EDCIA

VIE RA

D O

V R E C KA

33

Dominika Hajkovsk a kol.

Bohatstvo
ritulov v rodine
SPOLONE STRVEN AS DET S RODIMI JE DLEIT PRE UPEVOVANIE RODINNCH VZIEB. AKO JE TO U VS? NACHDZATE SI AS NA SPOLON VEERU I MODLITBU? PONKAME VM PRAKTICK NMETY, AKO ROZRI SPOLON RODINN AKTIVITY O NOV RITULY.

db
Praktick prruka pre kadho kresana
cena: 1,50 EUR; cena pre predplatiteov: 1,00 EUR

BOHATSTVO RITULOV V RODINE Mme dvoch drobcov trojronho Paka a ron Sou. Ke sa deti rno zobudia, zoberiem ich do kuchyne, km mama vyvetr a postelie (niekedy jej doprajeme ete milosrdnch p mint rannho spnku). Obidve deti vylom na kuchynsk linku a spolu pripravujeme raajky. Sasou nho rannho ritulu je to, e jeden ,ukne gombkom na rchlovarnej kanvici, druh na elektrickom kvovare. Dohoda, samozrejme, niekedy vbec nie je jednoduch. Potom sa spolu rozhodneme, ak aj ideme robi, spolu rozkrojme citrn Km sa var voda na aj a buble kva v kvovare, Ritul je viac ako obyajn zvyk, zmysel mu dvame my, jeho aktri. deti sediace na kuchynskej doske sa navzjom kmia jogurtom. Je zaujmav pozorova, ak maj z toho rados. Niekedy je sce zapinen polovica linky, ale to nepreka. Nedovolen je jedine nsilie kuchynsk doska je prsne mierov zemie a ten pomocnk, ktor sa dopust nsilia, je z dosky zosaden. Po jogurtovom predjedle spolu spravme raajky pre vetkch. Najlepie s prky spolu s demi ich po jednom peme a hdeme do hrnca. ,Ete ja! Ete ja, pretekaj sa deti medzi sebou. Pako m potom za lohu sledova, i prky v hrnci poas varenia nestrieaj. A napokon raajky spolu zjeme. Na celch raajkch je pre ma najkrajia prprava je to tak naa spolon rann chva na kuchynskej linke.

Je to tak. Tie obyajn okamihy, ke sme spolu radi, nieo zavame, pripravujeme, maj v sebe neobyajn aro a pralivos. A prve o takchto chvach bud nasledujce riadky.

Ako urobi z obyajnho neobyajn Aj vs asto pohlt hektika vednch dn? Nedaj vm zhlboka sa nadchnu vetky tie termny, lohy, povinnosti, krky, nkupy, prpravy, ktor s s rodinou nerozlune spt? Neviete sa doka vkendu, ke to, o sa mus, ustpi tomu, o chceme? Obas zabdame (a niekedy len chba sila i npad), e slvi meme vade a vetko len treba otvori oi a srdce. Chceme vm ponknu niekoko mylienok a npadov, ako obyajn ivot premeni na oslavu, ako vedn moment i u osobn, alebo rodinn zaleni do liturgie, ktor je oslavou vzkriesenho ivota. Ak si uvedomme, e Boh nie je prtomn len v tch niekokch mintach medzi dvoma preehnaniami na zaiatku a konci modlitby, nebude to a tak ak. On je tu vdy, nememe ho oddeli od nioho v ns, vetko sa deje v om. Nemusme si preto robi starosti s posvtnosou tej-ktorej obyajnej chvle. Je posvtnou u dvno predtm, ako vznikla. Sta sa len otvori a citlivo vyui jej silu a nboj a urobi z chvle ritul. Tak aj odvoz dieaa do koly i klky meme uchopi ako posvtn okamih pre n vzah. Prve rituly nm pomu vleni posvtno do vednho ivota. Posvcova znamen slvi, celebrova Boiu prtomnos v kontexte kadodennho ivota rodiny, pe znmy autor Bruno Ferrero. Rituly a ritualizovan sprvanie existuj odvtedy, odkedy je tu lo-

