Financie

Sprievodca vo svete osobnch nanci

www.financievpohode.sk

/ 2012

v pohode

december ronk I. Nepredajn

OD JANURA SA DCHODKY ZMENIA V OBOCH PILIEROCH

na dchodku
DCHODOK

O o sa oprie
6
DCHODOK

Rozhovor o zmench v druhom dchodkovom pilieri

Koko naetri na doplnkov dchodok 500 eur mesane?

13

SPORENIE AINVESTOVANIE

Z oho ije domcnos priemernho dchodcu

15

V vklad do budcnosti

Aj mal investcia me zska na hodnote

N PRV REALITN o. p. f. zskal ocenenie TOP FOND SLOVAKIA

Realitn fondy

N PRV REALITN o. p. f. je najvkonnej realitn fond za rok 2011

Upozornenie: Tento dokument a v om uveden informcie sli ako reklamn dokument na propagciu pecilneho podielovho fondu nehnutenost N PRV REALITN o. p. f. investorom. tatt, predajn prospekt a kov informcie pre investorov podielovho fondu me zujemca zska a oboznmi sa s nimi v slovenskom jazyku na internetovej strnke www.penzijna.sk a v psomnej forme alebo na trvanlivom mdiu v sdle sprvcu, v sdle depozitra a na obchodnch miestach sprvcu. Hodnota investcie sa me aj zniova a nvratnos pvodne investovanej sumy nie je zaruen. Investinou politikou pecilneho podielovho fondu nehnutenost N PRV REALITN o. p. f. je najm investovanie do nehnutenost a inch realitnch aktv. V prpade pecilneho podielovho fondu nehnutenost N PRV REALITN o. p. f. me sprvca, ak je to v zujme podielnikov, predi lehotu na vyplatenie podielovch listov najdlhie na 12 mesiacov.

www.penzijna.sk

Financie v pohode

obsaH

06 Rozhovor

10 Sporenie a investovanie

16 very
6
JEDINEN PROSTREDIE PRE SPORENIE NA DCHODOK Druh pilier zail mnostvo zmien a onedlho ho akaj alie

20 Profil produktu
15
KAM DVAME PENIAZE?

16
OCHOTA MA PENIAZE VRCHOL NA KONCI ROKA Po vytriezven zo sviatonho oiau sa spotreba rapdne zniuje

10
DCHODKY SA ZMENIA V OBOCH PILIEROCH

13
KOKO TREBA MA NASPOREN? Vka budceho dchodku je aj hra s slami, percentami a so tatistikou

18
STOJ TO LEN AS Finann sprostredkovanie - hadanie odpoved na mnostvo otzok

14
O AKME OD DCHODKU?

20

NAJBENEJIE POISTENIE IVOTA Podrobn pohad na kapitlov ivotn poistenie

Financie vpohode

Sprvy

ide sa na isToTu
ampinmi v sporen v strednej a vo vchodnej Eurpe (SVE) s Poliaci a Slovci, ktor s schopn odklada si 15 %, resp. 12 % svojho mesanho prjmu. Rakania, Nemci a esi si odkladaj 9 % vplaty, Briti iba 7 %. Vyplva to z exkluzvneho prieskumu, ktor pre Slovensk sporiteu zrealizovala spolonos IMAS. Pravideln sporenie je dleit a pre tri tvrtiny obyvateov SVE, najobbenejie produkty s vkladn kniky a stavebn sporenie. Vzah k tmto produktom je vak v rmci jednotlivch krajn rzny. Rakania (82 % optanch) rovnako ako Poliaci (62 %) obubuj vkladn kniky, kad druh ech m uzatvoren stavebn sporenie a Maari preferuj najm rzne druhy ivotnho poistenia (38 %). Rovnak prieskum sa realizoval aj v roku 2011 na Slovensku. V tom ase odkladanie asti peaz bokom povaovali za dleit takmer dve tretiny Slovkov. Viac ako polovica optanch sa vyjadrila, e sporenie je pre nich v porovnan s predchdzajcimi rokmi rovnako dleit, jedna tvrtina optanch to dokonca povaovala za dleitejie ako v minulosti. Vsledky prieskumu potvrdzovali aj dta tatistickho radu, poda ktorho podiel spor na disponibilnom prjme na Slovensku stpa od roku 2008. Znamen to, e udia napriek krze odkladali viu as svojho prjmu. Pokm v polovici roku 2008 sporili Slovci necel 4 % svojho disponibilnho prjmu, v polovici minulho roku to bolo 6,5 %.

hodnutie, e sa bude tka vetkch lenov Eurpskej nie. S tmito plnmi neshlas Vek Britnia. Londn tvrd, rozhodnutia Eurpskej nie musia ma viu vhu ako nzory regultora. Vek Britnia vyhlasuje, e nebude shlasi s vytvorenm bankovej nie, pokia nedostane prslun garancie. V Eurpe existuje spor medzi Franczskom a Nemeckom. Berln chce kontrolova mal regionlne banky a Par si mysl, e spolon regulan orgn by mal kontrolova vetky finann intitcie v Eurpskej nii.

rizikovm transakcim, pokia finannej intitcii prinali zisk. UBS je najvou vajiarskou bankou.

credit suisse ZavdZa svojich klientov

ttne orgny pripravuj alobu na vajiarsku banku Credit Suisse. Poda prokuratry finann intitcia zavdzala svojich klientov, ktor investovali do hypotekrnych cennch papierov a neposkytovala im informcie o rizikch, ktor svisia s tmito cennmi papiermi. Straty investorov dosahuj 11,9 mld. USD. Newyorsk prokuratra odmietla komentova tieto informcie. V oktbri tohto roku newyorsk prokuratra podala analogick alobu na in vek americk banku - JPMorgan Chase & Co. ttne intitcie si myslia, e pre innos finannej intitcie klienti prili o 22,5 mld. USD. V roku 2010 sa o innos najvch finannch intitci v ase krzy v rokoch 2007 2009 zaala zaujma Komisia pre cenn papiere a burzy USA (SEC). T sa tie domnieva, e pri predaji hypotekrnych cennch papierov

ubs dosTane vysok pokuTu

Britsk rady udelia pokutu miestnemu oddeleniu najvej vajiarskej banky UBS. Bude to 45 mil. britskch libier (GBP). Je to preto, e nebola schopn zisti nepovolen opercie svojho bvalho maklra Kweku Adoboli. Najvia pokuta, ktor hroz finannej intitcii, je 50 mil. GBP, avak relne sankcie by nemali previ 45 mil. GBP. V akomkovek prpade vka pokuty bude jedna z najvych na britskom finannom trhu. Predstavitelia UBS a dohadu Financial Services Authority odmietli komentova tieto informcie. Maklr Kweku Adoboli robil nepovolen transakcie, ktor odhalili v septembri minulho roku, m banke spsobil kody za 2,3 mld. USD. Britsk sd ho 20. novembra 2012 uznal vinnm za dva prpady podvodu a odsdil na sedem rokov odatia slobody. Samotn Adoboli svoju vinu nepriznal. Ako povedal na sde, vedenie UBS bolo oboznmen s jeho innosou a nebolo proti

bankov fzie bude kontrolova ecB

V Eurpskej nii sa rozhodli kontrolova bankov fzie. Intitcie Eurpskej nie navrhli, aby Eurpska centrlna banka (ECB) mala ma prvo veta v prpade fzi komernch bnk. Vyplva to z projektu jednotnho bankovho regultora, ktor pripravil Cyprus. Ten v sasnosti predsed Eurpskej nii. Predpoklad sa, e v rmci ECB bude vytvoren pecializovan vbor, ktor bude rozhodova o tom, i povol fziu, alebo ju zake. Dokument hovor o tom, e spolon regulan orgn bude ma prvo iada od bnk zvenie kapitlu, poskytn informcie o svojich aktvach a zmeni objem rizikovch operci. O vytvoren spolonho regulanho orgnu rozhodli krajiny Eurpskej nie v oktbri tohto roku. Predpoklad sa, e spolon dohad bude vykonva ECB. Vytvorenie spolonho regulanho orgnu sa povauje za jeden z najdleitejch krokov pri prekonan dlhovej krzy v Eurpskej nii, pretoe dohad zska prvo nariadi rekapitalizciu banky, ktor je na hrane bankrotu. Predpoklad sa, e spolon bankov dohad vznikne od janura tohto roku. Najprv sa predpokladalo, e spolon dohad bude ma sfru psobnosti v krajinch eurozny, ale neskr sa prijalo roz-

Financie vpohode

Sprvy

boli klienti zavdzan. Vnovembri tohto roku vyla najavo znma informcia, e JPMorgan Chase & Co. aCredit Suisse shlasili vyplati regulanmu orgnu pokutu vcelkovej sume 417 mil. USD amimosdne vyriei problm. Vbankch obvinenia nepotvrdili ani nevyvrtili.

Testy pre banky pre prpad recesie

Federlny rezervn systm USA (Fed) navrhol niekoko ekonomickch scenrov na realizciu stres testov pre bankov systm, aby preverila finann intitcie pre prpad recesie afinannej krzy. Poda najhorieho zpredpokladanch scenrov by mali banky prei vUSA hlbok recesiu. rove nezamestnanosti stpne na12%, paralelne bude prebieha pokles ekonomk vJaponsku akrajinch Eurpskej nie. Poda modelu Fed sa sasne spomal ekonomick rast vne. Pre es najvch americkch bnk, medzi ktor patria tak giganty ako Bank of America, JP Morgan Chase aGoldman Sachs, vypracovali pecilny test stability pred pecifickmi otrasmi nafinannch trhoch. Re je oprudkom zven rokovch sadzieb, ktor zni hodnotu finannch aktv, ktor maj kdispozcii tieto banky vrtane ttnych dlhopisov americkej vldy. Pravideln stres testy sa objavili vUSA vroku 2010 poprijat zkona Dodda-Franka oregulcii finannch trhov. lohou testov je sledova banky, i maj nevyhnutn zsoby kapitlu. Vtomto roku sa zmkili pravidl stres testov. Pozverejnen ich vsledkov mohli banky korigova svoju dividendov politiku. Vroku 2011 im regulan orgny zakzali vyplca dividendy. Minul rok bolo testovanch devtns najvch americkch bnk. Ukzalo sa, e es znich nie je finanne stabilnch.

sa snaia njs vzbu medzi fyzickm trhom zemnho plynu atrhom odvodench finannch nstrojov. Financial Times poznamenva, e vyetrovanie zvi lohy informanch agentr, ktor sleduj vvoj cien natrhoch. Vsasnosti je najvou agentrou, ktor monitoruje ceny, Platts, ktor je sasou americkho medilneho holdingu McGraw -Hill, atie britsk agentra Argus Media.

Kanada vydala bankovky zpolymrov

Kanada vydala dvadsadolrov bankovky vyroben zpolymrov. Vmena tradinch bankoviek vyrobench zpapiera bude prebieha postupne, pretoe bankovky smenovitou hodnotou 20 kanadskch dolrov (CAD) s vKanade najrozrenejie. Vkrajine je vobehu pribline 800 milinov kusov. Oakva sa, e plastick bankovky by mali ma dlhiu ivotnos. Treba poznamena, e tto bankovka m nov dizajn, ktor sa nemenil odpdesiatych rokov minulho storoia. Napapierovch bankovkch bol portrt britskej krovnej Albety vpravej asti, pretoe vstrede bankovky sa rchlo zotrel. Naplastickej bankovke sa to neme sta. Nazadnej asti bankovky je pamtnk, ktor bol vyhotoven napoes kanadskch vojakov v1. svetovej vojne. Nie vetky banky bud ma bankovky kdispozcii. Banky bud ma dva roky nato, aby prispsobili svoje bankomaty novm bankovkm. Vnajbliom ase sa oakva, e Bank of Canada vyd nov bankovky smenovitou hodnotou 5 a10 CAD.

Pyramdov hra vo Vekej Britnii

Bval londnsky maklr Nicholas Levene bol 5. novembra 2012 odsden natrins rokov vzenia zapodvod, ktor urobil prostrednctvom pyramdovej hry. Peniazmi novch vkladateov sa vyplcali roky novch vkladateov. kody, ktor spsobil maklr prostrednctvom finannej pyramdy, sa odhaduj na32 milinov britskch libier (GBP). Ak sa zohaduje ul zisk, celkov straty klientov dosahuj 101 mil. GBP. Sd zistil, e peniaze, ktor Levene zskal odklientov podvodom, pouil naorganizciu nkladnch veierkov, kpu drahch automobilov, ale aj nazaplatenie kolnho pre svoje deti. Pyramdov hra fungovala vrokoch 2005 2009. Medzi obete finannho podvodnka patrili majite londnskych retaurci The Ivy aLe Caprice Richard Caring, zakladate dopravnej firmy Stagecoach sir Brian Souter, jeho sestra Ann Gloag atie zakladate stavebnej firmy Laing ORourke Ray ORourke. Majetok samotnho Levena sa vroku 2005 odhadoval na15 20 mil. GBP. Levene odiiel zo koly vo veku 15 rokov azaal pracova naLondnskej burze cennch papierov ako maklr. Vdospelom veku sa lieil zo zvislosti odhazardnch hier. Vroku 2009, ke sa odhalil podvod, vyhlsil osobn bankrot. Doposia sa nenali vetky jeho aktva, ktor by mali by speaen pre odkodnenie klientov.

verom dominuje Bratislavsk kraj. M a 43-percentn podiel zo 7 milird eur. Klienti tohto kraja ete nazaiatku milnia dlhovali bankm objemy porovnaten so sasnmi stavmi verov vostatnch reginoch. Priepastnm rozdielom medzi reginmi Slovenska stoja naprklad ceny bytov, ke vhlavnom meste s vpriemere o100 a 160% vyie ako inde. No aj ke s reality naSlovensku vporovnan sBratislavou lacnejie, prevlda tam zase vyia nezamestnanos azrove niie platy.

