Zvyky zaujmavho nlezu zo Senca

M ar e k Bu d aj
Do Mestskho mzea vSenci boli poslan fotografie niekokch minc zo 16.-17. storoia, ktor dajne pochdzali z vieho pokladu asi 600 minc. Ten bol objaven niekedy vprvej polovici 80-tych rokov 20. storoia. Nlez sa naiel nealeko bvalho majera, ktor sa nachdza june od Senca pri rieke ierna Voda smerom na obec Hrub r. Spomnan majer tu stl pravdepodobne aj vdobe ukrytia pokladu, lebo sa nachdza aj na prvom mapovan Uhorska, ktor je datovan na zaiatok 80-tych rokov 18. storoia. Popis minc:

1. Uhorsko, Leopold I. (1657-1705), Kremnica, 15-grajciar 1676. Typ ako Huszr 1979, . 1423 var.1 Av.: Poprsie panovnka sprava, pod nm v kartui XV, opis: LEOPOLDD:GRI - SAGHBREX Rv.: Madona s dieaom v avej ruke vmandorli, pod nimi uhorsk znak. Po stranch je mincov znaka K-B. Nad nimi je letopoet 16-76 rozdelen krikom na vrchu, 3. Raksko, Leopold I. (1657-1705), opis: PATRONA-HVNGARIAE. Viede, 3-grajciar 1669. Typ ako Herinek 1972, . 1316.2 2. Uhorsko, Leopold I. (1657-1705), Av.: Poprsie panovnka sprava, pod nm Kremnica, 6-grajciar 1673. Typ ako v kartui 3, opis: LEOPOLDVSD:GRI Huszr 1979, . 1450. Av.: Poprsie panovnka sprava, pod nm S-AGHBREX

v kartui VI, opis: LEOPOLDVSD:GR-I SAGEHVBREX Rv.: ako . 1. opis: +PATRONAHVNGARIAE1673.

69 Rv.: Dvojhlav orol s korunou, na hrudi presn dobu apriny jeho ukrytia. Napriek m delen tt, opis: ARCHIDAVS(minco- tomu sa vak poksme na zklade zachov znaka)DVXBCOTVR16-69. vanch minc vyvodi niektor veobecn zvery. Jadro nlezu tvorili prevane rzne grajciarov razby pochdzajce z druhej polovice 17. storoia. Ich produkcia sa v krajinch Habsburskej monarchie zaala dleitou mincovou reformou vroku 1659.4 Poda nej sa razili okrem vch nominlov ako boli toliare a dukty, aj 15-, 10-, 6-, 3-, 2- a1-grajciare. Zmyslom uvedenej reformy bolo zjednotenie meny vo vetkch krajinch 4. Sliezsko, Leopold I. (1657-1705), Habsburskej re. Preto nie je prekvapujce, Wroclaw, 1-grajciar 1671. Typ ako e aj uns obiehali grajciarove razby zrzHerinek 1972, . 1790. nych inch ttov. Zo zachovanch minc poAv.: Poprsie panovnka sprava, opis: chdzaj dve razby zkremnickej mincovne. LEOPOLDVSDGRISAGHBR Uveden jav nie je prekvapujci, lebo KremRv.: Dvojhlav orol s korunou, na nica patrila medzi ich vznamnch produhrudi m ovlny tt s slicou 1, opis: centov. Jednou z nich je 15-grajciar z roku ARCHID:AVS(SHS)DBVRESIL16-71. 1676 a druhou mincou je 6-grajciar z roku 1673. Vrokoch 1663-1693 bola kadoron produkcia 15-grajciarovych razieb v Kremnici nestabiln.5 Vtomto obdob sa tu kadorone vyrazilo vrozmedz od 751425 tchto minc a po 5,69 milina kusov.6 ia, daje zroku 1676 sa nm nezachovali anepoznme presn poet vyrazench kusov. V Kremnici bola ovea masovejia produkcia 6-graj5. Posko, Alexander Jagelovsk (1501ciarov ako 15-grajciarov. Ich poet vrokoch 1506), Krakov, polgro bez let. Typ ako 1667-1681 kolsal od 838714 ks vroku 1681 Kopicki 1995, . 389.3 a po vye 8,4 milina kusov v roku 1671.7 Av.: Orol sroztiahnutmi krdlami, opis: Vroku 1673, odkia pochdza aj nami sk+ALeXaNDeR:DeI:....ReX. man minca sa vyrazilo a vye 7,1 milina Rv.: Koruna, opis: +mone....Regis:Polonie tchto minc. Z vyie uvedench dvodov Poznmka: Minca sa nala dajne asi 100 neprekvapuje fakt, e spomnan grajciarove m od nlezu anie je ist, i patrila knemu. razby zKremnice sa pomerne asto objavuj vnlezoch minc. Seneck sbor obsahoval Zpokladu sa zachoval len nepatrn zlomok aj jeden 3-grajciar z roku 1669, ktor bol minc, preto je pomerne komplikovan jeho vyrazen vo viedenskej mincovni. T patrila interpretcia. Z toho dvodu nevieme ani spolu sKremnicou poas vldy Leopolda I.

