ZVARITENOS A ZVRANIE PLASTOV

ubomr Martinec Materilovotechnologick fakulta STU v Trnave Poda odborovej normy ON 05 6810 zvra plasty mu len zvrai odborne zakolen a poda normy STN 05 0705 preskan. Pokyny pre zvranie materilov a zvracie technolgie s uveden v prslunch technologickch normch a predpisoch. 1. Zvaritenos plastov Z plastickch hmt, ktor delme na termoplasty a reaktoplasty, sa zvraj len termoplasty. Reaktoplasty sa nedaj zvra, pretoe ich nemono privies do plastickho stavu. Daj sa spojova len lepenm alebo mechanicky. Ako vetky druhy plastov, s aj termoplasty makromolekulov ltky. Psobenm tepla klesaj hodnoty medzimolekulovch vzbovch sl, take makromolekuly mu v pozdnom smere vzjomne kza. Tm s termoplasty priveden do plastickho stavu. Tto vlastnos sa vyuva pri ich spracovan a teda aj pri zvran. Zvranm sa rozumie spojovanie dvoch alebo viac dielov z termoplastickch hmt psobenm tepla a tlaku. Zvraj sa diely z rovnakch typov plastov. Poda charakteru zvranch hmt sa ich povrch v mieste zvaru privedie do plastickho stavu a primeranm tlakom sa spoj. Nastva vzjomn trval spletenie makromolekl hmt spojovanch ast. Pritom sa uplatnia medzimolekulov sekundrne sily, ktorch set dva zvaru pevnos. Aby sa tieto sily mohli uplatni, je potrebn poui dostatone vysok teplotu. Prli vysok teplota vak vedie k znehodnoteniu hmoty a k strate akosti zvaru. Zvracie teploty zko svisia s almi charakteristickmi vlastnosami plastov. Vlastnosti termoplastov sa lia nielen pri jednotlivch druhoch, ale aj pri tom istom type plastu. Bva to spsoben kvalitou vchodiskovch surovn, vrobnmi podmienkami, stupom polymerizcie a mnohmi almi vplyvmi. Tieto vlastnosti s dan normami, resp. materilovmi kartami pokia s pre dan materil vydan. Pre zvraov mus plati zsada, e pri novch alebo doposia nezvranch typoch hmt je potrebn skobne zvari niekoko vzoriek vhodnch tvarov a rozmerov. Zhotovenie kvalitnho zvarovho spoja je podmienen dslednm dodranm optimlnej technolgie zvrania a vobou optimlnej teploty zvrania. Zvracia teplota sa z hadiska teplotnch vlastnost plastov kryje s teplotou tavenia danej hmoty. Teplotn charakteristiky materilov s oznaenm zvracch teplt s uveden na obr. 1. V obrzku s namiesto teplt platnch pre jeden typ hmoty, dan oblasti teplt zahrujce cel skupinu polymrov danho druhu. Teploty plynov a rznych nstrojov pouvanch na zvranie s vdy vyie ako teploty, na ktor sa ohreje spojovan materil - s vyie ako zvracie teploty plastov. Teplotn rozdiel je nutn, aby sa zaistila vkonnos zvrania. Termoplasty s vemi zl vodie tepla a ohrev plynom alebo zvracmi nstrojmi vyhriatymi na teplotu zvrania plastu, by cel priebeh zvrania spomalil. Teplotn rozdiel, napr. pri zvran horcimi plynmi, sa vyrovnva zvenou rchlosou zvrania. Hmota a prdavn materil sa vyou teplotou plynu ohrej len na teplotu potrebn na zvrame. Hodnoty teplt zvrania a teplt zvracieho plynu s uveden v tabuke 1.

