Zbornik Vymozitelnost Prava V SR - Oktober 2009

Justin akadmia Slovenskej republiky
Vymoitenos prva v Slovenskej republike
Zbornk z medzinrodnej konferencie v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike konanej v doch 1. 2. oktbra 2009 v Omen pri prleitosti 5. vroia vzniku Justinej akadmie Slovenskej republiky
Pezinok 2009
Recenzenti: JUDr. Peter Hulla riadite Justinej akadmie Slovenskej republiky JUDr. PhDr. Miroslav Slaan, PhD.
vedci katedry medzinrodnho a eurpskeho prva, prpravnho vzdelvania a spoloenskovednch discipln, Justin akadmia Slovenskej republiky
Editor: Mgr. Gabriela Urbansk
Tento zbornk je vsledkom rieenia projektu "Vymoitenos prva v Slovenskej republike", ktor je financovan Agentrou na podporu vskumu a vvoja (zmluva . APVV-0745-07). Projekt vykonva Justin akadmia Slovenskej republiky od 1. septembra 2008 do 31. decembra 2010.
Justin akadmia Slovenskej republiky ISBN 978-80-970207-0-5
Ven kolegyne, ven kolegovia, nielen justinej obci, ale aj irokej prvnickej verejnosti predkladme tento zbornk prspevkov z prvej medzinrodnej konferencie v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike usporiadanej pri prleitosti 5. vroia vzniku Justinej akadmie Slovenskej republiky, ktor sa konala v doch 1. a 2. oktbra 2009 v Omen. Zaloenie pecializovanej intitcie zameranej vlune na vzdelvanie sudcov, prokurtorov a sdnych radnkov na Slovensku nebol jednoduch proces. Zriadenie Justinej akadmie Slovenskej republiky a zaatie jej innosti od 1. septembra 2004 mono preto chpa ako vsledok dlhoronho snaenia slovenskch i medzinrodnch justinch organizci. Som presveden, e v okamihu jej piateho vroia mem kontatova definitvne etablovanie sa Justinej akadmie v rmci prpravnho i celoivotnho vzdelvania sudcov, prokurtorov a sdnych radnkov na Slovensku, ako aj jej spoluprce so zahraninmi partnermi, najm Eurpskou justinou vzdelvacou sieou, Eurpskou akadmiou prva, eskou, maarskou a poskou Justinou akadmiou. Pri plnen svojho poslania m Justin akadmia po piatich rokoch svojej innosti nezastupiten miesto v slovenskom justinom systme, priom do budcnosti sa mus usilova o zlepovanie poskytovania svojich sluieb slovenskej justcii, flexibiln komunikciu do vntra oboch rezortov, ako aj navonok s verejnosou, a tie o efektvnu spoluprcu so zahraninmi partnermi. Justin akadmia Slovenskej republiky mus by pripraven aj na vetky vzvy, ktor jej eventulne prinesie nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, poda ktorej vzdelvanie justcie bude jednou z prvomoc Eurpskej nie, a tie dleitm nstrojom na posilovanie vzjomnej dvery medzi justinmi zlokami jednotlivch lenskch ttov Eurpskej nie. Bez tejto dvery zaloenej na obojstrannej informovanosti, jazykovej a odbornej vybavenosti nebude mono justin spoluprcu v civilnch a trestnch veciach dsledne napa. Vedeck konferencia, z ktorej sme pripravili tento zbornk, sa zaoberala zaujmavou, spoloensky zvanou a aktulnou problematikou vymoitenosti prva na Slovensku a bola organizovan v rmci realizcie projektu Agentry na podporu vskumu a vvoja s nzvom Vymoitenos prva v Slovenskej republike. Zvolen problematika nem len vntrottny kontext, ale aj eurpsky a m tie zsadn vznam tak z hadiska prvnoteoretickho, ako aj z pohadu aplikanej praxe. V naznaench svislostiach prebiehala na konferencii vysoko odborn a vedeck rozprava k veobecnm, ako aj parcilnym problmom z jednotlivch oblast prva. Vzhadom na mnohorozmernos a komplikovanos tejto problematiky,
najm v naich podmienkach, jednotliv astnci konferencie vyjadrili poetn nzory, podnety a stanovisk k monm rieeniam sasnch prvnych problmov. Naznaen pestr paletu rznych pohadov a nzorov predstavuje aj sbor prspevkov od jednotlivch rieiteov projektu Justinej akadmie Slovenskej republiky a APVV obsiahnutch v tomto zbornku. Som presveden, e n zmer a ciele konferencie sa nm podarilo naplni. Vemi ns poteil zujem o nau konferenciu a verme, e sme poloili zklady dobrej tradcie, v ktorej by sme chceli v alch rokoch pokraova.
oktber 2009, Pezinok
JUDr. Peter Hulla riadite Justinej akadmie Slovenskej republiky
Obsah
Nenakladanie s vecami alebo prvami v zmysle 76 ods. 1 psm. e/ Obianskeho sdneho poriadku .................................................................7
JUDr. Daniela vecov, rieiteka projektu Justinej akadmie SR a APVV (Najvy sd Slovenskej republiky)
Spotrebite v exekunom konan .............................................................11

JUDr. Jana Bajnkov, rieiteka projektu Justinej akadmie SR a APVV (Najvy sd Slovenskej republiky)
Vymoitenos spotrebiteskho prva kolektvna ochrana spotrebitea v obianskom sdnom konan..............................................17

JUDr. Peter Straka, rieite projektu Justinej akadmie SR a APVV (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky)
Drobn spory v obianskom sdnom poriadku ......................................25

doc. JUDr. Svetlana Ficov, CSc., zodpovedn rieiteka projektu Justinej akadmie SR a APVV (Prvnick fakulta Univerzity Komenskho v Bratislave)
Vymoitenos spotrebiteskch prv v kontexte pravy nekalch klauzl v spotrebiteskch zmluvch ......................................................31
doc. JUDr. Jn Cirk, CSc., rieite projektu Justinej akadmie SR a APVV (Prvnick fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici)
Sdny precedens (CASE-LAW) ako systmov prvok vo vymoitenosti sprvneho prva ..............................................................45
JUDr. Ivan Rumana, rieite projektu Justinej akadmie SR a APVV (Najvy sd Slovenskej republiky) doc. JUDr. Alena Paulikov, PhD., rieiteka projektu Justinej akadmie SR a APVV (Fakulta prva Janka Jesenskho v Sldkoviove)
Medzinrodn pomoc pri vymhan niektorch finannch pohadvok ................................................................................................57

doc. JUDr. Alena Paulikov, PhD., rieiteka projektu Justinej akadmie SR a APVV (Fakulta prva Janka Jesenskho v Sldkoviove)
Ochrana spotrebitea pri poskytovan finannch sluieb ....................70

JUDr. Imrich Fekete, CSc., rieite projektu Justinej akadmie SR a APVV (Prvnick fakulta Univerzity Komenskho v Bratislave)
Efektivita konkurznho prva v ase ekonomickej krzy ......................84

doc. JUDr. Milan urica, PhD., rieite projektu Justinej akadmie SR a APVV (Krajsk sd Bansk Bystrica)
Dodriavanie prv obvinenho v trestnom konan pri rozhodovan o vzbe ........................................................................................................99

doc. JUDr. Jozef ent, PhD., rieite projektu Justinej akadmie SR a APVV (Generlna prokuratra Slovenskej republiky, Prvnick fakulta Univerzity Komenskho v Bratislave)
Rozsah revzneho princpu v odvolacom konan ..................................111

JUDr. Ondrej Sama, rieite projektu Justinej akadmie SR a APVV (Krajsk sd Trenn)
Problematika ukladania trestov po rekodifikcii Trestnho zkona ............................ ........................................................118

JUDr. Pavol Toman, rieite projektu Justinej akadmie SR a APVV (predseda Rady Justinej akadmie, Najvy sd Slovenskej republiky)
Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009
Nenakladanie s vecami alebo prvami v zmysle 76 ods. 1 psm. e/ Obianskeho sdneho poriadku JUDr. Daniela vecov
rieiteka projektu Justinej akadmie a APVV podpredsednka Najvyieho sdu SR
V svislosti s rozhodovanm o predbenom opatren v zmysle ustanovenia 76 ods. 1 psm. e/ Obianskeho sdneho poriadku (alej len O. s. p.) v aplikanej praxi sdov Slovenskej republiky dolo k problmu, na ktor upozornil minister spravodlivosti Slovenskej republiky listom zo da 14. oktbra 2008, slom 2322/2008 100. Vznikol v svislosti s nsilnm vypratanm osb z ich obydl bez exekcie. Osoby vypratvan takmto spsobom sa na sde domhali (okrem urenia vlastnctva k spornm nehnutenostiam, urenia neplatnosti zmlv o vere a zmlv o zabezpeen zvzku prevodom prva k nehnutenosti) aj doasnej ochrany prostrednctvom predbenho opatrenia, ktorm by sd zakzal odporcovi naklada s nehnutenosou, ktor tvor ich obydlie. Z listu Ministerstva spravodlivosti SR vyplva, e sdy mali v rmci asti konania, ktor sa tkala predbenho opatrenia, nejednotn postup v tom, e niektor pred vydanm svojho rozhodnutia termn nenakladal bez alieho priamo akceptovali a alovanmu uloili povinnos zdra sa akhokovek nakladania s uritou nehnutenosou (naprklad Okresn sd v Topoanoch uznesenm z 30. jla 2008, . k. 6 C 106/2008 31, Okresn sd v Nitre uznesenm z 10. jla 2008), in zase vyzvali alobcu, aby v urenej lehote svoje nepln podanie (pod nsledkom jeho odmietnutia) doplnil o presn pecifikciu oprvnenia, ktor sa m predbenm opatrenm alovanmu zakza ( 43 ods. 1 a ods. 2 O. s. p.). Takto postupoval naprklad Okresn sd v Trenne uznesenm z 29. novembra 2007, . k. 11 C 227/2007 17, Okresn sd v Nitre uznesenm z 23. jna 2008, . k. 17 C 118/2008 21. Z predloenho spisu bolo zrejm, e v dotknutch veciach boli alobcovia vo finannej tiesni, preto si poiiavali finann hotovos. Vo veci Okresnho sdu v Topoanoch (vyie uvedenej) si od alovanho 1/ poiali 100.000,- Sk. O tom, e podpisuj zmluvu o vere nevedeli, z oho vyvodzovali, e ilo o zmluvu stnu. Zo zmluvy o zabezpeen zvzku prevodom prva k nehnutenosti uzavretej medzi alobcami (ako predvajcimi) a alovanm 1/ (ako kupujcim) z 27. 2. 2006 vyplva, e predmetn nehnutenos sa prevdza na zklade zmluvy o vere z 27. 2. 2006 v sume 100.000,- Sk, ktor s navenm o roky predstavoval sumu 130.000,- Sk a bol splatn najneskr do 27. 8. 2006. Hodnota nehnutenosti -7-
prevyovala vku veru najmenej pnsobne. Na iados alobcov (z 10. 8. 2006) o povolenie spltok alovan 1/ nielene nereagoval, ale kpnou zmluvou z 28. 3. 2007 previedol nehnutenos na alovanho 2/, ktor alobcov z rodinnho domu vypratal. V ase podania nvrhu na vydanie predbenho opatrenia bol ako vlastnk nehnutenosti zapsan u alovan 3/; tento prvny stav mu umouje s nehnutenosou bez obmedzenia naklada, priom almi prevodmi by sa komplikoval proces vzjomnej retitunej povinnosti vyplvajci z ustanovenia 457 Obianskeho zkonnka (alej len ,,Ob. zk.). Obdobn situcia bola aj v alch sdnych konaniach. Tento podnet bol predmetom rokovania obianskoprvneho kolgia Najvyieho sdu Slovenskej republiky v doch 28. a 29. mja 2009; jeho vsledkom bolo uznesenie, poda ktorho pre prijatie zjednocujceho stanoviska neboli splnen zkonn podmienky, lebo k vkladovm rozdielnostiam pojmu nenaklada na sdoch niieho stupa nedolo ( 21 ods. 3 psm. b/ zkona . 757/2004 Z. z. v znen neskorch predpisov v spojen s lnkom 20 ods. 1 Rokovacieho poriadku Najvyieho sdu Slovenskej republiky z 25. mja 2006). Na margo vyslovenho nzoru kolgia si dovoujem poznamena, e defincie pojmov v sdnej praxi s vinou uiton, ale niekedy nie s vhodn, lebo pre rozmanitos prpadov by v konenom dsledku mohli spsobova akosti s vybavenm tej ktorej veci; nedovolili by zohadni jej konkrtne okolnosti. Preto zkonodarca u v minulosti v mnohch prpadoch ponechal definovanie pojmov sdnej praxi. Urit pojmy sa postupom asu vykrytalizovali, a napokon boli spsobil pokry drviv vinu prejednvanch vec (naprklad pri definovan skutonej kody), a a nakoniec ich prijala aj prvna teria. Napriek tomu sa domnievam, e je vhodn aspo rmcovo zaobera sa obsahovou nplou pojmu nenaklada v zmysle ustanovenia 76 ods. 1 psm. e/ O. s. p. Na tento el je najvhodnejm vchodiskom intitt vlastnckeho prva ( 123 a nasl. Ob. zk.); jeho obsahom je okrem prva vec dra (ius possidendi), uva ju, pova jej plody a itky (ius utendi et fruendi) aj prvo s vecou naklada (ius disponendi), o znamen, e vlastnk m prvo predmet vlastnctva preda, darova, zameni, zriadi o om zvet, zaloi ho, zaai vecnm bremenom, da ho do njmu, vypoia ho a podobne, priom k niektorm zmluvm sa vyaduje aj rozhodnutie prslunho orgnu ( 47 Ob. zk.). Na druhej strane zmysel ustanovenia 76 ods. 1 psm. e/ O. s. p. je plne opan, lebo spova v zkaze prva nakladania s vecou subjektu, ktor by inak bol oprvnen ako vlastnk, resp. oprvnen uvate s vecou naklada. Vo veobecnosti mono uvies, e prostrednctvom predbench opatren prvna prava umouje sdu poskytn ohrozenm alebo
-8-
poruenm subjektvnym prvam a prvom chrnench zujmom doasn ochranu tak pred zaatm sdneho konania, ako aj v jeho priebehu. Zkonnm dvodom pre ich vydanie je nutnos doasnej pravy pomerov astnkov ( 74 ods. 1 O. s. p.), prpadne existencia obavy ohrozenia, prpadne zmarenia vkonu sdneho rozhodnutia ( 102 ods. 1 O. s. p.). Doasn povaha predbench opatren je zrejm (okrem inho) aj z poiadavky, e ich prostrednctvom nemono prejudikova ani prva astnkov konania, ani prva tretch osb. Predbenm opatrenm me sd uloi astnkovi najm, aby nenakladal s uritmi vecami alebo prvami ( 76 ods. 1 psm. e/ O. s. p.). Podstatou predbenho opatrenia v zmysle citovanho zkonnho ustanovenia je uloenie povinnosti nenaklada s uritmi vecami alebo prvami. Vo vyie uvedenom zmysle. So zreteom na uveden rozdielne postupy sdov nemono objektvne posdi z hadiska, i nleitosou nvrhu na vydanie predbenho opatrenia (okrem opisu skutkovch okolnost, skutonost osvedujcich existenciu nroku, oznaenia nebezpeenstva bezprostredne hroziacej ujmy) mala by presn pecifikcia zkazu nakladania s vecou alebo i stailo iba vo veobecnosti domha sa akhokovek zkazu nakladania s vecou alebo prvom. Prevldol nzor, poda ktorho vo veobecnosti takto pecifikcia nie je potrebn, avak v niektorch prpadoch bude vhodn najm s prihliadnutm na zachovanie ekvivalencie (predbenm opatrenm) poadovanho obmedzenia vlastnckeho prva; v takomto prpade bude bezpochyby vhodn vyzva astnka na konkretizciu rozsahu, v akom sa m prvo nakladania s vecou obmedzi, resp. zakza. Uri hranicu medzi uvedenmi postupmi sdov je vemi ak a nemono sdom poskytn iaden nvod na procesn postup v tchto veciach. Mono ale jednoznane poveda, e aj v tchto pochybnostiach si sd mus poloi zkladn otzku spovajcu v tom, komu m poskytn ochranu a v akom rozsahu. Osobitne pritom treba zohadni aj prvny dvod sdneho sporu, a to najm z hadiska, i nevyplva naprklad zo spotrebiteskej zmluvy, ktor mohla obsahova aj neprijaten podmienky. V tomto smere si treba uvedomi, e ochrana spotrebitea je najm v sasnej dobe jedna z vznamnch politk sasnho zkonodarstva tak v rmci Eurpskej nie, ako aj v rmci zkonodarstva Slovenskej republiky. Pokia sdy o takomto predmete konania rozhoduj, mali by zabezpei ochranu spotrebitea v kadom tdiu sdneho konania, a teda aj v rmci rozhodovania o predbench opatreniach. Treba sa vysporiada aj s otzkou, i prpadnou bezdvodnou vzvou o doplnenie nvrhu na vydanie predbenho opatrenia, mrnym uplynutm lehoty na jeho doplnenie a nslednm odmietnutm takhoto nvrhu ( 43 ods. 1 a ods. 2 O. s. p.) nedjde aj k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).
-9-
Pri samotnom rozhodovan sd mus zohadni povahu veci alebo prva, na ktor sa predmetn povinnos me vzahova, priom tu ide o posdenie, i nevykonvanm prva, resp. neuvanm uritej veci nedochdza k jej znehodnoteniu (ako naprklad k motorovmu vozidlu). Rovnako sd mus zvi okolnos, i jeho rozhodnutm o predbenom opatren zasiahne iba do prv astnkov konania alebo sa tento zsah dotkne aj tretej osoby; tu je namieste otzka, i splnenie takejto povinnosti mono od tretej osoby spravodlivo poadova. V tomto smere je vhodn z kontantnej judikatry Najvyieho sdu SR iba pripomen jeho rozhodnutie uverejnen v Zbierke stanovsk Najvyieho sdu a rozhodnut sdov Slovenskej republiky, poda ktorho predben opatrenie, ktorm sa podnikateovi zakazuje naklada s majetkom alebo jeho asou, me sd nariadi len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutm na podnikatesk innos alovanho bolo primeran prvu, ktorho budci sdny vkon je ohrozen (uznesenie Najvyieho sdu Slovenskej republiky z 28. septembra 1994, sp. zn. 6 Obo 270/94). Iba po komplexnom zhodnoten vetkch vyie nastolench otzok me sd nielen sprvne postupova pred vydanm predbenho opatrenia, ale aj sprvne o takomto nvrhu rozhodn.
- 10 -
Spotrebite v exekunom konan JUDr. Jana Bajnkov

