ILINSK UNIVERZITA V ILINE

Fakulta prrodnch vied

Vybran kapitoly z digitlnej gramotnosti

Kolektv autorov

ILINA

2008

Obsah
1 vod................................................................................................................................ 10 1.1 1.2 1.3 1.4 1.5 1.6 2 Informan veda..................................................................................................... 10 Informan sprvanie ............................................................................................. 12 Informan spolonos ........................................................................................... 13 Hlavn udsk potreby a informan potreba ........................................................ 13 Informan poiadavka .......................................................................................... 15 Informan gramotnos .......................................................................................... 16

Vyhadvanie informci na internete ........................................................................ 19 2.1 2.2 Problmy pri vyhadvan informci na internete ................................................ 22 Prieskumov stroje ................................................................................................. 25 2.2.1 2.2.2 2.2.3 2.3 Nevhody prieskumovch strojov ............................................................. 27 Vhody prieskumovch strojov ................................................................. 27 Konkrtne prieskumov stroje ................................................................... 28

Predmetov adresre .............................................................................................. 32 2.3.1 2.3.2 2.3.3 Nevhody predmetovch adresrov........................................................... 33 Vhody predmetovch adresrov............................................................... 33 Konkrtne predmetov adresre................................................................. 33

2.4

Metaprieskumov stroje ......................................................................................... 36 2.4.1 2.4.2 2.4.3 Nevhody metaprieskumovch strojov...................................................... 37 Vhody metaprieskumovch strojov ......................................................... 37 Konkrtne metaprieskumov stroje............................................................ 37

2.5

Predmetov adresr ................................................................................................ 40 2.5.1 2.5.2 Stratgia pouvatea pre vber predmetovho adresra ........................... 41 Princpy fungovania predmetovch adresrov........................................... 42

2.5.3 2.5.4 2.5.5 2.5.6 2.6 3

Spsoby vyhadvania v predmetovch adresroch .................................. 45 Vlastnosti a rozdiely predmetovch adresrov .......................................... 46 Rozdelenie a typy predmetovch adresrov............................................... 49 Vhody a nevhody pouvania predmetovch adresrov ........................ 52

Portly .................................................................................................................... 53

Bezpenos potaa v sieti internet ............................................................................ 64 3.1 3.2 3.3 Aktulne a budce internetov hrozby................................................................... 66 Vnmanie internetovej hrozby................................................................................ 70 Aspekty potaovej kriminality ............................................................................ 70 3.3.1 Socilne aspekty v informano-komunikanch technolgich ................ 71 3.3.2 3.4 Prvne aspekty potaovej kriminality ..................................................... 72

toky a kriminalita v sieti internet......................................................................... 73 3.4.1 Typy infiltrci a tokov............................................................................. 73

3.5 Pchatelia potaovej kriminality ......................................................................... 78 3.6 Motivcie potaovej kriminality ......................................................................... 79 3.7 Prejavy potaovej kriminality ............................................................................. 79 3.7.1 3.8 Prejavy internetovej kriminality................................................................. 81

Monosti ochrany potaov v sieti Internet .......................................................... 83 3.8.1 3.8.2 3.8.3 3.8.4 Antivrus..................................................................................................... 83 Antispyware ............................................................................................... 93 Firewall....................................................................................................... 94 alie formy prevencie a ochrany.............................................................. 96

Tvorba obsahov pre e-mdi...................................................................................... 101 4.1 4.2 4.3 vod do multimdi ............................................................................................. 101 Histria ................................................................................................................. 102 Pojem multimdi ................................................................................................ 103

4.4 4.5

Oblasti vyuitia multimdi.................................................................................. 104 Zkladn medilne elementy a ich loha v multimedilnej aplikcii .................. 106 4.5.1 4.5.2 4.5.3 4.5.4 4.5.5 4.5.6 Formy medilnych elementov.................................................................. 107 Text........................................................................................................... 107 Obraz a grafika ......................................................................................... 112 Zvuk ......................................................................................................... 117 Animcia .................................................................................................. 120 Video ........................................................................................................ 122

4.6

Tvorba multimedilnych aplikci ....................................................................... 127 4.6.1 4.6.2 Metdy a predpoklady pre tvorbu multimedilnych aplikci ................. 127 Postup tvorby multimedilnej aplikcie................................................... 128

4.7 4.8

Psychologick aspekty multimedilnej problematiky.......................................... 129 Architektonick nvrh pouvateskho rozhrania, scenr .................................. 134 4.8.1 4.8.2 4.8.3 Okienkov scenr..................................................................................... 135 Bodov, literrny, technick a asov scenr .......................................... 135 Nelinerny scenr..................................................................................... 135

4.9 5

Odporania a pravidl pre ovldanie multimedilnej aplikcie ......................... 137

Vizulna komunikcia ................................................................................................ 139 5.1 Zkladn princpy grafickho dizajnu.................................................................. 143 5.1.1 5.1.2 5.1.3 5.1.4 Kontrast .................................................................................................... 143 Opakovanie............................................................................................... 143 Zarovnanie................................................................................................ 144 Blzkos .................................................................................................... 144

5.1.5 Zver - Ako zlepi vizulnu vnmavos ................................................. 145 5.2 5.3 Grafick formy ..................................................................................................... 146 Psmo.................................................................................................................... 150

5.3.1 5.3.2 5.3.3 5.4 5.5

Druhy psma ............................................................................................. 150 Modern psmo......................................................................................... 150 Egyptienka................................................................................................ 151

Prca s farbou ....................................................................................................... 155 Prca s ilustrciami a fotografiami....................................................................... 159 5.5.1 5.5.2 5.5.3 5.5.4 5.5.5 Ilustrcie ................................................................................................... 160 Grafy......................................................................................................... 160 Diagramy.................................................................................................. 160 Tabuky .................................................................................................... 160 Fotografie ................................................................................................. 161

5.6

Umeleck projekty ............................................................................................... 167 5.6.1 5.6.2 Mail art, E-mail art ................................................................................... 169 Demoscna ............................................................................................... 170

5.7 5.8 6

Zvukov objekt, zvukov plastika, zvukov intalcia........................................ 173 Internet ako umeleck mdium ............................................................................ 178

Web dizajn ................................................................................................................... 183 6.1 6.2 6.3 Zkladn informcie............................................................................................. 183 Dizajn zameran na pouvatea .......................................................................... 183 Pouitenos ......................................................................................................... 183 6.3.1 6.3.2 6.3.3 6.3.4 6.3.5 6.4 Pouvatelia webu .................................................................................... 184 Doby odpovede a reakcie ......................................................................... 185 Vyuitie podnetu ...................................................................................... 186 Webov konvencie ................................................................................... 187 Vytvorenie pouitenho webovho servera............................................ 187

Proces web dizajnu............................................................................................... 188 6.4.1 Plnovanie procesu................................................................................... 189

6.4.2 6.4.3 6.4.4 6.5

Model webovho procesu......................................................................... 189 Plnovanie webovho serveru.................................................................. 190 Fza dizajnu.............................................................................................. 193

Usporiadanie a navigcia na webe ....................................................................... 193 6.5.1 Typy a truktry webovch serverov ....................................................... 193

6.5.2 Typy webovch serverov ......................................................................... 194 6.6 Navigcia.............................................................................................................. 198 6.6.1 6.6.2 6.6.3 Navrhovanie navigcie............................................................................. 199 Zvyklosti webovej navigcie.................................................................... 200 Sekundrne a alie vrstvy ...................................................................... 201

6.6.4 Prehliadnut ely navigcie.................................................................... 202 6.6.5 6.6.6 6.6.7 6.6.8 6.7 Navrhovanie domovskej strnky.............................................................. 202 Ako vysvetli hlavn mylienku .............................................................. 203 Navigcia na domovskej strnke.............................................................. 204 Chyby na domovskej strnke ................................................................... 205

Zkladn navigan postupy - odkazy ................................................................. 206 6.7.1 6.7.2 6.7.3 Typy odkazov........................................................................................... 206 Formy odkazov......................................................................................... 207 Pouiten odkazy .................................................................................... 208

6.8 6.9

Zkony ahkej pouitenosti strnok ................................................................... 209 Prvky dizajnu strnok........................................................................................... 210 6.9.1 6.9.2 6.9.3 6.9.4 6.9.5 Kompozcia strnok.................................................................................. 210 Okraje strnok .......................................................................................... 213 Nzory na web dizajn............................................................................... 213 Prklady kompozcie................................................................................. 214 Text........................................................................................................... 215

6.10 Princpy typografickho dizajnu .......................................................................... 216 6.10.1 Formtovanie dokumentu......................................................................... 217 6.11 Testovanie ............................................................................................................ 218 7 Prstupn web a monosti jeho aplikcie .................................................................. 223 7.1 7.2 Prstupn web charakteristika a vhody............................................................ 224 Prvna prava prstupnosti v Slovenskej republike ............................................. 230 7.2.1 7.2.2 7.3 7.4 Metodika tvorby prstupnch webovch strnok na Slovensku............... 232 Legislatva v inch krajinch ................................................................... 232

Nielsenovch desa najvch chb webdizajnu ................................................ 237 Test prstupnosti webovch strnok..................................................................... 238 7.4.1 Automatick nstroje na testovanie prstupnosti webovch sdiel........... 240

7.5

tudijn materily ................................................................................................ 242

7.6 Sasn tvorba webovch strnok ....................................................................... 242 7.7 8 Metodika tvorby webu ......................................................................................... 261

Tvorba filmu a videa ................................................................................................... 271 8.1 8.2 Preprodukcia......................................................................................................... 273 Zklady filmovej skladby..................................................................................... 273 8.2.1 8.2.2 8.2.3 8.2.4 8.2.5 8.3 Nmet ....................................................................................................... 274 Filmov poviedka..................................................................................... 274 Scenr ....................................................................................................... 275 Ria......................................................................................................... 276 Druhy filmov ............................................................................................ 277

Produkcia.............................................................................................................. 279 8.3.1 8.3.2 8.3.3 Svetlo........................................................................................................ 279 Zoznmenie sa s kamerou ........................................................................ 282 Nakrcanie ............................................................................................... 290

8.4

Zvuk ..................................................................................................................... 297 8.4.1 Mikrofny................................................................................................. 298

8.4.2 Ozvuenie scny....................................................................................... 299 8.5 Postprodukcia ....................................................................................................... 299 8.5.1 Voba rozhrania........................................................................................ 301 8.5.2 8.5.3 8.5.4 8.5.5 8.5.6 8.5.7 8.6 Strih filmu ................................................................................................ 302 Strih zvuku ............................................................................................... 304 Efekty ....................................................................................................... 304 Titulky ...................................................................................................... 304 Spsoby uloenia...................................................................................... 305 Spsoby publikovania .............................................................................. 306

Zsady pre amatrsky film ................................................................................... 307 8.6.1 8.6.2 Filmov triky ............................................................................................ 310 omu sa treba pri nakrcan vyhba ...................................................... 311

Technika pre snmanie a spracovanie videa v potai............................................ 315 9.1 9.2 9.3 vod do problematiky snmania a spracovania videa v potai ......................... 315 Princp snmania obrazu kamerou ........................................................................ 328 Spracovanie videa na potai .............................................................................. 349

10

Digitlny podpis........................................................................................................... 363 10.1 Histria ................................................................................................................. 365 10.2 Zklady kryptolgie ............................................................................................. 366 10.2.1 Vlastnosti digitlneho podpisu ................................................................. 370 10.2.2 Realizcia digitlneho podpisu................................................................. 370 10.3 Tvorba certifiktov............................................................................................... 375 10.4 Public Key Infrastructure PKI........................................................................... 379 10.4.1 Hierarchick (stromov) architektra....................................................... 380

10.4.2 Mesh (nespojit) architektra................................................................... 380 10.4.3 Most certifikanch autort (Bridge)........................................................ 381 10.5 Legislatva upravujca digitlny podpis .............................................................. 383 10.5.1 Slovensk a esk tandardizan rady ................................................. 383 10.5.2 Nadnrodn, celosvetov tandardizan organizcie ............................. 384 10.5.3 Organizcie psobiace v Eurpskej nii .................................................. 385 10.5.4 Nrodn tandardizan organizcie........................................................ 385 10.5.5 Americk tandardizan organizcie ...................................................... 386 10.5.6 Vzorov zkon UNCITRAL .................................................................... 386 10.6 Direktva Eurpskej nie o elektronickom podpise ............................................. 388 10.6.1 Obsah Direktvy ....................................................................................... 389 10.6.2 Ostatn opatrenia...................................................................................... 390 10.7 Slovensk zkon o elektronickom podpise .......................................................... 390 10.7.1 Vyhlky a novelizcie............................................................................. 393 10.7.2 Zhrnutie bezpenostnch poiadaviek ..................................................... 395 10.7.3 Spsob vyuitia elektronickho podpisu.................................................. 398 10.8 Zver o elektronickom podpise ............................................................................ 399 11 Archivcia a zlohovanie digitlnych dt ................................................................. 403 11.1 Vymedzenie hlavnch pojmov, poiadavky ........................................................ 403 11.2 Stratgia a riadenie zlohovania........................................................................... 406 11.3 tandardy a odporania pre archivciu .............................................................. 407 11.4 Magnetick zznam.............................................................................................. 408 11.5 Optick zznam.................................................................................................... 427 11.6 Vhad do budcnosti .......................................................................................... 433

1 vod
Sasn vvoj novch technolgi stle napreduje a ponka nm vek mnostvo novch sluieb, ktor nm pomhaj pri rieen naich kadodennch loh. Jednm z najpouvanejch modernch vdobytkov je bezpochb internet. Internet ponka vemi irok spektrum sluieb, ktor zasahuj do vetkch odvetv nho ivota. Jednou z najvyuvanejch sluieb internetu je monos vyhadvania informci prostrednctvom vyhadvacch nstrojov. Tieto nstroje umouj zskava mnostvo novch informci potrebnch pre n ivot, prcu alebo kolu. Dleit vak je, aby sme aj tto monos vedeli vyui vo svoj prospech. Preto je potrebn neustle sa vzdelva a dosiahnu urit rove informanho sprvania a s tm svisiacu informan gramotnos. Sasn trendy vo svete s dnes charakterizovan ako informan revolcia. Informatika dnes zasahuje a ovplyvuje rozvoj vetkch sfr nho ivota. Nstup informatiky vak ukazuje, e samotn existencia novch technolgi sama o sebe negarantuje dostaton vyuvanie monost, ktor nm tieto technolgie prinaj, a u vbec nie predchdzanie ich nesprvnemu pouvaniu i zneuvaniu. Preto sa ukazuje, e je nevyhnutn ist rove informanej gramotnosti. Bez nej, bez prstupu k informcim a hlavne bez schopnosti ich innho vyhadvania, triedenia a spracovvania mono oakva neschopnos orientcie v sasnom svete modernch technolgi.

1.1 Informan veda

Tento pojem je v sasnosti skloovan vo vetkch pdoch a v kadej oblasti nho ivota, preto je potrebn si tento pojem vymedzi a vysvetli m sa tento vedn odbor zaober. Informan veda je teoreticko praktick interdisciplinrny vedn odbor, ktor je zameran najm na vskum a zabezpeenie informano-komunikanch procesov v spolonosti. Tto veda pln v spolonosti niekoko dleitch loh: komunikan, poznvaciu, riadiacu a uchovvajcu. Tieto lohy s zkladnm predpokladom vvoja spoloenskch procesov. Pri zabezpeovan tchto funkci dleit lohu m informan, potaov 10 a telekomunikan technika.

Informan veda je veda, ktor je zameran na praktick vyuitie a zaober sa vvojom, spracovanm, ukladanm, vyhadvanm, prenosom a komunikciou zaznamenanmi informciami, resp. dtami v informanch systmoch. Informan vedu meme chpa v dvoch rovinch: ako teoretick vedu a aplikovan vedu. Teoretick informan veda je povaovan za jadro informanej vedy. Toto jadro sa komplexne zaober objasovanm problmov, ktor svisia s informciou ako javom procesom prebiehajcim v ivej i neivej prrode. Aplikovan informan veda vyuva poznatky, ktor vznikli v jadre teoretickej zloky informanej vedy v celej truktre informanch procesov. Aplikan oblasti informanej vedy by sme mohli vymedzi z rznych aspektov: odborovho, odvetvovho, poda funknej alebo organizanej truktry spoloenskho systmu. Poda Duana Katuka (1998) sa aplikan oblasti informanej vedy prezentuj z dvoch hadsk: 1. poda informanch okruhov spolonosti masovokomunikan prostriedky, hospodrske informcie, informcie v ttnej sprve a samosprve, informcie vo vede a technike, informcie v kultre a umen, archvne informcie, 2. poda jednotlivch typov informanch systmov. V rmci informanej vedy sa asto spomnaj aj kninino-informan sluby, ktor meme definova ako uspokojovanie informanch potrieb, zujmov a poiadaviek pouvateov v rznych prostrediach. Poda Dariny Janovskej je ich hlavnm cieom najm: a

Sprstupova vstupy odbornch kninino-informanch procesov (akvizcie, katalogizcie, sprstupovania, uchovvania a ochrany dokumentov) a innost (konzultci, reerovania a pod.)

Uspokojova informan potreby a poiadavky pouvateov na rzne typy dokumentov a informci.

11

1.2 Informan sprvanie

Informan sprvanie vchodiskovo vysvetujeme ako pozorovaten prejav fungovania mysle loveka vrtane pocitov a inov, ktor vykonva v interakcii s informciami a ich zdrojmi. Sprostredkvaj ho reprezentcie reality na mentlnej, socilnej a kultrnej rovni, priom zsadn lohu zohrva jazyk a komunikan procesy. Paradox celistvosti loveka v jeho informanom sprvan sa v skutonosti skrva v mnohonsobnch vrstvch reprezentci, adaptci, interakci a reakci na realitu. (Jela Steinerov, 2005) Informan sprvanie je shrnn oznaenie pre aktivity loveka v informanom prostred. Zaha mnostvo informanch rol a innost: rola tvorcu, uvatea, sprostredkovatea informci a ich aktivity a stratgie pri uspokojovan informanch potrieb. Informan sprvanie sa prejavuje prostrednctvom informanch zujmov, informanch potrieb a informanch poiadaviek. Informan veda asto definuje informan sprvanie v dvoch rovinch: irom zmysle slova, uom zmysle slova.

Ako uvdza Jela Steinerov (2005), informan sprvanie sa v irom zmysle slova charakterizuje ako sprvanie loveka, systmu alebo organizmu vo vzahu k informanm zdrojom a informcim, a tak sa toto sprvanie stva sasou reakcie systmu, organizmu alebo loveka na podnet. Tento vzah je v sasnosti podrobovan skke zmien, ktor prina elektronick komunikcia a samotn technolgie vleujce sa do oraz intmnejch intelektulnych aj emocionlnych sfr vyuvania informci. Informan sprvanie v uom zmysle slova sa charakterizuje ako informan sprvanie pri vyhadvan informci.

12

1.3 Informan spolonos

Informan spolonos v aktulnej terminolgi definujeme ako koncepciu, v ktorej vetky aspekty ivota s zvisl od prstupu k informcim okrem technolgie zaha aj oblas socilnu, ekonomick a politick. Informan spolonos je charakterizovan podstatnm vyuvanm digitlneho spracovania, uchovvania a prenosu informci. Informcie v digitalizovanom tvare s univerzlne pouiten, duplikovaten a transformovaten. Poda Duana Katuka (1998) a jeho definovania informanej spolonosti existuje k nej veobecne p prstupov: 1. technologick 2. ekonomick prstup 3. zamestnaneck prstup 4. priestorov prstup 5. kultrny prstup. Spolonou rtou tchto prstupov je hadanie vysvetlenia socilnych javov prostrednctvom prstupu k informcim.

1.4 Hlavn udsk potreby a informan potreba

Hierarchiou udskch potrieb sa v najvej miere zaoberal americk psycholg Abraham Harold Maslow, ktor definoval v roku 1943. Poda tejto jeho terie m lovek p zkladnch potrieb, ktor zapsal do pyramdy. 1. fyziologick potreby 2. potreba bezpeia, istoty 3. potreba lsky, prijatia, spolupatrinosti 4. potreba uznania, cty 5. potreba sebaaktualizcie

13

Obrzok 1 Maslowova pyramda potrieb

Prv tyri Maslow oznail za nedostatkov potreby a piatu ako kategriu bytia a rastov potrebu. Plat, e niie umiestnen potreby s dleitejie. Potrebu sebaaktualizcie povauje za najvznamnejiu, pretoe ide hlavne o udsk snahu naplni svoje schopnosti a zmery. V dnenej dobe urite platia zkladn potreby, ktor lovek bude vdy a za kadch okolnost potrebova. Avak keby dnes Maslow tvoril svoju pyramdu, urite by v nej nechbala informan potreba, ktor je v sasnej dobe neodmyslitenou potrebou kadho jedinca. Modern technolgia stle napreduje, a preto aj udia s zvedav na nov vdobytky a snaia sa sta sa gramotnmi a informovanmi o danej oblasti. Informan potreba druh sociognnych a psychognnych potrieb loveka. Informan potreba je deficit informci, ktor potrebujeme k rieeniu problmov alebo loh. Terminologick slovnk definuje informan potrebu ako stav alebo vlastnos uritej osoby, kolektvu alebo systmu vyjadrujci nevyhnutelnos zskavania informci svisiacich s charakterom vykonvanej innosti alebo prce. Dvody informanej potreby s rzne: tudijn, pracovn, zujmov. Informan potreby teda vyjadruj stav, v ktorom sa pre jednotlivca, skupinu, intitciu alebo systm stva nevyhnutnm zska adekvtnu informciu pre ich prcu. Informan potreba me by: (Duan Katuk, 1998) prejaven (aktulna) informan potreba je vyjadren sformulovanou informanou poiadavkou pouvatea, 14

latentn informan potreba, ktor nie je vyjadren sformulovanou poiadavkou, ale vznik pri poznvan uritej informcie, nevzahujcej sa na tematiku informanej poiadavky.

Informan potreby alej delme na objektvne a subjektvne. Objektvne informan potreby je shrn objektvnych poznatkov fondu poznania. Zisovanie a skmanie objektvnych informanch potrieb sa realizuje prostrednctvom informetrickch metd. Subjektvnymi informanmi potrebami vymedzujeme aj as objektvnych informanch potrieb. Mu vyjadrova u individulneho, skupinovho alebo intitucionlneho pouvatea v krtkom obdob nadbytok, prrastok, alebo nedostatok informci v oblasti poznania, kultry, tdia, tania a inch alch. Z hadiska subjektu informanch potrieb ich meme leni na: a) individulne, b) skupinov, c) intitucionlne, d) spoloensk. Poznanie rznych druhov informanch potrieb a zujmov pouvateov je nevyhnutn predpoklad na uspokojenie potrieb prostrednctvom rznych intitci a ich odbornch innost.

1.5 Informan poiadavka

Informan poiadavka je konkrtna predstava pouvatea o svojej informanej potrebe (o dokumentoch a informcich, ktor potrebuje). Pouvate ju formuluje stne, psomne, telefonicky, mailom a adresuje ju konkrtnej osobe.

15

Informan poiadavku kadho pouvatea ovplyvuj:

lohy, ktor pouvate pln v danej oblasti (tdium, vskum, zujmov innos a ciele, ktor chce v tejto oblasti dosiahnu), informan rove (informan gramotnos) pouvatea ako vie a me vyuva jednotliv informan zdroje. (Darina Janovsk)

1.6 Informan gramotnos

Informan gramotnos a jej defincia zva vychdza z pojmu funkn gramotnos. Funkn gramotnos sa chpe ako schopnos aktvne podiea na tvorbe sveta informci. Funkn gramotnos zaha:

literrnu gramotnos, t. j. schopnos njs informcie v texte a porozumie im, dokumentov gramotnos, t. j. schopnos vyhadva a vyuva informan zdroje, numerick gramotnos, jazykov gramotnos, medilnu gramotnos.

Informan gramotnos v sasnej dobe chpe a predstavuje shrn kompetenci funknej gramotnosti a IKT gramotnosti. Predstavuje nevyhnutn rozsah kompetenci a innost jedinca pre preitie v informanej spolonosti. Informan gramotnos je teda komplex vedomost, schopnost a zrunost efektvne vyuva informcie prostrednctvom informanch technolgi. Informan gramotnos patr do kontextu alch gramotnost. O. Zpoton hovor naprklad o kultrnej, technologickej, multimedilnej, elektronickej gramotnosti ako novej i druhej gramotnosti (Zpoton, 2004, s. 74). Strenou rovou je civilizan i kultrna gramotnos, ktor zaha zrunosti a schopnosti potrebn pre ivot v dnenej spolonosti, naprklad vodisk schopnosti, ovldanie spotrebnej elektroniky, automatov, orientciu v urbanistickom prostred. (Pavol Rankov, 2006)

16

Informan gramotnos spolu s monosou prstupu k dleitm informcim a schopnosou efektvne vyuva informan a komunikan technolgie hr hlavn lohu v zmierovan rozdielov medzi ttmi aj jednotlivmi umi a v podpore tolerancie a vzjomnho porozumenia prostrednctvom komunikcie a vyuvania informci v multikultrnom a multilingvlnom kontexte. Informan gramotnos je proces, ktor sa tka vetkch. Nejde toti o dichotmiu gramotnos verzus negramotnos, ale o otzku miery v rmci spojitho kontinua. (Prask deklarace 2003). (Michaela Dombrovsk, 2002) Na zklade chpania informanej gramotnosti, spracovanej Americkou asociciou kninc v roku 1989 a veobecne rozpracvanou a pouvanou v mnohch krajinch sveta, Elena Sakalov vymedzila kony, ktor ovlda informane gramotn lovek. Informane gramotn lovek vie:

rozpozna potrebu informci, lokalizova relevantn informan zdroje, njs v nich relevantn informcie, kriticky njden informcie zhodnoti, spracova ich potrebnm spsobom a vedie ich vyui, komunikova informcie inm v rznych podobch.

Zkladn oblasti Informanej gramotnosti poda Eleny Sakalovej:

IG samotn - informan vedomosti a metdy vyhadvania, hodnotenia, vberu a spracovania informci. IG v svislosti so samostatnm uenm - premena vedomost na schopnosti, zrunosti a nvyky. IG v svislosti so spoloenskou zodpovednosou - uvedomenie si potreby informci v tdiu a prci.

Pochopenie pojmu informan gramotnos si vyaduje urit zmenu vzdelvania na naich kolch. Tento fakt sa mus riei prostrednctvom zmien v obsahu a didaktike vzdelvania, 17

na potrebu informanho zabezpeenia vyuovacch procesov a potrebu informatiky a informanej vchovy ako procesu vytvrania kompetenci informanej gramotnosti iakov a tudentov naich kl.

18

2 Vyhadvanie informci na internete

Trh, komunikcia, umenie, kultra, veda, technolgie, vzdelanie. Internet zastreuje v sasnej dobe ovea viac. Systm ktor spojil svet sa nezastavil a kadm dom sa zdokonauje, prina nieo nov. Nieo o tu ete nebolo. Tento fenomn si o pr rokov nebudeme uvedomova, lebo vetko okolo ns bude prepojen s internetom. V kadom prpade si treba uvedomi, e to nie je len pokrok ale aj zvzok.

V skutku nronou lohou je proces organizcie neuveritenho mnostva informci momentlne dostupnho na internete. Vm problmom je stle pribdanie novch informci a ich nie zriedkav redundancia. O zabezpeenia kvalitnho, jednoduchho a prehadnho prstupu k informcim sa staraj asto vemi kvalitne prepracovan algoritmy vyhadvacch nstrojov na internete. Dokonca ani tieto komplexn rieenia nepostauj pokry cel dostupn spektrum informci. Rieenie tohto problmu, je rozsiahlym procesom, ktor potrebuje as a inovatvne npady.

Napriek monostiam, ktor nm vyhadvacie nstroje ponkaj ich ben uvate nedoke plne vyui. Pravdepodobnou prinou je nedostaton pochopenie podstaty fungovania vyhadvacch nstrojov a pouvanie obmedzenho potu vyhadvaov. Ben uvate si samozrejme iada jednoduch rieenie. Svetov spolonosti zlepuj svoje zauvan vyhadvae mnohmi smermi. Jeden vemi zaujmav je personalizcia vyhadvacieho prostredia a tm prispsobenie sa pouvateovi.

"Potrebujeme vyvin sluby, ktor poskytuj informcie pohodlne a rchlo s minimlnymi asovmi nkladmi uvateov a redukova kvantitu informci tak, aby boli ahko ovldaten ich asti,... Dougherty (1991).

Sme vo veku informanej explzie, ktor podmienil vznik a sasn vvoj globlnej siete internet. Sieov prostredie vytvra prstup svojim pouvateom ku mnostve informci prostrednctvom rznych sluieb a nstrojov. Ak chc by jeho pouvatelia spen vo svojom informanom prieskume, t.j., aby nali relevantn informcie k svojim 19

poiadavkm, musia si vedie vybra sprvny vyhadvac nstroj a slubu. Samotn pouvatelia by mali by ma potrebn zrunosti a schopnosti v ovldan IKT by informane gramotn a adaptovan na sieov prostredie a zrove ono by malo poskytn redukovan informcie v relnom ase s kritriami jednoduchosti, rchlosti, aktulnosti, vierohodnosti a optimlnosti. Internet, ako celok, zastreuje obrovsk mnostvo informanch zdrojov. Tm, e ich me publikova ktokovek, kedykovek a v akejkovek kvantite, nie je ich mon systematicky vetky usporiada ako v tradinom prostred kninice. Jednm z nstrojov, ktor poskytuj organizovan prstup k informanm zdrojom na webe, s predmetov adresre. Existuj dve vek skupiny adresrov na webe. Ich princp zvis od miery zsahu udskho faktoru. U prvej skupiny s prve udia (vo vine prpadov) t hlavn, ktor vytvraj, spravuj databzu adresrov a pridvaj hypertextov odkazy, vychdzajc zo pecilnych taktk danch adresrov. U druhej skupiny je miera zsahu udskho faktoru, pri tvorbe, databzy minimlna a tto rolu preber robot. ijeme v re, ktor asto nazvame informan vek a v om stle narast poet informci. Tieto s v elektronickej alebo multimedilnej podobe. Prve takto informcie nm ponka internet. Okrem informci nm ponka aj vek mnostvo novch komunikanch monost, o akch sme v minulosti ani nesnvali. Preto je potrebn vzdelva sa a vedie plnohodnotne vyuva vetky monosti, ktor nm ponka internet. V dnenej dobe je vek problm zska kvalitn a relevantn informcie pre ud, ktor pracujcich s internetom a maj urit informan potrebu. Na internete nm vyhadvacie nstroje ponkaj vyhada si informcie, ak potrebujeme. Je vak dleit, aby udia vedeli sprvne formulova svoju informan poiadavku, a tak zskali efektvne vsledky v informanom prieskume. Poda Soni Makulovej (2002) by cieom informanho prieskumu malo by po poskytn inn metdy na reprezentciu, manaovanie, vyhadvanie, zskavanie a prezentovanie informci. Ide o zloit problematiku, ktorej vyrieenie vyaduje splni nasledovn nron lohy:

Technick loha- jej cieom je odpoveda na otzky, ak nstroje by mal poskytn 20

informan prieskum, aby umonil efektvnu a inn manipulciu s rozdielnymi typmi mdi, ktor prina multimedilny internet.

Skma lohu interakcie loveka s potaom- spova vo formulovan charakteristk a funkci informanho prieskumu, ktor by mal podporova rzne typy pouvateov hadajcich relevantn informciu a poda toho aj prispsobi pouvatesk interfejs.

loha hodnotenia- spova v hodnoten efektvnosti a uitonosti rznych nstrojov a funkci informanho prieskumu pri stle vej rznorodosti informanch pouvateov. Jednotliv nstroje s porovnvan predovetkm z hadiska presnosti a plnosti reer.

Model informanho prieskumu v internete Tento model zodpoved prieskumovmu procesu v internete, ktor pozostva z nasledovnch krokov:

Formulcia a analza reernej poiadavky. Vber vhodnho vyhadvacieho nstroja. Kombincia seleknch termnov pri vyhadvan. Vlastn prieskum. Zjemovanie a ladenie reernej poiadavky.

21

loha

Informan potreba

Verbalizcia informanej poiadavky

Reern poiadavka

Informan zdroje internetu Vyhadvac nstroj

Vber vyhadvacieho nstroja

Vlastn prieskum

Zjemovanie reernej poiadavky

Vsledky reere

Obrzok 2 Model informanho prieskumu v internete

2.1 Problmy pri vyhadvan informci na internete

lovek v dnenej dobe potrebuje by informovan a chce sa ui nov veci, pretoe naa spolonos to od ns vyaduje. Najahm spsobom ako sa dosta k informcim sa stal prve internet, kde nm to umouj vyhadvacie nstroje. Vea ud tieto sluby vyuva, ale astokrt s sklaman, pretoe akali nieo viac alebo zistili, e sa nedozvedeli prve to, o oakvali. Neuvedomuj si vak, e problm je vo vine prpadov v tom, e nevedia ako sprvne vyhadva informcie na internete, pretoe nie s dostatone informane gramotn.

22

Poda Soni Makulovej (2002) meme najastejie problmy meme rozdeli do dvoch zkladnch rovn: chyby pouvatea, chyby vyhadvacch nstrojov.

Chyby pouvatea: informan prieskum na webe je in ako v komernch databzovch centrech a digitlnych kniniciach, informcie s rozptlen v hbkovom a povrchovom webe, mnostvo vyhadvacch nstrojov, pouvatelia nevedia sprvne formulova svoju informan poiadavku a hodnoti njden zznamy. Chyby vyhadvacch nstrojov: mnostvo multimedilnych dokumentov, vekos a aktualizcia databzy, rchla zmena obsahu a truktry spojen, spam, kvalita obsahu dokumentov v internete, hodnotenie kvality vsledkov vyhadvania, netruktrovan dta.

Mnostvo informci, ktor je v sasnosti na internete vone dostupn, je takmer nepredstaviten. Problm, ktor vznik pri hadan sprvnej odpovede nespova v tom, e by na internete neboli, ale v tom, e ich s tisce. Tento skutone vek problm internetu rieia vyhadvacie sluby, ktorch u v sasnosti je vek mnostvo a funguj na rznych princpoch. Problmom je, e nie kad pozn vetky. Ben pouvate pozn v priemere dva a tri vyhadvacie nstroje. Nevie, e sa delia do tyroch skupn: prieskumov stroje, predmetov adresre, metaprieskumov stroje a hybridn nstroje. Nepozn rozdiely medzi nimi a tm pdom ich neme ani efektvne vyuva. Kad vyhadvac nstroj je inak zameran, m in truktru zznamov, in kategrie, inak zobraz njden zdroje k hadanmu vrazu. Niektor maj pridan hodnoty, ako napr. vizulny nhad, tagovanie, vytvranie mraien tagov, kategorizcia vsledkov, vyha- dvanie v pecializovanch 23

databzach, personalizcia nstroja, zoradenie vsledkov poda relevancie a pod. Na internete sa meme stretn s rznymi variciami vyhadvacch nstrojov, pomocou ktorch mu pouvatelia uskutoni svoju stratgiu. Vyhadvacie nstroje sa odliuj rznymi vyhadvacmi rtami, pokrytm a elom. Meme ich rozdeli do nasledujcich kategri:

Vyhadvacie stroje, nstroje zaloen na automatizovanom zbere dt. Predmetov adresre, nstroje zaloen na zaraovan zdrojov poda predmetu a na zklade udskej selektivity.

Portly, sluby, ktor mu spja aj vyhadvacie stroje, aj predmetov adresre. alie vyhadvacie nstroje obsluhujce in druh obsahu na internete. Tieto nstroje mu existova nielen na ich vlastnch strnkach, ale mu by prilenen do tchto troch hlavnch kategri vyhadvacch nstrojov (Randolph, 2007).

Predmetov adresre a vyhadvacie stroje sa lia v nasledujcich bodoch: Vekos databzy: Predmetov adresre maj meniu databzu, pretoe je vytvran a udrovan udskmi expertmi, a nie strojmi alebo robotmi. Najvie prieskumov stroje mu obsahova aj niekoko bilinov zznamov - webovch strnok (Webov strnka z ang. web page je dokument, typicky napsan v jazyku HTML a XHTML, ktor je prstupn cez HTTP protokol. Protokol prevdza informciu z webovho serveru na obrazovku) (Website, 2008). Adresre (tie najvie) obsahuj len niekoko milinov alebo len niekoko tisc zznamov webovch sdiel (Webov sdlo z ang. web site je shrn webovch strnok, obrzkov, vide a alch digitlnych prostriedkov, ktor hosuj na jednom a viac serveroch, obvykle prstupnch na internete, mobilnch telefnoch, alebo na LAN sieach) (Website, 2008). Pozitvom je, e s charakterizovan vysokm stupom selektivity (neskr v podkapitole 2.4), ale negatvom je absencia obrovskho mnostva obsahu, ktor je na webe. V nasledujcej tabuke je uveden porovnanie potu informanch zdrojov najvieho adresra Open Directory Project (alej skratka ODP) a vyhadvacieho stroja Google.

24

Tabuka 1: Porovnanie indexu ODP a Google Nzov adresra Vekos indexu ODP 4+ milinov Google 20+ billinov

Zdroj: ODP (Randolph, 2007) ; Google - (Notess, 2008). Periodicita indexovania novho obsahu: Napr. Google umouje hada zznamy, ktor boli aktualizovan kedykovek. Predmetov adresre maj organizovan princp ich vlastnej adresrovej truktry: Predmetov adresre vytvraj popisy zdrojov, ktor pouvaj. Procesy, ako selekcia, klasifikcia a vyhodnocovanie informci s uskutoovan udskmi expertmi, na rozdiel od vsledkov, ktor vytvorili roboty vyhadvacch strojov (neskr v podkalitole 2.5). Hranica medzi predmetovmi adresrmi a vyhadvacmi strojmi je splvajca: Mnoho predmetovch adresrov vytvorilo partnerstvo s vyhadvacmi strojmi, aby zahali svoje databzy a prehadvali web pre extra zdroje. Vyhadvacie stroje zskavaj predmetov adresre alebo vytvraj svoje vlastn adresre. Dva znme svetov predmetov adresre sa zdruili a vyvinuli ich vlastn vyhadvacie stroje: (MSN Subject Directory - MSN Search Engine) a (Yahoo! Subject Directory - Yahoo! Search Engine) (Subject directories, 2006). Spsob zaradenia: Jedna zvltna rta predmetovho zaradenia je t, e ono neme by plne automatizovan ako zaradenie u vyhadvacch strojov. Manulne predmetov zaradenie je navn a asovo nron (Web directory, 2007). Predmetov adresre s vysoko raden vo vyhadvacch strojoch a s povaovan za dobre vyhraden zdroje.

2.2 Prieskumov stroje

Najpouvanej druh vyhadvacieho nstroja. Prieskumov stroje s zaloen na automatizovanom zbere dt, ktor sa sstreuj do databzy a ich zkladnou funkciou je monos hadania prostrednctvom kovch slov. Ich sila spova v tom, e ich vyhadvacie programy (roboty) automaticky prehadvaj webov strnky a vytvraj si 25

ich zoznam (index). Poda Makulovej (2002) je prieskumov stroj systm, ktor nm na zklade kovho slova, ktor pouvate naformuluje, had v databze alebo indexe a pouvateovi oznmi vsledok. Sklad sa zo tyroch ast: 1. Robot monitoruje internet a sahuje informcie z jednotlivch serverov, je vybaven uritou umelou inteligenciou, aby dokzal reagova na rzne situcie, 2. Vlastn databza internetovch zdrojov, 3. Vyhadvac program na zklade poiadavky vyhad relevantn strnky, 4. Pouvatesk interfejs umouje naformulova reern poiadavku (Makulov, 2002). Komponenty typickej strnky prieskumovho stroja poda Makulovej (2002): Voba databzy umouje zvoli si as databzy, v ktorej chceme vyhadva, Search box okienko na vpsanie reernej poiadavky, Spojenie na rozrenie vyhadvania na zjemovanie a doladenie reere, Monosti modifikovania dotazu rolovacie menu, kontroln polka a pod., Adresr Sbory typu Help vysvetlen, ako sa formuluje reern poiadavka, akm spsobom sa indexuj dokumenty, ktor reern stratgiu treba zvoli a pod., Reklamn bannery niektor odmietaj, napr. Google, Portlov funkcie odkazy na alie strnky, televzne programy, horoskopy, poasie, tipy, mapy,..., niektor odmietaj, napr. Google.

Existuj tri zkladn typy prieskumovch strojov tie, ktor s riaden robotmi (nazvanmi crawler a spider) tie, ktor s riaden umi a napokon je to skupina prieskumovch strojov, ktor s hybridmi predchdzajcich dvoch typov. Roboty s vlastne programy, ktor surfuj po internete, navtevuj strnky, indexuj ich na zklade URL adresy, meta-tagov, tagu title, textu na strnke a sleduj aj linky a odkazy na 26

dan strnku a linky na ktor odkazuje dan strnka. Pravidelne sa vracaj na u indexovan strnku a zaznamenvaj zmeny. Prieskumov stroje riaden umi maj zvyajne men obsah, pretoe pracovnk mus manulne strnku indexova a katalogizova. Databzu indexov strnok si teda tvoria sami. Rozdiel medzi jednotlivmi robotmi poda Makulovej (2002) je v ich algoritme. Kee kad robot m in algoritmus, priebeh indexovania a teda aj vsledky vyhadvania mu by rozlin. To ist plat aj o rozdiele medzi udskm indextorom a robotom. Robot je slep a indexuje vetko, priom nerozumie kontextu. lovek doke indexova strnku presnejie, db pri tom aj na relevanciu informci (nielen kovch slov, ale aj celho textu) na strnke k vyhadvanmu dotazu.

2.2.1 Nevhody prieskumovch strojov

Prakticky neexistuj dva rovnak prieskumov stroje. Lia sa vekosou bzy dt, systmom indexovania webovch strnok, programovm systmom na vyhadvanie informci a aj rozdielnym spsobom zobrazenia a vyhodnotenia vsledkov vyhadvania (Makulov, 2002). Prieskumov stroj nedoke zindexova niektor druhy webovskch sdiel. Tm vznik tzv. neviditen alebo hlbok web. Patria sem dynamick strnky, strnky s flashom, Java skriptami, real-time strnky, strnky chrnen firewallom, strnky bez odkazov a pod. Nevhodou je aj rozdielna syntax prkazov. Nekategorizuj obsah svojich databz, ani vsledky na vstupe. Poradie vyhadanch zdrojov zvis od tzv. hodnotenia strnky (page ranking). V tomto smere pomha optimalizcia vyhadvacch nstrojov SEO (Search Engine Optimization). To znamen, e nie vdy s prv odkazy tie najrelevantnejie.

