45 nezmyselnch opatren anpadov

Eurpskej nie

Oktber 2013

 Nadcia F.A. Hayeka Zdruenie podnikateov Slovenska Autor: Filip Vako Editor: Jn Oravec, Mat Povanc Publikcia vyla spodporou: Friedrich Neuman Stiftung

Obsah
vod ...................................................................................................................................................... 6 .1: Zkaz tandardnch iaroviek.............................................................................................................. . 2: Vplyv klimatickch zmien na rovnos ien.......................................................................................... .3: Povinn kvty pre eny vriadiacich orgnoch spolonost................................................................. . 4: Zkaz rozliovania medzi enami amumi pri tvorbe cien poistnho................................................ . 5: Regulcia futbalovch prestupov....................................................................................................... . 6: Zkaz nosenia podptkov aperkov pre kadernky.......................................................................... . 7: Obmedzenie prkonu vysvaov......................................................................................................... . 8: Zmena vykonvacieho nariadenia oobchodnch normch na olivov olej....................................... . 9: Zkaz zobrazovania obrzkov na obaloch dojenskho mlieka.......................................................... . 10: Regulcia chemikli, ktor sa daj zneui na vrobu bmb........................................................... . 11: Regulovanie elektronickch cigariet................................................................................................. . 12: Obmedzenie platnosti vodiskch preukazov................................................................................... . 13: Prvo na bankov et..................................................................................................................... . 14: Da zfinannch transakci.............................................................................................................. . 15: Zavedenie emisnej dane pre leteck priemysel................................................................................ . 16: Reforma ochrany dt........................................................................................................................ . 17: Obmedzenie pouvania plastovch taiek....................................................................................... . 18: Prsnejie hygienick tandardy pre poskytovateov vody............................................................... . 19: Kompenzcie pre cestujcich pri zdraniach vautobusovej aautokarovej doprave........................ . 20: Prsnejie pravidl kontroly technickho stavu vozidiel.................................................................... . 21: Obmedzenie pouvania niektorch ltok vklimatizanch systmoch osobnch automobilov...... . 22: Zkaz pridvania cukru do ovocnch dsov.................................................................................... . 23: Prsnejie bezpenostn opatrenia vautch.................................................................................... . 24: Zamestnanci maj vprpade ochorenia poas dovolenky prvo na aliu dovolenku..................... . 25: Regulcia platov bankrov................................................................................................................ . 26: Nov pravidl pre uvdzanie informci pri predaji potravn........................................................... . 27: Vytvranie pracovnch programov pre mlde za peniaze daovnkov........................................... 7 8 9 10 10 12 12 14 15 16 17 18 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 27 28 29 30 31

. 28: Nov pravidl oznaovania kozmetickch vrobkov......................................................................... . 29: Kultrna vnimka pri rokovan ozmluve ovonom obchode medzi E a USA................................. . 30: Zkaz ochutench cigariet aprsnejia regulcia cigariet atabakovch vrobkov............................ . 31: Prsnejie bezpenostn aenvironmentlne tandardy uvozidiel kategrie L................................ . 32: Eurpske koly.................................................................................................................................. . 33: Pokuta Microsoftu za nemonos vberu prehliadaa..................................................................... . 34: Odporanie Komisie oinformovan pracovnkov akonzultcich snimi, predvdan a riaden retrukturalizcie...... . 35: Sporitelia bud mc prs ovklady vbankch nad 100000 eur..................................................... . 36: Regulcia predaja tzv. nakrtko........................................................................................................ . 37: Tvorba Nrodnej sstavy kvalifikci................................................................................................. . 38: Stanovenie maximlnej vky poplatkov pri kreditnch adebetnch kartch................................. . 39: Antidumpingov cl na nske solrne panely.................................................................................. . 40: Zruenie znench sadzieb DPH....................................................................................................... . 41: eCall: Automatick ndzov volanie vprpade cestnej nehody pre automobily..............................

32 33 34 35 36 37 38 39 39 40 42 43 44 45

Niektor druhy plytvania verejnmi zdrojmi vEU:...................................................................................

46

. 42: Luxusn budova Eurpskej rady bola vrazne predraen............................................................... . 43: Budova ECB bude st takmer opolovicu viac, ako bolo pvodne plnovan................................. . 44: Strnky na Facebooku aTwitteri mali by vytvoren a spravovan za 50000 eur........................... . 45: Drah apohorujce video oench vo vede.................................................................................. Zver...........................................................................................................................................................

46 47 48 49 50

vod
Vsvislosti sprchodom hospodrskej krzy sa do centra pozornosti dostalo aj regulan bremeno, ktor musia podniky prekona na ceste kobnove. ia, vsasnosti vek as tejto zae pochdza prve zo strany Eurpskej nie. Zprojektu, ktor mal pvodne presadzova odstraovanie administratvnych barir pri obchodovan medzi jednotlivmi krajinami, sa stal byrokratick kolos. Chrl jednu regulciu za druhou scieom riadi kad jednu as ivotov ud. Tieto regulcie pokodzuj prosperitu a zniuj slobodu ud, priom ich vsledkom je asto presn opak toho, o Eurpska nia zamala. Z regulci zameranch na ochranu zkaznkov, sa stvaj regulcie, ktor zkaznkom obmedzuj slobodu voby apredrauj tovar. Zregulci, ktor maj pomc konkurencii, sa stvaj regulcie, ktor ubliuj malm podnikom avskutonosti tak konkurenciu potlaj. Eurpska nia okrem toho reguluje aj oblasti, pri ktorch neexistuje iadne rozumn zdvodnenie jej zsahov. Aj toto s dvody, preo v tomto projekte verejnosti predstavujeme 41 najabsurdnejch regulci E, vybranch z nho hadiska. Vzhadom na to, e podniky a obanov pokodzuj nielen nadmern regulcie, ale aj nadmern daov zaaenie, do projektu sme tie zaradili aj 4 prklady plytvania E. Radi by sme tmto projektom upozornili na to, e zabezpei 4 slobody slobodu pohybu osb, tovarov, sluieb a kapitlu je mon omnoho jednoduchie. Sta zrui existujce nrodn tandardy a necha plyn von konkurenciu. Prve na tchto 4 slobodch bola E zaloen aprve od nich sa oraz viac odkla.

. 1: Zkaz tandardnch iaroviek

Strun popis: Eurpska nia zakzala vrobu a dovoz tandardnch iaroviek, plnuje tie zakza alie iarovky niej energetickej efektivity. Cie nvrhu: etrenie peaz vdomcnostiach vaka nim cenm energie avyej vdri zakpench iaroviek. Detailn popis: Vrokoch 2009 2012 Eurpska nia postupne obmedzovala vrobu adovoz tandardnch iaroviek. 100 W iarovky nia zakzala vroku 2009, 75 W iarovky vroku 2010, vroku 2011 zakzala 60 W iarovky avroku 2012 vetky ostatn tandardn iarovky. Vroku 2016 plnuje E zakza al druh iaroviek halognov atie vetky ostatn iarovky, ktor maj energetick hodnotenie vyie ako B. Cieom tchto zkazov je zni spotrebu elektrickej energie vrmci boja E sklimatickmi zmenami. Preo m opatrenie negatvny charakter: Po zkaze klasickch iaroviek s pre spotrebiteov najdostupnejou alternatvou sporn iarovky. Ich pouvanie vak so sebou prina viacero zdravotnch rizk. sporn iarovky obsahuj nebezpen ortu a s vyrban ovea nronejmi vrobnmi procesmi, ich skuton dopad na ivotn prostredie je teda otzny. Svetlo spornch iaroviek je odlin od svetla tandardnch iaroviek, ztohto dvodu me mnohm spotrebiteom sli horie a nedostatone. Podstatnm negatvom je vak to, e Eurpska nia obmedzuje spotrebiteom ajpodnikateom monos slobodnej voby. Napriek oakvanm sporm tieto iarovky zvia nklady jednm aj druhm. Nkup tandardnch iaroviek toti dokazoval, e to bola pre nich najvhodnejia alternatva. Zven nklady najviac postihn dve oblasti, za ktor Eurpska nia bojuje hospodrenie nzkoprjmovch domcnost a konkurencieschopnos eurpskych podnikateov. Zdroj detailnch informci:
http://ec.europa.eu/energy/efficiency/ecodesign/doc/committee/2008_12_08_technical_briefing_household_lamps.pdf http://ec.europa.eu/energy/lumen/editorial/index_en.htm

. 2: Vplyv klimatickch zmien na rovnos ien

Strun popis: Eurpska nia tuduje vplyv klimatickch zmien na rovnos ien a na zklade toho navrhuje mnoh opatrenia. Cie nvrhu: Cieom je zni negatvny dopad klimatickch zmien na rovnos ien a zni negatvny dopad nerovnosti ien na klimatick zmeny. Detailn popis: Eurpska nia vydva sprvy avypracovva tdie, ktor skmaj vzjomn prepojenie klimatickch zmien arovnosti ien. Ide tak oprepojenie dvoch vekch politk Eurpskej nie. Poda E eny robia voby, ktor ved kmeniemu pokodzovaniu ivotnho prostredia, naprklad ofruj menie aut, pouvaj verejn dopravu ajedia menej msa. Poda E tie eny horie znaj dopady klimatickch zmieneny s vkadom zmysle vprvej lnii klimatickch zmien. E teda prichdza kpoznaniu, e bez skutonej rodovej rovnosti nebude existova ani klimatick spravodlivos. Rovnos prleitost muov aien tie poda E prispieva kudratenmu rozvoju akochrane ivotnho prostredia. Eurpsky parlament vyzva Komisiu aRadu, aby zapracovali a zalenili rodov aspekt do kadej fzy politk voblasti klmy. Opatrenia tkajce sa klmy tak nesm vies kzveniu rodovch rozdielov, ale musia by prnosn pre postavenie ien. Komisia a lensk tty tie maj popri svojich politikch robi systematick analzy poda pohlavia amaj tie vytvori ukazovatele akritri zohadujce rodov pecifik. Voblasti boja proti zmene klmy tie maj Komisia alensk tty zhromaova rodovo diferencovan daje pecifick pre jednotliv krajiny atieto daje nleite vyhodnocova. Preo m opatrenie negatvny charakter: tdie asprvy skmajce vplyv klimatickej zmeny na rovnos ien s pln vgnych frz ahrozivch siel, asto vytrhnutch zkontextu. Relne prinaj len vemi mlo hodnotnch informci, napriek tomu s financovan zpeaz daovnkov. Dan tdie tie vyzvaj orgny E alensk tty ku konaniu, ktor ete viac zaa peaenky daovnkov. Zdroj detailnch informci:
http://eige.europa.eu/content/news-article/gender-equality-and-climate-change-we-need-equal-participation-nothing-less http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+REPORT+A7-2012-0049+0+DOC+XML+V0//SK

. 3: Povinn kvty pre eny vriadiacich orgnoch spolonost

Strun popis: Ustanovenie povinnej kvty vo vke 40 % pre nedostatone zastpen pohlavie vpozcii riadiacich pracovnkov spolonost ktovanch na burze. Cie nvrhu: Zrovnoprvni zastpenie ien vpozcii riadiacich pracovnkov ktovanch spolonost. Detailn popis: Eurpska komisia chce odstrni tzv. sklenen strop, ktor nadanm enm brni v dosahovan vrcholovch pozci vnajvch podnikoch E. Komisia preto navrhla povinn kvtu vo vke 40 % pre nedostatone zastpen pohlavie vpozcii nevkonnch riadiacich pracovnkov spolonost ktovanch na burze. Vsasnosti je vo vrcholovch pozcich nevkonnch orgnov 15 % ien apri vkonnch orgnoch je to 8,9 % ien. Poet ien sa zvyuje priemerne o0,6 percentulneho bodu rone, no poda Eurpskej komisie je tempo takhoto rastu pomal, apreto ho chce urchli. Spolonosti, ktor nebud spa stanoven kvtu, bud musie do danch orgnov prijma pracovnkov na zklade komparatvnej analzy kvalifikcie kadho z kandidtov. V prpade rovnakej kvalifikcie sa uprednostn kandidt nedostatone zastpenho pohlavia. Kvta vo vke 40 % mus by splnen do roku 2020 v prpade skromnch podnikov ado roku 2018 vprpade ttnych podnikov. Nvrh m poda odhadov zasiahnu pribline 5000 spolonost vE. Preo m opatrenie negatvny charakter: Ide o zsah do slobody podnikania. Nvrh navye oficilne ustanovuje pozitvnu diskriminciu ien. Vdsledku takejto povinnej pozitvnej diskrimincie me reputcia ien utrpie, kee sa bude negatvne nazera aj na eny, ktor sa do vrcholovch orgnov dotknutch firiem dostali na zklade vlastnch schopnost, nie na zklade nariadenia. Kritika tohto kroku sa neozva len zo strany muov, ale aj zo strany spench ien. Poda Lindy Brown, riaditeky severorskej poboky Institute of Directors, eny chc by obsadzovan do riadiacich orgnov na zklade zsluh anie na zklade povinnosti. Linda Brown sa tak odvolvala na vsledok hlasovania, vktorom a 70 % z300 optanch ien odmietlo povinn kvty pre eny. Zdroj detailnch informci:
http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-1205_sk.htm http://www.belfasttelegraph.co.uk/business/business-news/women-vote-against-company-board-quotas-29147094.html

. 4: Zkaz rozliovania medzi enami amumi pri tvorbe cien poistnho

Strun popis: E pri vpote poistnch sadzieb zakazuje zohadnenie pohlavia danej osoby. Cie nvrhu: Zabrni rodovej diskrimincii pri vpote poistnch sadzieb. Detailn popis: Od 21. decembra 2012 musia poisovatelia vE predva tie ist poistn produkty muom aenm zat ist cenu. E sa pritom odvolvala naprklad na to, e poistn sadzby umladch muov boli niie ako uien. Okrem poistenia motorovch vozidiel pohlavie zohrvalo vznamn lohu aj pri tvorbe cien, tkajcich sa ivotnho poistenia a skromnho zdravotnho poistenia. Preo m opatrenie negatvny charakter: Zohadovanie pohlavia pri vpote poistnch sadzieb bol legitmny nstroj poisovateov. Tento nstroj nevychdzal zo zmernej diskrimincie pohlavia, ale naprklad vprpade poistenia motorovch vozidiel zo tatistickej pravdepodobnosti bezpenho jazdenia. Vdsledku znemonenia pouitia takhoto nstroja bude poistn riziko hodnoten menej spoahlivo. To znamen, e pre zabezpeenie rovnakej spoahlivosti bud musie zkaznci zna vyie nklady, ktor tak sumrne zvia vku poistnch sadzieb. Zdroj detailnch informci:
http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-1430_sk.htm