Manipulcie naburze splynom

Britsk ttne orgny zaali vyetrovanie monch manipulci scenami nanajaktv nejej burze so zemnm plynom vEurpskej nii. Ide ovirtulneho organiztora trhu so zemnm plynom National Balancing Point (NBP), ktor je sasou Intercontinental Exchange. Regulan orgny si myslia, e obchodnci so zemnm plynom mohli umelo zniova ceny, aby mohli nsledne zarobi naodvodench cennch papieroch (derivtoch). NaNBP sa uruje cena termnovanch kontraktov (futures), sktormi sa obchoduje naICE Futures Exchange. Agentra ICIS, ktor sa zaober monitoringom cien, vminulosti informovala ttne orgny onezvyajnch aktivitch pri obchodovan natrhoch so zemnm plynom. Zajeden de, presnejie povedan 28. septembra 2012, cena zemnho plynu sdodanm nadruh de klesla o1,7% - o0,586 britskej libry zajeden term. V1000 kubickch metroch zemnho plynu je pribline 360 termov. Tto informciu preveruje regulan orgn pre trhy zemnho plynu aelektrickej energie (Ofgem) arad pre finann sluby (FSA). Regulan orgny

Novela zkona osocilnom poisten prina okrem novho spsobu valorizcie aj zmenu systmu vo vpote penzi auzkonenie neskorieho odchodu dodchodku. To sa vak dotkne ud, ktor pjdu dopenzie a op rokov.

Viac ne 8800 dchodkovch sporiteov usdilo, e prv pilier je pre nich vhodnej ne druh. A viac ne 6000 prilo na chu druhmu pilieru. Obe sla s za obdobie od zaiatku septembra do 23. novembra a uviedla ich Socilna poisova. Oddenci z dchodkovch fondov ukroja 28 mil. eur, ktor pjdu na et Socilnej poisovne. Pvodn vldne plny je ist odliv 50 tisc sporiteov, ktor z druhho do prvho piliera presun necelch 230 mil. eur.

Financie vpohode

Rozhovor

Jozef Paka

predseda predstavenstva Allianz Slovensk dchodkov sprvcovsk spolonos

Jedinen prostredie pre sporenie na dchodok

druh pilier Zail mnos t V o Zmien a onedlho ho akaj alie

Financie vpohode

Rozhovor

chodkovreformasazaalavroku2004 avroku2005saotvoriliprvdchodkov fondy.Sdruhmpilieromsatakstretvame takmerosemrokov.Akbysapoetarozsah uskutonenchzmienprirovnalkadovmuhokeju,tak kadtretinabysahralarznedlhas,nehraloby saspukomaleskuelkamiahribynevedeli,kok bynatrvnatomihriskutrojuholnkovhotvarumali vlastnehra.

dotohto fondu sumu, ktor by prpadn pokles vyrovnala. novelou zkona sa men lehota naporovnvanie hodnoty majetku. T sa z deviatich mesiacov predila nadesa rokov. Tu sa sprvcom rozviazali ruky. po novom sa bude v garantovanom fonde mc investova donstrojov, ktor s dlhodobejie.

Shlasm s tm, e systm je vemi komplikovan. Je to dan tm, e vom existuj tyri fondy, priom sa ponka monos miea dva fondy, jeden z toho mus by garantovan. v systme mme tri viac-menej akciovo orientovan fondy, o je pre benho sporitea iodborn verejnos pomerne zmton. indexov fond me ma majetok zloen z akciovch investci zo 100 %, akciov fond je vzmysle tattov oprvnen doakci investova 80 % a zmiean fond do50 %.

po mnohch pravch a astch zmench maj v druhom pilieri nejasnosti aj udia inak zbehl vo financich. ako vyzer v sasnosti?

Z nho pohadu to plne postauje nato, aby sme dokzali pokry potreby sporiteov so vetkmi rizikovmi profilmi. Sporite m monos rozloi si majetok medzi tieto dva fondy vubovonom pomere.

po najnovch zmench bude systm jednoduch, prehadnej a bez deformci. Tie spovaj v tom, e v akciovom i zmieanom fonde s sporitelia, ktor poda ich vzahu kriziku by vtchto fondoch nemali by. Sprvcovia preto nemohli v tchto fondoch investova takm spsobom, ak by si ich stratgie vyadovali.

teda na vber maj sporitelia tri rizikov fondy a jeden garantovan. kritika za zloitos je pochopiten...

nie. Monos rozklada majetok medzi fondy je bez poplatku. aj ke takto zmenu mu sporitelia robi ubovone asto, neodporame ju realizova kad mesiac. Je tam toti vysok riziko nesprvneho naasovania presunu. aj to je dvod, preo sa vyaduje psomn shlas nazotrvanie vakciovom fonde. vychdza sa ztoho, e sporitelia v akciovom fonde bud skutone rozumie riziku, ktor je spojen sinvestciou dotakhoto fondu. Teda v situcii, ke djde k poklesu, nespanikria a nebud prechdza dogarantovanho. Takto nastaven systm je poda ma vemi prehadn a jednoduch napochopenie. Zrove je aj flexibiln, aby napal poiadavky sporiteov zpohadu ich vzahu kriziku.

Bude nastavenie individulneho pomeru medzi akciovm a garantovanm fondom spoplatnen?

Urite nie. ve ani v sasnosti ich majetok nepozostva iba ztchto nstrojov. vinu majetku garantovanho fondu sme mali uloen vttnych dlhopisoch s kratou lehotou splatnosti. portflio garantovanho fondu bude mix ttnych akorportnych dlhopisov s rznou splatnosou avkladov vbankch. nadruhej strane, v akciovom fonde oakvame, e zastpenie akci bude zodpoveda charakteru fondu, teda vina majetku bude zainvestovan v akcich i dlhodobejch dlhopisoch ttov ikorporci, mono nieo bude ivkomoditch. Mix bude vdy zodpoveda rizikovmu charakteru fondu.

ak m fond garantova vnos, mal by ma majetok v bezpench investinch nstrojoch, naprklad z bankovch produktov. je to tak?

prve toto riei oakvan zmena odnovho roku. Sprvcovia s povinn posla vetkm sporiteom informciu otom, e dolo kzkonnm zmenm, a posla nvratku s vyhlsenm sporitea, e chce zotrva smajetkom vnegarantovanom fonde. ak tto nvratku dostaneme, tak majetok sporiteov vtomto fonde ostane zachovan. ak nvratku sprvca nedostane, tak m povinnos presun majetok tchto sporiteov dogarantovanho fondu. Termny s nastaven tak, e dokonca marca budceho roku by sa mali sporitelia vyjadri a presun majetku takchto sporiteov do garantovanho fondu sa uskuton kposlednmu aprlovmu du.

Bolo by tak vhodn, aby sa presunuli do menej rizikovch fondov.

pointa a zmysel druhho piliera s v tom, e udia bud ma prjmy z viacerch zdrojov.
sporitelia teda bud ma na vber kombinciu z dvoch fondov?

v sasnosti plat, e mlad udia po nstupe do zamestnania povinne vstupuj do druhho piliera. po novom to bude op dobrovon rozhodnutie mladho loveka, i dodruhho piliera vstpi, alebo nevstpi. narozmyslenie bude ma as a do35. veku ivota. ostva tak zachovan dobrovonos, ako to bolo pri spusten dchodkovho piliera. verm, e vstrednodobom horizonte vina mladch ud dodruhho piliera vstpi. nzky podiel novovstupujcich mladch ud, ktor sme mali monos sledova doteraz, svisel ani nie tak s nezujmom odruh pilier, ako skr skrtkou esmesanou lehotou, ktor im bola dan pre toto rozhodnutie.

Bud sa zmeny tka aj povinnosti vstpi do druhho piliera?

oakvame, e v negarantovanch fondoch zostane 10 - 15 % majetku a zvyok sa presunie do garantovanho fondu. Zrove sa sprvcovi ponka monos fondy zli. Zkon toti uklad povinnos vies aspo dva fondy garantovan anegarantovan.

ak s vae predpoklady potu sporiteov v negarantovanch fondoch?

Zkon dva sprvcom priestor, aby vytvrali fondy v prakticky neobmedzenom pote. nae sksenosti s, e pre ahiu orientciu v systme plne postauj dva fondy. Kombinciou dvoch fondov, teda garantovanho s akciovm, sa d vytvori mnostvo portfli, ktor bud zodpoveda rizikovmu profilu kadho sporitea. viac fondov je pozostatkom z obdobia, ke sporitelia mohli ma svoje spory len vjednom fonde.

Garantuje sa, e v sledovanom obdob nedjde k poklesu hodnoty majetku vo fonde. v prpade, e by sa tak stalo, mus spolonos doplati

o bude vlastne garantova garantovan fond?

druh pilier je prostredie, v ktorom sa malo investova sdlhodobm zmerom. otvranie druhho piliera takmto investinm stratgim nepraje. Majetok ud, ktor sa rozhodn vrti do Socilnej poisovne, mus sprvca presun v danom termne v plnom rozsahu. na splnenie tejto poiadavky vak mus upravi zloenie majetku fondu. verme, e toto otvranie druhho piliera je u konen a e k alm u nedjde. nevplva to priaznivo nadruh pilier ako tak. ato zhadiska stability aj dlhodobho charakteru investovania.
Financie vpohode

druh pilier el neustlym zmenm prostredia. Za sedem rokov preiel dvadsiatimi legislatvnymi zmenami. ako sa zmeny naprklad v otvran druhho piliera tkaj tch, o v om ostvaj?

Rozhovor
kad otvorenie znamenalo presun ud do a z druhho piliera. ako vnmate sasn sla?

Tieto sla nehodnotme. Z minulosti u mme sksenosti, e rozhodnutia prichdzaj na konci obdobia. To znamen, e nahodnotenie vykme, a sa otvorenie skon. nevidme vak iadne dvody na to, aby udia vystupovali zdruhho piliera. aj toto otvorenie vnmame ako technicko-prvne rieenie anemme pecifick oakvania.

Jednotliv vldy druh pilier nejakm spsobom vdy upravili tak, aby bol efektvnej. vznam druhho piliera nespochybuje ani jedna vlda. Tak je to aj dobr, udia by mali ma istotu, e ke si sporia nadchodok, tak to prostredie bude aj do budcnosti stabilnejie, nebude vystaven tokm zsahom a ako tak dva zmysel. vidie to aj pri tomto otvoren druhho piliera, e sporitelia mu dveruj a e neprebieha ani iadna negatvna kampa. vnmame to ako vznamn posun kbudovaniu dvery ud vdruh pilier.

spolieha sa na prv pilier neodporaj zstupcovia komernej sfry, na druh zase zstupcovia vldy. na o sa teda maj spoahn klienti a volii?

Je to zjednoduenie. druh pilier bol vytvoren so zmerom rozloenia rizika. vyvinula sa snaha ozabezpeenie aj inho prjmu v starobe, ne je len ttny systm. druh pilier je pilierom kapitalizanm, o znamen, e prostriedky v om uloen a naakumulovan sa investuj na finannch trhoch. druh pilier teda nesie riziko finannch trhov a prv prieben pilier riziko demografickho vvoja. prv pilier toti prostriedky neakumuluje a nezhodnocuje, iba ich prerozdeuje od ekonomicky aktvneho obyvatestva smerom k dchodcom. vtomto systme najednej strane klesaj prjmy v dsledku zniujceho sa potu ekonomicky aktvneho obyvatestva anadruhej strane narastaj vdavky, ktor svisia spredlovanm priemernho veku doitia iso zvyovanm potu dchodcov. Tieto dva piliere by sa mali navzjom dopa apredstavova pevn kostru dchodkovho systmu budcnosti. porovnva preto, i bude dchodok zprvho piliera vy, i ni, nie je namieste. nepoznme toti konen podobu prvho piliera, teda ako bude vyzera v horizonte dvadsiatich i tridsiatich rokov, ke sa zrealizuj predpoklady demografickho vvoja. nevieme, ak bude valorizcia i vka dchodku zprvho piliera.

vhodnos druhho i prvho piliera mnoh prepotavaj cez vku prjmu. preo je to tak, ke (zatia) prv i druh pilier boli zsluhov, teda vka dchodku zvis od vky prjmu, a navye odvody s zhora i zdola limitovan?

Financie vpohode

Rozhovor
rovnako vak ani o finannch trhoch sa ned poveda, e by vvoj na nich bol predvdaten.

Kee nevieme predpoveda vvoj zkladnch faktorov, ktor vplvaj navku dchodku, nie je ani namieste porovnva prv pilier s druhm. nikto nevie poveda, ako bude situcia vyzera odesiatky rokov. cel pointa azmysel druhho piliera s vtom, e udia, ktor odchdzaj nadchodok, bud ma prjmy zviacerch zdrojov ttne penzie a skromn formy sporenia. na Slovensku je zvislos odttneho systmu takmer 100-percentn. Toto sa vetky krajiny strednej a vchodnej eurpy snaia zmeni tm, e zaviedli druh pilier. aby nejakm spsobom rozloili rizik.

daj sa s odstupom asu hodnoti jednotliv dchodkov reformy v tchto krajinch?

Krajiny v strednej a vo vchodnej eurpe mali rzny prstup pri zavdzan dchodkovho piliera. aj my sme svojm prstupom boli vnimkou. naprklad vtom, e dodruhho piliera udia nevstupovali povinne, ako to bolo v chorvtsku, posku i Maarsku. Mali sme monos vybra si hne odzaiatku ztroch fondov, vostatnch krajinch doteraz funguje iba jeden. Sporitelia nemaj iadnu monos rozklada svoje spory medzi viacer fondy. To znamen, e Slovensko lo inou cestou ne jeho susedia. dovolm si poveda, e modernejou, ktor dvala obyvateom vie monosti. Slovensk druh pilier je najmodernej anajprogresvnej vregine. Mme monos garancie, rozklada spory medzi dva fondy a mme najniiu rove poplatkov, o je pri dlhodobom sporen nesmierne dleit, pretoe oto bud ma sporitelia vyie spory.

rme, e ke sa situcia stabilizuje, tak optovne doku vnosy dchodkovch fondov zvazi nad inflciou. Treba by iba trpezliv apozera sa natto situciu zdlhodobho hadiska.

vka spor je jedna vec, ich relna hodnota druh. doku dchodkov fondy ako tak udra hodnoty, ktor do nich sporitelia vloia, na desiatky rokov?