2.2.2 Vhody prieskumovch strojov

Sprvna formulcia poiadavky pre prieskumov stroje je z vekej asti zvisl na spojen dlhodobej sksenosti, intucie, inteligencie a astia pouvatea. Kad prieskumov stroj m pritom svoje vlastn pravidl zadvania poiadaviek, pouva in opertory, niektor vyhadaj len iadan vraz v takej forme, v akej ho pouvate zadal a in doku meni gramatick koncovku slova (napr. pri zadan poiadavky prieskumov stroj nm nstroj njde aj vsledky ako: prieskumovch strojov, prieskumov stroje a pod.). Vina m 27

monos modifikova poiadavku (poda asovho hadiska, geografickej domny, formtu a pod.). Vhodou je aj vek mnostvo vsledkov vyhadvania je mlo pravdepodobn, e vm stroj nenjde ni. Tento typ vyhadvacieho nstroja je vhodn poui, ak nepoznme presn kategorizan zaradenie poiadavky alebo ak mme prli pecifick vraz a ak chceme zska o najviac vsledkov. Poda Fischerovej (2000) je vhodou aj to, e vina strojov doke rozozna a bojova proti praktikm zvanm spamdexing (ide o neleglne vyuvanie tagov, grafickch prvkov, metatagov a pod. za elom ma lep ranking vo vyha- dvaoch).

2.2.3 Konkrtne prieskumov stroje

Vea prieskumovch strojov navzjom spolupracuje. D sa poveda, e zdroje, ktor njdeme v jednom nstroji, meme njs aj v druhom, ale aj naopak, zdroje, ktor nm jeden nstroj neuke, ten al me. Preto je efektvne vyhadva vo strojov naznail v prehadnej schme Bruce Clay. Google m v tejto viacerch druhoch schme centrlne nstrojov a nespolieha sa iba na jeden. Ako vidno na obrzku .1, spoluprcu vybranch postavenie, vytvra alianciu s vyhadvacmi nstrojmi: Lycos, HotBot, Iwon Search, Ask, Netscape, AOL search. Google poskytuje platen odkazy na zdroje vetkm nstrojom. Primrne vsledky vyhadvania poskytuje Netscape-u a AOL Search-u. Ask dodva primrne vsledky nstrojom HotBot, Iwon Search a Lycos. Vyhadva od Microsoftu Live Search poskytuje sekundrne vsledky pre HotBot. Nstroj Yahoo m centrlne postavenie medzi AltaVistou a AlltheWebom. Tmto n- strojom primrne ako aj sekundrne vsledky vyhadvania. poskytuje rovnako

28

Obr. . 1: Vzahy medzi vyhadvacmi nstrojmi (Clay, 2008)

29

Google Google (http://www.google.com) je najznmej vyhadva. Vytvorili ho v roku 1996 Larry Page a Sergej Brin. Spolonos Google, Inc., ktor ho prevdzkuje, sdli v Kalifornii, USA. Okrem webovskch strnok doke prehadva aj obrzky, pou- vatesk diskusn skupiny (Usenet groups), spravodajsk servery a ponuky on-line predaja. Vinu tohto obsahu takisto archivuje. Google ponka svoje rozhranie v mnohch jazykoch, vrtane sloveniny a etiny. Popularita Googlu dosahuje tak rozmery, e sa dnes u pouva aj sloveso googlova v zmysle hada na internete. Sasou servera je mnostvo sprievodnch projektov. To, na akom mieste bude dan zdroj, dan strnka v Googli rozhoduje rovnako kvalita ako aj kvantita. Pod kvalitou sa mysl sprvne formulovan text, kov slov, metainformcie. A pod kvantitou hlavne poet odkazov na dan strnku o to sa star PageRank Technology. Google pouva systm Crawler, m vlastn index a tie adresr. Alltheweb Alltheweb (http://www.alltheweb.com). Tento nstroj vyuva index nstroja Yahoo. Je to tzv. odberate vsledkov. Umouje vyui nastavenie preferenci a pokroil vyhadvanie (booleovsk logika, jazyk, domna, formt, as, zobrazenie vsledkov, filter nevhodnho obsahu). Okrem webovskch strnok zabezpeuje prieskum aj v novinch, obrzkoch, vyhadva video a audio. Na vstupe ma vysoko relevantn vsledky a vek poet zznamov. Vyhadvanie je rchle a jednoduch, no nem integrovan vetky booleovsk opertory, ani pravo- strann rozrenie. Live Search MSN MSN (http://www.live.com). Msn (alebo Live search) patr spolonosti Microsoft. Editorom webu nie je stroj, ale s to udia, ktor sa snaia zska prehad o tom, ktor zdroje s najrelevantnejie k danej poiadavke a ktor s najastejie navtevovan. Tm sa vak me vsledok vrazne li od inch nstrojov, kde by bol dan stroj hodnoten inak. Vhodnou slubou je off-line vyhadvanie.

HotBot HotBot (http://www.hotbot.com). Tento nstroj sa orientuje hlavne na strnky a zdroje 30

s vm obsahom textu a dobre spracovanmi kovmi slovami, ktor indexuje z URL adresy, nzvu dokumentu a aj z celho textu. HotBot spolupracuje so slubou DMOZ a Google mu poskytuje platen odkazy. Hotbot sprstupuje zdroje z databz dvoch prieskumovch strojov: Ask Jeeves a Google. Nemuste teda chodi na ich rozhrania osobitne, sta ak ste na strnke Hotbot-u. Preferencie filtrovania s rovnak ako u Ask Jeeves. Je mon prispsobi si zobrazovanie vsledkov a aj vzhad rozhrania. Poloky rozhrania pokroilho vyhadvania sa daj prepna medzi Ask Jeeves a Google.

AltaVista AltaVista (http://www.altavista.com). Je to plnotextov databza na prehadvanie vo webe na zklade slov, ktor s v HTML formte. Vhodou je mnostvo funkci, vek databza zznamov, pravostrann rozrenie, monos vyhadva aj inde ako v texte (obrzky, vide a pod.). Zaujmavosou je monos prekladu strnky. Nevhodou je, e zobrazuje naraz asi len 200 zznamov a niekedy men interfejs pri vyhadvan a vyhadvacom algoritme. Veobecne sa AltaVista zameriava skr na efektvne a kvalitn vyhadvanie, ako na portlov funkcie.

AOL Search AOL Search (http://search.aol.com). Je to nstroj uren pre jednoduch pouvanie internetu, m obmedzen poet sluieb a zky okruh pouvateov. Vsledky hadania dodva Google. AOL automaticky odfiltruje nevhodn strnky z vsledkov, ako naprklad strnky pre dospelch meme to nazva detskou poistkou na vyhadvacom nstroji. Mnoho rodiov tto vhodu povauje za vemi dobr. Okrem inch projektov, AOL podporuje a spolupracuje na projekte Open Directory DMOZ.

Zoohoo Zoohoo (http://www.zoohoo.sk). To najaktulnejie zo slovenskho internetu ponka internetov vyhadva Zoohoo. Prehadva vetky web strnky slovenskho internetu a nie len tie, ktor niekto niekam niekedy zaregistroval. Zoohoo subuje aktulnos a predovetkm funknos vetkch vyhadanch zdrojov. Zaujmav je monos zmeny farebnej kly strnky je mon si vybra zo tyroch farebnch preveden. 31

Jyxo Jyxo (http://jyxo.cz). Jyxo je esk plnotextov vyhadva, ktor vyuva vlastnho robota na indexovanie strnok Jyxobot. Podobne ako Google, ma Jyxo spsob i a v akom porad zobraz strnku, ako vsledok vho hadania. Je to JyxoRank. Uruje ako znma, dleit a populrna je strnka na eskom internete. Jyxo nem problm s diakritikou, kee vyuva 24 znakovch sd medzi ktormi nem problm prepna a kombinova ich. Pri zadan poiadavky bez diakritiky ju Jyxo poda potreby dopln.

2.3 Predmetov adresre

Inak nazvan aj katalgov vyhadvae. Databza adresrov je tvoren umi uvatemi internetu. Makulov (2002) charakterizuje predmetov adresr ako slubu ponkajcu spojenia na internetovsk zdroje, ktor dodali bu tvorcovia webovskch strnok alebo informan pracovnci. Katalg je pasvny - vis na internete a ak (Gbor, 2004) vtipn a zrove vstin poznmka o predmetovch adresroch. Kad kto chce, aby sa jeho sdlo nachdzalo v danom adresri, ho tam mus prihlsi spolu s popisom kovch informci. Treba poznamena, e ist predmetov adresre s u skr minulosou, kee vina z nich okrem katalgu zaali pouva aj plnotextov vyhadvanie. Vo veobecnosti sa predmetov adresre vyuvaj na vyhadvanie webovskch sdiel a informci prostrednctvom hierarchicky usporiadanho systmu. Tento systm je vytvran dokumentmi zoradenmi poda tematiky na zklade manulneho zberu dt pri zohadnen uritch kritri hodnotenia ich kvality (uriov, 2001). Tieto zdroje je vhodn pouva vtedy, ak informciu, o ktor sa zaujmame, vieme zaradi do prslunej kategrie v systme a nepotrebujeme rozsiahly prieskum s abstraktmi dokumentov. Makulov (2002) zhrnula do niekokch bodov prpady, kedy siahnu po predmetovom adresri takto: ak poznme predmet, o ktor sa zaujmame a chceme vyhada viacero zdrojov na internete k tomuto predmetu, okruh tmy je irok, ak chceme zska zoznam webovskch sdiel, ak chceme zska zoznam sdiel relevantnch k tme, 32

ak vyhadvame poda titulu webovskho sdla, ak sa chceme vyhn dokumentom s nzkym obsahom, ktor asto vracaj prieskumov stroje.

2.3.1 Nevhody predmetovch adresrov

Predmetov adresre neobsahuj tak vek poet strnok v databze ako prieskumov stroje. Kad predmetov adresr m in kategrie a ich in truktru. Niektor s zameran viac komerne, in s vytvoren na zklade vedeckch odborov, in poda obbenosti vo vyhadvan, in poda zujmov a pod. Je potrebn strvi viac asu pri vyhadvan v tchto adresroch. Na rozdiel od prieskumovch strojov adresre nie s periodicky aktualizovan. Sdlo alebo strnka me svoj obsah alebo URL adresu zmeni a tm sa znehodnot zznam v databze, pretoe indextor sa k nemu tak skoro nevrti a nezmen to. alou nevhodou je to, e kad indextor me dan informciu zaradi do inej kategrie.

2.3.2 Vhody predmetovch adresrov

Vhoda me by pri hadan informci pecifickch pre urit okruh nho zujmu. (napr. ak chceme zska informcie alebo spozna viacer zdroje k danej kategrii, tme ... ). Vekou vhodou oproti prieskumovm strojom je prve to, e obsah databzy vytvraj udia. Z toho vyplva predpoklad, e vyhadan informcie bud relevantnejie k poiadavke. Niektor adresre dokonca pridan zdroje aj hodnotia, vytvoria k nim strun anotciu.

2.3.3 Konkrtne predmetov adresre

Yahoo Yahoo (http://www.yahoo.com). Yahoo m vedce postavenie v oblasti obchodu, reklamy a domcnosti. Je to vemi obben nstroj informanho prieskumu a tie on-line obchodu. Je to predmetov adresr, ktor je tvoren, editovan robotom aj lovekom. Hlavn vsledky 33

vyhadvania s zskavan spideringom webu a niektor indexy s prevzat od AltaVisty, Fast-u a Inktomi-a, ku ktorm pridal Yahoo svoj nov algoritmus. Yahoo vytvoril slubu My Yahoo, do ktorej sa me zaregistrova osoba, ktor m prislchajci vek na vykonvanie takejto innosti (v naej krajine 18 rokov, teda vek, kedy v prvnych zleitostiach), mus by prvne je osoba samostatne inn je bezhonn a ak nem stanoven vek,

potrebn, aby rodiia vytvorili tzv. rodinn konto. Povinnosou je uvdza pravdiv informcie. Ak Yahoo zist, e niektor informcie neboli pravdiv, automaticky zru konto. M dva druhy kategri a to komern a nekomern. Ku komernm patria naprklad: Hry, Mapy, Filmy, Nakupovanie, lte strnky. Nekomern kategrie s: Umenie, Biznis, Potae, Vzdelanie, Zbava, Vlada, Zdravie, Spravodajstvo, port, Rekrecia, Prvo, Regin, Veda, Socilne vedy, Spolonos a Kultra.

DMOZ DMOZ (http://www.dmoz.org). DMOZ funguje na bze dobrovonosti. Dobrovon editori sa zaregistruj a tm sa zavzuj k spravovaniu strnok pre sekciu, ktor si zvolili. DMOZ je najv umi budovan katalg internetovch strnok, ktor vytvraj dobrovon editori z celho sveta. Katalg je medzinrodn a je rozdelen do sekci. Sasou katalgu je aj slovensk sekcia a je nekomern. Cieom DMOZU je vber toho najlepieho, preto editori zaradzuj kvalitn a informane hodnotn strnky. Kategrie DMOZ adresra sa lia od ostatnch monosou vyhadva v kategrich rodnho jazyka, o je poda ma vemi zaujmav a npomocn hlavne uvateom ktor neovldaj anglick jazyk. Niektor kategrie s ale zaraden nesprvne, o som zistil po dlhom pouvan DMOZ v slovenskom a naprklad aj nemeckom jazyku. Kategrie s takmer toton s tmi, ktor sa nachdzaj na Google Directory.

Vlib Vlib (http://www.vlib.org). Jeden z najstarch katalgov webu. Ide o nekomern katalg, ktor vytvraj experti vo svojom odbore a preto m aj katalg vysok rating. Systm obsahuje abecedn index, ale vyhadva sa d aj poda kovch slov. Niektor asti katalgu id do hbky, no mnoho kategri nie je ete celkom pokrytch. Kategrie: Hospodrstvo, Umenie, Biznis a Ekonomika, Komunikcia a Mdia, Potae, Vzdelanie, Technika, Humanitne tdie, Informcie a Kninice, Medzinrodn udalosti, Prvo, Prrodn 34

vedy a Matematika, Rekrecia, Regionlne tdie, Socilne a tdie o sprvan, Spolonos.

Lycos Lycos (http://www.lycos.com). Je to jeden z najstarch vyhadvacch nstrojov. Predtm to bol prieskumov stroj, ale postupne sa zmenil na predmetov adresr. Lycos vyuva vsledky z rznych inch strojov: na prvch miestach s odkazy z Open Directory, niie s vsledky z Yahoo a LookSmart, platen odkazy od Googlu, niektor odkazy s od Ask a editori vytvraj sekciu populrnych odkazov.

Zoznam Zoznam (http://www.zoznam.sk). Dlhodobo najnavtevovanej slovensk interne- tov portl vznikol v roku 1997. pecializuje sa na vyhadvanie webovch strnok slovenskho internetu a zrove poskytuje internetovm uvateom v prehadnej forme vetko, o im slovensk internet me poskytn. V Zoznam katalgu njdete vye 60 000 odkazov na rzne internetov strnky zoraden do takmer 1 500 sekci, viac ako 30 000 firemnch profilov. Medzi najhlavnejie kategrie katalgu patria: Auto-moto, Cestovanie, Domcnos, Financie, Kultra, Mda, Potae, Priemysel, Retaurcie, Sluby, Spolonos, port, Spravodajstvo, Stavebnctvo, Vzdelvanie, Zbava a Zdravie.

Google Directory Google Directory (http://www.google.com/dirhp) je znmy predmetov adresr trieden do 16 hlavnch kategri. Pouvate me obmedzi vsledky definovanm preferenci (jazyk, filtrovanie zakzanho obsahu, poet vsledkov na stranu). Pri prezeran kategri, subkategri mme za nzvom kadej poloky poet zdrojov. V rmci kategri vyhadvame pomocou jednoduchho vyhadvania. Google Directory spolupracuje na projekte DMOZ. Kategrie s: Umenie, Biznis, Potae, Hry, Zdravie, Domov, Deti a Mlde, Spravodajstvo, Rekrecia, Pravo, Regin, Veda, Nakupovanie, Spolonos, port.

Vevedko Vevedko (http://www.vsevedko.sk). Je to jeden zo slovenskch katalgov, kde je kad odkaz kontrolovan a zaraden do kategri rune. Tvorcovia klad draz na kvalitu. Ponka 35

monos hodnoti njden odkazy priamo na strnke. Kategrie: Cestovanie a rekrecia; Internetov obchody; Obchod, vroba, sluby; Priemysel; Potae a internet; Reginy; Spolonos a udia; Umenie a mdia; Veda; Vzdelvanie; port, Zdravie.

Librarians' Internet Index Librarians' Internet Index (http://www.lii.org). Vznikol v roku 1990 a bol udriavan referennou knihovnkou Carole Leita. M pomerne dlh histriu a vea sa toho od roku 1990 zmenilo. Ponka kategrie ako naprklad: Umenie, Potae, Zdravie, Prvo, udia, Rekrecia, Veda, Biznis, Vlda, Domov, Mdia, Fakty a referencie, Reginy sveta, Spolonos a socilne vedy. Kad tde rozosiela tm Librarians' Internet Index elektronick letk New This Week pouvateom, ktor si takto mu rozri obzor. Elektronicky letk je vytvran profesionlnym tmom o momentlnom dian vo svete, novinkch, ponukch a pod.

2.4 Metaprieskumov stroje

Po zadan poiadavky takto stroj zane simultnne vyhadva vo viacerch prieskumovch strojoch a z databz webovskch strnok. Metaprieskumov stroje nevlastnia iadne databzy, posielaj vyhadvan vrazy do databz, s ktormi spolupracuj. Metaprieskumov stroje alebo paraleln vyhadvacie nstroje predstavuj nadstavbu tradinch prieskumovch strojov (Makulov, 2005). Ich podstatou je vyhadvanie vo viacerch databzach prieskumovch strojov paralelne. Pouvate si to ani nemus vimn, pretoe vetko sa zobraz na jednej strnke, na ktor vstpi a interfejs je rovnak. Tmto sa relatvne dos dobre odstrni duplicita vyhadanch informci. Pouvate toti nemus vyhadva dan vraz viackrt v rznych prieskumovch nstrojoch, ale len raz vo vhodne vybranom metaprieskumovom. Makulov (2002) ich popisuje aj ako vyhadvacie nstroje all-in-one (vetko v jednom), ktor predstavuj slubu, kde na jednom webovskom sdle je abecedn zoznam vyhadvacch nstrojov a adresrov spolu s formulrmi na formulovanie reernej poiadavky. Pouvaj sa ak chceme vyhadva vo viacerch vyhadvaoch naraz a zrove mme len jednoduch slovo, frzu. Niektor metaprieskumov nstroje s pecializovan vyuvaj databzy prieskumovch strojov, ktor sa zameriavaj len na 36

ist druh informci (napr. vedeck informcie, finann a obchodn informcie a pod.). Inteligentnejie technolgie tchto strojov zahaj zhlukovanie a jazykov analzu, vaka ktorej sa me pouvate dosta hlbie k vsledkom na zklade kategorizcie termnov. Je otzne, i sa to vyrovn kvalite prieskumovch strojov, z ktorch s zdroje erpan. Napriek tomu s zhlukovacie technolgie a stroje textovej analzy vysoko oceovan.

2.4.1 Nevhody metaprieskumovch strojov

Zvyajne z kadho prieskumovho stroja erpaj obmedzen poet zznamov, vinou prvch desa. Monosti vyhadvacieho okienka s tie vinou obmedzen dkou, absenciou booleovskch opertorov a pod. Vo vine prpadov vyuvaj maximlne dva alebo tri z piatich najvch prieskumovch strojov. Metaprieskumov vyhadvanie je sce rchlejie a pohodlnejie, ale m zmysel len pri hadan veobecnejch tm, pretoe podrobne zadan poiadavku mu rzne nstroje interpretova rzne. Niektor metaprieskumov stroje pouvatea navdzaj na bezplatn vyhadvacie nstroje alebo adresre, niekedy viac alebo menej komern.

2.4.2 Vhody metaprieskumovch strojov

Vina tchto strojov odstrauje duplicitn odkazy a niektor maj aj pridan hodnotu napr. vytvraj zhluky njdench informci, mapy kategri , mal vizulny nhad strnky a pod. Vhodou je u spomnan jednotn vstup a interfejs a jednorazov zadanie poiadavky. V niektorch metaprieskumovch strojoch je mon vynecha ist prieskumov stroj z vyhadvania. Niektor zo strojov zoradia vsledky vyhadvania do tzv. clustrov (tematicky zotriedench odkazov).

2.4.3 Konkrtne metaprieskumov stroje

Clusty Clusty (http://www.clusty.com) je produkt Vivisima, ktor prezentuje rovnako tandardn vsledky vyhadvania ako aj dynamick zhlukovanie od Vivisima, ktor automaticky 37

kategorizuje vsledky. Navye ponka ete tto technolgiu dynamickho zhlukovania v desiatich rznych typoch obsahu webu ako napr. klasick texty, obrzky, blogy, obchodn a nkupn databzy a pod. Pouitie je vemi jednoduch. Clusty erp zdroje z bezplatnch vyhadvacch nstrojov a adresrov. Nevyuva Google ani Yahoo. Pouva booleovsk opertory a limitovanie pol. Ponka zhlukovanie pri vsledkoch vyhadvania. Ujiko Ujiko (http://www.ujiko.com) pochdza od tvorcov stroja Kartoo, no m jedno- duchie pouvanie. Zad sa poiadavka, pouvate si prezrie vsledn zoznam zdrojov. Ak sa mu niektor zdroj nepozdva, nevyhovuje jeho poiadavke, me klikn na odpadkov k a jednoducho ho vymaza zo zoznamu. Naopak, ak sa mu niektor zdroj zd by dostatone relevantn, me ho oznai ikonkou srdca a tm ho ohodnoti v zozname njdench strnok. Je to vemi vhodn sluba pre personalizciu svojho zoznamu vsledkov, no zdroje erp iba z databzy Yahoo. Mamma Mamma (http://www.mamma.com) je jeden z najstarch metaprieskumovch strojov, nazvan aj Matka vetkch vyhadvacch nstrojov (The Mother of All Search Engines). Zaloen bol u v roku 1996. Vsledky vyhadvania zskava z rznych hlavnch crawlerov, adresrov a zo pecilnych vyhadvacch strnok. Obsahuje aj slubu, ktor zobraz rzne monosti pre inzerentov Mamma Classifieds. Mamma erp z tchto vyhadvacch nstrojov a databz: Open Directory, Business.com, About.com, Ask.com, Gigablast, Wisenut, Entireweb, FindWhat a Kanoodle3. Kartoo Kartoo (http://www.kartoo.com). Tento metaprieskumov stroj nielen zska po zadan poiadavky relevantn zdroje, takisto ich zorganizuje do istej mapy kategri a navye vizulne prepoj strnky na zklade kovch slov. Vivisimo Vivisimo (http://www.vivisimo.com). Po zadan poiadavky sa vo Vivisime neobjav len zoznam strnok, ale tento metaprieskumov stroj relevantn strnky zorganizuje do kategri. M profesionlne a jednoduch pouvanie. V roku 2003 zskal druh miesto v ocenen 38

Najlep metaprieskumov stroj. Dogpile Dogpile (http://www.dogpile.com). Tento metaprieskumov stroj vlastn firma InfoSpace. Poiadavka sa posiela na upravovaten zoznam prieskumovch strojov, adresrov a pecilnych prieskumovch strnok a potom sa uke vsledok z kadho prieskumovho stroja osobitne. Zskal ocenenie najlepieho metaprieskumovho stroja v roku 2003. Dogpile pouva databzy Google, Yahoo, LookSmart, Ask, Teoma, Google ADS, MSN search. Do svojich vsledkov Dogpile zaha aj sponzorovan odkazy. Akceptuje booleovsk logiku, hlavne v rozrenom vyhadvan. Na vstupe m iba jednoduch zoznam zdrojov. Cacti Search Cacti Search (http://www.cactisearch.com). Patr medzi metaprieskumov stroje, ktor s ahko personalizovatene. Cacti erp od Google, Yahoo, MSN a Ask. Hne na vodnej strnke si zvolte z ktorho vyhadvacieho nastroja chcete, resp. nechcete erpa a koko vsledkov je pre vs postaujcich. Ponka monos odstrni redundanciu njdench zdrojov. Nielen pred, ale aj po vyhadan zadanho vrazu je mon filtrova vsledky. Naprklad ak vs zaujmaj len vsledky, ktor ponkol pre Cacti Google a Yahoo, resp. in vyhadvac stroj, je mon ich vyselektova. MetaCrawler MetaCrawler (http://www.metacrawler.com). Metaprieskumov stroj MetaCrawler erp zdroje od Google, Yahoo, MSN Search, Ask, About, MIVA, LookSmart a inch vyhadvacch nstrojov. Bol vytvoren v roku 1994 na Washingtonskej Univerzite tudentom Erikom Selbergom v spoluprci s profesorom Orenom Etzionim. Jux2 Jux2 (http://jux2.com/). Pouva databzu Google, Yahoo! a MSN. Patr medzi najlepie metaprieskumov stroje na internete a zskal za to aj cenu od portlu Searchenginewatch. Zameriava sa na prvch desa njdench zdrojov z kadho vyie spomenutho vyhadvaa. tatistick daje zverejnen ne Jux2 s celkom zaujmav a poskytuj prehad pouvateom, ktorch zaujma ak slova s najastejie hadan a v akom pomere zobrazuje 39 odkazov a

Jux2 vsledky od tch ktorch vyhadvaov. tatistick tdia o prekrvan sa vyhadanch odkazov poskytnutch Google, Yahoo a MSN tvoren Jux2 urite zaujme.

40

2.5 Predmetov adresr

Mnoho autorov pomenva rozdielne predmetov adresre a pristupuje rzne k ich definovaniu. Ak sa pozrieme na definciu poda Doc. PhDr. Soni Makulovej, zistme, e je veobecn a nekonkrtna. Predmetov adresr sa charakterizuje aj ako sluba ponkajca spojenia na internetovsk zdroje, ktor dodali bu tvorcovia webovch strnok alebo informan pracovnci (Makulov, 2002). Tto defincia nie je jednoznane formulovan tak, aby vystihla vetky charakteristiky, ktor spadaj pod pojem predmetov adresr. Tie neumouje, aby ju pochopili vetci pouvatelia internetu, pretoe rove ich informanej gramotnosti nie je rovnak. Ke chceme definova predmetov adresr na internete, musme najprv rozobra samotn pojem predmetov adresr alebo katalg. S katalgmi sa stretvame v kninici. Ide o nstroj, ktor v danom knininom systme sli na vyhadanie, sprstupnenie dokumentov pouvateom a na podanie informci o danch dokumentoch. Existuj rzne typy katalgov. Jednm z nich je spomnan predmetov adresr/katalg, v ktorom s zznamy raden poda predmetovch hesiel, priom sa pozn as dokumentu. Dnen kninin prostredie ete sce stle vyaduje z vej miery fyzick prtomnos pouvatea, ale vznikaj tie digitlne alebo elektronick prostredia kninc, ktor vytvraj prstup cez sieov rozhranie. Do vahy preto prichdza rozrenie defincie predmetovho adresra o lokalizciu, teda kde sa s danm predmetovm adresrom stretvame. Nejde len o prostredie klasickej, tradinej kninice, ale aj sieovho prostredia resp. webu. Wikipedia pomenva predmetov adresr ako webov adresr alebo linkov adresr. Uvdza, e ide o adresr na webe, ktor je pecializovan na vytvranie odkazov na alie webov strnky a kategorizciu tchto odkazov (Web directory, 2007). al prklad, nie adekvtneho definovania predmetovho adresra, je oznaenie adresrov ako informanch brn sasnosti, ktor s tvoren hierarchicky usporiadanmi kategriami a vytvraj prv rove vyhadvania (Makulov, 2001).. Tto defincia nie je aktulna, pretoe u sa skonila ra prvch predmetovch adresrov, ktor umoovali prezeranie len po klasifikanch schmach. Dnes, okrem prezerania poda predmetu, umouj aj vyhadvanie pomocou kovch slov. Ke spojme vetky vyie uveden a chbajce atribty (charakteristiky), 41

a to vyhadvacieho nstroja, lokalizcie a rovne spsobu vyhadvania, dostaneme ako vsledok najvstinejiu definciu predmetovch adresrov: predmetovo orientovan vyhadvacie nstroje, katalgov prehliadae, ktor spracvaj a sprstupuj webov dokumenty 2005, s. 6). prostrednctvom hierarchicky usporiadanch predmetovch kategri a podkategri. Spracovvaj men objem informci, ktor s vak vyhodnoten (Peov,

2.5.1 Stratgia pouvatea pre vber predmetovho adresra

Kovm bodom spenej stratgie informane gramotnho uvatea je voba vhodnho vyhadvacieho nstroja. V prpade vberu vyhadvacieho nstroja predmetovho adresra mu predchdzaj tieto fzy: 1. Stanovenie tmy informanho prieskumu na zklade informanej potreby pouvatea: Ide o veobecn irok tmu (napr. mzeum), ktor chce zi na pecifick alebo tmu zahajcu kov slov, ktor mu by vemi znme na webe (naprklad pouvatesk tatistiky). 2. V prpade irokej tmy si pouvate zvol ako vyhadvac nstroj - predmetov adresr. Vyhadvanie v predmetovch adresroch sa pouva vtedy, ak pouvate pozn predmet, o ktor sa zaujma a chce vyhada viacero zdrojov k nemu. Mus vak vedie o had na internete a do ktorej predmetovej kategrie patr iadan informcia. alej je ochotn venova as pri navigovan hierarchickou truktrou a nevyaduje vea dokumentov na vstupe. 3. Vber vhodnho predmetovho adresra:

Veobecn adresre s dobrm tartovacm miestom, ak m pouvate veobecnotzku (mzeum v Pari), alebo nevie presne kde s so irokou tmou a chcel by prezera smerom dole cez kategrie a navigovan. popri tom by

Pouitie pecializovanch adresrov je v prpade, e pouvate si je ist ako zi svoju tmu a chcel by prezera. Napr. tento typ adresra vyhad vtedy, ke sa potrebuje dozvedie webov literatru na nejak tmu, alebo zdroje pre pecifick disciplny a oblasti tdia. Webov sdla, na ktor odkazuj tieto 42

adresre, mu reflektova viu odbornos vo vbere zdrojov v pecifickej oblasti. Zahaj tie viacero strnok na pecifick tmu. Takto typ adresrov sa d njs v zodpovedajcej sekcii veobecnch adresrov.

2.5.2 Princpy fungovania predmetovch adresrov

Spracovatelia alebo pracovnci, alebo najastejie redaktori s podstatnm udskm prvkom vo fungovan predmetovch adresrov. innos redaktorov je popsan nasledovne:

Zbieraj informan zdroje. Vyberaj, vyhodnocuj informan zdroje. Organizuj informan zdroje do obsahovo pribline rovnakch tmy v jednotlivch rovniach hierarchie. kategri

a podkategri , ktor umouj postup od veobecnho k detailnejiemu vymedzeniu

Procesy prebiehajce v predmetovom adresri:

indexovanie, kategorizcia/klasifikcia.

Indexovanie: Na rozdiel od tradinho knininho prostredia sa v predmetovom adresri na webe analyzuje elektronick dokument (akkovek popisn jednotka, tlaen alebo in, uren na katalogizciu alebo indexovanie (Kucianov, 2008), ale nemono ho zanalyzova cel. Indexuje sa na zklade titulu, nzvu alebo anotcie. Spracovate m monos prezrie si cel dokument na zklade ktorho vyberie jeho podstatn znaky.

Indexovanie alebo vecn spracovanie znamen, e sa obsahovo analyzuje nosi informcie dokument (elektronick). V rmci tohto procesu sa z dokumentu vyber pojmy v procese intelektulnej analzy a potom sa transformuj do indexanch termnov.

Indexan termn reprezentuje pojem (jednotka myslenia) vo forme bu termnu vybranho z prirodzenho jazyka (predovetkm podstatnho mena) alebo klasifikanho znaku 43

(Kucianov, 2008).

Indexan termn je vytvoren analzou dokumentu bu automatickm indexovanm (vytvoren je index pre zadvanie kovho slova), alebo predmetovm indexovanm - kvli terminologickej jednoznanosti sa hovor o predmetovej kategorizcii (vytvran je index pre prezeranie v hierarchii kategri a podkategri, vi niie). Kategorizcia/klasifikcia: Ide o procesy organizcie informanch zdrojov. Ich spolonou rtou a zrove zkladnou lohou je organizcia entt (informanch zdrojov).

Klasifikcia je proces systematickho priraovania entt (napr. informanch zdrojov) jednej a prve jednej triede v klasifikanom systme (t.j. systme jedinench a neprekrvajcich sa tried) (Vaishar, 2007).

Kategorizcia je priraovanie objektu k uritmu pojmu. Tento proces umouje predvda informcie, ktor nemono bezprostredne vnma (Vaishar, 2007).

Na rozdiel od klasifikcie je kategorizcia zvisl na kontexte, t.j., obsahuje zvisl a nezvisl informcie. Jedna entita me patri do viacerch kategri sasne, poda toho, v akom kontexte sa na u pozer. Systm kategri nemus by nevyhnutne postaven na hierarchickch vzahoch medzi kategriami (Lanyiov, 2007 ).

Kategorizcia sama o sebe me by najdleitejm dvodom, preo navtvi adresr. Umouje pouvateovi prechdza smerom dole cez rovne klasifikanej hierarchie a me poskytn hodnotn navigciu pre neho, ke si nie je ist ako zi irok tmu.

Hierarchia v klasifikanch schmach je koncept, ktor je vynten zhora. Tvorca klasifikanho systmu vytvra hierarchick truktru, ktor musia uvatelia repektova. Tto truktra vychdza zo skutonosti, ktor je popisovan zhora od veobecnho 44

k jedinenmu. Nastva redukcia informci, ktor je spsoben zaraovanm dopredu danch tried, i kategri (Vaishar, 2007).

Predmetov kategorizcia, na rozdiel od automatickej indexcie spova v rozlenen informanch zdrojov do tematickch skupn, na zklade jednej (minimlne) jednej spolonej obsahovej charakteristiky, poda vopred stanovenej schmy (Peov, 2005, s. 36).

Termn - predmetov kategria predstavuje najvy hierarchick stupe v schme. Spolonm rysom schm, pouvanch pri predmetovej kategorizcii informci, je hierarchick princp a postup od veobecnho k detailnejiemu vymedzeniu tmy. Schmy predmetovej kategorizcie sa lia potom aplikovanch hierarchickch rovn a taktie aj poet poloiek (predmetovch kategri), do ktorch s poznatky rozleniten na jednotlivch rovniach, je rzny (Peov, 2005, s.36).

Pouitie klasifikanch schm v sieovom prostred (na rozdiel od tradinho knininho) nebva veakrt rovnak. Repektuj sa potreby rznych skupn pouvateov, preto zoskupenie jednotlivch podkategri do hlavnch/najvych kategri nezodpoved jednotlivm klasifikanm znakom hlavnej triedy. Tm, e sa klasifikan schmy integruj do schm aplikovanch pri predmetovej kategorizcii na nich hierarchickch stupoch (podkategrich), tak sa umouje ahk preskupenie jednotlivch tm do skupn, ktor zodpovedaj potrebm pouvateov (Peov, 2005, s. 37). Prkladom je takzvan fazetov prezeranie (fazetov klasifikcia).

Fazetov klasifikcia je spsob triedenia, ktor umouje zaradenie objektov do viac tried (kategri) (Lanyiov, 2007). Jej vyuitie je fazetov navigan systm, ktor umouje uvateovi postupova v hierarchii tried od vyej do niej a zrove je pri tom mon, aby si uril poradie v akom vol (prechdza) niie triedy (podkategrie) (Vaishar, 2007) V praxi pouvate vyuva cross-reference, t.j, vzjomn odkazovanie, o znamen, e nie je pevne zvisl od toho, e si zvolil urit kategriu, v ktorej zane svoje browsovanie (vi podkapitola 2.4).

45

2.5.3 Spsoby vyhadvania v predmetovch adresroch

Zatia existuj dva hlavn spsoby vyhadvania v predmetovch adresroch:

Prezeranie. Zadvanie kovho slova.

Pre uahenie vyhadvania je aj al spsob: monos rozrenho vyhadvania. Prezeranie tzv. browsing browsovanie Prv rove vyhadvania tvor takzvan prezeranie (browsovanie) v rmci predmetovch kategri a podkategri. Ide o manulny spsob vyhadvania cez rzne oblasti, ktor umouj pouvateovi navigciu. Pouvate si vol jednotliv kategrie a podkategrie klikom (myi) na ne. Poas navigcie v jednotlivch stupoch hierarchie (kategri a podkategri) sleduje relevantn strnky ku svojej potrebe; skma voby, ktor sa mu ponkaj a vyberie si jeden najprbuznej k svojej prieskumovej tme. Niekedy m tento proces dva stupne, inokedy me ma aj viacer. Zle na taktike samotnho adresra ako detailn s nm vytvoren predmety kategri. Keby sme napr. chceli browsova v adresri ODP pre svoj vskum ekonomiky, zaali by sme najprv klikom (myi) na najvy stupe kategrie Veda. Potom by sme preli v dole v hierarchii do podkategrie Socilne vedy a z vslednho zoznamu podkategri, by sme vybrali Ekonomika (vi Obrzok 2 - Browsovanie v ODP na tmu ekonomika v Prlohe B: Predmetov adresre). Zadvanie kovho slova Search Druh rove predstavuje vyhadvanie poda kovch slov, tzv. search vyhadvanie. Pouvatelia zadvaj do vyhadvacieho okienka svoj dotaz, naformulovan pomocou kovch slov. Niekedy me by zloit uri, kde v adresrovej hierarchii bude urit predmet njden.

Search nie je rovnak ako search u vyhadvacch strojoch. Ak sa had v predmetom adresri, tak umouje prstup iba k tm zdrojoch, ktor s zaraden v jeho indexe, a nie v celom webe. V niektorch adresroch sa neindexuje cel text webovch strnok, ale sa hadaj naprklad iba slov v URL adresch, tituly webovch strnok a anotcie (ak existuj). V nasledujcej tabuke vidme porovnanie potu njdench zznamov na poiadavku 46

informan pracovnk v jednotlivch vyhadvacch znach adresra Yahoo!Directory. Tabuka 2: Porovanie vyhadvacch zn Yahoo!Directory Vyhadvacia zna Cel web Cel adresr Yahoo!Directory as adresra Yahoo! Directory Poet njdench zznamov na poiadavku knowledge worker(informan pracovnk) 120 000 000 2 699 6

Tabuka 2 ukazuje ako poet njdench zznamov vrazne klesol pri uren pecifickej zny. Po prezret zznamov vntri podkategrie Knowledge Management (Znalostn manament) boli njden skutone relevantn a kvalitn zznamy. Postupnos v hierarchii bola nasledovn: Business and Economy > Business to Business > Management > Knowledge Management (Obchod a ekonomika > Obchod k obchodu > Manament > Znalostn manament) Monosti rozrenho vyhadvania Tto tretia monos rozrenho vyhadvania umouje zlepenie a uahenie prce uvatea pri browsovan a searchingu. Zjemovanie a ladenie reernej poiadavky sa rob pomocou filtrov. Pouvate si nastav filtre poda lokality, jazyka, domny, asu a podobne. Naprklad Yahoo!Directory umouje pouva jednoduch boolovsk opertory (vetky zo slov, iadne zo slov, alebo jedno zo slov), potom vyhadvanie poda pecifickej frzy, limitovanie pecifickej kategrie, poui (zbavi sa obsahu nevhodnho pre deti) a tie pecifikuje koko vsledkov me by ukzanch na strnke.

2.5.4 Vlastnosti a rozdiely predmetovch adresrov

Najviac rozliujce vlastnosti predmetovch adresrov (zvl aj v kontraste s vyhadvacmi strojmi) s:

selektivita, klasifikcia/kategorizcia sdiel, spsob indexovania.

Selektivita 47

Pod selektivitou rozumieme, e kad sdlo zaraden do adresra je najprv skontrolovan umi a nsledne zaraden na zklade miery kvality. Zkladnou vlastnosou vo veobecnosti je, i sdlo obsahuje dleit obsah a i tento obsah sli pre irok verejnos. Na rozhodnutie redaktorov, ako zaradi zznam v adresri, m aj vplyv spoplatovanie zaraovania zznamov (Randolph, 2007). Predmetov adresre maj rzne typy zznamov, veakrt zvisl na sume zaplatenej pre zaradenie. Pre ilustrciu uvdzame najastejie monosti (Wikipedia, 2007):

von poradie - nie je poplatok za prezeranie alebo zaraovanie sdla, vzjomn linka - ide o spiaton linku do adresra, ktor mus by pridan niekde v navrhnutom sdle,

platen poradia jednorzov alebo periodick poplatok tovan za prezeranie alebo listovanie ponknutm odkazom,

ponuka ceny za pozciu zznamy s zoraovan na zklade ponuky ceny.

Spsob indexovania Treou vlastnosou, ktorou sa odliuj adresre navzjom (aj od vyhadvacch strojov) je, e je typicky iba hlavn strnka sdla/zdroja zindexovan (v kontraste s vyhadvacmi strojmi, ktor indexuj vetky strnky sdla). Vo vine prpadov ide viac o webov sdla ne webov strnky, ktor s zaraovan do hlavne veobecnch adresrov. Ako jeden z dsledkov tohto rozlenia me by aj prpad, ak termn nie je na hlavnej strnke sdla, tak vtedy toto sdlo adresr nebude pravdepodobne identifikova ako relevantn pre prieskum pouvatea (Ackermann, 2004). Klasifikcia a kategorizcia Poet poloiek (kategri, podkategri) sa u jednotlivch adresrov li. Napr. Zoznam.sk kategorizuje do 18 hlavnch kategri (na najvyej rovni). Tm, e adresre pouvaj rozdielne klasifikan schmy, mu ovplyvni pouvatea v uprednostnen jednho adresra pred druhm. Napr. Yahoo!Directory m vytvoren hlavn kategriu Vlda, ale v ODP, s vldne sdla rozptlen medzi daie kategrie (Randolph, 2008).

