Financie

Sprievodca vo svete osobnch nanci

www.financievpohode.sk

/ 2012

v pohode

oktber ronk I. Nepredajn

Unisex v poisten je nutnos

POISTENIE

POISTI SA TERAZ ALEBO POKA NA ZMENY?

Rozhovor o konci rozdeovania klientov poda pohlavia

SPORENIE A INVESTOVANIE

Prv kroky pred zvanm rozhodnutm

12

DCHODOK

Ako sa robia skutone vek peniaze

15

podporuje novinku prmiovho partnera - poisovne

pecilne poistenie pre eny

www.ovb.sk www.evaplus.sk

Z kadej uzatvorenej poistky prispievame sumou 3 EUR na aktivity a program Ligy proti rakovine v prospech onkologickch pacientov.

Plat len do 30.11.2012.

Amslico poisova Alico, a.s., Pribinova 10, 811 09 Bratislava

Financie v pohode

obSaH

06 Rozhovor

12 Sporenie a investovanie

17 very
06
PO NOVOM SI ENY NIEKDE PRIPLATIA, MUI UETRIA A NAOPAK S D. Mackovou o konci rozdeovania klientov poda pohlavia

20 Profil produktu
15
ARO ZLOENHO ROKOVANIA Rozumej Slovci sporeniu na dchodok?

09
UNISEX V POISTEN JE NUTNOS Je vhodn sapoisti teraz alebo poka na zmeny poistiek?

16
PONHA SA SO SPLATENM DLHU?

12
AKO SA PRIPRAVI NA INVESTOVANIE A SPORENIE Prv kroky pred zvanm rozhodnutm

18
FINANN SPROSTREDKOVATELIA POMHAJ S FINANNOU GRAMOTNOSOU Dve tretiny ud vyhadaj pomoc, a ke nastane problm

14
POZOR NA NSTRAHY ON-LINE INVESTOVANIA

20
STAVEBN SPORENIE ttom podporovan etrenie na vlastn bvanie

Financie vpohode

Sprvy

relne u neboHatneMe
Postupn natartovanie rastu finannch aktv po svetovej finannej krze sa minul rok zastavilo. Celosvetov finann aktva v prepotan na obyvatea narstli len o 0,6 %, zatia o v rokoch 2009 a 2010 rstli o viac ako 7,8, respektve 9,7 %. Neistota, nzke rokov sadzby a krza eura zanechali poda tdie Allianz Global Wealth Report stopu na vvoji finannch aktv. Od roku 2000 hrub finann aktva na obyvatea rast v priemere o 3,1 percenta rone, o je identick s mierou rastu inflcie. Inmi slovami: sporitelia nie s schopn celosvetovo dosiahnu relny rast spor u viac ako 11 rokov. V minulom roku zaznamenali domcnosti na Slovensku vek nrast istch finannch aktv na obyvatea o 16,7 %. Slovensk rast istch finannch aktv na obyvatea (priemern ron miera od roku 2000 je -2,6 percenta) je pomerne skuujci, najm v porovnan s priemerom v regine strednej a vchodnej Eurpy (+ 11,6 percenta). Tieto zl vsledky maj korene najm v rapdnom nraste dlhu domcnost.

nIektor MaJ vIac, In o nIeo MeneJ

Sumrny majetok vetkch miliardrov sveta stpol za rok o 14 % na 6,2 bil. USD. Kontatuje to sprva firmy X-Wealth, ktor sa zaober vskumami, hodnotenm aktva a zberom finannch informci. Firma uskutoovala monitoring aktv najbohatch ud planty od 31. jla 2011 do 31. jla 2012. V sprve sa poznamenva, e miliardri boli schopn zvi svoje aktva vaka tomu, e vyuili sluby profesionlnych manarov. Vaka tomu sa vyhli negatvnym dsledkom dlhovej krzy v Eurpe. Za rok poet ud, ktorch majetok prevyuje 1 mld. USD, stpol o 9,4 %. Je ich spolu 2 160. Podnikatelia s menm majetkom v podstate schudobneli. Najvie straty mali podnikatelia s majetkom od 200 do 999 mil. USD. Ich sumrny majetok klesol o 11,4 % a ich mnostvo kleslo o 9,9 %. Firma X-Wealth prepotala, e v sasnosti ije vo svete viac ako 187 000 ud s majetkom viac ako 30 mil. USD. Za rok sa ich sumrna vekos znila o 1,8 %. Najvie straty mali zijsk podnikatelia.

priznala svoju vinu. Vyhlsila, e znan as peaz rozdala svojim priateom a svojim trom bratom, aby si mohli kpi nehnutenosti. Harper bude vo vzen polovicu trestu. Potom sa dostane na zklade pecilnej dohody o spoluprci s vyetrovatemi na slobodu. Dobrovone shlasila spolupracova s vyetrovatemi. Samotn Harper vyhlsila, e si za svoju prcu, o bolo 60 hodn tdenne, a lojalitu k banke zaslila ovea vie peniaze, lebo inde by zarbala tyri razy viac. Bratia Harperovej Simeon, Mattew a Garett, ktor od nej dostali peniaze, boli okovan faktom, e sestra ich zskala spreneverou. Sd nariadil ich nehnutenosti preda a peniaze vrti.

organizci a alch tisc sa me pripoji neskr. Jednm z motvov pouvania miestnej meny je trojpercentn poplatok, ktor sa mus plati pri vmene za britsk libry. T, ktor maj zujem zastni sa od zaiatku na projekte, bud ma monos vymeni si britsk libry na bristolsk libry s ppercentnou zavou. Tieto avy platia, pokia sa do obehu dostane 100 000 bristolskch libier. Prinou zavedenia pecilnej miestnej meny sa stalo to, e mlo obyvateov navtevuje miestne obchody. Na programe miestnej meny sa nezastnia vek obchodn siete.

ukradnut penIaze dala bratoM na bvanIe

Bval vedca oddelenia internetovej bezpenosti britskej banky Lloyds TSB Jessica Harper bola odsden londnskym sdom na p rokov vzenia za finann podvod. Harper vyuila svoje postavenie a v rokoch 2007 a 2011 sa jej podarilo z banky ukradn 2,4 mil. britskch libier (3 mil. eur). Harper

Mesto brIstol uvIedlo do obeHu vlastn Menu

Primtor Bristola Peter Main dal do oficilneho obehu miestnu menu bristolsk libru. Bristol sa stal prvm britskm mestom, ktor sa vybavilo miestnou menou. Kpnou silou sa rovn britskej libre. Mesto vytlailo bankovky v celkovej hodnote 125 000 libier s rznymi menovitmi hodnotami. Na programe vyuitia miestnej meny sa bude podiea 350

dIscover bank z usa zaplat odkodn

Vek americk komern banka Discover Bank shlasila zaplati svojim klientom 200 mil. USD, aby dosiahla mimosdne vyrovnanie s regulanm orgnom Consumer Financial Protection Bureau (CFPB). Odkodn dostane viac ako 3,5 milina klientov. Intitcia zaplat pokutu vo vke 14 mil. USD. Finann organizcia neoprvnene vyberala poplatky za dodaton sluby pri pouvan verovch kariet. Dan sluby sa pouvali najprv

Financie vpohode

Sprvy

zdarma ako forma bonusu. Discover Bank nepotvrdil aani nedementoval obvinenia CFPB. Banka vminulosti informovala otom, e vylenila finann prostriedky nazaplatenie pokuty atie poznamenala, e pristupuje zodpovedne kposkytovaniu sluieb klientom. Discover Bank je sasou finannej skupiny Discover Financial Services aiestym najvm emitentom platobnch kariet vUSA. Karty Discover Card m 50 milinov ud. CSFB vzniklo vroku 2010 ajeho zkladnou lohou je ochrana obanov pred platenm skrytch poplatkov bankm.

Kolektvne piky vo svete

Poda najnovch dajov nastva vo svete rozmach kolektvnych piiek. Kolektvne piky umouj poiiavanie peaz priamo medzi umi bez zapojenia finannch intitci. Deje sa tak prostrednctvom rznych webovch portlov, ktor spjaj ud, ktor si chc poia, stmi, ktor poiiavaj. Takto portly u niekoko rokov spene funguj takmer vkadej krajine zpadnho sveta aaj vsusednch krajinch. Vroku 2011 sa takto vo svete zabezpeili piky vcelkovej hodnote prevyujcej 1 mld. USD avvoj vprvom polroku ukazuje, e tento objem bude vroku 2012 vrazne prekonan. Prvm portlom, ktor vo vekom rozril kolektvne piky, bola vroku 2005 Zopa vo Vekej Britnii. T odsvojho vzniku sprostredkovala piky zaviac ako 200 milinov libier. Pojej enormnom spechu zaali vo svete vznika alie podobne zameran spolonosti. Dnes s kolektvne piky vo svete dverne znme najm vaka spomnanej anglickej Zope, nemeckej Smave, americkmu Prosper aLending clubu. Celosvetovm ldrom je prve Lending club, ktor odsvojho vzniku sprostredkoval piky vcelkovej vke 700 milinov USD. Prednedvnom zahjil svoju innos aj prv takto portl naSlovensku - lt meln.

Nemecko aFranczsko predloia vBruseli spolon nvrh, ako sa maj zdaova obchody sakciami, dlhopismi i finannmi derivtmi.

Manar Intelu bol odsden zainformcie

Bval riadite pre strategick investcie korporcie Intel Radiv Goel bol odsden nadva roky podmienene zaodovzdanie dvernch informci majiteovi hedovho fondu Galleon Radovi Radaratnamovi. Okrem toho dostal ete pokutu 10000 USD asd mu zabavil majetok vhodnote 266000 USD. Informcia otom, e Goel vstane pred sd spolu sniekokmi podnikatemi, je znma odroku 2009. Radaratnam bol vroku 2011 odsden najedens rokov zazneuvanie dvernch informci. Zatia je to najv trest zatrestn in tohto druhu. Vroku 2011 sa dostal dovzenia jeho hlavn komplic Radat Gupta, bval len rady riaditeov vo firmch Goldman Sachs aProcter & Gamble. Vlete tohto roku sd rozhodol, e je vinn vo veci zneuvania dvernch informci pri obchodovan scennmi papiermi. Rozsudok bude znmy voktbri. Nedvno dostal dvojron podmienen trest Anil Kumar zkonzultanej firmy McKinsey apokutu 25000 USD.

Vlda SR chce zkonom zakza vyberanie poplatkov zavklad hotovosti nabankov et. Ktomuto kroku chce kabinet pristpi vprpade, e by banky optovne popol roku zaviedli tieto poplatky. Slovensk banky toti dohodli, e odzaiatku decembra 2012 dokonca mja 2013 nebud vybera poplatky zavklad hotovosti naet.

Vprvom mesiaci vystpilo zoptovne otvorenho druhho piliera takmer 2700 sporiteov. Vstpilo do 1631 sporiteov. Kapitalizan pilier tak poda dt Socilnej poisovne celkovo priiel o1067 ud. Vdruhom pilieri si ku koncu jla sporilo 1,455 milina sporiteov. Vlda oakva odlev a 60000 ud.

nska centrlna banka naliala dobnk peniaze

Nrodn banka ny zaposledn septembrov tde presmerovala nakapitlov trhy 365 milird janov (57,92 mld. USD). Tmto spsobom sa nska centrlna banka sna preds nedostatku finannch prostriedkov natoch komernch bnk avo finannom systme krajiny. nska centrlna banka vnajvej miere pouva nafinancovanie bankovho sektora repo opercie. nske komern banky potrebuj finann prostriedky aj preto, aby zodpovedali medzinrodnm tandardom kapitlovej primeranosti, ktor prijali regulan orgny. Tak ako napumpovala nska centrlna banka dofinannho sektora peniaze, klesal kurz janu oproti americkmu dolru. Okrem toho, e centrlna banka poskytuje finannmu sektoru hotovos, sna sa podpori klesajci kapitlov trh. Koncom septembra index nskeho kapitlovho trhu Shanghai Composite klesol naminimum odroku 2009, teda pod 2000 bodov. Repo opercie s najrozrenejm spsobom financovania bnk centrlnymi bankami. Poas nich banka kupuje dlhov cenn papiere komernch bnk, atie ich poistom ase kupuj. Suma 57 mld. USD je jednou zrekordnch sm, ktor centrlne banky poskytli ako piku komernm bankm. Naprklad Nrodn banka Ruska pouila vtomto roku narepo opercie nieo viac ako 30 mld. USD.

Bank of America zaplat investorom

Bank of America shlasila zaplati investorom 2,43 mld. USD, aby mimosdne dosiahla dohodu sinvestormi, ktor sa ctili pokoden vsvislosti skpou Merrill Lynch. Investori, ktor kpili akcie Bank of America, ju zaalovali vroku 2010 zato, e im neposkytla sprvne informcie azavdzala ich zhadiska finannho stavu kupovanho aaj predvanho aktva. Straty Merill Lynch vo tvrtom tvrroku 2008 dosiahli 15 mld. USD, ale akcionri sa dozvedeli len o1,4 mld. USD. Zacel krzov rok banka dosiahla stratu 27,6 mld. USD. Omimosdnu dohodu sa zaujmala Komisia pre cenn papiere USA (SEC), pretoe Bank of America dostala odttu pomoc 25 mld. USD. Nakpu Merill Lynch minula nielen 50 mld. USD, ale zaplatila bonusy manarom pohltenej banky 5,8 mld. USD. Banka poznamenva, e neuznva svoju vinu zo zavdzania akcionrov, ale je pripraven zaplati kompenzciu, aby sa vyhla neistotm spojenm sdokonenm fzie. Ponuku finannej intitcie akcionrom posdi sd, ktor vynesie konen verdikt nad procesom fzie.

Inpirovan uznesenm nemeckho stavnho sdu oprotistavnosti spoplatnenia verovho tu chce slovensk vlda vyjasni pouvanie tohto poplatku aj uns. Neplnuje zakza vybera tento poplatok, nech vak nasde, aby povedal, i je vslade so slovenskm prvom, alebo nie.

