Professional Documents
Culture Documents
T9 - RKS Pri Úniku Jedovatej Látky
T9 - RKS Pri Úniku Jedovatej Látky
Medzi jedovaté látky podľa [1],[25] sa zaraďujú tie látky (trieda 6.1), o ktorých je zo
skúseností známe alebo vzhľadom na experimenty so zvieratami sa o nich predpokladá, že
v relatívne malom množstve sú schopné okamžite alebo v krátkom čase zapríčiniť poškodenie
zdravia alebo smrť, a to vdýchnutím, vstrebaním cez kožu alebo požitím.
A. - Látky, ktoré sú vysoko jedovaté pri vdychovaní s bodom vzplanutia pod 23°C
B. - Organické látky, ktoré majú bod vzplanutia najmenej 23°C alebo nehorľavé organické
látky
A. - Anorganické látky, ktoré môžu uvoľňovať jedovaté plyny pri styku s vodou (alebo
vlhkosťou), vodnými roztokmi alebo kyselinami a iné jedovaté látky reagujúce s vodou
za uvoľňovania horľavých plynov
E. - Vyprázdnené obaly
Látky a predmety triedy 6.1 musia byť priradené k jednej z nasledujúcich skupín, označených
písmenami (a), (b), (c) podľa stupňa ich jedovatosti takto:
U tých látok, zmesí a roztokov, ktoré nie sú v triedení výslovne uvedené, sa musia brať do
úvahy ľudské skúsenosti s prípadmi náhodnej otravy, ako aj špeciálne vlastnosti, ktoré majú
jednotlivé látky, napr. kvapalný stav, vysoká prchavosť, pravdepodobnosť vstrebávania cez
kožu a iné špeciálne biologické účinky.
V prípade, že chýbajú pozorovania na ľuďoch, stupeň jedovatosti sa musí stanoviť na základe
dostupných údajov z experimentov so zvieratami podľa tejto tabuľky:
Slzotvorné plyny musia byť zaradené do skupiny jedovatosti (b), napriek tomu, že údaje
týkajúce sa ich jedovatosti zodpovedajú kritériám skupiny (c).
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.
Tie látky, ktoré vykazujú rozličné stupne jedovatosti pri dvoch a viacerých druhoch expozície
sa zatrieďujú podľa najvyššieho stupňa jedovatosti
Tabuľka 13.1
Stanovanie stupňa jedovatosti v závislosti od LD50 a LC50
(a) do 5 do 40 do 0,5
(b) 5-50 40-200 0,5-2
(c) pevné látky:50-200 200-1000 2-10
kvapalnélátky:50-500
Pozn.:
LD50 pre akútnu jedovatosť pri požití - je to také množstvo látky, ktoré pri požití
s najvyššou pravdepodobnosťou zapríčiní do 14 dní smrť jednej polovice dospelých potkanov.
Výsledok v mg.kg-1
LD50 pre akútnu jedovatosť pri vstrebávaní kožou - je to také množstvo látky , ktoré pri
nepretržitom 24 hodinovom styku s holou kožou králikov (albíni) s najvyššou
pravdepodobnosťou zapríčiní smrť polovice testovaných zvierat v priebehu 14 dní.
LC50 pre akútnu jedovatosť pri vstrebávaní kožou - je to taká koncentrácia pary, hmly
alebo prachu, ktorá pri nepretržitom vdychovaní potkanmi, trvajúcom jednu hodinu
s najväčšou pravdepodobnosťou zapríčiní v priebehu 14 dní smrť polovice testovaných
zvierat.
Pevná látka by mala byť skúšaná vtedy, keď najmenej 10% z jej celkovej hmotnosti (prach) je
v dýchateľnej forme. Kvapalná látka by mala byť skúšaná vtedy, ak je pravdepodobnosť
úniku pár pri doprave v ochrannom obale. Výsledky sa vyjadrujú
Kvapalné látky uvoľňujúce jedovaté pary sa musia zaradiť do nasledujúcich skupín, kde V je
koncentrácia nasýtených pár (prchavosť) v ml.m-3 vzduchu pri 20°C a pri normálnom
atmosférickom tlaku.
Kritériá pre jedovatosť pri vdychovaní prachov a hmiel sú založené na údajoch LC 50, pri 1-
hodinovom pôsobení.
