Predromnsky kostol na Devne

Martin Ill Predromnske kostoly na zem Slovenska s jednmi z prvch predstaviteov architektry na naom zem. Zrove predstavuj osobitn skupinu stavieb v rmci najstarieho vvoja romnskeho slohu u ns. Vntorne vak tvoria vemi rznorod sbor stavebnch typov a pochdzaj i z rznych kultrnych provenienci. Prve ich pvod je v literatre asto diskutovanm problmom a te sa znanmu zujmu odbornej verejnosti. Obsahom tohto lnku je analza pomerne znmej a diskutovanej stavby. Je ou kostol na Devnskom hrade. Cieom tohto prspevku je poskytn nov pohad na zodpovedanie otzky jeho podoby, pvodu a datovania. Kostol na Devne bol ako predromnska sakrlna stavba identifikovan a v roku 1980, hoci jeho zklady boli z vej asti odkryt u v r. 1921-1922 a 1935. Vtedy bola stavba povaovan za staroslovansk palc, respektve za rmsku stanicu z 2. st.1 Ide o pozdnu jednoloov stavbu s trojlstkovm (trikonchlnym) zverom na vchodnom konci pozostvajcim z troch apsd zhodnej hbky i priemeru, ktor maj pdorys v tvare psmena U s priamymi rovnobenmi ramenami (obr. 1). Pdorys stavby je v interiri priekami rozdelen na tyri priestory (prieky sa zachovali len v rovni zkladov pod dlkou), priom stredn prieka je s najvou pravdepodobnosou dostavan sekundrne a nebola sasou prvej stavebnej fzy (jej vybudovanie sa obvykle vysvetuje potrebou vyrovna nerovnosti dlky pokrytej doskami). Prv zpadn priestor bol najkrat, stredn priestor mal najviu rozlohu, neskr bol spomenutou mladou priekou rozdelen na dva nerovnako vek priestory. Vo vom z nich sa na severnej strane zrejme nachdzal vchod. Vchod vak mono predpoklada i na zpadnom prieel. Vchodn priestor bol ukonen trojlstkovm zverom. Prve tento tvar jednoznane charakterizoval stavbu ako objekt so sakrlnou funkciou. Zklady severnej apsidy boli v interiri i v exteriri zrejme zo statickch dvodov spevovan. Interir bol vyzdoben freskami, ktorch zlomky boli njden vo vrstve stavebnej detrukcie. Datovanie bolo na zklade nlezu sdliskovho objektu z 5. st. pod zkladmi stavby, hrobov z 2. pol. 10.-11. st. leiacich na zkladoch kostola a predovetkm objavom iestich vekomoravskch hrobov june od stavby uren na 2. pol. 9. st.2 Toto datovanie bva niekedy spochybovan a uvauje sa o monom neskoroantickom pvode stavby, najm z dvodu ojedinelho stavebnho typu a vej vzdialenosti vekomoravskch hrobov od stavby (asi 8 m).3 Tieto pochybnosti je vak potrebn odmietnu ako neodvodnen, kee archeologick kontext stavbu neumouje vbec datova do doby, kedy tu pretrvval alebo ete mohol pretrvva vraznej neskoroantick kultrny vplyv, ale naopak, jednoznane ju zarauje do vasnho stredoveku. Patrocnium kostola nie je znme. (20) Otzky pri rekontrukcii vzhadu stavby a jej elu vyvolva rozdelenie interiru priekami na niekoko priestorov. Kee tto stavba mala nepochybne (aspo v asti) sakrlnu funkciu, mono ju interpretova troma spsobmi.
1

(19)

K prehadu vskumov MENCL, Vclav: Stredovek architektra na Slovensku 1. Praha - Preov: eskoslovensk grafick nie, 1937, s. 39-43; PLACH, Veronika HLAVICOV, Jana KELLER, Igor: Devn v 9. storo. In HORVTH, Vladimr (ed.). Najstarie dejiny Bratislavy. Referty zo sympzia 28.-30. oktbra 1986. Bratislava: Archv hlavnho mesta SSR, Bratislavsk informan a propagan sluba, 1987, s. 117-127.; VANO, Martin: Stredovek rotundy na Slovensku (9. 13. storoie). Bratislava: Chronos, 2000, s. 107-109. 2 Opis nlezu a jeho datovanie v PLACH HLAVICOV KELLER: Slovansk Devn. C. d., s. 89 a nasl.; PLACH, Veronika HLAVICOV, Jana: Devn slvny svedok naej minulosti. Bratislava: Perfekt, 2003, s. 33 -39; PLACH, Veronika HLAVICOV, Jana: Devn v 9. storo. In MARSINA, Richard- RUTTKAY, Alexander (eds.) Svtopluk 8941994 (Zbornk refertov z konferencie organizovanej Archeologickm stavom SAV v Nitre v spoluprci so Slovenskou Historickou Spolonost'ou pri SAV v Nitre 3. -6. oktbra 1994). Nitra: Archeologick stav SAV, 1997, s. 167-174; PLACH, Veronika HLAVICOV, Jana KELLER, Igor: Devn v 9. storo. C. d., s. 118-121; TEFANOVIOV, Tatiana: Najstarie dejiny Bratislavy. Bratislava: Vydavatestvo ELN, 1993,, s. 308 -311. 3 MNSK, Zdenk: esk zem od pchodu Slovan po Velkou Moravu II. Praha: Libri, 2006, s. 606 -608.

Jednou monosou je interpretcia stavby ako palca - teda nadtandardnho obytnho objektu ku ktormu bola pripojen skromn kaplnka.4 Ide teda o spojenie sakrlneho objektu a nesakrlneho obytnho objektu v jednej stavbe. Sakrlnym objektom je pritom len vchodn miestnos s trojlstkovm zverom. Nesakrlnym objektom s obidve, neskr tri miestnosti na zpad od najvchodnejej prieky. Prv - zpadn - priestor a druh stredn priestor by boli sasami obytnho celku. Dodaton rozdelenie strednho priestoru novou priekou by sa v tomto prpade mohlo povaova za sas vybudovania panskej empory susediacej bezprostredne so sakrlnym priestorom i s obydlm vlastnka stavby. Tto prieka oddeujca obytn priestor od empory mohla by murovan, ale i dreven na kamennej podmurovke. Osobitnou alternatvou tejto varianty je interpretcia trikonchlneho priestoru stavby ako ceremonilnej miestnosti, tzv. triklnia.5 Stavba by teda vbec nemala ma sakrlnu funkciu. Tto interpretciu vak z viacerch dvodov vylime ako nerelnu na niekokch miestach alej.

Obr. 1 Pdorys kostola na Devne (poda PLACH, Veronika HLAVICOV, Jana KELLER, Igor: Slovansk Devn. Bratislava: Obzor, 1990, s. 90).

Ako druh monos sa zvauje in ne rezidenn funkcia stavby, ke by priestory zpadnej asti stavby s nesakrlnym vyuitm mohli sli ako skriptrium alebo sdlo nejakej cirkevnej intitcie, prpadne cirkevn kola v nartexe.6 Vchodn miestnos s trojlstkovm uzverom by mala sakrlnu funkciu. Treou monosou je interpretcia stavby ako vlune sakrlneho objektu, ktor bol z nejakch asi liturgickch - prin v interiri rozdelen na viac priestorov, z ktorch zpadn mohol sli ako pomocn priestor, napr. pronaos alebo nartex sliaci na vubu katechumenov. (21) Pri porovnan prvho spsobu interpretcie elu stavby - t. j. palca so skromnou kaplnkou - s inmi nadtandardnmi obytnmi objektmi z 9. st. na zem Vekej Moravy, zistme, e devnska stavba medzi nimi nem analgiu a je celkom raritn. Vo vetkch znmych prpadoch vekomoravskch palcovch stavieb t. j. palca na hradisku Valy pri Mikuliciach, palca na dvorci na Kostolci pri Ducovom, palca v lokalite Na ddin v Starom Mste, palca na Bratislavskom hrade a sboru palcovch stavieb na dvorci v Pohansku u Beclavi bola obytn
4 5

PLACH, Veronika HLAVICOV, Jana: Devn v 9. storo. C. d., s. 169. VANO, Martin: Poiatky kresanskej architektry Vekomoravsk sakrlna architektra na Slovensku. In Jitka Madarsov (zodp. red.). Problmy dejn vtvarnho umenia Slovenska. Bratislava: Veda, 2002, s. 39. 6 PLACH, Veronika HLAVICOV, Jana: Byzantsk ra a Devn. In Historick revue, 2009, ro. 20, . 6, s. 66; PLACH, Veronika HLAVICOV, Jana. Devn v 9. storo. C. d., s. 168-169.

stavba samostatnm objektom a nebola spojen so sakrlnym objektom.7 Kostol stl vdy oddelene v istej vzdialenosti od palca, respektve dokonca v osobitne vylenenom priestore (Mikulice, Ducov, Pohansko). In analgie sa preto hadaj v omnoho mladch poskch palcovch stavbch s pripojenmi kaplnkami v Gieczi (nedokonen stavba) a Ostrwe Lednickom zo 60. rokov 10. st. i v alch mladch stavbch z 11. st. (napr. vo Wilici i Przemyli).8 Tieto palci vznikali ako sdla prvho poskho biskupa, respektve neskr inch vysoko postavench feudlov (zrejme poda talianskych a nemeckch vzorov) a predstavuj osobitn asovo i miestne obmedzen typ palcovej stavby vlastn vasnostredovekmu poskmu ttu. Okolnosti a svislosti, ktor viedli k ich vzniku, nemono automaticky uplatova i na vekomoravsk prostredie a iba na zklade vonkajej podobnosti povaova devnsku stavbu za najstar prklad takchto palci. Ako sme zistili vyie, vekomoravsk palcov stavby mali celkom odlin charakter, a preto nesvisia s poskmi palciami. alou skutonosou, ktor vyluuje tto alternatvu ako nepravdepodobn, je prtomnos hrobov pri devnskej stavbe. Pri spomnanch vekomoravskch palcoch sa toti nepochovvalo (vnimkou je len palc v Mikuliciach, ktor mal vak i medzi ostatnmi palcmi nadtandardn postavenie; hroby v jeho blzkosti s hrobmi na ploche sdliska, ale mono svisia s pochovvanm pri kostole . III. alebo pri inom dosia neznmom kostole9). Ak by bola devnska stavba palcom so skromnou kaplnkou, pochovvanie pri takomto nadtandardnom obytnom objekte by bolo z hadiska cirkevnch pravidiel a poiadaviek pochovvania vo vysvtenej pde i z hadiska dosia prevajcich predkresanskch kultovch predstv o potrebe oddelenia nekropoly od obytnch objektov vemi problematick.10 plne vylen by to bolo v prpade, ak by stavba vbec nemala sakrlnu funkciu a bola by len ceremonilnou halou na spsob triklnia. V prpade druhho spsobu interpretcie elu stavby, teda ak by nesakrlna as stavby neslila na rezidenn ely, ale bola by vyuvan na nejak in cirkevn ely, nebolo by pochovvanie pri takejto stavbe vylen. Podobn situciu poznme pri kostole . III. v Mikuliaciach a pri sakrlnom komplexe v Sadoch v Uherskom Hraditi. Tu boli k starej sakrlnej stavbe, pri ktorej sa pochovvalo, neskr pristavan alie priestory. V Mikuliciach to boli dva rovnako vek priestory, z ktorch zpadn slil asi ako trium a vchodn najpravdepodobnejie ako nartex, prpadne ako sdlo biskupa a jeho radu. V Sadoch bol ku kostolu . I. pristavan kostol . II. so zpadne orientovanou apsidou; kostol . II. bol vak v alej stavebnej fze vyuvan nepochybne ako skriptrium alebo uilite. V oboch tchto prpadoch sa v susedstve prstavieb (22)i v ich interiri naalej pochovvalo. Predpoklad o vyuit spomnanch prstavieb na ely svisiace s innosou nejakej cirkevnej intitcie je podloen nlezmi psadiel, stilusov. I na Devne boli v priestore kostola objaven dva stilusy.11 Ich nlez doklad nejak administratvnu
7