. 5: Regulcia futbalovch prestupov

Strun popis: E vypracovala rozsiahlu tdiu o prestupoch hrov vo futbale. V tejto tdii tie navrhuje rzne opatrenia na rieenie dnenho stavu. Cie nvrhu: Frovejie prerozdelenie peaz medzi klubmi, via transparentnos, obmedzenie neprimeranch poplatkov. Detailn popis: Eurpska nia uskutonila rozsiahlu tdiu oprestupoch futbalistov medzi jednotlivmi futbalovmi klubmi. Poda tdie futbalov kluby vynakladaj na prestupy zhruba 3 miliardy eur rone. E sa vak nepi, e len mlo z tchto prostriedkov pripadne menm klubom a amatrskym saiam a upozoruje na rastce nerovnosti medzi majetnmi anemajetnmi klubmi. Menie futbalov kluby totito nia povauje za liahu novch talentov. Poda E je potrebn prestupov systm, ktor prispeje krozvoju vetkch klubov amladch hrov.
10

E vtdii navrhuje viacer opatrenia: Fair-play odvody z prestupovch poplatkov presahujcich urit sumu, o prispeje k lepiemu prerozdeleniu zdrojov medzi bohatmi a menej bohatmi klubmi. Cieom tchto odvodov je tie nastolenie konkurennej rovnovhy. Dslednejie zverejovanie informci opohybe hrov. Stanovenie maximlneho potu hrov vklube. Regulcia mechanizmu prevodu verov. Vyrieenie problmu vlastnctva prv hrov treou stranou. Uplatnenie pravidiel finannej fair-play, aby vdavky klubov neprevyovali ich prjmy. Riei nestabilnos basketbalovch tmov. Zabrni klubom, aby predlovali ochrann lehotu, poas ktorej hr na prestup potrebuje shlas. Tento postup dokzatene zvyuje prestupov poplatky. Ustanovenia oodkupovan vzmluvch hrov by mali by primeran.

Preo m opatrenie negatvny charakter: Nie je jasn, i tieto opatrenia E zavedie, resp. i ich vbec me zavies do praxe. Zo strany E je vak mon oakva tlak voi portovm riadiacim orgnom, ako FIFA aFIBA. Eurpska nia navye absoltne nerozumie fungovaniu portu, kee vemi kurizne chce medzi portovcami vyrovnva rozdiely. Sasn innos Eurpskej nie vtejto oblasti je neospravedlniten, najm vzhadom na jej rozsah. Naprklad dan tdia m a 341 strn, take je mon oakva, e za jej vypracovanie daov poplatnci musia zna znan nklady. Zdroj detailnch informci:
http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-95_sk.htm http://ec.europa.eu/sport/library/documents/f-studies/cons-study-transfers-final-rpt.pdf

11

. 6: Zkaz nosenia podptkov aperkov pre kadernky

Strun popis: Socilni partneri E navrhli zkaz nosenia podptkov aperkov pre kadernky scieom ich ochrany. Cie nvrhu: Zlepi kadernkam pracovn podmienky, zni riziko vskytu chorb z povolania. Cieom je vytvori bezpen azdrav prostredie pre vkon tohto povolania. Detailn popis: V zujme zlepenia pracovnch podmienok nvrh zakazuje kadernkam pri prci nosi topnky spodptkami, perky ahodinky. Poda nvrhu bud musie kadernky povinne nosi topnky srovnou protimykovou podrkou. Nvrh tie uklad povinnos chrni kou adchacie strojenstvo avytvori dostaton priestor avetranie pre kadernky, ktor pracuj s chemickmi ltkami. Nvrh m vies k vhodm pre zamestnvateov, ktor mu oakva niiu absenciu na pracoviskch aniiu fluktuciu. Nvrh socilnych partnerov aktulne vyhodnocuje Eurpska komisia. Preo m opatrenie negatvny charakter: Nvrh m za cie ochrni pracovnkov, no vskutonosti pre nich vytvra minimlne sasti horie pracovn podmienky. Eurpska nia by sa nemala zaobera tm, ak obuv alebo doplnky nosia pracovnci. Kadernky nikto nenti nosi topnky spodptkami, perky, ani hodinky, je to ich slobodn rozhodnutie. Ako nepodloen sa tie ukazuj tvrdenia, e lepie pracovn podmienky pre zamestnancov pomu zamestnvateom. Ak by to bola skutone pravda, nariadenie by nebolo potrebn, zamestnvatelia by ho toti presadzovali vo vlastnom zujme. Vskutonosti vak dan opatrenia poved kzveniu nkladov pre firmy. Poda britskej Nrodnej federcie kadernkov nvrh zvi nklady len pre firmy vo Vekej Britnii o3 miliny libier rone. Zdroj detailnch informci:
http://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=en&catId=89&newsId=1286&furtherNews=yes

. 7: Obmedzenie prkonu vysvaov

Strun popis: Eurpska nia plnuje od septembra 2014 zakza vysvae sprkonom nad 1600 W aod septembra 2017 vysvae sprkonom nad 900 W. Cie nvrhu: Uetri elektrick energiu pre spotrebiteov.

12

Detailn popis: Eurpska nia chce pomc spotrebiteom uetri elektrick energiu tm, e zake vysvae svym prkonom. Poda vpotov Eurpskej nie je priemern prkon vsasnosti nakupovanch vysvaov 1800 W. Maximlny mon prkon vysvaov od septembra 2014 bude 1600 W aod septembra 2017 dokonca len 900 W. Ide tak ovemi vrazn obmedzenie prkonu vo vysvaoch. Eurpska nia chce zabezpei, aby sa tento vrazne ni prkon vysvaov nepremietol do znenia ich vkonu. E ver, e vrobcovia zvia efektivitu vysvaov natoko, e vysvae bud dostatone vkonn aj pri nzkom prkone. Ako dvod uvdza aj fakt, e vysvanie vysvaom snim prkonom by pri rovnakej efektivite viedlo kpredeniu asu vysvania. To by mohlo vies kete vyej spotrebe elektrickej energie. Eurpska nia tie pri vysvaoch uvdza ttky energetickej efektivity. Energetick efektivita sa bude oznaova psmenami A-G, podobne, ako pri prkach achladnikch. Tieto ttky tie bud ukazova vku hluku amnostvo prachu, ktor vysva vypust do vzduchu. Preo m opatrenie negatvny charakter: Nvrh obmedz podnikatesk prostredie, ako aj slobodu vberu zkaznkov. Pre podniky vyrbajce vysvae bude tto regulcia predstavova vrazn zaaenie. Vzhadom na tak vrazn obmedzenie prkonu navye nie je jasn, ako sa zabezpe porovnaten efektivita vysvania. Je pravdepodobn, e vysvae sporovnatene vysokm vkonom pri vrazne niom prkone bud ovea drahie, resp. vysvae vpodobnej cenovej hladine bud vrazne menej vkonn. Poda odhadov Jamesa Dysona, ktor vynaiel tzv. cyklnov oddeovanie vo vysvaoch, je tto regulcia krokom sp. Regulcia je poda neho navrhnut sohadom na star generciu vysvaov, ktor sa museli namhavo tlai pred sebou. Tieto nevhody poved kniiemu komfortu spotrebiteov. Zven nklady mu oakva aj firmy, ktor sa pecializuj na istiace prce, resp. pouvaj vysvae napr. vubytovacch zariadeniach. Zdroj detailnch informci:
http://blogs.ec.europa.eu/ECintheUK/media-reporting-on-vacuum-cleaners-don%E2%80%99t-get-sucked-in/ http://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2009_2014/documents/envi/dv/933/933145/933145en.pdf http://www.express.co.uk/news/world/403626/Now-EU-cuts-power-of-your-vacuum-cleaner http://www.mirror.co.uk/news/uk-news/new-eu-energy-rules-set-1920537

13

. 8: Zmena vykonvacieho nariadenia o obchodnch normch naolivov olej

Strun popis: Eurpska nia prina zmeny vservrovan olivovho oleja vretaurcich. Po uveden nariadenia do platnosti bude musie by olivov olej servrovan len vpecilnych ndobch, ktor nebude mon dopa. Cie nvrhu: Zlepi ochranu zkaznkov pred podvodmi pri servrovan olivovho oleja. Detailn popis: Eurpska nia vnma ako problm sasn spsob servrovania olivovho oleja vretaurcich. Olivov olej bva zvyajne podvan votvorench ndobch, kde poda E hroz riziko, e zkaznk nedostane olej takej kvality, za ak zaplatil. Cieom zmeny nariadenia je znemoni takto praktiky. Od 1.1.2014 bude olivov olej povinne servrovan vo faiach so pecilnym uzverom, vaka ktormu nebude mon olivov olej zameni alebo doplni. E tto zmenu prezentuje ako dvojnsobne prnosn pre spotrebiteov. Poda nej sa nielen zni riziko podvodu, ale tie sa zvi aj hygiena pri podvan olivovho oleja. Okrem regulcie ndob E prina aj alie povinnosti, ktor maj ochrni spotrebiteov. Medzi inm naprklad men spsob oznaovania ndob solivovm olejom. E pridva alie povinn daje, ktor musia by uveden na etikete, ako aj vymedzuje minimlnu povinn vekos psma, vzvislosti od objemu ndoby. Poda niektorch nzorov m tento nvrh za cie ochrni nielen spotrebiteov, ale aj vrobcov olivovho oleja vE. T sa aktulne stretvaj srastcimi nkladmi aklesajcimi ziskami. Preo m opatrenie negatvny charakter: Ako aj in nariadenia, ktorch cieom je ochrni spotrebitea, aj toto nepriamo a z dlhodobho hadiska spotrebitea pokod. Zven nklady na dodriavanie tohto nariadenia bud zna samotn spotrebitelia. Vber spotrebiteov tie bude obmedzen. Poda predbench reakci niektorch dotknutch osb meme oakva, e sa vrazne sa monos poskytova nezvyajnejie druhy olivovho oleja. Toto postihne najm drobnch podnikateov, ktorch sa E na inch miestach sna podporova. Nariadenie tie prispeje kvej produkcii odpadov akplytvaniu olivovm olejom. Nepouit olej sa pravdepodobne bude musie likvidova. Toto ide op proti cieu E chrni ivotn prostredie. Zsadn problm nie je len neefektvnos danho nariadenia, ale aj problm obmedzenia slobody voby zkaznka aslobody podnikania majiteov retaurci. E navye aplikuje prezumpciu viny, ke nepostihuje len podnikateov, ktor zkaznkov podvdzaj, ale postihuje preventvne vetkch. Zdroj detailnch informci:
http://ec.europa.eu/transparency/regcomitology/index.cfm?do=search.documentdetail&uxfa6voQ27M+1bNfZCba++5zeqktLk7LR4XMBqIWPsu BuE2177sL3dMBpRfefPrJ

14

. 9: Zkaz zobrazovania obrzkov na obaloch dojenskho mlieka

Strun popis: Eurpska nia zakazuje zobrazovanie obrzkov na dojenskom mlieku, ktor mu toto mlieko idealizova. Nvrh tie prina alie obmedzenia znaenia obalov pecifickch potravn. Cie nvrhu: Poda E mu by dnen obrzky na obaloch dojenskho mlieka zavdzajce, chce ich teda vsasnej podobe zakza. To m vies kochrane spotrebiteov. Cieom nvrhu je tie sprehadni pravidl pre potravinrsky priemysel. Detailn popis: Obal na dojenskom mlieku nesmie obsahova obrzky det, in obrzky alebo text, ktor mu idealizova takto prpravok, atm odradi matky od kojenia. Namiesto obrzkov det azvierat na obaloch dojenskho mlieka bude mc by iba ilustran obrzok vrobku anvod na prpravu. Ide tak oregulciu, porovnaten sregulciou liekov, na ktorch je tie len nzov azloenie. Eurpsky parlament tie iada tdiu otchto vrobkoch, ako aj ovrobkoch pre portovcov. Preo m opatrenie negatvny charakter: Nvrh s cieom ochrni spotrebiteov obmedz spotrebiteom monos voby apodnikateom zvi nklady. Prpady klamlivej reklamy navye rieia u sasn zkony na ochranu spotrebitea. Eurpska nia teda vtomto prpade ide nad rmec svojich povinnost. Zkaz uvdzania obrzkov na vrobkoch tie zhor orientciu spotrebiteov, kee obaly jednotlivch vrobkov sa bud navzjom menej li. Vdsledku toho me sai ich rozhodovanie. Cieom nvrhu je tie sprehadni pravidl pre potravinrsky priemysel, o je pozitvne, no sprehadnenie pravidiel by nemalo by sprevdzan aj ich sprsnenm. Zdroj detailnch informci:
http://www.europarl.europa.eu/news/en/pressroom/content/20121214IPR04667/html/Environment-Committee-confirms-deal-on-new-rulesfor-baby-milks-and-diet-food http://www.europarl.europa.eu/news/en/pressroom/content/20130607IPR11385/html/New-rules-for-baby-food-special-diet-food-and-lowcalorie-food

15

. 10: Regulcia chemikli, ktor sa daj zneui na vrobu bmb

Strun popis: Vdsledku hrozby terorizmu chce E obmedzi prstup kchemiklim, ktor je mon poui na vrobu bmb. Cie nvrhu: Boj proti terorizmu. Detailn popis: Vdsledku toho, e bomby pri niektorch teroristickch tokoch boli vyroben zahko dostupnch chemikli, chce E predaj tchto chemikli kontrolova. Vrobky obsahujce vysok koncentrciu ltok, uvedench vnvrhu, bude mon zakpi len po preukzan toho, e bud pouit na legitmny el. Dotknut spotrebitelia si tie bud musie vybavi povolenie na nkup tchto vrobkov. Pri nkupe troch chemikli, bene pouvanch na istenie baznov a hnojenie (peroxid vodka, kyselina dusin, nitrometn) spotrebitelia nebud potrebova povolenie. Predajcovia vak bud povinn zaznamenva vetky nkupy tchto vrobkov. Novou legislatvou chce E zabezpei, aby teroristi nezneuvali diery vzkonoch anemali ahk prstup ktmto ltkam. Medzi inmi povinnosami tie predajcovia bud musie nahlasova podozriv transakcie, naprklad vprpade, ak si spotrebite zakpi podozrivo vek mnostvo danej ltky. Preo m opatrenie negatvny charakter: Nariadenie obmedzuje slobodu podnikania a slobodu spotrebiteov. V dsledku oakvanej zae pre podnikateov je mon oakva zvenie cien danch vrobkov. Poda expertov vak takto opatrenia na znenie mnostva teroristickch tokov nebud ma prakticky iaden dopad, kee teroristi si k tmto vrobkom njdu alternatvy, alebo si ich zaobstaraj aj neleglne. Tento nvrh teda najviac dopadne na legitmnych spotrebiteov apredajcov tchto ltok. Zdroj detailnch informci:
http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-12-874_en.htm http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/12/st17/st17599.en12.pdf http://www.europarl.europa.eu/news/en/pressroom/content/20121116IPR55706/html/Blocking-terrorists-access-to-bomb-making-materials http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/12/st17/st17599.en12.pdf