Tabuľka 13.2
Stanovenie jedovatosti pár v závislosti na V
Pozn.: Vyššie uvedené kritériá jedovatosti pri vdychovaní sú založené na údajoch LC50 pre 1-
hodinové pôsobenie.
Ďalšie delenie látok triedy 6.1 podľa obsahu jednotlivých skupín do jednotlivých číslic je
nasledovné:
1. Kyanovodík stabilizovaný
2. Kyanovodíkové roztoky
3. Kovové karbonyly (Ni,Fe)
4. Etylénimín brzdený
5. Metylizokyanatan
6. Ďalšie izokyanáty s bodom vzplanutia pod 23°C
7. Dusíkaté látky (hydrazíny)
8. Okysličené látky (alkoholy, ketóny, aldehydy)
9. Kvapalné látky, roztoky, a zmesi, ktoré sú pri vdychovaní vysoko jedovaté s bodom
vzplanutia, ktoré však nemôžu zaradené pod číslice 1-8
10. Žieravé látky obsahujúce halogény
B. Organické látky s bodom vzplanutia 23°C alebo vyšší alebo nehorľavé organické
látky
11. Dusíkaté látky s bodom vzplanutia medzi 23-61°C vrátane (nitrily, pyridíny)
12. Dusíkaté látky s bodom vzplanutia nad 61° (anilín, nitrobenzény, nitrotoluény,
aminopyridíny, akrylamidy,...)
13. Okysličené látky s bodom vzplanutia medzi 23-61°C vrátane (furaldehydy,...)
14. Okysličené látky s bodom vzplanutia nad 61°C fenoly. krezoly, dietylsulfáty,
rezorcinol,...))
15. Uhľovodíky obsahujúce halogényetylénbromid, metyljodid, pentachlóretán, chlorid
uhličitý, trichlórbutén,...)
16. Iné látky obsahujúce halogény s bodom vzplanutia 23-61°C vrátane (chlórhydríny,
etylchlóroctan-etylchlóracetát, epichlórhydrín,...)
17. Iné halogénované látky s bodom vzplanutia nad 61°C (chlórpikrín, fluóroctany,
chlóracetofenóny, chlórnitrotoluény,...)
18. Izokyanatany s bodom vzplanutia 23-61°C vrátane (cyklohexylizokianatan,...)
19. Izokianatany s bodom vzplanutia nad 61°C (izokyanatan metylfenylový,...)
20. Látky, ktoré obsahujú síru a majú bod vzplanutia medzi 23-61°C (fenylmerkaptán,
metylizotiokyanát, merkaptánové zmesi, jedovaté, horľavé,...)
21. Látky, ktoré obsahujú síru a majú bod vzplanutia nad 61°C (močovina-naftyltiourea,
tiofosgén, tioglykol,...)
22. Látky, ktoré obsahujú fosfor a majú bod vzplanutia 23-61°C (organofosforové
zlúčeniny jedovaté a horľavé)
23. Látky, ktoré obsahujú fosfor a majú bod vzplanutia nad 61°C (hexaetyltetrafosfát,
trikrezylfosfát,...)
24. Jedovaté organické látky dopravované v roztavenom stave (dinitrotoluény roztavené,
fenol roztavený,...)
25. Organické látky a predmety, roztoky a zmesi organických látok (prípravky i odpady-
dezinfektant, substancia slzného plynu, munícia jedovatá bez rozbušky, jedovaté
organické kvapalné a pevné látky,...)
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.
26. Horľavé jedovaté organické látky, predmety a zmesi horľavých jedovatých látok
(jedovatá kvapalná a pevná látka, dymovnice slzotvorného plynu,...)
27. Žieravé jedovaté organické látky, predmety obsahujúce takéto látky a roztoky a zmesi
žieravých jedovatých organických látok (dimetylsulfát, chlóracetylchlorid, brómkyán,
chlorid metánsulfonylový,benzylbromid, benzylchlorid, roztok kyseliny chlóroctovej,
krezolová kyseliny, krezoly, chlórmravčany,...)
28. Horľavé, žieravé, jedovaté chlórmravčany, alylchlórmravčan,
n- butylchlórmravčan,...)
