www.hnonline.sk vydva Ecopress, a. s. pondelok 24.

jna 2013, slo 120, **

Sme na seba hrd, ale nedocenen

Ak s Galanovci a spol. Prieskum o rodinnch firmch
PRLOHA PODNIKANIE l 17 20

Spravili sme chybu. S Hodorovskm

Staronov akcionr Doprastavu Ivan estk pre HN
ROZHOVOR TDA l 13 a 14

Zskajte peniaze na novch ud

Ktor podnikatelia a ako sa dostan k prspevkom od ttu
HNPLUS l 21

Schuster konal. A Koice s v ndzi

KAUZA STRELINGSTAV l
Tom Lemeani Tom Tian
hn

JEDNOU VETOU

Bval primtor odstavil firmu. A ten sasn dnes mus njs desa milinov eur.
1994
mesto Koice pod vedenm primtora Rudolfa Bauera uzatvra zmluvu na drbu ciest s firmou Strelingstav.

1995
Strelingstav si poda novho primtora Koc Rudolfa Schustera nepln povinnosti. Mesto vypoved zmluvu.

1995 2013
Koice sa sdia so Strelingstavom. Sdy rozhoduj v prospech pokodenej firmy.

2013
Mimoriadne zastupitestvo m odklepn mimosdnu dohodu. Mesto m v troch spltkach zaplati 9,9 milina eur.

Bratislava, Koice Predaj podielu v mestskch vodrach, lesoch, v odpadovej spolonosti Kosit, i dokonca vystpenie z mestskho dopravnho podniku. Takto drastick opatrenia si dnes me vyiada prehran sdny spor Koc. Problematick vypovedanie zmluvy firme Strelingstav bude st metropolu vchodu mi-

nimlne desa milinov eur. Chceme preda budovu Malinovskho kasrn. Relny je aj predaj podielov v mestskch podnikoch i krty podpory aj v porte, avizuje primtor mesta Koice Richard Rai (Smer-SD).

Spor sa ah u 17 rokov. A zaal ho vtedaj primtor Rudolf Schuster. Mesto nebolo spokojn s prcou Strelingstavu pri drbe ciest. Situcia vyvrcholila poas kalamity v roku 1995. Hrozilo, e doprava prestane fungova. Stli sme pred di-

lemou necha mesto napospas kalamite, alebo vyui zamknut stroje, argumentuje pre HN Schuster. V sprievode policajtov mesto vymenilo zmky na budove firmy a rozviazalo s ou zmluvu. Odvtedy sa obe strany sdia. Navye, majite Pokraovanie na strane 6

Strelingstavu Jn Struk predal pohadvky anglickej spolonosti Waltz Properties Limited. Sdy na vetkch rovniach dali za pravdu strane, ktor aluje mesto, kontatuje primtor Richard Rai. Aj preto sa dnes v Koiciach zane mimoriadne zastupitestvo. Sm primtor navrhuje, aby sa spor ukonil mimosdnou dohodou. Kee mesto nem peniaze, zaa by sa mal rozpredaj mestskho majetku.

Nikotn kod zdraviu, rovnako ako alkohol a obas aj nechrnen sex a okolda.

Richard Sulk, predseda SaS a poslanec NR SR

Slvnu leteck ou v americkom Daytone zasiahla tragdia akrobatov

Viac na strane 23

OBSAH HN

Kaimr me vrazne uetri

tt vhodne predva dlhopisy, nemusel by siahnu na peniaze ud. strany 2 3

Polcia zadrala exfa tajnch

Mikulca zatkli kvli niku informci o rozkrdan ttneho majetku. strana 9

Dayton Mal to by jeden z vrcholov sobotajej Vectrenovej leteckej ou v americkom Daytone. Ke sksen pilot Charlie Schwenker otoil vo vzduchu svoj dvojplonk, 44-ron akrobatka Jane Wickerov sa posadila na krdlo a udia aplaudovali. Nikto netuil, e o dve sekundy sa lietadlo zrti k zemi. Pred oami 80-tisc nvtevnkov vybuchlo a v jeho troskch nali smr Wickerov aj Schwenker. V Daytone to nebola prv smrten nehoda v roku 2007 tu zahynul legendrny akrobat Jim LeRoy. Daytonsk ou sa kon na poes bratov Wrightovcov, ktor sa prve tu v roku 1903 pripravovali na prv let v histrii udstva. SNMKY: TASR/AP

tt ozdrav skromnka
ttna akciovka odkpi pohadvky Unionu, s ktorm u ten ist tt nerta. strana 10

VYMHANIE POHADVOK

DAOV PRIZNANIA

Znmy slovensk distribtor knh mieri do konkurzu

Bratislava Jedna z najvch kninch distribci na Slovensku TK Belimex mieri do konkurzu. Nvrh na takto rieenie dalo vydavatestvo Marenin PT. TK Belimex nm nevyplatil pribline 35-tisc eur za predan knihy, vysvetlil pre HN Albert Marenin, majite vydavatestva Marenin PT. A nie je sm, komu tto distribun sie knh dlhuje. TK Belimex naprklad nezaplatila alch 370-tisc eur Ottovmu nakladatestvu. V ase vzniku tchto zvzkov stl na ele distribunej siete Peter imka. Ten prevzal firmu pred dvoma rokmi a tvrd, e za vznikom dlhov stlo zl riadenie spolonosti v minulosti nerobili sa inventry a zmluvy s dodvatemi boli neprehadn. Pripomeme, e aj imka stihol preda TK Belimex pred niekokmi tdami inm majiteom. O konkurze sd rozhodne v najblich doch.
Pokraovanie na strane 5

Menm firmm hroz riziko

Bratislava Daov priznanie u nemus st pr desiatok eur, ale niekokonsobne viac. Takto scenr hroz od budceho roka pre menie firmy, ktor si najmaj externch tovnkov. Po novom by im priznania mohli podva iba daov poradcovia, a za tch si firmy musia plati asto viac. S novinkou prila Slovensk komora daovch poradcov. Je rozdiel, ak sa daje do daovho priznania spracuj kvalifikovane, alebo iba mechanicky presun, zdraznil pre HN prezident komory Michal Chovan.

Putin nabral biznis Gazpromu

Rusk prezident ru monopol gigantu na vvoz plynu. strana 11

Poplatky za daov priznania

tovnk priemerne od 25 do 60 eur, na Slovensku je vye 80-tisc tovnkov Daov poradca priemerne od 25 do 150 eur za hodinu, na Slovensku je pribline 1 500 poradcov

Aj pre lepiu kvalifikciu s poradcovia pre firmy drah. Poda konatea tovnej a poradenskej kancelrie Libertax Consulting Petra Furmanka sa tak firmy musia pripravi na vyie nklady. Priom tisckam tovnkov hroz strata ivobytia. Daovch tovnkov je na Slovensku pribline 80-tisc. i novela zkona o daovch poradcoch prejde, je v rukch rezortu financi. Ten zatia odkzal len jedin pripomienky vyhodnocujeme.
Pokraovanie na strane 4

1 USD 1 CZK 1 PLN DOW JONES ROPA BRENT

1,318 -0,002 25,825 0,019 4,329 0,011 14 799,400 0,28% 100,910 -1,21%

B A A A B

cena 0,75 EUR

Predplatn
tel.: 02 48 238 238 email: predplatne@ecopress.sk www.hnpredplatne.sk

2 TMA HN

Dlhopisy Slovenska

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

O DNES NJDETE NA HNONLINE.SK

Slovensko rekordne etr

DLH l

ent me na vobe zarobi

Prvny systm je nevyzret, tvrd v rozhovore prvnik Viliam Karas.
VIDEO njdete na tv.hnonline.sk

Lacn slovensk dlh me ttnemu rozpotu uspori 39 milinov eur.

hn

Marcela imkov
marcela.simkova@ecopress.sk

Platina bude lepia ako zlato

Vysok dopyt tla cenu nahor. Poda analytikov bude zarba lepie ako zlato.
REBREK njdete na finweb.sk

Londn hlsi trendy v muskej mde

Pni sa mu tei na nvrat rifovej bundy a potaovej potlae.
VIAC

njdete na style.hnonline.sk

Uvidte viac ako ostatn, ak si tto stranu pozriete cez aplikciu Rozren Realita. Stiahnete si ju v AppStore/GooglePlay. Chcete vedie aktulne sprvy ako prv? State sa fanikom Hospodrskych novn na Facebooku

KOHO NJDETE DNES V HN

UDIA NA STRANCH
Albert Marenin Oga Hummer Vlastimil Svoboda Daniel Kolr Peter Makovick Rudolf Schuster Rudolf Bauer Richard Rai Vladimir Putin Brooke Astorov 5 5 5 5 5 6 6 6 11 12 Ivan estk Frantiek Majtn Vladimr vajlen Peter Galan Alexander rank Monika Krolkov Peter Zeman Joseph S. Nye Vladimr Sotk 13 18 18 18 19 20 21 22 24

Bratislava Zvrat, ako sa patr. Aj takto sa d opsa zmena, ktoru zail slovensk dlh za poslednho jeden a pol roka. Km ete koncom roku 2011 sme si mali vbec problm od investorov poia, v sasnosti nm ich rekordn dvera prina milinov spory. A tm aj miernejie krty v tomto roku. V sasnosti odhadujeme sporu na rokovch nkladoch v roku 2013 pribline na 39 milinov eur, potvrdil pre HN f Intittu finannej politiky pri rezorte financi Martin Filko. Ako dodal, ovplyvni ju mu rokov sadzby a kalendr Na scnu prichdza Fed predaja dlhopisov v druhej polovici A rovnako globlne vplyvy ns aj krotia pred alm optimizmom. roka. N dlh sa zaal v poslednch tspora v sprvnom ase doch pomaly zdraova. V nasleDobr sprvy pritom prichdzaj dujcich mesiacoch by sa tak rov sprvnom ase. Len v tomto roku enie mohlo dosta poda analytika mme na rokovch nkladoch za- NextFinance Jiho Cihla k trom plati 1,4 miliardy eur, o je pribli- percentm. Dvod? Vvoj v USA. ne 254 eur na kadho loveka. Tvo- Pred asom americk centrlna banria tak podstatn zloku ttneho ka Fed oznmila, e prikrt svoje rozpotu. tlaiarne. Aj pri troch percentnch Okrem toho sa naa ekonomika by sme na tom mali by lepie, ako spomauje a rozpotu tak mu ch- sa pvodne plnovalo v rozpote. To ba desiatky milinov eur. Peniaze, je dobr sprva aj pre rezort finanktor ttna kasa dostane z lacnej- ci. Kee sme vlani prekroili 50ieho dlhu, tak znamenaj jedin percentn hranicu dlhu, spustila sa konsolidova sa bude musie o to aj dlhov brzda. Zatia minister fimenej. A prve konsolidcia je jed- nanci Peter Kaimr musel posiela nm zo zkladnch dvodov, preo do parlamentu len vysvetujci list. Slovensku investori natoko veria. V praxi sme si tak minul tde Komentr HN poiali na desa rokov za 2,44 percenta. Ete pred dvoma mesiacmi sme rovnak dlhopisy predali takmer o tyri desatiny drahie. SloMinister financi Peter Kaimr sa z lacnho dlhu te vaka konsolidcii, ale aj opatvensk dlh na pozad eurpskej strana 23 SNMKA: TASR/M. SVITOK reniam Eurpskej centrlnej banky. dlhovej krzy vyzer atraktvne. Po-

mer celkovho dlhu k HDP i deficity verejnch financi patria k eurpskym podpriemerom, vysvetlil portfolio manager Across Wealth Management Radoslav Kasik. Druhm zvanm faktorom je nlada v celej Eurpe. Dlh sa zlacoval nielen nm, ale aj ostatnm ttom. Vai za to meme najm Eurpskej centrlnej banke, ktor naprklad naliala na trhy miliardy eur, ale najm vrazne znila rokov sadzby Za pohybmi na dlhopisovch trhoch v poslednom roku stoja najm globlne vplyvy. Naopak, domce i loklne vplyvy hraj meniu lohu, dodal hlavn ekonm J&T Banky Petr Sklen.

Na dlhu...

ROZHOVOR

Lacn dlh? Stoja na nm krty a ECB

Investori za posledn rok pri poklese vnosov hadali aktva, ktor prinaj aspo nejak vnos pri akceptovatenom riziku, tvrd pre HN Martin Filko.
Podiea sa na naom lacnom dlhu skr konsolidcia, alebo uvonen politika ECB? Je zrejm, e tak vrazn pokles sadzieb museli spsobi oba tieto faktory. Ak by Slovensko nekonsolidovalo, uvonen politika ECB by nepostaovala na rekordn pokles sadzieb. Na druhej strane, ak by ECB neuvonila menov politiku, pokles rokovch nkladov by nebol tak vrazn. Investori za posledn rok pri poklese vnosov hadali aktva, ktor prinaj aspo nejak vnos pri akceptovatenom riziku. Vnosy slovenskch 10-ronch dlhopisov klesli a na 2,5 percenta. Z V4 m niie vnosy ne my iba esko. nosov ttnych dlhopisov oakvame postupne ich mierne zvyovanie pribline o 0,5 percentulneho bodu do decembra 2013. Znamenalo by to rast vnosu 10-ronho dlhopisu na rove troch percent. ovplyvni rokov sadzby a kalendr emisi v druhej polovici roka. V poslednch tdoch vnosy naprie Eurpou zaali rs. V prpade Slovenska bol vak nrast iba mierny. rokov sadzby dlhopisov rast celosvetovo. Za rastom stoja predovetkm oakvania zmeny menovch politk, najm v USA predpokladan ukonenie tretieho kola kvantitatvneho uvoovania. Desaron americk dlhopis sa po prvkrt od roku 2011 dostal nad 2,5 percenta, nemeck nad 1,7 percenta. Ni nrast vnosov v prpade Slovenska me by ovplyvnen aj nzkou likviditou sekundrneho trhu. Znamen to, e zobrazovan vnosy asto nepredstavuj relne vnosy, kee s naimi dlhopismi prebieha menej obchodov. (IM)

FIRMY NA STRANCH
TK Belimex Marenin PT Eurovea La Veranda Strelingstav Kino Polska TV Union AT&T 5 5 5 5 6 7 10 11 Gazprom Waldorf Astoria Doprastav TPD Solanka Nbytok Galan PwC 11 12 13 18 18 18 19

ZAJTRA V HN
PROJEKT HN

Pomhame zni byrokraciu

Prepoji verejn registre, ako je obchodn i ivnostensk, nedokzala doteraz iadna vlda. Ak s alie nezmysly, ktorch rieenie sa tiahne roky? A ako sa daj odstrni? Viac v projekte HN Byrokratick nezmysel.

Martin Filko, f Intittu finannej politiky

Ak dosah to m na rozpoet? Nzke sadzby vrazne zniuj rokov nklady, ktor musme plati za dlh. Slovensko vak tto situciu vyuilo na vrazn zlepenie rizikovho profilu dlhu, oproti plnu sa emituj dlhopisy s dlhou splatnosou, ktor s, prirodzene, drahie. Tieto dva faktory psobia proti sebe a celkov nominlna spora tak bude niia. Okrem toho tt dr vyiu hotovostn rezervu ne v minulom obdob. V sasnosti odAk vvoj oakvate v najblich hadujeme sporu na rokovch nmesiacoch? kladoch v roku 2013 pribline na V slade s globlnym rastom v- 39 milinov eur. Mu ju ete

PREDPOVE POASIA
SLNKO zajtra vyjde o 4.40 a zapadne o 20.54 hod. MESIAC zajtra vyjde o 22.06 a zapadne o 7.12 hod. Severozpadn vietor 2 a 7 m/s.

Pretajte si u zajtra v HN
Najvhodnejie volania z dovolenky
I PREOV

I ILINA I TRENN

21

22

I POPRAD

17

21 24

I BANSK I SENICA

23

21

BYSTRICA

I KOICE

I NITRA

23

23
I LUENEC

I BRATISLAVA

18 22
I KOMRNO

DNES BUDE polooblano a oblano. Poas da postupne vek oblanos a na mnohch miestach d.

Ak zvhodnenia roamingu si pre vs pripravili na leto mobiln opertori. Koko zaplatte za telefonovanie zo zahraniia? Kompletn prehad cien njdete v servisnej tme HN.

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

Dlhopisy Slovenska

TMA HN 3
ANKETA Ako sa bude vyvja roenie dlhopisov v najbliom obdob?

Dlh rska a Portugalska sa dostal pod tlak trhov

FINANN KRZA l

Dlh na Slovensku a v eurozne

Kov udalosti pre slovensk dlh
vstup Slovenska do eurozny pre investorov sme sa stali dveryhodnejm partnerom roenie nho dlhu kles, Slovensko sa preto predzsobuje za vhodnch podmienok

2009

2011
Slovensko m pre celoeurpsku krzu a naptie na trhoch preda svoje dlhopisy

2012

2013
roenie slovenskho dlhu sa dostva na historick minim, poiiavame si rekordne najlacnejie

Ji Cihl, NextFinance

Ukonenie tlaenia peaz v USA vrazne ovplyvuje ozdravn plny Dublinu a Lisabonu.
hn

o ovplyvuje roky nho dlhu

Eurpska centrlna banka

rekordne znila rokov sazby, na prelome rokov zas naliala na trh miliardy eur situciu banka upokojila svojim programom OMT v rmci neho je ochotn nakupova ttny dlh ohrozench krajn

Slovensko a jeho politika

rove nho zadlenia je stle pomerne nzka, rovnako ako nae deficity, m sme dveryhodnm partnerom konsolidcia verejnch financi a prsub vldy, e deficit stla pod 3 percent vkonu ekonomiky v tomto roku

Jakub Mendel
jakub.mendel@ecopress.sk

Bratislava Niekoko mesiacov mali problmov krajiny eurozny pokoj. Tlak trhov sa vak od zaiatku mja op stupuje. spech zchrannch prc v prpade rska aj Portugalska tak dostva trhliny. Nvrat Lisabonu a Dublinu na trhy me by zasiahnut rastcimi v- Filipe Silva, Banco Carregosa nosmi, povedal pre Financial Times f oddelenia pre riadenie ttneho dlhu portugalskej banky Banco Car- naprklad do dlhopisov vyspelch regosa Filipe Silva. krajn, kee akcim pre ekonomick stagnciu nedverovali. O to ilo Ohlsen stup od tlaenia Prve tedr pomoc z doasnho eu- peaz v kombinciami s pozitvnyrovalu EFSF mala pomc obom mi vyhliadkami, ktor vetia oivekrajinm vrti sa na trhy, o v pra- nie ekonomk vyspelch krajn, vraxi znamen, e bud schopn po- cia na trhy apett na rizikovejie akiiava si od investorov peniaze na tva, akmi s akcie. Vina trhu investcie a vdavky. Problmom na tento rok predpokladala konen vak je, e u mesiac rast vnosy rotciu v rmci aktv, teda opana ich dlhopisoch. Silva sa obva, nie prekpench dlhopisov v prose trhy si od ttu bud pta za po- pech rizikovejch aktv. Ke sa to ian peniaze tak roky, ak kra- vak deje tmto radiklnym temjiny jednoducho nebud schopn pom, nie je to prospen a bezpedlhodobo splca. n, upozoruje analytik Across Paradoxne za tm stoj menov Wealth Management Radislav Kask. politika Spojench ttov. Tamojia centrlna banka Fed toti ohlsila Dosah aj na podniky ukonenie tlaenia peaz. A 85 Pri vpredaji dlhopisov dochdza k milird americkch dolrov, teda zvyovaniu ich rokov. To vak nie pribline 65 milird eur, dala ban- je vetko. Od tchto rokov sa odka do obehu vmenou za vybran vja aj vka rokov na bankovch aktva bnk. Jej f Ben Bernanke veroch pre podniky. U teraz plaohlsil postupn zniovanie tohto tia mal a stredn podniky v periobjemu, a ak sa nezamestnanos v frnych krajinch eurozny pribliAmerike dostane pod sedem per- ne o tyri percent vy rok, ako cent, v polovici budceho roka pl- je to v Nemecku i vo Franczsku, ne zastav rotaky. Lacn penia- vysvetuje hlavn investin stratg ze z Fedu stlaili vnosy dlhopisov Generali PPF Invest Michal Valennielen v Spojench ttoch. Zmena tk. A vnosy bud na dlhopisoch menovej politiky v zmor tak me perifrie ete rs. Nemala by sa nakoniec zvi vnosy na dlhopi- vak opakova dramatick situcia soch aj v eurozne, povedal analy- z konca vlaajka, ke vnosy na tik Patria Finance Tom Vlk. In- dlhopisoch juanskch krajn dosavestori ukladali prebyton peniaze hovali neudraten hodnoty.

Nvrat Lisabonu a Dublinu na trhy me by zasiahnut rastcimi vnosmi.

V nasledujcich mesiacoch pri slovenskch dlhopisoch hovorme skr o ich raste k 3 percentm. V Eurpe zostvaj vemi rizikov dlhopisy Talianska a panielska. K nim sa me prida aj niekto alch, ako naprklad teraz Slovinsko. Rizik bud narasta v zvislosti od toho, ako bude Fed obmedzova objemy peaz, ktormi bude zsobova trh.

Ako sa vyvjalo roenie 10-ronho dlhu

NEMECKO (v %) SLOVENSKO (v %) 2,904 2,581 1,442 1,692 1,307
2. 4. 2013 21. 6. 2013

FRANCZSKO (v %)

2,307 2,077 2,014 2,177

Vladimr Vao, Sberbank

Na udranie nzkych rovn rizikovch prirok je kov pokraovanie v zniovan deficitu verejnch financi a v stabilizcii rekordne vysokho verejnho dlhu. al vvoj vnosov do splatnosti z nemeckch 10-ronch dlhopisov bude zvisie najm od tempa stabilizcie hospodrskej situcie v eurozne, ako aj od alieho vvoja inflcie.

2. 1. 2013

3. 1. 2013

2. 4. 2013

20. 6. 2013

2. 1. 2013

2. 4. 2013

21. 6. 2013

Aktulne vnosy ttnych dlhopisov v eurozne (v %)

1,93 %
FNSKO

3,98 %
RSKO

2,04 %
HOLANDSKO

4,19 %
POSKO

2,51 %
BELGICKO

1,66 %
NEMECKO

2,14 %
ESKO

2,51 %
SLOVENSKO

2,24 %
FRANCZSKO

2,06 %
RAKSKO

6,15 %
MAARSKO

6,38 %
SLOVINSKO

Petr Sklen, J&T Banka

Poslednch 4 a 6 tdov sa pomaly rozbieha korekcia na dlhopisoch kvli obavm, e americk Fed na jeden tohto roka u spust cyklus uahovania menovej politiky, a tm aj rast vnosov. Pri hlbej korekcii je mon, e aj slovensk dlhopisy sa dostan na dosah 3 percent. (IM)

6,26 %
PORTUGALSKO

4,48 %
PANIELSKO

4,49 %
TALIANSKO

10,40 %
GRCKO

Zdroj: Bloomberg, HN, infografika: HN/mz

Za slovensk

koln
jeden semester

v Prahe
Zzemie zahraninho partnera vzdelvacieho holdingu Cognos AG Hamburg Nemecko.

www.bivs.sk
HN09492

inzercia BIVS_HN 285x136mm.indd 2

20.6.2013 11:15

4 EKONOMIKA

Slovensko

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

tt mal manipulova s cenami elektriny

ENERGIE l

Menm firmm...
Dokonenie zo strany 1

Regulan rad zrejme umelo zniuje konen faktry za energiu. Distribunm spolonostiam vznik dlh.
hn

Miroslav Pejko
miroslav.pejko@ecopress.sk

Bratislava Mali dosta o desiatky milinov eur viac, no namiesto toho im klesaj zisky. To je problm, ktor dnes musia riei polottne distribun spolonosti. rad pre regulciu sieovch odvetv toti zrejme vrazne podhodnotil objem energie, ktor museli distribuky

Ako vak dodva Chovan, v nvrhu komory vbec nie je, aby si daovnk nemohol vypracova daov priznanie sm alebo prostrednctvom vlastnho zamestnanca. Kee v navrhovanej defincii daovho poradenstva je podmienkou odplata za tto innos. Okrem toho poda poradcov u dnes plat, e ak daov poradenstvo rob lovek bez osvedenia, dostane pokutu 33-tisc eur. Chba tam vak samotn defincia daovho poradenstva, preto je toto ustanovenie o pokute prakticky nevykonaten, hovor senior daov poradca tovnej spolonosti, ktor poskytuje aj daov poradenstvo, Accace Miloslav Jot. A prve tento problm chceli poda neho poradcovia vyriei.

skonia. Poda poslednch dajov tatistickho radu ich pritom na Slovensku pracuje viac ako 80tisc. Externe ich najastejie vyuvaj mal firmy i ivnostnci, ktor si nemu dovoli plati loveka navye.

Skonia tovnci?
Ako dodva analytik INESS Radovan urana, prve sektor daovho poradenstva by mal by maximlne deregulovan. Daov poradcovia by mali o zkaznka sai kvalitou, nie peiatkou. Tak, ako si oban vie bez peiat-

Problmom s ceny
Aby sa vak lovek stal daovm poradcom, vyaduje si to od neho vyiu kvalifikciu a odbornos. Ak by novinka prela, mohol by sa poda analytika NextFinance Jiho Cihla vrazne zni poet chb v daovch priznaniach. Na druhej strane je vak poda odbornkov riziko, e poradcovia si bud diktova ceny na trhu. Je to klasick pokus komory obmedzi vstup na trh a zvi tak cenu vytvorenm monopolnej renty na kor zkaznkov, hovor analytik Ineko Peter Goli. Dodva, e okrem toho nvrh aj negatvne vplva na hospodrsky rast a zamestnanos. Mnoh tovnci by toti mohli prs o prcu. tovnci, ktor by toti chceli zska oprvnenia na podvanie daovch priznan, by si museli poda analytika Nadcie F. A. Hayeka Toma Pchleho pripravi najmenej 990 eur. A takto suma me by pre as z nich problm. Aj preto Furmank oakva, e niektor

Distribun spolonos mus vyplca vrobcom viac peaz, ako vyzbiera.

Andrea Danihelov, Vchodoslovensk energetika

Daov poradcovia by mali o zkaznka sai kvalitou, nie peiatkou.

Radovan urana, INESS

ky vybra zmonka i pekra, niet dvodu si myslie, e si nebude vedie vybra daovho poradcu.

Kaimr zatia ml
Poda neho oban a daov poplatnk potrebuje hlavne zsadn zjednoduenie daovej legislatvy, a nie posilovanie postavenia registrovanch poradcov. Do akej miery bude nvrh spen, zatia nie je ist. Pripomienku komory toti rezort financi vyhodnocuje. Ministerstvo financi SR sa k predmetnm pripomienkam vyjadr v rmci vyhodnotenia medzirezortnho pripomienkovho konania. Novela zkona o daovch poradcoch m plati od zaiatku budceho roka. Michaela Kunrov

vykpi od vrobcov zelenej energie. A kvli tomu maj v sasnosti straty. Na druhej strane, vaka rozhodnutiu RSO, odberatelia elektriny platia menej. Vkup tejto energie sa toti zapotava do konenej ceny cez takzvan tarifu za prevdzkovanie systmu. Straty distribuiek tak ttu umonili zlacni cenu na jar tohto roka o 3 percent.

Namiesto zvenia tarifu znil

Takto nzko nastaven tarifa vytvra deficit, kee distribun spolonos mus vyplca vrobcom viac peaz, ako vyzbiera pomocou tarify, povedala hovorkya Vchodoslovenskej energetiky Andrea Danihelov. rad zatia chybu nepriznva. Jeho predseda Jozef Holjenk (Smer-SD) odkzal, e tento poplatok nastavil sprvne. Naprklad Stredoslovensk energetika vak pre jeho nzke nastavenie zaznamenala vlani pokles ziskov o viac ne 60 milinov eur. Poda informci HN by celkov dlh za vetky tri distribuky mohol by a 160 milinov eur. Poda zkona m rad povinnos premietnu takto straty za predchdzajce roky do vyej tarify na alie obdobie. Na pravu m sce dva roky, no urobi tak mohol u od janura. A to na zklade informci o vyom objeme vyrobenej

rad pre regulciu sieovch odvetv Jozefa Holjenka tvrd, e poplatky za elektrinu nastavil sprvne. elektriny z obnovitench zdrojov za vlaajok. Regultor vak spravil presn opak, a v aprli dokonca tarifu ete znil. Problmom je, e deficit bude teda ete v, upozornil Martin Ondko z dodvateskej firmy Magna EA.

SNMKA: TASR/M. BAUMANN

Problm vkupnch cien za obnoviten zdroje:

Regulan rad uznal distribukm menej peaz na vkup, ne s ich relne nklady. Spolonostiam tak vznik strata v desiatkach milinov. Vaka stratm spolonost platia odberatelia menej za elektrinu. Ak rad svoje rozhodnutie neoprav, hroz ttu sd.

Distribuky s opatrn
Spolonosti sa zatia k problmu nechc vemi vyjadrova. Zpadoslovensk energetika konanie RSO nekomentovala vbec a Stredoslovensk energetika odkzala, e s radom bude rokova o nhrade. Ak by vak rad na zaiatku roka tarifu zvil na jej relnu hodnotu, nemohla by zlacnie elektrina. Domcnosti toti platia vaka rozhodnutiu regultora o tri percent niie ty. Poda Petra Marana z Intittu pre energetick bezpenos je vak len otzka asu, kedy rad bude musie tarifu zvi. Inak hroz ttu sd. Kee je to oprvnen nklad, spolonosti maj monos poiada o jeho pokrytie aj sdnou cestou. o viac ne p percent. Ak by rad v alch rokoch neudral tarifu na uzde, nrast ceny by bol ete vy. Sasn nastavenie systmu nie je dobr. Problm vznik najm tm, e objem OZE u relne prekrauje objem vkupu, upozornil Maran. tt tak poda Marana bude musie urobi v systme zmeny. Avak ete predtm, ne povinnos vkupu prejde z distribuiek na ttnu firmu Slovensk elektrizan prenosov sstava. Tento prechod sa vak zatia iba pripravuje.