vek. Sprevdzaj ho ivotom od poatia a po smr. Nikto ich nenariadil, ich autori s neznmi a ich spsoby sa menia plynutm asu i rznosou kultr. Spektrum ritulov je vemi irok. Pvodne pomhali loveku fungova v ase, naprklad odliova rzne fzy roka, zaisovali plynul prechod z jednho ivotnho obdobia do druhho a najm umoovali komunikciu s bostvom, s posvtnom. Rodinn ritul meme definova ako akkovek spolon innos, ktor sa opakuje, m hlb zmysel, uspokojuje potreby lenov rodiny, odohrva sa s istou pravidelnosou (raz za rok i kad de). A kee je to rodinn ritul, zastuj sa na om aspo dvaja lenovia rodiny. Ritul je vdy nieo viac ako obyajn zvyk. Zvyk je opakovan innos, ktor nem hlb zmysel a ani si ho nevyaduje, naprklad kadodenn umvanie zubov, vstvanie o iestej hodine a podobne. Ritulu dvame zmysel my, jeho aktri. Kad ritul m obsahova prvky viditen i neviditen, jasn aj nepozorovaten. Nieo treba pomenova priamo, ale nieo aj necha objavi, necha pozva niem tajomnm, hlbokm, lkajcim. Naprklad jednoduch ritul ukladania dieaa na spnok. Navonok jednoduch akt zanajci otzkou: Ocko/mamka, ahne si ku mne? Ak privolme, nasleduje tich objatie a zaspvanie v bezpenom nru alebo tich epkanie o vetkom monom. To vidme a asto aj poujeme. o nevidme, ale len tume, je ovea hlbie. Diea pozva rodia ako sprievodcu, ktormu bezhranine dveruje, pri om sa plne upokoj, uvon, odovzd. Chce by sprevdzan vo chvli, ke je otvoren a vnmav voi sile nenho dotyku, pokoja, ochrany a dvery.

as by spolu Potreba ritulov je najvraznejie badaten v ranom detstve. Vtedy by vetko malo by pre diea o najviac jasn a predvdaten. Potreba bezpeia a istoty je v tomto obdob najsilnejia. Na zklade naplnenia tejto potreby sa poda psycholga Eriksona1 utvra pocit zkladnej istoty, dvery v seba a svet. Ako rodiia ctime, e nae mal diea potrebuje poriadok a prve opakovan, stle innosti (rituly) mu vnaj harmniu do ivota. U starch det rituly pozitvne ovplyvuj naprklad vnmanie asu, i u jednotlivch ast da, roka, alebo ivota, naprklad po veernku sa vetci budeme spolu rozprva a modli, na Vek piatok pjdeme na krov cestu, po narodeninch cestujeme k starm rodiom a podobne. Rodinn rituly cel rodinu stmeuj, spjaj, vytvraj pevn vzby, podporuj rodinn jednotu, vzjomn porozumenie a repektovanie. Rodina je aktvne spolu. Rituly podnecuj spolon trvenie asu rodiov s demi a obohacuj vetky zastnen osoby. Deti vtedy ctia, e s sasou uritch vzahov, a to im pomha lepie chpa a uvedomova si, o zavaj. To dleit z ritulov sa vak odohrva aj vo chvach pauzy, celkovho pokoja a stenia a prispieva k ivotnej harmnii rodiny i jednotlivca. Vea rodinnch ritulov je zameranch prve na potvrdenie jedinenosti, vnimonosti jednotlivca aj v rmci rodiny, a tm sa posiluje jeho sebahodnotenie i sebavedomie. Ritulne momenty s pre jednotlivca akousi emonou bankou, z ktorej erp silu v ach chvach, najm vo vzahoch v rmci rodiny (rodi diea, diea srodenci).
1 Erik Homburger Erikson (1902 1994) sa venoval psychosocilnej terii, pecilne vvoju ega.

Kad len naej rodiny m svoj tde (vrtane ns rodiov). Poas tohto tda m rzne vhody a vymoenosti, naprklad pecilne sa zaho modlia vetci ostatn, m prvo vybera rozprvku, ktor sa bude pozera, knihu, ktor sa bude veer ta, ide na pnsku alebo dmsku jazdu sm s rodiom a podobne. Vetko toto vznamne ovplyvuje rozvoj a nadobdanie identity nielen jednotlivca, ale aj rodiny.

Identita Boieho dieaa Rodina je prvotnm a zkladnm priestorom, kde sa buduj zklady identity loveka. Ide o prevanie svojej individuality a celostnosti v rznych stavoch, ktor jednotlivec postupne v priebehu svojej existencie preva. ivot kresana je kompaktn a neoddeujeme ho na kresansk a ben. Tak ani my ako rodiia nememe vychovva svoje deti v jednej chvli kresansky (pre ivot ivej viery) a inokedy bene (pre obyajn ivot). Ak si toto uvedomme, nadobudneme istotu, e identita ma ako loveka je toton s identitou Boieho dieaa a to kdekovek a v akejkovek podobe. Neexistuje v naom ivote ni vyie, o by nm dalo vyiu hodnotu, ne by demi Boha, hovor taliansky kaz Renzo Bonetti, ktor sa dlhodobo venuje farskej pastorcii. Identita hovor o loveku to, km je. Obsahuje v sebe vetko udsk prirodzen i nadprirodzen. Nikm vm lovek neme by. Pre loveka je prirodzen (a najm pre diea) vnma Boha cez to, o ho obklopuje, m ije (prostredie, vzahy, spoloenstvo). Cez n vzah k dieau, cez to, ak sme, ak momenty a prostredie utvrame, odovzdvame dieau ksky zo skladaky ivho Boha. Rituly v rodine by mali vysiela posolstvo o vzname kadho