16

. 11: Regulovanie elektronickch cigariet

Strun popis: Eurpska nia had spsoby, ako by mala regulova elektronick cigarety. Cie nvrhu: Ochrni spotrebiteov regulciou elektronickch cigariet. Detailn popis: Eurpska nia vnma aktulnu popularitu elektronickch cigariet. Ich bezpenos vak poda nej nie je dokzan, apreto had spsoby ako ich regulova. Vaktulnej diskusii oregulcii elektronickch cigariet ponka E dve monosti elektronick cigarety bud regulovan bu ako tabakov vrobky, alebo ako lieiv. Tieto problmy s aktulne zvaovan ako sas revzie nariadenia otabakovch vrobkoch. Elektronick cigarety s povaovan za bezpenejiu alternatvu ktabaku, kee rove toxickch ltok vich vodnej pare je ovea niia, ako vdyme bench cigariet. Odlhodobch inkoch elektronickch cigariet sa vak vie len mlo. Poda E prchute predstavuj zdravotn riziko aelektronick cigarety by mohli by atraktvne pre mladch ud. Preo m opatrenie negatvny charakter: Ako ktme elektronickch cigariet podotkol poslanec Eurpskeho parlamentu Daniel Hannan, pre Eurpsku niu je slovo neregulovan prakticky synonymom slova neleglny. Poda konania Eurpskej nie meme vidie, e chce elektronick cigarety regulova za kad cenu. Meme to vidie na prklade toho, e najprv mali by elektronick cigarety regulovan ako tabakov vrobky, napriek tomu, e tabak neobsahuj. Neskr ich E chcela regulova ako lieiv, pritom nikto netvrd, e fajenie elektronickch cigariet je zdravie, ako iadne fajenie. Eurpska nia tie vemi hrubo zavdza pri tvrden, e elektronick cigarety nie s regulovan. Tieto cigarety s regulovan, kee spadaj pod veobecn pravidl ochrany spotrebiteov. Ani tieto pravidl nie s von a na podnikateov u vsasnosti vyvjaj znan za. Na prklade elektronickch cigariet teda meme vidie, ako funguje mechanizmus eurpskej byrokracie. Sna sa vemi podrobne regulova kad as ivota ud, scieom lepie ich ivoty riadi. Zdroj detailnch informci:
http://blogs.telegraph.co.uk/news/danielhannan/100226210/the-tobacco-lobby-the-eu-and-how-we-are-governed-by-corporatism/ http://www.europarl.europa.eu/news/en/headlines/content/20130508STO08085/html/E-cigarettes-safer-alternative-to-tobacco-or-potentialhealth-risk

17

. 12: Obmedzenie platnosti vodiskch preukazov

Strun popis: E od 19. janura 2013 obmedzila platnos vodiskch preukazov na 10, resp. 5 rokov. Cie nvrhu: Boj proti falovaniu vodiskch preukazov. Detailn popis: E od 19. janura 2013 obmedzila platnos vodiskch preukazov AM, A1, A2, A, B, B1 a BE na 10 rokov, priom lensk krajiny mu toto obdobie zvi na 15 rokov. Vodisk preukazy C, CE, C1, C1E, D, DE, D1 a D1E maj od 19. janura 2013 platnos 5 rokov. E chce takmto spsobom zabrni tomu, aby na cestch jazdili nebezpen vodii sfalonmi vodiskmi preukazmi. Eurpska nia pre kategrie AM, A1, A2, A, B, B1 aBE neprikazuje pri obnove iadne povinn zdravotn ani znalostn skky. Zdravotn skky vak bud povinn pri obnove vodiskch preukazov kategri C, CE, C1, C1E, D, DE, D1 a D1E. Preo m opatrenie negatvny charakter: Eurpska nia vboji proti falonm vodiskm preukazom zaauje plne vetkch vodiov. V porovnan s legitmnymi vodiskmi preukazmi je falonch preukazov pravdepodobne pln minimum. Takto zaaenie je teda nemern potencilnemu prnosu tohto nvrhu. Kee vmena vodiskch preukazov pri najastejie pouvanch typoch bude len administratvna formalita, bez akhokovek ohodnotenia schopnost riadi motorov vozidlo, ulegitmnych driteov vodiskch preukazov sa bezpenos nezvi. Zdroj detailnch informci:
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:2006L0126:20121121:EN:PDF

. 13: Prvo na bankov et

Strun popis: Eurpska nia chce zabezpei prvo na bankov et pre kadho obana E. Cie nvrhu: Umoni plnohodnotn vyuvanie jednotnho trhu E vaka vlastnctvu bankovho tu. Detailn popis: Poda Eurpskej nie by malo by vlastnctvo bankovho tu garantovanm prvom pre kadho z 10% obanov E, ktor bankov et zatia nemaj. Medzi ud bez bankovho tu patria aj bezdomovci, udia svemi nzkymi prjmami, tudenti, udia bez predchdzajcej verovej histrie aemigranti.

18

Zkladn platobn et mus by poskytnut kadmu obyvateovi E bez rozdielu a bez monosti diskrimincie. Zriadenie tohto tu neme by podmienen nkupom alch sluieb adan et mus by najlacnej zo vetkch ponkanch tov danej banky. Tento et tie me by bezplatn, pokia tak rozhodne banka alebo nrodn regultori. Zkladn platobn et mus umoni danej osobe vykonva vetky tandardn transakcie, ako naprklad prijmanie mzdy alebo socilnych dvok, platenie tov adan, nakupovanie tovarov asluieb, vber peaz vhotovosti avytlaenie vpisov ztu. Dan nvrh tie uklad alie povinnosti pre banky ohadom ochrany spotrebiteov. Preo m opatrenie negatvny charakter: Ide oal zsah do podnikateskej slobody bnk. Vsasnosti je bankov sektor pre mnostvo ud neprehadn aneefektvny, no tento fakt vyplva ztoho, e bankov sektor je aktulne najviac regulovanm sektorom. Nadmern regulcia avemi nron vstup novch subjektov do tohto odvetvia viedli aj ktomu, e poplatky za bankov opercie s vyie, ako by boli na skutone konkurennom trhu. Novmi regulciami tak E riei len nedostatky sasnch regulci. Pre udraten zlepenie dostupnosti bankovch sluieb bez negatvnych dsledkov je potrebn zni sasn bremeno regulci bankovho sektora. Zdroj detailnch informci:
http://www.europarl.europa.eu/news/en/pressroom/content/20120529IPR45942/html/All-EU-citizens-must-have-a-legal-right-to-a-basicpayment-account-MEPs-say http://europa.eu/newsroom/calendar/event/434081/european-commission-adopts-a-proposal-for-a-directive-on-bank-accounts http://ec.europa.eu/news/economy/130516_en.htm

. 14: Da zfinannch transakci

Strun popis: Da z finannch transakci prina zdanenie finannch transakci medzi finannmi intitciami. Sadzba dane je 0,1 % pri akcich adlhopisoch a0,01 % pri derivtoch. Cie nvrhu: Printi finann sektor, aby prispel ttnym rozpotom krajn, ktor s zasiahnut krzou. Detailn popis: Prostrednctvom dane z finannch transakci chce Eurpska nia printi finann intitcie, aby prispeli ttnym rozpotom krajn pri rieen krzy. Ako dvody E uvdza to, e finann intitcie maj vznamn podiel na vzniku krzy, avpredchdzajcich rokoch od vld dostali vznamn finann pomoc. Cieom nariadenia je tie zjednoti odlin daov reimy ohadom podobnch dan, ktor u s zaveden vniektorch krajinch E. Da m podporu len 11 z27 krajn E. Vdsledku toho je toto nariadenie schvlen vrmci tzv. rozrenej spoluprce. Da bude zaha vetky transakcie finannch nstrojov medzi finannmi intitciami, kde aspo jedna zo strn m
19

sdlo v E. Da m poda odhadov pokry 85 % transakci medzi finannmi intitciami a nepriamo sa tie me dotkn obanov afiriem. Preo m opatrenie negatvny charakter: Da zfinannch transakci mala krajiny ochrni pred krzou, no paradoxne me krajiny do krzy dosta. Je to tak aj poda prepotov samotnej Eurpskej komisie, poda ktorej m tto da zni HDP E o0,53 % a 1,15 %. Poda inch odhadov je mon oakva ete vraznej pokles. Zvenm nkladov pre finann sektor sa zvia aj nklady na financovanie ttnych dlhov. Poda tdie Bank of America to me by len vNemecku, Franczsku aTaliansku u vprvom roku 8,5 milird eur. Vdsledku niieho HDP je navye mon oakva znenie prjmov ttu. Kee sa da zfinannch transakci netka refinannch operci ECB, da zfinannch transakci bude vies finann intitcie ktomu, aby sa na ECB spoliehali viac. To vytvor motivciu, ktor ide proti vetkm aktulnym snahm ECB. Da zfinannch transakci navye trest nielen problmov intitcie, ktor dostali pomoc od bnk, ale aj tie, ktor s zdrav avldnu pomoc poas krzy nepotrebovali. Zdroj detailnch informci:
http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/other_taxes/financial_sector/

. 15: Zavedenie emisnej dane pre leteck priemysel

Strun popis: Vrmci boja proti globlnemu otepovaniu musia emisn povolenia nakupova aj leteck spolonosti. Cie nvrhu: Zni mnostvo emisi CO2. Detailn popis: Od roku 2012 sa postupne zavdzaj emisn povolenia pre leteck spolonosti. Emisn vmenn systm (ETS) aktulne zaha krajiny E, Island, Lichtentajnsko aNrsko. Tento systm m do budcnosti zaha aj lety do krajn ETS alety zkrajn ETS. Prichdzajce lety mu by od ETS osloboden vprpade, ak E uznva, e krajina pvodu danho letu tie pouva porovnaten opatrenia na obmedzenie emisi leteckho priemyslu. ETS vychdza zrovnakch predpokladov ako predaj tandardnch emisnch povolen. Aplikuje trhov rieenia pre efektvne aflexibiln dosahovanie environmentlnych cieov. ETS plnuje do roku 2015 uetri zhruba 176 milinov ton CO2. Preo m opatrenie negatvny charakter: Opatrenie prina prekky pre podnikanie vleteckom priemysle azvyuje nklady leteckm spolonostiam psobiacim vE. Cieom nvrhu je zni mnostvo emisi CO2, no nvrh me vo svojej sasnej podobe dosiahnu presn opak. Vsnahe vyhn sa asti vemisnom systme si mu leteck spolonosti zvoli dlhie trasy atm vyprodukova ete viac emisi. Dvodom je oslobodenie letov, ktor id mimo krajn ETS,
20

prpadne prichdzaj z krajn, ktor nie s sasou ETS (napr. vajiarsko). Vzhadom na vyhlsenia predstaviteov krajn ETS je navye otzne, i tto schma skutone bude aplikovan aj na tretie krajiny. Zdroj detailnch informci:
http://europa.eu/legislation_summaries/environment/tackling_climate_change/l28160_en.htm http://ec.europa.eu/clima/policies/transport/aviation/allowances/index_en.htm http://ec.europa.eu/clima/policies/transport/aviation/index_en.htm

. 16: Reforma ochrany dt

Strun popis: Vrmci ochrany dt uvateov Eurpska nia pridva firmm nov povinnosti. Cie nvrhu: Chrni prvo na skromie uvateov na internete, zvi dveru vinternetov sluby. Detailn popis: Eurpska nia vnma ochranu osobnch dajov ako zkladn prvo vetkch Eurpanov. Pre zabezpeenie tohto prva bud musie podniky aorganizcie chrni osobn daje uvateov vE viac ako doteraz. Vprpade potreby shlasu dotknutej osoby mus by shlas poskytnut vslovne ajeho poskytnutie nemono predpoklada. udia tie maj ma monos jednoduchie prena osobn daje od jednho poskytovatea sluby kinmu, teda maj ma prvo na prenosnos dajov. To m posilni hospodrsku sa voblasti sluieb. Poskytovatelia internetovch sluieb bud musie zarui uvateom aj tzv. prvo by zabudnut, vaka ktormu bud mc uvatelia vymaza svoje daje. Nvrh tie posiluje postavenie nrodnch orgnov pre ochranu dajov. Tie bud ma prvomoc uloi pokutu podnikom, ktor poruia pravidl E voblasti ochrany dajov. Tieto pokuty mu dosiahnu a vku 1 milin eur, resp. 2 % celkovho ronho obratu. Preo m opatrenie negatvny charakter: Nvrh pokod poskytovateov internetovch sluieb. T bud musie zna nklady svisiace snovmi nariadeniami, ako aj pokuty vprpade, ak vdodriavan tchto nariaden nebud spen. Nvrh je tie neodvodnenm zsahom do slobody podnikania. Ak sa uvateom nepi spsob narbania s ich osobnmi dajmi pri nejakej internetovej slube, maj monos dan internetov slubu nepouva. Nvrh tie me zhori pohodlie pouvania danch sluieb, kee tieto sluby vyuvaj osobn daje naprklad na cielenie reklamy alepie prispsobenie poskytovania sluieb uvateom.

21

Nvrh tie oslabuje princp prezumpcie neviny. Poskytovatelia internetovch sluieb u nebud trestan len za zneuitie osobnch dajov, ale aj vprpadoch, ke dan osobn daje nepouij, resp. ich pouij na legitmne ely.

