2 0 1 3

Oktber 2013, 3. ronk.

o b s a h

03

M E N I N O V P O L I T I K A NASLOVENsKU
kritick tvrronk Centra pre vskum etnicity akultry

Parlament prijal nov zkon opomoci vhmotnej ndzi. Odborn aprvne argumenty proti populizmu nestaili | Jarmila Lajkov.......................................... 1 Pripomienka knvrhu novely zkona opomoci vhmotnej ndzi prvny argument................ 2 Mainstreaming extrmu | Alena Chudkov...... 6 Kukat cesta kspravodlivosti vprpadoch policajnho nsilia | tefan Ivanco................... 6 Poslanci odignorovali mimoriadnu sprvu ombudsmanky ozvanom poruovan udskch prv naSlovensku | Elena Gallov Kriglerov................................ 8 Vldna sprva je neplnm obrazom oochrane prv menn | Jarmila Lajkov...................... 9 Zkon ottnom obianstve : tandardn zkon spsobil netandardne horcu jese | Svetlua Surov............................................ 10 Uznanie kvalifikcie zrejme zska minimlny poet cudzincov smedzinrodnou ochranou | Alena Chudkov......................................... 12
v o d n k

Parlament prijal nov zkon opomoci vhmotnej ndzi. Odborn aprvne argumenty proti populizmu nestaili.
Jarmila Lajkov
Koncom oktbra schvlil parlament novelu zkona opomoci vhmotnej ndzi, ktor splnomocnenec vldy pre rmske komunity Peter Pollk prezentoval ako jeden zo zkladnch pilierov tzv. rmskej reformy. Zkon schvlil vldny Smer-SD spodporou piatich poslancov OaNO.1 Vparlamentnej rozprave proti zkonu najvraznejie vystpil Rudolf Chmel (Most/Hd), ktor namietal, e zkon poruuje zkladn repekt udskej dstojnosti nazklade socilnej aetnickej prslunosti. Chmel tie pomerne vstine uviedol, e jedin, kto prcu nazklade tohto zkona zska, bud koordintori takchto de facto ntench prc. Jozef Mihl aLucia Nicholsonov (obaja SaS) tie namietali protistavnos navrhovanho zkona, pretoe poruuje zruku, e tt zabezpe minimlne prostriedky napreitie pre kadho, ktorho prjem je pod hranicou ivotnho minima. Ani jeden ztchto poslancov vak neuspel vstiahnut nvrhu zkona zrokovania. Nov zkon opomoci vhmotnej ndzi roziruje, okrem inho, tzv. princp zsluhovosti aj nazkladn dvku pomoci vhmotnej ndzi. Zkladn dvka sli skutone len napreitie loveka, ktorho prjem je ni ako spoloensky uznan minimlna hranica prjmu, poprekroen ktorej sa lovek ocit vhmotnej ndzi. Vroku 2013 sa tto hranica pohybuje narovni 198,09 , ak ide ojednu plnolet fyzick osobu, 138,19 vprpade alej spolone posudzovanej osoby a90,42 , ak ide onezaopatren diea.2 Zkladn dvka vhmotnej ndzi predstavuje 61,60 , ak ide ojednolenn domcnos. So zvyujcim sa potom lenov domcnosti sa vka dvky na osobu merne zniuje. Naprklad vprpade eslennej rodiny jej vka dosahuje pribline 26 naosobu amesiac. Podstatu princpu zsluhovosti splnomocnenec pre rmske komunity opakovane zdvoduje prostrednctvom floskuly bez prce nie s kole. To m vpraxi znamena, e vprpade, e chudobn dostane ponuku odpracova si zkladn dvku pomoci vhmotnej ndzi aodmietne ju, strca 61,60 . Tto sumu naosobu pritom strcaj aj t poberatelia dvky vhmotnej ndzi, ktor ij vo viacpoetnej domcnosti avka dvky vhmotnej ndzi pre nich predstavuje spomnanch 26 , m sa zniuje aj podpora nezaopatrench det. CVEK vspoluprci smnostvom mimovldnych organizci u odpredloenia nvrhu zkona opomoci vhmotnej ndzi upozoroval naprotizkonnos, nemorlnos, neodbornos apovrchnos tohto zkona.3 Upozorovali sme, e tento zkon vskutonosti neriei iadny relny problm okrem toho, e chce zska voliov stench mtom odvkach pre Rmov zadarmo. Rozhodne nie je rieenm komplexnho problmu nezamestnanosti chudobnch Rmov ijcich vreginoch sminimlnymi monosami nazamestnanie. Poukazovali sme aj nazvrten logiku zkona, ktor u dopredu vie, e treba zavies tresty, ak chcete chudobnch (Rmov) printi kaktivite. Zkonodarcovia vsadili narepresiu aj napriek tomu, e odobrovoncku prcu vkomunitnch centrch psobiacich vchudobnch osadch je vdy vek
1 Hlasovanie vtreom tan je dostupn na http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2Fhlas ovanie%2Fhlasklub&ID=33129 2 1 a 2 zkona . 601/2003 Z.z. o ivotnom minime a o zmene a doplnen niektorch zkonov v platnom znen. 3 Pozri tie sriu textov Jarmila Lajkov, Zavdzaj sa dobrovon prce alebo bi na Rmov?, SME, 1.10.2013, online http://romovia.sme.sk/c/6955069/zavadzaju-sa-dobrovolne-prace-alebo-bic-na-romov. html; Jarmila Lajkov Pomoc i nten prca? PRAVDA, 10.10.2013, online http://nazory.pravda. sk/analyzy-a-postrehy/clanok/295653-pomoc-ci-nutene-prace/; Jarmila Lajkov, Zkon o pomoci vhmotnej ndzi pome len splnomocnencovi, www.JeToTak.sk, 30.10.2013, online http://www.jetotak. sk/editorial/zakon-o-pomoci-v-hmotnej-nudzi-zrejme-pomoze-len-splnomocnencovym-preferenciam

Jarmila Lajkov
Meninov prva obsahuj dva typy zruk. Prv predstavuje zruku repektu zkladnch udskch prv pre prslunkov aprslunky nrodnostnch, etnickch i nboenskch menn. To znamen, e prinleanie kmenine neme by dvodom pre nespravodliv zaobchdzanie. Druhou zrukou s pozitvne prva. Tie garantuj, e meniny maj monos rozvja svoju identitu akultru rovnako ako majorita. Mali by ma tie monos efektvne spolurozhodova oveciach tkajcich sa ich komunt. Jednm zo zverov vronej sprvy omeninovej politike zarok 2012 bolo kontatovanie znenia rovne ochrany druhho typu zruk, ato najm zruenm postu podpredsedu vldy pre udsk prva anrodnostn meniny. Niekoko textov tohto vydania Meninovej politiky naznauje, e silnejcim trendom je aj poruovanie prvho, plne zkladnho typu zruk. Svedia otom naprklad neuznan vsledky referenda obyvateov obce Pered, kde minister vntra bez legitmneho zkonnho dvodu odmietol prija jeho vsledky, policajn zsah v rmskej osade vMoldave nad Bodvou, i nedvno

>> vod n k

schvlen zkon opomoci vhmotnej ndzi. Tieto prklady ilustruj trend kontruovania menn ako rizika, kedy sa zjavne neprihliada na odborn aprvne argumenty apravidl postupu. Nedvne nvrhy naobmedzovanie petinho prva, ako aj prva nainformcie svedia otom, e meninov prva s sasou vldnej politiky smerujcej kviac alebo menej npadnmu oklieovaniu zkladnch udskch prv. Nemyslm si, e ide onhodu. udsk prva s nepohodln. Obmedzuj toti ttnu moc. S nstrojom pre ud, ktor im zaruuje, e snimi bud orgny verejnej moci zaobchdza dstojne abud ma monos dovola sa spravodlivosti na nestrannom sde. S tie mimoriadne efektvnym nstrojom naprklad aj voblasti ochrany ivotnho prostredia i vpotieran korupcie. udsk prva, vrtane tmy nsilia naench i prv det, s dnes spochybovan tak, ako tomu bolo naposledy za vldy Vladimra Meiara. Vldnemu SMERu vtomto ohade mimoriadne nahrvaj konzervatvne kresansk hnutia a organizcie, vrtane oficilnej cirkevnej truktry, ktor hlsaj ohrozenie tradinch hodnt. Ide onhodu alebo zmer? udia ijci v diktatrach bvaj spravidla chudobn. Samozrejme s vnimkou bohatej skupinky okolo dikttora. Naopak, modern demokracie spomerne vysokm stupom repektu udskch prv patria medzi krajiny snajvyou ivotnou rovou vetkch svojich obyvateov. Medzi udskmi prvami aekonomickm rozvojom existuje svislos, ktor sa neoplat podceova. NaSlovensku sa vak udsk prva vnmaj ako aksi nadtandard, ktor si krajina me dovoli a vtedy, ke vyriei svoje ekonomick problmy.

Pripomienka knvrhu novely zkona opomoci vhmotnej ndzi prvny argument

CVEK spolone sNadciou Milana imeku apodporou alch 19 mimovldnych organizci - Krajsk centrum pre rmske otzky, OZ Museion, Porada pre obianske a udsk prva, OZ Pre lep ivot, OZ Sara, OZ Sila pomoci, OZ Amari bach - Nae astie, Nadcia otvorenej spolonosti OSF, OZ Rmskych ien Lucia, Asocicia ternnych socilnych pracovnkov, Nadcia Dobr rmska vla Kesaj, Rmsky intitt, Helsinsk vbor pre udsk prva naSlovensku, lovk vtsni poboka Slovensko, Asocicia pre kultru, vzdelvanie akomunikciu, Liga zaudsk prva, OZ eduRoma, ETP Slovensko, Iniciatva Inakos, ku ktorm sa ako jednotlivci pripojili aj Marek Hojsk aZuzana Balov, predloili vjli 2013 vrmci medzirezortnho pripomienkovho konania zsadn pripomienky knvrhu zkona opomoci vhmotnej ndzi. Pripomienky sme distribuovali aj alm orgnom, vrtane lenov vboru NR SR pre udsk prva anrodnostn meniny. Vnasledujcom texte uvdzame vskrtenej podobe nau prvnu argumentciu. ____________________________________________________________ Poda veobecnej asti dvodovej sprvy je nvrh zkona vslade sstavou Slovenskej republiky, sinmi zkonmi, medzinrodnmi zmluvami ainmi medzinrodnmi dokumentmi, ktormi je Slovensk republika viazan.1 Tvrdenie oslade nvrhu sstavnm amedzinrodnm prvom predkladate nepodloil iadnym argumentom. Poda nho prvneho nzoru je nepravdiv. Aj ke stava SR priznva zkonodrnej avkonnej moci urit stupe monosti rozhodovania oobsahu napania socilnych prv, prvna prava mus repektova normatvne stavn audsko-prvne ohranienia. Navrhovan prvna prava je vrozpore, okrem inch, so zkazom ntenej prce tak, ako ho definuje l. 29 Dohovoru ozkaze ntenej alebo povinnej prce Medzinrodnej organizcie prce (alej len Dohovor MOP)2 al. 4 Eurpskeho dohovoru oochrane udskch prv azkladnch slobd (alej len Dohovor).3

>> Parlament prijal nov zkon opomoci vhmotnej ndzi. Odborn aprvne argumenty proti populizmu nestaili.

zujem. Upozorovali sme tie narizik vzniku ikany, kee pjde oselektvny prstup dvku bud musie odpracova iba t, ktorm bude zo strany obce ponknut monos. Varovali sme tie pred rozirovanm priestoru na neformlnu aj formlnu eru, ako aj riziko vzniku loklnych konfliktov anepokojov. Zkladom naej kritiky bol prvny argument. Ten sme zaradili dosamostatnej asti tohto vydania Meninovej politiky. Argumentujeme, e zkon poruuje zkaz ntenej prce anepriamej diskrimincie Rmov. Nau prvnu argumentciu sme poskytli tak ministerstvu prce, ako aj vetkm orgnom, ktor maj povinnos prihliada nato, aby zkony vtejto krajine repektovali zkladn udsk prva kadho loveka bez ohadu nato, i sa narodil vosade alebo vbratislavskej vile. Ani poas medzirezortnho pripomienkovho konania, ani v rmci procesu schvaovania nvrhu zkona vparlamente sme sa (svnimkou vyie spomnanch troch opozinch poslancov) nestretli sargumentciou predstaviteov ttnej moci naakejkovek rovni, ktor by sa opierala oodborn dkazy apoznatky i u zverejnej politiky, ekonmie alebo stavnho amedzinrodnho prva. Zstancov zkona dokonca netrpilo nielen to, e zkon je protistavn ani neriei, ale ani to, e je vemi drah att naom ni neuetr. Prve naopak. ttny rozpoet na bude musie vynaloi alch 9 a 11 milinov eur rone, ktor bud potrebn nazaplatenie koordincie ntench prc. Op sa potvrdzuje, e vase vnmanho ohrozenia diskusia zaloen naracionlnych argumentoch kon. Vina, ktor politici presviedaj otom, e zaich ekonomick strdanie mu leniv Rmovia dostvajci vysok dvky zadarmo, podporuje rieenia, ktor ich pred takmito parazitmi ochrnia. Mobilizova po stroia kontruovan anticignizmus v slovenskch sedliakoch nie je iadny problm. Posli ako van zsterka nakorupn kandly a s nimi priamo svisiace zvyujce sa daov a odvodov zaaenie slunch zamestnancov, i nekompetentn ekonomick rozhodnutia mocnch. Vtakto vykontruovanom stave ekonomickho i fyzickho ohrozenia zostrany Rmov ahko prechdzaj zkony, ktor zjavne poruuj zkladn stavn audsko-prvne princpy. Nejde predsa oud, ale onepriateov. Snaou analzou nvrhu zkona opierajcou sa oodborn aprvne argumenty sme proti populizmu mocnch neuspeli. Vprpade, e tento zkon podpe aj prezident SR, vstpi doplatnosti 1. janura 2014. Pjde onajvmi protirmske opatrenie prijat parlamentom alebo vldou odroku 2004, kedy boli radiklne znen socilne dvky.

