81 Lenka Sokolov, Katarna Cabanov: Komparatvnym vskumom kuskvalitneniu uitestva psycholgie. . . . . . . . . . . . . . . . 81 Radomr Masaryk: Ako overova dosah technolgi vtriedach?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89 Gabriela Kvasnikov, Radomr Masaryk, Lenka Sokolov, Kristna Kaaljakov: Hodnotenie projektu Notebook pre kadho iaka. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 97 Andrew Wilkins: Consuming Diversity: Education and Governance in the Era of Neoliberalism. . . . . 105 Ondrej Kak: Koncept kultry vkole Ideologick ametodologick afinity. . . . . . . . . . . . . . . . . . 115 5

Branislav Pupala: Kultra testovania vregulcii kl akolskch systmov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Ivan Lukk, Miroslava Lemeov: Problm singularity vkontexte koly amimo nej. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Zuzana Petrov: Kvalitatvny vskum vskman vzahu medzi (kolskm) uenm avvinom . . . . . . . Kristna Kaaljakov, Mria Glasov: Princp maskulinity femininity vprci uitea vdiskurze okolskej spenosti. . . . . Minority, majority amedziskupinov vzahy . . . . . . . . . . . . . . . . . . Tina Gaoviov: Rmsky jazyk vo vzdelvan. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Jaroslav otola: Anatomie paniky vsociln vylouen lokalit. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Irena Burov: ivot romskho etnika vesk republice ave Francii. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Marek Pospil: Vnitn coming out ulid praktikujcch BDSM. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Duan Lun: Hodnoty ve vzkumu nboenskch menin. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Alicja Leix: My jim rozumme, oni nm ne specifika esko-polsk komunikace oima ech aPolk . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Sylvie Graf, Magda Petrjnoov: Ako spolu komunikuj esi aRakania: pouvn jazyka vprbhu meziskupinovho kontaktu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Zuzana Oenov: Kritick analza rmcov pre politiky rodovej rovnosti jej monosti alimity . . . . . . . Adriana Jesenkov: Koncept ijceho tela vkontexte kvalitatvneho vskumu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Narativita, diskurzivita adialogickos . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Andrej Mentel: udovo-psychologick modely vjednej bosnianskej naratvnej pome . . . . . . . . . . . . Boena majsov Buchtov: Ztratil jsem prci monosti kvalitativnch pstup kanalze autobiografickch kazuistik. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Peter Tavel, Iva Polkov olcov, Markta Knne, Jan Hofer: Life story interview vyuitie vo vskume iterapii (nielen) seniorov . . . . . . . . . . . . . Stanislav Suda: Kfilozofii ametodologii dialogickho jednn. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Milena Matjkov: Vzkum reflex zatenk dialogickho jednn na PF JU veskch Budjovicch. . . Josef Nota: Zkuenosti ze studia disciplny dialogick jednn svnitnm partnerem vpovdi pedagog . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vladislava Bartkov: Pln ruce prce, ale srdce m kBohu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6

121 127 133 139 147 147 155 163 171 179 185 193 201 207 215 215 223 229 235 241 249 257

Ondrej Gaovi: Diskurzvna analza rozvojovej pomoci SR: metodologick otzky. . . . . . . . . . . . . . . 265 Ji Pavelka: Monosti alimity smioticko-funkcionln adiskurzivn analzy: Na pkladu reklamy Understanding is everything. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 273 Kvalitatvny vskum vpomhajcich profesich . . . . . . . . . . . . . . Libor Klenovsk: Kvalitatvny vskum aneopresvny prstup vsocilnej prci. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Ferdinand Salonna, Natlia Sedlk Vendelov, Jozef Benka, Mria Bakov: Analza sksenost tudentiek atudentov vysokch kl so stratgiami prevencie konzumcie alkoholu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Jana Vanekov, Radka Beloritov, Tom Sollr: zkos azvldanie zae upacienta vperioperanom obdob zpohadu sestier. . . . . Martin Huln, Martin Martinkovi: Vyuitie metodolgie zmieanho vskumu pri tvorbe kompetennch profilov. . . . . Blandna ramov, Kvetoslava Vakov: Smantick priestor spechu uud spostihnutm. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 283 283 291 299 307 315

English abstracts. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 323

Diverzita vspoloenskch vedch (predhovor)

Ke sme sa vvode nho doktorandskho tdia prvkrt zastnili konferencie asopisu Biograf, prekvapilo ns, ako rozdielne pristupuje k vskumnm problmom reflexvna sociolgia vporovnan snaou rodnou psycholgiou. Km uebnicu tatistiky by sme mohli viac-menej bez vhrad poui na vodnom metodologickom kurze odboru sociolgia, psycholgia i na alch spoloenskovednch disciplnach voblasti kvalitatvneho vskumu je situcia odlin. Spsoby uchopovania vskumnch problmov (vrtane otzky, o sa vbec za vskumn problm povauje), zberu dt, ich interpretcie ivyvodzovania zverov sa lia dos zsadne. Tieto rozdiely vak nenachdzame len krom cez vedn odbory. asto vidme obrovsk rozdiely vtom, ako ku kvalitatvnemu vskumu pristupuj rzne pracovisk, rzne mylienkov koly, rzni vskumnci avskumnky. Za vberom diverzity ako tmy konferencie stl aj druh dvod. Hoci je kvalitatvny vskum dnes vo vine spoloenskovednch odborov akceptovan ako ben sas vskumnch metd, pretrvva nejasnos vtom, o to vbec znamen robi dobr kvalitatvny vskum. asto sa stretvame skvalifikanmi prcami i tdiami hlsiacimi sa kepistemologickm vchodiskm kvalitatvneho vskumu, ktor rieia banlny vskumn problm, interpretuj dta sminimlnou dvkou reflexivity, alebo sku kzverom i generalizcim bez jasnho zdvodnenia. Najlepou cestou kuzvyovaniu kvality vskumu je poda ns konfrontcia stm, o robia in. Aak m ma takto konfrontcia vznam, mus sa realizova vo najpestrejom amaximlne diverzifikovanom priestore. Konferencia bola venovan diverzite ipreto, e spoloenskovedn vskum by mal reflektova dsledky otvrania rznych druhov hranc astm spojen konfrontciu sinakosou. Spad sem aj silie rznych druhov minort vybojova si svoj hlas vmajoritnej spolonosti. . V roku 2012 prebehol u jedensty ronk konferencie Kvalitatvny prstup a metdy vo vedch oloveku. Po vodnch dvoch brnenskch ronkoch (2000 a2002) nasledoval ronk 2004 vOlomouci. Od roku 2005 funguje rytmus neprnych ronkov vtomto meste aprnych ronkov na inch hosujcich pracoviskch: Olomouc 2005, Praha 2006, Olomouc 2007, Bratislava 2008, Olomouc 2009, Brno 2010, Olomouc 2011, Bratislava 2012. Jedensty bratislavsk ronk bol u druhou edciou konferencie, ktorej sme dali podobu my traja. Okrem klasickch benefitov srie konferenci Kvalitatvny prstup ametdy vo vedch oloveku ako je priestor na diskusiu, zdrav jadro tradinch prezentujcich, otvorenos pre ud zinch discipln i praxe, atlak na kvalitu pri vbere prspevkov sa sname do naich ronkov vnies prvok vraznejieho tematickho zamerania prostrednctvom pozvanch sympzi. Celkovo tento ronk konferencie predstavil rzne spsoby, akm sa kvalitatvny vskum realizuje vrznych oblastiach spoloenskch vied. Podarilo sa nm prezentova irok klu rznych prstupov apodnieti diskusiu na podklade prspevkov ztak odlinch oblast ako je psycholgia, sociolgia, pedagogika i rodov tdie. Skvelm prkladom bolo sympzium, kde sa podarilo vjednom bloku prezentova prspevky ud sodbornm zzemm vpolitolgii, sociolgii, verejnej politike aetnolgii. Najzaujmavejie momenty vdiskusii spovali prve vkonfrontcii rznych prstupov ku kvalitatvnemu vskumu: postupy, ktor s vjednej oblasti akceptovaten mu vinch psobi prekvapivo. Problm, ktor naprklad vpsycholgii na zklade historickho vvinu naej disciplny apecifickosti jej zamerania povaujeme za zsadn, me zpohadu povedzme socil9

nej antropolgie vyzera ako banlna otzka. Na povrchnej rovni by tm mono medzidisciplinrna diskusia skonila ale ak je kdispozcii as, chu aodvaha, d sa prejs na rove nepovrchn ame vznikn diskusia, ktor astnkov aastnky naozaj obohat. Napriek tom, e u maj za sebou roky praxe vkvalitatvnom vskume. Alebo mono prve preto. Takto momenty nm pomhaj kvalitnejie reflektova vchodisk naich discipln; lepie pochopi ich monosti aobmedzenia; apoksi sa oich prekonanie. Sn ktomu prispeje aj tento zbornk textov. V prvej asti Improvizcia, reflexivita a interdisciplinarita uvdzame prspevky, ktor sa snaia onadhad na tieto tmy apredovetkm zahaj urit metodologick reflexiu. as Kvalitatvny vskum averejn priestor zluuje prspevky, ktor sa svojim dosahom dotkaj tejto oblasti skmania: zpohadu prce ud v terne i zpohadu vskumu legislatvy, ktor reguluje urit oblas. Vasti Kvalitatvne prstupy vpedagogickom kontexte uvdzame predovetkm texty venovan kolskmu avzdelvaciemu prostrediu: i u s to vstupy zcielench vskumov zameranch na hodnotenie uritej zmeny vo vzdelvacom procese, alebo teoretick vahy nad rznymi konceptmi vrmci vchodsk vzdelvania ako takho. as Minority, majority amedziskupinov vzahy zaha prspevky pracujce srznymi minoritami alebo reflektujce tmu minority vs. majority vrznych vznamoch: od nrodnosti cez etnicitu, sexulnu orientciu a po rodovos. Vasti Narativita, diskurzivita adialogickos dostvaj priestor prstupy zameran na naratvny i autobiografick prstup, diskurzvnu analzu, dialogick prstup apod. iesta as sa pecificky zameriava na Kvalitatvny vskum vpomhajcich profesich avenuje sa tdim voblasti socilnej prce, prce zdravotnch sestier, prevencie zneuvania alkoholu, personlnemu poradenstvu aprce sumi spostihnutm. Tematick rozlenenie kapitol naznauje nau vyie popsan snahu o o najpestrej pohad. Preto sme texty zmerne nezoskupovali poda vednch oblast, ale snaili sa oo najv poet pohadov na ist oblas zrznych perspektv. Pri editovan zbornka sme sa vprvom rade snaili, aby texty o najviac odkrvali postupy, ako sa vskumnci avskumnky dopracovali ku svojim zverom. Vo viacerch prpadoch sme ako editori myselne netrvali na snahe dodra prsnu arigorznu truktru akademickho textu, na ak sme zvyknut, asstredili sa na n hlavn cie: ukza rzne prstupy, konfrontova tly prce sdtami vrznych spoloenskovednch tradcich, avyda urit svedectvo odiverzite vspoloenskch vedch. Niektor prspevky z konferencie sme okrem tohto zbornka vyuili aj ako zklad pri koncipovan pecilneho sla asopisu Human Affairs: Postdisciplinary Humanities & Social Sciences Quarterly (4/2012), ktor je venovan tme diverzity v kvalitatvnom vskume. Na pecilnom sle Human Affairs sme pracovali paralelne s editovanm zbornka. Pri niektorch textoch sa nm zmer konferencie a zameranie sla prekrvali, a preto vybran prspevky njdete aj v tejto publikcii. Texty v asopise s oproti verzii v zbornku znane prepracovan, niekokokrt sme dokonca viacerch autorov a autorky poiadali o prpravu spolonho textu. V pecilnom sle s aj in texty, ktor na konferencii neodzneli. Je to n al krok v snahe ilustrova tmu rznorodosti kvalitatvnych prstupov. Zverom, v zbornku aj v pecilnom sle Human Affairs njdete texty, ktor sce neosluj obrovskmi vzorkami, ale asto prinaj autentick a erudovan svedectvo o svete okolo ns. Prajeme prjemn tanie a vea inpircie. Radomr Masaryk, Magda Petrjnoov, Barbara Lticov 10

Improvizcia, reflexivita ainterdisciplinarita

Ako sa starostlivo navrhnut metodologick postupy modifikuj priamo vterne: d sa vetko vopred predvda?
Miroslav Popper stav vskumu socilnej komunikcie, SAV Bratislava

Abstrakt
Prspevok pojednva oneplnovanch zmench, ktorm mu eli vskumnci priamo vterne pri realizci kvalitatvnych vskumov. Vychdza zdlhoronej praxe voblasti administrovania individulnych interview afokusovch skupn anastouje otzky, ak je nosn miera improvizcie pri zbere vskumnch dt. Konkrtne sa zameriava na zmeny, ktor je nutn uskutoni vdsledku: (a) asovho tlaku, (b) jazykovej bariry, (c) zrozumitenosti otzok, (d) podmienok prostredia, (e) nutnosti doplnenia vskumnej vzorky, (f ) nedodriavania pvodnch intrukci participantmi, (g), nesksenosti anketrov so zberom kvalitatvnych dt, (h) nedvery voi vskumnkom. Kov slov: zber kvalitatvnych dt, tandardy, improvizcia Grantov podpora: VEGA . 2/0015/12.

1 vod
Ete pred dvadsiatimi rokmi bol kvalitatvny vskum pomerne zaznvan mainstreamom. Vytala sa mu neobjektvnos, zdvodovan tm, e subjektivita vskumnka sa premieta do spsobu zskavania aneskr aj interpretcie dt. alej bol kritizovan ako nereliabiln, vzmysle nedosahovania rovnakch vsledkov odlinmi vskumnkmi. Spochybnen bola aj jeho validita, t. j. schopnos pravdivo zachyti azobrazi realitu. Anapokon sa mu vytala arbitrrnos, t. j. prli vek svojva pri jeho realizcii1. Obhajoba zo strany proponentov kvalitatvnych prstupov salila poda toho, zakho paradigmatickho tbora pochdzali. Pohybovala sa na spektre, ktorho jednm plom bolo redefinovanie pojmov ako objektivita apravdivos, i spochybovanie ich platnosti a/alebo dleitosti anamiesto toho vie zdrazovanie participcie vskumnka na socilnej transformcii spo-

1. Podrobnejie adetailnejie argumenty kritizujce kvalitatvny vskum pozri napr. in Kvale (1994).

11

lonosti (pozri napr. Guba aLincolnov, 2005); adruhm plom snaha sprsni nroky vedeckej obce na seba arobi kvalitn kvalitatvny vskum2. Vprspevku sa budem zaobera predovetkm tmi prstupmi, ktor sa snaia skvalitni kvalitatvne vskumy poda zauvanch kritri objektivity, reliability avalidity. Poukem na to, ako mono zabezpei kvalitu stanovenm uritch tandardov, avak zrove zdraznm aj dleitos umenia improvizcie, najm pri strete sneakanmi okolnosami, ako aj nemajoritnmi (najm znevhodnenmi) skupinami populcie.

2 Reakcie na kritiku voi kvalitatvnemu vskumu

Ako sa mono postavi voi nmietkam spochybujcim objektivitu kvalitatvneho vskumu, poukzal Kvale (1996) zavedenm jej troch druhov. S to objektivita ako: 1. oslobodenie sa od zaujatosti t. j. zskavanie spoahlivch znalost neskreslench osobnou predpojatosou apredsudkami, 2. intersubjektvne znalosti t. j. dta musia by rznymi osobami testovaten areprodukovaten, 3. reflektovanie povahy/podstaty skmanho objektu. K oslobodeniu sa od zaujatosti je potrebn o najsystematickejie preskmava zvolen oblas asnai sa ju verifikova. innou metdou je triangulcia, t. j. zskavanie dt zrznych metodk aod rznych druhov subjektov aich nsledn porovnvanie. Dosiahnutie vysokej intersubjektvnej zhody medzi nezvislmi vskumnkmi bva zva problematick. Kvale (ibid) vak navrhuje zamera sa namiesto aritmetickej zhody na dialogick, t. j. tak, ktor je mon dosiahnu poas vzjomnej kritickej vmeny medzi vskumnkmi. Takto druh zhody je vkvalitatvnom vskume realizovaten. A napokon kladenm otzok typu preo a ako, vyjadrenm zujmu pova problmy participantov azskanm si ich dvery sa vskumnk me vemi podrobne oboznmi sjavmi, ktor s vcentre jeho pozornosti aporozumie povahe relnych problmov. alm problematizovanm lnkom kvalitatvneho vskumu bva reliabilita, t. j. spoahlivos zskanch dt. Collingridge a Gantt (2008) tvrdia, e metdy s reliabiln, ak s dostatone osloboden od zaujatosti/predpojatosti akonzistentne produkuj rovnak vsledky vpodobnch kontextoch (napr. podobn participanti, podobn vskumn podmienky). Upozoruj vak, e reliabilita vkvalitatvnom vskume znamen predovetkm osvojenie si vskumnch metd, ktor komunita vskumnkov akceptuje ako legitmne spsoby zbierania aanalzy dt. Zdrazuj, e na rozdiel od chpania reliability vkvantitatvnych prstupoch, aiskom nie je zskanie rovnakch vsledkov pri opakovan vskumu, ale dosiahnutie konzistentnej podobnosti vkvalite vsledkov. Rzne interpretcie socilnych fenomnov participantmi s ovplyvnen aj ich spoloenskm, vzdelanostnm aekonomickm statusom. Preto aj odlin vsledky zskan vtom istom prostred nemusia nevyhnutne indikova nespoahlivos vskumnch metd. Inak bude naprklad opisova chudobu nezamestnan azamestnan len komunity. Na druhej strane schopnosti vskumnka ovplyvuj vsledky zskan vkvalitatvnom vskume viac ako povedzme pri administrcii do2. V alsom texte sa v rmci analzy metd kvalitatvneho vskumu zameriam na individulne interview afokusov diskusie.

12

taznkov sLikertovskmi klami. To je dan schopnosou kladenia otzok, zachytenia pecifk aj komplexnosti, i preniknutia do podstaty sledovanch javov. Preto je uiton zvi reliabilitu tm, e sa na zbere dt zastuj minimlne dvaja vskumnci, dopaj sa pri kladen otzok aargumentuj navzjom ako daje interpretova. Kvalitatvny vskum mono realizova aj vzhode spoiadavkami na validitu. Napr. Collingridge aGantt (ibid) obhajuj schopnos kvalitatvneho vskumu dosiahnu (i) kontruktov validitu presnm opisom najdleitejch kontruktov, (ii) obsahov validitu pomocou aplikovania vhodnej metdy na komplexn zachytenie kontruktov a(iii) kriterilnu validitu na zklade zskania vsledkov, ktor s vzhode sinmi zisteniami. Zvlastnej sksenosti meme na ilustrciu uvies kontrukt socilna deprivcia vsegregovanch asocilne znevhodnench skupinch. Je mon ho skma priamym pozorovanm kadodennch aktivt prslunkov tchto komunt, zrove sa d zisova od zstupcov relevantnch intitci (koly, zariadenia ponkajce zujmov aktivity) aj od samotnch lenov komunity, ak maj monosti trvenia vonho asu (najm v obdob detstva). Zskan daje mono navzjom porovnva.

3 truktrovanos vskumnch metd

Miera splnenia tandardov alebo kritri kladench na kvalitatvny vskum zvis aj od pouitho vskumnho nstroja. Napr. Fontana aFrey (1988) poukazuj na zkladn rozdiely medzi truktrovanm anetruktrovanm interview, ktor vmodifikovanej verzii zham vtabuke 1.
Tabu ka 1: Rozdiel medzi poiadavkami kladenmi na truktrovan anetruktrovan interview trukturovan interview Nevysvetova podrobne oom je vskum. Neodchyova sa od sekvencie aznenia otzok. Nenaznaova odpove osobnm nzorom na tmu. Neinterpretova vznam otzky, len ju zopakova, prpadne strune objasni. Netrukturovan interview Monos sprostredkovania hlavnch cieov vskumu. Vopred stanovi len veobecn tmy. Pouva otvoren otzky.

Monos obrnejie odpoveda na otzky participantov. Vskumnk sa pri kladen otzok nechva ovplyvni vlastnmi pocitmi.

Nikdy neimprovizova pridanm odpoveovch kategNestanovova iadne aprirne kategrie. ri alebo zmenenm znenia otzky.

Ztohto porovnania sa me zda, e truktrovan interview doke lepie splni urit tandardy apreto by malo prinies reliabilnejie vsledky. Na druhej strane sa vak d pomocou netruktrovanho interview ovea viac pribli participantom, prirodzenejm spsobom snimi komunikova avaka tomu dosiahnu validnejie dta. Za optimlny formt preverenvlastnmi sksenosami povaujem polotruktrovan interview. m sa vyznauje? Vopred s uren len zkladn tmy avrmci kadej znich povinn otzky. Okrem nich sa vyskytuj pecifickejie (nepovinn) otzky/npovede, umoujce vonejie rozvja dan tmu. Presn sekvenciu otzok nie je nutn dodriava, dleitejie je skr sledova lniu rozhovoru. Hlavn vhody polotruktrovanho interview spovaj v jeho relatvnej prunosti, ktor umouje uchopi komplexn socilne fenomny poda podmienok prostredia asitucie, no uahuje kategorizova odpovede prostrednctvom tematickej aobsahovej analzy. Nielene spa vyie stanoven kritri objektivity, reliability aj validity, ale vprpade potreby umouje vsledky aj tatisticky porovnva. Jeho zkladn truktru ilustruje tab. 2. 13

Tabu ka 2: Ilustrcie tm, zkladnch (povinnch) arozvjajcich (nepovinnch) otzok Tma Charakteristika vlastnho ivota Zkladn/hlavn otzky Ke sa zamyslte nad svojim doterajm ivotom, ako by ste ho zhodnotili? Rozvjajce otzky S m ste spokojn, nespokojn? o vs najviac te, trpi? Ak mte celkov pocit zo ivota? Zaili ste nejak vemi bolestiv, stresujce udalosti, krzy? (Ak)?

Okolnosti prvho uitia inhalantov

Ako ste sa to prvkrt dozvedeli? o ste potom robili? Viete, ako sa to odohralo: Koko malo rokov? o fetovalo? Skm fetovalo? Skste o najpodrobnejie opsa, Kde sa to udialo? ako vae diea zaalo fetova Ak malo dvod/preo? Bolo ste pod ntlakom rovesnkov? Dialo sa pri tom ete nieo in zaujmav (akkovek sprievodn innosti, kontext)? Ako sa potom sprvalo (akkovek zmeny)? Outovalo to vtedy/neskr?

Predpoklad sa, e mnoh veci participant povie spontnne. Rozvjajce otzky umouj prehbi interview vprpade, ak participant odpoved pri poloen zkladnej otzky strune i veobecne. Vaka starostlivmu naplnovaniu otzok me zska vskumnk viac azmysluplnejch informci, ako keby uskutooval interview nepripraven. Zrove vak m monos obohacova dta aj vytvranm novch, rozvjajcich otzok, pokia ho napadn vsvislosti sinformciami, ktor mu sprostredkva participant.

4 Nie normalizcia za kad cenu

Ako sme vak u uviedli, aj ke tandardizcia robenia kvalitatvneho vskumu zvyuje jeho reliabilitu, nie za kadch okolnost je optimlne rigidne sa dra vopred naplnovanch postupov. S situcie, ktor naopak vyaduj schopnos improvizcie, zmenu pohadu, reagovanie primeran okolnostiam vterne. Koro-Ljungberg (2010) kladie na prv miesto zodpovednos vskumnkov za robenie zmysluplnho, dveryhodnho, validnho vskumu, ktor me zaha aj pripustenie metodologickej neistoty a schopnos reagova na pecifick, netradin okolnosti, v zmysle revidovania arekonceptualizcie vskumnch cieov, technk, prstupov vneznmej, nejasnej, nerozhodnej situci. Inmi slovami, vznamn rolu zohrva aj tvorivos vskumnka, ktor sa uplatuje priamo merne pecifikm anepredvdatenosti okolnost zberu dajov.

5 S m vetkm sa treba vedie vyrovna?

Uvediem zoznam rznych okolnost, ktor mu prekvapi vskumnka pri kvalitatvnom zbere dt, spolu snvodom monch rieen, ako za danch okolnost postupova. Nvod rieen m skr ilustran ainpiran, ne vyerpvajcu lohu, pretoe vdy treba reagova na konkrtne vzniknut situciu. a. asov tlak. Problm snedostatkom asu sa objavuje pri dlhie (hodinu aviac) trvajcom hbkovom interview i fokusovch skupinch a/alebo ak maj participanti limitovan as 14

(napr. lekri vslube). Vasovej tiesni sa treba zamera na hlavn otzky azrozvjajcich otzok kls najm tie, pri ktorch mono oakva expertn apecifick odpovede ako nahraditen inmi participantmi. b. Jazykov barira. Sou sa meme stretn, ke robme vskum sumi neovldajcimi dostatone n materinsk jazyk (napr. smigrantmi). Vtedy je na zvenie, i nerealizova interview vnejakom svetovom jazyku (napr. anglitine), o me by pre participanta komfortnejie. c. Zrozumitenos otzok. Niekedy je nron vopred odhadn optimlnu rove formulcie otzok ak s prli jednoduch, zdaj sa by trivilne, ak s vemi sofistikovan, mu by menej zrozumiten. Niektor udia (napr. pochdzajci z etnickch menn) mu ma problm sich porozumenm skr kvli nedostatonej znalosti jazyka, al nemusia rozumie cudzm slovm, in otzke dokonale rozumej, ale nie je im jasn, o ou vskumnk sleduje alebo ju nevedia zodpoveda (napr. ak ns zaujmaj prinn svislosti). Vtakchto prpadoch je potrebn poui bu jednoduch slovnk a/alebo o najkonkrtnejie opsa, o ns zaujma ao sa chceme dozvedie. d. Podmienky prostredia. Nie vdy sa d vskum uskutoni vneruench podmienkach. Niekedy sa interview odohrva vrznych kaviarach, i runch miestach, kde je hluk, o vyaduje vie nroky na sstredenie audranie kompaktnosti rozhovoru. Pokia sa interview nahrva na diktafn, asto sa vyskytn nezrozumiten pase. Okrem strenia kvality nahrvky je vtakch prpadoch uiton o najskr interview prepsa, aby sa interviewer dokzal rozpamta na priebeh interview adeifroval zaumen text. e. Doplnenie vskumnej vzorky. Napriek naplnovaniu vskumnej vzorky sa mu vterne vyskytn aj in kov informtori, ktor maj pecifick informcie oasti skmanho fenomnu. Napr. pri skman inhalovania vedeli doplujce informcie oinhalujcich ponknu predavai tolunu vloklnych predajniach farieb-lakov, avak vinu inch otzok zpolotruktrovanho interview nemalo zmysel im kls. Vtakomto prpade je uiton o najviac overi spoahlivos novho druhu informanho kanla azska informcie od viacerch predajcov farieb-lakov zpodobnch lokalt. f. Nedodranie pvodnch intrukci. Najm pri realizcii fokusovch skupn sa vzujme posilnenia dynamiky participanti niekedy intruuj, aby sa sksili vi do uritch rol aargumentovali na zklade danej rolovej pozcie. Vniektorch skupinch to funguje optimlne, vinch sa zapoj len menina aostatn sa pasvne prizeraj. Kee je vzujme reliability, aby mali astnci rznych fokusovch skupn relatvne jednotn intrukcie, d sa vdanom prpade aplikova kombinovan postup. T. j. vkadej skupine sa zane hranm rol, ktor sa vistej fze ukon aprejde sa na klasick argumentciu prostrednctvom rieenia dilem (z ktorch niektor mu emergova aj vaka hraniu rol). g. Nesksenos anketrov so zberom kvalitatvnych dt. Vprpade realizcie vskumu vsegregovanch komunitch je niekedy na zber dt lepie vysla osoby, ktor s dobre oboznmen so zvyklosami skmanch skupn obyvatestva, naprklad ternnych socilnych pracovnkov. Kee vak nemaj sksenosti skvalitatvnym vskumom, je potrebn vytvori pre nich truktrovanej dotaznk a zakoli ich, ako pri jeho stnej administrcii vies rozhovor arozvja odpovede. 15

h. Nedvera voi vskumnkom. Najm vsegregovanch lokalitch je iaduce zvi dveru participantov voi vskumnkom. D sa to dosiahnu ponevieranm sa po osade (pokia to je bezpen) anadvzovanm rozhovorov so zvedavcami, ktor sa okolo vskumnkov zan zhlukova. Vtakchto ad hoc vzniknutch skupinch sa zva njdu osoby, ktorch tma vskumu zaujme a chc sa zastni aj interview. Inou monosou zvenia dvery je navtvi participanta opakovane. Vtedy asto dochdza ktransformcii vo vnman vskumnka zcudzej osoby na znmu, apreto s jej poskytnut bohatie aautentickejie informcie3.

6 Zver alebo ako pri improvizcii zabezpei tandardy

Prspevok poukzal na to, e aj ke je vzujme zvenia kvality kvalitatvneho vskumu snaha riadi sa stanovenmi tandardami, nie vdy je to mon aprospen. Uveden zoznam neoakvanch okolnost dokumentuje nevyhnutnos improvizcie. Aj vtedy je vak potrebn snai sa dodriava ist tandardy, aby vsledky neboli spochybnen. Dleit je zabezpei dostatone vek vskumn vzorku, aby sa dali doplni straten informcie napr. vdsledku nedostatku asu na zodpovedanie vetkch otzok. Zrove by mala by zloen zrznorodch typov participantov, ktor mu disponova odlinmi informciami oskmanej problematike. Porovnanie dajov zskanch zviacerch metodk aod rznych druhov subjektov triangulcia vrazne prispieva k vierohodnosti dt. Aj djde k zmenm v pvodne naplnovanch postupoch, treba ich uplatova systematicky. K hodnovernosti vsledkov prispievaj aj diskusie a polemiky skritickou komunitou inch vskumnkov. Tou najdleitejou zbraou anajcennejou devzou vskumnka je vak jeho zvedavos. Ten, kto sa chce skutone dozvedie o najviac, sa bude snai zska potrebn informcie vetkmi monmi, prpustnmi, tradinmi aj netradinmi spsobmi. Improvizciu vak nemono zamiea snepripravenosou, neschopnosou, povrchnosou. Zmyslupln ovocie prinesie len vtedy, ak m vskumnk klasick postupy remeselne dostatone zvldnut.

Kontakt
Miroslav Popper stav vskumu socilnej komunikcie SAV Klemensova 19 813 64 Bratislava

Literatra
Collingridge, D. S. & Gantt, E. E. (2008). The quality of qualitative research. American Journal of Medical Quality, 23(5), 389-395. Fontana, A. & Frey, J. H. (2005). The interview: From neutral stance to political involvement. In N. K. Denzin &Y. S. Lincoln (Eds.) Qualitative Research (pp. 695-727). Thousand Oaks: Sage Publications.
3. Podrobnej opis poulinch fokusovch skupn aefektu druhho da njde itate in Popper et al, 2011.

16

Guba, E. G. & Lincoln, Y. S. (2005). Paradigmatic controversies, contradictions and emerging confluences. In N. K. Denzin & Y. S. Lincoln (Eds.), Qualitative Research (pp. 191-215). Thousand Oaks: Sage Publications. Koro-Ljungberg, M. (2010). Validity, responsibility, and aporia. QualitativeInquiry, 16(8), 603610. Kvale, S. (1994). Ten standard objections to qualitative research interviews. Journal of Phenomenological Psychology, 25(2), 147-173. Kvale, S. (1996). InterViews: An introduction to qualitative research interviewings. Thousand Oaks: Sage Publications. Popper, M., Szeghy, P., Poduka, O. & Kollrik, R. (2011). In realita: chudoba, socilna deprivcia auvanie inhalantov vrmskych osdleniach na vchodnom Slovensku. Bratislava: Nadcia otvorenej spolonosti.

17

18

Ternny prieskum ako politikum prpadov tdia ovzdelvacch potrebch rmskych iakov
Ivan Lukk stav vskumu socilnej komunikcie SAV

Abstrakt
V tdii referujeme oprprave arealizcii tudentskho vskumnho projektu, ktor bol pvodne zameran na vzdelvacie potreby rmskych iakov. Pri tdiu socilneho kontextu sme narazili na viacero problmov, napr. na segregan postoje uiteov, zkolctvo, ale potom aj na otzky nezamestnanosti a zlej bytovej situcie rmskych rodn. Na zaiatku vskumu sme sa nechali ovplyvni poiadavkou koly azamerali sme sa na zkolctvo rmskych iakov, ale postupne sme vskum orientovali na postoje verejnosti ana irie svislosti zkolctva avzdelvacch potrieb rmskych iakov. Na zver sa zamame nad skbenm vedeckej objektvnosti aobianskej angaovanosti vrmci aknho vskumu agenerujeme hypotzy pre al vskum. KIov slov: akn vskum, obianska angaovanos, vzdelvanie rmskych det Grantov podpora: VEGA ivotn tly, normy aich prekraovanie: cesty kosobnej spokojnosti aspoloenskej prospenosti, . 2/0015/12.

1 vod
V tomto prspevku dokumentujeme peripetie zmien jednho tudentskho vskumnho projektu, ktor bol pvodne zameran na vzdelvanie rmskych iakov azkolctvo aktor sa postupne pod vplyvom hlbieho poznania problematiky, ako aj pod vplyvom zmenench vonkajch okolnost preorientoval na skmanie ivotnej situcie det aich rodn ana nsledn akcie na ich podporu. Vprspevku sa zamame nad skbenm poiadavky objektvneho skmania spotrebou obianskej angaovanosti vskumnkov vrmci aknho vskumu.

2 Na zaiatku sa zd by objektvna situcia jasn. Socilna situcia Rmov je zl, o vysvetuje aj nespechy det vkole. Je vbec potrebn vskum?
Vmeste Pezinok, ktor m vye 22 tis obyvateov ije vsasnosti cca 100 Rmov, ztoho pribline 60 det do 15 rokov. ij vasti Glejovka, o je priemyseln azhradkrska as mesta, za elezninou traou?, oddelen od obytnch ast mesta, cca 1500 m od centra mesta. ij vprovizrnych unimobunkch achatriach, niektor si vposlednej dobe postavili menie murovan domeky bez stavebnho povolenia so shlasom majitea pozemku. Maj kdispozcii elektrinu, nemaj kdispozcii pitn, ani itkov vodu. iadny zRmov nie je trvalo zamestnan, vina z nich sa iv zberom druhotnch surovn, seznnymi brigdami, obasnmi slabo platenmi verejno prospenmi prcami amenm prleitostnmi krdeami. Rmski rodiia, ktor sa nachdzaj vzlej ekonomickej asocilnej situcii nemaj medzi svojimi prioritami vzdelvanie 19

svojich det. Je tomu tak zviacerch dvodov. Predovetkm je to preto, lebo potrebuj prei a zabezpei preitie svojich det. Potreba preitia m prednos pred ostatnmi sekundrnymi potrebami, medzi ktor patr aj vzdelvanie. Rmovia ijci segregovane v okrajovej astiach mesta maj aj alie prekky vzabezpeen vzdelvania svojich det. Kee ij segregovan na okraji mesta, uzatvoren medzi nadjazdom aeleznicou, ich deti nemu chodi do koly inak, iba cez eleznicu, o je nebezpen, alebo cez nadjazd, po ktorom vak chodia kaminy ankladn aut zpriemyselnej zny. Zlepenie ekonomickej situcie Rmov by mohlo pomc ktomu, aby vzdelvanie ich det bolo spen, resp. spenejie.

3 Vzdelvacia situcia je komplikovan preberme vak optiku koly zen na problm zkolctva
Rmske deti navtevuj Z sM na Ore aSpojen kolu (pecilna kola). Z Oreie je najbliia kbydlisku Rmov asasn prax je tak, e vetky rmske deti s rodimi zapisovan na tto kolu. Tto prax podporuje aj mesto Pezinok, riadite koly vak nie je tejto praxi naklonen, pretoe chce zo koly budova jazykov kolu aiaci zo slabmi kolskmi vsledkami s pre neho praou. Vblzkosti bydliska rmskej komunity na Z Oreie je vsasnosti 12 rmskych iakov. Ztchto iakov vminulom kolskom roku 9 prepadlo. Na zaiatku tohto kolskho roku bolo 5 iakov na zklade psychologickch posudkov preradench do pecilnej koly. Poda naich informcii alia najbliia kola Z Fndlyho sa brni prijma rmskych iakov. Na Spojenej kole (pecilna kola) je vsasnosti 17 iakov. iaci, ktor konia tto kolu nepokrauj alej na strednej kole, aj ke takto monos pre nich je vBratislave avTrnave. VPezinku je 7 materskch kl. M maj pln kapacity anie je vnich vsasnosti iadne rmske diea. Vmarci 2011 sa nm podarilo vspoluprci smestom Pezinok motivova jednu rmsku matku, aby dala zapsa svoje 2 deti na M Oreie. Jedno znich mus M prija, lebo je predkolk, prijatie druhho dieaa sme vyjednali svedenm koly. Druh najbliia M Bystrick odmietla prija rmske deti, pretoe nem snimi sksenosti. Shlasila vak, e snaou podporou (tudenti PedF UK, podpora Mesta), e zorganizuje poas letnch przdnin 2011 dvojtdov letn zakolenie 2 det aak sa to osved, vbudcom kolskom roku prjme do klky rmske deti. Vsasnosti nie s rmske deti prijman do M , pribline polovica znich je na zklade psychologickch vyetren preraden do Spojenej koly (pecilna kola). Deti, ktor zostvaj na Z nezvldaj uivo aprepadvaj, iadne znich sa zatia nedostalo na stredn kolu. Deti nemaj zabezpeen iadne douovanie vkolskom klube na Z Oreie, chba im motivcia vzdelva sa, nepodporuje ich vtom ani vina rodiov, nie je snaha motivova deti ani zo strany koly. V rmci tudentskho vskumnho projektu sme so tudentmi socilnej pedagogiky PdF UK pripravili prieskum, ktor sa zameriaval na nasledujce otzky: o spsobuje zkolctvo, slab kolsk vsledky aprepadvanie rmskych det na Z Oreie? Tieto otzky vyplynuli zkomunikcie svedenm koly, ktor povaovala tento problm za kov. Dvodom zenia problematiky bola aj metodologick nosnos, t. j., nebolo nemon skma vetky aspekty problmu. Vrmci prieskumu boli vytvoren nasledovn pracovn hypotzy: 1. Deti preto nechodia do koly, lebo faktory, ktor ich od toho odrdzaj (Push) prevauj nad tmi, ktor ich priahuj (Pull).

20

napr. : Deti preto nechodia do koly, lebo prostredie koly (uitelia, spoluiaci acelkov kultra koly) je viac zameran na segregciu, marginalizciu ako na integrciu (resp. inklziu). 2. Deti preto nechodia do koly, lebo nie s ktomu veden rodimi. 3. Deti preto nechodia do koly, lebo nemaj uspokojen fyziologick potreby apotreby istoty, bezpeia alsky. Virom koncipovan vskumu sme uvaovali nad tm, kto by mal by sasou vskumnej vzorky aak metdy by sme pouili: a. iaci 1. stupa (skupinov diskusia: jedna skupina rmska ajedna zmiean) b. iaci 2. stupa (individulne interview) c. Triedny uite (interview) d. Rodiia Rmskych det (skup. diskusia) e. Rodiia nermskych det (dotaznk) f. Nepedagogick zamestnanci (interview) g. Uitelia (dotaznk) h. Verejnos (anketa) i. Miestni poslanci (interview) Vzhadom na okolnos, ktor sa udiala bezprostredne pred realizciu vskumu stavba mru (popsan alej) sme sa vo vskume zamerali na verejnos. Anketa sa uskutouje v meste avosade. Vosade sme sa za pomoci 7 otzok ptali na predstavy respondentiek arespondentov na ich nzor na predkolsk prpravu det, na podmienky, ktor ne/maj rmske deti vytvoren na to aby mohli chodi do koly, na to, ak prstup by mali ma uitelia krmskym iakom, ako vnmaj celkov situciu Rmov vmeste ao si myslia ostavbe mru. Vmeste sme sa vankete navye ptali respondentov na to, i vedia, kde chodia rmske deti do koly. Vmeste prebieha anketa naplnovanm spsobom azastnilo sa jej 48 respondentov arespondentiek. Vosade sa pvodne naplnovan anketa zmenila na neformlne rozprvanie oproblme virch svislostiach. Takhoto rozprvania sa zastnilo vosade 8 ud.

4 Stavaj mr problm je verejn, napokon skmame verejn mienku: postoje verejnosti kvzdelvaniu rmskych iakov aaj okolnosti, ktor toto vzdelvaniu podmieuj i snm svisia (socilna situcia, segregcia)
Tesne predtm, ako sme mali s realizova prieskum, majite pozemku nevyuvanho parkoviska susediaceho smiestom kde bvaj Rmovia zaal tento pozemok ohradzova. Zaal stava 21

dvojmetrov mr. Pri tejto vstavbe zbral as chatr adomov. Ako nhradu poskytol Rmom tvrnice, ktor vak nie s vhodn na vstavbu obytnch stavieb. Touto vstavbou mru preruil aj prstupov cestu krmskej osade azhradkrskej kolnii. Ako nhradu upravil pvodne neprejazdn cestu do stredu osady, ktorou sa vak u ned prejs kzhradkrskej osade.
Obrzok 1: Vstavba mru vosade (Lukk)

Anketov otzka: o si myslte, maj rmske deti vytvoren podmienky na to aby mohli chodi do koly? Odpovedaj obyvatelia mesta (n=48): 1. no: 2. Nie: 3. Neviem: 77, 1% 8, 3% 10, 4%

Komentre: Maj, ale nechodia tam, je to na rodioch adeoch, mali by by individulne oddelen. Rozprvaj obyvatelia osady: . . . Deti by mali chodi do koly, u do nultho ronka, potrebuj to, avak nemaj dostatone vytvoren podmienky na to, aby tam mohli chodi. Rmovia bvaj pri eleznici anemaj sa ako inak dosta do mesta iba cez eleznin tra, alebo cez most, po kto22

rom vak chodia kaminy ankladn aut zvedajej tovrne. Vzime je most zamrznut aboja sa, aby ich nezrazilo auto askokom je to tie nebezpen. Preto svoje deti vzime neposielaj do koly, radej ich maj doma. . . (zaznamenala Zuzana Leskovsk SOPG/2. ronk).
Obrzok 2: Rozprvanie sobyvatekami vosade (Lukk)

Otzky vankete: o si myslte otom, e majite X postavil dvojmetrov betnov mr, ktorm oddeuje Rmov ijcich vGlejovke od svojho pozemku? Odpovedaj obyvatelia mesta (n=48): Shlas: Neshlas: 55, 5% 4, 5% 6, 8% 34, 1%

Neutrlny postoj: Neviem:

Komentre: neobvan as, dvno tam nemali by, uznvam to, s neprispsobiv, ke nepome tt, mus si pomc sm, nevnmam to ako problematiku. Rozprvaj obyvatelia osady: Svoju situciu vidia vemi zle, pretoe ich plne ohraniili achc im zbra dom, vktorom bvaj 2 deti srodimi (jedno diea m len 2 mesiace, druh 2 roky). 23

Vbec neboli oboznmen stm, e im bud bra dom avzime sdvoma demi si asi ako nieo postavia. Aj ke dostali tehly, ale s nevhodn na stavbu domu (zaznamenala Zuzana Leskovsk SOPG/2. ronk). Kee anketa sa v osade konala prve v ase vstavby muru brnila prcam na bran domov avpokraovan vstavby mru. Nsledne sme problm medializovali, zastnili sme sa diskusie o problematike vzdelvania Rmskych iakov, kde boli zastpen relevantn ttne intitcie. Peme projekt proti segregcii aplnujeme nakrti film ositucii obyvateov Glejovky.

5 Zveren poznmky
N vskum ukzal, e okrem hlavnej lohy aknho vskumu: zmeni situciu, najm detailnm poznanm, ale aj nslednou popularizciou, ovplyvovanm verejnej mienky, nvrhmi pre ttne intitcie apod. by jeho lohou malo by aj demaskova (vlastn) politick korektnos, nepodahn sterilnej akademickosti, nepodahn vplyvom zujmovch skupn (kola), ale hada, analyzova ariei podstatu problmu. N vskum, aj ke sme to neplnovali, mal poda ns zkladn znaky aknho vskumu vrmci Levinovej schmy: spoluprcu medzi vskumnkmi aumi vsitucii, kritick prehodnocovanie, zameranie na socilnu prax adeliberatvny proces reflektvneho uenia sa, ktor sa tkal najm tudentov, realiztorov vskumu (Argyris et al., 1985). Proces, ktorm sa vnaom prpade udiala zmena vskumnho plnu potvrdzuje to, e socilny vskum je otvoren systm, ktor reaguje na fenomny, ktor nie s zvyajne stle ahomognne, ale ktor sa menia. Sksenosti svskumom ukazuj, e akn vskum me zlepi kapacitu praktikov riei problmy, sktormi sa stretvaj. Preto povaujeme za sprvne zapja tudentov pomhajcich profesi do takhoto druhu vskumu. Akn vskum vedie kvenej otzke: ak by mala by miera prepojenia vskumu asocilnej praxe? Vsasnosti sa viacer autori aknho vskumu odvolvaj na K. Lewina aL. S. Vygotskho najm preto, e obaja dvali do svislosti moc, ktor plynie zpoznania aintervencie, avedeck pokrok so zlepovanm socilnej praxe. Lewin hovoril ovzjomnej inpircii medzi vedou asocilnou praxou. Vygotsk ide alej, ke na zklade sksenosti sruskej revolcie, hovor ovzjomnej zvislosti vedeckho pokroku soslobodenm spolonosti, ktor je zkladom udskho pokroku (Langemeyer, 2011). My sa priklame knzoru, e poznanie, ktor je vedeck, ale zrove aj socilne relevantn, by malo by podkladom obianskej, alebo aj politickej delibercie, do ktorej mu byt zapojen vetci aktri vskumu arozhodujci aktri danej problematiky, ich socilne siete, osoby, ktor sa vzjomne posiluj (sksenos zadvokcie obianskych zujmov vprpade pezinskej skldky; bliie in Lukk, 2010). Konfrontcia nzorov verejnosti s nzormi obyvateov rmskej osady poukazuje na ist druh morlnej ahostajnosti anevmavosti voi vetkmu za hranicami loklneho kontextu (Plummer, 2003), ale tie na protirmske postoje vo verejnosti. In prklad ztohto mesta, prpad skldky odpadu (bliie in Lukk, 2010) ukzal, e verejnos sa doke pozitvne mobilizova. Aj ke ide ovrazne in druh problmu, d sa uvaova, e zkladn poiadavka pre rieenie problmu je sstavn obianska delibercia. Zdrazujeme obiansku deliberciu najm preto, e na zklade naich sksenosti sa vo vzdelvan rmskych iakov av rieen socilnej situcie obyvateov rmskej osady ned predpoklada prlin angaovanos ud vrozhodovacch pozcich. Na zklade tchto vah sme naformulovali pre al vskum nasledujce hypotzy: 1) Predpokladme, e obianska delibercia vedie kprehodnocovaniu existujcich noriem adiskurzov ahostajnosti apredsudkov kminoritm. 2) zrove predpokladme, e bez obianskej delibercie prevauj 24

vo verejnosti na komunlnej rovni normy adiskurzy ahostajnosti apredsudkov voi minoritm, ae udia zmajority sa vkonfrontcii sivotnou situciou ud zminority avpodmienkach chbajcej obianskej delibercie, stotouj sbezproblmovm videnm situcie.

Kontakt
Ivan Lukk stav vskumu socilnej komunikcie SAV Klemensova 19 813 64 Bratislava

Literatra
Argyris, C., Putman, R., McLain Smith, D. (1985). Action Science. San Francisco: Jossey-Bass. Langemeyer, I. (2011). Science and Social Practice: Action Research and Activity Theory as Socio-Critical Approaches. Mind, Culture and Activity, 18 (2), pp. 148-160. Lukk, I. (2010). skalia na ceste kparticipatvnemu spravovaniu vec verejnch: prpad pezinskej skldky. In: Jana Plichtova (ed.). Obianstvo, participcia adelibercia na Slovensku: teria arealita. Bratislava: VEDA, s. 497 514. Plummer, K. (2003). Intimate Citizenship. Seatle: University of Washington Press.

25

26

Interdisciplinarita vpraxi: hledn hranic

Hedvika Novotn, Magdalna ovkov Jantulov Fakulta humanitnch studi Univerzity Karlovy

Abstrakt
Psobme v prosted, kter je zaloeno na ideji interdisciplinarity jak v oblasti vzkumu, tak vuky. Koncipujeme zde mj. vuku metodologie spoleenskch vd ve vzjemn diskuzi mezi sociokulturn antropologi, sociologi, psychologi aekonomi. Rdy bychom se ve svm pspvku zamily na to, jak je deklaratorn cl interdisciplinarity realizovn v praxi. Ukazuje se, e oborov iroce rozkroen prosted produkuje specifickou povahu odbornch debat i okvalitativnm vzkumu, debat nap. oroli teorie ve vzkumu, pouvan terminologii, pojet vzkumnch strategi avneposledn ad vbru relevantnch tmat vzkumu. Na konkrtnch pkladech budeme tyto debaty reflektovat asledovat, jak se na jedn stran vymezuj ana stran druh straj hranice mezi jednotlivmi vdnmi disciplnami. Kov slov: interdisciplinarita, oborov hranice, sociln vdy, kvalitativn vzkum Poadavek interdisciplinarity se vsouasn vd stal jakmsi zaklnadlem, metaforou pro oznaen souasnho, veobjmajcho, inovativnho pohledu na jakkoli pedmt vzkumu i sociln problm. Zd se dokonce, e konjunkturalita pouvn tohoto pojmu jej obsahov do znan mry vyprzdnila, i snad, e je zdnliv natolik srozumiteln, e ji nen teba se zabvat nejen tm, jak obsahy vsob nese, ale ani tm, co vlastn opravdu pin ajak dsledky me nst interdisciplinrn spoluprce jak pro vdeck poznn, tak i pro jednotliv aktry tto spoluprce. Pro ns jakoto autorky tohoto pspvku je navc motivac kpokusu oporozumn pojmu interdisciplinarita zkuenost spsobenm na pracoviti (Fakulta humanitnch studi dle FHS UK), kter poadavek interdisciplinarity deklaruje jako svj bytostn zklad, vchodisko vdeckho i pedagogickho psoben. Aopt bez jakchkoliv nznak snahy ovyjasnn obsahu takovho poadavku. Pitom, jak ukeme, pro oznaen spoluprce, kter se odehrv mezi vce vdnmi disciplnami, se pouv nkolik termn (multidisciplinarita, transdisciplinarita resp. cross-disciplinarita, interdisciplinarita), kter vymezuj rzn povahy dan spoluprce. Pokusme se proto vnsledujcm pspvku nejprve rozkrt samotn obsah pojmu interdisciplinrn spoluprce (v konfrontaci se znaky spoluprce multidisciplinrn atransdisciplinrn), abychom pot na pkladu reflexe prce naeho pracovit voblasti vuky mohly identifikovat, jak vlastn me bt budovn (tzv.) interdisciplinrn tm ajak dsledky m spoluprce vinterdisciplinrnm tmu na prci ve vlastnm oboru toho kterho aktra. To nm umon poloit si vzvru otzku, jak me interdisciplinarita fungovat, i pesnji, jakch podob me nabvat.

1 Teoretick vymezen interdisciplinarity

stednm pojmem definic, kter se sna postihnout podstatu interdisciplinrn spoluprce, je pojem integrace. Nap. Newell (2001 in Gunawardena 2010, 6) definuje interdisciplinrn vzkum jako vzkum, kde dochz kintegraci vdn jednotlivch discipln akde je tvoeno nov 27

vdn na rozdl od multidisciplinrnho vzkumu, kde nedochz ktak vznamn integraci, je by vedla ksyntze novho typu vdn. Konkrtn probh vrmci interdisciplinrnho vzkumu integrace na rovni informac, dat, technik, nstroj, perspektiv, koncept a teori dvou a vce discipln (Institute of Medicin 2005, 26 in Gunawardena 2010, 6) Tak Neunes (2005; in Gunawardena, 2010, 6) pi definovn aodlien rznch typ spoluprce nap obory vyuv pojem integrace i syntza. Odliuje rzn typy spoluprce vzhledem kme integrace vdn obor. Vrmci multidisciplinrn spoluprce dle tto autorky dochz kni syntze rznch discipln nap. na rovni tmatu, ale kad len tmu vyuv pro svj obor charakteristickch koncept, metod, jazyka. Vrmci transdisciplinrn spoluprce dochz kintegraci prostednictvm jednoho rmce jednoho oboru. Apouze vrmci interdisciplinrn spoluprce dochz kpln integraci jednotlivch obor. Subjekt vzkumu je zkoumn zrznch oborovch perspektiv, ale svyuitm sjednocenho rmce. Rosini aPorter (1989) pi klasifikaci oborov spoluprce vyuvaj nejen mru integrace vdn, ale tak zpsob produkce tohoto vdn. Multidisciplinrn spoluprce je realizovna na rovni samostatn prce zstupc jednotlivch discipln, kte pouvaj koncepty, metody, jazyk sv disciplny pi zkoumn spolenho tmatu ajejich innost je koordinovna externm koordintorem. Vrmci transdisciplinrn spoluprce je podle tchto autor vytvoeno jedno paradigma, kter je spolen pro zstupce vech obor a zahrnuje pspvky jednotlivch discipln. Intedisciplinn spoluprce na rozdl od multidisciplinrn je realizovna zstupci jednotlivch obor, kte nejsou jen spojeni skrze externho koordintora, ale spolen navzjem spolupracuj. Ana rozdl od transdisciplinrnho vzkumu se nevztahuj kparadigmatm jednotlivch obor. Zjednotlivch definic je tedy patrn, e vrmci interdisciplinrn spoluprce by mlo bt vyuvno vdn, kter m integrln charakter. Nen vak shoda vtom, na jak rovni m kintegraci dojt. A u vak bude mt vdn, kter je pouvno vinterdisciplinrnm tmu, povahu novho, nadoborovho vdn nebo vdn, kter vzniklo synergickm sjednocenm vdn jednotlivch obor, mlo by dle Mansilla aGardner (2003, 5 in Gunawardena 2010, 9) splovat tato ti kritria: mlo by bt konsistentn svdnm jednotlivch discipln, pi reflexi vdn zperspektivy jednotlivch obor by mlo bt srozumiteln a v neposledn ad by mlo vst k porozumn zkoumanho fenomnu. Vnsledujc tabulce jsme se pokusily opehledn vymezen t idelnch typ spoluprce mezi obory. Prvky, na zklad nich je mon provst distinkci jednotlivch typ spoluprce, jsou: (1) zpsob produkce vdn, (2) mra integrace vdn vyuvanho pi spoluprci a (3) charakter tohoto vdn.
Tabu ka 1 Multidisciplinrn spoluprce Transdisciplinrn spoluprce Interdisciplinrn spoluprce

Jednotliv obory; Zstupci jednotlivch obor extern koordintor, kter Kad obor se na produkci Zpsob produkce vdn spolen kooperuj (vnitn propojuje jednotliv aktry vdn podl uritou st koordinace) obor

28

Mra integrace vdn

Integrace vdn, ale ni ne vjinch typech spoluprce

Integrace vdn, je nen jednoznan identifikovaIntegrace vdn na rovni teln srmcem jednoho rmce jednoho ze spoluzobor pracujcch obor nov nadoborov rmec sjednocen rmec Heterogenn

Charakter vdn

Heterogenn

Homogenn; Holistick, synergick pochopen fenomnu

2 Deklarovan interdisciplinarita jako vchodisko reln spoluprce: ppad FHS UK

Bakalsk studium FHS UK, kde ob psobme, deklaruje ve svm zkladu interdisciplinaritu vrmci rznorodch humanitnch obor studenti musej absolvovat zklady filosofie, historie aspoleenskch vd aznich jsou tak vrmci sttnch zkouek atestovni. Ze spoleenskch vd se na FHS vyuuje ekonomie, psychologie, sociologie asociokulturn antropologie. Konkrtn podoba tchto obor vak nen jasnji specifikovna. Vdsledku to znamen, e konkrtn zamen jmenovanch discipln se odvj od personlnho sloen pracovit a je v zsad na svobodn vli toho kterho aktra, jakm zpsobem chce i nechce dan obor rozvjet/profilovat. Piem je, domnvme se, vznamn podotknout, e snaha po jakmsi itelnm zamen se neodrela ani ve vbru jednotlivch aktr pracovit. Tak jako vtina naich koleg, i kad zns byla na FHS UK pijata na zklad kompetence oborov, nikoliv kompetence vrmci svho zamen uvnit toho kterho oboru, tedy na zklad jasn vymezenho profilu. Ped pti lety (v roce 1996) jsme dostali za kol pipravit soubornou zkouku ze spoleenskch vd. Tm zaala nae cesta budovn tmu, kter je dnes sloen ze dvou ekonom, ty psycholog, ty sociolog aty sociokulturnch antropolog. Samotn zkouka sestv zpsemn astn sti. Psemnou st pedstavuje prce zmetodologie formou nvrhu projektu empirickho vzkumu zjednoho zve uvedench obor, kterou oponuj dva uitel, vstn sti zkouky student ped komis prokazuje osvojen si dvou vybranch tmat na zklad studia pedepsan literatury. Nen nam clem diskutovat zde ani toto samotn zadn, ani povahu zkouky, kterou jsme na jeho zklad vybudovali. Jde nm sp oto pokusit se reflektovat, zda je vbec mon doshnout interdisciplinrn spoluprce na pracoviti, kter bylo pvodn koncipovno jako individualistick aegalitsk, ana tomto naem konkrtnm ppadu postihnout, jakmi procesy vznikajc tm na cest kinterdisciplinarit me projt ajak faktory vrmci tto cesty mohou hrt roli. Piem zkladnm pramennm materilem pro ns bude prv uveden souborn zkouka, resp. interakce avyjednvn, kter se vjej souvislosti odehrvaly aodehrvaj. Museli jsme toti nejprve stanovit podobu metodologickho projektu, kter studenti maj pipravit, aujasnit si kritria jeho hodnocen. Jako klov se dle jev samotn opravovn projekt. Avneposledn ad vznamnou zkuenost sprac vinterdisciplinrnm tmu nm poskytla pprava spolenho metodologickho kurzu. Jinmi slovy, ne uveden poznatky vznikly spe jako vedlej produkt na spolen kadodenn pedagogick prce, ne pi systematickm budovn interdisciplinrnho tmu. I ztto zkuenosti se ovem jev, e i pi pouvn stejnch postup jsou badatel nutn ovlivnni tradic svch obor aknkterm, zdnliv detailnm, nuancm vzkumu pistupuj odlin jak nazname prostednictvm pklad zkvalitativn sociologie asociokulturn antropologie.

29

3 Interdisciplinarita jako cesta ke spoluprci

Prvnm krokem spoluprce, je by mohla vst kutvoen interdisciplinrnho tmu, se jev nutnost seznmit se ble svchodisky apstupy ostatnch zastoupench obor. Toto vzjemn poznvn probh jak na rovni teoretickch koncept, tak na rovni pouvanch metodologickch pstup a postup. Napklad my jsme pi naich spolench debatch nareli na v rznch oborech rozdln uvn pojm, ato jak tmatickch (postoje, kultura, instituce), tak metodologickch (reliabilita, validita). Teba pi diskusch ohledn technik vbru vzorku vkvalitativnm vzkumu jsme narazili na odlin pisuzovn vznamu loklnm determinacm sociln reality. Zatmco sociologie se primrn sousted na sociln jev jako takov aveker faktory, kter jej mohou ovlivovat (a je pro ni proto spe nedleit, kde se tento jev nachz, resp. me to bt jen jednm ztchto faktor), sociokulturn antropologie vsouladu stradic oboru zvznamuje lokln odlinosti, ato i vkontextu dnen globalizovan spolenosti (teorie glokality, kosmopolitanismu vs. partikularismu atp.) Pokud jsme chtli spolen dle spolupracovat, tak toto postupn rozkrvn oborovch odlinost muselo bt doplnno ouritou mru tolerance ktmto odlinm oborovm postupm. Dlouh debaty nap. vedli antropologov asociologov nad vznamem teorie ve vzkumnm projektu. Rozpor nebyl vsamotnm vznamu teorie, ale spe vrozsahu teoretickho zakotven pi samotn pprav empirickho vzkumu a tedy v nutnosti vyuit teorie pi formulaci vzkumnch otzek, jak prosazovali sociologov. Antropologov, jakkoli by mli vstupovat do ternu nleit teoreticky vybaveni, si obvykle kladou mnohem otevenj vzkumn otzky avce spolhaj na to, e vternu naleznou nov data, pro jejich analzu ainterpretaci budou hledat dal teoretick zzem. Tato nae spolen prce spojen s diskusemi, nkdy i konflikty pinela vak tak aktrm znanou dvku inspirace. Jednotliv akti zaali nejen reflektivnji pistupovat k uplatovn metodologickch postup ve vlastnm oboru, ale tak kuplatovn poznatk jinch obor vtom svm. Nap. antropologov zaali daleko vce pemlet opostupech analzy kvalitativnch dat, knim antropologie vsouladu stradic etnografickho vzkumu pistupuje spe intuitivn, anechali se inspirovat vsociologii podrobn rozpracovanmi postupy typu segmentace akdovn, i dokonce sociologickm analytickm softwarem (Atlas. ti). Propojen jednotlivch obor vrmci tto pleitosti vedlo tak kdal mezioborov spoluprci. Vnaem ppad za tento krok lze oznait ppravu spolenho metodologickho kurzu, kter se ml stt oporou pro realizaci zkouky. O mezioborov spoluprci zde lze hovoit ve dvou rovinch: jednak na rovni garant akoordintor kursu, kter tvoila dvojice sociolog antropolog, jednak vrovin neustlho vzjemnho ten akomentovn pipravovanch podklad sclem vytvoit takov studijn materil, kter by byl pouiteln v rmci kadho ze socilnvdnch obor. Tm jsme vlastn zaali utvet spolen rmec, tedy vchodiska, na nich se shodujeme bez ohlednu na obor (i dokonce bez ohledu na vlastn vzkumn tma i paradigma). Tmto spolenm rmcem se pro ns stala prv metodologie. Spolen sdlen je drazn odliovn kvalitativn akvantitativn (pop. smen) strategie vzkumu (ve smyslu samotn povahy vzkumu, tedy odlin prce steori, formulace vzkumnho problmu avzkumnch otzek, strategi vbru vzorku, analytickch postup avneposledn ad zpsob reprezentace vsledk vzkumu /pozn. dle naeho nzoru jedin st vzkumnho procesu, kterou maj tyto strategie vtto obecn rovin spolenou, jsou techniky sbru dat). Shodli jsme se na metodologick terminologii (kter 30

 zejmna vkvalitativnm vzkumu nen veskm prosted dosud ustlen ani oborov, nato nap spoleenskmi vdami), i na tom, e relevantn projekt vzkumu nutn vychz zrelevantnch souasnch socilnvdnch teori. Klademe draz na istotu pouvn metodologickch design i knim se vcch postup. Mezi tento spolen sdlen rmec nedln pat i zvznamovn etiky empirickho vzkumu ve vech jeho fzch arovinch. Hmatatelnou podobu tohoto spolenho rmce pak tvo shoda vhodnocen projekt vpodob vyjednn jasnch kritri hodnocen, spolench pro vechny obory (viz ploha). Prv naprbhu vyjednvn tchto kritri je zeteln, e vichni akti upednostuj spolen zjem nad svm oborovm. Tvorbou tohoto spolenho rmce jsme tedy vlastn dospli kdal rovin na cest kinterdisciplinrn spoluprci kpekraovn hranic jednotlivch obor. Jak jsme uvedly ve, prv tyto principy tedy spolen kooperace za elem synergick integrace vdn avdsledku toho tvorba (konstrukce) novho spolenho rmce je tm, co dl spoluprci opravdu interdisciplinrn. Nezbytnm pedpokladem jakkoliv tmov spoluprce atm spe interdisciplinrn je ochota podizovat sv odborn zjmy zjmm tmu. Ve vztahu kinterdisciplinarit se pak tento faktor projevuje pedevm vochot poddit se pijatmu spolenmu rmci, ato nejen formln, ale opravdu reln. V interdisciplinrn spoluprci nen na kodu, ba dokonce je nutn, prbn debata podoby tohoto spolenho rmce, ale ta nutn mus vychzet zreflexe jeho praktikovn. Pokud je ale nkterm aktrem setrvale upozaovn ve prospch jinch vchodisek, me vst tato absence sdlen spolenho rmce kvyleovn, asto nakonec i kodchodu ztmu.

4 Diskuse
V souhrnu, nezbytnm faktorem monosti utven interdisciplinrnho tmu je ochota vech aktr pijmout arealizovat ideu interdisciplinarity jako smysluplnou ideu souasn vdy. Toto konstatovn je samo osob vgn anicnekajc, ovem pokud se na vc podvme perspektivou vlastn oborovosti, me se vyjevit jako klov prv proto, jak dsledky me mt interdisciplinrn spoluprce pro zakouen vlastn disciplny. Vlastn obor je toti v prbhu interdisciplinrn spoluprce neustle podrobovn konfrontaci sobory ostatnmi. Je-li spoluprce dostaten intenzivn aakti dostaten reflektivn, jsou nuceni soustavn evaluovat monosti svch nstroj (epistemologickch i metodologickch). Vdsledku tak na jedn stran zeteln vyvstvaj hranice jednotlivch discipln, jejich limity, ale naopak i monosti. Domnvme se proto, e jednm zvznamnch vsledk interdisciplinrn spoluprce je reflektovan upevnn/uvdomn hranic oboru vlastnho. Prv ztchto pozic je pak mon dan hranice pekraovat, tedy utvet to, co je oznaovno jako interdisciplinrn spoluprce. Zna zkuenosti se jev, e tato spoluprce me vsouasn vd nabvat t podob. Setkaly jsme se se situac, kdy je interdisciplinarita zamovna de facto za neukotvenost ve vlastnm oboru. Absence detailnch znalost (teoretickch i metodologickch) je nahrazovna pouvnm vdn rznch vdnch obor, ovem ve vech ppadech vdnm povrchnm. Vznik tak jak jaksi brikol, kter by snad mohla bt originln, ale prv vdsledku nedostaten oborov ukotvenosti chyb konzistentn struktura, skrze ni lze uchopit vdn, by teba i stpkovit, jinch vdnch obor. Zna zkuenosti se jev, e tak vznik vdn, kter je spe produktem neznalosti ne reln volby aje tud tko obhajiteln vrmci jednotlivch vdnch obor pro dn znich nen srozumiteln. 31

Druhm typem interdisciplinrn spoluprce, se kterm jsme se setkaly, je tak nadoborovost, ale zapinn naopak hlubokmi znalostmi, asto i nkolika vdnch obor. Tento model vysuje ve zcela nov vdn, snad i nov paradigma, tak, jak je popisuje Newell (2001 in Gunawardena 2010). Vnaem ppad jsme vak na rovni vuky spoleenskovdn metodologie vytvoili jin model interdisciplinrn spoluprce, ne je popisovn vliteratue. Jev se nm, e interdisciplinrn spoluprce je mon i tehdy, kdy clem nen budovn novho paradigmatu/vdn, ale kdy tvorba asdlen spolenho rmce probh prostednictvm vbru jednotlivch koncept, pojm, teori, metod zjednotlivch obor. I vtomto ppad jde ouritou brikol, kter vak vychz prv zhlubok ukotvenosti vjednotlivch vdnch oborech. Metaforou pro tento typ spoluprce me bt supermarket (srv. Polhemus, 1994): do koku spolenho vdn vybrme ty koncepty, pojmy, teorie, metody, onich se domnvme, e mohou tvoit spolen rmec, kter meme sdlet a kter nm umouje spolen pracovat, a ty ostatn tolerujeme. Tento model koresponduje stm, jak ajak se vsouasn spolenosti utvej sociln uskupen sociln vdy pouvaj jako klov charakteristiky pro souasnou spolenost pojmy jako fluidnost, prostupnost, inspirace, tolerance. Zd se nm, e povaze na spoluprce prv tyto charakteristiky nejvce odpovdaj. Jak jsme ukzaly ve, cesta kinterdisciplinrn spoluprci vede od vzjemnho poznvn pestoleranci avzjemnou inspiraci a ke spoluprci apekraovn hranic. Jev se nm, e vprbhu interdisciplinrn spoluprce, tak, jak my ji praktikujeme, jsou de facto ptomny dva protibn procesy. Na jednu stranu jde oneustlou reflexi hranic vlastnho oboru ana stranu druhou jejich pekraovn. Prv vzjemn spojitost tchto dvou protikladnch proces je to, co se nm na modelu interdisciplinrn spoluprce typu supermarketu jev jako pnosn jak sohledem na vlastn prci vkadm znaich obor, pro n je to obohacujc, tak pro poznvn sociln reality jako takov.

Kontakt
Hedvika Novotn (hedvika. no@gmail. com) Magdalna ovkov Jantulov (9653@mail. fhs. cuni. cz) Univerzita Karlova vPraze Fakulta humanitnch studi U Ke 8 158 00 Praha 5 Jinonice esk republika

Literatura
Gunawardena, S., Weber, R., Agosto, D. E. (2010). Finding That Special Someone: Interdisciplinary Collaboration in an Academic Context. Journal of Education for Library and Information Science, No. 51, pp. 210-221. Jeffrey, P. (2003). Smoothing the Waters: Observations on the Process of Cross-Disciplinary. Social Studies of Science, Vol. 33, No. 4, pp. 539-562. Polhemus, T. (1994). Streetstyle: from sidewalk to catwalk. New York: Thames and Hudson. 32

Roper, A. Brookes, M. (1999). Theory and reality of interdisciplinary research. International Journal of Contemporary Hospitality Management No 11, pp. 174-180.

Ploha 1
Pklad spolenho rmce: kritria hodnocen projektu spoleenskovdnho empirickho vzkumu, je byla vrmci interdisciplinrn spoluprce vyjednna na bakalskm studiu FHS UK. Zkladn kritria hodnocen: 0 / 1 / 2 / 3 / 4 Student/ka: - identifikuje aformuluje vzkumn problm avzkumn otzky vvodu prce - vhodn vol soubor metod pro zodpovzen vzkumnho problmu, tmatu i otzek - pesn popsal/a aodvodnil/a proces sbru dat vkontextu danho vzkumu // operacionalizace (u sekund. analzy) - vol odpovdajc vzkumn vzorek apopsal/a strategii vbru vzorku // vbr azdvodnn sekundrnch dat - vol odpovdajc metody analzy ainterpretace dat Doplkov kritria hodnocen: -1 / 0 / +1 jasn nvaznost vzkumnho problmu na existujc poznatky nebo teorie design vzkumu odpovd zvolenm metodm jednotn standard odkaz na literaturu aprameny vetn odpovdajcho seznamu pouit literatury apramen etick aspekty vzkumu hodnocen kvality CELKOV POET BOD -1/0/1 -1/0/1 -1/0/1 -1/0/1 -1/0/1

0-4 0-4 0-4 0-4 0-4

33

34

Interdisciplinarita asmen vzkum prohry avhry ve vzkumu drcovstv gamet vasistovan reprodukci1
Hana Konen1, Tana Rumpkov2, Tonko Mardei3, Ji Dostl4, David Rumpk2 1 ZSF JU esk Budjovice, 2CRM Zln, 3Sanatorium Pronatal Praha, 4FN Olomouc

Abstrakt
Pouit darovanch gamet (3rd-party reproduction) zvyuje ance mnoha osob na porod zdravho dtte. Psychosociln, etick alegislativn problematika spojen jak sdarovnm gamet, tak sjejich pijetm, je odbornky vnmna jako mimodn sloit. Vzkum ztto oblasti je velmi mlo, nebo je zde mimodn obtn zskat data. Tlet vzkum byl plnovn jako ist kvalitativn, ale objevily se znan pote prv se zsknm dat. Proto byla pozmnna strategie na smenou, apouit dotaznk sotevenmi auzavenmi otzkami. Po dvou sondch, analzch prbnch vsledk apravch dotaznku se zd, e jeho vyuit pin dobr vsledky, co je potvrzeno porovnnm s vsledky zskanmi jinmi cestami. Ve vzkumu pokraujeme touto strategi. Klov slova: asistovan reprodukce, drcovstv gamet, kvalitativn vzkum, dotaznk Grantov podpora: GAR P407/10/0822.

1 vod
Vyspl technologie reprodukn medicny nabzej stle irmu potu osob usilujcch orodiovstv reln ance na porod zdravho dtte. Jednou zmonost, vznamn zvyujc ance na othotnn, je pouit drcovskch spermi, vajek nebo embry. Psychosociln, etick alegislativn problematika spojen jak sdarovnm gamet, tak sjejich pijetm, je odbornky povaovna za mimodn sloitou. Prvem zmiovanm v mluv o prvech dtte (1989) je tak prvo dtte znt svj pvod. mluva ale nespecifikuje pesn, koho povauje za rodie; tch toti me bt vce (viz. nap. n losk lnek: Konen, Koubov, 2011). Problematika m dv strnky: psychosociln (vztah rodi sdttem avnmn identity jak rodi, tak i dtte takto poatho) abiologickou (nap. znalost svch genetickch pedk zdvod terapie i prevence vnch nemoc, unich se pedpokld genetick vazba). Ke zvaovn tchto otzek vrazn pisplo i m dl snadnj adostupnj genetick testovn. Nkter zem pechzej kdrcovstv gamet neanonymnmu, tzv. open identity, kdy dt m v uritm vku, obvykle po dosaen dosplosti, monost zjistit identitu drce gamet, ze kterch bylo poato. Objevuj se prvn studie vnujc se tomuto tmatu.
1. Dlhia arozpracovanejia verzia tohto textu vyla vsle 4/2012 asopisu Human Affairs: Postdisciplinary Humanities & Social Sciences Quarterly pod nzvom Qualitative research in reproductive medicine: From description to action, s. 462-474.

35

Jejich vsledky nejsou jednoznan, nkter studie upozoruj na negativn vliv rodinnho tajemstv na vztah rodii sdttem arozhodn doporuuj open identity (nap. Scheib, Riordan & Rubin, 2003; Freeman, Jadva, Kramer & Golombok, 2009), jin upozoruj na mon rizika pokozen vztahu vrodin vstupem tet osoby, i na zmnu motivace drc, atvrd, e zatmco uanonymnch drc je motivace altruistick, unenanonymnch drc je prokreativn; je teba zvaovat i dopad tto motivace na vztah drce kdtti takto poatmu ( Janssens, Simons, van Kooij, Blokzijl & Dunselman, 2006). Studie sledujc vvoj aspokojenost dtte poatho pomoc drcovskch gamet jsou jednostrann: zkoumat lze takto pouze dti, jejich rodie se rozhodli pro otevenost vi dtti. Ptt se na vnmn sv identity dtte, kter osvm negenetickm vztahu srodii nev (a takovch je zatm vtina), je etick atm i metodologick problm. Vnkterch regionech pistupuj u3rd-party reproduction kpovinnmu psychologickmu poradenstv ubudoucch rodi i udrc. Existuj rzn textov, video i audio materily, uc rodie jak dtti ci ojeho pvodu, atak speciln materily pro dti rznho vku. Vesk republice je drcovstv ze zkona anonymn, budoucm rodim dtte zdarovanho genetickho materilu se poskytuj pouze neidentifikujc daje o drci. Vhodn a komplexn psemn informan materily vetin pro pacienty ani drce neexistuj. esk republika je pro dobrou dostupnost lby darovanmi gametami velmi vznamnou clovou zem pro zahranin pacienty (Shenfield, de Mouzon, Pennings, Ferraretti, Andersen, de Wert & Goossens, 2010). Vzkum psychosocilnch aspekt asistovan reprodukce, zvlt tkajc se drcovstv gamet, je velmi mlo. Je toti mimodn obtn pro tyto ely zskat data. Vzkumy, kter jsou kdispozici, jsou hlavn dotaznkov kvantitativn, provdn tam, kde je sttn klinika poskytujc lbu metodami asistovan reprodukce zce propojena suniverzitou spsychologickm, sociologickm, filosofickm, i jinm, podobn orientovanm, oddlenm. Nutno dodat, e pokud je zdravotnm pojitnm nco zlby kryto, pak je to vzahrani tm vhradn na sttnch klinikch. Dle jsou kdispozici i kvalitativn vzkumy, ale sminoritn skupinou respondent: pedevm sosamlmi enami, lesbickmi pry i gayi, i srodii, kte jsou vzkm kontaktu spsychologem, tedy skupiny njak viditeln, kter znjakch dvod problm drcovstv mus eit veejn. Vytven njakch obecnch zvr ztakovch vsledk pak me bt problematick.

2 Vzkumn zmr
Clem tletho vzkumu bylo zmapovat psychosociln aetickou problematiku spojenou sdrcovstvm gamet vR, ato pedevm vnsledujcch aspektech: 1. zmapovat co hraje roli pi rozhodovn partner trpcch poruchou plodnosti, zda pout i nepout gamety drce; 2. zmapovat, jak maj budouc recipienti poadavky na mon drce; 3. zmapovat plny budoucch rodi, zda vbec, kdy ajak eknou dtti ojeho pvodu; 4. zjistit, zda by znali rdi identitu drce azda by chtli, aby ji vbudoucnu znalo i jejich dt; 5. zmapovat postoje amotivace drc spermi aoocyt; 6. zjistit, zda by drci pistoupili na neanonymn drcovstv. 36

Na spoluprci se dohodla psycholoka slkaem zcentra asistovan reprodukce. 2. 1 Zkouman skupina Zkoumanou skupinou mly bt pacientky ajejich partnei, drci spermi, drkyn vajek arodie dt narozench dky drcovskmu programu. Oekvali jsme, e asi tetina pacientek ajejich partner budou cizinci. Vechny zkouman skupiny mly bt zjednoho zvelkch eskch center asistovan reprodukce, mly bt osloveny sprosbou opomoc oetujcm lkaem nebo bvalm oetujcm lkaem (ti, co ji nejsou pacienty). 2. 2 Vzkumn strategie Primrnm zmrem nebylo urit pevaujc faktory ajejich procentuln zastoupen, ale identifikovat cel spektrum monch odpovd, tedy situaci zmapovat, protoe jde o oblast v R jet nezkoumanou. Proto jsme zvolili kvalitativn vzkumn postupy, statistick analza nebyla plnovan. Mli jsme vmyslu podat vechny skupiny respondent opsemnou vpov, o pedn zkuenost, nzor, postoj a pedstav o dan problematice. Vytvoili jsme nkolik verz letku svysvtlenm zmr aprosbou ospoluprci. Vpov mla bt anonymn pedna prostednictvm webov strnky, na ni byl odkaz na letku. Dvodem pro tuto formu zskvn vpovd dat byla etika vzkumu (tma povaujeme za velmi citliv) avalidita vzkumu (kvli citlivosti tmatu zajistit, aby respondent odpovdal vdobu av mst, kter si ktomu vybere, aaby vypovdal otom, co on povauje za dleit.) 2. 3 Vsledky po prvnm roce vzkumu Pes velkou snahu motivovat respondenty byl i po mnoha mscch vsledek alostn. Analyzovali jsme situaci ahledali odpovdi na otzky: Je tma nezajmav, take se jm respondent vbec nezabv? Je tma pli citliv, take o nm respondent nechce mluvit? Je zpsob zskvn vpovd pli nestrukturovan, take je odpovdn pro respondenta pli psychicky aasov nron? Nebo je za nespchem veobecn nechu kodpovdn komukoliv na cokoliv? Vt dob jsme nhodou zjistili, e kolegov maj zjem zpracovat obdobn tma, ale kvantitativn, as drazem na demografick charakteristiky respondent. Rozhodli jsme se spojit sly, n dvoulenn tm se rozrostl oti lkae zcenter asistovan reprodukce.

3 prava vzkumn strategie

Peli jsme od ist kvalitativn strategii ke strategii smen. Pipravili jsme dotaznky suzavenmi aotevenmi otzkami. Uzaven otzky byly zameny jednak na demografick charakteristiky respondent (nap. vk, vzdln, vyuit lebn procedura), jednak na nkter psychosociln tmata (nap. Mlo by dt vdt oaktu drcovstv?). Oteven otzky pak nabzely prostor ke zdvodnn i rozen respondentovy odpovdi na uzavenou otzku. Samozejm jsme mli obavy oetickou strnku avaliditu vzkumu (vyplovn aodevzdvn dotaznku vcentru asistovan reprodukce). 3. 1 Pilotn sonda V1 Provedli jsme pilotn sondu sprvnmi verzemi dotaznk azskali po ptadvaceti dotazncch od drky vajek, drc spermi, pacientek ajejich partner. st zpotu pacientek ajejich partner byli anglicky mluvc cizinci (mli jsme anglickou verzi dotaznku, peloenou rodilm mluvm). Analza vsledk ukzala, e na otzky suzavenm koncem respondenti neodpovdali jen vjimen. Na otzky sotevenm koncem naopak vjimen odpovdali; vpodstat nevyuvali monost svou jednoslovnou odpov Ano/Ne dovysvtlit, rozit. Kdybychom vsledky vzali 37

jako platn, vylo by nm napklad, e drce tm nezajm, kdo bude pjemcem jejich vajek i spermi, ae pjemci gamet maj jen pn, aby drci byli zdrav, ppadn aby se jim podobali, i e rozhodnut bt rodiem dtte bez genetick vazby vbec nen obtn. Nechtli jsme vsledkm tak snadno uvit, pemleli jsme ovhodnosti pouitho nstroje dotaznku. Kladli jsme si opt tyt otzky: Je tma pli citliv, take onm respondent nechce mluvit? Je zpsob zskvn vpovd pli strukturovan, take respondent nevid prostor pro svoje odpovdi? Je za neodpovmi veobecn nechu kodpovdn komukoliv na cokoliv? Je nevhodn zpsob zskvn dat, tedy (mon trochu povinn) vyplovn dotaznku vcentru asistovan reprodukce? Nebo jsou otzky na psychosociln tmata irelevantn vid odbornci problmy tam, kde ve skutenosti nejsou? Rozhodli jsme se udlat jet jednu sondu. 3. 2 Sonda V2 Provedli jsme mrn zmny obsahu dotaznk upravili jsme nkter formulace, nkter otzky pehodili, aby logicky lpe navazovaly, zmnili jsme grafickou pravu tak, aby (snad) lpe vybzela kodpovdi. Tak jsme pozmnili zpsob adobu pedvn dotaznku respondentm: lpe jsme odhadli, kdy m na dotaznk as (ekn na proceduru i po procedue), aumonili odevzdvn dotaznku tak, aby to nebylo ped zraky ptomnch zdravotnk i spolupacient aaby proto respondent nectil povinnost dotaznk vrtit. Tak jsme zkusili posln dotaznk e-mailem, svdomm toho, e se tm pdem ztrc anonymita. Opt jsme zskali kolem stovky dotaznk. Z analzy vsledk se nm zdlo, e respondenti pece jen o trochu vc odpovdali na otzky sotevenm koncem. Ale obsah odpovd se nezmnil. 3. 3 Vsledky zobou sond Vsouasn dob (leden 2012) tedy mme kolem dvou set dotaznk; piblin tvrtinu od drc, tvrtinu od drky, tvrtinu od pacientek a tvrtinu od jejich partner. Vc ne polovina zpacientek ajejich partner jsou cizinci. Zvsledk vyplv, e drcovstv/pijet gamet nebylo nijak nron rozhodnut. Polovina drky atetina drc by rda vdla, zda se zjejich daru narodilo dt; ojeho budoucch rodich ale nemaj dn pedstavy, nemaj na n dn poadavky. Drkyn i drci se velkou vtinou domnvaj, e dt by odrcovstv vdt nemlo. Pokud to nkdo zdvodnil, pak tm, e rodi je ten, kdo se star, ae dtti by se zbyten komplikoval ivot. Minimum argumentujcch ve prospch informovn dtte zmiovalo dleitost informac ogenetickch rizicch. Pacientky ajejich partnei si pej, aby drkyn i drci byli zdrav avzdlan, ppadn aby se jim podobali. Zahranin pacienti oproti eskm maj vce poadavk, ale a na vjimky to byly pochopiteln poadavky. Ueskch i zahraninch pacient pevauje pesvden, e dt nen poteba informovat ofaktu drcovstv, ale uzahraninch nen to pesvden tak siln. Pro otevenost argumentovali potebou znt zdravotn anamnzu drce atak frovost vi dtti, jeho prvem vdt osob ve. Zpadesti pacient apacientek jich 6 projevilo zjem oodanonymnn drcovstv amonost dtte zjistit identitu drce. Vem se ale zahranin pacienti od eskch li znan, je jejich vkov struktura: zahranin pacienti jsou vrazn star. Napklad zen ve vkovm skupin 40-43 let bylo 5 eek a14 cizinek, ve vkov skupin 44-47 let byla 1 eka a5 cizinek, ve vkov skupin 48-50 let nebyla dn eka, 6 cizinek ave vkov skupin 51-53 let nebyla opt dn eka a2 cizinky. Tak ns udivilo, e nkter cizinky nad 45 let (vechny suniverzitnm vzdlnm) byly pekvapeny, e u nemohou mt dt ze svch vlastnch vajek, a e mnoh z nich jet plnuj dal dti ktm, kter vzniknou ze souasnch lebnch procedur. Rozpaky vns vzbudil pln jednoho ze zahraninch pr popsat budoucmu dtti ve dopodrobna, aby vdlo jak moc jsme ho chtli 38

aco vechno jsme udlali. Prozatm nemme dostatek informac na to, abychom rozhodli, jestli rozdly mezi demografickou strukturou anzory eskch azahraninch pacient jsou dny sp odlinou kulturou nebo tm, e zahranin pacienti jsou velmi specifickou, vyselektovanou skupinou lid zcelho svta.

4 Zvr
Zreakc respondent jsme nezskali podklady pro tvrzen, e by urit chudost odpovd na oteven otzky byla dan nevhodnm zpsobem zskvn dat nebo jejich neochotou odpovdat. Nvratnost dotaznk byla velk, respondenti ochotn poslali odpovdi i pes internet a to iti, kte u nebyli nijak zvisl na slubch centra asistovan reprodukce. Jedna respondentka, vyplujc dotaznk vcentru, dokonce vdotaznku podkovala za n zjem oto, co ona prov. Vsledky tedy nejsp vykazuj dobrou validitu, co potvrzujeme i triangulac; tyi zpti autor tohoto textu jsou vdennm kontaktu sdrci i pacienty, tak znaj jejich reakce apoadavky zosobnho setkn. Nae smen vzkumn strategie se tedy zd bt rozumnm kompromisem, pinejcm dobr vsledky. Vsouasn dob jsme dotaznk jet mrn upravili abudeme pokraovat ve vzkumu, tentokrt vminimln tech centrech asistovan reprodukce. Rdi bychom zskali jet alespo 200 dotaznk, abychom pro kvalitativn st doshli dobr nasycenosti dat apro kvantitativn st adekvtn mnostv dat pro smysluplnou kvantifikaci.

Kontakt
Hana Konen Zdravotn sociln fakulta Jihoesk univerzity Katedra klinickch apreklinickch obor B. Nmcov 54 370 87 esk Budjovice Hana@adamcr. cz

Literatura
Freeman, T., Jadva, V., Kramer, W. & Golombok, S. (2009). Gamete donation: parents experiences of searching for their childs donor siblings and donor. Human Reproduction. 24 (3), 505-516. Konen, H. & Koubov, L. (2011). Kvalitativa jako prostedek evaluace efektu povinnch vzdlvacch kurz pro rodie nemajc genetickou vazbu kdtti. In: ucha, M., Charvt, M., ehan, V. (Eds.) Kvalitativn pstup ametody ve vdch olovku X. Vybran aspekty teorie apraxe. Univerzita Palackho vOlomouci. Str. 168 176. Shenfield, F., de Mouzon, J., Pennings, G., Ferraretti, A. P., Andersen, A. N., de Wert, G. & Goossens V. and ESHRE Taskforce on Cross Border Reproductive Care (2010). Cross border reproductive care in six European countries. Human Reproduction 25 (6), 13611368.

39

Scheib, J. E., Riordan, M. &Rubin, S. (2003). Choosing identityrelease sperm donors: the parents perspective 1318 years later. Human Reproduction 18 (5), 1115-1127. mluva oprvech dtte, zkon . 104/1991 Sb. (1989). Retrieved February 10, 2012, from http:// www. stopdetskepraci. cz/download/pdf/documents_2. pdf.

40

Bieda (nielen) post-socialistickch humanitnch vied alebo preo vlastne robi kvalitatvne vskumy?1
Juraj Podoba stav etnolgie SAV & Fakulta socilnych aekonomickch vied UK

Abstrakt
Pierre Bourdieu vvode k Outline of the Theory of Practice hovor otroch prstupoch kvnmaniu socilnej reality: pohadom domorodca, pohadom zainteresovanho cestovatea apohadom antropolga uskutoujceho ternny vskum (fieldwork). Aktulna analza schopnosti zaznamenva, pochopi a nsledne interpretova socilnu realitu post-socialistickmi spoloenskovednmi disciplnami naznauje, e tret pohad je vslovenskom akademickom kontexte vekou vzcnosou. Obdobie uplynulch dvoch desaro prinieslo bujnenie humanitne orientovanch akademickch intitci apadok spoloenskch vied. Prspevok je kritickou analzou postavenia kvalitatvnych vskumov vsocilnych vedch post-socialistickho obdobia. Kov slov: kvalitatvne metdy, postsocialistick spoloensk vedy Grantov podpora: Grantov projekt VEGA 2/0052/11. Socilnemu vedcovi, ktor poas svojej akademickej kariry u realizoval kvalitatvny socilny vskum je vprincpe jasn, e uchopi socilnu realitu zpozcie vskumnka zskavajceho empirick dta takmto spsobom je vemi nron. Vdy toti stoj pred dilemou, ak metodick nstroje, ak vskumn techniky s najvhodnejie na jej o najpresnejie zaznamenanie, resp. na charakterizciu sociokultrnych javov ktor skma. Ak epistemologick vchodisk ametodologick koncepcie je vhodn zvoli za elom interpretcie poznatkov, informci, dt, ktor zskal kvalitatvnym vskumom socilnej reality. Pretoe ako ternny bdate oraz hlbie prenik pod povrch tejto socilnej reality, tm viac si uvedomuje jej komplexnos, zloitos anejednoznanos, apreto aj ak uchopitenos metodickmi nstrojmi ateoreticko-metodologickmi koncepciami, ktor maj socilne vedy kdispozcii. Spoloensk vedy vpostkomunistickch krajinch je mon popsa pomocou rznych metafor: naprklad je mon ich prirovna kvlaku, ktor sa sklad ztroch ast. Vprednom oddelen s prvrenci radiklnej epistemolgie, zadn oddelenie je obsaden tradicionalistami, ktor si elaj skor odchod novch teri, zatia o vprostrednej asti vlaku cestuj t, ktor sa zaujmaj onov smery, ale nie s si ist, ako aleko ete pocestuj. Tto metafora by sa istotne dala poui aj pre zpadn spoloensk vedy, hlavn rozdiel vak spova vtom, e na Vchode s prepravn podmienky podstatne horie (Kol, 2004, 224). Urite je ale produktvna aj pri diskutovan aktulnej pozcie kvalitatvnych metd vspoloenskovednom bdan na Slovensku na zaiatku 21. storoia.2
1. Dlhia a rozpracovanejia verzia tohto textu vyla v sle 4/2012 asopisu Human Affairs: Postdisciplinary Humanities & Social Sciences Quarterly pod nzvom Qualitative research and scientific knowledge: Social science in post-totalitarian academia, s. 591-602. 2. Sn e nie je potrebn zdrazova vprpade kadej konkrtnej argumentcie, ktor je obsiahnut vtejto eseji, e mi ide opomenovanie problmov, ktor s dsledkom dominantnch, prevldajcich trendov apodmienok.

41

Aj ke to asi nebude a tak jednoznan; nepochybn odlinosti medzi jednotlivmi spoloenskovednmi disciplnami viac inpiruj kjej rozvinutiu smerom kviacerm vlakom, ktor sa sce pohybuj paralelne jednm smerom a v podobnch prepravnch podmienkach, ale urite nie rovnakou rchlosou, arozdelenie pasaierov do skupn aich zadelenie do rznych oddelen je pestrejie. 3 Cez pohad na pouvanie kvalitatvnych metd rozdelenie postnormalizanch spoloenskovednch pasaierov na prvrencov radiklnej epistemolgie a tradicionalistov ako dvoch vyhranench krajnch postojov celkom nesed. Postoj ku kvalitatvnym metdam toti nie je kovm metodologickm problmom, pomocou ktorho sa d jednoznane zadefinova zaradenie konkrtneho akademika do skupn nartnutch metaforou Pavla Kola. Velmi strune: m to dve hlavn priny. Jednak as socilnych a humanitnch vied kvalitatvne metdy programovo nepouva. Ajednak as (autoritatvnych) reprezentantov epistemologickej ametodologickej nehybnosti zotrvva na princpoch pozitivistickej vedy neskorho 19. aranho 20. storoia, vrmci ktorch s kvalitatvne metdy povaovan za nevyhnutn samozrejmos. Ale problematika pouvania kvalitatvnych vskumnch metd, resp. ich stle pretrvvajce okrajov postavenie vrmci vedeckho vskumu na Slovensku je urite prepojen so spoloenskmi svislosami spoloenskch vied po rozklade totalitnch reimov, asich odbornou aj odborovou dynamikou. Svis stm, ako sa formovali a transformovali/netransformovali spoloensk vedy vporevolunom obdob: intitucionlne, metodologicky, tematicky. Obdobie uplynulch dvoch desaro prinieslo boom humanitne orientovanch akademickch intitci. Poda potu univerzt avedecko-vskumnch intitci, poda akademickej infratruktry budovanej od 20. rokov 20. storoia, poda potu vydvanch vedeckch aodbornch asopisov azbornkov, poda potu profesionlnych akademikov pracujcich virej oblasti spoloenskch vied by Slovensko malo patri medzi spoloenskovedn vemoci. Kritick kvalitatvna analza vsledkov vedeckho bdania avedeckch vstupov mnostva akademickch intitci so spoloenskovednou orientciou vak naznauje nieo inho. Je zrejm, e toto kontatovanie koren virch spoloenskch svislostiach kvalitatvneho vskumu. Hlavne vzujme spolonosti opoznanie samej seba. Korektnejie povedan, vzujme spoloenskch elt oidentifikciu spoloenskch problmov ahadanie vedecky zdvodnench nstrojov na ich rieenie. Vkontexte irch akademickch svislost (o ale svis stmto celospoloenskm (ne)zujmom) je to zotrvanos interpretanch schm, ktor zbaven ideologickej rtoriky (ztotalitnho obdobia pozn. autora) preili politick otrasy anali si tuln domov ivnovch pomeroch (Kol, 2004, 230).

Taktie verm, e sn nie je nevyhnutn opakovane zdrazova existenciu relne existujcich rozdielov medzi jednotlivmi disciplnami. Aj vpodmienkach totalitne riadenej akadmie sa prakticky vkadej vedeckej genercii vyskytovali jednotlivci, ktorch odborn aktivity aepistemologick, ale iudsk postoje neboli vo svojej dobe vslade so sprvanm sa akademickho mainstreamu. Tu vak vdy ilo/ide ovnimky, ktor potvrdzuj pravidlo teda aspo pokia siahaj moje poznatky. Vdnenej situcii plat vpodstate to ist; rozdiely s hlavne vo zvyujcej sa kvantite prvrencov radiklnej epistemolgie, v zuujcich sa monostiach postihu takchto jednotlivcov a v mkch spsoboch ich marginalizcie v akademickom priestore ako v ete nedvnej minulosti. A minimlne poas uplynulho desaroia meme dokonca aj vslovenskom akademickom prostred (op iba vniektorch (sub)disciplnach) pozorova u aj aspo nznaky vytvrania vedeckch kl apokusy ointitucionalizciu alternatvy kprevldajcemu mainstreamu, ktor je alebo by mala by plne kompatibiln seurpskym akademickm priestorom. Stle vak ide omeninov trendy amodely sprvania vslovenskom akademickom prosted spoloenskovednej orientcie. Tak ako to plat uvyuvania kvalitatvnych vskumnch metd. 3. Metafora Pavla Kola je vcitovanom texte vlastne pouit pre prklad vchodoevropskho djepisectv, ie pre jednu disciplnu.

42

Zsadn politicko-spoloensk zmena podporujca intitucionlne zmeny aumoujca eliminciu ideologickho dikttu, anrast potu profesionlnych akademickch pozci by teoreticky mali vies kintelektulnej rozmanitosti, kvzrastajcej metodologickej otvorenosti, k dynamizcii metodologickho rozvoja ak metodologickej pluralite, ako aj kdecentralizcii bdania avuby. Avak v relnych dopadoch vetkch tchto okolnost nie je mon identifikova pozitvnu zmenu vo vzahu kpouvaniu kvalitatvnych metd vsocilnych vedch, ani vo vzahu ku kvalite vedeckch vstupov zprostredia kvalitatvnych socilnovednch discipln. Veobecnejie povedan, ich aspo predpokladan potencil neviedol kpodpore aposilneniu bdania voblasti kvalitatvnych socilnych vied. Skr sa daj identifikova trendy sopanm znamienkom. Trval finann podhodnotenie oblasti vedy avskumu celkom logicky smeruje proti masvnejiemu pouvaniu kvalitatvnych vskumnch metd, najm finanne nronejch vskumov, napr. spojench sdlhodobm aopakovanm pobytom vterne, pravidelnm vyuvanm vieho potu fokusovch skupn, budovanm vskumnch laboratri aternnych vskumnch stanc, presieovanm bdateov na multidisciplinrnej bze mimo zavedenej rigidnej intitucionlnej infratruktry apod. Negatvny dopad chronickho podfinancovania vedeckho vskumu je znsobovan uplatovanmi evalvanmi mechanizmami agrantovmi schmami acelkovm charakterom hodnotenia tak vedeckej produkcie jednotlivch akademikov, ako aj akademickch intitci. Naliehavou otzkou, ktor nepochybne svis s tmou uplatovania kvalitatvnych vskumov vspoloenskch vedch je problematika tzv. epistemologickho zlomu akonca ideolgi. Odideologizovanie aneakane zskan sloboda bdania amyslenia vdisciplnach, kde slobodne mysliaci akonajci jednotlivec bol poas celho 20. storoia povaovan vnajlepom prpade za udka, sa vmnohch akademickch komunitch ukazuj ako problm. Ako kontatuje Pavel Kol (2004, 226), v dsledku rozpadu starej ideologickej truktry vznikla znan potreba novho orientujceho vedenia, potreba vymani sa zideologickho vkua . Najastejou reakciou na tento stav je nvrat kpredstavm faktografickch, neteoretickch humanitnch discipln akfilozoficky naivnmu hadaniu objektvnej vedeckej pravdy. Zreten strach zideologickho vkua je sprevdzan niekde skrytm, inokedy zase vemi otvorene presadzovanm odporom kterii aasto aj novou vlnou intrumentalizcie spoloenskch vied. Za tm sa vak mu skrva iba nov formy ideologizcie: strach z terie je nevyhnutne sprevdzan tbou po ideolgich (bliie pozri Kol, 2004, hlavne na stranch 226-228). Pierre Bourdieu hovor otroch prstupoch kvnmaniu socilnej reality: pohadom domorodca, pohadom zainteresovanho cestovatea apohadom antropolga uskutoujceho ternny vskum (fieldwork) (Bourdieu, 1977). Pochopitene, antropolga me zaujma aj pohad cestovatea (minimlne vprpravnej fze fieldworku), zujem opohad domorodca je vlastne integrlnou sasou nm realizovanho etnografickho vskumu. Jeho pohad na socilnu realitu ahlavne jej interpretcia sa vak od predchdzajcich dvoch diametrlne lia. Presnejie povedan by sa mali li, pokia teda naozaj ide oerudovanho socilneho vedca. Aktulna analza schopnosti zaznamenva, pochopi ansledne interpretova socilnu realitu post-socialistickmi spoloenskovednmi disciplnami naznauje, e tret pohad je vslovenskom spoloenskovednom kontexte vekou vzcnosou. Vemi mal zastpenie kvalitatvnych socilnych vskumov vspoloenskovednom bdan, avich rmci vemi mal zastpenie dlhodobch etnografickch vskumov marginalizuje dokonca aj prv dva pohady, resp. im asto vtla skr memorov apublicistick/esejistick charakter. Problmom je, e iba mal percento spoloenskch vedcov psobiacich vakademickom intitucionlnom priestore sa zama nad Bourdieuom vyslovenm postojom. Vkontexte aktulnej diskusie okvalitatvnych metdach je potrebn 43

poloi otzku, ako ztohto pohadu vyzer vedeck poznanie (socilnej reality) vspoloenskch vedch na Slovensku? Pri reflexii problematiky uplatnenia kvalitatvnych metd vaktulnom spoloenskovednom bdan je inpiratvna metafora barbarika, pouit Jozefom Btorom aNikom Hynekom (2009) pri analze akademickch intitci zaoberajcich sa medzinrodnmi vzahmi na Slovensku. Analytick kategria barbarika sa zaklad na modeli vzahu jadra aperifrie. Barbarikum nem jasn funkciu ani organizan logiku. Zpohadu vedeckho vskumu centrum by malo produkova ainovova teriu aperifria by ju mala aplikova. Poda autorov vak vskum na slovenskch akademickch intitcich (zaoberajcich sa medzinrodnmi vzahmi) zatia neprodukuje iadne nov terie ani neaplikuje terie vytvoren vcentrch akademickho ivota konzistentnm spsobom. Autori vo svojej analze pouili metaforu Potemkinovch dedn vrmci vskumu medzinrodnch vzahov; vsvislosti so situciou ponovembrovho kvalitatvneho vskumu na Slovensku by som skr pouil metaforu prebudovvania fasd. Disciplny aintitcie sa vonkajkovo prispsobovali eurpskemu/svetovmu modelu, vrtane zmeny nzvov discipln aintitci, ahlavne bujnenia novch. Vychdzajc zo spsobu analzy predkladanej Btorom aHynekom, definujcej produktvnos epistemologickho ametodologickho naptia na rozhran pojmov centrum-perifria-barbarikum tvrdm, e boom spoloenskovednch intitci poas transformanho obdobia nepriniesol vyiu kvalitu vedeckho bdania a jeho vstupov. Z hadiska pouvania kvalitatvnych metd, poet vskumov zaloench na pouit tchto metd urite neprevyuje situciu spred dvadsiatich rokov, ke intitucionlne zabezpeenie bolo ovea skromnejie; skr sa presadzuj opan trendy. Skvalitou vedeckch vstupov je to samozrejme zloitejie; roztvrajce sa nonice kvality vrovni vedeckho bdania, o plat veobecne, s realitou aj uvedeckch vstupov vsocilnych ahumanitnch vedch. Metodologick otvorenos apsobenie mnohch slovenskch spoloenskch vedcov vzahrani m pozitvny dosah aj na metodologick rove asti vedeckch publikci zuplynulho obdobia. Hlavn trend je vak presne opan; poet aj kvalita dlhodobch kvalitatvnych vskumov kles, podobne ako kvalita vedeckch vstupov zaloench na dajnej kvalitatvnej metodolgii. Je pozoruhodnou skutonosou, e tento fenomn sa objavuje aj udiscipln, ktor sa takpovediac historicky opieraj oternny vskum, resp. oetnografiu, dokonca vpodobe rezigncie na kvalitatvne vskumy. o by som si dovolil oznai za paradox kvalitatvnych discipln. Nzorne by som to demontroval na prklade odboru vrmci ktorho psobm, kde zmienen prebudovvanie fasd znamenalo zmenu nzvu disciplny na etnolgia i antropolgia. Tento proces bol/je vak sprevdzan istotne nie ukadho akademika psobiaceho vakademickch intitcich stmto nzvom4 rezignciou na etnolgiu (bliie Podoba, 2003, 2006, 2007). Zhadiska diskutovanej problematiky kvalitatvnych vskumnch metd asnimi spojenej metodolgie ide orezignciu na dlhodob ternne vskumy, poruovanie zkladnch zsad apravidiel ternneho vskumu, resp. veobecne kanonizovanch noriem, zsad apravidiel regulujcich kvalitatvne vskumy, a po van pouvanie oral history vlastnho ivota. Take analytick pohad Btoru aHynka nepochybne plat aj tu. Mojou druhou tzou je kontatovanie konfliktu medzi teriou ametodolgiou/metodikou. Je vyjadren prve metaforou Potemkinovch dedn i prebudovvanm fasd, o je vrovine pr4. Odline treba nazera na psobenie mladch akademikov pracujcich na svojich dizertanch vskumoch poas pribline uplynulho desaroia, zktorch as mala monos dlhodobejie psobi na prestnych zahraninch univerzitch, i tam dokonca zskali akademick tituly. Uvekovej skupiny mladch bdateov sa vak nonice kvality roztvraj ete oividnejie ako uakademikov patriacich dostarch vekovch skupn.

44

spevkov na konferencich avedeckch publikci asto manifestovan napr. hojnm citovanm mdnych paradigmatickch autorov zoblasti kvalitatvnych socilnych vied (zvis od momentlnej situcie kto prve let ako mdny autor; nie je podstatn i je nm Claude Lvy-Strauss, Clifford Geertz, Pierre Bourdieu alebo Dan Sperber, nejak prve vychyten feministick autorka alebo niekto al). Avak nositelia mdnych trendov amdnych citci zzemia akademickho barbarika nonalantne ignoruj fakt, e osobnosti socilnych vied budovali svoje vedeck dielo prve na celoivotnch kvalitatvnych vskumoch svojich vlastnch, ako aj svojich spolupracovnkov, iakov, epignov anasledovnkov. Vdeklaratvnej rovine dochdza kzdanlivmu preberaniu dominantnch teri, kmanifestanmu preberaniu vedeckch nzorov aepistemologickch postojov (aktulne mdnych) paradigmatickch zpadnch autorov, vrovine metodolgie pozorujeme prevldajcu stagnciu anezujem okvalitatvny vskum5. Ako nedvno kontatoval Martin Kanovsk (2011, 7), monografie zaloen na dkladnom etnografickom materile s vnaom prostred vstrednou zriedkavosou. Dlhodob ternne vskumy, ktor mu by jedin zkladom tchto monografi, s na rozdiel od niekokotdovch i dokonca niekokodovch vskumnch vletov vekou vnimkou. As tu aj in dvody: nesmierny tlak na kvantitatvnu produkciu vedeckch vstupov vedie ktomu, e mnoh bdatelia s dokonca aj proti svojej vli nten podahn psaniu vekho potu iastkovch prc, umiestovanch hlavne vzbornkoch. Pliaga zbornkov anarchlo umiestnench prehadovch tdi vloklnych asopisoch, sotva sa rovou liacich od predbench vskumnch sprv, prakticky zlikvidovali tradciu publikovania etnografickch monografi. Podobne kontatuje Miroslav Michela, e neustly tlak na zvyovanie kvantity produkcie me znamena, e poet publikci prinajci aj zvenie symbolickho kapitlu bude skr samoeln anebude prospieva vedeckej diskusii. Spsob riadenia ahodnotenia vedy na Slovensku, podobne ako vsusednch postkomunistickch krajinch, smeruje knadprodukci nedodlk, ako citovanmu autorovi tento stav vrozhovore pomenovala jedna esk kolegya. Taktie stm svis na Slovensku rozren plagitorstvo aneustle opakovanie u povedanho (Michela, 2011, 636). Kad vedec, teda aj spoloensk vedec, by mal repektova fakty aprslun metodologick postupy. Vedeck zvery by mal ma podloen vskumom; km to tak nie je me hovori nanajv ovahch, predpokladoch a hypotzach. Konferencie okvalitatvnych metdach urite prispievaj kdiskusii otchto problmoch vrmci akademickej komunity. Treba dfa, e prispej hlavne ktomu, aby sa okvalitatvnych metdach menej hovorilo aviac sa konalo: teda aby sa kvalitatvne vskumy realizovali vpodstatne vej kvalite aj kvantite ako doposia.

Kontakt
Juraj Podoba stav etnolgie SAV Klemensova 19 831 04 Bratislava e-mail: jpodoba@nextra. sk
5. Ide zjavne ojeden zprejavov recyklcie habitusov, ktor patr knajcharakteristickejm rysom akademickho ivota uplynulch dvoch desaro. Ide vlastne iba oaktualizciu fenomnu zdanlivho i predstieranho marxizmu, ktorho dsledkom bola absencia marxizmu amarxistov prve vakademickom prostred, kde jedinou oficilne povolenou metodolgiou bol marxizmus-leninizmus, adlhodob konzervcia dvno prekonanej epistemolgie ametodolgie, ktor vpodstate vinovo pretrvva dodnes.

45

Literatra
Btora, J., & Hynek, N. (2009). On the IR barbaricum in Slovakia. Journal of International Relations and Development, 12 (2), 186-193. Bourdieu, P. (1977). Outline of the Theory of Practice. Cambridge: Cambridge University Press. Hann, Ch., & Srkny, M., & Skalnk, P. (Eds.). (2005). Studying Peoples in the Peoples Democracies. Socialist Era Anthropology in East-Central Europe. Mnster: LIT Verlag. Kanovsk, M. (2011). Predslov. Spsoby bvania, stavebn kultra a socilne podmienky: ako skma materilnu kultru? In J. Podoba, Vvoj stavitestva aspsobu bvania vdedinskom prostred v20. storo. Etnografick aspekty tdia kontinuitnch adiskontinuitnch procesov vpodmienkach industrializcie krajiny a socialistickej kolektivizcie ponohospodrstva. Bratislava: Slovensk asocicia socilnych antropolgov, 7-13. Kol, P. (2004). Nenpadn okovy Klei. Vchodoevropsk djepisectv po pdu elezn opony mezi vdeckm tosem alegitmizac panstv. Soudob djiny, XI (1-2), 224- 230. Michela, M. (2011). Strcovia stratenho asu. Diskusie o dejinch a historici na Slovensku. Historick asopis, 59 (4), 617-637. Podoba, J. (2003). Osobnos americkej antropolgie ako indiktor: medzi folkloristikou, esejistikou asocilnou vedou. Kritika & Kontext, 2, 76 80. Podoba, J. (2005). On the periphery ofaperiphery: Slovak anthropology behind the ideological veil. In Ch. Hann & M. Srkny & P. Skalnk (Eds.). Studying Peoples in the Peoples Democracies. Socialist Era Anthropology in East-Central Europe. Mnster, LIT Verlag, 245 255. Podoba, J. (2006). Men brat strcom tradcie: dl blho mue, esk intelektuli aslovensk nrodopis v20. storo. In: J. Pospilov & J. Noskov (Eds.). Od lidov psn kevropsk etnologii. 100 let Etnologickho stavu Akademie vd. Brno: Etnologick stav AV R, 152 164. Podoba, J. (2007). Socilna antropolgia v stredovchodnej Eurpe: intelektulna vzva alebo anchronizmus? Sociologick asopis/Czech Sociological Review, 43 (1), 175 182. Podoba, J. (2007). Antropologizcia etnolgie, t. j. post-nrodopisu vstredovchodnej Eurpe: medzi orientciou na zmenu, rezistenciou arezignciou. In Budil, I. T. & Zkov, T. (Eds.). Antropologick sympozium V. Plze: Fakulta filozofick Zpadoesk univerzity a Dryada, 128 137.

46

Epistemologick diverzita
Jan Krsa stav spoleenskch vd, Fakulta stavebn, VUT vBrn

Abstrakt
Autor se ve svm pspvku zabv dualitou, kter vz vzkladu lidsk ei. Nekonformitu oznaovanho aoznaujcho, jak lze popisovanou dualitu parafrzovat, vak nevid pouze jako problm smiotick, ale psychologick, pop. kognitivn, metodologick aontologick. Autor kritizuje redukcionismus monismu, kter apriori dualistickou perspektivu odmt, resp. redukuje. Zrove se ale te, zdali nen dualismus a jakkoli vda v kontradikci. Problm autor pedbn e poadavkem psnho odliovn konformnch anekonformnch vd. Klov slova: mentln reprezentace, epistemologie, dualita, konformita/nekonformita, pavda Pojmovm zzemm mch vah, nkolik let promlenm (Krsa, 2008, 2010, 2011), je psn odliovn konformn a nekonformn mentln npodoby svta, tj. odliovn npodoby svta pomoc obrazu apomoc slova (Eco, 2004). Mm clem je pochopit ansledn psychologickmi pojmy popsat proces vzniku ei (slova). Tento pspvek se zabv vedlejm produktem tohoto bdn zabv se diverzitou, kter je vei neodstraniteln ptomna. Ji dve jsem popsal (Krsa, 2008) intuitivn psychologick model, model jeskyn, kter rozliuje dostediv (percepce) aodstediv (aktivita) drhy na psychiky. Tato odstedivost adostedivost velice dobe koreluje sdostedivost aodstedivost naeho nervovho systmu (srov. Hschl akol., 2002; Brown, 2010; Roek, 2002). lovk produ nejen vnm, ale tak vprod tvo. Tvorba, resp. dlo, je vsledkem funkce lidskch odstedivch kanl. Uritou st vrmci celku lidskho dla jsou dla napodobiv, tj. dla, kter napodobuj nco empiricky (tj. senzoricky, dostediv) pstupnho. Npodoba nemus bt nim pozoruhodn, jestlie je oznaujc podobn (tj. konformn) oznaovanmu (nap. obrzek motla). Mnohem pozoruhodnj aepistemologicky palivj je ppad, kdy je toto oznaujc s oznaovanm obsahem senzoricky nekonformn. Pak toti lovk vytv dlo (oznaujc), kter naprosto postrd inspiraci v prod a tvo tedy nutn v oblasti zcela mimo produ (tto oblasti km nekonformita). To je ppad lidsk ei, kter navc nen pouze vnjm napodobivm dlem, ale tvo i jakousi pomyslnou korunu lidsk seberegulace (vnitn e). Je-li podstatou nejvy rovn lidsk seberegulace nekonformn prvek, pak by bylo jist zhodno vdt otto (na produ nikdy neredukovateln) oblasti co nejvce. Protoe za npodobu je teba vpsychologii povaovat ji pamovou stopu, musme vppad konformn npodoby rozliovat npodobu vnitn (mentln reprezentaci) anpodobu vnj (nap. soku). Vnj npodoba nen onic mn psychicky psobiv (a tedy psychologicky zajmav), ne npodoba vnitn. Vnj npodoba je vsledkem procesu, kter se skld minimln ze t fz: 1. fze percepce (fze konformn), f. oznaovanho, 2. fze tvorby oznaujcho a 3. fze 47

percepce vytvoenho oznaujcho. Vnitn typ npodoby vak zasahuje pouze do prvn fze (maximln do druh). Nekonformn npodoba je pochopiteln nutn trojfzov as vnj konformn npodobou se rozchz ji ve 2. fzi. Oproti konformn npodob se ta nekonformn vyznauje tm, e jej druh atet fze, tj. oblast oznaujcho je vdy senzoricky odlin od fze prvn (tj. fze oznaovanho). Vdy slovem, kter slym, napodobuji vidn nebo hmatan; psmem, kter vidm, napodobuji slyen, kter napodobuje hmatan, chutnan i slyen atp. Unekonformn npodoby je navc zbyten odliovat vnitn (mentln) avnj (vokln) nekonformn npodobu, protoe ob je tmt lidskm artefaktem. e toti nikdy nebyla pirozen, ale vdy artificiln.

1 Dv rovn mentln reprezentace

Pvodn jsem studoval vlastn jen rozdly mezi dvma lidskmi dly: obrazem a e (Krsa, 2010). Poslze jsem si vimnul, e nejde jen oodlinost naich vnjch artefakt, ale tak (a snad i mnohem zsadnji) o odlinost samotnch naich duevnch obsah, resp. proces, ktermi vytvme mentln reprezentace. Lidsk mentln reprezentace je bu konformn, nebo nekonformn (tertia non datur!). Konformn (mentln, vnitn) npodoba se (fylogeneticky chpno) zaala rozvjet ji sprvnmi mnohobunnmi organismy vybavenmi exteroceptory (tj. u Triblastica) kdysi vendiakariu (tj. ped 550 miliny let) aje pro mnohobunn ivoichy pmo typick (srov. Roek, 2002; Krsa, 2008). Nekonformn npodoba svta naopak neme bt star ne pedpokldan datum vzniku lidsk ei, kter je zas dvna do souvislosti a se vznikem modernho lovka ped 290-140 tisci lety (srov. Fridrich, 2005; Mithen, 1996). Nekonformn typ npodoby je tedy oproti vnitn konformn npodob neobyejn mlad.

2 Konformn npodoba svta

Jak ji bylo eeno, konformn npodoba svta ve vdom skrze aktivitu nervov soustavy je vrozenou vlastnost vech ivoich asouvis jak svnmnm, tak spamt (Romanyshyn, 2001). Tato pirozen npodoba (pamov stopa) nen nam zmrnm dlem. Dje se nm, ani bychom vyvjeli njak zvltn sil. Dokonce si nkdy pamatujeme i vci, kter se aktivn sname zapomenout! Podvejme se krtce, co nm oi uplatnn konformn mentln npodoby me ci biologie, resp. paleontologie (Roek, 2002). Nm, lidem, blzk, vizuln zaloen konformn npodoba svta je zeteln atedy empiricky zkoumateln ji uestinohho hmyzu (srov. Veselovsk, 2000). Uvel (stejn jako ulovka) se dokonce tato primrn apirozen konformn npodoba vyvinula ve vnj artificilnnpodobu, skrze kterou lze ostatnm velm komunikovat ptomnost potravy mimo l!1 Jestli je vel tanec konformn nebo nekonformn, je tk zodpovdt (tyto tkosti patrn svd otom, e nekonformitu meme neproblematicky vztahovat pouze klidsk ei ak zn odvozenm dlm).

1. Vely za tmto elem vyvinuly sten nekonformn znakov systm vel tanec. Do jakho bodu vminulosti meme klst vznik velho tance? Je star nebo naopak mlad ne lidsk e?

48

Vichni tvorov migrujc na vt vzdlenosti nebo obvajc rozshl teritorium si musej osvojovat rozshl mentln mapy. Nap. rybk dlouhoocas (Cloudsley-Thompson, 1978) dvakrt do roka pelet od plu kplu na planety, hnzd toti varktickch oblastech azimuje vAntarktid. Mentln mapa prosted umigrujcch tvor mus bt okzal. Pipomenu jen, e vtina migrujcch ptk thne vnoci aorientuje se jak podle (u lovka neptomn) magnetorecepce (Nmec, Vcha, 2007), tak i podle mentln mapy hvzdnho nebe (Veselovsk, 2000).

