Záverečná Správa - Envigeo - Zosuvy - Zosuvné Územia Horárska A Pod Willec Hôrkou

Ministerstvo ivotnho prostredia Slovenskej republiky Nmestie . tra 1, 812 35 Bratislava ENVIGEO, a.s.
, Kynceov 2, 974 11 Bansk Bystrica
Nzov lohy:
ININIERSKOGEOLOGICK PRIESKUM HAVARIJNCH ZOSUVOV, VZNIKNUTCH V ROKU 2010 as . 1 Ininierskogeologick prieskum havarijnch zosuvov v okrese Preov
slo lohy: Druh prc: Etapa prieskumu: Zodpovedn rieite: Spolurieitelia:
102/2010/1200 (MPSR), 11 050/2010 (ENVIGEO, a.s.) 589/2010 (Geofond)
Ininierskogeologick prieskum Orientan prieskum RNDr. Pavol Tup Ing. Adrin Ilkani Mgr. Tom Bvoc Doc. RNDr. Miloslav Kopeck, PhD. RNDr. Miroslav Gomolk Mgr. Miroslav Slma
Bansk Bystrica, december 2010
.....................................................
RNDr. Pavol Tup, predseda predstavenstva
ININIERSKOGEOLOGICK PRIESKUM HAVARIJNCH ZOSUVOV, VZNIKNUTCH V ROKU 2010 as .1 Ininierskogeologick prieskum havarijnch zosuvov v okrese Preov
OBSAH 1. vod....................................................................................................................................... 9
1.1. VYMEDZENIE A CIE GEOLOGICKEJ LOHY ............................................................................................. 9 1.1.1 Zkladn daje o geologickej lohe ......................................................................................................... 9 1.1.2 Zkladn administratvne daje o skmanom zem.............................................................................. 10 1.2 CIE GEOLOGICKEJ LOHY ...................................................................................................................... 10 1.3 DAJE O PROJEKTE A JEHO ZMENCH .................................................................................................... 10
2. Charakteristika skmanho zemia a doterajia geologick preskmanos ............... 11

2.1 GEOMORFOLOGICK POMERY ................................................................................................................. 11 2.2. GEOLOGICK POMERY ............................................................................................................................ 11 2.3 HYDROLOGICK A HYDROGEOLOGICK POMERY .................................................................................. 12 2.4 KLIMATICK POMERY .............................................................................................................................. 13 2.5 ANALZA VPLYVU ATMOSFRICKCH ZROK ZAIATKOM LETA 2010 NA VZNIK A ROZVOJ SVAHOVCH DEFORMCI ............................................................................................................................... 15 2.6 DOTERAJIA GEOLOGICK PRESKMANOS ........................................................................................... 17
3. Postup rieenia geologickej lohy ..................................................................................... 19

3.1 GEOFYZIKLNE PRCE ............................................................................................................................. 19 3.2 VRTN PRCE............................................................................................................................................ 20 3.3 LETECK SNMKOVANIE ........................................................................................................................... 23 3.4 VZORKOVACIE PRCE .............................................................................................................................. 24 3.5 MERASK PRCE .................................................................................................................................... 25 3.6 LABORATRNE PRCE .............................................................................................................................. 25 3.7 GEOLOGICK PRCE ................................................................................................................................ 25 3.7.1 Ininierskogeologick mapovanie .......................................................................................................... 25 3.7.2 Sledovanie a riadenie technickch prc.................................................................................................. 26 3.7.3 Stabilitn vpoty................................................................................................................................... 26 3.7.4 Spracovanie zverenej sprvy............................................................................................................... 26
4. Vsledky rieenia geologickej lohy ................................................................................. 27

4.1 LOKALITA PREOV HORRSKA ULICA A POD WILEC HRKOU ........................................................... 27 4.1.1 Geologick pomery ................................................................................................................................ 27 4.1.2 Hydrogeologick pomery ....................................................................................................................... 27 4.1.3 Seizmicita zemia................................................................................................................................... 28 4.1.4 Geodynamick javy a nchylnos zemia na ich vznik, opis zosuvnch zem .................................... 29 4.1.5 Ininierskogeologick pomery zosuvov a geotechnick vlastnosti zemn.............................................. 32 4.1.6 Analza prin vzniku zosuvov, stabilitn vpoty ................................................................................ 35
4.1.6.1 Geologick a hydrogeologick pomery v zem zosuvu............................................................................... 35 4.1.6.2 Analza prin vzniku, resp. optovnho aktivovania zosuvov .................................................................... 36 4.1.6.3 Stabilitn vpoty ......................................................................................................................................... 37 4.1.6.4 Nvrh sananch opatren potrebnch na zabezpeenie stability zemia .................................................... 41 4.1.6.5 Posdenie navrhnutch sananch opatren z hadiska finannej nronosti ............................................... 47
5. Zvery a odporania ........................................................................................................ 47

5.1 LOKALITA PREOV HORRSKA ULICA A POD WILEC HRKOU .......................................................... 47
6. daje o uloen geologickej dokumentcie a osobitnch sprv, nvrh na vyradenie, ako aj na zabezpeenie, drbu a likvidciu geologickch diel a geologickch objektov 49 7. Zoznam pouitej literatry a osobitnch prameov ....................................................... 49
Zoznam prloh Grafick prlohy v texte A1a A1b A1c A1d A1e A1f A2a A2b A2c A2d A2e A2f Preov- Horrska ulica, Pod Wilec Hrkou - Situan mapa zujmovho zemia M 1 : 50 000 Petrovany - Situan mapa zujmovho zemia M 1 : 50 000 M 1 : 50 000 ipov - Situan mapa a zujmovho zemia Chmiany - Situan mapa zujmovho zemia M 1 : 50 000 M 1 : 50 000 Ondraovce - Situan mapa zujmovho zemia Varhaovce - Situan mapa zujmovho zemia M 1 : 50 000 Preov- Horrska ulica, Pod Wilec Hrkou Prehadn situcia svahovch deformci M 1 : 10 000 M 1 : 10 000 Petrovany - Situan mapa zujmovho zemia ipov - Situan mapa zujmovho zemia M 1 : 10 000 Chmiany - Situan mapa zujmovho zemia M 1 : 10 000 M 1 : 10 000 Ondraovce - Situan mapa zujmovho zemia Varhaovce - Situan mapa zujmovho zemia M 1 : 10 000
A3a Preov- Horrska ulica, Pod Wilec Hrkou - Vrez z geologickej mapy zujmovho zemia M 1 : 50 000 M 1 : 50 000 A3b Petrovany - Vrez z geologickej mapy zujmovho zemia A3c ipov - Vrez z geologickej mapy zujmovho zemia M 1 : 50 000 A3d Chmiany - Vrez z geologickej mapy zujmovho zemia M 1 : 50 000 A3e Ondraovce - Vrez z geologickej mapy zujmovho zemia M 1 : 50 000 A3f Varhaovce - Vrez z geologickej mapy zujmovho zemia M 1 : 50 000 Samostatn grafick prlohy 4.1 B1 Preov Horrska Mapa svahovch deformci 4.1 B2 Preov Horrska - Rez svahovou deformciou 1 1 4.1 B3 Preov Horrska Rez svahovou deformciou 2 2 Vysvetlivky k rezom svahovou deformciou 4.1 B4 Preov Horrska Ideov nvrh sananch opatren 4.2 B1 Preov Pod Wilec hrkou Mapa svahovch deformci 4.2 B2 Preov Pod Wilec hrkou - Rez svahovou deformciou 1 1 4.2 B3 Preov Pod Wilec hrkou Rez svahovou deformciou 2 2 4.2 B4 Preov Pod Wilec hrkou Rez svahovou deformciou 3 3 Vysvetlivky k rezom svahovou deformciou 4.2 B5 Preov Pod Wilec hrkou Ideov nvrh sananch opatren 4.3 B1 Petrovany elov mapa svahovej deformcie M 1 : 2 000 M 1 : 500 M 1 : 2 000 M 1 : 1 000 M 1 : 500 M 1 : 500 M 1 : 500 M 1 : 1 000 M 1 : 500 M 1 : 500
4.3 B2 Petrovany - Rez svahovou deformciou 1 1 4.3 B3 Petrovany Rez svahovou deformciou 2 2 4.3 B4 Petrovany Ideov nvrh sananch opatren 4.4 B1 ipov elov mapa svahovej deformcie 4.4 B2 ipov - Rez svahovou deformciou 1 1 4.4 B3 ipov Rez svahovou deformciou 2 2 4.4 B4 ipov Rez svahovou deformciou 3 3 4.5 B1 Chmiany elov mapa svahovch deformci 4.5 B2 Chmiany elov mapa svahovch deformci 4.5 B3 Chmiany - Rez svahovou deformciou 1 1 (PF-1) 4.5 B4 Chmiany - Rez svahovou deformciou 2 2 (PF-2) 4.6 B1 Ondraovce elov mapa svahovej deformcie 4.6 B2 Ondraovce Rez svahovou deformciou 1 1 4.7 B1 Varhaovce elov mapa svahovch deformci 4.7 B2 Varhaovce elov mapa svahovch deformci 4.7 B3 Varhaovce Rez svahovou deformciou 1 1 4.7 B4 Varhaovce Rez svahovou deformciou 2 2 Ostatn prlohy 4.1. C1 Preov Horrska - Grafick dokumentcia vrtov 4.1 C2 Preov Horrska - Merask sprva so zoznamom sradnc 4.1 C3 Preov Horrska - Vsledky laboratrnych rozborov 4.1.C4 Preov Horrska - Vsledky geofyziklneho prieskumu 4.1.C5 Preov Horrska - Vsledky inklinometrickch meran 4.1 C6 Preov Horrska - Vyhodnotenie dynamickch penetranch sond 4.1 C7 Preov Horrska Leteck snmky lokality 4.1 C8 Preov Horrska Fotodokumentcia poruench budov 4.2 C1 Preov Pod Wilec hrkou - Grafick dokumentcia vrtov 4.2 C2 Preov Pod Wilec hrkou - Merask sprva so zoznamom sradnc 4.2 C3 Preov Pod Wilec hrkou - Vsledky laboratrnych rozborov 4.2 C4 Preov Pod Wilec hrkou - Vsledky geofyziklnych meran 4.2 C5 Preov Pod Wilec hrkou - Vsledky inklinometrickch meran
M 1 : 500 M 1 : 500 M 1 : 1 000 M 1 : 500 M 1 : 300 M 1 : 300 M 1 : 300 M 1 : 5 000 M 1 : 1 000 M 1 : 500 M 1 : 500 M 1 : 500 M 1 : 250 M 1 : 10 000 M 1 : 1 000 M 1 : 500 M 1 : 500
4.2 C6 Preov Pod Wilec hrkou Vyhodnotenie dynamickch penetranch sond 4.2 C7 Preov Pod Wilec hrkou Fotodokumentcia poruench budov
4.3 C1 Petrovany - Grafick dokumentcia vrtov 4.3 C2 Petrovany - Merask sprva so zoznamom sradnc 4.3 C3 Petrovany - Vsledky laboratrnych rozborov 4.3 C4 Petrovany - Vsledky geofyziklneho prieskumu 4.3.C5 Petrovany - Vsledky inklinometrickch meran 4.3 C6 Petrovany - Vyhodnotenie dynamickch penetranch sond 4.3 C7 Petrovany - Leteck snmky lokality 4.4 C1 ipov - Grafick dokumentcia vrtov a kopanej ryhy 4.4 C2 ipov - Merask sprva so zoznamom sradnc 4.4 C3 ipov - Vsledky laboratrnych rozborov 4.4 C4 ipov - Vsledky geofyziklneho prieskumu 4.4.C5 ipov- Vsledky inklinometrickch meran 4.4 C6 ipov - Vyhodnotenie dynamickch penetranch sond 4.4 C7 ipov - Leteck snmky lokality 4.5 C1 Chmiany - Grafick dokumentcia vrtov 4.5 C2 Chmiany Leteck snmky lokality 4.6 C1 Ondraovce - Grafick dokumentcia vrtov 4.6 C2 Ondraovce - Merask sprva so zoznamom sradnc 4.6 C3 Ondraovce - Vsledky laboratrnych rozborov 4.6 C4 Ondraovce - Vsledky geofyziklneho prieskumu 4.6.C5 Ondraovce - Vsledky inklinometrickch meran 4.6 C6 Ondraovce - Vyhodnotenie dynamickch penetranch sond 4.6 C7 Ondraovce - Leteck snmky lokality
4.7 C1 Varhaovce - Grafick dokumentcia vrtov 4.7 C2 Varhaovce - Merask sprva so zoznamom sradnc 4.7 C3 Varhaovce - Vsledky laboratrnych rozborov 4.7 C4 Varhaovce - Vsledky geofyziklneho prieskumu 4.7 C5 Varhaovce - Leteck snmky lokality
Rozdeovnk:
Vtlaok . 1 GD, odbor Geofondu 5
Vtlaok . 2 Ministerstvo ivotnho prostredia SR Vtlaok . 3 - Ministerstvo ivotnho prostredia SR Vtlaok . 4 ENVIGEO, a.s. Bansk Bystrica
Skratky pouit v zverenej sprve

Organizcie a in intitcie MPPaRR SR Ministerstvo pdohospodrstva, ivotnho prostredia a regionlneho rozvoja Slovenskej republiky MP SR Ministerstvo ivotnho prostredia Slovenskej republiky SHM Slovensk hydrometeorologick stav JRD Jednotn roncke drustvo E Eurpska nia Geofond ttny geologick stav Dionza tra - Odbor Geofondu GIS Geografick informan systm IGP Ininierskogeologick prieskum GD ttny geologick stav Dionza tra SR Slovensk republika Technick skratky STN EN ISO DPS kPa MPa E.C. pH PF OH WL Wp Ip Ic W Edef Rdt ef cef r cu cr kf t T Slovensk technick norma Eurpska norma normy systmu kvality dynamick penetran sonda kilopascal jednotka tlaku megapascal jednotka tlaku konduktivita = elektrick vodivos vyjadrenie stupa kyslosti - zsaditosti (interval 1-14) profil objemov hmotnos [kg.m-3] medza tekutosti [%] medza plasticity [%] index plasticity [%] konzistencia vlhkos zeminy [%] modul pretvrnosti zkladovej pdy [MPa] tabukov vpotov nosnos [kPa] efektvny uhol vntornho trenia [] efektvna sdrnos zeminy [kPa] rezidulny uhol vntornho trenia [] totlna sdrnos zeminy [MPa] rezidulna sdrnos zeminy [MPa] koeficient filtrcie [m.s-1] teplota [oC] koeficient prietonosti [m2.s-1] 7
Ca Na Mg HCO3 bm m n. m. m cm mm mg g km2
chemick znaka vpnika chemick znaka sodka chemick znaka horka chemick znaka hydrognuhliitanov ben meter meter nad morom meter - zkladn jednotka dky v SI centimeter jednotka dka (1 cm = 0,01 m) milimeter - jednotka dka (1 mm = 0,001 m) miligram = 1.10-6 kg mikrogram = 1.10-9 kg jednotka sstavy SI urujca vekos plochy
1. vod
Predkladan zveren sprvu z geologickej lohy vypracovala firma ENVIGEO, a. s., Bansk Bystrica na zklade vaznej ponuky sae, ktor vypsalo Ministerstvo pdohospodrstva, ivotnho prostredia a regionlneho rozvoja Slovenskej republiky (od 1.11.2010 Ministerstvo ivotnho prostredia SR). Dvodom obstarvania predmetnch prc bol mimoriadny vskyt zosuvov ako dsledok klimatickch a meteorologickch situci, ktor nastali vo viacerch reginoch Slovenska. Zmluva o vypracovan projektu a realizcii geologickch prc medzi objednvateom a zhotoviteom geologickch prc bola uzavret 27. oktbra 2010. slo zmluvy u objednvatea prc je 102/2010/1200. V dsledku mimoriadne vdatnch zrok v 1. polovici roka 2010 a povodovej situcie v mesiacoch mj a jn vzniklo na Slovensku mnostvo novch svahovch deformci, z ktorch mnoh ohrozuj ivoty, zdravie a majetok obyvateov v postihnutch lokalitch a devastuj ponohospodrsku a lesn pdu, ivotn prostredie a udsk diela. Sekcia geolgie a prrodnch zdrojov MPPaRR SR vypracovala v oktbri 2010 rmcov projekt geologickej lohy. Prlohy rmcovho projektu geologickej lohy tvoria projekty pre jednotliv asti vybrat na realizciu ininierskogeologickho prieskumu prioritnch lokalt postihnutch zosuvmi. Jednou z prioritnch lokalt je aj okres Preov zosuvy v katastrlnom zem Preov mesto (Horrska ulica, Pod Wilec hrkou), Petrovany, Chmiany, Ondraovce, ipov a Varhaovce. Obsah zverenej sprvy a jej lenenie je spracovan poda vyhlky Ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej republiky . 51/2008 Z. z. v znen neskorch predpisov (alej vyhlka . 51/2008), ktorou sa vykonva geologick zkon ( 38) a poda smernice MP SR . 2/2000 o zsadch spracovania a odovzdvania loh a projektov v Geografickom informanom systme, priom jej rozsah a osnova bola prispsoben cieom geologickej lohy, ktor boli zadefinovan v projekte geologickej lohy. 1.1. Vymedzenie a cie geologickej lohy 1.1.1 Zkladn daje o geologickej lohe ININIERSKOGEOLOGICK PRIESKUM HAVARIJNCH Nzov lohy: ZOSUVOV, VZNIKNUTCH V ROKU 2010 as .1 Ininierskogeologick prieskum havarijnch zosuvov v okrese Preov
slo lohy: Dtum vyhotovenia: Druh prc: Etapa prieskumu: Objednvate: Zstupca objednvatea: 102/2010/1200 (MP SR), 11050/2010 (ENVIGEO, a.s.) december 2010 Ininierskogeologick prieskum Orientan prieskum
Ministerstvo ivotnho prostredia Slovenskej republiky RNDr. Vlasta Jnov, PhD. generlna riaditeka Sekcie geolgie a prrodnch zdrojov ENVIGEO, a.s., Kynceov 2, 974 11 Bansk Bystrica Zhotovite: RNDr. Pavol Tup Zodpovedn rieite: tatutrny zstupca zhotovitea: RNDr. Pavol TUP, predseda predstavenstva
1.1.2 Zkladn administratvne daje o skmanom zem Zkladn daje poda selnka obc Slovenskej republiky v zmysle Opatrenia tatistickho radu Slovenskej republiky . 597/2002 Z.z., ktorm sa ustanovuj selnky zemnch jednotiek Slovenskej republiky uvdzame v nasledujcom prehade. Kraj: Okres: Katastrlne zemia: 707
Preovsk Preov
849502 Preov mesto, zosuv na Horrskej ul. 849502 Preov mesto, zosuv pod Wilec hrkou 846058 Petrovany 874922 ipov 820750 Chmiany 843831 Ondraovce 867411 Varhaovce
Situan mapy skmanch zosuvov v mierke1:50 000 tvor prlohu A1a a A1f tejto sprvy. 1.2 Cie geologickej lohy Na zklade poiadaviek objednvatea geologickch prc boli zadefinovan nasledujce ciele orientanho prieskumu: zhodnotenie dostupnch archvnych podkladov pre rieenie danej problematiky, zhodnotenie prrodnch pomerov lokality ovplyvujcich vznik a vvoj svahovch pohybov, spresnenie ininierskogeologickch a hydrogeologickch pomerov zemia, zhodnotenie intenzity poruenia svahu a stupa ohrozenia ivotov a majetku ud, stanovenie prin vzniku svahovch deformci, realizcia ininierskogeologickch vrtov za elom zistenia hbky a priestorovho usporiadania mykovch plch, odber vzoriek zemn a ich laboratrny rozbor na stanovenie fyziklno-mechanickch vlastnost, vypracovanie elovej ininierskogeologickej mapy zosuvnch zem, vpoet stability svahov na zistench mykovch plochch, sledovanie zosuvnch zmien inklinometrami v najohrozenejch lokalitch, vykonanie bezprostrednch protihavarijnch opatren, ideov nvrh sancie poruenho zemia. 1.3 daje o projekte a jeho zmench Projekt geologickej lohy bol vypracovan poda postupov uvedench vo Vyhlke Ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej republiky . 51/2008 Z. z. v znen neskorch predpisov, ktorou sa vykonva geologick zkon.
10
Prce na lohe boli zaat 4.10.2010 pred schvlenm projektu geologickej lohy. Vyadovala si to situcia, ktor vznikla dsledkom vdatnch zrok v mji a jni 2010 a s nimi spjan povodov situcia. Projekt geologickej lohy bol schvlen 27. 10. 2010, loha bola registrovan pod slom 589/2010 v ttnom geologickom stave Dionza tra. Poas realizcie prieskumnch prc na lokalite Preov boli zisten geologick skutonosti, ktor si vyadovali zmenu zvenie rozsahu technickch a alch geologickch prc, aby mohli by dosiahnut ciele stanoven pvodnm projektom. Potreba realizcie celho sboru geologickch prc na novej lokalite Varhaovce vyplynula z ostatnej aktualizcie rizikovost lokalt, na ktorch sa (re)aktivovali zosuvy v mji a jni 2010 a kde dolo k vnemu ohrozeniu obytnch domov. Vyie uveden skutonosti boli dvodom na vypracovanie dodatku k zmluve (podpsan 19.11.2010) a nsledne bola vypracovan aj zmena projektu geologickej lohy.
2. Charakteristika skmanho zemia a doterajia geologick preskmanos

2.1 Geomorfologick pomery Poda geomorfologickho lenenia (Mazr, Lukni 1986 IN MIKLS ET AL., 2002), patr skman zemie do alpsko-himaljskej sstavy, podsstavy Karpaty, provincie Zpadn Karpaty. Zosuvy v k.. Chmiany, Ondraovce, ipov patria do subprovincie vonkajie Zpadn Karpaty do podhno-magurskej oblasti. Zosuvy v k. Preov, Petrovany a Varhaovce patria do subprovincie vntorn Zpadn Karpaty, do oblasti Luenecko-koick znenina, do Toryskej pahorkatiny Koickej kotliny. Z hadiska geomorfologickch pomerov as skmanho zemia je tvoren relifom kotlinovch pahorkatn a relifom nekrasovch plann (MAZR, INURA, KVITKOVI 1980 IN MIKLS ET AL., 2002). Prevan as skmanho zemia tvoria zlomovo-vrsov truktry flyovch Karpt, a to pozitvne vysoko vyzdvihnut blokov truktry, ako aj prechodn, mierne vyzdvihnut morfotruktry vrchovn a pahorkatn. 2.2. Geologick pomery Z hadiska regionlneho geologickho lenenia Zpadnch Karpt a severnch vbekov Pannskej panvy (VASS ET AL., 1988) patr okres Preov do vntornch Zpadnch Karpt. Vchodn as patr k vntrohorskm panvm a kotlinm, do vchodoslovenskej panvy, Preovskej kotliny. Zpadn as okresu patr k vntrokarpatskmu paleognu, do spiskoariskho paleognu (arisk paleogn). Na vchode vystupuj horniny zlato-banskho stratovulknu patriace k neovulkanitom Slanskch vrchov. Hlavn as zlatobanskho stratovulknu na vchode okresu je tvoren zlatobanskou formciou, v ktorej vystupuj hlavne vulkanoklastick horniny (rzne typy tufov a tufitov) ako aj epiklastick brekcie a extrzie pyroxenickch andezitov. Koick kotlinu, tvoriacu stredn a jun as okresu, tvoria neognne sedimenty zastpen rznymi typmi hln, pieskovcov, prachovcov a zlepencov. Zlepence v podhor Slanskch vrchov obsahuj aj vulkanick materil. V oblasti Solivar a vby na povrch vystupuje sonobansk svrstvie tvoren pieskovcami a prachovcami s polohami kamennej soli (KALIIAK ET AL., 1991). Kvartrne sedimenty vystupuj vo vch hrbkach hlavne v oblastiach budovanch neognnymi horninami (Koick kotlina) a v dolinch vch tokov. Tvoren s rznymi typmi trkov, hlinitch trkov, fluvilnych i svahovch hlinitch sedimentov.
11
2.3 Hydrologick a hydrogeologick pomery Hydrologick pomery Cel skman zemie patr do moria ierneho mora, k povodiu Horndu do vrchovinovoninnej oblasti s daovo-snehovm reimom odtoku. Najniie priemern prietoky s v septembri, najvyie v marci a v aprli. Podrun zvenie vodnosti koncom jesene a zaiatkom zimy je vrazn. Vysok vodnos je v mesiacoch marec - aprl, v oblasti Koickej kotliny februr - aprl (IMO A ZAKO IN MIKLS ET AL., 2002). V nasledujcej tabuke s uveden hodnoty a v grafoch zhodnoten priemern mesan prietoky za obdobie rokov 2000-2010 na rieke Torysa - vodomern stanica Preov (HYDROLOGICK ROENKY POVRCHOV VODY, 2000 - 2010, SHM).
Tabuka . 1: Priemern mesan, priemern ron prietok za roky 2000 - 2010 na vodomernej stanici v Preove
I Mesiac 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 1,291 2,123 1,673 1,341 0,612 2,442 3,81 1,419 3,284 4,428 5,486 3,348 3,497 4,15 0,761 1,23 1,908 2,648 5,519 4,5 6,186 4,137 16,92 6,569 2,562 7,182 6,226 11,77 11,09 10,48 6,205 9,461 5,794 18,41 8,631 2,071 9,136 3,188 9,959 14,61 3,807 6,518 9,175 9,328 4,059 3,937 2,974 3,426 4,628 12,8 7,471 2,124 3,673 2,684 17,88 2,504 5,728 3,212 1,753 3,484 15,1 19,71 1,856 1,645 4,099 3,727 18,53 5,922 1,127 11,63 5,833 4,913 1,084 14,0 3,152 3,921 6,072 4,647 0,717 5,677 17,62 2,95 1,868 5,218 2,429 1,789 2,534 1,804 0,678 2,049 5,593 2,059 6,244 2,345 2,525 1,078 1,448 3,583 0,795 1,259 3,215 1,031 4,915 4,227 3,929 1,381 1,263 3,18 0,83 2,467 2,012 2,134 4,048 1,969 7,366 1,037 1,041 1,536 0,599 3,304 3,681 1,062 4,213 5,253 3,467 II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Priemern hodnota za rok