GALUKA, Ludk: Staromstsko-uherskohradissk aglomerace Veligrad v dob zniku Velk Moravy. In tefanoviov, Tatiana Hulnek, Drahoslav (eds.). Bitka pri Bratislavae a jej vznam pre vvoj strednho Podunajska. Bratislava: SAHI, 2008, s. 254; POULK, Josef: Mikulice sdlo a pevnost knat velkomoravskch. Praha: Academia, 1975, s. 89-91; RUTTKAY, Alexander: Dvorce v 9. a 13. storo. In RUTTKAY, Alexander RUTTKAY, Matej ALKOVSK, Peter (eds.). Slovensko vo vasnom stredoveku. Nitra: Archeologick stav SAV, 2002, s. 137-138; TEFANOVIOV, Tatiana: Najstarie dejiny Bratislavy. C. d., s. 297; shrnne k obydliam elity ALKOVSK, Peter: Zur Problematik der Bauarchitektur der gesellschaftlichen Elite der frmittel alterliche Slawen. In KOUIL, Pavel (ed.). Die frmittelalterliche Elite bei den Vlkern des stlichen Mitteleuropas. Brno: Archeologick stav Akademie vd esk republiky, 2005, s. 283 -289. 8 PLACH HLAVICOV KELLER: Slovansk Devn. C. d., s. 102; PLACH, Veronika HLAVICOV, Jana: Devn v 9. storo. C. d., s. 169; RODZISKA-CHORY, Teresa: Wielkopolskie zespoy rezydencjonalne w Gieczu i na Ostrowie Lednickim problem rekonstrukcji i relacji chronologicznych. In Z Otchani Wiekw, 2002, ro. 57, . 1-2, s. 2532; VANO, Martin: Poiatky... C. d., s. 36, 38. 9 POULK, Josef: Mikulice... C. d., s. 89-91. 10 HANULIAK, Milan: Vekomoravsk pohrebisk. Pochovvanie v 9.-10. storo na zem Slovenska. Nitra: Archeologick stav SAV, 2004, s. 52 -53, 209, 211-212. 11 PLACH, Veronika HLAVICOV, Jana: Byzantsk ra a Devn. C. d., s. 66; TEFANOVIOV, Tatiana: Architektra Vekej Moravy v eurpskom kontexte. In GALUKA, Ludk KOUIL, Pavel MNSK, Zdenk (eds.). Velk Morava mezi vchodem a zpadem Sbornk pzpvk z mezinrodn vdeck konference. Brno: Arecheologick stav AV R Brno, 2001, s. 406.

innos spojen s elom stavby. Tento spsob interpretcie elu devnskeho kostola je teda vemi pravdepodobn, ale nie nevyhnutn - pouvanie stilusov nemuselo svisie vlune s innosou vznamnejej cirkevnej intitcie sdliacej v nesakrlnej asti objektu, ale mohlo svisie iba s innosou kaza (stilus bol objaven i na vemoskom dvorci na Kostolci v Ducovom,12 kde kaz vlastnckeho kostola vykonval nepochybne i urit administratvnu cirkevnosprvnu innos). Nie je teda vylen ani tretia alternatva. Tret spsob interpretcie elu stavby, t. j. vlune sakrlne vyuitie stavby v celom jej rozsahu, sa preto zd by rovnako pravdepodobn. Problematick vak ostva zdvodnenie rozdelenia interiru kostola na viac priestorov. K objasneniu situcie me pomc predpoklad, e zklady primrnych prieok neniesli v celej svojej dke i nadzkladov murivo, ale boli iba zkladovmi psmi pre lizny opierajce sa o interirov steny lode kostola. V takom prpade by interir kostola nebol fyzicky rozdelen priekami ale iba virtulne dvoma prmi lizn. Je vak mon uvaova i o tom, e najzpadnej priestor bol od susednho priestoru oddelen celou priekou a slil ako nartex alebo aspo predsie. Nartexy, respektve predsiene avak vch rozmerov - poznme pri kostole v Kopanoch, v kostole . III v Mikuliciach, v kostole . III. v Starom Mste a v Pohansku u Beclavi.13 Prtomnos takch zkladovch psov, ktor neboli v celom svojom rozsahu zkladom i pre nadzkladov murivo, poznme pri kostole . IV. a kostole . VI. v Mikuliciach, kostole . I., kostole . III. a kostole . IV. v Starom Mste.14 V tchto prpadoch boli takto zkladov psy umiestnen medzi loou kostola a apsidou a zrejme boli zkladmi paliet triumflneho oblka. Dodaton vybudovanie strednej prieky v Devnskom kostole mohlo svisie s vybudovanm predoltrnej prieky alebo s prestavbou starej, zrejme drevenej predoltrnej prieky. Podobn situciu poznme v kostole v Pohansku u Beclavi a v kostole . II v Sadoch v Uherskom Hraditi. Interpretcia strednho (sekundrneho) zkladovho psu ako korekcie nerovnej dlky je mlo pravdepodobn - vyrovnanie prepadvajcej sa podlahy by sa isto rieilo svislm zsypom do pvodnej rovne, prpadne podmurovanm v mieste a v rozsahu danom poruchou podloia, urite nie vybudovanm podmurovky v architektonickej forme. Vzhadom na tieto svislosti meme teda vyli prv spsob interpretcie (vrtane alternatvy ceremonilnej stavby) a meme stavbu na Devnskom hrade najskr interpretova bu ako spojenie sakrlneho priestoru s nesakrlnym priestorom, ktor bol vyuvan na in cirkevn ely, alebo ako vlune sakrlnu stavbu. Pokia ide o rekontrukciu vzhadu stavby, tto bude zvisie od elu, ktor stavba mala. Ak ilo o spojenie palca so skromnou kaplnkou, vzhad stavby je mon rekontruova ako pozdnu v interiri priekami rozlenen stavbu s trojlstkovm ukonenm na vchode, ktorej odlin funkn vyuitie vchodnej sakrlnej asti a zpadnej nesakrlnej asti mohlo by zjavn i v exteriri v odlinej vke oboch ast: zpadn obytn as mohla by vyia ne vchodn sakrlna as (a mohla ma i dve podlaia), kee prve tto as stavby plnila primrnu funkciu stavby, t.j. obytn, zatia o vchodn sakrlna as mala sekundrnu funkciu. (23)Dodatone vytvoren priestor v susedstve kaplnky mohol sli ako empora (obr. 2: variant A). Ak by ilo o spojenie sakrlneho priestoru s nesakrlnym priestorom, ktor slil potrebm nejakej cirkevnej intitcie, vzhad stavby mono rekontruova obdobne, avak s tm rozdielom, e tu nebola empora a e vkovo mohla dominova vchodn sakrlna as voi zpadnej nesakrlnej asti, nakoko sakrlna as by vzhadom na el stavby plnila primrnu funkciu. Nie je vak vylen, e i tu dominovala zpadn as a e mohla ma dve podlaia.

12 13

Za informciu akujem Lukovi Roganskmu. BOTEK, Andrej: Kostol sv. Margity v Kopanoch vvojov etapy a otzky metodiky obnovy. In Monumentorum tutela, 2010, b. r., . 22, s. s. 31, 33-35; HRUB, Vilm: Star Msto velkomoravsk Velehrad. Praha: Nakladatelstv eskoslovensk akademie vd, 1965, s. 178, 197 -198; MNSK, Zdenk: C. d., s. 582-583; POULK, Josef: Mikulice... C. d., s. 73-75. 14 HRUB, Vilm: C. d., s. 176-179, 184-191, 197-198; POULK, Josef: Dv velkomoravsk rotundy v Mikulicch. Praha: Nakladatelstv eskoslovensk akademie vd, 1963, s. 27 -33; POULK, Josef: Mikulice... C. d., s. 92 -94, 97108, 123.

Vzhad stavby v treom prpade, t. j. pri vlune sakrlnom vyuit stavby, je mono rekontruova jednoducho ako pozdnu stavbu s trojlstkovm ukonenm na vchode, ktor bola v interiri rozlenen liznami, respektve aj jednou stenou oddeujcou priestor lode a predsiene, a predoltrnou priekou oddeujcou priestor lode od oltrneho priestoru. Takto usporiadanie pripa niekoko rieen (z nich najpravdepodobnejie obr. 2: variant B). Zaklenutie priestorov stavby mono takmer s istotou predpoklada iba v apsidch; ostatn priestory stavby by vzhadom na relatvne tenk mry a neprtomnos statickho zabezpeenia v exteriri (operkov, antov, kontrafortov) nemohli unies valen klenbu, ale boli prekryt drevenm stropom alebo len strenm krovom. Dodajme ete, e ako celkom nerelne meme vyli zaradenie tejto stavby medzi centrlne kostoly.15 Trojlstkov zver devnskeho kostola nebol centrlou vyluuj to proporcie a vzjomn pomer a umiestnenie apsd a lode. Na to, aby sa trojlstkov zver kostola mohol povaova za centrlu prekryt kupolou alebo minimlne prevenm centrlneho priestoru nejakm nzkym veovitm tvarom alebo tamburom, musel by v kren apsd vznika tvorcov priestor a apsidy by museli by umiestnen v strede strn tohto tvorca, alebo by museli ma priemer zhodn so rkou tohto tvorca, respektve so rkou lode nadvzujcej na tento tvorec. Kontrukcia devnskej trikonchy tieto podmienky nespa, preto neme by povaovan za centrlnu stavbu.

Variant A.

Variant B. Obr. 2 Varianty rekontrukcie kostola na Devne.

alej ukeme, e vzhadom na niektor analogicky usporiadan kostoly, ktor v inch krajinch vo vasnom stredoveku plnili svoju funkciu, je mon tretiu alternatvu interpretcie elu stavby povaova za najsprvnejiu. (24) Pre stavebn typ devnskeho kostola sa hadaj analgie najm v prostred architektry lombardskej i severotalianskej,16 architektry starochorvtskej alebo neskoroantickej17 ba i v byzantskej architektre.18

15 16

PLACH, Veronika HLAVICOV, Jana: Devn v 9. storo. C. d., s. 168; VANO, Martin: Stredovek... C. d., s. 76. VANO, Martin: Poiatky... C. d.. s. 39; VANO, Martin: Stredovek... C. d., s. 76, 108. 17 PLACH, Veronika HLAVICOV, Jana: Byzantsk ra a Devn. C. d., s. 65-66; PLACH, Veronika HLAVICOV, Jana: Devn slvny... C. d., s. 37; PLACH, Veronika HLAVICOV, Jana: Devn v 9. storo. C. d.,s. 169; TEFANOVIOV, Tatiana: Najstarie... C. d., s. 311.