Zle nastaven systm

Problm sa pritom zaal ete v roku 2009, ke nastal boom obnovitench zdrojov energie, ktorch vkupn cena je niekokonsobne vyia, ne ben cena elektriny. Za dva roky narstol ich poet takm spsobom, e konen cena elektriny vzrstla pre domcnosti

tovnci varuj, e ak obmedzenia prejd, as z nich skon bez prce. V sasILUSTRAN SNMKA: TASR/R. STOKLASA nosti je ich na Slovensku pribline 80-tisc.

V SKRATKE

Vnemu preka nvrh Smeru

Bratislava Novela zkona o vznamnej investcii z dielne poslancov Smeru-SD m poda podpredsedu vldy pre investcie ubomra Vneho (Smer-SD)

medzery. Vny to uviedol vo verajej diskusnej relcii televzie TA3 V politike. Preka mu diskrimincia obc. Myslm si, e by sme nemali s tak na-

tvrdo do vylenia obc, vyhlsil trest odatia slobody od 3 do Vny. A v prpade, ak obec 8 rokov. (TASR) neposkytne dostaton argumenty pri rozhodovan o vznamnch investcich, by sa malo pristpi k tvrdm opatreniam. (RED) Dunajsk Streda Agrrna komora Slovenska iada premira o pomoc. Jej predsednctvo sa obrtilo listom na Roberta Fica (Smer-SD) a upozornilo ho na problmy slovenskho ponohospodrstva. TASR informovala Bratislava Colnci zaistili minul tde v obci Moravsk Svt Jn cisternu s neleglnou ervenou naftou a dvoch ofrov. S pravdepodobne sasou skupiny paerkov, ktor sa touto innosou zaober od 90. rokov. nik na spotrebnej dani z minerlnych olejov je v tomto prpade vo vke pribline 11 000 eur, informovala vera hovorkya Finannej sprvy Patrcia Mackov. Pchateom teraz hroz

Ponohospodri iadaj o pomoc

predsednka komory Helena Patasiov. Ponohospodri iadaj, aby za nich premir viac loboval v Bruseli. Eurpsky parlament toti podporil znenie dotci pre ponohospodrov, o poda AKS vne ohroz zamestnanos na naom vidieku. (TASR)

Colnci chytili paerkov ervenej nafty

Eurokrza bude st automobilky miliardy eur

Mnchov Eurpska krza m vrazn negatvny vplyv na eurpske automobilky, informovala agentra DPA. Finann a eurpska dlhov krza zni trby vrobcov automobilov v zpadnej Eurpe v rokoch 2010 a 2020 celkovo pribline o 312 milird eur, vyplva zo tdie centra automobilovho vskumu nemeckej univerzity Universitt Duisburg-Essen, ktor cituje tdennk Fo-

cus. f centra a automobilov expert Ferdinand Dudenhffer predpoklad, e krza zni predaj celkovo o 24 milinov ut. V rokoch 2000 a 2007 sa v zpadnej Eurpe rone predalo okolo 14,7 milina novch ut. Oakva sa, e tento rok to bude len 11,2 milina automobilov, o je najmenej od vzniku E, uviedol Dudenhffer. (TASR)

Eurpa dostane viac asu na krty

Brusel Pre hospodrsku krzu bud krajiny, ktor poruuj pravidl tkajce sa schodku verejnch financi, ako naprklad panielsko alebo Franczsko, uetren od hroziacich finannch pokt, informovala agentra DPA. Ministri financi Eurpskej nie sa na rokovan Ecofinu v Luxemburgu dohodli, e daj siedmim krajinm, proti ktorm

prebieha konanie z dvodu nadmernho deficitu, viac asu na konsolidciu rozpotu. Franczsko, Slovinsko, panielsko a Posko, ktor nie je lenom eurozny, dostan dva roky navye, aby stlaili svoj rozpotov schodok na 3 percent hrubho domceho produktu, o je maximum povolen takzvanou Maastrichtskou zmluvou. Holandsko, Portugalsko a Belgicko dostan jeden rok navye. (TASR)

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

Slovensko

FIRMY & FINANCIE 5

GASTRONMIA

Znmy slovensk...
Dokonenie zo strany 1

Neplatili. Eurovea ich poslala do konkurzu

Bratislava Poloha v exkluzvnej asti Eurovey, terasa pri Dunaji a na Bratislavu nadtandardn jedlo. Ani to nepomohlo. Bratislavsk retaurcia La Veranda kon v konkurze. Poslal ju tam samotn vlastnk nkupnho centra. Bohuia, nebolo inej cesty ako postupova. Njomnk nedodriaval svoje zmluvn povinnosti, neplatil svojim dodvateom a vytvoril na pde spolonosti Ballymore Eurovea vemi netransparentn situciu, vysvetuje Oga Hammer, marketingov manarka Eurovea International Trade Centre. kurz Oga Hummer. Mesiace prieahov vyvrcholili koncom mja. Sd vyhlasuje konkurz na majetok dlnka La Veranda, kontatoval Okresn sd Bratislava I. o stlo za problmami retaurcie, zostva otzne. Telefny aj maily s vypojen, vypnut je aj skromn mobil konatea spolonosti. Nespene dopadlo aj kontaktovanie alch firiem majiteov. Analytici vak maj jasno. Podni-

Peter imko poukazuje najm na to, e firma pred ich vstupom nikdy v 20-ronej histrii nerealizovala inventru. Pri prprave na inventru sme identifikovali oraz vie nezrovnalosti. Aby bola istota, e dta s v systmoch korektn, a nakoko sme nemali vedomos, e fyzicky boli niekedy hodnoverne preveren, vyzvali sme vetkch dodvateov, aby doloili zkladn vlastncky a tovn dokument dodac list. Prekvapujco len minimlny poet dodvateov bol schopn predloi dodacie listy, ktor by potvrdzovali korektnos evidennch stavov.

Boj o miesto na trhu Milinov dlhy

Vydavatelia odkrvaj aj al rozmer dlhov. Ete vm problmom pre ns je vak fakt, e nm dr a nechce vrti zhruba 35-tisc knh v hodnote pribline 150-tisc eur, vysvetuje Albert Marenin, majite vydavatestva Marenin PT. Ako hovor f Zdruenia vydavateov a knhkupcov Daniel Kollr, suma za neuhraden faktry distribtora predstavuje 1,5 milina eur, zadriavan knihy s v hodnote alch p milinov eur. Celkovo TK Belimex dlhuje pdesiatke vydavateov. A to je re len o slovenskch vydavateoch, alie peniaze dlhuje aj eskm vydavateom, pripomna dennk Sme, ktor o problmoch TK Belimex informoval ako prv. Poda naich zisten bol Belimex v roku 2011 na predaj za jedno euro. To by znamenalo, e TK Groupe, ktor Belimex kupovala, o dlhoch a problmoch firmy vedela a napriek faktu, e ju lacno kpili, peniaze mali investova do urovnania dlhov. Ako zistili HN, najvie Retauran biznis sa top v ervench slach u piaty rok po sebe. Krza urobila svoje, a majitea hadaj stovky podnikov. Bratislava vak na slovensk pomery predstavuje in svet. Obzvl to plat o komplexe Eurovea. Vytvorenie promendy pri Dunaji obohatilo Bratislavu o lukratvne podniky, ktor o nvtevnkov ndzu nemaj. Aj preto bol pred rokom majite Medusa Group Peter tecko ochotn za odstpenie konkurennej retaurcie Leblon zaplati sumu presahujcu milin eur. Len o pr metrov alej, na rovnakej promende, zanala v roku 2011 svoju p aj retaurcia La Veranda. Majitelia stavili na rakskouhorsk kuchyu. Na bratislavsk pomery sa retaurcia zaraovala medzi luxusnejie aj dizajnom. Ani to vak nepomohlo. Zaiatkom tohto roka sa na bratislavskom sde ocitol nvrh na konkurz. Ani po viacerch stretovch krokoch z naej strany nebol njomnk schopn npravy, tak odiiel, vysvetuje pozadie nvrhu na kon-

Bohuia, nebolo inej cesty ako postupova.

Oga Hummer, Ballymore Eurovea

Albert Marenin, majite vydavatestva Marenin PT, podal nvrh na konkurz TK Belimex . akosti TK Belimex spsobil slovenskej firme Ottovo nakladatestvo (jej majiteom je esk vydavatestvo Ottovo nakladatelstv). Konate slovenskej firmy Vlastimil Svoboda potvrdil, e len im dlhuje na faktru 370-tisc eur, a okrem toho im dr knihy vo fakturanej hodnote 3,4 milina eur. Na nau otzku, o poda neho stoj za dvodom, e im aspo knihy neboli vrten, reagoval, e nevie. Ke sme chceli vrti knihy, boli sme doslova ikanovan tm, e vrtenie knh podmieuje predloenm dodacch listov za cel dobu histrie. Napriek tomu, e stavy zsob boli pravidelne odshlasova-

SNMKA: HN/PAVOL FUNTL

1,5
milina eur mu by celkov zvzky spolonosti TK Belimex n, sme im vetko vydokladovali. Zsielku s dodacmi listami ani neotvorili a poslali nm ju sp, prezrdza Svoboda. Len na doplnenie TK Belimex, ktor ete donedvna patrila pod skupinu TK Groupe, by ste dnes hadali v Obchodnom registri SR

zbytone. Bola toti premenovan na TLP media plus.

In model
Knin biznis funguje na Slovensku inak ako ben obchod. Vydavate vyd knihu, ktor poskytne do predaja distribtorovi. Ten ju nsledne ponkne do knhkupectiev. Vydavate sa k svojim peniazom dostane a po tom, o sa knihy predaj a s mu nsledne vyfakturovan. V tomto prpade je teda odberateom knh od dodvateov obchodn spolonos TK Belimex. T nakupuje knihy, a nsledne ich predva spolonosti TK Libri. Petra Jamrichov

kanie v tomto biznise je o vemi nzkej miere rentability, ak vbec nejak je. V prpade, e subjekt v segmente nem vlastn finann zdroje, je vemi ak sa na trhu udra, povedal pre HN generlny sekretr Zvzu hotelov a retaurci Marek Harbuk.

Neobvykl
udia z praxe poukazuj na to, e podobn osudy retaurci boli. V minulosti to bolo neobvykl, pretoe dlhy, ktor zanechali retaurcie, sa vinou podarilo majiteom zmaza tak, e postpili zariadenie niekomu inmu a za zskan financie vyplatili dlhy, popisuje Peter Makovick, konate spolonosti Exekun. Tom Vauta

HN09499

6 FIRMY A FINANCIE
zahranin meny
USD/EUR
22. jna 2013
1,36 1,32 1,28 1,24 18. 2.

Slovensko
0,8508 (0,8523)
-0,0016

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

1,3123 (1,3220)
-0,0097

GBP/EUR
0,88 0,85 0,82 0,79 18. 2.

CZK/EUR
26,30 25,70 25,20 24,60 18. 2.

25,8900 (25,8140)
0,0760

PLN/EUR
4,25 4,25 4,10 3,95 18. 2.

4,3463 (4,3455)
0,0009

HUF/EUR
309 298 287 276 18. 2.

299,4250 (299,9250)
-0,5000

8. 3.

29. 3.

19. 4.

10. 5.

31. 5.

21. 6.

8. 3.

29. 3.

19. 4.

10. 5.

31. 5.

21. 6.

8. 3.

29. 3.

19. 4.

10. 5.

31. 5.

21. 6.

8. 3.

29. 3.

19. 4.

10. 5.

31. 5.

21. 6.

8. 3.

29. 3.

19. 4.

10. 5.

31. 5.

21. 6.

INZERCIA

Auctioneer s.r.o. pitlska 61 811 08 Bratislava

Pripravovan DRABA Obchodnho centra VEGA v amorne !!!

Schuster konal...
Kto je kto v kauze Strelingstav
Rudolf Bauer
Prve v ase jeho primtorovania dolo k podpisu zmluvy na drbu ciest s firmou Strelingstav. Koice museli aktne riei problmy s drbou, a tak prenajali techniku. Problm bol v tom, e zmluva bola vypovedaten jednostranne a po piatich rokoch.

Jn Struk
Stl za firmou Strelingstav. Podnikate pvodom z Gelnice, ktor po skonen socializmu zanal s veobchodom s odevmi. Podnik vak ako mnoh, so vetkm monm. Dnes sa aktivitami vracia do rodnej Gelnice, kde prevdzkuje retaurciu.

Richard Rai
Kauza sa presvala z primtora na primtora. A Richard Rai sa rozhodol zasiahnu. Pripustil, e mesto sa v spore nebude alej odvolva a presadzuje mimosdnu dohodu. T by znamenala aj odpredaj mestskho majetku.

PREDMET DRABY: Obchodn centrum VEGA v amorne, na parc. KN . 903/24 s prsluenstvom a pozemky 903/1, 903/24 a 903/25 v k.. Mlieno, obec amorn, okres Dunajsk Streda, na LV . 1245 DTUM A AS KONANIA DRABY: 19. 7. 2013 o 12.00 hod. TERMN OBHLIADKY . 1: 2. 7. 2013 o 10.00 hod. TERMN OBHLIADKY . 1: 16.7. 2013. o 10.00 hod. Bliie info na www.auctioneer.sk, tel. . 0948 39 27 27
HN09503

o sa stalo
Mesto Koice v roku 1995 jednostranne vypovedalo zmluvu so spolonosou Strelingstav. T mala spravova cesty v meste.

Kedy vznikol spor

V roku 1995 zaaloval mesto Koice majite firmy Strelingstav Jn Struk. Argumentoval zmluvou, ktor bola podpsan na dobu neurit, s monosou jednostrannho vypovedania zmluvy a po piatich rokoch. K podpsaniu zmluvy pritom dolo v roku 1994.

Ak je rieenie
Mesto bude dnes rozhodova o mimosdnej dohode. T by predstavovala vyplatenie sumy 9,9 milina eur. Aby Koice zskali peniaze, museli by rozpreda as majetku.

Nvrh energetickej politiky SR

Ministerstvo hospodrstva SR oznamuje, e poda 17 zkona . 24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov vypracovalo Oznmenie o strategickom dokumente Nvrh energetickej politiky SR, ktor je zverejnen na webovom sdle Ministerstva hospodrstva SR www.mhsr.sk (v asti Energetika) a na strnke www.enviroportal.sk. Psomn stanovisk k predmetnmu oznmeniu mete zasiela do 15 dn od uverejnenia tohto oznmenia na niie uveden adresy: Ministerstvo hospodrstva SR Sekcia energetiky Mierov 19 827 15 Bratislava 212 e-mail: valentichova@mhsr.sk Ministerstvo ivotnho prostredia SR Sekcia environmentlneho hodnotenia a riadenia Nm. . tra 1 812 35 Bratislava e-mail: helena.ponecova@enviro.gov.sk
HN09508

Dokonenie zo strany 1

Koice maj k dispozcii dva varianty. Op robi obtrukcie a dfa, e sa z problmu vyvle, alebo ho ihne vyriei. Richard Rai sa prikla k monosti m skr, tm lepie. Navrhol mimosdne vyrovnanie, ktor rta so zaplatenm odkodnho vo vke 9,9 milina eur. Mesto by malo monos vyplati ho na tri spltky. Inak by sa mohlo dosta do ntenej sprvy. Protistrana s nvrhom shlas. V pondelok (dnes, pozn. red.) bude v Koiciach mimoriadne mestsk zastupitestvo, ktor bude hlasova o tom, i nvrh vykonme, hovor Rai.

Bez peaz
Aj ke nvrh prejde, kasa magistrtu zva przdnotou. Mesto preto bude musie hada neprjemn rieenie. Prioritne chce preda budovu bvalch Malinovskho kasrn. O tie je vak mal zujem a ich hodnota na splatenie celho zvzku nesta. Richard Rai hovor, naopak, o vekom zujme o mestsk podiely vo firmch Kosit, Vchodoslovensk vodrensk spolonos, Mestsk Lesy Koice i Dopravn podnik mesta Koice. Odpove na tto otzku by dnes nebola relevantn, o tomto bode sa bude ro-

kova v pondelok na mimoriadnom zastupitestve, reagoval na otzku, i sa vlastncke zmeny dotkn aj dopravnho podniku. Primtor hovor o jeho odpredaji ako o krajnom, ale relnom rieen. Ohrozen me by i futbal, hdzan i basketbal. Mesto toti bude hada peniaze aj tu. Rudolf Schuster, ktor zmluvu vypovedal, vinu necti a poukazuje na dedistvo Rudolfa Bauera, predchdzajceho primtora. Ten mu oponuje. Problm nebol v podpise zmluvy so Strelingstavom, ale v jej zruen. Na tom, e sa zvzky mesta zvili do sasnej sumy, nes vinu vetci al primtori, ktor problm odsvali, vyjadril sa nm sekretarit mestskej asti Koice Zpad, kde je starostom Rudolf Bauer.

Svedomie mm ist
dy kvli vypovedaniu. Bolo to nevyhnutn? V t noc sa vytvrala snehov kalamita a Strelingstav nekonal. Majiteovi firmy som telefonoval, navtvil v byte, a mi povedali, e je v Amerike. Hrozilo, e doprava prestane fungova vrtane spojenia do VS s nepretritou prevdzkou. Stli sme pred dilemou necha mesto napospas kalamite alebo vyui zamknut stroje. Konali by ste rovnako dnes? no, lebo zchrana mesta v mimoriadnych situcich bude pre ma vdy dleitejia, ako sa alibisticky prizera na neplnenie zmluvnch povinnost. Je zaujmav, e v tom ase aj na sde boli k celej kauze in nzory ako dnes.

Rudolf Schuster, exprimtor Koc a bval prezident SR, pre HN:

Jedni za dsledky kauzy vinia vs, e ste vypovedali zmluvu, in primtora Bauera, e ju podpsal. Ako to vnmate dnes? V prvnych veciach som nikdy nerozhodoval sm. V tomto konkrtnom prpade som sa radil s profesorom Jnom Mazkom. Hlavn prina je vak v nieom inom. V om? V neastnom predaji strojov na zimn drbu primtorom Bauerom. Ak by mesto zostalo ich vlastnkom, uetrilo by desiatky, mono stovky milinov korn. Vsledok vidme na sde.

Vhra anonymov
Krajsk sd v Koiciach dokonca uril aj nezvisl organizciu, ktor mala vysli vku odkodnenia. Je to takmer 15 milinov eur. Ke sme sa s majitemi firmy pokali skontaktova, neuspeli sme. Spolonos Strelingstav nem na internete zverejnen strnku, telefnne slo ani e-mail. Podobne to bolo aj s almi zhruba 20 firmami zstupcov Strelingstavu uvedenmi v obchodnom registri. Waltz Properties Limited s londnskou adresou je na tom rovnako.

Lesy Slovenskej republiky, ttny podnik

Odtepn zvod Revca, Nmestie Slobody 2, 050 80 Revca vyhlasuje obchodn verejn sa na prenjom nebytovch priestorov v k.. Mur
Predmet sae: prenjom nebytovch priestorov bval arel UMD Mur ( k.. Mur), okr. Revca Doba navrhovanho zaiatku njomnej zmluvy: od 01.08.2013. San podklady si uchdzai mu vyzdvihn na hore uvedenej adrese. Kontaktn . t. 0918334224 San podmienky: Doklad, e zujemca nie je v konkurznom konan a m vysporiadan daov zleitosti. Vymedzenie predmetu poadovanho zvzku. Cenov ponuka. Predloenie ponk uskutoni do 15.7.2013 v uzavretej oblke vrazne oznaenej Sa neotvra s uvedenm prenjom bvalho arelu UMD Mur (k.. Mur). Vyhodnotenie prebehne do 15 dn od otvorenia oblok. Kritri pre vyhodnotenie ponuky: cena njmu, hrada ceny njmu vopred za dohodnut obdobie.
HN09497

Ctite za dsledky kauzy zodpovednos? Plne sa k nej hlsim, a to ku konkrtnemu konaniu na odvrtenie kalamity, nie vak za prvne kony, ktor sme vykonali na odporanie najlepch prvnikov. Mm ist svedomie, lebo som koO zmluve si meme myslie o- nal v zujme mesta a jeho obakovek, avak Koice prehrali s- nov. (TOTI)

ANALZA

Intesa Sanpaolo Life Ltd

Valuation Date: 19. 6. 2013 Code Unit Linked Prices VA PBI Conservative VB PBI Moderate VC PBI Dynamic VD PBI Cash Euro VE PBI Bond Euro VF PBI Bond US Dollar VG PBI Equity Europe VH PBI Equity America PBI Equity Emerging Markets VI Euro 10,9365 11,1906 11,3777 10,3007 11,3820 11,5957 10,9173 12,5564 9,3223
HN08612

Strelingstav zvyoval nemerne ceny

Koice Dohoda o vykonvan drby mestskch ciest Strelingstavom bud kontroverzie najm bodom o platnosti na dobu neurit. Priom jednostranne ju vypoveda bolo mon a po piatich rokoch od podpisu. Tu sa vak v dohodch skromnch firiem ako predstaviten podivnosti nekonia. Ako dvod na vpove zmluva urovala neplnenie jej predmetu za podmienky, e mesto by nemalo zruku zmeny tohto stavu. Poda mnohch prve dokazovanie toho, e Strelingstav by nedostatky v prcach nebol schopn napravi, je v praxi v podstate nemon.

Najaktulnejie ekonomick spravodajstvo na slovenskom internete

www.intesasanpaololife.ie
Zverejnenie regulovanej informcie Emitent Starland Holding a.s., so sdlom Dvokovo nbreie 10, 811 02 Bratislava, IO: 35 683 015 oznamuje, e doplnenie Ronej finannej sprvy za rok 2012 v zmysle zkona . 429/2002 Z.z. o burze cennch papierov v znen neskorch predpisov a Pravidiel regulovanho vonho trhu Burzy cennch papierov Bratislava, a.s. je bezplatne sprstupnen v psomnej forme v sdle spolonosti a v elektronickej forme na internetovej strnke www.starlandholding.sk. Ide o regulovan informciu v zmysle 47 ods. 8 zkona . 429/2002 Z.z. o burze cennch papierov v znen neskorch predpisov a zverejuje sa 24.06.2013.
HN09509

Desa milinov eur, to je predsa tristo milinov korn, ktor mesto vyhod kvli panskm keftkom do vzduchu.
Jn Kizek

tovali si sedemnsobok
Poda sprvy kontrolra mesta Koice z roku 1995 problmov bola i samotn drba ciest Strelingstavom. Medzi pochybeniami mono ta perliky, ktor vybouj i z ra-

du vtedajch divokch devdesiatych rokov. Strelingstav poda kontrolra naprklad v cennku zmluvy navrhoval pluhova cesty v zime za 5,70 koruny za kilometer. Cez dodatky si vak nakoniec toval sedemnsobok. Za osadenie tch istch dopravnch znaiek si nechal zaplati dvakrt. Rekontrukciu arelu Anika vykonval bez projektovej dokumentcie a rozsah prc uroval priamo na stavbe. Osemstranov sprva celkovo za dva roky innosti firmy odhadla straty a kody pre mesto vo vke okolo 13 milinov korn v cench roku 1995. Kontrolr kontatoval, e ilo len o priame kody z neplnenia zmluvy. Ak by vak celkov filozofia zmluvy bola in, finann dosahy pre mesto by boli ete priaznivejie, uviedol. Vina oslovench Koianov v uliciach o kauze Strelingstav vea

nevie. Avak t, o sa o u zaujmaj, sa pri tme rozohnia. Desa milinov eur, to je predsa tristo milinov korn, ktor mesto vyhod kvli pnskym keftkom do vzduchu, hovor Koian Jn Kizek. Mu sa rozli, ak mu povieme, e mesto chce kvli kode preda Malinovskho kasrne v centre i podiel v Kosite.

Hovoria o neslunej zmluve

Viac sa o kauze poda loveka blzkeho koickej samosprve, ktor ns poiadal nezverejni svoje meno, diskutuje na magistrte. Jedni dvaj vinu primtorovi Schusterovi, e zle vypovedal zmluvu. In primtorovi Knapkovi, e nepristpil na dohodu ete za ovea lacnej peniaz. Zmluvu podpsal primtor Bauer. Keby znela ako slun zmluvy, kauza by nebola, mysl si. Tom Tian

Infografika: HN/rl

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

Slovensko
SLO DA

FIRMY & FINANCIE 7

VAZ DA

ZAUJMAVOS DA

Transpetrol a Slovnaft sa dohodli

Zstupcovia spolonost Transpetrol a Slovnaft, Ivan Krivosudsk(na snmke vavo) a Oszkr Vilgi, podpsali zmluvu o preprave ropy ropovodmi Druba a Adria na roky 2013 a 2014 v hodnote pribline 50 milinov eur. Hodnota kontraktu vzhadom na opn prva, ktor umouj jeho predenie aj na roky 2015 a 2016, me by ovea vyia. Slovensk prepravca ropy Transpetrol doprav do rafinrie Slovnaft pribline 12 milinov ton ropy.

O mal bitnky je enormn zujem

30
O toko percent me vzrs cena medu. Tohtoron jar oznauj mnoh velri za katastroflnu. Ak bude pretrvva doteraj stav, ceny medu mu stpnu a o 30 percent. Uviedol to predseda Regionlneho zdruenia Slovenskho zvzu velrov v TSK Milan Janco. Sasn ceny medu sa pohybuj na rovni p a sedem eur za kilogram, kontatoval Janco s tm, e jeho cena me vzrs a nad dev eur za kilogram.
km poiadavkm na vydvanie vz, o om sved aj skutonos, e poet udelench vz vzrstol, hovor Peter Susko, riadite tlaovho odboru Ministerstva zahraninch vec a eurpskych zleitost SR. Rast potvrdzuj aj tatistick daje, ktor vak nerozliuj, i lo o pron alebo esmesan vza. Dovedna bolo tento rok len dosia vydanch viac ako 55-tisc vz, zatia o za cel vlaajok viac ako 62-tisc. To, e zavedenie takchto vz prinieslo ovocie, potvrdzuj aj stredisk. Poas zimnej sezny sme zaznamenali nrast nvtevnkov. Neboli na pobyte vo Vysokch Tatrch iba poas Vianoc a Novho roka, ako v minulosti, ale tto klientela u ns dovolenkovala aj poas Vekej noci a uvali si aj jarn lyovaku v mesiaci marec, uvdza Lenka Maaovsk, vkonn riaditeka Reginu Vysok Tatry.

Za posledn rok enormne narstol zujem farmrov o vlastn mal bitnok. Len v Nitrianskom kraji ohlsila svoj zmer postavi i rekontruova a kapacitne rozri bitnky takmer dvadsiatka ponohospodrskych podnikov i samostatne hospodriacich ronkov. Svoj zmer odvoduj zvenm dopytom spotrebiteov po erstvom mse z domcich chovov, ktor maj jasn garantovan pvod.

Ukrajinci u vza nechc

TURIZMUS l

EXPANZIA

Ete v aprli sa o eurpske povolenia predhali, dnes zujem opad.

Poliaci bud Slovkom vysiela filmy

Poprad Posk spolonos Kino Polska TV vstupuje na slovensk trh. Rob tak u cez existujce kblov televzne kanly srie Filmbox. Tie zskava od globlnej spolonosti SPI Group, ktor v roku 1991 zaloil americk filmov producent Loni Farhi. Poliaci zrove preberaj esk a rumunsk verziu kanlov. me to v budcnosti, ale mimo projektu Filmbox, ktor sa nrodnm kinematografim nevenuje, povedal.

Peniaze zbieraj na burze

Tu sa dostvame k monej motivcii skupiny preda slovensk, esk a rumunsk Filmboxy Poliakom. Poda oficilnej sprvy varavskej burzy chce Kino Polska TV zvi zkladn imanie o es a sedem milinov akci, priom hodnota jednej by sa mala pohybova okolo tyroch eur. Teraz imanie pozostva z pribline 14 milinov akci. Takto me na investcie zska kapitl nad 30 milinov eur. Tto verziu vyuitia sily poskho kapitlovho trhu v strednej Eurpe oproti susedom pripa aj Buka. V tomto momente stle zhromaujeme prostriedky raising funds, aby sme sa tak mohli plne sstredi na kanly Filmbox, dodal. Tom Tian

Posk klasiky zatia nie

Nam plnom je pokraova v expanzii Filmboxu na Slovensku. Prvoradm cieom je zvi sledovanos nho zkladnho programu, a tie urobi dostupnejmi nae prmiov kanly, vysvetuje marketingov riadite firmy ukasz Buka. Kino Polska TV sa v Posku stalo znme vysielanm poskej a eskoslovenskej filmovej a serilovej klasiky z druhej polovice minulho storoia. Buka tu nevyluuje, e by sa takto mohli na Slovensko dosta aj u ns neznme klasiky. Zvauje-

Mj o nieo slab
Podstatn obrat nastal a v mji. Naprklad v Kyjeve vtedy vydali 2 598 vz, zatia o v aprli 6 337. Na Slovensko turistov z vchodnej Eurpy lka jedine dosiahnutie schengenskch vz, a pokia by sa vzov politika sprvne nastavila a realizovala, turisti z Ruska a Ukrajiny by hfne navtevovali nae biedne a nezaujmav atrakcie, kontatuje Mark Blitshteyn.