D. Anorganické látky, ktoré môžu uvoľňovať jedovaté plyny pri styku s vodou, vodné
roztoky alebo kyseliny a iné jedovaté látky reagujúce s vodou
63. Fluoridy rozpustné vo vode (fluorid sodný, draselný a amónny), žieravé fluoridy sú
látky triedy 8
64. Flurokremičitany (fluorokremičitan draselný, sodný, horečnatý, amónny)
65. Anorganické látky, roztoky a zmesi anorganických látok, ktoré nemôžu byť
zaradené pod iným spoločným pomenovaním (rôzne jedovaté kvapalné a pevné
látky)
66. Jedovaté samozohrievacie látky (jedovatá pevná látka samozohrievacia,
67. Jedovaté látky žieravé (trichlorid fosforitý a i.)
68. Jedovaté okysličovacie látky (dusičnan tálny, iné jedovaté a okysličovacie látky)
72. Pesticídy, kvapalné, jedovaté, horľavé (sem patria pesticídy, ktoré chemickou
podstatou podobné ako v 71., avšak majú bod vzplanutia najmenej 23°C.
73. Pesticídy, pevné látky, jedovaté (sem patria pesticídy, ktoré sú chemickou podstatou
podobné ako v 71..
G. Vyprázdnené obaly
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.
Jedovaté chemické látky (toxické látky) predstavujú vysokoškodlivé látky [1],[25], ktoré pri
krízových situáciách spojených s ich únikom, môžu vdychovaním, požitím, vypitím,
resorpciou kožou, spôsobiť akútne alebo chronické otravy. Tieto môžu končiť vážnym
poškodením zdravia alebo smrťou zasiahnutých osôb.
Pojmom škodliviny sa označujú látky, ktoré spôsobujú vážne poškodenie organizmu, ktoré
môže vyústiť do choroby z povolania a niekedy až do úmrtia (napr. typickou súdobou
škodlivinou je v ovzduší prítomný oxid siričitý, ktorý pri dlhodobom pôsobení môže vyvolať
zápal priedušiek až astmu).
a) s účinkami dráždivými (HCl, NH3, dimetylsulfát, fluór, chlór, bróm, oxid sírový,
chlórkyan, fluoridy, kyselina dusičná, ozón, chlórové vápno a i.),
b) s účinkami dusivýni (dusenie spôsobené vytesnením kyslíka a inými plynmi, alebo dusenie
spôsobené blokovaním krvného farbiva a tým prenosu kyslíka). CO reaguje s
hemoglobínom až 300 x rýchlejšie ako O2 za vzniku karbonylhemoglobínu, v dôsledku
čoho nemôže hemoglobín prenášať kyslík. Podobne reagujú nitrolátky, aminolátky,
azozlúčeniny, dusitany, dusičnany, ktoré oxidujú hemoglobín na methemoglobín, a ten nie
je schopný prenášať kyslík. Hydrazín a jeho deriváty spôsobujú rozklad červených
krviniek - hemolýzu krvi,
2. Toxické látky s účinkami systémovými (pri ktorých toxické látky účinkujú selektívne na
niektoré orgány alebo orgánové skupiny ):
a) krvné jedy - poškodzujú krvetvorbu, alebo krvné zložky v krvi. Patria sem napr.
benzén, aminoderiváty benzénu, chlórbenzén, Pb,...,
b) toxické látky dráždiace kožu - vyvolávajú zápaly, infekcie, alergie. Patria sem napr.
Cr, Ni, Hg, epoxidové a fenolformaldehydové živice, alkálie, organické rozpúšťadlá,
minerálne oleje, halogenizované uhľovodíky a i.,
c) hepatotoxické látky - pôsobia na pečeň a majú aj nekrotické účinky. Patria sem napr.
dichlóretán, trichlórmetán (chloroform), chlórované naftalény, tetra-, penta- a
hexachlórmetán, a i.,
Oblasť ohrozenia nebezpečnými látkami bude tým rozsiahlejšia, čím väčšie množstvo
chemickej látky unikne za časovú jednotku. Veľkosť kontaminovanej plochy bude
priamoúmerne ovplyvnená aj rýchlosťou vyparovania nebezpečnej látky a hutnosťou jej pár.