4,948 5,134 3,107 2,367 3,838 7,702 6,114 3,951 4,925 4,889
Za pozornos stoj hodnota priemernho mesanho prietoku v mji 2010 (tabuka . 1). V stanici Preov uveden hodnota presahuje 3,7-nsobne priemern hodnotu prietoku v tomto mesiaci za obdobie rokov 2000-2009, ktor je 4,778 m3.s-1. daje z mesiaca jn 2010 sme nemali k dispozcii.
12
Graf . 1: Grafick zhodnotenie priemernch mesanch prietokov zo stanice Preov (2000-2010)

25
20
15
m3/s
10 5 0 I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Hydrogeologick pomery Z hadiska hydrogeologickej rajonizcie Slovenska (UBA, 1981) patr zemie zosuvov v k.. Chmiany, Ondraovce, ipov a Preov do rajnu P122 Paleogn povodia Svinky, zosuvy v k.. Petrovany patria do rajnu Q 125 Kvartr Horndu a Koickej kotliny, zosuvy vo Varhaovciach patria do rajnu NQ 123 Neogn vchodnej asti Koickej kotliny. Poda rmcovej smernice o vodch 200/60/EC (KULLMAN ET AL., 2005) patria podzemn vody v skmanom zem do tvaru SK2004900F tvar puklinovch podzemnch vd podtatranskej skupiny a flyovho psma oblast povod Hornd a do tvaru SK 2005300P tvar medzizrnovch podzemnch vd Koickej kotliny oblasti povod Hornd. zemie budovan flyom je charakterizovan prevane plytkm obehom podzemnch vd v puklinovom prostred. Prevan vina infiltrovanch zrkovch vd odtek viac menej konformne s povrchu ternu v malch hbkach a je odvodovan v prameoch, alebo rozptlenm prtokom do povrchovch tokov. Paleognne sedimenty s postihnut radom zlomovch, hlbie zaloench porch, na ktorch s viazan poetn vvery minerlnych vd. Z nplavov rieky Hornd s vodohospodrsky vznamn piesit trky na bze kvartru. Podrobnejia geologick a hydrogeologick charakteristika jednotlivch skmanch zem zosuvov sa nachdza v kapitole 4. 2.4 Klimatick pomery Skman zemie spad poda Atlasu krajiny SR (MIKLS ET AL., 2002) do mierneho podnebnho psma a atlanticko-kontinentlnej podnebnej oblasti. Na zklade mapy klimatickch oblast zostrojenej Lapinom, Fakom, Melom, astnm, Tomlainom (IN MIKLS ET AL., 2002) patr skman zemie do teplej klimatickej oblasti. V teplej klimatickej oblasti vystupuje okrsok T7 tepl, mierne vlhk s chladnou zimou. Pre orientan zhodnotenie zrkovch pomerov zemia sme vybrali a zhodnotili daje z SHM o zrkach z meteorologickch stanc Chmiany a Preov planetrium.
13
V tabukch . 2 a 3 a v grafoch . 2 a 3 (Chmiany, Preov - Planetrium) uvdzame priemern mesan a ron hrny zrok zo stanc Chmiany a Preov, ktor nm poskytli pracovnci SHM Koice a Bansk Bystrica. Za rok 2010 nm boli poskytnut daje len do oktbra 2010.
Tabuka . 2: Priemern hrny zrok [mm]zo stanice Chmiany
Mesiace 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 I 25,8 40,0 2,5 18,3 8,9 17,3 8,6 44,7 23,9 37,8 25 II 38,5 9,2 9,5 17,0 46,2 46,6 17,3 39,6 5,4 24,7 21,9 III 37,9 59,0 9,0 13,5 10,2 2,6 45,0 42,2 42,1 45,6 11,6 IV 46,9 73,7 24,1 27,0 33,4 67,5 49,7 8,6 35,6 62 64,3 V 93,6 31,0 84,2 52,1 108,2 97,0 77,5 41,8 32,1 31,4 228,1 VI 78,7 108,8 73,5 49,1 81,3 102,1 157,9 79,2 70,8 107 141,9 VII 128,9 182,1 202,0 79,2 215,4 148,4 28,7 83,4 224,2 61,5 150,2 VIII 63,3 23,5 71,0 38,9 76,5 190,8 146,7 76,8 66,4 77,1 111,3 IX 52,1 73,0 44,6 71,5 18,4 81,8 4,0 115,4 39,7 70,9 79 X 4,2 12,3 69,4 44,9 50,0 14,0 19,8 92,4 47,2 62,1 24,2 XI 32,3 37,4 12,5 13,3 49,4 26,6 18,9 14,2 17,7 65,9 XII 30,8 7,7 19,4 11,5 5,9 55,8 5,8 20,4 43,3 33,1 Rok 633,0 657,7 621,7 436,3 703,8 850,5 579,9 658,7 648,4 679,1 857,5
Graf . 2: Priemern mesan hrny zrok zo stanice Chmiany za roky 2000 a oktber 2010
250,0 200,0 150,0 100,0 50,0 0,0 I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
mm
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Tabuka . 3: Priemern hrny zrok [mm]zo stanice Preov - planetrium

I 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok
36,1 45,5 9,0 29,2 16,0 31,6 10,2 44,3 22,3 42,1 42,3
40,3 12,8 9,0 28,0 56,7 30,2 21,7 39,3 2,9 36,8 25,7
44,8 59,0 6,7 13,2 15,2 6,3 55,5 31,2 28,5 47,2 18,2
47,0 66,3 16,0 33,1 38,6 53,4 31,4 11,7 38,8 42,7 64,6
76,5 20,9 62,2 87,6 104,9 96,4 111,6 48,4 32,9 49,1 193
83,4 93,1 90,1 42,0 115,6 90,3 130,9 83,9 59,0 73,3 143,5
140,9 156,1 145,9 97,0 275,6 162,3 13,4 109,6 196,0 97,2 162,3
45,7 21,8 58,4 58,5 89,7 206,7 110,9 61,8 70,0 93,4 84,4
51,5 69,6 70,2 65,0 27,7 87,0 6,1 135,2 51,6 67,2 62,6
3,0 17,0 73,3 53,2 57,2 11,5 23,0 76,8 45,3 76,2 23
32,7 46,8 13,0 19,3 55,7 21,5 4,3 21,4 20,8 68,5
34,6 10,7 21,5 13,9 7,0 54,1 7,0 25,4 51,7 37,4
636,5 619,6 575,3 540,0 859,9 851,3 526,0 689,0 619,8 731,1 819,6
14
Graf . 3: Priemern mesan hrny zrok zo stanice Preov -planetrium za roky 2000 a oktber 2010
300,0 250,0 200,0
mm
150,0 100,0 50,0 0,0 -50,0
I
2000
II
2001
III
2002
IV
2003
VI
2004
VII
2005
VIII
2006
IX
2007
X
2008
XI
2009
XII
2010
2.5 Analza vplyvu atmosfrickch zrok zaiatkom leta 2010 na vznik a rozvoj svahovch deformci V priebehu mja a jna 2010 postihli nielen skman zemie, ale aj mnoh in reginy Slovenska vdatn celoplon zrky. Fakt, e ilo o skutone historick mjov zrky potvrdzuje skutonos, e na takmer 400 zrkomernch staniciach boli prekonan doposia zaznamenan rekordy mesanch hrnov zrok za mesiac mj. Problmom mjovch a jnovch zrok bola nielen ich znan vdatnos a vek priestorov rozsah opakujci sa hne po sebe nasledujcich vlnch, ale aj to, e zva zrky vypadvali v oblastiach, ktor boli u dostatone nasten zrkami z predolch poveternostnch situci (PECHO ET AL., 2010). Psobenm uvedench extrmnych klimatickch podmienok vznikali na vhodnom geologickom podklade (na horninch nchylnch na zosvanie) svahov deformcie. daje zo zrkomernch stanc v skmanom zem tento fakt potvrdili. Na grafoch . 4 a .7 s znzornen mesan hrny zrok v zrkomernch staniciach Preov - planetrium a Chmiany za roky 2009 a 2010. Na porovnanie uvdzame aj daje z dlhodobho pozorovania za roky 1961 - 1980, kde dlhodob priemern ron hrn zrok na stanici v Preove bol 596 mm a za obdobie rokov 1901 - 2002 bol 619 mm (EPEKOV, 2003). Na stanici Chmiany bol za roky 1961 - 1990 600 mm (MIKLOS ET AL., 2002). Ron hrn zrok na stanici Preov za rok 2009 je 731,1 mm a za rok 2010 (janur a november) je 819,6 mm. Na zrkomernej stanici Chmiany za rok 2009 je 679,1 mm a za rok 2010 (janur a november) je 857,5 mm. Za pozornos stoja mesan hrny zrok z obidvoch stanc (tabuka .2 a 3), ke v mji predstavuj zrkov hrny niekokonsobok priemernch mesanch hrnov za predchdzajce roky. V mesiaci mji je to v Chmianoch 3,5 nsobok a v Preove 2,7 nsobok priemernho mesanho hrnu. Na grafe .8 s znzornen okrem ronch hrnov zrok aj teploty vzduchu v Hurbanove za obdobie rokov 1881 a 2010.
15
Graf . 4: Grafick znzornenie mesanch hrnov zrok (mm) pre stanice Chmiany a Preov planetrium za rok 2009
120 100 80
mm
60 40 20 0
I II III IV Chmiany V VI VII VIII IX Preov X XI XII
Graf . 5: Grafick znzornenie mesanch hrnov zrok (mm) pre stanice Chmiany a Preov planetrium za rok 2010 250 200 mm 150 100 50 0 I II III IV Chmiany V VI VII VIII IX X Preov XI XII
Graf .6: Grafick znzornenie mesanch hrnov zrok (mm) pre stanicu Chmi any za roky 2009 a 2010 250 200 150 mm 100 50 0 I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2009
2010
16
Graf . 7: Grafick znzornenie mesanch hrnov zrok (mm) pre stanicu Preov planetrium za roky 2009 a 2010 250 200 150 mm 100 50 0 I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2009
2010
Ako je zrejm aj z grafov, podstatnou prinou vzniknutia novch geodynamickch javov alebo aktivovania starch deformci, bola aj prestenos horninovho prostredia predchdzajcimi zrkami hlavne zrkami z jesene 2009 a zo zimy 2009/2010. Hlavne v dsledku uvedench extrmnych klimatickch podmienok v obdob rokov 2009 a 2010 vznikli v skmanom zem na vhodnom geologickom podklade (lovcoch, pieskovcoch) svahov deformcie. 2.6 Doterajia geologick preskmanos K zkladnm prcam, ktor sme pouili pri rieen lohy patria ininierskogeologick mapy. Na skmanom zem s to predovetkm ininierskogeologick mapy mierky 1:50 000 zo sboru regionlnych mp geofaktorov ivotnho prostredia Ininierskogeologick mapa Koick kotlina a Slansk vrchy (PETRO ET AL, 1993) a Mapa deformovanch zem na okraji Slanskch vrchov (NEMOK ET AL., 1977), alej Mapa svahovch porch okraja Slanskch vrchov v mierke 1:25 000 (GRMANOV, GOMOLK, 1999) a v mierke 1:10 000 (GOMOLK, 1998), Mapa svahovch porch oblast Podhradk-Okrun, Zlat Baa, Kokoovce-Sigord, Varhaovce (SPIK ET AL, 1987). alej s to zkladn ininierskogeologick mapy mierky 1:10 000 oblasti Preova (SPIK ET AL, 1985), oblasti Kapuian a Vekho aria (SPIK ET AL., 1986), oblasti Solivaru (PETRO ET AL., 1984). Tieto mapy mierky 1:10 000 vyli tlaou v roku 1989 (PETRO ET AL., 1989) ako mapa ininierskogeologickej rajonizcie a mapa ininierskogeologickch pomerov severnej asti Koickej kotliny. Pri rieen lohy sme pouili aj Atlas mp stability svahov SR (IMEKOV, MARTINEKOV, 2006). Problematikou zosuvov v skmanom zem sa zaoberali: BURO ET AL (1963), NEMOK ET AL (1977, 1997), GIRA (1978), MODLITBA ET AL (1985, 1986), SPIK ET AL (1987), JNO ET AL (1988), GRMANOV, GOMOLK (1999), BALIAK (1999), SPIK, VARGA (2007), KOPECK, ONDRIK (2008), HAVO ET AL (2009). Celkove sme v priebehu zostavovania zverenej sprvy excerpovali takmer 200 archvnych sprv a posudkov, ktor sme pouili na zskanie prehadu o geologickch, ininierskogeologickch a hydrogeologickch pomeroch zem postihnutch svahovmi pohybmi.
17
Poda dostupnej literatry zosuvy v Preove Horrska ulica, Pod Wilec hrkou a zosuv vo Varhaovciach, patria z hadiska nchylnosti zemia k aktivizcii resp. vzniku svahovch deformci do vysokho stupa. Boli tu opisovan aktvne a stabilizovan formy svahovch deformci. Zosuvy v Chmianoch, Ondraovciach a ipove sa nachdzaj v zem s priaznivou geologickou stavbou, nevyluujcou obasn vznik svahovch deformci vplyvom prrodnch podmienok. daje zskan archvnou excerpciou boli doplovan konzultciami so zstupcami M Preov a dotknutch obc. Na obrzku .1 uvdzame prehadn ininierskogeologick preskmanos skmanho zemia. Poas rieenia lohy boli daje zskan archvnou excerpciou doplovan konzultciami so zstupcami dotknutch obc (obecn rady). Okrem toho, pri rieen geologickej lohy sme vyuili materily spracovan SHM: - PECHO ET AL., 2010: Extrmne atmosfrick zrky na jar a na zaiatku leta 2010 na Slovensku, - Hydrologick roenka, Povrchov vody (za roky 2000 a 2008), SHM Bratislava, - Roenka atmosfrickch zrok (za roky 2000 a 2008), SHM Bratislava.
18
Obrzok . 1: Regionlna ininierskogeologick preskmanos v mierke 1:500 000
3. Postup rieenia geologickej lohy

3.1 Geofyziklne prce Na lokalitch Ondraovce, Petrovany, ipov boli realizovan povrchov geofyziklne merania modernou geoelektrickou odporovou metdou tzv. rezistivitnou tomografiou, ktor nahrdza starie geofyziklne metdy - SOP (symetrick odporov profilovanie) a VES (vertiklne odporov profilovanie). Prce realizovala firma BHF Environmental, spol. s r.o. Bratislava.
19
Na lokalite Ondraovce boli vyten 2 geofyziklne profily O1 a O2 dlh 190 m, na lokalite Petrovany boli vyten 3 geofyziklne profily P1, P2, P3 dlh 223 m, 206 m, 238 m a na lokalite ipov boli vyten 3 geofyziklne profily Z1, Z2, Z3 dlh 142 m, 190 m, 190 m. Na lokalite Varhaovce bola realizovan metda odporovej tomografie na 2 profiloch PF1 a PF2 celkovej dky 710 m. Na lokalitch v Preove t ist metda bola realizovan na 3 profiloch celkovej dky 960 m (Pod Wilec hrkou), na 2 profiloch celkovej dky 660 m (Horrska ulica). Prce realizovala firma KORAL, s.r.o. Spisk Nov Ves. Vsledky geofyziklnych prc boli vyuit pri navrhovan lokalizcie a parametrov prieskumnch vrtov a zostavovan elovch mp svahovch deformci. Sprvy z geofyziklneho prieskumu pre jednotliv lokality uvdzame v prlohch 4.1 C4; 4.2 C4, 4.3 C4, 4.4. C4, 4.6 C4, 4.7 C4. 3.2 Vrtn prce Vrty realizovala firma ENVIGEO, a.s. Bansk Bystrica na lokalitch Petrovany, Chmiany a Varhaovce vrtnou spravou Fraste Mito-40 na psovom podvozku, resp. vrtnou spravou UKB-500 S na podvozku nkladnho automobilu URAL 375. Na realizcii vrtov na lokalitch Preov Horrska ulica a Pod Wilec hrkou bola pouit vrtn sprava UGB 50 fy Hajk, Brvnite a UGB 50M spolonosti Kopas vrty. Vrty na lokalitch Ondraovce a ipov boli odvtan spravou EP-5 fy Uranpres, s.r.o. Spisk Nov Ves. Vrty slili na overenie geologickej stavby, hbky hladiny podzemnej vody a zskanie horninovho materilu a podzemnej vody na laboratrne spracovanie. Celkov metr IG vrtov vyhotovench jadrovm spsobom je 1 241m. Po odvtan boli vybrat vrty vystrojen inklinometrickmi panicami a perforovanmi piezometrickmi panicami s priemerom 75 mm. Vystrojenie vrtov umouje realizciu meran inklinometrom a reimovch sledovan rovne hladiny podzemnej vody v zujmovom zem. vodn inklinometrick merania realizovala firma Geoslovakia Koice, nasledujcu sriu meran v januri 2011 bude realizova firma ENVIGEO. Grafick vstupy z vodnch meran tvoria prlohy 4.1 C5, 4.2 C5, 4.3 C5, 4.4 C5 ,4.6 C5. V miestach neprstupnch pre vrtn techniku bola realizovan na lokalite ipov 1 kopan ryha do hbky cca 2,7 m. Grafick dokumentciu vrtov a kopanch rh poda jednotlivch lokalt uvdzame v prlohch 4.1 C1 a 4.7 C1.
20
Tabuka . 4: Prehad parametrov realizovanch vrtov

Oznaenie vrtu Hbka vrtu (m) Priemer vtania (mm) 195 175 156/137 112 Perforcia hbka (m) od -do Vrtn sprava Vystrojenie vrtov Inklinometre (75 mm) Piezometre (75 mm)
Preov Horrska ulica JH-1 JH-1A JH-2 JH-2A JH- 3 JH-3A JH- 4 JH-4A JH-5 JH-5A JH- 6 JH-6A JH- 7 JH-7A JH- 8 JH-8A 19 19,5 19 20 17,3 17,5 15 15 20 20 24 24 20,5 20 19 20 0-9 0-8 9-12 8-9,6 12-18
9,6-19,5
18-19 6-19 6-20
4-16 0-19,5 14-18 0-20 7,3-16,3 0-17,3

UGB-50M
0-19 0-19 0-17,5 0-15 0-15 0-20 0-20 0-24 0-24 0-20,5 0-20 0-20
0-7 0-7 0-7,6 0-7,6 0-10 0-10
7-13 7-13 7,6-15 7,6-15

10-15,5 10-15,5
0-6 0-6 13-17,3 13-17,3
5-14 15,5-20 15,5-20 0-19,5 0-19,5 0-20,5 0-20 0-20 0-20 5-15
19,5-24 19,5-24
19-23 15-19
Preov Pod Wilec hrkou JV-1 JV-1A JV-2 JV-2A JV-3 JV-3A JV-4 JV-4A JV-5 JV-5A JV-6 JV-6A JV-7 JV-7A JV-8 JV-8A JV-9 JV-9A 16,0 16,3 15,0 15,0 18,0 18,0 15,3 15,0 15,3 15,0 17,0 17,0 15,5 15,2 15,0 15,0 15,3 15,3 0-8 0-8 0-6,3 0-6,3 0-6 0-6 0-6 0-6 0-7 0-6 0-5,7 0-5,7 8-10 8-10 6,3-10 6,3-10 6-13 6-13 6-12 6-12 7-10,5 6-10,3 5,7-12 5,7-12 0-11 0-11 8-15 0-11 7-15,3 0-9 10-16 10-16,3 10-15 10-15 13-18 13-18 12-15,3 12-15 10,5-15,3 10,3-15 12-17 12-17 11-15,5 11-15,2 11,15 5,3-13,3 9-15,3 0-15,3 4-15,5 0-16,3 3-12 0-15 3-15 0-18 4,3-12,3 4-14,3 5-16 0-17 7,5-14,5 0-15,2 5-13 0-15 0-15,3 0-15 0-15,5
UGB-50M
0-16 0-15 0-18 0-15 0-15 0-15 0-15 0-17
0-8 0-7
21
Pokraovanie tabuky . 4 Oznaenie vrtu Hbka vrtu Priemer vtania (mm) 156 Petrovany PJ-1 PJ-2 PJ-3 PJ-4 PJ-5 PJ-6 PJ-7 ipov V-1 V-2 V-3 V-4 V-5 V-6 Chmiany CHV-1 CHV-2 Ondrovce VO-1 VO-2 VO-3 VO-4 VO-5 Varhaovce VV-1 VV-1A VV-2 VV-3 VV-3A VV-4 VV-4A VV-5 VV-5A VV-6 VV-6A VV-7 VV-7A VV-8 VV-8A VV-9 15,0 15,0 20,0 20,0 15,0 25,0 20,0 20,0 15,0 25,0 20,0 25,0 20,0 20,0 15,0 10,0 0-9 0-9 0-10 0-7 0-10 0-14 0-10 0-12,5 0-9 0-15 0-10 0-15 0-10 0-13 0-9 0-10 9-15 9-15 10-20 7-20 10-15 14-25 10-20 12,5-20 9-15 15-25 10-20 15-25 10-20 13-20 9-15 0-15 0-20 0-15
URAL SKB-4 URAL SKB-4
Perforcia hbka (m) od -do
Vrtn sprava
Vystrojenie Inklinometre (75 mm) Piezometre (75 mm) 0-14 0-14 0-14 0-14 0-14 0-15 0-13
137
14,0 14,0 14,0 14,0 14,0 15,0 13,0
0-9 0-8 0-11 0-6 0-8,2 0-7,8 0-9
9-14 8-14 11-14 6-14 8,2-14 7,8-15 9-13
0-14 0-15
7,0 8,0 4,50 9,0 11,0 12,0
0-5,50 0-5 0-3 0-5 0-8 0-6,8
5,50-7 5-8 3-4,5 5-9 8-11 6,8-12
0-7 0-8 0-4,5 0-9 0-11 0-12
Fraste Mito-40
0-14 0-14
0-7 0-8 0-4,5 0-9 0-11 0-12
17,8 15,4 9,5 9,5 12,0 10,0 8,0
0-8 0-5 0-9,5 0-7 0-5 0-5 0-8
8-17,8 5-15,4
EP-5
0-15,4 0-9,5
SKB-4
0-17,8 0-15,4 0-9,5
7-9,5 5-12 5-10
0-12 0-10 0-8
EP-5
0-9,5 0,12 0-10 0-8 0-15 0-15 0-20 0-20 0-15 0-25 0-20 0-20
Fraste Mito
0-20 Fraste Mito 0-15 0-20 0-20 0-15 0-10
0-15 0-25 0-20 0-25 0-20 0-20 0-15 0-10
URAL SKB-4
Dynamick penetran sondy (alej DPS) boli realizovan firmou ENVIGEO, a.s. akou dynamickou penetranou spravou NORDMEYER Geotool LMSR-Vk do hbky maximlne 13 m za elom zistenia fyziklno-mechanickch vlastnost vrstiev, resp. stanovenia polohy (hbky) mykovej zny.
22
Grafick zznam priebehu DPS poda jednotlivch lokalt uvdzame v grafickch prlohch 4.1 C6, 4.2 C6, 4.3 C6; 4.4 C6, 4.6 C6. V nasledujcich tabukch . 5 a 9 uvdzame oznaenie a hbku jednotlivch dynamickch sond.
Tabuka . 5: Prehad penetranch sond na lokalite Preov - Horrska ulica
DPH-1 DPH-2 DPH-3
Hbka
12
6,3
Tabuka . 6: Prehad penetranch sond na lokalite Preov Pod Wilec hrkou