Slovci patria knajmenej lojlnym klientom bnk vstrednej Eurpe. S aj tak, o maj ty najmenej vdvoch rznych bankch. Poda prieskumu svoj et previedlo doinej banky viac ako 50% slovenskch klientov. VR tak spravilo 17% avPosku 12%.

Oslabenie druhho piliera, postupn predlovanie veku odchodu dodchodku ani rast dchodkov nie s poslednmi zmenami vpenzijnom systme. Systm je poda MF SR stle neudraten, o si vyiada alie pravy.

Financie vpohode

Rozhovor

Dana

Mackov

lenka predstavenstva Wstenrot poisovne

Po novom si eny niekde priplatia, mui uetria a naopak

S D ANOU MA CKO V OU O KONCI ROZDE O VANIA KLIENT O V PODA POHLAVIA

Financie vpohode

Rozhovor

ystick dtum 21. 12. 2012. Urit skupiny ud oakvaj koniec sveta. S istotou mono u dnes poveda, e koniec nastane. Po tomto dtume poisovne nebud mc pri urovan vky poistnho zohadova pohlavie poistenho. Ako k tomu dolo a o to sprav s cenami poistiek?
dnes pri rovnako nastavenom poistnom kryt cenovo vhodnejie pre muov, in zase pre eny. z dvodu zkazu diskrimincie na zklade pohlavia sa tak urite bude hba s cenami poistiek. akm spsobom sa bud meni?

niektor poistn produkty s

odhadujeme, ak bude pomer muov a ien v budcnosti. cena bude zohadova aj predpokladan zmenu sprvania klientov. vsledn cena teda nebude narovni ani najvyieho, ani najniieho rizika.

uveden bude vak plati iba

v prvom rade treba poveda, e ceny sa bud meni iba tam, kde sa poistn kalkuluje nazklade pohlavia. naprklad cena razovho poistenia, kde tandardne rozdiel poistnho medzi pohlaviami nie je, ostane bez zmeny. poistn zdraie pre pohlavie, ktor doteraz platilo menej, a naopak. ak doteraz poisova povaovala urit pohlavie zarizikovejie aplatilo viac, bude po decembrovej zmene plati rovnako ako menej rizikov pohlavie. okoko sa zmen cena vak zvis od typu poisovanho rizika. Zmena sadzobnkov sa tka len novch poistnch zmlv. Klienti poisten na u uzatvorench poistnch zmluvch sa nemusia obva zmien. podmienky ich poistnch zmlv zostvaj nezmenen ajvprpade, ak poistn bolo kalkulovan poda pohlavia.

vtedy, ak sa zujem o poistn produkty nezmen. neobvate sa vak, e obe pohlavia zvia zujem prve o tie produkty, za ktor doteraz platili viac, a znia zujem o tie pvodne lacnejie?

Uvedomujeme si, e skladba portflia klientov me by v niektorch produktoch in, ne nami predpokladan. Skuton vvoj budeme preto vyhodnocova a prpadne aj zohadova pri rekalkulcii produktov. nadruhej strane bude nov sadzobnk poistnho jednoduch aprehadnej pre klientov aj pre sprostredkovateov poistenia. vychdzame tie ztoho, e lovek si kupuje poistenie najm ako ochranu pred rizikami, ktor by mohli existenne ohrozi jeho samho alebo jeho najbliie osoby. nepredpokladme preto vrazn zmenu pomeru muov a ien v jednotlivch produktoch. predmetom vah klientov mu by skr poistn sumy - bud sa rozhodova, ak vysok poistn krytie si mu dovoli plati.

nepredpokladme vrazn zmenu pomeru muov aien vjednotlivch produktoch.

v ktorch poistnch produktoch

je ktor pohlavie rizikovejie?

vminulosti sme vnaej poisovni stanovovali poistn poda pohlavia aj v niektorch druhoch neivotnho poistenia. Upustili sme odtoho, ke sa objavili nznaky presadzovania rovnakch cien pre obe pohlavia preto vsasnosti toto kritrium vneivotnom poisten nepouvame. vivotnom poisten je to vprvom rade riziko mrtia. pre eny je v sasnosti lacnejie a pre muov drahie. v dchodkovom poisten je to naopak. pre oba produkty je dvod rozdielnych cien v tom, e eny sa vpriemere dovaj vyieho veku ako mui. v poisten kritickch chorb, prceneschopnosti, invalidity i hospitalizcie, ie v produktoch svisiacich so zdravotnmi rizikami dnes vo veobecnosti plat, e lacnejie si produkt kpia mui, predovetkm t mlad.

na akej rovni bud jednotn

ceny za poistenie? urob sa priemern cena alebo sa vezme vdy t vyia?

vpoty bud zaloen na vench priemeroch doterajch cien, priom vhou bude predpokladan pomer muov a ien. vychdzame z existujcich sksenost, ale zrove
Financie vpohode

Rozhovor

kritrium pohlavia u

poisovne pri svojich vpotoch na ocenenie rizika nebud mc pouva. m ho nahradia?

postupom asu sa zvyuje

v ivotnom poisten zostva ako najvznamnejie kritrium vek poistenho. aj ke treba poveda, e u sa zaali objavova vahy, i aj toto kritrium nie je diskriminan. Bene pouvan s aj alie kritri (napr. pracovn innos i portov aktivity poistenho), z tch novch mono spomen naprklad BMi*. cenu za riziko budeme naalej stanovova aj poda individulneho posdenia rizika.

ochrana skromia ud. Me v budcnosti nasta situcia, e sa poisova nebude mc pta naprklad na zdravotn stav?

nato doplatili tandardn klienti, ktor prejd ocenenm individulneho rizika bez problmov cena poistnho by sa toti aj pre nich rapdne zvila. dfam, e tak aleko to nezjde.

vetky diskusie naeurpskej rovni sa ved na rovni veobecnch kritri. veobecn kritri naprklad vivotnom poisten s pohlavie avek. nehovor sa o tom, e by sa malo zakza individulne posudzovanie rizika.

preo sa zkaz diskrimincie

na zklade pohlavia zaal uplatova prve v tomto obdob?

neme ovplyvni, je sprvne. no sprvny je aj pohad poisovn, ktor takto lepie stanovia cenu pre klienta. predpokladte preto, e sa tto zleitos niekedy vrti do pvodnch koaj?

ak budcnos maj poistn

produkty, ktor s uren na krytie rizk spojench vhradne s pohlavm?

Takto produkty sa poda novch pravidiel bud mc vytvra. Rizk, ktor sa tkaj vhradne muov i ien, je vak pomerne mlo, take pecilne produkty si pomerne ako njdu trhov priestor nadosiahnutie potrebnej poetnosti klientov. Zazmysluplnejie povaujeme vytvorenie balkov s viacermi rizikami. lovek toti nikdy nevie, o sa mu me v budcnosti sta. ak-tak priestor pre pecilne rizik uren jednotlivm pohlaviam vidme vrmci pripoistenia kzkladnmu balku rizk.

vivotnom poisten zostva ako najvznamnejie kritrium vek poistenho.

Treba si uvedomi, e poistenie je zaloen nanhode. To znamen, e sa poisuje udalos, ktorej vznik nevieme predpoveda, prpadne vieme, e nastane, ale nevieme kedy. ak by poisovne prili omonos individulneho ocenenia rizika (napr. nepoisova nepoistitench), stratila by sa nhodnos ako zkladn predpoklad poistenia anajviac by

vetko to spustilo rozhodnutie eurpskeho sdneho dvora. diskusia sodbornou verejnosou sa viedla len pri tvorbe eurpskej smernice o zkaze diskrimincie. a t zohadnila argumenty poisovn. Teda poisovne mali monos zohadni kritrium pohlavia aj po vydan antidiskriminanej smernice. Kame razu je rozhodnutie eurpskeho sdneho dvora, kde vrmci individulnej aloby vindividulnom prpade anazklade individulneho rozhodnutia sudkyne bolo zruen ustanovenie antidiskriminanej smernice s platnosou pre cel sektor poisovnctva v celej eurpskej nii. Tu sa ned hovori o monom priestore na diskusiu s odbornou verejnosou. ilo orozhodnutie sdu, nie olegislatvny proces, ktor obsahuje aj pripomienkov konanie. dsledky tohto sdneho rozhodnutia s zvzn.

pevne vto verm. ide otradin zsadu, poistno-technick zsadu, ktor fungovala dvesto rokov aalej funguje vo svete okrem eurpskej nie. To by nemalo by prelomen jednm rozsudkom sdu.

ke s tmto rozhodnutm

ovplyvnen iba eurpske poisovne, meme oakva poisovanie eurpanov mimoeurpskymi poisovami?

nariadenie sa tka iba poisovn zeurpskej nie, nie celej eurpy. U sa ozvali hlasy zkrajn susediacich so vajiarskom i s Lichtentajnskom obvajce sa poskytovateov poisovacch sluieb znelenskch ttov.
Pavel kriniar

zakza diskriminciu

vyplvajcu z nieoho, o lovek

* BMI znamen Body mass index. Ide ovsasnosti asi najastejie pouvan spsob, ako odhadn rizik spojen sobezitou. Pota sa ako podiel hmotnosti vkg adruhej mocniny telesnej vky vmetroch.

Financie vpohode

Poistenie

Unisex vpoisten

je nutnos

Je vhodn sa poisti teraz alebo poka na zmeny poistiek?

Zkony s pre ud. T ich mu dodriava, s naich hranu, obchdza iporuova. Tka sa to vak iba zkonov, ktor si udia sami schvlia. Nad tmito zkonmi s fyziklne, chemick, ale aj zkony prrody. Tie sa obchdza i nebodaj poruova nevyplca.
ovnos medzi mumi aenami je zkladnou zsadou Eurpskej nie. lnky 21 a23 Charty zkladnch prv Eurpskej nie zakazuj akkovek diskriminciu na zklade pohlavia. Toko vatok zo Smernice Rady 2004/113 ES. Rovnos pohlav sa d uplatni v rznych oblastiach, no o sa tka fyziologickej dispozcie a danost od prrody, tam je u lovek krtky. Muom sa skrtka ned prikza, aby sa dovali vyieho veku. Finannm intitcim, ktor sa staraj o peniaze svojich klientov, sa prikazuje, aby so zverenmi prostriedkami narbali obozretne, pri ich sprve zohadovali o najviac monch rizk anakladali snimi hospodrne. Poisovne mu kry iba nhodn udalosti, teda tak, pri ktorch nie je istota, kedy a i vbec nastan. Riziko sa tak mus oceova prostred nctvom vetkch dostupnch faktorov. Ak poisovniam nejak nariadenie ke kona proti tmto pravidlm, vznik konflikt. o je potom dleitejie? Pravidlo vidie na prvom mieste klienta, alebo spa poiadavky nejakej smernice? Nariadenie m prednos V roku 2001 sa zaalo uvaova o zkaze diskrimincie poda pohlavia.

Vroku 2003 vznikla smernica upravujca tto problematiku ahne vroku 2004 sa prijala vnimka pre poisovnctvo. Poisovne toti argumentovali rozdielmi vyplvajcimi zpohlavia pri vpote poistnho apoistnho plnenia, ak je pohlavie urujcim faktorom. Takto rozdiely sa daj podloi akturskymi atatistickmi dajmi. Vroku 2011 vak belgick asocicia spotrebiteov Test-Achats adve skromn osoby dali podnet belgickmu stavnmu sdu, aby zabrnil uplatova vnimku zo smernice uren pre poisovnctvo. Belgick sd sa obrtil naEurpsky sdny dvor, aby posdil zluitenos vnimky so zsadou eurpskeho prva rovnakho zaobchdzania smumi a so enami. Generlna advoktka Eurpskeho sdneho dvora Julianne Kokottov zverejnila nezvzn nzor, e vyuvanie rizikovch faktorov zaloench napohlav pri stanovovan poistnho apoistnho plnenia je vrozpore so zsadou rovnakho zaobchdzania. Odporuila Eurpskemu sdnemu dvoru vyhlsi vnimku v Smernici 2004/113 za neplatn. Sd svojm rozhodnutm z 1. marca 2011 o neplatnosti lnku 5 odstavca 2 s innosou od 21. decembra 2012 vylil legitimitu rodovho lenenia pri posudzovan vky poistnch poplatkov. Argumentom poda sdneho dvora je nezluitenos takhoto konania s lnkami 21 a 23 Charty zkladnch prv Eurpskej nie. Nov rozhodnutie sa dotkne vetkch lenskch ttov. Ako sa zmenia ceny Jednotn ceny poistnho spsobia vrazn zvenie poistnho muom pri poisten na doitie, enm pre prpad smrti amladm enm pri poisten motorovch vozidiel. Na zklade dostupnch dajov pre vybran krajiny by sa muom (vo veku 65 rokov) znilo plnenie zpoistenia nadoitie o5%, mono iviac, enm (vo veku 40 rokov) by sa zvilo poistn pri ivotnom rizikovom poisten pribline o30% alebo viac, mladm enm (vo veku 20 rokov) by poistn zapoistenie motorovch vozidiel vzrstlo o11% alebo viac. Dodaton nklady poisovn v dFinancie vpohode

Poistenie
n Zohadnenie pohlavia ako faktora hodnotenia v slade s vntrottnymi prvnymi predpismi

Krajina Raksko Belgicko Bulharsko Cyprus Dnsko Estnsko Fnsko Franczsko Nemecko Grcko Maarsko rsko Taliansko Lotysko Litva Luxembursko Holandsko Posko Portugalsko Slovensko Slovinsko panielsko vdsko Spojen krovstvo

ivotn poist. Skromn zdravotn poist. no no no Nie no no no Nie no no no no no no no no no no no n/a no no no no no no no no no no no no no Nie no no no no no no no no no no no no no no