Nvrh zkona opomoci vhmotnej ndzi azkaz ntenej prce

Poda predkladacej sprvy m nvrh zkona pri poskytovan pomoci vhmotnej ndzi kls draz naadresnos, zsluhovos, ako aj ochranu tch, ktor si vlastnm priinenm nemu alebo nevedia zabezpei alebo zvi prjem vlastnou prcou, priom vychdza zstavnej garancie zabezpeenia zkladnch ivotnch podmienok.4 Jednm znosnch pilierov navrhovanho zkona je presun princpu zsluhovosti aj napriznanie dvky vhmotnej ndzi nazklade aktivity plnoletho prceschopnho lena domcnosti, ato asou namench obecnch slubch alebo nadobrovonckej innosti, ato len vprpade, ak mu bude takto innos ponknut. Princp je premietnut donvrhu 10 ods. 3, poda ktorho sa dvka nazabezpeenie zkladnch ivotnch podmienok, ktorej vka zvis odpotu spolone posudzovanch osb ijcich vjednej domcnosti, zniuje osumu 60,50 zakadho plnoletho lena domcnosti, ktor nie je vprvnom vzahu, ktor zaklad nrok naprjem zo zvislej innosti anezastn sa nazklade psomnej dohody medzi radom aobcou, rozpotovou organizciou alebo prspevkovou organizciou, ktorej zriaovateom je obec, alebo organiztorom dobrovonckej innosti vrozsahu najmenej 32 hodn mesane navykonvan a) mench obecnch sluieb pre obec alebo rozpotov organizciu alebo prspevkov organizciu, ktorej zriaovateom je obec, alebo b) dobrovonckej innosti.
1 2 3 4 Dvodov sprva k veobecnej asti ndzi, s.3. Dohovor bol uverejnen v zbierke zvzn pre SR k 1. 1. 1993. Dohovor bol uverejnen v zbierke zvzn pre SR k 1. 1. 1993. Dvodov sprva k veobecnej asti ndzi, s.1. nvrhu zkona o pomoci v hmotnej zkonov pod slom 506/1990 Zb. zkonov pod slom 209/1992 Zb. nvrhu zkona o pomoci v hmotnej

2 | M E N I N O V

P O L I T I K A N A S LO V E N s K U | 03 | 2013

Nvrh zkona tak fakticky roziruje tzv. princp aktivcie aj nazkladn dvku pomoci osobm vhmotnej ndzi. Nti bliie nedefinovan skupinu poberateov dvok vhmotnej ndzi kinnosti obdobnej pracovnmu vzahu pod hrozbou straty minimlnej finannej pomoci potrebnej na preitie. Nvrh zkona tak roziruje princp zsluhovosti pri vymedzen obsahu stavnho prva napomoc vhmotnej ndzi. Mme zato, e tento nvrh je vrozpore so zkladnm udsko-prvnym repektom udskej dstojnosti, ktor je chrnen zkazom ntenej prce znasledujcich dvodov.

duchovnch a kultrnych hodnt, doplnkov vzdelvanie det a mldee anarozvoj apodporu komunitnej innosti. Poda ods. 1 toho istho ustanovenia je aktivanou innosou formou mench obecnch sluieb podpora udriavania pracovnch nvykov dlhodobo nezamestnanho obana, ktor je poberateom dvky vhmotnej ndzi aprspevkov kdvke vhmotnej ndzi. Menie obecn sluby s vykonvan nazklade dohody sobcou osobne, priom dohoda alej pecifikuje miesto aj vkon prce amonos kontroly zo strany obce, resp. radu prce. Ide ovzah nadriadenosti apodriadenosti. Ide teda oformu innosti, ktor m znaky zvislej prce.8 Ad2). Pod hrozbou sankci Menie obecn sluby vzmysle nvrhu zkona tie spaj druh aspekt ntenej prce maj sa realizova pod hrozbou. Poda vboru expertov Medzinrodnej organizcie prce (International Labour Organisation ILO) by sa tto podmienka mala interpretova pomerne iroko anezaha len trestn sankcie, ale aj stratu akchkovek prv alebo privilgi.9 as naprcach sa m vymha pod hrozbou sankcie nevyplatenia zkladnej dvky napreitie loveka. Ad3). Bez dobrovonho shlasu Vkon mench obecnch sluieb vzmysle navrhovanho zkona tie nemono poklada zaprcu vykonvan nazklade dobrovonho shlasu. Shlas svkonom prce pod hrozbou sankcie vtakej ekonomickej tiesni, ktor ohroz ancu loveka nazkladn preitie, nemono povaova zaslobodn shlas.10 Mme za to, e vkon tzv. dobrovonckej prce v rmci nvrhu zkona o pomoci v hmotnej ndzi je zneuitm termnu dobrovonctva a je vrozpore splatnou slovenskou legislatvou. Poda 3 ods. 1 zkona . 406/2011 Z.z. odobrovonctve aozmene adoplnen niektorch zkonov dobrovoncku innos vykonva dobrovonk. Poda 2 od. 1 tohto zkona je dobrovonk fyzick osoba, ktor nazklade svojho slobodnho rozhodnutia bez nroku na odmenu vykonva pre in osobu vjej prospech dobrovoncku innos zaloen nasvojej schopnosti, zrunosti alebo vedomosti. Zuvedenho je zjavn, e odobrovonctvo vzmysle 2 ods. 1 zkona o dobrovonctve zjavne nejde v prpade, e m osoba v hmotnej ndzi, ktorej prjem nedosahuje rove ivotnho minima, pod hrozbou odatia zkladnej dvky vhmotnej ndzi vykonva urit prcu. Tto innos, ktor evidentne tie vykazuje znmky zvislej prce treba posudzova ako nten prcu vzmysle l. 2 ods. 1 Dohovoru MOP. Je zrejm, e ustanovenie 10 ods. 3 je formou ntenej, nie dobrovonej, resp. dobrovonckej prce. Otzka znie, i je navrhovan schma mench obecnch sluieb vnimkou z ustanovenia zkazu ntenej prce poda psm. e) l. 2 ods. 2 Dohovoru MOP otzv. mench obecnch slubch. Menie obecn sluby vzmysle dohovoru MOP sa vyznauj tromi znakmi: 1. mus s omenie sluby, ktor vbor expertov MOP definoval ako tie, ktor predstavuj primrne tzv. maintenance work (udriavacie sluby), 2. mus s otzv. communal services, t.j. sluby priamo vprospech komunity, ktor ich realizuje, nie vprospech irej skupiny (not relate to the execution of works intended to benefit awider group), 3. lenovia tejto komunity (komunity, ktor realizuje tieto sluby) alebo ich priami zstupcovia (naprklad obecn zastupitestvo) musia ma zaruen prvo nato, aby snimi bola konzultovan potreba realizcie takchto sluieb.11
1 ods. 2 Zkonnka prce, 341/2011 Z.z. zkonnk prce vplatnom znen, porovnaj tie snlezom S R ibid. para 228. 9 Abolition of forced labour, General Survey of 1979, para. 21; pozri tie Eradication of forced labour, General Survey of 2007, para. 37. 10 Porovnaj tie Porada pre obianske audsk prva proti Z sM arisk Michaany, Rozsudok 20 Co 125/2012, 20 Co 126/2012, kde sudca kontatoval, e Najv paradox spova v tom, e stav segregcie alovan kola a obec zd sa s nevou odmietaj a obete tejto segregcie, teda rmske deti a ich rodiia, ako keby s jasotom akceptovali, e mu by oddelen a sami svoji. Je preto osobitne dleit dsledne vyhodnocova tzv. informovan shlas od zstupcov rmskeho etnika . s. 12-13, dostupn na : http://poradna-prava. sk/wp-content/uploads/2012/11/PDF-129-MB.pdf 11 Direct Request (CEACR) adopted 2008, published 98 ILC session (2009), Forced Labour Convention, 1930 (No.29) Malawi, dostupn na http://www.ilo.org/ dyn/normlex/en/f?p=1000:13100:0::NO::P13100_COMMENT_ID:2298479 8

Repekt udskej dstojnosti azkaz ntenej prce

Repekt udskej dstojnosti je zkladnm normatvnym princpom vetkch udskch prv apoda lnku 19 stavy SR je garantovan kadmu loveku. Aj ke neexistuje jednotn defincia udskej dstojnosti, vprve je tto hodnota artikulovan dvoma spsobmi. Prvm je referencia naautonmiu arovnos. Zkony i opatrenia, ktor repektuj azvyuj autonmiu udskho rozhodovania, podporuj aj repekt udskej dstojnosti. Druh spsob chpania udskej dstojnosti vychdza zprincpu rovnosti anediskrimincie. Politika, ktor repektuje udsk dstojnos, je tak, ktor zaobchdza (nielen) smeninami nehierarchizovanm anediskriminanm spsobom.5 Kanadsk najvy sd m jednu z najrozsiahlejch judikatr zameranch nainterpretciu zkladnch prv aslobd, najm rovnosti vhmotno-prvnom zmysle. Repektovanie udskej dstojnosti interpretoval ako stav, ke jednotlivec alebo skupina pociuj sebactu apocit vlastnej hodnoty. udsk dstojnos sa tka fyzickej aj psychickej integrity. Je pokoden nespravodlivm zaobchdzanm, ktor je zaloen naosobnch charakteristikch alebo situcich, ktor nesvisia s individulnymi potrebami, kapacitami alebo schopnosami. Je naopak podporovan zkonmi, ktor s citliv kpotrebm, kapacitm a schopnostiam rznych jednotlivcov, berc do vahy kontext ich odlinch situci. udsk dstojnos je pokodzovan, ke s jednotlivci alebo skupiny marginalizovan, ignorovan, podceovan, anaopak, je podporovan zkonmi, ktor uznvaj pln miesto vetkch jednotlivcov askupn vkanadskej spolonosti.6 Zkaz ntenej prce obsiahnut vDohovore MOP je relevantn aj pre interpretciu l. 4 Dohovoru, ktor tie obsahuje zkaz ntenej aotrockej prce.7 Dohovor MOP v l. 2 ods. 1 definuje nten alebo povinn prcu ako kad prcu alebo slubu, ktor sa od ktorejkovek osoby vymha pod hrozbou akhokovek trestu anaktor sa nazvan osoba neponkla dobrovone. Pre potreby tohto Dohovoru poda l. 2 ods. 2 vak vraz nten alebo povinn prca nezaha e) menie obecn sluby, ktor s vykonvan lenmi obce v jej priamom zujme, mu sa preto povaova zaobvykl obianske povinnosti pripadajce nalenov obce, pokia maj lenovia obce alebo ich priami zstupcovia prvo vyjadri sa ohadne potreby takch sluieb. Nten prca zaha vzmysle defincie l. 2 ods. 1 Dohovoru MOP tri aspekty: 1. vkon prce alebo sluby, 2. vkon prce alebo sluby pod hrozbou trestu, 3. vkon prce, pre ktor sa osoba neponkla dobrovone. Ad1). Vkon prce alebo sluby Poda 52 ods 2. zkona . 5/2004 Z.z. oslubch zamestnanosti aozmene adoplnen niektorch zkonov s menie obecn sluby pre obec organizovan obcou, rozpotovou organizciou alebo prspevkovou organizciou, ktorej zriaovateom je obec, definovan ako forma aktivanej innosti dlhodobo nezamestnanho obana vykonvanm prc, ktor s uren na zlepenie ekonomickch podmienok, socilnych podmienok, kultrnych podmienok, tvorbu, ochranu, udriavanie azlepovanie ivotnho prostredia obyvateov obce, starostlivos o ochranu a zachovanie kultrneho dedistva, podporu vzdelvania, rozvoj aposkytovanie socilnych sluieb a alch innost v socilnej oblasti, rozvoj a ochranu
5 Pozri detailnejie napr. vJeff Malpas and Norelle Lickiss (eds.), Perspectives on Human Dignity: aConversation (Dordrecht: Springer, 2007). 6 Law v. Canada (Minister of Employment & Immigration) (1999) 1S.C.R. 497 para. 53. 7 Van der Mussele v. Belgium, Application no. 8919/80, para. 32.

M E N I N O V P O L I T I K A N A S LO V E N s K U | 03 | 2013 | 3

Poda nho prvneho nzoru navrhovan schma mench obecnch sluieb, resp. dobrovonctva vrmci zkona opomoci vhmotnej ndzi vrazne presahuje rmec vnimky poda l. 2 ods. 2 psm. e) Dohovoru MOP.

lifikcie (tie v dsledku trukturlnej diskrimincie v oblasti vzdelvania) znsobenej nedostatkami pracovnch prleitost vreginoch, vktorch ij. Aj dostupn dta napokon potvrdzuj, e cieovou skupinou sasnho systmu tzv. aktivanch prc, ato aj napriek zjavnej neutrlnosti tohto opatrenia, s najm obyvatelia marginalizovanch rmskych komunt.17 Tch18 charakterizuje to, e s vo vine prpadov priestorovo, symbolicky aj socilne vyluovan zo ivota obce atvoria samostatn separovan, resp. segregovan komunitu. Ztchto dvodov teda realizciu mench obecnch sluieb vtzv. bielej, resp. nermskej asti obce, ako predpoklad 52 ods. 2 zkona . 5/2004 nemono povaova zasluby vprospech komunity. Ustanovenie aj vtomto ohade presahuje vnimku poda l. 2 ods. 2 psm. e) Dohovoru MOP.

Ad1). Menie sluby

Vprvom rade treba zdrazni, e pri posudzovan rozsahu navrhovanch prc vzmysle 52 ods. 2 zkona . 5/2004 s menie obecn sluby zadefinovan vrazne irie ako predpoklad Dohovor MOP. Vzmysle zkona s uren na zlepenie ekonomickch podmienok, socilnych podmienok, kultrnych podmienok, tvorbu, ochranu, udriavanie azlepovanie ivotnho prostredia obyvateov obce, starostlivos oochranu azachovanie kultrneho dedistva, podporu vzdelvania, rozvoj aposkytovanie socilnych sluieb aalch innost vsocilnej oblasti, rozvoj aochranu duchovnch akultrnych hodnt, doplnkov vzdelvanie det amldee anarozvoj apodporu komunitnej innosti. Tieto innosti naprklad nevyluuj stavebn prce (tvorba ivotnho prostredia, ochrana azachovanie kultrneho dedistva) alebo poskytovanie socilnych innost, ktor vrazne presahuj rmec tzv. udriavacch prc. Aj sasn prax naprklad ukazuje, e tto defincia je natoko irok, e vrmci aktivanch prc umouje zneuvanie poberateov dvky vhmotnej ndzi nastavebn i vkopov prce. Dopozornosti vtomto ohade dvame prpad zVekej Britnie, kde odvolac sd posdil ttnu schmu tzv. welfare for work zaformu ntenej prce prve zdvodu nejednoznanosti prvnej pravy, ktor umoovala jej zneuvanie tak, e napala znaky ntenej prce.12 Podruh, navrhovan rozsah mench obecnch sluieb najmenej 32 hodn mesane13 je nad rmec tzv. mench sluieb. Dopozornosti si dovoujeme da stanovisko Vboru expertov MOP, poda ktorho zkonn prava vKambodi, ktor predpokladala vkon mench obecnch sluieb vrozsahu 7 alebo 15 dn vroku, presahovala rmec tzv. mench obecnch sluieb vzmysle ustanovenia l. 2 ods. 2 psm. e) Dohovoru MOP.14 Je zjavn, e nielen nestanovenie hornej hranice, ale aj minimlna poiadavka presahuje definciu tzv. mench sluieb. Aj v tomto ohade presahuje navrhovan prava monosti vnimky vzmysle . 2 ods. 2 psm. e) Dohovoru MOP.