70 medzi najvznamnejch producentov minc. Celkov objem vyrazench grajciarovch razieb v Habsburskch mincovniach v rokoch 1659-1680 bol vye 46,7 milina flornov.8 Ztoho pripadlo na Kremnicu vye 17,6 a na Viede 11,5 milina flornov. Sliezska mincova vo Wroclavi bola na treom mieste vprodukcii minc. Pravdepodobne ani preto neprekvapuje astej vskyt tchto razieb vnlezoch. Vslovenskch pokladoch patria vldne razby medzi najpoetnejie sliezske mince vbec.9 Z nich s najfrekventovanejie mince Leopolda I., ktor tvoria 83,4 % zo vetkch sliezskych vldnych razieb.10 Paradoxne vak wroclavsk 1-grajciare s pomerne vzcne a v pokladoch skmanch do roku 1999 sa objavilo len 20 minc vdeviatich nlezoch.11 Medzi mincami sa nachdzal aj jeden posk polgro zo zaiatku 16. storoia. Kee ich obeh avplyv na uhorsk menov pomery bol u hodnoten zviacerch hadsk,12 nebudeme sa kuvedenej minci vyjadrova detailne. Je vak zaujmav, e posk polgroe zkonca 15. a zaiatku 16. storoia sa zaali prejavova v Uhorsku a ovea neskr po ich vyrazen. Vnaich nlezoch sa objavuj hlavne od konca 16. storoia a po obdobie tridsaronej vojny. To me by spsoben tm, e ich sem prinali ako ekvivalent striebra vo forme vyradench minc.13 Nie je vylen, e priny ich prlivu boli ovea prozaickejie. VUhorsku chronicky chbali vobehu domce mince, ktor mohli nahradi drobn cudzie razby. Nie je vylen, e ich prliv urchlil fakt, e zplatieb uskutonench vposkch minciach mali zisky nielen aiari, ale aj krovsk err.14 Zo zachovanch niekokch minc z nlezu nie je mon bliie interpretova okolnosti a priny ukrytia tejto finannej hotovosti. Meme len poveda to, e poklad bol urite uloen do zeme v druhej polovici 17. storoia, prpadne vprvch rokoch 18. storoia. Nie je vylen, e ktomu dolo niekedy v rokoch 1703-1711, kedy sa odohralo povstanie Frantika II. Rkocziho. Uveden hypotzu meme vyslovi na zklade niekokch indci: 1, Napriek tomu, e sa zpokladu zachovalo len niekoko exemplrov, ide otypick mince pouvan prve v tomto obdob. Uveden fakt potvrdzuje aj skutonos, e zo Senca pochdza u jeden podobn nlez minc.15 Ten pozostval z1427 razieb pochdzajcich okrem Uhorska, aj z Rakska, iech, Moravy, Sliezska, Nemecka, i Franczska. Vpoklade boli vinou grajciarove razby ak sa nachdzaj aj vnami skmanom nleze. 2, Povstanie Frantika Rkocziho mimoriadne tvrdo zasiahlo cel dnen Slovensko aneobilo ani Senec. Povstaleck vojaci sem pritiahli pod vedenm vznamnho velitea Mikula Bercsnyiho u 29. jla 1703 aich prtomnos je doloen aj v nasledujcich rokoch.16 Ztoho dvodu sa ich aktivity museli odrazi aj v numizmatickom materili, najm vnlezoch minc. Obyvatelia si spravidla ukrvali svoje finann hotovosti pred vojenskou hrozbou. Preto najv poet pokladov pochdza z ias vojen, presunov armd, i konfliktov. Uveden jav je typick nielen pre Uhorsko, ale veobecne plat pre cel Eurpu. Skman nlez doklad okrem inho aj to, e sa Senec stal v druhej polovice 17., prpadne zaiatku 18. storoia vznamnejm mestom, kde sa pouvalo vie mnostvo minc strednch adrobnch nominlov, ie grajciarov. Na jeho rozvoj poukazuje aj to,