Malá rýchlosť vetra a jeho nemenná stálosť predlžujú dosah nebezpečných výparov
uvedených látok, a naopak silný a málo stály vietor, skracujú dosah kontaminovanej
atmosféry a tým aj celkovú ohrozenú plochu. Vysoké teploty urýchľujú vyparovanie
nebezpečných látok a môžu byť príčinou vytvorenia mohutnej masy vzduchu s vysokou
koncentráciou uvedených látok. Nízke teploty predlžujú stálosť nebezpečných látok na teréne,
ale v dôsledku nižšej výparnosti bude menší kontaminovaný priestor. Kontaminovaná plocha
bude väčšia v málo členitom teréne, bez výrazných terénnych tvarov. Zalesnenie ako aj rôzne
sídla, predstavujú prekážku pre šírenie výparov nebezpečných látok, ktoré sa potom vkliňujú
do týchto prekážok a len v priechodných smeroch postupujú ďalej. Kontaminovaná atmosféra
látok s hutnosťou väčšou ako vzduch, má tendenciu šíriť sa v prízemných vrstvách atmosféry,
zatiaľ čo výpary látok s menšou hutnosťou ako vzduch, za suchého počasia stúpajú nahor
(napr. amoniak) a zároveň klesá ich koncentrácia. Výpary látok, ktoré majú väčšiu hutnosť
ako vzduch, sa môžu zdržať relatívne dlhú dobu v roklinách, jamách, pivničných priestoroch,
kútoch zástavby ako aj v lese (napr. chlór).
kde:
N...................teplotne závislý korekčný faktor,
M..................hmotnosť nebezpečnej chemickej škodliviny [kg],
D...................toxicitný súčin [mg.min.l-1], Ds = smrteľný, Dz = ohrozenia zdravia,
v....................rýchlosť vetra [m.s-1],
K...................koeficient vertikálnej stálosti (inverzia = 2, izotermia = 3, konvekcia = 4,
U...................čas trvania úniku nebezpečnej látky [min].
Pri stanovení hĺbky pásma smrteľného ohrozenia dosadzujeme do vyššie uvedeného vzorca
Ds, pri stanovení hĺbky pásma ohrozenia zdravia sa dosadzuje hodnota Dz.
Toxicitný súčin vyjadruje vzťah medzi koncentráciou toxickej látky a časom jej pôsobenia a
jeho hodnota je odlišná u každej látky - pozri tabuľku č.13.2.
Pre potreby riešenia krízových situácií možno hodnoty toxicitných súčinov a korekčných
faktorov vyžiadať cestou Odborov civilnej ochrany obyvateľstva, kontrolných chemických
laboratórií alebo priamo vo Vzdelávacom a technickom ústave MV SR v Slovenskej Ľupči.
Pre havarijné plány a plány ochrany obyvateľstva, ktoré musia vystihovať najhorší variant
mimoriadnej udalosti, dosadzujeme tieto hodnoty:
v.....................1 m.s-1
K....................2
N....................O,13
N= [-] (13.3)
2
T −Tv
3
Lv
T −Tv +
Cp
kde:
T................................teplota v mieste úniku nebezpečnej látky,
Tv..............................teplota varu nebezpečnej látky za normálneho tlaku,
Lv..............................merné výparné teplo nebezpečnej látky,
Cp.............................merné teplo nebezpečnej látky v plynnej fáze.
Tabuľka 13.1
Hodnoty korekčného faktoru N pre vybrané nebezpečné látky [38]
Teplota ovzdušia
Látka
Pred
haváriou Pri havárii
Nebrať
do úvahy -20°C -10° 0°C +10°C +20°C +30°C
/1/ /2/ /3/ /4/ /5/ /6/ /7/ /8/
Chlór 0,13 0,08 0,12 0,14 0,17 0,20 0,21
Amoniak 0,13 0,07 0,11 0,13 0,16 0,18 0,2
Formaldehyd 0,13 0,13 0,06 0,09 0,12 0,15 0,17
Sírouhlík 0,13
Oxidy dusíka 0,13
Sírovodík 0,13 0,17 0,19 0,21 0,23 0,25 0,30
Chlorovodík 0,13 0,22 0,24 0,26 0,28 0,29 0,31
Fluorovodík 0,13 0,13
Oxid siričitý 0,13 0,13 0,06 0,10 0,13 0,15
Oxid uhoľnatý 0,13 0,59 0,60 0,61 0,62 0,63 0,64
Toxicitný súčin ( tiež expozičný súčin) vyjadruje vzťah medzi koncentráciou toxickej látky a
časom jej pôsobenia. Jeho hodnota je odlišná u každej látky
Smrteľný toxicitný súčin sa vypočíta podľa vzťahu:
kde
RrCL(x) ............................ inhalačná smrteľná koncentrácia pre krysu [mg.m-3] s časom
pôsobenia v hodinách,
X...................................... čas pôsobenia [hod].