3 Nekonformn npodoba svta

Tvorba mentln npodoby prody je metodou ivota vech ivoich, nikoli jen lovka. Naopak nekonformn npodobu svta, pokud je mi znmo, vytvoil jedin lovk (vely maj pouze nakroeno). Exemplrnm nekonformnm napodobivm dlem je pede vemi lidsk e. Lidsk e je hlasit, vokln, dlo, kter vrmci ontogeneze konformn (!) napodobuje e ostatnch lid. Dti sly hlasy ostatnch lid a napodobuj je. Tak se nau zkladnm fonmm ankolika slabikm, znich pozdji skldaj cel slova. 2 e si tedy osvojujeme velice plynule anensiln jako konformn (sic!) npodobu ei druhch osob. Samotn systm npodoby, kter dt konformn napodobuje, je vak nekonformn. A pozdji, kdy u nae mluvidla um napodobit vtinu slabik aslov (cca od t let), dt pochop (nikoli nutn reflektovan) nekonformn potencil eov npodoby. Pochop, e se na nkter vci sta zeptat aze slyen odpovdi rekonstruovat vlastn zkuenost. Nekonformn npodoba je od potku duln: nejene vsob ukrv 1. konformn npodobu (obraz), 3 ke kter odkazuje (oznaovan), ale obsahuje tak 2. vokln obraz (sloen zfonm), oznaujc. Vrmci verbln npodoby tedy musme vdy myslet asociaci minimln dvou obraz (konformnho avoklnho) anikoli jen jeden obraz (jako je tomu ukonformn npodoby). Tato podvojnost vznik vprbhu zmnnch t fz tvorby npodoby. Vokln obraz (tj. slovo) navc nelze smyslupln myslet bez ptomnosti mnoha dalch slov dokonce vtinou musme myslet cel systm ei, abychom urili polohu danho slova (a nato vroku) ve verblnm systmu npodoby (srov. Frank, 2000; Hawkes, 1999). Jak jinak bychom mohli odliit aurit, co je to nap. slunka aco slunatec; jak jinak bychom zjistili, zda je pravdiv vrok sporofyt je mnohobunn organismus, jeho buky jsou haploidn? Ztchto dvod je nekonformn npodoba energeticky afyziologicky mnohem nronj, ne prvotn (neduln) konformn proces. 4 Shrme een: Rozdl mezi konformnm a nekonformnm typem npodoby spov v tom, e s konformn npodobou se setkvme pirozen a automaticky od svho narozen, kdeto osvojen si nekonformn mentln npodoby je vzno pouze na osvojen si specifickho lidskho dla, kterm je lidsk e (pop. jej ekvivalenty: znakov e, psmo). Bez kontaktu se se nekonformn vrstva vdom (ment. reprezentace) nikdy nevyvine (srov. vl dti).
2. Svoje dti ume zkladnm (voklnm) fonmm asto pomoc konformn (!) npodoby hlas zvat, tedy skrze tzv. onomatopoiu (srov. zatek Komenskho Orbis pictus). 3. Jsou ovem i slova abstraktn, kter msto konformnho obrazu odkazuj na jin slova. 4. Pi poklesu rovn vdom se proto pojmov vztahy vytrc i poruuj aasociace jsou vce fonetick, tj. konformn (srov. Kugler, 2002)

49

Nejpodstatnj je ovem to, e do nekonformn sti (tj. do vokln oblasti oznaujcho) nekonformn npodoby nevnik ani zlomek senzorickho materilu (vidn zkrtka nemu zachytit ve sluchovch drahch CNS).

4 Vchodisko pedkldanho problmu

Na cel problm epistemologick diverzity m tedy pivedlo studium eov npodoby svta. Pi studiu procesu nekonformn npodoby kad dve nebo pozdji stane ped problmem, emu odpovd prv ona ne-konformita. Tedy: Co je podstatou nekonformity, kdy ve, co jsme ochotni pipustit (nebo je to senzoricky pstupn) je proda, kter je de facto synonymn skonformitou? Co (jak sla) zakld audruje nekonformitu? Pi pprav tohoto pspvku m vak zaskoila jet mnohem nalhavj otzka: Jak lze myslet/ popsat nekonformitu dostaten vrn a pitom nestanout na mst nevdeckho blbolu? To byla tak otzka, kterou jsem oslovil plnum. Moj odpovd na ni je tento pspvek. Posume vak nae tzn dle. Jak chpat zjevnou jinakost tto ne-konformity zhlediska vvojovho? ili: 1. Je e cele odvozena zprody anekonformn struktury jsou jen odpadem (epifenomnem) smiotickho procesu, kter vdy vyvr vprod az poteby nco vprod oznait? Je tedy nekonformita jen jakousi iluz vzniklou vjinak konformnm prosted, tj. vdo sebe uzaven prod? 2. Nebo je nutno vnekonformit vidt nco od prody zsadn odlinho apipravit se na skutenou (nejen epistemologickou, ale i kosmologickou) dualitu? Jedn se, bohuel, ootzky na pomez prodnch ahumanitnch vd a, obvm se, i ontologie.

5 Neduln pozice
Klasick, monistick, epistemologick pozice prodnch apotamo i humanitnch vd vid vvoj nekonformity asi takto: Nejdve je proda. Vjejch trobch se zrodil lovk. Ulovka se vrmci vnitrodruhov, vokln realizovan komunikace postupn vyvinula obecn eov npodoba prody, kter za jistch okolnost (zvnitnn pvodn vnj ei) peroste ve verbln vdom, kter u nenapodobuje jenom konformn svt, ale tak tvo (pop. upevuje) kulturn entity. Subjektivn reflexe nekonformity nekonformnch obsah se ztto perspektivy me zdt nap. jako lpn na detailech. Vrmci tohoto klasickho epistemologickho vchodiska se tedy realita (to skuten jsouc) nachz pouze vprod, aodtud se odr/promt do mozku, resp. do vdom pozorujcho. Anikoli naopak. Ve nad percepci prody je iluze, vznikl zpodstatnnm (reifikac) pomocnch prostedk npodoby. Ve, podle tohoto nedulnho vchodiska, pochz zjedinho zdroje skuten dualita neexistuje. Zdnliv rozdlnost pozorovanho apozorujcho je vrmci tohoto epistemologickho modelu zruena vjednotu skrze pedstavu zrcadlen prvnho druhm (Occamova bitva disekci dovr). 50

Stejnm krokem je tak vykrcena rozdlnost mezi oznaovanm a oznaujcm v jednotu oznaovanho poukazem na podstatnost oznaovanho apomocnost oznaujcho.

6 Duln pozice
Jinakost nekonformnho oznaujcho (tedy hlavn jeho neredukovatelnost na jakoukoli prodninu) m ovem pimla kdosti jednoduch alternativn perspektiv: Toti nepedpokldat apriorn pouze kauzalitu ve smru od prody kne-konformit (resp. kne-prod), ale uvit i monost akauzln (a tedy neodvozen atedy i neredukovateln) duality Prody aNe-konformity (resp. Ne-prody). 6 Pijmout jednodue tuto alternativu, kter vede pedevm ke zmn vchoz badatelsk aepistemologick pozice (z monismu k dualismu), nen nikterak jednoduch a nar na nejednu pekku. Vyjmenuji dv znich: 1. Dualismus jakhokoli druhu (i jen voslaben form teba jako odlin nzor) se vevropsk kultue (resp. umonoteistick, kesansk vry, kter tvo vznamn zklad evropsk kultury) vdy setkval stm nejvtm odporem (srov. ppady gnostik, reformtor, prvnch prodovdc nebo jinch nboenstv). 2. Druh pekka pramen zne-prodnosti nekonformity. Ani (prodn) vdy, kter v17. stolet vyhrli informan boj skesanskou ideologi av 19. a20. stol. utvely globln vdeckou kosmologii, tedy vdualit nemohou najt zalben! Jsou tu vak i jin obte: Jak nazvat ono druh? Bude negativn oznaen nekonformita dostaujc? Nebo mme, vsouladu stradic, mluvit oduchu, dui, zsvt apod., nebo mme radji vterminologii souasn psychologie mluvit ovdom, omysli, oduevnm svt i psychice? Ado jak mry jsou takov odkazy ktradici validn?

7 Problm
Jak siln mohu dualismus myslet apitom jet zstat na pd vdy (nebo i jen na pd zdravho rozumu)?! Nen snad dualismus ajakkoli vda vkontradikci? Mus bt kad dualita vdy odvozen od monismu (z njakho jedinho zdroje skutenosti, zjedin reality), nebo me bt neodvozen askuten duln?

5. Kesansk avdeck postoj se li jen vtom, e Kesan kladou na potek Boha, kdeto prodovdci naopak produ (resp. minerln produ), neli se vak vdrazu na monistickou vizi. Podobn si pon vlastn i Platn (1993), hovo-li o svt idej. Platn sice nai vizi obrac a klade potek, tj. ideje, ped produ (srov. methexis) anepouv metaforu zrcadla, ale metaforu stn, ale vsledek je stejn: dualita le rozplena aneinn, ba mrtv. 6. Co se te fylogeneze ei, verbln npodoba svta by tedy byla vsledkem spolupsoben prody ane-prody (a nikoli druh vsledkem psoben prvho).

51

Druh zmnn monost vede kepistemologick diverzit (tj. kdvoj verzi, kdualit), kter je velmi aktuln otzkou zvlt pro humanitn vdy (do jak mry studuj nekonformn akonformn procesy?).

8 Dualistick perspektiva
Prodn vda, jak eeno, neme vykroit zkonformity, resp. zpopisu konformity (prohlubuje toti obraz prody, tj. neho senzoricky pstupnho). Jakkoli je prodn vda vzna na sofistikovan jazykov systm (tj. vdeck jazyk), kter pedstavuje vrchol nekonformnho procesu, ono zobrazovan (oznaovan) je vdy (!) konformn povahy. Ve, co bychom tedy kali omimo-prod vrmci prodovdy, by byla jen redundance njakho empirickho objektu. Zatmco e, kdy napodobuje konformitu uv nekonformnch voklnch struktur, sna-li se naopak vei vyslovit sama nekonformita, vyuv (naopak) ji prve uchopench konformnch struktur jakoto oznaujcch toho nekonformnho. Jinmi slovy: vyuvme empiricky pstupnch jsoucen jakoto vehikul metaforickm tenorm, kter se sname uchopit (tj. oznait) prv za hranic konformity (tj. percepce). Nelze nikdy smovat vdy studujc konformn oblasti (tj. pedevm prodn vdy) svdami studujcmi nekonformitu (tj. mnoh humanitn vdy, prvo, technologie, umn, nboenstv). Nelze pomovat nap. biologii sprvn vdou nebo snboenstvm. Oba druhy vd jsou zhlediska smize zcela odlin. Oznaovn konformnch anekonformnch jsoucen toti m na opanou stranu. Je tedy nutno nekonformn oblast odliovat od konformn u jen proto, e, kdyby se msily, zprodn vdy by se stvala pa-vda (srov. Bachelard, 1994). Ono, co se mch kist empirii prostednictvm ei, je odlin od prvotnho (stamilinletho) konformnho procesu. Nelze proto jakkoli jednodue anaivn (nap. zrcadlov) peklpt struktury konformn anekonformn. Naopak je nutno zbavovat nekonformn vdy plin doslovnosti konformnch vehikul. Dualistick epistemologick vchodisko umouje velice dobe pozorovat mimo jin i, jakm zpsobem je konstruovan tzv. pavda (resp. prodn pavda). Je to takov postup, kdy reifikujeme adomnle mme nekonformn jsoucna (nap. hypotetick elementrn stice telepatie i telekineze, bio-energie atp.). Jedn se koneckonc otakov pohled na svt, kdy si nejsme ochotni pedstavit nic jinho, ne jedinou produ (a to je monismus). 7 Dle mho nzoru, prv prodn pavda ukazuje, kterak je monismus konceptuln patologi (pop. neglektem) dualismu. Navc je nutno zmnit i ten postoj kdualit konformity/nekonformity, kdy prodn vda vyvrac nekonformitu jej neuchopitelnost prostedky konformity (nap. tzv. menm). I zde vidm uritou patologii, kterou bych ovem nazval patologi metafory, kdy dotyn nen schopen myslet metaforu jinak, ne jako pouh slovkaen. Z ve eenho uzavrm, e lze (bez pomlen) budovat istou prodn i istou nekonformn vdu. Navc lze, svelkou opatrnost jak na stran empirie, tak i na stran vyjadovn, budovat
7. Nutno je ovem zmnit tak postup odlin, asto nazvan psychologismem, kdy naopak (opt vrmci monismu) pevdme prodn jsoucna (tj. konformitu) na hypotetickou jen pedstavu (srov. solipsismus). Zde se asi jedn onekonformn pavdu.

52

vdu orozdlu apropojen duality konformita/nekonformita (to je ostatn cesta, kterou se chci dle vydat). Velmi problematickm se naopak stvaj (z monistick perspektivy vychzejc) pavdy, kter se sna redukovat jednu stranu ve druhou.

Kontakt
Jan Krsa stav spoleenskch vd FAST VUT vBrn Veve 331/95 602 00 Brno honoh@email. cz

Literatura
Bachelard, G. (1994). Psychoanalza ohn. Praha: Mlad Fronta. Brown, J. W. (2010). Neuropsychological Foundations of Conscious Experience. Belgium: Chromatika. Cloudsley Thompson, J. (1978). Migrace zvat. Praha: Albatros. Eco, U. (2004). Teorie smiotiky. Brno: JAMU. Frank, M. (2000). Co je neostrukturalismus. Praha: Pastelka. Fridrich, J. (2005). Ecce Homo: Svt dvnch lovc asbra. Praha: Krigl. Hawkes, T. (1999). Strukturalismus asmiotika. Brno: Host. Hschl, C., Libinger, J., vestka, J. (2002). Psychiatrie. Praha: TIGIS. Komensk, J. A. (1942). Orbis sensualium pictus. Praha: Fr. Strnad. Krsa, J. (2008). Vzkum na hranicch sdlitelnho konformn anekonformn d ve vdom. In: Petrjnoov, M., Masaryk, R., Lticov, B. Kvalitatvny vskum vo verejnom priestore Prspevky zo 7. esko-slovenskej konferencie Kvalitatvny prstup ametdy vo vedch oloveku. Bratislava: KVSBK SAV Bratislava aPedagogick fakulta UK vBratislave, 223-228. Krsa, J. (2010). Obraz a pbh: Krtk studie konformnho du. In: Miovsk, M., ermk, Chrz, V. akol. Umn ve vd avda vumn: Metodologick imaginace. Praha: Grada. Krsa, J. (2011). Psychologie sdu nebo bez due. In: ucha, M., Charvt, M., ehan, V. (Eds.), Kvalitativn pstup ametody ve vdch olovku X. Vybran aspekty teorie apraxe. Olomouc: Univerzita Palackho, 59-66.

53

Kugler, P. (2002). The alchemy of discourse: Image, sound and psyche. Einsiedeln: Daimon Verlag. Mithen, S. (1996). The prehistory of the mind. London: Thames and Hudson. Nmec, P., Vcha, M. (2007). Mechanizmy magnetorecepce. Jak ivoichov vnmaj magnetick pole Zem. Vesmr, 86, 5. s. 284-289, 6 s. Platn. (1993). stava. Svoboda: Praha. Roek, Z. (2002). Historie obratlovc evoluce, fylogeneze, systm. Academia: Praha. Romanyshyn, R. D. (2001). Mirror and metaphor: Images and stories of psychological life. Pittsburg (PA): Trivium Publications. Veselovsk, Z. (2000). lovk azve. Praha: Academia.

54

Kvalitatvny vskum averejn priestor

Vzkumnk vroli poradce1

Kateina Ptkov Fakulta socilnch vd Univerzity Karlovy

Abstrakt
Pspvek se zamuje na metodologick specifika kvalitativnch vzkum, kter vznikaj na zakzku konkrtnho orgnu veejn sprvy sclem zlepit jeho fungovn. Od vzkumnka se pi realizaci takovho vzkumu oekv, e nejen pope aporozum bhu vc, ale e tak poskytne nvod (doporuen), jak stvajc stav vc zmnit. Tato dvojrole otevr adu nejenom etickch otzek. Pspvek se zamuje na diskusi specifickch dlch aspekt tohoto typu vzkumu. Jako monou odpov na nkter vzkumn dilemata spojen smultiidentitou vzkumnka aporadce nabz pspvek metodu heuristickho vyetovn (Kabele, 2000, 2010). Pspvek vychz zreflexe zprostedkovan i vlastn vzkumn zkuenosti mn i vce zvisl sociologick vzkumnice. Klov slova: metodologie, aplikovan sociologick vzkum, heuristick vyetovn

1 vod
V pspvku diskutuji specifika uritho typu aplikovanho aasto t angaovanho sociologickho vzkumu (Hirt, 2008), kter je provdn vzkumnky na zakzku orgnu veejn sprvy, nap. odboru ministerstva, obce i kraje. Soust realizace zakzky je nejen samotn vzkum, ale i vytvoen aprezentace sady expertnch doporuen, kter maj pomoci zkvalitnit urit praktick procesy i formulovat dl politiky. Zadavatelem vzkumu jsou asto ednci, kte jsou zrove i producenty zkoumanch praktik avelmi asto tak jednmi zhlavnch informtor. Vzkumy tohoto typu bvaj realizovny vrelativn velmi krtkm asovm horizontu nkolika tdn, maximln msc. Pspvek upozoruje na ty aspekty vzkumn praxe, kterm je poteba vnovat zvenou pozornost, aby bylo mon vyhovt poadavkm zadavatele azrove dodret akademick pravidla vzkumu. Pspvek vychz pedevm zreflexe vlastnch vzkumnch zkuenost.

1. Dlhia a rozpracovanejia verzia tohto textu vyla v sle 4/2012 asopisu Human Affairs: Postdisciplinary Humanities & Social Sciences Quarterly pod nzvom Professional curiosity engaged in policy sociology, s. 475-491.

55

2
2. 1 Vniv detektiv auvliv soudce Existuje nkolik vzkumnch metod, kter jsou schopny dobe reagovat na specifika diskutovanho typu vzkumu. Vtomto pspvku se podrobn vnuji monostem jedn znich, ato tzv. heuristickho vyetovn (Kabele, 2000; Kabele, 2010; Ryav, 2002). Jde ometodu, kter chpe vzkum jako pohyb neznmm ternem, vnm jde oto vyuvat vdom areflektovan vechny ppustn prostedky apleitosti ktomu, aby vzkumnk dospl co nejschdnji kcli tzn. kplnjm, vrohodnjm, pesvdivm avstinm popism avkladm souasnho abudoucho socilnho dn, kter jsou t strategicky hodnotn (Kabele, 2000). Motorem pohybu je vzkumnkova zvdavost a snaha vyeit zhadu. Hlavnm principem heuristickho vyetovn je nezvislost studia amonost pezkumu, apriori je odmtna snaha oomezovn vliv vzkumnka na dn. Zatmco princip nezvislosti studia zavazuje kvestrannmu uplatovn kritick skepse, princip pezkumu odkazuje kpravidlm veejnho projednvn postup avsledk vzkumu atak kbilancovn vzkumnch externalit (Kabele, 2010). Cenou, kterou vzkumnk plat za relativn volnost pohybu ternem, je zvazek pehledn zaznamenvat zskvan vdn abt vdy schopen vcn argumentovat ve prospch uinnch krok avolby konkrtnho postupu, ato jak sob, tak tm, kte to mohou legitimn dat. Hlavn metodou heuristickho vyetovn je reflexe vzkum je sledem ptracch, hermeneutickch aprezentanch voleb (Kabele, 2010). Vzkumnk vprv ad provd srii ptracch (zjiovacch empirickch) voleb, zajiuje strategicky dleit informace. Volba postupu je do znan mry zvisl na spekulacch otom, jakou podobu mohou mt konen nlezy (v tomto ppad doporuen formulovan vkonkrtnch rmcch), ao tom, jak cesty mohou ktmto nlezm vst. Tyto teoretick spekulace hermeneutick volby zhodnocuj ji zskan zjitn, zrove je vak petvej generovnm alternativnch porozumn. Ptrac a hermeneutick volby jsou od sebe jen sten odliiteln, vzjemn se prolnaj vprocesu bdn metodou pokus-omyl. Cel studium pak dovruj prezentan volby, kter zavdj studujcho nejprve mylenkov apak i fakticky do fze vstupnho manvrovn, kter bere vpotaz, e studijn vsledky jsou ureny rznm veejnostem apimen tomu musej vykazovat svou vrohodnost. (Kabele, 2000) Sociologick heuristick vyetovn stav na obdobn logice postupu, jako policejn vyetovn. Pi policejnm vyetovn jsou vak role rozloeny mezi vce osob policista vede vyetovn, sttn zstupce hj prvo pokozenho, obhjce hj zjmy obalovanho, soudce aporota hj zjmy spolenosti. V ppad vdeckho vyetovn je vzkumnk od potku pedevm tm, kdo sbr informace, vede vyetovn. Je vi nmu vznen nrok, aby to dlal bez ohledu na to, zda informace svd i nesvd pro obalovanho, aby vechny okolnosti byly vyetovny se stejnou pelivost aaby dochzelo dsledn ke konfrontaci stranickch interpretac svdectv, dokument avcnch dkaz (Kabele, 2000). Vprocesu vzkumu vak vzkumnk vystupuje nejen vroli vyetovatele, ale i vroli obhjce, alobce apedevm pak soudce. Mus sm vst vnitn dialog, zvaovat jednotliv argumenty, vnet do hry argumenty tch, kte by mohli bt opominuti akriticky zvaovat argumenty tch, kte nap. dky svmu privilegovanmu postaven do vyetovn sami aktivn vstupuj. 2. 2 Akademick nestrannost tv tv silnm zjmm Pro vdeck sociologick vyetovn je podle Kabeleho (2000) obecn typick jasn nezakotvenost vkonkrtnch zjmech, kter me vst koslabovn pelivosti adkaznho rozmru pi zhodnocovn nlez. Jasn nezakotvenost ovem neznamen, e zjmy absentuj, mohou bt jen natolik difusn i patn iteln, e je meme pehldnout. Stypem vzkumu, kter zde disku56

tuji, bvaj naopak zjmy konkrtnch osob spojeny velmi siln, pznan je tak jasn asymetrie vpostaven jednotlivch aktr. Tato skutenost nemus bt vzkumu na kodu, naopak. Za pedpokladu, e se snaha odhalit areflektovat zjmy jednotlivch zastnnch stran stane systematickou soust vzkumnho procesu, me jejich ptomnost naopak pi een vzkumn otzky pomoci. Vprv ad je teba zabvat se zjmy amotivac samotnho zadavatele vzkumu. M dosavadn praxe ukzala, e zkladn oekvn zadavatel vi vzkumnkm mohou bt pedevm nsledujc vyetit, vem je problm (zadavatel nen pesn schopen definovat problm); navrhnout een problmu, kter definuje zadavatel (zadavatel je pesvden, e v, vem problm spov); sehrt roli legitimiztora, autority, kter svm vzkumem potvrd to, co u zadavatel v (vmluva na experta zvenku); sehrt roli prostednka i soudce vsituaci, kdy vmst existuje vce rznch pohled na vc. Jist existuj i dal rolov oekvn. Vedle vyjasovn si oekvn spojench svzkumem as osobou vzkumnka, ptr vzkumnk od zatku realizace tak po tom, jak jsou motivace zadavatele krealizaci vzkumu, jak jsou jeho zmry svzkumnmi zjitnmi, vjakm reimu budou vsledky zveejnny, kdo ajak bude moci nakldat sdaty, jak si zadavatel (vedouc, jeho podzen, ostatn pracovnci) pedstavuje svou roli ve vzkumu, atd. Podobn jako ujinch vzkum, tak vtomto ppad se tak sna zformulovat vzkumnou otzku, protoe, jak k americk socioloka K. Luker (2008), kdo nic nehled, nic nenajde. Vzkumn otzka se samozejm odvj od zadn, kter formuluje zadavatel, nicmn samo osob ji toto zadn netvo. Jednm zkol vzkumnka je tedy i pijt na to, co je vlastn onm pudlem, jeho jdro bude hledat. By zadavatel nen zdaleka jedinm, kdo svzkumem me spojovat urit zjmy apolitiky, jsou prv ony zhlediska postaven vzkumnka klov. Vzkumnk toti zpohledu ostatnch aktr uzavr se zadavatelem uritou koalici. Reflexe tto koalice ze strany ostatnch astnk se stv soust definice situace, vn se vzkum odehrv. Pro sprvnou interpretaci dat je proto teba rozumt co nejlpe jak vztahu zadavatele kvzkumu, tak vztahm avazbm mezi zadavatelem aostatnmi astnky vzkumu. Odpovdi na nastnn otzky se mohou postupn vyvjet, ato nejen vprbhu, ale i po ukonen vzkumu (ble kemancipaci vsledk vzkumu po jeho ukonen viz Stckelov; Grygar, 2008). Otzky vzjemnch vztah adlch zjm amotivac jednotlivch aktr, ato nejen zadavatele, ale i ednk, pmo i nepmo dotench oban, odbornk, novin apod. je teba init soust pedmtu vzkumu aanalyzovat je spolu sdalmi vzkumnmi daty. 2. 3 Doporuen vroli testovanch hypotz Konkrtn znn vzkumnch otzek spoluutv vznamnm zpsobem tak to, eho se maj tkat vsledn doporuen avjakm vztahu mohou bt svlastnm vzkumem. Vzkumnk mus prbn promlet to, e clem jeho vzkumu nem bt pouh popis ainterpretace stavu, ale tak doporuen kjeho zmn, ato vuritm (ne vdy jednoznan definovanm) smru. Clem vzkumu tedy nen dospt klen, kter je pouze pesvdiv, ale kter m tak strategickou hodnotu pro astnky. Vzkumnk do ternu vstupuje suritou pedstavou otom, jak by mohla vsledn doporuen vypadat, resp. vjakm rmci by se mohla pohybovat. Oekv se, e nstin tto zkladn pedstavy bude obsaen vnabdce zpracovn vzkumu. Vchoz pedstavu si vzkumnk vytv na zklad uritch teoretickch pedpoklad, pedchozch vzkumnch zkuenost atak vlastnch hodnot. 57

Vprbhu celho vzkumu pak de facto testuje sv pvodn zvaovan doporuen, peformulovv je vdialogu srespondenty as ternem, in je pedmtem kontinuln reflexe, provzanho systmu zmiovanch t typ voleb ptracch, hermeneutickch aprezentanch. Mylenky na zvren doporuen tak spoluutvej nejen vzkumnou otzku, ale tak postup vzkumu, pln obdobnou roli jako hypotzy. Tom Hirt (2008) vrmci diskuse okvalit tzv. eskho romskho vzkumu iniciovan asopisem Biograf vyjaduje pesvden, e vzkumnk by ml prostednictvm nabdky takkajc vyloit karty na stl azadavatelm ozejmit, jak konceptuln perspektiva bude vrmci pslunho projektu i poinu pouita ajak epistemologick i politick limity ztoho vyplvaj. Stmto tvrzenm souhlasm, nicmn se domnvm, e toto vyloen karet vzkumnka nezbavuje povinnosti zabvat se i jinmi rmci aperspektivami. Nejen proto, e mohou bt podstatn pro sprvnou interpretaci situace, ale i proto, e vsledn doporuen budou potenciln tena aimplementovna i vtchto odlinch rmcch. Pehledn shrnut zpsob aoblast uit analzy rmc vkontextu tvorby doporouen pro veejn politiky pin Morvek (2011 in Nekola, Geissler, Mouralov, 2011). 2. 4 Intervenn pstup jako podmnka dvryhodnosti Paklie maj mt doporuen, kter vzkumnk formuluje, vbec anci na praktickou uplatnitelnost, je teba, aby byla vnmna jako dvryhodn. Jako takov mus bt nejen formulovna na zklad nestrannho studia, provdnho nezvislm expertem (identita vzkumnka jakoto experta je prbn budovna (zpochybovna apotvrzovna), ale mus bt tak vsledkem uplatnn intervennho pstupu apromylenho zpstupovn zskanho vdn apracovnch postup ostatnm prostednictvm frov veejn prezentace. Vzkumnk uplatujc ve vzkumu intervenn princip apriori odmt snahu oomezovn vliv svho ponn na dn. Naopak vdom prosazuje svj vliv asv tuen asna se tak zskat podporu aast zkoumanch na vlastnm projektu, jejich dvru atak i monost vstupovat do svt jinak znejrznjch dvod pro druh uzavench. (Kabele, 2000)2 Tento postup zkvalitn jeho vzkumnou innost aposl dvryhodnost jeho doporuen. Jak me bt intervenn pstup uplatovn vpraxi, uku nyn na nkolika pkladech: Veden rozhovor dvojrole vzkumnka aporadce tedy vzsad experta jak na veden rozhovor, tak na tma, jeho se rozhovor tk (znalost irho kontextu) ovlivuje nutn i zpsob, jakm je veden vzkumn rozhovor. Tazatel si prostednictvm veden rozhovor buduje svou identitu, kter je podstatn zhlediska pijet vslednch doporuen. Rozhovory vede jako expertn (Flick, 1993), tedy dv najevo znalost diskutovan problematiky, pitom se vak primrn nepestv zajmat oproblm, osubjektivn pohled respondenta experta atak ozasazen respondenta (jeho role) do irch kontext problmu, vetn monch odlinost role ednka aobana viz dle. ednick praxe jako objekt asubjekt vzkumu vsituaci, kdy respondenti vzkumu jsou zrove tmi, kdo budou mt povinnost implementovat vsledn doporuen, je teba uinit pedmtem analzy tak jejich vztah ke zvaovanm doporuenm. Ten me bt formovn jak jejich osobnmi postoji ahodnotami, tak jejch postavenm vinstitucionln hierarchii aformlnmi pravidly
2. Podobn principy tedy draz na spoluprci azmnu jsou uplatovny tak vrmci tzv. participanho i aknho vzkumu [Whyte 1991]. Diskutovan typ vzkumu meme tedy oznait za svho druhu akn vzkum ednk.

58

ednick hry. Sami akti si pitom nemus i dokonce nemohou bt vech tchto vliv vdomi. Spoleensk, ekonomick adal podmnky, kter formuj alimituj volby, kter se mohou aktrm jevit jako svobodn adobrovoln, jsou tm, co Pierre Bourdieu nazv doxa. Podle Bourdieuho nen mon zamovat narace informant (jejich doxu) za sociologick vysvtlen, nbr naopak: doxa mus bt pedmtem, nikoliv vchodiskem, pro sociologickou analzu. (Rika, 2011) Aplikovno na nai konkrtn situaci to tedy znamen, e clem je vysvtlit, pro respondenti/ ednci vid uritou situaci prv tak, jak ji vid, nikoliv pijmout jejich odpovdi jako odpovdi na nai vzkumnou otzku3. Diskuse nvrh zvr zpstupovn zvolen cesty bdn vtermnech ptracch ahermeneutickch voleb je nejdleitj zdroj vrohodnosti vyetovn. Tento princip m vznam jak smrem dovnit, umouje badateli vytvet si uritou mru jistoty sprvnho postupu vprocesu prbn reflexe dosavadnch krok, tak navenek. Navenek vak me bt funkn, pouze pokud je doprovzen frovmi postupy veejn prezentace podstatnho vdn (Kabele, 2010). Samotn zpstupnn veker dokumentace toti nemus zaruit jej praktickou dostupnost transakn nklady spojen sjejm studiem mohou bt tak vysok, e zainteresovanm aktrm vpraktickm pstupu zabrn. Frov postupy veejn prezentace maj tyto nklady snit na akceptovatelnou rove. Je vak teba je zaazovat do vzkumu nejen vjeho zvru, ale ji vprbhu uinit je soust prbnho zvaovn avzkumnch voleb. Zpsob veejn prezentace by ml garantovat zpochybnitelnost odbornky nabzenho podstatnho vdn i pro laiky. Nejde pitom oto, smazat rozdl mezi experty alaiky, ale zajistit co nejvy mru triangulace, nosnou mru reflexivity apatin zvznamovat negativn ppady.

3 Zvry
Vpspvku byl diskutovn specifick typ vzkumu vznikajcho na zakzku, jeho soust je formulace sady uritch doporuen smrem ke stvajc sociln praxi. Tento typ vzkumu se zpodstaty neli od jinch vzkum, nicmn m urit dl specifika ptomnost zadavatele; siln motivace astnk obhajovat sv zjmy spojen svzkumem; povinn veejn prezentace vsledk vzkumu; skutenost, e kadodennost respondent vzkumu me bt jeho vsledky prakticky abezprostedn ovlivnna. Jako nstroj vyrovnn se stmito specifiky navrhuji dsledn uplatovn princip, pravidel ametod akademickho vzkum, konkrtn pedevm metody tzv. heuristickho vyetovn. Vpspvku argumentuji ve prospch mylenky, e paklie je snaznaenmi specifiky nleit reflexivn nakldno, dovol tato situace vzkumnkovi (mon ponkud paradoxn) dlat vzkum na zakzku sdoporuenmi kvalitnji i zist akademickho hlediska, ato ztoho dvodu, e mu umon lpe nahldnout nkter obecn dleit aspekty vzkumu. Takto rozehran situace vzkumnka nut urit vci (rozhodnut, postupy) materializovat, dlat je viditelnmi, init je pedmtem dohod. Jako takov si je vzkumnk me lpe uvdomovat arozmlet. Zde diskutovan typ vzkumu zviditeluje aspekty, kterch je uiten si bt vdom i utch vzkum, unich m vzkumnk pi formulaci otzky i vzkumnho designu relativn voln ruce.

3. Pestoe se zasovch afinannch dvod me ternn sbr dat omezit na expertn rozhovory sednky, politiky i pracovnky neziskovch organizac, nen mon provdt jejich interpretaci bez toho, aby do n byly uritm zpsobem zahrnuty i vpovdi ostatnch aktr. Nezbytn je alespo zkladn studium dokument, mdi, neformln pozorovn arozhovory vmst realizace vzkumu.

59

Kontakt
Kateina Ptkov Ondkova 29 130 00 Praha 3 esk republika ptackova. katerina@gmail. com

Literatura
Flick, U. (1993). An Introduction to Qualitative Research. London: Sage. Hirt, T. (2008). Vhledy atrapy aplikovan antropologie vR: Pspvek kdebat ovzkumu jedn sporn problematiky. Biograf, 46: 23 odst. Kabele, J. (2000). Metodologie intervennho heuristickho vyetovn. In J. Kandert (Ed.), Filipov II (pp. 113136). Praha: Institut sociologickch studi, UK. Kabele, J. (2010). Heuristick strategie odbornho studia spoleenskch zleitost. Sociologick asopis/Czech Sociological Review, 46(4): 593618. Luker, K. (2008). Salsa Dancing into the Social Sciences. London: Harvard University Press. Morvek, J. (2011). Analza rmc. In Nekola, M., Geissler, H., Mouralov, M. (Eds.), Souasn metodologick otzky veejn politiky (pp. 105135). Praha: Karolinum. Rika, M. (2011). Sociln reprodukce bezdomovectv ameze liberlnho individualizmu. Biograf, 54: 18 odst. Ryav, D. (2002). Ciz a/versus domorod badatel. Kmetodologii projektu Perodov procesy. Sociologick asopis/Czech Sociological Review, 38(1-2): 117123. Stckelov, T., Grygar, J. (2008). Hrtky serty? Politick souvislosti apesahy socilnvdnho vzkumu. Biograf, 46: 43 odst. Whyte, W. F. (ed.). (1991). Participatory action research. Sage focus editions 123. Thousand Oaks, CA, US: Sage Publications, Inc.

60

Vskum prvnych dsledkov tlmoenia cudzincom: rznos jazykov prva aantropolgie

Helena Tuinsk Katedra etnolgie akultrnej antropolgie, Filozofick fakulta Univerzity Komenskho, Bratislava

Abstrakt
Cieom prspevku je reflektova rznos teoretickch prstupov, ktor s implicitne prtomn, ak sa vo vskume prelna jazyk prva ajazyk antropolgie. Cieom vskumu bolo identifikova nedostatky aich priny vtlmoen cudzincom poas ich kontaktu so ttnou sprvou, ktor mu ma prvne dsledky. Vskumn materil pochdza zprostred neziskovch organizci poskytujcich prvnu pomoc migrantom vo V4 krajinch ana Ukrajine v20101. Prspevok pribliuje vplyv vedenia interview na priebeh tlmoenia aintitucionlny vplyv na nezvislos tlmonka. (Mis) interpretation opisujem ako nepriznanie rznosti jazykovch registrov vetkch astnkov konan. Ukazujem, ako sa mu pravidlovo a vzahovo orientovan prstupy vzjomne obohati vporozumen faktov. Kov slov: tlmoenie, cudzinci, prvo, antropolgia, pravidlovo avzahovo orientovan prstupy Grantov podpora: VEGA 1/ 0244/11 Kultrne procesy vpostsocialistickej spolonosti: medzi globalizciou alokalizciou.

1 vod
V tomto prspevku sa budem zaobera vybranmi aspektmi tlmoenia ako sasti komunikcie, ktor sa zvykn bra ako samozrejm, pretoe s pri prekladan neuvedomovan. Vskumy socilnovednch aspektov kvality tlmoenia vposlednom desaro upriamuj pozornos na fatlne dsledky nereflektovania implicitnch predpokladov rznych jazykovch registrov najm vprvnom prostred (Berk-Seligson, 2002; Maryns, 2006; Good, 2007; Eades, 2010). Vtexte na prkladoch ukazujem, ako sa prvne aspekty mylnho tlmoenia nedaj vysvetli len jazykovmi aspektmi mylnho vkladu. Pre o najplnejie porozumenie je vkomunikcii vprvnom prostred potrebn nielen reflexia rznosti jazykovch registrov vetkch astnkov konan, vrtane prvnitiny, ale aj priznanie odlinost diskurzov prva asocilnych vied. V prekladateskch prrukch prvnych textov sa meme stretn s pojmami: jazyk prvnikov, prvnick slang, jazyk prvnej komunikcie, jazyk legislatvy, jurislingvistika, prvny jazyk/ argn/ diskurz, vanglicky hovoriacich krajinch legalese. Vtomto prspevku sa sstredm na implicitn predpoklady, ktor svisia sjazykom prva, zpohadu antropolgie. Medzi priny problmov pri tlmoen vkonaniach scudzincami patr mnostvo faktorov. Vdlhodobom meradle je mon sledova opakujce sa situcie, do ktorch sa astnci konan dostvaj aj nedobrovone. Predpokladm, e na nzkej miere kultrnej citlivosti vtlmoen cudzincom 61

v kontakte so ttnou sprvou sa spolupodiea rozdielnos diskurzov prva a socilnych vied. Azda najvstinejie tento rozdiel vyjadril Bruno Latour: Vedci diskutuj opresnch zleitostiach vone; sudcovia diskutuj ovgnych zleitostiach presne. (Latour, 2004, 107) Anthony Good pe onevedomosti sudcov ohadom morlnych ametodologickch dilem, ktor antropolgovia maj, uvedomujc si pohad hegemnnej kultry (Good, 2007, 37). Na prklade prvnikov alekrov Good ilustruje, ako diskurzvna sila pramen nielen zo spsobu rozprvania oproblmoch, ale aj zlogiky, ktor je za nm, aktor si adepti osvojuj poas tdi (Good, 2007, 29). Aj ke ide onie vdy platn zoveobecnenia, uvdza ast rozdielnosti vprstupe prvnikov aantropolgov. Kandel opisuje prstup kzodpovednosti prvnici pripisuj vinu, aby potrestali i kompenzovali, km antropolgovia sa snaia vysvetli socio-kultrnu realitu vtermnoch, ktor presahuje preiny jednotlivcov. Po druh, iny s prvnikmi posudzovan normatvne, antropolgmi s opisovan vtermnoch loklnej praxe, zpozcie etickho aepistemologickho relativizmu. Po tretie, prvnici uplatuj abstraktn princpy, aby vyrieili pecifick prpady, km antropolgovia tuduj pecifick prpady, aby kontruovali abstraktn modely. Po tvrt, pre prvnikov je nosn individulna zodpovednos, km pre antropolgov je astejie vchodiskom viacnsobn kauzalita asystmov priny. Piaty rozdiel Kandel vid vkontrastnch vkladoch pojmov fakty apravda. Anapokon tieto dve profesie maj rozdielny prstup kasovosti: prvnici vnmaj zkony ako atemporlne, km antropolgovia sa sstredia na vysvetlenie udalost vskutonom ase. (Kandel, 1992, 1-4 in Good, 2007, 29-31)

2 Vskumn zdroje
Rozdielnos diskurzov prva a antropolgie sa d ilustrova na prkladoch, kde dochdza ku komunikcii predstaviteov oboch skupn. Nasledujci materil pochdza zporovnvacej sprvy, ktor je vsledkom sksenost prvnikov stlmoenm pre cudzincov vsprvnych orgnoch ana sdoch vkrajinch V4 ana Ukrajine vroku 2011. Zistenia zpraxe uveden vtdii vychdzaj zdlhodobch pozorovan asksenost astnkov1 projektu V4 aodraj stav praxe vrokoch 2010-2011. 2 Poas vskumu boli sledovan tieto oblasti so zsadnm vplyvom na kvalitu tlmoenia: 1. okolnosti, as, priestor akontext rozhovoru 2. prtomn osoby: zastpenie intitcie, tlmonk, cudzinec 3. ne/prtomnos kvalifikovanho tlmonka 4. tandardy tlmoenia vdanej intitcii

1. PL: Helsinsk nadcia pre udsk prva, CZ: Organizcia na pomoc uteencom, HU: Maarsk helsinsk vbor, UA: Caritas, SK: Liga za udsk prva 2. Adresovan zistenia anvrhy nerozliovali typ administrtora ttnej sprvy. Pod pohovorom/ interview sa rozumie akkovek kontakt ttnych orgnov scudzincami, nakoko sa uvdzan problmy vyskytovali vo vetkch ttnych intitcich, hoci rozlinou mierou. Intitucionlne pecifikcie s uveden vnrodnch tdich: Practices in interviewing immigrants: legal implications. Autori nrodnch tdi s expertmi cudzineckho prva: za Posko: Maja Tobiasz, za Ukrajinu: Kristina Jaroov, za Maarsko: Orsolya Szantai Vecsera, za esko: Hana Frankov, za Slovensko: Zuzana tevulov.

62

5. jazykov znalosti tlmonka vprvnickch vrazoch 6. komunikan amedzikultrne zrunosti tlmonka 7. intitucionlny vplyv na nezvislos tlmonka 8. prvne dsledky nepresnho tlmoenia pre cudzinca apre tlmonka 9. vplyv vedenia interview na priebeh tlmoenia Medzi hlavn identifikovan nedostatky komunikcie ttnej sprvy a cudzincov v sprvnom a sdnom konan patrili neznalos radnch postupov, nepresnos urenia jazykov tlmoenia, absencia podmienok pre interview, tvorba nekvalitnch zpisnc, nedostupnos, nekvalita i neetickos tlmoenia aintitucionlne prekky kvalitnho tlmoenia. Zo sledovanch oblast zkomparatvnej sprvy vyberm pre ely tohto prspevku len dve, ktor pokladm za najviac ovplyvnen rznosou jazykov prva asocilnych vied. Obe, intitucionlny vplyv na nezvislos tlmonka avplyv vedenia interview na priebeh tlmoenia, maj toti zsadn vplyv na vznik zpisnc ansledn rozhodovanie ocudzincoch.

3 Vplyv vedenia interview na priebeh tlmoenia

V jazyku prva sa oakva, e astnk konania bude pravdovravn, pamtliv, konzistentn, logick, relevantn avedom si prv apovinnost. Vpraxi nezriedka astnci konania poskytuj iastkov vpove, ich spomnanie me by nepresn, ich sebaprezentcia nie je cvien, nemusia psobi vo vpovedi konzistentne, mu ma odlin odhad celkovej situcie, a inak si vyklada prva apovinnosti. Podobne ako sme prvnikmi pouovan, e neznalos zkona neospravedluje, kladiem otzku, i neznalos zkonitost, ktor sa zdaj socilnym vedcom ben, ospravedluje. Vek vplyv na kvalitu overovania rozporov vo vpovediach, ktor s dodatone porovnvan, m spsob kladenia otzok. . To, o je vsocilnych vedch dvno akceptovanm zistenm, nemus by medzi prvnikmi: mnoh zoakvan, ktor s medzi prvnikmi ben, s sasou tzv. udovej psycholgie (Hutto, 2008). Naprklad medzi veobecne rozren presvedenia patr, e pam poskytuje presn kpie zitkov, priom opak je skutonosou. Rozpomnanie rozprvanm, ateda podpora toku rozprvania otvorenmi otzkami, ide na kor kladenia zatvorench otzok. Logika vpovede, vktorej sa predpoklad linernos, presnos arelevantnos, je naplniten len osobami, ktor s na administratvne prostredie dlhodobo zvyknut. Jazykov registre, ktor zohaduj rozdielnosti vo vklade totonch pojmov vjazyku cudzinca, vosobnom jazyku ttneho zamestnanca av jazyku intitcie nad rmec tlmoenia, vyaduj potrebu tlmoi medzi nimi samotnmi (Tuinsk, 2010). Vetnografii panuje konsenzus, e doslovnos je sasou kvality zpisu, no nie je to prijatou aximou vttnej administratve, ktor obvykle zaznamenva shrn poutho. V socilnych vedch je u nevyhnutnosou, e vskumnk zaznamenva, ak s vchodisk zisovania, reflektuje spsob ptania sa, komu dva monos vyjadri pointu, koho sled mylienok sa uprednostuje, ak je typ adka odpoved, ak je hodnotenie odpoved. Hoci sa miera uvedomovania vplyvu zmeru otzok vdy rzni, vadministratvnych postupoch je zriedkav. 63

Dotaznkov otzky uprednostuj rchlos zskanej informcie, ktor m za nsledok senos a ast skkanie do rei. Otzky Akmi finannmi prostriedkami v sasnosti disponujete?, Ak hnuten anehnuten majetok vlastnte?, Dostvate finann alebo materilnu pomoc od fyzickej osoby alebo prvnickej osoby? obsahuj nielen ako preloiten pojmy, ktor vkrajine pvodu cudzinca mu by irelevantn, ale s svojou povahou vlun, aodpovedajcemu sa zuuje priestor na odpove. Naopak etnografick otzky Mohli by ste poveda viac ovaej majetkovej situcii, ke ste boli doma? Povedzte mi prosm viac otom, kto vo vaej rodine rozhodoval otom, o komu patr. O ak majetok sa jednalo? Kto ovaom majetku rozhoduje vsasnosti? svojou otvorenosou podporuj interview, advaj priestor na opis situcie, ktor sa nemus zhodova snaim prvnym systmom. Z jazykovho hadiska sa na mylnom tlmoen me nepriamo podiea kad osoba, ktor komunikuje scudzincom. Pri neznalosti pravidiel dobrho interview me zpozcie moci robi zsahy, ktor sauj rozprvanie ako aj kvalifikovan tlmoenie: nevysvetlenm postupu celho konania cudzincovi, astm kladenm zatvorench apecifikujcich otzok, astm preruovanm odpoved, vlastnm preformulovanm vpovede do nedoslovnho zpisu. Predpoklady prvne vzdelanch osb maj za nsledok, e kov pojmy ako je napr. prenasledovanie, nevysvetlia, alebo otzku ohadom prenasledovania klad doslovne. Ak cudzinec nerozumie presne vznamu pojmu, uvedie, e nebol prenasledovan, hoci mohol i vohrozen svojho ivota. Problm eskaluje, ak tlmonk nem dostaton slovn zsobu vterminolgii prva amigrcie, atak aj osobe, ktor mohla ma vkrajine pvodu dostaton prvne povedomie, nedoke presne tlmoi. Ak tlmonk nepozn relie akultru krajiny pvodu cudzinca, vrtane pecifk vyjadrovania vdanej krajine, me preklad posun do vznamovo nezodpovedajcej roviny, alebo pretlmoi nezmysel.

4 Intitucionlny vplyv na nezvislos tlmonka

Napriek tomu, e vkomunikcii scudzincami by socilnovedn diskurz mohol by veobecne prnosom, v intitcich, ktor s na pomoc tlmonkov odkzan, dominuje prvny diskurz. Poda Thuena antropologick perspektva zdrazuje, e kultra nie je pevne dan objekt etablovanch intitci, zvykov aforiem socilnej organizcie, ale skr reakciou na meniace sa vntorn avonkajie podmienky (Thuen, 2004, 265). Takto defincia me znie intitcim zaloenm zo zkona ako sdu, ministerstvm apolcii prvne neuchopitene. Preferencia dodriavania prvnych noriem aj na kor poznania socilnych noriem i zvykovho prva m za nsledok, e intitcie toleruj aj tlmonka, ktor nie je zrun aj vmedzikultrnej komunikcii. Na mieste niet ako overi, i ovlda relie danej krajiny, in kalendr, politick, nboensk, socilnu akultrnu situciu vkrajine pvodu cudzinca, nehovoriac opoznan pravidiel verblnej aj neverblnej komunikcie vjazykoch oboch tlmoench krajn. Dalo by sa oakva, e priorita pri vbere bude na tlmonkovej slovnej zsobe vterminolgii prva amigrcie. Ani vtomto smere nie je vybudovan mechanizmus, ktor by zaruoval, e miera porozumenia prvnickej terminolgie tlmonkom je dostaton, aj ke je zrejm, e sa od nej odvja plynulos alieho radnho konania scudzincom. Na mylnom tlmoen i vklade (misinterpretation) sa me nepriamo podiea aj fakt, e cudzincom nie je vysvetovan, ako detailn m by vpove, ani ak typy faktov m obsahova. Nsledne vzniknut zpisnica je skratkovit anepln. Neprtomnos profesionlneho tlmonka vprpade zriedkavejch jazykov na naom zem m za nsledok vznik nekvalitnch zpisov. Pre 64

nedostatok tlmonkov me preklada nekompetentn osoba, ktor sa spolupodiea na zsadnch chybch, ktor maj vplyv valom rozhodovan. Nestrannos je ako zaruiten, ak tlmo zamestnanec danej intitcie, i dobrovone prihlsen cudzinec zo skupiny interviewovanch. Niet pochb otom, e presnos rozhodnutia zvis na presnosti tlmoenia (Berk-Seligson, 2002; Maryns, 2006). Ak s rozhodnutia tlmoen stne, sumarizovane, bez prvneho vkladu, apln znenie rozhodnut je dan psomne vttnom jazyku, cudzinec im nerozumie. Je pochopiten, e cudzinec m strach zo zastavenia konania, alebo zamietnutia, ak by sa saoval na tlmonka poas interview, zvl ak sa jedn ojeho preitie. Kee intitcia neposkytuje monos sptnej kontroly, nestrannos tlmonka je ako spochybniten. Vsasnosti nejestvuje kontroln mechanizmus kvality tlmoenia napr. cez audiozznam, a nsledn sanosti s prijman ako nepodloen. Hoci socilnym vedcom sa to me javi ako paradoxn, vpraxi je ben, e dodaton objasovanie neplnch vyjadren rady asto interpretuj ako zavdzajce i kontradikn vyhlsenia. Kad nezrovnalos toti sli ako dkaz onedveryhodnosti cudzinca valom konan.

5 Zver
Prvo je preskriptvne, km antropolgia je deskriptvna. Alebo inak prvnici s pravidlovo orientovan, km antropolgovia s priam zaviazan, aby boli vzahovo orientovan. (Good 2007, 30) Cieom prspevku bolo ukza, ako sa odlinosti diskurzov prva a socilnych vied prejavuj v komunikcii cudzincov v kontakte so ttnou administratvou. Napriek tomu, e sa prstup prvnikov aantropolgov me javi protichodne, jestvuje ich plodn prienik. Aj ke antropolgovia nebud zrejme nikdy interpretova kultru ako tvrd fakt, ani prvnici nemusia odmietnu mnohorakos vkladu kultrnych javov. Oba pohady sa vo vzjomnom dialgu mu vrieeniach medzikultrne aj medzirezortne zloitch situci dopa. Tlmoenie medzi jazykmi prva asocilnych vied by znamenalo vzjomn obohacovanie dvoch prstupov sdrazom na pravidl, as drazom na vzahy. Pre prvnick diskurz by integrcia socilnovednho poznania znamenala zvenie efektivity vkomunikcii scudzincami. Zvila by sa miera vysvetlenia postupu konania cudzincovi, dkladnejie by sa preverovali znalosti jazykov cudzinca atlmonka. Zmenila by sa miera pozornosti poas povania, znila rchlos vedenia interview, zvila kvalita kladench otzok, zmenila frekvencia preruovania odpoved, presnos avernos zpisu. Tieto postupy vsocilnych vedch bene odporan by vystili vzhotovovanie kvalitnch zpisnc, sprtomnosou audiozznamu, a sprstupnenm zznamov okonan cudzincovi. Zvyovanie prvnych aj socilnovednch vedomost by bolo sasou povinnch kolen pre tlmonkov, tvoriacich sie i databzu. Sebareflexvny prstup voi ovplyvovaniu zberu dt by znamenal nielen zameranie sa na cudzinca ako skman objekt, ale aj monitorovanie interakci medzi vetkmi zastnenmi vrtane tlmonka attnych zamestnancov. Stm svis aj uvedomovanie si neverblnych averblnych prejavov osobnho aintitucionlneho postoja voi cudzincom. Tlmoenie medzi jazykmi prvnych asocilnych vied m teda mnoho podb: od vkladu odbornej terminolgie, cez vysvetovanie pracovnej metodolgie a po reflexiu zverov. Na zver dodatok na vyvenie kritiky prvneho diskurzu: jestvuj oblasti prva, ktor vychdzaj zkonceptu spravodlivosti, ktorej podstatou nie je vylenie atrest, ale sdrnos komu65

nity azmena vzahov. Tzv. uzdravujca spravodlivos repektuje rozmanit perspektvy, prva a povinnosti v loklnom aj globlnom kontexte. Zpadn prvo m sklon javy atomizova na rozdiel od spoloenstiev, ktor vychdzaj z prepojenosti spoluitia loveka, prrody a kultry, a teda nevyleuj odvetvia prva i odvetvia ochrany prrody (Sheleff 2000). Rozdielnosti medzi pravidlovo avzahovo orientovanmi vedami je vidie vkonceptualizcii prrody: zatia opre tzv. vyspel tty je prroda zdrojom, pre mnoh spoloenstv globlneho Juhu je zosobnenm nieoho vyieho. Venvironmentlnych diskurzoch sa preto upa od aplikovatenosti pravidiel individulnych vlastnckych nrokov, a prechdza sa na pojem komunitnch vzahov trvalo udratenho stewardship i guardianship biokultrnej diverzity. Aj ke tento posun vmedzinrodnom dialgu rznych civilizci je vzaiatkoch, je vsledkom vmavosti voi miestu vzahovosti aj vprve vuzdravujcej spravodlivosti.

Kontakt
Helena Tuinsk Katedra etnolgie akultrnej antropolgie Filozofick fakulta Univerzity Komenskho Gondova 2 814 99 Bratislava helena. tuzinska@fphil. uniba. sk

Literatra
Berk-Seligson, S. (2002). The Bilingual Courtroom. Court Interpreters in the Judicial Process. Chicago : UCP. Eades, D. (2010). Sociolinguistics and the Legal Process. MM Textbooks. Good, A. (2007). Anthropology and Expertise in the Asylum Courts. London: Routledge Cavendish. Hutto, D. (2008). Folk Psychological Narratives: The Sociocultural Basis of Understanding Reasons. Cambridge MA: MIT Press. Latour, B. (2010). The Making of Law. Cambridge: Polity Press. Maryns, K. (2006). The Asylum Speaker: Language in the Belgian Asylum Procedure. Manchester: St. Jerome. Sheleff, L. (2000). The Future of Tradition: Customary Law, Common Law and Legal Pluralism. Routledge. Thuen, T. (2004). Anthropological knowledge in the courtroom. Conflicting paradigms. Social Anthropology, 12, 3, 265 287. Tuinsk, H. (2010). Otzky opisu aprekladu. Vyuitie poznatkov antropolgie aetnografie vo veden atlmoen interview scudzincami. Bratislava: Stimul. Retrieved from http://hrl. sk/pages/ publications 66

Monosti uplatnenia metdy prpadovej tdie vspoloenskovednom vskume: Socilne bvanie vsamosprvach SR
Katarna Staroov, Alexandra Polkov Suchalov stav verejnej politiky aekonmie, FSEV UK

Abstrakt
Prpadov tdia je jednou znajpopulrnejch metd vskumu vspoloenskch vedch, kee umouje bda fenomn vo svojom prirodzenom prostred. Predovetkm vostatnch desiatich rokoch je mon sledova obrovsk nrast publikci, ktor bu vyuvaj prpadov tdiu alebo sa snaia orozvoj prpadovej tdie ako metdy. Tieto prspevky meme njs vodlinch vednch disciplnach, ako napr. pedagogika, psycholgia, verejn sprva, manament, prvo, etnolgia, verejn politika amnoh in, ktor odzrkaduj rozdielne prstupy i vyuitie. Vtomto prspevku predstavme vyuitie prpadovej tdie vterii ipraxi, na konkrtnom prklade voblasti prideovania socilneho bvania vsamosprvach SR. Cieom tohto prspevku je poskytn komplexn pohad na vyuitie metdy prpadovej tdie. Kov slov: prpadov tdia, kvalitatvny vskum, spoloenskovedn vskum, pedagogick proces, socilne bvanie V ostatnch rokoch meme sledova nrast publikci v oblasti kvalitatvnych metd (Miles aHuberman, 1994; Creswell, 1998), vrmci ktorch je vemi asto spomnan metda prpadovej tdie (ang. case study). Existuj aj publikcie, ktor sa samostatne venuj len tejto metde (Yin, 1989; Stake, 1995). Prpadov tdia (alej P) je pritom metda, ktor sa v spoloenskch vedch vyuva takmer vkadej vednej disciplne, ako naprklad vo verejnej politike, pedagogike, sociolgii, manamente, antropolgii, kee umouje hbkov skmanie javu vo svojom prirodzenom prostred. V tomto prspevku priblime ilustratvny prklad P ako relny prklad vskumnckej praxe zproblematiky zabezpeovania socilneho bvania vBanskej Bystrici, Martine aPezinku. Socilne bvanie je komplexn problematika ana Slovensku vskumne len mlo podchyten. Preto bol vber metdy P ako metdy vskumu, ktor umon hbkovo pozna tto problematiku, logick.

1 o je prpadov tdia
V prvom rade je dleit rozli medzi dvomi vznamami tohto pojmu: prpadov tdia ako nstroj, ktor sa vyuva v kvalitatvnom vskume a nstroj, ktor sa vyuva v pedagogickom procese. Oba vznamy toho istho pojmu (v ang. case study) s odlin anemaj navzjom ni spolon, ide teda o homonym. Hoci sa tento lnok zaober len prvm vznamom, pre hlbie pochopenie pribliujeme i druh vznam pojmu P ato zpedagogickho hadiska. Toto rozlenie je dleit kvli opakovanm nedorozumeniam, ku ktorm dochdza tak vpraxi ako i vpedagogickom procese. 67

Zpedagogickho pohadu s P inovatvnym nstrojom, ktor sa voraz vej miere vyuva vrznych vednch disciplnach, ktor si vyaduj rozvoj zrunost aaplikciu nadobudnutch vedomost. Svoj pvod maj vlekrskej aprvnej vednej disciplne na Harvardskej Univerzite vUSA apostupne sa vyuvanie P rozrilo do vetkch spoloensko-vednch discipln aviacerch krajn. P s prbehy, pomocou ktorch tudenti maj monos zai cez optiku relnych astnkov P problmy adilemy, ktorm neskr mu eli vo svojom profesionlnom ivote. P tak pribliuj konkrtne situcie, tak ako ich zaili hlavn aktri zP aich cieom je zachyti ak rozhodovanie, zodpovednosti alebo lohy, ktor vyplvaj zdanej funkcie alebo intitcie. tudenti tak mu v chrnenom prostred pod dohadom vyuujceho vstpi do koe inho astnka asnai sa vyriei dilemu, zvi pre aproti kadho rozhodnutia adiskutova so svojimi kolegami oich vplyve. Namiesto pasvneho prijmania informci od vyuujceho vpodobe prednky je tudent nten aktvne objavova problm, kontruova mon spsoby rieenia, vysvetova, hodnoti, syntetizova aaplikova konkrtne rieenie na konkrtnu situciu. Vedomosti, ktor tudenti zskali tdiom literatry aktvne aplikuj vzrunostiach, ako s kritick myslenie, aktvne povanie, presviedanie, argumentovanie, prezentovanie, psanie. Z vskumnho pohadu sa P vyuva predovetkm vempirickom kvalitatvnom vskume, ke sa sname hlbie pochopi komplexn problematiku. Yin (2003), ktor rehabilitoval tento metodologick postup, definoval P ako stratgiu pre skmanie dopredu urenho pecifickho auniktneho javu/fenomnu vrmci jeho kontextu, ato zvl ke nie s hranice medzi kontextom ajavom [zdraznen autorkami] zjavn (s. 13). Ako autor pokrauje, prve kontext, vktorom sa skman fenomn vyskytuje, pomha hlbie porozumie objekt vskumu. Pritom skmanm fenomnom me by samotn jedinec, skupina, organizcia, intitcia, udalos, program, proces, vzah ain. Kee je ak tieto dve sasti (kontext afenomn) od seba odli, P vyuva rznorod zdroje dt azaha sce menie mnostvo jednotlivch jednotiek analzy, avak viac premennch. P vyuva viacer zdroje dt, tak kvantitatvneho ako ikvalitatvneho charakteru. Yin alej zdrazuje, e vsasnch spoloenskch vedch s P mimoriadne frekventovan.

2 Mtus oprpadovej tdii

Hoci metda P je tandardnou vskumnou metdou, vnaich koninch sme sa stretli srznymi mnohokrt neopodstatnenmi obavami i mtami otom ako funguje i nefunguje prpadov tdia. Najastejou kritikou, predovetkm zradov prrodovedcov je, e na zklade jednej prpadovej tdie nie je mon zoveobecni zvery apreto prpadov tdia neprispieva kvedeckmu poznaniu arozvoju. Ide vak omtus. Yin (2003, s. 32) upozoruje, e okrem tatistickho zoveobecnenia existuje aj tzv. analytick zoveobecnenie. Podobne ako vklinickch podmienkach pri experimente, tak aj vP sa zoveobecnenie vytvor na zklade logiky argumentov, pri ktorej sa vyuva existujca teria ako model (s. 32-33). Vber P uplatuje in kritri avskumnci sa nemaj snai vybra reprezentatvnu P, resp. viacero P. Toti aj vie mnostvo P neuspokoj poiadavku formlnej tatistiky, ktor m jasne stanoven spsob vberu reprezentatvnej vzorky. Navye, Thomas Kuhn (1987) upozoruje, e zoveobecnenie je len jeden z viacerch spsobov ako rozirova bzu vedeckho poznania. Ako sme u spomenuli vyie, metda P generuje poznanie, ktor je zvisl od kontextu. Predmetom tdia spoloenskch vied je lovek anm vytvoren vzahy, intitcie, reimy, at., ie vetky javy, ktor nie je mon sledova mimo kontextu. Hans Eysenck (1976), ktor pvodne neprikladal metde P dleit vznam, si nakoniec uvedomil, e niekedy potrebujeme ma oi otvoren adkladne pretudova individulny prpad nie kvli tomu, e by sme chceli nm nieo 68

dokza, ale kvli tomu, e sa pomocou neho nieo naume! (s. 9). Vspoloenskch vedch sa dkazy hadaj ako, avak uenie sa ahbkov poznanie je mon vdy.

3 Vskumn pln
Prvm krokom vmetde P je stanovi si jasn zameranie vskumu, ktor ho bude vies poas empirickho vskumu komplexnho fenomnu i predmetu vskumu. Zameranie vskumu nm umouje formulovanie vskumnej otzky oproblme, ktor skmame azdvodnenie jej vznamu. Samotnm predmetom vskumu vtejto metde me by okovek, najastejie osoba, skupiny osb, intitcia, program, proces. Takto predmet vskumu najastejie je prepojen na politick, socilny, historick, osobn kontext, o poskytuje irok klu monost auhlov pohadu ako sformulova vskumn otzku. Objekt je skman vjeho hbke akontexte za vyuitia rznych metd zberu dt. Vskumn otzka vmetde P sa sna odpoveda na kvalitatvny typ otzky, zva sa zanajcej na ako alebo preo. Otzky smeruj na ohranien mnostvo udalost apodmienok aich vzjomnej prepojenosti. Aby boli vskumnci schopn sformulova vskumn otzku, musia najskr pretudova existujcu literatru avskum na dan problematiku. Sformulovanie vskumnej otzky vedie kvberu P, jej ohranieniu avberu vhodnch metd zberu dt. Vilustratvnom prklade P ozabezpeovan socilneho bvania vsamosprvach SR bolo vytvorenie vskumnho plnu oto dleitejie, e vskum realizovali tri vskumn tmy vtroch rozlinch mestch. Jasn apreczne vypracovan vskumn pln podmieoval konzistentnos vzbere dt, nslednej analzy resp. analytickho zoveobecovania avytvrania odporan. Sstredili sme sa na pecifick tmu v socilnom bvan: na spsoby jeho prideovania budcim njomcom, t. j. na systm alokcie ajeho transparentnos voi uchdzaom. Vtomto prpade sa vskum zaujmal ojednotliv kroky vprocese rozhodovania opridelen socilneho bvania ana zklade existujcej literatry na dan problematiku identifikoval vskumn otzku nasledovne: 1. Ako funguje proces rozhodovania aprideovania njomnch bytov v samosprve Slovenska? 2. Preo aako je vybran konkrtna alokan stratgia, resp. kritri prideovania? 3. Preo aak prvky (ne)transparentnosti sa vprocese prideovania vyskytuj?

4 Vberprpadu (skupiny prpadov)

Jednou z strednch otzok pri prprave vskumnho plnu prpadovej tdie je jej vber. Tu musme zodpoveda hne niekoko otzok. Prvou je koko prpadov analyzova. Druhou, ako tieto prpady vybra, t. j. ak typ vzorkovania uplatni. Hoci existuje monos itzv. tatistickho vberu vzmysle nhodnho vzorkovania vrmci tatistickej reprezentatvnosti (Fearon aLaitin 2008), podstatne preferovanej je strategick elov vber. Nhodn vzorkovanie si vyaduje tatistick vzorku, zktorej je P nhodne vybrat. Formlne tatistick metdy sa vak nevyuvaj vtakej miere, predovetkm kvli komplexite tudovanch javov. Navye, nie je potrebn ma reprezentatvnu P kvli zoveobecneniu (pozri vyie). Vina vskumnkov (Gerring, 2008; Yin, 2003; Ragin, 1992) preferuje strategick elov vber, pri ktorom najskr rieime i vybra jednu alebo niekoko (mlo) prpadov. Yin (2003) zaviedol vlastn kategorizciu prpadovch tdi poda mnostva analyzovanch prpadov ajednotky 69

analzy avytvoril tak tyri mon kategrie: jednoprpadov holistick sjednou jednotkou analzy (typ 1), jednoprpadov ukotven sviacermi jednotkami analzy (typ 2), mnohonsobn holistick (typ 3) amnohonsobn ukotven P (typ 4). Logika vzorkovania (spsoby vzorkovania pozri napr. Patton, 1990; Ragin, 1992; Yin, 2003) je pri strategickom elovom vbere prpadu/ov plne in ako pri tatistickom vbere, kee sa sname zska bohat dta, ktor nm nhodn vber, resp. reprezentatvny vber nemus zarui. Vzorkovanie je aj zvisl od typu kategrie P. Meme tak vyui teoretick vzorkovanie, kedy vber prpadu diktuje existujci stav vedy aterie, ktor chceme otestova i overi vkonkrtnom prpade. Ztoho istho dvodu sa meme sa rozhodn pre typick prpad. Naopak, atypick prpad nezodpoved teoretickm predpokladom ame by ten, ktor je pre ns zaujmav (chceme vedie o spsobilo odklon, resp. preo je dan fenomn in) apreto sa vemi asto vyuva tzv. extrmny alebo deviantn vber. Ztohto pohadu je metda prpadovej tdie vhodnejia, kee umouje odpoveda na otzku preo aako bol odklon spsoben (priny) anielen popsa astos vskytu, resp. trend. Naopak, kritick vber m strategick vznam zpohadu skmanho fenomnu avychdza ztzv. falzifikcie, ktor presadzoval Karl Popper (na rozdiel od verifikcie). Ide ojeden zo spsobov overovania pravdivosti tvrden (hypotz i teri) ich vyvrtenm akonfrontciou sempirickmi dajmi zo sksenosti. Takto P zskava informcie, ktor umouj logick dedukciu typu ak toto (ne)plat pre tento prpad, potom to? (nie) je aplikovaten pre vetky prpady.
Tabu ka 1: Vber prpadovej tdie (zdroj: autorky) Vber prpadovej tdie (vzorkovanie) I. tatistick vber 1. Nhodn prpad Charakteristika predchdza prpadnej subjektivite pri vbere prpadu. Vekos vzorky je urujca pre tatistick zoveobecnenie. Dobre reprezentuje skman fenomn. Zoveobecnenie pre vybran skupinu populcie.

2. Stratifikovan prpad II. Strategick elov vber 1. Teoretick vzorkovanie 2. Typick prpad

Maximalizuje potencil informci adt, ktor je mon zska zjednej (viacero) prpadu(ov): prpady s vyberan na zklade uritch predpokladov aoakvan informanho potencilu prpadu. Riadi sa existujcim stavom ateriami vedy. Ilustruje, o je typick.

3. Extrmny (deviantsk) prpad 4. Kritick prpad 5. Prpady maximlnej varicie

Poskytuje dta onezvyajnom prpade, ktor je obzvl problematick alebo naopak vnimon zbliie definovanho pohadu. Zskava informcie, ktor umouj logick dedukciu typu ak toto (ne)plat pre tento prpad, potom (nie) je aplikovaten pre vetky prpady

Zskava informcie od plne odlinch prpadov vzhadom na skman faktor.

Pri realizcii ilustratvneho vskumu sme pri vbere prpadov vyuili strategick elov vber, ktormu predchdzal kvantitatvny vskum pomocou dotaznka. Ten mapoval problematiku socilneho bvania (vrtane prideovania njomnch bytov) vo vetkch okresnch mestch na Slovensku (Suchalov, Staroov, 2010). Mapovanie vrmci kvantitatvneho vskumu umonilo zisti, ak vetky spsoby prideovania vsocilnom bvan na Slovensku existuj (poetnos azastpenie). Nsledne boli tieto spsoby konfrontovan steoretickou literatrou, ktor jednotliv 70

spsoby prideovania vyhodnocuje vzhadom na ich potencil transparentnosti prstupu uvatea ksocilnemu bvaniu. Pri vbere prpadov na hlb vskum bol vyuit tzv. kritick vber, t. j. tie samosprvy, ktor vyuvaj alokan stratgie, uktorch je mon predpoklada, e bud potencilnu monos korupcie eliminova (napr. lotria). Ide teda oprpad, kde je najmenia pravdepodobnos netransparentnho prideovania socilneho bvania vzhadom na podstatu alokanej stratgie akde je teda mon falzifikova korupn potencil ak tento prpad preukazuje netransparentn prvky, tak aj in spsoby prideovania ich vykazuj.

5 Ohranienie prpadovej tdie (jednotka analzy aasopriestorov ohranienie)

P s do vekej miery rozprvanm (ang. narrative) oprpade. Rozprvanie nie je vak deskriptvne, ale sna sa ozachytenie komplexity relneho ivota. Ako sme u spomenuli, pri P Yin (2003) rozliuje medzi holistickou aukotvenou P. Pri holistickej P vskum tuduje celkov charakter skmanho fenomnu, kdeto pri ukotvenej P sa vskum zameriava na urit jednotku analzy. Jednotka analzy, poda Yina (2003, s. 24-26) umouje konkrtne zameranie prpadovej tdie aje teda zvisl od spsobu definovania vskumnej otzky. Ak vskumn otzka nevedie k identifikovaniu konkrtnej jednotky analzy, zna to, e je vskumn otzka poloen prli vgne alebo ich je prli mnoho, o me spsobi akosti pri samotnej realizcii vskumu. Ak u mme zadefinovan prpad ajednotku analzy, musme si uri hranice jednotky analzy, resp. prpadu. Ide otzv. asov apriestorov ohranienie (Yin, 2003, 26), ktor nm pomha pri definovan zdrojov atechnk zberu dt. Ide hlavne oto, kto (o) bude do jednotky analzy zahrnut ao nie. Vnaom vskume sme vyuili viacnsobn ukotven P. Prpadmi boli tri mest s3 rozlinmi spsobmi alokcie bvania. Prve okresn mest mono povaova za priestorov ohranienie skmanch prpadov. Ako jednotku analzy sme definovali proces prideovania socilneho bvania: jednotliv kroky od plnovania prideovania socilneho bvania, zisovania potrieb, a po vytvranie kritri prideovania, manaovania iadost asamotnho rozhodovania opridelen. Z hadiska asovho ohranienia je pri P dleit sa rozhodn, ktor dta (od kedy) s pre ns relevantn akedy ich zbiera i na kontinulnej bze alebo vkonkrtnom asovom seku. Vnaom prpade lo orozhodnutie, i zbiera dta od uritho dtumu alebo vneskorom ase. Hoci bola pre ns kov decentralizcia, kedy prebehol presun kompetenci vrmci zabezpeovania bvania pre svojich obyvateov na mest aurite by bolo zaujmav vidie ako sa alokan systm vyvjal, rozhodli sme sa zamera na analzu prpadu naposledy realizovanho prideovania socilnych bytov vkonkrtnej samosprve. Toto rozhodnutie sme urobili vzhadom na n zujem zozbiera dta relne (sasn) avzhadom na prstup kdtam, osobm, ktor proces prideovania zavaj.

71

6 Zdroje dt pre prpadov tdiu

Najsilnejou strnkou metdy P je vyuitie viacerch zdrojov atechnk zberu dt. Zber dt je zvyajne kvalitatvneho charakteru, ale asto sa vyuvaj aj kvantitatvne metdy zberu. Najastejmi nstrojmi zberu dt (Yin, 2003; Stake, 1995) s dotaznky, rozhovory, analza dokumentov, pozorovanie. Vskumnk poas zberu dt mus zabezpei validitu areliabilitu vskumu. Hlavn zdroje dt, ktor boli vyuit aj pri realizcii toho vskumu, boli okrem tdia originlnych dokumentov vjednotlivch samosprvach, semitruktrovan rozhovory srelevantnmi aktrmi. Tto boli vopred pecifikovan, aby bola op zabezpeen konzistentos pre analzu (ist miera slobody bola ponechan vskumnm tmom aj sohadom na pecifickos prostredia, vktorom sa jednotliv prpady odohrvali). Podmienkou, aby bol zabezpeen validita areliabilita vskumu, bolo realizova rozhovory ako sradnkmi na mestskch radoch, tak aj svolenmi predstavitemi t. j. poslancami/primtorom, ale tie salmi aktrmi, ktor do procesu prideovania vstupuj napr. riaditelia aradnci mestskch prspevkovch organizci, pracovnci mimovldnych organizci, ako aj samotn obania njomnci alebo potencilni njomnci. Vrmci monost boli zozbieran dta overovan napr. prostrednctvom video zznamov zaktu prideovania, zpisnc zo zasadnut komisie.

7 Zver
Ak sa ns tudenti i kolegovia ptaj, ktor publikcia im pome aplikova metdu prpadovej tdie vpraxi, zvyajne odporam dve publikcie: od Roberta Yina (2003) Case Study Research: Design and Methodsa aod Roberta Stakea (1995) The Art of Case Study Research. Obe publikcie s prelomov azrove ahko uchopiten. Pri aplikovan i vyuovan metdy prpadovej tdie sa astokrt stretvame snedverou amtami voi tejto metde, ktor nie s opodstatnen, aj vo svetle existujcej literatry aempirickho vskumu, ktor tto metdu vyuva. Verme, e tento lnok priblil tto metdu iriemu publiku apresvedil, e metda prpadovej tdie je dleitou vedeckou metdou vuritch typoch vskumu vspoloenskch vedch.

Kontakt
Katarna Staroov (staronova@governance. sk) Alexandra Polkov (polakova@fses. uniba. sk) stav verejnej politiky aekonmie FSEV UK, Mlynsk Luhy 4 Bratislava

Literatra
Eysenck, H. J. (1976). Introduction. In H. J. Eysenck (Ed.). Case studies in behaviour therapy. S. 1-15. London: Routledge. Fearon, J D. aD. Laitin. (2008). Integrating Qualitative and QuantitativeMethods. In J. Box-Steffensmeier, H. E. Brady, D. Collier (Eds.) The Oxford Handbook of Political Methodology. S. 75676. New York: Oxford University Press. 72

Gerring, J. (2008). Case Selection for Case-Study Analysis: Qualitative and Quantitative Techniques. In J. Box-Steffensmeier, H. E. Brady aD. Collier (Eds.) The Oxford Handbook of Political Methodology. S. 64584. New York: Oxford University Press. Hartley, J. F. (1994). Case studies in organizational research. In C. Cassell aG. Symon (Eds.) Qualitativemethods in organizationalresearch: Apracticalguide, s. 20929. London: Sage. Kuhn, T. S. (1987). What are scientific revolutions? In L. Kruger, L. J. Daston & M. Heidelberger (Eds.), The probabilistic revolution, Vol. 1: Ideas in history, s. 7-22. Cambridge, MA: MIT Press. Stake, R. (1995). The Art of Case Study Research. London: Sage. Staroov, K. (2007). Prpadov tdia ako inovatvny nstroj pedagogickho procesu. In Staroov (Ed.) ak rozhodnutia: p prpadovch tdi verejnej politiky zo Slovenska, s. 9-14. Bratislava: Adin. Suchalov, A., Staroov, K. (2010). Mapovanie socilneho bvania v mestch SR. Preov: ADIN. Yin, R. (2003). Case Study Research: Design and Methods. London: Sage.

73

74

Jak pprava zkona otevela dal strnky azdroje dat zkouman problematiky aneb do kolika let je mon uml oplodnn1
Hana Konen1, 4, Tom Kuera2, 4, Stanislav Suda3, 4 1 ZSF JU esk Budjovice, 2PF KU Praha, 3PF JU esk Budjovice, 4 Adam esk republika

Abstrakt
Vzkumn projekt Drcovstv gamet vasistovan reprodukci: psychosociln aetick aspekty, ml pvodn pinst podklady pro etick a legislativn orgny. Situace v legislativ asistovan reprodukce (ART) se ale neekan zmnila, vnvrhu novho zkona byl prakticky ad hoc stanoven limitn vk pstupu en kART na 55 let. Protoe ART uen od cca 40 let zahrnuje tm vhradn manipulaci sdarovanmi vajky, eili jsme dilema, zda mme vzkum rozit oprvky aknho vzkumu, pout dal metody zskvn dat azahrnout dal zkoumanou skupinu osob. Nakonec zvtzil kompromis, kombinace aknho vzkumu atlak na snen obtn obhajiteln vkov hranice, kter se setkal sstenm spchem. Stle ale mme spoustu nevyeench otzek metodologickho i obsahovho charakteru. Klov slova: asistovan reprodukce, drcovstv gamet, etick aspekty, akn vzkum, vkov limity, legislativa Grantov podpora: GAR P407/10/0822.

1 vod
Autorka pspvku zaala v roce 2010 pracovat na tletm vzkumnm projektu Drcovstv gamet vasistovan reprodukci: psychosociln aetick aspekty. Clem projektu je zmapovn psychosociln problematiky spojen sdrcovstvm gamet, pedevm faktor ovlivujcch rozhodovn pacient, tvorbu vztah rodi adt narozench dky drcovstv, rozhodovn drc. Projekt ml pes naplnn svch zkladnch cl pinst nov podklady pro modern poradenstv slouc pacientm i drcm, podklady pro prci etickch a legislativnch orgn, lep interdisciplinrn a mezinrodn komunikaci v reprodukn medicn, a tak podklady pro innost odbornk zjinch oblast, nap. demograf, ekonom apolitik. 1. 1 ART ve svt Regulace ART se velmi li stt od sttu. Drcovstv spermi je z drcovskho programu asi nejakceptovatelnj procedurou, ale ne vude (nap. vItlii je drcovstv zakzno pln). Drcovstv embry zakazuj ve vdsku, Nmecku i Rakousku. Nejkontroverznj procedurou je
1. Dlhia arozpracovanejia verzia tohto textu vyla vsle 4/2012 asopisu Human Affairs: Postdisciplinary Humanities & Social Sciences Quarterly pod nzvom Qualitative research in reproductive medicine: From description to action, s. 462-474.

75

drcovstv vajek; drkyn toti prochz stejnou procedurou, jako kdyby byla pacientka, tedy dostv hormony stimulujc tvorbu vce vajek, kter jsou j pak vkrtk narkze odebrna. I nronost procedury je dvodem, pro ji nkter stty zakzaly (nap. Nmecko i Rakousko), i pro jsou nastaven tak psn pravidla, e je drky naprosto nedostaujc mnostv, napklad vBritnii (ESHRE, 2010). Maj-li stty vkov limity, pak jsou to vkov limity pro platbu zdravotnmi pojiovnami; horn hranic obvykle bv 39 42 let eny. Pro samopltce maj vkov limity jen mlokter zem. Je to i proto, e drcovsk procedury (pedevm drcovstv vajek) jsou vjimkou, horn limity jsou tedy nastaveny biologicky. Pokud pesto njak limity jsou, pak se tkaj jen en (nap. vBelgii 47 let, vHolandsku 45 let). 1. 2 ART vR vdob ppravy projektu (jaro 2009) Vt dob reguloval ART vR Zkon ovzkumu na lidskch embryonlnch kmenovch bukch asouvisejcch innostech . 227/2006 Sb., ili pomrn nov zkon. Byl vporovnn svtinou evropskch zem velmi liberln, umooval drcovstv spermi, vajek i embry. Nebyly stanoveny dn vkov limity pro lbu ART, pouze limit pro placen lby ze veobecnho zdravotnho pojitn: 39 let pro enu. Existovalo ale doporuen Etick komise Sekce asistovan reprodukce GPS LS dodrovat horn vkovou hranici 47 let pro enu. Nebyly dn nznaky toho, e by se zkon ml vdohledn blzk dob mnit.

2 Zmna situace vR zatkem 2. roku grantu (2011)

Na jae 2011 pilo Ministerstvo zdravotnictv stzv. balkem zdravotnickch zkon, kter chtlo schvlit do konce roku 2011. Soust nvrhu jednoho znich, konkrtn zkona ospecifickch zdravotnch slubch (nyn zkon . 373/2011 Sb.), byla prava provdn ART (Hlava II: Zdravotn sluby poskytovan za zvltnch podmnek, Dl 1: Asistovan reprodukce). Nejvraznj zmna se tkala zaveden vkovho limitu pro eny pro pstup klb: 5 Uml oplodnn se provede en maximln do vku 55 let, ato na zklad psemn dosti eny amue, kte tuto zdravotn slubu hodlaj podstoupit spolen. Vkvtnu se pak vjednom zeskch denk objevil lnek pipraven podle zznam skryt kamery, dokazujc, e nkter esk centra asistovan reprodukce nedodruj vkovou hranici doporuenou Etickou komis, abez jakhokoliv zavhn jsou ochotna pijmout klb tyiapadestiletou enu. 2. 1 Drcovstv gamet vR VR se provd ron kolem 23000 cykl IVF (in vitro fertilizace). Nejstar darovac procedurou je drcovstv spermi. Dky pchodu novch technologi, kter umouj mt geneticky vlastnho potomka i mui s tm nulovou plodnost, je cykl s darovanmi spermiemi ron vR velmi mlo, daj se spotat na destky. Podobn mlo je cykl sdarovanmi embryi; ve vtin ppad je mon vyut alespo jeden druh gamet lenho pru. Zato cykl sdarovanmi vajky vrazn pibv: vroce 2009 jich bylo 2208, vroce 2010 stejn, 2 213, avroce 2011 se pedpokld extrapolac pot za prvn pololet nrst na 3754 (ebek, 2011). Matestv bez pomoci medicny je ueny nad 42 let vjimkou, shoduj se velk studie medicnsk (CDC, 2009), demografick (Leridon, 2008) i ekonomick (Chambers, 2006); je poteba vyut drcovstv vajek. Prv odkldn rodiovstv je dvodem pro tak ohromn poet cykl sdarovanmi vajky. Star zkon (platn do 30. 3. 2012) i nov zkon (platn od 1. 4. 2012) uvdj shodnou vkovou hranici pro drkyn: Anonymnm drcem me bt pouze ena, kter dovrila vk 18 76

let anepekroila vk 35 let. Drkyn jsou tedy asto velmi mlad eny, kter jet vlastn rodinu plnovat nezaaly. 2. 2 Quo vadis? Matestv ve vym vku umouje mezigeneran solidarita: pesun kvalitnch vajek od mladch en starm enm. Podstatou problmu nen technika, i biomedicna jako takov, ale sociln akceptace procedury asociln nastaven limit, vjejich rmci je nabzena. Autorku projektu zajmalo, jak dvody vedly vnvrhu zkona knastaven prv takovch limit ajak konsekvence ztoho mohou plynout. Pemlela, zda je legitimn, aby vzkumnk rozil vzkum oaspekty pvodn neplnovan, ale zhlediska vvoje situace naprosto zsadn, azda je mon vyut vsledky vzkumu jet pedtm, ne dostanou svou zvrenou formln podobu aprojdou oponentnm zenm. Existoval i prvn subjekt, prostednictvm nho bylo mon se onco pokusit: obansk sdruen Adam R. Padlo rozhodnut rozit vzkum oprvky aknho vzkumu.

3 Jak vk je u vysok pli?

Jak horn vkov hranice by mla bt nastavena pro pstup klb ART? Mla by bt jen pro eny nebo i pro mue? Amla by vbec njak vkov hranice existovat? to byly otzky, na kter se chystal odpovdt n vzkumn tm. Rozhodli jsme se vydat dvma smry: 1. Zmapovat nzory aargumenty rznch skupin lid a2. Analyzovat odborn texty zabvajc se tmto tmatem. Zmr tohoto lnku ajeho rozsah nedovoluj dostaten popsat, kjakm zvrm jsme doli ajak otzky si dle klademe. Uvedeme je zde jen velmi zkratkovit. 3. 1 Nzory aargumenty rznch skupin lid Vedli jsme diskuse se vemi, kdo byl ochoten se ktmatu vyjdit. Ministerstvo zdravotnictv zdvodovalo nastaven vkovho limitu bezpem thotenstv aporodu pro dt amatku tohoto vku. Sm ministr uvedl, e se zkon nezabv psychosocilnmi, etickmi ani demografickmi souvislostmi. Sekce asistovan reprodukce GPS neprojevila zjem onabdku interdisciplinrn zamen debaty. E-mailovali jsme si sldry zahraninch pacientskch organizac, sledovali internetov diskuse achaty, bavili se sposlanci, sledovali diskusi ve Snmovn i Sentu. Byli jsme zaskoeni tm monotematinost vech tchto debat. Kdo obhajuje vysokou nebo dnou vkovou hranici uen, argumentuje rozhodovac autonomi, prvem eny mt dti kdy chce, skm chce, akolik chce, zvyujc se dlkou ivota aekonomickou rovn tch, kdo obvykle vyuv ART ve vym vku. Kdo obhajuje ni vkov hranice u en, argumentuje zjmem dtte a fyzickou a psychickou nronost rodiovstv. Jene systm zainteresovanch subjekt vART sdarovanmi gametami netvo jen ena abudouc dt; do hry vstupuje se svmi zjmy tak lkask tm, drce/drkyn gamet, spolenost apartner t eny. Lkask tm byl vdebatch zmiovn jen v souvislosti s ekonomickm profitem, nikdo se nezabval tlakem, pod kterm se me ocitnout, ani jeho odpovdnost. Drci adrkyn gamet jako by pro diskutujc neexistovali i se jich to netkalo. Spolenost byla zmnna jen vsouvislosti stm, e se pak mus postarat omal dt starch nemocnch i zesnulch rodi, nikdo se nezabval demografickmi i psychosocilnmi konsekvencemi. Anikdo nezmioval partnery en. 3. 2 Odborn texty Odborn texty upozoruj, e zkonn regulace ART mus bt vsledkem balancovn zisk aztrt jednotlivch len systmu. Pro tuto podkapitolu jsme vybrali jen pr znejzajmavjch stanovisek i nzor. Vechny pry aosoby maj zkladn prvo svobodn aodpovdn rozhod77

nout opotu svch dt ajejich vkovm odstupu amaj prvo na informace ana prostedky jak toho doshnout; pi uplatovn tchto prv pry i jednotlivci odpovdn zohleduj poteby svch ijcch i budoucch dt amaj odpovdnost ke spolenosti, k dokument World Population Plan of Action 1974, lnek 14(f ), kter je asto citovn obhjci vysokch limit, ovem jen ta prvn polovina souvt; dodatek oodpovdnosti jako by neznali. Odpovdnost pru vi dtti aspolenosti zmiuje i Evropsk spolenost pro reprodukn medicnu (ESHRE, 2007b): Pi pirozenm othotnn je pr plnujc rodiovstv odpovdn za zdrav ablaho dtte. Rodie maj poskytnout dtti pi a do vku dosplosti. Navc, protoe je to pr, kdo se rozhodl pivst dt na svt, m bt schopen zvldat pi odt bez trval podpory od ostatnch. . . Technologie avzkum mus bt vdy podzeny zjmm budoucho potomka adodv, e lkaova odpovdnost nekon porodem dtte: Lka sdl odpovdnost za blaho dtte, protoe kauzln a zmrn pispv k rodiovskmu projektu. V Prvodci nhradn rodinnou p (2010) je doporuen vkov rozdl mezi osvojencem aosvojitelem 20-40 let (donedvna 35 let), vk se dkladn zvauje i uadatel opstounskou pi, piem zde se e krizov situace dtte existujcho aadatel je znan nedostatek. Diskuse se to kolem rizik drcovstv vajek: Princip proporcionality vyaduje, aby kad mon pokozen drky vajek bylo vpomru kmonmu zisku pro spolenost. (ESHRE, 2007a). Kvli nedostatku darovanch vajek se diskutuje, zda maj bt vpoadncch zvhodnn star eny (jsou ve vtm vkovm presu amaj finann zdroje na zaplacen drcovsk procedury) nebo mlad eny (ance na spch procedury je unich vy), pry bezdtn na kor tch, co dti u maj, i zda se m zohledovat pvod pacient domc vs. zahranin (Pennings, 2001). mluva o lidskch prvech a biomedicn (1997) stanovuje v kap. VI, l. 19: Odbr orgn nebo tkn od ijc osoby pro ely transplantace lze provdt vhradn vzjmu lebnho pnosu pro pjemce, apouze pokud nen kdispozici dn vhodn orgn nebo tk ze zemel osoby nebo jin alternativn lebn metoda srovnatelnho inku. Kdy budeme sarkasticky dekonstruktivn, meme jako podklad kzvaovn lebnho pnosu pro pjemce gamet uvst nsledujc zvry vzkum: Rodie malch dt referuj mnohem vce deprese, emocionlnho distresu adalch negativnch emoc ne bezdtn (Evenson & Simon, 2005). Rodie dosplch dti nemaj astji pocit ivotn pohody ne celoivotn bezdtn (McLanahan & Adams, 1989). Rodie jsou vmanelstv mn spokojeni ne bezdtn (Twenge et all, 2003). Je stle otzkou pro diskusi, zda je touha po dtti fundamentln potebou. (Pennings, 2005). 3. 3 Nae odborn-lobbistick aktivity Nae stanovisko se formovalo ve tech etapch. Naped jsme pipomnkovali nvrh vpipomnkovm zen (kvten), pak jsme poslali pozmovac nvrhy do Snmovny (srpen), nakonec i do Sentu (z):

78

Obrzek 1: Zveejnn aktivity

Nevme, nakolik bylo nae stanovisko brno vvahu, ale zkon byl nakonec zmnn, vkov hranice byla snena na 49 let pro enu. Nae aktivity tm nekon. Dl uvaujeme ovkovch limitech, ato jak pro enu (i ta snen se nm zd bt moc vysok), tak pro mue (dt ho potebuje stejn jako matku, piem jeho vk doit je ni pi horm zdravotnm stavu). Aprotoe nelze explicitn zmit zjem neexistujcho dtte, budeme extrapolovat ze zjm dt existujcch. Pipravili jsme projekt, kladouc dtem otzku: Jak star bys chtl mt rodie, a ti bude 20 (pro star dti 25) let?.

4 Zvr
Jak zvan je zadn vzkumnho projektu? Me ho vzkumnk modifikovat, kdy se zmn situace auke se, e pro zadan tma acle vzkumu jsou aktuln relevantn jin faktory? Jak je role vzkumnka? M stt opodl, vobjektivn, nestrann pozici, ekat, a ojeho prci nkdo projev zjem, ado veejnho prostoru nevstupovat? Ame vzkumnk pout i nabdnout k pouit vsledky, kter se jet nedostaly do sprvn formln podoby, neproly oponentnm zenm, anemaj tedy tu vhu, jakou by mt mly? N autorsk tm sdl pesvden, e me, amon i mus; uznn aknho vzkumu jako plnocenn varianty to dokazuje (Hendl, 2005). Nae zkuenost je velmi vzruujc, zajmav, ale tak pln nejistot adalch otzek, jak metodologickch, tak obsahovch. Apokud jde oty vkov hranice, shodli jsme se (prozatm) na limitu 45 let pro enu i mue.

79

Kontakt
Hana Konen Zdravotn sociln fakulta Jihoesk univerzity B. Nmcov 54 370 87 esk Budjovice Hana@adamcr. cz

Literatura
Centers for Disease Control and Prevention (2009). 2009 ART Clinic Data. ART Success rates. USA. Retrieved February 10, 2012, from http://www. cdc. gov/art/ART2009/PDF/ART_2009_Full. pdf. ESHRE (2010). Comparative Analysis of Medically Assisted Reproduction in the EU: Regulation and Technologies. Retrieved February 10, 2012, from http://www. eshre. eu/binarydata. aspx?type=doc&sessionId=1saa3i45z2kikpfmg1h23har/MAR_for_web[2]. pdf. ESHRE (2007a). Task Force on Ethics and Law 12: Oocyte donation for non-reproductive purposes. Human Reproduction 22 (5), 12101213. ESHRE (2007b). Task Force on Ethics and Law 13: The welfare of the child in medically assisted reproduction. Human Reproduction 22 (10), 2585-2588. Evenson, R. J. & Simon, R. W. (2005). Clarifying the Relationship Between Parenthood and Depression. Journal of Health and Social Behavior 46 (4), 341-358. Hendl, J. (2005). Kvalitativn vzkum. Praha: Portl. Chambers, G. M., Ho, M. T. & Sullivan, E. A. (2006). Assisted reproductive technology treatment costs of alive birth: an age-stratified costoutcome study of treatment in Australia. Medical Journal of Australia 184 (4), 155-158. Leridon, H. (2008). Anew estimate of permanent sterility by age: Sterility defined as the inability to conceive. Population Studies 62 (1), 1524. McLanahan, S. & Adams, J. (1989). The effects of children on adults psychological well-being. Social Forces 68 (1), 124-146. Pennings, G. (2005). Parenthood should be regarded as aright. Archives of Disease in Childhood 90 (8), 784-785. Pennings, G. (2001). Distributive Justice in the Allocatin of Donor Oocytes. Journal of Assisted Reproduction and Genetics 18 (2), 56-63. Prvodce nhradn rodinnou p (2010). Praha: SNRP. ebek, K. (2011). Data zNrodnho registru asistovan reprodukce (NRAR) za rok 2010. 21. Sympozium ART, Brno, 8. -9. 11. 2011. Twenge, J. M., Campbell, W. K. & Foster, C. A. (2003). Parenthood and Marital Satisfaction. Journal of Marriage and Family 65 (3), 574-583. 80

Kvalitatvne prstupy vpedagogickom kontexte

Komparatvnym vskumom kuskvalitneniu uitestva psycholgie1

Lenka Sokolov, Katarna Cabanov Katedra psycholgie apatopsycholgie, Pedagogick fakulta UK vBratislave

Abstrakt
Cieom medzinrodnho komparatvneho vskumu je zska dta ovyuovan psycholgie vpre-univerzitnom vzdelvan, ktor maj potencil sta sa vchodiskom pre zmenu vkurikulu avprprave uiteov auiteliek psycholgie na nrodnej aeurpskej rovni. Vprvej fze sme na zklade analzy kurikulrnych dokumentov vytvorili databzu 18 pre-univerzitnch kurzov psycholgie v9 krajinch. Vdruhej fze sme zdt zinterview afkusovej skupiny od 15 respondentov z8 krajn metdou otvorenho kdovania formulovali zkladn kategrie potrieb voblasti vzdelvania uiteov auiteliek psycholgie. Vtretej fze nazvanej Preo tudova psycholgiu? analyzujeme daje zskan zonline dotaznkov afkusovch skupn zameran na motivciu ktdiu a vnman prnos tdia psycholgie pre stredokolkov. Z predbench vsledkov slovenskej abritskej vzorky (dotaznk N=250, fkusov skupiny N=16) vyplva, e vznamnou kategriou vnmanho prnosu amotivcie ktdiu psycholgie je sebapoznanie arozvoj interpersonlnych kompetenci. Vprspevku predstavme zkladn vsledky pilotnej tdie asksenosti sdiseminciou tchto zisten smerom kvedeniu kl, intitcim ttnej sprvy aeurpskym entitm. Kov slov: vyuovanie psycholgie, prprava uiteov

1 vod
Tradcia komparatvnych tdi vo vzdelvan sa datuje od poiatku 19. storoia, kedy Marc-Antoine Jullien publikoval prv dielo na poli porovnvacej pedagogiky Outline and preliminary views of awork on comparative education (Gautherin, 1993). alie vznamn mniky komparatvnej pedagogiky (napr. zaloenie Medzinrodnho stavu pre vzdelvanie v eneve v r. 1925, zauvanie pojmov komparatvna amedzinrodn pedagogika v60tych rokoch 20. storoia alebo zaloenie Svetovej rady spolonost pre komparatvnu pedagogiku vr. 1970 (Bray, 2003) povili na konci 20. storoia porovnvacie vzdelvacie tdie na nstroje vzdelvacch politk, evalucie amanamentu kvality kolskch systmov, naalej vak ostvaj aj zdrojom inpircie aprkladov dobrej praxe. Na prahu novho tiscroia sa objavuj tdie, ktor kriticky prehodnocuj postavenie alohu komparatvnej pedagogiky vprocese globalizcie, kde sa stva sasne
1. Dlhia a rozpracovanejia verzia tohto textu vyla v sle 4/2012 asopisu Human Affairs: Postdisciplinary Humanities & Social Sciences Quarterly pod nzvom Making a difference by doing applied qualitative research in education: Three case studies, s. 492-509.

81

produktom aj nstrojom globalizanch trendov vo vzdelvan aj irom spoloenskom kontexte (Bray, 2003; Crossley, 2002).

2 Kontext vskumu
Uitestvo psycholgie ako praktick i akademick disciplna vEurpe stle had svoje pevn miesto vo vzahu kmaterskej disciplne psycholgii, vo vzahu ktradinm veobecno-vzdelvacm predmetom aj vkontexte projektovania kurikula asasnch trendov areforiem vo vzdelvan. Odborn polemiky sa ved najm votzkach statusu predmetu azakotvenia disciplny vo vzdelvacch koncepcich ( Jarvis, 2011; Sokolov, 2011), prpravy aalieho vzdelvania uiteov (Williamson et al., 2011; Jarvis, 2007), vymedzenia obsahu ametd vuby (Peters, 2007) alebo hlbej analzy predmetovo-pecifickch kompetenci uitea psycholgie ( Jarvis, 2007, Lemeov, Sokolov, 2011). Situciu vo vyuovan psycholgie na strednch kolch vrznych krajinch charakterizuje tie absencia empirickch tdi, ktor by analyzovali postavenie, vznam aprnos kurzov psycholgie vsekundrnom stupni vzdelvania. Vo vskumnom projekte, ktor realizuje medzinrodn tm Eurpskej federcie asocici uiteov psycholgie (EFPTA), vnmame postavenie vyuovacieho predmetu v uritom geopolitickom kontexte nielen ako status quo vdanom chronologickom bode, ale ako kontinuum prbeh vyuovania psycholgie veurpskych krajinch, ktorho aktrmi s obsah, uitelia, tudenti akolsk administratva. Cieom zdruenia EFPTA je okrem pedagogickho vskumu aj stimulovanie odbornej diskusie o vzname vyuovania psycholgie v sekundrnom vzdelvan a pecifikch univerzitnej prpravy uiteov psycholgie, realizcia vzdelvacch aktivt (seminre, konferencie) apodpora medzinrodnch projektov amobilt. Medzinrodn vskum realizuje EFPTA od r. 2009 azameriava sa na tri vskumn problmy, oblasti vzdelvania vpsycholgii: 1. obsah astatus predmetu psycholgia vosnovch strednch kl, 2. prprava aalie vzdelvanie uiteov auiteliek psycholgie, 3. motivcia aprnos tdia psycholgie pre tudentov atudentky. Cieom je porovna vchodisk, tradcie apostavenie uitestva psycholgie vjednotlivch krajinch vrznych kultrno-spoloenskch aekonomicko-politickch kontextoch, na teoretickej rovni je naim cieom rozri poznatkov bzu predmetovo-pecifickch kompetenci uiteov psycholgie. V praktickej rovine si kladieme za cie identifikova prklady dobrej praxe, ktor mono implementova do vyuovacieho procesu aj do pre-gradulnej prpravy uiteov psycholgie. Kee zadvateom arealiztorom vskumu je organizcia, ktor sa priamo venuje podpore vzdelvania vpsycholgii, vskumnky boli motivovan aj osobnm cieom, zska dta, ktor mono priamo uplatni vo vlastnej praxi arozvin vlastn profesijn zrunosti.

3 Metodika
Vprvej fze sme analyzovali kurikulrne dokumenty asprievodn dotaznky 18 pre-univerzitnch kurzov psycholgie z9 krajn Eurpy (Anglicko, ktsko, Nemecko, Dnsko, Fnsko, Holandsko, panielsko, Island aSlovensko). Cieom obsahovej analzy bolo vytvori databzu kur82

zov psycholgie, identifikova typick trendy vsmerovan pre-univerzitnho (stredokolskho) psychologickho vzdelvania vEurpe apopsa prklady dobrej praxe. Vdruhej asti venovanej vzdelvaniu uiteov psycholgie sme zvolili metdu interview afkusovej skupiny. Do vskumu sa zapojilo 15 uiteov psycholgie z8 eurpskych krajn expertov v oblasti vyuovania psycholgie, ktor s dobre oboznmen so situciou v prprave uiteov psycholgie vo svojej krajine. Kritriom vberu astnkov uiteov expertov bola minimlne pron sksenos svyuovanm psycholgie na strednej kole, kvalifikcia pre vyuovanie psycholgie zodpovedajca nrodnmu tandardu, sksenosti sceloivotnm vzdelvanm uiteov aaktvna participcia vrozvoji uitestva psycholgie prca vnrodnch profesijnch zdrueniach, skobnch komisich, prprave uiteov apod. Vposlednej fze, ktor stle prebieha, zhromaujeme daje omotivcii kutdiu psycholgie avnmanom prnose tohto tdia ustredokolskch tudentov atudentiek. Vskumnou metdou s fkusov skupiny adva on-line dotaznky (32 uzavretch adve otvoren poloky). Predbene boli spracovan kvalitatvne dta zameran na motivciu aoakvania od tdia psycholgie od slovenskej abritskej asti vzorky (N=250 pre otvoren poloky dotaznka aN = 16 pre fkusov skupinu, priemern vek 18, 1). Pre interview afkusov skupiny sme pouili tandardn osnovu aintrukcie. Pri analze prepisov rozhovorov afkusovch skupn sme pouili metdu otvorenho kdovania, rozhovory veden vanglitine kdovali anglicky hovoriace lenky tmu, rozhovory veden vnrodnch jazykoch boli kdovan vnrodnch jazykoch ansledne boli do anglitine preloen kdy akategrie. Pri vytvran kategri sme vprvom rade vychdzali zo spolonho scenra, nsledne sme sa zamerali na kategrie nad rmec scenra, resp. nad rmec kategri odpoved zkvantitatvnej asti vskumu.

4 Vsledky
Psycholgia nedostva, o si zasli. (P3) Pre vzdelvanie vpsycholgii je charakteristick vrazn diverzita vobsahu, cieoch aj formlnom statuse predmetu (jednotliv kategrie kurzov psycholgie ilustruje obr. 1). Predpokladme, e prve tto diverzita na nrodnch aj na medzinrodnej rovni patr kiniteom, ktor sauj prpravu uiteov aovplyvuj obraz predmetu psycholgia ajeho neformlny status. Pri konfrontcii obsahovej analzy a odpoved uiteov v interview sme identifikovali rozpor medzi formlnym a neformlnym statusom predmetu psycholgia. Formlny status predmetu psycholgia uruje jeho postavenie vuebnom plne. Neformlny status predmetu psycholgia je dan tm, ako ho vnmaj uitelia, tudenti avedenie kl. astnci vskumu uvdzaj, e prevlda predstava opsycholgii ako opredmete menej nronom na uenie aj na vyuovanie, o koreponduje aj so tdiou M. Smitha (2010). Na druhej strane pozitvny neformlny status predmetu sti zujem apozitvne odozvy tudentov atudentiek.

83

Obrzok 1: Kurzy psycholgie vEurpe.

Psycholgia je obeou svojho spechu. (P5) Pri analze odpoved uiteov auiteliek sme sa primrne zamerali na identifikovanie kategri, ktor svisia sprpravou aalm vzdelvanm uiteov psycholgie. astnci aastnky nho vskumu poukazovali na disproporciu medzi potrebami praxe arealitou prpravy uiteov ato vniekokch rovinch:

5 Kvalita arozsah praktickej prpravy na vkon uiteskho povolania.

Dostupnos pre-gradulnej prpravy, vniektorch krajinch ponuka vysokokolskch programov prpravy uiteov psycholgie nepokrva potreby kl, psycholgia sa tak vyuuje nekvalifikovane. Kvalifikan poiadavky na uitea psycholgie, aj vkrajinch snzkou dostupnosou vzdelvania pre uiteov psycholgie astnci uvdzaj, e sa psycholgia napriek tomu vyuuje vo vekom rozsahu, problmom je op nekvalifikovan vuba. Kontinulne vzdelvanie uiteov psycholgie, viacer respondenti arespondentky uviedli, e najkvalitnejie vzdelvanie poskytuj prve nrodn asocicie uiteov psycholgie. Na psycholgiu prdem vdy, aj keby som bola chor. Zanalzy vpoved ooakvaniach amotivcii ktdiu psycholgie slovenskej abritskej asti vzorky vyplva, e tudenti atudentky od psycholgie oakvaj rozvoj praktickch zrunost, ktor mu uplatni vbenom aj pracovnom ivote. Vodpovediach oboch skupn respondentov na otvoren otzky zameran na motivciu k tdiu a oakvania od kurzov psycholgie sme identifikovali 5 najfrekventovanejch kategri oakvan: 1. naui sa ako pomc, poradi inm vzloitch ivotnch situcich, 84

2. pochopi ako funguje udsk psychika, 3. porozumie lepie sm sebe avedie, ako mm reagova na rzne situcie, 4. naui sa lepie vychdza sumi, 5. dozvedie sa viac odisciplne, ktor mi pripad zaujmav. Ubritskej aj slovenskej skupiny dominovala motivcia ktdiu vychdzajca zponmania psycholgie ako pomhajcej disciplny, ktor odhauje zkonitosti akauzalitu psychickch fenomnov. Uslovenskch stredokolkov sme zaznamenali aj odpovede, ktor vychdzali zpresvedenia, e maj na psycholgiu talent, disponuj schopnosami, vlastnosami aspsobilosami pre pomoc druhm apod (asto sa ma udia ptaj na radu, vypoujem si ich problmy, tak si myslm, e psycholgia sa pre ma hod). Britsk stredokolci naopak astejie uvdzali pragmatick motvy ako dosiahnutie kvalifikcie (zverenej skky), prprava na univerzitn tdium apod., o vyplva zjednoznanejie definovanho postavenia psycholgie vbritskom vzdelvacom systme (na Slovensku si me tudent vybra povinne voliten predmet, zktorho napokon maturitn skku neabsolvuje apre tdium psycholgie na vysokej kole nie je absolvovanie maturity alebo volitenho predmetu psycholgia na strednej kole povinnou prerekvizitou). Pri porovnan tchto kategri sodpoveami vo fkusovch skupinch slovenskch stredokolkov sme doplnili alie kategrie: 1. zvedavos (Neviem, oom to bude, ale lka ma to, som zvedav, i je psycholgia tak, ako vo filmoch atak. (T2)) 2. alie tdium (Ete som sa nerozhodla, o pjdem tudova, ale urite nieo ztch humanitnch vied, tak dfam, e sa mi psycholgia zde. (T6)) 3. nronos (Museli sme si da nejak seminre, tak myslm, e psycholgia urite bude ahia ako matika ain predmety. (T8)) 4. terapia (Niekto si to mono vyberie aj preto, e m nejak problm anechce s stm rovno kpsycholgovi, tak si mysl, e tu [] dostane nejak radu. (T1)) Hoci utudentov atudentiek vnaej vzorke dominuje presvedenie, e psycholgia je predovetkm veda, ktor m radi apomha, vznamn je aj motv sebapoznania aosobnostnho rastu, za dleit pokladaj aj to, aby sa psycholgia vyuovala scieom rozvja praktick zrunosti, schopnosti akompetencie uiton vbenom ivote (tzv. transferable skills Jarvis, 2006 a2011). Napriek tomu, e vsledky naej tdie ponkaj pomerne komplexn pohad na situciu vo vyuovan psycholgie, uvedomujeme si limity nho vskumu. Vskum m najm aplikan charakter, zdoteraz analyzovanch vsledkov vyplynulo viacero podnetov pre hlbiu analzu aalie smerovanie vskumu. Vzorka nepokrva rovnomerne krajiny Eurpy, komparcia preto me utvra do istej miery skreslen obraz ovyuovan psycholgie vEurpe. Niektor limity tdie vyplynuli aj zo veobecnch barir kvalitatvnej metodolgie vmedzinrodnom vskume, ktor analyzujeme alej.

85

6 Limity kvalitatvnej metodolgie vmedzinrodnej komparcii

vahy opouit kvalitatvnych verzus kvantitatvnych metd alebo prpadovch tdi verzus medzinrodnch porovnan by u mali by vkomparatvnom vskume prekonan, kritriom vberu metd je hlbie porozumeniekontextu skmanho javu apecifik skmanho problmu teda predovetkm epistemologick diskusia otom, o sa meme dozvedie osvete aako sa to meme dozvedie prostrednctvom komparatvneho vskumu (Bray, 2003). V metodologickej rovine s barirou predovetkm odlin tandardy kvalitatvneho vskumu aspracovania kvalitatvnych dt vjednotlivch krajinch. Km tandardy kvantitatvneho, tatistickho spracovania s viac-menej univerzlne, vkvalitatvnej metodolgii s tradcie asksenosti odlin, o komplikovalo prpravu aj spracovanie vsledkov nho vskumu. Limitujcim faktorom je aj jazykov barira, napriek tomu, e kritriom vberu astnkov uiteov, ktor sa zastnili interview afkusovej skupiny bolo aj ovldanie anglickho jazyka na rovni pokroil, uviny astnkov aj vskumnkov komunikcia neprebiehala vmaterinskom jazyku, o sa mohlo prejavi vzjednoduench formulcich, prp. vnedostatonom ovldan odbornej terminolgie. Nron bol aj vber astnkov aastnok pre kvalitatvny vskum, popri vyie uvedenej jazykovej barire bolo potrebn vyriei dostupnos astnkov, technick realizciu interview, posdi, i s vybran uitelia skutone expertmi vcieovej oblasti, nakoko uitesk tandardy akvalifikan predpoklady s vttoch Eurpy odlin (kritri pre vber astnkov popisujeme vkap. 3). Napr. vAnglicku aktsku je ben, e psycholgiu vyuuje aj uite, ktor nem psychologick vzdelanie (univerzitn tdium psycholgie alebo uitestva psycholgie), mnoh z tchto uiteov vak maj dlhoron prax, s aktvnymi lenmi nrodnch asocici auznvanmi odbornkmi na metodiku vyuovania psycholgie. Preto sme ako kritrium nestanovili primrne zskanie poadovanej pre-gradulnej kvalifikcie ale najm dku praxe aodborn sksenosti vpodobe mentorstva zanajcich uiteov, kontinulne vzdelvanie uiteov apod. Vteoretickej rovine povaujeme za limitujci faktor najm bariry voblasti kompatibility terminolgie aklasifikanch systmov vzdelvania, kde bolo potrebn dsledne analyzova obsah jednotlivch pojmov aich korektn preklad zcieovch jazykov do komunikanho jazyka vskumu, t. j. do anglitiny, aby sme zabezpeili, e astnci bud danmu kontextu rozumie ainterpretcie odpoved bud korektn. Napriek tomu, e odporanm klasifikanm systmom vzdelvania je Medzinrodn tandardn klasifikcia vzdelvania (ISCED) mnoh uitelia zpraxe sa stmto oznaovanm dostatone nestotonili apreferuj ben nrodn oznaenia (primary school, gymnzium, Fachschule apod.), ktor vdy nevystihuj rovnak stupne ISCED. alm terminologickm problmom je oznaovanie zverench kvalifikci zskanch na jednotlivch stupoch kl. Hoci ich asto tudenti vrznych krajinch absolvuj vpribline rovnakom veku, forma, poet predmetov anronos skky s diametrlne odlin. Preto sme pre potreby jednotlivch ast vskumu zostavili zoznamy kovch pojmov vanglitine sdetailnm vymedzenm jednotlivch pojmov. Tieto slovnky mali astnci uitelia pred aj poas interview kdispozcii.

7 Zver
Vsledky predkladanho vskumu dokumentuj diverzitu v psychologickom vzdelvan a poukazuj na rezervy uitestva psycholgie, aj na potencilny prnos vyuovania psycholgie vpodobe napania veobecnch cieov vzdelvania arozvjania kovch ivotnch zrunost stredokolkov. Iniciatva krealizcii vskumu vznikla na pde zdruenia, ktor nepatr do psobnosti iadnej nrodnej ani eurpskej intitcie, preto loha zadvatea avskumnok nekon 86

vskumnou sprvou, stojme pred lohou zhodnoti, i maj vsledky potencil vies kuskvalitneniu uitestva psycholgie, vytvra platformu pre zmenu vpostaven vzdelvacieho predmetu alebo vmetdach aobsahu prpravy uiteov aprezentova zistenia prslunm intitcim. Jednu zmonost vidme vstimulovan odbornej diskusie na nrodnch amedzinrodnch odbornch frach. Kee oblas vyuovania psycholgie nebola vtomto kontexte detailnejie skman, presadzuj sa vak tmy sekundrneho vzdelvania v psycholgii na odbornom poli psycholgie, pedagogiky avzdelvacej politiky pomaly aako. alej sa zaoberme monosoudisemincie vsledkov smerom ku kolskm komunitm a loklnym kolskm administratvam (kolskm radom apod.). Prve autentick vpovede vyuujcich atudentov zkvalitatvneho vskumu mu prispie kpostupnej zmene neformlneho statusu predmetu psycholgia na strane kolskej administratvy. Tto sksenos potvrdzuj viacer kolegovia akolegyne, ktor psobia na strednch kolch vzahrani. Najir potencil pre uplatnenie vsledkov vskumu vidme voblasti prpravy uiteov psycholgie. Katedra psycholgie apatopsycholgie PdF UK ako prv na Slovensku vr. 1993 otvorila tudijn program uitestva psycholgie. Po obsahovej strnke preiel niekokmi zmenami aprve dta zpodobne orientovanch vskumov mu pribli prpravu uiteov psycholgie potrebm praxe areflektova prklady dobrej praxe zo zahraniia. Kvantitatvne orientovan komparatvne dta opotoch uiteov, absolventov, i spenosti zverench skok dotvraj obraz ovube predmetu, nezachytvaj vak dostatone citlivo potreby disciplny ani problematiku utvrania jej neformlneho statusu. Preto povaujeme kvalitatvne orientovan dta za inpiratvne pre al rozvoj uitestva psycholgie. Vprprave uiteov psycholgie na zklade vyie uvedench zisten pokladme za dleit orientova sa na vskum predmetovo-pecifickch kompetenci budcich uiteov psycholgie, ktor svisia srozvojom socilneho aosobnostnho rastu, psychologickej avedeckej gramotnosti tudentov ana analzu monost navenia pedagogickej praxe tudentov. Uitelia aj tudenti zapojen do nho vskumu vnmaj psycholgiu ako disciplnu, ktor me facilitova rozvoj viacerch praktickch ivotnch zrunost, za predpokladu, e ju bud vyuova kvalifikovan amotivovan pedaggovia. Okrem prpravy budcich uiteov psycholgie by malo by jednou zpriort iniciova op odborn diskusiu ozven dostupnosti psychologickch kurzov vsekundrnom vzdelvan azlepen metodickej podpory uiteov psycholgie vpraxi.

Kontakt
Lenka Sokolov Pedagogick fakulta UK, Katedra psycholgie apatopsycholgie Raianska 59 813 34 Bratislava sokolova@fedu. uniba. sk

Literatra
Bray, M. (2003). Comparative education in the era of globalisation: evolution, missions and roles. Policy Futures in Education, 1(2), 209 224. Crossley, M. (2002). Comparative and international education: Contemporary challenges, reconceptualization and new directions for the field. Current Issues in Comparative Education 4(2), 81 86. 87

Gautherin, J. (1993). Marc-Antoine Jullien (Jullien de Paris). Prospects: the quarterly review of comparative education, 23(), 757 73. Jarvis, M. (2011). Defining the honour of psychology A-level. The Psychologist, 24(9), 674 675. Jarvis, M. (2006). Teaching Post-16 Psychology. Cheltenham: NelsonThornes. 160 p. ISBN 0-7487-9418-2 Jarvis, M. (2007). Who nurtures the nurturer? The Psychologist, 20(10), 614 615. Lemeov, M., Sokolov, L. (2011). Psychosocilny trning ako sas profesijnch kompetenci uitea psycholgie na strednch kolch vSR. In Ume psychologii (medzinrodn konferencia, Brno). (v tlai) Peters, M. (2007). What about didactics? EFPTA Newsletter, January 2007. (online 12. 8. 2010) Dostupn na www. efpta. org. Smith, M. (2010). A-levelpsychology: Isthere awayforward? PsychologyTeachingReview, 16(2), 33 37. Sokolov, L. (2011). Edukan ciele vo vyuovan psycholgie vzva pre didaktiku psycholgie? In Gunaga, J., Ninansk, B. (zost): Odborov didaktika interdisciplinrny dialg. Ruomberok: Verbum, s. 137. ISBN 978-80-8084-791-1 Vavrus, F. & Bartlett, L. (2006). Comparatively knowing: Making a case for the vertical case study. Current ssues in Comparative Education, 8(2), 95 103. Williamson, M. et al. (2011). Pre-tertiary psychology education in Europe: asurvey of approaches to teacher education and continuing Professional development of school psychology teachers. In Conference Proceeding, 2011 British Psychological Society Annual Conference. BPS.