Existuj rozdiely medzi jednotlivmi adresrmi. Jeden zo spsobov ako uri adresrom 48

urit vlastnosti, a tm aj rozdiely medzi nimi, je zodpoveda nasledujce otzky (Ackermann, 2004):

Kto vyber pre zahrnutie webov zdroje administrtori webovch sdel alebo udia v internetovskej komunite?

Kto kategorizuje webov sdla a webov strnky udia, ktor ich zaradili alebo predmetov administrtori?

Ako s vsledky zobrazen abecedne, poda relevancie alebo typu webovej strnky? S vsledky ohodnoten, anotovan, skontrolovan?

Zodpovedanm vyie uvedench otzok sa predmetov adresre lia jeden od druhho v nasledujcich bodoch (Ackermann, 2007): Ako prebieha kontrola kvality dodanch zznamov, prstupom, a potom jednotlivch redaktorov: Niektor manari adresrov maj mal kontrolu nad ich zbierkami.Spoliehaj sa na administrtorov webovskch strnok, ktor anotuj a dodvaj aj anotciu strnky a uruj, kde m by zdroj umiestnen v adresrovej hierarchii. Manari inch adresrov s ovea viac selektvni, o sa tka vberu zdrojov, ktor sami zahrn, ale aj lokalizcie tchto zdrojov, kde v predmetovej hierarchii webov strnky sami umiestnia. Tieto adresre zamestnvaj, prpadne spolupracuj s tmom externch redaktorov, ktor anotuj a recenzuj informan zdroje a tie uruj do ktorej katgrie, prpadne kategri bude strnka zaraden. Najv adresr Open Directory Project (alej ODP) vyuva externch dobrovonch redaktorov, zameranch pre urit pecifick oblas.

Redaktori niektorch adresrov robia detailn anotcie webovch strnok: Anotcie mu by zhodnoten, popisn alebo oboje naraz. Anotcie s popisy webovch strnok, ktor bu zaraovate webovej strnky alebo adresrov redaktor pridva k webovej strnke. Rozdielna klasifikcia webovch zdrojov: Mnoh adresre vytvrajce anotcie zdrojov, pouvaj rzne kritri pri ich klasifikcii. Rozdielnym znakom je vekos indexu. V nasledujcej tabuke je uveden porovnanie vekosti indexu najvieho predmetovho adresra ODP a najvieho slovenskho katalgu AZET.SK.

49

Tabuka 3: Porovnanie indexu a kategri adresrov ODP a AZET Nzov adresra ODP AZET Vekos Indexu 4 mil.+ 100 tisc+ Poet kategri 314 000 7000 Rok 2007/08 2008

Zdroj: ODP (Randolph, 2007); Azet (Poet URL,2008).

2.5.5 Rozdelenie a typy predmetovch adresrov

Existuj rzne kritri, poda ktorch sa mu rozdeli predmetov adresre do rznych skupn. Dokonca niektor mu by zaraden nielen v jednej skupine, ale vo viacerch, zle, ak je zvolen kritrium. Adresre rozdelen poda typu a rozsahu tm, ak spracovvaj:

Veobecn adresre. pecializovan adresre.

Veobecn adresre Oznauj sa aj ako univerzlne a rozsiahle adresre. S to webov sdla, ktor selektvne katalogizuj a kategorizuj irok oblas webovch sdiel, s zvyajne vhodnm zujmom vekho mnostva uvateov. S veobecn v oblasti a rozsahu zoznamu webovch sdel, prechdzajc irokm registrom kategri, reginov a jazykov. Typickmi prkladmi s najznmejie adresre: Yahoo!Directory a Open Directory Project (ODP). Oba tieto adresre mu sli ako dva hlavn prklady pre alie rozdelenie veobecnch adresrov poda toho, i prijmaj nejak poplatky pre zaradenie webovch sdiel. Veobecn adresre meme rozdeli nasledovne: 50

Zaraujce strnky bez poplatkov. Tu je typickm predstaviteom ODP (vi prloha D: Najznmejie predmetov adresre).

Zaraujce sdla na zklade zaplatenho poplatku, tzv. komern. Prkladom je adresr Yahoo!Directory (vi prloha D: Najznmejie predmetov adresre).

Veobecn adresre maj tieto siln a slab strnky voi ostatnm vyhadvacm nstrojom. Siln strnky veobecnch adresrov (Randolph, 2007):

selektvne, klasifikovan (kategorizovan), vhodn pre veobecn otzky, pomerne mal databza v porovnan s vyhadvacmi strojmi, platenie pre zaradenie me ma vplyv na kvalitu, ved k indexovaniu hlavnch strnok sdel.

Slab strnky veobecnch adresrov (Randolph, 2007):

pomerne mal databza v porovnan s vyhadvacmi strojmi, platenie pre zaradenie me ma vplyv na kvalitu, ved k indexovaniu hlavnch strnok sdel.

pecializovan adresre (Randolph, 2007) Nazvaj sa aj sprievodcovia zdrojov, cyberguides, metasdla alebo webliographics. Neustly nrast informci na internete sauje spsob hadvania,monitorovania,nsledn triedenie, vyhodnocovanie a organizovanie informci, preto vznikaj asto pecilne vklenkov adresre, ktorch stred zujmu je vo vyhradench reginoch, jednotlivch jazykoch alebo pecilnych sektoroch. Ke tvorca webovch sdel pridva nejak hodnotn obsah do zbierky odkazov, ako s napr. hlavn titulky sprv alebo zoznam udalost, nemus s o pecializovan adresr, ale o pecializovan portl alebo brnu. Hranica rozdeujca veobecn adresre a pecializovan nie je jednoznan. Niektor adresre s veobecn so zreteom na predmety, ktor pokrvaj, ale zase pecializovan so zreteom na geografick pokrytie. pecializovan adresre maj tieto siln a slab strnky voi ostatnm vyhadvacm nstrojom. Siln strnky pecializovanch adresrov (Randolph, 2007): 51



pecializcia, vek selektivita, poskytovanie nejakej okamitej webovej expertzy.

Slab strnky pecializovanch adresrov (Randolph, 2007):

relatvne mal databza, variabiln kvalita a konzistencia, vina umouje iba prechdzanie kategriami a nie zadvanie kovho slova .

Rozdelenie pecializovanch adresrov pecializovan adresre meme rozdeli poda toho, i poskytuj zbierku odkazov na referenn zdroje, potom sa jedn o tzv. referenn nstroje. Ich prkladom s adresre, ktor ponkaj rozsiahle zbierky odkazov na referenn nstroje, ako s encyklopdie, slovnky a podobne (vi prklady v prlohe B: Predmetov adresre). alej sem patria aj adresre, ktor s zaloen na irokej oblasti predmetov, ale ich celkov pole, dosah je limitovan na strnky v oblasti akademickho/vskumnho prostredia. Jedn sa o akademick nstroje alebo virtulne/akademick kninice. Obvykle nevytvraj prjem neobsahuj reklamu, ale umouj prstup

k vysokokvalitnm informanm zdrojom. Udruj ich kninin pracovnci alebo predmetov experti a maj sklon by spojen s kninicami a akademickmi intitciami. Ich nvtevnci s zameran na hadanie vysokokvalitnch strnok ich zujmu. Slia asto aj intitunm pracovnkom, ale zrove mu by uiton pre akhokovek bdatea. Uahuj vedeck vskum. Pouit je starostliv proces vberu a odkazy na vybrat zdroje s zvyajne anotovan (Randolph, 2007).

Akademick kninice s v protiklade s komenmi adresrmi. U samotn slovo komern napoved, e na rozdiel od akademickch, potrebuj ma vek premvku vysokho potu nvtevnkov, za elom zskania zisku z reklamnho priestoru. Vytvraj prjem a s uren irokej verejnosti. Komern adresre s zvyajne obsiahnut na portloch, ako jedna z ich sluieb. Odkazuj na irok psmo tm a podporuj zbavu, 52

obchod, hobby, port, cestovanie, a aie oblasti zujmu, ktor nie s obsiahnut v akademickch adresroch.

Prklady na akademick - pecifick adresre, zameran na viacer predmety (vi aie prklady v Prlohe B: Predmetov adresre) Prklady na akademick pecifick adresre zameran na jeden predmet (vi aie prklady v Prlohe B: Predmetov adresre) Adresre rozdelen poda zemepisnho lenenia:

Globlne - (Yahoo, LookSmart, Open Directory Project). Regionlne - (Yahoo Spain, Yahoo Asia, LookSmart Los Angeles).

2.5.6 Vhody a nevhody pouvania predmetovch adresrov

Vyhadvanie v predmetovch adresroch m svoje vhody aj nevhody. Najvou vhodu a zrove nevhodou je prtomnos udskho faktoru podieajceho sa na ich tvorbe.

Vhody: Organizcia: Adresrov redaktori typicky organizuj informan zdroje do predmetovch kategri a podkategri. Na jednej strane je vhoda, ke sa prechdzanm v ich hierarchii dostane cez rzne predmetov vrstvy na aktulnu webov strnku. Na druhej strane takto druh organizcie me vyzera akopdny a nepohodln. Pouvate nepotrebuje vedie vetky synonym vyhadvanho termnu, aby si zvolil tmu. Naprklad ak chce pouvate njs strnky k organizcim v oblasti Fyziky, nemus hada organizcie alebo asocicie fyzikov. Jednoducho sa pozrie pod napr. kategriu Fyzici, prehad krtky zoznam podkategri a vyberie si jednu nazvan napr. Organizcie a tam njde uveden strnky so sdlami. Kvalita: Tm, e predmetov adresre s pod udskm dozorom, doruuj obsah vyej kvality. Hadanie hierarchickmi predmetovmi adresrmi zaha vy relevann stupe zskanch vsledkov.

53

Hodnotenie: Vina adresrov informan zdroje hodnot a anotuje. Me tie poskytova menej vsledkov mimo kontextu ne vyhadvacie stroje. Nevhody (Subject indexes, 2007): Zriedkav aktualizcia: Informcie v predmetovom adresri nemusia by zhodnoten a aktualizovan tak asto ako vsledky zskan z vyhadvacch strojov. Redaktori nemusia by schopn zaregistrova zmeny, tak rchlo ako roboty v prpade vyhadvacch strojov. Menej zznamov: Poet zznamov v databze predmetovho adresra me by ovea men, ne celkov poet strnok prstupnch vyhadvacmi strojmi. Rozporupln kvalita: Tm, e udsk redaktori upravuj predmetov adresr, tak kvalita informci zvis od ich odbornch znalost a monost. Pouvatelia mu oakva rznorodos v kvalite zdrojov. Jednostrannos zaujatos: Subjektivita pri hodnoten a zaraovan informanch zdrojov je dan udskm faktorom. Pouitie rznych klasifikanch schm: Vyhadvanie je niekedy mtce z dvodu, e truktra predmetovch katalgov nem spolon koncepciu a zle iba na taktike tvorcov danho predmetovho adresra. Take, rovnak zadanie poiadavky vyhadvania prebieha v jednotlivch predmetovch katalgoch v rznych tematickch kategrich a podkategrich. Neexistujce linky: Na rozdiel od vyhadvacch strojov, niektor adresre nevytvraj svoje vlastn databzy. Namiesto ukladania strnok, na ne ukazuj. Nejak strnka sa zarad do adresra, ale za krtky as t ist me zmeni obsah, a toho si redaktori nemusia vas vimn. Adresr me tie ukazova na strnku, ktor mohla by premiestnen alebo u viac neexituje. Oneskorenie zaraovania: Naprklad adresre, ako ODP a WWW Virtual Library, s vytvran dobrovonkmi, ktor s asto expertmi v pecilnych kategrich. Tieto adresre s niekedy kritizovan kvli oneskoreniu v potvrdzovan zaradenia do katalgu alebo pre prsne organizan truktry a pre spory medzi dobrovonmi redaktormi.

2.6 Portly
Koncept portlov je treba ozrejmi aj z tchto dvodov: Veobecn adresre s veakrt 54

povaovan za portly (napr. Yahoo!Directory alebo sdla, ktor vyuvaj Open Directory); veobecn portly zahaj koncept rchleho a ahkho prstupu pouvateov k najrelevantnejm zdrojom webu. Portly alebo brny, s alou vyhadvacou slubou na internete, ktor s podobne ako predmetov adresre tematicky zameran. Poskytuj informcie vybranej tematiky z rznych oblast. Poda toho sa delia na:

Veobecn portly. Predmetovo-pecifick databzy alebo tzv. vortly.

Veobecn webov portly Portly alebo brny, alebo sdla s navrhnut tak, aby slili ako zaiaton/tartovacie miesto k najrelevantnejm materilom na webe. Obsahuj zvyajne rznorodos nstrojov (ako napr. vyhadvac stroj, adresr, spravodajstvo at). Vetky s umiestnen na jednej strnke, aby ju uvate mohol poui ako zaiaton/tartovaciu pre svoje browsovanie. Portly maj vetky svoje rzne nstroje na jednej strnke, a tm pouvate pouva tto strnku ako tartovaciu pre svoje alie prezeranie. Portly s zvyajne personalizovaten vzhadom na obsah a jeho rozvrhnutie. Veobecn portly sa 2007):

zvyajne prejavuj tromi hlavnmi charakteristikami (Randolph,

rznorodos veobecne pouvanch nstrojov, urenie polohy ako tartovacej strnky, personalizcia.

Veobecn portly ako zdroj veobecne pouvanch nstrojov: Portly poskytuj zbierku nstrojov a informci, ktormi vytvraj uvateovi prstup k informcim, ktor asto potrebuj. Zvyajne zahaj na ich hlavnej strnke tieto nasledujce sluby (vi niie Tabuka 4).

55

Tabuka 4: Prklady sluieb na hlavnej strnke portlov veobecn adresr webov zlat strnky burzov sprvy portov vsledky telefnne sla mapy/adresy von schrnka adresy nakupovanie/e-shop horoskop

vyhadvac nstroj spravodajstvo poasie

e-mailov kalendr chatovanie cestovanie

Veobecn portly ako tartovacia strnka: Portly s navrhnut tak, aby primli uvatea zvoli si ich sdlo, ako jeho zaiaton strnku pre browsovanie (Randolph, 2007). Veobecn portly ako personalizcia: Najspenejie portly robia svoje strnky personalizovaten, umoujce uvateovi vybra si z kategri, ktor mu portl ponka, napr. sprvy o poas svojej lokality. Uvate m monos personalizova odkaz k My (mj) funkcii, ako napr. My Yahoo alebo My Nestcape (Randolph, 2007). Portlov rty Yahoo! Yahoo! je nepochybne jeden z najlepch veobecnch portlov, zvl o sa tka jeho t personalizcie. Personalizovan as Yahoo, My Yahoo, je vznamnejia pre uvateov ne Yahoo!Directory (dizajnri Yahoo shlasia, pretoe adresr zmizol z hlavnej strnky Yahoo!). Yahoo! m vek poet portlovch t na svojej nepersonalizovanej strnke (yahoo.com), niektor z nich ako sprvy s zobrazen priamo na strnke spolu s odkazmi k viac ako 30 alm portlovm rtm/slubm. (Randolph, 2007). alie vybran prklady veobecnch portlov (vi v prlohe B). pecificko-predmetov databzy (Vortly alebo vertiklne portly) Ide o portly na bze vertiklneho vyhadvania. Databzy s venovan jednmu predmetu, vytvoren profesormi, vskumnkmi, expertami, vldnymi agentrami, rznymi pecialistami alebo individualistami, ktor sa do hbky zaujmaj o alebo maj daje a profesionlne vedomosti o pecilnej asti a akumuluj informcie a daje o om.
Zver

Je potrebn bra na vedomie, e ani jeden vyhadvac nstroj nie je najlep a nie je vhodn pouva iba jeden ak chceme dosiahnu vysoko relevantn vsledky. plne jednoznan 56

recept na efektvne vyhadvanie neexistuje, kee je vemi dleit nielen to, kde hadme, ale aj to, o hadme.

57

Zoznam bibliografickch odkazov

CLAY, Bruce. 2008. Search Engine Relationship Chart [online]. [cit. 2008-03-25]. Dostupn na internete: <http://www.bruceclay.com/searchenginerelationshipchart.htm>. URIOV, Alen a. 2001. Efektvny prieskum webu v CVTI SR. In: ITlib. Informan

technolgie a kninice [online], 2001, . 02 [cit. 2008-03-21]. Dostupn na internete: <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib012/durisova.htm>. FISCHER, Ingrid E., Smith, L. Murphy. 2000. The role for Web search engines. In: The CPA Journal [online]. New York : New York State Society of Certified Public Accountants, 2000 [cit. 2008-03-27]. Dostupn na internete: <http://www.nysscpa.org/cpajournal/2000/0100/f42100a.html >. GBOR, Vladimr. 2004. Slovensk katalgy a vyhadvae: vod. In: Internet pre vetkch [online], 2004, 1.november [cit. 2008-03-27]. Dostupn na internete: <http://www.inet.sk/clanok/1907/slovenske-katalogy-a-vyhladavace-uvod>. MAKULOV, Soa. 2002. Vyhadvanie informci v internete: problmy, vchodisk, postupy. Bratislava: EL&T, 2002. 376 s. ISBN 80-88812-16-X. MAKULOV, Soa. 2005. Nvrh rieenia problmov pri vyhadvan informci v internete, alebo Od kvantity ku kvalite. In: Knihovna. Knihovncka revue [online], 2005, ro. 16, . 1 [cit. 2008-03-21]. Dostupn na internete: < http://knihovna.nkp.cz/pdf/0501/5123makulova.pdf >. UOL, Jaroslav. 2003. Elektronick komunikcia vo vede. Bratislava : Centrum VTI SR, 2003. 156 s. ISBN 80-85165-88-0. ALTAVISTA. 2008. URL: http://www.altavista.com [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.altavista.com>. ALLTHEWEB. 2008. URL: http://www.alltheweb.com [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www. alltheweb.com>. AOL. 2008. URL: http://search.aol.com [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://search.aol.com>.

58

ASK. 2008. URL: http://www.ask.com [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.ask.com>. CACTI. 2008. URL: http://www.cactisearch.com [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.cactisearch.com>. CLUSTY. 2008. URL: http://www.clusty.com [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.clusty.com>. DMOZ. 2008. URL: http://www.dmoz.org [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.dmoz.org>. DOGPILE. 2008. URL: http://www.dogpile.com [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.dogpile.com>. GOOGLE. 2008. URL: http://www.google.com [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.google.com>. GOOGLE DIRECTORY. 2008. URL: http://www.google.com/dirhp [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.google.com/dirhp>. HOTBOT. 2008. URL: http://www.hotbot.com [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.hotbot.com>. JUX2. 2008. URL: http://jux2.com [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete:

<http://jux2.com>. JYXO. 2008. URL: http://www.jyxo.cz [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.jyxo.cz>. KARTOO. 2008. URL: http://www.kartoo.com [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.kartoo.com>. LIBRARIANS' INTERNET INDEX. 2008. URL: http://www.lii.org [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.lii.org>.

59

LYCOS. 2008. URL: http://www.lycos.com [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.lycos.com>. MAMMA. 2008. URL: http://www.mamma.com [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.mamma.com>. METACRAWLER. 2008. URL: http://www.metacrawler.com [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.metacrawler.com>. MSN. 2008. URL: http://www.live.com [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.live.com>. UJIKO. 2008. URL: http://www.ujiko.com [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.ujiko.com>. VIVISIMO. 2008. URL: http://www.vivisimo.com [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.vivisimo.com>. VLIB. 2008. URL: http://www.vlib.org [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.vlib.org>. VEVEDKO. 2008. URL: http://www.vsevedko.sk [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.vsevedko.sk>. YAHOO. 2008. URL: http://www.yahoo.com [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.yahoo.com>. ZOHOO. 2008. URL: http://www.zoohoo.sk [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.zoohoo.sk>. ZOZNAM. 2008. URL: http://www.zoznam.sk [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.zoznam.sk>. WEBCRAWLER. 2008. URL: http://www.webcrawler.com [online]. [cit. 2008-03-01]. Dostupn na internete: <http://www.webcrawler.com>.

60

ACKERMANN. E. , HARTMAN, K. 2004. Directories and virtual libraries. In Searching and Researching on the Internet & the World Wide Web. Third Edition. [online]. 2004, vol. 71-6 [cit. 2008-01-02]. Dostupn na internete: < http://www.fbeedle.com/search-3/71-6ch05.pdf> ISBN 1-59028-036-9> AIMmonitor - AIM - Mediaresearch & Gemius 2008: tatistick daje o nvtevnosti spravodajskch sluieb na portloch Zoznam.sk, Sme.sk, Pravda.sk, Azet.sk. [on-line]. In Azet.sk. [cit. 2008-02-02]. Dostupn na internete: <http://reklama.azet.sk/onas.phtml?i9=&sek=3> Histria, Sluby, nvtevnos na Zoznam.sk. 2008. In Zoznam.sk. [on-line]. 2008, page media [cit. 2008-01-02]. Dostupn na internete: <http://media.zoznam.sk/?a=6&s=7> Histria Azet.sk. 2008. In Azet.sk. [on-line]. 2008, page reklama [cit. 2008-03-03]. Dostupn na internete: <http://reklama.azet.sk/onas.phtml?i9=&sek=3> CHAMBERLAIN, E. 2006. Bare bones Lesson 4: Gateways and subject-specific databases. In USC Beaufort Library. [online]. 2006, vol. 4, paper no. [cit. 2008-03-03]. Dostupn na internete: < http://www.sc.edu/beaufort/library/pages/bones/lesson4.shtml > CHAMBERLAIN, E. 2006. Bare bones Lesson 3: Subject directories. In USC Beaufort Library. [online]. 2006, vol. 3, paper no. [cit. 2007-07-9]. Dostupn na internete: < http://www.sc.edu/beaufort/library/pages/bones/lesson3.shtml > Informan gramotnos. 2008. In Univerzitn kninica od A po Z Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. [online]. 2006, . 133 [Cit. 2008-04-04]. Dostupn na internete: <http://www.library.umb.sk/index.php?module=articles&id=133&language=1#watoppage> Katalg Azet.sk. 2008. In Azet.sk. [online]. 2008 [Cit. 2008-03-04]. Dostupn na internete: <http://www.azet.sk> Katalg Zoznam.sk. 2008. In Zoznam.sk. [online]. 2008 [Cit. 2008-02-09]. Dostupn na internete: <http://www.zoznam.sk> 61

KUCIANOV, Anna. 2008. STN ISO 5963 Metdy analzy dokument. In Slovensk nrodn kninica. [online]. 2007, .1, prednka [cit.2006-10-10]. Dostupn na internete: <http://www.snk.sk/swift_data/source/NBU/Skola/Prednaska_1/P3.rtf. > LNYIOV, Irena. 2007. Kategorizcia a klasifikcia v elektronickom prostred. In ULIB. [on-line] 2007, page prspevky [cit.2006-10-10]. Dostupn na internete: < http://internal.ulib.sk/indico/prispevky/lanyiova.pdf. > MAKULOV, Soa. 2007. Nvrh vyhadvania na webovch sdlach repektujci odporania informanch architektov. In ITlib. Informan technolgie a kninice [online]. 2007, . 01 [cit.2007-28-03]. Dostupn na internete: < http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib071/makulova.htm>. ISSN 1336-0779. MAKULOV, Soa. 2003. Okienko do internetu. Kedy pouvame predmetov adresre webu? In SNK. [online]. 2003, ro. 4, . 08 [cit.2007-28-10]. Dostupn na internete: < http://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2003/august/380.pdf. >. s. 1,2. MAKULOV, Soa. 2001. Nov prstupy k organizovaniu a vyhadvaniu informci v prostred Internetu. In Slovensko a internet v roku 2001. Internet v ivote, riaden a obchode irganizcie. 7. Medzinrodn konferencia. Bratislava : Easy Learning and Teaching, 2001, s. 39-47. Nvtevnos internetovch portlov poda Mediaresearch: Janur 2008. In Medilne.sk [online]. 2008, page grafy [cit. 2008-01-10]. Dostupn na internete: < http://medialne.etrend.sk/internet/grafy-a-tabulky.php> NOTESS, R. Greg. Review of Google. 2006. In Search Engine Show Down. The Users guide to web searching. [online]. 2006, vol. google, review [cit.2008-03-10]. Dostupn na internete: <http://www.searchengineshowdown.com/features/google/review.html> NOTESS, R. Greg. Review of Open Directory. 2007. In Search Engine Show Down. The Users guide to web searching. [online]. 2007, vol. dmoz, review [cit.2007-10-10]. Dostupn 62

na internete: < http://www.searchengineshowdown.com/dir/dmoz/review.html> PEOV, Anna. 2005. Zmena vecnho spracovania pod vplyvom novch informanch technolgi s drazom na prirodzen jazyk. 2005. In Rigorzna prca. Univerzita Komenskho. Filozofick fakulta. Katedra knininej a informanej vedy. Bratislava. [online]. 2005, . A5, s.115 [cit.2008-03-10]. Dostupn na internete:
<http://209.85.135.104/search?q=cache:VV5G6QTei98J:194.160.178.64/swift_data/source/O

DSD/doc/Rig_def.doc+rigor%C3%B3zna+pr%C3%A1ca+anna+pe%C5%A5ov%C3%A1&hl =cs&ct=clnk&cd=1> Pokec monopoln chat. 2008. In Prezentcia Azet, najnavtevovanej portl.

[elektronick verzia]. Spolonos E-technologies, Azet.sk: 2008, s. 25. Pokec. 2008. In Azet.sk. [online]. 2008, page reklama [cit.2008-03-04] Dostupn na internete:< http://reklama.azet.sk/?i9=&sek=2> Poet URL a firemnch profilov na Azet.sk . 2008. In Zoznam.sk. [online]. 2008, page katalog [cit.2008-03-10]. Dostupn na internete: <http://www.azet.sk/katalog/?i9= > Poet URL, firemnch profilov, sekci na Zoznam.sk. 2008. In Zoznam.sk. [online]. 2008, media [cit.2008-03-10] Dostupn na internete: <http://media.zoznam.sk/?a=6&s=103> Poruenie odporan pre internetov reklamu. 2008. In AIM. [on-line] 2008, 2271 [cit. 2008-18-03]. Dostupn na internete: <http://www.aimsr.sk/index.php?id=2271> Print screen poruenia internetovej reklamy na Zoznam.sk. 2008. In AIM. [online]. 2005, . 2255 [cit.2008-03-10]. Dostupn na internete: < http://www.aimsr.sk/index.php?id=2255> RANDOLPH, Hock. 2007. The Extreme Searchers Internet Handbook: A Guide for the Serious Searcher. 2nd Edition. [CD-ROM]. Medford, New Jersey: CyberAge Books, 2007. 361 s. ISBN 978-0-910965-76-7.

63

SAKALOV, Elena. 2004. Informan gramotnos iakov zkladnch kl. In Slovensk pedagogick kninica. Bratislava. [online]. 2004, . kninice [cit.2008-03-10]. Dostupn na internete: < http://www.spgk.sk/kniznice/Sakalova.doc.> Subject Indexes. 2004. In 21st. Century Information Fluency. [online]. 2004, vol. micro [cit.2008-03-10]. Dostupn na internete: <http://21cif.imsa.edu/tutorials/micro/mm/subjectindexes/.> SCHAFFER, Eric. 2005. UI Design Newsletter. [on-line] In Human Factors International. [online] 2005, paper no. jan. 05. [cit. 2008-01-10]. Dostupn na internete: < http://www.humanfactors.com/downloads/jan05.asp#kath> STRAUB, Kath. 2005. UI Design Newsletter. 2005. In Human Factors International. [online] 2005, paper no. jan. 05, [cit. 2008-01-11]. Dostupn na internete: < http://www.humanfactors.com/downloads/jan05.asp#kath> Ukka [cit. browsovania na tmu ekonomika v katalgu ODP. na [on-line]. 2007.

2007-12-10].

Dostupn

internete:

<http://www.dmoz.org/Science/Social_Sciences/Economics/> VAISHAR, Antonn. Folksonomie.2007. In flow: information journal [online]. 2007, ro. 1, . 1 [cit. 2008-04-15]. Dostupn na internete: <http://www.inflow.cz/>. ISSN 1802-9736. VAISHAR, Antonn. Folksonomie. 2007. In Balalrska prca. Masarykova univerztia v Brne. [online]. 2007, . 4157 [cit. 2008-04-15]. Dostupn na internete: < http://is.muni.cz/th/4157/ff_b/Folksonomie.pdf. > Web directory. [online] 2008. In Wikipedia. [online] 2008. [cit.2008-02-10]. Dostupn na internete: < http://en.wikipedia.org/wiki/Web_directories > Web site. [online]. 2008. In Wikipedia. [cit.2008-10-10]. Dostupn na internete: <http://cs.wikipedia.org/wiki/Webov%C3%A1_str%C3%A1nka> 64

Zoznam najnavtevovanej slovensk portl. In Bleskovky. [online]. 2008, l. 7 [cit.2008-03-10]. Dostupn na inernete: < http://www.bleskovky.sk/cl/7/217987/Zazrak-sanekona-Zoznam-sk-je-stale-najnavstevovanejsim-slovenskym-portalom->

65

3 Bezpenos potaa v sieti internet

Potaov kriminalita je relatvne novm druhom zvanej trestnej innosti. Od klasickej kriminality sa odliuje celm radom osobitnch charakteristk a zvltnost. Trestn in me by spchan v anonymite na diaku, sprostredkovane a to vetko v priebehu niekokch seknd bez toho, aby pokoden zaregistroval spchanie takhoto trestnho inu a niekedy sa o tom vbec dozvedel. Internet, anonymita a nedostaton legislatva, robia z potaovej kriminality mocn nstroj na pchanie domcich a medzinrodnch trestnch inov veakrt zvanho charakteru s priamym dopadom na ekonomiku krajiny a jej bezpenos. Zoznam skratiek WWW HTTP HTTPS FTP TCP IP IT LAN PC PIN BSA FBI IKT USA PDF CRC SSL DNS DOS CD DEFCON World Wide Web Hyper Text Transfer Protocol Hyper Text Transfer Protocol Secure File Transfer Protocol Transmission Control Protocol Internet Protocol Informan technolgie Loklne siete Osobn pota Osobn identifikan slo Business Software Alliance Americk federlny rad pre vyetrovanie Informan a komunikan technolgie Spojen tty americk Portable Document Format Cyclic redundancy check Secure Socket Layer Domain Name System Denial of service Compact disk Najvia konferencia hackerov na svete 66

SPIM SMS

Instant messaging spam Krtka textov sprva

Sasn doba je charakteristick prenikanm potaovej techniky do vetkch oblast nho ivota. Potae maj za sebou spen pdesiatron tradciu. Za t dobu preli vraznm vvojom. Celkom zsadne sa zmenili ich schopnosti, rchlos spracovania dt, kapacitn monosti a aj spsob ich pouvania. Vrazne sa menil aj vzah loveka k nim. udia prili na to, e potae mono spja do potaovch siet, ktor s spojen navzjom do celosvetovej potaovej siete internet. Bezpenos potaov a komunikcia medzi nimi hr v dnenej dobe dleit lohu. Vea pouvateov nie je dostatone informovanch o rizikch, ktor vznikaj pouvanm potaov a internetu. Napriek problmom svisiacich s bezpenm vyuvanm internetu je vak v sasnej komernej nemono alej ignorova. Potaov bezpenos je oblas vedy o potaoch, zaoberajca sa odhaovanm a eliminovanm rizk spojench s pouvanm potaa. Mimoriadne rchly rozvoj informanch technolgi priniesol aj problematiku informanej bezpenosti, ktor oznauje nielen ochranu vpotovej techniky, ale aj ochranu samotnch dt pred pokodenm, stratou alebo monm zneuitm. S rozvojom internetu je v sasnosti informan bezpenos aktulna nielen pre firmy a organizcie, ale aj pre domce potae. Internet odtartoval celosvetov revolciu vo svete potaov a s jeho nstupom sa objavili aj nov bezpenostn rizik. Prv prejavy systematickho rieenia bezpenosti sa objavili v druhej polovici 60. rokov, v svislosti s prepojenm prvch potaov do siete ARPANET. Internet vznikol ako projekt Ministerstva obrany USA a bol pvodne vyvinut pre armdne ely, postupne sa vak rozvjal hlavne v univerzitnom prostred. V tomto ase sa objavili aj prv hackeri1 a diakov ovldanie potaov. Decentralizcia bezpenosti s nstupom personlnych potaov, loklnych a globlnych potaovch siet, podstatne zmenila filozofiu potaovej bezpenosti. Diametrlne odlin bezpenostn problmy vyadovali nov bezpenostn mechanizmy, sluby a aplikcie. Mimo odborn komunitu sa vnmanie informanej bezpenosti zaalo ri a zaiatkom 80. rokov, kedy sa Captain Zap stal prvm hackerom, ktor bol sden a odsden. spen
1

i akademickej sfre prstup

do Internetu nevyhnutn. Internet je vemi dleitm komunikanm mdiom, ktor u

Potaov expert hadajci a vyuvajci bezpenostn diery v systmoch.

67

prvoaprlov artk v roku 1984 v podobe emailovej sprvy naznail bezpenostn skalia tohto komunikanho mdia. V tomto obdob boli tie publikovan prv oficilne kritria hodnotenia bezpenosti potaovch systmov, znme ako Orange Book a prv vedeck defincia potaovho vrusu. Vaka niekokm vznamnm prpadom rstla aj medializcia potaovej bezpenosti a medzi najznmejie patr prienik aktivistov Chaos Computer Club v roku 1986 do potaov vldnych intitci Nemeckej spolkovej republiky, kde zskali informcie o programe nuklernych elektrrn. V roku 1987 prenikli do celosvetovej potaovej siete NASA. V 1986 vypustili prv potaov vrus Brain, ktor bol uren pre personlne potae IBM. alm bol vrus Vienna ako prv skoro celosvetov epidmia vrusu pre PC. V oktbri 1988 priiel prv vrus hoax, falon poplan sprva, popisujca dajn nebezpen vrus a spsob ochrany proti nemu. V roku 1989 vydali Vrus Bulletin, prv asopis o potaovch vrusoch. Medilne mimoriadne spen bol prv Internetov erv, ktor sa priinil o to, e vznikol prv Computer Emergency Response Team/Coordination Center (CERT/CC), ako priama reakcia na nedostaton schopnosti komunity a intitci rchlo reagova na nov hrozby a bezpenostn incidenty. Nov ra rozvoja internetu zaiatkom 90 rokov a jeho vyuitie na komern ely malo vplyv na rozvoj informanej bezpenosti. Pokraoval prudk rozvoj potaovch vrusov. Marec 1992 - vrus Michelangelo, august 1995 - prv makrovrus pre dokumenty Word, r. 1996 prv makrovrus pre dokumenty Excel. V roku 1993 zorganizovali hackeri prv DEFCON (najvia konferencia hackerov na svete). Kevin Mitnick sa ako prv potaov hacker dostal na zoznam 10 najhadanejch osb FBI. Na potaoch americkho Ministerstva obrany bolo v roku 1995 zistench vye 250 000 tokov okolo 65% z nich bolo pritom spench. V poslednom desaro sa poet vrusov a inch kodlivch kdov ako aj technik renia mnohonsobne rozril. Je to spsoben hlavne rozrenm internetu a jeho nepredstavitenou medilnou mocou. (http://www.burger.sk/kis/2rocnik/virus-1027.htm)

3.1 Aktulne a budce internetov hrozby

Poet pouvateov internetu je mon iba odhadn, pretoe nov uvatelia sa pripjaj prakticky kad mintu. Priblin odhady hovoria o sle 300 000 000. Takto uvatesk 68

potencil predstavuje vnu bezpenostn hrozbu. S rastom pouvateov rastie aj poet osb, ktor prostrednctvom internetu vykonvaj ileglne aktivity a samozrejme aj poet infikovanch potaov. V roku 2007 a ptina slovenskch pouvateov internetu mala vrus. Najnov prieskum Eurostatu2 (tatistick rad Eurpskeho spoloenstva) sa zameriava na internetovch pouvateov Eurpskej nie a ich bezpenos. A 23 percent z nich toti malo v roku 2007 problmy s vrusmi, rovnak poet vak svoje dta zlohuje. (http://www.zive.sk/default.aspx?section=30&server=1&article=275834).

Snaha

zarobi

na

zranitenostiach

vpotovej

techniky

dospela

do

podoby

obchodovatenej na iernom trhu. Z tohto dvodu zostalo vek percento zranitenost neodhalench a pouvaj sa vo finannej kriminalite.

Poet cielench on-line tokov v roku 2007 zaznamenal nrast objemu sofistikovanho malwaru3, rastce predaje kodlivho kdu a znenie potu odhalench zranitenost Tento zver vyplva zo sprvy vskumnho a vvojovho tmu X-Force, ktor katalogizuje, analyzuje, skma a odhauje zranitenosti u od roku 1997. S viac ne 33 000 katalogizovanmi bezpenostnmi zranitenosami disponuje najrozsiahlejou databzou tohto typu na svete. Tto uniktna databza pomha tmu vskumnkov X-Force porozumie dynamike, ktor vedie k odhaovaniu a publikovaniu tchto zranitenost. V priebehu tohto roku vskumn a vvojov tm X-Force identifikoval a analyzoval viac ne 210 000 vzoriek novho kodlivho kdu, m prekonal celkov poet malwarovch vzoriek zaznamenanch v roku 2006. Poda sprvy predstavuj trjske kone4 v roku 2007 najrozsiahlejiu skupinu malwaru, ktor tvor spolu 28 % vetkho kodlivho kdu. V prvej polovici roku 2007 bolo odhalench 3273 zranitenost vzrstlo percento vysoko innch zranitenost od roku 2006 zo 16 % na 21 % v roku 2007. Rovnako neoakvanm trendom v tejto sprve je skutonos, e vbec prvkrt sa vekos spamovch sprv5 znila, zatia o doteraz iba rstla. Pokles vekosti spamovch sprv a
Dostupn na internete http://epp.eurostat.ec.europa.eu/pls/portal/docs/PAGE/PGP_PRD_CAT_PREREL/PGE_CAT_PREREL_YEAR _2008/PGE_CAT_PREREL_YEAR_2008_MONTH_02/4-08022008-EN-AP.PDF 3 Malware - oznaenie pre akkovek kodliv alebo neiaducich program v potai. 4 Trojsk k - program zasielajci dta od hostitea programu.
5 2

Spam - nevyiadan elektronick pota.

69

spamu zaloenho na obrzkoch je spsoben tm, e spameri umouj vyhn sa ovea spenejie antispamovm technolgim.

si spene osvojili

nov techniky, ku ktorm patr spam zaloen na formte PDF a Excel. Tieto techniky

Obrzok Podiel typu tokov v roku 2007 Zdroj: www.iss.net

V roku 2008 neoakva tm X-Force exponencilny nrast odhalench zranitenost, mono vak pota s nrastom cielenho malwaru, ako s trjske kone, a pokraujcim trendom pouvania maskovacch technk na zakrytie kodlivho kdu na internete. Cieom je skomplikova detekciu tokov pomocou systmov zaloench na signatrach. (http://www.itnews.sk/buxus_dev/generate_page.php?page_ id=50465) renie aktulnej hrozby toku kodlivch kdov v jednotlivch krajinch je mon vyhada na vrusovch mapch.

70

Obrzok Vrusov mapa Zdroj: http://us.mcafee.com

O aktulnych hrozbch a spsobe ich odstrnenia sa pouvate me kad de informova na internete prostrednctvom vrusovch on-line radarov6, kalendrov7 a vrusovch mp8. Njde tu zoznam minulch, aktulnych a plnovanch hrozieb, tatistiky a prehad o jednotlivch tokoch, charakteristiku nebezpenosti konkrtneho vrusu, ale aj nstroje na ich diagnostiku a odstrnenie.

6 7

Dostupn na internete http://www.virusradar.com/. Dostupn na internete http://us.mcafee.com/virusInfo/. 8 Dostupn na internete http://us.mcafee.com/virusInfo/.

71

Obrzok Zoznam hrozieb (vrusov) za poslednch 24 hodn Zdroj: www.virusradar.sk

3.2 Vnmanie internetovej hrozby

Potae v sasnosti kontroluj a riadia takmer vetky oblasti nho ivota. V ase, ke s od potaovch systmov zvisl dodvky energie, doprava, vojensk systmy, finann sluby, prevdzka vrobnch podnikov a firiem, by vak mohlo ma ich nhle zlyhanie alebo podahnutie cielenmu kyber-toku katastroflne nsledky. Vznam prevencie v podobe informovanosti a kolen pouvateov PC je nenahraditen. Smutnou skutonosou je, e informovanos je na vemi nzkej rovni aj ke zdrojov odkia sa d erpa je vea. udia vo vine prpadov navtevuj internetov strnky s touto problematikou a v dobe po infiltrci kodlivm kdom a hadaj rchle rieenie v podobe jednoelovch antivrusov. Problematika potaovej bezpenosti na internete je v sasnosti stle podceovan. Vina verejnosti relnej hrozbe vemi never. :(

3.3 Aspekty potaovej kriminality

Internet umonil vetkm uom neobmedzen prstup zskavania rovnakch informci, bez ohadu na ich postavenie v hierarchii spolonosti. Tradin zdroje informci ustpili do pozadia a eliminoval sa ich informan monopol. Tka sa to hlavne masmdi, ale aj alch 72

oblast. Potaov kriminalita ako pojem u nie je neznmy a hranica jeho prtomnosti sa posunula do naich bench ivotov. lovek prepojil potae m zjednotil diskrtne svety virtulneho prostredia. Vznikol Internet, dianica dt, rozumovho potencilu, hyperpriestor informci a udskch mylienok. udstvo dobyl virtulny svet a stal sa virtulnou postavou tohto sveta. lovek postavil virtulnu banku, virtulny obchodn dom, zaviedol virtulne peniaze a in vymoenosti, ale to vetko bolo mlo. Cez Internet sa dnes objednvaj vrady, pomocou siel Visa kariet sa vykrdaj ty klientov finannch intitci, odchytvaj sa citliv informcie, tudenti prenikaj do virtulneho priestoru bezpenostnch radov a verejnej sprvy a mnoh alie neleglne aktivity. lovek sa stva terom tokov.