Z dlhodobho hadiska je elaten vdruhom pilieri dosiahnu vnosy aspo narovni inflcie. Ke sa pozrieme dohistrie, tak naprklade nemeckch krtkych dlhopisov vidme, e aj tieto vemi bezpen akrtke nstroje dokzali v sedemnsronej histrii porazi inflciu o 1 %. ich priemern vnosy boli vdy nad rovou inflcie. no vsasnosti, resp. obdob dvoch-troch rokov sptne, ani tie nepokrvaj inflciu. aj uns je inflcia teraz vyia ako dosahovan vnosy. ak by sme ich vak porovnvali spriemernou inflciou eurpskej nie, ktor je na rovni 2,5 %, tak by sme pomyseln mtu tento rok dosiahli, pretoe sa vnosy v dchodkovch fondoch pohybuj pribline natejto rovni. napriek tomu nepovaujeme zarozumn kad rok azakad cenu bez ohadu nariziko, ktor je stm spojen, dosahova vnos, ktor by zodpovedal vke inflcie. Riziko, ktor je spojen stakmito vnosmi, je momentlne neadekvtne vysok. ve-

Kritika poda ma zaznieva neoprvnene. Sta sa pozrie, i slovensk dchodkov fondy v porovnan sinmi porovnatenmi fondmi naSlovensku maj, alebo nemaj niie vnosy. Takisto sa slovensk fondy daj porovnva so zahraninmi. vobdob poslednch rokov napriek dosahom krzy s vnosy vdruhom pilieri vyie alebo na rovni porovnatench fondov, ato tak doma, ako ivzahrani. Treba citlivo vnma situciu, v ktorej sa nachdzame. ak mme investova dodlhopisov bezpench krajn, medzi ktor sa rad naprklad nemecko, tak ich vnosy v strednodobom horizonte s narovni blzko nuly. nadruhej strane, dlhopisy vemi rizikovch krajn, teda krajn, ktor by bez zsahu eurpskej centrlnej banky avetkch jej zchrannch mechanizmov mali by u dvno vbankrote, maj vnosy len 5 %. pritom riziko, ktor investor kpou ich dlhopisov podstupuje, je z nho pohadu obrovsk. Zkladn rokov sadzba eurpskej centrlnej banky je historicky nanajniej rovni. Take ak sa pozrieme nasituciu vo

prve vnosy dchodkovch fondov s terom kritiky.

svete, tak vidme, e vetci strategick investori sa snaia o zachovanie hodnoty investcie anie odosahovanie vnosov. ato sa odzrkaduje aj navnose dlhopisov krajn, ktor s povaovan zabezpen prstav.
poda ktorch sa vyber sprvca. vber je z tohto hadiska o to nronej, e vek rozdiely medzi nimi nie s. poda oho si teda vybera, resp. m zmysel sa nejako hlbie zama nad tm, ktorho sprvcu si vybra?

dchodok sa bude po novom da zvi o dodaton vklady a do vky 2 % z hrubej mzdy. ak s vae oakvania v pote ud, ktor si bud dobrovone prispieva?

vnosy s vak jedna z vec,

doteraj vvoj bol poznamenan tm, e legislatva bola vemi prsna. nedvala monos vekch odlinost. po poslednej novele sa situcia zsadne men. djde k uprataniu vo fondoch zhadiska rizikovho profilu sporiteov, vakciovch fondoch ostane majetok skutone iba tch sporiteov, ktor skutone chc i s ochotn a pripraven zna vyie investin riziko. verm tomu, e investin stratgie jednotlivch spolonost sa bud odliova. To prinesie as, abud rozdiely nielen v riziku, ale aj vo vnosoch. na druhej strane, kapitalizan pilier nie je prostredm rulety, kde sa sprvcovia bud odliova diametrlne. ide osporenie nadchodok, kde je dleit, aby prstup kriziku bol skr konzervatvnej. ide ospory, zktorch maj i udia nadchodku.

Mne je vbec sympatick prstup v tom, e sa uom dva priestor navobu. Znho pohadu je to vznamn krok sprvnym smerom, podiarkuje potrebu sporenia nadchodok. Koko sporiteov vyuije tto monos? vzhadom na to, e pjde aj odaov zvhodnenia myslme si, e tto monos vyuije 25 33 % sporiteov. druh pilier je jedinenm prostredm, ktor vytvorila vlda nadlhodob sporenie si nadchodok. ako jedin prostredie m garancie, ako jedin prostredie m bezkonkurenne nzke nklady pre sporiteov, o m priamy nsledok vo vnosoch sporiteov, m monos kombincie dvoch fondov, teda klient si flexibilne navol vlastn rizikov profil, daov zvhodnenie vo vke 2 % pre doplnkov vklady. ide oprostredie, vktorom, ak si chce lovek spori nadchodok, m najlepie monosti. verm, e tretina sporiteov sa rozhodne pre dobrovon sporenie vdruhom pilieri. neoakvam, e to bude hne vprvom roku. To s veci, ktor bud dosystmu vchdza postupne.
Pavel kriniar

Financie vpohode

Dchodok

Dchodky

sa zmenia v oboch pilieroch

Odjanuradchodkov systmakajnajvie zmenyzaposlednch desarokov.

M
10

noh z ns registruj podstatu zmeny dchodkovho systmu, ktor ns nabudci rok ak, vtom, e do druhho piliera si bud udia etri menej a tt tm zska viac prostriedkov do ttneho rozpotu. Schvlen zmeny s vak zsad Financie vpohode

n tak v druhom, ako aj v prvom dchodkovom pilieri. prve zmena v prvom pilieri je mono ete zvanejia. Znamen toti, e penzie ud s vymi platmi aud snimi platmi sa postupne vyrovnaj. v podstate tm smerujeme k tomu, e dchodky zprvho piliera sa zmenia naaksi dvky. To, ak dchodok budeme pobera, sa bude da ovplyvni len vkou prspevku do druhho piliera. Kee sa vak vplyv druhho piliera celkovo oslabuje, znova to

otvra otzku dobrovonho sporenia nadchodok. pre tch, ktor si bud chcie ako-tak udra svoj ivotn tandard aj poas staroby, to toti znamen nevyhnutnos spori si vnejakej forme aj dobrovone. Reforma, ktor ns ak, sa m nazklade novely zkona zavdza postupne p rokov. U od janura sa bud penzie zvyova opevn sumu, bez ohadu nato, koko ste poas svojho aktvneho ivota dosystmu prispievali. cieom tohto opatrenia je poda

Dchodok
ministerstva zmierni roztvranie nonc medzi penzistami svemi nzkymi dchodkami atmi, ktor maj vyie penzie. Zmeny vprvom pilieri sa viac dotkn pracujcich s platmi nad tisc eur, ktor bud viac solidrnej. Hoci bud odvdza vyie poistn, ich penzie tomu nebud zodpoveda. Pri mzde vyej ako 1,25-nsobok priemernej mzdy (v sasnosti viac ako tisc eur v hrubom) sa do penzie zapotava 84% zrobku. Odbudceho roka sa toto percento bude postupne zniova a na konench 60 percent v roku 2018. Naopak, pridan dostan udia so zrobkami nimi, ako je priemern mzda, ktor je dnes 786 eur. Zatia sa im kpenzii pripotava 16% navye, doroku 2018 sa toto percento zvi na 22. Touto zmenou sa zsadnm spsobom zvi solidrnos apotla zsluhovos prvho piliera.

Zmeny v socilnom poisten

Sprva sa zodpovedne znamen spori si nastarobu aj dobrovone.

Najvou zmenou vdruhom pilieri je znenie odvodov zo sasnch dev natyri percent. Dnes zamestnanec spriemernou hrubou mzdou 786 eur zamesiac dodruhho piliera odvedie 70,74 eura aodoktbra to bude u len 31,44 eura. Zarok tak lovek spriemernm platom odvedie do druhho piliera o 471,6 eura menej ako dnes. Toto rieenie sce krtkodobo pome ttnemu rozpotu, presva to vak mieru zodpovednosti za nae dchodky smerom kSocilnej poisovni. Vbudcnosti to vzhadom nanepriazniv demografick vvoj naSlovensku bude znamena, e Socilna poisova nebude schopn zabezpei penzistom dchodky vdostatonej vke. Pokia sa ni nezmen, do celho procesu bude musie vstpi tt apokry rozdiel zo ttneho rozpotu. Odkia nato vak vezme, nie je jasn. Problm starnutia slovenskej populcie si uvedomujeme u dnes, preto sa iastone uprav aj dchodkov vek. Vzhadom na citlivos tejto tmy sa sce najbliie tyri roky meni nebude, no odroku 2017 sa zane upravova vzvislosti odstrednej dky ivota naSlovensku. Vcelku spravodliv teda bude, e ak sa budeme dova dlhieho veku, budeme aj dlhie pracova. Pozitvnym signlom je aj to, e vbudcnosti by mal by zaveden intitt minimlneho dchodku, a ten by mal odra zsluhovos arozliova medzi tm, kto dosystmu neprispieval vbec, atm, kto poistn odvdzal. Zmeny a demografick vvoj vak jednoznane hovoria, e sprva sa zodpovedne znamen spori si nastarobu aj dobrovone aneaka odttu, e sa ovetko postar.
Pavol Poklemba

Vtakmer vetkch subsystmoch socilneho poistenia sa sinnosou od1. janura 2013 prijali viacer zsadn zmeny, ato nazklade dvoch noviel schvlench NR SR vauguste anovembri tohto roku.
Dohody oprcach vykonvanch mimo pracovnho pomeru
a) poistn nadchodkov poistenie (ak ide onepravideln prjem zdohody) alebo b) poistn nadchodkov poistenie, nemocensk poistenie apoistenie vnezamestnanosti (ak ide opravideln mesan prjem zdohody). Okrem platenia poistnho nasocilne poistenie bud zamestnanec azamestnvate plati aj poistn naverejn zdravotn poistenie, ktor vak nie je sasou socilneho poistenia. Vnimky zplatenia poistnho boli zaveden pre poberateov starobnho dchodku avsluhovho dchodku (ak takto poberate dovil dchodkov vek poda zkona osocilnom poisten), poberatea invalidnho dchodku ainvalidnho vsluhovho dchodku apre tudentov, ktor vykonvaj prce nazklade dohody obrigdnickej prci tudenta. Poberatelia invalidnho dchod-

Voblasti platenia poistnho nasocilne poistenie sa rozril okruh prjmov, ktor podliehaj plateniu poistnho odohody oprcach vykonvanch mimo pracovnho pomeru. Cieom zavedenia platenia poistnho zdohd je zrovnoprvnenie postavenia tzv. dohodrov so zamestnancami vpracovnom pomere azabezpeenie ich socilnych istt vo forme dvok socilneho poistenia (dchodkovch dvok, nemocenskch dvok advky vnezamestnanosti). Dokonca roku 2012 plat zamestnvate zkadej dohody uzatvorenej so zamestnancom poistn narazov agarann poistenie. Od1. janura 2013 bude zamestnvate plati okrem poistnho narazov poistenie agarann poistenie spolu so zamestnancom aj

ku ainvalidnho vsluhovho dchodku aich zamestnvatelia nebud povinn plati poistn naverejn zdravotn poistenie, nanemocensk poistenie apoistenie vnezamestnanosti apoberatelia starobnho dchodku avsluhovho dchodku aich zamestnvatelia nebud povinn plati poistn naverejn zdravotn poistenie, nanemocensk poistenie, poistenie vnezamestnanosti ainvalidn poistenie.

tudenti aich zamestnvatelia nebud povinn plati poistn naverejn zdravotn poistenie, nemocensk poistenie apoistenie vnezamestnanosti. tudent si vak me uri jednu dohodu najmenej naobdobie jednho kalendrneho mesiaca, nazklade ktorej nebude ztejto dohody ani povinne dchodkovo poisten, ak jeho mesan prjem ztejto dohody alebo priemern mesan prjem (ak nebude pravidelne mesane odmeovan), nepresiahne

tudenti pracujci nadohodu obrigdnickej prci tudentov

Financie vpohode

11

Dchodok

Prava dchodkovho veku

od1. janura 2017 sa bude prune upravova dchodkov vek, ktor je podmienkou nroku nastarobn dchodok. vsasnosti je dchodkov vek vzsade narovni 62 rokov. odroku 2017 sa bude dchodkov vek upravova vzvislosti odpredlovania strednej dky ivota. Konkrtny poet dn, oktor sa bude dchodkov vek upravova, bude uveden vopatren, ktor bude kadorone vydva Ministerstvo prce, socilnych vec arodiny SR. prv opatrenie narok 2017 vyd MpSvR SR vroku 2016. stanoven sumu. Pre tudenta do konca kalendrneho mesiaca, v ktorom dovil 18 rokov veku, bude maximlna suma mesanho prjmu, ktor nebude podlieha plateniu poistnho na dchodkov poistenie, vo vke najviac 66 eur a pre tudenta od nasledujceho mesiaca po doven 18 rokov veku vo vke najviac 155 eur.

zvYovanie dchodkovch dvok

odroku 2013 dochdza aj kzmene spsobu zvyovania dchodkovch dvok, ato pevnou sumou anie percentulne, poas prechodnho obdobia odroku 2013 doroku 2017. odroku 2018 sa optovne pristpi kzvyovaniu dchodkovch dvok percentulne, avak vzvislosti odmedzironho rastu spotrebiteskch cien zadomcnosti dchodcov (vsasnosti sa dchodky zvyuj vzvislosti odrastu priemernej mzdy aodrastu inflcie). dvodom nazmenu spsobu zvyovania dchodkovch dvok je snaha zlepi dlhodob udratenos dchodkovho systmu, priom valorizcia percentulnym spsobom prostrednctvom inflcie zadomcnosti dchodcov zachov relnu rove priznanho dchodku. prostrednctvom pevnej sumy poas prechodnho obdobia sa zrove zmiernia rozdiely medzi poberatemi podpriemernch dchodkov anadpriemernch dchodkov. na socilne poistenie, avak pri 40 rokoch dchodkovho poistenia poda novch pravidiel sa zabezpe pre tieto osoby vyia suma budceho novopriznanho starobnho dchodku z priebenho piliera o 14,7 % v porovnan so sasnm prvnym stavom.

dvka v nezameStnanoSti
odroku 2013 zrove dochdza kobmedzeniu maximlnej vky dvky vnezamestnanosti z1,5-nsobku priemernej mzdy nansobok priemernej mzdy spred dvoch rokov (vsasnosti cca 780 eur). vroku 2013 priprav MpSvR SR alie zmeny voblasti socilneho poistenia, ktor by mali nadobudn innos najskr vroku 2014. pjde najm ozmeny voblasti dchodkovho poistenia, ato napr. zavedenie intittu minimlneho dchodku. trojnsobok priemernej mzdy. V socilnom poisten boli vymeriavacie zklady stanoven rozdielne poda druhu poistenia, napr. na nemocensk poistenie sa plat z vymeriavacieho zkladu, ktor je najviac 1,5-nsobok priemernej mzdy, a na dchodkov poistenie, poistenie v nezamestnanosti a na nemocensk poistenie sa plat z vymeriavacieho zkladu, ktorm je najviac trojnsobok priemernej mzdy. Od roku 2013 sa maximlne vymeriavacie zklady na platenie poistnho na socilne poistenie a verejn zdravotn poistenie zjednocuj na rove pnsobku priemernej mesanej mzdy spred dvoch rokov. Uvedenm opatrenm sa zvyuje solidarita pri platen poistnho u vyie prjmovch poistencov s niie prjmovmi poistencami a vytvraj sa predpoklady na zjednotenie vberu dan a odvodov v budcnosti.