88

Ako overova dosah technolgi vtriedach?1

Radomr Masaryk stav psychologickch alogopedickch tdi, Pedagogick fakulta UK

Abstrakt
Prspevok nastouje niektor otzky vyuitia kvalitatvneho vskumu vpedagogickom prostred, konkrtne scieom overi dosah pouvania technolgi vo vyuovacom procese. Predstavuje dizajn avsledky vskumu mapujceho dosah vzdelvacieho obsahu Planta vedomost, ktor bol realizovan vterne na vybranej vzorke 15 kl svyuitm metd osobnch rozhovorov apozorovania, ansledne dotaznkovou metdou na takmer celej populcii uiteliek auiteov zapojench do projektu (294 respondentov). Sna sa analyzova medilnu diskusiu, ktor vznikla vsvislosti sprojektom Planty vedomost. Sasne reflektuje pozciu vskumnkov avskumnok vrmci medilnej diskusie, amieru ich angaovania. Kov slov: technolgie, vyuovanie, medilny diskurz

1 vod
Na 7. ronku konferencie Kvalitatvny prstup ametdy vo vedch oloveku venovanom kvalitatvnemu vskumu vo verejnej sfre kritizovala Wendy Stainton-Rogers prlin spoliehanie sa na kvantitatvne i vedeck dkazy pri rozhodovan: . . . v UK apredpokladm aj veskej aSlovenskej republike, politici (na loklnej aj nrodnej rovni), tvorcovia politiky avedci intitci ako nemocnice i sluby socilnej starostlivosti oividne obdivuj tatistiky, avedu celkovo. Svoje rozhodnutia otom, o funguje stavaj na dkazoch, apredpokladaj, e len kvantitatvny vskum doke ponknu robustn, spoahliv avalidn dkazy zameran na rieenie problmov (. . .) Presne toto potrebujeme spochybni. (Stainton-Rogers, 2008, s. 10) Ke vak sksime koncept kvantitatvneho vskumu ako zdroja validnch dkazov spochybni, vedie to kzvanm otzkam. Predovetkm, m kvalitatvny vskum dostaton monosti/ zdroje/kapacity na to, aby dokzal pomc pri realizcii rozhodnut? M dostaton kredibilitu ukonzumentov i u ide priamo orozhodovateov alebo aj oiriu verejnos, ktor mnoh rozhodnutia ovplyvuje? alej, pri cielenom vskume nie je zadvateom i finlnym recipientom nezainteresovan koncov odberate (naprklad vpodobe grantovej agentry), ale niekto vemi konkrtny, kto m svoje ciele, svoju agendu i svoje zujmy (cf. Lukk, 2008). Navye, vskumnk, ktor pracuje na vskumnej lohe tohto typu nemus vdy by nezainteresovanm ahodnotovo neutrlnym akademikom (ak tak nieo vbec existuje), ale asto je tie
1. Dlhia a rozpracovanejia verzia tohto textu vyla v sle 4/2012 asopisu Human Affairs: Postdisciplinary Humanities & Social Sciences Quarterly pod nzvom Making a difference by doing applied qualitative research in education: Three case studies, s. 492-509.

89

priamo aktvny voblasti, ktor skma. M ist svoje nastavenie, postoje, hodnoty, zujmy, at. Stainton-Rogers (2008) to nevnma ako chybu, kee lohu psycholgie redefinovala zpozcie prinania poznania do pozcie menenia sveta k lepiemu. Ako vak sama naznauje, vedie to kotzke, ako sa stouto osobnou angaovanosou vysporiada aako ju reflektova priom potreba poskytova jasn, opatrn ateoreticky informovan interpretciu adobre artikulovan asystematicky informovan argumenty pre dosiahnut zvery (ibid., s. 12) , ako pe autorka, je len zkladnou vrstvou celej pyramdy vziev. Vnaej prpadovej tdii sa zameriame na prklad, ktor m ist pecifikum. Samotn projekt testovania obsahu Planta vedomost sa na ist as stal predmetom verejnej diskusie. Aj ke vskum, ktor tento projekt hodnotil vyznel mimoriadne pozitvne aodporal irie nasadenie na slovenskch kolch, siln negatvna diskusia vmdich viedla vkonenom dsledku kjeho zastaveniu2.

2 Oprojekte Planta vedomost

Planta vedomost je portl so vzdelvacm obsahom ako vide, animcie, lohy, cvienia, experimenty, hry pre vybran predmety zkladnch astrednch kl. Uite po prihlsen do systmu Planty vedomost me poui hotov lekcie alebo vytvra vlastn lekcie zprvkov, ktor m kdispozcii; zrove knim me pridva ubovon vlastn obsah. M kdispozcii naprklad aj nstroje pre zadvanie domcich loh i rzne administratvne nstroje. Systm dodva spolonos Agemsoft (Masaryk, 2011a)3. Zadvate vskumu sa rozhodol testovanie Planty vedomost realizova na vzorke 300 kl, ktor sa do projektu testovania dobrovone prihlsili. Vskumnci do projektu vstpili a vzvere testovania, take nastavenie testovania nemali monos ovplyvni. Rozhodnutie oslovi len tch, ktor sa do projektu sami prihlsia m samozrejme nevhodu nzkej reprezentatvnosti vklasickom vzname avak na druhej strane, naui sa pracova vnovom digitlnom prostred si vyaduje urit mieru motivcie, asu aenergie. Vprpade nhodnej vzorky by sme urite zskali mnoho vyie percento uiteov, ktor by tento produkt odignorovali alebo ho povaovali za nevhodn, avak vek as znich by pravdepodobne strvila len minimlny as skanm jeho monost azapracovvanm tohto nstroja do svojich vyuovacch hodn. Predpokladali sme, e skupina tchto uiteov by sa skr vyznaovala negatvnym postojom ktechnolgim ako takm, take by sme sa nedozvedeli vea ovhodch i nevhodch tohto konkrtneho produktu. Na druhej strane sme predpokladali, e dobrovone sa hlsiaci uitelia u vyskali viacero typov digitlneho obsahu i elektronickch vzdelvacch nstrojov, abud vedie porovnva. Napriek tomu sa vak vskumn vzorka vyznauje istou mierou predpojatosti.

2. Ostva otzkou, nakoko ilo opecifick situciu anakoko je mon, e zmeny vmechanizme fungovania mdi, ktorho sme vostatnej dobe svedkami, vkombincii sfenomnom socilnych siet, mu podobn situcie prina oraz astejie aovplyvova vskumn snahy. Vdiskusii na konferencii uviedol naprklad Miroslav Tik pozoruhodn paralelu smedilnou diskusiou okolo cenzu kde obavy onedostaton ochranu skromia spusten lnkom na blogu viedli kzvanmu skresleniu celkovej kvality nazbieranch dt. 3. alie informcie s na strnke www. PlanetaVedomosti. sk. Kompletn sprva zvskumu je kdispozcii na adrese www. DigitalneUcebnice. sk.

90

Na tomto sbore vetkch kl zapojench do testovania (N=294) sme realizovali kvantitatvny vskum. Zo sboru sme alej vybrali 15 kl, kde sme uskutonili aj zber kvalitatvnych dt. koly do menej vzorky boli vybran na zklade kvtnych znakov ako typ koly, regin, amiera vyuvania Planty vedomost. Na kadej z15 kl sme strvili jeden de. Realizovali sme semi-truktrovan rozhovory suitekami/uitemi aiakami/iakmi, ktor sme vyhodnocovali zoskupenm odpoved do hlavnch kategri na zklade dopredu definovanch otzok priom sme si zachovvali otvorenos aj voi vynrajcim sa konceptom avznamnm obsahom. Okrem toho sme sa zastnili modelovch hodn, zktorch sme vytvrali protokoly zameran na hlavn vskumn otzky. alie podrobnosti s uveden vplnej verzii vskumnej sprvy, ktor je dostupn online (Masaryk, 2011a) Vskum ukzal vysoko pozitvne hodnotenie Planty vedomost na strane uiteov/uiteliek aj iakov/iaok. Analyzoval spsoby prce sPlantou vedomost, ktor sa vrznych kolch zsadne lili, atakisto zmapoval vhrady, ktor uiteky auitelia ktomuto systmu mali. Oproti inm digitlnym nstrojom oceovali predovetkm komplexnos. Komplexnos chpali hlavne vzmysle toho, e ide ourit platformu, ktor umouje vyuva materily zrznych predmetov a ronkov, budova medzipredmetov vzahy, vklada vlastn materily uiteov, at. Ako vznamn kategria zaznievala aj vizulnos ako komentovala jedna zuiteliek, ja sa mem rozlia na koloma, ale nikdy im neukem, ako prebieha mitza. Pozorovanie vtriedach ukzalo inpirujce spsoby prce sPlantou vedomost aumonilo sledova ich priamo v akcii, tj. ukzalo, ako na rzne didaktick prstupy reaguj iaci. Ako najvhodnej postup sa naprklad ukzalo striedanie individulnej askupinovej prce so softvrom, i prepjanie prce srelnymi pomckami (napr. fyziklny experiment) so simulciami.

3 Projekt Planta vedomost vmdich

V tejto asti by sme sa chceli zamera hlavne na prbeh Planty vedomost tak, ako prebehol vmedilnom diskurze. Vskum opustil domnu expertov avstpil do medilnej domny niekoko dn pred prezentciou zverenej sprvy. Dennk SME ako hlavn sprvu sla priniesol text snzvom Nov tabule kpia priamo (Petkov, 2011), ktor kritizoval predovetkm spsob verejnho obstarvania systmu Planta vedomost. lnok obsahoval viacero zsadnch faktickch chb. Hovoril naprklad odigitlnych tabuliach, priom interaktvne tabule s len jednou zmonch perifri pouitench stmto digitlnym obsahom. Plantu vedomost je mon relatvne plnohodnotne pouva aj sbenm projektorom a potaom. Citovan vydanie zrove obsahuje karikatru, kde je Planta vedomost zobrazen ako guka vytvoren zexkrementov (ibid., s. 12). Nsledne na to tdennk . tde (Moji, 2011a) publikoval lnok snadpisom Planta udnch vedomost, vktorom autor kritizoval spsob obstarvania, vysok cenu, chyby vobsahu apln Ministerstva kolstva, vedy, vskumu aportu SR obstara tento obsah centrlne. Da 14. jna 2011 organizoval stav informci aprognz kolstva zveren konferenciu kprojektu testovania, kde boli prezentovan vsledky nho vskumu za asti vysokch predstaviteov ministerstva kolstva. Na vystpen sa zastnil aj kritik Planty vedomost, ktor predniesol kritick refert. Vreferte zaznelo viacero diskutabilnch argumentov i u argument ceny alebo porovnanie lekcie vPlante vedomost svlastnou lekciou pripravenou vprograme MS PowerPo-

91

int4 . Video ztohto vystpenia vrtane emotvnej diskusie5 bolo nsledne uverejnen na webovej strnke asopisu . tde6, dosiahlo znan sledovanos arilo sa cez socilne siete. Video skritikou podnietilo sriu vemi kritickch blogovch prspevkov, ktor Plantu vedomost odmietli aironizovali. Prspevky spravidla opakovali argumenty zvidea. Vblogoch znane rezonovala emotvna diskusia, ktor prebehla po vystpen kritika Planty vedomost aktor bola sasou videa na webovej strnke asopisu . tde. Ako prklad negatvneho naladenia blogerov citujem zjednho lnku: Omietka pad, pri choden okolo starch poniench lavc si treba dva pozor na diery vpodlahovej gume, star prehnit windows s miestami zatlen sklincami, dvere s okolo kuky provizrne zorubovan, hrdzav raditor me hocikedy praskn a40 ron hrboat krieduvzdorn tabua sa tvri ako vrchol pokroku. Tak na Slovensku vyzeraj niektor triedy. Ale to nevad, vvoj ide dopredu amy budeme ma Plantu vedomost! (Macek, 2011). Texty asto zdrazovali vysok cenu priom argument vznikol tak, e kritik Planty vedomost na konferencii zobral najvyiu hranicu cenovho rozptia ceny za cel projekt digitalizcie (cena bola neustle predmetom vyjednvania anebola stanoven) avydelili potom lekci, ktor vdanej chvli boli sasou Planty vedomost. Vznikla tak suma 6000 eur za lekciu. Jedin pozitvne sprvy venovan Plante vedomost priniesli regionlne aodborn pedagogick mdi, ktor samozrejme mali rdovo ni dosah ako dennk, tdennk i portly scelottnym dosahom. Tdennk . tde publikoval dokonca aj priamu kritiku vskumu (Moji, 2011b), pri ktorej spochybnil vber vzorky (priom argumentoval kritriami reprezentatvneho kvantitatvneho vskumu verejnej mienky). Validitu vskumu spochyboval priamo tvrdeniami zkapitoly Limity vskumu znaej vskumnej sprvy (Masaryk, 2011a), ktor boli vytrhnut zkontextu. Nzor hlavnho autora lnku (Moji, 2011b) bol doplnen stanoviskom dvoch expertov na marketingov vskum, ktor podobne hodnotili kritrium reprezentatvnosti ageneralizovatenosti. Autori nikoho zvskumnho tmu nepoiadali ovyjadrenie.

4 Reflexia medilneho diskurzu

Kontrast vnmania Planty vedomosti vmedilnom diskurze je oividn vtedy, ke si proti sebe postavme dva fakty: na jednej strane takmer vetky medilne vstupy hodnotili projekt negatvne. Na druhej strane a 98 % respondentov7, ktor produkt testovali, by sPlantou vedomost chcelo poda naich dt pracova aj po skonen projektu testovania.
4. Funkcia prezentovania obsahu je len jednou asou funkcionality Planty vedomost, take takto porovnanie je pomerne nefrov. Cel projekt mal navye zaha sluby ako prieben aktualizcia, pridvanie novch lekci, kolenia uiteov, apod. 5. Vdiskusii vystpilo 7 astnkov aastnok; nebolo znme, e diskusia sa nahrva abude zverejnen. Prv dve vystpenia boli znane emotvne. Neskr vystpili aj al astnci aastnky. Celkovo vak zo 7 diskutantov boli len 2 uiteky a1 uite; ich vystpenia patrili knajmenej emotvnym. 6. http://www. tyzden. sk/reportaze-tyzdna/martin-mojzis-proti-planete-vedomosti. html 7. Z294 respondentov nho vskumu. Testovania sa zastnilo 321 uiteov, nvratnos predstavovala 91, 59%. Otzka Chceli by ste sPlantou vedomost pracova aj po skonen projektu Testovanie digitlnych uebnc Planty vedomost?, odpove na bipolrnej kle.

92

Otzka je, i tento rozpor meme vysvetli 1) pozitvnou predpojatosou vzorky (ktor sa sama prihlsila ktestovaniu produktu), a2) faktom, e uitelia vase testovania netuili niektor informcie (napr. odhadovan cenu produktu). Hlavnou vhradou oponentov Planty vedomost vak bol predovetkm vysok poet chb arecyklovanie starch produktov; ako je mon, e zvye 300 uiteliek auiteov zapojench do projektu testovania to nikto nepovaoval za kritick problm? Na tto otzku iastone odpovedaj prve pozorovania zternu. Uitelia auiteky sproduktom pracuj tak, e si vyberaj rzne komponenty akombinuj ich svlastnmi materilmi; ak sa im preto nejak cvienie i vysvetujca animcia nepozdva, jednoducho ju nezaradia. Meme dokonca nastoli provokatvnu otzku, i nie s uitelia auiteky zvyknut na vysok chybovos pedagogickch materilov vo veobecnosti, apodobn mnostvo chb, ak nali kritici vlekcich zfyziky, by odbornk i odbornka nali vkadej uebnici. Zo socilno-psychologickho hadiska je navye zjavn, e pri nedostatku konzistentnej minority bude vina ud st na strane majoritnho diskurzu (v tomto prpade mali kritici jednoznan prevahu, dodvate systmu komunikoval len minimlne aMinisterstvo kolstva vbec), alebo sa aspo utlmia hlasy, ktor s proti. Zkladnou osou diskusie sa stali dajn vysok cena anekvalita, aemotvna reakcia diskutrok vo videu na konferencii. Na abstraktnejej rovni meme poveda, e vo verejnom diskurze rezonovali hlavne tmy odhalenia korupcie, poukazovania na chyby vedukanom obsahu, aironizovania obrazu hysterickch uiteliek. Diskutujci sa ktmto tmam opakovane vracali. Zaraz hlavne mimoriadne negatvny obraz uitea na verejnosti aokamit ochota aktrov reagova vykresovanm ironickho obrazu hysterickej uiteky priom dva emotvne prspevky vdiskusii predniesla vskumnka a pracovnka ttnej sprvy. Negatvny obraz uiteov by si zaslil samostatn vskumn pozornos. Zkladn tmy (ako s naprklad spsob, vznam, podstata i postup digitalizcie edukanho obsahu) sa vdiskusii spomnali len marginlne. Vaka tomu si kad zdiskutrov predstavoval nieo in (prv kritika digitlne tabule, al skr digitlnu encyklopdiu, in nhradu za prezentan softvr). Podobne sa nediskutovalo oalch kovch tmach: i apreo ui cez digitlny obsah, ak s vhody/nevhody centralizovanho prstupu (vyuvanie jednho rieenia na vetkch kolch), i ako overi kvalitu obsahu. Tmy diskusie boli namiesto toho truktrovan do zkladnch naratvnych scenrov ako prbeh odhalenia korupcie azkernosti systmu; prbeh boja Dvida sGoliom (priom do pozcie Dvida boli stavan kritici Planty vedomost, ado pozcie Golia dodvate, spolonos Agemsoft); i obraz hysterickch uiteliek Pozoruhodn otzka, ktor medilna diskusia vyvolva je otzka vnmania finannch kategri laikmi. Vnmanie rozpotu projektu takhoto rozsahu (nasadenie do vetkch kl na Slovensku) je pre laika oividne nron: pre vinu bench ud s tak vysok sumy abstraktn amlokto vie, ako ich adekvtne posdi i ukotvi. Jednou zmla monch kotiev je porovnanie spriemernm mesanm platom i cenou krabicovej licencie. Zkladnou sasou tak rozsiahleho projektu je vak aj koordincia, kolenie, podpora i sluby ako prieben opravovanie chb i aktualizcia; pokia nepoznme rozsah tchto sluieb acelkov podmienky projektu, nem zmysel uvaova ocene vtermnoch krabicovej licencie. Pri kotven tohto typu me potom v verejn projekt 93

ahko vyznie ako predraen. Idel participatvnej demokracie by si iadal zvyovanie finannej gramotnosti, so sasnm rozvjanm schopnosti posdi primeranos vynakladanch zdrojov. alia otzka je problm vnmania logiky ametodolgie vskumov. Vina ud m ometodolgii vskumov minimlne vedomosti; asto pracuj akurt simplicitnm kritriom, e reprezentatvny vskum by mal ma 1000 respondentov. To predstavuje obrovsk vzvu pre kvalitatvny vskum ako zabezpei, aby ho verejnos vnmala ako relevantn ahodnovern vstup do diskusie? Jednou zodpoved je vstup vskumnka do medilneho diskurzu. Vnaom prpade sme sa oto poksili formou blogovho lnku (Masaryk, 2011b), a intenzvnym reagovanm na komentre v diskusii pod lnkom. lnok si k dnenmu du pretalo len pomerne skromnch tritisc ud, napriek tomu vak ide ojednu zmla monost vskumnkov obhajova svoje vskumn projekty vmedilnom diskurze. Problmom je zjavn asymetria pozci: ak niekto chce akkovek projekt napadn, me poui agresvny jazyk, obvini zkorupcie, selektvne vybera fakty, vyuva reductio ad absurdum aj alie komunikan techniky, adosiahnu vysok tanos. Ak sa vskumnk obhajuje, mus sa vyjadrova presne, zdhavo, podrobne, at., vaka omu text neme nikdy dosiahnu tak popularitu ako kritick vpad. Napriek tomu urite stoj za to tto cestu zapojenia sa do verejnej diskusie alej skma.

5 Tri otzky na zver (vrtane pokusu oodpove)

Naa prpadov tdia vedie ktrom zsadnm otzkam. Prvou otzkou je otzka metdy- ako najlepie skma dosah technolgi vkolskom prostred. Druhou otzkou je otzka kvalitatvneho vskumu: je pre takto ely vhodn, obhjiten, dveryhodn? Atreou otzkou je otzka osobnej angaovanosti vskumnkov/iek (naprklad pokia sami vntorne podporuj zavdzanie technolgi do vzdelvania). Odpoveou na prv otzku je, e vskumn projekty by sa idelne mali o najviac pribliova experimentlnemu dizajnu, porovnva efekt sefektom vinch triedach aj ke nemus by jasne kvantifikovaten. Zvyovanie hodnovernosti kvalitatvneho vskumu vtdich tohto typu vak ostva vzvou pre cel komunitu kvalitatvnych vskumnkov avskumnok. Kdruhej otzke, kvalitatvny vskum je poda nho nzoru pre tdie tohto typu vhodn. Vyaduje si vak vemi presvediv prstup ao najkvalitnejie rozpracovan otzku validity. Zrove je vak potrebn pota snegatvnym nastavenm laikov, ale aj expertov kmkkm vskumnm dtam. K poslednej otzke: angaovanie vskumnkov/iek nepovaujeme za faktor, ktor by zsadne diskvalifikoval od prce na projektoch tohto typu. Samotn povaha kvalitatvneho vskumu takto angaovanos nielene predpoklad, ale niekedy me by priam vhodou. Je vak potrebn vemi citlivo reflektova vlastn pozciu, a vnma to, ako irie okolie pristupuje k vsledkom vskumu. Vnaom prpade sa osvedilo zostavenie vieho vskumnho tmu scieom podrobi interpretciu o najiriemu okruhu rznych pohadov avemi cenn podnety priniesla aj diskusia kblogovmu lnku i prezentcia zverov vo forme workshopu na konferencii. Zverom, vmomente, ke sa vskum presunie od abstraktnch tm kproblmom relneho sveta, mus vskumnk pota stm, e vstpi aj do medilneho diskurzu astane sa priamym aktrom diskusie avskumnci by na tto vzvu mali by pripraven.

94

Kontakt
Radomr Masaryk stav psychologickch alogopedickch tdi Pedagogick fakulta UK Raianska 59 813 34 Bratislava dzimejl@gmail. com

Literatra
Lukk, I. (2008). Kvalitatvne poistky nstrah cielenho vskumu: porovnanie zkladnho acielenho vskumu. In Petrjnoov, M., Masaryk, R., Lticov, B. Kvalitatvny vskum vo verejnom priestore Prspevky zo 7. esko-slovenskej konferencie Kvalitatvny prstup ametdy vo vedch oloveku. Bratislava: Kabinet vskumu socilnej abiologickej komunikcie SAV aPedagogick fakulta Univerzity Komenskho vBratislave, s. 27-30. Macek, J. (2011). Pesimistick oblet Planty vedomost. lnok na blogu Sme Online z1. jna 2011. http://janmacek. blog. sme. sk/c/266765/Pesimisticky-oblet-Planety-vedomosti. html. Vyvolan 30. 6. 2012. Masaryk, R. (2011a). Testovanie digitlnych uebnc Planta vedomost: Sprva z vskumu. Sprva zvskumu dostupn online na http://www. digitalneucebnice. sk/fileadmin/user_upload/ Dokumenty/Sprava_z_vyskumu. pdf. Bratislava : stav informci aprognz kolstva. Masaryk, R. (2011b). Je Planta vedomost podvodom storoia? lnok na blogu Sme Online z29. Septembra 2011. http://radomasaryk. blog. sme. sk/c/276612/Je-Planeta-vedomosti-podvodom-storocia. html Vyvolan 30. 6. 2012. Moji, M. (2011a). Planta udnch vedomost. Tde, . 23, r. VIII, 4. jna 2011, s. 24-27. Moji, M. (2011b). Je dobojovan? Tde, . 26, r. VIII, 27. jna 2011, s. 32-33. Petkov, Z. (2011). Nov tabule kpia priamo. Sme, . 124, r. 19, 30. mja 2011, s. 1 as. 3 Stainton-Rogers, W. (2008) Getting real how and why we should use qualitative research to make adifference. In Petrjnoov, M., Masaryk, R., Lticov, B. Kvalitatvny vskum vo verejnom priestore Prspevky zo 7. esko-slovenskej konferencie Kvalitatvny prstup ametdy vo vedch oloveku. Bratislava: Kabinet vskumu socilnej abiologickej komunikcie SAV aPedagogick fakulta Univerzity Komenskho vBratislave, s. 7-14.

95

96

Hodnotenie projektu Notebook pre kadho iaka1

Gabriela Kvasnikov, Radomr Masaryk, Lenka Sokolov, Kristna Kaaljakov stav psychologickch alogopedickch tdi, Katedra psycholgie apatopsycholgie, Pedagogick fakulta Univerzity Komenskho

Abstrakt
Prspevok predstavuje vskumn projekt zameran na hodnotenie experimentu Notebook pre kadho iaka, vk. rok 2007/2008 a po k. rok2009/2010 aiastone aj vk. roku 2011/2012. Experiment vyuval koncept vzdelvacieho prostredia bohatho na technolgie pre individulne vyuovanie. Kad iak vexperimentlnej triede pracoval svlastnm notebookom. Okrem kvantitatvnych dt (Dotaznk kolskho sebahodnotenia dieaa; Test kognitvnych schopnost; vlastn dotaznk) sme vyuili aj kvalitatvne metdy: individulne rozhovory so iakmi auitemi, fkusov skupiny suitemi, apozorovanie in situ. Vroku 2009 tvorilo vzorku 93 iakov (2 experimentlne +3 kontroln triedy); 36 rodiov a11 uiteov. Vroku 2010 to bolo 71 iakov (2+2 triedy); 35 rodiov, 13 uiteov. Vroku 2012 to bolo 34 iakov (1+1 trieda vBoanoch), 19 rodiov, 10 uiteov. Prspevok predstavuje vsledky kvantitatvnej asti projektu (zvenie obuby predmetov aj miery motivcie vjednej ztried ako aj signifikantn nrast vniektorch dimenzich kognitvneho testu vjednej ztried) asna sa ich porovna so zskanmi kvalitatvnymi dtami scieom tieto dta interpretova, navrhn vysvetlenia apotencilne smerovanie alieho vskumu. Prspevok kladie metodologick otzky svisiace smonosami realizcie experimentov tohto typu, hlavne sohadom na pecifick prekky pri realizcii vskumu vkolskom prostred. Kov slov: notebook pre kadho iaka, digitlne technolgie, vzdelvanie, kola Grantov podpora: Realizciu vskumnho projektu iniciovala azber dt vrokoch 2009 a2010 financovala spolonos Microsoft Slovakia s. r. o. Vroku 2012 zber dt podporil stav informci aprognz kolstva.

1 Cie projektu avskumn vzorka

Cieom projektu Notebook pre kadho iaka, realizovanho ziniciatvy spolonosti Microsoft Slovakia, bolo overi vplyv konceptu prostredia bohatho na technolgie pre individulne vyuovanie (1:1 Technology Rich Learning Environment) na edukan proces. Koncept 1:1 zdrazuje individulnos, fakt, e kad jeden iak pracuje so svojim vlastnm potaom notebookom. Vpraxi to znamen, e poas vyuovacch hodn, resp. vdomcom prostred, iaci individulne alebo skupinovo vytvraj spomocou notebooku napr. prezentcie, strihaj video, potaj problmov prklady zmatematiky, tvoria kresby na vtvarnej vchove, vyhadvaj na webe informcie aspracovvaj tematick projekty.
1. Dlhia a rozpracovanejia verzia tohto textu vyla v sle 4/2012 asopisu Human Affairs: Postdisciplinary Humanities & Social Sciences Quarterly pod nzvom Making a difference by doing applied qualitative research in education: Three case studies, s. 492-509.

97

Cieom nho vskumu bolo zisti, ako tento projekt obohatil pedagogick prax, atie jeho prnosy pre iakov pouvajcich informan a komunikan technolgie (alej len IKT) oproti iakom rovnakho veku bez individulneho prstupu kIKT na bze 1:1 TRLE. Pre dosiahnutie tohto ciea sme overovali postoje primrnej cieovej skupiny, iakov, ktechnolgim (pozri bliie tabuku . 1). Vyhodnocovali sme i dosah na sekundrne cieov skupiny: rodiov (N=36/35/19 vrokoch 2009/2010/2012). Pracovali sme sdvomi kolami, ktor boli vtom ase zapojen do projektu Z Boany aZ Rudolfa Dilonga vTrstenej. koly do projektu vybral inicitor tdie na zklade predchdzajcej spoluprce. Vtabuke . 1 uvdzame zkladn deskriptvne daje oiakoch zo skmanch tried. Vskumu sa zastnili tie ist triedy vtroch ronkoch zberu dt (2009, 2010, 2012). Ben trieda bola kontroln trieda na tej istej kole, ktor nebola zapojen do projektu 1:1 TRLE. Projektov trieda bola kontroln trieda na inej kole, ktor vyuvala prvky projektovho vyuovania; vtejto triede sme zbierali dta len vprvom roku.
Tabu ka 1: Popis vskumnej vzorky iakov vrokoch 2009, 2010 a2012 2009 Trsten notebookov t. (NT) Trsten ben t. (BT) Trsten projektov t. (PT) Boany ben t. (BT) N 17 22 20 20 14 Priemern vek 9, 16 9, 08 9, 19 12, 32 12, 27 2010 N 16 19 17 19 Priemern vek 10, 16 10, 27 13, 43 13, 29 2012 N 15 19 Priemern vek 14, 99 14, 92

Boany notebookov t. (NT)

Kvantitatvne dta sme zskali pouitm tandardizovanch nstrojov: Testom kognitvnych schopnost TKS (Thorndike, Hagen, Vonkomer, 1997), Dotaznkom kolskho sebahodnotenia dieaa SPAS (Matjek, Vgnerov, 1992) apvodnm dotaznkom na motivciu prce snotebookom. Kvalitatvne dta sme zozbierali priamym pozorovanm, fkusovmi skupinami realizovanmi suitemi aindividulnymi rozhovormi so iakmi auitemi. Otzkam vskumnho dizajnu sme sa u venovali na inom mieste (pozri bliie Masaryk, Sokolov, 2009ABC; Sokolov, Masaryk, 2009; Masaryk, Kvasnikov, Sokolov, 2011). Vpredkladanom prspevku hodnotme zistenia vskumnho projektu avyzdvihujeme pozitva anegatva zvolench metodologickch prstupov. Vkrtkosti zhrnieme najdleitejie kvantitatvne akvalitatvne vsledky projektu jednotlivch vskumnch zberov aich medzironch porovnan.

2 Vber kvantitatvnych vsledkov iakov

2. 1 Zber dt 2009 Vroku 2009 vBoanoch sa notebookov trieda (NT) signifikantne neodliovala od benej triedy (BT) viadnej zpoloiek nstrojov SPAS aTKS. VTrstenej sa NT ukzala vniektorch kategrich nstroja TKS mierne pod priemerom vporovnan snormami zodpovedajceho veku. Pri porovnan tried vTrstenej sa nepreukzali signifikantn rozdiely medzi iadnou ztestovanch tried (notebookov trieda (NT); ben trieda (BT); aprojektov trieda (PT), vktorej sa vyuvali len prvky projektovho vyuovania)vpouitch nstrojoch merania SPAS aTKS (K-W). Vnimkou bola Verblna batria nstroja TKS, kde bola BT signifikantne lepia ne NT (sig = 0, 029). Priemern poradie vBT bolo vyie ako vNT (23, 48 >15, 5). Vparametri tanie 98

dosiahla vrazne lep vsledok PT, o me svisie so pecifickm vplyvom triednej uiteky danej triedy. 2. 2 Zber dt 2010 Vroku 2010 sa vBoanoch NT sig. neodliovala od BT viadnej zpoloiek testu SPAS ani TKS, okrem subtestuMatematika (sig = 0, 009), ke NT dosiahla lepie priemern poradia ako BT (16, 53>8, 65). iaci vNT sa tak zlepili vmatematike. Tento vsledok sa odzrkadlil ivnstroji SPAS, kde NT vykazovala vyie sebahodnotenie vmatematike ako BT ahorie sebahodnotenie vtan ako BT. NT vTrstenej sa vroku 2010 signifikantne neodliovala od PT viadnej zpoloiek testu SPAS ani testu TKS. Zlepili sa teda vo vsledkoch verblnej batrie oproti BT aPT (v porovnan srokom 2009). Pri porovnan staninov bola NT oproti kontrolnm triedam mierne lepia vo vetkch troch kognitvnych oblastiach, predovetkm vmatematike. Zvilo sa aj sebahodnotenie iakov vNT (SPAS) oproti PT vo vetkch dimenzich okrem matematiky; voblasti psania asebadvery boli hodnoty rovnak. 2. 3 Porovnanie vsledkov zroku 2009 a2010 vBoanoch Z porovnania vsledkov NT z roku 2009 a 2010 vieme, e sa iaci NT signifikantne zlepili vsubteste Pravopis (sig = 0, 022). Priemern poradie v NT vr. 2010 bolo vyie ako vr. 2009 (7, 75 > 4, 5). Je zaujmav, e prve vpravopise sme zaznamenali uiaci NT pokles vsebahodnoten. Naopak, intenzvne vyuvanie individulnej vuby pomocou notebooku uitekou matematiky sa preukzalo zvenm sebahodnotenm iakov NT (SPAS matematika). Vporovnan srokom 2009 sa zlepila iben trieda (BT) ato vrovni verblnych schopnost (TKS, sig = 0, 012; priemern poradie 5, 44 >1, 5) avrovni rieenia selnch radov (sig= 0, 005; priemern poradie 5, 4 > 0) 2. 4 Porovnanie vsledkov zroku 2009 a2010 vTrstenej Notebookov trieda (NT) sa pri porovnan vsledkov zroku 2009 a2010 sig. zlepila vbatrii seln rady (sig = 0, 001). Priemern poradie v NT vr. 2010 bolo vyie ako vr. 2009 (7, 92 > 2). Vsledky SPAS zroku 2010 iakov NT vporovnan srokom 2009 ukzali znenie sebahodnotenia vmatematike (zrejme zvenm poiadaviek uiteky matematiky), ale celkov zvenie sebahodnotenia iakov. 2. 5 Zber dt vroku 2012 vBoanoch aporovnanie so starmi dtami Vporovnan so slovenskmi normami boli vsledky oboch tried vkategrii priemeru alebo mierne podpriemern. Notebookov trieda (NT) prejavovala onieo niie skre ako ben trieda. Medzirone sa vsledky zsadne nelia. Notebookov trieda (NT) mierne prevyuje ben triedu (BT) vo vetkch domnach okrem verblnych (tanie, pravopis, psanie). Pri pohade na porovnanie modusov namiesto priemerov je ete vraznejie prvenstvo benej triedy vsebahodnoten verblnych spsobilost. Medzirone dta nenaznauj iadne zsadn skoky; dimenzia sebahodnotenia veobecnch schopnost vak voboch triedach jednoznane stpa. Podobne ako po minul roky sa vodpovediach na poloky dotaznka prejavuje vnotebookovej triede vyia miera motivcie kmatematike. Pomerne prudko kles aj preferencia uenia sa spotami, o na jednej strane svis so zmenou vpouvan technolgi uitemi, ana druhej strane sefektom uritho poklesu zujmu opotaov technolgie po prvotnom naden. Kvantitatvne vsledky za jednotliv roky nepreukzali vrazn rozdiel medzi jednotlivmi skmanmi vbermi. Kvalitatvne dta, ktor sme nazbierali rozhovory, pozorovania v triedach, fkusov skupiny podstatne dokresuj efekt experimentu. Ktmto dtam sa dostaneme vtvr99

tej asti. Predtm sa pozrieme na to, ako vsledky kvantitatvneho prstupu ovplyvnili niektor obmedzenia.

3 Pokus okritick pohad ex-post

Voba kvantitatvneho prstupu pri meran efektu experimentu priniesla vnaom vskume niekoko obmedzen, minimlne na dvoch rovniach: problematika meracch nstrojov aproblematika vskumnho dizajnu. Vina benefitov projektu s ako meraten. Nenali sme iadne dostupn meracie nstroje, ktor by boli dostatone citliv vnaich experimentlnych podmienkach. Kvantitatvny prstup si vyaduje aj dostatone vek vzorku, ktor je vpodmienkach kolskej triedy nie vdy dostupn astla. Je mon, e realizovanm experimentu na vej vskumnej vzorke by boli vsledky efektu experimentu jednoznanejie. alm podstatnm faktorom determinujcim vsledky zisten s obmedzenia na rovni dizajnu vskumu. Jednm zo zsadnch faktorov je nerealizovanie nhodnho vberu do testovanch tried, kee nm to vskumn tern nedovooval. Vskumn dizajn alej zsadne ovplyvnili zsahy uiteov vneexperimentlnych triedach, ktor nebolo mon odfiltrova. Pri sledovan efektu experimentu by bolo vhodn odmera i tartovn iaru kognitvnych schopnost iakov, o sme vvode vskumu nemali monos realizova. Zsadnm determinantom vskumu bol ifaktor zrenia azmeny postojov ku kolskm povinnostiam po nstupe adolescencie. Do experimentu nm vstupovali ajin zsadn premenn, ktor nebolo mon kontrolova, napr. spsobilosti uiteov aich tly uenia, vzah iakov kuiteom, motivcia na strane iakov auiteov spojen sasou na pilotnom projekte, pozornos mdi venovan experimentlnym triedam, ai. Ani koly, na ktorch sa vskum realizoval nememe povaova za ben. Prstupom vedenia koly avyuujcich ktechnolgim alebo spenosou vrznych saiach, dokonca na medzinrodnej rovni, patria uveden koly knajprogresvnejm.

4. Vber kvalitatvnych vsledkov iakov auiteov

Dta zindividulnych rozhovorov sme prepsali apri analze postupovali dvomi spsobmi na jednej strane sme kdovali vyjadrenia kdmi, ktor vyplvali znho dopredu pripravenho scenra zostavenho na zklade vskumnch otzok. Sasne stm sme vyuili aj emergentn kdovanie asnaili sa njs vetky miesta, kde sa vynrali alie tmy svisiace sakmkovek vplyvom technolgi na vyuovanie, iakov, uiteov, rodiov, at. 4. 1 Rok 2009 Vroku 2009 vnmali vetci testovan iaci zo Z Boany aZ Trsten notebooky jednoznane pozitvne. Vyplva to izpouvanch prvlastkov, ktor iaci vo vzahu kpotaom vrozhovoroch pouvali. Najastejie to boli prvlastky ako zbavnejie, zaujmavejie, lepie sa naum, ahie (Boany) alebo zrozumitenejie, rchlejie (Trsten). iaci auitelia zBoian aTrstenej sa zhodli ivo vyzdvihnut zlepenia komunikcie suiteom vaka projektu. Podstatn prnos voboch Z predstavovalo prirovnvanie notebooku knieomu, o iakom pomohlo alebo o rob kolu zaujmavou akonkrtnejou. Odzrkadlilo sa to ivalch odpovediach, 100

v ktorch iaci akcentovali zvyovanie kompetencie a vedomost (Boany), ale aj sebavedomie (Trsten). V konkrtnej prci s notebookom to znamenalo, e iaci sa zdokonaovali v psan lnkov, tvorbe prezentcii, prci na webe a celkovo v ovldan prce na notebooku. T asto, poda vyjadren iakov, uili isvojich starch srodencov i rodiov, o sa prirodzene odrazilo na zvenom sebavedom iakov (Trsten). IAK: Rodiia nepracuj spotaom, iba star bratia. Niekedy ja im pomham (Trsten) Krovnakm zverom dospeli iuitelia, ktor vyzdvihli vznam prce snotebookom uiakov so pecifickmi poruchami uenia (napr. dysgrafia). Iutchto iakov hovorili ozvyovan sebavedomia vyuvanm prce snotebookmi. iaci preferovali monosti precvienia auenia sa predmetov slovensk jazyk, matematika, prrodoveda ageometria pomocou notebooku: IAK: Poda ma sa to lepie naum. Ke nm d zmatematiky lohu, my si to stiahneme avypracovvame naprklad do pracovnch listov. Zlepila som sa vmatematike. . Zaujmavm zistenm pre uiteov bolo zvenie zujmu iakov otanie bez zjavnho zsahu azdrazovania zo strany uiteov. UITE: Ja som zistila, e deti taj. Na internete si sahuj knihy ato je vec, . . . o sme my neupozorovali. Ja som to sdeckami nepreberala. (. . .) Sa dievat bavili, (. . .) kde to stiahnem, daj mi linku, oni u komunikovali (. . .). Oni si sahuj elektronick knihy. (Trsten) 4. 2 Rok 2010 Rovnako ako vroku 2009 vnmali vetci iaci prcu snotebookmi vroku 2010 pozitvne (Boany, Trsten). Poda vyjadren iakov zvili notebooky ich zujem okolu (Boany, Trsten). iaci vo svojich pozitvnych odpovediach neuvdzali u len samotn notebooky (ako vroku 2009), ale hovorili okonkrtnych aktivitch, ktor na hodinch realizovali aviedli kzvyovaniu zujmu (psomky na notebooku, prca na webe). Op sa vo vzahu kprci snotebookom objavili prvlastky ako zaujmavejie (aj Trsten) atvorivejie, pestrejie (Boany). Pozitvny vzah kprci snotebookom sa ukzal vniekokch tmach, ktor iaci uvdzali: pri monej vobe povolania vbudcnosti, kde niektor iaci uviedli iprcu snotebookom, o sa vpredchdzajcom roku nevyskytovalo (Boany); monos uenia sa individulnym tempom (Trsten); pozitvne hodnotenie tlu prce uitea (Boany, Trsten) IAK: Chcem by tak uiteka ako n pn uite2.

2. Triedny uite zskal u niekoko ocenen vceloslovenskch saiach uiteov. Napr. v6. ronku Vekej sae modern uite, sa onajlepie projektov vyuovanie, postpil do eurpskeho finle Inovatvnych uiteov vLisabone.

101

Dlhie obdobie prce snotebookom viedlo prirodzene kzvyovaniu nrokov na prcu sPC uiakov. Vpraxi si iaci zvili kompetencie prce stextom, strihanie vide, prce sprogramami, fotkami, textom na webe, prce sinternetovmi strnkami aprezentciami (Trsten, Boany). 4. 3 Rok 2012 Vtomto roku sme zbierali dta len vBoanoch. iaci vnmali notebooky pozitvne, avak nadenie bolo citene slabie ako poas predchdzajcich rokov. Medzi najobbenejmi predmetmi uvdzali hlavne matematiku, anglick jazyk adejepis. Na vetkch troch tchto predmetoch iaci intenzvne vyuvaj potaov technolgie. Riaditeka koly, ale aj viacer alie uiteky vdiskusii poukazovali na urit vyprchanie wow-efektu po poiatonom nasaden technolgi, o vkombincii sprechdzanm zhravej formy na rigorznejie postupy prce vkole me vies kvytrcaniu prvotnho nadenia iakov. Uitelia to vnmaj, ame to na nich psobi demotivujco.

5 Nae vsledky azvery

5. 1 Efekt projektu uiakov vexperimentlnych aneexperimentlnych triedach Individulne rozhovory so iakmi avybran kvantitatvne vsledky poukazuj na vyiu motivciu aspokojnos so kolskm vkonom. Dokonca meme predpoklada vzah, e prca sPC zvyuje motivciu iakov/zvyuje ich zujem oprcu vkole (aj onronejie predmety), to me zlepi iakom znmky, o me nsledne vies kvyiemu sebahodnoteniu iakov. VTrstenej (2009) iaci NT dosiahli vyie skre takmer vo vetkch oblastiach motivcie: viac ich bav uenie alohy, zvldaj poda svojich slov kolu bez problmov, bav ich uenie vkole ako tak, bav ich matematika auenie spotaom. Poda kvalitatvnych vpoved det vieme, e intenzvne pracovali vPC sprogramom zameranm na pravopis; nsledn zber dt vr. 2010 preukzal signifikantn zlepenie vsubteste Pravopis. (Boany) V r. 2010 si iaci signifikantne zlepili vsledky vbatrii seln rady. Matematika bola i asto predmetom ich zujmu v kole, ako vieme z rozhovorov. Paradoxne vykazovali v Matematike znen sebavedomie. Tu meme predpoklada, e to vyplva zo zvyovania nrokov uiteky: Na zaiatku to bolo nov, via sranda, zbava. Teraz sa cez to musia ui. U je to obenej rutine. Ben zleitos. Vroku 2012 nastal urit pokles vkvantitatvnych ukazovateoch, apokles zujmu sa prejavil aj vkvalitatvne zskanch dtach. koly, ktor bud podobn projekty zavdza by mali zvi, ako sa vrmci ivotnho cyklu projektu vyhn bodu, kedy nadenie znovch technolgi opadne. Vhodnmi formami by mohlo by naprklad zaraovanie novch postupov, vyuvania alch spsobov prce stechnolgiami, aaktualizovanie hardvru. 5. 2 Pouitie kvantitatvnych akvalitatvnych dt vprojekte Notebook pre kadho iaka Meme kontatova, e inferenn a deskriptvna tatistika dokresuj vsledky efektu nho projektu, avak zsadn obmedzenia aneoetren premenn zniuj vpovedn hodnotu naich kvantitatvnych vsledkov. A vsledky nho vskumu zskan kvalitatvnou analzou odpoved dokzali prirodzene vykresli jedinenos apoukzali na vnimonos zkladnch kl, vktorch sa vskum realizoval. 102

5. 3 Celkov zhrnutie Celkovo predpokladme pozitvny vplyv potaovch technolgi na predmety, ktor si vyaduj inkrementlne budovanie uritch spsobilost predovetkm matematika, prrodovedn predmety acudzie jazyky. Celkov efekt vak vo vekej miere zvis od alch faktorov ako obsah osnov, technick stav notebookov, dostupnos vzdelvacieho obsahu, avneposlednom rade od ochoty aspsobilost uiteov vyuva benefity technolgi 1:1. Predpokladme, e pouvanie technolgi m aj ist motivan vznam. Jednoznanm benefitom projektu Notebook pre kadho iaka je aj automatizcia potaovch zrunost aspsobilost uuiteov aj uiakov o vrazne etr as pri vyuovan. Podobne sa iaci vaka technolgim 1:1 uia zkladom kritickej prce stextom. al benefit je monos zavies inovatvne prvky do vzdelvania tak, ktor by sce boli mon aj bez vlastnch notebookov, ale pouvanie vlastnch zariaden ich vrazne facilituje. Zverom, aj ke projekt Notebook pre kadho iaka neviedol kjasnm meratenm rozdielom, na zklade komplexnho zhodnotenia hlavne kvalitatvnych dt mal vznam adosiahol pomerne vznamn benefity. Prstup 1:1 Technology Rich Learning Environment (TRLE) vak vznanej miere zvis od ochoty uiteov zmeni svoj tl prce. Investcia do technolgi m vznam len sprimeranm vykolenm aprpravou uiteov. Ns vskum mal znan vznam pre identifikovanie dosahu technolgi vkolskom prostred. Vprpade, ak sa podar tieto sksenosti vyui, mu zvery vskumu tohto typu zsadne obohati prcu stechnolgiami vbudcnosti.

Kontakt
Gabriela Kvasnikov Katedra psycholgie apatopsycholgie Pedagogick fakulta Univerzity Komenskho Raianska 59 813 34 Bratislava kvasnickova. g@gmail. com

Literatra
Masaryk, R., Sokolov, L. (2009A). Prnosy projektu Notebook pre kadho iaka: kvantitatvne vs. kvalitatvne dta. In: Blatn, M., Voboil, D., Kvton, P., Jelnek, M., Balatkov, V., Kouilov, S. (Eds.), Sbornk abstrakt Sociln procesy aosobnost 2009 lovk na cest ivotem: rizika , vzvy, pleitosti. s. 12, ro. 15, . 1, ISSN 1211-8818, s. 12. Masaryk, R., Sokolov, L. (2009B). Hodnotenie edukanho dosahu projektu Notebook pre kadho iaka. Uitesk noviny, LVII, 22. 6. 2009, 26-28. Masaryk, R., Sokolov, L. (2009C) Hodnotenie efektvnosti projektu Notebook pre kadho iaka. In: Sarmny, Schuller, I., Bratsk, M. (Eds.). Premeny psycholgie veurpskom priestore. Zbornk z27. Psychologickch dn. Bratislava: Stimul. ISBN 9788089236749, s. 130-135.

103

Masaryk, R., Kvasnikov, G., Sokolov, L. (2011). Notebook pre kadho iaka: o sa zmenilo po roku. In Fedkov, D., Kento, M. (Eds.) Socilne procesy aosobnos 2010 Zbornk prspevkov. Koice: Spoloenskovedn stav SAV, s. 227-235. ISBN 9788089524013 Matjek, Z., Vgnerov, M. (1992). Dotaznk sebepojet koln spnosti dt. SPAS (T-216/ slov.). Bratislava: Psychodiagnostika. Sokolov, L., Masaryk, R. (2009). Technolgie vo vyuovacom procese: Projekt Notebook pre kadho iaka. In: Novinky vpedagogick akoln psychologii; Kvalita koly podpora ka auitele. 28. 29. augusta 2009. Zln: Univerzita Tome Bati. Thorndike, R. L., Hagen, E., Vonkomer, J. (1997). Test kognitvnych schopnost. TKS (T-22). Pvodn vydanie 1986. Bratislava: Psychodiagnostika.

104

Consuming Diversity: Education and Governance in the Era of Neoliberalism1

Andrew Wilkins Department of Education, Roehampton University

Abstract
In this paper I explore the pedagogical and political shift marked by the meaning and practice of diversity offered through New Labour education policy texts, specifically, the policy and practice of personalized learning (or personalization). The aim of this paper is to map the ways in which diversity relays and mobilizes a set of neoliberal positions and relationships in the field of education and seeks to govern education institutions and education users through politically circulating norms and values. These norms and values, I want to argue, echo and redeem the kinds of frameworks, applications and rationalities typically aligned with modes of neoliberal or advanced liberal governance, e. g. marketization, monetarization, atomization and deregulation. I conclude the paper by considering how diversity in education renders problematic conventional antinomies of the citizen and consumer, public and private, state and civil society, etc., and forces us to confront the rhizomatic character of contemporary governance and education in the era of neoliberalism.

1 Introduction
In this paper I discuss the role of diversity in British education and trace its emergence to the global diaspora of neoliberal discourses and practices. The context for this paper concerns specifically the policy of personalized learning or personalization which was developed during the years 1997 to 2009 when the New Labour government came to power in Britain. This particular policy idea constituted key elements of the broader education reform sought by the New Labour government at the time, namely the revision of education around complimentary and intersecting notions of diversity, choice and consumer voice. Introduced in 2004, the concept of personalized learning was regarded by critical theorists and sociologists of education as a successor to the New Public Management ethos favoured by neo-conservative governments during the 1980s and 90s (a historical juncture I will return to later), and was branded the latest phase in the seizure of public education by trends of marketization. This is because the policy of personalized learning echoed and redeemed a set of philosophies, strategies and practices which many regarded as preponderantly neoliberal in character, i. e. it necessitated the transmission, dissemination, inculcation and legitimation of contemporary notions of educational choice, flexibility, parental control and school independence. Personalized learning in effect constituted and relayed key components of New Labours overall pedagogical and political programme during their terms in office. It reflected a governmental rationale or strategy to facilitate a vision of a centre-left variant of neoliberal reform, one that was commensurate with aligning educational processes with
1. Dlhia a rozpracovanejia verzia tohto textu vyla v sle 2/2012 asopisu Human Affairs: Postdisciplinary Humanities & Social Sciences Quarterly pod nzvom Commodifying diversity: Education and governance in the era of neoliberalism, s. 122-130.

105

market rationality and market conceptions of modernization and progress. In this way, I want to highlight the significance of the idea of diversity as elements in the crystallization of a neoliberal political consensus and address its importance as a discursive tool exercised as part of the New Labour government attempt to reorganize around education around neoliberal pedagogies, subjectivities and frameworks. At this point I want to stress the specificity attached to this notion of diversity in the context of New Labour education. On one level, it connects with notions of social inclusion and social cohesion, of multiculturalism and ethnic or racial difference. The need to reorganise education services so that they are responsive to the needs, interests and aspirations of a socially diverse public is ostensibly at the heart of the policy of diversity. Since early 2000, however, many analysts, observers, intellectuals and opinion-makers in Britain have challenged the efficacy of multiculturalism as a political and cultural project, e. g. the idea that people of different cultural and religious backgrounds can pursue their own group-based attachments in private or in public while at the same time adopting and assimilating themselves into a broader framework consisting of national-based allegiances and identifications. Despite the consternation of some, there are those who continue to refine the language of multiculturalism (Modood 2010) with a view to strengthening its character and endurance as a viable political project in the promotion of social and cultural justice. There is evidence to suggest, however, that difference becomes flattened under the figurations and relations generated through neoliberal framings of active citizenship ( Johansson and Hvinden, 2005), the dominant model of citizenship in Britain today and many other democratic-capitalist societies. In opposition to a socio-liberal or republican variant of active citizenship, a neoliberal model of active citizenship operates through reorganizing the relations between society and the state so that citizens come to view themselves and others as bearers of consumer rights and responsibilities, and more importantly, come to interact with public services as providers of consumer needs and interests. Within such a state-society assemblage, to use Deleuzian terminology, difference is abstracted or reified into an object of consumption and is coded and translated through the same logic which characterizes consumable goods on the market place (or so the argument goes). It is for this reason that this paper seeks to address how the notion of diversity supports and compliments such an assemblage in the realm of education.

2 Methodology
Similar to a Foucauldian governmentality approach, this paper seeks to better understand and conceptualise the efforts of governments to produce governable subjects; in this case, how children are positioned through the frameworks, logic, language and applications pertaining to the exercise of personalized learning. This paper is concerned also with how diversity serves to structure schools as autonomous entities, insignias of choice, marketable goods, enterprising and professional institutions, and diverse and competitive providers of unique and tailored services. In this critical vein, I wish to demonstrate how diversity operates, on the one hand, at the macro level through facilitating and supporting a field of educational choice and on the other hand at the micro level through interpellating (or hailing) children as autonomous and self regulating subjects. This means paying attention to the various apparatuses, techniques and technologies through which governments aim to control, normalize and shape peoples conduct. As Nikolas Rose (1999) suggests, political authorities under advanced liberal rule do not seek to govern through society, but through connecting individuals to a plethora of micro structures that seek to integrate subjects into a moral nexus of identifications and allegiances. Borrowing from these insights, this paper sets out to explain how certain identifications and allegiances become 106

inflected and mediated in the realm of education and, in particular, become subsumed within consumer-based notions of agency, an ethics of self-care and self-responsibility, and a battery of market-led rationalities and procedures. At the same time, it is important to emphasize that frameworks and applications of governance do not always constitute subjects in the way that governments would presuppose, and it is critical to stress the open-ended character of policy strategies and thus the incomplete, unsettled and unfinished character of welfare subjects and the structure of the welfare state itself. From this perspective, public policy can be thought to constitute dynamic, productive spaces in which governments formulate, revise and repeal policy suggestions on the basis of implicit and explicit value systems, rationalities and ideological dilemmas. Critical discourse analysis for example reminds us that the truth value of a proposition is entirely a matter of its social function, a reflex of the power interests it seeks to promote, and as such public policy formulations can be interpreted as engaged, pragmatic attempts to constitute rather than reflect reality. This forces us to consider how the articulation and mobilisation of diversity functions, pedagogically, politically and culturally, to produce a field of education in which market trends are not simply maintained but are made to appear desirable; useful, even. Taking the role of diversity in particular, personalized learning in education as its focal point, this paper demonstrates what a critical policy perspective might offer as a conceptual and analytical tool for better understanding the politics of policy making under neoliberalism and the different kinds of institutional orders and subject positions it aims to make available in the realm of welfare. While alluding to some of the pedagogical implications suggestive of the policy of personalized learning, this paper is concerned mainly with mapping elements of the argumentation, rhetoric and evaluation through which personalized learning (and diversity more generally) has acquired political force, as well as meaning and representation in education policy texts. To this end, this paper sets out to mobilize a critical, political reading of personalized learning as against a pedagogical or psychological one, for example in order to demonstrate its indissociable links with the broader cultural-intellectual shift that epitomizes neoliberal education.

3 Education and Governance

Since the neoliberal revolution in education in the 1980s, successive British governments have wasted little time in encasing education institutions in market values and practices, culminating in the creation of what today can be described as a market-led, consumer-driven education system. From primary and secondary schools offering education to children aged 5- to 16-year-olds to further and higher education institutions providing post-compulsory education to young and adult learners, there is not a school, college or university in Britain which has managed to escape the twin demands of pro-market governments and the Post-Fordist economy. Forced to adopt frameworks, discourses and strategies based on efficiency, competition, innovation and flexibility, education institutions have become subsumed within the logic and vocabulary of business and entrepreneurial literacies and shackled to managerial-bureaucratic practices focused on making education institutions intelligible to the corporate world and malleable to the task of delivering consumer-oriented services. Similar trends in governing can be traced to countries within and across Europe, South America, Australasia and even South-East Asia, with evidence to suggest that, despite the financial meltdown in 2008 and some commentators pronouncing the end of neoliberalism as a globally dominant framework, the spectre of neoliberalism continues to haunt and colonize the imaginary guiding government attempts to modernise and reform welfare services. 107

The electoral victory of the Conservative government on 6 May 2010 in Britain, together with the support of the Liberal Democrats (conjoining to make the Conservative-Liberal or Coalition government), has resulted in an unprecedented acceleration of these trends in governing. Framed within the language of efficiency, partnership and value for money, the Coalition government has mobilised a number of key policy strategies in a bid to further entrench education policy and practice in the logic, language and ontology of business and managerial practices. Specifically, one of the ways in which British governments have attempted to facilitate the unfettered operation of markets in education over the last decade has been through the introduction of diversity. But here the term diversity registers a departure from traditional commitments to the social-democratic welfare state with its attendant language of fairness and equality. Forcing a view of state-funded education as out-dated, standardized, demoralizing and encumbered by the monopoly of local government, democracy has come to be presented as an unaffordable luxury (Harvey 2005: 66). This is because it is presented as incompatible with the expectations, desires and aspirations of a burgeoning consumer culture. Hence, centre-left and far right governments since the 1980s have appealed to the idea of a minimalist state coupled with a deregulated and market-driven welfare system structured through diverse forms of provision. In the estimation of pro-market governments, this is the best way to support and facilitate fairer and equitable models of service delivery and to meet the demands of an increasingly porous and culturally mixed society. The importation and circulation of concepts of choice and consumer voice have been inscribed into the political rhetoric of governments accordingly. In what follows I want to unravel some of this rhetoric, especially as it relates to New Labour education policy. To situate the analysis in its proper context I will offer a brief overview of the development of British education policy during the 20th century before moving onto an analysis of its more recent incarnations.

4 Diversity in British Education

Following the Second World War the British government embarked on an ambitious project of social reconstruction to develop a system of free and universal welfare predicated on social-democratic principles of equality and fairness. In education, for example, the government worked towards overturning some of the class bias underpinning the education settlements of the 19th and early 20th century, namely the division between public elementary schooling on the one hand and secondary or higher grade schooling on the other. Up until the post-war period, public elementary schooling was made available primarily to children from lower socio-economic backgrounds (namely, the working classes) and was structured through a curriculum focus on the three Rs: reading, writing and arithmetic. In contrast, admission to secondary or higher grade schooling was chiefly determined by an oral examination and therefore was characterised as a selective and socially exclusive form of education. Moreover, the curriculum focus guiding secondary schools extended beyond the three Rs to include languages, the sciences and the arts. In this way, the expansion of elementary and secondary schools during the 19th century served distinct pedagogical and cultural functions and had the effect of creating a two-tier system of education, thus reinforcing and reproducing the relations and attitudes which underpinned the social class structure of English society (Ball, 2008). As part of the post-war effort to reconstruct education in the image of a fairer and more just society, the government implemented the 1944 Education Act. This act served to abolish the existing differentiation between elementary and secondary schooling and therefore to eradicate the class-bias and elitism engendered through those educational forms. Instead, a new system of education was proposed in which education provision would be organised and made available 108

in three stages: primary, secondary and further. Under this new education settlement, all state-maintained schools would be free and available at the point of delivery (with the exception of direct grant grammar schools). Despite these changes to the education system, it quickly became obvious that the post-war British education system would come to symbolize the continuation of the 19th century class-based system of education ( Jones 2003). Following the Second World War, state-maintained secondary schools were organised around three categories of schooling: secondary modern, technical and grammar (what came to known as the tripartite system of British education). Secondary moderns continued the pedagogical and cultural mission of educating the majority (namely, the working classes); technical schools made available the kinds of education provision suited to those with a technical or scientific aptitude; and grammar schools existed as the preserve of the most able, with admittance determined by examination, a selective admittance process commonly referred to as the 11 Plus. Following the failure of the comprehensive ideal in the 1960s a political project envisioned by left wing Labour governments to reorganise education on the basis of progressive approaches to teaching and learning the 1980s ushered in a new era of education reform. During the 1980s the then Conservative government led by Margaret Thatcher altered dramatically the landscape of education through implementing the 1980 and 1986 Education Acts, and later the 1988 Education Reform Act (ERA). The 1988 Education Reform Act (DES, 1988), in particular, signaled a decisive break from post-war education policy in that it systematically dismantled the education settlement which had been developed between 1944 and 1979. With its appeal to the efficiency of markets, the liberty of individuals and the non-interventionist state, the Conservative governments of the 1980s and early 90s worked tirelessly to reform education in the image of neoliberal conceptions of progress and modernization. To correspond with the pro-market anti-state position of the 1980s Conservative government, schools were encouraged to adopt a managerial-professional approach to service delivery within a context of devolved management. This included raising money from industry and charity. A consequence of this has been the expansion of the role of public accountability to encompass political, business and other interest groups, with schools forced to be attentive to market conceptions of supply and demand and operate under new forms of market and professional measures of accountability. If we look at some key government policy texts from 1997 to 2007 (DfEE, 2001; DfES, 2004; DfES, 2005; DfES, 2006), the seduction and reproduction of neo-conservative policy ideas is obvious. These ideas were not simply maintained by the New Labour government but renewed and revised to facilitate a vision of a centre-left or Third Way variant of neoliberal reform, reflected most consistently through the idea of personalized learning. In 2006, the then UK Schools Standards Minister, David Miliband (2006, 23), outlined the educational and moral purpose underpinning personalized learning: We need to do more than engage and empower pupils and parents in the selection of a school: their engagement has to be effective in the day-by-day processes of education. It should be at the heart of the way schools create partnerships with professional teachers and support staff to deliver tailor-made services. In other words, we need to embrace individual empowerment within as well as between schools. This leads straight to the promise of personalized learning. It means building the organisation of schooling around the needs, interests and aptitudes of individual pupils. Contributing to the debate on personalized learning at the time were policy-think tanks, quasi-autonomous non-governmental organisations (Quangos) and research institutes, e. g. DEMOS 109

and OECD. Charles Leadbeater, a Senior Research Associate with DEMOS, promoted the idea that personalized learning could be utilized as a mechanism for displacing producer paternalism through empowering users of education services to create a learning programme more suited to their goals [] In theory at least, this means that resources can be allocated to reflect consumer demand rather than reflecting what producers decide should be made (Leadbeater, 2006, 103). Leadbeater (2004, 68) further argued: Young people are far more avid and aware consumers than they used to be. This culture is bound to have an effect on how they view education. Many secondary school age children now have mobile phones for which they can get 24/7 telephone support, different price plans, equipment and service packages. They are used to a world in which they can search for, download and share digital music on the internet. Children have quite different kinds of aptitude and intelligence, which need to be developed in quite different ways. In a similar vein, Christine Gilbert, then Chief Inspector of Schools, Childrens Services and Skills (Ofsted), argued in a report commissioned by the Department for Education and Skills that Schools also need to ensure that young people develop the skills and attitudes that employers value, many of which are becoming even greater priorities in knowledge-based economies. These skills include: taking responsibility for, and being able to manage, ones own learning and developing the habits of effective learningbeing resilient in the face of difficulties [and] being creative, inventive, enterprising and entrepreneurial (p. 10). Here, personalized learning is promoted on the basis that it is responsive to the changing demands and dynamics of the global economy and the necessities attached to producing subjects who fit with and compliment these arrangements in the labour market. In fact, these trends in education reform signal a broader transition from the old Keynesian Welfare State (KWS) to a Schumpeterian Workfare State (SWS), characterised by Jessop (1993) as tendencies relating to the shift in Western economies from Fordist to post-Fordist or neoliberal regimes of accumulation. Ethnographic studies of education have demonstrated the effects of these changes on classroom practices, for example (see Wilkins 2012a, 2012b). Here, pupils can be observed adopting and resisting dominant learning orientations that privilege attitudes of independence, one-upmanship, entrepreneurialism and perseverance. To ensure compliance, it is typically those pupils who successfully inhabit and perform the neoliberal subject namely, someone who militates against complacency, reveres competiveness, tolerates precarity and evinces flexibility who are rewarded in these contexts. As the above quotations indicate, a key component of personalized learning was a strict focus on generating choice and voice in learning. A central claim of these writers is that education needs to support work-based and skills-focused learning in order to cultivate the necessary personal attributes and knowledges to enable children to work later in life. In this framing, personalized learning is promoted and legitimated on the basis that it structures the organisation of schooling and learning in a way that makes it responsive to the demands for a more customized education, ostensibly precipitated by a burgeoning consumer culture. In this vision of education, personalized learning serves to build the character of schooling around the needs, interests and aspirations of individual pupils, with pupils incited to behave and look upon themselves as educational shoppers in the market placeand creators of their own educational experience (Miliband 2006:, 29-30). What is being echoed here is something I touched on at the beginning of the paper, which is that difference becomes flattened as a result of neoliberalism with its insistence that welfare providers can and should improve their services through appealing to citizens as consumers with values and tastes which can be surveyed and provided for with rational detachment. Consistent with the character of early Anglophone liberalism (of the transcendental 110

subject posited by Kant and the theory of self-originating sources of valid claims proposed by Rawls) what personalized learning does is champion the moral and ontological primacy of the subject and its supposed rational centre, namely the idea that children and young people share the ability (as consumers) to calibrate their behaviour on the basis of a set of narrow calculating, utilitarian norms which they all possess. The child in effect is positioned as a self-generating and self-actualizing agent, subject to the proper conditions. In other ways, it promotes the idea that childrens educational abilities are somehow genetically hard-wired or psychologized, that they have personal learning styles, personal competencies and skills, and personal curricular choices. Learning in effect is reduced to a commodity and the learner constructed as a rational utility maximizer, someone who starts from a position of complete rational knowledge about his or her own wants and needs is reduced to a consumer in a marketplace.

5 Conclusion
To insist that children are self-determining, self-authoring agents has enormous benefits for a consumer- and market-oriented conception of education. First, it reinforces the neoliberal drive towards atomistic individualization and attributes learning orientations to a private psychological propensity or attitude that is particular to each individual. As a result of this, education institutions are encouraged to respond through adjusting their provision on the basis of custom-made, tailored, consumer-focused services to reflect the idea that preferences reflect innate personal wants and needs. Subsequently, a field of educational choice and consumer voice is legitimated, both pedagogically and politically. Diversity in education can thus be understood to extending the reach and scope of market-based mechanisms of choice and consumer voice, as well as induce children and parents as productive sites for the mobilization of neoliberal governance. In other words, through their compliance, parents, teachers and children become modalities for the exercise of neoliberal rule, the vehicles for the articulation and strengthening of neoliberal frameworks, ethics and subjectivities. Second, the emphasis on persons as self-contained entities, free and autonomous, becomes strictly commensurate with its own de-politicization. This means that advocates of personalized learning can bypass accusations concerning the ideological content of their arguments and frame them instead in pragmatic terms. These observations also provide evidence for disputing the ostensible anti-state position which underpins much of neoliberal policy rhetoric, e. g. the idea that neoliberalism functions in the absence of state power and a regulated welfare state. In fact, neoliberalism and state power go hand-in-hand. We might consider, for example, how the importation of tasks, responsibilities and power to schools and parents under neoliberal governance necessitates the removal of certain forms of external control and authority at the very same time that it involves the spread of new forms of surveillance, regulation and intervention, forms which are typically enacted by voluntary and private organizations funded directly by the government. Take auditing, for example. Auditing refers to the practice of calculating the value and efficiency of an organization according to its output, and for a long time was conventionally associated with profit-making organizations. Now, public services are subject to the same rules and regulations. In schools, pedagogic decisions in the classroom are often manipulated by a remote auditor who evaluates the efficiency and flexibility of the school, usually in terms of economical utility and value for money. Similarly, in higher education institutions, lecturers must contend with the accountability measures being forced through by a scaled-back government which wishes to see less bureaucracy, but who are in fact producing more bureaucracy through demanding audits of teaching hours, transparency levels of work practices, peer teaching evaluation, teaching quality and research audits. In schools 111

and colleges, this opens up spaces for stakeholder modes of governance, which refers to the inclusion of business, political and other interest groups to the running of schools. Additionally, it gives further weight and authority to the increasingly pervasive role of experts as arbiters of professionalism and efficiency in the realm of welfare. This suggests that diversity contributes to generating a field of relationships in which state power becomes greater even as it ostensibly appears to be rolled back. This is what Clarke and Newman (1997) refer to as the managerial state: a context of welfare governance in which processes of centralization and de-centralization combine with the reduction of central state power coupled with the expansion of non-state actors. In other words, what we are witnessing with the arrival of neoliberal governance is not so much the rolling back of the state (the state funds or gives generous tax breaks to non-state actors, namely voluntary, charity and private organizations, to intervene, monitor and sanction the governing of civil society, for example); rather, what we are witnessing is the rolling out of state power through non-state actors and the outsourcing of state responsibility and power to individuals and welfare institutions.

Literature
Ball, S. J. (2008). The Education Debate. Bristol: Policy Press Clarke, J. & Newman, J. (1997). The Managerial State. Sage: London Department of Education and Science (DES) (1988). Education Reform Act. London: HMSO Department for Education and Employment (DfEE) (2001). Schools Building on Success. London: HMSO Department for Education and Skills (DfES) (2004). Five Year Strategy for Children and Learners. London: HMSO Department for Education and Skills (DfES) (2005). Higher Standards, Better Schools for All. London: HMSO Department for Education and Skills (DfES) (2006). 2020 Vision. Report of the Teaching and Learning in 2020 Review Group. London: HMSO Harvey, D. (2005). ABrief History of Neoliberalism. Oxford: Oxford University PressJessop, B. (1993). Towards aSchumpeterian workfare state? Preliminary remarks on post-fordist political economy. Studies in Political Economy 40: 7-39. Johansson, H. and Hvinden, B. (2005). Welfare governance and the remaking of citizenship. In J. Newman (ed) Remaking Governance: Peoples, politics and the public sphere. University of Bristol, Bristol: Policy Press. Jones, K. (2003). Education in Britain: 1944 to the Present. Cambridge: Polity Press. 112

Leadbeater, C. (2004). Participation through Personalisation. London: Demos. Leadbeater, C. (2006). The future of public services: personalised learning. In OECD Schooling for Tomorrow. Personalised Education. Paris: OECD Publications Miliband, D. (2006). Choice and voice in personalised learning. In OECD Schooling for Tomorrow. Personalised Education. Paris: OECD Publications. Modood, T. (2010). Still Not Easy Being British: Struggles for a Multicultural Citizenship. Trentham Books: London. Rose, N. (1999). Powers of Freedom. Cambridge: Cambridge University Press Wilkins, A. (2012a). The Spectre of Neoliberalism: Pedagogy, Gender and the Construction of Learner Identities. Critical Studies in Education. Forthcoming Wilkins, A. (2012b). Push and Pull in the Classroom: Gender, Competition and the Neoliberal Subject. Gender and Education. Forthcoming

113

114

Koncept kultry vkole Ideologick ametodologick afinity1

Ondrej Kak Centrum pedagogickho vskumu VSK SAV Pedagogick fakulta Trnavskej univerzity

Abstrakt
Prspevok rekontruuje prienik pojmu kultra do pedagogiky a skmania koly. Tento prienik bol sprevdzan pecifickou metodologickou angaovanosou sptou sjasne profilovanou lniou (aj ideologickou) socilnovednho skmania. V priebehu ostatnch 20 rokov sa vak koncept kultry vkole zdifznil adiverzifikoval aodptal sa od pvodnch ideovch ametodologickch vzieb. Stal sa napr. prostriedkom kvantitatvneho vyhodnocovania kvality koly ako prostriedku neoliberlnej kolskej sprvy. Tm sa pvodne nenormatvne laden pojem kultry dostal pod vplyv kolsky normatvnych konceptov, o nsledne viedlo kreformulcii pojmu kultra vkole. Prspevok tak pracuje skomparatvnou smantickou analzou. Kov slov: kultra koly, kultrna zmena, school effectiveness research, kolsk etnografia, neoliberalizmus Grantov podpora: VEGA 1/0224/11 , VEGA 1/0091/12.

1 Zastreujci pojem zastierac manver

Kultra koly, kultra podniku, kultra bvania, kultra stravovania, kultra vedenia sporu, kultra jahd? Je zmyslupln opiera sa otak otrepan pojem ako je kultra?. . . Neoakvame stiv mysel utch, ktor skultrou kombinuj zdanlivo ubovon? Asi to tak bude. Aprve preto sa mono pta: Ak mysel za tm stoj? Komu ns podnecuje prepjanie nieoho skultrou? (Markowitz, 1998, 101) Diskurzvna obsesia kultrou pohltila koly. Pojem kultra dnes vkole zava obdobn konjunktru (Gogolin, 1998) ako pred 20-timi i 30-timi rokmi zaval pojem proces (Huber, 2009). Tak ako vtomto obdob nemohli existova pojmy ako diskusia, komunikcia, poradenstvo, rozvoj i sprostredkovanie bez spojenia spojmom proces, aj ke tieto slov u sam vsebe maj procesulny vznam (Huber, 2009, 14-15), tak dnes sa kola neobde bez svojej evaluanej kultry, kultry vyuovania, uebnej kultry, kultry organizanej, uiteskej, iackej apod. Ako uvdza Huber (14), dnes napr. u mlokto vkole pouije termn metdy vyuovania populrny v60-tych rokoch 20. storoia. Skr ich zastreuje pojmami ako uebn kultra i kultra vyuovania. Terhart (1994, 693) ironicky poznamenva, e v zsade je vetko nejakm spsobom kultrou vprpadoch pochybnost jednoducho subkultrou, proti-kultrou, extrmnou kultrou.
1. Dlhia a rozpracovanejia verzia tohto textu vyla v sle 4/2012 asopisu Human Affairs: Postdisciplinary Humanities & Social Sciences Quarterly pod nzvom School culture at risk of political and methodological expropriation, s. 524-538.

115

Schning (2002, 818) preto uvdza, e kultra akolsk kultra predstavuj dve terminologick zahmlievacie bomby. Ako fasdny pojem je kultra koly vemi biv, no jeho pojmov neukotvenos, ktor predstavuje ven tmu debt kultrnej antropolgie, umouje, aby vsebe integroval rznorod konceptulne rmce aideolgie, vprpade pojmu kultry vkole, asto kontradiktorick. Ako hovor Eisenhart (2001, 16), vsasnom vskume koly me kultra jedno znamena pre bilingvlnych uiteov, in pre antropolgov vzdelvania ain pre odbornkov na etiku i pre kognitvnych psycholgov. Kultra je tak uchopovan odline nielen per se, ale aj disciplinrne. Pozorn akademick itate snaiaci sa urobi vo veciach poriadok zostane nevyhnutne zmten. Vsasnom pedagogickom diskurze vak mono bada jednu tendenciu ast proklamovanie tvorby, manaovania avzvanie kultry koly bez snahy kultru koly pozna aopsa.

2 Vyprzdnen kultra ako manaerilna stratgia socilnej zmeny

Okultre koly dnes hovoria najm prruky kolskho manamentu. Kultru koly treba budova, vies, spravova, vedie do nej intervenova. Je chpan ako objekt zmeny amanipulci apriamo sa viae na tzv. manament zmeny, ktorho lohou je zvi efektivitu akvalitu sluieb (Wagner, 2006; Kruse & Seashore Louis, 2009). Siln kultra povedie k lepej produktivite, adaptabilite aflexibilite koly. . . (Tsang, 2009, 86). Kovejia, ako samotn povaha kultry koly je jej permanentn zmena. Akkovek prstup ku kultre koly, ktor stakouto dynamikou nekoreponduje, sa chpe ako prekonan. Tak napr. Tsang (2009) kritizuje sociologicky fundovan funkcionalistick prstup ku kultre koly hovoriaci ostabilnch funknch prvkoch kultry koly vspolonosti azrove kritizuje procesulny prstup vychdzajci zo symbolickho interakcionizmu akonfliktnch konceptov, pretoe ten sa uzatvra vo vntri kolskej kultry bez tematizcie jej irch socilnych dopadov. Ako idelny sa poda neho jav prstup zlepenia efektvnosti, ktorho korene siahaj do 90-tych rokov 20. storoia vrmci hnutia School Effectiveness Research (SER). Zmena kultry m vies kzveniu efektvnosti akzlepeniu sa koly. Ak sa bliie pozrieme na to, vom sa maj koly zlepi, tak vinou ide oich vkon, napr. vmeraniach vedomost atestovan. Atak, ako mono ahko zmera vkony iakov, mono prostrednctvom pr vybranch indiktorov kvantitatvne zmera kultru koly a nsledne navrhn jej zmeny. Tsang (2009) nm napr. ponka SCEQ dotaznk (School Culture Elements Questionnaire). Vychdza sa pritom z analgie s firemnm sektorom kultra koly je ako kultra podniku (Markowitz, 1998). Do skmania kolskej kultry sa implantuj intrumenty vyvinut pvodne pre in organizcie, take sa nevyvjaj anepreskavaj iadne koncepty apostupy pre pecifick typ organizcie, akm je kola, ale sa preberaj zinho typu organizci, splne inmi znakmi aadaptuj sa na kolu (Schning, 2002, 817). Prstup uvedenho sasnho uchopenia kolskej kultry tak mono chpa ako normatvny. kolsk kultra, bez vedomia toho, o rob kultru koly kolskou, je predmetom zmien aintervenci vzvislosti od imperatvu kolskej kvality aefektvnosti. Nevytvra sa vak iaden koncept kolskej kultry. Kultra koly sa chpe ako teoretick apraktick predpoklad rozvoja koly bez toho, aby bol koncept kultry koly obsahovo naplnen (Schning, 2002, 817). Kultra koly je tu intrumentlnym predpokladom permanentnej socilnej zmeny. To bol poda Terharta motv, preo zpedagogickho diskurzu vostatnch 20 rokoch vymizol pojem spolonos vprospech pojmu kultra. Poda Terharta sa zmenili implicitn modely myslenia odmietajce stavanie proti sebe ns (ns, pozorovateov spolonosti) aspolonosti (inch, ktorch 116

pozorujeme) (Terhart, 1994, 694). Pojem spolonos vsebe toto stavanie proti sebe obsahuje, zatia o pojem kultra nie. Ten implikuje, e my sme sasou socilneho celku atm ho aj spoluutvrame (694). Otvra tak monos socilnej zmeny a dynamizcie socilneho diania. Wenzel akolektv (1998) taktie sleduj tento vvoj adodvaj, e nahradenm pojmu spolonos vzmysle anonymnho molocha blokujceho socilnu zmenu pojmom kultra, ktor implikuje integrciu, spoluzodpovednos, utvratenos zdola (1998, 15), sa stva pojem kultry napojiten tak na politicky utvran ideolgie spoloenstva ako aj cez predstavu utvratenosti zdola na idey novch socilnych hnut, o dovedna urite prispieva kjeho aktulnej atraktvnosti, ale aj kistej difznosti (Wenzel et al., 1998, 15). Pojmom kultra sa legitimizuje socilny liberalizmus, akcionizmus asocilna fragmentarizcia. Etnografka Eisenhart (2001) hovor, e takto problmy skultrou nastvaj od konca 70-tych rokov 20. storoia snstupom priort post-fordistickej ekonomiky sdrazom na produktivitu, pecializciu, tandardizciu, manarizmus a akontabilitu (17). Uiaca sa organizcia je tak, ktor je schopn zmeni sa zdola aschopn permanentnej zmeny. Ciele post-fordistickej ekonomiky sa tak prepjaj spostmodernmi konceptualizciami (Eisenhart, 2001). Vzdialenie sa od obsahovho rmca kultry smerom kjej intrumentlnemu chpaniu ako prostriedku socilnej zmeny ete vznamnejie zdifznilo koncept kultry vkole.

3 Diferencujca stop
Poksime sa preto odiferencovanejie tanie pojmovho jadra kultry vkole. Prv diferenciciu mono odvodi zotzky, i kola ako organizcia kultru m alebo ou je (Schning, 2002, 827). Ako uvdza Huber (2009), tto otzka vyvstva zo skmania pvodu slova kultra. Cultura ako prastie od latinskho colere sa pvodne spjalo sdajom oobjekte. Ete aj Komensk vdiele Pampaedia hovor okultivcii celho udstva. Absoltne, bez udania objektu sa cultura, kultra prvkrt objavuje uPufendorfa (1632-1694). . . Stva sa protipojmom k natura (Huber, 2009, 15). Kultra sa uvdza ako protipl prrodnho, stva sa oznaenm pre vetko vytvoren lovekom vrmci jeho socilnych zvzkov. Tto zmena pouvania umouje hovorenie napr. okultre nroda, aprve toto pouvanie stlo pri zrode celch vednch oblast ako kultrna antropolgia, kultrna sociolgia, kultrna filozofia apod. Toto pouvanie vak nie je pedagogick, pretoe ako sme uviedli vyie, kola je tu skr objektom normatvne stanovenej kultivcie scieom zvyovania efektivity anie je chpan ako subjekt vlastnej kultry. Ak prijmeme kolu ako svojbytn kultru asubjekt vlastnej kultry, treba rta sdvoma monmi spsobmi jej tania kultra koly vsingulrnom akultra koly vplurlnom zmysle slova. Herzog (1999) uvdza, e za singulrnym ponmanm stoj najm antropologicky absoltne tanie, hovoriace otom, e kola je nositeom vekej udskej kultry, prvky jej kultry koprujkultru spolonosti, m dochdza ku kultrnej reprodukcii. Ide tu o vertiklne chpanie kultry, kde antropologicky vzat, je kola nositeom pecificky udskho (napr. gramotnosti) oproti ivonemu. Kurikulum je potom cestou do kultry, kolskm intrumentom enkulturcie. Vpedagogike m toto tanie tradciu vrmci pedagogickej antropolgie 80-tych rokov 20. storoia. Plurlne ponmanie kolskej kultry vychdza zetnologicky relatvneho tania, ktor chpe kultru ako heterognny fenomn, kde jedna kultra stoj veda druhej avetky s rovnocenn. Ide teda ohorizontlne chpanie kultry. Kultra tak existuje len vo svojej rznosti avpedagogike sa toto ponmanie rozvja najm vrmci interkultrnej pedagogiky (Herzog, 1999, 230). kola je tak tlakovm hrncom, kde na zklade socilnej aetnickej diverzity dochdza kustretu rznych 117

kultr, napr. aj typicky kolskch (iaci, uitelia) akuplatovaniu vakovakej kultrnej mikropolitiky vsieti organizanch konfliktov, manipulci, strategickch partnerstiev apod. Etnologicky relatvne tanie tak nepredpoklad vysok mieru kultrnej integrcie. Ak si zoberieme kolsk kultru per se, tak jej singulrnym enkulturanm obsahom je bezpochyby psan kultra. Treba si uvedomi, e enkulturcia sa vtomto prpade netka len osvojenia kultrnej techniky psania, ale predovetkm psania ako kultrnej formy (Herzog, 1999, 235). Preto mono tento obsah chpa ako kultrne univerzlny. Plurlne tanie nastva vsitucii, ke sledujeme napr. kultry jednotlivch vzdelvacch oblast, ktor s znane dispartne. Vrmci nich dochdza kosvojeniu diferentnch epistemickch kultr (235), ktor mu ma taktie mnohokultrnu povahu (vi aristotelovsk, galileovsk i einsteinovsk fyzika apod.).

4 Porozumie kultre koly

Toto vnmanie je vysoko relevantn vtedy, ak okultre koly nerozmame len intrumentlne, aj ke toto chpanie je typick pre sasn neoliberlne prstupy ku kultre koly. Paradoxne vak neoliberlne uchopenie kolskej kultry nie je schopn riei ani svoju agendu asce intervenovanie anavodzovanie kultrnych zmien. Tto neschopnos zjavne vyplva zneznalosti fungovania kolskch kultr auplatovanch kultrnych vzorcov vkolch. Henstrand (2006) napr. uvdza, e pri skman vplyvu reformy vzdelvania na kultru koly sa ako neefektvne ukazuj technologick apolitick prstupy. Tie toti nie s schopn zachyti, ako osadenstvo koly zava zmeny aani interakciu vntornej kultry organizcie sprocesom zmeny (2). Preto s mnoh reformy odsden knespechu. Na zklade toho ako optimlnu navrhuje kultrnu perspektvu. U v80-tch rokoch vangloamerickom kontexte zaznievali hlasy o intenzvnej potrebe kulturologickch deskriptvnych vskumov koly (Sarason, 1982). Znovuobjavenie kolskej etnografie bolo napordzi. Zkladnou premisou pri kultrnej intervencii vkole je toti to, e presvedenia uiteov oreforme maj vznamnej inok ako skutonos. Presvedenia lenov kultry asubskupn s nakoniec viac dleit ako fakty otom, o sa aktulne deje (Henstrand, 2006, 7). Schning (2002, 818) uvdza, e zmysel, ktor pripisuj lenovia organizcie kolskmu dianiu, nie je dostupn priamo, je skr ukryt a je prevan denno-denne aplne samozrejme vmnohorakch formch vyjadrenia. Etnografia je cestou zachytenia mnohorakosti tohto zmyslu. Zrove si treba uvedomi, e organizcim vo veobecnosti nejde len odosiahnutie formlnych cieov. Maj skr aj existencilnu dimenziu afunkciu dovntra (Schning 2002, 825). T spova v psychickom odahen na zklade skupinovej identity. Aj preto sa d poveda, e kultram organizci ide primrne oistotu; s vo svojej podstate konzervatvne (825). Preto je nevyhnutn sledova kadodennos arutinnos interakci. Henstrand (2006) navrhuje dve konceptulne vchodisk preadekvtne uchopenie kultry koly. Prvm je kognitvna antropolgia vychdzajca zpredpokladu, e kultra spova vmysliach jej lenov alohou vskumnka je pochopi organizan princpy tvoriace zklad sprvania. Tieto princpy s predmetom uenia sa. Druhm vchodiskom m by interpretatvna antropolgia sjej semiotickm pohadom na kultru. Kvalitatvne skmanie kolskej kultry vak ide proti neoliberlnej racionalite, pracujcej snormatvnou logikou priamoiareho ovplyvovania kolskho diania azabezpeenia meratene zlepenej kvality koly aakontability koly za vku jej kvality. Zlyhvanie kolskch reforiem iniciovanch touto logikou spova vneporozumen fungovaniu kolskch kultr. Apreto maj dnes 118

analzy kolskch kultr reagujcich na mnoh neoliberlne intervencie najm podobu analz vedajch negatvnych dsledkov na fungovanie koly, deformci na rovni rolovej truktry organizcie napr. vo forme rznych sekundrnych adjustanch stratgi. Napr. zavdzanie novch foriem kolskej evalucie (ktor maj podpori orientovanos kolskch kultr na vkon a vstupy) vysuje do zvznamovania pecifickch skupn vkonovo hraninch iakov (tzv. bublinov iaci) aignorovania vysoko nadpriemernch apodpriemernch iakov kolskm osadenstvom (Ball et al. 2011), do polarizcie iackej kultry, nechcene zvenej kolskej selektvnosti i dokonca do skresovania kolskch vsledkov (Stecher 2002). Reakciou kolskch kultr je teda skr rezistencia ako adaptcia.

Kontakt
Ondrej Kak Trnavsk univerzita Pedagogick fakulta Priemyseln 4 918 43 Trnava Centrum pedagogickho vskumu vVSK SAV Dbravsk cesta 9 813 64 Bratislava ondrej. kascak@savba. sk

Literatra
Ball, S., Maguire, M., Braun, A., Perryman, J., & Hoskins, K. (2011). Assessment Technology in Schoolls: Deliverology and the Play of Dominations. Research Papers in Education, 1-21, iFirst Article Eisenhart, M. (2001). Educational Ethnography Past, Present, and Future: Ideas to Think With. Educational Researcher, 30 (8), 1627. Gogolin, I. (1998). Kultur als Thema der Pdagogik: Das Beispiel interkulturelle Pdagogik. In A. M. Stross & F. Thiel, F. (eds.), Erziehungswissenschaft, Nachbardisziplinen und ffentlichkeit (pp. 125-150). Weinheim: Deutscher Studien Verlag. Henstrand, J. L. (2006). Seeking an Understanding of School Culture: Using Theory as aFramework for Observation and Analysis. In V. A. Anfara & N. T. Mertz (eds.), Theoretical Frameworks in Qualitative Research (pp. 1-22). Thousand Oaks: SAGE Publications. Herzog, W. (1999). Die Schule und die Pluralitt ihrer Kulturen. Fr eine Neufassung des pdagogischen Kuturbegriffs. Zeitschrift fr Erziehungswissenschaft, 2 (2), 229-245. Huber, L. (2009). Lernkultur Wieso Kultur? Eine Glosse. In R. Schneider, B. Szczyrba, U. Welbers & J. Wildt (eds.), Wandel der Lehr- und Lernkulturen (pp. 14-20). Bielefeld: W. Bertelsmann Verlag. 119

Kruse, D. S. & Seashore Louis, K. (2009). Building Strong School Cultures: AGuide to Leading Change. Thousand Oaks: Corwin Press. Markowitz, J. (1998). Zum Verhltnis von Schulkultur und Unternehmenskultur. In J. Keuffer et al. (eds.). Schulkultur als Gestaltungsaufgabe. Partizipation, Management, Lebensweltgestaltung (pp. 101-117). Weinheim: Beltz. Sarason, S. B. (1982). The Culture of the School and the Problem of Change (2nd ed.). Boston: Allyn & Bacon. Schnig, W. (2002). Organisationskultur der Schule als Schlsselkonzept der Schulentwicklung. Zeitschrift fr Pdagogik, 48 (6), 815-834. Stecher, B. M. (2002). Consequences of Large-Scale, High-Stakes Testing on School and Classroom Practice. In L. S. Hamilton, B. M. Stecher, S. P. Klein (Eds.), Making Sense of Test-Based Accountability in Education (pp. 79-100). Santa Monica, Arlington, Pittsburg: RAND Terhart, E. (1994). SchulKultur. Hintergrnde, Formen und Implikationen eines schulpdagogischen Trends. Zeitschrift fr Pdagogik, 40 (5), 685-699. Tsang, K. K. (2009). Three Approaches to Understanding and Investigating the Concept of School Culture and School Culture Phenomena: Implications to School Improvement and School Effectiveness. Hong Kong Teachers Centre Journal, 8, 86-105. Wagner, C. R. (2006). The School Leaders Tool for Assessing and Improving School Culture. Principal Leadership, 7 (4), 41-44. Wenzel, H. et al. (1998). Schulkultur als Gestaltungsaufgabe Professionelle Innovation oder finanzielles Kalkl? In J. Keuffer et al. (eds.), Schulkultur als Gestaltungsaufgabe. Partizipation, Management, Lebensweltgestaltung (pp 9-25). Weinheim: Beltz.

120

Kultra testovania vregulcii kl akolskch systmov1

Branislav Pupala Centrum pedagogickho vskumu VSK SAV Pedagogick fakulta Trnavskej univerzity

Abstrakt
Prspevok zachytva vzah medzi kultrou koly, chpanm kvality koly avzdelvania aracionalitou akontability. Ukazuje, akm spsobom manaerilna forma akontability, ako sas irej kultry auditu, dopad na subjektivciu koly v zmysle jej transformcie do podnikateskho reimu. Ako sas kultry auditu s doregulcie kolskho systmu akl zaveden nepriame nstroje kontroly tandardizcia vzdelvania aplon testovanie iakov. Akontabilita kl vyadovan sa cez tieto regulan nstroje stva sasou ivota kl amen mikrosvety uiteov a iakov. Interpretcia tmy sa opiera o viacer empirick tdie vykonan v diferencovanch lokalitch, ktor spja neoliberlna podoba postupujcich kolskch reforiem. Kov slov: manaerilna akontabilita kl, tandardizcia vzdelvania, plon testovanie Grantov podpora: VEGA 1/0224/11, VEGA 1/0091/12.

1 Rozpusten pojmy
Bez toho, aby som sa na tomto mieste pozastavoval nad prlinou difznosou pojmu kultry koly, meme tento pojem bra ako mon analytick jednotku kolskej reality. Jeho difznos (ateda zven komplikovanos) je dan tm, e od uvedenia konceptu kultry do vzdelvacieho kontextu od 30-tych rokov 20. storoia sa skultrou postupne zaali spja vetky jeho rovne: rove kolskho systmu (ako kultra kolovania), konkrtnej koly (ako kultra pecifickej organizcie) i konkrtnej triedy (Finnan, Levin, 2000), a rovnako na nej vyrstli kurikulrne tdie itdie dispartne analyzujce kultru iakov, kultru uiteov ikultru koly ako tak (Hargreaves, 1995; Ebbut, 2006). Odifznosti sa d tak isto hovori aj vsvislosti skomplementrnym pojmom kvalita koly (i kvalita vzdelvania), priom tto skutonos sme opsali na inom mieste (Kak, Pupala, 2009). Pritom pojmov komplementrnos kultry a kvality koly je skr samozrejm ako zvltna nodo o bije viac, ak sa kultra organizcie priamo spja skvalitou manamentu tak ako ju nielen do firemnho, ale aj do kolskho prostredia priniesla napr. metodolgia TQM (Detert, Schroeder, Mauriel, 2000). pecifick prepojenie kultry koly akvality koly avzdelvania cez tto metodolgiu vak dobre vypoved osasnch posunoch vchpan tchto pojmov, kde sa kultra koly modifikuje posadnutosou kvalitou astva sa sasou irej kultry akontability ako novho vzoru pre tvr kolskej kultry (pozri Developing and Assessing, 2010).
1. Dlhia a rozpracovanejia verzia tohto textu vyla v sle 4/2012 asopisu Human Affairs: Postdisciplinary Humanities & Social Sciences Quarterly pod nzvom School culture at risk of political and methodological expropriation, s. 524-538.

121

2 Akontabilita podnikateskej koly

kola ajej aktivity sa vdy spjaj skonkrtnym druhom oakvan, koly nes prslun mieru zodpovednosti za ich plnenie askladaj ty za to, o aako robia. Na koly je teda vdy kladn poiadavka akontability, ktor sa podiea na utvran pohadu na to, o sa povauje za kvalitn kolu, kvalitn vzdelvanie aak podoba m ma kultra koly, ktor ist typ kvality podporuje (preto sa stretneme aj spojmom kvalitn kultra koly). Na tomto princpe s napokon vytvran indiktory kvality koly, ktor dnes dokonca definuj kultry kvality (Developing and Assesing 2010) aktor umouj dedukova, o bude poadovan za pozitvnu kultru koly. Otzka potom neznie tak, ako sa idea akontability podiea na formovan kultry koly, ale skr tak, akmu druhu akontability dnes koly podliehaj aako tento vplva na poatie kvality koly ajej kultru. Pripomeme len, e mono odli niekoko foriem akontability: Ball, Vincent aRandor (1997) hovoria napr. oobchodnej akontabilite aopolitickej akontabilite, Besley aPeters (2006) diferencuj byrokratick, profesionlny, zkazncky ademokratick reim akontability, ktor existuj vo vzjomnej koexistencii spotencilom prevahy niektorho znich. Vobdob, ktor nastalo po zoveobecnen neoliberalizmu vo veciach socilnej sprvy, zaala vjej vetkch oblastiach, vtane vzdelvania, prevaova zkazncka amanaerilna forma akontability. Tto je naprie celm svetom cez Eurpu, USA a po ziu usdlen vpodobe produkovania politiky apraktk, ktorch cieom je neustla kontrola, vyhodnocovanie amanaovanie kvality vo vzbe na skladanie tov kl vetkch stupov voi politikom averejnosti. Ide otyp akontability, ktor je pilierom sasnch vzdelvacch reforiem, stal sa socilnym trendom, ktor sa zakorenil vo vzdelvan asplodil svoju vlastn kultru, ktor prisudzuje enormne vysok hodnotu transparentnosti, meraniu aevalucim (Suspitsyna, 2010). Sasou tejto kultry je draz na procedry auditu, opieranie sa otandardizovan modely vstupov spojen shigh-stakes testovanm aozkazncky model vzdelvania, o cez silie omanaovanie kvality (koly, vzdelvania) predstavuje sas globlneho trendu novho manaerializmu azneho odvodenej novej ideolgie sprvy vzdelvania. Ako pripomna Simons (2002) je to vlastne a nov manaerializmus, ktor postavil tmu kvality koly avzdelvania do centra pedagogickho diskurzu aktor staros okvalitu urobil permanentnou obsesiou, cez ktor sa zvauje akkovek krok na ceste koptimalizcii vzdelvania. Rovnako ako inde, aj vkolskom prostred sa hlboko udomcnil koncept manamentu kvality, ktor ako sas neoliberlnej racionality vsprve ud aorganizci reprezentuje prklon kzkaznckej, ponukovo-dopytovej logike akpodnikateskmu modelu existencie. kola spermanentnou starosou okvalitu je predovetkm podnikavou kolou stojacou na predstave, e nieo produkuje alebo ponka. Tmto produktom atouto ponukou je humnny kapitl. Ten ako produkt mus by tandardizovan voi populcii amus by pozorovaten, meraten adosiahnuten aza pomoci guvernmentlnych technolgi, akmi s audity i sebaevalucie, me kola ako podnikatesk organizcia preukazova vzahy medzi vstupmi, procesmi avstupmi (Rose, 1999). Preukzaten daje s nasmerovan kuom, ktor srovnakou podnikavou mentalitou vyhadvaj informcie okvalite koly, aby sa vduchu tejto logiky dokzali zorientova vponuke, ktor m uspokojova ich potreby. Ako kontatuje Simons (2002), koly s prve ztchto dvodov pod neustlym tlakom problmu kvality, ktor pre nich predstavuje permanentn ekonomick tribunl. Ak sa koly subjektivuj ako podnikatesk organizcie, neznamen to rovno, e sa stvaj sasou biznisu. Skr to odkazuje kforme sebariadenia apecifickej racionalite vmyslen osebe, oinch aosvete ovzahoch sprostredm, oprocesoch, procedrach azdrojoch vzahujcich sa ku kole, ovsledkoch vzdelvania, ojeho misii ievalucii at. (Simons, 2002, 628). Aprve a vtomto zmysle sa otvra priestor pre manaovanie kvality koly.

122

3 Diktatra auditu
Jednm zkovch nstrojov manaerilnej akontability sa stalo testovanie iakov zaloen na sadch vzdelvacch tandardov. Vtechnolgii tandardizcie vzdelvania atandardizovanho testovania iakov sa preukazuje nov typ vzahu ttu ku vzdelvaniu, kedy koly ako sas verejnho sektora zanaj uplatova podnikatesk logiku akde tt za pomoci kontroly dosahovania tandardov cez plon testovania manauje verejn sektor ako podnikatesk prostredie. Zven miera autonmie azodpovednosti kl (ako podmienka podnikatesky spenho sebamanamentu) so zniovanm riadiacej innosti ttu voi vntornm zleitostiam koly sa stva pecifickm nstrojom vahovania verejnho sektora do podnikateskho sprvania, priom sa vak loha ttu paradoxne posiluje cez definovanie tandardov akontrolu vzdelvania cez plon testovania. tandardizovan testovania pouvan na meranie kvality sa postupne stvaj sasou kolskej legislatvy, ako to na prklade USA po prijat dokumentu No Child Left Behind dokladuje Suspitzyna (2010), alebo ako to cez materil Education White Paper zroku 2005 vpodmienkach Anglicka opisuj Ball et al. (2011). Oba prpady jasne naznauj, e kontinulne testovanie iackych vkonov sa stva centrom legislatvnych implementci. Etablovanie vzdelvacch tandardov a tandardizovanho testovania v rmci presadzovania manaerilnej akontability a rozirovania neoliberleho dikttu performativity zasahuje kolsk sektor cez vetky rovne jeho sprvy amen kolsk prostredie i u na rovni celho kolskho systmu, konkrtnych kl atried, spsobuje zmeny profesijnej identity uiteov amen podoby ich tlaku na iakov, o m relevantn dosah na kultru vzdelvacieho systmu akultru koly ako takej.

4 Mikrosvety kl, iakov auiteov

Na to, e fenomn tandardov ako vraz kultry auditu m vpoli, vktorom existuje, schopnos aranova are-aranova, formova are-formova okovek aprisudzova pozcie aidentity komukovek, analyticky poukazuj Ball et al. (2011), ktor prostrednctvom prpadovch tdi tyroch anglickch kl pre sekundrne vzdelvanie prepojench stextovou analzou svzanch dokumentov nrodnej aloklnej kolskej politiky nartvaj spsoby, akmi vanglickomkolstve operuje agenda tandardov a technolgi vkonu. Na princpe deliverolgie a na mechanizme prenacej reaze tto tdia ukazuje, ako kultra auditu scentrlnou funkciou tandardov presakuje od makrosprvy vzdelvania do mikrosveta kl atried, ako vznik nov metanarcia okolovan ako dosahovan vkonov, aako sa fenomn tandardov aich kontroly stali hlavnou optikou vo vzahu kvnmaniuvetkch objektov isubjektov nachdzajcich sa vo vzdelvacom akolskom prostred. To znamen, uitelia, iaci akoly apedagogick procedry, vkony, dta ainiciatvy vetky tieto objekty asubjekty s sstreden na zvyovanie tandardov (Ball et al. 2011, 5). Sasne stm sa vytvra nov matica emci, obv arolovch zmien avzahov, ktor produkuj konkrtne vznamy pre prax ahodnoty, spech avlastn hodnotu uiteov iiakov (7). Dominujcou sasou kultry koly sa tak stva kultra vkonu ako sas rozrenej kultry auditu obsiahnutej vsasnom verejnom sektore. Pritom do kl si cestu raz pomerne jednoduchmi verejnmi technolgiami sprvy vkonov ligovmi tabukami, nrodnmi priemermi, porovnvacmi indiktormi aindiktormi progresu alebo cez pecifick intitucionlne tlaky (v Anglicku napr. cez innos intitcie Ofsted (Office for Standards in Education). Vo vzahu kuiakom sa dopad tejto deliverologickej technolgie prejavuje ako nov typ subjektivcie: extern politick zmeny spsobili zmenu vdrazoch na ist typy iackych vkonov akoly sa sstreuj na rozdielne typy iakov. Opisuje sa napr. tzv. A-C ekonmia, ktor znamen, e pozornos je venovan najm iakom, pri ktorch sa usudzuje, e ich vkony by mohli ma pozitvny 123

dosah na celkov hodnotenie koly vnrodnch indiktoroch. Prve pre tchto iakov (najastejie s to t, ktor s na hranici C/D klasifikanch stupov vGCSE General Certificate of Secondary Education skkach) koly cielene vytvraj balky rozlinch podpornch programov. Do popredia sa tak nedostva zujem adobro iakov, tento ustupuje vprospech stratgi, ktor sleduj celkov vkon koly vsai olepie umiestnenie. iaci, ktor s predmetom osobitnch intervennch akci s pod vm tlakom ako ostatn aje im vemone vtepovan zodpovednos za svoj spech iza spech koly. S vystaven osobitnmu monitorovaniu vkonu, predikcie oakvanch vsledkov aich dokumentovaniu. Vskum Balla et al. opakovane potvrdil, e hoci sa prenacia reaz politiky tandardov tka vetkch, sstredenie sa na ist typy iakov znamen systematick zanedbvanie inch. . . sefektom produkovania truktrovanej distribcie identt a prleitost spojenej s exklziou zaloenou na etnicite, socilnej vrstve a rodovosti (Ball et al., 2011, 8). Vkonenom dsledku tlak tandardov atestovania prina do kl rozpor medzi zujmami iakov akl ako takch, priom navrch dostva zujem ocelkov hodnotenie koly vkompetitvnom prostred manaerilnej akontability. Prtomnos novho typu akontability v kolch m nepochybne dosah na kadodenn prcu uiteov. Profesionlna autorita uiteov je rekontituovan v dsledku zavdzania inej truktry zodpovednosti. Manaerilna akontabilita vnesen do prostredia kl vytvra nov vzorce prce uiteov, ktor s zaloen na tom, aby sa kola vsai okvalitu stala spen na trhu so vzdelvanm. Aj ke je sasn kolsk politika spojen so zvyovanm autonmie kl (vtane prenania fiklnej zodpovednosti zo ttu na koly), poadovan akontabilita kl sa spja prve sposilovanm nepriamych regulatvnych mechanizmov, ktormi s tandardy atestovanie. Tieto regulatvne nstroje, sliace na zaistenie akontability, maj sce zaisova konzistentnos vkonov iakov auiteov, sasne vak prostrednctvom nich dochdza kredukcii profesionlnej zodpovednosti uiteov, takeuveden typ akontability je pre nich obmedzujcou kazajkou. Na dosahy zvyovania autonmie kl sparalelnm posilovanm kultry auditu prostrednctvom tandardov na profesijn profil uiteov ukazuje aj tdia Wonga (2006) reagujca na reformu vzdelvacieho systm vne. Na zklade analzy 75 semi-truktrovanch rozhovorov suitemi a riadiacimi pracovnkmi zo siedmych kl rozlinho typu (verejnch i skromnch kl pre sekundrne vzdelvanie) tdia ukazuje, e sprievodnm znakom marketizcie vzdelvacieho prostredia azavdzania novho manaerializmu do kl je vytvorenie takej truktry aktivt uitea, ktor sa d oznai ako deprofesionalizcia (deskilling) jeho prce. Tto skutonos vyplva najm zo zmenenia dosahu uiteov na ciele aobsahy vzdelvania, ktor s diktovan poadovanmi vkonmi centralizovanch tandardov aplonmi testovaniami. Len mal as uiteov vnma nov podmienky prce ako vzvu na reprofilciu (reskilling) svojej profesie, pretoe draz na akontabilitu spsobil separciu medzi koncipovanm avkonom vyuovania (Wong 2006, 33). Uitelia sa nectia vtejto situcii komfortne a, ako dokumentuje aj tdia Gunzenhausera (2006), s asto konfrontovan sdilemou, ke pod tlakom testov pripravuj deti na spen vkon napriek tomu, e nedveruj indiktorom vkonov, ktor s vtestoch zahrnut. nski uitelia napriek redukovanej profesionalite dvali pri udriavan svojej profesionality ist ndej kurikulrnemu programu kvalitn vzdelvanie (suzhiyiaoyu), okrem inho aj preto, e ich podnecoval kstarostlivosti oschopnos sebauenia iakov (Wong, 2006). Ako vak ukazuje Simons (2007), tento typ starostlivosti ni nemen na skutonosti, e uite sa stva prvkom podnikatesky orientovanej koly zaloenej na manaerilnom vnman kvality. Novodob imperatv ui iakov ako sa ui je toti cieom korepondujcim slogikou podnikateskho vzdelvania autvrania tzv. podnikavho subjektu: Objektivcia triedy ako prostredia na podporu sebariadenho uenia vemi dobre vyjadruje, oom je podnikatestvo vo vyuovan, arozhoduje otom, o m uite robi pred tribunlom kvality (Simons, 2002, 629). Manament kvality koly sa 124

transformuje na manament kvality triedy i na tzv. Total Quality Clasroom, vktorom sa podnikav uite stva umoujcim uiteom, zmyslom innosti ktorho sa stva uspokojovanie uebnch potrieb svojich iakov. iaci sa vtejto sieti vzahov stvaj podnikavmi zkaznkmi manifestujcimi svoje potreby aartikulujcimi kvalitu vyuovania, ktor ich potreby uspokojuje. Manaerilny koncept kvality koly tak vo svojej podstate vytvra subjekty, ktorch vzahov truktra posva kultru koly do irieho rmca podnikateskej kultry.

Kontakt
Branislav Pupala Centrum pedagogickho vskumu vVSK SAV Dbravsk cesta 9 813 64 Bratislava Trnavsk univerzita Pedagogick fakulta Priemyseln 4 918 43 Trnava branislav. pupala@savba. sk

Literatra
Ball, S., Maguire, M., Braun, A., Perryman, J. Hoskins, K. (2011). Assessment Technology in Schoolls: Deliverology and the Play of Dominations. Research Papers in Education, 1-21, iFirst Article. Ball, S. J., Vincent, C., Randor, H. (1997). Into Confusion: LEAs, Accountability and Democracy. Journal of Educational Policy, 12 (3), 147-164. Besley, A. C., Peters, M. A. (2006). Neoliberalism, Performance and Assessment of Research Quality. South African Journal of Higher Education, 20 (6), 814-832. Developing an Assessing School Culture. ANew Level of Accountability for Schools. APosition Paper of the Character Education Partnership. (2010). Washington, Character Education Partnership (CEP). Detert, J. R., Schroeder, R. G., Mauriel, J. J. (2000). AFramework for Linking Culture and Improvement Initiatives in Organization. Academy of Management Review, 25 (4), 850-863. Ebbut, D. (2002). The Development of Research Culture in Secundary Schools. Education Action Research, 10 (1), 123-142. Finnan, C., Levin, H. M. (2000). Changing School Structures. In H. Altrichtler, J. Elliot (eds.). Images ofEducational Change. Buckhingham: Open University Press.

125

Gunzenhauser, M. G. (2006). Normalizing the Educated Subject. A Foucaltian Analysis of High-Stakes Accountability. Educational Studies, 39 (3), 241-259. Hargreaves, D. H. (1995). School Culure, School Effectivnes ad School Improvement. School Effectivnes and School Improvement, 6, 23-46. Kak, O., Pupala, B. (2009). Vchova avzdelvanie vzkladnch diskurzoch. Preov: Rokus. Simons, M. (2002). Governmentality, Education and Quality Management. Zeitschrift fr Erziehungswissenschaft, 5 (4), 617-633. Rose, N. (1999). Powers of Freedom. Reframing Political Thought. Cambridge, University Press. Suspitsyna, T. (2010). Accountability in American Education as aRhetoric and Technology of Governmentality. Journal of Education Policy, 25 (5), 567-586. Wong, J. L. N. (2006). Control and Professioal Development: Are Teachers Being Deskilled or Reskilled Within the Context of Decentralization? Educational Studies, 32 (1), 17-37.

126

Problm singularity vkontexte koly amimo nej1

Ivan Lukk1, Miroslava Lemeov2 1 Pedagogick fakulta, Trnavsk univerzita, 2Katedra psycholgie apatopsycholgie, Pedagogick fakulta, Univerzita Komenskho vBratislave

Abstrakt
Spojmom singularita sa meme stretn vrznych vednch disciplnach. Veobecne ou oznaujeme vnimonos ajedinenos nieoho, i niekoho. Vprspevku prezentujeme vsledky sekundrnej analzy dajov avpoved zkvantitatvneho akvalitatvneho vskumu kultry zkladnch kl na Slovensku, vktorej sme sa zamerali na znaky amonosti singularity aktrov iakov aprostredia. Problmom sa ukzalo by zachovania jedinenosti vkontexte mnohch podobnost avzahov sinmi umi, ato najm vkontexte kolskch pravidiel atendenci vedcich aktrov ku konformizmu. Vprspevku sa tie zaoberme priestormi mimo koly, vktorch dochdza kistej reparcii singularity, priom uvdzame ako prkladzariadenia pracujce na nzkoprahovch princpoch. Kov slov: singularita, kola, nzkoprahov zariadenia Grantov podpora: VEGA Socilne mikrokultry det vakch ivotnch situcich, . 1/0445/11.

1 Singularita ajej skmanie

Pojem singularita sa vyskytuje vo viacerch vednch disciplnach. Vyuva sa vprrodnch vedch, v matematike, fyzike, meteorolgii a kozmolgii, sporadicky sa s nm stretvame ale aj v socilnych vedch. Veobecne singularitou oznaujeme vnimonos a jedinenos nieoho, i niekoho. Meme hovori osingularizanej situcii, ktor m jedinen, singulrnu povahu, av ktorej prestvaj plati vetky znme zkonitosti apravidl strcaj zmysel. Ide oudalos, i stav, ktorho povahu, truktru nemono popsa pojmami popisujcimi ich bezprostredn okolie (Neubauer, 1995). Takto vymedzenie singularity budeme povaova za silnejie vymedzenie. Na rozdiel od toho, vmeteorolgii sa pouva vymedzenie singularity, ktor by sme mohli oznai za slabie: relatvne pravideln odchlka od celkovho trendu poasia poas roka, vyskytujca sa okolo nejakho dtumu. Singularita bvala a aj je na okraji vedeckho zujmu. Poda Neubauera (1995) sa veda vdy zaoberala tm, o je veobecn. Bolo tomu tak u za ias Aristotela. Veda nemohla by nikdy ojednotlivcom avo svojej snahe onepochybn istotu vedeckch vsledkov si vmala len to, o bolo veobecn. Pod dojmom asnch vsledkov vedy v19. a20. storo vzniklo presvedenie, e skuton je len to, o je kedykovek opakovaten ameraten. To, e nie je skuton to, o sa
1. Dlhia a rozpracovanejia verzia tohto textu vyla v sle 4/2012 asopisu Human Affairs: Postdisciplinary Humanities & Social Sciences Quarterly pod nzvom School culture at risk of political and methodological expropriation, s. 524-538.

127

ned experimentlne vykza azmera, si u dnes mysl mlokto. Napriek tomu zonoho zvltneho domnelo vedeckho postoja vea vec zostalo (Sokol, 2002). Stle ete astokrt ptrame po metafyzickej jednotke, po akomsi loveku svekm avprospech tohto ptrania obetujeme empirick bytos, na ktor vskutonosti neustle narame, loveka smalm (Vybral, 2006). Vtradinom pozitivistickom, ako aj socilno kontruktivistickom skman je len mal zujem osingularitu. Vprvom prpade sa zujem sstreuje na veobecn osobu, ktor reprezentuje nejak skupinu ud (napr. rzne typolgie) avdruhom sa predpoklad, e lovek je kontruovan zexternch zdrojov apotom neexistuje, alebo je len mal priestor pre vnimonos. Pri prci na tomto prspevku sme si kldli otzku vskytu singularity vprostred koly amonost jej skmania. Zaujmalo ns, i mono singularitu njs aj vpodmienkach normatvneho prostredia koly i vakom priestore dochdza kjej reparcii. Zaujmalo ns tie, i aako je mon skma singularitu koly, resp. sptne v sekundrnej analze, i a ako sme skmali singularitu vnaom vskume.

2 Analyzovan materil
Vtejto tdii sa opierame osekundrnu analzu dajov avpoved zvskumu zameranho na kultru koly avskyt tzv. problmovch iakov. Analyzujeme daje, ktor boli zozbieran vrmci vskumu kultry koly na 34 zkladnch slovenskch kolch (elektronicky administrovan dotaznky pre iakov 8. ronkov, ich uiteov a riaditea koly2, vskumn vzorka: iaci=908, uitelia=231, vedci pracovnci=31) aanalzu vpoved zkvalitatvnej asti vskumu na 6 kolch (pozorovanie3, interview4 so iakmi, uitemi, riaditeom, riaditekou koly aalmi pracovnkmi koly, vskumn vzorka: 9 riaditeov, riaditeliek, resp. ich zstupcov, zstupk, 20 uiteliek auiteov, 37 iaok aiakov, 3 osoby zpomocnho personlu a5 osb odbornho personlu; bliie ometodolgii vskumu in: Lukk akol., 2012). Tto sekundrna analza nebola systematick, ide len o ist kritick sebareflexiu, pecificky zameran na otzky singularity vo vskume. Pri interpretcich sa tie opierame onau prax sdemi vnzkoprahovom zariaden vBratislave. Pri sptnom pohade na to ako sme koncipovali vskumn nstroje aako sme realizovali vskum sme zistili, e sme preferovali veobecn znaky prostredia a jej aktrov a e sme odsvali do
2. Dotaznk pre uiteky auiteov obsahoval otzky zameran na: 1. vchovn, vzdelvacie hodnoty anormy, 2. idelne vchovn, vzdelvacie hodnoty anormy, 3. fyzick asocilne prostredie, problmy, monosti rozvoja, 4. spokojnos uiteliek auiteov sjednotlivmi aspektmi ich prce afungovania koly, 5. sprvanie sa iakov a6. demografick daje. Cronbachov koeficient reliability alfa = 0, 85 0, 97. Dotaznk pre iaky aiakov bol zameran na: 1. zisk zvchovnch, vzdelvacch hodntnoriem koly (o som na kole zskal, zskala), 2. idelvchovnch, vzdelvacch hodntnoriem koly, 3. fyzick asocilne prostredie, problmy, monosti rozvoja, 4. sprvanie sa iakov a5. demografick daje. Cronbachov koeficient reliability alfa = 0, 89 0, 95. Dotaznk pre vedcich pracovnkov apracovnky bol zameran na: 1. daje okole, 2. osobitos koly, tradciu, rituly, spjajce prvky, pozitva (hrdos) anegatva, hodnoty, pravidl, princpy, krdo, vziu, model riadenia presadzovan pri riaden, vonkajiu ne/podpora koly, 3. fyzick asocilne prostredie, problmy, monosti rozvoja a4. demografick daje. Cronbachov koeficient reliability alfa = 0, 85. 3. Pozorovanie sa zameriavalo na dokumentovanie nasledujcich znakov koly, priom sme sa snaili knim zska aj komentre, hodnotenia aktrov koly: 1. fyzick prostredie koly, 2. usporiadanie, poriadok, 3. symboly arituly, 4. udia avzahy medzi nimi, 5. individulna realizcia. 4. Interview obsahovalo okruhy otzok: 1. zkladn charakteristiky koly, typickos koly apod., 2. usporiadanie, poriadok, hranice, ich prekraovanie, odchlky, problmov , 3. symboly, rituly, 4. udia avzahy medzi nimi, 5. individulna realizcia, 6. problmov iak/iaka.