Ad3). Prvo by konzultovan pri prprave schmy mench obecnch sluieb

Ustanovenie poda l. 2 ods. 2 psm. e) Dohovoru MOP umoujce vnimku zo zkazu ntenej prce vyaduje, aby astnci mench obecnch prc boli konzultovan aaby malimonos podiea sa narozhodovan opotrebe takchto prc. Dohovor MOP predpoklad stav uritej rovnosti postavenia osb, ktorch sa dotka, amonosti ovplyvni rozhodovacie procesy ohadne potreby takchto sluieb. Sohadom naextrmnu chudobu amnohonsobn vylenie rmskych komunt naSlovensku je takto stav rovnosti vo vine komunt fikciou. Nvrh zkona takto postup konzultci amonosti spolurozhodovania ani nepredpoklad, ale navrhuje, e takto sluby by mali by ponknut. Rozhodovanie otom, i bud alebo nebud ponknut, ako aj ich obsah je vprvomoci vedenia obce, ktor uzatvra dohodu sradom prce. Kee cieovou skupinou navrhovanho opatrenia je de facto rmska menina, ktor vo vine obc svojho zstupcu nem aje dlhodobo vylen zmonosti participcie, nvrh zkona ani vtomto ohade nespa navrhovan systm poiadavky vnimky vzmysle l. 2 ods. 2 psm. e) Dohovoru MOP. Mme zato, e vetky vyie vymenovan okolnosti ohadom dopadu navrhovanho ustanovenia by museli slovensk sdy ansledne medzinrodn sdne alebo kvzi sdne orgny vzia dovahy. Prve nato upozoruje Eurpsky sd pre udsk prva (ESP) aj pri interpretcii l. 4 Dohovoru oochrane zkladnch prv aslobd. Ten v3 psm. d) obsahuje vnimku zntench prc, ktormi s prce alebo sluby, ktor s sasou bench obianskych povinnost. Je zjavn, e navrhovan schma mench obecnch sluieb vrazne presahuje tzv. ben obianske povinnosti. Ide skr (aj vzmysle l. 2 ods. 2 psm. b) Dohovoru MOP) opovinn slubu vsdnictve (angl. compulsory jury service Zarb Adami v.Malta) alebo povinnos poskytnutia bezplatnej zdravotnej sluby (Paul Reitmazr v. Austria). Je potrebn zohadni aj skutonos, e pri posudzovan kritri tzv. bench obianskych povinnost ESP posudzuje to, o je ben chod vdanej oblasti (angl. normal course of business). Vprpade, e sce ide onormlnu innos, ale fakticky vytvra nenormlne podmienky naprklad tm, e je diskriminan, nejde ovnimku zo veobecnho zkazu ntenej prce.19 Povinnos mench obecnch sluieb, resp. dobrovonckej prce pod hrozbou odobratia minimlnej dvky vhmotnej ndzi vytvra abnormlnu adiskriminan situciu pre ud odkzanch napomoc v hmotnej ndzi a zrove m nepriamy diskriminan dopad na lenov alenky marginalizovanch rmskych komunt. Pri posudzovan zkonnosti navrhovanho opatrenia treba vzia dovahy aj skutonos, e nie vetci dlhodobo nezamestnan uchdzai ozamestnanie maj monos zastni sa aktivanch prc. Tento moment je mimoriadne dleit zhadiska praktickho dopadu nvrhu zkona. Nvrh zkona toti predpoklad, e t, ktor sa zastuj aktivanch prc nebud ma povinnos asti namench obecnch slubch i dobrovonckych slubch naodpracovanie zkladnej dvky. Vytvorila by sa tmdiskriminan situcia, kedy by niektor mali monos zska aktivan prspevok nad rmec zkladnej dvky bez toho, aby ju museli odpracova. T, ktor by nemali monos nastpi naaktivan prce by nielen nemali monos zska aktivan prspevok,
17 Poda tdie UNDP z roku 2010 takmer polovica ekonomicky aktvnej rmskej populcie mala sksenos s aktivanmi prcami (46,6 %). V prpade geograficky blzkej populcie to bolo iba 5,1 %. V porovnan srokom 2005 podiel Rmov ete vraznejie narstol (v roku 2005 to bolo 37,2 % v prpade Rmov a 11,1 % v prpade nermov). UNDP, Sprva o ivotnch podmienkach domcnosti v roku 2010, Bratislava 2012, s. 167 18 Pozri Atlas rmskych komunt zroku 2004, ako aj najnovie vsledky, ktor m u poda naich informci k dispozcii rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity. 19 Key Case Law Issues: Prohibition of Slavery and Forced Labour, Article 4 of the Convention, Council of Europe, European Court of Human Rights, para 44, dostupn na http://www.echr.coe.int/Documents/Guide_Art_4_ENG.pdf

Ad2). Sluby PRIAMO vprospech komunity, v ktorej sa prce realizuj

Vzmysle dohovoru MOP mus s osluby, ktor s realizovan vzujme komunity, ktor ich vykonva. Zkonn prava tzv. mench obecnch sluieb vSR predpoklad, e ide osluby vzujme obce. Mme zato, e pri prvnom posudzovan by slovensk i medzinrodn sdy prihliadli narelny kontext toho, i zasluby vzujme obce mono povaova aj sluby, ktor vskutonosti realizuje len as obyvateov obce, vo vine prpadov lenovia alenky marginalizovanch rmskych komunt ijci vsegregovanej alebo separovanej komunite na okraji obce, ba dokonca v niektorch prpadoch mimo tzv. intravilnu obce. Otom, kto je skutone zamanou cieovou skupinou navrhovanho zkona, t.j. lenovia alenky marginalizovanch rmskych komunt, sved fakt, e navrhovan pravu odprezentoval ttny tajomnk ministerstva prce, socilnych vec arodiny spolone so splnomocnencom vldy pre rmske komunity.15 Navrhovan opatrenie je jednm zhlavnchprincpov dokumentu snzvom Rmska reforma sprvna cesta.16 Aj ke nvrh zkona opomoci vhmotnej ndzi pouva navonok neutrlny jazyk, splnomocnenec vldy pre rmske komunity ho komunikuje vsbore opatren, resp. nvrhov snzvom Rmska reforma. Mono sa preto odvodnene domnieva, e cieovou skupinou s primrne obyvatelia marginalizovanch rmskych komunt ijci pod hranicou ivotnho minima, ktor s odkzan nattnu pomoc vhmotnej ndzi, ato zdvodu diskrimincie natrhu prce anedostatonej kva12 The Queen on the application of Caitlin Reilly and Jamison Wilson v The Secretary of State for Work and Pensions, Case no: B3/2012/2138/2141, Court of Appeal 13 Zkon bol napokon v parlamente schvlen v znen 32 hodn mesane, o sce mierne znilo priestor na zneuvanie, ale rozsah prce s ohadom na vnimku Dohovoru MOP zostva neprimeran aj pri takomto rozsahu hodn. 14 Direct Request (CEACR) adopted 1995, published 82 ILC session (21995), Forced Labour Convention, 1930 (No.29) Cambodia, dostupn na http:// www.ilo.org/dyn/normlex/en/f?p=1000:13100:0::NO:13100:P13100_ COMMENT_ID:2145480 15 Pozri naprklad http://aktualne.atlas.sk/kto-nebude-aktivny-pride-o-castsocialnej-davky/slovensko/spolocnost/ 16 Princp . 1 Forma a vka socilnej pomoci ttu, ako aj prstup ttu k obanovi bude vrazne zohadova prstup obana k rodine, spolonosti attu.

4 | M E N I N O V

P O L I T I K A N A S LO V E N s K U | 03 | 2013

ale museli by odpracova aj zkladn dvku vhmotnej ndzi. Tto situcia by mohla vytvra priestor nazneuvanie rzneho charakteru. Diskriminanm momentom je zrove aj skutonos, e nie vetci poberatelia dvky vhmotnej ndzi bud ma povinnos ju odpracova, m sa tie vytvra priestor nazneuvanie. Tento moment spochybuje vhodnos navrhovanho nstroja nazabezpeenie ciea, t.j. udriavania pracovnch nvykov. Prve tento moment zneuvania de facto implikuje predpoklad navrhovatea, e systm bude sli ako nstroj prevchovy. Je to al zsadn argument, preo by mala by navrhovan schma posden ako forma ntenej prce. Je toti v rozpore so zkladnm repektom udskej dstojnosti. Odnej je odvoden prve zkaz ntenej prce, ktor by znamenala obmedzovanie toho, akm spsobom bude jednotlivec vies svoj ivot, aby pocioval sebactu. Nvrh zkona nti ud, ktor relne nemaj ancu zska riadne zamestnanie kponiujcim slubm. Sumi zaobchdza ako svecou20, ktor si m zasli vemi skromn ttnu podporu, priom ide oskupinu ud, ktor nem relne ance benefitova z monost, ktor ponka spolonos naSlovensku: odvzdelania, cez nadobudnutie prce, finann prostriedky a porepekt. Ztchto dvodov mme zato, e navrhovan ustanovenie 10 ods. 3 je vrozpore sl. 2 Dohovoru MOP aj sl. 4 Dohovoru.

spaj podmienku nevyhnutnosti aprimeranosti. Aj ke mono povaova ciele nvrhov, t.j. aktvna as obana narieen hmotnej ndze apodpora vchovy, vzdelvania avestrannho rozvoja dieaa pri plnen kolskej dochdzky zalegitmne, zvolen prostriedky nespaj podmienku nevyhnutnosti ani primeranosti. Ako sme argumentovali vyie, spsob podmieovania vyplcania zkladnej dvky vhmotnej ndzi je formou ntenej prce. Nemono ho povaova ani zanevyhnutn, ani zaprimeran prostriedok. Sankcionovanie det zaporuenie arbitrrnych alegislatvne nezadefinovanch kolskch poriadkov tak, e bud ohrozen ich prva nazkladn preitie, viadnom prpade nespa podmienky nevyhnutnosti aprimeranosti. Ztchto dvodov povaujeme navrhovan ustanovenia zanepriamu diskriminciu vprstupe ksocilnym vhodm asocilnej ochrane poda ustanovenia l. 3 psm. e) apsm. f) rasovej smernice.

Diskrimincia zdvodu inho statusu

Navrhovan prvna prava poda 10 ods. 3 apoda 12 je vrozpore sl. 26 Paktu oobianskych apolitickch prvach, poda ktorho vetci s si pred zkonom rovn amaj prvo narovnak ochranu zkona bez akejkovek diskrimincie. Zkon zake akkovek diskriminciu a zaru vetkm osobm rovnak ainn ochranu proti diskrimincii zakchkovek dvodov, napr. rasy, farby, pohlavia, jazyka, nboenstva, politickho alebo inho presvedenia, nrodnostnho alebo socilneho pvodu, majetku arodu. Navrhovan ustanovenia vytvraj tri skupiny poberateov dvok vhmotnej ndzi: 1. poberateov zkladnej dvky pomoci vhmotnej ndzi, ktorm nebola poskytnut monos mench obecnch sluieb i dobrovonckej prce, ateda nemusia odpracova zkladn dvku, 2. poberateov zkladnej dvky pomoci vhmotnej ndzi, ktorm bola poskytnut monos mench obecnch sluieb i dobrovonckej prce, ateda musia odpracova zkladn dvku, 3. poberateov zkladnej dvky pomoci vhmotnej ndzi, ktor maj monos zastova sa aktivanej innosti poda 12, ateda nemusia odpracova zkladn dvku asasne maj nrok naaktivan prspevok nad rmec zkladnej dvky. Nie vetci dlhodobo nezamestnan uchdzai o zamestnanie maj monos zastni sa aktivanch prc. T, ktor sa zastuj aktivanch prc nebud ma povinnos asti namench obecnch slubch i dobrovonckych slubch naodpracovanie zkladnej dvky. Vytvor sa tm diskriminan situcia, kedy by niektor mali monos zska aktivan prspevok nad rmec zkladnej dvky bez toho, aby ju museli odpracova. T, ktor by nemali monos nastpi naaktivan prce by nielen nemali monos zska aktivan prspevok, ale museli by odpracova aj zkladn dvku vhmotnej ndzi. Vodlinej situcii bud tie t, ktorm by bola ponknut as na mench obecnch slubch i dobrovonckej innosti amuseli by zkladn dvku odpracova, atmi, ktorm by takto as ponknut nebola. Je zjavn, e obyvatelia odkzan na pomoc v hmotnej ndzi sa mu ocitn vo vrazne odlinej situcii tak vzhadom navku finannej podpory, ako aj rozsahu vykonvanej prce bez ohadu naich vlastn rozhodnutie. Naopak, otom, i sa poberatelia dvok vhmotnej ndzi ocitn vjednej ztroch kategri snerovnmi pravidlami podpory, rozhoduj rady prce spolone sobcami. Mme zato, e ani takto diferencicia nespa podmienky primeranosti anevyhnutnosti s cieom aktivcie v hmotnej ndzi, ba prve naopak, vytvra priestor na zneuvanie. V tomto ohade preto povaujeme navrhovan opatrenia zaporuenie l. 26 Paktu oobianskych apolitickch prvach, ktor chrni pred diskriminciou nazklade inho statusu, vrtane bydliska, vo vzahu kakmkovek prvam zaruenm vprvnych poriadkoch signatrskych ttov.