Poist. motorovch vozidiel no Nie Nie Nie no Nie no no no no no no no Nie Nie no Nie no no no Nie no no no

Cestovn poist. no Nie n/a Nie no n/a no no no n/a no n/a no n/a n/a no Nie no no no n/a no no no

Invalidn poist./ Poist. prjmov no Nie n/a Nie no n/a no no no n/a no no no no no no Nie no no no no no no no

Anuitn produkty no no no no no no no no no n/a no no no no no no Nie no no no no no no no

razov poist. no Nie Nie no no no no no no no no Nie no no no no Nie no no no no no no no

verov poist. no Nie n/a n/a no n/a no no no n/a no n/a no n/a n/a no Nie no no no n/a no no no

Poist. Skromn poist. Poist. Poist. domcnosti zodpovednosti dlhodobej kritickch za kodu starostlivosti chorb no no no no Nie Nie Nie Nie n/a n/a n/a no Nie Nie Nie Nie no no no no n/a n/a Nie n/a no no no no no no no no no no no no n/a n/a n/a no no no no no n/a n/a no no no no no no n/a n/a no no n/a n/a n/a no no no no no Nie Nie Nie Nie no no no no no no no no no no no no n/a n/a no no no no no no no no no no no no no no
(Zdroj: Groupe Consultatif, Civic Consulting)

sledku uplatovania jednotnho poistnho vzrast. Mu sa zvi aj nklady namarketing apredaj. vetky zven nklady sa prenes naspotrebitea. Miera konkurencie, ktor by tlmila rast cien, sa natrhu nezmen, pretoe pravidl platia pre vetky poisovne rovnako. cena niektorch typov poistenia sa nazklade analzy eurpskej federcie poisovn azaisovn (cea) me preto pre eny zvi a o30 %. vkrajinch, ktor zaviedli jednotn poistn pre muov ieny pri poisten motorovch vozidiel, vzrstli ceny pre menej rizikov pohlavie apre rizikovejie klesli. poistn sa spriemerovalo, a toto priemern poistn v dsledku dodatonch nkladov vzrstlo. podpsa alebo poka? hranin dtum nazladenie poistnch produktov snovm nariadenm je vdecembri. ceny poistiek sa bud meni, preto t, ktor sa rozhoduj okpe poistky, by mali zaa kalkulova, i sa im oplat suzavretm zmluvy poponha,

alebo poka. Zkaz zohadova pohlavie pri vpote ceny poistnho plat a pre zmluvy uzavret po21. decembri. Kto si stihne uzavrie zmluvu do tohto dtumu, bude ju ma spodmienkami platnmi vsasnosti.

arGuMenty
za rovnak ceny

Je mu v ivotnom poisten rizikovej ako ena? Poda tatistk sa dova niieho veku. tatistiky s veobecn. Avak mu dodrujci sprvnu ivotosprvu, portovec a pracujci v nestresujcom prostred m urite vyiu ancu doi sa vyieho veku ako ena holdujca rchlemu oberstveniu, fajeniu a alkoholu. Rovnako sa d argumentova pri poisten vozidla: dodriavanie predpisov, opatrnos a predvdavos s dleitejie ako pohlavie.
za zohadovanie pohlavia

Aby mohli poisovne pohlavie pouva ako jeden z faktorov na vpoet ceny poistnho pre jednotlivcov, musela by sa zmeni cel smernica o rodovej rovnosti. Poda trhu je to vak hudba alekej budcnosti. Dvod vidia v nedostatku informovanosti tch, ktor o tom rozhoduj. Prvotn rados z uvedenia rovnosti pohlav do poisovnctva bola nasledovan uvedomenm si zavedenia diskrimincie oboch pohlav. Chybu si nechce nik prizna.

Pohlavie ako tak je iba jedno z viacerch kritri stanovenia ceny poistenia. K alm faktorom urujcim poistn je zdravotn stav, ivotn tl, rodinn anamnza, vek, ako socilno-ekonomick indiktor niekedy i miesto bydliska... V ivotnom rizikovom poisten a dchodkovom poisten je pohlavie vo vine krajn druhm najvznamnejm faktorom po veku. Tam, kde pohlavie nie je spoahlivm ukazovateom rizika, sa v cenovej tvorbe nepouva. Dvaja rovnako star nefajiari, nealkoholici, bez nadvhy a zdravotnch problmov bud plati sce rovnako, no rzne dlh as. ena preije mua pribline o 7 rokov. Tento daj vychdza z mrtnostnch tabuliek. Jeden teda bude v takomto prpade vdy doplca na druhho.

10

Financie vpohode

Poistenie

n Kde sa vyuva daj o pohlav ako faktor hodnotenia

ivotn poist. Skromn zdravotn poist. Hypotekrne very Poist. motorovch vozidiel Cestovn poist. Invalidn poist./Poist. prjmov Spotrebitesk ver Anuitn produkty razov poist. Kreditn karty Depozitn ty verov poist. Poist. domcnosti Skromn poist. zodpovednosti za kodu Poist. dlhodobej starostlivosti Poist. kritickch chorb

no no v 20/24 nie no v 16/24 no v 14/24 no v 18/24 nie no v 22/24 no v 20/24 nie nie no v 14/24 no v 14/24 no v 14/24 no v 17/24 no v 20/24

sasn produkty pre Jedno poHlavIe

Njs produkt uren iba pre jedno pohlavie, je na slovenskom poistnom trhu nron. Aj ke existuj rzne zisujce prieskumy, ktor pohlavie ako pristupuje k poisteniu, pecilnych poistnch produktov je ako afranu. Znme s dve poistenia uren pre konkrtne pohlavie a obe s uren pre eny: Eva plus od poisovne Metlife Amslico a Slnenica+ od poisovne Generali. Eva plus poskytuje ochranu v prpade diagnostikovania rakoviny enskch orgnov vo vke 23 000 eur v zvislosti od zvolenho variantu poistnej ochrany, mesan vplatu 330 eur poas dvanstich mesiacov a v prpade hospitalizcie z dvodu rakoviny enskch orgnov za kad de hospitalizcie denn odkodn do vky 23 eur. V prpade, e poisten bude hospitalizovan na jednotke intenzvnej starostlivosti (JIS), bude denn odkodn vyplaten v dvojnsobnej vke. Klientka navye okrem inch benefitov zska prstup k lekrskym konzultcim so pikovmi lekrmi zo pecializovanch medicnskych centier v USA. Slnenica+ poskytuje poistn ochranu pre prpad 33 zvanch ochoren vrtane poistenia vybranch psychickch ochoren. Poistenie umouje pripoisti si dev det pre prpad razu.

* tabuka vytvoren na zklade pouvanosti dajov o pohlav v 24 eurpskych krajinch (Zdroj: Groupe Consultatif, Civic Consulting)

To, i za lacnejou poistkou bude treba vycestova, alebo pretento el prde zahranin agent zaklientom, nie je ete presne zanalyzovan. otznou barirou vstupu zahraninch poisovn natrh krajn eurpskej nie je potreba spa predmetn nariadenie. ak finann intitcia chce ponka svoje produkty vzahrani, je pod dohadom domceho izahraninho regultora finannho trhu. Teda mus spa domce, ale i zahranin predpisy. a prvna analza uke, zaakch podmienok plat i neplat unisex pre poisovne mimo krajn eurpskej nie. navye, oakva sa novela slovenskho zkona o zkaze diskrimincie. v om by mali by tieto zleitosti bliie popsan. Treba tie ujasni, kto m dohliada nad dodriavanm tohto zkona, ak bud sankcie apodobne.
Pavel kriniar

Nie je to tak dvno, o bulvrne dennky prinali porovnanie cien potravn, benznu a benho spotrebnho tovaru s cenami v okolitch krajinch. Rovnako pripojili aj vzdialenos, v rmci ktorej sa ete oplat vycestova s cieom uetri na nkupe. Tentoraz nepjde o ben tovar, ale o sluby. V pohraninch oblastiach vajiarska i Lichtentajnska bud ma poistn agenti predaj nronej, kee klient si v tchto dvoch krajinch bude mc kpi poistku o osi lacnejie. Urite vak nepjde o turistiku v takom rozsahu, ak zaznamenvali mdi v prpade potravn.

zauJMavos
Zaujma sa o pohlavie mu poisovne i naalej. Nebud ho vak mc vyuva pri vpote ceny poistnho pre jednotlivca. Mu ho pouva na intern ely, ale aj marketingovo, ke bud chcie zamera reklamu bu na muov, alebo na eny.

Slovnk
aktur - poistn matematik. Zodpoved zakalkulciu sadzieb avku poistnho, rezerv poisovne aich umiestnenie. poIstn - cena zaposkytovan poisovaciu slubu poIstn plnenIe - uspokojenie nrokov, vyplvajcich zo zvzkov prevzatch oprvnenm apovinnm subjektom. Vpoisovnctve ide oposkytnutie plnenia (resp. nhrady), uspokojenie nrokov, zaudalosti vzniknut poda podmienok uzavretej zmluvy, alebo prvneho predpisu poIstenIe pre prpad doItIa - nakonci poistnej doby poisova vyplat klientovi dohodnut poistn sumu spolu spodielom naprebytku

Financie vpohode

11

Sporenie a investovanie

Ako sa pripravi na investovanie a sporenie

prv kroky pred zvanm rozhodnutm

oci udia investuj a sporia z rznych dvodov a v rznom veku, maj zvyajne ten ist cie: zska i udra finann stabilitu pre seba a rodinu. Je skoro jedno, i lovek uvauje okpe bytu, sporch navzdelanie det, alebo zabezpeen odchodu do dchodku: v kadom prpade si potrebujete vytvori zsobu finannch prostriedkov. Kpa soldneho auta stoj zhruba 15000 eur. Strecha nad hlavou je ete drahia. dobr investin stratgia me pomc financova potreby teraz ivbudcnosti. pred rozhodnutm o investcii je kriticky dleit si uvedomi svoju sasn finann situciu. a potriezvom pohade nafinancie mono by pripraven narozhodnutie, koko investova. o vlastnm dleitm krokom v posudzovan financi je stanovenie hodnoty majetku. naurenie istej hodnoty majetku si lovek potrebuje zrta o vlastn akoko dlhuje. a posdenie celkovej sumy aktv apasv umon vyrta si, koko ostva (alebo neostva) na investovanie. prvm krokom v tomto procese je urenie celkovej sumy aktv.

aktva s vlastnctvo, ktor m hodno- mesan prjem - peniaze, ktor lotu. Mu to by peniaze nabankovom vek dostane kad mesiac po odrtate, navkladnej knike, akcie adlho- n dan. Mesan prjem zaha fixn pisy, podielov listy, depozitn certi- plat a in zdroje finannch prjmov, ako s naprklad prjmy fikty, hmotn veci at. z doplnkovej prce aleihne po spotan aktv bo z podnikania, roky treba zisti aj zvzky. Zvzky s finann pizbanky, rzne formy ttSkalkulciou ky alebo dlhy. Zahaj nej podpory, vivn... zporn zostatok nabanak lovek vlastn nejak vm me kovom te, osobn pakcie, mono dostva dipomc iky, piky na auto, videndy alebo in vnosy, profesionlny lzing, hypotekrne very ktor sa tie musia zahrfinann at. potom nasleduje vzn doprjmov. Zartajte agent. jomn porovnanie vky proste vetko, o spoahaktv a zvzkov. idellivo kad mesiac pribudny stav, ktor si kad ne navaom te. el, je vlastni viac ako aby sa sprvne vypodlhova. vtedy je hodnota majetku tali priemern mesan vdavky, pozitvna aje as nainvestovanie. ak je nevyhnutn zrta ben vdavje to vak naopak, hodnota majetku je ky na ivobytie a spltky piiek. negatvna. vtedy nie je pravdepodobne Spltky piiek mu zaha sprvny as nazaatie investcie. Mo- spltky lzingu, hypotky, stavebnno prehodnoti domce financie apo- ho veru alebo akhokovek inho rozma, ako zni zvzky. veru, platenie vivnho. pre tieto vdavky je charakteristick, e s zvyajne stanoven vo fixnej vke Mesan prjem alm krokom vurovan finan- a platia sa dlh as. Ben vdavnej situcie je urenie mesanch prj- ky na ivobytie s tie, ktor treba vynaklada pravidelne. nemaj mov avdavkov. v prvom rade si treba zrta ist charakter zkonnch zvzkov ako

splcanie piiek, ale aj tak ich lovek mus vynaloi. naprklad vdavky na potraviny, spotrebn tovar, starostlivos o deti, zkonn poistenie, nklady na dopravu... vierohodnos dajov je najahie dosiahnu ak sa spriemeruj trojmesan vdavky. aby sa dosiahla plnos vdavkov, musia sa donich zahrn aj tie, ktor sa vynakladaj na veci, ktor nie s ivotne dleit, ale ich nevlastnenie by bolo istou formou diskrimincie. Medzi takto veci naprklad patr poplatok zatelevziu, priemern et zatelefn, vdavky naportovanie, zbavu, et zakadernka, vdavky namdne obleenie, dareky a mnoho alch. S kalkulciou vaich vdavkov vm pokojne me pomc profesionlny finann agent. ak sa vetky tieto vdavky spotaj aodpotaj odmesanho prjmu, vsledkom je mesan ist prjem. ak je jeho hodnota zporn, to znamen, e lovek ma viac, ako zarob, znamen to problm. ak sa to u stane, treba sa pozrie naniektor z vdavkov a zredukova ho. ak to mon nie je, urite nie je vhodn as nainvestovanie celho vho istho majetku. ak je vak vsledok mesanho hospodrenia kladn, je to prav as zaa plnova investciu alebo pravideln sporenie. nezabudnite na rezervu Stle je tu vak jedna vec, na ktor sa nesmie zabudn. niektor investcie s efektvne len pri relatvne dlhej lehote viazanosti. Znamen to,