128

zadia, resp. sme si nevmali vnimon ajedinen znaky. Naa tendencia zaobera sa vmi celkami ajavmi do istej miery znemonila vnma singulrne prvky kultry koly. Valej asti prspevku ponkame vsledky sekundrnej analzy dt, vrmci ktorej sme sa zamerali na odhalenie singulrnych charakteristk aznakov vkultre koly. Pri analze sme si kldli tieto otzky: o sme nali pri skman kultry koly, o by sa dalo povaova za singulrne, t. j. jedinen, ojedinel, vnimon, ako vymedziten udalosti alebo javy, alebo sprvanie nejakho aktra vistom aso-priestore, ktor tmto nara azktorho ani nie je vysvetliten (silnejie vymedzenie singularity)? Predpokladali sme, e njdeme relatvne pravideln odchlka od celkovho trendu (slabie vymedzenie singularity).

3 Singularita vprostred koly

Vprostred koly sa stretvame skr so slabm vymedzenm singularity ako relatvne pravidelnej odchlky od celkovho trendu, priom mono prejavy aznaky singularity pozorova na niekokch rovniach kultry koly uiakov, uiteov, vrmci fyzickho priestoru apod. kola ako celok vyuva vsasnosti, kedy prevlda tendencia vnmania iakov aich rodiov ako zkaznkov, svoje singulrne charakteristiky najm scieom upta aupozorni na seba. Vnimonos sa deklaruje viditenmi charakteristikami, ktor kolu odliuj od inch kl vybavenie koly, vzdelvacie programy aprojekty apod. Po zskan zkaznkov- iakov, sa nhle redukuje priestor pre osobn singularitu. kola vyvja tlak smerujci ku konformizmu aknaplneniu svojej predstavy idelneho iaka. Tch, ktor sa tejto predstave vymykaj, mono zaradi do dvoch skupn. Prv skupinu vytvraj nadan i talentovan, ktor s kolou vnman ako pozitvny prvok singularity aako tak bvaj i akceptovan aprezentovan navonok. Druhou skupinou s deti problmov, ktor naraj svojimi prejavmi deje, ktor vkole prebiehaj. Mono ich tie povaova za prejav singularity vkolskom prostred, no na rozdiel od prvej skupiny sa snimi pri prezentcii koly nestretvame. Singulrne charakteristiky na rovni koly ako celku schematicky znzoruje Obr. 1.
Obrzok 1: Singulrne charakteristiky na rovni koly ako celku

Na prv pohad by sa zdalo, e identifikovatenos koly bola kedysi jednoduchia, koly boli vmnohom podobn zvonka izvntra ivsprvan svojich aktrov, ale postupne sa diferencovali. 129

Ukazuje sa, e kolsk prostredie me nadobda aj ist znaky silnejieho vymedzenia singularity. Vkole X (stredne vek kola, vek mesto, sdlisko) sa akoby as zastavil, priestor nadobudol zvltnu, jedinen aj ke nie ojedinel kvalitu. kola prestala robi kroniku. Nao? (riadite koly), as u nie je podstatn, as sa akoby zastavil. kola sa zmenila na jeden cirkus, do ktorho prichdza kde kto ponknu nejak predstavenie. kola osebe vytvra ilziu. Sna plni poiadavky zhora, aby ukzala, e nieo rob. asto s to len virtulne veci, relny chod koly je in (riadite koly, parafrzovan; viac in: Lukk akol., 2012).

4 Singularita vprostred mimo koly

Ak sa pozrieme na priestory mimo koly, vrmci ktorch sa deje (podobne avakzrove inak ako vkole) vchova avzdelvanie, zistme, e vnich dochdza kistej reparcii singularity. Na rozdiel od formlneho vzdelvania prebiehajceho vklasickom kolskom systme tu dochdza skr kneformlnemu ainformlnemu vzdelvaniu, vrmci ktorho sa vychdza zpotrieb, motivci aschopnost samotnch vzdelvanch avychovvanch. Vtakomto priestore prevlda psychologizujca orientcia zaloen na mylienke vyhadvania arozvjania jedinenho potencilu dieaa. Uenie sa pomocou zitkov aivotnch sksenost nie je nhodn, no kov. Vytvra sa vnich priestor pre to, o by bolo iaduce ivsamotnej kole strach je nahrdzan priatestvom, bezpenosou auznanm hodnoty kadho dieaa (Bloom, 1952 citovan poda Fudalyho, Lena, 2008, s. 8). Naopak kolsk prostredie, kde prevlda sociologizujca orientcia, sa opiera najm omylienku socilnej adaptability iakov avnmania kolskej edukcie ako kolskej socializcie. Tto smeruje kreprodukcii socilnej integrity prostrednctvom zdieania rovnakch hodnt sliacich khomogenizcii oraz viac diferencujceho socilneho ivota (Porubsk, 2010) anie kvmaniu si individulnych znakov jedinenosti, vytvraniu apodpore ojedinelosti apecifickosti apodpore jedinca vtom, aby bol takm, ako nikto in (Harr, 1998). Kreparcii singularity dochdza istm spsobom vpriestore mimo koly, naprklad vrodine. Pre ely porovnania spriestorom koly na tomto mieste vyuvame prklad zariaden pracujcich na nzkoprahovch princpoch. Tieto programy pracuj sdemi amladmi umi, ktor sa zrznych dvodov vyhbaj i aktvne nevyhadvaj tandardn formy intitucionalizovanej pomoci astarostlivosti, au ktorch je dvodn predpoklad nutnosti ael nosti takejto pomoci (andor, 2005). Jednm zcieov tchto programov nie je primrne riei aodstraova problmy, ktor deti i mlad udia spsobuj, ale pomha im riei problmy, ktor maj. Vpopred teda stoj dvera vsilu aschopnosti dieaa, e ono samo je odbornkom/pecialistom vo svojom ivotnom prostred, nie my. Nae predstavy oivote konkrtneho dieaa s toti jedna vec, ajeho realita druh (Bartoov, 2005). Prve vnman jedinenos kadho jednho dieaa, porozumenie tomu, e je jedin svojho druhu, umouje iba sprevdza, ponka alterna tvne monosti, rozirova pr leitosti avytvra ist podmienky pre zdrav anekonfliktn rast. Vpopred u nie je autorita dospelho ale diea. Vprvom rade s pracovnci pracujci vtakchto programoch maxi mlne dostupn tm, e neodsudzuj, prijmaj deti amladch ud takch, ak s, nemaj prli vek oakvania, ktor objektvne nedoku deti splni anapaj ich najastejiu potrebu potrebu spolubytia. Ponkaj pokojn abezpen miesto ako prostriedok na vytvo renie kontaktu avzahu azniuj do vekej miery povinnosti kladen na deti a mladch ud. Tto mu prichdza a odchdza v rmci otvracej doby zariadenia poda svojho uvenia, vrmci vytvorench aktivt mu by pasvni i sisami zvoli innos, ktor chc vykonva, nevyaduje sa naprklad ani pravideln dochdzka (andor, 2005). Podobne ako vkole je ivtakto orientovanch zariadeniach nevyhnutnm 130

predpokladom optimlneho fungovania funkn systm pravidiel asankci. Mnostvo pravidiel je vak vporovnan so kolou znane obmedzen avina pravidiel sli najm na zabezpeenie bezpenosti det amladch ud. Vina priestoru je tak venovan snahe vytvori si sdieaom vzah aspozna to, o je pre neho jedinen, zvltne, odlin. Tvrou vtvr takto nastavenmu prostrediu neustle zisujeme, e univerzlne zkony umoujce predvda reakcie dieaa, jednoducho neexistuj. Prevanie asprvanie toti nemono vysvetli bez ohadu na as, miesto, kultru asubkultru spoloenstva, vktorom diea i mlad lovek vyrstol aije. Vkadom novom kontakte sa tak stretvame so zmenami vnmania aprezentovania reality, kad nov stretnutie si vyaduje otvorenos kstle novmu chpaniu toho, m lovek je (Baov, 2009). Nemonos predpoveda, o nastane, men spsob prce v danom prostred. Zatia o v kole sa iaci prispsobuj kole a jej pravidlm, vprostred nzkoprahovch zariaden prevlda skr tendencia prispsobovania sa deom amladm uom. iak je teda vkole vnman aprirne ako nesingulrny, klient nzkoprahovho zariadenia naopak ako singulrny. Dan tvrdenie mono demontrova na situcii vletu, sktorou sa stretvame voboch zariadeniach. Vprostred koly hovorme opedagogickom dozore uitea mimo prostredie koly, ktor je upravovan pracovnm poriadkom vydvanm riaditeom danej koly avyhlkou M spravidla tak, e na jednho uitea i uiteku pripad najviac 20 25 iakov, pri kpan najviac 10 iakov. Prve kolou vytvran homognnos iakov umouje uiteovi ustri stanoven pravidl, zabezpei bezpenos apod. Singulrne vnmanie det amladch ud vnzkoprahovch zariadeniach spsobuje, e vrovnakej situcii vletu je pomer pracovnkov adet celkom in. Ak sa vletu zastnia naprklad 4 deti, sprevdzaj ich 3 4 dospel. Vnman aakceptovan rozdielnos, nemonos predpoveda sprvanie det, ich aktulne naladenie apotreby spsobuje, e sa pomer dospelch adet bli k1:1.

5 Zver
Vprostred koly sa stretvame skr so slabm vymedzenm singularity ako relatvne pravidelnej odchlky od celkovho trendu, priom mono prejavy aznaky singularity pozorova na niekokch rovniach kultry koly uiakov, uiteov, vrmci fyzickho priestoru apod. kola si relne, i virtulne vytvra jedinen charakteristiky, ktormi lka svojich potencilnych zkaznkov budcich iakov aich rodiov. Vpriestoroch koly vak mono njs aj prklady singulrnych, ktor nie s uren tmto zkaznkom. Napr. vnami skmanej kole sa as ako keby zastavil apriestor nadobudol zvltnu, jedinen aj ke nie celkom ojedinel kvalitu. Vpersonlnej rovine psob ben kola proti singularite osb, najm iakov. Deje sa tak zotrvane napriek humanistickmu apersonalistickmu diskurzu kolskch reforiem. iak je vnman len ako jeden zostatnch, je zviazan normami aprevane negatvne formulovanmi pravidlami, jeho jedinenos je potlan adraz je kladen na jeho socializciu avzdelvanie. kola zameran na reprodukciu socilnej integrity prostrednctvom zdieania rovnakch hodnt sliacich khomogenizcii oraz viac diferencujceho socilneho ivota (Porubsk, 2010), resp. poskytujca zkladn kultrne poznanie, ktor zabezpeuje socilnu kohziu (Kak, 2009) vytvra len obmedzen priestor pre singularitu osoby. Priestor pre jej podporu usingularity vak mono njs vinch oblastiach, napr. vnzkoprahovch zariadeniach. Vtomto prostred dochdza kzosilnenmu vnmaniu aakceptovaniu inakosti, jedinenosti avej otvorenosti pre anomlne situcie.

131

V kadom novom kontakte sa tu pracovnci stretvaj so zmenami vnmania a prezentovania reality, kad nov stretnutie si vyaduje otvorenos kstle novmu chpaniu toho, m lovek je (Baov, 2009). Singularita osoby sa tu ad hoc vytvra aneustle men vprocese spolubytia. Sksenos nho vskumu ukazuje, e singulrne znaky s, tak ako je tomu vprevanej miere vsocilnom vskume, ignorovan, resp. odsvan do zadia. Svis to spozitivistickm nastavenm vedy, ale aj sproblmom vhodnch nstrojov na skmanie singularity. Ukazuje sa, e singularita jedinca vznik vo vzahu kprostrediu av jeho vkontexte. Vsocilnom prostred (na rozdiel od prrodovednho) sa singularita osoby tak d odvodzova aopisova aj pojmami jeho bezprostrednho okolia.

Kontakt
Ivan Lukk Pedagogick fakulta Trnavsk univerzita Priemyseln 4 P. O. BOX 9 918 43 Trnava luksik@savba. sk

Literatra
Baov, V. (2009). Sasn smery vpsycholgii. Bratislava: Veda. Bartoov, M. (2005). Ciele nzkoprahovch programov pre deti a mlde. In Nzkoprahov programy pre deti amlde. Bratislava: Nadcia mldee Slovenska. Fudaly, P., Leno, P. (2008). Neformlne vzdelvanie det amldee. Bratislava: IUVENTA. Harr, R. (1998). The Singular Self. An Introduction to the Psychology of Personhood. London: Sage. Kak, O. (2009). Vchova avzdelvanie vzkladnch diskurzoch. Preov: Rokus. Lukk, I. (Ed)., Flpov, E., Lemeov, M., Pukank, M., Smetanov, D., Svetlkova, J., koviera, A. (2012). Kultra koly avchovnch zariaden. Bratislava: Vydavatestvo UK (v tlai). Neubauer, Z. (1995). Onhod aspontaneit. Vesmr, 74, 646, 1995/11. Stiahnut da 2. janura 2012 zhttp://vesmir. cz/clanek/o-nahode-a-spontaneite Porubsk, . (2010). Edukan doktrny akrza sasnej koly. Pedagogick rozhady, 19, 1, 1 4. Sokol, J. (2002). Filosofick antropologie: lovk jako osoba. Praha: Portl. andor, J. (2005). Nzkoprahov programy pre deti amlde. In Nzkoprahov programy pre deti amlde. Bratislava: Nadcia mldee Slovenska. Vybral, Z. (2006). Psychologie jinak. Souasn kritick psychologie. Praha: Academie. 132

Kvalitatvny vskum vskman vzahu medzi (kolskm) uenm avvinom

Zuzana Petrov Pedagogick fakulta, Trnavsk univerzita vTrnave

Abstrakt
Prspevok diskutuje monosti skmania vzahu medzi vvinom a aktivitami sociokultrneho prostredia vkonceptulnom rmci uenia vzne najbliieho vvinu, m umouje objasova individulno-kognitvny vvin ako proces situovan do sociokultrneho kontextu, mediovan kultrne kompetentnejmi jedincami avyuvanm pecifickch kultrnych nstrojov. Predmetom prspevku bude objasnenie, ako sa vskumy realizovan zva vkontexte kolskho uenia vysporiadavaj so zoslaovanm individulno-kognitvnej asociokultrnej dimenzie vvinu, ak s monosti, ale aj problmy tohto skmania vrmci kvalitatvneho vskumu. Kov slov: uenie vzne najbliieho vvinu, vvin psychickch funkci, (kolsk) uenie, socilne interakcie

1 vod
Otzka toho, ak je vzah medzi uenm avvinom je jednou zdleitch otzok, na ktor by sa mal snai zodpoveda pedagogick vskum, najm vo vzahu krznym podobm uebnch aktivt, ktor kolsk vzdelvanie realizuje. pecifickm spsobom sa tto otzka komplikuje tm, ke si ju polome so zmerom skma vvinov procesy, ktor sa ete len dostavia vblzkej budcnosti ako dsledok uebnej intervencie. Potom mme doinenia svvinovmi procesmi, ktor ete nie s plne realizovan vprtomnom ase, ale ktor by vprtomnom ase znme by mohli (Valsiner, van der Veer, 1993). Vdsledku problmu skonceptualizciou takhoto vskumnho problmu nie je prekvapiv, e sa v tejto svislosti pozornos pedagogickch a kultrnych psycholgov upiera na Vygotskho koncept uenia vzne najbliieho vvinu (Vygotskij, 1978), ktor nedostatone rozvinut, ale aktulne sa rozvjajce psychick funkcie (tie, ktor nie s dostaton na to, aby jedinec prostrednctvom nich dokzal problmov situciu riei samostatne) umouje skma prostrednctvom interakcie kompetentnejieho druhho auiaceho sa. Ike tento koncept ponka pomerne koherentn vchodiskov konceptulnu zkladu pre skmanie vzahu medzi uenm avvinom, medzi mentlnym vvinom asociokultrnym prostredm, jeho metaforick charakter so sebou prina viacero teoretickch imetodologickch problmov. Tieto problmy sa podpisuj pod to, ako je tento koncept teoreticky interpretovan ametodologicky uchopovan vo vzahu ku skmaniu efektov (kolskho) uenia. Predmetom prspevku bude preto analyzova tto diverzitu na pozad toho, ako tto diverzita navodzuje odlinosti vchpan cieovch efektov (kolskho) uenia av distribcii role uiaceho sa akompetentnejieho druhho.

133

2 Uenie vzne najbliieho vvinu ako predmet vskumu

Koncept uenia vzne najbliieho va za svoju popularitu na pde vied ovzdelvan etablovaniu sociokultrnej paradigmy, ktor umonila vidie vvin jedinca nie ako dsledok individulnej cesty objavovania, ale vpevnom prepojen na aktivity sociokultrneho prostredia. Tmito aktivitami kompetentnej druh vstupuj do interakcie suiacim sa jedincom. Vygotskho kritika statickho testovania zameranho na individulne vkony jednotlivcov, ktor nedoke ni vypoveda opotencialitch budceho vvinu, ktor sa otvraj vspolonej innosti, podnietila rozmach tohto konceptu voblasti dynamickej diagnostiky (Karpov, Tzuriel, 2009). Svoju siln pozciu nadobudol aj vsnahch odefinovanie efektvnych podb vzdelvacch intervenci, ktor maj navodi rozvoj vych psychickch funkci (Petrov, 2008). Vjednom aj druhom prpade sa vak od kompetentnejieho druhho oakva, e vytvor systm kultrne mediovanch socilnych interakci, ktor bud organizovan v takej podobe, e bud navodzova uenie a osvojovanie kvalitatvne rozvinutejch rovn porozumenia, prestavby pojmovej siete, a umonia vedom kontrolu nad novo nadobudnutmi formami kogncie (LCHC, 2010). Kee koncept uenia vzne najbliieho vvinu m vo svojom pvodnom vymedzen skr metaforick charakter, vyaduje alie teoreticky fundovan aempiricky podloen precizovanie ako zklad pre porozumenie zmenm, ktor sa dej vmentlnom systme jedinca vdsledku jeho zapojenia do socilnych interakci skompetentnejmi druhmi. Km kvantitatvny vskum umouje predovetkm sledova a vyhodnocova progres v rieen lohy pred a po uebnej intervencii (Hayward, 1995), nedoke objasni zkladn otzku, ktor sa vsvislosti spvodnou definciou uenia vzne najbliieho vvinu vynra avyvolva najzsadnejie diskusie ako sa spolon, zdiean, stva vntornm. Ako si diea vspolonej innosti osvojuje jednotliv elementy innosti aprepja ich do koherentnho celku? Ako si osvojuje podobu vykonvania innosti a zoveobecuje ju prostrednctvom rei? A ako pouva novonadobudnut kultrne nstroje ako nstroje na regulciu vlastnho sprvania? Zodpovedaniu takchto otzok urite nepostauje identifikovanie typolgie interakci, ktor maj rozvjajci charakter vspolonej innosti aani kvantitatvny vpoet zmien vo vonkajch prejavoch innosti uiaceho sa, ktor me poskytn kvantitatvne orientovan vskumn dizajn, pretoe progres vo vvine psychickch funkci nie je mon zachyti vjednom, jednoznane identifikovatenom momente (Wertsch, 1979). Potrebn s skr detailn skmania prostrednctvom mikroanalz uebnho dialgu, v ktorom medicia kultrnych nstrojov v spolonom rieen problmovej situcie ovplyvuje vvin psychickch funkci azasovho hadiska men vzah medzi uenm a vvinom (Wells, Chang-Wells, 1992), ktormu viacej vyhovuje kvalitatvny dizajn vskumu. Takto vskum vyaduje dta zozbieran prostrednctvom audio a video nahrvok, interview, truktrovanch aj neformlnych pozorovan akvziexperimentu azameranie pozornosti na spolone vykonvan innos ako jednotku analzy. Cieom je zisti, ako uebn interakcia umouje regulova innos dieaa anavodzuje zmeny vinnosti dieaa tak, e vnej diea postupne preber zodpovednos za kov kroky rieenia lohy. Takto zameranie vak el zsadnmu problmu: Ako skma vzah medzi uenm avvinom, ke je uenie vzne najbliieho vvinu definovan prostrednctvom psychickch funkci, ktor ete nie s plne rozvinut? Vskumn projekt sa preto mus vysporiada sproblmom, kam sa relne posunul vvin dieaa pri spolonom rieen lohy ao je vskumne objektvne uchopiten (Smagorinsky, 1995). Vnasledujcom texte sa preto zameriame na objasnenie toho, ako sa dva, reprezentatvne, prstupy stavaj krieeniu tohto problmu.

134

3 Diea adospel pri spolonom rieen problmovej lohy

Prvotn snahy oskmanie vzahu medzi uenm avvinom rmcovan konceptom uenia vzne najbliieho vvinu sa zameriavali na dyadick interakcie, vktorch sa sledoval priebeh rieenia problmovej lohy dieaom pod vedenm kompetentnejieho druhho. Ako ukkov v tejto svislosti je mon povaova srie vskumnch tdi, ktor boli realizovan koncom 70-tych azaiatkom 80-tych rokov 20. storoia pod vedenm Jamesa Wertscha (najm Wertsch, 1979; Wertsch et al., 1980 a McLane & Wertsch, 1986). V nich sa pozornos sstredila nielen na stratgie, ktormi sa asistenti (dospel alebo kompetentnejie diea) snaia zabezpei o najefektvnejie vyrieenie lohy, ale aj na aspekt prechodu zinterpsychickej roviny do roviny intrapsychickej pri spolonom rieen problmovej lohy, predovetkm voblasti metakognitvnych astrategickch aspektov jej rieenia (Wertsch, 1979). V tchto tdich ilo o varicie rieenia problmovej lohy, ktor pozostvala z usporiadania dielov skladaky poda zadanho modelu. Deom pomhali asistenti (v zostave 1 diea 1 dospel), intruovan, e maj dieau pomc srieenm lohy vdy, ke si myslia, e to potrebuje. Zrieenia problmovch loh bol vyhotoven audiozznam zachytvajci vpovede asistentov aj det vpriebehu rieenia problmovej lohy, ktor bol transkribovan adoplnen obehaviorlne prvky rieenia lohy zaznamenan prostrednctvom videozznamu a kdovan v troch oblastiach: ukzanie na objekt, upriamenie pohadu amanipulovanie sdielmi skladaky. Interakcie boli nsledne rozdelen na epizdy, ktor sa koncentrovali na umiestnenie jednho dielu skladaku asamostatne kdovan. Nsledn analza dt sa tkala troch strategickch krokov rieenia lohy: vyuitie predlohy pri vbere dielu skladaky, vber dielu skladaky aumiestnenie dielu skladaky. Analzou vpoved aneverblnych aktivt asistentov adet vtchto epizdach sa J. Wertschovi ajeho spolupracovnkom podarilo dokumentova rovne prechodu od rieenia lohy sposkytovanm vonkajej regulcie krieeniu lohy sprispenm sebaregulcie. Analza vsledkov tchto vskumnch tdi sa zameriavala hlavne na identifikovanie toho, ako sa vo vonkajej innosti dieaa ukazuje avyvja jeho schopnos orientova sa vintrukcich (verblnych aj neverblnych) dospelho a vzahova ich na situciu rieenia lohy, a akm problmom porozumenie tchto intrukci el v rznych fzach interiozcie interpsychickho plnu innosti. V rmci analzy zskanch dt sa autori tdie pokali objasni, ak podoba verblnych intrukci umouje najefektvnejiu orientciu vpodmienkach lohy, ak neverblna podoba intruovania tomu napomha aako sa zvislos dieaa od intrukci men vpriebehu spolonej innosti (od potreby explicitnch verblnych intrukci kombinovanch sneverblnym intruovanm, akm je ukzanie aupriamenie pohadu na prvok, ktor m diea valom kroku poui ksamostatnmu rieeniu lohy sprevdzanho uisteniami apovzbudeniami potvrdzujcimi, e zvolen postup zodpoved podmienkam situcie aneskr ksamostatnej innosti). Vtchto tdich, obdobne aj vinch tdich (z novch napr. Obukhova & Korepanova, 2009), sa problm suchopenm zkladnho mechanizmu prechodu zjednej rovne rozvoja psychickch funkci na nasledujcu riei tendenciou dieaa dospie audra koherenciu medzi svojou innosou aintrukciami kompetentnejieho druhho atendenciou kompetentnejieho druhho tejto koherencii napomha. Diea tak nadobda nielen nov stratgie na rieenie problmovej lohy, ale nadobda aj kontrolu nad jej rieenm (tm, e sa u vzahova verblnu intrukciu dospelho na rieenie lohy avinteriorizovanej podobe ju pouva na autoregulciu), o indikuje nadobudnutie intrapsychickho plnu innosti. Vo veobecnosti potom takto prstup ku skmaniu procesu uenia avvinu umouje interpretova vybran oblas vvinu mentlneho systmu dieaa ako prienik medzi individulnym a socilnym, a vyie rovne samostatnosti a nezvislosti v innosti dieaa ako dsledok uenia zo strany kompetentnejieho druhho. 135

4 Uiace sa skupiny ako zdroj osvojovania si uebnch akolaboratvnych kompetenci

Etablovanm uenia vzne najbliieho vvinu vkolskom kontexte, vprepojen na socilnokontruktivistick prstupy kvvinu poznania, dochdza postupne kpresunu pozornosti na pecifick uebn situciu kolaboratvne uenie. Vkoncepcich ako napr. koncepcia recipronho uenia (Palincsar, Brown, 1984) sa zna najbliieho vvinu aplikuje na uiacu sa komunitu komunitu, vktorej kad jeden jej len prispieva kzvyujcemu sa porozumeniu jej lenov napriek tomu, e maj rozdielne poznanie tkajce sa tudovanej tmy. Ako zdroj vvinu sa tak nechpe priama interakcia medzi uiacim sa a kompetentnejm druhm. Jeho zdrojom je sociokultrna prax, vktorej m jedinec prleitos pozorova alebo sa zastova vznamnch aktivt aosvojova si pecifick komunikan akolaboratvne praktiky viazan na spolon rieenie problmovej lohy. iaci zapojen do skupinovej aktivity vyadujcej kolaborciu pri rieen lohy (v prpade tdie Palincsar aBrown, 1984, svisiacej sporozumenm ametaporozumenm pri tan informano-nunho textu), ktor ako indivdu nedoku zvldnu samostatne, maj najskr prleitos pozorova uitea demontrujceho pouvanie predmetnch stratgi. Neskr mu participova na spolonom rieen problmovej lohy, kde mu predtm pozorovan stratgie aplikova za sasnej kontroly ahodnotenia spoluiakmi lenmi uiacej sa skupiny. Posun od interakcie vpodobe 1 uite 1 uiaci (ktor sme videli vpredchdzajcom prpade) kueniu sa vskupine vedenej uiteom dal podnet kmnohm iniciatvam, ktor presunuli pozornos od uitea reprezentujceho efektvne, kultrne preferovan stratgie vedce kvyrieeniu lohy vdyadickch interakcich na uiace sa komunity, vktorch sa jadro uenia odohrva vsocilnej skupine, pod dohadom ostatnch uiacich sa. Priom zodpovednos za vyrieenie lohy prestva by isto individulnou zodpovednosou, ale sa stva zleitosou zodpovednosti skupinovej (Brown, Campione, 1995). Do hry tak vtomto prpade vstupuje nielen chbajci prvok priamej regulcie innosti dieaa vbezprostrednom kontakte, ale aj distribcia zodpovednosti za vyrieenie lohy na jednotlivch lenov skupiny, ktor navye oaplikovan sprostredkovanch stratgi pre jej rieenie diskutuj, m ich vber podrobuj socilnej kontrole, ale aj transformcii. Napriek tomu, e si iaci takmto spsobom stratgie potrebn na rozvjanie amonitorovanie porozumenia osvojuj (o dokazuj vsledky post-testov vspomnanej tdii), mechanizmus vvinu psychickch funkci, ktor by umonil objasni transformciu interpsychickho plnu innosti na pln intrapsychick, sa vytrca zo zretea. Problm spredikovanm vvinu psychickch funkci sa tak nahrdza podstatne trivilnejm problmom osvojovanm schopnosti riei problmov lohy, ktor presahuj individulne schopnosti jednotlivca. Tento problm ale nedoke odpoveda na otzku, ktor aspekty spolonho rieenia lohy a poskytnutej asistencie maj vzah krozvoju psychickch funkci aktor nie.

5 Zver
Vygotskij predstavil svoj koncept uenia v zne najbliieho vvinu v podobe akejsi metafory. Tento fakt samozrejme prina nemal problmy vskumnkom snaiacim sa poui tento koncept ako rmec pre realizciu vskumu, ktor by umonil vzahy medzi rieenm zadanej lohy auenm dieaa zaznamena ainterpretova vmedziach vplyvu na vvinu psychickch funkci. Sasne plod mnoh polemiky otom, o vlastne mono povaova za uenie vzne najbliieho vvinu (napr. Chaiklin, 2003; Zuckerman, 2007). Tieto diskusie vak motivuj alie snahy ometodologick precizovanie vskumnch plnov vtejto oblasti, ktor s dleitm prspevkom pre ukotvovanie vzdelvacej praxe do psychologicky relevantnejch svislost. Dvod je ten, e 136

nestrcaj zo zretea pvod vych foriem psychickch funkci vsprostredkovanej, socilne regulovanej innosti. Pre vzdelvanie tak poskytuj podstatne optimistickejiu vziu minimlne tm, e odkrvaj veobecnejie tendencie vuen. Tieto tendencie posvaj vvin aupriamuj pozornos na tak uebn aktivity, ktor preklenuj hranice toko kritizovanho verbalizmu aformalizmu vuen tm, e sa snaia osprostredkovanie autonmnej, vedomej kontroly nad mentlnym systmom jedinca aosvojenie si rozvinutejch foriem fungovania psychickch funkci. Tm poskytuj pomerne siln opozciu pedagogickm adidaktickm koncepcim odvodzujcim proces uenia od individulne aktualizovanch ana socilnom prostred nezvislch procesoch, ktor prenikaj hlavne zhumanistickch apersonalistickch zdrojov.

Kontakt
Zuzana Petrov Trnavsk univerzita vTrnave Pedagogick fakulta Priemyseln 4 918 43 Trnava zuzana. petrova@truni. sk

Literatra
Brown, A. L. & Campione, J. C. (1995). Guided Discovery in aCommunity of Learners. In K. McGilly (ed.), Classroom Lessons: Integrating Cognitive Theory and Classroom Practice (pp. 229-270) Cambridge, MA: MIT Press. Hayward, P. A. (1995). The Use of Vygotskys Theory of the Zone of Proximal Development in Quantitative Research: ACritical Review. Paper presented at the Annual Meeting of the Central States Communicaton Association, Indianapolis, April 19-23, 1995, 28p. Chaiklin, S. (2003). The Zone of Proximal Development in Vygotskys Analysis of Learning and Instruction. In A. Kozulin, B. Gindis, V. Ageyev & S. Miller (Eds.), Vygotskys Educational Theory and Practice in Cultural Context (pp. 39-64). Cambridge: Cambridge University Press. Karpov, Y. & Tzuriel, D. (2009). Dynamic Assessment: Progress, Problems, and Prospects. Journal of Cognitive Education and Psychology, 8, 228-237. Laboratory of Comparative Human Cognition (2010). Cultural-historical activity theory: Qualitative research. In E. Baker, M. McGaw, & P. Peterson (Eds.) International Encyclopedia of Education (pp. 360-366). Amsterdam: Elsevier. McLane, J. B. & Wertsch, J. V. (1986). Child-Child and Adult-Child Interaction: AVygotskian Study of Dyadic Problem Study. The Quarterly Newsletter of the Laboratory of Comparative Human Cognition, 8, 98-105. Obukhova, L. F. & Korepanova, I. A. (2009). The Zone of Proximal Development. ASpatiotemporal Model. Journal of Russian and East European Psychology, 47, 25-47. 137

Palincsar, A. S. & Brown, A. L. (1984). Reciprocal Teaching of Comprehension-Fostering and Comprehension-Monitoring Activities. Cognition and Instruction, 1, 117-175. Petrov, Z. (2008). Vygotskho kola vpedagogike. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis. Smagorinsky, P. (1995). The Social Construction of Data: Methodological Problems of Investigating Learning in the Zone of Proximal Development. Review of Educational Research, 65, 191-212. Valsiner, J. & van der Veer, R. (1993). The Encoding of Distance: The Concept of the Zone of Proximal Development and its Interpretations. In Cocking, R. R. & Renninger, K. A. (Eds.), The development and meaning of psychological distance (pp. 35- 62). Hillsday, New Yersey: Lawrence Erlbaum Associates. Vygotskij, L. S. (1978). Vvoj vych psychickch funkc. Praha: SPN. Wells, G. & Chang-Wells, G. L. (1992). Constructing knowledge together: Classrooms as centres of Inquiry and literacy. Portsmouth: N. H. : Heinemann. Wertsch, J. V. (1979). From Social Interaction to Higher Psychological Processes. Human Development, 22, 1-22. Wertsch, J. V., McNamee, G. D., McLane & J. B., Budwig, N. A. (1980). The Adult-Child Dyad as aProblem-solving System. Child Development, 51, 1215-1221. Zuckerman, G. (2007). Child-Adult Interaction that Creates aZone of Proximal Development. Journal of Russian and East Europian Psychology, 45, 43-69.

138

Princp maskulinity femininity vprci uitea vdiskurze okolskej spenosti

Kristna Kaaljakov, Mria Glasov stav psychologickch alogopedickch tdi, Katedra psycholgie apatopsycholgie Pedagogick fakulta UK vBratislave

Abstrakt
Vskum socilnych reprezentci kolskej spenosti bol realizovan prostrednctvom polotruktrovanch interview suitemi Z apecilnych Z. Analza dt pomocou softvru Atlas. ti v kontexte zakotvenej terie ukzala, e socilne reprezentcie kolskej spenosti uiteov s organizovan prostrednctvom centrlnej kategrie vkon iaka, ktor je podmienen vzahom ku kole, vplyvom rodiny acharakteristikami iaka vo vzahu ku kolskej prci. Vdiskurze uiteov boli identifikovan tri stratgie podpory kolskej spenosti iakov: vytvorenie bezpenho priestoru, stanovenie primeranch nrokov a njdenie adekvtnej motivcie pre iaka. Pri ich aplikovan je mon vyui dva komplementrne prncpy musk a ensk, priom uitelia povauj za dleit ich integratvne vyuvanie. Kov slov: maskulinita, femininita, gender, kolsk spenos, stratgie podpory kolskej spenosti Grantov podpora: VEGA . 1/0253/09 2009-2012 Kognitvne verzus socilne predpoklady spenosti uud spostihnutm, rieenho Katedrou psycholgie apatopsycholgie pri stave psychologickch alogopedickch tdi PdF UK vBratislave.

1 Charakteristika vskumnej tdie

V snahe prehbi skmanie konceptualizcie kolskej spenosti bolo nam cieom zisti socilne reprezentcie uiteov zkladnch kl (alej len Z) a pecilnych zkladnch kl (alej len Z) okolskej spenosti iakov, berc do vahy iakov bez postihnutia rovnako ako aj iakov smentlnym postihnutm. Ako teoretick rmec vskumnej tdie sme zvolili teriu socilnych reprezentci (Moscovici, 2000; Plichtov, 2002), ktor umouje uvaova ovzjomnom vzahu medzi individulnym a spoloenskm. Predpokladme, e socilne reprezentcie kolskej spenosti s vznamne ovplyvnen spoloensko-historickm kontextom na strane jednej, taktie vak aj individulnou sksenosou, hodnotami apotrebami uiteov na strane druhej. Uiteov Z aZ volme so zmerom preskma vplyv kontextu aintitucionlnej praxe Z aZ na to, ak vznamy participanti kolskej spenosti pripisuj, ak s ich predstavy apouvan postupy na podporu spenosti iakov. Opierame sa preto oAbricov (1994) koncept centrlneho jadra aperifrnych elementov socilnych reprezentcii. Zkladom centrlneho systmu s kolektvne zdiean socilne reprezentcie, jeho vlastnosami s konsenzulnos a stabilita. Perifrny systm je naopak zvisl od bezprostrednho kontextu, ateda je aj menej stabiln, s 139

vom asimilovan individulne sksenosti jedinca vo vzahu kobjektu reprezentcie, aj individulne zvltnosti vjeho kognitvnom spracovan. Uskutonench bolo 30 polotruktrovanch rozhovorov spriemernou dkou trvania 50 mint. Zdvodu zvenia validity vskumu prostrednctvom triangulcie zskanch pohadov sme do vskumnej vzorky okrem 26 uiteov auiteliek z10 Z aZ Bratislavskho ailinskho kraja zahrnuli 2 kolsk psychologiky a2 pecilne pedagogiky. Pre vber vskumnho sboru sme zvolili metdu snehovej gule, nsledne metdu zmernho vberu cez intitcie ametdu prleitostnho vberu (Miovsk, 2006). Napriek snahe aplikova metdu zmernho vberu negatvnych prpadov sa nm nepodarilo zska dta od participantov zcelej kly spektra. Vskumn sbor bolredukovan na uiteov auiteky, ktorch postoje aprax vedenie koly pozn, identifikuje sa snimi apoveruje ich reprezentova kolu. Tento fakt je obmedzenm vskumnej tdie adovouje nm interpretova zskan poznatky len sohadom na takto vymedzen skupinu uiteov. Po transkripcii zvukovho sboru do textovho editoru boli rozhovory preveden do programu Atlas. ti, ktor vychdza zfilozofie zakotvenej terie (Strauss, Corbinov, 1999). Vslade s induktvnymi princpmi zakotvenej terie umouje program triedenie nazbieranch dt na zklade priradenia kdov kjednotlivm astiam textu. Pre zakotven teriu s charakteristick tri druhy kdovania. V slade s otvorenm kdovanm sme oznaili spolonm nzvom, tzv. kdom, seky textu, ktor niesli podobn informciu. Kdy spodobnm obsahom, mylienkou, kontextom smespjali do podkategri akategri. Postupne, vslade saxilnym kdovanm, sme kategrie definovali prostrednctvom vlastnost aurovali ich vzjomn vzahy. Na zklade novch dt sme vytvoren kategrie overovali aalej spresovali. Pri treom type, t. j. selektvnom kdovan, sme vybrali jednu centrlnu kategriu (v naom prpade to bola kategria vkon), ku ktorej sme vzahovali vetky ostatn zaznamenan kategrie. Jednotliv typy kdovania prebiehali asto sbene. Vznikajcu teriu sme zakotvovali vemprii prostrednctvom neustleho vzahovania jednotlivch typov kdovania kzaznamenanm empirickm dtam. truktra triedenia dt pritom nebola dopredu znma, vznikala na zklade overovania vzahov medzi kategriami vnovch empirickch dajoch. Pri spracovvan dt sme sa riadili postupmi zakotvenej terie tak, ako ich popisuje Charmazov (1994), ktor sa odkla od striktne pozitivistickho postupu Straussa aCorbinovej (1999). Draz kladie na flexibilitu postupu azahrnutie osoby vskumnka ako neoddelitenej sasti procesu vskumu. Na zklade uvedenej analzy dt sme navrhli teriu podpory kolskej spenosti uitemi.

2 Teria podpory kolskej spenosti

Ako centrlny pojem (Strauss aCorbinov, 1999) terie podpory kolskej spenosti sme urili vkon iaka/iaky. Samotn reprezentcie (Abric, 2003) vkonu iaka/iaky sa vdiskurze uiteliek auiteov lia. Prvm spsobom reprezentcie vkonu iaka/iaky je jeho stotoovanie so kolskm prospechom ahodnotenm vkonu prostrednctvom znmok. Hodnotenie vkonu sa opiera ouniverzlne tandardy, kde snaha apevn va je ocenen spechom vlune vkombincii suritou mierou rozumovch schopnost. iak/iaka sniou mierou rozumovch schopnost nem ancu zska zitok dlhodobejieho kolskho spechu. Vina uiteov auiteliek vnaom vskumnom sbore vak vkon iaka vysvetovala ako individulny pokrok iaka i iaky, ktor sa automaticky nemus premietnu vo vbornom prospechu iaka. Tto uitelia spjaj kolsk spenos primrne s pozitvnym vzahom iaka ku kole, 140

ktor mu nsledne umouje lepie sa sstredi na podanie osobne najlepieho vkonu. Druh konceptualizcia vkonu iaka/iaky je charakteristick drazom na individulnu rove schopnost, individulny potencil arelatvnos spechu. Vetci osloven uitelia repektuj pri klasifikcii tandardne dohodnut pravidl zakotven vklasifikanom poriadku koly. To znamen, e iaci maj monos svoj vkon relne porovna s vkonom spoluiakov na zklade znmky. Rozdiel medzi prvou a druhou skupinou uiteov je vtom, e uitelia, ktor chpu vkon vzmysle individulneho pokroku, doku oceni snahu anapredovanie iaka. iaka vnmaj ako spenho napriek tomu, e m slab prospech. Uitelia, ktor kolsk spenos reflektuj vzmysle podvania vbornch vkonov vrmci univerzlnej normy, iakov so slabm prospechom za spench nepokladaj. Uitelia pracuj shrnne so tyrmi rznymi pojmami kolsk prospech, kolsk spenos, rove rozumovch schopnost avzah iaka ku kole. Na dleitos rovne rozumovch schopnost pre dosahovanie vkonov vkole sa prihliada, nie je vak vpozci vlunho initea. kolsk spenos, resp. dosahovanie vkonov zvis poda uiteov najm od vzahu iaka ku kole. Pozitvny vzah ku kole zabezpeuje motivciu kpodvaniu kolskch vkonov. Kovm initeom, ktor m vplyv na vytvorenie pozitvneho vzahu iaka ku kole je rodina aprostredie, zktorho iak pochdza. Rodina sa vdiskurze uiteov ukazuje ako najsilnej inite kolskej spenosti iaka. Vrmci vplyvu rodiny sa ukazuje ako dleit vzah rodiny kukole asocioekonomick status, zktorho vyplva, koko asu mu rodiia deom venova. Uitelia hodnotia ako rizikov rodiny snzkym asvysokm ekonomickm statusom. Pozitvny vzah ku kole je sasou kruhu kolskej spenosti. Ak sa iak cti vkole bezpene, m monos podva osobn najlepie vkony, ktor mu na zklade hodnotenia uiteom prinaj zitok spechu. Sprevanm spechu sa nsledne spja posilnenie pozitvneho vzahu ku kole. Pre podporenie kolskch spechov vetkch iakov pracuj uitelia na zabezpeen troch zkladnch podmienok bezpenho priestoru, primeranch nrokov na iaka amotivcie pre kolu akolsk prcu. Vytvranie bezpenho, t. j. predvdatenho priestoru pre iakov, je podmienen neustlym vyvaovanm dvoch stratgi zavedenm adodriavanm pravidiel triedy avytvranm vzahu so iakom. alou podmienkou je urenie sprvnej miery nrokov na iaka, t. j. takho mnostva, obsahu aformy uiva, pri ktorch iak mus vyvja snahu au sa, ale zrove to nie je vzhadom na jehoschopnosti apoznatky prli vysok rove, ktor by viedla kopakovanmu nespechu. Pri jej urovan uitelia vychdzaj zo skupinovej normy, ktor na zklade individulnych potrieb konkrtnemu iakovi prispsobuj. Pri motivcii kosobne najlepm vkonom uitelia motivuj iakov jednak tm, e vychdzaj zich zujmov, tie ale vyuvaj ich prirodzen saivos. Sasou podpory motivcie iakov je aj poskytovanie sptnej vzby, na zklade ktorej si iak vytvra sebaobraz.

3 ensk amusk princp vprstupe kiakom

Identifikovali sme dva princpy, ktor uitelia vyuvaj vprstupe kuiakom pri zabezpeovan troch uvedench podmienok kolskej spenosti. Inpirujc sa diskurzom viacerch uiteov (napr. Mus tam by aj postoj mua aj eny, o by mal uite aj uiteka zvldnu, oba tie postoje. ) sme ich pomenovali musk aensk. (pozri Schma 1). 141

Schma 1: ensk amusk princp vprstupe kiakovi

Uiteky auitelia sprevahou enskho princpu vprstupe kuiakom klad pri definovan pojmu kolsk spenos draz na pozitvny vzah iaka ku kole, na vntorn spokojnos iaka, rados zo koly ana vytvorenie prjemnho prostredia pre uenie. Viac sa zaujmaj osituan faktory vstupujce aintervenujce pri vkonoch iaka vkole. spech iaka posudzuj relatvne, vo vzahu kindividulnej miere pokroku. Uiteky auitelia sprevahou muskho princpu klad pri definovan pojmu kolsk spenos draz na vkon iaka, na jeho prospech aznmky. spechy iaka vyhodnocuj na zklade porovnania vkonu iaka so spoluiakmi. spech je podmienen najm vbavou iaka jeho kognitvnym potencilom a osobnostnmi rtami, ktor s dan. Vsledkom prevahy jednej alebo druhej polarity s prli mkk alebo prli tvrd aprsni uitelia, ktor nie s efektvni pri podporovan kolskej spenosti iakov. Umenm uitea je osvoji si oba princpy anjs rovnovhu pri ich aplikovan vo vzahu kiakovi. Uitelia Z auitelia Z opisuj stratgie podpory spenosti iaka vemi podobne. Na zklade porovnan diskurzu predpokladme, e ide ouniverzlne stratgie uiteskej profesie, ktor je mon vyuva ako uiakov spostihnutm, tak aj uiakov bez postihnutia. Porovnanie diskurzu kolskej spenosti medzi uitemi Z a Z ukzalo odlinosti najm vdraze na vyuvanie individulnej normy. Uitelia Z zahrnut vo vskumnej vzorke uprednostuj individulny prstup pri stanovovan normy, zatia o osloven uitelia Z vprevanej miere uplatuj skupinov normu. Uitelia Z uplatuj vo vej miere musk princp vprstupe kiakom, o vyplva aj zjej vntornej organizcie (najm zpotu iakov vtriedach). Vstup odbornkov (kolskej psychologiky i pecilnej pedagogiky) do kolskho prostredia by mohol poda autoriek prispie k vej miere uplatnenia spomnanho enskho princpu v prstupe k iakom a tak podpori vytvranie bezpenej atmosfry v kole, a teda i posilni vytvranie kladnho vzahu iakov ku kole. Uitelia SZ maj vrazne viac sksenost so spoluprcou sodbornkmi, priom vZ by bolo potrebn prve tto oblas najm vsvislosti sinklziou iakov s MP posilni. Analza vskumnch dt ukzala, e diskurz Z je charakteristick drazom na ensk princp vprstupe kiakom, draz je kladen na vytvranie bezpenho priestoru cez vzah uitea so iakom, individulny prstup amotivciu na zklade zujmov iaka. Uitelia Z reflektuj nedostatky Z, ktor poda nich spovaj vskreslenom sebaobraze iakov vdsledku obmedzenej monosti porovna sa so skupinovou normou. iakov je poda nich potrebn vies aj kschopnosti vyrovna sa siastkovm nespechom. 142

4 Musk aensk princp vprstupe kiakovi/ iake vkontexte gender tdi

K uvaovaniu o musko enskej polarite v prstupe k iakovi ns inpiroval vrok uiteky: Vien ja nemyslm, len tie deti ochraova amojka to vbec nie. Mus tam by aj postoj mua aj eny, o by mal uite aj uiteka zvldnu, oba tie postoje. no ja toto vyadujem, ale ja a neprestanem ma rd, ke okovek. Musk aensk princp vprstupe ku iakom je potrebn jasne odli od rozdielneho prstupu kiakom poda rodu, t. j. uiteov auiteliek. Tu ide skr oproces hadania rovnovhy medzi muskm aenskm princpom vprstupe ku iakom, ktorm prechdza kad uite aj uiteka nezvisle od pohlavia. Vprstupe uiteky me teda prevaova musk auuitea ensk princp. Takmto vymedzenm je poda ns mon sa vyvarova rodovej stereotypizcii typickch prstupov uiteov auiteliek kiakom (v teoretickej rovine) anaopak me prispie kbohatej reflexii uitemi pouvanch stratgi vpraxi. Uveden terminolgia sa opiera okoncept genderovch rol, ktor nie s podmienen biologicky ale socilne, vzmysle socilne kontruovanch oakvan vo vzahu kmaskulnnemu afeminnnemu sprvaniu. Tieto oakvania zahaj self koncepty, psychologick rty, ale aj rodinn aprofesijn role pridelen dichotomicky lenom oboch pohlav (Lipman-Blumen, 1984; poda evkov, 2009). Vvin maskulnneho afeminnneho princpu vsprvan vpostojoch arolch je podmienen kultrne. Maccobyov (1988) vemi jasne vystihuje rozdiel medzi pohlavm agender: Jednotlivec me by viac alebo menej feminnny, avak neme by viac alebo menej enou. Farkaov (2005) kontatuje, e naa kultra rozum aobjektivitu spja smaskulinitou, zatia o emcie asubjektivitu sfemininitou. Pri vymedzovan terminolgie, t. j. pri stotonen orientcie na pravidl smuskm princpom aorientcie na vytvranie vzahu so enskm princpom sa opierame opoznatky, ktor vtomto smere prina Gilliganov (2001) vsvislosti so skmanm morlnej orientcie vkontexterozdielnych sksenost socializcie muov aien. Obe skupiny poznaj obidve morlne orientcie, ale na zklade spomnanch socializanch procesov sa mui viac identifikuj sorientciou na spravodlivos aeny sorientciou na starostlivos. Poda Gilliganovej (2001) je dleit, aby sa nezanedbvala ani jedna ztchto perspektv a vytvorili sa podmienky pre rovnocennos obidvoch morlnych orientci. Aj nami skman diskurz podporuje mylienku rovnocennosti muskej aenskej orientcie vprstupe ku iakom apoukazuje na dleitos vyuvania oboch princpov pri podpore kolskej spenosti poda potrieb konkrtnej situcie. Kus (2000) sa vracia kmylienke andrognie. Andrognni jedinci sa sprvaj primerane poiadavkm situcie a nie poda toho, o je typick pre ich gender rolu. Situcie doku riei vzhadom na svoj potencil bez toho, aby sa zaaovali tm, i pouvaj musk alebo ensk princp takto lovek me by zrove asertvny i citliv kpotrebm druhch, kompetentn i empatick vzvislosti od situcie. alou teriou, oktor sa pri zakotvovan muskho aenskho princpu vprstupe kiakovi opierame je teria socilnych rol. Eaglyov aJohnsonov (1990, poda evkov, 2009) uvdzaj, e sprvanie je determinovan najvraznejou socilnou rolou vkonkrtnej situcii. Znamen to, e ak mu lekr aena sestra prdu do kontaktu vnemocnici, ich sprvanie bude ovplyvnen viac socilnou rolou (pracovnmi pravidlami, statusom) ako pohlavm (evkov, 2009). Rovnak 143

princp plat pre uitesk povolanie. Poda tejto terie sa vrovnakej socilnej role bud aj mui aj eny sprva podobne. Socilne reprezentcie kolskej spenosti svisia sprevaujcou tendenciou uitea kvyuvaniumuskho i enskho princpu vprstupe kiakovi. VTab. 1 predkladme shrn kovch zloiek, generovanch na zklade analzy dt, na zklade ktorch mono ensk amusk princp vprstupe kiakovi polarizova.
Tabu ka 1: Polarizcia kovch zloiek muskho aenskho princpu vprstupe kiakovi Vkon Vplyv Porovnatenos vkonu Atribun tl Motivcia Hodnotenie Prevaha muskho princpu Prospech Potencil Prevaha enskho princpu Individulny posun Prostredie Uniktnos

tandardnos

Dispozin atribcie Vkonov motivcia Znmky Autoritatvny

Situan atribcie

Motivcia cez zujmy Slovn hodnotenie Partnersk

Vzah uite iaci

Hadanie rovnovhy medzi oboma princpmi je nepretrit, dynamick proces. Odosiahnut rovnovhy i harmnie pri aplikovan muskho aenskho princpu vprstupe ku iakom nie je vabsoltnom chpan mon hovori, rovnako ako proces stvania sa uiteom nie je nikdy dokonen. Prca uitea so iakmi, ktor vpriebehu kolskej dochdzky prechdzaj prirodzenm procesom zmien, nti uitea flexibilne vyvaova pomer muskej aenskej polarity vzhadom ku konkrtnym okolnostiam. Nejde toti len oizolovan hadanie vlastnej uiteskej identity. Uite reaguje na potreby iaka avinterakcii so iakom vyber sprvny pomer oboch princpov. Vstine oneustlej potrebe rastu hovor uiteka Klra: To je na tom uitestve asn, to tvoriv, e tam nem jednu chvu rovnak ako druh, lebo tam sa ti partneri stle menia ako osoby, ale aj ako jedinci. Zda na de je to in, to je asn.

Kontakt
Kristna Kaaljakov Mria Glasov stav psychologickch alogopedickch tdi Katedra psycholgie apatopsycholgie Pedagogick fakulta UK vBratislave Raianska 59 813 34 Bratislava kristkah@gmail. com

Literatra
Abric, J-C. (1994). Lorganisation interne des reprsentations sociales: systme central et systme priphrique. In: C. Guimelli (Ed.) Structures et transformations des reprsentations sociales. Neuchtel: Delachaux et Niestl, 1994. p. 73-84. 144

Abric, J-C. (2003). La recherche du noyau central et de la zone muette des reprsentations sociales. (online). In: Eres (Eds.) Mthodes dtude des reprsentations sociales. Eres. 2003. I. S. B. N. 9782749201238 [cit. Apr. 2011]. Dostupn na internete: http://www. cairn. info/resume. php?ID_ARTICLE=ERES_ABRIC_2003_01_0059 Farkaov, E. (2005). Me by rozum emocionlny aobjektivita perspektvna? (K problematike poznania vo feministickch epistemolgich). In Linkov, M. ; ervinkov, A. (eds.) 2005. Mylen hranic: genderov pohledy na racionalitu, objektivitu a vdouc subjekt. Sociologick stav AVR, ISBN 80-7330-050-8 (cit. 6. 4. 2011) Dostupn online na: http://www. cec-wys. org/prilohy/cdab2543/kapitola4. pdf Gilliganov, C., (2001). Jinm hlasem. Orozdln psychologii en amu. Praha: Portl. Charmaz, K. (1994). Grounded theory: objectivist and constructivist methods. In: Denzin, N. K., Lincoln, Y. S. (edit.) Handbook of qualitative research. Thousand Oaks: Sage Publications, 1994. p. 509-535. Kus, D. (2000). Psychologick andrognia, evergreen v chpan maskulinity a femininity? In Heller, J., turma, J. (Eds.) Psychologie pro tet tiscilet. Praha: Testcentrum. Maccoby, E. E. (1988). Gender as asocial category. In Developmental Psychology, Vol 24(6), Nov 1988, 755-765. Miovsk, M. (2006). Kvalitativn pstup ametody vpsychologickm vzkumu. Havlkv Brod: Grada ISBN 80-247-1362-4, str. 329. Strauss, A, Corbinov, J. (1999). Zklady kvalitatvneho vskumu. Postupy atechniky metody zakotven teorie. Boskovice: Albert. ISBN 80-85834-60-X. evkov, J. (2009). Emocionalita vedcich pracovnkov vkontexte gendru. [online]. In Zbornk IV. medzinrodnej konferencie doktorandov odborov Psycholgia a Socilna prca FSVaZ UKF. Nitra. 2009. str. 204-213 [cit. 6. 4. 2011] Dostupn online na: http://www. kpsv. fsvaz. ukf. sk/PhD_konf_zbornik_2009/SUBORY/PDF/24_Sevcikova. pdf

145

146

Minority, majority amedziskupinov vzahy

Rmsky jazyk vo vzdelvan1

Tina Gaoviov stav verejnej politiky aekonmie, Fakulta socilnych aekonomickch vied, Univerzita Komenskho, Centrum pre vskum etnicity akultry

Abstrakt
V odbornej literatre aj vnrodnch amedzinrodnch strategickch dokumentoch sa uvdza vea argumentov pre podporu vzdelvania det vich materinskom jazyku. Napriek tomu, e poda odhadov mono a 10% det navtevujcich zkladn koly na Slovensku maj materinsk jazyk rmsky, nie je na Slovensku jedin kola srminou ako vyuovacm jazykom. Vprspevku s analyzovan vsledky zkvalitatvneho vskumu, ktor realizovalo Centrum pre vskum etnicity akultry. Analza kladie draz na postoje kl kvyuvaniu rmskeho jazyka vo vzdelvan ana to, ak lohy rmsky jazyk na kolch zohrva. Jazyk pritom vnma nie len ako komunikan, ale zrove aj ako symbolick nstroj. Kov slov: rmsky jazyk, vzdelvanie, inklzia, jazykov politiky Grantov podpora: Grant pre doktorandov amladch vedeckch pracovnkov Univerzity Komenskho. UK/428/2011 Jazykov politiky vo vzdelvan det zminoritnch rodn.

1 vod
Jazyk je kov nstroj pre udsk komunikciu, pre kognitvny rozvoj loveka apre vzdelanie. Diea, ktor doma hovor inm jazykom, ne ten, vktorom sa vzdelva vkole, je vpecifickej situcii. Tento prspevok sa venuje tomu, ako koly pristupuj krmskemu jazyku, teda materinskmu jazyku mnohch rmskych iakov. erp pri tom zdt zkvalitatvneho vskumu na desiatich rznych zkladnch kolch. Prspevok uvdza viacero postrehov otom, vakch situcich sa na kolch rmsky jazyk vyuvaj aako ho pedagogick pracovnci hodnotia.

2 Analytick rmec
Jazyk je nutn vnma vdvoch spolu svisiacich perspektvach. Na jednej strane jazyk sli uom ako hlavn komunikan nstroj. Na druhej strane m vznamn symbolick funkciu.
1. Dlhia a rozpracovanejia verzia tohto textu vyla v sle 4/2012 asopisu Human Affairs: Postdisciplinary Humanities & Social Sciences Quarterly pod nzvom The Romani language in the Slovak educational system, s. 510-523.

147

Jazyk vo verblnej forme sli pre komunikciu tvrou vtvr. Psomn forma jazyka umouje aj komunikciu vzdialen vpriestore aase. Encyklopdia svetovch jazykov Ethnologue rozliuje vye 7000 jazykov (Lewis, 2009). Jazyky sa delia na oficilne verzie adialekty, ktor sa povauj za mierne odlin, vinou vzjomne zrozumiten, formu uritho jazyka. To, kedy je jazyk definovan ako plnohodnotn formlny jazyk akedy ako dialekt vak nie je jazykov, ale vhradne politick otzka. Tmto sa dostvame ksymbolickej hodnote jazyka. Nazeranie na jazyk vkontexte jeho symbolickho vznamu nie je tak samozrejm, ako to je pri jeho komunikanej funkcii. Jazyk nie je iba prostriedkom pre zdieanie socilnej reality vsocilnych interakcich, ale vemi vznamnm spsobom sa podiea na jej vytvran. Poda Bourdieho (1991) je jazykov kompetencia vzahov. Zvis od individulnych jazykovch dispozci (jazykov habitus), ako aj od socilnych ajazykovch prostred (pol), vktorch funguj. Bourdieu prirovnva verblnu komunikciu, teda jazykov vmenu, k ekonomickej vmene. Poda neho znalos jazyka je jazykov kapitl, ktor na uritom jazykovom trhu vytvra symbolick zisk alebo stratu. To zvis od hodnoty, ktor danmu jazykovmu kapitlu prisudzuj jednotliv zastnen aktri. Jazykov vmena [] je tie ekonomickou vmenou, ktor je stanoven vrmci uritho symbolickho mocenskho vzahu medzi vrobcom, nadanm uritm jazykovm kapitlom, aprjemcom (alebo trhom), ktor je schopn zskava urit materilny alebo symbolick zisk. (Bourdieu, 1991, 66, preklad autorky)

3 Metodolgia
Prspevok pouva empirick dta zozbieran vrmci vskumnho projektu Opatrenia na zlepenie vzdelvania rmskych det- s naozaj inkluzvne?, ktor realizovalo Centrum pre vskum etnicity akultry vobdob oktber 2011 marec 2012 sfinannou podporou radu vldy SR. Autorka tohto lnku sa na projekte podieala ako koordintorka, lenka vskumnho tmu aspoluautorka zverenej sprvy. Kvalitatvny vskum zahal vskum na desiatich kolch vrznych astiach Slovenska. koly boli vyberan poda nasledujcich kritri. Vetky koly mali zriaden 0. ronk, na kole psobil/a aspo jeden/jedna asistenta/tku uiteov akolu navtevovali iaci zo socilne znevhodnenho prostredia (vyberan poda dajov IP za kolsk rok 2010/11). Zo zoznamu kl, ktor spali vetky vyie spomenut podmienky, boli koly vyberan o najrznorodejie na zklade tchto kritri: geografick umiestnenie, vekos obce/mesta, vekos koly avyuovac jazyk. Kad kolu navtvil tm dvoch vskumnok, ktor na kole trvili dva dni. Poas tchto dn realizovali polo-truktrovan rozhovory sriaditemi, asistentmi uiteov, uitemi v0. ronku, pecilnymi pedaggmi aalmi uitemi i inmi relevantnmi aktrmi. Zrove robili zznam zpozorovania vkole. Rozhovory boli zameran na viacero tm aopatren, ktor maj dopomha klepiemu vzdelvaniu rmskych det. Medzi inmi skmali aj pouvanie rmskeho jazyka Zisovali teda, i niekto zo zamestnancov koly ovlda rmsky jazyk, vakch situcich ho pouva aako kola berie vo vyuovan aj mimo neho do vahy to, e iaci maj materinsk jazyk rmsky. Hlavn vskumn otzka znela: Pouva kola vnejakch podobch rmsky jazyk ako potencilny nstroj inklzie?. Srespondentmi boli veden polotrukturovan rozhovory svopred stanovenmi otzkami. Tieto boli vinou dopan netruktrovanmi rozhovormi poas dvojdovho pobytu vskumnch 148

tmov na kole. Zdrojom dt boli aj vskumn dennky vetkch desiatich vskumnok, ktor zber dt realizovali. kolm bola vo vskume zabezpeen pln anonymita, uvdza sa iba kraj, vktorom sa nachdzaj.

4 Rmske deti na zkladnch kolch Slovensku zkladn fakty

Na Slovensku neexistuj iadne presn daje opote Rmov, teda ani oich vekovom zloen i opouvan rmskeho jazyka. Vetky dostupn daje pochdzaj zodhadov i reprezentatvnych vskumov. Poda oficilnych tatistk sa krmskej nrodnosti hlsia 2% obyvatestva SR2. Poda odhadov na Slovensku vak ije okolo 3200003 450000 Rmov4. Poda vskumu UNDP (2006), takmer 40% Rmov je vo vekovej skupine do 15 rokov. Zrove poda UNDP viac ne polovica Rmov ijcich na Slovensku m ako materinsk jazyk rminu. Iba necel tretina m ako prv jazyk slovensk, aokolo 13% uviedlo materinsk jazyk maarsk. Na zklade vyie uvedench dajov by bolo mon odhadn, e a 18% 26% det vpovinnej kolskej dochdzke na Slovensku s Rmovia5, ztoho pribline polovica (t. j. 9% 13%) me ma rmsky jazyk ako svoj materinsk jazyk. Je vak nutn doplni, e nedostatkom citovanho vskumu UNDP pre tento odhad je, e je reprezentatvny predovetkm pre t as rmskej populcie, ktor ije vmarginalizovanch komunitch. Berc do vahy vetkch Rmov na Slovensku bud pravdepodobne ni aj podiel det na celkovej populcii, aj podiel tch Rmov, ktor hovoria rmskym jazykom, kee ten sa vyuva najm vmarginalizovanch komunitch. Mnoho vskumov poukzalo na dlhodob zlyhvanie rmskych det, apredovetkm det zmarginalizovanch rmskych komunt, vo vzdelvacom systme na Slovensku (Friedman et al., 2009; Hapalov Daniel, 2008; Tomatov, 2004, aalie). Odbornci vtejto svislosti poukazuj na mnoho vzjomne prepojench problmov, medzi ktor patria: nzke vzdelanie asocio-ekonomick status rodiov, slab predkolsk nvtevnos materskch kl, predsudky alatentn i prejavovan rasizmus vinovej populcie vrtane nermskych pracovnkov kl, ast vzdelvanie rmskych det vsamostatnch segregovanch triedach aich nadmern zastpenie vpecilnych kolch, aalie. Tmto problmovm oblastiam sa tento prspevok nevenuje. Zameriava sa vhradne na rmsky jazyk apostoje kl kvyuvaniu rmskeho jazyka na zkladnch kolch. Rmovia maj status nrodnostnej meniny avzahuj sa na nich predpisy oprve na nrodnostn kolstvo. Napriek tomu, e potom prslunkov s porovnaten smaarskou meninou na Slovensku, ich situcia je vrazne odlin. Km 7% vetkch det vSR navtevuje triedy svyuovacm jazykom maarskm6, nie je na Slovensku jedin ttna zkladn kola svyuovacm

2. Poda vsledkov Stania obyvateov, domov abytov 2011 sa krmskej nrodnosti hlsi 2% obyvateov, o je mierny nrast oproti minulosti (v roku 2001 sa hlsilo 1, 7%). 3. Atlas rmskych komunt 2004. 4. Prognza pre rok 2012 (Vao, 2002). 5. Ak 40% je vo vekovej skupine 0-15 rokov, pribline 25% je vo veku povinnej kolskej dochdzky (6-15 rokov). 25% zodhadov320000 a450000 tvor populciu rmskych iakov okolo 80000 112500. Celkov poet det na zkladnch kolch je 434477 (IP). 6. Vpoet autorky na zklade dajov IP 2011.

149

jazykom rmskym. To znamen, e deti smaterinskm jazykom rmskym navtevuj koly svyuovacm jazykom, ktor je odlin od ich materinskho.

5 Postoje aprax pri pouvan rmskeho jazyka na kolch

5. 1 Jazyk ako komunikan prostriedok Tak, ako poukzali aj in vskumy (porov. napr. Hapalov Daniel, 2008), koly sa zhoduj na tom, e deti zmarginalizovanch komunt pri vstupe do koly vemi asto prekonvaj jazykov bariru. Deti, ktor doma hovoria po rmsky a nenavtevuj matersk kolu a neprichdzaj pravidelne do kontaktu so slovensky hovoriacim obyvatestvom, pri vstupe do koly asto takmer nehovoria slovensky. Jazykov bariru na kolch tie uvdzali ako jeden z hlavnch dvodov zaraovania det do 0. ronka7 Oni nevedeli ni, jedin slovo nerozumeli po slovensky. (. . .) Ja musm pracova ako shluchonemmi posunkovou reou. Ale tak, potom to ide vemi rchlo, ke sa nauia tie zklady. Po dvoch mesiacoch u zanaj tvori vety, rozprvaj sce gramaticky nesprvne vneuritkoch av1. pde av1. osobe, ale u sa dorozumieme. Po 4 mesiacoch u spolu normlne komunikujeme. (triedna uiteka 0. ronka, Koick kraj) Tto jazykov barira je prekonvan najm tm, e uitelia na deti hovoria po slovensky atie si jazyk povanm osvojuj. Vinou nevyuvaj iadne konkrtne metodick pomcky zameran na vubu sloveniny. Dvodom je, e uitelia nie s odborne pripraven na cielen metdy uenia slovenskho jazyka ako cudzieho jazyka. Aj in vskumy preukzali, e vslovenskom kolskom systme chbaj metodiky pre vyuovanie sloveniny ako cudzieho jazyka (porov. Gaoviov, (Ed.) 2011, 47-48). V mnohch kolch nikto zpedagogickho zboru neovlda rmsky jazyk. Vinch je to najastejie rmsky/a asistent/ka, menej asto uite/ka alebo vnimone riadite/ka. Tto pracovnci koly pouvaj rminu pri uen det v0. a1. ronku slovensky. Prekladaj im slovensk vrazy, ktorm deti nerozumej, do rminy. Ja napr. [. . . ] som pouvala rmske vkladov karty. Aj ke som ete nemala rmske vkladov karty, tak bol labikr rmsky. [. . . ] Ke [dieau] rozprvate vraz, ktor mu ni nehovor, on ho nepozn, tak si ho nezapamt. [. . . ] Ja som moje deti uila len tak. . . a u sme vedeli, e to je A, lebo to bolo angrusti (rmsky prste). [. . . ] To nie je na popieranie sloveniny, to snm nem ni, to je na t pomoc na zaiatku, ke je t barira jazykov. [. . . ] Oni sa pri tom uia ten jazyk, lebo jazyk sa ned ui dnes, prdem do koly aviem. To sa ned, to je dlhodob proces aten proces po 9. triedu trv. (riaditeka, Koick kraj) Vetci vyuujci, ktor rmsky jazyk ovldaj apouvaj ho pri uen det po slovensky, si tento spsob vemi pochvaovali. Napriek tomu sa unich prejavoval internalizovan pocit, e takto postup nie je celkom sprvny alebo iadan. Viacer respondenti sa spontnne za svoje konanie ospravedlovali i spontnne spomnali, e nemus by plne akceptovan. Vpredolom citte takto vymedzovanie sa ilustruje veta: To nie je na popieranie sloveniny, to snm nem ni, to je na t pomoc na zaiatku, ke je t barira jazykov i poznmka od rovnakej osoby: Mono, e
7. Do 0. ronka s zaraovan deti, ktor u s vkolopovinnom veku, avak nespaj predpoklady kolskej zrelosti. Zaradenie do 0. ronka je mon iba na zklade psychologickho vyetrenia aso shlasom rodiov.

150

by to inpekcia nie a tak rada videla [. . . ] Podobne sa valch rozhovoroch vyskytla napr. veta: Ja sa nikdy nerozprvam na hodine, akoe otvorene po rmsky. Pretoe nie je to jazyk, ktorm by sa malo na hodine komunikova. (rmska asistentka, Bratislavsk kraj). Ztoho je zrejm, e napriek pozitvnym sksenostiam svyuvanm rminy pre uenie sloveniny, uitelia mali internalizovan pocit, e rmsky jazyk ani vtakomto prpade do koly nepatr. 5. 2 Jazyk ako symbolick nstroj Km vniektorch socilnych vedch sa osymbolickej lohe jazyka pri spoluvytvran hierarchickch vzahov hovor, voblasti verejnch politk i praxi na kolch je tto druh rovina jazyka vemi mlo reflektovan. Neznme vns prirodzene vzbudzuje (aj) strach i nedveru atak je to aj srmskym jazykom pre pedaggov, ktor sami rmsky nerozumej. Najotvorenejie to sformulovala riaditeka jednej koly, ktor sa sama nauila po rmsky. Ke rozprvaj po rmsky [. . . ]aja im rozumiem, tak mi to tak nepreka. Horie by bolo, keby som ja im nerozumela aby som nevedela o hovoria. Tak to by som znervznela, e o ke hovoria nieo, o nemaj, alebo plnuj nieo, o nemaj. (riaditeka, Koick kraj) Otzka ne/znalosti jazyka zko svis aj s autoritou vyuujceho. Rmsky/a uite/ka, ktor/ ovlda jazyk, ktorm sa iaci bene medzi sebou rozprvaj, m neraz vyiu autoritu. To inm gadovskm uiteom zvykne preka. Ilustruje to nasledujci citt nermskej uiteky na kole sisto rmskymi iakmi na vchodnom Slovensku: Mala som [rmsku] asistentku amne to nevyhovovalo. T autorita uitea bola niekde plne inde. Rozprvali po rmsky, ja som im nerozumela. Veakrt mali vhodu oproti mne. Amne to fakt vadilo, aj ke som nieo povedala, alebo ke nebola asistentka [. . . ] oni len stle: Kde je Didi? ako teta. (uiteka, Preovsk kraj) alie dleit zistenie je, e na skmanch kolch rmina takmer vbec nenapa pozitvnu funkciu pri budovan kladnho vzahu k rmskej kultre a podporovan sebavedomej rmskej identity. Vnimku obas tvoria rmske piesne i riekanky. Najm sa vak rmina na kolch, pokia je vbec prtomn, vyuva pre dva ely. Prvm je vyie spomenut uenie slovenskho jazyka prostrednctvom rminy. Druhm je vyuvanie rminy ako nstroja vynucovania si disciplny iakov abudovania i posilovania autority uitea/ky, ktor/ rminu ovlda. Nasledujci citt je od nermskej riaditeky, ktor sa nauila po rmsky. Ak poujete anadvaj, myslia si ve ona nerozumie asa otote aim poviete, tak sa zhia. Je to tak prvok vchovn, o sa d poui aj na rodiov aj na tie deti. (riaditeka, Koick kraj) Podobne svoju sksenos opisuje mlad rmska asistentka. Ke som dola na hodinu anepoznali ma, tak nevedeli, e viem po rmsky. Som rozumela, o oni si rozprvaj. Au potom som ich ja oslovila vich jazyku. Tak boli ztoho plne hotov. Ale myslm si, e aj toto mi pomohlo vleni sa medzi nich, teda e ma brali. e to bolo lepie, urite. (rmska asistentka, Bratislavsk kraj).

6 Zver
Prspevok sa venuje postoju apraxi kl pri prstupe krmskemu jazyku ako materinskmu jazyku rmskych iakov. Vychdza zdt zkvalitatvneho vskumu, ktor sa realizoval na desiatich zkladnch kolch na Slovensku. Vskum realizovalo Centrum pre vskum etnicity akultry 151

vzime 2011/12. Na zklade analzy som dospela kzverom, e rmsky jazyk, pokia na kole je prtomn, sa vyuva najm na dva ely: prekonvanie jazykovej bariry aposilovanie autority. (1) Vzhadom na ast jazykov bariru rmskych det pri nstupe do koly, niektor koly pouvaj rminu ako sprostredkovatesk jazyk. Potrebn je dovtedy, km si deti dostatone neosvoja sloveninu. Samotnej rmine sa vak iba vemi vnimone prisudzuje funkn hodnota auitelia vinou nepovauj za dleit naui iakov spisovn rminu. (2) Vrovine symbolickej je rmina do vekej miery povaovan za spsob, ako si udet vybudova autoritu. To pomha pedagogickm pracovnkom, ktor rminu ovldaj. Na druhej strane to nie je vdy pozitvne vnman nermskymi uitemi, ktor vtomto porovnan pociuj stratu vlastnej autority. Takmer plne na skmanch kolch absentovalo vyuvanie rmskeho jazyka ako nstroj budovania pozitvnej rmskej identity ahrdosti. Na zver uvdzam otzku, ktor nebola predmetom vskumu a bola by zaujmav pre alie skmanie. Vtomto vskume sme sa nezameriavali na vzah etnicity ajazyka alohe jednho adruhho samostatne. Bolo by zaujmav skma aj to, ako iaci reaguj na rmskych pedaggov, ktor neovldaj rminu, azrove na gadov, ktor sa po rmsky nauili. Pri tom samozrejme je nutn zdrazni aj vntorn rznorodos avzahy vskupine, ktor zjednoduene nazvame jednm vrazom Rmovia.

Kontakt
Tina Gaoviov stav verejnej politiky aekonmie FSEV UK Mlynsk luhy 4 821 05 Bratislava tina. gazovicova@gmail. com gazovicova@cvek. sk

Literatra
Bourdieu, P. (1991). Language & Symbolic power. Cambridge: Cambridge Polity Press. Friedman, E. (et al.) (2009). kola ako geto. Budapest: Roma Education Fund. Gaoviov, T. (Ed.). (2011). Vzdelvanie det cudzincov na Slovensku potreby arieenia. Bratislava: Centrum pre vskum etnicity akultry Nadcia Milana imeku. Hapalov, M. &Daniel, S. (2008). Rovn prstup rmskych det ku kvalitnmu vzdelvaniu. Aktualizcia 2008. Bratislava: lovk vtsni poboka na Slovensku. Lewis, M. Paul (Ed.), (2009). Ethnologue: Languages of the World, Sixteenth edition. Dallas, Tex. : SIL International. Online version:http://www. ethnologue. com/. tatistick rad Slovenskej republiky. (2012). Vsledky stania obyvatestva, domov abytov 2011. http://portal. statistics. sk/ 152

Tomatov, J. (2004). Na vedajej koaji. Je proces zaraovania rmskych det do pecilnych zkladnch kl znevhodujcim initeom? Bratislava: Slovak Governance Institute. IP stav informci aprognz kolstva. (2011). tatistick roenka zkladn koly. kolsk rok 2011/12. www. uips. sk UNDP. (2004). Cultural liberty in todays diverse world. Human development report 2004. New York: UNDP. rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity. (2004). Atlas rmskych komunt. http:// www. romovia. vlada. gov. sk Vao, B. (2002). Prognza vvoja rmskeho obyvatestva vSR do roku 2025. Bratislava: Infostat.

153

154

Anatomie paniky vsociln vylouen lokalit1

Jaroslav otola Katedra sociologie aandragogiky, Filosofick fakulta Univerzity Palackho, Olomouc

Abstrakt
Clem pspvku je prezentace aknho vzkumu vyhrocench vztah mezi romskou minoritou amajoritou na pkladu jednoho msta. Tma vzkumu vychzelo ze zadn organizace psobc vsociln vylouen lokalit, jej obyvatel se mli stt podle svho pesvden terem toku extremist. Clem kvalitativnho eten bylo rozkrt mechanismy nslednho vzniku a en paniky. lnek obsahuje reflexi pehodnocovn vstupnch pesvden badatele apouit metody zakotven teorie vtomto vzkumu. Klov slova: extremismus, Romov, obti rasov nenvisti

1 vod
Clem lnku je pedstavit metodologickou strnku i zvry vzkumu zamenho na jednu konkrtn udlost panickou reakci vlokalitch obvanch pevn Romy. Smutnou realitou zvlt poslednch let je snaha pravicovch extremist zviditelnit se formou pochod v blzkosti ulic obvanch Romy, v nvaznosti na dajn pn mstnch obyvatel poukzat na problematick vzjemn souit. Vzkum byl realizovn ve stedn velkm mst vesk republice, ve kterm se nachz nkolik sociln vylouench lokalit akde se mluv dlouhodob onapt mezi majoritou aminoritou. Vroce 2009 vtomto mst probhl pochod extremist, kter se zvrhl vbitky spolici. Policie nicmn dokzala mstn Romy, proti kterm byl pochod evidentn namen, ochrnit. O dva roky pozdji, na jae 2011, se vjedn zmstnch restaurac odehrla rvaka mezi dvma Romy advma mladky zmajority, piem jeden znich utrpl vn zrann. Obyvatel msta byli poboueni. Brzy nato se mezi mstnmi Romy rozily fmy ochystanm masivnm pochodu extremist jako odvet, ato vodstupu ty tdn od incidentu. Panika zashla vrzn me romsk obyvatele msta, kte neustle sledovali situaci sclem potvrdit termn dajnho pochodu. Toto vedlo komezen jejich pohybu po mst vetn dochzky dt do koly. Ve mst je nkolik neziskovch organizac, kter spolupracuj smstskm adem i polici, ale ani opakovan intervence (s informacemi vyvracejcmi pedstavy ochystanm pochodu) dnho ztchto subjekt nezmrnila napt. Clem vzkumu bylo analyzovat piny aprbh paniky ve vylouench lokalitch. Jakm zpsobem dolo krozen informac odajnm pochodu? Jak byl konkrtn prbh arozsah paniky? Jakm zpsobem probhala interakce mezi profesionly aRomy, pro nemla ken efekt? Vzkum m aplikovan rozmr, nebo nkter zjeho vstup budou pouity dle pro neziskov sektor apolicii.
1. Dlhia a rozpracovanejia verzia tohto textu vyla v sle 4/2012 asopisu Human Affairs: Postdisciplinary Humanities & Social Sciences Quarterly pod nzvom There is nothing to fear: Pitfalls in the analysis of the risk of extremism in relation to socially excluded areas, s. 569-578.

155

2 Sbr dat
Uritou vhodou byla obeznmenost autora lnku svylouenmi lokalitami i kontakty na mstn organizace. Zadn vzkumu probhalo formou rychl reakce na nabdku neziskov organizace zmapovat piny, prbh adsledky paniky aanalyzovat zptn dn zrznch hl pohledu. Samotn sbr dat probhl 14 dn po termnu dajnho pochodu apanick reakci vlokalitch. 2 Na jednu stranu bylo toto naasovn ideln, protoe vichni participanti vypovdali pod thou dojm zposlednch tdn, amotivace kveden rozhovoru mohla bt podpoena potebou ventilovat napt. Na druhou stranu se vzkum dotkal traumatizujcho jevu, co se projevilo zvenm emocilnm vyptm unkterch interview; hlavn ztohoto dvodu bylo uputno od nvaznch veden rozhovor. Vtomto bod nebyla dodrena metodologie kvalitativnho vzkumu, podle kterho jsou opakovan nvraty do ternu nutn pro zpesovn interpretace (Creswell, 2007). skal vzkumn praxe se projevilo vppad ohniskov skupiny, kter byla spedstihem nkolika dn naplnovna vklubu pro matky sdtmi vmstn neziskov organizaci. Bohuel byl vybrn ptek, co je den, kter je mstnmi Romy vnmn jako zven rizikov (Ale dneska je ptek anen jim co vit FG:171), protoe spolen se sobotou je to den, ve kterm je dajn nejvt pravdpodobnost toku. 3 Nkte obyvatel vylouen lokality tak pochopili informaci okonn diskuze na tma hrozby extremismu vposunutm vznamu, tedy e hroz akce pmo namen proti nim. Jedn se oklasickou ukzku nezamlench dsledk vstupu vzkumnka do ternu. Vedle ohniskov skupiny bylo realizovno celkem 15 rozhovor. Vtina z nich byla vedena sRomy, ato zrznch vylouench lokalit i stmi, kte bydl vjinch stech msta. Smyslem tto diferenciace bylo ovit, vjak intenzit se panika tkala vech Rom ajak situaci rozumli ti, kte pmo vlokalitch nebydl. Zkladnm pedpokladem pro veden rozhovor bylo jejich pedjednn romskm pracovnkem jedn neziskov organizace, kter disponuje velkou mrou dvry. Vedle Rom byly vedeny interview tak se zstupci neziskovch organizac, policie ajedn zmstnch kol. Vasovm odstupu dvou msc probhlo zastnn pozorovn, kter bylo zamen na reakce Rom na uskutenn pochod extremist, kter se natst obeel bez vyhrocench situac. Mstn neziskov organizace zrove uspodaly happening, kter ml zmrnit napt afrustraci obyvatel vylouench lokalit.

3 Prvn interpretace
Prvn vyhodnocen zskanch informac bylo dno potebou informovat mstn organizace opedbnch vsledcch vzkumu. Toto vyhodnocen probhalo vasovm tlaku, bez pepisu nahrvek rozhovor, pouze na zklad poznmek a pamov stopy, kter ve vzkumnkovi zanech rozhovor. Sodstupem je mon konstatovat, e tato prvn interpretace byla nzornou ukzkou zkreslen, kter bylo zpsobeno konfrontac nasbranch dat se vstupnmi pedpoklady vzkumnka. Centrln kategorii vtto prvn interpretaci pedstavovala vnvaznosti na zadn vzkumu panika, tedy nekontrolovan, iracionln chovn, kter zashne kolektiv jedinc na zklad pocitu ohroen. Klasifikace njakho jednn jako panickho pedpokld, e aktr prov zkost
2. Podkovn pat studentce Zdece Slmov, kter na sbru dat participovala. 3. Kdy u citac odkazuj na oznaen rozhovoru a slo dku vpepisu.

156

vokamiku, kdy nehroz dn objektivn nebezpe (Hartl, Hartlov, 2010, s. 422). Skutenost specifickho jednn ajakhosi vru informac potvrzovali jak Romov, tak pracovnci organizac, policie i ad. Prvotn zjem pi zskvn aanalze dat byl tedy vnovn kontrastu mezi absenc relnho nebezpe asubjektivnm vnmnm hrozby uobyvatel vylouench lokalit. Ptrn po spouti paniky bylo spn vtom smyslu, e respondenti uvdli internet jako zdroj informac opochodu; konkrtn se jednalo omstn zpravodajsk servery, sociln st atak diskusn fra. Sintenzitou dopadu informac zvirtuln sfry souvisela snen tensk kompetence. Bylo mon identifikovat jednotliv vznamov celky, kter prokazateln pochzely zanonymnch pspvk na diskusnch frech, akter romt participanti vzkumu uvdli sdovtkem: v novinch psali. Snen kompetence se projevuje vmal schopnosti rozliovat mezi oficiln arelevantn informac adiskusnm pspvkem. Tato mal schopnost souvis sjednm zprojev socilnho vylouen disponovn pouze omezenou sociln st, vjejm rmci je velmi obtn nezvisl oven pravdivosti informac. Dalm vraznm faktorem, kter se objevoval ve vpovdch Rom, bylo nco, co jsem pracovn nazval logika pomsty. Nezvisle na pohlav amst bydlit byla vysvtlovna nevyhnutelnost pochodu extremist, nebo njak tok pbuznch obti s odkazem na samozejmost odvety: Oni se chcou pomstt za toho kluka, adokud se oni nepomstijou, pokoj nebude (K:11;33). Tato logika pomsty byla funkn i pesto, e pi blim dotazovn nikdo zromskch respondent nedokzal popsat njak pklad takov etzov reakce vminulosti. Ztohoto dvodu se zdlo, e se mus jednat onjakou hlub, tradovanou vrstvu romsk kultury, kter se vtomto kontextu zptomnila. Vnmn nutnosti pomsty jako relevantn umoovalo vysvtlit piny specifickho vnmn situace Romy jako vce nebezpen, ne se ve skutenosti zdla. Celou situaci bylo mon zasadit do teoretickho kontextu sebenaplujcho se proroctv (Merton, 2007): protoe Romov ze sociln vylouen lokality vnmali hrozbu kolektivn pomsty jako relnou, tak jednali, jako kdyby doopravdy hrozila.

4 Zakotven teorie oteven kdovn

Akoli ve nartnut pedbn interpretace pinela vnitn koherentn vysvtlen, vyuit metodologie zakotven teorie pi analze dat otevelo pln jinou dimenzi vzkumu. Zde odkazuji zvlt na tma teoretick citlivosti (Strauss, Corbinov, 1999). Jednm z dleitch aspekt tohoto nstroje je hledn znepokojujcch rozpor akontrast, ato jak vrmci zskanho materilu, kter m bt interpretovn, tak i rozdl vi traktovanm nebo nereflektovanm pedpokladm vzkumnka nebo vdeck komunity. Jeden z rozpor se ukzal pi zpracovn dat zternu formou otevenho kdovn jako klov pro pehodnocen prvnch interpretac, kdy se vrazn liily koncepty vznikl analzou rozhovor sRomy od konceptualizace interview sostatnmi participanty vzkumu. Pi analze pin, spoutcch mechanism a prbhu panick reakce v sociln vylouench lokalitch byly rozhovory spslunky majority vnmny jako dleit zdroj informac, kter m doplovat hlasy tch, kte sami byli panickou reakc vce i mn zasaeni. Poteba triangulace byla vnmna jako nezbytn prv pi rozboru paniky, kdy bylo nutn analyzovat objektivn mru absence nebezpe. Ve vech rozhovorech sprofesionly byly ptomn prvky despektu adistanciace vi pehnanm airacionlnm reakcm obyvatel ghett, co souviselo spotebou vysvtlit nespch komunikanch strategi, zamench na uklidnn situace. Nsledujc citt zinterview spracovnic mstn neziskov organizace je jednm zpklad typick vpovdi; bude nsledn vyuit pro demonstrovn zmny perspektivy vprbhu analzy: 157

A je pravda, e beru sdespektem ty informace od nich [Rom], protoe lovk v, e tyhle vci maj bt ohlen, e to nkdo hld, e je to zabezpeen, aprotoe jsem v[jmno organizace] docela dlouho, tak vm, e se na tom dlouho pracuje, e tam jsou ty tmy, kter stma lidma pracujou, take j km, nen se eho bt, ale pro jejich pocit bezpe, a teda zstanou doma. (F:16, ob zvraznn autor lnku) Ve vpovdi je zejm nesouhlas anepochopen chovn Rom, kte dajn patn vyhodnotili situaci anesdleli vdn, na zklad kterho byla jejich situace objektivn vpodku apod kontrolou. Zdnliv m toto vdn profesn zklad, protoe respondentka na zklad svch dlouholetch pracovnch zkuenost vid do zkulis bezpenostnch opaten. Zde se ovem vprbhu procesu interpretace vynoil dleit apro dal analzu konstruktivn rozpor, protoe ne vichni profesionlov smleli stejn (Strauss aCorbinov mluv omvn ervenm praporkem, 1999, s. 66). Romt pracovnci neziskovch organizac toti nzor onaprostm bezpe nesdleli ajejich vpovdi odkazovaly na vnmn rizik plynoucch zjejich pslunosti kminorit. Rozhovory spslunky majority, zamlen jako triangulace zskanch dat, tak ve skutenosti ukzaly radikln nesoumitelnost majoritn aromsk ivotn zkuenosti. Zdnliv expertn postoj pracovnka, kter disponuje potebnm vdnm pro vkon sv profese, vsob skrv nebezpe bagatelizace rizik, kter mohou postihnout jedince jako pslunka minority (nen se eho bt). Pi pozdjm happeningu proti extremistickmu pochodu dolo kjedn udlosti, kter tuto interpretaci podporuje. Aktivita se konala vprostoru uzavenho dvora, na kterm se shromdili Romov, pracovnci neziskovch organizac aaktivist. Vjednom okamiku se do dvora vtily dti skikem skini, skini jdou, nae propukl chaos, kdy se dospl Romov snaili najt svoje dti a odvst je do bezpe. Mohlo to psobit jako iracionln, hysterick reakce, protoe dti zamnily skupinku anarchist za pravicov radikly. Ostatn naproti tomu vtuto chvli vtinou stli na mst. Pro? Protoe vdli, e extremist nemaj anci projt pes policejn kordn? Spe ne odsledek adekvtnho vdn to bylo proto, e maj sprvnou barvu pleti anemli ssebou vlastn dti tedy tm nic neriskovali. Ve uveden pklady kontrast ve vpovdch apozorovanm chovn m vedly k pehodnocen badatelsk optiky. Zpotku se zdlo, e aplikovan rozmr vzkumu vyaduje spe explanan pstup, tedy vysvtlen jevu ajeho podrobn rozbor (anatomie paniky). Zdnliv iracionln chovn zkoumanch osob je ovem spe vzvou kvyuit interpretativnho pstupu. Draz na emick pohled tak vduchu tradice kulturn antropologie problematizuje pouvn klinickch kategori jako je panika, frustrace apod. ; jejich nereflektovanm uvnm me bt tak zakrvna vrazn sociln nerovnost vpostaven rznch skupin vna spolenosti.

5 Vsledek analzy
Axiln kdovn je postaveno na pelivm vyhodnocovn pojm/koncept zskanch zotevenho kdovn azkoumn jejich vzjemnch vztah, vetn konstruovn zobecujcch kategori. Vprbhu tohoto analytickho procesu vpopisovanm vzkumu dochzelo kpostupnmu odhalovn a nabourvn vlastnch nereflektovanch pedpoklad o hysterickch a nekompetentnch Romech, ijcch vsociln vylouench lokalitch. Na zklad znejistn vlastn vzkumnick nezaujatosti jsem byl nucen pezkoumvat vynoujc se kategorie ajejich vzjemn vazby, znovu aznovu jsem se vracel zpt kpepism interview atestoval adekvtnost vznam koncept (nap. jsem v jednotlivch vpovdch provoval, do jak mry nle strachu jeho kolektivn dimenze, tedy zda respondenti projevovali ve vech ppadech zkost na zklad kolektivn pslunosti ketnick skupin). Nsledovn metodologickch doporuen pi vytven 158

kategori ajejich sdruovn kolem centrlnho jevu (Strauss, Corbinov, 1999) umoovalo pekvapiv vnoen do ivotn perspektivy romskch participant vzkumu. Kontextem zkoumanho jevu je mon vnmat kategorii diskriminace. Pbh o rvace mezi dvma romskmi advma mui zmajority je jenom jednm zdlch stpk vmetanaraci, ve kter figuruj Romov jako obti. Tato metanarace je sdlen vemi romskmi respondenty, ato bez ohledu na jejich reln sociln status (zamstnan i nezamstnan, bydlc vsociln vylouen lokalit nebo mimo ni), vk apohlav, naproti tomu se vbec neobjevuje ve vpovdch len majority. Vyprvn onsilnm stetu mezi tymi osobami, kter je voch majority vnmno jako dal pklad ciknskho teroru, je naopak na zklad ve zmnn metanarace pojmn jako dsledek utlaovn a napadn Rom majoritou. Pes skutenost vnho zrann dvou neromskch mladk jsou voch romskch respondent oba romt agresoi nevinn, protoe si zaali ti bl, ato urkami. Diskriminaci ze strany majority akcentovali i romt respondenti ijc mimo vylouen lokality, kte jinak netematizovali ohroen vpodob odvetn reakce extremist. M se projevovat hlavn vnemonosti navtvit bar i diskotku, vikan ve kole nebo pi nakupovn avcelkovm omezen svobodnho pohybu po mst: lovk chce zaparkovat, neme, nkde blb stoj, u se na nj blb dvaj, jako, co se zase dje, chce jt do restaurace, neme, protoe ho tam nepust, lovk chce jt na diskotku, neme, protoe ho tam nepust ( J:47). Pslunk minority je vystavovn pohledm ostatnch, na kterch je znt vrazn distance. Tyto pohledy byly jet intenzivnj vobdob po zrann dvou mladk amly ukazovat rozhoen nad tm, co Romov zase udlali. Pro narativitu spojenou stmatem diskriminace je typick snen podl aktivnho jednn samotnch aktr, naopak je zdrazovn pasivn, trpn charakter dlch pbh. O to vc je zdrazovno prvo na odvetu jakoto akt spravedlnosti, kter neme bt chpn jako in destruktivn, ale naopak jako in re-konstruujc sociln postaven azvrazujc aktivn dvn smyslu doposud pasivnho aktra. Dotazovan Romov odsoudili in dvou mladk jakoto ohroujc jejich pokojnou existenci na zklad principu kolektivn viny, nicmn svorn obhajovali prvo na obranu ato i vppad verblnho napaden. Podobn jako jsem ml zpotku vzkumu tendenci pehlet narace opko ze strany majority jakoto urit folklr, nepisuzoval jsem plin vznam ani pmm i zprostedkovanm zkuenostem respondent s vyhroovnm. Byli snm konfrontovni pevn mui na veejnch prostranstvch (ulice, dvory) ato ze strany skupin neromskch mladk. Bylo zaloeno na rasistickch nadvkch nebo pmo na vyhroovn vsouvislosti splnovanou pomstou ptel zrannch osob. Za nejdleitj vstup analytick fze vzkumu povauji zjitn, e stednm jevem nen panick reakce, ale relnost hrozby, subjektivn pociovan zvlt obyvateli sociln vylouench lokalit. Mra ohroen nen vtomto ppad miteln njakmi neutrlnmi diagnostickmi metodami, kter pouvaj policist (nap. monitoring extremistickch hnut). Kadodenn it zkuenost diskriminace vede ktomu, e uritm situacm i nznakm je pikldn urit vznam, kter me bt pro lena majority nepochopiteln. Strategi jednn, kterou je mon identifikovat ve vpovd respondent, je snaha redukovat strach ahrozby. Strach je mon zmrovat mimo jin zskvnm informac, kter mohou zsadnm zpsobem ovlivnit oekvn vvoje v budoucnosti. Zdnliv zmatek a chaos byl jen vyjdenm poteby mt co nejpesnj informace orelnosti apodob hrozby. Redukce ohromn nejistoty, ve kter se vprbhu zhruba 14 dn Romov vsociln vylouench lokalitch na159

chzeli, zdnliv paradoxn vedla ktomu, e se upnuli na konkrtn datum, ve kterm ml bt pochod extremist realizovn. To dokld nsledujc ryvek: Strach mme jet vt, ne kdyby tady byli, protoe kdy jich uvidte, budou tady na dvoe, budou tady policajti, bude to hldan, vte, e za pl hodiny budou na ndra, e budou tam, kde maj; ale kdy jich ekte, jeden den, druh den, tet den, aoni se neukou veer strach, pes den strach. (FG:157) To je patrn hlavn dvod, pro se minula spchem snaha neziskovch organizac apolicie po zklidnn situace. Informace policist, e dn pochod bt neme, protoe nen nahlen, uklidnn nepinela, ale naopak zvyovala nejistotu Rom, e kodvet ze strany majority dojde njakm jinm, nekontrolovanm zpsobem. Nsledkem strategie redukce strachu bylo vytvoen silnho filtru na informace, kter tak byly pijmny atdny na zklad toho, nakolik mohly pispt kredukci pocitu ohroen. Pozdj reakce mstnch Rom na ohlen pochod extremist tak byly opoznn klidnj, ne vppad bezprostednho oekvn odplaty. Dalm dsledkem strategi jednn byla ochrann opaten, kter byla zamena hlavn na omezen pohybu po mst.

6 Zvr
skal analz bezpenostnch rizik i jev, jakm je panika vsociln vylouen lokalit, spov v pedpokladu, e vzkumnci jakoto experti jsou schopni objektivn posoudit mru hrozcho rizika ve vztahu kpotencilnm obtem nsilnch in. Pracovnk pomhajc profese, ale i badatel m na zklad svho vlastnho ivotnho ukotven tendenci pehlet urit symptomy, kvalifikovat je jako nedleit apodceovat vyjden jedinc sodlinou ivotn zkuenost. Kvalitativn vzkum navc neme bt pouze zskvnm neutrlnch vsledk, ale je prbnm dialogem mezi vzkumnkem (vetn celho jeho zzem avchodisek) aparticipanty (Fontana, Frey, 2008). Vmm ppad tak nelo pouze osbr ainterpretaci dat, ale vprbhu vzkumu dochzelo krazantnmu pehodnocen vlastnch, asto nereflektovanch pedpoklad. Vsouladu spostmodernm chpnm kvalitativnho vzkumu je nutn pijmout postult, e jeho kontext vytv uritou strukturu vznam, do kter je vzkumnk lapen; vchodiskem nen rezignace na poznn, ale domlen monch dopad vzkumu na zkoumanou skupinu. I pes prvotn pozitivn zmr najt monosti prevence bezpenostnch rizik tak aplikovan rovina i zadn pomhajc organizace paradoxn podpoily ptomnost uritch manipulativnch rys ve vzkumu. Tm hlavnm bylo apriorn nahlen uritho jednn jako iracionlnho, atedy chpn Rom ijcch vsociln znevhodnnch lokalitch jako vrazn jinch, kognitivn aemocionln nesvprvnch bytost.

Literatura
Creswell, J. W. (2007). Qualitative inquiry and research design: Choosing among five approaches. Thousand Oaks: Sage. Fontana A. - Frey J. H. (2008). The Interview: From Neutral Stance to Political Involvement. In: Denzin, N. K. Lincoln, Y. S. (Eds.) Collecting and interpreting qualitative materials. Thousand Oaks: Sage. Hartl, P. Hartlov, H. (2010). Velk psychologick slovnk. Praha: Portl. 160

Merton, R. K. (2007). Studie ze sociologick teorie. Praha: Sociologick nakladatelstv. Strauss, A. Corbinov, J. (1999). Zklady kvalitativnho vzkumu. Postupy atechniky metodou zakotven teorie. Boskovice: Nakladatelstv Albert.

Ploha 1

Romov jako obti Ochrann opaten Vyhroovn kolektivn vina Relnost hrozby Redukce nejistoty Filtr na informace

161

162

ivot romskho etnika vesk republice ave Francii

Irena Burov Ostravsk univerzita vOstrav, Fakulta socilnch studi

Abstrakt
Pspvek ivot romskho etnika v esk republice a ve Francii pedstavuje metodologick rmec aktuln probhajcho vzkum, jeho clem je srovnat situaci romskho etnika vesk republice aveFrancii se zamenm naexkluzi amonosti jeho inkluze. Byluplatnn kvalitativn pstup ametoda fenomenologickho vzkumu. Sodvolnm naprobhlou fzi sbru dat realizovanou ve Francii budou vpspvku diskutovny monosti alimity fenomenologickho vzkumu vkulturn odlinm prosted. Zamm se pedevm na problematiku vbru objektu vzkumu aveden rozhovor. Klov slova: inkluze, exkluze, Romov, Manouche, Gens du voyage

1 vod
Autorka vpspvku seznamuje tene svzkumnm projektem kjej dizertan prci snzvem ivot romskho etnika vesk republice ave Francii. Vzkumn projekt mzakol srovnat situaci romskho etnika vtchto dvou zemch. Vbr Francie byl ovlivnn nejen jazykovmi monostmi autorky, ale tak jejm studijnm pobytem vLille (2009), kde mla monost vykonvat praxi ve 2 odlinch zazench pracujcch prv sRomy. Tato praxe prohloubila zjem autorky osituaci Rom prv ve Francii amotivovala jikpracovnmu pobytu vorganizaci SIEANAT na jihu Francie (2011), kde mla monost s Romy pmo pracovat. Porovnn dvou kulturn odlinch zem, znich kad m jin prvn rmec, me vst kvtmu porozumn zkouman problematiky. Od srovnn autorka oekv teoretick obohacen, kter by pomohlo formulovat doporuen propraxi vesk republice. Projekt se zamuje na exkluzi amonosti inkluze romskho etnika ve Francii avesk republice. Jedn se osrovnn dvou vzkum ve dvou zemch. Nyn me autorka ci, e byl spn zrealizovn prvn vzkum, kter seuskutenil vobdob duben z 2011 na jihu Francie vkraji Haute Garonne sRomy zvanmi Manouche. Manouche jsou Romov pichzejc poprvn svtov vlce ze severn Evropy (m je pro Francouze mnno Nmecko, francouzsk kraj Alsasko atd.). Momentln se autorkanachz ve fzi zpracovn zskanch dat (pepisu rozhovor), nakterou plynule nave analza dat. Pot probhne tak druh vzkum vesk republice, po nm bude opt nsledovat zpracovn aanalza dat. Zvrenm krokem bude srovnn obou vzkum aporovnn vsledk steori. Zve zmnnho popisu postupu na vzkumu vyplv, esejedn oinduktivn typ vzkumu, kdy se tvo nejdve empirick poznatky, kter sensledn porovnvaj s teori. Autorka pro svj vzkum zvolila konstruktivistick paradigma a metodu fenomenologickho vzkumu, piem primrn vychz z knihy Phenomenological research methods napsanou C. E. Moustakas. 163

2 Metodologick rmec
Prvn fzi vzkumu jsem uskutenila vrmci sv pracovn ste vorganizaci SIEANAT, kter dlouhodob pracuje sRomy vkraji Haute-Garonne na jihu Francie. Hlavnm poslnm tto organizace je sociln zaleovn Rom do spolenosti arealizace politiky kraje Haute-Garonne zamen na zaleovn Rom. Mouhlavn pracovn npln byl pm kontakt sRomy. Pracovala jsem jako sociln pracovnice asnaila jsem se klientm pomhat sjejich kadodennmi starostmi. Mla jsem svou kancel, kdezamnou mohli Romov chodit, nebo jsem chodila do ternu pmo zanimi. Dky kadodennmu pracovnmu kontaktu sklienty jsem mohla tak postupn pracovat na navazovn kontakt s potencionlnmi komunikanmi partnery. Pro Romy jsem byla dlouhou dobu cizinkou sezvltnm pzvukem, od kter nevdli, co ekat. Trvalo mi velice dlouho, ne jsem snimi navzala ptelsk vztahy anemRomov pijali mezi sebe azaali se mi bez obav asdvrou svovat. Vtuto chvli jsem jim mohla vysvtlit i svou vzkumnou roli apodat jeorozhovory ktomuto vzkumu. Vzkum je veden pod taktovkou konstruktivistickho paradigmatu vdeckho vzkumu. Jeho zkladn filozofi je nahlet na spolenost jako na vsledek symbolick interakce lid, kter nese urit vznam. Hubk (2006 a, 14) pe, e clem vzkumu vrmci konstruktivistickho paradigmatu je porozumn zkouman problematice. Hubk (2006 b, 5) tak pe, e sociln konstruktivismus usiluje oprozkoumn socilnho jevu zevnit asna se ojeho adekvtn interpretaci aporozumn. Tento pstup nm umouje tvoit konstrukty, neboli prvky postupn sociln konstrukce skutenosti konstrukty spoluvytven aktry socilnho jednn, kte uveden typy akceptuj arecipron sdlej (Ibidem, 19). Vppad tto prce se jedn okonstrukci, jak vnm romsk etnikum monosti svho zalenn do spolenosti. Jak uvd Loukov (2010, 173), sve zmnnm paradigmatem se poj kvalitativn vzkum, onj vtomto ppad jde. Hubk (2006 a, 62) hovo oesti hlavnch metodch kvalitativnho vzkumu, mezi n se ad ifenomenologick vzkum. Aprv fenomenologick vzkum jsem sizvolila jako metodu kvalitativnho vzkumu zejmna proto, e je pro nj dleit to, jak lovk prov avnm svt kolem sebe. Jak pe Moustakas (1994, 13), empirick fenomenologick pstup zahrnuje nvrat kezkuenosti, za elem zskat komplexn popis, kter poskytuje zklad pro reflexn strukturn analzu, kter zachycuje podstatu zkuenosti. Vzkumnk ur zkladn strukturu zkuenosti skrze interpretaci pvodnho popisu situace, vekter ke zkuenosti dolo. Clem jetedy urit, co zkuenost znamen pro osobu, kter jima je schopna poskytnout jej podrobn popis. Fenomenologick metoda zahrnuje dle Moustakas (1994) tyi zkladn procesy: epoch, transcendentln fenomenologickou redukci, imaginativn variaci azvrenou syntzu. Nyn tyto procesy jen strun piblm, jeliko vtomto lnku nejde opodrobn popis fenomenologick metody, ale oprezentaci vzkumnho projektu. Vrmci epoch se vzkumnk mus oprostit od pedpoklad, kter odanm fenomnu m. Mus kfenomnu pistupovat naivn, jakoby se snm setkal pln poprv. Dleit je sebereflexe ave, co se vzkumnkovi odanm fenomnu objev namysli, by ml sepsat auzvorkovat. Jde oproces oteven mysli, m by se vzkumnk ml stt vnmavjm, aby mohl nezaujat vyslechnout zkuenosti jinch. Nsleduje transcendentln fenomenologick redukce, jejm clem jezskat pln popis zkladnch sloek zkuenosti. Tet fz jeimaginativn variace, kdy vzkumnk intuitivn hled struktury vdatech ozkuenosti. Posledn fz je zvren syntza, kter by mla poskytnout komplexn obraz ozkoumanm fenomnu. Jako zkladn technika sbru dat byl pouit nestrukturovan rozhovor, kter nejene lad srysy kvalitativnho vzkumu, jak pe ilavsk (2003, 118), ale je tak typick pro fenomenologick zkoumn. Pomoc nestrukturovanho rozhovoru bych rda odpovdla nazkladn vzkumnou otzku Jak vnm romsk etnikum ve Francii / v esk republice monosti svho zalenn 164

dospolenosti?. Podstatou tohoto typu rozhovoru je podle Riechela (2009, 110) to, eotzky nejsou pedem dny avznikaj bhem pirozen komunikace skomunikanm partnerem. Dle Riechel (2009, 110-111) uvd, enestrukturovan rozhovor reflektuje osobnost i aktuln situaci komunikanho partnera ae nespornou vhodou je mra spontaneity vpovdi, pinejc dosti konkrtn aasto hlubinn daje. Dle uvd tak skal tohoto typu rozhovoru, mezi n pat znan nroky na schopnosti tazatele, zznam rozhovoru (obzvlt pokud jde oskryt rozhovor, tj. neinzerovan jako vzkumn) adle tak upozoruje, e jet vtm problmem je jeho vyhodnocovn, jeliko obsah takovchto rozhovor se li ppad od ppadu anen jednoduch nalzt potebn daje, apot je alespo rmcov utdit. Nestrukturovan typ rozhovoru povauji za vhodn pro tento vzkum, protoe dv komunikanm partnerm prostor pro vyjden vech nzor apocit anetla je ke konkrtnm odpovdm. Samozejm si uvdomuji tak jist skal. Jakoto zanajc vzkumnice jsem mla monost sprvn veden tohoto typu rozhovoru pouze konzultovat se zkuenmi vzkumnky, pesto se ale domnvm, e se mi rozhovory podailo zvldnout. Zznam rozhovoru pro m nebyl problematick, jeliko se nejednalo oskryt rozhovory avichni komunikan partnei souhlasili snahrvnm rozhovoru nadiktafon. Cosevyhodnocovn te, ktomu se jet bohuel nemohu vyjdit, jeliko jsem teprve dokonila pepis vech rozhovor, kter byl velmi asov nron vzhledem ktomu, erozhovory byly vedeny ve francouzskm jazyce, kter nen mm rodnm jazykem. Reichel (2009, 116) tak upozoruje na schopnosti vzkumnka, kter krom toho, e mus mt relevantn vzdln azkuenosti, mus bt vstcn, dvryhodn, flexibiln, empatick ahlavn mus bt schopen sebereflexe. Jako zanajc vzkumnice sice zkuenosti teprve sbrm, ale domnvm se, e ostatn schopnosti jsou mi vlastn. Nazvr nesmm opomenout anipozorovn, kter bylo pirozenou soust m vzkumn prce apomohlo semi nejen zorientovat vnovm prosted, ale tak pochopit zvyklosti komunity Manouche. Vpodstat bhem celho svho psoben vorganizaci SIEANAT jsem se dennodenn setkvala smstn komunitou Manouche, pomhala jsem jim sjejich starostmi aobas jsme sijen tak povdali o bhu naich ivot. Dky tomuto kontaktu jsem mla nejen monost pochopit jejich zvyklosti, ale tak semi podailo vypozorovat jejich nejastj problmy vivot, znich jsem si pot vytvoila seznam tmat, ktermi jsem mohla pozdji povzbudit sv komunikan partnery kvyprvn bhem rozhovor, oem sezmnm idle vtextu.

3 Monosti alimity fenomenologickho vzkumu vkulturn odlinm prosted

Realizaci vzkumu vkulturn odlinm prosted mus pedchzet dlouh pprava vzkumnka. Jde oppravu nejen jazykovou, ale tak eknme psychickou. Je teba sepipravit na jin kulturn zvyklosti i na nedvru. Je zapoteb dokonale ovldat sv emoce asebeovldn. J sama jsem se dlouho, ped svm psobenm v organizaci SIEANAT, zdokonalovala ve svch jazykovch schopnostech aintenzivn jsem studovala francouztinu. Psychickou oporu pro m pedstavovala m rodina ablzc ptel, na kter jsem se mohla kdykoliv obrtit. Tato opora pro m byla nepostradateln i pes to, e jsem necestovala na tak dlouhou dobu do Francie poprv. Bhem prce vorganizaci SIEANAT jsem mla monost zvyknout si na odlin zpsob smlen komunity Manouche, dky emu jsem nsledn bhem rozhovor dokzala pln ovldat sv emoce. Velk dky pat vedoucmu organizace SIEANAT panu Ericu Vanderwal, kter vyuil kad pleitosti, aby m mohl pedstavit nejen mstn komunit Manouche vRamonville (msto na jihu Francie, kde je sdlo organizace SIEANAT), ale i komunitm na vzdlenjch mstech vcelm kraji Haute-Garonne.

165

Za dleitou soust vzkumu ale povauji sebereflexi, dky n jsem byla schopna odhalit sv slabiny a pracovat na nich. Snaila jsem se uvdomovat si veker sv hodnoty, postoje ale i mon pedpojatosti. Ve svm vzkumnm denku jsem si zaznamenvala ve, copedchzelo jednotlivm rozhovorm, ve co se dlo bhem rozhovor, jak jsem se ctila aco jsem vnmala. Tyto poznmky budou nepostradatelnou soust analzy rozhovor. Patrn nejpodstatnj pro m ale bylo uvdomn si, e jsem mlad ena. Tento fakt ovlivoval mj kontakt skomunitou Manouche asi nejvce. Musela jsem volit vhodn nevyzvav obleen. Tak jsem si musela dvat dobr pozor na to, co km. Uvedu alespo dva pklady. Jednou jsem vstoupila do komunity, zekter jsem nikoho neznala. Vtto komunit bylo mnoho nezadanch mu avstup mlad eny pro n byl signlem kpedvdn se ake snaze ji zskat za enu. Natst jsem byla varovna svou kolegyn, jak vtakovch ppadech postupovat. Stailo jen dosti nahlas poznamenat, e jsem zadan aesebudu vdvat. Vtu chvli mivichni mui pestali nadbhat amohla jsem sleny tto komunity jednat jako vzkumnk. Pi dalm jednn jsem si ale musela dvat dobr pozor, abych se nepodekla. Zadan jsem doopravdy byla, ale dnou svatbu jsem neplnovala. Situace sesice uklidnila, ale j sama jsem byla po tto zkuenosti dost nervzn. Vtto komunit jsem mla domluvenou schzku senou, co m velmi uklidnilo apedchoz zkuenost tak nemla dal vliv na nae setkn. Do tto komunity jsem se pot vrtila jet nkolikrt, ale ve ji probhalo bez komplikac. Dal pklad je zkomunity vRamonville, kolem kter jsem chodila kad den zprce. Vichni mtam dobe znali. Jednou jsem la zprce achtla jsem jt jet na nkup. Najednou umzastavilo auto apozdravil m mu zkomunity stm, zda nechci svst dom. Nechtla jsem, aby kdokoliv zklient vdl, kde bydlm, proto jsem mu podkovala aekla, ene, esijdu jet nakoupit. Tato nevinn vta pro nj ale byla signlem knabdce, emiklidn bude dlat idie atrvalo mi dlouho, ne jsem ho pesvdila, eopravdu nemm zjem. Druh den vprci jsem se svila shistorkou kolegm, kte se jen zaali smt avysvtlili mi, e jt na nkup vkomunit Manouche znamen pozvat mue kintimnmu styku. Bylo to pro m velk ponauen, kter m pimlo si zjistit dal zvyklosti typick pro tuto komunitu. Pi sv prci jsem narazila na mnoho pekek, ale strochou optimismu lovezvldnout. Asi nejvt pekkou pro m byl jazyk. Umla jsem sice francouzsky, ale jakoto cizinka nebudu mt asi nikdy takovou slovn zsobu, jako rodil Francouzka. Navc pi jakkoliv konverzaci m okamit odhalil pzvuk. Francouzsk jazyk ale nebyl jedinou jazykovou barirou. Romov, se ktermi jsem se dostala do kontaktu, mluvili tak svm jazykem Manouche, kter se promtal i vjejich francouztin. Musela jsem se tedy nauit porozumt nejastji pouvanm slovm zjazyka Manouche, co nakonec nebylo tak tk, jeliko mi vdy sami Romov vysvtlili vznam slov, kter jsem neznala. Pro fenomenologick vzkum existuj podle Moustakas (1994, 107) dv zkladn kritria. Za prv mus mt komunikan partner zkuenost suritm fenomnem, zajmat seoporozumn danmu fenomnu abt ochoten se zastnit dlouhho rozhovoru (ppadn inslednch rozhovor). Za druh mus komunikan partner dt vzkumnkovi svolen kzaznamenn rozhovoru (video, diktafon apod.) akpublikaci vsledk vzkumu. Tyto kritria me bt obtn naplnit, pokud se vzkumnk setk sneochotou asti na rozhovoru. Problm tak me nastat, pokud komunikan partner ned svolen snahrvnm rozhovoru, ppadn spublikac vsledk vzkumu. Vppad mho vzkumu jsem ale mla tst anave zmnn komplikace jsem nenarazila. Pouze vppad ochoty poskytnout rozhovor jsem se potkala stm, e komunikan partnei museli nejdve jasn pochopit, co po nich dm, ne byli ochotni mi rozhovor poskytnout. Otom ale budu hovoit dle.