Nepriama diskrimincia zdvodu prinleania ketnickej skupine

Navrhovan spsob podmieovania vyplcania zkladnej dvky vhmotnej ndzi poda 10 ods. 3, ako aj sankcionovania det, resp. rodiov zaporuenie o.i. kolskho poriadku poda 13 poda nho nzoru predstavuj zakzan nepriamu diskriminciu zdvodu prinleania ketnickej skupine. Navrhovan prvna prava je tak poda nho nzoru vrozpore sustanovenm 2b vo vzahu kustanoveniam 3e a3f smernice Rady E 2000/43/ES, ktorou sa zavdza zsada rovnakho zaobchdzania sosobami bez ohadu narasov alebo etnick pvod (tzv. rasov smernica) transponovanou dozkona . 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchdzan v niektorch oblastiach aoochrane pred diskriminciou aozmene adoplnen niektorch zkonov vplatnom znen, ktor tie zakazuje nepriamu diskriminciu voblasti socilneho zabezpeenia. Navrhovan ustanovenia poruuj tie l. 4 Medzinrodnho dohovoru oodstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie, l. 26 Medzinrodnho paktu oobianskych apolitickch prvach, ako aj l. 2 ods. 2 vspojen sl. 11 ods. 1 Medzinrodnho paktu osocilnych, hospodrskych aekonomickch prvach. Vzmysle rasovej smernice, ktorej defincie mono mutatis mutandis poui aj vprpade spomnanch dohovorov, je nepriamou diskriminciou prpad, ak by vdsledku navonok neutrlneho predpisu, kritria alebo zvyklosti bola znevhodnen osoba uritej rasy alebo etnickho pvodu vporovnan sinmi osobami, iba ak uveden predpis, kritrium alebo zvyklos je objektvne odvodnen legitmnym cieom aprostriedky najeho dosiahnutie s primeran anevyhnutn. Navrhovan ustanovenie podmieovania priznania zkladnej dvky vhmotnej ndzi, ako aj finann spsob sankcionovania det za poruovanie tzv. kolskch poriadkov aabsenciu navyuovan, je sce navonok formulovan ako etnicky neutrlny. Mme vak zato, e skutonou cieovou skupinou, ktor bude neprimerane postihnut navrhovanmi opatreniami, bud prslunci marginalizovanch rmskych komunt. Navrhovan opatrenia s predstavovan ako sas tzv. rmskej reformy, ktor predstavil len vldy, minister vntra apodpredseda vldy Robert Kalik spolone so splnomocnencom vldy SR pre rmske komunity Petrom Pollkom. Poda ich verejnch vyjadren mali prve zmeny vposkytovan dvok vhmotnej ndzi patri medzi prv legislatvne nvrhy, ktor bud premietnutm tejto reformy.21 Znevhodnenie vyplvajce z navrhovanch prvnych prav nemono objektvne odvodni legitmnym cieom dosahovanm prostriedkami, ktor
20 V prpade Poradne pre obianske a udsk prva proti Z sM arisk Michaany, 20 Co 125/2012, 20 Co 126/2012, sa sudca sentu preovskho krajskho sdu stotonil s definovanm udskej dstojnosti eskho stavnho sdu, kedy k porueniu udskej dstojnosti dochdza vtedy, ke sa konkrtny jednotlivec v dsledku ttnej moci dostva do role objektu a stva sa vlune prostriedkom a je umenen do podoby druhov zamniteln veliiny, s. 20, dostupn na http://poradna-prava.sk/wpcontent/uploads/2012/11/PDF-129-MB.pdf 21 Pozri naprklad http://romovia.sme.sk/c/6842711/pollak-predlozi-prvezakony-chce-zmenu-v-davkach.html

Prva dieaa
Spsob sankcionovania poda navrhovanho 10 ods. 3 je tie vrozpore sl. 2 ods. 1 vspojitosti sl. 6 ods. 2, l. 26 al. 27 Dohovoru oprvach dieaa. Navrhovate predpoklad, e povinn osoby, ktor sa nezastnia mench obecnch alebo dobrovonckych prc bud ma znen zkladn dvku pomoci vhmotnej ndzi o60,50 . Tmto spsobom sa najm malolet deti mu ocitn bez akhokovek prjmu, m djde kporueniu ich prv navestrann rozvoj, socilne zabezpeenie aivotn rove. Vtomto ohade bud znevhodnen zdvodu svojej etnicity,22 ako aj etnicity ich rodiov.
22 Pozri argument onepriamej diskrimincii na zklade etnicity vyie.

M E N I N O V P O L I T I K A N A S LO V E N s K U | 03 | 2013 | 5

Mainstreaming extrmu
Alena Chudkov
Televzie zvykn ponka predvolebn diskusie, vktorch maj jednotliv kandidti monos prezentova svoje volebn programy asuby. Inak tomu nie je ani tento rok pred bliacimi sa vobami doorgnov samosprvnych krajov. Tento rok vak postup skromnej televzie TA3 vyvolal miernu polemiku otom, kto by mal i nemal vtakchto diskusich dostva priestor. Jednm zhost debaty venovanej upnm vobm sa toti 29. oktbra stal lder extrmnej pravice, ktor kandiduje napost predsedu Banskobystrickho kraja zastranu udov strana Nae Slovensko. TA3 pozvala dodebaty vetkch riadnych kandidtov naupana vBanskobystrickom kraji. Kee SNS je (nepochopitene) ete stle leglnou politickou stranou, jej lder kandiduje vslade so zkonom. Televzia poda jej vyjadren postupovala plne tandardne. Predseda licennej rady pre portl www.omediach.com povedal, e vetci by mali ma priestor predstavi svoje nzory. TA3 sa alej odvolala nazkon ovysielan aretransmisii, poda ktorho je vysielate povinn zabezpei vestrannos informci anzorov pluralitu.1 To je nepochybne pravda, avak to nie je jedin strnka prbehu. Vtomto prpade ide onron vyvaovanie niekokch prv aslobd prva nainformcie, slobodu slova, ale aj ochranu pred renm a podnecovanm rasovej nenvisti. Tieto prva sa mu dosta dokonfliktu aje potrebn hada medzi nimi primeran rovnovhu. Vtomto kontexte si dovoujeme upozorni najedno zprelomovch rozhodnut Eurpskeho sdu pre udsk prva (ESP) vprpade Jersild v. Dnsko.2 Jersild je novinr, ktor pre dnsku televziu pripravil report oextrmistickej skupine Greenjackets vKodani scieom poukza naproblm silnejcich xenofbnych arasistickch postojov voi imigrantom. Vreporti dostali priestor traja lenovia takejto skupiny, priom zich st odznelo mnostvo poniujcich a rasistickch vyjadren naadresu imigrantov. Zatieto vyjadrenia boli napokon aj trestne sthan aodsden. Dnske sdy vak odsdili aj samotnho novinra, ato nazklade obvinenia, e napomhal reniu rasistickej ideolgie apodnecovaniu rasovej neznanlivosti. Oslobodil ho a ESP, ktor dvodil tm, e rasistick vyjadrenia, ktor odzneli v reporti boli vhodne kontextualizovan televzia zarmcovala report ako prspevok oproblme rasizmu aextrmizmu anovinr sa poas rozhovoru slenmi extrmistickej skupiny odich vyjadren vemi jasne ditancoval. U pri samotnom zdvodovan asti ultrapravicovho extrmistu napredvolebnej debate mohla televzia vyui priestor nato, aby sa ditancovala odagendy tejto strany, ktor je veobecne znma. Namiesto toho argumentovala zabezpeenm objektvnych informci, ktor si vak zjavne zamiea snekritickm poskytovanm informci. Tmto netvrdme, e orasizme aextrmistickch vyjadreniach nemono informova, avak takto informcie musia by nevyhnutne podan vyvenm akomplexnm spsobom, ktor pouke naich spoloensk kodlivos. Tto lohu televzia nesplnila u pred samotnou diskusiou. Ako sa vak zachovali modertori diskusnej relcie Tma da vo vzahu kfaktu, e vich tdiu sed lder extrmne pravicovej strany tvriaci sa ako ben oban kandidujci napredsedu Banskobystrickho kraja? Vrmci debaty nebol vytvoren priestor nato, aby modertori mohli upozorni naextrmistick ideolgiu SNS, kee ani pri predstavovan ostatnch kandidtov nepecifikovali ideologick vchodisk strn, ktor reprezentovali. Lder
1 2 http://www.omediach.com/tv/item/2671-ta3-pozvala-do-ziveho-vysielaniamariana-kotlebu Case of Jersild v. Denmark, Application no. 15890/89, 23. september 1994.

extrmistov hral lohu tandardnho politika pomerne zrune a venoval sa tmam, ktor boli uren modertormi. Ultrapravicov nzory, ktormi vstpil dopovedomia verejnosti, naznail len vniekokch momentoch, avak modertor vas zakroil aupozornil ho nato, aby neprekraoval hranice zkona. Vtomto ohade televzia skr vytvorila priestor nato, aby sa extrmista prezentoval ako ben, mainstreamov politik bez toho, aby upozornila naspoloensk kodlivos ideolgie jeho strany, ktor je ich primrnou agendou asktorou vskutonosti vstpila napolitick scnu.3 iadna sloboda, ktor sa prejavuje navonok, ako naprklad sloboda prejavu, nie je absoltna. Me sa dosta dokonfliktu sprvami inch. Sloboda prejavu obsahuje aj znan mieru zodpovednosti. Vprpade masmdi to vzhadom naich mienkotvorn potencil plat dvojnsobne. TA3 akoby pozabudla nato, e zkon ovysielan aretransmisii hovor aj ozkaze znevaovania ahanobenia nazklade pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery anboenstva, politickho i inho zmania, nrodnho alebo socilneho pvodu, prslunosti knrodnosti alebo ketnickej skupine. Aj ke tento kandidt zaSNS vdebate priamo neporuil spomnan ustanovenie zkona ovysielan aretransmisii, problmom je jeho as vpredvolebnej debate bez toho, aby jeho vyjadrenia boli uveden doideologickho kontextu, zktorho vychdza. Bez upozornenia naspoloensk neprijatenos jeho rasistickch aextrmistickch nzorov, ktormi sa inak nikdy netajil, to me naznai, e hodnotov vchodisk kandidtov naverejn funkcie vtejto krajine nie s podstatn. Takto postup zrove zvyuje riziko zamieania extrmistov za tandardnch politikov aprakticky umouje ich postupn prienik zokraja docentra politickej scny. Domnievam sa, e zkladnm problmom tejto debaty nie je as ldra extrmnej pravice vtelevznej debate, ale samotn fakt, e strana ako SNS, ktor svoj program stavia nanenvisti apotlan prv rznych skupn (odRmov, cez homosexulov a poidov), ete stle existuje ame sa zastova tandardnch politickch procesov. Tto stranu pritom spomna aj Sprva oplnen loh vyplvajcich zKoncepcie boja proti extrmizmu s aktualizciou loh za rok 2012, ke kontatuje oraz silnej prienik extrmistickch skupn natandardn politick scnu.4 Sprva uvdza, e strana sa hlsi knacionalizmu acudzie jej nie s ani rasistick axenofbne nzory. Ministerstvo vntra filozofiu tejto strany sce zhodnotilo mimoriadne mierne, onzorovej orientcii jej lenov vak zjavne nepochybuje, ke jej aktivity spja so znmymi neonacistickmi organizciami ahnutiami. Kontatovanie radikalizcie vak nesta. Je otzne, preo ministerstvo vntra voi tejto strane ete nezakroilo. Zd sa, e rieenia sa tak skoro nedokme, ke extrmistick vroky krajnej pravice na adresu Rmov legitimizuje svojm nekontextulnym rozhodnutm aj Najvy sd SR.5 Namiesto vytlania extrmistickch nzorov sa tak stvame svedkami ich postupnho mainstreamingu. Niet sa omu udova. Radiklna rtorika sa stva normou aj ubench politikov. Len jej troku obrsili ostr hrany, aby ich udskoprvni svtukri nemohli obviova zporuovania zkonov.
3 Poda informci, ktor SNS uvdza na svojej webstrnke je tto agenda aj ich programom vnadchdzajcich vobch. 4 Dostupn na http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/ Mater-Dokum-149606?prefixFile=m_ 5 http://www.topky.sk/cl/10/1349248/Helsinsky-vybor--Najvyssi-sudlegitimizoval-ponizovanie-Romov

Kukat cesta kspravodlivosti vprpadoch policajnho nsilia

tefan Ivanco
Objavuj sa naSlovensku prpady policajnho nsilia? Aelia Rmovia aRmky u ns policajnej brutalite vo vej miere ako ostatn? Ak by sme v rozhodnutiach veobecnch sdov ptrali potom, koko prslunkov polcie bolo zaostatn roky odsdench zanezkonn konanie tohto druhu, vea ich zrejme nenjdeme avetko by sa mohlo zda vnajlepom poriadku. No ako neraz pripomenuli medzinrodn udskoprvne intitcie, ak ist prejavy poruovania udskch prv nie s kompetentnmi ttnymi orgnmi dokumentovan alebo s dokumentovan len vmalej miere, vonkoncom to nemus znamena idelny stav. Me s naopak o vny signl, e pokoden osoby nemaj k prslunm ttnym orgnom dostaton dveru, nemaj dos informci omonostiach prvnej ochrany, i maj obavy zmonej viktimizcie. Rovnako plat, e ak vysok poet prejednvanch prpadov poruovania udskch prv

6 | M E N I N O V

P O L I T I K A N A S LO V E N s K U | 03 | 2013

nekon potrestanm pchatea apriznanm zadosuinenia pre pokodenho, me to znamena, e ttne orgny zabezpeujce prstup kspravodlivosti jednoducho nefunguj dostatone dobre. Obvam sa, e tieto svislosti s vo vzahu k vskytu policajnho nsilia naSlovensku viac ne relevantn. Naotzku, i prslunci rmskej meniny uns naozaj elia zvenmu riziku takhoto nezkonnho konania, vskratke odpoviem slovami bvalho sudcu Eurpskeho sdu pre udsk prva Giovanniho Bonella, ktor vo svojom znmom neshlasom stanovisku vprpade Anguelova proti Bulharsku zroku 2002 tkajceho sa mrtia mladho Rma poas policajnho zadrania trocha utipane poznamenal: Naastie sa so eleznou pravidelnosou stva znevhodnenm minoritnm skupinm, ale len ako dsledok ilivej nhody...

alebo dan prpad definitvne odlo. Ako mnohokrt pripomenul trasbursk sd, je obzvl dleit, aby vyetrovanie prpadov neudskho aponiujceho zaobchdzania prebiehalo odsamho zaiatku elne abez zbytonch prieahov tak, aby bolo mon zabezpei o najlepiu kvalitu dkazov.