Zdroj detailnch informci:

http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-46_sk.htm http://www.europarl.europa.eu/news/en/pressroom/content/20130502BKG07917/html/QA-on-EU-data-protection-reform

. 17: Obmedzenie pouvania plastovch taiek

Strun popis: Eurpska nia vnma nadmern pouvanie plastovch taiek ako vek problm. Preto had spsoby, ako ich pouvanie obmedzi. Cie nvrhu: Obmedzi pouvanie plastovch taiek, chrni ivotn prostredie, chrni suroviny. Detailn popis: Komisia sa zhoduje vpotrebe zni neudraten spotrebu plastovch taiek vE. Vsasnosti zvauje monosti, ktor s dostupn na rovni E. Ohadom pouvania plastovch taiek u E vykonala dve tdie, priom jedna bola publikovan vroku 2011 adruh vroku 2012. Po zverejnen tchto tdi Komisia zskala viac ako 15500 reakci verejnosti, o je dkazom toho, e verejnos je vemi znepokojen sasnm vyuvanm plastovch taiek. Je to tie dkazom toho, e verejnos od E oakva, e bude ohadom tejto situcie kona, scieom zni ich neudraten spotrebu. E aktulne had spsoby, ako spotrebu plastovch taiek obmedzi. Medzi takto monosti patr zdanenie plastovch taiek, alebo tie ich pln zkaz. Legislatva, ktor obmedz pouvanie plastovch taiek, je plnovan na rok 2014. Preo m opatrenie negatvny charakter: Ide ozsah do slobody podnikania aslobody voby spotrebiteov. Eurpska nia cti povinnos kona ohadom neudratenho vyuvania plastovch taiek, kee tento krok m podporova vznamn as verejnosti. Avak ak to je skutone pravda, existuje vemi jednoduch rieenie udia, ktorm sa nepi vysok spotreba plastovch taiek prestan jednoducho plastov taky pouva. dajn kodlivos pouvania plastovch taiek tie vychdza z viacerch ekonomickch klamov zo strany E. Neudratenos ich pouvania bu vychdza znepochopenia toho, ako funguje trh, alebo je priamym dsledkom predchdzajcich ttnych zsahov. Ak sa niektor materily stvaj vdsledku ich zvenho pouvania vzcnejmi, ich vyiu cenu podnikatelia zahrn do svojej ekonomickej kalkulcie. Vo vlastnom zujme sa ich tak snaia nahradi menej vzcnymi alternatvami.

22

Problm s likvidciou pouitch plastovch taiek tie vyplva z priamych alebo nepriamych ttnych zsahov do likvidcie a spracovania odpadu. ttne zsahy v tejto oblasti niekedy vytvraj pre podnikatesk subjekty, resp. spotrebiteov, neiaduce ekonomick motivcie. Nie je rozumn riei dsledky tchto ttnych zsahov almi ttnymi zsahmi, resp. zsahmi zo strany E. Zdroj detailnch informci:
http://www.europarl.europa.eu/sides/getAllAnswers.do?reference=E-2013-005232&language=EN#def2 http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-201_sk.htm

. 18: Prsnejie hygienick tandardy pre poskytovateov vody

Strun popis: E vrmci snahy zlepi kvalitu vody zarad na zoznam zneisujcich ltok 15 novch chemikli. Cie nvrhu: Zlepi kvalitu riek, jazier apobrench vd. Detailn popis: V rmci zlepovania kvality vody v E Komisia navrhuje, aby sa na zoznam 33 zneisujcich ltok doplnilo alch 15 chemikli. Tento krok m prispie kzlepeniu kvality riek, jazier apobrench vd. Medzi tchto 15 ltok patria priemyseln chemiklie, ltky pouvan vbiocdoch, farmaceutikch aprpravkoch na ochranu rastln. Pri iestich z 15 navrhovanch ltok sa bude vyadova postupn ukonenie ich vypania do vd poas nasledujcich 20 rokov. Koncentrcie prekraujce navrhovan normy mu poda E negatvne ovplyvova zdravie rb azrove kodi inm ivm organizmom. Hlavnm zmerom vodnej politiky E je zabezpei, aby vcelej E bolo dostupn dostaton mnostvo kvalitnej vody aaby sa pouvala efektvnejm spsobom na uspokojenie potrieb ud apodnikov, ako aj na ochranu ivotnho prostredia. Preo m opatrenie negatvny charakter: Poda kritikov tohto opatrenia E vrazne preceuje dopad tchto ltok na ivotn prostredie. Ich mnostvo vo vode je na zanedbatench rovniach aich odstrnenie teda nebude ma vbec iadny dopad na ivotn prostredie. Vzhadom na absenciu prnosov takhoto kroku vak bud nklady na odstrnenie tchto ltok enormn. Vdsledku tchto nkladov citene stpne cena vody, o obmedz priemyseln vrobu, ako aj hospodrenie inch podnikov a hospodrenie benho obyvatestva. E tie nezvila nklady na zavedenie tohto nariadenia. Dkazom je naprklad zahrnutie ltky estradiol do zoznamu zakzanch ltok. Tto dajne nebezpen ltku prirodzene vyluuj zvierat a udia. E nepodloila dostatonmi

23

dkazmi tvrdenia, e estradiol alebo ostatn ltky zo zoznamu s vsasnosti kodliv. Cieom E je zvi dostupnos kvalitnej vody ajej efektvnejie vyuitie, no je mon predpoklada, e tento nvrh bude ma opan dsledky.

Zdroj detailnch informci:

http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-88_sk.htm

. 19: Kompenzcie pre cestujcich pri zdraniach vautobusovej aautokarovej doprave

Strun popis: Od 1. marca 2013 maj cestujci v autobusovej a autokarovej doprave nrok na kompenzciu prizdraniach. Cie nvrhu: Chrni prva cestujcich. Detailn popis: Nariadenie sa vplnej miere uplatuje na diakov sluby (nad 250 km) avniektorch prpadoch aj na ostatn sluby. Eurpska nia uznva cestujcim autobusovou a autokarovou dopravou nov prva, ktor im bude musie garantova dopravca. Medzi tieto prva patr naprklad: Vprpade zruenia cesty, alebo mekania, ktor prekro 90 mint pri trase dlhej ako tri hodiny, mus dopravca cestujcim zabezpei tzv. primeran podporu. Tto zaha oberstvenie, jedlo aprpadne aj ubytovanie vhoteli najviac na dve noci vcelkovej sume 80 eur/noc. Tto podpora sa nevzahuje na naruenie cesty zdvodu nepriaznivch meteorologickch podmienok avekch prrodnch katastrof. Vprpade prekroenia kapacity rezervci, zruenia alebo mekania predpokladanho odchodu spoja dlhieho ako 120 mint, dopravca mus garantova vrtenie cestovnho alebo presmerovanie. Preo m opatrenie negatvny charakter: Nariadenie uklad nadmern za dotknutm podnikateskm subjektom, ako aj obmedzuje slobodu voby cestujcich. Garancia tchto prv vrazne zvi nklady dopravcov, o pravdepodobne bude vies kzveniu cien cestovnho, prpadne dokonca kzrueniu niektorch spojov. Dopravcovia s navye zodpovedn aj za kompenzciu v prpadoch, pri ktorch na zdranie nemaj iadny vplyv. Idenaprklad oprcu na cestch, zdranie kvli dopravnm nehodm, prpadne zpchy.

Zdroj detailnch informci:

http://ec.europa.eu/transport/passenger-rights/sk/29-other-modes-3.html

24

. 20: Prsnejie pravidl kontroly technickho stavu vozidiel

Strun popis: Eurpska nia sprsuje pravidl kontroly technickho stavu vozidiel, okrem inho zavdza povinn kadoron technick kontrolu pre aut nad 6 rokov. Cie nvrhu: Zvi bezpenos cestnej premvky. Detailn popis: Eurpska komisia prijala pravidl, ktor sprsnia systm vykonvania technickej kontroly motorovch vozidiel. Poda E maj technick poruchy vek podiel na nehodch, kee spsobuj 6 % vetkch dopravnch nehd. Vprpade motocyklov s technick poruchy prinou a 8 % dopravnch nehd. Eurpska nia tie poukazuje na tdie, poda ktorch sa pri 10 % automobilov niekedy objavila porucha, ktor by spsobila, e tieto vozidl neprejd technickou kontrolou. E tie povauje dnen vykonvanie technickch kontrol za nedostaton, kee sa nekontroluj naprklad ABS aESC. E preto zavdza povinn kontrolu sktrov a motocyklov, zvenie frekvencie kontrol vozidiel s vysokm potom najazdench kilometrov, skvalitnenie kontroly vozidiel, zavedenie povinnej kontroly elektronickch bezpenostnch prvkov vozidiel aboj proti manipulcii spotadlami najazdench kilometrov prostrednctvom evidencie stavu tchto potadiel. Najvraznejia zmena bude vykonan ohadom zvenia frekvencie povinnch technickch kontrol. Vprpade osobnch automobilov bude prv technick kontrola vykonan najneskr po 4 rokoch od vroby, nsledne po dvoch rokoch ansledne kad rok. Preo m opatrenie negatvny charakter: Nvrh prinesie neprimeran za pre podnikateov vyuvajcich motorov vozidl, ako aj pre ostatnch obyvateov. Znane pochybn s aj tatistiky Eurpskej nie ohadom podielu technickch porch na nehodovosti. Poda E s technick poruchy spojen so 6 % dopravnch nehd, no naprklad poda tatistk policajnho zboru to za rok 2010 vSR bolo len pri 0,5 % prpadov. Tento rozdiel je zsadn aje mon predpoklada, e nklady na vykonvanie dodatonch kontrol bud vrazne vyie, ako prnos z njdenia chb, ktor by neboli zaznamenan pri dnench 2-ronch technickch kontrolch. Zdroj detailnch informci:
http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-12-555_en.htm http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-780_sk.htm http://www.stkzvolen.sk/kategoria/Sluzby-a-produkty-Technicke-kontroly-Lehoty-technickych-kontrol/ http://www.automoto.sk/clanok/188451/vymysel-z-bruselu-stk-chcu-kazdy-rok

25

. 21: Obmedzenie pouvania niektorch ltok vklimatizanch systmoch osobnch automobilov

Strun popis: V rmci boja proti globlnemu otepovaniu Eurpska nia obmedzuje pouvanie niektorch ltok vklimatizanch systmoch osobnch automobilov aahkch itkovch vozidiel. Cie nvrhu: Zni produkciu emisi CO2. Detailn popis: Eurpska nia sa zameriava na obmedzenie pouvania ltok vklimatizcich osobnch automobilov, ktor maj potencil globlneho otepovania (GWP) vy ako 150. Najvraznejou zmenou je zkaz pouvania plynu HFC-134a, ktor sa tandardne pouval vklimatizcich osobnch automobilov. Nariadenie bolo uveden do plnej platnosti od 1. janura 2013, priom plyn HFC-134a bol zakzan vnovch typoch schvlench automobilov od janura 2011. Vrobcovia automobilov sa rozhodli pouva ako nhradu plyn HFO 1234yf, ktor m GWP o99,7 % ni ako pvodne pouvan plyn HFC-134a. Preo m opatrenie negatvny charakter: Ide oza pre podniky vautomobilovom priemysle. Toto nariadenie je len jednm zmnostva obmedzen, ktor Eurpska nia vnedvnej dobe aplikovala, resp. plnuje aplikova vbudcnosti na podniky vyrbajce automobily. Globlne otepovanie je kontroverznou tmou, no takto ad hoc rieenia s nesystmov aneefektvne. Okrem vyie spomnanch negatv tie pouvanie plynu HFO 1234yf vklimatizcich automobilov me predstavova vne ohrozenie bezpenosti cestujcich pri dopravnej nehode. Pri crash testoch automobilov spolonosti Daimler sa v10 zo 14 testovanch prpadoch plyn HFO 1234yf vznietil. Pre zabrnenie vznietenia pri pouvan tohto plynu by tak musela spolonos Daimler zmeni kontrukciu svojich automobilov, o by op viedlo kzveniu nkladov. Zdroj detailnch informci:
http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/automotive/environment/macs/index_en.htm http://www.europeanvoice.com/article/imported/commission-driven-to-the-brink-by-daimler-s-delays/76861.aspx http://www.autoindustryinsider.com/?p=5697

26

. 22: Zkaz pridvania cukru do ovocnch dsov

Strun popis: Eurpska nia zakzala pridvanie cukru do ovocnch dsov. Nvrh tie prina nariadenia, ktor uruj, ako sa bud musie ovocn dsy nazva. Cie nvrhu: Ochrana spotrebitea pred zavdzanm, boj proti obezite. Detailn popis: Po uveden nvrhu do platnosti vrobcovia nebud ma povolen pridva cukor do ovocnch dsov. Kee iadne ovocn dsy nebud obsahova cukor, vrobcovia bud ma tie zakzan na obaloch tchto dsov uvdza, e s bez cukru. Nariadenie tie pridva rajiny do zoznamu ovocia, ktor bva pouvan vovocnch dsoch. Vaka tomu bude zkaz pridvania cukru plati aj pri rajinovch dsoch. Nov pravidl tie potvrdzuj sasn zkon, poda ktorho mus by vnzve ovocnho dsu uveden kad pouit druh ovocia. Vprpade, e je ds vyroben ztroch aviac druhov ovocia, me by oznaenie tchto druhov ovocia nahraden nzvom viac druhov ovocia. Preo m opatrenie negatvny charakter: Nariadenie zasahuje do slobody podnikateov a tie do slobody voby spotrebiteov. Kee nariadenie plat aj pre ovocn dsy, ktor boli do E dovezen, obyvatelia E u na svojom zem nebud ma monos leglne pi sladen ovocn avy. Okrem ochrany spotrebiteov je cieom nvrhu boj proti obezite. No tento nvrh me vies k nezamanm negatvnym dsledkom. Namiesto prisladzovanch ovocnch tiav mu niektor spotrebitelia vbudcnosti kupova sladen limondy sovea vym obsahom cukru, o me vies knrastu obezity. Zdroj detailnch informci:
http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/lsa/128843.pdf http://www.europarl.europa.eu/oeil/popups/summary.do?id=1204333&t=f&l=en

. 23: Prsnejie bezpenostn opatrenia vautch

Strun popis: Od roku 2012, resp. 2014 E zavdza nov povinn bezpenostn opatrenia vautch. Cie nvrhu: Zvi bezpenos cestnej premvky, zni mnostvo emisi CO2. Detailn popis: Eurpska nia zaviedla od 1. novembra 2012 nov povinn bezpenostn prvky v autch s novou