166

Komunikan partnery jsem zskvala pomoc metody snhov koule, kter m dle Jebka (1993, 50) vyuit pedevm pi vzkumu specilnch skupin obyvatelstva, pro n neexistuj seznamy ani spolehliv opora vbru. Vppad tohoto vzkumu zamenho na etnickou skupinu Rom, kter ve Francii stle jet kouje apro kterou neexistuje spolehliv opora pro vbr vzkumnho vzorku se domnvm, e jde onejvhodnj postup. Komunikanho partnera pro prvn rozhovor jsem se vydala hledat dopro mnejbli komunity Manouche vRamonville. Poskonen prvnho rozhovoru mi mj komunikan partner doporuil dalho potencionlnho komunikanho partnera, kter by mohl bt ochoten zapojit se do vzkumu. Vzhledem ktomu, e Romov ve Francii stle kouj, tak se tak mezi sebou znaj. Manouche ij vrzn velkch komunitch nerovnomrn rozprosteni po cel Francii. Nechtla jsem proto zstat jen umlo poetn komunity vRamonville apotebovala jsem zskat kontakty ina leny jinch komunit vcelm kraji Haute-Garonne. Kvli rozhovorm jsem j sama projela velkou st tohoto kraje. Vzhledem kasovmu omezen m pracovn ste ve Francii, byl tak asov omezen sbr dat, co bohuel mon ovlivnilo dosaen teoretick nasycenosti. Jak moc budu ale schopna ci a po dokonen analzy dat. Jednou z fz fenomenologickho vzkumu je setkn ped rozhovorem, kter hodnotm velice kladn vzhledem krealizaci vzkumu vkulturn odlinm prosted. Promtato fze hrla klovou roli, kdy jsem mla dostatek asu na objasnn povahy aelu vzkumnho projektu. Mnohdy jsem se spotencionlnmi komunikanmi partnery musela setkat i vcekrt, ne pochopili el rozhovor, kter jsem po nich dala. Pro mnoh Romy byl nap. pojem dizertan prce naprosto neznm. Bylo zapoteb i opakovan vysvtlovn co je to dizertan prce, kemu bude vzkum slouit, pro to vlastn dlm apod. Apoobjasnn vech otzek byli Romov ochotni mirozhovor poskytnout. Vtto fzi jetak vhodn dohodnout pesn as amsto konn rozhovoru apovzbudit komunikanho partnera kzamylen se nad danou problematikou. Obvykle jsem na konci setkn komunikanho partnera povzbudila, aby se zamyslel nad otzkou, jak se on sm jako Manouche ct ve francouzsk spolenosti ajak se mu ve Francii ije. Jak pe Moustakas (1994, s. 114), dlouh rozhovor je typick pro fenomenologick zkoumn. Rozhovor obvykle zan sociln konverzac nebo krtkou aktivitou pro navozen uvolnn advrn atmosfry. Zpraxe mohu jen potvrdit, e krtk povdn obnch vcech ukvy appadn cigarety m komunikan partnery vdy uvolnilo, co mlo pozitivn dopad na cel rozhovor. Moustakas (1994, s. 114) dle pe, ezanajc vzkumnk me pout i seznam tmat, kter bychtl vrmci rozhovoru probrat. Tyalemohou bt prbn mnny, nebo tak vbec nepouity, pokud ji dotazovan ct, enem co dodat. Tato monost pro m byla velice pnosnou. Pi prci pro organizaci SIEANAT, okter jsem sejizmiovala, jsem vypozorovala adu nejastjch problm Rom, zekterch jsem sivytvoila mon tmata krozhovoru. Vzhledem ktomu, e jsem nechtla vzkum ovlivnit nzory lid, kte sRomy ji dlouhodob pracuj (nap. kolegov zorganizace SIEANAT), vytvoila jsem tmata sama na zklad kadodennho kontaktu sRomy. Kdy potom pi rozhovorech bylo zapoteb komunikanho partnera povzbudit kdalmu vyprvn, vyuila jsem nkter ztmat. Ped samotnm rozhovorem je dleit si zajistit vhodn podmnky bez ruivch vliv, jako jenapklad horko, zima, ze apod. Tak by ml rozhovor probhat vpirozenm prosted komunikanho partnera. Podmnku bez ruivch vliv jsem pi nkterch rozhovorech nebyla schopna dodret. Pirozenm prostedm pro Manouche je karavan ajeho blzk okol. Vzhledem ktomu, e obvykle ije vce rodin na jednom mst, jsem nebyla vdy schopna zajistit pln klid. Zvdav dti asto pobhaly kolem, obas nkdo zakiel, nebo piel pejsek, kter si chtl hrt. Toto je ale pirozen bh ivota uManouche, astejn tak jsem ktomu musela pistupovat i j. Zaila jsem pln klidn rozhovory, ale tak rozhovory, do kterch se snaili zapojovat i lenov mstn 167

komunity. Napklad jsem si jednou domluvila rozhovor sjednm muem, ale pisedli si ke stolu i dal lenov jeho rodiny azaala iv diskuze. Zpotku jsem byla troku zmaten amusela jsem se rychle doptat, kdo je kdo, ale pot se ztoho vyvinula velice pjemn avcn diskuze, kter mi pinesla spoustu cennch informac. Jinm zajmavm rozhovorem pro m bylo, kdy jsem si povdala sjednou pan aokolo ns se selo asi 15 lid zmstn komunity ase zjmem ns poslouchali. Nechali ns vklidu dokonit rozhovor, apot spolu snmi iv diskutovali nad tm, coslyeli. Kad rozhovor byl odlin, nejkrat rozhovor probhl do 20 minut, naopak nejdel trval tm 1, 5 hodiny. Setkala jsem se celkem s15 komunikanmi partnery. Zvrenou fz vzkumu, kter nsleduje po analze zskanch dat, je konzultace vsledk skomunikanmi partnery, kte mohou poznatky jet zkontrolovat apotvrdit, nebo zmnit, m se zajist obsahov validita zskanch dat. Zde vidm vrmci svho vzkumu jistou nevhodu. Prozajitn tto fze mm pouze telefonn spojen na komunikan partnery, co se promtne vefinannch nkladech na vzkum. Osobn kontakt i potovn korespondence zdenepichz vvahu, jeliko Romov ve Francii jet stle kouj. Ztohoto hlediska pro m bude snadnj zajistit obsahovou validitu dat udruhho vzkumu vesk republice, kde Romov ji nekouj. Se vzdlenostn barirou jsem ale potala ji od plnho zatku, proto pevn vm, e i pes telefon pjde konzultace vsledk skomunikanmi partnery zvldnout.

4 Zvr
Jak zcelho lnku vyplv, fenomenologick vzkum skt nejen adu monost, ale i jist limity. Ve ovem zvis na konkrtnm vzkumu atedy i na konkrtnm vzkumnm prosted. Kulturn odlin prosted na jednu stranu me pinet jist pekky, na stranu druhou ale vzkumnkovi otevr jin svt, kter me objevovat. Kdy zptn hodnotm realizovan vzkum ve Francii, tak se domnvm, e se mi ve povedlo tak, jak jsem sipedstavovala. Nenapad m nic, co bych sodstupem asu udlala jinak. Snad jen bych seped odjezdem jet svt intenzitou vnovala studiu cizho jazyka, vmm ppad francouztiny. Ped odjezdem jsem se sice vnovala studiu francouztiny amla jsem zasebou ji 2 dlouhodob pobyty ve Francii, ale vdy je co se uit aco zdokonalovat pi studiu cizho jazyka. Pevn vm, edruh vzkum vesk republice pro m bude mnohem snaz. Zmiz hlavn jazykov barira acizineck pzvuk, co mi usnadn komunikaci. Peci jenom mi ve Francii museli komunikan partnei obas objasnit pro m neznm slovko, nebo j jsem jim musela nkter slovo vyslovit dvakrt, protoe smm pzvukem nebylo zcela jasn, co mm namysli. Francouztina sama osob je tkm jazykem aprv pzvuk je jeho velice dleitou soust. Dal velkou levou pro m bude v esk republice zvren fze vzkumu, kdy mi odpadne vzdlenostn barira abudu tuto fzi moci realizovat osobn pmo skomunikanmi partnery. Takt pepis rozhovor pro m bude vrodnm jazyce snaz aurit i rychlej.

Kontakt
Irena Burov Ostravsk univerzita vOstrav Fakulta socilnch studi Fr. rmka 3 709 00 Ostrava Mar. Hory irena. bursova@osu. cz 168

Literatura
Hubk, S. (2006 a). Hypotza: Metodologick nstroj vzkumu ve spoleenskch vdch. esk Budjovice: Jihoesk univerzita veskch Budjovicch. Hubk, S. (2006 b). Sociln konstrukce regionu: Teoretick ametodologick vchodiska. Brno: MZLU vBrn Jebek, H. (1993). vod do sociologickho vzkumu. Praha: Univerzita Karlova, Karolinum Loukov, I. (2010). Integrovan pstup vsociln vdnm vzkumu. Praha: SLON. Moustakas, C. E. (1994). Phenomenological research methods. Thousand Oaks: Sage. Reichel, J. (2009). Kapitoly metodologie socilnch vzkum. Praha: Grada Publishing. ilavsk, M. (2003). Metodologie pro sociln politiku asociln prci. Brno: Masarykova univerzita.

169

170

Vnitn coming out ulid praktikujcch BDSM

Marek Pospil Katedra psychologie, Filozofick fakulta, Univerzita Palackho vOlomouci

Abstrakt
Pspvek pojednv okvalitativnm vzkumu, kter se zabv mapovnm procesu, bhem kterho si lovk uvdomuje apijm svoji meninovou sexuln preferenci. Vzkumu se zastnilo 10 en a4 mui ve vku 20-62 let, kte se kvzkumu sami pihlsili pes vzvu na internetu. Sbr dat probhl pomoc polostrukturovanch rozhovor. Kanalze dat azodpovzen vzkumnch otzek jsem pouil metodu vytven trs. Odpovdi na vzkumn otzky naznauj nesoulad se sexuologickm pojetm BDSM jako poruchou sexuln preference. Pspvek je doplnn oteoretickou st, ve kter se zabvm pojmy: vnitn coming out aBDSM, zaazenm BDSM do MKN-10 asouasnm vvojem tto diagnzy. Klov slova: BDSM, coming out, sexuln variace, porucha sexuln preference, parafilie, sadomasochismus

1 vod
Lidsk sexualita m mnoho podob aexistuje mnoho zpsob, jak dosahovat sexulnho vzruen auspokojen. Nkdy se a zd, e lidsk sexualita nezn mez. Nkter zpsoby jsou veobecn tolerovny anad jinmi se vtina pozastav nebo je rovnou odsoud jako patn. Ne proto, e by byly nutn nebezpen nebo ohroujc, ale protoe onich toho moc nev. Troufm si tvrdit, e zpsoby zahrnut do pojmu BDSM pat ktm, okterch toho vme mlo. Poskytnout informace otom, co je (a nen) BDSM, je jednm zcl tohoto pspvku. Druhm clem je pomoc rozhovor ajejich analzy zmapovat proces, pi kterm si lovk uvdom apijme, e BDSM je zpsob, kter mu sexuln vzruen pin. Doufm, e tyto poznatky pispj kvtmu porozumn atoleranci lid, kte se chtj bavit jinak ne vtina.

2 Teoretick vchodiska
2. 1 Coming out Vpvodnm smyslu je coming out spojovn suvdomnm si azveejnnm homosexuln orientace. Vpojet tto prce je mylen vnitnm coming outem proces uvdomovn si aakceptovn BDSM sexuln preference. Weiss et al. (2010) definuje coming out jako proces sebepijet avyrovnvn se shomosexuln orientac (Weiss et al., 2010, 115) nebo jako vnitropsychick konflikt mezi internalizovanou homofobi, kter zahrnuje zvnitnn aztotonn se se socilnmi negativnmi postoji khomosexuln orientaci na stran jedn. Anov rozpoznanm nebo alespo podstatn uvdomovanm vlastnm erotickm zamenm. (Weiss et al., 2010, 115). Coming out je tak kognitivn-behaviorlnm procesem, kter zahrnuje rozpoznn, sebepijet aschopnost ir integrace sexuln 171

orientace do sv osobnosti. (Weiss et al., 2010, 115). Tyto definice budou odpovdat tak, pokud za homosexuln orientaci dosadme BDSM sexuln preferenci. 2. 2 BDSM BDSM je akronym zakronym. Sestv ze t zkratek. BD (bondage-discipline), DS (dominance-submission), SM (sadism-masochism). Definice BDSM neexistuje, protoe jen tko by lo urit, co vechno sem zaadit. Je to katulka, do kter se vejde vpodstat jakkoli sexuln aktivita, kter obsahuje njak prvky dominance nebo submisivity, njakou formu sadismu nebo masochismu, njakou formu omezen nebo poslunosti jednoho vi druhmu. 2. 3 Poruchy sexuln preference VMKN-10 jsou Poruchy sexuln preference, kam je zaazen i sadomasochismus, vkapitole Poruchy duevn aporuchy chovn voddlu Poruchy osobnosti achovn udosplch. Smolk (2002) uvd tento oddl tak, e sdruuje rzn poruchy, unich se pedpokld porucha osobnosti, nebo jsou charakteristick uritou dlouhodobou, hluboce vosobnosti zakotvenou poruchou chovn. Ponkud netradin je zaazen poruch pohlavn identity apohlavn preference. Sexuln poruchy tak byly rozdleny do dvou oddl (sexuln dysfunkce jsou soust oddlu F5) (Smolk, 2002, 357). Do Poruch sexuln preference pat: Fetiismus Fetiistick transvestitismus Exhibicionismus Voyerismus Pedofilie Sadomasochismus Mnohoetn poruchy sexuln preference Jin poruchy sexuln preference Porucha sexuln preference NS (nespecifikovan)

Poruchy sexuln preference jsou poruchy charakterizovny sexulnmi impulzy, fantaziemi nebo praktikami, kter jsou neobvykl, deviantn nebo bizarn (Smolk, 2002, 407). Smolk (ibid) dle pe, e jsou astj umu ne uen, etiologie je neznm auvd nsledujc: Obecn diagnostick kritria podle MKN-10: Jedinec opakovan prov intenzivn sexuln touhy afantazie tkajc se neobvyklch objekt nebo aktivit Jedinec bu touhm vyhov, nebo je jimi citeln obtovn Preference je ptomn nejmn 6 msc (Smolk, 2002, 408) Zhlediska odbornk se BDSM ad mezi sadomasochismus (F65. 5), kter je vMKN-10 definovn jako Preference sexuln aktivity kter zahrnuje psoben bolesti, ponen nebo omezovn osobn svobody. Jestlie subjekt radji takovou stimulaci pijm jde omasochismus jestlie j sm provd pak jde osadismus. Subjekt asto pociuje sexuln vzruen jak ze sadistickch tak masochistickch aktivit. (MKN-10, 2008, 234) 172

Pro F65. 5. Sadomasochismus uvd Smolk (ibid, 409-410) nsledujc diagnostick kritria: Mus bt splnna obecn kritria pro poruchy sexuln preference (F65) Preference sexuln aktivity pasivn (masochismus) nebo aktivn (sadismus), ppadn obojho typu, kter obsahuje nejmn jednu znsledujcch charakteristik: Bolest Pokoen Omezen Sadomasochistick aktivita je nejdleitjm zdrojem stimulace nebo je nezbytn kdosaen sexulnho uspokojen. Smolk (ibid) upozoruje na to, e mrn stupe sadomasochistick stimulace se uv i pi normln sexuln aktivit. Tato kategorie by se mla pouvat pouze vppad, e jsou splnna ve uveden kritria. 2. 4 Zmny vpojet sadomasochismu vMKN Sadomasochismus byl zMKN vyat vDnsku (1995), vdsku (2009) aNorsku (2010) na popud organizac zastupujcch lidsk prva. Souasn se sadomasochismem byl vyat i fetiismus, fetiistick transvestitismus, transvestitismus avceetn porucha sexulnch preferenc. Vroce 2015 se oekv 11. revize MKN. U te je veen, jestli sadomasochismus vMKN-11 ponechat vsouasnm znn, pozmnit ho nebo pln vyjmout.

3 Vzkum
Clem vzkumu bylo piblit proces vnitnho coming outu ulid, kte praktikuj BDSM, zmapovat jejich pocity na zatku uvdomovn si tto preference avjejm prbhu, pokusit se pijt na konkrtn vci, kter podntily zjem otuto oblast nebo kter pomohly si ho ujasnit, zpsob, jak tuto preferenci pijali ajak j zalenili do svho bnho ivota. Vsouvislosti stm m zajmal i jejich souasn ivot sBDSM, jejich nzor na reakce lid, kte BDSM nepraktikuj appadn doporuen lidem, kte by BDSM praktikovat chtli, ale znjakho dvodu to nedlaj. 3. 1 Vzkumn otzky Vnvaznosti na cle vzkumu jsem formuloval tyto tyi vzkumn otzky, kter pokrvaj celou oblast zjmu vzkumu. Tyto otzky zn: 1. Jak byly prvn kontakty sBDSM ulid, kte BDSM praktikuj? 2. Jak lid praktikujc BDSM pijmali uvdomen si tto preference? 3. Jak tito lid preferujc BDSM ij dnes? 4. Co by lid preferujc BDSM doporuili lidem, kte si teprve ujasuj svoje BDSM preference?

173

3. 2 Metoda zskvn aanalzy dat Pro zskvn dat jsem pouil metodu polostrukturovanho interview, kdy jsem ml pipraveno 15 otzek apodle nich jsem rozhovor vedl. Nsledn jsem se doptval pro ujasnn si adostaten rozen odpovd. Otzky mly zskat odpovdi na prbh vnitnho coming outu, pocity, kter ho doprovzely, souasnou situaci a vnmn reakc spolenosti. Jde tedy o zptn hodnocen. Kad rozhovor byl veden podle seznamu otzek, kter kad participant obdrel dopedu mailem. Pi dotazovn jsem pouil slangov vraz BDSM+ (ti BDSM pozitivn), kter vyjaduje preferenci tchto praktik. Jsou to tyto otzky: 1. Co povaujete za svj prvn kontakt sBDSM? Jak jste se pitom ctil/a? 2. Byl njak spoutc mechanismus/udlost, po kter jste zaal/a vn uvaovat nad svoj BDSM orientac? 3. Jak pocity doprovzely tento proces uvdomovn si BDSM+? Mnily se njak vprbhu? 4. D se ct, kdy toto uvdomn probhlo nebo zaalo probhat? 5. Co vs ujistilo otom, e jste BDSM+? 6. Co vm pomohlo to zvldnout/pijmout? 7. Zmnilo se nco potom, co jste si to uvdomil/a? 8. Svil/a jste se otom tehdy nkomu? Pokud ano, jak byla reakce? 9. Pemlel/a jste nkdy nad tm, pro to tak mte? Jak je pina? 10. Co vs vBDSM nejvce oslovuje? 11. Dokete se vzruit i bez BDSM technik nebo jsou nezbytn? 12. Myslte si, e pro BDSM+ je obtnj najt ivotnho partnera? 13. Jak vnmte reakce spolenosti na tmatiku BDSM? Pro myslte, e jsou takov? 14. Pokud byste mohl/a vzkzat nco lidem, kte se teprve hledaj, co by to bylo? 15. Je njak otzka/oblast, kter vm vrozhovoru chybla, ke kter byste se jet rd vyjdil/a? Pro analzu dat jsem pouil metodu vytven trs, kter dle Miovskho (2006) slou ktomu, e seskupme akonceptualizujeme urit vroky do skupin (trs), kter vznikaj na zklad vzjemnho pekryvu (podobnosti) mezi identifikovanmi jednotkami. Takov pekryv me bt tmatick, prostorov, asov, personln, apod. 3. 3 Metoda vbru vzkumnho souboru ajeho charakteristika Pro vbr vzkumnho souboru jsem pouil metodu samovbru, kter je dle Miovskho (2006) zaloen na dobrovolnosti aprojeven aktivnho zjmu zapojit se do studie. Oslovil jsem skrze 174

vzvu zveejnnou na webovch strnkch stmatikou BDSM skupinu potencilnch astnk ati museli sami aktivn projevit svj zjem se zastnit. Vzkumn soubor tvo 14 lid, ztoho 10 en a4 mui, ve vku 20 62 let. 8 uvedlo heterosexuln orientaci a6 bisexuln (pouze eny). 8 astnk m S vzdln smaturitou, 2 astnci si toto vzdln momentln dopluj, 4 astnci maj V vzdln. 3. 4 Prvn kontakty sBDSM Prvn kontakty sBDSM zavali lid praktikujc BDSM bu u vranm dtstv, nebo vobdob dospvn. Takovm prvnm kontaktem byly dtsk hry, ve kterch je zvraznn podzen nebo nadzen role, informace zinternetu na rznch frech, chatech, vpovdkch alncch, spontnn se objevovali fantazie obsahujc prvky BDSM nebo dolo kprvnmu kontaktu nezvisle na respondentech pi sexuln aktivit. Tyto prvn kontakty doprovzely vesms pozitivn pocity, kombinovan spocitem normlnosti, pirozenosti. Vnkolika ppadech se objevily i negativn pocity, ale vdy souasn stmi pozitivnmi. Ke spojen si rznch nznak se sexualitou dolo bu pomoc masmdi, vlastn zkuenost, rozhovorem nebo nebyla pozorovna ostr hranice aprbh se tak zdl plynul, pirozen. 3. 5 Uvdomn si apijet BDSM preference Uvdomovn si BDSM preference probhalo bu bhem dospvn nebo vdosplosti. Vprbhu uvdomovn si BDSM preference pevaovaly pozitivn pocity. Vnkolika ppadech se objevily pocity negativn, kter ale asem vymizely avystdaly je pocity pozitivn. Ujitn se opreferenci BDSM probhlo ve vtin ppad pi vlastn zkuenosti, kter byla vtinou formou sexuln aktivity sprvky BDSM. Vnkolika ppadech probhlo ujitn vnmnm vnitnho pocitu spokojenosti pi kontaktu sBDSM nebo skrze odbornou literaturu jet ped relnm zitkem. Kpijet tto preference, co vnkolika ppadech ani nebylo teba, pomohl kontakt slidmi, kte to maj podobn. A u formou komunikace pes internet nebo osobnho setkn. Po tomto obdob se ivot lid vrazn nezmnil. Nkter dl zmny se tkaj hlavn novho okruhu ptel, zjm aotevenjho zpsobu komunikace. 3. 6 Souasn ivot lid preferujcch BDSM Vsouasnosti, kdy u maj vichni astnci vzkumu svj vnitn coming out za sebou, praktikuje vtina BDSM hlavn za elem vyvolvn uritch pocit, kter pi bnch sexuln aktivitch zat nelze. Mezi nejastj praktiky pat spanking a bondage. Praktiky zahrnujc krev nebo tln exkrementy, nikdo zastnk pmo nejmenoval ankolik respondent vslovn vylouilo, e by je lkaly. Krom jednoho astnka vzkumu tito lid nepotebuj ksexulnmu vzruen nutn BDSM techniky. I kdy polovina znich vslovn uvedla, e by jim takov vzruen chyblo adlouhodob by bez nj nechtli bt. Vhledn ivotnho partnera vtina uvedla, e je t takovho partnera najt. Pokud se to ale poda povauj vztah za pevnj, svt mrou dvry aupmnosti. Zbytek respondent povauje hledn ivotnho partnera za stejn tk jako hledn partnera, kter BDSM nepreferuje. Pohled spolenosti na BDSM vnm vtina participant jako negativn. Dvodem jsou podle nich hlavn pedsudky, neochota se informovat aurit stdnost. Zhruba tvrtin pijde, e je pohled spolenosti lep ne ped lety ae se bude i nadle zlepovat. 3. 7 Doporuen pro ty, kte si nejsou jist svoj sexuln preferenc Lidem, kte si potebuj ujasnit svoje sexuln preference amaj dojem, e by se mohlo jednat opreference zoblasti BDSM by respondenti doporuili hlavn ti vci. Ujasnit si svoje pocity 175

a pro takov jsou, co nejvce se informovat o danm tmatu a navzat kontakt s podobnmi lidmi.

4 Zvr
Obecn lze ci, e vsledky vzkumu se neshoduj slkaskm pojetm sadomasochismu, jako poruchy chovn. Domnvm se, e je to proto, e kritria MKN jsou zaloena na pozorovn lid, kte maj se zvldnm sv sexuality nebo chovnm problmy, zatmco lid zmho souboru nejsou vpsychiatrick pi kvli problmm se sexualitou areprezentuj tak skupinu lid, kte byli schopni se spstupem ksexualit odlin od vtiny vyrovnat. Domnvm se, e skupina lid, kte praktikuj BDSM anejsou vpsychiatrick pi kvli problmm se sexualitou, je mnohem poetnj. Vzkum nezjistil, e by lid preferujc BDSM byli pehnan emon labiln, nespokojen sami se sebou, nebezpen sob nebo okol, kvli nutkn provdt nebezpen ajin lidi ohroujc sexuln aktivity, e nutn potebuj ke vzruen sexuln aktivitu sprvky BDSM, nebo e by byli vyloueni ze spolenosti, ppadn se sami ze spolenosti vyluovali, kvli tto preferenci. Ve vtin ppad ztto studie je to prv naopak. Vtina lid je sama se sebou spokojen, jsou aktivn i mimo sexuln oblast, navazuj dobe sociln vztahy, jsou spn vprci, vnuj se svm zjmm, vd dost jasn, co chtj aco nechtj. Podle mho nzoru ztoho vyplv, e zaazen sadomasochismu do MKN nen pli vhodn. Aspo ne vpodob, vjak je dnes, protoe existuj i lid, kte nemaj anikdy nemli stouto preferenc problmy. Tyto vrazn rozdly mohou bt dny vzkumnm souborem. D se pedpokldat, e do vzkumu se pihls spe ti, kte jsou sami se sebou srovnan ne ti, kte jsou nejist anespokojen. Podobn bych pedpokldal, e se vzkumu, kter vyaduje osobn setkn arozhovor tv vtv, zastn spe extravertn aaktivn lid, ne introverti, kte sice mohou bt sami se sebou spokojen, ale nemaj potebu se otom bavit. Tento typ vzkumu tak klade pomrn velk nroky na respondenty ve smyslu dobrho uvdomovn apojmenovn vlastnch pocit, popisu zkuenost aochoty se podlit oinformace osvm intimnm ivot scizm lovkem, co je nrok, kter spluje tak spe menina. Zhruba polovina astnk je aktivnch vnkter BDSM komunit, co tak mohlo vrazn ovlivnit jejich ochotu se zastnit, otevenost, schopnost vyjdit se ktmatu akladn postoj kBDSM. Nkter otzky pouit pi rozhovoru se ukzaly jako nepesn nebo mlo jasn. Ale protoe vzkum probhal formou osobnho setkn, nebyl problm si vznam otzek ujasnit bhem setkn. Myslm si ale, e na nkter respondenty to mohlo mt ruiv efekt. Podobn i j jsem vnmal, e nejasn otzky ujasuji pokad trochu jinm zpsobem, co nepovauji za vhodn, i kdy smysl otzky zstal pokad stejn. Na vzvu kasti ve vzkumu se pihlsilo zhruba ticet lid, co je mnostv, kter dalece pesahovalo moje monosti. Dvod pro jsem nezapojil do vzkumu vechny bylo nkolik. Pro nkter zjemce nebyli pijateln podmnky vzkumu, snkolika jsme nebyli schopni se dohodnout na termnu amst setkn, snktermi ustala komunikace pes maily ankter jsem musel nakonec odmtnout, i kdy by setkn bylo mon, ale vzkumn soubor u byl dostaten velk. Pro pesnj vsledky by byl vhodnj vt arozmanitj soubor, co se te pohlav avkovho rozloen. Zajmavou skutenost je, e vtina zjemc byly eny. D se vychzet zpedpokladu, e se eny obecn vce zabvaj svmi pocity, radji ne mui si povdaj ajsou otevenj sdlen intimnch 176

tmat. Potvrzovaly by to rozhovory smui, kte se astnili vzkumu. Jejich vpovdi byli vtinou vce jasn, pm ali mn do hloubky ne uen. Mnostv informac, kter mi sdlili bylo tak men, i kdy si myslm, e tito mui dalece pesahuj normu, sjakou mui peml osvch pocitech, jsou ochotn sdlovat informace osob adiskutovat onich. Bylo by zajmav vysledovat, jak by se poet asloen zjemc zmnilo, kdyby vzvu podala ena nebo mu aena stm, e je mon si vybrat, skm bude respondent hovoit. Samotn rozhovory by to ale mohlo hodn ovlivnit abylo by teba ujasnit si astriktn dodrovat styl komunikace srespondenty. Vdalm podobn zamenm vzkumu vrmci moj diplomov prce plnuji zkrtit seznam otzek urozhovoru, jasnji je formulovat azvolit bezpenj metodu zskvn dat, aby se mohli zapojit i lid, kte vce dbaj na zachovn anonymity. Zprvu o vsledcch vzkumu dle uveejnm na serveru, kter se zabv BDSM tmatikou. Vsouasn dob pracuji na dalch vzkumech zoblasti BDSM skolegyn eznkovou.

Kontakt
Marek Pospil Havsk 419 272 01 Kladno pospisil. m7@gmail. com

Literatura
Miovsk, M. (2006). Kvalitativn pstup ametody vpsychologickm vzkumu. Praha: Grada. Smolk, P. (2002). Duevn abehaviorln poruchy : prvodce klasifikac, nstin nozologie, diagnostika. Praha: MAXDORF. Weiss, P., et al. (2010). Sexuologie. Praha: Grada.

177

178

Hodnoty ve vzkumu nboenskch menin1

Duan Lun Katedra sociologie aandragogiky, Univerzita Palackho

Abstrakt
Pspvek shrnuje zkuenosti zternnho kvalitativnho vzkumu, kter autor pspvku realizoval vuplynulch dvaceti letech. Vprbhu tchto let je stle znovu eil stejn problmy, kter se tkaj hodnotov orientace vzkumnka ajeho postoj k(nboenskm) meninm. Jde oproblmy pstupu vzkumnka krespondentm, omru vstcnosti avzjemnho zvazku vdsledku oboustrann dvry, prezentace vsledk vzkumu na veejnosti, oeliminaci stereotyp aetnocentrismu. Klov slova: hodnoty, vzkum, nboensk meniny, sociologie nboenstv Grantov podpora: Soust een projektu Pronsledovn, exkluze atolerance netradinch nboenskch menin, kter byl podpoen Univerzitou Palackho vOlomouci.

1 vod
Kad student, kter vstupuje do sloitho pole socilnvdnch vzkum, se od svch prvnch krok setkv sotzkou hodnot ahodnotovho zakotven jednotlivch badatel. Fakticky se tato otzka skld ze t oblast. Prvn je vlastn hodnotov zakotven badatele jako jedince, kter proel uritou socializac aenkulturac, vn si osvojil urit obraz svta, jeho soust jsou osobn hodnotov orientace. Druhou oblast jsou etick principy vdeck prce, kter jedinec zskv bhem studia ansledn vdeck kariry akter jsou spolen vem vdnm disciplnm (nap. sprvn odkazovat na jin autory anepivlastovat si jejich mylenky i formulace). Tet oblast je soubor specifickch hodnot i hodnotovch princip, kter jsou vlastn jednotlivm vdnm disciplnm akter vdci zjinch vdnch oblast nemus eit. Pedmtem tohoto textu je tet aprvn oblast, kter jsou zce provzny asouvisej skvalitou tzv. kvalitativnho vzkumu vsocilnch vdch. Vtomto typu vzkumu se toti velmi oste projevuj ivotn postoje aivotn zkuenosti jednotlivch badatel. Jsem hluboce pesvden, e kvalita kvalitativnho socilnvdnho vzkumu pmo zvis na ivotn zkuenosti ahodnotov orientaci jednotlivch badatel, piem plat, e ivotn zkuenosti ahlubok (teoretick i praktick) znalost metodologie ateorie mohou pozitivn napomoci reflexivn tvorb hodnotov orientace (vetn transformace hodnotov orientace vytvoen vprocesu primrn socializace). Nsledujc text je pokusem oreflexi zkuenost zdosavadnho ternnho vzkumu nboenskch menin apokus tyto zkuenosti zprostedkovat jak odborn veejnosti, tak i ir veejnosti. V1. Dlhia a rozpracovanejia verzia tohto textu vyla v sle 4/2012 asopisu Human Affairs: Postdisciplinary Humanities & Social Sciences Quarterly pod nzvom The study of religious diversity in the Czech landsdiversity in academic studies of religions, s. 558-568.

179

zkum nboenskch menin autor tohoto textu zapoal vroce 1990, kdy dolo koteven monosti svobodn zkoumat nejrznj podoby nboenskho ivota bez ideologick pedpojatosti. Veskch zemch zaalo tak psobit velk mnostv nboenskch skupin nejrznjch tradic avznikla poteba tuto situaci odborn zpracovat. Autor tohoto textu bhem svch studi neml monost seznmit se sprincipy kvalitativnho vzkumu, nicmn i bez tchto dnes ji pomrn bnch dovednost zaal nkter netradin nboensk skupiny empiricky zkoumat abhem dalch dvaceti let se srznou intenzitou pohyboval vprosted len hnut Har Krna, eskch buddhist, scientolog, nsledovnk reverenda Moona, vyznava UFO astoupenc Vesmrnch lid, litel, ale tak buddhist aaman na Sibii i hinduist, buddhist, sikh amuslim vIndii. Tento vet uvdm zjedinho dvodu: bhem celch dvaceti let pohybovn se vprosted nejrznjch nboenskch skupin odlinch nboenskch tradic jsem jako badatel eil (a stle em) stle stejn problmy, kter souvisej smstem hodnot vsocilnvdnm vzkumu. Nsledujc vet okruh problm spjatch shodnotami by vak mohl bt pnosn i pro ty, kte se nboenstvm pmo nezabvaj.

2 Problmy shodnotovm pozadm

Nsledujc pehled je samozejm orientan, piem plat, e jednotliv problmov okruhy spolu zce souvisej avmnohm se prolnaj. 2. 1 Nboenskost aktra/respondenta versus nenboensk charakter vdy Vda anboenstv jsou odlin diskursy sodlinmi principy acli, co se urespondent/aktr projevuje mimo jin vnepochopen smyslu danho vzkumu. Akti jsou asto hluboce pesvdeni, e vda neme zkoumat nboenstv. Nboenstv je vjejich pohledu o Bohu i ovych, transcendentnch principech aktomu by mlo smovat veker lidsk sil. Vda vak kpoznn Boha i transcendentna nepispv, aproto jej innost nen zpohledu vcch dleit ahodnotn. Konkrtn se tento postoj projevuje vneochot spolupodlet se na vzkumu, nebo ve snaze kzat apouovat vzkumnka oskuten vznamnch vcech. Pochopen tto bariry souvis se schopnost badatele respektovat svtonzor respondent auvdomn si dleitosti nboenstv pro respondenty. Vme-li, e nboenstv je postaveno na pedstav univerzlnho du (jako protikladu chaosu), piem funguje jako model svta i jako model pro svt, vytv siln adlouhotrvajc emoce, poskytuje siln zklad pro osobn i skupinovou identitu adv svtu jako celku i individulnmu ivotu smysl (Geertz 2000), pak lze porozumt perspektiv respondent aporozumt i jejich nedve vi vznamu nboenstv. Toto porozumn vak nesm znamenat rezignaci na autonomnost vdy (Kubtov & Znebejnek, 2008, 27-34). V eskm prosted se k tmto faktorm pipojuje sekulrn prosted (Lun & Navrtilov, 2001), kter na jedn stran znevauje tma nboenstv voch vtiny esk populace, ana stran druh posiluje pocit ohroen mezi vcmi vech denominac (vtinovch i meninovch) (Lun, 2008; Vn, 2012). Ve vsledku se pak velk st populace osvm nboenskm ivot apesvden vyjaduje svelkou nevol anedvrou, pokud vbec.

180

2. 2 Emick versus etick pstup, teoretick akonceptuln neukotvenost vzkumu I mezi nevcmi badateli existuje vi tmatu nboenstv i vi vcm velk respekt. Tento respekt aostych asto vede kupednostovn emick perspektivy. Jsem vak pesvden, e plin draz na emickou perspektivu nen dsledkem respektu vi respondentm apedmtu vzkumu, ale daleko vce dsledkem vlastn nedostatenosti vteorii akonceptualizaci tmatu. Na druhou stranu je zejm, e etick perspektiva je vsocilnvdnm vzkumu nboenstv neodmysliteln. Omezen na emickou perspektivu by fakticky znamenalo jen dl reprodukci svta respondent. Clem vdy je (alespo podle mho nejhlubho pesvden) budovn teorie i spe teori, kter vak nemohou bt postaveny pouze na emick perspektiv, ale mus bt budovny prostednictvm vlastn vdeck terminologie apodle vlastn vdeck struktury. Ty se zcela pochopiteln nemohou shodovat sperspektivou respondent. Na druhou stranu pijet etick perspektivy neme znamenat reprodukci kulturnho kolonilnho imperialismu (zpadn) vdy, kter se svm poadavkem formulaci obecnch teori aobecnho kategorilnho apartu podl na diskursivn (a nsledn i politick i ekonomick) nadvld nad jinmi. 2. 3 Setkn sneoekvanm Vzkum nboenstv nabz mimodn dobrodrustv spovajc v setkvn s naprosto neoekvanm svtem lid, kte mohou dokonce t vnaem bezprostednm sousedstv, avsil odhalit jejich svt aporozumt mu, resp. porozumt jednn tchto lid. Tm se i vzkum nboenskch menin vna spolenosti promuje vdobrodrustv prvnch kulturnch antropolog. Nap. pi vzkumu ns me pekvapit, e nai soused jsou pesvdeni, e lid nikdy nebyli na Msci, nebo Msc je duchovn planeta nalzajc se dl ne Slunce anelze se na nj pepravit pomoc materilnch kosmickch lod. Tito vc maj prost jinou pedstavu ouspodn kosmu atvrd, e veker tzv. kosmick vzkum je jen podvod. Jin respondent je pesvden, e ve vesmru zu vlka kosmickch sil Zla aDobra, e planeta Zem je vsouasn dob velmi ohroena, nebo ji ovldaj ern trika nebo-li jetrci. Natst kolem planety krou evakuan flotila, kter je pipravena zashnout auritou malou st lidstva zachrnit. Zachrnni budou pouze ti, kte tto zvsti uv, vduchu danho poselstv zvesmru zmn svj ivot azanou nabourvat Pseudo-energo-informan systm Sil temna (Lun, 2004a, 51-60). Vzkumnk se bhem bdn v ternu dostv do svzeln situace. Na jedn stran by si ml udret respekt vi svm respondentm, na druh stran me bt a nepjemn konfrontovn spedstavami, kter se mu mohou zdt znan bizardn anepochopiteln. Tato situace je vzvou kreflexi vlastnho etnocentrismu. Jedna zotzek, kterou si pitom me poloit, zn: pro jsme (i vpozici vzkumnka) nkter pedstavy unkterch skupin ochotni respektovat ajin ne? 2. 4 Kdo m pravdu? Pohybuje-li se vzkumnk vternu dostaten dlouho azsk-li si dvru respondent, zane bt vnmn jako expert vdan oblasti abude dotzn na jeho expertn nzor na souvislosti nboenskho pesvden respondent. Zde se znovu stetvaj dva odlin svty apohledy nboensk vra anenboensk vda. Je pitom zcela zjevn, e respondenti neoekvaj expertn nzor, kter by jim jejich vru zpochybnil. Oekvaj naopak vdeckou podporu sv vlastn vry. M nap. vzkumnk prvo zpochybovat vru vcch vpvodnost jejich vry? M nap. vzkumnk na otzku 181

len hnut Har Krna odpovdt, e podle jeho nzoru se charakter tohoto hnut vyprofiloval a v19. stolet ahnut tedy nen pvodnm nboenstvm Indie, ale vsledkem modernizace Indie sprvky angliknsk morlky kolonilnch ednk anese vrazn znaky protestantismu (Fujda, Lun, 2010)? I zde samozejm plat, e vzkumnk nen vternu proto, aby pouoval respondenty avrazn zasahoval do ternu. Avak, je-li vyzvn, m mlet, vykrucovat se, odmtnout odpovdt nebo odpovdt podle svho nejlepho odbornho pesvden? 2. 5 Svtonzor badatele Nelze zde detailn pojednat ovznamu hodnotovho zakotven badatele ao vlivu jeho svtovho nzoru na tvorbu aprbh vzkumu. Snad lze jen doporuit nvrat ke ten klasickho textu Maxe Webera (1998a) stm, aby si teni dobe vimli, e na ad mst pouv Weber uvozovky, kdy pe ohodnotov neutralit, stejn jako kdy vjin studii (1998b) pe oobjektivit. Weberova vzva je dnes v dob intelektuln lenosti asto nevyslyena. Pitom vyjaduje nejzkladnj princip vdeck prce, kterm je kritick reflexivita (mimo jin i vlastn hodnotov asvtonzorov pozice). Nicmn jsem pesvden, e i poadavek kritick reflexivity je ve sv podstat soust uritho svtonzoru, kterm je respekt vi kulturn rznorodosti ahodnota kulturn (hodnotov, nboensk atd.) plurality. Jinak (a jet otevenji) eeno: ideologickm zkladem akademickho studia nboenstv je liberln princip nboensk svobody, atedy respekt vi nboensk pluralit. 2. 6 Nadrovn slabmu Dsledkem tto pozice jsou rzn formy preference anadrovn. Nboensk meniny (stejn jako vechny meniny) jsou pak zkoumny jako skupiny, kter nemaj rovn pstup kuritm prvm i monostem ajsou tedy ve srovnn sjinmi podobnmi skupinami omezovny. Meninov charakter tchto skupin se nejvraznji projevuje ve dvou oblastech. Prvn je oblast legality jejich psoben, tj. nerovn pstup sttu voblasti sttn registrace afinancovn nboensk meniny nemohou dky platn legislativ doshnout stejnch prv jako ji registrovan skupiny. Druhou oblast je dominantn veejn diskurs, kter vymezuje bn vnmn tchto skupin abn postoje vi nim. Plat, e ve veejnm diskursu je naprost vtina netradinch nboenstv vnmna jako nebezpen sekty, ped ktermi je teba chrnit jednotlivce i celou spolenost (Lun, 2004b; Topinka, 2010). Vdom nerovnosti ameninovho charakteru netradinch nboenskch skupin vede badatele kreflektovanmu i nereflektovanmu nadrovn slabmu i heuristickmu strann slabmu. Sociologie nboenstv je pak lena jako obhajoba sekt, co urit nen (Lun, 2010). 2. 7 Vstup do veejnho prostoru Zkoum-li nkdo nboensk skupiny, kter okoln spolenost vnm jako nepochopiteln abizardn, pak se dve nebo pozdji setk se zjmem mdi. Je teba vdt, e mdia badatele potebuj jen jako dodavatele expertnho vdn, kter legitimizuje ji pedem jasn nzor novine, redakce i vydavatele. Expert je tedy nstrojem mdi atm se stv soust dominantnho diskursu. Jedinm zpsobem spoluprce smdii je obrcen jejich pstupu vyuvat je jako nstroj kovlivovn veejnho diskursu akpopularizaci danho vdeckho oboru. Nebezpem tto pozice je ale monost ztrty zjmu ze strany mdi, nebo ta si vdy najdou vce ochotnho badatele, ktermu se rozbu sebestednm dojetm srdce anech se mdii vmanvrovat tam, kam chtj. 182

2. 8 Mra spoluprce Ternn kvalitativn vzkum ve vtin (ne vak vdy) vyaduje nastolen vzjemn dvry, co je vppad nboenstv asto vce ne obtn. Poda-li se vak tuto vzjemnou dvru nastolit (co me nkdy trvat i nkolik let), vznikne dal problm, nebo vzjemn dvra me mt podobu vzjemnch zvazk. Vzjemn dvra videln podob znamen tak rovnovn vztah. Ten vak nikdy neme nastat. Nicmn nastane vztah vce mn oteven, vnm jsou si vzkumnk i respondent blzc ana obou stranch se objevuje snaha po vzjemnm porozumn. Soust tto nov situace ale mohou bt urit oekvn vi badateli, nap. oekvn recipron vstcnosti. To se me projevovat oekvnm vstcnj interpretace nebo oteven veejn obhajoby. Jednou podobou je nap. poadavek souhlasu otitn badatelova nzoru na webovch strnkch dan skupiny nebo aktivn ast (v podob projevu) na njak akci tto skupiny. I zde, obdobn jako vpedchzejcch ppadech, je na mst otzka mry tto vzjemn spoluprce, nebo pekroen urit hranice me vst ke ztrt nezvislosti badatele. Ale kde je hranice spoluprce anezvislosti? Tyto otzky si mus badatel vyeit sm, nebo nap. pozvn afinancovn badatelovy cesty na druhou stranu planety do turisticky atraktivnho prosted (vetn ubytovn vluxusnm hotelu) umon vzkumnkovi na vlastn oi seznmen sprostedm, kulturnm kontextem i pedstaviteli dan nboensk skupiny, ale na stran druh me znamenat potek autocensury i ztrty kritick reflexivity.

3 Zvr
Tento vet problmovch okruh empirickho vzkumu nboenstv nen samozejm konen. Akademick studium nboenstv otevr celou adu dalch metodologickch problm, kter souvisej shodnotovm asvtonzorovm zkladem badatelovy perspektivy. Mezi ty nejzvanj pat skryt aneuvdomovan etnocentrismus, kter je obsaen vkonceptuln, kategoriln aterminologickm zkladu dan vdn disciplny. asto toti myslme (poznvme i interpretujeme) vkategorich amylenkovch schmatech, kter jsou hluboce kulturn (ale i nboensky) podmnny. Ve zmnn problmov okruhy aznich vyplvajc otzky nemaj jednoznan een. Konkrtn een zle vdy na konkrtn situaci ata se mn nejen vase ahistoricko-socilnm kontextu, ale tak vprosted jednotlivch nboenskch skupin. Nelze tedy vytvoit apijmout jednoznan schma, kter by pak bylo mono univerzln aplikovat. Kjednotlivm eenm mus badatel dojt sm; cesta je to nelehk adlouh. Je nekonen. Pesto je na tto cest dobr dret se dvou propojench princip: kritick reflexivity aintelektuln odborn poctivosti.

Kontakt
Duan Lun Katedra sociologie aandragogiky Filozofick fakulta Univerzity Palackho Tda Svobody 26 772 00 Olomouc esk republika dusan. luzny@upol. cz 183

Literatura
Fujda, M. & Lun, D. (2010). Oddan Krny. Hnut Har Krna vpohledu socilnch vd. Plze: Zpadoesk univerzita. Geertz, C. (2000). Nboenstv jako kulturn systm. In C. Geertz, Interpretace kultur (pp. 103145). Praha: SLON. Kubtov, H. & Znebejnek, F. (2008). Zklady sociologie. Olomouc: Univerzita Palackho vOlomouci. Lun, D. (2004a). Hledn ztracen jednoty. Prniky novch nboenstv aekologie. Brno: Masarykova univerzita vBrn. Lun, D. (2004b). Stt, mdia a (nov) nboenstv. In Z. Nepor (ed.), Jak vra? Souasn esk religiozita/spiritualita z pohledu kvalitativn sociologie nboenstv (pp. 91-105). Praha: Sociologick stav AV R. Lun, D. (2008). Jsme vmenin achceme pet. In D. Lun & Z. R. Nepor akol., Nboenstv v menin. religiozita a spiritualita v souasn esk spolenosti (pp. 195-200). Praha: Malvern. Lun, D. (2010). Nov nboenstv asekty. Psychiatrie pro Praxi 11(2), 85-86. Lun, D. & Navrtilov, J. (2001). Religion and Secularisation in the Czech Republic. Czech Sociological Review, 9 (1), 85-98. Lun, D. & Vclavk, D. (2007). Character of Czech Secularism. Tension between Institutional and Individual Religiosity in the Czech Republic. In M. Tomka & E. Rvay (eds.), Church and Religious Life in Post-Communist Societies (pp. 67-76). Budapest: International Study of Religion in Eastern and Central Europe Association. Topinka, D. (2010). Integrace imigrant/muslim do esk spolenosti. In D. Lun & D. Vclavk akol., Individualizace nboenstv aidentita. Poznmky ksouasn sociologii nboenstv (pp. 253-301). Praha: Malvern. Vn, J. (2012). Komunita jako nov nadje? Nboensk (ne)institucionalizovan komunity optikou sociologie nboenstv. Plze: Zpadoesk univerzita vPlzni. Weber, M. (1998a). Smysl hodnotov neutrality vsociologickch aekonomickch vdch. In M. Weber, Metodologie, sociologie apolitika (pp. 64-108). Praha: OIKOYMENH. Weber, M. (1998b). Objektivita socilnvdnho asocilnpolitickho poznn. In M. Weber, Metodologie, sociologie apolitika (pp. 7-63). Praha: OIKOYMENH.

184

My jim rozumme, oni nm ne specifika eskopolsk komunikace oima ech aPolk1

Alicja Leix Psychologick stav AV R, v. v. i.

Abstrakt
lnek je vnovn jazyku vkontaktech mezi echy aPolky, ato jak ve smyslu konkrtn ei pouit vrmci komunikace, tak i situac, kdy je tmatem komunikace jazyk samotn. Autorka pracuje svolnmi vpovmi respondent zobou zem, zskanmi vrmci vzkumnho projektu AV R Meziskupinov postoje ameziskupinov kontakt vpti stedoevropskch zemch, aanalyzuje je jak kvalitativn, tak kvantitativn. Vsledky provedench analz poukazuj mj. na siln povdom ospolenm slovanskm kulturnm zkladu, kter ovlivuje znanou st respondent zobou zem. Na druhou stranu jak ei, tak Polci maj sv vlastn nzory na rodn jazyk soused ana jejich jazykov schopnosti vbec. Vzvru autorka nabz vysvtlen dvod nkterch rozdl virm kulturn-lingvistickm kontextu. Klov slova: etina, poltina, anglitina, slovansk jazyky, esko-polsk vztahy

1
Tento text je vnovn pozici jazyka vkontaktech mezi echy aPolky. Jazyk pat mezi zkladn tmata, kter se vynoila pi pleitosti kvalitativn analzy volnch vpovd ech aPolk, zskanch vrmci vzkumnho projektu AV R Meziskupinov postoje ameziskupinov kontakt vpti stedoevropskch zemch. Analyzovan voln vpovdi pochzej zonline dotaznku, obsahujcho rzn typy kl urench ke kvantitativnmu zpracovn ajednu otevenou otzku, ve kter se respondenti (hlavn studenti vysokch kol) zeska asousednch zemi mli vyjdit ke svm zkuenostem sobanem sousedn zem2. Potencil tchto vpovdi byl postaujc ktomu, aby byly, nezvisle na sob, podroben jak analzm kvalitativnm, tak kvantitativn obsahov analze (dle OA). J osobn pracuji primrn kvalitativn se soubory vpovd ech oPolcch aPolk oech. Prvnm krokem kvalitativn analzy bylo opakovan ten vech vpovd (Gavora 2006, s. 129). Po nkolika prvnch tench jsem mla pomrn zkrystalizovanou sestavu hlavnch tmat vyskytujcch se vpru Polci-ei; vychzm znich vjednotlivchpublikacch vnovanch kvalita-

1. Studie vznikla vrmci grantovho projektu GA R P407/10/2394 Meziskupinov postoje ameziskupinov kontakt vpti stedoevropskch zemch. 2. Instrukce pro respondenty znla: Na vod si pokuste vybavit njakou svoji zkuenost sPolkem/Polkou, a u pi Va nvtv vzahrani nebo zde vesk republice. Jak se vtto konkrtn situaci choval/-a Polk/Polka? Jak jste se chovali Vy? Popite, prosm, tuto udlost do volnho prostoru. Stejnou instrukci mli polt respondenti ve sv verzi dotaznku.

185

tivnm analzm tchto vpovd3. Pi zpracovvn konkrtnho tmatu jsem opt mnohokrt etla vechny vpovdi a hledala jsem dal souvislosti jak mezi jednotlivmi vpovmi, tak mezi vpovmi ajejich spoleenskmi (a jinmi) kontexty vrmci zamen textu. Tak jsem vyhledvala informace aetla jsem texty nejen odborn, ale i publicistick souvisejc sanalyzovanou tematikou adiskutovala jsem ojednotlivch vpovdch srznmi lidmi. Snam se vdom pracovat svlastn subjektivitou astety nzor, kter obas zavm vrmci tchto diskuz (popisy kontakt sobanem sousednho sttu jsou velmi atraktivn tma) jsou pro m velmi poun. Pi psan textu snam se mt na pamti perspektivu pedpokldanho tene, proto prezentaci zjitnch tematickch souvislost dopluji o vysvtlen zjitnch specifik v irm kulturn-lingvistickm kontextu. Tento postup, vychzejc ze zkladnch hodnot pstup etnografickho afenomenologickho, m za cl poskytnout tenm monost pochopit citovan vroky aumonit jim tak provst sv vlastn interpretace daleko fundovanji, ne kdyby to dlali pouze zpozice sv vlastn kultury, vetn vlastnch jazykovch znalost; zkrtka m pomoct zmrnit jejich kulturn ajazykov etnocentrismus (Disman, 1993, 326356; Husserl, 1954/1996, 194). Vyuvm zde fakt, e jsem Polka bydlc dlouhodob vesk republice, krom psychologickho mm i lingvistick vzdln avztahem mezi poltinou aetinou se zabvm profesionln jako tlumonice alektorka etiny apoltiny, co, jak doufm, lze povaovat za dobr zklad pro hermeneutick vklad text vobou jazycch. Vrmci zpracovn tohoto tmatu jsem se poprv rozhodla sv zjitn doplnit onkter vsledky OA, kter se vzjemn vhodn dopluj se zjitnmi vrmci kvalitativnch analz4. Vyuvm zde fakt, e se nkter zkategori OA prolnaj stematickmi oblastmi, sktermi pracuji vrmci svch analz, vnovanch pru Polci-ei. Je to zpsobeno tm, e nezvisle na pokraujcch kvalitativnch analzch, primrn, hlavn tmata, kter jsem zjistila ve vpovdch Polk aech, byla pak spolu stmaty zjitnmi vzbvajcch prech vyuita pi pracch estilennho mezinrodnho tmu, kter sestavoval kategorie velmi podrobnho obecnho codebooku, urenho pro kvantitativn OA vech vpovdi zskanch od respondent zpti zem. Jazyk byl shledn jakoto dleit tma jak vrmci styk ech jak sPolky, tak sjinmi sousedy, proto nael sv msto v codebooku pro OA. Vrmci tohoto textu vyuvm nkter vsledky OA jako doplnn koment ohledn jazyka vrznch souvislostech apocit drunosti Polk vzhledem kechm. Vrmci kvalitativn analzy jsem nepouvala dn potaov program; vzhledem ke krtkosti vpovd ak dlouhodobm zkuenostem sprac stexty jsem si vystaila spaprem atukou. Pro vytvoen grafu prezentujcho frekvence jsem pouila Microsoft Excel a informace potebn klingvistickmu komenti jsem erpala pedevm zarchivu poznmek, kter si dlm vrmci vuky poltiny aetiny. Analytick postupy podobn zde popisovanmu, tj. ve kterch se nepostupuje podle pedem danho exaktnho protokolu, ale vytv vlastn, na mru situace, jsou mezi vzkumnky pracujcmi stexty rozen; opodstatnn apostaujc jsou prv vsituacch, kdy kvalitativn analza nen zkladem vzkumu (Perkyl, 2010, 870).

3. Doposud jsem analyzovala postoje ksousedm ve vpovdch Polk oech aech oPolcch avvoji asouvislostem vztah Polk kechm (Leix 2010, 2011); nkolik dalch text je vpprav. 4. Za poskytnut vsledk kvantitativn OA dkuji Sylvii Kouilov.

186

2
Jazyk vpru Polci-ei lze komentovat ve dvou hlavnch souvislostech: jako e pouitou bhem popisovanho kontaktu apmo jako tma vpovd5. Jak ei, tak Polci vrmci vzjemnch kontakt dvaj pednost svm rodnm jazykm ped jinmi. Vysvtlen nabz samotn respondenti; na obou stranch hranice je patrn jednoznan povdom ospolenm jazykovm pvodu. Zde vybran vpovdi6: CZ: Dky podobnosti jazyk komunikace bez problm. (4) PL: pouvali jsme jazykov mix vzhledem ktomu, e oba jazyky pat do slovansk jazykov skupiny. (60) Podobnch vpovd je mnoho atento jev zachycuje statisticky kvantitativn obsahov analza, jeliko codebook obsahoval kategorie pro rozlien jazyka kontaktu; pouit etiny a/nebo poltiny deklarovalo pes 19 % ech a35 % Polk, zatmco kontakt vjinm jazyce pouze pes 5 % ech a7 % Polk. Vdom spolenho pvodu se zd bt pro Polky (ei jsou stzlivj) obzvlt dleit ankter vpovdi jsou dokoncelehce patetick: PL: vimla jsem si jak usebe, tak unj, e ksob pistupujeme jako blzc pbuzn, myslm tm fakt, e bylo mon vyctit njak to spoleenstv, jednu slovanskou kulturu. (113) PL: Na vrtnici mluvili na mn esky, j na n polsky askvle jsme si rozumli. Tvoilo to svho druhu dojem, e nae nrody jsou si jaksi blzk. (96) Dojem drunjho pstupu Polk kechm alespo sten potvrzuje kvant. obsahov analza, asice deklarovan podobnosti arozdly mezi obma nrody; Polci uvdli mn rozdl avce podobnost mezi sebou asousedem ne ei (rozdly 2, 2 % Polk 5, 7 % ech; podobnosti: 12, 7 % Polk 9, 2 % ech). Dal zdeklarovanch jazyk pouvanch bhem kontakt je anglitina: PL: Domlouvali jsme se celkem slun, trochu polsky, trochu anglicky aesky. (30) Zkontextu vpovd vyplv, e anglitina je brna jako univerzln dorozumvac jazyk i kdy vnkolika (pouze eskch) vpovdch zaznlo vrazn, e Slovan by se kn nemli uchylovat: CZ: Byl mil acelkem dobe jsme si popovdali, paradoxem je, e a oba Slovan, bavili jsme se anglicky. (206)
5. Oznaen souvislosti pouvm vtomto kontextu clen, protoe mezi nimi nevede pesn hranice, vzjemn se pronikaj ajedn se spe odva rzn zpsoby nazrn na tent problm, ne odv rozdln kategorie. 6. CZ vpov (nebo jej st ) eskho respondenta, PL vpov (nebo jej st) polskho respondenta. esk vpovdi ponechvm voriginln form. Vpovdi vpoltin pekldm do etiny. Peklady osciluj mezi doslovnmi aliterrnmi tak, aby umonily co nejpesnji poskytnout smysl vpovdi. Vzvorkch uvdm identifikan slo respondenta.

187

CZ: Pekvapil m brat, kter sPolky komunikoval vanglitin. Pilo mi to ponkud absurdn. (27) Druh zhlavnch souvislost, ve kterch se objevuje e, je jazyk jako tma. Nen zde teba rozvdt silnou pozici jazyka, nebo je vsituaci popis kontakt sesousedem zjinho sttu zcela pedpokladateln; naopak do stedu zjmu se posouvaj nrodn specifika. Ne se jim ale budu vnovat, uvedu vsledky OA; podle mho nzoru grafick znzornn prostch frekvenc vstin ilustruje silnou pozici jazyka mezi jinmi tmaty7 vrmci kontakt se sousedy:
Tabulka 1: Srovnn vskytu jednotlivch tmat ve vpovdch ech oPolcch aPolk oech (na zklad dat, kter poskytla S. Kouilov, zpracovala autorka)

40,0 35,0 30,0 25,0 20,0 15,0 10,0 5,0 0,0

Polci o ech

ei o Polcch

Npadn je zde nejen jednoznanost, sjakou jazyk vede mezi jinmi tmaty, ale rovn celkov podobnost rozloen vskytu tmat ve vpovdch ech aPolk. V rmci tmatu jazyk respondenti komentuj slovansk pvod, ale zdaleka nejen ten. Tma, na kter asto nar, jsou jazykov schopnosti samotnch respondent ajejich soused. Vedle vpovd podobnch po obou stranch hranic jsem zde zachytila opakujc se dojem eskch respondent onzk schopnosti Polk rozumt etin: CZ: Vimla jsem si, e maj sklon zait mluvit anglicky, e maj problm setinou. Nerozum ji. (112)

7. Vrmci prce nad codebookem mezinrodn tm vytvoil mj. sestavu devti makrosocilnch charakteristik tmat, kter se mohly vyskytnout ve vpovdch. Krom zachycen koment na tma jazyk sestava zahrnuje odkazy na historick udlosti, na ekonomii, na iroko pojat hodnoty, kulturu, vru, nrodn hrdost, tak jakkoliv zmnky oexistenci stereotyp i pociovan nerovnovhy.

188

CZ: Byl jsem pekvapen, e svjimkou student slovanskch jazyk ani Polci zpohrani nerozum esky. (16) Nkter dokonce poukazuj na rozpor mezi jazykovmi schopnostmi ech, kte rozum poltin, aPolk, kte nerozum etin. CZ: My jsme jej poltin docela dobe rozumly, ale ona nm tm vbec. (242) CZ: Pilo mi ale, e rozum etin mn, ne my poltin. (217) Dleitm potvrzenm rozenosti tohoto jevu je tato vpov polskho respondenta: PL: Potkala jsem nkolik ech na koncertu, byli sympatit, akoli se usilovn snaili dokzat, e ei rozum poltin bez problm, zatmco Polci etin ne. (242) dn Polk netvrd, e rozum etin lpe, ne jeho jin soused poltin, ani dn ech nevytk svm severnm sousedm takov tvrzen; jedn se ojev specificky esk. Bhem sv tlumonick alektorsk praxe jsem se spodobnmi tvrzenmi setkala mnohokrt; asem jsem dospla knsledujcm pravdpodobnm zdrojm takovchto dojm: 1. Psan podoba poltiny: Pro echa poltina na prvn pohled vpodstat nevypad jako ciz jazyk; nap. nkter psmena maj nad sebou rky, kter ech automaticky pokld za oznaen kvantity adomnv se, e je um pest typick je zde . Evidentn ciz jsou pouze nosovky a. Oproti tomu psan podoba etiny na Polka psob jednoznan jako ciz jazyk: , , , , , , atm vechny rky nad samohlskami Polk tato psmena nezn. 2. Znalost sloventiny: ei maj oproti Polkm solidn zkuenosti se sloventinou. Znalost (rovn pasivn) dalho slovanskho jazyka jim me pomhat vpochopen poltiny. Rutina u nen povinn pedmt vobou zemch, ale (alespo pasivn) znalost sloventiny umlad generace ech zaruuj slovent studenti studujc na eskch kolch. 3. Odkaz minulosti: a. star generace ech, obzvlt spojench svdou, m zkuenosti spoltinou vpodob peklad zahranin literatury. Mnoho eskch profesor na vysokch kolch doopravdy m solidn pasivn nkte i aktivn znalost poltiny. b. CZ: Jako dt jsem s naprostou samozejmosti sledovala polsk serily a veerniky. (58) podobn zkuenosti se sledovnm televiznch program soused jsou ast mezi echy ijcmi na pohrani, ale u mn mezi Polky. Jednostrann esk pesvden orozumn ei soused m jist opodstatnn. Velk st znich je ale vzan na vk a vzdln, tud pro mlad generaci ech u tolik neplat, a proto lze oekvat, e toto pesvden bude oslabovat. Ostatn, i na prvn pohled nekodn psan podoba poltiny hned pi prvnm pokusu oten pestv bt nekodn ajako lektor poltiny se asto setkvm svyjdenmi podobnmi ne uvedenmu:

189

CZ: Jsem vdn Janu Husovi za odstrann zpeek aza to, e n jazyk dnes vypad tak, jak vypad. (103) Zde respondentka odkazuje na pravopisnou reformu etiny zprvn poloviny 15. stolet, tradin pipisovanou Janu Husovi, kter namsto spekovho pravopisu (obsahujcho kombinace dvou avce liter) zavedl grafickou soustavu vyuvajc teek arek, m znan zjednoduil psanou podobu etiny (losar akol., 2009, 68). Vpoltin tento jev je zachovn dodnes ain pote cizincm, kte nevd, jak st cz, sz i rz. Nejzvanjm zdrojem falenho dojmu pochopen jazyka soused bv ale tzv. esko-polsk jazykov ekvivalence hojn vskyt falench ptel vobou jazycch. Existuj slova, kter se vobou jazycch vyslovuj ap velmi podobn; natolik podobn, e to bud dojem, e se jedn oslova nesouc stejn vznam samozejm, stejn zpozice toho kterho mluvho. Tyto vznamov posuny bvaj jak sten, tak vedouc kopaku; nkter jdou skrz jazykov kategorie nebo tvo cel etzce posun8. Kdy se pak setkaj Polk aech akad ovld apouv pouze svou e, tak bez ohledu na sv dojmy si nikdy nemohou bt jist, e vd, oem hovo ten druh. Proto se pvodn naden esko-polsk komunikace poslze asto mn vkomunikaci anglickou: CZ: Snaili jsme se esko polsky domluvit, ale nakonec jsme radji peli na anglitinu. (113) Povauji zde za dleit uvst, e vtina respondent pochz zphraninch oblast abhem ptrn po pinch ve uvedenho dojmu setkala jsem se smnoha echy zvnitrozem, pro kter poltina je normln ciz jazyk; bhem diskuze po mm pspvku na konferenci QAK 2012 zaznly nzory, e ast kontakt, kter ei ijc na pohrani maj spoltinou, vysvtluje jejich dojem znalosti jazyka soused. Toto vysvtlen zd se bt funkn, a na to, e nevidm dvod, pro by mlo platit pouze vppad ech, pokud zphraninch oblast pochz vtina respondent z obou zemi.

3
Hlavn zjitn ohledn specifik esko-polsk komunikace oima ech aPolk jsou nsledujc: 1. Jazyk je jednoznan hlavn tma vpovd popisujcch kontakt sesousedem. 2. Spolen pro respondenty zobou zem je vyzdvihovn spolenho, slovanskho jazykovho pvodu. 3. Specifick rys vpolskch vpovdch je a patetick podtrhovn kulturnho pbuzenstv obou nrod9.

8. Nap. polsk slovo oglny znamen esky obecn; polsk k k slovo obecny, kdy chce sdlit uitelce, e je ptomn; kdy se ale vPolsku onkom ekne, e je przytomny, znamen to, e je pi vdom. 9. Idea iroce pojatho bratrstv, vrzn me proklamovanho respondenty ze slovanskch zemi, jev se jako natolik zvan, e ji plnuji zpracovat jako samostatn tma.

190

Specifick rysy veskch vpovdch jsou: a) pesvden otom, e ei rozum poltin lpe, ne Polci etin, b) odsuzovn pouvn anglitiny vkontaktech ech sPolky (sten souvisejc sbodem a). Negativn historicky podmnn konotace ohledn soused, rozen ustar generace oban eska aPolska, umlad generace definitivn pominuly; jak je vidt, mlad e spe otzky spojen skomunikac, ne skonfliktn politickou minulost obou stt. Sjistou nadszkou dalo by se ct, e pokud se ktomu pid aktuln mimodn popularita esk kultury vPolsku, obudoucnost esko-polskch nejen jazykovch kontakt nen teba mt strach. Pokud se jedn o poohldnut za kombinovnm vsledk kvalitativn a kvantitativn analzy vtomto textu, povauji je zde za pnosn. Uvdomuji si ale, e jakkoliv srovnvn vsledk kvalitativn analzy aOA nesm opomjet fakt, e a) kategorie OA byly navreny nikoliv pouze pro vpovdi vjednom pru Polci-ei, nbr tak, aby vyhovovaly tmatm identifikovanm ve tyech nrodnostnch prech, b) i vppad samotnho pru Polci-ei kvalitativn akvantitativn analza nepracuji se stejnm souborem10. Tak ztohoto dvodu i kdy se nepochybn jedn oporovnvn daj zskanch vcero metodami radji jsem zde nepouvala pojem triangulace metod (Gavora, 2006, 158; Silverman, 2001, 9899; Plichtov, 2002, 62) apouvala jsemdokreslovn i doplovn. Jist bylo by zde mon provst sofistikovanj kombinaci, ovem vppad tto konkrtn situace zvolen postup, by jednoduch, zdl se mi nejvhodnj. Plichtov (2002, 129) tvrd aj toto pesvden sdlm , e kvantifikcia je uitonm nstrojom len vtedy, ke je vzhadom na ciele bdania adekvtna, ke zodpoved vsledkom kvalitativnej analzy; doufm, e se mi tuto podmnku podailo splnit.

Kontakt
Alicja Leix AlicjaLeix@gmail. com

Literatura
Denzin, N. K., Lincoln. Y. (Eds.), The SAGE Handbook of Qualitative Research (3rd ed.). Thousand Oaks, CA: Sage Publications. Disman, M. (1993). Jak se vyrb sociologick znalost. Praha: Univerzita Karlova, vydavatelstv Karolinum. Gavora, P. (2006). Sprievodca metodolgiou kvalitatvnho vskumu. Bratislava: Regent. Husserl, E. (1954/1996). Krize evropskch vd atranscendentln fenomenologie. vod do fenomenologick filosofie. Praha: Academia.

10. Vrmci kvalitativn analzy pracuji se vemi zskanmi vpovmi, zatmco OA sredukovanm, itnm souborem. Vech eskch volnch vpovd je 392, polskch 307. Tdn soubory upraven pro ely statistickho zpracovn taj pak 175 eskch a135 polskch vpovd.

191

Leix, A. (2010). Srden, nebo srezervou? Postoj ksousedm ve vpovdch Polk oech aech oPolcch. In D. Fedkov, M. Kento (Eds.), Socilne procesy aosobnos 2010 (pp. 209-213). Koice: Spoloenskovedn stav SAV. Leix, A. (2011). Vztah Polk kechm vvoj asouvislosti. In: K. Bartoov, M. erk, P. Humpolek, M. Kukaov, A. Slezkov (Eds.), Sociln procesy aosobnost 2011: lovk na cest ivotem: kiovatky amosty (pp. 171-175). Brno: Tribun EU. Perkyl, A. (2005). Analysing Talk and Text. In N. K. Denzin, Y. Lincoln (Eds.), The SAGE Handbook of Qualitative Research (3rd ed.) (pp. 869-886). Thousand Oaks, CA: Sage Publications. Plichtov, J. (2002). Metdy socilnej psycholgie zblzka. Kvalitatvne akvantitatvne skmanie socilnych reprezentci. Bratislava: Mdia. Silverman, D. (2001). Doing Qualitative Research: APractical Handbook (3rd ed.). Thousand Oaks, CA: Sage Publications. losar, D., Veerka, R., Dvok, J., Malk, P. (1999). Spisovn jazyk vdjinch esk spolenosti (3. vyd.). Brno: Host.

192

Ako spolu komunikuj esi aRakania: pouvn jazyka vprbhu meziskupinovho kontaktu1
1

Sylvie Graf1, Magda Petrjnoov2 Psychologick stav AV R, 2stav vskumu socilnej komunikcie SAV

Abstrakt
Respondenti z Rakouska (N = 146) a esk republiky (N = 165) psemn zaznamenali svoje zkuenosti spslunky sousednho nroda. Pomoc obsahov, tematick abazln kritick diskurzvn analzy jsme ve volnch vpovdch identifikovaly tmata tkajc sejazyka. Clem bylo identifikovat souvislosti mezi jazykem ahodnocenm kontaktu, interaknch partner i sousednho nroda jako celku. Prspevok je metodologickm experimentom kombinujcim 1) tatistick analzu svislost medzi kategriami kdovanmi rigorzne na zklade vskytu resp. nevskytu kadej jednej kategrie vkadej vonej vpovedi; a2) tematick abazlnu kritick diskurzvnu analzu tch istch vpoved, pri ktorej vskumnka na takto kdovanie vedome rezignovala apostupovala intuitvnejie amenej exaktne. Klov slova: jazyk, meziskupinov kontakt, obsahov analza, tematick analza, bazlna kriticka diskurzvna analza Pspvek se vnuje roli jazyka jako prostedku dorozumvn bhem meziskupinovho kontaktu ech aRakuan i jako obecn kategorie pouvan kcharakterizovn rakousko-eskch vztah. Je koncipovn jako metodologick experiment kombinujc kvantitativn akvalitativn pstup ke stejnm volnm vpovdm popisujcm zkuenosti slidmi ze sousedn zem. Od zaiatku projektu sme plnovali nejako tatistick akvalitatvnu analzu kombinova, lebo sme predpokladali, e to prinesie plnejie porozumenie empirickmu materilu (ateda sksenostiam apostojom ud zpohraniia). Preto aj bol hlavnou vskumnou metdou kombinovan dotaznk sotvorenmi aj zatvorenmi otzkami, steplomerovmi klami vzahov, at. (podrobnejie vi v Petrjnoov, 2012). Pri konkrtnej snahe kombinova metdy analzy ale nastali problmy u hne od zaiatku, ke sme sa pri plnovan kdov pre obsahov analzu najrozsiahlejej otvorenej vpovede snaili zobra do vahy povahu aobsah tatisticky spracovatench otzok, aby neskr bolo mon porovnvanie (vi Petrjnoov, 2011). Nsledne sa nm analzy rozbehli po plne odlinch linkch akvalitatvne analzy boli extra publikcie (Leix, 2011; Petrjnoov, 2012, 2011b), zaujmav, ale nekombinovaten skvantitatvnymi analzami (Hebkov & Kouilov, 2012; Kouilov, 2011; Kouilov & Hebkov, 2011). Vjednej fze projektu sme sa obvali, e nedosiahneme viu fziu, ne ilustrovanie kvantitatvnych analz obsahovo bohatmi cittmi. Tento prpevok je pokusom predsa len niekde prienik njs, aspo pri jednej uie definovanej tme. Vybrali sme tmu komunikanho jazyka, ako jednu znajdleitejch

1. Studie vznikla vrmci grantovho projektu GA R P407/10/2394 Meziskupinov postoje ameziskupinov kontakt vpti stedoevropskch zemch. Dlhia arozpracovanejia verzia tohto textu vyla vsle 4/2012 asopisu Human Affairs: Postdisciplinary Humanities & Social Sciences Quarterly pod nzvom The Austrians were surprised that I didnt speak German: The role of language in Czech-Austrian relations, s. 539-557.

193

tm, ktorm sa respondenti arespondentky vo vpovediach spontnne venovali, aktor zrove zko svis shodnotenm druhej nrodnej skupiny, ako ukeme vnasledujcom texte.

1 Kvantitativn st
Clem kvantitativn sti studie bylo: (1) identifikovat tmata souvisejc sjazykem vpopisech zkuenost spslunky sousednho nroda, (2) porovnat frekvenci vskytu tmat souvisejch sjazykem veskm arakouskm souboru, a(3) analyzovat souvislosti mezi jazykem ahodnocenm kontaktu, hodnocenm interaknch partner jin nrodnosti i jinho nroda jako celku. 1. 1 Metoda Respondenti zRakouska (N = 146; vk 18 a 65 let, M = 26. 5 let, SD = 8. 4; 74% en) aesk republiky (N = 165; vk 18 a 54 let, M = 23. 4 let, SD = 4. 5; 78% en) psemn zaznamenvali svoji zkuenost spslunky sousednho nroda na zklad instrukce (esk varianta): Pokuste se vybavit si njakou svoji zkuenost sRakuanem/Rakuankou, a u pi Va nvtv vzahrani nebo zde vesk republice. Jak se vtto konkrtn situaci Rakuan/Rakuana choval/-a? Jak jste se chovali Vy? Popite, prosm, tuto udlost do volnho prostoru. Dv kdujc provdjc obsahovou analzu (OA) volnch vpovd identifikovaly tmata charakterizujc prbh meziskupinovch kontakt. Shoda mezi kdujcmi dosahovala pijatelnch hodnot nap vemi kategoriemi OA (Cohenova kappa . 70). Jednotliv frekvence vskytu kategori jsme porovnaly pomoc t-testu, abychom odhalily statisticky vznamn rozdly vzastoupen tmat ve vpovdch ech a Rakuan. Souvislosti mezi rznmi kategoriemi OA jsme testovaly pomoc Phi koeficientu urujcho mru asociace mezi dvojc dichotomnch promnnch. Po zjitn frekvenc astatistickch souvislost se vdy vracme zpt na rove volnch vpovd2 tak, abychom reduktivn povahu zachycenou kategoriemi obsahov analzy ilustrovaly konkrtnmi zkuenostmi zkontaktu mezi echy aRakuany. 1. 2 Vsledky Jazyk hrl vpopisech kontakt mezi echy aRakuany dleitou roli, a u jako komunikan i jako symbolick nstroj ilustrujc odlinosti mezi obma zemmi. Pi setkn lid zrznch zem pedstavuje jazyk nejvznamnj kategorizan kritrium, nebo pouze na zklad jazyka je mon odliit skupinovou pslunost zastnnch osob. Vrakousko-esk komunikaci existuje vrazn asymetrie, na kter se shoduj jak ei, tak Rakuan. Piblin ptina respondent zobou soubor uvd, e se pi vzjemnch setknch dorozumvali nmecky. Veskm i rakouskm souboru jsme nalezly souvislost mezi komunikac vnmin asetknm vRakousku. esko-rakousk asymetrie vpouvn jazyka se vpopisu zkuenost vyskytuje zsti prv proto, e se tk kontakt odehrvajcch se na zem nmecky hovocch soused, kam ei pijd za elem studia i prce. Rakout astnci vzkumu schopnost ech domluvit se nmecky hodnot pozitivn, co se projevilo vsignifikantn asociaci mezi komunikac vnmin apozitivnm hodnocenm interaknch partner. Oekvn Rakuan, e se sechy domluv nmecky, se vak neomezuje pouze na zem Rakouska. Veskch vpovdch se vyskytuje kritika samozejmosti, sjakou Rakuan navtvujc eskou republiku oekvaj konverzaci vnmin: Pracovala jsem ve stnku soberstvenm, kde byla zkaznice Rakuanka. Chovala se naprosto arogant2. esk extrakty uvdzame vpvodnom znen, rakske sme preloili do etiny/sloveniny. Citujeme ich vrtane preklepov anetandardnej interpunkcie, na konci je slo vpovede vnaej databze.

194

n azaplavila m nminou ani by se zeptala jestli tmto jazykem mluvm. Vbec nemohla pochopit e j prost nerozumm. Tuto zkuenost mm svce rakouskmi obany, kte pokldaj za samozejmost, e kad um nmecky avbec se nesna njak pispsobit tomu, e jsou vjin republice. CZ_617 Rozdl existuje i vetnosti, sjakou et arakout respondenti zmiuj dorozumvn jinm ne svm rodnm asousednm jazykem, nejastji anglicky. Rakuan spojuj komunikaci vjinm jazyce snegativnm hodnocenm kontaktn situace, co se pen dokonce a na negativn hodnocen celho sousednho nroda. Vtto souvislosti se vak nejedn okritiku nutnosti mluvit jinm ne rodnm jazykem Rakuan. Rakout respondenti negativn hodnot fakt, e se ei neradi domlouvaj cizmi jazyky obecn: Letn kola veskch Budjovicch. eky aei jsou velmi ptelt, ale tak velmi nesml. Pedevm neradi mluv nmecky nebo anglicky. Snail jsem se mluvit snkolika studenty vmenze. Byli nesml anetroufali si odpovdt vanglitin. Ani snminou to nebylo onic jednodu. AU_63 Tma jazyka se vak ve volnch vpovdch neobjevovalo pouze vsouvislosti sdorozumvnm. Jazyk je pojmn tak jako symbolick nstroj, pomoc nho jsou ustavovny ainterpretovny vztahy jak na rovni meziskupinov (mezi obma nrody), tak i na rovni osobn (mezi konkrtnmi leny tchto nrod). Tma jazyka bylo stejn dleit pro oba vzkumn soubory ve svch vpovdch se mu vnovala vce ne ptina rakouskch aeskch respondent. Zabhl zvyk pouvat vrmciesko-rakouskch kontakt nminu pispv keskmu pocitu mncennosti zpedpokldan nadazenosti Rakuan, zakotven rovn vekonomickch rozdlech mezi obma zemmi. Rakout respondenti naproti tomu asto zmiuj rezervovanost ech, kter se ovem me zakldat na jejich nevhod vasymetrickm pouvn mateskch jazyk obou zastnnch stran. Vobou souborech je tma jazyka jako symbolickho nstroje spojovno snegativnm hodnocenm. Vrakouskm souboru se kritika omezuje na kontaktn situaci, veskm souboru se odr vnegativnm hodnocen interaknch partner.

2 Kvalitatvna as
V tejto asti budeme tie vychdza zeskch arakskych otvorench vpoved, ale pozrieme sa na ne cez prizmu tematickej aiastone aj kritickej diskurzvnej analzy. Ako participanti hovoria opouvan komunikanho jazyka? Ako cez jazyk kontruuj prslunosti kskupinm ahranice avzahy medzi nimi? Vmame si, ak je spektrum ponkanch pohadov, aj o vom chba. Aj ke jazyk kontaktu nebol sasouotzky, na zklade poetnch referenci mme usudzova, e je pre participantov mimoriadne dleitou rtou medziskupinovch kontaktov. Je to vidie aj na tom, ako pri referovan okomunikanom jazyku asto zrove hodnotia (je to nron, je to prjemn) a/alebo uvdzaj, ak emcie to vnich vzbudzovalo (bolo mi to, hnev ma, vad mi). 2. 1 Vsledky Ak hadme na zklade tematickej analzy odpove na otzku, akou reou sa komunikovalo, tie zistme, e esi aRakania vinou komunikovali po nemecky. alie uvdzan monosti s po esky, inak (t. j. po anglicky alebo napr. posunkami), alebo vbec. Pre monos vbec boli typick vpovede iba zeskej strany, ke participanti vysvetovali, e sa sRakanmi nebavia vbec, pretoe nevedia nemecky. Monosti vbec nezodpoved iaden kd kvantitatvnej obsahovej analzy, take je to nov informcia, ktor by sa len pri jednom druhu analzy stratila. Pritom umouje dleit vhad otom, ako jedna znrodnch skupn definuje podmienky umoujce komunikciu azrove je alm argumentom do debaty oasymetrii komunikcie, vi niie. 195

Ale to s iba explicitn zmienky opouitom jazyku komunikcie, asto sa vo vpovediach konkrtny jazyk neuvdza, lebo je to poda participantov zrejme aprirne jasn zkontextu, ako vnasledovnom extrakte3: (. . .)Zeptala jsem se jedn Rakuanky, co obdlvala ped svm domem zahrdku. Byla to star pan avelice ochotn mi vysvtlila, kudy se dostanu na vlak. Pan mluvila pomalu azeteln, abych j rozumla. (. . .) CZ_484 Tak sa jazyk vo vea vpovediach spomna iba pri komentovan kvality komunikcie alebo kontaktu celkovo napr. vtedy, ke esi hovoria, e sa im sRakanmi komunikovalo dobre, lebo hovorili pomaly, alebo ke Rakania referuj, e sa im komunikovalo zle, lebo im nerozumeli. Pri explicitnch zmienkach vsvislosti sjazykom sme identifikovali 1) oakvania zo strany echov a2) Rakanov otom, akm jazykom sa bude komunikova; 3) demokratick uvaovanie orznych monostiach; 4) vsitucii nerovnomernho rozdelenia jazykovch znalost zadefinovanie novej symetrie (napr. jazykov znalosti na jednej strane, tolerancia auznanie na strane druhej; 5) komentovanie ich nedokonalej rovne; 6) komentovanie nespravodlivosti pri vyadovan vlastnho jazyka a7) ocenenie aspo snahy komunikova jazykom toho druhho. Celkovo tmu jazyka omnoho viac elaboruj esi, ktor asto situciu vnmaj tak, e s nten hovori po nemecky ato na oboch stranch hranice, preto uvdzame aj viac cittov eskch participantov. Pritom oakvania zo strany echov aj Rakanov sa vobrovskej vine prpadov zhoduj vtom, e sa bude komunikova po nemecky. Typicky vak bva tma pouitho jazyka ukotven v komplexnom rozprvan, kde sa prelna mnostvo rozmanitch tm. Napr. v nasledovnom extrakte participantka prepja automatick pouvanie nemeckho jazyka na eskom zem svnmanou superioritou Rakanov ana podopretie tohto argumentu oarogancii stavia do protikladu pekn vzhad rakskych miest asprvanie Rakanov voi echom. To ilustruje aj citciou azosmienenm negatvneho hodnotenia eskch ien jednm Rakanom: (. . .) typick je pohrdav chovn vi echm nap. na hranicch, ale i doma na chalup, kdy se pn roziloval, jak je to mon. e neumme jeho e, kdy od ns poteboval poradit cestu. . . obecn si myslm, e navenek pkn upraven cesty amsta oste kontrastuj srakouskm chovnm, obzvlt vi nm echm. Dokonce jsem jednoho Rakuana slyela prohlsit, e eky jsou jen sam lapky ale kdo je uns iv (konkrtn vjinch echch), to u nedodal. . . CZ_557 Pozitvnejie, ale ia dos ojedinel boli prpady, ke niekto okomunikanom jazyku uvaoval demokraticky artal smnosou poui jeden zjazykov prtomnch nrodnch skupn, alebo anglick jazyk, chpan ako univerzlny. Zeskej strany zasa niektor participanti deklarovali nerovnomern rozdelenie jazykovch znalost, ale referovali otom vpozitvnom kontexte novej symetrie, kde sa znalos jazyka druhho
3. Nakoko sme potrebovali dosiahnu akceptovaten zhodu hodnotiteliek (Cohenova kappa . 70) pri obsahovej analze, museli sme ustanovi pravidlo kdovania iba explicitnch zmienok. Napr. pri kdovan komunikanho jazyku to spsobilo, e vobsahovej analze sme vo vea prpadoch jazyk nekdovali nijako aje to teda missing value.

196

nroda, aj ke nedokonal, kombinuje s pochopenm a toleranciou lenov susednej nrodnej skupiny, ktor neovladj jazyk toho druhho vbec aoceuj komunikciu vo svojej materine: (. . .) Vdy se chovm ke vem stejn, a to je Rakuan, ech, Nmec, Francouz. Oni v, e jsem cizinec, ae neovldm jejich matetinu dokonale. Oni zas neum esky nebo jin jazyk ne matesk (anglitina, nmina). Spolenm silm se dobereme patinho vsledku. (. . .) CZ_536 Presnm opakom takejto situcie je prpad, ke sa strana komunikujca materinou toho druhho (v naom materili s to skoro vdy esi4) namiesto stoleranciou stretne svhradami akritikou: Jedna moja kolegya tudentka je zeska. Hovor vemi dobre po nemecky ana prednkach acvieniach sa vemi sna. Niekedy je to ale nron, pretoe sa vdy sna hovori o mono najkrajou neminou ato je potom vemi rchlo nudn. (. . .) AU_74 Vcitovanom extrakte by Rakanka mohla vyjadri aj ocenenie toho, e eka tak dobre zvldla jej rodn re, ale namiesto toho kritizuje jej snahu hovori o mono najkrajou (zrejme spisovnou) neminou. Viacer rakski participanti zasa kritizovali, e esi neovldaj poriadne gramatiku alebo miestny dialekt, t zasa vyjadrovali nespokojnos stakmi vysokmi nrokmi. Vo viacerch prpadoch sa kontakt odohrval na rakskej strane, atak by oakvanie komunikcie vperfektnej nemine bolo akosi pochopitenejie, ale poda vrokov participantov sa nroky nemenia ani pri kontakte na eskej strane hranice. Hlavne vtakch prpadoch participanti potom asto prepjaj tmu neminy ako komunikanho jazyka snegatvnymi emciami as negatvnym hodnotenm druhej nrodnej skupiny. Naopak, ak sa Rakania snaia komunikova vetine, je to vdy vemi pozitvne hodnoten, aj ke rozsah ich znalost je len nkolik slovek.

3 Zvr
3. 1 Shrnut zjitn obou typ analzy Na zklad obsahov analzy jsme zjistily, e dominantnm prostedkem dorozumvn bhem vzjemnch setkn je nmina. Vrakouskm souboru byla monost pout vlastn jazyk spojovna spozitivnm hodnocenm interaknch partner druh nrodnosti. Naopak nedostaten znalosti cizho jazyka jsou rakouskmi participanty negativn hodnoceny jak na rovni situace tak dokonce ina rovni celho sousednho nroda. Tma jazyka vjeho symbolick podob bylo vrakouskch vpovdch asociovno snegativnm hodnocenm kontaktu, veskch vpovdch pak snegativnm hodnocenm interaknch partner, co naznauje problematick vnmn tohoto tmatu na obou stranch sttn hranice. Na zklade tematickej analzy sme tie zistili, e dominantnm komunikanm jazykom je nemina, ale zrove aj to, e tto asymetria je zva nekomentovan aoakvaj ju rovnako esi aj Rakania. Ak je komentovan, je to skoro vdy zo strany echov avemocionlnom kontexte je prepojen stmami subjektvnej nadradenosti Rakanov virom zmysle aich negatvneho hodnotenia.
4. Toto zistenie vskumnku vbec neprekvapilo. Ke si to uvedomila, zamyslela sa nad tm, ako sa unej kombinuje objektvna znalos pomerov (dlhoron tdium na univerzite vSRN, blzko hranice sR) so subjektvnymi aasto neuvedomovanmi predpokladmi otom, ako funguje spoluitie dvoch nrodov svemi odlinm jazykom vblzkosti hranice.

197

3. 2 Porovnn pstup Mezi nevhody kvantitativn obsahov analzy pat zdlouhav proces ped dosaenm pijateln mry shody mezi kdujcmi. Zhruba rok nutn kzacvien kdujcch tak, aby byly schopn shodn interpretovat instrukce definujc vskyt kategori ve volnch vpovdch, ilustruje subjektivitu chpn nalezench tmat. Naopak vhodou je monost srovnn vstup nap rozshlm mezinrodnm souborem zahrnujcm nkolik stovek respondent zpti zem ajejich propojen svsledky dalch pouitch dotaznkovch metod. Mezi nevhody pat reduktivn zachycen popisovan skutenosti pouh vskyt/neptomnost uritho na vy rovni abstrakce zachycenho tmatu neobshne bohatost zaznamenanch zkuenost. Tuto nevhodu se sname sten kompenzovat tm, e se po zjitn frekvenc aanalze souvislost mezi kategoriemi vracme vdy zpt na rove volnch vpovd do danch kategori spadajcch. Zjitn souvislost mezi kategoriemi pomoc statistickch metod do jist mry poskytuje korektiv vzkumnic vnmanch souvislost mezi jednotlivmi tmaty, kter mohou bt na zklad nap. osobn zkuenosti ve svm vskytu nad/podhodnocovny. Pri tematickej analze je kdovane vrokov vATLAS. ti tie asovo nron, ale stle omnoho menej ne snaha dosiahnu zhodu medzi kdujcimi pri rigorznom kdovan systmom 0-1. Prca smaterilom je menej reduktvna, podobne ako pri tatistickej analze sa overuj aj mon vzahy, ale skr cez spoluvskyt kdov anie je meraten ich signifikantnos anov svislosti sa daj zahrn adokdova kedykovek vprocese analzy. o sa tka nevhod, nesporn je chab monos porovna kategrie medzi rznymi sbormi (ale je to mon pre konkrtne tmy, napr. jazyk), atie prepoji vstupy analzy sdotaznkovmi dtami. Najvou potencilnou pascou je samozrejme nespoahlivos takejto analzy vtom zmysle, e sa analyzujca osoba nech unies tmi aspektami materilu, ktor ju osobne zaujmaj alebo irituj apotom analza nie je subjektvna vzmysle nemonosti jej plnej objektvnosti, ako to kvalitatvne orientovan vskumnci avskumnky bene uznvaj, ale vyslovene skreslen. Tomu sa ale d vyhn bene znmymi metdami validizcie zisten (por. napr. Plichtov, 2002). 3. 3 Pouenie na zver Pri jednej konkrtnej tme, na ktor je sstreden analza tu je to tma jazyka sme rznymi metdami prili kvemi podobnm vsledkom. Zrejme by to vak vyzeralo inak, keby sme porovnvali analzy kompletnch dt zcelho vskumu, pretoe kvalitatvna akvantitvna analza sa vemi rozchdzali 1) vtmach, na ktor sa sstredili, 2) vkdovan neexplicitnch aspektov, 3) aj vcelkovej slobode, ktor si vskumnky nrokovali vtom, ako aleko od dt smerom kinterpretcii sa odvia s. Pre autorky osobne ztoho vyplva, e sa budeme alej kad dra toho spsobu analzy, ktor je nm blzky, ale budeme sa snai oto, aby sa dopali. Mme tak vytvori kvantitatvne a kvalitatvne texty sstreden na to ist pohraniie (napr. esko-rakske), ale na in tmy. Napr. kvalitatvny text by mohol by oexplicitne vyjadrench, ale aj len naznaench stereotypoch, ovymedzovan sa voi nim, otom, ako sa menili vase apod. Kvantitatvny text by sa naopak sstredil nasvislosti medzicharakteristikami kontaktu ahodnotenm aspektov medziskupinovych vzahov vo vonch vpovediach ako aj na hodnotenia zisten almi metdami (teplomermi). Spolu by boli ako dva ksky mozaiky poznania ospoluit vpohrani akad analza by zrove aila zo svojich silnch strnok, kee pri kvantitatvnej analze sa daj vsledky tatisticky spracova adleitos kadho ztvrden sa d hne doloi na zklade poetnosti i koeficientov tesnosti vzahov medzi premennmi a(dobr) kvalitatvna analza zasa zaruuje, e prstup nebude privemi reduktvny, ae nm neunikn ani mimoriadne dleit aspekty, ktor s vak nie ast, alebo dokonca neprtomn, alebo prtomn len implicitne.

198

Kontakt
Sylvie Graf Psychologick stav AV R, v. v. i. Veve 97 602 00 Brno esk republika sylvie. graf@psu. cas. cz

Literatra
Hebkov, M. & Kouilov, S. (2012). Jak se vidme, jak ns vid ajac jsme: porovnn eskho nrodnho auto- aheterostereotypu sposuzovnm relnch ech vkontextu ptifaktorovho modelu osobnosti. eskoslovensk psychologie, 56, 117. Kouilov, S. & Hebkov, M. (2011). Accuracy of Slovak national stereotypes: Result of judgment or intuition? Studia Psychologica, 53, 201213. Kouilov, S. (2011). Perception of intergroup contact in border regions: ACzech-Austrian case study. In M. S. Roberto, M. T. Batista, M. H. Santos, R. Morais, R. S. Costa, M. L. Lima (Eds.), Research directions in social and organizational psychology (vol. IV). Lisbon: Edies Colibri. Leix, A., E. (2011). Srden, nebo srezervou? Postoj ksousedm ve vpovdch Polk oech aech oPolcch. In Socilne procesy aosobnos 2010: zbornk prspevkov. Editori: Denisa Fedkov, Michal Kento; recenzent: Oga Orosov. Koice : Spoloenskovedn stav SAV, 2011, s. 209-213. ISBN 978-80-89524-01-3. CD-ROM. Petrjnoov, M. (2011a). Musm piznat, e m to velmi pjemn pekvapilo dn rivalita, ale vzjemn pomoc: o snahe integrova kvalitatvnu a kvantitatvnu analzu. In Kvalitativn pstup ametody ve vdch olovku X: vybran aspekty teorie apraxe. Eds. Mat ucha, Miroslav Charvt, Vladimr ehan; oponenti Ivo ermk, Vladimr Chrz. Olomouc: Univerzita Palackho vOlomouci, s. 292-299. Petrjnoov, M. (2011b). Star amlad brat? Obraz suseda vo vonch vpovediach Slovkov oechoch aechov oSlovkoch. In Socilne procesy aosobnos 2010: zbornk prspevkov. Editori: Denisa Fedkov, Michal Kento; recenzent: Oga Orosov. Koice: Spoloenskovedn stav SAV, 2011, s. 278-283. ISBN 978-80-89524-01-3. CD-ROM. Petrjnoov, M. (2012). I cant speak German so I cant communicate with them: language use in intergroup contact between Czechs and Germans. In Human Affairs: Postdisciplinary Humanities and Social Sciences Quarterly, 2012, vol. 22, no. 1, p. 69-78. Dostupn na internete: <http://www. springerlink. com/content/1210-3055/>. Plichtov, J. (2002). Metdy socilnej psycholgie zblzka: Kvalitatvne akvantitatvne skmanie socilnych reprezentci. Bratislava: Mdia.

199

200

Kritick analza rmcov pre politiky rodovej rovnosti jej monosti alimity
Zuzana Oenov stav verejnej politiky aekonmie, Fakulta socilnych aekonomickch vied UK

Abstrakt
Kritick analza rmcov je metda navrhnut Verloovou aLombardovou (2007), ktor bola alej rozpracovan aaplikovan vrmci medzinrodnho projektu QUING Quality of Gender + Equality Policies. Patr kmetdam inpirovanm diskurzvnou analzou ahlsi sa ku kontruktivistickmu chpaniu verejnej politiky. Je nstrojom na analyzovanie koncepci rodovej rovnosti v politickom diskurze. Rmce ukazuj, akm spsobom je rodov rovnos konceptualizovan akde s situovan problmy rodovej rovnosti aich rieenia. Kritick analza rmcov je vhodn na skmanie rodovch diskurzov akonceptualizcie rodovch politk aich vzjomn komparciu. Zrove sa vak pri jej vyuit nara na limity spsoben statickosou metdy amalm priestorom, ktor je venovan kontextu vzniku politk. Kov slov: kritick analza rmcov, rodov rovnos, verejn politika, konceptualizcia, Eurpska nia

1 vod
Tento prspevok predstavuje kvalitatvnu metdu kritick analzu rmcov, ktor bola vytvoren pecilne na analzu politk rodovej rovnosti. Metdu navrhla Verloov aLombardov (2007) a alej bola rozpracovan a aplikovan medzinrodnm vskumnm tmom v rmci projektu QUING Quality of Gender+ Equality Policies1 realizovanho vrokoch 2006 2007. Autorka prspevku sa na projekte priamo podieala, take mala monos metdu vyska apodrobi analze. Prezentovan prspevok preto ukazuje mon vyuitie metdy kritickej analzy rmcov ajej vsledkov pri analze politk rodovej rovnosti, ale zrove aj limity, ktor jej pouitie obmedzuj. Prv as prspevku predstavuje teoretick pozadie metdy vychdzajce zkontruktivistickch prstupov kanalze verejnej politiky ajej pecifk pri skman rodovej rovnosti vexplicitnch aimplicitnch rodovch politikch. Nsledne je popsan vznik aaplikcia metdy priamo vprojekte QUING. Posledn as sa venuje monostiam vyuitia metdy kritickej analzy rmcov ajej vsledkov konceptualizovanch rmcov pre aliu analzu politk rodovej rovnosti.

2 Teoretick pozadie
Kritick analza rmcov vzila zterie socilnych hnut (Snow and Benford, 1988) az komunikanej terie (Entman, 1993). Pre analzu verejnej politiky ju upravili Schoen and Rein (1994). Predstavovan verzia kritickej analzy rmcov je tie zko spt sprstupom Carol Bacchiovej
1. Projekt bol koordinovan Institut fr die Wissenschaften vom Menschen afinancovan 6. Rmcovm programom Eurpskej komisie. alie informcie o projekte s k dispozcii na http://quing. eu

201

kanalze verejnej politiky pod nzvom ako je reprezentovan problm? (1999). Poda Bacchiovej (1999), socilne problmy nie s vopred dan, ale s definovan politikami aich konkrtnym uchopenm. Politick aktri tak nereaguj na, ale priamo utvraj svojou konceptualizciou konkrtne socilne problmy. To, akm spsobom je problm diskurzvne uchopen, ovplyvuje, o je vnman ako problematick, omu sa vbec nevenuje, ako s prezentovan priny, ktor kproblmu viedli azujem ich riei. Bacchiov (1999) nazva konceptualizcie problmov verejnch politk reprezentciami problmu. S kontruovan prostrednctvom rznych chpan konkrtneho problmu saiacich vrmci politickej deliberanej praxe vkonkrtnom ase apriestore. S teda produktmi existujcich diskurzov, ktor utvraj aobmedzuj nau realitu. Prstup ako je reprezentovan problm? odhauje tvorbu vznamov vo verejnej politike, kee sa sstred na hlbie kultrne pozadie problmov asleduje, ak predpoklady, normy apresvedenia stoja vpozad danej reprezentcie problmu (Bacchiov aEvelineov, 2010). Navye, Bacchiov zaujma aj to, o vreprezentcii danho problmu nie je, o zostalo mimo aakm spsobom sa d dan reprezentcia problmu problematizova anarui. Tento aspekt jej terie m siln politick potencil, kee me zviditeni aposilni marginalizovan diskurzy. Hoci Bacchiov uznva, e reprezentcie problmu kontituuj mon formy intervenci verejnch politk srznymi dosahmi, jej prstup sa orientuje viac na diskurzvne efekty ako je limitovan to, o meme oproblme poveda ana efekty subjektifikcie, teda ak subjekty s diskurzami produkovan. Menej sa venuje analze navrhovanch opatren aspsobu, akm vychdzaj z reprezentci problmov. Kritick analza rmcov v tomto roziruje Bacchiovej prstup, ke tvrd, e politick diskurzy pozostvaj nielen zdefinovania problmov, ale aj ich rieen. Poda Entmana (1993, 52) rmce predstavuj konkrtnu definciu problmu, interpretciu jeho prin, jeho morlne hodnotenie a/ alebo navrhovan spsob rieenia. Rmce verejnch politk tak definuj problm, identifikuj jeho priny apripisuj zodpovednos za. Zrove tm vak obmedzuj monosti intervenci, ktor s povaovan za akceptovaten. Rmce verejnej politiky s teda nevyhnutne normatvne vpriraovan prin, zodpovednost anpravy. Proces rmcovania vyber zreality len niektor aspekty, ovplyvuje to, o je povaovan za fakt avedie knormatvnym predpisom opatren (Fisher, 2003). Existuje mnostvo definci rmcov, popisovan metda pouva definciu Mieke Verloovej (2005, 20), ktor vychdza zvan Gorpa armec chpe ako organizan princp, ktor transformuje fragmentrne anhodn informcie do truktrovanho azmysluplnho problmu, ktor vsebe explicitne obsahuje rieenie. Rmce sa teda skladaj zdvoch dimenzi diagnzy, ktor popisuje avysvetuje problm az prognzy, ktor navrhuje rieenia. Prezentovan metda je zaloen na kritickej analze rmcov popsanej Verloovou aLombardovou (2007) pecificky pre analzu politk rodovej rovnosti. Kritick analza rmcov poskytuje nstroj na analzu saiacich konceptov rodovej rovnosti prtomnch v politickom diskurze. Odhauje, ako je rodov rovnos konceptualizovan, kde aakm truktram s pripisovan priny rodovej nerovnosti aich rieenia. Dimenzia diagnzy popisuje, ako je problm kontruovan, kto ao je za zodpovedn, koho sa dotka aktor nerovnosti s relevantn pre reprezentciu problmu. Prognza sa sklad znavrhovanch opatren, urenia zodpovednosti za ne acieovch skupn, ktorch sa opatrenia dotkaj. Rmce s kontruovan ako vsledok diskurzvnych vyjednvan medzi lenmi komunity tvoriacej verejn politiku patriacim krznym verejnm, politickm alebo inm intitcim. Kee s produktom politickch vyjednvan, jednotliv politiky mu zaha viacer rmce, niekedy aj sprotichodnmi konceptualizciami rodovej rovnosti, o me vies knekonzistencii diagnzy aprognzy.

202

Kritick analza rmcov nm me pomc odhali mechanizmy reprodukovania azachovvania rodovej nerovnosti. Rmce meme nachdza tak v explicitnch politikch rodovej rovnosti, teda tch, ktor samy tvrdia, e sa jej tkaj, ale aj vpolitikch, ktor rovnos obsahuj len implicitne, ako sas diskurzu akich odhaleniu nm napomu feministick terie. Kritick analza rmcov tak pomha poukazova aj na kultrne filtre reprezentujce mon zaujatos skryt v konkrtnej politike (Verlooov a Lombardov, 2007). Mon odlinosti medzi implicitnou aexplicitnou rovou rodovej rovnosti vo verejnch politikch poukazuj nielen na rzne (ne) pochopenia rodovej rovnosti, ale aj na mon pohltenie rodovej rovnosti inmi konceptmi apolitickmi ciemi (Stratigakiov, 2005). Kritick analza rmcov je preto komplexnm teoretickm ametodologickm nstrojom na analzu rznych interpretci rodovej rovnosti aich implikci pre tvorbu verejnej politiky.

3 Tvorba rmcov
Hlavnm nstrojom metdy kritickej analzy rmcov s rmce zkladn monosti konceptualizcie politk rodovej rovnosti. Rmce verejnch politk rodovej rovnosti vytvoren vrmci projektu QUING vznikli na zklade analzy 2088 dokumentov tkajcich sa verejnch politk z29 lenskch akandidtskych krajn Eurpskej nie (Dombos, 2009). Zkladom tvorby rmcov bolo kdovanie. Vetky dokumenty boli kdovan syntaktickm kdovanm, ktor umouje zachyti syntaktick vzahy medzi formulciami, tzv. gramatiku prbehu, na rozdiel od jednoduchho kdovania, ktor nepostihuje vzjomn vzahy medzi jednotlivmi kdmi (Dombos, 2009). Kad kategria kdov zodpovedala typickm tvrdeniam vdokumentoch verejnch politk, ako s stanovenie problmu, ciele, opatrenia, kauzalita apod. Analza dokumentov sa zamerala na tri hlavn kategrie hlasy, diagnzu aprognzu abol vytvoren aj priestor na zhrnutie hlavnch odkazov dokumentu avskumnch komentrov. Tvorba rmcov bola zaloen na identifikcii markerov atypickch vzahov medzi nimi. Markery s podstatn asti rmca, ktor ho zrove definuj. Boli vybran na zklade presvedenia, e niektor aspekty s pre rmce dleitejie a odliuj ich od inch rmcov (QUING, 2008). Markermi mu by aktri, cieov skupiny, normy, lokalizcia, stanovenie problmu alebo kauzalita. Prvm krokom pre tvorbu tematickch rmcov bola analza obsahu markerov, zoskupenie do kategri (kdovch hierarchi) aich frekvencia bola tatisticky vyhodnoten. Najastejie kombincie markerov identifikovan kvantitatvnou analzou boli alej kvalitatvne analyzovan. Na zklade kombincie markerov boli skontruovan rmce. Tematick rmce by teda mohli by definovan ako abstraktn kontrukty poskytujce informcie o dominantnej konceptualizcii problmu ajeho rieenia. Vzniknut tematick rmce sa nsledne aplikovali na jednotliv dokumenty, o umonilo identifikova rmce dokumentov auri, ktor tematick rmce s dominantn aktor marginlne. Projekt QUING rozoznval tri rovne rmcov tematick rmce, rmce dokumentov ameta-rmce. Tematick rmce poskytuj relatvne koheretn prepojenie prognostickch adiagnostickch elementov. Mu by vytvoren rznymi aktrmi. Rmce dokumentov ukazuj, ako konkrtne dokumenty rmcuj problm. Mu by toton stematickmi rmcami, ale astejie s v praxi kombinovan viacer fragmentovan rmce, kee dokumenty verejnch politk s produktom vyjednvania medzi viacermi aktrmi (Bustelov a Verloov, 2009). Meta-rmce meme charakterizova ako veobecn rmce prekraujce niekoko oblast politk (Dombos, 2009). Boli zozbieran na zklade existujcej literatry a operacionalizovan ako normatvne aspekty, ktor s vpozad jednotlivch rmcov. Vopisovanej metde sa vyuvalo es hlavnch 203

meta-rmcov rovnos, udsk prva, ekonomick vvoj, schopnosti a kvalita ivota, zloin aspravodlivos azdravie. Ilo onajastejie normatvne rmce, nie oich vyerpvajci zoznam. Vrmci projektu QUING boli vytvoren pecilne rmce na analzu politickch astrategickch dokumentov voblastiach politiky prce, rodovej rovnosti aantidiskrimincie, rodinnej asocilnej politiky, politk reproduknho zdravia ansilia pchanho na ench, priom pre kad oblas existuj spolon atematicky pecifick rmce. Existujce rmce je mon aplikova pri alom skman politk rodovej rovnosti vo vyie uvedench, ale aj vinch, prbuznch oblastiach.

4 Monosti alimity uplatnenia kritickej analzy rmcov

Hlavnm vsledkom kritickej analzy rmcov realizovanej vrmci projektu QUING bola identifikcia monch rmcov verejnch politk rodovej rovnosti aprbuznch oblast, ktor vznikla na zklade extenzvnej analzy mnostva eurpskych dokumentov. Je pravdepodobn, e alia prleitos na spracovvanie a analyzovanie takho mnostva dokumentov sa tak skoro neobjav. Naprklad, v oblasti eurpskych verejnch politk priamo zameranch na rodov rovnos bolo identifikovanch 12 rmcov. Niektor znich s skr veobecnho charakteru aodkazuj na kontext atvorbu verejnej politiky (medzinrodn zvzky, efektvnos/spravovanie, socilny dialg, konflikt medzi skupinami). alie priamo popisuj spsob konceptualizcie rodovej rovnosti (diskrimincia, [ne]rovnak zastpenie a[ne]rovnos prleitost, trukturlna rodov [ne] rovnos) alebo je rodov rovnos rmcovan inm problmom verejnej politiky, naprklad ako sas demografickej krzy. Objavili sa vak aj rmcovania, ktor smeruj explicitne proti rodovej rovnosti, i u ide okonzervatvny prstup alebo libertarinske chpanie rovnosti, prpadne rmec, ktor poukazuje na externalizciu problmu rodovej rovnosti ajej chpaniu ako kultrneho importu. Podobne boli identifikovan aj rmce pre alie oblasti politk. Tieto rmce mu sli ako analytick nstroj pre skmanie verejnch politk aj valch vskumoch. Skontruovan rmce mu by aplikovan na novo vznikajce dokumenty. Aplikciu rmcov je mon realizova prostrednctvom kdovania anslednej analzy ahadania spolonch markerov dokumentov atematickch rmcov, o umon zisova konceptualizciu rodovej rovnosti vrznych oblastiach verejnch politk. Pomocou rmcov je mon identifikova, nakoko s prevldajce konceptualizcie rodovej rovnosti vdanch politikch progresvne, transforman alebo naopak konzervatvne, i smerujce a proti rodovej rovnosti. Porovnvanm prognostickch a diagnostickch elementov je mon skma kvalitu a konzistenciu konkrtnej politiky. Navye, porovnvanm konceptualizcie rodovej rovnosti vo viacerch politikch sa d identifikova prpadn nekonzistentnos medzi jej rmcovanm v rznych oblastiach a identifikova vyuitie, prpadne zneuitie cieov rodovej rovnosti alebo jej pohltenie inmi konceptmi. Takto analza me tie poukza na skryt bariry pri uplatovan rodovej rovnosti vpeaten do jej konceptualizci. Komparatvna analza za vyuitia rmcov me by realizovan na rznych rovniach vrmci jednej krajiny medzi jednotlivmi politikami, porovnvanm rmcov na domcej rovni avEurpskej nii vrmci tdia europeanizcie, porovnvanie politk pred apo vstupe krajiny do E, i komparciou medzi jednotlivmi krajinami. Na rovni aktrov je mon skma rmcovanie rodovej rovnosti vdokumentoch verejnch intitci, mimovldnych organizci aalch potencilnych aktrov pri tvorbe verejnch politk. Pri zohadnen obdobia vzniku jednotlivch dokumentov je mon vysledova, ktor rmce rodovej rovnosti si prerazili cestu do oficilnych politk, ktor aktri ich pvodne presadzovali aakm spsobom sa ich konceptualizcia prpadne menila vtomto procese. Kritick analza rmcov tie sli na identifikciu dominantnch amarginalizo204

vanch diskurzov avkombincii salmi metdami, naprklad skmanm aktrov, advokanch adiskurzvnych stratgi aprstupu kdeliberanej praxi, je mon poukza na marginalizovan konceptualizcie aposilni ich. 2 Kritick analza rmcov je vhodnou metdou na identifikovanie diskurzov verejnch politk tkajcich sa rodovej rovnosti, na porovnvanie rzneho rmcovania tmy vrznych politikch alebo medzi viacermi krajinami ana identifikciu trendov. M vak aj limity, ktor pramenia jednak zdiskurzvneho charakteru metdy ajednaj zjej striktnho zamerania sa na vznam. Kritick analza rmcov poskytuje len mal monosti skmania procesu, ako apreo rmce vznikaj, kee sa nevenuje dostatone aktrom akontextu, vktorom prebiehaj diskurzvne procesy. Nevieme ou teda zisti, preo sa diskurzy objavili, preo niektor znich zaali dominova apreo boli nejak aktri vylen zdeliberanho procesu. Navye, kritick analza rmcov sa ako diskurzvna metda nevenuje skmaniu dosahu politk, ich implementcii aefektvnosti. Vzhadom ktomu, e metda vznikla vrmci skmania politk E aich vplyvu, je tie otzne, nakoko je pecifick anakoko by sa kontruovan rmce dali uplatni aj vinch geopolitickch kontextoch.

Kontakt
Zuzana Oenov VPE, Fakulta socilnych aekonomickch vied UK Mlynsk luhy 4 821 05 Bratislava Slovensko zuzana. ocenasova@gmail. com

Literatra
Bacchi, C. (1999). Women, Policy and Politics. The Construction of Policy Problems. London: Sage. Bacchi, C. & Eveline, J. (2010). Mainstreaming politics: Gendering Practices and Feminist Theory. Adelaide: University of Adelaide Press. Dombos, T. (2009). Critical Frame Analysis: A Comparative Methodology for the QUING Project. Paper presented at ECPR First European Conference on Politics and Gender, Queens University Belfast, 2123. Entman, R. M. (1993). Framing: Towards Clarification of aFractured Paradigm. In Journal of Communication, Autumn 1993. Fisher, F. (2003). Reframing Public Policy: Discursive Politics and Deliberative Practices. New York: Oxford University Press.

2. Prklady prc vyuvajcich kritick analzu rmcov s dostupn na http://www. quing. eu/content/view/19/36/ (naprklad Dabrowska, Frank, Kuhar, Lauwers, Ocenasova, Urbanek)

205

QUING (2008). Comparative Frame Analysis. Methodological paper for the LARG activity. IWM Vienna. Stratigaki, M. (2005). The Cooptation of Gender Concepts in EU Policies: The Case of Reconciliation of Work and Family. Social Politics: International Studies in Gender, State & Society, Vol. 11, n. 1, pp. 30-56. Verloo, M. (2005). Mainstreaming Gender Equality in Europe. AFrame Analysis Approach. The Greek Review of Social Research. Special Issue: Differences in the Framing of Gender Inequality as aPolicy Problem across Europe 117 (B), pp 1134. Verloo, M. & Lombardo, E. (2007). Contested Gender Equality and Policy Variety in Europe: Introducing a Critical Frame Analysis Approach. In Verloo, M. (ed.) Multiple Meanings of Gender Equality. ACritical Frame Analysis of Gender Policies in Europe. Budapest: CEU Press, 21 49.

206

Koncept ijceho tela1 vkontexte kvalitatvneho vskumu

Adriana Jesenkov Katedra aplikovanej etiky FF UPJ vKoiciach

Abstrakt
Koncept ijceho tela erpajci zexistencialistickej afenomenologickej filozofickej tradcie, sa objavil vkontexte feministickho myslenia v70. arozril sa v90. rokoch minulho storoia. I. M. Youngov, vznamn socilna, politick afeministick teoretika, povauje koncept ijceho tela za zmyslupln aflexibilnej vporovnan skategriami pohlavia arodu nielen pre teoretick vahy osocilne utvranej sksenosti ien amuov, ale aj pre vyjadrenie individulnej udskej sksenosti so svojou situovanosou v rmci socilnych truktr. Prspevok sa zaober otzkou, ak s jeho monosti ako metodologickho aanalytickho nstroja vkontexte rodovej analzy akvalitatvneho skmania. Kov slov: ijce telo, rod, identita, socilna perspektva, socilna skupina, sksenos Grantov podpora: VEGA 1/0710/11 Femininity amaskulinity vo feminizovanch odboroch.

1 vod
Zperspektvy rodovho feministickho vskumu je jednm zstrednch problmov otzka rodu. Ako vskumnky avskumnci si kladieme optovne otzky otom, o je to, o chceme identifikova pri analze ainterpretcii vskumnho materilu zrozhovorov, vom spovaj aspekty, ktor oznaujeme ako rodov, o oznauj pojmy rod, rodov identita, rodovos, apod. . . ? Za inpiratvnu vtejto svislosti povaujem koncepciu I. M. Young2, ktorej predstavenie anaznaenie monost jej aplikcie ako analytickho nstroja vkvalitatvnom feministickom vskume predstavuje nasledujci text.

1. Pojem living body je do etiny prekladan ako ivouc tlo. Pozri Young, I. M. (2010), Mol, A. Law, J. (2003). Je viacero monost, ako ho preklada do sloveniny. Vzhadom na vznam, ak m tento pojem vo svojom kontexte, ide onasledujce alternatvy: prevajce telo, zavajce telo, ijce telo, zakajce telo uveden spsoby prekladu viac poukazuj na subjektivitu tela, na telo ako subjekt, ktor zava sksenos. Na druhej strane je mon poui in prstup, ktor zdrazuje skr telo ako predmet sksenosti (na o poukazuje trpn prpona) zavan telo, prevan telo, it telo, zakan telo. Zperspektvy koncepcie, ktorou sa zaoberme, aktor sa usiluje prekroi hranice dichotomickho dualizmu ditinkcie subjektu aobjektu, sa autorka rozhodla pre preklad, ktor chpe telo ako aktvne, teda ijce telo, ktor je aj subjektom, aj objektom zavania, prevania, zakania, sksenosti ivota. 2. ila 1949 2006.

207

2 I. M. Young askmanie subjektivity

I. M. Young patr medzi sasn najvznamnejie politick teoretiky ateoretikov. Jej prce s inpirciou pre autorky aautorov vmnohch oblastiach, od terie spravodlivosti agloblneho usporiadania, cez feministick teriu akritick rodov analzy, a po terie demokracie aponmanie skupinovch odlinost. Jedinenm spsobom kombinuje fenomenologick, psychoanalytick prstupy sprstupmi kritickej terie. Do feministickej filozofie vstpila ovplyvnen tdiom prc S. de Beauvoire aM. Merleau-Pontyho. 3 Fenomenologick vchodisk ju viedli kakceptcii metafyzickho prstupu, poda ktorho telo je chpan ako iv sksenos. Nejde otradin empiristick chpanie pojmu sksenos, pri ktorom je telo redukovan na sbor zmyslovch vnemov, ani okartezinske dualistick oddelenie mysle ako aktvneho vedomia asubjektu atela ako pasvneho materilneho objektu. Pojem ivej sksenosti spochybuje vtradcii zpadnho myslenia prtomn dichotomick adualistick chpanie subjektovo-objektovch vzahov. Niektor mylienky S. de Beauvoire I. M. Young prijma, in zas odmieta. Na jednej strane Young prijala jej kritiku privilegovania maskulnneho tela ako podstaty udskej telesnosti tak, ako to vidme uMerleau-Pontyho, zrove vak odmietla jej charakteristiku enskho tela nevyhnutne zakanho ako imanentnho alebo ako prekky monosti transcendencie spsobmi, ktor musk telo nezaka. Young teda odmieta esencializciu tela atelesnosti, i ide omusk alebo ensk telo. Poda nej ensk telesn uspsobenie zaha obmedzenia priestoru amobility v porovnan s muskmi telesnmi tlmi, no ich zdrojom je konkrtna socilna situcia ien podmienen socilnym tlakom. Zrove vak poda Young nie je mon feminnne telesn tly4 vidie len ako efekty socilneho tlaku, kee sksenos tehotenstva adojenia mu obsahova jedinene pozitvne druhy vedomia (reflexie), ktor ich rovnako ovplyvuj. I. M. Young svojou fenomenologickou analzou feminnnych telesnch tlov asksenost ovplyvnila napr. posttrukturalistick rodov teriu J. Butler, teoretiky etiky starostlivosti ako N. Hartsock aS. Ruddick, ako aj teoretiky zaoberajce sa problematikou tela atelesnosti ako E. Grosz aS. Bordo. Young bola priekopnka pri vyuvan osobnej sksenosti ako prkladov vo svojich fenomenologickch prcach. Tento prstup mal vpriestore zpadnho feministickho aktivistickho teoretizovania v60. a70. rokoch 20. storoia vznamn miesto, pretoe odmietal prevldajce analzy socilneho tlaku avykorisovania zameran iba na verejn truktry ttu aekonomiky aopomnajce privtny svet rodiny, sexuality arodiovstva. Young zastvala postoj, ktor aplikovala aj ako metodologick prstup, e osobn sksenos me objasni apribli socilne truktry, ktor sa podieaj na formovan teoretickch lni myslenia. Osobn sksenos povauje za zdroj tvorby terie aprehlbovania nho teoretickho porozumenia (Ferguson, Nagel, 2009, 3 21).
3. Pozri prce I. M. Young: Throwing like agirl (1980), Pregnant Embodiment: Subjectivity and alienation (1984) aBreasted Experience: The Look and the Feeling (1990). 4. Pojem telesn tly je zrozumiten najm vkontexte fenomenologickho myslenia, kde vznikol. S. de Beauvoire prila sdeskriptvnou fenomenolgiou tela vo svojej prci Druh pohlavie (1964), kde je (ensk) telo chpan ako telo, ktor je vdy situovan vkonkrtnom ase apriestore, vkonkrtnych tdich ivota, anie ako as sboru biologickch dt. Na jej fenomenolgiu enskej telesnosti neskr kriticky nadviazala prve I. M. Young. Pre porozumenie pojmu telesn tl je relevantn tie prca franczskeho antropolga P. Bourdieuho. Bourdieu rozpracoval koncepciu socilnej vznamnosti tiel aich fyziklneho umiestnenia vpriestore. Pod pojem hexis zhrnul vzjomn vplyvy telesnch pozci, gest, vrazov tvre, rozprvajceho hlasu a stratifikcie spolonosti do tried. Hexis ako telesn habitus opisuje vzah medzi socilnym svetom ajeho zpisom do tiel, zaha teda rzne spsoby, ako s jednotlivci askupiny nositemi svojich tiel, ako ich prezentuj inm, pohybuj sa alebo vytvraj priestor pre svoje tel. Pozri Bourdieu, P. (1984). Telesn tly mono teda chpa ako spsoby, ako tel prevaj svoje trukturovan postavenie, ako reaguj na socilne truktry, ako ich reprodukuj amenia.