Obr. 1 Teplotn charakteristiky vybranch druhov plastov

Oblas teplt pouitia Oblas prechodovch teplt (Tg) Oblas teplt tavenia (zvracie teploty) Oblas teplt spracovania Oblas tepelnho rozkladu

Tabuka 1 Materil tPVC mPVC rPE (LDPE) 1PE (HDPE) PP cPVC PA PMMA Zvracia teplota [C]
170

Teplota horceho plynu [C]

250 a 320 250 a 300 170 a 200 190 a 220 200 a 245 270 a 340 270 a 320 240 a 260 |

150 120 140 170 190 220 170

2. Metdy zvrania Z plastov sa v s asnosti vyrba ve k mnostvo fli. Tieto mono povaova za samostatn skupinu vrobkov z plastov. Za flie povaujeme tak vrobky z plastov, ktorch hrbka je max. 1 mm. Ich spracovanie asto vyaduje in technolgie, ako pri spracovan kontruknch dielov z plastov. Podstata vetkch spsobov zvrania plastov je rovnak a je dan poiadavkou dosiahnu v mieste spojenia, vobou vhodnej teploty a technolgie, kvalitn zvarov spoj. Odlinos je len v spsobe privdzania tepla. Teplo k vytvoreniu zvarovho spoja meme privdza od povrchu alebo od stredu spoja. V praxi sa uplatnilo viacero druhov zvrania. Pre zvranie kontruk nch plastov sa v prevanej miere pouva tavn zvranie s prdavnm materilom a zvrania horcim predmetom. almi spsobmi zvrania s napr. zvranie trenm, vysokofrekven n a ultrazvukov zvranie. V alch kapitolch s popsan jednotliv spsoby zvrania v porad dleitosti pre zvranie kontruk nch plastov. Zkladn ustanovenia pre uveden druhy zvrania s popsan v odborovej norme ON 05 6810. 2.1 Tavn zvranie prdavnm materilom Tavn zvranie prdavnm materilom je metda nerozoberatenho spojovania ast, pri ktorej sa vytvra zvarov spoj pomocou prdavnho materilu. Potrebn teplo pre roztavenie (splastizovanie) zkladnho a prdavnho materilu je dodvan horcim plynom, zvracou pitoou. Pri zvran horcim plynom sa pouvaj zvracie drty podobne ako pri zvran prdavnm materilom pri kovoch. Mono vak tie zvra horcim plynom bez zvracieho drtu. Nosite om tepla je horci plyn. V inou to bva vzduch. Je lacn a dva sa mu prednos vade tam, kde vyhovuje. Aby sa zaistila kvalita zvarovanho spoja, mus by horci plyn zbaven prachu, vlhkosti a mastnt. V niektorch prpadoch (PA) sa odpor a poui inertn plyn. Vinou to bva dusk. 2.1.1 Zvracie zariadenie Na zvranie sa pouva zvracia pito, ktor ohrieva zvrac plyn a niekedy (v spojen s rchlozvracou tryskou) vedie a zatla uje do miesta spoja zvrac drt. Kontrukcie pouvanch zvracch pitol s rzne. V podstate je to vmennk tepla, najastejie s elekuickm ohrevom zvracieho plynu. Plyn je dodvan z vonkajieho zdroja (z

flia, z rozvodov, tlakovho vzduchu alebo kompresorov) alebo ventiltorom, ktor je priamo sasou pitole. Ohriaty plyn je z pitole veden zkou tryskou, ktor umouje zvarov plyn smerova do zvarovho lka. Tryska je obyajne ohnut a na jednej strane ohybu mva brit. Pri zvran je tento brit horci a mono ho poui k orezvaniu (odtaveniu) drtu - prdavnho materilu. Pri zvracej pitoli s elektrickm ohrevom (obr. 2) sa plyn vedie cez elektricky vyhrievan vmenn teleso (3). Vratnm prdenm plynu sa zabezpe studen povrch telesa pitol (2). Teplota horceho plynu sa nastavuje krtiacou klapkou privdzanho vzduchu (5). Pitole musia by postaven na bezpenostn naptie 24 V. Pouva sa striedav, ale tie jednosmern prd. Vkony vyhrievacch telies bvaj 180, 240, 220 alebo 400 W. Pri rchlozvracch pitoliach sa poaduje vkon 800 W.