27

homologizciou. Pre aut, ktor u homologizciu maj, bud tieto opatrenia plati od 1. novembra 2014. Medzi tieto opatrenia patr naprklad hlsenie o nezapnut bezpenostnch psov, regulcia detskch sedaiek, sledovanie stavu zaradenej rchlosti amonitorovanie tlaku vpneumatikch. Najvou zmenou je povinn monitorovanie tlaku vpneumatikch. To je poda nariadenia zabezpeovan bezdrtovm zariadenm. Ke systm zaznamen stratu alebo kritick znenie tlaku vpneumatike, vodia vizulne alebo akusticky upozorn. Okrem zvenia bezpenosti m E zujem tmto krokom zni spotrebu ut, a spolu s tm zni mnostvo vyprodukovanch emisi CO2. Poda dajov Eurpskej nie aktulne 18 a 42 percent eurpskych vodiov jazd spneumatikami podhustenmi ozhruba 0,5 baru. Preo m opatrenie negatvny charakter: Eurpska nia zaauje podniky v automobilovom sektore a ober spotrebiteov omonos voby. Vek as novch osobnch ut bola vybaven meranm tlaku vpneumatikch, ako aj almi predpsanmi zariadeniami. Spotrebitelia mali monos zvoli si vlastn rove vybavenia auta. Od zavedenia tohto nariadenia tto monos nemaj a musia v niektorch prpadoch nedobrovone zna nklady svisiace so zabudovanm danch zariaden. Toto opatrenie tak samozrejme zasiahne aj podnikateov, ktor aut vyuvaj pri vkone svojej podnikateskej innosti. Zdroj detailnch informci:
http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-1169_en.htm

. 24: Zamestnanci maj v prpade ochorenia poas dovolenky prvo na aliu dovolenku
Strun popis: Eurpsky sdny dvor rozhodol, e zamestnanci, ktor poas dovolenky ochorej, maj nrok na nhradu tejto dovolenky. Cie nvrhu: Chrni prva zamestnancov. Detailn popis: panielske odbory sa obrtili na panielske sdy ohadom prpadu, ke zamestnanec na dovolenke ochorie. Poda tchto odborov m zamestnanec nrok na platen dovolenku aj v prpade jeho choroby. Kee panielske sdy rozhodli vneprospech panielskych odborov, tieto odbory sa sprpadom obrtili na Eurpsky sdny dvor. Eurpsky sdny dvor rozhodol, e nrok na platen dovolenku mus by povaovan za dleit princp socilneho prva E, ktor je zakotven vCharte zkladnch prv E. elom platenej dovolenky je umoni pracujcemu odpoin

28

si aui si obdobie oddychu avona. Neprtomnos vdsledku choroby vak je odlin, kee tto neprtomnos sli pracujcemu na zotavenie sa zchoroby, kvli ktorej nebol schopn prce. Preto Eurpsky sdny dvor vydal nariadenie, poda ktorho maj zamestnanci vprpade choroby poas erpania dovolenky nrok na mimoriadnu dovolenku. Preo m opatrenie negatvny charakter: Nvrh sprsuje pracovn prvo vE, o pokodzuje podnikatesk prostredie. Mimoriadna dovolenka navye nie je zadarmo ani pre samotnho zamestnanca, kee je zahrnut do nkladov na jeho zamestnanie, podobne ako tandardn dovolenka. Retriktvne pracovn prvo tak vskutonosti obmedzuje ako monosti zamestnanca, tak aj monos zska samotn pracovn miesto. Fakt, e retrikcia pracovnho prva prichdza zo strany Eurpskeho sdneho dvora, tie poukazuje na in negatvny jav. Ako poukazoval poslanec Eurpskeho parlamentu Daniel Hannan, justin orgny E vskutonosti za chodu tvoria nov zkony, ktor by vak volii vo vobch neschvlili. Tto skutonos je mimoriadne nebezpen, pretoe nevolen orgny, ktor by mali by nezvisl, pri svojom rozhodovan presadzuj svoje politick nzory. Zdroj detailnch informci:
http://www.eurofound.europa.eu/eiro/2012/07/articles/eu1207011i.htm http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/eu/9348026/EU-workers-sick-on-holiday-must-get-extra-time-off.html http://blogs.telegraph.co.uk/news/danielhannan/100167991/we-make-up-the-law-as-we-go-along-admits-britains-new-euro-judge/

. 25: Regulcia platov bankrov

Strun popis: Eurpska nia sa chyst regulova vku bonusov, ktor bankri dostvaj ku svojim platom. Nariadenie za tandardnch podmienok zakazuje, aby vka bonusu bola vyia ako vka zkladnho platu. Cie nvrhu: Obmedzi rizikov sprvanie bankrov, motivova bankrov, aby pri konan mysleli na dlhodob nsledky. Detailn popis: Vrmci boja proti krze Eurpska nia zavdza obmedzenie pri vke bonusov, ktor bud mc dostva bankri. Po zaveden nariadenia bud mc bankri dostva bonusy maximlne vpomere 1 : 1 voi zkladnmu platu. Tento pomer sa me zvi maximlne na 1 : 2, ak ho poda stanovench pravidiel schvlia akcionri banky. Eurpska nia si od nvrhu subuje znenie rizikovho sprvania bankrov aich sstredenie na dlhodob rozvoj bnk. Nvrh tie uvdza pre banky nov povinnosti. Medzi ne patr naprklad povinn zverejovanie ziskov, zaplatench dan azskanch dotci zverejnho sektora, ako aj obrat apoet zamestnancov. Od roku 2014 bud banky nahlasova tieto daje Eurpskej komisii aod roku 2015 bud dostupn veobecnej verejnosti.

29

Preo m opatrenie negatvny charakter: Ide ozsah do slobody podnikania. Poda odhadov britskho regulanho orgnu Financial Conduct Authority me nvrh paradoxne vies kzveniu platov bankrov. Ak bankri nebud mc by dostatone ohodnoten prostrednctvom bonusov, vniektorch prpadoch im bud jednoducho zven zkladn platy. Tento nvrh tie me vies kzneniu schopnosti bnk eli rizikm aproblmom. Vdsledku vych fixnch miezd bud banky menej flexibiln vasoch problmov, kee bude pre ne aie zniova nklady bez toho, aby prepustili zamestnancov. Znenm bonusov tie bankri prdu oas motivcie, o me povies kete niej efektivite. Tento nvrh je tak zrejme zaloen len na populizme zo strany Eurpskej nie. Zdroj detailnch informci:
http://www.europarl.europa.eu/news/en/pressroom/content/20130225IPR06048/html/MEPs-cap-bankers-bonuses-and-step-up-bank-capitalrequirements http://www.guardian.co.uk/business/2013/may/20/europe-bonus-cap-bankers-salaries-fca http://www.bloomberg.com/news/2013-06-10/most-banks-expect-salary-increases-to-offset-eu-bonus-cap.html

. 26: Nov pravidl pre uvdzanie informci pri predaji potravn

Strun popis: Eurpska nia zavdza prsnejie pravidl pre zobrazovanie informci na obaloch vrobkov. Cie nvrhu: Zobrazenie nevyhnutnch informci na obaloch pome spotrebiteom klepiemu vberu produktov. Detailn popis: Eurpska nia aktualizuje existujce pravidl pre oznaovanie obalov potravn. Od prijatia predchdzajcich pravidiel sa vrazne zvilo mnostvo potravinovch vrobkov na trhu. Spolu snrastom potu vrobkov sa tie zmenil spsob marketingu azmenili sa aj poiadavky spotrebiteov. Kee naprklad mnoh zkaznci nakupuj potraviny cez internet, potrebuj pri nkupe dosta tie ist informcie, ako dostvaj t, ktor nakupuj vtandardnch obchodoch. Nov pravidl uruj povinnos zobrazi nutrin informcie ovrobku na prednej strane vetkch balench potravn. Na tomto mieste bude mc zkaznk njs informcie o energetickej hodnote, tuku, nastench tukoch, soli, uhohydrtoch aobsahu cukru. Tieto informcie bud vyjadren vpomere k100 ml/100 g vrobku, alebo vprepote na porciu. Regulcia sa tka aj niektorch druhov alkoholickch npojov. Preo m opatrenie negatvny charakter: Ide ozsah do podnikateskej slobody. Kee musia by tieto informcie zobrazen na prednej strane vrobku, pri mnohch baleniach to bude predstavova zsadn zmenu. Pri tchto obaloch

30

bude potrebn vytvori nov dizajn, priom nklady na vytvorenie tohto dizajnu bud zna zkaznci. Pri niektorch vrobkoch sa tie bude musie zvi mnostvo jazykovch verzi obalov, kee sa na etikety kvli dodatonm informcim me zmesti menej jazykovch verzi. V predchdzajcich rokoch sa balenia niektorch potravn zmenovali. V dsledku toho sa v niektorch prpadoch potrebn informcie nezmestia na obal vrobku a niektor vrobcovia oakvaj, e k vrobkom bud musie dodva skladaky, v ktorch bud uveden vetky poadovan informcie. Zdroj detailnch informci:
http://ec.europa.eu/food/food/labellingnutrition/foodlabelling/proposed_legislation_en.htm http://ec.europa.eu/food/food/labellingnutrition/foodlabelling/publications/labelling_citizens_summary_310108_final_cab.pdf http://ec.europa.eu/food/food/labellingnutrition/foodlabelling/docs/qanda_application_reg1169-2011_sk.pdf

. 27: Vytvranie pracovnch programov pre mlde zapeniaze daovnkov

Strun popis: Eurpska nia chce riei nezamestnanos mldee podporou pracovnch programov pre mlde. Cie nvrhu: Zni nezamestnanos mladch, zabrni tomu, aby sa vytvorila genercia mldee, ktor nem pracovn sksenosti. Detailn popis: Eurpska nia vid nezamestnanos mldee ako vek problm. Nezamestnanos mldee (23,3 %) je viac ako dvojnsobn oproti nezamestnanosti starch (9,3 %). Mlad udia si tie aie hadaj prcu aprpadn zskan pracovn miesta s menej stabiln. Eurpska nia preto podporila pln na boj proti nezamestnanosti mldee. Vrmci systmu garancie prce pre mladch musia lensk tty zabezpei uplatnenie mladch do 25 rokov do tyroch mesiacov od straty prce alebo ukonenia vzdelvania. Mu tak spravi ponknutm hodnotnho pracovnho miesta, praxe alebo alieho vzdelvania. Poas prvch dvoch rokov (2014 2016) E na tento projekt vynalo 6 milird eur. Vaka flexibilite rozpotu E me celkov suma dosiahnu a 8 milird eur. Medzi prvmi prijmatemi pomoci bud reginy, vktorch je nezamestnanos mladch vyia ako 25 %. Okrem podpory zamestnanosti mladch bud mc by dan prostriedky vyuit aj vrastovch oblastiach, ako s inovcia avskum.

31

Preo m opatrenie negatvny charakter: Podpora tvorby pracovnch miest zE vedie kplytvaniu zdrojov. Dvodom je to, e peniaze pouit na tvorbu tchto pracovnch miest s peniaze, ktor neme poui skromn sektor na investcie avytvranie pracovnch miest voblastiach, vktorch je po nich relny dopyt. Programy Eurpskej nie teda presvaj peniaze zproduktvnych oblast do neproduktvnych oblast. Tieto peniaze tie bud ma vytlac efekt bud podporova zamestnanos aj uud, ktor by sa skr i neskr zamestnali vskromnom sektore. Namiesto vytvrania hodnt tak bud pracova na umelo vytvorench pracovnch miestach za peniaze daovnkov. Tento presun pracovnkov navye zdvihne hladinu miezd, m ete viac posiln problm nezamestnanosti v skromnom sektore. Je tie mon predpoklada, e kvalita zskanch sksenost v tchto umelo vytvorench pracovnch miestach bude nzka. Po skonen podporovania tchto pracovnch miest tie pravdepodobne mnostvo znich zanikne. Podobn je to aj vprpade dotovania vzdelvania, resp. zskavania praxe umladch. Prve vdsledku innosti E dnes Eurpska nia trp vekm mnostvom mladch ud, ktor skonili vysok kolu, no nevedia sa zamestna. V rmci stratgie Europa 2020 totito E presadila nariadenie, poda ktorho bude musie ma a 40 % mladch vysok kolu. Aj toto je jedna zprin dnenej vysokej nezamestnanosti mldee. Zdroj detailnch informci:
http://www.european-council.europa.eu/home-page/highlights/eu-leaders-agree-measures-to-fight-youth-unemployment?lang=fr http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1036 http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1006

. 28: Nov pravidl oznaovania kozmetickch vrobkov

Strun popis: Eurpska nia zavdza nov pravidl oznaovania kozmetickch vrobkov, ktor maj lepie chrni spotrebiteov. Cie nvrhu: Informova achrni spotrebiteov. Detailn popis: Od 11.7.2013 s vplatnosti nov pravidl pre oznaovanie kozmetickch vrobkov. Od tohto dtumu musia vetky kozmetick vrobky v predajniach plne spa nariadenie o kozmetickch vrobkoch. Tieto pravidl posilnia bezpenostn normy aposkytn spotrebiteom lepie informcie. Nov pravidl posiluj poiadavky na bezpenos kozmetickch vrobkov. Vrobcovia tak bud musie dodriava osobitn predpisy pri vypracvan sprvy obezpenosti vrobku pred jeho uvedenm na trh. Nariadenie tie uruje
32

nov pravidl pouvania nanomaterilov vkozmetickch vrobkoch. Farbiv, konzervan ltky a UV-filtre vrtane nanomaterilov bud musie by vslovne schvlen. Nanomaterily tie bud musie by oznaen vzozname zloiek slovom nano. Vetky kozmetick vrobky tie bud musie dodra es spolonch kritri: prvny slad, pravdivos, existencia dkazov, estnos, frovos a informovan rozhodovanie. Na trh tie bud mc by uveden len vrobky, ku ktorm je uren tzv. zodpovedn osoba. Nov nariadenie jasne stanovuje povinnosti tejto osoby. Zodpovedn osoba naprklad mus vies informan zloku ovrobku vrtane posdenia bezpenosti vrobku, ktor je dostupn a riadne aktualizovan pre prpad inpekcie zo strany vntrottnych orgnov vykonvajcich trhov dozor. Zodpovedn osoba tie bude musie povinne oznamova zvan neiaduce inky prslunm vntrottnym orgnom. Preo m opatrenie negatvny charakter: Nvrh m za cie ochrni spotrebitea, no viacer jeho ustanovenia pokodia mnostvo podnikateov, o nsledne pokod aj samotnch spotrebiteov. Tzv. ochrana spotrebiteov mnohm vrobcom zvi nklady, o bude premietnut do cien vrobkov. Spotrebitelia teda bud musie zna nklady svisiace sdetailnejmi informciami ovrobkoch, bez ohadu na to, i otieto informcie maj zujem. Zdroj detailnch informci:
http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-677_sk.htm