208

Vneskorom obdob svojej profesionlnej drhy Youngov znepokojovala skutonos, e jej fenomenologick prstup kfeminnnej subjektivite bol vyuvan pre podporu poda nej zbytonho drazu na subjektivitu ien apolitiku identity5. Ona sama povaovala za prioritu zvenie pozornosti voi socilnym, politickm aekonomickm truktram moci tvoriacim rodov, rasov atriedny tlak. V80. rokoch minulho storoia zpadn feminizmus preil krzu, ke boli aktivistky ateoretiky hlavnho prdu obvinen farebnmi enami zrasizmu atriedneho tlaku. Obvinenia sa sstreovali na esencializmus koncepci enskej prirodzenosti/ podstaty, ktor predpokladal, e vetky eny maj spolon podstatu bu biologicky alebo socilne kontruovan. Tento koncept tvoril vchodisko pre feministick politiku identity opierajcu sa opredpoklad spolonch zujmov a cieov vetkch ien. Rozvoj feministickch intersekcionlnych analz6 vak jednoznane spochybnil totonos rodovch identt bielych afarebnch ien, ien srznou sexulnou orientciou, zrznych tried/ vrstiev spolonosti apodobne.

3 Rod ako identita alebo analytick kategria?

Young sa kritike politiky identity a najm rieeniu nastolench problmov na konceptulnej ametodologickej rovine venuje vo viacerch svojich prcach atextoch (1994, 2008). Otzkou je: Ako konceptualizova eny ako skupinu, ke vieme, e hadanie spolonch charakteristk ien alebo tlaku ien vedie knormalizcim avyleniu, avak zrove existuj pragmatick politick dvody, kvli ktorm je potrebn trva na monosti ponma eny ako skupinu uritho druhu? (Young, 2008, 122) Young problematizuje koncept skupinovej identity aodmieta koncept kolektvnej identity. Nositemi identity s poda nej jednotlivci tvoriaci skupinu. Socilna skupina je poda Young vchodiskom aprostriedkom pre vytvranie individulnej identity, priom jednotlivec si vytvra identity vo vzahu kviacerm skupinm, sktormi je potom previazan socilnymi vzbami atrukturlnymi charakteristikami. Young vtejto svislosti pouva pojem skupinovej odlinosti. Nejde vak o pozitvne formulovan homognnu identitu, ktor by bola nejakm sborom vlastnost, ale oodlinos, ktor sa stva zrejmou len vo vzahoch, interakcich, vporovnaniach sinmi (skupinami). Je teda skr variabilitou.

5. Politika identity je vrmci historickho kontextu feministickho myslenia identifikovaten ako odpove na kritiku esencializcie asubstancializcie rodu. Zpohadu politiky identity nie je identita eny, ktor zjednocuje urit subjekty do skupiny, ani prirodzen, ani socilne dan, ale skr predstavuje premenliv kontrukt politickho hnutia feminizmu (Young, 2008). Takto chpan politika identity m zhadiska feministickch cieov svoje pozitva inegatva. Pre teoretikov politiky identity identita znamen seba-priradenie aprinleanie knejakej skupine spolu sostatnmi, ktor sa identifikuj podobne, spolone uznvaj apresadzuj urit sbor hodnt, praktk, vznamov apodobne (Young, 2008). Zo irieho pohadu politickch asocilnych teri je politika identity ponman ako tak politick stratgia dosahovania spravodlivosti na rovine kultrneho uznania, ktor sa sstreuje na odstraovanie zneuznania ako devalvcie adeformcie skupinovej identity. Politika identity je vtomto prpade zameran na npravu uvedench kd, o predpoklad, aby sa lenovia skupiny spojili anovo upravili svoju kolektvnu identitu tm, e bud vytvra svoju vlastn kultru, ktor bude tto identitu optovne potvrdzova. Politika identity sa tu prelna spolitikou uznania, priom jej negatvom je naprklad tendencia zvecova (substancionalizova) skupinov identitu azahaova kriace sa osi rznych typov podriadenia (Fraser, 2007). Ako alternatvu kpolitike identity Young prezentuje politiku diferencie (Young, 1990), ktor sa vrelnej politickej praxi m uskutoova ako politika koalci (Young, 2008). J. Butler hovor opolitike temporlnych koalci (1990) aN. Fraser ponka trojdimenzionlnu koncepciu spravodlivosti, vktorej dimenzia kultrneho uznania stoj na statusovom modeli uznania, priom kritizuje identitn model uznania azneho vychdzajcu politiku identity (Fraser, 2007). 6. Vskumy poukazujce na prelnanie sa takch socilnych kategri ako s rod, sexualita, rasa, trieda, etnicita apodobne.

209

Zdrojom skupinovej odlinosti je podobn, zdiean spolon situcia, ktor vytvra pecifick socilnu perspektvu nejakej konkrtnej socilnej skupiny. Perspektva uvedomen alebo nereflektovan predstavuje vchodisko pre usudzovanie. Pozostva zo sboru otzok, hodnt, typov sksenosti apredpokladov usudzovania. udia spodobnou perspektvou socilnych procesov aotzok mu ma, aaj asto maj odlin zujmy anzory, presvedenia. To je faktorom skutonosti, ke sa nachdzaj medzi kolektvom naprklad prslunkov nejakej profesie alebo obyvatemi jednej obce alebo mesta udia vyznvajci rzne odlin nboenstv alebo presadzujci rzne odlin politick programy astratgie. Tak medzi enami s tak, ktor reflektuj ako sas apecifikum svojej situcie (a teda perspektvy) svoju pecifick telesnos, as tak, pre ktor tento aspekt ich perspektvy, ich situcie nie je relevantn. Napokon medzi enami, pre ktor prve ich pecifick telesnos je vznamnou ivou sksenosou tvoriacou vchodisko pre reflexiu ich situcie, nachdzame odlinosti vpresvedeniach, zujmoch, hodnotch aznich sa odvjajcich stratgich rieen problmov, ktor ich ako eny7 trpia. Young ktomu hovor: Ke sa eny zdruuj, ich enskos nie je jedinou vecou, ktor ich dva dohromady, zbliuj ich rovnako in konkrtne detaily ich ivotov Ztohto dvodu vdy bud ensk skupiny parcilne vo vzahu kcelej srii (ena, pozn. autorky). (Young, 2008, 142) Ztejto Youngovou nartnutej perspektvy sa skutone zdaj iluzrne oakvania nasmerovan vkonkrtnej politickej praxi na etablovanie dlhodobo spench astabilnch strn, ktor by boli postaven na kolektvnej identite (pravdepodobne a na vnimku permanentnej hrozby znienia a likvidcie). Ak teda Young hovor, e zujmy, nzory a presvedenia maj by v demokracii reprezentovan obianskymi zdrueniami alebo priamo stranckou politikou, tak nem poda mjho presvedenia na mysli o sa tka naprklad feministickch cieov, zujmov apresveden reprezentciu jednou konkrtnou stranou, ale skr skupinami, schopnmi vytvra koalcie vzujme realizcie uvedench cieov, ato aj naprie stranckymi platformami. Tak sa d rozumie jej kontatovaniu, e reprezentova zujem alebo nzor vinou zaha presadzovanie nejakho pecifickho vsledku vrozhodovacom procese. Reprezentova perspektvu naproti tomu vinou znamen presadzovanie nejakho vchodiska pre diskusiu (Young, 2000, 140). 8 Pri chpan pojmu socilna skupina resp. politick skupina9 sa opiera oSartrovo rozlenie medzi sriou vec apolitickou skupinou aalej ho rozvja. Sria je tvoren spolonmi vzahmi indivdu ktomu, o Sartre oznauje ako prakticko-inertn objekty, ie materilne asocilne fakty. To znamen ktruktram, ako je rasa, trieda, etnicita, rod, vek. Avak uveden spolon vzahy netvoria spolon rasov, etnick, triednu alebo rodov identitu alebo politick vedomie. Ato najm preto, lebo pokia aplikujeme toto uvaovanie na eny ako politick i socilnu skupinu odlinosti vrodinnch vzahoch, rasov/ etnick, triedne odlinosti aodlinosti sexulnych preferenci, mu postavi eny do navzjom odlinch situci vo vzahu ksocilnej privilegovanosti a tlaku spojenm s tmito diferenciami. Young teda rozliuje medzi vzahovou prbuznosou (relational commonality) ien vdsledku vzahu krodovo pecifikovanm socilnym truktram,
7. vodzovky spochybuj statickos pojmu ajeho vznamu. 8. Zjednoduene mono poveda, e pokia sme ako vskumnky/ci konfrontovan/ pri analze rozhovorov sprevahou deskripcie zo strany participanta/ky, tak nm to umouje identifikova skr jeho/jej socilnu perspektvu. Napriek tomu, e kad deskripcia m vsebe inormatvny charakter, mono poveda, e m je miera evidentnosti normatvnych vpoved participantky/ta vyia, tm je vyia pravdepodobnos toho, e identifikujeme jeho/jej nielen hodnotov orientciu apreferencie, ale aj svetonzorov/ ideologick pozciu ke prezentuje svoju mienku, nzory, nvrhy rieen, odporania, stratgie. 9. Young pouva vtejto svislosti aj pojem politick skupina, kde politick sa svojm vznamom pribliuje pojmu socilny (z grc. polis obec spoloenstvo).

210

ktor znich rob sriu, aspolonm politickm vedomm podobnch zujmov, ktor znich rob politick/ socilnu skupinu. Poda Young niet inho spsobu, ako by vina ien premala o sebe ako sasti kolektvu tvoriaceho politick/ socilnu skupinu, ne cieavedom prca na kontruovan koalci aspojenectiev vyjednvajcich odlin politick agendy ien vychdzajce zich socilnych odlinost. Ztohto dvodu Young kritizuje feministick politiku identity ako prli zjednoduujcu, ke tto politika stavia na predpoklade, e spolon rodov truktry samy osebe produkuj spolon identitu afeministick agendu program apoiadavky. Rod potom poda Young predstavuje trukturlnu socilnu odlinos, priom skupinov odlinosti s asto prepojen so trukturlnymi nerovnosami. truktrovan socilne odlinosti vzahy kontituovan na zklade rodu, rasy, triedy, sexuality, postihnutia, apod., podmieuj ance aprleitosti socilnej skupiny ie kolektvu ud vpodobnej situcii/ postaven. Rod ako sbor truktrnych obmedzen avzahov kprakticko-inertnm objektom resp. kmaterilnym asocilnym faktom, podmieuje konanie jednotlivcov ajeho vznam, monosti ich orientcie vo svojom prostred. Predstavuje trukturlnu vzbu medzi intitucionlnymi podmienkami, individulnymi ivotnmi ancami aich realizciou, priom kzkladnm socilnym truktram podmieujcim rodov vzahy patria normatvna heterosexualita, rodov deba prce arodov mocensk hierarchie (Young, 2010, 145). Rod je socilnou kolektivitou predstavujcou pasvny kolektv ie sriu, povedan sartrovsky. Takto kolektv je zjednocovan pasvne, prostrednctvom (nereflektovanho) ciea, jeho lenovia sa zameriavaj na objektivizovan vsledky materilnych inkov konania ostatnch alebo sa poda nich sprvaj (obvykl praktiky azvyky). Jednota socilneho kolektvu je dan spsobom, akm jej lenovia sleduj svoje individulne ciele vkontexte sledovania individulnych cieov ostatnch lenov kolektvu. Skupiny vznikaj zmenej organizovanch aneuvedomovanch kolektvnych jednotiek sri, aasto sa vracaj do ich podoby (Young, 2008, 131). Pokia vak nepomenujeme eny ako urit skupinu, nememe poda Young konceptualizova tlak ako systematick aintitucionalizovan proces (Uhde, 2010, 24). eny mono ako socilnu skupinu oznai vprpade, e predstavuj sebaidentifikujci sa kolektv (skupinu indivdu). Zjednocuje ich zdiean konanie, vedomie/reflexia spolonho projektu/ciea, vzjomn uznanie toho, e sa podieaj na realizcii spolonho projektu, ktor mu uskutoni len ako skupina (Young, 2008, 131) eny ako socilna skupina s udia vpodobnom postaven vo vzahu kzkladnm spoloenskm truktram, avak nemaj spolon vlastnosti, znaky, atribty nemaj spolon identitu. To, o mu ma spolon apodobn, s sksenosti, hadisk, hodnoty (orientcie10, preferencie).

4 Osobn sksenos srodom koncept ijceho tela

Vjednom zo svojich poslednch textov zaoberajcich sa vzahom rodu aitej sksenosti (Young, 2010) reaguje Young na stanovisko T. Moi (2001) presadzujcej prijatie koncepcie ijceho tela z pozcie, ktor je v rmci feministickej terie oznaovan ako platforma dekontruktivistick alebo platforma sexulnej diferencie. 11 Moi odmieta porozumenie rodu ako socializovanho zpozcie socilnych vied, spochybuje zmysluplnos skmania kultrnej kontruovanosti rodu, pretoe u samotn rozlenie medzi pohlavm arodom alej pokrauje vesencializme abiologickom i naturalistickom determinizme. Young (2010) rovnako odmieta socilnokontruktivistick
10. Orientcie vzmysle vektorov konania avznamu (Young, 2008, 142). 11. Pozri Grosz, E. (1997).

211

posttrukturlne performatvne terie rodu, ktor, ako sa ukazuje, eliminuj akkovek innos biologickch pohlavnch tiel vprospech socilnej kontrukcie rodu prostrednctvom tylizovanho opakovania rodovch noriem. 12 Young shlas sfenomenologickm prstupom teoretiiek sexulnej diferencie, ke povauje koncept rodu za prakticky nepouiten pre teoretick uchopenie subjektivity aidentity. Avak na rozdiel od spomnanej platformy tvrd, e rod ako teoretick kontrukt nie je mon redukova na ijce telo alebo jeho psychologick predstavy, ale je potrebn vyui ho ako analytick kategriu anstroj pre analzu socilnych truktr (Ferguson, Nagel, 2009: 3 21). Koncept ijceho tela je vhodn pre opis subjektov aich sksenost, zatia o kategria rodu nm umouje analyzova aporozumie socilnemu tlaku, ktor sa uskutouje prostrednctvom systmovch procesov asocilnych truktr (Young, 2010: 129). Poda Young chpanie tela ako situcie znamen, e vznamy enskho tela s zko spt so spsobom, akm pouva svoju slobodu. Na rozdiel od konceptu pohlavia nie je tento koncept biologizujci do terie me prinies fyzick fakty odlinch tiel bez redukcionistickch adichotomizujcich dsledkov kategrie pohlavia, vaka omu nm pomha vymaova sa zdichotmie prrody akultry. 13 ijce telo je konceptualizovan ako fyzick telo konajce azakajce vpecifickom sociokultrnom kontexte. Je to telo-v-situcii, priom situcia ako spojenie fakticity aslobody je spsob, akm sa telesn fakty, fyzick a socilne prostredie javia vo svetle osobnch projektov. Pojem ijceho tela zohaduje, e osobn subjektivita je podmienen sociokultrnymi faktami asprvanm aoakvanm druhch spsobom, ktor si nevyberme (fakticita). Zrove sa kad osoba vyrovnva akon vo vzahu ktmto nezvolenm faktom svojim pecifickm spsobom (sloboda). Pojem itej sksenosti zaha nau sksenos so vetkmi druhmi situci, priom ide oir koncept ne psychologizujci koncept rodovej identity (Moi, 2001, 81; Young, 2008, 139). Koncept ijceho tela umouje vyjadri ako udia prevaj svoju situovanos v rmci socilnych truktr spolu sprleitosami aobmedzeniami, ktor tieto truktry vytvraj. Sksenos srodom (reflexia rodovosti) potom me ma dvojak charakter: me s oserilnu sksenos prslunosti k rodu (sksenos anonymnej neosobnej fakticity) alebo o osobn/ individulnu, aniekedy aj skupinov sksenos (sksenos vzjomnho uznania apozitvnej identifikcie).

5 Zver
Na jednom mieste vo svojom texte Young tvrd, e truktry s vo vzahu kjednotlivcom askupinm indivdu abstraktn/ neosobn; ich forma zostva rovnak, priom ich obsah sa men vzvislosti od socilno-historickho kontextu aje napan konkrtnym konanm jednotlivcov (Uhde, 2010: 26). Oto viac je vskumncky zaujmav otzka, ako to je snemennosou formy socilnych truktr. Vtomto momente sa iada naznai spochybnenie dualizmu formy aobsahu apoloi si otzku: Ktor s to aspekty, ktor tvoria formu uvedench truktr, o dokeme identifikova ako meniace sa ameniten, ao nie? Z perspektvy kvalitatvneho skmania, pre ktor je vyjadrenie asprostredkovanie osobnej alebo skupinovej sksenosti vindividulnych a/alebo skupinovch rozhovoroch legitmnym zdrojom poznania, ns nevyhnutne zaujmaj interakcie astratgie naich participantiek aparticipantov
12. Podobn stanovisko pozri aj uNagl-Docekal, H. (2007). 13. Podobn stanovisko nachdzame aj uE. Grosz (1997). H. Nagl-Docekal rovnako hovor omonosti porozumenia matrie, telesnosti bez jej redukcie na fyzikalistick terminolgiu (2007).

212

pri ich situovanosti vrodovch socilnych truktrach. Ako reaguj na truktry, ako ich reprodukuj, ako ich menia, modifikuj? Za akch podmienok, okolnost, pod vplyvom akch faktorov, aakmi mechanizmami vytvraj svoje vlastn jedinen zvyky ako varicie na monosti, ktor ponkaj truktry. o ich motivuje, inpiruje, ovplyvuje, alebo naopak brni im vaktvnom vzdorovan asnahe zmeni spomnan truktry?

Kontakt
Adriana Jesenkov Katedra aplikovanej etiky Filozofick fakulta Univerzita P. J. afrika Moyzesova 9 040 01 Koice adriana. jesenkova@gmail. com

Literatra
Beauvoire, S. de. (1966). Druh pohlav. Praha: ORBIS. Bourdieu, P. (1984). Distinction: Asocial Critique of the Judgement of Taste. London: Routledge. Butler, J. (1990). Gender Trouble: Feminism and the Subversion of Identity. London: Routledge. Ferguson, A., Nagel, M. (ed.) (2009). Dancing with Iris. The Philosophy of Iris Marion Young. Oxford University Press. Fraser, N. (2007). Rozvjen radikln imaginace. Globln perozdlovn, uznn areprezentace. Praha: Filosofia. Grosz, E. (1997). Miznce tel. In ASPEKT . 2, 1997, s. 4 15. Merleau-Ponty, M. (1962). Phenomenology of Perception. London: Routledge. Moi, T. (2001). What is aWoman and Other Essays. In: Moi, T. What is aWoman and Other Essays. Oxford: Oxford University Press. Mol, A. Law, J. (2003). Vtlen jednn, zjednvan tla: Pklad hypoglykmie. In BIOGRAF 31/2003, s. 5 24. Nagl-Docekal, H. (2007). Feministick filozofie. Vsledky, problmy, perspektivy. Praha: SLON. Sartre, J. P. (1976). Critique of Dialectical Reason. London: New Left Books.

213

Uhde, Z. (2010). Kritick teorie Iris M. Young: analza strukturlnch nespravedlnost agenderu. In Young, I. M. 2010. Proti tlaku anadvld. Transnacionln vzvy politick afeministick teorii. Praha: Filosofia, s. 9 40. Young, I. M. (2010). Proti tlaku anadvld. Transnacionln vzvy politick afeministick teorii. Praha: Filosofia. Young, I. M. (2008). Serialita genderu: vahy nad enami jako socilnm kolektivem. In Sociln studia 5, 2008, 1, s. 121 142. Young, I. M. (2000). Inclusion and Democracy. Oxford: Oxford University Press. Young, I. M. (2010). ivouc tlo versus gender: Zamylen nad sociln strukturou asubjektivitou. In: Young, I. M. (2010). Proti tlaku anadvld. Transnacionln vzvy politick afeministick teorii. Praha: Filosofia.

214

Narativita, diskurzivita adialogickos

udovo-psychologick modely vjednej bosnianskej naratvnej pome

Andrej Mentel stav socilnej antropolgie FSEV UK, Bratislava

Abstrakt
Cieom tdie je ukza, ako mono analyzova kultrne modely psychiky. Vbosnianskej udovej naratvnej pome Pohrebisko svadobanov na Morinch identifikujeme prvky udovo-psychologickho usudzovania a usporadvame ich tak, aby bolo zrejm, i tvoria koherentn model. Anonymn rozprva zBosny aHercegoviny 19. storoia uplatuje na zdvodovanie sprvania postv rzne kategrie mentlnych stavov a procesov. Usporiadanie tchto prvkov zodpoved modelu, ktor navrhol Roy DAndrade. Na druhej strane, na pochopenie niektorch ast prbehu je potrebn, aby prjemca dokzal pracova a s5. stupom intencionality, o je rove porovnaten stou, ktor vyuvaj aj itatesky nron literrne texty. Kov slov: kultrne modely, udov psycholgia, bosniansky folklr, kognitvna antropolgia Grantov podpora: VEGA 2/0092/11 udov poznanie ajeho sociokultrne podmienky.

1 vod
Pri skman udovho poznania mysle (resp. toho, o meme nazva udovou psycholgiou apod.) musme odli dve roviny, ktor spolu svisia len vone: Na jednej strane je to sbor deklaratvnych poznatkov (t. j. explicitnch nzorov, predstv akonceptov), na druhej strane sa nachdza cel rad zva implicitnch, nevedomch sudkov aodhadov, ktor nm umouj orientova sa vduevnom ivote ns samch adruhch ud. Tieto zvej asti neuvedomovan sudky aodhady maj charakter procedurlnych zrunost (DAndrade, 1987, 114): vieme ich vykona aaj ich bene robme, ale len zriedka avemi neplne ich dokeme opsa. Cieom tejto tdie je ilustrova jeden zmonch prstupov ktejto problematike. Na prklade analzy konkrtneho folklrneho textu bosnianskej naratvnej pomy Pohrebisko svadobanov na Morinch si ukeme, ako mono zrekontruova aspo niektor prvky udovo-psychologickho poznania.

2 udov psycholgia vo folklrnej epike

Vo folklre mnohch nrodov (najm vepickch rozprvaniach) sa obas objavuj zdvodnenia konania postv vtermnoch motvov; okrem mnohch inch motvov (meme spomen napr. morlne hodnoty typu cti, odvahy apod.) zohrvaj dleit rolu emcie. Tie vak nie s len 215

motvmi inov, ale maj aj pestr nezmern expresie. Vyvolvaom (elicitorom) emcie mu by vnemy (to, o hrdina vnma zmyslami) a epistemick stavy (domnienky, sudky, poznatky, presvedenia apod.). Emcie zas maj vplyv na presnos aadekvtnos myslenia sudku ainch poznvacch procesov. Pojmy zvraznen v predchdzajcom odseku s podobn sastiam udovho modelu mysle, ako ho vprostred americkch tudentov preskmal DAndrade (1987; 1995). Poda neho meme identifikova p tried mentlnych stavov aprocesov, ktor tvoria zkladn kamene americkho udovho modelu mysle1. Tmito triedami mentlnych stavov s percepcia, mylienky, pocity, elania aintencie. Pritom nejde oizolovan pojmy, ale oich vzjomn vzahy. Tie si meme znzorni na nasledujcom obrzku (Obrzok 1):
Obrzok 1: Schematick znzornenie udovho modelu mysle (DAndrade, 1995, str. 162)

Okrem tohto jednoduchho modelu mme vo folklrnych textoch zachyten prejavy svediace otom, e postavy prbehov sa usiluj odhadn, o zama protivnk ana zklade toho sa zariadi naprklad mu nastrai pascu alebo nad nm zvazi sou. Les je zaloen na tom, e hrdina odhaduje, o protivnk zama netuiac otom, e hrdina prekukol jeho zmery. Epizdy zfolklrnej epiky len mlokedy dosahuj tto rove zloitosti (intencionalitu 3. rdu). astejie s situcie, pri ktorch hrdina vie, e protivnk sa boj konkrtnej veci, o sa sna vyui na vydobytie si prevahy. Hovorme tu oiastone deklaratvnom udovo-psychologickom poznan, hoci netvor ucelen systm poznatkov, ktor by nm mohol informtor opsa systematicky. Ak ho chceme preskma, musme doslova preosieva dochovan i zachyten texty, njs vnich podobn prpady, usporiada ich aucelen model znich zrekontruova.

3 Problematizcia prameov
Pri prci skorpusom folklrnych textov sa vak objavuje al zvan problm. Tieto zbierky bvaj spravidla editorskyupraven. Nememe si teda by ist tm, nakoko text zachytva autentick vpove informtora anakoko je prispsoben aktulnym literrnym konvencim. Aj keby sme vkninej publikcii mali zachyten takmer neupraven zznam, stle by nm chbali
1. Ide osbor predstv, ktor pouvaj Ameriania bez vzdelania vpsycholgii aprbuznch vednch odboroch na zdvodovanie udskho konania, ato i u svojho, alebo druhch ud.

216

podstatn informcie tkajce sa aktulneho socilneho kontextu. Preto je pokus orekontrukciu verbalizovanho udovo-psychologickho modelu zaloen na vskume publikovanho folklrneho korpusu nevyhnutne provizrnym asli len na sformulovanie prvotnch hypotz. Tie treba overi stacionrnym ternnym vskumom vprslunej komunite. Opsan spsob konfrontcie sfolklrnym materilom hoci aj editorsky spracovanm zberateom pochdzajcim zprostredia elity nm teda umouje rozvin vlastn bdatesk senzitivitu voi rznym kultrnym rmcom.

4 Aspekty udovo-psychologickho poznania vnaratvnych textoch

Pri tomto type vskumu sa meme zamera na viacero problmov, naprklad na porovnanie folklrnych textov s literatrou spracovvajcou rovnak tmy, predpokladajcou vak renie vpsomnej forme. Ak prostriedky pouva rozprva folklrneho prbehu na vykreslenie emci? Pomenva ich priamo, alebo ich opisuje i nechva vyvodi znznakov? Ak ich pomenva, ak slovnk pouva? Njdeme vskmanch folklrnych textoch niektor kultrne pecifick vrazy pomenvajce urit emcie (pozri napr. Wierzbicka, 1999)? Typickm prkladom je vraz fago, ktor na atole Ifaluk v Mikronzii vyjadruje kombinciu lsky, scitu a smtku (Lutz, 1988). alm prkladom (u zreginu, ktormu sa budeme venova vtomto texte) me by bosniansky vraz eif , o je vemi ako preloiten slovo spjajce vsebe pohodu, pokoj, urit meditatvne rozpoloenie sistm nostalgickm ndychom (Hangi, 1906). eif preva naprklad lovek, ktor cel hodiny sed vtradinej bosnianskej kaviarni (u bosanskoj kafani) zahben do ticha akontemplcie, usrkvajc kvu afajiac ibuk (Prstojevi, 1992). Podobn rozpoloenie ako eif je merak, lene v om s silnejie zastpen prvky poteenia/slasti aj nostalgie a clivoty, priom poda okolnost previ jedna alebo druh strana. Ide teda osilno ambivalentn pocit (kalji, 1989). Je vak zrejm, e okrem priameho pomenovania sa vprbehoch stretvame sopismi alebo len snepriamymi nznakmi, zktorch si posluch alebo itate mus vyvodi pravdepodobn emocionlny stav, ktor preva postava prbehu. V takom prpade je zaujmav preskma, akmi prostriedkami sa to rob. Tu sa vak musme ma na pozore: Skr ne kudovmu modelu emci zdieanmu lenmi skmanej kultry sa takto meme dosta kodhadom zaloenm na naich vlastnch udovo-psychologickch modeloch. Je preto nevyhnutn bra tieto odhady len ako prvotn hypotzy atie nsledne preverova. Okrem afektvnych stavov tvoria aliu dleit skupinu prvkov udovo-psychologickch modelov koncepty epistemickch (poznvacch) stavov aprocesov (myslie si, spomen si, vedie, usudzova, vimn si apod.). Op sa meme zamera na to, i sa vtexte vyskytuj pecifick pomenovania, aak no, oho sa tkaj. Obsahuje pouit slovn zsoba vrazy pre stavy aj procesy? o me by obsahom epistemickch stavov vo folklrnych prbehoch? Okrem predmetov vonkajieho sveta nm toti mu by aj in mentlne stavy, ato vlastn aj inch postv. Skokmi rovami intencionality pracuj folklrne texty? Ako s tieto stupne prezentovan s vyjadren priamo, i si ich posluch mus vyvodi zkontextu anznakov? Dunbar (2008, str. 23) uvdza, e Shakespeare poas psania svojich tragdi musel uplatova a iesty stupe intencionality: On chcel (1), aby itate veril (2), e Jago chce (3), aby Othello veril (4), e Desdemona ti (5) po Cassiovi, priom tu (6), e Cassio jej city optuje. Jago teda vmanipuluje Othella do roly iarlivca, ktor napokon Desdemonu zabije.

217

Istee, tto komplikovan sple by sa mohla da zjednodui Jago iarli na Desdemonu akee neme by sou, pouije Othella ako vraedn nstroj. Lene spsob, akm to rob, predpoklad manipulciu s Othellovmi mentlnymi stavmi. Bez tejto manipulcie bez vzbudenia podozrenia, e Desdemona skutone ti po Cassiovi ae vie, e Cassio jej city optuje by nedosiahol Othellovu zmenu postoja. Shakespeare tieto Jagove manipulcie neopisuje priamo; naopak, vykresuje ho ako estnho alojlneho voi Othellovi (a presvieda itatea, e aj Othello ho vnma ako svojho lojlneho pobonka). itate teda mus Jagove zmery zrekontruova znznakov. Meme oakva, e takto komplikovan vstavba konfliktov, ktor by bola zaloen na tvrtom i ete vyom stupni intencionality, sa vo folklrnych prbehoch bude nachdza extrmne zriedka aj vpsanej literatre je toti skr vnimkou ne pravidlom. Otzkou vak je, koko rovn intencionality je ete nosnch pre folklrny prbeh, pri ktorom musme pota sstnym prednesom ateda svekm zaaenm pracovnej pamti. Vukke, ktor si rozoberieme, vak nazname, e ani texty stnej slovesnosti nemusia by nevyhnutne jednoduchie, pokia ide orove intencionality.

5 Opis materilu
Teoretick rmec, ktor sme nartli, sa teraz poksime uplatni vanalze konkrtneho folklrneho textu. Ako prklad sme si zvolili bosniansku naratvnu pomu Svatovsko groblje na Morinama (Pohrebisko svadobanov na Morinch). Tento text pochdza zHercegoviny zreginu Zagorje. Prvkrt bol publikovan vprvom zvzku Hrmannovej zbierky Narodne pjesne Muhamedovca uBosni iHercegovini (Sarajevo, 1888), ktor vroku 1976 publikovala vkritickom vydan enana Buturovi (Hrmann & Buturovi, 1976/1888). Hrmann, vtom ase vznamn ttny radnk vSarajeve angaoval ku spoluprci 36 zberateov azapisovateov zradov inteligencie vetkch troch etnickch skupn (bosniackej, srbskej achorvtskej). Text, ktor budeme analyzova, zapsal sarajevsk advokt Jusuf-beg Filipovi (Buturovi, 1976, 207). Rozprva pomy je neznmy. Vieme len, e Filipovi na Zagorju zapsal dve epick bsne smotvom pohrebiska svadobanov. Obe piesne s zachyten vijekavine2 aobsahuj vea turcizmov (charakteristick znak nre Bosny aHercegoviny, pozri kalji, 1989). Textologick analza piesne, ktor vykonala . Buturovi (1976, 207210), odhauje len vemi mal redakn zsahy tkajce sa predovetkm zjednotenia pravopisu. Hrmann ako redaktor teda nerobil zsahy do samotnej stavby bsne. Zachyten text meme teda svysokou mierou istoty bra ako autentick. Fabula analyzovanho textu patr do sboru juno-slovanskch epickch textov odievine, kvli ktorej vznikne konflikt medzi zastnenmi stranami. Mlad beg Ljubovi poiada oruku Umihanu dieva zrodiny vysoko postavenho osmanskho radnka. Ke sa to dozvie Mostarlija
2. Ijekavina je jedna ztroch zkladnch podb srbochorvtskeho jazyka (resp. jeho tokavskho variantu), ktor je najbliia dnenej spisovnej chorvtine abosnianine. Rozren je najm vstrednej avchodnej Bosne, na vine Hercegoviny avo vekej asti Chorvtska. Vyznauje sa tm, e staroslovansk hlska ja (pvodne vyslovovan pravdepodobne ako [e]/[]) sa zmenila na [je]/[ije], naprklad dijete, mlijeko djevojka oproti ekavskej podobe (charakteristickej pre vinu Srbska) dete, mleko, devojka (e pritom nezmkuje). Treou podobou je ikavina rozren hlavne na zpade Bosny a Hercegoviny a v niektorch oblastiach Dalmcie. V nej sa ja zmenilo na i, ie nae prklady bud vyzera ako dite, mliko, divojka. Tieto varianty vak nemono zamiea so sasnmi tandardnmi jazykmi (srbinou, chorvtinou abosnianinou).

218

Mujo (boh zMostaru), d Ljuboviovi ponuku: Bu nad nm zvaz vsboji, alebo mu privedie Umihanu na svojom bojovom koni. Beg Ljubovi je rozhodnut prija vzvu na sboj, ale matka ho pros, aby mu dieva prenechal. Obva sa toti, e Mujo zama Ljuboviovi nastrai pascu; matka by tak stratila jedinho syna. Beg Ljubovi sa rozhodne poslchnu matku avyprav po Umihanu svojho vzcneho bojovho koa vdoprovode vernho sluhu Marijana. Vo chvli, ke sa na Morine na miesto svadby schdzaj svadobania, rozpta sa vek brka apovode, ktor zmetie svadobanov vrtane Mostarliju Muja. Zbesnenia ivlov vyviazne len Uma na Ljuboviovom koni asluha Marijan. Ten ju po uten brky posiela za Ljuboviom. Ke sa ten dozvie, o sa stalo, vrti sa po Marijana dfajc, e ho njde ete naive. Zverom pomy je svadba aodmena pre vernho sluhu. Lada Buturovi (2010) zdrazuje, e naratvna poma manifestuje junoslovansk tos: Beg Ljubovi nevaz vojenskou silou (rozhodne sa vzda boja atm aj dievaa, vernho sluhu aj bojovho koa), ale podriadenm sa morlnemu poriadku (kee poslchne matku). Odmenou mu je pomoc prrodnch sl.

6 Rekontrukcia udovo-psychologickho modelu

Vtejto tdii sa zameriame najm na prv tretinu pomy, vktorej sa najvraznejie uplatuj udovo-psychologick modely. Ide overe 9 91 (z celkovho potu 280), ktorch obsahom je kolzia (Mostarlija Mujo sa dozved osokovi avyzva ho na sboj) akrza (begov Ljuboviov vntorn konflikt medzi bojovnckou cou aposlunosou voi matke). Vtejto asti sa objavuje niekoko prvkov iastone deklaratvneho (resp. explicitne formulovanho) udovo-psychologickho modelu, ale na pln interpretciu je potrebn pota somnoho obsiahlejm procedurlnym3 (resp. implicitnm) modelom. Problm je vtom, e zatia o prvky deklaratvneho modelu sta vyhada ausporiada, odhad procedurlneho modelu je nevyhnutne kontrukciou bdatea. 6. 1 Prklad 1 klebeta alist svzvou Mostarlija Mujo sa dozvie (dopouje) otom, e beg Ljubovi poiadal Umihanu oruku. Reaguje tak, e Ljuboviovi pe arenu knjigu (pestrofarebn) list (vere 9 13). V tejto tdii sa opierame opredpoklad, e rovnako rozprva, ako aj posluchi uplatuj udovo-psychologick modely na interpretciu konania postv epiky. Pokia tento predpoklad plat, potom mme kdispozcii dve skupiny modelov vysvetujcich (v tomto prpade) Mujovo konanie. Prv skupina modelov predpoklad udov psycholgiu pracujcu spojmami mentlnych stavov aprocesov: Mujo sa rozhodne napsa Ljuboviovi list, lebo je rozhoren (alebo sa cti by dotknut). Emcia rozhorenia je dsledkom konfliktu medzi informciou, ktor sa Mujo dozvie, atm, o zama Mujo zauje klebetu ansledne uver, e Ljubovi poptal Umu oruku. Toto presvedenie vak odporuje Mujovmu zmeru. Otzkou je, na zklade oho meme zdvodni tto kontrukciu. Boli sme to toti my, kto ju vytvoril rozprva ns toti informuje len oMujovom konan. Posluch si teda mus zdvodnenie Mujovho konania odvodi sm. Vtexte nemme iadne vodidlo, ktor by nm napovedalo, e Mujove zmery nie s estn. No ak by sme aj takto vodidlo mali, je mon, e by malo len vytvori opozciu medzi estnm bohatierom begom Ljuboviom apodlm bohom Mostarlijom Mujom. Namiesto komplikovanho modelu zloenho zsudkov vtermnochmentlnych stavov aprocesov by stailo bra do vahy osobn vlastnosti postv (hovorme otzv. dispozinej
3. Procedurlnym modelom nazvame sbor implicitnch poznatkov, ktor je takmer nemon (resp. vemi nron) verbalizova. S to skr zrunosti (riadi auto, riei algebraick problmy, alebo trebrs odhadova emcie amotvy konania udruhch ud).

219

atribcii): Mujo reaguje na zves napsanm zkernho listu, lebo on sm je podl aod podlho loveka oakvame neestn ahy. Tento kvalitatvne odlin model vak nememe apriori vyli vprospech modelu potajceho s presvedeniami, emciami a zmermi, preto ich musme skma oba. V prospech jednoduchieho (bez reazca presveden, emci azmerov) by mohli hovori nrov konvencie, najm konflikt estnho hrdinu aneestnho nepriatea. Vprospech komplikovanejieho vak hovor alie rozvjanie prbehu. 6. 2 Prklad 2 Obsah listu begovi Ljuboviovi Mostarlija Mujo toti vliste pe begovi Ljuboviovi: Poul som, dozvedel som sa/ e si moje dieva oruku poptal/ krsne dieva zo Zagorja. / Ai si ty vedel, begu Ljuboviu, / e je Uma moja snbenica?/ To sa mojej cti apovesti dotka, / to ja jakiv pretrpie nemem, / inak ne by som a vyzval na sboj. / Kto vtom sboji zvaz, / nech bi krsnu Umihanu. (vere 16 25) Zo strany rozprvaa teda ide ouplatnenie pomerne vysokho piateho rdu intencionality: Rozprva chce docieli (1), aby posluch uveril (2), e Mujo predstiera, ie chce (3), aby beg Ljubovi veril (4), e Mujo sa rozhoril/urazil kvli tomu (5), e Ljubovi pokodil jeho es. Ide tu teda len ojednu rove intencionality jednoduchiu kontrukciu, ne ako pripsal Dunbar Shakespearovi vprpade Othella (Dunbar, 2008). Aby lo a oiestu rove, musel by naznai, e Ljubovi oMujovi vedel aurobil mu zmerne napriek; na to vak vprbehu nemme iadne indcie. Na zklade tohto prkladu sa mme dvod domnieva, e aj vpredchdzajcom prklade mohla krtka sekvencia (klebeta napsanie listu) evokova uposluchov zloitej model zaloen na mentlnych stavoch aprocesoch anie len na dispozinch atribcich dkaz vak otom neexistuje. 6. 3 Prklad 3 beg Ljubovi ta list od Muja tanie sprvy od Muja, ktor ho nielen vyzva na sboj, ale ponka mu aj druh monos dovies mu Umihanu na begovom bojovom koni vLjuboviovi vzbud siln emciu (rozhorenie, urku aj odhodlanie). Usudzujeme o tom na zklade nrovej konvencie: Ponuka vyhn sa sboju aobetova svojho bojovho koa je vbalknskom kultrnom okruhu otvorenou urkou (Buturovi, L., 2010). Mujo teda chce (1), aby Ljubovi vedel (2), e Mujo vie (3), e Ljubovi sa uraz (4) kvli tomu, o mu Mujo ponkol. Je takmer vylen, aby Mujo vyslovil svoju urku len tak mimovone; zvolen ponuka prezrdza zmern silie Ljubovia urazi. Ak do reazca zapotame aj autora aposlucha, dosiahneme iestu rove intencionality, o je poda Dunbara (2008) u na hornej hranici kognitvnej zvldnutenosti uviny ud. 6. 4 Prklad 4 matkina reakcia na Ljuboviovo rozhodnutie Dsledkom urky je Ljuboviovo rozhodnutie prija vzvu na sboj. Ke to vak oznmi matke, t reaguje slovami: Och, mj synu, begu Ljuboviu, / necho na sboj sMujom, / nem matka nikoho, len teba jedinho, / ty mi, synu, zahynie, / ostane tu tvoja opusten matka. (vere 48 52). Matka sa teda boj, e syn zahynie aona ostana sama. Nie je to sce explicitne vysloven, ale je vemi ak vytvori alternatvnu interpretciu zdvodujcu matkin neshlas. O to skr, ke vprslunom kultrnom okruhu sa povauje za morlny imperatv pomsti urku na cti. Mme tu teda (takmer) zjavn prvok udovo-psychologickho modelu: Informcia odporujca oakvaniam vedie kemcii (strach), ktor ovplyvuje zmer (odhovori syna od inak spoloenskmi normami oakvanho konania). 220

6. 5 Prklad 5 Ljuboviov vntorn konflikt Poslednm prkladom, ktor si rozoberieme, je begov Ljuboviov vntorn konflikt: Beg sa rozhodne poslchnu matku, priom porovnva: Utrpenie je vypravi sluhu a koa po dieva, ale ete vie je neposlchnu matku a spsobi jej boles. Tu sa aktivizuje prvok modelu, ktor opisuje DAndrade: emcie ovplyvuj rozhodovanie, ale samotn emcie s zrove ovplyvovan mylienkami (napr. uvedomenm si morlnych pravidiel). Tie s vprbehu prtomn op len implicitne ado vekej miery vyplvaj zo nrovch konvenci. Bohatier (estn hrdina) je preduren na konanie vslade stosom, ato aj napriek tomu, e to protire jeho individulnemu zujmu. To sa vo zvyku pomy manifestuje vpomoci prrodnch sl (Mujo je porazen prrodnmi ivlami).

7 Zver
Na prklade bosnianskej naratvnej pomy sme ukzali pravdepodobn uplatovanie udovo-psychologickho modelu, ktor dobre zodpoved modelu opsanho v prcach Roya DAndrade (1987; 1995). Tento model uplatuje rozprva, ale prinajmenom jeho elementy sa predpokladaj aj u prjemcu. Rozprva pritom zrejme uplatuje aj pomerne vysok (piaty a iesty) stupe intencionality, o je rove, ktor Robin Dunbar (2008) povauje na zklade vlastnch experimentov za kognitvne vemi nron. Zdvoduje nm napr. aj ak itatesk/divcku recepciu Shakespearovch tragdi. Meme sa preto pta, nakoko je tto rove intencionality typickou pre naratvne nre udovej slovesnosti. Prinajmenom provizrna odpove tu mus znie, e ide skr ovnimky. Je toti vemi pravdepodobn, e zapisovate zkonca 19. storoia sm prslunk vzdelanej metianskej spolonosti sa rozhodoval ozpise apublikovan (aj) tejto pomy na zklade jej vnimonch estetickch aliterrnych kvalt. Tm nechceme poveda (a nehovor to ani Dunbar), e vysok rd intencionality je podmienkou i nebodaj zrukou literrnej kvality naratvneho diela. Je vak pravdepodobn, e esteticky bohatie dielo bude aj kognitvne nronejie, o me (hoci nemus) zaha aj komplikovanej udovo-psychologick model uplatovan autorom avyadovan od prjemcu. To, i sa vtomto aspekte autor stretol sposluchom, by vak bolo treba overi etnograficky.

Literatra
Buturovi, . (1976). Studija oHrmannovoj zbirci muslimanskih narodnih pjesama. Sarajevo: Svijetlost. Buturovi, L. (2010). Treptaj anra upoetici usmene knjievnosti. Sarajevo: Svijetlost. DAndrade, R. (1987). AFolk Model of the Mind. In: D. Holland and N. Quinn (Eds.) Cultural Models in Language and Thought (112 148). Cambridge: Cambridge University Press. DAndrade, R. (1995). The Development of Cognitive Anthropology. Cambridge: Cambridge University Press. Dunbar, R. I. M. (2008). Why Humans Arent Just Great Apes. Etnoantropoloki problemi/ Issues in Ethnology and Anthropology n. s. 3(3), 1533.

221

Hangi, A. (1906). ivot i obiaji muslimana uBosni i Hercegovini. Sarajevo: Naklada Danijela A. Kajona. Hrmann , K., Buturovi, . (1976). Narodne pjesme Muslimana uBosni iHercegovini. Sabrao Kosta Hrmann 1888-89. (Knjiga I.). Sarajevo. Svijetlost. Lutz, C. (1988). Unnatural Emotions: Everyday Sentiments on a Micronesian Atoll & Their Challenge to Western Theory. Chicago and London: University of Chicago Press. Prstojevi, M. (1992). Zaboravljeno Sarajevo. Sarajevo: PP Ideja. kalji, A. (1989). Turcizmi usrpskohrvatskom jeziku. Sarajevo: Svijetlost. Wierzbicka, A. (1999). Emotions across languages and cultures: diversity and universals. Studies in emotion and social interaction. Cambridge: Cambridge University Press.

222

Ztratil jsem prci monosti kvalitativnch pstup kanalze autobiografickch kazuistik

Boena majsov Buchtov Katedra podnikovho hospodstv, Ekonomicko-sprvn fakulta, Masarykova univerzita Brno

Abstrakt
Pspvek pojednv opstupu ke zpracovn kvalitativnch dat zskanch zautobiografickch kasuistik nezamstnanch. Autorka pibliuje tematickou analzu dat azdrazuje jej pednosti a omezen. V zvru zdrazuje komplexitu zkoumn a dleitost osobnostnho profilu vzkumnka. Klov slova: ztrta prce, nezamstnanost, ivotn pbhy nezamstnanch, kvalitativn metody, analza kvalitativnch dat

1 vod
Dlouhodob se zabvm tmatem prce, zejmna vznamem prce pro lovka. Nejprve zpohledu gerontologie, tj. zmnami pracovnch schopnost vprbhu strnut ast apozdji, ve spoluprci slkai, tak psychickm azdravotnm stavem jedinc pi jejich plnovanm odchodu zaktivn pracovn innosti. Potom, od doby transformace esk ekonomiky v90. letech, se zabvm dsledky nedobrovoln ztrty prce. Nezamstnanost znamen dramatickou zmnu pro postien jedince, jejich rodiny azpsob ivota. Nsiln vyazen prce zosobnho ivota lovka m prkazn negativn nsledky ekonomick, sociln a samozejm i psychologick a zdravotn. Dlouhodobou ztrtou placenho zamstnn miz odmna jako hlavn zdroj uspokojovn ivotnch poteb, ni se obvykl asov rozvren pracovnho dne, absentuje monost zskvn audrovn pracovnch nvyk adovednost. Bez prce se vytrc smysl ivota lovka, dochz komezen socilnch kontakt anastv postupn rozklad integrity osobnosti. Atrofuj toti innosti, kter byly soust dennho rytmu lovka. Dlouhodob ztrta prce jakoby oddluje lidi od sociln reality aje vna kultue, kde se zamstnanost vnm jako vazen lovka do spoleenskho du akde je klem kjeho ivotnm aspiracm, zdrojem identity asebecty, silnm stresujcm zitkem (Buchtov, 2001).

2 Vzkumn zkuenosti
Zvry vzkum nezamstnanosti ze zem srozvinutou ekonomikou opakovan ukazuj, e ztrta zamstnn, anebo samotn strach ztto ztrty (Burgard, Brand, House, 2009; Buchtov, 2010), jsou zdrojem frustrac svnm dopadem na duevn atlesn zdrav lovka (Buchtov, 2000, 2002; Dean, 1993; Kebza, 2005; Murphy, Athanason, 1999; Hafner, 1987; Dooley, Fielding, Levi, 1996 a dal). Nedobrovoln odchod ze zamstnn je pro mnoho lid traumatizujc udlost. Ve uveden poznatky se pln potvrdily i ve vzkumu nezamstnanch veskm prosted rea223

lizovanm vroce 1990 podnzvem K psychick dimenzi nezamstnanosti (Buchtov, 1992). Tehdy byly propoutny prvn vlny pracujcch. Naslouchala jsem ivotnm pbhm 68 lid nedobrovoln proputnch po dvaceti i ticeti letech prce zpodniku zamenho na vrobu mc, dc alaserov techniky. Zpracovvala jsem podrobn zznamy vyprvn, vnm lid sdlovali vlastn zkuenost ane/porozumn situaci i sob sammu. Obsahov analza ivotnch pbh, stanoven kategori, analza ainterpretace rozhovor zhlediska frekvence vskytu hlavnch zitkovch kategori, to ve bylo vedeno snahou ouchopen zkuenosti proputnch. lo zejmna oto, jak tuto ivotn udlost vnmaj, jak m pro n dsledky ajak se snovou situac vyrovnvaj. Pamatuji si, jak byly rozhovory s proputnmi pro n samotn i pro mne lidsky aeticky nron. Mla jsem vak vhodu, e jsem vechny osobn znala zdoby vce ne dvanctiletho psoben vpodniku vroli podnikovho psychologa. I kdy vdevadestch letech byla ztrta prce pro vtinu lid velkm zsahem do jejich ivota, ada znich nabvala postupn pesvden, e propoutn je dan za politick uvolnn apechod k trnmu hospodstv, kter bude mezinrodn konkurenceschopn avnm je ztrta jejich pracovnho msta vynucenou objektivn nutnost. Do poped tehdy vystoupily rysy nezamstnanosti dan z velk sti minulm vvojem na spolenosti. Tyto faktory ovlivovaly strategii chovn lid aasto znemoovaly jejich adekvtn reakce na nov podmnky trhu prce. Vosobnostn rovin lo osnen pocit obansk odpovdnosti, nedostatenou reflexi sebe sama, mylenkovou rigiditu, ale tak oneproitou zkuenost zmny zamstnn aztrty prce. Jednalo se o rzn varianty pocitu zbyten mncennosti pi ztrt prce, o chybjc osobn odvahu aochotu investovat do vlastn kvalifikace, ochybjc dovednost zvldat nepzn. Vrovin vrobnch organizac vak byla asto poruovna etick pravidla prce slidmi. Vroce 2008 2012 jsou ovem vlny propoutn spojeny sfinann ahospodskou kriz, kter u ns nevznikla, ale kter ns zahrnuje. Nedobrovoln propoutn lid z prce nev, e jde o strukturn pozitivn zmnu, maj za to, e jsou obt expanze svtovho kapitlu, obt veobecn korupce, selhn neoliberlnho dogmatu trnho hospodstv. st lid podlh depresi, mnoz toti maj malou anci znovu najt zamstnn.

3 Cl vzkumn prce
Vzhledem kzvanosti fenomnu nezamstnanosti jsou clem mho vzkumu ti problmy: 1. Poznn a porozumn subjektivnmu proitku nedobrovoln ztrty prce vrznch ivotnch fzch jedince; 2. Stanoven a zkoumn faktor, kter se podlej na zvldn ztrty prce; 3. Identifikace spoleenskch akulturnch souvislost fenomnu nezamstnanosti.

4 Zkouman osoby aprocedura sbru dat

Ji adu let zadvm studentm kombinovanho studia oboru Podnikov ekonomika amanagement na Ekonomicko-sprvn fakult Masarykovy univerzity rzn tmata seminrnch prac. Kad student si vybr tma, kter je mu bli pro zpracovn. Jednm ztmat je autobiografick popis Ztratil jsem prci. Jedn se opsemnou formu popisu ivotn udlosti (proitku) zvlastn autobiografie. Vpsemnm zpracovn je uvedeno st, pohlav, region atyp podniku, ve kterm ke ztrt prce dolo atak vk, kdy respondent prci ztratil. Autobiografie je oetena poznmkou souhlasu kdalmu vzkumnmu zpracovn adalmu ppadnmu rozhovoru sautorem. 224

Vsouasn dob tvo soubor nkolik set autobiografi. Jedn se oojedinl vzkumn materil ke zpracovn. Jsem si vdoma toho, e vzkumn soubor tvo lid, kter udlost ztrty prce motivovala kdalmu studiu, zaujali konstruktivn adaptivn strategii ve srovnn slidmi, kte zdan situace nenachzej znejrznjch dvod vchodisko. Tento soubor je doplnn autobiografiemi nezamstnanch zokresu Nov Jin (Blovicko, Odersko, Frentt p. R.) adle zHavova, Ostravy aFrdku Mstku. Krom tto skupiny respondent se nabz ke zpracovn autobiografick kazuistiky Ztratil jsem prci nkolika destek vznnch osob ve vznici v Brn v Bohunicch, kde v rmci dalho vzdlvn vznnch osob ji nkolik let psobm amm monost snimi pracovat.

5 Metodick pstup kanalze kvalitativnch dat

Po nkolikansobnm ten autobiografickch pbh jsem roztdila pbhy na ty, kter popisuj osobn zitek ztrty prce aostatn, kter popisuj ztrtu zamstnn usvho otce, matky, bratra i sestry (zde se dotazovan vyjaduj ktomu, jak provali ztrtu prce zpohledu nejbliho rodinnho pslunka, jak dopad mla na rodinn souit). Tet skupinu tvo pbhy ztrty prce vdob pobytu respondenta vzahrani, nkdy i vkulturch, kde vnmn fenomnu nezamstnanosti ovlivuj mstn pomry a historick tradice. Ve svm vzkumnm zamen se budu zabvat prvn skupinou nezamstnanch, kte popisuj svoji zkuenost se ztrtou prce veskm prosted. Pro vznik souboru dat odpovdajcch poadavkm kvalitativn analzy je teba zskat komplexn alenit informace. Proto plnuji doplnn autobiografi rozhovory srespondenty, vnich vyprvn osobnho pbhu dopln nkter nejasn msta vjejich autobiografick kazuistice. Souasn se tak nabz zkoumn proitku ztrty prce po asovm odstupu, tj. zjeho uloen (zznamu) vneuronln pamti. Dleit je zkoumn nslednch ivotnch strategi jedince, tj. jeho vyrovnvn se stouto ivotn situac. Ji vtto fzi vzkumu jsem si uvdomila, jak dleit je dlouhodob asoustavn studium problmu nezamstnanosti, kter je podmnn kulturnmi a spoleenskmi souvislostmi. Dleit jsou zkuenosti autora abezprostedn kontakt slidmi, kte verbln i psemnou formou sdluj proitek ztrty prce. Po prostudovn pramen zabvajc se rznorodmi, komplikovanmi a vzjemn odlinmi metodickmi pstupy ke kvalitativn analze dat (Smith, 2003; Denzin, Lincoln, 2000; Silverman, 1997), jsem se rozhodla pro tematickou analzu, kter pedstavujeflexibiln a uiten vzkumn nstroj, kter me potenciln vst k bohatm a podrobnm, by komplikovanm vysvtlenm dat (Braun, Clarke, 2006, 78). Uveden autorky mezi pednosti tematick analzy zaazuj zejmna: 1. uiten shrnut klovch charakteristik jak rozshlejch datovch soubor, tak i podrobnho popisu datovho souboru; 2. zdraznn podobnost arozdl vdatovm souboru; 3. monost jak sociln, tak psychologick interpretace dat; 4. uitenost pro sestavovn kvalitativnch analz urench jako podklad pro rozvoj dlouhodobch opaten; 5. pstupnost vsledk pro vzdlanou irokou veejnost aadu dalch (Braun, Clarke, 2006, 97). Je teba vak vzt vvahu, e tematick analza m omezen monosti interpretace (krom popisu), nen-li pouvna vrmci vymezenho teoretickho rmce. Omezen monosti tmatick analzy spatuji tak vhodnocen pouitho jazyka respondent, ato jak vpsemn, tak i vstn 225

struktue rozhovoru (dle viz diskuse). Vprv ad jsem se snaila najt metodu, kter by odpovdala obsahu mho vzkumnho zamen apomohla mi odpovdt na dan vzkumn otzky. Teprve vdalm vzkumnm kroku se budu zabvat rozdly ve vpovdch respondent zdevadestch let apokusm se je srovnat sdaty zskanmi znynj ekonomick krize.

6 Diskuse azvr
Pi zpracovn designu vzkumu mne provzela ada otzek anmt kpemlen. Zmnm se otech znich: 6. 1 Problm trvalosti aflexibility prce Pro porozumn zpsobu provn dsledk ztrty prce asnahy vyrovnat se stouto ivotn udlost, je dleit pochopen obecnho problmu nezamstnanosti. Pro porozumn informacm, zskanm kvalitativn analzou dat, nesta pouze parciln znalosti. Vsouasn dob (a jist i vbudoucnu) se setkme subvnm iv lidsk prce. Je to proto, e vdeckotechnick pokrok se dnes zamuje na rst produktivity prce, e dochz ke stetu svta kapitlu asvta prce ae svt prce se ocit vdefenziv vi kapitlu apenzm. Pi tom je zejm, e smyslupln fyzick aktivita spojen s psychickm stavem libosti je pro zdrav rozvoj organismus nepostradateln. Nezamstnan lovk je pro spolenost dvoj zt: 1. nepin pidanou hodnotu; 2. po urit dob zane psychicky afyzicky strdat azatovat zdravotn systm. Nemocn je i spolenost, ve kter dochz kmorlnmu padku nuda, nsil, krdee, destruktivn innost, drogy, ato zejmna umladch lid, kte nenali pracovn uplatnn anezskali vprav as pracovn nvyky. Vbudoucnu nebude mt prci kad. Luxus trval, osobnost obohacujc prce, jak se zd, bude patit jen nejschopnjm anejvce vzdlanm lidem alidem vnkterch tradinch povolnch: nap. ve stavebnictv, v pohostinstv, ve slubch. V tzv. potenciln nezamstnanosti se bude patrn ocitat stle vt st populace, kter nezvldne poadavek pracovn flexibility provzen neustlm psychickm tlakem, zkost astrachem znovho povoln. Tato st populace zstane patrn trvale zvislou na systmu podpor od sttu. 6. 2 Problm jazyka Vliv ztrty prce na lidskou psychiku lze sledovat ve tech oblastech: 1. voblasti emocionln ato jak krtkodob afektivn reakce, tak dlouhodobj zmny nlad pechzejcch a do depresivnch symptom aakutnch depres; 2. voblasti kognitivn jedinec si klade otzky ahled vysvtlen sv ivotn situace (kauzln atribuce), mn postoje kprci, klidem, kokolnmu svtu; 3. voblasti chovn, kdy jedinec hled, jak zvldnout situaci ztrty prce (jedn se orzn copingov pozitivn i negativn strategie). Jak vstnm, tak i vpsemnm sdlen proitku ztrty prce se lovk vyjaduje zejmna ktmto tem uvedenm oblastem. Jazyk nm umouje vyjadovat vznam azkuenosti, kter jsou sociln zskan (nikoliv zddn). Vznik otzka, zda se zamit na urit typ analzy mozaiky subjektivnch vpovd proitku ztrty prce, kde dochz kuritmu zobecovn (zprmrovn) provan udlosti nebo studovat fenomn ztrty prce na jedn kazuistice, na jedinm osudu jedince. Pitom vme, e lid akcentuj ve svm sdlen kad nco jinho. 226

Sdlen vlastnho proitku (osudu) prostednictvm jazyka se pro mnoh jedince dnes stv stle obtnjm. Vlivem informanch technologi, absence etby literatury anekvalitnho vzdlvn dochz ke zploovn jazyka. Slovy spisovatele Ivana Binara . . . jazyk krn, zuuje se do prefabrikt, do zvukovch kd, nakonec se smrskne ve skeky aposunky, jak se dorozumvali pravc lovci zve, jimi se dorozumvaj burzovn spekulanti, lovci penz . . . (Binar, 2002, 84). Mon budeme jako psychologov asem vsituaci soudc, kte se stle astji setkvaj stm, e lid neumj pevyprvt svj osobn pbh asoudce podle spis vyprv tento pbh za obalovanho. 6. 3 Vliv kultury Nedvno jsem studijn pobvala vRusk federaci vPetrohrad avNovosibirsku. Vdiskusi ovnmn aprovn ztrty prce, vystoupil do poped poznatek, podmnn historickmi souvislostmi tamj kultury. Vad ruskch rodin jet dnes chyb nkdo zlen rodiny, ato vdsledku vlky, gulag, pronsledovn Zd, se, e lid, kte proili tk ivotn situace vrodinch, jsou jakoby vce odoln pi zdolvn souasnch problm. Cituji: mj otec, dda vydreli velk nesnze, strdn, bdu j se nemohu podvolit ivotn situaci, ze kter je vchodisko, j nemohu pijmout roli nezamstnanho, poppad bezdomovce je to pod moji rove. Veskm prosted je ada proputnch ji vpoten fzi zlomench, jsou jakoby mn odoln ajist poznamenan minulm vvojem na spolenosti, jak jsem uvedla vvodu. Domnvm se, e pro pochopen sloitho problmu nezamstnanosti ajejho provn lidmi jsou pedevm dleit osobnostn pedpoklady vzkumnka ateprve ve druh ad znalost rznch kvalitativnch metod uvdnch vliteratue. Na tento problm nepehldnutelnm zpsobem upozornila Marie Jahodov vMarienthalsk studii.

Kontakt
Boena Buchtov Katedra podnikovho hospodstv Ekonomicko-sprvn fakulta Masarykova univerzita Brno buchtova@econ. muni. cz

Literatura
Attride-Stirling, J. (2001). Thematic networks: an analytic tool for qualitative research. Qualitative Research 1, 385-405. Binar, I. (2002). Diskusn pspvek na XII. valn hromad Obce spisovatel. In Buchtov, B. Rtorika. 84, Praha: Grada Publishing. Braun, V. Clarke, V. (2006). Using thematic analysis in psychology. Qualititive Research in Psychology. 3, 77- 101. Buchtov, B. (1992). Kpsychologick dimenzi nezamstnanosti. Brno: FF MU Buchtov, B. (2000). Nezamstnanost azdrav. In Sbornk zmezinrodn konference Psychologick amedicnsk aspekty nezamstnanosti. 4-12, Brno: Masarykova univerzita. 227

Buchtov, B. (2001). Sociln psychologie nezamstnanosti. In Slamnk, I., Vrost, J., eds., Aplikovan sociln psychologie II: lovk vsocilnm kontextu. 81-110, Praha: Grada Publishing. Buchtov, B. (2004). Kvalita ivota dlouhodob nezamstnanch. eskoslovensk psychologie, 48, 2, 121-135. Buchtov, B. (2010). Dsledky ztrty prce vdob ekonomick recese. In Dylematy wspolczenego rynku pracy. Katowice: Univerzita Katowice. Buchtov, B. eds. (2002). Nezamstnanost. Psychologick, ekonomick asociln problm. Praha: Grada Publishing. Burgard, S. A., Brand, J. E., House, J. S. (2009). Perceived job insecurity and worker health in the United States In Social Science & Medicine 69, 777 785. Dean, M. (1993). Uneployment and Health. Lancet, 341, 230-232. Denzin, N. K., Lincoln, Y. S. eds. (2000). Handbook of qualititive research. London: Sage. Dooley, D., Fielding, J., Levi, L. (1996). Health and uneployment. Anual Review of Public Health 17. 449-465. Hffner, H. (1987). Arbeitslosigkeit und Gesundheit. Deutche Medizinische Wochenschrift 112, 1428-1432. Hendl, J. (1997). vod do kvalitativnho vzkumu. Praha: Karolinum Holloway, I., Tonders, L. (2003). The status of method: flexibility, consistency and coherence. Qualitative research 3, 345-347. Kebza, V. (2005). Psychosociln determinanty zdrav. Praha: Academie. Murphy, G. C., Athanasou, J. A. (1999). The effect of uneployment on mental health. 72 (1), 8399. Silverman, D., ed. (2000). Doing qualitative research: apractical handbook. London: Sage. Smith, J. A. ed. (2003). Qualitative Psychology: apractical quide to research methods. London: Sage. Strauss, A., Corbinov, J. (1999). Zklady kvalitativnho vzkumu. Boskovice: Nakladatelstv Albert.

228

Life story interview vyuitie vo vskume iterapii (nielen) seniorov

Peter Tavel1, Iva Polkov olcov2, Markta Knne3, Jan Hofer3 1 OUSHI, Univerzita Palackho, Olomouc; PVPS, Praha 2 Psychologick stav AVR Praha; OUSHI, Univerzita Palackho, Olomouc 3 Institut fr Psychologie, Universitt Osnabrck, Nemecko

Abstrakt
McAdamsova metda Life story interview (LSI) sa zvyajne vyuva ako kvalitatvna vskumn metda pre porozumenie loveku vkontexte jeho ivota. Ide ovie porozumenie tomu, ako lovek preval svoj ivot, ak miesto vom m. Prspevok ukazuje praktick vyuitie LSI, priom je uveden aj konkrtny prklad prbehu jednej starej participantky. Prbeh, ktor je zachyten pomocou LSI, pritom nezahruje cel ivot loveka, ale iba vybran tmy audalosti ivota, ktor sa javia ako dleit alebo kov. Prspevok predstavuje tmy akonkrtne formulcie intrukci, ktormi sa dialg me vies. Kov slov: life story interview, senior, kvalitatvny vskum, metda Grantov podpora: Projekt OP VK Sociln determinanty zdrav usociln azdravotn znevhodnnch ajinch skupin populace (CZ. 1. 07/2. 3. 00/20. 0063).

1 vod
Psycholgia asociolgovia pozoruj, ako si sasn civilizovan lovek, asto ijci rozhran ivot, pomha pri hadan zmyslu tm, e internalizuje prbehy, ktor zahaj jeho rekontruovan minulos, vnman prtomnos aanticipovan budcnos (Cohler, 1982; Giddens, 1991; Taylor, 1989). Je niekoko prstupov, ktor sa zaoberaj prbehom loveka, ako je napr. reminiscenn terapia, metda life review (Tavel, 2009b) alebo prstupy vrmciinch kl (Bender, Bauckham, Norris, 1999; Gibson, 1994; Haight, Burnside, 1993; Norris 1986; Rika, 2003; Tavel, 2009a; Woods, 2002). Jednm zprstupov je aj metda Life story interview (LSI). McAdams (1998), autor LSI, argumentoval, e od neskorej adolescencie aranej dospelosti sa dnen lovek sna ovykontruovanie, pokia mono homognneho, vkladu osebe tak, aby dal svojmu ivotu zdanie jednoty azmyslu. Prbehy s toti tradinm spsobom, ako me lovek vidie zmysel svojho konania v ase. Vlastn identita me by viden ako internalizovan a rozvjajci sa ivotn prbeh. Prbeh me by spsobom ako hovori osebe, ksebe akinm. Ide oprbeh, ktor m svojeprostredie, scnu, tmy, postavy azpletky. Metda LSI ajej alie modifikcie sa zvyajne vyuvaj ako kvalitatvne vskumn metdy pre porozumenie loveku vkontexte jeho ivota atie pre vskum osobnosti aidentity jedinca. LSI, ako ju opisuje McAdams (1998), je procedra pozostvajca zpolotruktrovanho rozhovoru. Vskumnk kladie participantovi sriu otzok vytvorench tak, aby zistil, ak s hlavn rty jeho ivotnho prbehu, m participant definuje sm seba. Ide ospsob vedenia rozhovoru, ktor m navrhnut truktru. V vode je dobre pri odpovediach uisti rozprvajceho loveka otom, e 229

neexistuj sprvne anesprvne odpovede aupozorni ho na to, e cel rozhovor trv pribline dve a tri hodiny. Vhodn je tie ubezpeenie, e na zklade rozhovoru sa nebud robi iadne hlbok klinick analzy. Poda monosti by rozprvajci nemal vnma rozhovor ako terapeutick. Ide osilie viac porozumie jemu atomu, ako preval svoj ivot (Atkinson, 1998).

2 ivotn udalosti
Prbeh participanta nezahruje vetko, ale iba vybran tmy audalosti, ktor mu by vivote dleit alebo kov. Rozhovor sa zana na veobecnej bze apostupne sa presva kpecifickm otzkam. Zana sa poiadanm participanta, aby premal osvojom ivote ako oknihe, ktor by rozdelil do kapitol. Participant m oznai jej nzov asnai sa ozhrnutie zpletky kadej kapitoly. Detailne m popsa osem pecifickch scn alebo zkladnch epizd, ktor vcelom prbehu jasne vystupuj: 1. vrcholn zitok ivota, 2. najni moment ivota, 3. bod obratu ivota, 4. prv spomienka, 5. vznamn spomienka zdetstva, 6. vznamn spomienka zdospievania, 7. vznamn spomienka zdospelosti a8. alia vznamn spomienka. Vrcholn zitok ivota by mal by (jeden znajvych alebo) ten najvy okamih vivotnom prbehu. Mal by to by moment alebo epizda, pri ktorej lovek pocioval vnimone pozitvne pocity, napr. rados, nadenie, obrovsk astie, hlbok vntorn mier alebo nejak in siln pozitvne emcie. Vsasnosti by mala tto situcia vspomienkach vynika ako jeden znajlepch, najkrajch alebo najvzneenejch okamihov ivotnho prbehu respondenta. Jedna participantka naprklad uviedla: Pamatuji si, e vdycky jsem mla pocit nejvtho tst aspokojenosti, teba ve vnon svtky, kdy jsem jet pod vila na Jeka. M dreli bokem, j byla nejmlad. Akdy u potom jsme doli do t na lonice aten stromeek tam byl, tak to bylo takov To sam vzpomnm na Mikule. J jsem sedla tatnkovi na kln, modlila jsem se, jak kdy biem mrsk. Vtom nejvtm modlen km: J, tati, ten Mikul m takov papue jak n Jindra (ctila jsem) takov uspokojen, e ten Jeek na ns nezapomnl, nebo ten Mikul, e pece piel. I kdy toho nebylo moc tehd, vt dob, tch drk. Take ten pocit takovho bezpe urodi ato, e ten Jeek pece piel. I kdy jsem zlobila furt m kali, e nepijde, ale on piel, pece piel toto bylo takov dleit pro m pocit, e Jeek je. Ta staenka m to furt kala: Vak pokej, Jeek zazvon. To si tak jako nejvc pamatuju. Najni moment ivota je opakom vrcholnho zitku. Je to nejak moment/nejak udalos, pri ktorom/ktorej participant pocioval siln negatvne emcie, ako napr. zfalstvo, sklamanie, strach, des, hlbok vinu alebo in, vemi negatvny pocit. Spomnan participantka uviedla: Je to dva roky, co zemel bratr. Ato bylo pro m hor, ne kdy zemeli rodie. Utch rodi jsem si kala, e mli odit ten ivot. Smrt bratra ale byla takov nhl, to bylo prost, jak blesk znebe. Byl apak nebyl. (bylo mi) tko. Vnedli mn zavolaj: Zemel. Mrtvice. Bylo to takov, odvezli ho do nemocnice, zkolaboval jim akonec Tak jsem si kala, pro zrovna, pro se to stalo? I kdy jsem si kala, tak asi ta svka dohoela. Holt, kad to mme njak jako spotan Kdy te pijdu na hbitov, zastavm se pomodlit. Utoho bratra jsem to brala pln jinak jako urodi. Samozejm, tak vidm, e nm se to krt. My jsme se sestrou zstali jet dv. Bod obratu ivota sa me vyskytn vjeho rznych sfrach. Je to tak bod, ktor zmenil spsob, akm pozer participant sm na seba ako naloveka. Prv spomienka je plne prv spomienka, na ktor si participant doke spomen. Je dobre, ke si participant doke spomen, koko mohol ma vase tej udalosti rokov. Participantka uviedla: 230

Mohla jsem mt tak pt let. Mla jsem jet autobusem. Maminka m vypravila aj jsem patn jedla. Take maminka ekla seste: Honem ju nakrm, jet. Pedstavte si, j mla pt let aona m mla krmit, protoe ne j bych se najedla, tak by ten autobus ujel. Dvala mi takovou tstovinovou ri aj jsem to nemla rda. Ona m tm cpala, likou. Aj jsem toho mla plnou pusu anadavovala jsem se. Spchala, dala mn facku, ze m to vecko vyletlo au jsme valily na ten autobus aona m vlekla. Pamatuju si, j mla bl punoche obleen. Je to takov negativn, pro m. Vznamn spomienka zdetstva. Participant si m spomen na nejak udalos zo svojho detstva (do veku trinstich rokov), ktor vjeho spomienkach obzvl vynieva. Tto udalos me by pozitvna alebo negatvna, dleit alebo (atie) zdanlivo obyajn. Dleit je to, aby sa tto spomienka zjeho minulosti zvl silne vynrala. Participantka uviedla: Spvala jsem statnkem, protoe ns bvalo vbarku plno. Atatnek mi vdycky kal: Jestli si osth vlasy, tak se mnou nebude spvat. Apak jsem si je nechala osthat astejn jsem snm spvala dl Takov ten dobr pocit, kdy ten tatnek jak jsem spvala ut zdi, tak m vdycky pikrval, to si pamatuju. Aspvala jsem snm do dvancti let e tam mm bezpe utoho tatnka, e kdyby se nco stalo, tak ten tatnek by m nedal. Vznamn spomienka zdospievania. Ide ovznamn spomienku zdospievania zobdobia od 13 do 19 rokov. Participant m vybra jednu spomienku zo svojho dospievania, ktor m jasne pred oami ao ktorej by povedal, e patr kjeho najdleitejm alebo inak vnimonm osobnm sksenostiam. Participantka uviedla: . . . v souvislosti s tm tatnkem takov negativn vzpomnka, kdy mi bylo estnct. Szeli jsme na zahrad brambory amn se nechtlo aon k: Zohbej se ktomu. Aj: To nen poteba. Otoil se on ns teda nebil vykroil ke mn, e m njakou stel ak: A seber se aval. Au jsem se tam nemusela vrtit. Vznamn spomienka zdospelosti. Participant m uvies spomienku zobdobia dospelosti (21 rokov aneskr). M popsa nejak scnu alebo situciu, ktor sa vjeho spomienkach jav ako obzvl dleit alebo iv. Malo by s oudalos alebo scnu zobdobia jeho dospelosti. Participantka uviedla: Kdy byl tatnek vnemocnici au to lo snm ke konci. M ho bylo lto avdycky jsem si kala: , Byl to takovej chlap ate je znj takovej lovk, kterej u by se sm neobeel Tatnek el na operaci. Zaal mt problmy sledvinama. Krev vmoi atak dl. Take jsme ho zavezli do nemocnice avt nemocnici jako zjistili, e m jenom jednu funkn ledvinu. Ml ji zakrnlou od dtstv, ale tehd nebyly rentgeny asona. Kvli ledvinm se dostal do nemocnice anechtli nm ho dt zpt. Musel chodit na dialzu. 5. prosince, na moje narozeniny, el do t nemocnice ana Nov rok nm pilo, e zemel. Vnemocnici byl amusel tam bt. Maminka ho chtla vzt dom, ale nm ho dt nechtli. alia vznamn spomienka. Participant m popsa ete jednu udalos zo svojho ivota, ktor sa zjeho pamti vynra ako zvl vznamn alebo dleit. Je jedno, zktorho ivotnho obdobia tto udalos je. Pre kad uveden scnu by mal participant detailne popsa, o sa presne stalo, kde sa t udalos stala, kto vnej hral ak rolu, o si participant myslel, ako sa poas nej ctil ao to hovor ojeho alch ivotnch prbehoch. Konkrtne ide otieto doplujce otzky: Koko ste mali vtedy rokov? o sa presne stalo? Kto o urobil, o sa stalo ao potom nasledovalo? Koho sa to tkalo? Kto o robil alebo bol iba prtomn? o ste si pri tom mysleli? o ste pri tom ctili? Pozitvne alebo negatvne, ak no, mete vysvetli o najpodrobnejie? Preo popisujete prve tuto udalos? M tato udalos pre vs osobne alebo v ivot nejak zvltny vznam? M tto udalos nejak nsledky vo vaom ivote vsasnosti, na ivot ak vediete, na to, km ste? Vnmate nejak podobnosti alebo rozpory tejto udalosti vporovnan sinmi spomienkami, ktor ste vykladali? 231

3 Monosti alieho vvoja ivotnho prbehu

Participant potom popisuje, o vid ako budce kapitoly prbehu. M hovori opodrobnch plnoch, ondeji, osnoch, cieoch apod. M najprv popsa pozitvnu budcnos. M poveda, o chce, aby sastalo vbudcnosti vjeho ivotnom prbehu, vrtane cieov asnov, ktor by rd vbudcnosti realizoval alebo dosiahol. M pri tom zosta nohami nazemi. Participantka uviedla: (Chci) abych byla zdrav, abych ivot doila vklidu. Mezi svma blzkma, protoe sestra je star apotom bych byla sama. Ale mm tam synovce, netee, take sama si myslm, e bych nebyla. Ale hlavn to zdrav. Tak bych si pedstavovala, kdybych byla zdrav, tak bych se mohla dot sta let. Participant m potom popsa negatvnu budcnos. To znamen, m sksi popsa budcnos tak, ako by si ju osobne vbec neprial, to, oho sa naprklad obva, e by sa mohlo sta, apritom dfa, e sa to nestane. Znovu by mal zosta realistom. Participantka uviedla: Pila by nemoc, nemohla bych se sama osebe starat.

4 Vplyvy na ivotn prbeh: pozitvny anegatvny

alej je participant poiadan, aby identifikoval loveka (skupinu osb i organizciu, alebo intitciu), ktor mala na jeho ivotn prbeh najv pozitvny vplyv. Sna sa identifikova najvieho osobnho hrdinu. Participant m potom zaspomna na svoj ivot asksi njs osobu alebo skupinu osb i organizciu, alebo intitciu, ktor mala na jeho ivotn prbeh ten najsilnej negatvny vplyv. Participantka uviedla: patn obdob bylo doma, kolem toho 58. roku. Rodie soukrom hospodaili. Tatnek byl vystresovan, chodili ho pesvdovat ztoho drustva kdykoliv, vnoci, veer. Tatnek utkval zdomu ven. Nkde do pole. Dramatick to bylo, ne se nai sili stm, e to jinak nepjde amuseli do toho drustva jt, protoe by jinak tatnka zlikvidovali. On nechtl, hrozilo zaven anakonec do toho drustva el.

5 ivotn ideolgia, kultrne oakvania aivotn tma

Valom nasleduje as oosobnej ideolgii, ktor obsahuje mnostvo pecifickch otzok tkajcich sa nboenstva, politiky ahodnt. Participant m popsa svoju nboensk vieru ahodnoty (a ako sa vyvjali vase), m popsa svoje politick nzory, postoje, napr. o je najdleitejia hodnota vudskom ivote. V kadej spolonosti existuj urit kultrne oakvania toho, ako by sa lovek mal sprva. Od det sa naprklad oakva, e bud poslcha svojich rodiov, od dospievajcich zas, e sa bud vzdelva ae bud pomha svojim rodiom apod. Skma sa teda to, ak socilne oakvania sa tkaj sprvania ud rovnakho veku, to, ako by sa udia rovnakho veku mali sprva alebo o by vo svojom ivote mali dosiahnu. Mu sa poloi otzky: Existuj oakvania toho, ako by sa udia vho veku mali sprva kmladm uom? Ak rolu maj star udia vdnenej spolonosti? Ke myslte nasvojich rodiov vo vaom veku, mali rovnak spoloensk rolu (lohu) ak mte dnes vy? Zmenila sa tto rola (loha)? Zmenila sa rola ien vspolonosti za poslednch tyridsa rokov? Nakoniec sa participant sna rozozna nejak stredn tmu, centrlnu mylienku alebo nejak posolstvo, ktor jeho cel ivot sprevdza. M sa poksi rozpozna apomenova stredn tmu svojho ivotnho prbehu. 232

6 Zver
Metda LSI je jedna zkvalitatvnych vskumnch metd, ktor umouje zachyti ivotn prbeh tak pomocou jednotlivch udalost, ako aj celostne. D sa vyui uud starieho veku, ktorch ivotn prbeh je u bohat, alebo ajna zhodnotenie uritej etapy ivota. Ike rozhovor pri LSI nie je terapeutick, me ponknu materil, ktor je neskr mon terapeuticky vyui. Hlavne pri najniom bode ivota me participant otvori tmy, ktor bude potrebn nsledne terapeuticky oetri aje mon ponknu mu tto monos. o sa tka vyhodnocovania kvalitatvnych dt zLSI, je mon vyuva naprklad McAdamsovov prstup ku kategorizcii (vi napr. McAdams et al, 1997) alebo vytvori kategrie in vslade scieom, teoretickm prstupom avskumnmi otzkami rieitea. Kreatvnou variantou je i vyhodnoti dta zskan zLSI metdou IPA (interpretatvna fenomenologick analza).

Kontakt
Peter Tavel Univerzita Palackho Univerzitn 22 771 11 Olomouc e-mail: petertavel@seznam. cz

Literatra
Atkinson, R. (1998). The life story interview. Thousand Oaks, Calif: Sage Publications. Bender, M., Bauckham, P. & Norris, A. (1999). The therapeutic purposes of reminiscence. London: Sage Publications. Cohler, B. J. (1982). Personal narrative and life course. In P. B. Baltes & G. O. Brim (Eds.) Life-Span Development and Behavior. New York: Academic Press. Gibson, F. (1994). What can reminiscence contribute to people with dementia? In J. Bornat (Ed.), Reminiscence reviewed: evaluations, achievements, perspectives (pp. 46-60). Buckingham: Open University Press. Giddens, A. (1991). Modernity and Self-Identity: Self and Society in the Late Modern Age. Stanford, CA: Stanford University Press. Haight, B., K. & Burnside, I. (1993). Reminiscence and life review: Explaining the differences. Archives of Psychiatric Nursing, 7, 91-98. McAdams, D. P (1998). The role of defense in the life story. Journal of Personality, 66, 1125-1146. McAdams, D., P., Diamond, A., de St. Aubin, E., & Mansfield, E. (1997). Stories of commitment: The psychosocial construction of generative lives. Journal of Personality and Social Psychology, 72, 678-694. 233

Norris, A. (1986). Reminiscence with elderly people. London: Winslow. Rika, J. (2003). Pe odui vperspektivch psychoterapie. Praha: Triton. Tavel, P. (2009a). Nefarmakologick pstupy kpacientm trpc demenc. eskoslovensk psychologie, 53, 113-122. Tavel, P. (2009b). Prce se vzpomnkami ustarho lovka. In M. Ndvornkov (Ed.), Souasnost aperspektiva sociln pe ve spolenosti 21. stolet, III, 9-13. Litomyl: Msto Litomyl. Taylor, C. (1989). Sources of the Self. Cambridge MA: Harvard University Press. Woods, B. (2002). Psychologische Therapie bei fortgeschrittener Demenz. In A. Maercker (Ed.), Alterspsychotherapie und Klinische Gerontopsychologie (341-357). Heidelberg: Springer.

234

Kfilozofii ametodologii dialogickho jednn

Stanislav Suda Katedra pedagogiky apsychologie, Pedagogick fakulta, JU veskch Budjovicch, stav pro vzkum astudium autorskho herectv, DAMU Praha

Abstrakt
Otzky vzkumu dialogickho jednn lze studovat (Suda, Matjkov, Nota) dky vce ne estiletmu vzkumu dialogickho jednn (DJ) vosobnostn prprav pedagog na PF JU veskch Budjovicch. Vzkum b na zklad zpracovn psemnch sebereflex vce ne 2 000 student adky kontinulnmu nkolikaletmu studiu DJ je zatm rozpracovna jedenctka ppadovch studi konkrtnch pokroilch student. Klov slova: dialogick jednn svnitnmi partnery, reflexe, uvdomn, psychosomatika Grantov podpora: Vletech 2006 2009 podpoeno GA R . 406/06/1571 (Kognitivn adynamick aspekty hereck hrsk osobnosti uitele). Od roku 2010 podpora GA JU 037/2010/S.

1 vod
Dialogick jednn je stejn studijn disciplinou vkonceptu prof. Ivana Vyskoila pi studiu autorsk tvorby apedagogiky na DAMU Praha. Heslo pro autorizaci uvd: Zkladem je zkuenost azakouen stran jednn (mluven, hran) sm se sebou (s vnitnm partnerem, resp. partnery) zpravidla osamot. Zautopsie snad kadmu znm tzv. samomluvy nebo samohry. Dle pak jde oto, uit se anauit se podobn autentick, spontnn, hrajc asouhrajc jednn (chovn aprovn) produkovat veejn, vsituaci veejn samoty (Stanislavskij), za ptomnosti apozornosti divk. Vsituaci, kdy jako kdyby druz, divci, pi tom nebyli, svylouenm zejmna zrakovho ataktilnho kontaktu (http://www. ivanvyskocil. cz/html/dialogicke. html). Ukazuje se, e tento typ studia je kladn pijmn i studenty pedagogiky jako monost osobnostnho rozvoje smrem kveejnmu vystoupen. Doposud vychzme ze zpracovn vce ne 2 000 sebereflex student po absolvovn semestrln experimentln vuky. Vsouasn dob experimentln vuku zajiuj ti vykolen asistenti. Vzkum je zatm clen zamen na kvalitativn zmny vsebereflexi na zklad dialogickho jednn (Suda, 2006, 2007). Zatm je rozpracovna jedenctka ppadovch studi konkrtnch pokroilch student, kte se na experimentaci anslednm reflektovn podlej vce ne tyi roky. Protoe jde ostudium veejnho vystupovn, ostudium dramatickho umn, tak se i vichni studenti na vzkumu podlej veejn.

2 Otzky vzkumu dialogickho jednn

Ve videozznamech, asov kontinuln seazench za sebou, je mon vysledovat uritou tendenci. asto se vprvnch zznamech student ani nepohne zmsta, po nkolika letech je vidt 235

obsazovn celho prostoru, zhlediska hlasovho se objevuj experimenty shlasitost azejmna sintenzitou zapojenm tla do vrazu. Spibvajc zkuenost se prodluuje as experimentu. Aasem se stle vce objevuje chu azjem, ubv pas, kdy zkouejc rezignuje anespch experimentu bere osobn. Co je podstatn vzastnnm pozorovn akti sleduj zznamy koleg i svoje vlastn, jsou zapojeni do popisu konkrtnho jednn. Student mus mt jistotu, e nebude hodnocen ve smyslu obsahu atematizace pokus tedy, e nebude hodnocen (Fink, 1992) jak si zkou hru (lpe snad jak sm sebe hraje dky he). To mus bt zcela na jedinci ajeho vlastn sebereflexi. Otzky pichzej zjinho okruhu intenzita projevu, vraz, hlasov uvdomn, tlov uvdomn, pozornost knovm impulzm Vtomto ohledu tedy nejde ovideotrnink dovednost, nbr o dal zpsob jak umonit, zpesnit a znovu vybavenm situace zeslit zptnou vazbu pro sebereflexi.

3 Kppadovm studim
Psemn sebereflexe studenti odevzdvaj minimln jednou za semestr. Pro ely tohoto lnku se pokusm z nestrukturovanch rozhovor a psemnch sebereflex interpretovat sdlen jedencti pokroilch student ve vku od 25 do 67 let. Vnkolika prvnch letech se vreflexch objevuj rzn tmata, studujc sp hledaj, jakm zpsobem vbec zformulovat zitek, kter jim dialogick jednn zprostedkovv. Velk st zjemc ozkouen dialogickho jednn odpad bhem prvnch dvou a t let. Dal studium vyaduje jaksi pechod ze zjmu odn ke skuten poteb studia. Jaksi zlom pichz asi po tech a esti letech (velmi individuln), kdy se vyjasuje, pro koho se studium opravdu stv potebou: Tento rok nastala zmna. Zlomov bod, kdy jsem pestala nco vymlet apemlet nad tm, co se bude dt, co se stane, kdy se nic nestane ajak to bude, kdy se nebude dt nic. Tak jsem pestala mt starost stm, co si om asi ostatn mysl ajak to asi psob, kdy se tu njak projevuju i neprojevuju Najednou jsem objevila nco, oem jsem to te skoro nevdla. Takov skryt mstnost, kter je steena stydlivost, rozumem, uritmi pravidly chovn av neposledn ad tm, co si pomysl ostatn (11. 6. 2011 zreflexe Hany). To, co se mi zejm neda vylit je cesta hledn, hledn po smyslu svho ponn. Te m napadlo, e m opravdu trklo, e dialogick jednn se um stalo potebou, potebou khledn, ke zmn pstupu kivotu jako ke hledn monost, kotevenosti vi impulsm zven (co me bt od prostoru, jinho lovka, snad i od vlastnho tla). DJ m vlastn naplno chytlo a vtomto moment. A pi pekopn nazrn na vlastn snaen, pouti hledn, hledn slov, pojmenovn sloitosti vztah mezi prostedm asebou samm, vztahm. Vztahm. Vztahm. Souvztanost. Dialoginost (9. 4. 2010 zreflexe Josefa). Studujc postupn nachzej zpsob, jak sami se sebou vst skuten autentick dialog. Ideln je spojen studia dialogickho jednn aautorskho ten i veejnch vystoupen, pak se zpsob psan promuje i vautorskch pokusech.

4 Kmetodologii paradox vzkumu dialogickho jednn

Vzkum dialogickho jednn tedy b na zklad experimentln vuky dialogickho jednn. Vpsemnm sdlen jde zejmna ofakt, e rozvoj kondice meme do urit mry sledovat zv236

povd subjektu ojeho pokusech dialogicky jednat, tedy zjeho sebereflexe. Druhm dleitm faktorem je pak zpsob pozorovn aanalzy pozench videozznam (Vyskoilov, 2006). Vychzme stejn jako Eva Vyskoilov zpedpoklad konstruktivistick teorie, e vztahy reln existuj, jedinec je odkrv svou innost, ae tato innost se vyvj zmateriln innosti vinnost mylenkovou vsouvislosti svvojem abstrakce, tj. schopnosti zaujmat ke svtu stanoviska podmnn stle vce sociln ( Jirnek, Souek, 1997). Monosti metodologie se tedy otevraj teprve s praktickou innost (samotn experimentace dialogickho jednn), studiem samm (reflektovnm innosti) aschopnost otevrat sebereflexi irmu socilnmu kontextu. Pokud pijmeme tezi, e dialogick jednn je pedmtem vzkumu, pak ns zanou zajmat kvantifikujc prvky. Kolegov, kte se velmi poctiv do takovho zkoumn poutj, dostvaj vsledky tkajc se povtinou ustlen formy vuky. Pedmtem zkoumn je pak napklad dlka vstup, dlka ei asistenta, jestli asistenti vedou vuku ve dvou i samostatn, nebo se objevuje snaha kategorizovat dialogick jednn dle rznch psychoterapeutickch kol. Paradoxem pohledu na vzkum dialogickho jednn je to, e nejde ovzkum dialogickho jednn. Optika vzkumu se posunuje smrem ksubjektu. Pedmtem vzkumu nen fenomn dialogickho jednn (co je dialogick jednn), ale jak je dialogick jednn vnmno experimentujcm subjektem (Vyskoil, 2005). Subjekt je aktivnm initelem vsyntze zitku vexperimentaci, ve formulovn sebereflexe i vanalze videozznamu. Vytv si tak vlastn ppadovou studii, kterou zveejuje kdiskuzi. Vvoj vchpn metodologie lze dokumentovat takto. Ivan Vyskoil nastavil zkladn parametry vzkumu, kter kontinuln b ji vce ne dvacet let na DAMU. B experimentln vuka astudenti odevzdvaj reflexe kdalmu zpracovn. Dalm krokem bylo poizovn zznam pokus odialogick jednn avytvoen archivu zznam, se ktermi je mono pracovat. Vroce 2001 jsem nastoupil jako dramaterapeut do Dtsk psychiatrick lebny v Opaanech a tam jsem zjistil, e klientm velmi pomh sledovat svj zaznamenan obraz bezprostedn po experimentu (Suda, 2006). To vedlo kpodobnm experimentm i na DAMU ansledn na PF JU, kde se uzatenk ustlil systm tikrt studenta bhem semestru natoit aped psanm reflexe zznam spolen sledovat. Zodevzdvanch reflex zaalo vyplvat, e studenti asto nechpou smysl odevzdn reflexe, jestlie nedostvaj zptnou vazbu. Proto jsme pistoupili kvzjemnmu autorskmu pedtn reflex ped ostatnmi studenty. U pokroilch student pak vznikaj oteven diskuze nad reflexemi aotevr se prostor dvry pro sdlen zitku bezprostedn po experimentu (viz ne ze sebereflexe Marcely Bavili jsme se otom vichni, hned potom. Pekvapilo m, e moje pocity ve fzi, kdy jsem to hledala, kdy se to snailo navzat, napojit, e se shodovaly sprovnm psedcch. Ale emu se to divm?). Velmi se tak osvdilo vyzvat kjaksi reflexi reflex student po uritm ase opt projde sv reflexe avid je zpohledu souasnho poznn. Pedpokldme, e dalm krokem je zamen na nestrukturovan rozhovory. Domnvme se, e nm pomohou jaksi zhutnit azkonkretizovat sdlen obsaen vreflexch. Inspirujc pohled nalzme ve vzkumech Jeana Piageta, kter vzkumy provdl zejmna pomoc nestandardizovanch rozhovor, kde nechval velkou volnost projevu. Studenti chod experimentovat ve svm volnm ase, dobrovoln. Co nm tedy tito dlouhodob studenti dialogickho jednn konkrtn kaj svojinnost, vpsemn sebereflexi, veventuln autorsk tvorb i vprvnch pokusech onestrukturovan rozhovory? Pro to vbec dlaj? 237

5 Objev autentick hry

Dky tto letit budovan kondici experimentace, sebereflektovn, sledovn vide, zveejovn mylenek se vreflexch objevuje draz na hru jako takovou. Tedy kdy je hra autentick, prav, naplujc, kter bav azajm. Osobn jsem vdy eila, co si omn mysl ostatn, i kdy jsem vdla, e je to blbost. DJ mi pomohlo, e se te vlastn tolik neem. I kdy potom zjist, e dostv pozitivn zptnou vazbu, pomohlo mi to pedevm vtomhle. Proto jsem utoho zstala. Abav m tm vc, jak si zkoum dle, zkoumat ahrt si njakm zpsobem objevit hru to jsem teba prvn dva roky vbec nemla. Ne, e bych to nechpala, ale nemla jsem to aposlednch pr let m prost bav hrt si. Najt tu hru. Ato tak zasahuje do normlnho ivota potom nebere tragicky urit vci (Magdalena, rozhovor 2012). Dialogick jednn m pronsleduje vude vnmm absurdnost adialoginost uritch situac mnohem astji asmnohem vtm pobavenm. Stejn tak vtm jakkoli vyboen znormlu, zkonformity, vtm neobvykl situace, nekonformn projevy lid, bav m se astnit absurdnch diskus, snam se situace vnmat sklidem aodstupem. Zrove se snam oto, abych lidi neodsuzovala, nekatulkovala, nedlala si pedem nzor. Aakoli mm rda vyboen znormlu, m dl vce oceuji pln obyejn, normln lidi, kte se chovaj ajednaj pirozen, zodpovdn aum ivot brt snadhledem ahumorem. Stle vce si uvdomuji, jak je pro m dleit pocit vnitn svobody vivot i vdialogickm jednn (Milena, sebereflexe 2010).

6 Hledn smyslu hry

Dky uklidnn apijet jaksi neelnosti hry mohou spontnn vznikat ji i del auvdoml tvary (pase?). Vznik zejm nco jako oteven dramatick hra, mon nco jako improvizace vpvodnm slova smyslu (spontnn, nepipraven, vznikajc te atady). Marcela (sebereflexe 2011) podobn zitek reflektovala takto: Mla jsem zitek uzaven tvaru. Vprostoru se mi objevila postava njakho boxera, vouna, provokujcho. Byl mi lib ten pohyb vtle, ten hlas, j ho zevnit vnmala drsnho, ale smnho. Jo, j se jm bavila. Neodmtla jsem, ale njak zkouela, co to je. Kdo to je. Znm ho? Ne, byl to prost tpek Vlastn m i pekvapilo, e se ostatn tak smli. M pilo, e se hodn smj. Mla jsem za to, e jsem nepropadla panice. Ale Zuzka to pak nazvala pesnji: e jsem paniku ustla. Nebo, jako to vlastn ekla. e jsem ji neodmtla apijala ji? e jsem se nechala klidn vpanice? (Ale to je paradox, ne?) Bavili jsme se otom vichni, hned potom. Pekvapilo m, e moje pocity ve fzi, kdy jsem to hledala, kdy se to snailo navzat, napojit, e se shodovaly sprovnm psedcch. (Ale emu se to divm?) Podobn se vzthla kzitku i Jana (sebereflexe 2011): Pot, co jsme mluvili osvobod vDJ, vyla si na plac osoba, cel shrben apokroucen t t svobody am vc ji hlsala, tm ji ta svoboda tiskla kzemi, m se ta druh, kter ji pozorovala, velice bavila acelou situaci si pochvalovala Vdalm kole jsem si zkusila to, co Olda vyzkouel pede mnou: rovnou ohlsit odchod, protoe se nm asto stv, e se uvolnme, a kdy se rozhodneme odejt avc se na place netrpit. Fungovalo to obdivuhodn do t doby, co jsem to dlala podn, peliv, se vm nasazenm. Pak jsem podlehla kouzlu toho, e to jde, nedothla 238

jsem to, sp jsem jen markrovala ahned jsem ctila, e to nen ono, e jsem mimo hru. Natst jsem ani potom nepropadla panice, zveejnila jsem pocit, e to nen ono, ale e si to pesto meme pochvlit. Aopt to zaalo fungovat. Zzrak. Zuzana (sebereflexe 2011) si na zklad zitku pkn formuluje (formuluje pro sebe, ale zrove sdluje!!!) tlov zitek, naladn na hru aonen fenomenologick pohled na hru nehrajeme hru, nbr my sami se dky he hrajeme: Dala jsem se kdispozici aono se to dlo. Ale zrove si uvdomuju, e to, co se dlo, nebylo jen odnkud zvenku, njak energie, kter by hledala jakoukoli trubku. Pi DJ jsem mla pocit, jakoby se tohle zvenku njak napojilo nebo aktivovalo nco mho, take To, co se pak projevilo, co m nastavilo do uritho vrazu, co mi dalo urit hlasov projev, To bylo Moje, to jsem byla j Apak to pijde jet jednou. Tlo se vm samo peskldv! Hlava je przdn avy soima na stopkch sledujete magickou promnu. Apak se pomna dovr, postava se napln astejn tak jak pila, zase zmiz. Avy se pistihnete, e stojte vprostoru snaprosto blaenm smvem, nejen ve tvi. Cel vae tlo se usmv! Je to jakoby jste na prsou mli naechran oblek, rovou cukrovou vatu astm oblkem se vznte avte, e se stal zzrak. e jste se setkali sami se sebou.

7 Kfilozofii dialogickho jednn

Pomineme-li prvn rozshlou fzi, kdy se studenti spe hledaj, avtina koleg ustudia nevydr. Zreflex je patrn zlom, kdy si studenti povimnou dotyku onoho ve popsanho fenomnu hry. Ten je pak ustudia dr, jako monost svobodnho experimentu. Pak taky jednou piel aha zitek, kdy jsem slyel vtu otom, e je to cel teba brt jako experiment (tu u jsem slyel nesetnkrt) aono m najednou docvaklo, e je to mon skuten brt jako experiment ane sout onejlepho dialogickho jednae i nejseriznjho bavie. Motor DJ taky me spoutt audrovat vchodu vcero druh paliva. Nkdy je to vc snaha se pedvst ped ostatnma, dokzat si nco, jindy je to spe zjem zjistit nco sm pro sebe osob. To e jsem se otevel tomu, vzt to jako experiment bylo ohromnou levou akrsn se to rozjelo. Ten vedlej doznvajc efekt ml ohromn vliv i vnkolika dalch dnech na m vnmn kadodennho svta. Ml jsem vt dvru poutt se do novch vc arisknout to vyboen zautomatism nasednout na ten proces iv reality, co je energetizujc, zajmav, oivujc. . . (Slvek, sebereflexe 2007) Co se te tohoto pstupu (snad filozofie hry) je poteba hledat shodn znaky ufilozofickch pstup, kter ohe pemlej jako ofenomnu lidsk innosti, nikoli jako opedmtu zkoumn. Proto se ukazuje, e nejinspirativnj mylenky pichzej z okruhu lid kolem Eugena Finka i Johana Huizingy, uns napklad kolem Jana Patoky, Jiho ernho, Radima Paloue, Ladislava Hejdnka i Ivana Vyskoila.

239

Kontakt
Stanislav Suda Katedra Pedagogiky apsychologie Pedagogick fakulty JU veskch Budjovicch Dukelsk 7 370 01 esk Budjovice stanislav. suda@seznam. cz, suda@pf. jc. cz

Literatura
ern, J. (1968). Fotbal je hra. Praha: eskoslovensk spisovatel Fink, E. (1992). Oza test. Praha: Mlad fronta, ISBN 80-204-0224-1 Jirnek, F., Souek, J. (1997), vod do obecn psychologie. Praha: studijn materily KATAP DAMU Suda, S. (2006). Dialogick jednn v osobnostn prprav pedagoga. In: Souasn metodologick pstupy astrategie pedagogickho vzkumu, Plze: ZU, ISBN 80-7043-483-X Suda, S. (2007). Dialogick jednn vyhodnocovn reflex. In: Acta Universitatis Palackianae Olomucensis, Psychologica 37 Supplementum, Kvalitativn pstup ametody ve vdch olovku VI. Vybran aspekty teorie apraxe, 1. vyd. Olomouc: Univerzita Palackho vOlomouci, ISBN: 978-80-244-1831-1, ISSN: 0231-9217 Suda, S. (2008). Psychosomatick discipliny vpprav uitel. In: Psychosomatick discipliny vpprav pedagog, 1. vyd. Brno: Paido, ISBN 978-80-7315-184-3 Vyskoil, I. (2005). Dialogick jednn svnitnm partnerem, 1. vyd. Brno: Jankova akademie mzickch umn, ISBN 80-86928-02-0 Vyskoilov, E. (2006). Kproblematice otevenho kurikula uitelskho vzdlvn. Praha: Pedagogika 56, . 3, s. 91- 89.

240

Vzkum reflex zatenk dialogickho jednn na PF JU veskch Budjovicch

Milena Matjkov Katedra pedagogiky apsychologie, Pedagogick fakulta Jihoesk univerzity

Abstrakt
Pspvek se zabv zveejnnm vsledk vzkumu reflex 122 zatenk dialogickho jednn na Pedagogick fakult Jihoesk univerzity, pochzejcch zlet 2007/2008 2010/2011. Autorka se pedevm zabv otzkami, jak kvalitn uit dialogickmu jednn tak, aby studenti budovali psychosomatickou kondici pro veejn vystupovn azavali momenty oteven dramatick hry. Na promnch reflex bhem ty let se sna doloit, jak se promovala jej vlastn, psychosomatick, ale i pedagogick kondice ajak tm byl ovlivnn zitek dialogickho jednn ustudent. Klov slova: psychosomatick kondice, dialogick jednn, reflexe, pedagogick kondice

1 Zamen mho vzkumu

Um na Pedagogick fakult Jihoesk univerzity veskch Budjovicch. Mou vchoz situac pro vzkum je to, e mm kad rok monost zkouet dialogick jednn (DJ) spomrn poetnmi skupinami student. Je to pro m velmi zajmav studijn cesta; zitkov azkuenostn. Zkladn se mi jedn oto, ovovat si azpesovat svou pedagogickou prci, eeno slovy pedagogiky sv pedagogick dovednosti. Zmetodologickho hlediska je mj vzkum zaloen na vzkumn metod design-based research, pouvan ve vdch zamench na vzdlvn (Barab, 2004). Mm zkladnm zmrem je prakticky vyut vsledky vzkumu reflex dialogickho jednn pro zmny vtom, jak uit dialogickmu jednn. Vsledky vzkumu jsou soust spolenho vzkumu experimentlnch psychosomatickch disciplin, kter b na Pedagogick fakult Jihoesk univerzity. Psychosomatick disciplny jsou takov disciplny, kdy se rozvj osobnost studenta tzv. celistv, prostednictvm proitk, zitk aexperimentace svlastnm vrazem (Vyskoil, 2000). Pod pojmem vraz zde rozumme experimentaci shlasem, e, pohybem, fantazi, pedstavami, apod. Vsouvislosti spsychosomatickmi disciplnami je tak nutn zmnit postupn utven tzv. psychosomatick kondice, tj. urit pipravenosti pohotov aautenticky jednat v konkrtnch situacch, v situacch tady a te (Suda, 2008). Na Pedagogick fakult se do psychosomatickch discipln ad stejn disciplna dialogick jednn, dle pak pednes, hlasov vchova aautorsk ten.

2 Podstata dialogickho jednn

Dialogick jednn vychz z pedpokladu, e kad z ns mluv nebo si hraje sm se sebou, pokud je osamot. Vpraxi vypad lekce dialogickho jednn tak, e experimentujc studenti jeden po druhm vstupuj do zcela przdnho prostoru, kde se pokouej provokovat svoje vnitn 241

partnery tak, jako kdyby byli sami, a jejich experimentaci pihlej ostatn divci. Do prostoru experimentujc vstupuj bez rekvizit, bez pedem zadanho tmatu, bez kontaktu sostatnmi. asto se uvd, e se jedn ovynlez profesora Ivana Vyskoila. Slovo vynlez je vak nutno chpat zejmna vsouvislosti spedagogikou i metodologi dialogickho jednn. Vdialogickm jednn lovk hled nebo navozuje vztah se sebou samm. Kad zns m vsob jaksi protipl nebo protiply, kter asto nepijdou ke slovu. Je to napklad pevldajc introverze nebo extroverze. Pi zkouen dialogickho jednn se meme pokouet tyto partnery provokovat, tak, aby ns slyeli avnmali, odpovdali areagovali. Tato provokace probh vsituaci tzv. veejn samoty. To znamen, e jsou ptomni druz, dky kterm si jednajc, zkouejc uvdomuje, e se nco dje, ale zrove se pokou jednat tak, jako by tam nebyli. Ptomnost ostatnch, kte se za chvli ocitnou ve stejn situaci akte potvrzuj apijmaj to, co zkouejc dl, umouje vznik zkuenosti. Dialogick jednn znamen poznvat, ve smyslu zkouet, objevovat, experimentovat, hrt si (Vyskoil, 2008). Nicmn, pi potench pokusech pevld u zkouejcch nervozita, zkost a strach, nebo mluvit sm se sebou doma apokouet se oto ped ostatnmi, je velk rozdl. lovk se asto boj, aby ped ostatnmi obstl, aby se neztrapnil, aby ml oem mluvit. Postupn se ale experimentujc zanou vce zklidovat, soustedit auvolovat apochop, e nelze nic pedstrat nebo hrt ae je nutn uvdomovat si, co dlaj, nikoli na to pouze myslet nebo otom mluvit. Zjiuj, e ostatnch pihlejcch se nemusej bt, ale u se je pijmat jako partnery, dky kterm si mohou ovovat apotvrzovat svou zkuenost. Toto ovovn apotvrzovn se dje jednak dky zptn vazb, ktermu se experimentujcmu od pihlejcch dostv (je to zejmna tzv. vstcn pozornost, soustednost, asto smch) ajednak dky tomu, e ostatn se u dialogicky jednat obdobnm zpsobem, to znamen, e vichni ve skupin jsou na tom stejn. Vichni se u se sami sebe neposuzovat, nekritizovat, ani nehodnotit. Objevuj monosti svho vrazu, tla, ei, hlasu, u se bt tvoiv a komunikativn. Odhaluj sv stereotypy a u se jednat v novch situacch. Lpe eeno nov situace vytvej svm jednnm. Zavaj momenty oteven dramatick hry. (Vyskoil, 2000) Po kadm jednotlivm pokusu vtinou dostvaj zkouejc koment od asistenta (uitele). Koment slou zejmna jako zptn vazba od asistenta. Nem bt ani hodnocenm, ani kritikou tmat i obsahu hry. Videlnm ppad je pochvalou, povzbuzenm studenta, motivac kdalmu zkouen. Koment se me tkat napklad intenzity vrazu, soustedn i mry pozornosti studenta.

3 Specifika dialogickho jednn na Pedagogick fakult Jihoesk univerzity

Studenti se setkvaj sdialogickm jednnm vprvnm ronku oboru Uitelstv pro 1. stupe zkladn koly. Zkouen dialogickho jednn je zde ovlivnno nkolika zkladnmi, bohuel ne pli pznivmi faktory. Skupiny jsou pli poetn avtinou jsou homogenn. Vichni studenti maj podobnou ivotn situaci, na vysok kole se ocitli hned po skonen stedn koly, jsou vtinou stejn sta avtinou se jedn od dvky. Motivace ke studiu je rzn, nkte se chtj stt uiteli, nkterm jde pouze ozskn vysokokolskho diplomu. Avneposledn ad, dialogick jednn si nezkouej tito studenti zvlastnho zjmu (na rozdl od dlen dialogickho jednn na DAMU), ale vrmci povinnho pedmtu. 242

4 Vzkum reflex zatenk dialogickho jednn

Pro svj zkladn vzkum, jeho vsledky jsem uveejnila ve sv disertan prci Zkuenosti spsychosomatickmi disciplnami na PF JU (Matjkov, 2011), jsem pracovala sreflexemi zatenk dialogickho jednn zskanch bhem ty let (2007/2008 2010/2011). Celkem se jedn oreflexe 122 student. Studenti p reflexi vdy na konci semestru, je vedle aktivn asti na semini podmnkou zpotu, rozsah je zadn na 1-2 strany, forma je zcela voln. Ped psanm reflexe maj monost shldnout 2 krtk videozznamy svho dialogickho jednn jeden ze zatku a jeden z konce semestru. Krom reflex jsou mm vzkumnm materilem samozejm tak video zznamy, vlastn pozorovn prbhu dialogickho jednn v hodinch, nestrukturovan rozhovory se studenty, m vlastn poznmky areflexe. 4. 1 Prvn fze Mla jsem tyi skupiny reflex pochzejc ze ty let, jedna skupina tala okolo 30 reflex, celkem 122. Vprvn fzi jsem se soustedila na to, abych vechny reflexe dkladn proetla avytvoila si knim strun komente i poznmky, kter zachyt nejastji se vyskytujc jevy: 2007/2008 (34 student) Mnoho zmnek onegativnch pocitech. Studenti se zmiuj odiskuzch, kter probhly vhodinch atkaly se pnosu, respektive neuitenosti pedmtu. Vreflexch se objevuj slova jako: hrza, trapnost. Nkte studenti zmiuj velmi nepjemnou, nepejc atmosfru. Studenti p, e nevdli, co maj dlat abyli mnou upozorovni zejmna na momenty, kdy se jim nedailo. Studenti maj pocit, e vDJ jde oto, aby si lovk hldal svoje gesta amimiku, aby sprvn komunikoval anedlal chyby ped ostatnmi. Vnitn partnei nejsou vbec zmiovni. 2008/2009 (34 student) Tm se nevyskytuj odmtav i nevstcn reflexe, mnoho student hodnot m jako milou, vstcnou pedagoku aoceuj mj pstup. Vmnoha ppadech se objevuje definice dialogickho jednn jako stn uzdi. Mnoho student se zamuje na gesta aDJ vnmaj jako nco, co vede ksamomluv. Nkte studenti popisuj DJ pedevm jako vyjadovn pocit ped ostatnmi. Vnitn partnei jsou zmnni tm ve vech reflexch, asto jde osrovnn vnitnch partner vivot abhem hodiny; studenti je pojmenovvaj jako vnitn j. 2009/2010 (29 student) Vyskytla se pouze jedna odmtav reflexe nevid pnos ve srovnn sdramatickou vchovou; dle jedna velmi zkostn reflexe, nevid usebe zlepen. Tm vichni oceuj ptelskou atmosfru bhem hodin, vstcn pstup, nezvazn povdn na vodu hodin, dleitost pzniv avstcn atmosfry. Vtina student zmiuje dialogick partnery pi zkouen vhodin avivot, zrove se ale tak tm vichni opt popisuj DJ jako stn uzdi. 2010/2011 (25 student) Zcela chyb odmtav reflexe! Nkte zdrazuj zitek boje snervozitou, trmou, zkostn boj simprovizac, ale neodmtaj DJ jako takov. Studenti vid pnos vtom, e se neboj ztrapnn ped ostatnmi, u se zachovat klid, umt si ze sebe udlat legraci, ut si to, kdy jsou na place. 243

Pli nezmiuj i nerozebraj vnitn partnery, ale zato zmiuj situaci hry. Naprosto chyb pojem stn uzdi, vichni p ozkouen vprostoru. Pro m vyplvajc zkladn zjitn: 1. Od prvnho do tvrtho roku vrazn ubylo negativnch postoj, reakc areflex odmtajcch dialogick jednn nebo strukturu hodin jako takovou. 2. V prvnm roce studenti zmiuj asto nutnou kontrolu vlastnho veejnho projevu, ke ktermu pat gesta, projevy tla, mimiky, apod. Nezmiuj se ovnitnch partnerech, ani ohernch situacch. 3. Zejmna ve tetm ave tvrtm roce se u zmiuj onepipravench situacch ajednn vnich. 4. Vnitn partnei, a u pi DJ nebo vivot, jsou nejvce zmnni ve druhm atetm roce. 5. Vprvnm atvrtm roce se nevyskytuje pojem stn uzdi vprvnm roce p ojakmsi ncviku vystupovn ped ostatnmi, ve druhm atetm ostn uzdi ave tvrtm dochz kposunu zkouet si vprostoru. Zaal se mi ukazovat jaksi obraz toho, vem se vprbhu let pokusy odialogick jednn promovaly. Bylo mi jasn, e bude poteba zat detailnji ptrat po tom, vem konkrtn tyto zmny nastvaly a tyto zmny konkrtn dokldat, nejlpe reflexemi samotnmi a zrove si vmat souvislost stm, jak jsem hodiny vedla. 4. 2 Druh fze Pro druhou fzi jsem si stanovila nkolik vzkumnch otzek, kter m budou vreflexch zajmat ana kter budu hledat odpovdi: 1. Jak je podle student vjednotlivch skupinch, atedy i letech, definice DJ promuj se moje zkladn instrukce? 2. Vem vid studenti praktick pnos dialogickho jednn maj potebu se ptt po smyslu dialogickho jednn? 3. Dochz kbudovn psychosomatick kondice, tedy kpipravenosti jednat vnepipravench situacch? 4. Zmiuj studenti vnitn partnery? 5. Zmiuj studenti atmosfru vhodinch zmnilo se vtomto ohledu moje veden hodin? Do jak mry ovlivuji atmosfru j? Ze vech 122 reflex jsem vybrala extrakty, kter vystihovaly podstatu zitku zkouen dialogickho jednn. Nsledn jsem na zklad podobnch znak i tmat vytvoila pro kad jednotliv rok skupiny, kter jsem pojmenovala (nap. Vnitn partnei pi zkouen avivot, Kontrola projevu pro povoln uitele, Hra, radost ze zkouen a experimentovn, apod.). Nebudu zde uvdt pklady vech skupin, pro to zde nen prostor. Pro pedstavu uvdm pouze extrakt zjed244

n reflexe pochzejc ze skupiny Hra, experimentovn, uvn si vprostoru, kter podle mho nzoru pesn vystihuje nejastj pocity zatenk dialogickho jednn: Co se te toho, na co myslm ped tm, ne jdu na plac, tak j vlastn ani nad nim nepemlm. Nikdy si neplnuji dopedu, co udlm. Jen tam pijdu aekm, co TO udl se mnou. Myslm si toti, e m vc se soustedte na to, co chcete udlat, tm vc strnulej asvzanj jste. Kdy toti myslte na to, co chcete udlat, svazuje vs to, e to chcete udlat co nejlp. Nechcete, aby to bylo trapn, aby se vm nkdo sml am vc asu mte na to, abyste nad tm pemleli, tm vc jste nervzn. Ana place jde pece oto, bt spontnn. Kdy jindy se vm potst udlat to, co vs zrovna napadne. Bt teba chvli blzniv, vn, nebo si zatancovat. Prost jen ekat, co to svmi udl. Pozorovat sv vlastn tlo anechat ho mluvit za vs. (V. K., 2010) 4. 3 Vyplvajc odpovdi na vzkumn otzky Zvzkumu pro m vyplynuly nsledujc odpovdi na ve poloen otzky: 1. Definice DJ jednn se bhem ty let promnila. Posun nastal v popisu zitku dialogickho jednn, ato od stn uzdi tj. pasivnho pekvn nepjemn situace, a po zkouen aexperimentovn vprostoru. 2. Studenti vreflexch postupn stle astji zaali vidt souvislosti mezi zkouenm dialogickho jednn, tj. jednn vnepipravench situacch, sjednnm vsituacch pedagogickch. Spatuj pnos vtom, e na pedagogick situace se nelze tak pln pipravit ae ve kolnm prosted budou muset jednat sami za sebe. Studenti zaali vnmat mon pnos hodin dialogickho jednn pro sv budouc povoln vtom smyslu, e dialogick jednn je u vstupovat do nepipravench situac avtchto jednat, nebt se trapnch okamik anebrat se pli vn. 3. To, zda studenti skuten jednaj vnepipravench situacch, se ned zcela pln vysledovat v reflexch, zde slou daleko lpe video zznamy. Daj se ale vysledovat jejich vpovdi otom, zda zavaj pocity autenticity ajak na n nepipraven situace psob, co jim brn autenticky jednat (asto vnitn cenzor) aco jim naopak pomh (napklad vstcn publikum apocit dvry). 4. Vnitn partnei jsou zmiovni studenty pomrn asto, jakoto soust jejich reflektujcho j. Vreflexch se objevuj otzky ve smyslu identity: Kdo je mj vnitn partner? Kdo jsem vlastn j? (Macek, 2006) asto ale studenti spe ne opartnerech hovo ochuti zavat momenty spontnn hry vrmci dialogickho jednn. 5. Atmosfra vhodinch se ukazuje bt klovm faktorem ktomu, aby bylo vbec mon dialogick jednn vst. Vprvnm roce byla atmosfra velice nepjemn anevstcn, co vyplynulo zejmna zmoj nezkuenosti anedostaten pedagogick kondice. Uvdomila jsem si, e bez pjemn, uvolnn atmosfry, bez toho, aby mi studenti dvovali, nelze dialogick jednn vst. Studenti postupn zaali vnmat mon pnos hodin dialogickho jednn pro sv budouc povoln, ato vtom smyslu, e se uili vstupovat do nepipravench situac avtchto jednat, nebli se trapnch okamik, uili se nebrat se pli vn.