3.3.1 Socilne aspekty v informano-komunikanch technolgich

V priebehu vvoja IKT technolgi a jeho rastceho vplyvu na spolonos sa zmenil postoj vnmania informatizcie a bezpenosti. Na internete dnes njdeme vek mnostvo informci o bezpenosti problmom je, e ich okrem systmovch sprvcov nikto neta. Naruiteov systmov stle pribda hlavne, ke to u nie je len zbava a prca pre IT pecialistov. Existuj programy, ktor spustte a vetko spravia za vs bez potreby hlbch odbornch znalost. Skutonch odbornkov, hackerov je mlo, lebo prs na to ako systm funguje, vyui a prpadne opravi jeho chybu, si vyaduje profesionlov. Vnmanie vplyvu IKT technolgi zvis od toho ako jednotliv technolgiu prezentujeme. Ak ju prezentujeme v zlom svetle tak peme o socilnych aspektoch, ktor so sebou prina. Cieom technolgi je v princpe uahi a spestri spsob itia, aby sa ilo ahie, jednoduchie a pohodlnejie. Ned sa vak jednoznane poveda, e technolgia prina len dobr veci. Hlavnm dvodom je vytvorenie dobre predajnej technolgie, pred technolgiou, ktor bude pre udstvo naozaj uiton. Histrias ubezpeuje, e na negatvne strnky technolgie udia prichdzaj a po jej nasaden. Minimalizcia nkladov a zisk znemouj skmanie negatvnych socilnych aspektov. Je mon vyvja technolgie s ohadom na socilne aspekty aj ke ich vyvjame pre zisk, ale je potrebn zmeni trend vvoja, aby sa vyvjali technolgie so socilnym ctenm. Najvm problmom ostva njs odpovede a rieenia, ktor by sme vedeli uvies do praxe. 73

Na komunikciu udia vynali a pouvaj rzne komunikan kanly i u v minulosti obben signlne sstavy alebo vyspelejie telefn, fax i listov zsielky. Internet nm tieto komunikan kanly rozril, zjednoduil, vylepil a zlacnil. Na internetovej sieti sa vinou komunikuje len za cenu internetovho pripojenia. Umouje psa sprvu v relnom ase, rozposla ju viacerm uom naraz, alebo sa s nimi jednoducho rozprva. Takto je mon si jednoducho njs novch priateov. Na druhej strane sa vak vemi ahko lovek stane otrokom virtulnych rozhovorov s umi, o ktorch nevie ni viac len to o mu dovolia a umonia. Vinou sa predstavuj viacnsobnou identitou, alebo skrvaj prav podstatu svojich myslov. Napriek zdanlivej anonymite, ktor spsobuje, e si dovouj veci, ktor by si normlne nikdy nedovolili (vulgarizmy, klamanie, podvdzanie...) nesm zabda, e stle komunikuj s umi. Internet je paradoxn mdium ktor na jednej strane umouje komunikova s umi, ale na druhej strane komunikciu oduduje a zakrva skutonos, e komunikujete so ivm lovekom, alebo skupinou ud. Tak ako v benom ivote aj na internete je potrebn dodriava ist zsady slunho sprvania. Shrn tchto pravidiel sa nazva Netiquette - net (sie) a etiquette (etiketa). Netiketa hlavne zakazuje pokodzova, nii a zneprjemova inm ivot. Nem iadny formlny zklad a jeho tvorba a innos sa realizuje v internetovom spoloenstve. Odkaz na u njdete v internetovch diskusnch frach, alebo upozoruje na u internetov provider pri uzatvran zmluvy. (http://user.edi.fmph.uniba.sk/winczer/SocialneAspekty/ PolacikNetiketa.htm)

3.3.2 Prvne aspekty potaovej kriminality

Od nstupu informanho veku je stle vek mnostvo prvnych noriem zastaranch alebo v praxi nevymoitench. Vznikli nov oblasti, s ktormi iadny prvny systm pred pr rokmi nepotal. Jedn sa najm o zkony, svisiace s uplatovanm autorskch prv a zkony svisiace s pohybom informci. V oblasti autorskho prva to bola digitalizcia, ktor spsobila revolciu a umonila lacn vytvranie kpi digitlnych dokumentov. Vea spolonosti, kopruje a vymiea digitlne dokumenty, chrnen autorskm prvom (film, hudba, program) v dokonalej kvalite za elom finannho profitu. 74

V dsledku vplyvu najznmejch internetovch strnok sa problmy objavuj aj v oblasti mdi. Tieto strnky maj rovnak medilny vplyv ako tlaen noviny, asopisy, alebo televzia, ale tt nie je vlastnkom internetu a tm na internete nie s obmedzen zdroje, ktor by bolo mon prideova. Je to nov situcia, ke tt bude musie nanovo definova problm regulcie mdi. prave sa nevyhne ani pracovn prvo v svislosti s teleworkingom. Je to progresvna forma prce a je potrebn ju zrovnoprvni s ostatnmi formami prce. So zvyujcim sa objemom obchodovania cez internet, svis aj problematika dan. Najzvanejm problmom stle ostva problematika rieenia internetovej kriminality veobecne vo vetkch jej znmych podobch na vetkch stupoch zvanosti. Aby sme mohli hovori o potaovej kriminalite, mus pchate k svojmu jednaniu poui vpotov techniku, prpade in prostriedok na spracovanie informci. Jeho konanie mus napa skutkov podstatu trestnho inu. Objasovanie a dokazovanie takejto trestnej innosti je vo vetkch prpadoch tak zloit, e bez vasnho zaistenia stp a dkazov, je len mal spenos zistenia, zadrania a odsdenia pchateov. Dvodom je najm pouvanie metd a prostriedkov na vysokej technickej a intelektulnej rovni. Cel tento problm m zloit legislatvne pozadie. Internet nem iadneho vlastnka, ktorho by bolo mon postihova. Okrem toho je internet nadttny a nadnrodn teda nespad do jurisdikcie iadneho ttu. Monosou by bola koordinovan globlna regulcia. Ale aj tu sa meme stretn s potencilom zneuitia regulanch nstrojov v rukch dikttorov a mocenskch reimov.

3.4 toky a kriminalita v sieti internet

3.4.1 Typy infiltrci a tokov

Potaov vrusy. Vrusy patria k najznmejej a najastejej forme infiltrcie, ktor m schopnos vlastnho mnoenia a infikovania alch systmov bez vedomia pouvatea. Je schopn zapisova sm seba do rznych miest systmu. Vrusy najastejie bvaj vo forme 75

spacieho sbory s prponou .com, .exe, .bat. Po spusten tohto sboru sa spust aj vrus a zane sa replikova pripojenm svojej kpie k inm objektom. Vrusy pre svoju variabilnos a mnostvo kategri sa oznauj aj pod nzvom kodliv kd. Prejavy napadnutia vrusom sa prejavuj naprklad spomalenm zavedenia programu do pamti potaa, znenm vkonu a celkovej rchlosti potaa, neadekvtnym zmenovanm priestoru na disku, zmenou vekosti dokumentov, programov, prpadne zrtenm celho operanho systmu. Rozsah innost je irok a zvis na type vrusu, jeho variante alebo mutci. Medzi detruktvnejie akcie patr vymazanie, alebo modifikcia dt a sborov, preformtovanie partcie alebo celho disku, oznaenie sektoru disku za pokoden at. Vrusy nedetruktvneho charakteru sa prejavuj vhranmi textami a animciami. Existuj vrusy isto na pobavenie uvatea. Niektor vrusy vykonvaj kombinovan innosti a je vemi zloit ich rozdeli do konkrtnych kategri. Vrusy meme rozdeli do zkladnch kategri: a) poda nebezpenosti: 1. nepokodzujce vrusy artovnho prejavu, 2. pokodzujce spsobuj pokodenie PC systmu. b) poda asu prejavu: 1. vrusy aktivujce sa okamite, 2. vrusy aktivujce sa k uritmu dtumu, 3. vrusy aktivujce sa pri uritom kone. c) poda oblast, ktor s napadnut: 1. boot vrusy napdaj systmov oblasti pevnho disku, 2. sborov vrusy napdaj sbory (spacie, obrzky), 3. makrovrusy napdaj predovetkm dokumenty, 4. skriptov vrusy vyuvaj skripty vo www strnkach. d) poda umiestnenia v pamti: 1. rezidentn vrus je neustle v pamti potaa, 2. nerezidentn tieto vrusy nie s neustle spusten. (Jirovsk, 2007) Spamming. Zasielanie nevyiadanch sprv, najastejie s reklamnm obsahom pre direkt marketingov firmy. V anglitine existuj dva spisovnejie vrazy pre spam elektronickej poty: 76 vo forme

Unsolicited Bulk Email (UBE) - nevyiadan masov pota. Unsolicited Commercial Email (UCE) - nevyiadan komern pota.

E-mailov adresy, ktor s cieom pre spamming, sa zskavaj z rznych zdrojov. Medzi tradin patria internetov fra a chaty. alm zdrojom adries s formulrov registrcie rznych sluieb, kde zkaznk mus poskytn osobn daje vrtane e-mailovej adresy. Pouvaj sa aj programy na filtrovanie diskusnch fr, ktor doku e-mailov adresy vyfiltrova. Nevyiadan elektronick potu meme rozdeli do troch kategri: a) spam reklamn patria sem vetky nevyiadan ponuky tovarov a sluieb, b) spam priatesk pota zasielan s dobrm myslom (nadcie, artky), ale taktie spad do kategrie spamu, c) spam so zlm myslom spam s cieom pokodi, patria sem naprklad maily s potaovmi vrusmi, maily podvodn (s cieom zska osobn daje), d) spam poplan (hoax) - je poplan sprva posielan e-mailom, ktor na svoje renie vyuva udsk dverivos. Typy nevyiadanej poty poda mdia: a) E-Mail Spam - spam prostrednctvom elektronickej poty (najastej vskyt), b) SPIM - instant messaging Spam, predstavuje nevyiadan sprvy v Instant Messengeroch (komunikan programy napr. ICQ, MSN, AIM), c) Usenet newsgroup Spam - spam v diskusnej sieti Usenet (Newsgroups potov diskusn fra), d) e) f) Spamdexing - pecilne pravy webovch strnok tak, aby sa zobrazili ako prv v Link Spam - automatick pridvanie odkazov na web-strnky do weblogov a M-Spam - spam prostrednctvom SMS na mobiln telefny. internetovch hadaoch, webovch diskusnch fr,

Najvie kody spsoben spamom: obaovanie pouvateov elektronickej poty, spotrebovva prcu a as pouvateov, me djs k zmazaniu korektnej sprvy, zvenie zaaovania sieovch liniek kolaps systmu, 77

kody spsoben zneuitm prostriedkov tretch osb.

Medzi pecilne kategrie patria Phishing a Pharming, kde sa niekto in vydva za serizne web strnky a touto cestou sa poka zska od pouvatea dleit informcie ako prstup k bankovm kontm a podobne. Odkazy na tieto web strnky s rozposielan formou spamu. (Kocman, R., Lohnick, J., 2005) Phishing vyuva metdy socilneho ininierstva a roziruje sa v prvom rade e-mailom. Falovan sprva vyzva uvatea, aby zmenil resp. upravil svoje osobn daje v bankovch intitcich, alebo na web strnkach, kde sa dria finann prostriedky, resp. zvzn objednvky. V tejto sprve je ale link, ktor ukazuje na in web strnku, ako je originlna web strnka spomenutej intitcie. Tto web strnka vyzer a sprva sa takmer plne rovnako, uvate si to nevimne. Prihlsenm sa na tejto web strnke zska nepovolan osoba prstupov daje a monos okradn uvatea o finann prostriedky. Pharming m rovnak efekt ako phishing, ale pracuje na inej bze. V tomto prpade je napadnut bu internetov poskytovate, alebo uvatesk pota, kde s zmenen tzv. DNS zznamy. Touto cestou adresy web strnok ukazuj na in miesta, ako by mali, take nastva rovnak efekt ako pri phishingu - uvate sa dostane na falon web strnku, kde prezrad dleit tajn informcie ako naprklad meno a heslo k bankovm opercim. (Jirovsk, 2007) Malware predstavuje oznaenie pre akkovek kodliv alebo neiaducich program, ktor sa bez vedomia uvatea dostal do potaa formou spamu v elektronickej pote, spolu s vrusom, alebo nhodnm internetovm tokom. Do kategrie malware zaraujeme tieto typy programov: a) Trojsk k - program zasielajci dta od hostitea programu. b) Backdoor alebo Bot - program, ktor umon tretm osobm vstup do potaa a jeho pouitie na rzne ciele (napr. internetov toky, rozposielanie nevyiadanej poty). Infikovanm potaom sa zvykne hovori aj zombie. c) Spyware - pionny program, ktor zbiera a odosiela osobn a in informcie o uvateovi a jeho potai tretm osobm. d) Adware - reklamn programy. e) Keylogger klvesnicov pini snmaj postupn stlaenia klves 78

(pchate me zisti napr. PIN kreditnej karty). f) erv - program s funknosou ako vrus, akurt sa dostane do potaa cez bezpenostn diery bez nutnosti zsahu uvatea. g) Exploit - program, ktor m za lohu zatoi na jednu pecilnu bezpenostn dieru v systme, je asto sasou ervov. h) Rootkit - programov nstroj, pomocou ktorho tonk zska kontrolu nad systmom. i) Dialer - program, ktor vyta pomocou modemu audio textov sla. j) Malicious Adware - program, ktor zobrazuje uvateovi reklamy, alebo web-strnky bez toho, aby mal o to uvate zujem. DNS spoofing - snaha predstiera, e tonk vlastn domnov meno, podhodenie mena. IP spoofing - snaha predstiera, e tonk posiela daje z tejto adresy. Odosielateov pionnych programov, vrusov, spamu je vemi ak identifikova a lokalizova miesto odkia vykonvaj toky. Vina z nich je inteligentnch, preto rozosielanie, vykonvaj prevane vo verejnch internetovch kaviarach, kolch, kniniciach. Kad pota pripojen na internet, m svoju identick jedinen IP adresu. Na zklade toho, v spoluprci s providerom (poskytovateom internetovho pripojenia) zmeni nielen IP, ale aj MAC adresu, o je jedinen adresa technickho zariadenia. DOS tok (denial of service) - zahltenie servera m vznikne nedostupnos serverovch a aplikanch sluieb. tok sa prevdza naprklad posielanm vekch e-mailov, neustlim pingom9 a inmi technikami zahlcovania. Tento tok sa v praxi vyuva na likvidciu konkurencie, alebo ako vydieranie a elektronick vpaln. Proti novej on-line mafi s rady aj firmy takmer bezradn. Vydierai, prostrednctvom DOS tok vydieraj majiteov firiem a hrozia im plnm ochromenm prevdzky ich webovej strnky. Pre niektor firmy to me znamena stratu ziskov, alebo plne zruinovanie. Dvodom preo sa nov druh organizovanho zloinu ako objasuje, je preczna a dsledn stratgia pchateov. Sniffering sli na sledovanie informci po sieti. Pouva sa pri laden sieovch aplikci, hadan chb v aplikcii respektve v sieti. Zneuva sa na odpovanie a odchytvanie neifrovanej komunikcie. (Jirovsk, 2007) je mon pchatea identifikova a lokalizova. Existuj pecilne programy, ktor vedia

Nstroj na testovanie dostupnosti zariaden v IP sieti.

79

Softvrov kriminalita na internete - dochdza k nej vtedy, ke je program sahovan z internetu. Na nkup programu on-line by sa mali vzahova rovnak pravidl ako na nkup programu tradinm spsobom. Softvrov kriminalita na internete m podobu pirtskych internetovch strnok, ktor umouj bu bezplatn stiahnutie softvru, alebo stiahnutie ako protihodnotu za nahratie programov na ich server. alej to mu by internetov aukn strnky, ktor ponkaj falzifikovan softvr, alebo siete typu pouvatemi internetu. peer-to-peer, ktor umouj neautorizovan prenos programov podliehajcich autorskm prvam medzi

3.5 Pchatelia potaovej kriminality

Potaov underground - termn oznauje aktivity a prslunkov neformlnych a neoficilnych skupn. Venuj sa potaovej problematike na hranici, alebo aj za hranicou zkona. Niektor z tchto oblast s stle zkonom nepostihovan. V undergrounde s dominantn hackeri, v sasnosti maj vznamn rolu aj autori a ritelia vrusov. Zatia stle nie je presne definovan o je z innosti hackerov neleglne, neetick a o prpadne akceptovaten. V minulosti sa termn hacker spjal s vyjadrenm vysokho stupa odbornosti a ikovnosti na rovni potaovho experta. Dnes verejnos oznauje za hackerov vetkch, ktor neoprvnene prenikaj do cudzch potaov a siet. Hackeri vinou do systmov prenikaj len zo zvedavosti a nie s cieom. T ktor kodia sa nazvaj crackeri. Zhotovenie originlneho vrusu je technicky nron, preto vea autorov zhotovuje odvodeninu i napodobeninu existujceho vrusu, volme ich plagitori. Autor vrusu nemus, by automaticky aj jeho riteom. Niektor autori svoju tvorbu propaguj, in vystupuj pod pseudonymom. Typolgia hackerov: Hacker - potaov expert, dobr programtor, hadajci bezpenostn diery v systmoch, za elom zlepenia ich bezpenosti. O njdench chybch a nedostatkoch informuje autorov programov, sprvcov systmu aj verejnos. Cracker - m technick schopnosti ako hacker, ktor ale pouva vo svoj prospech, 80

vinou ileglne. Patria sem aj takzvan softvrov, filmov a hudobn pirti, lovci siel kreditnch kariet a in. Najastejm motvom je pre nich uznanie v komunite a peniaze. Jedn sa o plnovan a premyslen innos. Script-Kiddie - to na bench uvateov Jeho technick znalosti nezvykn by vek. Vinou sa jedn o mlde, ktor ska poui dostupn nstroje na tvorbu vrusov, alebo preniknutie do systmov za elom pchania kd. Hovorme im aj internetov vandali. Motvom je zbava, zahanie frustrcie, chvlenie sa. Konaj nhodne, pod vplyvom asu a nlady. Spamer - je lovek, ktor prevdzkuje a organizuje rozposielanie nevyiadanch sprv. innos vykonva pre svojich klientov, ktor s jej pomocou chc zbohatn. Pota je vinou zavdzajca a neprina iaden itok. (Jirovsk, 2007)

3.6 Motivcie potaovej kriminality

Najastejmi motvmi pchania potaovej kriminality s hnev voi nadriadenm, nedostaton karirny postup, experimenty a arty, prleitostn iny, ideologick dvody a finann profit. Motivcie potaovch kriminlnych inov sa odliuj od motivci aktivt potaovho undergroundu. Zkladn dvod vytvrania potaovch vrusov, je ten e sa to d. Nie kad zhotovenie infiltranho prostriedku je pvodom abnormlnej psychiky. Medzi alie motivcie patria naprklad aj zvedavos, vzva, recesia, provokcia, politick motivcie, pomsta, detrukcia, vydieranie, umel trh v oblasti IT bezpenosti, ochrana zujmov, konkurenn boj, strata kontroly ako aj zskavanie dajov a vea alch.

3.7 Prejavy potaovej kriminality

Potaov kriminalita je neleglne, nemorlne a neoprvnen konanie, ktor zaha zneuitie dajov zskanch prostrednctvom vpotovej techniky, alebo ich zmenu. Vzhadom na irok pole nasadenia a pouvania vpotovej techniky v rznych oblastiach je ak relne zmapova a popsa vetky prejavy potaovej kriminality.

81

Veobecne sa jedn o tieto kategrie: tok na pota, program, daje, komunikan zariadenie. S to fyzick toky na zariadenie vpotovej techniky, magnetick mdia, vedenie potaovej siete alebo elektrickho rozvodu. Pri tchto trestnch inoch sa prevane zisuje pchate a vka kody. Pri stanovovan vky kody mono cenu zariadenia uri pomerne jednoducho. Problmom je urenie hodnoty zniench dt a dajov. Neoprvnen uvanie potaa alebo komunikanho zariadenia. Do tejto kategrie patr najm uvanie potaov, pouvanie programov alebo komunikanch zariaden, bez vedomia a shlasu vlastnka. Takchto pchateov je pomerne ak odhali. Neoprvnen prstup k dajom, zskavanie utajovanch informci, alebo inch informci o osobch. V tejto kategri potaovej kriminality ide o trestn iny zameran na daje spracvan pomocou vpotovej techniky. Takto trestn in mono dokza a po neoprvnenom pouit takto zskanch dajov. Krde potaa, programu, dajov alebo komunikanho zariadenia. Krde potaa je krde hmotnho majetku, pri ktorom pchate mus takto predmet fyzicky premiestni. Logick krde spovajca v skoprovan programu alebo dajov, je vemi ako prvne kvalifikovaten, pretoe pvodn predmety zostvaj na mieste, pchate si odna ich kpie. Zmena v programoch a dajoch. Do tejto kategrie trestnch inov patria najm zmena programov a dajov inmi programami napr. pomocou vrusov, alebo priamymi zsahmi programtora. Zneuvanie potaovch prostriedkov na pchanie inej trestnej innosti. Najrozrenejm spsobom obohacovania sa prostrednctvom potaov je manipulcia s dajmi, ako s napr. zsoby v skladoch, trby, stavy zamestnancov, stav tov a pod. alou formou je technolgie tto falovanie peaz a dokumentov. Informan pchateom zjednoduili. innos

(http://sk.wikipedia.org/wiki/Po%C4%8D%C3%ADta%C4%8Dov%C3%A1_krimina 82

lita)

3.7.1 Prejavy internetovej kriminality

Priemyseln pion. Existencia tohto zloinu siaha do minulosti pred vynlezom vpotovej techniky. Dnes vak prienik do systmu konkurencie a zneuitie dt je vykonvan hlavne prostrednctvom potaa. Prevedenie bva v relnom ase, infikovanie vrusom alebo prienik do cudzieho potaa, ktorho elom je zska informcie z hostiteskho systmu. renie pornografie. Okrem poruovania autorskch prv a hackingu patr tto oblas medzi najastejie neleglne aktivity pchan prostrednctvom potaa a internetu. Pred internetom sa tto aktivita rozvjala a rila formou asopisov a video nahrvok. Vaka nadnrodnmu psobeniu internetu s strnky s neleglnym obsahom viditen po celom svete. V SR je trestn vroba a distribcia pornografickch materilov, v ktorch s znzornen nsiln a udsk dstojnos poniujce innosti, styky s demi a zvieratami, prpadne in patologick sexulne praktiky. Rovnako je trestn sprstupovanie maloletm. Hacking je tok vo forme prieniku so zmerom skompromitovania potaa. Snaha vykona veci ku ktorm pouvate nem oprvnenie, ale hackeri vinou zskan dta nezneuvaj. Hacking so svojou bohatou histriou je najvraznejou oblasou potaovej kriminality. Nebezpeie, pokusu o prienik hackera do domceho potaa je vemi mal. Vinou sa pokaj prenikn do firemnch potaov a serverov. Znme s aj prpady tzv. nsilnho hackingu. Jedn sa o priamy fyzick tok na osobu s administrtorskm prvom v systme, ktor nsilm alebo vyhrkami dontia vyleni prstupov heslo, prpadne vykona poadovan operciu pre tonka. Poda historickch tatistk hackingu, organizcim hroz vie nebezpeenstvo od ud oprvnench pohybova sa v systme ako od anonymnch hackerov. Carding alebo zneuvanie platobnch kariet. Vznik svis s rozvojom internetu. Platobn karta sa stala benm platobnm nstrojom. Jej zabezpeenie nie je vdy dostaton. Krdeou karty, alebo jej sla sa vykonva vea druhov trestnej innosti. Jeden z prvch bol kreditn nkup (nkup tovaru bez platenia v hotovosti). Pchatelia na zistenie sla kreditnej karty pouvaj genertory siel. Osobn daje zskavaj od majiteov tu rznymi 83 pornografickch materilov

spsobmi. Medzi najastejie par socilne ininierstvo kde sa pchate vydva napr. za zamestnanca banky, v ktorej bola karta vydan a predstiera problmy v bankovom systme. almi spsobmi s, hadanie vyhodench vpisov z bankomatov, intalovanie kamery nad bankomat, zistenie PIN sla karty a nsledn okradnutie obete, falon bankomaty, pri platbe cez internet z tu zkaznka strhn viac, ako bola zverejnen cena za tovar. Socilne ininierstvo (Social Engineering). Je to praktika na zskavanie dvernej informcie manipulciou a zavdzanm legitmnych pouvateov. Najjednoduchou, ale stle vemi efektvnou metdou je presvedi pouvatea, e potrebuje pomoc administrtora systmu na zchranu, alebo obnovenie jeho dajov, a tak od neho dosta heslo k pouvateskmu kontu i ho presvedi, aby odhalil nejak in citliv informciu. Extrmizmus. Internet je pre aktivity extrmistickch skupn idelnym prostriedkom. Je masovo vyuvan ku komunikcii medzi jednotlivmi lenmi skupn ktormi s naprklad anarchisti, neonacisti, radiklne ekologick iniciatvy, nboensk sekty i komunisti. Informan vojna. Patr medzi extrmne prejavy modernch technolgi a ich hrozieb. V sasnosti sa zvyuj rzne aktivt v boji proti hackerom a potaovej kriminalite. Toto plat pre hlavne pre internet a k nemu pripojen systmy. Tto tma sa stva aj politickm zujmom. Vo vojnovch konfliktoch sa vinou potae vyuvali len ako podpora vedenia vojny. Informan vojna ale znamen nov aspekt pretoe potae sa stali zbraou a zrove aj terom tokov. Je tu vak ete ir pohad na vzah medzi bezpenosou a informanmi technolgiami. Nejde len o ohrozenie naprklad akcieschopnosti armdy, ale aj o mon ohrozenie celho demokratickho systmu Internetom v jeho dnenej, celkom neregulovanej podobe. Vek as uvateov Internetu predstavuj mlad niekedy aj neplnolet udia, ktor s nesksen a nevyzret a tm aj ahko ovplyvniten a rznymi spsobmi manipulovaten. Vojna vyhrva nielen zbraami a dobvanm zemia, ale aj pozornosou verejnosti elektronickch ID=259) mdich. na v internete me by v podobe propagandistickho psobenia. V modernej dobe sa konflikt (http://programovanie.pc.sk/bezpecnost/infvojny/clanok.php?

84

3.8 Monosti ochrany potaov v sieti Internet

Poda vskumov, na kadho uvatea je v priemere kadch p mint pripojenia na internet spchan minimlne jeden tok z internetu. Bez vhodnej ochrany me akkovek tok spsobi znan kody. Pre bezpen prcu s internetom, je potrebn poui tri zkladn programov pomcky pre zabezpeenie uvateskho potaa. Antivrus chrni pota pred vrusmi. Antispyware - ist pota od neiaduceho Spyware.10 Firewall - chrni pota pred ervami a tokmi z internetu.

V kombinci s almi pravidlami a odporueniami dodrovania zkladnch zsad bezpenosti s najlepou cestou dosiahnutia relatvnej bezpenosti.

3.8.1 Antivrus
Vzhadom na neustly vvoj antivrusovch systmov a snahu integrova

do antivrusovch systmov alie moduly ako personal firewall, antispyware modul a alie vrobcovia ponkaj kombinovan rieenia tchto programovch foriem ochrany, alebo rieenia vetko v jednom, kde nosnm produktom je antivrov ochrana. Antivrus je tak najsilnejm nstrojom v boji so kodlivm kdom. Delenie antivrusovch programov Antivrusov programy meme rozdeli do niekokch skupn naprklad nasledovne najjednoduchch a po najzloitejie. Jednoelov antivrusy Jedn sa o antivrusov programy, ktor s zameran na detekciu, poprpade aj dezinfekciu jednho konkrtneho vrusu, poprpade menie skupiny vrusov. Jednoelov antivrusy nie je vhodn poui ako plnohodnotn antivrusov ochranu. Jedno elov antivrusy s obvykle k dispozci zadarmo a slia k likvidci iba rozrenho vrusu v danej dobe. On-demand skenery od

10

Program, ktor vyuva internet k odosielaniu dt z potaa bez vedomia pouvatea.

85

Aj ke sa zrove jedn o jednu zo sasti antivrusovho systmu, je on-demand skener ponkan niektormi antivrusovmi spolonosami zdarma, poprpade ako shareware.11 Zaujmavou alternatvou s aj Internetov on-line skenery, ktor niektor vrobcovia antivrusovch programov ponkaj na svojich strnkach. Zvyajne sa jedn o skript, ktor v spojen s internetovm prehliada om doku plnohodnotne prehada na vskyt vrusov pevn disk uvatea bez toho, aby tento antivrus zskal fyzicky natrvalo. Medzi najpouvanejie patria: ESET Online scanner,12 SYMANTEC Security Check.14 Antivrusov systmy V dnenej dobe ide o najastejiu formu antivrusovch programov. Antivrusov systm sa sklad z asti, ktor sleduj vetky najpodstatnejie vstupno/vstupn miesta, ktormi by prpadn infiltrcia mohla do po ta ovho systmu prenikn . Medzi tieto vstupno/vstupn miesta me patri naprklad elektronick pota (ervy riace sa potou), www strnky (kodliv skripty, download infikovanch sborov), mdia (CD, diskety a pod.). Do tejto kategrie patria produkty Avast, AVG, Norton Antivirus, Kaspersky Antivirus, NOD32, McAfee Viruscan a vea alch. Z pohadu ochrany sieti meme antivrusov programy rozdeli na: antivrusov ochranu stanc, antivrusov ochranu groupware a sborovch serverov, antivrusov ochranu na vstupnch brnach do Internetu. KASPERSKY Online scanner,13

Niektor antivrusov spolonosti ponkaj vetky vyie uveden rieenia v jednom

balku",

naprklad pod nzvom corporate" alebo business". Sieov verzie antivrusovho V niektorch

systmu s zvyajne licencovan poda mnostva stanc v sieti.

prpadoch poda potu serverov, domn alebo mnostva potovch schrnok. Antivrusov ochrana stanc Antivrov ochrana je zaisovan antivrusovm systmom ktor sa sklad z asti:
11 12

Program ktor je mon bezplatne vyska alebo pouva obmedzen dobu bezplatne. Dostupn na http://www.eset.sk/online-scanner-slovensky. 13 Dostupn na http://www.kaspersky.com/virusscanner. 14 Dostupn na http://security.symantec.com/.

86

Vykonvajcej nepretrit dohad - antivrusov kontrolu nad dtami, s ktormi uvate pracuje (tzv. on-access skener). Doplnkom niektorch antivrusov je aj tzv. osobn firewall, 15 alebo antispam. 16 Takto produkty u potom patria do kategrie bezpe nostnch balkov a predvaj sa pod nzvom Internet Security a podobne.

Antivrusov test na vybran oblasti. Test je vyvolan na zklade poiadavky uvate a (on-demand) a v aka omu sa tto as ozna uje ako on-demand skener.

Aktualizcie z Internetu - udriavaj antivrusov systm v aktulnej podobe. Antivrov e-mail plug-in vykonvajci automatick antivrusov prichdzajcej a odchdzajcej elektronickej poty. kontrolu,

Medzi alie asti, ktor u nie s tak ben me patri naprklad: Plnova udalost (scheduler), ktor umouje vo zvolenom termne automaticky vyvola naplnovan lohu (napr. antivrusov kontrolu dleitch dokumentov). Kontrola integrity. Karantna (quarantine). Monitorovacie programy. Antivrov plug-in pre aplikcie Microsoft Office. Antivrov etri obrazovky (screensaver) a in.

Uveden asti patria do skupiny tch, ktor si uvate vimne a s ktormi me priamo manipulova. Vo vntri antivrusovho systmu existuje cel rada alch dleitch ast (vrusov databza a pod.). Aktualizcia (update) antivrusovho systmu V sasnej dobe s vrusy, ervy a ostatn kodliv kd vaka Internetu natoko rchli, e antivrusov systm neme klasickou metdou detekcie (vyhadvanie znmej infiltrcie) vas reagova a vznikne tak nieko ko mintov a hodinov medzera medzi objavenm novej infekcie a momentom jej detekcie antivrusovm systmom. Niektor kodliv kd me spsobi globlny problm, ako napr. niektor vrusy, ktor sa ria elektronickou potou. pecilne rzne infiltrcie spadajce, alebo sa bliace kategrii "trojsk k" (tieto
15 16

Program, ktor kontroluje a riadi sieov prevdzku na potai. Program, ktor filtruje nevyiadan emailov sprvy (spam).

87

programy sa nedoku sam ri) me predstavova iba mal problm niekokch uvateov rozsiatych po svete. Me trva niekoko mesiacov, ne pouvate prde na to, e jeho pota bol infikovan a dod antivrovej spolonosti podozriv sbory k zaisteniu detekcie do budcnosti. Niekedy na to ani nemus prs. Antivrusov spolonosti sa snaia zaisti o najkvalitnejiu detekciu v ase medzi objavenm vrusu a vydanm patri nej aktualizcie pre antivrusov systm. Ak sa objav globlny problm, doku spolonosti zareagova rchlo a potrebn aktualizcia je vydan v krtkom ase. Skr je dleit, ako asto sa o stiahnutie aktualizcie poka antivrus na strane pouvatea. Veobecne plat, e m astejie, tm lepie. Pre efektvnu innos aktualizcie je nutn zaisti: rchlu reakciu zo strany antivrusovch spolonosti, sprvne nastavenie asti, sahujcej aktualizcie na strane uvatea.

Modern antivrusov systmy sa snaia sstredi aj na detekciu doposia neznmej infiltrcie a vyplni as medzi prvm objavenm vrusu a vydanm potrebnej aktualizcie. Medzi tieto metdy detekcie patr predovetkm heuristick analza detekcia. a generick

Obrzok Proaktvna detekcia Zdroj: http://www.eset.sk

Aktualizan as antivrusu vdy sahuje iba nov aktualizcie. Sahovan me by cel databza, alebo len jej nov as. Inkrementlne sahovanie znamen, e bude obsahova len tie asti vrusovej databzy, ktor pribudli od poslednej aktualizcie.

88

Vrusov databza Vrusov databza obsahuje informcie, na zklade ktorch doke antivrusov skener vyhadva znme vrusy. Vrusov databza je obvykle oznaen dtumom vydania. Antivrusov skener doke na zklade informci z vrusovej databze detegova vinu znmych vrusov, ktor vznikli pred dtumom vydania vrusovej databzy. Vrusov databza obsahuje zvyajne nasledujce minimum: Nzov vrusov. Informcia, na zklade ktorch sa d vrus detegova. Naprklad signatry, t.j. sekvencia znakov stabilne sa vyskytujca v tele jednotlivch vrusov (popr. sekvencie vyjadren kontrolnm stom). Kontroln set (CRC) statickch ast vrusov, vaka ktorm je mon zni riziko falonch poplachov spsobench nhodnm vskytom vrusovej sekvencie v zdravom programe (vi. kapitola o falonch poplachoch). Informcie o vrusovej databze sa mu obtiane interpretova, najme tie, ktor sa tkaj potu detekovanch vrusov. Od tohto potu sa rozhodne ned odvodzova kvalita antivrusovho programu. Ve k odlinosti v po te mu by spsoben naprklad spsobom kalkulcie signatr pre generick detekciu. Pri pouit tejto metdy je mon niekokmi signatrami detegova cel rodiny vrusov. Zle iba antivrusovho systmu, ako bude informcie prezentova. Antivrusov skenery Antivrusov skenery s najstarou sasou kadho antivrusu. Umouje vykonva proces skenovania, behom ktorho s vyhadvan potaov vrusy. Skenery je mon na dve hlavn skupiny: on-demand, on-access. na vrobcovi

On-demand skener je tak, ktor vyh adva vrusy (skenuje) a po vydan poiadavky uvate a (preto on-demand). Poiadavka je asto zadvan manulne, zvy ajne vybranm poadovanej oblasti pre test (adresre, pevn disk, disketa at .). Niektor on-demand skenery je mon aktivova na zklade plnovaa (scheduler) v 89

asovom obdob, ktor dopredu definuje uvate, alebo pri ur itej udalosti (naprklad pri nbehu etri a obrazovky). Pouvanie on-demand skenerov je pre monosti jeho nastavenia pre benho uvate a a prli komplikovan, preto s dnes vetky antivrusov systmy vybaven on-access skenerom. On-access skener plne automaticky a stle vyhadva vrusy v dtach, s ktormi prichdza uvate do styku. On-access skener tak me testova: spusten sbory / programy, otvran (koprovan) sbory, ukladan sbory, systmov oblasti.

Hada vrusy v spustench sboroch je nutnm minimom pre on-access skener. Z princpu je zrejm, e on-access skener vykon antivrusov kontrolu sboru ete pred momentom, ne djde k jeho spusteniu. Pokia by kontrolovan sbor obsahoval vrus, on-access skener k danmu sboru zablokuje prstup, zobraz varovanie a ak do doby, km sa uvate rozhodne, ako s nm nalo. Otvranie sborov je vemi irokm pojmom, k nemu naprklad aj pri presvan a koprovan. Ben on-access skener tak doke stri zavrenho sboru. Nedostatok antivrusovho systmu ktor pred spustenm nem kontrolu

elektronickej poty tak nahrad funkcionalita on-access skenera, ktor tesne pred otvorenm, uloenm, alebo samotnm spustenm sboru prlohy elektronickej poty ju skontroluje. U skenerov s najdleitejie dve funkcionality: detekn schopnosti (vysok spenos, minimum falonch poplachov) a rchlos . Detek n schopnosti s zvisl na samotnom preveden skenovacieho
motora"

(t.j. emultor kdu, proces hadania

signatr), a na kvalite vrusovej databzy. Rchlos je ovplyvnen spsobom manipulcie so sbormi a s informciami vrusovej databzy. Nie je doporu en kombinova on-access skenery viacerch antivrusovch systmov na jednom potai. Me dochdza k vzjomnm kolzim, a nslednej nespoahlivosti 90

operanho systmu, alebo aj k neschopnosti detegova akkovek vrus.

Skenery vo vntri Ak bola sekvencia (reazec) z vrusovej databzy toton so sekvenciou v sbore, skener ho povaoval za infikovan a oznmil to aj uvate ovi. Vznamn znenie mnostva falonch poplachov priniesla tzv. exaktn identifikcia, ke po njden sekvencie ete skener spota kontroln s ty kontantnch oblast v tele vrusov, porovn ich s informciami vo vrusovej databze a potom a upozorn uvate a vrusov. Okrem exaktnej identifikcie je aj generick detekcia. Z vekej asti je popsan v kapitole o falonch poplachoch. Vber spoahlivej sekvencie bval relatvne ahkou zleitosou. Autori vrusov sa preto pokali znemoni detekciu svojich diel aj tm, e zaali psa zakdovan vrusy. V takomto prpade je mon sekvenciu vybra iba z vemi malej asti kdu - nekryptovacej sluky. bytok tela vrusu je v kadom exemplri in. Ozajstn problm vak zana a s prchodom polymorfnch vrusov, ktor vedia generova rzne tvary nekryptovacch sluiek. Pre niektor z nich je sce mon vytvori sekvenciu (alebo niekoko sekvenci), ktor vrus zachyt, ale t u obsahuje toko variabilnch ast, e sa asto njdu aj zdrav programy, v ktorch nejak fragment kdu alebo dt takejto sekvencie vyhovuje. V ina polymorfnch vrusov ale generuje tak dekryptory, e sa ladenie poda sekvenci ned poui. Modern skenery preto obsahuj emultor strojovho kdu, ktorm sa pokaj emulova spustenie sluky, a potom mu hada sekvencie a v dekryptovanom tele vrusu. Dnen emultor kdu bva natoko prepracovanm systmom, e za jeho asistencie nie je problmom detegova akko vek, aj ten najzloitej polymorfn vrus. Emultor kdu znamenal aj prchod heuristickej analzy. Heuristick analza Ide o rozbor kdu hadajci postupy pre innos vrusu typick, alebo nejako podozriv. Tmto spsobom je mon odhali aj doteraz neznme vrusy (t.j. ide o jednu z metd 91 na takmer ist prtomnos vrusu. Presn identifikcia umo uje aj jemn rozliovanie variant jednotlivch

proaktvnej detekcie). Dnen heuristick analza bva asto nato ko prepracovan, e vskyt falonho poplachu je skr nhodou. V dnenej dobe je vo v ine prpadov vyuit
aktvna"

heuristick analza.