rieiteka projektu Justinej akadmie a APVV predsednka obianskoprvneho kolgia Najvyieho sdu SR
V poslednch rokoch aj na Slovensko vstpil ekonomick fenomn v podobe mohutnho rozvoja spotrebiteskch piiek. Domcnosti si zabezpeuj bvanie i auto a stle astejie aj spotrebn elektroniku, nbytok i letn dovolenky na dlh. Spotrebitesk very nie s sami o sebe negatvnym javom, avak v uritch prpadoch maj znan negatvne efekty. Poiiavanie peaz spotrebiteom umouje spotrebiteovi sce spotrebova viac, ne zarobil, sasne mu vak kladie poiadavku, aby posdil svoju budcu produkn schopnos, teda aj schopnos svoje zvzky v budcnosti splati. Znan as populcie vak nie je takejto vahy, vyadujcej si minimlne znalos zkladov ekonomickho vzdelania, schopn. Nezanedbaten je tie skutonos, e len vemi ako je schopn odola lkadlm ponuky okamitej spotreby, ktor je doslova vnucovan reklamou. Neobmedzen poskytovanie spotrebiteskch verov tak vedie k postupnmu zadlovaniu domcnost. Tento ekonomick jav je prtomn vo vetkch krajinch Eurpskej nie, preto spotrebitesk organizcie v snahe deklarova potrebu regulcie podmienok poskytovania spotrebiteskch verov presadili prijatie smernice 87/102/EHS, ktor mala za cie zvi ochranu spotrebitea pri vyuvan finannch sluieb ponkanch na trhu. Uveden smernica bola neskr novelizovan do sasnej podoby v rokoch 1990 a 1998 (90/88/ES a 98/7/ES); v rmci prstupovho procesu do EU bol u ns prijat zkon . 258/2001 Z. z. o spotrebiteskch veroch a o zmene a doplnen zkona Slovenskej nrodnej rady . 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inpekcii v znen neskorch predpisov (alej len ,,zkon o spotrebiteskch veroch). Tento zkon upravuje podmienky poskytovania spotrebiteskho veru, nleitosti zmluvy o spotrebiteskom vere, spsob vpotu celkovch nkladov spotrebitea spojench s poskytovanm spotrebiteskho veru a alie opatrenia na ochranu spotrebitea. Zkon sa vzahuje iba na zmluvy s dlnou sumou od 200.- eur (8.800.- Sk) do 20.000.- eur (880.000.- Sk). Nevzahuje sa na zmluvy o poskytnut veru na ely nadobudnutia existujcich alebo projektovanch nehnutenost, dodaton alebo alie stavebn pravy dokonench stavieb a ich drbu, zmluvy o njme, ktor nezabezpeuj prevod prvneho nroku na njomcu, zmluvy o poskytnut veru bez platby roku a poplatkov, na zmluvy, na zklade ktorch sa - 11 -
neuklad iadny rok, ak spotrebite shlas so splatenm veru jednou spltkou, nevzahuje sa ani na zmluvy, pri ktorch spotrebite splat poskytnut ver do troch mesiacov ani na very, ktor vyrovn najviac tyrmi spltkami v lehote nepresahujcej dvans mesiacov. Zkon spotrebitesk ver definuje ako doasn poskytnutie peanch prostriedkov na zklade zmluvy o spotrebiteskom vere vo forme odloenej platby, piky, veru alebo v inej prvnej forme. Na posdenie tej okolnosti i sa jedn o tzv. spotrebitesk ver, nie je rozhodujce akou prvnou formou sa spotrebitesk ver poskytuje (zmluva o pike, zmluva o vere, nepomenovan zmluva, napr. o finannom lzingu), ale dleit je kauza, t.j. e sa jedn o poskytnutie peanch prostriedkov v prospech spotrebitea za odplatu. Zmluvou o spotrebiteskom vere sa verite zavzuje poskytn spotrebiteovi spotrebitesk ver a spotrebite sa zavzuje poskytnut pean prostriedky vrti a uhradi celkov nklady spojen so spotrebiteskm verom. V prvnom poriadku Slovenskej republiky je verov zmluva upraven v Obchodnom zkonnku, ktor mono aplikova bez ohadu na to, i je ver poskytovan spotrebiteovi alebo podnikateskmu subjektu. Zkon o spotrebiteskom vere upravuje verov zmluvu v prpade, ke je ver poskytovan spotrebiteovi mimo jeho podnikateskej innosti alebo povolania a vo vzahu k Obchodnmu zkonnku m inky normy lex specialis. Popri tejto pecilnej norme vrazn ochranu pre spotrebitea poskytuje intitt neprijatenej zmluvnej podmienky v spotrebiteskej zmluve, vrtene sluieb na finannom trhu ( 53 Obianskeho zkonnka). Nleitosti zmluvy o spotrebiteskom vere upravuje ustanovenie 4 ods.1,2 zkona o spotrebiteskch veroch. Pod sankciou neplatnosti stanovuje poiadavku psomnej formy, ktor vyplva z nutnosti nastolenia prvnej istoty v zmluvnch vzahoch a z nutnosti zaisten dkazov pre prpadn budce spory. Jedno vyhotovenie zmluvy mus dosta spotrebite. Okrem veobecnch nleitost mus zmluva o spotrebiteskom vere obsahova nleitosti vypotan v odseku 2 ustanovenia 4 zkona o spotrebiteskch veroch. Mus teda zaha aj sumu, poet a termny spltok istiny, rokov a inch poplatkov, opis tovaru alebo sluby, na ktor sa zmluva vzahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej sluby, identifikciu vlastnka a podmienky nadobudnutia vlastnckeho prva spotrebiteom (pri lzingu), adresu predvajceho, na ktorej me spotrebite uplatni reklamciu alebo sanos, meno a adresu spotrebitea, ron percentulnu mieru nkladov (RPMN), podmienky zvisl od objektvnych skutonost, pri ktorch splnen me by upraven RPMN, vpoet zvench nkladov, ktor neboli zahrnut do vpotu RPMN (vrtane spsobu vpotu), oprvnenia spotrebitea na znenie nkladov na ver pri jeho
- 12 -
splaten pred lehotou splatnosti, sankcie za poruenie zmluvy, spsob zniku zvzku zo zmluvy. Jednm zo zkladnch cieov smernice E a nho zkona bolo stanovi porovnaten slo, ktor malo sli spotrebiteom pre porovnanie ponk rznych finannch intitci a tm mu umoni vybra si najvhodnej ver poda svojich potrieb. Uveden daj bol definovan ako ron percentulna miera nkladov (RPMN) a mala by na jednej strane obsahova vetky spltky veru a poplatky spojen s poskytnutm veru voi hodnote poskytnutch finannch prostriedkov prepotanch na obdobie jednho roka. RPMN by mala umoova jednoduch porovnanie nkladov na spotrebitesk ver, s nkladmi na in spotrebitesk very, ktor ponkaj konkurenn spltkov spolonosti, alebo banky. RPMN sa vypotava z vky poskytnutho spotrebiteskho veru a celkovch nkladov spotrebitea, ktor s so spotrebiteskm verom spojen (rokov a poplatkov). RPMN patr medzi zkladn informcie, ktor je verite povinn poskytn spotrebiteovi u pri ponuke spotrebiteskho veru. Inak povedan, ron percentulna miera nkladov je vyjadrenm skutonej ceny spotrebiteskho veru, ktor zohaduje nielen roky a poplatky s poskytnutm veru spojen, ale aj asov obdobie ich splcania. Vzorec pre ron vpoet percentulnej sadzby nkladov na spotrebitesk ver obsahuje prloha . 1 zkona o spotrebiteskch veroch. Absenciu niektorej z nleitost, uvedenej v 4 ods. 2 zkona o spotrebiteskch veroch, zkon nesankcionuje neplatnosou. Vslovne ju povauje za platn za predpokladu, ak bol spotrebiteovi na jej zklade poskytnut spotrebitesk ver a spotrebite ho zaal erpa alebo bol na jej zklade dodan tovar, alebo poskytnut sluba. Sasne vak zkon pri absencii niektorch nleitost taxatvne vymedzench v ustanoven 4 ods. 2 poskytuje spotrebiteovi ochranu. Ak nie je ron percentulne miera nkladov uveden v zmluve, spotrebitesk ver sa povauje za bezron a bez poplatkov ( 4 ods. 3). To znamen, e pri prvnom posden zvzkovho vzahu spotrebitea a dodvatea je nevyhnutn pri neuveden RPMN v zmluve vychdza z toho, e sa jedn o bezron piku bez akchkovek poplatkov, a teda na uveden poplatky a roky spojen s verom sa v zmysle tejto prvnej fikcie neprihliada. V ostatnom ase sdy Slovenskej republiky zaznamenali znan nrast exekunej agendy, v ktorej s exekunm titulom rozsudky rozhodcovskho sdu, priom predmetom konania je pean plnenie zo zmluvy o spotrebiteskom vere. Tieto zmluvy maj v podstate rovnak obsah. astnkom zmlv na strane veritea je podnikate, ktor nem bankov povolenie a na strane druhej spotrebite, ktor sa zavzuje zaplati odplatu za poskytnutie veru a do vky 182,5 % p. a. (rone), sankcie - spravidla
- 13 -
0,25 % denne, t.j. 91,25 % p. a. (rone). alej zmluvy obsahuj v poet neprijatench zmluvnch podmienok, ktor s absoltne neplatn ( 53 Obianskeho zkonnka), ako napr., e dlnk je oprvnen splati veriteovi dln sumu kedykovek pred termnom splatnosti, avak aj v takom prpade je povinn zaplati dohodnut poplatok v plnej vke alebo naprklad povinn aplikovanie Obchodnho zkonnka na vetky vzahy, o je v rozpore s 54 ods. 1 Obianskeho zkonnka. Zmluvy neobsahuj spravidla ani daj o ronej percentulnej miere nkladov. Napriek absencii tejto nleitosti, ktor poda zkona o spotrebiteskch veroch ( 4 ods. 3) spsobuje, e spotrebitesk ver sa povauje za bezron a bez poplatkov, rozsudok rozhodcovskho sdu uklad dlnkovi - spotrebiteovi povinnos zaplati okrem sumy rovnajcej sa poskytnutmu veru aj dohodnut poplatky a rok z omekania. Intitt rozhodcovskho konania upraven v zkone . 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konan umouje alternatvnym spsobom riei niektor majetkov spory. Z vecnho hadiska predmetom rozhodcovskho konania poda citovanho zkona mu by iba majetkov spory, ktor vznikli z tuzemskch a medzinrodnch obchodno-prvnych, obianskoprvnych a tie pracovnoprvnych vzahov, s predmetom ktorho mu strany (aspo iastone) vone disponova. Dispozin oprvnenie sa overuje monosou uzavrie vo veci danho sporu sdny zmier poda 99 Obianskeho sdneho poriadku. Majetkov spory z uvedench prvnych vzahov vznikaj najastejie z rznych typov zmlv, teda aj zo zmlv o spotrebiteskom vere. Doruen rozhodcovsk rozsudok, ktor u nemono preskma poda 37 zkona o rozhodcovskom konan, m pre astnkov rozhodcovskho konania rovnak inky ako prvoplatn rozsudok sdu. V prpade preskmania rozhodcovskho rozsudku ide o fakultatvny opravn prostriedok, na ktorom sa astnci mu dohodn. Ak sa vak nedohodn, plat, e preskmanie je vylen. Rozhodcovsk rozsudok, ktor sa stal prvoplatnm, je po uplynut lehoty na plnenie vykonaten poda osobitnch predpisov. Sd me v exekunom konan kontrolova zkonnos postupu rozhodcovskho sdu v rozhodcovskom konan. Umouje mu to ustanovenie 45 zkona o rozhodcovskom konan, v zmysle ktorho me sd exekun konanie zastavi bu na nvrh (odsek 1) alebo aj bez nvrhu astnka konania (odsek 2), ak rozsudok trp zmtonosou, pretoe rozhodcovsk rozsudok bol vydan vo veci, ktor neme by predmetom rozhodcovskho konania ( 1 ods. 3) alebo rozhodcovsk rozsudok bol vydan vo veci, o ktorej u predtm prvoplatne rozhodol sd, alebo sa o nej prvoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konan. Rovnako me exekun sd aj bez nvrhu zastavi exekun
- 14 -
konanie, ak zist, e rozhodcovsk rozsudok zavzuje astnka rozhodcovskho konania na plnenie, ktor je objektvne nemon, prvom nedovolen alebo odporuje dobrm mravom ( 45 ods. 1 psm. c/ a ods. 2). V tomto prpade ide o protiprvnos vroku rozsudku rozhodcovskho sdu. Nastouje sa otzka interpretcie nemonosti, resp. nedovolenosti plnenia. Prvna teria za nedovolen prvny kon povauje tak kon, ktor svojm obsahom alebo elom odporuje zkonu, alebo ho obchdza, alebo sa priei dobrm mravom. Obsahom prvneho konu s jeho podstatn, nhodn alebo vedajie zloky. Z tchto zloiek me odporova zkonu ktorkovek, avak normatvny dsledok uveden v 39 Obianskeho zkonnka vyvolva iba rozpor podstatnch zloiek prvneho konu so zkonom, prpadne tch zloiek, ktor nie s podstatn ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatn zloky vyplva z dohody astnkov prvneho konu. elom prvneho konu treba rozumie jeho hospodrske urenie, ktor je alebo nie je v slade s elom dovolenm zkonom. Zkonom je kad prvna norma, ktor v zmysle zkona . 1/1993 Z. z. o Zbierke zkonov Slovenskej republiky bola vyhlsen ako zkon. Inak povedan, nedovolenm plnenm je tak plnenie, ktor je vslovne zakzan alebo sa svojim obsahom i elom priei zkonnmu zkazu. Poda sdnej praxe rozpor zmluvy so zkonom je objektvnou skutonosou a nevyvolva prvne nsledky zaman zmluvnmi stranami. V danom prpade, ak zmluva o spotrebiteskom vere neobsahuje daj o ronej percentulnej miere nkladov, a napriek tomu boli poplatky a roky dohodnut, plnenie zo zmluvy tkajce sa tchto poplatkov a rokov je plnenm prvom nedovolenm. Ak je toto plnenie, obsiahnut v rozsudku rozhodcovskho sdu, vymhan v exekunom konan, sd je povinn exekciu zastavi v asti tohto plnenia aj bez nvrhu ( 45 ods. 1 psm. c/, ods. 2 zkona o rozhodcovskom konan). V prpade, ak by nebolo mon z exekunho titulu (v danom prpade rozsudku rozhodcovskho sdu) oddeli nedovolen plnenie od ostatnho vymhanho plnenia (pohadvky), sd mus exekciu zastavi v celom rozsahu. Ilo by zrejme v tomto prpade o nevykonaten rozhodnutie ( 57 ods. 1 psm. g/ Exekunho poriadku). Zabezpeovanie a poskytovanie prvnej ochrany je jednou zo zkladnch povinnost prvneho ttu. Sasou tohto komplexu problmov je aj prvo kadho dovola sa prvnej ochrany svojho subjektvneho prva a zrove istota, e sa mu tto ochrana poskytne. Kad m teda prvo na ochranu svojho prva. Je to jedno zo zkladnch prv, ktormu koreponduje povinnos ttu tto ochranu poskytn. To plat aj v spotrebiteskch zmluvnch vzahoch s tm, e prva spotrebiteov ako slabej zmluvnej strany je potrebn chrni extenzvnym spsobom. Uveden trend nastolil Eurpsky sdny dvor vo viacerch svojich
- 15 -
rozsudkoch (napr. rozsudok zo da 4. oktbra 2007, Rampion a Godard, C429/05, v ktorom vyslovil, e spotrebite nem prostriedky na prvne zastpenie, preto m lohu prvneho zstupcu suplova sm sd). Mnou vysloven nzor na interpretciu ustanovenia 45 zkona o rozhodcovskom konan je premisou uvedenho trendu. Najvhodnejm rieenm aj z pohadu vymoitenosti prva by vak nepochybne bola jednoznan prvna prava.
- 16 -
Vymoitenos spotrebiteskho prva kolektvna ochrana spotrebitea v obianskom sdnom konan JUDr. Peter Straka
rieite projektu Justinej akadmie a APVV Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
VOD Ochrana spotrebitea je vznamnou a sasne nosnou politikou Eurpskej nie. V rmci tejto politiky je sledovan cie vytvorenia komplexnho regulatvneho rmca ochrany zameran osobitne na to, aby dodvate v spotrebiteskch zmluvch pristupoval k tvorbe zmluvnch podmienok v slade s dobrmi mravmi a bola tak zachovan podstata osobitnho zvzkovho vzahu medzi nm a spotrebiteom zaloen na dobrej viere a princpe vyvenosti a primeranosti. Z povahy veci je zrejm, e v sasnch podmienkach tandardizcie produktov benej spotreby ako aj zmluvnch podmienok m spotrebite iba fiktvnu monos ovplyvni podstatu zmluvnch podmienok, ktor s mu zo strany dodvatea predloen, priom veakrt, vzhadom na ich sofistikovan prvnick jazyk a rozsiahlos, ich nem monos spotrebite vbec preta, resp. pochopi ich obsah. Neprijaten podmienky v spotrebiteskch zmluvch, prava o nekalch obchodnch praktikch a alie intitty spotrebiteskho prva nie s vo svojej podstate pritom nim inm ako pretavenm princpov dobrch mravov a primeranosti do normatvnej podoby. Tieto zkladn fundamenty s v prpade spotrebiteskch zmluvnch vzahov osobitne reflektovan a tvoria imanentn zkladu, ktor bola v tchto vzahoch vdy prtomn, nadobudla iba nov, modern eurpsku formu. Zkon o ochrane spotrebitea vslovne definuje konanie v rozpore s dobrmi mravmi ako konanie, ktor je v rozpore so vitmi tradciami a ktor vykazuje zjavn znaky diskrimincie alebo vyboenia z pravidiel morlky uznvanej pri predaji vrobku a poskytovan sluby, alebo me privodi ujmu spotrebiteovi pri nedodran dobromysenosti, estnosti, zvyklosti a praxe, vyuva najm omyl, les, vyhrku, vrazn nerovnos zmluvnch strn a poruovanie zmluvnej slobody ( 4 ods. 8 zkona . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebitea, alej len zkon . 250/2007 Z. z.). Poda lnku 7 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. aprla 1993 o nekalch podmienkach v spotrebiteskch zmluvch (alej len smernica) lensk tty maj zabezpei v zujme spotrebiteov a konkurentov existenciu adekvtnych a innch prostriedkov na prevenciu - 17 -
neustleho pouvania neestnch podmienok v zmluvch, ktor predvajci alebo dodvatelia uzatvraj so spotrebitemi. Prvna prava DE LEGE LATA Strun exkurz do aplikanej praxe Najefektvnejm prostriedkom skromnho prva, ktorm je mon inne a plone eliminova neprijaten zmluvn podmienky v spotrebiteskch zmluvch, je aloba podan prvnickou osobou, zaloenou za elom kolektvnej ochrany spotrebiteov, najm zdruenia na ochranu spotrebiteov (alej len zdruenie). Sd me na zklade takejto aloby nielen uloi dodvateovi povinnos zdra sa poruovania prv spotrebiteov, teda aby nepouval urit podmienku, ale aj povinnos odstrni protiprvny stav. Najastejie takmto odstrnenm protiprvneho stavu bude vydanie bezdvodnho obohatenia zskanho z poruenia prv spotrebiteov. Aktvna legitimcia zdruenia na podanie takejto aloby vyplva z 3 ods. 5 zkona . 250/2007 Z. z., poda ktorho proti porueniu prv a povinnost ustanovench zkonom s cieom ochrany spotrebitea me sa spotrebite proti poruiteovi na sde domha ochrany svojho prva. Zdruenie sa me na sde proti poruiteovi domha, aby sa poruite zdral protiprvneho konania a aby odstrnil protiprvny stav. Osoba, ktor na sde spene uplatn poruenie prva alebo povinnosti ustanovenej tmto zkonom a osobitnmi predpismi, m prvo na primeran finann zadosuinenie od toho, koho poruenie prva alebo povinnosti ustanovenej tmto zkonom a osobitnmi predpismi je spsobil privodi ujmu spotrebiteovi. V aplikanej rovine vraznej pozitvny posun v oblasti kolektvnej ochrany spotrebiteov a osobitne so zreteom na vymoitenos ich prv nastal a zriadenm a innosou Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteskch zmluvch, ktor je modernou autoritou vo sfre spotrebiteskho prva, vyuvajcou nezanedbaten vhody medzirezortnej koopercie zstupcov viacerch orgnov ochrany prv spotrebitea. Prve tento prstup sa doposia ukzal by ako najvhodnejia reakcia zkonodarcu na odstraovanie neraz u vitch neprimeranost v zmluvnch vzahoch so spotrebitemi. A po jej jednotlivch podnetoch boli podan prv aloby spotrebiteskch zdruen. Mobiln opertori Konkrtne na sdoch boli podan aloby proti vetkm mobilnm opertorom o uloenie povinnosti zdra sa takch zmluvnch podmienok,
- 18 -
poda ktorch pri predplatench slubch prepadne neprevolan kredit alebo platnos kreditu je kratia ako expiran doba karty. Jedno z konan bolo zastaven z dvodu, e alobkyni ako spotrebiteke bol potovou poukkou vrten kredit a alovan opertor zmenil obchodn podmienky tak, e vynulovan kredit sa pripota k novodobitmu kreditu. Zdruenie v nadvznosti na to podalo alobu, aby platnos kreditu vbec nebola kratia ako expiran doba karty, tzn. aby spotrebite, ak sa tak rozhodne, nebol nten pod hrozbou prepadnutia kreditu zakpi si al kredit a mal tak garantovan monos vystai si po cel dobu platnosti karty s neprevolanm kreditom aj keby predstavoval teoreticky 1 . Skromn poisova, nebankov subjekty, saenie o zjazdy Na sde taktie podalo zdruenie alobu proti nebankovmu subjektu s cieom odstrni nielen neprijaten podmienky, spovajce najm v neprimeranch sankcich (roky z omekania 91,25 % p. a. a zmluvn pokuty), ale aj nekal obchodn praktiky. Dodvate v zmluvch o spotrebiteskch veroch bez odbornej starostlivosti neuvdzal ron percentulnu mieru nkladov (RPMN), a napriek tomu, e zkon v takchto prpadoch oznauje ver za bezron a bez poplatkov ( 4 ods. 3 zkona . 258/2001 Z. z. o spotrebiteskch veroch), dodvate dojednval dokonca neprimerane vysok roky a poplatky. Zdruenie aluje aj aliu nekal praktiku dodvatea, ktor vyber advokta pre spotrebitea a ktor za spotrebitea me zabezpei pohadvku takmer bez obmedzenia na vetky hnuten a nehnuten veci, a dokonca aj zriadi inkaso. V tejto svislosti dvame do pozornosti aj reflexiu Slovenskej advoktskej komory na takto praktiky, ktor zaala tchto svojich lenov disciplinrne stha. Je nepredstaviten, aby prvnik, ktor zlo promon sub, bol ochotn takto kona a vo svojich dsledkoch takmto konanm a privodi spochybnenie a poruenie garantovanch stavnch prv spotrebiteov (prvo na obydlie). Zdruenie sa v inej veci domha, aby sa dodvate zdral nekalch praktik na prezentcich tm, e vyvolva sae o ubytovanie pri mori a okamite inkasuje zlohy bez nleitho asovho priestoru pre spotrebiteov na rozmyslenie a na porovnanie inch ponk na trhu. Kadmu manelskmu pru je naviac pridelen asistent, ktor nabda k saivosti. A po prezentcii spotrebitelia spoznvaj podmienky ponuky na takomto fiktvnom trhu. Zlohy u dodvate nevracia, ale naopak, uplatuje sankcie. Proti skromnej poisovni sa zdruenie domha v alej veci, aby sa zdrala pouvania novch veobecnch poistnch podmienok, ku ktorm spotrebitelia mali pristpi bez oboznmenia sa s nimi a len s odkazom na
- 19 -
internet, priom k takejto zmene boli vdy pripojen lkav ponuky i u ponuka bonusu, bezplatnho napojenia na sluby GSM alebo bezodplatnho zskania mobilnho telefnu. Km tieto ponuky predstavovali podstatn as textu, zmena zmluvnch podmienok, a to zvanej povahy, bola umiestnen spsobom, ktor je skr typick pre odkazy, poznmky pod iarou, menm psmom a pod. Po niekokoronom platen poistnho spotrebitelia poda pvodnch podmienok oakvali bezodplatn poistn obdobie, na konci ktorho malo djs k vplate uritej sumy z navkladanch prostriedkov. Novmi podmienkami sa vak zavdzaj nov poplatky, ktor sa v prpade ich neplatenia maj ztova z navkladanch sm. Po tom, ako sd predbenm opatrenm uloil poisovni zdra sa novch poplatkov a jednostrannho ruenia zmlv, rozhodca zaloen poda namietanch veobecnch poistnch podmienok voi spotrebiteom vydva rozsudky o uren, e nov zmluvn podmienky s platn a s povinnosou spotrebiteov nahradi trovy konania. Zdruenie registruje zastraovanie spotrebiteov, pre ktorch len trovy rozhodcu dosahuj sumy nasporen poas desiatich rokov. Tto skutonos nemono hodnoti inak ako konflikt a vntorn rozpornos mechanizmov ochrany a vymoitenosti prva. Dokonca by sme mohli pripusti, e intitty, ktor mali spruni konanie a umoni lepiu vymoitenos prva, sa spreneverili svojmu elu, popierajc svoju samotn podstatu a ohrozuj najzranitenej subjekt trhu - spotrebitea. Vetky tieto zvan poznatky s nepochybne neocenitenmi podkladmi budcej legislatvnej iniciatvy, ktor by mala predovetkm smerova k vntornej istote innosti tchto mechanizmov, a tm aj k ochrane prv spotrebiteov. Je tak otzne, i vbec intitt rozhodcu je za sasnho stavu primeran a vhodn pre vymoitenos prva vo vzahu k spotrebiteom ako zmluvnm subjektom, nakoko existuj poetn rozsudky, ktormi rozhodcovia potvrdzuj plnenia v prkrom rozpore s dobrmi mravmi. Proti alej nebankovej intitcii zdruenie podalo alobu o zdranie sa rekordnch trinstich zmluvnch podmienok spsobujcich hrub nepomer medzi dodvateom a spotrebiteom. Zdruenia na ochranu prv spotrebiteov Zdruenia avizuj vek poet dodvateov, najm medzi nebankovmi intitciami, ktor vbec nereflektuj na komunitrne prvo a nepodnikaj s odbornou starostlivosou, m sa poda 7 ods. 2 psm. a) zkona . 250/2007 Z. z. dopaj nekalej obchodnej praktiky. Z pribline 30 zdruen iba 2 podvaj aloby. Zdruenia nie s vybaven prvnikmi a odolvaj dodvateom s neporovnatene lepmi podmienkami na prvne zastupovanie, ako faktickmi predpokladmi na spech v spore.
- 20 -
Tieto dve zdruenia signalizuj finann vyerpanos a nielen vymoitenos, ale prve relna vykonatenos lnku 7 smernice o plonom zabrnen nekalm zmluvnm podmienkam sa jav by faktickm problmom. Tu sa ako existenne nevyhnutn jav prehodnotenie celho systmu podpory zdruen na ochranu spotrebiteov. Podpora by pritom mala ma najm edukan a nepochybne aj materilny rz. Je nevyhnutn ozrejmi, e s to prve zmluvn podmienky, ktor s zkladom budovania prvnych vzahov dodvateov a spotrebiteov ako najvieho segmentu trhu. Ak vek vznam m sdny zkaz pouvania neprijatench podmienok a praktk mono vidie z databzy obsahujcej niekoko tisc zsahov sdov a inch oprvnench intitcii v krajinch, ktor s starmi lenmi E. Do pozornosti dvam aspo dva rozsudky sdov, poda ktorch sa nsledne nastavuje dodvate s dsledkami pre irok vrstvy obyvateov. Hlavn krajinsk sd Viede rozsudkom z 10. februra 2004 . 2 R 211/2003 : 1. Uloil povinnos alovanmu mobilnmu opertorovi: a) zdra sa v obchodnom styku so spotrebitemi vo veobecnch obchodnch podmienkach, na ktor odkazuje v zmluvch nm uzatvranch, a/alebo na pritom pouvanch zmluvnch formulroch pouvania klauzuly: Nabite si svoj et riadne poas platnosti (1 rok + 3 mesiace), inak strcate svoje volacie slo a zvyn kredit! alebo pouvania klauzl s rovnakm vznamom; je alej povinn zdra sa odkazovania na vyie uveden klauzuly, pokia s pouit neprpustnm spsobom; b) nahradi alobcovi do 14 dn trovy konania uren sumou 6.216,70 (v tom obsiahnutch 563,80 DPH a 942,15 hotovch vdavkov). 2. alobcovi udelil splnomocnenie, uverejni vyhovujcu as vroku rozsudku v rozsahu zdrovacieho petitu a splnomocnenia na uverejnenie rozsudku do iestich mesiacov od prvoplatnosti jedenkrt v sobotajom vydan redaknej asti novn Neue Kronen-Zeitung na trovy alovanho s riedene psanmi astnkmi konania a s tunm ormovanm normlnym psmom. Bundesgerichtshof (BGH), Urteil vom 30. 11. 1993 - XI ZR 80/93: 1. Veobecn zmluvn podmienky pre skromn ty obsahujce ustanovenia o poplatkoch pre vklady a vplaty peaz pri bankovej prepke podliehaj ako cenov dojednania sdnej kontrole poda 9 a 11 AGBG.
- 21 -
2. Ustanovenia o poplatkoch pre vklady pri bankovej prepke neprimerane znevhoduj skromnch zkaznkov a s preto neplatn. Rovnako to plat pre ustanovenia o poplatkoch za vplatu peaz pri bankovom prieinku, ktor vznikaj bez ohadu na to i existuje monos bezplatnho vberu z bankomatu banky. Monosti rieenia DE LEGE FERENDA Cie smernice (lnok 6.), ktor od lenskch ttov vyaduje stanovi, e neestn podmienky nie s pre spotrebitea zavzujce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebite sm povinn vystpi proti neestnej povahe tchto podmienok. V sporoch mu by poplatky za prvne sluby vyie ne vloen iastka, o me spotrebitea odradi, aby napadol pouitie neestnej podmienky. V lenskch ttov procedurlne predpisy umouj jednotlivcom brni sa v takch konaniach a je relne riziko, e spotrebite kvli neznalosti prva nespochybn podmienku prednesen proti nemu. Z toho vyplva, e inn ochrana spotrebitea sa me dosiahnu, len ak nrodn sd prehlsi, e m prvomoc zhodnoti podmienky tohto druhu na svoj vlastn nvrh (rozsudok Eurpskeho sdneho dvora Ocano Grupo Editorial SA - C-240/98). U spomnan ustanovenie 3 ods. 5 zkona . 250/2007 Z. z. upravuje monos domha sa na sde zdrania sa zo strany dodvatea protiprvneho konania a aby tento protiprvny stav aj odstrnil. Niet dvodu na to, aby sa tento inn, ale vemi mlo vyuvan mechanizmus ochrany spotrebitea nevyuil v irom rozsahu, a to aj v spore medzi dodvateom a spotrebiteom zo spotrebiteskej zmluvy. Urit vchodisko ponka ustanovenie 153 ods. 3 Obianskeho sdneho poriadku, poda ktorho Sd me v rozsudku, ktor sa tka sporu zo spotrebiteskej zmluvy, aj bez nvrhu vyslovi, e urit podmienka pouvan v spotrebiteskch zmluvch dodvateom je neprijaten. Nov prvna prava by sa dotkala iba neprijatench podmienok v spotrebiteskch zmluvch, ktor s indikatvne sformulovan v 53 ods. 4 Obianskeho zkonnka. Ak raz dodvate neuspeje o plnenie z takejto neprijatenej podmienky a jeho aloba je sdom prvoplatne zamietnut, nemal by u uplatova obdobn nroky voi inm spotrebiteom z rovnakej formulrovej zmluvy. Sd mu toti prvoplatne zamietol plnenie zaloen na neprijatenej, inmi slovami povedan, nekalej, neslunej, nemorlnej a neprimeranej podmienke, ktor popiera fundamenty vstavby spotrebiteskch zmluvnch vzahov. Tak trochu je aj dehonestovanm spotrebitea, ak dodvate po nespenom konan bez akchkovek zbran vykonva u raz sdom oznaen nemravn podmienku voi inmu spotrebiteovi, a dokonca ju uplatuje na sde. Nebva nim vnimonm,
- 22 -
e in sd plnenie dodvateovi prizn, aj ke fakticky pri formulrovej zmluve ilo len o inho spotrebitea, ale rovnako neestn nrok u raz zamietnut prvoplatne sdom. Nov prvna prava by bola zaloen na tchto zsadch: a) tkala by sa iba tzv. formulrovch zmlv a veobecnch zmluvnch podmienok; za formulrov zmluvy sa pritom povauj zmluvy, ktor dodvate uzatvra vo viacerch prpadoch a spotrebite spravidla nem monos ovplyvni ich obsah, b) dodvate by mal nov hmotnoprvnu povinnos, a to zdra sa pouvania tej zmluvnej podmienky, ktor povaoval sd za neprijaten a - prvoplatne zamietol dodvateovi alobu o plnenie alebo - uril tto podmienku za neplatn, alebo - priznal spotrebiteovi z dvodu neprijatenosti tejto podmienky nhradu kody, bezdvodn obohatenie, alebo primeran finann zadosuinenie, c) rozsudok by pre dodvatea nepredstavoval prekku rozsdenej veci res iudicatae; bol by vak dvodom na obnovu konania, v ktorom dodvate poruil svoju povinnos, a napriek zkonnmu zkazu uplatnil optovne plnenie z neprijatenej podmienky, d) poruenie novonavrhovanej povinnosti, a to aj napriek upozorneniu zdruenia by mohlo vies a k zrueniu oprvnenia na podnikanie v oblasti, v ktorej by ilo o poruenie zkona; e) zkaz pouvania by sa tkal len asti zmluvnej podmienky, ak jej oddelenie od ostatnej asti je dobre mon. ZVER Navrhovan prvnu pravu dodvatelia nemaj dvod namieta, pretoe sa tka iba neestnch podmienok v spotrebiteskch zmluvch. Predstavovala by vznamn posilnenie prv spotrebiteov a vysok vymoitenos spotrebiteskho prva. Bola by sasne aj dotransponovanm smernice. Ako u bolo povedan, spotrebitesk prvo je pretavenm skromnoprvneho princpu dobrch mravov do pozitvneho prva. Kad jeden prvoplatn rozsudok so zverom o neprijatenosti zmluvnej podmienky by ambicizne dopadal na irok vrstvy obyvatestva a prispel by ku skvalitneniu ivota spotrebiteov. Vybudovala by sa tak spoloensky ustlen rove prijatenosti podmienok v zmluvnch vzahoch, ktor by vytvorila aksi ochrann tt pred akmikovek novmi neprijatenmi zmluvnmi podmienkami. Tm by boli chrnen nielen spotrebitelia, ale aj slun dodvatelia, ktor s v sasnosti vystaven nerovnej sai s dopadom na ich podnikatesk spech (napr. v prpade nebankovch subjektov je toto zrejm). Uveden systm by bol naviac pecifickm mechanizmom, ktor by bol udraten
- 23 -
a prznan svojou zotrvanosou a prispel by tak nielen k istote dodvateskho sektora, ale plnohodnotne aj k naplneniu stavou a eurpskym prvom garantovanch prv spotrebiteov. V zmysle uvedenho sdna moc, ako jedna zo zloiek ttnej moci, by mimoriadnym spsobom zaala ovplyvova plonm spsobom ivot bench ud v znanom rozsahu, pretoe adhzne zmluvy sa stali u benou sasou ivota loveka.
- 24 -
Drobn spory v obianskom sdnom poriadku doc. JUDr. Svetlana Ficov, CSc.
rieiteka projektu Justinej akadmie a APVV Prvnick fakulta Univerzity Komenskho v Bratislave
Intitt drobn spory bol zakotven do Obianskeho sdneho poriadku (alej len ,,OSP) novelou vykonanou zkonom . 384/2008 Z. z., innou od 15. oktbra 2008. Ako vyplva z dvodovej sprvy k 200ea tohto zkona, ilo o snahu zavies aj do vntrottneho civilnho procesu intitt vec s nzkou hodnotou predmetu sporu. Bola to reakcia na nariadenie EP a Rady (ES) . 861/2007 z 11. jla 2007, ktorm sa ustanovuje Eurpske konanie vo veciach s nzkou hodnotou sporu (alej len ,,nariadenie EP), ktor upravilo mechanizmus pre eurpske konanie pre pohadvky s nzkou hodnotou sporu (maximlne 2.000.- eur) v tzv. cezhraninch sporoch 1 . Systematick zaradenie Konanie s nzvom Drobn spory ( 200ea OSP) je systematicky zaraden do tretej asti piatej hlavy Obianskeho sdneho poriadku. Pvodne boli v Obianskom sdnom poriadku osobitne upraven konania nesporovho charakteru. Neskr sa od takhoto vslovnho oznaenia konan priamo v Obianskom sdnom poriadku upustilo, no naalej boli v tretej asti piatej hlavy Obianskeho sdneho poriadku zaraden iba konania nesporovho charakteru. Pre ne teria vypecifikovala osobitn charakteristick znaky 2 . U zo samotnho nzvu osobitnho konania drobn spory vak vyplva, e ide o sporov konanie. To vyvolva vahy, i je jeho zaradenie do tretej asti piatej hlavy Obianskeho sdneho poriadku vhodn a i nemalo by
Poda lnku 3 nariadenia EP je cezhraninm sporom tak spor, v ktorom m v ase doruenia tlaiva nvrhu na uplatnenie pohadvky prslunmu sdu alebo tribunlu aspo jedna zo strn bydlisko, alebo obvykl pobyt v lenskom tte inom ako v lenskom tte sdu, alebo tribunlu konajceho vo veci. Bydlisko sa uruje v slade s lnkami 59 a 60 nariadenia (ES) . 44/2001. 2 Pozri napr. ZOULK, F.: zen sporn a nesporn jako druhy civilnho zen. Praha : Studie SA, 1969; WINTEROV, A. a kolektiv: Civiln prvo procesn. Praha : Linde Praha 1999, s. 377 a nasl.; MAZK, J. a kol.: Zklady obianskeho procesnho prva. Bratislava : Iura Edition 2007; FICOV, S. a kolektv: Obianske prvo procesn. Zkladn konanie. Bratislava : Vydavatesk oddelenie PraF UK 2008, s. 301 304.
1
- 25 -
zaraden podobne ako kedysi konanie vo veciach ochrany osobnosti, napr. a do iestej hlavy. Pokia sa vak zkonodarca rozhodol pre takto zaradenie, nebude u mon do budcnosti hovori, e s v tretej asti piatej hlavy Obianskeho sdneho poriadku upraven nesporov konania, ale len osobitn konania. alie zamyslenie nad zaradenm ustanovenm (alej len ,,ust.) 200ea OSP do tretej asti piatej hlavy vyvolva aj samotn obsah tohto zkonnho ustanovenia. Na rozdiel od ostatnch osobitnch konan, v ktorch s zakotven hlavne osobitosti jednotlivch konan, je v ust. 200ea OSP upraven len predmet konania. pecifik postupu sdu v konan drobn spory nie s v tomto ustanoven vbec upraven. Osobitosti mono njs iba v ust. 29 ods. 6 OSP v svislosti s intittom opatrovnka; v 115a ods. 2 OSP v svislosti s nariaovanm pojednvania a v 150 ods. 2 OSP v svislosti s nhradou trov konania. Napokon sa mono pozastavi ete nad terminolgiou pouitou zkonodarcom. Km pri vetkch osobitnch konaniach je v oznaen ich nzvu pouit slovo konanie (vnimkou je starostlivos sdu o maloletch poda 176 a nasl. OSP), drobn spory, ako osobitn druh konania, takto oznaenie v nzve nemaj. Je zrejm, e ide len o kozmetick pravu, ale nzov konanie o drobnch sporoch, resp. konanie vo veciach drobnch sporov by bol asi vstinej. Predmet konania Predmet konania je vymedzen v ust. 200ea OSP, a to pozitvne (ods. 1) aj negatvne (ods. 2) a sasne aj v 29 ods. 6 OSP, no iba pozitvne, a sasne odline od 200ea OSP. Poda pozitvneho vymedzenia v 200ea ods. 1 OSP sa za drobn spor povauje predmet konania, ktor v priebehu konania dosiahne sumu 500.eur. Pojmovmi znakmi tohto zkonnho ustanovenia s: a) predmet konania, b) v priebehu konania a c) suma 500.- eur. Predmet konania nie je v zkone vslovne obmedzen iba na pean plnenie. Malo by to preto znamena, e drobnm sporom je aj pohadvka na nepean plnenie, ktorej hodnota vyjadren v peniazoch nepresahuje sumu stanoven zkonom. V zkone vak absentuje spsob prepotu nepeanej pohadvky na sumu vyjadren v peniazoch (t. j. i pjde o cenu uren odhadom, znalcom, dohodou a pod.), resp. urenie subjektu, ktor
- 26 -
m prvo stanovi hodnotu nepeanej pohadvky (napr. alobca, alovan, sd). Tm sa naa prvna prava odliuje od pravy obsiahnutej v nariaden EP, ktor medzi veci s nzkou hodnotou sporu vslovne zarauje aj nepean pohadvky (lnok 5 bod 5. nariadenia EP) a sasne zveruje sdu (tribunlu) prvomoc rozhodn o tom, i pohadvka patr do rozsahu psobnosti nariadenia, ak odporca vo svojej odpovedi tvrd, e hodnota nepeanej pohadvky presahuje limit 2.000.- eur. Pokia mal zkonodarca v mysle vzahova konanie v drobnch sporoch aj na nepean pohadvky, mal by zkonn pravu doplni v smere podobajcom sa prave v nariaden EP. Pokia mal ale zkonodarca v mysle vzahova toto konanie iba na pean pohadvky, mal to v 200ea OSP vslovne uvies, napr. slovami: Ak pean plnenie, ktor je predmetom konania .... Slovn spojenie v priebehu konania, ako al pojmov znak, je mon vyklada len tak, e ak kedykovek poas konania djde k zneniu predmetu konania na sumu maximlne 500.- eur (napr. v dsledku spvzatia aloby), vdy pjde o drobn spor. Takto vklad potvrdzuje aj al text ust. 200ea ods. 1 OSP, ktor vslovne hovor, e o drobn spor ide od okamihu, ke predmet konania dosiahne sumu 500.- eur. Na druhej strane vak treba spomen pravu zakotven v 29 ods. 6 OSP in fine, ktor na rozdiel od 200ea OSP viae hodnotu predmetu konania pri drobnom spore maximlne na sumu 500.- eur na okamih zaatia konania, t. j. na de djdenia nvrhu na zaatie konania na sd ( 82 ods. 1 OSP). Takto disproporcia v zkone je jednoznane neiadca a mala by sa de lege ferenda odstrni 3 . Sasne by sa mal zkonodarca vyporiada aj so situciou, ke hodnota pohadvky v ase zaatia konania bude dosahova hranicu drobnho sporu, no nsledne djde k takej zmene aloby, e sa hodnota predmetu sporu zvi nad prpustn hranicu. De lege ferenda by sa dalo uvaova prpadne o takom vymedzen drobnho sporu, ke predmet konania kedykovek poas konania nepresiahne hodnotu 500.- eur. Tret pojmov znak suma 500.- eur tie nie je v zkone vymedzen dostatone zrozumitene. Ust. 200ea ods. 1 OSP hovor v svislosti s drobnm sporom o dosiahnut sumy 500.- eur. Gramatickm vkladom by
3
Poda lnku 2 bod 1. nariadenia EP ide o eurpske konanie vo veciach s nzkou hodnotou sporu v tch prpadoch, ke hodnota pohadvky v ase doruenia tlaiva nvrhu na uplatnenie pohadvky sdu (tribunlu) nepresahuje 2.000.- eur.
- 27 -
sa preto pod drobnm sporom mal rozumie len tak predmet konania, ktor dosahuje presne sumu 500.- eur. Je zrejm, e takto vklad je neudraten. Pri pouit logickho vkladu ust. 200ea OSP v spojen s 29 ods. 6 OSP, ktor v svislosti s drobnm sporom hovor o pohadvke neprevyujcej sumu 500.- eur, mono dospie k zveru, e drobnm sporom je kad predmet konania, ktor dosahuje hodnotu rovnajcu sa iastke 500.- eur alebo ktor je od tejto iastky niia. Ako nadbyton sa jav ust. 200ea ods. 3 OSP, poda ktorho, ak je predmetom konania iba prsluenstvo pohadvky, ktorho hodnota neprevyuje sumu 500.- eur, konanie sa povauje za drobn spor. V tejto svislosti treba poznamena, e prsluenstvo pohadvky je samostatnm predmetom konania, ak sa nealuje spolu s istinou. Ak preto nepresahuje sumu 500.- eur, m charakter drobnho sporu bez toho, aby to muselo by v zkone osobitne uveden. Osobitn prava ohadne prsluenstva pohadvky ako samostatnho predmetu konania a sasne drobnho sporu by mala vznam iba vtedy, ak by mal zkonodarca v mysle povaova prsluenstvo pohadvky ako samostatn predmet konania za drobn spor vdy bez ohadu na jeho vku (t. j. aj keby prsluenstvo bolo vyie ako 500.- eur). Na druhej strane je iadce, aby sa hodnota prsluenstva pohadvky, ktor sa aluje sasne s istinou, nezapotavala do sumy 500.- eur ako limitu pre drobn spor. Je sce pravda, e takto prava je zakotven v 29 ods. 6 OSP. Toto zkonn ustanovenie je uren intittu opatrovnka, preto by sa v om mal poui iba pojem drobn spor s odkazom na osobitn zkonn ustanovenie, v ktorom bude podan cel charakteristika drobnho sporu. Negatvne vymedzenie vyluuje z monosti zaradi predmet konania medzi drobn spory, ak ide o veci taxatvne vymedzen v 200ea ods. 2 OSP, a to aj vtedy, ak by dosahovali maximlnu hranicu 500.- eur. Negatvny vpoet je opodstatnen hmotnoprvnou pravou. Vnimku tvor iba psm. a) citovanho ustanovenia, ktor z drobnch sporov vyluuje veci osobnho stavu a spsobilosti na prvne kony. Po prv, treba poveda, e konanie vo veciach spsobilosti na prvne kony je v zmysle 80 psm. a) OSP tie vecou osobnho stavu, take rozliovanie vec osobnho stavu na jednej strane a spsobilosti na prvne kony na strane druhej strca zmysel. Po druh, treba poveda, e vecami osobnho stavu s v zmysle 80 psm. a) OSP konanie o rozvode, o neplatnosti manelstva, o uren, i tu manelstvo je alebo nie je, o uren rodiovstva, o osvojen, o spsobilosti na prvne kony a o vyhlsen za mtveho. Vetky konania s nesporovho charakteru, preto ich vyluova zo sporov, aj ke len drobnch, op strca
- 28 -
zmysel, pretoe netreba nieo vyluova z uritej mnoiny, do ktorej vbec nepatr. No a po tretie, aj keby drobn spor zahal aj nepean pohadvky, nie je mon veci osobnho stavu vyjadri v peniazoch. Z uvedench dvodov sa ust. 200ea ods. 2 psm. a) OSP jav ako zbyton. Konanie Konanie drobn spory sce bolo zakotven ako osobitn konanie, avak bez osobitnej pravy. Vnimku tvor iba prvo sdu rozhodn v drobnch sporoch bez nariadenia pojednvania ( 115a ods. 2 OSP) a prvo sdu ustanovi astnkovi opatrovnka aj z radov zamestnancov sdu ( 29 ods. 6 OSP). Vetky ostatn prva a povinnosti sdu a astnkov v konan drobn spory s toton s prvami a povinnosami ako existuj pri akomkovek sporovom konan bez ohadu na hodnotu sporu. Na zklade uvedenho, zrejme, treba kontatova, e cie, ktor sa sledoval zavedenm konania drobn spory a ktorm je poda dvodovej sprvy zjednoduenie a zrchlenie konania, sa v praxi nemus dosiahnu. Dvodom je skutonos, e tie zkonn ustanovenia, ktor boli v svislosti s intittom drobnch sporov dotknut, to nemu dostatone zabezpei. De lege ferenda sa ako innejia jav tak prava, ktor by presne stanovila poda monosti o najkratie lehoty, v ktorch maj sd aj astnci povinnos uskutoova jednotliv kony tak, ako je to napr. v nariaden EP 4 . Trovy konania V 150 ods. 2 OSP je zakotven moderan prvo sdu, ktor ho oprvuje iba v konan drobn spory (v iadnom inom konan) trovy konania u astnka zni alebo mu ich vbec neprizna. Aplikcia moderanho prva prichdza do vahy tak proti alobcovi, ako aj proti alovanmu, poda toho, ktor z nich by mal nrok na nhradu trov konania. Mus vak by splnen podmienka, e s trovy konania neprimeran voi pohadvke. Ak pomer vky trov k vke pohadvky treba povaova za neprimeran, zkon nestanovuje.
4
Napr. lnok 5 bod 2. nariadenia EP stanovuje na odoslanie tlaiva nvrhu odporcovi lehotu 14 dn od doruenia, lnok 5 bod 3. nariadenia EP stanovuje na vyjadrenie sa odporcu lehotu 30 dn od doruenia tlaiva nvrhu, lnok 5 bod 4. nariadenia EP stanovuje na odoslanie odpovede odporcu navrhovateovi lehotu 14 dn od jej doruenia od odporcu a lnok 7 bod 1. nariadenia EP stanovuje na vydanie rozsudku lehotu 30 dn od doruenia odpovede odporcu.
- 29 -
Zver, e ide o neprimeranos trov konania voi pohadvke, bude preto zlea iba od vonej vahy sdu ad hoc. Tak isto je ponechan na von vahu sdu, i trovy zni alebo ich vbec neprizn. Takto vonos vahy sdu pri rozhodovan o nhrade trov konania treba prija kriticky a treba ju obmedzi. Zastvam nzor, e ako prv a rozhodujce kritrium pre rozhodnutie o nhrade trov konania by mala by elnos vynaloench trov konania, a potom mono uvaova o zohadnen primeranosti trov. Inak by mohla nasta situcia, e sa astnkovi ekonomicky neoplat domha sa svojho prva sdnou cestou, pretoe by na nevyhnutne vynaloench, ale sdom napokon nepriznanch trovch konania stratil viac, ako zskal priznanou pohadvkou. Nie je mon akceptova riziko vzniku takhoto stavu. De lege ferenda by mohla by rieenm napr. tak prava, poda ktorej nem astnk pri drobnch sporoch prvo na nhradu trov prvneho zastpenia, ak by bola takto prava prpustn z hadiska stavnho. Opravn prostriedky Prvna prava odvolania, mimoriadneho dovolania aj obnovy konania sa bez akhokovek obmedzenia vzahuje aj na rozhodnutie v drobnch sporoch. Prpustnos dovolania proti rozsudku sdu v drobnch sporoch je upraven rozdielne. Vyplva to z ust. 238 ods. 5 OSP. Vka peanho plnenia neprevyujca trojnsobok minimlnej mzdy a v obchodnch veciach desansobok minimlnej mzdy, o ktorom rozhodol odvolac sd vo svojom prvoplatnom rozhodnut, evokuje k zveru, e dovolanie nie je v drobnch sporoch nikdy prpustn. Takto zver vak neme by sprvny. Dvodom je skutonos, e km ust. 238 ods. 5 OSP sa vzahuje iba na pean plnenie, intitt drobn spor zrejme zaha aj nepean plnenie (pozri vklad vyie o predmete konania). Pri rozhodovan o tom, i je dovolanie v drobnch sporoch prpustn, preto treba rozliova, i ide o pean alebo o nepean plnenie. Proti rozhodnutiu sdu v drobnom spore, ktor m charakter peanho plnenia, nebude dovolanie prpustn, pretoe suma 500.- eur je niia ako trojnsobok (a teda aj desansobok) minimlnej mzdy 5 , no proti rozhodnutiu sdu v drobnom spore, ktor m charakter nepeanho plnenia, dovolanie prpustn bude, pretoe to v sasnosti iadne zkonn ustanovenie nevyluuje. Na zklade uvedenho rozboru sa prvna prava osobitnho konania drobn spory jav ako zaat, no zatia nedokonen pokus o zrchlenie konania.
Od 1. janura 2009 je poda nariadenia vldy SR . 422/2008 Z. z. vka minimlnej mzdy 295,50.- eur.
- 30 -
Vymoitenos spotrebiteskch prv v kontexte pravy nekalch klauzl v spotrebiteskch zmluvch doc. JUDr. Jn Cirk, CSc.
rieite projektu Justinej akadmie a APVV Katedra skromnho prva Prvnickej fakulty UMB v Banskej Bystrici
1. Veobecn vklad 1. Program socilnej ochrany spotrebiteov lenskch krajn Eurpskej nie sa zaal formova od 70. rokov 20. storoia. Spotrebitesk politika integrujca zkladn zujmy spotrebiteov nachdza okrem svojho vyjadrenia v jednotlivch spotrebiteskch programoch svoj odraz aj v dynamicky sa vyvjajcich prvnych pravidlch, pre ktor sa udomcnili nzvy spotrebitesk prvo E, resp. prvo na ochranu spotrebitea. 2 Spotrebitesk prvo presahuje hranice jednotnho trhu a upravuje urit kontradiktrny vsek trhovch vzahov, rieiacich najm dsledky objektvnej existencie nerovnovneho pomeru medzi podnikatemi a spotrebitemi. Nejde pritom o pravu pomerov jednotlivch strn s rovnakou ekonomickou silou, ale o stanovenie pravidiel vyrovnvajcich nevhody spotrebiteov, ktor vyplvaj z ich ekonomickej nerovnosti ako tzv. slabej zmluvnej strany. Eurpske spotrebitesk prvo je zameran na prvnu regulciu zverenej asti reproduknho procesu, a to na vzahy vznikajce medzi podnikatemi a spotrebitemi. Spotrebitelia s pritom ivotne dleit pre hospodrstvo E, nakoko samotn spotreba predstavuje 58 % HDP E. 2. Poiadavka chrni spotrebiteov pred podnikatemi osobitnou prvnou regulciou nem svoj pvod v Eurpe. Spotrebitelia a ich zujmy sa zaali pertraktova v 50. a 60. rokoch v USA v dsledku nespokojnosti obyvatestva z neestnmi praktikami obchodnch firiem. Hnutie spotrebiteov sa stalo aktulnou tmou americkej politiky a postupne nadobudlo medzinrodn charakter. Spotrebitesk prvo ako subsystm prvneho poriadku vzniklo spontnne z nhodne schvlench iastkovch prvnych prav, ktor novo vnmali a pomenovali vzahy medzi podnikatemi a spotrebitemi. Napriek uritej nesrodosti, a to aj pri vymedzen niektorch zkladnch pojmoch, sa prvne normy uren na ochranu spotrebitea postupne formuj do osobitnej prvnej disciplny, ktor sa postupne vyleuje tak v rmci pravy odvetv verejnho ako aj
2
Posledne uvdzan nzov prvo ochrany spotrebitea povaujeme z teoretickho hadiska za nesprvny a zavdzajci (pozri alej).
- 31 -
skromnho prva. Tto dynamicky sa rozvjajca oblas prva vykazuje zaujmav perspektvu, a to najm s ohadom na nov ciele spotrebiteskej politiky E. Predovetkm ide o adekvtnu ochranu spotrebiteov jednak s ohadom na procesy spt s technologickou revolciou (napr. internet, internetov obchod, digitalizcia) a jednak s ohadom na odstraovanie prekok vntornho trhu a cezhranin nakupovanie. Spotrebitesk prvo m nepochybne irok prvnu relevanciu, preto zasahuje tak do verejnho prva ako aj do skromnho prva. Vo sfre skromnho prva je jednm z hlavnch cieov o najkomplexnejia prava a ochrana slabieho astnka spotrebiteskho zmluvnho vzahu, t. j. spotrebitea. Nakoko sa v tomto prspevku sstreujeme na oblas obianskeho prva, t.j. zkladnej skromnoprvnej regulcie, aiskom alch vkladov bude predovetkm skromnoprvna ochrana spotrebitea a jej vyjadrenie v slovenskom obianskom prve v komparcii s prslunmi smernicami E. To vak nevyluuje, aby sme v danch svislostiach nepoukzali aj na viacer prelnajce sa dleit aspekty verejnoprvnej ochrany spotrebiteov. Samotn prvna prava ochrany spotrebitea v skromnom prve vznamnm spsobom zasahuje do autonmie zmluvnch strn, a to najm pri kontrahovan tch zmluvnch typov, ktor s bu transponovan do nho prvneho poriadku v svislosti s eurpskym komunitrnym prvom alebo v svislosti s povinnmi obsahovmi nleitosami urenmi pre vybran typy zmlv. Spotrebitesk prvo sa vyznauje vraznm zastpenm kogentnch prvnych noriem, ktor nie s typick pre skromnoprvnu regulciu. Zkladnou zsadou skromnho prva je irok dispozin autonmia jeho subjektov. Ochrana slabej zmluvnej strany sa preto jav ako atypick metda prvnej regulcie spotrebiteskch prv a povinnost. Ide o odlinos, ktor sa uplatuje iba vnimone v spotrebiteskch zmluvch. Spotrebitesk prvo modifikuje viacer subzsady veobecnho skromnho prva v zujme zvenej ochrany slabieho astnka. Slabia pozcia spotrebitea preduren ekonomickou podstatou diania na trhoch, vyplvajca najm z deby prce a zloitosti jednotlivch vrobkov a sluieb je preto vyvaovan prvnym reimom ochrany spotrebitea, ktor je vo vzahu k prvnym predpisom E zaloen na zsade minimlnej harmonizcie. Zsada minimlnej harmonizcie, ktorou sa vyznauje vina sasnch prvnych predpisov E, vslovne priznva lenskm ttom prvo doplni prsnejie ustanovenia k ustanoveniam E, ktor vlastne upravuj najniiu rove ochrany spotrebiteov. Naproti tomu ponuku vrobkov a sluieb predklad spotrebiteovi subjekt (vrobca, resp. predajca), ktor je v danej oblasti profesionl disponujci odbornmi znalosami tkajcimi sa ponkanch tovarov,
- 32 -
sluieb a jednotlivch trhov. Prvna prava v oblasti ochrany spotrebitea sa preto prioritne zameriava na vyvenie prevahy podnikatea ako jednho z astnkov zmluvnho vzahu prve obmedzenm zmluvnej vonosti prostrednctvom kogentnch prvnych noriem. Ak podnikate v rmci svojej podnikateskej innosti ako profesionl znal situcie na trhu vo vzahu k spotrebiteom nerepektuje pre neho obmedzujcu prvnu pravu (napr. zalen do spotrebiteskej zmluvy aj ustanovenia, ktor maj povahu neprijatench podmienok), takto prvny kon (zmluva) trp vadou, priom objektvnym prvom ustanoven nsledok vadnosti spova v absoltnej neplatnosti nekalch podmienok obsiahnutch v spotrebiteskej zmluve. Vo vzahu k podnikateom teda prvna ochrana spotrebitea zaha najm dontenie podnikateov k plneniu povinnost a zodpovednos za nesplnenie povinnost. Zkladnm prvkom komunitrneho spotrebiteskho prva je snaha o vytvorenie rovnovhy medzi ochranou poskytovanou spotrebiteovi a efektvnou hospodrskou saou. Ochrana poskytovan spotrebiteovi nesmie by prli prsna, v opanom prpade by mohla takto ochrana predstavova prekku tvorby vntornho trhu a efektvnej hospodrskej sae. Cieom komunitrneho spotrebiteskho prva je preto poskytn spotrebiteovi prvne prostriedky, pomocou ktorch bude spotrebite spsobil vyrovna svoje nevhody, vyplvajce z nerovnej ekonomickej a vyjednvacej pozcie vo vzahu k podnikateovi. Medzi nstroje, ktormi Spoloenstvo zabezpeuje ochranu spotrebitea, patria napr. finann prspevky na fungovanie spotrebiteskch organizci v jednotlivch lenskch ttoch, zabezpeovanie a sprostredkovanie spoluprce medzi nimi, podpora najnovch vedeckch poznatkov z oblasti ochrany spotrebitea a pod. Najefektvnejm nstrojom komunitrnej spotrebiteskej politiky vak ostvaj prvne nstroje, medzi ktor mono zaradi harmonizciu prvnych poriadkov jednotlivch lenskch ttov pomocou smernc. Vzhadom na pomern odlinos rovne ochrany spotrebitea v jednotlivch ttoch Spoloenstva sa jav tento nstroj ako najefektvnej. Smernice, ktor vyaduj vntrottnu implementciu, tak umouj dosiahnu stanoven ciele, t.j. o najinnejiu ochranu spotrebitea bez ohrozenia efektvnej hospodrskej sae a funknosti vntornho trhu, s prihliadnutm na osobitosti nrodnch prvnych poriadkov, repektujc existujce intitty skromnho prva v danom tte. Jednm zo zkladnch princpov komunitrnej spotrebiteskej legislatvy je princp tzv. minimlnej harmonizcie. Zklad tohto princpu mono njs v ustanoven l. 153 ods. 5 Zmluvy o ES a znamen, e lensk tty musia do svojich prvnych poriadkov implementova ako minimum tie pravidl, ktor s obsiahnut v komunitrnom prve; mu vak prija
- 33 -
i pravu prsnejiu, ktor je nad rmec tchto pravidiel. lensk tty s tak oprvnen poskytn spotrebiteovi ochranu prsnejiu ako je poskytovan Spoloenstvom, tto ochrana vak mus by zluiten s komunitrnym prvom. 2. Neprijaten klauzuly v spotrebiteskch zmluvch 1. Sasou politiky ochrany spotrebitea zostva aj pre alie programovacie obdobie rokov 2007 2013 3 poiadavka, aby vntrottna legislatva plne reflektovala zkladn zsadu spotrebiteskej legislatvy, e zmluvy musia by korektn voi spotrebiteom neprijaten zmluvn klauzuly s zakzan bez ohadu na to, v ktorej krajine spotrebite zmluvu obsahujcu neprijaten klauzuly uzatvor. Obsah tejto zsady njdeme v ustanoveniach smernice Rady . 93/13/EHS z 5. aprla 1993 o neprijatench klauzulch v spotrebiteskch zmluvch a v smernici Eurpskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mja 2005 o nekalch obchodnch praktikch podnikateov voi spotrebiteom na vntornom trhu. 2. Obe vyie uveden smernice vychdzaj - v slade so spotrebiteskou politikou Spoloenstva - z koncepcie priemerne informovanho, pozornho a svedomitho spotrebitea 4 . Koncepcia priemerne informovanho spotrebitea odvoduje aj nstroje, ktor slia na jeho ochranu. Pjde predovetkm o nstroje preventvnej povahy, sliace na informovanie spotrebitea a jeho vzdelvanie. Nakoko sksenosti v oblasti politiky ochrany spotrebitea nzorne ukzali, e tieto prevenn nstroje s nedostaton a v konkrtnych prpadoch v praxi zlyhvaj, nastupuj v najvypuklejch prpadoch nekalch praktk podnikateov voi spotrebiteom kogentn normy, ktor rigidnm spsobom reguluj spotrebitesk vzahy a ochranu spotrebitea. 3. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. aprla 1993 o neprijatench podmienkach v spotrebiteskch zmluvch predstavuje jeden z najvraznejch nstrojov na dosiahnutie efektvnej skromnoprvnej ochrany spotrebitea, ktor sa prejavuje tm, e spotrebitesk zmluva
Zkladnm dokumentom v oblasti politiky zameranej na ochranu 480 milinov spotrebiteov v Eurpskej nii sa stala Stratgia spotrebiteskej politiky pre roky 2007 2013, ktor za hlavn ciele spotrebiteskej politiky Spoloenstva stanovila: a) posilnenie spotrebiteov E prostrednctvom presnch informci, trhovej transparentnosti a dvery, ktor pramen z innej ochrany spotrebitea; b) posilnenie prospechu spotrebitea v otzkach ceny, vberu, kvality a bezpenosti. Spotrebitesk prospech je zkladom dobre fungujcich trhov; c) inn ochrana spotrebiteov pred vnymi rizikami a hrozbami. 4 Napr. C-220/98 Este Lauder Cosmetics GmbH & Co. OHG v Lancaster Group GmbH.
3
- 34 -
nesmie obsahova tzv. neprijaten (z anglickho slova unfair) ustanovenia. Ustanovenie zmluvy, ktor nebolo individulne dohodnut, sa povauje za neprijaten v prpade, ak spsobuje znan nerovnovhu v prvach a povinnostiach v neprospech spotrebitea. Za ustanovenie, ktor nebolo individulne dohodnut, sa povauje tak ustanovenie zmluvy, ktor bolo navrhnut dodvateom a ktor spotrebite nemal monos individulne ovplyvni. Demontratvny vpoet neprijatench ustanoven v spotrebiteskch zmluvch obsahuje prloha smernice. Najvznamnejm ustanovenm smernice je l. 6 ods. 1, poda ktorho je neprijaten ustanovenie v spotrebiteskej zmluve pre spotrebitea nezvzn a zmluva ostane pre spotrebitea zvznou iba v tom prpade, ak jej existencia je mon aj bez neprijatench ustanoven Smernica bola v prvom plne prevzat do slovenskho prvneho poriadku v roku 2004 v svislosti so vstupom Slovenskej republiky do Eurpskej nie. Implementovan bola priamo do Obianskeho zkonnka, a to prostrednctvom novely civilnho kdexu, ktor bola vykonan zkonom . 150/2004 Z. z., ktorm sa s innosou od 1. 4. 2004 men a dopa zkon . 40/1964 Zb. Obiansky zkonnk v znen neskorch predpisov. 4. Obiansky zkonnk (alej len ,,OZ) upravil neprijaten klauzuly v spotrebiteskch zmluvch tm, e prevzal pravu Smernice 93/13/EHS (alej len ,,smernica). Ako sa vak onedlho ukzalo, spsob vymedzenia spotrebiteskej zmluvy, ktor bola v novele stotonen iba s niektormi typmi zmlv, vyvolal ihne pochybnosti o plnosti transpozcie smernice do prvneho poriadku SR. Eurpske spoloenstv uloili lenskm ttom prija pravu nekalch podmienok v spotrebiteskch zmluvch, v prpade uzavretia ubovonho typu zmluvy, pokia sa zmluva uzavrela spsobom, ktorm sa vyznauje prve uzavieranie spotrebiteskch zmluvnch typov. Retriktvne chpanie takto ponmanej zkonnej pravy spotrebiteskej zmluvy a tm aj zen monos uplatnenia subjektvnych prv spotrebiteov v dsledku nekalch ustanoven v spotrebiteskch zmluvch sa stali predmetom oprvnenej kritiky predstaviteov vedy obianskeho prva. 5 Pochybnosti o plnom prispsoben sa smernice vzbudzovali aj z prlohy smernice selektvne vybran prklady neprijatench klauzl. Slovensk prvna prava uvdzala v demontratvnom vpote iba desa nekalch klauzl oproti smernici, ktor ich obsahuje celkovo 17.
Pozri napr. Cirk, J.: Spotrebitesk zmluvy v novele Obianskeho zkonnka. In: Zbornk 10. slovensk dni obchodnho prva. Hotel Frum, 7. a 8. oktbra 2004. Bratislava. Slovensk advoktska komora. Bratislava, s. 33- 43.
- 35 -
Nedostaton transpozcia smernice bola napokon odvodnen aj tm, e do textu ustanovenia 53 ods. 1 OZ sa z prslunej smernice vbec nedostala formulcia, e spotrebitesk zmluvy nesm obsahova dojednania, ktor s v rozpore s poiadavkou dobrej viery (pozri l. 3 ods. 1 smernice . 93/13/EHS). Pochybnosti o implementcii sa vzahovali aj na l. 4 smernice, poda ktorho sa nekalos zmluvnch podmienok m hodnoti aj vo vzbe na in zmluvu, od ktorej spotrebitesk zmluva zvis. V nadvznosti na vyie uveden nedostatky implementcie eurpskeho prva do prvneho poriadku Slovenskej republiky vznikla situcia, e nrodn prvna prava nekalch podmienok v spotrebiteskch zmluvch umoovala viacero vkladov, o poda nho nzoru do znanej miery zrelativizovalo pvodn vznam a el, ktor sledovala novela Obianskeho zkonnka. Napriek tomu, e poda ustlenej judikatry je povinnosou vntrottneho sdu natoko, nakoko je to len mon, interpretova zkon vo svetle znenia a elu smernice v nadvznosti na l. 189 Zmluvy o EHS (dnes l. 249), v sdnej praxi sa prakticky neobjavil nrast prpadov spojench s uplatnenm spotrebiteskch prv vyplvajcich z nekalch klauzl v spotrebiteskch zmluvch. Na tom pritom ni nemen skutonos, e implementcia smernice v oblasti zkona o ochrane spotrebitea . 634/1992 Zb. zahrovala oproti skromnoprvnej prave Obianskeho zkonnka viacer chbajce atribty ochrany spotrebitea (napr. 23a ods. 1 a 2). V danej situcii neprispieval k prehadnosti novej prvnej pravy nekalch podmienok v spotrebiteskch zmluvch aj Obchodn zkonnk. Obchodn zkonnk vslovne neuroval napr. na rozdiel od eskej prvnej pravy i vo vzjomnch vzahoch podnikateov a spotrebiteov prichdza do vahy aplikcia ustanoven Obianskeho zkonnka ohadne nekalch klauzl, t. j. ohadne kogentnch noriem veobecnho skromnho prva. Ilo najm o vklad spotrebiteskch zmlv, ktor s osnovan na zsade obsiahnutej v 54 ods. 2 OZ, poda ktorho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteskch zmlv plat vklad, ktor je pre spotrebitea priaznivej. pravu 262 ods. 1 a 2 Obchodnho zkonnka podnikatelia asto vyuvaj pri prprave formulrovch zmlv, ktor sa predkladaj na podpis spotrebiteom. Spotrebite pri tom je postaven do role, e bu formulrov nvrh akceptuje a tovar, resp. slubu mu podnikate poskytne alebo, v prpade odmietnutia zmluvy tovar i slubu nedostane. Tvorba zmluvy sa tak nedeje vzjomnou negociciou, ale sa obmedzuje na bezvhradn akceptciu formulrovej predlohy zmluvy. V tejto situcii treba zdrazni, e ustanovenia 262 Obchodnho zkonnka nevyluuj prvnu zvznos ustanoven Obianskeho zkonnka o nekalch klauzulch v spotrebiteskch zmluvch. Ak podnikate uzavrie so spotrebiteom
- 36 -
zmluvu poda Obchodnho zkonnka, ide v irom meradle o spotrebitesk zmluvu, priom subsidirne pouitie ustanoven Obianskeho zkonnka vyplva priamo zo znenia 1 ods. 2 Obchodnho zkonnka. Vobou Obchodnho zkonnka sa spotrebite nesmie dosta do horieho prvneho postavenia, ne ak by mal, ak by sa na spotrebitesk zmluvu vzahoval priamo Obiansky zkonnk (pozri 54 ods. 1 OZ). 5. Nedostaton transpozcia smernice . 93/13/EHS o neprijatench klauzulch v spotrebiteskch zmluvch v zkone . 150/2004 Z. z. nepriniesla do slovenskej prvnej pravy tandardy, ktor vyplvali zo znenia a elu smernice. Problmom, ktor Slovenskej republike hrozili z nedostatonej transpozcie, sa predilo prijatm novej vyhovujcejej pravy nekalch klauzl v spotrebiteskch zmluvch. Zkonom . 568/2007 Z. z. boli zmenen ustanovenia 52 a 53 Obianskeho zkonnka. Novm spsobom, presnejie a hlavne v slade so smernicou, boli pojmovo vymedzen spotrebitesk zmluvy v slovenskom skromnom prve. Poda 52 ods. 1 OZ je spotrebiteskou zmluvou kad zmluva, ktor uzatvra bez ohadu na jej prvnu formu dodvate so spotrebiteom. Podobne, avak inm spsobom, definuje spotrebitesk zmluvu nov zkon na ochranu spotrebitea . 250/2007 Z. z. (nahradil zkon . 634/1992 Zb.), ktor v 3 ods. 3 ustanovuje, e spotrebiteskmi zmluvami s zmluvy uzavret poda Obianskeho zkonnka alebo Obchodnho zkonnka, ako aj vetky in zmluvy, ktorch charakteristickm znakom je, e sa uzatvraj vo viacerch prpadoch a je obvykl, e spotrebite obsah zmluvy podstatnm spsobom neovplyvuje. Z uvedenho mono spoahlivo vyvodi, e spotrebitesk zmluva je chpan vemi iroko; prakticky ide o vetky skromnoprvne zmluvy, ktor sa vyznauj defininmi znakmi uvedenmi v 52 ods. 1 OZ a 3 ods. 3 zkona . 250/2007 Z. z., priom je irelevantn, i s upraven ako zmluvn typy v Obianskom zkonnku, Obchodnom zkonnku alebo inch inm osobitnm zkonom. Zkonom . 568/2007 Z. z. bolo do prvnej pravy Obianskeho zkonnka zalenen ustanovenie 52a, ktor dopluje v nadvznosti na prslun smernicu pravidl rozhodujce pre posdenie sbehu spotrebiteskch zmlv. Novela v slade s l. 2 a 3, ako aj s prlohou smernice, uvdza pln poet nekalch zmluvnch klauzl, ktor s povaovan za neprijaten. Napriek tomu, e sa jedn iba o demontratvny vpoet, ktor je informatvny, treba v podmienkach Slovenskej republiky u aj s ohadom na predchdzajcu prvnu pravu povaova ich zakotvenie do prvnej pravy za krok dobrm smerom, nakoko zaruuje, e irok verejnos m monos oboznmi sa s tmto zoznamom. Vo vzahu k vpotu neprimeranch zmluvnch klauzl je vak potrebn uvies, e rozhodnutie
- 37 -
o tom, i je alebo nie je klauzula spotrebiteskej zmluvy nekal, patr vdy vlune do prvomoci nrodnho sdu. 6 3. Vymoitenos prva v spotrebiteskch zmluvch vo svetle nekalch klauzl
1. Vymoitenos prva 7 , ktor je frekventovane pertraktovan v benom prejave, nie je doposia dostatone teoreticky ani legislatvnotechnicky spracovan. Z toho vyplva poznanie, e neexistuje ani ucelen koncepcia vymoitenosti prva v podmienkach Slovenskej republiky. stavnoprvne zklady vymoitenosti prva s dan najm prvom na sdnu a in prvnu ochranu (l. 46 stavy SR a Dohovor o ochrane udskch prv a zkladnch slobd). Naplneniu prva na sdnu a in prvnu ochranu nepostauje samotn existencia subjektvneho prva spotrebitea alebo prvnej povinnosti dodvatea v podobe zkonnho zkazu uvdzania nekalch klauzl v spotrebiteskch zmluvch. Priznan subjektvne prva spotrebiteov nie s v kadodennej praxi repektovan. Prvo na sdnu a in prvnu ochranu sa napa vo svojom funknom psoben a vtedy, ak s priznan prva a uloen povinnosti aj repektovan, resp. ak s uloen povinnosti do dsledkov splnen. Sasn prvny stav vymoitenosti prva vo svetle nekalch klauzl v spotrebiteskch zmluvch je mon analyzova z viacerch uhlov pohadu. Zo zornho uhla pohadu hmotnho prva ide najm o posdenie otzok vymoitenosti prva a prevencie v prvnych pomeroch spotrebiteov a dodvateov; otzky svisiace s kvalitou zkladnej prvnej pravy intittu nekalch podmienok v spotrebiteskch zmluvch a v neposlednom rade s to aj vahy de lege ferenda, ktorch lohou je navrhn mon spsoby zmien a doplnkov prvnej pravy na jej problematickch miestach tak, aby boli odstrnen nedostatky a vymoitenos prva v Slovenskej republike mohla zaznamena aj v oblasti vymhania prv vyplvajcich zo spotrebiteskch zmlv stabilne stpajcu tendenciu. 2. Vymoitenos prva v oblasti spotrebiteskho prva je neoddelitenou entitou fungujcej demokratickej spolonosti, ktor uznva socilne orientovan trhov hospodrstvo. To je umocnen aj skutonosou, e v eurpskom priestore sa pod urujcim vplyvom Eurpskej nie oraz viac presadzuj jej zkladn piliere, t. j . von pohyb osb, tovaru, sluieb a kapitlu.
6
Rozsudok Sdneho dvora ES C-237/2002 z 1.4.2004 vo veci Freiburger Kommunalbauten GmbH Baugesselschaf ent Co, KG v. Ludger Hofstetter and Ulrike Hofstetter. 7 Poda jazykovedcov je sprvnejie pouva pojem vymhatenos prva, ktor vstinejie vyjadruje nedokonav dej, t. j . postup pri ujman sa svojho prva.
- 38 -
3. Potrebu odstrnenia nedostatkov v zkladnej obianskoprvnej prave v kontexte pravy nekalch klauzl v spotrebiteskch zmluvch identifikujeme nasledovne: a) V rmci pripravovanej rekodifikcie skromnho prva zostva prvoradou lohou nielen udra, ale aj odstrni nedostatky sasnej hmotnoprvnej pravy. Tie vidme najm: i) V nesprvnom systematickom zaraden sasnej prvnej pravy spotrebiteskej zmluvy, vrtane intittu nekalch klauzl v spotrebiteskch zmluvch. ii) V existencii v terii i praxi prekonanho modelu dulnej pravy zmluvnho prva, a to najm v existujcich duplicitch a neodvodnench osobitostiach v pomere zkladnej obianskoprvnej pravy k prave obchodnch zvzkov. iii) V nesprvne pouvanej terminolgii. Treba opusti terminolgiu, ktor svis s vecne nesprvnymi prekladmi jednotlivch smernc, ktor sa ia vva v praxi. Tak napr. slovn spojenie kpa prva na seznne uvanie nehnutenost, alej neprijaten podmienky s vecne a obsahovo prvne zavdzajce. Posledn uvdzan slovn spojenie neprijaten podmienky je v plnom rozpore s doterajou terminolgiou civilnho kdexu, nakoko 36 upravuje podmienky v plne inom vzname, t. j. ako vedajie ustanovenia v prvnych konoch, ktor podmieuj vznik, zmenu alebo znik prv a povinnost. Rekodifikciu treba preto vyui aj pre sprvne a jednoznan terminologick pomenovanie, napr. neprimeran ustanoveniach alebo nekal klauzuly v spotrebiteskch zmluvch. iv) Nesprvnom reflektovan zauvanch prvnych kategri subjektvneho prva na strane jednej a jeho ochrane na strane druhej. Preto sa domnievame, e najm z teoretickho hadiska je zavdzajce, ak sa laick predstava o prvno-politickom vzname pojmu ochrana spotrebitea pouva aj tam, kde to nie je vbec namieste. Jednoducho povedan, existuj len subjektvne prva a povinnosti spotrebiteov a dodvateov, ktor reflektuj ich zujmy. Preto, ak djde k tomu, e do subjektvneho spotrebiteskho prva niekto neoprvnene zasiahne, toto subjektvne prvo sa relativizuje a vznik nov prvna povinnos zodpovednos. Preto nie je teoreticky sprvne uvdza, e sa jedn o prvo ochrany spotrebitea, pretoe sa tm myslia predovetkm subjektvne prva spotrebiteov a nie zsahy do ochrany tohto prva, t. j. e niekto spotrebiteovi brni domha sa ochrany svojho prva (napr. na sde). v) Roztrietenos prvnej pravy. Slovensk prvna prava spotrebiteskho prva pozostva z celho radu importovanch komunitrnych a nijnch predpisov, ktor s vsledkom harmonizcie
- 39 -
nho prvneho poriadku s primrnym a sekundrnym prvom Eurpskych spoloenstiev a Eurpskej nie. Prvna prava je roztrieten, preberala sa bez existencie ucelenej koncepcie. Prv koncepn nzory na problematiku budceho usporiadania spotrebiteskho prva priniesli a prce na prprave novho slovenskho Obianskeho zkonnka. 8 vi) Dka trvania konan vedench pred civilnmi sdmi. Obrazne povedan, kameom razu je nepochybne zkladn (nachdzacie) konanie. 9 Da 15. 10. 2008 nadobudla innos alia obsiahla novela OSP. Tto m ambciu zabrni astnkovi konania obtruova konanie. Tm v minulosti vlastne astnk znemonil, aby sd v konan inne postupoval a rozhodol v primerane rchlom ase. Napriek novej prvnej prave vak aj naalej evidujeme stav, e sdy dostatone razantne nepostupuj pri prejednvan a rozhodovan veci ani vtedy, ak im to prvna prava umouje. vii) Nedostatky vymoitenosti prva je mon identifikova aj v oblasti ntenej vymoitenosti prva (vykonvacie konanie). Platn prvna prava dva na viacerch miestach povinnmu monosti oddialenia uspokojenia vymhanej pohadvky a neumouje efektvny postup exekunch orgnov. Pritom sa neberie do vahy, e zkladnm elom exekunho konania je prve uspokojenie prva oprvnenho pri zachovan ochrany a obrany povinnho a tretch osb a nie naopak. b) Vymoitenos prva ovplyvuje aj cel rad faktorov objektvnej a subjektvnej povahy, ktor s vlastn sasnej historickej etape vvoja slovenskej spolonosti. V danch svislostiach meme hovori najm o nzkej rovni vypracovania sdnych podan, o plnom osloboden od povinnosti plati sdne poplatky vo veciach uplatnenia spotrebiteskch prv, nzkej rovni prvnickho povedomia, zniujcej sa rovni prvnickho vzdelvania, astch zmench zkladnej prvnej pravy, nedostatonej tvorbe prva zo strany sudcov (chbaj judikty), slabom managmente retannch vec, nzkej informatizcii sdov, slabom vyuvan medicie, nzkej kvalite prvostupovch rozhodnut, ktor spsobuje optovn vrtenie vec, komplikovanosti sdnej agendy, nedostatkoch v permanentnom vzdelvan sudcov a pod. c) Ako vidno, doteraj prstup slovenskho zkonodarcu pri implementcii smernice 93/13/EHS nebol priamoiary a jednotn. Na rozdiel od viny ttov EU Slovensk republika transponovala smernicu tak, e ju priamo vlenila do obianskeho zkonnka. Vnimku v tomto
8
Pozri Legislatvny zmer kodifikcie skromnho prva. Materily z odbornej konferencie. Editor Jn Lazar. Vydalo MS SR v roku 2008. 9 Pozri Ficov, S. a kol.: Obianske prvo procesn. Zkladn konanie. Bratislava 2007
- 40 -
smere predstavovalo od samho zaiatku Holandsko, ktor zalenilo cel matriu spotrebiteskho prva do obianskeho zkonnka a teraz u aj Nemecko po tom, o od 1. janura 2002 nadobudol innos zkon o modernizcii zvzkovho prva (Schuldrechtsmodernisierungsgesetz), ktor uskutonil rozsiahlu integrciu predpisov na ochranu spotrebitea do BGB. Tento spsob rieenia sleduje aj nvrh maarskho obianskeho zkonnka z roku 2007. V Slovenskej republike sa eurpske smernice tkajce sa spotrebiteskho prva transponovali bu do zkona na ochranu spotrebitea (zkon . 634/1992 Zb. o ochrane spotrebitea nahraden zkonom . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebitea a o zmene zkona Slovenskej nrodnej rady . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen neskorch predpisov) alebo do obianskeho zkonnka (smernice . 93/13/EHS, . 94/47/ES, . 1999/44/ES, . 2002/47/ES a . 2004/48/ES), alebo do osobitnch zkonov. Niet pochb, e implementcia smernc E mimo obianskeho zkonnka vedie k rozptylu a roztrietenosti. Aj z uvedenho je jasn, e alie skvalitnenie prvnej pravy spotrebiteskej zmluvy pre potreby prpravy novho slovenskho Obianskeho zkonnka si vyaduje zsadn a kritick prehodnotenie doterajieho prstupu zkonodarcu k prvnej prave problematike spotrebiteskch zmlv tak vo veobecnosti, ako aj vo vzahu k osobitostiam intittu nekalch klauzl v spotrebiteskch zmluvch. d) Napokon, povaujeme za nevyhnutn, aby vetci astnci trhu, teda spotrebitelia aj dodvatelia, ctili vlastn zodpovednos za budcu vymoitenos svojho prva. To predpoklad zvenie innosti prevennho psobenia a vzdelvania spotrebiteov. Ide najm o zakotvenie obligatrnych informanch povinnost, ktor s zrozumiten pre benho spotrebitea. Samotn prvny rmec prevencie a vzdelvania spotrebiteov mono spoahlivo odvodi od nasledujcich 10 zkladnch zsad ochrany spotrebitea: i) Kpi mete okovek a kdekovek toto prvo umouje spotrebiteovi kpi tovar alebo slubu v inej krajine, osobne, prostrednctvom internetu, poty alebo telefonickej sluby, bez potreby uhradi osobitn clo alebo da. ii) Ak vrobok nefunguje, polite ho nasp - ak zakpen vrobok nezodpoved dohode uzatvorenej s predajcom v ase kpy, me sa vrti a spotrebite m prvo poadova od predvajceho opravu veci alebo jej vmenu. Prpadne, ak to nie je mon alebo pre predajcu neprimeran, me spotrebite iada znenie ceny alebo celkov vrtenie peaz. iii) Vysok rove bezpenosti potravn a inho spotrebnho tovaru komunitrne prvo zaruuje, e vrobky, ktor si spotrebite kpi, s bezpen. Tto zsada je zakotven v smernici Eurpskeho parlamentu a Rady . 2001/95/EHS z 31. decembra 2001 o veobecnej bezpenosti
- 41 -
vrobkov, v smernici Rady . 87/357/EHS z 25. jna 1987 o aproximcii zkonov lenskch ttov tkajcich sa vrobkov, ktor tm, e sa zdaj in, akmi v skutonosti s, ohrozuj zdravie alebo bezpenos spotrebiteov, v smernici Rady . 85/374 EHS z 25. jla 1985 o zodpovednosti za chybn vrobky. iv) Viem, o jem spotrebite m prvo by informovan, ak zloenie maj potraviny, ktor konzumuje. Tto zsada je zakotven v Smernici rady 2003/120/ES z 5. decembra 2003, ktorou sa men a dopa smernica 90/496/EHS o nutrinom oznaovan potravn a v Smernici Eurpskeho parlamentu a Rady . 99/34/ES z 10. mja 1999, ktorou sa dopa smernica Rady 85/374/EHS o aproximcii zkonov, inch prvnych predpisov a sprvnych opatren lenskch ttov tkajcich sa zodpovednosti za chybn vrobky. v) Zmluvy by mali by korektn voi spotrebiteom neprijaten zmluvn podmienky s zakzan, bez ohadu na to, v ktorej krajine spotrebite zmluvu obsahujcu neprijaten podmienky uzatvor. Obsah tejto zsady njdeme v ustanoveniach smernice Rady . 93/13/EHS z 5. aprla 1993 o neprijatench klauzulch v spotrebiteskch zmluvch a v smernici Eurpskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mja 2005 o nekalch obchodnch praktikch podnikateov voi spotrebiteom na vntornom trhu. vi) Spotrebitelia mu niekedy zmeni nzor spotrebite je oprvnen v prpade uzavretia spotrebiteskej zmluvy pomocou prostriedkov komunikcie na diaku (internet, objednvkov katalg, teleshoping) zrui zmluvu i bez uvedenia dvodu. Tto zsada je obsiahnut vo viacerch spotrebiteskch smerniciach, napr. v smernici Eurpskeho Parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mja 1997 o ochrane spotrebitea vzhadom na zmluvy na diaku alebo v smernici Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebitea pri zmluvch uzatvranch mimo prevdzkovch priestorov. vii) Jednoduchie porovnvanie cien na vrobkoch musia by uveden, pre ahiu orientciu z hadiska cenovej vhodnosti, jednotkov ceny (napr. v kilogramoch, litroch a pod.). Zsada je obsiahnut v smernici Eurpskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februra 1998 o ochrane spotrebitea pri oznaovan cien vrobkov ponkanch spotrebiteovi. viii) Spotrebitea nemono zavdza - reklama, ktor zavdza alebo klame spotrebiteov, je zakzan. Zsada je obsiahnut napr. v ustanoveniach Smernice . 97/55/ES zo 6. oktbra 1997 o zmene a doplnen smernice 84/450/EHS o klamlivej reklame tak, aby zahala aj porovnvaciu reklamu; Smernica . 84/450/EHS z 20. decembra 1985
- 42 -
o aproximcii zkonov, inch prvnych predpisov a sprvnych opatren lenskch ttov tkajcich sa klamlivej reklamy. xi) Ochrana poas dovolenky - cestovn kancelrie s povinn v prpade finannch akost zabezpei dopravu spotrebitea domov. V prpade, ak dovolenka nezodpoved popisu v katalgu, m spotrebite prvo na nhradu. Cestovn kancelria nesmie zvi cenu dovolenky alebo zmeni stredisko bez shlasu spotrebitea. Ak tak napriek tomu urob, spotrebite m prvo zrui rezervciu. Ak spotrebite neme nastpi na let, lebo leteck spolonos alebo cestovn kancelria rezervovala viac miest, ne je k dispozcii, m prvo na nhradu. Zsada je obsiahnut v smernici . 90/314 EHS z 13. jna 1990 o balku cestovnch, dovolenkovch a vletnch sluieb. x) inn odkodnenie pri cezhraninch sporoch - Eurpska nia finanne podporuje mnoh siete, ktor mu spotrebiteom poskytova poradenstvo a pomoc pri podvan sanost voi obchodnkom v inch krajinch E. Zoznam pouitej literatry:
Bar von Ch. O celoeuropsk odpovdnosti nrodn kodifikan politiky. In: vestka, J. Dvok, J. Tich, L. (ed.) Sbornk stat z diskusnch fr o rekodifikaci obanskho prva konanch 27. ledna 2006 a 12. kvtna 2006 na Prvnick fakult Univerzity Karlovy. Praha: ASPI, a.s. 2006 Cirk, J.: Spotrebitesk zmluvy v novele Obianskeho zkonnka. In: Zbornk 10. slovensk dni obchodnho prva. Hotel Frum, 7. a 8. oktbra 2004. Bratislava. Slovensk advoktska komora. Bratislava 2004, s. 33 - 43 Cirk, J. Ochrana osobnosti v slovenskom obianskom prve. Bratislava 1994 Cirk, J. Pavelkov, B. tevek, M. Rodinn prvo. Brno 2007 Cirk, J. Ficov a kol.: Obianske prvo. Veobecn as. Heurka amorn 2008 Eli, K.. Zuklnov, M. Principy a vchodiska novho kodexu soukromho prva. Praha 2001 Eli, K.. Nkter zsadn otzky rekodifikace eskho soukromho prva. Prvnk 1997 Fekete, I Obiansky zkonnk. Dodatok . 1. Komentr. Epos, Bratislava 2008 Ficov, S. Obianske prvo procesn. Zkladn konanie. Bratislava 2007 Knappov, M. vestka, J. Dvok, J. a kol. Obansk prvo hmotn. Svazek 1. Praha 2005 Koziol, H.- Welser, R. Brgerliches Recht. Band I. Allgemeiner Teil, Sachenrecht, Familienrecht. Wien, 2006 Lazar, J. Otzky kodifikcie skromnho prva. Fragen der kodifikation des Privatrechts. Bratislava: Iura Edition 2006 Luby, . Slovensk veobecn skromn prvo. I. zvzok. Bratislava 1941 Luby, . Obianskoprvny nrok. Prvnick tdie, Bratislava 1958
- 43 -
Nvrh legislatvneho zmeru kodifikcie skromnho prva. Materily z odbornej konferencie. Editor Jn Lazar. Ministerstvo spravodlivosti Sr, Bratislava 2008 Plank, K. neplatnos prvnych konov a monos odstpenia od zmluvy v obianskom prve. Acta Facultatis Iuridicae Bratislava 1981. Plank, K. Koncepcia rekodifikcie obianskeho prva hmotnho v Slovenskej republike. Justin revue 1996 Plank, K. a kol. Obianske prvo s vysvetlivkami. 1. zvzok. Bratislava 1996 Prv obiansky zkonnk. Zostavil JUDr. Jozef tefanko. amorn 1999, s. 294 a nasl.; Fajnor, V. - Ztureck, E. Nstin skromnho prva platnho na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. III. vydanie pvodnho diela. amorn 1998 Rebro, K. Blaho, P. Rmske prvo. Bratislava 2005 Svoboda, J. a kol. Obiansky zkonnk. Komentr. Bratislava 2004 vidro, J. Zklady prva duevnho vlastnctva. Bratislava 2000 Vojk, P.: Spotrebitesk zmluva. Ochrana spotrebitea. Bulletin slovenskej advokcie 12/2008.
- 44 -
Sdny precedens (CASE-LAW) ako systmov prvok vo vymoitenosti sprvneho prva JUDr. Ivan Rumana
rieite projektu Justinej akadmie a APVV Najvy sd Slovenskej republiky
doc. JUDr. Alena Paulikov, PhD.