Tabuľka 13.2
Toxické parametre vybraných nebezpečných látok [38]
„tg“........teplotný gradient,
„t50“.......teplota vo výške 50 cm nad terénom,
„t200“.....teplota vo výške 200 cm nad terénom.
Pre stanovenie vertikálnej stálosti je potrebný výpočet indexu „i“, pre ktorý platí vzťah
i = tg / v2 , kde (13.7)
tg...........teplotný gradient,
v...........rýchlosť prízemného vetra.
Pre orientačné výpočty je možno uvažovať, že inverzia vzniká asi hodinu pred západom slnka
a zaniká v priebehu jednej hodiny po východe slnka, konvekcia vzniká asi dve hodiny po
východe slnka a zaniká 2 - 2,5 hodiny pred západom slnka.
Za množstvo nebezpečnej látky sa považuje jednotkové množstvo limitované kapacitou
technologického zariadenia alebo zásobníka, ktoré môže preukázateľne jednorázovo uniknúť
pri mimoriadnej udalosti. V prípade, že sú technologické zariadenia alebo zásobníky tak
navzájom vzdialené, že účinky mimoriadnej udalosti môžu spôsobiť ich súčasné poškodenie,
berie sa za jednotkové množstvo súčet jednotlivých jednotkových množstiev. Výpočet hĺbky
pásiem kontaminácie pre každý druh uniknutej nebezpečnej látky sa vykonáva samostatne.
Miesto
Cl 2 -10
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.
10 -Cl2
04,20 1.2.
α = 40 °
Hs Hz
Dôležitú činnosť pri riešení krízových situácií predstavuje včasné a správne poskytnutie prvej
pomoci zasiahnutým osobám. Rôzne typy nebezpečných látok vyvolávajú špecifické
zdravotné problémy, ku ktorým je treba diferencovane pristupovať. Pri poskytovaní prvej
pomoci je treba sa riadiť jej všeobecnými zásadami, na záver ktorých sa pristupuje k
diferencovaným opatreniam, ktoré sú závislé od konkrétneho druhu nebezpečnej látky.
1. Príznaky: Pálenie očí, nosnej a hltanovej sliznice, pálenie kože. Tvorba pľuzgierov.
Dráždenie ku kašľu, záchvaty dusenia.
3. Prvá pomoc: Pri zastavení dýchania zaviesť umelé dýchanie alebo dýchanie pomocou
dýchacieho prístroja. Postihnuté miesta na tele opláchnuť dôkladne vodou a potom pokryť
sterilným obväzom. Pri zasiahnutí očí premývať okamžite 10-15 minút vodou.
Zasiahnutie amoniakom
1. Príznak: Pálenie, bolesti a poškodenie očí, nosnej a hltanovej sliznice a kože. Omrznuté
časti tela majú bielu farbu. Dráždivý kašeľ najťažšieho stupňa, dusnosť.
2. Zdravotné ohrozenie: Tekutina a plyn dráždia veľmi silno a môžu vyvolať až ťažké
poleptanie očí, dýchacích ciest, pľúc a kože. Kŕč alebo edém glottis môže spôsobiť až
uduseniu. Nadýchanie plynu vysokej koncentrácie môže mať za následok náhlu smrť. Styk s
tekutinou vyvoláva ťažké omrzliny.
3. Prvá pomoc: Pri zastavení dýchania realizovať umelé dýchanie alebo dýchanie pomocou
dýchacieho prístroja. Omrznuté miesta netrieť. Pri zasiahnutí očí, tieto premývať okamžite
10-15 minút vodou.
Zasiahnutie formaldehydom
1. Príznaky: Záchvaty kašľa, silné slzenie očí, silné dráždenie nosných a hltanových slizníc.
2. Zdravotné ohrozenie: Plyn silno dráždi oči a dýchacie cesty. Ak je rozpustený vo vode, pri
styku s kožou spôsobuje jej stvrdnutie a poleptanie očí a kože. Pri požití ústami, vzniká ťažké
vnútorné poleptanie.
3. Prvá pomoc: Pri zastavení dýchania je potrebné realizovať umelé dýchanie alebo dýchanie
pomocou dýchacieho prístroja. Postihnuté miesta na tele opláchnuť dôkladne vodou. Pri
zasiahnutí očí, tieto premývať okamžite 10-15 minút vodou.