Emultor kdu doke spusti sbor a jeho as emulova podobne, akoby ho spustil sm uvate . Emultor kdu ale vetku innos vykonva vo virtulnom prostred a skuton pota uvatea tak v prpade ,,spustenia" infikovanho sboru neme ohrozi . Kee emulcia programu prebieha pomalie ne pri skutonom spusten programu, m emultor nastaven tzv. timeout - t.j. as (alebo po et intrukci), po ktorom sa chod emultora na aktulnom sbore zastav. Tohto asovho limitu niektor vrusy doku vyui pre svoj prospech. V s asnosti sa vo ve a prpadoch uprednost uje generick detekcia pred heuristickou analzou. Falon poplachy U od zaiatku doprevdzaj vetky skenery tzv. falon poplachy (false positives). Za falon poplach oznaujeme situciu, ke antivrus deteguje vrus, avak v skutonosti o iadny nejde. Prlin zvenie citlivosti antivrusu me nielen zvi spenos detekcie, ale aj mnostvo falonch poplachov. Typickm prkladom je ,,precitlivela heuristick analza, prpadne sekvencia s premenlivmi asami. Vberom signatr je mon docieli aj tzv. generickej detekcie. Obvykle ide o univerzlnu signatru, ktor sa vyskytuje v podobnej, alebo nezmenenej forme vo viacerch vrusoch sasne. Me sa jedna naprklad o niektor typick replikan mechanizmy vrusov, ktor sa u z ich povahy musia nutne objavi. Generick detekcia sa tak asto uplatuje pri detekci mnohch variant, ktor vznikaj z pvodnch verzi len drobnmi pravami. Tie bva asto vyuvan pri detekci vrusov, ktor vznikli odlinm nastavenm jednho z genertorov vrusov. Kontrola integrity 92

Kontrola integrity je zaloen na porovnvan aktulneho stavu sboru a oblast na disku s informciami, ktor si kontroln program (integrity checker) uschoval pri poslednom spusten, poprpade pri jeho intalci. Ak sa do takto chrnenho potaa dostane vrus, upozorn na seba zmenou niektorho z kontrolovanch objektov a me by zachyten kontrolou integrity. Tak sa daj spoahlivo zachyti aj nov, doteraz neznme vrusy pre skener i dokonca heuristick analzu. Po kadom prejden kontroly integrity diskom sa mus uvate sprvne rozhodn, i pozmenen objekty s jeho dielom, poprpade dielom vrusu. alm predpokladom pre spen nasadenie je prevedenie intalcie kontroly integrity v dobe, ke pota nie je infikovan. Medzi informcie, ktor si kontrola integrity zapisuje poas prechdzania diskom patr naprklad: dka sboru, dtum sboru, atribty sboru, kontroln set sboru (poprpade jeho asti), kontroln set systmovej oblasti, informcie pre budce lie enie ( as hlavi ky sborov, as systmovej oblasti a pod). Klasick forma kontroly integrity postupne mizne, miesto nej je mon njs niektorch antivrusov kombinciu: kontrola integrity & on-demand skener. Dleitm poznatkom je, e kontrolu integrity je mon obvykle aplikova iba u pevnch disku. Kontrola integrity nepotrebuje pre svoj chod vrusov databzu. Vrusy doke detegova iba na zklade zmien v systme. Medzi kvalitn antivrusov programy tak meme zaradi systmy vyuvajce k odhaleniu hrozieb kombinciu niekokch metd, m efektvne spjaj ich vhody. u

93

Obrzok Analza vrusu Zdroj: http://www.eset.sk

94

Monitorovacie programy Monitorovacie programy (behavior blocker) v zsade sleduj zmeny v nastaven systmu a chrnia systm pred replikciou vrusu, a to na zklade neustlej kontroly a nsledne aktvneho zastavenia takejto ileglnej akcie. Monitorovacie programy s aktvnymi nstrojmi pre detekciu vrusov na zklade zmien v chovan systmu, a to v relnom ase. Monitorovac program predpoklad, e vrusy vykonvaj akcie ktor s svojou povahou podozriv a preto mu by detegovan. To vak nemus by vdy pravdiv. Nov vrusy mu vyuva nov metdy, ktor mu by mimo psobnos monitorovacieho programu. Takto vrus nebude monitorovacm programom detekovan. Existuj toti vrusy, ktor obdu alebo plne vypn cel monitorovac systm tzv. tunelovacie vrusy. Na rozdiel od skenera nie je jednoduch pouva monitorovacie programy, lebo vea zle na ich nastaven. Veobecne povedan, ak je nastavenie prli jemn, bude program stle hlsi poplach (vea falonch poplachov, ktor znia dveru programu). Ak je naopak nastavenie prli hrub, program nebude detegova takmer ni (teda ani niektor vrusy). Je na uvateovi, aby bol schopn posdi, i sa jedn o falon poplach alebo o pokus vrusu a tm je kladen na uvate a zna n nrok. Na druhej strane s tu vak aj vhody monitorovacch programov: Tieto programy mu by pri optimlnom nastaven ve mi citlivmi detek nmi prostriedkami a mu zachyti aj niektor doposia neznme vrusy. Monitorovac program nemus by aktualizovan s prchodom bench novch vrusov. Aktualizciu bude vyadova iba v prpade, ke sa objavy nov typ infiltrcie. Medzi menej viditenmi asami niektorch antivrusovch systmov meme spomen naprklad: karantna (quarantine) - v praxi ide o pecilny adresr, ktor je pod kontrolou antivrusu. Karantna si njde uplatnenie v prpade, ke s napadnut ivotne dleit sbory uvatea, ktor nemu by aktulnou verziou antivrusovho systmu spene vylieen. Uvate tak me tieto sbory bezpe ne presun 95

do karantny, po ka na verziu, ktor u bude tieto sbory schopn od vrusov vy isti a nsledne ich z karantny vrti sp na pvodn miesto na disku. antivrusov plug-iny s pecifickm doplnkom antivrusu urenm pre jednotliv aplikcie Najastejie je mon vidie plug-in pre kancelrsky balk Microsoft Office. Z pohadu antivrusovho systmu ako celku, nejde o zaujmav sas. On-access skener ich vie plne nahradi. antivrusov etri obrazovky. Jedn sa pecilnu verziu on-demand skenera, ktor sa spust automaticky namiesto klasickho etri a obrazovky (screensaver). Porovnvacie testy Vzjomn porovnanie antivrusovch skenerov sprevdza antivrusy od samotnho zaiatku. Porovnvacie testy sa asto zameriavaj na samotn vkonnos skenerov (on-demand aj on-access) a nie s tak porovnvane ostatn vlastnosti produktov (jednoduchos pouvanie, sluby at.). Pre porovnvacie testy skenerov s rozhodujce dva faktory, kvalita detekcie a rchlos. Kvalitou rozumieme percentulnu spenos detekcie o do potu zachytench kodlivch kdov v pomere ku celkovmu potu kodlivch kdov. Okrem testu antivrusovch skenerov bvaj roben aj testy antivrusovch systmov ako celku, asto ochudobnen prve o test skenerov. Potom sa vinou hodnot intalcia, prostredie, zloitos ovldania a alie vlastnosti. (http://www.viry.cz/viry.cz/kniha/kniha.pdf)

3.8.2 Antispyware
Antispyware s programy ktor stria pota pred pionnym programom a skriptom, ktor sa volaj spyware (pehovac software). Je to potaov program, ktor sa bez vedomia uvatea naintaluje na pota. Niekedy sa me jedna aj o program ktor si pouvate naintaluje vedome, ale obsahuje skryt funkcie, ktor zvanm spsobom naraj skromie uvatea. Spyware v potai zskava rzne citliv dta ako napr. hesl, rodn sla, sla kreditnch kariet a in, ktor sa potom poka odosla vrobcovi spyware. Spyware na zskanie dajov pouva viacero technk ako s napr. zaznamenvanie a analza stlaenia klvesnice, sledovanie adries zadvanch do Internetovho prehliadaa, alebo 96

prehadvanie dokumentov na potai. Prejavom infikcie potaa spyware je znan spomalenie operanho systmu, prpadne jeho ast padanie, zobrazovanie reklm aj pri vypnutom internete. Spyware zana by rovnako kodliv ako vrusy. Od vrusov sa odliuje tm, e sa nereplikuje. (http://www.antispyware.sk/co-je-spyware/) V oblasti vberu antispyware programu je situcia vemi zl, lebo existuje pomerne vea falonch programov, ktor sa tvria ako antispyware, priom sami s spyware. Na webovej strnke spywarewarrior.com v asti Rogue / Suspect Anti-Spyware Products sa nachdza rozsiahly zoznam falonch anti-spyware programov a v asti Trustworthy Anti-Spyware Products je zoznam skutonch anti-spyware programov a ich porovnan. (http://www.inet.sk/clanok/5332/ internet-nielen-pre-zaciatocnikov-xvi-bezpecnost) Na rozdiel od antivrovch programov a firewallov, kde je doporuen pouva iba jeden program, u antispyware programov je dobr pova paralelne viacero programov. Vskyt novch hrozieb je v tomto smere vemi dynamick a ani jeden z antispyware programov nedoke uspokojivo vyriei vetky potreby ochrany. Medzi najznmejie a overen programy patria Windows Defender, Ad-aware, Spybot, a SpywareGuard. Tieto programy s bezplatn a vone dostupn na Internete. Pomhaj chrni pota pred automaticky otvranmi oknami, pomalm vkonom a bezpenostnmi hrozbami, ktor spsobuje spyware a in neelan softvr. Obsahuj ochranu v relnom ase, ie monitorovac systm pri zaznamenan incidentu odporu spsob rieenia.

3.8.3 Firewall
Vo veobecnosti by sa firewally dali definova ako programy zabezpeujce komponenty potaovej siete (naprklad servery, lon zaradenia, potae a podobne), pred prpadnm tokom hackera alebo inou bezpenostnou hrozbou (vrusmi a ervami). Firewall nemus nutne chrni len pred bezpenostnmi hrozbami z internetu, ale aj pred hrozbami z vntornej potaovej siete. Firewall nevie rozpozna, kde m ma dan aplikcia prstup a kde nie. Kadmu firewallu uruje pouvate, do akej miery bude pracova efektvne a to povolenm alebo zakzanm innosti jednotlivm procesom a aplikcim naprklad ktor aplikcie bud ma prstup na internet a ktor nie. Kvalitnejie firewally obsahuj uiaci md, ktor odpova a zaznamenva komunikciu aplikci a procesov. Pouvate potom jednoduchie vyhodnot a nastav sprvnu funkciu a smerovanie komunikcie. Ale aj napriek tomu je 97

k detailnmu a sprvnemu nastaveniu firewallu potrebn nadtandardn znalos tejto problematiky. Firewally s dleit hlavne kvli prakticky nulovmu zabezpeeniu internetu. Pouvate pripojen na internet si nikdy neme by ist i jeho pota nie je prve cieom toku. Kad majite potaa ako aj kad spolonos by preto mala pota s firewallom, ako s plne benou vbavou systmu. V prpade ak firewall nezabrni hrozbe prpadnho toku na systm, predstavuje minimlne spomalenie tejto hrozby. Firewall najprv jednotliv balky dt (pakety) vyhodnot a pokia spaj kritri bezpenosti, prepust ich alej. Ak pota nem naintalovan firewall, bude z internetu prijma vetky pakety, antivrus, antispyware a in formy ochrany na strane potaa. Firewally mono rozdeli do niekokch skupn poda toho, ako vyhodnocuj. Ak firewall vyhodnocuje u na rovni siete, tak monitoruje kad jeden prichdzajci aj odchdzajci paket. Kadmu paketu sa skontroluje hlavika a ak bude vyhovova podmienkam, bude prepusten na druh stranu. V opanom prpade bude zahoden, resp. bude oznaen ako mon hrozba. Takto firewally bvaj oznaovan ako firewally s filtrom na pakety, alebo paketov filtre. Voi aplikcim je takto typ firewallu transparentn (neviditen). Firewally, ktor funguj ako rozhranie medzi klientom (iadate) a serverom (poskytovate) filtruj na aplikanej (programovej) vrstve a s oznaovan ako proxy server. Znamen to, e aplikcia sa na mus najprv pripoji. Po pripojen mu aplikcia odovzd svoju poiadavku a t sa potom vyhodnot a spracuje. Ak je akceptovaten, bude paket odovzdan, resp. prijat. Ak nie, tak sa paket zahod alebo sa ozna ako hrozba. (http://www.inet.sk/clanok/2218/bezpecnost-s-firewallom) aj tie o s nebezpen a tm je pota vystaven stlej hrozbe rznych foriem tokov, s ktormi sa mus vysporiada

Firewall poskytuj rozdielnu efektivitu a funkcionalitu. Dnes vina vrobcov ponka ako shareware.17 Najlacnejou alternatvou firewallu je pouva operan systm Linux. O nieo drahm rieenm je pouva operan systm Windows XP so Service Pack 2, alebo Windows Vista, ktor u maj v sebe firewall zabudovan. Kvalitnejm rieenm s komern firewally medzi ktor patr Norton Personal Firewall, Kerio, Sygate Personal Firewall, McAfee, alebo firewally integrovan v kvalitnom antivrusovom programe.

17

Shareware spoplatnen program.

98

3.8.4 alie formy prevencie a ochrany

Boj proti spamu Okrem prvnych krokov proti rozposielateom spamu, ktor s asto v krajinch, kde k ich prenasledovaniu nedjde sa prevdzkuj dva zkladn typy obrany blacklisty a spamov filtre.

Obrzok 6 Geografick mapa rozposielateov spamu Zdroj: www.iss.net

Blacklisty s zoznamy internetovch serverov, ktor s znaen ako servery rozposielajce spam. Server prijmajci potu od serverov v zozname takto potu odmieta. Rieenie sa pouva hlavne na mailovch serveroch vo firmch a u internetovch poskytovateov. Nevhody pri tomto type filtrovania je, e do zoznamov sa mu dosta aj servery, ktor spam nerozposielaj. Spamov filtre identifikuj sprvy obsahujce spam. Tieto filtre (programy), na zklade pecilnych pravidiel uruj, i je pota spam alebo nie. Medzi tieto pravidl patria naprklad vskyt uritch slov, spsob, akm je sprva zloen a vea alch. Filtre tohto druhu podporuje dnes u vea potovch programov. Poskytovatelia elektronickej poty pouvaj aj tto technolgiu pri filtrovan sprv serveroch. Nevhodou tohto rieenia je nepresnos (aj dobr sprvy mu by oznaen ako spam) a tvorcovia spamu sa stle zdokonauj v obchdzan filtrovacch pravidiel. (Kocman, R., Lohnick, J., 2005)

99

Boj proti phisingu a pharmingu Prevencia proti phishingu je relatvne jednoduch, sta preskma doruen elektronick potu. Phishing sa zaklad na tom, e prijmate bude pote slepo veri. Na doruenej pote je mon relatvne rchlo pozna, e sa jedn o phishing - odkazy na falon strnky, asto nespisovn text. S pharmingom je to zloitejie. Jednou z efektvnych metd je preverenie SSL certifiktu na ifrovanch strnkach - touto cestou sa d overi pravos strnky, na ktorej sa uvate nachdza (v typickom prehliadai sa zobraz ikona zmku a varovanie, ke sa uvate nachdza na zabezpeench strnkach). (Jirovsk, 2007) Aktulna verzia programu Prpadn infekciu je mon vznamne obmedzi pravidelnm sahovanm aktulnych verzi programov (sahovanie aktualizci pre antivrusov systmy bolo rozobran vyie) a to bez ohadu na to, o ak platformu ide. V prpade pouvania operanho systmu od firmy Microsoft je potrebn predovetkm aktualizova samotn operan systm , kde okrem aktualizci pre samotn systm existuj aj vemi dleit aktualizcie pre aplikciu Internet Explorer ako aj alie aplikcie. Vina vrusov na infiltrciu vyuva prve tieto bezpenostn chyby. Najjednoduchou formou sahovania aktualizcie je navtvenie webovej strnky

http://windowsupdate.microsoft.com kde sprievodca aktualizciou sm vykon kontrolu aktulnej verzie operanho systmu na uvateovom potai a navrhne vhodn aktualizcie a zplaty na stiahnutie. Alternatvou s samotn strnky www.microsoft.com odkia je mon jednotliv aktualizcie (zplaty) sahova manulne vo forme hotfixu,18 kumulatvnych zplat19 a service packu.20 Informovanos

18 19

Riei vdy iba jeden konkrtny bezpenostn problm. Rieia vetky doteraz objaven bezpenostn problmy pre urit verziu programu. 20 Obsahuj vylepenie danho produktu, aj cel klu bezpenostnch zplat.

100

Sledovanie webovch strnok antivrusovej spolonosti, ktorej produkt uvate vlastn, ako aj nezvislch strnok s danou problematikou je pre prevenciu rovnako dleit ako samotn ochrana potaa jednotlivmi systmami. Pre zvenie rchlosti informovanosti je mon na niektorch webovch strnkach vrobcov antivrovch systmov objedna slubu, ktor zadarmo rozposiela novinky priamo do emailovej schrnky. Inteligencia a uvedomelos Veobecne plat heslo neklika na vetko, o vidm. Z dlhoronej praxe bolo usden, e pokia by bolo toto heslo dodriavan, vina problmov svisiacich s infiltrciou by bolo vyrieench. Uvedomelos a inteligencia jednotlivch pouvateov je najlacnejou a najinnejou prevenciou proti vetkm hrozbm. Je dleit aby boli pouvatelia schopn rozoznva a akceptova mon rizik svisiace priamo alebo nepriamo z ich innosou v IT oblasti. Rozsah potaovej kriminality z roka na rok rastie, a to merne rastu vyvania vpotovej techniky vo vetkch oblastiach ivota spolonosti. iadne rieenie nie je definitvne a ke sa njde nov spsob ochrany, d sa njs aj monos, ako tto ochranu narui, alebo prekona.

Pre vinu obyvateov Slovenska bude v roku 2020 prca s osobnm potaom a internetom benou innosou a celkov poet pouvateov bude dosahova priemer E. Internet bude postupne zaveden do vetkch typov kl a spolu s multimdiami viditene zmodernizuj spsob vuby vetkch predmetov. Najmodernejie technolgie prenikn do vetkch oblast ivota a zvia ivotn komfort vekej viny obanov. Prostrednctvom internetu bude vaka digitlnej identifikcii obanov (spojenej s overenm ich oprvnen kona v mene firiem a intitci) mon vybavi vinu konov, bez navtvenia radov. Jednotliv elektronick sluby poskytovan ttnou sprvou a samosprvou bud integrovan na jednom internetovom portli. Prstup k tmto slubm bude mon aj prostrednctvom bezplatnch verejnch prstupovch miest ako internetovch kaviarn, alebo internetovch verejnch telefnnych stanc. Prve preto je uvedomelos bezpenosti a chrnenia internetovej identity tak dleit, i u z personlneho, alebo spoloenskho hadiska.

101

Zoznam bibliografickch odkazov

1. BIELY, R. 2005, Mar. 15. Bezpenos s firewallom. In: Internet, [online]. [cit. 01-07]. Dostupn na: <http://www.inet.sk/clanok/2218/bezpecnost-s-firewallom> 2. o je spyware. [online]. [s.a.]. [cit. 2008-02-05]. Dostupn na: 2008-

<http://www.antispyware.sk/co-je-spyware/> 3. HK, I. 2005, Sept. 15. Modern potaov viry. [online]. [cit. 2008-02-28]. Dostupn na: <http://www.viry.cz/viry.cz/kniha/kniha.pdf> 4. Informan a potaov bezpenos. [online]. [s.a.]. [cit. 2008-02-25]. Dostupn na: <http://www.burger.sk/kis/2rocnik/virus-1027.htm> 5. JIROVSK, V. 2007. Kybernetick kriminalita. 1. vyd. Praha: Grada, 2007. 240 s. ISBN 978-80-247-1561-2. 6. KOCMAN, R., LOHNICK, J. 2005. Jak se brnit virm, spamu a spyware. 1. vyd. Brno: Computer Press, a.s., 2005. 152 s. ISBN 80-251-0793-0. 7. KVASNICA, I. 2008, Feb. 16. Ptina slovenskch internetistov mala v minulom roku vrus. [online]. [cit. 2008-02-28]. Dostupn na: <http://www.zive.sk/default.aspx?section=30&server=1&article=275834> 8. PASTIERIK, J. 2007 Dec. 17 Internet nielen pre zaiatonkov XVI. In: Internet, [online]. [cit. 2008-02-07]. Dostupn na: <http://www.inet.sk/clanok/5332/ internet-nielen-prezaciatocnikov-xvi-bezpecnost> 9. Poet cielench on-line tokov v roku 2007 stle rastie. [online]. [s.a.]. [cit. 2008-01-16]. Dostupn na: <http://www.itnews.sk/buxus_dev/ generate_page.php?page_ id=50465> 10. Potaov > 11. POLIK, I. Socilne aspekty informanch technolgi. [online]. [s.a.]. [cit. 2008-03-15]. Dostupn na: <http://user.edi.fmph.uniba.sk/winczer/SocialneAspekty/ PolacikNetiketa.htm> 102 kriminalita. [online]. [s.a.]. [cit. 2008-02-25]. Dostupn na:

<http://sk.wikipedia.org/wiki/Po%C4%8D%C3%ADta%C4%8Dov%C3%A1_kriminalita

12. SMIRIAK, M. 2001, Sept. 24. Spsoby tokov. In: Informan vojny, [cit. 2008-02-17]. Dostupn na: <http://programovanie.pc.sk/bezpecnost/infvojny/clanok.php? ID=259>

103

4 Tvorba obsahov pre e-mdi

4.1 vod do multimdi
Pvodne sa termn multimdi (lat. multi- mnoho, mdium- prostriedok) pouval na tvorbu, ktor vznik presahmi viacerch umeleckch oblast (vtvarn umenie, hudba, pozia, divadlo...). V poslednch rokoch sa na tento el vyuva pojem intermdi. Pojem multimdi je potom vraz pre integrciu textu, statickho obrazu, potaovej animcie, videosekvenci a zvuku vo forme interaktvneho programu zaznamenanho na digitlnych nosioch informcie (CD ROM) a v potaovch sieach. Takto program je realizciou nelinerneho a interaktvneho scenra a me predstavova vzdelvac kurz, encyklopdiu, prezentciu firmy, virtulne mzeum i galriu alebo samostatn umeleck dielo. Najdokonalejiou formou hypermedilneho priestoru s geograficky distribuovan asti multimedialnych diel. Tto formu multimdii predstavuje Internet, multimedilne dielo je prezentovan ako web strnka a v sasnosti sa ich poet odhaduje na desiatky milinov potaov, na ktorch sdlia takto strnky. Web strnky, ktor obsahuj video i potaov animciu sa stvaj aj umeleckmi artefaktami, naprklad na festivale elektronickho umenia Ars Electronica je to jedna zo sanch kategri. Tvorba profesionlnych CD-ROM si vyaduje prcu kolektvu, kde je kad pecializovan na in as programu- grafick dizajn, snmanie a spracovanie fotografi, spracovanie a strih videa, 2D alebo 3D animcia. Multimdi s integrujcou technolgiou, zjednoduuj a zefektvuj spracovanie, prezentciu informci a ovplyvuj spsob informovania ud. Aktivuj multisenzorick schopnosti loveka, o napomha pochopenia a optovnmu vybaveniu si informci. Text, obraz aj zvuk v multimdich je kdovan do jedinenej podoby. Hlavn vhoda tejto digitlnej reprezentcie informci je v jej univerzlnosti, o dovouje rovnak spracovanie rznych druhov informcii a uchovanie na rovnakch digitlnych pamovch zariadeniach. Li sa len v poiadavkch na vekos pamovho nosia. Obrzky a video so vyaduj najviu kapacitu pamte, trochu menie nroky m zvuk, grafika a najmenie text. alia vhoda digitlnej reprezentcie informci je jednoduch prenositenos s ktorou svis potreba kompresie a dekompresie. 104

Faktory, ktor ovplyvuj rozvoj a presadenie multimdi: rastci predaj a klesajce ceny CD-ROM titulov nrast trhu mobilnch komunikci a osobnch potaov nrast vkonnosti potaov CD ROM mechanika potaov a DVD technolgie sa stali tandardnou vbavou presadenie Internetu v privtnom sektore

4.2 Histria

Zaiatok multimdi svis s lnkom, ktor bol publikovan v jli 1945 s nzvom As we may think (ako meme myslie) od Vannevara Busha. V tomto lnku bol prvkrt publikovan opis stroja (MEMEX) na podporu precviovania asocici prostrednctvom vekho mnostva informci, ktor bol zaiatkom mnohch vvojovch tdi v oblasti hypertextu, multimdi a oblasti zskavania informci. V roku 1968 Douglas Engelbart predstavil verejnosti prvkrt mnoho vznamnch prvkov, ktor sa presadili vo svete textovch editorov a v multimdich. Boli to najm tieto inovan a objavn npady: my, viacer okn na potaovej obrazovke, monosti potaovho spracovania slov, prvky hypertextu (prepjanie dokumentov pomocou odkazov, pridvanie obrzkov a grafiky do dokumentu), elektronick pota, telekonferencie a pod. A po roku 1980 sa tieto objavy presadili aj komerne, predovetkm hypertext a my. V rokoch 1960-1990 Ted Nelson vo svojich prcach preskmal a rozvinul mnoh oblasti hypertextu a hypermdi, pretoe bol presveden, e linerne spracovanie textu je pre loveka extrmne limitujce. Svoju vziu rozvinul v projekte Xanadu. Bol to systm uchovvajci v jednej databze vetky informcie zo svetovej literatry. Niektor z kovch prvkov a vlastnost projektu boli implementovan v prototype, ktor v roku 1991 vytvorila firma Autodesk. Koncom 70-tych a zaiatkom 80-tych rokov skupina Nicholasa Negroponteho vytvorila systm komunikcie loveka s potaom, pomocou prostriedkov blzkych udskmu spsobu 105

vnmania, nazvan SDMS (Spatial Data Management System). Bola to miestnos s vekm projeknm pltnom, vybaven stolikou s rznymi ovldami (joestick, sveteln pero, dotykov obrazovka a pod.), pomocou ktorch sa pohybovalo v informanom priestore a zadvali sa prkazy pomocou hlasu.

4.3 Pojem multimdi

1) Multimdi - s vo veobecnosti zjednocujcou technolgiou, ktor pouva digitlne postupy a technolgie pri zskavan, spracovan, prezentovan a ukladan rznych druhov informcii. Medzi najastejie pouvan multimedilne informcie patr text, obraz, animcia, zvuk a video. 2) Dta (daje) - symboly, fakty, alebo jednotky informcie spracovan na potai. 3) Medilna forma- podoba v ktorej je reprezentovan konkrtna informcia. 4) Medilny element- stavebn prvok multimedilneho titulu, ktor obsahuje dan medilnu formu. 5) Multimedilny element - dva a viacer medilne elementy medzi ktormi existuje neoddeliten vzba. 6) Multimedilny dokument- sbor informcii vybudovan z jednotlivch medilnych alebo multimedilnych elementov, ktor prezentuj urit predmetn oblas. 7) Multimedilna aplikcia- je jeden alebo viac multimedilnych dokumentov, ku ktorm je vybudovan pouvatesk rozhranie. Meme to chpa ako lohu alebo sbor loh (funkci), ktor prostrednctvom pouvateskho rozhrania zabezpeuj pecifick sluby pre koncovho pouvatea. 8) multimedilny produkt- obchodn balk (softvr), ktor obsahuje multimedilnu aplikciu a alie sprievodn materily (napr. manuly) predvajcej firmy. 9) Multimedilny trh- skupina odvetv, v ktorch sa uskutouje obchod s multimedilnymi produktmi a multimedilnymi slubami. 10) Multimedilna sie- komunikan dtov sie uskutoujca prenos multimedilnych informci. Vo vslednej multimedilnej aplikcii s zastpen a skombinovan medilne formy, ktor tvoria jeden kompaktn celok. Vetky tieto formy multimedilnych informci je lovek schopn vnma prostrednctvom svojich zmyslov, ktor zapjame do procesu vnmania 106

a spoznvania naraz, o umocuje vnmanie, ahie zapamtvanie informci a vyvolva pocit hlbieho zitku. Multimdi aj klasick audiovizulne dielo vyuva a sprostredkva informcie v jednej alebo viacerch medilnych formch. Oslovuj naraz viac naich zmyslov, s vak medzi nimi rozdiely. Za klasick audiovizulne dielo meme povaova film, televzny program, sekvenciu diapozitvov, reklamu a pod. za multimedilne dielo pokladme multimedilnu aplikciu alebo dokument charakterizovan vlastnosami: musia by riaden potaom s integrovan obsahuj digitlne informcie

Potaom riaden multimedilne diela s tak, kde pota ako stredn prvok spracva a prezentuje multimedilne informcie. Hr dleit lohu pri vytvran, uchovan a prenose multimedilnych informci. Integrovanos multimedilnych diel spova v poskytovan informci v rznych medilnych formch a umouj jednotn mechanizmus ich dostupnosti, vyhadvania a prezentcie. Ide o integrciu nielen v loklnom ale aj v globlnom zmysle. To znamen ahk prstup k informcim v rmci potaovej siete. Digitlna reprezentcia informci znamen, e analgov signly musia by transformovan do digitlnej podoby. Interaktivita je vlastnos, ktor sa vyskytuje stle astejie v multimedilnych aplikcich. Je to monos ovplyvnenia chodu deja. Existuj dva zkladn spsoby prezentcie informci: pasvny a interaktvny. V pasvnej prezentcii pouvate neme riadi chod preddefinovanej sekvencie. Tto prezentcia je z hadiska truktry linerna. Interaktvnu prezentciu charakterizuj tyri tzv. stupne prispsobenia. as, kedy sa prezentcia zane i skon. Nslednos v akej s jednotliv informcie prezentovan. Rchlos, akou s zobrazovan, forma prezentcie, ktor si me pouvate voli.

4.4 Oblasti vyuitia multimdi

Multimdi zaznamenvaj v poslednej dobe obrovsk rozmach. Nachdzame ich vo vetkch oblastiach udskej duevnej innosti, od zbavy a po narbanie so znalosami 107

a vedomosami. Zbavn priemysel je jednou z najrozsiahlejch a najrchlejie sa rozvjajcich oblast multimdi. Nachdzame ich v podobe hier, interaktvnych knh, encyklopdi a magaznov. V spojitosti s Internetom sa na tomto poli otvraj aj alie monosti, napr. hudba alebo video, vyuvajce tie najmodernejie a najrchlejie prenosov technolgie. V poslednej dobe sa multimedilne techniky zanaj vyuva aj v umen, napr. v podobe virtulnych mze a galri, prezentcie umeleckch diel a pod. V obchode, kde vldne reklama, je jednm zo spsobov ako zvi jej inok multimedilny CD titul s informciami o produkte. Takto reklamn disk oslov potencilneho zkaznka cez vetky multimedilne elementy, doke elovo ovldnu jeho zmysly a zvi zujem o kpu produktu. Inou formou uplatnenia multimdi s pouitm vhod potaovch siet je interaktvny predaj produktov. Oblas informano komunikanch technolgi je alou rozsiahlou oblasou, do ktorej meme zahrn mnoh multimedilne prezentcie, ktor maj za lohu jednak uahi orientciu v spleti informci, alebo upta pozornos publika. Medzi takto aplikcie patria napr. multimedilne databzy technickch manulov, obchodn registre, elektronick bankov systmy, elektronick pokladnin systmy, vkonn informan systmy v zdravotnctve, v strojrstve, obchodn a vzdelvacie prezentcie a pod. alej s to sieov komunikan aplikcie, ktor poskytuje Internet ako napr. videokonferencie, vzdelvanie cez sie(teleteaching), spoluprca cez sie (teleworking) a mnoh alie. Pouitie multimdi je vaka svojm rznym vyjadrovacm monostiam mimoriadne vhodn na vzdelvacie ely. Najrozsiahlejou skupinou s jazykov vukov programy, encyklopdie z rznych oblast vzdelvania, i tmatick a testovacie programy pre jednotliv kolsk predmety. Vhody rozrenia textovch knh o zvuk, video, grafiku a o monos interakcie boli u viackrt ocenen. Vhody, ktor multimdia do vzdelvania prinaj, boli prinou masovho rozmachu multimedilnych vyuovacch materilov. Medzi najdleitejie prnosy patr: oslovenie pouvateov rznych vekovch skupn redukcia asu na precvienie a nauenie zviditenenie neviditenho sveta 108

alternatvne uebn tly podpora pri trnovan pamte tudenta integrovan testovanie, monosti sebahodnotenia at.

Multimdi okrem vhod maj aj svoje nevhody, ktor obmedzuj ich pouitie, naprklad: absencia reovej komunikcie nevhodnos grafickho dizajnu niektorch aplikci neprtomnos tandardov pre ukladanie textu, grafiky, zvuku a videa, o spsobuje nekompatibilnos multimedilnych systmov at.

4.5 Zkladn medilne elementy a ich loha v multimedilnej aplikcii

Medilne elementy s stavebnmi kamemi kadej multimedilnej aplikcie. Text, obraz, zvuk, animcia a video s najastejie pouvan elementy. Sasou multimedilnych aplikci je aj interaktvny element, ktor odliuje multimedilne aplikcie od medilnych aplikci (knihy, asopisy, video psky at.). Interaktvny element je zodpovedn za spoluprcu medzi lovekom a potaovou aplikciou. Tvor pouvatesk rozhranie, ktorho kvalita zvis od zrunosti nvrhra a od pouitch prvkov. Z hadiska asovej zvislosti rozdeujeme medilne elementy do dvoch skupn: statick a dynamick(diskrtne a spojit). Medzi dynamick mdi patr zvuk, animcia a video, kde prezentcia vyaduje plynul prehrvanie v ase. as alebo asov zvislos medzi informanmi jednotkami, je asou informcie samotnej. Ak sa zmen as, alebo sekvencia jednotiek, zmen sa aj vznam (obsah) prezentcie. Hovorme, e as je sasou smantiky (obsahu) dynamickch mdi. Preto sa dynamick mdi nazvaj aj asovo-zvisl mdi.

Statick mdi ako text, grafika, obrzky, s vytvoren z asovo nezvislch informanch jednotiek. Mu by prezentovan v rznom ase a v rznom porad, priom vznam (obsah) zostva nezmenen. Hovorme, e as nie je sasou smantiky statickch mdi. Aj napriek tomuto striktnmu deleniu mdi na statick a dynamick, mu by statick mdi sasou dynamickej prezentcie informci. Vtedy hovorme o synchronizcii rznych druhov mdi, ke je naprklad zobrazenie textu, alebo obrzku sprevdzan hudbou apod. 109

4.5.1 Formy medilnych elementov

asov zvislos Medilne elementy Upresnenie Statick Text Grafika Psmo, sla, pecilne znaky, iary, krunice, polygny, tiene, farebn vpl, textry, teles a 3D objekty vytvoren v grafickom programe Obraz Statick obrzky, vyjadren ako matica malch (farebnch obrazovch edotnovch, elementov, jednofarebnch) alebo zachyten

a digitalizovan z relneho sveta, alebo namaovan pecilnym programom na maovanie Dynamick Zvuk Hlas, hudba, pecilne efekty, um alebo in zvuk zachyten hudby. Animcia Sled statickch obrzkov vytvoren v potai pomocou animanho programu a prezentovanch za sebou tak, aby vytvrali dojem pohybu. Video Sled statickch obrzkov zachytench v relnom svete kamerou. z relneho sveta, alebo vytvoren v potai pomocou programu na komponovanie

4.5.2 Text
Text je hlavnm nstrojom pre vyjadrovanie mylienok aj napriek tvrdeniam, e namiesto 1000 slov sta jeden obrzok. Prostrednctvom textu sa prenaj informcie medzi mylienkou autora a vedomm itatea, ide o pecilny druh prenosu informcie. Predstava, ktor si vytvor itate, by vaka textu mala by rovnak ako pvodn mylienka autora. Text je najstaria forma komunikcie medzi lovekom a potaom. Informcia v textovej podobe, m v multimedilnych aplikcich dleit lohu: m vysok informan hodnotu 110

uahuje orientciu a komunikciu zvyuje zrozumitenos

Pri tvorbe multimdi je dleit rozoznva dvojak funkciu textu- obsahov a komunikan. Obsahov funkcia textu vyjadruje obsahov a jazykov sprvnos textu, zrozumitenos a prehadnos. Komunikan funkcia textu umouje komunikciu medzi pouvateom pokraova. Tvorba textu Km zaneme s tvorbou textu, odpora sa ujasni si niektor svislosti: predmet pripravovanho textu cie, ktor chceme dosiahnu model itatea- parametre skupiny itateov, pre ktorch je text uren (vek, vzdelanie) Tvorba textu m zvyajne tieto etapy: zhromaovanie informci o predmete- tdium prameov, vskum nvrh truktry, organizcie zskanch informci s ohadom na zvolen cie vytvorenie prvej verzie textu psomn vyjadrenie informci v zvolenej truktre a s ohadom na predpokladanho itatea zdokonaovanie textu- korekcie tch miest, ktor dostatone neprispievaj k pochopeniu predmetu itateom a ohrozuj tak dosiahnutie stanovenho ciea Pri zdokonaovan textu mono postupova dvomi cestami: konfrontcia s modelom itatea- autor pri tvorbe textu neustle uvauje predpokladan reakciu itatea a jeho pochopenie textu skuton itatelia- autor predlo text typickm zstupcom predpokladanej skupiny itateov, zisuje ich reakcie a s ich pomocou zisuje miesta, ktor by mohli narui sprvne pochopenie obsahu textu tanie textu 111 a aplikciou. Komunikcia prebieha niekokmi formami: prkazy, upozornenia, vber voby z menu, pomocn texty, poznmky, doporuenia ako v komunikcii

tanie je druhou etapou prenosu informcie prostrednctvom textu. Etapy tania: Etapa tania Obsah etapy optick lexiklna syntaktick smantick pragmatick pretanie jednotlivch znakov a ich zloenie do slova urenie obsahu slova urenie podmetu, prsudku a predmetu urenie vznamu, obsahu vety zalenenie vznamu vety do itateovho modelu seba a sveta dlhodob Pam krtkodob

Na zaiatku pouva mozog krtkodob pam a po zisten vznamu textu sa uklad jeho obsah do dlhodobej pamte. Ak je text zloitej, prv etapa sa mus viackrt opakova. Je zrejm, e tto nron innos treba itateovi o najviac uahi: pouitm dobre rozoznatench znakov pouvanm slov s jednoznanm obsahom zrozumitenou kontrukciou viet vhodnm priestorovm usporiadanm textu zvraznenm kovch slov textu

Text v multimedilnej aplikcii Pouva sa vo viacerch funkcich ako naprklad, nadpisy strn a obrzkov, in krtke oznamy a sprvy, popis ovldacch prvkov, svisl text. Pri psan svislho textu v multimedilnej aplikcii by sme mali dodriava niekoko zsad, pretoe ho nememe chpa ako elektronick podobu textu tlaenho na papieri. Pri tan z monitora sme limitovan len jednou polohou hlavy, a tak rchlejie dochdza k nave, takisto rchlos tania textu z monitora je ovea menia ako z papiera. Preto by sme mali vybra iba tie asti textu, ktor nemono sprostredkova rovnako dobre inmi mdiami a text, ktor popisuje obrazov as multimedilnej aplikcie. Niekoko zsad pri psan textu multimedilnej aplikcie: repektova gramatick pravidl vyjadrova sa krtkymi vstinmi vetami pouva presn termny vyhba sa slovm, ktor neprinaj nov informciu a len zvuj rozsah textu 112

 Psmo

o najmenej pouva skratky a cudzie slov text doplni prkladmi, alebo poui humor at.

Pri prci s psmom v multimedilnej aplikcii sa odpora dodriava pravidl typografie. Potaov psmo nem materilnu podstatu, je iba matematickm zpisom, reazcom jednotiek a nl, a tak sa od tlaenho psma predchdzajcich storo zsadne li. V dobe klasickej knhtlae sa pre kad vekos a druh psma museli vytvori samostatn kovov raznice. Niektor typy psma preduren pre plagtov tvorbu boli vyrezan z dreva alebo lina, preto bolo psmo preduren presne pre svoje pouitie. V sasnosti matematick defincia obrysov psma umouje ubovone zvova alebo zmenova kad znak a spsob prce s psmom sa tak plne zmenil. Potaov psmo tvor sbor, ktor obsahuje zkladn informcie- presn nzov, identifikan slo, tl, meno autora, rok vzniku at., alej informcie o pote znakov, matematick zpis vetkch psmen, alej naprklad sadu kerningovch prov, informciu o hintingu a alie. V praxi rozoznvame dva zkladn typy formtov psma: PostScript Type 1 a TrueType. Lia sa od seba spsobom definovania tvarov psmen, ak s psma kvalitn, nie je medzi nimi zsadn rozdiel. Kombinciou obidvoch typov je formt OpenType. Za jeho vek vhodu sa povauje monos vloi do psmovho sboru a desiatky tisc znakov. Kad znak psma obsahuje body pospjan krivkami, m menm potom bodov je znak psma tvoren, tm je psmo kvalitnejie, rchlejie sa vykresuje na monitore a vekos psmovho sboru sa zmenuje. Kad znak psma m pevne definovan rku. Vina znakov psob dobre, vnimku tvoria niektor dvojice - kerningov pry, ktor s od seba prli vzdialen alebo naopak, natlaen na seba (naprklad rn me niekedy vyzera ako m, medzi znakmi LA, alebo LT me by vek medzera). Od polovice 20.stor. nastal problm s narastajcim potom psiem, ktor bolo potrebn roztriedi, preto vzniklo niekoko systmov. U ns sa ujali 2 systmy. Prv je oficilnou klasifikciou medzinrodnej asocicie typografov ATypI, ktor zaviedla 9 latinkovch skupn a 1 nelatinkov: 1) Renesann antikva 2) Barokov antikva 3) Klasicistick antikva 4) Tun antikva 5) Egyptienka 113

6) Bezserifov psma 7) Skripty (imitujce rune psan psma) 8) Zdoben psma 9) Lomen psma 10) Nelatinkov psma (azbuka, grcke, arabsk, hebrejsk) Druh systm je dielom echa Jana Solperu, vysokokolskho profesora v Prahe. V roku 1977 sa stal v bvalom eskoslovensku normou, v sasnosti je neoficilny. Jeho klasifikcia sa odvja od historickho vvoja. Zana dynamickm, rukopisnm princpom a smeruje k statickmu, rytmu psmu. Medzi nimi je prechodov forma a dopa ich ete forma kde prevldaj zmiean prvky. 1) Dynamick antikva 2) Prechodov antikva 3) Statick antikva 4) Linerne psmo serifov 5) Linerne bezserifov statick psmo 6) Linerne bezserifov kontruovan psmo 7) Linerne bezserifov dynamick psmo 8) Linerna antikva 9) Kaligrafick psma 10) Vone psan psma 11) Lomen psma Nevhodou tchto systmov je to, e mnostvo potaovch psiem nie je mon zaradi do iadnej zo skupn. Obrzkov psma, sa tie nedaj klasifikova, nie s tvoren znakmi latinskej abecedy, ale umouj na pozciu znakov vloi akkovek vektorov objekt. Najznmejm obrzkovm psmom je Zapf Dingbats od nemeckho typografa Hermana Zapfa z roku 1978. Vea potaovch psiem obsahuje chyby, ktor mu spsobi problmy. S to predovetkm rzne sharewarov a freewarov psma ren Internetom. Niektor problmy s psmom: 114

Nevhodn alebo nekompletn znakov sada (napr. neobsahuje slovensk znaky, zavin a pod.). Pre sadzbu slovininy je potrebn psmo so stredoeurpskym kdovanm oznaovan ako CE alebo EE. Najnovie psma podporujce tandard Unicode tto koncovku ma nemusia.