Za prv tri mesiace narstol poet Ukrajincov o 90 percent, trend m ale spomali. kov z vchodnej Eurpy, kam patr aj Rusko. Bohuia, znova zostalo tatiana.jurakov@ecopress.sk len pri suboch a v jni sa vetko vrtilo do pvodnch koaj a turisBratislava Po vekom oiali prilo ti ili do inch destinci, tvrd kosklamanie. Pron schengensk nate Pilgrimtour Mark Blitshteyn. vza sme zaali Rusom a Ukrajincom vydva ete v decembri. Od- (Ne)ochota vtedy sa na zastupiteskch radoch Poda jeho slov za to me ahotvorili rady akajcich zujemcov. stajn prstup radov. Spoiatku Dnes je vak vetko inak. Najv chceli na Ukrajine vza vetci. udia slovensk touropertor pre rusky stli pred radom od druhej hodihovoriacu klientelu si mysl, e sa ny v noci. Narazili vak na nevu tak stalo aj pre nevu radnkov. pracovnkov, vysvetuje Mark BlitPoas mesiacov aprl a mj sa shteyn. Ten dodva, e mnoh zuzvil esnsobne poet nvtevn- jemcovia dostali namiesto proTatiana Jurakov
hn

ILUSTRAN SNMKA: HN/PAVOL FUNTL

nch vz iba esmesan, a tak vek zujem o ne zaal upada. Ministerstvo zahraninch vec sa vak brni. Nae zastupitesk rady robia vetko pre to, aby v maximlnej monej miere vyhoveli vet-

Poet iadost o vza

Z/2013 Kyjev Uhorod Moskva Petrohrad
Zdroj: MZV a EZ

I. 2 813 1 871 666 52

II. 5 347 3 975 1 122 562

III. 5 515 3 926 1 322 1 112

IV. 6 337 5 476 1 602 1 560

V. 2 598 5 032 1 744 819

do 9. 6. 799 555 701 318 Poliaci chc na Slovensku expandova cez Filmbox.
ILUSTRAN SNMKA: ARCHV

HN_regiony_ZA_2506_1206.indd 1

13. 6. 2013 17:09:46

8 INZERCIA

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

SVIEE RDIO

Jemn v tomto roku osvieilo hudbu aj program a vsledok? Podiel na trhu +11%

Na zklade porovnania vn 3-4/2012 s vlnou 4-1/2013 rdio Jemn Meldie zvilo podiel na trhu o 11% a zskalo tak 8,9%. Zdroj: MEDIAN SK, MML TGI SR 2013 Kontakt: email: obchod@jemne.sk, tel.: 02/48 48 48 25

HN09454

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

Slovensko

POLITIKA 9

Miliny eur na vskum sa rozdeovali zvltne

EUROFONDY l

Kontrolri nali viac ako 300 pochyben pri hodnoten projektov.

celriou pna Danka u 6 7 rokov, ale so SNS, ani inmi stranami, ni nemm, odmieta prepojenie majite Branislav Hama. Ako je mon, e hodnotitelia prideuj body od buka do buka? Aby to spriaznen subjekt dostal, mus to niekto ,sprvne obodova, vyhodnoti, a na to s elovo vyberan udia, tvrd odbornk na eurofondy Jn Rudolf. Vyiadali sme si od ministerstva kolstva a rezortnej agentry zoznam vetkch hodnotiteov. Agentra nie je oprvnen ich sprstupni, nakoko je povinn dodriava zkon o ochrane osobnch dajov, tvrd Gabriela Skalick z agentry. Pokia ide o projekty na eurpskej rovni, hodnotitelia sa bene zverejuj, krti hlavou hovorca Eurpskej komisie na Slovensku Andrej Krlik.

Ak pochybenia nali kontrolri pri erpan eurofondov

NK kontroloval prideovanie peaz na aplikovan vskum v rokoch 2009 a 2011. lo o vye 50 iadost v celkovej hodnote 143 milinov eur.

Po kontrolch sa zistilo, e:
vber hodnotiteov nebol transparentn hodnotiace hrky neboli zabezpeen proti vmene listov i inej manipulcii s dokumentom nedostatone vypracovan manul pre hodnotiteov, riziko subjektvneho hodnotenia projektov firmy, ktor nemali osvedenie na vskum a vvoj zskali z operanho programu 56 milinov eur

o s tm?
14 firiem nemalo v obchodnom registri predmet innosti vedu a vskum alch 14 firiem ho malo, ale lehota nespala limit 3 rokov, ako poadovalo hodnotiace kritrium 37 firiem odporuench na schvlenie nebolo vlastnkmi osvedenia o spsobilosti vykonva vskum a vvoj
Infografika: HN/rl

Tom Nejedl
tomas.nejedly@ecopress.sk

hn

Bratislava Ke v roku 2009 ministerstvo kolstva Jna Mikolaja (ex-SNS) odmietlo ubomrovi Machovi iados o grant za vye milina eur, len mvol rukou. Trikrt sme ho podvali a neuspeli sme, hovor fyzik. Majite firmy Kvant, ktor vznikla na akademickej pde bratislavskho matfyzu, dnes exportuje do 50 krajn sveta laserov zariadenia vlastnej vroby. V boji o podporu ttu firma neuspela na rozdiel od spolonost z portflia finannej skupiny Penta i firmy, ktor mdi spjaj s SNS.

verzity podali ministerstvu v rokoch 2009 a 2011. Bolo ich vye pdesiat, v celkovej sume 143 milinov eur. Vsledky boli poda nej vemi zvan. Naprklad firma zskala pln poet bodov za poet registrovanch patentov, hoci iadne nemala. i pochybili hodnotitelia, alebo body prepisoval niekto vyie postaven, nie je mon zisti. Nechpali sme spsob hodnotenia hodnotitemi, spomna Mach.

eur zskala spolonos Vita-Test na vskum vplyvu ivotosprvy na psorizu. Obe spolonosti v tom ase patrili do holdingu Alpha medical, ktor vlani Penta predala. IT firma Emel Bratislava, ktor zskala 1,2 milina na truktrovanie dt, mala zase poda Trendu blzko k SNS. Tdennk zverejnil, e sasn predseda strany Andrej Danko v minulosti Emelu zakladal dcrske firmy. Spolupracujem s advoktskou kan-

Firma Kvant proti vsledkom nikdy neprotestovala. Nechali sme to tak, treba sa pozera dopredu, vysvetuje ubomr Mach. Dianie v rezorte vak zaujalo polciu, ktor spomnan kontrolu NK iniciovala. Preverovanm sa nezistil iaden trestn in, uviedol policajn hovorca Michal Slivka. Minister Duan aplovi avizoval sprsnenie pravidiel pre schvaovanie eurofondov. Rob sa prieben kontrola pred uvonenm peaz, a potom sa kontroluj tieto projekty aj z pohadu realizcie prc a oprvnenosti vdavkov, uviedol hovorca Michal Kalik. Prieben kontrola sa vak vzahuje a na schvlen projekty. Ako chce rezort zabrni chybm pri vbere, ministerstvo neodpovedalo.

Bratislava vyhnala Napoleona

Bratislava Pe sa rok 1809 a Bratislavu obliehaj vojsk Napoleona. Delostrelci, pechota, ale aj jazdci raksko-uhorskej armdy sa postarali o to, e Franczi utrpeli na naom zem prv vnu porku. V sobotu bolo 204. vroie obliehania Bratislavy. Tto historick ukku bojov s asi 340 inkujcimi v dobovch uniformch si mohli nvtevnci pozrie v Sade Janka Kra.
SNMKA: TASR/P. NEUBAUER

O vlsok
Nespen projekty od spench pritom delila len polovica bodu. V rovnakom kole ako Machova firma Kvant neuspela ani slovensk high-tech jednotka Sygic, ktor dnes dodva navigcie do smartfnov takmer na celom svete a vlani dosiahla obrat desa milinov eur. Viac astia mali naprklad firmy, ktor ovldali udia pohybujci sa v blzkosti politikov. A dva granty z desiatich zskali firmy Penty. Eseroka Alpha medical patolgia zskala na zavedenie molekulrnej medicny do lieby civilizanch ochoren 2,7 milina eur, alch 2,2 milina

POSTREH HN
noviny som sa prihlsil medzi hodnotiteov projektov financovanch z operanch programov zverench ministerstvu kolstva. Odvtedy za pribline es rokov a najmenej 57 kl hodnotenia vziev v rmci operanch programov Vzdelvanie a Vskum a vvoj som bol osloven s otzkou na ochotu zastni sa sa procese hodnotenia tyrikrt, do shortlistu som sa cez rebovanie nedostal ani jedin raz.

KAUZA TUNELOVANIA

Chyba na chybe
Inpektori Najvyieho kontrolnho radu dnes hovoria, e vetko mohlo by inak. Nali sme 15 systmovch nedostatkov a 392 nedostatkov pri hodnoten projektov, tvrd kontrolrka radu ubica Gazdov. NK pod jej vedenm skontroloval spen iadosti o podporu aplikovanho vskumu, ktor firmy a uni-

Vyna mal exf vojenskch tajnch

Bratislava V policajnej cele skonila prv osoba v svislosti s podozreniami z tulenovania Vojenskej spravodajskej sluby. Paradoxne vak nejde o podozrivho, ktor mal ma na svedom rozkrdanie ttneho majetku.

Tom Nejedl, redaktor pre oblas kolstva

S vberom hodnotiteov mm aj ja vlastn sksenos. Hne v prvom roku prce pre Hospodrske

Kto je Roman Mikulec

foval VSS v ase vyetrovania monho tunelovania. Pvodn spis skartoval. Inak by vraj konal v rozpore so zkonom. Poda spisu, ktor SME zaslal anonym, s za rozkrdanie majetku zodpovedn exfovia tajnch. tt vraj priiel o miliny eur, vinou tm, e tajn nakpili majetok, zrekontruovali ho za peniaze sluby a potom oznaili za nepotrebn a predali pod cenu. na ele VSS stla za odhaovanm machinci bvalho vedenia.

Nali sa tajn spisy?

ROZHOVOR

Hodnotiaci s politicky zafarben udia

Jn Rudolf je presveden, e problm spova u vo vbere ud posudzujcich, ktor projekty maj by podporen z eurpskych peaz a ktor nie.
NK naiel stovky chb v hodnoten eurofondovch projektov. Je to nhoda? Samozrejme, e to nie je nhoda. Odzrkaduje to len stav, v akom sa eurofondy nachdzaj. V sasnosti sa vea hovor o zlch, resp. nezmyselnch projektoch, ktor boli podporen z eurpskych peaz. Pvod treba hada prve v chybnom hodnoten. Ako to funguje vo verejnom obstarvan, e zkazku dostane sprvna firma, tak to funguje aj tu. Aby to spriaznen subjekt dostal, mus to niekto sprvne obodova, vyhodnoti, a na to s elovo vyberan udia. me dovolenku, urob si vlet do Bratislavy, minie tu tristo eur na ubytovanie a zvyok si nateen odnesie domov. Ako bude tto pani hodnoti, aby ju vybrali aj nabudce? Tak, ako chc udia, ktor ju tam dosadili. Nikoho nezaujma, i je odborne spsobil. Takto to, ia, funguje. toe som zail negatvnu sksenos. V roku 2005 hodnotite odstpil, pretoe ho navtvil podnikate a zastraoval ho, ak mu ned dos bodov. Nesta ako ochrana anonymn hodnotenie iadost? Anonymne sa projekt hodnoti ned, pretoe hodnotite vie z projektu, koho projekt hodnot, a pracovnci ministerstva to vedia tie. Ke s hodnotitelia v anonymite pred verejnosou, maj v pocit bezpeia. Kontrolu si vyiadal rad boja proti korupcii. Napriek stovkm nedostatkov, na ktor kontrola upozornila, policajti nenali poruenie zkona... Ak si takto kontrolu vyiadal tento rad, je tam minimlne vne podozrenie, e projekt je problmov. Netreba porui iadny zkon a napriek tomu mete prideli eurofondy problmovmu, resp. aj fiktvnemu projektu. (AO)

Polcia ako prv zaala hada vinnka, ktor me za nik utajovanch skutonost. Zadran tak bol poda naich informci exf tajnch Roman Mikulec. Vetko sa to malo udia na podnet pecilneho prokurtora. Ete v sobotu vraj nali policajti v Mikulcovom aute utajovan spisy. Vyhodnocuj sa zaisten materily, povedala hovorkya radu pecilnej prokuratry Andrea Predajov.

Vypovedala aj Svrekov
Aj Svrekov bola vera vo veci vypoveda. Katarna Svrekov nedvno na tlaovke s exministrom ubomrom Galkom (SaS) hovorila o ikonovan u vojenskch tajnch. iadne obvinenia zatia nepadli. Poda informci HN zvis Mikulcov osud od vpovede Svrekovej. Kauza tunelu u vojenskch tajnch sa prevalila po tom, ako dennk SME dostal anonymne materily hovoriace o tchto podozreniach. V prpade minul tde vypovedala aj redaktorka HN Martina Tvardzkov Ruttkayov. (HU)

Spravodajca by spisy skryl

Bezpenostn analytik Milan itn pochybuje, e by exf tajnch naozaj u seba dral tajn spisy. Neviem si predstavi, e by sksen spravodajca nosil tajn materily v aute len tak. Je vemi pravdepodobn, e mu to do auta niekto podhodil, povedal itn. Dodal, e by ho zaujmalo, i bola pri prehliadke nestrann osoba. Poda Predajovej polcia zasahovala v slade s Trestnm poriadkom. Kto vetko bol pri prehliadke, nekonkretizovala. Mikulec pre televziu Markza na margo prehliadky povedal, e vetci vedia, preo to je. Jeho priateka a bval dstojnka Katarna Svrekov zase uviedla, e je to sas zastraovania osoby, ktor

Jn Rudolf, odbornk na eurofondy, pre Hospodrske noviny:

Ministerstvo si vedie zoznam externch a internch hodnotiteov, ktor sa im prihlsili. Zo zoznamu sa rebuj udia, ktor bud hodnoti projekty. Ako sa tam dostan t sprvni udia? Intern hodnotitelia s zamestnanci ministerstva, ktor musia poslcha svojich nadriadench. ExKto s tto udia? tern hodnotitelia s sce vyreboasto hodnotia projekt politicky van, ale u t, z ktorch sa rebuje, zafarben udia, rodinn prslunci s overen udia, preto je rebovastrankov a pod. Ale predstavte si nie len formalita. naprklad aj uiteku z materskej koly, lenku tej sprvnej strany, Je v poriadku, ke ministerstvo ktor prde z vchodnho Sloven- nechce zverejni hodnotiteov, ktoska, dostane za kad projekt na do- r takto mono pomohli vybranm hodu 200 a 300 eur a ohodnot ich firmm k milinom eur? desa. Trv to tde, doma si vezSom zstanca tohto postupu, pre-

Komentr HN

Z Kalikovej...
strana 23

10 POLITIKA

Slovensko
ZAUJMAVOS SLO DA

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

Art Film Fest spomnal na Satinskho

Po prv raz v 21-ronej histrii medzinrodnho filmovho festivalu Art Film Fest pribudla na slvny most v Trenianskych Tepliciach mosadzn tabuka s menom neijcej osobnosti. Dcra nezabudnutenho komika, herca a spisovatea Jliusa Satinskho Lucia za neho prebrala aj ocenenie Hercova Misia. Medzi ocenench sa v sobotu zaradil aj herec a reisr Martin Huba.

20
stupov Celzia m by dnes najvyia denn teplota. Po tropickch horavch, ktor tu vldli, k nm prichdza vrazn ochladenie. Poas tda SHM oakva 13 a 24 stupov cez de. Dnes hrozia brky, v utorok, stredu a vo tvrtok d a prehnky. Vyjasni sa m a cez vkend.
hn

tt ozdrav aj skromnka
ZDRAVOTNCTVO l Konsolidan pomha poisovni Union, ktor chce tt pohlti.
Mria Hunkov
maria.hunkova@ecopress.sk

GREEN RESIDENCE:
Ide o zveren etapu projektu Green Resort predstavuje uzavret komplex pozemkov s vhadom na golfov greeny exkluzvne pozemky na celoron a vkendov bvanie GR predstavuje harmniu bvania s monosou prepja port, relax arodinu

Bratislava tt do budcnosti so skromnmi zdravotnmi poisovami nepota, napriek tomu ide Unionu finanne pomha. Poda informci HN poiadala najmenia skromn poisova aj Veobecn zdravotn poisova akciovku Slovensk konsolidan, aby od nich odkpila ako vymoiten pohadvky z nezaplatenho poistnho za miliny eur. T im mus vyhovie. Zariadila to ete Radiovej vlda podpisom dohody medzi vetkmi tromi poisovami na trhu a ministerstvom financi a zdravotnctva. Poda sasnho vedenia zmluvu vypoveda jednostranne nemu. Aj v prpade, ak by to zkon umooval, vypovedanie tejto dohody by mohlo spsobi sdne spory, kee ete proces postupovania pohadvok medzi dvoma zdravotnmi poisovami a Slovenskou konsolidanou, a. s., prebieha aj v sasnosti, uviedlo tlaov oddelenie rezortu financi. Po pretudovan zmluvy to potvrdili aj prvnici, ktorch oslovili HN.

Miliny vo vzduchu
Vetky tri poisovne u v priebehu vlaajka predali as zazmluvnench pohadvok spolu za 31,35 milina eur. Sp Slovensk konsolidan doteraz vymohla nieo vye troch milinov eur. Poisovou Union aj VZP sme boli optovne kontaktovan na aliu fzu doerpania stanovenho mnostva pohadvok. Cena zatia nie je znma, kee nie je znmy poet pohadvok, povedala Henrieta Kollrov zo Slovenskej konsolidanej. Ani Union neuviedla HN, kokch pohadvok sa chc zbavi. Poda jej hovorkyne Judity Smatanovej ich postupuj na zklade vhodnosti takejto transakcie. e si ptaj peniaze od ttu prve teraz, ke sa chyst odkpenie V asoch Radiovej vldy sa dohodli tedr podmienky pre poisovu Union. alebo vyvlastnenie skromnch poisovn, vraj nem pecilny dvod. V zmysle uzatvorenej zmluvy mme monos postpi pohadvky kedykovek, tto monos nie je nijako asovo viazan alebo obmedzen inmi faktormi, dodala Smatanov. Veobecn zdravotn plnuje balk pohadvok zobchodova koncom roka. Vanos je tam zhruba 5 milinov eur, uviedol ekonomick riadite Miroslav Vaura.
SNMKA: TASR/M. BAUMANN

Kefty s pohadvkami?
Zmluva o postpen pohadvok vznikla prve kvli ttnej poisovni, ktor bolo treba finanne odahi. To by vak mohla Eurpska komisia vyhodnoti ako nedovolen ttnu pomoc, preto tto monos dostali aj Dvera a Union. Predseda vboru pre zdravotnctvo Richard Rai (SmerSD) to kritizoval. Povedal vtedy, e takto dohody tesne pred vobami mu zava keftovanm

Odplata za pohadvky zdravotnch poisovn

Odplata Rok poh. VZP 21,25 mil. eur 1996 Dvera 9,0 mil. eur 2011 Union 1,1 mil. eur 2007
Zdroj: Slovensk konsolidan, a. s., za rok 2012

s pohadvkami. Km odplata pre Dveru a Veobecn zdravotn bola 15 percent, v prpade Unionu to bolo a 22 percent. Percent s odlin, lebo aj vek pohadvok poisovn bol odlin. Slovensk konsolidan pravdepodobne predpokladala, e najahie vyme pohadvky Unionu, lebo boli najmladie, povedal exminister zdravotnctva Ivan Uhliarik (KDH). Za druhej Dzurindovej vldy problmov pohadvky odkupovala spolonos Verite, ktor ich alej postpila na Slovensk konsolidan. T za pohadvky v celkovej sume vye 428 milinov eur zaplatila zhruba 20,4 tisca eur.

ROZHOVOR

Pohadvky mohli odkpi aj vpalnci

Postup ozdravova poisovne cez Slovensk konsolidan Tom Szalay schvauje.
Zvi odpredaj pohadvok hodnotu poisovne? Zvis to od bonity pohadvok. Poisovne s povinn ich v tovnctve evidova pri relnej, a nie tovnej hodnote. Ak si to teda tuj sprvne, pohadvky s v takej vke, ak maj bonitu, a potom by to nemalo vrazne ovplyvni hodnotu poisovn. Je pre tt efektvne odkupova pohadvky v ase, ke chce odpreda alebo vyvlastni skromn poisovne? V prvom rade nevieme, i sa bude nieo dia s poisovami a legislatva umouje postupova pohadvky Slovenskej konsolida-

Pokia si dobre pamtm, poisovne boli ochotn preda pohadvky komukovek, kto im za ne zaplat.

nej. Druh vec je, e si nemyslm, e by sa takto nejako extrmne pomohlo poisovniam. Pokia si dobre pamtm, ony boli ochotn preda pohadvky komukovek, kto im za ne zaplat. Teda aj spolonostiam, ktor s ovea agresvnejie pri vymhan pohadvok. Vyhli sme sa tak tomu, e by ich dostali nejak vpalnci. Ako ste pomhali ministerstvu pri postupovan pohadvok? Bol som v pracovnej skupine, ktor gestorovala nvrh zkona, ktor umonil postupovanie pohadvok na Slovensk konsolidan. Zabezpeoval som legislatvnu istotu toho materilu. (HU)

www.greenresidence.sk 0911 744 788

HN09196

Tom Szalay, exporadca ministerstva zdravotnctva, HPI

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

Svet
SLO DA VAZ DA

EKONOMIKA 11

PREPADK DA

ne hroz finann krza

nska centrlna banka chce obmedzi nadmern verovanie. nskym bankm vak dochdzaj peniaze. Nedostatok likvidity a zamrznutie medzibankovho trhu sa postaralo o chaos. Vldnu obavy, e nu tie me zasiahnu finann krza podobn tej, ktor spustil krach Lehman Brothers. Vek ttna banka Bank of China musela dokonca dementova fmy, e nevyrovnala svoje zvzky a dostala sa do platobnej neschopnosti. Poda medilnych informci banka musela svoje platby odloi o polhodinu, pretoe jej doli peniaze.

Airbus porazil Boeing v Pari

15
Je poet ttnych podnikov, ktor mus Slovinsko necha sprivatizova. ubana sa privatizciou chce vyhn nutnosti poiada o finann pomoc. Tie chce rozptli pochybnosti o reformnom kurze, uviedol minister financi Uros Cufer. Medzi firmy, ktor s na privatizanom zozname, patr naprklad druh najvia slovinsk banka NKBM, stratov nrodn aerolnie Adria Airways i prevdzkovate ubanskho letiska.

Eurpsky leteck koncern Airbus zskal vaka objednvkam na posledn chvu na leteckom salne v Le Bourget pri Pari o nieo viac kontraktov ako jeho americk rival Boeing. Airbus v posledn de salna vo tvrtok zskal objednvky na 90 lietadiel. Za cel trvanie salna zaevidoval zvzn a predben objednvky na 466 dopravnch lietadiel v katalgovej hodnote 69 milird dolrov (52,35 miliardy eur). Boeing zskal celkovo objednvky na 442 lietadiel v hodnote vye 66 milird dolrov, teda asi 51 milird eur.

Putin top Gazprom, vezme mu monopol

f Krema oznmil, e dovol aj alm vekm spolonostiam vyva skvapalnen zemn plyn za hranice.
KOMODITY l
Pavel Novotn
pavel.novotny@ecopress.sk
hn

diel v projekte Novateku na skvapalovanie plynu.

Ak ist zisk dosiahol Gazprom (v miliardch dolrov)

2012 2011 2010 2009 38,9 44,6 32,3 26,5

Biznis politikov
Moskva, Bratislava Eurpa u oskoro nemus by zvisl od plynu ruskho gigantu Gazprom. Spolonos, ktor v poslednch rokoch viackrt drala tty E vrtane Slovenska v achu hrozbou stopnutia dodvok, toti zrejme prde o monopol na plynov export. Ten, ktor Gazpromu prina desiatky milird dolrov rone, sa spolonosti chyst vzia prezident Vladimir Putin. Navrhujeme postupne zni obmedzenia tkajce sa vvozu skvapalnenho zemnho plynu, povedal Putin poas vkendovho ekonomickho fra v Petrohrade. Putinovo rozhodnutie bude alm derom pre Gazprom, ktor bojuje s ekonomickmi problmami. Padaj mu objemy vvozov, zadlil sa v svislosti s projektmi Nord Stream a South Stream. U nikdy nebude ma lohu chrbtovej kosti ruskej ekonomiky, ako v roku 2000, ke sa dostal Putin k moci, dodal Soukup. Putin vak poda neho vie, komu pomha. Spolumajiteom Novateku je jeho spojenec, oligarcha Gennadij Timenko. Peniaze tak zostan v kruhoch blzkych Kremu.

Ceny sa dohoduj na vldnej rovni. Neuruje ich tak ani trh, ako politick dohoda. Novateku bude trva, km vybuduje plynovodn sie, ktorou bude plyn dopravova na vvoz, zdraznil pre HN Boris Tomiak, analytik eskej spolonosti Colosseum.

POSTREH HN
Vnosn biznis
Pre odberateov plynu je to dobr sprva do hry sa toti popri Gazprome dostan alie spolonosti, s ktormi sa bude mon dohodn na dodvkach plynu. Ide najm o spolonosti Novatek a Rosnef. Prve export plynu predstavuje pre Gazprom najvnosnej biznis. Plyn od konkurennch spolonost me s najm na trhy, kde Gazprom nem rozvinut sie plynovodov. Z Eurpy sa to teda tka naprklad Portugalska, panielska i Britnie, pripomenul pre HN expert na Rusko Ondej Soukup. Prioritnm trhom pre Novatek a Rosnef by vak mala by predovetkm zia. Novatek cez vkend podpsal dohodu na dodvky troch milinov ton skvapalnenho plynu rone do ny. Tamoj koncern China National Petroleum tie kpil za tyri miliardy dolrov ptinov poeur rone, Putinovi vak ani zaleka nelo len o peniaze. Z Gazpromu si od svojho prchodu do Krema v roku 2000 spravil skuton politick pku. Ceny plynovch exportov uroval poda toho, ktor krajina mu bola lojlna. Pavel Novotn, Ke Ukrajina dala najavo, e nevedci zahraninej redakcie mieni Moskvu alej poslcha, Gazprom jej vrazne zvil cenu. Rusk plynrensk gigant GazRovnako pouil plyn na vydieranie prom sa poas 13 rokov vldy Eurpskej nie. Na stopnutie doprezidenta Vladimira Putina stal dvok, oficilne zdvodnen cesymbolom jeho moci. Km centra- novm sporom s Ukrajinou, doplalizovan ropn priemysel v Rusku tilo zaiatkom roka 2009 najm sa po pde Sovietskeho zvzu Slovensko. V Gazprome si tie Purozpadol na viacero navzjom s- tin naiel svojho najbliieho poliperiacich skromnch spolonos- tickho spojenca v roku 2008 t, v plynrenskom biznise si douril fa dozornej rady plynrendnes uchoval v krajine monopol skho gigantu Dmitrija MedvedeGazprom. Ruskej vlde prina va, aby mu na tyri roky podral zisky vo vke desiatok milird prezidentsk kreslo. (NP) Gazprom, in memoriam? Zatia ete nie, Vladimir Putin takto vzdal hold obetiam druhej svetovej vojny v Rusku.
SNMKA: TASR/AP

TELEKOMUNIKCIE

AT&T mieri do Eurpy. Zvauje kpu Telefnicy

Bratislava Americk opertor AT&T u nem kam rs. Plnovan akvizcia T-Mobile USA sa skonila fiaskom a vysokou pokutou. Chu expandova ich napriek tomu neopustila a AT&T sa zana obzera po novch trhoch. Na druhej strane ocenu, v Eurpe, zase preva opertor, ktor by sa rd zbavil niektorch svojich aktv, aby dokzal splati dlhy. panielska Telefnica m na predaj hne niekoko dcrskych firiem. A poda zdrojov blzkych spolonosti m o ne zujem prve AT&T. vensk dcra Telefnicy nepatr medzi tie, ktor s na predaj. Okrem Eurpy sa americk opertor obzer aj po trhoch v Latinskej Amerike, kde m Telefnica na predaj alie aktva. Pvodne chcel AT&T zlenie s Telefnicou, pln vak skomplikovalo obrovsk zadlenie panielskeho opertora. Eurpsky trh a jeho rastov potencil teda poda analytikov nie s hlavnm lkadlom. Tm je cena. Telefnica m dlhy a 51 milird eur a jej trhov hodnota je pritom asi 44 milinov eur. Aktulne prostredie na dlhopisovch trhoch navye prialo aj korportnym akvizcim, kee financovanie bolo extrmne lacn, dodva analytik Peter Bukov z Capital Markets. Pre AT&T je teda tento obchod z finannho hadiska vemi atraktvny. Kontrakt by mohol by vhodn aj pre panielskeho opertora. To sa uke a po zverejnen ceny. Ale Telefnica je vemi zadlen a potrebuje predva, hovor analytik Tom Menk z Cyrrusu s tm, e telefonick spolonosti v Eurpe s teraz vemi lacn. Take AT&T, ale naprklad aj Vodafone, maj vek apett. Poda analytikov je logick, e AT&T sa rozhodla s na nov trhy prve cestou akvizci. Takto vek firma me rs iba anorganicky, je to pre ne typick, vysvetuje analytik Menk. AT&T sa toti v USA znemonila nepodarenou akvizciou T-Mobile USA. f AT&T si bol tak ist spechom, e sbil majiteovi tohto opertora, Deutsche Telekomu, odkodn v prpade nespechu. Regulan rad vak transakciu neschvlil, a to stlo AT&T tyri miliardy dolrov. Potrebuj si takto zlepi poves a vytvori aspo dojem rastu firmy aj na kor trocha drahch investci, dodva analytik Bukov.