. 29: Kultrna vnimka pri rokovan ozmluve ovonom obchode medzi E a USA
Strun popis: E si pri rokovan ozmluve ovonom obchode sUSA chce necha kultrnu vnimku Dohoda by sa tak nemala vzahova na audiovizulne sluby. Cie nvrhu: Obrni aochrni jedinen kultrny sektor Eurpy, ochrni kultrnu diverzitu Eurpy. Detailn popis: Rokovania ovonom obchode sUSA ber do vahy odlin citlivosti niektorch sektorov E. Audiovizulny sektor m jasn miesto medzi tmito citlivmi sektormi. Kultra nie je komodita. Komisia bude podporova eurpsku kreativitu v tomto sektore cez svoj program MEDIA a cez program Kreatvna Eurpa, ktor zane vroku 2014. Debata okomercializcii kultry neberie do vahy nebezpeenstv vonho trhu pri asymetrickch podmienkach. Z tohto dvodu Eurpsky hospodrsky asocilny vbor vykon analzu potencilnych dopadov transatlantickho trhu aj na tento sektor.
33

Preo m opatrenie negatvny charakter: Argumenty E za zachovanie kultrnej vnimky s zaloen na ekonomickch mtoch. Umoni von obchod v sektore kultry znamen umoni uom slobodne si vybra tak kultru, o ak maj skutone zujem. Naproti tomu sasn opatrenia, ktor maj zosta nedotknut, do pozcie rozhodovania nestavaj divkov aposluchov, ale ttnych byrokratov. Medzi takto opatrenia patria naprklad kvty pri vysielan zahraninch, resp. mimoeurpskych programov, dotcie ain formy podpory. Kultra je sce pecifickm trhom, no to neznamen, e vtomto sektore neplatia trhov zkony. Zdroj detailnch informci:
http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-13-363_en.htm http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=WQ&reference=E-2013-005806&language=IT http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.news.28499 http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-13-429_en.htm

. 30: Zkaz ochutench cigariet aprsnejia regulcia cigariet atabakovch vrobkov.

Strun popis: Nvrh zakazuje pouvanie ochutench cigariet atabakovch vrobkov, reguluje elektronick cigarety aprina alie obmedzenia pri vrobe apredaji tchto vrobkov. Cie nvrhu: Znenie atraktvnosti tabakovch vrobkov akonzumcie tabaku, o m odradi mladch ud od toho, aby zaali faji. Nvrh m tie za cie zjednoti dnen odlin regulcie tabakovch vrobkov vlenskch krajinch E. Detailn popis: Eurpska nia zakazuje pouvanie cigariet, tabaku na anie a bezdymovch tabakovch vrobkov s prchuou a zavdza povinn pouvanie vekch obrazovch zdravotnch vstrah na cigaretch a tabaku na anie.Poda Eurpskej nie s spotrebitelia klaman, kee tabakov vrobky by mali vyzera a chuti ako tabakov vrobky. Pouvanie atraktvnych balen aarm je poda E nekalou marketingovou stratgiou. A 75 % prednej a zadnej strany balenia cigariet a inch tabakovch vrobkov bude musie obsahova zdravotn vstrahu. Na prednej azadnej strane balenia sa po prijat nariadenia nebud mc nachdza reklamn prvky. Eurpska nia tie predpisuje zoznam informci okodlivch ltkach, ktor sa na obaloch bud musie nachdza. Zdravotn vstraha bude musie by uvdzan aj pri elektronickch cigaretch obsahujcich nikotn apri rastlinnch cigaretch. Nvrh tie reguluje cezhranin predaj apredaj cez internet. Pri maloobchodnkoch predvajcich cez internet je plnovan zavedenie oznamovacej povinnosti. Pre zamedzenie nezkonnho obchodu sa plnuje pouitie bezpenostnch prvkov, napr. hologramov.

34

Preo m opatrenie negatvny charakter: Nvrh vrazne zasahuje do slobody podnikania, ako aj do slobody vberu zkaznkov. Nvrh m za cie najm obmedzi fajenie mldee do 18 rokov, no na kor toho obmedz slobodu vetkch dospelch fajiarov, ako aj vrobcov apredajcov tabakovch vrobkov. Predaj tabakovch vrobkov mldei do 18 rokov je navye protizkonn u dnes. Nvrh nemerne zasiahne aj malch podnikateov, ktor predvaj tabakov vrobky cez internet abud sa musie povinne registrova. Napriek tejto zai dan opatrenie nemus prinies poadovan vsledky. Zdroj detailnch informci:
http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-1391_sk.htmhttp://ec.europa.eu/health/tobacco/products/index_en.htm

. 31: Prsnejie bezpenostn aenvironmentlne tandardy uvozidiel kategrie L

Strun popis: Nov pravidl prinaj povinn prsnejie bezpenostn tandardy pri vozidlch kategrie L. Cie nvrhu: Zvi bezpenos, zni negatvny dopad na ivotn prostredie. Detailn popis: Nov pravidl, ktor maj prinies bezpenejie a zelenie motocykle pokrvaj zhruba 30 milinov vozidiel kategrie L. T zaha mopedy, sktre, motocykle, ATV atvorkolky. Tieto vozidl s zodpovedn za 16 % dopravnch nehd vE, no tvoria len 2 % premvky. Nvrh teda zavdza povinnos zahrn do vbavy vetkch motocyklov s objemom motora nad 125 cc ABS. Pri mench motocykloch bud mc vrobcovia zahrn bu systm CBS, alebo systm ABS. Do konca roka 2019 Komisia predstav analzu, na zklade ktorej rozhodne, i bude systm ABS povinn aj pri mench motocykloch. Regulcia tie od 1. janura 2016 vyaduje povinn zakomponovanie automatickho zapnania svetiel. Vozidl kategrie L produkuj nepomerne vek mnostvo emisi. Vdsledku toho sa bud na tto kategriu aplikova od roku 2016 vyie environmentlne tandardy. Do 1. janura 2016 Komisia vykon dopadov tdiu, na zklade ktorej rozhodne oprpadnom prehodnoten tchto tandardov. Preo m opatrenie negatvny charakter: Ide o zvenie zae pre podnikatesk prostredie, ako aj obmedzenie slobody voby spotrebiteov. Spotrebitelia by mali ma monos sami sa rozhodn, ak bezpenostn prvky bude ich vozidlo obsahova. Prsnej systm emisi navye me by neodvodnen. Z tohto dvodu tento nvrh kritizovali Spojen krovstvo
35

aBulharsko. Poda nich pre zavedenie tohto systmu emisi neexistuj dostaton dkazy ojeho prnosoch, o odporuje princpom Lepej regulcie apolitiky zaloenej na dkazoch. Zdroj detailnch informci:
http://www.europarl.europa.eu/news/en/pressroom/content/20120926IPR52384/html/MEPs-close-deal-with-Council-on-safer-greener-motorbikes http://www.europarl.europa.eu/news/en/pressroom/content/20121116IPR55754/html/Upgraded-type-approval-rules-for-motorbikes http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/intm/134159.pdf http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/12/st16/st16734-ad01.en12.pdf

. 32: Eurpske koly

Strun popis: Eurpska nia financuje tzv. Eurpske koly, na ktorch s exkluzvne preferovan deti rodiov, ktor pracuj pre intitcie E. Cie nvrhu: Poskytn viacjazyn amultikultulrne vzdelanie pre iakov vpredkolskom veku aiakov vprimrnom asekundrnom vzdelvan. Detailn popis: Systm Eurpskych kl (ScholaEuropaea) vznikol v roku 1953 s cieom poskytova vysokokvalitn vzdelvanie predovetkm pre deti zamestnancov eurpskych intitci. iaci Eurpskych kl sa delia do troch kategri. Do Kategrie I. patria najm deti, ktorch rodi pracuje pre niektor zintitci E. Vetky deti vtejto kategrii s automaticky prijat. Do Kategrie II. patria deti, ktorch rodiia pracuj pre medzinrodn organizciu, ktor m zmluvu s Eurpskymi kolami. Do Kategrie III. patria deti rodiov, ktor nemaj prepojenie na E. T musia plati pribline 15000 eur rone za tdium. Tieto deti sa do Eurpskych kl mu dosta a po tom, ako s naplnen vetky poiadavky det Kategrie I. aKategrie II. Deti vEurpskych kolch zskavaj relatvne dos drah vzdelanie, priom vzdelvacie tandardy s na tchto kolch v niektorch oblastiach omnoho vyie, ako na tandardnch kolch. V sasnosti existuje 14 Eurpskych kl v 7 krajinch E, vktorch je pribline 24000 iakov. Preo m opatrenie negatvny charakter: Eurpske koly podporuj diskriminciu, kee deti s vnich uprednostovan na zklade svojho pvodu. Ide tak oneoprvnen vhody pre tieto deti, kee Eurpske koly s financovan zpeaz vetkch daovnkov. Diskriminciu vEurpskych kolch kritizoval u vminulosti Eurpsky parlament aEurpsky dvor audtorov.

36

Zdroj detailnch informci:

http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/sefcovic/administration/euschools/index_sk.htm http://www.eursc.eu/index.php?id=2 http://interparents.eu/pdf/IP-2011206ResponseCommissionComplaintOmbudsman.pdf

. 33: Pokuta Microsoftu za nemonos vberu prehliadaa

Strun popis: E printila Microsoft ponka okrem prehliadaa Internet Explorer vo Windows aj konkurenn prehliadae. Vdsledku chyby pri aktualizcii Microsoft krtkodobo tieto prehliadae neponkal, za o dostal od E pokutu. Cie nvrhu: Poskytn eurpskym zkaznkom slobodu voby pri vbere internetovho prehliadaa. Detailn popis: V roku 2009 Eurpska komisia nariadila firme Microsoft, aby v operanch systmoch Windows XP, Windows Vista a Windows 7 uvatelia dostali monos slobodne si vybra internetov prehliada. Uvatelia si samozrejme vdy mohli zvoli vlastn internetov prehliada. E vak videla problm vtom, e prehliada Internet Explorer bol voperanch systmoch Windows predintalovan ako prv. V dsledku aktualizcie operanho systmu Windows 7 (Service Pack 1) bolo okno s vberom prehliadaov pre pouvateov nedostupn od mja 2011 do jla 2012. Dan okno nsledne nevidelo 15 milinov pouvateov OS Windows. Vdsledku chbajceho okna udelila Eurpska komisia spolonosti Microsoft pokutu vo vke 561 milinov eur. Preo m opatrenie negatvny charakter: Eurpska nia v zujme podpore konkurencie kod podnikateskmu prostrediu. Operan systm Windows je produktom spolonosti Microsoft at by mala ma monos predva ho vtakej podobe, vakej to uzn za vhodn. Argument, e predvolen prehliada, ktor je zadarmo, brni konkurencii, je podobne absurdn, ako keby E namietala voi sasnm praktikm vrobcov automobilov, ktor vo svojich autch tandardne rozhoduj o konkrtne pouitch volantoch alebo kolesch. Dan pokutu navye bud musie zna zkaznci spolonosti Microsoft, vdsledku oho bud tto zkaznci pokoden. Zdroj detailnch informci:
http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-196_en.htm http://europa.eu/rapid/press-release_IP-09-1941_en.htm http://www.youtube.com/watch?v=FsSNCJP30aE

37

. 34: Odporanie Komisie oinformovan pracovnkov akonzultcich snimi, predvdan ariaden retrukturalizcie
Strun popis: Eurpska nia prina vrazn obmedzenia pracovnho prva tkajce sa saenia prepania zamestnancov zo strany EU. Prepusti zamestnanca bude vemi nron. Opatrenie me ma negatvny dopad ina zamestnvanie novch pracovnkov. Cie nvrhu: Cieom nvrhu je ochrni pracovnkov pred prepustenm avprpade, e kprepusteniu skutone djde, zvi uplatnitenos zamestnanca na pracovnom trhu. Detailn popis: Opatrenie sa zameriava na riadenie kadej retrukturalizcie pracovnkov v podniku. Kad retrukturalizcia bude musie by doloen vysvetlenm pre vetky zainteresovan subjekty pracujcich, odbory, ale aj orgny ttnej sprvy. Vyie spomenut subjekty bud musie tieto informcie zska vpredstihu aodanej situcii bud nsledne spodnikom diskutova. Prpadn potrebu retrukturalizcie bude navye podnikate musie pravidelne vyhodnocova spolu s odbormi. Bez ohadu na potrebu retrukturalizcie, podniky bud musie vybudova dlhodob stratgiu rozvoja zrunost pracovnkov. Zamestnvatelia tie musia rozvja uzamestnancov ich zamestnatenos amobilitu. Podniky bud musie rovnako vyvin mechanizmy zisovania aktulnej rovne schopnost individulnych zamestnancov. Na zklade toho bud povinn kadmu zamestnancovi vypracovva individulne mapy kolenia a kvantitatvne ciele ich rozvoja. Podniky tie bud musie tvori ron rozpoet na kolenie zamestnancov. Vprpade oakvanho prepustenia zo zamestnania bude musie zamestnvate pomc zamestnancom hada prcu. Na hadanie zamestnania by navye mal da zamestnancom pracovn dovolenku. Preo m opatrenie negatvny charakter: Dopadom predloenho opatrenia bude, e sa vrazne predra rozviazanie pracovnho pomeru aje vemi pravdepodobn, e sa pracovn pomer predra ipoas jeho trvania. To me spsobi negatvny dopad na motivciu zamestnvateov prijma novch zamestnancov. Opatrenie m za cie chrni zamestnancov pri prepan, no pre podnikatea vytvor alie nklady prve v ase, ke u bude ma jeho firma problmy. Vzhadom na mnostvo novch povinnost tie bude zamestnanie kadho pracovnka pre podnik vekm zvzkom. Zamestnvatelia tak bud hada monosti, ako zabezpei vrobu aj bez zamestnania dodatonch pracovnkov.