Svislos devnskeho kostola s predromnskou lombardskou i severotalianskou architektrou sa doklad podobnosou s trojapsidovmi stavbami, tzv. triklniami. Pvodn antick triklnium bola hala sliaca ako audienn sie alebo jedle, v ktorej boli lka pre troch stolujcich usporiadan na troch stranch stola, respektve kadho z troch i viacerch spolonch stolov19 (napr. hodovacia sla vo Villa Romana del Casale, Taliansko, 4. st.;20 v Bacchovom dome v Djemile, Alrsko, 5. st.;21 v biskupskom palci v Bosre, Sria, rok 51222). V architektre ranho stredoveku sa tento nzov pouva pre ceremonilne miestnosti alebo haly s troma i viacermi apsidami, z ktorch jedna uzatvrala miestnos na jej vzdialenejom konci a zvyn dve (prpadne aj viacer) bon aspidy boli umiestnen oproti sebe na dlhch stranch miestnosti pribline v strede jej dky. Takto triklnium, respektve takto pdorys poznme z komplexu cisrskych palcov v Kontantnopole (zrejme Lausov palc, 5. st.23), z laternskeho palca v Rme z rokov 795-844 (kde vznikli tri triklni poda kontantnopolskch vzorov: prv triklnium Leva III.;24 triklnium Gregora IV.;25 druh triklnium Leva III.26), v Aule regii v Aachene z 8. st. (ktor vznikla azda poda vzoru jednho z laternskych triklni)27 alebo z kostola Santa Maria Foris Portas v Castelseprio rovnako z 8. st.;28 podobn pdorys mala i plnovan ale len v zkladoch realizovan prv stavebn fza kaplnky sv. Kra v Mstaire (vajiarsko) z r. 775-788.29 Triklinlny pdorys pouit pri kostoloch, ktor maj apsidy rozmiestnen zhodne alebo obdobne, ako je to pri triklnich z 8. st., je vak u v 5.6. st. znmy tak v Taliansku ako aj na Istrii, v Dalmcii i inde na Balkne (baptistrium v Armitha di Rodi, Taliansko, 6. st.;30 kostol v Samagheri pri Pule, Chorvtsko, 5.-6. st.;31 kostol a memorilna kaplnka v Bioii, Chorvtsko, 6. st.;32 kostol sv. Pavla pri Trebinje, Bosna a Hercegovina, 5. st.;33 kostol na Topolici v Bare, ierna Hora, 5. st.;34 kostol v Cariinom Grade, Srbsko, 6. st.;35 (25)kostol

18

RUTTKAY, Alexander: Archeologick vskum cirkevnch architektr a christianizcia. In RUTTKAY, Alexander RUTTKAY, Matej ALKOVSK, Peter (eds.). Slovensko vo vasnom stredoveku. Nitra: Archeologick stav SAV, 2002, s. 169; TEFANOVIOV, Tatiana: Osudy starch Slovanov. Martin: Osveta, 1989, s. 119 -120. 19 SVOBODA, Ludvk (red.) et al.: Encykopedie antiky. Praha: Academia, 1973, s. 630. 20 SFAMENI, Carla: Ville residenziali nell'Italia tardoantica. Bari S. Spirito: Edipuglia srl, 2006, s. 35. 21 SIMON, P. Ellis: Power, Architecture, and Decor: How the Late Roman Aristocrat Appeared to His Guests. In GAZDA, Elaine K. (ed.). Roman art in the private sphere: new perspectives on the architecture and decor of the domus, villa, and insula. b.m. University of Michigan Press, 1995, s. 187. 22 Ecclesiastical Architecture. Dostupn na internete: http://www.bosracity.com/pages/ecclesiastical.htm. 23 KOSTENEC, Jan: Palace of Antiochos. (26. 7. 2008). Dostupn na internete: http://www.ehw.gr/constantinople/Forms/fLemmaBodyExtended.aspx?lemmaID=12504 24 WARD-PERKINS, Bryan: Constantinople: A City and its Ideological Territory. In BROGIOLO, Gian Pietro GAUTHIER, Nancy NEIL, Christie (eds.). Towns and their territories between late antiquity and the early Middle Ages. Leiden: BRILL, 2000, s. 337. 25 MILLER, Maureen Catherine. The bishop's palace: architecture and authority in medieval Italy. Ithaca: Cornell University Press, 2000, s. 60. 26 WARD-PERKINS, Bryan: C. d., s. 337. 27 WARD-PERKINS, Bryan: C. d., s. 337. 28 CARVER, Martin: Italy: Manerba and Castelseprio. Dostupn na internete: http://www.york.ac.uk/archaeology/gsp/alumni/carver/fieldarch.html 29 Heiligkreuzkapelle. (26.6.2009). Dostupn na internete: http://info.muestair.ch/uploads/media/Bautafel_HKK_2009_Web.pdf 30 TESTINI, Pasquale: Archeologia cristiana: nozioni generali dalle origini alla fine del sec. VI.; propedeutica, topografia cimiteriale, epigrafia, edifici di culto. Bari: Edipuglia srl, 1980, s. 738. 31 Starokranska arheologija. Skripta prema temama, koje je na ispitima Filozofskog fakulteta u Zadru postavljao prof. Nenad Cambi. Zadar: 2002-2005, s. 101. 32 Starokranska arheologija. C. d., s. 98; REGAN, Kreimir NADILO, Branko: Stare crkve blizu Trogira i na irem drnikom podruju. In Graevinar, 2008, ro. 60, . 8. Zagreb: Graevinski fakultet Zagreb, 2008, s. 736. 33 , : (527 -565). In , 2004, . 51. : , s. 38; ANKO, : 7. 10. . : , 2007, s. 84. 34 ANKO, : C. d., s. 88. 35 ILI, Olivera: Early christian baptisteries in northern Illyricu m. In Starinar, 2006, . 56. Belgrade: Institute of Archaeology, 2006, s. 239.

v Klisure, Srbsko, 6. st.;36 kostol v Kruumliji, Srbsko, 6. st.;37 kostol v Line, Albnsko, 6. st.). [Pdorysy uvedench stavieb vi Tab. I a III obrazovej prlohy.] Pdorys triklnia, respektve analogicky usporiadanho kostola vak me sotva sli ako predloha pdorysu devnskeho kostola. Trojica apsd v triklniu nevytvra trojlstkov zver priestoru, ktor nachdzame na Devne. Bon apsidy triklnia s umiestnen vdy v uritej vzdialenosti od vchodnej apsidy, take trojlstkov zver priestoru nevznik. Trojlstkov zver priestoru devnskeho kostola je charakteristick tesnm susedstvom vchodnej apsidy s apsidami bonmi. Devnsky kostol preto nemono dva do svislosti s triklniami z 8. st. i z 5.-6. st. a nemono od nich odvodzova jeho pvod. Bliie pdorysu devnskeho kostola s niektor starochorvtske predromnske kostoly. V poslednej tretine 9. st. vznikali v starochorvtskom tte monumentlne stavby tzv. vladrskej alebo krovskej predromaniky. Niektor z nich kostol sv. Spasitea v Cetine38 a kostol na Lopukej glavici v Biskupiji pri Knine - ktorho pdorys je vak do istej miery diskutabiln39 mali trojlstkov tvar presbytria pozostvajci z troch tesne pri sebe umiestnench apsd, ie presne tak, ako ho poznme v devnskom kostole. Trojlstkov zver tchto kostolov je vak od ich lod oddelen vraznm triumflnym oblkom. rka lode je neproporne via ne rka stia trojlstkovho presbytria a as muriva bonch apsd je v mieste napojenia na lo zakryt mrmi lode, take apsidy s v exteriri nevrazn. Takto oddelen tvar presbytria predstavuje skr vemi osobit prvok stavby, ktor len akopdne nadvzuje na mohutne stavan lo kostola opatren v exteriri typickmi oblmi prporami a na zpade westwerkom. Vzhadom na kontext ostatnch stavieb krovskej predromaniky, ktor reprezentuj vek baziliky, je preto zjavn, e trojlstkov tvar presbytria kostola bol do tchto stavieb prevzat ako celok z nejakej inej predlohy40 a nie je v architektre krovskej predromaniky pvodn. Takto spojenie lode a trojlstkovho presbytria nepredstavuje funkn vzor pre devnsky kostol. Inmi prkladmi starochorvtskej predromnskej architektry, ktor svojm tvarom pripomnaj pdorys kostola na Devne, s kostoly sv. Krevana na ostrove Krk a sv. Nikolu v meste Nin.41 Oba maj trojlstkov pdorys, s vak centrlnymi stavbami a pochdzaj a z 11. st. Nad krenm troch apsd a krtkej lode (ktor m rovnak priemer ako apsidy) sa nachdza kupola podopret dvoma klenbovmi psmi, ktor stoja na prporch umiestnench na stykoch apsd, respektve na stykoch apsd s predsieou. Kee devnsky kostol nebol centrlnou stavbou, ani tieto stavby nemu objasni pvod pdorysu devnskeho kostola, a to i vzhadom na ich neskor datovanie. [Pdorysy uvedench stavieb vi Tab. IV obrazovej prlohy.] Podobne bola usporiadan i tzv. cella trichora typ neskoroantickej memorilnej a neskr kostolnej stavby, ktor je vo 4.-5. st. a v niektorch prpadoch v prestavanej podobe v ranom stredoveku znmy v Pannii na zem Maarska v Pcsi (ant. Sopianae),42 Budapeti-bude (ant. (26) Aquincum)43 a zrejme i v Budapeti-Szent Rkus kpolna a v Srbsku v Sremskej Mitrovici (ant.

36 37

ILI, Olivera: C. d., s. 239. ILI, Olivera: C. d., s. 239. 38 REGAN, Kreimir NADILO, Branko: Stare crkve u Cetinskoj krajiny. In Graevinar, 2008, ro. 60, . 5. Zagreb: Graevinski fakultet Zagreb, 2008, s. 448. 39 Starokranska arheologija: C. d., s. 25; REGAN, Kreimir NADILO, Branko: Stare crkve u Biskupiji pokraj Knina. In Graevinar, 2008, ro. 60, . 6. Zagreb: Graevinski fakultet Zagreb, 2008, s. 562. 40 JARAK, Mirija: Srednjovjekovna arheologija II. Skripta sastavljena prema pitanjima na ispitima i prema seminarima studenata na Filozofskom fakultetu u Zadru, 2000 Zadar, s. 244. 41 JARAK, Mirija: C. d., s. 235; MARASOVI, Tomislav: Graditeljstvo starohrvatskog doba u Dalmaciji. Split: Knjievni krug, 1994, tabla XVIII. 42 MULVIN, Lynda: Late Roman Villas in the Danube Balkan Region and the Evidence for the Development of Early Christian and Byzantine Architecture. In Zalai mzeum, 2002, . 11, s. 36. 43 BUDAI BALOGH, Tibor: Kutatsok az aquincumi katonavros szaknyugati znjban. In BOD, Sndor (ed.) Aquincum - A BTM Aquincumi Mzeumnak satsai s leletmentsei 2007-ben. Budapest: Budapesti Trtneti Mzeum, 2008, s. 58.

Sirmium).44 Tieto centrlne trojapsidov stavby s jednmi z najstarch kresanskch sakrlnych stavieb trikonchlneho pdorysu a patria k neskoroantickm ranokresanskm martyrionom, memorilnym kaplnkm a mauzlem trikonchlneho pdorysu. Podobn stavby od 3. st. vznikali na ranokresanskch pohrebiskch najm v Itlii, neskr sa rozrili v celom stredomor, a nazvali sa scholae.45 Boli odvoden od predkresanskho triklnia a od predkresanskch mauzle a pvodne slili ako miesto konania pohrebnch hostn a kadoronch slvnost na poes a pamiatku pochovanho. Pozostvali z trikonchlneho priestoru, prpadne i malej predsiene (napr. memorilne kaplnky sv. Sixta a Ceclie a sv. Sotera na katakombch sv. Callixta v Rme, 3. st., prestavan vo 4. st.;46 mauzleum pri Baslica San Sebastiano ad Catacumbas v Rme, 1. pol. 4. st.47), mohli ma vak i viac apsd (kaplnka v komplexe pohrebsk sv. Cyriaka pri Via Ostiense nealeko Rma, 5.-6. st.47a). Trikonchlny priestor neskr slil ako estn miesto pre biskupa alebo kazov, stvalo sa z neho sankturium, a pripjal sa k nemu al, pozdny priestor sliaci pre ostatnch astnkov slvnosti, respektve na bohosluby (napr. kaplnka Sancti Pancrati v Cava dIspica na Siclii, 5.-6. st.;48 kostol San Nicola de'Donnis v Padule s prstavbou, Taliansko, 6.-7. st., prstavba 8.-9. st.;49 kostol San Lorenzo v Mesagne, Taliansko, 7. st.;50 bazilika na hore Nebo, Palestna, 5. st.51). Stavby typu scholae alebo celly trichory takto nadobdali funkciu kostolov, najm cintornovch, a pripjali sa k nim pozdne lode (napr. kostol v Iulia Concordia Sagittaria, Taliansko, 5. st.;52 kostol v Knossose, Grcko, 1. pol. 5. st.;53 kaplnka v Cherbet bu Adufen, Egypt, 5. st.;54 bazilika I v Tebessa Chalia, Egypte, 5. st.;55 kostol sv. Toma v Pavii, Taliansko, 3.-4. st.; kostol sv. Martina v Bruttii, Taliansko, r. 555;56 kostol v Karabeli, Turecko, po. 6. st.;57 kostol v Alacahisare, Turecko, 6.-7. st.58). Model trikonchlneho priestoru odvoden od scholae sa v neskoroantickej sakrlnej architektre hojne uplatoval i pri budovan kaplniek nad hrobmi svtch a mauzle urench na uctievanie kultu svtch a uchovvanie ich ostatkov alebo ostatkov vznamnch predstaviteov cirkvi alebo spoloenskej elity alebo na in liturgick ely (napr. kaplnka sv. Jna Krstitea v Jeruzaleme, 2. pol. 5. st.;59 mauzleum na mieste kostola Santa (27) Costanza pri bazilike SantAgnese v Rme, 4. st.;60 severn kaplnka baziliky sv. Eufmie v Grade, Taliansko, 5.-6. st.; mauzleum pri bazilike Nanebovzatia Panny Mrie v Porei, Chorvtsko, 2. pol.
44