Lacn obchod
Ameriania by akvizciami jednorazovo pomohli zadlenej Telefnice a zrove by sa dostali na nov trhy v Eurpe. M to vak hik. Poda analytika Davida Hegera z firmy Edward Jones & Co., ktorho oslovila agentra Bloomberg, u sce AT&T nem doma priestor na rast, no expanzia do Eurpy tie nie je najlep npad. Krza rob z Eurpy potpajcu sa lo. Take to hodnotm skr negatvne, povedal Heger. Napokon, krza v zpadnej Eurpe bola hlavnou prinou problmov Tef AT&T Randall L. Stephenson had spsoby, ako zarobi. lefnicy.

S Carlosom za chrbtom
Pln akvizci AT&T pota aj s kpou aktv Telefnicy v Latinskej Amerike. Tu u maj Ameriania ahiu cestu, kee za nimi stoj najv telekomunikan magnt Carlos Slim Hel. Jeho America Mvil je najvm konkurentom prve pre Telefnicu. A AT&T patr medzi investorov America Mvil. Ivana Sladkovsk

Nie sme na predaj

AT&T si u dva mesiace mapuje situciu v Eurpe a pokukuje po dcrach Telefnicy. Agentre Bloomberg to potvrdili tri navzjom nezvisl zdroje zvntra firiem. AT&T m zujem asi o tretinu Telefnicy a tie niekoko poboiek opertora Vodafone. Nho trhu sa tto transakcia nijako nedotkne, kee slo-

SNMKA: REUTERS

12 POLITIKA

Svet

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

Dedi hotelovho impria ide za mree

Anthony Marshall z rodu Astorovcov sfaloval matkin testament.
PODVOD V USA l
Eva meringaiov
eva.smeringaiova@ecopress.sk
hn

New York, Bratislava Slvna newyorsk miliardrska dynastia Waldorf-Astor zava obrovsk afru. Jeden z dediov hotelovho impria, 89-ron Anthony Marshall poputuje na tri roky za mree. Bohat mu, ktor je u dlh roky priptan na invalidn vozk, toti miliny dolrov svojej matky Brooke Astorovej. Zneuil to, e jeho matka trpela na Alzheimerovu chorobu. Newyorsk sudcovia odmietli pri vynesen verdiktu zohadni vek i zdravotn stav mua, rod ktorho sa okrem inho spja so slvnou hotelovou sieou Waldorf-Astoria. Vzenie sprav jeho posledn dni utrpenm, brnili Marshalla jeho prvnici.

dediom. Obvinil ho, e zneuva jej majetok a zneprjemuje jej starobu. Astorov zdedila vek peniaze po svojom manelovi a investovala ich hlavne na dobroinn ely. V spore dokonca svedili Astorovej dobr priatelia Henry Kissinger, David Rockefeller i Barbara Waltersov. T svorne tvrdili, e Brooke dova- Newyorsk sd poslal 89-ronho Anthonyho Marshalla (vavo) za mree kvli falovaniu zvetu svojej matky Brooke Astorovej. la v biede, zatia o jej syn si uval miliny.

SNMKA: NYPOST.COM

Pni New Yorku

Poda Philipa Marshalla ilo najmenej o 200 milinov dolrov. Proti Anthonymu svedil dokonca aj svokor britskho premira Davida Camerona William Waldorf-Astor, ktor je tie prslunkom tejto rodiny. Bol som ohromen, ke som videl przdne miesto tam, kde visel jej obben obraz Childe Hassam. Povedala, e ho Tony predal, lebo potreboval peniaze, povedal barn Astor sdu zitok z nvtevy u sesternice Brooke. Anthony, poda svojho syna, rozpredval vzcne umeleck diela z jej domu, kpil si drah jachtu a obklopoval sa luxusnmi predmetmi. Dokonca zmenil aj Astorovej zvet. Marshall vak pred sdom vetko

Brooke Astorov bola tedrou prvou dmou New Yorku

Matku Anthonyho Marshalla Brooke Astorov volali aj prvou dmou New Yorku. K vekm peniazom sa dostala sobom s Victorom Astorom. Ten bol potomkom hotelovho a kouinovho magnta Johna Jacoba Astora, ktor bol prvm americkm multimilionrom. Vincent, ktor bol jej tretm manelom, zomrel po pr rokoch ich man-

m sa preslvil hotel Waldorf-Astoria

vyetrovalo sa tu potopenie Titanicu, na ktorom v aprli 1912 zahynul John Jacob Astor IV. natali sa tu filmy Chy ma, ak to doke alebo Va eny viackrt sa tu konalo udeovanie prestnych divadelnch cien Tony Awards

Sfalovan zvet
Ke v roku 2007 zomrela 105-ron filantropka Astorov, u vtedy jej meno zaznievalo v mdich hlavne v svislosti so spormi o jej dedistvo. Rok predtm toti jej vnuk, univerzitn profesor Phillip Marshall zaaloval svojho otca Anthonyho, ktor bol jej porunkom a jedinm

elstva. So slovami Bav sa, Pookie, jej odkzal 60 milinov dolrov na vlastn traty. alch 60 milinov dolrov od manela mala da na charitu. Brooke jeho

posledn vu do bodky vyplnila a v New Yorku sa preslvila ako honosn hostiteka na mnohch veierkoch, ale aj tedr donorka. Jej Nadcia Vincenta Astora podporovala naprklad Metropolitan museum of Art i New York Public Library. Dostala za to mnoho vznamench ocenen. Zomrela na zpal pc v roku 2007 vo veku 105 rokov. (ESM)

popieral. Tvrdil, e mu to dovolila, hoci sa vzdal jej opatrovnctva. Nakoniec vysvitlo, e podpis na Astorovej poslednej vli sfaloval spolone s prvnikom rodiny, 72-ronm Francisom Morrisseyom, ktor tie

ide do vzenia. Sm Philip s uvznenm otca neshlasil a poiadal sd, aby ho nechali na slobode. Anthony Marshall patr do slvnej rodiny, ktor sa dlh roky hrdila titulom pni New Yorku. Za-

kladate rodu John Jacob Astor bol prvm americkm multimilionrom. Do majetku Astorovcov patr najm celosvetov sie hotelov Waldorf-Astor. Pre New Yoranov je tento hotel na Manhattane akmsi

synonymum luxusu. Jeho budovaje vznamnm historickm miestom, kde sa stle nieo deje a rozprva sa o om, povedala pre HN Slovenka Petra Kazimrov, ktor pracuje na newyorskom letisku JFK.

BIZNIS V USA

Tabakov firmy spasia e-cigarety

New York, Bratislava Amerianov prela chu na klasick cigarety. Vlda toti zavdza prsnejie regulcie a vyie dane na tabakov vrobky, o nerob rados vekm tabakovm spolonostiam. Tie sa vak u vynali. Zaali investova do elektronickch cigariet. Veria, e tento trh porastie. Nebezpeenstvo vak ha v Eurpe. Komisia sa chyst zahrn do regulcie aj tieto vrobky. vestova spolonos Reynolds American, ktor vyrba naprklad znaky Camel alebo Pall Mall. Ich elektronick cigareta prila na trh iba pred pr dami. Elektronick hit sa od tej klasickej sestry li tm, e dym z nej je vlastne vodn para, ktor nevznik spaovanm tabaku, ako v prpade obyajnej cigarety. Je to skvel obchodn prleitos, povedal pri uveden novinky f spolonosti Reynolds American Daniel Delen pre Financial Times. Elektronick cigarety s dnes faktorom, ktor radiklne zmen tabakov biznis, tvrd Delen. Reynolds American vstpila do tohto sektora ako druh. Prvou bola spolonos Lorillard, ktor investovala do vlastnch e-cigariet 135 milinov dolrov. al vek vrobca, koncern Altria, pod ktor patr aj znma znaka Philip Morris, plnuje investova do elektronickch cigariet ete tento rok.

E zasahuje
Dan Elen svoje argumenty podoprel analzou banky Goldman Sachs, ktor odhaduje, e v roku 2012 toto odvetvie vyprodukovali predaje vo vke 300 milinov dolrov, v najblich rokoch to u bude miliarda. Pre tabakov spolonosti je vak zaujmavejie tempo rastu. Za poslednho pol roka elektronick cigaretu vyskalo u 30 percent americkch fajiarov. Poda majitea obchodu elektronicka-cigareta-online.sk Antonna Habarta maj mdne vlny, ktor asom opadvaj. V esku som zaznamenal obrovsk nrast zujmu najm vlani, tento rok o elektronick cigarety zujem klesol a o 80 percent, tvrd Habart. Ivana Sladkovsk

Camelky na baterky
Trojica najvch vrobcov cigariet v USA, ktorej sa hovor aj Big Tobacco, oraz viac doplca na legislatvne obmedzenia fajenia klasickch cigariet. Tabakov trojka rchlo pochopila, e predaj klasickch cigariet u neporastie. Preto treba hada nov spsoby, ako prei a zarobi. Najnovie sa do vvoja elektronickch cigariet rozhodla in-

V SKRATKE

Hollandova popularita kles

Par Popularita franczskeho prezidenta Francoisa Hollandea rapdne kles. Poda poslednho prieskumu dennka Journal du Dimanche s s prezidentom nespokojn takmer tri tvrtiny Franczov. Hollande sa nespene sna zni deficit krajiny a natartova ekonomick rast. (RED)

jinu viedla vlda odbornkov. Povedal to v relcii eskho rozhlasu Hovory z Ln. V hadiku na uvonen post premira m poda svojich slov tyri osoby, ktor by nemuseli ma nevyhnutne politick mandt. Svoje definitvne rozhodnutie oznmi zajtra popoludn. Vera sa skonili prezidentove stretnutia s predstavitemi eskch strn, ktor mali riei esk politick krzu. (RED)

zahraninch turistov a ich pakistanskho sprievodcu. Medzi mtvymi boli piati Ukrajinci, traja ania a Rus. (RED)

Snowden iada o azyl v Ekvdore

Moskva Amerian Edward Snowden, ktor prezradil tajn sledovacie programy USA, vera poiadal o ekvdorsk azyl. Na Twitteri o tom informoval ekvdorsk minister zahraninch vec Ricardo Patino. Snowden vera odletel z Hongkongu do Moskvy a m ma rezervovan letenku na dnen let do Havany. Odtia bude pokraova do Venezuely. (RED)

Zeman chce vldu odbornkov

Praha esk prezident Milo Zeman by bol najradej, keby kraHN09487

V Pakistane zastrelili turistov

Pevar Pakistansk milianti vera vtrhli do hotela v odahlej asti na severe krajiny. V hotelovom komplexe postrieali dev

Americk vziu splchla realita

Komentr profesora Josepha S. Nyea
slo 120 24. jna 2013

Na dlhu uetrili vetci

Ivan Szab, komenttor HN, o ttnych dlhopisoch
NZORY A ANALZY l 23

Zisky tenistov vo Wimbledone

Prehad odmien na najprestnejom turnaji
PORT l 24

PROJECT SYNDICATE l 22

ROZHOVOR TDA
Spolumajite stavebnej spolonosti Doprastav Ivan estk pre Hospodrske noviny:

Zo straty sa dostaneme u v tomto roku

Jn Kov
vedci analytickho oddelenia jan.kovac@ecopress.sk
hn

Obnovili sa u prce na vetkch stavbch Doprastavu? no. Doprastav u naplno rob na vetkch stavbch, kde m podpsan zmluvy.

Je vam primrnym cieom udra akcionrsku truktru v sasnej podobe teda, e v nej budete vy s pnom Mrzom? Nie je dleit, kto bude akcionr, ale to, aby firma ila, udia maKe ste oznmili, e sa vraciate do li prcu a mohli ivi svoje rodiny. Doprastavu, opierali ste sa aj o prsub troch bnk, ktor vs Minul tde ste boli v Posku. mali financova. V akom tdiu s o ste tam vybavili? rokovania s bankami? Viete, za p mint sa nevybav Mme tyri banky, ktor odblo- ni. Stretol som sa s novm genekovali ty a financuj. Je to Slo- rlnym riaditeom (spolonosti Povensk sporitea, VB banka, Tat- limex, ktor je partnerom Doprara banka a UniCredit Bank. Prebeh- stavu v konzorciu pri vstavbe diali rokovania s ING Bank a s SOB, nic, pozn. HN). Urili sme si al ktor tie prisbili, e bud po- postup. alie kontrolovanie tohto kraova. V rokovaniach so vetkmi postupu by malo by zhruba o 14 tmito bankami budeme pokrao- dn. A, samozrejme, chceme tieto va v stredu. otzky v Posku o najskr doriei. Ak podmienky ste museli splni, aby vm banky odblokovali financovanie? Skr, ne sme vstpili sp do Doprastavu, som poiadal o stretnutie s bankami a povedali sme, za akch podmienok o meme prinies, a za akch podmienok vstpime, ak nm banky bud garantova uvonenie tov. Podrobnosti sa rieia permanentne. A v om spovala vaa ponuka? Naa ponuka bola okamit poskytnutie veru Doprastavu vo vke 10 milinov eur. Zo strany DDM Group? Nie. Zo strany dvoch akcionrov Duana Mrza a ma.V pondelok tieto peniaze prili na et Doprastavu v Slovenskej sporiteni. Sta tchto 10 milinov eur bankm na to, aby v plnej miere obnovili financovanie vaej prevdzky? To s rokovania, ktor pokrauj a nebudem ich predbieha. Stle sa pota aj so vstupom alieho akcionra do Doprastavu? Pokia uznme za vhodn, tak no. A ak sa njde in investor, ako ten predchdzajci. lovek, ktor mal donedvna vplyv v Doprastave, Frantiek Hodorovsk, chcel oddeli posk Doprastav zskal dveru bnk, ke akcionri Ivan estk (na snmkach) a Duan Mrz, poskytli firme ver desa milinov eur. a slovensk as Doprastavu. Pripate takto scenr aj vy? Neboli splnen dohody, ktor boNemm. Verm, e tto stavba K otzke bvalho akcionra sa li uroben, ale to je vetko. Povedal pjde, pretoe viacer stavby na vyjadrova nebudem. Bola to naa som, e sa nebudem naahova tomto ahu s u zrealizovan. chyba, e sme tomuto loveku uveo veci, ktor s u dnes pas. Po- Sae na alie seky smerom na rili. Dnes je situcia opan. Vrtila zerme sa dopredu. Posko sa id vypisova, preto by bosa do pvodnej polohy a rozpitvlo nelogick, ak by sa prve tento va tieto veci meme neskr. Dnes Dobre, tak sa pozerajme dopredu. sek nestaval. Je to mimoriadne musme robi kroky dopredu, aby Nedvno ste dostali dve dobr komplikovan sek vo vemi aspolonos fungovala. sprvy o kovch zkazkch, kom terne, s tam nron mostn o ktor bojujete. Eurpska komi- objekty, je to nron stavba. Optam sa inak: Potate v tomto sia prisbila podporu v prprave tdiu s tm, e budete aj naalej dianice D3. Zrove ste dostali Hodorovsk spolu s manamenbojova o peniaze v Posku tak ako akceptan list na tunel Viov. tom Doprastavu presadzovali sdoteraz, alebo u potate aj s moBolo aj to jednou z motivci, pre- porn pln, ktorho sasou bolo nosou, e sa posk as odlen? o ste sa vrtili nasp? prepanie, odpredaj majetku Vymhanie prebieha sdnou cesTieto dve zkazky boli vypsan a zmena organizanej truktry. tou, tam pokraujeme. A rieenie pred jeden a pol rokom. A musm o z tohto plnu stle plat? problmov nie je tak, e by sa firsa pozastavi nad tm, ako HospoVetko. Prakticky, tento pln bol ma zastavila. Ke sa zastav firma drske noviny nekorektne a nepro- u dvno predloen bankm a praako Doprastav, u sa nerozbehne. fesionlne informovali o tejto veci. videlne sa aktualizuje. Treba poveMy sme od ttu ni nedostali. My da, e od zastavenia PPP projektov Ke ste sa vrtili do Doprastavu, sme o tieto zkazky saili a ak v roku 2010 prebieha retrukturazdvodnili ste to tm, e ste nesme dostali akceptan list, je to lizcia. Vtedy mal Doprastav 3 200 boli spokojn s tm, kam sa uber rozhodnutie vberovej komisie ud, teraz m 1 350. ie odilo firma. o vs tak neprjemne prea VO. K detailom sa vyjadrova ne- 1 850 ud. Odili potichu. Ak sa niekvapilo? budem, lebo kad sa sa skon kde urob zamestnanie pre 200 ud, To, e sa firma zastavila. To je a podpisom zmluvy. sprav sa okolo toho vek slva. Od plne jasn. ns odilo 1 850 ud. Mte informcie, ako by sa malo ie iba o vsledok nedostatku fialej postupova v prpade dianiPokraovanie na strane 14 nancovania? ce D3?

SNMKY: HN/PETER MAYER

Ke sa zastav firma ako Doprastav, tak sa u nerozbehne.

Kto je Ivan estk

Rodk z Bratislavy je absolventom bvalej Slovenskej vysokej koly technickej. V Doprastave psob od skonenia vysokej koly v roku 1965. V ase transformcie na akciov spolonos sa stal generlnym riaditeom firmy a nsledne sa podieal aj na jej privatizcii. Zrove psob vo veden nadnrodnej spolonosti DDM Group.

Zskali sme niekoko mench zkaziek. Aj poet zamestnancov to bude reflektova. Chceme, aby bolo gro prc doma. Zahraniie me by len doplnok.

Hospodrenie Doprastavu
(v mil. EUR) 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 18,07 15,20 17,74 11,43 12,62 1,46 -16,46 -48,45

Zdroj: SIMS, Obchodn vestnk. Ide o hospodrske vsledky po zdanen

14 ROZHOVOR TDA
Ako sa Doprastav dostal do krzy
Doprastav v rmci konzorcia firiem zskal zkazku na najv dianin projekt v dejinch Slovenska. Eurpska investin banka odmieta poskytn peniaze. EK preveruje, i mali ochranri dos priestoru. Po zmene vldy sa v PPP projektoch nepokrauje. Doprastav odvtedy prepustil spolu zhruba 1 500 ud. Firma m zaplati pokutu za omekanie vstavby v Posku. ttna dianin firma odmieta preplca niektor faktry. Akcionri predali Doprastav, nov vlastnk nie je znmy, stoj za nm podnikate Frantiek Hodorovsk.

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

EK chce podpori dianicu D1 na Kysuciach. NDS zrove poslala firme akceptan list na vstavbu D1 pri iline.

Jl 2007
Vlda rozhodla, e dianice sa bud financova v prevanej miere z PPP projektov. Subuje dokonenie dianice do roku 2010.

Februr 2009

Februr 2010
Projekt sa zana komplikova. Konzorcium nezskalo pre krzu potrebn financovanie. Na zabezpeenie peaz dostalo viac asu.

Mj 2010

Jl 2010
Kvli prieahom ohlsil Doprastav hromadn prepanie. Do konca roka malo prs o prcu 750 ud.

September 2010

November 2011
Doprastav zana stava prv dianin projekt za Raiovej vldy. Na seku Friovce Svinia m vak menej prce, ako mal ma v rmci PPP projektov.

September 2012

Mj 2013
Banky iadaj od akcionrov zvenie zkladnho imania. Firma sa potrebuje kapitlovo posilni najm pre problmy v Posku.

Mj 2013

Jn 2013
Akcionri Duan Mrz a Ivan estk si predaj rozmysleli po tom, ako banky Doprastavu zablokovali ty. Dali si za cie firmu stabilizova.

Jn 2013

Zdroj: HN

Doprastav me by op jednotkou na trhu

STAVEBNCTVO l
Jn Kov
jan.kovac@ecopress.sk

Zo straty sa...
Dokonenie zo strany 13

Odvetvie by po tyroch rokoch prepadov mohlo zaa rs.

hn

Vstavbu napokon zastavili spory s ochranrmi a chbajce peniaze.

Ostatn firmy
Bratislava Dlhodobo boli najvou firmou na trhu, v roku 2011 im vak prudko klesli trby. Doprastav tak v rebrku stavebnch firiem klesol na druh miesto. V pozcii jednotky ho vystriedala spolonos Granvia Construction, ktor stavala rchlostn cestu R1 v okol Nitry a Banskej Bystrice. Teraz sa vak Doprastav me sta op ldrom. Spoluvlastnk firmy Ivan estk v rozhovore pre HN povedal, e u teraz sa zvila pracovn vyaenos firmy. Ak napokon zska zkazky, ktor mu chce prideli Nrodn dianin spolonos, op sa me sta najvou firmou. Zskali sme niekoko mench zkaziek, sme v sai o alie. Aj poet zamestnancov bude reflektova tto situciu, povedal estk. o sa tka prce, je na tom Doprastav o nieo lepie. V poslednom ase zskal viacero mench zkaziek. Pod palcom m najm cesty prvej triedy, dnes rob najm pre Slovensk sprvu ciest. Poda centrlneho registra zmlv m Doprastav vetky kontrakty nad 500-tisc eur prve s touto ttnou firmou. Kov bude, i sa Doprastavu podar dotiahnu do konca dva vek tendre tunel Viov na dianici D1 pri iline a sek D3 na Kysuciach. Shrnn hodnotu maj zhruba 700 milinov eur, o zkazku sa del s almi partnermi v konzorcich.

Nov zaiatok
Odrazi od dna by sa mohli aj al. Finann problmy m aj Vhostav, ktor m tie podiel na kysuckej dianici. Nov zkazky srne potrebuj aj al stavebnci. Naprklad Skanska dnes finiuje s vstavbou ILUSTRAN SNMKA: ARCHV HN svojho jedinho vekho cestnho Doprastavu by malo pomc viacero mench zkaziek. projektu pri Koiciach. Mohol by tu by nrast vstavby vzhadom na to, v akom stave je tenVek zkazky Doprastavu od roku 2012 drov prprava a rokovania o finanhodnota v mil. EUR covan s Eurpskou komisiou, hoRekontrukcia cesty prvej triedy medzi Tisovcom vor riadite Vskumnho stavu dopravnho ubomr Palk. Na a sedlom Zbojsk 16,6 druhej strane vak vid aj v tendroch Elimincia bezpenostnch rizk na cestch I. tried rizik. Firmy sa toti odvolvaj, v Koickom a Preovskom regine 32,4 a tm brnia vstavbe. Zvenie obModernizcia a rekontrukcia mostov ciest jemov je pravdepodobn aj vzhaSlovenskej sprvy ciest, Koice 3,9 dom na nzku porovnvaciu bzu Modernizcia a rekontrukcia mostov ciest odvetvie od roku 2009 neustle paSlovenskej sprvy ciest, ilina 1,9 d. S rastom stavebnctva potaj aj prognzy ministerstva financi. Zdroj: Centrlny register zmlv, Poznmka: ide o zkazky nad 500-tisc.

Viac astia
Granvia sa do ela rebrka postavila tak trochu nhodou. Firme sa spene podarilo dotiahnu vek projekt verejno-skromnho partnerstva. Nitrianska rchlocesta bola nakoniec jedinou cestou financovanou tmto spsobom. Z prostriedkov skromnch investorov, ktor poas niekokch desaro splca tt, sa mali pvodne stava aj vetky chbajce seky na dianici D1. Napokon vak tieto plny padli. Doprastav mal soldnu pozciu v jednom z nich. Spolu s partnerskmi firmami mal stava zhruba 75 kilometrov dianic. lo o vetky chbajce seky od Martina po Preov.

Pln potal aj s sporami a s obmedzeniami vo vrobnch zvodoch v reginoch. Mete by konkrtnej, v akom je to stave a o to m prinies? Nie, to sa rob priebene a, ha- S akm hospodrskym vsleddaj sa vntorn rezervy tm, e kom potate v tomto roku? sa hadaj alie nklady, ktor je V tomto roku plus-mnus nula. mon minimalizova. Ak plny mte v Doprastave? Mte al pln prepania? Aby firma pokraovala alej, aby To je sas dohody s bankami, sa stabilizovala. Napriek tomu, e to je otzka, kedy nabehn nov hovorte, e nemme iadnu przkazky. My nie sme redakcia no- cu, objemovo sme stle najv vn. Sme stavebn firma, ktor ne- podnik na Slovensku, o sa tka m pevn zkazku aleko do bu- stavebnej produkcie. Samozrejme, dcnosti a musme by prun. e mme zl hospodrsky vsleMusme sa prispsobova situcii dok, ale mme pomerne vysok na trhu. claimy (nepreplaten faktry, pozn. HN) a sdne spory v Posku. Ak zskate jednu z tchto zkaziek, podar sa vm udra za- Ako chcete firmu stabilizova? mestnanos? Tak, aby naplno robila a aby vyMme aj viacer menie zkaz- tvrala zisk. A to vetko sa sklad ky, ktor zanaj. To je iv orga- z desiatok a stoviek samostatnch nizmus. Zskali sme niekoko men- innost. ch zkaziek, sme v sai o alie. Aj poet zamestnancov bude Okrem tej finannej stabilizcie, reflektova tto situciu. Dnes sme vntri Doprastavu, chystte nev najvej stavebnej sezne s jak zmeny v zameran? tu letn mesiace. Nie, firma je dlhodobo pecializovan na ininierske stavby, cesSpomnali ste retrukturalizciu ty, mosty. Chceme, aby bolo gro v zmysle spornch opatren, prc doma. Neme by gro prc ktor ste prijali po zastaven PPP v zahrani. Zahraniie me by projektov. V poslednch doch sa len doplujce. vak hovorilo aj o retrukturalizcii zvzkov. Je takto alter- Spomnali ste, e ste v poslednom natva tie v plne? ase zskali viacer menie zNie. kazky. Znamen to, e sa vaa vyaenos zvila? V ase, ke ste rokovali s HodoD sa poveda, e no. rovskm o Doprastave, mali ste spor o obaovaky, ktor Hodo- O koko asi? rovsk nedostal. Ako to napokon To sa ned takto poveda. dopadlo? Zrejme tento lovek nebol infor- Ak zkazky ste zskali? movan o veciach, o ktorch hoJe to Zbojsk to je na ahu od voril. Tu iadny spor nie je. Do- Zvolena smerom na Koice, a nieprastav odpredal vtedajiemu ak- koko alch.

cionrovi Metrostavu dva zvody, za to, aby Metrostav posilnil finann stabilitu Doprastavu. Samozrejme, ak bude treba, aby sa tieto veci vrtili nasp, bude to predmetom rokovania, ale iadny spor sa v tomto nevedie ani neviedol.