rieiteka projektu Justinej akadmie a APVV Fakulta prva Janka Jesenskho v Sldkoviove
Predstavenie Sdny precedens (case-law) ako systmov prvok vo vymoitenosti sprvneho prva je navrhovan systm vberu, spracovania, publikovania a evidovania zsadnch, prpadne vetkch rozhodnut v sprvnom sdnictve. Vchodiskom je, e hmotn sprvne prvo nie je kodifikovan, v zsade sa ned ani kodifikova. Sprvne prvo, aby nebolo povaovan iba za shrn prvnych predpisov bez vntornch svislost a princpov, vyaduje objasovanie vntornch svislost vkladom jednotlivch ustanoven. Preto je v prvnej praxi pociovan potreba okrem textu zkona ma k dispozcii ihne aj praktick prklady, ako bol zkon aplikovan. Spor v sdnom prieskume zkonnosti m vdy zklad v konkrtnom ustanoven zkona, ku ktormu mono kad rozhodnutie v sprvnom sdnictve priradi. Doteraj systm publikcie sdnych rozhodnut je nevyhovujci poda poznatkov rieiteov a poda odbornej verejnosti; v danom prpade reprezentovanej daovmi poradcami na slovensko-eskej daovej konferencii uskutonenej da 15. aprla 2009 v Bratislave. Poukazuje sa najm na publikan innos Najvyieho sprvneho sdu eskej republiky, prezentovan na jeho internetovej strnke. Rieitelia tmto chc predstavi ergonomick systm vberu, spracovania, publikovania a evidovania zsadnch sdnych rozhodnut sprvneho kolgia Najvyieho sdu SR. Vyuvanie testovanho systmu je zaloen na existujcich nvykoch sudcov s prcou systmu ASPI a nevyaduje iadne zakoovanie sudcov na vyhadvanie publikovanch sdnych rozhodnut.
- 45 -
Analza sasnho stavu vymoitenosti prva na Slovensku v sprvnom sdnictve a v sprvnom prve z pohadu sudcu Najvyieho sdu SR Za zkladn problm vymoitenosti prva na Slovensku povaujem zauvan model tvorby prvnych pravidiel vlune legislatvou, prostrednctvom normatvnych prvnych aktov (zkony, nariadenia vldy, vyhlky ministerstiev...), ktorho vchodiskom je, e ergonomick prvne pravidlo, ktorm by sa obania skutone riadili, je mon vytvori v legislatvnom procese (v pripomienkovom a schvaovacom konan). Nedostatkom je, e v celom legislatvnom procese sa pracuje s hypotzami, zatia o v prpade sdneho precedensu sa pracuje s realitou konkrtnou a hmatatenou. Aplikovatenos normatvneho prvneho aktu prever a prax a na zisten aplikan problmy reaguje zkonodarca novelami. Poda nzoru rieiteov nie je vdy nevyhnutn zkon novelizova, spravidla posta usmerni vklad s poukazom na rozhodnutia vydan v sprvnom sdnictve. alou nevhodou normatvneho prvneho aktu je, e prvo uverejnen v Zbierke zkonov je abstraktn a pre vinu obyvatestva nejasn a ako zapamtaten na to, aby zanechalo stopu vo vedom a dvalo jasn odpove subjektu, ako sa sprva v konkrtnej situcii. Obania si predstavu o prve vytvraj na zklade osobnch sksenost, poznatkov o od inch osb, ktor u podobn zleitos na orgne verejnej sprvy rieili. Prvo ako sbor pravidiel je prostriedkom komunikcie medzi umi. Ide o obdobn dorozumievac sa prostriedok, akm je jazyk a m obdobn zkonitosti. udia neuvauj v abstraktnch pojmoch paragrafovanch textov. Preto prvnemu vedomiu obana je bliia forma precedensu, konkrtneho prpadu, na ktor sa odvolvaj a iadaj, aby bolo voi nim postupovan rovnakm spsobom. Rozdielne priny vymoitenosti prva oproti veobecnmu sdnictvu Na rozdiel od veobecnch sdov, kde innos sdu v sporovom konan je zameran na zisovanie skutkovho stavu dokazovanm, v sprvnom sdnictve v sporovom konan pri sdnom prieskume zsadnch vec je situcia opan. Skutkov stav nie je sporn a rozhodujca innos astnkov konania je na zameran na nachdzanie prva vkladom sdu a na ustlenie obsahu prva, ktor m aplikova. I ke civilnm sudcom to bude znie paradoxne, v sprvnom sdnictve je potrebn najskr prvo njs. Sd mus vyslovi prvnu vetu, mus uri ako prvo znie pre tento
- 46 -
konkrtny prpad. Iba so znalosou dikcie zkona v tchto prpadoch nevystame. Sudca mus pozna odtiene aplikcie prvnej normy. Sprvny sudca mus vedie uri, i tyrkysov farba je v danom prpade zelen alebo modr. Abstraktnos prva publikovanho v Zbierke zkonov Abstraktn psan sprvne prvo v podobe zkonov, nariaden vldy a vyhlok ministerstiev je v prvnej praxi iba orientane pouiten a pre aplikciu potrebuje vklad. Vklad prva tak nadobda fakticky dulnu podobu pramea prva, ktorou sa riadi prvna prax orgnov verejnej sprvy. Zretene sa to prejavuje vo finannch, daovch a colnch veciach, kde vklad je pravidelne uskutoovan normatvnymi internmi intrukciami Ministerstva financi, Daovho riaditestva a Colnho riaditestva, ich metodickmi pokynmi, publikovanm hypotetickch vzorovch prpadov (mzdy a financie), ale aj odpoveami na iadosti o informciu poda zk. . 211/2000 Z. z.. Prvna prax vytvoren orgnmi aplikujcimi sprvne prvo sa stala faktickm prameom prva kvzi prvnou obyajou, ktor obania musia repektova, ak chc docieli vybavenie iadosti na rade. Abstraktn sprvne prvo v podobe normatvnych prvnych aktov nie je jednotne aplikovaten bez vkladu. A rozsudok sdu v sprvnom sdnictve dva v mnohch prpadoch zkonu aplikovaten podobu. innos sprvneho sdnictva je zameran na sprvnos vkladu a aplikcie sprvneho prva voi fyzickm a prvnickm osobm orgnmi verejnej sprvy. Vo finannch, daovch a colnch veciach ako prklad me sli informan innos Daovho riaditestva SR prostrednctvom internetovej strnky pri usmerovan daovch subjektov vo veciach daovch priznan. Je zrejm, e i samotn sprvne orgny bez podpornch vkladovch prostriedkov nie s spsobil jednotne aplikova prvo. Problm je v tom, e zkon ako kad normatvny prvny akt je veobecn a pri jeho aplikcii vznikaj vkladov problmy v tom, ako rozumie a riadi sa jednotlivmi ustanoveniami zkona. Uskutonen vklad v daovch veciach m priamy inok na vku daovej povinnosti. Z hadiska uskutoovania vkladu sprvneho prva je nevyhnutn na sprvne orgny i daov subjekty nahliada ako na rovnocenn subjekty. Spory o vklad sprvneho prva rieia sdy v sprvnom sdnictve. astnk administratvneho konania me prezentova vlastn vklad alobou v sprvnom sdnictve. Sd v sprvnom sdnictve autoritatvne deklaruje sprvnos vkladu konkrtneho ustanovenia zkona a uruje o treba pod tmto ustanovenm rozumie. Fakticky ide o doplnenie, spresnenie textu zkona sdnym rozhodnutm v konkrtnej situcii. Ide o prirodzen vytvorenie praktickho prkladu ako sa m aplikova zkon. Sprvne orgny
- 47 -
na objasnenie vkladu zkona, naopak, publikuj hypotetick prklady nimi vytvoren. Potreba sdneho precedensu v prvnom poriadku Potreba sdneho precedensu vznik, pretoe sa vyskytuj prpady, v ktorch sa in astnk obrti na sd so alobou s plne rovnakm problmom tkajcim sa aplikcie zkona. Tm dochdza k zahlteniu sprvneho sdnictva vecami, v ktorch vkladov problm bol u vyrieen. alia innos sdu, ohadom tchto vec, je u len administratvne nron, pretoe tieto veci spotrebvaj ten as, ktor by mal by venovan alm, zsadnm, veciam. Monos rozhodnutia sdnym precedensom by eliminovala zo systmu tieto veci. Jednm z hlavnch problmov vymoitenosti prva je mnostvo napadnutch vec. Sdny precedens by mohol sli i ako nstroj prevencie, e nebud akceptovan tie aloby, ktor s z hadiska vkladu prva zjavne nedvodn. Za terajieho stavu sd zjavn nedvodnos prezentovanho vkladu astnka konania mus astnkovi vdy objasni odvodnenm rozhodnutm, i ke by stailo odkza ho na u publikovan rozhodnutie sdny precedens. Rozsudky v sprvnom sdnictve, tkajce sa nesprvnej aplikcie prvnych predpisov, nerieia iba individulny spor medzi astnkmi sprvneho konania, ale prinaj i nvod pre sprvne orgny ako aplikova prvny predpis v prpade sporu medzi inmi astnkmi administratvneho konania za rovnakch skutkovch okolnost. V tom spova pridan hodnota rozhodnut v sprvnom sdnictve, ktor nie je zuitkovan pre in prvne veci. V prpade publikcie takhoto rozhodnutia ako precedensu by k sporu ani nedolo. Potreba oznaovania zsadnch sdnych rozhodnut priezviskom (nzvom alobcu) Ako prv krok, aby sa zaalo aktvne diskutova o jednotlivch sdnych prpadoch a popularizova ich, je ich pomenovanie. Mlokto si pamt slo judiktu, slo a dtum rozsudku. Strun prieskum dotaznkom nasveduje, e sudcovia i orgny verenej sprvy by tto monos uvtali. Ide pritom o preberanie metodiky Sdneho dvora Eurpskych spoloenstiev. Prkladom me by uznesenie Sdneho dvora (siedma komora) z 21. mja 2008 vo veci C 456/07, Karol Mihal proti Daovmu radu Koice V. Meno a priezvisko astnka Karol Mihal nie je v publikovanom rozhodnut Sdneho dvora Eurpskych spoloenstiev anonymizovan. Zatia, o v naich judiktoch i rozhodnutiach publikovanch na internete
- 48 -
tieto daje anonymizujeme a vytvrame z nich tak zaifrovan sprvy pozostvajce z abstraktnch skratiek. V tejto podobe vznik prirodzen averzia voi takmto dokumentom. Vber zsadnho sdneho rozhodnutia. Za zsadn sdne rozhodnutie povaujeme tak, z ktorho prijat prvne zvery s pouiten i na in sprvne veci, tkajce sa inch astnkov administratvneho konania, ktorch veci s v ase sdneho rozhodnutia v tdiu rieenia orgnu verejnej sprvy, ktor vychdza z prvnych vchodsk v aplikcii zkona, ktor sd v sprvnom sdnictve neakceptoval a zruil preto rozhodnutie orgnu verejnej sprvy. Skutonos, i ide o zsadn sdne rozhodnutie, v prvom rade mus posdi predseda sentu alebo sudca spravodajca, ktormu vec napadla. Mus zisti, i zvzn prvny nzor, ktor v rozhodnut vyslovil, je vhodn na zoveobecnenie. Spracovanie zsadnho sdneho rozhodnutia Navrhovan systm spracovania sdneho rozhodnutia do podoby zsadnho rozhodnutia spova v tom, e sudca svoje poznatky k aplikcii konkrtneho zkona z rozhodnutia zoveobecn v tabuke, ktor vypln po vyhotoven rozhodnutia. V tom ase poznatky o svislostiach vo veci rozhodnutia s erstv a sudca ich me zaznamena v tabuke s nzvom poznmky a komentre sudcov a vyjadri vlastn postrehy. Vzor tabuky vyplovanej sudcom v programe Word. Poznmky a komentre sudcov: Prvna oblas Obiansky sdny poriadok konanie proti neinnosti orgnu verejnej sprvy Oznaenie Preo vs. Socilna poisova, stredie astnkov slo 3Sn 3/2009 konania 09.04.2009 Dtum rozhodnutia Dotknut ustanovenie 250t ods.1 OSP nekon bez vneho dvodu prvneho predpisu
- 49 -
Strun opis rieenho problmu/Prvna veta /Ratio decidendi Pripojenie dvkovho spisu navrhovatea k sdnemu spisu v konan o odvolan proti rozsudku Krajskho sdu vo veci preskmania rozhodnutia odporkyne, ktorm bola navrhovateovi odat razov renta, je potrebn povaova za vny dvod, ktor objektvne brni odporkyni kona vo veci o invalidnom dchodku navrhovatea, kee bez uvedenho spisu nebolo mon meritrne rozhodn. Zostavili JUDr. Ivan Rumana, predseda sentu JUDr. Jana Zemkov PhD., sudca spravodajca
V danom prpade sent ako zsadn prvnu otzku, t.j. tak, ktor me ma vznam i v inch veciach, identifikoval v abstraktnosti pojmu nekon bez vneho dvodu. Sent dospel k zveru, e sprvny orgn me v sprvnom konan kona a rozhodn iba v prpade, ak m k dispozcii sprvny spis, v ktorom vedie konanie. Pokia je tento spis pripojen k sdnemu spisu v dsledku prieskumu inho rozhodnutia, neme poas tejto doby sprvny orgn objektvne kona. Sent rozhodol o zoveobecnen tohto poznatku do tabuky a jeho zaznamenan do vntornej evidencie sentu. Dleitm dajom v tabuke je oznaenie dotknutho ustanovenia zkona. Tabuku je mon zaloi k ust. 250t ods.1 Obianskeho sdneho poriadku. Toto rozhodnutie Najvyieho sdu dotvorilo dikciu ust. 250t ods.1 Obianskeho sdneho poriadku (alej len ,,O.s.p.) tm, e vysvetuje prkladom, e pod nekonanm bez vneho dvodu nemono povaova neinnos v dsledku odovzdania spisu na sdne konanie. Abstraktn ust. 250t ods.1 O.s.p. sa tak spja s konkrtnym prpadom zo sdnej praxe aj verejnosti a je deklarovan, e takto aloby i v inch prpadoch nebud spen. Rovnako dleitm dajom je i uvedenie priezviska navrhovatea (alobcu). Jednotliv lenovia sentu pri analze sdneho prpadu s nm pracuj a oznauj ho priezviskom (nzvom) navrhovatea, priom pri poukzan na priezvisko navrhovatea sa im evokuj rozhodujce svislosti prpadu (ratio decidendi), ktor aj nsledne zaznamenali do tabuky. Ide o ergonomick, memotechnick spsob pamtania si sdnych rozhodnut, ktor v shrne vytvra operan prvne vedomie sudcu, ktor vyuva v rozhodovacej innosti. Preto je i v tabuke navrhovan oznaenie prpadu priezviskom navrhovatea.
- 50 -
Zber zsadnch sdnych rozhodnut Zber zsadnch sdnych rozhodnut uskutouje koordintor projektu (v danom prpade to je JUDr. Ivan Rumana), ktor zabezpe ich publicitu v informanom prvnom systme. Publikovanie a evidencia zsadnch sdnych rozhodnut Dleitm prvkom je nsledn zabezpeenie publicity tabuliek. Publicita v rmci pilotnho projektu bola zabezpeen prostrednctvom systmu ASPI, prevdzkovanho spolonosou IURA EDITION, s.r.o. Bratislava. Systm ASPI je veobecne rozren systm publikovania zkonov, m ho k dispozcii kad sudca i orgn verejnej sprvy. Je vyuvan ako prehadn elektronick zbierka zkonov v rmci rozhodovacej innosti sudcov . Vznamn je to, e umouje spracovan sdne rozhodnutie vo forme tabuky pripoji priamo k textu zkonnho ustanovenia, s ktorm sudca pracuje. V danom prpade spracovan uznesenie 3 Sn 3/2009, pracovne oznaovan ako Preo vs. Socilna poisova, bolo v ASPI pripojen k ust. 250t ods.1 O.s.p.. Preto, ke sudca pracuje priamo so zkonom, m ihne k dispozcii aj prslun sdne rozhodnutia Najvyieho sdu SR. Prklad prce sudcu so systmom Sudca si otvor text Obianskeho sdneho poriadku a zisuje dikciu zkona, publikovan v Zbierke zkonov, napr. v prpade nvrhu proti neinnosti orgnu verejnej sprvy. tvrt hlava KONANIE PROTI NEINNOSTI ORGNU VEREJNEJ SPRVY 250t (1) Fyzick osoba alebo prvnick osoba, ktor tvrd, e orgn verejnej sprvy nekon bez vneho dvodu spsobom ustanovenm prslunm prvnym predpisom tm, e je v konan neinn, me sa domha, aby sd vyslovil povinnos orgnu verejnej sprvy vo veci kona a rozhodn. Nvrh nie je prpustn, ak navrhovate nevyerpal prostriedky, ktorch pouitie umouje osobitn predpis. Sudca klikne na tlaidlo JU a ihne m k dispozcii tabuku zsadnho sdneho rozhodnutia, ktor dotvra dikciu zkona :
- 51 -
Systm ASPI - stav k 12.5.2009 do iastky 65/2009 Z.z.

