Ing. Tomáš Dudáš, PhD.

Úvod
Tomáš Dudáš
Ekonomická univerzita v Bratislave – Fakulta
medzinárodných vzťahov

Predmety: Svetová ekonomika, Priame zahraničné

investície vo svetovom hospodárstve, Americká
ekonomika vo svetovom hospodárstve,
Komparácia ekonomických systémov

Email: dudas@euba.sk
Základný ciel predmetu
Cieľom predmetu je oboznámiť študentom s
rôznymi formami ekonomickej spolupráce a
integrácie vo svetovom hospodárstve – s dôrazom
na zoskupenia akými sú NAFTA, EU, MERCOSUR,
ASEAC, APEC, G8, G20 a ďalšie

Literatúra– Zoznam zdrojov zostavený

prednášateľom

Skúška – písomná skúška s otvorenými otázkami

Prehľad tém preberaných v
rámci predmetu
Úvod – teoretické pozadie ekonomickej integrácie

Ekonomická integrácia v Severnej Amerike – NAFTA

Ekonomická integrácia v Latinskej Amerike –

MERCOSUR, Andský pakt a ďalšie

Miesto Európskej únie v súčasnom svetovom

hospodárstve
Prehľad tém preberaných v
rámci predmetu
Ekonomická integrácie v Ázii - ASEAN, APEC a ďalšie
organizácie

Ekonomická integrácia v Afrike – kontinent plný

problémov

Miesto a úloha medzinárodných organizácií na

globálnej úrovni – OSN, G8, G20, WTO, MMF a ďalšie

Záver
Úvod
Svetové hospodárstvo je komplexným a
prepojeným systémom

Globalizácia – najdôležitejší trend súčasnosti

Multilateralizmus vs. regionalizmus

Ekonomická sloboda na globálnej úrovni vs.
Regionálna ekonomická integrácia
Economická integrácia
Ide o proces postupného vzájomného
prepájania, zbližovania národných ekonomík,
prehlbovanie vzájomnej závislosti medzi nimi
a postupné vytváranie regionálnych
hospodárskych integračných zoskupení
(celkov). Znakom integračného zoskupenia je
nová kvalita vzájomných vzťahov.

Reálne funkčná etapa ekonomickej integrácie

začala po druhej svetovej vojne
Pásmo voľného obchodu
Spolupracujúce krajiny rušia vo vzájomnom
obchode clá a kvantitatívne obmedzenia tovarov
a služieb, voči nečlenským krajinám uplatňujú
obmedzenia podľa svojich potrieb

Dôležitou otázkou je zabránenie reexportu, na

čo sa zvyčajne využíva systém určenia pôvodu
tovaru (keď sa vyžaduje isté minimálne percento
lokálnej pridanej hodnoty)

Príklady – NAFTA, CEFTA, EEA

Colná únia
členské štáty rušia medzi sebou clá a
obmedzenia obchodu, ako v rámci pásma
voľného obchodu, ale voči nečlenským
krajinám uplatňujú spoločnú colnú politiku,
jednotné colné tarify na dovoz tovarov a
služieb.

Príklady – MERCOSUR, CARICOM

Spoločný trh
 Charakterizuje voľný pohyb tovarov,
služieb, kapitálu a pracovných síl

Cieľom je vytvoriť slobodné prostredie, v

rámci ktorého by bola vysoká miera
konkurencie na firemnej úrovni

Príklad - EÚ
Hospodárska a menová
únia
Hospodárska únia – jej cieľom je
koordinácia hospodárskych politík.