12

Financie vpohode

Sporenie ainvestovanie
e zhadiska efektvneho investovania bud peniaze dlhodobo nedostupn. Pred investciou je preto prezierav odloi urit rezervu (pribline do vky vaich min. troj a esmesanch vdavkov) naahko dostupn et. Me to by niektor z finannch produktov svemi krtkou vpovednou lehotou, ktor zabezpe iaston zhodnotenie vkladov aumon kedykovek peniaze poui bez platenia penle apokt. Cie Po nekomplikovanch prepotoch lovek vie, koko si mete dovoli investova alebo spori. Otzka znie, kam? Dleitm bodom je teda pln investcie. Zvis od individulnych podmienok kadho investora a je len na om, ako bude pln vyzera. Rovnako ako pri inch innostiach je najprv dleit si stanovi jasn ciele. Znan vplyv navber investcie bude ma el budceho pouitia investcie. Treba si odpoveda naotzku, i cieom je zska peniaze nabyt, nov auto, slun dchodok, kvalitn tdium pre deti. Rovnako dleit je otzka na predstavu o vnose investcie. Vnos aneistota Investor mus vedie pomenova vzah k riziku. Na vber m dva pohady: bude stai konzervatvnej prstup so zhodnotenm mono na rovni inflcie, alebo si me dovoli zariskova ainvestova donieoho rizikovejieho? Vber pohadu m doinenia s osobnmi preferenciami a so situciou, ale aj napr. s cieom, ku ktormu sporenie, investovanie sli. ako by sa v budcnosti deom vysvetovalo, e, bohuia, nemohli s nauniverzitu, pretoe rodi - investor napr. v roku 2000 stratil na pde cien technologickch akci polovicu spor na ich tdium. as Dleit je tie as, na ktor sa lovek rozhodne investova, spori. Niektor produkty s vsostne dlhodob (napr. ivotn poistenie), niektor sa zasa vyznauj svojou monou krtkodobosou. Na vetky tieto otzky amnoho inch, spojench napr. s vberom finannej stratgie akonkrtneho produktu, si treba odpoveda pred investovanm. Najlepie s pomocou finannho profesionla. Rozumnm zkladom kadho investovania je idiverzifikcia, teda rozdelenie investcie dorznych druhov finannch produktov. To, i to bud vo vej miere vklady, stavebn sporenie, rzne druhy ivotnho poistenia, podiely podielovch fondov, nebodaj akcie rznych spolonost alebo trebrs pozemok na okraji mesta, zvis len a len od preferenci, vedomost airady finannho agenta. Lekrsky predpis si toti tie ne pred pisujete sm, a pritom mono tute, e tentoraz to bude len chrpka.  Pavol Poklemba

Pred prvm (aaj kadm alm)

investovanm

Dobrch rd nikdy nie je dos aobzvl ak ide ovlastn peniaze. Kad ocen, ak nemus zbytone zaplati osi navye, ahlavne, ak ho usmernia, kam peniaze nedva.
urpska komisia islovensk dohad nad finannm trhom u dvnejie vymysleli rzne smernice, zkony anariadenia, ktor maj zacie ochrni benho spotrebitea finannch sluieb pred nstrahami kapitlovch trhov. Presnejie povedan, ochrni pred nkupom nevhodnho produktu, prostrednctvom ktorho by nakapitlov trhy vstpil. Direktvy okrem inho hovoria, e investori sa delia naprofesionlnych aneprofesionlnych. Aprve sneprofesionlnymi treba zaobchdza opatrnejie. Aj tu vak plat, e neznalos neospravedluje. Ak lovek nevie, o m aka, tak ani nevie skontrolova, i vetko prebehlo tak, ako malo.  dvod investovania (elov alebo bezelov sporenie, krtkodob alebo dlhodob),  vzdelanie, vek a typ zamestnania (ivotn sksenosti ovplyvuj postoj kriziku ikpeniazom samotnm),  periodicita investovania (jednorazovo alebo v prpade pravidelnho ako asto). Vsledkom testu je zaradenie dokonzervatvneho, vyvenho alebo dynamickho profilu. Konzervatv ny je vpodstate tak lovek, ktor potrebuje peniaze dojednho roka anevie si predstavi, e by si niekedy vbudcnosti naiel navpise zinvestinho tu niiu sumu, ako pvodne vloil. Dynamick investor je presnm opakom, teda me ponecha peniaze nedotknut aj niekoko rokov avie oelie aj prpadn straty. Vyven je nieo medzi tm. Vyplnenie dotaznka je povinnosou kadho predajcu. Tto povinnos ochrauje klienta pred kpou nevhodnho produktu. Odpovede natestov otzky poradca nsledne vyhodnot vpodobe zaradenia kjednmu zinvestinch profilov. Problm nastane vtedy, ak bude na otzky odpoveda nepravdivo. Vetko sa vak d obs. Ak chce lovek vslovne urit investin produkt, sta, e podpe vyhlsenie, e napriek vsledkom dotaznka si el investova do vytenho produktu. V takom prpade by vak nemal by nemilo prekvapen, ak sa vvoj investcie bude ubera opanm smerom, ako predpokladal. 
Pavel kriniar

Vetko sa zana testom. Niekokmi otzkami sa zisuje naprklad rizikov profil investora. Inak povedan, ak typ naprklad podielovho fondu by bol pre neho vhodn. Otzkami sa sleduje: z  aman dka investcie (i mesiac, rok, alebo 10 rokov), o  bjem investcie vo vzahu kcelkovmu majetku (i ide oznan, alebo zanedbaten as osobnho vlastnctva), h  ypotetick sprvanie pri rznych udalostiach natrhu (naprklad i klient ahko podahne panike ao najrchlejie vyberie peniaze, alebo nie), k  lientove sksenosti s rznymi investinmi nstrojmi a zloenie sasnho majetku (m viac praxe, tm menej neoakvanch reakci klienta),

Ako by to malo vyzera

Financie vpohode

13

Sporenie a investovanie

Pozor na nstrahy

on-line investovania
V poslednom obdob sa rozmhaj rzne formy on-line investovania. To by a tak problm nebol, ijeme predsa v ase internetu a rznych digitlnych vymoenost.
roblm je, e sa doon-line investovania pod vidinou rchleho zbohatnutia paj aj nesksen investori, pre ktorch nie je takto forma absoltne vhodn. denn on-line obchodovanie sakciami, komoditami i inmi druhmi patr toti medzi najrizikovejie druhy investovania, pri ktorom investor me vpriebehu jednho da zarobi, ale aj prerobi viac ako svoj vloen vklad. Je teda logick, e je vhodn len pre znalch veci, pripravench investorov s dostatonmi sksenosami. ako sprvne podotka nedvne upozornenie od eSMa (european Security and Market authority), internet je dvojsmern kanl. Me vynikajco posli, ale pri zlom pouvan aj ukodi. na jednej strane je internet legitmny kanl, ktor oraz viac vyuvaj firmy na predaj investinch produktov retailovm investorom. internet ponka rchly ajednoduch prstup kfinannm trhom aproduktom cez rzne typy elektronickch on-line obchodnch platforiem, ako s naprklad smartfny alebo in formy obchodovania cez mobiln telefny. na druhej strane sa investori neustle usiluj o o najviu nvratnos svojich peaz. dosiahnu vysok nvratnos rchlo aahko nie je jednoduch najm teraz, ke s nzke internetu, maj povolenie ponka investcie. Sce mu ma povolenie, ale iba na vykonvanie niektorch inch innost alebo pracuj nezkonne a predvaj rizikov, alebo neexistujce produkty neopatrnm zkaznkom. To, i je on-line firma driteom prslunho povolenia, sa d vemi ahko preveri nawebovch strnkach nrodnch regulanch orgnov (u ns nBS). nachdzaj sa tam zoznamy firiem spovolenm. preverenie stoj zato aj vtedy, ak firma nastrnke deklaruje, e takto povolenie m. U bolo odhalench vea prkladov falonch vyhlsen. zumeli rizikm a nvratnosti danej investcie. ak pouvate on-line platformy, mali by ste by opatrn pri pouvan softvru, ktor zavs automaticky generuje transakcie. Mohlo by sa sta, e stratte kontrolu nad uskutoovanmi transakciami. nemali by ste poskytova daje o svojej kreditnej karte. v et me by zaaen priamo bez vho shlasu a zska peniaze sp by mohlo by vemi komplikovan. pred investovanm je dleit, aby ste si pozorne pretali vetky marketingov podklady a zmluvu alebo prvne dokumenty aporozumeli im. Kad firma ponkajca investcie nafinannch trhoch by mala ma vypracovan postup naoverenie vaich znalost a schopnost, ku ktormu patria otzky napr. o: druhoch sluieb aproduktov, ktor poznte, charaktere, objeme a frekvencii vaich predchdzajcich transakci. hlavnm cieom tchto krokov je stanovi rove vaich znalost asksenost voblasti investci relevantnch pre dan ponkan alebo iadan produkt, resp. slubu aoveri, i ste porozumeli rizikm produktu. Firma tak me posdi, i je produkt pre vs vhodn, alebo nie. Firma vs mus upozorni, ak produkt pre vs nie je vhodn, avy by ste toto upozornenie mali pozorne zvi. vyhadajte si na internete daje ofirme, sktorou chcete obchodova. Sksenosti alebo zistenia inch investorov, finannch sprostredkovateov, organizci naochranu spotrebiteov alebo informcie ztlae mu zamedzi zlm rozhodnutiam.
(PP)

rokov sadzby, pretrvvajca nestabilita a mal predvdatenos vvoja nafinannch trhoch. prve pri hadan vysokej nvratnosti s investori nchyln vyui menej znme produkty afirmy nainternete. aj ke sa mnoh z tchto firiem mu javi ako serizne anefalovan, nemus to vdy tak by. pri nvteve kancelrie firmy aosobnom kontakte so sprostredkovatemi sa ahie on-line reklamy alebo vyhlsenia d odhadn ich seriznos. Webov strnka je ahko vytvoren marketin- mu by vemi presvediv. Bute gov nstroj anemus vdy zodpove- obozretn pri vyhlseniach, e investcia bude ma neuveriten zisk da skutonosti. Svoju rolu zohrvaj aj vysok alebo vek vnos. Takto vyhlsenia tlak a agresvne predajn techniky, s asto znakom vysokorizikovch ktor niekedy investorov mu do- investci alebo signalizuj mon tlai kinvestovaniu alebo kvyuitiu podvod. Bute opatrn, ak pecilnych webovch sa vyskytn slov ako strnok (naprklad forbezpen, chrnen mou pecilnych poa garantovan. Kad nk lebo darov, alebo investcia obsahuje demo prstupu do pourit rove rizika, nkanho systmu). osobn ato sa odra vmiere opatrnos je prestretnutie nvratnosti, ktor mto viac ako namieste. avlastnorun ete oakva. ak firmy na o presne odporpodpis pouvaj tieto slov a eSMa pri on-line vo svojej reklame, muinvestovan dva si chrnia pred sia jasne vysvetli, o pozor: unhlenmi tm myslia. Je na vs, Kad firma pontransakciami. aby ste uvili, i vae kajca investin sluznalosti a sksenosti by mus ma nato prv oblasti finannch slun povolenie. nie trhov staia na to, aby vetky firmy, ktor pste do detailov porosobia prostrednctvom

14

Financie vpohode

Dchodok
n Porozumenie zloenmu rokovaniu


Holandsko Nemecko Japonsko Taliansko USA Slovensko vdsko Rusko

20

40

60

80

100

(Zdroj: Zahranin prieskumy)

aro zloenho rokovania

Holandsko Nemecko Japonsko USA

Rozumej Slovci sporeniu nadchodok?

Vauguste tohto roku vSlovenskej akadmii vied (Prognostick stav vspoluprci sstavom 3000 experimentlnej psycholgie) jednoduch rokovanie robili vek prieskum finannej zloen rokovanie gramotnosti slovenskej populcie. 2500 Predmetom zujmu bolo, o vetko Slovci vedia anevedia ofinannch produktoch afinannch trhoch, 2000 ai rozumej zkladnm pojmom zoblasti sporenia ainvestovania.
1500 3500

Taliansko

bude rok pota jednoduchm spsobom, alebo zloenm. Ak sa bude pota jednoduchm spsobom, potom na konci druhho roka banka op vypota 3% z1000 eur. Pripe investorovi znovu 30 eur ajeho majetok bude 1030 + 30 = 1060 eur. Ak sa bude pota zloenm spsobom, banka vypota 3% z1030 eur = 30,90 eura. Investor nakonci druhho roka bude ma majetok 1060,90 eura. Rozdiel medzi 1060 a1060,90 sa zd by vemi mal, takmer zanedbaten. V skutonosti je vak kom kbohatstvu pri dlhodobom investovan. Jednoduch rok sa pota stle ztoho istho zkladu ainvestor dostva kad rok t ist sumu. Zloen rok sa pota zrastceho zkladu ainvestor dostane kad rok oosi viac. aro zloenho rokovania je vtom, e rok nerastie linerne, ale exponencilne. Najprv len mliko, potom oraz viac. Ak vek tento rozdiel bude po40 rokoch? Zapredpokladu dlhodobho priemernho zhodnotenia 3% rone suma 1000 eur po40 rokoch narastie na: 2200 eur pri jednoduchom roku, 3262 eur pri zloenom roku. Rozdiel medzi nrastom hodnoty vkladu 1 000 eur pri jednoduchom azloenom rokovan je pekne vidie aj vgrafe 2.