(Ne)zvislos vyetrovania policajnho nsilia

Znaich sksenost vieme, e aj vprpadoch, kde inpekcia napokon zane trestn sthanie, sa objavuj zjavn nedostatky zhadiska primeranosti adslednosti vedenho vyetrovania. Inpekcia sa vnami rieench prpadoch nie vdy dostatone vyrovnala srozpormi vo vpovediach pokodench atrestne sthanch prslunkov polcie. Rovnako nie vdy vynaloila potrebn silie smerujce kvyhadaniu avypoutiu vetkch relevantnch svedkov amala tendenciu neodvodnene prisudzova vyiu kredibilitu vpovediam policajtov ako vpovediam pokodench. Zd sa, e inpekcia m sklon prisudzova dleitos aj vpovediam i sprvam nadriadench prslunkov polcie, ktor mu vyhodnocova zkonnos aprimeranos policajnho zkroku i pouitch donucovacch prostriedkov usvojich podriadench. Takto hodnotenie nadriadench vak neme by pre inpekciu smerodajn, pretoe nie je nezvisl. Treba zdrazni, e nedostatky vnapan poiadaviek trasburskho sdu, kladen nanezvislos vyetrovania prpadov policajnho nsilia, s zakorenen u vsamotnch intitucionlnych zkladoch sasnho fungovania inpekcie. Eurpsky sd vo svojej rozhodovacej innosti zretene uviedol, e nesmie existova iadny intitucionlny ahierarchick vzah medzi vyetrujcim orgnom aosobami, voi ktorm je vyetrovanie veden. Postavenie inpekcie vrmci truktr ministerstva vntra preto vyvolva otzky amiera jej nezvislosti je dlhodobo terom kritiky zo strany viacerch medzinrodnch intitci. alm ttnym orgnom, ktormu sa pokoden vprpadoch policajnho nsilia v snahe o dosiahnutie spravodlivosti nevyhne, je prokuratra. T okrem inho vykonva formlny dohad nad vyetrovanm zo strany inpekcie. Vprpade, e inpekcia pri vyetrovan nejakm spsobom pochyb, me pokoden osoba (vibeninej lehote troch dn vrtane vkendu) poda naprslunej prokuratre sanos proti postupu a/alebo rozhodnutiu vyetrovatea inpekcie. Poda naich sksenost prokuratra pri naozaj vraznch nedostatkoch vo vyetrovan doke zasiahnu. Vniektorch nami rieench prpadoch zruila rozhodnutie vyetrovatea inpekcie anariadila mu zaa trestn sthanie alebo vu zaatom vyetrovan pokraova avyetri prpad dslednejie. Aj ona m vak pri posudzovan svoje limity aniektor nedostatky vo vyetrovan prehliada. Vprpade, e nazklade vyetrovania,vykonanho vyetrovateom inpekcie, napokon prokuratra pod obalobu - prpad policajnho nsilia sa dostane na sd, ktor rozhodne o vine alebo nevine obalovanej osoby. Tak aleko vrmci trestnho konania pokro zrejme len nepatrn zlomok vyetrovanch prpadov. Znmy medializovan prpad trania iestich rmskych chlapcov napolicajnej stanici vKoiciach zroku 2008 je zaostatn roky snajvou pravdepodobnosou vbec jedinm svojho druhu, vktorom boli prslunci polcie obalovan ztrestnho inu zneuitia prvomoci verejnho initea sosobitm rasovm motvom. Tento prpad ia len demontruje, ak obrovsk problmy vprstupe kspravodlivosti mu napokon napokoden osobu vprpadoch policajnho nsilia aka vsdnej sieni. Prpad je nasde prakticky u viac ako tri roky. Viacero hlavnch pojednvan sd odroil, pretoe sa vdy niektor zobalovanch prslunkov polcie ospravedlnil aneshlasil svykonanm hlavnho pojednvania vneprtomnosti. Poviac ako troch rokoch sd navye mus zopakova u predtm vykonan dkazy, vrtane vsluchov pokodench, pretoe dolo kzmene lenky sentu aobalovan neshlasili spokraovanm konania. Je len smutnou irniou, e sd napokon rozhodol onezkonnosti videonahrvky podstatnej asti namietanho nezkonnho konania - dkazu, ktor bol jednm ztromfov prokuratry, oktor opierala svoju obalobu azrejme aj nezanedbatenm dvodom, preo sa tento prpad vbec dostal a pred sd. Vzmysle medzinrodnch zvzkov je tt povinn zabezpei inn prstup kspravodlivosti vprpadoch poruovania udskch prv odpodania sanosti a pokonen rozhodnutie sdu. Inak sa pomyseln cesta kspravodlivosti pre pokodench vprpadoch policajnho nsilia bude naalej koni a vtrasburgu. Tento text zaleka nesta napopsanie vetkch zmien, potrebnch nazabezpeenie innejieho prstupu k spravodlivosti v prpadoch policajnho nsilia. Je vak viac ne zrejm, e mechanizmus vyetrovania trestnej innosti prslunkov polcie - apecificky tej nsilnej - nie je sohadom namedzinrodnoprvne zvzky vdnenej podobe udraten. Nov zreformovan intitcia navyetrovanie trestnej innosti prslunkov polcie by mala st plne mimo truktry ministerstva vntra aby vplnej miere zodpovedn zavyetrovanie vetkch prpadov naznaujcich neudsk aponiujce zaobchdzanie, ako aj prpadov smonm rasovm motvom konania. Najej najvych riadiacich

Dokaj sa obete policajnej brutality spravodlivosti?

V poslednch pr rokoch som v rmci svojej prce vPoradni pre obianske audsk prva hovoril smnohmi Rmami aRmkami, ktor popisovali prpady policajnej brutality voi nim alebo uom vich blzkom okol. Rovnako som hovoril smnohmi, ktor poda ich vlastnch slov elili nejakej forme fyzickho i psychickho ntlaku poas policajnho vypovania. Vo viacerch prpadoch bolo nsilie prslunkov polcie namieren voi rmskym deom. Vniektorch prpadoch pokoden uvdzali, e policajn nsilie voi nim bolo sprevdzan aj hanobiacimi verblnymi prejavmi, ktor sviseli s ich etnickou prslunosou. Kad takto tvrdenie by si nepochybne zaslilo dsledn vyetrovanie, ktor by preukzalo, i dolo alebo nedolo knezkonnmu konaniu. Vina zuvdzanch prpadov sa vak stala suritm asovm odstupom aprakticky bez dkazov i svedkov. Pokoden maj navye celkom pochopitene mnohokrt obavy domha sa svojich prv voi prslunkom polcie. Napriek tomu sme vak za ostatn obdobie v tejto oblasti poskytovali i aktulne poskytujeme prvnu pomoc vo viacerch prvnych konaniach pre vye 20 pokodench osb. Prpady policajnho nsilia vo veobecnosti zapadaj do defininho rmca neudskho i poniujceho zaobchdzania alebo trestania vzmysle Dohovoru oochrane udskch prv azkladnch slobd aako tak si odsignatrskych ttov tejto medzinrodnej zmluvy vyaduj zvltnu pozornos. Procedra ich vyetrovania mus spa kritri tkajce sa nezvislosti anestrannosti, primeranosti adslednosti, rchlosti, verejnej kontroly azaangaovania pokodench, ktor vyplvaj zrozsiahlej judikatry Eurpskeho sdu pre udsk prva vtejto oblasti. trasbursk sd svojimi rozhodnutiami uruje aj kritri pre vyetrovanie monho rasovho motvu v takchto prpadoch.1 Pri pohade na kvalitu prce domcich orgnov innch vtrestnom konan vprpadoch policajnho nsilia, doktorch sme boli prvne zaangaovan, ia nenjdeme vea dvodov narados. Ndeje drvivej viny pokodench osb, ktor sa rozhodli domha spravodlivosti, vo veobecnosti konia hne vo fze vyetrovania prpadu, ktor m uns nastarosti Sekcia kontroly ainpeknej sluby Ministerstva vntra (alej len inpekcia). Zhadiska napania spomnanch kritri trasburskho sdu pre vyetrovanie prpadov policajnho nsilia ukazuje vyetrovacia innos inpekcie nedostatky vo viacerch ohadoch. Inpekcia a prli asto odmieta sanosti, tkajce sa policajnho nsilia odpokodench osb alebo tretch strn, ako zjavne nedvodn - bez zaatia trestnho sthania anazklade obmedzench vyetrovacch konov. Vyetrovanie tak vlastne kon ete skr, ako sa riadne zaalo.2 Vzmysle zkona je pritom vyetrovac orgn povinn iniciova trestn sthanie bezodkladne, ak zprijatch opsanch skutonost vyplva, e dolo kspchaniu trestnho inu. Samozrejme, nemono vyli, e mnoh zhlsench prpadov tohto druhu mu by neopodstatnen ae dkazn situcia vmnohch znich je skutone limitovan. No vyetrovac orgn jednoducho mus vyvin vetko potrebn silie apodnikn vetky odvodnen vyetrovacie kroky pred tm, ako napokon vznesie obvinenie voi konkrtnej osobe pre podozrenie zo spchania trestnho inu
1 Pre strun prehad tchto kritri bliie pozri analytick materil: Kritria pre vyetrovanie trestnej innosti polcie s osobitnm motvom nrodnostnej, etnickej alebo rasovej nenvisti. Porada pre obianske audsk prva. 2012. Dostupn na: http://poradna-prava.sk/wp-content/ uploads/2012/05/PDF-319-KB.pdf 2 Inpekcia vedie tatistiku prijatch podan zadranch, zaistench aobvinench osb nazranenia, ktor im poda ich vyjadrenia boli spsoben prslunkmi Policajnho zboru. Poda dajov z poslednch rokov, v roku 2010 inpekcia prijala 184 sanost tohto druhu, zktorch pribline 84% bolo odmietnutch bez iniciovanho trestnho sthania. Vroku 2011 prijala 168 sanost tohto druhu zktorch pribline 89% bolo odmietnutch bez iniciovanho trestnho sthania. Vminulom roku 2012 prijala 158 sanost tohto druhu a bez iniciovania trestnho sthania odmietla pribline 83% z nich. daje s zverejnen v kadoronch sprvach o trestnej innosti prslunkov policajnho zboru, ktor s dostupn na internete: http:// www.minv.sk/?posobnost-inspekcnej-sluzby-na-useku-inspekcnej-sluzby

M E N I N O V P O L I T I K A N A S LO V E N s K U | 03 | 2013 | 7

postoch by nemali psobi osoby, ktor v minulosti pracovali v truktrach polcie. Jej innos mus by transparentn a cielene smerova kposilneniu dvery obanov vo vyetrovanie trestnej innosti prslunkov polcie. Vetky osoby zaangaovan v rmci trestnho konania ponc vyetrovatemi, prokurtormi, znalcami zodboru medicny apsycholgie akoniac sudcami by mali detailne ovlda kritri pre vyetrovanie prpadov muenia, krutho, neudskho a poniujceho zaobchdzania alebo trestania, vyplvajce zjudikatry trasburskho sdu arozsiahleho Istanbulskho protokolu OSN vtejto oblasti. ance pokodench domc sa spravodlivosti vprpadoch poli-

cajnho nsilia by okrem inho obrovsky zlepila zdanlivo jednoduch vec - ak by sa o najviac policajtov, ktor vykonvaj svoju prcu estne, konene zbavilo akejsi nepochopitenej kolegilnej solidarity azaali svedi proti svojim kolegom, ktor zkon poruuj. No vase, ke aj najvy predstavitelia polcie aministerstva vntra verejne prejavuj ist latentn toleranciu krznym zsahom vrmskych osadch, sa toho asi len tak nedokme. Faktom je, e m lep bude prstup kspravodlivosti pre pokoden osoby, tm via bude ich odvaha amotivcia neby ticho abrni sa prvnou cestou, o vkonenom dsledku prispeje kprevencii vzniku tchto prpadov vnaej spolonosti.

Poslanci odignorovali mimoriadnu sprvu ombudsmanky ozvanom poruovan udskch prv naSlovensku
Elena Gallov Kriglerov
Intitt verejnho ochrancu prv vuplynulch dvoch rokoch preiel vraznmi zmenami, ktor so sebou priniesla zmena na tomto poste koncom roka 2011, kedy sa ombudsmankou stala bval sudkya Jana Dubovcov. Odroku 2001, kedy bol tento rad zriaden, bol len neviditenou amlo efektvnou zlokou ttneho apartu, ktor pristupoval k dodriavaniu udskch prv tak, ako to bolo naSlovensku zvykom laxne alen naoko. rad bol zriaden ako podmienka predvstupovch rokovan olenstve SR vEurpskej nii. A donedvna boli vron sprvy ombudsmana len shrnom vemi povrchne kontatovanch poruen udskch prv, ktor sa viac-menej vlune zameriavali naprieahy vsdnom konan. Neviditenos tohto radu sa prejavila aj vo vskumoch, kde len necel ptina ud poznala tento intitt.1 Nov ombudsmanka sa posvojom nstupe ujala svojej funkcie vrazne proaktvnejie. U vprvom roku vytila viacer priority, ktorm sa doposia verejn ochranca prv nevenoval ani okrajovo. Socilno prvna ochrana det apomoc maloletm deom, ktor sa ocitli vcudzine bez sprievodu rodiov boli hlavnmi prioritnmi tmami roku 2012. Vroku 2013 sa ombudsmanka spolu so svojm tmom prvnikov zaala zaobera tmami, ktorm doposia iadny ttny rad nevenoval adekvtnu pozornos poruovanie prv Rmov. Napriek tomu, e mnoh mimovldne aj medzinrodn organizcie neustle adrazne poukazuj nazvan poruovania prv adiskriminciu tejto skupiny obanov Slovenska, ttne intitcie boli voi tejto tme akoby imnne. Verejn ochrankya prv u zaiatkom roku 2013 zaala pripravova rozsiahle etrenie dodriavania prv rmskych det navzdelvanie, priom konzultovala rzne aspekty tohto poruovania smimovldnymi organizciami aako zklad etrenia vyuila rzne sprvy avskumy tchto organizci. U predben zistenia naznaovali, e sprva ombudsmanky do vekej miery potvrd vetky zistenia mimovldnych organizci zauplynul roky. Druhou tmou, ktorou sa kancelria nazklade podnetov zaoberala, bolo nsiln vysahovvanie rmskych obydl, pri ktorch posudzovala adekvtnos postupu dvoch samosprv vkonan voi Rmom. Tretm podnetom, ktor kancelria verejnej ochrankyne prv v tomto obdob obdrala, bol postup pri policajnej akcii vMoldave nad Bodvou, ktor vyvolala vek medilnu pozornos. Tejto tme sme sa venovali aj my vpredchdzajcom vydan tohto tvrronka.2 Vo vetkch troch prpadoch bolo zisten, e konanm niektorch orgnov dolo astle dochdza kzvanmu poruovaniu prv, ktor sa navye tkaj vieho potu osb, vrtane maloletch (rmskych) det. Ombudsmanka preto vyuila svoje prvo3 predloi mimoriadnu sprvu Nrodnej rade SR apoiadala ojej prerokovanie nanajbliej schdzi parlamentu.4
1 Alena Kotvanov et al., Vnmanie udskch prv a zsady rovnakho zaobchdzania u dospelej populcie v SR (Bratislava: Slovensk nrodn stredisko pre udsk prva, 2009). 2 Jarmila Lajkov, Policajn zsah vMoldave nad Bodvou zapad do logiky vykresovania Rmov ako hrozby,, Meninov politika na Slovensku, 1-2/2013, dostupn na http://www.cvek.sk/uploaded/files/Mensinova%20 politika%20na%20Slovensku%201_2_2013.pdf 3 24 zkona . 564/2001 Z.z. overejnom ochrancovi prv. 4 Verejn ochranca prv, Mimoriadna sprva verejnho ochrancu prv o skutonostiach nasvedujcich zvanmu porueniu zkladnch prv aslobd konanm niektorch orgnov (2013).