SLOVENSKO

1993 2013

ROKOV, UDALOST A UD, KTOR HBALI NAOU KRAJINOU, OAMI HN

Promo_SK_1993-2003.indd 1

28.5.2013 15:37

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

INZERCIA 15

Zamestnaneck vhody:
Nvnada pre nerozhodnch alebo hnac motor motivovanch?
Benefity s vemi zaujmavm nstrojom pre zamestnvatea, no netreba zabda, e v prpade nefunknch medziudskch vzahov, nevyhovujceho pracovnho prostredia a celkovo nzkej firemnej kultre s funkn iba krtkodobo a hodnota zamestnania stoj na ovea jednoduchch motivanch formch...
Silvia Zubaov, Start People.
nho systmu, a nsledne u mu vyuva ponuky programu. Firmu to stoj naozaj iba as na prezentciu programu, jeho nleitost a fungovania a vmenu pr e-mailov ohadom zriadenia uvateskej domny, vysvetuje Petra Svitkov, retail manarka spolonosti Marsann IT. Jednoduch a inn nstroje motivcie Zamestnaneck vhody s jednoduchm ale innm nstrojom zvyovania motivcie, prpadne odmeovania zamestnancov. No s aj prostriedkom na to, ako sa vie samotn zamestnvate odli od ostatnch a aj prostrednctvom benefitov ukza postoj ku svojim uom Tm zvi zujem uchdzaov, ktor si hadaj prcu a zvyuje kredit seba samho na pracovnom trhu. Me sa sta, e niektor spolonosti sa pre uchdzaov stan akousi mtou, kde by raz vemi radi pracovali. Takto zamestnvate si potom me vybera tch najlepch z najlepch. Je vak ist, e zkladn mzda bude pre zamestnanca vdy to najdleitejie. Ak bude v tejto oblasti spokojn, mnoina vhod len prispeje ku komfortu prce a me tak zvi jeho lojalitu k zamestnvateovi. Program odmeovania nielen pre zamestnancov, ale aj pre rodinu a priateov Jedinenos programu Lenovo Benefit spova v tom, e je uren nielen pre zamestnancov, ale oni sami maj monos zapoji do svoje najbliie okolie - rodinu, priateov. Jednoducho, ak je niekto zapojen do programu vaka svojej kvalitnej prci, prirodzene jeho vhody me rozri medzi ud, ktor ho poznaj, ij v jeho blzkosti a ovplyvuj ho. Lenovo Benefit je vnimon prve tm, e je jednoduch a prirodzen. Ak mm ako zamestnanec monos zapoji sa a vyuva vhody Benefitu sta, ak sa na www.lenovoonline.sk/benefit zaregistrujem prostred- nctvom firemnho e-mailu. Potom sa do systmu prihlsim u pod svojim tom. Som v systme a mem si vybra produkty od notebooku, cez prsluenstvo znaky Lenovo i pecilne konfigurcie potaov vetko za zvhodnen ceny. Vytvorm objednvku a zvolm si spsob doruenia. Bu si tovar vyzdvihnem osobne alebo mi ho doruia na zvolen

Trendy a vhody dvno prekonan Poda sksenost Silvie Zubaovej, z personlnej agentry Start People, pre tch, ktor sa u usadili v skromnom ivote chc svoju prcu vnma ako nieo dlhodob, s zaujmav rzne pripoistenia k ivotnm poistkm, nadtandardn lekrska starostlivos, pracovn prostredie, poprpade firemn matersk jasle a klky. Investcia do vzdelania zamestnancov je nadasov benefit. Zamestnanci sa chc vzdelva, vedia, e tto investciu im nikto nezoberie, a e absolvovan kolenia mu zvi ich hodnotu na pracovnom trhu, aj ke v danom momente neplnuj zmenu zamestnania. Na druhej strane samotn zamestnvatelia tto formu benefitov vemi neobubuj. Vedia, e tto investcia je pre nich len doasn a veakrt ku koleniam pristupuj tak, e vychovvaj sksenho zamestnanca pre niekoho inho, kto sa po absolvovan kolen bude chcie posun niekde alej, mono ku konkurencii. Perspektvu vid vo vhodch, z ktorch maj itok nielen zamestnanci, ale aj ich blzki, v programoch, ktor rast na zklade prirodzenho zujmu a motivcie ud, rozvoja vzahov. Jednm z programov vhod pre zamestnancov je naprklad Lenovo Benefit, zameran na uvanie produk-

tov Lenovo. Zamestnvatea nestoj ani cent a jeho rast zvis len a len od zujmu, motivcie a komunikcie samotnch zamestnancov. Na Slovensku zatia nie je medzi zamestnvatemi rozrenm benefitom homeoffice prca z domu, kedy zamestnanec sm rozhoduje o svojom ase a samostatne si riadi svoju pracovn innos. Za stagnujci benefit v dnenej dobe povauje rzne zavov poukky a vouchre, ktor poda tatistk v konenom dsledku vyuije len vemi mal percento zamestnancov. Nie je vetko o peniazoch z oboch strn... Ako bolo u povedan, program zamestnaneckch vhod Lenovo Benefit od spolonosti Marsann IT nestoj zamestnvateov ani cent. Naim cieom bolo a je dosta Benefit priamo k uom, ktorch prcu si zamestnvate vi a chce ju istm spsobom odmeni. Ak by naprklad mala firma s tmto programom nklady, mohlo by to by prvou a mono zsadnou prekkou k dobrej veci. Ak m spolonos o program Lenovo Benefit zujem, zriadime jej e-mailovu adresu, pod ktorou sa jej zamestnanci prihlsia a zaregistruj u pod svojimi kontami do

Program zamestnaneckch vhod by mal by zrkadlom zamestnvatea. Nie vdy je to o peniazoch, ktor s asto urujce pri oboch stranch. Pri zamestnancovi s to oakvania finannch odmien a zo strany zamestnvatea nklady s nimi spojen. Ak vhody, tak s potencilom rozvoja a rastu. To je idelne nastavenie.
adresu. Rovnako to funguje aj pri nkupe, naprklad pre priateov. Tovar objednm cez svoje konto a doruen rame pokraova, inovova ho a plne prispsobi prve potrebm Lenovo ako znaky. Aktulne Benefit aktvne vyu-

Jedinenos programu Lenovo Benefit spova v tom, e je uren nielen pre zamestnancov, ale aj pre rodinu i blzkych priateov.
Petra Svitkov, Marsann IT

Kad zamestnvate me odmeni svojich zamestnancov, ktorch prcu si vi, priom ho to nestoj ani cent, len as na prezentciu programu Lenovo Benefit.
Petra Svitkov, Marsann IT

me by na priateovu adresu. Potom je len na om, i o naom programe povie svojmu fovi, odporu ho, dodva P. Svitkov. Program Benefit prirodzene nadviazal na tradciu programu vhod IBM. Po zmench v spolonosti a dobudovanm nho bratislavskho Lenovo showroomu, najvieho v strednej a vchodnej Eurpe, sme sa rozhodli v prog-

va 150 spolonost, a teda viac ako 8 tisc zamestnancov a ich blzkych. Lenovo prezentuje kvalitu a nai zkaznci to vedia. i ide o zariadenia pre firmy, pre prcu (rada ThinkPad), alebo do pohodlia domcnosti, pre kolkov, tlov s modernm dizajnom (rada IdeaPad). K programu samozrejme patr pikov servis zariadena a rzne akcie pre jeho uvateov.

Ako odmeni vho zamestnanca tak, aby vs to nestlo ani 1?

www.marsann.sk/benet

HN09457

16 FINANN SERVIS
Burza cennch papierov v Bratislave
Kurzov lstok slo 119 zo da 21. 6. 2013 Akcie a podielov listy
Nzov CP ISIN Trh Min. Max. Posl. Priem. Zmena Objem Objem v Nezr. Objed. Stred Mena Mena kurz kurz kurz kurz v v mene ponuka dopyt psma denom. obch. ks obch.
P P H H H P P P V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V M M M M M M M M M M M M M M M M M M M M M M M M M M M M M M M M M 11,65 44,80 11,65 44,80 11,65 44,80 4 28,1 70 29,05 1,8 1,9 0,01 0,75 50 5 6 6,3 157,12 10 1,5 13,05 15 0,4 30,5 14,7 13,05 28,82 34 34 33,2 15 6 1 8 4,51 3,02 1,4 73,29 7,87 436,48 6,61 3 7 3,65 6,5 4 105 16000 2,5 2 23 2 5,64 6 10,1 7 1 11 1 150,01 22 10 41 50 1 10 2 50 3 0,47 25,07 8 3,11 2 2 10 10 8 9,5 6 10,01 200 218,08 11,65 44,80 5000 400 58.250,00 17.920,00 4,3 28,1 70 1,7 33 6 927,3 420 1,8 4 0,01 1 50 25 6,3 10 63 135,07 8 5 15 15 30,5 6 183 10 50 13,05 31,12 8,8 7,3 18 34 234,9 66 1.058,00 33 29 29 8 6 10,51 4,01 1 20 1,5 0,3 100 5 2,5 4 7 0,5 4 50 14000 2,5 2 30 2 6 8,05 7 1 6 5 150,01 22 8 42,15 42 7 1 50 3 0,42 8 3 2 2 10 8 8 8 8 8,32 200 200 200 200 9 145,01 5 2,35 4 21 10 13,05 10,5 3 29,12 1,1 4 11,65 44,80 4 28,1 70 29,05 0 0 0 0,75 0 0 0 6,3 157,12 10 0 0 14,96 0 30,5 0 0 13,05 28,82 31,12 34 33,2 15 6 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 3 0 0 0 0 0 105 0 0 2 0 0 0 0 10,1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 50 0 0 2 0 0 0 25,07 0 3,11 0 0 10 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 145,01 0 0 0 EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR SKK EUR EUR EUR SKK EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR SKK EUR EUR EUR EUR EUR EUR SKK SKK EUR EUR EUR EUR SKK EUR EUR EUR SKK EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR SKK EUR EUR EUR EUR CZK EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR SKK EUR EUR SKK SKK EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

Vnosov krivka ttnych dlhopisov

Dtum: 21. 6. 2013 D 213 SK4120007071 D 208 SK4120005372 D 204 SK4120004318 D 214 SK4120007204 D 216 SK4120007543 D 206 SK4120004987 YTM* [%] 0,869 1,072 1,663 1,949 3,037 3,659 Dtum splatnosti 24.02.2016 04.04.2017 12.05.2019 27.04.2020 14.10.2025 10.05.2026

Eurpska energetick burza v Lipsku

posledn ron ron cena v EUR nrast max. min. EEX Phel Base D 33,52 183,59 301,54 5,8 EEX Phel Peak D 40,92 310,84 543,72 3,88 PHX BA YR JA7/d 38,60 0,36 52,2 38,75 Nzov
Vetky ceny s v EUR, pri elektrickch energich v EUR/MWh, pri povolenke len v EUR

Kurzov lstok ECB 21. 6. 2013 . 120

tt USA Japonsko Bulharsko esk republika Dnsko V. Britnia Maarsko Litva Lotysko Posko Rumunsko vdsko vajiarsko Nrsko Chorvtsko Rusko Turecko Austrlia Brazlia Kanada na Hongkong Indonzia Izrael India Jun Krea Mexiko Malajzia Nov Zland Filipny Singapur Thajsko JAR Island Kd USD JPY BGN CZK DKK GBP HUF LTL LVL PLN RON SEK CHF NOK HRK RUB TRY AUD BRL CAD CNY HKD IDR ILS INR KRW MXN MYR NZD PHP SGD THB ZAR ISK Stred 1,3180 128,6600 1,9558 25,8250 7,4582 0,8533 298,8700 3,4528 0,7016 4,3289 4,5350 8,6927 1,2257 7,9090 7,4905 43,2260 2,5515 1,4296 2,9737 1,3705 8,0832 10,2239 13 088,2400 4,7891 78,1200 1 521,5200 17,5558 4,2222 1,7004 57,7070 1,6790 41,0030 13,4906 290,0000

4,36

Best Hotel Propert. Tatry Mount. Resorts SES Tlmae Slovnaft Veobecn ver.banka Biotika OTP Banka Slovensko OTP Banka Slovensko2 1. garantovan 01 1. garantovan 02 Cemmac Cestn stavby B.B. Cheminvest Chemolak Dolkam uja Druh strategick Eastern Sugar SK Ekostav Michalovce Elektrokarbon FRIGO GEOCOMPLEX KT INVEST Kpele Nov Smokovec Kpele Tren.Teplice MPC CESSI Majetkov Holding Majetkov Holding 2 Majetkov Holding 3 OSIVO 2 PRO POPULO PP Plastika Potravinoprojekt Pononkup ari Pononkup Turiec Prefa Suany Prima banka Slov. Prima banka Slov.3 Prima banka Slov.4 Prima banka Slov.2 ProgresPozem.stavby Prv strategick SITNO SITNO 2 Senick mliekre Slovavia Stapring, a.s. Starland Holding Tatra banka Tatrans.teplrensk Tesla Lipt.Hrdok Vipo VodomontVHS Vunar ZTS INMART ZTS Sabinov ZTS VV ZUNIVO Zlievre SEZ AKTIV PARK AVC 2 AllianzSlov. poist. Cementre L.Lka 5 Doprastav Emerson Holcim Slovensko Kamex MILSY MRAZIARNE Sladkovi On optika PODAK PROXIMA ALFA TRADE Pchovsk ms.priem. REAL ZA RONA SLOVFOOD SPS TATRA SYRRE BEL SLOV. UniCredit Bank Slov. UniCredit Bank Slov3 UniCredit Bank Slov4 UniCredit Bank Slov5 UniCredit Bank Slov6 VOLKSBANK Slovensko VOLKSBANK Sl. prior. VOLKSBANK SK2 VOLKSBANK prior.2 Vodoh.stavby Malacky Zentiva 2 ak strojrstvo ELING AS

SK1120005105 SK1120010287 SK1120008034 CS0009004452 SK1110001437 CS0009013453 SK1110001452 SK1110004613 SK1120005824 SK1120005832 CS0009007752 CS0009018650 CS0008468351 CS0009006754 CS0009013354 SK1120005337 CS0009006853 CS0005046754 CS0005053156 SK1120002433 CS0009003553 SK1120004751 SK1120003225 SK1120003183 CS0009021456 SK1120005485 SK1120006954 SK1120006962 SK1120007242 SK1120000387 CS0008466454 CS0009000559 CS0008466652 CS0009014758 SK1110007491 SK1110013671 SK1110014927 SK1110015676 SK1110001270 CS0008467759 SK1120005329 SK1120004959 SK1120010717 CS0009007653 CS0005011352 CS0009005657 SK1120005113 SK1110001502 CS0009020557 CS0005044056 CS0009005152 CS0005052356 CS0009005855 CS0009014857 SK1120005071 CS0009022157 SK1120004389 CS0005059955 CS0009023551 CS0005054758 SK1110004407 SK1120010311 SK1120001518 SK1120004942 CS0008467056 CS0009002951 CS0009010251 CS0009006150 SK1120010485 SK1120007499 CZ0008467875 CS0009013156 SK1120004249 SK1120007440 CS0009007554 SK1120004496 CS0009021159 SK1110003045 SK1110003052 SK1110005206 SK1110003060 SK1110003037 SK1110000660 SK1110000678 SK1110003524 SK1110003516 CS0005052257 SK1120004439 SK1110000579 CS0008203956 SK1110002039

Vnos do splatnosti v

AKCIE A PODIELOV LISTY MODUL TVORCOV TRHU

+0,2

3,659

3,31
3,037

AKCIE A PODIELOV LISTY

28,1 70 28,1 70

2,26
1,663 1,949

1,22
1,072 0,869

0,17

0,75 35 5 5

* Vnos do splatnosti (YTM) je potan z priemernho kurzu, resp. z hodnoty stredu najlepej zverenej kotcie burzovho da, pokia v tento de nebol uzavret iadny kurzotvorn obchod.

Kotcia kovov Prysmian Kablo s.r.o.

6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16

tdenn priemer cien LME

Me: 5 324,9 /t Hlink: 1 386,7 /t Lehota platnosti: od 17. 6. do 21. 6. 2013

Doba do splatnosti v rokoch

6,3

6,3

SDX Group
Cenov Zmena index [%] t/t1 Verejn sektor ttne dlhopisy SDXG Celkov 116,9120 0,0472% SDXG (<=5) 113,0973 0,1578% SDXG (> 5) 118,4453 0,1448%

Skupina Slovenskch Dlhopisovch Indexov Slovak Bond Indices Group

Vvojov index [%] Zmena t/t1 YTM [%] Durcia Mod. Konvexita Kup. Splatnos Poet durcia vnos [%] zloiek 6,2271 6,0778 56,1979 2,8792 2,8522 11,4085 7,8199 7,6125 77,5073 4,1699 7,3411 3,7148 3,0053 4,3974 9,5090 6 2 4

Kovy
Drah Nzov
Zlato Striebro Platina Paldium

LME

30,5

30,5

13,05 29

13,05 34

172,4757 0,0366% 2,4644 161,5061 0,1656% 0,9481 182,1442 0,1325% 2,7300

USD Fixing PM
1295,25 19,87 1365,00 672,00

Jedn.
TR OZ TR OZ TR OZ TR OZ

SDX Group je oficilnym dlhopisovm indexom BCPB. k 24. 6. 2013

Zkladn Nzov
Me GRADE "A" Olovo 99,7 % Hlink 99,70 % Hlink zliatina Nikel 99,80 % Cn 99,85 % Zinok 99,995 %

LME Settlement Ponuka Dopyt Jedn.

6777 2017 1748 1760 13780 19515 1809 6777 6777 USD/mT 2017 2017 USD/mT 1748 1748 USD/mT 1760 1760 USD/mT 13780 13780 USD/mT 19515 19515 USD/mT 1809 1809 USD/mT

Denn daje o otvorench podielovch fondoch

Nzov fondu Typ fondu Dtum Denominan Hodnota ocenenia mena podielu podielu [D] v [D] 24.9.2012 24.9.2012 24.9.2012 24.9.2012 24.9.2012 24.9.2012 EUR EUR EUR EUR EUR EUR 0,035527 0,043524 0,041182 0,035513 0,023036 0,031938 Vkonnos fondu 6 mes. 1 rok 3 roky % % % 1,95 2,34 0,22 0,10 6,60 6,71 4,66 0,43 4,31 0,41 13,01 2,22 1,92 0,51 2,49 0,96 4,65 1,64

4 70 10 1,4

Alico Funds Central Europe sprv. spol., a.s.

AFCE CE Bond AFCE esk konzervativn AFCE EURO Bond AFCE EURO Cash AFCE Global Index AFCE Optimal Balanced D D D D A Z

Strategick Nzov
Antimn 99,65 % Arzn 99,00 % Bizmut 99,99 % Kadmium 99,99 % Kadmium 99,95 % Fe Chrome, Hi Carbon Kobalt katdy 99,80 % Kobalt katdy 99,60 % Kobalt ingot 99,30 % Glium ingot 99,99 % Germnium kov Germnium dioxid Indium ing. 99,97 % Magnzium 99,90 % Ferromangn Mangn elect. Ortu Molyb Fe65 West Molyb Fe60 China Ruthnium Seln 99,5 % PWD Silicon Fe 75 Russian Silicon Metal Lumps Tantal Titanium Sponge 99.6 Ferrotitn 70 % Zpad Tungsten Ferro Vanadium Fe 80 (T2) Vanadium Pentox Wolframite

OTC Cena
10000/10200 0,7/0,9 8,45/9,15 1,1/1,25 0,9/0,95 0,95/0,98 13,7/15 13/14,5 12/13 270/320 1820/1890 1400/1450 525/570 2750/2760 1060/1100 2250/2280 26,5/27 80/90 26,5/29,5 1080/1100 2300/2500 110/125 10,5/11,3 5,8/6 39/39,5 27,9/28,8 6,4/6,6

Jedn.
USD/mT USD/lbs USD/lbs USD/lbs USD/lbs USD/lbs USD/lbs USD/lbs USD/lbs USD/Kg USD/Kg USD/Kg USD/Kg USD/mT USD/mT USD/mT USD/flsk USD/Kg USD/Kg USD/Oz USD/lbs USD/mT USD/mT USD/lbs USD/Kg USD/Kg USD/Kg USD/Kg USD/lbs USD/MTU

7 2 5 30 105 17000 10 25 5,51 25

Asset Management Slovenskej sporitene, sprv. spol., a.s

SPORO Aktvne portflio, o.p.f. SPORO Bankov fond pravidelnch vnosov, o.p.f. SPORO Euro Plus Fond SPORO Eurov dlhopisov fond SPORO Fond maximalizovanch vnosov SPORO Globlny akciov fond SPORO Privtny fond pravidelnch vnosov Z D KI D A A D 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR 0,039118 0,011192 0,045776 0,049876 0,030546 0,037149 0,035411 0,88 2,12 0,20 0,82 10,04 8,81 1,96 4,50 9,62 1,63 5,03 19,67 18,39 9,55 0,69 1,57 1,99 6,08 4,42

Kurzov lstok NB . 120 (vybran meny) 21. 6. 2013

tt Austrlia Bulharsko EM Chorvtsko Japonsko Kanada Maarsko Posko Rumunsko Rusko vajiarsko USA Vek Britnia Mnostvo 1 1 1 1 100 1 100 1 1 100 1 1 1 Kd AUD BGN EUR HRK JPY CAD HUF PLN RON RUB CHF USD GBP Stred 18,058 13,201 25,820 3,448 20,067 18,841 8,644 5,966 5,693 59,720 21,064 19,590 30,251

6 76 1 160 35 100 85 10 40 2 150 15 0,48 25,07 0,3 4 100,28 15 11 10 60 12,5

HB Reavis Investment Management S.a.R.L.

HB Reavis Stredoeurpsky Realitn fond NP 20.6.2013 EUR 1 128,930000 4,55 10,52

PRV PENZIJN SPRVCOVSK SPOLONOS POTOVEJ BANKY, sprv. spol., a.s.

PP Dynamick portflio o.p.f. PP EUROFOND o.p.f. PP Konzervatvne portflio o.p.f. PP Krtkodob dlhopisov o.p.f. KORUNA PP N PRV REALITN .p.f. PP Vyven portflio o.p.f. Z Z Z KI N Z 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 EUR EUR EUR EUR EUR EUR 0,037119 0,057414 0,039074 0,038821 0,048279 0,033567 0,92 1,64 0,51 0,42 2,33 0,72 7,30 4,16 2,17 2,97 5,22 1,90 0,43 0,81 0,70 0,42 5,02 0,44

25,07

25,07

Tatra Asset Management, sprv. spol., a. s.

TAM Americk akciov TAM Conservative Fund TAM Depozitn fond TAM DynamicAlpha Fund TAM Euro dlhopisov plus TAM Eurpsky akciov TAM Harmonic Fund TAM Komoditn fond TAM MarketNeutral Fund TAM Private V1 TAM Private V2 TAM Private V3 TAM PrivateDeposit Fund TAM Realitn Fond TAM SmartFund TAM Spoloensky zodpovedn fond TAM Strategic Fund TAM Stredoeurpsky akciov fond TAM Zaisten fond TAM Zaisten fond III. TAM Zaisten fond IV. A F CP Z D A F AI Z F F F PI N Z I F A I I I 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 20.6.2013 EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR 0,021855 0,033875 0,102310 0,100500 0,075502 0,016064 0,033212 0,095358 0,034136 0,033925 0,033219 0,031995 0,102692 0,034706 0,103077 0,108466 0,031809 0,090471 0,039118 0,035062 0,035156 15,27 0,66 0,36 0,54 0,14 5,98 1,64 1,79 0,02 0,91 1,78 2,29 0,47 1,31 0,12 0,52 2,46 4,45 1,08 0,17 0,33 15,85 4,05 1,20 3,41 2,25 24,64 6,60 1,68 1,19 4,36 7,37 9,24 1,32 3,00 0,79 8,17 9,20 8,90 4,50 0,19 2,45 11,50 1,17

Krov kurzy vybratch svetovch mien

EUR USD
0,9220 0,9566 1,0218 1,0701 0,1760 0,1499 1,5426 1 1,3118

21. 6. 2013
JPY
90,2300 93,6200 100 104,7700 17,2214 14,6633 150,9350 97,8700 128,4350

GPB
0,5977 0,6201 0,6624 0,6937 0,1141 0,0971 1 0,6483 0,8507

SEK
6,1536 6,3847 6,8198 7,1420 1,1745 1 10,2958 6,6745 8,7593

DKK

CHF

CAD
0,9639 1 1,0682 1,1186 0,1840 0,1567 1,6126 1,0454 1,3723

AUD
1 1,0376 1,1083 1,1606 0,1909 0,1625 1,6722 1,0847 1,4231

12,5 400 400

2,35 5,15 1,80 1,79 1,61 2,33 2,29 3,08 1,48 2,16 2,71 1,64 0,53 1,26

9 145,01 2,35

100 20

Objem v kusoch CP spolu: 5.511

Celkov objem spolu: 79.156,48 EUR

Dividenda a dtum rozhodnho da dodatok KL zo da 21. 6. 2013 Trh ktovanch a registrovanch cennch papierov
AKCIE A PODIELOV LISTY
Nzov CP
Tatry Mount. Resorts Slovnaft 2 Slovnaft 3 Veobecn ver.banka Biotika II Biotika Slovnaft

AUD CAD JPY CHF DKK SEK GPB USD EUR

0,7029 0,7293 0,7790 0,8157 0,1342 0,1143 1,1760 0,7624 1

5,2395 0,8616 5,4363 0,8940 5,8068 0,9549 6,0811 1 1 16,4445 0,8515 0,1401 8,7664 1,4407 5,6831 0,9346 7,4589 1,2263

Zkladn rokov miery depozitov na trhoch

LIBOR GBP EURIBOR EUR LIBOR USD TIBOR JPY 1 mesiac 0,127 0,14900

21. 6. 2013
1 rok 0,524 0,33900

ISIN
SK1120010287 SK1120001369 SK1120005949 SK1110001437 SK1120004009 CS0009013453 CS0009004452

Trh
12 11 11 11 12 12 11

Dividenda
1,06 2,00 2,00 4,98 3,00 3,00 2,00

Dtum rozhodn. da
03.05.2013 26.04.2013 26.04.2013 19.04.2013 27.05.2013 27.05.2013 26.04.2013

Mena denom.
EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR

2 mesiace 3 mesiace 6 mesiacov 9 mesiacov 0,174 0,216 0,333 0,432 0,18600 0,22800 0,32600 0,33800

+ Dtum konania VZ, ktor rozhodlo o nevyplaten dividendy. Dividendy s v mene denomincie. Vka konverznho kurzu: 1 EUR =30,1260 SKK. Dodatok KL prepotan do SKK burza publikuje na internetovej strnke www.bsse.sk.

KI Fondy krtkodobch investci, D Dlhopisov fondy, A Akciov fondy, Z Zmiean fondy, F Fondy fondov, I In fondy, N pecilne fondy nehnutenost, CP pecilne fondy cennch papierov, PI pecilne fondy profesionlnych investorov *Prepoet fixne stanovenm konverznm kurzom 1 EUR = 30,1260 SKK m informatvny charakter. Zdroj: SASS

Eurodepozity
1 de
EUR USD GPB SEK CHF JPY 0,02 0,10 0,35 0,90 0,10 0,03 0,12 0,25 0,50 1,10 0,05 0,18

21. 6. 2013 Hodnoty k 17:45 CET

1 mesiac
0,01 0,17 0,44 1,00 0,13 0,01 0,16 0,25 0,69 1,15 0,07 0,14

3 mesiace
0,05 0,24 0,44 1,03 0,11 0,02 0,25 0,32 0,52 1,20 0,09 0,16

6 mesiacov
0,15 0,39 0,56 1,06 0,05 0,06 0,35 0,47 0,81 1,26 0,20 0,21

9 mesiacov
0,25 0,52 0,64 1,15 0,02 0,18 0,45 0,60 0,94 1,35 0,26 0,33

1 rok
0,30 0,66 0,71 1,30 0,09 0,26 0,50 0,74 1,01 1,50 0,44 0,41

Burzov lstok slo 119 zo da 21. 6. 2013 Dlhopisy

Nzov ISIN Trh Frekv. Dt. Ex rok. Men. Min. Max. vypl. splat. kup sadz. hod. kurz kurz [%] [%] [%] H H H H H H H H P V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V V 12M 12M 6M 12M 12M 6M 12M 12M 12M 6M 6M 6M 6M 6M 12M 6M 6M 6M 6M 6M 6M 6M 6M 6M 6M 6M 6M 12M 12M 12M 12M 12M 12M 6M 12M 12M 12.05.19 04.04.17 21.01.15 24.02.16 27.04.20 14.10.13 19.01.17 28.11.18 01.07.14 30.09.19 28.08.13 16.10.13 18.12.13 22.01.14 12.02.15 19.03.14 21.04.15 30.05.14 10.09.14 14.10.14 11.11.15 04.03.16 30.09.14 30.09.14 02.06.15 26.02.16 07.12.16 28.06.15 07.10.14 14.11.14 02.11.13 16.07.15 21.12.15 06.02.15 20.11.14 22.09.16 15 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 15 15 15 30 30 5,300 4,200 0,344b 3,500 4,000 0,329b 4,625 1,500 5,010 7,500 3,600 3,300 3,500 3,500 3,620 3,300 3,500 2,800 2,800 2,350 2,650 3,100 3,000 3,000 3,200 3,200 3,500 3,600 2,800 1,200 3,400 4,000 3319,40 3319,40 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 Posl. Priem. Zm. kurz kurz kurzu [%] [%] [%] 120,20 96,75 99,59 91,95 99,00 110,40 111,50 +0,5 99,50 106,90 113,00 0,4 100,10 111,90 100,10 +0,2 Obj. Obj. Nezr. obj. Vnos Stred Mena Mena v ks v mene pon. dop. do spl.psma den. obch. obch. [%] [%] [%] [%] 120,00 118,50 112,50 110,50 100,00 99,00 107,40 106,40 113,50 112,50 100,45 99,75 112,40 111,40 100,60 99,60 103,66 65 66.164,58 7,50 0,00 EUR 111,50 EUR 99,50 EUR 106,90 EUR 113,00 EUR 100,10 EUR 111,90 EUR 100,10 EUR 0,00 EUR 100,00 EUR 0,00 EUR 100,82 EUR 101,20 EUR 0,00 EUR 0,00 EUR 0,00 EUR 103,25 EUR 101,56 EUR 101,26 EUR 100,78 EUR 0,00 EUR 103,20 EUR 101,58 EUR 0,00 EUR 102,88 EUR 103,44 EUR 104,56 EUR 0,00 EUR 0,00 EUR 0,00 EUR 0,00 EUR 103,95 EUR 86,01 EUR 100,10 EUR 102,02 EUR 102,00 EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR

DLHOPISY MODUL TVORCOV TRHU

ttny dlhopis 204 ttny dlhopis 208 ttny dlhopis 210 ttny dlhopis 213 ttny dlhopis 214 ttny dlhopis 215 ttny dlhopis 219 ttny dlhopis 226 SK4120004318 SK4120005372 SK4120006503 SK4120007071 SK4120007204 SK4120007527 SK4120008301 SK4120009234 SK4120006693 SK4120008798 SK4120006735 SK4120006792 SK4120006909 SK4120006933 SK4120007055 SK4120007063 SK4120007121 SK4120007238 SK4120007410 SK4120007469 SK4120007535 SK4120007733 SK4120007790 SK4120007741 SK4120007865 SK4120008020 SK4120008186 SK4120007220 SK4120007428 SK4120008863 SK4120006826 SK4120008293 SK4120008244 SK4120008335 SK4120006834 SK4120008012 1,07 0,66 0,87 1,95 1,20 1,48

Centrlny depozitr cennch papierov SR, a. s.