Zasiahnutie sírouhlíkom
1. Príznaky: Eufória, strata rovnováhy, stav delíria, bezvedomie, kŕče, ochrnutie dýchania.
2. Zdravotné ohrozenie: Pary pôsobia narkoticky. Po prežití akútnej otravy môžu po nejakú
dobu pretrvávať poruchy centrálneho nervového systému. Styk s tekutinou spôsobuje
poleptanie očí, po dlhšom pôsobení aj kože, ktoré vyzerá ako popálenina 2. stupňa. Je možné
vstrebanie kožou. Pri zahrievaní až k rozkladu, sa uvoľňujú jedovaté pary.
3. Prvá pomoc: Pri zastavení dýchania zaviesť umelé dýchanie alebo dýchanie pomocou
dýchacieho prístroja. Pri zasiahnutí očí, tieto premývať okamžite 10-15 minút vodou.
Zasiahnutie chlorovodíkom
1. Príznaky: Pálenie a bolesť očí, nosných a hrdlových slizníc a kože. Kašeľ a záchvaty
dusenia, bezvedomie, smrť.
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.
2. Zdravotné ohrozenie: Plyn dráždi silno oči a dýchacie cesty. Vdýchnutie plynu vo
vysokých koncentráciách vyvoláva poleptanie slizníc v nose, hrdle a kŕče hrtanu a vedie ku
smrti. Kontakt s kvapalinou a pôsobenie plynu vo vysokých koncentráciách spôsobuje
poleptanie očí a kože.
3. Prvá pomoc: Pri zastavení dýchania zaviesť umelé dýchanie alebo dýchanie pomocou
dýchacieho prístroja. Postihnuté miesta na tele opláchnuť dôkladne vodou a potom pokryť
sterilným obväzom. Pri zasiahnutí očí, tieto premývať okamžite 10-15 minút vodou.
Zasiahnutie fluorovodíkom
1. Príznaky: Pálenie a bolesť očí, nosných a hrtanových slizníc. Kašeľ a záchvaty dusenia.
2. Zdravotné ohrozenie: Plyn a tiež vodné roztoky spôsobujú veľmi ťažko sa hojace
popáleniny očí a kože. Vdýchnutie plynu dráždi a veľmi poškodzuje dýchacie cesty a pľúca,
pričom môže dôjsť až k edému pľúc. Pozor, edém pľúc môže prepuknúť s oneskorením až
dvoch dní. Po zasiahnutí (vdýchnutí) plynu je nevyhnutné vyhľadať lekárske ošetrenie.
3. Prvá pomoc: Pri poskytovaní prvej pomoci je nevyhnutné mať oblečený kompletný
ochranný oblek a dýchací prístroj. Postihnutého preniesť na čerstvý vzduch, uložiť ho do
stabilizovanej polohy, uvoľniť tesné časti odevu. Pri zastavení dýchania zaviesť okamžite
umelé dýchanie alebo dýchanie pomocou dýchacieho prístroja. Postihnuté miesta na tele
opláchnuť dôkladne vodou a postihnutého obviazať sterilným obväzom. Pri zasiahnutí očí je
nutné ich okamžite prepláchnuť.
1. Príznaky: Pálenie očí a dýchacích ciest. Silný dráždivý kašeľ, dusnosť, bezvedomie, smrť.
2. Zdravotné ohrozenie: Plynný oxid siričitý dráždi extrémne silno oči a dýchacie cesty, pľúca
a vedie až k pľúcnemu edému. Je možné kŕčovité poškodenie hlasiviek. Kontakt s kvapalinou
vedie k omrzlinám kože a ťažkému poškodeniu očí.
3. Prvá pomoc: Pri zastavení dýchania zaviesť umelé dýchanie alebo dýchanie pomocou
dýchacieho prístroja. Postihnuté miesta na tele opláchnuť dôkladne vodou a potom pokryť
sterilným obväzom. Pri zasiahnutí očí premývať okamžite 10-15 minút vodou. Omrznuté
miesta na tele netrieť, ale pokryť sterilným obväzom.
Zasiahnutie sírovodíkom
1. Príznaky: Slzy, pálenie a bolesť očí, dráždenie dýchacích ciest, kašeľ, dusnosť, silná
nevoľnosť, vracanie, hnačky, kŕče v bruchu. Bolesti hlavy, malátnosť, rozrušenie,
bezvedomie. Poruchy srdečného rytmu. Pri ťažkej otrave nastáva bezvedomie, ochrnutie
dychu, kŕče, smrť.