PoSilnenie SolidaritY Pri vPote dchodku

od1. janura 2013 sa pri vpote predasnho starobnho dchodku astarobnho dchodku posiluje solidarita medzi vyie prjmovmi osobami aniie prjmovmi osobami. poistenci, ktorch hrub prjem bol poas pracovnej kariry vpriemere vy ako 1,25-nsobok priemernej mzdy (vsasnosti cca 1000 eur), bud pri vpote dchodku iastone solidrni stmi poistencami, ktorch hrub prjem bol poas pracovnej kariry vpriemere ni ako priemern mzda (vsasnosti cca 780 eur). pre osoby shrubm prjmom, ktor sa poas pracovnej kariry vpriemere pohyboval vrozmedz medzi priemernou mzdou a1,25-nsobkom priemernej mzdy, bude ich dchodok plne zsluhov abude adekvtne zvisie odvymeriavacieho zkladu, zktorho sa platilo poistn nadchodkov poistenie. povedajco a primerane upravi prepotanie tohto dchodku ku du dovenia dchodkovho veku. Prepotanie sumy predasnho starobnho dchodku ku du dovenia dchodkovho veku sa vykon najskr odo da podania iadosti. Tto iados me by podan najskr po doven dchodkovho veku. Rovnak zsady platia aj na prepotanie pozostalostnch dchodkov po zomretom poberateovi predasnho starobnho dchodku, ktor spln podmienky na nov prepotanie predasnho starobnho dchodku. Nov prepotanie sumy predasnho starobnho dchodku sa uplatn aj na poberateov tohto dchodku, ktorm vznikol nrok na dchodok poda predpisov innch pred 1. janurom 2013 a pred uvedenm dtumom dovili aj dchodkov vek. Rovnako sa prepota aj suma pozostalostnch dvok po poistencovi, ktormu bol priznan predasn starobn dchodok poda predpisov innch pred 1. janurom 2013, ak zomrel pred 1. janurom 2013.
Jana koleSrov Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny SR

S cieom zrovnoprvnenia postavenia samostatne zrobkovo innch osb so zamestnancami a vytvorenia predpokladov na zvenie dchodkovch nrokov samostatne zrobkovo innch osb v budcnosti sa tie prijali zmeny v oblasti platenia poistnho na socilne poistenie. Tieto zmeny zahaj pravu vymeriavacieho zkladu pre SZO, ako aj zvenie minimlneho vymeriavacieho zkladu na ely platenia poistnho z pvodnch 44,2 % na 50 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Tieto pravy sce na jednej strane bud ma za nsledok vyiu platbu poistnho

pLatenie poiStnho na SociLne poiStenie SZo

ZjeDnotenie maXimLnych vymeriavacch ZkLaDov

V sasnosti sa plat poistn na verejn zdravotn poistenie z vymeriavacieho zkladu, ktor je najviac

V oblasti dchodkovho poistenia bolo prijatch viacero kovch zmien. Jednou z nich je prepotanie predasnho starobnho dchodku, ak vplata tohto dchodku bola pozastaven, pretoe osoba, ktorej bol tento dchodok priznan, vykonvala zrobkov innos. Suma predasnho starobnho dchodku sa poda sasnej prvnej pravy toti zniuje o 0,5 % za kadch zaatch 30 dn od priznania dchodku do dovenia dchodkovho veku. Predasn starobn dchodok sa prizn najskr dva roky pred dovenm dchodkovho veku. Kee nrok na vplatu predasnho starobnho dchodku poas zrobkovej innosti poistenca od 1. janura 2011 zanikol, bolo potrebn zod-

preDaSn Starobn DchoDky

socilne poistenie
je upraven zkonom . 461/2003 Z. z. o socilnom poisten v znen neskorch predpisov a len sa na nemocensk poistenie, dchodkov poistenie, razov poistenie, garann poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Socilne poistenie vykonva Socilna poisova.

12

Financie vpohode

Dchodok

Vka budceho dchodku je aj hra sslami, percentami aso tatistikou

Fakt, e nadchodok treba etri, je viac-menej znmy. No koko treba etri, prpadne, koko si treba naetri? Veobecn tvrdenie m viac, tm lepie je sce pekn, no vea toho nenapovie.
rone d zneho mesane oderpva 477,4 eura poas tridsiatich rokov. Problmom by mohlo by nastavi umiestnenie svojich spor tak, aby vynali 4% rone. Rentier predsa potrebuje, aby peniaze vtejto schme nestrcali kpnu silu. Bude teda chcie, aby sa mu dchodok vyplcal v relnej a nie nominlnej hodnote. Navye bude poadova, aby sa navber pravidelnej dvky uloen iba nabenom te aby boli vdy kdispozcii aminimalizovalo sa riziko znenia ich hodnoty (prpadne ben et naprv mesiace vkombincii s termnovanm vkladom alebo so sporiacim tom naneskorie mesiace). Na al rok to bude takmer rovnak, stm, e as u me by investovan napeanom trhu. Kpka na piaty rok vak u bude plne in. Kee peniaze bud potrebn a op rokov, me by as znich investovan doakci. Investcia doakci vhorizonte piatich rokov doke prekona inflciu. D sa teda uvaova orelnom zhodnoten peaz. To znamen, e netreba investova celch 6000, ale menej. Zvyok dorovnaj vnosy. Koko peaz bude treba Cel situcia je znzornen v grafe. Vidie, e pre stanoven rentu je vneskorch rokoch potrebnch oraz menej peaz. alej vidie, e sa podiel akciovej zloky zvyuje nakor konzervatvnejch zloiek. Pomer akci adlhopisov vkadom roku by mal by tak, aby sa plnila podmienka penzistu: ma o najviu istotu, aby vdanom roku bol dostatok peaz. Na pravideln rentu 500 eur mesane poas tridsiatich rokov je tak potrebn majetok vo vke 114,7 tisca eur. Ak by rentier poadoval majetok nadlh as, logicky by ho musel ma viac. Graf by tak bol preden opr alch akciovch stpekov. Vsledky s zhrnut v tabuke. Z nej vyplva, e pre nekonen rentu vo vke 500 eur mesane je potrebn ma majetok vhodnote aspo 140000 eur. alou zaujmavou vecou, ktor vyplva ztabuky, je objem akci v portfliu pre nekonen rentu. V portfliu je viac ako 50% akci. Je to preto, lebo tento pomer je najbezpenej zpohadu vyplcanej renty vrelnej hodnote. Vyie zastpenie dlhopisov je pre riziko inflcie nebezpen. K vemi podobnm zverom dospeli aj sprvcovia portflia Nobelovej nadcie, ktor pozostva zo47% akci. Bude to stai? Pri vpotoch sa potalo s priemernm zhodnotenm na 1, 2... 30 rokov. Urite by vnosy v takom dlhom horizonte boli raz nadpriemern a inokedy podpriemern. Rentier sa neme spolieha na priemern vnosy, potrebuje istotu. Preto potrebuje ma vy majetok. Ak vek? To sa d zisti prostrednctvom historickch simulci. Poda dajov zamerickho finannho trhu zauplynulch sto rokov by vtakom dlhom horizonte nastala aj situcia, e by majetok napriek pravidelnm vberom ostal vpvodnej vke, inokedy by zase jeho vka nestaila. tatisticky je to 50:50, e bude majetok stai alebo nie. Ak by sa majetok zvil pribline o34%, tak by bola 90-percentn pravdepodobnos, e majetok by bol vdostatonej vke. V10% by chbala renta naniekoko mesiacov. Testovanm portflia na finannch trhoch inch krajn sa dospelo ktotonm zverom. Koko naetri? Nato, aby sa dalo vybera 500 eur mesane poas tridsiatich rokov, je potrebn naetri 114656 eur. Koko mesane treba odklada, zvis vlune oddky trvania sporenia afinannho nstroja, doktorho sa peniaze bud vklada.
Spracovan poda asopisu Fond Shop

Koko

treba ma nasporen?

finannej praxi je udomcnen pravidlo, e namesan rentu 500 eur je potrebn ma k dispozcii majetok vhodnote pribline 100 000 eur. erpanie renty je zleitos dlhodob, a preto sa na toto obdobie daj aplikova priemern historick vnosy. Naprklad pri 30-ronom horizonte sa d dosiahnu priemern zhodnotenie 4% nad inflciou. Potom je to u iba o finannej matematike. Zo 100 000 eur sa pri vnose 4%

Vo

mohol spoahn. Oakva maximlnu mon istotu. Ako takto portflio zostavi? Dobr je stanovi si portflio nakad rok zvl. Prv kpka peaz sa minie vprvom roku, druh vdruhom atridsiata vtridsiatom roku. Naprv rok treba ma 12 x 500, teda 6000 eur. Tieto prostriedky mu by

n Zloenie portflia poda dky asu vyberania peaz

as erpania 30 rokov 40 rokov 50 rokov Nekonene dlho



Objem v eur 114656 eur 124785 eur 130903 eur 140208 eur

Akcie 43,18% 47,79% 50,23% 53,54%

Pean trh 14,59% 13,41% 12,78% 11,93%

Dlhopisy 42,23% 38,80% 36,98% 34,53%

(Zdroj: ilustratvny prepoet)

n Rozdelenie majetku na iastky pre jednotliv roky

7000

(Zdroj: ilustratvny prepoet)

Potrebn objem majetku pre dan rok

6000 5000 4000 3000 2000 1000 0

Akcie

Dlhopisy

Pean trh

Slovnk
0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 Rok erpania renty

Portflio sbor, mnoina. Vprpade cennch papierov ide oskladbu rznych investinch nstrojov, vhodou oho je rozloenie rizika.
Financie vpohode

13

Dchodok

o akme od dchodku?
Dvnosaupominuliasy,kesananszbilbordov usmievaliastnpdesiatnicisosloganmi ovajiarskychdchodkochzdruhhopiliera.Situcia savakzmenilaajnadruhejstranepolitickho spektra.Vldnipoliticiunesubuj,ezabezpeia obanovvovysokomkomforteodkolskypohrob. Namiestosnovchsubovdnespovameneuritfrzy odstojnejstarobe,nechutoznamenokovek.

o si vak myslia samotn Slovci? Z oho bud na dchodku i? na to sme sa ich optali v reprezentatvnom prieskume v lete roku 2012. Respondenti (ktor ete nepoberali dchodok) mali posdi vznam siedmich alternatvnych zdrojov prjmu nadchodku: (1) dchodok z prvho piliera, (2) dchodok z druhho a tretieho piliera, (3) vlastn spory, (4) predaj aprenjom majetku, (5) pomoc rodiny, (6) pokraujcu prcu a (7) socilne dvky od ttu. vznam tchto zdrojov mohli hodnoti nakle od1 vemi dleit zdroj a po5 absoltne nedleit zdroj. Rozmanie o ivotnej rovni na dchodku je podmienen vekom. Mlad udia sa ctia nesmrten a dchodok je pre nich nieo tak vzdialen ako galaxia vandromede. odchodku zan nai udia relne rozma a okolo pdesiatky, ke sa nahlave objavia ediny alovek si pripust, e raz aj

on naten dchodok pjde. odpovede sme preto rozdelili do dvoch skupn poda veku: do49 rokov anad 50 rokov. ttny dchodok stle vedie Zkladn rozdelenie vznamu jednotlivch zdrojov prjmu pre ivot na starobnom dchodku bolo vemi podobn vo vekovej skupine do 49 rokov a 50+ rokov (Tabuka). Za najvznamnejie zdroje obe skupiny zhodne oznaili dchodok zo Socilnej poisovne (30,7 % a25,7 %), vlastn spory (33,8 % a29,7 %) apokraujcu prcu nadchodku (31,9 % a25,8 %). Jedin vznamn rozdiel sa tkal prjmov zdruhho atretieho piliera (32,8 % a22,8 %) alogicky vyplynul zrozdielnej asti tchto vekovch skupn vspomenutch pilieroch. preo je ttny dchodok stle favoritom vndejach budcich dchodcov? Jednoducho preto, e in ete stle nemme. prv dchodky z druhho

piliera prdu a v roku 2015. a bud nzke. as sporenia desa rokov je prli krtky nato, aby si niekto nasporil navajiarsky dchodok. ak pravda nepsobil ako riadite v Microsofte alebo Google. peniaze nasporen vtreom pilieri udia pouvaj na nkup prky alebo televzora. ak by si aj chceli kpi anuitu, nemu. na Slovensku sa jednoducho nepredva. dnes je u zrejmou pravdou, e z dchodku zo Socilnej poisovne si budci dchodcovia nebud kupova jachty ani zmoky na panielskej ridos dleit a vemi dleit

tersk povinnosti maj v karire viac prestvok ako mui, a tie pracovali zaniie mzdy. Bud ma teda aj niie dchodky. okrem toho menej fajia apij adovaj sa osedem rokov viac ako mui. Ke ktomu prirtame skor odchod dodchodku, zistme, e nae eny bud za svoje matersk povinnosti alepiu ivotosprvu spravodlivo potrestan. Bud i nadchodku pribline odev rokov dlhie, no bud ma prjem o tretinu ni ako mui (priemern dchodok u ien predstavoval pribline 300 aumuov 400

n vznam zdrojov prjmu na dchodku, podiel odpoved

rod mu ena do 49 rokov dchodokzoSocilnejpoisovne dchodokz2.a3.piliera vlastnspory predajmajetku,prenjomnehnutenost rodinasapostar budechciepracovaajnadchodku socilnedvkyodttu 50+ rokov dchodokzoSocilnejpoisovne dchodokz2.a3.piliera vlastnspory predajmajetku,prenjomnehnutenost rodinasapostar budechciepracovaajnadchodku socilnedvkyodttu 29,5 29,8 32,4 18,1 12,7 32,1 17,8 25,3 21,6 27,3 13,6 10,3 20,7 13,6 32,1 36,0 35,4 15,2 14,2 31,8 19,2 26,1 23,9 31,5 14,1 16,3 30,4 27,2 vzdelanie Z, s -, s+, v 25,5 26,8 28,8 16,0 11,8 32,5 23,1 22,6 20,2 27,1 16,5 9,5 22,4 18,8 33,3 36,1 36,3 16,8 14,3 31,6 15,8 28,4 25,3 32,6 12,6 15,8 28,4 22,1