V zmysle zkona . 566/2001 Z.z. o cennch papieroch a investinch slubch a o zmene a doplnen nie ktorch zkonov poda 111 Vm oznamujeme, e v predchdzajcom obchodnom dni:
nedolo k vydaniu, k zmene a k zrueniu emisi cennch papierov prijatch na trh cennch papierov nedolo k vzniku a zniku pozastavenia prva naklada s celou emisiou cennch papierov prijatch na trh ktovanch cennch papierov

Kurzy peanch prostriedkov v cudzej mene vo vybratch bankch

Platnos od 24. 6. 2013 devzy
CZK
Nkup Predaj

DLHOPISY
HZL Tatra banka 47 ESIN Group 7,50/2019 HZL SPO 28 HZL SPO 29 HZL SPO 31 HZL SPO 33 HZL SPO 34 HZL SPO 36 HZL SPO 37 HZL SPO 38 HZL SPO 42 HZL SPO 43 HZL SPO 44 HZL SPO 47 HZL SPO 48 HZL SPO 49 HZL SPO 50 HZL SPO 52 HZL SPO 53 HZL Tatra banka 54 HZL Tatra banka 58 HZL Tatra banka 70 HZL VB 50 HZL VB 68 JOJ M. House 2015 JTFG II 6,40/15 Sloven.sporitea 13 Tatra banka dlh. 04 1000,00 1000,00 100,00 100,00 1000,00 1000,00 1000,00 1000,00 1000,00 1000,00 1000,00 1000,00 1000,00 1000,00 1000,00 1000,00 103,20 103,20 1000,00 1000,00 1000,00 1000,00 103,44 103,44 1000,00 1000,00 1000,00 10000,00 1000,00 1000,00 1000,00 86,01 86,01 31 6,400 100000,00 100,10100,10 30 3,200 1000,00 15 3,750 1000,00 103,50 100,00 100,00 100,00 100,82 101,20 102,15 102,88 101,59 103,25 101,56 101,26 100,78 101,92 103,20 103,20 +0,1 101,58 101,70 102,88 103,44 103,44 104,56 103,00 101,02 101,40 103,95 86,01 86,01 +0,1 100,10 100,10 102,02 102,00

Nkup - predaj
PLN HUF
Nkup Predaj

Oznmenie BCPB
I. Zmena potu cennch papierov v emisii: S innosou od 21.6.2013 sa zvil poet cennch pa pierov v emisii ttnych dlhopisov . 225, ISIN: SK4120009044, o as 225/B s potom cennch papie rov 112 000 000. Po zven je aktulny poet cennch papierov v emisii 2 238 000 000 dlhopisov. II. Vsledky valnch zhromaden: Emitent ktovanch cennch papierov UniCredit Bank Slovakia a.s. oznmil BCPB vsledky mimoriadneho val nho zhromadenia (MVZ), ktor sa konalo da 19.6.2013. MVZ: schvlilo zruenie spolonosti UniCredit Bank Slovakia a. s., so sdlom ancov 1/A, 813 33 Bratislava, IO: 00 681 709, bez likvidcie ku du 30.11.2013, 24.00 hod. a zrove schvlilo cezhranin zlenie spolonosti UniCredit Bank Slovakia a. s., so sdlom ancov 1/A, 813 33 Bratislava, IO: 00 681 709, so spolonosou UniCredit Bank Czech Republic, a.s., so sdlom ele tavsk 1525/1, 140 92 Praha 4 Michle, esk republi ka, IO: 649 48 242, priom UniCredit Bank Czech Re ublic, a.s. sa stva nstupnckou spolonosou, na kto r prechdza cel imanie zanikajcej spolonosti UniC redit Bank Slovakia a. s. inky cezhraninho zlenia nastan dom zpisu cezhraninho zlenia do ob chodnho registra, ktorm je 01.12.2013, 00.00 hod. schvlilo nvrh zmluvy o cezhraninom zlen spolo nosti UniCredit Bank Slovakia a. s., so sdlom ancov 1/A, 813 33 Bratislava, IO: 00 681 709, so spolono sou UniCredit Bank Czech Republic, a.s., so sdlom e letavsk 1525/1, 140 92 Praha 4 Michle, esk re publika, IO: 649 48 242, na zklade ktorej sa nstup nckou spolonosou stva spolonos UniCredit Bank Czech Republic, a.s., sdlom eletavsk 1525/1, 140 92 Praha 4 Michle, esk republika, IO: 649 48 242, na ktor innosou cezhraninho zlenia prechdza ce l imanie zanikajcej spolonosti UniCredit Bank Slova kia a. s., priom inky cezhraninho zlenia nastan dom 01.12.2013, 00.00 hod.
Privatbanka Volksbank OTP SOB* Potov banka Prima banka Sl. sporitea Tatra banka VB

USD
Nkup Predaj

GBP
Nkup Predaj

CHF
Nkup Predaj

Nkup

Predaj

1,3330 1,2990 1,3371 1,2975 1,3432 1,2907 1,3327 1,3005 1,3420 1,2890 1,3378 1,2982 1,3321 1,3006 1,3341 1,2933 1,3289 1,2940

0,8640 0,8661 0,8699 0,8639 0,8700 0,8661 0,8639 0,8644 0,8642 0,8637

0,8420 0,8405 0,8358 0,8431 0,8360 0,8405 0,8435 0,8422 0,8428 0,8410

26,1780 25,5070 26,2270 25,4510 26,3588 25,3448 26,1700 25,5400 26,3720 25,3380 26,2124 25,4376 26,1520 25,5320 26,1690 25,4970 26,1790 25,5330 26,1730 25,4850

4,3860 4,3965 4,4135 4,3867 4,4220 4,3938 4,3808 4,3885 4,4007 4,3988

4,2730 4,2665 4,2414 4,2809 4,2490 4,2640 4,2770 4,2759 4,2706 4,2832

302,9380 295,1620 303,5000 294,5200 304,6740 292,8240 303,0500 295,7500 305,3060 293,3340 303,3530 294,3870 302,7900 295,6100 302,9900 295,2100 303,8100 294,8300 304,2300 296,2600

1,2420 1,2100 1,2454 1,2085 1,2511 1,2022 1,2418 1,2118 1,2510 1,2020 1,2441 1,2073 1,2420 1,2125 1,2430 1,2110 1,2420 1,2114 1,2431 1,2105

101,37 102,19 101,48 102,02 101,07 101,15 100,59 11 11.458,09 101,41 101,42 10 10.450,67 105,67 101,38 99,22 100,83 36 30.963,24 1 102.588,89 102,10 6,25 6,33 1,87 1,87

UniCredit Bank* 1,3323 1,2995

Kurzy peanch prostriedkov v cudzej mene vo vybratch bankch

Platnos od 24. 6. 2013
USD
Nkup Predaj

valuty
CZK
Nkup Predaj

Nkup - predaj
PLN HUF
Nkup Predaj

GBP
Nkup Predaj

CHF
Nkup Predaj

Nkup

Predaj

Objem v kusoch CP spolu: 123

Celkov objem spolu s AV: 221.625,47 EUR

Privatbanka Volksbank OTP SOB* Potov banka Sl. sporitea Tatra banka VB

1,3500 1,3568 1,3748 1,3502 1,3600 1,3624 1,3565 1,3479

1,2800 1,2778 1,2589 1,2830 1,2700 1,2703 1,2775 1,2830 1,2657

0,8700 0,8300 0,8917 0,8149 0,8904 0,8153 0,8753 0,8317 0,8800 0,8200 0,8776 0,8315 0,8833 0,8233 0,8750 0,8320 0,8856 0,8301

26,4900 26,6140 26,9790 26,5140 26,7600 26,5400 26,6080 26,5030 26,6440

25,2000 25,0640 24,7050 25,1957 24,9500 25,0670 25,0580 25,2090 25,0920

4,5264 4,5174 4,4605 4,5033 4,5530 4,5105

4,1366 4,1366 4,1012 4,1611 4,1180 4,1410

1,2600 1,2000 1,2822 1,1717 1,2806 1,1726 1,2581 1,1955 1,2700 1,1800 1,2641 1,1855 1,2540 1,2000 1,2580 1,1960 1,2652 1,2007

Priame obchody dodatok kurzovho lstka slo 119 zo da 21. 6. 2013

DLHOPISY
Dtum obch.
21.06.2013 21.06.2013 21.06.2013 21.06.2013 21.06.2013 21.06.2013 21.06.2013 21.06.2013 21.06.2013 21.06.2013 21.06.2013

312,4700 285,5500 311,8428 285,5572

Nzov CP
ttny dlhopis 213 ttny dlhopis 213 ttny dlhopis 213 ttny dlhopis 214 ttny dlhopis 214 ttny dlhopis 214 ttny dlhopis 217 ttny dlhopis 219 ttny dlhopis 223 ttny dlhopis 223 ttny dlhopis 226

ISIN
SK4120007071 SK4120007071 SK4120007071 SK4120007204 SK4120007204 SK4120007204 SK4120007840 SK4120008301 SK4120008871 SK4120008871 SK4120009234

Trh
H H H H H H H H H H H

Objem v ks
4000000 27000 28000 1000000 5000000 8000000 1000000 500000 5000000 1500000 9000000

Cena
107,01 107,38 108,90 113,00 113,80 114,00 99,90 112,05 106,19 106,20 100,25

Vnos ku 26. 6. 2013

0,831% 0,694% 0,154% 1,949% 1,833% 1,804% 0,129% 1,160% 2,739% 2,737% 1,456%

Objem v mene obch.

4.325.076,71 29.294,17 30.800,77 1.136.465,75 5.720.136,99 9.168.219,18 999.000,00 569.943,49 5.408.900,68 1.623.652,40 9.032.856,16

Mena den.
EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR

Mena obch.
EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR EUR

Termnovan vklady vo vybratch bankch

Vpovedn lehota Privatbanka eskoslovensk obchodn banka Komern banka Bratislava Volksbank Slovensko OTP Potov banka Prima banka Slovensk sporitea Tatra banka UniCredit Bank Veobecn verov banka mBank
* IS individulna rokov sadzba

24. 6. 2013
6 mesiacov 12 mesiacov 1,50 2,00 0,50 0,70 1,20 0,01 0,40 0,01 0,70 0,00 1,19 0,00 3,00 0,80 2,00 2,70 0,65 0,80 2,00 0,90 1,15 * 0,90 1,00 1,20 1,30 0,60 0,70 1,00 1,10 0,80 1,20 1,25 2,30 0,55 0,70 1,00 1,20 1,50 1,70

Objem v kusoch CP spolu: 35.055.000

Nzov CP
Starland Holding

Celkov objem spolu: 38.044.346,30 EUR

ISIN
SK1120005113

REPO obchody dodatok kurzovho lstka od 17.06.2013 do 21.06.2013

Objem v ks
250000

*Pozn.: Ponuka a dopyt sa nestretli v ase. Z aktulneho kurzovho lstka BCPB, as akcie, podielov fondy a dlhopisy anonymn obchody, boli redakciou HN krten niektor ISINy, s ktormi sa neuskutonil poas obchodovacieho da iaden obchod. Vka konverznho kurzu: 1 EUR = 30,1260 Sk. Kurzov listok prepotan do SKK burza publikuje na internetovej strnke www.bsse.sk.

7 dn * 0,05 0,01 * 0,10 0,20 * * 0,05 * 0,05 *

1 mesiac 0,50 0,10 0,15 0,01 0,10 0,00 0,30 0,15 0,25 0,15 0,45 0,15 0,10 0,15 0,20 0,50 0,10 0,20 *

3 mesiace 1,25 0,15 0,35 0,01 0,25 0,00 0,60 0,30 0,30 0,50 0,40 0,75 0,30 0,35 0,30 0,40 0,50 0,80 0,20 0,40 1,30

312,6600 285,7400 310,9100 287,2900 314,2900 284,3500 314,7800 287,8000

UniCredit Bank* 1,3490

* Uveden kurzy s orientan a banka ich me v priebehu aktulneho obchodnho da zmeni v zvislosti od vvoja na trhu.

seln daje zo svetovch trhov s prevzat zo servisu REUTERS

Redakcia preber daje zo servisu agentry REUTERS a FIMEX Capital o.c.p., a.s., a teda prpadn nepresnosti s mimo dosahu jej psobnosti.

Jednotky: mT=1 000 kg, flsk=76lbs, lbs=0,45359 kg, TR OZ= 0,031103 kg; Komodity: CL Crude oil ropa HU Unleaded gas bezolovnat benzn NG Natural gas zemn plyn CO Brent oil ropa Brent C Corn kukurica W Wheat penica O Oats ovos GC Gold zlato SI Silver striebro HG Cooper me PL Platinum platina PA Palladium paldium LC Live cattle iv hovdzie LH Lean hogs bravov KC Coffee arabica kva arabica CF Coffee robusta kva robusta CC Cocoa kakao SB Sugar cukor JO Orange juice pomaranov ds LB Lumber drevo CT Cotton bavlna. Oznaenie kon traktnch mesiacov: F janur G februr H marec J aprl K mj M jn N jl Q august U september V oktber X november Z december.

hn

FIRMY & FINANCIE, denne v Hospodrskych novinch od 12. septembra 1993. Copyright Ecopress, a. s., Bratislava.

PODNIKANIE
RODINN PODNIKANIE

PRLOHA PRE PODNIKATEOV A IVNOSTNKOV vychdza kad pondelok podnikanie.hnonline.sk

Chba nm tradcia. Treba dors

Alexander rank, partner poradenskej firmy PwC, pre HN
PODNIKANIE l 19

Ako s na tom slovensk rodinn firmy, ich vhody a nevhody l o pre ne chyst vlda l Rieenie nstupnctva a legislatva l Prbehy rodinnch firiem

Rodinn biznis po slovensky. Bez histrie

EXKLUZVNY PRIESKUM l Firma by nstupnctvo druhej genercie nepreila? Tak toho sa nebojme, tvrdia firmy.

Ako liape slovensk rodinn biznis

o je rodinn firma:
obchodn spolonos, rodinn ivnos alebo farma lenovia rodiny musia by prbuzn v priamom rade, alebo srodenci i manelia v eseroke a akciovke vlastnia lenovia rodiny nadpolovin vinu zkladnho imania
Zdroj: nvrh zkona o rodinnom podnikan

2% 12 % 10 % 43 % 35 % 10 %

38 %

50 %

Ako dlho funguje vaa rodinn firma?

viac ako 15 rokov 10 a 15 rokov 5 a 9 rokov 0 a 4 roky

Oakvate rast vnosov? (najblich 5 rokov)

Prieskum vypracovali HN, PwC a Monika Krolkov z Ekonomickej univerzity v Bratislave
urite mierny nrast nie vemi nie
Infografika: HN/ig

Vladimr Turansk
vladimir.turansky@ecopress.sk

hn

Plusy a mnusy rodinnch firiem

Bratislava Rodinnmu biznisu sa u ns dar. Minimlne polovici takchto firiem vlani vzrstli trby, tvrtine sa nezmenili, 88 percent ver, e im vnosy bud rs aj naalej a iba dve percent chc prepa. Asi toko v skratke. Takto vidia svoj biznis slovensk firmy, kde na ele stoj viacero rodinnch prslunkov. Vyplva to z exkluzvneho prieskumu HN, PwC v spoluprci s Monikou Krolkovou z Ekonomickej univerzity v Bratislave (vskumu rodinnch firiem sa venuje dlh roky, jej otec vlastn rodinn firmu - pozn. red.) Prieskumu sa zastnili desiatky slovenskch rodinnch podnikov. Nrast vnosov chc firmy zabezpei plynule a stabilne. Stabilita a udranie biznisu je pre nich dleitejie ako rchly, okamit zisk, povedal Alexander rank, partner PwC.

+
flexibilita rozhodovania dlhodobejie plnovanie, stabilita a istota rchly prenos informci od vedenia k pracovnkom via motivcia ud sdrnos rodiny a vedenia kombincia sksenosti starch lenov rodiny a dravosti mladch firemn kultra je v zhode s rodinnou pozitvny vzah k zamestnancom lojlnos k firme

konflikty z pracoviska prechdzaj do rodiny a naopak firma sa aie reorganizuje rodinn vzahy brnia prepaniu a rastu produktivity snaha rodiny zamestna nesksench lenov riziko odchodu talentovanch ud do vekch firiem nemaj daov a in stimuly menie sksenosti v marketingu problmy s odovzdanm firmy mladej genercii kom, ale hlavne potom generci, ktor podnik udrali a odovzdali si ho, pripomenula Krolkov. Tento spsob biznisu sa u ns vyuva pomerne krtko zhruba dvadsa rokov. To sa prejavuje v nstupnctve. A tri tvrtiny spolonost vlastnia rodiny, ktor si ich aj manauj. V sasnosti ich vinou vlast-

n ete prv genercia podnikateov. Svojich rodinnch nstupcov len pripravuj. Teraz funguj spravidla tak, e otec hlava rodiny m pri rozhodovan hlavn slovo. Manelka sa star o administratvu a deti, i in rodinn prslunci sa venuj marketingu, zahraninmu alebo internetovmu obchodu.

36 %

Koko zamestnancov m vaa firma?

23 % 15 % 8% 8%
11 a 20

8% 2%
21 a 50 51 a 100 100 a 500 viac ako 501

Novej genercii dveruj

Rodinn firmy sme zakladali zhruba pred dvadsiatimi rokmi a dnes maj nae deti 25 a 30 rokov. Pomaly preberaj nielen riadenie, ale aj strategick rozhodovanie, poznamenal majite firmy jeden z astnkov prieskumu. To vak bude poda neho ak a mnohmi podnikmi to zamva. Poda zisten PwC sasn majitelia rodinnch firiem nastupujcej genercii dveruj, hoci vea firiem vmeny vo veden ete neriei. Iba es percent majiteov podnikov sa obva, e po ich odchode firma upadne. Ale nikto z naich respondentov nem strach z toho, e by ich firma striedanie generci nepreila, dodal rank. Poda inch prieskumov, hlavne zahraninch, vak medzigeneran vmenu zvldne len tretina rodinnch firiem.

1 a 5

6 a 10

68 %

o najlepie vystihuje vau stratgiu? (na najblich 5 rokov) 25 %

0%
rchly a agresvny rast plynul a stabiln rast konsolidcia firmy

2%
zameranie na zisk

5%
in

Stimuly pre firmy

Ako ukzal prieskum, majitelia rodinnch firiem maj pocit, e spolonos ich prehliada a nie s dos docenen. Chc, aby sa znila byrokracia, ekonomick prostre-

die bolo stabilnejie a trh prce prunej. Prioritou vldy by poda nich malo by najm daov zvhodnenie malch a strednch podnikov, o poaduj takmer dve tretiny rodinnch firiem. Necel polovica by chcela lep prstup k eurofondom. spenos rodinnho podnikania sa nemeria len dosiahnutm zis-

Plnujete poas 12 mesiacov prijma ud?

2 13 35 50
no nie nie, lebo sme prijmali nedvno plnujeme zniova stavy

Vnosy vaej firmy za posledn rok (EUR)

46 %

Ako sa zmenila vka vnosov vaej firmy?

32,5 % 22,5 %
(porovnanie roku 2012 s rokom 2011 v %)

Vlastnctvo a spsob riadenia rodinnej firmy

5%
vlastnctvo aj manament s vhradne v rodine as vedenia s rodinn prslunci a as top manamentu zamestnanci

20 % 10 % 12,5 % 7,5 %
znili sa od znili sa o 15 do 30 viac ako 30

11 %

14 % 8% 8%
2 a 5 milinov

10 % 5%
viac ako 50 mil.

8%
5 a 15 15 a 59 milinov milinov

5%
vzrstli o vzrstli od viac ako 30 15 do 30 vzrstli do 15 nezmenili sa znili sa do 15

75 %
firmu vlastn rodina, ale top manament zamestnva

menej ako 500 000 1 a 2 500-tisc a 1 milin miliny

18 PODNIKANIE
INOVCIE

Rodinn firmy
CELKOV EKONOMICK SITUCIA

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

SITUCIA ODVETVIA NA TRHU

SCHOPNOS UDRA SI UD

73 % 64 % 62 % 50 %
rodinnch firiem povauje za vznamn potrebu inovova svoju produkciu a uspie tak v konkurencii firiem si mysl, e dosah na podnikanie bude ma hlavne situcia na trhu v odvetv, v ktorom podnik rodinnch firiem na Slovensku poklad za vznamn faktor veobecn ekonomick situciu rodinnch firiem na Slovensku povauje za najdleitejiu schopnos udra si kovch zamestnancov

PRBEHY RODINNCH FIRIEM

Vetci sme si rovn, ale rozhoduje otec

Frantiek Majtn
f rodinnej spolonosti TPD
Zisk je pre rodinn firmu dleit, ale nie za kad cenu, tvrd ivnostnk Frantiek Majtn, f rodinnej firmy TPD Euronics. Tto forma podnikania ponka hlavne stabilitu a istotu. Dleit je aj udranie kontinuity podniku, upozornil. Ako je na tom TPD ekonomicky? Majtn nechce o tom detailne hovori. Podnikm u dvadsaes rokov. Za ten as sa ani raz nestalo, aby som nezaplatil dane. Vdy som bol v pluse. Niekedy menej, inokedy viac. Teraz je poda Majtna ak obdobie. Preto aj plny firmy musia by triezvejie, relnejie, lebo aj udia nakupuj opatrnejie. A v sasnosti dochdza k naplneniu mojej pvodnej mylienky, ktor mme v nzve firmy tovar pre domcnos. Km v minulosti stailo predva domce spotrebie jednej znaky, teraz treba ma ovea ir sortiment a riziko tak rozloi na viacer komodity, vysvetlil. Preto predva bielu, ale aj vpotov techniku, nbytok, textil, svietidl... Majtn pripomna raksky a vajiarsky ekonomick model. Je prjemn sa tam ubytova naprklad v 150-ronom penzine, ktor m stle rovnak meno a dlhodobo patr tej istej rodine. Predstavuje si, e takto to bude raz aj na Slovensku. A ako je to u Majtnovcov s vmenou str? Vo firme pracuj obaja synovia, ako aj manelka. Jeden z nich sa venuje marketingu, druh internetovho obchodu. Uvaujete u o nstupnctve? ptame sa Majtna. Nie, lebo to sa u deje. Ale nie tak, e dnes niekoho vymenujem a hotovo. Spolu s manelkou sa synov sname odmalika zapja do prce. Podarilo sa nm to. S sasou firmy a oraz viac preberaj zodpovednos na seba. O dva tri roky mu prevzia cel podnik, poodhalil Majtn zkulisie svojej firmy. Majtn ver, e vo firme a ani v rodine to nebude ma negatvny vplyv na vzahy. Tie s toti vborn. Hoci spolu podnikme u dlho, vzahy v podniku ani v skrom to nenaruilo. Pri rodinnch firmch je vemi dleit skbi prcu s rodinou. Nm sa to podarilo, dodal Majtn. Vladimr Turansk

Vladimr vajlen
f rodinnho podniku Solanka
Ak sa stane, e mte prve vo firme nedostatok peaz, nie je to tragdia, v rodinnej firme to vetci pochopia, lebo ijeme spolu a gazdujeme tak akurt. Tvrd to Vladimr vajlen, zakladate rodinnej firmy Solanka vyrbajcej rovnomenn zeleninov ochucovadlo. V podniku, v ktorom s doteraz vetci samostatn ivnostnci, je akmsi neformlnym fom. Traja synovia s spolumajitelia, nevesta je jedin zamestnan pracovnka. Pri vrobe Solanky vak vypomha aj manelka vajlena seniora a ak treba, do vrobnho procesu sa zapoj ete aj babka. Kedysi bol zisk spojen so mnou. Odkedy som na dchodku, rozdelilo sa to aj na synov. Ja som tu u len pre formality, inak si kad z nich vykonva svoje povinnosti a nikto neprotestuje, prispsobuje sa, opisuje hlava firmy rodinn podnikanie. Priznva, e syn ho nahovra, aby zaloili radej eseroku, o by mohlo by tovne aj odvodovo vhodnejie. V tchto doch sa vak vetky ich starosti krtia najm okolo novho obalu a novho dizajnu ich Solanky, ktorej dodvaj na trh tri druhy. Okrem nich vyrbaj aj dva druhy sjovej a dva druhy kukurinej mky. Firma sdliaca v Solanoch vznikla ete za socializmu, zaloil ju Vladimr vajlen, siln fanik zdravej vivy. Prekalo mu toti, e na trhu s len zeleninov ochucovadl so kodlivm glutamanom. Rozhodol sa teda vymyslie zdrav s bylinkami a bez glutamanu, vtedy ete netuiac, e sa to stane pre cel rodinu celoivotn biznis. S receptrou mu v zaiatkoch pomhal aj otec lekr. Dnes zakladate firmy, vajlen senior, prena aisko biznisu na mladch. S odovzdanm nstupnctva vak nem iaden problm. Moji synovia mi s firmou odmala pomhali, s zvyknut. Rozvjalo sa to prirodzene, vlastne som ich ani nemusel zaa, sami videli vhody samostatnho podnikania, przvukuje f podniku. Poda neho je hlavnou vhodou, e nie s zvisl od druhch a vychdzaj si v strety. Robote vo firme sa pria u aj jeho osemron vnuk, ktorho priahuje prca na potai. Ta Rundesov

Peter Galan
len vedenia rodinnej firmy Nbytok Galan
Terajia ak doba nau rodinu vemi utuila. Preto sme nepovedali, e konme, ale pustili sme sa do retrukturalizcie podniku a zvldli sme ju hovoria o firme Nbytok Galan Peter Galan mlad a jeho vagor Peter Meier. Tto rodinn firma sa dostala do problmov kvli ekonomickej krze a recesii stavebnctva. Predaj nbytku sa od roku 2008 vyvja zle. Nae odvetvie je vemi elastick a reaguje na negatvne javy v ekonomike, vysvetlil Galan. Preto museli firmu retrukturalizova. Chvu hrozilo, e s podnikanm skonia. Mali toti kontokorentn ver, priom banka zmenila stratgiu. Chcela, aby sme si ho znili. Napokon iadala, aby sme ho cel splatili. Dostali sme sa do problmov, lebo ilo v eurch o sumu so siedmimi slicami, zdveruje sa Galan. Podnik prispsobili novej situcii. Prestali predva kpeov a kancelrsky nbytok, o ktor nebol a tak zujem. Dnes ho toti ponkaj mnoh firmy. Podobn situcia je aj s kuchynskm a so zhradnm nbytkom. Galanovci sa preto preorientovali na predaj sedacch sprav, alnenho nbytku, postel, matracov a doplnkov. Teraz nbytok predvaj na menej ploche. Znili aj poet zamestnancov, ktorch maj okolo 60. V minulosti ich bola zhruba stovka. as vonej plochy prenajali inm spolonostiam. O budcnos svojej firmy sa preto Galanovci neobvaj. Devzou rodinnch firiem, a teda aj ich spolonosti, je najm flexibilita. Na nej stavaj. Problmy toti musia riei vemi rchlo, o naprklad Galanovci dokzali zmenou predaja sortimentu nbytku. Kad z vedenia firmy, i je to hlava rodiny otec, mama, syn, dcra alebo za, maj pri rozhodovan rovnak slovo. Ak sa nedoku dohodn, o sa vak stva len zriedka, definitvne rozhodne otec. Ak si rodina rozumie, pre dobr vec sa niekedy me aj povadi. Ale nikdy sa na seba nehnevme. To je aj n prpad, vysvetlil Galan. Jeho otec hlava firmy je napriek 62 rokom stle v dobrej kondcii a vetko zvlda. Aj sto kilometrov na bicykli cez vkend. Take o nstupnctve vo firme zatia neuvauj. Otec ke na stl nehod a nepovie, e kon. To nie je jeho tl, dodal Peter. Vladimr Turansk

NOV LEGISLATVA

Vlda me zvhodni rodinn firmy

Bratislava Pri tarte podnikania by rodinn firmy dostali dvojron daov przdniny, ich lenovia by mali nrok na paulne Kad, kto bude vdavky i socilne poistenie. atakova prjmy Sadzba dane by pri ronom prjme do 34 401 eur bola 19 percent ttneho rozpotu, a firma by sa mohla rozhodn bude to ma aj pre rodinn paulnu da. Toto vetko bude plati, ak v parlas ministerstvom mente prejde zkon o rodinnch financi ak. firmch. Ak bude v Smere-SD dobr va, zkon by mala NTlaov oddelenie rodn rada prija, predpoklad rezortu financi poslanec Jn Hudack (KDH), ktor je jednm z jeho predkladateov. Slovensko takto predpis doteraz nikdy nemalo. Poslanci ho u posunuli do druhho tania. Definitvne o om rozhodn v sep- Tm by sa zredukovali nklady tembri. Ak by ho prijali, platil by ttu na dvky v nezamestnanosti, upozoruje Hudack. Nae od janura 2014. mal a stredn podniky s z 80 Legislatvu obhajuj percent rodinnmi firmami, hoci Zkon by pomohol zvi zasa to asto nezdrazuje pripomestnanos v rodinnch firmch. mna Monika Krolkov z Ob-

Poslanci verzus firmy

o chc presadi poslanci do zkona daov avy na dva roky pri zaat podnikania paulne vdavky vo vke 420 eur mesane na kadho lena rodinnej firmy 19 % sadzbu dane do prjmu 34 401 eur rone 25 % sadzbu dane zo sumy nad 34 401 eur rodinn paulnu da (da z prjmov, zdravotn a socilne poistenie lenov podniku) njom 1 euro za pdu do 5 hektrov na kadho lena firmy (od Slovenskho pozemkovho fondu) mikropiky pre rodinn firmy a ivnosti daov priznanie by podval len sprvca podniku, lenovia nie o by malo by prioritou vldy poda rodinnch firiem

W
zkonov daniach a tovnctve, ktorch cieom je zni administratvnu za podnikateov. Rezort hospodrstva informoval, e pripravuje stratgiu rozvoja malho a strednho podnikania. Na u by mohla nadviaza prprava zkona o rodinnom podnikan. i by ilo o celkom nov zkon, alebo ten, ktor je u v parlamente, nespresnilo.

chodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktor sa podieala na prprave tejto legislatvy. Vzvou pre vldu a kompetentn orgny by nemalo by len prijatie legislatvy na ochranu a podporu rodinnch podnikov, ale aj aplikcia podpornch mechanizmov na ich rast, dodala.