Obsah a text (Rs) 3 Sn 3/2009 - posledn stav textu Poznmky a komentre sudcov: Prvna oblas - Obiansky sdny poriadok - konanie proti neinnosti orgnu verejnej sprvy Oznaenie astnkov - Preo vs. Socilna poisova, stredie slo konania 3 Sn 3/2009 Dtum rozhodnutia 9.04.2009 Dotknut ustanovenie prvneho predpisu - 250t ods. 1 OSP - nekon bez vneho dvodu Strun opis rieenho problmu /Prvna veta/ Ratio decidendi - pripojenie dvkovho spisu navrhovatea k sdnemu spisu sp. znaka 7So 164/2008 vedenho na najvyom sde v konan o odvolan proti rozsudku Krajskho sdu v Trenne spis. znaka.... vo veci preskmania rozhodnutia odporkyne, ktorm bola navrhovateovi odat razov renta, je potrebn povaova za vny dvod, ktor objektvne brni odporkyni kona a vo veci o invalidnom dchodku navrhovatea rozhodn, kee bez uvedenho spisu nebolo mon meritrne rozhodn. O tom, e prebieha aj in konanie, navrhovate musel ma vedomos, kee bol astnkom konania /navrhovate/ vo veci vedenej na Najvyom sde Slovenskej republiky pod spisovou znakou, ku ktorej bol predmetn dvkov spis pripojen. Zostavili - JUDr. Ivan Rumana, predseda sentu JUDr. Jana Zemkov PhD., sudca spravodajca
Sudca z prehadnej tabuky nsledne zist i sa potrebuje oboznmi i s celm obsahom sdneho rozhodnutia. V rmci pilotnho projektu boli k ust. 250t O.s.p. prkladom spracovan uznesenia sentu 3S Najvyieho sdu SR a publikovan v pilotnom projekte ASPI, a to 3 Sn 19/2008 a 3 Sn 18/2008. Uznesenie 3 Sn 19/2008, pracovne oznaovan ako Orvisk vs. Ministerstvo vntra SR, konkretizovalo dikciu ust. 250t ods.1 O.s.p. v pojme je v konan neinn tak, e predpokladom ochrany v konan pred neinnosou je existencia zaatho administratvneho konania. Pokia administratvne konanie nezaalo, nie je mon hovori o neinnosti orgnu verejnej sprvy.
- 52 -
Systm ASPI - stav k 12.5.2009 do iastky 65/2009 Z.z.