Amatrsky poslovenen psma mu ma zle kdovan znaky, alebo akcenty (mkene, dne...) ktor nerepektuj bu tvarom alebo vekosou charakter psma. Neprenositenos psmovch sborov medzi platformami. formt OpenType, ktor je zhodn na Macu aj na PC. Vemi zloit psma, s obrovskm potom bodov mu spsobi chyby pri tlai alebo sa ich vbec nepodar vytlai. Nsiln vytvranie psmovch novotvarov. Potaov program doke vytvori aj tun kurzvu napriek tomu e dan psmo obsahuje iba normlny, tun a kurzvny rez- nie ich kombinciu. To me odstrni nov

Hypertext Hypertext je vysoko efektvny spsob navigcie v textovch informcich Je to text v ktorom je mon prechdza rznymi cestami v zvislosti od potreby a voby pouvatea. Umouje vyhadva podrobnejie, nadvzujce, informcie k pojmu, ktor je v texte pecilne oznaen a nazva sa hypertextov odkaz. Funkciu odkazu me plni aj obrzok alebo ikona- hypermedilny odkaz.

4.5.3 Obraz a grafika

Pribline 90% informci z vonkajieho sveta zskavame prostrednctvom zrakovho vnmania. udsk oko je vnimon systm s rozliovacou schopnosou farieb, tvarov, druhov a povrchov predmetov, vzdialenosti a zsobuje mozog obrovskm mnostvom dajov, z ktorch sa kontruuje nae vnmanie sveta. Napriek tomu, sa d oko vemi ahko oklama, na om je zaloen potaov animcia, vytvranie priestorovch efektov a rznych optickch hier. Obrazy s sasou nho ivota u odpradvna. Dkazom toho s jaskynn maby, fresky na stench budov, zvesn obrazy, fotografie, potaom manipulovan obrazy. 115

Obrzky a grafiky dodvaj multimedilnej aplikcii nzornos, ptavos a zvyuj jej psychologick inok. Zvyuj tok informci (obrzky vo forme grafov- kompaktn a ahk forma mnostva informci). Vyjadruje pocity (vhodn grafika vyjadruje cel klu emci a asocici). Poskytuje ilziu kvality (ak s ilustrcie kvalitn, cel produkt vyzer by kvalitn). Umouj vyjadri zloit predstavy a rozprva prbeh. Rozdiel medzi klasickm obrazom a grafikou je jasn na prv pohad. V potaovom chpan rozliujeme obraz alebo obrzok, ktor nie je upravovan v grafickch programoch a grafiku, ktor bu priamo vznik v potai alebo je nm manipulovan. Grafika Grafika (v potaovom chpan upravovan dokument) me by rozdelen do tyroch zkladnch kategri: Znakov grafika (pseudografika) je zostaven zo znakov, ned sa zvova ani inak upravova. Rastrov grafika (bitmapov) je zloen z elementrnych prvkovpixelov usporiadanch v pravouhlej mrieke (raster). Kad prvok obrzku si uchovva informcie o farbe a jase prslunho bodu. Pri zmench vekosti rastra dochdza k deformcii. Vektorov grafika je grafika, ktor charakterizuj krivky vyjadren v matematickom tvare. Tieto objekty mu ma rzne vlastnosti ako vekos, farba, hrbka iary, vpl plochy, ktor meme meni bez deformcie objektov. Obraz Digitlny obraz nie je upravovan. Obraz je vsledkom zachytenia relneho sveta a me vznikn niektorm z tchto postupov: skenovanm (digitalizciou) tlaench podkladov, fotografi zachytenm digitlnym fotoapartom alebo digitlnou kamerou, ktor ukladaj obrzky priamo v digitlnej forme digitalizciou inch analgovch zdrojov (analgov kamera...) zachytenm aktulne zobrazovanho obrazu na potaovej obrazovke generovan prostrednctvom programu (fraktly) 116 Metagrafika- me obsahova prvky vektorovej a rastrovej grafiky sasne.

Farba a farebn modely Farba je zkladnou vlastnosou osvetlench objektov. Vetky objekty okolitho sveta vnmame vaka svetlu, ktor sa od nich odra, ktor je nimi pohlcovan, alebo ho sami vyaruj. Svetlo je z pohadu fyziky elektromagnetick vlnenie (vlnov dka v oblasti 360nm-760 nm, frekvencia 750 THz- 430 THz) , charakterizovan nasledovnmi atribtmi: Farba (Hue)- zvis od frekvencie, alebo od vlnovej dky elektromagnetickch vn Jas (Brightness, Lightness)- intenzita svetla Stos farby (Saturation, Intensity)- istota farby

Farebn spektrum (spektrum dhy)- erven, oranov, lt, zelen, azrov, modr, purpurov. Je zoraden poda vlnovch dok a plynulo prechdza z jednej do druhej farby. Sveteln zdroj vysiela frekvenciu, poda ktrej je mon svetlo rozdeli na : Achromatick- biele svetlo, obsahuje vetky farby (napr. Slnko) Monochromatick- svetlo jednej farby, (napr. erven, zelen, ...)

Aby sme mohli informciu o farbe prenies do potaa, musme ju opsa vhodnm matematickm modelom - farebnm modelom. Farebn modely- (RGB, CMYK, HSB, HLS...) existuje viacero farebnch modelov, kad z nich je pecifick a je vhodn pre urit el. RGB Model RGB sa najviac vyuva v potaovom a televznom spracovan. Farebn odtiene vznikaj kombinciou troch zkladnch farieb- erven, zelen a modr. Tieto farby oznaujeme ako primrne sveteln farby. Ich 100% hodnotami dostaneme biele svetlo. Ak maj vetky tri zloky nulov hodnotu, vsledn farba je ierna. CMYK Vyuva sa najm v tlaiarenskom priemysle, pri reprodukcii farebnch obrazov a fotografi. Zkladn farby modelu CMYK s primrne pigmentov farby (azrov, purpurov, lt), ktor vznikaj mieanm dvojc primrnych svetelnch farieb. Naprklad pigmentov farba lt vznikne zmieanm dvoch svetlch farieb- ervenej a zelenej. ierna farba vznikne vtedy, 117

ke vetky tri zloky- CMY maj 100% hodnotu. Kee ierna farba v tomto modeli nie je dokonal, pridva sa do farebnch npln tlaiarn aj ierny pigment. HSB a HLS V tchto modeloch sa nemieaj farby ako tak, ale kombinuje sa stos, svetlos a jas. Grafick programy Na pravy obrzkov pouvame rzne programov prostriedky, ktor meme rozdeli do tchto kategri: programy pre potaov maovanie a spracovanie fotografickho obrazu- je to kategria programov, ktor sa pouvaj od kreslenia jednoduchch obrzkov, pravu fotografi, a po nron maovanie umeleckch grafk. Zo znmych programovch balkov je to Adobe Photoshop, Corel Photo Paint at., ktor umouj tvorbu a editciu bitmapovch 2D obrzkov. Medzi opercie, ktor s schopn tieto programy vykonva zaraujeme: Snmanie obrazu pomocou skenera, konverzia na rzne farebn modely, korekcie jasu, kontrastu, retuovnie, skladanie obrzkov do kompozci, nahrdzanie farieb, prekrvanie s rznou rovou priehadnosti, deformcie, efekty, at. ilustran a zalamovacie programy- pouvaj sa pre vytvorenie vektorovch sborov. Tieto programy pracuj vainou s vektorovou grafiku a textom. Umouj vloenie bitmapovho obrzku a jeho jednoduch editciu. Medzi najznmejie ilustran vektorov programy patr Corel Draw, Adobe Illustrator, Macromedia Freehand at. Pre zalamovanie publikci s vhodn programy ako Adobe PageMaker, Adobe InDesign, Quark Xpres, Corel Ventura... ktor poskytuj tieto funkcie: Podpora vektorovch tvarov a vpln, vber prvkov a ich spjanie do skupn, zmena vekosti a obrysovch tvarov prvkov, prca s krivkami, pridvanie a odoberanie uzlov vektorovch prvkov, psanie odstavcov textu, zalamovanie stpcov, gramatick korekcia textu, psanie umeleckho textu at. programy pre CAD/CAM/CAE - tvoria pecilnu triedu vektorovch programov a pouvaj sa na strojrske, stavebncke, architektonick a elektrotechnick ely programy pre 3D - vytvraj obrzky na zklade kontrukcie modelov zaloench na drtenom modeli a pokryt textrou.

118

Kompresia rastrovho obrazu Farebn ale aj iernobiele obrazy s vemi nron na pam, preto treba venova zven pozornos kompresii. S kompresiou svis aj dekompresia, pretoe daje sa v komprimovanom stave nedaj. Rozliujeme dva druhy kompresie. Bezstratov (lossless), ktor sa pouva pri bench sboroch, kde nesm by iadne daje straten i zmenen. Pri stratovej (lassy) kompresii, pouvanej pri rastrovch obrazoch, je asto potrebn docieli o najviu kompresiu i za predpokladu, e pozmenme farebn hodnoty pixelov a zhorme vsledn obraz. Formty grafickch sborov Obrzky, ktor zskame prostrednctvom programov, z digitlneho fotoapartu, skenovanm, at., potrebujeme uloi do sborov v rznych formtov. Poda elu ich rozdeujeme na: formty pre uchovvanie rastrovch dt formty pre uchovvanie vektorovch dt formty pre uchovvanie metasborovch dt (vektorov aj rastrov dta)

Poet grafickch formtov je prekvapivo vysok- existuje ich okolo 40. Najastejie pouvan rastrov formty s: Joint Photographic Expert Group File Interchange Format (.JPG, .JPEG) je medzinrodn tandard pre kdovanie statickch obrzkov. Tento rastrov formt m vek monosti kompresie dt a pouvaj ho prakticky vetky grafick aplikcie na vetkch platformch. Graphic Interchange Format (.GIF) je jednm z najznmejch rastrovch formtov. Potaov obrzkov archvy obsahuj vek mnostvo obrzkov zapsanch prve v tomto formte. Kompresn metda umouje vek zmenenie objemu dt, vaka omu je vemi populrny v prostred www. Vhodou je uloenie viacerch obrzkov do jednho sboru, o vyuva animovan GIF. Tag Image File Format ( .TIFF) je asto pouvan rastrov formt, ktor pouva rzne typy kompresnch metd. Je kompatibiln so vetkmi platformami. asto sa pouva v grafickch tdich pri prprave profesionlnej tlae. Encapsulated PostScript (.EPS) je metasborov formt, ktorho pvodcom je firma Adobe. Sbor sa sklad z prkazov pecilneho jazyka (PostScript) 119

4.5.4 Zvuk
U v staroveku pripisovali hudbe zvltny lieebn a vchovn inok a vyuvali ju na relaxciu, zosilnenie emotvneho inku pri rznych obradoch. Multimedilna aplikcia vyuva okrem hudby viac druhov zvuku. Zvuk pln v multimedilnej aplikcii viacero funkci: informan: zvuk je nositeom informci, predmetom skmania a analzy motivan: zvuk motivuje a udruje pozornos, dovouje pouvateovi precvii si jazykov schopnosti estetick: prjemn hudba sprvne nalad poslucha, udsk hlas vytvra bezprostredn kontakt sprievodn: zachytva atmosfru okolia, simuluje zodpovedajce pouvatesk rozhranie (vysielanie v leteckch simultoroch), poskytuje viacer jazykov mutcie a pod. alie vhody: pouitie zvuku a rei pridva zaujmavos multimedilnemu titulu povanie zvuku si nevyaduje statick, alebo in pecifick pozciu tela zvuk dovouje spoluprcu aplikcie a nevidiacich pouvateov pomocou zvuku mono ahko vytvra jazykov mutcie aplikcie

Medzi nevhody patr: zvuk m vek nroky na zlohovaciu kapacitu zvuk v porovnan s obrazom spomauje informan tok kvalita zvuku sa me meni medzi dvoma systmami (hardvrov problmy) tvorba kvalitnho zvuku je asovo nron nevhodn zvuk me by vemi ruiv pre pouvateov

Tvorcovia multimedilnej aplikcie musia sprvne identifikova funkcie a pouitie zvuku. Ak uvauj o pouit hudby, musia zvi, ktor nre, ak rytmus, hlasitos a frekvencie aktivizuj uiaceho sa v jednotlivch fzach uenia a naopak, o utlmuje jeho pozornos.

120

Rozdelenie zvukov Zvuky meme deli na zklade niekokch hadsk. Z hadiska vzniku zvuku existuje prirodzen a syntetick. Z hadiska formy sa del na re a nereov zvuk- reprezentovan hudbou a umom. Poda spracovania a uchovvania delme zvuk na analgov, digitlny a digitalizovan. Z hadiska prezentcie zvuku poznme zvuk monofnny, stereofnny a priestorov. Prirodzen a syntetick zvuk - Prirodzen zvuk meme chpa ako zvuk pochdzajci z prirodzenho, fyziklneho zdroja. S rozvojom techniky sa vytvorili aj nov monosti zskavania zvuku. Pota tu zaal zohrva vemi dleit lohu, nielen ako prostriedok na digitalizciu prirodzench zvukov, ale aj ako nstroj na vytvranie umelch (syntetickch) zvukov prostrednctvom tzv. zvukovej syntzy. Vsledok procesu syntzy je digitlny zvuk (asovo zvisl postupnos digitlnych hladn).

Re a nereov zvuk - Re je dominantnou formou komunikcie medzi umi. udsk hlas je mnohotvrny, m rznu intenzitu, zafarbenie, przvuk, melodiku a rchlos a tm sa odliuje od nereovho zvuku. Hudba m mnoho podb existujcich veda seba. Mu to by zvuky prrody, muzikoterapeutick hudba, von improvizcia, filmov hudba, polmintov skladba, celoveern koncert at. Najmenej uitonou formou zvuku je um, ktor sa vyskytuje samostatne ako hluk, ruch, buchot a pod. a vo vine prpadov sprevdza uiton signly- hudbu a re. Prve v takom prpade je vhodn nepotrebn um odstrni, odfiltrova. Zvukov signly maj pre potaovch pouvateov vek vznam. Typickm prkladom s signly ppania reprezentujce pecilne sprvy systmu. Analgov, digitlny a digitalizovan zvuk - Tieto termny poukazuj na to ako je zvuk zaznamenan, prehrvan alebo vytvran. Analgov systm zznamu zvuku, naprklad klasick magnetofn, zachyt cel zvukov vlnu a ulo ju v analgovej podobe. Ak nahrvame zvuk do potaa, alebo na CD, hovorme o digitalizovanom zvuku, vsledkom je sbor uloen obvykle vo formte .WAV. Ak je zvuk vytvran pouitm potaa, zodpovedajceho softvru a neexistoval predtm v analgovej podobe, hovorme o digitlnom zvuku. Hlavnm predstaviteom digitlneho zvuku s MIDI sbory. Skratka MIDI oznauje digitlne rozhranie hudobnej elektroniky (Musical Instruments Digital Interface). Je medzinrodnm tandardom pre prepojenie elektronickch hudobnch 121

nstrojov, potaov a inch prstrojov. Je to rozhranie od konektorov a kblov a po tvar informci opisujci zvuk. Jadrom kadho MIDI systmu je syntetiztor (pota), ktor prijma sprvy a generuje na ich zklade hudbu. MIDI sekvencry s programy, ktor sa pouvaj na spracovanie hudby a zvuku. Umouj nahrvanie, mixovanie a aranovanie digitlnej hudby zaloenej na MIDI. Medzi takto softvr patr Cakewalk ProAudio od firmy Cakewalk alebo naprklad Cubase od firmy Steinberg at. MIDI sbory pouijeme ke: hadme hudbu pre web mme prstup do hudobnho tdia chceme zskan hudbu editova nevieme ak formt budeme potrebova

Najpouvanejie formty zvukovch sborov daje o zvuku, rovnako ako grafick informcie maj poiadavky na tanie, zpis, interpretciu, kompresiu a dekompresiu. Historicky takmer kad zvukov zariadenie pouva svoj vlastn formt audio dt, ale niektor formty maj veobecnejie pouitie. Vetky formty sborov, uren na uchovvanie digitlnych zvukovch vzoriek, s v podstate rovnak. Lia sa iba hlavikou, ktor je presne definovan pre kad formt. Najbenejie formty zvukovch sborov s WAV (Windows wave audio- Microsoft Waveform), ktor me by s kompresiou alebo bez kompresie. VOC (creative voice fileSound Blaster), tie podporujci kompresiu. Existuje aj mnostvo alch formtov, ktor boli zaveden rznymi hudobnmi editormi, z ktorch kad uklad zvukov vzorky vo svojom vlastnom formte, napr. AU (Sun Microsystems), HCOM (Apple Macintosh) at. Na uchovvanie syntetickch zvukov a programovej hudby existuje formt MID. V multimedilnych aplikcich nachdza vek uplatnenie formt MP3, vzhadom na jeho znan spornos diskovho priestoru a zava vek rozmach hlavne vaka Internetu. Tento formt pouva stratov kompresiu v pomere a 11:1 s minimlnou stratou kvality, ktor udsk ucho nie je schopn zachyti. Stle sa zvyujci vkon potaov umouje pracova s technolgiou MP3 aj v domcich podmienkach. Ide o tieto typy programov: kompresory MP3, nazvaj sa enkdery a slia pre prevod WAV na MP3 dekdery pre sptn prevod na WAV grabery (grabbers) pre prevod digitlnych audiodt z CD na WAV podporn a pomocn programy (utility) pre zjednoduenie prce a na zbavu 122

4.5.5 Animcia
Zaiatky animcie sa viau s kreslenm filmom, ktor sa objavil bezprostredne po objave filmu na konci 19. storoia. Pohyb sa udia snaili zobrazi dvno pred vynlezom televzie a filmu. U v dobch neolitickej kultry v podobe jaskynnch malieb, v antike to bol rozfzovan pohyb na keramickch vzach. Pri animcii ide o vytvorenie ilzie pohybu, ktor je zaloen na princpe udskho vnmania obrazu, resp. na zotrvanosti oka, ktor si zachovva obraz aj poas niekokch miliseknd po tom, ako sa u prestal na sietnicu premieta. V dnenej dobe potaov technolgie menia postup tvorby animcie a run tvorbu animtora nahrdza vek mnostvo technk a metd na uahenie tradinej prce animtora. Animcie sa pouvaj vade tam, kde treba: upta pozornos pouvatea nzorne demontrova dynamick deje zmeni jeden objekt na druh s generovanm medzipolh deformova objekty vytvori niektor aplikcie virtulnej reality simulova pohyb a pod.

Animovan sekvencie s vznamnou sasou interaktvnych multimedilnych programov. Vychdza z princpov filmu, najm kreslenho a bbkovho. Rozdiely medzi filmovm zznamom reality a zznamom imagincie vytvorenej potaom sa stva ako rozoznaten a potaov animcia sa stva vznamnm prostriedkom pri tvorbe filmovch trikov, televznej reklame, vzdelvacch a multimedilnych programoch. Princpy potaovej animcie Klasick animovan filmy vyuvaj dve metdy animcie- plon 2D a priestorov 3D. Plon animciu vyuva najm kreslen film- 2D obrazy jednotlivch fz pohybu sa vytvraj priamo kreslenm, fotografovanm vystrihnutch plonch objektov v jednotlivch 123

fzach pohybu na nepriesvitnom pozad a inmi technikami. Pri 3D animcii sa fotografuje priestorov scna tak, e na kadej snmke je zachyten nov fza pohybu, o je typick pre bbkov film. V potaovej animcii sa vyuvaj obe vyie uveden metdy. Pri 2D animcii sa vytvraj priamo jednotliv snmky pomocou kresliacich programov a programov pre vpoet medzifz pohybu, pri 3D animcii sa pracuje so scnou vytvorenou z 3D modelov objektov scny, s virtulnymi zdrojmi svetla a kamerou. V oboch prpadoch vznikne rad snmok, ktor pri zobrazen na monitore vhodnou frekvenciou obnovy obrazu dvaj dojem plynulho pohybu.

2D objekty a animcia v 2D Pre vytvranie animovanch sekvenci v 2D existuje rad kresliacich a animanch programov (napr. Flash, Autodesk Animator Pro, Authorware, Director at.) Poskytuj cel rad nstrojov a postupov: nstroje pre kreslenie jednej snmky sekvencie koprovanie snmky do vybranej postupnosti snmok zmena statickho pozadia snmky uahenie rozkladu pohybu do jednotlivch fz: autor vytvor tzv. kov fzy (keyframe) a ur, ako sa maj objekty pohybova medzi nimi vytvorenie medzifz z poiatonho obrazu a z dajov o drhe, po ktorej sa m jeden alebo viac objektov, pohybova morfogenza, tj. Postupn premena jednho obrazu na in animan efekty aplikciou filtrov koprovanie jednej sekvencie na in miesto, zmena poradia snmok sekvencie kombincia pohybu objektov uloenie sekvencie na disk v zvolenom grafickom formte

Dleitou funkciou je spjanie sekvenci do vch celkov. Mono to urobi ostrm prechodom alebo prelnanm obrazu medzi dvoma sekvenciami so zvolenou dkou a spsobom prelnania alebo stierania obrazu. alou monosou je kombinovanie 2D animovanej grafiky s videosignlom alebo s inou potaovou animciou, synchronizovanie pohybov snmka po snmke. Strihanie potaovch animci m mnoho spolonho so strihanm videosekvenci. 124

Objekty a animcia v 3D Tak ako v bbkovom filme aj v 3D potaovej animcii je zkladom scna zloen z objektov na scne a pozad. Pri animcii sa mu pohybova nielen objekty na scne, ale aj kamera a zdroje svetla, ktor na rozdiel od filmu existuj len v pamti potaa, vo forme modelov. Aj pre 3D animciu bol vyvinut rad programov (3D Studio Max, Lightwave ...), ktor sa v detailoch lia, ale podstata ich innosti a terminolgia je rovnak alebo podobn. Tieto programy dovouj zobrazi viac pohadov na scnu tak, e kad pohad je v osobitnom okne, alebo je okno rozdelen na viac priemetn. Potaov model skutonho objektu opisuje tie vlastnosti, ktor s dleit pre jeho zobrazenie, zvyajne si nemusme vma fyziklne parametre objektu ale pre vizulny dojem je dleit tvar objektu a optick vlastnosti jeho povrchu.

4.5.6 Video
Video je v dnenej dobe najmodernej audiovizulny systm, ktor vyuva vhody obrazovej a zvukovej informcie v sil o o najefektvnejie psobenie na divka. Mnohonsobne zvyuje nzornos a vsledn dojem z multimedilnej aplikcie. Doke v krtkom ase vyjadri to, o by sme slovne opisovali niekoko mint. Jeho vznik sa datuje od roku 1970. V sasnosti preva vek revolciu, ktor zmenila analgov na digitlne video. Medzi videom a filmom existuje vek podobnos. Ke sledujeme film, vidme 24 statickch obrzkov za 1 sekundu. Pri pouit v multimedilnej aplikcii video pln nasledovn funkcie: demontruje lohy a innosti, ktor je nemon opsa slovne alebo pomocou statickch obrzkov dovouje vstup do mikrosveta a makrosveta prezentuje pouvateovi vlastnosti, ktor sa m naui poskytuje sekvenn nvod na vykonanie uritej innosti zloenej z viacerch krokov sprostredkva udalosti, na ktorch sa pouvate nemohol zastni 125

poskytuje monos pohadu do vntra dejov dovouje zska sksenos zo zitkov, ktor pouvate nemohol zai poskytuje materil pre alie tdium, poskytuje priamy kontakt s emciami a pocitmi uritch ud v uritch situcich

Ak je postupnos statickch obrzkov prezentovan v rchlom slede (minimlne 16 obrzkov za 1s.) obrzky splyn do jednho obrazu. Ak sa obrzky jemne lia, ich prezentciou sa vytvor ilzia pohybu. V dnenej dobe pouva video 25 alebo 30 obrzkov postupnosti.

Etapy tvorby videa Proces tvorby videa meme rozdeli do 5 zkladnch etp: Vvoj nvrh pre produkcia produkcia post- produkcia distribcia

Vvojov etapa je etapa, v ktorej producent vyberie a zabezpe prva na literrne dielo, alebo zabezpe scenristu, ktor vypracuje kostru prbehu. Producent alej zabezpe realizciu prvej hrubej verzie scenra, jeho dopracovanie a vypracuje sa stratgia financovania. Poas etapy pre produkcie sa vypracuje potrebn finann a asov pln, zabezpeia sa herci, kulisy, kostmy a vetky veci potrebn pre vytvorenie zberov. Produkcia je najzkladnejia etapa realizcie, v ktorej sa tvoria alebo in zskavaj podklady pre vsledn dielo. Predovetkm sa nataj zbery poda scenra a asovho harmonogramu. Post produkcia je etapa, v ktorej sa zhromaden materily vytriedia, upravia, zostrihaj a usporiadaj poda predstv reisra. Nahovoria sa dialgy, prid sa hudba, vytvoria sa titulky a pod. Na zver sa vsledn dielo ulo vo formte, ktor je uren pre distribciu. 126

Distribcia je etapa, v ktorej je vsledn video doruen cieovmu publiku. Forma me by rzna- CD, videokazety, TV vysielanie. Sasou tejto etapy je archivcia a to nielen vslednho diela ale aj podkladovch materilov, ktor mu by uiton aj pri alej tvorbe. Softvr na tvorbu prbehu - nmetu Tvorba nmetu je tvoriv proces, ktor sa ned zautomatizova, ale existuj programov prostriedky, ktor uahuj tvorcom prcu. Tieto programov nstroje meme rozdeli do dvoch kategri. Na programy, ktor autora prbehu ved postupnosou otzok (BlockBuster, Collaborator, Dramatica). Do druhej skupiny meme zaradi programy ktor pomhaj uritm spsobom zachyti a organizova tok prbehu (Writer Block, Inspiration, Script Reader).

Softvr na tvorbu scenra Sasn softvr na tvorbu scenra neumouje bez udskho priinenia vytvori scenr, je to len formtovac nstroj, ktor uahuje rutinn prcu. Programov nstroje meme rozdeli do dvoch skupn: prdavn ablny a makr do populrnych textovch editorov autonmne programy

Aj ke existuj drobn rozdiely medzi rznymi programami, cieom vetkch je uahi scenristom prcu pri formtovan nmetu (literrnej predlohy). Medzi najlacnejie programy patr PageStage. Scriptware Scriptwriter je vhodn pre psanie interaktvnych multimedilnych aplikci.

Softvr na tvorbu nrtov Nrty a skice (storyboards) s vemi dleitou formou vizulnej komunikcie a slia na sprostredkovanie zmerov lenom pracovnho tmu. Reisr, scenrista alebo vtvarnk takmto spsobom prezentuje svoje predstavy hercom, kameramanom, a alm. Nrty obsahuj hrub zachytenie prvkov v scne a ich vzjomn interakciu. pecializovan programov nstroje umouj vytvra nrty z preddefinovanch objektov, ktor sa 127

nachdzaj v kniniciach danch programov. Profesionlne programy umouj dopa kninice prostrednctvom svojich vlastnch kresliacich monost alebo importom z inch aplikci. Post produkcia, strih videa Cel problematika post produkcie je pomerne rozsiahla a presahuje aj do inch odborov vrtane animcie, spracovania 2D obrazu, zvuku, at. Medzi najhlavnejie innosti patr strih. Materily, ktor vznikli alebo sa zhromadili vo fze produkcie sa zostrihaj do podoby ak si vyaduje reisr alebo scenr. Strih videa v amatrskych podmienkach bol a donedvna vemi nron. V dnenej dobe sa do procesu strihu zapjaj potae, vaka ktorm sa daj dosiahnu vsledky, ktor v minulosti boli dosiahnuten len na vemi drahch profesionlnych zariadeniach. Existuj dva zkladn druhy editovacch (strihovch) systmov: linerne editovacie (LE) systmy nelinerne editovacie (NLE) systmy

Linerne editovanie je proces, ktor vo svojom zklade kopruje video zo zdroja (kamera, videoprehrva...) na cieov videorekordr. Editovanie sa uskutouje sekvenne za sebou. To znamen, e njdeme as, ktor chceme poui a nahrme ju. Njdeme al sek, nahrme at. Nevhoda je, e ke spravme chybu, len ako sa d opravi. Zklad nelinerneho editovania tvor pota s prslunm hardvrovm a softvrovm vybavenm. NLE systm doke uskutoni ubovon editovac zmer, pokia mu to programov prostriedky umonia. Vlastnosti NLE systmov: systm je zvisl od vkonnosti a chb potaovho systmu pri analgovch vstupoch alebo vstupoch s potrebn transformcie z/do digitlnej podoby. pri digitlnych podkladoch je potrebn premiestni daje zo zdrojovho zariadenia na kapacitn mdia (HDD) editovacieho systmu editovaniu predchdza zvldnutie programovch prostriedkov systmu na vpoet kadho efektu je potrebn pomerne dlh as vsledn video nevykazuje poas editcie iadnu stratu kvality systm umouje nekonen experimentovanie 128

129

Programov prostriedky NLE systmu Koordinciu celho nelinerneho systmu, ako aj prenos digitlneho videa na/z disku, zabezpeuj programov prostriedky, ktor s na najniej rovni tvoren operanm systmom, multimedilnou architektrou, kodekmi a na najvyej rovni videoeditovacou aplikciou. Multimedilna architektra definuje a poskytuje: programov prostriedky, ktor poskytuj nstroje na tvorbu, uloenie a prehrvanie vetkch architektrou podporovanch medilnych elementov formty pre uloenie jednotlivch medilnych elementov programov prostriedky (kodeky) sliace na zefektvnenie (kompresiu) uloenia medilnych elementov

Formty pre ukladanie videa MOV - umouje simultnne uloenie videa a viacerch audio stp, sasne je mon pripoji k video aj psan text. Od verzie 4.0 je formt MOV optimalizovan pre prehrvanie cez Internet. AVI - povauje sa za tandard, no v sasnej dobe strca na popularite, pretoe sa zanaj v oblasti multimedilneho priemyslu presadzova sieov technolgie. Tento formt sa nahrdza formtom ASF, ktor je optimalizovan pre prehrvanie a prcu v sieovom prostred. Ra (real audio) a rv (real video) - sbory uloen v tomto formte sa nedaj spracovva ale iba prehliada, v dnenej dobe tvoria vinu internetovho TV vysielania.Nepouvaj sa ani na CD-ROM ani na DVD. mpeg, mpv, mpa, m2, mpeg - tvoria sas architektr MPEG, ktor s publikovan ako medzinrodn ISO tandardy.

Aplikcie na editovanie videa Aby bol NLE systm pouiten, mus na najvyej rovni existova aplikcia, ktor bude tvori rozhranie medzi lovekom a technicko- programovmi prostriedkami NLE systmu. V sasnosti existuje vek mnostvo tchto aplikci, ktor sa lia svojimi schopnosami, 130

pouvateskm Media Studio.

rozhranm

a cenou.

Medzi

najpouvanejie

univerzlne

otvoren

profesionlne aplikcie patria, Adobe Premiere, Avid McXpress, InSync SpeedRazor, Unlead

Typick funkcie s: editovanie je rieen prehadnou formou vo forme video a audio stp, v ktorch sa uskutouj strihy, vkladanie a premiestovanie ast, aplikcia efektov, sasou aplikci s kninice efektov, filtrov ako aj titulkovacie zariadenie. Aplikcie umouj priebene kontrolova prcu na monitore Vsledn video je mon uloi na HD, alebo nahra cez digitlne (prpadne analgov) vstupy NLE systmu na CD a DVD

4.6 Tvorba multimedilnych aplikci

Postup tvorby multimedilnych aplikci pozostva zo pecifickej postupnosti krokov, ktor sa zana veobecnm plnom, pokrauje cez nvrhy a implementciu rieenia a kon kompletovanm celej multimedilnej aplikcie do jednho celku. Paralelne s touto postupnosou sa pripravuje scenr, jednotliv medilne elementy a predovetkm budce pouvatesk rozhranie multimedilnej aplikcie. Takto proces sa v anglitine oznauje pojmom authoring. Modern vytvracie prostredia pre tvorbu multimedilnych aplikci sa oznauj pojmom authoring systems (autorsk systmy).

4.6.1 Metdy a predpoklady pre tvorbu multimedilnych aplikci

Predpokladom pre vytvorenie dobrej multimedilnej aplikcie okrem poznania vhodnho vytvracieho programovho vybavenia sem patr: rozumn pln premyslen metodika inteligentn scenr zrun ria interaktvne a priatesk pouvatesk rozhranie dokonal farebnos a kompozcia 131

dostatok asu

Zkladom dobrej multimedilnej aplikcie je premyslen pln. Plnovanie sa d najlepie zvldnu rozdelenm spracovvanej tmy na menie celky moduly. Vemi dleit lohu pre interaktvne ovldanie a prezentovanie multimedilnej aplikcie zohrva aj pouvatesk rozhranie, ktor by malo poskytova nstroje na jej organizovanie a modifikovanie. Pouvatesk rozhranie treba vhodne navrhn a inplementova ho sbene so zhotovovanm multimedilnej aplikcie. Dleit je aj dodriavanie zkladnch pravidiel pre prcu s farbami, pretoe bez vizulneho vplyvu farieb, kontrastu, tieov a tvarov prezentovan tmy nemotivuj pozorovatea k aktvnemu prezeraniu. Vznamn lohu zohrva aj sprvna kompozcia plochy multimedilnej aplikcie. Prve na u sa zvyajne zabda.

4.6.2 Postup tvorby multimedilnej aplikcie

Multimedilna aplikcia sa tvor v niekokch, asto ij sbene vykonvanch fzach. Analytick fza Predstavuje prv krok, v ktorom sa vykonva pecifikcia poiadaviek zkaznka. Nvrhov fza Navrhne sa architektra pouvateskho rozhrania, architektra celho budceho rieenia. Sbene sa vypracuje scenr a vyber sa iadan medilne elementy. Aby bola aplikcia vytvran efektvne, je potrebn prejs od poiatonej predstavy scenra a k detailnmu vypracovaniu, poda ktorho bude mon nakoniec pospja vetky medilne elementy do kompaktnho celku. Dobre vytvoren scenr podstatne urchuje a zjednoduuje priebeh tvorby multimedilnej aplikcie. Odporan nvrh je od veobecnho ku konkrtnemu, pri ktorom sa stanovia zkladn moduly aplikcie vrtane rozmiestnenia jednotlivch medilnych elementov 132 zber informci, analza monost,

psychologickch svislost, trhu, hadanie odbornkov, komunikcia so zkaznkom,

a nvrhu pouvateskho rozhrania. Vber a tvorba medilnych elementov zana v nvrhovej fze a pokrauje aj do alejimplementanej fzy. Poda pecifikcie objednvatea sa vytipuj medilne elementy, ktor vyjadruj a vhodne dopaj rieen problematiku. V slade so scenrom sa pripravia predovetkm presn znenia textov, ktor vstupuj do multimedilnej aplikcie. Upravia sa obrzky, fotografie, nakreslia sa grafy, scny, prichystaj sa zvuky, videosekvencie a uloia sa vo formtoch vhodnch pre multimedilnu aplikciu. Implementan fza V tejto fze sa vytvor definitvny detailn scenr, sbene sa zvol a vytvra detailn truktra a cel multimedilna aplikcia sa kompletizuje vo vybranom vytvracom prostred. Dochdza k priraovaniu definitvnych medilnych elementov, lad sa cel pouvatesk rozhranie a jednotliv moduly budcej aplikcie. Pri laden sa uruje miesto vskytu a povaha chb, ak nejak vznikli v predchdzajcich aktivitch. Kompletan fza V tejto fze sa multimedilna aplikcia umiestuje do konkrtneho hrdverovho a softvrovho prostredia, aby mohla by distribuovan ako integrovan multimedilny systm. Sasou tejto fzy je aj testovanie celho systmu. asto sa vyuva tzv. akceptan test, ktor sa realizuje u budceho pouvatea. Potom sa multimedilna aplikcia dopln o dokumentciu, odovzd zkaznkovi a dohodn sa pravidl spoluprce pri jej drbe a prevdzke.

4.7 Psychologick aspekty multimedilnej problematiky

Cel problematiku multimdi treba chpa interdisciplinrne. V analytickej fze sa analyzuje aj psychologick inok jednotlivch medilnych elementov. Recepcia textu Recepcia textu m tri fzy: vnmanie textu, porozumenie textu 133

zapamtanie textu

Na to, aby recepcia prebehla, mus itate vynaloi ist silie. Vnmanie textu- je proces, pri ktorom lovek registruje a rozliuje jednotliv grafick prvky textu a prisudzuje in vznamy. Grafick teria tvrd, e oko sa pri tan riadi hlavne grafickmi vlastnosami textu. Vma si napr. dku slova, vek a mal psmen, registruje medzery, przdne miesta at. Druh, obsahov teria tvrd, e hlavnm initeom, ktor reguluje pohyb oka, je obsah textu. Tvrd, e dleitejie slov sa astejie fixuj ako menej dleit. Vma si naprklad nov slov, nov svislosti, defincie at. Porozumenie textu- Je to zloit aktvna innos, ktor vak vinou prebieha vemi rchlo, obyajne zrove s tanm textu. V skutonosti je porozumenie textu aktvnym procesom, v priebehu ktorho itate tvor svoju verziu tanho textu a nielen preber informcie ale zaujma k nim ist postoj. Zapamtanie si textu- poslednm krokom recepcie je zapamtanie si podstatnch informci z textu. Pri pamtan sa vtepuje do pamti nielen dan informcia, ale i kontext, v ktorom sa nachdza. Informcie s organizovan a usporiadan, vystupuj v istom porad, s voi sebe v rznych vzahoch- vytvraj truktru. Mono uvies es zkladnch zisten o vplyve truktry textu na zapamtanie si informci: informcie umiestnen v hornej asti hierarchickej truktry textu s uchovvan v pamti lepie ako informcie z dolnej asti informcie umiestnen vysoko v truktre textu sa integruj v pamti s vou pravdepodobnosou typ a truktra vzahov medzi informciami v texte silne ovplyvuj vybavovanie, ke sa informcie vyskytn v hornej asti hierarchie a naopak, maj mal vplyv na vybavovanie, ke sa informcie vyskytn v dolnej asti truktry textu. rozlin typy vzahov v hornej asti textovej truktry vplvaj na pam rozlinm spsobom udia, ktor vedia identifikova miesto informcie v hierarchickej truktre textu, si zapamtaj viac, ako t, ktor to nevedia vcvik v spoznvan truktry textu zlepuje vybavovanie informci.