DPV- DPV- DPV- DPV1 2 3 4 DPV- DPV- DPV-7 DPV-8 DPV-9 DPV-10 DPV-11 DPV-12 DPV-13 5 6
Hbka
6,3
8,4
5,0
6,9
2,7
9,4
6,4
4,5
7,9
11,8
11,3
5,3
Tabuka . 7: Prehad penetranch sond na lokalite Petrovany

DPS-1 DPS-2 13 DPS-3 13 DPS-4 12,5 DPS-5 14 DPS-6 11,6 DPS-7 11
Hbka
14
Tabuka . 8: Prehad penetranch sond na lokalite ipov

DPS-1 DPS-2
Hbka
6,6
Tabuka .9: Prehad penetranch sond na lokalite Ondraovce

DPS-1 DPS-2 DPS-3 DPS-4 DPS-5
Hbka
10
13
11
10
13
V miestach, kde bolo potrebn vykona okamit stabilizan opatrenia (protihavarijn) boli realizovan subhorizontlne (odvodovacie) vrty. elom subhorizontlnych vrtov bolo odvies podpovrchov vodu zo zosuvnho zemia, a tm zvi jeho stabilitu. Subhorizontlne vrty celkovej metre 485 m boli odvtan na lokalitch Ondraovce (3 vrty 175 bm), ipov (3 vrty 110 bm) a Petrovany (2 vrty 200 bm). Vrty odvtala firma GEOBOM Koice, s.r.o. Vrty s vystrojen perforovanmi panicami a vtokovm potrubm. 3.3 Leteck snmkovanie Na zskanie lepieho obrazu o charaktere svahovch deformci, ich rozsahu, prejavoch vo vzdialenejch astiach zemia aj pre monos posdenia svislosti s geomorfologickmi charakteristikami relifu sme navrhli a uskutonili obhliadku a nafotografovanie zujmovho zemia. Nalietanie sme uskutonili ahkm portovm lietadlom TECNAM P92-JS. Vybrat lokality boli nasnman z vky cca 200 - 300 m pod rznym uhlom z dvodu svetelnch podmienok a pre monos vizulneho posdenia prejavov zosvania na povrch ternu. Na snmanie boli pouit digitlna zrkadlovka CANON D 350 s objektvom CANON 18-55 mm/F 3,5-5,6 a kompaktn digitlny fotoapart Panasonic Lumix DMC-LX2 s objektvom LEICA 1:2,8 4,9. Vybrat snmky boli pouit pri zhotoven mp a analze prin vzniku, resp. dosahu svahovch deformci. Vybrat snmky z jednotlivch lokalt tvoria prlohu 4.1 C7, 4.3 C7, 4.4 C7, 4.5 C2, 4.6 C.7, 4.7. C5.
23
3.4 Vzorkovacie prce Rmec tchto prc zahroval prpravu vzorkovnc, urenie miest odberu, samotn odber, uskladnenie a prepravu vzoriek do laboratria a vedenie dokumentcie vzoriek. Odber vzoriek bol realizovan z ininierskogeologickch vrtov, resp. kopanej sondy. Z vrtnho jadra zskanho technickmi prcami, bolo odobratch 112 vzoriek. Poda STN EN ISO22475-1, z celkovho potu bolo 18 vzoriek triedy kvality 2 odobratch s pouitm metdy odberu vzoriek kategrie A (neporuen vzorka). Ide o vzorky so truktrou, vlhkosou a provitosou zodpovedajcou hodnotm in situ. Odber neporuench vzoriek sme realizovali pomocou pecilnych oceovch odbernch valcov. Ihne po odbere boli neporuen vzorky konzervovan fliou, v de odberu uskladnen v miestnosti so stlou teplotou a vlhkosou. alch 94 vzoriek triedy kvality 3 bolo odobratch pouitm metdy odberu kategrie B. Vzorky obsahuj vetky zloky zeminy in situ v ich pvodnom stave a je zachovan prirodzen vlhkos zeminy. Vzorky maj poruen truktru, ale je mon rozozna celkov uloenie vrstiev zeminy a ich zloiek. Vzorky so zachovanou prirodzenou vlhkosou sme uchovvali v polyetylnovch obaloch. Ich vha sa pohybovala v rozpt 2 - 3 kg. Okrem toho boli vzorky podzemnej vody z vrtov v lokalitch Preov Horrska ulica, Pod Wilec hrkou, Petrovany, ipov, Ondraovce a Varhaovce uren na laboratrne spracovanie. Vzorkovacie prce a preprava vzoriek boli vykonan v slade s STN EN ISO 22475-1. Prehad odobratch vzoriek zemn, podzemnch vd a uskutonench analz uvdzame v tabuke .10.
Tabuka . 10: Prehad odobratch vzoriek zemn a podzemnej vody a uskutonen analzy
Poet stanoven 17 ks Vzorky podzemnej vody 2 ks 23 ks Vzorky podzemnej vody 3 ks Vzorky zemn Petrovany 14 ks 4 ks Vzorky podzemnej vody 1 ks Vzorky zemn ipov 10 ks 3 ks Vzorky podzemnej vody 1 ks 7 ks 3 ks Vzorky podzemnej vody 1 ks 18 ks 8 ks 8 ks klasifikan rozbor kompletn mykov pevnos v krabicovom prstroji agresivita na betnov a oceov kontrukcie klasifikan rozbor kompletn mykov pevnos v krabicovom prstroji agresivita na betnov a oceov kontrukcie klasifikan rozbor kompletn klasifikan rozbor kompletn ,objem. hmotnos, mern hmotnos mykov pevnos v krabicovom prstroji klasifikan rozbor kompletn mykov pevnos v krabicovom prstroji agresivita na betnov a oceov kontrukcie Nzov skky / rozboru klasifikan rozbor kompletn, objem. hmotnos, mern hmotnos agresivita na betnov a oceov kontrukcie klasifikan rozbor kompletn, objem. hmotnos, mern hmotnos agresivita na betnov a oceov kontrukcie
Vzorky zemn Preov Horrska ulica
Vzorky zemn Preov Pod Wilec hrkou
Vzorky zemn Ondraovce
Vzorky zemn Varhaovce
24
Poet stanoven Vzorky podzemnej vody 2 ks
Nzov skky / rozboru agresivita na betnov a oceov kontrukcie
3.5 Merask prce Cieom meraskch prc bolo zameranie zosuvnho telesa a prieskumnch diel na lokalitch, zameranie a vytenie geofyziklnych profilov ako aj vyhotovenie mp svahovej deformcie a rezov v mierke M 1:250 a 1:2000. Prce realizovali pracovnci firmy ENVIGEO, a.s., Bansk Bystrica a merask skupina firmy GP-3, s.r.o. Preov. Prieskumn diela na lokalitch Petrovany, Ondraovce a ipov boli zameran metdou podrobnho merania GNSS RTK s vyuitm stanc SKPOS. Meranie bolo realizovan prstrojom ASHTECH PROMARK 500. daje nameran v terne boli nsledne spracovan na PC v geodetickom software Geus 7.0 a grafickom programe Autocad R12. Prieskumn diela na lokalitch Preov Horrska ulica, Pod Wilec hrkou a Varhaovce boli uren metdou GPS za pouitia dvojfrekvennej gps stanice GPS Leica 1200. Stanica je pripojen k systmu referennch stanc cez mobiln internetov komunikciu. Vkov transformcia bola rieen cez kvzigeoid. daje nameran v terne boli nsledne spracovan na PC v programe MICROSTATION s geodetickou nadstavbou PROGEO, vpoty boli rieen softwarom Leica Office. Vstup tchto prc (generovan rezy) bol pouit pri kontrukcii geologickch rezov hodnotenm zemm, stabilitnej analze a pri nvrhu technickho zabezpeenia (stavebno-technickch prvkov). Merask sprvy so zoznamom sradnc prieskumnch vrtov pre jednotliv lokality uvdzame v prlohch 4.1 C2, 4.2 C2, 4.3. C.2, 4.4 C2, 4.6 C2 a 4.7 C2. 3.6 Laboratrne prce S prihliadnutm na sksenosti zskan pri rieen problematiky podobnho zamerania sme navrhli rozsah laboratrnych rozborov urench pre komplexn zhodnotenie zemia z hadiska jeho stability. Sbor laboratrnych prc bol vykonan za elom stanovenia zkladnch fyziklnomechanickch vlastnost zemn a stanovenia chemizmu podzemnej vody a jej agresvnych vlastnost na oce a na betn. Laboratrne prce boli realizovan spolonosou BEL/NOVAMANN International s.r.o., skobn laboratrium GEL Turianske Teplice, as vzoriek bola spracovan v laboratriu spolonosti TERRATEST s.r.o., Bratislava a Laboratriom mechaniky zemn Anna Bartkov Bansk Bystrica. Vsledky laboratrnych rozborov a skok s uveden v prlohch 4.1 C3, 4.2 C3, 4.3 C3, 4.4 C3, 4.6 C3 a 4.7 C3. 3.7 Geologick prce Pred samotnm rieenm bolo potrebn vypracova projekt geologickej lohy, vyhada a spracova relevantn daje z geologickch i inch prc. Vkony geologickej sluby alej zahaj sledovanie, koordinciu (vecn i asov), metodick kontrolu a usmernenie vetkch projektovanch a schvlench prc. 3.7.1 Ininierskogeologick mapovanie Ininierskogeologick mapovanie zujmovho zemia bolo zameran okrem geologickej stavby predovetkm na zhodnotenie vyskytujcich sa geodynamickch javov a monosti ohrozenia existujcich objektov. Poznatky z mapovania s spracovan v elovch mapch zosuvnho zemia (prlohy B1) v mierkach 1:500 a 1:000.
25
3.7.2 Sledovanie a riadenie technickch prc V slade s projektom geologickch prc sme v zem realizovali sbor technickch prieskumnch prc. loha zodpovednho rieitea a spolurieiteov geologickej lohy spovala v zabezpeovan psomnej a hmotnej dokumentcie, v kontrole dodriavania poiadaviek a podmienok svisiacich s realizciou prieskumnch diel, v operatvnom riaden, usmerovan technickch prc a ich vzjomnej koordincii. 3.7.3 Stabilitn vpoty V rmci zhodnotenia stability zemia postihnutho svahovou deformciou sme realizovali stabilitn vpoty, ktorch zkladom boli vstupn daje vo forme vsledkov laboratrnych rozborov zemn a obhliadka ternu spojen s mapovanm. Vpoet bol realizovan programom GEO 5 firmy Fine spol s.r.o. urenm pre vpoet stability svahov veobecnho vrstevnatho zemnho telesa. mykov plocha bola uvaovan polygonlna (poda Sarmu resp. Spencera). Metdy s zaloen na medznej rovnovhe aktvnych a pasvnych sl. Predpokladom je silov resp. momentov rovnovha asti svahu nad uvaovanou plochou. Vsledkom je sinite stability, ktor predstavuje podiel pasvnych a aktvnych sl. 3.7.4 Spracovanie zverenej sprvy Pri spracovan zverenej sprvy sme postupovali poda zsad uvedench v prlohe .1 (lenenie a nleitosti zverenej sprvy) k vyhlke . 51/2008.
26
4. Vsledky rieenia geologickej lohy

4.1 Lokalita Preov Horrska ulica a Pod Wilec hrkou Prehadn situcia svahovch deformci na Horrskej ulici a Pod Wilec hrkou v mierke 1: 10 000 tvor prlohu A2a. 4.1.1 Geologick pomery Zujmov zemie sa nachdza v juhovchodnej asti ariskej vrchoviny, pri okraji Koickej kotliny, v hrsovej truktre medzi riekami Svinka a Torysa. Predmetn as vrchoviny tvoria morfologicky vrazn chrbty severojunho smeru, ktor s oddelen hlbokmi dolinami (energia relifu 130 a 250 m). Najvym vrchom je Malkovsk hrka (481 m n. m.) s rzsochou Wilecova hrka (379 m n. m.). Masv Wilecovej hrky je oproti depresii Koickej kotliny obmedzen neotektonickmi zlomami SZ - JV a SV - JZ smeru, vi geologick mapa 1:50 000 (GROSS ET AL., 1999). Na geologickej stavbe Z sa zastuj horniny vntrokarpatskho paleognu. Masvy Malkovskej Hrky a Wilecovej hrky, poda mapy Grossa (1999), s budovan flyom zubereckho svrstvia (vrchn eocn - oligocn), tvorenm striedanm pieskovcov a lovcov, spravidla s pokryvom svahovch sedimentov. Svahy flyovch masvov s mierne a strm, s generlnym sklonom 9 a 25 a s poruen poetnmi svahovmi deformciami. Geologick mapa zemia tvor prlohu A3a. 4.1.2 Hydrogeologick pomery V hodnotenom zem je podzemn voda viazan na aluvilne, deluvilne kvartrne uloeniny i na rytmicky sa striedajce svrstvie lovcov, pieskovcov a siltovcov podloia (zubereck svrstvie). Zosuvn svahy na lokalitch Pod Wilec hrkou a Horrska ulica s budovan zubereckm svrstvm (pieskovcov fly, rytmick fly, lovcov a drobnorytmick fly) s pokryvom svahovch sutn. Obeh podzemnej vody v tomto prostred je obmedzen v dsledku striedania sa lovcov, siltovcov a pieskovcov Najpriaznivejie vlastnosti na akumulciu podzemnej vody maj aluvilne nplavy. Ich priepustnos je podmienen litologickm zloenm. Mnostvo akumulovanch zsob je podmienen ich priepustnosou, hrbkou, plonm rozrenm a schopnosou dotcie z inch povrchovch, respektvne podzemnch zdrojov. Aluvilne nplavy Hodnoten aluvilne nplavy predstavuj trky piesit s rznym obsahom hlinitej i lovitej frakcie, ktor s prekryt piesitmi hlinami a hlinami. Vy obsah sdrnch zemn v trkoch spsobuje zniovanie ich priepustnosti. To sa tka seku, kde Torysa pretek pod Wilec Hrkou, teda v priestore, kde bon erzia bola prvotnou prinou zosvania. Vka hladiny podzemnej vody v aluvilnych nplavoch je podmienen vkou hladiny v povrchovom toku Torysy a vekosou podzemnho prtoku z deluvilnych a paleognnych hornn.
Aluvilne nplavy, najm piesky a trky, s priepustnejie ako horniny zosuvnej akumulcie. Aluvilne nplavy psobia ako dren na presunut zosuv. V prpade ak trky obsahuj vy podiel sdrnch zemn, tak ich drenny inok na nadlon zosuvn akumulciu sa zniuje.
Deluvilne sedimenty Deluvilne sedimenty vytvraj spolu s podlonmi lovcami, pieskovcami a siltovcami hydrogeologik truktru typu hydrogeologickho masvu, kde relatvne priepustnejia pripovrchov vrstva predstavuje jej najpriepustnejiu as. Obeh podzemnej vody v takejto truktre je plytk. Priepustnos a schopnos sstredenia podzemnej vody tohto prostredia je
27
relatvne nzka. Akumulovan podzemn voda je dotovan najm prostrednctvom plonch zrkovch hrnov. Takto horninov prostredie je nesstredene odvodovan v rovni miestnej erznej bzy do povrchovch tokov (do zregulovanho prekrytho potoka na Horrskej ulici, respektve do okolitch priepustnejch sedimentov alvia Torysy v oblasti Pod Wilec hrkou. Deluvilne sedimenty a paleognne podloie V miestach kde deluvilne sedimenty a paleognne podloie s detruovan vplyvom gravitanch pohybov s hydrogeologick pomery zloitejie. Primrne hydrogeologick vlastnosti tchto hornn s sekundrne pozmenen vplyvom zosuvotvornch procesov, ktor spsobuj rozvonenie horninovho prostredia, vznik blokovch pol a vznik mykovch plch rznych generci s preferovanmi cestami prdenia podzemnej vody v horninovom prostred. Zosuvn zemie a jeho bezprostredn okolie tak predstavuje zloit geohydrodynamick systm s neustlenm prdenm, vinou s naptou hladinou podzemnej vody. Prostredie m medzizrnov a medzizrnovo-puklinov priepustnos (kombinovan priepustnos) s vraznou heterogenitou a anizotropiou. Rozvonen zeminy a iastone poruen a neporuen horninov bloky paleognneho svrstvia boli identifikovan geofyziklnymi, vrtnmi prcami i pri ininierskogeologickom mapovan zemia. V tomto geohydrodynamickom systme existuj privilegovan cesty (hlavn kolektor podzemnej vody) s pomerne vekou rchlosou prdenia podzemnej vody. Neporuen horninov bloky s z hydraulickho hadiska nzko priepustn s vemi nzkou rchlosou prdenia podzemnej vody a stagnujcou podzemnou vodou. Hydraulick vlastnosti hodnotenho zemia Hydraulick parametre horninovho prostredia neboli poas prieskumnch prc zisovan. Hodnota koeficienta filtrcie, ktor charakterizuje mieru priepustnosti horninovho prostredia, sa v horninch budujcich infiltran zemie zosuvov pohybuje vo vemi irokom rozsahu. Pre ilustrciu meme vychdza zo situcie na zosuve Okolin, ktor sa nachdza v horninovom prostred vntrokarpatskho paleognu, autori (FUSSGNGER ET AL., 1976) zistili koeficient filtrcie (z hydrodynamickch skok vo vertiklnych vrtoch) s hodnotou od 6.10-8 do n.10-5 m.s-1. Na zklade reinterpretci stopovacch skok na zosuve Okolin uvdza Scherer (2009) vekos koeficienta filtrcie v preferovanch cestch tohto zosuvu a 6,5. 10-3 m.s-1. Vyuvanie podzemnch vd Poruenie svahov vplyvom detruknch zosuvnch procesov vytvra priaznivejie podmienky na sstredenie podzemnej vody a tm i jej prpadn loklne vyuvanie. V oblasti Horrskej ulice i Pod Wilec hrkou boli zisten domov studne, ktor zachytvaj vodu zo zosuvnch delvi a ktor s vyuvan ako zdroje itkovej vody. V prpade realizcie navrhnutch sananch opatren je vemi pravdepodobn znik, resp. vrazn obmedzenie vdatnosti existujcich studn. 4.1.3 Seizmicita zemia Poda STN 73 0036 (Seizmick zaaenie stavieb), patr zujmov zemie do oblasti v ktorej sa v historicky znmom obdob vyskytlo zemetrasenie s intenzitou 7 seizmickej stupnice MSK (stupnica Medvedev Sponheur - Krnk), alebo s intenzitou 7 seizmickej stupnice EMS-98 (Eurpska makroseizmick stupnica). Zujmov zemie sa nachdza v zdrojovej oblasti 3, v ktorej hodnota zkladnho seizmickho zrchlenia r = 0,6 m.s-2. Geologick prostredie zujmovho zemia sa vyznauje rchlosou
28
mykovch vn Vs od 250 do 400 m.s-1 (v hbke do 10 m), rastcou na 350 a 800 m.s-1 (v hbke 50 m). Hodnota nvrhovho seizmickho zaaenia (ag)vypotan zo vzahu
ag = 1,1 x ar = 1,1 x 0,6 = 0,66 m.s-2.