38

Zdroj detailnch informci:

http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=REPORT&reference=A7-2012-0390&language=EN http://www.express.co.uk/posts/view/339651/EU-wants-firms-to-keep-a-happiness-index-of-workers-being-sacked

. 35: Sporitelia bud mc prs ovklady vbankch nad 100000 eur

Strun popis: V rmci vytvrania konceptu bankovej nie schvlila E kontroverzn krok vklady v bankch nad 100000 eur bud mc by pouit na zchranu problmovch bnk. Cie nvrhu: Zabrni kolapsu banky bez toho, aby straty museli prostrednctvom pomoci zverejnch zdrojov zna daovnci. Detailn popis: Na stretnut Eurpskej rady 27. jna 2013 boli schvlen alie plny toho, ako bude vyzera bankov nia. Sasou tchto plnov bolo aj urenie rieen, ktor mu by pouit pri bankch, ktor s na pokraji kolapsu, resp. uktorch je kolaps pravdepodobn. Najkontroverznejm z tchto rieen je monos uplatni tzv. bail-in, o znamen pouitie asti vkladov na zchranu danej banky. Na zchranu banky by mohli by pouit najm vklady nad 100000 eur. Preo m opatrenie negatvny charakter: Tento krok povedie koslabeniu dvery sporiteov vbankov systm. Bude vies k tomu, e sporitelia bud svoje peniaze vybera z bnk, ktorm hrozia problmy, v dsledku oho tie banky bud pokoden ete viac. Zavedenie tohto opatrenia na systmovej rovni navye ide proti vyhlseniam ldrov E ohadom rieenia krzy na Cypre. Vtedy ldri E verejnos ubezpeovali, e pouitie peaz sporiteov na zchranu bnk je vnimka, ktor sa nebude opakova. Zdroj detailnch informci:
http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ecofin/137627.pdf http://blogs.ft.com/brusselsblog/2013/06/eu-bank-rescue-rules-the-latest-compromise/

. 36: Regulcia predaja tzv. nakrtko

Strun popis: Eurpska nia vsnahe zni pekulciu na finannch trhoch reguluje predaje nakrtko (short selling). Cie nvrhu: Zabrni pekulcim, zni volatilitu na trhu, zni riziko na trhu.
39

Detailn popis: Eurpska nia vreakcii na finann krzu azven pekulciu na finannch trhoch obmedzila predaje nakrtko. E sa sna zni riziko pri transakcich a tie zni cenov volatilitu. Predaj nakrtko funguje tak, e si investor poiia urit aktvum (komodita, akcia, pohadvka, at.), ato nsledne pred. Ak hodnota danho aktva poklesne, investor dan aktvum kpi za niiu cenu, vrti ho ana rozdiele vcene zarob. Je to vlastne stvka na pokles ceny aktva. Poda novch pravidiel si pri akcich mus investor predvajci nakrtko poia dotknut finann nstroje, vstpi do dohody oich poian, alebo ma dohodu streou stranou, na zklade ktorej me ma rozumn oakvanie, e kdanmu nstroju bude ma vprpade potreby prstup. Podobn obmedzenia platia aj pri predvan vldneho dlhu nakrtko. Pri transakcii, ktorej cieom je zaisti dlh pozciu (long), tieto obmedzenia neplatia. Zodpovedn autorita tie me doasne tieto obmedzenia zrui, ak likvidita pri obchodovan svldnym dlhom spadne pod ist rove. Regulcia tie obmedzuje obchodovanie snekrytmi credit default swapmi (CDS). Preo m opatrenie negatvny charakter: Eurpska nia v tomto prpade nerozumie lohe predaja nakrtko na finannom trhu. Nekryt predaje nakrtko odsudzuje ako pekulcie, ktor zvyuj volatilitu na trhu. Vskutonosti vak predaje nakrtko, podobne ako vetky ostatn pekulcie, pomhaj dosta ceny na relnu rove. Pri predaji nakrtko tie nie je mon bezdvodne a udratene zni hodnotu danho aktva. To je mon len v prpade, ak je naprklad pri firme podozrenie z jej nesprvneho riadenia opodstatnen. Obchodnk tak me pri predaji nakrtko zarobi len vprpade, ak bol jeho odhad sprvny. Vprpade, e sa vodhade zmlil, na transakcii strat peniaze. Mechanizmus zisku astraty tak napomha efektvnejiemu prerozdeleniu kapitlu azdlhodobho hadiska volatilitu na trhu zniuje. Zdroj detailnch informci:
http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-727_en.htm?locale=en http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-12-508_en.htm?locale=en http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-746_en.htm?locale=en http://wiki.mises.org/wiki/Argumentation:Short_selling

. 37: Tvorba Nrodnej sstavy kvalifikci

Strun popis: Ministerstvo kolstva pouije viac ako 24 milinov eur na zbyton projekt Tvorba Nrodnej sstavy kvalifikci, ktor navye mohlo zska zadarmo.

40

Cie nvrhu: Vytvorenie nstrojov, ktor bud podporova transparentnos kvalifikci na eurpskej aj nrodnej rovni a zvi informovanos verejnosti oexistujcich kvalifikcich. Cieom projektu je rovnako zadefinova vetky poiadavky na absolventa vrznych oblastiach. Detailn popis: Ministerstvo kolstva financuje z eurpskych fondov projekty s nzvom Tvorba Nrodnej sstavy kvalifikci. Tento projekt vytvor azavedie Nrodn kvalifikan rmec aNrodn sstavu kvalifikci. Bude tak sli na lepie uznvanie kvalifikci prostrednctvom prepojenia praxe svubou. Projekt bude ma dosah na cel vzdelvac systm ado kontaktu snm prde kad oban, ktor vstpi na trh prce. Projekt predpoklad zadefinovanie poiadaviek na vetky povolania. koly, ktor bud pripravova tudentov na dan povolanie, bud schopn poskytn tudentovi to, o pre vkon svojho povolania potrebuje. Preo m opatrenie negatvny charakter: Zmysel tohto projektu je otzny. Otzne je najm, i doke samotn Systm nrodnej sstavy kvalifikci poskytn prehad otom, o by mal absolvent pri vkone povolania vedie. Existuje na to niekoko logickch dvodov. Prvm je neustla zmena podmienok na trhu prce, ktor neumouje individulne zadefinovanie povolania. Druhm je potreba reakcie samotnch kl na meniace sa podmienky na trhu prce, o nem systm ako zabezpei. Po tretie - samotn zadefinovanie poiadaviek vychdza zo zlho predpokladu otom, e existuje nieo ako unifikovan povolanie. Systm zrove nem ako prepoji trh prce so kolskm systmom. Dnen kolsk systm neobsahuje totito iadne vrazn motivcie pre koly, aby samostatne avo vekom nachdzali asnaili sa oprepojenie poiadaviek trhu prce akolskho uiva. Vina uiva je totito naalej unifikovan azvisl od politickho rozhodovania na nrodnej iloklnej rovni. Tento systm navye mohlo slovensk Ministerstvo kolstva zska od eskho Ministerstva kolstva zadarmo. Vtransformcii eskho systmu na slovensk by stailo vykona len minimlne zmeny, ktor by nepresiahli 100 tisc eur, teda 0,42 s% celkovej hodnoty projektu. Bez ohadu na plytvanie je vak projekt nezmyseln askutonmu zneniu nezamestnanosti neme pomc. ttne orgny by mali namiesto vieho centrlneho plnovania odstraova byrokratick prekky azniova daovo-odvodov zaaenie, o s jedin spsoby, ako je mon udratene askutone dosiahnu znenie nezamestnanosti. Zdroj detailnch informci:
http://www.tvorbansk.sk/ http://media.radavladyovp.sk/2013_marec_siedme_rokovanie/Projekt_NSK.pdf http://hnonline.sk/slovensko/c1-59719400-stat-chce-dat-miliony-na-to-co-moze-mat-zadarmo http://hnonline.sk/slovensko/c1-59712850-caplovic-da-25-milionov-za-web

41

. 38: Stanovenie maximlnej vky poplatkov pri kreditnch adebetnch kartch

Strun popis: E vzujme ochrni zkaznkov prina obmedzenie vky poplatkov, ktor mu spolonosti vydvajce kreditn adebetn karty poadova za uskutonen transakcie. Cie nvrhu: Ochrana zkaznkov a predajcov, lepie fungovanie jednotnho trhu, vy ekonomick rast.s Detailn popis: Eurpska nia prichdza snvrhom na regulciu bnk aposkytovateov kreditnch adebetnch kariet. Vzhadom na to, e Eurpska nia povauje za neprijaten sasn tovanie poplatkov pri pouvan kreditnch kariet, navrhuje vytvorenie stropu maximlnej vky poplatkov pri transakcich. Pri debetnch kartch m tento strop vku 0,2 % hodnoty transakcie apri kreditnch kartch je to 0,3 % hodnoty transakcie. Strop na poplatky sa pouije najskr pri medzittnych, neskr aj pri vntrottnych transakcich. Od svojho zmeru si Eurpska nia subuje viu ochranu zkaznkov apredajcov, v rast ekonomiky vaka zefektvneniu jednotnho trhu azneniu nkladov pre ekonomiku. Preo m opatrenie negatvny charakter: Eurpska nia scieom ochrni zkaznkov apredajcov pokod podnikatesk prostredie, vdsledku oho pokod aj ekonomiku. E tie oakva, e poskytnutie rovnakch podmienok pre vetkch podpor vstup novch hrov na trh. Eurpska nia vak absoltne nerozumie tomu, ako funguje konkurencia. Vstup novch hrov, teda zvenie konkurencie, je motivovan prve vysokmi ziskovmi marami. Vstup tchto novch hrov vdsledku psobenia konkurencie ziskov mare zniuje. Centrlne stanoven maximlna vka zisku novch hrov od vstupu na trh odrdza aEurpska nia tmto opatrenm prispieva koslabeniu konkurencie vtomto sektore. Problmom sasnch vysokch poplatkov je prve u nedostaton konkurencia, ktor m pvod vtom, e bankov sektor je s prehadom najviac regulovanm sektorom ekonomiky. Deregulcia tohto sektora v slade s trhovmi princpmi by uahila vstup novch subjektov do tohto odvetvia, o by viedlo kprirodzenmu zneniu tchto poplatkov. Umel stanovenie stropu vak vkonenom dsledku zkaznkom ubli. Namiesto poplatkov za jednotliv transakcie mu spolonosti vydvajce kreditn karty tova naprklad mesan alebo ron poplatky za pouvanie kreditnej adebetnej karty, resp. prijmanie platieb ztakchto kariet. alou monosou je zhorenie kvality poskytovanch sluieb zo strany spolonost vydvajcich kreditn a debetn karty. Relatvne vysok poplatky za transakcie vsebe zahaj naprklad aj poistenie vprpade podvodnch platieb. Vprpade nemonosti pokry tieto nklady pri dosiahnut cielenej ziskovej mare tak dan spolonosti nevyhnutne obmedzia naprklad toto poistn krytie, dsledky oho op dopadn na predajcov, resp. zkaznkov.

42

Zdroj detailnch informci:

http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-730_sk.htm http://ec.europa.eu/ireland/press_office/news_of_the_day/new-eu-rules-on-debit-and-credit-card-payments-proposed_en.htm

. 39: Antidumpingov cl na nske solrne panely

Strun popis: Eurpska nia kvli podozreniu zdumpingu uvalila antidumpingov cl na nske solrne panely. Cie nvrhu: Ochrni eurpskych vrobcov solrnych panelov pred konkurenciou zny. Detailn popis: Eurpska komisia na zklade devmesanho preetrovania zistila, e nske spolonosti predvaj do Eurpy solrne panely za ovea niiu cenu, ne je ich ben trhov hodnota. Tmto spsobuj ujmu vrobcom solrnych panelov vE. Poda E by mala by relna hodnota nskych solrnych panelov o88 % vyia, ako je ich predajn cena. E teda uloila na dovoz solrnych panelov, lnkov adotiiek zny dve sadzby antidumpingovch ciel. Od 4. jna 2013 do 6. augusta 2013 bude ma clo vku 11,8 % aod 6. augusta 2013 bude ma clo vku 47,6 %. Toto clo je doasn abude sa uplatova po dobu maximlne 6 mesiacov, po uplynut ktorch sa E rozhodne, i ulo antidumpingov cl na obdobie piatich rokov. Preo m opatrenie negatvny charakter: Ide oneopodstatnen azekonomickho hadiska iracionlny krok. E chce danm krokom chrni pracovn miesta vEurpe. No uvalenie cla m pre vrobcov solrnych panelov vEurpe rovnak dopad, ako dotcia zverejnch zdrojov. Cl sce mu pomc zachova pracovn miesta vtomto sektore, no na kor straty pracovnch miest vinch sektoroch. Samotn Eurpska nia pripomna, e nariadenie me vies ku strate miest vprpade spolonost, ktor montuj solrne panely. Navye krajiny E tie rznymi spsobmi podporuj export svojich vrobkov. Aj vdsledku tohto sa zo strany ny objavuj sprvy otom, e nsledne uval cl na niektor vrobky exportovan zE. Uvalenie antidumpingovch ciel zo strany E teda me vies krozptaniu obchodnej vojny medzi E a nou, ktor vrazne pokod ekonomiku E. Zdroj detailnch informci:
http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-501_sk.htm