Poznmky:Vzdelanie:Zzkladnvzdelanie,S-strednbezmaturity,S+stredn smaturitou,Vvysokokolskvzdelanie. (Zdroj: Prieskum autora)

vire. napriek tomu vak chybu rob ten, kto Socilnej poisovni tvrd, e podnikanie je zprincpu stratov aodvody jednoducho neme plati. priemern dchodok na Slovensku predstavoval vroku 2012 pribline 370 eur, ale priemer zakrval vek rozdiely. a tri tvrtiny slovenskch dchodcov poberalo dchodok vrozmedz od190 do 400 eur. vea ivnostnkov ide v sasnosti do dchodku s prjmom zo Socilnej poisovne menm ako 200 eur. aztoho sa naozaj ije ako. ttny dchodok m ete jednu vek vhodu: tt ho doke kad rok indexova aspo na rovni inflcie. pre dchodky zdruhho atretieho piliera to nemus plati. o kto ak S budci dchodcovia vo svojich oakvaniach rovnak? Bli pohad navekov skupinu 50+ rokov odhalil niektor zaujmav rozdiely vyplvajce zrodu azo vzdelania respondenta: eny oznaili rodinu, prcu nadchodku a socilne dvky ako dos a vemi dleit podstatne astejie ako mui. v ostatnch oakvanch zdrojoch prjmu takto vrazn rozdiely neboli zaznamenan. eny mali pln pravdu. vzhadom nasvoje ma-

eur). ak sa teda vprieskume eny vyslovili, e sa spoliehaj napomoc rodiny asocilne dvky, tak len realisticky hodnotili to, o ich ak. Respondenti smaturitou alebo vysokou kolou kldli v draz nadchodky zprvho, druhho atretieho piliera, vlastn spory a rodinu ako respondenti so zkladnm a stredokolskm vzdelanm bez maturity. ani to nie je vemi prekvapujce. hoci meme v druhom a treom pilieri njs aj ud z osd, vo vine prpadov s tam udia aspo so stredokolskm vzdelanm. vzdelan udia aj lepie chpu, e ak skutone nechc skoni len nasocilnych dvkach anajniom monom dchodku zo Socilnej poisovne, musia hada alternatvne zdroje prjmu. Slovci teda hodnotili svoje zdroje prjmu na dchodku realisticky. Faktom je, e napriek nepopulrnemu zvyovaniu veku odchodu dodchodku si vina dchodcov rada privyrob, ak to len ide. dfajme, e bude aj viac pracovnch ponk pre erstvch dchodcov. a spori bude treba viac ako doteraz. hoci mme vdchodkovom sporen tri piliere, na skutone slun dchodok stai nebud.
Vladimr Bal

14

Financie vpohode

Sporenie ainvestovanie
zi) mali omnoho vyie prjmy ako az donzko roench vkladov zas Slovci a mali teda aj z oho spori. onzkej finannej gramotnosti nho To je pravda. Pravda je vak aj to, e obyvatestva. Pretoe dve tretiny spor v tchto krajinch s omnoho vyie sa koncentrovali vaktvach, ktor priceny arozdiely vmiere spor s ovea naj bu nulov vnos (obeivo), alebo len vemi nzky (vklady). menie, ako by sme si mohli myslie. Nzky objem spor naSlovensku je Jednm z dvodov, preo sa priemern Slovk mus spolieha len aj vsledkom toho, e Slovci sporia na tt a pokraujcu prcu na d- nesprvne. Peniaze odkladaj najm chodku, je aj nevhodn truktra vtedy, ke maj mimoriadny prjem. spor Slovkov. V bankch, pois- Odmeny vprci, prjmy zfuiek i ovniach, druhom a treom pilieri dedistvo. Kom k akumulcii akavpodielovch fondoch mal priemer- tv je vak dlhodobos apravidelnos. Pravideln, hoci mal n Slovk koncom roka sporenie, vak doke 2011 uloench 8 474 poas dlhho obdobia eur. To bola sedmina vygenerova podstatne toho, o mal uloen viac peaz ako jednopriemern obyvate euNzky razov vklady. Vekm rozny. Pozrime si vak objem spor hriechom vo finantruktru tchto aktv naSlovensku nom sprvan Slovkov (tabuka). Slovci draje aj vsledkom je absencia pravidelli vbankovkch amintoho, e nch sporiacich plciach asi desa percent Slovci sporia nov. Pravidelne kad finannho majetku mesiac spor len tvrtiaalch 55% vbankonesprvne. na naich domcnost. vch vkladoch. VeuroSlovci sa zaposledzne malo obyvatestvo nch dvadsa rokov v obeive len nieo nauili vea. Pracova vye troch avbankch asi 33% percent aktv. Podstatne viac s potami a internetom, rozprva investovalo do podielovch fondov cudzmi jazykmi i presadi sa v zahrani. Finann zrunosti s vak aivotnch poistiek. o si mme myslie o rozdie- zatia u ns popolukou. Troku by loch v truktre aktv? Nezvyajne mal pomc aj tt. Naprklad progravek podiel obeiva na finannch mami finannho vzdelvania pre tie aktvach Slovensku vea napoved skupiny dospelch, ktor to najviac o rozsahu iernej ekonomiky a/alebo potrebuj. sporen dopanuchy. Aukladanie peVladimr Bal
n truktra finannch aktv Slovkov aveurozne
truktra aktv Eurozna Slovensko 2011-Q4 Obeivo avklady spolu, vtom: 36,1 obeivo 3,3 vklady 32,8 Cenn papiere okrem akci 7,5 very/piky 0,4 Akcie aostatn podiely spolu, vtom: 21,4 akcie okrem akci podielovch fondov 14,8 akcie podielovch fondov 5,7 podielov listy podielovch fondov peanho trhu 0,9 Poistno-technick rezervy vrtane dchodkovch fondov 31,3 Ostatn pohadvky 3,3 Finann aktva spolu 100,0 Finann aktva EUR naobyvatea 56841


Kam dvame

peniaze?
tatistick rad pravidelne sleduje prjmy avdavky slovenskch domcnost vrtane domcnost dchodcov. Vybran domcnosti za miernu odmenu pravidelne zapisuj svoje prjmy aj vdavky na ely tatistickho sledovania. o sa z takejto tatistiky dozvedme? Priemern domcnos slovenskho dchodcu mala vroku 2011 ist mesan prjem najednho lena 382 eur. To bolo viac ako priemern dchodok, ale ten nebol jedinm zdrojom prjmu (graf 1). Hlavnm zdrojom prjmu je ttny dchodok asocilne dvky (83 %) plus pokraujca prca (13 %). Slovensk dchodcovia robia, lebo musia. Prjmy zspor akapitlu s vemi mal. Slovensk dchodcovia min vye polovicu dchodku na tie najnutnejie veci. Aete 11% usporia (graf 2). o keby prili zl asy? Vrme sa vak k prjmom. Len 3 % prjmu dchodcov maj charakter vnosov z finannch investci.
zhradka 1% poistky, rok 3%

Odchod dodchodku je vivote vekm zlomom. lovek m zrazu omnoho viac asu aomnoho menej peaz. Zoho ije domcnos priemernho slovenskho dchodcu anao dva peniaze?
VJaponsku je to vye 33%. Preo ten obrovsk rozdiel? Ako prv sa ponka samozrejm odpove, e Japonci (a tie Nemci, Angliania i Franc-

2011-Q4 64,8 9,9 54,9 2,0 0,4 5,9 0,3 4,9 0,7 21,0 5,9 100,0 8474

(Zdroj: NBS aECB: tatistika tvrronch finannch tov)

n Graf 1: truktra prjmov slovenskch

domcnost dchodcov vroku 2011

n Graf 2: truktra vdavkov slovenskch

domcnost dchodcov vroku 2011

prca 13%

potraviny 23%

bvanie a drba 28%

sporenie 11%
starobn dchodky a dvky 83%

ostatn 29%

zdra vie 4 rek % re cia 5%

(Zdroj: SR, tatistika rodinnch tov)

(Zdroj: SR, tatistika rodinnch tov)

Financie vpohode

15

very

Ochota ma peniaze
tatistiky a prieskumy ukazuj, e aj ke vianoce prichdzaj kad rok, slovci s ich prchodom akoby prekvapen dareky kupuj na posledn chvu a nemaj na ne pripraven peniaze. tento nedostatok rieia decembrovmi nkupmi a pikami.

vrchol na konci roka

po VY trieZVen Zo sViatonho oiau sa spotreba rapdne Zniuje

n porovnanie najastejie vyuvanch piiek

Kreditnkarta Kontokorent(preerpaniebenhotu) Spotrebiteskver Rchlapika rokov sadzba 9,90-26,28%rone od8,5do20%rone od9,9%do20%rone rpMn* od7,5%do13000% splatnos bezronobdobie40-60dn,maximlnesasplca33mesiacov niejeuren 1-10rokov odtdovpomesiace

*RPMN=ronpercentulnamierankladov.Okremrokovejsadzbyobsahujeajvetkypoplatkyspojensverom. Bankypriverochtandardneuvdzajibanajniiurokovsadzbu.Naprkladprispotrebiteskchverochjepriemertrhupribline15%rone.

16

Financie vpohode

very

voj nho nkupnho sprvania m vposlednch rokoch rovnak priebeh (graf 1). Vjanuri Slovci snkupmi iba zanaj, do mja sa manie postupne zvyuje a od mja do novembra ostva napribline rovnakej rovni. Prudk zvenie spotreby vidie v decembri. Dvody s nasledujce: v januri si udia uvedomia, e Vianoce nie s po cel rok a zan sa uskromova, resp. budova si pvodn vku finannej rezervy. T, ktor si vzali ver, ho zan splca a pre spltky im neostvaj von peniaze v takej vke ako predtm. V priebehu prvch mesiacov v roku si dobuduj finann rezervu aodmja nasleduje prirodzen spotreba. Koncom roka si udia chc dopria a maj viac. Zven koncoron spotreba nie je iba ouoch. Doistej miery sa pod vvoj podpisuj aj podnikatelia, ktor

n Graf 1: Trby vmaloobchode vporovnan sdverou spotrebiteov

20 1600 1100 600 XII.99 XII.00 XII.01 XII.02 XII.03 XII.04 XII.05 XII.06


Trby v maloobchode (mil. eur) Dvera spotrebiteov (prav os)

0 -20 -40 -60 XII.07 XII.08 XII.09 XII.10 XII.11 XII.12

(Zdroj: VB banka)

i opravy auta alebo zadoven si vybavenia do domcnosti spomenulo 18 % optanch. Rekontrukcie tak poda toho Slovci robia a ponaetren si peaz, nkupy darekov robia neplnovane poda potreby. Poda prieskumu spolonosti Deloitte Slovci chc tento rok na vianon nkupy min 522 eur, o je sce o 69 eur menej, ako je priemer

ostva priemernej rodine pozaplaten nutnch nkladov naivot 1350 eur. ...vak zaplatme neskr V ostatnch troch rokoch bol objem novch spotrebnch verov vnovembri a decembri zhruba o ptinu vy ako vpriemernom mesiaci zvyku roka. Ojedinel bol koniec roka 2008, ke vdsledku zaiatku finannej krzy banky obmedzili poskytovanie verov, atm, ktor ich zskali, natovali krzov rokov sadzby. Celkovo objem verov poskytnutch obyvateom postupne stpa abankov analytici radi upozoruj, e veurpskych krajinch je zadlenie obyvatestva vyie ako uns. Zvenmu zujmu

n Graf 2: Vvoj objemu novch spotrebnch verov (mil. eur)

140 120 100 80 60 40 20 I.06 III.06 V.06 VII.06 IX.06 XI.06 I.07 III.07 V.07 VII.07 IX.07 XI.07 I.08 III.08 V.08 VII.08 IX.08 XI.08 I.09 III.09 V.09 VII.09 IX.09 XI.09 I.10 III.10 V.10 VII.10 IX.10 XI.10 I.11 III.11 V.11 VII.11 IX.11 XI.11 I.12 III.12 V.12 VII.12 IX.12 0

ofinann injekcie dorodinnho rozpotu sa prispsobuj aj intitcie so svojimi verovmi produktmi. Zvyuj atraktivitu piiek a lovek pri pohade na potencilny darek ako odol. Pri pike naspotrebn tovar je preto dobr zvi si niekoko faktorov: - Oak typ piky ide (so zabezpeenm alebo bez neho). - Ak je cena za piku (nielen rok, ale vetky poplatky a aj tie sankn). - Ak je vka spltky (i zhltne podstatn, alebo zanedbaten as prjmu domcnosti pozaplaten nevyhnutnch vdavkov).
Pavel kriniar

(Zdroj: VB banka)

si chc zni zklad dane anakupuj naprklad vpotov techniku. Avak na rozdiel od obdobia do roku 2008 posledn roky ostva spotreba kadorone na tch istch slach. Dvodom rastu spotreby vrokoch 1999 a 2008 bol nielen ekonomick rast, ale aj inflcia, kee graf pozostva z nominlnych cien. Udriavanie vdavkov obyvatestva v poslednch tyroch rokoch na takmer identickej rovni zase svis okrem finannej krzy aj s oakvaniami do budcnosti. Spotrebitelia oraz menej dveruj ekonomike, o brzd ich spotrebn sprvanie, a zvyuje sa nezamestnanos, o zase limituje prjmy domcnost a ochotu ma. Obdobie Vianoc bolo doteraz napriek tomu vdy opakom celho roku. i to bude tak aj tento rok, uke budcoron tatistika. Vsledky prieskumov vak hovoria, e 62 % respondentov neplnuje min viac ako pred rokom. No nedoprajme si... Dkaz, e Slovci chc poas sviatkov i nad svoje pomery, ponka vsledok prieskumu 2Muse uskutonen pre VB banku. Najviac respondentov naotzku, kedy najviac pociuj nedostatok peaz poas roka, spontnne odpovedalo, e poas sviatkov vroku asviatkov i oslv prbuznch (52 %). Naopak, spontnne si na nedostatok peaz pri rekontrukcii bvania, kpy