4.1.4 Geodynamick javy a nchylnos zemia na ich vznik, opis zosuvnch zem Lokalita svahovch deformci Horrska ulica sa nachdza v jednej z krtkych erozvnych doln, ktor lenia severn svahy Malkovskej hrky. Oba protiahl svahy doliny s poruen svahovmi deformciami typu zosvania. V rmci vymedzenia geologickej lohy sme sa zaoberali reaktivovanm zosuvom na avej strane doliny. Zosuv poruuje severovchodne exponovan svah nad hlbokou erznou ryhou (odhadom 5 a 10 m), ktor je dnes sasti zavalen zosuvom, sasti zasypan materilom z ternnych prav. Pri pte svahu s situovan rodinn domy so zhradami. Temer na vetkch domoch, mono pozorova znmky statickho poruenia (praskliny a trhliny vo vrchnej stavbe i v zkladoch, deformcie podlh i mrov), poruenie respektve odtrhnutie pomocnch kontrukci (chodnky, schodisk, oporn mry), strihnutie domovch studn. tyri domy s ako poruen a boli statikom prehlsen za neobvaten. Prklady poruenia stavieb dokumentuje obrzok . 2 a 3.
Obrzok . 2 a . 3: Poruen stavby na Horrskej ulici (dom .42 a 52)
Zosuv o rozlohe 300 x 250 a 350 m poruuje svah na vku 55 a 75 m. Vymedzenie zosuvu je vyznaen v situcich mierok 1 : 10 000 (prloha A2a) a 1 : 1 000 (prloha 4.1 B1). Zosuv povaujeme za stredne hlbok, s hbkou bazlnej mykovej plochy 8 a 20 m. Odlun oblas je vrazn, s vkou odtrhovej hrany 15 a 20 m. Je dotvran plytkmi zosuvmi. Bon ohranienie je prevane zreten. elo akumulcie je zastret zasypanm erznej ryhy a stavebnmi pravami pri rodinnch domoch. Povrch deformcie je miestami stupovit. Vrazn stupne (bloky) sa nachdzaj najm v odlunej oblasti, miestami tie v akumulanej asti zosuvu. Najv blok v odlunej oblasti je uklonen proti svahu. V jeho tyle je bezodtokov depresia v ktorej sa v ase zvench atmosferickch zrok vytvra jazero. Po aktivizcii svahovej deformcie v roku 2010 sa vytvorili erstv trhliny v odtrhovej hrane zosuvu (rka trhln 10 a 80 cm, vka poklesu 0 a 80 cm), ako aj trhliny a valy pri ohranien zosuvu. V dsledku redistribcie stavu naptosti v zosuvnej mase dolo tie k poetnm poruchm stavebnch objektov. Zosunutm je postihnut pripovrchov, zvetran as flyovho masvu spolu s pokryvom.
29
Svah sa v minulosti zosunul v dsledku hbkovej erzie miestneho potoka za spolupsobenia vztlaku podzemnej vody vo svahu. Zosunut svah sa permanetne dotvra pomalm plazivm pohybom po viacerch mykovch plochch. Epizodicky, vplyvom extrmnych alebo dlhotrvajcich zrok, respektve pri nhlom topen snehovej pokrvky (najm v kombincii s daom) dochdza k presteniu pdneho profilu a k reaktivizcii zosuvnho pohybu najm po plytch mykovch plochch do hbok 3 a 5 m. Poloha predpokladanch mykovch plch zostrojench na podklade geologickch prieskumnch vrtov a interpretcie vsledkov geofyziklneho prieskumu je vyznaen v geologickch rezoch mierky 1 : 500, vi prlohy 4.1.B2 a 4.1.B3. Vsledky monitorovania svahovho pohybu metdou presnej inklinometrie v ase spracovania ZS neboli ete k dispozcii. Lokalita svahovch deformci Pod Wilec hrkou sa nachdza na severovchodne exponovanom svahu podmvanom riekou Torysa a je sasou frontlneho zosuvu postihujceho prav svah dolia Torysy od prielomu Dbrava a june od obce Haniska. Spodn, nezalesnen as svahu (pod vrstevnicami 290 a 300 m) je vyuvan prevane na zhradky s rekreanmi chatami. Pozd ulice Pod Wilec hrkou s situovan tie rodinn domy (cca 40 objektov). Cez zhradkov kolnie je veden energetick koridor (niekoko liniek vysokho naptia). Na vine stavebnch objektov (rodinn domy, hospodrske prstavby, gare, rekrean chaty) pozorova znmky statickho poruenia (praskliny a trhliny vo vrchnej stavbe i v zkladoch, deformcie podlh i mrov), poruenie respektve odtrhnutie pomocnch kontrukci (chodnky, schodisk, oporn mry), strihnutie domovch studn. Prklady poruenia stavieb dokumentuje obrzok .4 a 6. Jeden dom bol pre ak pokodenie uren statikom k demolcii. Poruen je tie infratruktra. Miestna komunikcia je miestami deformovan, popraskan. Podmoenie miestnej komunikcie a vmoky vody vo vozovke v blzkosti vodohospodrskeho objektu vysvetujeme poruenm vodovodnho radu. Miestami s vykriven stpy elektrickho vedenia. Lokalita Pod Wilec hrkou je poruen rozsiahlou a zloitou svahovou deformciou o rozlohe 1100 x 250 a 400 m a poruuje svah na vku 60 a 100 m. Vymedzenie svahovej deformcie a jej iastkov formy (v zmysle klasifikcie Nemok, Paek, Ryb, 1974) s vyznaen v situcich mierok 1 : 10 000 (prloha A2a) a 1 : 1000 (prloha 4.2. B1). Podstatn as svahovej deformcie tvoria zosuvy. Miestami, v rigidnejej hornine so zvenm podielom pieskovca sa vyskytuj tie blokov poruchy (blokov rozpadliny a blokov polia).
Obrzok . 4 a . 5: Poruen stavby Pod Wilec hrkou (dom .32 a 38)
30
Obrzok . 6: Poruen stavba Pod Wilec hrkou (dom .47)
Blokov poruchy predstavuj kategriu hlbokch, respektve stredne hlbokch svahovch deformci rigidnej horniny rozvonenej pomalm, plazivm pohybom na morfologicky zreten a vrazn bloky. Blokov rozpadliny sa vyznauj diferencovanm pohybom horninovch blokov (pootoenm, posunom, zabranm), bez vraznejieho horizontlneho pohybu. Blokov polia vznikaj pohybom, rozvleenm blokov po svahu. Povrch deformcie je stupovit. V rozpadajcich sa blokoch sa vytvraj trhliny a krterovit prepadlisk s bezodtokovmi depresiami hlbok 5 a 20 m. Stavebn objekty situovan na trhlinch v blokoch s poruen. Poda vsledkov geofyziklneho prieskumu a poda hbky prepadlsk predpokladme, e blokov poruchy zasahuj do hbky 20 a 30 m i viac. Zosuvy predstavuj kategriu svahovch gravitanch pohybov zeminy (horniny) premiestenej po svahu zosvanm t. j. relatvne rchlym, krtkodobm, respektve opakovanm pohybom pozd mykovej plochy (zny), alebo viacerch mykovch plch. Zosuvy poruujce svah Pod Wilecovou hrkou s stredne hlbok, s hbkou bazlnej mykovej plochy 5 a 15 m. Tvary a ohranienie zosuvov s miestami zreten, miestami s zastret denudciou, vegetciou a antropognnymi pravami, najm pozd komunikci, liniek vysokho naptia, na stavebnch parcelch a v zhradkovch kolnich. Odlun oblas zosuvov je prevane zreten s vkou odtrhovej hrany 3 a 6 m. Povrch deformcie v zalesnenej asti svahu je nerovn, zvlnen, v odlesnenej asti svahu je stupovite upraven. Ohranienie akumulcie voi nplavom Torysy je zreten. Po aktivizcii deformcie v roku 2010 sa vytvoril rad erstvch tvarov (trhliny a poklesy v odlunej oblasti i v zosuvnej mase, vytlanie zeminy, iastkov akumulan valy, plytk iastkov zosuvy malho plonho rozsahu). V dsledku redistribcie stavu naptosti v zosuvnej mase dolo tie k poetnm poruchm stavebnch objektov. erstv trhliny v odlunej oblasti s otvoren, irok 10 a 50 cm, s vkou poklesu 10 a 150 cm. Zosunutm je postihnut pripovrchov, zvetran as flyovho masvu spolu s pokryvom svahovn. Svah sa v minulosti zosunul v dsledku bonej erzie vodnho toku Torysy za spolupsobenia vztlaku podzemnej vody vo svahu. Zosunut svah sa permanetne dotvra pomalm plazivm pohybom po viacerch mykovch plochch. Rchlos pohybu nebola doteraz sledovan. Je mon, e v dlhie trvajcich suchch obdobiach sa pohyby spomalia, resp. sa pohyb svahu zastav. Epizodicky, vplyvom extrmnych alebo dlhotrvajcich zrok, respektve pri nhlom topen snehovej pokrvky (najm v kombincii s daom) dochdza k presteniu pdneho profilu a k reaktivizcii zosuvnho pohybu najm po plytch mykovch plochch do hbok 3 a 5 m. Poloha predpokladanch mykovch plch zostrojench s vyuitm geologickch prieskumnch vrtov a interpretcie vsledkov geofyziklneho prieskumu je vyznaen v geologickch rezoch mierky 1:500, vi prlohy 4.2 B2
31
a 4.2 B4. Vsledky monitorovania svahovho pohybu metdou presnej inklinometrie v ase spracovania ZS neboli ete k dispozcii. 4.1.5 Ininierskogeologick pomery zosuvov a geotechnick vlastnosti zemn Zeminy V zloen zosuvnho delvia sme zistili nasledovn zeminy: l nzkej a strednej plasticity, resp. s prmesou lomkov do obsahu 20 a 30 % alebo s laminami a doskami pieskovca v pomere l : pieskovec 10 : 1 a 5 : 1 (CL, CI; trieda F6), l vysoko plastick, resp. s prmesou lomkov do obsahu 20 a 30 % (CH; trieda F8), l piesit (CS; trieda F4), hlina piesit resp. silt piesit (MS; trieda F3), l trkovit (CG, trieda F2), piesok hlinit resp. siltovit (SM; trieda S4), piesok lovit (SC; trieda S5), drobno lomkovit su (trieda R6), su lovito kamenit (Cb), su kamenito balvanit (Bo). Najrozrenejie zeminy s l nzkej a strednej plasticity a l trkovit, ostatn typy zemn s zastpen len miestami alebo ojedinele. Konzistencia zeminy je miestami tuh, miestami pevn, s povrchu do hbky cca 1,5 m je konzistencia zeminy seznne ovplyvovan a men sa od pevnej a po mkk, resp. kaovit. Na mykovch plochch mono miestami oakva polohy tuhej a mkkej konzistencie (vi JH-4, hbka 8,0 a 8,3 m). Poznamenvame, e laboratrne zisovan index konzistencie je vo viacerch prpadoch vy oproti skutonosti. Skreslenie vsledkov je spsoben sasti obsahom hrubch zn v zemine ( > 2 a 4 mm), sasti ho pripisujeme monej strate vlhkosti pri doprave vzoriek do laboratria. V tabuke . 11 uvdzame charakteristick hodnoty geotechnickch parametrov prevldajcich zemn na podklade regionlnych charakteristk (STN 73 1001/1987) s prihliadnutm k vsledkom vyhodnotenia vrtnho jadra ako aj k vsledkom klasifikanch laboratrnych skok.
Tabuka . 11 : Charakteristick hodnoty geotechnickch parametrov zeminy
Konzistencia tuh objemov tia zeminy - mykov pevnos efektvna - ef - c ef CL, CI F6 mykov pevnos totlna - u -cu modul pretvrnosti - E def Poissonovo slo - sinite - objemov tia zeminy - mykov pevnos efektvna - ef - c ef CG F2 mykov pevnos totlna - u -cu modul pretvrnosti - E def Poissonovo slo - sinite - Poznmka ef - efektvny uhol vntornho trenia u - totlny uhol vntornho trenia c ef - efektvna sdrnos c u - totlna sdrnos kN/m kPa kPa MPa
3
Zemina
Trieda STN 73 1001
Vlastnos
Rozmer kN/m kPa kPa MPa