Holandsko lavnm dvodom prieskumu bola prprava Slovkov nazmeny vsystme dchodkovNemecko ho zabezpeenia. Pre s asy, ke tt su1000 Japonsko boval, e sa okadho postar. Dnes u aj avicovo 1 4 7 10 13 16 19 22 sa tvriace strany pripaj, e Taliansko tt doke poskytova nadchodku len zkladn komfort. USAKto sa chce ma vstarobe dobre, mus etri ainvestova. Slovensko etrenie a investovanie je chvlyhodn aktivita. vdsko daje tatistickho trieb v obcho50 000radu o vvoji doch adaje zbnk naznauj, e Rusko Slovci u menej 000 maj a viac45 etria ako kedysi. Samotn etrenie 40 000 spor nesta. Treba pozna vak navybudovanie 0 aj zkladn pojmy financi, aby lovek et35 aprincpy 000 ril ainvestoval efektvne. Ako prieskum ukzal, vo 30 000 maj Slovci vek medzery. finannch znalostiach Vtomto aniekokch 25 000 alch lnkoch si predstavme zkladn vsledky prieskumu. Zrove sa po20 000 ksime zrozumitenm spsobom vysvetli pojmy, ktor nm robia 15problmy. 000 n Jednorazov vklad 1 000 eur 10 000 o (ne)vieme  3500 5 000 ozloenom rokovan Vsledky prieskumu ukzali, 0 e najv hokej maj Slovci 3000 1 3 6 8 10 12 15 17 19 21 24 26 28 30 33 35 37 39 jednoduch rokovanie v porozumen princpom zloenho rokovania. Poloili im jednozloen rokovanie 2500 duch otzku, ktor sa pravidelne kladie v podobnch prieskumoch vo svete: 2000
1500 1000

Slovensko Sprvnu odpove (a) oznailo len 53% Slovkov Sporenie ainvestovanie starch ako 18 rokov. Ke sa pozrieme do sveta, nadchodok vdsko vidme, e sme vemi zaostali nielen zaHolananV druhom prklade si budeme modelova spoRusko mi aNemcami, ale aj zaTalianmi. Votzke sme sa ritea v druhom pilieri. Predstavme si, e sporite pritom neptali, koko peaz bud udia na te dobre chpe daov vhodnos druhho piliera 0 20 40 60 presne ma (tento variant otzky skamiesto 4% zkladnho prspevku si ali vo vdsku, preto tam bolo menej dobrovone uklad aj 2% navye. Kasprvnych odpoved). Ptali sme sa d mesiac si teda odklad 6 % mzdy. len, i pri roku 2% bude ma sporite Z priemernej mzdy 780 eur to je asi popiatich rokoch nate viac, alebo 47 eur. Za40 rokov pri 3-percentnom menej ako hodnota roku za jeden priemernom vnose vaka tomu naZloen rok. Napriek tomu sprvnu odpove spor 43339 eur (graf 3). Ztejto sumy rokovanie je oznaila len asi polovica ud. a 20876 eur predstavuj akumulovan roky adividendy plynce zaktv Je tak dleit vedie sprvnu najsilnejm v druhom pilieri. Pre jednoduchos odpove na otzku o rokoch? Je spojencom 3500 sme v tomto prklade neuvaovali to omnoho dleitejie, ako si udia sporitea pri 25 28 31 34 37 40 s inflciou, nrastom mzdy ani nmyslia. Vpodstate sa ptame, i udia vytvran 3000 kladmi nainvestovanie (ktor s vak rozumej rozdielom medzi jednodurokovanie zdrojov jednoduch vdruhom pilieri vemi nzke). chm azloenm rokovanm. nadchodok.zloen rokovanie Ako vidie, zloen rokovanie je 2500 najsilnejm spojencom sporitea pri Sila zloenho vytvran zdrojov na dchodok. Rerokovania investovanie rokov adividend je pre Silu zloenho rokovania si m2000 celkov objem kapitlu v konenom eme 20 predstavi na 40 dvoch prkla60 80 100 dsledku dleitejie ako prudk ndoch. V prvom prklade si investor 1500 rasty apdy akciovch indexov. Zrove vak vidno ulo naet 1000 eur a40 rokov sa one viac nestar. Ak ron rok predstavuje 3 %, potom mu aj to, e aro zloenho rokovania sa vplnej miere vprvom roku pripu naet 30 eur, t. j. nakonci 1000 prejav a pomnohch rokoch. Preto je aj dchodkoroka bude jeho majetok 1030 eur. Ak bude situ- v investovanie beh nadlh trate. 31 34 37Bal 40 cia nakonci druhho roka? To zvis odtoho, i sa 1 4 7 10 13 16 19 22 25 28 Vladimr

80

n Akumulcia prspevkov vdruhom pilieri

 50 000

45 000 40 000 35 000 30 000 25 000 20 000 15 000 10 000 5 000 0 1 3 6 8 10 12 15 17 19 21 24 26 28 30 33 35 37 39

(Zdroj: autor)

Predstavte si, e mte sporiaci et anaom mte 1000 eur aron rokov miera je 2%. Popiatich rokoch budete ma nate: (a) viac ako 1020 eur, (b) presne 1020 eur, (c) menej ako 1 020 eur, (d) neviem.

1 4 7 10 13 16 19 22 25 28 31 34 37 40
(Zdroj: autor)

50 000 45 000

Financie vpohode

15

very

t, o splcaj hypotku, to maj od zaiatku jesene o osi ahie. zjednoduil sa postup pri splcan verov a tie nklady s tm spojen.

ponHa sa

so splatenM

ejde o dobr vu bnk, ale o legislatvne opatrenia. od1. 9. je pri vro fixcie rokovej sadzby mon predasne splati aj akkovek as veru bez poplatku apokuty. To plat nielen pre vetky nov very, ale aj pre tie, ktor klienti erpali pred tmto dtumom. v praxi nejde o plne nov princp, kee banky umoovali pri vro fixcie splati cel ver bez poplatku a kadorone mimoriadnou spltkou a 20 % dlhu (bankov tatistika hovor, e poet klientov ochotnch mimoriadne splati vyiu sumu, je zanedbaten slo).

dlhu?

novanom te. pean vank by prve pre potrebu istoty jeho vky nemal by z vej asti investovan vo vnosnejch ateda rizikovejch finannch nstrojov.

splatenie veru verom Banka m povinnos pripomen bliace sa vroie fixcie ponovom u dva mesiace vopred. Zatento as m dlnk monos porovna si ponkan rok s konkurenciou. vhodou pre dlnka je, e sa tento rok bez ohadu

navvoj nafinannch trhoch nebude poas tchto dvoch mesiacov meni. Legislatvna zmena zvhodujca splatenie celho veru m potencil spsobi turistiku dlnkov medzi bankami. ve vina dlnkov je schopn splati ver iba pomocou inej piky. ver nabvanie sa tak bude splca inm verom na bvanie. Samozrejme, nov ver by mal by pre dlnka vhodnej. To, i sa zmena oplat, si treba prepota: - poplatok za poskytnutie veru

(mimo rznych akci sa pohybuje v rozmedz 0,7 - 0,9 % z objemu poskytnutho veru). - poplatok za vklad do katastra (ponovom 130 266 eur). - as strven nielen na radoch avbanke, ale aj hadanm vhodnejej ponuky. - Zskanie potvrdenia o prjme i u odzamestnvatea, alebo daovho radu (banka pri refinancovan veru vak me akceptova pvodn, ak sa dlnk neomekval so splcanm). Ma monos zmeny alebo uprednostni istotu Z istho uhla pohadu maj vhodu t klienti, ktor maj krtku fixciu. pri ronej fixcii toti mu kad rok zmeni banku. nevhodou krtkej fixcie vak je, e okrtky as bude mono potrebn cel procedru zopakova. nov banka me poskonen fixcie patri medzi tie drahie. historick sksenosti dokazuj, e banky sa viac zaujmaj onovch ne existujcich klientov. niia rokov sadzba sce zni npor narodinn rozpoet, no celkov spora by mala by vyia ako nklady nazskanie novho veru. To je dvod, preo by fixcia novho veru snim rokom mala by dlhia.
Pavel kriniar

Mimoriadne spltky Monos splati as dlhu ocenia predovetkm t, ktor bu doku pravidelne odloi nieo bokom, prpadne t, ktor sa znenazdajky dostali k viemu objemu peaz. v bankch je v takomto prpade monos zni spltku alebo skrti splatnos. Zhadiska relnej ceny peaz adlhodobho charakteru veru na bvanie je vhodnejie zni mesan spltku. otzkou vak ostva, i si mimoriadnou spltkou zni dlh, alebo si rovnak sumu ponecha ako pean vank. Zbytone bude ma lovek nzky dlh, ke nebude ma peniaze najeho splcanie. Splcanm dlhu z peaz z peanho vanka sa vak d ist as fungova. ak vek by mal by takto vank? odporania s rzne, no vhodn by bolo ma ho vytvoren najeden a dva roky (12- a 24-mesanch spltok). ak m niekto vytvoren objemnej vank, mal by si prevyujcou asou zni dlh. dvod je jednoduch: spory sa znehodnocuj inflciou aroky napikch s vdy vyie ako navkladoch. Je nerozumn poia si odbanky apoian peniaze skladova i u nabenom, alebo term-

nIe kad refInancovanIe sa oplat

V sasnosti s niektor hypotekrni dlnci atakovan rznymi ponukami na refinancovanie ich dlhu. Obsahom ponk je sub zskania vhodnejieho veru. Klientovi akoe vhodnos dokazuj nasledujci prepotami: ni rok = niia spltka; rozdiel v spltkach x poet rokov do konca splatnosti = celkov spora. Nedostatkom je nielen nezartavanie poplatku za predasn splatenie veru mimo vroia fixcie (0,02 5 % z vky dlhu), ale aj ignorovanie skutonosti, e nov rok je nemenn iba urit as. Cel prepoet je zaloen na tom, e novozskan rok (a teda aj rozdiel spltok) bude trva v nezmenenej podobe do konca splatnosti veru. A to nie je pravda. Refinancova ver sa oplat iba vtedy, ak nklady s tm spojen bud uhraden poas danej fixcie rokovej sadzby. Po jej skonen bude rokov sadzba s vekou pravdepodobnosou in.

16

Financie vpohode

very

Aj mlad chc niekde bva

zmenili sa podmienky dotovaneJ hypotky
Hranica oddeujca znenie rokovej sadzby veru na bvanie je o osi vyia. Maximlna vka posudzovanho prjmu na zskanie dotovanej hypotky pre mladch tak od 1. oktbra 2012 vzrastie o 30 eur na 1 030,90 eura.
na posdenie nroku na ttny prspevok pre mladch je stanoven ako 1,3-nsobok priemernej hrubej mzdy vnrodnom hospodrstve. vychdza sa zo tatistickch dajov dva kvartly dozadu. vdruhom kvartli je posudzovan prjem najvy, v treom prudko klesne a neskr sa pozvona dvha. dvodom najvyej prjmovej hranice v druhom tvrroku s prve posledn dva kalendrne mesiace. prmie, trinste i trnste platy aodmeny zvia priemern hrub mzdu atm aj prjmov hranicu. prjmov hranica iadatea sa posudzuje vo vzahu k priemernej hrubej mesanej mzde iadatea za predchdzajci rok, tzn. nie je dleit, koko iadate zarba dnes, ale koko zarbal vlani. To prospieva naprklad absolventom, ktor si po kole nali dobr pracovn pozciu. Skbia dve vhody prjem, ktor postauje nasplcanie hypotky, a rokov sadzbu, ktor je znen ottny prspevok pre mladch 3 % (2 % poskytuje tt a1 % banka).
(P)

o ttnoM prspevku
Dotovan hypotka uren pre mladch ud do 35 rokov. ttny prspevok pre mladch je vo vke 3 % (2 % poskytuje tt a 1 % banka) a odtava sa z vslednej rokovej sadzby na prvch p rokov. Jeho vka sa stanovuje zkonom o ttnom rozpote na kad kalendrny rok individulne. Prjmov hranica sa posudzuje vo vzahu k priemernej hrubej mesanej mzde iadatea za predchdzajci kalendrny rok, tzn. nie je dleit, koko iadate zarba dnes, ale koko zarbal vlani. Ak o ver iadaj manelia alebo partneri, je hranica dvojnsobn a posudzuje sa k ich spolonmu prjmu. rokov zvhodnenie mono zska najviac na sumu 50 000 eur a zrove maximlne na sumu zodpovedajcu 70 % z hodnoty zaloenej nehnutenosti. as veru prekraujca niektor z tchto hranc sa ro tandardnou rokovou sadzbou. Podmienkou pridelenia je vlastncky vzah k nadobudnutej nehnutenosti.

porovnan s minulosou sa na posdenie splnenia podmienok neberie prjem kadho zmanelov samostatne, ale ako set. Ten by teda nemal by vy ako 2061,80 eura. nov prjmov hranica bude plati dokonca roka. vvoj prjmovej hranice nem iba rastci smer. prjmov hranica

n spora zo znenho roku o ttny prspevok

dotovan hypotka sa stva prstupnejou.

ver 50 000 eur na 30 rokov rokov sadzba 5 % Spltka 268,41 eura/mesiac Rozdiel Rozdiel za 5 rokov

rokov sadzba 5 % - 3 % = 2 % Spltka 184,81 eura/mesiac 83,6 eura mesane 5 016 eur
(Zdroj: autor)

