121 - 138

bsne v prze rytmickm lenenm a obraznosou pripomnaj ver, ale grafickou pravou a otvorenosou s tylizovan ako prza Piesov text nvrat slova k pvodnmu rytmicko-hudobnmu celku; vznik po osamostatnen obidvoch zloiek, slovesn strnka, me uchova a prebudi rysy, ktor mu by spojen s rytmicko-hudobnou zlokou alebo text piesne me vyznie ako samostatn bse (texty Karla Kryla) kaligram, ideogram bsne psan do obrazcov

ZVUKOV STRNKA VERA - foneticko-fonologick - dan protikladom rytmu a metra - Rytmus - zmern usporiadanos zvukovch prostriedkov vera - Metrum idelna, tj. usporiadan a pravideln podoba rytmu - Metrika o bsnickch rozmeroch (metroch), kad metrum sa sklad zo stp autonmne zloky budovanch na striedan dlhch a krtkych/przvunch a neprzvunch slabk. DELENIE VERA - meme ho deli na samostatn kratuk vere alebo ho vntorne leni na polovere - hranice medzi slovami sa nazvaj diereze - hranica prechdzajca stredom stopy je csura (niekedy sa tak nazva hocijak predel v strede vera) STOPY - dvojslabin alebo trojslabin - zostupn (ahk/krtka/neprzvun ide po akej) - vzostupn (ak doba ide po ahkej) - obstupn teda vzostupno zostupn - Dvojslabin stopy: (x= slabika, przvuk) jamb x x, trochej x x, pyrrhichios x x (dve neprzvun), spondej x x (dve przvun), pyrhichios a spondej sa vo veri nevyskytuj samostatne - Trojslabin stopy: daktyl x x x, anapest x x x, amfibrach x x x - Predrka neprzvun slabika obvykle na zaiatku vera pred prvou plnou stopou - Daktylotrochejsk metrum spojenie daktylu a trocheja (typick pre pvodn esk poziu) Sylabick ver - zaloen na pravidelnom pote slabk typick pre potinu a francztinu - stly przvuk na predposlednej alebo poslednej slabike Tnick ver - fixn poet przvunch a ubovon poet neprzvunch db (rusk bylinn ver) Metrick verov systm (asomiera) - antick pozia Asylabick ver (bezrozmern ver) jeho dku neuruje metrum Uvonen ver - Kyrylove bjky, rznostop jamb rzna dka verov Alexandrn spojen s konkrtnym bsnickm dielom (Alexandries)

Blankvers nermovan desaslabin ver, pstopov jamb (hrdinsk starofranczska epika), Shakespearove drmy, Miltonov straten raj Desaterac desasslabin, nermovan trochejsk ver juhoslovanskej hrdinskej epiky Pentameter, hexameter kombinuj sa s elegickm distichom (elegickm dvojverm)

RM - zvukov zhoda hlsok na konci vera (vonkaj rm) alebo uprostred vera (vntorn rm) - asonance zhoduj sa iba samohlsky - konsonance . zhoduj sa iba spoluhlsky - Musk rm posledn rmovan slabika przvun - ensk rm predposledn zvukov slabika je przvun - daktylyck rm ak je przvuk umiestnen viac slabk od konca, (napr. 3 slabika od konca) - hyperdaktylsk rm przvun je 4 slabika od konca - optick/grafick rm v jazykoch, kde je rozdiel medzi grafikou (psanm) a fonetickou (zvukom); ide o optick nie zvukov zhodu - gramatick rm/plan rm slov rovnakho gramatickho tvaru - tepn rm zvukov zhoda kmeov jednotlivch slov (ovoce divoce) VEROV STROFY A FORMY - verov formy organizovan rytmom a almi zvukovmi prostriedkami - Sapfick strofa 4 verov tvar, 3 vere sapfick (jedensslabin), 1 adnsky (pslabin) - sonet znelka 14 verov = dve 4veria, dve 3veria Oneginsk (pukinsk) strofa pouit v romne Onegin - franczska balada 3 strofy z 7-12 verov a zverenho poslania - triolet pvodne starofranczska bsnick forma, sklad sa z 8, niekedy 12 verov s dvoma rmami - tercna reazec pstopovch jambickch trojverov, rmuje sa prv ver s tretm a druh ver s prvm vereom alieho trojveria - decima pvode provenslska lyrika, 10 verov s obvykle so 4 rmami, - rondel a varianta rond pravideln opakovanie, niektorch verov, bud dojem kruhovho nvratu - madrigal pvodne starofranczska lyrika, rann pastierska piese prrodn a milostn lyrika, renesancia bsnick list - stance 8 verov forma, 6 verov striedav rmy, posledn 2 zdruen rm - Nna 9 desaslabinch verov, rm abababccb o Spenserova strofa varianta nny POMENOVANIA FIGRY A TRPY - bsnick pomenovania estetick vzah k skutonosti - prznakov vrazy (poetizmy) o hovorov tvary o dialektizmy o vulgarizmy o slang

eufemizmy (opisn vrazy pre tabuov teda nedovolen vrazy napr: zesnul namiesto zemel) o neologizmy o Archaismy Bsnick prvlastky o epitet o prirovnania Figry zoskupenie slov jeho ast vskyt sa pociuje ako jazykov a slohov prostriedok o asyndenton vynechanie spojok o polysyndeton nadbytok spojok o paralelismy opakovanie slov a zvukov o antiteze spojenie obrazu, jeho popretie a novho obrazu (typick pre udov poziu, vchodoslovansk epiku) o pleonasmus nadbyton vyjadrenie o Rencka/ rtorick otzka nepredpoklad odpove o apostrofa oslovenie objektu, ktor u neme odpoveda Trpy prenesen pomenovania (sas aj benej komunikcie) o metonymia o synekdocha o personifikcia o metafora o oxymron protiklad dvoch predstv, ktor sa vzjomne vyluuj o symbol pvodne znak zastupujci obecn pojem, vo veri vyjadruje zloit realitu

ROZBOR BSNE - zaname pozornm tanm, potom zvukovou strnkou bsne napovie skladebn aj vznamov drazy, doplnen o figry a trpy priblia itatea k podstate bsne alebo aspo k jednmu z monch vznamov