jednho jej lena, o zujme, lske, radosti, ale aj o dleitosti spolonch chv strvench prcou pre rodinu i pre spolonos, o vzname stiujcich momentov pokoja i trchlenia, ale aj o vekej, nesptanej radosti a chuti oslavova. Ak sa tak deje, diea je vovdzan do ivota Boieho dieaa (o si uvedom a neskr), v ktorom niet zbytonch komplexov a strachu z odmietnutia. Aj deti si doku vytvori vlastn rituly, vaka ktorm si formuj svoju vonkajiu i vntorn realitu. Rodiia im mu by pri vytvran ritulu npomocn a podporova ich. Ak ich nechme s vlastnou cestou, zskaj dveru v seba samch a zvyuje im to sebavedomie. Naa ron Hanka mala vo zvyku dva si rky do mojich alebo manelovch rukvov na triku. teklila ns tm. Ke sa to asto opakovalo, zaalo ns to vyruova. Raz veer sme si vimli, e sa takto hr s obliekou na vanki. Manelovi napadlo, e by sme jej mohli da przdnu oblieku z malho vankika, mono to zaberie. A zabralo. Od toho asu zaala pouva na hranie t oblieku a vsvanie rok do rukvov prestalo. Dlho ju potom pouvala ako maznika. A myslm, e jej t oblieka dodvala aksi istotu.

Ako vznik ritul Zasahujci ritul je vdy zameran na loveka. Rodiia, ktor ritul vytvraj, by mali ma na zreteli, i ritul formuje to, o chc, aby formoval. Je potrebn aj priebene sledova (deti rast rchlo), i nestrca zmysel a prispieva k rozvoju dieaa v iaducom smere. Forma, akou sa ritul odohrva, m by o najjednoduchia, zrozumiten vetkm zastnenm. Nem by priehadn, ale m si zachova rozmer tajomstva. Nem

by neprjemn a u vbec nie poniujca. Ritul m vytvori atmosfru, aby sa osoba postupne otvorila posolstvu, hodnotm, ktor jej chceme aj tmto spsobom odovzda. Meme dieau hovori, e ho bime. Ale ke si dme spolu poobede kol, alebo sa skryjeme k nemu veer pod perinu, i rozlime sa s nm pecilnym pozdravom, posolstvo o svojej lske vysielate na rznych frontoch bez toho, aby sme to slovne formulovali. A diea to me vnma nielen zmyslami, ale celm svojm ja. Hlavnm zmyslom kadho ritulu je iniciova dan osobu (alebo osoby) k uritmu stupu osobnostnej zrelosti, k prehbeniu identity, upevneniu vzahov a dvery. Je nemysliten, aby ritul mal v sebe nieo negatvne, trestajce i pokorujce. Len rituly vnman ako pozitvne mu obohati a prinies svoje plody. Tento proces v sebe predpoklad vntorn dobrovonos a vysok stupe dvery. Je nemysliten, aby ritul mal v sebe nieo negatvne, ohrozujce, trestajce i pokorujce. Len rituly vnman ako pozitvne mu obohati a prinies svoje plody. S toti zkladnou ivnou pdou, kde je dua dieaa akceptovan a kde me rs a rozvja sa. Nebojme sa nedokonalosti. Ak by sme chceli, aby vetko bolo dokonal, nikdy by sme sa ako rodina nemodlili ani neoslavovali. Vbec nepreka, ak sa pri modlitbe ruenca rozosmejeme i prevrhneme svieku pri slvnostnom obede. Nepreka, ak sa nae pubertlne deti tvria nadene, ke maj zablahoela milovanmu bratovi. To je ivot. Aj uenci zaspali, ke mali bdie Ani my nie sme dokonal. Sme na ceste, na ktorej dozrievame, a cen sa nae silie, chu a tvorivos.