3
pevn
20 a 21 18 a 19 10 0 50 3 a 6 0,40 0,47 19,5 26 a 27 28 a 29 10 0 60 7 a 15 0,35 0,62 15 0 60 10 a 18 20 a 21 15 0 80 6 a 8
32
Zosuv na Horrskej ulici geotechnick vlastnosti zemn V tabuke . 12 s uveden vybran charakteristiky z realizovanch laboratrnych skok na odobranch zeminch a s zatrieden poda STN 72 1001 (Klasifikcia zemn a skalnch hornn). Na zklade zatriedenia jednotlivch testovanch vzoriek zemn vyplva, e vina sdrnch zemn zosuvnch delvi patr do triedy F6 a do triedy F8.
Tabuka . 12: Vybran charakteristiky z realizovanch laboratrnych skok na odobratch vzorkch zemn
vrt Hbka trieda STN 72 1001 nzov zeminy OH vlhk OH such kg.m JH-1 JH-1 JH-1 JH-1 JH-3 JH-3 JH-4 JH-4 JH-5 JH-5 JH-6 JH-6 JH-7 JH-7 JH-8 JH-8 JH-8 (1,5 m) (3,5 m) (6,4 m) (7,3 m) (1,1 m) (2,1 m) (1,4 m) (8,0 m) (1,3m) (4,3 m) (0,8 m) (2,6 m) (1,4m) (2,8m) (0,5 m) (4,8m) (15,4m) F8=CH F6=CI F8=CH F8=CH F8=CH F8=CH F6=CI F6=CI F6=CI F8=CH F8=CH F6=CI F8=CH F8=CH F6=CI F6=CI F6=CI l vysok. plast. l stred. plast. l vysok. plast. l vysok. plast. l vysok. plast. l vysok. plast. l stred. plast. l stred. plast. l stred. plast. l vysok. plast. l vysok. plast. l stred. plast. l vysok. plast. l vysok. plast. l stred. plast. l stred. plast. l stred. plast. 2460 2560 2013 2109 2630 2633
-3
kg.m
-3
mern hmotnos kg.m-3 2659 2637 2642 2657
WL [%] 53,8 48,50 53,20 50,80 53,50 53,90 45,10 43,00 48,20 50,50 52,90 48,10 58,70 55,10 49,20 49,80 41,40
Wp [%] 23,00 23,70 28,20 26,40 25,80 24,70 24,30 25,30 24,70 26,60 22,10 22,70 24,80 25,10 24,50 25,90 23,10
Ip [%] 30,80 24,80 25,00 26,40 27,70 29,20 20,80 17,70 23,50 23,90 30,80 25,40 33,90 30,00 24,70 23,90 18,30
Vlhkos [%] 25,40 25,40 25,70 24,40 19,60 21,70 21,00 21,40 21,80 21,90 22,50 22,80 22,26 21,40 20,20 24,20 22,20
Ic
1994 1967 1979 1987
1590 1569 1574 1597
0,92 0,93 1,10 1,08 1,22 1,10 1,16 1,22 1,12 1,20 0,99 1,00 1,07 1,12 1,17 1,07 1,05
Zosuv Pod Wilec hrkou geotechnick vlastnosti zemn V tabuke . 13 s uveden vybran charakteristiky z realizovanch laboratrnych skok na odobranch zeminch a s zatrieden poda STN 72 1001 (Klasifikcia zemn a skalnch hornn). Na zklade zatriedenia jednotlivch testovanch vzoriek zemn vyplva, e vina sdrnch zemn zosuvnch delvi patr do triedy F6 (15 vzoriek z 18-tich).
Tabuka . 13: Vybran charakteristiky z realizovanch laboratrnych skok na odobratch vzorkch zemn
vrt Hbka trieda STN 72 1001 nzov zeminy OH vlhk OH such kg.m-3 JV-1 JV-1 JV-1 JV-1 JV-2 JV-2 (2,6 m) (4,6 m) (6,4 m) (12,0 m) (1,5 m) (2,9 m) F6=CI F3=MS F2=CG F6=CI F4=CS F6=CI l stred. plast. Hlina pies. l trkovit l stred. plast. l piesit l nzk. plast. 2193 2101 2182 1857 1754 1717 2663 2666 2651 kg.m-3 mern hmotnos kg.m-3 WL [%] 41,90 33,90 38,10 49,70 37,10 49,10 Wp [%] 25,20 25,10 21,10 25,90 23,40 26,20 Ip [%] 16,70 8,80 17,00 23,80 13,70 22,90 Vlhkos [%] 23,70 21,50 25,10 18,10 19,80 27,10 1,09 1,41 0,76 1,33 1,26 0,96 Ic
33
vrt
Hbka
trieda STN 72 1001
nzov zeminy
OH vlhk OH such kg.m-3 kg.m-3 1553
mern hmotnos kg.m-3 2670
WL [%] 53,60 47,6 35,6 39,00
Wp [%] 27,90 25,10 20,80 23,20 23,30 21,00 23,00 20,00 20,30 24,10 21,30 21,00 20,80 21,40 22,60 21,30 21,00
Ip [%] 25,70 22,50 14,80 15,80 24,40 23,10 27,60 9,90 12,00 18,10 24,10 24,20 20,80 18,50 16,60 18,40 19,60
Vlhkos [%] 27,30 29,90 19,00 21,70 18,60 22,10 21,80 20,50 19,00 21,20 25,80 21,00 23,60 22,90 19,40 19,30 20,50
Ic
JV-2 JV-3 JV-3 JV-3 JV-3 JV-4 JV-4 JV-5 JV-5 JV-5 JV-6 JV-6 JV-6 JV-6 JV-8 JV-9 JV-9
(9,7 m) (2,6 m) (3,6 m) (6,3 m) (9,3 m) (2,8 m) (4,0 m) (0,5 m) (1,5 m) (5,5 m) (2,1 m) (3,7 m) (5,5 m) (8,5 m) (2,1 m) (0,7) m) (1,1m)
F8=CH F6=CI F4=CS F4=CS F6=CI F2=CG F8=CH F6=CL F6=CL F6=CI F6=CI F6=CI F6=CI F6=CI F6=CI F6=CI F6=CI
l vysok. plast. l stred. plast. l piesit l piesit l stred. plast. l trkovit l vysok. plast. l nzkou. plast. l nzkou. plast. l stred. plast. l stred. plast. l stred. plast. l stred. plast. l stred. plast. l stred. plast. l stred. plast. l stred. Plast.
1977
1,02 0,79 1,12 1,09 1,19 0,95 1,04 0,95 1,11 1,16 0,81 1,00 0,87 0,92 1,19 1,11 1,03
2129 2502 2501 2045 1984 2090 2541 2563 2503 2543
1795 2049 2053 1697 1667 1724 2020 2118 2025 2069
2614 2628 2676 2660 2666 2676 2671 2645 2619 2661
47,70 44,10 50,60 29,90 32,30 42,20 45,40 45,20 41,60 39,90 39,20 39,70 40,60
Horniny V predkvartrnom podlo a v zosuvom strhnutch blokoch podloia sme zistili striedanie lovca a pieskovca v najrznejom pomere. Z praktickho hadiska rozliujeme pieskovcov fly, rytmick fly, lovcov a drobnorytmick fly. Pieskovcov fly charakterizujeme pomerom pieskovca ku lovcu 10 : 1 a 4 : 1. V rytmickom flyi sa strieda pieskovec s lovcom v pomere 3 : 1 a 1 : 3. V lovcovom flyi prevlda lovec nad pieskovcom v pomere 4 : 1 a 10 : 1, resp. 20 : 1. V drobnorytmickom flyi sa striedaj 0,5 a 10 cm hrub laminy a dosky lovca, siltovca a pieskovca v pomere lovec, siltovec : pieskovec 4 : 1 a 10 : 1. Pieskovec je prevane strednozrnn, doskovit a lavicovit (hrbky 2 a 20 cm, ojedinele 40 cm i viac), v nezvetranom stave je modro siv a zeleno siv, zvetrvajci do hneda a hrdzavo hneda, miestami je silne sudnat, respektve s prmesou zuhonatelho rastlinnho detritu ojedinele tie s laminami uhlia. Pieskovec je prevane slabo a stredne spevnen, drobiv, nzkej pevnosti (5 a 25 MPa) a strednej pevnosti (25 a 50 MPa). lovec je laminovan a tenko doskovit (0,5 a 3 cm) s riepkovitm, miestami a dostikovitm rozpadom, v nezvetranom stave modro siv alebo zeleno siv, zvetrva do svetlo hneda, lto hneda, zeleno sivo hneda, miestami obsahuje prmes zuhonatelho rastlinnho detritu ojedinele tie laminy uhlia. lovec je prevane vemi nzkej (1 a 5 MPa) a nzkej pevnosti (5 a 25 MPa), miestami a extrmne nzkej pevnosti (menej ako 1 MPa). Siltovec je v nezvetranom stave modro siv alebo zeleno siv, zvetrva do viacerch odtieov svetlo hnedej a zeleno sivo hnedej farby. Pevnos siltovca je nzka (5 a 25 MPa). Miestami sme zistili v paleognom podlo tie l stredne a vysoko plastick pevnej konzistencie, podradne s laminami a doskami pieskovca v pomere 10 : 1 a 4 : 1.
34
V tabuke . 14 uvdzame charakteristick hodnoty geotechnickch parametrov vylenench hornn na podklade regionlnych charakteristk (STN 73 1001/1987) s prihliadnutm k vsledkom vyhodnotenia vrtnho jadra.
Tabuka . 14: Charakteristick hodnoty geotechnickch parametrov horniny
Hornina Trieda STN 73 1001 Vlastnos objemov tia zeminy modul pretvrnosti - E def Poissonovo slo - objemov tia zeminy modul pretvrnosti - E def Poissonovo slo - objemov tia zeminy modul pretvrnosti - E def Poissonovo slo - objemov tia zeminy modul pretvrnosti - E def Poissonovo slo - objemov tia zeminy R6/ R4, R3 modul pretvrnosti - E def Poissonovo slo - kN/m3 MPa kN/m3 MPa kN/m3 MPa kN/m3 MPa Rozmer kN/m3 MPa
23 a 24 200 a 250 0,25 a 0,20 23 a 24 60 a 100 0,25 22 a 23 30 a 60 0,30 22 a 23 30 a 60 0,30 21,0 10 0,40
pieskovcov fly pieskovec : lovec = 10 : 1 a 4 : 1
R3, R4/ R4, R5
rytmick fly pieskovec : lovec = 3 : 1 a 1 : 3
R3, R4/ R4, R5
lovcov fly lovec : pieskovec = 4 : 1 a 10 : 1
R4, R5/ R4, R3
drobnorytmick fly lovec, siltovec : pieskovec = 4 : 1 a : 10 : 1 l stredne a vysoko plastick, pevn s laminami a doskami pieskovca l : pieskovec 4 : 1 a 10 : 1
R4, R5/ R4, R3
4.1.6 Analza prin vzniku zosuvov, stabilitn vpoty 4.1.6.1 Geologick a hydrogeologick pomery v zem zosuvu Geologick pomery Svahy na lokalitch Pod Wilec hrkou a Horrska ulica s budovan vntrokarpatskm paleognom, z povrchu s pokryvom kvartrnych svahovch sedimentov. Svahy s poruen gravitanmi svahovmi deformciami (blokov poruchy, zosuvy). Svahov sedimenty v neporuenom zem, respektve v zem poruenom blokovmi poruchami s zastpen plytkm pokryvom svahovch sutn (ronov delvium) s predpokladanou hrbkou 0,5 a 2 m. V telese zosuvov s svahov sedimenty zastpen zosuvnm delviom, ktor okrem vlastnch sutn obsahuje tie zosuvom strhnut bloky horninovho podloia. Hrbku zosuvnho delvia odhadujeme v medziach 5 a 20 m. V predkvartrnom podlo vystupuj pieskovce a lovce zubereckho svrstvia (vrchn eocn oligocn) vo flyovom vvoji. Geologick stavba a priebeh predpokladanch mykovch plch s schematicky znzornen v rezoch svahovmi deformciami v mierke 1 : 500, prlohy 4.1 B2, 4.1 B3, 4.2 B2 a 4.2 B4.
35
Vrstvy na lokalite Horrska ulica a v severnej asti lokality Pod Wilec hrkou, poda ojedinelch odkryvov, s sklonen po svahu (smer sklonu vrstvy 48/25 a 52/30). Vsledky geofyziklneho prieskumu v junej asti lokality pod Wilec hrkou poukazuj na sklon vrstiev proti svahu. Hydrogeologick pomery Zosuvn svahy na lokalitch Pod Wilec hrkou a Horrska ulica s budovan zubereckm svrstvm (pieskovcov fly, rytmick fly, lovcov a drobnorytmick fly) s pokryvom svahovch sutn. Obeh podzemnej vody v tomto prostred je obmedzen v dsledku striedania sa lovcov, siltovcov a pieskovcov. Ako sme uviedli v kapitole . 4.1.2, v oblasti Pod Wilec hrkou s hydrogeologick pomery ovplyvovan aj alviom Torysy. rove hladiny podzemnej vody v zosuvnom svahu zvis od viacerch faktorov a je ovplyvnen najm: dotciami (atmosfrick zrky, prestup podzemnej vody z vych ast svahu, antropognne dotcie), distribciou priepustnosti horninovho masvu v zvislosti od litolgie a stua rozvonenia masvu, pozciou vo svahu, vparom, vegetanou transpirciou, podzemnm odtokom, antropognou drenou.
V ase prieskumu sme zistili ustlen hladinu podzemnej vody v geologickch prieskumnch sondch v hbke 3,8 a 19,4 m, v niekokch dostupnch studniach v hbke 0,5 a 5,3 m. Nad ustlenou hladinou podzemnej vody sme miestami zistili zavesen vodu vo forme slzenia. Prestenie pdneho profilu v ase anomlnych atmosfrickch zrok reaktivizuje svahov pohyb po plytch mykovch plochch do hbky 3 a 5 m. Vztlak podzemnej vody spsoben zvenm hladiny podzemnej vody vo flyovom masve reaktivizuje svahov pohyb po hlbch mykovch plochch vrtanie bazlnej mykovej plochy. Hydrogeochemick charakteristika podzemnej vody a posdenie agresivity V priebehu prieskumnch prc sme odobrali z domovch studn 5 vzoriek podzemnej vody na fyziklno-chemick rozbory, na posdenie vplyvu podzemnej vody na stavebn kontrukcie. Miesta odberu s vyznaen v mapch svahovch deformci (prloha 4.1 B1 a 4.2 B1). Poda rozborovch listov (prloha 4.1 C3 a 4.2 C3), prevldaj v testovanch vodch iny Ca a HCO3, v menej miere s zastpen iny Mg, Na, SO4 a Cl. Ide o vody so strednou a zvenou mineralizciou (448 a 607 mg/l), znane tvrd (3,7 a 4,9 mmol/l), slabo alkalick (pH 7,48 a 7,61). V zmysle STN EN 206-1/2002 Betn. as 1: pecifikcia, vlastnosti vroba a zhoda posudzovan vody nie s agresvne na betnov kontrukcie, koncentrcie urujcich ukazovateov (pH, agresvny CO2, iny Mg, NH4, SO4) s nezvan. V zmysle STN 03 8375/1986 Ochrana kovovch potrub uloench v pde a vo vode proti korzii s posudzovan podzemn vody vysoko korozvne na elezn kontrukcie vodivosou (69 a 92 mS/m), miestami (studa na ulici Pod Wilec hrkou, slo domu 47) tie zvenm obsahom agresvneho CO2 (viac ako 5 mg/l). 4.1.6.2 Analza prin vzniku, resp. optovnho aktivovania zosuvov Prvotnou prinnou a hlavnm faktorom svahovch deformci na oboch lokalitch je erzia pty svahu vodnm tokom, za spolupsobenia vplyvu podzemnej vody v masve zosuvnho svahu. Podzemn voda psob provm tlakom, hydrostatickm a hydrodynamickm tlakom, ako aj degradciou pevnostnch parametrov horniny. Erzna ryha v centre doliny na lokalite Horrska
36
ulica je v sasnosti zasypan. Rieka Torysa je v intravilne regulovan a v sasnosti neeroduje svah Pod Wilec hrkou. Prinnou epizodickej reaktivizcie svahovho pohybu s anomlie atmosfrickch zrok. Poda grafu ronch hrnov zrok za roky 1881 a 2010 (graf . 8) predpokladme za poslednch 60 rokov zrchlenie svahovho pohybu v rokoch 1954 a 1960, 1965 a 1966, 1970, 1974, 1994 a 2002. Poda stnej informcie pamtnkov dochdzalo v tchto rokoch k poruchm na stavebnch objektoch, v obdob 1954 a 1960 dolo tie k poklesom a k prepadlinm na miestnej komunikcii v seku okolo prieskumnej sondy JV-4. Vplyv extrmnych zrok v prvom polroku 2010, umocnen vlhkou jeseou 2009, na reaktivizciu svahovho pohybu a vznik novch zosuvov na stovkch lokalt celho Slovenska je veobecne znmy. alm vznamnm faktorom s neupraven odtokov pomery. Pri silnejch daoch a pri topen snehu sa v neodvodench bezodtokovch depresich hromad povrchov voda, ktor infiltruje do zosuvnch ms a okrem u spomnanch inkov psob na mykovej ploche ako mazadlo. Nedostatok rigolov pozd ciest a ich nedostaton drba brzdia povrchov odtok. Z antropognnych faktorov uvdzame na prvom mieste riaden abu dreva metdou holorubov. Holoruby nepriaznivo ovplyvuj vodn reim svahu. K aktivizcii svahovho pohybu prispievaj tie niky vody zo mp, septikov a poruenho vodovodu, ako aj podkopanie svahu pri stavebnch pravch. 4.1.6.3 Stabilitn vpoty
Metodika stabilitnch vpotov, vstupn daje Stabilitu svahovch deformci na lokalite Horrska ulica sme tudovali v dvoch charakteristickch rezoch, vi obrzok .7a, b. Situovanie vpotovch rezov je toton je toton s geologickmi rezmi, z ktorch boli odvoden, vi prloha 4.1 B2 a 4.1 B3. Stabilitu svahovch deformci na lokalite Pod Wilec hrkou sme tudovali v troch charakteristickch rezoch, vi obrzok 7c, d, e. Situovanie vpotovch rezov je toton je toton s geologickmi rezmi, z ktorch boli odvoden, vi prloha 4.2 B2 a 4.2 B4. Pri stabilitnch vpotoch sme pouili prkov metdu poda Pettersona. Stupe stability je vyjadren vzahom: ci bi (Ni Ui) tg i + F= Ti priom: N i = G i cos i T i = G i sin i G i = bi h i i Vznam symbolov: N i - normlov sila v -tom prku U i - vztlak v -tom prku T i - tangencilna sila v -tom prku (kN) (kN) (kN) 37
cos i
Gi - zvisl sila v -tom prku h i - vka -teho prku b i - rka -teho prku i - objemov tia v -tom prku i - uhol vntornho trenia v -tom prku i - sklon mykovej plochy v -tom prku c i - sdrnos v -tom prku Do stabilitnch vpotov sme pouili nasledovn vstupn daje: 1. Objemov tia zosunutej zeminy 2. mykov pevnos
(kN) (m) (m) (kNm-3) () () (kPa) = 20,0 kNm-3
Zven obsah hrubch lomkov v zemine ako aj prtomnos balvanov a blokov horniny v zosunutej mase neumonili odobra neporuen vzorky na laboratrne zistenie pevnostnch parametrov. Pri stabilitnch vpotoch uvaujeme s hodnotami rezidulnej efektvnej pevnosti odhadnutej na zklade dlhoronej regionlnej sksenosti rieiteov. Odhadnut hodnoty boli verifikovan sptnm vpotom. a) lokalita Horrska ulica Efektvnu rezidulnu mykov pevnos odhadujeme v medziach 18 a 20. Na plytch mykovch plochch do hbky 3 a 5 m uvaujeme s nulovou sdrnosou (kohziou). Na hlbch mykovch plochch uvaujeme so zvykovou sdrnosou 2 kPa. b) lokalita Pod Wilec horkou Efektvnu rezidulnu mykov pevnos odhadujeme v medziach 22 a 23 . Na plytch mykovch plochch do hbky 3 a 5 m uvaujeme s nulovou sdrnosou (kohziou). Na hlbch mykovch plochch uvaujeme so zvykovou sdrnosou 2 kPa. 3. Hladina podzemnej vody, vztlak Hs - such stav, bez uvenia inku podzemnej vody Hn - stav plnho nastenia zosunutej masy Hu - vztlak podzemnej vody v podlo (piezometrick vka vztlaku zasahuje k povrchu ternu) Hk - kritick rove vztlaku (piezometrick vka vztlaku 2 a 3 m pod povrchom ternu)
Lokalita Horrska ulica Vsledky stabilitnch vpotov na lokalite Horrska ulica uvdzame v tabukch . 15a a .15b, vpotov rezy s znzornen na obrzkoch . 7a a . 7b. Stupe stability v suchom stave na plytkch mykovch plochch do hbky 3 a 5 m (vpotov rez 1 - 1, mykov plocha 1-4 plytia, 1-5 plytia, 2-4, 3-4 plytia; vpotov rez 2-2, mykov plocha 3-4, 5-6) pre parametre rezidulnej mykovej pevnosti R = 18 a 20, c = 0 kPa varruje v medziach 1,31 a 2,03. Pri plne nastenom stave poklesva stupe stability spravidla pod 1,0.
38
Vpoty dokumentuj citlivos povrchovch ast zosuvnho svahu na prestenie pdneho profilu atmosfrickmi zrkami, ako aj innos povrchovho a podpovrchovho odvodnenia svahu (odvodovacie rigoly, drenne ryhy a rebr). Stupe stability na hlbch mykovch plochch (vpotov rez 1-1, mykov plocha 1-5 hlbia, 3-5; vpotov rez 2-2, mykov plocha 1-6, 1-7, 2-6, 2-7) pre parametre rezidulnej mykovej pevnosti R = 18 a 20, cR = 2 kPa varruje v medziach 1,68 a 2,30. Ak piezometrick vka vztlaku vody vo flyovom podlo dosahuje vo vych astiach zosuvnho svahu povrch ternu alebo v nich astiach svahu dosahuje kritick rove 2 a 3 m pod povrchom ternu, stupe stability poklesva na 0,93 a 1,15. Vpoty dokumentuj hrozbu reaktivizcia svahovho pohybu vplyvom nrastu vztlaku podzemnej vody v ase klimatickch anomli ako aj vysok innos hbkovho odvodnenia na stabilitu svahu. Kee absoltne odvodnenie zosuvnho svahu je nedosiahnuten, odporame ohrozen stavebn objekty zabezpei tie staticky, naprklad kotvenou piltovou stenou.
Tabuka . 15a: Lokalita Preov - Horrska: Vsledky stabilitnch vpotov, vpotov profil 1-1
mykov plocha Hladina podz. vody mykov pevnos Stupe stability F
2-4 Hs Hn Hs
3-4p Hn Hs
1-5p Hn Hs
1-4p Hn Hs
3-5 Hk Hu Hs
1-5h Hu
18 19 20 18 19 20
c 0 0 0 2 2 2 1,47 1,56 1,65 0,71 0,75 0,80 1,52 1,61 1,70 0,73 0,77 0,82 1,82 1,92 2,03 0,89 0,95 1,00 1,81 1,92 2,03 0,88 0,94 0,99 1,68 1,78 1,88 0,95 0,99 1,05 0,84 0,89 0,94 2,06 2,17 2,30 1,03 1,09 1,15
Tabuka . 15b: Lokalita Preov - Horrska: Vsledky stabilitnch vpotov, vpotov profil 2-2
3-4 Hs Hn Hs
5-6 Hn Hs
1-7 Hu Hs
1-6 Hu Hs
2-7 Hu Hs
2-6 Hu
18 19 20 18 19 20
c 0 0 0 2 2 2 1,31 1,38 1,46 0,62 0,66 0,69 1,76 1,86 1,97 0,86 0,91 0,96 1,87 1,98 2,09 0,93 0,98 1,04 1,95 2,06 2,18 0,97 1,02 1,08 1,87 1,98 2,09 0,93 0,98 1,04 1,97 2,08 2,20 0,98 1,03 1,09
Vysvetlivku k tabuke .15a, 15b Parametre efektvnej mykovej pevnosti rezidulnej: R rezidulny uhol vntornho trenia / /
39
cR
rezidulna sdrnos /kPa/
Hladina podzemnej vody HS Hn HU HK such stav, bez uvenia inku podzemnej vody stav plnho nastenia zosunutej masy vztlak podzemnej vody v podlo, piezometrick vka vztlaku kritick rove vztlaku
Lokalita pod Wilec hrkou Vsledky stabilitnch vpotov na lokalite Pod Wilec hrkou uvdzame v tabukch . 15c a 15e a vpotov rezy s znzornen na obrzkoch . 7c a . 7e. Stupe stability v suchom stave na plytkch mykovch plochch do hbky 3 a 5 m (vpotov rez 1 - 1, mykov plocha 1-2, 4-6, 5-7; vpotov rez 2-2, mykov plocha 1-6, 2-3, 2-6, 5-7, 5-8; vpotov rez 3-3, mykov plocha 3-4) pre parametre rezidulnej mykovej pevnosti R = 22 a 23, cR = 0 kPa varruje v medziach 1,17 a 2,08. Pri plne nastenom stave poklesva stupe stability spravidla pod 1,0. Vpoty dokumentuj citlivos povrchovch ast zosuvnho svahu na prestenie pdneho profilu atmosfrickmi zrkami ako aj innos povrchovho a podpovrchovho odvodnenia svahu (odvodovacie rigole, drenne ryhy a rebr). Stupe stability na hlbch mykovch plochch (vpotov rez 1 - 1, mykov plocha 3-8, 5-8; vpotov rez 2-2, mykov plocha 4-9, 5-9; vpotov rez 3-3, mykov plocha 1-4, 1-5, 2-4, 2-5) pre parametre mykovej pevnosti r = 22 a 23, c = 2 kPa varruje v medziach 1,53 a 2,02. Ak piezometrick vka vztlaku vody vo flyovom podlo dosahuje vo vych astiach zosuvnho svahu k povrchu ternu alebo v nich astiach svahu dosahuje kritickej rovne 2 a 3 m pod povrch ternu stupe stability poklesva pod 1,0 alebo je rovn 1. Vpoty dokumentuj hrozbu reaktivizcia svahovho pohybu vplyvom nrastu vztlaku podzemnej vody v ase klimatickch anomli ako aj vysok innos hbkovho odvodnenia na stabilitu svahu. Kee absoltne odvodnenie zosuvnho svahu je nedosiahnuten, odporame ohrozen stavebn objekty zabezpei tie staticky, naprklad kotvenou piltovou stenou.
Tabuka . 15c: Preov - Pod Wilec hrkou: Vsledky stabilitnch vpotov, vpotov profil 1-1
4-6 Hs Hn Hs
5-7 Hn Hs
1-2 Hn Hs
3-8 Hu Hs
5-8 Hk Hu
22 23 22 23
c 0 0 2 2 1,98 2,08 0,96 1,01 1,66 1,74 0,79 0,83 1,53 1,60 0,73 0,77 1,81 1,90 0,90 0,94 1,53 1,61 0,96 1,00 0,73 0,77
Tabuka . 15d: Preov - Pod Wilec hrkou: Vsledky stabilitnch vpotov, vpotov profil 2-2
mykov plocha Hladina podz. Vody
1-6 Hs Hn Hs
2-6 Hn Hs
2-3 Hn Hs
5-7 Hn Hs
5-8 Hn Hs
4-9 Hu Hs
5-9 Hu
40
mykov pevnos Stupe stability F
22 23 22 23
c 0 0 2 2 1,62 0,78 1,62 0,78 1,44 0,66 1,17 0,53 1,46 0,68 1,71 0,82 1,70 0,82 1,52 0,70 1,23 0,55 1,53 0,72 1,83 0,91 1,74 0,86 1,92 0,95 1,83 0,91
Tabuka . 15e: Preov - Pod Wilec hrkou: Vsledky stabilitnch vpotov, vpotov profil 3-3
3-4 Hs c 0 0 2 2 1,98 0,95 2,08 1,00 Hn Hs
1-5 Hu Hs
2-5 Hu Hs
1-4 Hu Hs
2-4 Hu
22 23 22 23
1,81 0,89 1,87 0,93 1,84 0,91 1,92 0,96 1,90 0,94 1,96 0,97 1,93 0,96 2,02 1,00
Vysvetlivku k tabuke .15d, 15e, 15f Parametre efektvnej mykovej pevnosti rezidulnej: rezidulny uhol vntornho trenia / / rezidulna sdrnos /kPa/ Hladina podzemnej vody such stav, bez uvenia inku podzemnej vody stav plnho nastenia zosunutej masy vztlak podzemnej vody v podlo, piezometrick vka vztlaku kritick rove vztlaku
4.1.6.4 Nvrh sananch opatren potrebnch na zabezpeenie stability zemia Z vsledkov realizovanch prieskumnch prc vyplva, e ochrana ohrozench objektov je bez realizcie innch opatren na stabilizciu celho zosuvnho zemia ako predstaviten. V obidvoch prpadoch, zosuv na Horrskej ulici aj v priestore Pod Wilec hrkou ide, v porovnan s inmi rieenmi lokalitami, o vemi rozsiahle zemia. Zosuv na Horrskej ulici m rozmery cca 10,5 ha, zosuv v Oblasti Pod Wilec hrkou m rozmery cca 44 ha. Analza faktorov a prin reaktivovania pohybov na vetkch lokalitch ukzala, e takmer vo vetkch prpadoch aktivizcie ilo o shrn viacerch faktorov, ktor podmienili vznik, resp. reaktivovanie svahovch deformci. Z toho vyplva, e nvrh dlhodobo innch opatren bude pozostva z celho sboru aktivt, ktor by mali vies k postupnej stabilizcii zemia a ochrane existujcich objektov a stavieb. Opatrenia, ktor priaznivo vplvaj na stabilizciu zosuvu mono rozdeli na 3 okruhy aktivt: A. vlastn technicko-sanan prce B. preventvne opatrenia a regulovan vyuvanie zemia
41
C. innosti smerujce k trvalej udratenosti a funknosti realizovanch opatren (pravideln kvalifikovan prehliadky zemia, monitoring, kontrola funknosti realizovanch opatren, operatvna implementcia vsledkov monitorovania ak s dosiahnut kritick hodnoty). Horrska ulica A. Vlastn technicko-sanan prce Ide o meniu z popisovanch lokalt, ale s dramatickejm priebehom a detruknmi vsledkami reaktivovanho zosuvnho procesu. Proces vystil do havarijnej situcie a viedol k vysahovaniu viacerch rodn. U v priebehu aktivizovanho zosuvu boli realizovan rigoly a vkopov prce na odvdzanie zrkovch vd z asti zemia. Ich cieom bolo eliminova vznamn kov negatvny faktor zosuvnho procesu. Aj pri nvrhu vlastnch technicko-sananch prc je draz kladen na pravu hydrologickch a hydrogeologickch pomerov zemia. Vsledkom zosuvnho procesu je premodelovan povrch ternu. Na mnohch miestach dolo k vytvoreniu bezodtokovch depresi, zmene odtokovch pomerov, narueniu pdneho krytu. Vsledkom toho je podstatn zvenie mnostva infiltrovanch zrkovch vd, resp. tch, ktor dovtedy mohli odteka po povrchu do miestnych tokov bez monosti zhorenia pevnostnch parametrov hornn budujcich hodnoten zemie. Technicko-sanan opatrenia - Rigoly Cieom navrhnutch povrchovch rigolov je odvies z zemia maximlne mnostvo zrkovch vd. Rigoly by mali by veden tak, aby odvodnili existujce zamokren zemia, resp. depresie k zamokreniu ktorch dochdza pri vdatnch zrkach, resp. topen snehu. Navrhujeme, aby rigoly boli dlden, resp. aby bola minimalizovan erozvna innos tecej vody pri vysokch zrkach. Predben situovanie odvodovacch rigolov je znzornen v mapovej prlohe 4.1 B4. Celkovo odhadujeme, e by v tomto priestore malo by realizovanch cca 1500 m odvodovacch rigolov. Technicko-sanan opatrenia Drenne ryhy Vo vybratch astiach zemia navrhujeme trasy vedenia odvodovacch rigolov doplni o plytk drenne ryhy. Ich realizciu navrhujeme v miestach, kde zachytenie povrchovch vd nemus by dostaton, resp. v miestach kde s zrkov vody sasou plytkho obehu a pohybuj sa v nastenej povrchovej zne do hbky 1,5 m. Ich umiestnenie navrhujeme v kombincii s rigolmi v znach pred vraznmi ternnymi skokmi, hlbokmi trhlinami, odlunmi plochami. V prpade zlej funknosti rigolu pln svoju funkciu ete drenna ryha, ktor by sa mala nachdza pod rigolom v smere spdu. Navrhujeme realizciu cca 1500 m drennych rh. Technicko-sanan opatrenia Subhorizontlne odvodovacie vrty Cieom tchto prc je dlhodob (trval) odvodnenie horninovch ms v transportanej asti zosuvu nad existujcimi poruenmi, resp. ohrozenmi objektmi v dvoch vkovch rovniach, v nadmorskej vke cca 305 a 340 m n. m.. Realizciu odvodovacch vrtov navrhujeme v stanovitiach s trojicou resp. tvoricou vejrovite rozmiestnench dovrchnch vrtov so sklonom 2 - 4o a dkou cca 100 m. Ich smerov parametre treba navrhn tak, aby ich pdorysn priemety pokryli rovnomerne plochu zemia a teda aj ich drenny inok bol viac menej rovnomerne rozdelen. Pri ich umiestnen treba v maximlnej monej miere zohadni dostupnos pre techniku a spsob odvedenia vd z odvodovacch vrtov. V hodnotenom zem predpokladme realizciu cca 4000 m vrtov na 14-tich stanovitiach.
42
Technicko-sanan opatrenia kotven piltov stena Cieom tohto opatrenia je priama fyzick ochrana existujcich objektov pred zosvajcimi sa masami hornn, v prpade ich optovnej aktivizcie. Navrhujeme realizciu cca 20 m hlbokch vekopriemerovch armovanch elezobetnovch pilt s osovou vzdialenosou cca 1m so stuujcim elezobetnovm vencom a kotvenm stuujceho venca kadch cca 5 m 20 25 m dlhou kotvou v stabilnom podlo. Realizcia steny je navrhnut v 5-tich segmentoch. Najprv dva segmenty piltovej steny, 20 a 60 m dlh by mali zabezpei ochranu objektov .p. 52, 54 a 56. alie dva segmenty, kad dlh cca 40 m by mali zabezpei ochranu objektov .p. 40A, 40 a 60. Posledn segment by mal by dlh 60 m a mal by ochrni v sasnosti realizovan novostavbu bez .p. a dvojicu objektov .p. 42 a 44, z ktorch jeden je plne poruen zosvanm a neobvaten. Technicko-sanan opatrenia prstupov komunikcie V prpade realizcie navrhnutch opatren pjde o realizciu prc akmi mechanizmami, resp. bude potrebn zabezpei dostupnos ternu aj v klimaticky nepriaznivch obdobiach. Z tohto dvodu a z dvodu ochrany ternu pred prlinm pokodenm mechanizmami je nevyhnutn uvaova s realizciu doasnch stavebnch ciest, 3 m irokch, z cestnch elezobetnovch panelov s podsypom. Odhadujeme, e bude potrebn zriadi cca 1500 bench m takchto ciest. Je potrebn upozorni, e vyie uvdzan opatrenia neuvauj s opravou existujcich siet a rozvodov. Technick stav vodovodu a kanalizcie nepoznme, nevieme teda ani odhadn nklady na ich opravu. Pre zabezpeenie stability zemia je vak potrebn prpadn poruchy veden opravi a odstrni niky vd, pretoe vplvaj negatvne na stabilitu tejto asti zemia. B. Preventvne opatrenia a regulovan vyuvanie zemia Hospodrenie v lese Pre dlhodob stabilizciu zosuvom postihnutho zemia na Horrskej ulici je potrebn upravi vyuvanie asti zemia, ktor je pokryt lesom a v ktorom sa vykonva aba. Zmyslom by malo by eliminovanie aby holorubmi. Pri tomto spsobe sa zsadnm spsobom zni stabilizcia povrchovej asti, kde inak funguje koreov systm, zvi sa erzia zemia a infiltrcia zrok. aba, vykonvan akmi mechanizmami v nevhodnom obdob me negatvne ovplyvni hydrologick reim a prispie k zneniu stability zemia. Vyuitie zemia pre individulnu vstavbu zemn pln uvauje s tmto zemm, ako zemm vhodnm pre vstavbu rodinnch domov. zemie je v urbanistickom plne veden ako plochy urbanistickej zelene v rmci inch funknch plch. V prpade, e prce v navrhovanom, resp. redukovanom rozsahu bud realizovan a djde k stabilizcii zemia, je k povoovaniu alej vstavby potrebn pristupova obzvl opatrne. Vstavba by sa mala povoova len v miestach kde je zemie stabilizovan a pre kad objekt by mal by vypracovan ininierskogeologick prieskum. A v nadvznosti na jeho vsledky a odporania ba malo by navrhnut konkrtne projektov rieenie. Obhliadky existujcich objektov v kontakte so zosuvmi preukzali, e poruenie objektov s dostatone dimenzovanmi kontrukciami nie je tak vne, ako v plone rozsiahlych viacpodlanch objektoch zaloench oddelene. Okrem zvench nkladov na prieskum pred vstavbou, nronejie zakladanie a vlastn kontrukciu, bude musie stavebnk pota aj s realizciu dodatonch zabezpeovacch opatren v priahlej asti zemia stavebnho pozemku.
43
C.
innosti smerujce k trvalej udratenosti a funknosti realizovanch opatren
Pod tmto rozumieme aktivity, na ktor sa v sanovanch zemiach vemi asto zabda, realizuj sa nepravidelne, resp. vbec. Aj v prpade, e sa vykonvaj, ako naprklad monitoring, je zloit alebo nulov uplatnenie nvrhov a pripomienok zo strany organizcie, vyhodnocujcej monitoring. To, o sa na mnohch zemiach, aj tam kde boli realizovan technicky nron a finanne nkladn opatrenia nevykonva, s pravideln obhliadky zemia pecialistom, s cieom zachyti vvin svahovej deformcie v jej rannom tdiu vzniku, kontrola funknosti realizovanch opatren a strun a zrozumiten oznmenie vsledkov obhliadok prslunm orgnom samosprve, resp. pecializovanej ttnej sprve. Sasou strunch sprv z obhliadok zemia by mal by v prpade dosiahnutia kritickch hodnt (objavenia sa novch porch v zem, kritickch hladn v pozorovacch vrtoch, zrchlenie pohybov v inklinometrickch vrtoch.....) aj nvrh opatren na operatvnu implementciu. V prpade zistenia takejto (kritickej) situcie by nemalo s len o dodanie (a zaloenie) sprvy. Vsledky a nvrh opatren by mal by s prijmateom prerokovan aj z hadiska praktickej realizovatenosti. O prerokovan by mal by vyhotoven zpis s termnmi na vykonanie jednotlivch opatren. Pod Wilec hrkou A. Vlastn technicko-sanan prce Ide o viu z opisovanch lokalt, plocha postihnut, resp. ohrozen zosvanm m takmer 44 ha. U v predchdzajcich astiach sme uviedli, e sa nejde o nov zosuv. S prejavmi zosvania sa hlavne star obyvatelia stretli u aj v minulosti. Poda orientanho datovania ilo tie o obdobia roky, ktor boli zrkovo bohat. Opisovan prejavy zosvania, z pohadu obyvateov vnman loklne a vztiahnut asto na vlastn pozemok, s vemi podobn ako prejavy zosvania v roku 2010. Pravdepodobne z dvodu cyklicky sa opakujcej aktivity nebolo zemie v minulosti vyuvan na plnohodnotn zstavbu rodinnmi domami, ale bolo vyuvan ako zhradkrska kolnia, kde boli realizovan plone mal objekty ahkej kontrukcie, budovan z materilov s vou toleranciou k malm pohybom povrchu zemia, resp. sadaniu. Pretoe aj v tomto prpade boli spacm mechanizmom reaktivovania zosuvu zrky, tak aj pri nvrhu vlastnch technicko-sananch prc v oblasti Pod Wilec hrkou je draz kladen na pravu hydrologickch a hydrogeologickch pomerov zemia. Vsledkom zosuvnho procesu je premodelovan povrch ternu. Na mnohch miestach dolo k vytvoreniu, resp. zveniu bezodtokovch depresi, roztrhaniu povrchu zemia, zmene odtokovch pomerov, narueniu pdneho krytu. Vsledkom toho je podstatn zvenie mnostva infiltrovanch zrkovch vd, resp. tch, ktor dovtedy mohli odteka po povrchu do miestnych tokov bez monosti zhorenia pevnostnch parametrov hornn budujcich hodnoten zemie. Technicko-sanan opatrenia - rigoly Cieom navrhnutch povrchovch rigolov je odvies z zemia maximlne mnostvo zrkovch vd. Rigoly by mali by veden tak, aby odvodnili existujce zamokren zemia, resp. depresie k zamokreniu ktorch dochdza pri vdatnch zrkach, resp. topen snehu. Navrhujeme, aby rigoly boli dlden, resp. aby bola minimalizovan erozvna innos tecej vody pri vysokch zrkach. Pri situovan odvodovacch rigolov v transportanej asti zosuvu navrhujeme vyui existujce prstupov cestiky do priestoru zhradkrskej kolnie, resp. ternne stupne, ktormi je sasn svah rozdelen. as odvodovacch rh je potrebn umiestni v hornej asti zosuvu do miest, kde dochdza k vtekaniu povrchovch vd do trhln, resp. depresi. Celkovo odhadujeme, e by
44
v tomto priestore malo by realizovanch cca 4000 m odvodovacch rigolov. as uvedenej metre bude vyuit na odvedenie vd zo subhorizontlnych odvodovacch vrtov Technicko-sanan opatrenia Drenne ryhy Vo vybratch astiach zemia navrhujeme trasy vedenia odvodovacch rigolov doplni o plytk drenne ryhy. Ich realizciu navrhujeme v miestach, kde zachytenie povrchovch vd nemus by dostaton, resp. v miestach kde s zrkov vody sasou plytkho obehu a pohybuj sa v nastenej povrchovej zne do hbky 1,5 m. Ich umiestnenie navrhujeme v kombincii s rigolmi v znach pred vraznmi ternnymi skokmi, hlbokmi trhlinami, odlunmi plochami. V prpade zlej funknosti rigolu, pln svoju funkciu ete drenna ryha, ktor by sa mala nachdza pod rigolom v smere spdu. Navrhujeme realizciu cca 1500 m drennych rh. Technicko-sanan opatrenia Subhorizontlne odvodovacie vrty Cieom tchto prc je dlhodob (trval) odvodnenie horninovch ms v akumulanotransportanej asti zosuvu, v priestore s poruenmi, resp. ohrozenmi objektmi. vo vkovch rovniach cca 240 m n. m., cca 260 a 270 m n. m., najvyie stanovitia sa nachdzaj v nadmorskej vke cca 285 m n. m.. Ich realizciu navrhujeme v stanovitiach s trojicou a pticou vejrovite rozmiestnench dovrchnch vrtov so sklonom 2-4o a dkou cca 100 m. Smerov parametre vrtov treba navrhn tak, aby ich pdorysn priemety pokryli rovnomerne plochu zemia a teda aj ich drenny inok bol viac menej rovnomerne rozdelen. Cieom vrtov na najvych stanovitiach je odvodni vrazn blokov pole s prepadliskami v junej asti zujmovho zemia, resp. oblas s erstvmi odlunmi plochami v severnej asti zujmovho zemia Pri umiestnen stanov vrtov treba v maximlnej monej miere zohadni dostupnos pre techniku a monos odvedenia vd z odvodovacch vrtov. V hodnotenom zem predpokladme realizciu cca 10 000 m vrtov na predbene 27-ich stanovitiach. Technicko-sanan opatrenia kotven piltov stena Cieom tohto opatrenia je priama fyzick ochrana existujcich objektov pred zosvajcimi sa masami hornn, v prpade ich optovnej aktivizcie. Navrhujeme realizciu cca 20 m hlbokch vekopriemerovch armovanch elezobetnovch pilt s osovou vzdialenosou cca 1 m so stuujcim elezobetnovm vencom a kotvenm stuujceho venca kadch cca 5 m kotvami 20-25 m dlhmi, ukonenmi v stabilnom podlo. Realizcia steny je navrhnut v troch astiach postihnutho zemia. Prv as ba mala by dlh pribline 180 m a realizovan v severnej asti zemia a mala by zabezpei ochranu obytnch domov .p. 35 a 49, celkom 11 rodinnch domov, umiestnench nad aj pod cestou. Stabilizan prvok by mal by realizovan nad existujcim radom pod strmou asou svahu. Zriadenie prstupu pre ak techniku nebude v tejto asti zemia technicky jednoduch ani lacn a vne zasiahne do vyuvania pozemkov obyvatemi. alia as piltovej steny by mala by realizovan v troch 90, 90 a 80 m dlhch segmentoch s vemi miernym zalomenm, sledujcim trasu ulice medzi jej vetvenm sa nad rodinnmi domami . p. 7 a 13, celkom 9, resp. 12 rodinnch domov ak uvaujeme aj s objektmi v najniej asti svahu v nadmorskej vke cca 245 m n.m. Posledn cca 180 m dlh sek piltovej steny by mal by vybudovan nad objektmi .p. 14, 15, 16 a nad novostavbou v junej asti zemia. Technicko-sanan opatrenia drenno- stabilizan rebr V severnej asti zemia, nad prvou asou navrhovanej piltovej steny navrhujeme vybudovanie cca 18 drenno-stabilizanch rebier, 1 m irokch, minimlne 3 m hlbokch kad s dkou pribline 30 m, teda 540 bench metrov, na inn a rchle odvodnenie svahu nad rodinnmi
45
domami a zvenie pevnostnch parametrov budujcich svah. Rebr by mali by vybudovan kolmo na lniu piltovej steny a vyplnen lomovm kameom. Technicko-sanan opatrenia prstupov komunikcie V prpade realizcie navrhnutch opatren pjde o realizciu prc akmi mechanizmami a bude potrebn zabezpei dostupnos ternu aj v klimaticky nepriaznivch obdobiach. Z tohto dvodu a z dvodu ochrany ternu pred prlinm pokodenm mechanizmami je nevyhnutn uvaova s realizciu doasnch stavebnch ciest, 3 m irokch, z cestnch elezobetnovch panelov s podsypom. Odhadujeme, e bude potrebn zriadi cca 2000 bench m takchto ciest. Je potrebn upozorni, e vyie uvdzan opatrenia neuvauj s opravou existujcich siet a rozvodov. Technick stav vodovodu ani kanalizcie nepoznme, nevieme teda ani odhadn nklady na ich opravu. Pre zabezpeenie stability zemia je vak potrebn prpadn poruchy veden opravi a odstrni niky vd, pretoe vplvaj negatvne na stabilitu tejto asti zemia. B. Preventvne opatrenia a regulovan vyuvanie zemia Hospodrenie v lese Pre dlhodob stabilizciu zosuvom postihnutho zemia Pod Wilec Hrkou je potrebn upravi vyuvanie asti zemia, ktor je pokryt lesom a v ktorom sa vykonva aba. Zmyslom by malo by eliminovanie aby holorubmi. Pri tomto spsobe sa zsadnm spsobom zni stabilizcia povrchovej asti, kde inak funguje koreov systm, zvi sa erzia zemia a infiltrcia zrok. aba, vykonvan akmi mechanizmami v nevhodnom obdob me negatvne ovplyvni hydrologick reim a prispie k zneniu stability zemia. Vyuitie zemia pre individulnu vstavbu zemn pln uvauje s tmto zemm, ako zemm vhodnm na vstavbu rodinnch domov. zemie je v plne veden ako plochy urbanistickej zelene v rmci inch funknch plch. V prpade, e prce v navrhovanom, resp. redukovanom rozsahu bud realizovan a djde k stabilizcii zemia, je treba k povoovaniu alej vstavby pristupova obzvl opatrne. Vstavba by sa mala povoova len v miestach, kde je zemie stabilizovan a pre kad objekt by mal by vypracovan ininierskogeologick prieskum. A v nadvznosti na jeho vsledky a odporania by malo by navrhnut konkrtne projektov rieenie. Obhliadky existujcich objektov v kontakte so zosuvmi preukzali, e poruenie objektov s bohato dimenzovanmi kontrukciami nie je tak vne, ako plone rozsiahle viacpodlan objekty, zaloen oddelene. Okrem zvench nkladov na prieskum pred vstavbou, nronejie zakladanie a vlastn kontrukciu, bude musie stavebnk pota aj s realizciu dodatonch zabezpeovacch opatren v priahlej asti zemia stavebnho pozemku. C. innosti smerujce k trvalej udratenosti a funknosti realizovanch opatren Pod tmto rozumieme aktivity, na ktor sa v sanovanch zemiach vemi asto zabda, realizuj sa nepravidelne, resp. vbec. Aj v prpade, e sa vykonvaj, ako naprklad monitoring, je zloit alebo nulov uplatnenie nvrhov a pripomienok zo strany organizcie vyhodnocujcej monitoring. To, o sa na mnohch zemiach, aj tam kde boli realizovan technicky nron a finanne nkladn opatrenia nevykonva, s pravideln obhliadky zemia pecialistom, s cieom zachyti vvin svahovej deformcie v jej rannom tdiu vzniku, kontrola funknosti realizovanch opatren a strun a zrozumiten oznmenie vsledkov obhliadok prslunm orgnom samosprve, resp. pecializovanej ttnej sprve. Sasou strunch sprv z obhliadok zemia by mal by v prpade dosiahnutia kritickch hodnt (objavenia sa novch porch v zem, kritickch hladn v pozorovacch vrtoch, zrchlenie
46
pohybov v inklinometrickch vrtoch.....) aj nvrh opatren na operatvnu implementciu. V prpade zistenia takejto (kritickej) situcie by nemalo s len o dodanie (a zaloenie) sprvy. Vsledky a nvrh opatren by mal by s prijmateom prerokovan aj z hadiska praktickej realizovatenosti. O prerokovan by mal by vyhotoven zpis s termnmi na vykonanie jednotlivch opatren. 4.1.6.5 Posdenie navrhnutch sananch opatren z hadiska finannej nronosti Zosuv na Horrskej ulici
Tabuka . 16: Odhad nkladov navrhnutch sananch opatren Druh prc 1 Subhorizontlne odvodovacie vrty (14 stanov) 2. Kotven piltov stena 3. Spevnen prstupov cesta 4. Odvodovac rigol 5. Drenna ryha Spolu bez DPH Poet 4 000 m 220 m 1 500 m 1 500 m 1 500 m Spolu () 480 000,0 583 000,0 180 000,0 120 000,0 225 000,0 1 588 000,0
Zosuv Pod Wilec hrkou