Eurpy, no o37 eur viac ako plnuj min Nemci. Nadareky ide ztejto sumy vina 312 eur v prpade Eurpana a 314 eur v prpade Slovka (283 eur poda prieskumu 2Muse). Kad desiaty Slovk je pritom pre dareky ochotn sa zadli. Pri plnoch min 522 eur sa tomu ani ned udova. Priemern mzda Slovka bola v prvom polroku 2012 narovni 781 eur, km vNemecku

Porovnanie piiek
Kreditn karta ak sa dlh splat naprklad do55 dn (poda podmienok tej-ktorej banky), je to pika zadarmo. Ak sa to nestihne, vka roku je od15% rone znesplatenej sumy adlh sa splca aspo 3% mesane zvky dlhu. Vydanie kreditnej karty nebva napokanie aje spoplatnen (od0 do240 eur). Kontokorent je sasou benho tu, apreto je vdy kdispozcii, banka stanovuje limit erpania (napr. 2000 eur). Splati sa d kedykovek, nie s uren vky spltok. rokov sadzba sa pohybuje okolo rovne 20% rone. Spotrebn ver je potrebn vyplni iados aaka naschvlenie (niekedy napokanie alebo do24 hodn). Splca sa poda stanovenho spltkovho plnu, dka splcania me by a 10 rokov (m dlhia splatnos, tm niia spltka). rokov sadzba sa zana pri 8% rone, no napecifick ely (okn, auto, zariadenie bytu novomanelov...) s poskytovan very so sadzbou od5% rone. Predasn splatenie je mon naraz iniekokmi mimoriadnymi spltkami (poplatok 1% zdlnej sumy, resp. 0,5%, ak je dokonca splatnosti menej ako rok). Rchla pika peniaze prinesie a dodomcnosti zstupca spolonosti. Poiiavaj sa aj sumy do100 eur. Splca sa vtdennch a mesanch intervaloch. rokov sadzby sa neuvdzaj, ron percentulna miera nkladov (RPMN) sa pohybuje vdesiatkach a tiscoch percent. Monosti predasnho splatenia s obmedzen.

Financie vpohode

17

Finann sprostredkovanie Finann spros tredko Vanie had anie odpo Ved na mnos t V o o tZok

stoj to len

Mladrodinasachce osamostatniakpisibyt. Akvkuhypotekrneho veruzobra?Akonastavi assplcania?Akas fi xciezvoli?Akmaj monostiprierpan benefi tovaprspevkovpri hypotekrnomvere?Kto odpovienatietootzky? Finannsprostredkovate. Jetoprveon,ktoklienta usmerujeasprevdzaod prvhokontaktusfi nannm trhomcezpodpiszmluvya pokomunikciusfi nannmi intitciami.

Je vemi ak zorientova sa v mnostve produktov a sluieb, ktor na naom zem poskytuj rzne finann intitcie. ve potajme: 29 bnk (kad m ben ty, termnovan vklady a vkladn kniky v rznej splatnosti, niekoko typov spotrebnch verov, hypotekrnych verov, nejak garantovan vklad), 22 poisovn (rzne typy ivotnch a neivotnch poisten), 456 podielovch fondov, 3 stavebn sporitene (spoetnmi spsobmi sporenia), 4 doplnkov dchodkov spolonosti (spolu 15 doplnkovch dchodkovch fondov) a6 dchodkovch sprvcovskch spolonost (24 dchodkovch fondov). To nie je vetko. ete s tu lzingov spolonosti, rchle piky, obchodnci s cennmi papiermi, spltkov predaj... vyzna sa v takej poetnej spleti finannch produktov d skutone zabra. Tak irok vber loveka zneist ahad niekoho, kto by mu pomohol - finannho sprostredkovatea. Finann sprostredkovatelia hlavnou vhodou pre klienta pri vyuvan sluieb finannho sprostredkovatea je skutonos, e ho to nestoj o ni viac, ako keby si rovnak produkty zadovil sm. Spoluprca s nm pozostva zo tyroch zkladnch krokov kontakt, analza, poradenstvo, servis. kontaktovanie vpraxi sa astejie stretneme sprpadom, e sprostredkovate kontaktuje klienta ne opane. Je to predovetkm preto, lebo finann problmy nebolia tak ako zdravotn. navye, mnoh udia ani nevedia, e s finanne chor (teda, e si vyberaj alebo vlastnia pre nich nevhodn alebo nevhodne nastaven finann produkt). porokoch to sce niektor zistia, no vtedy je u neskoro plaka nad rozliatym mliekom.

as
Sprostredkovate oslovuje potencilnych klientov predovetkm na zklade odporan odjeho spokojnch klientov. prve spokojnos sjeho poskytovanmi slubami je motorom najeho al rozvoj. Systm odporan m svoje vhody aj pre klienta. Kee vinou ide oposkytnutie kontaktu na blzku osobu, klient si me sptne overi spokojnos so slubami sprostredkovatea usvojho znmeho. akto by nedal naradu dobrho znmeho? analza nikomu by sa asi nepilo, keby priiel klekrovi, on by mu

hne vo dverch podal recept na acylpyrn a zrove by volal alieho pacienta. pacient prde predsa k lekrovi na to, aby mu na zklade prezretia, vypoutia a preetrenia uril diagnzu a navrhol monosti lieenia. To ist funguje aj pri finannom sprostredkovateovi. pri roben finannej analzy sa klient mus sprostredkovateovi otvori ozrejmi mu jeho sasn finann situciu, vymenova finann produkty, ktor u vlastn, vysvetli dvody ich zakpenia, ale aj pribli plny doblzkej i alekej budcnosti (ktor sa ako-tak tkaj sfry peaz).

18

Financie vpohode

Finann sprostredkovanie
Konkrtne me s oplny voblasti finannho zabezpeenia seba iblzkych (pre prpad neplnovanch udalost, ako s pokazen spotrebie vdomcnosti alebo zdravotn problmy), plny tkajce sa bvania (zakpenie, rekontrukcia), dchodku, ale idovolenky i kpy finanne nronejieho majetku. Prve zisovanie potrieb a cieov klienta je nesmierne dleit pri vobe konkrtnych typov finannch produktov. Je tm sprvnym urenm lieivch ltok nazlepenie zdravotnho stavu. Pri neplnch alebo nepravdivch informcich sa zdravotn stav nielene nemus zlepi, ale sa dokonca me zhorova. Prve preto sa oplat spolupracova sodbornkom. Poradenstvo poskytnutie odbornej pomoci Kodporaniu konkrtnych finannch produktov dochdza nadruhom a treom stretnut sprostredkovatea sklientom. Sprostredkovate prichdza s konkrtnymi rieeniami klientovho problmu aukazuje mu cesty, ako dosiahnu stanoven ciele. Na to, aby mohol zrove zohadni existenciu u uzavretch zmlv aspracova ciele avzie klienta dokonkrtnych produktov, potrebuje as. as na prieskum trhu, prepoty anastavenia konkrtnych siel. To je dvod, preo potrebuje viac ako jedno stretnutie sklientom aby bola ponuka sprostredkovatea it namieru klientovi. Sasou predkladanho nvrhu je aj vysvetlenie konkrtnych produktov, oboznmenie sich vhodami anevhodami. To je pridan hodnota pre klienta, ktor by si pri individulnom nkupe rovnakch produktov sce mohol natudova vetko sm, no stlo by ho to neporovnatene viac asu aitak by mu chbali sksenosti s ich fungovanm. Sprostredkovate ho me upozorni naoptimlne nastavenie naprklad splcania, zadania prevodnho prkazu, ale i vysvetli mal psmen nazmluve. Servis Z pohadu klienta ide o najdleitejiu as spoluprce s finannm sprostredkovateom. Klient sa me na svojho finannho sprostredkovatea vdy obrti s poiadavkou napravu zmluvy, jej zmeny, prpadne s nahlsenm poistnej udalosti i vberom investovanch peaz. Klient si nemus vetko vybavova sm. Monos obrti sa na niekoho, kto sa vyzn vzloitej oblasti, je nanezaplatenie. Aprve toto je vek prnos pre klienta zo vzahu s finannm sprostredkovateom. Nanezaplatenie abez zaplatenia Je dobr pozna niekoho, kto sa vo veci vyzn a na koho sa mono kedykovek obrti? Urite no. Aidelne je, ke to ni nestoj. Finann sprostredkovate je hraden provznym systmom od finannch intitci a klient priamo za jeho sluby neplat. Pridanou hodnotou je, e klient m vetko pod jednou strechou. Teraz u len sta vyui slubu finannho sprostredkovania, ktor klientovi pomha zlepi jeho majetkov situciu afinann stabilitu.
Jaroslav Kasaj a Pavel kriniar

Financie vpohode

19

Najbenejie poistenie ivota

podrobn pohad na kapitloV iVotn poistenie
Podatatistkmaj Slovcivobubeviac ivotnneneivotn poistenie.Svojivotsitak chrniaviacakomajetok. Amajradiajistotu. Aspotaksadhovori opodielekapitlovch ivotnchpoisten.
ni. no nielen seba, ale aj svoje veci. Sta spomen zoskupovanie majiteov lod scieom eliminova nsledky strt namoriach, i rmskych vojakov, ktor pravidelne odvdzali as svojho prdelu dofondu, zktorho sa vyplcali dvky pre zranench a neskr aj pre pozostalch. ilo vak vdy vlune okrytie rizika ak vzniklo, koda sa uhradila. ak vetko prebehlo bez problmov, kad bol spokojn. postupom asu sa kpoisteniu pridalo sporenie, ktor spsobilo, e lovek mohol dosta peniaze aj vtedy, ak sa mu ni nestalo. spojenie dvoch produktov Kapitlov ivotn poistenie je poistenie spojen so sporenm. poistenie sa tka bu prpadu smrti poas trvania zmluvy, alebo doitia sa konca zmluvy. Sporiaca as sa ro pevnm percentom, priom kadorone me poisova pripsa aj vnosy vzniknut zhodnocovanm ich technickch rezerv (ak poisova hospodri tak, e po vyplaten zmluvne dohodnutch vnosov jej ete nieo zostane, tak rozdiel rozdel medzi klientov). v sasnosti poisovne garantuj vynos do 2,5 %. Tento vnos sa v blzkej budcnosti bude vplyvom situcie nafinannch trhoch zniova, no nemal by klesn pod rove 2 % (vypotava sa nazklade vnosu ttnych dlhopisov, ktor ete nie s splaten). Garancia zhodnotenia 2,5 % rone je vporovnan naprklad saktulnymi rokmi na termnovanch vkladoch zaujmav. no treba hne doda, e toto percento sa nezmenilo u odroku 2007. pritom v tom ase boli roky na ronch bankovch vkladoch na rovni 3,7 % a o rok na to, pred prechodom na euro, nad 4 % rone. poisova klientovi garantuje zhodnotenie 2,5 % bez ohadu nato, ak panuje nafinannch trhoch nlada. Udra zhodnotenie na hodnote 2,5 % rone vak nemus by pre poisovu jednoduch. naprklad v Japonsku je problematick dosiahnu konzervatvnym investovanm takto vnos u pomaly dvadsa rokov. v druhej polovici roku 1993 klesli zkladn rokov sadzby pod 2 %, vroku 1995 sa znili pod 1 %. Medzi rokmi 2001 a 2007 boli vemi tesne nad nulou (0,1 %). o by dali Japonci vtch rokoch zato, aby mali aspo tak vnos, ak ponkaj kapitlov ivotn poistky. poisovne teda potrebuj zskan peniaze investova tak, aby im prinali vnos aspo do 2,5 % rone. ak by toti peniaze zhodnotili nim percentnom, rozdiel by museli doplati zvlastnho. nejde teda onjdenie takch investinch nstrojov, ktor mu prinies zaujmav zhodnotenie, ale skr o njdenie takch investci, kde pravdepodobnos nevyplatenia vkladu je vemi nzka. na tento el prijala nrodn banka Slovenska opatrenie, ktorm sa ustanovuj investin limity poisovn. Teda kam a koko mu poisovne investova. Toto opatrenie sce umouje investova do dlhopisov, podielovch fondov, hypotekrnych zlonch listov,

apitlov ivotn poistenie ponka takmer kad poisova na naom trhu. pri siedmich tvor viac ako polovicu ich produkcie, priom traja zo tyroch Slovkov vlastniacich takto typ poistenia s klientmi prve tchto siedmich poisovn. ide teda o asto pouvan produkt, aj ke mono mnoh ani nevedia, e ho maj. o to vlastne kapitlov ivotn poistenie je?