Financie vpohode

17

Finann sprostredkovanie

finann sprostredkovatelia pomhaj s nannou

dve tretiny ud vyhadaJ pomoc, a ke nastane problm
Poda viacerch prieskumov maj Slovci nedostaton vedomosti z finannej oblasti. Mnohokrt to vedie k vnym problmom v rodinch. Pomaly sa vak tto situcia men. Vznamn rolu pritom zohrvaj tiscky finannch sprostredkovateov.
dlhodob spoluprca s klientom cieom finannch sprostredkovateov je dlhodobo pracova vprospech konkrtnej rodiny. Znamen to sledova jej vyvjajce sa potreby, zponuky natrhu vybera najvhodnej produkt pre dan situciu aneby viazan plnmi predaja konkrtnych produktov. Knajastejm rieeniam pre klientov patria poistenie asporiv produkty zameran nastrednodob ciele, ako aj dchodok. Finann sprostredkovatelia tvoria majetok pre deti a, samozrejme, rieia investcie dobvania. ak nieo zvyuje, investuj. Kee s klientom pracuj poas dlhieho obdobia, dvaj pozor na to, aby sa produkty nezamieali aaby neboli duplicitn. Zo sksenost vyplva, e tvorlenn rodina vrozlinch fzach ivota m 18 - 30 zmlv nafinannom trhu. Je to vporiadku, avak vyaduje to kontinulnu starostlivos. inak sa niektor stan nepotrebnmi ain nebud inn, prpadne zbytone drah. Bez sprostredkovatea to mlokto zvldne efektvne sledova. neaka, km neastie zde z hr... Takmer dve tretiny ud vyhadaj odborn radu a vtedy, ke spadn do problmov. nezvldaj plati ver, poistenie sa im zd nevhodn alebo chc ukoni nepotrebn produkt, a nevedia ako. v prpade straty prjmu jednho z lenov rodiny sa sprostredkovate vprvom rade pozrie navdavky, ktor bude potrebn retrukturalizova. had monosti odloenia spltok, zruenia nepotrebnch sluieb anahradenie menej vhodnch zastaranch produktov novmi, vhodnejmi. Klient, ktor sa obrti na odbornka, si me do piatich rokov vytvori tak zdroje, ktor mu umonia prei stratu zamestnania aproces jeho hadania bez vej ujmy. horie je to sumi, ktor nemaj pracovn nvyky aivia sa brigdnickmi innosami. krza a jej vplyv na rodinn nancie vpriebehu poslednch rokov sa udia menia, s sksenej. Zistili, e je rozumn poradi sa snezvislm odbornkom. pozitvne natento trend zapsobila finann krza - udia s obozretnej. Uia sa pracova srezervami, komu sprostredkovatelia svojich klientov roky viedli. Teraz vidia, ak rozumn je ma schopnos zaplati tri-tyri mesiace svojich povinnch platieb zo svojej rezervy. vidie to aj nanraste obchodu so sporivmi produktmi. Klienti vedia, e ver sa d natiahnu aj na dlhie obdobie, a to, o

18

Financie vpohode

Finann sprostredkovanie
uetria naspltke, si odloia napredasn splatenie, prpadne ako rezervu. Krza vak priniesla aj negatvny vplyv - vnmanie poistenia ako luxusu. ak sa tri-tyri roky ni nestalo, neznamen to, e sa ni nestane teraz. aprve teraz s ovea zranitenej achbajca nhrada zaznien majetok alebo znen schopnos pracova ich ohroz ovea viac. Rizikom je aj krytie nesplatenho veru novm verom sdlhm obdobm splcania. niekedy sa tomu vyhn ned, avak treba si uvedomi, e spoiatku sa splcaj takmer iba roky a teda predlovanie splcania novm verom sa predra. po niekokonsobnej zmene banky sa tak ahko stane, e klient potyroch rokoch dlhuje toko ako nazaiatku, akurt tyri roky platil roky. Je a neuveriten, koko aj vysokokolsky vzdelanch ud si zoberie ver napr. nastavebn pravy s10-percentnm rokom zarok, lebo mu to banka ponkla. nadruhej strane m vlastn disponibiln zdroje na te, kde mu banka zaplat rok 0,1 % p.a. ist strata 9,9 % p.a. Horce otzky dneka Jednou ztm je budcnos eura. Tu je rada pomerne ahk. Kee ijeme azarbame veurozne, vahy ouloen spor vcudzch mench maj zmysel skutone a pre ud, ktor potrebuj oetri mono stovky tisc eur. otakto diverzifikovan portflio sa toti tie treba stara a neustle vyhodnocova jeho nastavenie. pri malch sumch to nem zmysel. Klienti tie zachytili zmenu od novho roka v poisten ien. pre zavdzanie rovnosti pohlav do poisovnckych vpotov sa v podstate vetky poistky enm zdraia. Je as ete teraz uzavrie chbajce poistenie.
JUraJ Urko

s M treba pota na fInannoM trHu:

Neexistuje univerzlny produkt ani rieenie, vetci klienti s jedinen. Vetko, na o sa d vopred pripravi (vytvori si pln), je v konenom dsledku lacnejie, kvalitnejie a presnejie rieenie. Finann odbornk (sprostredkovate) pripravuje pln rieenia budcich situci. Netreba zabudn, e ke sa vera a dnes ni nestalo (boli sme zdrav, mali stabiln zamestnanie, astie nm prialo), zajtra to me by in. Dchodok je aleko. Mono sa ho ani nedoijeme. Ale o ak no. Ak zaneme dnes odklada mlo, je to vdy lepie, ako by sme neurobili ni. Rezerva je nutn nielen v aute, ale aj v peaenke. Vyjadruje, koko mesiacov mme z oho i, ak nm oddnes neprde ani cent na vplatu. Ak m finann produkt nejak rizik, vinou sa aspo raz poas trvania produktu naplnia. Preto s nimi potajme.

o cHc klIentI naJvIac rIeI:

Bvanie ver i hotovos Ke ver, tak na ak obdobie? Stavebn sporenie Ako zska ttnu prmiu, prpadne garantovan rok poas obdobia splcania veru? ivotn poistenie - Ktor s podstatn rizik, ktor maj by v zmluve? - Pokraova v platen starej zmluvy alebo si uzatvori nov? - Ak je rozdiel medzi kapitlovm ivotnm poistenm a investinm ivotnm poistenm? - Len poistenie rizk alebo aj sporenie? Sporenie Za svoje peniaze oakvam adekvtnu odmenu rok, ale aj bezpenos. Deti Ako im pripravi lep tart do ivota, ako mali rodiia? PZP Povinn zmluvn poistenie zodpovednosti z prevdzky motorovho vozidla cena, kvalita, komfort. Poistenie majetku Ako zska kvalitn poistenie na tie rizik, ktor s naozaj potrebn, a poistn sumy aktulne na dnen asy? Zodpovednos za kodu Tma oraz dleitejia. o s akcie, dlhopisy, ak je stav na trhu? Dchodok 2. pilier vstpi, osta i vystpi? - Sta mi na dchodok 1. a 2. pilier? - Koko si dobrovone odklada a akou formou? o so starmi vermi, ako s nebankovmi subjektmi? Je oraz viac mladch ud, ktor poaduj svoj finann pln.

1. 2.

1. 2.

3. 4.

3.

5.

4.

6.

5. 6.

7.

7.

8. 9.

10.

11. 12.

Financie vpohode

19

Profil produktu

Stavebn sporenie
ttom podporovan etrenie na vlastn bvanie
Stavebn sporenie patr k najastejie vyuvanm finannm produktom. Ve poda tatistk kad slovensk rodina m alebo mala uzavret zmluvu o stavebnom sporen. Ako tento produkt funguje?
Kee systm fungoval avpodstate rieil to, oo vpovojnovom obdob mal vek zujem aj tt, zaal sa podporova ttnymi prmiami. princp stavebnho sporenia podstata tohto finannho produktu je pomerne jednoduch mesane odklada urit sumu peaz. Sprvu bude tento prspevok sporenm, po ase sa me zmeni na spltku. Zskanie piky je pritom jednoduchie ako v prpade veru v benej banke. Stavebn sporitea toti predpoklad, e ak lovek doke roky spori naprklad 50 eur, bude 50 eur naalej vedie aj splca. Tento predpoklad dokazuj aj tatistiky nrodnej banky Slovenska. podiel neplatiov, ktor najprv pravidelne sporili aneskr mali problmy snesplcanm veru odstavebnej sporitene, je plne zanedbaten. vstavebnom sporen tak ide odve fzy sporenie a splcanie. v sporiacej fze sa vklady roia vopred

tIpy na kpu stavebnHo sporenIa

Stavebn sporenie vypa medzeru medzi spotrebnmi vermi a bankovmi vermi na bvanie. Km pri spotrebnom vere je neporovnatene vyia rokov sadzba i kratia splatnos, pri hypotke je okrem potreby zaloenia nehnutenosti limitujca aj minimlna vka veru (10 000 eur). Pri realizcii rznych oprv na nehnutenosti tak stavebn sporenie vychdza podstatne vhodnejie. Stavebn sporenie je vhodnm doplnkom k hypotke. Nie kad banka poskytuje 100-percentn prefinancovanie, prpadne nie kadmu iadateovi v tomto vyhovie. Kee pri stavebnom vere do uritej vky netreba zaklada nehnutenos, me posli aj ako doplnok k 100-percentnmu prefinancovaniu. Zrove sa nm aj d splati hypotka, i u sasti, alebo aj cel. Medziver funguje aj ako alternatva k veru na bvanie. A to v prpade, ak lovek nepreiel bankovm hodnotiacim modelom, prpadne potreboval niiu sumu, ako je minimlna vka hypotky.

oiatky stavebnho sporenia svisia svou budova vlastn bvanie a nedostatkom prostriedkov na. plat, e s mlom sa nadome vea neurob. iba ak postupne, no v takom prpade sa trvanie stavby prli natiahne. no ak sa stretne viacero ud smlom, je u toho dos. vsledkom spjania ud smalmi sporami boli zdruenia. donich lenovia vloili peniaze aznahromadench vkladov sa nsledne poskytovali piky. prideovali sa rznym kom rebovalo sa, uril sa ten, kto nevyhnutne potreboval stava, prpadne poianie zviselo od dky trvania lenstva. Ten, kto piku zskal, do systmu prispieval naalej, avak u iba spltkami veru.

20

Financie vpohode

Profil produktu
dohodnutm rokom. rok sa poas celho trvania zmluvy nemen anakonci roka sa knemu pripotava aj ttna prmia. po nasporen dohodnutej sumy me klient peniaze vybra, pokraova v sporen alebo poiada over. doverovej fzy teda nemus prejs kad. Ten lovek, ktor si iba spor, sa nazva priatesk sporite. priatesk sporite systmu pomha vtom, e poskytuje lacn peniaze. iba vaka tomu, e nepoaduje zasvoj vklad vysok roky, me stavebn sporitea poiiava lacnejie ne komern banky. priateskho sporitea naas vstavebnom sporen motivuje ttna prmia. ttna prmia podmienkou na zskanie ttnej prmie je v prvom rade prispievanie do stavebnho sporenia. dleit pritom nie je to, i ide ojednorazov prspevok, alebo pravideln sporenie. podstatn je, e lovek prispieva. tt zkonom stanovil horn hranicu ttnej prmie na66,39 eura zarok atto suma sa nemen. Kadorone sa vak men vka vkladu, ktor je potrebn vloi na jej zskanie. Mechanizmus vpotu je zaloen na vke rokovch sadzieb nafinannom trhu. stavebn ver po dosiahnut potrebnej vky hodnotiaceho sla aobjemu vkladov me sporite poiada o pridelenie cieovej sumy. vku cieovej sumy si stanovuje pri podpise zmluvy, priom je to set zhodnotench vkladov, ttnych prmi a stavebnho veru. nastavebn ver m sporite, narozdiel odveru hypotekrnej banky, zo zkona prvo. pokia jeho vka neprekro urit hranice, nemus ani zaklada nehnutenos. rokov sadzba tohto veru je poas celho splcania nemenn. Stavebn sporitene s pri poskytovan stavebnch verov o osi benevolentnejie ako komern banky pri poskytovan verov na bvanie. Svojich klientov vaka sporiacej fzy u poznaj. nepoaduj zdokladovanie prjmu, nepoaduj zaloenie nehnutenosti a posledn spltku me klient zaplati aj ako 85-ron. Komern banky obmedzuj koniec splatnosti verov na 65., resp. a 70. rok ivota klienta. Medziver prs kcieovej sume sa d aj skr ako po dlhoronom sporen. Klient me poiada o aksi predver stavebnho veru medziver. Sporitea mu tak poiia peniaze vo vke cieovej sumy. ide o von peniaze, ktor ostatn klienti nepoadovali na stavebn very. Medziver sa nesplca, platia sa iba roky. Klient smedziverom vak zrove potrebuje splni rovnak podmienky ako iadate ostavebn ver, preto popri platen za piku potrebuje spori a zska potrebn vku hodnotiaceho sla. nsledne sa mu medziver preklop dostavebnho veru. ako vyai o najviac Stavebn sporenie je v narban so zmluvami jedinen produkt. Uzavret zmluvy sa daj deli, prepisova,spja adokonca meni vnich tarify sporenia. vjednej rodine si tak zmluvu me uzavrie najprv kad len apred zamanm prefinancovanm stavebnho zmeru zmluvy spoji. vhodou je skutonos, e kad len rodiny me pobera ttnu prmiu. delenie zmluvy o stavebnom sporen sa rob vtedy, ak klient potrebuje prefinancova bvanie, avak potrebuje menej, ako je cieov suma, prpadne je zmluva vecou dedistva i rozvodovho konania. aj ke je stavebn sporenie v porovnan s inmi finannmi produktmi z pohadu podmienok vemi stabiln, aj pri om sa obas nieo zmen. Zmenu tarify sporenia, teda podmienok sporenia i veru, ocenia t, ktorm sa men ich ivotn situcia i u khoriemu, alebo klepiemu. Zmenou tarify sa mu zniova izvyova prspevky ateda neskr aj spltky stavebnho veru. Stavebn sporenie, ako u nzov produktu napoved, je uren vlune nastavebn ely. Stavebn sporitene maj na svojich internetovch strnkach vymenovan ely vyuitia prostriedkov. najednoduchiu predstavu, o vetko do tohto zoznamu spad, sta pomyselne otoi nehnutenos hore nohami o ostane na svojom mieste, na to sa stavebn sporenie vzahuje. poplatky Tak ako skadm finannm produktom aj so stavebnm sporenm s spojen poplatky. Kad sporitea m vak inak nastaven poplatkov politiku apoplatky samotn sa navzjom nedaj vemi dobre porovnva. idelne je, ak si lovek vopred stanov, o vetko chce stavebnm sporenm dosiahnu a nsledne vypota vku poplatkov. nulov poplatok pri jednom kone si sporitea vynahrad poplatkom pri druhom, priom konkurenn sporitea to me ma obrtene. aako pri kadom produkte aj tu plat, e firmy z asu na as pri rznych akcich zavia zpoplatkov.
Pavel kriniar