63 %
chce daov zvhodnenie

43 %
chce zlepi dostupnos a vyuitie eurofondov

Ministerstv s opatrn
Rezorty (veden Smerom-SD) vak zkon spochybuj. M negatvny dopad na verejn financie, ako aj deficit ttneho rozpotu. Kad, kto bude atakova prjmy ttneho rozpotu, bude to ma s ministerstvom financi ak, uviedlo pre HN jeho tlaov oddelenie. Kee rezorty prce a pdohospodrstva pripravuj v tejto oblasti svoje iniciatvy, ministerstvo financi chce s nimi postup koordinova. Ministerstvo tie pripomna, e na zjednoduenie podnikania predloilo balk

33 %
chce prstup ku grantom, vhodnm pikm a zrukm

Zkon netreba?
Ak by rodinn podniky boli oproti inm zvhodnen, ministerstvo prce by to povaovalo za naruenie hospodrskej sae oznmilo HN. Tvrd, e rodinn firmy s v sasnosti u benou formou podnikania aj bez potreby prvnej pravy. Preto rezort prce radej poskytne prspevky na rozbeh podnikania samostatne zrobkovo innm osobm, ako rodinnm podnikom. Vladimr Turansk

30 %
chce granty na vskum, vvoj a investcie do novch technolgi

20 %
chce podporu na nov pracovn miesta v rmci rodiny

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

Rodinn firmy
ZUJEM O RIADENIE OBAVY O BUDCNOS

PODNIKANIE 19
SKSEN MANARI

ALIA GENERCIA

81 % 40 % 59 % 15 %
rodinnch podnikov tvrd, e vlastnctvo a manament firmy postpia alej genercii v rodine. Iba tvrtina plnuje postpi vlastnctvo v rodine alej, ale manament chce zamestna. 13 % chce sfzova s inou spolonosou. Zvyok chce v prevanej miere firmu preda. rodinnch podnikov m obavy z tlaku, ktormu bude vystaven nasledujca genercia. 25 % sa boj, e alia genercia nebude ma zujem o riadenie firmy. 15 % si mysl, e mlad na riadenie nebud ma schopnosti, a 13 %, e nebud na vas pripraven. rodinnch podnikov tvrd, e podnik bude aj pri novej genercii rs a rozvja sa. 25 % si mysl, e mlad bud hada nov prleitosti, na ktor si star u netrfnu. 9 % si mysl, e trby udr mlad genercia na terajej rovni, a len 6 %, e vkony firmy bud bez zsahov starch upada. si mysl, e nasledujca genercia nebude ma zujem o firmu. 10 % sa boj, e nenjde sksen manament a e budca genercia bude vystaven tlaku. 5 % firiem sa obva, e nastan konflikty rodina vs. manament a toho, e budca genercia nebude pripraven na prevzatie firmy.

ROZHOVOR

Chba nm tradcia. Treba dors

BIZNIS l

Top sla o nstupnctve

78 %
rodinnch firiem plnuje, e vlastnctvo a manament posun alej genercii, priom iastone sa nevyluuje ani zamestnanie manamentu

Alexander rank, partner spolonosti PwC, pre HN:

hn

Ta Rundesov
tana.rundesova@ecopress.sk

Staria genercia pomaliky dospieva k tomu, e treba vyriei nstupnctvo. o im chba? Stle tu plat najm to, e nae rodinn firmy nemaj zaleka tak dlh tradciu ako rodiny na Zpade. o by vak mohlo by pr-

11 %
rodinnch firiem plnuje predaj svojho podniku inmu subjektu

o slovenskm rodinnm firmm v biznise najviac preka? V podstate vetko to, o preka aj ostatnm vo veobecnosti: byrokracia na radoch, nevymoitenos prva, teda to, e spravodlivos tu nie je pre vetkch rovnak a vy nikdy presne neviete, ako dopadnete na sdoch. alej je to vak naprklad aj vysok cena elektriny, ktor firmm, odkzanm na jej v odber, brni v konkurencieschopnosti na trhu. Rodinn firmy u ns teda nectia a tak siln potrebu osobitnch av odlinch od ostatnch korporci... Aj z prieskumu vyplynulo, e by boli plne v pohode, keby tt dokzal zabezpei zkladn fungovanie normlneho podnikateskho prostredia, a vtedy by im nemusel zabezpeova nijak vhody. Ony si svoju existenciu doku zariadi aj samy. Ak s pecifik naich firiem oproti zahraninm? pecifikom je hlavne to, e tu nie s tak rodiny, ktor by sa stali, medziasom, vaka rodinnmu podnikaniu niem ako intitciami. Ak mte firmu vybudovan prostrednctvom troch generci, tla vs to do toho, e ju chcete dstojne odovzda. My mme zatia iba rodinn firmy, ktor maj vinou len prv generciu.

11 %
rodinnch firiem plnuje, e pred meninov podiel
sla vychdzaj z prieskumu HN, PwC a Moniky Krolkovej o rodinnch firmch

V Nemecku existuj rodinn firmy, ktor vyrbaj len mal siastku, ale takto firma si dr 85 percent svetovho trhu.

sstreden na vsledky najbliieho kvartlu. m je to, e v rodinnch firmch sa ukazuje ako vek barira odovzdanie nstupnctva? Ak deti vyrast v tom, e ich vchova sa nezvldne alebo ony nezskaj vzah k firme, lebo ij v privilegovanej bubline, a potom z nich urobia generlneho riaditea, teda neprejd firmou od zaiatku, nedopadne to dobre. Poznme prpady, ke je lesk bavorka v 18 rokoch to najhlavnejie. Nememe sa potom udova, e iba tretina rodinnch podnikov v globle sa vie vyrovna s nstupnctvom druhej genercie bez ujmy. Pri tej tretej je to ete viac tristn, tam s to dajne len tyri percent.

kladom pre nae firmy, je sksenos, o ktorej nm rozprval kolega z Holandska, kde to funguje u dlh roky rodina uzavrie nieo ako zmluvu alebo akcionrsku dohodu o tom, ako bude podnik riadi a kto bude za o zodpovedn. Manarsky talent sa neded geneticky. Niektor lenovia mu by talentovan hudobnci alebo lekri a nemusia ma zujem o riadenie, pritom by vak malo by postaran o ochranu ich zujmov. Toto usporiadanie nemus by vbec jednoduch, a pritom me by pre spech firmy ko-

Ak si druh genercia neprejde podnikom od zaiatku, vznik vny problm. v. V Holandsku je celkom ben, aj skromn veci. Od otzky, kam e si rodina na takto usporiadanie pjdu deti tudova, a trebrs po najme profesionla zvonka. problm, i treba vza do Ameriky. Tu je dleit rozliova, ako njs V esku je znmy family office. hranice, o je ete vaa firma a o To je alia sksenos zo zahra- u vae osobn vlastnctvo. niia. Mono ju poznaj viac v Rusku, kde niektor rodiny riadia Od ktorej krajiny sa meme vek firmy. Ide o to, e rodinn ui? firma m ako keby kancelriu, ktoV Nemecku naprklad existuje r riei vetko. Tak pracovn, ako vrazn fenomn mittelstand,

SNMKA: HN/PAVOL FUNTL

mal a stredn podniky, ktor s schopn by excelentn. Existuj tam rodinn firmy, ktor vyrbaj len mal siastku, naprklad do autoklimatizcie, ale takto firma si dr trebrs 85 percent svetovho trhu. Siastka stoj mono pr centov, no montuj ju do milinov ut. Rodinn firmy s excelentn v tom, e doku rozma v horizonte desiatok rokov, nie by

TOPMANAMENT

Firemn dedukovia
na Zpade, ktor si asto najmaj extern topmanament, sa museli naui, ako riadi svojich manarov. Niekedy, naopak, mus prve vlastnk vyui vetok svoj vplyv, len aby zabezpeil uchovanie kultry a pvodnch hodnt. Manari v takchto rodinnch firmch musia vedie pochopi vemi odlin prostredie, do ktorho prichdzaj. Musia si v om prispsobi pracovn tl a nvyky. V niektorch prpadoch me by zamestnanie nezvislho manara jedin cesta, ako aplikova sksenosti a odborn znalosti. No asto je aj vemi ak njs takchto sprvnych ud na trhu, uzatvraj svoj komentr o najman ud zvonku autori prieskumu. (RED)

Nezvisl expert. Ben prax na Zpade

Najmeme si nezvislho profesionla. Ten nm vyriei vea obchodnch zleitost. Takto rozma mnoho zahraninch rodinnch firiem. Jeho opodstatnenos ukzal aj prieskum o rodinnom podnikan, ktor urobila spolonos PwC. lovek zvonka toti prina vlastn predstavy, ktor nie s vdy na prv pohad zrejm. Je toti odlin biznis vlastni a iba ho manaova, najm ak je pre zakladateov rodinnho biznisu ak ho potom opusti. To ist plat, aj ke sa podnikanie odovzd nstupcovi. Mon konflikt nzorov je pravdepodobnej pri sksenom manarovi so silnmi npadmi. Tie sa toti mu aj znane li od vzie vlastnka. Rodinn podniky

Ako s vnman rodinn firmy u ns a v zahrani

Na Slovensku chbajca tradcia rodinnch firiem na Slovensku nedocenenie tchto podnikov zo strany ttu nepripravenos na nstupnctvo znevhodovanie malch a strednch podnikov (a tm aj rodinnch) byrokratickmi a inmi prekkami V cudzine budovanie biznis plnov vyuvanie najmanch manarov, bankrov i prvnikov v rodinnom biznise budovanie tzv. family oficce, ktor zariauje tak firemn, ako aj skromn veci prprava mladej genercie na prevzatie podniku

Ktor firma je na svete najstaria? Poda ekonma SAV Vladimra Bala prvenstvo patr japonskej stavebnej spolonosti Kongo Gumi. dajne ju zaloili v 6. storo. Rodina Kongovcov stavala budhistick chrmy. Po prchode do Japonska postavila chrm itennodi v Osake. Kongovci neskr riadili vstavbu mnohch budov, z ktorch najznmejie s hrad v Osake a chrm Horyud v Nare. Kongo Gumi nikdy nepatrila k najvm japonskm firmm. Zaiatkom roka 2006 sa tto firma so 100 zamestnancami a s obratom 70 milinov dolrov dostala do finannch akost a kpila ju firma Takamacu. Kongo Gumi funguje pod svojm nzvom alej, ale u ako 100-percentn dcra svojej materskej firmy. Aj druh najstaria firma sveta po-

chdza z Japonska. Tradin japonsk hotel (ryokan) Ho-i v prefektre Iikava sli klientom od roku 718. O nieo mladie s rodinn podniky z Eurpy zameran na odlievanie zvonov, vrobu vna a hostince. Najastejm typom firiem, ktor existuj vemi dlho, s pivovary. Na zem eska je to naprklad Budvar, informoval Bal. A ktor firma je najstaria na Slovensku? Boli to hlavne hostince. Hoci by sa najm v Bratislave nalo niekoko domov, kde boli u od stredoveku, ich men i obdobia fungovania sa menili. Take nespaj kritrium na oznaenie rodinn firma. Najstarou slovenskou je vak pravdepodobne Kremnick mincova. Vdy bola sce komern, ale aj vldna, take ani jej prvlastok rodinn nepatr. (TUR)

20 PODNIKANIE
ROZHOVOR

Rodinn firmy

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

Da firme meno rodiny je zruka kvality

ROZVOJ FIRIEM l
Ta Rundesov
tana.rundesova@ecopress.sk

Monika Krolkov z Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktor sa venuje vskumu rodinnch firiem, pre HN:
hn

Doktorandsk tdium ste ukonili prcou Predpoklady a podmienky rozvoja rodinnho podnikania na Slovensku. Zrove stle pracujete aj vo firme. Bolo ak rozhodova sa, omu sa venova prednostne a z oho popusti? V rodinnej firme Novplasta som bola 10 rokov a vypracovala sa na obchodn riaditeku. Po prvej materskej som sa tam po roku vrtila, po druhej u bolo aie skbi rodinu a dve deti s manarskou prcou, pretoe manel m vlastn portov firmu a vea cestuje. V naej firme vak sestra prevzala po otcovi funkciu generlnej riaditeky a vagor zastpil aj moju pozciu poas mojej materskej, take som mala na vber nhodne mi toti prila ponuka ui na univerzite, a ja som nezavhala, lebo som to vdy chcela robi. Samozrejme, s prvotnm neshlasom otca, ktor oakval, e sa vrtim do firmy. Chceli by ste na tom dnes nieo zmeni? Um, ale alej som aj spoluVek hendikep slovenskej legislatvy je to, e rodinn podnikanie ani len nepozn, tvrd Monika Krolkov. majitekou firmy, v ktorej vetky strategick veci rieime spolone. Okrem otcovej firmy som konatevskumov som vak zistila, e roKto je kou aj v manelovej Pro Tennis dinn podniky tu tvoria okolo 80 Monika Krolkov Academy, kde rieim vetky ekopercent malch a strednch podnomick veci. Zmeni by som monikov. V nvrhu zkona o rodinZ viacerch V pedagogickej, vedecko-vmentlne nechcela ni. Plne sa nom podnikan s pre ne definoskumnej a publikanej innosti vskumov som venujem splneniu kritri na habivan podporn mechanizmy, sa orientuje na tmu rodinlitan konanie na univerzite op s ktormi sa stotoujem. zistila, e rodinn nho podnikania, je garantom s tmou rodinn podnikanie. Ale predmetu Rodinn podnikanie podniky tu tvoria ak by si to rodinn okolnosti vyNaprklad? a autorkou viacerch publikci adovali, vzdala by som sa pedaNaprklad som za zjednodueokolo 80 percent na tto tmu. Je spolugogickej kariry v prospech zanie administratvy pri odvodoch majiteka rodinnch firiem malch chovania kontinuity otcovej firmy. vo forme spolonho vberu odNovplasta a ProTennis vodov a dan a ich ztovania, za a strednch academy. Take zatia to nie je potrebn? zavedenie platnosti novch predpodnikov. Otec sa te dobrmu zdraviu, pisov vdy k jednmu dtumu sestra zvlda riadi firmu a ja alebo zlepenie prstupu zamm monos odovzdva sksenajcich podnikateov k zvhod- zickej na prvnick osobu, o je nosti mladm. Trvale sa snam my, aby nedeformoval podnikanenmu i bezplatnmu poradnes vekou brzdou. o prepojenie akademickej pdy tesk prostredie? Je to vbec denstvu. Okrem legislatvnych no. Pretoe problmom je to s praxou zastnila som sa na nutn? prav vak ide aj o tie nelegislanaprklad pri raste firmy alebo pri prprave zkona o rodinnom podVek hendikep slovenskej letvne, naprklad o programy deden, ke neexistuje prechodonikan a realizovala som vskum gislatvy je, e rodinn podnikavzdelvania a prpravy na podni- v mostk a vetok majetok mus tkajci sa rodinnho podnikania. nie nielen e nedefinuje, ale ho kanie. s prostrednctvom predaja. Ale ani nepozn. Preto sa prpadn alie problmy s aj zl vymoiAko konkrtne by mal tt pozujemca ani neme doadova Viem, e osobitne vm zle aj tenos pohadvok a neinnos da vs podporova rodinn firpecilnych vhod. Z viacerch na zjednoduen prevodu z fysdov. pecilne pre rodinn firmy

o brzd rodinn biznis

33 %
rodinnch podnikov povauje za hlavn prekku vysok dane a odvody

17 %
firiem byrokraciu a administratvu

17 %
prli ast legislatvne zmeny
sla s z prieskumu o rodinnch firmch, ktor realizovali HN, PwC a Monika Krolkov z Ekonomickej univerzity v Bratislave.

SNMKA: HN/PETER MAYER

by poda ma bolo rieenm prija zkon o rodinnom podnikan, ktor by podporil aj pracovn prleitosti, no nemyslm si, e je nutn, aby tt stimuloval len rodinn podniky. Treba stimulova vetky mal a stredn podniky. Maj slovensk rodinn firmy oproti zahraninm pecifik? Pravdepodobne najm v tom, e tu nie je tradcia. A v tom, e nemaj v irokej verejnosti, ale ani v politickch kruhoch, docenenie. Svojm spsobom si za to mu samy, lebo len vemi mlo z nich sa tu prezentuje ako rodinn, priom takmi s. A o by mala by pre odberatea via garancia spoahlivosti, ako ke podnikate pouije v nzve firmy meno celej rodiny? Na Zpade vnmaj rodinn firmu ako stabiln, dveryhodn a pre spolonos dleit. U ns sa uprednostuj nadnrodn spolonosti.

Medzigeneran vmena v rodinnej firme. Zvldne ju vraj iba tretina prpadov. Preo? Je tu riziko skr vo fundamentalizme starej genercie, alebo v nesksenosti mladej? Slovensk rodinn podniky nemaj dostaton sksenosti s prechodom firmy na alie genercie. Prve rozmedzie rokov 2015 2025 je obdobie, ke by zakladatelia mohli pociova potrebu odovzda svoj podnik. Napriek tomu vea zakladateov nem vbec sformulovan pln nstupnctva, dokonca v mnohch rodinch neexistuje ani pravdepodobn nstupca. Na druhej strane sa zakladate ete cti dostatone pln sily, aby vmenu vbec rieil. Preto by som u ns urila monos rizika skr vo fundamentalizme starej genercie. Sksenosti meme erpa len zo zahraniia. Tam maj rodinn firmy podrobn plny na prpravu nstupnka.

Tento skvel notebook za takto cenu? Preo nie.

IdeaPad S400 Gray
+ Headset

393,60
439,00
Objavte mnostvo inch vhod pre vaich zamestnancov ktor vs nebud st ani 1 .

Doprava a Windows 8 ZDARMA

www.marsann.sk/benet www.marsann.sk/

HN09457

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

Peniaze pre firmy

PODNIKANIE 21

Firmy, prijmite ud. tt vm na to prispeje

DOTCIE TTU l
Ta Rundesov
tana.rundesova@ecopress.sk

Na novovzniknut miesta pre mladch ud do 29 rokov je mon erpa ete 12 milinov eur.
hn

Bratislava V dopravnej firme Topnad pribudli za posledn polrok piati mlad pracovnci. Jednho umiestnili na ekonomick sek, dvoch do logistiky, alia nov sila vybavuje coln deklarcie a jedna posiln manament. V plne je prijatie alch piatich, ktor s u v podniku na dohodu, ako potvrdil HN generlny riadite Topnadu Pavol Janovi. Vetkch mladch si firma pecilne vybrala vo veku do 29 rokov. Ide toti o kategriu novo

prijatch zamestnancov, ktorch mzdy dotuje tt. A to takmer pstovkou mesane na kadho. Sta, ak sa dodr vek pod 30 rokov a podmienka trojmesanej registrcie medzi nezamestnanmi na rade prce. Janovi v tom m jasno: Bol by nezmysel, keby to zamestnvatelia nevyuili.

Prija mladch je populrne

Mnoh podniky k tomu pristupuj tak, e sa dohodn naprklad s koniacimi vysokokolkmi, aby li po zskan diplomu na tri mesiace na rad prce a potom bud s bonusom ttneho prspevku prijat. Negatvum je, e mlad

hne po kole s v tejto situcii pre zamestnvateov nezaujmav. Stan sa nimi a po troch mesiacoch poberania podpory, ke podniky zskaj prspevky na ich mzdy, tvrd Janovi. Vetko je, samozrejme, legitmne. Rezort prce povauje takto pekulovanie firiem za okrajov, argumentuje aj faktmi z monitoringu ud, ktor nastpili na vytvoren miesta pre nezamestnanch do 29 rokov. Z vye 7-tisc uzavretch dohd vychdza priemern dka evidencie ich nezamestnanosti na 11,8 mesiaca. To najlepie dokazuje, e pekulci s trojmesanou evidenciou na

radoch prce bolo minumum, tvrd hovorca stredia prce Peter Zeman. Monitoring navye ukzal, e medzi poberatemi prspevkov na mzdu dominovali ivnostnci. To je sektor, ktor by ozaj nezamestnal loveka, pokia by naho nedostal dotciu. Nie je teda pravda, e mlad nastpili na miesta, ktor by boli vytvoren tak i tak, dodva hovorca. Topnad vak nepatr medzi tch, o prijmaj samoelne. Mlad robia u ma najprv na dohodu, aby sa otestovali. Keby som nepoznal ich schopnosti, nevezmem ich, vysvetuje riadite, ktor neplnuje mladch prepusti

ani po skonen dotcie. To sa mm prispsobova opatreniam, aby som vdy po ase skladal na novo svoj tm? Neprijmam ud kvli ttnej pomoci, vrav. Prspevok na mladch nezamestnanch dosahuje 456,57 eura na osobu za mesiac, k omu mus firma prida zo svojho minimlne 10 percent. Nemus to by len nezamestnan po tdiu, ale ktokovek do 29 rokov. Firmy mu v tejto vekovej kategrii naalej iada aj o dotciu na vodiov.

Nekomplikovan agenda
Netreba zabda, e obe dotcie na mladch ud vyplca tt

vhradne v reginoch mimo Bratislavskho kraja. m vyia nezamestnanos v oblasti, tm via anca na schvlenie. Tlaiv, ktor potrebujete k iadosti, sa daj stiahnu na webe stredia prce, socilnych vec a rodiny, odovzdvaj sa na miestnom rade prce. Sbor potrebnch formulrov je dovedna asi 12 dokumentov, z nich vek as tvoria len estn vyhlsenia bez potreby peiatok. Viacer firmy, ktor prspevok erpaj, sa zhodli, e nejde o komplikovan agendu, potvrdenia si vybavili zhruba za dva dni. iadosti schvauj komisie obvykle raz mesane.

Podnikatelia a obce, zskajte peniaze od ttu na svojich ud

1 2
Prspevok na mzdu mladho vodia a zvoznka v autodoprave do 29 rokov
Koko:

3
Prspevok obci na mzdu mladho loveka do 29 rokov

Prspevok firme na mzdu mladho zamestnanca do 29 rokov

Variabiln suma

Fixn suma

Prspevok (problmovej) firme na udranie jej zamestnanosti*

Prklad strojrskej firmy, ktor poiada o dotciu na udranie miest

priemern mesan plat zamestnanca: 600 eur tdenn pracovn as: 40 hodn (zhruba 168 hodn mesane) priemern hodinov mzda: 4,166 eura dohodnutch je 30 % rozsahu neprideovania prce a 100 % nhrady mzdy (najmenej 60 %)

Koko:

Koko:

456,57
eura na osobu/mesiac (+10 % i viac mus prida firma) Podmienky: maximlna pomoc pre jednu firmu v akomkovek odvetv 200-tisc eur Kto ju dostane: mal, stredn a vek firma, ktor udr miesto na pln vzok 18 mesiacov (s dotciou na 12 mesiacov) alebo na neurito Koko ete zostva: 12 milinov eur (na vetky prspevky pre mladch do 29 rokov)

547,88
eura na osobu/mesiac (+5 % i viac mus prida firma) Podmienky: maximlna pomoc pre jednu firmu 100-tisc eur Kto ju dostane: autodopravca, ktor udr miesto na pln vzok 30 mesiacov (s dotciou na 9 mesiacov) alebo na neurito

456,57
eura na osobu/mesiac (obec nemus prida ni) Podmienky: maximlna pomoc pre jeden subjekt 200-tisc eur Kto ju dostane: obec, ktor udr miesto na pln vzok najmenej 12 mesiacov (s dotciou na 6 mesiacov) alebo najviac na 18 mesiacov (s dotciou na 9 mesiacov)

Vpoet:
priemern hodinov mzda poet skutone neodpracovanch hodn nhrada mzdy poda dohody 50 % nhrada neodpracovanej mzdy

3,75 eura
je priemern plat loveka na hodinu v naej modelovej firme

48 hodn
je 30 % zo 168 hodn, ktor dan lovek odpracuje vo firme za jeden mesiac

180 eur
by bola pln mzda, ktor by lovek dostal, ak by normlne pracoval

90 eur
dostane firma od ttu na jednho loveka, ak poiada o dotciu

* Prspevok me dosta zamestnvate, ktor napriek vnym prevdzkovm dvodom neprepust ud, mus vak preukza zmer preklen nepriazniv obdobie. Obmedz prevdzku, limituje prideovan prcu v rozsahu najmenej 6 % a najviac 20 % tdennho pracovnho asu. Prspevok me dosahova a 50 % z nhrady mzdy zamestnanca, najviac 50 % z priemernej mzdy v hospodrstve. Zdroj: PSVaR

ROZHOVOR

Peniaze pre vodiov sa presun starm

tt vytvra nov druhy pomoci, ktormi tla firmy aj obce, aby otvrali alie pracovn miesta. V praxi sa vak nemus vetko uja.
Prspevok, ktor plat u pol roka a m sa nm podporova vznik miest pre mladch ud do 29 rokov, sa ujal. No neujal sa prspevok na vodiov do 29 rokov. Koko vodiov sa stihlo podpori? Tto aktivita sa naozaj vemi nevyuva. Uzavrelo sa 27 dohd na 37 pracovnch miest. Stle vak mono podva iadosti. rii. Nae nzory sa vak nestretli s nzormi zamestnvateov. Ako dopadlo vytvranie miest zo strany samosprv? Ani to sa nestretlo s vekm zujmom, preto ste ohlsili presun tchto peaz pre kategriu ud 50 plus. Ako sa u pred asom avizovalo, erpaniu peaz pri vytvran miest zo strany samosprv by malo pomc plnovan rozrenie m sa vysvetuje nzky zujem? na stariu vekov kategriu. Z doDopravcovia akali, e sa zafiterajch rokovan s obcami vyplnancuj aj vodisk preukazy, ale va, e vo vyej vekovej kategrii tento vdavok nie je oprvnen. predpokladaj irie monosti My si napriek tomu myslme, e uplatnenia a monos vytvori na prspevku je zaujmav jeho vy poet miest, a tm aj erpavka. Ke sa prijme mlad lonie projektu. vek, priom m hraden as na zauenie, mala by by vka prOd mja funguje aj prspevok spevku dostatonou motivciou, na udranie miest v problmoaby sa vodik hradil vo vlastnej vch firmch, m chce tt zabrni prepaniu. Koko miest ste u podporili? Kee to funguje len od mja a vyhodnotenia robme kvartlne, nevieme to ete poveda. Dnes sa u spomna nov projekt, ktorm by sa mali inak ne doteraz podpori dlhodobo nezamestnan. M s o celkom nov, u ns nezauvan metdy. Kedy bud tieto peniaze k dispozcii? Projekt je len vo fze prprav, vetko ide schvaovacm procesom v Bruseli. Bude to pre dlhodobo nezamestnanch, ktorch bud firmy rekvalifikova. A nemusia to by len personlne firmy, ale aj tret sektor, vyber sa verejnm obstarvanm. Projekt je u zhruba nartnut, no detaily sa mu zmeni, preto je predasn o om hovori. (RUN)

Boli bez prce, teraz ju hadaj inm

Vo februri sme prijali tri pracovnky, ktor sa nm maximlne osvedili. Ak bud pracova tak dobre ako doteraz, je predpoklad, e si ich nechme, povedal HN riadite personlnej agentry Idex v Prievidzi Branislav Kaniansky. Personlka ich objavila s pomocou tamojieho radu prce. Vetky tri toti spali kritri, na zklade ktorch rezort prce me firme preplati podstatn as nkladov na ich mzdu a odvody. Maj menej ako 29 rokov a boli aspo tri mesiace nezamestnan. Za tchto podmienok plnujeme prija aj tvrt pracovnku, dodal Kaniansky. Agentra spolupracuje so strednmi kolami od Liptovskho Mikula a po Nitru. Pripravuje ich tudentov na hadanie si zamestnania. Tto agendu m na starosti prve jedna z prijatch pracovnok. Kee je mlad, tudenti jej dveruj. Vie sa im prihovori a vysvetli, ako sa pripravi na pohovor vo firme, napsa ivotopis a podobne, vysvetlil Kaniansky. alia m na starosti sprostredkovanie prce v zahrani, najm v znmych dovolenkovch destincich. Tretia pracovnka sa pecializuje na eurpske prvo. Koko na ne prispieva tt? Z ceny prce a 90 percent. Zvyok plat poas dvanstich mesiacov agentra. Potom ete musme miesto udra aspo es mesiacov, ke vak cel mzda u ide na nklady naej firmy, informoval Kaniansky. Na kad z nich tt preplat firme mesane 456 eur. (TUR)

Peter Zeman, hovorca stredia prce, socilnych vec a rodiny

22 NZORY A ANALZY
HN prinaj komentre a analzy osobnost sveta publikujcich pre Project Syndicate

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

Obamovu vziu splchla politick realita

N
iektor kritici sa sauj, e americk prezident Barack Obama staval svoju kampa na inpiratvnej rtorike a ctiiadosti ohn oblk dejn, ale po nstupe do radu sa prejavil ako transakn a pragmatick vodca. V tomto smere vak Obama vbec nie je vnimkou. Mnoh ldri poas svojej kariry zmenia ciele i tl. Ke jeden z vekch transformanch vodcov v dejinch Otto von Bismarck dosiahol zjednotenie Nemecka pod pruskm vedenm, priklonil sa k povonosti a statusu quo. Zahraninopolitick ciele a tl Franklina Delano Roosevelta boli zasa v jeho prvom funknom obdob skromn a zameran na postupn kroky, no ke v roku 1938 usdil, e Adolf Hitler predstavuje existenn hrozbu, stal sa transformanm vodcom. mi Kongresu a prezidenta v zahraninej politike. Vytvra prinajlepom situciu, ktor ist stavn expert nazval pozvnkou na zpas. Mnoh navye zvis od vonkajch okolnost. Woodrow Wilson, Franklin Roosevelt a Harry Truman rozvinuli transforman ciele a v reakcii na zahranin udalosti po tom, o nastpili do radu. Krzov podmienky mu talentovanho ldra oslobodi od nahromadench mantinelov skrytch Hoci vak rozbren asy mu pripravi pdu pre transformanho vodcu, nevyplva z toho, e na rieenie krz, ktor tak obdobie charakterizuj, sa najlepie hodia prve neohrozen a riziko milujci ldri. Prezident George Bush bol, na rozdiel od svojho syna, transakn ttnik, a napriek tomu uskutooval vemi spen zahranin politiku.