Tabuka . 17: Odhad nkladov navrhnutch sananch opatren Druh prc 1 Subhorizontlne odvodovacie vrty (27 stanov) 2. Kotven piltov stena 3. Spevnen prstupov cesta 4. Odvodovac rigol x 80 5. Drenna ryha x 1,5 6. Drenno-stabilizan rebr, 18 x 30 m Spolu bez DPH Poet 10 000 m 620 m 2 000 m 4 000 m 1 500 m 540 m Spolu () 1 200 000,0 1 643 000,0 240 000,0 320 000,0 300 000,0 275 400,0 3 978 400,0
5. Zvery a odporania
5.1 Lokalita Preov Horrska ulica a Pod Wilec Hrkou Hlavnm cieom realizovanch prieskumnch prc na obidvoch lokalitch bolo s vyuitm vetkch monost prieskumnch prc - vrtnch prc, geofyziklnych meran, laboratrnych skok a ininierskogeologickho mapovania zhodnoti vetky faktory, ktor ovplyvnili vznik a rozvoj svahovej deformcie, stanovi bezprostredn prinu vzniku svahovho pohybu aj stav a prognzu alieho vvoja. V nadvznosti na posdenie vetkch skutonost sme vypracovali nvrh na realizciu opatren, ktor by v prpade, e bud realizovan, mali zabrni opakovaniu situcie z mja, resp. jna 2010. K zosuvom dolo v mji a jni 2010. Prieskumn prce zaali a koncom oktbra. Od zaiatku zosvania k zaatiu prieskumnch prc uplynulo takmer 6 mesiacov. Poas tohto obdobia dolo
47
k vznamnm zmenm v zem, diagnostika sa uskutonila v obdob, ke mnoh prznaky u neboli v zem prtomn, alebo boli len ako pozorovaten. Napriek tomu sme v relatvne vemi krtkom ase zrealizovali prce ktor nm umonili stanovi priny vzniku zosuvov a navrhn spsob zabezpeenia zemia a ochrany ohrozench objektov pred vplyvmi zosvania. Pretoe ide o plone vemi rozsiahle zemia je aj nvrh zabezpeenia technicky aj organizane zloit a finanne mimoriadne nkladn. Odhadnut sumy na realizciu aktvnych sananch opatren dosahuj v prpade Horrskej ulice iastku 1.588 tis. , v prpade Pod Wilec Hrkou iastku 3.978,4 tis, . Pre porovnanie, resp. pre zskanie predstavy o finannej nronosti sancie rozsiahlych zosuvnch zem uvdzame, e finann nklady na prieskum a zabezpeenie zosuvu v Handlovej za roky 1961 - 1979 dosiahli iastku 320 mil. Ks. Na obidvoch lokalitch Horrska aj Pod Wilec Hrkou sa navrhuj opatrenia smerujce k prave hydrologickch a hydrogeologickch pomerov zemia systmom rigolov, drennych rh, drenno-stabilizanch rebier a celou sieou odvodovacch vrtov. Navrhnut technick opatrenia by mali zmeni hydraulick vlastnosti zemia ako celku a zlepi odtokov pomery naruen hospodrskymi aktivitami v zem, spojenmi s vrubom lesa a eliminova neelan zdranie povrchovch vd, ku ktormu dochdza v dsledku premodelovania zemia zosvanm. Ako bezprostredn ochrana ohrozench objektov je navrhnut realizcia technicky nronho stavebno-sananho prvku, kotvenej elezobetnovej piltovej steny, vystuenej v hornej asti armovanm elezobetnovm vencom. V navrhnutch sananch opatreniach nie s zahrnut opravy podzemnch rozvodov a veden, ktor sa nachdzaj v hodnotenom zem. Vieme, e na mnohch miestach dolo k ich porueniu, nepoznme vak jeho rozsah a nevieme odhadn nklady na opravu. Opravy je vak potrebn vykona, pretoe niky vd z netesnej kanalizcie prispievaj k destabilizcii hodnotenho zemia. Vynakladanie mimoriadne vysokch iastok na realizciu sananch opatren by bolo mrhanm prostriedkov, ak by sa poruchy siet nelokalizovali a neopravili. Zabezpeenie tchto prc by vak malo by v rii sprvcov siet. Ako sme u uviedli na inom mieste, me sa realizcia sananch prc prejavi zmenou hydrogeologickch pomerov v zem a stratou vody v miestnych studniach. Okrem priamych sananch opatren navrhujeme v hodnotench zemiach prehodnoti a regulova spsob vyuitia zemia. iastone sa to dotka majiteov/prenajmateov lesnch pozemkov a z vekej miery mesta, ktor povouje a reguluje vstavbu a vyuitie zemia v dotknutch lokalitch. Situcia, ktor vznikla na obidvoch uvedench lokalitch je vemi dobrm dvodom na revziu platnho zemnho plnu mesta, ako zvznho dokumentu na vyuitie zemia nielen v prpade Horrskej ulice a Pod Wilec Hrkou ale aj inch lokalt, ktor sa nachdzaj v zemiach ohrozovanch geodynamickmi javmi. Stavebn uzvera v zemiach postihnutch zosvanm a povoovanie vstavby v ohrozench zemiach na zklade realizovanho ininierskogeologickho prieskumu pre kad objekt/sbor objektov by mali by striktne dodriavan. V konenom dsledku bude navrhnut postup etri prostriedky stavebnkov, mestskho i ttneho rozpotu. Poslednou zo sboru navrhovanch aktivt, ktor by bolo potrebn zavies do praxe s innosti, ktor by mali zabezpei trval udratenos realizovanch opatren. Pri nvrhu tchto aktivt sme vychdzali z doterajch sksenost zskanch na vine lokalt, kde boli realizovan sanan opatrenia, resp. kde bol vybudovan monitorovac systm, ktor je prvm zdrojom informci indikujcich zmeny, vedce k aktivizcii zosuvov. Na vine lokalt sa zabda na starostlivos o objekty a zemie. V prpade realizcie sananch opatren a po ich implementcii bude preto nevyhnutn zabezpei realizciu aktivt navrhnutch v kapitole 4.1.7.4 psm. C., zahajce definovanie vstranch stavov pri monitorovacch objektoch, pravideln prehliadky zemia a realizovanch sananch opatren pecialistom, vypracovvanie pravidelnch strunch zrozumitench sprv, prerokovanie zverov sprv so zodpovednmi zstupcami samosprvy.
48
V predolom texte uvdzame zhrnutie sananch opatren a odporan, ktor by bolo potrebn realizova pre stabilizciu zemia dvoch lokalt v Preove. Ako sme u uviedli, ide o rozsiahly komplex prc a aktivt, ktor s mimoriadne nkladn a v danom zem nebude ich realizcia jednoduch ani z dvodu dostupnosti. Pri zvaovan realizcie prc, resp. ich financovania bude nepochybne zohrva lohu aj vlastn hodnota objektov, ktor by mali by navrhovanmi prcami chrnen. Myslme si, e v niektorch, resp. mnohch prpadoch presiahne hodnota sananch prc hodnotu chrnench objektov. V niektorch prpadoch bude asi potrebn zvi realizciu niektorch sananch objektov, resp. prce rozdeli na asov etapy z dvodu limitovanch zdrojov finannch prostriedkov, praktickej realizovatenosti, a sledovanie innosti realizovanch opatren v hodnotenom zem. V hodnotench zemiach boli vybudovan objekty (inklinometrick vrty, piezometre), ktor umonia sledovania aktulneho stavu aktivity zosuvnch procesov bez realizovanch opatren, poas i po realizcii navrhnutch sananch prvkov. Bude eln rozdeli navrhnut prce na etapy a po realizcii uritej fzy prc a odsledovan jej innosti rozhodn o potrebe, rozsahu a mieste realizcie alej fzy sancie.
6. daje o uloen geologickej dokumentcie a osobitnch sprv, nvrh na vyradenie, ako aj na zabezpeenie, drbu a likvidciu geologickch diel a geologickch objektov
Prvotn geologick dokumentcia, korepondencia s dotknutmi orgnmi, protokoly o laboratrnych analzach a ostatn psomnosti s uloen v archve hmotnej dokumentcie ENVIGEO, a.s. pod archvnym slom 11050/2010. Dokumentcia v elektronickej forme je uloen v archve pamovch mdi pod rovnakm slom.
Vetky vzorky predstavujce hmotn dokumentciu s nleite psomne a graficky zdokumentovan. Po dohode s objednvateom, resp. po odshlasen zverenej sprvy ( 36 bod 3 a bod 4 vyhlky 51/2008) bude dokumentcia vyraden. Vybrat ininierskogeologick vrty (Prehad parametrov realizovanch vrtov v kapitole 3.2, vi tabuku . 4) vo vetkch lokalitch asti 1 boli vystrojen piezometrickm a inklinometrickmi panicami. Zvyn vrty boli po ich zdokumentovan a ovzorkovan likvidovan zasypanm vyvtanm materilom.
7. Zoznam pouitej literatry a osobitnch prameov

BALIAK, F., 1999: Rieenie cestnej siete v okol Preova a jej napojenie na dianicu D1 a komunikan systm mesta Preov; vskyt zosuvov v trasch, M 1: 10 000. Dopravoprojekt Bratislava. BURO, J., DOROTJAK, V., GOMOLK, F., KUPEC, J., 1963: Sprva o registrcii zosuvov na juhovchodnom a vchodnom Slovensku. GD Bratislava. EPEKOV, E., HLAVAT, H., DUNAJSK E., 2003: Dlhodob zmeny atmosferickch zrok na Vchodoslovenskej nine. SHM Koice. DLUH, M. AT AL., 1993: Ininierskogeologick mapy M 1 : 50 000, v: Husr, M. et al., Horndska kotlina a vchodn as Slovenskho rudohoria - sbor regionlnych mp geofaktorov ivotnho prostredia. GD Bratislava.
FUSSGNGER, E., JADRO, D., LITVA, J. 1976: Okolin - prieskum zosuvu. IGHP ilina, Manuskript - archv odboru Geofondu GD Bratislava, 163 s. 64 prl.. GOMOLK, M., 1998: Mapa svahovch deformci okraja Slanskch vrchov 1.10 000. Geokonzult Koice.
49
GROSS, P. , BUEK, S., URKOVI, T., FILO, I., MAGLAY, J., HALOUZKA, R., KAROLI, S., NAGY, A., SPIK ET AL., 1999: Vysvetlivky ku geologickej mape Popradskej kotliny, Horndskej kotliny, Levoskch vrchov, Spisko-ariskho medzihoria, Bachurne a ariskej vrchoviny 1 : 50 000. GS SR, Vydavatestvo Dionza tra Bratislava, 239 str. GIRA, J., 1978: Preov - Kalvria - prieskum a sancia zosuvov, zveren sprva z prieskumu zosuvov, orientan IGP. IGHP ilina, SG Bratislava. GRMANOV, V. GOMOLK, M., 1999: Svahov poruchy okraja Slanskch vrchov, orientan IGP. Geokonzult Koice. HAVO, J., MATYS, M., BEDNRIK, M., EC, B., POLAINOV, E., STERCZ, M., 2009: Chmiany havarijn zosuv, orientan IGP. GD Bratislava. HAVO, J., MATYS, M., BEDNRIK, M., EC, B., POLAINOV, E., STERCZ, M.,2009: Chmiany havarijn zosuv. Orientan ininierskogeologick prieskum. Zveren sprva. Hageos s.r.o Liptovsk Jn. JNO, J., BAO, J., ASTN, V., KARO, J., 1988: Preov - svahov poruchy na okraji sdliska Sekov, orientan IGP. G Bratislava, IGHP Koice. KALIIAK, M.(ED.), ET AL., 1991: Geologick mapa Slanskch vrchov a Koickej kotliny - severn as, M 1: 50 000. GD Bratislava. KOPECK, M., ONDRIK, M., 2008: Hodnotenie zosuvnch zem, D1 Friovce Svinia, podrobn ininierskogeologick prieskum, Uranpres a.s., Spisk Nov Ves. KULLMAN, E., MALK, P., PATSCHOV, A., BODI, D., 2005: Vymedzenie tvarov podzemnch vd na Slovensku v zmysle rmcovej smernice o vodch 2000/60/ES. Podzemn voda XI/2005 .5, SAH Bratislava. MALGOT, J., KOPECK, M., 2003: Ininierska geolgia a hydrogeolgia. STU Bratislava, 215 strn. MA, J., ET AL., 2008: Dianica D1 Friovce-Snina. Podrobn ininierskogeologick prieskum. Zveren sprva. Nrodn dianin spolonos Bratislava, Uranpres s.r.o.Spisk Nov Ves. MATYS, M., AVODA, O., CUNINKA, M., 1990: Pon skky zemn. Vydavatestvo Alfa, Bratislava, 303 str. MAZR, E., LUKNI, M., 1980: Regionlne geomorfologick lenenie, mapa 1:500 000. MIKLS, L. (ED.), ET AL., 2002: Atlas krajiny Slovenskej republiky. MODLITBA, I. ET AL., 1985.: Registrcia svahovch deformci v roku 1985, iastkov zveren sprva. GD Bratislava.
MODLITBA, I., KOVIK, M., KRIPPEL, M., PETRO, ., SPIK, Z., HARUTIAK, P., KOVIKOV, M., 1986: Registrcia svahovch deformci v roku 1986. GD Bratislava.
NEMOK, A., PAEK, J., RYB, J., 1974: Sbornk geologickch vd, 11. NEMOK, A., BALIAK, F., MAHR, T., MALGOT, J., 1977: Mapa deformovanch zem na okraji Slanskch vrchov. Katedra geotechniky SVT Bratislava. NEMOK, A. ET AL., 1997.: Svahov pohyby v neovulkanickch pohoriach Slovenska, etapov sprva. Katedra geotechniky SVT Bratislava.
PECHO, J., FAKO, P., LAPIN, M., KAJABA, P., MIKULOV, K., ASTN, P., 2010: Extrmne atmosferick zrky na jar a na zaiatku leta 2010 na Slovensku. SHM Bratislava.
50
PETRO, ., SPIK, Z., POLAINOV, E., 1984: Ininierskogeologick mapa 1:10 000, oblas Solivar. GD Koice, 189 s. PETRO, ., SPIK, Z., POLAINOV, E., 1989: Sbor mp ininierskogeologickch pomerov 1:10 000, severn as Koickej kotliny. Vyd. GD, Bratislava, SG . 60/878/86-6. PETRO, ., SPIK, Z., POLAINOV, E., 1989: Sbor mp ininierskogeologickej rajonizcie 1:10 000, severn as Koickej kotliny. Vyd. GD, Bratislava, SG . 60/878/86-6.
PETRO, ., SPIK, Z., POLAINOV, E., 1993: Vysvetlivky ku geologickej mape Braniska a iernej hory. GD Bratislava. PETRO, ., SPIK, Z., POLAINOV, E., 1993: Sbor ininierskogeologickch mp 1:50 000. In: DIVINEC, . ET AL., Sbor regionlnych mp geologickch faktorov ivotnho prostredia 1:50 000 reginu Koick kotlina a Slansk vrchy. Manuskr. Geofond GD Bratislava. POLK, M., ET AL., 1997: Ininierskogeologick mapy M 1:50 000, v: DIVINEC, . ET AL.: Sbor regionlnych mp geofaktorov ivotnho prostredia, regin Koick kotlina a Slansk vrchy. GD Koice.
SCHERER, S., 2009: Vyuitie hydrogeologickch poznatkov pri sancich zosuvov. Dizertan prca, PRIF UK Bratislava, 105 strn. SPIK, Z., PETRO, ., POLAINOV, E., 1985: Zkladn ininierskogeologick mapa 1:10 000, oblas Preov. GD Koice, 171 s.
SPIK, Z., PETRO, , POLAINOV, E., KLUKANOV, A., 1986: Zkladn ininierskogeologick mapa 1:10 000, oblas Kapuany-Vek ari. GD Bratislava. SPIK, Z., POLAINOV, E., KALIIAK, M., KAROLI, S., 1987: Vplyv geologickej stavby zemia na vznik a rozvoj svahovch deformci v severnej asti Koickej kotliny a Slanskch vrchov, tematick sprva, doba rieenia: 1985-1988. Nzov iastkovej lohy: Ochrana ivotnho prostredia pred nsledkami zosvania. Nzov ttnej lohy: Ininierskogeologick vskum vybranch oblast SSR. GD Bratislava. SPIK, Z., VARGA, M., 2007: Petrovany zosuv cesty III/06810, podrobn ininierskogeologick prieskum. Archv GD Bratislava. IMEKOV, J., MARTINEKOV, T., 2006: Atlas mp stability svahov SR. UBA, J., 1981, 1984: Hydrogeologick rajonizcia SSR. SHM Bratislava. VASS, D., BEGAN, A., GROSS, P., KAHAN, ., KHLER, E., LEXA, J., NEMOK, J., 1988: Regionlne geologick lenenie Zpadnch Karpt a severnch vbekov Pannskej panvy na zem SSR, SG - GD Bratislava. STN 72 1001 Klasifikcia zemn a skalnch hornn STN 72 1002 Klasifikcia zemn pre dopravn stavby STN 73 1001 Geotechnick kontrukcie, Zakladanie stavieb STN 73 0036 Seizmick zaaenie stavieb STN 73 3050 Zemn prce STN EN ISO 22475-1 Geotechnick prieskum a skky, Metdy odberu vzoriek a meranie hladn podzemnej vody, as 1: Technick zsady vykonvania. ON 73 6196 Ochrana cestnch komunikci pred inkami premzania podloia
51
Zkon . 569/2007 Z. z. v znen neskorch predpisov o geologickch prcach (geologick zkon). Vyhlka MP SR . 51/2008 v znen neskorch predpisov, ktorou sa vykonva geologick zkon. Vyhlka tatistickho radu Slovenskej republiky . 597/2002 Z. z., ktorou sa vydva tatistick selnk krajov, tatistick selnk okresov a tatistick selnk obc.
52
Lokalita Preov - Horrska Mapa svahovch deformci M = 1 : 1 000 1