Odporania pre zostavenie textovch modulov multimedilneho titulu: 134

pouva strun texty, pretoe oi sa pri tan z obrazovky unavia ovea skr, ne pri tan tlaenho materilu pouva mal aj vek psmen, posledn vskumy potvrdzuj, e itatenos textu zvis od vrchnej polovice textu, vhodn striedanie a vhodn voba malch a vekch psmen m dramatick vplyv na celkov itatenos

obmedzi rozsah zobrazovanho textu a zabezpei jeho aktulnos- vyui monosti rolovania at. dodriava gramatiku a pouva ustlen spojenia a vrazy, ich pouitm sa zjednodu pouvatesk rozhranie aplikcie a jej ovldanie je prjemnejie a zrozumitenejie

Vnmanie obrazu a grafickej informcie Obraz psob na pozorovatea v troch zkladnch rovinch- v rovine vberu nmetu, v rovine farebnho podania a v rovine kompozcie. Pouitie farieb nepouva farbu viac, ako je nevyhnutne potrebn vyuva zoskupenie elementov spojench spolonou farbou pozadia podobn vznam oznaova podobnmi farbami a saturciou pre uptanie pozornosti pouva jas a saturciu spja stupe farebnej zmeny so zvanosou udalost pouva zoradenie farieb poda ich spektrlneho umiestnenia vyuva tepl a studen farby na indikciu aknch rovn pre docielenie npadnejieho efektu hbky poui harmonick kly farieb s teplotnm faktorom (tepl farby vytvraj zdanie blzkosti, studen dojem vzdialench objektov) uvedomi si, e lovek vnma urit kombincie farieb ako prirodzen, in ako ruiv

Vskumy dokzali, e lovek m problmy, ak m vnma viac prvkov ako p sasne- to znamen, e hranica potu jasne rozlitench farieb je p maximlne es. Psobenie farieb me by objektvne (ako ich vidme, ctime), subjektvne (ak maj vplyv na nau nladu, city) a intelektulne (ako sme sa dohodli, e im budeme rozumie: ervenzkaz a pod.) Vplyv farieb je zvisl nielen od senzitvneho vnmania farieb, ale m aj svoje kultrne, geografick a nboensk pozadie. 135

Psychologick inky kompozcie Kompozcia je spsob, akm s jeho jednotliv prvky rozloen na ploche a ak je ich vzjomn vzah. Kompozcia silne ovplyvuje vsledn kvalitu multimedilnej aplikcie. Formt obrazu, uhol pohadu na scnu, lnie, kontrast a rovnovha ovplyvuj psychologick efekt, ktor kompozcia v konenom dsledku u pozorovatea vyvol. Pri vstavbe obrazu scny treba myslie na to, aby bol obraz zrove rznorod aj vyven. Napriek tomu e v obraze je rovnovha a plnos, je mon sa vyhn prsnej symetrii. Kompozcia, ktor vyuva pravideln usporiadanie s jedinm stredom, sa povauje za klasick. Naopak v dynamickej kompozcii obrazu je oko aktvne veden v pohybe z jednho objektu na druh bez pocitu detruktvneho rozptlenia zujmu, priom je poruen symetria. asto sa tto kompozcia tvor tak, e sa pouvaj dva prvky. Jeden ako hlavn centrum pozornosti a druh, ktor ho vyvauje a dopa. Tento prstup je najspenej vtedy, ke s obidva prvky v nejakom vzahu. Pre zvenie psychologickho inku multimedilnej aplikcie je potrebn dodra zkladn pravidl kompozcie: na jednej prezentovanej obrazovke sa odpora prezentova iba jednu ideu. Informcie maj by zhusten do frz a kovch slov ak sa v multimedilnej prezentcii pouije autoprezentan as, potom jeden obrzok nem trva menej ako p seknd ak je sasou kompozcie plochy text, potom plat, m menej textu, tm lepie. Zmena druhu psma psob v dokumente ruivo Tenk iary v obrzkoch a texte slabo vidno Dleit je sprvne zvolen obrazov formt- vemi ovplyvuje vnmanie zobrazenej scny. Kompozcia preto vdy zana vobou proporci strn obrazu. Zkladn typy formtu: Horizontlny obdnikov formt - je prirodzenej ako vertiklny, pravdepodobne preto, e nae oi s uloen horizontlne a svet vnmame skr v tomto tvare. Obrzky horizontlneho formtu si pozerme v smere zava doprava. Tento formt si vyberme vtedy, ak chceme zobrazi skupinov portrt, vlastnosti alebo aktivitu v horizontlnom smere, naprklad pohyb 136

zava doprava alebo naopak. Na snmkach krajiny vyberme tento formt vtedy ak chceme zvrazni jej horizontlny charakter, alebo ak chceme aby objekt vstupoval alebo opal scnu. Vertiklny obdnikov formt - pri tomto formte si oko pozer obrzok zhora nadol, alebo opane. Oko had vzahy predovetkm medzi objektami, ktor sa nachdzaj predovetkm v tchto dvoch oblastiach a nie na pravej alebo avej strane. tvorcov formt - pravideln symetria tvorcovho formtu spsobuje, e obrzok m neutrlny tvar, nedominuj ani horizontlne ani vertiklne lnie. Tento formt navodzuje pokojn a vyrovnan atmosfru, me vak vyznieva nezaujmavo a menej stimulujco ako formty. Vnmanie hudby Hudba psob na telesn aj psychick oblas loveka. Podnecuje fantziu, harmonizuje osobnos, aktivizuje loveka fyzicky, intelektulne a emocionlne. Pre sprvny vzdelvac inok hudby je rozhodujca jej truktra, nie osobn vkus uiaceho sa. Kudov typ hudby v tvortvrovom takte psob vhodne na celkov stav loveka, Automaticky odbrava stres, telo spotrebuje menej energie, viac jej ostva pre duevn prcu, zvyuje sa inok vzdelvania. Vnmanie videa Zkladn stavebn prvok videa je zber. inok sprvneho zberu a jeho pomenovanie: Vek celok (VC) Dominuje v om prostredie, jeho rozsiahlos, truktra..., jeho psobenie je prevane racionlne. Celok (C) Je zberom, v ktorom je lovek a prostredie v uritej rovnovhe, pouva sa tam, kde chceme divka zoznmi s prostredm, v ktorom sa neskorie bude odohrva dej lenen do blich zberov. Celok m skr racionlnu lohu, no me ma urit mieru emocionlneho psobenia. Polocelok (PC) Charakterizuje ho znenie vznamu prostredia a vie sstredenie na konanie loveka, pretrvva v om epick a racionlne psobenie, do popredia vystupije emotvne a dramatick 137

psobenie. Polodetail (PD) Pouva sa ak treba sstredi pozornos divka napr. na ruky, tvrar..., zdrazni jeho osobn vzah k inmu loveku alebo k dianiu. Vplyv prostredia takmer zanik, dominujci je emotvny a dramatick potencil. Detail (D) Pomocou detailnho zberu je snman hlava loveka, ale aj mnostvo drobnch predmetov, alebo ast snmanch objektov. Detail silne potla racionlnu, epick zloku zberu a zvrazuje dramatick a emotvnu zloku. Vek detail (VD) Je to blzky pohad na as snmanho objektu, mu to by zbery vemi malch objektov, alebo vemi blzke pohady na asti snmanch objektov. Vek detail predstavuje v skladbovej rade zber silne emotvny. Pri tvorbe videa s dleit aj podporn elementy a prvky- zvukov efekty, hudba, komentr, titulky apod. Titulky s asto sasou videa, treba im preto venova pozornos. Platia tu nasledovn zsady: titulky musia ma tak dku trvania, aby ich divk pohodlne pretal pri zaznamenvan obrazu treba dba na to, aby v kompozcii bola ponechan jednoliata plocha, do ktorej bud titulky koprovan divkovi nepreka, ke sa ozve hudba skr, ako uvid prv titulok a skon a po poslednom titulku, ale vad mu opan poradie hudby a textu

4.8 Architektonick nvrh pouvateskho rozhrania, scenr

Kvalitn pouvatesk rozhranie medzi lovekom a potaom je zkladnm kameom dobrej multimedilnej aplikcie. Pohad pouvatea, je vznamnm atribtom pri nvrhu architektry pouvateskho rozhrania pre multimedilnu aplikciu. Pri nvrhu mus nvrhr zohadni zkladn poiadavkuposkytn pouvateovi niekoko pohadov na prezentovan objekt (text, obrzok, graf, mapu, zvuk, prezentciu, ikonu at). Pohad na objekt obsahuje viacer kombincie foriem, ktor sa objavuj v uritej asti pouvateskho rozhrania presne poda vopred pripravenho scenra. Pohady pomhaj pouvateovi pri 138

innostiach, ktor chce alej vykonva. V pohade sa zobrazuj vdy tie atribty objektov, ktor s dleit pre vykonanie uritej lohy. Pouvanie pohadov umouje, aby pouvatesk rozhranie vytvorilo ilziu pouvateovej mysle. Pre multimedilnu aplikciu je nevyhnutn scenr, pretoe bez presnho asovania a presnej choreografie aplikciu prakticky nemono zhotovi.

4.8.1 Okienkov scenr

Je znmy z animovanho filmu. M charakter technickho opisu. Na list papiera sa nape hlavika so zkladnmi informciami. Ostatn daje vpisuje postupne do viacerch stpcov, v ktorch s okienka budcich snmkov. V kadom okienku v prslunom stpci tvorca uvedie opis akcie (sprievodn text, opis scny, pokyny technickho rzu...)

4.8.2 Bodov, literrny, technick a asov scenr

Vemi asto sa pouvaj v svislosti s tvorbou videa. Bodov scenr predstavuje jednoduch, ale dobr formu prpravy na natanie. Tvorca ope predpokladan priebeh budcej videosekvencie. Literrny scenr je rozsiahlej a podrobnej. Jeho forma m dnes u ustlen podobu. Na list papiera tvorca zape do avho stpca obraz, do pravho zvuk. Obraz ope obsahovo, bez podrobnost, zvuk naopak ope vemi detailne (odporu hudbu, zvuky, komentr, dialgy...a ich trvanie). Technick scenr obsahuje podrobnosti, ktor neboli uveden v literrnom scenri. Tvorca v om upresn spsob natania, odporu v om delenie jednotlivch zberov. Sasou s aj informcie o pohybe kamery, podrobnosti o pouitch zberoch, o spsobe snmania zvuku, o druhu osvetlenia, o dialgoch hercov at. asov scenr sa pouva pri kompletizcii vytvorenho materilu. Je presnm diagramom, ktor zachytva vrstvenie a umiestnenie videosekvenci.

4.8.3 Nelinerny scenr

Tvorca pri psan takhoto scenra vychdza z navrhnutej truktry multimedilnej aplikcie. 139

Predstav si vetky deje patriace jednotlivm uzlom, do ktorch je mon pri interaktvnom ovldan aplikcie vojs a pre vetky ope ich scenre. Vber medilnych elementov V klasickom trieden sa uvauje p zkladnch medilnych elementov- text, obraz, zvuk, animcia a video a pridva sa k nim iesty- interaktvny element. Dobr vber jednotlivch elementov je zkladom spechu budcej multimedilnej aplikcie. Je zrukou rovnovhy medzi viaczmyslovm vnmanm pouvatea na jednej strane a textovou, grafickou, zvukovou informciou na strane druhej. Vber textu Text mus by vstin, prehadn i strun zrove. Dleit je vber vhodnho fontu, vekosti a hrbky psma, aby text bol zreten, dobre rozliten a itaten. Pri zostavovan textu treba zvi aj alie okolnosti: koko textu zobrazi naraz ako ho leni a organizova ako ho pripravi, aby bol ahko konvertovaten ako ho pri prprave kombinova s inmi medilnymi elementmi

Vber obrazu a grafickch informci Obraz dva multimedilnej aplikcii konen podobu, uruje npl i formu, dodva aplikcii vzhad, silne ovplyvuje vrazov strnku aplikcie a zvyuje jej psychologick inok. Pri vbere grafiky treba zvi vplyv: farby na konanie pozorovatea vslednho formtu obrazu na vnmanie scny sprvneho uhla pohadu a sprvneho vyuitia lni obrazu na vytvorenie elanej atmosfry prvkov obrazu na rovnovhu scny

Vber zvuku (tny, re, hlas) Zvuk v multimedilnej aplikcii dopa informcie hudbou, komentrom, zvukovmi efektmi a pecilnymi tnmi. Pri vbere treba zvi vplyv zvuku: na nladu 140

na zdraznenie vybranch ast a skupn informci

Vber animci a videa Animcia a video vylepuj grafick strnku multimedilnej aplikcie. Pri vbere treba zvi najm: technick nronos ich zoradenia do multimedilnej aplikcie ich kapacitn nroky vplyv dky na pozornos pozorovatea vhodnos ich pouitia na uptanie pozornosti pozorovatea monos ich vyuitia na zachytenie autenticity

Vber interaktvneho elementu Pod pojmom interaktvny element rozumieme interaktvne pouvatesk rozhranie. Umouje interakciu loveka s multimedilnym systmom. Je sasou viny dnench aplikci. Dobre navrhnut interaktvne rozhranie podstatne ovplyvuje spoluprcu loveka s multimedilnym systmom. Pri vbere pouvateskho rozhrania treba zohadni niekoko faktorov: lovek si doke zapamta sedem vzjomne nesvisiacich prvkov na krtky as. Bez prekroenia tejto hranice mus pouvatesk rozhranie ponknu vetky dleit informcie potrebn pre innos. udia ovea lepie rozpoznvaj zobrazen informcie, ako si ich pamtaj. Pouvatesk rozhranie mus obsahova napr. vberov klvesy, zoznam ponk, obrzky, a pod. lovek vyuva prirodzen asocicie. V pouvateskom rozhran treba ponknu tak prvky, ktor maj pridruen asocicie z vonkajieho prostredia (kniha, ruka, prespacie hodiny a pod.).

4.9 Odporania a pravidl pre ovldanie multimedilnej aplikcie

Spsob definovania ovldania (komunikcie prostrednctvom interaktvneho elementu) je vemi dleit. Platia tu nasledovn odporania a pravidl: ponknu monos vberu innost a monos jednoduchho ukonenia innost 141

v dlhch dokumentoch na zaiatku ponknu aj obsah ak to vytvracie prostredie multimedilnej aplikcie dovol, zkladn ovldanie ponknu na zaiatku aj na konci, zrchli to manipulciu pracova so zrozumitenmi vrazmi a symbolmi ak sa pouij grafick symboly na ovldacie tlaidl, je vhodn poui aj alternatvny text nepouva odkazy typu Nasp, Predol, al nepouva nadbyton funkcie informova o dlho trvajcich innostiach aplikcie zobrazova zrozumiten hlsenia systmu nepouva zbyton efekty

142

5 Vizulna komunikcia

Bitmapa a vektor Bitmapy s obrzky zloen z bodov v podobe tvorekov- pixelov. Spolonou vlastnosou vetkch bitmapovch obrzkov je strata kvality pri transformcii, zvovan a iastone aj pri zmenovan ich vekosti. Ak zvme rozmery obrzku, dochdza k zvovaniu jednotlivch pixelov a tm sa strca ostros, vznikaj farebn posuny alebo sa stratia detaily. Krivka je vo fyziklnom chpan drha pohybujceho sa bodu. Vo vektorovej grafike sa pracuje predovetkm s Bezierovmi krivkami, ktor sa asto vyuvaj aj pri defincii psma (fontu). Spolonm znakom vektorovch obrzkov je skutonos, e pri zven i akejkovek transformcii si obrzok stle zachovva svoju vektorov povahu a nedochdza k strate kvality, ako je to pri bitmapovej grafike. Rozmery bitmapovch obrzkov Rozmery obrzkov sa mu udva v rozlinch jednotkch, naprklad centimetroch, palcoch, alebo inch dkovch jednotkch. Cel obrzok je vlastne obdnik, ktorho strany tvoria jednotliv obrazov body- pixely. m viac pixelov bude veda seba, tm dlhiu stranu a v rozmer bude obrzok ma. Vekos pixelu je rzna a men sa od vekosti obrzku. alou jednotkou, ktor uruje vekos obrzku je DPI (dots per inch). Tto jednotka udva, koko obrazovch bodov sa nachdza na dke jednho palca (2,54cm). Hodnota DPI sa men v zvislosti od elu pouitia obrzku. tandardn hodnota obrzkov pre zobrazenie na monitore potaa je 72 DPI, o vak nesta pre obrzky uren na tla, kde sa pouvaj hodnoty vyie ako 250 DPI, tandardom je 300 DPI. Resamplovanie obrzkov 143

Resamplovanie znamen prepotavanie jednotlivch bodov obrzku v zvislosti od zmeny jeho vekosti. Ak mme obrzok v ako potrebujeme, nie je problm jeho rozmery zmeni pri minimlnych stratch kvality. Problm nastva a v prpade, ak potrebujeme obrzok zvi, pretoe program mus prida pixely, ktor predtm v obrzku neboli a tm vznikaj kvalitatvne straty. Farebn modely obrzkov Farby v obrzku je mon vytvra rznymi spsobmi. Pre rzne ely je nutn zvoli farebn model, ktor dan spsob pouitia obrzku vyaduje. Najzkladnejmi farebnmi modelmi s modely RGB (red- erven, green- zelen, bluemodr) a CMYK (cyan-tyrkysov (azrov), magenta-fialov (purpurov), yellow-lt, blackiena). Ich nzvy s odvoden od farieb, ktor tvoria tieto modely. RGB pouva naprklad monitor, skener, digitlny fotoapart. CMYK sa pouva pri tandardnej tlai. Kompresia rastrovho obrazu Farebn ale aj iernobiele obrazy s vemi nron na pam, preto treba kompresii venova zven pozornos. Rozliujeme dva druhy kompresie. Bezstratov ( lossless ), ktor sa pouva pri bench sboroch, kde nesm by iadne daje straten i zmenen. Pri stratovej (lassy ) kompresii, pouvanej pri rastrovch obrazoch, je asto potrebn docieli o najviu kompresiu i za predpokladu, e pozmenme farebn hodnoty pixelov a zhorme vsledn obraz. Grafick formty Najastejie pouvan s TIFF, JPEG, GIF, BMP.... Formt TIFF je spolu s formtom JPEG medzinrodnm tandardom pre kdovanie statickch obrzkov. Formt TIFF asto pouvan pri prprave profesionlnej tlae je zstupcom nestratovej kompresie. JPEG pouvajci stratov kompresiu je spolu s formtom GIF vyuvan predovetkm v prostred www. GIF m navye monos uklada do jednho sboru viac obrzkov, o vyuva 144

animovan GIF. Pojem dizajn dizajn (lat. designare) kresli, poriada, (fr. desinn, angl. design) vymedzova funkciu predmetu redesign (angl.) nov tvar predmetu bez zmeny organizmu - pralivej vzhad pre lepie uplatnenie na trhu (niekedy splva so stylingom) styling (angl.) prispsobenie formy predmetu trhu vo forme systmu "eye-appeal" (z angl. pralivost pre oko) Druhy dizajnu 1. priemyseln - zameran na dispozciu a vzhad vrobku s ohadom na jeho funknos 2. grafick - zameran na vizulnu komunikciu, prepojenie psma a obrazu 3. architektonick - zameran na syntzu itkovosti a estetiky 4. obalov - zameran na obalov techniku "packing" (z angl.) Zaiatkom 18. storoia v Anglicku zaznamenvame prv prznaky vzniku priemyslu ako hromadenia vroby jednotlivch odvetv, o sviselo s prepuknutm 1. priemyselnej revolcie v druhej polovici storoia, - teda s premenou spolonosti, so vznikom novch terii, technolgii, s uplatovanm novch materilov a tie s racionalistickou ideolgiou. V tom obdob Nemec A.G.Baumgartner definuje estetiku, oddeuje ju od filozofie a zaklad tak samostatn vedu /z grec. "aestheticos" - vnmanie, poznanie/. Prudk nrast vekho priemyslu v 19. storo vplva na nov ponmanie itkovho umenia a podporu remesiel v boji proti priemyselnmu nevkusu (hnutie Arts&Crafts), vynjdenie techniky litografie (z grec. lithos - kamen; kamenotla) A. Senefelderom umouje sriov vtlaky plagtov a novn. Vznikaj prv plagty priamo od aktvnych maliarov (vo Fr. napr. T.Lautrec, A.Mucha). Od db rune zdobench ilumincii zana nov rozvoj v kninej tvorbe, vrazne podporen na zaiatku 20. storoia v tle secesie.

145

Umeleck smer kubizmus (1908) novtorsky zaleuje o.i. trky z novn a psmo do obrazov, m vznik nov technika - kol (1912 - G.Braque). Futurizmus (1909 F.T.Marinetti) prina prelom v typografii - oslobodenie od kannov predchdzajcich storo - tzv. "psmen na slobode" - vone usporiadan prvky v prudkom kontraste mohutnho k tenkmu, asymetrickos, jednoduchos. Grafick design podporili v tomto obdob vetky umeleck hnutia taktie vo forme manifestov. Teoretick skmanie vzahu farby a tvaru, analyzovanie zkladnch obrazovch prvkov prina nemeck umeleck kola Bauhaus (1919 - Klee, Kandinsky...), v typografii sa prejavuje Marinettiho vplyv, univerzlne groteskov psmo, odstraovanie vekch psmen, pouvanie bielej a iernej plochy a vyuitie tnovanej fotografie pri tlai knh, propaganej tlai a plagtoch. al vrazn posun v grafickom designe a zauvanie pojmu a pozcie "reklamnho grafika" prina druh polovica 20. storoia v masovom hnut novho realizmu "Pop-art" (1955 - R.Rauschenberg, A.Warhol...), ktor sa obracia k banalite kadodennho ivota v tle prevzatom z reklamy: vo forme krikavch farieb, lacnej tlae, disharmnii novinovej typografie, pouitia psma a v princpe opakovania detailov. V tom istom roku Victor Vasarely, zakladate optickho umenia "Op-art" definuje vo svojom ltom manifeste mylienku sriovho rozmnoovania a rozirovania umeleckho diela, - prichdza na princp rastrovania obrazu a vyvja techniku sieotlae, z ktorej vznikne ofsetov tla. Inpiranm zdrojom "Post-pop-artu" na konci 50tych rokoch sa stala o.i. reklamn maba, televzna obrazovka, komixov serily (tzv. cartoons, comics -strips - vrazne ovplyvujce asopiseck typografiu a design). Sedemdesiate roky sa nes v znamen "Hyper-realizmu" v dosiahnut "maximlnej reality": prca so svetlom, s leskami a reflexami, drobnokresba, vyuvanie farebnej fotografie a diapozitvov na dosiahnutie ilzie reality. V roku 1979 sa v USA formuje novy spsob protestu proti "zlu industrilnej civilizcie" vo forme kolektvneho umenia (i vandalstva?/) tzv. "Subway-art" (umenie outsajderov) - graffiti. Tento grafick prejav je pecifick sprejovmi obrazmi na vagnoch metra, v podchodoch, na mroch budov, a spjanie juhoamerickch a indinskych mtickch znakov s vekomestskou subkultrou, podpsan inicilami autorov alebo ich pseudonymom. Podobn uvolnenie rukopisu sa objavuje v benom /spotrebnom/ grafickom dizajne 80-90-tych rokov: v odvnejom prstupe k tradinm postupom, v kombinovan technk a mdi (postmoderna). S rastcimi technickmi monosami sa zvyuje citlivos vnmania, vznik multimedilny iluzionizmus, nastal reklamn a spotrebn boom, masmdia vytvraj kultru nadbytku, "masov kultru" (J. Baudrillard). 146

5.1 Zkladn princpy grafickho dizajnu

5.1.1 Kontrast
Kontrast je jednm z najinnejch spsobov, ktormi meme zvi vizulnu pralivos strnok, vyvola zujem, ktor pritiahne itateovu pozornos a sasne umon vytvori lepie organizovan hierarchiu medzi rznymi prvkami dokumentu. Kontrast asto najviac prispieva k vizulnej pralivosti strnky. Ak na strnku umiestujeme prvky, ktor nemaj by rovnak, plat hlavn zsada- nesm by podobn. Kontrastn prvky priahuj pozornos, nae oi maj kontrast vemi radi. Aby bol kontrast skutone inn, musia sa dva elementy vrazne li. Kontrast meme vytvori prostrednctvom vekho a malho psma, tenkej a hrubej iary, teplou a studenou farbou, horizontlnym a vertiklnym prvkom, irokm rozostupom a tesne priliehajcimi riadkami, malm a vekm grafickm prvkom ... Zkladn mylienka: Cieom je vytvori strnku na pohad zaujmav. itate by mal okamite pochopi spsob usporiadania informcii na strnke a logick prechod od jednej k druhej. Protikladn elementy by nikdy nemali itatea mias, ale tie by nemali zvrazova nieo, o je druhorad. omu sa vyhba: Mali by sme sa vyvarova vzjomnej konfrontcie hrubej a trochu hrubej iary. Pre kontrast neprichdza do vahy naprklad hned psmo a ierne nadpisy alebo kombincia druhov psiem, ktor maj vemi podobn vzhad ...

5.1.2 Opakovanie
Princp opakovania znamen, e niektor asti nvrhu s cielene opakovane pouit v rmci celho vytvranho materilu. Opakovanie vizulnych elementov v celom nvrhu zjednocuje a obohacuje materil spojenm inak oddelench ast. Opakovanie je vemi uiton, aj ke 147

mme iba jednu strnku a je rozhodujcim initeom v mnohostrnkovch dokumentoch. Tento postup posiluje usporiadanie a slad. Zkladn mylienka: Zmyslom opakovania je jednak zjednotenie a sasne i obohatenie vizulneho vzhadu, pretoe ak nejak dokument vyzer zaujmavo je aleko pravdepodobnejie, e ho niekto bude ta. Opakovane meme vyuva vzahu farieb, tvarov, textr, priestorovch zvislost, typov iar, vekost at. omu sa vyhba: Netreba to s opakujcimi sa prvkami preha, aby sa nestalo, e dokument nimi bude presten.

5.1.3 Zarovnanie
Tento princp naznauje, e na strnku by sme nemali umiestova ni nhodne a ubovone bez predchdzajceho premania. Kad prvok by mal by v nejakej vizulnej spojitosti s inm prvkom. Ak s daje na strnke zarovnan, vytvraj dojem sdrnho celku. Aj ke jednotliv elementy stoja samostatne a vzdialen od seba, s vaka zarovnaniu prepojen. Zkladn mylienka: V pozad tohto princpu sa skrva snaha o zjednotenie a usporiadanie strnky. Zarovnanie je dleitm aspektom grafickho nvrhu. Aby vetky elementy na strnke boli v slade, v spolonej zvislosti a tvorili nedeliten celok, mus by po vizulnej strnke vytvoren vzba medzi jednotlivmi samostatnmi elementmi. Treba si uvedomi, kam umiestujeme jednotliv elementy. Vdy sa d na strnke njs nejak miesto, ku ktormu je mon vytvori zarovnanie a to aj v prpade, e s zvolen objekty od seba vemi vzdialen. omu sa vyhba: Odpora sa nepouva na strnke viac ako jeden druh zarovnania textu a odpta sa od zarovnania na stred.

148

5.1.4 Blzkos
Tto zsada hovor o tom, e navzjom svisiace daje by sa mali zoskupi blzko seba, vaka omu sa mu javi ako jeden vizulny celok a nie ako hromada prvkov bez vzjomnej svislosti. Prvky alebo cel celky, ktor nemaj vzjomn svislos, by mali by umiestovan alej od seba. Zkladn mylienka: Ak sa niekoko dajov nachdza vo vzjomnej blzkosti, jav sa nm ako kompaktn celok namiesto niekokch samostatnch ast. daje, ktor maj vzjomn svislos by preto mali by pohromade. Ak s informcie vhodne usporiadan je via pravdepodobnos, e ich bude niekto ta a ahie si ich zapamt. Ak poet hlavnch prvkov na strnke presahuje 3 5 treba porozma nad monm zoskupenm. Blzkos navzjom svisiacich prvkov redukuje neprehadnos a usporadva informcie. omu sa vyhba: Mali by sme sa na strnke vyvarova prli vea oddelench prvkov. Medzi jednotlivmi skupinami netreba nechva prli mnoho vonho miesta ale skupiny je vhodn od seba oddeli. Nevytvrajme zvislos medzi prvkami, ktor k sebe nepatria.

5.1.5 Zver - Ako zlepi vizulnu vnmavos

Vytvorte si samostatn zloku, (obal, krabicu), kde si budete uklada zaujmav nvrhy, ktor na vs urobili siln dojem. Mu to by letky, brory, obrzky, obaly, rzne upraven psma, reklamn materily. Pred tm ako zanete pracova na vlastnom projekte, prehliadnite si odloen npady a nechajte sa inpirova. Ke njdete prklad grafickho nvrhu, ktor vs upta, nevhajte strvi niekokomint tm, e si slovne zdvodnte, preo tomu tak je. Vyberte si miesta kde boli pouit princpy zarovnania, blzkosti, opakovania a kontrastu. Ak narazte na zle rozvrhnut strnku, nartnite si drobn vylepenie. Ak pouijete ceruzku, nonice, papier, dostanete ovea viac npadov v porovnan s tm, ke o danom problme iba 149

premate.

150

5.2 Grafick formy

Jednm z prvch aspektov, ktor budete pri nvrhu zvaova, je forma a vekos. Aby v nvrh dobre vyuil plochu, ktor mte k dispozcii, je dleit sprvne stanovi pomer dky k rke. Formy a formty Formt projektu je vemi asto stanoven tak, aby konen produkt vyhovoval po strnke elovej aj dizajnrskej. Pri vbere formtu nvrhu urenho pre tla, je treba bra do vahy praktickos, naprklad tvar a vekos papiera at. (napr. ak viete, e v klient bude produkt rozosiela potou, nem zmysel vytvra dizajn, ktor sa nevojde do iadnej oblky). Pri vobe formtu je treba zvi aj otzku financi. Neobvykle zakriven rezy alebo menej praktick tvary s omnoho nkladnejie. Podobne me vyjs draho aj neekonomick vyuitie miesta na papieri, pretoe vytvra zbytone vea odpadu. Po vyrieen formlnej strnky meme zaa prema o estetickej strnke nvrhu. Ak sa chystte poui fotografie i ilustrcie, obrazov obsah by vm mal posli ako nvod, ak formt zvoli (napr. vysok obrzok- mrakodrap, nie je vhodn na irok formt). Pri vbere jednotlivch komponentov sa treba zamyslie nad tm, o chcete v nvrhu dosiahnu pretoe grafick stvrnenie uruje tl a dojem z akhokovek nvrhu. (napr. asopis pre mladch dynamickejia kompozcia...) Dizajnrske rieenia: 1. Pri dokumente formlneho charakteru je obvykle dleit skr jeho obsah ako grafick stvrnenie a tak by nemal pta pozornos formtom, ani umeleckm prevedenm. 2. Formt vseku obalu uruje vekos vrobku, pre ktor je navrhnut. 3. Pri letku sa formt podriauje spsobu distribcie 4. Dleit je prv dojem - formt umocuje mylienku. 5. Viacstranov reklamn prospekty a skladaky supermarketov sa musia zmesti do taiek zkaznkov, ale pritom obsahuj mnostvo informci. Je vak potrebn zaisti, aby lom nenaruil vznamn prvky nvrhu. 151

6. Tvary obrzkov mu koprova tvary objektov na ich zobrazench. 7. Zvisl formt sa hod pre vysok, zke obrzky, ktor by sa na vodorovnom formte stratili. Umiestnenie nadpisu Dobr nvrh by sa mal vyznaova rovnovhou medzi jednotlivmi prvkami a tto rovnovha by mala vytvra pocit harmnie- itatea mus vizulne priahova celkov stvrnenie nvrhu a zrove mus by schopn pochopi jeho zmysel. Nevyhnutnm predpokladom pre navodenie rovnovhy a harmnie je presn rozmiestnenie vetkch prvkov. Na obrzku s rzne spsoby umiestnenia jedinho slova, aby bolo mon vidie, ako doke vzah medzi slovom a okolitm prostredm vyvola odlin nlady. Dizajnrske rieenia: 1. Zarovnanie na stred psob vyrovnanm (konzervatvnym) vzhadom. 2. Nadpis posunut k hornmu okraju- ako tesne? 3. Nadpis dotkajci sa hornho okraja vytvra neobvykl efekt 4. Nadpis je mon umiestni aj dole 5. Nadpis je mon roztiahnu na pln rku strany 6. alebo ete viac zvi 7. i naopak zmeni 8. Posunutie npisu k okraju strany vyvol pocit naptia 9. rovnak inok m i zmena orientcie 10. neobvykl uhol sce sauje itatenos, ale vytvra vizulny kontrast 11. Npis me tvori horn as polkruhu 12. alebo spodn as polkruhu 13. me dokonca sledova krivku 11,12,13- tieto prklady charakterizuje dynamickos na kor itatenosti Kombinovanie nadpisu s obrzkom alebo blokom textu Ak chcete pri kombincii nadpisu s obrzkom alebo blokom textu dosiahnu elan inok, 152

mus nadpis nielen reflektova formt strany, ale mal by zrove ladi s ostatnmi prvkami. Pouitie viacerch prvkov v nvrhu m jednu vhdu- poskytuje viac monost. Ak chcete dosiahnu rovnovhu medzi jednotlivmi prvkami na strnke, mete meni ich vekos, uhol a orientciu. Z vizulneho hadiska vyzeraj lepie rozdielne proporcie. Treba si poloi otzku, ktor prvok je v nvrhu najdleitej- nadpis, alebo obrzok? Dizajnrske rieenia: Nadpis je mon vzhadom k bloku textu umiestni 1. symetricky, alebo 2. asymetricky je mon vyzdvihn jeden z prvkov 3. dominova me nadpis 4. alebo obrzok 5. nvrh je dramatickej, ak s proporcie obrzku a textu rozdielne 6. vizulne psobivejia je integrcia nadpisu s textom 7. celkov kompozciu spestruje odlin orientcia nadpisu vzhadom k textu 8. text je mon umiestni aj tak, aby odral tvar obrzku Vyvenos a slad Me sa sta, e sa v jednom nvrhu stretnete s mnostvom rozlinch prvkov, naprklad s dvojtrojriadkovm titulkom, podtitulkom, hlavnm textom a obrzkami. m viac prvkov m nvrh obsahova, tm aie bude mon dosiahnu harmonick celok. Kombinovanie viacerch prvkov Najprv muste posdi vzjomn dleitos jednotlivch prvkov a rozhodn sa, ak vhu kadmu z nich priradte. Zanite vberom typu, vekosti psma pre nadpis, potom pre podtitul a text. Pri hlavnom texte sa muste rozhodn pre dku riadkov a poet stpcov. Dizajnrske rieenia: 1. Symetrick usporiadanie. Na text a obrzky je kladen rovnak draz a nadpis sa 153

nachdza uprostred. Vsledkom je triezva harmnia. 2. Asymetrick usporiadanie s menm objemom textu ako v prvej ukke a s drazom na obrzok. 3. Tu dominuje nadpis 4. Dominuje obrzok 5. Stle dominuje obrzok, ale v inom formte 6. Nadpis m in orientciu ako text 7. Zmena tvaru. Titul, podtitul, text a obrzok s zjednoten. 8. Viac stpcov, priestor dva vynikn nadpisom Pouvanie rastra sadzby Raster (zkladn sadzobn obrazec rozleuje strnku na samostatn asti alebo stpce, ktor slia ako pomcky pri rozmiestovan textov a obrzkov do textovch alebo obrazovch rmekov, uahuje usporiadanie objektov do logickho sledu. Poet stpcov tvoriacich raster zvis na zloitosti nvrhu, na ktorom pracujete. m je obsah spletitej, tm mus by raster univerzlnej. Jednoduch raster meme rozdeli rovnomerne, naprklad na tri vertiklne a horizontlne rmeky. Zloitej raster me tvori omnoho vy poet stpcov i rmekov rznych vekost. Dizajnrske rieenia: Raster bude vymedzova rozvrhnutie strnky na ubovon poet stpcov ako vertiklne, tak aj horizontlne. Jednotliv textov alebo obrazov rmeky by mali by od seba oddelen medzerami. 1. Jednoduch raster s deviatimi rmekmi 2. daje by ste mali zaa umiestova do avho hornho rohu prslunho rmeka 3. Pri zostavovan rastra muste rozleni vdy cel dvojstranu. 4. Fotografia by mala zabera cel rmek rastra 5. Samozrejme me zabera aj viac ako jeden rmek 6. Zloitej raster s viacermi rmekmi odlinch rozmerov 154

7. zke rmeky mono vyui na popis fotografi

5.3 Psmo

5.3.1 Druhy psma

Existuje obrovsk mnostvo druhov psma. Napriek vekej rozmanitosti me by vina z nich zaraden do jednej zo 6 kategri: klasick psmo modern psmo egyptienky bezptkov psmo skripty dekoratvne psmo

Klasick psmo Psma patriace do tejto kategrie historicky vychdzaj z rune psanho psma. Poda odbornho lenenia sem patr renesann a barokov antikva. S uren na pouitie v rozsiahlejch textoch. Grafick podoba je serifmi, tieovanm ahov, sklonom osi tiea vyven, aby neodvdzala pozornos od vlastnho textu. Ak bude sadzba obsahova vek mnostvo textu, ktor m by skutone tan, potom je voba klasickch psiem vhodn. Psma tejto skupiny maj vdy: ptky ptky na malch psmench maj vdy urit sklon kontrast v ahu (tieovanie) je pomerne nevrazn os tiea je ikm

5.3.2 Modern psmo

V priebehu histrie sa truktra psma menila. Trendy vvoja psma podliehaj ivotnmu tlu a kultrnym zmenm podobne ako architektra, odevy, esy... V 18. stor. dochdza 155

k vraznmu pokroku v oblasti tlae. Objavuje sa jemnej papier a zdokonauj sa tlaiarensk techniky. Nov druhy psma u nenapodobuj rune psan psmo- prichdza klasick a tun antikva. Tieto psma maj npadn, chladn a elegantn vzhad. Npadn vzhad maj hlavne pri vej vekosti. Modern psma nie s vhodn pre prli rozsiahle texty- mohli by zanikn tenk ahy. Tieto psma maj: ptky- s vodorovn a tenk kontrast v ahu (tieovanie)- vrazn rozdiely v hrbke hlavnho a vedajieho ahu os tiea je vdy dokonale zvisl nbehy (prechody zo serifu do drieku) s prudk

5.3.3 Egyptienka
Spolu s priemyselnou revolciou vznikol nov fenomn - reklama. Prakticky na vetkch plagtoch tej doby bolo pouvan psmo zo skupiny modern. Malo to jednu nevhodu, vetko o bolo z diaky viditen, boli zvisl iary. Logickm rieenm bolo zhrubnutie vetkch ahov psmena. Egyptienka sa teda vyvinula z modernho psma zhrubnutm tenkch ahov. Nzov egyptienka je pre posadnutos zpadnej civilizcie Egyptom v dobe vzniku tejto skupiny psiem. Egyptienka m dobr itatenos- me by pouit v rozsiahlejom bloku textu. Strnka zaloen na tchto psmach psob ponurm dojmom. Tieto psma maj: ptky- vodorovn a hrub os tiea zvisl vemi mal alebo iadny kontrast v ahoch

Sans Serif Grotesk (sans- fr.-bez) 156

Tieto typy psma nemaj ptky o bola v dobe ich vzniku revolun zmena, preto dostali prvlastok groteskn. S vhodn skr na kratie texty a nadpisy, na svisl text sa pouvaj hlavne pri tvorbe www strnok. Tieto psma nemaj: ptky kontrast v ahoch ak maj kontrast v ahoch tak os je vdy zvisl

Skripty V tejto kategrii s vetky druhy psiem, ktor vyvolvaj pocit psanej podoby. Psobia zdobenm dojmom, nikdy by sa nemali pouva v svislom bloku textu. Dekoratvne psmo Tieto druhy psma s zbavn, osobit, nepouiten v dlhom texte. Vzjomn vzahy Psmo je zkladnm stavebnm kameom akejkovek strnky. Obvykle je textovch prvkov na jednej strnke viacej. Okrem textu je dokument tvoren nadpismi, podnadpismi, alebo aspo slami strnok. Medzi tmito prvkami, existujcimi v uritom priestore veda seba, dochdza ku vzniku shlasnch, konfliktnch a kontrastnch vzahov. Shlasn vzah

Sa objav, ke pouijete iba jeden druh psma (jeden font), bez vekej rozmanitosti v tle, vekosti, zvraznen. Nie je vemi ak na strnke udra harmonick slad. Takto prava m tendenciu javi sa ako decentn, formlna a asto jednotvrna. Konfliktn vzah Sa objav vtedy, ak kombinujeme psma z rovnakej skupiny, ktor s si do uritej miery 157

podobn. Podobnos psob vemi ruivo, pretoe tam chba pln zhoda- slad a tie pln odlinos- kontrast. Preto dochdza k vzjomnmu rozporu- konfliktu. Kontrastn vzah Sa objav vtedy, ak je na strnke viac druhov psma a prvkov z viacerch skupn, ktor s vzjomne rozdielne. Akcidenn psma Psma meme rozdeli do dvoch kategri- na textov a akcidenn (titulkov). Akcidenn psma sa lia od textovch predovetkm vekosou (zanaj sa vinou od 14. bodov) a pouvaj sa predovetkm pre nadpisy alebo strun vodn odstavce k hlavnmu textu. Niektor psma vyzeraj uhladene a jemne, in naopak agresvne a tvrdo. Ak chcete, aby psmo odralo vznam textu, vyuite charakteristick rysy psma a pocity, ktor doke v itateovi vyvola. Text a typy psma Existuj urit typy psiem, ktor preli skkou asu a s po tvarovej a estetickej strnke na vysokej rovni. Medzi takto psma radme Garamond, Caslon, Palatino, Plantin, ktor takmer vdy zaruia, e text bude itaten. Pri vbere textovho psma musme bra do vahy rovnak faktory ako pri akcidennom psme, ale naviac nov prioritu- funknos. Pri vobe psma by sme nemali zabda na: Stredn vku psma Charakteristick rku psma Vizulny dojem prslunho psma, ktor me odra a umocova vznam textu. Dizajnrske rieenia: 1. Stredn vka psma je odvoden od vky naprklad malho psmena x. Hornm doahom nazvame as mnusky leiacu nad strednou lniou. Spodn doah je a mnusky leiaca 158

pod zkladnou lniou. 2. Psma s malou strednou vkou, napriek rovnakej vekosti, vyzeraj menie ako psma s vekou strednou vkou. 3. irok psma vyaduj dlhie riadky ako psma s zkymi riadkami. 4.6. Varovn texty alebo prkazy je lepie psa bezptkovm psmom, pretoe psob autoritatvnejie ako klasick ptkov psmo alebo kurzva. 7. Pre svisl text sa lepie hodia klasick psma. Riadok by mal ma optimlne 10-12 slov. 8. Faktick texty sa tie musia da ta svisle, ale asto sa preruuj titulkami alebo podtitulkami. Pre tieto prpady sa hod bezptkov psmo 9.-11. Text v asopisoch. Tu je prioritou skr tl ako itatenos. Klasick psma by mohli psobi prli jemne. Psmo a kontrast Existuje niekoko spsobov, ako jednoducho dosiahnu kontrast pomocou psma. Typy kontrastu: vekos, duktus, truktra, vzhad, smer, farba Vekos Kontrast vyvolan vekosou psma je zrejm na prv pohad. Ide o vzah vekho psma voi malmu. Kontrast by mal by dostatone vrazn aby nedolo ku konfliktu. Kontrastom zvraznte ten typografick prvok, ktor chcete postavi do stredu zujmu. Cieom nie je na strnke vytvori nadmern znaky- naprklad osamel riadok malho textu je tie kontrast malho psma k vekmu priestoru strnky a vzbudzuje pozornos. Nebojte sa pouva kontrast neobvyklm a vyzvavm spsobom. Duktus Vyjadruje pomer hrbky ahu k vke znaku- zjednoduene ide o hrbku psma. Vina psiem je navrhnut tak, e zaha rzne druhy hrbok. Sprvny je kontrast vemi tunho psma s tenkm, nie stredne tunm. Kontrast hrbky nerob strnku iba na pohad zaujmav, ale je aj jednm z vemi efektvnych spsobov usporiadania informci. 159

truktra truktra fontu popisuje jeho stavbu. Ak spolu kombinujeme psma z dvoch rznych skupn, pouijeme fonty s odlinou truktrou. Pravidlom je, e by sa nemali kombinova psma z rovnakej kategrie, pretoe by nastal konfliktn vzah. Vzhad Vzhad psma je dan jeho tvarom. Znaky mu ma rovnak vntorn truktru, ale maj rzny vzhad. Zjednoduene je kontrast vzhadu naprklad kontrast malch psmen k vekm alebo kurzvy. Slov rozoznvame nielen poda psmen, ale aj poda vzhadu celho slova. Kad slovo vytvoren iba vekmi psmenami m rovnak obdnikov formu a je preto na prv pohad horie itaten, preto by sa nemali pouva iba vek psmen. Smer Smer textu je natoenie i sklon textu. Psmo smerujce hore doprava vytvra optimistick dojem. Psmo smerujce dolu doprava prina negatvne pocity. Obas m radiklna zmena smeru psma dramatick inok alebo jedinen efekt, no prli vek experimentovanie so smerom textu, ako aj rohy dokumentu zaplnen ikmm textom sa nedoporuuj. Farba Kontrast pomocou farby sa d vyui ako pri farebnom, tak aj pri iernobielom texte. Treba pota s faktom, e tepl farby na strnke okamite zan ovlda nau pozornos, studen farby maj skr sklon strca sa a preto studenej farby treba poui o nieo viac ako pri teplch tnoch. Pri iernobielom texte sa pod farbou mysl skutonos e asti textu s napsan tenkm psmom, in tunm psmom, prpadne cel text jedm druhom psma. Tento celok vdy vytvra urit farebnos.