Obsah a text (Rs) 3 Sn 19/2008 - posledn stav textu Poznmky a komentre sudcov: Prvna oblas - obianske sdne konanie - konanie proti neinnosti orgnu verejnej sprvy - zaatie administratvneho konania na nvrh a na podnet rozdiely Oznaenie astnkov - Orvisk vs. Ministerstvo vntra Slovenskej republiky slo konania - 3 Sn 19/2008 Dtum rozhodnutia - 04.02.2009 Dotknut ustanovenie - 250t O.s.p., - je v konan neinn prvneho predpisu - 6 ods. 2 zk. . 83/1990 Zb., 11 ods. 2 zk. . 83/1990 Zb., 12 ods. 3 zkona . 83/1990 Zb. 18 zk. . 71/1967 Zb. o sprvnom konan - podnet na zaatie konania Strun opis rieenho problmu /Prvna veta/ Ratio decidendi Ustanovenie 250t ods. 1 O.s.p. predpoklad existenciu zaatho administratvneho konania v ktorom by bol odporca neinn. Kee navrhovateka nebola aktvne procesne legitimovanou osobu na podanie nvrhu, podanm jej podnetu administratvne konanie nezaalo. Administratvne konanie o rozpustenie zdruenia poda 11 ods. 2 zkona . 83/1990 Zb. o zdruovan obanov pre poruenie ust. 6 ods. 2 psm. f) zkona . 83/1990 Zb. nie je konanm ktor zana na nvrh lena zdruenia, ale ide o konanie, ktor me zaa na nvrh zdruenia ako prvnickej osoby (o ktorej prvach a povinnostiach sa m kona) alebo zana na podnet sprvneho orgnu odporcu, ktor o zaat administratvneho konania me rozhodn na zklade podnetu ktorejkovek osoby, (i lena zdruenia) ak djde k zveru, e s splnen podmienky na administratvne konanie. Zostavil JUDr. Ivan Rumana, predseda sentu, sudca spravodajca
Uznesenie 3 Sn 18/2008, pracovne oznaovan ako Balogov vs. Ministerstvo vntra SR, prkladom konkretizovalo dikciu ust. 250t ods.1 druh veta O.s.p. v pojme prpustnos nvrhu v dsledku vzniku tzv. fiktvneho rozhodnutia. Systm ASPI - stav k 12.5.2009 do iastky 65/2009 Z.z.
Obsah a text (Rs) 3 Sn 18/2008 - posledn stav textu Poznmky a komentre sudcov: Prvna oblas - obiansky sdny poriadok - konanie proti neinnosti orgnu verejnej sprvy - zkon o slobodnom prstupe k rozhodnutia - fiktvne rozhodnutie
- 53 -
Oznaenie astnkov - Balogov vs. Ministerstvo obrany SR slo konania 3 Sn 18/2008 I Dtum rozhodnutia 04.12.2008 Dotknut ustanovenie prvneho predpisu 250t ods. 4 OSP 19 ods. 3, druh veta zk. . 211/2000 Z.z. o slobodnom prstupe k informcim Strun opis rieenho problmu /Prvna veta/ Ratio decidendi Prvna prava tzv. fiktvneho rozhodnutia v prpade neinnosti orgnu verejnej sprvy ako povinnej osoby v zmysle ust. 19 ods. 3, druh veta zk. . 211/2000 Z.z. o slobodnom prstupe k informcim v znen vyluuje prvnu monos domha sa ochrany v konan pred neinnosti poda 250t O.s.p a nasl. Navrhovateky mali v tomto prpade postupova poda 19 ods. 3 a 4 citovanho zkona v spojen s 247 a nasl. OSP, a poda alobu na preskmanie tzv. rozhodnutia a to poda druhej hlavy piatej asti OSP. Intitt konania proti fiktvneho neinnosti orgnu verejnej sprvy /tvrt hlava piatej asti OSP/ nebolo mon v tomto prpade aplikova, pretoe navrhovateky sa predmetnou iadosou domhali poskytnutia informcii od odporcu, priom uveden prvny vzah upravuje zkon . 211/2000 Z.z. o slobodnom prstupe k informcim tak, e v prpade neinnosti povinnho orgnu upravuje fikciu vydania rozhodnutia povinnm orgnom tzv. vydanm fiktvneho rozhodnutia, ktor je spsobil by predmetom sdneho prieskumu zkonnosti sprvneho rozhodnutia, aj ke relne neexistuje. Zostavili JUDr. Ivan Rumana, predseda sentu JUDr. Jana Zemkov PhD., sudca spravodajca
Personlna nronos systmu Ako u bolo zmienen, ide o dodaton innos predsedu sentu, prpadne sudcu spravodajcu pri vyhotovovan rozhodnutia. Vyaduje to spsobilos sudcu vyhodnoti, i riei vec zsadnho prvneho vznamu a zoveobecni svoje poznatky priamo v sdnom rozhodnut, resp. v tabuke rozhodnutia. Systm nevyaduje alie materilne zabezpeenie, ale zven rozsah analyzovania napadnutch vec sa me prejavi nsledne v niom kvantitatvnom mesanom vkone v pote skonench vec. Kee sudcovia kvantitatvne mesane deklaruj svoju vkonnos, me tto okolnos psobi demotivane na sudcov a vypanie tabuliek mu pociova ako prcu navye, za ktor nie s odmeovan. Je nevyhnutn poznamena, e vypanm tabuliek u nejde o priamy vkon sudcovskej innosti, ale zskavanie pridanej hodnoty z rozhodovacej innosti sdov v prospech verejnosti, priom sudcovia priamo z tejto innosti neprofituj. Motivcia sudcov podiea sa na systme je zabezpeovan zachovanm ich autorskch prv ako zostaviteov tabuliek rozhodnutia. Predpokladan je autorsko-prvna ochrana spracovanch tabuliek a autorsk odmeovanie.
- 54 -
Finann a materilna nronos spracovania sdneho rozhodnutia Vzhadom na to, e ide o skromn autorsk innos sudcov, nepredpoklad sa vznik iadnych materilnych nkladov na strane sdov, priom sdy ako intitcia zskavaj pridan hodnotu v podobe vecnho registra vlastnch sdnych rozhodnut. Len na margo mono poukza, e informan systmy prevdzkovan sdmi vo vlastnej rii s mimoriadne nkladn. Legislatvne zmeny potrebn pre spracovane sdnych rozhodnut Spracovanie sdnych rozhodnut vychdza z platnej prvnej pravy. Koncepcia sdneho precedensu (Case- Law) v navrhovanej podobe je zaloen na tzv. presvedovacom precedense (persuasive precedent), ktor nie je formlne prvne zvznm prameom prva. Ide o docieovanie zvznosti faktickou publikanou innosou sdov, u ktorch sa predpoklad, e v dsledku zskania prehadu vo vlastnej rozhodovacej innosti bud dodriava vlastn prvnu prax. V konenom dsledku bud garantom senty Najvyieho sdu SR sprvne kolgium, ktor rozhoduje v poslednom stupni. Praktick vyuitie v oblasti sdnictva V sprvnom sdnictve umouje sudcovi zisti, i jeho rieenmu prpadu, predchdza u in rozhodnutie sdu. Tu je vyuvan prve vlastnos, e v sprvnom sdnictve ide o spory vkladu konkrtnych ustanoven zkona. Preto systm ASPI sasne pln funkciu vecnho registra sdnych rozhodnut bez potreby vynakladania akchkovek finannch prostriedkov sdov na nkup vlastnch registranch prostriedkov. Praktick vyuitie v oblasti legislatvneho procesu Pri tvorbe nvrhov zkonov maj legislatvci okamite k dispozcii i aktulnu sdnu prax pri aplikcii ustanoven, ktor mienia novelizova. Praktick vyuitie orgnmi verejnej sprvy Kee orgny verejnej sprvy, rovnako ako sdy, pouvaj Zbierku zkonov, veden v systme ASPI, zskavaj tmto prstup k aktulnej rozhodovacej innosti sdov v sprvnom sdnictve. Mu teda pri aplikcii
- 55 -
zkona zisti, i existuje v danej veci sdne rozhodnutie, ktor zkon vykladalo. V tejto svislosti je vhodn zmieni sa, e prenos informcie do systmu je mon zabezpei s nadobudnutm prvoplatnosti spracovanho sdneho rozhodnutia. To znamen, e as potrebn na vrtenie spisu sdu prvho stupa, nsledn doruenie rozhodnutia astnkom konania, vyznaenie prvoplatnosti a vrtenie administratvneho spisu sprvnemu orgnu je rovnak ako as potrebn na publikovanie spracovanho rozhodnutia v systme ASPI. Predpokladan doba je 30 dn. Praktick vyuitie odbornou verejnosou Odborn verejnos, reprezentovan najm daovmi poradcami, sa na konferencich pravidelne doaduje publikovania zsadnch sdnych rozhodnut v zrozumitenej a dostupnej forme, poukazujc na publikovanie rozhodnut v eskej republike, a to najm Najvym sprvnym sdom a stavnm sdom R, resp. Sdnym dvorom Eurpskych spoloenstiev.
- 56 -
Medzinrodn pomoc pri vymhan niektorch finannch pohadvok doc. JUDr. Alena Paulikov, PhD.
rieiteka projektu Justinej akadmie a APVV Fakulta prva Janka Jesenskho v Sldkoviove
Pred vstupom Slovenskej republiky do Eurpskej nie nebolo mon vymha pohadvky vo vzahu k zahraniiu. Po pristpen Slovenskej republiky k Eurpskej nii je postup pri vymhan upraven zkonom . 446/2002 Z. z. o vzjomnej pomoci pri vymhan niektorch finannch pohadvok implementcia smernice 76/308/EHS o vzjomnej pomoci pri vymhan pohadvok tkajcich sa uritch poplatkov, ciel, dan a inch opatren. Uveden smernica bola doplnen . 2001/44/ES + 2002/94/ES. Smernica definuje pohadvku ako dln sumu z dan kadho druhu ukladanch v mene zmluvnch ttov, ktor zaha aj rok, prvne pokuty (penle) a nklady spojen s vyberanm alebo sprvou, a tie medzinrodn pomoc ako pomoc pri vymhan pohadvok, ktorou sa rozumie poskytovanie, poadovanie alebo prijmanie informci potrebnch na vymhanie pohadvky alebo zabezpeenie vymhania medzi prslunm orgnom Slovenskej republiky (Daovho riaditestva Slovenskej republiky, Colnho riaditestva Slovenskej republiky) a prslunm radom zmluvnho ttu. Medzinrodn pomoc vo vzahu k lenskm ttom Eurpskej nie (alej len ,,E) je poskytovan na zklade zmluvy o pristpen Slovenskej republiky k E a medzinrodnej zmluvy, ktorou je Slovensk republika viazan. Pre nelensk tty E s to bilaterlne dohody. Aktulny stav Pomoc pri vymhan pohadvky Vzahuje sa na pohadvky, ktor vznikli v svislosti s - daou z prjmov, - daou z prevodu a prechodu nehnutenost, - daou z nehnutenost, - daou z pridanej hodnoty, - so spotrebnmi daami, - s clom a inmi platbami vyberanmi pri dovoze a vvoze tovaru, - so sankciami (s vnimkou pokt trestnoprvneho charakteru), nkladmi spojenmi s vymhanm pohadvky, - 57 -
- s pohadvkami v inch zmluvnch ttoch, ktor s rovnak alebo podobn pohadvkam v Slovenskej republike, -s inmi daami v zmluvnom tte, vrtane sankci. Plat zsada vzjomnosti Zkonodarca stanovil 5 ron lehotu, ktor sa pota od dtumu vydania nstroja povoujceho vymhanie po dtum podpsania iadosti o vymhanie kompetentnm orgnom iadajceho ttu. Bolo vydan metodick usmernenie pre sprvcov dane, aby zamestnancovi sprvcu dane, ktor vykonva exekciu, vydal na ely medzinrodnho vymhania vkaz daovch nedoplatkov, v ktorom zli vetky ostatn exekun tituly (rozhodnutia, daov priznania,...) aj za minul obdobia. Tm je zachovan zkladn podmienka kladen na pohadvku (umon sa vymhanie aj starch dan). Tm s zabezpeen niie nklady na preklad exekunho titulu (ni poet dokumentov potrebnch na preklad). iados o informcie potrebn na vymhanie pohadvky obsahuje: a) daje o prslunom/kompetentnom rade iadajceho ttu, b) daje o prslunom rade poiadanho ttu, c) daje o daovom subjekte, o ktorom chceme zska informcie (pri fyzickej osobe je to jeho meno, priezvisko, IO, dtum, miesto narodenia, trval alebo posledn znma adresa, prpadne in daje, a to slo pasu, obianskeho preukazu a u prvnickej osoby obchodn meno a sdlo dlnka). iados o informcie sa me vzahova na: a) dlnka,; b) akkovek osobu zodpovedn za vyrovnanie pohadvky poda prva platnho v iadajcom lenskom tte,; c) tretiu stranu, ktor m v drbe majetok patriaci dlnkovi alebo osobe zodpovednej za vyrovnanie jeho pohadvky.; d) identifikciu pohadvky a jej vku, vrtane rokov, pokt a inch sankci a nkladov spojench s vymhanm pohadvky; e) poadovan informcie: napr. o adrese daovho subjektu, o jeho zamestnvateovi v zahrani, o bankovch toch, zistenie jeho majetku v zahrani, overenie, i m daov dlnk prostriedky na zaplatenie nedoplatku, i pober mzdu v zahrani at. Daov riaditestvo Slovenskej republiky najneskr do 6 mesiacov od prijatia iadosti oznmi iadajcemu ttu opatrenia vykonan na zklade jeho iadosti.
- 58 -
Odmietnutie iadosti o poskytnutie informci potrebnch na vymhanie pohadvky V prpade, ak iadan informcie nemono zska, iadajci tt bude o tom informovan s uvedenm dvodov: a) ide o vymhanie pohadvky, ktor v Slovenskej republike nie je vymhajci rad oprvnen vymha alebo nie je oprvnen poadovan informciu zska, alebo ju neme poskytn na ely tohto zkona; b) poskytnutie informcie by viedlo k vyzradeniu obchodnho tajomstva, k porueniu daovho, bankovho tajomstva alebo by bolo v rozpore s verejnm poriadkom; c) iadajci tt poda svojho prva nie je oprvnen rovnak informciu poskytn; d) nebola by zachovan reciprocita. iados o doruenie psomnost do zahraniia Jeden zmluvn tt me poiada in lensk tt o doruenie nm vydanch rozhodnut a inch psomnost svisiacich s vymhanm pohadvky dlnkovi v dvoch exemplroch. Obidva exemplre obsahuj daje ako pri iadosti o poskytnutie informci: a) druh a predmet psomnost, ktor maj by doruen, b) lehotu na doruenie psomnost, c) odkazy na prvne normy, ktor ustanovuj postup pri napadnut pohadvky alebo pri vymhan pohadvky. Oznmenie o doruen psomnost a) dtum a spsob doruenia, resp. dvod nedoruenia, b) aktulna adresa daovho dlnka. iados o vymhanie pohadvky Ku kadej iadosti o vymhan pohadvky mus by priloen exekun titul (originl), ktor obsahuje daje o daovom dlnkovi alebo o osobe povinnej plni z aktv dlnka a informciu o akho dlnka ide (hlavn dlnk alebo spoludlnk). iados o vymhanie sa me vzahova na : a) dlnka, b) akkovek osobu zodpovedn za vyrovnanie pohadvky poda - 59 -
prva platnho v iadajcom lenskom tte, c) tretiu stranu, ktor m v drbe majetok patriaci dlnkovi alebo osobe zodpovednej za vyrovnanie jeho pohadvky. Vymhanie od ruitea Osobou zodpovednou za vyrovnanie pohadvky me by ruite, priom daov povinnos bola prenesen na zklade rozhodnutia o ruen na fyzick osobu, resp. konatea v spolonosti s ruenm obmedzenm. Dokument umoujci vymhanie pohadvky v zmluvnom tte je povaovan za dokument umoujci vymhanie pohadvky v Slovenskej republike. Sprvca dane zabezpe vkon vymhania pohadvky na zklade tohto dokumentu poda VII. asti zkona . 511/1992 Zb. o sprve dan. Ministerstvo financi Slovenskej republiky potvrdilo nzor nemeckej daovej sprvy, e poiadan orgn nem prvo spochybova zkonnos rozhodnut, prpadne posudzova pri daovej pohadvke zhodu s jeho domcim prvom, ale m zabezpei iba samotn vkon exekunho konania. Vymhanie pohadvky Pri samotnom vymhan pohadvky vo vzahu k lenskm ttom Eurpskej nie sa v Slovenskej republike postupuje poda zkona . 511/1992 Zb. o sprve dan a poplatkov (VII. as), rovnako ako pri vymhan tuzemskho daovho nedoplatku. Pohadvka inho zmluvnho ttu sa vymha rovnako ako pohadvka Slovenskej republiky, nem prednos pred inmi pohadvkami a vymha sa v eurch. Psomnosti vydan poda prvneho poriadku zmluvnho ttu povauj pre ely vymhania pohadvky za psomnosti vydan poda prvneho poriadku Slovenskej republiky, ak nie je v zkone o vymhan pohadvok ustanoven inak. Psomnosti nemu by v zmluvnom tte napadnut opravnmi prostriedkami. Uznvacie konanie Coln riaditestvo poiadalo Ministerstvo financi SR o novelizciu zkonom . 446/2002 Z. z., pretoe poda prvneho nzoru Najvyieho sdu SR je pri vymhan pohadvok na podklade iadosti zahraninch colnch orgnov zrove potrebn postupova v slade s prvnym poriadkom Slovenskej republiky osobitn zkonn prava vo veciach nariadenia vkonu cudzieho sprvneho rozhodnutia v 250w a nasl. zkona . 99/1963 Obiansky sdny poriadok.
- 60 -
Ak medzinrodn zmluva, ktorou je SR viazan, obsahuje zvzok vykonva rozhodnutia cudzch sprvnych orgnov a rozhodnutia cudzch sdov vo veciach, o ktorch rozhoduj len sprvne orgny, mono nariadi vkon cudzieho sprvneho rozhodnutia len ak krajsk sd na nvrh osoby, o ktorej prvo ide, rozhodol, e toto cudzie sprvne rozhodnutie je vykonaten. Uplatnenie nmietky daovm dlnkom Smernica 76/308/EHS, l. 12 ods.1 : Nmietku tkajcu sa daovho nedoplatku (napr. jeho vky, existencie) me daov dlnk uplatni u iadajceho orgnu / na daov rad, ktor vydal exekun titul. V danom prpade u toti bolo v danej veci rozhodnut. Ak sa v priebehu vymhania pohadvka dostane do sporu so zainteresovanou stranou, tto pod podnet v slade s platnmi zkonmi iadajceho lenskho ttu. Odloenie vymhania V prpade, ak iadajci tt, dlnk alebo osoba, ktor m v drbe aktva dlnka oznmila vymhajcemu radu, e proti psomnostiam sa uplatuje mimoriadny opravn prostriedok, odlo sa vymhanie pohadvky a do rozhodnutia prslunho radu zmluvnho ttu o mimoriadnom opravnom prostriedku. Na iados Daovho riaditestva Slovenskej republiky je vymhajci rad povinn bezodkladne informova o konoch vykonanch na ely vymhania pohadvky (kadch 6 mesiacov). Platba v spltkach a rok l. 9 smernice Rady 2001/44/ES: poiadan tt me po konzultcich so iadajcim ttom poskytn dlnkovi as na zaplatenie alebo schvlenie platby v spltkach. Od dtumu, ku ktormu bol dokument umoujci vymhanie pohadvky (exekun titul) priamo uznan alebo doplnen i nahraden, sa bude za platbu po lehote tova rok v zmysle zkonov, prvnych predpisov a sprvnych opatren platnch v poiadanom lenskom tte. Tento rok bude poukzan iadajcemu ttu. Toto ustanovenie bude doplnen do zkona . 446/2002 Z.z, resp. zapracovan do novho zkona, ktor bude obsahova aj potanie roku z omekania na pohadvku iadajceho ttu (momentlne je nezrovnalos domceho zkona a smernice Rady) rok mus by zapracovan do
- 61 -
aplikcie: a) samostatn sledovanie zahraninch a domcich nedoplatkov, b) pouvanie exekunch tov daovch radov, c) kurzov rozdiely evidovanie pohadvky aj v cudzej mene. d) 6a ods. 8 zk. . 446/2002 Z.z.: poas doby odkladu zaplatenia vymhanej pohadvky alebo jej splcania v spltkach je dlnk povinn plati rok, ktor prinle zmluvnmu ttu, ktor o vymhanie pohadvky poiadal. Potanie roku l. 9 ods. 2 Smernice 2001/44/ES, doplujcej Smernicu Rady 76/308/EHS: a) iadajci tt pota rok z omekania do da potvrdenia prijatia iadosti, ktor zale kompetentn orgn poiadanho ttu; b) poiadan tt pota odo da prijatia iadosti k istine aj rok z omekania, a to poda svojich zkonov (tento rok prinle iadajcemu ttu); c) duplicitn potanie roku vchodisko cez opravu zrejmch omylov a nesprvnost ( 54 zkona . 511/1992 Zb. o sprve dan a poplatkov). Odmietnutie vymhania pohadvky Ak by vymhanie pohadvky, vzhadom na situciu dlnka, viedlo k jeho vnym ekonomickm alebo socilnym problmom, ak je vka pohadvky, o ktorej vymhanie sa iada niia ako 1.500.- EUR. Informova o dvodoch odmietnutia: do 3 mesiacov odo da potvrdenia jej prijatia lensk tt a Komisiu ES. l. 18 smernice 308/765/EHS nklady lensk tty sa navzjom zriekaj nrokov na nhradu nkladov pri vzjomnej pomoci poda smernice, ak je zabezpeen vzjomnos. l. 18 Smernice 44/2001: Poiadan orgn vymha od danej osoby (dlnka) akkovek nklady vzniknut pri vymhan pohadvky, v slade so zkonmi a prvnymi predpismi lenskch ttov, v ktorom sa daov subjekt nachdza a ktor platia pre podobn pohadvky. Exekun nklady a hotov vdavky pri medzinrodnom vymhan - 62 -
ovplyvnia vku nedoplatkov Daovho riaditestva Slovenskej republiky . Ak je vymhanie pohadvky spojen s vekmi akosami, s nadmerne vysokmi nkladmi alebo svis s bojom proti organizovanmu zloinu je mon dohoda na hrade nkladov (psomn iados + podrobn odhad nkladov). Postup pri obdran iadosti o medzinrodn vymhanie Oddelenie registra na daovom rade prever, i sa daov subjekt nachdza v registri, ak nie, tak ho do registra zavedie. iados o vymhanie pohadvky bude postpen exekunmu oddeleniu na daovom rade zamestnanec sprvcu dane, ktor vykonva exekciu, vyberie z administratvneho systmu slo spisu a na zklade exekunho titulu zahraninej daovej sprvy vyd rozhodnutie o zaat daovho exekunho konania (slo vyber z APV DIS). Nsledne vystav daov exekun vzvu a po mrnom uplynut doby na podanie odvolania voi daovej exekunej vzve vystav daov exekun prkaz. Prevod sumy vymoenho nedoplatku z tu daovho radu na depozitn et Daovho riaditestva Slovenskej republiky a odtia na et prslunho radu iadajceho lenskho ttu. Metodika k medzinrodnmu vymhaniu Metodick pokyn k problematike medzinrodnho vymhania bude zaha oblas: a) registrcie daovch subjektov, b) pravu aplikcie APV DIS, c) cel postup pri obdran iadosti zahraninej daovej sprvy o vymhanie pohadvky. Nov zkon o medzinrodnej pomoci pri vymhan niektorch finannch pohadvok a o zmene a doplnen niektorch zkonov by mal by inn od 1. novembra 2009 Medzinrodn spoluprca a pomoc medzi prslunmi orgnmi lenskch ttov Eurpskej nie alebo zmluvnch ttov patr k oblastiam, ktor vznamnou mierou prispievaj k ochrane prjmov rozpotu SR a rozpotov inch lenskch ttov Eurpskej nie alebo zmluvnch ttov. Globalizcia ekonomk a rozvoj medzinrodnho obchodu si vyiadal intenzvnu medzinrodn spoluprcu a pomoc, ktor me ma vznamn inok v boji proti daovm nikom a vyhbaniu sa zaplatenia finannch pohadvok. Aj ke prslun orgny Slovenskej republiky maj potrebn prvomoci a nstroje na vymhanie pohadvok od dlnkov, problm
- 63 -
nastane vtedy, ak sa dlnk zdruje mimo zemia Slovenskej republiky a na naom zem nem iadny majetok. Ak prslun orgny nsledne zistia, e dlnk dosahuje prjmy na zem inho lenskho ttu alebo tam m majetok, vyuitm medzinrodnej pomoci pri vymhan pohadvok je mon dosiahnu aj od takhoto dlnka hradu pohadvky alebo aspo jej iaston hradu. Sasne platn zkon . 446/2002 Z. z. o vzjomnej pomoci pri vymhan niektorch finannch pohadvok v znen neskorch predpisov upravuje postupy a podmienky medzinrodnej pomoci pri vymhan pohadvok poda smernice Rady . 76/308/EHS a smernice Komisie . 2002/94/ES. Z dvodu, e smernica Rady bola niekokokrt novelizovan, prijala Rada da 26. 05. 2008 jej kodifikovan znenie pod . 2008/55/ES. V zujme zabezpeenia efektvneho vberu finannch pohadvok jednotlivmi ttmi, bola smernica Komisie . 2002/94/ES zruen a nahraden nariadenm Komisie (ES) . 1179/2008. V nvrhu zkona sa upravuje postup a podmienky, za ktorch bud prslun orgny SR poskytova, poadova alebo prijma medzinrodn pomoc za elom vymhania niektorch finannch pohadvok pre SR alebo in lensk tt Eurpskej nie, alebo zmluvn tt. Rozsah pravy sa doplnil o pohadvky, ktor s v psobnosti Ministerstva pdohospodrstva SR. Medzinrodn pomoc pri vymhan pohadvky zaha vmenu informci, doruenie dokumentov, vymhanie pohadvky, zabezpeovanie pohadvky a in innosti s nimi svisiace. Medzinrodn pomoc pri vymhan niektorch finannch pohadvok sa tka oblasti vmeny informci, doruovania psomnost, vymhania pohadvok a zabezpeovania pohadvky medzi Slovenskou republikou a prslunmi orgnmi lenskch ttov Eurpskej nie alebo zmluvnch ttov; medzinrodn pomoc pri vymhan pohadvok sa uskutouje len na zklade vzjomnosti. Prslunm orgnom Slovenskej republiky, ak ide o daov pohadvky alebo coln pohadvky, sa navrhuje Ministerstvo financi Slovenskej republiky alebo nm uren daov orgn, alebo coln orgn a ak ide o pohadvky, ktor s v psobnosti Ministerstva pdohospodrstva Slovenskej republiky, prslunm orgnom sa navrhuje Ministerstvo pdohospodrstva Slovenskej republiky alebo nm uren orgn. Vymhajcim orgnom sa navrhuje daov rad alebo coln rad, alebo orgn uren ministerstvom pdohospodrstva. Poda navrhovanho znenia dlnkom je osoba, ktor nezaplatila pohadvku prslunmu orgnu Slovenskej republiky alebo prslunmu radu inho lenskho ttu Eurpskej nie, alebo zmluvnho ttu, priom sa navrhuje, aby pohadvku dlnka bola povinn zaplati aj osoba, ktor zodpoved za vyrovnanie pohadvky dlnka poda predpisov platnch
- 64 -
v inom lenskom tte alebo zmluvnom tte, ktor poaduje medzinrodn pomoc; naprklad ruite, konate spolonosti a pod. Od tejto osoby sa bude vymha pohadvka, ak tto nebolo mon vymc od dlnka. V slade so smernicou Rady 2008/55/ES z 26. mja 2008 sa navrhuje okruh finannch pohadvok, na ktor sa bude vzahova postup vymhania. V Slovenskej republike pri poadovan medzinrodnej pomoci pjde o pohadvky na dani z prjmov, dani z nehnutenost, dani z dedistva, dani z darovania, dani z prevodu a prechodu nehnutenost, dani z pridanej hodnoty, spotrebnch daniach poda druhov, cle pri dovoze a pri vvoze, nhradch, intervencich a inch opatreniach tvoriacich sas systmu celkovho alebo iastkovho financovania Eurpskeho ponohospodrskeho zrunho fondu a Eurpskeho ponohospodrskeho fondu pre rozvoj vidieka, vrtane sm inkasovanch v svislosti s tmito innosami a o pohadvky na odvodoch a inch poplatkoch upravench poda spolonej organizcie trhu pre sektor cukru. Pri poskytovan medzinrodnej pomoci vo vzahu k lenskm ttom, okrem uvedench dan, me s o pohadvku na dani z poistnho, priom jej formy s uveden v smernici Rady 2008/55/ES z 26. mja 2008. Z medzinrodnej pomoci s vylen pokuty trestnej povahy. Psobnos V vodnch ustanoveniach sa navrhuje psobnos prslunho orgnu Slovenskej republiky pri poskytovan medzinrodnej pomoci pri vymhan niektorch finannch pohadvok a prvomoc pre ministerstvo financi a ministerstvo pdohospodrstva na urenie orgnov na poskytovanie, prijmanie alebo poadovanie medzinrodnej pomoci. alej sa navrhuje prvomoc pre obce, aby mohli poadova prostrednctvom daovho orgnu urenho ministerstvom financi medzinrodn pomoc na vymhanie pohadvky na dani z nehnutenost a zrove sa zavdza povinnos pre obce poskytn tomuto orgnu informcie, ktor sa tkaj pohadvky na tejto dani. V nvrhu zkona je stanoven, poda ktorch predpisov sa bude postupova pri poskytovan alebo poadovan medzinrodnej pomoci, naprklad orgn uren Ministerstvom pdohospodrstva bude povinn pri vymhan pohadvky postupova poda zkona NR SR . 233/1995 Z. z. v znen neskorch predpisov (Exekun poriadok).
- 65 -
Postup pri poskytovan informci Ide o postup pri poskytovan informci tkajcich sa vymhania niektorch finannch pohadvok, a to tak, e tieto mu by poskytnut len na zklade iadosti prslunho radu lenskho ttu, ktor mus obsahova nleitosti ustanoven tmto zkonom alebo nariadenm Komisie (ES) . 1179/2008. alej sa upravuj prpady, ke prslun orgn odmietne iados o poskytnutie informcie prslunmu radu inho lenskho ttu, a to vtedy, ak nie je mon poadovan informciu zska na ely vymhania obdobnch domcich pohadvok alebo ak by jej poskytnutie viedlo k porueniu obchodnho tajomstva, k porueniu povinnosti zachovva mlanlivos poda osobitnch predpisov; naprklad zkona o advokcii. V prpade, e sa vyskytn prekky, pre ktor informcie nebude mon poskytn, prslun orgn Slovenskej republiky bude o tejto skutonosti informova prslun rad inho lenskho ttu a Komisiu. Doruovanie psomnost Prslun orgny Slovenskej republiky zabezpeia doruenie psomnost svisiacich s pohadvkou alebo vymhanm pohadvky adrestovi len na zklade iadosti prslunho orgnu inho lenskho ttu. Prslun orgny Slovenskej republiky s taktie oprvnen poiada prslun rad inho lenskho ttu E o doruenie nimi vydanch rozhodnut a inch psomnost svisiacich s pohadvkou alebo s vymhanm pohadvky. iados o doruenie mus obsahova nleitosti uveden v tomto zkone alebo v nariaden Komisie (ES) . 1179/2008. Vymhanie finannej pohadvky inho lenskho ttu Eurpskej nie bolo mon zaa len na zklade iadosti, ktor mus obsahova nleitosti ustanoven tmto zkonom a nariadenm Komisie (ES) . 1179/2008, ako aj vyhlsenie prslunho radu lenskho ttu, ktor iada o vymhanie toho, e nm vydan exekun titul nie je napadnut opravnmi prostriedkami a e vymhanie pohadvky bolo uskutonen, ale neviedlo k plnmu vymoeniu pohadvky. K iadosti mus by doloen exekun titul. alej sa upravuje postup pri vymhan niektorch finannch pohadvok inho lenskho ttu, ktor sa bud vymha rovnako ako pohadvky Slovenskej republiky a nebud ma prednos pred pohadvkami Slovenskej republiky. Navrhuje sa, aby exekun titul vydan poda prvneho poriadku inho lenskho ttu vymhajci orgn priamo uznal a bez alieho konu ho povaoval za exekun titul vydan poda predpisov platnch v Slovenskej republike. Ak pjde o vymhanie pohadvok inho lenskho ttu, ktor s v psobnosti ministerstva
- 66 -
pdohospodrstva, navrhuje sa uplatni postup poda exekunho poriadku. Vymhajci orgn me so shlasom prslunho radu inho lenskho ttu povoli dlnkovi odklad vymhanej pohadvky alebo jej platenie v spltkach a nsledne me povoli odklad vkonu exekcie. Vymhajci orgn bude povinn vyrubi dlnkovi sankn rok alebo rok z omekania, a to odo da obdrania kompletnej iadosti a do zaplatenia vymhanej pohadvky. Pri vyruben sanknho roku sa uplatn zkon SNR . 511/1992 Zb. o sprve dan a poplatkov a o zmench v sstave zemnch finannch orgnov v znen neskorch predpisov a zkon . 199/2001 Z. z. Coln zkon a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. rok alebo sankn rok sa nebude vyrubova u pohadvok v psobnosti ministerstva pdohospodrstva z dvodu, e vntrottne predpisy neustanovuj takto monos. Rovnako prslun rad inho lenskho ttu bude povinn odo da obdrania iadosti od prslunho orgnu SR a do da zaplatenia pohadvky vyrubi rok alebo sankn rok poda predpisov platnch v tomto tte. Zabezpeenie pohadvok inho lenskho ttu Ide o monos zabezpeenia pohadvky inho lenskho ttu, a to zriadenm zlonho prva k predmetu zlonho prva vo vlastnctve dlnka alebo osb, ktor zodpovedaj za vyrovnanie pohadvky dlnka. Pri zabezpeen pohadvky sa bude postupova poda predpisov platnch v Slovenskej republike. O zabezpeenie pohadvky me poiada aj prslun orgn Slovenskej republiky. V zkone sa navrhuj prpady, u ktorch me prslun orgn SR odmietnu pomoc pri vymhan pohadvky, naprklad, ak by vymhanm pohadvky bola vne ohrozen viva dlnka alebo ak by vymhanie viedlo k hospodrskemu zniku dlnka, alebo ak je vka pohadvky niia ako 1.500.- eur a pod. O odmietnut iadosti o vymhanie prslun orgn bude informova prslun rad inho lenskho ttu a Komisiu. Lehoty na vymhanie pohadvky V slade so smernicou Rady 2008/55/ES z 26. mja 2008 sa v tomto ustanoven navrhuje, e na lehoty na vymhanie pohadvky sa bude vzahova prvny poriadok ttu, ktor iada o vymhanie pohadvky. kony, ktor maj vplyv na premlacie lehoty, sa bud povaova za vykonan aj vtedy, ak ich vykon vymhajci rad. iadosti o medzinrodn pomoc a svisiace psomnosti maj by predkladan v radnom jazyku lenskho ttu, ktor bol poiadan
- 67 -
o pomoc, ak sa prslun orgn Slovenskej republiky a prslun rad inho lenskho ttu nedohodn inak. V slade so smernicou Rady 2008/55/ES z 26. mja 2008 sa navrhuje, aby sa ben nklady vynaloen pri poskytovan a prijman medzinrodnej pomoci pri vymhan pohadvky medzi Slovenskou republikou a inm lenskm ttom vzjomne neuplatovali. Exekun nklady, ktor vznikn prslunmu orgnu Slovenskej republiky pri vymhan pohadvky inho lenskho ttu, me tento orgn vymc od dlnka alebo povinnej osoby poda predpisov Slovenskej republiky. V ustanoven sa vak navrhuje, aby nklady za neoprvnen vymhanie pohadvky uhradil tt, ktor neoprvnen vymhanie zaprinil alebo aby bolo mon sa na hrade nkladov dohodn, ak je vymhanie spojen s vekmi akosami a s bojom proti organizovanmu zloinu a pod. Elektronick komunikcia V ustanoven sa navrhuje uskutoova komunikciu prslunho radu Slovenskej republiky a prslunho radu inho lenskho ttu elektronickmi prostriedkami prostrednctvom siete CCN/CSI. Psomnosti poda navrhovanho ustanovenia sa bud zasiela potou len vo vnimonch prpadoch. Navrhuje sa, aby za komunikciu elektronickmi prostriedkami prostrednctvom siete CCN/CSI medzi prslunmi centrlnymi orgnmi inch lenskch ttov a Slovenskej republiky bolo zodpovedn Daov riaditestvo Slovenskej republiky, ktor sa na tento el bude povaova za centrlny rad. V slade so smernicou sa navrhuje sprstupnenie informci, ktor boli zskan na ely vymhania, a to tak, e tieto mu by sprstupnen osobe, ktor uviedol prslun orgn inho ttu, pri poadovan medzinrodnej pomoci zamestnancom prslunho orgnu Slovenskej republiky alebo vymhajceho radu alebo sdu. Ministerstvo financi Slovenskej republiky bude povinn kadorone predklada Komisii oznmenie o pote prijatch a zaslanch iadost o medzinrodn pomoc za predchdzajci kalendrny rok medzi prslunm radom SR a prslunm orgnom inho lenskho ttu, vrtane dajov o pohadvke, ktorej sa iados tka, ako aj o vymoenej pohadvke a pod. Zrove sa ustanovuje povinnos prslunm orgnom oznamova ministerstvu financi daje, ktor s potrebn na splnenie tejto oznamovacej povinnosti. Pri poskytovan a prijman medzinrodnej pomoci poda medzinrodnej zmluvy, ktorou je Slovensk republika viazan, sa bude postupova poda tohto zkona, medzinrodnej zmluvy a zkona SNR . 511/1992 Zb. o sprve dan a poplatkov a o zmench v sstave zemnch finannch
- 68 -
orgnov v znen neskorch predpisov. V sasnosti nie je v iadnej platnej medzinrodnej zmluve o zamedzen dvojitho zdanenia zahrnut lnok 27 modelovej zmluvy OECD tkajci sa vymhania pohadvok, s niektormi ttmi vak prebiehaj rokovania o zahrnut tohto lnku do dvojstrannch zmlv. Prijatm novho zkona o medzinrodnej pomoci a spoluprci pri sprve dan sa navrhuje zrui sasne platn zkon . 446/2002 Z. z., vrtane jeho noviel. Vzhadom na to, e v ustanoven 9 zkona je stanoven povinnos vyrubi rok za povolenie odkladu platenia vymhanej pohadvky alebo povolenie jej platenia v spltkach a povinnos vyrubi sankn rok za oneskoren hradu pohadvky, navrhuje sa doplni o tieto povinnosti zkon SNR . 511/1992 Zb. o sprve dan a poplatkov a o zmench v sstave zemnch finannch orgnov v znen neskorch predpisov a tie doplni zkon . 199/2004 Z. z. Coln zkon a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov o povinnos vyrubi rok z omekania pri poskytovan medzinrodnej pomoci. Ustanovenie 41 ods. 2 zkona . 233/1995 Z. z. (Exekun poriadok) sa navrhuje doplni o nov psmenom j) tak, aby bolo mon vykona exekciu aj na podklade dokladov vydanch poda prvneho poriadku inho lenskho ttu v prpade vymhania pohadvok poda tohto nvrhu zkona.
Literatra
[1] Zkon 446/2002 Z.z., v znen zkona .465/2008 Z.z. [2] Smernica Rady . 76/308/EHS, Smernica Rady . 2002/94/ES [3] Zkon . 511/1992 Zb. o sprve dan a poplatkov a o zmench v sstave zemnch finannch orgnov [4] Nvrh zkona o medzinrodnej pomoci pri vymhan niektorch finannch pohadvok a o zmene a doplnen niektorch zkonov. [5] Nariadenie Komisie (ES) . 1179/2008
- 69 -
Ochrana spotrebitea pri poskytovan finannch sluieb JUDr. Imrich Fekete, CSc.
rieite projektu Justinej akadmie a APVV Prvnick fakulta Univerzita Komenskho v Bratislave
Vchodiskom pre vymedzenie tmy nho prspevku je pojem finann sluba. Tento pojem sce sasn prvny poriadok pozn a oraz astejie i pouva, ale paradoxne ho nedefinuje; vymedzuje ho len prostrednctvom subjektov, ktor takto sluby poskytuj. Pre ely tohto prspevku mono uvies, e finannou slubou je akkovek sluba poskytovan finannou intitciou spotrebiteovi na zklade zmluvy. Poskytovanie finannch sluieb m dve rovne. Na tzv. vekoobchodnej rovni finann intitcie vydvaj, kupuj a predvaj akcie, dlhopisy a zhromauj kapitl prostrednctvom nstrojov finannho trhu. Tto rove je v komunitrnom i slovenskom prve dos podrobne upraven. Na tzv. maloobchodnej rovni, ktor priamo ovplyvuje prvne postavenie spotrebitea, spotrebitelia nakupuj od finannch intitci hypotky, poistn a penzijn, ako aj sporiace produkty. Pre tto oblas je charakteristick, e je upraven selektvne, poda jednotlivch oblast poskytovania finannch sluieb a platia tu rozdielne pravidl, a to nielen na rovni E (ES), ale i jednotlivch lenskch ttov. V naom prspevku sa zameriame na ochranu spotrebitea pri poskytovan finannch sluieb na tzv. maloobchodnej rovni, v ktorej sa finann sluby poskytuj v rmci skromnoprvnych vzahov na zklade zmluvy, ktor vytvra prvny rmec vzahu medzi tm, kto finann slubu poskytuje a tm, kto takto slubu na zklade odplaty nadobda. astnkom tohto zmluvnho vzahu je finann intitcia a spotrebite. astnci zmluvy o poskytovan finannch sluieb V prvnom poriadku nemono njs ani exaktn vymedzenie pojmu finann intitcia. Pod tento pojem mono zaradi rzne subjekty, ktor sa zaoberaj finannmi slubami. Ide najm o: a) banky (pozri zkon . 483/2001 Z. z. o bankch a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov), b) poisovne (pozri zkon . 8/2008 Z. z. o poisovnctve a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov), c) obchodnkov s cennmi papiermi [pozri zkon . 566/2001 Z. z. o cennch papieroch a investinch slubch a o zmene a doplnen niektorch zkonov (zkon o cennch papieroch) v znen neskorch - 70 -
predpisov], d) sprvcovsk spolonosti (pozri zkon . 594/2003 Z. z. o kolektvnom investovan a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov), e) doplnkov dchodkov spolonosti (pozri zkon . 650/2004 Z. z. o doplnkovom dchodkovom sporen a o zmene a doplnen niektorch zkonov), f) dchodkov sprvcovsk spolonosti (pozri zkon . 43/2004 Z. z. o starobnom dchodkovom sporen a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov), g) veriteov, ktor poskytuj spotrebitesk very v rmci svojho podnikania (pozri 3 zkona . 258/2001 Z. z. o spotrebiteskch veroch v znen neskorch predpisov), h) finannch sprostredkovateov (pozri zkon . 186/2009 Z. z. o finannom sprostredkovan a finannom poradenstve a o zmene a doplnen niektorch zkonov), i) leasingov spolonosti, j) zmenrne (Devzov zkon) a pod. Subjektom, ktormu uveden finann intitcie finann sluby poskytuj, je spotrebite. Poda ustanovenia 52 ods. 4 Obianskeho zkonnka (alej len ,,OZ) je spotrebiteom fyzick osoba, ktor pri uzatvran a plnen spotrebiteskej zmluvy nekon v rmci predmetu svojej obchodnej innosti alebo inej podnikateskej innosti. Tto defincia koreponduje vymedzeniu pojmu spotrebite v l. 2 psm. b) smernice Rady 93/13/EHS o nekalch zmluvnch podmienkach v spotrebiteskch zmluvch, ako aj v judikatre Sdneho dvora ES (Cape Snc a Idealservice Srl v. Idealservice MN Re Sas a OMAI Srl z 22. 11. 2001, C 541/1999, ECR 2001, s. I 9049). Prvnym rmcom vzahov medzi vyie uvedenmi intitciami a spotrebitemi s skromnoprvne vzahy, ktor vznikaj na zklade rznych typov zmlv upravench v Obianskom zkonnku (zmluva o pike, zmluva o vklade, poistn zmluva), Obchodnom zkonnku (zmluva o vere, zmluva o otvoren akreditvu, zmluva o benom te, zmluva o inkase a pod.), osobitnom prvnom prepise (napr. zkon . 258/2001 Z. z. o spotrebiteskom vere, zkon . 510/ 2002 Z. z. o platobnom styku) alebo ide o nepomenovan zmluvu poda ustanovenia 51 OZ a 269 ods. 2 Obchodnho zkonnka (alej len ,,OBZ) (napr. leasingov zmluva). Pre tieto prvne vzahy je typick, e ich astnci nemaj rovnovne postavenie, ktor je dan tm, e na jednej strane zmluvnho vzahu vystupuje finann intitcia, ktor sa profesionlne zaober predmetom
- 71 -
svojho podnikania a prostrednctvom zmluvnch (obchodnch) podmienok vopred ovplyvuje obsah vzjomnho prvneho vzahu. Tto nerovnos sa prvny poriadok sna korigova zavdzanm kogentnch prvnych noriem zakotvujcich ochranu spotrebitea vo veobecnej rovine alebo na rovni prvnych noriem regulujcich poskytovanie jednotlivch druhov finannch sluieb, alej etablovanm intitucionlnej infratruktry, ktor m dohliada na to, aby spotrebite nebol vo svojich prvach obmedzovan ani pokodzovan a napokon i zavdzanm rznych kontrolnch mechanizmov, nevynmajc monos vyui prvo na sdnu ochranu. Nadnrodn ochrana spotrebitea pri finannch slubch Problematika ochrany spotrebitea pri poskytovan finannch sluieb presahuje vzhadom na sasn globalizan tendencie vo svete rmec SR. Na tto problematiku sa kladie draz nielen v rmci E (ES), ale i v medzinrodnch organizcich. OSN v materili publikovanom pod nzvom United Nations guidelines for consumer protection v r. 2003 povauje pre oblas finannho trhu ako podstatn: a) ochranu a podporu ekonomickch zujmov klientov, b) prstup klientov k informcim umoujcim im robi rozhodnutia v slade s ich elaniami a potrebami, c) vzdelvanie klientov, ktor m zahrn ich ponauenie o socilnych a ekonomickch dopadoch ich rozhodnut, d) dostupnos mechanizmov zjednania npravy (vtane prpadnho odkodnenia), e) monos zakladania zujmovch zdruen spotrebiteov a ich monos zastni sa riadenia a rozhodovania o veciach, ktor sa ich tkaj. Pokia ide o vymoitenos prv poda psm. d), OSN je toho nzoru, e tty by mali zabezpei, aby pri poskytovan finannch sluieb boli dodriavan zkony, potieran kodliv obchodn praktiky, aby bola zabezpeen ochrana spotrebiteov pred tandardizovanmi zmluvami, ktor by eliminovali ich zkladn prva a aby marketingov a predajn praktiky boli vykonvan spsobom, ktor poskytne spotrebiteovi dostatok informci potrebnch na vytvorenie nezvislho sudku, t. j. nesm by poskytovan nepravdiv alebo klamliv informcie. tty by mali takisto prija zodpovedajce prvne a administratvne kroky, ktor umonia spotrebiteom i prslunm zdrueniam spotrebiteov domha sa ochrany svojich prv, i u formou formlneho alebo neformlneho procesu. Na rovnakch princpoch spova i prvo E (ES), ktor sa v dsledku transpozcie najm prostrednctvom komunitrnych smernc postupne
- 72 -
premieta do prvneho poriadku SR. Ochranu spotrebiteov chpu smernice ES vo veobecnej rovine skromnoprvne. Preferuj prevenciu a pravu prv spotrebitea ako jednej zo zmluvnch strn pred sankciami verejnej moci. Mono poveda, e smernice ES obsahuj vek mnostvo definci, maj asto komplikovan truktru, nie s navzjom harmonizovan a ako ukazuje judikatra Sdneho dvora ES s vo vzahu peciality. Komunitrne prvo je teda znane neprehadn a vrazne dotvran judikatrou Sdneho dvora ES. Zmenu by mohla prinies a pripravovan nov univerzlna smernica o prvach spotrebiteov. V sasnosti je 80% a 90% rozhodnut tkajcich sa finannch produktov prijmanch v Bruseli. Samotn Komisia ES vak kontatuje, e finann sluby predstavuj oblas, v ktorej sa spotrebite ako orientuje a je pre neho zloit rozhodova sa so znalosou veci. Na rovni ES existuje cel rad smernc, ktor upravuj pecifick aspekty finannch sluieb. Vina smernc sa tka verejnoprvnej oblasti a len iastone maj prienik do oblasti skromnho prva. Nzorne to mono demontrova na komunitrnom poistnom prve, kde E doteraz vydala u viac ako 30 poisovacch smernc, z ktorch len niektor priamo upravuj skromnoprvne vzahy spotrebiteov (pozri najm Smernicu Rady 2002/83/ES, ktor poistnkovi umonila bez uvedenia dvodu odstpi od zmluvy o ivotnom poisten do urenej lehoty po jej uzavret a sasne uloila poisovateovi povinnos informova zujemcu o poistenie o vetkch aspektoch uzavieranej poistnej zmluvy). Na rovni komunitrneho prva boli zatia prijat iba dve smernice, ktor sa vsostne orientuj na skromnoprvnu ochranu spotrebitea pri poskytovan konkrtnej finannej sluby. Ide o Smernicu EP a Rady 2002/65/ES o poskytovan finannch sluieb na diaku a Smernicu Rady 87/102/EHS o spotrebiteskch veroch v znen smernice 90/88/EHS a smernice 98/7/ES. Obe smernice boli transponovan aj do nho prvneho poriadku (pozri zkon . 258/2001 Z. z. o spotrebiteskch veroch a o zmene a doplnen zkona Slovenskej nrodnej rady . 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inpekcii v znen neskorch predpisov a zkon . 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebitea pri finannch slubch na diaku a o zmene a doplnen niektorch zkonov). Prvny rmec pre poskytovanie finannch sluieb na diaku plne repektuje poiadavky smernice 2002/65/ES o poskytovan finannch sluieb na diaku. Zkon . 266/2005 Z. z. zabezpeuje, aby spotrebitelia mali prstup bez diskrimincie k o najiriemu monmu sortimentu dostupnch finannch sluieb, ktor s vhodn pre diakov predaj a aby si mohli vybra tie, ktor najviac zodpovedaj ich potrebm. Reguluje pouvanie prostriedkov diakovej komunikcie pri ponuke (marketingu) finannch sluieb, najm zakazuje pouvanie niektorch nekalch praktk
- 73 -
(nevyiadan sluby). Ustanovuje rozsah informci povinne poskytovanch spotrebiteovi pred uzavretm zmluvy na diaku a prvo spotrebitea na odstpenie od zmluvy na diaku v urenej lehote bez zmluvnej pokuty. Smernica 87/102/EHS ako i zkon o spotrebiteskch veroch sa orientuj len na jeden segment finannho trhu, a to poskytovanie spotrebiteskch verov. Upravuj podmienky poskytovania verov spotrebiteom (fyzickm osobm na in el ako na vkon zamestnania, povolania alebo podnikania) bankovmi i nebankovmi subjektmi. Ich cieom je zabezpei ochranu spotrebitea pri poskytovan spotrebiteskch verov, najm prostrednctvom poskytovania dostatku informci pre sprvne rozhodnutie (napr. stanovenie podmienok pre niektor druhy reklm, poskytovanie predzmluvnho formulra). Zkon alej presne pecifikuje povinn nleitosti zmluvy o spotrebiteskom vere a udeuje spotrebiteovi i prvo na predasn splatenie veru, priom presne stanovuje maximlnu vku poplatku pri jeho predasnom splaten. Kontrolu nad dodriavanm tohto zkona vykonva Slovensk obchodn inpekcia. Pri aplikcii a vklade smernice i zkona o spotrebiteskch veroch je potrebn repektova prslun rozhodnutia Sdneho dvora ES [pozri najm C 192/94, El Corte Ingls SA v Cristina Blzquez Rivero, rok 1996, Zb. rozh. ESD (I-01281), C 208/98, Berliner Kindl Brauerei AG v Andreas Siepert, rok 2000, Zb. rozh. ESD (I-01741) a C 264/02, Cofinoga Mrignac SA v Sylvain Sachithanathan, rok 2004, Zb. rozh. ESD (I-02157)]. Smernica Rady 87/102/EHS o spotrebiteskch veroch je u prekonan. Tto strat innos 12. mja 2010 ako dsledok schvlenia Smernice EP a Rady 2008/48/ES o zmluvch o spotrebiteskom vere. Nov smernica o spotrebiteskch veroch pokrva takmer vetky druhy spotrebnch verov do vky 75.000.- eur (okrem hypotekrnych verov), harmonizuje metdu vpotu ronej percentulnej miery nkladov (RPMN) a spotrebiteovi to umon ahie porovna ceny piiek v ostatnch lenskch ttoch, pokrva nov typy verov a zavdza harmonizovan pravidl; lensk krajiny si vak zachovaj urit flexibilitu pri ich implementcii. Nov smernica o spotrebiteskom vere v oblasti ochrany spotrebiteov: a) podrobnejie reguluje reklamu a poskytovanie predzmluvnch informci vtane vysvetlenia ponkanch produktov, b) spresuje poskytovanie zmluvnch informci, ako i pravideln informovanie o prpadnch zmench v rokovej sadzbe, c) dopluje princp zodpovednho verovania, ktor by mal v zsade obmedzi preverovanie spotrebiteov, d) zakotvuje prvo spotrebitea odstpi od zmluvy v lehote 14 dn od jej uzavretia, e) presnejie je regulovan predasn splatenie veru vrtane
- 74 -
odkodnenia veritea, ke mu v svislosti s predasnm splatenm vznikne koda, f) upravuje vpoet ronej percentulnej miery nkladov RPMN tak, aby tento vpoet skutone slil ako nstroj na porovnvanie konkurennch produktov. Prvna prava ochrany spotrebitea pri finannch slubch de lege lata V poslednch rokoch rchlo rstol poet poskytovateov a sprostredkovateov finannch sluieb pri neustle sa zvujcej zloitosti a rznorodosti nstrojov finannho trhu. m s sluby a produkty finannch intitci zloitejie a premyslenejie, tm je nronejie ochrni jednak transparentnos podnikateskho prostredia a istotu hospodrskej sae a jednak prva a oprvnen zujmy spotrebiteov. Ochrana podnikania na finannom trhu je v SR na tandardnej eurpskej rovni. Postupne sa v minulch rokoch vybudoval funkn a efektvny dohad nad innosou vybranch subjektov finannho trhu (banky, poisovne, sprvcovsk spolonosti) a v roku 2006 bola dokonen jeho integrcia do jedinej dohliadacej intitcie Nrodnej banky Slovenska. Zloitejia je otzka ochrany prv spotrebiteov finannch sluieb, t. j. predovetkm tch klientov finannch intitci, ktor finann sluby neprijmaj v rmci svojej podnikateskej alebo inej zrobkovej innosti, ale ako neprofesionlni spotrebitelia nepodnikatelia. prava ochrany zujmov spotrebiteov pri poskytovan finannch sluieb je obsiahnut v celom rade prvnych predpisov (najm zkonov), ktor mono rozdeli do troch skupn: a) pecializovan zkony, ktor sa orientuj na skromnoprvnu ochranu spotrebitea pri poskytovan finannch sluieb (pozri vyie uveden zkon o spotrebnch veroch a zkon o ochrane spotrebitea pri poskytovan finannch sluieb na diaku), b) prierezov zkony, ktor mono alej rozdeli na zkony, ktor sa zaoberaj ochranou spotrebitea vo veobecnej rovine (pozri zkon . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebitea v znen neskorch predpisov) a alej zkony, ktor sa primrne zaoberaj inou problematikou, avak napriek tomu obsahuj pomerne ucelen pas upravujcu problematiku ochrany spotrebitea (napr. Obiansky zkonnk, zkon . 147/2001 Z. z. o reklame), c) sektorov zkony, ktor pokrvaj jednotliv pecifick oblasti poskytovania finannch sluieb a obsahuj pravidl pre obozretn podnikanie finannch intitci, a tm vo svojich dsledkoch nepriamo napomhaj ochrane spotrebitea (napr. zkon o bankch, zkon o poisovnctve, zkon o cennch papieroch).
- 75 -
Zkladnou prvnou normou v oblasti ochrany spotrebitea v SR je v sasnosti zkon . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebitea, ktor ustanovuje rmcov pravidl na ochranu a podporu ekonomickch zujmov spotrebiteov, zlepenie prstupu spotrebiteov k informcim o vrobkoch a slubch a rieenie spotrebiteskch sporov, reklamci a zskavanie nhrad kd. Prnosom pre ochranu spotrebitea pri procesoch predchdzajcich uzatvraniu spotrebiteskch zmlv je implementcia Smernice Rady 2005/29/ES o nekalch obchodnch praktikch, ktor zakazuje konania predvajceho voi spotrebiteom, ktor maj za cie ovplyvni sprvanie spotrebitea nepovolenm spsobom, a tm pre spotrebitea vytvori nepriazniv pozciu pri uzatvran zmluvy. Napriek tomu, e zkon o ochrane spotrebitea sa povauje za tzv. mal kdex spotrebiteskho prva, nie je celkom jasn, do akej miery sa tento zkon vzahuje na poskytovanie finannch sluieb. Bez hlbej analzy mono kontatova, e zkon o ochrane spotrebitea sa priamo nevzahuje na finann intitcie licencovan a dohliadan Nrodnou bankou Slovenska (najm banky, poisovne, obchodnci s cennmi papiermi, dchodkov sprvcovsk spolonosti). Ostatn finann intitcie, ako s nebankov spolonosti poskytujce very, spolonosti spltkovho predaja, leasingov spolonosti, finann sprostredkovatelia at., ktor na svoju innos potrebuj ivnostensk oprvnenie, u pod rozsah zkona o ochrane spotrebitea spadaj a konkrtne prvomoci voi nim vykonva Slovensk obchodn inpekcia. Takto rozdelenie kompetenci vak z prslunch zkonov priamo nevyplva, o spsobuje v praxi problmy pri uplatovan prv spotrebiteov (nie je kadom prpade jasn, na ktor prslun ttny orgn sa m spotrebite obrti predtm, ne pod alobu na sde). Za sasnho prvneho stavu sa ochrana spotrebiteov pri poskytovan finannch sluieb poskytuje prostrednctvom: a) mimosdnej ochrany rieenia sporov (do vahy prichdza medicia poda zkona . 420/2004 Z. z., rieenie sporu rozhodcami poda zkona . 244/2002 Z. z. a vnimone i finannm ombudsmanom, o vak v sasnosti nem oporu v legislatve); b) sdnej ochrany v rmci obianskeho sdneho konania; c) orgnov vykonvajcich ttny dohad (dozor) nad niektormi oblasami finannho sektora; ide najm o Nrodn banku Slovenska (vykonva dohad v zujme stability finannho systmu ako celku a nezaober sa jednotlivmi zmluvnmi vzahmi finannch intitci so spotrebitemi), Slovensk obchodn inpekciu (v prpade poruenia povinnost v oblasti ochrany spotrebitea me podnikateskm subjektom uloi pokuty, avak neriei zmluvn vzahy medzi finannmi intitciami a spotrebitemi), ivnostensk rady at.;
- 76 -
d) zujmovho zdruenia na ochranu spotrebitea (zdruenie me poda nvrh na zaatie konania na sprvnom orgne alebo na sde vo veci ochrany prv spotrebiteov alebo me by astnkom konania a na zklade plnomocenstva zastupova spotrebitea v konaniach pred ttnymi orgnmi o uplatovan jeho prv, vrtane nhrady ujmy spsobenej poruenm prv spotrebitea); e) profesijnch organizci zriadench ex lege (napr. Slovensk kancelria poisovateov); f) dobrovonch profesijnch organizci (napr. Slovensk bankov asocicia, Slovensk asocicia poisovn, Asocicia leasingovch spolonost). Vyie nartnut systm ochrany spotrebiteov pri poskytovan finannch sluieb nie je funkne skben a jeho jednotliv zloky si asto konkuruj. Pre spotrebitea je tento systm zloit, neprehadn a prakticky i mlo vyuiten. Spotrebiteovi asto neostva ni in, ako obrti sa so alobou na sd. Vzhadom na to, e preukzanie nrokov na plnenie zmlv o finannch slubch je nron na dokazovanie, sdne konania trvaj dlhiu dobu. Tm sa sauje vymoitenos prv, ktor spotrebiteom zo zmluvnch vzahov s poskytovatemi finannch sluieb vyplvaj. Ete predtm, ne z hadiska vah de le ferenda nartneme systm ochrany spotrebitea pri poskytovan finannch sluieb, musme strune zmapova skromnoprvne aspekty tejto problematiky. Skromnoprvne nstroje ochrany spotrebitea pri finannch slubch Spotrebitesk prvo ako subjektvne prvo spotrebitea vo sfre poskytovania finannch sluieb mono charakterizova ako oblas skromnho prva, ktor obsahuje vrazn verejnoprvne prvky. Kogentn ustanovenia skromnho prva maj chrni prva spotrebiteov vzhadom na ich faktick nerovnoprvne postavenie v zmluvnom vzahu. Ochrana spotrebiteov teda spova v modifikcii, a v obmedzen zmluvnej vonosti oboch astnkov poskytnutej finannej sluby. T sa prejavuje v tom, e: a) zmluvn vzahy medzi spotrebiteom a poskytovateom finannej sluby s podriaden osobitnmu prvnemu reimu, v ktorom je prvne postavenie spotrebitea posilnen (zkon zakazuje niektor zmluvn dojednania v neprospech spotrebitea a v prpade poruenia tohto zkazu ich vyhlasuje za neprijaten, a tm aj absoltne neplatn pozri ustanovenie 53 OZ; poda ustanovenia 574 ods. 2 OZ sa za neplatn povauj aj dojednania, ktormi sa spotrebite vopred vzdal svojho prva); b) vymedzenie prv a povinnost v zmluvnch podmienkach mus by jasn a zrozumiten (v opanom prpade sa poda 54 ods. 2 OZ aplikuje
- 77 -
vklad obsahu zmluvy pre spotrebitea priaznivej zsada in dubio contra proferentem); c) spotrebite mus pred uzavretm zmluvy dosta presn a zrozumiten informcie o predmete zmluvy (poskytovanej finannej slube), ako aj o prvach a povinnostiach zmluvnch strn, priom tieto informcie sa musia poskytn pred uzavretm zmluvy a pri dlhodobch zmluvch i poas jej trvania (pozri 792a OZ a 4 zkona . 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebitea pri finannch slubch na diaku a o zmene a doplnen niektorch zkonov). Prvo spotrebitea by informovan o vetkch podstatnch nleitostiach zmluvy a prvach a povinnostiach z nej vyplvajcich by sa malo sta sasou prvnej pravy kadej skromnoprvnej zmluvy o poskytnut finannej sluby, ak sa tto nedojednva individulne a pre spotrebitea me znamena vraznejie finann zaaenie do budcnosti. Dleitm skromnoprvnym prostriedkom ochrany spotrebitea pri poskytovan finannch sluieb je zakotvenie prva spotrebitea odstpi od uzavretej zmluvy do stanovenej lehoty (tzv. lehota na rozmyslenie) a zbavi sa tak zvzku, ktor spotrebite prevzal na seba ahkovne bez dkladnho zvenia. Prvo odstpi od spotrebiteskej zmluvy po jej uzavret bez uvedenia dvodu sa stva vraznm trendom sasnej eurpskej, ale i nrodnej legislatvy. Spotrebite m za sasnho prvneho stavu prvo odstpi od: a) zmluvy o ivotnom poisten, a to do 30 dn po jej uzavret (l. 35 Smernice Rady 2002/83/ES o ivotnom poisten a 802a OZ v znen zkona . 186/2009 Z. z.), b) zmluvy o poskytnut finannej sluby na diaku v lehote 14 kalendrnych dn a v niektorch prpadoch v lehote 30 dn (pozri 5 zkona . 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebitea pri finannch slubch na diaku a o zmene a doplnen niektorch zkonov), c) zmluvy o spotrebiteskom vere (l. 14 Smernice EP a Rady 2008/48/ES o zmluvch o spotrebiteskom vere, ktor nebol ete transponovan do nho prvneho poriadku). Efektvnym nstrojom ochrany spotrebitea v oblasti finannch sluieb je ochrana pred neprijatenmi zmluvnmi podmienkami, ktor mu by obsahom obchodnch podmienok poskytovateov finannch sluieb. Poda ustanovenia 53 ods. 1 OZ sa za neprijaten podmienku povauje tak ustanovenie spotrebiteskej zmluvy, ktor spsobuje znan nerovnovhu v prvach a povinnostiach zmluvnch strn v neprospech spotrebitea. Vpoet tchto podmienok obsahuje ustanovenie 53 ods. 4 OZ a prloha Smernice Rady 93/13/EHS o nekalch podmienkach v spotrebiteskch zmluvch. Ustanovenie o neprijatench podmienkach sa nepouije, ak ide o zmluvn podmienku dojednan individulne. Posdenie toho, i ide
- 78 -
o znan nerovnovhu v prvach a povinnostiach dodvatea a spotrebitea, prislcha sdu. lensk tty vak musia za elom dosiahnutia cieov vyie uvedenej smernice zvoli tak formu a prostriedky, ktor poskytn dostaton zruky, e verejnos bude ma monos sa so zoznamom neprijatench podmienok oboznmi (rozsudok Sdneho dvora ES zo 7. 5. 2002 C-478/99 vo veci Komisia v. vdsko). Sdny dvor ES v tejto svislosti zdrazuje, e je na nrodnom sde, aby s prihliadnutm na vetky okolnosti rozhodol, i sa konkrtna podmienka povauje za neprimeran, alebo nie (Ro ESD z 1. 4. 2004 C-237/02 vo veci Freiburger Kommunalbauten GmbH Baugesellschaft & Co. KG v. Ludger Hofstetter and Ulrike Hofstetter). Ak spotrebite nvrh dodvatea, ktor obsahuje jeho obchodn podmienky, prijme, potom sa obsah zmluvy posdi z toho hadiska, i neobsahuje neprijaten zmluvn podmienky, ktor mu spsobi znan nerovnovhu v prvach a povinnostiach zmluvnch strn. Zmluva sa posdi najm z toho hadiska, i neobsahuje niektor z neprijatench podmienok, ktor s uveden v ustanoven 53 ods. 4 OZ. V praxi me vznikn situcia, e as spotrebiteskej zmluvy bola dojednan individulne a alia as m charakter tandardnej (adhznej) zmluvy. Zo zkona nevyplva, ako m spotrebite v takomto prpade postupova. Rieenie tejto situcie ponka l. 3 ods. 2 smernice 93/13/EHS. Poda neho skutonos, e podmienka alebo jej urit as bola dojednan individulne, nevyluuje uplatovanie ustanovenia o neprimeranch zmluvnch podmienkach na zvyok zmluvy, ak celkov hodnotenie zmluvy nasveduje zveru, e zmluva m charakter vopred pripravenej tandardnej (adhznej) zmluvy. Tto skutonos mus v prpade sporu posdi sd. Pokia ide o kontrolu obsahu obchodnch podmienok poskytovateov finannch sluieb z toho hadiska, i neobsahuj neprijaten zmluvn podmienky, sasnm trendom slovenskej legislatvy je paraleln zavedenie: a) administratvnej kontroly, b) sdnej kontroly. Zkonom . 397/2008 Z. z. (innos od 1. novembra 2008) bola v SR zaveden administratvna kontrola na posudzovanie obsahu spotrebiteskch zmlv. Na zklade neho bol zkon o ochrane spotrebitea doplnen o nov ustanovenie 26a. Tmto ustanovenm bola ex lege zriaden komisia ako stly orgn, ktor m posudzova zmluvn podmienky v spotrebiteskch zmluvch. Podrobnosti o zloen, rozhodovan, organizcii prce a postupe komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteskch zmluvch obsahuje vyhlka Ministerstva spravodlivosti SR . 406/2008 Z. z. Komisia m prvo vyadova i od finannej intitcie veobecn zmluvn podmienky, ktor
- 79 -
dojednva so spotrebiteom a predvajci je povinn takejto iadosti vyhovie. Pri zisten poruenia zkona alebo inho veobecne zvznho prvneho predpisu m komisia prvo obrti sa na zdruenie spotrebiteov s podnetom na uplatnenie prv na prslunom ttnom orgne. Zdruenie me poda nvrh na zaatie konania na sprvnom orgne alebo na sde vo veci ochrany prv spotrebiteov alebo me by astnkom konania za podmienok uvedench v ustanoven 25 ods. 1 zkona . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteov. Prvna prava neprijatench podmienok nala svoj odraz i v procesnom prve. V spore, v ktorom sa uplatuje prvo na zaplatenie peanej sumy zo spotrebiteskej zmluvy a odporcom je spotrebite, zkon zakazuje sdu rozhodn pre zmekanie sporu, v ktorom sa uplatuje prvo na zaplatenie peanej sumy zo spotrebiteskej zmluvy a odporcom je spotrebite, ak zmluva obsahuje neprijaten podmienky [ 153b ods. 5 psm. d) OSP]. Rovnako v prpade, ak sa uplatuje prvo na zaplatenie peanej sumy zo spotrebiteskej zmluvy a odporcom je spotrebite, sd nesmie vyda platobn rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijaten podmienky ( 172 ods. 9 OSP). Obiansky sdny poriadok dva sdu monos v spore tkajcom sa spotrebiteskej zmluvy, aby i bez nvrhu vyslovil, e urit podmienka pouvan v spotrebiteskch zmluvch dodvateom je neprijaten ( 153 ods. 3 OSP). Tmto novm pravidlom, ktor zaviedol zkon . 384/2008 Z. z., sa m posilni prvne postavenie spotrebitea. Vychdza sa pritom z judikatry Sdneho dvora ES (joined cases C-240/98 a C-244/98). Uveden systm ochrany spotrebiteov by sa iadalo doplni almi intittmi, ktor by v rovine procesnho prva posilnili prvne postavenie spotrebitea. Ide o to, aby rozhodnutie sdu vo veci, ktor sa tka konkrtnej zmluvnej podmienky, malo precedentn dosah pre vetkch spotrebiteov, s ktormi bola uzavret spotrebitesk zmluva rovnakho obsahu. De lege ferenda navrhujeme zavies pravu, poda ktorej: a) ak sd u raz uril niektor zmluvn podmienku za neplatn alebo nepriznal plnenie z dvodu takejto podmienky, dodvate (finann intitcia) by bol povinn sa zdra pouvania takejto podmienky so vetkmi spotrebitemi, b) ak sd uril niektor zmluvn podmienku za neplatn alebo mu na zklade takejto podmienky sd uloil povinnos vyda spotrebiteovi bezdvodn obohatenie, nahradi kodu alebo zaplati primeran finann zadosuinenie, sd by aj bez nvrhu mohol vo vroku rozsudku uri neplatnos takejto zmluvnej podmienky. Tmto opatrenm mono legislatvne konformnm spsobom obs zavedenie intittu hromadnej aloby (actio popularis) do nho prvneho poriadku, o by vzhadom na nau prvnu kultry a hmotnoprvne
- 80 -
a procesn problmy s tm spojen bolo legislatvne vemi komplikovan. Zavedenm zsady o precedentnom vplyve rozhodnutia sdu na zmluvn podmienky v tom rozsahu, ako bolo vyie uveden, by sa znil poet sdnych sporov medzi spotrebitemi a dodvatemi a sasne by sa zvila vymoitenos spotrebiteskch prv. vahy de lege ferenda na zefektvnenie vymoitenosti prva spotrebiteov Z vyie uvedenho vyplynulo, e slovensk prvny poriadok v oblasti ochrany zujmov spotrebiteov pri poskytovan finannch sluieb v hrubch rysoch zodpoved eurpskemu tandardu. Pretrvvajcim problmom vak zostva slab informovanos spotrebiteov o poskytovanch finannch produktoch i prvach a povinnostiach vyplvajcich zo zmluvnch vzahov, sektorov nhad na ochranu spotrebitea v zvislosti od druhu poskytovanej finannej sluby a neexistencia innho mimosdneho mechanizmu rieenia sporov medzi spotrebitemi aj finannmi intitciami. Za elom zefektvnenia vymoitenosti prva spotrebiteov vo vzahu k finannm intitcim bolo v SR vykonan prv inn opatrenie vo forme prijatia zkona . 186/2009 Z. z. o finannom sprostredkovan a finannom poradenstve a o zmene a doplnen niektorch zkonov. prava regulcie sprostredkovania vetkch finannch sluieb a finannho poradenstva v jednom zkone najm: a) zjednotila pravidl sprostredkovania finannch sluieb a poskytovania finannho poradenstva na celom finannom trhu bez ohadu na to, ktor ttny orgn alebo intitcia vykonva dohad alebo dozor; b) spresnila pravidl innosti finannch sprostredkovateov a poradcov vo vzahu k spotrebiteovi; c) zlepila vymoitenos dodriavania pravidiel a etiky finannho sprostredkovania a poradenstva. Ak porovnme sasn prvnu pravu pre ochranu spotrebitea, s drazom na ochranu spotrebitea na finannom trhu, legislatvny a intitucionlny rmec mimosdneho rieenia sporov zo zmluvnch vzahov klientov s finannmi intitciami a inmi poskytovatemi finannch sluieb, ako aj sasn stav vo veobecnom finannom vzdelvan a finannej osvete, mono kontatova, e komplexn prvna prava a intitucionlne zabezpeenie ochrany prv spotrebitea na finannom trhu v SR je nedostaton. Z hadiska zvenia vlastnej ochrany spotrebitea na finannom trhu je potrebn najm: a) zvi a zlepi informovanos spotrebiteov zo strany finannch
- 81 -
intitci o ich slubch, ako aj spresni pravidl pre ich propagciu a zamedzenie zavdzajcej alebo klamlivej reklamy, b) hodnoti prvne monosti, ktormi me spotrebite brni svoje prva vyplvajce zo zmluvnch vzahov s poskytovatemi alebo sprostredkovatemi finannch sluieb a prpadne upravi intitucionlne zabezpeenie vymoitenosti prv spotrebiteov, s drazom na vytvorenie innho mechanizmu mimosdneho rieenia sporov. S cieom primerane zmeni informan a profesionlnu asymetriu na finannom trhu a vytvori potrebn rovnovhu medzi ochranou zujmov finannch intitci a frovej hospodrskej sae na strane jednej a ochranou spotrebitea finannch sluieb na strane druhej, navrhujeme jednm zkonom upravi komplexn systm ochrany spotrebitea pri poskytovan finannch sluieb (takto zkon sa v sasnom obdob pripravuje). Systm ochrany spotrebitea na finannom trhu mus zahrn komplexn sbor intitci na ochranu prv a oprvnench zujmov spotrebiteov, ktor vstpili alebo potencilne mu vstpi do vzahov s finannmi intitciami poskytujcimi na finannom trhu svoje sluby. Tento zmer predpoklad, e sasou intitucionlneho systmu ochrany spotrebitea na finannom trhu bud: a) titt finannho ombudsmana zriaden za elom zabezpeenia efektvneho mimosdneho rozhodovania sporov zo zmluvnch vzahov medzi spotrebiteom a finannou intitciou, b) systm finannho vzdelvania spotrebiteov, c) garann schmy ochrany spotrebitea v prpade zlyhania systmu ochrany spotrebitea (popri existujcom Fonde ochrany vkladov a Garannom fonde investci by mali vznikn alie fondy nhrad pre prslun oblasti finannho trhu). Komplexnm zkonom o ochrane spotrebitea pri poskytovan finannch sluieb treba spotrebiteovi zabezpei najm: a) prvo na poskytnutie finannej sluby s nleitou odbornou starostlivosou s ohadom na vhodnos a primeranos finannej sluby vzhadom na jej el; b) prvo na veobecn ochranu pred nesprvnym, neetickm a nekalm postupom finannch intitci; c) prvo saova sa na nesprvny postup intitcie, prvo na rieenie tchto sanost, prvo na rovnak zaobchdzanie; d) prvo na rchle a inn rieenie sporov zo zmluvnch vzahov s finannmi intitciami; e) prvo na nhradu kody, ktor preukzatene vznikla nesprvnym, nevhodnm alebo nezkonnm postupom finannej intitcie.
- 82 -
Niektor nedvno prijat eurpske smernice v oblasti finannch sluieb ukladaj lenskm ttom, aby sa usilovali o zavedenie innch mechanizmov mimosdneho rieenia spotrebiteskch sporov. Popri Smernici Rady 97/5/ES o cezhraninch prevodoch, na ktor reagoval zkon o platobnom styku (pozri 67 zkona . 510/2002 Z. z., na zklade ktorho vznikol stly rozhodcovsk sd Slovenskej bankovej asocicie), alej ide napr. o Smernicu EP a Rady 2002/65/ES o poskytovan finannch sluieb spotrebiteom na diaku a o zmene a doplnen smernice Rady 90/619/EHS (lnok 14), Smernicu EP a Rady 2002/92/ES o sprostredkovan poistenia (lnok 11) alebo o Smernicu EP a Rady 2004/39/ES o trhovch finannch nstrojoch (lnok 53). Primeran implementcia uvedench ustanoven doposia v naom prvnom poriadku chba. Navrhujeme zriadi intitt finannho ombudsmana poda vzoru vyspelch trhov. Ombudsman by mal by oprvnen preverova a preskmava podania spotrebiteov voi poskytovateom finannch sluieb a urovnva a rozhodova spory medzi spotrebitemi a poskytovatemi finannch sluieb v oblasti ponuky, distribcie (sprostredkovania) a poskytovania finannch sluieb. Zmierliv rieenie sporov finannm ombudsmanom by malo by pre obe strany prvne zvzn a v zkonom urench prpadoch podmienkou na podanie aloby na sde. Komplexn zkon o ochrane spotrebiteov pri poskytovan finannch sluieb by mal preto upravi vzjomn vzahy medzi konanm pred finannm ombudsmanom, inmi formami mimosdneho rieenia sporov (konanie pred orgnom ttneho dozoru a dohadu nad finannm trhom) a sdnym konanm. Na podanie nvrhu na konanie pre finannm ombudsmanom by mal by zsadne oprvnen iba spotrebite, nie vak poskytovate finannej sluby. Pri podvan nvrhu bude musie spotrebite doloi, e vyzval poskytovatea finannch sluieb k nprave. Poskytovateovi finannch sluieb zostane zachovan monos riei svoje spory s klientom na sde alebo v rozhodcovskom konan. Doterajie monosti rieenia sporov medzi spotrebiteom a finannou intitciou v sdnom konan, v rozhodcovskom konan a prostrednctvom meditora by mali zosta zachovan.
- 83 -
Efektivita konkurznho prva v ase ekonomickej krzy JUDr. Milan urica, PhD.
rieite projektu Justinej akadmie a APVV Krajsk sd Bansk Bystrica
Prspevok sa zaober novou pravou konkurznho prva. Jeho elom je hodnoti efektvnos prvnej pravy, priom v tejto svislosti strune objasuje zkladn funkcie konkurznho prva. Prspevok vychdza predovetkm zo tatistickch dajov, ktor sa tkaj konkurznch konan, retrukturalizanch konan a konan o oddlenie. I. Je konkurz hrozbou? (O zkladnch funkcich konkurznho prva) Dnes, v podmienkach trhovej ekonomiky, u zrejme nikto nepochybuje o objektvnej potrebe konkurznho prva. Sta sa vak vrti do nie dlhej existencie konkurznho prva u ns a zistme, e pvodn nadenie pre psobenie konkurznho prva v naej ekonomike znane ochablo, akonhle sa zistilo, e prostrednctvom konkurznho prva hrozil vekmu potu podnikateov konkurz. Mnoh, a to nielen prvnici, ale ani ekonmovia, si vak neuvedomili alebo si uvedomi nechceli, e prinou hroziacich konkurzov nebolo konkurzn prvo ako tak, ale ekonomick bankrot podnikateov vyvolan v tom ase v masovom meradle platobnou neschopnosou, i u prvotnou alebo druhotnou. Z obavy pred tmito, na prv pohad negatvnymi dsledkami konkurznho prva, sa opakovane odkladala innos zkona . 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnan v znen neskorch predpisov (alej len ZKV)1. Rzne pokusy o zchranu toho, o sa prostrednctvom prva zachrni nedalo, boli v konenom dsledku nespen. Takmto zchrannm predpisom mal by napr. aj zkon o revitalizcii podnikov2 a samotn konkurzn prvo sa o to poksilo prostrednctvom dohodovacieho konania3. Samotn revitalizan zkon nemal dlh psobenie a faktick innos ani nenadobudol. Dohodovacie konanie zaveden v roku 1994 bolo nakoniec ako nespen vypusten zo ZKV zkonom . 12/1998 Z. z. s innosou od 1. februra 1998. Ak mme zodpoveda na otzku, i konkurzn prvo je hrozbou, musme sa v nevyhnutnom rozsahu zaobera zkladnmi funkciami konkurznho prva alebo inak povedan, funkciami konkurzu. Pre ely tohto prspevku rozumieme konkurznm prvom prvne predpisy, ktor upravuj kolektvne uspokojovanie pohadvok veriteov a konkurzom prvny a ekonomick stav u konkrtnej osoby, ktor nastva po vyhlsen konkurzu.4
- 84 -
1.
Konkurzn prvo ako prostriedok na uplatovanie pohadvok
Konkurzn prvo upravuje osobitn postup pri sdnom uplatovan pohadvok. Z tohto pohadu ide len o osobitn druh sdneho konania, v ktorom si veritelia uplatuj voi svojmu dlnkovi pohadvky5. Konkurzn konanie, ako osobitn druh civilnho konania, sa vyznauje viacermi pecifikami. Predovetkm ide o tzv. kolektvne uspokojovanie pohadvok veriteov (concurs creditrum). Konkurzn prvo vytvra osobitn procesnoprvne a hmotnoprvne predpoklady preto, aby si vetci veritelia mohli uplatni svoje pohadvky voi dlnkovi v jednom a v tom istom konan. Procesnm prostriedkom na uplatovanie pohadvok veriteov je prihlka. V prpade vyhlsenia konkurzu na dlnka alebo povolenia retrukturalizcie dlnkovi, kad verite si me uplatni svoju pohadvku voi dlnkovi. Za tmto elom konkurzn prvo v prpade vyhlsenia konkurzu vyvolva splatnos vetkch zvzkov dlnka. Takto konkurzn prvo umouje vetkm veriteom uplatni si pohadvky proti dlnkovi na majetok, na ktorho bol vyhlsen konkurz. V dsledku tchto skutonost konkurzn prvo potom formuluje zkladn princp uspokojovania pohadvok veriteov a tm je pomern uspokojovanie pohadvok, pretoe majetok dlnka nebude stai na uspokojenie pohadvok vetkch veriteov. Konkurzn prvo prpadne vytvra poradie jednotlivch druhov pohadvok poda prvneho dvodu ich vzniku.6 V konkurznom konan si veritelia mu uplatova vetky pohadvky bez ohadu na to, i s judikovan alebo sa vymhaj na sde, i na inom orgne oprvnenom o nich rozhodn, alebo si prvo verite uplatnil len formou prihlky a v konkurznom (retrukturalizanom) konan. Konkurzn prvo z pohadu uplatovania pohadvok veriteov pln funkciu konania zkladnho. Za tmto elom vytvra alie procesnoprvne intitty, ktor zrchlenou formou, navye ovldanou koncentranou zsadou, umouj zisti oprvnenos prihlsench pohadvok. 2. Konkurzn konanie ako konanie pre urovanie oprvnenosti pohadvok Konkurzn prvo vybavuje sprvcu mimoriadnou prvomocou, ktor mu umouje po preskman pohadvky tto uzna alebo poprie. V prpade, e sprvca pohadvku uzn, me sa uspokojova v konkurznom konan (v retrukturalizanom konan). Ak zisten (uznan) pohadvka veritea nebude v konkurznom konan uspokojen, zoznam pohadvok (pokia ju nepoprel padca) je exekunm titulom. Mimoriadna prvomoc sprvcu sa prejavuje v oprvnen sprvcu poprie aj tak
- 85 -
pohadvku, ktor je priznan prvoplatnm rozhodnutm sdu alebo inho orgnu. Ak sprvca poprie pohadvku, bez ohadu na to, i ide o pohadvku judikovan alebo nie, konkurzn prvo umouje zaa osobitn konanie o urenie spornej pohadvky, ktor v dsledku koncentranej zsady prebieha na konkurznom sde. Pohadvka sa me uspokojova v konkurznom (retrukturalizanom) konan len v takom rozsahu, v akom je v tomto konan uren7. Oprvnenos pohadvok sa sce uruje, predovetkm pre ely konkurznho (retrukturalizanho) konania, ale v konenom dsledku presahuje potreby konkurznho konania. Pohadvka, ktor nie je uspokojen v konkurznom konan nezanik a je ju mon vymha voi dlnkovi po skonen konkurzn konania, ak dlnk nezanikne8, a ak pohadvka bude materilne vymhaten. Zoznam pohadvok je tak poda pvodnej prvnej pravy, ako aj poda novej prvnej pravy, exekunm titulom. Uznanie pohadvky sprvcom, resp. jej nepopretie takto nahradzuje rozhodnutie sdu alebo sprvneho orgnu. 3. Konkurzn konanie ako konanie exekun V zkladnom civilnom konan si spravidla uplatuje pohadvku jeden verite voi svojmu dlnkovi. V prpade oprvnenosti pohadvky toto konanie kon rozhodnutm, ktor uklad dlnkovi povinnos zaplati veriteovi dln sumu alebo mu poskytn in plnenie, na ktor bol dlnk povinn. Pokia dlnk uloen povinnos nespln, mus si verite ako oprvnen vymha svoju pohadvku v exekunom konan a mus aktivova alie zdhav konanie, v ktorom vynaklad alie finann prostriedky svisiace s tmto konanm. V konkurznom konan okrem urenia pohadvok (ich vky a poradia, prpadne zabezpeenia) sa spea cel majetok dlnka a zskan vaok sa pouije na uspokojenie pohadvok veriteov, ktor si svoje pohadvky riadne a vas prihlsia. Z tohto pohadu je prvne irelevantn v akom rozsahu sa pohadvky uspokoja. Konkurzn konanie (podobne i retrukturalizan) pln aj funkciu exekunho konania. 4. Konkurzn prvo ako kontrola prvnych konov dlnka Konkurzn prvo u tradine samostatne upravuje odporovatenos prvnych konov. Intitt odporovatenosti bol opakovane zaraden do nho prvneho poriadku v roku 1991, a to jednak do Obianskeho zkonnka ( 42a)9, ale do konkurznho prva. Konkurzn prvo v podstatne irom rozsahu upravilo odporovatenos prvnych konov10. Rozsah odporovatenosti prevzal z konkurznej prvnej pravy aj Obiansky
- 86 -
zkonnk. Tento prvny dualizmus sa v prvnej prave zachoval aj v sasnosti, priom nov prvna prava konkurznho prva je podstatne dslednejia a prepracovanejia. Poda tatistiky sdov, veritelia v skromnoprvnych vzahoch pomerne mlo vyuvaj intitt odporovatenosti. Boli a s to prve konkurzn konania, kde sa odporovatenos frekventovane vyuva, o je dan procesnoprvnym a hmotnoprvnym postavenm sprvcu konkurznej podstaty. Konkurzn prvo priznva sprvcovi konkurznej podstaty aktvnu vecn legitimciu na podanie odporovacej aloby. Sprvca, ktor m zkonn prkaz vykonva svoju funkciu s odbornou starostlivosou, je povinn maximalizova konkurzn podstatu v tom zujme, aby dosiahol m najvyie uspokojenie pohadvok veriteov. Nov prvna prava explicitne prikazuje sprvcovi podva odporovacie aloby, ak s o len pochybnosti o prvnych konoch dlnka. V konenom dsledku sprvca konkurznej podstaty m aj pozitvnu motivciu na podan odporovacej aloby, pretoe v prpade jej spenosti si vrazne zvyuje konkurzn odmenu. Nov prvna prava vytvra sprvcovi predpoklady pre podanie odporovacej aloby aj v podobe vecnho oslobodenia tohto konania z povinnosti plati sdne poplatky. V dsledku takejto prvnej pravy dochdza prostrednctvom konkurznho prva k irokej vecnej kontrole prvnych konov dlnka, ktor vykonal ohadne svojho majetku pred zaatm konkurznho konania11. Pretoe negatvne prvne dsledky spenej odporovacej aloby dopadaj na majetkov pomery tretch osb, ktor nadobudli od dlnka majetok, psob konkurzn prvo preventvne voi ostatnm subjektom, ktor chc nadobudn majetok dlnka, ktor je v padku alebo mu padok hroz a ide o tak dispozciu s majetkom, ktor sa me dotkn monosti uspokojovania pohadvok jeho veriteov. 5. Konkurzn konanie ako prostriedok sancie podnikateskch subjektov Modernejie prvne pravy hadaj intitty, ktormi by umonili podnikateom vyhn sa v prpade padku alebo hroziaceho padku likvidanmu konkurzu, teda takmu konkurzu, ktorm sa spea cel ich majetok, o znamen ich ekonomick a u prvnickch osb, spravidla, aj prvnu smr. Takmto intittom v ZKV bolo vyrovnanie a v zkone . 7/2005 Z. z. o konkurze a retrukturalizcii a o zmene a doplnen niektorch zkonov (alej len ,,ZoKR) je to retrukturalizcia. V konenom dsledku je ekonomick a prvna podstata obidvoch intittov rovnak. Ich podstata spova v tom, e podnikateovi sa v rmci osobitnho sdneho konania poskytne ochrana pred postupmi veriteov pri uspokojovan ich pohadvok. Zrove sa predpoklad, e dlncky subjekt
- 87 -
bude pod dozorom sprvcu a sdu naalej podnika. Vsledkom tohto postupu bude iaston uspokojovanie pohadvok veriteov, prevane z podnikateskej innosti dlnka a znik (nevymhatenos) zvzkov dlnka. Po skonen konania me dlnk alej podnika, priom je zbaven dlhov. Veritelia by mali by v tomto konan zsadne uspokojen vo vom rozsahu ako v tzv. likvidanom konkurze12. 6. Konkurzn prvo ako prostriedok na oddlenie nepodnikateov V poslednom obdob sa prostrednctvom konkurznho prva riei oddlenie fyzickch osb. Potreba oddlovania fyzickch osb svis so spsobom modernho ivotnho tlu i na dlh. Tento spsob ivota v konenom dsledku produkuj vrobcovia tovaru a predajcovia, ktor sa snaia umiestni tovar a sluby aj bez zaplatenia odplaty a ponkaj rzne spsoby odloenia platby a veruj spotrebiteov. Rovnako aj ponuka verov a podmienok ich poskytovania samotnmi bankami umouje spotrebiteom obstarva si tovary a sluby bez existencie vlastnch zdrojov. V dsledku zadlovania obyvatestva vznikla potreba umoni im zbavi sa leglnou formou dlhov. Naa nov prvna prava zavdza pre fyzick osobitn konanie oddlenie, ktor nasleduje po skonen konkurznho konania: Netypick je v tom, e umouje oddlenie nielen nepodnikateom, ale aj podnikateom. Na takto postup nie je dvod, pretoe pre oddlenie podnikateskch subjektov, bez ohadu na to, i s fyzickmi alebo prvnickmi osobami, sli intitt retrukturalizcie. 7. Konkurzn konanie ako ochrann filter ekonomiky Konkurzn prvo umouje predovetkm podnikateom opusti trh leglnym spsobom v prpade, e sa dostan do padku. Vasn odchod z trhu znamen, e podnikate (ale aj nepodnikate) nebude zvyova svoje zvzky a zniova hodnotu aktv. K tomuto postupu me dlnka donti len veritesk nvrh na vyhlsenie konkurzu. V prpade, e konkurzn prvo nezabezpe rieenie bankrotu padku, prostrednctvom svojich intittov, vznik nebezpeenstvo dlnckej epidmie, ktor sa prejavuje ako druhotn platobn neschopnos a me negatvne ovplyvni ekonomick vvoj. II. Nov prvna prava konkurznho prva na Slovensku Strun charakteristika zkladnch funkci konkurznho prva nm bude sli ako vchodisko pre hodnotenie platnej prvnej pravy na Slovensku. Po poetnch novelizcich ZKV bolo rozhodnut, e sa priprav
- 88 -
nov prvna prava konkurzu.13 Touto je zkon . 7/2005 Z. z. o konkurze a retrukturalizcii a o zmene a doplnen niektorch zkonov (alej len ZoKR), ktor nadobudol innos 1. janura 2006. Prvnu pravu jeho tvorcovia oznaili ako proveritesk, ktor m medzi inm prinies zrchlenie konkurznho konania a zvenie uspokojenia pohadvok veriteov. Jednm z rozhodujcich kritri pre hodnotenie efektvnosti konkurznho prva je prve postavenie veriteov. 1. Prvne postavenie veriteov Prvne postavenie veriteov sa v konkurznom prve prejavuje predovetkm v troch oblastiach: a) v monosti poda nvrh na vyhlsenie konkurzu, b) v monosti prihlsi svoju pohadvku, c) v monosti ovplyvova priebeh konkurznho konania. Ad a: Verite je tradine v prvnych pravch konkurznho prva osobou, ktorej sa priznva aktvna vecn legitimcia na podanie nvrhu na vyhlsenie konkurzu. Klasickm dvodom pre podanie veriteskho nvrhu na vyhlsenie konkurzu bva insolvencia dlnka, ktor nepln veriteovi splatn pean pohadvky. tandardom pre aktvnu vecn legitimciu veritea je osvedenie svojej pohadvky a sasne oznaenie alieho veritea, aby bola preukzan (osveden) pluralita veriteov. Verite spravidla pozn ekonomick situciu dlnka z pohadu jeho platobnej schopnosti a v prpade jeho bankrotu jedin spsob usporiadania jeho pohadvky, aj ke tto bude uspokojen len sasti alebo vbec, je rozhodnutie konkurznho sdu. ZoKR vytvoril prvne bariry pre veritea na podanie nvrhu na vyhlsenie konkurzu voi svojmu dlnkovi. Verite je oprvnen poda nvrh na vyhlsenie konkurzu len vtedy, ak m pohadvku priznan prvoplatnm rozhodnutm sdu alebo inho orgnu, alebo ju m uznan od dlnka psomne, priom podpis dlnka mus by radne osveden. Zrove verite mus preukazova kvalifikovanm spsobom existenciu pohadvky alieho veritea. Navrhovate (verite) mus preukza pohadvku alieho veritea exekunm titulom alebo psomnm uznanm dlnka. A nakoniec, ako tretia podmienka, je preukzanie psomnej vzvy veriteov na zaplatenie pohadvky. Z uvedenho vyplva, e veriteovi na uplatovanie pohadvky nesta jeden druh sdneho konania (konkurzn konanie). Verite mus najprv spene absolvova zkladn sdne (sprvne) konanie, aby zskal prvoplatn rozhodnutie na pean plnenie a a potom sa me uchdza, ak spln alie predpoklady, o konkurzn konanie. Verite sa mus uchdza o konkurzn konanie v tch prpadoch, ke dlnk nerepektuje prvoplatn
- 89 -
a vykonaten rozhodnutie sdu (sprvneho orgnu) a pohadvku nezaplat. Ako druh alternatva prstupu veritea ku konkurznmu konaniu je shlas dlnka s konanm, ktor nepriamo prejav tm, e veriteovi uzn psomne jeho pohadvku. Splnenie alej podmienky - zskanie exekunho titulu od inho veritea - prichdza do vahy len u ttnych orgnov alebo verejnoprvnych intitci, pretoe v skromnoprvnych vzahoch je to takmer vylen. Pri takomto obmedzen veritea v prve na sdnu ochranu len ako meme hovori o proveriteskej prvnej prave.14 To, nakoniec, dokumentuje aj tatistika npadu, pokia ide o veritesk a dlncke nvrhy (resp. inch subjektov), na vyhlsenie konkurzu za rok 2006 a 2008.
Npad celkom rok 2006 rok 2007 rok 2008 645 775 841 nvrh dlnka 488 482 547 nvrh veritesk 100 223 198 in subjekt 57 70 96
Prvo na sdnu ochranu, i u veritea alebo dlnka, resp. inej osoby, ktor m aktvnu vecn legitimciu, me by saen aj v obsahovch a formlnych nleitostiach nvrhu na zaatie konania. Pokia ide o formu nvrhu na vyhlsenie konkurzu, ZoKR predpisuje psomn formu a overen podpis osoby, ktor nvrh podva. Pomerne rozsiahlo s stanoven obsahov nleitosti nvrhu na vyhlsenie, a to stanovenm obligatrnych prloh, ktor mus navrhovate k nvrhu pripoji. Pre tieto prlohy stanovuje vykonvacia vyhlka osobitn formlne a obsahov nleitosti. Tmito prlohami je zaaen najm dlnk, ktor podva nvrh na vyhlsenie konkurzu. V niektorch prpadoch bolo zisten, e konkurzn sdy preskmavaj aj obsahov nleitosti prloh. V rozpore so veobecnou zsadou, ktor plat pre vetky in druhy civilnho konania, ZoKR neumouje sdom vyzva na opravu, a ani na doplnenie nesprvneho alebo neplnho nvrhu na vyhlsenie konkurzu.15 Sankciou za nedodranie stanovench formlnych a obsahovch nleitost je odmietnutie nvrhu na vyhlsenie konkurzu. A op, v rozpore s ostatnmi druhmi civilnho konania, proti rozhodnutiu sdu o odmietnut nvrhu na vyhlsenie konkurzu nie je prpustn odvolanie. Navrhovate, ktor m zujem na pokraovan v konan, mus poda opakovane nvrh na vyhlsenie konkurzu. Tmto postupom sa zbytone administratvne zaauj sdy a odmieta sa astnkom sdna ochrana. Takto prvna prava je nespravodliv, pretoe presadzuje formlne posudzovanie nvrhu na zaatie konania. Dkazom toho je aj nasledujca tatistika.
- 90 -
Rok 2006 Rok 2007 Rok 2008
poet podanch nvrhov 645 775 841
z toho odmietnut 355 352 355
Uveden vsledky povaujeme priam za alarmujce. V roku 2006 konkurzn sdy odmietli nvrhy, ktor predstavovali 55,038 % z celkovho npadu, v roku 2007 to bolo 45,419 % a v roku 2008 to bolo 42,211 % z celkovho npadu. Poet odmietnutch nvrhov m len minimlne klesajcu tendenciu, a tak nie je mon kontatova, e prv rok bol len dsledkom nepoznania novej prvnej pravy. Ad b: Tak, ako u bolo uveden, konkurzn konanie je osobitnm druhom civilnho konania, v ktorom si veritelia uplatuj svoje pohadvky. Konkurzn prvo umouje veriteom uplatni si v konkurznom konan po vyhlsen konkurzu svoje pohadvky osobitnou procesnou formou, ktor oznauje ako prihlka. ZoKR pre prihlku stanovil prsne formlne a obsahov nleitosti. Z hadiska formy si verite me prihlsi svoju pohadvku len na tlaive, ktor upravuje vykonvacia vyhlka k ZoKR. Pokia je pohadvka prihlsen inou formou, na prihlku sa neprihliada a pohadvku nie je mon v konkurznom konan uspokoji. Tto prevaha formy procesnho konu je nespravodliv a zbavuje veritea prva na sdnu ochranu. ZoKR alej stanovuje poetn obsahov nleitosti prihlky. Pri nedodran stanovench obsahovch nleitostiach sa na prihlku neprihliada a neme by v konkurznom konan uspokojen. Vo formlnom a byrokratickom prenasledovan pokrauje zkon alej, ke vyaduje zbytone prihlsenie pohadvky nielen na sde, ale aj u sprvcu a v prpade, e prihlky sa identicky nezhoduj, na prihlky sa neprihliada a prihlsen pohadvky nie je mon v konkurznom konan uspokoji. Tto nespravodlivos je o to vypuklejia, e sd, a ani sprvca nevyzvaj veritea na opravu alebo doplnenie prihlky, o je v zsade vnimkou z postupu v civilnom sdnom konan. V svislosti s obsahom a formou prihlky je potrebn opakovane upozorni na konflikt medzi nrodnou prvnou pravou a nariadenm, ktor upravuje cezhranin konkurzy. Tento konflikt nie je mon riei jednoducho, len prednosou nariadenia, akoby sa na prv pohad zdalo. Prv prpady tohto konfliktu vo vzahu k zahraninm veriteom sa u v praxi prejavuj.16
- 91 -
Ad c: Je mon kontatova, pokia ide o ingerenciu veriteov na priebeh konkurznho konania po vyhlsen konkurzu, e zkon je proveritesk. Veritelia maj vlun vplyv na ustanovenie osoby sprvcu na prvej schdzi veriteov a po jej konan mu zmeni osobu sprvcu v sinnosti s konkurznm sdom.17 Veritelia maj vlun prvomoc nad sprvcom pri sprve majetku do jeho speaenia a pri speaovan majetku. Konkurzn sd zasahuje do sprvy a speaovania majetku len v prpade, ak veritelia neprejavia o dohad nad sprvcom a vkonom jeho funkcie zujem alebo djde ku konfliktu medzi sprvcom a veritemi. Podobne maj veritelia monos uplatova svoje nmietky proti rozsahu uspokojenia svojich pohadvok, ktor navrhne sprvca. Vrazne sa posilnila prvomoc zabezpeench veriteov, ktor maj vlun dohad nad sprvou a speaenm majetku, ktorm je zabezpeen ich pohadvka. 2. Rchlos konania a miera uspokojenia pohadvok ZoKR zaviedol mnostvo procesnch leht pre sprvcu a pre konkurzn sd, ktor s vo vine prpadov nerelne a asto neplnia t funkciu, ktor im bola prisudzovan, ba naopak, niekedy psobia proti zujmom toho subjektu, na ochranu ktorho boli ustanoven. Tieto lehoty s vak stanoven len do momentu vyhlsenia konkurzu, a tak konanie po vyhlsen konkurzu prebieha takmer bez kontroly sdu.18 Nov prvna prava odobrala konkurznmu sdu monos asovej kontroly priebehu konkurznho konania, a km nedjde ku konfliktu medzi veritemi a sprvcom aj monos kontroly vecnej sprvnosti priebehu konkurznho konania. Takto konkurzn konanie po vyhlsen konkurzu vykazuje urit znaky spontnnosti. alou zsadnou zmenou v konkurznom konan bol presun vecnej prslunosti na okresn sdy ako sdy 1. stupa, a tak od 1. janura 2006 je namiesto troch krajskch sdov vecne prslunch na konkurzn konanie, na retrukturalizan konanie a na konanie o oddlen osem okresnch konkurznch sdov. Ako to dokumentuje nasledujca tatistika potu skonench vec, nedolo k zsadnmu zrchleniu konkurznho konania. V tatistike budeme uvdza len konania skonen rozvrhom vaku a zruen konkurzy pre nedostatok majetku. Skonen konania: rok 2006 rok 2007 rok 2008 po splnen kone. rozvrhu 0 9 23 pre nedostatok majetku 9 14 35 (inak) 0 2 1
- 92 -
Z uvedenho vyplva, e za tri roky na smich konkurznch sdoch bolo skonench len 31 konkurznch konan po splnen konenho rozvrhu vaku, teda spsobom, v ktorom djde k uspokojeniu (pomernmu) uspokojeniu pohadvok. Na jeden konkurzn sd tak za tri roky pripad 3,875 skonench vec. Po troch rokoch innosti novej prvnej pravy nie je mon vbec hovori o zrchlen konkurznho konania. tatistika konkurznch sdov nedisponuje dajmi, v akom rozsahu boli veritelia uspokojen. Keby sme aj tieto daje mali, v konenom dsledku nie s reprezentatvne, vzhadom na mal poet skonench vec. Urit vypovedaciu schopnos m poet zruench konkurzov v tch prpadoch, ke majetok padcu nestail ani na trovy konkurznho konania. Pre nedostatok majetku bolo zruench v roku 2006 a 2008 spolu 58 konkurzov, teda skoro o 100 % viac konkurzov ako konan, v ktorch dolo k uritmu uspokojeniu veriteov. V tch konaniach, v ktorch dolo k zrueniu konkurzu pre nedostatok majetku, nedolo k uspokojeniu pohadvok veriteov vbec. Pokia stpa npad vec a merne tomu sa nezvyuje poet skonench vec, dochdza k nrastu neskonench vec a vec retannch.19 V dsledku malho potu skonench vec stpa poet prebiehajcich konkurznch konan, oho dkazom je aj nasledujca tatistika. rok 2006 rok 2007 rok 2008 poet prebiehajcich konan 85 260 615 vyhlsen konkurzy 94 169 251
Poet prebiehajcich konan m vrazne vzostupn tendenciu, o u sa ned poveda o pote skonench konan, a teda vybavench vec. Nepomer medzi prebiehajcimi konaniami a skonenmi vecami progresvne narast, v dsledku oho hroz zablokovanie konkurznch vec na novch konkurznch sdoch.20 Aj z tchto skutonost je nesporn, e k zrchleniu konkurznho konania nedolo- skr naopak. 3. Retrukturalizcia ako nstroj na zchranu podnikateov Pokia chceme hodnoti efektvnos prvnej pravy retrukturalizcie, je objektvne potrebn prizna, e v celoeurpskom priemere dominuje tzv. likvidan konkurz, a napriek snahe zkonodarcov sanan as konkurznho prva sa vyuva v podstatne menom rozsahu.21 V tomto smere nie sme vnimkou, o dokazuje aj nasledujca tatistika nvrhov na povolenie retrukturalizcie a vsledok tchto konan.
- 93 -
rok 2006 rok 2007 rok 2008
poet podanch nvrhov 10 9 15
z toho povolen retrukturalizcia 2 8 10
Z uvedenho prehadu vyplva, e poet nvrhov na povolenie retrukturalizcie stpol len v roku 2008 aj to len v nepatrnom rozsahu. Konen efekt, tie len formlno-prvny, meme posudzova cez potvrden retrukturalizan plny, teda cez tie konania, ke retrukturalizan pln, poda ktorho sa m realizova oddlenie podnikateov a dosiahnu ich ekonomick zchranu, je schvlen veriteskm vborom, schdzou veriteov a potvrden konkurznm sdom. poet potvrdench retrukturalizanch plnov 1 1 8
rok 2006 rok 2007 rok 2008
Za tri roky bol potvrden retrukturalizan pln len v 10 prpadoch, o je, samozrejme, spsoben potom podanch nvrhov na povolenie retrukturalizcie. Uveden tatistika v konenom dsledku nie je dkazom ekonomicky spenej retrukturalizcie, pretoe dokumentuje len t skutonos, e veritelia akceptovali predloen retrukturalizan pln a sd ho potvrdil. V uznesen o potvrden retrukturalizanho plnu sd rozhodne aj o skonen retrukturalizcie. Z tohto pohadu je sdne konanie skonen a vec je vybaven. Sdna tatistika vak nem k dispozcii daje o tom, i dlnk schvlen a potvrden retrukturalizan pln aj spln. Len v prpade splnenia retrukturalizanho plnu dochdza k oddleniu podnikatea a retrukturalizcia je aj ekonomicky spen. Priny nevyuvania retrukturalizcie je objektvne ako identifikova. K retrukturalizcii neme by dlnk nten zkonom, pretoe nie je mon vykonva ekonomick ozdravenie podnikatea proti jeho vli. Prvna prava me vytvori len prvne predpoklady pre oddlenie dlnka. Uritm nedostatkom prvnej pravy je aj to, e pre svoju formlnu zloitos a procedurlnos postupu nie je pre dlnkov praliv. V neposlednom rade je potrebn poukza aj na to, e ZoKR neodvodnene opustil intitt vyrovnania, upraven v ZKV, ktor sa postupne vil do
- 94 -
podnikateskho prostredia dlnkov a veriteov. Veobecne sa dvodne kritizuje nsiln pretrhnutie kontinuity prvnej pravy po roku 1948. Je preto nepochopiten, e obnoven kontinuita bola opakovane preruen, i ke to nebolo objektvne potrebn. Podstatou vetkch sananch konan je doasn ochrana dlnka pred veritemi, ktor si priprav sanan program (pln). Sanan programy vdy potaj s pomernm uspokojenm pohadvok veriteov, a preto konkurzn prvo vyaduje, aby tento program schvlila prslun vina veriteov. Pokia je sanan program schvlen urenou vinou veriteov, preskma cel proces sd. V prpade, e sanan program je vypracovan a schvlen v slade so zkonom, sd tento postup potvrd. Je potom na dlnkovi, aby sanan program dodral, splnil, v dsledku oho dochdza k jeho oddleniu a k pomernmu uspokojeniu pohadvok veriteov. Uspokojenie pohadvok veriteov by malo by vyie ako v likvidanom konkurze. Prvna a ekonomick podstata vyrovnania v ZKV a retrukturalizcie v ZoKR je rovnak, a preto nebolo potrebn vyrovnanie zavrhn. Urite by bolo efektvnejie, ak by dolo len k vylepeniu pvodnej prvnej pravy. 5. Oddlenie fyzickch osb ZoKR zaviedol nov prvny intitt, ktor m zabezpei urit rovnoprvnos rieenia padku medzi prvnickmi a fyzickmi osobami. Ide o prvny intitt, ktor poznaj in prvne pravy dlhiu dobu a ktor boli predlohou aj pre nau prvnu pravu. Pri preberan tchto prvnych prav sa vak tvorca zkona dopustil viacerch chb. Nevyuvanie tejto prvnej pravy je zrejme veobecnm prekvapenm, a to najm v zloitom ekonomickom obdob. Dokladom toho je nasledujca tatistika. podan nvrhy rok 2006 rok 2007 rok 2008 16 53 38 povolen oddlenie 0 1 5 spen oddlenie 0 0 0
Zo tatistiky vyplva, e fyzick osoby len v minimlnom rozsahu prejavili zujem o oddlenie, a to aj napriek tomu, e podmienky pre samotn oddlenie s v naej prvnej prave nesporne stretov. Liberlnos prvnej pravy by mohla vies a k jej zneuitiu na kor uspokojenia pohadvok veriteov. Pre nezujem dlnkov vak k tomu, zatia, nedolo. Za tri roky innosti ZoKR bolo podanch len 107 nvrhov na povolenie oddlenia. Konkurzn sdy zatia povolili len 6 konan o oddlen, a ani jedno nebolo skonen vyhlsenm oddlenia.
- 95 -
Priny o nezujem tohto intittu mu by rznorod. Urite jednou z nich je aj neznalos tejto prvnej pravy. Za druh a mono t najzvanejiu, povaujeme dvojstupovos konania. Dlnk, ktor chce dosiahnu oddlenie, mus poda sm na seba nvrh na vyhlsenie konkurzu a len po jeho skonen me zaa konanie o oddlen. Ide skutone o zbyton komplikciu a administratvnu nronos, pretoe podstatou obidvoch konan je pomern uspokojovanie pohadvok veriteov z majetku a z vsledkov innosti dlnka. Z tchto dvodov by konkurzn konanie malo by v prpade splnenia stanovench podmienok, zrove, konanm oddlovacm. Vnym nedostatkom prvnej pravy oddlenia je aj to, e prvna prava explicitne neupravuje prvny osud tch pohadvok, ktor si veritelia neprihlsia v konkurznom konan, ktor predchdza oddlovaciemu konaniu.22 V dsledku tejto skutonosti si veritelia neprihlasuj do konania pohadvky, aby sa nestali nevymhaten ako vetky ostatn pohadvky, ktor s do konkurznho konania prihlsen a neboli uspokojen ani v konkurznom konan, a ani v konan o oddlen. Veritelia neprihlsench pohadvok si mu potom vymha pohadvky voi dlnkovi (fyzickej osobe) a do jeho smrti a pre prpad smrti si ich prihlsi v dediskom konan. Z v e r T rhov ekonomika bude stle sprevdzan bankrotmi podnikateov. Ich poet bude zvisie od ekonomickch pomerov v prslunom tte a v globlnej ekonomike aj od vvoja svetovej ekonomiky. In bud ekonomick pomery podnikateov v obdob konjunktry a in v obdob recesie, resp. krzy. Ako to vyplva z vyie uvedenho, konkurzn prvo pln mnoh funkcie, ktor s nezastupiten a nie je ich mon nahradi inmi prvnymi intittmi, ktor psobia jednotlivo, ako napr. odporovatenos, individulna exekcia a pod. Z tchto dvodov nie je mon chpa uveden intitty konkurznho prva ako hrozbu ani pre samotnho dlnka, a ani pre veriteov. Prve naopak, konkurz i retrukturalizcia s jedinm vchodisko pre dlnka a veriteov vo vetkch prpadoch, ke dlnk je v bankrote alebo mu bankrot hroz. Aplikcia konkurznho prva chrni ekonomiku pred subjektmi, ktor z akchkovek prin neuspeli v konkurennom boji. Z uvedenho hodnotenia prvnej pravy vyplva, e ZoKR neumouje efektvne zasiahnu veriteom proti bankrotujcim dlnkom. Aktivcia konkurznho konania zvis predovetkm na vli dlnka. Z predloenej tatistiky tie vyplva, e dlnci zrejme podvaj nvrhy na vyhlsenie konkurzu v dobe, ke maj u minimlny majetok, v dsledku oho pohadvky veriteov nie s uspokojen ani len pomerne, a tak konkurz
- 96 -
nepln tie funkcie, ktor plni m a ktor plni me. V ase ekonomickej recesie by sa predovetkm mala realizova t as konkurznho prva, ktor umouje sanciu podnikateskch subjektov. V tejto asti, ako to bolo dokumentovan tatistikou, je prvna prava takmer nefunkn. Prostrednctvom prvnej pravy, samozrejme za predpokladu zujmu dlnka, by urite bolo mon ekonomicky zachrni as podnikateskch subjektov. Dnes sme svedkami nebvalho zasahovania ttov v klasickch trhovch ekonomikch do riadenia ekonomickch procesov. Tu by bol potom namieste aj zsah do prvnej pravy konkurznho prva tak, aby ono pozitvne ovplyvovalo ekonomick prostredie. Pritom sme si vak vedom monost a limitov prvnej regulcie. To ist plat o tej asti konkurznho prva, ktor upravuje oddlenie fyzickch osb, pretoe obdobie ekonomickej recesie sa urite negatvne prejav na zadlovan obyvatestva. Prvna prava, na jednej strane, mus da monos vyriei im ich majetkov pomery, ale zrove, na strane druhej, mus zabrni zneuvaniu prvnej pravy, aby im zabrnilo k nezodpovednmu sprvaniu sa. Literatra a citcie
Pozri napr. urica, M.: Konkurzn prvo na Slovensku a v Eurpskej nii. Poradca Podnikatea ilina, EUROKODEX, 2006, s. 480. 2) Zkon . 211/ 1997 Z. z. o revitalizcii podnikov a o zmene a doplnen niektorch zkonov. 3) urica, Milan : K niektorm vybranm problmom dohodovacieho konania In: Podnikate a prvo. - . 1 (1995), s. 2-17. 4) Do kolektvneho uspokojovania je potrebn zahrn aj konanie retrukturalizan, v ktorom tie dochdza ku kolektvnemu uspokojovaniu pohadvok veriteov a konanie oddlovacie, zaloen na rovnakch princpoch a s rovnakm cieom ako konanie retrukturalizan. 5) Pozri napr. Mazk, J. : Zklady obianskeho procesnho prva. IURA EDITION, 2004. 6) V historickom vvoji naej prvnej pravy konkurzn prvo sme pvodne zaznamenali tri triedy veriteov, neskr p tried. Sasn prvna prava nefavorizuje v zsade iadne pohadvky, poda prvneho dvodu ich vzniku (napr. dane), ale ani poda veriteov (napr. pohadvky ttu) a de facto je len jedna trieda, i ke de iure ide o dve triedy (v druhej triede s pohadvky zo zvzkov podriadenosti). Ide o sprvne a spravodliv rieenie, ke iaden z veriteov, a ani iadna pohadvka nie je uprednostnen. 7) Bliie k problematike incidennch konan pozri: Bure, J.- Drpal, .: K nkterm otzkm incidennch spor v konkurzu. Prvn rozhledy 6/1998, s. 277. 8) S rozhodnutiami konkurznho sdu urenmi v 68 ods. 4 Obchodnho zkonnka je spojen zruenie obchodnej spolonosti a nsledne jej vmaz. 9) Knapp, V.: Odporovatelnost. Prvo a zkonnost 7/1992, s. 377. 10) K rozsahu odporovatenosti porovnaj znenie 15 ZKV a pvodn znenie 42a O.z. 11) Odporovatenosou je mon postihn prvne kony, ktor dlnk vykonal poas piatich rokov pred zaatm konkurznho konania.
1)
- 97 -