Obr. 2 Zvracia pito s elektrickm ohrevom: 1-zvracia dza; 2-teleso pitole; 3-elektricky vyhrievan pirla; 4-n na odrezanie hsenice; 5-regulan ventil; 6-teleso rukovte; 7-prvod plynu; 8elektroprvod 2.1.2 Prdavn materil Prdavnm materilom bva drt z vhodnho plastu, obvykle kruhovho prierezu niekokch priemerov. Zvracie drty mench priemerov sa pouvaj na zvarenie korea zvaru. Vrobcovia plastov obyajne odporaj optimlnu vobu typu zvracieho drtu pre zvran materil. Akos zvracieho drtu m shlasi s akosou zvranho materilu. Kde je mon, tam sa pouije drt s mlo nim bodom mknutia. Poda normy ON 05 5810 sa pouvaj zvracie drty s priemermi 2,3,4 mm. Povrch drtu m by hladk, bez uzlov a inch vd. Hmota drtu m by bez bubln, cudzch telies a ne istt. Pre tPVC sa pouvaj drty so zmkovadlom (a do 10 %), pretoe sa s nimi lepie pracuje. Pre mechanicky a chemicky namhan spoje sa vak maj poui drty bez poet hsenc zmkovadiel. Skky ukzali, e je vhodnejie voli men poet hsenc z hrubch drtov, Obr 3 Vplyv potu hsenc na pevnos zvaru ako v poet hsenc z tenkch drtov (obr. 3).

2.1.3 Prprava zvarovch plch Na telesch urench k zvraniu sa urobia najprv kosy (zrazia sa hrany) a potom sa nvarov plochy aj zvrac drt mechanicky oistia. Nvarov plochy musia by ist, hladk, bez zvykov triesok alebo mastnt. Zvyky triesok by sa pri zvran plili alebo zavarili do zvaru, m by sa zhorila jeho kvalita. Nvarov plochy aj prdavn materil sa istia krabanm, tesne pred zvranm. K isteniu sa nesm poui rozpadl ani odmasovadl. Zvarov hrany sa najastejie upravuj do tvaru V alebo X. Do hrbky 6 mm sa zhotovuje zvar V, nad 6 mm zvar X. Pre zvranie rr sa odpora len zvar V. Poda polohy umiestnenia zvarovch dosiek rozliujeme tri zkladn druhy zvarov: tup, ktov a prepiato vane. Pred zvranm sa diely upnaj tak, aby medzi nimi vznikla medzera rky 0,5 a 1 mm. Prv zvrac drt sa vol s menm priemerom (d=2 mm) a prv hsenica sa kladie tak. aby z polovice prenievala pod spodn rovinu spojovanch dosk - zhotovil sa kore zvaru. alie hsenice sa potom klad drtmi vch priemerov. Po zhotoven celho zvaru sa kore z druhej strany vykrabe alebo vyfrzuje. Vytvoren drka sa potom zavar. Prednosou zvarov X oproti zvarom V je, e sa spoj nedeformuje a nevznikaj v om vraznejie naptia. Ktov zvary sa pouvaj menej, lebo s nchyln k praskaniu. Niekedy sa zhotovuj prepltovan spoje. Mono ich poui len pri mlo namhanch siastkach, lebo pri zaaen vznikaj v nich nepriazniv namhania v ohybe. 2.1.4 Z vracie tlaky Pri zvran neprechdza hmota do tekutho stavu tak ako pri kovovch materiloch. Dostva sa len do plastickho stavu a preto k dosiahnutiu akostnho zvaru treba poi uritho tlaku na zvrac drt. Tm sa zaru spojenie zvranch dielov so zvracm drtom. Na zvranie PVC sa odporaj tlaky v rozmedz 10 - 30 N. Vekos prtlanej sily na zvrac drt ovplyvuje pevnos zvarovho spoja. Tento vplyv je graficky znzornen na obr. 4. 2.1.5 Teplota horceho plynu V priebehu zvrania sa spojov materily Obr. 4 Vplyv prtlanej sily na zvrac drt na pevnos zvarovho spoja zohrievaj na zvraciu teplotu (obr. 1). Zvranm pri nich teplotch sa hsenice len prilepia a po nemkenho PVC ochladen sa daj ahko odlupn. Prli vysok teplota spsobuje rozklad a plenie hmoty. Hmota men farbu, vznikaj v nej bubliny, pry a in vady, ktor znehodnocuj akos zvaru. Teplota zvracieho plynu, meran 5 mm pred stm zvracej trysky, m vyiu hodnotu ako je zvracia teplota zvranho materilu. Odporuen hodnoty teplt zvracieho plynu s uveden v tabuke 1. Teplota ohrevu zvranho materilu nie je dan len teplotou horceho plynu vychdzajceho z dzy, ale tie vzdialenosou dzy od miesta zvaru. Do vzdialenosti 5 mm kles teplota plynu len nepodstatne. alm zvovanm vzdialenosti je pokles teploty plynu vraznej. Lepie sa pracuje s vymi teplotami zvracieho plynu, pretoe pri runom zvran s kvavm pohybom trysky, mono voli viu vzdialenos.