JEREMI, Miroslav: Adolf Hytrek et les premieres fouilles archeologiques a Sirmium. In Starinar, 2005, . 55. Belgrade: Institut archologique, 2005, s. 121. 45 LANCIANI, Rodolfo: Pagan and Christian Rome. b. m. Kessinger Publishing, 2003, s. 68. 46 TESTINI, Pasquale: C. d., s. 90. 47 TESTINI, Pasquale: C. d., s. 217. 47a GRAEN, Dennis: Two Roman mausoleums at Quinta de Marim (Olho):preliminary results of the excavations in 2002 and 2003. In Revista Portuguesa de Arqueologia, 2005, ro. 8, . 1, s. 266. 48 QUIROGA, Jorge Lpez MARTN, F. Germn Rodrguez: El final de las villae en Hispania I. La transformacin de las pars Urbana de las villae durante la antigedad tarda. Portugalia, Nova srie, zv. 21 -22, 2000-2001, s. 181. 49 Chiesa di San Nicola de' Donnis. Dostupn na internete: http://www.comune.padula.sa.it/davedere/donnis.htm 50 San Lorenzo fuori le mura Mesagne. Dostupn na internete: http://www.brindisiweb.it/arcidiocesi/chiese/mesagne/sanlorenzo.htm 51 SMITH, E. Baldwin: The Dome. A Study in the History of Ideas. Princeton: Princeton University Press, 1978, fig. 187; TESTINI, Pasquale: C. d., s. 716. 52 MACKIE, Gillian Vallance: Early Christian chapels in the west: decoration, function and patronage. Toronto: University of Toronto Press, 2003, s. 222, fig. 30. 53 VARALIS, Yannis D.: Deux glises choeur trfl de l'Illyricum oriental Observations sur leur type architectural. In Bulletin de correspondance hellnique, 1999, zv. 123, . 1, s. 198. 54 CINTAS, Jean -DUVAL Nol: Le martyrium de Cincari et les martyria triconques et ttraconques en Afrique. In Mlanges de l'Ecole franaise de Rome. tudes darchitecure chrtienne nord -africaine. Rome: Antiquit, 1976, ro. 88, . 2, s. 918. 55 CINTAS, Jean -DUVAL Nol: C. d., s. 918. 56 VARALIS, Yannis D.: C. d., s. 204. 57 HARRISON, R. Martin YOUNG, Wendy Dennis: Mountain and plain: from the Lycian coast to the Phrygian plateau in the late Roman and early Byzantine period. b. m. University of Michigan Press, 2001, s. 31. 58 HARRISON, R. Martin YOUNG, Wendy Dennis: C. d., s. 37. 59 SMITH, E. Baldwin: C. d., fig. 189.; Starokranska arheologija. C. d., s.97. 60 MACKIE, Gillian Vallance: C. d., s. 222, fig. 66

6. st.;61 kaplnky v Bir Ftouha v Kartgu, v Damous el Karita, v Ksar Hellal a v Sidi Mohammed el Gebiou, vetky v Tunisku, 4.-6. st.;62 pohrebn kaplnka v Ed-dschunene, Palestna, 6.-7. st.63) ako aj pri prestavbch starch a zakladan novch kostolov (napr. druh fza chrmu Narodenia Pna v Betleheme, asi 5. st.;64 kostoly v Maccari, Taliansko, 6.-8. st.;65 sv. Felixa v Cimitile, Taliansko, po r. 403;66 San Pedro de Tarrasa, panielsko, 5. st.;67 v Betike, Chorvtsko, 6. st.;68 v Bielom kltore v Sohagu, Egypt, 5. st.;69 v ervenom kltore v Sohagu, Egypt, 5. st.;70 v Dendere, Egypt, 6. st.;71 v kltore sv. Pachomia v Akmine, Egypt, 6. st.; pohrebn kaplnka v Bielom kltore v Sohagu, Egypt, 4.-5. st.; v kltore sv. Kra v Deir Abu Fana, Egypt, 6. st.;72 bazilika v Al-Hawariya, antick Marea, Egypt, 6.st.73). Memorilne ranokresansk kaplnky a niektor neskoroantick a predromnske trikonchlne kostoly s pozdnym pdorysom a trojlstkovm presbytriom [okrem u spomenutch napr. i kaplnka sv. Sinforosy pri Via Tiburtina pri Rme, 4.-5. st.74 a prv fza (6. st.) i druh fza (10.11. st.) kostola v Dume, Portugalsko] pripomnaj pdorys devnskeho kostola, avak vzhadom na ich el (pohrebn, neskr cintornov kaplnka vybudovan na existujcom pohrebisku, miesto uctievania a schovy ostatkov nejakho vznamnho jedinca alebo svtca), vntorn usporiadanie (bu nelenen vntorn priestor alebo baziliklne rozlenen priestor, vo vine prpadov kupola alebo vyven priestor nad krenm apsd, take ilo o centrlne stavby), rznu orientciu na svetov strany a zalenenie do komplexu inch stavieb (ako sas nekropol, kltorov, zmena funkcie na pomocn liturgick priestory alebo prebudovanie na pseudobaziliku) je problematick njs medzi nimi stavby majce bli alebo dokonca priamy vzah k devnskemu kostolu. [Pdorysy uvedench stavieb vi Tab. V a IX obrazovej prlohy.] Devnsky kostol je niekedy oznaovan za jedin vekomoravsk kostol, ktor vzhadom na jeho pdorys najpravdepodobnejie vybudovala byzantsk misia po roku 863, to zn. e by mal by importom byzantskej architektry. Pojem byzantskej architektry je vak nepresn a do znanej miery sa prekrva s neskoroantickou architektrou, ktor vznikala v oblastiach ovldanch Byzantskou, respektve Vchodormskou rou po zniku Zpadormskej re. V tomto obdob sa prve zanala formova ranobyzantsk architektra. Najvznamnejou a najznmejou byzantskou stavbou trikonchlneho pdorysu bol nepochybne palc cisra Teofila (829-842) v Kontantnopole zvan Trikonchos, ktorho podobu vak u dnes nepoznme.75 Najm medzi ranobyzantskmi a strednobyzantskmi kostolmi v Taliansku, na Balkne a v Malej (28)zii mono njs mnoho prkladov kostolov s trikonchlnym presbytriom, respektve s takto usporiadanou loou (okrem viacerch u spomnanch kostolov napr. i kostoly sv. Mikula v Methane, Grcko, 10.-11. st.;76 sv.
61 62

Starokranska arheologija. C. d., s. 261. CINTAS, Jean -DUVAL Nol: C. d., s. 901, 918. 63 SMITH, E. Baldwin: C. d., fig. 192. 64 SMITH, E. Baldwin: C. d., fig. 156. 65 KRUMBACHER, Karl: Byzantinische Zeitschrift. b. m. BiblioBazaar, LLC, 2009, s. 9. 66 VARALIS, Yannis D.: C. d., s. 204; CHRISTIE, Neil: From Constantine to Charlemagne: an archaeology of Italy. Aldershot: Ashgate Publishing, Ltd., 2006,, s. 87. 67 TESTINI, Pasquale: C. d., s. 701. 68 VARALIS, Yannis D.: C. d., s. 205; Starokranska arheologija. C. d., s. 101. 69 PENSABENE, Patrizio: Elementi architettonici di Alessandria e di altri siti egiziani. Repertorio d'arte dell'Egitto grecoromano: Serie C - Zvzok 3. Roma: L'ERMA di BRETSCHNEIDER, 1993, s. 51. 70 PENSABENE, Patrizio: C. d., s. 54. 71 PENSABENE, Patrizio: C. d., s. 55. 72 DUNN, Jimmy: The Monastery of Apa Bane (Deir Abu Fana, or the Monastery of the Cross). Dostupn na internete: http://www.touregypt.net/featurestories/apabane.htm 73 DUNN, Jimmy: Typology of Ancient Egyptian Christian Churches. Dostupn na internete: http://www.touregypt.net/featurestories/churchtypology.htm 74 MACKIE, Gillian Vallance: C. d., s. 222, fig. 5. 75 VANO, Martin: Poiatky... C. d., s. 39. Tu mylne oznaen ako chrysotriklinium; palc s tmto nzvom vak mal centrlny oktogonlny pdorys, dnes rovnako u neznmy. 76 FRANTZ, Alison. The Church of the Holy Apostles. In Athenian Agora: Results of Excavations Conducted by the American School of Classical Studies. Zvzok 20. Glckstadt: ASCSA, 1971, s. 19.

Demetria vo Varasove, Grcko, 10.-11. st.;77 sv. Mikula v Platani, Grcko, 10.-11. st.;78 v kltore sv. Lavra na hore Athos, Grcko, 10.-11. st.;79 v Xanti, Grcko, 10.-11. st.;80 sv. Tita v Gortyne, Grcko, kon. 6. st.; v Antigonei, Albnsko, prelom 6. a 7. st.;81 v Doljanoch, Bosna a Hercegovina, 5.-6. st.;82 martyrion v Aphrodisiase, Turecko, 5.-6. st.;83 kostol sv. Theodosia v Jeruzaleme, 2. pol. 5.-po. 6. st.84). V irom okruhu vplyvu byzantskej architektry s znme i alie kostoly trikonchlneho pdorysu, ktor pripomnaj pdorys devnskeho kostola, napr. v macednskej, srbskej, respektve bulharskej architektre (napr. kostoly sv. Jna v Zatone, Chorvtsko, 9.-10. st.;85 sv. Nauma a sv. Pantelejmona v Ochride, Macednsko, okolo r. 900;86 trikonchos v Pliske, Bulharsko;86a v Zleste, Macednsko, 10.-11. st.;87 kostoly v Ochride vybudovali sv. Kliment a sv. Naum po teku z Vekej Moravy), alebo v armnskej architektre (napr. kostoly sv. Ananie v Alamane, Turecko, r. 637; Narseha Kamsarakana v Taline, Armnsko, 7. st.;88 v Oguzlu, Turecko, 8.-9. st.; v kltore Sevanavank, Armnsko, 9.-10. st.;89 sv. Jna v kltore Varagavank, Turecko, 10. st.). Zaujmav je prtomnos kostolov trikonchlneho typu v Chersone na Kryme (baptistrium pri tzv. Uvarovovej bazilike, 7. st., a tzv. Mal bazilika, 5. st.90), ktor navtvili Kontantn a Metod asi roku 860.91 Pre vetky tieto trikonchy je vak charakteristick tak ako pre cel byzantsk architektru centrlne usporiadanie zaven (tamburom a) kupolou nad krenm os apsd. Toto usporiadanie je zachovan i v tch byzantskch trikonchch, ktor kombinuj pozdne smerovanie lode s prsnym centrlnym usporiadanm, hoci niektor byzantsk trikonchy nie s centrlami, ale s zaklenut valenou klenbou a postrann apsidy s len bonmi kaplnkami (napr. v bazilike sv. Tita v Gortyne, v kostole v Antigonei, v tzv. Malej bazilike v Chersone alebo v kostole sv. Petra v Arles). Devnsky kostol (ako sme u uviedli) vak nemono povaova za centrlny kostol, pretoe to vyluuj vzjomn proporcie apsd a lode, ale za kostol pozdny, a preto ho nemono dva do svislosti s typickmi centrlnymi byzantskmi trikonchami. [Pdorysy uvedench stavieb vi Tab. X a XI obrazovej prlohy.] Neskoroantick trikonchy sa stali v 8. a 9. st. vzorom pre niektor karolnske i mladie predromnske kostoly s trojlstkovm presbytriom v zpadnej Eurpe. Pre karolnsku architektru bolo typick preberanie neskoroantickch a byzantskch vzorov a stavebnch typov, a preto sa v nej uplatnil i typ trikonchy. Karolnske trikonchy svojim pdorysom mimoriadne (29)pripomnaj devnsky kostol a hoci niektor z nich stle repektovali centrlne usporiadanie presbytria s kupolou alebo veou (optsky kostol sv. tefana vo Werdene, Nemecko, r. 799-804;92 kaplnka sv.
77 78