Tento krok mono vnma ako prelomov, pretoe prvkrt vhistrii Slovenska nejak ttny orgn takto otvorene adrazne poukzal nasystematick arozsiahle poruovanie prv uritej skupiny osb aiadal, aby sa tm zodpovedn intitcie serizne zaoberali. Je preto dleit pozrie sa podrobnejie nazistenia uverejnen vtejto mimoriadnej sprve.

Rmske deti elia nerovnakmu zaobchdzaniu nazklade svojho pvodu

V roku 2013 sa realizoval prieskum na 21 zkladnch a pecilnych kolch. Zistenia z tohto prieskumu v plnej miere podporuj vetky vskumy realizovan mimovldnymi organizciami vuplynulch rokoch naSlovensku. Sprva vprvom rade kontatuje vemi nzke zakolenie rmskych det vpredkolskch zariadeniach (len 15% det). Ich podiel je oproti tomu vrazne vy vtzv. nultch ronkoch aprpravnch ronkoch zkladnch kl (a 65% rmskych det navtevovalo nult alebo prpravn ronk). Viacer sprvy pritom kontatuj, e nult ronky bvaj asto nstrojom segregcie rmskych iakov adoposia nebol adekvtne zdokumentovan ich relny prnos pre vzdelvanie tchto det.5 Vysok podiel rmskych det sa zrove vzdelva v pecilnych triedach alebo pecilnych kolch bez relnej monosti vrti sa dobenho systmu vzdelvania nazklade rediagnostiky. Ako uvdza mimoriadna sprva, zaradenie iaka dokategrie iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami predstavuje viac-menej trval spojenie svlunm vzdelvanm vpecilnej triede/kole.6 Zaraovanie dopecilneho systmu vzdelvania sa asto deje nazklade socilneho pvodu, priom vo vznamnej miere ide prve ormske deti. Tm je poda ombudsmanky poruen ich prvo naprstup k adekvtnemu vzdelvaniu a zrove zamedzen monos alieho tdia aprstupu natrh prce. V prpade rmskych det dochdza aj k porueniu prva na vzdelvanie vmaterinskom jazyku, ktor garantuje stava SR7 aupravuje ho aj kolsk zkon, ktor hovor opodpore rozvoja komunikanch schopnost vttnom aj materinskom jazyku. Podporu vzdelvania vmaterinskom jazyku garantuje kolsk zkon prslunkom nrodnostnch menn a etnickch skupn.8 Rmina sa vak pouva ako podporn nstroj len vdvoch zo skmanch kl (dvojjazyn uebnica a predmet konverzcia v rmskom jazyku). Poda mimoriadnej sprvy tak rmskym deom nie je umonen vzdelvanie vmaterinskom jazyku, ani podporne popri vzdelvan vttnom jazyku.9 Treou zvanou oblasou, naktor mimoriadna sprva poukazuje, je pretrvvajca segregcia rmskych iakov vo vzdelvan. Vniektorch prpadoch vzniklo podozrenie na umelo vytvran kolsk obvody tak, aby zahali najm rmske deti. Vniektorch kolch boli vytvran oddelen triedy pre
5 Miroslava Hapalov, Elena Gallov Kriglerov (eds.), Okrok bliie kinklzii (Bratislava: lovk vtsni Slovensko aCVEK, 2013) 6 Verejn ochranca prv, Mimoriadna sprva verejnho ochrancu prv o skutonostiach nasvedujcich zvanmu porueniu zkladnch prv aslobd konanm niektorch orgnov (2013), s. 9 7 stava SR, 460/1992, l.34, odst. 2. 8 12, ods. 2 zkona . 245/2008 Z.Z ovchove avzdelvan. 9 Verejn ochranca prv, Mimoriadna sprva verejnho ochrancu prv o skutonostiach nasvedujcich zvanmu porueniu zkladnch prv aslobd konanm niektorch orgnov (2013), s. 10

8 | M E N I N O V

P O L I T I K A N A S LO V E N s K U | 03 | 2013

iakov zo socilne znevhodnenho prostredia. Nemono preto vyli, e dochdza knerovnakmu zaobchdzaniu sdemi nazklade ich pvodu, aj pokia ide ospsob apodmienky, vakch s vzdelvan.10

Nedotknutenos obydlia azsah vMoldave nad Bodvou

Km vprpade prstupu rmskych det kvzdelvaniu ilo oplnovan a systematick prieskum realizovan na 21 vybranch kolch, v alch dvoch prpadoch ilo o podnety, ktor boli kancelrii verejnej ochrankyne prv doruen. Spredchdzajcou tmou ich spja predovetkm to, e ide ozvan poruenia prv, ktor sa tkaj jednej pecifickej skupiny osb prslunkov rmskych komunt. Preskmanie tchto podnetov prinieslo zvery, e ttne orgny naruili prvo obyvateov nanedotknutenos obydlia vdvoch prpadoch. Pri rmskej osade Nin Kapustnky dolo k vysahovaniu obyvateov rmskej osady. Mesto Koice vpsomnom stanovisku uviedlo, e kvysahovaniu rmskych obyvateov pristpilo pozven vetkch rizk vyplvajcich zo stanoviska regionlneho radu verejnho zdravotnctva, okresnho riaditestva hasiskho zboru aoblastnho riaditestva eleznc SR vKoiciach.11 Stanovisk tchto radov kontatovali, e neleglne obydlia s pre ich obyvateov nebezpen z dvodu potencilneho vzniku poiaru, prostredie osady je nezliten so zdravm vvojom det predkolskho akolskho veku aneleglne zdriavanie sa osb v tejto lokalite ohrozuje bezpenos prevdzky elezninej drhy. Na zklade tchto stanovsk boli obyvatelia osady vyzvan ktomu, aby dotyroch dn opustili svoje obydlia, priom vzvu im pretali mestsk policajti. Prvny titul tohto radnho konania nebol ani pooptovnej vzve verejnej ochrankyni prv doruen. Poda mimoriadnej sprvy mesto nepostupovalo vslade so slovenskm prvnym poriadkom adolo kneoprvnenmu zasahovaniu doprva nanedotknutenos obydlia. Argumentciu, e vtomto prpade ilo onakladanie sodpadom, povauje verejn ochrankya prv a zacynick. Najviac cynick bol postup mesta Koice vsitucii, vktorej sa nachdzali malolet deti vosade.12 Poda tejto sprvy zrove dolo aj kporueniu Dohovoru oprvach dieaa. Druhm podnetom bol policajn zsah vMoldave nad Bodvou, priom ombudsmanka sledovala len as tkajcu sa nedotknutenosti obydlia (irie svislosti policajnho zsahu vMoldave si mete preta vMeninovej politike naSlovensku 1-2/201313 aj vtomto sle).
10 Ibid, S. 10 11 Ibid, s. 11 12 Ibid, s. 13 13 Jarmila Lajkov, Policajn zsah vMoldave nad Bodvou zapad do logiky vykresovania Rmov ako hrozby,, Meninov politika na Slovensku,

Policajti poda sprvy nemali zadoven prkaz navstup doobydlia, ktorm by sa mohli preukza pri ptracej akcii pohadanch osobch. Polcia neexistenciu prkazu obhajovala tm, e vybavenie povolenia je zloit, pretoe vosade je ak zisti men vlastnkov.14 Policajti zrove uviedli, e doobydl nevstupovali, lebo obyvatelia poas akcie boli vonku aboli natoko agresvni, e museli poui donucovacie prostriedky. Rmovia naopak uviedli, e policajti vtrhli doich obydl bez povolenia, prikzali muom, aby vyli von atam ich zbili. Zisteniatejto mimoriadnej sprvy uvdzaj, e policajn akcia nemohla prebehn tak, ako uvdza polcia. Polcia zasiahla doprv osb nanedotknutenos obydlia, pretoe nedisponovala prkazom navstup doobydlia ani nadomov prehliadku. Polcia neme ignorova zkladn prva osb, ke sa jej to znejakch dvodov hod. Takto zistenie je vny signl naprehodnotenie kontrolnho mechanizmu vo vzahu kjej innosti.15

tt sa ksprve ombudsmanky postavil laxne

Vzhadom navetky uveden zistenia sa verejn ochrankya prv rozhodla predloi tto sprvu narokovanie nrodnej rady. Najprv vak sprvu prerokoval Vbor pre udsk prva anrodnostn meniny, ktor tto sprvu neodporuil zaradi nanajbliie rokovanie nrodnej rady. Vzhadom na to, k akm zvanm porueniam prv skupiny osb dolo a stle dochdza, je mon povaova tento prstup ttu za vne nerepektovanie radu verejnej ochrankyne prv ajej innosti. Ukazuje sa, e sasn ombudsmanka je osamelou bekyou vsystme ttnej sprvy, kee ako jedin sa sna drazne poukazova nasystmov diskriminciu Rmov (a inch obanov) naSlovensku. Nvrh na prerokovanie mimoriadnej sprvy nrodnou radou bol prvm avemi dleitm pokusom oposkytnutie relnej sptnej vzby nainnos verejnch orgnov sprvy ttu. Je oto dleitej, e ilo osprvu ttnej intitcie. Ombudsmanka vyjadrila presvedenie, e tto sprva bude naniektorom zalch rokovan parlamentu prerokovan. Ale neochota aignorancia, sakou poslanci ksprve pristpili, poukazuje napretrvvajcu ignoranciu voi dodriavaniu udskch prv naSlovensku. Viacer mimovldne organizcie vrtane CVEKu sprvu ombudsmanky podporili apotvrdili jej zvery. Zrove sa vyjadrili, e vsasnej dobe je kov, aby sa takouto dleitou sprvou zaali zaobera aj poslanci Nrodnej rady SR ain ttne orgny, ktor nes zodpovednos zadodriavanie udskch prv naSlovensku.
1-2/2013, dostupn na http://www.cvek.sk/uploaded/files/Mensinova%20 politika%20na%20Slovensku%201_2_2013.pdf 14 Verejn ochranca prv, Mimoriadna sprva verejnho ochrancu prv o skutonostiach nasvedujcich zvanmu porueniu zkladnch prv aslobd konanm niektorch orgnov (2013), s. 13. 15 Ibid, s. 15

Vldna sprva je neplnm obrazom oochrane prv menn

Jarmila Lajkov
pln aefektvna rovnos medzi prslunkmi nrodnostnch menn aosobami patriacimi kvine je zabezpeen vo vetkch oblastiach hospodrskeho, spoloenskho, politickho akultrneho ivota.1 To tvrd tretia veta nedvno schvlenej vldnej sprvy o postaven a prvach nrodnostnch menn zarok 2012.2 Tvrdenie oefektvnej rovnosti je ako obhjiten, ato najm (ale nielen) v prpade vznamnej asti prslunkov rmskej meniny, ktor v dsledku viacerch faktorov elia omnoho vm socio-ekonomickm nerovnostiam ne prslunci inch menn. Vo svojej druhej asti, ktor sa venuje spoloensko-hospodrskemu postaveniu nrodnostnch menn, pritom sprva paradoxne pomerne detailne
1 Sprva opostaven aprvach anrodnostnch menn, za rok 2012 prijat uznesenm Vldy SR . 605/2013 da 16. 10. 2013, s.4 2 Most si zaklad vlastn radu pre meniny, postoj vldy kmeninm sa mu nepi. SME, 16.10. 2013, online http://www.sme.sk/c/6972785/mostsi-zaklada-vlastnu-radu-pre-mensiny-postoj-vlady-k-mensinam-sa-munepaci.html

poukazuje namnostvo nerovnost vyplvajcich naprklad zregionlnych dispart. Prve tto as, ktor m iastone ambciu prierezovo zhodnoti postavenie prslunkov a prslunok nrodnostnch menn, je najpresvedivejia. Okrem etnickej prslunosti berie do vahy aj nboensk, kvalifikan, i vekov truktru prslunkov nrodnostnch menn. Tvrdenie oefektvnej rovnosti je vak ako obhjiten, ato najm (ale nielen) v prpade vznamnej asti prslunkov rmskej meniny, ktor v dsledku viacerch faktorov (napr. chudoba vreginoch) elia omnoho vm socio-ekonomickm nerovnostiam ne prslunci inch menn. Hoci vodn veta me by vnman len ako detail, je symptomatick pre celkov charakter sprvy. Sprva je toti a podivuhodne slep k zjavnm nedostatkom ochrany menn naSlovensku. Nazavdzajci charakter sprvy upozornil bval splnomocnenec pre meniny Lszl Nagy, ktor ztejto pozcie nedvno odstpil.3 Ako uviedol vo svojich vy3 O jeho odstpen sme psali v predchdzajcom vydan Meninovej politiky: Jarmila Lajkov, Odstpenie splnomocnenca pre nrodnostn meniny