12) Pozri napr.: Peliknov, I.: Nkter nmety ke kocepcii konkursnho zen z pohledu francouzskho prva kolektvnch zen. XII. Karlovarsk dny 2002, Linde Praha a. s., s. 2002. 13) Od prijatia ZKV bolo vykonanch jeho 21 novelizci a dva nlezy stavnho sdu sa tkali ustanoven ZKV. 14) Bliie k podmienkam aktvnej vecnej legitimcie veritea na podanie nvrhu na vyhlsenie konkurzu pozri prcu citovan v poznmke .1 s. 78. 15) Poda 41 O.s.p. astnci mu robi svoje kony akokovek formou, pokia zkon pre niektor kony nepredpisuje urit formu (napr. pre procesn kony vo veciach zpisov do obchodnho registra). Prstup k sdu umouje astnkom aj ustanovenie, poda ktorho kad kon posudzuje sd poda jeho obsahu, aj ke je kon nesprvne oznaen ( 41. ods. 2 O.s.p.). To ist plat o ustanoven, ktor prikazuje sdu vyzva navrhovatea v prpade, e jeho podanie je nesprvne alebo neplne a mus zrove astnka poui, ako m vady podania odstrni ( 43 ods.1 O.s.p). Len pokia astnk konania vzve sdu nevyhovie, me sd jeho podanie odmietnu. 16) K prihlasovaniu pohadvok v cezhraninch konkurzoch pozri napr. Blohlvek A. J.: Evropsk a mezinrodn insovenn prvo. Koment. 1. vydn. Praha. C.H.Beck, 2007, s.941. 17) V uznesen o vyhlsen konkurzu konkurzn sd ustanov sprvcu nhodnm vberom prostrednctvom technickch a programovch prostriedkov schvlench ministerstvom spravodlivosti zo zoznamu sprvcov. Tento sprvca nie je oprvnen speaova majetok, ktor podlieha konkurzu. Oprvnenie speaova m len sprvca, ktor je vo funkcii po konan prvej schdzi konkurznch veriteov. Na tejto schdzi s veritelia oprvnen vymeni sprvcu bez uvedenia dvodov a bez ingerencie konkurznho sdu. Takto ustanoven sprvca me by zbaven funkcie poas konkurznho konania len z dvodov uvedench v zkone. 18) Jedinm takmto nstrojom je znenie odmeny pre pomalos, ktor je upraven v 16 vyhlky . 665/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR, ktorou sa vykonvaj niektor ustanovenia zkona . 7/2005 Z.z. o konkurze a retrukturalizcii a o zmene a doplnen niektorch zkonov. prava vo vykonvacom predpise je otzna, pretoe ZoKR nestanovuje lehoty pre vydanie vaku a stanovi povinnosti me len zkon a nie vykonvac predpis. 19) Retann veci s indiktorom prieahov v konan a signalizuj problmy s vymhatenosou prva. Zrove s vak dkazom aj uritej objektvnej dky konkurznho konania. Tu je potrebn rozli, kedy dka konania u presahuje objektvnu asov lehotu potrebn pre konkurzn konanie a ide u o prieahy v konan. 20) Tu je potrebn pripomen, e ZoKR nem tandardn prvne prostredie pre podvanie veriteskch nvrhov. Po prslunch zmench prvnej pravy je dvodne mon oakva podstatn zvenie potu nvrhov na vyhlsenie konkurzu. Vznik potencilne riziko, e djde k zablokovaniu konkurznch sdov tak, ako to bolo po roku 1998 na pvodnch konkurznch (krajskch) sdoch. 21) Pozri napr. Uhlenbruck, W.: Rozpor emeckho insolvennho prva: zachovat podnik i likvidovat?.Linde Praha, a.s.-Prvnick a ekonomick nakladatelstv a knhkupectv, 2002, s. 281. 22) Poda poznatkov z praxe veritelia tak postupuj myselne potom, o zistili uveden nedostatok prvnej pravy.
- 98 -
Dodriavanie prv obvinenho v trestnom konan pri rozhodovan o vzbe doc. JUDr. Jozef ent, PhD.
rieite projektu Justinej akadmie a APVV Generlna prokuratra Slovenskej republiky Prvnick fakulta Univerzity Komenskho v Bratislave
V vode by som rd zvraznil, e zaistenie osb je aktulnou otzkou, najm v trestnom prve. Medzi zaisovacmi konmi predstavuje vzba najzvanej zsah do zkladnch prv a slobd obvinenho. Citlivos otzky pozbavenia osobnej slobody obvinenho, pre ktorho v trestnom konan plat princp prezumpcie neviny, si vyaduje vemi preczne skmanie existencie verejnho zujmu, odvodujceho vnimku z pravidla repektovania osobnej slobody. Ak takto dvody pomin, je spravidla potrebn prija adekvtne opatrenia, na podklade ktorch pozbavenie osobnej slobody obvinenho alej nepokrauje. Vzhadom na zameranie projektu, v rmci ktorho sa kon tto medzinrodn konferencia, mienim venova pozornos dodriavaniu niektorch procesnch prv obvinenej osoby, voi ktorej sa vedie trestn sthanie vo vzbe, a to zo strany prslunch slovenskch orgnov. vod Zkladnm medzinrodnm dokumentom, vzahujcim sa na postup slovenskch orgnov rozhodujcich o vzbe, je Dohovor o ochrane udskch prv a zkladnch slobd (alej len ,,dohovor). S poukazom, najm na lnky 1 ods. 2, 7 ods. 5 a 154c stavy Slovenskej republiky (alej len ,,stava), mono zvrazni, e dohovor je sasou prvneho poriadku Slovenskej republiky a m prednos pred zkonom, ak zabezpeuje v rozsah stavnch prv a slobd. V zmysle judikatry stavnho sdu Slovenskej republiky (alej len ,,stavn sd) k lnku 154c stavy predstavuje dohovor a svisiaca judikatra pre vntrottne orgny aplikcie prva zvzn smernice na vklad a uplatovanie zkonnej pravy zkladnch prv a slobd zakotvench v druhej hlave stavy, priom navye tm normuj rmec, ktor tieto orgny v konkrtnom prpade nemu prekroi. Pokia ide o intitt vzby, najdleitej je lnok 5 upravujci prvo na slobodu a osobn bezpenos.1) Vo vzahu k tomuto prvu musia prslun slovensk orgny aplikova aj lnok 9 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach.
- 99 -
Z hadiska stavy mono zvrazni tie lnok 152 ods. 4, poda ktorho ,,vklad a uplatovanie stavnch zkonov, zkonov a ostatnch veobecne zvznch prvnych predpisov mus by v slade s touto stavou. V zmysle ustlenej rozhodovacej innosti stavnho sdu zkladn prva a slobody (poda stavy) je potrebn vyklada a uplatova v zmysle a duchu medzinrodnch zmlv o udskch prvach a zkladnch slobodch (PL. S 5/93, PL. S 15/98), priom do rmca stavnch zruk prva na osobn slobodu treba zahrn aj zruky poskytovan l. 5 dohovoru tak, ako ich vyklad a uplatuje Eurpsky sd pre udsk prva vo svojej judikatre (III. S 7/00, II. S 55/98). V svislosti so zameranm tohto vystpenia mono poukza tie na lnok 17 ods. 2 a 5 stavy, ktor upravuj prvo na osobn slobodu. Poda lnku 17 ods. 2 stavy ,,nikoho nemono stha alebo pozbavi slobody inak, ako z dvodov a spsobom, ktor ustanov zkon. V svislosti s intittom vzby mono zvrazni znenie lnku 17 ods. 5 stavy, v zmysle ktorho ,,do vzby mono vzia iba z dvodov a na as ustanoven zkonom a na zklade rozhodnutia sdu. Sasne treba uvies, e stava sama neustanovuje ani dvody vzby, ani as, na ktor mono vzia obvinenho do vzby, ale odkazuje v tomto smere na zkonn pravu. Prslun zkonn prava, obsiahnut predovetkm v Trestnom poriadku, je tak integrlnou sasou stavnho rmca zaruenej osobnej slobody. Jej nerepektovanie je zrove nerepektovanm stavy, a tm aj poruenm ou zaruenho prva na osobn slobodu.2) 1. Trestn poriadok Trestn poriadok, ktorm sa vykonva lnok 17 stavy, zabezpeuje ochranu osobnej slobody obvinenho, ale aj inch osb zastnench na trestnom konan, procesne uruje podmienky na zsahy do ich prv a slobd, predovetkm lehotami na rozhodnutie o vzbe a na jej trvanie. alej ustanovuje aj spsob a podmienky, za ktorch mu orgny inn v trestnom konan a sd do takchto slobd zasahova, pretoe ide o postup, ktor sa me vykona iba v nevyhnutnom prpade. V svislosti s rozhodnutm o vzbe obvinenho je podstatn ustanovenie 72 ods. 1 psm. a) a f) Trestnho poriadku, v ktorom s uveden jednotliv rozhodnutia o vzbe. Tu treba zdrazni, e zkonom . 5/2009 Z.z., ktorm sa men a dopa zkon . 301/2005 Z. z. Trestn poriadok v znen neskorch predpisov (alej len ,,zkon . 5/2009 Z. z.), sa prehbila garancia prv obvinenho tak, e sa ustanovil obligatrny vsluch obvinenho pred rozhodnutm o vzbe ( 72 ods. 3). Touto pravou postupu rozhodovania sdu sa do Trestnho poriadku premietla zsada rovnosti strn, upraven v lnku 47 ods. 3 stavy. Mono zvrazni, e pri tejto
- 100 -
legislatvnej zmene sa vychdzalo najm z rozhodovacej innosti stavnho sdu, ktor vo viacerch nlezoch (napr. III. S 108/06) skontatoval, e osobn prtomnos dotknutej osoby je sama osebe zrukou spravodlivho procesu a zrove aj zrukou elimincie monho poruenia zkladnch prv a slobd. V nleze III. S 108/06 stavn sd uviedol, e poiadavka prva na preskmanie zkonnosti vzby a rozhodnutie o nej s obsiahnut v lnku 17 ods. 5 stavy, ako aj v l. 5 ods. 4 dohovoru (vzahuje sa aj na konanie o preden vzby) a s definovan v niekokoronej judikatre Eurpskeho sdu pre udsk prva, ktorou sa pri svojej rozhodovacej innosti riadi aj stavn sd. alou zsadou je, e takto konanie mus by kontradiktrne, mus zarui rovnos zbran, priom ak pozbavenie osobnej slobody spad pod lnok 5 ods. 1 psm. c) dohovoru (teda aj vzba), vyaduje sa vypoutie dotknutej osoby (pozri napr. rozsudok Reinprecht v. Raksko z 15. novembra 2005, ktor odkazuje na predchdzajce rozsudky vo veciach Nikola v. Bulharsko z 25. marca 1999, Assenov a al v. Bulharsko z 28. oktbra 1998, Kampanis v. Grcko z 13. jla 1995, Sanchez Reisse v. vajiarsko z 21. oktbra 1986 a Schiesser v. vajiarsko zo 4. decembra 1979). Zrove stavn sd zdraznil, e Eurpsky sd pre udsk prva v rozsudku Sanchez Reisse v. vajiarsko z 21. oktbra 1986 vyslovil nzor, e monos osoby pozbavenej osobnej slobody ,,osobne sa vyjadri je jednou zo zkladnch procesnch zruk spravodlivho procesu. Pokia ide o osobu, ktorej osobn sloboda bola obmedzen v slade s lnkom 5 ods. 1 psm. c) dohovoru, Eurpsky sd pre udsk prva sa prikla k nutnosti a nevyhnutnosti vsluchu dotknutej osoby pred sdom, ako aj k zsade kontradiktrnosti konania a rovnosti zbran (rozsudok vo veci Nikola v. Bulharsko z 25. marca 1999, rozsudok vo veci Kampanis v. Grcko z 13. jla 1995). V alej asti zameriam svoju pozornos na niektor vybran rozhodnutia o vzbe vo vzahu ku garancim prv osoby obvinenho. 2. Rozhodnutie o vzat alebo nevzat obvinenho do vzby Z lnku 17 ods. 5 stavy vyplva, e do vzby mono vzia iba z dvodov a na as ustanoven zkonom (...). stava sama teda neustanovuje ani dvody vzby, ani as, na ktor mono vzia do vzby, ale odkazuje v tomto smere na zkonn pravu. Prslun zkonn prava obsiahnut predovetkm v Trestnom poriadku je tak sasou integrlneho rmca zaruenej osobnej slobody. Jej nerepektovanie je zrove nerepektovanm stavy, a tm i poruenm ou zaruenho prva na osobn slobodu (II. S 55/98). Vzhadom na to, e ,,osobn sloboda je stavne garantovanm princpom a ,,pozbavenie slobody vzba je vnimkou
- 101 -
z neho, mus sd pri rozhodovan vdy vyrovnane bra do vahy existenciu zkonom stanovench dvodov a asu vzby v konkrtnom prpade tak, aby zodpovedali vzahu medzi princpom a vnimkou (I. S 165/02). Zrove treba upozorni na to, e poda nzoru stavnho sdu, vyjadrenho v nleze II. S 315/06, poiadavka zkonnosti vzby poda vntrottneho zkona (,,lawfulness), na ktor odkazuje l. 5 ods. 1 dohovoru (pozri pojmy ,,v slade s konanm ustanovenm zkonom a ,,zkonn), je poda Eurpskeho sdu pre udsk prva primrna. Pod zkonom ustanovenm spsobom pozbavenia osobnej slobody treba rozumie tak postup sdov, ktormi repektuj ustanovenia Trestnho poriadku (mutatis mutandis III. S 48/00). Pri rozhodovan o vzbe je potrebn repektova tie zsadu primeranosti a zdranlivosti, t.j., aby boli pouit len tak opatrenia, ktormi sa najefektvnejie dosiahne el trestnho konania a zrove nebud neprimerane zasahova do zkladnch prv a slobd osoby, voi ktorej s uplatovan, a bud v medziach danch povahou prslunho obmedzenia. Tto skutonos je nesporne zdraznen aj tm, e zsada zdranlivosti je upraven medzi zkladnmi zsadami trestnho konania ( 2 ods. 2 Trestnho poriadku). V nadvznosti na uveden skutonosti mono zvrazni, e v Trestnom poriadku s upraven tzv. formlne a materilne podmienky rozhodovania o vzbe. Formlnou podmienkou je naprklad fakultatvnos rozhodovania o vzbe, alej podmienka, e do vzby mono vzia iba obvinen fyzick osobu, stanovenie leht na rozhodnutie, stanovenie podmienok podania nvrhu na predenie vzby, nahradenie vzby a pod. Osobitne dleit s materilne podmienky rozhodovania o vzbe. Zkladn materilne podmienky na vzatie obvinenho do vzby tvoria: a) skutkov okolnosti vzatia do vzby, a to i doteraz zisten skutonosti nasveduj (tomu), e skutok, pre ktor bolo zaat trestn sthanie, bol spchan, m znaky trestnho inu a i s zrejm dvody pre podozrenie, e tento skutok spchal obvinen; b) existencia niektorho z dvodov vzby, ak z konania obvinenho alebo z alch konkrtnych skutonost vyplva dvodn obava, ktor je podkladom tzv. tekovej vzby, kolznej vzby alebo preventvnej vzby.3) Oznaen materilne podmienky na rozhodnutie o vzbe musia by splnen sasne. Vzhadom na rozsah mjho prspevku a asov monosti mjho vystpenia, uveden podmienky nebudem bliie charakterizova.4) Povaujem za potrebn zvrazni, e tto prvna prava koreponduje s lnkom 5 ods. 1 psm. c) dohovoru, poda ktorho kad m prvo na slobodu a osobn bezpenos. Nikto nesmie by pozbaven slobody okrem nasledujcich prpadov, pokia sa tak stane v slade s konanm stanovenm zkonom, priom pod psm. c) oznaenho lnku je uveden ,,(...) zkonn
- 102 -
zatknutie alebo in pozbavenie osobnej slobody osoby na ely predvedenia pred prslun sdny orgn pre dvodn podozrenie zo spchania trestnho inu (...). Z uvedenho ustanovenia dohovoru mono vyplva, e toto ustanovenie sa ratione materiae vzahuje na rozhodnutie o pozbaven osobnej slobody, teda aj o vzat do vzby.5) Judikatra Eurpskeho sdu pre udsk prva potvrdzuje, e podozrenie mus by dvodn, pokia ide o to, i bol spchan urit konkrtny trestn in, ako aj to, i ho spchala konkrtna osoba. Z rozhodnut Eurpskeho sdu pre udsk prva vyplva aj to, e na pozbavenie osobnej slobody poda lnku 5 ods. 1 psm. c) dohovoru sta na zaiatku dvodn podozrenie zo spchania trestnho inu, ale krtko na to musia existova aj alie ,,vne a dostaton dvody vzby alebo in dvod stanoven vntrottnym prvom. Zrove z ustlenej judikatry Eurpskeho sdu pre udsk prva vyplva, e dvodn podozrenie zo spchania zvanch trestnch inov a hrozba prsnym trestom nemu samy o sebe odvodni dlh dobu trvania vzby.6) 3. Nahradenie vzby V prpade, ak je dan dvod vzby, m sudca pre prpravn konanie k dispozcii viacer monosti ponechania obvinenho na slobode alebo prepustenia z vzby na slobodu, a to zruku, sub, dohad alebo pean zruku. Poda Trestnho poriadku nemono vyui oznaen monosti nahradenia tzv. prvotnej vzby, ak bude dan dvod tzv. kolznej vzby /( 71 ods. 1 psm. b)/. Treba vak uvies, e napriek tejto prvnej prave stavn sd (I. S 100/2000, I. S 239/04, II. S 240/06) a obdobne aj najvy sd (R 57/2005) vo vzahu k tomuto dvodu vzby pripustili monos nahradenia vzby, priom sa poukazuje na lnok 5 ods. 3 druh veta dohovoru a lnok 17 ods. 1, 2 a 5 stavy. Na druhej strane zkonom . 5/2009 Z. z. sa upravila monos nahradenia tzv. kolznej vzby, v prpade tzv. optovnej vzby ( 71 ods. 2 psm. a) a c) alebo e) Trestnho poriadku).7) Zastvam nzor, e sasn prvna prava nahradenia vzby je nevyven a nie je v slade s uvedenou judikatrou. Pre plnos kontatujem, e v nvrhu zkona . 5/2009 Z. z. bola pvodne navrhnut prava, ktor korepondovala s oznaenou judikatrou vo vzahu k tzv. prvotnej vzbe ( 71 ods. 1 Trestnho poriadku), ale t Nrodn rada Slovenskej republiky pri schvaovan uvedenho zkona neakceptovala. Ako podstatn sa jav aj skutonos, e v prpade akceptovania niektorej z monost nahradenia vzby je sd oprvnen uloi splnenie primeranch povinnost a dodranie obmedzen, napr. zkaz vycestovania do zahraniia, povinnos odovzda leglne dran zbra, zkaz vzaova sa z obydlia a podobne. Ak obvinen nespln uloen povinnosti alebo poru
- 103 -
obmedzenia, me sd rozhodn o jeho vzat do vzby. Kontrolu plnenia uloench povinnost alebo obmedzen vykonva proban a median radnk. alej poda ustlenej sdnej praxe plat, e povinnos obvinenho plni uloen povinnosti alebo dodriava obmedzenia mus by vdy uveden vo vroku uznesenia, ktorm bolo rozhodnut o jeho prepusten z vzby na slobodu za pouitia prostriedkov nahradenia vzby poda 80 ods. 1 alebo 81 ods. 1 Trestnho poriadku.8) 4. iados o prepustenie z vzby na slobodu Veobecne mono uvies, e lnok 5 ods. 4 dohovoru zaruuje osobm pozbavenm slobody prvo iniciova konanie, v ktorom mu spochybni zkonnos pozbavenia slobody, a tm im dva prvo aj na to, aby po zaat takhoto konania sd (v podmienkach Slovenskej republiky aj prokurtor pozn. autora) urchlene rozhodli o otzke zkonnosti pozbavenia slobody a nariadili jeho ukonenie, ak sa uke ako nezkonn (Rehbock v. Slovinsko, rozhodnutie Eurpskeho sdu pre udsk prva z 28. novembra 2000, Vodeniarov v. Slovensk republika, rozhodnutie Eurpskeho sdu pre udsk prva z 21. decembra 2000, 33 36); alej im dva prvo neby vo vzbe dlhie ako po dobu nevyhnutn, resp. primeran dobu alebo by prepusten poas konania. V citovanom ustanoven dohovoru, ako aj v lnku 17 ods. 2 a 5 stavy, tkajcich sa prva na osobn slobodu, je obsiahnut aj prvo poda nvrh na konanie, v ktorom by prslun orgn (prokurtor alebo sd) neodkladne alebo urchlene rozhodol o zkonnosti vzby a nariadil prepustenie obvinenho z vzby, ak je nezkonn.9) Poda Trestnho poriadku m obvinen prvo kedykovek poiada o prepustenie z vzby. Poas prpravnho konania najskr o takejto iadosti rozhoduje prokurtor. V prpade, ak prokurtor takejto iadosti vyhovie, prepust obvinenho z vzby. Ak prokurtor takejto iadosti nevyhovie, predlo ju bez mekania sudcovi pre prpravn konanie, ktor je povinn o nej ihne rozhodn. Ak sudca pre prpravn konanie iadosti nevyhovie a zamietne ju, me ju obvinen opakova a po uplynut tridsiatich dn odo da, ke rozhodnutie o jeho predchdzajcej iadosti nadobudlo prvoplatnos. Sudca pre prpravn konanie rozhoduje v kratej lehote iba vtedy, ak obvinen v iadosti o prepustenie z vzby na slobodu uvedie in dvody ako v predchdzajcej iadosti. alej treba pripomen, e Trestn poriadok v ustanoven 79 ods. 3 priznva obvinenmu prvo kedykovek poiada o prepustenie z vzby na slobodu a zrove ustanovuje, e o o takej iadosti sa mus bez mekania rozhodn. Z uvedenho vyplva, e stavne akceptovaten poda 17 ods. 2 a 5 stavy a lnku 5 ods. 4 dohovoru je dranie takej osoby vo vzbe z dvodov a na as ustanoven zkonom, ako aj tak zaobchdzanie s ou,
- 104 -
ktor zodpoved zkonu, to znamen Trestnmu poriadku. Pri posudzovan rchlosti rozhodovania o iadosti obvinenho o prepustenie z vzby na slobodu je dleit judikatra stavnho sdu. Nleze III. S 126/05 stavn sd vyslovil nzor, e v ustanoveniach tkajcich sa prva na osobn slobodu je obsiahnut aj prvo poda nvrh na konanie, v ktorom by prokurtor alebo sd neodkladne alebo urchlene rozhodol o zkonnosti vzby a nariadil prepustenie obvinenho z vzby, ak je tto nezkonn. stavn sd v prpadoch, v ktorch sa zaoberal iadosou o prepustenie z vzby judikoval, e aj ke sa jednotliv lehoty z hadiska poiadaviek neodkladnosti alebo urchlenosti posudzuj poda vetkch okolnost prpadu, spravidla lehoty rtan na mesiace s prli dlh a nevyhovuj poiadavke rchlosti. V tejto svislosti stavn sd kontatoval, e poiadavke neodkladnosti rozhodovania o iadosti o prepustenie z vzby v zmysle l. 17 ods. 2 a 5 stavy nezodpoved lehota potan na mesiace, ale na tdne. Tejto poiadavke preto spravidla neme zodpoveda lehota konania presahujca na jednom stupni sdu dobu jednho mesiaca, a ani neinnos trvajca tdne.10) V svislosti s touto problematikou mono da do pozornosti nzor stavnho sdu, ktor v nleze III. S 7/00 uviedol, e ak sa o zkonnosti vzby rozhoduje na viacerch stupoch, berie sa do vahy celkov dka konania, to znamen od podania nvrhu a do prvoplatnho rozhodnutia o om. Poda nlezu I. S 223/04 lehota sa kon a konenm rozhodnutm sdu, ale posudzuje sa globlne.11) 5. Rozhodnutie o alom trvan vzby Z hadiska alieho trvania vzby mono zvrazni, e z ustlenej judikatry Eurpskeho sdu pre udsk prva a stavnho sdu vyplva, e dvodn podozrenie z trestnho inu, hoci je conditio sine qua non pre vzbu, samo o osebe me by len doasnm vzobnm dvodom (skr v poiatonch tdich konania). Pokia m vzba trva aj naalej, mus k jej zkladnmu predpokladu pristpi aj al vznamn a dostaton dvod, resp. dvody ustanoven vntrottnym zkonom, priom kompetentn orgny musia vo vzobnej agende postupova s osobitnou starostlivosou.12) V svislosti s trvanm vzby sa diskutuje aj o otzke jej maximlnej dky. Niektor autori v tejto svislosti uvdzaj, e dka vzby nesmie by neprimeran a posudzuje sa nezvisle na dke lehoty poda lnku 6 ods. 1 dohovoru. Pri posudzovan primeranosti dvodov trvania vzby Eurpsky sd pre udsk prva skma, i verejn zujem dra osobu vo vzbe prevauje nad jej prvom na slobodu. Dvodnos alieho trvania vzby je sasou lnku 5 ods. 3 dohovoru.13) Pripomnam, e poda lnku 17 ods.
- 105 -
2 stavy nikoho nemono stha alebo pozbavi slobody inak, ako z dvodov a spsobom, ktor ustanoven zkon. Tento lnok stavy obsahuje pri vzbe tak prva, akmi s naprklad prvo by vo vzbe len zo zkonnho dvodu a na zklade rozhodnutia sudcu alebo sdu; prvo poda nvrh na konanie, v ktorom by sd neodkladne alebo urchlene rozhodol o zkonnosti vzby a nariadil prepustenie, ak je tto nezkonn; prvo neby vo vzbe dlhie ako nevyhnutn, resp. primeran dobu alebo by prepusten poas konania, priom prepustenie me by v zkonom urench prpadoch podmienen zrukou. Poiadavka, aby vzhadom na vetky okolnosti prpadu trvanie vzby neprekroilo nevyhnutn dobu trvania vzby, uklad povinnos preskma doteraj postup orgnov innch v trestnom konan a sdu. Prvo na osobn slobodu zaruen stavou me by toti poruen aj tm, e orgny inn v trestnom konan a sd nepostupuj v trestnom konan v ase, ke je obvinen vo vzbe, s osobitnou starostlivosou a urchlenm.14) Pri rieen tohto problmu je potrebn vychdza aj z dikcie lnku 17 odsek 5 stavy, poda ktorho do vzby mono vzia iba z dvodov a na as ustanoven zkonom a na zklade rozhodnutia sdu. Dka prpustnho trvania vzby v trestnom konan sa v Trestnom poriadku odvja od typovej zvanosti trestnho inu, pre ktor je obvinen sthan. Zakotvenie dky prpustnosti trvania vzby naznaenm spsobom povaujem za vhodn preto, lebo typov zvanos trestnho inu v zsade koreponduje aj so skutkovou zloitosou uritej veci a s asom potrebnm na jej objasnenie. S tm svis aj logick poiadavka, aby ujma, ktor je obvinenmu v podobe vzby spsoben, neprevyovala vmeru trestu odatia slobody, ktorm je obvinen ohrozen v prpade preukzania viny. Realizcia uvedenho princpu by mala prispieva k aliemu zrchleniu prejednvania vzobnch trestnch vec. Poda Trestnho poriadku plat, e vzba v prpravnom konan a v konan pred sdom me trva len nevyhnutn as. Celkov doba trvania vzby v prpravnom konan spolu s vzbou v konan pred sdom nesmie presiahnu: a) dvans mesiacov, ak je veden trestn sthanie pre prein, b) tridsaes mesiacov, ak je veden trestn sthanie pre zloin, c) tyridsaosem mesiacov, ak je veden trestn sthanie pre obzvl zvan zloin. Zkonom . 97/2009 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 301/2005 Z. z. v znen neskorch predpisov, sa upravila monos v prpade, ak sa vedie trestn sthanie pre obzvl zvan zloin, za ktor mono uloi trest odatia slobody na 25 rokov alebo trest odatia slobody na doivotie, ak trestn sthanie nebolo mon pre obanos veci alebo z inch zvanch dvodov skoni do uplynutia celkovej lehoty vzby
- 106 -
a prepustenm obvinenho na slobodu hroz, e bude zmaren alebo podstatne saen dosiahnutie elu trestnho konania, a to s cieom, aby sd bol oprvnen rozhodn o preden celkovej lehoty vzby v trestnom konan na nevyhnutn dobu, a to aj opakovane. Celkov lehota vzby spolu s jej predenm, poda predchdzajcej vety, vak nesmie presiahnu esdesiat mesiacov.15) Z hadiska garancie prv obvinenho vo vzbe je podstatn aj ustanovenie 76 ods. 9 Trestnho poriadku, ktor riei prpad zmeny prvnej kvalifikcie skutku, a to tak, e ak celkov lehota trvania vzby u pvodnho trestnho inu presiahla zkonn lehotu, mus by obvinen do 24 hodn od upozornenia na zmenu prvnej kvalifikcie prepusten z vzby na slobodu, aj ke trv niektor z dvodov vzby. 6. Rozhodnutie o zmene dvodov vzby Vznamnou skutonosou v prpravnom konan je tie povinnos policajta, prokurtora, sudcu pre prpravn konanie a sdu skma, i v kadej etape trestnho sthania dvody vzby trvaj alebo i sa zmenili ( 79 ods. 2 Trestnho poriadku). Obvinen mus by prepusten z vzby vtedy, ak pominie dvod vzby alebo dvod na jej alie trvanie, alebo uplyn lehoty uveden v novej prvnej prave. Trestn poriadok uklad sudcovi pre prpravn konanie povinnos skma uveden skutonosti pri rozhodovan o nvrhu prokurtora na predenie lehoty vzby, zmene dvodov vzby alebo pri rozhodovan o iadosti obvinenho o prepustenie z vzby. 7. Rozhodnutie o preden vzby V Trestnom poriadku sa upravuje aj monos predenia lehoty vzby obvinenho v prpravnom konan, ak tto lehota by mala presiahnu sedem mesiacov. V takomto prpade, ak prokurtor takto osobu neprepust na slobodu, pod nvrh na predenie lehoty vzby, obalobu alebo nvrh na schvlenie dohody o vine a treste. Nvrh na predenie trvania vzby mus prokurtor dorui sdu spolu so spisom najneskr dvadsa pracovnch dn (zkonn lehota) pred uplynutm sedemmesanej lehoty trvania vzby. O takomto nvrhu prokurtora mus sudca pre prpravn konanie neodkladne rozhodn tak, aby v prpade podania sanosti proti rozhodnutiu mohol by spis predloen nadriadenmu sdu najneskr p dn pred uplynutm lehoty vzby. Lehota p pracovnch dn je poriadkovou lehotou. Jej prpadn nedodranie (napr. predloenie spisu tyri dni pred uplynutm lehoty) nem za nsledok povinnos predsedu sentu nadriadenho sdu prepusti
- 107 -
obvinenho z vzby na slobodu. Napriek tejto skutonosti treba predloi spis nadriadenmu sdu v tejto lehote tak, aby mal monos vec preskma a rozhodn. Nadriaden sd mus v takomto prpade rozhodn do uplynutia lehoty, ktor sa m predi. Pokia sd v takejto lehote nerozhodne, obvinen mus by z vzby prepusten. Podobn postup sa uplatn aj v prpade optovnho podania nvrhu na predenie vzby. Predi lehotu vzby mono najviac o sedem mesiacov. Preden lehota vzby v prpravnom konan neme presiahnu lehotu uveden v 76 ods. 7 Trestnho poriadku. Podstatnou podmienkou predenia vzby je okrem striktnho dodrania leht to, e nebolo mon pre obanos veci alebo z inch zvanch dvodov trestn sthanie v tejto lehote skoni a prepustenm obvinenho na slobodu hroz, e bude zmaren alebo podstatne saen dosiahnutie elu trestnho konania. Obanos veci spova v zloitosti a komplikovanosti, a tm aj asovej nronosti potrebnej na zistenie skutkovho stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Inmi zvanejmi dvodmi s tak, pre ktor nebolo mon vec skoni v primeranej lehote a nespsobili ich orgny inn v trestnom konan alebo sd. Takmto dvodom me by napr. dlhia choroba sudcu alebo lena sentu, resp. orgnu innho v trestnom konan, predlovanie konania spsoben myselnm pokodzovanm vlastnho zdravia obvinenho, jeho opakovan nespen nmietky zaujatosti radnch osb, neodvodnen vmeny obhajcov a pod. Obanosou veci a inmi zvanejmi dvodmi nie je mon rozumie samotn prvnu kvalifikciu konania obvinenho (iura novit curia), prpadne neinnos sdu alebo orgnu innho v trestnom konan, a to ani vtedy, ak s preaen vekm potom alch prpadov. alej mono zvrazni judikatru najvyieho sdu, z ktorej vyplva, e samotn existencia len obanosti veci alebo inch zvanch dvodov, ako aj skutonos, e prepustenm obvinenho z vzby na slobodu hroz, e bude zmaren alebo podstatne saen dosiahnutie elu trestnho konania, na predenie lehoty trvania vzby nesta. Vyplva to z 79 ods. 1 prv veta Trestnho poriadku, poda ktorej ,,ak pominie dvod vzby, mus by obvinen ihne prepusten na slobodu.16) Zrove mono povaova za dleit to, e zkonom . 5/2009 Z. z. sa upravil postup v prpade, ak prokurtor pod obalobu alebo nvrh na schvlenie dohody o vine a treste vo vzahu k obvinenmu, ktor je vo vzbe v prpravnom konan. Sd rozhoduje o vzbe (ponechan obvinenho vo vzbe) v prpade podania obaloby alebo nvrhu na schvlenie dohody o vine a treste pred uplynutm lehoty, ktor by bola lehotou vzby v prpravnom konan (zkladn lehota vzby alebo lehota, na ktor bola tto vzba preden), obdobnm spsobom ako v prpade podania nvrhu na predenia lehoty vzby.
- 108 -
Tto prava je v slade s judikatrou stavnho sdu, v ktorej s poukzanm na ustanovenie lnku 17 ods. 5 stavy a lnku 5 ods. 1 dohovoru tento sd kontatoval, e samo podanie obaloby nie je dostatonm dvodom na alie trvanie vzby bez toho, aby sa o jej alom trvan rozhodlo konajcim sdom pred uplynutm lehoty, na ktor bola vzba v prpravnom konan naposledy preden (pozri napr. I. S 6/02, I. S 204/05, III. S 147/06 a II. S 129/08). Taktie mono doplni, e sama skutonos, e vec bola postpen sdu, poda nzoru stavnho sdu vyjadrenho v nleze I. S 115/07, nie je postaujca na splnenie kritria ,,zkonnosti vzby v zmysle lnku 5 ods. 1 dohovoru a neme bez prslunho sdneho rozhodnutia odvodni alie trvanie vzby (Stasaitis v. Litva z 21. marca 2002, 59 a 61). elom tohto mjho vystpenia bolo poukza na niektor zkladn garancie prv osoby dranej vo vzbe, voi ktorej sa vedie trestn sthanie. Sasne by som privtal, keby tento lnok prispel k odbornej diskusii o problematike dodriavania tchto prv prslunmi slovenskmi orgnmi (najm sdmi) rozhodujcimi o vzbe. Literatra a citcie
K vkladu dohovoru pozri najm Repk, B.: Evropsk mluva o lidskch prvech a trestn prvo, Orac, 2002, Pirokov, M.: Komentr k vybranm lnkom Dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch slobd, Euroiuris, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-969554-5-9. 2) V podrobnostiach pozri Drgonec, J. stava Slovenskej republiky, komentr 2. vydanie, Heurka, 2007. Pozri aj I. S 55/98, 2 ods. 1 Trestnho poriadku, Magvaiov, A. - ent, J.: Niektor problmy pri obmedzovan osobnej slobody z hadiska trestnho prva procesnho, Justin revue 2001, .5, s. 572. 3) Pozri 71 ods. 1 Trestnho poriadku. Pozri aj Minrik, . a kol.: Trestn poriadok strun komentr, Iura Edition, s. 238 a nasl., ISBN 80-8078-077-3. 4) ent, J.: Pozbavenie osobnej slobody stavn a zkonn limity, Zbornk materilov z medzinrodnho vedeckho seminra konanho v rmci projektu VEGA . 1/0011/0 v Trnave 20.11.2008, s. 51-62. 5) Primerane pozri I. S 212/06. 6) Pozri Svk, J: Ochrana udskch prv (z pohadu judikatry a doktrny trasburskch orgnov ochrany prva), Poradca podnikatea, spol. s r. o., 2003, s. 228. 7) 80 ods. 2 a 81 ods. 1 Trestnho poriadku. 8) Primerane pozri I. S 224/03, s. 9. 9) Primerane pozri I. S 18/03, I. S 224/03 a III. S 84/06. Pozri aj III. S 7/00 a III. S 126/05. 10) Pozri I. S 18/03 a III. S 255/03. 11) Obdobne pozri Letellie v. Franczsko rozsudok z 26. jna 1991 a Navarra v. Franczsko, rozsudok z 23. novembra 1993).
1)
- 109 -
Pozri napr. III. S 79/02, III. S 199/05 a III. S 295/05. Pozri Repk, B.: Niektor otzky sdnej kontroly vzby z hadiska lnku 5 odseku 3 a 4 eurpskeho Dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch slobd, In: Justin revue 1993, . 11; uznesenie stavnho sdu zo da 28. jna 2003, sp. zn. I. S 212/06 s.9. 14) Pozri primerane II. S 55/98 a III. S 7/00 a uznesenie najvyieho sdu zo da 23. marca 2006, sp. zn. 4 Ntv 7/2006. 15) 76a Trestnho poriadku. 16) Primerane pozri R 24/1999, R 3/2003 a R 40/2003 Zb. rozh. tr.
13)
12)
- 110 -
Rozsah revzneho princpu v odvolacom konan JUDr. Ondrej Sama