Stavebn sporenie patr knajastejie vyuvanm finannm produktom.

ttna prmia sa prideuje iba najedno rodn slo ajednu zmluvu. ak by teda mal lovek dve zmluvy o stavebnom sporen a na obe by si nrokoval ttnu prmiu, nezska ju dvojmo. dokonca v takomto prpade nezska prmiu ani najednej zmluve. Toto obmedzenie sa d obs tak, e zmluvu o stavebnom sporen uzavrie al len rodiny. Takto zmluvy sa toti daj neskr v prpade potreby spoji dojednej. Hodnotiace slo najdleitej parameter stavebnho sporenia pre tch, ktor si narieenie otzky bvania chc vzia stavebn ver. a pojeho dosiahnut me by pridelen stavebn ver. vku potrebnho hodnotiaceho sla si kad me kedykovek njs na internetovej strnke stavebnej sporitene. Tento parameter sa vak ned medzi sporiteami porovnva, pretoe kad m in vzorec najeho vpoet. podstatu vpotu hodnotiaceho sla tvor objem zhodnotench vkladov adka trvania sporenia. najrchlejie hodnotiace slo dosiahne klient tak, e nazaiatku sporenia vlo cel poadovan vklad.

stavebn sporenie

Zriadenie ........................ 0,9 % z cieovej sumy a do 1 800 eur Vedenie a sprva ............................................ 0 12 eur/rok Zmeny v zmluve ............................................... 0 1 800 eur Zruenie.............................................................. 0 90 eur Vpis potou .......................................................... 0 5 eur
stavebn very

Vedenie a sprva ..................................................12 eur/rok Vpis potou .................................................... 0 5 eur/rok Zmena v zmluve .................................................... 0 85 eur Upomienka ..................................................... 3 33,2 eura
Medzivery

iados ............................................................. 0 699 eur Poskytnutie ........................................................ 0 130 eur Vedenie a sprva ................................................ 24 42 eur Predasn splatenie.................................................. 0 9 %
parametre

Minimlna cieov suma ..........................................1 500 eur rokov sadzba vkladov ............... 0 2 % (niektor zmluvy 3 %) + rzne bonusy (okrem ttnej prmie) Vka stavebnho veru bez zabezpeenia nehnutenosou ...........................do 40 000 eur rokov sadzba stavebnch verov ......................2,9 5,99 % rokov sadzba medziverov ............................. 1,69 7,39 % Dka splcania stavebnho veru ......................... do 27 rokov

Financie vpohode

21

Zaujmavosti
demonocracy.info

Obr. 1c Pekn milin er adolrov v100-bankovkch

Niekedy je lepie raz vidie, ako stokrt pou

na preds tavenie si vekos ti americkho dlhu treba vek dvku Fantzie
V poslednom ase zo vetkch strn povame, ak obrovsk maj tty dlhy. Ako si Grci prejedli budcnos a Ameriania sa rozhodli tlai enormn mnostvo peaz.
sla s sla, ako si ich vak vieme predstavi vrozmeroch naej peaenky. aby to nebol pre peaenku vemi vek ok, zanime pekne pomaly, odtch mench sm. o takto jeden milin? drviv vina zns ho nikdy naivo neuvid, ale pre vldnu spotrebu je jeden milin v podstate ni. naprklad vlde vUSa trv minutie takho jednho milina presne osem seknd. priemern obyvate planty Zem mus vak na tak milin zarba 92 rokov. ako tak kpka 100-dolroviek a euroviek v hodnote jednho milina vyzer, zobrazuje obrzok . 1c. S milinom sa pravdepodobne nikdy nestretneme, ale vina zns plat kad mesiac ty a spltky verov. Zd sa vm spltka hypotky ako nieo neuveritene vysok? nieo, s m kad mesiac bojujete anie anie vyhra? atie peniaze, o kad rok miniete na roky. predstavte si potom 112 plne naloench kaminov 100-dolroviek aete nieo k tomu (obr. . 2). presne toko minie americk vlda v roku 2012

Koko bankoviek unesie kamin?

Obr. 1d 100 milinov dolrov.

demonocracy.info

demonocracy.info

Obr. 1a 100 dolrov

demonocracy.info

Obr. 1b 10 000 dolrov

demonocracy.info

Obr. 1

22

Financie vpohode

Zaujmavosti

demonocracy.info

Obr. 5 Celkov dlh Grcka - 360 mld. eur. Farby kaminov predstavuj jednotlivch veriteov. Najvm je, samozrejme, E.

na zaplatenie rokov z jej dlhov. presnejie, minie 450,3 miliardy USd a dostane 225,6 miliardy, o znamen nklady vo vke 224,8 miliardy USd. celkom pekn kpka peaz, o poviete? oe je to nejak spltka hypotky. To s vak len roky. o takto predstavi si celkov dlhov strop USa. To je asi najvia suma, o akej ste pouli. ako sa u len

vyslovuje. Je to 16394 trilinov dolrov. e sa to zobrazi v100-dolrovch bankovkch ned? nu, keby sa niekto rozhodol vyplati ich vhotovosti, musel by da dohromady peknch pr mrakodrapov bankoviek. Socha slobody by sa medzi nimi pekne stratila (obr. 3). na porovnanie, celkov ttny dlh Ruska vyzer plne in. Rusko vaka svojim bohatm zsobm

nerastnch surovn dlhuje len nieo vye 45 milird dolrov, o je iba 2,5 % ztoho, o rone vyprodukuje ich ekonomika (hdp) obr. 4. aby sme vak nechodili prli aleko, pome sa pozrie k nm, konkrtne dojunej eurpy. U me-

siace rieime, o sgrckym dlhom. o takto naloi ho cel nakaminy avyviez niekde domora. Takto nejako by to vyzeralo pekne zoraden v 100-eurovch bankovkch a zaparkovan naparkovisku obr. 5.
(PP)

demonocracy.info

Obr. 2 rokov nklady USA: 224,8 mld. USD

demonocracy.info

Obr. 4 45 mld. USD - dlh Ruskej federcie

demonocracy.info

Obr. 3 16394 trilinov USD - dlhov strop USA.

Financie vpohode

23

Prehad trhov

Zisky na trhoch s vsledkom podpory centrlnych bnk

liek, ktor m vyliei ekonomiku

rast cien komodity ako ropa sa preleje docien vetkch tovarov, ktor sa k zkaznkovi dostvaj dopravnmi prostriedkami fungujcimi na pohonn ltky. cenovmu nrastu elme, mimochodom, aj vaka slabej rode, ktor tento efekt ete vprpade potravn me umocni. nadruhej strane je tu tlak naoslabenie mien, o by mohlo pomc ekonomikm predva v zahrani lacnejie. doterajie slab prejavy inflcie s spsoben slabm dopytom obyvatestva zdvodu vyej nezamestnanosti. vrobcovia sa tak snaili urit as nkladov prenies na seba zniovanm nkladov a zvyovanm produktivity. doterajie zdroje vyuvali podnikatelia naplno anenajmali nov pracovn sily. Tto snaha vak m svoje limity, apreto sa tieto tlaky nanklady mu prelia docien tovarov asluieb aj napriek nzkej zamestnanosti. vyie ceny znia kpyschopnos obyvatestva ete viac, o vbec nemus pomc zamestnanosti. prve naopak. Zazmienku stoj aj obrovsk mnostvo hotovosti, ktor dria americk firmy nasvojich toch. Tieto rekordn objemy predstavuj zastaven krvn obeh. a to je dvod, preo by kvantitatvne uvoovanie vbec nemuselo by, keby tieto prostriedky prdili vilch ekonomiky.
n Priemern mesan vnos jednotlivch skupn fondov k 21.9.2012

Eurov pean Priemer Dolrov pean Priemer Eurov dlhopisov Priemer

EUR 0,02 % USD 0,29 % EUR 0,54 % USD 0,89 % USD 1,39 % USD 2,23 % USD 3,07 % EUR 2,44 % EUR 3,34 % USD 3,39 %
(Zdroj: autor poda SASS)

Pd banky Lehman Brothers z roku 2008 zmenil v poslednch rokoch vvoj na finannch trhoch. Finann trhy sa po hypotekrnej krze, ktor sa prevalila do globlnej krzy, postupne zotavovali. Problmy Grcka a perifrnych krajn Eurpy v kombincii so slabm globlnym rastom dontili centrlne banky po celom svete k podpornm programom. Nzke rokov sadzby a kvantitatvne uvoovanie sa stali liekom, ktor m vyliei ekonomiku.

Dolrov dlhopisov Priemer Akciov fondy - Emerging zia Priemer Akciov fondy - Global Emerging markets Priemer Akciov fondy - Latinsk Amerika Priemer Akciov fondy - vchodn Eurpa Priemer Akciov fondy - rozvinut Eurpa Priemer Akciov fondy - severn Amerika Priemer

merick centrlna banka zaala ekonomic- nzka rokov sadzba scieom podpori ekonomick liebu postupnm zniovanm roko- k rast prostrednctvom verovania obyvatestva vch sadzieb prakticky a nanulu. neuspo- a podnikov. otzkou zostva, i sa peniaze naozaj kojiv ekonomick vsledky aneskr aj prepuknutie dostvaj tam, kde ich centrlne banky chc vidie. problmov niektorch eurpskych krajn pritlai- Urit as tchto peaz toti odtiekla naemerging market trhy, m sa tak vskutonosti lo makroekonomickch lekrov podporuj nie loklne ekonomiky, ale na pouitie silnejch medikamentov zahranin ekonomiky rozvjajcich pod nzvom kvantitatvne uvoZakrat sa krajn. neiadanm vedajm inovanie (z anglickho quantitative kom me by neskr stiahnutie tcheasing Qe). Kvantitatvne uvoovakoniec bud to peaz z trhov, o me podlomi nie mono definova ako nekonvenvkonenom nohy rozvjajcim sa ekonomikm. n nstroj menovej politiky, ktor nadsledku aha vaka tretiemu kolu Qe, ktor Fed ordinovali centrlne banky nrodnej dlhopisov ohlsil, si polepili vetky aktva. Rstli ekonomike, ke u ben lieba netrhy. akcie, dlhopisy a aj komodity. Tento zaber. Takto kra zaha nkup fistav tie nie je dlhodobo udraten. nannch aktv odkomernch bnk ceny akci vyrstli predovetkm vazanovo vytlaen peniaze. ich lohou je rozhba krv v ilch hospodrstva natlaenm ka ohlsenej podpore, pretoe ekonomick daje veurpe aUSa s alostn aani zia sa vemi nem vopred urenho mnostva peaz doekonomiky. Ktejto forme ozdravenia sa poamerickom Fede m chvli. Lacno natlaen peniaze sa objavili aj pridali aj in centrlne banky ako ecB, Japonsk nakomoditnom trhu, kde tlaili hlavne naceny zlata astriebra, ktor vyleteli nahor. podobne sa sprvala centrlna banka i Bank of england. aj cena ropy. To je vsledkom slabho americkho dolra, ktormu kvantitatvne uvoovanie vbec vsledky lieby a vedajie inky Fed pred pr tdami ohlsil tretie kolo kvan- nepomha. prebytok dolrov na trhu toti zniuje titatvneho uvoovania a v dvkovan podobnch jeho hodnotu (atu sme u pri menovej vojne, ktor liekov pokrauj aj ostatn spomenut centrlne aj vtchto doch naber naobrtkach, ke sa vetbanky. o sa vak deje z takto umelo natlaen- ky krajiny snaia oslabi svoje meny, aby ich tovary mi peniazmi do tela loklnych ekonomk? nkupy asluby boli konkurencieschopn vzahrani). najednej strane sa bud ekonomiky ako brni dlhopisov za vytlaen peniaze spsobuj pokles rokovch sadzieb natrhu. Takto sa udriava umelo monej inflcii z natlaench peaz. Len samotn

finann trhy a Qe Tlaenie novch peaz doekonomickho krvnho obehu poteilo vetkch investorov. Tieto peniaze dokzali nafknu ceny vetkch aktv krtkodobo. vdlhodobejom horizonte je najpravdepodobnejou alternatvou nrast inflcie kombinovan so slabm alebo iadnym ekonomickm rastom, tzv. stagflcia. Za krat koniec bud v konenom dsledku aha dlhopisov trhy. vysok inflcia avysok emitovan dlhy sa mu prevali prve naich cench poklesom anrastom vnosov. podniky pod vplyvom prvej krzy sa vUSa drali vemi dobre. hromadenie hotovosti podnikovm sektorom je vsledkom vemi konzervatvneho sprvania pohypotekrnej agloblnej krze. Lacnejie ocenen s vak podniky v eurpe ne vUSa. ato im preto dva aj v potencil rastu vbudcnosti oproti americkm nprotivkom.
Gabriel HinZeller

24

Financie vpohode

Prehad trhov
n daje o dchodkovch fondoch k 28.09.2012
Dchodkov fond Hodnota dchodkovej jednotky ist hodnota majetku (NAV) Podiel v skupine fondov Vkonnos dchodkovch fondov 1 mesiac 1 rok
0,01% 0,02% 0,00% 0,02% 0,10% 0,04% 0,0240% 0,01% 0,00% -0,03% 0,08% 0,17% 0,03% 0,0185% 0,01% -0,10% -0,04% 0,08% 0,16% 0,04% -0,0091% 1,06% 0,89% 0,79% 1,27% 1,30% 1,66% 1,0877% 1,43% 1,33% 0,79% 1,76% 1,93% 1,83% 1,3567% 1,37% 1,42% 0,77% 1,73% 1,99% 1,85% 1,3726%

Konzervatvne dchodkov fondy 720 450 863 13,48% Solid (Aegon, d. s. s.) 0,040880 76 741 865 10,65% Garant (Allianz - Slovensk d. s. s.) 0,039894 182 356 698 25,31% Konzervatvny (AXA, d. s. s.) 0,039738 211 675 117 29,38% Stabilita (DSS Potovej banky) 0,040531 49 372 323 6,85% Tradcia (ING, d. s. s.) 0,040549 59 830 030 8,30% Klasik (VB Generali, d. s. s.) 0,040803 140 474 829 19,50% Ven aritmetick priemer Vyven dchodkov fondy 1 425 847 217 26,68% Balans (Aegon, d. s. s.) 0,037334 116 686 935 8,18% Optimal (Allianz - Slovensk d. s. s.) 0,037430 513 781 032 36,03% Vyven (AXA, d. s. s.) 0,036896 304 752 366 21,37% Benefit (DSS Potovej banky) 0,036555 72 689 419 5,10% Harmnia (ING, d. s. s.) 0,037097 167 918 495 11,78% Stabil (VB Generali, d. s. s.) 0,038139 250 018 972 17,53% Ven aritmetick priemer Rastov dchodkov fondy 3 197 885 784 59,84% Vital (Aegon, d. s. s.) 0,035648 348 675 137 10,90% Progres (Allianz - Slovensk d. s. s.) 0,036801 1 026 659 128 32,10% Rastov (AXA, d. s. s.) 0,036296 898 167 431 28,09% Prosperita (DSS Potovej banky) 0,036056 171 131 881 5,35% Dynamika (ING, d. s. s.) 0,036288 359 514 150 11,24% Profit (VB Generali, d. s. s.) 0,037469 393 738 057 12,31% Ven aritmetick priemer

Zdroj: Asocicia dchodkovch sprvcovskch spolonost (www.adss.sk)

n daje o doplnkovch dchodkovch fondoch k 28.09.2012

Spolonos Aktulna hodnota dchodkovej jednotky ist hodnota majetku (NAV)
1 202 146 13 6 53 300 14 57 13 388 208

Zhodnotenie majetku v doplnkovom dchodkovom fonde 1 mesiac 1 rok 3 roky (p.a.)