M E N I N O V P O L I T I K A N A S LO V E N s K U | 03 | 2013 | 9

jadreniach pre mdi, sasn vedenie radu splnomocnenca pre nrodnostn meniny zo sprvy vypustilo niekoko zsadnch tvrden tkajcich sa prve ochrany menn. Vynechan bola dajne kritika znenho potu meninovch poslancov vNRSR, ako aj nvrh naznenie hranice zvolitenosti pre meninov strany. Neprekvapuje, e prijat znenie sprvy vin zo znenho potu meninovch poslancov prve obete, teda meniny aich dajn roztrietenos.4 Etee slovensk opozcia vykazuje toko jednotnosti aSlovkov je vtte majorita. Pvodn sprva tie navrhovala pouvanie meninovch jazykov nazasadnut plna avborov NRSR. Tto tandardn poiadavka aprax bola zjavne neakceptovaten pre vldu Slovkov, ktor nezakladali tt pre meniny. Sprve, ktor me vyvolva klamliv domnienku uspokojivho stavu ochrany meninovch prv alej unikla vznamn intitucionlna zmena vroku 2012. Tou bolo zruenie postu podpredsedu vldy pre udsk prva anrodnostn meniny ajeho nahradenie radom splnomocnenca pre nrodnostn meniny svrazne nimi prvomocami, o potvrdilo odstpenie Lszl Nagya. Vyven zhodnotenie takejto intitucionlnej zmeny by sme oakvali mrne. Pritom prve vytvranie monost narelnu participciu menn narozhodovan oveciach, ktor sa ich tkaj, je uns najviac zanedbvanm meninovm stavnm prvom. Vytvranie monost na relnu participciu menn na rozhodovan o veciach, ktor sa ich tkaj, je u ns najviac zanedbvanm meninovm stavnm prvom. Autori sprvy vak ako prklad zvyovania participcie menn navkonnej moci uvdzaj policajnch pecialistov naprcu srmskymi komunitami. koda, e neponkli aj vahu o tom, ako tto policajn pecialisti prispievaj krmskej participcii. Nezvyajne psob tie zaradenie policajnch pecialistov pre prcu srmskymi komunitami medzi prklady zvyovania asti nrodnostnch menn na vkonnej moci.5 Referenta pecialistu, ktor sa vo svojej innosti zameriava najm naodhaovanie trestnej innosti apchania priestupkov vrmskych osadch, mono len ako povaova zazvyovanie participcie prslunkov menn na kultrnom, spoloenskom a hospodrskom ivote avo verejnch veciach. Ato ani vprpade, e by natakejto pozcii bol Rm. Nespochybujeme pritom vznam pecilneho trningu, kvalifikcie aznalosti prostredia ajazyka pre innos polcie vo vylench rmskych komunitch. koda, e autori sprvy neponkli aj vahu otom, ako tto policajn pecialisti prispievaj krmskej participcii.
bolo sprvne, Meninov politika na Slovensku, 1-2/2013, s.1, dostupn na: http://www.cvek.sk/uploaded/files/Mensinova%20politika%20na%20 Slovensku%201_2_2013.pdf 4 Sprva o postaven... supra poznmka 1, s.59 5 Ibid. s. 61-63

Vasti venovanej vahe ostave ochrany jazykovch prv zaznievaj zaujmavo zvraznen kontatovania otom e dvojjazynos vtelevznom vysielan prispieva k vyiemu komfortu prslunkov nrodnostnch menn, ktor sa pri sledovan programov v materinskom jazyku mu oboznamova so ttnym jazykom, o im pomha v ich spoloenskej integrci.6 Autorom sprvy zrejme uniklo to, e takto nten dvojjazynos je pre mnoh menie aregionlne masmdi finanne nron, ba priam a likvidan. Komfort sledovania programov vttnom jazyku si pritom prslunci menn mu pomerne rozsiahlo vychutna vo verejnoprvnom vysielan, ako aj vmnostve skromnch televzi. Je zaujmav, e aj takto de facto asimilan opatrenie doku autori sprvy odprezentova ako iniciatvu prospen pre meniny. Tieto aalie kontatovania vak len dokladuj nevyvenos aneas menn natvorbe sprvy. Dvojjazynos vtelevznom vysielan sa povauje zaprostriedok zvyovania komfortu prslunkov nrodnostnch menn, pretoe sa tak mu oboznamova so ttnym jazykom. Takto nten dvojjazynos je pritom pre mal mdi priam likvidan. Autori sprvy tak aj takto de facto asimilan opatrenie dokzali odprezentova ako iniciatvu prospen pre meniny. Sprva naviacerch miestach otvra otzku tvorby meninovej politiky, ktor berie do vahy odlinosti medzi meninami. Tak je tomu naprklad v prpade otzky financovania meninovch kultr i uznania jazyka srbskej aruskej nrodnostnej meniny, i jazykov novovznikajcich komunt prisahovalcov. Spsob prerozdeovania financi, ktor sa primrne opiera o dta zo stania obyvateov, domov abytov, ochrana neteritorilnych meninovch jazykov i zaradenie komunt migrantov pod meninov ochranu aj tieto tmy nastouj otzku nastavenia meninovej politiky, ktor sa vymyk zosvedenej ablny. Diskusia onastaven meninovej politiky by mala by rmcovan vahou orovnosti anie otom, i historick nzvy obc, ktor si ich obyvatelia elaj pouva, s ohrozenm pre etnickch Slovkov. Vtomto ohade by sme rady upozornili nanau vahu omonch rieeniach tchto ainch dilem, ktor bola sasou vronej sprvy omeninovej politike naSlovensku vroku 2011.7 Zamali sme sa nad tm, i vytvori viacero kategri menn, naktor sa bude vzahova odlin rmec ochrany, alebo ponecha jednu kategriu, ktor vak bude dostatone citliv krelevantnm rozdielom medzi avo vntri menn. Takto diskusia je rmcovan predovetkm vahami orovnosti anie otom, i nzov obce, ktor si jej obyvatelia elaj pouva vpvodnej historickej podobe, je pre etnickch Slovkov ohrozenm alebo nie.
6 S.73-74 7 Jarmila Lajkov (ed.), Meninov politika na Slovensku v roku 2011. Vron sprva (Bratislava: CVEK, 2012) s. 112-117, dostupn na: http:// www.cvek.sk/main.php?p=dokumenty&lang=sk

Zkon ottnom obianstve: tandardn zkon spsobil netandardne horcu jese

Svetlua Surov
V de stavy Slovenskej republiky (alej len SR) 1. septembra sa tohto roku konalo protestn zhromadenie pribline sto obanov pred budovou stavnho sdu SR. Protestujci kritizovali stavn sd SR zaneinnos vo veci dvojitho obianstva.1 Sasn zkon o ttnom obianstve2 napadla na stavnom sde skupina poslancov politickej strany Most-Hd. Poslanci naele sGborom Glom namietaj, e klauzula, ktor hovor ostrate ttneho obianstva SR ako priamom dsledku prijatia obianstva inho ttu, je vrozpore sstavou. Sporn novelu zkona ottnom obianstve prijala prv vlda Roberta Fica (Smer-SD) vroku 2010 vskrtenom legislatvnom konan. Novela zaviedla al spsob straty slovenskho obianstva. Dovtedy bolo mon strati obianstvo len prepustenm zo ttneho zvzku Slovenskej republiky navlastn iados.3 Poda novely vak mono strati slovensk obianstvo aj na1 Asi stovka ud prila pred stavn sd podpori dvojak obianstvo. In Teraz.sk, 1.09.2013. [Online]. Dostupn na: < http://www.teraz.sk/regiony/ dvojake-obcianstvo-zakon-protest/56874-clanok.html> overen, 10.10.2013 2 Zkon . 40/1993 Z. z. o ttnom obianstve Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov 3 Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 40/1993 Z. z. o ttnom obianstve Slovenskej republiky v znen zkona Nrodnej rady Slovenskej

dobudnutm cudzieho ttneho obianstva nazklade vslovnho prejavu vle.4 Vtedaj premir Robert Fico odvodnil prijatie tejto prvnej pravy bezpenostnm rizikom, ktor vznik z dvodu monho hromadnho udeovania cudzieho ttneho obianstva obanom SR.5 Prijatie normy bolo reakciou naschvlenie novely maarskho zkona oobianstve, ktor sa tkala zjednoduenho udeovania obianstva zahraninm Maarom. Slovensk zkon ottnom obianstve, ktor je platn od17. jla 2010 pripravil do4. oktbra 2013 oslovensk pas 641 ud, ztoho 275 muov a366 ien. Najviac znich, a 274, stratilo slovensk obianstvo pre prijatie eskho. Oslovensk pas prili aj osoby, ktor prijali obianstvo nemeck (122),
republiky . 70/1997 Z. z., zkona . 515/2003 Z. z., zkona . 36/2005 Z. z., zkona . 265/2005 Z. z., zkona . 344/2007 Z. z. a zkona . 445/2008 Z. z., 9, odsek prv 4 Predpis . 250/2010 Z. z. Zkon, ktorm sa men a dopa zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 40/1993 Z. z. o ttnom obianstve Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov, 9, odsek prv (b). 5 Gaparovi podpsal novelu zkona o ttnom obianstve SR. In aktuality.sk 31.05.2010. [Online]. Dostupn na: <http://www.aktuality.sk/clanok/164732/ gasparovic-odpisal-novelu-zakona-o-statnom-obcianstve-sr/>overen, 10.10.2013

10 | M E N I N O V

P O L I T I K A N A S LO V E N s K U | 03 | 2013

rakske (79), britsk (55), maarsk (42), americk (14), holandsk (12), nrske (10), rske (6), franczske, talianske, kanadsk, vajiarske (vetky po4), austrlske (3), belgick, islandsk (obe po2), nske, ukrajinsk, rusk adnske (vetky po1).6 Nazklade oficilnych siel mono skontatova, e bezpenostn obavy vtedajej vldy sa nenaplnili. Zavye tri roky odplatnosti novely zkona najviac obanov SR stratilo slovensk obianstvo kvli zskaniu eskho, nemeckho arakskeho obianstva anie maarskho. Odprijatia tejto novely sa objavilo viacero pokusov ozmenu tohto prvneho predpisu, avak ani jeden nebol spen. Poda fa Ministerstva vntra SR, Rberta Kalika, je pripraven prvna norma, ktor by mala vyriei problm so stratou slovenskho obianstva v prpade prijatia inho. Minister vntra alej uviedol, e nov normu rieilo ministerstvo sVysokm komisrom Organizcie pre bezpenos aspoluprcu vEurpe (alej len OBSE) pre nrodnostn meniny. Minister vntra avizoval, e poda pripravovanej normy by u obania SR neprichdzali oobianstvo, ak by prijali obianstvo inho ttu. T, ktor obianstvo SR stratili vslade so sasne platnou prvnou pravou, by ho navye mohli zska sp. Vlda by otomto nvrhu mala rokova dokonca roka.7 Vsasnosti sa zkon ottnom obianstve u dva roky nachdza nastavnom sde, ktor m rozhodn, i platn prvna prava je alebo nie je vslade sstavou SR. Poverejnom zhromaden obanov ako ipomedializcii lnkov oneinnosti sdu vtejto veci sa predsednka stavnho sdu SR Ivetta Macejkov vyjadrila, e sd by odvojitom obianstve mohol rozhodn vjesennch mesiacoch.8

mi aj Eurpskym dohovorom oobianstve Rady Eurpy. Aj napriek tomu, e stavn sd ete nerozhodol oslade tohto zkona sstavou, mono poveda, e zsadn problm zkona ottnom obianstve vbec nie je medzinrodnoprvny alebo stavnoprvny. Spornos zkona sa tka skr politickho, meninovho aveobecnho etickho kontextu.

tandardn zkon v(ne)tandardnej krajine?

Po schvlen sasnej novely zkona o ttnom obianstve vtedaj minister zahraninch veci Miroslav Lajk skontatoval, e slovensk novela je tandardnm zkonom, podobnm ako maj mnoh eurpske krajiny ako Raksko, esko i Estnsko.14 no, je pravda, e aj mnoh in tty maj vemi podobn zkony ottnom obianstve. Naprklad aj vUSA je mon strati americk obianstvo, ak osoba poiada oin ttne obianstvo dobrovone, nazklade slobodnej vle, ale aj sintenciou zrieknu sa americkho obianstva.15 Nadruhej strane existuje mnoho ttov, ktor povouj svojim obanom iada oobianstvo inho ttu bez toho, aby prili oto svoje (naprklad Kanada). Preo je potom tento tandardn zkon oobianstve sporn? Natto otzku sa treba pozrie zpolitickho hadiska. Prijatie tejto prvnej normy vskrtenom legislatvnom konan bolo skr urchlenou aemotvnou reakciou, ne racionlnym aktom prvej vldy R. Fica. Politick kroky, ktor sa tkaj takch citlivch otzok, akmi s obianstvo, nrodnostn meniny asusedsk vzahy maj by rozvne aracionlne. Kich plnovaniu by mali by prizvan experti, predstavitelia dotknutch skupn, ale aj irok verejnos, kee naprklad zkon oobianstve sa potencilne dotka vetkch obanov. Z tohto hadiska mono spomnan novelu zkona o obianstve hodnoti ako vemi zl politick krok vtedajej vldnej garnitry. Navhe tomu pridva aj sasn fakt, e predstavitelia tej istej strany, ktor zkon presadila (Smer-SD), maj dnes pripraven novelu, poda ktorej by prijatie cudzieho ttneho obianstva nemuselo znamena stratu toho slovenskho. Znamen to, e isamotn predkladatelia spornho zkona uznali jeho problematickos vpraxi? Anenaznauje to zrove politick (ne)schopnos danej strany kona primerane vzvanch otzkach, akou je prava obianstva? al vemi dleit aspekt, ktor svis spolitickm hadiskom je meninov kontext. Slovensk vlda videla vmaarskom zkone oobianstve bezpenostn rizik pre Slovensk republiku. Potvrdzuje to teda tzu Jarmily Lajkovej, e podstatou platnej pravy je intenzvna sekuritizcia slovensko-maarskch vzahov...16 VSlovenskej republike prevlda trend nazerania naproblematiku nrodnostnch menn, ahlavne tej maarskej, cez optiku sekuritizcie. Otom, e tento prstup nie je vhodn, sved aj fakt, e obavy slovenskej vldy z hromadnho udeovania maarskho obianstva obanom SR sa nenaplnili. Oficilne sla ukazuj, e zaposledn tri roky prilo oslovensk obianstvo kvli nadobudnutiu maarskho len 44 osb. Ak zoberieme dovahy politick ameninov kontext, vrmci ktorho bol zkon o obianstve prijat, tak mono tvrdi, e sa jedn najm o etick problm. Zetickho hadiska sa treba pozrie nadve podstatn otzky: ie zujmy boli pri jeho tvorbe zohadnen ai nebol namieren vyslovene proti jednej nrodnostnej menine. Vmedzinrodnoprvnych dokumentoch sa votzke obianstva uznvaj legitmne zujmy ttov aj jednotlivcov. Tento zkon odra skr zujmy vtedajej vldy ako obanov- jednotlivcov. Kee sporn novela bola prijat vreakcii nanovelu maarskho zkona oobianstve, mono predpoklada, e naSlovensku sa klauzula ostrate obianstva pri nadobudnut inho zaviedla prve kvli maarskej menine.