Menová únia – cieľom je vytvoriť jednotnú

menu a spoločnú centrálnu banku

Príklad- EMÚ
 Pásmo Colná Spoločný Hospodárska Politická
voľného únia trh /resp. menová únia
obchodu únia

Bezcolný + + + + +
a bezkontigenčný
pohyb tovarov a služieb
medzi členmi

Spoločná colná tarifa - + + + +

a spol. obchodná
politika voči nečlenom

Voľný pohyb kapitálu - - + + +

a pracovných
síl medzi členmi
Spoločná resp. - - - + +
koordinovaná hosp. /resp
menová/ politika medzi
členmi v určitých
smeroch

Zjednotenie všetkých - - - - +
oblastí hosp. politiky
medzi členmi
Efekty ekonomickej
integrácie
Vytvorenie obchodu
 Ak dve krajiny vytvoria istú formu ekonomickej integrácie
(napr. pásmo voľného obchodu), dochádza k posilneniu
obchodnej výmeny
 Tovary z druhého štátu totiž prestávajú byť zaťažované
clom – stávajú sa teda lacnejšími voči tovarom z iných
štátov
Odvracanie obchodu
 Ak krajina vstúpi do ekonomickej integrácie s partnerom,
ktorý vyrába istý tovar drahšie ako lacnejšia konkurencia –
odpustenie cla bude viesť k presmerovaniu obchodnej
výmeny práve s drahšími partnermi
Severoamerická dohoda o voľnom
obchode (NAFTA)
Severoamerická dohoda o voľnom obchode (angl.
North American Free Trade Agreement, skrátene
NAFTA) je obchodná dohoda spájajúca Kanadu, Spojené
štáty americké a Mexiko do zóny voľného obchodu

Podpísaním a ratifikáciou dohody o NAFTA došlo k

hospodárskemu zjednoteniu územia s rozlohou vyše 21
mil. km2 s približne 400 mil. obyvateľov.
Najdominantnejšou krajinou v rámci NAFTA sú USA,
ktoré vytvárajú približne 90% celkovej produkcie troch
členských krajín.

Objemom HDP (cca. 15,4 bil. USD) je NAFTA najväčším

hospodárskym združením sveta. Jej ekonomiky
predstavujú tretinu svetového HDP, 19% svetového
vývozu a 25% dovozu
Ekonomika USA
Najväčšia ekonomika na svete
HDP – 14,26 biliónov USD (odhad 2008)
HDP/c – 46 900 USD (odhad 2008 )
HDP rast– 1,1 % (odhad 2008)
HDP zloženie - 1,2 % - 19,2 % - 79,6 %
Pracovná sila – 154,3 miliónov
Nezamestnanosť – 9,8 % (September 09)
Inflácia – 0,4 % (August 09)
Ekonomika USA
Podiel populácie žijúcej pod hranicou chudoby
– 12 %
Rozloženie príjmov (Giniho index) – 41

Hlavní exportní partneri - Kanada 20.1%,

Mexiko 11.7%, Čína 5.5%, Japonsko 5.1%,
Nemecko 4.2%, UK 4.1% (2008)
Hlavní importní partneri - Čína 16.5%, Kanada
15.7%, Mexiko 10.1%, Japonsko 6.6%,
Nemecko 4.6% (2008)
Ekonomika Kanady
Ide o jednu z najväčších štátov, má však iba
33 miliónov obyvateľov
HDP – 1,3 biliónov USD (odhad 2008)
HDP/c – 39 800 USD (odhad 2008)
HDP rast – 0,4 % (odhad 2008)
HDP zloženie 2,0 % - 28,4 % - 69,6 %
Pracovná sila – 18,2 miliónov
Nezamestnanosť – 8,7 % (august 09)
Inflácia – -0,8 % (august 09)
Ekonomika Kanady
Podiel populácie žijúcej pod hranicou chudoby–
10,8 %
Rozloženie príjmov (Giniho index) – 32

Hlavní exportní partneri - USA 77.7%, UK 2.7%,

Japonsko 2.3% (2008)

Hlavní importní partneri - USA 52.4%, Čína

9.8%, Mexiko 4.1% (2008)
Ekonomika Mexika
Mexická ekonomika patrí medzi rozvojové štáty –
je chudobná oproti dvom integračným partnerom
HDP – 1,563 biliónov USD (odhad 2008)
HDP/c – 14 200 USD (odhad 2008)
HDP rast – -6,4 % (odhad 2008)
HDP zloženie 3,8 % - 35,2 % - 59,0 %
Pracovná sila– 45,3 million
Nezamestnanosť– 4,0 % (Október 08)
Inflácia – 4,5 % (odhad 2009)
Ekonomika Mexika
Podiel populácie žijúcej pod hranicou chudoby–
viac než 40 %
Rozloženie príjmov (Giniho index) – 48