rieite projektu Justinej akadmie a APVV Krajsk sd Trenn
Vymoitenos prva v oblasti trestnho prva m pre kvalitn a bezpen ivot obana - udskho jedinca a spolonosti ako takej mimoriadny vznam. Prve v oblasti trestnho prva dochdza k naruovaniu vzahov tm najzvanejm spsobom trestnm inom. Najm zkladn prva a slobody, ako s prvo na ivot a zdravie, nedotknutenos osoby a skromia, udsk dstojnos, vlastni majetok, sloboda pohybu a pobytu, sloboda myslenia, s trestnmi inmi astokrt tak poapvan, e prakticky dochdza k ich negcii v tom najirom slova zmysle. Ve ako in mono hodnoti vradu, znsilnenie, nos i krde. Znienie ivota, ponenie dstojnosti eny i odatie osobnej slobody, i veci s nenapraviten nsledky, ktor utrpia obete takchto trestnch inov, vrtane morlnych kd, ktor utrp aj irie okolie priamych obet takchto trestnch inov. Mus nastpi trestn prvo, a to aj so svojimi represvnymi prostriedkami, priom urchlen, spravodliv rozhodnutie konkrtneho prpadu m sasne psobi preventvne aj do budcna. lohou trestnho prva vo vzahu k pokodenm m by najm nprava naruench vzahov, resp. odkodnenie obet, ak odkodnenie je vbec mon. loha orgnov innch v trestnom konan a sdov pri aplikcii noriem trestnho prva je pritom znane zloit, pretoe najm prva obvinenho a ich dsledn dodriavanie me vies k odptavaniu pozornosti od prv pokodench, priom tieto s niekedy vo vzjomnej konkurencii. Napr. pokoden okrem prva poda trestn oznmenie u m obmedzen monosti vo vzahu k odsudzujcemu rozhodnutiu sdu, ktor je nevyhnutnm predpokladom pre priznanie nroku na nhradu kody v trestnom konan adhzne konanie. Iste mi dte za pravdu, e vymoitenos prva zko svis s lehotami, v ktorch sa tak deje. Pritom zmeny, ktor nastali v naej spolonosti po roku 1989, priniesli pre nau slovensk justciu nebval nrast potu prejednvanch vec, trestnoprvne veci nevynmajc. Nrast kriminality sa potom odzrkadlil aj v dke konania pred sdom. Pritom, pod pojmom nrast, nemm na mysli len kvantitatvnu strnku, ale aj kvalitatvnu strnku organizovan zloin s njomnmi vradami a vpalnctvom,
- 111 -
sotisfikovan podvody, vrtane tokov na ttnu kasu cez daov podvody i tunelovanie. Aj ke je trestn konanie popretkvan rznymi menej i viac zvanmi lehotami, najm vo vzahu k prvam obvinenho, nedocenili sme pri koncipovan novho Trestnho poriadku fakt, e obvinen maj spravidla zujem odaova konen verdikt vo svojej veci, s ktorm je spojen sankcia. ia, dnes predi trestn konanie nie o tdne, ale o mesiace, i roky, je mon aj vaka tm ustanoveniam Trestnho poriadku, ktor prli pia na tch prvach obvinenho, ktor svisia najm s jeho asou na sdnych pojednvaniach, vrtane tam danch leht. Bohuia, musm kontatova, e astokrt si za tm elom ber obhajcov, z ktorch niektor sa na takto predlovanie trestnho konania aj prepoiiavaj. Obvinen maj prvo na spravodliv proces, jeho imanentnou sasou je vak primeran lehota na prejednvanie sdom, na om u obvinen tak zujem nemaj. Ak sa potom sudca sna rozhodova v primeranej lehote, veakrt je napdan zo strany obvinench z toho, e ich ukracuje na prvach, ke im naprklad neumon meni viackrt po sebe obhajcov alebo rozhodne o ich dostatone neospravedlnenej neprtomnosti. Jednou z hlavnch loh slovenskho trestnho procesu bude prehodnoti vetky tie zkonn ustanovenia, ktor mu by zneuvan v snahe predlova trestn konanie. Rekodifikcia trestnho prva v oblasti trestnho procesu vak u priniesla dve vznamn zmeny, ktorch cieom bolo aj urchlen konanie pred sdom. Mm na mysli posilnenie a rozrenie odklonov, vrtane dohody o vine a treste. A druh vznamn zmenu ja osobne vidm v zmench, ktor sa dotkli opravnch prostriedkov (ako riadnych, tak aj mimoriadnych). Kontradiktrnos konania pred sdom sa premietla aj do odvolacieho konania tak, e sa posilnila nvrhov podstata takhoto konania pred sdom druhho stupa oproti konaniu pred sdom prvho stupa. Mm na mysli najm rozsah prieskumnej povinnosti sdu druhho stupa t.j. rozsah revzneho princpu. Predovetkm tento u nie je tak iroko uren priamo zkonom, ako tomu bolo do 31. decembra 2005, ale je primrne urovan samotnm obsahom opravnho prostriedku. V minulosti stailo, aby oprvnen osoba prejavila vu odvola sa a o vetko sa postaral sd druhho stupa, ktor mal prakticky veobecn prieskumn povinnos ku vetkm vrokom tkajcim sa odvolatea, teda nielen k vrokom, ktor odvolate napadol, ale aj k tm, ktor mohol napadn. Rovnako to bolo s namietanmi chybami rozsudku, ktor odvolate ani nemusel uvies a sd druhho stupa musel na ne prihliada bez ohadu na to, i boli v odvolan vytkan alebo nie.
- 112 -
Od 1. janura 2006 je vak situcia podstatne zmenen. Opravn konanie, vrtane mimoriadnych opravnch prostriedkov, prelo dos podstatnmi zmenami. Tieto zmeny plne repektuj prvo strn v trestnom konan poda opravn prostriedok, priom toto prvo je chpan nielen ako prvo poda a disponova s opravnm prostriedkom, ale tie urova hranice, v ktorch sa me odvolac sd pri preskmavan napadnutho rozhodnutia pohybova, ako o tom budem neskr hovori. Z hadiska zkladnho prva poda opravn prostriedok, poskytuje n Trestn poriadok dokonca irie prva ne je to uveden v l. 2 Protokolu . 7 k Dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch slobd z roku 1984. Uveden lnok pripa vnimku vo vzahu k menej zvanm trestnm inom, zatia o u ns obvinen m prvo napadn odsudzujci rozsudok bezvnimone okrem odsudzujcemu rozsudku na zklade schvlenia dohody o vine a treste, ktor intitt vak zase tento Dohovor nepozn. Tento lnok sasne pripa odsdenie obalovanho odvolacm sdom na zklade odvolania proti oslobodzujcemu rozsudku. Takto postup n Trestn poriadok nepripa, ke v prpade zruenia oslobodzujceho rozsudku sdu prvho stupa mus druhostupov sd vdy vec vrti sdu prvho stupa. Stlo by za vahu zakotvi legislatvnu monos, aby odvolac sd mohol sm obalovanho uzna vinnm, ak nesprvny dvod oslobodenia sdom prvho stupa spoval v nesprvnom prvnom posden alovanho skutku. Dovolm si poveda, e z hadiska urchlenia trestnho sthania pred sdom, by sme zskali a niekoko mesiacov. Nov Trestn poriadok vzname urchlil odvolacie konanie u tm, e lehota na odvolanie nezana plyn a odo da doruenia rozsudku, o pri kvantitatvnej zaaenosti sudcov bvalo aj jeden mesiac od vyhlsenia rozsudku. Poda novho Trestnho poriadku sa sce predila lehota na podanie odvolania z 8 dn na 15 dn. Lehota 15 dn vak plynie u od oznmenia rozsudku, t.j. od jeho vyhlsenia na hlavnom pojednvan, ak strana bola prtomn pri jeho vyhlsen. Ako som u uviedol, ete podstatnejie zmeny sa dotkli rozsahu revzneho princpu, a to ako z hadiska kvantitatvneho, tak aj kvalitatvneho. Pod pojmom kvantita tu mm na mysli to, e odvolac sd v zsade preskmava len tie konkrtne vroky rozsudku, ktor boli odvolanm napadnut mm na mysli vroky o vine, treste, ochrannom opatren, nhrade kody. Poda Trestnho poriadku, ak je odvolanie zahlasovan u priamo do zpisnice o hlavnom pojednvan, mus odvolate uvies, proti ktormu vroku odvolanie smeruje. Zastvam dokonca nzor, e ak odvolate napadne takto len vrok o treste a po uplynut 15-dovej lehoty v psomnom odvodnen napadne aj vrok o vine, je mon v tejto asti zamietnu odvolanie ako oneskoren.
- 113 -
Kvalitatvnu obsahov strnku revzneho princpu vyjadruje ustanovenie 317 ods. 1 novho Trestnho poriadku (alej len ,,Tr. por.). Pre prehadnos si ho dovolm odcitova: Ak nezamietne odvolac sd odvolanie poda 316 ods. 1 (oneskoren odvolanie, neoprvnenou osobou) alebo nezru rozsudok poda 316 ods. 3 (poruen zkladn procesn podmienky sd v nezkonnom zloen, povinn obhajoba), preskma zkonnos a odvodnenos napadnutch vrokov rozsudku, proti ktorm odvolate podal odvolanie, ako aj sprvnos postupu konania, ktor im predchdzalo. Na chyby, ktor odvolanm vytkan neboli, prihliadne len vtedy, ak by odvodovali podanie dovolania poda 371 ods. 1. Z obsahu uvedenho ustanovenia vyplva, e odvolac sd pri prieskumnej povinnosti m tak tri zkladn povinnosti, ale sasne aj hranice rozsahu svojho preskmavania: 1. Preskmava procesn sprvnos postupu konania len z pohadu vytkanch chb odvolateom. 2. Preskmava zkonnos a odvodnenos napadnutch vrokov rozsudku len z pohadu vytkanch chb odvolateom. Pre tento zver sved aj ustanovenie 311 Tr. por., ktor uruje obsah odvolania, poda ktorho v odvolan okrem napadnutch vrokov mus by uveden, ak chyby sa vytkaj rozsudku alebo konaniu, ktor mu predchdzalo. Dokonca, v tomto ustanoven je zakotven vslovn monos sankciova poriadkovou pokutou obhajcu, splnomocnencov, ale aj prokurtora, ak nevyhovie vzve predsedu sentu, aby bolo vo vyie naznaenom smere doplnen odvolanie. Sankcionovanm vak nemono vynucova splnenie tejto povinnosti samotnm obvinenm. V svislosti s tm, o som uviedol, si musme odpoveda na otzku, e o bude preskmava odvolac sd, ak sa vytkan chyby nedozvie. Poda mjho nzoru na toto dva odpove druh veta citovanho ustanovenia 317 ods. 1 Tr. por. Na chyby, ktor neboli odvolanm vytkan prihliadne len vtedy, ak by odvodovali podanie dovolania. Tu sa teda dostvame k tretej povinnosti, vymedzujcej hranice prieskumnej povinnosti odvolacieho sdu. 3. Vdy preskmava sprvnos postupu konania, ako aj zkonnos a odvodnenos napadnutch vrokov rozsudku z pohadu dovolacch dvodov, aj ke v odvolan takto chyby vytkan vbec neboli (napr. nezkonn sd, nezkonn dkazy, trest mimo trestnej sadzby). Dleit vak je, e sem nepatr zisovanie sprvnosti a plnosti skutku ani neprimeranos trestu. Ak teda v podanom odvolan iadne chyby vytkan nie s, odvolac sd sa obmedz z radnej moci len na zistenie, i rozsudok alebo konanie, ktor mu predchdzalo, netrp takmi chybami, ktor by odvodovali podanie dovolania.
- 114 -
V svislosti s tmto zverom vyvstva ete z hadiska logickho vkladu ustanovenia 317 ods. 1 Tr. por. otzka, i tieto dovolacie dvody preskmava odvolac sd vo vzahu ku vetkm vrokom napadnutho rozsudku alebo len k napadnutm vrokom. Sm som vo svojej aplikovanej praxi po roku 2005 prehodnotil svoj nzor, e dovolacie dvody preskmava odvolac sd aj vo vzahu k nenapadnutm vrokom teda vo vzahu ku vetkm vrokom rozsudku. Vychdzam z toho, e pri vine dvodov dovolania nie je mon rozli sprvnos, ktorho vroku je nm chrnen. Vo vzahu k odvolaniu obalovanho a prokurtora tu problm nevidm. In situcia vak zrejme bude v prpade, ak sa odvol len pokoden proti vroku o nhrade kody, resp. zastnen osoba proti ochrannmu opatreniu zhabaniu veci. V tomto prpade nevidm dvod, pre ktor by mal odvolac sd preskmava in vroky, a to hoci len z dovolacch dvodov. V opanom prpade by sme pripustili napr. zruenie vroku o vine a treste len z podnetu odvolania pokodenho, ak napr. pri preskmavan vroku o nhrade kody a konania, ktor mu predchdzalo, zistme, e rozhodoval samosudca, hoci mal rozhodova sent alebo e uloen trest je uloen pod zkonom stanoven trestn sadzbu. Na odvolacom sde, na ktorom psobm, nemme jednotn nzor pri urovan hranc revzneho princpu v tch prpadoch, kedy obalovan pod odvolanie proti odsudzujcemu rozsudku tak, e vytka len chybu v rozsudku v tom, e mal by spod obaloby osloboden a uloenmu trestu ni nevytka. Ak vyhovieme odvolaniu obalovanho, problm nie je, pretoe pri osloboden rume odsudzujci rozsudok sdu prvho stupa v celom rozsahu. Ako vak vo vzahu k preskmavaniu vroku o treste postupova, ak odvolac sd dospeje k zveru, e oslobodenie spod obaloby neprichdza do vahy. as sudcov zastva nzor, e v takom prpade preskmaj sprvnos uloenho trestu plne, t.j. aj z pohadu jeho primeranosti a druh as sudcov, vrtane ma, zastva nzor, e uloen trest preskmame len z pohadu dovolacieho dvodu, t.j. i trest bol uloen v zkonom stanovej trestnej sadzbe, pretoe obalovan uloenmu trestu iadnu chybu nevytkol. Druhmu nzoru dvaj za pravdu aj niektor obhajcovia, ktor okrem oslobodenia alternatvne iadaj aj zmiernenie trestu. Nov filozofia odvolacieho konania proti konkrtnym vrokom rozsudku spsobuje urit aplikan problm aj v tom, ako m odvolac sd rozhodn, ke odvolate napadol napr. 2 vroky rozsudku, napr. trest a kodu a odvolac sd zist, e odvolanie je dvodn len proti jednmu vroku. Zastvam nzor, e v takom prpade rozhodnutie odvolacieho sdu mus obsahova 2 vroky; priom jednm je odvolanie proti sprvnemu vroku ako nedvodn, zamietnut a druhm je odvolanie proti nesprvnemu vroku vyhoven.
- 115 -
Prax poda predchdzajceho Tr. por. bola vak tak, e iaston zamietnutie odvolania sa nerobilo, priom tento zver naiel svoj odraz len v dvodoch rozhodnutia odvolacieho sdu. Sviselo to s tm, e odvolac sd vdy bez ohadu na to, ktor vroky rozsudku boli napadnut, preskmaval z radnej povinnosti vetky vroky rozsudku, ktor odvolate mohol napadn. Ako som vak uviedol, nov Trestn poriadok v tomto smere priniesol zsadn zmenu v tom, e odvolate obmedzuje rozsah prieskumnho oprvnenia sdu tm, e ur, ktor vroky iada preskma. Pre nzor o potrebe osobitnho rozhodovania o jednotlivch napadnutch vrokoch svedia aj prpady, e v zkonnej lehote je napadnut urit vrok a a po uplynut lehoty na odvolanie; napr. v psomnch dvodoch odvolania odvolate uvedie alie vroky rozsudku, ktor napda, dokonca sa stal prpad, ke takto odvolate rozril svoje odvolanie a na verejnom zasadnut, konanom o odvolan pred odvolacm sdom. Poda mjho nzoru, takto rozren odvolanie na alie vroky rozsudku po zkonnej lehote, je potrebn zamietnu ako oneskoren. U v vode svojho vystpenia som vyslovil nzor o zkej prepojenosti vymoitenosti prva a rchlosti sdneho konania. V trestnom prve m tto otzka mimoriadny vznam aj preto, e penolgia, ako veda trestnho prva, jednoznane stanovila, e pre naplnenie elu trestu je rozhodujce, aby trest bol ukladan a vykonvan v o najkratej dobe od spchania trestnho inu, za ktor je trest ukladan. Obmedzenie prieskumnej povinnosti len na napdan vroky by malo vrazne urchli odvolacie konanie. Vzhadom na to, e znan as podvanch odvolan zo strany obalovanch smeruje proti vroku o treste, za vahu by stlo pripustenie autoremedry. Znamenalo by to, e sd prvho stupa by mohol odvolaniu obalovanho proti vroku o treste sm vyhovie, ak by ho dvody odvolania presvedili a prokurtor by s autoremedrou vyslovil shlas. Takto opravn konanie by trvalo tde, dva, zatia o odvolacie konanie, z hadiska jeho dky, rtame na mesiace. al riadny opravn prostriedok by samozrejme proti takejto autoremedre prpustn nebol. Ke hovorm o odvolaniach proti vrokom o trestoch, jednoznane sa prihovram za rozrenie monosti rozhodovania odvolacieho sdu, tzv. od stola, t.j. na neverejnom zasadnut, ak odvolac sd sm nedospeje k zveru, e je potrebn rozhodova na verejnom zasadnut. Prpadn rozsudok by samozrejme musel by vyhlasovan verejne, obdobne ako je to upraven v Obianskom sdnom poriadku (alej len ,,OSP). S revznym princpom odvolacieho konania zko svis aj alia zsada opravnho konania, zsada kascie a apelcie. Aj tu nov Trestn poriadok priniesol zsadn zmenu smerujcu k zrchleniu konania pred sdom. Zatia, o star Trestn poriadok preferoval kasciu s prvkami apelcie /(pozri 259 ods. 1 Tr. por.)/, nov Trestn poriadok zaviedol apelciu
- 116 -
s obmedzenmi prvkami kascie. Poda 322 ods. 1 Tr. por., ak po zruen napadnutho rozsudku alebo niektorej jeho asti, treba urobi nov rozhodnutie, vrti odvolac sd vec spravidla sdu prvho stupa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacm sdom bolo spojen s neprimeranmi akosami alebo by mohlo vies k inm skutkovm zverom. Shlasm s tm, e odvolac sd by nemal rozhodova na zklade inch skutkovch zverov, avak pokia ide o konanie a neprimeran akosti, tu prakticky rozdiel medzi sdmi prvho stupa a druhho stupa nie je, a preto tento dvod na vrtenie veci sdu prvho stupa je len vemi ak odvodni, o ale prispieva k tomu, e odvolac sd sm vo veci rozhoduje rozsudkom. Napokon by som chcel poukza na jeden prakticky problm, ktor som naznail u v vode as na verejnom zasadnut konanom o odvolan. Vyslovujem nzor, e ak m odvolacie konanie charakter nvrhovho konania, tak potom by prvo asti, resp. neasti strn na verejnom zasadnut konanom o odvolan malo by viac na stranch. Mm na mysli to, e pokia na hlavnom pojednvan je takto otzka vo vzahu k obalovanmu a jeho obhajcovi rieen dos rigorzne v prospech obalovanho a jeho obhajcu, na verejnom zasadnut odvolacieho sdu by sa mala rozri monos rozhodovania odvolacieho sdu bez asti obalovanho a jeho obhajcu prakticky na vetky prpady. Jedinou podmienkou by bolo, e obalovan a jeho obhajca sa o termne verejnho zasadnutia dozvedeli alebo mali monos dozvedie v primeranej lehote. U som naznail, e povinn osobn as obalovanho a jeho obhajcu na takomto verejnom zasadnut je vyuvan na marenie jeho uskutoovania. Svojim vystpenm som chcel v tomto krtkom asovom priestore nartn niektor legislatvne zmeny, ktor by mohli prispie k tomu, aby sdy Slovenskej republiky viedli spravodliv sdne procesy, vrtane atribtu rchlosti sdneho konania, ako nevyhnutnho predpokladu vymoitenosti prva.
- 117 -
Problematika ukladania trestov po rekodifikcii Trestnho zkona JUDr. Pavol Toman