Dvojit obianstvo astrata obianstva: nie s prvne problmy

Zkon o ttnom obianstve, intitt dvojitho obianstva, ako aj stratu obianstva pri nadobudnut inho mono hodnoti z viacerch aspektov: z medzinrodnoprvneho, stavnoprvneho, politickho, etickho, ale aj zhadiska spravodlivosti. Pod obianstvom sa zprvneho hadiska rozumie prvny vzah medzi jednotlivcom attom.9 Medzinrodnoprvne dokumenty poznaj aj viacnsobn obianstvo, teda prpady, kedy jedna osoba m prvny vzah kdvom alebo viacerm ttom.10 Koncepcia dvojitho obianstva teda znamen, e jednotlivec je obanom dvoch krajn vrovnakom ase. Je pritom vkompetencich kadho ttu, aby zkonne uril, kto bude jeho obanom. Nejde pritom o vlun prvo ttu, lebo prvna norma upravujca otzku obianstva mus by vslade saplikovatenmi konvenciami, medzinrodnm obyajovm prvom, ako iprvnymi princpmi veobecne uznvanmi vsvislosti sobianstvom.11 Poda platnch princpov medzinrodnho prva aEurpskeho dohovoru oobianstve Rady Eurpy sa jednotliv tty mu slobodne rozhodn, ak konzekvencie bud svisie so skutonosou, ak oban poiada o in alebo vlastn in obianstvo. Taktie plat, e tty mu vntornmi zkonmi upravi stratu obianstva ex lege vprpade dobrovonho zskania inho obianstva.12 Sved otom aj fakt, e Eurpsky sd pre udsk prva (ESP) nedvno rozhodol vprpadeodatia slovenskho obianstva kvli nadobudnutiu inho vprospech slovenskho zkona. Poda ESP nelo oporuenie lnkov Dohovoru oudskch prvach azkladnch slobodch, kee saovatelia sa rozhodli nadobudn maarsk obianstvo plne vedom si dsledkov takho rozhodnutia.13 Znamen to, e slovensk zkon ottnom obianstve vrtane jehoklauzuly ostrate obianstva je vslade smedzinrodnoprvnymi normaZkon o obianstve pripravil doteraz o slovensk pas 641 ud. In Teraz.sk. 6.10.2013. [Online]. Dostupn na: < http://www.teraz.sk/slovensko/zakono-obcianstve/60387-clanok.html> overen, 10.10.2013 7 Dvojakm obianstvom by sa vlda mohla zaobera do konca roka. In Teraz. sk 08.10.2013. [Online]. Dostupn na: <http://www.teraz.sk/slovensko/ dvojake-obcianstvo-vlada-kalinak/60582-clanok.html> overen, 10.10.2013 8 S SR by mal o dvojakom obianstve rozhodn v jesennch mesiacoch In Teraz. sk 05.09.2013. [Online]. Dostupn na: <http://www.teraz.sk/slovensko/us-srby-mal-o-dvojakom-obcianstve-roz/57333-clanok.html>overen, 10.10.2013 9 CoE (1997) European Convention on Nationality (Strasbourg, Council of Europe). lnok 2, odsek 10 CoE (1997) European Convention on Nationality (Strasbourg, Council of Europe). lnok 2, odsek b 11 CoE (1997) European Convention on Nationality (Strasbourg, Council of Europe). lnok 3 12 CoE (1997) European Convention on Nationality (Strasbourg, Council of Europe). Preambula a lnok 7, odsek a 13 Jarmila Lajkov, Rozhodnutie ESP o obianstve neznamen, e n zkon je dobr a akceptovaten, Meninov politika na Slovensku, 1-2/2013 6

Prvna korektnos neznamen automaticky aj spravodlivos pre obanov

Prvne mono povaova slovensk zkon o ttnom obianstve za tandardn. Zatakto vak mono povaova aj maarsk zkon oobianstve s preferennm prstupom17 voi maarskej diaspre. V medzinrodno14 Gaparovi podpsal novelu zkona o ttnom obianstve SR. In aktuality.sk 31.05.2010. [Online]. Dostupn na: <http://www.aktuality.sk/clanok/164732/ gasparovic-odpisal-novelu-zakona-o-statnom-obcianstve-sr/>overen, 10.10.2013 15 A Service of the Bureau of Consular Affairs, US Department of State. Dual citizenship In Travel.State.Gov [Online]. Dostupn na: <http://travel.state. gov/travel/cis_pa_tw/cis/cis_1753.html > overen, 10.10.2013 16 Jarmila Lajkov, Rozhodnutie ESP o obianstve neznamen, e n zkon je dobr a akceptovaten, Meninov politika na Slovensku, 1-2/2013 17 OSCE HCNM (2008) The Blozano/Bozen Recomendations on National Minorities in Inter-State Relations and Explanatory Note. (Bolzano/Bozen,

M E N I N O V P O L I T I K A N A S LO V E N s K U | 03 | 2013 | 11

prvnych dokumentoch plat, e tt m vlun prvo rozhodova ootzke obianstva, vrtane dvojitho, so zreteom namedzinrodnoprvne normy atandardy. Toto vlun prvo ttov by vak malo podlieha uritm ohranieniam. tty by mali zohadni existenciu obanov sviacnsobnou identitou aviacermi miestami pobytu prve vsvislosti sintittom dvojitho obianstva.18 Je nevyhnutn, aby sa tty, anajm tie susediace, votzke dvojitho obianstva snaili njs pre svojich obanov vhodn rieenia, ktor im umonia lepiu integrciu vdanej spolonosti. Takto rieenie me
Organisation for Security and Co-operation in Europe, High Commissioner on Nationa Minorities) 18 OSCE HCNM (2012) Ljubljana Guidelines on Integration of Diverse Societies. (Ljubljana, Organisation for Security and Co-operation in Europe, High Commissioner on Nationa Minorities)

posli aj ako spjajci most medzi krajinami a nie bezpenostn riziko. Dvojit obianstvo znamen nielen dodaton prva, ale i povinnosti pre jednotlivca. tt by mal umoni jednotlivcom- obanom, aby sa sami aslobodne rozhodli v tejto otzke bez toho, aby museli zohadova negatvne konzekvencie, akou jestrata obianstva. Svis to scelkovm chpanm prednosti zujmov medzi ttom ajednotlivcom. Myslm si, e je spravodliv, ak tt pri formulovan svojich zujmov zoberie dovahy zujmy jednotlivcov aurob vetko preto, aby boli realizovan. Slovensk zkon ottnom obianstve dal primt zujmom ttu, prehbil vnmanie maarskej nrodnostnej meniny ako hrozby anegatvne dsledky zkona sa dotkli vetkch obanov. Prvne korektn zkon ete stle neznamen, e je vhodn aspravodliv. tandardn zkony vnetandardnej krajine mu ma len vemi sporn dsledky.

Uznanie kvalifikcie zrejme zska minimlny poet cudzincov smedzinrodnou ochranou

Alena Chudkov
Koncom oktbra 2013 schvlil parlament novelu zkona ouznvan odbornch kvalifikci, ktor doistej miery, aspo formlne, zohaduje situciu cudzincov, ktor svoje krajiny opustili nedobrovone aktorm bol naSlovensku udelen azyl alebo doplnkov ochrana. Takto migranti toti vinou z pochopitench dvodov nedisponuj ani svojimi dokladmi totonosti, nehovoriac odokladoch oabsolvovanom tdiu. Vstup natrh prce i pokraovanie vo vzdelvan je preto pre nich ete komplikovanejie ako pre inch cudzincov. Vmnohch prpadoch sa im podar zamestna sa len napozcich, ktor s hlboko pod ich kvalifikanou rovou. Novela transponuje l. 28 ods. 2 smernice 2011/E/951, poda ktorej m lensk tt vyvin maximlne silie, aby osoby smedzinrodnou ochranou, ktor nemu poskytn listinn dkazy osvojom vzdelan, mali prstup kvhodnm programom nazhodnotenie ich predchdzajceho vzdelania. Novela zkona ouznvan odbornch kvalifikci tak prina doistej miery pozitvnu zmenu, kedy azylanti acudzinci sdoplnkovou ochranou nebud musie na ely uznania ich kvalifikcie predklada iadne doklady. Svoju kvalifikciu bud mc preukza pred odbornou trojlennou komisiou, ktor prever ich odborn znalosti zprslunej oblasti. Domnievame sa vak, e toto opatrenie bude mc vyui minimlny poet cudzincov. Skka, ktor m psomn, stnu a v prpade potreby aj praktick as, sa m vykonva v ttnom jazyku. Z naich sksenost vieme, e cudzinci vo veobecnosti maj naSlovensku minimlne ance navtevova kvalitn kurzy sloveniny. Ete horiu pozciu maj vtejto oblasti iadatelia oazyl, ktor musia cel mesiace a roky trvi vpobytovch centrch. Vtch sce vuba sloveniny prebieha, avak jej kvalita je diskutabiln. Takto kurzy vinou ved oduevnen uitelia zo zkladnch kl i pracovnci mimovldnych organizci, ktor vak kvli mimoriadne obmedzenm zdrojom nemu robi zzraky. Cudzinci ijci vtchto centrch maj zrove obmedzen kontakt sdomcim obyvatestvom, atak nemono predpoklada, e sa ttny jazyk nauia zkadodennej interakcie sumi. Odborn skka si navye vyaduje vyiu rove ovldania jazyka, ne je kuchynsk slovenina, ktor sa mu naui vrmci benej konverzcie. Nov ustanovenie tohto zkona preto bud mc azylanti pravdepodobne vyui a poniekokch rokoch strvench vzamestnaniach, naktor s prekvalifikovan (zapredpokladu, e sa im vbec podar zamestna sa). Kvykonvaniu skky by tak ministerstvo mohlo prizva naprklad prekladateov, ktor s zapsan vzozname ministerstva spravodlivosti. Novela zkona zrove neuruje lehoty, vktorch sa m skka vykona. V24a ods. 3 sce uvdza, e oiadosti oabsolvovanie takejto skky ministerstvo kolstva rozhodne do 30 dn odjej doruenia, avak alej neuvdza, vakom asovom horizonte sa mus uskutoni samotn skka. Tento aspekt je pritom mimoriadne dleit predovetkm pre cudzincov sdoplnkovou ochranou, ktor sa naSlovensku udeuje len najeden rok. Otzne je, i vbec cudzinci stakouto formou medzinrodnej ochrany bud vidie zmysel vzskavan uznania svojej kvalifikcie, ak nemaj istotu, e sa opr mesiacov nebud musie vrti dosvojej krajiny pvodu. Viacer vskumy toti potvrdili, e tto skupina cudzincov vo
1 Smernica Eurpskeho parlamentu a Rady 2011/95/E z 13. decembra 2011 o normch pre oprvnenie ttnych prslunkov tretej krajiny alebo osb bez ttneho obianstva ma postavenie medzinrodnej ochrany, o jednotnom postaven uteencov alebo osb oprvnench na doplnkov ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracovan znenie).

vine prpadov trp demotivciou, frustrciou a depresiami prve kvli tomu, e si nemu by ist ani najbliou budcnosou. alm aspektom, naktor by sme rady upozornili, s medzikultrne rozdiely voblasti vzdelvania vrznych odboroch. Je zrejm, e tak veobecn, ako aj odborn vzdelvanie vrznych krajinch kladie draz narzne aspekty aje inak organizovan. Novela zkona vo svojom 24a ods. 5 uvdza, e komisia over naakej rovni obsah arozsah uvedenho vzdelvania zodpoved obsahu arozsahu porovnatenho vzdelvania vSlovenskej republike. Ako bude komisia prihliada nakultrne pecifik arozlin vzdelvacie systmy vrznych krajinch? Bude ma kdispozcii uebn osnovy konkrtnych tudijnch odborov zkrajn pvodu cudzincov? Zvilo by prpadne ministerstvo nejak formu rozdielovch skok vprpade, e obsah tudijnho odboru vzahrani je doznanej miery odlin odtoho naSlovensku? Tto novela je krokom dobrm smerom, avak obsahuje viacero momentov, ktor by si vyadovali hlbiu vahu apoznanie situcie, vktorej sa cudzinci smedzinrodnou ochranou nachdzaj. Jej prepracovanie by mohlo by prnosom pre omnoho viu skupinu cudzincov. Vsasnej podobe toti pre absoltnu vinu znich zrejme nebude ma vek vznam.

MENINOV POLITIKA NASLOVENsKU Kritick tvrronk

ISSN 1338-4864 Evidenn slo naMK SR EV 4413/11
Centrum pre vskum etnicity akultry Klarisk 14, 81103 Bratislava tel.: (+421 2) 54630677 e-mail: info@cvek.sk www.cvek.sk IO: 30797641 fredaktorka: Jarmila Lajkov Asistentka fredaktorky: Alena Chudkov Jarmila Lajkov, Elena Gallov Kriglerov aAlena Chudkov psobia vCentre pre vskum etnicity akultry ako vskumnky. tefan Ivanco psob vPoradni pre obianske audsk prva. Svetlua Surov externe predna naKatedre politolgie Filozofickej fakulty Univerzity Komenskho vBratislave. Vskumne sa venuje otzke nrodnostnch menn amultikulturalizmu. Grafick prava atla: Renesans, spol. sr.o. Realizovan sfinannou podporou Ministerstva zahraninch vec aeurpskych zleitost SR vrmci dotanho programu Podpora aochrana udskch prv aslobd. Zaobsah tohto dokumentu je vlune zodpovedn Centrum pre vskum etnicity akultry.

03