FRANTZ, Alison: C. d., s. 19; ANKO, : (C.d.), s. 144. FRANTZ, Alison: C. d., s. 19; ANKO, : (C.d.), s. 144. 79 PALADE, Mihaela: Aspects of Mount Athos' Contribution to the Maintenance ot the Triconchial Plan in Romanian Sacred Architecture. In RUSU, Iulian (ed.). European Journal of Science and Theology. b. m.: Academic Organisation for Environmental Engineering and Sustainable Development 2007, zvzok 3, . 4, s. 52. 80 ANKO, : (C.d.), s. 145 81 VARALIS, Yannis D.: C. d., s. 198. 82 ILI, Olivera: . d.), s. 234; ANKO, : (C.d.), s. 126. 83 RATT, Christopher SMITH, R.R.R.: Archaeological Research at Aphrodisias in Caria, 2002 2005. In American Journal of Archaeology, 2008, . 112, s. 716. 84 SMITH, E. Baldwin: C. d., fig. 190 85 ANKO, : (C.d.), s, 128. 86 ANKO, : (C.d.), s. 143. 86a PLACH, veronika HLAVICOV, Jana KELLER, Igor: Slovansk Devn. Bratislava: Obzor, 1990, s. 100. 87 ANKO, : (C.d.), s. 144. 88 Narseh Kamsarakan's Church in Talin. Dostupn na internete: http://www.armenica.org/cgibin/armenica.cgi?886611829685756;=2=b 89 Sevanavank Monastery. Dostupn na internete: http://www.armenica.org/cgi-bin/armenica.cgi?886611829685756;=2=b 90 ROMANUK, Alla I. (ed. HEINEN, Heinz).: Studien zur Geschichte und Archologie des byzantinischen Cherson. Leiden - Victoria: BRILL, 2005, s. 302. 91 MNSK, Zdenk: C. d., s. 533. 92 KOCH, Wilfried: Baustilkunde: das Standardwerk zur europischen Baukunst von der Antike bis zur Gegenwart. Gtersloh-Mnchen: Wissenmedia Verlag, 2006, s. 65.

10

Saturnina v optstve Saint-Wandrille de Fontenelle, Franczsko, 8.-9. st.;93 kaplnka sv. Germaina v Querqueville, Franczsko, 9.-10. st.94), in kupolu ani veu nad krenm apsd nemali (kaplnka sv. Kra v Mstaire, vajiarsko, r. 788;95 kostol vo falci v Ingelheime, Nemecko, 8.-9. st.;96 druh stavebn fza kostola vo Fcamp, asi pred 86097). Uveden stavby s jednmi z najstarch predromnskych kostolov s trojlstkovm presbytriom v zpadoeurpskej architektre. Dodnes existujca kaplnka sv. Kra v Mstaire (ide o druh stavebn fzu datovan dendrochronologicky do r. 78898) sa s devnskym kostolom zhoduje v niektorch podstatnch znakoch: je to prsne longitudlna stavba bez kupoly i bez akhokovek hmotovho zdraznenia priestoru v kren apsd a m trojlstkov uzver lode pozostvajci z jednej vchodnej a z dvoch bonch apsd umiestnench tesne pri sebe, priom apsidy s podkovovitho pdorysu, s takmer zhodn a maj men priemer ne je priemer lode. Stavba vak na rozdiel od devnskeho kostola je v exteriri lenen slepmi arkdami, v interiri nie je lenen priekami ani liznami a je dvojpodlan (spodn podlaie slilo ako hrobka). Rozdielne usporiadanie predromnskych karolnskych trikonch v 8.-10. st. poukazuje na to, e neboli preberan z jednho zdroja ale z viacerch zdrojov predstavujcich rzne modely trikonchy. Kaplnka sv. Kra v Mstaire je zrejme odvoden od cintornovch alebo pohrebnch trikonchlnych kaplniek na Apeninskom polostrove, omu nasveduje jej funkcia cintornovej kaplnky a spodn podlaie sliace ako krypta, no mono i od npadne podobnej stavby v Lendorfe-Holzi (o tejto stavbe niie). [Pdorysy uvedench stavieb vi Tab. XII obrazovej prlohy.] Hoci devnsky kostol m s najstarmi karolnskymi trikonchami niektor spolon znaky, li sa od nich svojim vntornm usporiadanm, tak ako sa tieto stavby lia niektormi znakmi vntornho usporiadania i medzi sebou navzjom. Zjavne teda devnsky kostol nie je prbuzn so iadnou z tchto stavieb, i ke ich spja prslunos k jednmu stavebnmu typu a pribline i doba vzniku (k tomuto vzahu sa ete v zvere vrtime). Pvod pdorysu devnskeho kostola teda nemono odvodzova ani z neskoroantickch i predromnskych triklni, ani zo starochorvtskych predromnskych kostolov s trojlstkovm presbytriom, ani z tzv. celly trichory i zo scholae, ani z byzantskej architektry a ani z trikonchlnych kostolov karolnskej architektry. Zo vetkch sakrlnych stavieb s trojlstkovm zverom presbytria, ktor mohli posli ako predloha, sa devnskemu kostolu najvmi pribliuje skupina smych neskoroantickch kostolov zo 4. a 6. st., ktor sa nachdzali v Dalmcii i v susednom Noricu, neskorom Korutnsku, a to v Cime (kostol a memorilna kaplnka, Bosna a Hercegovina, 4.-1. pol. 5. st.),99 v Ciste Velikej (Chorvtsko, 6. st.),100 v Sutivane na ostrove Bra (sv. Jna (30)Krstitea, Chorvtsko, 5.-6. st., obr. 3:1), v Pridrage (sv. Martina, pvodne mal mono in patrocnium, Chorvtsko, 5.-6. st., obr. 3:2), v Bosare na

93

LANGLOIS, Eustache-Hyacinthe: Essai historique et descriptif sur l'Abbaye de Fontenelle ou de Saint-Wandrille, et sur plusieurs autres monumens des environs. Paris: d. de Fontenelle, 1991 (1827), s. 120. 94 LENOIR, Albert: Architecture monastique, Zvzok 2. Paris: Impr. nationale, 1856, s. 8; Chapelle Saint-Germain, Querqueville. 23.9.2010. Dostupn na internete: http://baguette.over-blog.net/article-chapelle-saint-germainquerqueville-57562692.html 95 Heiligkreuzkapelle. C. d. 96 REMMLER, Bernd: Spurensuche: Die Karolinger. Berlin: book-on-demand.de, 2010, s. 208-209; GREWE, Holger: Kontinuitt Diskontinuitt. Neue Beobachtungen zur Sakraltopographie der Pfalz Ingelheim im Frh- und Hochmittelalter. In. SCHNEIDER, Manfred (ed.). Kontinuitt und Diskontinuitt im archologischen Befund. Mitteilungen der Deutschen Gesellschaft fr Archologie des Mittelalters und der Neuzeit, . 17. Paderborn: Deutsche Gesellschaft fr Archologie des Mittelalters und der Neuzeit, 2006, s. 37 -41. 97 RENOUX, Annie: Le palais des ducs de Normandie Fcamp: bilan rcent des fouilles en cours. In Comptes -rendus des sances de l anne - Acadmie des inscriptions et belles-lettres, 1982, ro. 126, . 1, s. 12. 98 Heiligkreuzkapelle. C. d. 99 BASLER, uro: Arhitektura kasnoantikog doba u Bosni i Hercegovini. Sarajevo: Veselin Masles, 1972,, s. 75; Starokranska arheologija.C. d., s. 99. 100 REGAN, Kreimir NADILO, Branko: Stare crkve u zaleu Splita i u Imotskoj krajiny. In Graevinar, 2008, ro. 60, . 4. Zagreb: Graevinski fakultet Zagreb, 2008,, s. 369.

11

ostrove Krk (Chorvtsko, asi 5.-6. st.),101 v Biliciach (Chorvtsko, 6. st., obr. 4:1) a v Lendorfe-Holzi (sv. Petra, Raksko, 1. pol. 6. st., obr. 4:2). Takmer vetky tieto longitudlne stavby sa s devnskym kostolom zhoduj v zkladnch znakoch: maj trojlstkov zver presbytria pozostvajci z jednej vchodnej a dvoch bonch apsd umiestnench tesne pri sebe a pomerne dlh lo, ktor m priemer v, ne je priemer vchodnej apsidy, a ktor plynule nadvzuje na trojlstkov presbytrium. Apsidy mali zva podkovovit pdorys bu s oblkovitmi (Cim, Cista Velika, Sutivan) alebo s priamymi (Bilice, Lendorf-Holz) ramenami i pdorys v tvare psmena U (Pridraga, Bosar). Niektor z tchto stavieb boli v interiri lenen niekokmi prmi protistojnch lizn (Pridraga, Bilice), v jednom prpade stojacimi na zkladovom pse (Sutivan). Tieto stavby patria k neskoroantickm trikonchm odvodenm od spomnanch scholae, avak tvoria uzavret stavebn model trikonchy.102 Vetky boli v priebehu svojej existencie upravovan a k niektorm boli pristavovan i alie priestory. V 6. st. na ne v Dalmcii nadviazali rozvitejie (kostol sv. Cyprina, Gata, Chorvtsko, 6. st.)103 i kombinovan (tzv. bazilika II v Zaloj, Bosna a Hercegovina, 6. st.)104 formy kostolov s trojlstkovm uzverom lode. [Pdorysy uvedench stavieb okrem stavieb na obr. 3 a 4 vi Tab. XIII a XIV obrazovej prlohy.] Uveden stavby (okrem o nieo starieho kostola a kaplnky v Cime) vznikli poas trvania a rozvoja byzantskej moci (za vldy Justinina I., 527-565) na zem Dalmcie, respektve asti Norica, a hoci patria do okruhu irieho vplyvu ranobyzantskej architektry, nie s jej typickm predstaviteom. Vymykaj sa z nej svojm prsne pozdnym a necentrlnym usporiadanm, t. j. najm absenciou kupoly nad krenm apsd, a pdorysom v tvare latinskho kra, teda nie grckeho (rovnoramennho) kra typickho pre byzantsk architektru. Tieto trikonchy (vrtane tej v Lendorfe-Holzi) s sasou pestrej neskoroantickej dalmtskej architektry, ktor eklekticky pretvra prvky architektry zpadnej (z Itlie) i vchodnej (byzantskej), a preto neme by povaovan za sas byzantskej architektry (podobne ako architektra srska, koptsk i armnska, ktor sa takisto rozvjali vo sfre vplyvu byzantskej architektry). Kee vetky tieto prevane dalmtske kostoly vznikli niekoko storo pred vznikom devnskeho kostola a niektor z nich medzitm zanikli, pre zistenie ich svislosti s devnskym kostolom prichdzaj do vahy len tie, ktor existovali ete v 9. st. S nimi kostol v Sutivane (zanikol asi pred 17. st. poas tureckch vojen), v Pridrage (podnes zachovan, opraven po akom pokoden poas obianskej vojny), v Biliciach (zanikol zrejme v 13. st. poas tatrskeho vpdu) a v Lendorfe-Holzi (ktor zrejme v 8.-9. st. ete slil svojmu elu, hoci bol u v ruinch, respektve bol obnoven). Pri porovnan pdorysov tchto tyroch kostolov s pdorysom devnskeho kostola zisujeme, e devnsky kostol m s kadm z nich spolonch niekoko uritch znakov. Lia sa vak v prave exteriru, kee vetky tyri uveden kostoly maj exterir lenen liznami, respektve slepmi arkdami, a devnsky kostol mal exterirov steny nelenen. S kostolom v Sutivane m devnska stavba spolon dleit znak prtomnos zkladovch psov, ktor delili lo na viac priestorov. V Sutivane jedin takto zkladov ps s dkou na cel rku lode neniesol prieku deliacu lo, ale bol zkladom len pre lizny opierajce sa o steny lode. Zvyn dve lizny v tomto kostole a takisto vetky lizny v interiri lod kostolov v Pridrage a v Biliciach stli len na vlastnom zklade, nie na zkladovom pse. Na zklade tohto porovnania je opodstatnen povaova predpoklad, e i primrne prieky (ie s vnimkou sekundrnej (31)prieky) zisten v zkladoch devnskeho kostola boli v skutonosti len zkladovmi psmi nescimi lizny, za sprvny.
101