2.1.6 Technolgia zvrania Pred zvranm sa pripraven diely upn alebo uchytia do predpsanej polohy. Zvrac drt sa na jednom konci ohne (horcim vzduchom) do pravho uhla, v d ke asi 10 mm. Ohnut as sa polo na zaiatok zvaru. Sprvne rozdelenie tepla sa dosiahne vhodnm sklonom zvracej pitole. Kvavm pohybom pitole sa rovnomerne ohrieva zvarov plocha aj zvarovac drt tak, aby sa prehrialo 5 a 6 mm ich dky. Znakom sprvneho nahriatia zvracieho drtu pri zvran je mal vlnka natavenho materilu na ele vtlaenho zvracieho drtu. Rchlos zvrania m by tak. aby bol dostatok asu k nahriatiu zvracieho lka aj zvracieho drtu na zvraciu teplotu. Pri zvran sa zvrac drt zatla kolmo do zvarui. Predklonen drt sa v mieste zvaru predasne zohrieva, mkne a ohba, priom nepsob na materil plnm tlakom. Zvran materil nie je dostatone prehriaty a drt sa s nm dobre nespoj. Hsenica ja k zkladnmu materilu len "prilepen". Pri zaklonenom drte sa prehrieva kore zvaru a tlakom dopredu sa drt naahuje. V hsenici vznik naptie, ktor me pri optovnom ohriat spsobi jej trhanie. Vplyv uhla zvracieho drtu na pevnos Obr. 5 Vplyv sklonu drtu na pevnos zvaru je graficky znzornen na obr. 5. zvranho spoja Pred kladenm kadej alej hsenice treba oisti u poloen hsenice od vetkch otrepov, hrotov, neistt a splen. Vykrabvanie splenn a otrepov sa rob klinovm noom. Pri kvalitnom zvare sa vytvor na obidvoch stranch poloenej hsenice navrstvenie materilu -pri PVC so slabm hnedm zafarbenm. 3. Zvranie plastov horcim predmetom Na zvranie kontruknch plastov sa v praxi uplatuj tyri spsoby zvrania horcim predmetom: - zvranie horcim zrkadlom, - zvranie polyfziou, - zvranie elektrotvarovkou, - zvranie ohranovanm. Pri vetkch tchto metdach s zvran plochy nahriate na zvraciu teplotu stykom s horcim predmetom a tlakom spojen. 3.1 Zvranie horcim zrkadlom Nzov "Zvranie horcim zrkadlom" odpora norma STN 05 0010. Poda STN 05 6810 sa vak tento spsob zvrania nazva "Zvranie na tupo" a poda STN 05 6816 "Tlakov zvranie na tupo". Vetky tri nzvy sa navzjom nevyluuj, ale je iadce pouva jednotn nzvoslovie. Technick zsady na zhotovenie zvarov horcim zrkadlom pre konkrtne plasty obsahuj prslun normy pre zvranie. * Podstata zvrania plastov horcim zrkadlom
Pri zvran horcim zrkadlom (obr. 6 A) sa zvran dielce (platne, rry, tye, tvarovky, profily a pod.) vopred pripravenmi plochami sasne pritla ia na zvracie zrkadlo ( 1 ) ohriate

na predpsan teplotu. Po zahriat iel spojovanch dielcov na zvraciu teplotu sa zvracie zrkadlo odoberie a dielce sa pritlaia na seba predpsanm zvracm tlakom, (obr. 6 B). * Zvracie zariadenie Zkladnou asou zvracieho zariadenia (poda STN 05 0010 Zvraky na tupo) je zvracie (horce) zrkadlo, ktor sa pouva bu samostatne alebo je jeho asou. Samostatn zvracie zrkadlo sa pouva pri zvran polotovaroA/ s malmi priemermi. Pri zvran vch priemerov sa upnacia a prtlan as zvracieho zariadenia ovlda mechanicky, pneumaticky alebo hydraulicky.