245

5 Doporuen pro lektory dialogickho jednn

Na zklad sv zkuenosti snkolikaletm vedenm zatenk dialogickho jednn jsem se pokusila formulovat nkolik zkladnch instrukc, kter by mohly pomoci zejmna zanajcm lektorm dialogickho jednn: 1. Komente ke zkouen mus bt vstcn, bez hodnocen akritizovn. Je dobr zdrazovat zejmna momenty, kdy se studentm dailo. 2. Dynamika skupin me ovlivnit zkouen dialogickho jednn. Pokud se studenti umj podporovat aposkytovat si vstcnou pozornost, je zkouen ivj auvolnnj. Naopak, pokud se ve skupin vyskytne nkdo snegativnm postojem, je tm zkouen cel skupiny tak negativn ovlivnno. To je bohuel jeden zfaktor, kter neme lektor ovlivnit, me ho brt pouze vpotaz. 3. Na vodu hodin je prospn navodit vstcnou, komunikativn atmosfru, vzjemn se naladit se studenty. Nejvce se osvdilo nezvazn povdn na vodu hodin, na rzn tmata, kdy se do diskuze mohli zapojit vichni studenti. 4. Pokud jako lektor chci, aby studenti vstupovali do nepipravench situac ajednali vnich aktivn, musm bt sama aktivn, oteven, zvdav, optimistick apozorn vpedagogick situaci tady ate. 5. Je dobr nemt dnou konkrtn pedstavu, jak by mlo dialogick jednn student vypadat. Pokud m jt oproces experimentlnho, tvoivho uen, mus student zat to, e on sm situace vytv adle sv svobodn volby vnich jedn.

6 Zvr
Vzkum reflex zatenk dialogickho jednn byl velmi pnosn zejmna pro m samotnou. Co m pekvapilo nejvce, byl fakt, e reflexe vpodstat zvelk sti vypovdaly zejmna om vlastn pedagogick kondici. Jak se vprbhu let zpesovaly m instrukce, auvolovala atmosfra hodin, zaali mi studenti vce dvovat abyli mnohem vstcnj kdialogickmu jednn jako takovmu. Nicmn se ukazuje, e vzkum dialogickho jednn neme bt zaloen pouze na zkoumn reflex. Reflexe tvo pouze jednu soust, ty dal jsou tvoeny video zznamy, rozhovory se studenty aexperimentac samotnou. Ji nkolik let se proto sname stmem spolupracovnk na Pedagogick fakult vce rozpracovat metodologii kvalitativnho vzkumu dialogickho jednn (Matjkov, Nota, Suda, 2011) zejmna vsouvislosti se vzdlvnm budoucch uitel.

Kontakt
Milena Matjkov Katedra Pedagogiky apsychologie Pedagogick fakulty JU veskch Budjovicch Dukelsk 7 370 01 esk Budjovice milenamatej@seznam. cz, mmatejickova@pf. jcu. cz 246

Literatura
Barab, S., Squire, K. (2004). Design-Based Research: Putting a Stake in the Ground. In The Journal in the Learning Sciences, 13(1), 1-14 Macek, P. (2006). Psychologick vzkum identity: vyerpan, nebo nevyerpateln tma. In Blatn, M. : Metodologie psychologickho vzkumu: Konsilience vrozmanitosti, Praha: Akademia, ISBN 80-200-1450-0 Matjkov, M. (2011). Disertan prce: Zkuenosti spsychosomatickmi disciplnami na PF JU. DAMU: Praha Matjkov, M., Nota, J., Suda, S. (2011). Observing Qualitative Changes in Psychosomatic Condition. In The New Educational Review (vol. 24, no. 3) Toru, ISSN 1732-6729 Suda, S. (2008). Disertan prce: Dialogick jednn vosobnostn prprav. Disertan prce. Praha: DAMU Vyskoil, I. (2000). Pedmluva. In Psychosomatick zklad veejnho vystupovn, jeho studium a vzkum: sbornk z konference 14. a 15. 10. 1999, vstup grantu Ministerstva kultury R . 827/99, Praha, Akademie mzickch umn vPraze, ISBN 80-85883-50-3. Vyskoil, I. (2008). Vra adialogick jednn jako sebereflexe. Rozhovor pro esk rozhlas. Odvyslno 26. 1. 2008.

247

248

Zkuenosti ze studia disciplny dialogick jednn svnitnm partnerem vpovdi pedagog

Josef Nota Katedra pedagogiky apsychologie, Pedagogick fakulta, JU veskch Budjovicch

Abstrakt
Pspvek tematizuje rozhovor pedagog, kte prochzej disciplnou Dialogick jednn svnitnm partnerem vrmci vzdlvacho cyklu Slovo jako kl. Tento kurz byl uren pro uitele vpedagogick praxi jako urit alternativa ke zvyovn jejich odbornch kvalit. Debata se pirozen stoila kzitkm zoteven situace akreflexi pozitivnch i negativnch zkuenost ztohoto studia. Klov slova: dialogick jednn svnitnm partnerem, sebereflexe, psychosomatika, psychosomatick disciplna Grantov podpora: Od roku 2010 GA JU 037/2010/S.

1 vod
N pspvek se vnuje vpovdm uitel, kte vrmci vzdlvacho cyklu Slovo jako kl vedli nestrukturovan rozhovory nad otzkou Pro chodm na disciplnu Dialogick jednn svnitnm partnerem. Vme, e pokud je tato otzka poloena skupin uitel, kte vrmci svho volnho asu maj potebu vnovat se tomuto typu studia, me se jednat ovzkum zevnit, kter me otevt nov otzky kpotebm dalho pedagogickho rozvoje.

2 Specifika cyklu Slovo jako kl

Vzdlvac cyklus Slovo jako kl byl koncipovn jako urit alternativa ke zvyovn odbornch kvalit uitel, kte jsou vpedagogick praxi je primrn zamen na podporu individulnho vvoje, tvoivho sebeuvdomovn, tedy osobnost jedince. astnci rozvjej sv poznn vlastn innost, kterou reflektuj. Filozofie takto pojat pedagogiky je popsna vpracch prof. Vyskoila adoc. Vyskoilov (zejmna Vyskoil, 2000; Vyskoilov, 2000). 2. 1 Psychosomatick disciplny kurzu Titm kurzu je absolvovn tzv. psychosomatickch discipln, jejich domovinou je Katedra autorsk tvorby a pedagogiky DAMU v Praze tyto disciplny jsou zce spojeny s pedagogy tto katedry: I. Vyskoilem, E. Vyskoilovou, V. Fryntovou, M. undrlem, L. Vlkovou adalmi. Voblasti pedagogick ppravy budoucch uitel se ojejich specifick pnos ve svch pracch zmiuje V. vec, S. Suda aM. Matjkov. Psychosomatick disciplny jsou popisovny ve vyskoilovsk pedagogice pregnantn jako ty, kter zasahuj celou bytost jedince, tkaj se jeho celistvosti apedstavuj celkov pohled na lovka (podrobnji viz zejmna underle, 2003; un249

derle, Slavkov, 2006; Vlkov, Vyskoilov, 2005; Vyskoil akol., 2005; Vyskoilov, Slavkov , 2000). Smyslem tchto discipln je individuln, intern pprava na situace vnich veejn vystupujeme, piem jde opodncovn vlastn aktivity aktra: Uvdomil jsem si, e smyslem psychosomatickch discipln nen uvdt studenta do situac, aby vnich jednal. Spe je jejich poslnm podncovat studenty ktomu, aby situace vytveli svm jednnm. Jejich zkladem je tedy osobnost studenta (aktra) anikoliv pedem vystavn situace. To je velmi dleit poznn, nebo mnoh souasn vcviky socilnch akomunikativnch dovednost, vetn sociln psychologickho vcviku jsou zaloeny na tom, e studentm jsou pedkldny situace (modelov i reln) aje po nich poadovno, aby je eili (v nich reagovali). (vec, 2008, s. 45). Psychosomatickmi disciplnami kurzu je hlasov vchova, eov jednn atak dialogick jednn svnitnm partnerem, ktermu se budeme vnovat ve vpovdch astnk. Dialogick jednn svnitnm partnerem je autorskou disciplnou profesora Ivana Vyskoila. Je zaloena na fenomnu samomluvy kad lovk si ve vnitn konverzaci vytv protipl, imaginrnho partnera se kterm hovo: Je to ta star znm archetypick situace, tm to zan, kdy dt si se sebou hraje. Hraje si na druhho, hraje si na cizince, hraje si samo se sebou. Dt nedoke nebo lovk nedoke bt sm, vmoment, kdy je iv. ili vytv si ten protipl aten protipl, to je ten vnitn partner. (Vyskoil 2008). Vtto discipln jde oto tento dialog, toto rozdvojen, vst co nejautentitji vsituaci tzv. veejn samoty (jako by tam ti druz nebyli) ped ostatnmi zkouejcmi, co pedpokld vstcn, partnersk prosted: Ped tmi druhmi to mus bt prv kvli tady tomu aby se jich pestal bt aaby je zaal pijmat jako partnery, ped ktermi se ne ukazuje avytahuje, ale dky kterm si uvdomuje, co se to vlastn dje. Kdy si tohle hraje lovk sm doma vkoupeln, tak mu to jde nramn, to nem dn rozpaky; ped tmi druhmi to trv dost dlouho, ne se zane projevovat svobodn, ne pestane mt strach, lpe eeno, kdy nem ten veobjmajc strach, kdy si ten strach piznv. Kdy si ekne, zeho pramen. ili ped tmi druhmi Kdy ti druz, kte se za chvli ocitnou vtoton situaci, ho vid, tak ho tm potvrzuj. Tak vznik zkuenost. (Vyskoil, 2008). Zkouejc aktr v tto experimentln vuce objevuje vlastn aktivitou nepoznan monosti vlastnho vrazu, zapojen tla a hlasu, poznv oscilaci, vmnu zptn vazby mezi vnitnmi partnery. U se tak vtto discipln zmiovanmu ven situaci. Nedlnou soust tohoto typu studia je sebereflexe student. irok zjem oreflexi vpedagogickch kruzch v80. letech minulho stolet zpsobil, e pojem reflexe je pouvn velmi voln aje konceptualizovn mnoha rznmi zpsoby ali se t vlastn filozofi ke vzdlvn. Spolen sKorthagenem pejmme pro pedagogiku obecnou definici reflexe jako mentlnho procesu spovajcho ve snaze strukturovat nebo restrukturovat urit zkuenosti, problm nebo stvajc znalosti, i vhledy (Korthagen, 2008). 250

V naem ppad je sebereflexe zce spojena s psemnm formulovnm zitku z disciplny dialogick jednn. Je poadovan od student nedirektivn, jej forma nen pedem stanovena aobsah nen hodnocen (student j pe pro sebe). Psemn sebereflexe je upokroilch student zveejovan k diskuzi. Intuitivnm vytvoenm typologi z reflex z dialogickho jednn se zabval S. Suda (2007) aM. Matjkov (2011).

3 Diskuze astnk kurzu odiscipln dialogick jednn reflexe zkuenost

S uiteli, kte prochzeli kurzem, jeho soust byla disciplna dialogick jednn, jsme provedli prvn nestrukturovan rozhovor piblin po pl roce od zatku kurzu. Clem tto snahy bylo zskat reflexi od astnk jak na n tato disciplna psob, jak j vnmaj, zda ji sami pro sebe (i pro svou pedagogickou profesi) shledvaj pnosnou apod. Druh rozhovor byl pozen na konci kurzu (po roce zkouen) clem bylo zjistit urit diference zda se jejich vztah kdiscipln promnil. Pi hledn spolench znak ve vech rozhovorech jsme objevili nkolik tmat, kter povaujeme za nejdleitj ailustrujc povahu tohoto typu studia pmo zpohledu astnk (vzdlvajcch se uitel touto formou). Tmata jsou okomentovna adoplnna vatky zpepis rozhovor. Rozhovory byli anonymn ajmna vrozhovorech jsou zmnna. 3. 1 Prvn rozpaky Pozornost od divk, kter zkouejc aktivizuje kjednn bv pedevm vpotcch pokus vnmna jako stresov element. Oteven situace vedla logicky kotzkm po obsahu jednn (Co tam mme dlat?) aotevrala nov rozmry pemlen nad filozofi studia jako zkouen, experimentu, hledn (Na tom place je tolik svobody, e je to a dsiv!, (Blanka, 2011). Eva: Poprv si pamatuji buen srdce, kala jsem si mm jt, nemm? Nakonec jsem la hned, abych u to mla za sebou. Zpotku jsem nevdla, co tam vbec dlat. Co si vtom prostoru pot ale to je dno Tvou zptnou vazbou pokad upozorn na okamik, kdy to asi bylo ono alovk si na place mnohem vce vm. Ai kdy lovka nic nenapad, najednou se nco objev, co se d uchopit. Jana: Urit to bylo stran stresov. Mnoho uitel si pod dialogickm jednnm nedokzalo nic pedstavit, i kdy jste disciplnu pedstavili hezky, oteveli, e onic nejde atak Ale myslm, e to bylo hodn stresov. I kdy se lovk stresu mylenkov brnil, tak to tlo naprosto selhvalo (smch). Bylo hezk, e jsem i souznla, kdy byl na place nkdo ve stresu, pln jsem se vctila do toho, jak tam trp (smch) aj jsem trpla snm. Urit hraje roli poet lid vmstnosti. Marie: J bych ekla naladn lid. Pokud jsou lid uvolnn, i atmosfra je takov. Jana: Nezaila jsem, e by nkdy byli proti dialogickmu jednn njak negativn naladn. Sp jsem vnmala, e ztoho byli zbyten stresovan, ne e by bylo negace proti tto aktivit jako takov, to jsem nezaila. 3. 2 Oteven situace dialogickho jednn Ve zmiovan discipln jsou akti uvedeni do oteven situace, ve kter maj jednat, bez zadn tmatu abez rekvizit. Aktr sm je aktivnm ve vytven situace, stv se hrem aautorem tto veejn situace. 251

Pedagogick profese je takt veejnm jednnm. Vdialogickm jednn ovem byli uitel zaskoeni tm, jak stresov najednou pozornost divk v situaci veejn samoty psob. asto formulovali, e ped tdou rozpaky nezavaj. Vrozhovoru se uitel pokoueli tuto diferenci reflektovat: Blanka: Ono je to tm, e ped tdou m lovk konkrtn program, tady ne. Marie: Ped tdou jsi pod vd, pod dirigent. Atady jsi vt druh roli. Jako uitel se sm vzdlv. Tady me dokonce kolikrt jenom bt, poslouchat. Markta: Nkdo, kdy jde ped tdu (j nekm, e vichni), m tzv. navrch. Dti jsou podzen. Kdeto tady jsme vichni na pln stejn rovni. Tady nememe nikoho vst. Blanka: Myslm, e je to tm, e si ped hodinou promyslme program aten tam pot prezentujeme. Zde pijde sprzdnou hlavou aprzdnma rukama anev, co bude. Ate se jedn oten zsadn okamik, ke ktermu se chceme dostat ekme, co samo pijde. Na tom stavme pak konkrtn situaci ta ale byla pedem nepipraven! 3. 3 Sociln role Diskuze ohledn trmy vtto discipln perostla do vah oroli uitele, pop. kvahm ozvnitnen auvdomovn si sociln role. Zdlo se, e tato disciplna otevrala hlub vahy nad autenticitou vlastnho jednn, i maskou: Lubo: S dialogickm jednnm mm problm. J jsem uitel anemm problmy jednat ped tdou aped rodii, uns vmatesk kole je styk srodii bnj, ne nap. na zkladn. Ale to je vechno hran rol. Hran rol mi problm nedl klidn ze sebe udlm aka, ale bude to hran role. Role hrajeme vichni. Jednou jsi uitel, jednou rodi tyto role mme u vsob , umme snimi pracovat nkdy jdeme vce za sebe, jindy jsme vce vroli. Ajestli dobe chpu DJ, tak tam role hrt nemme. Naopak jednme za sebe ana to jsem moc velk introvert, abych se a tolik ventiloval. Martina: J myslm, e jak jsou dti vce oteven, vnmaj vce nedostatk, ne vnmaj dospl. Vnmaj je spe podprahov: tu souhru hlas, pohyb. Ale nm to nedochz. Ped dti si stoupneme ajenom proto, e znme obsah (pedmtu), e je uthneme, jsme suvernn. Ale stoupneme si ped dosplho amyslme si, e ten ns prokoukne. Myslm si, e je to pesn obrcen kolikrt ns prokouknou mnohem snze ty dti. Ped dtmi mme pocit, e mme kondici pedvat informace, bt sami sebou (co bychom snad mli bt vdycky) ajet pozorovat, co ty dti vtakov situaci si myslme, e zvldme ti vci. Ve chvli, kdy si stoupneme ped tyi dospl, od kterch mme vstcnou pozornost, tak mme najednou pocit, e nezvldneme ani jedno. Kde se vns bere, e ped dosplmi se vns zmnohonsob ten stud? Pocit vlastn nedokonalosti? Vte, nejsme jin. Ani ped dtmi, ani zde, pi dialogu jednn. Tady pichzme na to, e jsme ve vstcnm prosted, na stejn lodi, kad je divk azrove jednajc. Avichni jsme tady dobrovoln pili jsme sem proto, e stm chceme pracovat. Eva: My jdeme do veejn samoty, ale ve vns ten n lovk. Neprojeven, ustraen -dogmaty, vchovou rodi ve to tam je.

252

Martina: Ale to m vsob i kdy stoj ped tmi dtmi! Napad m, jestli j se tedy bn ve veejnmjednn nestavm do role nkoho jinho. Vtom dobrm slova smyslu. Oddlm od sebe to j. Jsem te uitel, lektor am soukrom j se ve mn neprojevuje 3. 4 Zajet vkonovho hodnocen Jednm ztypickch nstroj pedagogickho psoben je hodnocen. Vprbhu zkouen vylo najevo, e zait postoj pedagog ktradinmu vkonovmu hodnocen implicitn prosakuje i do atmosfry skupiny a v tto innostn discipln je samotnmi uiteli reflektovn jako kontraproduktivn. Ukazuje se, e zitkov typ studia ovem potebuje jin typ motivace, podobn spontnn he, kdy je ji samotn radost zinnosti clem. Domnvm se, e toto bylo pro aktry velmi pekvapujc zjitn. Markta: J principiln chpu smysl DJ, i kdy mi chvilku trvalo, e jde oto na nco se zeptat anajt si odpov, co moje generace moc vychovvan nebyla, protoe jsme byli zvykl plnit pkazy, nebo dlat to, co se oekv. Apemlet njak otom, pro to dlm, ktomu jsme moc vychovvan nebyli. Taky mi pi tom dialog. jednn vad, e kdy jsem na place, tak m jakoby vichni hodnot jestli to takhle m bt aje to takto sprvn ato m trochu brzd. Petra: Podle m m Markta zbyten obavy ztoho hodnocen. My to nehodnotme. Pepa kal, e vechno je sprvn. Nen to jen Tvj pocit? Markta: J km, e je to mj pocit, J jsem byla takto vychovan. Mon kdyby byla tma, tak by se mi tam dailo lpe (smch). Petra: J jsem byla moc uklidnn tm faktem, e vechno je pi zkouen sprvn. Tm pdem se tam ctm mnohem bezpenji. Marie: To je tak, e kdy se lovk vprostoru hodnot, tak si tam vlastn zkouen neuije. Blanka: Kdy lovk hodnot ty ostatn, tak m potom pocit, e je sm hodnocen. km si, e je toto vzjemn. Petra: J bych ktomu rda ekla (jak kala Markta): nae generace je zvykl na to, bt pod hodnocen. e ve kole lovka pod nkdo hodnot, jestli splnil za jedna, za dv, za ti Ale tak ho hodnot i za pedmty, jak jsou innostn, tvr nap. vtvarn vchova, apod. Kad lovk je jin, individuum avtto tvorb je hodnocen Blanka: A to jsou prv spe zitkov vci, kter je teba si ut ane se za n hodnotit. Petra: A pesn dialog. jednn mi pijde jako zitek, lovk se tady poznv sm jak co dl ajak me jet jinak 3. 5 Uchopitelnost filozofie disciplny Po vodnch hodinch st astnk pestala na dialog. jednn chodit a vnovali se jinm disciplnm, i pedmtm zmiovanho vzdlvacho cyklu. Tato disciplna nenaplovala poteby, pro kter se pihlsili. Mohu jako asistent tak reflektovat rozarovn uitel nad tm, e dialogick jednn nem pedmt vuky. O dialogickm jednn hovome jako onepedmtn 253

disciplin, kter m shodn znaky se spontnn hrou. Zpohledu koln vuky by nemlo jt oto nauit se dialogick jednn a umt ho jako zvldnut pedmt (jako poty, ten), ale uit se dialogickmu jednn (Vyskoil) jako he. Ji ern pe, e se asto dopoutme omylu, kdy se chceme ptt na to, co je hra. Mli bychom se ptt, jak je snmi hra (Suda, 2012). Vnsledujcm rozhovoru astnc udvali mon dvody, pro dialogick jednn nen pro kadho. Zde jsou ilustrativn ryvky zrozhovor: Eva: Je to mon tm, e astnk nem spodobnm studiem zkuenost. Nevid anezn vsledky vdialog. jednn je zvykl cokoliv dlat tak, e pomuje na vsledky. Alena: Odevzdat vsledek, odevzdat prci. Eva: A vtchto studijnch sfrch dlouho nic hmatatelnho nemus bt. Alovk nem trplivost ktomu, ankdy (za dva roky) bude ten vsledek. Apak si ci: je to kvli tomuto. Toto je disciplna, kde ten vsledek nen vidt za tden, za msc Jana: Ono je to mon i nepochopen toho, e je to na principu t hry. e hra je tm produktem. Pokud nepochop ten smysl, zstv tam vpotcch jen ta trma akaj si: Pro j bych se tady stresoval? Adokonce se domnvm, e pln nelze, aby to uchopili vichni. Kdyby smysl veho pochopili vichni, asi by ani nebyly vlky (smch). Umnoho koleg bylo vidt, e nect ztto disciplny pm penos pro svou pedagogickou praxi. Gabriela: A ona je to sp ta dtsk hra. Dti kdy jsou mal ahraj si shrakami, tak si vytvej hry to je opravdov dialogick jednn. Amy u to neumme. Atady, vprostoru, se to obas povede, to je ten dobr pocit. Tam si opravdu chvilku hraji jako mal holka, kdy j byli ti apovd si, hraje si. To je velmi oistn. koda, e jsou zde na kurzu lid, kte jsou vtakovm napt, e teba nedoli dl, uvidli by tu cestu. Marie: Nm dl stran dobe kontakt sm se sebou. Je to vlastn ozdravn proces. Anemus to bt ve tech letech aasi bychom si ten kontakt sm se sebou mli udret pod, jinak hrajeme nevdom role ajdeme tak proti sob.

4 Zvr
Clem tohoto pspvku bylo zskat reflexi od astnk kurzu (uitel vpedagogick praxi), kte absolvovali disciplnu Dialogick jednn s vnitnm partnerem. Vchodiskem takto koncipovan pedagogick ppravy je podncovn kvlastn aktivit, autentickmu, autorskmu jednn asmovn ke kultivaci schopnosti sebereflexe. U osobnostn ppravy uitel je vchodiskem smovn kautorskmu postoji vprofesi uitele, tedy pedagog je chpn jako autor svch in, tj. je schopen samostatn uvaovat, koncipovat nov een pedagogickch problm, tvoiv aodpovdn vstupovat do rznch socilnch situac apod. (vec, Stuchlkov, Vyskoilov, 2005). Pod pojmem jednn je myleno ve shod sPiagetem i vdom (Piaget, Inhelder, 1996) akvality jednn i autorskho postoje me bt dosaeno tehdy, kdy student v co dl, kdy nco dl (Vyskoilov, 2005), tedy je schopen sv jednn reflektovat avnmat situaci ve smyslu jejho cle (Vyskoilov, 2006). 254

Vnestrukturovanch rozhovorech se ukzalo, e oteven typ situace dv monost otevrat poznvac struktury aumouje nov nahldnout na vlastn jednn advj zkuenost. Vpovdi uitel maj vrozhovorech osobn vznam, vychzej zjejich zkuenosti. Zrove uitel reflektuj dialogick jednn jako jin typ studia, kter nen tak racionln jako vcvikov postupy (ve smyslu pedvn hotovch metod kpm aplikaci), protoe pedpokld spontaneitu, zahrnuje vlastn proitek asamotn innost je ji clem, nikoliv prostedkem kjeho dosaen. Toto studium vyaduje jin typ motivace, ne je ve smyslu koln vuky tradin tedy zamen na vlastn proitek aradost zinnosti, ne na vkon uren k zhodnocen.

Kontakt
Josef Nota Katedra Pedagogiky apsychologie Pedagogick fakulty JU veskch Budjovicch Dukelsk 7 370 01 esk Budjovice josefnota@seznam. cz

Literatura
Korthagen, F. (2001). Linking Practice and Theory: The Pedagogy of Realistic Teacher Education. London: Lawrence Erlbaum associates, Publisher, 080583981X. Matjkov, M., Nota, J., Suda, S. (2011). Observing Qualitative Changes in Psychosomatic Condition. In: The New Educational Rewiew 2011, Vol. 24. No 2, Wydawnictwo Adam Marszalek, Toru, ISSN 1732-6729 Piaget, J., Inhelder, B. (1997). Psychologie dtte. Praha: Portl, 1997, 80-7178-407-9. Suda, S. (2012). Osobn sdlen. Dopis, esk Budjovice, 2012 Stuchlkov, I; vec, V; Vyskoilov, E. (2005). Od implicitnch teori vuky kimplicitnm pedagogickm znalostem. Brno, Paido, 80-7315- 092-1. vec, V. (2008). In Psychosomatick disciplny vpprav pedagog: vchodiska aprvn zkuenosti, . Brno, Paido, 978-80-7315-184-3. Vyskoil, I. (2006). et al. Hlas, mluva, e: sbornk ze semine 3. 6. 2005, 11. 11. 2005. Praha, stav pro vzkum astudium autorskho herectv DAMU 80-73331-074-0. Vyskoil, I. (2005). Dialogick jednn svnitnm partnerem, 1. vyd. Brno: Jankova akademie mzickch umn, 80-86928-02-0. Vyskoil, I. (zatek roku 2008). Diskuze veskm rozhlase nedatovno, pepis. Vyskoilov, E. (2006). Kproblematice otevenho kurikula uitelskho vzdlvn. Pedagogika 56, . 3, s. 91- 89. 255

256

Pln ruce prce, ale srdce m kBohu

Vladislava Bartkov Katedra psychologie FF UK

Abstrakt
Pspvek nabz dl vsledky kvalitativnho vzkumu zamenho na porozumn katolick zbonosti matek malch dt. Ve vzkumu jsem se zabvala tm, jakm zpsobem avjakch konkrtnch pbzch utvelo 12 mladch en svou katolickou identitu ajakm zpsobem se promovala vprbhu let jejich nboensk praxe. Souasn jsem interpretovala, jakm zpsobem ovlivuje jejich zbonost zpsob, kterm osvm ivot vyprvj (Bartkov, 2012 a, b). Tento lnek se vnuje zpsobm udrovn nboensk praxe prostednictvm modlitby vsituaci matesk dovolen v obdob, v nm se participantky v prbhu vzkumu nachzely a kterou popisovaly zhlediska vlastn zbonosti jako fzi vznamn odlinou od pedchozch obdob. lnek nastiuje subjektivn pote, se ktermi se zbon participantky vmatestv setkaly anahl zbonou identitu amodlitebn praxi participantek jako strategie, ktermi tyto pote pekonvaly. Klov slova: katolick modlitba, matestv, bn starosti, nejzaz cle

1 Vzkum reflexe pozice vzkumnka

Nboenstv m jako psychologick tma zajmalo u od dob studi vdy ale sp jako tma sociln psychologick a nahlen v historickch souvislostech (umplov, 2004; Bartkov, 2008) ne jako tma interpretovateln osobn zkuenosti. I pro svou doktorskou prci, ze kter vtomto lnku vychzm, jsem pvodn ke zkoumn katolick zbonosti plnovala pouit kvantitativnho pstupu ke srovnn pouvanch styl modlitby, osobnostnho typu (dle GPOP) apslunosti astnk vzkumu do podskupin pochz-nepochz zvc rodiny. Bhem osmilet prce na dizertaci jsem ale plnovan pstup pehodnotila: tmatem se mi postupn stala osobn nboensk zkuenost aclem se mi stalo porozumn zkuenosti zbonosti. Spolu stm se pochopiteln zmnil tak metodologick pstup smrem kjeho kvalitativn interpretativn poloze. Tato promna m pravdpodobn souvislost i se zmnami, kter bhem let prce na vzkumu probhly tak vmm ivot: vdala jsem se za katolka, narodili se mi ti synov ape on byla adosud je mou pevaujc innost. Pi pi on jsem dostudovala, vnovala se vdeck prci a terapeutick praxi v poradn pro eny v tsni. Stejn jako astnice vzkumu iji v Praze avprbhu prce na vzkumu my bylo (plus mnus) 30 let. Konvertovala jsem, pijala jsem kest vkatolick crkvi aprovala promny zbon praxe vpromujc se rodinn situaci. Coby vzkumnice mm tedy spedmtem prce intenzivn osobn zkuenost. Tato m zkuenost se mi stala vchodiskem pro pochopen promn zbonosti apro hledn jej role i vivot dalch en.

257

2 Zbon matky
V psychologii konceptualizoval dynamiku nboenskho postoje ve svch pracch klasik psychologie osobnosti apsychologie nboenstv G. Allport (1950, 1960). Ve sv koncepci religiozity rozliil jej jednotliv dimenze jako kontinua se dvma krajnmi hodnotami. Vsledn obraz shrnul do dvou figur ve sv pvodn prci tyto figury nazval zralou anezralou religiozitu (1950), pozdji spolen sJ. Rossem (1960) vlenil tuto pvodn koncepci do teoretick dichotomie zvnitnl avnj religiozity. Obsahem termnu zbonost uvanho vmm vzkumu je prv zvnitnl religiozita. Povauji za phodnj pout tradin vraz zbonost ajeho odvozeniny jako je zbon katolika, zbon ena ne vrazy katolika se zvnitnlou religiozitou, ena zvnitnl religiozity. Ve vzkumu pouvm vyjden zbon matky, matky malch dt, zbon katoliky mm tm na mysli zastnn eny, pokud zkontextu nen zejm jin vznam.

3 Aktrky
Scnem pedkldanho vzkumu je kvalitativn mnohonsobn ppadov studie1, kter se zastnilo 12 praktikujcch katoliek vybranch elovm vbrem. Kritriem pro vstup do vzkumu bylo nkolik vlastnost najednou: ena aktuln na matesk dovolen peujc okojence2, vk 27-33; katolick vyznn, zvnitnl religiozita, vysokokolsk vzdln, aktivn innost mimo rodinu, prask pslunost. Reflexe zpisky zternnho dennku: Jsou vzdlan, intelektulky, chytr azrove schopn reflexe. Jsou aktivn mimo rodinu vrznch obanskch sdruench, astn se na ivot ve farnostech, vkulturnch spolcch. . Nkter znich se vnuj dalmu studiu p disertace, jezd na konference. Sthaj toho stran moc. Je pro n podstatn bt jak matkou, tak zrove aktivn enou asouasn katolikou. Zamen vhradn na rodinu, by je neuspokojovalo.

4 Kadodenn pote azbonost

Kontext: Pestoe jsou zastnn zbon matky ve vech ohledech zajitn (maj i podporu apomoc ir rodiny ajejich manel3 je podporuj) asvou mateskou roli popisovaly obecn jako radostn posln apedevm pozitivn naplujc zkuenost, byla vjejich vyprvnch kadodennost provanho matestv konceptualizovna jako pot, ve smyslu Brunerova (1986) pojet vkladu vyprvn pot je tm, co pbh pohn aco ho in hodnm vyprvn (Chrz, 2007, 58). Kdy mluvily otom, kemu je jim prospn vedle vytven audrovn vztahu sBohem praktikovn modlitby, dostaly se kpopisu situace, ve kter se nachzej. Mezi pote, kter jim
1. Kzskn dat jsem pouila kombinaci nkolika kvalitativnch nstroj: strukturovan rozhovor omodlitb, nestrukturovan narativn rozhovor ovvoji zbonosti, metodu volnch psemnch odpovd kpopisu nejsilnjho spiritulnho zitku. 2. astnice mly krom kojence snm byly na matesk i dal star dti, ppadn vprbhu vzkumu dal dt do rodiny pibylo. Participantky mly dv, nebo ti dti. 3. Jde okatolky obdobnho vku jako participantky, kte pracujc ve standardnch zamstnnch, napklad vIT, varchivnictv, vredakcch, na adech. . . avtinu asu pracovnho dne trv vzamstnn.

258

modlitebn praxe subjektivn pomhala pekonvat uvdly bn starosti, konflikty vpartnerskm vztahu, konflikty vir rodin, situacemi bezradnosti i vobavch anezdarech4. Zbonost jako repertor praktik zamench na prohlouben vztahu sBohem, zde zastupuje akt modlitby jako ta praktika, kter je vcm matkm neustle po ruce5.

5 Bn starosti
Popis situace: Podle slov astnic vzkumu toho nen mlo, co musej matky starajc se omal dti prakticky zvldat jak na rovni praktickch kon, tak na rovni emocionln. Je to ada bnch kol vykonvanch bez viditeln odmny nebo ohodnocen (manel jejich realizaci nevid, trv vtinu asu vzamstnn, nebo to po jeho pchodu dom vypad, jakoby se stejn nic neudlalo), jejich provdn bv maeno (hraky dt znovu rozhz), ajakoby nemlo konce (dal praka pinavho prdla je vyprna dv, ne je pedchoz prdlo sundno appadn vyehleno)6. Citace: Jednoznan pnos m pro m modlitba vtom, e dovedu ty situace vc jako zvldat. e na to vechno mm slu. I kdy teba nepociuju nijak Bo ptomnost nebo Bo existenci, tak dovedu skrz tu modlitbu dovedu vnmat, pro je ivot takovej, jakej je. Provm, e i ty nron vci kadodenn prost pjdou zvldnout, e to pjde zvldnout. (Majka) (Kdy se nemodlim) taky se ztrc d. Je to pak vechno takov bezbeh. No, to vechno tady. Hora prce, vichni pod nco chtj, od rna do veera se nezastav. Take tohle vechno je pak stran nron, val se to na tebe. Avechno se to tv, e je to stran dleit, e nic nepok apak iju vlastn pod tlakem. . . Kdy se ale do toho veho modl, teba kratice i jen, kdy to nezanedbv, tak ztoho vlaku vystoup jakoby. Nadhled zsk aty kadodenn povinnosti pestanou bejt tak dleit. Ne e by zmizeli, to ne (smch), ale jde to vechno mnohem lp snst. Kdy se ato koukne zhlediska vnosti, tak je to cel tady jenom takov legrace. Anejvtipnj je ta nae vnost apocit, e je vechno problm. (Katka) Koment: Na jemn interpretan promn chpn situace z vnj povinnosti na kol svobodn pijat za svj a vztahujc se k vznamnjmu cli zle to, jak bude situace provna: vyndn prdla zpraky me bt nereflektovan interpretovno jako dal zubjejcch innost, kter udlat musm, i kdy nechci (co vede knegativn emoci), anebo prostednictvmmodlitbyv4. Psychologick vklad zvldn pot osobn zbonost dokldm uvedenm citac (a s nimi souvisejcch koment) tkajch se bnch kadodennch starost. 5. Krom modlitby (chpan vpojet participantek vnejirm slova smyslu od verbln modlitby, pes meditativn etbu, meditaci akontemplaci a ke konkrtn innosti zamen na Boha, ppadn obtovan Bohu) pat ke zbonm praktikm, sjejich pomoc realizuj vc uprosted kadodennosti svou zbonost asebe/potvrzuj identitu vcho, tak svtost smen, ast na mi aparticipace na ivot crkevnho spoleenstv. Mimo tyto praktiky nabz katolick crkev tak adu dalch praktik-ritul, kter utvrzuj avystavuj katolickou identitu, mezi nimi pedevm svtosti ktu, bimovn, manelstv. . ., asto jde vak oudlosti jednorzov, kter si lze sice pipomnat i je slavnostn obnovovat, nicmn modlitba dal ve uveden praktiky jsou vcmu kdispozici ke kadodennmu pouit. (Katechismus). 6. To, e ped potebami vlastnch dt nen tm kam utct, ilustruje poznmka participantky Violy: J si pamatuju, e na zatku sem se schovvalanormln vkoupeln. Pod sprchou. . ., horkou sprchou sem dlala, e neexistuju. (Viola)

259

dom reflektovno jako soust naplnn vlastn role, jako dl krok na cest ksebepesahujcmu cli ve smyslu: Chci to udlat pesto, e to udlat stejn musm (co vede kpozitivn emoci). Vyndnprdlazprakypaknenjensebousamm, alevztahujesezroveknemupodstat-njmu. Toto vztaen tup vnjm povinnostem hrot jejich vyadujc nezbytnosti. Zdnliv nekonen ada kolsestv soust naplnn pijatrole(j- vcmatka, plnctvojivli, Boe)sestvsoustnaplnncle, kteraktulnsituacipesahuje. Situace je vidna z hlediska vnosti, je vztaena knejzazm hodnotm. Propojen praxe spsychologickou teori: Studie R. A. Emmonse (1999) ukazuje, e lidem je dobe, kdy: jednaj vsouladu se svm sebepojetm: Praktikovan vra se opr orozhodnut sebedefinovn jako vcho. Jednoznan nejde ale ojednorzov akt, kter lovk jednou uin (ktem, konverz. . .) akter nsledn zstv platn apsobc sm osob. Ono bt vcm ve smyslu Allportovi (1967) zvnitnl vry je teba njakm konkrtnm zpsobem obnovovat njakm zbonm jednnm. Akt modlitby je prv takovm znovuvyjdenm apotvrzenm pojet sebe sama jako vcho. Modlitebn akt obnovuje aznovunastoluje rozhodnut pro obraz sebe sama jako takovho, kdo chce bt ve vztahu sBohem. (Modlim se) protoe chci, aby n vztah existoval audroval se (). To vidim ztoho, e kdy se nkdy del as nemodlim, tak se ten vztah prost ochabuje. N, e by dl neexistoval, ale j se chovm, jako bych onm nevdla. (Petra) kladou si cle, kter si svobodn vol sami: Modlitba umouje prostednictvm reflexe adky hodnotovmu ukotven peinterpretovat vnj koly za vlastn (v ppad nrok). Stejn tak dovoluje svobodn se rozhodovat pro zmnu situace (rozhodnout se pro zlepen vztahu, uvidt vnepjemn situaci nikoli jen to, co bude teba vytrpt, ale udlat pozitivn zmnu clem svho snaen ovztah se chci aktivn starat). Stav lovka do pozice toho, kdo se me rozhodovat aaktivn volit. Kdy situace zstane chpna vdu musm, koly zstvaj vnjmi povinnosti, pak se lovk nect dobe. Kdy se nemodlim, tak mm pocit, e jsem absolutn zavalen prac, e povinnost je tolik, e prost jen dlm, co se musm, musm vechno zvldnout, vlastn i proto, aby se mi nedalo nic vytknout. . . ale je to cel stran nron. . . Bez modlitby, bez toho, abych mu tu celou dinu vnovala, tak se zachrauju sama vpodstat. Vybiuju se ktomu tady uklidit, vnovat se dtem, uvait, udlat prdlo, pracovat na dizertace. . ., ale je to vlastn jenom na mn. Nemm od tch povinnost odstup, oni mi velej. Nejsou smovnm nkam. . ., ale jenom plnnm povinnost, kter t ubjej. . ., na kter jsem sama. Kdy se na to dvm takhle jako sodstupem, tak. . . vidim, e mne vede snaha jako vyhnout se konfliktu. Snam se, aby se mi nic nedalo vytknout. Vyhnout se konfliktu. Kdy jsem jakoby nesen modlitbou, tak. . . tak si ped oi stavm, e Bohu nevad, kdy se mi nco nepovede, e mn m rd takovou jak jsem. I kdy splm veei anezvldnu tu uklidit. Jakoby. . . okolnosti sou, e mm pocit, e prce je tolik, nebo bezprostedn nutnejch vc je tolik, e vuvozovkch to te musim odpracovat apak jako bude zase to hezk, e ktomu Bohu budu modlit. No, ale. . . rozhodn se mi nepracuje lp. . . ne. Ale hek je vtom, e j jako. . . sem tak jako. . . nastaven. Ale j rozhodn vim urit, e jsem typ, kterej ktermu . . . e, pro m mt dokonen koly je jedna zpodmnek psychick pohody, . . . ale to je stran blb zadn, jo. Protoe. . . koly nejsou nikdy dokonen. Potebuju mt njak pocit, e zvl260

dm vci, kter musim, je tak jako. . . jako. . . . nutnost. J dobe vim, e se mi ty koly zvldaj lp, kdy se pomodlim, jenome . . . jenome ten jako podvdomej program vm hlav todleto jako vsob nem, ten chce mt hotovej kol, aby byl klid. To mm j. . . na njak prvn vdom rovni, e smodlitbou to pude lp, ale obas se mi stane, e na to zapomenu prost, jo. Teba. . . pokud tady kviej dti, je tady zmatek, vim, e ve tyi pijde dom Melichar aje jedna hodina, tak je velk pravdpodobnost, e strvim ti hodiny tim, e msto abych si uvaila kafe, sedla si, nechala je vt. . . ana chvilku se zastavila, pomodlila se aekla: Hospodine, co mme tady dlat. . . ?, tak prost vaim jdlo na veei, uklzim, ado toho si hraju sdtma, dlm jim svainu. . . prost vtom ltm. (Lucka) si ped sebe kladou, aktivn se sna o dosaen a dosahuj vzjemn souvisejc cle, kter si pli nekonkuruj: Praktikovn modlitby jako formy zbon praxe omezuje fragmentovanost jednotlivch cl. Umouje reinterpretovat je jako soust cle jednoho. Nhrady ve smyslu konkurujcch aktivit (cl), jsou povaovny za neuspokojujc. m je vt diskrepance mezi bnmi starostmi, kadodennmi plny na jedn stran anejzami cly na druh stran, m jsou individuln snahy rozttnj, tm vc se ukazuje, e se lovk nect dobe (Diener, Emmons 1984): . . . kdy se nemodlim, tak jsemtakov. . . vc nespokojen. . . ivot m pak, nicm neuspokojuje. . ., ada vc vmym ivot m neuspokojuje avyerpv. Kdy se nemodlm, tak mi tk vci pipadaj asto jako neeiteln problmy. Ztoho mm pak takov depresivn pocity, naktersem. . ., ktermusimnst sama. (Majka) jsou jejich bn kadodenn cle vsouladu scli vymi, atedy scli nejvymi: Mt za bn cl provdt modlitebn praxi znamen provazovat aktuln (te atedy) snejzam clem. Stv se to dlm krokem zasazenm do smysluplnosti pikldan celmu smovn vlastnho ivota. Kdy se vc nemodl, jsou po praktick strnce (ve smyslu bnch cl apraktik snimi spojenmi) odtreni od nsledovn svho nejzazho cle, ivotasBohem, svatosti, vnhoivota, spse, jakjejpojmenovvaj. Pokud se bn vnuj splnn jinch cl anaplovn jinch tueb ne tch, kter jsou vsouladu nebo njak vznamn souvis sclem nejzazm, pak se to vjejich ivot projevuje disharmoni, fragmentac cl na vertikln rovni (vertikln koherence) ato zase disharmoni na rovni emonho provn. Kdy si toti jednotliv cle vzjemn konkuruj, lovk se nect dobe (Emmons, 1999): Kdy se nemodlim. . ., pichzim ovnitn harmonii. . . Ano aprojevuje se to vbnch vednch zleitostech. Prost kdy se nco nepovede, tak by za jinch okolnost, vuritm prost jakoby poslenm nadpirozenm pohledu (aten mm, kdy se modlm), bych to vnmala. . . jako stane se. . ., vpohod. Alebez modlitby, kdy bych se nemodlila, tak jsem schopn se ztoho jako totln rozpadnout. Potom pehnm ty lidsk emoce, ty lidsk bolesti m bol vc, ne kdy prost. . . Jakoby vidm, e ten cl je nkde jinde, e to dleit je jakoby troku jin, ne j si myslm, e je ivotn dleit. (Zlata)

6 Zvr
Zbon matky malch dt vyuvaj svou modlitebn praxi primrn kvli obnovovn vztahu kBohu. Druhotn jim modlitebn praxe pin zisk vpodob snadnjho zvldn kadoden261

nch kol, kter ped n matestv stav. Je to pedevm ztoho dvodu, e jim vztaen se knejzazmu ivotnmu cli umon pekroit aktuln situaci avnst do n hlub smysl. Rozvinu-li Emmonsovo konstatovn, e cle dvaj pocit smyslu a elnosti ivota; nelze si pedstavit, jak by lovk bez cl mohl vst smyslupln ahodnotn ivot. (Emmons 1999, 4), pak vsituaci zbonch matek je jednota sBohem jejich clem cl ajejich zbonost, jim napomh vst smyslupln ahodnotn ivot. Akdo vede smyslupln ahodnotn ivot, ten se ct dobe (Kivohlav, 2003a, b 2006) To dokldaj nejen slova participantek, ale tak odborn studie konstatujc nrst pozitivnho well-beingu pi praktikovn zvnitnl vry (Emmons, 2005, Emmons & Cheung et al., 1998).

Kontakt
Vladislava Bartkov Katedra psychologie FFUK Celetn 20 116 14 Praha 1 esk republika vladka. bartakova@volny. cz

Literatura
Allport, G. W., Ross, J. M. (1967). Personal religious orientation and prejudice. Journal of Personality and Social Psychology, 5, 432-443. Bruner, J. S. (1986) Actual Minds, Possible Worlds. Cambridge, Harvard University Press Diener, E., Emmons, R. A. (1984). The independence of positive and negative affect. Journal of Personality and Social Psychology, 47, 1105 1117. Emmons, R. A. (1999). The Psychology of Ultimate Concerns. Motivation and Spirituality in Personality. The Guildford Press, New York. Emmons, R. A. (2005). Sacred purposes: What they are and why they matter. Psychology of religion Newsletter, Washington, APA (division, 30), 30, 1 Emmons, R. A., Cheung, C., & Tehrani, K. (1998). Assesing spirituality through personal goals: Implications for research on religion and subjective well-being. Social Indicators Research, 45, 391-422. Chvla V., Trapkov L. (2009). Rodinn terapie psychosomatickch poruch: Rodina jako sociln dloha. Portl, Praha. Chrz, V. (2007). Monosti narativnho pstupu vpsychologickm vzkumu. Psychologick stav AV R, Praha. Katechismus (2001). Kosteln vyd: Karmelitnsk nakladatelstv. 262

Kivohlav, J. (2003a). Psychologie zdrav (2nd ed.). Praha: Portl. Kivohlav, J. (2003b). Vra a zdrav: Souasn stav psychologickch poznatk. In: Heller, D., Sobotkov, I., & turma, J. Psychologick dny 2002: Koeny avykoenn. Olomouc: Akademie vd Cesk republiky, Psychologick stav. Retrieved February 28, 2011, from: http://www. volny. cz/j. krivohlavy/clanky/c_vira_a_zdravi. html Kivohlav, J. (2006). Psychologie smysluplnosti existence. Grada: Praha.

263

264

Diskurzvna analza rozvojovej pomoci SR: metodologick otzky

Ondrej Gaovi stav eurpskych tdi amedzinrodnch vzahov, Fakulta socilnych aekonomickch vied, Univerzita Komenskho

Abstrakt
Rozvojov pomoc (RP) bva oznaovan za dleit sas zahraninej politiky SR. Tomuto oznaeniu nezodpoved nzka miera jej teoreticky ukotvenej odbornej reflexie. Zrove, disciplna medzinrodnch vzahov vporovnan sinmi socilnymi vedami len pozvona prijma ako svoju legitmnu sas vskumn prstupy, ktor vychdzaj zpostmodernho chpania vedy. Aktulne prebiehajci vskum autora m ambciu prispie kzapaniu oboch vyie predstavench medzier tm, e prinesie diskurzvnu analzu RP SR vychdzajcu zpostmodernho prstupu kvede. Vskum sa zameriava najm napodobu kontrukcie identt Seba aDruhch vrozvojovom diskurze SR. Predkladan prspevok prezentuje vedeckej obci za elom kritickej diskusie konkrtne metodologick otzky vskumu. Kov slov: Rozvojov pomoc, diskurzvna analza, postmodern prstup, metodolgia, medzinrodn vzahy

1 vod
Rozvojov pomoc (RP) bva oficilnymi predstavitemi SR pravidelne oznaovan za jednu zkovch sast zahraninej politiky krajiny (porov. MZV SR, 2009). Na druh stranu, spracovanie tejto politiky slovenskmi akademikmi zodboru medzinrodnch vzahov (MV) je prekvapujco nedostaton. Vina odbornej produkcie sa zameriava na empirick mapovanie vvoja slovenskej RP ana formulovanie politickch odporan pre jej vykonvateov (porov. napr. Bekov & Mihlik & Brezni 2011, Lipkov & Raslavsk 2006). Pokusov oteoreticky ukotven uchopenie rozvojovej matrie je minimum (porov. Profant, 2010; Gaovi, 2012). Rozvojov politiky pritom ponkaj mnostvo zaujmavch vskumnch problmov, ku ktorm je mon pristupova zrznych teoretickch afilozoficko-vednch pozci. Prevan as svetovej vednej disciplny MV je stle ukotven vmodernom prstupe ku skmaniu, ktor vychdza zpredpokladov osvietenstva. Prve skmanie RP vak patr medzi tie oblasti MV, vktorch sa vrazne presadzuj odlin, postmodern prstupy kvede (porov. Zia, 2007). Predkladan text vychdza zaktulneho vskumu autora ajeho cieom je prispie kzapaniu oboch vyie zmienench medzier tak nzkej teoretickej ukotvenosti slovenskho vskumu RP, ako aj krozvjaniu postmodernho prstupu kuskmaniu spoloenskej reality vdisciplne MV. Zmerom predkladanho textu je predstavi odbornej verejnosti metodologick postup prebiehajceho vskumu.

265

Po vodnej asti textu nasleduj tri alie kapitoly azver. itateom bude strune priblen matria rozvojovej pomoci, nsledne sa text venuje zkladnm filozoficko-vednm vchodiskm vskumu akov as textu je venovan konkrtnym metodologickm otzkam.

2 Rozvojov pomoc
Vznik rozvojovej pomoci bva odbornou literatrou datovan do obdobia tesne po 2. svetovej vojne (porov. Lancaster, 2006; Sachs, 1992; Rist 2007; pre kritick nzor porov. Cowen & Shenton, 1996). Interpretcie toho, preo niektor krajiny zaali vtchto rokoch poskytova finann transfery do inch krajn sa pohybuj na kle od altruistickej politiky zameranej na pomoc chudobnejm krajinm, a po egoistick snahu donorov udra si moc inmi ako vojenskmi spsobmi (porov. Lancaster, 2007). Akokovek, rozvojov pomoc je dnes tandardnou sasou zahraninej politiky viny krajn sveta a SR je jej aktvnym poskytovateom. Prebiehajci vskum autora sa zameriava na diskurzvne faktory RP SR. Jeho cieom nie je skma, koko zdrojov, akm spsobom akam SR posiela. Nezameriava sa ani na to, i s tieto zdroje vyuvan efektvne aak zmeny spsobuj uprijmateov. Cieom predstavovanho vskumu je skma diskurz slovenskej RP. Akm spsobom sa oRP na Slovensku hovor? Ak pojmy sa vsvislosti sRP pouvaj, akm vznamom s napane aako je slovensk rozvojov diskurz truktrovan? Ako s vtomto diskurze reprezentovan identity jednotlivch aktrov RP? Uveden zameranie vskumu aotzky vychdzaj zo pecifickch princpov postmodernho prstupu ku skmaniu MV. Nasledujca kapitola textu strune predstavuje zkladn predpoklady tohto prstupu.

3 Filozoficko-vedn ukotvenie vskumu

Postmodern vedeck prstup bva v teoretickch diskusich odboru MV zaraovan do irej aznane heterognnej skupiny post-pozitivistickch/reflektivistickch prstupov (porov. Katzenstein & Keohane & Krasner 1998, Smith & Booth & Zalewski 1996). Ako je zrejm u zoznaenia tejto skupiny prstupov, spja ich vyhradenie sa voi nosnm idem pozitivistickej vedy. Pojmom pozitivizmus je pritom myslen konkrtna filozoficko-vedn pozcia, vo viacerch ohadoch nadvzujca na mylienky osvietenstva, ktorej zdroje meme njs u uAugusta Comteho amila Durkheima, nsledne najm vdielach autorov tzv. Viedenskho kruhu logickch pozitivistov (porov. Smith, 1996; Koan, 2009). Post-pozitivistick/reflektivistick prstupy ku skmaniu MV je mon vzjomne rozli na zklade miery, vktorej odmietaj niektor, prpadne vetky znasledovnch prems: 1) objektivizmus, t. j. presvedenie, e je mon dosiahnu objektvne poznanie sveta; 2) empiricizmus, t. j. presvedenie, e teoretick koncepty apoznanie je mon anutn empiricky overi; 3) behaviorizmus, t. j. presvedenie, e skma mme to, o je pozorovaten; 4) naturalizmus, t. j. vieru vjednotu prrodnho asocilneho sveta atm aj vich poznatenos podobnmi postupmi (Smith, 1996, 37; Kratochvl, 2006, 40). Z irokho poa post-pozitivistickch/reflektivistickch prstupov m na podobu predstavovanho vskumu najv vplyv postmodern prstup ku skmaniu MV, ktor je charakteristick 266

najirou mierou odmietnutia predstavench prems. Vjeho jadre spovaj poda Slalka (2009, 84) dve hlavn tzy: 1) Realita je neoddeliten od diskurzov, vktorch je popisovan; 2) Kad politologick teria je zrove aj normatvnou politickou teriou. Postmodern prstup sa vymedzuje voi osvietenskej predstave racionlneho jednotlivca, ktor vstupuje do sveta nemennch prrodnch aspoloenskch zkonov, nezvisle ich skma adosahuje objektvne, nadasovo auniverzlne platn poznanie. Veda prestva by vnman ako nadraden spoloensk pole ajej cieom m by skr asovo aloklne limitovan porozumenie socilnym javom, spochybovanie metanaratv arozkrvanie mocenskch mechanizmov, ako aj poskytovanie rovnocennch vkladov do diskusi vpolitickej arne (porov. Grenz, 1996, Chouliaraki & Fairclough, 1999, Hansen ,2006) Prce situovan vrmci postmodernho prstupu ku skmaniu MV sa postupne stali etablovanou sasou disciplny aprinaj cel radu relevantnch vskumnch zisten (porov. napr. Walker, 1993; Campbell, 1998; Hansen, 2006). Jednm zmetodologickch prstupov postmoderny je diskurzvna analza (DA). pecifikom DA je vha, ktor tto metodolgia priklad pouvanmu jazyku. Jazyk prestva by chpan ako zrkadlo, ktor odra t skuton, nezvisle existujcu realitu mimo seba. Jeho hodnota nie je pomeriavan tm, nakoko presne koreponduje s materilnou, naozaj dleitou realitou. Vskumnk nem ambciu dosta sa poza jazyk. Naopak, DA sa zameriava prve na pouvan jazyk, ktor m vpovedn hodnotu sm osebe. DA skma pojmy, pravidl atruktry pouvanho jazyka, na zklade oho potom poskytuje iastkov vpovede oskmanom vseku spolonosti (porov. Jorgensen & Phillips, 2002; Bene, 2008). Uveden predpoklady maj vplyv na podobu vskumu ana kritri, ktorm sa meria jeho relevantnos. Nasledujca kapitola bliie predstavuje metodologick postup aktulneho dizertanho vskumu.

4 Metodolgia vskumu
Diskurzvna analza neposkytuje jednotn nvod na vykonanie vskumu. V rmci socilnych vied existuje mnostvo rznych typov DA, ktor sa od seba vkonkrtnych bodoch lia. Medzi tieto typy patria napr. kritick diskurzvna analza, psychologick diskurzvna analza, historick/ post-trukturalistick diskurzvna analza aalie. Poda Jorgensen aPhillips (2002, 4-6) s vak hlavn ontologick aepistemologick premisy rznych typov DA spolon avychdzaj zo socilneho kontruktivizmu. Spolon vchodisk rznych typov DA autori sumarizuj nasledovne: 1) Jazyk nie je odrazom predchdzajcej reality; 2) Jazyk je truktrovan vo vzoroch/diskurzoch, priom tchto vzorov/diskurzov je mnoho avznamy vnich sa lia; 3) Spomnan diskurzvne vzory s udriavan amenen diskurzvnymi praktikami; 4) Tieto praktiky udriavajce ameniace diskurzvne vzory maj by skman ( Jorgensen & Phillips, 2002, 4-6). Pri pouvan DA je legitmne pouva multiperspektvny prstup avybera si zrznych typov DA jednotliv postupy a vskumn techniky. Metodolgia predstavovanho vskumu najviac vychdza zvarianty DA, ktor predstavila post-trukturalistick teoretika MV Lene Hansen (2006). Postup Hansen je adaptovan sohadom na vskumn otzky prce, priom podobu zvolenej metodolgie vrazne ovplyvnil prstup Ivera B. Neumanna (2008). Predstavovan vskum si kladie dve hlavn otzky. Prv znich znie: Ako s vrozvojovom diskurze SR reprezentovan identity Seba aDruhch?. Druh znie nasledovne: Ako s vrozvojovom diskurze SR reprezentovan pojmy rozvoj arozvojov pomoc?. 267

4. 1 Ohranienie vskumu asovo je vskum ohranien rokmi 1993-2012, take skma rozvojov diskurz krajiny poas prvch 20 rokov existencie samostatnej SR. Zvolen interval umouje skma premeny diskurzu, ktor mu by prtomn vdsledku toho, e SR postupne prela od prijmania ODA kjej poskytovaniu. Po substantvnej strnke je vskum ohranien dvomi vsekmi diskurzu, na ktor sa zameriava. Prvm vsekom je diskurz Ministerstva zahraninch vec SR (MZV SR), ktor je hlavnm aktrom oficilnej rozvojovej pomoci SR. Druhm vsekom je diskurz mimovldnych organizci zdruench vrmci Platformy mimovldnych rozvojovch organizci (PMVRO), ktor je kovm partnerom MZV SR pri plnovan arealizcii oficilnej rozvojovej pomoci SR. Prca tak abstrahuje od skmania diskurzov napr. vkruhoch podnikateov, irokej laickej verejnosti apod. Ako zdroj dt pre analzu sli paleta dokumentov aosobnch rozhovorov. Vrmci skmania oficilneho diskurzu MZV SR s skman koncepcie astratgie zahraninej politiky SR, koncepcie astratgie rozvojovej politiky SR, zkon orozvojovej pomoci SR, nrodn plny rozvojovej pomoci za jednotliv roky arozhovory spracovnkmi Ministerstva zahraninch vec SR. Pri skman mimovldneho diskurzu PMVRO s skman webov strnky vybranch mimovldnych organizci, ich vyhlsenia astanovisk, dostupn projektov dokumentcie arozhovory sich jednotlivmi predstavitemi. 4. 2 Metodologick postup Makrotruktra metodolgie vskumu vychdza zodporan Ivera B. Neumanna (2008). Podrobnejia analytick prca vrmci tejto makrotruktry je odvoden od postupu Lene Hansen (2006). Ako prerekvizitu diskurzvnej analzy Neumann (2008, 63) vyaduje od autora zskanie vysokej kultrnej kompetencie. Autor predkladanho textu nhad do problematiky zskaval postupne stami vniekokch mimovldnych organizcich zaoberajcich sa problematikou ODA. Prv vskumn kontakt sproblematikou zskal vrmci diplomovho vskumu, ktor bol sasovm odstupom prepracovan apublikovan (Gaovi, 2012). Neumann zrove upozoruje na potencilny problm (home-blind), ktor me spova vprlinej zaangaovanosti vskumnka vtakom prpade sa strca cit pre nuansy apozornosti mu unikn fakty, ktor vskumnkovi zexternho prostredia udr do o. Ztohto dvodu je nutn zachova si ist odstup od tmy. Ako druh krok Neumann (2008, 65) odpora vybra relevantn texty (pojem text zaha aj rozhovory), na ktorch bude diskurz skman. Cieom je redukova bohat socilnu realitu na vsek, ktor je skmaten. Rmcov vber textov bol predstaven vpodkapitole 4. 1, priom tento vber nie je dogmatick vpriebehu vskumu bude poda potrieb spresovan. Kovm krokom DA, ktor odpora Neumann (2008, 70), je hadanie hlavnch reprezentci skmanch pojmov avymedzenie zkladnch diskurzov. Dizertcia sa zameriava na diskurzvne ukotvenie pojmov rozvoj arozvojov pomoc, ako aj na spsoby, ktormi s vdiskurze formulovan identity Seba aDruhch. Ztohto dvodu je kov vskmanch dtach hada hlavn reprezentcie tchto pojmov aidentt. Cieom je identifikova niekoko zkladnch diskurzov, ktor s vkol tchto reprezentci utvoren. Pre lepiu ilustrciu hypoteticky je mon, e jednou zpravidelne sa objavujcich reprezentci identity SR bude sksen krajina aokolo nej bude utvoren vznamn diskurz zdrazujci 268

odovzdvanie naich sksenost inm krajinm. Tento diskurz me by zrove silne previazan sreprezentciou pojmu rozvoj ako demokratizcia, i rast HDP. Do vahy samozrejme pripad irok paleta odlinch reprezentci rozvoj me by chpan aj negatvne ako detrukcia ivotnho prostredia, ako nieo, omu je potrebn zabrni. Pozornm hadanm hlavnch reprezentci sa vytvor mnoina niekokch hlavnch diskurzov, vrmci ktorch sa jednotliv reprezentcie mu rznym spsobom kombinova. Zaujmavou otzkou je tie to, do akej miery (a i vbec) sa bud li jednotliv diskurzy naprie dvomi skmanmi vsekmi diskurzu. Prve na tomto mieste je vhodn obohati postup Neumanna opodrobnejie kroky, ktor navrhuje Hansen. T ponka hne niekoko metodologickch krokov, ktor umouj podrobnejie popsa aanalyzova hlavn reprezentcie aokolo nich organizovan hlavn diskurzy. Prvm spresujcim krokom je identifikcia konkrtnych znakov, ktor sa pouvaj za elom kontruovania obrazov Seba, Druhch, rozvoja arozvojovej pomoci. Tento krok nadvzuje na trukturalistick teriu jazyka (porov. Hansen, 2006, 18-23). Poda nej znak nem vznam sm osebe, ale zskava ho a na zklade svojho umiestnenia vrmci truktry inch znakov. Pri aplikcii na zmienen prklad (SR ako sksen krajina) je hypoteticky mon predpoklada vskyt viacerch alch znakov, ktor sa vsvislosti stmto pojmom bud vyskytova abud ho napa vznamom (napr. expertza, uniktna transforman sksenos, zodpovedn jednanie, racionalita, at.). Podobn spresujce znaky bude potrebn identifikova ukadej zhlavnch reprezentci skmanch pojmov. Ako nsledn krok Hansen (2006, 41-46) odpora usporiada identifikovan znaky pomocou procesov linkingu adiferencicie. Podstatou linkingu je spjanie tch znakov, ktor sa navzjom podporuj, m posiluj vznik jednho vznamu skmanho pojmu podobne, ako bolo ilustrovan vpredchdzajcom odseku. Proces diferencicie erp zpredpokladu, e vznam pojmov sa utvra nielen prepojenm spodobnmi pojmami, ale aj cielenm odlenm od pojmov opanch: vznam pojmu ierny je posilnen nielen pozitvnym prepojenm spojmom tmav, ale aj na zklade odlenia od pojmu biely. Pri aplikovan na rozvojov matriu sa ponka in hypotetick prklad: procesy linkingu adiferencicie mu ukza napr. naviazanie znakov sksen, racionlny, demokratick spjanch sreprezentciou Seba, t. j. poskytovatea pomoci a ich nsledn diferenciciu od znakov nesksen, emocionlny a dikttorsk spjanch sreprezentciou Druhch, t. j. prijmateov pomoci. alm spresujcim krokom Hansen (2006, 46-51) je preskmanie priestorovej, asovej aetickej kontrukcie identt askmanch pojmov. Kde s hranice Seba aDruhch, ako am s definovan vpriestore? Od kedy s prtomn takto identity anakoko s premenliv/ trval? Spjaj sa setickmi sdmi aak no, sakmi? Podobn otzky umonia op podrobnejie popsa aanalyzova skman diskurzvnu matriu. Zveren krok, vktorom sa spja postup Neumanna (2008, 73) aHansen (2006, 51-54), spova vo vrstven (u podrobne popsanch) diskurzov. V tejto fze sa skma historick genza diskurzov, ich vznik avzjomn interakcie, prpadn vzahy dominancie amarginalizcie medzi nimi. Pomyslenm hermeneutickm kruhom sa tak vskum zrove vracia na zaiatok, do fzy zisovania informci ovvoji politiky ODA vase.

269

5 Zver
Rozvojov pomoc patr medzi kov sasti zahraninej politiky SR. Miera dkladne teoreticky ukotvenej diskusie tejto politiky vrmci vednej disciplny MV je vak vSR prekvapivo nzka. Pri vskume v oblasti MV s zrove v slovenskom akademickom prostred dlhodobo slabo zastpen postmodern vskumn prstupy. Vskum, ktorho metodologick rmec pribliuje predkladan text, m ambciu prispie kzapaniu oboch tchto identifikovanch medzier. Predstaven ambcia je napan prostrednctvom vykonania analzy slovenskho rozvojovho diskurzu. Vskum vychdza zepistemologickch aontologickch predpokladov postmodernho prstupu ku skmaniu socilnej reality. Substantvne sa predstavovan diskurzvna analza zameriava na skmanie oficilneho rozvojovho diskurzu Ministerstva zahraninch vec SR amimovldneho rozvojovho diskurzu Platformy mimovldnych rozvojovch organizci. Metodologicky vskum vychdza zprc Lene Hansen (2006) aIvera B. Neumanna (2008). Medzi mon prnosy predstavovanho vskumu patr aj jeho potencil by relevantnou sasou medzinrodne vedenej diskusie v rmci globlnej disciplny MV. Existujce zahranin prce venovan postmodernej diskurzvnej analze rozvojovch politk sa takmer bez vnimiek zaoberaj etablovanmi, tradinmi donorskmi krajinami. Diskurzvna analza rozvojovej pomoci SR me poskytn pecifick vskumn zistenia okrajinch, ktor podobne ako SR pozciu donora zskali len nedvno.

Kontakt
Ondrej Gaovi FSEV UK Mlynsk luhy 4 821 05 Bratislava Slovensk republika gazovic@gmail. com

Literatra
Bene, V. (2008). Diskurzivn analza. In Drulk, P. akol. (Eds.), Jak zkoumat politiku (pp. 92124). Praha: Portl. Bekov, N. & Mihlik, J. & Brezni, P. (2011). Rozvojov spoluprca aSlovensko vroku 2010. In Brezni, P. (Ed.), Roenka zahraninej politiky Slovenskej republiky 2010 (pp. 147-165). Bratislava: RC SFPA. Campbell, D. (1998). National Deconstruction: Violence, Identity, and Justice in Bosnia. Minneapolis: UMP. Chouliaraki, L. & Fairclough, N. (1999). Discourse in Late Modernity. Edinburgh: EUP. Cowen, M. P. & Shenton, R. W. (1996). Doctrines of Development. London: Routledge. 270

Gaovi, O. (2012). Slovak Aid oficilna rozvojov pomoc ako nstroj kontituovania identity SR? Mezinrodn vztahy, 47 (1), 22-46. Grenz, S. J. (1996). APrimer on Postmodernism. Grand Rapids: Wm. B. Eerdmans. Hansen, L. (2006). Security as Practice. Discourse Analysis and the Bosnian War. Abingdon: Routledge. Jackson, P. T. (2011). The Conduct of Inquiry in International Relations. Abingdon: Routledge. Jorgensen, M. & Phillips, L. (2002). Discourse Analysis as Theory and Method. London: Sage. Katzenstein, P. J. & Keohane, R. O. & Krasner, S. (1998). International Organization and the Study of World Politics. International Organization, 52 (4), 645-685. Koan, M. (2009). Jakou cestou po pozitivizmu? Pragmatismus avdeck realismus ajejich role ve vzkumu mezinrodnch vztah. Mezinrodn vztahy, 44 (1), 7-36. Kratochvl, P. (2006). Pozitivismus anormativismus vteorii mezinrodnch vztah. Mezinrodn vztahy, 41 (speciln slo). Lancaster, C. (2007). Foreign Aid. Chicago: UCP. Lipkova, . & Raslavsk, I. (Eds.). (2006). Rozvojov pomoc. Bratislava: FMV EU. MZV SR. (2009). Strednodob stratgia oficilnej rozvojovej pomoci SR na roky 2009-2013. Prstup 20. 2. 2012, zhttp://www. slovakaid. sk/?p=55 Neumann, I. B. (2008). Discourse Analysis. In Klotz, A. & Prakash, D. (Eds.), Qualitative Methods in IR (pp. 61-77). New York: Palgrave Macmillan. Profant, T. (2010). Fair Trade zpohadu postrozvojovho prstupu. Mezinrodn vztahy, 45 (2), 71-98. Rist, G. (1997). The History of Development. From Western Origins to Global Faith. London: Zed Books. Sachs, W. (Ed.). (1992). The Development Dictionary. AGuide to Knowledge as Power. London: Zed Books. Slalek, O. (2009). Postmodernismus. Ashley, Walker, Der Derian aCampbell. In Bara, P. akol., Dialog teori. Filozofick dilemata vzkumu mezinrodnch vztah. Praha: Slon. Smith, S. & Booth, K. & Zalewski, M. (Eds.). (1996). International theory: positivism & beyond. Cambridge: CUP. Walker, R. B. J. (1993). Inside/Outside: International Relations as Political Theory. Cambridge: CUP. Ziai, A. (Ed.). (2007). Exploring Post-development. Abingdon: Routledge. 271

272

Monosti alimity smioticko-funkcionln adiskurzivn analzy: Na pkladu reklamy Understanding is everything

Ji Pavelka Katedra medilnch studi aurnalistiky Fakulta socilnch studi, Masarykova univerzita, Brno

Abstrakt
Studie zkoum spomoc nstroj strukturalisticko-funkcionln adiskurzivn analzy reklamn text Understanding is everything spolenosti Gulf Oil Corporation, kter byl publikovn vroce 1984. Pokou se odpovdt na otzku, kter komunikan produkn kontexty, kdy adiskurzy konstruuj tento text amediovan obsahy stmto textem spojen. Hlavnm clem studie je vyhodnotit monosti alimity strukturalisticko-funkcionln adiskurzivn analzy voblasti reklamn aobecn masov komunikace. Klov slova: text, reklama, smiotick analza, diskurzivn analza, narativn analza, reklamn kampa

1 vod
Studie shrnuje auspodv autorovy nzory na dv autonomn, alepropojen metodologick orientace kvalitativnho vzkumu, na strukturalisticko-funkcionln adiskurzivn analzu (Pavelka, 1998; Pavelka, 2006; Pavelka, 2007; Pavelka, 2008). Formuluje tezi, podle n lze postupy akoncepty rozpracovan vdanch metodologickch oblastech spn uplatnit pouze vkooperaci sjinmi metodami, zejmna snarativn analzou, aza pedpokladu, e mediln texty jsou analyzovny vrmci komunikan produknch systm aproces. Clem studie je ukzat, jak analytick ainterpretan monosti se pi aplikaci strukturalisticko-funkcionln adiskurzivn analzy otevraj akter skal akter bariry se tmto metodologickm orientacm stav do cesty. Studie tuto problematiku zkoum na pkladu znakovho textu Understanding is everything, kter m siln smiotick, komunikan adiskurzivn potencil.

2 Znakov text Understanding is everything jako objekt vzkumu asbornk Cultural Studies jako komunikan mdium nesouc znakov text
Objektem vzkumu je znakov text Understanding is everything (viz Ploha . 1), kter je reprodukovn ve sbornku Cultural Studies (Grossberg, Nelson & Treichler, 1992) na stran 306 jako soust studie D. Haraway (1992). Zhlediska kulturnho transferu zkouman text pedstavuje citaci, ili je vylenn zkontextu primrnho komunikanho mdia aprimrn komunikace. 273

3 Doba vzniku, zadavatel, tvrce aproducent znakovho textu Understanding is everything

Studie D. Haraway neuvd, kdo text Understanding is everything vytvoil. Sdluje pouze, e vznikl abyl zveejnn vroce 1984 ae zadavatelem textu je Gulf Oil Corporation (GOC). Odpovdi na tyto otzky autor tto studie dosud nenael. 1 Nejvnjm interpretanm skalm se jev skutenost, e nen znmo komunikan mdium, kter text pvodn neslo, ani podoba pvodnho znakovho textu (mj. jak byl rozmrn azdali byl barevn i ernobl).

4 Kontext primrn asekundrn mediln prezentace textu Understanding is everything

Konstrukce textu Understanding is everything, zejmna rozshl, dvaceti osmi dkov literrn text tvoc soust jedn ze zkladnch st textu, vyluuje jeho televizn abillboardovou prezentaci ajako vhodn mdium naopak predikuje inzertn plochy periodickho tisku. Vhodnm komunikanm mdiem se rovn jev klasick plakt.

5 Analza znakovho textu Understanding is everything

5. 1 Zkladn stavebn jednotky znakovho textu Nejmen jednotkou titnho textu je takov typografick i ikonick obrazov vizuln konfigurace, kter je sto nst vznam, ale kterou nen mon dle rozloit na men vznamov jednotky. Touto jednotkou je slovo literrn nebo ikonick. Ze slov se skldaj vy vznamov jednotky: souslov, vty, odstavce, oddly, kapitoly atexty. Zkladnmi stavebnmi jednotkami textu na naratologick rovni jsou motivy. Motivy tvo pouze takov jednotliv slova jazyka aikonick slova i jejich souslov, kter jako zkladn konstrukn jednotky textu pedstavuj (reln anebo fiktivn) fakta akter nesou vyprvn apbh. 5. 2 Kompozice znakovho textu ernobl vtvarn artefakt, znakov text Understanding is everything, zalenn do studie D. Haraway, m rozmry 65 mm na ku a90 mm na vku. Je konstruovn pomoc ikonickch obrazov vizulnch aliterrnch znak akomponovn do pti odliitelnch, relativn samostatnch celk-prostor. Vstavba akompozice textu je typick pro plaktovou tvorbu. Zvtvarn typografickho hlediska pedstavuje stdm, vyven, harmonick apehledn celek dodrujc standardy profesionlnho designu vreklam (Parker, 2000). Vcel horn polovin artefaktu je umstna 1) fotografie detailu dotkajc se opi alidsk pae. Ve stedu doln poloviny artefaktu je 2) do sloupce umstn dvacetiosmidkov anglick text. Jeho vydlitelnou soust je 3) odlinou velikost a odlinm ezem psma zvraznn prvn dek tvoen vtou Understanding is everything. Ta, i kdy kon tekou, pln funkci nadpisu, vrmci reklamn komunikace funkci sloganu. 4) Prostor nalevo od literrnho textu je przdn, 5) prostor napravo obsahuje vpravm dolnm rohu logo, jeho soust je npis Gulf. Pod tmto vtvarn typografickm objektem je umstn
1. Naftask spolenost GOC zanikla 5. bezna 1984, kdy ji odkoupila spolenost Chevron. Ta vak nebyla ochotn (schopn?) prostednictvm sv ChevronTexaco Response Team na dan otzky odpovdt (Oborn 2004: 82).

274

text Gulf Oil Corporation. Vzhledem ktomu, e zachovv stejn ez psma, jak m vlastn literrn text, nikoli ez bezpatkovho psma umstnho do loga, je teba jej chpat jako soust aposledn dek literrnho textu. Text Gulf Oil Corporation dopluje afiremn ukotvuje logo, ale souasn funguje tak jako podpis autora aodesilatele celho reklamnho textu, m otevr nov producentsk anaratologick kontexty. 5. 3 Postavy ve fotografickm segmentu naratologickho plnu textu Postavy, ili klov kategorie narativnho plnu textu, jsou konstruovny prostednictvm motiv, ato jak vjazykov literrnm, tak i obrazov vtvarnm plnu textu. Fotografie, kter pedstavuje dominantn prvek celho artefaktu, zobrazuje prav horn konetiny anonymnch pslunk dvou rod zpodeledi hominidi ruku impanze aruku lovka bl rasy. Tyto ikonick vty prostednictvm artikulanho mechanismu pars pro toto odkazuj ke dvma postavm, jejich horn konetiny se dotkaj. Ztvaru lidsk ruky lze usuzovat na to, e jde ojemnou athlou enskou ruku, chlupatou konetinu lze oznait za opi api znalosti taxonomie vych primt ji lze druhov identifikovat jako impanz. S vjimkou oblieje dn jin st lidskho tla nem tak velkou symbolickou slu jako ruce. Pokud dan ikonick vty budeme chpat jako kulturn symboly, pak se na fotografii stetvaj dva bipolrn, obtn se dorozumvajc svty svt lidsk asvt ivoin, lidsk civilizace aproda jako hostitelsk ivotn prosted lovka. Zstupcem lidskho svta se stv pokud enskou pai interpretujeme jako indexov znak bl ena. Zsadn podl na artikulaci vznamu ikonickch vt tvoench dvma paemi m gesto. V rmci stvajcho gesticko-haptickho kdu fungujcho v euroamerick kulturn oblasti jde o gesto podanch rukou, pi nm lidsk ruka otoen dlan vzhru pijm opi ruku, kter se oni opr. Toto gesto vyvolv pedstavu dvn, dvry, porozumn, pomoci avzjemnosti avede kharmonizaci svta lidsk civilizace asvta prodnho. Skutenost, e jej vyjaduje ensk ruka tento vznam nejen dle posiluje, ale tak zmruje konfrontan slu danou vztahem civilizace aprody. Vznam tohoto gesta formuje adle roziuje slogan reklamnho textu, ani by ovem eliminoval fakt, e oteven ruka nen jen znamenm dobr vle, nbr i gestem sly amoci (http://mluvime-telem. euweb. cz/otevrena-dlan. html). 5. 4 Postavy vliterrnm segmentu naratologickho plnu textu Postava eny aopice je dle konstruovna akonkretizovna vliterrnm textu. ensk ruka je zde pisouzena slavn primatoloce dr. J. Goodallov, kter se od roku 1960 vtanzanijskm Nrodnm parku Gombe vnovala vzkumu impanz. Ke komunikaci zaznamenan na fotografii dolo tvrd literrn text bhem jednoho zpoad National Geographic Specials, vsrii, za kterou u po devt let jejho vysln na veejnoprvn televizi stoj Gulf Oil Corporation. Eufemicky je zde eeno, e GOC produkci tohoto poadu spolufinancuje. Literrn text interpretuje gesto vsouladu seuroamerickm gesticko-haptickm kdem, chpe jej jako spontnn gesto dvry (a spontaneous gesture of trust) ze strany impanze projeven lovku. Literrn text zobrazuje J. Goodallovou jako trplivou, vnmavou, pracovitou aspnou vzkumnici. Text toto gesto oznauje jako odmnu, kterou zskala J. Goodallov za lta sv obtav prce. Jejm vsledkem bylo nejen hlub aobjevn poznn ivota tohoto prodnho druhu, ale tak jeho ochrana.

275

Vliterrnm textu jsou dle konstruovny instituce, kter vnaratologickm plnu funguj jako postavy subjekty i objekty vyprvn. Nejsilnji exponovanou postavou se stala GOC. Dalmi jsou neziskov veejn vdeck avzdlvac instituce National Geographic Society (NGS), kter natoila dokumentrn seril National Geographic Specials, mj. oJ. Goodallov, aveejn neziskov televizn s Public Broadcasting Service (PBS), 2 kter seril odvyslala. Za vedlej postavy vyprvn lze dle povaovat instituce, kter udlily serilu osm cen Emmy, nominaci na Oscara aprestin Cenu George Fostera Peabodyho za , nepekonatelnou jedinenost vdokumentrn tvorb . 5. 5 Vyprav, autor aproducent textu Ke konstruovn postavy vyprave, autora a producenta textu dochz ji v rmci fotografie asloganu. Jejich pesnj podoba se vak utv a vpbzch vyprvnch vliterrnm textu. Tyto role jsou spojeny se spolenost GOC, kter se vnaratologick struktue textu dostala do prominentn pozice personifikovanho vyprave, nebo se podepsala pod literrn text. Jej logo umstn vpravm dolnm rohu textu dle signalizuje, e tato spolenost, zejm jej produkn tm zamen na komunikaci sveejnost, je spoluautorem i producentem textu. 5. 6 Propojenost pbh obsaench ve znakovm textu Znakov text obsahuje nkolik propojench pbh, kter vyprv instituce GOC. Na potku vyprvn stoj obsahov se doplujc fotografie aslogan. Jejich pbh odorozumvn se lidskho aivoinho svta rozvj literrn text pbhem odr. J. Goodallov. O tom, e jej vyprv ji fotografick text ae je obsaen tak ve sloganu, se ten dovd a vtextu literrnm. Vliterrnm textu se skrv potek pbhu zachycujcho aktivity ahodnotov postoje spolenosti GOC. Zliterrnho textu se ten dovd, e GOC podporuje vznik dokument vnovanch prod ajejich vysln na veejnoprvn televizi. Pbh spolenosti GOC se tak stane integrujc, nosnou aspojujc slokou narace. Na nj se napojuj stejn pbh oJ. Goodallov, jako pbh ojednom znejspnjch svtovch dokumentrnch televiznch seril National Geographic Specials. Pbhy obsaen vtextu Understanding is everything lze interpretovat vrmci odlinch komunikanch kontext adiskurz (Fairclough 2003), interpretanch (dominantnch aalternativnch) kd i zpsob ten (Hall 1980) aodlin pojatch (otevench nebo uzavench) text (Eco 1962). 5. 7 Pbh J. Goodallov interpretovan vdominantnm kdu Kd, na zklad kterho zkonstruoval text Understanding is everything jeho autor, pedstavuje dominantn, dohodnut kd, kter vyjaduje aprosazuje cle azjmy zadavatele textu naftask spolenosti GOC. Ten pijmaj avreimu preferovanho ten (prefered reading) aplikuj zejmna recipienti sni mediln gramotnost, konkrtn smenmi zkuenostmi zoblasti marketingov aPR komunikace, arovn recipienti, kte nemaj kdispozici informace oekonomickch problmech aneleglnch innostech americk GOC (http://en. wikipedia. org/wiki/Gulf_Oil_ Corporation). Slogan a fotografie se z pozic preferovanho ten stvaj nositelem obecn akceptovatelnho poselstv, kter polemizuje s druhocentrickou, falokratickou a ekonomocentrickou agresivitou
2. Spolenost PBS (The Public Broadcasting Service) funguje jako televizn vyslac s na principu neziskov aveejnoprvn organizace od roku 1969.

276

euroamerick kultury. Jsou manifestem odpovdnho pstupu postmodernho lovka kivoin i azprostedkovan kivotnmu prosted. Gesto zachycen na fotografii symbolizuje postoj apoznn, podle kterho ena je sto nejlpe naslouchat, pijmout apochopit dui prody. Pbh oporozumn odkazuje kstarozkonnmu mtu, vnm Bh dotekem ruky vloil dui do Adamova tla, m lidsk rod vydlil zprody. ena se dotekem ruky stv demiurgem porozumn, kter slibuje obnovit ztracenou jednotu mezi svtem lidskm aprodnm. Pbh oporozumn zskv nov dimenze pot, co vliterrnm textu je vyfotografovan ensk ruka oznaena za ruku dr. Goodallov. Do pbhu tak vstoup vda, piem postava J. Goodallov je zde spjata se symbolem zodpovdn vdy alidsk civilizace, zatmco postava impanze zstv symbolem ohroen prody. Vdanm vyprvn se tato kulturn symbolick hodnota napojuje na mtus solidarity aodpovdnosti vi svtu, na mtus matky jako ochrnkyn ivota ana mtus empatie fungujc jako pedpoklad i prostedek porozumn. Veuroamerick kultue jde vpodstat ofemininn mty. Diskurzivn konstrukt oporozumn aodpovdn vd vznikl vasoprostoru zpadn civilizace a je rovn pslunkm zpadn civilizace adresovn. Konceptualizovn je nejen ve sloganu, vgestu napaen ruky avpbhu J. Goodallov, ale tak vpostojch aaktivitch, ktermi se GOC vtextu prezentoval. 5. 8 Pbh spolenosti Gulf Oil Corporation interpretovan vdominantnm kdu Pbh naftov spolenosti GOC m vtextu podobu sebeprezentace, nebo tato spolenost zde vystupuje vnarativnm plnu textu jako vyprav i jako personifikovan postava vyprvn. Soud podle tvrzen obsaenho vreklamnm textu, clem spolenosti je podncovat zvdavost osvt a kehk celistvosti prodnho du uspokojit tuto zvdavost prostednictvm pozorovn auen; vytvet porozumn tomu, jak msto zaujm lovk vsti ekologickch vztah ajak je jeho odpovdnosti vi prod. Zmrem tto komunikace je sdlit konzumentm textu, e GOC je zodpovdn instituce, protoe podporuje vdeck vzkum arovn napomh, aby jeho vsledky byly dokumentrn zachyceny abyly nabzeny irok veejnosti. Jde oformu komunikace sveejnost, kter zdrazuje spoleensky prospn aktivity (corporate social responsibility). Reklamn text prav, e spojen National Geographic Society s televiznmi dokumenty je pouze jednm z dkaz toho, jak se Gulf zajm oivotn prosted ae jej zkladn devizou je pesvden, e dn myslc bytost se pece neme podlet na nien vc, jejich hodnot rozum. Reklamn text pedstavuje spolenost jako hrdinu ahlavnho aktra sociln zodpovdnho chovn ana tomto zkladu vytv jej pozitivn obraz. Do pbhu naftov spolenosti je zapojen pbh dr. Goodallov, ato jako pklad odpovdnho chovn lovka vi ohroen prod ajako pklad, kter nese poselstv, podle kterho proda alovk (civilizace) mohou t ve stavu harmonie. Vevyprvn apbhu spolenosti GOC je vyuit symbolick kulturn potencil dr. Goodallov. Tato postava, kter jako veejn znm arespektovan osoba zaujala v urnalistick komunikaci pozici nzorovho vdce (opinion leader), se vrmci marketingov komunikace dostv do firemnho ttu GOC, jako garant jejch mesiskch aktivit. Tento koncept vyrst zmaskulinnho dichotomickho schmatu My versus Oni, piem my lid jsme vnm prezentovni druhocentricky jako vvojov vy prodn druh, kter um pomoci mj. zvatm, aby peila vprod devastovan civilizac. 277

5. 9 Pbh J. Goodallov aGulf Oil Corporation interpretovan valternativnm kdu Pbhy prezentovan znakovm textem jsou oteveny interpretaci tak z pozice alternativnch kd nap. kdu ekologickho, feministickho nebo antikolonilnho (Merchant 1980, Haraway 1992). Interpret pracujc stmito kdy se nesolidarizuje smedilnmi obsahy, kter prostednictvm textu Understanding is everything chce it GOC. Naopak se domnv, e reklamn text pouze zakrv skutenou tv spolenosti achce ovlivnit azmanipulovat veejn mnn. Zady informanch zdroj toti v, e tato korporace sleduje zejmna ekonomick cle, aztchto dvod poruuje zkony, ni produ ana cizch, zahraninch zemch, kde t naftu, devastuje tak lidsk zdroje. Alternativn interpretace nezaleuje text do diskurzivn formace sociln, ale imagemakerov reklamy. Vtomto diskurzivnm rmci zskv vyprav apostava GOC rysy podvodnho jednn, nebo neusiluje odialog, oporozumn ao harmonizaci svta prody acivilizace. Naopak pod maskou sociln reklamy albivch hesel se pokou vytvoit pozitivn obraz firmy. Nevyuv, ale zneuv konstruktivn femininn mty, ulechtil zmry avzkum dr. Goodallov arovn dobr jmno NGS, televizn st PBS i dokumentrnho serilu National Geographic Specials. Alternativn interpretace vyprvn apostavy spolenosti spojuje smty, kter jsou svou povahou maskulinn a kter stoupenci postmodern kultury a obant aktivist vnmaj kriticky, anebo zcela odmtaj. Jde omtus racionality jako princip civilizanho pokroku, mtus onadazenosti lovka nad prodou, mtus etnick dominance bl rasy nad jinmi rasami amtus blho mue jako Mesie pedurenho kspchu. Postava Dr. Goodallov zhlediska alternativnho kdu nen chpna jako pklad avzor harmonizace svta civilizanho aprodnho, kter objevuje alidstvu nabz kl do ztracenho prodnho rje. Naopak je interpretovna jako pouh imagemakerov nstroj vrukou logocentrickho, etnocentrickho afalokratickho zadavatele reklamy (Tellis, 2000), kter m podpoit komunikan agendu GOC (McCombs, 2009). Obraz ensk dlan, oni se opr impanz pae, nevyvrac, ale potvrzuje adle upevuje mtus spnho blho mue, za jeho racionalitou aspchy se skrv bezohledn agresivita kapitalistickho ekonomickho trhu (Williamson, 1995).

6 Zvr
Studie dokld, e nstroje strukturalisticky fundovan smiotick adiskurzivn analzy jsou sto vyloit mediovan obsahy adiskurzivn konstrukty zprostedkovan textem, pokud se interpretovi poda odhalit diskurzivn pole, kter pln roli produknch kontext, akomunikan procesy, do nich text vstupuje. Pokud ovem nkter pole ankter kontexty aprocesy zstanou utajeny (nap. skutenost, vkterm komunikanm mdiu byl pvodn text Understanding is everything zveejnn), anebo nemohou bt vzhledem k omezenmu rozsahu studie analyzovny (nap. historie GOC, apovlen ekonomicko-politick situace USA), pak na interpretan map zstvaj bl msta. Studie pin svdectv otom, e nezbytnm pedpokladem spn interpretace je Gadamerovo hermeneutick pedrozumn (Vorverstand), anebo pokud tato komunikan kompetence chyb vzkum diskurzivnch formac, do n analyzovan text spad, ili vzkum textovch databz kultury fungujcch jako archvy vdn (Foucault, 1987). Studie souasn ukazuje, e bez pomoci naratologick analzy nen mon rozplst linie pbh, ve kterch se na osch Van Dijkova ideologickho tverce My Oni a Dobro zlo (2000, 135-184) formuj odlin a dokonce i vyluujc se diskurzivn konstrukty, piem nkter se zadavatel aautor reklamy pokou konzumentm vnutit ajin skrt. 278

Kontakt
Ji Pavelka Fakulta socilnch studi Masarykova univerzita Jotova 10 602 00 Brno esk republika pavelka@fss. muni. cz

Literatura
Dijk, T. van. (2000). Ideology: amultidisciplinary aproach. London: Sage Publications. Eco, U. (1962). Opera aperta. esk peklad in http://cirkus-umberto. ic. cz/OperaAperta. pdf (pstup 5. 1. 2012). Fairclough, N. (2003). Analysing discourse: textual analysis for social research. London: Routledge. Foucault, M. (1987). Slov aveci: archeolgia humanitnch vied. Bratislava: Pravda. Grossberg, L., Nelson, C. & Treichler, P. A. (Eds.). (1992). Cultural studies. London and New York: Routledge. Gulf_Oil_Corporation, http://en. wikipedia. org/wiki/Gulf_Oil_Corporation (pstup 7. 1. 2012). Hall, S. (1980). Encoding/Decoding. In S. Hall, D. Hobson, E. Lowe & P. Willis (Eds.), Culture, Media, Language. (pp. 128-138). London and New York: Routledge. Haraway, D. (1992). The Promises of Monsters: A Regenerative Politics for Inappropriate/d Others. In L. Grossberg, C. Nelson & P. Treichler (Eds.), Cultural studies (pp. 295-337). London and New York: Routledge. Merchant, C. (1990). The Death of Nature: Women, Ecology, and the Scientific Revolution. San Francisco: HarperCollins. Oborn, J. (2004). Porozumn je vm: Interpretace reklamnho plaktu optikou rznch diskurz. Brno: FSS MU. (Diplomov prce.) Pavelka, J. (2006). Diskurzivn analza ve vzkumu masov komunikace. In S. Magl & M. Mistrk (Eds.), Masmedilna komunikcia v interdisciplinrnom vskume (pp. 226-230.) Trnava: Fakulta masmedilnej komunikcie Univerzity sv. Cyrila aMetoda vTrnave. Pavelka, J. (2007). Jazykov komunikace vtitnch mdich zpohledu diskurzivn analzy. In P. Odalo (Ed.), Zbornk materilov zo 6. medzinrodnej vedeckej konferencie o komunikcii Kontinuitn adiskontinuitn otzky jazykovej komunikcie (pp. 301-310). Bansk Bystrica: Univerzita Mateja Bela. 279

Pavelka, J. (2008). Monosti alimity smiotick anaratologick analzy jako nstroj interpretace. In M. Bok & J. Rusnk (Eds.), Mdia atext II. Acta Facultatis philosophicae Universitatis Preoviensis. Jazykovedn sbornk 25 (pp. 158-171). Preov: Filozofick fakulta Preovsk univerzity vPreove. Parker, R. C. (2000). Profesionln design vreklam. Brno: Softpress. Tellis, G. J. (2000). Reklama apodpora prodeje. Praha: Grada Publishing Williamson, J. (1995). Decoding Advertisement: Ideology and Meaning in Advertising. London: Marion Boyars. Zbavn web oneverbln komunikaci aneb mluvme tlem, Oteven dla (Created & Developed by: Interactive Investment 2010) in http://mluvime-telem. euweb. cz/otevrena-dlan. html (pstup 10. 1. 2012).

Ploha 1

280

Ploha 2

Ploha . 2

Understanding

In a spontaneous gesture of trust, a chimpanzee in the wilds of Tanzania folds his leathery hand around that of Jane Goodall sufficient reward for Dr. Goodall's years of patience. The moment occurred in one of the National Geographic Specials, a series underwritten troughout its nine connecutive years on public television by the Gulf Oil Corporation. In a sense, it symbolizes what the whole series is about. Dr. Goodall's quiet triumph grows slowly over years of studying the chimpanzees from curiosity to observation and learning to understanding. Gulf underwrites the National Geographic Specials in the belief that the same sequence can occur within the vast PBS audience. Our goal is to provoke curiosity about the world and the fragile complexity of its natural order; to satisfy that curiosity trough observation and learning; to create an understanding of man's place in the ecological structure and his responsibility to it on the simple theory that no thinking person can share in the destruction of anything whose value he understands. It's an ambitious goal but we have embraced that challenge. Since 1975 when we helped bring the National Geographic Specials to PBS, the series has become one of the most watched in public-television history. It has earned eight Emmy awards, an Oscar nomination and coveted George Foster Peabody Award for unsurpassed excellience in documentaries. Association with the National Geographic Society and the television specials is only one aspect of Gulf's lively concern for the environment. But it is an especially proud one.

is

everything.

281

282

Kvalitatvny vskum vpomhajcich profesich

Kvalitatvny vskum aneopresvny prstup vsocilnej prci

Libor Klenovsk Pedagogick fakulta Univerzity Komenskho vBratislave, stav socilnych tdi alieebnej pedagogiky, Centrum vskumu

Abstrakt
Prspevok sa tka vyuitia kvalitatvnej vskumnej metodolgie aneopresvneho prstupu vpraxi socilnej prce. Neopresvny prstup sa charakterizuje ako symetrick vzah socilneho pracovnka aklienta, nestrcajceho kontrolu nad intervenciou socilnych sluieb do svojho ivota. Vymedzuje sa vzah neopresvneho aopresvnych prstupov. Dva sa do svislosti sHabermasovou teriou komunikatvneho konania askvalitatvnou vskumnou metodolgiou. Ako konkrtny prklad aplikcie sa spomna Chicago Area Project z30. rokoch minulho storoia. Kov slov: socilna prca, neopresvny prstup, kvalitatvne vskumn metdy, Chicagsk kola.

1 Socilna prca ako vedn odbor

Socilna prca ako praktick innos sa zameriava na jednotlivca, socilne skupiny a zemn komunity. Vplva aj na socilnu politiku ttu alegislatvu, aby zkony aich uplatovanie vpraxi zodpovedali potrebm tch, ktor sa obracaj opomoc na socilne sluby. Vr. 1991 vznikla na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenskho vBratislave prv katedra socilnej prce. Tm bola socilna prca zaraden medzi tudijn odbory vysokokolskho tdia. Zakladanie katedier pokraovalo aj na inch slovenskch vysokch kolch auniverzitch, pribdalo uiteov, ktor koncepne rozvjaj odbor. Zaalo sa diskutova oteoretickom ukotven odboru. Preto sa socilna prca profiluje ako vedn odbor, priom tento proces vsasnosti ete nie je ukonen (Ondrejkovi, 2011). Doteraz had jasn vymedzenie vsstave etablovanch teoretickch vied (Kvrov, 2011) apostupne sa stva vednou disciplnou. Je zrejm, e neme by isto teoretickou disciplnou amus obsahova aplikan as. A. Tokrov (2003) ju vymedzuje ako teoreticko aplikan vedn disciplnu so zameranm na prax. Striktn oddelenie teoretickho apraktickho poznania, svisiace sodstupom medzi vskumnkmi apraktikmi, sa zpostmodernho hadiska jav ako prekonan problm modernistickch koncepci poznania. Pretoe jazyk vdnenom postmodernom chpan u nie je iba prostriedok na reflektovanie reality, ale ako poukazuje Healy (2005) aj nstroj, ktor realitu men, sasn obrat kjazyku zmenuje vsocilnej prci rozdiel medzi vskumnkmi, ktor reflektuj socilnu 283

realitu, apraktikmi, ktor psobia na jej zmenu. Vrmci prstupu prax zaloen na dkazoch (evidence-based practice) socilny pracovnk vyuva vedecky validn diagnostick prostriedky na identifikciu problmov, vyber tak postupy aprostriedky socilnej intervencie, ktor vedeck vskum preukzal ako efektvne aktor s primeran charakteristikm klienta aodbornosti socilneho pracovnka. Vstupy svojej praktickej innosti vyhodnocuje adekvtnymi vskumnmi metdami apoda nich upravuje svoju aliu praktick innos (Rubin, Babbie, 2011). Urit nzorov nejednotnos spova votzke bliieho urenia vednho odboru socilnej prce: m si budova svoju vlastn teoretick zkladu, alebo sa vom maj integrova poznatky teoretickch vied (psycholgia, sociolgia, kultrna antropolgia)? Poda ns by bola chyba nevyuva pohad jednotlivch humanitnch vied na tak komplexn fenomn, akm je prca vprospech ud. Prve komplexnos vprstupe kloveku vytvra pecifick pozciu socilnej prce: integruje poznanie teoretickch vied do novho, komplexnho rmca. Teoretick zkladu socilnej prce preto charakterizujeme ako interdisciplinrnu. Pri budovan oboru narame na viacer koncepn akosti. Jednou z nich je problematick vzah medzi verejnosou aintitciami votzke distribcie moci.

2 Systm aprirodzen svet: opresvny verzus neopresvny prstup

Prpadov socilna prca (casework) reflektuje vzah socilneho pracovnka aklienta. Je vom prtomn moc, ktor me socilny pracovnk zneui voi svojmu klientovi, avice versa (Guggenbhl-Craig, 2007). Heidegger (1996) definuje spolubytie ako kontitutvny aspekt udskej existencie (bez neho by sa zns nestali udsk bytosti), avzhadom na pouvanie moci stanovuje dva mody starostlivosti odruhho: 1. odnmanie zodpovednosti, m sa druh me sta zvisl aovldan, a2. pomhanie druhmu za tm elom, aby sm zvldal svoje problmy. Socilna prca ako praktick odbor pracuje s oboma modmi vzahovania sa ku klientom. Na jednej strane je jej cieom pomoc jednotlivcovi knadobudnutiu schopnosti riei svoje problmy v medziudskch vzahoch, aby mohol slobodne a zodpovedne realizova monosti svojho bytia, aaktivizova ho vo vzahu kspoloenskmu systmu kasertvnemu presadzovaniu svojich prv, aby kontrolu zo strany systmu nahradila sebakontrola. Uplatuje sa stratgia posilovania (empowerment), ktor patr ku kritickmu vskumu. Sstreuje sa na moc asebakontrolu, ato nielen na mikrorovni, ale aj vpolitickom kontexte. Posilovanie zana dekontrukciou prejavov moci abezmocnosti. Uria sa hlavn problmy vzvldan svojho ivota adosiahnuten spsob ich prekonania, anapokon nastane rekontrukcia sria zmien, stanovench vpredchdzajcom tdiu. Nemusia by radiklne podstatn je, e klient ich identifikuje ako pozitvny posun. Moc je aspektom medziudskch vzahov, proces zmien preto zahruje aj interakcie salmi relevantnmi aktrmi (Fook, 2002). Na druhej strane lohou socilnej prce je rozvja systm formlnych intitci, ktor sce poskytuj socilne sluby, ale aj kontroluj ud arozhoduj oich osudoch. Ide odve roviny socilnej reality, ktor s vo vzjomnom napt. Laan (1998) hovor oambivalencii socilnej prce. Pri formulovan cieov avbere metd socilnej prce mono vyui dvojak perspektvu: na jednej strane ide osystmov perspektvu ana druhej strane operspektvu konania. 284

Systmov perspektva je pohad zvonku objektivizujci postoj systmu intitci kproblmom jedinca, konzumenta socilnej sluby. Cieom je prispsobi klienta systmu, prostriedkom je intitucionlny tlak. Socilny pracovnk je vykonvateom socilnej kontroly nad klientom (Fook, 2002). Socilne prispsobovanie pod ntlakom systmu mono charakterizova foucaultovskm termnom disciplinovanie. Disciplinovanie klienta hoci aj diskrtne oznaujeme ako opresvny prstup. Perspektva konania je pohad zvntra, zperspektvy prjemcu socilnej sluby. Oznaujeme ju pojmom prirodzen svet1. Socilny pracovnk sa sna porozumie prirodzenmu svetu klienta avo vzjomnej spoluprci vom vykonva zmeny vprospech klienta. Laan (1998) zmerne hovor odvojakej perspektve, anie odvoch perspektvach. Vzah medzi systmovou perspektvou aperspektvou konania toti nepovauje za antagonistick, ale komplementrny. Vychdza zHabermasovej (1987) terie komunikatvneho konania. Teria hovor, e v spolonosti paralelne prebiehaj dve modality dorozumenia: kontruovanie spolonho vznamu socilnych fenomnov pomocou diskurzu ariadenie spolonosti formlnymi intitciami, ktor mocensky reguluj vzjomn solidaritu. Pritom hroz, e intitucionlna regulcia prerastie vkolonizciu prirodzenho sveta2; systm pohlt prirodzen svet. Habermas vak nechce znii formlne intitcie: s potrebn, systm aivotn svet s na sebe navzjom zvisl. Preto regulcia ud formlnymi intitciami m svoje miesto popri spontnnej koordincii vspolonosti. Vrmci perspektvy konania jedinca sa uplatuje neopresvny prstup, nevyuvajci ntlak systmu na jedinca. Naprklad streetwork na verejnch priestranstvch av nzkoprahovch zariadeniach ponechva klientovi kontrolu nad situciou socilnej intervencie. Pretoe organizcie, poskytujce socilne sluby, s sasou systmu, socilna prca neme nebra do vahy jeho potrebu regulova prirodzen svet. Brinkmann (2001) sa prikla k ponmaniu roly socilnej prce ako intancie, ktor sprostredkuje medzi tmito dvoma rovinami, avak kontitutvne patr ksystmu. Preto aj vyhadvacia socilna prca3 poda neho vkonenom dsledku sli tomu, aby jedinec ochotnejie kooperoval so systmom. S tmto nzorom mono spene polemizova. Neopresvne prstupy klad v draz na schopnos jedinca i skupiny asertvne komunikova so systmom ameni ho tak, aby lepie vyhovoval potrebm ud. To sa vemi nepodob na kolonizciu prirodzenho sveta. Na rozdiel od tvrdenia Brinkmanna (2001, 145) socilni pracovnci vnzkoprahovch zariadeniach nemaj za chrbtom systmov moc vo forme sankci, ktor by mohli poui ako ntlak na klienta, aani ju nechc poui. Snaia sa zachova autonmiu nzkoprahovch zariaden voi opresvnosti systmu. Konkrtnym prkladom tohto problmu je sasn situcia v esku. Tamoj systm verejnej sprvy sa usiluje podriadi nzkoprahov zariadenia svojim vlastnm kritrim posudzovania kvality, svojim predstavm ointitucionlnej spoluprci avzahu ku klientovi. Stanek (2010) uvdza, ako sa intitucionlny systm moci akontroly sna vmanvrova neopresvne prstupy
1. Ekvivalentom pojmu Lebenswelt, pouvanho E. Husserlom, je Patokov pirozen svt. Hoci vsocilnych vedch sa pouva aj termn ivotn svet, pridriavame sa Patokovho termnu. 2. Socilna prca pozn obdobu absoltneho ovldnutia loveka intitciou. Tradin rezidencilne zariadenia obas negatvne vplvaj na svojich klientov. V30. rokoch minulho storoia sa zaali vUSA objavova tdie mapujce vplyv plnho podriadenia pacienta zdravotnckej rezidencii ( Johnson, Rhodes, 2007). 3. Na Slovensku pouvame oznaenie Ternna socilna prca (Klenovsk, 2011).

285

do svojho rmca. Polcia poaduje, aby nzkoprahov zariadenia pre uvateov injeknch striekaiek spolupracovali pri hadan dealerov a uvateov, dokonca aby socilni pracovnci nosili uniformy. Psychiatri oakvaj, e streetworkeri prived klientov rovno knim. Kappl (2010) upozoruje na svislos tohto tlaku slegislatvou. Zvzn tandardy kvality, vychdzajce zeskho zkona osocilnych slubch, pri financovan sluieb zohaduj len poradensk prcu sjednotlivcom, ktor treba tandardne vykazova formlne uzatvra dohody oposkytnut socilnej sluby avypracovva individulne plny. Spolon vonoasov aktivity, prca spravidlami i prvo klienta na pasivitu (klient nzkoprahovho zariadenia nie je povinn riei svoje problmy) sa nezohaduj. Zariadenia preto tlaia na klientov, aby aspo formlne uvdzali problmy, ktor by bolo mon individulne riei, adohaduj snimi ciele socilnej intervencie. Tak sa vnzkoprahovch zariadeniach prejavuje intitucionlna moc, ktor tam nepatr. Hoci neopresvny program potrebuje autonmiu, nie je voi systmu vantagonistickom vzahu. Naprklad neopresvny prstup kdieau vnzkoprahovom klube je komplementrny sopresvnym prstupom socilneho kurtora kdysfunknejrodine danho dieaa: me vyui svoju moc aprinti rodiov, aby dodriavali zkladn hygienick normy. Nzkoprahov klub vak opresvny prstup pouva neme stratil by nielen dveru svojich klientov, ale aj autonmne postavenie vsieti socilnych sluieb. Antiopresvny prstup, na rozdiel od neopresvneho prstupu, vychdza jednak zkritickch prstupov vsocilnych vedch, jednak zmylienok hnutia za prva spotrebiteov, anamiesto komplementarity usiluje oradiklnu zmenu systmu. Akkovek opresia zo strany socilnych truktr aintitci je vjeho rmci ponman negatvne (Healy, 2005; Navrtil, 2001). Repektovanie perspektvy prjemcu socilnej sluby, zakladajce sa na porozumen subjektvnym vznamom, ktor jedinec priklad svojmu sprvaniu akonaniu, ako aj partnersk vzah snm, spja neopresvny prstup skvalitatvnou metodolgiou. Apretoe socilna prca je hodnotovo ukotven odbor, spomedzi zkladnch prstupov ku kvalitatvnemu vskumu najviac svis saknm akritickm vskumom, kde sa zobjektov stvaj subjekty vskumu (Hendl, 2005). Vskum sa tak stva socilnou prcou asocilna prca zskava schopnos reflektova vsledky svojho psobenia. Saknm vskumom svis zameranie na siln strnky jedinca (Strenghts Perspective). Vychdza ztoho, e lovek, ktor m socilny problm, m vsebe pozitvne sily aschopnosti, len ich nevie uplatni. Tradine existuje orientcia nanedostatky i patolgiu, m sa vytvra negatvny obraz slabch, neschopnch jedincov. Ten sa vtla klientom (opresia m aj tto podobu), ktor si ho osvoja asprvaj sa tak, aby naplnili pochmrne oakvania svojho okolia. Strenghts Perspective sa orientuje na siln strnky klientov schopnosti, vlastnosti, zrunosti. Tm ich motivuje, aby rieili svoje problmy (Saleebey, 1992). Komunitn psychologick vskum (Community Psychology Research) sa svojimi ciemi ametdami (Rogers, 2008) pribliujekomunitnej socilnej prci, respektve predstavuje as jej metodologickej zkladne. Chicagsk kola vyvinula ternny vskum natoko previazan spotrebami praxe, e nielen inpiroval, ale priam etabloval vznik dnenej ternnej socilnej prce ako vyhadvacej, nzkoprahovej, sneopresvnym prstupom. Payne (2011) uvdza nasledovn podnety: 286

Koncept person-in-environment: vznam skupn, komunity aorganizanho kontextu pri socilnych intervencich (Chicagsk kola zdraznila vznam socilneho plnovania vkomunitch pre zlepovanie socilnych vzahov). Symbolick interakcionizmus: vznam rodiny, komunity, etnickej skupiny, subkultry pri kontruovan rol vprci, vo vonom ase i pri vzdelvan (Mead, Blumer). Zvldanie stigmatizcie, vyuvanie pozitvneho prstupu kuom mimo nae zvyajn socilne prostredie: porozumenie utvraniu rolovho sprvania poda intitucionlnych oakvan vrezidencilnych asemirezidencilnych zariadeniach (Goffman). tdium nepsanch pravidiel sprvania prslunkov socilnych aetnickch skupn (Etnometodolgia: Garfinkel). Streetwork orientovan na rizikovo sa sprvajcu mlde (Klenovsk, 2011) vznikol ako projekt sociolgov Chicagskej koly v30. rokoch minulho storoia. Vchodiskom bola socilna ekolgia asymbolick interakcionizmus. Vskumnci sa ptali, ako na seba vplvaj socilne skupiny amestsk prostredie, vktorom ij. Navrhli metdu ternneho vskumu prisahovaleckch komunt. E. Burgess aR. Park so svojimi tudentmi viedli vskumy zaloen na etnografickej ternnej prci, analze dokumentov arozprvan ivotnho prbehu. Ich iakmi boli naprklad L. Wirtha, ktor skmal ivotn tl obyvateov miest, apredstavite symbolickho interakcionizmu H. Blumer (Travers, 2004). Zmenilo sa chpanie role vskumnka ten sa zpozcie neutrlneho odstupu voi interviewovanmu posunul do pozcie astnka rozhovoru, vktorom obaja diskutujci vytvraj spolon vznamy (Plichtov, 2002). V roku 1934 vznikol komunitn projekt pre oblas Chicaga (Chicago Area Project, v alom texte CAP), ktor prepojil sociologick asocilnopsychologick koncepcie Chicagskej koly so socilnou prcou. Projekt realizoval Illinoisk intitt pre vskum mldee, za podpory R. Parka, G. H. Meada, E. Burgessa, L. Wirtha. Vedcim CAP sa stal sociolg Clifford Shaw. Delikvenciu mladistvch povaovali za prirodzen nsledok deteriorcie susedstiev v prostred modernho priemyselnho mesta. Preto bolo prvorad revitalizova ivot miestnej komunity, vktorej mlde ila. Pouila sa stratgia bottom up: komunita sa mala zbavi kriminality svojimi vlastnmi silami namiesto tradinch zsahov intitci zhora (top down), o bolo vzhode sFoucaultovm (2000) postrehom, e moc vychdza zdola, e aj ttna moc vyrast zrovne kadodennho ivota jednotlivcov arodn. Komunitn pracovnci boli vyberan z lenov miestnej komunity. Tm sa projekt odlioval od tradinch filantropickch a profesionlnych socilnych sluieb. CAP mal minimlnu riadiacu lohu, dominantn bola svojpomoc loklnej komunity. CAP repektoval teritorilnu aetnick identitu obyvateov aspolupracoval smiestnymi intitciami (v komunite zloenej zposkch prisahovalcov to bola miestna farnos acirkevn kola). Streetworkeri vykonvali tzv. chodnkov poradenstvo (curbstone counselling) komunikciu smladistvmi na verejnom priestranstve. Zaoberali sa mediciou medzi mladistvmi delikventami aspoloenskmi intitciami: polciou akolou. Vznikol chlapensk klub, ktor ponkal 287

portov aktivity ako nhradu za praliv delikventn aktivity naprklad as vmiestnej basketbalovej lige. Klub sa podobal nzkoprahovm klubom pre mlde, ak vznikaj vdnenej dobe. CAP mal vznamn vplyv na znenie kriminality. Formy, metdy aprincpy, ktor boli vyvinut pri jeho realizcii, sa preto rozrili po svete (Schlossman, Sedlak, 1983).

3 Zver
Socilnu prcu sme predstavili ako interdisciplinrny vedn odbor, zko spojen so socilnou praxou. Obsahuje rozlin protikladn tendencie sasnej spolonosti, zktorch sme vybrali naptie medzi truktrou formlnych intitci, ktor sme si vytvorili, aprirodzenm svetom naej kadodennosti. Hovor sa ostrate dvery bench ud vintitcie. Socilna prca m svoje eliezka vohni na oboch stranch psob vo verejnej sprve, ktor sleduje stabilitu systmu (a vykonva tlak na jednotlivcov, aby sa podriadili tejto stabilite), na druhej strane sa sna oemancipciu cieovch skupn, ktor s znevhodnen, voi spoloenskmu systmu (v tom prpade vyuva neopresvny prstup). Aby tieto zdanlivo antagonistick tendencie mohli fungova, potrebuj jednak vzjomn sinnos, jednak uznanie vzjomnej autonmie. Sdiac poda dynamickho rozvoja nzkoprahovch zariaden, neopresvny prstup sa vsocilnej prci vyuva stle astejie aintenzvnejie. D sa preto oakva aj narastajci zujem okvalitatvnu metodolgiu vsocilnej prci.

Kontakt
Libor Klenovsk Centrum vskumu stavu socilnych tdi alieebnej pedagogiky Pedagogick fakulta Univerzity Komenskho vBratislave oltsovej 4 811 08 Bratislava libor. klenovsky@gmail. com

Literatra
Brinkmann, H. H. (2001). Socilna prca asystmov terie. Trnava: Trnavsk univerzita, Fakulta zdravotnctva asocilnej prce. Fook, J. (2002). Social Work: Critical Theory and Practice. London: Sage Publications Ltd. Foulcault, M. (2000). Moc, subjekt asexualita: lnky arozhovory. Bratislava: Kalligram. Guggenbhl-Craig, A. (2007). Nebezpe moci vpomhajcch profesch. Praha: Portl. Habermas, J. (1987). The Theory of Communicative Action: Volume 2: Lifeworld and System: ACritique of Functionalist Reason. Boston: Beacon Press.

288

Healy, K. (2005). Social Work Theories in Context: Creating Frameworks for Practice. Basingstoke: Palgrave Macmillan. Heidegger, M. (1996). Byt aas. Praha: Oikmen. Hendl, J. (2005). Kvalitativn vzkum: Zkladn metody aaplikace. Praha: Portl, 2005. Johnson, M. McN., & Rhodes, R. (2007). Institualisation: ATheory of Human Behavior and the Social Environment. Advances in Social Work, 8 (1), 219-236. Kappl, M. (2010). Nzkoprahov zazen pro dti a mlde. In Smutek, M., Seibel, F. W., & Truhlov, Z. (Eds). Rizika sociln prce (s. 172 178). Hradec Krlov: Gaudeamus. Klenovsk, L. (2011). Ternna socilna prca. In Pruinsk, J., Kekov, M., Klenovsk, L., Labt, V., Mydlkov, E., Ondrukov, E., & Vitloov, I. Inpircie pre prax socilnej prce (s. 57-103). Bratislava: IRIS. Kvrov. . (2011). Teoretick problmy socilnej prce tematizovan vodbornch publikcich slovenskch autorov aautoriek. In Ondrukov, E., & Koscurov, Z. (Eds). Realita avzia socilnej prce (s. 184 192). Bratislava: Univerzita Komenskho. Laan, G. (1998). Otzky legitimace sociln prce. Ostrava: Zdravotnsociln fakulta Ostravsk univerzity. Navrtil, P. (2001). Antiopresivn pstupy. In Matouek, O. et al. Zklady sociln prce (s. 237244). Praha: Portl. Ondrejkovi, P. (2011). Socilna prca ako akademick disciplna ajej budcnos. In Ondrukov, E., & Koscurov, Z. (eds). Realita avzia socilnej prce (s. 120126). Bratislava: Univerzita Komenskho. Payne, M. (2011). Humanistic Social Work: Core Principles in Practice. Chicago: Lyceum Books, Inc. Plichtov, J. (2002). Metdy socilnej psycholgie zblzka. Kvalitatvne akvantitatvne skmanie socilnych reprezentci. Bratislava: Mdia. Rogers, W. S. (2008). Getting real how and why we should use qualitative research to make adifference. In Petrjnoov, M., Masaryk, R., & Lticov, B. (Eds). Kvalitatvny vskum vo verejnom priestore: Prspevky zo 7. esko slovenskej konferencie Kvalitatvny prstup ametdy vo vedch oloveku (s. 7-13). Bratislava: Kabinet vskumu socilnej abiologickej komunikcie SAV Bratislava. Rubin, A., Babbie, E. (2011). Research Methods for Social Work. Seventh Edition. Belmont: Brooks/Cole. Saleebey, D. (1992). Introduction: Power in the People. In: Saleebey, D. (Ed.). 1992. The Strenght Perspective in Social Work Practice (pp. 3-17). New York: Longman. 289

Stanek, J. (2010). Imprium vrac der esk ternn prce na prahu 21. stolet. In Smutek, M., Seibel, F. W., & Truhlov, Z. (Eds). Rizika sociln prce (s. 318 321). Hradec Krlov: Gaudeamus. Travers, M. (2004). Qualitative Research Through Case Studies. London: SAGE Publications Ltd. Tokrov, A. (2003). Socilna prca. Kapitoly zdejn, terie ametodiky socilnej prce. Preov: Filozofick fakulta Preovskej univerzity.