0 37
364 62 60 363 63 83
2
0 36
ta c es lesn
368 53 33 366 52 99 369 54 76 368 368 55 45 56 63 369 57 16 368 58 00 369
365
59 32 368 60 00 366 61 23
5 36
374 355
0 37
374 43 04
35 5
350
349 69 34868 99 72
360
370
35 0
35 0
365
368 40 1 1 366
JH-5A
349 350 338 97
340
0 37
36
35 0
3 50
358 36 18
355
v ko p
5 34
347 74 49 348
od v. ka n
la
345
75 08
5 36
35 23
355
34 42
340
n les
37
sta ce
0
0 36
351 33 60
JH-6
78 36 342 79 69 343 342 343 534 33 80 67 343 533 33
JH-1A
264 050
0 35
5 36
352
lesn ces
32 06
JH-1
352 31 87
5 34
1 210 700
JH-6A
lesn
335
81 34 343
0 34
82 23 344 83 65 345 84 50
ta
5 35
352 30 94
37
36
5 33
353 29 39 340
les n
352 28 36
ce st
32 5
88 08
34 5
34 0
35 0
0 33
337 89 84 336
35 5
35 0
0 36
JH-2
343
32
3 40
330
5
0 33
502 68
345
hrani ca les
36 5
32 0
35 0
34
0
33 5
338 323 15 82 505 31
5 35
360
JH-3A
336 14 60
35 0
0 34
c lesn esta
325
JH-3
33 5
31 0
345
DPH-1
335 335 335 529 64 528 66 530 20 335 13 78
JH-7
322
0 33
334 12 98
30 5
JH-7A
333 11 07
315
0 35
35 5
320
0 34
33 5
5 34
33 0
331 10 21
32 5
360
33 0
5 33
1+1 7542 46
310
5 30
325
8 32 324
3 20
7 84
0+ 1
300
29 5
315
pivnica
35 0
34
330
0 5 34
32 5
DPH-2
novostavba
320
320
321
35
1+ 2
1+2
4289
5 33
330
DN 600 Betn
44
42
319
JH-4 JH-4A
5 21 320 527 81 525 320 58 526 36
31
31 5
bazn
pivnica
JH-8A
0+2
4 18
263 900
285
JH-8
13480 40A
DN 500
DPH-3
1+ 2
29 0
325
PRIS
SH-40A
32 0
PRIS
bet.
315
DN 50 0
317 3 42
0+ 1
12429
305
4288 40
OV
PR IS
30 0
29 5
12486
pan elo v ces
pri ep ust
plyn
ta
DN 40 0
1+ 2
asfalt
sp ev ne n ce sta
58
117 88
35
305
35 0
1 55
290
1+2
PRIS
125 76
52
263 850
DN 0 80
SH-52
27 /3 2
vod.
lesn
cesta
PRIS
( 21 /32
Horrska
trk)
Z.D.
lt asfa
PRIS
295
1
1 210 800
35 0
kame
Z.D.
54
48/25
0+
PR IS
1+2
0+
60
n ic hra
sa a le
es
ta
JH-2A
21 10 345 532 79 345 531 79
n les
5 36
347
345
345 20 95 345 19 80
33
5
332
sta ce n les
JH-5
363 38 64 361 37 78
d v. po v ko
la kan
348 72 78
35 5
345
ce sta
374 51 96 361 375 64 88
35
360
358 65 78
50 28 375 49 14 46 375 04 48 47 375 374 08 83 45 92 66 16 374 44 73 371 42 67 41 07 39 18 356 352 351 340 55 351 339 52 350 22 15 345 18 35 17 10 337 07 352 67 19 348 348 70 09 71 53
VYSVETLIVKY
5 34
350
SVAHOV DEFORMCIE
HYDROGEOLOGICK ZNAKY
Zosuvy
prame / vpust
348 73 20 347 76 98 346 77 22 344 345 85 40 344 86 56 342 87 75 90 48 335 500 39 501 61
264 100
34
Aktvne
1 210 400
zamokren miesto
plon zosuv - hlbok
lesn cesta
33 5
33 5
bezodtokov depresia
340
ch od nk
plon zosuv - plytk
33 0
335
SH
odber vzorky podz. vody zo studne
335
330
330
hr
an ica les
vrazn blok v zosuvoch
325
GEOLOGICK PRIESKUMN DIELA
330
JH-1
325
vrt jadrov - piezometer
325
320
320
erstv trhlina
JH-1A
vrt jadrov - inklinometer
320
320
315
nevrazn odlun oblas
DPH-1
pon penetran skka
3 15
310
5 31
327
315
1
325 503 72
3 10
341 16 44
akumulan val
504 74
lnia geologickho rezu
les n c es ta
0+ 1
31 0
305
ternny stupe
321 336 17 322 335 47
OSTATN ZNAKY
30 5
506 18
300
navka
317
507 75
300
295
zemie nchyln na zosvanie
smer sklonu vrstvy
315
508 79
48/25

327 9 27
314
509 61
313
510 50
335
340
sn le
326
st ce
a
les n
311
29 0
511 91
0+
310
512 72
34
altnok
323 6 55
PR IS
309
513 37
1 210 500
308
309
309
342 47
343 47
341 29
345
ce s ta
285
308
514 10
piv nic
21 /3 2
306
t rk
515 99
305
517 516 32 305 51
PRIS
ZHOTOVITE:
vod.
316 2 62
OBJEDNVATE:
gar 29/ 32
316
vod.
301
B 32
ENVIGEO
vp us
cesta
ENVIGEO, a. s. Kynceov 2 974 11 BANSK BYSTRICA

st a . ce nesp
Ministerstvo ivotnho prostredia Nmestie . tra 1 812 35 BRATISLAVA
518 76
301
u vp
519 79
s2
7 /3
gar 29/32
299
520 17
PR IS
Z.D
PR IS
Nzov lohy: Ininierskogeologick prieskum havarijnch zosuvov vzniknutch v r. 2010
vod.
521 522 297297 23 01
f. as
sta ce
296
523 37
as 1: Ininierskogeologick prieskum havarijnch zosuvov v okrese Preov
296
524 10
Nzov prlohy: Lokalita Preov - Horrska: Mapa svahovch deformci Autor prlohy: Mgr. M. Slma, RNDr. M. Gomolk Prloha slo: 4.1.B1 Zodpovedn rieite: RNDr. Pavol Tup Dtum: december 2010 Grafick spracovanie: 1 : 1 000 RNDr. Miroslav Gomolk Mierka:
380
erstv trhlina
1 JZ
LOKALITA PREOV - HORRSKA REZ SVAHOVOU DEFORMCIOU 1 - 1 M = 1 : 500
1 SV
370
360
JH - 1
351,52
lesn ces ta
JH - 2A
0,9 4,61 5,9 8,6 9,2 10,2 10,9 11,4 11,4 14,7 15,2 19,0 16,8 17,2
350
345,79
2,4
JH - 3
DPH - 1
340
335,66
335,20
12,7
330
15,6 16,5
20,0
15,4 15,61 17,8 18,3 19,5
6,3
9,31
320
13,3 13,8
0,8 1,4 2,6 4,6 5,0 7,6 7,2 9,4 10,5 12,0
JH - 4
DPH - 2
320,58
320,81
4 8 12 qdyn
16,0
[MPa]
17,3
310 300,00 m.n.m.

Porovnvacia rovina Vzdialenos sond
7,5 7,9 9,0 9,63 11,9 13,0
1,8 2,6 3,8 4,3 6,4 8,3
zsyp erznej ryhy
asf.cesta
5,4
4 8 12 16 20 24 28 qdyn
[MPa]
10,7
ZHOTOVITE:
OBJEDNVATE:
15,0
53,5 m
43,0 m
71,5 m
ENVIGEO
Lokalita Preov - Horrska: Rez svahovou deformciou 1 - 1 Nzov prlohy: 4.1.B2 Autor prlohy: Mgr. M. Slma, RNDr. M. Gomolk Prloha slo: Dtum: Zodpovedn rieite: RNDr. Pavol Tup december 2010 RNDr. Miroslav Gomolk Mierka: Grafick spracovanie: 1 : 500
370
360
erstv trhlina
2 JZ
LOKALITA PREOV - HORRSKA REZ SVAHOVOU DEFORMCIOU 2 - 2 M = 1 : 500
2 SV
JH - 5
350,07
JH - 6
1,2
350
2,4 5,3
343,33
7,9 8,7 11,5 14,8 17,0
340
9,43 9,5 11,7 14,2
1,3 3,2
330
JH - 7A
20,0
14,0
19,0
322,47
20,3
19,4 20,02
320
24,0
23,8
1,2 1,9 2,6 4,2
JH - 8 DPH - 3
9,7
310
11,8
14,86
17,1 17,7 20,0
17,1 18,7
5,2
3,8 5,0 5,6 7,0
4 8 12 16 20 24 28 qdyn
300
[MPa]
asf.cesta
12,9
290 280,00 m.n.m.

15,5 16,7 18,3 19,0
13,0 13,87 15,5 17,0 17,7
zsyp erznej ryhy
309,47
309,29
ZHOTOVITE:
OBJEDNVATE:
ENVIGEO
60,0 m
108,0 m
79,5 m
Nzov prlohy: Lokalita Preov - Horrska: Rez svahovou deformciou 2 - 2 4.1.B3 Autor prlohy: Mgr. M. Slma, RNDr. M. Gomolk Prloha slo: Zodpovedn rieite: RNDr. Pavol Tup december 2010 Dtum: RNDr. Miroslav Gomolk Grafick spracovanie: 1 : 500 Mierka:
Lokalita Preov - Horrska deov nvrh sananch opatren M = 1 : 2 000

1
37 0
36
35 5
35 5
2
0
5 36
est c lesn a
360
36
37
355
350
350
345
35 0
350
360
VYSVETLIVKY
v ko p od
365
JH-5A
35 5
les
JH-5
op vk
v. ka od
nl
340
264 100
n
1 210 400
5 34
sta ce
37
0 36
350
35 0
5 34
v.
kan
la
345
le sn ce sta
5 36
33
355
340
les
subhorizontlny odvodovac vrt

JH-6
340
335
365
le sn cesta
JH-1
1 210 700
355
0 37
36
les n
c est
345
340
33
350
35 5
35 0
360
JH-2
345
hran ica le sa
32
34 0
33 0
5
315
36 5
350
32
0 34
335
35
360
345
JH-3A
350
34 0
les n ces ta
33
JH-7A
35 0
0+1
315
30 5
325
JH-3
DPH-1
33 5
JH-7
31 0
35
340
335
34
330
325
320
360
330
1+1
33
320
05 3
325
0+ 1
300
310
75 42 46
29
315
34
32 5
340
35
330
345
DPH-2
novo sta vba
1+2 1+2
320
33
42 89
330
D N 600 Be t n
44
42
JH-4 JH-4A
0+2
31
315
ba zn
pivn ica
35
JH-8A JH-8
1348 0 40 A
263 900
285
DPH-3
1+2 PR IS
e t. b
29
325
DN5 00
PR IS
SH-40A
320
D N 500
5 31
OV
12 429
428 8 40
PR IS
30
0+1
305
piv ni ca
29 5
1248 6
priep
pan elo
ust DN
v ce sta
40 0
1+ 2
asfal t
n ce sp evne sta
58
1178 8
gar 2 9/32
290
35
305
PRIS
sp. ne
1+2
PRIS
52
2 7 /3 2
29/3 2
125 76
263 850
SH-52
PRIS
lesn
cesta
PRIS
Horr ska
( 21 /3 2 trk)
Z.D.
alt asf
PR IS
295
1
1 210 800
kame
Z.D.
54
48/25
N D 0 80
1+2
6 0
lyn p
n ica hra
les
ce
sta
JH-2A
les
36
5
n
345
345
ce lesn
sta
sta
36
ce
370
ch
JH-1A
264 050
350
odn
34
JH-6A
335
340
330
335
33 5
330
330
hran
ica
le sa
spevnen odvodovac rigol

5 33
330
5 32
325
325
0
325
320
320
320
5 33
320
315
drenno-stabilizan rebro
5 31
315
310
le sn ce sta
31 0
31 0
305
kotven piltov stena
305
300
300
295
335
340
35
sn le
0+ 1
c es
ta
les n
290
pi vnica
altno k
PR IS
1 210 500
345
35
ce sta
28 5
21 / 32
trk
PRIS
. d vo
. od v
vp us
gar
u vp
/ 32 s 27
sta ce
32
d. o v
Z.
. D
PRI
d. o v
cesta
f.c as es ta
ZHOTOVITE:
OBJEDNVATE:
ENVIGEO
ENVIGEO, a. s. 1Kynceov 2 974 11 BANSK BYSTRICA
Nzov prlohy: Lokalita Preov - Horrska: deov nvrh sananch opatren 4.1 B4 Autor prlohy: Mgr. M. Slma, RNDr. M. Gomolk Prloha slo: Zodpovedn rieite: RNDr. Pavol Tup Dtum: december 2010 RNDr. Miroslav Gomolk Grafick spracovanie: Mierka: 1 : 2 000
Lokalita Preov - Pod Wilec hrkou Mapa svahovch deformci M = 1 : 1 000 1 3
VYSVETLIVKY
SVAHOV DEFORMCIE
30 0
295
290
Blokov poruchy
320
300
29 5
5 29
315
310

315
305
26 27 0 0
30 5
0 30
31
305
0
315
310
320
blokov rozpadliny
0 29
lesn
1 211 75
cesta
0 31
320
315
315
lesn chod nk
29 5
29
300
30 0
300
le sn ce st a
310
305
30 5
305
305
315
310
295
305
295
29 0
305
prstre 21/32 ok
31 0
30 5
30 0
295
315
29 5
310
29 0
SV-32
30 0
300
295
300
30
310
300
30 0
28 5
300
295
1+1 1+ 2 408 0
31 0
30
31
28 5
295
295
305
295
lesn cesta
305
305
275
JV-7
4081 0+1
300
JV-7A
0+ 1
28 0
JV-1A
285
290
0+1
1160
29 5
28 5
290
290
0+1
290
0+1
26
0+ 1
2510
300
2310
0+ 1
28
1135
1543
280
30 0
300
300
300
29 0
280
2 90
0+1
295
0+ 1
1796 2306
275
295
0+ 1 1252
ce st a (A )
vod.
285
285
285
0+1
29 0
0+1
180 3
1616
0+ 1
29 /A
1 0+ 2 1 28
285
1251
270
D N 90
275
PV C
JV-2A
cesta
28
28 0
0+1
0+1
285
cesta
27 0
ce sta
270
0+1
28 5
285
ce sta
242 8
280
0+1
0+1
5 27
270
277 1
Po d
2423 0+1
275
0+1
W ile
275
0+1
rk
DPV-10
ou
0+1 2328
275
275
0+1
26 0
0+1 244 1
265
0+1
DN
2463 0+1
90
270
0+1
275
23 88
0+1
0+1
0
265
2480
275
2851
26 0
24 5
2978
0+1
260
26 24 5 0
0+1
26
0+1
26 0
2455
260
244 3
0+1
260
0+ 1
25 5
260
270
260
270
255
PVC DN 11 0
265
2692
25 5
DK
245
0+ 1
4A
250
6
245
245
11 50 0
240
ce sta
(A
245
PV C
T orys a
DN
240
24 5
240
24 0
DPV-6
VO
26
26 0
DPV-7
OOK
DK
OOK
245
DK
240
OOK
DK
nespevnen chodnk
Torysa
DK
VO
DPV-13
ple ch.
11 0
240
0+1
240
cesta (A)
PR IS
gar 29/32
49
(B)
gar 29/32
500
250
SV-47
DPV-5
245
0+1
0+1
terasa
26 2
48
24 0
245
OO
45
46
47
VO
cesta (A)
chod nk (A)
DK
1+ 1
po 61/64 n cesta spevnen
(A)
240
chod nk (A)
PRIS
PRIS
cesta (A)
JV-9A DPV-12 JV-9

0+1
44
(B)
240
245
(A
PRIS
5 24
ec hr kou
VO
ce s ta
VO
Pod Wil
bet. rigol
24
43
PVC DN
chod nk (A)
110
0+1
250
0+1
0+ 1
255
255
250
250
250
1+2
250
4056
0+1
35
36
(K) chodnk
1+ 2
2 45
37
JV-6A JV-6
cesta (A)
35A
255
2998
250
0+ 1
8994
245
25 5
PRIS
250
0+ 1
1+2
24 5
DN
38
11 0
24 5
1+ 3
245
gar 29/32
0 25
1+2
1+2 1+1
PV
PR IS
2 55
0+1 26 50
0+1 265 7
nk ch od
ta
255
4059 9
4060 10 4061 11
25
24
1 0+
1 0+
6 23
0+ 1
0+1 2368
sp
evn
en
es c
/32 gar 29 0+ 1
2 gar 29/3
25 0
14
0+ 1
1+2
4057
6991
4058
terasa
(B)
8A
(A)
(A)
12
0+2
240
260
gar 29/32 1+1
260
gar 29/32
4064
8 28
0+1 22 36
0+1 226 2
(ZD)
(B)
(DL)
(A)
(B)
406 3
245
pivnica
255
gar 29/3 2 0+1
nk chod
0+1 2370
260
cesta (A) OOK
0+1
OOK
cesta (A)
PVC DN 110
DK
Pod Wilec hrkou
OOK
(B)
250
DPV-11
13
25
0+1
DK
255
DK
250
260
2603
260
(B)
PRIS
0 26
25 0
0+1
260
VO
2252
25 5
0+1
(B)
1+ 1
0+1 2653
2253
cesta
DK
OOK
VO
DK
OO K
(K D )
mr
PRIS
13A
(B)
15
16
JV-4A
ce sta
OOK
265
(B)
IS PR
265
7) (-0.4
gar 29/3 2 0+1
4065 0+1
0+1 2364
chodnk
/3 2 27
VO
DK
PVC DN 110
5 25
2 65
2340 0+1 0+1
0+1
u vp
JV-4
260
1583
chodnk
OOK
24 0
no vo sta vb
270
DK
VO
2876 0+1
0 26
DK
OOK
(-0.45)
265
0+1
1159
26 5
25 5
260
0+1
0+1 2280
270
0+1
270
0+1
cesta
0+1 2375
0+1
2897
250
2925
piv nic a
265
0+1 2434
265
2496 0+1
0+1
26
265
0+1 2730
0+1
0+1
255
SV-2461
0+1
265
270
1585 1586
0+1
1603
275
1540
0+1
5 27
0+1
0+1
PV C
270
2331
280
0+1
275
2355
0+1
275
2241
27
1539
0+1
0
0+1
2 75
5 26
0+1
26 0
0+1
2300
270
232 9
0+1
0+1 2374
2356
0+1
cesta
JV-3A
245 6
JV-5A
0+1 0+1
2330
0+1 2358
0+1 2359
DPV-2
0+1
270
chodnk
chodnk
PRIS
25 5
voda
265
0+1 25 61
0+ 1 24 6 2
JV-3
27 0
0+1 1592
27 5
27 0
26
1 0+ 4 3 26
285
265
275
2458
28
DPV-3
0+1 1538
285
0+1
275
280
270
280
2319
0+1
280
280
265
2609
0+1 0+1 2834
ch
od nk
JV-5
DPV-4
280
0+1 2373
0+1 2395
2232
0+1
0+1
DPV-9
cesta
2307 0+1
280
0+1
285
28 0
29 /B
JV-2
2404
0+1
275
1144
0+1
28 0
2312 2311
2 90
1+
82 40
0+1 235 0
cesta
0+1 1545
cesta
285
1529
DPV-8
0+1
28 5
280
vod.
JV-8A
0+1 2309
0+1
2180
295
0+ 1
0+1
5 28
0+ 1
0+ 1
1131
290
295
0 28
290
290
290
0+1
0+1
290
1548 1146 0+1
0+1
00
0
0+1
cesta
28
0+1
0+ 1
295
1590
0+1
1 DN
280
JV-8
0+1
290
2352
chod nk
cesta
cesta
DK
PR IS
cesta (A)
285
125 5 0+ 1
JV-1 DPV-1
1541 0+1
cesta
280
295
300
30 5
290
295
0 29
305
ch od n
2 95
0+1
30
1142
300
00
0+1
sta ce
305
cesta
310
280
ch o dnk
310
285
310
blokov polia
HYDROGEOLOGICK ZNAKY
5 30
315
315
315
0 31
prame / vpust
295
0 30
vrazn blok v rozpadlinovom poli
zamokren miesto
n les
0 29
310
es
o ch
310
ta
k dn
Petfiho pomnk
30
bezodtokov depresia
tera sa
32
lesn
Pod Wilec hrkou
DK
ces ta
piv nica
nesp ev. cest a

kocky
vod.
vrazn blok v blokovom poli
lesn ce
305
0 30
sta
SV
odber vzorky podz. vody zo studne
28 5
28 0
29
rybn k
ce sta
1151
0+ 1
0+1 novo st.
1143
sp ev
nen
pane lov
prepadlisko
0+1
cesta
cesta
GEOLOGICK PRIESKUMN DIELA

0+1
1617
0+ 1
0 29 12 11
35
27 5
295
PVC DN 110
DK VO
(-0.75)
PRIS
1 0+ 2 5 24
0 25
1 0+
29 24
JV-1
vrt jadrov - piezometer
0+
0+1
ch
Zosuvy
nk od
JV-1A
vrt jadrov - inklinometer
0 27
27
26 5
O
1167
0+1
0 27
V
40 78 0 +2
Potencilne
1531
0+1
231 5
0+ 1
0 28
0+ 2
DPV-1
1638
0+1
pon penetran skka
33
0+ 24 1 30
0 27
0+ 1 15 46
nk chod
0+1
1626
0+1
0+1
DK
1 0+
0+ 1 24 31
0+1 2481
1646
1625
0+ 1 1599
0+1
0+1
2675
plon zosuv
1156
0+1
0+1
1560
1145
0+1
1564
1566
0+1
0+1 2325
0+1
1550
0+1
1559
0+1
29 0
1851
0+1
1
0+ 1
0 26
0+ 1 24 79
1536
285
lnia geologickho rezu

1150
1542
1640
0+1
26
24 25 0+1
0+ 1
0+ 1
2318
0+ 1
285
OSTATN ZNAKY
0 26
0+ 1
0+1
2542
1591
0+1
5 27
28 0
0+ 1 25 02
0+1 2424
0+1 24 42
0+ 1
0+1
265
nplavov kue
0 27
0+1
2511
0+ 1
2525
0+1
OOK
VO
0+ 1 24 67
0+1 244 7
0+1 2520
vo d
pivn ica
0+1
re
DN10 0
0+1 2169
2237
0+1 2366
0+1
0+1
1562
0+1
1623
0+1 260 7
2170
2304
a cest
0+1
0+1
0+1
1561
0+1
0+1 2597
0+1
0+1
0 28
akumulan val
0 24 + 1 60
0+1 24 85
cesta
0+1 2629
0+1 244 4
1611
0+1
0+1
smer sklonu vrstvy
0+1 2244
0+1 2243
0+1 2360
0+1
52/30
1614
0+1
0+1
2357
275
Aktvne
2240
2831
0+1
0+1
2596
0+1
0+1
2396
0+1
0+1
2549
2898
0+1
0+1
2326
0+1
0+1 22 73
12 11 80 0
52/30
25 0
plon zosuv
2239 0+1
2362
0+1
0+1 2367
0+1
26 15
2278
0+1
0+1
0+1 2279
2274
0+1 2537
0+1
no vos tavba
0+1
0+1
1+2
0 26
0+1 22 77
0 25
a
0+1
935
2832
0+1
0+1 2833
sklenk
0+1

1+ 1
0+1 0+2
312 4
1+2
0+1
nk chod
0+1 2602
K OO
d Po
0+1
0+1 2275
34
PR IS
0+1
c ile W
0+
gar 29/3
erstv odlun hrana

0+2
4062
0+1
ou rk h
PRIS
0+1
(ZD)
0+1
0+1
gar 29/32 0+ 1
0+2
0+1
0+ 2
IS PR
4086
ce s ta
1+2
0+2
(A )
4085
0+3
4084
0+3
gar 29/32
0+ 3
vod.
0+1
erstv trhlina
224 2
0+1
0+1 gar 29/32
novo stavba
0+1 2238
1+1
cesta (A)
1 +1
408 7
0+2
4054
0+1 2371
0+1
0+ 2
0+ 1
40 88
plyn
4089
1 +2
1+2
gar 29/3
nevrazn odlun oblas
0+ 1
0+ 1
807 6
0+ 2
0+1
4090
0+1
0+ 1 22 35
sklenk
0+1
409 1
0+ 2
0+1
4092
0+2
12
(A)
0+2
VO
0+1
240
PRIS
tel.
akumulan val
0+1 2234
0+1
0+
4093
1+2
ga 0 + r 1 29 /3 2
ga r
29 /3
0+
orn op
K OO
staja
0+ 1
ZHOTOVITE:
OBJEDNVATE:
plyn
ENVIGEO
most
12
11 1
50
Lokalita Preov - Pod Wilec hrkou: Mapa svahovch deformci Nzov prlohy: 4.2.B1 Autor prlohy: Mgr. M. Slma, RNDr. M. Gomolk Prloha slo: Zodpovedn rieite: RNDr. Pavol Tup Dtum: december 2010 RNDr. Miroslav Gomolk Grafick spracovanie: Mierka: 1 : 1 000
350
1 ZSZ
VJV
JZ
LOKALITA PREOV - POD WILEC HORKOU REZ SVAHOVOU DEFORMCIOU 1 - 1 M = 1 : 500
1 SV
340
330
320
310
300
lom rezu
JV - 1 DPV - 1
289,56
289,47
290
280
5,7 6,7 9,06 11,2
1,4 3,0 5,0 6,1 6,4 7,1 9,4 10,5 11,9 12,5 14,0 16,0
JV - 2
4 8 12 16 20 24 28
qdyn
[MPa]
274,77
asf.c esta
1,8
JV - 3
DPV - 2
270
3,9 7,0 8,0
4,86 5,5
265,09
265,16
8,2
trk.c esta
erstv trhlina
9,7
11,4
12,8
13,0
3,78
260
1,0 3,0 4,2
JV - 4
15,0
255,49
8,4
4 8 12 16 20 24 qdyn
asf.cesta
10,0 11,0
11,8
[MPa]
1,2
12,7
3,6
250
18,0
7,1
9,6
7,02 7,4 9,2 10,0
ZHOTOVITE:
OBJEDNVATE:
240
12,0 13,1 15,3
ENVIGEO
Torysa
230 220,00 m.n.m.