Obr. 6 Princp zvrania horcim zrkadlom: A - ohrev spojovanch dielcov pri psoben natavovacieho tlaku; B - zvarenie spojovanch dielcov pri psoben stlacieho tlaku; 1- horce zrkadlo: 2 - spojovan rry Zvracie zrkadl s elektrickm prdom alebo inak ohrievan platne s kruhovm tvarom s izolovanm dradlom alebo stojanom. Vyrbaj sa zo zliatin hlinka, alebo nehrdzavejcich ocel. Nemaj sa vyrba z medi a jej zliatin, lebo na tchto materiloch vznik oxidick vrstva, ktor me by prinou nedokonalho zvarovho spoja. Pri prci so zvracmi zrkadlami treba dba, aby boli vdy ist a aby na nich neboli zvyky zvranch materilov. Kovov povrch sa ist acetnom. V sasnom obdob sa na povrch zvracch zrkadiel nanaj teflnov povlaky, ktor zabezpeuj meniu lepivos zvranch hmt. Teplota zvracieho zrkadla sa kontroluje presnmi dotykovmi teplomermi alebo termokriedami. Teplota povrchu zrkadla m by rovnomern po celej innej ploche a me kolsa v rozmedz 5 C od poadovanej teploty. * Teplota povrchu zvracieho zrkadla Teplota povrchu zvracieho zrkadla je spolu s prtlanmi silami pri zvran na rupo rozhodujcim parametrom ovplyvujcim kvalitu zvranho spoja. M vdy vyiu hodnotu ako je teplota zvrania danho materilu (o cca 30 a 100C). Teploty povrchov zvracch zrkadiel na zvranie polyolefnov s uveden v tab. 2. Tabuka 2 Materil rPE (LDPE) 1PE (HDPE) PP Zvracia teplota [C] 120 140 170 Teplota povrchu zvracieho zrkadla [C] 160 a 190 190 a 220 200 a 245

Ohriatm na zvraciu teplotu sa povrchy spojovanch materilov dostvaj do splastizovanho stavu a v takomto stave sa na seba pritlaia stlacm tlakom odporanej vekosti. * Technolgia zvrania Pred samotnm zvranm na tupo zvracm zrkadlom treba zabezpei rovnobenos a istotu spojovanch plch. Po ohriat zvracieho zrkadla na predpsan teplotu prebehne cel cyklus zvrania v tyroch fzach, poda obi. 7 a tab. 3: a/ as psobenia natavovacieho tlaku b/ prestavovac as c/ as dosiahnutia stlacieho tlaku d/ as psobenia stlacieho tlaku Natavovacm tlakom (A) sa zabezpeuje kontakt medzi povrchom zvracieho zrkadla a spojovanmi plochami v priebehu ich ohrevu na zvraciu teplotu. Pri pouit vieho tlaku sa splastizovan materil vytla mimo spojovanch plch. Preto sa natavovac tlak s pribdajcim asom postupne zniuje na hodnotu 0,01 a 0,02 MPa. V rozmedz prestavoObr. 7 asov priebeh tlakovej sily pri zvran horcim vacieho asu (b) sa zvracie zrkadlom: A-natavovac tlak; B-stlac tlak; aas natavovania; b-as pretavovania; c-as zrkadlo z miesta zvaru vyberie. as dosiahnutia stlacieho tlaku; d-as psobenia na odstrnenie zvracieho zrkadla m by o najkrat. Odporan hodnoty stlacieho tlaku s v tab. 2. Pri nbehu na stliac tlak (B) treba postupova opatrne, aby sa materil ohriaty na zvraciu teplotu nevytlail. as psobenia stlacieho tlaku sa men poda vekosti zvranch plch a mal by sa udriava a do ochladnutia zvaru. Pri spojovan vch plch sa vyaduj dlhie asy. Zvran dielce sa nesm pritla vm stlacm tlakom ako s predpsan hodnoty. Pri vom tlaku by sa nataven materil vytlail do vronku a vznikol by studen spoj. Studen spoj vznikne aj vtedy, ak tlak bude men ako s odporan hodnoty. Tabuka 3 Materil Tlak [MPa] natavovac stliac (A) (B) 0,05-0,075 0,075-0,10 0,075-010 0,10-0,15 0,075-0,10 0,10-0,20 as [s] dosiahnutia natavovania , pretavovania (b) tlaku B (c) (a) 20-60 do 4 7 20-60 do 4 8 30-120 do 4 9 stlania (d) 150-300 180-420 180-420