290

Analza sksenost tudentiek atudentov vysokch kl so stratgiami prevencie konzumcie alkoholu1

Ferdinand Salonna, Natlia Sedlk Vendelov, Jozef Benka, Mria Bakov Katedra pedagogickej psycholgie apsycholgie zdravia

Abstrakt
V prspevku je prezentovan projekt Program prevencie drogovch zvislost aAIDS pre vysokokolkov XI sdrazom na tvorbu aimplementciu alkoholovch politk vuniverzitnom prostred ajeho prv vsledky. Cieom projektu je na zklade vskumnch zisten zskanch kombinciu kvantitatvneho akvalitatvneho prstupu nartn mon odporania vprevencii problmovho pitia alkoholu medzi vysokokolkmi. Problmov pitie tudentov atudentiek vysokch kl je rozrenm aviacermi tdiami zdokumentovanm fenomnom. Prspevok prezentuje analzu sksenost tudentiek atudentov vysokch kl so stratgiami prevencie konzumcie alkoholu vuniverzitnom prostred. Hlavnou vskumnou metdou boli fkusov skupiny (8), realizovan vroku 2011. Diskutovan s retriktvne opatrenia vo vzahu kalkoholu vuniverzitnom prostred ako i realizovatenos preventvnych politk aktvne zahajcich vysokokolkov/ky. Kov slov: alkohol, tudenti, prevencia, fkusov skupiny. Grantov podpora: Podporen na zklade zmluvy sradom vldy Slovenskej republiky oposkytnut dotcie na podporu programov, iniciatv aaktivt voblasti nrodnej protidrogovej stratgie pre rok 2011 . OKPS 2011/160/68 Program prevencie drogovch zvislost aAIDS pre vysokokolkov XI sdrazom na tvorbu aimplementciu alkoholovch politk vuniverzitnom prostred. Iniciatva oCAP (on Campus Alcohol Policy). Vaka bohatmu medzinrodnmu vskumu v oblasti uvania alkoholu v populcii vysokokolskch tudentov vsasnosti existuje mnoho poznatkov ksocilnym, spoloenskm aosobnostnm rizikovm, ako aj protektvnym faktorom uvania alkoholu. Tieto vskumn poznatky s vemi uiton pre aplikciu do praxe, pretoe mu do vekej miery zefektvni prevenn programy, kampane, intervencie, i in aktivity zameran na redukciu konzumcie alkoholu. Na slovenskch vysokch kolch s preventvne opatrenia vtejto oblasti zva formlne, nesystematick, apreto mlo inn. Zahranin vskumy poukazuj na potrebu kolaboratvneho prstupu, ktor zdrazuje spoluprcu autort, tudentov ako aj irej komunity pri formulovan pravidiel konzumcie alkoholu vuniverzitnom kontexte. Rozhodujcim faktorom je, e pokia tudenti nemaj pocit, e s sasou procesu stanovovania pravidiel, mu voi nim zauja negatvny postoj, nech s pravidl akkovek. Ak tudenti neshlasia sexistujcimi pravidlami tkajcimi sa konzumcie alkoholu, s viac motivovan by sasou rozhodovania otchto pravidlch. To vkonenom dsledku napome aj efektivite pri uplatovan tchto pravidiel ato zvl, ak bud zohadnen ich nzory asksenosti.
1. Dlhia a rozpracovanejia verzia tohto textu vyla v sle 4/2012 asopisu Human Affairs: Postdisciplinary Humanities & Social Sciences Quarterly pod nzvom Experiences of Slovak University students with on campus alcohol policy, s. 579-590.

291

Vskumn tm, ktor pracoval na projekte Program prevencie drogovch zvislost aAIDS pre vysokokolkov XI sdrazom na tvorbu aimplementciu alkoholovch politk vuniverzitnom prostred. Iniciatva oCAP (on Campus Alcohol Policy) sa dlhodobo zaober vskumom voblasti prevencie uvania drog vysokokolkmi. Iniciatva oCAP je medzinrodnm projektom vskumnch tmov zaoberajcich sa alkoholovmi politikami vakademickom prostred. Projekt sa okrem Slovenska realizoval vBelgicku, Maarsku, Franczsku aDnsku. Vtejto tdii predkladme vsledky vskumu oCAP realizovanho na Slovensku. Sstredili sme sa na kvalitatvnu analzu nzorov apostojov vysokokolkov na konzumciu alkoholu, alkoholov politiky amonosti prevencie vuniverzitnom prostred (pozri aj Bakov et al., 2011).

1 Vskum
Vskumnou metdou zskavania dt boli fkusov skupiny zostaven zo tudentov atudentiek koickch vysokch kl. Realizovali sme 8 polotruktrovanch fkusovch skupn, ktorch sa priemerne zastnilo 8 tudentov/tiek2 a2 modertori (celkovo sa na diskusich podieali 4 vskumnci/ky, vdy dvaja pre 1 skupinu). Tmy vo fkusovch skupinch tkajce sa pravidiel predstavili modertori danej fkusovej skupiny. Tmy obsahovali okruhy tkajce sa uvania alkoholu na univerzite ana internte, povedomia opravidlch azkazu konzumcie alkoholu, anvrhov alkoholovch politk. Vzvere vskumu sme zorganizovali jednu skupinov diskusiu workshop so 6 modertor(ka)mi a30 astnkmi/astnkami tudentmi/kami. Prostrednctvom workshopu sme zisovali oblasti, vktorch m vysok kola poda vysokokolkov avysokokolok vy potencil vo vzahu kprevencii nadmernej konzumcie alkoholu. Diskutovanch bolo 10 oblast pre akciu vrmci prevencie konzumcie alkoholu poda svetovej zdravotnckej organizcie (WHO, 2009). Vetky diskusie boli nahrvan adoslovne prepsan. Vpriebehu vskumu sme zabezpeili validitu triangulciou modertorov aiastone aj triangulciou analyzujcich (Miovsk, 2006). Prepisy boli spracovvan metdou tematickej analzy (Braun &Clarke 2006) scieom hadania odpoved na otzky aichtriedenia do vznamovch trsov. Relevantn tmy, boli vymedzen scenrom. Vanalzach sme sa opierali aj osystm kdov vytvoren na zklade analz dt belgickej asti oCAP. Sledovali sme vynranie sa novch pecifickch tm, ktor sa ukazovali ako vznamn pre pochopenie systmu alkoholovch politk univerzt. Vzverenej fze jednotliv lenovia vskumnho tmu sledovali pecifick tmy, ich prelnanie bolo diskutovan, oponovan apublikovan (Bakov et al., 2011).

2 Formlne pravidl
Univerzita ako vek vzdelvacia intitcia m vo svojej politike vymedzen pravidl tkajce sa uvania alkoholu. Spravidla sa vzahuj na zamestnancov/kyne atudentov/ky. Zkaz alkoholu
2. Fkusov skupiny boli zostaven tak, aby neboli zloen predominantne zo tudentov, u ktorch sa predpokladali vyhranen nzory ku konzumcii alkoholu ak lohe vysokej koly vprevencii konzumcie alkoholu. Pri vbere astnkov astnok sa teda dbalo na pohlavie, typ vysokej koly, stupe tdia, angaovanos tudentov atudentiek (v tudentskej samosprve, orgnoch univerzity) asksenos salkoholom. iadny zastnkov nebol abstinentom, menej ako tvrtina vykazovala problmov konzumciu alkoholu (poda metodiky CAGE).

292

vuniverzitnch priestoroch vsasnom stave pretrvva predovetkm na formlnej rovni. Je zakzan uva alkohol anosi ho do koly, i na internt, by vpodnapitom stave na vuke, skke apod. Alkohol sa nepredva vkolskch bufetoch avjedlach (okrem jednej vnimky). Poda tudentov atudentiek je vak alkohol dostupn vinterntnych baroch, prenan cez vrtnicu ahojne uvan na interntoch. Jednou ztm, ktor ns zaujmala, bola informovanos / vedomos tudentov/tiek oexistencii pravidiel / zkaze uvania alkoholu na univerzite, ktor navtevuj, resp. na internte, kde bvaj. Shrnne meme kontatova, e vina tudentov nem presn informcie ohadom existencie pravidiel uvania alkoholu vuniverzitnch priestoroch. Napriek tomu, e udiskutujcich sa javilo by vinou vemi logick, e pravidl ohadom uvania alkoholu: urite s, musia by, niekde s napsan, niekde som to tal, vinou vdiskusich zaznievali ast protireenia. tudenti nemali istotu, kde s/by mali by uverejnen pravidl, ak je ich presn znenie. Najastejie protireenie sa tkalo zkazu uvania alkoholu na interntoch pretoe vznamn as tudentov bola presveden otom, e alkohol je mon popja na izbch. Tak jednoznane na internte na vrtnici je napsan, e salkoholom je vstup do interntu zakzan. Tam je tak oznam. 8/14 Neviem i to je aj vkolskch pravidlch, e tudent nesmie chodi pod vplyvom alkoholu na hodinu, na cvienie. 2/18 Zpohadu tudentov/tiek by bolo potrebn zvi informovanos aj zviditeni oznamy zkazu (emotikony) na vrtniciach univerzity/interntu, na chodbch, prpadne na izbch podobne ako to je so zkazom fajenia. Nvrhy smerovali k vyuitiu akademickho informanho systmu (sprva cez AIS na zaiatku semestra a/lebo tdia), podpisovaniu informovanho shlasu spravidlami obmedzujcimi/zakazujcimi pitie alkoholu na univerzite. Snedostatkami formlnych pravidiel zko svis ich nedodriavanie, resp. kontrola. Kontrola je vnman ako nedostaton, pri vuke sa takmer nerealizuje, na interntoch je nmatkov azkaz alkoholu (napr. nosenia alkoholu na izbu) sa obchdza. Existujce pravidl tudenti vnmaj vkonflikte srealitou, ktor zavaj. Vborne to vystihuje vyjadrenie: Je to tolerovan, ale je to zakzan. Nedslednos kontroly me svisie so spomnanou slabou informovanosou: ak je toti alkohol ticho tolerovan, dochdza kdezinterpretcii pravidiel. Zrove sobchdzanm formlnych pravidiel vznik nov systm neformlnych pravidiel, ktor popeme niie. 2. 1 Systmy kontroly pravidiel Ak sme sa na problm pitia pozreli zhadiska kontroly, vyvstali nm zrozhovorov dve zsadn tmy, ktor mono reflektova zo sasnej situcie alebo perspektvy zmeny: osoby kontroly (pitia, opitosti) aspsoby kontroly. Primrnymi, ak nie jedinmi osobami, ktor rieia problmy opitosti tudentov na vuke, s uitelia/ky. Ak je tudent/ka pod vplyvom alkoholu na vyuovan, najastejm postihom zo strany vyuujcich bva vylenie zhodiny. Ktomuto postihu vak dochdza vemi zriedkavo atudentov/tudentky pod vplyvom alkoholu zvykn uitelia ignorova. Na interntoch kontroluje tudentov/ky viacero osb: riadite/ka interntu, tudentsk polcia, profesionlna bezpenostn sluba, vrtniky/ci, upratovaky, tudenti/ky navzjom;

293

Spomenut osoby hraj svoju rolu v ren, dodriavan a udriavan ne/formlnych pravidiel. Vyuvaj tak rzne spsoby kontroly drby a uvania alkoholu tudent(ka)mi v priestoroch univerzity. Vdiskusich sme sa dozvedeli, ak s sasn spsoby kontroly: upozornenie, dohad; kontrola osb (a batoiny) pri vstupe do interntu; regulcia asu pre nvtevy azbavu (do 22. 00); monitorovanie priestoru chodieb kamerovm zariadenm; finann sankcie hrada za znien zariadenie; ierne body, tresty vyhodenie zinterntu, zvuky. Tak uns raz tak ili cez vrtnicu, ja som ila za tmi dievatami, aony to niesli vtake, no tie taky plne trngali, e to aj bolo vidie. Avrtnik sa pta: Dievat, o to tam mte? Ale ni, len chlieb. Ale no, nehovorte. Tak ich proste upozornil, e maj by ticho veer. 2/20 2. 2 Vzah typu univerzitnho prostredia kuvaniu alkoholu svislos sdodriavanm pravidiel Druh aspekt, ktor zanalzy vpoved tudentov vystpil do popredia bolo vnmanie dodriavania existujcich pravidiel vzvislosti od typu prostredia univerzity. Vhodnoteniach ne/formlnych pravidiel sa ukzalo ako determinujce zke prepojenie medzi miestom apravidlami, ktor na danom mieste vldnu. Prostredie univerzity, kde prebieha vuba aprostredie interntov je hodnoten plne rozdielne. V prvom rade bol internt vnman ako domov vzmysle osobnho, skromnho priestoru, vktorom nie je mon nariadenm redukova uvanie alkoholu, pretoe je to skromn vec kadho jednotlivca abol by to zsah do osobnej slobody. Na internte to sa ned [zakza alkohol], pretoe to je u fakt tak e, to lovek berie, e je doma. Stm e nikto nikoho nekontroluje, akoe rodiia, s tam tie pravidl, ktor mus dodriava, ke tam chce bva, o s tak minimlne si myslm. Tam ide oto, e lovek tam bva, e by sa tam aj tak ctil, e nie je obmedzovan, pretoe potom (. .) sa to ned. 8/31 Na druhej strane univerzitn priestory, kde prebieha vuba, tudenti chpu ako zamestnanie, teda miesto, ktor je prostredm profesionlnym a do istej miery verejnm. V diskusii zazneli nzory, e tam alkohol absoltne nepatr. Ve to je ako na pracovisku. To je plne to ist poda ma, ke lovek je opit vkole, ako keby bol opit vprci. 8/25 Diskutujci pomerne striktne odliovali vuku ainterntne bvanie as tm do istej miery aj as, kedy akde by alkohol ne/obmedzili. Podobne miera tolerancie voi nedodriavaniu pravidiel bola menia prve vprostred, kde je alkohol neprpustn. Zatia o poda diskutujcich pravidl, ktor by mali plati vpriestoroch univerzity, s sprvne, podobn pravidl pre internty s len formlne a existuje voi nim veobecn neformlna tolerancia, ktor je v rmci interntneho prostredia repektovan viac menej vetkmi stranami.

3 Neformlne pravidl
Prve pravidl, ktor sa ria sksenosou, predstavovali jadro diskusie, ako dominantn tma, ktor vytvrala prepojenia medzi informovanosou opravidlch avnmanm ich fungovania. 294

V diskusii sa vytvorila oblas neformlnych pravidiel, ktor vychdzaj skr zo sksenost ako z formlnych nariaden. Neformlne pravidl funguj hlavne na zklade dsledkov alebo nsledkov alkoholu aobmedzovania prv inch spsobench uvanm alkoholu. Konkrtna forma svis so veobecnmi spoloenskmi pravidlami. e ak chcete pi, tak to len e po tichu, avetko sme za sebou museli uprata my, avyhodi do kontajneru. To bolo tak pravidlo. Ans na to upozornila upratovaka, keby sme nhodou chceli pi. 2/20 Na rozdiel od formlnych pravidiel, neformlne pravidl s znmejie, ale rovnako maj svoj systm kontroly i pecifickch informantov. Naprklad upratovaky na internte psobia vrmci vlastnej iniciatvy ako sprostredkovateky neformlnych pravidiel naprklad aj obchdzania zkazu uvania alkoholu na izbe, zrove vak maj zhora pokyn, aby tudentov kontrolovali, i uvaj alkohol na izbch, pretoe przdne fae nachdzaj vodpadkoch. Spsob obchdzania formlneho zkazu je potom vhre tudentov supratovakami, kedy ony ich informuj ako to chod aumonia im vyhn sa problmom tm, e ich upozornia, aby si zakzan fae vynali zinterntu sami. To, oo tu ide, je vedom pohybovanie sa medzi formlnymi aneformlnymi pravidlami avhodou je ich lepia znalos, pretoe vedie kvyhnutiu sa problmom ansledne postihom. Podobne ako vrelnom ivote, kedy poznme mieru/toleranciu aspsoby poruovania uritch vymedzench pravidiel.

4 Medzi formlnymi aneformlnymi pravidlami

pecifickou intitciou, ktor sa pohybuje vpriestore medzi formlnymi aneformlnymi pravidlami je tudentsk polcia. tudentsk polcia je ne/formlny tudentsk systm kontroly apomoci pri situcich spojench spitm, ruenm nonho pokoja anienm majetku koly. Vznikla na zklade potreby posilni kontrolu na vrtniciach niektorch interntov, priom sa asom jej vkon doformoval. Formlnos tudentskej polcie spova vjej intitucionlnom ukotven vrmci interntu atudentskej obce. Rovnako s sformalizovan jej prvomoci, systm prce/kontroly apostihov, prijmania novch lenov apod. Podstatou prce polcie je kontrola prichdzajcich osb na vrtnici, rieenie sanost na hluk avtrnosti na izbch achodbch interntu. M relatvne dobre prepracovan systm kontroly atrestov, ktor je repektovan adoke uvanie alkoholu tmto spsobom regulova. Vychdzajc zo tudentskho spoloenstva, je vhodou tudentskej polcie, e vemi dobre pozn tern (tudentov) a teda pracuje aj s neformlnou autoritou. Neformlnos sa premieta aj do monosti vyjednvania pravidiel, naprklad omiere alebo odpusten trestu, oase ukonenia tudentskej interntnej akcie. Komunikcia prebieha cez neformlne kanly, rzne krtkodob dohody aneoficilne informcie sa ria predovetkm prostrednctvom osb alebo ide ozdieanie osobnej sksenosti. Tam je akurt to, e po desiatej veer m by kud. Ke je nejak akcia ohlsen, tak me by, toleruj to do polnoci. Ale ke u je vek bordel, tak u to zruia skr. T tudentsk policajti, o chodia. Ariei sa to tie strhvanm bodov. 5/18

295

Kontrola, ktor je zaloen aj na existencii uritch priateskch vzieb umouje udskej prstup krieeniu vznikajcich problmov. Na druhej strane vak neformlne vzahy asto psobia proti formlnym pravidlm. tudenti sa saovali na vnimky ztrestov na zklade znmosti, de facto na korupnos systmu, vktorom niektor osoby samotnch tudentskch policajtov nevynmajc mu formlne pravidl tkajce sa zkazu pitia alkoholu okzalo poruova. Ke je ten policajt znmy, dajme tomu, povie sa: Jano, nerob somariny, ete 15 mint ns nechaj. , tak myslm, e sa d dohodn. e to nebude bra tak kruto. 5/21 Shrnne meme kontatova, e pohybovanie sa tudentskej polcie vpriestore medzi formlnym aneformlnym m svoje pozitva inegatva, vyplvajce skr zo spomnanch neformlnych vzahov.

5 Na zver
Formalizmus zkazu uvania alkoholu na interntoch, ako sme ho nartli vyie, je jednm zo slabch miest zpasu univerzt salkoholom. Na jednej strane sme reflektovali slab informovanos ozkaze pitia ana druhej strane tie nedostaton kontrolu spojen stichou toleranciou pitia, hlavne na interntoch. Prve interntne pitie bolo poas fkusovch skupn najviac diskutovan i kritizovan. Ani vznik intitcie tudentskej polcie (na niektorch interntoch), povine zhodne prijman pozitvne, nie je stopercentnm rieenm. Neodstrauje uvanie alkoholu plne am aj svoje slabiny. tudentky atudenti vyjadrili viacero postojov kne/uvaniu alkoholu na univerzite, liacich sa mierou tolerancie kpitiu: 1. Presadenie nulovej tolerancie kalkoholu vo vetkch priestoroch univerzity. 2. Zavies relny zkaz uvania alkoholu vpriestoroch urench na vuku. Na internte by mal by alkohol tolerovan, ak jeho pitm neruia tudenti inch. Umoni pitie vrmci pravidiel, ktor nezasahuje do skromia amajetku inch. Pravidl uvania alkoholu formlne vymedzi. 3. Nvrhy konkrtnych pravidiel atrestov, miera tolerancie poruenia zkazu pitia alebo stavu podnapitosti vpriestoroch univerzity (na vuke, na internte), ak tudenta/ku niekto prichyt. Ja by som bola za to keby bolo tak pravidlo, e me pi, ale neprekro t hranicu nejakho nsilnho sprvania, alebo nienia majetku. Pokia je len opit avie sa chova, tak preo nie. 2/18 Nvrhy alkoholovej politiky tudentiek atudentov s nateraz vzvou aodrazovm mostkom, ak by bola va pre zmenu. Zatia vak ostva protialkoholov politika univerzt neprepracovan anedsledn.

296

Kontakt
Ferdinand Salonna Katedra pedagogickej psycholgie apsycholgie zdravia FF UPJ Tr. SNP 1 040 01 Koice ferdinand. salonna@gmail. com

Literatra
Bakov, M. [et al. ] (2011). Alma Alcohol Mater: Nzory tudentov na konzumciu alkoholu aalkoholov politiky vuniverzitnom prostred. Koice: Univerzita Pavla Jozefa afrika. Dostupn na: http://www. vvupp. sk/images/publikacie/aam. pdf Braun, V. and Clarke, V. (2006). Using thematic analysis in psychology. Qualitative Research in Psychology, 3 (2). pp. 77-101. Miovsk, M. (2006). Kvalitativn pstup ametody vpsychologickm vzkumu. Praha: Grada. WHO (2009). Handbook for action to reduce alcohol-related harm. Copenhagen: World Health Organization.

297

298

zkos azvldanie zae upacienta vperioperanom obdob zpohadu sestier

Jana Vanekov, Radka Beloritov, Tom Sollr stav aplikovanej psycholgie FSVaZ UKF vNitre

Abstrakt
Hospitalizcia aoakvanie opercie upacientov vyvolvaj zkos, ktor ohrozuje spen priebeh zkroku azotavovania. Zmierovanie zkosti svis najm so schopnosou sestier sprvne ju rozpozna. Cieom tdie bolo preskma, ako sestry voetrovateskej praxi vnmaj psychick prevanie pacienta. Uskutonili sme dve focus groups s12 sestrami zFN vNitre. Zpohadu sestier kad hospitalizovan pacient preva urit mieru zkosti. Zvldanie zvis od veku, pohlavia, vzdelania, socilneho zzemia, typu procedry acharakteristk prostredia. Sestry s citliv na signly zkosti i na pecifik sprvania sa pacienta pred apo opercii. Vedia, ako podporova pacientovo zvldanie situcie, no nemaj as ani monosti intervenova nad rmec zkladnch fyziologickch potrieb pacienta. Kov slov: opercia, zkos, zvldanie zae, oetrovatestvo, focus group Grantov podpora: APVV-0532-10 Psychometrick analza asyntza existujcich nstrojov na diagnostikovanie zkosti azvldania zae voetrovatestve.

1 vod
Oetrovatesk prax avskum sa psychologickm fenomnom vprevan pacienta, konkrtne zkosti, venuj vminimlnej miere (Gurkov, p, 2009). Vkadodennej praxi sa starostlivos orientuje na zabezpeenie zkladnch, naliehavejch potrieb pacienta, o sa odra aj vtom, e sestry prioritne stanovuj a rieia diagnzy, ktor sa tkaj telesnch funkci a bezpenosti aochrany pacienta ( Junttila, Hupli, Salanter, 2010). Zriedkav dokumentovanie psychickch, socilnych aspiritulnych diagnz je dsledkom tradinho biomedicnskeho modelu uplatovanho vzdravotnctve, ale aj vnmanej nedostatonej kompetencie sestier intervenova pri tchto problmoch (Holmanov, iakov ap, 2007). Sestry povauj diagnostiku zkosti za dleit, no pri stanoven diagnzy sa spoliehaj predovetkm na behaviorlne indiktory zkosti (napr. nepokoj, verbalizcia zkosti, nespavos, podrdenos), o me vies knepresnmu posdeniu stavu pacienta (Frazier et al., 2002). Potencilne zdroje nepresnosti s na jednej strane vo variabilite prejavov zkosti ukadho pacienta ana druhej strane vpozorovacch adiagnostickch schopnostiach sestry. Naim cieom je prostrednctvom metdy focus groups preskma, ako sestry vnmaj rzne psychick stavy pacienta, ako konceptualizuj dan tmu, zisti, ako definuj zkos azvldanie zae, na zklade oho usudzuj, e pacient preva zkos azvlda, resp. nezvlda za, i vedia tieto stavy posdi aprpadne intervenova. Zameriavame sa na to, ako sestry vnmaj psychick prevanie pacienta ai s schopn rozoznva aposudzova zkos azvldania zae, tj. ak s 299

ich predpoklady realizova diagnostiku psychickch stavov. Psychologick obsah avznam pojmov zkos azvldanie zae nie s predmetom vskumnho zujmu. Focus groups s prvou fzou projektu zameranho na diagnostiku zkosti a zvldania zae voetrovatestve, ktor kombinuje kvalitatvne akvantitatvne metdy vpodobe sekvennej stratgie (Creswell, 2003; Yardley a Bishop, 2008). vodn fza spova v kvalitatvnej explorcii skmanej tmy umouje zska vhad do podmienok, vakch prebieha prca sestry azisti, ako vyzer oetrovatesk diagnostika uns, porovna azjednoti pohady psycholgie aoetrovatestva na psychick prevanie pacienta vperioperanom obdob. Nasledujca fza bude zameran na kvantitatvne overovanie vhodnho postupu na oetrovatesk diagnostiku zkosti azvldania zae. Predpokladme, e sksenosti sestier tkajce sa vskytu zkosti, jej prejavov, nsledkov amonost intervenova vkadodennch situcich vnes do jej dizajnovania praktick aspekt (napr. orientcia vo fungovan oddelen, nastavenie meran, pecifikcia vskumnej vzorky apod.)

2 Metdy
Vber metodologickho rmca sa odvja od elu tdie, atm je zkladn orientcia vpodmienkach oetrovateskej diagnostiky zkosti uns. Vber vskumnej vzorky bol zmern, zaloen na princpe dobrovonosti aanonymity. Uskutonili sme 2 skupinov stretnutia spolu s12 sestrami, ktor psobia na rznych oddeleniach Fakultnej nemocnice vNitre (FG 1: chirurgick, traumatolgia, ortopdia, kardiocentrum, FG 2: kardiolgia, neurolgia, intern). Skupiny neboli homognne ani z hadiska veku a dky praxe, o mohlo ovplyvni otvorenos participantiek. astnky boli vvode oboznmen skovou tmou aciemi vskumu, bolo objasnen, e rozhovor bude zaznamenan na diktafn azskan informcie s dvern abud pouit vlune na vskumn ely. Po overen shlasu sasou vskumnci poskytli priestor pre prpadn otzky. Pripraven otzky sa odvjali od veobecnch kpecifickm aod neohrozujcich kcitlivm tmam, priom priestor venovan jednotlivm otzkami sa lil: 1. S akmi problmami pacientov sa stretvate najastejie, najbenejie? 2. S akmi psychickmi stavmi pacientov sa stretvate? 3. Ako pacienti prevaj to, e s vnemocnici? 4. V akch situcich, uakch pacientov sa stretvate szkosou? Ak je rozdiel medzi aktnymi aplnovanmi prpadmi? 5. Ak vplyv m zkos na prevanie pacienta? Ak je rozdiel medzi pacientmi, ktor id na zkrok so strachom atmi, o nejd so strachom? 6. Ako rozpoznvate zkos upacientov? Ako sa d na pacientoch pozorova? 7. Ako rieite problm zkosti u pacientov? Ako vnmate svoje monosti intervenova pri zkosti upacientov? Obe stretnutia trvali pribline 70 min. Diskusia bola zo strany modertorov riaden minimlne, najm vprpade odklonu od tmy. 300

Dta boli analyzovan rune zkladnmi postupmi analzy kvalitatvnych dt (kdovanie, vytvranie kategri, hadanie vzahov medzi kategriami). Vzhadom na zameranie, ktorm je orientcia v podmienkach oetrovateskej diagnostiky u ns, sa venujeme primrne deskripcii. Interpretujeme v kontexte ciea, tj. vzhadom na schopnos posudzovania zkosti a zvldania sestrami, nie na obsah samotn. Nam cieom nie je generalizova, len interpretova sksenosti konkrtnych sestier, sktormi budeme alej pracova. V rmci kontroly azvyovania validity vskumnci modertori uskutonili nezvisl kdovania prepisov nahrvok aporovnali proces avsledky svojho kdovania. Tieto texty tali aj al vskumnci oboznmen smetdou focus groups, ktor sa nezastnili zberu dt (pre zachytenie vetkch vznamov boli zapojen vskumnci z psycholgie i oetrovatestva). Vsledn sbor kovch kategri je syntzou zisten jednotlivch vskumnkov.

3 Vsledky adiskusia
Kovou kategriou skmanej tmy na zklade vpoved sestier je pacient so svojimi charakteristikami. Prevanie pacienta ovplyvuje mnoina faktorov. Na jednej strane s to pecifik jeho psychickho afyzickho stavu ana druhej strane faktory tkajce sa prostredia, zktorho prichdza, aprostredia, vktorom sa ocitol. Pacientovo prevanie sa prejavuje na rznych rovniach. Sestry vdiagnostickom procese doku identifikova prejavy pacientovej zkosti. Zrove vedia, ak intervencie uneho podporia zvldanie situcie. Uveden kategrie avzahy medzi nimi mono znzorni aj graficky (Obrzok 1).
Obrzok 1: zkos azvldanie zae zperspektvy sestier

301

3. 1 Pacient: Pacient je viac ako set diagnz Zvldanie zpohadu sestier primrne svis sosobnosou pacienta, ktor mono vymedzi demografickmi aekonomickmi charakteristikami (pohlavie, vek, vzdelanie afinann situcia pacienta), jeho psychikou ajeho zdravotnm stavom. To, ako pacient vnma situciu ochorenia ahospitalizcie, svis poda sestier spohlavm eny s zkostnejie, no vdodriavan lieebnho reimu s disciplinovanejie ako mui. Mlad pacienti prijmaj svoju situciu horie, najm ako okolo seba vidia omnoho starch pacientov. Ich obavy sa tkaj najm alieho fungovania vbenom ivote, km obavy starch pacientov svisia sohrozenm samostatnosti. Zhadiska vzdelania s poda sestier pacienti snim vzdelanm vo vzahu kochoreniu odovzdanej aviac dveruj personlu aliebe, km pacienti svym vzdelanm sa asto pod vplyvom nesprvnych informci snaia zska kontrolu nad situciou. Ako dleit tma sa ukzala ekonomick situcia pacienta. Mnoh zvauj, i si mu dovoli osta prceneschopnmi, atrpi ich to asto viac ako samotn zdravotn stav. Sestry voboch skupinch aj bez priamej otzky poukzali na rozdiely svisiace setnickou prslunosou. Sprpadmi rmskych pacientov maj sksenosti na kadom oddelen. Sich rodinnou sdrnosou, poverivosou aslabm dodriavanm lieebnho reimu maj sksenosti na kadom zpracovsk. Vpovede sestier vak vkonenom dsledku vyznievaj akceptujco: A najkrsnejie prevaj ochorenie Rmovia. Ke je jeden Rm chor, tak sto Rmov okolo, avetkch to bol. . . ! (E11). Medzi psychologick faktory, ktor vplvaj na to, ako pacient situciu zvlda, mono poda sestier zaradi vieru a duchovn potreby pacientov, bez ohadu na zvanos ich zdravotnho stavu. Vieraim uahuje vyrovnvanie sa so situciou aprijatie skutonosti anevyhnutnej budcnosti. ava dosiahnut prostrednctvom naplnenia duchovnch potrieb me by pre pacienta vterminlnom tdiu ochorenia poslednm krokom kpokojnmu odchodu. Ako nepriazniv sa ukzal dlhodob stres aahostajn postoj pacientov kvlastnmu zdraviu, ktor aj napriek vnosti stavu nie s ochotn prevzia zodpovednos za svoje sprvanie azmeni svoj ivotn tl. Sestry to pripisuj veobecnej tendencii pacientov oakva, e lekri urobia vetko potrebn bez ich vlastnho priinenia aasto to rieia zastraovanm pacienta pre jeho vlastn dobro: U ns je najhorie, e ke s pacienti po infarkte, alebo s plnovan, apovie sa im: Muste s na operciu do Bratislavy. Aza chvu faj na balkne! Tak ho za to hne sfkneme, povieme mu, e bude ma zznam vpapieroch, e dme podnet na poisovu anebude to ma zaplaten. Tak ostane odut, ale ako bohuia. . . Nai doktori sa tam oaruj fakt pod tm rntgenom apacient si ide zapli, natve to loveka. . . (F1). Adaptciu pacientov na nemocnin prostredie ovplyvuje aj predchdzajca ne/sksenos shospitalizciou: My tam mme takch, o djdu, o sa u ctia ako doma, vyberaj si izbu pacientka dola vaktnej fze, ale doniesla vek kufre, rdio, vetko presne nachystan, lebo ona u vie, o aako. (B2). Utchto pacientov nie je oddelenie cudzm prostredm apriebeh zkroku aj zotavovania je unich lep. Tretia skupina faktorov sa poda sestier tka zdravotnho stavu pacienta. pecifik jeho diagnzy (problm skomunikciou, sorientciou), prpadn komorbidita acharakter zkroku (aktny alebo plnovan) ovplyvuj vznanej miere jeho zvldanie situcie. Sestry za prvorad oetrovatesk lohu povauj tlmenie bolesti, ktor vplva na psychick stav pacienta: Pacient bez bolesti je dobr pacient. (E2). Zdrazuj prepojenie fyzickho apsychickho prevania aurujcu lohu psychiky: Boles sa d tlmi, strach sa ned! (D2) Kad choroba m 30% fyzickho a70% je vhlave, , pretoe po fyzickej strnke, ke m boles, tak mu d analgetikum, ke d opit, po desiatich, ptnstich mintach je plne bez bolesti, ale hlava, jak sa on na to nachyst, to je in (D1). pe1. Kdy vztvorke za vrokmi oznauj jednotliv participantky kadej bolo priraden psmeno aslica poda toho, i sa zastnila prvej alebo druhej FG.

302

cifick situcia nastva upacientov, uktorch je opercia rieenm dlhodobho problmu. Tto pacienti ju vtaj alepie sa sou vyrovnvaj, hoci me prina aj zvan zmeny: My mme teraz dvadsaron osteomyelitdu na oddelen, ktor ledva akal, kedy mu t nohu odre, amputuj. . . mlad lovek, beh po oddelen samputovanou nohou, jak znovuzroden. (C1). Informcie tkajce sa ekonomickch, demografickch, psychologickch amedicnskych faktorov sa uplatnia vdvoch fzach nasledujcej kvantitatvnej etapy vskumu. Vprvom rade napomhaj vo fze prpravy azberu dt (pecifikcia vskumnej vzorky, zaznamenvanie medicnskych dajov ako napr. medikcia, typ anestzie, i ide oopakovan zkrok apod.) ansledne vo fze interpretcie zskanch dt. 3. 2 Socilne zzemie aprostredie nemocnice: Zdomova do nemocnice asp Zvpoved sestier vyplva, e to, odkia pacient prichdza, akam sa po hospitalizcii vrti, me podporova, ale aj komplikova jeho psychick prevanie. Dobr socilne zzemie, socilna opora zo strany rodiny aperspektva starostlivosti po nvrate domov umouj pacientovi sstredi sa na liebu archle zotavenie, naopak samota, socilna izolcia alebopocit, e sa vdsledku fyzickch obmedzen stane praou pre rodinu, pacienta znepokojuj: Koko razy povie babke na vizite, e pjdete zajtra domov, aona od rna: jaj, toto ma bol, tamto ma bol, doma sa oma nikto nepostar. Apritom tri deti doma avetko dohodnut. (E1). Starostlivos ostarch pacientov po nvrate znemocnice svis aj skomunitou, kde ij sestry uvdzaj kontrast typickej sdrnosti ud na dedine vporovnan so ivotom vmeste: T jednoduch nemaj problm oetri si svojich starekov, ale utch zmesta je to in. Komunita vrazne pomha, kde ten pacient ije. (A1). Sestry uvdzali, e ke sa lovek stane pacientom, strata kontroly nad situciou apsychick za spsobia, e sa stane citlivejm na podmienky prostredia nemocnice, vktorom sa nachdza, prstup personlu azmeny vharmonograme hospitalizcie: Jeden pacient bol uns, okolo pdesiatky, povedali mu, e uns sa mu ned pomc, e bude musie s do Bratislavy na operciu. Tak jeho prv reakcia bola, e zostal ticho, prestal snami komunikova, iba hadel nepretne. Potom po chvli zaal by agresvny, e sa tu oneho nikto nezaujma, zaal po ns kria aproste bordel vek robi aasi po hodine zaal plaka. (F1). Poda sestier pacienti, ktor prevaj zkos, monitoruj svoje okolie viac aaj ben signly vyhodnocuj ako ohrozujce. To plat najm na jednotkch intenzvnej starostlivosti, na ktorch s asto hospitalizovan pacienti srozlinmi diagnzami aako zvldnutenmi prznakmi, napr. delrium. Pacienti neprijmaj dobre stratu skromia, spolon hospitalizciu muov aien, neustle svetlo, hluk aruiv technick vybavenie. Emcie s tu nkazliv astupuj sa asom, od nepokoja, cez hnev, negativizmus, niekedy a po verblne i dokonca fyzick toky na sestry. Celkovo pacienti reaguj lepie na pekn, upraven prostredie anajm prvetiv akomunikatvny personl, o je pre nich asto sasne znakom odbornosti. alie npomocn aspekty s prtomnos inch odbornkov, ako je napr. edukan sestra, psycholg, logopd, psychiater, najm ak doku zrozumitene objasni otzky pacientov, avneposlednom rade dostupnos informanch materilov. Pre n vskumn cie nie s poznatky ovplyve prostredia na prevanie pacienta prvorad. Tieto kontexty bude treba reflektova napr. vo fze interpretcie vsledkov kvantitatvnej fzy vskumu. 3. 3 Prejavy zkos sa prejavuje na rznych rovinch prevania pacienta. Sestry vnmaj najm prejavy vsprvan, vemcich avitlnych funkcich, ale doku zachyti aj kognitvne zmeny. Medzi najastejie behaviorlne prejavy patr vyhadvanie azskavanie pozornosti zo strany personlu irodiny. Pacienti sa prehnane sleduj, vprpade neistoty opakovane volaj na sestru anajm pred bliacim sa zkrokom kontroluj kad jej krok. Sestra je asto terom emci anekompro303

misnej kritiky, najm sdkou hospitalizcie sa hnev pacientov stupuje. Uniektorch pacientov nadobda formy a fyzickch tokov, uinch sa naopak objavuje uzavretos aproblmy skomunikciou. Pri nvteve rodiny pacienti dvaj najavo svoju zranitenos, uniektorch, najm starch, je pomerne ast simulcia rznych prznakov, ktor maj predi pobyt vnemocnici. Obvaj sa, e bud praou pre svoje rodiny aokolie. Pacienti sa lia vpotrebe zskava informcie o svojom stave, mnoh s ovplyvnen zavdzajcimi informciami z internetu alebo od inch pacientov. Dleit s pre nich najm informcie od sestier tkajce sa ich sksenost spacientmi spodobnmi diagnzami. Pre emocionlne prevanie je typick predovetkm nervozita, pla, hnev, strach (z nvratu ochorenia, zbolesti, zo smrti), neistota, bezndej, depresia, naptie auzavretos. Pacienti, ktorch ochorenie zasiahlo neoakvane, s plaliv adeprimovan, o asto vedie kproblmom skomunikciou. Sestry s citliv aj na dynamiku emci vo vyhrotench situcich, napr. pri neplnovanom odklade opercie (fza ticha, agresie, plau) alebo vterminlnom tdiu ochorenia (fza akania pomoci, rezigncie, zmierenia). Siln emcie sa medzi pacientmi ria auruj atmosfru na oddelen. Medzi alie pozorovaten prejavy zkosti patria zmeny na fyziologickej rovni: Tlak im vystpi pred operciou, normlne je 120 na 80, ale pred operciou 160 atelesnej rovni (tras, bledos vtvri, vraz tvre, hnaky, nechutenstvo, upadnutos vtvri, zmeny vo vraze o). Vkyvy vo vitlnych funkcich svisiace semocionlnym rozruenm mono sledova dokonca aj upacientov vkme. Sestry vpacientovch prejavoch doku interpretova aj kognitvne zmeny, predovetkm skreslen vnmanie asu: Ke musia chvu poka, tam tie minty im trvaj doslova hodiny (D1). 3. 4 Intervencie Sestry vedia, o u pacientov zmieruje zkos a podporuje zvldanie situcie. Na prv miesto klad poskytovanie informci, vzvislosti od potreby informovanosti, ktor sa upacientov li. Okrem sestry mu tto lohu plni iin odbornci (edukan sestra, psycholg, logopd, psychiater, fyzioterapeut) arzne informan materily. Dleit je aj medikamentzna lieba aprevencia zkosti. Poda dajov sestier je uvanie sedatv pomerne rozren amnoh pacienti prichdzaj do nemocnice svlastnmi liekmi proti zkosti.

4 Zver
Sestry na zklade kadodennej sksenosti vedia, ako vyzer zkostn pacient, ako sa sprva aako nedostaton zvldanie ovplyvuje jeho adaptciu aspoluprcu. Hoci nehovoria explicitne ozkosti apouvaj skr pojmy ako strach alebo nervozita, doku opsa prejavy zkosti na rznych rovinch avedia, ak intervencie by ju mohli upacientov zmierni. Vzdelanie ich oprvuje realizova diagnostiku zkosti aj prslun intervencie, no pracovn podmienky ponc upratovakou robme vetko (D2) im nedovouj venova sa omukovek nad rmec najnutnejch potrieb pacienta. Diagnostika sa realizuje zpovinnosti, formlne, neodra aktulne potreby pacientov asestry ju vnmaj ako odtrhnut do praxe: To je poda tch zahraninch kniiek vetko (C1). Prcu spacientovm psychickm prevanm si nemu dovoli vnma ako prioritu ani vkrajinch, kde je zdravotnctvo vomnoho lepej kondcii ( Junttila, Hupli, Salanter, 2010). Kovm zistenm pre plnovanie kvantitatvnej fzy je to, e sestry doku posudzova prejavy pacientovho psychickho prevania. Napriek tomu, e sestry maj mlo asu, s schopn na zklade pozorovania pacienta jeho psychick stav posdi. Sestry uvdzali, e by uvtali metdu, ktor by im uahila rozhodovanie otom, i je upacienta intervencia potrebn alebo nie. Preto vnasle304

dujcich etapch plnujeme ponknu sestrm rzne metdy na diagnostiku zkosti azvldania zae. Na zklade tatistickho vyhodnotenia ich psychometrickch charakteristk asptnej vzby od sestier ako posudzovateliek budeme overova najvhodnej spsob, ako diagnostikova pacientov psychick stav. Focus groups poskytli zrove priestor pre porovnanie psychologickho aoetrovateskho jazyka, ktor sa vpriebehu nasledujcej spoluprce budeme snai zosladi. Pre al postup bude dleit aj repektovanie asovho reimu sestry, ktor uruje monosti pre diagnostiku avyaduje uplatovanie efektvnych aekonomickch metd.

Kontakt
Jana Vanekov stav aplikovanej psycholgie FSVaZ UKF vNitre Kraskova 1 949 01 Nitra jana. vaneckova@ukf. sk

Literatra
Creswell, J. W. (2003). Research design. Qualitative, Quantitative, and mixed methods approaches (2nd ed.). Thousand Oaks: SAGE Publications. Frazier, S. K., Moser, D. K., Riegel, B., McKinley, S., Blakely, W., Kim, K. A. et al. (2002). Critical care nurses assessment of patients anxiety: reliance on physiological and behavioral parameters. American Journal of Critical Care, 11 (1), 57-64. Gurkov, E., p, J. (2009). zkos. In Gurkov, E., iakov, K., p, J. akol. (Eds.), Vybran oetrovatesk diagnzy vklinickej praxi. Martin: Vydavatestvo Osveta. Holmanov, E., iakov, K., p, J. (2007). Reflexia aplikcie oetrovateskch diagnz vo vskume. In Oetovatelsk diagnostika apraxe zaloen na dkazech. Ostrava: Ostravsk Univerzita. Junttila, K., Hupli, M., Salanter, S. (2010). The use of nursing diagnoses in perioperative documentation. International Journal of Nursing Terminologies and Classifications, 21 (2), 57-68. Yardley, L., Bishop, F. (2008). Mixing Qualitative and Quantitative Methods: APragmatic Approach. In Willig, C., Stainton-Rogers, W. (Eds.), The SAGE Handbook of Qualitative Research in Psychology. London: SAGE Publications.

305

306

Vyuitie metodolgie zmieanho vskumu pri tvorbe kompetennch profilov

Martin Huln1, Martin Martinkovi2, stav socilnej antropolgie FSEV UK, Bratislava 2 stav aplikovanej psycholgie FSEV UK, Bratislava
1

Abstrakt
V sasnosti na Slovensku zatia nie s definovan tandardy kvality pre vkon voblasti prce smldeou. lohou prieskumu bolo zabezpei kvalitn vstupn informcie pre potreby identifikcie pracovnch innost pracovnkov aktvnych voblasti prce smldeou, ktor predstavuj podklad pre zadefinovanie poadovanch kompetenci. Vstupy zprieskumu tvoria vchodisko pre vytvorenie minimlnych kompetennch profilov. Pre zabezpeenie dostatonej validity zskanch poznatkov voblasti kovch kompetenci bola pri procese realizcie zvolen metodolgia zmieanho vskumu kvalitatvne (behaviorlne interview, funkn analza pracovnho miesta) akvantitatvne metdy (overenie kompetennho modelu on-line dotaznkom). Kov slov: pracovnk smldeou, kompetencie, funkn analza prce, behaviorlne interview. Grantov podpora: Prieskum podporila IUVENTA Slovensk intitt mldee.

1 vod
V oblasti prce smldeou zatia nie s na Slovensku vytvoren tandardy kvality pre vkon prce pracovnka s mldeou1, o brni spoloenskmu uznaniu prnosov neformlneho vzdelvania vtejto oblasti (Fudaly & Leno, 2008). lohou prieskumu bolo zabezpei relevantn avalidn vstupn informcie pre identifikciu pracovnch innost pracovnkov smldeou, ktor tvoria podklad pre zadefinovanie kompetenci nevyhnutnch kefektvnemu vykonvaniu tejto prce. Dleitos kompetenci svis sich komplexnosou (presahuj jednotliv vedomosti azrunosti) aprepojenm na efektvny vkon. Kompetenn prstup m vek potencil aj vzhadom na rozvoj udskch zdrojov (Homer, 2001; Rausch, Sherman & Washbush, 2002). Kompetencie prispievaj khodnotnm aefektvnym vsledkom pre spolonos ijednotlivca apomhaj jednotlivcovi spa dleit nroky vrznych pracovnch situcich (DeSeCo project, 2005). Vstupy zprieskumu predstavuj podklady pri prprave vzdelvacch programov pre pracovnkov smldeou amono ich vyui ako vchodisko pri zavdzan tandardov pre budcu profesionalizciu pracovnkov smldeou.

1. Zkon opodpore prce smldeou . 282/2008 Z. z. ao zmene adoplnen zkona . 131/2002 Z. z. ovysokch kolch ao zmene adoplnen niektorch zkonov vznen neskorch predpisov definuje pracovnka smldeou, ako osobu, ktor 1) pripravuje aorganizuje podujatia alebo programy voblasti prce smldeou, 2) m kompetencie na prvne kony vplnom rozsahu, 3) je vpracovno-prvnom vzahu so zamestnvatemi uvedenmi v 15 ods. 2 zkona opodpore prce smldeou (napr. Centr vonho asu).

307

2 Metdy
Pri dizajne nho prieskumu sme vyuili triangulciu metd mix kvalitatvnych akvantitatvnych metd. 2. 1 Vzorka Vskumnej tdie sa zastnili pracovnci smldeou zverejnho, mimovldneho askromnho sektora (napr. pracovnci obecnch akrajskch radov vsekoch starostlivosti omlde, vchovn poradcovia, zamestnanci CV, kolskch klubov astredsk zujmovej innosti, pracovnci vmldenckych centrch registrovanch cirkv azamestnanci neziskovch organizcii). Respondenti boli osloven na zklade odporan expertnch pracovnkov voblasti prce smldeou ako aj zdostupnch zoznamov organizci aintitci voblasti prce smldeou. Celkovo sme analyzovali 15 pracovnch npln pracovnkov smldeou zverejnho, mimovldneho askromnho sektora. Behaviorlnych rozhovorov sa celkovo zastnilo 10 pracovnkov smldeou. On-line dotaznk kompetenci pracovnka smldeou vyplnilo spolu 71 pracovnkov smldeou 79% ien a15% muov. Dotaznk pozostval zhodnotenia dleitosti identifikovanch kompetenci. 2. 2 Postup ametodiky Prieskum sa uskutonil vobdob februr marec 2011 abol realizovan vniekokch krokoch: a. Komparatvna analza kompetennch rmcov voblasti prce smldeou veurpskom i svetovom kontexte. Na zklade tejto analzy bolo identifikovanch dev prierezovch oblast (pozri as Vsledky), zdruujcich vedomosti, zrunosti, schopnosti, lohy azodpovednosti voblasti prce smldeou. Tieto oblasti tvorili vchodisko pre nsledn funkn analzu prce atvorbu profilu pracovnch innost pracovnka smldeou. Pri analze boli pouit tieto dokumenty: Core competencies for youth work professionals (Department of youth & comunnity development, n. d.). Kansas and Missouri Core competencies for youth development Professional (OPEN Initiative, 2006). Core Competencies for Youth Workers and Volunteer Youth Workers in Singapore (National Youth Council, 2006). European portfolio for youth leaders and youth workers (Taylor, 2007). Youth Worker Competencies: Core Competencies (Bell et al., 2007) b. Vnadvznosti na komparatvnu analzu sme uskutonili funkn analzu prce pracovnka smldeou. Spovala videntifikovan funknch innost, ktor s hlavn apriamo svisia so zriadenm danej funkcie ako aj innost, ktor s dleit pre vykonvanie prce, ale priamo nesvisia sjej povahou. Vprvom kroku sme zo zskanch pracovnch npln pracovnkov smldeou identifikovali pracovn innosti. Nsledne sme poiadali vybranch 308

expertov (pracovnkov smldeou) ozaradenie tchto innost zhadiska ich funknosti. Na zklade tchto zisten sme vytvorili model pracovnch oblast a innost, ktor sme nsledne overovali behaviorlnymi rozhovormi. c. Behaviorlne rozhovory (competencybased interviews) sme realizovali s vybranmi expertmi (pracovnkmi s mldeou), ktor prejavili zujem o vskum (kritriom bolo, aby mali minimlne 5-ron sksenosti v oblasti prce s mldeou). Rozhovor bol zaloen na komplexnom posden innost aaktivt (rozhovory sa tkali oblast identifikovanch komparatvnou analzou) svyuitm modelu STAR Situation/Udalos Task/loha Actions/innosti Result/Vsledok (Yeung, 2008). Behaviorlne rozhovory slili naoverenie adoplnenie modelu pracovnch innost. Navye nm tieto rozhovory umonili identifikova dleit zrunosti aschopnosti pre efektvny vkon prce atak prepoji pracovn innosti skompetenciami. Vtradinom rozhovore (napr. pri vbere) je respondent dopytovan na slab asiln strnky, popis svojich pracovnch innost, svojich oakvan asksenost, prpadne na budce sprvanie. Pri behaviorlnom rozhovore, ktor sa tie vyuva na vber, prpadne hodnotenie zamestnancov, sa u vychdza z toho, e s identifikovan oblasti (napr. innosti, zrunosti, schopnosti, prp. kompetencie), ktor by mal dan lovek vedie efektvne vykonva, priom sa zisuje, do akej miery ich preukazuje. Preto nie je dopytovan na budcnos, ale na zait udalosti, ktor boli kritick pre vkon prce. Zisuje sa, ako sa vtchto situcich respondent zachoval, ako ich rieil ao povauje za kov pre ich spen vyrieenie. Priebeh rozhovoru ilustrujeme na prklade kompetencie Plnovanie aorganizovanie: 1. (Situation/Udalos): Prosm, porozprvajte mi odleitejudalosti, ktor ste mali za lohu zorganizova pre deti amlde. Kedy sa udiala? 2. (Task/loha): Ako ste sa dostali korganizovaniu tejto udalosti? 3. (Actions/innosti): Ako ste zaali tto lohu riei? Ak zdroje ste potrebovali akoho ste museli ete do plnovania zapoji? o vetko ste museli urobi pri plnovan? Sakmi problmami ste sa stretli? Ako ste ich rieili? o bolo dleit pre spen naplnovanie lohy? 4. (Result/Vsledky): Ako cel udalos dopadla? Ak ste dostali sptn vzbu na realizciu udalosti? o by ste prpadne zmenili pri jej optovnom plnovan? Jeden rozhovor trval od 60 do 90 mint, priom poas jednho rozhovoru bola venovan pozornos max. piatim prierezovm oblastiam. Rozhovory sme nahrvali na zznamnk aodpovede sme otvorene kdovali so zameranm sa na pracovn innosti azrunosti. Kdy sme nsledne zlili do kategrii, ktor urovali sbory pracovnch innost a zrunost. Tie sme porovnali svstupmi zfunknej analzy prce avytvorili model pracovnch innost akompetenci pracovnka smldeou. d. Vposlednom kroku sme prostrednctvom on-line dotaznka urili dleitos identifikovanch kompetenci pracovnka smldeou. Respondenti posudzovali jednotliv kompetencie poda dleitosti na 5 stupovej kle. Vstupy zdotaznka sme prepojili smodelom pracovnch innost akompetenci avytvorili kompetenn profil pracovnka smldeou. 309

3 Vsledky
Vstupom komparatvnej analzy bolo dev prierezovch oblast vprci smldeou: 1. oblas tvorby uiaceho sa prostredia, 2. oblas pozorovania ahodnotenia mldee, 3. oblas rastu avvinu mldee, 4. oblas rodiny aspoloenskej komunity, 5. oblas zdravia, bezpenosti avivy, 6. oblas profesionlneho rozvoja avodcovstva, 7. oblas interakcie sdemi amldeou, 8. oblas tvorby programu, 9. oblas interkultrneho uenia. Na zklade tchto oblast boli identifikovan akategorizovan pracovn innosti zpracovnch npln, ktor boli doplnen oinnosti identifikovan na zkladebehaviorlnych rozhovorov. Vsledkom je funkn model pracovnch innost pracovnka smldeou (Tabuka . 1).
Tabu ka 1: Model funknch pracovnch innost pracovnka smldeou Realizuje vchovn innosti sohadom na zujmy avvinov tdium det amldee vrznorodch oblastiach sdrazom na rozvoj obianskych, socilnych, ivotnch zrunost. Db na osobnostn rast mldee. Vnma skupinov dynamiku arznymi participatvnymi formami (individulnymi alebo skupinovmi) rozvja iniciatvnos, angaovanos azodpovednos jej lenov. Vypracovva metodick tandardy apokyny vrmci organizcie. Pracuje sdostupnmi aaktulnymi metodikami aprrukami. Pri svojej prci uplatuje irok klu metodickch postupov. Poskytuje konzultcie nim zlokm predovetkm vrovine zlepovania azefektvovania innost voblasti prce smldeou. Rad pri osobnom i karirovom rozvoji. Poskytuje adekvtnu sptn vzbu apouva rzne stratgie pri rieen konfliktov aproblmov. Poradenstvo poskytuje sohadom na zdrav vvoj mladch ud. Informuje podriaden zloky aostatnch lenov onovinkch tykajcich sa prce smldeou. Informuje rodiov, zkonnch zstupcov averejnos opodujatiach, vstupoch avsledkoch innosti. Rznymi spsobmi ametdami zisuje nzory, postoje apotreby nich zloiek aostatnch mladch ud. Na zklade tchto zisten ja schopn reprezentova mlde na miestnej, prpadne na nrodnej amedzinrodnej rovni. Uruje cie vchovy/vzdelvania. Pripravuje atvor aktivity aasov harmonogram pre deti amlde na zklade analzy ich potrieb azujmov sohadom na ich vvinov tdium. Uplatuje odborn poznatky otvorbe aktivt. Aktvne pracuje saktulnymi as dostupnmi metodikami aprrukami. Aktivity tvor sohadom na rozvoj intelektulnych schopnost mladch ud. Do tvorby programu aktvne zapja podriaden zloky (prp. proces iba odborne zastreuje). Navrhuje aimplementuje primeran motivan systm.

Priama vchovno-vzdelvacia innos mldee

Metodick innos

Poradensk innos

Informan innos

Advokan innos (obhajovanie zujmov mldee)

Tvorba programu pre mlde

310

Vspoluprci sexpertmi na tvorbu kompetennch profilov sme vdruhej etape zmodelu pracovnch innost identifikovali poadovan kompetencie svyuitm poznatkov skomparatvnej analzy abehaviorlnych rozhovorov (Tabuka . 2).
Tabu ka 2: Svis funknch pracovnch innost skompetenciami Interakcia sumi Motivovanie ud Prunos vrozman asprvan Prunos vrozman asprvan Interakcia sumi Motivovanie ud Analza arieenie problmov Analza arieenie problmov Interakcia sumi Analza arieenie problmov Plnovanie aorganizovanie Analza arieenie problmov

Priama vchovno-vzdelvacia innos mldee Metodick innos

Poradensk innos Informan innos Advokan innos (obhajovanie zujmov mldee) Tvorba programu pre mlde

Dleitos kompetenci sme nsledne vtretej etape overovali prostrednctvom on-line dotaznka. Medzi najdleitejie kompetencie zaradili respondenti (pracovnci smldeou) motivovanie ud, plnovanie aorganizovanie, interakcia sumi, tmov prca, prunos vrozman asprvan. Zo zskanch dajov sme nakoniec vytvorili kompetenn profil pracovnka smldeou.

4 Diskusia
Vstupy zprieskumu poskytuj relevantn podklad pre definovanie kompetennho profilu pracovnka smldeou. Nvrh modelu pracovnho profilu pracovnka smldeou je truktrovan do vzjomne prepojench oblast. Prvou je funkn model pracovnch innost, ktor popisuje to, o pracovnk smldeou rob, ak s jeho lohy azodpovednosti. Umouje odli innosti, ktor s pre prcu prioritn, tzv. funkn innosti a tie, ktor maj najm podporn charakter. Z uvedenej klasifikcie pracovnch innost vyplva, e pracovnk smldeou by mal by schopn realizova vzdelvaciu avchovn innos sohadom na zujmy apotreby mldee sdrazom na ich osobn rast. Mal by ma rozvinut poznatky ofyzickom, psychickom asocilnom vvine mldee ao ich zkonitostiach. Zdlhodobho hadiska by mal dokza uri ciele vchovy avzdelvania. Pri svojej innosti kladie rovnak draz na rozvoj jednotlivca i skupiny sktorou pracuje aaktvne atvorivo uplatuje prvky neformlneho vzdelvania. Kladie draz na vytvranie vzahu smldeou so zreteom na vekovo citliv chpanie mladch ud. Vprci smldeou by mal by schopn reflektova aktulne dianie vspolonosti aaktvnym spsobom umldee rozvja medzikultrne porozumenie. Pri svojej prci vyuva irok spektrum dostupnch materilov ametodk, ktor doke vhodne kombinova, aplikova aaj tvori. Db na prepojenie realizovanch aktivt sharmonogramom plnu innost aaktvne zapja rodinu amiestnu komunitu do innosti organizcie. Pracovnk smldeou aktvne demontruje svoje znalosti apri interakcii smldeou aspolupracovnkmi vyuva rzne facilitan techniky. Vzniknut problmy riei kontruktvnym spsobom. Vprpade, e potreby mldee presahuj jeho kompetencie aznalosti, mal by by zorientovan vmonostiach spoluprce sinmi odbornkmi. Zhadiska svojho osobnho rozvoja by mal neustle pracova na svojom alom odbornom raste aaktvne sa zapja do rozvoja organizcie, vktorej pracuje. Vdruhej asti profilu je uveden rove poadovanch kompe311

tenci aobsahuj zrunosti aschopnosti, ktor podmieuj efektvny vkon. Ukzalo sa, e uviny pracovnkov smldeou sa vyaduje vykonvanie kompetenci na nadtandardnej rovni. Mali by by schopn ich vykonva samostatne aj za meniacich sa podmienok avedie sa na ne adaptova atvorivo ich riei. Aby bolo mon nvrhnut kompetenn profil pouva pri alom rozvoji pracovnkov smldeou je dleit identifikova prejavy sprvania, ktor ved kvysokmu vkonu vrmci jednotlivch kompetenci avytvori nstroje na rozvoj ahodnotenie tchto kompetenci.

Kontakt
Martin Huln Krna 4092/34 811 07 Bratislava mato. hulin@gmail. com

Literatra
Bell, S., Geraghty, A., Simmonds, L., Shephard, W., Hampton, Z., Moir, F., et al. (2007). Worker Competencies: Core Competencies. Zskan da 9. februra 2011 zhttp://www. youthline. co. nz/images/stories/services/youth-worker-core-competencies. pdf Department of youth & comunnity development, New York. (bez dtumu). Core competencies for youth work professionals. Zskan da 10. februra 2011, zhttp://www. nyc. gov/html/dycd/ downloads/pdf/core_competencies_for_yw_professionals. pdf DeSeCo project. (2005, May 27). Definition and selection of key competencies Executive Summary. Zskan da 10. februra 2011, z http://www. deseco. admin. ch/bfs/deseco/en/index/02. parsys. 43469. downloadList. 2296. DownloadFile. tmp/2005. dskcexecutivesummary. en. pdf Fudaly, P., & Leno, P. (2008). Neformlne vzdelvanie det amldee. Bratislava:Iuventa. Homer, M. (2001). Skills and competency management (Elektronick verzia). Industrial and Commercial Training, 33 (2), 59 62. National Youth council. (2006, May 26). Core Competencies for Youth Workers and Volunteer Youth Workers in Singapore. Zskan da 11. februra 2011, zhttp://www. nyc. pa. gov. sg/index. php?option=com_content&view=article&id=31&Itemid=53. OPEN Initiative. (2006). Kansas and Missouri Core competencies for youth development Professional. Zskan da 10. februra 2011, zhttp://wikis. lib. ncsu. edu/images/e/e7/Core_Competencies_for_Youth_Development_Professionals. pdf Rausch, E., Sherman, H., & Washbush, J. B. (2002). Defining and assessing competencies for competency-based, outcome-focused management development (Elektronick verzia). The Journal of Management Development, 21, 184-200. Starr, B., Yohalem, N., & Gannett, E. (2009, October). Youth work core competencies Areview of existing frameworks and purposes. Zskan da 8. februra 2011, z 312

http://www. schoolsoutwashington. org/documents/Core%20Competencies%20Review%20October%202009. pdf Taylor, M. (2007, April). European portfolio for youth leaders and youth workers. Zskan da 10. februra 2011, z http://www. coe. int/t/dg4/youth/Source/Resources/Portfolio/Portfolio_en. pdf. Yeung, R. (2008). Successful interviewing and recruitment. London: Kogan Page Publishers. Zkon opodpore prce smldeou, . 282/2008 Z. z., 2, Ministerstvo kolstva SR (2008).

313

314

Smantick priestor spechu uud spostihnutm

Blandna ramov, Kvetoslava Vakov Pedagogick fakulta, Univerzita Komenskho Bratislava

Abstrakt
Prspevok je zameran na zistenie, ak je smantick umiestnenie pojmov spech aJa virom smantickom kontexte uud spostihnutm (experimentlna skupina) na rozdiel od ud bez postihnutia (kontroln skupina, N=60). Experimentlnu skupinu tvorili adolescenti so sluchovm postihnutm (N=18), stelesnm postihnutm (N=20), so zrakovm postihnutm (N=6) asmentlnym postihnutm (N=10). Sledovan pojmy (19) boli vybran tak, aby reprezentovali pozitvnu konotciou emonho prevania (lska, rados, astie, tba), negatvnu konotciu emonho prevania (agresia, neastie, smtok, boles, konflikt, choroba, nespech), definovali signifikantne inch (priatelia, otec, matka, partner/ka, srodenci, lovek so zdravotnm postihnutm). Vskumnou metdou bola obrzkov verzia Testu smantickho vberu (V. Doleal). Analzy poukzali na rozdielne smantick vzahy posudzovanch pojmov medzi skupinou adolescentov spostihnutm aadolescentmi bez postihnutia. Kov slov: spech, adolescenti spostihnutm, smantick priestor Grantov podpora: VEGA 1/0253/09 Kognitvne verzus socilne predpoklady spenosti uud spostihnutm.

1 vod
spech je kategria, ktor meme definova ako zdarn zakonenie silia osobnosti. Na spenos osobnosti je mon nazera ako na kategriu prevania spechu jednotlivcom, ako aj na socilne kontruovan realitu, ktor je vsledkom socilnej percepcie. Vnmanie spenosti je zvisl od mnohch determinantov. Jednm znich je truktra osobnosti, ako aj kontruovanie socilnej reality na zklade jej poznvania azskanch sksenost sdosahovanm vytench cieov. Inmi slovami, na percepciu spechu jedincom je potrebn nazera cez prizmu socilneho aivotnho kontextu, vktorom sa premietaj vlastnosti osobnosti, hlavne jej motivcia, apircie, hodnotov orientcia. spech je tak ovplyvnen vntornmi (osobnostnmi) ako aj vonkajmi (environmentlnymi) faktormi. V prevldajcom spoloenskom diskurze integrcie ud s postihnutm povaujeme za dleit sledova prevanie postoja a vnmanie spechu samotnmi postihnutmi ako aj intaktnou societou ako na to poukazuje aj tdia Masaryka (2010). Vsledn faktor nm dva monos sprvne posdi potrebn mieru pomoci spolonosti uom spostihnutm apoda Gromu (2008) jednm znstrojov sliacich na podporu prleitost integrcie postihnutch ud je poskytovanie karirovho poradenstva. Poda Pora (2007) je pri posudzovan osobnosti postihnutch potrebn vnma jej socilnu podmienenos, ktor determinuje pohad postihnutho na seba vmonostiach kompenzcie, resp. prekompenzcie. asto je poda autora dleit bra do vahy nielen rozsah astupe postihnutia, ale aj subjektvne hodnotenie socilneho vznamu postihnutia, t. j. akceptciu/odmietanie postihnutia usamotnej osobnosti postihnutho ako aj uintaktnej society. Znme s vsledky vskumov dokumentujcich vplyv druhu 315

postihnutia na ivotn tl. Poda Brozmanovej, Andrenskej aCabanovej (2005) je aktvny ivotn tl telesne postihnutch ovplyvnen viacermi faktormi (dostupnosou miest vktorch sa postihnut pohybuj, rovou medziudskch vzahov amonosami vyuvania vonho asu), zatia o umentlne postihnutch dominuje pasvny ivotn tl apotreba ma prcu ( Jakabic, Brozmanov, 2005). udia spostihnutm maj okrem samotnho postihnutia problmy voblasti komunikanch spsobilost (prejavujcich sa vuzavretosti, izolcii od society) ako aj vextrmnom sebahodnoten (nzke, alebo nekriticky vysok) (Por, 2007). Sebahodnotenie je ovplyvnen tm, ako je lovek hodnoten inmi azrove ako interpretuje tak svoje sprvanie ako aj sprvanie inch (Macek, 2008). Uskreslenho (nzkeho, alebo extrmne vysokho) sebahodnotenia meme predpoklada vntorne nekonzistentn, nekomplexn sebapoatie (t. j. vzah ksebe sammu) prejavujce sa nzkou adaptabilitou, potrebou dodriavania ustlenho stereotypnho reimu, skreslenou socilnou percepciou, o sa me premietnu do postojov avzahov kblzkym osobm. Inmi slovami, uud spostihnutm me by nepriaznivo ovplyvnen identitotvorn proces tkajci sa tak osobnej ako aj socilnej identity, o je vysoko citliv hlavne vo vvinovom tdiu adolescencie. Na strane druhej je tu majoritn societa, ktor m asto nepresn, stereotypn postoj kuom spostihnutm, ktor sa ahko premieta vsprvanm majcom prvky diskrimincie avkrajnom prpade aj rasizmu. Osobitne citlivou sa jav dan tma vspolonosti shospodrskou nestabilitou, vktorej je zven riziko netolerantnosti, diskriminanch, odmietajcich postojov kuom sinmi potrebami apoiadavkami, ktor skupina ud spostihnutm objektvne vykazuje. Preto sme si vzmysle uvedenho stanovili za cie zisti, ak je smantick umiestnenie pojmov spech aJa virom smantickom kontexte uud spostihnutm vkomparcii sumi bez postihnutia. Uvedomujeme si, e osobitne citlivou otzkou uadolescentov spostihnutm je prevanie subjektvneho zitku spechu, ktor m vplyv na stanovenie apiranch cieov ako aj ich motivciu. Ksledovaniu konotatvneho, t. j. subjektvneho vznamu pojmu prisudzovanho jedincom sme pouili psychosmantick metdu, ktor sa jav vhodnou pre zisovanie psychologickho vznamu sledovanch pojmov.

2 Metda
Participanti Vskumn sbor tvorilo 120 adolescentov. Ztoho experimentlna skupina (N=60) pozostvala zadolescentov so sluchovm postihnutm (N=18), adolescentov stelesnm postihnutm (N=20), adolescentov so zrakovm postihnutm (N=6), adolescentov smentlnym postihnutm (N=10) (graf 1). Kontroln skupina pozostvala zadolescentov bez postihnutia (N=60).

316

Graf 1: Zloenie experimentlnej skupiny (N=60)

19%

37% 11%

33%

telesn postihnutie zrakov postihnutie

sluchov postihnutie mentlne postihnutie

Vskumn metda Kzisteniu vytenho ciea sme pouili psychosmantick metdu Test smantickho vberu V. Doleala ([TSV], Urbnek, 2003), ato jej pvodn, obrzkov verziu. Psychosmantick metda je vybran za elom prieniku do vntornho sveta skmanch osob, tj. sveta, ktor nm ozrejm ako jednotlivec organizuje svoj systm vznamov (meljev, in Urbnek, 2003). Zkladn princp metdy spova vtom, e skman osoba prideuje kpredloenm verblnym pojmom objektom obrzky (symboly). Pouili sme pvodn verziu pozostvajcu zo estnstich archetypickch symbolov. Znich mus skman osoba vybra vdy po 8, ato poda toho, ktor obrzky sa jej zdaj vhodn na charakterizovanie posudzovanch pojmov. Kvytenmu cieu vskumu sme vybrali 19 pojmov tak, aby sme sledovali smantick umiestnenie pojmu spech a pojmu JA vpriestore pozitvneho emonho prevania (Lska, Rados, astie, Tba), negatvneho emonho prevania (Agresia, Neasie, Smtok, Boles, Konflikt, Choroba, Nespech) vspojen so socilne identotvornmi kategriami (Priatelia, Otec, Matka, Partner/ka, Srodenci, lovek so zdravotnm postihnutm). Prostrednctvom dvojdimenzionlnej projekcie vsledkov faktorovej korepondennej analzy (procedra optimlneho klovania) dajov z Testu smantickho vberu sme zskali grafick zobrazenia (ploty), ktor umouj slovn interpretciu smantickch vzahov posudzovanch pojmov. tatistick spracovanie sme realizovali pomocou programu SPSS 18. 0. Prvky, tj. sledovan verblne pojmy, sa zobrazuj vistom sradnicovom systme. Optimlne klovanie ako viacrozmern analza dt sa ukazuje ako vhodn spsob spracovania dajov, ktor kombinuje kvantitatvno-kvalitatvny prstup. Poda Filipa (2006) pri prci sanalzou ainterpretciou dt zTestu smantickho vberu je dleit spoji kvantitatvny prstup skvalitatvnym, nakoko len kvalitatvny prstup sa poda autora jav ako nedsledn. Bez neho vak nie je mon odkry o om dta s (Filip, 2006, 74). Tento prstup sme kombinovali aj my vnaom vskume avsledkom boli pozin mapy (obr. 1, 2). Analzu ainterpretciu pozinej mapy sme robili zhadiska zhlukov (z hadiska blzkch pozci, tj. sledovali sme pojmy, ktor sa vgrafe zobrazili blzko seba) ako aj zhadiska os (tj. ktor pojmy s na grafe vopozinom postaven). Tento postup analzy dt odpora Urbnek (2003). Zdrazuje, e na jednej strane odstrauje logick nedostatky klasickho spracovania dt navrhnut autorom Testu smantickho vberu (rozloenie pojmov do 317

tyroch kvadrantov: lsky, nenvisti, indiferencie, ambivalencie) ana strane druhej zvyuje validitu areliabilitu vslednch zisten. Pri interpretcii sa zaujmame nielen oto, preo s sledovan pojmy umiestnen blzko seba, ale aj preo s niektor pojmy vopozcii.

3 Vsledky
Smantick blzkos pojmov, ktor tvoria urit zhluk spolu sanalzou ich rozloenia poukazuje na rozdielnu percepciu uadolescentov spostihnutm na rozdiel od adolescentov bez postihnutia. U adolescentov s postihnutm (experimentlna skupina) sme prostrednctvom korepondennej analzy vymedzili dve dimenzie (sila ich rozdielu vykazuje 92%), ktor organizuj podnety z Testu smantickho vberu. Prv dimenzia je definovan polaritami kladn verzus zporn adruh polaritami individulne verzus socilne (obr. 1). Pojmy skladnou konotciou vymedzen pozitvnymi emciami (astie, Rados, Lska, Tba) s sstreden na avej strane do dvoch kvadrantov, vktorch sa umiestnili socilne identotvorn kategrie reprezentujce blzke osoby (Priatelia, Otec, Partner/ka, Srodenci, Matka). Pojem spech je umiestnen vkladnom kvadrante, avak blzko zpornho kvadrantu avzdialen od referennch pojmov reprezentujcich mikroprostredie adolescentov avlastn osobu predstavujcu pojmom Ja. Pojem Tba sa viae kpojmom Rados aPriatelia, ktor s od pojmu Ja vzdialen. Pojem Ja je vskupine adolescentov spostihnutm umiestnen vnegatvnom kvadrante spolu spojmami Konflikt alovek so zdravotnm postihnutm. Pre umiestnenie pojmu Ja bol zrejme urujci faktor identifikcia sa spostihnutm (reprezentovan pojmom lovek so zdravotnm postihnutm). Neboli to vak faktory socilneho mikroprostredia reprezentovan blzkymi osobami, ktor by mohli tvori vznamn oblas socilnej opory anebol to ani spech. Pojmy Choroba aBoles sa viau spojmom Agresia as od pojmu Ja vzdialen, aj ke negatvne reflektovan rovnako ako aj negatvne prevan pojem Nespech. Ako sa organizuj verblne podnety pouitm korepondennej analzy ukontrolnej skupiny, t. j. adolescentov bez postihnutia je dokumentovan na obr. 2. Vdimenzii pozitvne verzus negatvne je vidie blzkos pojmov Ja, Matka, Partner/ka, t. j. ist spojenie pojmu Ja sreferennmi skupinami prezentujcimi blzke osoby (Matka, Partner/ka), o poukazuje na dleitos mikroprostredia pre skupinu adolescentov bez postihnutia. Pre umiestnenie pojmu spech boli urujce vznamne in osoby (Priatelia, Otec a Srodenci) ako aj ist apircia demontrovan pojmom Tba. Vetky spomenut pojmy maj pozitvnu konotciu, t. j. nachdzaj sa vpozitvnom kvadrante. Negatvnu konotciu maj pojmy Choroba, Boles a Smtok, ktor s vjednom kvadrante spojmom lovek so zdravotnm postihnutm. Na Nespech je adolescentmi bez postihnutia nazeran negatvne aviae sa knemu Konflikt aAgresia, o me by dsledkom stereotypnho, prpadne diskriminanho postoja kloveku spostihnutm. Porovnanm experimentlnej a kontrolnej skupiny s evidentn rozdiely v pripisovan subjektvneho vznamu pojmu Ja ktor je adolescentmi spostihnutm umiestnen vkvadrante snegatvnymi emciami spolu sKonfliktom alovekom spostihnutm. Zatia o ukontrolnej skupiny je pojem Ja pozitvne prevan aspojen sreferennmi pojmami reprezentujcimi blzke osoby (Matka, Partner/ka) apojem lovek spostihnutm je negatvne posudzovan aumiestnen vkvadrante spolu spojmamiBoles aChoroba. Pojem spech je uadolescentov spostihnutm, ako aj uadolescentov bez postihnutia pozitvne prevan, aj ke uadolescentov spostihnutm je situovanie pojmu spech blzko negatvneho kvadrantu, t. j. jeho miera prevania je menej pozitvna ako je tomu vkontrolnej skupine. Vex318

perimentlnej skupine (t. j. uadolescentov spostihnutm) je pojem spech vzdialen od vlastnej osoby reprezentovanej pojmom Ja, na rozdiel od kontrolnej skupiny (t. j. adolescentov bez postihnutia), kde je takmer rovnak intenzita pozitvnej percepcie oboch sledovanch pojmov.
Obrzok 1: Smantick priestor tvoren podnetmi Testu smantickho vberu (symetrick normalizcia) pre experimentlnu skupinu (N=60)

Optimlne klovanie: Experimentlna skupina

Rados Tba

Priatelia astie spech Ja Konflikt lovek so zdravotnm postihnutm Agresia Choroba

Otec

Lska

Partner/ka Srodenci Matka

Neastie

Nespech

Smtok

Boles

Optimlne klovanie: Kontroln skupina

spech astie

Tba Rados

319
lovek so zdravotnm postihnutm Boles

Obrzok 2: Smantick priestor tvoren podnetmi Testu smantickho vberu (symetrick normalizcia) pre kontroln skupinu (N=60)

Optimlne klovanie: Kontroln skupina

spech astie Priatel ia Otec

Tba Rados Srodenci

lovek so zdravotnm postihnutm Boles Smtok Choroba Agresia Nespech

Matka

Lska Ja Partner/ka

Konflikt Neastie

4 Zver
U adolescentov so zdravotnm postihnutm sme zaznamenali pozitvnu konotciu pojmu spech, ktor je percipovan ako vzdialen od ich osobnosti. S lovekom so zdravotnm postihnutm sa adolescenti so zdravotnm postihnutm identifikuj aprevaj ho negatvne. Spjaj ho spojmami Konflikt, Agresia, Choroba, Nespech, Boles. Pozitvne emon prevanie je uadolescentov so zdravotnm postihnutm spojen so signifikantne inmi osobami (Otec, Partnerka, Srodenci, Matka, Priatelia), ktor s vak od ich osobnosti vzdialen. Adolescenti bez postihnutia spjali pojem spech so astm, Radosou adleitmi inmi osobami (Priatelia, Otec, Srodenci). spech teda prevali pozitvne aspjali ho pre nich svznamnmi osobami. Ksebe (Ja) mali adolescenti bez postihnutia akceptujci apozitvny postoj aich identifikcia bola viazan spojmami Matka, Partner/ka, Lska. Negatvne prevali pojem lovek spostihnutm, ktor spjali spojmami viaucimi sa snegatvnym prevanm (Konflikt, Agresia, Choroba, Nespech, Boles), avzdialenho od ich osoby.

320

Vsledn zistenia poukazuj na dleitos posilnenia sebahodnotenia, akceptcie seba u osb spostihnutm spojench sdverou vseba avinch (hlavne signifikantne inch osb). Je to jedna zoblast, ktor by sa mala posilova ato tak na strane ud so zdravotnm postihnutm ako aj na strane intaktnej skupiny obyvatestva. Na tomto poli je ete vea priestoru vutvran primeranch postojov, odstraovan prevldajcich stereotypov apredsudkov ohadne ud spostihnutm, ktor s uintaktnej skupiny obyvatestva zastpen.

Kontakt
Kvetoslava Vakov Pedagogick fakulta Univerzita Komenskho Raianska 59 813 34 Bratislava email: vackova@fedu. uniba. sk

Literatra
Brozmanov, E., Andrenska, V. & Cabanov, K. (2005). Mal sonda do vekch problmov. In V. Andrenska akol. (Ed.), Psychologick dimenzie ivotnho tlu jedincov spostihnutm (s. 8-14). Bratislava: UK Filip, M. (2006). Teoretick apsychometrick aspekty uvan Testu smantickho vberu. Disertan prce. Masarykova univerzita Groma, M. (2008). Monosti karirovho poradenstv vo vyrovnvan prleitost nepoujcich na trhu prce. In V. Andrenska (Ed.), Vyrovnvanie prleitost jedincova srozlinmi druhmi postihnutia vmajoritnej spolenosti. (s. 53-67). Bratislava: UK Jakabic, I. & Brozmanov, E. (2005). Kvalita ivota jako faktor ivotnho tlu dospelch jedincov smentlnm postihnutm. In V. Andrenska akol. (Eds.), Psychologick dimenzie ivotnho tlu jedincov spostihnutm (s. 8-14). Bratislava: UK Macek, P. (2008). Sebesystm, vztah kvlasnmu J. In J. Vrost, I. Slamnk (Eds.), Sociln psychologie. 2. pepracovan arozen vydn (s. 89-107). Praha: Grada Masaryk, R. (2010). Reprezentcie spechu apostihnutia: fkusov skupiny. In K. Zbrodsk, I. ermk (Eds.), Kvalitativn pstup ametody ve vdch olovku IX: Individualita ajedinenost vkvalitativnm vzkumu. Brno: Psychologick stav Akademie vd R Por, L. (2007). Psycholgia postihnutch na Slovensku. Psycholgia apatopsycholgia dieaa, 4, 338-349. Urbnek, T. (2003). Psychosmantika. Psychologick pstup ve vzkumu a diagnostice. Brno: Akademie vd R

321

322

English abstracts

Improvisation, Reflexivity and Interdisciplinarity

How Carefully Planned Methodological Procedures Get Modified In Field: Could Everything Be Anticipated In Advance?
Miroslav Popper Institute for Research in Social Communication, Slovak Academy of Sciences, Bratislava Abstract: The paper deals with unplanned changes which researchers have to do in the course of qualitative research. It is based on long-term experience in conducting individual interviews and Focus Group discussions, and suggests questions concerning the proper or tolerable measure of improvisation in research data collection. Particularly it is focused on changes that are inevitable due to: (a) time pressure, (b) language barrier, (c) unclarity of questions, (d) environmental conditions, (e) necessity to supplement the research sample, (f ) participants not observing original instructions, (g) interviewers inexperienced in qualitative data collection, (h) mistrust of participants toward researchers. Keywords: Collecting Qualitative Data, Standards, Improvisation Grant support: VEGA (Research Grant Agency) No. 2/0015/12.

In Situ Research as a Political Issue Case Study on Educational Needs of Roma Pupils
Ivan Lukk Institute for Research in Social Communication, Slovak Academy of Sciences, Bratislava Abstract: In the present paper we report on preparation and implementation of a student research project initially focused on educational needs of Roma children. When researching social context we ran into several issues, e. g. teachers pro-segregation attitudes, truancy of pupils, and also issues of unemployment and poor housing situation of Roma families. Influenced by the need for political correctness, in the beginning we focused on truancy in pupils, but gradually when learning about social situation we shifted our focus toward public attitudes and the broader context of truancy and education needs of Roma pupils. In conclusion we elaborate on how to

323

marry scientific objectivity and citizen participation in action research, and we generate hypotheses for further inquiry. Keywords: Action Research, Civic Involvement, Education of Roma Pupils Grant support: VEGA (Research Grant Agency) No. 2/0015/12.

Interdisciplinary Research in Field: In Search for Boundaries

Hedvika Novotn, Magdalna ovkov Jantulov Department of Social Studies, Faculty of Humanities, Charles University, Prague Abstract: The concept of Faculty of Humanities, particularly of Department of Social Studies, is based on the idea of Interdisciplinarity. This influences both aspects of our work teaching and research. Teaching of Methodology of Social Sciences in our Department is shaped by interchanges among several disciplines: Anthropology, Sociology, Psychology and Economy. We concentrate on how the declared aim of Interdisciplinarity is implemented in practice. Multidisciplinary discussion produces specific debates including discussion about qualitative research. Examples of discussion topics include the role of theory in research, terminology used, forms of research strategies, and particularly selection of relevant research topics. We give specific examples of how boundaries of these various disciplines are defined and how they tend to vanish. Keywords: Interdisciplinary Research, Boundaries of Disciplines, Social Science, Qualitative Research Grant support: Anthropology of Communication and Human Adaptation, Faculty of Humanities, 2005 2011 (MSM 0021620843).

Interdisciplinarity and Mixed Research Design Losses and Wins when Researching Gamete Donation in Assisted Reproduction
Hana Konen1, Tana Rumpkov2, Ji Dostl3, Tonko Mardei4, David Rumpk2 1 Faculty of Health and Social Studies, University of South Bohemia, esk Budjovice; 2Clinic of Reproductive Medicine and Gynecology, Zln; 3Faculty of Medicine and Dentistry, Palack University, Olomouc; 4Pronatal Sanatorium, Prague Abstract: Use of donated gametes increases chances of giving birth to healthful children. Psycho-social, ethical and legislative issues related both to donation and reception of gametes are perceived by experts as extraordinarily complicated. There are very few studies in this area because it is extraordinarily difficult to acquire data. The three-year research was originally planned as purely qualitative; however, considerable difficulties with data acquisition emerged. Therefore the strategy was changed to mixed design strategy and a questionnaire with open-ended and closed-ended questions was used. After conducting two surveys, intermediate results were analyzed and questionnaires were adapted. The method demonstrates solid results which are confirmed by 324

comparison with results acquired in other ways. Further research was re-aligned to employ this strategy. Keywords: Assisted Reproduction, Gamete Donation, Qualitative Research, Questionnaire Grant support: GAR P407/10/0822.

Misery Of (Not Only) Post-Socialistic Humanities Why Do We Even Do Qualitative Research?

JurajPodoba Institute of Ethnology, Slovak Academy of Sciences, Bratislava & Faculty of Social and Economic Sciences, Comenius University, Bratislava Abstract: In his introduction to Outline of the Theory of Practice, Pierre Bourdieu described three approaches to perceiving social reality: through the eyes of a native, through the eyes of a curious traveler, and through the eyes of an anthropologist conducting fieldwork. The present analysis of the ability to record, understand and subsequently interpret social reality by post-socialist disciplines of social sciences suggests that the third type of outlook is very rare in the Slovak academic context. The era of previous decades brought proliferation of humanities-focused academic institutions and a decay of social sciences. The paper is a critical analysis of the position of qualitative research in social sciences of the post-socialist era. Keywords: Qualitative Methods, Post-Socialist Social Sciences Grant Support: VEGA 2/0052/11 Grant Project.

Epistemological Diversity
Jan Krsa Institute of Social Sciences, Faculty of Civil Engineering, Brno University of Technology, Brno Abstract: The paper deals with duality that lies in the foundation of human speech. Non-conformity of the signified and the signifier - which is a way how to paraphrase this duality is however not seen only as a semiotic problem but also as a psychological, or cognitive, methodological and ontological issue. The author criticizes reductionism of monism which a priori refuses the dualistic perspective, or applies reduction to it. However, at the same time he asks whether dualism and any science would not be in contradictory positions. The problem is suggested to be tentatively resolved by the imperative of strict division between conformist and non-conformist sciences. Keywords: Mental Representations, Epistemology, Duality, Conformity/Unconformity, Pseudoscience

325

Qualitative Research and Public Space

Researcher in the Role of Advisor
Kateina Ptkov Institute of Sociological Studies, Faculty of Social Sciences, Charles University, Prague Abstract: The paper discusses methodological properties of a sociological research conducted on request from a public administration institution with the aim to improve its performance. The researcher is expected not only to describe and understand reality but also to provide recommendations for suitable change. This dual role of Researcher and Advisor at the same time opens a series of questions, including ethical ones. The paper discusses several specific features of these types of research projects. As a possible answer to research dilemmas based on the multiple Researcher/Advisor identity the paper offers the method of heuristic investigation (Kabele, 2000, 2010). The paper is based on reflections of generalizes as well as authors own personal experience of conducting sociology research in a more or less independent manner. Keywords: Methodology, Applied Sociological Research, Heuristic Investigation

Legal Implications of Interpreting: Legal versus Anthropological Discourse

Helena Tuinsk Department of Ethnology and Cultural Anthropology, Faculty of Philosophy, Comenius University, Bratislava Abstract: The author analyses diversity of theoretical approaches when discourses of law and anthropology overlap in a research project. Research objectives were to identify problems in interpreting to foreigners in contact with state administration. Research material comes from the environment of non-governmental organizations who provide legal help to migrants in Czech Republic, Slovakia, Poland, Hungary and Ukraine; data were collected in 2010-1. The present study focuses on ways how the style of conducting interview influences the style of interpreting, and institutional impact on impartiality of interpreters. (Mis)interpretation is described as a result of ignorance of diversity of jargons of all participants. Both legal (rule-oriented) and anthropological (relational oriented) approaches may advance from each others understanding of the subject matter. Keywords: Interpreters, Foreigners, Law, Anthropology, Rule-Oriented and Relational Oriented Approaches Grant support: VEGA 1/ 0244/11 Cultural Processes in Post-Socialist Society: Between Globalization and Localization.

326

Applying Case Study Method in Social Science Research: Social Housing in Slovak Municipalities
Katarna Staroov, Alexandra Polkov Suchalov Institute of Public Policy and Economics, Faculty of Social and Economic Sciences, Comenius University, Bratislava Abstract: Case Study method is one of the most popular research methods in social sciences because it allows studying the phenomenon in its own natural context. In the last decade it has been possible to observe an increase in studies using the Case Study method even in Slovakia. These studies could be found in various social science disciplines such as education science, psychology, public administration, management, law or public policy. In the present paper we would like to discuss the use of the Case Study method in theory and practice, on a specific example of social housing allocation in Slovak municipalities. The objective of this paper is to provide complex overview of using the Case Study method. Keywords: Case Study, Qualitative Research, Social Science Research, Educational Process, Social Housing

Drafting a Bill Opened Further Aspects and Data Sources: What Is the Maximum Age of In Vitro Fertilization?
Hana Konen1, 4, Tom Kuera2, 4, Stanislav Suda3, 4 Faculty of Health and Social Studies, University of South Bohemia, esk Budjovice; 2Faculty of Natural Sciences, Charles University, Prague; 3Faculty of Education, University Of South Bohemia, esk Budjovice; 4Adam Czech Republic, esk Budjovice
1

Abstract: Research project Gamete Donation in Assisted Reproduction: Psycho-Social and Ethical Aspects was originally intended to collect data for ethical and legislative authorities. Legislative situation related to assisted reproduction (ART) however changed unexpectedly; the new bill specified - virtually on ad hoc basis the maximum age of access to ART for women of 55 years. Since from the age of 40 years ART almost exclusively involves donated ova, we dealt with the dilemma whether to incorporate elements of Action Research into our project, use further methods of data collection and include further target groups. Finally a compromise was reached in the form of combining Action Research and exerting pressure on lowering the age limit. The campaign achieved partial success. There however remains a host of unresolved questions of methodological nature as well as questions related to the content of the issue. Keywords: Assisted Reproduction, Gamete Donation, Ethical Aspects, Action Research, Age Limits, Legislation Grant support: GAR P407/10/0822.

327

Qualitative Approaches in Educational Context

Using Comparative Research to Improve Teaching of Psychology
Lenka Sokolov, Katarna Cabanov Department of Psychology and Pathopsychology, Faculty of Education, Comenius University, Bratislava Abstract: The objective of the present international comparative research was to obtain data on teaching in the pre-university education system. Data collection was presumed to be a starting point for achieving change in curricula and training of teachers of psychology on national and European levels. In the first phase, on the basis of data from questionnaires and qualitative and quantitative content analysis of curricular documents, we created database of 18 pre-university psychology courses in 9 countries. In the second phase, based on the data from interviews and Focus Groups with 15 respondents from 8 countries, we used the method of open coding to formulate basic categories of demands it the area of psychology teachers training. In the third phase, entitled Why Study Psychology? we analyzed data obtained from online questionnaires and from Focus Groups focused on motivation to study, and perceived outcomes of psychology studies for secondary school students. Preliminary results for Slovak and British sample (questionnaire N = 250, Focus Groups N = 16) show that important categories of motivation to study psychology are self-cognition and development of interpersonal competences. In the study we introduced basic results of the pilot study and experience with dissemination of these findings towards management of schools, state administration, and European authorities. Keywords: Teaching of Psychology, Teacher Training

How to Assess Impact of Technologies in Classrooms?

Radomr Masaryk Department Of Psychology and Pathopsychology, Faculty of Education, Comenius University, Bratislava Abstract: The paper proposes some questions regarding the use of qualitative research in educational environment specifically to assess the impact of using technologies in the process of teaching. Design and results are presented of the research project aiming to map the impact of the Planet of Knowledge educational content. Data on using this content were collected in 15 schools enrolled in testing of the package, using methods of personal interviews and in class observation. Subsequently questionnaire data were collected from almost the entire population of teachers involved within the testing project (294 respondents). The paper is attempting to analyze national media discussions that started in connection with the Planet of Knowledge project. At the same, position and engagement of researchers within the media discussion is reflected. Keywords: Technologies, Teaching, Media Discourse

328

Evaluation of the Notebook for Every Pupil Project

Gabriela Kvasnikov, Radomr Masaryk, Lenka Sokolov, Kristna Kaaljakov Department of Psychology and Pathopsychology, Faculty of Education, Comenius University, Bratislava Abstract: The paper presents research effort aimed to evaluate the Notebook for Every Pupil experimental project from the academic year 2007/2008 up to 2009/2010, and partially also in 2011/2012. Experimental classes were based on the 1:1 Technology Rich Learning Environment concept. Every pupil in the experimental class worked with their own notebooks. In addition to quantitative data (Academic Self-Assessment Questionnaire, Test of Cognitive Skills, and our own questionnaire) we also used qualitative methods: individual interviews with pupils and teachers, Focus Groups with teachers, and in situ observation. In 2009 the sample consisted of 93 pupils (2 experimental + 3 control classes); 36 parents and 11 teachers. In 2010 it was 71 pupils (2+2 classes); 35 parents, 13 teachers. In 2012 it was 34 pupils (1+1 class in Boany), 19 parents, 10 teachers. The paper presents results of the quantitative component (increased liking of certain courses in pupils, increased motivation in one of the classes, as well as significant increase in some dimensions of the cognitive test in one of the classes) extrapolated against qualitative data to help interpret and to suggest explanations and potential new directions of further research. The paper presents methodological questions related to possible experimental design, especially regarding specific barriers to conducting research in schools. Keywords: Notebook for Every Pupil, Digital Technologies, Education, Schools Grant support: The research project was initiated by Microsoft Slovakia s. r. o. and this company also funded data collection in 2009 and 2010. Data collection in 2012 was supported by the Slovak Institute of Information and Prognoses in Education.

The Concept of School Culture Ideological and Methodological Affinities

Ondrej Kak Centre For Research in Education, Institute for Research in Social Communication, Slovak Academy of Sciences, Bratislava & Faculty Of Education, Trnava University, Trnava Abstract: The paper deals with penetration of the term culture into educational and school research. This kind of penetration was initially linked with specific methodology and distinct course of research in social sciences. In the last 20 years broad diversification and diffusion of school culture concept took place, and the concept was separated from its original conceptual and methodological links. As an agent of neoliberal school administration it became for example a tool for quantitative evaluations of school quality. Thus the originally descriptive term started to be supported by normative concepts which resulted in transformation of its contents. These kinds

329

of transformations are being followed through the lens of comparative conceptual, etymological and semantic analysis. Keywords: School Culture, Cultural Change, School Effectiveness Research, School Ethnography, Neoliberalism Grant support: VEGA 1/0224/11, VEGA 1/0091/12.

The Culture of Testing in Regulation of Schools and School Systems

Branislav Pupala Centre For Research in Education, Institute for Research in Social Communication, Slovak Academy of Sciences, Bratislava & Faculty Of Education, Trnava University, Trnava Abstract: The paper discusses relationship between school culture, how quality of school and education is being approached, and rationality of accountability. It reveals how managerial form of accountability - as a part of broader culture of audit - is resulting into subjectivities of schools in the sense of enterprise regime. Within the framework of audit culture, indirect tools of regulation are being introduced into schools, such as standardization of education and high-stakes testing of students. Through these tools of regulation accountability of school is becoming a part of schools life and transforms micro-lives of teachers and students. Interpretation of this topic is based on several empirical studies carried out in differentiated fields interconnected through neoliberal character of ongoing school reforms. Keywords: Managerial Accountability of Schools, Standardization of Education, High-Stakes Testing Grant support: VEGA 1/0224/11, VEGA 1/0091/12.

Singularity in the Context of Schools and Elsewhere

Ivan Lukk1, Miroslava Lemeov2 1 Faculty of Education, Trnava University, Trnava; 2Department of Psychology and Pathopsychology, Faculty Of Education, Comenius University, Bratislava Abstract: Concept of singularity could be encountered in different scientific disciplines. Generally it is used to denote rareness and uniqueness of something or somebody. The present paper presents results of secondary analysis of data and utterances from qualitative and quantitative research into the culture of primary schools in Slovakia. The project was focused on attributes and abilities of singularity of participants pupils and their environment. What turned out to be a problem was preservation of uniqueness in the context of several similarities and relationships with different people, especially in the context of school rules and pressures toward conformity. The paper also deals with the environment outside of schools where singularity may be restored

330

to a certain degree - institutions based on the principle of low-threshold organization are quoted as an example. Keywords: Singularity, School, Low-Threshold Organization Grant support: VEGA (Research Grant Agency) project Social Micro-Cultures of Children in Difficult Life Situations, No. 1/0445/11.

Role of Qualitative Research in Researching Relationships between (School) Learning and Development
Zuzana Petrov Faculty of Education, University of Trnava Abstract: Paper discusses possibilities of researching relationships between development and activities of socio-cultural environment within the conceptual framework of learning in the zone of proximal development which allows for explaining individual cognitive development as a process situated into a socio-cultural context, mediated by culturally competent others, and using specific cultural tools. The main issue of this paper is to explain how contemporary research projects mainly in the field of education are dealing with the necessity to connect individual-cognitive and socio-cultural dimensions of development, and what possibilities and problems could be faced by this form of inquiry when done as a part of qualitative research. Keywords: Learning In the Zone of Proximal Development, Development of Psychological Functions, (School) Learning, Social Interactions

Principles of Masculinity and Femininity in Teachers Discourse of School Success

Kristna Kaaljakov, Mria Glasov Department Of Psychology and Pathopsychology, Faculty of Education, Comenius University, Bratislava Abstract: The present research into social representations of school success was conducted using semi-structured interviews with regular and special elementary school teachers. Data analysis was based on the Grounded Theory using Atlas.ti. Social representations of school success by teachers are organized around the central category of academic achievement which is conditioned by students relationships with school, family influence, and school work related characteristics of pupils. Three universal strategies were identified in discourses used by teachers: creating secure environment, setting adequate expectations, and motivation in general. In applying these strategies two complementary principles could be employed masculine and feminine and teachers consider it important to use those principles in integrated way. Keywords: School Success, Masculinity, Femininity, Gender, Strategies of Supporting School Success 331

Minorities, Majorities and Intergroup Relations

Romani Language in Education
Tina Gaoviov Institute of Public Policy and Economics, Faculty of Social and Economic Sciences, Comenius University, Bratislava & Center for Research of Ethnicity and Culture, Bratislava Abstract: Academic literature as well as national and international strategic documents provide many arguments in favor of educating children in their mother tongue. Although estimated 10% of all children attending Slovak elementary schools have Romani as their mother tongue, there is not one single school in Slovakia with Romani as the language of instruction. This paper presents the results from the qualitative research conducted by the Center for the research of ethnicity and culture. The paper focuses on the attitudes of schools towards the use of Romani language in education and on the roles Romani does have in schools. Language is not considered only as a tool of communication but at the same time as a symbolic tool. Keywords: Romani Language, Education, Inclusion, Language Policies Grant support: Grant for PhD candidates and young researchers at Comenius University Nr. UK/428/2011 Language Policies in Education of Children from Minority Families.

Anatomy of Panic in a Socially Excluded Site

Jaroslav otola Faculty of Philosophy, Palack University, Olomouc Abstract: This paper presents Action Research of fierce relationships between the Roma minority and the Czech majority using an example of one particular location. Research design was based on input from organizations operating in a socially excluded area where inhabitants supposedly become target of retaliatory attack by extremists. Police and other local organizations were not able to prevent the spread of panic; the goal of qualitative investigation was to uncover mechanisms of emergence and spreading of panic, and to formulate suggestions to prevent similar events in future. The paper presents reflections of original assumptions of researchers, and using the Grounded Theory method in this research project. Keywords: Extremism, Roma, Grounded Theory

332

Life of Roma in Czech Republic and France

Irena Burov Faculty of Social Studies, University of Ostrava, Ostrava Abstract: This paper Life of Roma in Czech Republic and France presents methodological framework of one currently ongoing research. The research aim is to compare the situation of Roma in the Czech Republic and in France, focusing on exclusion and possibilities of Roma inclusion. Qualitative approach was applied, and the method of phenomenological research. Following up on data collection in France, the paper also discusses possibilities and limits of phenomenological research in culturally different environment. The main focus is on the issue of selecting the object of research, and how to conduct interviews. Keywords: Inclusion, Exclusion, Roma

Inner Coming Out in People Who Practice BDSM

Marek Pospil Department of Psychology, Faculty of Philosophy, Palack University Olomouc Abstract: The article presents a qualitative research project which explores the process during which one realizes and accepts his/her minority sexual preference. The sample consisted of 10 women and 4 men aged 20-62 who answered a call published on the internet. Data collection was made by semi-structured interviews. Cluster Analysis was employed as the principal method of data analysis to answer research questions. Findings suggest discrepancies against in the concept of BDSM defined by sexology as a disorder of sexual preference. Theoretical part of the paper analyzes terms such as internal coming out, BDSM, classification of BDSM into ICD-10, and current developments of this diagnosis. Keywords: BDSM, Coming Out, Sexual Variations, Disorder of Sexual Preference, Paraphilia, Sadomasochism

Values in Research on Religious Minorities

Duan Lun Department of Sociology and Andragogy, Faculty of Philosophy, Palack University, Olomouc Abstract: This paper summarizes experience of conducting qualitative field research by the author over the last twenty years. Over these years it has repeatedly been necessary to resolve same problems concerning the value orientation of the researcher and his attitude toward (religious) minorities. Issues include researchers access to respondents, level of willingness and com-

333

mon commitment resulting from mutual trust, presentation of results of research to public, and elimination of stereotypes and ethnocentrism. Keywords: Values, Research, Religious Minorities, Sociology of Religion

We Understand Them but They Do Not Understand Us: Specific Features of Czech-Polish Communication As Seen By Czechs and Poles
Alicja Leix Institute of Psychology, Academy of Sciences of the Czech Republic, Brno Abstract: This paper deals with various dimensions of language used during communication between Czechs and Poles. It deals with specific language features used in communication as well as with language as a topic of conversation. The author works with statements by respondents from both countries collected during research project Intergroup Attitudes and Contact in Central Europe. Results of qualitative and quantitative analyzes indicate strong awareness of common Slavic cultural base which influences a significant part of respondents from both countries. On the other hand, both Czechs and Poles have their own views on native language of their neighbors as well as on their language skills. The author summarizes the paper with explanation of specific attitudes in the broader cultural and linguistic context. Keywords: Czech, Polish, English, Slavic Languages, Czech-Polish Relations Grant support: GA R P407/10/2394 Intergroup Relations and Intergroup Contact in Five Central European Countries.

How Czechs and Austrians Communicate Together: Use of Language in Intergroup Contact
1

Sylvie Graf1, Magda Petrjnoov2 Institute of Psychology, Academy Of Sciences of The Czech Republic, Brno; 2Institute for Research in Social Communication, Slovak Academy of Sciences, Bratislava

Abstract: Participants from Austria (N = 146) and the Czech Republic (N = 165) wrote down their experience with members of the neighboring nation. Content, thematic and basal critical discourse analyses identified topics related to language. The goal of our study was to identify links between language and evaluations of contact, interaction partners, and the neighboring nation. Our paper is a methodological experiment in that it combines 1) statistical analysis of the relationship between categories resulting from stringent coding of presence/absence of each category in each open statement; and 2) thematic and basal critical discourse analysis of the same open

334

statements where the researcher consciously departed from the path of using content analysis and followed a more intuitive and less exact path. Keywords: Language, Intergroup Contact, Content Analysis, Thematic Analysis, Basal Critical Discourse Analysis

Critical Frame Analysis for Gender Equality Policies Its Potential and Limitation
Zuzana Oenov Institute of Public Policy and Economy, Faculty of Social and Economic Sciences, Comenius University, Bratislava Abstract: Critical frame analysis is a method introduced by Verloo and Lombardo (2007) and further developed and applied within the international research project QUING Quality of Gender+ Equality Policies. As a tool it allows for analysis of various conceptualizations of gender equality in a particular political discourse, points out where and in which structure gender inequality and possible solutions are located. Critical frame analysis offers conceptual and methodological background for examination of gender equality discourses, their conceptualization in policies and comparative analysis on various levels. Nevertheless, static character of the method provides only little space for analysis of discursive practices and the context of policy making. Keywords: Critical Frame Analysis, Gender Equality, Public Policy, Conceptualization, European Union

Concept of Living Body in the Context of Qualitative Research

Adriana Jesenkov Department of Applied Ethics, Faculty of Philosophy, University of Pavol Jozef afrik, Koice Abstract: The concept of Living Body, drawing on existentialist and phenomenological philosophical traditions, appeared in the context of feminist thinking in the 70s and spread in the 90s of previous century. Iris Marion Young (1949-2006), significant social, political and feminist theoretician, considers this concept not only as reasonable and flexible for theoretical considerations about socially created experience of being woman and men, but also for expression of individual human experience with its situatedness within social structures. The paper deals with the question what are possibilities of using the concept of Living Body as a methodological and analytical tool in the context of gender analysis and qualitative research. Keywords: Living Body, Gender, Identity, Social Group, Experience Grant support: VEGA 1/0710/11 Femininity and Masculinity in Feminized Fields.

335

Narrativity, Discoursivity and Dialogicality

Folk-Based and Psychological Models in a Bosnian Narrative Poem
Andrej Mentel Institute of Social Anthropology, Faculty of Social and Economic Sciences, Comenius University, Bratislava Abstract: The objective of the paper was to illustrate how to analyze cultural models of psyche. In the Bosnian folk narrative poem The Burial Site of Wedding Guests at Morinama we identify elements of folk-based and psychological reasoning and we arranged them in the way that they formed a coherent model. The anonymous storyteller from the 19th century Bosnia and Herzegovina applied different categories of mental states and processes to explain behavior of characters. Composition of these elements is in line with the model suggested by Roy DAndrade. On the other hand, to understand some parts of the narrative it is necessary for the recipient to work up all the way to the 5th level of intentionality which is the level comparable to those used in very demanding literary texts. Keywords: Cultural Models, Folk Psychology, Bosnian Folklore, Cognitive Anthropology Grant support: Vega Nr. 2/0092/11, Folk Knowledge and Its Social and Cultural Conditions.

I Lost My Job: Possibilities of Quantitative Approaches in Analyzing Autobiographic Case Studies

Boena majsov Buchtov Department of Corporate Economy, Faculty Of economics and Administration, Masaryk University, Brno Abstract: The paper discusses approach to processing qualitative data acquired from autobiographic case studies of unemployed respondents. The author describes thematic analysis of data and emphasizes both its advantages and limitations. At the end she stresses complexity of research, and importance of researchers personality profile. Keywords: Job Loss, Unemployment, Life Stories of Unemployed, Qualitative Methods, Qualitative Data Analysis

336

Life Story Interview Applications in Research and Therapy of (Not Only) Senior Citizens
Peter Tavel1, Iva Polkov olcov2, Jan Hofer3 1 Institute of Social Health, Palack University, Olomouc & Prague College of Psychosocial Studies, Prague; 2Institute of Psychology, Academy of Sciences of the Czech Republic, Prague & Institute of Social Health, Palack University, Olomouc; 3 Institute of Psychology, University Osnabruck, Germany Abstract: Life Story Interview (LSI) by McAdams and its modifications are used as a qualitative research method for understanding a person in the context of ones life. LSI contributes to greater understanding of experience of his/her life. The paper shows practical use of LSI on an example of one participant (elderly female). The story does not include entire life of the participant but only selected topics and events of her life, which she sees as important or crucial. The paper also shows topics and specific wording of instructions which could lead to a dialogue. Keywords: Life Story Interview, Senior Citizen, Qualitative Research, Method Grant support: OP VK Project Social Determinants of Health in Socially and Medically Disadvantaged Population Groups (CZ. 1. 07/2. 3. 00/20. 0063).

On Philosophy and Methodology of Dialogical Acting

Stanislav Suda Department of Pedagogy and Psychology, Faculty of Education, University of South Bohemia, esk Budjovice Abstract: The objective is to introduce a six-year research into Dialogical Acting with Inner Partner which is a part of teacher training at the Faculty of Education, University of South Bohemia. The research analyses more than 2,000 self-reflections written by students. After several years of continuous studying of the process of Dialogical Acting eleven Case Studies of several advanced students were constructed. Keywords: Dialogical Acting with Inner Partners, Self-Reflection, Consciousness, Psychosomatics Grant support: 2006 2009: GA R . 406/06/1571, 2010: GA JU 037/2010/S.

337

Research of Written Self-Reflections by Beginners of Dialogical Acting at Faculty of Education, University of South Bohemia, esk Budjovice
Milena Matjkov Department of Pedagogy and Psychology, Faculty of Education, University of South Bohemia, esk Budjovice Abstract: In this paper written self-reflections from 122 beginners of Acting with Inner Partner are analyzed. Self-reflections collected in 2007/2008 2010/2011 come from students of the Elementary Teaching Program. The paper deals with the question how to teach Acting with Inner Partner well to enable students to build up their psychosomatic condition for public performance, and experience moments of open dramatic play. Changes in self-reflections over four years show how the authors own psychosomatic as well as pedagogical condition transformed, and how this in turn influenced the experience with Acting with Inner Partner for students. Keywords: Psychosomatic Condition, Acting with Inner Partner, Pedagogical Condition

Research Experience with Acting with Inner Partner Statements by Teachers

Josef Nota Department of Pedagogy and Psychology, Faculty of Education, University of South Bohemia, esk Budjovice Abstract: Our paper is focused on discussion of teachers who answered the following question: Why do I attend classes of Acting with Inner Partner? as a part of the educational cycle Word as a Key. This course was designed for practicing teachers as a certain alternative to traditional forms of their lifelong learning. Discussion obviously turned over to their experience with a novel situation, and to reflecting positive and negative experience with this form of studying. Keywords: Acting with Inner Partner, Self-Reflection, Psychosomatics, Psychosomatic Discipline Grant support: GA JU 037/2010/S.

Too Much Work on My Hands Yet My Heart Is Turned To God

Vladislava Bartkov Department of Psychology, Charles University, Prague Abstract: This paper provides results of qualitative research focused on understanding processes of maintaining religious practice through prayer in situation of motherhood. Through interpre-

338

tation of life-stories of 13 Catholic mothers we see variety of relating to God and the meaning of prayer in their lives. Keywords: Catholic Prayer, Motherhood, Current Concerns, Ultimate Concerns

Discourse Analysis of Slovak Development Assistance: Methodological Issues

Ondrej Gaovi Institute of European Studies and International Relations, Faculty of Social and Economic Sciences, Comenius University, Bratislava Abstract: Development assistance is often being labeled as an important part of Slovakias foreign policy. Nonetheless, it is only rarely reflected by Slovak International Relations (IR) scholars in a theoretically sophisticated manner. At the same time, the discipline of IR only slowly acknowledges postmodern research approaches as a legitimate part of its academic field. By proposing a discourse analysis of Slovak development assistance policy as a PhD dissertation project, the author aims to contribute to answering of both of the abovementioned problems. Focus of the dissertation research is mostly on the identity construction processes of Self and the Other. The paper presents main methodological issues of dissertation research. Keywords: Development Assistance, Discourse Analysis, Postmodern Approaches, Methodology, International Relations

Possibilities and Limits of Functional-Semiotic and Discourse Analysis: Analyzing Advertisement Poster Understanding Is Everything
Ji Pavelka Department of Media Studies and Journalism, Faculty of Social Studies, Masaryk University, Brno Abstract: Using tools of functional-structuralist discursive analysis, the study examines the advertising text Understanding is Everything of Gulf Oil Corporation published in 1984. It attempts to answer the question which communication and production contexts, codes, and discourses construct the text of Understanding is Everything, further contents mediated by this text. The main objective of the study was to assess options and limits of functional-structuralist discursive analysis of advertising and mass media communication in general. Keywords: Text, Advertising, Semiotic Analyses, Narrative Analyses, Discourse Analysis, Advertising Campaign

339

Qualitative Research in Helping Professions

Qualitative Research and Non-Oppressive Approach in Social Work
Libor Klenovsk Institute of Social Studies and Therapeutic Education, Faculty of Education, Comenius University, Bratislava Abstract: This paper focuses on the use of qualitative research methodology and non-oppressive approach in the practice of social work. Non-oppressive approach is defined as a symmetrical social worker client relationship where a client does not lose control over intervention of social services into his or her life. Relationship between oppressive and non-oppressive approaches is defined. The concept of non-oppressive approach is traced to Habermass theory of communicative action and qualitative research methodology. Chicago Area Project from the 30s is mentioned as a particular example of this approach. Keywords: Social Work, Non-Oppressive Approach, Qualitative Research Methods, Chicago School

Analyzing Experience of University Students with Strategies to Prevent Alcohol Use

Ferdinand Salonna, Natlia Sedlk Vendelov, Jozef Benka, Mria Bakov Department of Educational Psychology and Health Psychology, Faculty of Philosophy, Pavol Jozef afrik University, Koice Abstract: This paper presents the project Prevention Program of Drug Use and AIDS for University Students IX with Emphasis on Formation and Implementation of Alcohol Policies in University Environment and presents preliminary results. Based on research findings obtained by combination of qualitative and quantitative approaches, the aim of the project was to suggest recommendations for prevention of problematic alcohol use among university students. Problematic alcohol use among university students is a phenomenon well-documented by multiple research studies. This paper presents analyses of the experience of students with strategies to prevent problematic alcohol use in university environment. The main research method was Focus Groups conducted during the Fall of 2011. The paper discusses restrictions of alcohol in uni-

340

versity environments, and feasibility of prevention policies especially those that involve active participation of university students. Keywords: Alcohol, Students, Prevention, Focus Groups Grant support: The Government Office of the Slovak Republic based on the national anti-drug strategy for supporting programs, initiatives and activities for the year 2011 under the contract no. OKPS 2011/160/68 Prevention Program of Drug Use and AIDS for University Students IX with Emphasis on Formation and Implementation of Alcohol Policies in University Environment, Initiative oCAP (on Campus Alcohol Policy).

Anxiety and Coping in Patients during Perioperative Period from Perspective of Nurses
Jana Vanekov, Radka Beloritov, Tom Sollr Institute of Applied Psychology, Faculty of Social Sciences and Healthcare, Constantine the Philosopher University, Nitra Abstract: Hospitalization and expectation of surgery cause anxiety in patients that threatens successful course of surgery and recovery. Reducing anxiety is mainly related to the ability of nurses to recognize it correctly. The aim of this study was to explore how nurses perceive psychological experience of patients. We conducted two Focus Groups with 12 nurses from University Hospital in Nitra. From the perspective of nurses each hospitalized patient is experiencing some degree of anxiety. Coping is related to age, gender, education, social background, type of procedure, and environment characteristics. Nurses are sensitive to signals of distress and specific behavior of patients before and after surgery. They know how to support coping of patients with this situation, but they report having no time or possibilities to intervene beyond catering for basic physiological needs of the patient. Keywords: Surgery, Anxiety, Coping, Nursing, Focus Group Grant support: APVV-0532-10 Psychometric Analysis and Synthesis of Existing Anxiety and Coping Diagnostic Methods in Nursing.

Creating Competency Profiles Using Mixed Research Methodology

Martin Huln1, Martin Martinkovi2 1 Institute of Social Anthropology, Faculty of Social and Economic Sciences, Comenius University, Bratislava; 2Institute of Applied Psychology, Faculty of Social and Economic Sciences, Comenius University, Bratislava Abstract: Standards for quality performance in the field of youth work have not been defined in Slovakia. The objective of the present research was to provide high-quality input information for identification of basic work activities of workers who are active in youth field which constitutes 341

the basis for definition of core competencies. Results of our research offer starting point for creating minimum competency profiles. To ensure sufficient validity of knowledge we choose the mixed design methodology combining of qualitative (behavioral interview, functional job analysis) and quantitative methods (verification of competency model using on-line questionnaire). Keywords: Youth Workers, Competencies, Functional Job Analysis, Behavioral Interview Grant support: Iuventa Slovak Youth Institute.

Semantic Space of Success in People with Specific Type of Disability

Blandna ramov, Kvetoslava Vakov Department of Psychology and Pathopsychology, Faculty of Education, Comenius University, Bratislava Abstract: The paper is focused on defining semantic space of the concepts of Success and Self in a broader semantic context in people with specific type of disability (experimental group) as opposed to adolescents without disability (control group, N=60). Experimental group consisted of adolescents with hearing disability (N=18), physical disability (N=20), visual disability (N=6) and mental retardation (N=10). Studied concepts (19) were selected to represent positive connotation of emotional experience (love, joy, happiness, desire), negative connotation of emotional experience (aggression, unhappiness, sadness, pain, conflict, disease, failure), and to define significant others (friends, father, mother, spouse, siblings, a person with disabilities). We used Test of Semantic Choice picture version (V. Doleal) as the principle method. Analyses point out to different semantic relationships in concepts used between the group of adolescents with specific type of disability and adolescents without disability. Keywords: Success, Adolescents with Specific Type of Disability, Semantic Space Grant support: VEGA 1/0253/09 Cognitive Versus Social Conditions of Success in People with Specific Type of Disability.

342