71 e Karol VI. udelil mestu prvo na konanie a vydriavanie trhov. V roku 1727 povolil mestu zemepn Frantiek Eszterhzy usporadva trhy na obilie, ktor sa konali kad tvrtok.17 Poznmky:
1 HUSZR, Lajos. Mnzkatalog Ungarn von 1000 bis Heute. Budapest : Corvina Kiad; Ernst Battenberg Verlages : Mnchen, 1979. 366 s. 2 HERINEK, Ludwig. sterreichische Mnzprgungen von 1657-1740. Wien : Mnzhandlung Herinek, 1972. 360 s. 3 KOPICKI, Edmund. Ilustrowany skorowidz pienidzy polskich izPolsk zwizanych. Warszawa : Polskie towarzystwo numizmatyczne. 1-2 Cze, 1995. 657 s. 4 MILLER zu AICHHOLZ, Viktor Joseph Maria - LOEHR, August HOLZMAIR, Eduard. sterreichische Mnzprgungen 1519 1938 . Wien : Verlag Bundessamlung von Medaillen, Mnzen und Geldzeichen, 1948, s. 158. Presn znenie nariadenia pozri naprklad: SCHALK, Karl. Unter Kaiser Leopold I. neu eingefhre Mnzsorten: Die Sechser und Fnfzehner, und das Schiksal der Groschen. Numismatisches Zeitung , 1906, ro. 38, s. 235-242. 5 VOZR, Jozef. Produkcia kremnickej mincovne v17.-18. storo. NOVK, Jozef. (ed.). Kremnica. Zbornk prednok zmedzinrodnho sympzia pri prleitosti 500. vroia kodifikcie banskho prva vKremnici 17.-19. november 1992. Kremnica : Gradus, 1992, s. 157; Kazimr, tefan - HLINKA, Jozef. Kremnick mincova 1328-1978. Kremnica : Osveta, 1978, s. 352. 6 VOZR, ref. 5, s. 157. 7 VOZR, ref. 5, s. 160; KAZIMR-HLINKA, ref. 5, s. 354. 8 Holzmair, Eduard. Der Umfang der sterreichischen Mnzprgung in den Jahren 1659-1680. In Numismatische Zeitschrift , 1974, ro. 89, s. 54. 9 imek, Eduard. Uplatnn slezsk mince vpennm obhu zem habsburskho soustt v16. 18. stolet. II. Slezsk mince vmincovnch nlezech na Slovensku. In: ed. TEFAN, J. ONDERKA, T. (ed.). Penze vpromnch asu II . Ostrava 2000, s. 49-69, vldne razby tvoria a vye 47,3 % zo vetkch skmanch minc na Slovensku avrakskych krajinch je to dokonca a 63,2 %. imek, Eduard. Uplatnn slezsk mince vpennm obhu zem habsburskho soustt v16. 18. stolet. In: Penze vpromnch asu . Ostrava : MARQ 1998, s. 63-75. 10 IMEK, Uplatnn slezsk mince vpennm obhu zem habsburskho soustt v16. 18. stolet. II. Slezsk, s. 52. 11 IMEK, ref. 9, s. 51, tab. 3. 12 posledn prca, kde je zosumarizovan aj literatra kdanej problematike. HUNKA, Jn. Vskyt poskch minc zo 14. a zaiatku 16. storoia na Slovensku ich prnos ksledovaniu Uhorsko-poskho obchodu poas stredoveku. Numismatick sbornk , 2006, ro. 21, s. 157-164. 13 HUNKA, ref. 4, s. 162. 14 HLINKA, Jozef KAZIMR, tefan KOLNKOV, Eva. Peniaze vnaich dejinch. Bratislava : Obzor, 1976, s. 154-155. 15 HLINKA, Jozef KRASKOVSK, udmila NOVK, Jozef. Nlezy stredovekch anovovekch minc na Slovensku. Bratislava : Vydavatestvo SAV, 1968, . 386; BUDAJ, Marek. Zabudnut nlez minc zo Senca. In Zbornk FF UK. Musaica , 2007, ro. 25, s. 277-288. 16 FEDOR, Peter et. al. Senec brnou do tretieho milnia. Senec : Ms Senec. 2004, s. 88. Vroku 1704 vyplienili Senec apodplili kostol, 16. jna1705 s doloen pri nealekom Svtomartinskom lese aopr mesiacov neskr boli pri susednej obci Blatn. 17 FEDOR, Peter et. al., ref. 16, s. 86.