Zaiatky s v alekej minulosti poistenie ako tak m histriu tiscky rokov dlh. udia odnepamti pociovali potrebu sa pred niem chr-

20

Financie vpohode

Profil produktu
suma naprklad 100000 eur aivotn poistka by trvala tridsa rokov, tak v sasnom ponman by tieto peniaze boli pri 2,5-percentnej inflcii ekvivalentom sasnm 47674 eurm. Kpna sila peaz toti vplyvom inflcie kles, a proti nej treba bojova. pri ivotnom poisten sa to d prostrednctvom indexcie (resp. dynamizcia, dynamika...). ide opravideln zvyovanie poistnej sumy o vku inflcie, o zrove znamen, e klient bude plati kad rok o osi viac. vhodou je, e poistn suma bude zohadova aktulne podmienky apoistn suma bude reprezentova relne potreby. Taktie plat, e pri takomto zvyovan poistnej sumy netreba dodatone vypa zdravotn dotaznk (zmena zdravotnho stavu vplyvom zvyovania veku skr khoriemu me zaprini a neuzavretie poistnej zmluvy). ivot prina zmeny na konferencii Slovenskej asocicie poisovn SLaSpo Frum 2012 odznelo, e poistn zmluva vydr v priemere najviac p rokov. Samozrejme, s poisovne, ktor sa mu pochvli podstatne dlhou perzistenciou zmlv. pre klienta vak zmena poistnej zmluvy nain znamen zaa odznova teda najprv splati poplatky zauzavretie zmluvy aa potom zaa tvori rezervn as v poisten. preto je dleit venova vberu zmluvy nleit pozornos aete viu pozornos venova nastaveniu poistnch sm avobe rizk napoistenie. Flexibilita vpoisten, teda monos meni poistn sumy a voli si rozsah poistnch rizk, je pre klienta nesmierne dleit. Zmeny vivote, ako je manelstvo, hypotka i narodenie det, spsobuj potrebu pravy poistky. Jednm extrmom je ponechanie poistenia v pvodnom stave (teda nedostatonom), druhm extrmom je zruenie starej a uzavretie novej zmluvy. tvorba ceny poistenia pravideln poistn je zloen zviacerch ast. Zklad tvor as rizikovho poistenia a as sporenia. pri cenotvorbe rizikovho poistenia sa vychdza z faktorov ovplyvujcich pravdepodobnos mrtia. K tmto faktorom patr vek, v ktorom poisten vstupuje do poistenia, dka trvania zmluvy (pri starch zmluvch aj pohlavie), zdravotn stav, spsob ivota apod. Sporiaca as postupom asu zvyuje svoj podiel na mesanej platbe, pretoe v poiatonom obdob sa prve z nej uhrdzaj nklady nauzavretie zmluvy. Tretiu as poistenia tvoria rzne pripoistenia, ktor klient me vo vine prpadov zadva i rui bez zsadnch zmien vzmluve. Tto as poistky je nesporiv a vka platby nezvis odzdravotnho stavu aveku klienta.
(P)

pripoisTenia
kapitlov ivotn poistenie nemus obsahova vlune riziko smrti alebo doitia. V rmci neho sa d pripoisti rad alch rizk. medzi najastejie sa vyskytujce mono zaradi: razov PriPoiStenie smr nsledkom razu (autonehoda, pracovn raz, portov raz...). trval nsledky razu (s progresiou alebo bez nej) ak poisten utrp raz, ktor m trval nsledky (napr. nehybnos alebo obmedzen hybnos konatiny), poisova mu vyplat poistn plnenie vyjadren ako percento v zvislosti od konkrtneho trvalho nsledku. Progresia znamen, e so zvyujcim sa percentom zdravotnho pokodenia sa nsobne zvyuje aj poistn suma, z ktorej sa vypotava poistn plnenie. hoSPitalizcia i u nsledkom razu, a/alebo choroby je klientovi vyplaten denn dvka za poet dn (resp. noc) za pobyt v nemocnici. denn odkodn za aS nevYhnutnho lieenia v prpade razu, ktor vyaduje lieenie, klient dostva od poisovne denn dvku, a to aj sptne od prvho da lieenia. Poisovne sa lia v potrebnej lehote lieenia (5, 14, 15, 21, 22 dn...). Lieenie razu automaticky neznamen prceneschopnos. kritick chorobY (civilizan choroby) ide o pecifick ochorenia (diagnzy), ktorch zoznam m klient monos vidie aj pred podpisom zmluvy. Pri tomto pripoisten plat, e poisova nevyplat poistn sumu, ak sa vyskytne poistn udalos do niekokch mesiacov (v zvislosti od poisovne, napr. 6 mesiacov). Ide o tzv. akaciu lehotu. V prpade, e by bolo poistenmu diagnostikovan ochorenie v tomto ase, poisova mu vrti zaplaten poistn. oSlobodenia od Platenia PoiStnho v prpade trvalej invalidity poisova preber povinnos plati poistn a do konca trvania zmluvy. chirurGick zkrok akkovek zkrok na operanom stole znamen vyplatenie poistenmu bu celej alebo percentulnej asti z poistnej sumy. Pn nhrada stratenho prjmu v dsledku prceneschopnosti. Obmedzuje sa minimlnym potom dn na PN.

vkladovch listov, nehnutenost, ale i poskytova poistenm piky, no kad ztchto investinch nstrojov m limitovan podiel. neme sa tak sta, e by vetky peniaze smerovali donehnutenost alebo iba dopodielovch fondov. opatrenie nBS teda prikazuje poisovniam, aby nkupom viacerch investinch nstrojov zniovali riziko. istota je brzda prve garancia zhodnotenia vak rob z tohto produktu napriek tomu, e sa uzatvra neraz nadesiatky rokov, vemi konzervatvny investin nstroj. Bolo by vak dobr, aby si klient vas uvedomil dosah konzervatvnej stratgie na dlhodob investin horizont. primrnym dosahom je znen kpna sila peaz. 100 000 eur o 30 rokov ivotn poistenie sa uzatvra na urit sumu. nastavenie konkrtnych poistnch sm je predmetom hlbej analzy potrieb asitucie klienta. ak by bola zkladn poistn

Financie vpohode

21

Zaujmavosti

Na kad de? Len

to nie!
Ferrari 250 Gto (1963)
cena 15 400 000 Predannaaukciivroku2010.Zatia najcennejieFerrarispomedzivetkch produknchutvyrobenchvMaranelle

Predstavte si, e si kpite auto a budete sa ho b o i len ukza pred vchodom do gare. e vm to nehroz? Ale no, ve sa len prizrite bliie.

Mercedes 540k (1936)

cena 9 300 000

22

Financie vpohode

Zaujmavosti
n hviezdy auknch sien
AstonMartinDB4GT Talbot-LagoT23TeardropCoupe(1938) ASTONMARTINDB3Spretek.pecil(1955) Horch853ASpecialRoadster(1939) FERRARI410SBERLINETTA(1955) Ferrari250GTSWBCaliforniaSpyder(1962) BUGATTIROYALEBERLIN(1931) FordGT40Gulf/Mirage(1968) Mercedes540K(1936) BUGATTIROYALEKELLNERCOUPE(1931) FERRARI250TESTAROSSA(1957) Ferrari250GTO(1963) BugattiType57cAtlantic(1936) 1620000 2100000 2920000 4103000 6550000 6800000 7063000 8730000 9300000 11830000 13008000 15400000 34700000
(Zdroj: autor)

Bugatti type 57c atlantic (1936)

cena 34 700 000 Jednoztrochvozidielnasvete.

priznvame, tu nejde oben aut, no skr oinvestcie. Modely, ktor sa astejie vez nakorbe kamina zaukcie naaukciu azarbaj svojim majiteom miliny. Trocha zvelien, no vea kilometrov pobench cestch nenajazdia. alebo si viete predstavi, e by ste pouvali nacestu poSlovensku auto zatakmer 35 milinov eur? e by ste ho parkovali v podzemnch garach pod nkupnmi centrami alebo sa s nm driapali na nejak obrubnk? Tieto aut si zaslia vlastn ochranku. Tento rok sa vUSa konala vznamn aukcia, kde sa objavilo vea ut, preto sme sa bliie pozreli nato, ako sa teraz pohybuj ceny investinch kskov. najdrahie sa tam sce neukzali, no ani tento rok sa automobily nedali zahanbi. Top zarok 2012 dosiahol Ford GT40 Gulf/Mirage, ktor sekundoval pri nakrcan legendrneho filmu Le Mans so Stevom McQueenom, vrazne potiahol hore svoju hodnotu aj horch 853 apatriaci rodine cassiniovcov. na ele stle stoj Bugatti 57c, no povrva sa, e japonsk (neznmy) majite vozidla Bugatti Royale Kellner by mohol svoj ksok posun doaukcie. predpoklady s, e by prve tento jedinen automobil mohol tromfn svojho skmeovca alicitovanm sa prehupn vysoko nad 35 milinov eur.
iJa SavoJ
FOTO ARCHV

Ford Gt40 Gulf/Mirage (1968)

cena 7 730 000 Autobolopouvanprinatanlegendrneho filmuLeManssoStevomMcQueenom

Financie vpohode

23

Prehad trhov

Voby v USA, Sandy a pokraujca neistota v Eurpe

VVoj Finannch trhoV Za uplYnul obdobie
Vnovembriakaliinvestorinadefi nitvnerozuzlenievsledkov prezidentskchvoliebvUSA.Prvotneufriuzvsledkovvystriedalrchly niekokodovpoklesakciovchtrhov.Napriekmnohmalmneistotm, akohuriknSandy,odovzdaniemocivneipokraujcaeurpskagrcka sga,sainvestorivrtilinaakciovtrhy,ktorchcenyvzrstli.
urikn Sandy, ktor sa prehnal asou USa spsobil znan materilne kody a zatvorenie burzy new York Stock exchange (nYSe). americk burza bola zatvoren na niekoko dn, o bol najdlh vpadok obchodovania na burze z dvodu prrodnej katastrofy od roku 1888. K podobnmu prerueniu obchodovania natyri dni prilo vdsledku teroristickch tokov z 11. septembra 2011. predtm spsobili sedemdov prestvku vobchodovan bankov przdniny zaprezidenta Franklina d. Roosevelta. hurikn ovplyvnil aj niekoko ekonomickch dajov, apreto investori mnoh znich museli ignorova. berieme do vahy ekonomick vzvy, ktor hbu aktulne globlnym svetom. no je vemi pravdepodobn, e ekonomick rast za posledn kvartl bude slab. vyhliadky pre americk ekonomiku sa vskutonosti nezlepia, km sa nenjde rieenie pre tzv. fiklny tes (fiscal cli - kombincia vraznch krtov vo vdavkoch azvenia dan, ktor zan plati zaiatkom roka 2013). celkovo mono poveda, e rokovania v svislosti s fiscal cli , rovnako ako aj nov zvenie stropu dlhu nazaiatku budceho roka, bud zvisie odkompromisu. Zd sa, e finann trhy vsasnosti veria vrchlu dohodu avyrieenie fiklneho tesu. Zdhavejie rokovania by preto mohli vies skr k negatvnemu vplyvu naakciov trhy. politici pravdepodobne posun fiklne problmy do budcnosti, o je sce lepie, ako keby sa ni neurobilo, no nevyriei to dlhodob fiklne problmy USa, ktorm bude eli krajina naalej. vsasnosti el krajina viac ako 11-bilinovmu istmu vldnemu dlhu, ktor sa zdvojnsobil zaposledn tyri roky, km americk ministerstvo financi odhaduje, e USa zaznamenaj u tvrt zasebou idci deficit vy ako 1 bilinov USd zafiklny rok koniaci sa 30. septembra. svoje problmy riei aj eurpa Snaha politikov vposlednom obdob priniesla ndej na urit stabilizciu dlhovej krzy eurozny. oznmenie ecB, e bude kupova neobmedzen mnostvo ttnych dlhopisov so splatnosou jeden a tri roky zapredpokladu, e vldy tchto krajn bud dodriava prsne podmienky, povauj mnoh za kpenie asu pri rieen problmov eurpy. v eurpskom projekte boli dosiahnut aj alie vazstv. nemeck stavn sd poehnal eurpsky mechanizmus stability (eSM), trval zchrann fond eurpy. panielskej agrckej vlde sa podarilo presadi alie rozpo-

usa bojuj o al rast ekonomick rast zatret kvartl vUSa dosiahol 2,7 %, o mono povaova za dobr slo, ak zo-

n daje o dchodkovch fondoch k 23.11.2012

Dchodkov fond
Konzervatvne dchodkov fondy Solid (Aegon, d. s. s.) Garant (Allianz - Slovensk d. s. s.) Konzervatvny (AXA, d. s. s.) Stabilita (DSS Potovej banky) Tradcia (ING, d. s. s.) Klasik (VB Generali, d. s. s.) Ven aritmetick priemer Vyven dchodkov fondy Balans (Aegon, d. s. s.) Optimal (Allianz - Slovensk d. s. s.) Vyven (AXA, d. s. s.) Benefit (DSS Potovej banky) Harmnia (ING, d. s. s.) Stabil (VB Generali, d. s. s.) Ven aritmetick priemer Rastov dchodkov fondy Vital (Aegon, d. s. s.) Progres (Allianz - Slovensk d. s. s.) Rastov (AXA, d. s. s.) Prosperita (DSS Potovej banky) Dynamika (ING, d. s. s.) Profit (VB Generali, d. s. s.) Ven aritmetick priemer

Hodnota dchodkovej jednotky

0,041112 0,039964 0,039824 0,040788 0,040651 0,041013

ist hodnota majetku (NAV)

743 78 190 216 51 61 145 1 435 117 515 306 74 168 253 3 253 353 1 045 911 175 365 401 913 577 947 017 176 829 364 901 427 495 524 128 624 701 198 764 616 766 323 657 069 906 981 728 737 807 291 362 308 871 035 124 220 375 683 241 761 353 056 792 916 364

Podiel v skupine fondov

13,69% 10,56% 25,67% 29,04% 6,88% 8,31% 19,54% 26,43% 8,18% 35,90% 21,35% 5,16% 11,74% 17,67% 59,88% 10,87% 32,14% 28,03% 5,39% 11,24% 12,33%

Vkonnos dchodkovch fondov 1 mesiac 1 rok

0,00% -0,01% 0,00% -0,01% 0,00% 0,02% -0,0002% -0,03% 0,07% 0,01% 0,08% -0,07% 0,01% 0,0214% -0,03% 0,26% 0,02% 0,09% -0,04% 0,02% 0,0750% 1,17% 0,75% 0,70% 1,50% 0,98% 1,73% 1,0448% 1,07% 1,33% 0,66% 2,41% 1,68% 1,88% 1,3178% 0,99% 1,56% 0,71% 2,35% 1,71% 1,90% 1,3866%

0,037436 0,037533 0,036966 0,036947 0,037259 0,038347

0,035737 0,036938 0,036380 0,036441 0,036462 0,037674

Zdroj: Asocicia dchodkovch sprvcovskch spolonost (www.adss.sk)

n daje o doplnkovch dchodkovch fondoch k 23.11.2012

Spolonos
d d.s. AXA DDS Tatra banky prspevkov fondy Prspevkov Globlny akciov Konzervatvny prspevkov Rastov prspevkov Vyven prspevkov Zaisten prspevkov 2017 Konzervatvny prspevkov Rastov prspevkov Vyven prspevkov Prspevkov Akciov prspevkov vplatn fondy Vplatn Dchodkov vplatn Dchodkov vplatn Vplatn

Aktulna hodnota dchodkovej jednotky

0,036819 0,035790 0,035538 0,032892 0,036038 0,035800 0,037223 0,035420 0,033791 0,038875 0,034789 0,000000 0,032738 0,035976 0,037367

ist hodnota majetku (NAV)

663 010 283 423 515 288 041 160 412 379 382 647 678 656 638 092 399 138 248 510 509 872 553 845 v. aritm. priemer 29 326 028 0 506 498 16 487 028 12 332 502 v. aritm. priemer 1 218 147 13 7 54 302 14 59 14 391 213

Zhodnotenie majetku v doplnkovom dchodkovom fonde 1 mesiac 1 rok 3 roky (p.a.)