rPE
1PE PP

3.2 Polyfzne zvranie Polyfzne zvranie je pecifick spsob zvrania horcim predmetom. Uplatuje sa pri spojovan rr navzjom a pri zhotovovan "hrdlovch zvarovch spojov", pre priemery rr do

63 mm. Princp zvrania vychdza zo zvrania horcim zrkadlom. Zvran plochy sa vak neobmedzuj na el spojovanch dielcov, ale v rozmedz zvarovo innej dky tvaroviek vznik plon spojenie po obvode. Valcov plocha zvaru bude niekokonsobne via ako pri zvran horcim zrkadlom, omu bude pri dodran technolgie zvrania zodpoveda vyia kvalita zvarovho spoja. Zvracm nstrojom je polyfzny nstavec, ktor je v podstate tvarovanm horcim zrkadlom (obr. 8). Ohrieva sa elektricky alebo plynom a vyrba sa z rovnakch materilov ako zvracie zrkadl. Uplatuje sa pri runom i strojovom zvran, kde je sasou pol>fzncj zvraky. Teplota povrchu polylznych nstavcov je o nieo vyia ako teplota povrchu zvracieho zrkadla pri zvran rovnakch materilov. Pri zvran polyolefnov sa pouvaj teploty: rPL 200 a 220C, 1PE 200 a 250C, PP 210-250C. Teploty kontrolujeme pomocou dotykovch teplomerov. Odpora sa pouitie polyfznych nstavcov so samostatnm udriavanm teploty nastavovanej termostatom. Pri plynom ohrievanch polyfznych nstavcoch sa poadovan teplota povrchu nastav krtiacim ventilom, ktorm plyn prdi dovntra polyfzneho nstavca. * Technolgia zvrania Spojovan plochy rr, resp. tvarovky a rry, sa pred zvranm kalibruj, m sa zabezpe sprvne dosadnutie plch a odstrni sa prpadn ovalita. Brusnm papierom sa odstrnia zostvajce oxidick vrstvy a in neistoty. Ohrievan povrch rry m by o cca 5 mm krat ako je dka hrdla tvarovky a tto poiadavka sa aj ozna na rre znakou Obr. 8 Princp polyfzneho zvrania: A-zvran ako "hbka zasunutia". Pri prpadnom dielce pred nasunutm na ohriaty zasunut rry a na doraz me vo vntri polyfuzny nstavec; B-ohriate zvran polyfzneho nadstavca vznikn vronok, dielce po odobrat polyfzneho nstavca ktor' zni prietokov kapacitu polyfzneho a pred ich vzjomnm spojenm; 1- spoja. Spojovacie dielce s tm pripraven polyfzny nstavec; 2,3-zvran dielce na ohrev (obr. 8 A). Po zasunut, resp. vsunut zvranch dielcov na polyfzny nstavec ohriaty na poadovan teplotu, po 15 a 50 sekundch sa zana na jeho okraji, v dsledku psobiacej prtlanej sily, vytvra lem z natavenho materilu. Po sprvnom ohreve, ke je materil na spojovanch plochch splastilikovan, sa polyfuzny nstavec odoberie, obidva dielce sa spoja a prtlanou silou dotlaj 20 a 80 seknd (obr. 8B). Meradlom sprvnej vekosti prtlanej sily je mal' vronok v mieste zasunutia. Poryfzne zvranie sa u ns asto podceuje, lebo vraj nedva spoahliv vsledky. Na zklade arbitrnych konan mono tto skutonos potvrdi. Polyfzne spoje s poruchovejie ako /vatov spoje horcim zrkadlom. Ak porovnvame tvary a vekosti zvranch plch pre rovnak svetlos rr, v prvom prpade bude spojovanou plochou plocha valca a v druhom prpade vrazne menia plocha medzikruia. Ak k tomuto pridme jednoznan sosovos spojovanch dielcov pri