Hlavní exportní partneri – USA 73.1%, Kanada

6.2%, Nemecko 1.9% (2008)

Hlavní importní partneri - USA 55%, Čína 7.1%,

Južná Kórea 5.2% (2008)
Priebeh rokovaní
Vzniku NAFTA predchádzala dohoda o voľnom
obchode medzi USA a Kanadou, tzv. CUSFTA, ktorá
vstúpila do platnosti 1. januára 1989. CUSFTA sa v
podstate stala základom pre vznik NAFTA
Mexiko malo záujem o podpis podobnej dohody,
preto začalo rokovania s USA. Kanada tiež prejavila
záujem o vstup do zmluvy, keďže chcela zachovať
svoje výhody z dohody s USA
Medzinárodná klíma bola v tom čase naklonená
slobodnému obchodu a regionálnej integrácii – v
rovnakom čase bola dohodnutá aj Maastrichtská
zmluva v Európe
Priebeh rokovaní
Po rokovaniach na rôznych úrovniach bola
podpísaná lídrami troch štátov 17. decembra
1992 v meste San Antonio – za USA zmluvu
podpisoval George H.W. Bush, za Kanadu Brian
Mulroney a za Mexiko Carlos Salinas
Ku komplikáciám však došlo keď sa v Kanade
dostal k moci lavicový Jean Chrétién a v USA Bill
Clintom, ktorý mali ku dohode rôzne výhrady
Nakoniec však došlo k ratifikácii dohody, ktorá
vstúpila do platnosti 1. januára 1994
Hlavné body dohody
Hlavné ciele NAFTA sú uvedené v článku 102
Dohody:
odstránenie bariér voľného obchodu a
uľahčenie cezhraničného pohybu tovarov a
služieb medzi členskými štátmi,
podpora podmienok vhodných na rozvoj
konkurencie v pásme voľného obchodu
podstatné zvýšenie investičných príležitostí na
území členských štátov
Hlavné body dohody
zabezpečenie adekvátnej a efektívnej ochrany
práv duševného vlastníctva,
vytvorenie procedúr a efektívnych postupov
pri implementácii dohody a pri riešení sporov,
vytvorenie rámca na ďalšiu trilaterálnu,
regionálnu a multilaterálnu spoluprácu, ktorý
prispeje k ďalšiemu rozšíreniu dohody a k
nasledovnému zvýšeniu výhod pre členské
krajiny.
Porovnanie s EÚ
Európska únia NAFTA
Politická, ekonomická a sociálna Iba obchod a investície
integrácia
Voľný pohyb osôb Zjednodušený pohyb iba pre
obchodných cestujúcich

Spoločná mena Spoločná mena je v súčasnosti iba

štádiu uvažovania

27 „rovných“ štátov Lídrom sú USA

Rovnaký ciel: vytvorenie veľkého trhu pre hospodársky ras

NAFTA - efekty
Nárast trilaterálneho obchodu

Maquilladory sa stali symbolom Mexika

Životné prostredie – pri podpise existovali vážne

obavy, avšak štúdie nepreukázali vážnejší vplyv
na stav životného prostredia

Poľnohospodárstvo – najkontroverznejšia otázka

Effects
MEXIKO Pozitívne efekty Negatívne efekty
-Pokles chudoby -Strata 2 miliónov
-Rast reálnych príjmov pracovných miest v
-Maquiladoras (+15,5% poľnohospodárstve
) -Rastúca nerovnosť
-Automobilový - Rast znečistenia
priemyse životného prostredia v
- 24500 mexičanov istých oblastiach
získalo prístup na
pracovné trhy v
Kanade a v USA