Ako surferi
i u vodcovia maj transforman alebo evolun ciele, na inn psobenie potrebuj urit schopnosti v oblasti mkkej aj tvrdej moci. K zrunostiam v oblasti mkkej moci patr emocionlna inteligencia (sebakontrola a schopnos priahova ostatnch pomocou citovch signlov), vzia (lkav portrt budcnosti, v ktorom s idely, ciele a schopnosti v rovnovhe) a komunikcia (schopnos pouvania slov a symbolov tak, aby presvedili vntorn kruh i irie publikum). Na strane tvrdej moci s obzvl vznamn dve zrunosti: organizan schopnosti a machiavelistick zdatnos v zastraovan, lichoten a rokovan s cieom vytvori vazn koalciu. V prvom rade si efektvne vodcovstvo vyaduje kontextulnu inteligenciu a schopnos intuitvnej diagnostiky, ktor ldrovi pomha chpa zmeny, urova ciele a v slade s tm vyti stratgiu a taktiku. Ako mi kedysi povedal Lee Kuan Yew, zakladate modernho Singapuru, lder sa mus rchlo ui, preverova realitu, by schopn meni nzory poda zmien okolnost a poas krzy kona pokojne. Kontextulna inteligencia zabezpeuje schopnos vysledova

Blahodarn krza
Za stabilnch a predvdatench podmienok je transakn vodcovstvo efektvnejie, zatia o v dobch hektickch a nesvislch zmien je pravdepodobnej nstup inpiratvneho tlu. Transforman ciele a inpiratvny tl ldrov, ako boli Mahtma Gndh v Indii alebo Nelson Mandela v Junej Afrike, mu vrazne ovplyvni smerovanie fluidnch politickch okolnost, najm v rozvojovch krajinch s chatrne truktrovanmi intitucionlnymi brzdami. Naproti tomu tvorbu americkej zahraninej politiky silno zvzuj intitcie ako Kongres USA, sdy a stava. Oakvali by sme teda menej prleitost na prechodn vodcovstvo. Aj stava USA je vak nejednoznan v svislosti s prvomoca-

Lder sa mus rchlo ui, preverova realitu a by schopn meni nzory poda zmien okolnost.

Americk prezident iel do radu s vekmi predsavzatiami. Okolnosti ho vak dontili sta sa pragmatikom. trendy tvrou v tvr ich spletitosti, ako aj adaptova sa v snahe formova dianie. Bismarck tto zrunos kedysi oznail za umenie vytui Boie hnutie v dejinch a chopi sa lemu Jeho odevu, ke prechdza okolo. Prozaickejie povedan, ldri s kontextulnou inteligenciou doku podobne ako surferi vyhodnoti nov vlny, prispsobi sa im a spene sa na nich viez. a siln strnky rznych zainteresovanch strn, o vodcovi umouje rozhodn sa, kedy a ako poui transakn a inpiratvne zrunosti. astie do istej miery skutone praje dobre pripravenm. Tto zrunos m zsadn vznam v netruktrovanch situcich, ke je asto aie kls sprvne otzky ako zska sprvne odpovede. Ldri s kontextulnou inteligenciou vedia predloi vysvetlenie alebo pln postupu, lebo definuj problm, pred ktorm urit skupina stoj. Chpu naptie medzi rznymi hodnotami, ktor s tmou svisia, a vedia, ako hada rovnovhu medzi elanm a monm. Kontextulna inteligencia predovetkm vyaduje pochopenie skupinovch kultr, rozloenie mo-

ILUSTRAN SNMKA: TASR/AP

zujmov a radnej ahostajnosti, ktor v americkom systme bene potlaj inorodos. Hovor sa, e Bill Clinton, uvznen v spokojnch 90. rokoch, zvidel Franklinovi Rooseveltovi krzov podmienky 30. rokov. V takchto situcich sa aktivita dva hladie do pohybu. Vodca s transformanmi zmermi m ndejnejie vyhliadky a inpiratvny tl si skr njde vnmav publikum a posiln vznam jeho lohy. Naprklad George W. Bush vyuil krzov podmienky po 11. septembri 2011 na presadenie vkonnej moci, ako aj na invziu do Iraku.

Bush verzus Bush

Vodcovia tohto typu nielene prispsobuj svoj tl situcii a potrebm svojich podporovateov, ale aj vytvraj informan toky, ktormi vzdelvaj svoju intuciu. K tomu patr schopnos vyvliec sa zo skupinovej politiky a pochopi nzory

censkch zdrojov, potrieb a poiadaviek podporovateov, informanch tokov a naasovania. V zahraninej politike je kontextulna inteligencia obzvl dleit, pretoe spen vodca mus porozumie kultre a mocenskej truktre cudzej spolonosti, ako aj ich interakcii s medzinrodnou sstavou. Vaka dlhoronm sksenostiam v zahraninej politike mal George Bush star vynikajcu kontextulnu inteligenciu. To neplatilo pre Busha mladieho, ktormu vraznejie sksenosti v zahraninch veciach chbali. Rozdiel medzi spechom otca a nezdarom syna tto priepas potvrdil. Joseph S. Nye, profesor Harvardovej univerzity Project Syndicate, 2013

HN09155

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

NZORY A ANALZY 23
CITT DA
hn

KOMENTRE HN

Ivan Szab
komenttor ivan.szabo@ecopress.sk www.facebook.com/ivan.szabo.378

DNES PE

Poet neregistrovanch pracovnkov sa zvyuje, lebo vlda zaviedla podmienky, ktor podporuj iernu prcu.
Andrej Danko, predseda SNS

Na dlhu uetrili vetci

iekoko mesiacov po sebe klesaj vnosy slovenskch ttnych dlhopisov. A tm nklady na ttny dlh. Kee sa rtalo s vymi rokmi, ttny rozpoet uetr. Minister financi Kaimr nm pri kadej prleitosti zdrazoval, e je to vaka zodpovednosti vldy, subu dodra deficit a konsolidanm opatreniam. Urite nejakou mierou tieto faktory zavili. Otzka na neho potom je, preo v tom istom ase klesali vnosy dlhopisov krajn perifrie eurozny, v povolebnom pate zakliesnenho Talianska i Franczska nedodriavajceho deficit. ako si predstavi franczskeho prezidenta s vysvetlenm: klesli nm nklady na ttny dlh, lebo nevieme splni deficit. Triezva analza hovor o upokojen situcie v eurozne po vyhlsen fa Eurpskej centrlnej banky Draghiho o zchrane eura za kad cenu, prebytok hotovosti v eurpskych a slovenskch bankch, nzke zkladn sadzby a nakupovanie rizikovch dlhopisov z jej strany. Jnov aukcie ttnych dlhopisov zaznamenali v eurozne aj v USA koniec poklesu vnosov. Vinnkom je americk centrlna banka Fed, ktor zvauje ukoni kvantitatvne uvoovanie. Slovensko sa zdraeniu ttneho dlhu vyhlo. My odhadujeme, e vlna z Ameriky ns najbliie zasiahne. Potom sa uvid, i to bud politici interpretova ako vinu Slovenska alebo vinu okolia. Po vyhlseniach naich ministrov m lovek pocit, e v tomto tte sa politici sprvaj zodpovedne a od rna do veera nerobia ni in, iba etria, konsoliduj a zachrauj. Nie je to tak. Nakupovanie ministerstiev cez kamartov i prostrednkov, neodvodnen policajn akcie v rmskych osadch, hromadn nkupy, ktor s drahie ako v hociktorom reazci, investin stimuly pripraven pre jednoelov firmy alebo na extenzvne rozrenie vroby, to vetko nehovor ni o zodpovednosti a etren. Ale o nezodpovednosti a plytvan.

Zkaz fajenia

Richard Sulk
predseda strany SaS

Arpd Soltsz
komenttor arpad.soltesz@ecopress.sk www.facebook.com/solteszarpadhn

hn

p raz podahli politici pokueniu chcie diktova uom, ako maj i, a tak sa ministri zdravotnctva lenskch krajn E v Bruseli rozhodli, e fajenie je pre ud nezdrav. Kee vetci obyvatelia Eurpy, samozrejme okrem politikov, s jedna vek pstomilinov banda tupcov, musia im fajenie zakza. Tak aleko si zatia s netrfli, a preto sa zkaz bude tka najprv iba prchut. Naprklad u nebude dovolen predva mentolov cigarety, rovnako nebude dovolen predva slimky. Okrem toho bud musie by tri tvrtiny plochy katuky vyhraden pre varovania rzne npisy o tom, ak je fajenie kodliv, fotografie zdravch a chorch pc a pod. Zkaz fajenia na kolch? Jasn.

Zkaz fajenia v nkupnch centrch, kde s mal deti? Samozrejme. Ale zakza predva mentolov cigarety alebo slimky... no, loveku rozum postoj. Predpokladm, e naa oveka so vetkm shlasila. Samozrejme, e nikotn kod zdraviu, rovnako ako zdraviu kod alkohol, kofen, ten, taurn a obas aj nechrnen sex i okolda. Toto si bruselsk sdruhovia, samozrejme, uvedomuj, a preto meme s narastajcim socializmom aka alie a alie zkazy a prkazy. Presne ako komunisti, tak aj bruselsk socialisti kradn uom slobodu a chc im v oraz vom rozsahu diktova, ako maj i. Najbliie zkazy a prkazy by sa mali logicky tka alkoholu, ve aj ten kod. Sdruhovia z Bruselu

navrhn, analogicky k cigaretm, zkaz predaja alkoholu s prchuou, potom budeme vetci chasta technick lieh a na fake bude zobrazen pee aktvneho alkoholika. A obas niekoho zabije padajca tehla zo strechy, a preto by Brusel mal chodcom prikza nosi helmy, samozrejme len certifikovan, ktor zhodou okolnost vyrba len zopr vrobcov a len v Eurpe. lovek mus mc robi chyby a riziko je ivotn elixr. A ke si niekto chce kodi, nech si pokojne kod. To, e zopr ud sa stane zvislch, nesmie by dvodom na obmedzovanie vetkch. Obzvl, ke ide o tuhch fajiarov. T s toti ist platcovia, nielen cez obrovsk da z cigariet, ale aj preto, e umieraj skr a dchodok poberaj kratie.

Obas niekoho zabije padajca tehla zo strechy, a preto by Brusel mal chodcom prikza nosi helmy.

ZAJTRA PE Jn Poiatek
minister dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja

Z Kalikovej kuchyne

Ak

policajti nali v aute bvalho fa Vojenskho spravodajstva za vrece tajnch materilov a v take jeho frajerky ete pr drobnost, je najvy as vetkch armdnych pinov pozatvra. Do blzinca. Verzia, e Mikulec prve iel tajn dokumenty zakopa niekam do lesa, sa plne vyli ned. No ned sa jej ani uveri. V jeho situcii by ich u vemi dvno nedral pri sebe ani vemi hlpy amatr. Nemuste by ani vekm fanikom konpirci, aby ste skr uverili, e policajti doku vo vaom aute njs okovek, o je iaduce. Sta si spomen na moenskch policajtov, ktor vodiom podstrkovali drogy, a potom ich vydierali. Alebo na bvalho siskra ubomra Arpa, ktormu zhabali policajti potae pod vymyslenou zmienkou, e v nich m detsk pornografiu. Martin Glv sa sna kauzu tunelovania Vojenskho spravodajstva zamies pod koberec. Aj s nepohodlnmi svedkami. Zatia mu to vemi nejde. A e Glv je iba Kalikovm zstupcom v rezorte obrany, u nie je ani len verejnm tajomstvom. Vyzer to teda tak, e o si Kalik neurob sm, to nem. Keby zaali pada jeho udia vo Vojenskom spravodajstve, ned sa ani odhadn, koho kadho by mohli strhn so sebou. Naprklad manelka ministra vntra strvila cel svoju profesionlnu kariru v spravodajskej komunite. T, ako vetko na Slovensku, je mal. Vetci sa v nej poznaj, cirkuluj po spravodajskch zlokch naprie rezortmi a maj kopec spolonch spomienok, ktor s, ako vetko v tajnch slubch, tajn a nie prve voav. Bolo by vemi upokojujce uveri, e rozhovory v Kalikovej kuchyni nemaj nijak vplyv na jeho rozhodnutia pri vkone moci. Bolo by to vak aie, ako uveri, e Mikulec je hlpy amatr.

DISKUSIA V HN

TAKTO TO VIDM JA

Rodinn firmy maj otzniky

asn legislatva na Slovensku disponuje vcelku vemi slunou paletou prvnych foriem podnikania, ale ak ju chce Kresanskodemokratick hnutie rozri o nov socilno-ekonomick hybrid rodinn podnikanie v troch mutcich, pravdepodobne by sa mala otvori aj iria diskusia k samotnmu pojmu rodina. Zkon o rodine uvdza: Rodina zaloen manelstvom je zkladnou bunkou spolonosti. Spolonos vetky formy rodiny vestranne chrni. Teda zkladnm a nevyhnutnm predpokladom na uvanie vhod rodinnho podnikania bude asi musie by uzavretie manelstva pred matrinm radom alebo pred orgnmi cirkvi. Kee na Slovensku je trvalo zaznamenvan vysok nrast spoluitia partnerov bez uzatvorenie manelstva, tieto, aj ke socilne funkn rodiny, vypadn z okruhu potencilnych pr-

Rodinn firma nikdy neprerastie hranice malho podniku. Jej kvalitatvny rast je obmedzovan prbuzenskmi vzahmi.

jemcov. Pravdepodobne rovnako nevyhnutn bude poiadavka nanovo vysvetli a definova slovn spojenie vetky formy rodiny, pretoe reprodukn sprvanie populcie na Slovensku sa po roku 1989 prudko zmenilo, dsledkom oho bol prudk a trval vzostup zvzkov matka diea, priom diea nepochdza

z legitmneho zvzku. Bude ma takto slobodn matka nrok na vhody? A ako sa spolonos postav k umelo oplodnenej ene? No a erenikou na torte ostva dlhodob averzia KDH k sobom jedincov rovnakho pohlavia. Ak predseda strany KDH Jn Fige nvrh odvodnil slovami: Je to nov koncept pre Slovensko, ktor je zabehan vo vyspelej Eurpe, treba poveda, e vyspel Eurpa umouje sobe medzi partnermi rovnakho pohlavia. A ak Slovensko tie umon takto sobe, bud autori nvrhu rovnako horlivo podporova jeho zavedenie, respektve pretrvvanie? Problmy sa rtaj aj v ekonomickej rovine. Rodinn podnik nikdy neprerastie hranice malho podniku. Jeho kvalitatvny rast je obmedzovan prbuzenskmi vzahmi, ktor brnia efektvnejiemu obsadzovaniu pracovnch pozci pracovnkmi s lepmi kvalifi-

kanmi predpokladmi, o zniuje jeho schopnos absorpcie technologickch inovci. Investuje spolonos v podobe daovch zvhodnen do takchto rodinnch podnikov aj na kor subjektov s lepmi vchodiskovmi predpokladmi dynamickejieho rastu a technologickej inovcie? A nakoniec nie je pre spolonos vhodnejie investova do ozdravenia podnikateskho prostredia pre vetky jej subjekty? Pome vbec takto fragmentcia hospodrskej a socilnej sdrnosti? Iveta Fodranov, vyuuje na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Eva Sadovsk, analytika Potovej banky

Chorvtsko ide do nie

urpska nia 1. jla po iestich rokoch otvra svoje brny a vpa dnu v porad u 28. lena, Chorvtsko. Poda prieskumu Eurobarometra plnuje v tomto roku svoju hlavn dovolenku strvi v Chorvtsku 20 percent dovolenkychtivch Slovkov. alch 12 percent o om uvauje ako o cieli svojej druhej tohtoronej dovolenky. Sluby hotelov a retaurci ns v Chorvtsku vyjd o tvrtinu drahie ako doma, za potraviny a nealkoholick npoje za-

PODNIKANIE

Rodinn firmy
strany 17 20

platme o 11 percent viac. Naopak, na alkohole a cigaretch i naprklad obleen meme v Chorvtsku nieo uetri. V krajine sa aj naalej plat chorvtskou kunou s aktulnym stredovm kurzom 1 EUR = 7,5 HRK. Pri platen sa vak odpora primeran kombincia hotovosti a platobnej karty. Platba kartou (devzov kurz) dnes predstavuje bezpen spsob platenia, ktor je navye lacnej ako vmena hotovosti za cudziu menu (menej vhodn valutov kurz). V zahrani je platba kartou navye vhodnejia a lacnejia ako vber z bankomatu. ia, ani dovolenkri sa nedoku vyhn neprjemnm nhodm, ako je strata batoiny i raz. Vstupom do nie zane Chorvtsko akceptova Eurpsky preukaz zdravotnho poistenia. Ten vak nekryje plne vetky nklady. Komplikcim sa meme vyhn uzatvorenm cestovnho poistenia, naprklad formou online. V zahrani urite ocenme i pomocn ruku od nonstop asistennej sluby.

KRESBA: PAVEL JAKUBEC

24 PORT
Zaujmavosti z piateho finle NHL
Hossa s Handzuom s krok od Stanley Cupu
Jeden strvil na ade estns mint, ten druh ete o mintu viac. A prispeli k dleitej vhre. Slovensk hokejisti Marin Hossa a Michal Handzu s u iba krok od zisku najslvnejej hokejovej trofeje, Stanleyho pohra. Ich tm Chicago Blackhawks toti zdolal Bostonu Bruins s kapitnom Zdenom Chrom 3:1 a na zpasy vyhrva 3:2. Hrali sme naozaj dobre, ilo nm to najm v obrane, skontatoval Hossa, ktor m tak na dosah u druh Stanleyho pohr s Chicagom.

HOSPODRSKE NOVINY PONDELOK 24. JNA 2013

Chra strelil tret gl v play-off

Tret gl v tohtoronch vyraovacch bojoch o Stanleyho pohr strelil elitn slovensk hokejov obranca Zdeno Chra. Podarilo sa mu to v piatom finle NHL. Na zaiatku tretej tretiny tvrdou strelou znil na 1:2 a ete vykresal ndej pre svoj tm Boston Bruins. Chra m okrem troch glov na svojom konte dvans prihrvok a v produktivite obrancov mu patr druh miesto. Chrov tm teraz mus eli mebalu zo strany Chicaga. iesty duel finlovej srie je na programe dnes v noci.

Najlep strelec Bostonu sa zranil

S deviatimi glmi najlep strelec Bostonu Bruins vo vyraovacch bojoch playoff v tejto sezne Patrice Bergeron nedohral pre zranenie piaty zpas finle zmorskej NHL na ade Chicaga Blackhawks. Dvadsasedemron kanadsk tonk, ktor sa v tmovej tabuke strelcov del o prv miesto s echom Davidom Krejm, skonil na pozorovan v miestnej nemocnici, bliie informcie o jeho zdravotnom stave vak nie s znme.

Wimbledon. Tam, kde nai zlyhvaj

TENIS l

V SKRATKE

Hochci vyhrali Svetov pohr

Cardiff Bratia Pavol a Peter Hochschornerovci zloili repart po nespechu na eurpskom ampionte. Triumfovali toti na pretekoch Svetovho pohra v Cardiffe. Trojnsobn olympijsk vazi poas svojej kariry nazbierali u 42 medailovch umiesten vo Svetovom pohri a celkov slovensk zbierku rozmnoili na 203, z toho 84 vazstiev. Vek spech v Cardiffe dosiahla aj dvojnsobn olympijsk ampinka Elena Kalisk, ktor skonila druh. (TASR)

Dnes tartuje najslvnej grandslamovy turnaj. V hre bude aj sedem slovenskch hrov.

Prmie vo Wimbledone a porovnanie s almi grandslamovmi turnajmi

Celkov prmie (v milinoch libier)
25

2012 - 2013 (librch)

Prmie Dvojhry 23 500 (13) 14 500 (12) 38 000 23 125 63 000 38 875 105 000 75 000 205 000 145 000 400 000 287 500 800 000 575 000 1,6 mil. 1,15 mil. tvorhry 7 750 5 450 12 000 9 350 20 000 16 650 37 500 32 500 75 000 65 000 150 000 130 000 300 000 260 000 Porazen v prvom kole Porazen v druhom kole Porazen v treom kole

Zmiean tvorhry (bez zmeny) 1 300 2 600 5 200 10 500 23 000 46 000 92 000

Celkov prmie Peniaze pre vazov*

20

2013 22,56 o 40 percent viac ako v roku 2012

* sae v muskch a enskch dvojhrch a vo tvorhrch, zmiean tvorhry

15

1968 prv turnaj vo Wimbledone udelen odmeny

10

Porazen v tvrtom kole tvrfinalisti

Semifinalisti 3,89 Finalisti

Peter Sagan zskal al titul

Dubnica Absoltnym vazom spolonch majstrovstiev Slovenska a eska v pretekoch jednotlivcov s hromadnm tartom sa stal elitn cyklista Peter Sagan. Dvadsatriron Slovk v Dubnici obhjil titul z minulho roka a zavil vazn hetrik. O vazovi sa rozhodovalo v zverenom purte. Na tartanov drhu sa ako prv vrtil Sagan a nedal nikomu iadnu ancu. (TASR)

0 1970 1980 1990 2000 2010

Vaz

Porovnanie s ostatnmi grandslamovmi turnajmi

Australian Open Roland Garros Wimbledon U.S. Open

2013 dotcia 2012 dotcia

2012 2013 (v milinoch dolrov) (v milinoch dolrov)

27,8 28,9 34,7 33,6

0 5 10
1 dolr - 0,6 libry

27,8 28,9 34,7 33,6

Roger Federer vybojoval vo Wimbledone najviac titulov zo vetkch. Favoritom na trofej bude aj v tomto roku. SNMKA: REUTERS minika Cibulkov na Roland Garros. To s najlepie vsledky naich top hrov v karire na turnajoch vekej tvorky. Hadte tam Wimbledon? Nenjdete ho. Na posvtnej trve v Londne toti Slovci zlyhvaj. Za poslednch p rokov sme vo Wimbledone vo dvojhrch dosiahli iba jeden vrazn spech, ke sa Cibulkov v roku 2011 prebojovala do tvrfi-

15

20

25

30

35

Zdroj: All England Lawn Tennis Club, Reuters

ubomr Macek
lubomir.macek@ecopress.sk

hn

Bratislava Najlep slovensk tenista Martin Klian sa pred rokom dostal do osemfinle US Open. Medzi enami si nae elitn tenistky vybojovali na grandslamovch turnajoch dokonca semifinle Daniela Hantuchov v Austrlii a Do-

nle medzi osem najlepch. Sezna na trve je vemi krtka. pikov hri sa pecilne pripravuj na Wimbledon. Nai tenisti skr preferuj in povrchy. A Wimbledon je pecifick aj v tom, e potrebujete na om ma vea sksenost, tvrd pre HN bval reprezentant Branislav Stankovi. Oddnes sa na londnskej trve vo dvojhrch predstav a sedem

slovenskch tenistov. Najvie ance na spech m poda bookmakerov Daniela Hantuchov, ktor vyhrala generlku na Wimbledon na turnaji v Birminghame. N najlep tenista m ak reb. Hne na vod naraz na svetov sedmiku echa Toma Berdycha. Berdych je kvalitn hr. Ale ke budem hra dobre, tak mem zvazi, tvrd Klian.

Slovci v prvom kole

Klian Berdych Lacko Ram Schmiedlov Stosurov Rybrikov Zhlavov-Strcov epelov Kristna Plkov Cibulkov Camerinov Hantuchov Zakopalov

esi bud bez hviezdneho Bolta

Praha Prestny atletick mting Zlat tretra v Ostrave bude ochudobnen o tart najvej hviezdy sasnej svetovej atletiky Usaina Bolta z Jamajky. Najrchlej mu sveta sa organiztorom ospravedlnil a svoje rozhodnutie zdvodnil pokraujcou prpravou vo vlasti. Vemi sa ospravedlujem, ale na tohtoronej Zlatej tretre nemem tartova. Musm zosta na Jamajke s mojm trnerom, aby som zskal alie tdne na pecilnu prpravu, vyhlsil Bolt. (TASR)

GOLFOV TURNAJ NA TOCH

Sotk prilkal elitu. tt vak na om zase etril

Bratislava Cez svoju spolonos eleziarne Podbrezov a viacerch sponzorov zaplatil 600-tisc eur. Tak bol rozpoet prestneho golfovho turnaja v rmci enskej golfovej tour. Znmy podnikate Vladimr Sotk tak u tvrtkrt pritiahol na Tle golfov elitu. Vaka spomnanmu rozpotu ide o druh najvie podujatie na Slovensku v tomto roku. Vy rozpoet mal len futbalov eurpsky ampiont do 17 rokov. Celkovo si hrky rozdelili medzi sebou prmie vo vke 250-tisc eur. Podpora golfu na Slovensku je oraz via, preto sme si mohli dovoli takto rozpoet. Pre ns je dobr, e sponzori maj o golf oraz v zujem, zhodnotil pre HN organiztor turnaja a syn nho podnikatea Jozef Sotk. Podobne ako v minulch rokoch aj tentoraz iadali Sotkovci dotciu od ttu na usporiadanie tohto turnaja. Poda dajov ministerstva kolstva poiadali o stotisc eur, napokon vak dostali len ptinu. Bume radi, e u s tm nie s tak problmy ako v minulosti, aj ke stle to m od idelu aleko. Kad koruna od ttu je pre ns vemi dobr, dodal Sotk mlad. Tento turnaj m v Eurpe stle stpajcu rove. Obbenos tohto portu rastie a po takomto turnaji by sa golf mohol ete viac dosta do povedomia, povedala pre HN

Turnaj ovldla Franczka

Prestny turnaj na Toch ovldla golfistka Gwladys Noceraov. Franczka tak celkovo vybojovala na Ladies European Tour u svoj celkovo jedensty titul. Jedin Slovenka Zuzana Kamasov skonila na 31. prieke. najlepia slovensk golfistka Zuzana Kamasov. Turnaj aj tento rok propagovali hokejov hviezdy ako Marin Gbork i Richard Lintner. Aj vaka nim vieme pritiahnu ku golfu viac mladch hrov. Nam cieom je v tom pokraova, hovor Sotk. (LM) f turnaja Vladimr Sotk rozdelil hrkam 250-tisc eur.

Cyklista Froome sa ditancuje od dopingu

Berln Jeden z najvch favoritov tohtoronej Tour de France britsk cyklista Chris Froome vyhlsil, e nikdy nevyuval dopingov praktiky. Lder stajne Sky na Tour v rozhovore pre online vydanie dennka Daily Mail zrove povedal, e si uvedomuje, e udia neveria v istotu portu. Ja viem, ako som dosiahol svoje vsledky, a tie viem, e o p, es, sedem rokov o ne neprdem, uviedol 28-ron jazdec. (TASR)

SNMKA: TASR/R. STOKLASA

HOSPODRSKE NOVINY, dennk pre modern Slovensko. Vydva ECOPRESS, a.s. Sdlo spolonosti a adresa redakcie: Seberniho 1, 820 07 Bratislava, tel. .: 02/48 23 81 11. Generlny riadite Milan Mokr, tel. .: 02/48 23 81 00, fredaktor a zstupca generlneho riaditea Peter Vavro, tel. .: 02/48 23 83 30. Zstupcovia fredaktora Filip Obradovi, tel. .: 02/48 23 83 19, Dag Dani, tel. .: 02/48 23 83 44. feditorka sekcie Relax tl, Vkend, preo nie?!, Moja karira Andrea Szcsov, tel. .: 02/48 23 83 41.

feditorka servisnch prloh Investor, Poradca, Podnikanie Marta Hilkoviov, tel. .: 02/48 238 305. Vedca vroby Danica Prokopov, tel. .: 02/ 48 238 357. Vedci redaktori: Slovensko Dag Dani, tel. .: 02/48 23 83 44, Ekonomika Marcela imkov, tel. .: 02/48 23 83 62, Nzory a analzy Dag Dani, tel. .: 02/48 23 83 02, Svet Pavel Novotn, tel. .: 02/48 23 83 26, port Vladimr Trvniek, tel. .: 02/48 23 83 23, Firmy & financie Tom Vauta, tel. .: 02/48 23 83 59, Analytick oddelenie Jn Kov, tel. .: 02/48 23 83 42, Kultra tel. .: 02/48 23 83 64. Regionlny redaktor v Poprade Tom Tian, tel. .: 0948 234 800. Vedca internetovej redakcie Lucia Frankov, tel. .: 02/48 23 83 06.

Vedci vydania tel. .: 02/48 23 83 66. Vzor e-mailu na lenov redakcie: Meno.Priezvisko@ecopress.sk. Riaditeka HN Events Martina Kristinov, tel.: 02/48 23 81 52. Riadite inzercie Jozef paek, tel. .: 02/48 23 81 30. Riaditeka marketingu a predaja Daniela Zlekov, tel. .: 02/48238141. Prjem inzercie: tel..: 02/48 23 81 32, 02/48 23 81 03, fax: 02/48 23 81 31, e-mail: inzercia@ecopress.sk. Predplatn: tel. .: 02/48 23 82 38, on-line http://predplatne.hnonline.sk, fax: 02/48 23 81 40, predplatne@ecopress.sk. Ronk XXI. Copyright ECOPRESS, a. s. Autorsk prva s vyhraden a vykonva

ich vydavate. Autori lnkov zverejnench v tomto vydan si v zastpen vydavateom vyhradzuj prvo udeova shlas na rozmnoovanie a na verejn prenos lnkov oznaench hn, ako aj na verejn rozirovanie rozmnoeniny tchto lnkov v zmysle 33 ods. 1 psm. a) a d) autorskho zkona. Monitoring tlae poskytuj so shlasom vydavatea firmy Newton Media a SMA. Internet: http://www.hnonline.sk, e-mail: redakcia@ecopress.sk. Evidenn slo: 385/08. Tla: VERSUS, a.s., Moskovsk 4, prevdzka Pribinova 21, 811 08 Bratislava 1. Audit nkladu ABC SR. ISSN 1335-4701.