50,5 m
51,0 m
53,5 m
Nzov prlohy: Lokalita Preov - Pod Wilec hrkou: Rez svahovou deformciou 1 - 1 Autor prlohy: Mgr. M. Slma, RNDr. M. Gomolk Prloha slo: 4.2.B2 Zodpovedn rieite: RNDr. Pavol Tup Dtum: december 2010 Grafick spracovanie: Mierka: 1 : 500 RNDr. Miroslav Gomolk
2 JZ
340
2 SV
330
lesn cesta
320
310
300
erstv trhlina
DPV - 3
290
284,74
JV - 5
DPV - 4
280
1,4 4,4
278,52
278,55
5,0
4 8 12 16 20 24 28 qdyn
[MPa]
270
4,7 5,7 6,6
9,71
2,0 3,3 5,0 5,5 7,0 7,6
4 8 12 16 20 24 28 qdyn
10,9
[MPa]
13,9
15,3
260
JV - 6
250,78
DPV - 5
asf.cesta
250
245,91
DPV - 6
5,8
8,2
5,8 7,34 11,3
DPV - 7
240,13
2,8
4 8 12 16
qdyn
240
11,3 12,4
13,8
17,0
11,7 12,3 14,7 15,3
[MPa]
236,70
ZHOTOVITE:
OBJEDNVATE:
Torysa
230 220,00 m.n.m.

8,0 9,4
ENVIGEO
4 8 12 16 20 24 28 qdyn
6,4
4 8 12 16 20 24 qdyn
[MPa]
[MPa]
33,5 m
98,5 m
44,0 m
20,0 m
34,5 m
Lokalita Preov - Pod Wilec hrkou: Rez svahovou deformciou 2 - 2 Nzov prlohy: Autor prlohy: Mgr. M. Slma, RNDr. M. Gomolk Prloha slo: 4.2.B3 Zodpovedn rieite: RNDr. Pavol Tup december 2010 Dtum: Grafick spracovanie: 1 : 500 Mierka: RNDr. Miroslav Gomolk
3 JZ
340
3 SV
330
320
310
JV - 7
297,90
300
0,8 1,5 4,1
JV - 8
DPV - 8
6,2
DPV - 9
290
8,3
285,79
285,84
10,7
12,5
15,5
14,19
1,1 1,9
282,67
DPV - 10
1,2 2,4
280
6,0 6,4
4,6
278,29
4 8 12 16 20 24 28 qdyn
[MPa]
3,0 3,8
9,0
10,23 10,6 11,6
6,4 7,6 8,0
1,2
qdyn
4 8 12 16
24 28
270
15,0
[MPa] 6,2 7,2 8,0
11,8
4 8 12 16 20 24 28 qdyn
DPV - 11
[MPa]
260
asf.cesta
255,75
JV - 9
250
DPV - 12
1,6 3,4 5,4 7,0
247,21
247,25
DPV - 13
10,4 11,4
qdyn
4 8 12
24 28
2,0 2,6 3,6
[MPa]
2,4 3,0 3,6
242,07
ZHOTOVITE:
OBJEDNVATE:
240
1,6
8,5
8,6
4 8 12 16 20 24 28 qdyn
13,2
11,3 11,99
[MPa]
1,2 2,4 3,6 5,4
ENVIGEO
4 8 12 16 20 24 28 qdyn
15,3
[MPa]
Torysa
230 220,00 m.n.m.

Lokalita Preov - Pod Wilec hrkou: Rez svahovou deformciou 3 - 3 Nzov prlohy: Autor prlohy: Mgr. M. Slma, RNDr. M. Gomolk Prloha slo: 4.2.B4 Dtum: Zodpovedn rieite: RNDr. Pavol Tup december 2010 RNDr. Miroslav Gomolk Mierka: Grafick spracovanie: 1 : 500
39,5 m
38,0 m
23,0 m
84,0 m
30,0 m
34,5 m
subhorizontlny odvodovac vrt
drenno-stabilizan rebro
VYSVETLIVKY
kotven piltov stena
ZHOTOVITE:
vod re 0+1
OBJEDNVATE:
ENVIGEO, a. s. 1Kynceov 2 974 11 BANSK BYSTRICA
5 26
DN1
00
0 26
0 25
5 27
0 27
cho
dnk
52/30
2615
dn cho
5 26
0+1
227 4
27
0+1
275
26
280
275
305
25 5
28 5
0 30
290
1 0+ 64 23
ta ces
2273
295
0+1
0+1
224
0 31
265
0+1
260
0+1 9 262
0+1
255
250
n k ch od
30
27 5
315
300
280
0+1 3 66 2
0+1 260 7
270
pivni ca
0 +1
250
0+1 2602
236 2
260
0 +1
0 32
305
285
315
30 0
275
29 0
280
255
0+1 2 2 79
0+1
236 7
0+1 237 1
295
310
265
0+1
0+1
22 78
250
290
30
0+1 235 8
ce sta
285
320
315
280
275
260
0 +1 236 0
300
0+1
295
255
250
270
310
305
265
290
285
300
275
245
315
ch o dn
0+1 227 7
280
0+1
40 88
0+1
310
0+1
cesta (A)
0+1
VO
295
0+1 159 9
ch odn k (A)
110
0 +1
2304
4 0 89
305
285
0+1
od ch
290
259 7
265
0+1
260
0+ 1
gar 29 /32
PRIS
0+1
30
0+1
315
1625
0+ 2
46
27
0+1 156 6
0+1
156 2
+1 0 29 25
255
0+1
409 0
0+1 80 76
31
280
0+1
27 0
0+ 2
47
0+ 2
ne spevn en ch odn
hrkou Pod Wilec
0+1
0+1 162 6
3 8
409 1
245
2357
250
PVC D N
1 + 2
45
DK
295
0+1
0+1
gar 2 9/32
DPV-6
305
260
250
1145
0+1
0+1
265
0 92 4
290
0+1
24
26 26
285
ch od nk (A)
300
DPV-4
0+1 232 5
1 21 1 15
275
315
156 0
JV-6A JV-6
0+1
255
K D
DPV-3
0 +1 23 96
skl enk
1+ 2 40 93
JV-5A
JV-5
270
37
0+1
0+3
1550
280
408 5
VO
0+1
o rn op
chod nk
r m
K OO
most
plyn
310
0+1 2549
295
ce sta (A)
ch odn k
0+1
156 4
VO
275
260
305
290
30 0
31
285
PV
232 6
DN
16 46
0+1
tel .
11
0+1
0+1
0+1
0+1 162 3
ga 0 + r 1 29 / 32
chod nk
IS
31
0+1
0+1 267 5
289 8
1
0+1
PRIS
35A
ce st a (A )
PR
PR IS
15 59
g a r 29 /3 2 0+ 1
0 ga r
0+1
+1 /32
29
0+ 2
+2
280
30
5
295
159 1
30
265
0
00
plyn
0+ 3
3 5
0+ 1
26 28
0 29 1 21 1 35
26
2 8 97 0+1
0
k
33
275
5 29
0+1 2542
25
od ch
PR
285
sp evne n
ch
od
30
29
0 28
16 11
34
0 27
250
265
27 5
(ZD
DK
IS PR
PV
cesta
0+ 1 22 44
DN
11
ce
sta
0+1
IS
(A )
0+ 3
29
5
ter asa
ryb nk
0 24
PRIS
ce sta
OO
29
280
Po
27 /32
ilec
ou rk h
pan elo v
cesta
270
(A)
cesta (A)
265
0+1 935
1+2
+2 0 0+1
staj a
1 +1
40 54
270
0 29
PR IS
novo sta vba
OOK
lesn
c hod
Petfih o po mnk
275
nk
0+1
1+1
28
0+1
st
2596
295
ce sta
skl enk
(A )
5 28
0+1
300
gar 2 9/32
28 32
29 0
0+1
154 6
0+1
2318
0 25
0+1
2511
+1 0
VO
265
0+ 1
24
0+1
ce
405 7
1+2
0+1
0+1
(B)
1+ 2
305
2525
270
223 7
9 91 6
0+1
217 0
280
260
1+2
275
0+1
283 1
0+1 28 33
ga r 29/3 2 0+ 1
0+ 1
3 15 2
0+ 1 0+ 1
cesta (A)
285
25 20
0+1
2240
265
300
0+1
0+1
16 7 1
0+1
290
1614
305
26
0+1 2169
8994
270
0+1
2692
295
275
0+1
273 0
0+ 1
125 2
0+1 115 9
+1 0
231 9
g a r 29 /3 2 0+2
310
0+ 1
13 1 1
0+1
0 24
0+1
245
(DL )
PRIS
240
240
ch odn k
PR IS
OK
0+1
0 28
po 61/6 4 n cesta sp evne n
315
0+ 1
218 0
300
265
290
285
JV-7A
0+1
0+1
2340
28 51
250
320
JV-8A
JV-8
0+ 1 125 1
JV-7
260
tera sa
DPV-10
PRIS
0+1
270
0+1
295
ga r 29/32 1+1
DPV-8
159 0
161 6
0+1
26 09
0+1
300
cesta
164 0
310
1 5 42
275
0+1
15 39
DPV-13
0+1
0+1
0+1
VO
245
0+1
+1 0
285
DPV-9
280
315
305
290
180 3
0+1
153 8
DPV-11
250
JV-9A DPV-12 JV-9
0+ 1 230 9
pl ech.
0+1
0+ 1
0+ 1
160 3
1142
15 36
280
270
260
0+1
0+ 1
0+1
29 5
152 9
0+1
18 51
255
26 2 50
cesta
15 86
0+1
310
12
11
300
275
0+1
0+1
500
240
15 85
+1 0 2 39 2
0+ 1
12
0+ 2
4062
0+ 1
ga r 29/32
0+1
305
113 5
0+ 1
1548
0 +1
224 1
0+1
290
285
265
0+1
ce sta
233 0
0+1 287 6
23 07
0+1
0+ 1
295
0+1 2328
270
310
300
1 1 56
2355
13
275
DN 11
0+1
PR IS
2306
0+1
305
0+ 1
2 3 31
ga r 29/3
1 14 6
290
285
0+1
(B)
232 9
0+ 1
16 0 1
265
1617
0+1
13A
0+1
1+ 2 3124
0+1
2 3 52
0+1
27
0+1
23 88
295
0+1
260
25 0
0 +1
0+1
245
300
27 5
0+1
280
0+ 1 no vost.
0+ 1
K D
240
0+1
305
1255
0+1
14
0+2
1531
290
1 5 41
2312
cesta
260
0 +1
+1 0
26 2 70 0
255
250
0+1
40 64
245
lesn ce sta
0+ 1
0+1
16 38
295
270
PV C
0+1
D N
750
90
12
0+1
0+1
11
2311
0+1
1 43 1
0+ 1 4 0 65
280
0+1
27 71
0+1 24 34
30 5
30 0
0+ 1
ou
Po d
W ile c
26 0
cesta
285
1+ 1
0+1
2404
0+1
0+1
pivn ica
0+ 1 4 23 2
ces ta
2496
0+1
1+ 1
300
0+1 242 4
245 5
295
270
0+1
JV-2
+1 0
+1 0 246 3
245
DPV-1
SV-32
JV-2A
JV-4
280
0 +1
245
245 6
JV-4A
JV-1
JV-1A
0+1
D N
(A )
ce
sta
VC
30 0
0+1 24 58
0+1
0+1 408 1
JV-3A
JV-3
260
297 8
0+1
od v .
ce sta
32
5 25
0+1
295
vod .
0+1 2425
vod a
SV-2461
275
ko cky
28 0
DPV-2
p rstre 21 /3 2
ok
Pod Wilec hrkou
300
31
305
0+
1+ 2
29 /B
vod .
0+
295
30
27
1+1
ce st a
24 28
0+ 1 244 7
280
29 /A
11
800
285
0 40 78
ces
0+ 24 1 79
28
25
0+ 1 24 41
26
0+ 1 24 31
26 0
255
(-0.7 5)
0 27
o vosta n vb a
0+ 24
+ 0
0+1 24 42
1+2
PRIS
29 0
30
0+ 1 25 02
280
ce
st a
245
0+1
12
5 26
0+
0+1 2444
26
0
D K
25
0+ 1
24
0+ 1 60
OOK
piv
ni
ca
250
24 5
0+
24 67
Lokalita Preov - Pod Wilec hrkou deov nvrh sananch opatren M = 1 : 2 000
240
240
24 0
0+
26 2 45 0
0+ 1 246 2
260
25 5
4080
265
0+ 1 248 1
0+ 1 4 85 2
245
ce sta (A)
0+ 1 2561
0 +1 248 0
nov osta vba
250
24 43
lesn
0+1
1 51 1
h rk
265
1144
240
0+1
0+1
240
ces ta
0+1
0+1
1 15 0
0+ 1
25 10
0+1
0+1
255
1 7 96
260
3 10 2
0+1
PVC
40 63 0+ 2
0+ 1
250
154 3
245
Tor ysa
0+1
0+1 2834
0+1
158 3
(B)
(B)
1540
245
0+1
0+1
240
240
24 0
408 4
36
245
0+ 3
0+2
00
DPV-7
0+1
0+1
DPV-5
VO
4A
25
26
275
280
0+1 15 92
28
285
cho d nk
5 61 1
SV-47
26
le
sn
sta ce
270
285
280
29 0
28 5
st a
29
ce
les n
25
2537
0+1 265 0
25 5
lesn
cesta
24
0+1 5 223
0+1
0+1
2242
0+1 223 8
0+1
0+1 223 4
0+1
0+1
0+1 22 75
0+1
ev sp
0 +1
od v .
0+ 2
43
40 87
0+1 ga r 29/32
0+2
Torysa
4 0 86
Nzov prlohy: Lokalita Preov - Pod Wilec hrkou: deov nvrh sananch opatren Autor prlohy: Mgr. M. Slma, RNDr. M. Gomolk Prloha slo: 4.2 B5 Zodpovedn rieite: RNDr. Pavol Tup Dtum: december 2010 RNDr. Miroslav Gomolk Grafick spracovanie: Mierka: 1 : 2 000
0+1
ENVIGEO
245
1 0+ 86 28
25 0
1 0+ 69 23
k
26
cesta
0
27 0
265
270
275
28 0
29
28 5
275
31 0
280
30
295
29
30
31 0
295
285
29
0+1 2375
295
315
310
/3 2 gar 29 0+1
gar 29 /3 0+1
OOK
315
310
305
30 5
300
295
290
29
5
30 0
0+ 1
0+1
0+ 1 26 57
236 8
0+1 22 36
chod nk
0+1
0+1
299 8
225 2
0+1 265 3
0+1
6 03 2
OOK
K D
0+1 2 2 53
0+1 22 80
ce sta
0+1 23 70
0 +1
22 62
0+1
K D
ce sta
0+ 1 23 73
0+1
OOK
DN 10 0
2300
0+1
cho dn k
+1 0 239 5 0+1 2232
1+ 2
40 82
ne n sta ce
0+1 2374
OOK
chod nk (K)
0 +1
23 56
0+1 235 9
44
cho dnk
gar 29 /3 2
be t. rig ol
48
49
(B)
VO
ces ta (A)
(A)
DK
VO
vp us
(B)
K D
0+1 235 0
0+1 1545
0+ 1
(ZD)
7
PR IS
K D
(A)
1+3
40 58
PVC DN 11 0
(B) (A)
1+ 1
cesta (A)
a r 29 /3 2 g
8A tera sa
1+ 2
K D
ce sta (A)
OOK
40 59
1+2
(A)
(A)
Pod Wilec hrkou
ce sta
1 +2
405 6
40 60
0 1
1+2
lesn cesta
sta ce
(B)
D K
OOK
0+ 1 40 61 1+1 1 1
(B)
K D
OOK
(KD )
VO
mr
DK
(B)
OOK
ce sta VO
15
0+1
K D
OOK
16
PVC DN 110
(-0.45 )
K D
PRIS
OO K
PR IS
(-0 .47)
DK
ces ta
pi vni ca
nesp e v. ta
PVC DN
D K VO
110
24 52
1 0+ 2 1 28
25
0+ 1
09
24 29
0+ 1
1 0+ 34 26
VO
VYSVETLIVKY K REZOM SVAHOVOU DEFORMCIOU

Litolgia - jadrov vrty
Litolgia - penetran skky
Geodynamick javy
navka
navka
predpokladan mykov plocha
l piesit
hlina piesit
Hladina podzemnej vody
3,78
ustlen
l stredne plastick
11,0
narazen
l vysoko plastick
piesok
8,2
slzenie
piesok hlinit
su
Prieskumn diela
Lokalita Pod Wilec hrkou

piesok lovit pieskovec
JV - 1
jadrov vrt
su lovoto - kamenit
lovec
DPV - 1
pon penetran skka
Lokalita Horrska ulica

su kamenito - balvanit pieskovec s polohami lu
JH - 1
jadrov vrt
pieskovec, pieskovec v prevahe nad lovcom (5 : 1 a 10 : 1)
DPH - 1
obsah lomkov nad 30%
pon penetran skka
lovec, lovec v prevahe nad pieskovcom (5 : 1 a 10 : 1)
polohy lu
striedanie pieskovca a lovca v pomere 3:1 a 1:3
polohy piesku, pieskovca
ZHOTOVITE:
OBJEDNVATE:
striedanie pieskovca a lu v pomere 3:1 a 1:3
Litologick rozhrania
rozhranie geologickch vrstiev
ENVIGEO
Nzov prlohy: Vysvetlivky k rezom svahovou deformciou Autor prlohy: Mgr. M. Slma, RNDr. M. Gomolk Prloha slo: Zodpovedn rieite: RNDr. Pavol Tup Dtum: december 2010 Grafick spracovanie: 1 : 500 RNDr. Miroslav Gomolk Mierka:
Prloha A1a Situan mapa zujmovho zemia - Preov

(prevzat z Turistick atlas Slovenska, VK Harmanec, 2005)
1 : 50 000
Preov - Horrska ulica
Preov - Pod Wilec hrkou
Prloha A3a Vrez z geologickej mapy zujmovho zemia

(prevzat z: Geologick mapa Popradskej kotliny, Hrondskej kotliny Levoskch vrchov Spisko-ariskho medzihoria, Bachurne a ariskej Vrchoviny, P. Gross et al., 1999. Ministerstvo ivotnho prostredia Slovenskej republiky, Bratislava, 1999)
1 : 50 000
vntrokarpatsk paleogn Inner Carpathian Paleogene
Vysvetlivky na druhej strane
Vysvetlivky:

Záverečná Správa - Envigeo - Zosuvy - Zosuvné Územia Horárska A Pod Willec Hôrkou

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

You might also like

Záverečná Správa - Envigeo - Zosuvy - Zosuvné Územia Horárska A Pod Willec Hôrkou

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Záverečná Správa - Envigeo - Zosuvy - Zosuvné Územia Horárska A Pod Willec Hôrkou

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Ministerstvo ivotnho prostredia Slovenskej republiky Nmestie . tra 1, 812 35 Bratislava ENVIGEO, a.s.

, Kynceov 2, 974 11 Bansk Bystrica

slo lohy: Druh prc: Etapa prieskumu: Zodpovedn rieite: Spolurieitelia:

102/2010/1200 (MPSR), 11 050/2010 (ENVIGEO, a.s.) 589/2010 (Geofond)

Bansk Bystrica, december 2010

2. Charakteristika skmanho zemia a doterajia geologick preskmanos ............... 11

3. Postup rieenia geologickej lohy ..................................................................................... 19

4. Vsledky rieenia geologickej lohy ................................................................................. 27

5. Zvery a odporania ........................................................................................................ 47

Vtlaok . 1 GD, odbor Geofondu 5

Skratky pouit v zverenej sprve

2. Charakteristika skmanho zemia a doterajia geologick preskmanos

Priemern hodnota za rok

Graf . 1: Grafick zhodnotenie priemernch mesanch prietokov zo stanice Preov (2000-2010)

Tabuka . 3: Priemern hrny zrok [mm]zo stanice Preov - planetrium

150,0 100,0 50,0 0,0 -50,0

Obrzok . 1: Regionlna ininierskogeologick preskmanos v mierke 1:500 000

3. Postup rieenia geologickej lohy

Tabuka . 4: Prehad parametrov realizovanch vrtov

18-19 6-19 6-20

4-16 0-19,5 14-18 0-20 7,3-16,3 0-17,3

0-7 0-7 0-7,6 0-7,6 0-10 0-10

7-13 7-13 7,6-15 7,6-15

0-6 0-6 13-17,3 13-17,3

0-16 0-15 0-18 0-15 0-15 0-15 0-15 0-17

Perforcia hbka (m) od -do

14,0 14,0 14,0 14,0 14,0 15,0 13,0

0-9 0-8 0-11 0-6 0-8,2 0-7,8 0-9

9-14 8-14 11-14 6-14 8,2-14 7,8-15 9-13

7,0 8,0 4,50 9,0 11,0 12,0

0-5,50 0-5 0-3 0-5 0-8 0-6,8

5,50-7 5-8 3-4,5 5-9 8-11 6,8-12

0-7 0-8 0-4,5 0-9 0-11 0-12

0-7 0-8 0-4,5 0-9 0-11 0-12

17,8 15,4 9,5 9,5 12,0 10,0 8,0

0-8 0-5 0-9,5 0-7 0-5 0-5 0-8

0-17,8 0-15,4 0-9,5

7-9,5 5-12 5-10

0-12 0-10 0-8

0-20 Fraste Mito 0-15 0-20 0-20 0-15 0-10

0-15 0-25 0-20 0-25 0-20 0-20 0-15 0-10

Tabuka . 6: Prehad penetranch sond na lokalite Preov Pod Wilec hrkou

Tabuka . 7: Prehad penetranch sond na lokalite Petrovany

Tabuka . 8: Prehad penetranch sond na lokalite ipov

Tabuka .9: Prehad penetranch sond na lokalite Ondraovce

Vzorky zemn Preov Horrska ulica

Vzorky zemn Preov Pod Wilec hrkou

Vzorky zemn Ondraovce

Vzorky zemn Varhaovce

Poet stanoven Vzorky podzemnej vody 2 ks

Nzov skky / rozboru agresivita na betnov a oceov kontrukcie

4. Vsledky rieenia geologickej lohy

ag = 1,1 x ar = 1,1 x 0,6 = 0,66 m.s-2.

Obrzok . 2 a . 3: Poruen stavby na Horrskej ulici (dom .42 a 52)

Obrzok . 4 a . 5: Poruen stavby Pod Wilec hrkou (dom .32 a 38)

Obrzok . 6: Poruen stavba Pod Wilec hrkou (dom .47)

Trieda STN 73 1001

Rozmer kN/m kPa kPa MPa