KANADA Pozitívne efekty Negatívne efekty

- 65000 Kanaďanov -Možná likvidácia
získalo prístup na kanadského
pracovný trh USA ekosystému a zásob
pytnej vody
- Vplyv na zákonodárny
proces v Kanade (dane)
Effects
US Pozitívne efekty Negatívne efekty
-Automobilový -Strata pracovných
priemysel profitoval miest v priemysle
-25000 amerických -Zvýšené znečistenie
občanov získalo prístup životného prostredia z
na kanadský trh práce dopravných služieb
Maquiladora
 Maquiladora alebo maquila je montážny podnik, v ktorom
sa montujú importované dielce alebo polotovary, čím sa
vyrábajú hotové alebo takmer hotové tovary, ktoré sa
potom exportujú
 V súčasnosti v týchto továrňach (je ich vyše 3000) pracuje
viac ako 1 milión Mexičanov
 Maquiladoras sú často vo vlastníctve amerických,
japonských a európskych firiem, kde pracujú často mladé
ženy za hodinovú mzdu 50 amerických centov 9 hodín
denne 6 dní v týždni.
 Napriek týmto negatívnym javom prispela NAFTA k
určitým zlepšeniam. V niektorých továrňach sa zlepšili
pracovné podmienky zamestnancov spolu s platmi.
Napríklad kvalifikovaní pracovníci v textilných
maquiladoras dostávajú 1-2 USD za hodinu, pričom
pracujú v moderných klimatizovaných priestoroch
NAFTA – Critique and
reality
Critique: After 14 years, we know NAFTA has not
achieved its core goals of expanding trade and
investment between the U.S., Canada, and Mexico.

Fact: From 1993 to 2007, trade among the NAFTA
nations more than tripled, from $297 billion to $930
billion. Business investment in the United States has
risen by 117 percent since 1993, compared to a 45
percent increase between 1979 and 1993
NAFTA – Critique and
reality
Critique: NAFTA has cost the U.S. jobs.

Fact: U.S. employment rose from 110.8
million people in 1993 to 137.6 million in
2007, an increase of 24 percent. The average
unemployment rate was 5.1 percent in the
period 1994-2007, compared to 7.1 percent
during the period 1980-1993.
NAFTA – Critique and
reality
Critique: NAFTA has reduced wages in
Mexico.

Fact: Mexican wages grew steadily after the
1994 peso crisis, reached pre-crisis levels in
1997; and have increased each year since.
Several studies note that Mexican industries
that export or that are in regions with a higher
concentration of foreign investment and trade
also have higher wages.
NAFTA – Critique and
reality
Critique: NAFTA has done nothing to improve the
environment.

Fact: NAFTA created two binational institutions
unique to the agreement which certify and finance
environmental infrastructure projects to provide a
clean and healthy environment for residents along
the U.S.-Mexico border. To date, they have
provided nearly $1 billion for 135 environmental
infrastructure projects with a total estimated cost of
$2.89 billion and allocated $33.5 million in
assistance and $21.6 million in grants for over 450
other border environmental projects
NAFTA – Mexický pohľad
Pracovníci v maquilladorach:
Veľkú časť pracovníkov tvoria prisťahovalci z juhu
Často žijú v provizórnych osadách
Väčšina pracovníkov je medzi 16 a 25 rokmi
66 % pracovníkov tvoria ženy
Často sú objektom sexuálneho zneužívania
-Fired when worker becomes pregnant
Ak otehotnejú, sú okamžite prepustené
“Nezaobchádz
ajú s nami
ako
robotníkmi,
ale ako s
otrokmi
Budúcnosť NAFTY?
Názory Baracka Obamy počas demokratických
primárok: « devastating », « a big mistake »

Názory Barack Obamy počas prezidentskej

kampane:
« this trade zone has a mild, positive effect on the
US economy »
Od jeho zvolenia sa Obama vyjadril túžbu o
znovuotvorenie rokovaní o dohode NAFTA?