REGAN, Kreimir NADILO, Branko: Stare crkve u jugoistonom dijelu otoka Krka. In Graevinar, 2009, ro. 61, . 11. Zagreb: Graevinski fakultet Zagreb, 2009, s. 1083. 102 K pojmom model a typ KURTOVI-FOLI, Nadja: Triconch its origin and place in the develpoment of architectural forms. In Facta Universitatis, 1997, . 4. Ni: University of Ni, s. 473 -482. 103 Starokranska arheologija. C. d., s. 100; REGAN, Kreimir NADILO, Branko Stare crkve na prostoru izmeu rijeka Cetine i rnovnice. In Graevinar, 2007, ro. 59, . 1. Zagreb: Graevinski fakultet Zagreb, 2007, s. 40. 104 BASLER, uro: C. d., s. 122.

12

Podobnos kostolov v Sutivane a na Devne mono njs i vo vzdialenosti hrany styku lode s bonmi apsidami od zpadnej steny v kostole v Sutivane a vo vntornej vzdialenosti hrany styku lode s bonmi apsidami od strednho zkladovho psu v devnskom kostole (660-670 cm). S kostolom v Pridrage sa devnsky kostol zhoduje vo vzjomnch proporcich a v tvare apsd. Vetky tri apsidy v Pridrage i vetky apsidy na Devne maj navzjom zhodn rozmery. V Sutivane s bon aspidy vie ne vchodn aspida, v Biliciach a v Lendorfe-Holzi je zas vchodn apsida via ne bon apsidy. Apsidy kostola v Pridrage maj tak ako apsidy kostola na Devne pdorys v tvare psmena U s priamymi rovnobenmi ramenami. aliu podobnos mono njs vo vntornej vzdialenosti vaznho oblka vchodnej apsidy od strednho pru lizn v kostole v Pridrage (1080-1090 cm) a vo vzdialenosti vaznho oblka vchodnej apsidy od zpadnho okraja strednho zkladovho psu v kostole na Devne (1070 cm). Kostol v Lendorfe-Holzi m podobne ako devnsky kostol lo vrazne iriu ne je priemer vchodnej apsidy. I s tmto kostolom sa devnsky kostol zhoduje v niektorch rozmeroch. Vzdialenos zpadnej steny lode od hrany styku lode so severnou apsidou kostola v Lendorfe-Holzi (1470 cm) je takmer zhodn so vzdialenosou zpadnho okraja zpadnho interirovho zkladovho psu od hrany styku lode s bonmi apsidami v kostole na Devne (1450 cm). Zhodn je hbka bonch apsd oboch kostolov (300 cm). Pozoruhodn je zhoda v umiestnen oltrnej menzy v kostole v Lendorfe-Holzi s umiestnenm vchodnho interirovho zkladovho psu v kostole na Devne: vzdialenos vchodnho okraja menzy od zveru vchodnej apsidy kostola v LendorfeHolzi (asi 830 cm) je takmer toton so vzdialenosou zpadnho okraja vchodnho zkladovho psu od vaznho oblka vchodnej apsidy v devnskom kostole (asi 830 cm) a zrove je vzdialenos zpadnho okraja menzy od zpadnej steny kostola v Lendorfe-Holzi (asi 1290 cm) takmer zhodn so vzdialenosou vchodnho okraja vchodnho zkladovho psu od zpadnho prieelia kostola na Devne (asi 1280 cm). Tieto zhody mu objasni aliu funkciu vchodnho zkladovho psu devnskeho kostola mohol sli ako zklad oltrnej menzy. O uritej zhode je mon uvaova i pri porovnan dky predsiene vrtane hrbky jej vchodnej i zpadnej steny v devnskej stavbe (320 cm) a interirovej dky sekundrne vybudovanho nartexu v Lendorfe-Holzi (290-329 cm; nie je zachyten na obr. 4:2). S kostolom v Biliciach m devnsky kostol rovnako viac spolonch znakov. Vntorn priemer vetkch troch apsd kostola na Devne sa zhoduje s vntornm priemerom bonch apsd kostola v Biliciach (330 cm). I vntorn rka lod oboch tchto kostolov je zhodn 540 a 550 cm. Niektor priblin alebo pln zhody mono pozorova v umiestnen lizn, respektve zkladovch psov v lodiach kostolov. Vntorn vzdialenos vchodnho pru lizn a zpadnej steny lode v kostole v Biliciach (910 cm) je podobn vntornej vzdialenosti zpadnho a vchodnho interirovho zkladovho psu v lodi devnskeho kostola (890 cm), avak takmer zhodn je s vntornou vzdialenosou zpadnej steny lode a strednho (t. j. sekundrneho) zkladovho psu v lodi devnskeho kostola (905-910 cm). Takmer zhodn je i vntorn vzdialenos vchodnho a strednho pru lizn v kostole v Biliciach (430 cm) so vzdialenosou vchodnho interirovho zkladovho psu a hrany styku lode s bonmi apsidami v devnskom kostole (420 cm). Podobn zhodu mono njs vo vntornej vzdialenosti vaznho oblka vchodnej apsidy od strednho pru lizn v kostole v Biliciach (990 cm) a vntornej vzdialenosti vaznho oblka vchodnej apsidy od strednho zkladovho psu v devnskom kostole (1000 cm). Na zklade uvedench svislost s neskoroantickmi trikonchlnymi kostolmi v Dalmcii, respektve Noricu, je mon vyslovi vysoko pravdepodobn predpoklad, e kostol na Devne bol postaven poda ich vzoru. Nejde pritom o kpiu niektorho z nich a iadny z nich pravdepodobne neslil ako priama predloha pre vstavbu devnskeho kostola, hoci ku kostolu v Lendorfe-Holzi a kostolu v Biliciach m devnsky kostol asi najbliie. Jednoloov kostol s trojlstkovm uzverom (32)bol pri vstavbe devnskeho kostola o do obsahu pouit ako definovan neskoroantick stavebn typ s niektormi danmi rozmermi alebo pomermi, avak formlne bol vytvoren, prpadne modifikovan, prostriedkami predromnskej architektry.

13

Tieto stavby mohli sn by vzorom i pre patrocnium devnskeho kostola mono teda uvaova o zasvten sv. Martinovi, sv. Jnovi Krstiteovi i sv. Petrovi. Je potrebn podotkn, e niektor sakrlne stavby na zem Vekej Moravy mali syntetick charakter, t. j. spjali v sebe prvky pochdzajce z odlinch umeleckch provenienci najvraznejm prkladom s rotundy v Mikuliaciach (kostol . VI.), v Ducovom a v Nitrianskej Blatnici, ktor s v zsade importom karolnskej architektry, avak ich podkovovit apsidy maj bezpochyby pvod v Dalmcii.105 alm prkladom je zrejme i kostol . X. v Mikuliciach, ktorho stavebn typ pravdepodobne takisto pochdza z Dalmcie, avak pansk empora v lodi tohto kostola m zrejme pvod vo franskej architektre.106 Dokonca i vtedy, ak by devnsky kostol bol v skutonosti palcom so skromnou kaplnkou (o sme vyie vylili), ilo by op o syntzu karolnskej architektry (konkrtne karolnskeho palca) a architektry dalmtskej (trikonchlna kaplnka). No i napriek tejto teoretickej monosti je treba tento variant na zklade vyie uvedench svislost povaova len za mlo pravdepodobn.

Obr. 3. 1: kostol sv. Jna Krstitea v Sutivane na Brai (poda Starokranska arheologija. C. d., s. 98; REGAN, Kreimir NADILO, Branko: Starokranske crkve na otoku Brau. In Graevinar, 2007, ro. 59, . 2. Zagreb: Graevinski fakultet Zagreb, 2007, s. 138 ); 2: kostol sv. Martina v Pridrage (poda Starokranska arheologija. C. d., s. 98; REGAN, Kreimir NADILO, Branko: Crkve i sjeveroistonom dijelu zadarskoga zalea. In Graevinar, 2009, ro. 61, . 6. Zagreb: Graevinski fakultet Zagreb, 2009, s. 584), obidva v Chorvtsku, 5.-6. st.

105

ILL, Martin: tyri predromnske rotundy. In Moravsk historick sbornk. Roenka Moravskho nrodnho kongresu 2006-2011. Brno: Moravsk nrodn kongres, 2011, s. 644 -693. 106 O otzke pvodu a rekontrukcie tohto kostola v pripravovanej prci Adriatick pvod niektorch predromns kych kostolov v strednom Podunajsku.

14

Obr. 4. 1: kostol v Biliciach v Chorvtsku, 6. st. (poda REGAN, Kreimir NADILO, Branko: Stare crkve u okolici ibenika. In Graevinar, 2008, ro. 60, . 9. Zagreb: Graevinski fakultet Zagreb, 2008, s. 821); 2: kostol sv. Petra v Lendorfe-Holzi v Raksku, 1. pol. 6. st. (poda BRATO, Rajko: Vpliv oglejske cerkve na vzhodnoalpski in predalpski prostor od 4. do 8. stoletja. In Zgodovinski asopis 1990, ro. 44, . 3. Ljubljana: Zveza zgodovinskih drutev Slovenije , s. 337).