rieite projektu Justinej akadmie a APVV predseda Rady Justinej akadmie Najvy sd Slovenskej Republiky
Ukladanie trestov a s tm svisiace aplikan problmy s u po dlh roky jednou z najzvanejch tm tak v odbornch, ako aj laickch kruhoch. Vetci si uvedomujeme, e i ke cel prpravn a sdne konanie m svoj nesporn a obrovsk vznam, v konenom dsledku vrchol rozhodnutm sdu o vine a treste, priom prve vmera uloenho trestu, jeho primeranos a spravodlivos v pomere k zvanosti trestnho inu, a taktie jeho vkon a v konenom dsledku aj splnenie jeho elu, s z pohadu samotnho pchatea, ale tie odbornej aj laickej verejnosti stredobodom pozornosti a dos asto aj terom rznych kritickch nzorov. Ak dnes na tomto podujat vychdzame z princpov potreby vymoitenosti prva, konkrtne prva trestnho, tak v tomto smere, poda mjho nzoru, m svoj vznamn podiel nielen problematika celho trestnho konania, o ktorom v podstate hovorili moji predrenci, ale z hadiska plynulosti a bezprieahovosti celho trestnho konania aj jeho konen rezultt., t.j. prvoplatne uloen trest, jeho vasn a bezodkladn vkon a splnenie jeho elu. Otzky svisiace so zkonnm, spravodlivm a primeranm ukladanm trestov, najm trestu odatia slobody, nadobudli plne nov kontry, najm po nadobudnut innosti novho rekodifikovanho Trestnho zkona . 300/2005 Z.z., ktor je inn od 1. janura 2006. Predovetkm bol z Trestnho zkona vypusten tzv. vnimon trest, ktor za splnenia uritch zkonom stanovench podmienok mohol sd uloi vo vmere od 15 rokov do 25 rokov a horn hranica trestu odatia slobody sa z predchdzajcich 15 rokov zvila na 25 rokov. Tto samotn skutonos vemi vraznm spsobom zasiahla do celej trestnej politiky a systematiky osobitnej asti Trestnho zkona, pretoe v kvalifikovanch skutkovch podstatch najzvanejch trestnch inoch sa, samozrejme, vrazne sprsnili trestn sadzby oproti predchdzajcej prvnej prave. Mimo zmeru autorov Trestnho zkona dolo u viacerch zvanch trestnch inov k zveniu dolnej hranice trestnej sadzby u v zkladnej skutkovej podstate, o vak zrove viedlo k tomu, e v dnenej podobe m Trestn zkon a 41 rznych trestnch sadzieb trestu odatia slobody, o v konenom dsledku taktie znane skomplikovalo aplikan prax sdov pri ukladan tohto druhu trestu. Zrove vak dolo k uritmu obmedzeniu
- 118 -
ukladania nepodmienenho trestu odatia slobody, ke jeho obligatrne uloenie bolo viazan len na prpady trestnch inov, u ktorch horn hranica trestnej sadzby prevyuje 5 rokov. Nov Trestn zkon tie zakotvil alternatvne nov druhy trestov, konkrtne trest domceho vzenia, trest povinnej prce, ale najm podmienen trest odatia slobody s probciou, pri ktorom me sd pri sasnom uloen primeranch obmedzen alebo povinnost podmienene odloi trest odatia slobody neprevyujci 3 roky. Sasne boli do Trestnho poriadku zakotven viacer nov formy odklonov, ako s zmier, podmienen zastavenie trestnho sthania, ale najm nov intitt dohody o prijat viny a trestu. K najzvanejm zmenm oproti predchdzajcej prvnej prave dolo prve v ustanoveniach tkajcich sa ukladania trestov. V iastone pozmenenej a obmedzenej forme sa ponechala v Trestnom zkone asperan zsada, ktor bola zakotven ete v roku 2003, ale k nej pribudlo nov ustanovenia 38, ktor prinieslo pri ukladan trestu obligatrnu povinnos sdu prihliada na pomer poahujcich a priaujcich okolnost a na mieru ich zvanosti a poda toho zniova horn alebo zvyova doln hranicu trestnej sadzby. Novm spsobom sa v spomnanom ustanoven upravil aj postih recidvy a k iastonej zmene dolo aj pri uplatovan aplikcie zsady trikrt a dos. Zrove dolo k zveniu dolnch hranc niektorch trestnch sadzieb pri niektorch zvanejch trestnch inoch a sasne aj k sprsneniu zkonnch podmienok na podmienen prepustenie z vkonu trestu odatia slobody. Tieto zvan zmeny u pri tvorbe novho zkona vyvolvali urit obavy z ich budcej aplikcie a bolo u vtedy proklamovan, e v priebehu jednho i dvoch rokov sa zskan poznatky a prpadne aj zisten problmy premietnu do novely tak Trestnho zkona, ako aj Trestnho poriadku. Dnes s odstupom trojronho obdobia innosti novho Trestnho zkona meme kontatova, e nie vetky tieto zmeny dobre mienen zo strany autorov zkona priniesli oakvan efekt a niektor z nich priniesli do aplikanej praxe viacer problmy, s ktormi sa najm v prvch mesiacoch innosti novho zkona museli sudcovia pomerne zloito vyrovnva. Vo svojom vystpen sa preto vo vyhradenom ase chcem bliie zmieni o niektorch problmoch, ktor sa za podmienok innosti novho Trestnho zkona objavili v svislosti s ukladanm trestu odatia slobody. Moje poznatky bud vychdza okrem osobnch sksenost z vlastnej aplikanej praxe a poznatkov sudcov psobiacich na trestnch sekoch jednotlivch okresnch i krajsk sdov aj z toho, e som jeden z autorov novho Trestnho zkona a v sasnosti aj lenom komisie pre prpravu jeho novely.
- 119 -
Ako som u naznail, nov Trestn zkon priniesol najvraznejie zmeny prve v ustanoveniach tkajcich sa ukladania trestov. Zakotvenie novho ustanoven v 38, najm obligatrnej povinnosti sdov prihliada pri vmere trestu na pomer poahujcich a priaujcich okolnost a nsledn z toho vyplvajce zvyovanie alebo zniovania hornej alebo dolnej hranice prslunej trestnej sadzby, bolo jednoznane prelomom do zauvanej praxe sudcov, ktor predtm pri existencii materilneho korektvu stupa spoloenskej nebezpenosti, pri vmere trestu prihliadali predovetkm na jeho stupe. Otzkam tkajcim sa poahujcich a priaujcich okolnost vak sdy u venovali meniu pozornos, v niektorch prpadoch takho hodnotenie plne absentovalo, prpadne sa obmedzilo len na phy vpoet jednch a druhch takchto okolnost bez zverenho efektu, t.j. vyhodnotenia a premietnutia ich zvanosti do vmery uloenho trestu. Preto aj zmer autorov novho zkona, uloi sdom povinnos dslednho hodnotenia poahujcich a priaujcich okolnost, vychdzal z tchto poznatkov a taktie zo skutonosti, e v novom zkone dolo k vypusteniu spomnanho materilneho korektvu v svislosti s prechodom na formlne chpanie trestnho inu. Toto bol jeden z hlavnch dvodov, pre ktor sa oproti predchdzajcej prvnej prave v novom Trestnom zkona poahujce a priaujce okolnosti vymedzili taxatvne a zakotvila sa obligatrna povinnos v kadej veci bez rozdielu zisti a ustli vzjomn pomer tchto okolnost a mieru ich zvanosti. V tejto svislosti treba poveda, e u pri tvorbe zkona a sasn poznatky sudcov to len potvrdzuj, sa objavili nzory, e v aplikanej praxi sa bud vyskytova problmy ani nie tak pri ustlen aritmeticky vyjadrenho pomeru poahujcich a priaujcich okolnost, ale najm pri posudzovan miery ich zvanosti a nslednho vyvodenia konkrtnych zverov k vmere uloenho trestu. Upozorovalo sa na skutonos, e nemono na jednu kvalitatvnu rove kls oproti sebe napr. poahujcu okolnos, spovajcu v riadnom spsobe ivota pchatea pred spchanm trestnho inu a naproti tomu priaujcu okolnos, spovajcu napr. v tom, e trestn in pchate spchal z obzvl zavrhnutiahodnej pohntky. Je samozrejm, e km aritmetick pomer takchto okolnost je jednoznan, tak ich mieru zvanosti je nutn hodnoti rozdielne. V podstate dobr autorov zkon spovajci v uloen povinnosti sdu zisova a ustli pomer poahujcich a priaujcich okolnost, ich mieru zvanosti a nsledne zniova alebo zvyova prslun hranice trestnej sadzby vak nepriniesol oakvan efekt, pretoe vhrady sudcov za dobu innosti novho Trestnho zkona smeruj najm voi systmu ukladania trestov ako takmu, a to predovetkm vzhadom na sasn existenciu asperanej zsady zakotvenej v ustanoven 41 ods. 2 platnho Trestnho zkona a obligatrnu povinnos zvyovania alebo zniovania trestov,
- 120 -
vzhadom na u spomenut zisten a sdom ustlen pomer poahujcich a priaujcich okolnost a ich mieru zvanosti poda 38 ods. 2, 3 e) a 4 Trestnho zkona (alej len ,,Tr. zk.). U sudcov spravidla prevlda nzor, e takto zakotven pravidl ukladania trestov vraznm spsobom obmedzili dsledn vyuvanie zkonom stanovenej trestnej sadzby pri konkrtnom trestom ine, pretoe prpadn zvenie alebo znenie prslunej hranice trestnej sadby, cez vyie spomenut ustanovenia, vraznm spsobom podstatne zili tto trestn sadzbu, oproti jej vmere urenej v konkrtnom ustanoven osobitnej asti Trestnho zkona. Dokonca, v jednom prpade, pri uplatnen ustanovenia o znen trestnej sadzby o jednu tretinu pri prevahe poahujcich okolnost nad priaujcimi, poda 38 ods. 3 Tr. zk. a sasnom pouit ustanovenia 38 ods. 6 Tr. zk. o recidve obzvl zvanho zloinu, sa vsledn trestn sadzba dostva na jedin, tzv. mtvy bod, kedy by bol sd povinn uloi trest v tejto jedinej konkrtnej vmere, bez akchkovek monost zvenia a zohadnenia niektorch alch okolnost prpadu. Nzory sudcov vyznievaj v tomto smere tak, e takto spsob ukladania trestov vraznm spsobom obmedzil ich rozhodovaciu innos z hadiska vonho uvenia o zkonnej a spravodlivej vmere konkrtneho trestu, ke prve sd na zklade dslednho a dkladnho poznania veci a vetkch okolnost prpadu, me v zmysle zsad vonosti, objektvnosti a diferencovanosti uloi trest v rmci zkonom stanovenej trestnej sadzby v takej vmere, ktor plne zodpoved vetkm zsadm a kritrim, ktor s rozhodujce z hadiska splnenia jeho elu. Doterajie poznatky z rozhodovacej innosti sudcov ukazuj, e sasn uplatovanie asperanej zsady a obligatrnej povinnosti zvyovania i zniovania trestnej sadzby cez pomer a mieru zvanosti poahujcich a priaujcich okolnost prinieslo aj viacer komplikcie z hadiska rznych matematickch vpotov a prepotov konkrtnej trestnej sadzby. Sudcovia s nten pri takomto postupe pouva rzne pecilne vytvoren vzorce na vpoet prslunej trestnej sadzby, o v nejednom prpade viedlo aj k odlinosti sdnej praxe pri aplikciii tchto zkonnch ustanoven a v konenom dsledku aj pri uren vmery konkrtneho trestu odatia slobody. Predvdatenos vmery konenho trestu sa astokrt vznamne zniovala, pretoe okolnosti, na ktor m sudca prihliada pri urovan vmery trestu, neboli schopn prispie k ureniu jeho konkrtnej vmery. K tmto naznaenm problmom sa pridruila alia okolnos, na ktor vak autori novho zkona ete v rmci legislatvnych prc upozorovali. Ide o skutonos, e v platnom Trestnom zkone mme v sasnosti zakotven dva spsoby vpotu zniovania alebo zvyovania trestu odatia slobody. Km pri asperanej zsade sa v zmysle znenia 41 ods. 2 uplatuje u v predchdzajcom Trestnom zkone znma zsada zvyovania hornej
- 121 -
hranice trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladanie trestu v hornej polovici takto urenej trestnej sadzby, tak v ustanoven 38 ods. 8 sa doslova uvdza, e zkladom pre znenie alebo zvenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zkonom ustanovenej trestnej sadzby, o je v konenom dsledku pre pchatea vhodnej spsob. Takto rzny vklad prina so sebou takmer nelogick, nerieiten a najm obalovanmu ako vysvetliten situciu, ke jedna tretina trestnej sadzby trestu odatia slobody, o ktor sa poda 41 ods. 2 Tr. zk. pri pouit asperanej zsady zvyuje horn hranica, nie je toton s tou tretinou, o ktor by sa mala tomu istmu pchateovi poda 38 ods. 3 Tr. zkona sasne zni horn hranica trestnej sadzby v prpade, ak u neho prevauj poahujce okolnosti nad priaujcimi. Takto stav existuje aj v sasnosti a poda nzorov sudcov ho treba jednoznane vyriei zjednotenm pravidiel tkajcich sa prpadnho zvyovania alebo zniovania prslunch hranc trestnej sadzby. K spomenutm problmovm otzkam, pri ukladan trestu odatia slobody, sa v priebehu doterajej innosti novho Trestnho zkona pridruili aj niektor alie vkladov problmy, tkajce sa najm konania o dohode a uznan viny a prijat trestu. Doterajie poznatky na jednej strane ukazuj na vysok prospenos zakotvenia tohto intittu do nho Trestnho procesu, najm z hadiska urchlenia celho trestnho konania a jeho efektvnosti a v nekonenom dsledku aj z pohadu zaaenosti sdov na trestnom seku. V doterajej aplikanej praxi sa vak vyskytli rzne vkladov problmy, ide najm o rozdielne pohady prokuratry a sdov, hlavne vo vzahu k rieeniu otzky, i navrhovan vmera trestu popri takomto konan m vychdza z trestnej sadzby ustanovenej pri tom-ktorom trestnom ine v osobitnej asti Trestnho zkona alebo i treba tie v takomto prpade repektova najskr prpadn aplikciu ustanovenia 38 alebo 41 Tr. zk. a a na zklade takto upravenej trestnej sadzby potom pristpi k stanoveniu vmery navrhovanho trestu odatia slobody. Povaujem za samozrejm, e nakoko ide o plne nov procesnoprvny intitt v naom trestnom procese, tak pri jeho aplikcii postupne vyvstva cel rada nielen procesnch, ale aj hmotnoprvnych problmov. Preto treba v podstate za pochodu hada tie najoptimlnejie postupy, najm za situcie, ke zkon vslovne niektor problmy, svisiace s aplikciou tohto intittu, jasne a zrozumitene neriei. Okrem inch vznik problm najm pri stanovovan dolnch a hornch hranc vmery jednotlivch trestov (samozrejme tam, kde zkon hovor o asovej vmere), v rmci ktorch potom prebiehaj tzv. vyjednvania medzi prokurtorom a obvinenm. Autori Trestnho zkona zastvaj nzor, e by bolo sprvne, keby na zaiatku dohodovacieho konania prokurtor oznmil obvinenmu skuton,
- 122 -
do vahy prichdzajcu, sadzbu trestu odatia slobody. U tu vak vznikaj problmy, ke sa ani v sasnosti aplikan prax nevie zjednoti v tom, e ak doln a horn hranica trestnej sadzby v konkrtnom prpade vlastne prichdza do vahy. V samotnom Trestnom zkone sa toti prinajmenom pouvaj v tomto smere dva pojmy, ktor nie s identick. Jednak je to sadzba uveden v osobitnej asti, priom tu sa m na mysli sadzba trestu odatia slobody uveden pri skutkovej podstate trestnho inu. V osobitnej asti. V druhom prpade je to sadzba ustanoven tmto zkonom, priom tu sa m na mysli sadzba trestu odatia slobody, avak po jej prave poda niektorch ustanoven Trestnho zkona. Nsledne, vo svojich publikcich zverejnench na portli projektu vymoitenosti prva, sme vyjadrili svoje nzory na alie postupy pri zniovan alebo zvyovan trestnej sadzby trestu odatia slobody, ktor vak pre krtkos vymedzenho asovho priestoru nebudem teraz bliie rozvdza, pretoe by to presahovalo rozsah zameranie tohto mjho vystpenia, ale v priebehu prpadnej alej diskusie alebo vmene osobnch poznatkov som ochotn tieto nae nzory zujemcom pribli v rmci osobnch rozhovorov. Na zver svojho vystpenia mi dovote uvies aspo strune niekoko poznmok k nvrhu pripravovanej novely Trestnho zkona, najm pokia ide o ustanovenia vzahujce sa k problematike ukladania trestov. Treba poveda, e komisia vytvoren ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky pripravila pracovn nvrh novely, ktor sa v sasnosti nachdza v legislatvnom procese. Naposledy bolo toto konanie preruen vo vlde Slovenskej republiky s tm zverom, e sa s novelou pok na rozhodnutie stavnho sdu Slovenskej republiky o podnete tkajcom sa pecilneho sdu. Takto rozhodnutie u bolo vyhlsen, ale zatia sa prce na novele Trestnho zkona alej nepohli. Preto za tejto situcie spomenie iba heslovite tie najzvanejie zmeny, tkajce sa ukladania trestov, ktor s v novele Trestnho zkona pripraven na schvlenie. Predovetkm sa navrhuje vypustenie celho ustanovenia 38 Trestnho zkona, o v podstate znamen, e by sd u nemusel pri rozhodovan o treste obligatrne zisova pomer a mieru zvanosti poahujcich a priaujcich okolnost a v dsledku toho nsledne zvyova doln hranicu alebo zniova horn hranicu prslunej trestnej sadzby. Zrove sa navrhuje v novele nahradi novm znenm ustanovenie 41 ods. 2 Trestnho zkona, vzahujce sa k asperanej zsade, s tm, e by sa tto uplatovala len v prpade, ak sa trest uklad pchateovi za dva zloiny a takm spsobom, e sa zvi len doln hranica prslunej trestnej sadzby o jednu tvrtinu. alou navrhovanou zmenou oproti terajiemu prvnemu stavu je podstatn sprsnenie ukladania trestov recidivistom, a to jednak poda druhu recidvy a jednak z hadiska asovho posudzovania sptnosti prechdzajceho odsdenia.
- 123 -
Vychdzajc z poznatkov doterajej aplikanej praxe sdov, navrhuje sa vypustenie celho ustanovenia 38 Tr. zk.. Poahujce a priaujce okolnosti by mali by znovu vymenovan len prkladmo, aby sa tak umonilo sdom prihliada v tom-ktorom prpade aj na in prpadn okolnosti, ako s uveden v zkone. Vypustenm doterajch odsekov, upravujcich obligatrne zniovanie a zvyovanie trestnch sadzieb na zklade zistenia a ustlenia pomeru poahujcich a priaujcich okolnost a ich miery zavinenia, sa odstrni prsne formlny spsob vpotu trestu pchateovi a sudcom sa navracia a zrove odpadn urit matematick vpoty, ktor vak boli u rieen a upraven tabukami v spomenutej publikcii. Sudcom sa zrove navracia monos vyuva cel rozptie prslunej trestnej sadzby publikci. Treba si len poloi otzku, i sudcovia, ktor volaj po vypusten tohto ustanovenia, bud v konkrtnych veciach v dostatonej miere vyuva cel rozptie prslunej trestnej sadzby a neuchlia sa znovu len k ukladaniu trestu, prevane na dolnej hranici trestnej sadzby alebo v jej blzkosti, o bolo v podstate aj dvodom k vytvoreniu ustanovenia 38 Trestnho zkona. Zrove sa v novele Trestnho zkona navrhuje vypusti terajie znenie 41 ods. 2 Trestnho zkona, vzahujce sa k asperanej zsade a nahradi ho novm ustanovenm, poda ktorho, ak sd bude uklada shrnn trest odatia slobody za dva alebo viac myselnch trestnch inov, z ktorch aspo dva s zloinmi spchanmi dvoma alebo viacermi skutkami, bude sa doln hranica prslunej trestnej sadzby trestu odatia slobody, upraven v osobitnej asti o jednu tvrtinu. Vzhadom na u spomenut sasn stagnciu legislatvneho procesu vo vzahu k Trestnmu zkonu, nebudem sa vo svojom vystpen teraz bliie zaobera tmito navrhovanmi zmenami. Povaujem za potrebn vak vyjadri svoj osobn nzor, ako jednho z autorov Trestnho zkona, ale aj z pohadu lena novelizanej komisie, e prijatie novely, i u v navrhovanej alebo prpadne aj inej schvlenej podobe, by podstatnm spsobom zrejme pomohlo vyriei viacer problmy, na ktor som poukzal vo svojom vystpen. Na zver mi dovote uvies ete jednu mylienku. Ak som vo svojom vystpen spomenul vhrady a poznatky sudcov voi niektorm ustanoveniam novho Trestnho zkona, ako aj voi postupom z nich vyplvajcich, stretol som sa aj s nzormi, e zkon sa nerob pre sudcov, ale pre cel spolonos a mal by zodpoveda jej potrebm. S tmto nzorom sa sce stotoujem aj ja, ale na druhej strane sa domnievam, e ak po tyridsiatich rokoch mme v Slovenskej republiky konene nov Trestn zkon, tak by mal by nielen zrozumiten, jasn a vyhovujci poiadavkm naej spolonosti, ale mal by zrove zjednodui a uahi prcu sudcov a prokurtorov tak, aby svoju prcu mohli vykonva bez rznych vkladovch problmov, kvalitne a bez prieahov.
- 124 -
- 125 -
Vymoitenos prva v Slovenskej republike Zbornk z medzinrodnej konferencie v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike usporiadanej pri prleitosti 5. vroia vzniku Justinej akadmie Slovenskej republiky, Omenie, 1. 2. oktber 2009 Editor: Vydavate: Poet strn: Poet vtlakov: 150 www.ja-sr.sk ISBN 978-80-970207-0-5 Gabriela Urbansk Justin akadmia Slovenskej republiky 126

Zbornik Vymozitelnost Prava V SR - Oktober 2009

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Zbornik Vymozitelnost Prava V SR - Oktober 2009

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Justin akadmia Slovenskej republiky

Vymoitenos prva v Slovenskej republike

Editor: Mgr. Gabriela Urbansk

Justin akadmia Slovenskej republiky ISBN 978-80-970207-0-5

oktber 2009, Pezinok

JUDr. Peter Hulla riadite Justinej akadmie Slovenskej republiky

Spotrebite v exekunom konan .............................................................11

Vymoitenos spotrebiteskho prva kolektvna ochrana spotrebitea v obianskom sdnom konan..............................................17

Drobn spory v obianskom sdnom poriadku ......................................25

Medzinrodn pomoc pri vymhan niektorch finannch pohadvok ................................................................................................57

Ochrana spotrebitea pri poskytovan finannch sluieb ....................70

Efektivita konkurznho prva v ase ekonomickej krzy ......................84

Dodriavanie prv obvinenho v trestnom konan pri rozhodovan o vzbe ........................................................................................................99

Rozsah revzneho princpu v odvolacom konan ..................................111

Problematika ukladania trestov po rekodifikcii Trestnho zkona ............................ ........................................................118

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Spotrebite v exekunom konan JUDr. Jana Bajnkov

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

doc. JUDr. Alena Paulikov, PhD.

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009

Medzinrodn konferencia v kontexte vymoitenosti prva v Slovenskej republike, Omenie, 1.-2.10.2009