polyfznom zvran, mono predpoklada vyiu kvalitu polyfznych zvarovch spojov. Prinu ich menej spoahlivosti treba hada v nedodran technologickej disciplny pri zvran vyplvajcej zo spojovania dielcov, ktor svojimi chylkami rozmerov nie s vhodn na vzjomn zvranie. 3.3 Zvranie elektrotvarovkou Zvranie elektrotvarovkou je zvranie, pri ktorom sa potrebn teplo vytvor elektrickm prdom prechdzajcim odporovou pirlou zabudovanou v objmke v blzkosti zvarovej plochy a ktor zostva trval vo zvarovom spoji. Je obdobou polyfzneho zvrania. Z elektrotvarovky s vyveden konce drtov, ktor sa pripoja na zdroj elektrickho prdu. Rry, ktor sa tvarovkou spojuj, musia by kalibrovan na tak priemer, ktor zabezpe dokonal kontakt medzi ich povrchom a vntornou plochou elektrickej objmky. Teplom z odporovho drtu sa splastizuje materil v miestach vzjomnho kontaktu a po odpojen elektrickho prdu vznik monolitn zvarov spoj znzornen na obr. 9

Obr. 9 Zvranie elektrickou objmkou: 1elektrick objmka so zabudovanm odporovm drtom; 2-rry zasunut do elektrickej objmky

Obr. 10 Ohranovanie

3.4 Ohranovanie Ohranovanie spja ohbanie a tlakov zvranie v jedin pracovn cyklus. Pouva sa pre spracovanie listov a dosk z PE a PP. Pracovnm nstrojom je elektricky ohrievan lita (me) a jednoduch ohbacie zariadenie. Prierez vyhrievacou litou je schematicky znzornen na obr. 10. Tieto stroje pripomnaj ohbaky na plech. Uhol innho britu zvis na uhle, pod ktorm sa hrana bude ohba. Je vdy men, ako je konen uhol hrany. Napr. pre 90 sa vol 75. pre 120 sa vol 100 a pod. Horci brit lity sa zatla do dosky na 2/3 a 3/4 jej hrbky. Stroj treba starostlivo nastavi, aby sa tlo hbka neprekroila. Po zatlaen lity a dostatonom nahriat hmoty sa lita s britom odklop a doska sa hne ohne. V tejto polohe sa ohnut siastka ponech a do ochladenia. Nataven materil sa pritom zvar. U pri zatlaovan britu sa materil iastone napechuje a po ohnut sa z prebytku napechovanej, hmoty vytvor zosilen hrana, ktor sasne zv pevnos zhotovenho zvaru. Teploty a asy pouvan pre ohranovanie s podobn ako pre tlakov zvranie. Ohranovanim mono rchle a kvalitne zhotovi koryt, aby a in otvoren aj uzavret profily. Zvarov spoje kontruknch plastov zhotoven pomocou horcich predmetov nachdzaj v praxi irok uplatnenie. Najpouvanejou metdou je zvranie horcim zrkadlom. Medzi tieto metdy zvrania patri aj zvranie horcim klinom, resp. horcou pskou. Uplatuje sa vak pri zvran fli a preto sme tto metdu nezahrnuli medzi zvranie kontruknch materilov.

4. alie metdy zvrania Poda tvaru, rozmerov a kvality materilov sa vo zvra skej praxi uplatuj ete mnoh alie technolgie. V technickej praxi zvrania kontruk nch plastov sa vak najastejie vyskytuj metdy zvrania horcim plynom s prdavnm materilom, resp. zvranie horcim telesom. Z alch technolgii zvrania plastov mono uvies: - zvranie trenm, ktor je svojm princpom a technolgiou zhodn s trecm zvranm kovovch materilov - ultrazvukov zvranie, vhodn pre zvranie kontruknch plastov aj flii. Princp zvrania je podobn ako pri zvran kovovch materilov. Je jedinou technolgiou zvrania, ktor umo uje spojova rzne kvality materilov - vysokofrekven n zvranie m uplatnenie len pri zvran fli a uplatuje sa najm v obalovej technike.

- 189