Ritul me vznikn rznymi spsobmi. Niektor rituly i tradcie si mu a ena prinaj do manelstva zo svojich pvodnch rodn. Vinou trv ist as, km sa zladia a njdu si svoj jedinen tl a ritulne momenty, ktor dvaj zmysel obom ako jednotlivcom, ale najm spolu ako manelom. Prchodom det do rodiny sa situcia znova men a spsob prevania spoloenstva je potrebn prispsobi aktulnej situcii, naprklad zmeni tl spolonej modlitby a prispsobi ju svetu dieaa. Inokedy ako rodiia vyctime, e naa rodina sa potrebuje na nieo zamera, nieo intenzvnejie prei, a tak hadme spsob, ako vytvori atmosfru pre pln prijatie a pochopenie toho, o chceme. Alebo ns nejak situcia zasiahne natoko, e ju chceme zopakova a prei znova, aby sme zachytili a vyuili energiu a posolstvo, ktor v sebe nesie. A tak z tohto momentu vytvorme ritul. Ak sa nejak ritul posva z genercie na generciu, prpadne zahrnie viac ud ako len primrnu rodinu, meme hovori o tradcii, naprklad pravideln rodinn stretnutia na narodeniny starch rodiov, kadoron turistick vlety otca s u dvno dospelmi synmi, ktor maj u svoje rodiny. Tradcie s iv najm rozprvanm prbehov udalost, ktor sa udiali. Aj vae deti tak rady povaj, ak to bolo, ke ste boli demi vy? Priestor pre rozprvanie prbehov je najm v ritulnych momentoch pri modlitbe, tan z Psma, uspvan i na rodinnch vletoch a oslavch. V kadej rodine sa nachdza urit zmes ritulov, tradci a mnoho inch spsobov prevania spoloenstva. asto si ani neuvedomujeme, ak bohatstvo v sebe tieto momenty nes.

Rodiia nemusia vidie vetko rovnako ivotn cesty eny a mua s vemi osobit, ich osobnosti s vemi odlin, a predsa smeruj k vzjomnmu stretnutiu a doplneniu. Svet eny je miestom vzahov a prijatia. Svet mua je miestom boja a dosahovania vazstiev. Rodiia rituly vytvraj asto vemi intuitvne, prve na zklade toho, o im ich srdce hovor. Samozrejme, e intucia eny a intucia mua s odlin, a tu sa potrebujeme vzjomne pova a pta sa, preo je svet druhho tak odlin a hlavne k omu smeruje. Intucia je miesto, kde hovor Bo Duch. Hovor ticho, jemne a neopakuje sa. Ke rodiia spolu uvauj nad svojimi demi a nad tm, o potrebuj, ak rituly a zitky im chc pripravi, ich uvaovanie je odlin. Otec je ochotn s so synmi do vekej neistoty, naprklad na hrebeovku Nzkych Tatier so esronm synom, matka m tendenciu mu v tom, samozrejme, brni. Matka je zase schopn vlastnorune ui zloit masku pre dcru na karneval, priom otec by ju kpil za desa mint a radej by svoj as investoval do nieoho inho. Rodinn rituly sprevdzaj nae dcry a naich synov na ich ceste, ale aj na ceste nho dozrievania. Deom poskytuj prv istoty a buduj prv zklady, na ktorch si ony samy vybuduj neskr svoj samostatn ivot. Svt Ambrz hovor: To, o rob lska, nikdy neme urobi strach. Ni nie je uitonejie, ako by milovan.

Ke ritul strat zmysel Nememe presne poveda, kedy je potrebn na nejak ritul zabudn i zrui ho. Vo veobecnosti plat, e

OBSAH BOHATSTVO RITULOV V RODINE ............... 1 Ako urobi z obyajnho neobyajn ..................2 as by spolu ....................................................... 4 Identita Boieho dieaa ......................................5 Ako vznik ritul ................................................. 6 Rodiia nemusia vidie vetko rovnako ..............9 Ke ritul strat zmysel ...................................... 9 Typy ritulov ........................................................ 11 RITULNE MOMENTY DA ............................ 13 Rann vstvanie s smevom ...............................14 Spolu za jednm stolom ......................................15 Krik na rozlku ............................................... 16 Spolon veren chvky ....................................18 Skr ako deti zavr ok .....................................20 Nezabda na partnera ....................................... 21 PRLEITOSTN RITULY ................................23 Posilovanie rodinnch vzieb ............................24 RITULY ZMENY ................................................27 Prv prijatie Eucharistie ......................................28 Kresansk dospelos .......................................... 29 RITULY LITURGICKHO ROKA .....................32 Prevanie nedele ................................................. 32 Prprava na Vianoce ............................................ 33 Symboly Pstu a Vekej noci .............................. 36 Obdobie cez rok ...................................................38 VZNAM RITULOV ..........................................41 POUIT A ODPORAN LITERATRA ......43