2. Zdravotné ohrozenie: Pri ťažkej otrave nasleduje po náhlom bezvedomí smrť ochrnutím,
dychu a zlyhaním srdca. Nízka koncentrácia plynu vedie k extrémne ťažkému dráždeniu a
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.
zápalu očí, dýchacích ciest a pľúc. Pľúcny edém môže vzniknúť s oneskorením až dvoch 2
dní.
3. Prvá pomoc: Postihnutému uvoľniť tesné súčasti odevu. Pri zástave dychu okamžite
zaviesť umelé dýchanie. Zraneného nenechať prechladnúť.
2. Zdravotné ohrozenie: Plynné zlúčeniny dusíka pôsobia veľmi jedovato za vzniku pľúcneho
edému. Pri vysokých koncentráciách môže spôsobiť smrť i niekoľko vdychov. Kontakt s
kvapalinou vyvoláva poleptanie očí a kože.
3. Prvá pomoc: Pri zastavení dýchania zaviesť umelé dýchania alebo dýchanie pomocou
dýchacieho prístroja, pričom dávať pozor na podráždenie dýchacích ciest. Postihnuté miesta
na tele opláchnuť dôkladne vodou. Pri zasiahnutí očí, tieto premývať okamžite 10-15 minút
vodou.
1. Príznaky: Pálenie a slzenie očí, kašeľ, bolesti hlavy, stavy vzrušenosti, dusnosť, chrčanie
pri dýchaní, bezvedomie, zblednutie omrznutých častí tela.
3. Prvá pomoc: Pri zastavení dýchania zaviesť umelé dýchanie alebo dýchanie pomocou
dýchacieho prístroja, pričom dávať pozor na podráždenie dýchacích ciest. Postihnuté miesta
na tele opláchnuť dôkladne vodou. Pri zasiahnutí očí, tieto premývať okamžite 10-15 minút
vodou.
1. Príznaky: Bolesti hlavy, buchot srdca, závrate, silná nevoľnosť, ospalosť, pocit slabosti,
stavy zmätenosti a rozrušenia, zrýchlenie tepu a dýchania, kŕče, kolaps, zlyhanie srdca a
krvného obehu.
2. Zdravotné ohrozenie: Plyn sa pri vdychovaní viaže na červené krvné farbivo a zamedzuje
prenos kyslíka krvou. Pri nedostatku kyslíka v krvi, nastáva smrť zadusením. Vysoké
koncentrácie môžu privodiť smrť po niekoľkonásobnom vdýchnutí.
3. Prvá pomoc: Pri zastavení dýchania okamžite zaviesť umelé dýchanie alebo dýchanie
pomocou prístroja. Privolať lekára. Pri nebezpečí straty vedomia postihnutého uložiť,
prepravovať v stabilizovanej polohe a nenechať prechladnúť.
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.
1. Spôsob hasenia: Nádrže naplnené chlórom, ktoré sú ohrozené ohňom alebo vysokou
teplotou chladiť vodou. Pozor! Voda, sa nesmie dostať do nádrže! Všemožne zabrániť
vytvoreniu vysokého tlaku v nádrži. Uvoľnený kvapalný chlór pokryť ťažkou penou.
2. Spôsob likvidácie: Pri likvidačných prácach používať celotelové ochranné odevy, dýchacie
prístroje alebo špeciálne protichlórové filtre. V kontaminovanom priestore utesniť podzemné
priestory proti prieniku ťažkých pár chlóru. Na kvapalné zvyšky chlóru v rámci
dekontaminácie použiť vodné roztoky uhličitanu a fosforečnanu sodného (5%). Omytie vodou
je nutné pri každej aplikácii dekontaminačného činidla.
Amoniak (NH3)
1. Spôsob hasenia: Nádrže ohrozené ohňom chladiť vodou. Na kvapalný amoniak nepoužívať
vodu. Na výpary amoniaku možno použiť dekontaminačný vodný roztok kyseliny
chlorovodíkovej (0,5 %), vodnú hmlu alebo roztrieštenú vodu. Omytie vodou je nutné po
každej aplikácii dekontaminačného činidla. Látka horí len pri vysokých koncentráciách.