2,47% 1,72% 2,01% 2,85% 1,84% 5,31% 1,56% 1,44% 0,33% 3,19% N/A 1,42% 0,00% 0,32% 0,61% 2,57% 0,60%

d d.s. prspevkov fondy AXA Prspevkov 0,036697 Globlny akciov 0,035884 DDS Tatra banky Konzervatvny prspevkov 0,035345 Rastov prspevkov 0,033098 Vyven prspevkov 0,035943 Zaisten prspevkov 2017 0,035345 ING Tatry - Sympatia Konzervatvny prspevkov 0,037162 Rastov prspevkov 0,034397 Vyven prspevkov 0,033592 Stabilita Prspevkov 0,038152 Akciov prspevkov 0,034439 d d.s. vplatn fondy AXA Vplatn 0,000000 DDS Tatra banky Dchodkov vplatn 0,032728 ING Tatry - Sympatia Dchodkov vplatn 0,035914 Stabilita Vplatn 0,037296

872 077 381 910 0,29% 6,32% 088 281 -0,04% 6,33% 613 438 0,40% 3,65% 678 824 0,57% 7,12% 732 736 0,56% 4,98% 084 194 0,82% 7,70% 101 285 0,17% 2,59% 657 640 2,29% 11,81% 621 989 0,35% 3,86% 409 969 0,55% 8,17% 501 812 0,62% N/A v. aritm. priemer 0,45% 5,43% 28 978 742 0 0,00% 0,00% 413 709 0,04% 0,63% 16 360 655 0,10% 1,10% 12 204 377 0,29% 4,38% v. aritm. priemer 0,18% 2,48%

1) - fond existuje kratie obdobie; N/A - daje nie s k dispozcii

n EUR/USD
1,34 1,31 1,28 1,25 1,22 1,19 210. 24. 25. 26. 27. 28. 29.

Zdroj: Asocicia dchodkovch sprvcovskch spolonost (www.adss.sk)

n Dow Jones IA
14000 13600 13200 12800 12400 12000 24. 164. 304. 145. 285. 116. 256. 97. 237. 68. 208. 39. 179. 110.

n Devzov kurzy
Krajiny Meny Kurz k 2.10.2012 Zmena za Zmena za Zmena za 1 mesiac (%) 6 mes. (%) 12 mesiacov (%)
-1,43 -7,01 -3,11 -7,02 -3,36 -3,65 2,54 6,16 -4,78 -25,81 -2,83 -9,61 1,26 1,84 -4,96 -9,82 -2,94 -2,53 -1,05 -6,76 0,48 -0,47 -3,54 -7,44 -2,88 -6,06 0,18 0,17 -0,99 -0,79 -2,74 -7,12 -3,16 -10,63 3,13 3,86 2,15 -7,09 -3,57 -5,07 -4,96 -9,23

n EUR/CZK

n S&P 500
1500 1440 1380 1320 1260 1200

26,00 25,60 25,20 24,80 24,40 24,00

24. 164. 304. 145. 285. 116. 256. 97. 237. 68. 208. 39. 179. 110.

24. 164. 304. 145. 285. 116. 256. 97. 237. 68. 208. 39. 179. 110.

Krov kurzy vybranch svetovch mien Eurpska menov nia/Japonsko JPY/EUR 100,68 -1,96 Eurpska menov nia/V. Britnia GBP/EUR 0,7984 0,74 Eurpska menov nia/USA EUR/USD 1,2895 2,54 Japonsko/USA JPY/USD 78,06 -0,40 V. Britnia/USA USD/GBP 1,6153 1,82 Krov kurzy ktovan Nrodnou bankou Slovenska Eurpska menov nia/Austrlia EUR/AUD 1,2518 2,80 Eurpska menov nia/esk republika EUR/CZK 25,105 1,08 Eurpska menov nia/Kanada EUR/CAD 1,2661 2,10 Eurpska menov nia/Maarsko EUR/100 HUF 285,6 0,57 Eurpska menov nia/Posko EUR/PLN 4,1095 -1,36 Eurpska menov nia/vajiarsko EUR/CHF 1,2097 0,75 Eurpska menov nia/vdsko EUR/SEK 8,5084 2,14 Eurpska menov nia/Nrsko EUR/NOK 7,3732 1,13 Eurpska menov nia/Dnsko EUR/DKK 7,4549 0,05 Eurpska menov nia/Chorvtsko EUR/HRK 7,437 -0,28 Eurpska menov nia/Turecko EUR/TRY 2,308 1,08 Eurpska menov nia/Mexiko EUR/MXN 16,534 -0,33 Eurpska menov nia/Rumunsko EUR/RON 4,5212 1,20 Eurpska menov nia/Rusko EUR/RUB 40,13 -1,03 Eurpska menov nia/na EUR/CNY 8,1032 1,48 Eurpska menov nia/Jun Krea EUR/KRW 1434,68 0,66

(Zdroj: NBS)

termnovanch vkladov pri vklade 2000 eur

n EURIBOR
2,00 1,60 1,20 0,80 0,40 0,00 234. 235. 236. 237. 238. 239.
1mesiac 3mesiace 6mesiacov 12mesiacov

n Vka rokovch sadzieb eurovch

1 tde
0,05% 1,75% 0,10% 0,00% - 0,05% 0,05%

n EuroStoxx 50
2800 2600 2400 2200 2000 24. 164. 304. 145. 285. 116. 256. 97. 237. 68. 208. 39. 179. 110.

Banka
SOB banka ING mBank OTP Bank Potov banka Primabanka Privatbanka Slovensk sporitea Tatra banka UniCredit Bank Volksbank Slovensko VB banka Priemern sadzby za trh 

1 mesiac
0,10% 0,15% 0,40% 0,30% 0,50% 0,10% 0,10% 0,10% 0,30% 0,10% 0,22%

Dka lehoty vkladu 3 mesiace 6 mesiacov

0,15% 2,20% 0,30% 1,25% 1,00% 0,70% 0,50% 0,40% 0,50% 0,60% 0,50% 0,74% 1,00% 2,40% 0,80% 2,50% 1,50% 1,10% 0,80% 0,80% 1,00% 1,20% 1,50% 1,33%

1 rok
1,80%

2 roky
1,90%

2,90% 2,70% 3,10% 2,70% 3,00% 3,00% 3,00% 2,70% 3,40% 1,10% 1,40% 0,90% 1,20% 2,00% 2,50% 3,00% 2,40% 1,70% 1,90% 2,23% 2,38% (Zdroj: internetov strnky bnk)

Financie vpohode

25

Servis

Knihy
svtov vlka mn

ojuje sa nielen na frontoch, ale aj na finannch trhoch. o sa stane svetovou menou: euro, zlato alebo dolr, i nsky jan? Boj je tvrd a bojiskom je globlna ekonomika. Nrodn meny umieraj pomaly. Iba zriedkakedy sa tak stane v dramatickom okamihu

so smrtenm hyperinflanm vkrikom, ak zaila nemeck marka v roku 1923. Dnes o preitie bojuje americk dolr. Jeho odchod je takmer nepozorovaten. Je to predsa tvrd mena, poas generci symbol vplyvu a blahobytu. Aj ke USA bud ete dlho najvou ekonomikou sveta,

mena je nevylieitene chor. Prinou je predvkovanie dlhmi. Okrem bilinov dolrov ttnych piiek s tu ete zvzky socilnych pokladnc, podnikov a skromnkov. Chorobn zvislos Ameriky od verov spsobuje, e dolr je z roka na rok slab.

Autor: Ben cena: Poet strn: Vydavatestvo:

daniel d. eckert 15,26 eura (pre itateov Fvp 13,73 eura) 232 Grada

bkem v ne
Preo investova v ne? Hodnota nskej ekonomiky rstla od zaiatku 80. rokov priemernm tempom 9 % rone. Za kadch desa rokov sa tak viac ne zdvojnsobila. na tak pripomna Ameriku z konca 19. storoia. To boli asy rozvjajcich sa miest a vynlezov formujcich technolgie. Bolo to obdobie nesptanej expanzie podnikov a formovania kovch odvetv. Aj vtedy sa udia znepokojovali: atentty na prezidentov, rasov nepokoje, nzke dodriavanie udskch prv, hospodrske depresie, trajky a obianske spory. Budcnos sa v Amerike v roku 1908 javila vemi nejasne a neisto. na sa v sasnosti zd by rovnako tak chaotick a pln vziev.

Objednvka knh
Zvzne si objednvam knihu/knihy svtov vlka mn, cena po zave 13,73 eura (+ potovn a baln), poet kusov: _____ bkem v ne, cena po zave 10,41 eura (+ potovn a baln), poet kusov: _____

itatelia de v poho Financi ihy objednat kn u si m

s 10 % u
zavo

Meno a priezvisko: _________________________________________________________ Nzov firmy: _____________________________________________________________ Ulica: __________________________________________________________________ PS: ___________ Mesto: _________________________________________________ Tel. .: _____________________ E-mail: _____________________________________ IO:_________________ DI: __________________

Autor: Ben cena: Poet strn: Vydavatestvo:

Jim Rogers 11,57 eura (pre itateov Fvp 10,41 eura) 200 Grada

Dtum: ___________________________ Podpis:

objednvky zasielajte naadresu:

Grada Slovakia, spol. sr. o., Moskovsk 29, 81108 Bratislava

Financie
Sprievodca vo svete osobnch nanci
www.financievpohode.sk

/ 2012

v pohode

oktber ronk I. Nepredajn

Sprievodca vo svete osobnch nanci

Vydavate Akadmia vzdelania OVB, n. o. Kukurin 8 831 03 Bratislava 3 tel.: 02/5824 10-12 info@ovb.sk Manar projektu Ing. Ivo Wilhalm fredaktor Ing. Pavol Poklemba, PhD. Redakn rada RNDr. Ivica Chaaturianov Ing. Vladimr Bal, PhD., DrSc., Ing. Pavol Poklemba, PhD., Ing. Pavel kriniar, PhD., Vizulny koncept a grafick prava: Peter Buek Dtum uzvierky: 1. oktbra 2012 Copyright: Akadmia vzdelania OVB, n.o. Na www.ovb.sk njdete pomoc pri rieen finannch otzok. rIzIkov upozornenIe:

Unisex v poisten je nutnos

POISTENIE

POISTI SA TERAZ ALEBO POKA NA ZMENY?

Rozhovor o konci rozdeovania klientov poda pohlavia

SPORENIE A INVESTOVANIE

Prv kroky pred zvanm rozhodnutm

12

DCHODOK

Ako sa robia skutone vek peniaze

15

alie slo vyjde v decembri 2012.

Zstupca fredaktora Ing. Pavel kriniar, PhD.

Tento asopis je pripravovan vdobrej viere asnajvyou monou odbornosou. Pouit informcie adta vom obsiahnut boli zskan zo zdrojov, ktor sa pokladaj zaspoahliv. Tieto informcie nesm by povaovan zaponuku alebo odporanie nankup, alebo predaj nejakho finannho produktu. Vydavate nezodpoved zaprpadn finann alebo in majetkov ujmy spsoben pouitm informci uverejnench v tomto asopise.

26

Financie vpohode

Finann sprostredkovanie

Financie vpohode

27

Ako najvia nannosprostredkovatesk spolonos na Slovensku vnmame as na rznych projektoch ako vzvu. V naom portfliu sa nachdzaj projekty s celospoloenskm vznamom i projekty zameran na vzdelvanie det v oblasti nannho plnovania.

OVB podporuje
Zlat minca je prestna sa o najspenejie nann produkty slovenskch nannch intitci, ktor pomha zorientova sa a zi vber. Spolonos OVB Allnanz Slovensko a.s. je u iesty rok generlnym partnerom sae. Tri najlepie produkty v kadej z 25 kategri vyber odborn porota. Vsledkom vberu je zostava bodovo najlepch nannch produktov. Podrobn informcie o sai, ocenench produktoch a nannch a poistnch intitcich zskate na

www.zlataminca.sk.