Kostol na Devne je mon teda na zklade uvedench zisten povaova za import z dalmtskej neskoroantickej, respektve zo starochorvtskej predromnskej architektry, ktor (33)prevzala v tomto prpade neskoroantick formy. Z hadiska cirkevnho zemnho usporiadania mono takto import vysvetli bu misijnm psobenm akvilejskho patriarchtu alebo gradskho patriarchtu, do ktorch oblas starochorvtskeho knieatstva patrila spolu s asou zemia severnho Talianska, alebo misijnm psobenm z prostredia dalmtskeho pobreia patriaceho do sfry moci Byzantskej re, teda Grcka, ako sa tieto oblasti oznaovali,107 t. j. zadarskho i splitskho biskupstva. as zemia Dalmcie v tomto obdob bola toti sasou Byzantskej re. Tzv. Aachenskm mierom v roku 812 boli sfry vplyvu Franskej re a Byzantskej re v Dalmcii usporiadan tak, e Byzantskej ri ostalo zemie miest Zadar, Split, Trogir a Dubrovnik a ostrovy Krk, Cres, Loinj, Rab a Pag. Toto usporiadanie vychdzalo zrejme zo situcie, ktor vznikla u r. 803, kedy Fransk ra okrem Pannie ovldla aj Istriu, Liburniu a Dalmciu,108 a v priebehu 9. st. sa menilo. Samotn politick prslunos tchto zem vak nemala obmedzujci vplyv na kultrnu komunikciu, take architektra dalmtskeho pobreia vrazne vplvala na architektru starochorvtskeho ttu, oho vsledkom s nepochybne i trikonchlne kostoly sv. Spasa v Cetine a na Lopukej Glavici v Biskupiji pri Knine. Kostol v Lendorfe-Holzi bol sce v 8.-9. st. u sasou salzburskej dieczy, je vak jedinm zstupcom tejto skupiny kostolov, ktor sa nachdza mimo jadranskch diecz; to neme by dvodom vahy o importe (34)tohto typu na Vek Moravu prve zo salzburskej dieczy, kee v devnskom kostole nelo o imitciu konkrtnej stavby ale len o predromnsky model tohto neskoroantickho typu kostola, ktorho vina zstupcov dochovanch v 9. st. bola v Dalmcii. Misijn psobenie a s nm spojen kultrny vplyv akvilejskho alebo gradskho patriarchtu, respektve byzantsk (grcky) vplyv na zem Vekej Moravy je znmy zo zmienky v ivote Metodovom. Uvdza sa v om psobenie kazov z Vlch, Grcka i z Nemiec. Ojedinel doklady
107 108

MNSK, Zdenk: . d.), s. 452. TETK, Duan: Vznik Velk Moravy. Praha: Nakladatelstv Lidov noviny, 2001, s. 91.

15

psobenia misi zo severojadranskej oblasti s znme i v hmotnej kultre na zem Moravy a zp. Slovenska. S nimi najm sakrlne pamiatky hnuten (zvony typu Canino a plakety na hradisku v Bojnej z poiatku 9. st.109) i nehnuten (podkovovit apsidy niektorch vekomoravskch rotnd, kostol . X. v Mikuliciach a bazilika na Bratislavskom hrade110). Kontakty naddunajskch Slovanov so starochorvtskou a dalmtskou oblasou od poiatku 9. st. i pred nm sviseli s politickm a vojenskm vvojom na zem Pannie po zniku Avarskej re. Jednm z ich motvov boli spolon zujmy na zskan istho vplyvu na zem Pannie. Naddunajsk a starochorvtski Slovania preto pri dosahovan svojich zujmov nepochybne koordinovali a rozvjali svoj postup a vzjomn politick i vojensk spoluprcu. Naddunajsk Slovania vo sfre tchto kontaktov obracali svoju pozornos i na cirkevn intitcie psobiace z ich pohadu za Panniou, to zn. najm na akvilejsk patriarcht a zrejme i na dalmtske biskupstv. Motvy akvilejskho patriarchtu rozvja takto spoluprcu objasuje skutonos, e a do roku 811, kedy boli autoritatvne uren hranice akvilejskho patriarchtu so salzburskou dieczou na rieke Drve, akvilejsk patriarcht pokladal zemie Pannie za svoje a nepochybne tu vyvjal aspo obmedzen misijn i pastoran innos (sved o tom i synoda v Pannii r. 796, ktorej predsedal prve akvilejsk patriarcha111). Zven intenzitu kontaktov s akvilejskm patriarchtom a so severojadranskou oblasou mono oakva v obdob, ke sa knieaom na Vekej Morave stal Rastislav. Jeho snaha o zskanie politickej a cirkevnej nezvislosti od Franskej re je dostatone znma.112 Rastislavovo silie v tomto smere bolo prinou najskr diplomatickch (tek Albgisa pred mocou franskej vrchnosti a cirkvi na Vek Moravu pred r. 852) a neskr i vojenskch roztriek a vojen (prvkrt roku 855, kedy sa Rastislavov politick postoj hodnot ako povstanie i vzbura). Teda u pred rokom 852 (najskr od roku 850) musel Rastislav podnika tak kroky, ktor do istej miery vymanili Vek Moravu z priamej moci Franskej re a franskej cirkvi.113 A hoci tu naalej psobilo fransk kazstvo, poet kazov sa v dsledku obmedzenia kontaktov s pasovskou dieczou znioval a vplyv re na Vekej Morave slabol. Rastislav sa usiloval njs spsob, ako dosiahnu ustanovenie vlastnej moravskej cirkevnej sprvy, to zn. vyleni Vekomoravsk tt z vplyvu pasovskej dieczy. Kee fransk duchovenstvo v tomto smere neprichdzalo do vahy, Rastislav zintenzvnil kontakty s inmi najblimi cirkevnosprvnymi celkami, respektve intitciami. Ak teda v roku 861 Rastislav iada ppea a roku 862 byzantskho cisra o pomoc pri zaloen vlastnej cirkevnej sprvy prostrednctvom prpravy vlastnho slovanskho kazstva a pritom spomna predchdzajce psobenie kazov z Vlch, Grcka i Nemiec, (35)nepochybne tm opisuje predovetkm svoje vlastn silie a vsledky tch kontaktov, o ktor sa zaslil on sm v predchdzajcich rokoch. Aby Rastislav doplnil stavy duchovnch, ktor po odchode pasovskch kazov nemohli zabezpei riadny chod cirkevnej sprvy, pozval na Moravu kazov prve z Vlch a Grcka, s ktormi u moravsk prostredie malo starie sksenosti.114 V roku 863 sa Rastislavovi podarilo dosiahnu cie zska uiteov, ktor vyuia domce slovansk kazstvo. Tto pomoc prila z Byzantskej re. V tomto roku teda kontakty s almi cirkevnosprvnymi celkami, ktor predstavovali alternatvu k franskej cirkvi, strcaj vznam a ich intenzita slabne.
109

JANOK, Ji PIETA, Karol: Nlez zvona na hradisku z 9. storoia v Bojnej. In: PIETA, Karol - RUTTKAY, Alexander RUTTKAY, Matej (eds.). Bojn hospodrske a politick centrum nitrianskeho knieatstva. Nitra: Archeologick stav SAV, 2006, s. 121-142; JANOK, Ji: Vasnostredovek zvony a nlezy z Bojnej. In: Pamiatky a mze, 2009, ro. 58, . 1, s. 39-42; PIETA, Karol - RUTTKAY, Alexander: Bojn mocensk a christianizan centrum nitrianskeho knieatstva. Predben sprva. In: PIETA, Karol - RUTTKAY, Alexander RUTTKAY, Matej (eds.). Bojn hospodrske a politick centrum nitrianskeho knieatstva. Nitra: Archeologick stav SAV, 2006, s. 35-56. 110 POULK, Josef: Dv... C. d., s. 88-91; POULK, Josef: Mikulice... C. d., s. 104-108, 117-119; VANO, Martin: Stredovek... C. d., s. 27-35. 111 MNSK, Zdenk: C. d., s. 452-454, 456. 112 HETNYI, Martin: K platforme politiky Rastislava pred prchodom byzantskej misie. In Kontantnove listy, 2008, . 1. Nitra: Univerzita Kontantna Filozofa v Nitre, 2008, s. 70-84. 113 MNSK, Zdenk: C. d., s. 243-247, 482-487. 114 MNSK, Zdenk: C. d., s. 255-256.

16

Najintenzvnejie styky s cirkvou v oblasti Vlch, teda sev. Talianska a vbec akvilejskho patriarchtu i gradskho patriarchtu vrtane starochorvtskeho knieatstva, a s cirkvou v oblasti Grcka, t. j. byzantskej asti Dalmcie vrtane zadarskho i splitskho biskupstva, a najsilnejie misijn a pastoran psobenie prichdzajce z tchto oblast do vekomoravskho prostredia preto mono oakva v rokoch asi 850 a 863, najneskr 870 (kedy bol Metod ustanoven za arcibiskupa a Rastislav bol zbaven vldy na vekej Morave). Toto misijn psobenie bolo pravdepodobne sprevdzan i prienikom hmotnej sakrlnej kultry vrtane architektry. Kee sme zistili, e stavebn typ devnskeho kostola je s najvou pravdepodobnosou dalmtskym importom, mali by sme jeho vznik hada prve medzi rokmi 850 a 863, respektve 870. Kostol na Devne je datovan nlezmi hrobov do 2. pol. 9. st. Pribline do tohto obdobia patr i vznik alch stavieb, ktor svedia o vplyve severojadranskej architektry rotunda v Ducovom i kostol na Bratislavskom hrade, ktor vznikli okolo pol. 9. st. O takomto pvode i datovan kostola na Devne svedia i analzy zlomkov omietok s freskami. Farbiv pouit v polychrmii fresiek maj pvod v severnom Taliansku.115 To poukazuje na pvod umelcov, ktor sa podieali na stavbe a vzdobe kostola, a takisto na pvod jeho stavebnho typu v areli severnho Jadranu, respektve Dalmcie. Omietky116 niesli 3 vrstvy nteru vpennm mliekom. Tieto ntery slili na drbu a spevnenie omietok. Takto drba sa vykonvala pribline kadch 20 rokov. Znamen to, e kostol bol vyuvan a udriavan najmenej pribline 60 rokov. Pre zistenie priblinho obdobia vzniku kostola touto metdou je dleit zisti, kedy kostol zanikol. Fresky a omietky devnskeho kostola neboli vrazne zvetran ani zneisten. Znamen to, e po opusten kostola a nslednej detrukcii jeho krovu neboli interirov steny kostola s freskami dlhiu dobu vystaven poveternostnm vplyvom (omvaniu daom, mrazu, vlhnutiu, plesneniu). Budova kostola zanikla teda nhle a naraz. K tomu mohlo djs najpravdepodobnejie v rokoch 906-907, kedy Vek Morava podahla staromaarskmu toku, respektve v ase bitky pri Bratislave v r. 907, kedy vojnovmu plieneniu isto neunikli ani okolit sdla vrtane hradsk s kostolmi. K zniku kostola vak mohlo djs i v nasledujcich rokoch. Za najneskor as zniku kostola mono povaova pribline rok 930, kedy sa u kon obdobie dobyvanej vlny tokov staromaarskch bojovnckych drun a kedy sa na juhozpadnom Slovensku (hoci nie priamo v okol Devna) zana usadzova staromaarsk pospolit obyvatestvo.117 O zniku devnskeho kostola v tomto obdob sved i zaiatok pochovvania na jeho detrukcii v 2. pol. 10. st. Zvyky kostola u museli (36)by v ase zaiatku pochovvania natoko detruovan, e netvorili prekku v pochovvan. Tmto spsobom meme vznik devnskeho kostola datova pribline 60 rokov pred roky 906-907 a 930, ie medzi roky 846 a 870. Na existenciu devnskeho kostola pred rokom 863 nepriamo poukazuje i prv psomn zmienka o Devne v roku 864. Rastislav bol vtedy v tomto hrade obken vojskom kra udovta Nemca, a kee nemohol unikn ani toi, musel krovi prisaha vernos a poskytn mu rukojemnkov. Je mon predpoklada, e ak sa Rastislav vo vojnovej tiesni uchlil na hradisko Devn, ktor je vzhadom na svoju polohu sce dobre brniten ale nevhodn na vojensk vpady, vybral si ho zrejme preto, e mu mohlo po dlhiu dobu obliehania poskytn dostaton zzemie, hmotn komfort i adekvtny priestor na pobonosti.