2. Spôsob likvidácie: používať dýchacie prístroje a úplné celotelové ochranné odevy. Pri
úniku látky do kanalizácie alebo odpadových vôd vzniká leptavá zmes. Ak je látka zmiešaná s
vodou, ohradiť ju a odčerpať. Prípadné zvyšky pokryť pijavým materiálom (suchá zemina,
mletý vápenec...) a v uzavretej nádobe odviesť na bezpečné miesto.
Formaldehyd (HCOH)
1. Spôsob hasenia: Pri malom ohni použiť vodnú hmlu alebo roztrieštenú vodu, suchý prášok,
penu. Pri veľkom ohni použiť suchý prášok alebo halóny. Nádrže s touto látkou chladiť. Pri
zahriatí plynu a za teplých dní sa tvorí výbušná zmes a preto nepoužívať elektrické prístroje a
iskriace spínače.
2. Spôsob likvidácie: Odstrániť zdroje ohňa, zabezpečiť dostatočný prívod vody a zvyšky
látky zakryť nehorľavým pijavým materiálom.
Sírouhlík (CS2)
1. Spôsob hasenia: Pri malom požiari použiť suchý prášok a vodu. Pri veľkom požiari použiť
vodu. V ohrozenej oblasti zastaviť stroje, vypnúť zapaľovanie, nefajčiť, nepoužívať elektrické
prístroje a iskriace spínače.
2. Spôsob likvidácie: Pri likvidácii používať dýchacie prístroje alebo úplné ochranné odevy.
Zvyšky kontaminácie zakryť nehorľavým pijavým materiálom a utesniť podzemné priestory.
Odstrániť zápalné zdroje. Zabrániť úniku do kanalizácie, lebo vzniká nebezpečie výbuchu.
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.
Chlorovodík (HCL)
1. Spôsob hasenia: Nehorľavá látka, nádrže s touto látkou je treba chladiť vodou, samotnú
uvoľnenú látku možno postriekať veľkým množstvom vody.
Fluorovodík (HF)
1. Spôsob hasenia: Nehorľavá látka, avšak nádrž s látkou treba chladiť vodou. Pri kontakte
hasiacej vody so zlúčeninami kovov vzniká výbušný H2. Po úniku do kanalizácie môžu sa
vytvoriť žieravé zmesi.
1. Spôsob hasenia: Nehorľavá látka, avšak nádrže pri zahriatí chladiť vodou. Hasiť vodnou
hmlou, roztrieštenou vodou alebo hasiacu látku prispôsobiť horľavým látkam okolia. Pri
kontakte s vodou vzniká žieravá kyselina siričitá.
Sírovodík (H2S)
1. Spôsob hasenia: Nehasiť, kým nie je uzatvorený výtokový otvor. Hasiť suchým práškom,
penou, pričom zachovať bezpečnú vzdialenosť. Pri hasení vzniká jedovatý SO2.
2. Spôsob likvidácie: Utesniť podzemné priestory a odstrániť zápalné zdroje. Zvyšky látky
pokryť nehorľavým materiálom s vysokou nasiakavosťou. Pri úniku do kanalizácie vzniká
jedovatá zmes a nebezpečie výbuchu.
1. Spôsob hasenia: Pri hasení je potrebná úplná celotelová ochrana. Napriek tomu, že ide o
nehorľavé látky, pri kontakte s inými horľavými látkami, vrátane textílií, môžu spôsobiť
požiar. Hasiť pieskom, suchým práškom, penou a vodou. Pri hasení vodou vzniká žieravá
kyselina dusičná. Je potrebné zastaviť stroje a vypnúť zapaľovanie.
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.
2. Spôsob likvidácie: Používať dýchacie prístroje alebo úplné (celotelové) ochranné odevy.
Utesniť podzemné priestory. Pri hasení vodou neutralizovať vzniklé kaluže látok práškovým
vápnom alebo práškovým vápencom.
1. Spôsob hasenia: Pri malom ohni použiť vodu, suchý prášok, kyselinu uhličitú. V prípade
veľkého ohňa použiť vodu. Pozor ! Tlakovú nádrž chladiť vodou. Pri úniku látky do
kanalizácie vzniká nebezpečie explózie.
2. Spôsob likvidácie: Odstrániť všetky zápalné zdroje z dôvodu vytvárania výbušných zmesí
so vzduchom. Utesniť podzemné priestory, v priestoroch kontaminovaných CO nepoužívať
ani vysielačky, zariadenia so zážihovým motorom, radary a pod. V kontaminovaných
priestoroch pri likvidácii CO používať kyselinu uhličitú ako hmlu.