0,40% 0,49% 0,38% -0,20% 0,38% 0,85% 0,10% 2,71% 0,60% 0,46% 0,71% 0,46% 0,00% 0,02% 0,09% 0,22% 0,15% 6,48% 6,13% 3,96% 5,49% 5,38% 11,15% 2,91% 17,57% 7,31% 10,39% N/A 7,11% 0,00% 0,50% 1,28% 5,25% 2,94% 2,42% 1,60% 2,17% 2,36% 1,86% 5,54% 1,56% 2,12% 0,45% 3,44% N/A 1,45% 0,00% 0,47% 0,66% 2,35% 0,65%

ING Tatry - Sympatia Stabilita d d.s. AXA DDS Tatra banky ING Tatry - Sympatia Stabilita

1) - N/A - daje nie s k dispozcii

Zdroj: Asocicia dchodkovch sprvcovskch spolonost (www.adss.sk)

24

Financie vpohode

Prehad trhov
tov spory napriek silnm masvnym verejnm protestom. Vbudcnosti by kzlepeniu nlady mohla pomc bankov nia vrtane vytvorenia jednotnho bankovho dohadu eurozny zaiatkom budceho roka. silie o vyrieenie hlboko zakorenench problmov eurozny je vydan na milos politikov. Politick situcia je mono najviac problematick v panielsku, kde regionlna vlda v Katalnsku vyzvala na voby, ktor s predzvesou referenda onezvislosti. Aj vostatnch krajinch mono pozorova, e sporn programy politikov priviedli ako skanch obyvateov k zlomovmu bodu. udov protesty vPortugalsku printili vldu, aby vzala sp niektor reformn kroky voblasti socilneho zabezpeenia. Grcko sa poposlednom kole spornch opatren stalo dejiskom alieho generlneho trajku. Koniec roka Ekonomick, ale aj politick vvoj spolu suzatvranm pozci koncom roka me prinies natrh volatilitu. Prebiehajca diskusia ofiklnom tese v USA a rokovania o pike pre Grcko s najvznamnejmi tmami, ktor mu vplva na ceny aktv. V neposlednom rade s to hlavne ekonomick daje, ktor daj investorom informcie ostave globlnej aj loklnych ekonomk abud meni rozhodnutia investorov pri vbere typu aktv dosvojich portfli.
Gabriel Hinzeller

n Priemern mesan vnos jednotlivch skupn fondov k21.9.2012

n EUR/USD

Eurov pean EUR Priemer 0,13% Dolrov pean Priemer Eurov dlhopisov Priemer Dolrov dlhopisov Priemer Akciov fondy - Emerging zia Priemer Akciov fondy - Global Emerging markets Priemer Akciov fondy - Latinsk Amerika Priemer Akciov fondy - vchodn Eurpa Priemer Akciov fondy - rozvinut Eurpa Priemer Akciov fondy - severn Amerika Priemer


1,34 1,31 1,28 1,25 1,22

3110. 3011. 315. 306. 317. 318. 309.

USD 0,09% EUR 0,49% USD 0,02% USD 0,79% USD 0,12% USD -2,00% EUR -0,30% EUR 0,60% USD -0,80%
(Zdroj: autor poda SASS)

1,19

n EUR/CZK

26,00 25,60 25,20 24,80 24,40

3110.
2510.
511.

n EURIBOR
2 1,6 1,2 0,8 0,4 0 256. 257. 258. 259. 2511.
3110.
3110.

1mesiac 3mesiace 6mesiacov 12mesiacov

n Devzov kurzy
Krajiny Meny Kurz k 30. 11. 2012
107,13 0,8119 1,3036 82,19 1,6056 1,2468 25,238 1,2909 281,75 4,1142 1,2044 8,6435 7,3695 7,4604 7,5318 2,3206 16,7941 4,5115 40,16 8,0976 1407,38

Zmena za 1 mesiac (%)

-0,69 1,08 0,73 2,57 -0,46 -0,11 0,24 -0,29 0,14 -0,13 -0,22 0,57 -0,24 0,01 0,10 -0,09 -0,99 -0,72 -1,13 0,18 -0,36

Zmena za 6 mes. (%)

-6,51 0,26 5,50 4,90 4,24 -2,09 -1,79 1,36 -6,27 -6,30 0,33 -3,77 -2,17 0,39 -0,29 1,04 -3,88 0,75 -1,05 2,99 -3,60

Zmena za 12 mesiacov (%)

-8,36 -5,36 -3,17 5,72 2,31 -4,66 0,27 -5,73 -7,62 -8,14 -1,88 -4,93 -5,00 0,33 0,42 -5,54 -8,31 3,55 -2,75 -5,53 -8,14

Krov kurzy vybranch svetovch mien JPY/EUR Eurpska menov nia/V. Britnia GBP/EUR Eurpska menov nia/USA EUR/USD Japonsko/USA JPY/USD V. Britnia/USA USD/GBP Eurpska menov nia/Austrlia EUR/AUD Eurpska menov nia/esk republika EUR/CZK Eurpska menov nia/Kanada EUR/CAD Eurpska menov nia/Maarsko EUR/100 HUF Eurpska menov nia/Posko EUR/PLN Eurpska menov nia/vajiarsko EUR/CHF Eurpska menov nia/vdsko EUR/SEK Eurpska menov nia/Nrsko EUR/NOK Eurpska menov nia/Dnsko EUR/DKK Eurpska menov nia/Chorvtsko EUR/HRK Eurpska menov nia/Turecko EUR/TRY Eurpska menov nia/Mexiko EUR/MXN Eurpska menov nia/Rumunsko EUR/RON Eurpska menov nia/Rusko EUR/RUB Eurpska menov nia/na EUR/CNY Eurpska menov nia/Jun Krea EUR/KRW
Eurpska menov nia/Japonsko

n Dow Jones IA

14000 13600 13200 12800 12400

305. 306. 317. 318. 309.

12000

n S&P 500

1500 1440 1380 1320

(Zdroj: NBS)

1260
305. 306. 317. 318. 309.

termnovanch vkladov pri vklade 2000 eur

Banka
SOB banka ING mBank OTP Bank Potov banka Prima banka Privatbanka Slovensk sporitea Tatra banka UniCredit Bank Volksbank Slovensko VB banka Priemern sadzby za trh 

n Vka rokovch sadzieb eurovch

1 tde

1200
1 rok
1,50% 2,90% 2,60% 2,70% 2,50% 2,70% 1,10% 1,00% 2,00% 3,00% 1,20% 2,11%

1 mesiac

Dka lehoty vkladu 3 mesiace 6 mesiacov

0,15% 2,20% 0,30% 1,25% 1,00% 0,70% 0,50% 0,20% 0,50% 0,60% 0,30% 0,70% 1,00% 2,40% 0,80% 2,50% 1,50% 1,10% 0,80% 0,50% 1,00% 1,20% 1,60% 1,31%

2 roky
1,90%

(Zdroj: internetov strnky bnk)

510.

0,05% 0,10% 1,75% 0,10% 0,15% 0,50% 0,50% 0,50% 0,10% 0,00% 0,10% 0,10% - 0,30% 0,05% 0,10% 0,05% 0,25%

n EuroStoxx 50

2800
2,90% 3,30% 2,70% 3,30% 1,40% 1,00% 2,20% 2,40% 1,50% 2,26%

2600 2400 2200

56. 57. 58. 59.

2000

3011.

315.

306.

317.

318.

309.

24,00

Financie vpohode

25

Servis

Knihy
ako zska sebadveru

om k spechu je sprvne vntorn nastavenie. To je podmienkou presvedivho a suvernneho vystupovania. Tto praktick knika s mnohmi prkladmi ponka osveden techniky sebakouovania na zskanie vej sebadvery. itate m monos zisti, z oho pramen nedostatok sebadvery, o

sa s tm d robi, ak je jeho skuton vzah k sebe sammu i k ostatnm. Porad, ako plne rozvin svoje schopnosti a ako na sebe stle pracova, aby si novo nabit sebadveru udral. Mnoh udia by si priali zska viac sebadvery, avak nevedia ako na to. asto obdivuj druhch pre ich ist

a asertvne vystupovanie. K k sebadvere sa vak ukrva vntri loveka, o m svoje vhody i nevhody. Nevhodou je, e treba pracova na tom, ako sa lovek pozer na svet, nachdza odvahu k novm krokom a prijma zmeny. Vhoda je zase v tom, e premenu m kad iba vo svojich rukch.

Autor: Ben cena: Poet strn: Vydavatestvo:

elke nrnberger 6,84 eura (pozave 6,16 eura) 108 Grada

ivotn kouovanie a samokouovanie

Aktvne riadenie ivota a zskanie stleho ivotnho uspokojenia je vsledkom samokouovania. Vaka nemu sa d k vlastnmu ivotu pristupova tvorivejie a podnecova k hadaniu najrznejch variantov ivotnej drhy. Prca a mimopracovn svet s, i to chceme, alebo nie, zko prepojen. Pozitvne zmeny v ivote priaznivo psobia na pracovn vkonnos i lojalitu k firme. Kniha je preto tie vemi cenn tak pre manarov, ako i personalistov.

Objednvka knh
Zvzne si objednvam knihu/knihy ako zska sebadveru, cena po zave 6,16 eura (+ potovn a baln), poet kusov: _____ ivotn kouovanie a samokouovanie, cena po zave 6,85 eura (+ potovn a baln), poet kusov: _____

itatelia de v poho Financi ihy objednat kn u si m

s 10 % u
zavo

Meno a priezvisko: _________________________________________________________ Nzov firmy: _____________________________________________________________ Ulica: __________________________________________________________________ PS: ___________ Mesto: _________________________________________________ Tel. .: _____________________ E-mail: _____________________________________

Autor: Ben cena: Poet strn: Vydavatestvo:

Ji Such apavel nhlovsk 7,61 eura (pozave 6,85 eura) 112 Grada

IO:_________________ DI: __________________ Dtum: ___________________________ Podpis:

objednvky zasielajte naadresu:

Grada Slovakia, spol. sr. o., Moskovsk 29, 81108 Bratislava

Financie
Sprievodca vo svete osobnch nanci
www.financievpohode.sk

/ 2012

v pohode

december ronk I. Nepredajn

Sprievodca vo svete osobnch nanci

Vydavate Akadmia vzdelania OVB, n. o. Kukurin 8 831 03 Bratislava 3 tel.: 02/5824 10-12 info@ovb.sk Manar projektu Ing. Ivo Wilhalm fredaktor Ing. Pavol Poklemba, PhD. Redakn rada RNDr. Ivica Chaaturianov Ing. Vladimr Bal, PhD., DrSc. Ing. Pavol Poklemba, PhD. Ing. Pavel kriniar, PhD. Vizulny koncept a grafick prava: Peter Buek Dtum uzvierky: 30. novembra 2012 Copyright: Akadmia vzdelania OVB, n. o. Na www.ovb.sk njdete pomoc pri rieen finannch otzok.
V asopise boli pouit archvne fotografie a fotografie z databz fotolia, Shutterstock a Digitalvision.

rizikov upozornenie:

OD JANURA SA DCHODKY ZMENIA V OBOCH PILIEROCH

na dchodku
DCHODOK

O o sa oprie
6
DCHODOK

Rozhovor o zmench v druhom dchodkovom pilieri

Koko naetri na doplnkov dchodok 500 eur mesane?

13

SPORENIE AINVESTOVANIE

Z oho ije domcnos priemernho dchodcu

15

Tento asopis je pripravovan vdobrej viere asnajvyou monou odbornosou. Pouit informcie adta vom obsiahnut boli zskan zo zdrojov, ktor sa pokladaj zaspoahliv. Tieto informcie nesm by povaovan zaponuku alebo odporanie nankup, alebo predaj nejakho finannho produktu. Vydavate nezodpoved zaprpadn finann alebo in majetkov ujmy spsoben pouitm informci uverejnench vtomto asopise.

alie slo vyjde vo februri 2013.

Zstupca fredaktora Ing. Pavel kriniar, PhD.

26

Financie vpohode

Finann sprostredkovanie

Spolu to ide ahie

STAVEBN SPORENIE
Rozumieme vaim potrebm, lebo ijeme rovnako ako vy. Vieme, e stavebn sporenie je vhodn uzavrie aj na konci roka. Preto vm ho ponkame s monosou zska ttnu prmiu a do vky 6 6 , 39 , s extra rokovmi bonusmi a do 4 % a ronou dianinou nlepkou zdarma. Vo Wstenrote robme vetko preto, aby bol v domov tak, ako ste si ho vysnvali.

ron dianin nlepka zdarma*

*Vzahuje sa na zmluvy o stavebnom sporen uzavret od 1. 11. 2012 do 31. 12. 2012. Viac informci na www.wuestenrot.sk.
Financie vpohode

27

www.wuestenrot .sk

INFOLINK A : 0800 111 123

21/12/2012

OVB Allnanz Slovensko a. s. ako najvia nanno-sprostredkovatesk spolonos na Slovensku vnma as na rznych projektoch ako vzvu. V naom portfliu sa nachdzaj projekty s celospoloenskm vznamom i projekty zameran na vzdelvanie det v oblasti nannej gramotnosti.

OVB podporuje
Tento rok sme u iesty krt hlavnm partnerom najvznamnejej portovej slvnosti na Slovensku podujatia OVB portovec roka 2012. OVB portovec roka je novinrska anketa Klubu portovch redaktorov Slovenskho syndiktu novinrov. Vsledkom hlasovania je 10 najspenejch jednotlivcov a tri najspenejie kolektvy vo vetkch portovch odvetviach. Galaveer s vyhlsenm vsledkov sae sa uskuton v piatok 21. decembra 2012 v priestoroch SND. Priamy prenos odvysiela televzia Markza v hlavnom vysielacom ase.