115

TEFANOVIOV, Tatiana: Osudy starch Slovanov. Martin: Osveta, 1989, s. 119; VANO, Martin: Poiatky... C. d., s. 30. 116 PLACH HLAVICOV KELLER: Slovansk Devn. C. d., s. 94-101; HAMMER, Ivo MISAR, Matthias: Frmittelalterliche Wandmalerei zwischen March- und Donautahl Vorbericht. In GALUKA, Ludk KOUIL, Pavel MNSK, Zdenk (eds.). Velk Morava mezi vchodem a zpadem Sbornk pzpvk z mezinrodn vdeck konference. Brno: Arecheologick stav AV R Brno, 2001, s.146 -149. 117 RUTTKAY, Alexander: O interetnickch vzahoch po rozpade Vekej Moravy. In RUTTKAY, Alexander RUTTKAY, Matej ALKOVSK, Peter (eds.). Slovensko vo vasnom stredoveku. Nitra: Archeologick stav SAV, 2002, s. 181 182; RUTTKAY, Matej: Vvoj osdlenia na strednom Dunaji v 6.- 12. stor. In RUTTKAY, Alexander RUTTKAY, Matej ALKOVSK, Peter (eds.). Slovensko vo vasnom stredoveku. Nitra: Archeologick stav SAV, 2002,, s. 51.

17

variant A (upraven poda VANO, Martin: Poiatky... C. d., s. 38; VANO, Martin: Stredovek... C. d., s. 78)

variant B

Obr. 5. Dynamick tvoruholnky.

Kostol na devnskom hrade mono teda viacermi spsobmi datova do rokov 850 a 863, respektve 870. Odmietnu preto treba jeho datovanie do doby po roku 880.118 Takto datovanie sa dva do svislosti so zriadenm troch biskupstiev na Vekej Morave, priom sdlo jednho z biskupov sa lokalizuje prve na devnsky hrad, respektve na bratislavsk hrad. Devnsky kostol bva v tomto prpade interpretovan ako palc so skromnou kaplnkou alebo ceremonilnou miestnosou na spsob triklnia odvodenho od triklnia laternskeho palca v Rme. Vyie sme u preukzali, e pdorys devnskeho kostola nemono odvodzova od pdorysu triklnia a e (37) vzhadom na hroby, ktor sa pri tejto stavbe ukladali, sotva mohol plni funkciu reprezentanej stavby s ceremonilnou halou. Pochybnosti vzbudzuje i predpoklad o blzkej prbuznosti kostola na Devne a kostola na Bratislavskom hrade.119 Hoci obdobie vzniku tchto kostolov je pravdepodobne pribline rovnak a oba tieto kostoly maj zrejme pvod v severojadranskej oblasti, je vylen, aby boli dielom tch istch staviteov. Technika budovania zkladovho muriva tchto stavieb je diametrlne odlin zklady devnskeho kostola boli budovan s pouitm malty ako pojiva a ukladan na maltov lko, km zklady baziliky na bratislavskom hrade boli spjan len hlinou. alm argumentom dajnej prbuznosti tchto stavieb je i podobn zloenie a pvod farbv nstennch malieb v tchto kostoloch, ktor boli objaven na zlomkoch interirovch omietok. Farbiv fresiek oboch tchto kostolov pochdzaj sce zo severnho Talianska, avak zatia o maby v devnskom kostole boli vyhotoven technikou al fresco (teda na mokr nezatuhnut omietku), maby v bratislavskom kostole boli vyhotoven technikou al secco (ie maovanm na such omietku natret iba vpennm mliekom).120 Tento rozdiel mono vysvetli bu tak, e vzdobu kostolov vyhotovili dve
118 119

VANO, Martin: Poiatky... C. d., s. 46; VANO, Martin: Stredovek... C. d., s. 76, 108. VANO, Martin: Poiatky... C. d., s. 30-31, 38. 120 HAMMER, Ivo MISAR, Matthias: C. d., s.147-148.

18

rozlin skupiny umelcov pouvajce rozlin techniky maby, alebo aj tak, e vzdobu kostolov zabezpeila sce jedna skupina umelcov, avak v Devne bol kostol vyzdoben priamo poas vybudovania kostola na erstv omietky, km v Bratislave bola vmaba vyhotoven u v existujcej, a teda starej stavbe, na existujce omietky. Obe tieto vysvetlenia vyluuj priamu prbuznos tchto stavieb. Rovnako treba spochybni odvodnenie prbuznosti tchto dvoch stavieb dajne podobnou kontrukciou ich pdorysov vytvorenou na sieti tzv. dynamickch tvoruholnkov (obr. 5.: variant A).121 Tto metda bola vo vasnom stredoveku pouvan pri navrhovan pdorysov kostolov. V prpade bratislavskho kostola vak nemono predpokladan kontrukn sie dynamickch tvoruholnkov povaova za ni in, ne len za pekulciu, kee zklady tohto kostola s dochovan len vemi fragmentrne a nedovouj praktick overenie predpokladu. Navye, pri kostole na Devne sa ukazuje, e predpokladan sie dynamickch tvoruholnkov nie celkom zodpoved skutonmu usporiadaniu pdorysu a e nie je jedin, ktor mono pre tento kostol poui. Pdorys devnskeho kostola je mon poloi i na inak navrhnut siete dynamickch tvoruholnkov, ktor lepie zodpovedaj jeho relnemu usporiadaniu. Jedna z tchto alternatv rekontruovanej siete dynamickch tvoruholnkov (obr. 5: variant B) dokonca umouje predpoklada, e stredn (t. j. sekundrny) interirov zkladov ps bol v nejakej starej (azda drevenej) podobe sasou u pvodnho stavebnho zmeru a e mohol by vchodiskom pre usporiadanie stavby. Mohlo s najskr o predoltrnu prieku, ktor oddeovala presbytrium a lo kostola. Tmto postupom mono v usporiadan devnskeho kostola identifikova tyri liturgicky determinovan priestory vymedzen jednm obdnikom a tromi identickmi tvorcami: predsie (nartex, respektve pronaos), lo, oltrny priestor (s menzou umiestnenou zrejme na vchodnom zkladovom pse) a priestor pre kazov (kde mono predpoklada sn subsellium vo vchodnej apside a prothesis a diakonikon v bonch apsidch). Kee nejestvuje jedna jednoznan alternatva, nemono iadnu z teoreticky rekontruovanch siet dynamickch tvoruholnkov oznai za skutone pouit pri vstavbe kostola a kad treba preto povaova len za subjektvnu akademick rekontrukciu dnench bdateov, prinajmenom treba predpoklada pouitie viacerch alternatv. Zverom teda meme kontatova, e porovnanm analogicky usporiadanch neskoroantickch kostolov, ktor v 9. st. existovali na zem Dalmcie, respektve Norica, s kostolom na Devnskom hrade meme s vysokou pravdepodobnosou zodpoveda otzku podoby, pvodu i datovania devnskeho kostola: postaven bol s najvou pravdepodobnosou ako predromnska (38)recepcia typu jednoloovho kostola s trojlstkovm presbytriom, ktor m pvod v neskoroantickej dalmtskej architektre, a je prejavom psobenia misionrov z Vlch a Grcka a snh vekomoravskej elity o vytvorenie moravskej cirkevnej provincie a vznikol pribline medzi rokmi 850 a 863, respektve 870. Kee devnsky kostol bol recepciou neskoroantickho stavebnho typ u v predromnskej architektre, dostva sa tak do zkej svislosti s u spomnanmi karolnskymi trikonchami, ktor boli vsledkom preberania neskoroantickch vzorov, o bolo zkladnou a programovou rtou karolnskej architektry a vbec karolnskeho umenia. I devnsky kostol i karolnske trikonchy mali svoje vzory v Stredomor (v Dalmcii a na Apeninskom polostrove), teda v oblastiach so stle pretrvvajcou neskoroantickou stavebnou tradciou. Znamen to, e trend preberania neskoroantickch vzorov bol vlastn nielen architektre na zem Franskej re ale i architektre Vekej Moravy, hoci voba oblasti, z ktorej sa vzor erpal, bola zvisl od odlinch subjektvnych faktorov karolnske umenie erpalo so zdrojov v Taliansku, z Rma, na ktor Fransk ra orientovala svoju politiku i ideolgiu (ale i z Byzancie, ktorej sa chcela vyrovna), architektra na Vekej Morave prijmala vplyv jednak zo samotnej karolnskej architektry a jednak z oblasti Jadranu, Balknu a z Byzancie, kam sa orientovala v zujme oslabenia vplyvu Franskej re. Preto vzhadom na tento spolon trend ale aj vzhadom na dlhodob politick a kultrne vzby Vekej Moravy na Fransk ru, mono architektru na Vekej Morave zaradi do irieho rmca
121

VANO, Martin: Poiatky... C. d., s. 30-31, 38.

19

karolnskej architektry, nakoko sa v nej uplatovali obdobn trendy a toton stavebn typy, a to i napriek pokusom o obmedzenie politickho a kultrneho vplyvu Franskej re na Vek Moravu. Vsledkom je obohatenie eurpskej predromnskej architektry o stavebn typy neskoroantickho pvodu, ktor dovtedy v zpadnej a strednej Eurpe mimo oblasti Stredomoria neboli znme. Devnska trikoncha tak spolu s kaplnkou sv. Kra v Mstaire, optskym kostolom sv. tefana vo Werdene, kostolom vo falci v Ingelheime, kaplnkou sv. Saturnina vo Fontenelle, kaplnkou sv. Germaina v Querqueville a kostolom vo Fcamp (ale i s almi122) patr k najstarm kostolom trikonchlneho typu v predromnskom umen na sever od lp.

Summary The aim of this work is to analyze the Great-Moravian church at Devn Castle and answer the question of its form, origin and dating. The problem in the reconstruction of the appearance and purpose of this building is caused by the division of interior into several areas by the partition walls. The building had undoubtedly a sacral function at least in part. The purpose of the building can be interpreted in three ways: as a palace with a private chapel, as a building of some other ecclesiastical institution annexed to the church or as exclusively the sacred object. The analogies for the building type of the Devn church are usually searched in architecture of northern Italy or old Croatia, in late antique or Byzantine architecture. According to several analogically arranged churches the third interpretation of the purpose of the building can be considered as correct. Interior was probably not physically divided by the partition walls but (39)only virtually by a few pairs of lisenas. The Devn church is closest to a group of four churches from the 5th to 6th century in Dalmatia and Noricum (later Carinthia) which were still in use in the 9th century: in Sutivan (St. John the Baptist, Croatia), Pridraga (St. Martin, Croatia), Bilice (Croatia) and Lendorf-Holz (St. Peter, Austria). The Devn church was most likely built as a pre-romanesque reception of the defined type of late-antique Dalmatian one-nave church with a trefoil presbytery with some given sizes or ratios which was formally created or modified by means of pre-romanesque architecture. Its origin is a manifestation of the missionary activity from Welsch and Greece and the efforts of the Great Moravian elites to create a Moravian church province under the rule of Rastislav. The Devn church was built approximately between 850 and 863/870. The Devn triconch together with triconch chapels in Mstair, Werden, Ingelheim, Fontenelle, Querqueville and Fcamp belongs to the oldest churches of the triconchal type in pre-romanesque art in the north of the Alps.
(preklad autor)

Cit.: ILL, Martin: Predromnsky kostol na Devne. In Historick zbornk, 2011, ro. 21, . 1, s. 19-39. Text bol na ely publikovania na www.scridb.com doplnen o obrazov prlohu a odkazy na u a o odkazy na slovanie strn poda Historickho zbornka 2011/1 (pozn. autora).
122

CARCEL, Anne PARRON, Isabelle REYNAUD, Jean-Franois - Ecole d'architecture de Saint-Etienne - Centre d'tudes forziennes: Le prieur de Saint-Romain-le-Puy. Saint-Etienne: Universit de Saint-Etienne, 1992, 87 s.; ZADORA-RIO, Elisabeth et al.: La fouille du site de Rigny, 7e-19e s. (commune de Rigny-Uss, Indreet-Loire) : l'habitat, les glises, le cimetire. Troisime et dernier rapport prliminaire (1995-1999). In Revue archologique du Centre de la France, 2001, b. ro., . 40, s. 167 -242.

20