43

. 40: Zruenie znench sadzieb DPH

Strun popis: Eurpska nia zvauje zruenie znench sadzieb pri DPH. Cie nvrhu: Zni deformciu konkurennho prostredia, odstrni prekky sprvneho fungovania jednotnho trhu. Detailn popis: Vsasnosti mus by vkadom lenskom tte E tandardn sadzba DPH vo vke minimlne 15 %. Okrem tandardnej sadzby vak lensk tty mu vyuva aj jednu alebo dve znen sadzby DPH. Tieto musia by vo vke minimlne 5 % amu by pouit len na presne vymedzen tovary asluby. Poda Eurpskej nie vak znen sadzby DPH deformuj konkurenn prostredie anejednotnos sadzieb vytvra pre podniky nadmern za. E by preto chcela vytvori jednoduch, efektvnej arobustnej systm DPH pre E, ktor Eurpska komisia prezentovala vdecembri 2011. Od oktbra 2012 prebieha ohadom zmien vsystme DPH verejn konzultcia, na zklade ktorej E prijme alie opatrenia. Eurpska nia odpora zruenie tch znench sadzieb, ktor predstavuj prekku pre sprvne fungovanie jednotnho trhu, ako aj tch, ktor sa aplikuj na tovary asluby, ktor poklad E za kodliv. Preo m opatrenie negatvny charakter: Eurpska nia sa sna zlepi konkurenn prostredie a fungovanie jednotnho trhu, no jej zmery vychdzaj z nepochopenia ekonomickch svislost. Ruenie znench sadzieb prispeje kzveniu daovho zaaenia, priom prve vysok daov zaaenie pokodzuje podnikatesk prostredie, spotrebiteov ahospodrsky rast. Znen sadzba DPH vo vke 10 % sa vsasnosti na Slovensku aplikuje na lieky, medicnske potreby aknihy. Vyatie niektorch tchto poloiek z monosti uplatova znen sadzbu by tak zvilo ceny danch vrobkov, znilo zisk predajcov, prpadne oboje. Niie daov sadzby vinch krajinch navye predstavuj konkurenciu pre daov sadzby na Slovensku. Vlda tak je motivovan ktomu, aby DPH nebola nadmerne zvyovan. Pri zjednoten sadzieb by vlda prila oas tejto motivcie. Zdroj detailnch informci:
http://www.tax-news.com/features/VAT_Review_The_End_of_Reduced_Rates_in_the_EU__570536.html http://ec.europa.eu/taxation_customs/common/consultations/tax/2012_vat_rates_en.htm

44

. 41: eCall: Automatick ndzov volanie vprpade cestnej nehody pre automobily
Strun popis: Od oktbra 2015 bude ma kad automobil povinne zabudovan mechanizmus, ktor vprpade nehody zale informcie onehode zchrannej slube. Cie nvrhu: Zni as potrebn na informovanie zchrannej sluby, a vaka tomu zni poet mrt pri cestnch nehodch. Detailn popis: Systm eCall pri vnej dopravnej nehode automaticky zavol na ndzov slo 112. Tam oznmi miesto a as nehody, smer cesty aprpadne in daje. Poda odhadov E tento mechanizmus me zachrni 2500 ivotov rone. Poda odhadov doke eCall zrchli reakciu na volanie o 40 % v mestskch oblastiach a o 50 % na vidieku. Systm bude mon inicializova aj manulne, naprklad svedkom vnej dopravnej nehody. Systm eCall bud musie povinne obsahova vetky nov osobn automobily a sahk itkov vozidl. Do budcnosti sa zvauje povinn zavedenie systmu aj pri autobusoch, motocykloch a nkladnch autch. Poda E bud tieto vozidl inteligentnejie, o bude vies k posilneniu konkurencieschopnosti. Systm tie me prinies dodaton pridan hodnotu, naprklad me pomc vysledova odcudzen vozidl. Preo m opatrenie negatvny charakter: Zsah do podnikateskej slobody a slobody vberu zkaznkov. Eurpska nia sa sna zvi bezpenos cestujcich dontenm povinnm nkupom dodatonho vybavenia. Zkaznci by mali ma monos zvoli si kompromis medzi vlastnou bezpenosou avyou cenou. Ako ukazoval ekonm adrite Nobelovej ceny Milton Friedman1, povinn opatrenia pre vyiu bezpenos ut mu paradoxne zni bezpenos vodiov. Kee nov abezpenejie vozidl s kvli takmto regulcim drahie, mnoh udia jazdia dlhie na starch aete menej bezpench vozidlch. V svislosti so systmom eCall tie prichdza hrozba ohrozenia skromia. Poda Eurpskej nie bude tento systm aktvny len v prpade nehody, omu nenasveduje naprklad u sasn monos vyhada ukradnut vozidlo. Akjemon vyhada vozidlo, ktor bolo ukradnut, je mon vyhada asledova aj pohyb vozidla, ktor riadi jeho legitmny vlastnk. Tento systm by teoreticky mohol vies ksitucii, e by bolo mon kedykovek sledova polohu atrasu kadho jednho auta. Zdroj detailnch informci:
http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-534_sk.htm

1 Friedman, M.: Milton Friedman on Donahue. [WWW DOCUMENT] <http://www.youtube.com/watch?feature=player_detailpage&v=DvNzi7tmkx0#t=612s> 45

Niektor druhy plytvnia verejnmi zdrojmi vEU:

. 42: Luxusn budova Eurpskej rady bola vrazne predraen
Strun popis: Eurpska rada stavia nov luxusn sdlo. Nklady na jeho vstavbu sa vak zvili a o36 %. Cie nvrhu: Postavi nov budovu. Detailn popis: Predpokladan nklady na vstavbu tejto budovy boli vroku 2004 240 milinov eur. Ako vak vaprli 2013 odhalil na zasadnut Belgickho sentu Servais Verherstraeten, ttny tajomnk zodpovedn za Agentru verejnch budov, odhadovan suma budovy sa zvila na 327 milinov eur. Dvodom m by nrast cien spsoben inflciou azvenm cien prce. Preo m opatrenie negatvny charakter: Navenie plnovanej ceny budovy, ktor presiahlo 36 % pvodnej sumy, je neakceptovaten. Tento prpad poukazuje na hlb problm Eurpskej nie pri plnovanch projektoch vemi asto vrazne podhodnocuje vku skutonch nkladov. Riadenie inflcie veurozne je navye vrukch ECB, ktor je intitciou E. Obrovsk nrast stavebnch nkladov priiel napriek tomu, e E zasiahla krza, ktor vrazne znila ceny stavebnch materilov aprc. Ak by neprila krza, ktor E neoakvala, konen nklady na vstavbu danej budovy by boli ete vrazne vyie. Treba tie podotkn, e dan budova je vzhadom na potreby E luxusn. Nklady na vstavbu drahej budovy zvyuje aj extravagantn architektra, ktor vak neovplyvn funkcionalitu danej budovy. Cenu danej budovy kritizoval aj britsk premir David Cameron.

Zdroj detailnch informci:

http://www.senate.be/crv/5-215COM.html http://www.deredactie.be/cm/vrtnieuws.english/Brussels/1300503_Egg_Van_Rompuy

46

. 43: Budova ECB bude st takmer opolovicu viac, ako bolo pvodne plnovan
Strun popis: Eurpska centrlna banka stavia nov budovu. Jej predben cena bude vak oproti pvodnm plnom vyia takmer opolovicu. Cie nvrhu: Postavi budovu, do ktorej sa zmest vie mnostvo zamestnancov. Detailn popis: Vroku 2005 Eurpska centrlna banka spustila tender na vstavbu novej budovy. Tento tender neviedol kuspokojivm vsledkom, atak ECB spustila nov tender. Cieom tendra bolo postavi budovu, vktorej bude mc by vie mnostvo zamestnancov, kee sasn budova ECB u jej potrebm nepostauje. ECB plnovala na vstavbu budovy poui 850 milinov eur. Vdsledku neoakvanho nrastu cien aalch faktorov vak m konen cena dosiahnu 1,15 1,20 miliardy eur. Preo m opatrenie negatvny charakter: ECB je intitcia, ktor m najviu zodpovednos za sledovanie vvoja, ale tie aj za riadenie cien veurozne. Je teda neprpustn, e prve ECB bola prekvapen nrastom cien, ktor tvor 200 milinov znavenia pvodne predpokladanej ceny budovy. Toto navenie prichdza napriek tomu, e realitn sektor zasiahla krza aceny stavebnch materilov, pozemkov aprc boli niie, ako vobdob pred krzou. Budova ECB je navye neospravedlnitenm luxusom. Za aktulne plnovan sumu 1,15 1,2 miliardy eur, ktor sa ete me zvi, tto budova bude sli len 2300 radnkom. Vprepote na jednho radnka tak nklady na vstavbu dosiahnu viac ako pol milina eur, m bude budova ECB urite jednou znajdrahch vE. Tto cena vak viadnom prpade nebude konen. ECB vbudcnosti plnuje vykonva dohad nad 6000 finannmi intitciami. Tto prcu aktulne vykonvaj desiatky tisc ud vE. U krtko po vstavbe tejto luxusnej budovy tak E dos pravdepodobne bude potrebova nov budovu. Zdroj detailnch informci:
http://www.ecb.int/press/key/date/2012/html/sp120920_1.en.html http://www.ecb.int/ecb/premises/intro/description/html/index.en.html http://openeuropeblog.blogspot.co.uk/2012/09/ecb-budgetary-discipline-not-inspiring.html

47

. 44: Strnky na Facebooku aTwitteri mali by vytvoren a spravovan za 50000 eur

Strun popis: Vrmci propagcie vyuvania eurpskych fondov voblasti regionlneho rozvoja mali by vBulharsku vytvoren aspravovan strnky na Facebooku aTwitteri za 50000 eur. Cie nvrhu: Propagova udalosti voblasti regionlneho rozvoja financovanho zeurpskych fondov. Detailn popis: V auguste 2012 bulharsk dennk Sega odhalil zmluvy, poda ktorch mala firma K.M.Com vytvori strnky na Facebooku a Twitteri pre Program vidieckych reginov ministerstva ponohospodrstva. Za vytvorenie tchto strnok firma K.M.Com obdrala vprepote 24300 eur. Tieto strnky uvdzali len tlaov sprvy ministerstva ponohospodrstva. Tendra ovytvorenie tchto strnok sa navye zastnili 3 spolonosti, ktor boli zaloen vrovnak de. Majiteka vhernej spolonosti pracovala krtko predtm pre potravinov agentru danho ministerstva. Ministerstvo ponohospodrstva neskr zadalo druh tender, tentokrt na udriavanie strnok na Facebooku aTwitteri. Cieom udriavania tchto strnok malo tie by zvenie dopadu tchto strnok. Tender mal vku zhruba 25600 eur. Z tejto sumy bolo minutch 9 500 eur, priom zvyok bol zmrazen kvli prebiehajcemu vyetrovaniu. Strnka na Facebooku m vak len pribline 3000 fanikov astrnka na Twitteri len pribline 100 fanikov. Dan prpad riei protikorupn rad Eurpskej nie OLAF. Preo m opatrenie negatvny charakter: Ide onehospodrne vynaloenie peaz, priom dan tendre nes vrazn znaky korupnho sprvania. Drah propagcia projektov financovanch z peaz Eurpskej nie je vak pomerne ben. Pri takchto projektoch je ale prakticky nemon poveda, i boli peniaze skutone vyuit hospodrne.

Zdroj detailnch informci:

http://www.euractiv.com/justice/50000-eu-funds-facebook-page-twi-news-517771 http://www.novinite.com/view_news.php?id=147766 https://www.facebook.com/PRSRBG https://twitter.com/PRSRBG

48

. 45: Drah apohorujce video oench vo vede

Strun popis: E financovala vytvorenie videa, ktor malo inpirova dievat, aby sa rozhodli pre vedeck kariru. Kvli svojej kontroverznosti bolo okamite po publikovan stiahnut. Cie nvrhu: Motivova mlad dievat ktomu, aby si zvolili vedeck kariru. Detailn popis: Eurpska nia vnma aktulny nedostatok pracovnkov vo vede, ktor sa m vbudcnosti ete viac prehbi. V takejto situcii E obzvl vnma nedostaton zastpenie ien vo vedeckom vskume. Preto spustila kampa snzvom Veda to je dievensk zleitos, ktor m prilka kvedeckej karire najm dievat vo veku 13 17 rokov. Sasou tejto kampane bolo aj video srovnomennm nzvom. Toto video sa snailo bra rodov stereotypy voblasti vedeckho vskumu. Eurpska nia sa navye rozhodla zvoli si tl, ktorm by oslovila prve mlad generciu. Video vak bolo po vemi kritickej odozve verejnosti stiahnut u na druh de po jeho publikovan. Preo m opatrenie negatvny charakter: Dan video m 53 seknd, no stlo a 102000 eur. Napriek tomu, e video malo bra rodov stereotypy, jeho obsah bol presne opan. Samotn video je pln rodovch stereotypov, kee vedeck prcu poda neho maj predstavova modelky, pouvanie kozmetiky, vysokch podptkov a obrzky ru. Video tak psob dojmom, akoby eny zaujmala vlune kozmetika amda. Video sa dokalo kritiky aj zo strany vedk. Tie ovideu hovoria, e je za hranicami pardie avidia ho ako urajce aponiujce. Video bolo dokonca tak zl, e hovorca Eurpskej komisie musel potvrdi, e nejde oirniu. Zdroj detailnch informci:
http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=g032MPrSjFA http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-12-465_en.htm https://twitter.com/ECspokesScience/status/216142766810468352 http://ec.europa.eu/research/wiri/science-girl-thing/press/index_en.cfm http://www.europarl.europa.eu/sides/getAllAnswers.do?reference=E-2012-006560&language=ET http://www.europarl.europa.eu/sides/getAllAnswers.do?reference=E-2012-006687&language=EN http://www.telegraph.co.uk/science/science-news/9349923/Science-girl-thing-video-branded-offensive.html

49

Zver
Ako je mon vidie pri uvedench regulcich, Eurpska nia m skutone vemi vrazn dopad na podnikanie firiem a na ivot bench obanov. radnci a politici nie v snahe bojova proti krze hadaj vinu v trhu, pekulantoch ivbench podnikateoch. Neuvedomuj si vak, e na sasnom stave maj vek podiel aj oni. Na prklade predstavench regulci je mon vidie, e predstavitelia Eurpska nie nevidia absoltne iadne zbrany vtom, ktor sfry ekonomiky aktor skupiny ud bud regulova. Desiatky tisc radnkov vBruseli sa snaia ospravedlni svoju existenciu, atak okolo seba hadaj problmy, ktor by radi vyrieili. Na vetky druhy problmov vak aplikuj len jedin liek alie regulcie. Eurpska nia tento prstup pouva napriek varovaniam mnohch ekonmov anapriek nespoetnm zlyhaniam, ktor svojm prstupom u vminulosti dosiahla. To, ako bruselsk radnci vidia svoju dleitos, je mon vidie nielen na tvrdohlavom regulovan ekonomiky, ale aj na prpadoch absoltne nehospodrneho vyuvania finannch prostriedkov. Ak teda Eurpska nia vrazne neprehodnot svoje aktivity, do budcnosti ns ak iba viac toho istho vie mnostvo regulci aete vie plytvanie. Len zmena postoja auznanie vlastnch chb me obyvateom prinies viu prosperitu aslobodu, ako aj pomc nvratu kprirodzenmu astabilnmu rastu.

50

Podporen z:

51