5.4 Prca s farbou

160

Farba je vemi mocn nstroj a najpsobivej vizulny prvok. Meme ju vyui k uptaniu pozornosti, navodeniu nlady, pre oivenie strnky. Farba me ma aj symbolick vznam. Naprklad erven je spjan s ohom a povauje sa za tepl a energick farbu. Modr psob kudne a chladne. Zvolen farby maj alekosiahly dopad na nladu, ktor bude v nvrh vyarova a na spsob, akm bud na nvrh udia reagova. Farebn usporiadanie Primrne farby (zkladn) - lt, erven, modr, nedaj sa namiea z inch farieb Sekundrne farby - oranov, fialov, zelen, vznikn namieanm z primrnych farieb Komplementrne (doplnkov) vytvraj najvie kontrasty Achromatick farby - biela, ierna Analogick farby - v kruhovom diagrame farebnho spektra leia blzko seba - (naprklad modr a zelen odtiene) Terminolgia farieb Pri prci s farbami je treba pochopi tri pojmy: Odtie - ist farba z farebnho spektra- nzov farby Jas - relatvna svetlos i tmavos farby- od svetlej po tmav Stos - pomer farebnej zloky ku edej- od najniej po najviu intenzitu Pri pouvan psma a farby vychdza itatenos psma z kontrastu. Najv kontrast dosahuje ierne psmo na bielom pozad. Najmen kontrast naopak charakterizuje lt psmo na bielom pozad. m bliie je farba pozadia k farbe psma, tm niia je itatenos textu. Farba a nlada Tepl farby - lt, oranov, erven- npadn, ptav, dynamick, vibrujce, - pouitie pre dleit prvky v dizajne Studen farby - zelen, modr, fialov- psobia tlmenejie, zdranlivo a elegantne 161 lt fialov, oranov modr, erven zelen,

Nladu navodzuj tie urit kombincie farieb. Ak chceme vytvori pocit harmnie, pouijeme analogick farby leiace blzko seba. Naptie a ivos dosiahneme pomocou kontrastnch farieb (doplnkovch), ktor sa na kruhu nachdzaj oproti sebe (naprklad erven a zelen). Niektor farby akoby vystupuj do popredia. Ak chceme, aby nejak prvok opticky smeroval ku itateovi, volme tepl- erven, oranov odtiene. lt odtiene s mkie a menej krikav ako erven. Modr a zelen odtiene vyzeraj, akoby veda ervenej ustupovali. Vyuitie farieb Farby pouvame pri dorozumievan analogicky alebo konvenne. Analogick pouitie znamen, e farby zodpovedaj skutonosti. Okrem bench obrzkov pouvame farby analogicky naprklad na mapch. Zklad konvennho pouitia farieb tvor systm obecnho informanho kdu. Akkovek pouitie odlin od obecnho farebnho kdu m men predpoklad funknosti. Aby mohlo fungova, mus by aplikovan vo zvltnych vzbch. Ako psob biela? Biela je vyvenou zloeninou mnohch farieb, ktorch stom je neutrlny tn. V konvennej komunikcii sa preto pouva pre neutrlne oznmenie. Ako psob zelen? Zelen je farbou rastlinnej prrody, ktor znamen pre loveka ivot a bezpeie. Pouva sa preto pre oznmenie o bezpe. Ako psob lt? lt je farbou slnka, ktor si spjame s energiou a aktivitou. Je farbou s najvym jasom. Aktivita kadej sasti prrody si vyaduje pozornos alch sast, preto je lt v konvennej komunikcii pridelen vstrahe.

162

Ako psob modr? Modr je farba vody a adu, preto si ju spjame s chladom. V konvennej komunikcii jej prinle chladn vznam prkazu. Ako psob erven? erven je farbou oha a krvi. V konvennej komunikcii je preto spojen s nebezpem, obmedzenm a zkazom. Ako psob ed? ed je odtieom hmly, popola, rozpadu, prachu. Preto v konvennej komunikci svis so zruenm informcie. Ako psob ierna? ierna je neutrlnou farbou tiae a tmy. Pouva sa pre kontrastn neutrlne zobrazenie figr, znakov a truktr vo svetlch plochch tabuliek. Uveden farebn tny sa samostatne (bez spojenia so znakmi alebo symbolmi) pouvaj v konvennej komunikcii skr vnimone. Je to naprklad pri farebnom odlen povrchov ovldaov (vypnae, tlatka), semaforov, kontajnerov, ventilov. Farebn tny obecnho farebnho kdu sa astejie pouvaj v spojen so pecifickm tvarom tabuky, ktor umocuje alebo alej odliuje ich vznam. Vyuitie farieb a tvarov Ako psob tvorec alebo obdnik? Pravouhl tvoruholnk prostm spsobom vymedzuje plochu. Preto sli v konvennej komunikcii v spojen s bielou plochou na neutrlne oznmenie. V spojen zo zelenou plochou sa pouva pre neutrlne oznmenie javov svisiacich s bezpem. Ako psob 5uholnk vo forme pky? Divka nti hrot pky pozrie sa danm smerom. Preto sa takto tabuka pouva k neutrlnym oznmeniam smerovho charakteru.

163

Ako psob trojuholnk? Hrany trojuholnka zovieraj plochu. V porovnan s viacuholnkmi ide o najpevnejie zovretie. Zovretie svis s pocitom rizika a nebezpeia. Preto sa pouva pre vstrahu, ktor posiluje aktvna lt farba. Ako psob kruh? Kruh vymedzuje plochu tak, e nti pozorovatea zahadie sa sstredene do jeho stredu. Sstredenie v spojen s chladnou modrou farbou vytvra optimlnu kombinciu pre prkaz. Sstredenie spojen s nebezpem ervenej vytvra vhodn kombinciu pre informciu typu obmedzenia. Ak pocit vyvolva jednoduch a dvojit krt? Ide o ben alebo vystupovan negciu. Jednoduch krt je optimlny zava doprava hore, pretoe pri benom tan na zrak naraz ako na prekku. V kombincii s nebezpem ervenej farby sa vytvra vhodn kombincia pre jednoduch alebo vystupovan zkaz.

5.5 Prca s ilustrciami a fotografiami

Fotografie sa spravidla pouvaj pri reporti o nejakej oblasti, alebo pri snahe o realistick zobrazenie. Ilustrcie sa pouvaj pri vyvolan konkrtnej nlady alebo k popisu zloitho objektu (hotov obrzky, klipart, nepsmov znaky, grafy a diagramy). Rozvoj potaovej grafiky stiera hranice medzi fotografiami a ilustrciami, preto platia obecn zsady pre obidve skupiny: nepreplte dokument obrzkami a nechvajte vekorys okraje, aby sa oi itatea mohli po strnke vone pohybova mete vekos a tvar obrzkov- prehliada mnostvo ilustrci rovnakho tvaru a vekosti unavuje udriavajte jednotn tl, ak pouijete tlovo rznorod situcie, me sa sta, e v dokument bude psobi neupravene a zmtene men poet vch ilustrci psob silnejm dojmom ako viac ilustrci menej 164

vekosti

5.5.1 Ilustrcie
Ilustrcie slia na objasnenie zloitch problmov a sprostredkovanie informci. V uritch prpadoch mu by ilustrcie omnoho dynamickejie ne fotografie. Ilustrcia m potencil nmet dramatizova a podiarknu niektor jeho strnky. Na pouitie ilustrci existuje mnoho dvodov. Pomhaj itateovi pochopi pokyny, nzorne predvdzaj jednotliv kroky, ved pouvatea k cieu, prekonvaj jazykov bariry, vytvraj citov odozvy.

5.5.2 Grafy
Kruhov grafy - zobrazujeme vzahy medzi asami a celkom. Najprehadnejie s grafy s menm potom dielikov. Stpcov grafy - hodia sa na porovnvanie medzi hodnotami. Mu sa zobrazova horizontlne alebo vertiklne. iarov grafy - ukazuj vvojov tendencie

5.5.3 Diagramy
Diagramy sa pouvaj sa ak chceme vyjadri skr vzahy a svislosti ako sla. Vvojov diagram- postupnos jednotlivch krokov asov diagram- asov perspektva

Zsady: pouvajte farby, ktor sa navzjom dopaj vyhbajte sa farbm , ktor sa navzjom bij alebo splvaj pouvajte in typ psma pre popis grafov a diagramov ako na zkladn text

5.5.4 Tabuky
165

Tabuky predkladaj mnostvo informci strunou a systematickou formou, s uiton, ak chceme pritiahnu pozornos viac k dajom ako k ich interpretcii, alebo ak s dleit presn sla. Zsady: pri umiestovan informci nechajte dostatok vonho miesta medzi textom a jednotlivmi slami riadkov titulky by mali by vie alebo tunejie ako informcie, ktor uvdzaj zarovnanie stpcov je vinou vycentrovan ale pri zarovnan vpravo bud informcie na seba nadvzova tesnejie Dizajnrske rieenia: 1. Mapy s prkladom ilustrci, ktor slia na informovanie- pridanm trojrozmernch prvkov je ukka ete nzornejia. 2. Ilustrcie meme vyui na popis vrobkov. Fotoapart je zloit prstroj, ale obrzok s popisom objasuje funkcie jednotlivch ast. 3. Ak by mala by tto ilustrcia opsan slovami, text by bol dlh a nezivn, Ilustrcia je vak ptav, nezaber vea miesta a vetko je pochopiten na prv pohad.

5.5.5 Fotografie
Fotografie reprezentuj skutonos spsobom, na ktor slov alebo ilustrcie nestaia. Nepopieraten realita obrazov prepoiiava slovm spoahlivos. (Vidie znamen veri). Najpdnejm dvodom k zaradeniu fotografi do dokumentu je to, e vyzeraj skutonepredkladaj itateovi konkrtny vizulny dkaz pre obsah textu. Preto tie noviny a asopisy vyuvaj fotografie ako sprievod k zvanm sprvam a abstraktn lnky dopaj skr ilustrciami. Dobr fotografia upta pozornos, vyjadr nladu a prbeh. Najnpadnejie problmy s technickho rzu- nedostaton kvalita fotografie m za nsledok zrnitos, prlin tmavos alebo svetlos, slab kontrast. alie problmy svisia s kompozciou- to znamen, e najdleitej predmet je nevhodne umiestnen alebo je prli mal at. Dobr fotografie 166

maj pr spolonch vlastnost: Rozhodujci okamih. Akkovek zber loveka alebo udalosti mus psobi na itatea dojmom, e k nemu dolo v tom najvhodnejom momente. Citov kontext. Dokonca aj fotografie neivch objektov mu sprostredkova pocity. Obrzky postrdajce citov zloku iadne siln reakcie nevzbudia. Estetick vtvarn rieenie. Zkladn rozvrhnutie, tn a kompozcia fotografie s rozhodujce faktory odliujce priemern fotografiu od skvelej. Sprvny vrez a zarmovanie. Zl zarmovanie me zbavi fotografiu psobivosti. Technick faktory fotografie Rad technickch faktorov ovplyvuje vzhad fotografie. Technicky dokonal fotografia by mala vyhovova istm spolonm, navzjom svisiacim poiadavkm: Ostros. Fotografia mus by predovetkm dostatone ostr. S vnimkou prpadov, ke chceme dosiahnu zvltneho efektu, rozmazan a nejasn fotografie vyzeraj neprofesionlne. Kontrast. iernobiele fotografie musia ma vyven kontrast. Prli vea kontrastu vedie k tomu, e biele tny vyzeraj prli svetl a naopak. Nedostatok kontrastu zasa spsobuje, e cel fotografia vyzer edo a vyblednuto. Jas. Fotografia by nemala by prli tmav ani prli svetl bez ohadu na obsah.

Rozmiestnenie fotografi Rovnako ako v prpade ilustrci, umiestnenie fotografi ovplyvn ich psobivos. Existuje niekoko dleitch dizajnrskych metd a postupov, ktor treba dodriava. Pouvajte vrazn fotografie. Dominantn fotografie naved itatea presne tam, kam sa m pozrie najskr. Ak umiestnime na jednu strnku alebo dvojstrnku niekoko fotografi sasne, treba sa rozhodn, ktor z nich bude najdleitejia a dajte ju na najnpadnejie miesto. Kad fotografia m svoju vlastn symetriu, kompozciu, ktor ovplyvuje celkov dizajn strnky a hr dleit lohu v tom, ako bud fotografie na strnke vyzera. Pouitm srie statickch fotografi meme vytvori dojem plynceho asu a pohybu. Niekoko podobnch fotografi za sebou z rovnakho uhlu pohadu mu vyvola dojem 167

pohybu. Vinu fotografi je potrebn pred rozmiestnenm na strnku upravi. Najjednoduch a najkvalitnej nstroj pre skvalitnenie fotografi je vrez z fotografie. Najskr si treba stanovi hlavn motv a ten potom odstrnenm nepodstatnch ast zvi na maximlnu mon vekos. Psobivos svojej grafickej formy meme zvi prevrtenm fotografie, takisto meme upravi jas, kontrast, retu a prida rzne efekty. Dizajnrske rieenia: 1. Fotografia zachytva prli vea detailov, ktor odptavaj pozornos divka od hlavnho motvu. 2. Vrezom fotografie vznik aleko psobivej obrzok. 3-8. Tto sria je nzornou ukkou, ako je mon meni jednoduch fotografiu pomocou rznych vrezov. 9. Detaily v pozad mu na fotografich rui. 10. Priblenm uritej asti fotografie meme navodi dramatickos. 11. plnm odstrnenm pozadia a zameranm sa iba na hlavn motv niekedy mete obrzok do znanej miery vylepi. Dizajnrske projekty Kad dizajnrsky projekt je potrebn rozdeli do troch samostatnch fz. Prvou fzou je zadanie, pri ktorom sa s klientom treba dohodn na cieoch a eloch projektu. Druh (kreatvnu) fzu tvor prprava vlastnho nvrhu niekoko variantov me pomc usporiada mylienky. Tretia fza sa tka zhotovenia konkrtneho (klientom schvlenho) nvrhu. i u vm zadva intrukcie niekto in, alebo si ich stanovujete sami, na zaiatku kadho dizajnrskeho projektu sa vynraj zkladn otzky, od ktorch sa odvja diskusia medzi vami a klientom. Zadanie projektu s ktorm svisia nasledujce otzky: o je zmerom projektu? 168

Tu je potrebn presne stanovi cie projektu (naprklad: pjde o marketingov nstroj na predaj uritho vrobku, alebo informan materil? at.) a trh, na ktor sa mte zamera. Akonhle je zmer projektu jasn, spolu s klientom sa mete dohodn, ak pecifik vyaduje a rozbehn alie procesy ako napr. marketingov prieskum trhu a pod. o je nutn urobi? Tu je potrebn definova metdy, ktor bud vies k splneniu klientovch poiadaviek. Ak druh nvrhu a vizulneho prevedenia bude vyhovova danmu elu? Bude sa nvrh tlai, alebo zobrazova na obrazovke? Na om bude zvisie spsob vizulneho stvrnenia? Je nutn zapoji do procesu aj inch odbornkov- fotografov, ilustrtorov, reklamnch textrov? Kedy je konen termn odovzdania projektu? Poda konenho termnu je potrebn vypracova harmonogram nvrhu a vroby. Ak vysok je rozpoet? Rozpoet je len zriedka neobmedzen a finann iastka vylenen na projekt stanov hranice pre dizajnra v pouit materilov, potu farieb, pecilnych postupov at. V tejto prpravnej fze nesie dizajnr aj klient rovnak zodpovednos za vzjomn porozumenie v otzke npadov a mylienok . Klient sa mus jasne vyjadri, o je jeho cieom a dizajnr sa uist, i klient chpe predkladan nvrhy. Je dob vypracova si psomn zznam o tom, na om sa klient s dizajnrom dohodli.

169

Logotyp Log zobrazuj od abstraktnch a nzornch symbolov a po tvary psmen, ktor jasne identifikuj subjekt. Niektor log s isto abstraktn a nzorn ale pojem logotyp sa vzahuje na znak stvrnen z psmen. spen logotyp mus spa 3 kritri: 1. Mal by odra charakter spolonosti 2. Mal by by ucelen a osobit 3. Mal by psobi rovnako v jednofarebnej aj celofarebnej podobe a mal by sa da adekvtne reprodukova v rznych vekostiach od vemi malej- vizitky a po vemi vek - plagty, bilboardy Voba psma zvis na tom, ak pocit chcete logom navodi. Ke si vyberieme urit typ psma, treba posdi zoskupenie jednotlivch psmen v logu. Aby kombincia psmen psobila vizulne vyvenm dojmom, meme experimentova s pravou medzier medzi dvojicami znakov. Ak bude potrebn niektor psmen v logu upravi, treba dva pozor na to aby sa nevytvorili neitaten alebo vizulne naruen tvary. Niekedy je lepie navrhn logo najprv v iernobielej verzii. Nezabudnite na to, e mete pracova aj s rozmanitou klou edch tnov. Farby je mon prida neskr, ke budete spokojn s iernobielym prevedenm. Firemn tlaoviny Navrhnut logo je potrebn aplikova na firemn tlaoviny- predovetkm na hlavikov papier a vizitky. Hlavikov papier m takmer vdy tandardn vekos. Aby sa voiel do oblky, obvykle sa mus prehn dvakrt, take si ho musme predstavi rozdelen na tri asti. Horn tretina bude obsahova logo spolonosti, jej meno, adresu a adresu prjemcu. Tieto prvky musia by vzjomne vyven. Dbajte na to aby sa nenachdzalo ni dleitho na ohybe papiera. Adresa prjemcu sa obvykle umiestuje vpravo hore. Ak m hlavikov papier obsahova vea doplnkovch dajov (naprklad alie poboky firmy...) radej ich umiestnite do zaptia 170

dopisu. Nakoniec ponechajte na jednej strane dos priestoru na otvory, aby sa dopis mohol zaloi do annu. Bulletin Bulletin je krencom medzi asopisom a novinami. Vydvaj ho vek spolonosti, kluby a zujmov organizcie. Predstavuje aksi nstenku pre zverejovan sprv, spoloenskch aktivt, personlnych zmien a veobecnho diania vo vntri organizcie. Pri nvrhu grafickej podoby bulletinu je hlavnou prioritou analza obsahu. Tento rozbor vm nazna, ak druh rastra by ste mali vytvori. Navrhnut raster treba vyska s rznymi asami bulletinu. Celkov tl by mal odra to, ako spolonos vid samu seba- naprklad ako modern a elegantn, alebo konzervatvnu a tradin... Brora Za broru meme povaova rozlin reklamn tlaoviny a informan materily, od tlaovn pre umeleck vstavy a po publikcie venovan otzkam zdravia a bezpenosti. Podobne ako pri bulletine aj pri brore je prvm krokom analza obsahu a nvrh rastrazrkadla sadzby. Ak m by brora iba predajnm nstrojom, je potrebn kls draz predovetkm na obrazov informcie. Sprievodn texty bud druhorad. Reklamn tlaoviny Reklama sa v uritom ohade od ostatnch kategri dizajnu li. Aby dokzala zvi predaj, vyuva agresvne metdy. Tento typ reklamy sa spolieha na koncept a kvalitn umeleck stvrnenie. Nielen jazyk, ale aj obrazov obsah mus verejnos presvedi, e prslun vrobok je uren pre u. Zkladom je kvalitn reklamn slogan, ktor sa mus publiku dosta pod kou prostrednctvom ptavej typografie a kompozcie. Po zostaven textu a stanoven bodov, ktor je potrebn zdrazni, sa meme poksi vystihn obsah textu npaditmi vizulnymi prvkami. Plagt Dobre navrhnut plagt mus psobi na dvoch rovniach: 1. Mus pta pozornos 171

2. Informova Jednou z najdleitejch vec, na ktor nesmieme zabda je, e jeho hlavn mylienka mus by zrozumiten na prv pohad. Neprijaten pre plagt je mal psmo. Plagt by nemal obsahova prli vea odlinch prvkov. Hlavn mylienku je potrebn vyjadri zretene pomocou farby a formy. Pri pohade na najpsobivejie plagty zistte, e jeden vrazn prvok je takmer vdy innej ako v poet mench prvkov. Divci oceuj istotu prevedenia a ctia sa prjemne, ke s schopn bez vch problmov postrehn mylienku a informciu.

5.6 Umeleck projekty

Postfotografia

(lat. post po, nasledujci za niem, fotografia- umeleck mdium) Je to mdium hybridnej povahy, ktor sa zaalo profilova v euro-americkom umen v priebehu 80. r. 20. storoia integrujc tvoriv stratgie elektronickho umenia, potaovho umenia, videoumenia a digitlnej fotografie. Postfotografia je sasou interaktvnych multimedilnych systmov a svis s ich prienikom do vtvarnho umenia. Postfotografia sa podiea na rozirovan pol komunikcie a na zmene vnmania umenia v zvislosti od rozvoja elektronickch technolgi. Rozvja alternatvne spsoby zobrazovania a odsva analgov fotografiu, ktor od svojho vzniku (1839) pln predovetkm funkciu reprezentcie reality. Poas poslednch rokov tradin fotografiu pohlcuje digitlna fotografia. Postfotografia nevyaduje mechanick a chemick procesy, nepotrebuje svetlo a tmav komoru, nakoko je zaloen na generovan obrazov elektronickmi mdiami. Obrazy mu by vytvoren v potai, alebo existujce obrazy (fotografie, reprodukcie, diapozitvy, video...) sa mu do importova a potom nekonene manipulova potaovm programom. Spravidla bvaj vytlaen na papieri, flii alebo prepsan na CD ROM. Pota spojen s digitlnym fotoapartom alebo kamerou, skenerom a tlaiarou ponka individulne monosti na manipulciu obrazov. 172

Hypermdi poskytuj priestor na nelinerne spjanie a prdenie multimedilnych dt, otvoren zmene kontextov. Digitlna manipulcia umouje transformova akkovek prvok alebo as fotografie a dovouje flexibilne vytvra mnostvo obrazov. Kontruuje prostrednctvom elektronickej monte nov obrazov svet, ktor je mixom relneho a nerelneho, skutonosti a fikcie, historickho a nehistorickho. Neguje asov linernos a stiera hranicu medzi skromnm a verejnm. V postfotografii zlyhva rutina pozerania sa a takisto s naran zauvan nvyky diel. Charakter postfotografie koreponduje s vskumami sasnho vtvarnho umenia, ktor sa tkaj identity, manipulcii s telom, svisia s rodom, sexualitou, homoerotizmom, narcizmom, ale i so vzahmi a otzkami rodiny, nsilia vrtane politickho, socilnymi problmami, verejnm priestorom, ekolgiou, reklamou, masmdiami... Rozrenm techniky skenovania obrazu a distribcie pouvateskch softwrov sa zvila atraktivita mdia iernobielej a farebnej fotografie pre oblas aktulneho umenia a definitvne ju zahrnula medzi prvoplatn disciplny vizulnej kultry. Na prvch digitalizovanch a manipulovanch dielach sa objavili aktualizovan ikony eurpskych dejn umenia (naprklad Lilian Schwarzov v diele Mona/Leo, 1987) Na Slovensku sa postfotografia zana rozvja v 2, polovici 90, rokov najm v svislosti s tvorbou videoumenia, uplatujceho kombincie videotechnolgi a potaovch technolgi. Peter Rnai je priekopnkom vskumov postfotografie, ktor svis so zmenou vnmania identity a mapovanm monost mdi v intencich jeho individulnej mytolgie. Sksenos s elektronickou vizualizciou obrazu uplatnila aj Jana elibsk v portrtoch mladej eny a mua v intalcii Ona = On?( r. 1998) Nasnmala ich videokamerou a potom z videozznamu vytvorila iernobiele portrtne postfotografie, ktorch vraz evokoval pocit umtvenia. Vyuitm monost elektronickch technolgi autorka s jemnm posunom 173

zrove zneistila vit predstavu portrtnej reprezentcie a rodovej identifikcie mua a eny, priom zachovala ist stupe pravdivosti. Elenu Ptoprst, ktor sa venuje videoumeniu a potaovmu umeniu, zaujmaj otzky svisiace s feministickmi tmami ako je krsa, telo alebo limity enskej sexuality. Sasne sa zaober aj problematikou vzahov k dieau a jeho telesnosou. Osobn intencie, ktor sa vzahuj na ensk identitu, myslenie a senzibilitu s autobiografickmi odkazmi, sa objavuj v tvorbe Pavlny iernej. Tto autorka sa pohybuje v znach potaovho umenia, potaovej grafiky, intalci a videoumenia. Digitlne upravovan fotografie a prca s potaom tvoria aisko jej multimedilnych diel.

5.6.1 Mail art, E-mail art

Pre oznaenie vetkch aktivt v rmci potovho umenia sa stal termn Mail Art. K vytvoreniu komunikanej siete prispelo skmanie komunikanej schopnosti novch mdi: faxu, telefnu, potaa, koprky, znmky, peiatky. Vzniklo von zoskupenie umelcov, ktor si prostrednctvom medzinrodnej potovej siete posielaj pohadnice, nlepky, peiatky, znmky a vetko, o je mon odosla potou. Vchodiskovm fenomnom tejto komunikcie je otvorenos a prstupnos kadmu, kto chce nadviaza kontakt a dialg, kto m zujem o vmenu mylienok, obrazov, nzorov a pocitov bez ohadu na svoju geografick polohu. Na pozad listovej komunikcie od jednej osoby k druhej a sp sa mail art vyvinul ako sie, v ktorej je mon ubovon komunikcia. Originalita je postaven na komunikcii ud prostrednctvom poty alebo alch mdi. Prce potovho umenia zdrazuj vznam komunikcie s umenm, ktor je uprednostnen pred estetickmi hodnotami a kritriami trhu. Estetick aspekty diela s druhorad v porovnan s vznamom komunikcie a pouitho komunikanho mdia. Nekonen sie, termn ktor zaviedol Robert Fillou je snahou zastavi izolciu jednotlivch umelcov. Sie m charakter nekonenosti, me stle rs, meni sa. Je prstupn pre kadho, kto sa chce do nej zapoji prostrednctvom potovho spojenia. Kadmu ponka ance, ktor me poda svojich tvorivch zmerov vyui, modifikova a prispsobova. Dleit je aktvna as. Pasvna konzumcia vsledkov nevyhovuje dynamike siete, hoci z artefaktov mail artu mono zostavi katalgy, knihy. 174

Popri pohadnici, liste, telegrame, nlepke, znmke sa v komunikcii nezaobilo vyuvanie novch mdi telefnu, teletextu, telefaxu a potaa. Pretoe faxov umenie potrebuje elektronick spracovanie, je spolu s potaovou elektronickou potou oznaovan ako e-mail art. Elektronick pota je asou novej kultry. Je jednou z foriem vyuvania potaovch siet a umouje prenos nielen textu, ale aj statickch a dynamickch obrazov, hlasu a hudby. Na Slovensku sa konala sria vstav E- Mail Art, priom obrazy vytvoren potaom sa preniesli cez elektronick sie Internet a vytlaili a vystavili v Bratislave, iline a Wroclavi v Posku. V jni 1994 sa konala vstava Potaov grafika-Elektronic Mail Art 1 v galrii Mdium (Vysok kola vtvarnch umen ). astnci boli z Rakska, Franczska, Vekej Britnie, Japonska, Poska, Slovenska, vajiarska a USA. V jni 1995 bola vstava E- Mail Art 2 asou sprievodnho programu Cofax na medzinrodnej konferencii Spring Computer Graphics Conference v Dome techniky Bratislava. astnci boli z celho sveta a ich diela boli po prvkrt publikovan na Internete. Vber z diel E-Mail Art 1,2 bol vystaven vo Wroclavi pri prleitosti festivalu umenia Vchod Zpad a as vstavy bola intalovan v budove Slovenskho rozhlasu pri prleitosti medzinrodnho festivalu elektronickho umenia BEE95CAMP v Bratislave. Zbery z vstavy vysielala aj Slovensk televzia. V roku 1996 sa konala vstava E- Mail Art 3 na vstave Cofax. Neskr bola reintalovan v prvej bratislavskej kybernetickej kaviarni Klub Internet- multimdi v budove Slovenskho nrodnho mzea. V roku 1997 bola otvoren vstava E- Mail Art 4 na vstave Cofax v Bratislave. Vber z vstav E- Mail Art 1,2,3 bol vystaven v Povaskej galrii v iline. V roku 1998 sa konala vstava E-Mail Art 5 a vernis bola na vstave Cofax.

5.6.2 Demoscna
175

Demoscna patr medzi najzaujmavejie fenomny poslednho desaroia 20. storoia. Bez nadszky je mon hovori o novom umelecko- vyjadrovacom tle. Naviac vaka Internetu s dostupnosou, o ktorej sa pred niekokmi rokmi nikomu ani len nesnvalo. Demoscna je komunita ud, ktor tvoria potaov umenie pre zbavu, bez nroku na honorr. Kad len demoscny m svoj nick- prezvku, pod ktorou vystupuje a prezentuje svoju tvorbu. Nie je to uzavret skupina, je otvoren kadmu, kto m talent a chu nieo vytvori. Na poli demoscny sa formuj skupiny, ktorch lenovia pri tvorbe spolupracuj. Demoscna sa zaala formova zhruba v rokoch 1992 1993. Pokia ete nebol rozren Internet, tvorcovia si svoje diela medzi sebou vymieali na disketch pri rznych prleitostiach- najastejie na party. Postupne sa zaalo na tchto stretnutiach sai. Demoparty je teda oficilne stretnutie tvorcov so saami ich tvorby. Prv takto party sa konali v severskch krajinch, kde sa demoscna rozvjala najviac. Pretoe tvorba na potai zaha rzne kategrie, je aj sa mnoho- napr. demo, intro, hudba, obrzky a tieto kategrie sa alej delia na rzne podkategrie. Demo je aksi videoklip na PC, teda je syntzou zvukovej a vizulnej asti. Vizulna as je tvoren pomocou naprogramovanch efektov, ktor s zladen s hudbou. Demo teda vinou tvoria traja udia- hudobnk, programtor a grafik. Hlavn draz sa kladie na originalitu a perfektn zladenie obrazu a hudby. Intro je jednoduchie demo, jeho vekos je limitovan. Ide o to, vtesna o najviac efektov do o najmenej vekosti. Zrod demoscny ako celosvetovho hnutia m korene v rozporuplnej komunite crackerov softvru, hlavne potaovch hier. Prve crackeri u v 80. rokoch pracovali v tmoch, kde kad len vystupoval v dleitej funkcii, pochopitene pod anonymnou prezvkou. Genercia crackerov predstavuje inteligenne silne nadpriemernch, ale fyzicky a socilne izolovanch jedincov, ktor si svoju tbu by tm najsilnejm vybjaj vo virtulnom svete. Od tohto hadiska sa odvja i forma boja o priaze konzumentov. Najvie meno si zaist skupina, ktor bleskurchle prezentuje najnov volne dostupn softvr. Svoje schopnosti naviac vyjadruj formou krtkych grafickch intier, kde do nebies vychvlia vlastn tm a opovrhuj nepriateskm tmom. Prve v tejto fze sa od crackerov oddeuje samostatn vetva, ktorej dnes hovorme demoscna. Vrcholom bol nstup Internetu. Ten umonil renie ileglneho softvru a tie celosvetov dostupnos produktov demoscny. Vek as filozofie 176

zdedila demoscna od svojho ileglneho predka. Okrem tmov a prezvok je to hlavne urit typ konzumentov. Vina priaznivcov dem toti pochdza z ud prahncich po exkluzivite. Ich ivotnm cieom je neustla honba za nrone realizovatenmi a v komernom svete ako dostupnmi produktmi vedcimi ku konzumovaniu kvality stvorenej cudzm duevnm a technologickm potencilom. Tto udia vinou vlastnia vemi vkonn potae a snaia sa pomocou tvorby dem prekonva akkovek hranice. Trend prekonvania monost z minulosti zostal zachovan aj dnes. Rzni nadenci tvoria z programtorskho hadiska chvatn krecie ale stle astejie sa zanaj kombinova s premyslenm dizajnom a s citom pre celkov grafick vzhad. Prekonvanie technickch barir je stle vysoko cenen, ale ku kvalitm novo vzniknutch produktov sa pripojila i snaha o originalitu npadu a dokonal rieenie vizulneho konceptu diela. Vedce postavenie asto maj v demo-tmoch programtori, pretoe prve oni maj najv podiel na vslednej podobe dema. Potom s to grafici a hudobnci. Vaka tejto profesionlnej diferencicii sa rozdeuje demoscna na tri izolovan prdy, ktor sa obas spoja do celku, akm je naprklad demo. Kad s tchto prdov m svoje vzory, svojich priaznivcov a svoje informan weby. Mlokedy sa njde lovek, ktor by ovldal vetko a bol schopn to vyuva v samostatnej tvorbe. Vemi silnou sekciou s predovetkm hudobnci. Tto komunita prevyuje poet vetkch aktvnych programtorov a grafikov. Konkurencia je v tomto obore naozaj vek a len ako sa niekomu podar presadi svoje vlastn npady. astnkov demoparty vinou nebav pova ich vtvory. Pritom 70% divckej atraktivity dem patr prve hudbe. Obecne m toti kombincia hudby a obrazu silne symbolick charakter. Grafici na tom pri individulnych saiach bvaj lepie. Ich vtvory sa na projeknej ploche objavia na relatvne krtky okamih a tak udruj divka neustle v napt oakvania nieoho novho. Vlastn sledovanie dem bva vinou vemi navn zleitos. Nesksen divk me u po niekokomintovej projekcii upadn do ako letargickej nlady. Pritom nezle na tom, i projekcia obsahuje nudn alebo originlne veci, ide o isto fyzick navu. Osobitnou kapitolou s programtori, ktor predstavuj hlavn motor demoscny. Delia sa na tri skupiny. Prvou s ndejn zaiatonci prenikajci do tajov demoscny tanm a recyklciou u naprogramovanch efektov a algoritmov. Uia sa realizova komplexnejie 177

projekty a mu by zdrojom mnohch novch npadov. asto sa hanlivo nazvali lamery (d sa poveda, e lamer je skr ten, kto niekoho povauje za lamera). Druh skupina pripomna klasickch hackerov s brilantnmi intelektulnymi schopnosami. Ich priatesk prstup ku konkurencii, vyznaujci sa spoluprcou a neagresvnou saivosou patr medzi najistejie formy ivota demoscenra. Poslednou a najpoetnejou skupinou s potomci crackerov, ktor hodnotia len technick strnku veci a trpia silnou ctiiadostivosou. V ich zujme je bezvhradn cta fanikov. elovo presadzuj okujce technick rieenia a nevkusn grafick kompozcie. Svojimi vtvormi pripomnaj postupy vyuvan v premyslench filmovch reklamch. Posledn skupinu tvoria grafici. S ohadom na fakt, e takmer bez vnimky s tvorcovia muskho pohlavia, treba oakva ventilciu sexulnych potrieb v podobe rzne vulgrne vyzerajcich obrzkov ien, od romanticky snovch vzii k najtvrdej pornografii. Prve tieto nmety asto vypali von miesta v demch, kde sa autori vinou z nedostatku inch npadov uchlili k osvedenmu triku sexulnej pralivosti. Na druhom mieste bol znan vplyv nmetov zo sci-fi mytolgie. Vemi obbenm postupom bolo i obkresovanie znmych maliarov, alej plagitorstvo reklamnej grafiky hlavne z oblasti kozmetickho priemyslu. V menine sa ale naastie objavuj umelecky kvalitn a originlne obrzky, sprevdzan ptavm grafickm rieenm dizajnu. Tto menina m z dlhodobho hadiska nepopieraten vznam a je mon ju priradi ku zlatmu fondu demoscny.

5.7 Zvukov objekt, zvukov plastika, zvukov intalcia

Zahranin literatra prezentuje aktivity medzi zvukom a vtvarnom pod irm oznaenm. Nemeck literatra pouva Klangkunst - Klangskulptur, Klangplastik, Klangobjekte, Klanginstallation, anglick sound art - sound sculpture, sound object, sound installation, teda umenie zvuku, ktor je alej pecifikovan. Zvukov objekt, plastika, intalcia je sbor termnov vyskytujci sa od 1. pol. 60. r. vo sfre vtvarnho umenia, hudby a intermedilnej tvorby, vzahujci sa na trojrozmern, viac alebo menej materilovo homognne objekty (predmety, plastiky, kontrukcie, mechanizmy a pod.), ktorch autentickou sasou je produkcia organizovanho zvuku (umu, tnov, hudby). Termn zvukov intalcia sa 178

pouva pre diela s bezprostrednou vzbou na prostredie. Zvukov objekty a intalcie pracuj s njdenmi akustickmi predmetmi, doma vyrobenmi nstrojmi (home-made instruments) a akustickmi kontrukciami, ktor ozvuuj interpreti alebo publikum bu mechanicky, elektronicky, alebo interaktvne cez pripojen pota. Zvukov objekty nemusia by zkonite preduren na koncertn pouvanie, ale prezentuj sa aj ako vtvarn objekty syntetizujce akustick a vizulne aspekty umeleckej prce. Prehistria zvukovch objektov siaha a do staroveku, znme s vetrom aktivizovan akustick mechanizmy (napr. spievajca socha Amenhotepa II. zo 14. stor. p. n. l. v Thbach, i staronske vetern zvoneky). In podobu reprezentuj vodnm prdom a tlakom rozohrvan antick vodn organy, stredovek spievajce fontny a hrajce vodn mlyny. V irom zmysle sem meme zaradi aj po stroia iv zujem o kontrukciu hracch mechanizmov, bicch a hracch hodn, orlojov, obrazov a hudobnch automatov v podobe hracch skr, i figurn, ktor zaznamenali tak dejiny hudby ako aj histria vtvarnej kultry. Nekonvennm dychovm a bicm nstrojom sa venoval aj Leonardo da Vinci. V 20. st. Zujem o implementciu zvuku do vtvarnho diania svis s potrebou vyrovna sa s podnetmi industrilnej civilizcie, priom vvoj zvukovch objektov mono sledova vo dvoch zkladnch tendencich. Na jednej strane je to tendencia koprujca vvoj technolgi, najm dobovej hi-tech, od hydrauliky, elektroakustiky, elektroniky a po internetov siete, lasery a pod. Na druhej strane je silie o vyuitie prrodnch a civilizanch zdrojov, nevyuvanho potencilu mimoeurpskych kultr spolu s recyklovanm materilov sasnosti, resp. ich odpadom. udsk hlas ako aktvny zvukov element vstupuje do dadaistickch predstaven predovetkm v kontexte rznych foriem experimentlnej pozie. V 40. r. J. Cage, tri roky po svojom manifeste Budcnos hudby: Krdo, predstavuje preparovan klavr t. j. krdlo, v ktorho strunch s vloen skrutky, gumov a korkov tlmie, lyice a pod., modifikujce zvuk klavra na nepoznanie. K pokraovateom tejto lnie patria mnoh al umelci, ktor preparovan klavr pouvaj v audio-kinetickej i v aknej produkcii. Od r. 1948 sa hluk motorov a pohybujcich sa kontrukci stal zmerom a akcentom poetiky J. Tinguelyho (1925-1991). V duchu Cageovej skladby 4_33__ (4 min. 33 sec. ticha, 1952) umelci v 60. r. printia mla 179

a detruuj hudobn nstroje (rozostriean, rozmlten, zasypan hudobn nstroje, splen klavr, v plsti zait klavr, alebo klavr pln medu a zabetnovan magnetofn). Analogicky meme povaova za zvukov objekty rzne aplikovan, dekomponovan i detruovan gramofnov platne a magnetofnov. Zvukov objekty sa prezentuj bu ako estetick vizulne objekty, pri ktorch je evidentn aj akustick dimenzia, alebo ako vsledky vskumov, ktorch prezentan forma spa vizulne atribty. Sbory tzv. Novej hudby, experimentlneho rocku, industrilnej alternatvnej hudby pracuj s vlastnmi nstrojmi ako objektmi obohatenmi o intalcie a performancie. Akusticky vyuvaj rzne materily (vodu, papier, drevo, sklo) lenovia hnutia Fluxus (B. Patterson (1934), T. Schmitt (1943), D. Higgins (1938), La M. Young (1935)) v akcich, ktor sa objavili u v 60. r. Osobitn skupinu zvukovch objektov tvoria rozmermi predimenzovan kontrukcie a nstroje, ktor maj svojich predchodcov vo vekch exterirovch veternch harfch zo 17. a 18. stor. Vplyvom rozvoja techniky sa do zvukovch objektov implantuj senzory a potae, ktor dodvaj objektom a akustickm intalcim interaktvny rozmer. V niektorch intalcich sa kontruuj zvuky ako sas virtulnych iba v potai matematicky definovanch - interaktvnych architektr a objektov. Najnovie technolgie v akustickch objektoch a intalcich prezentuje koncom 90. r. hlavne medzinrodn festival Ars Electronica v Linzi, ktor bol v r. 1987 pecilne venovan zvukovm objektom, intalcim a zvukovm enviromentom. Osobitnou kapitolou je pouvanie tela ako objektu, ale aj zdroja zvuku. V tvorbe slovenskch vtvarnkov sa zvukov objekty objavuj prvkrt v 60. r. 20. st. S to predovetkm ran audiokinetick skulptry a prostredia Milana Dobea (1929), pri ktorch svetelno-kinetick produkciu sprevdza manipulovan zvuk. V r. 1969 Alex Mlynrik (1934) vyuil v pocte C. Brancusimu plastikov vajka, ktor po rozhban divkom zvonili. Toto interaktvne prostredie, ktor gestom nvtevnka zmenilo nielen kontelciu objektov, ale aj akustick kvalitu priestoru, prezentoval v milnskej Galrii Apollinaire pod nzvom Flirt sleny Pogany. O rok neskr vznik v spoluprci s Miroslavom Filipom a Vierou Meckovou nerealizovan Mlynrikov projekt Akustikon, zaman ako programovan hudobn nstroj, ktorho zvuk zvis od pohybu divka po vzostupnej a zostupnej pirle. V 60. a 70. r. zvukov objekty astejie sprevdza akcia, happeningy a performance, s sasou prostred a environmentov bez toho, aby sa zvuk stal dominantnou a neoddelitenou 180

sasou diela. V 80. a hlavne v 90. r. sa zvukov objekt stva jednm z pralivch modelov vtvarno hudobnch aktivt. Manifestane tto lniu prezentuje Milan Adamiak. Na vstave Sutern (Bratislava, 1989) predstavuje rozsiahlu intalciu pozostvajcu zo zvukovch objektov a hudobnch nstrojov vytvorench prevane z njdench materilov. Rad autorov realizuje umlan akustick objekty, detruovan a dekomponovan hudobn nstroje, ktor s asto pozostatkom performance. Na druhej strane sa niektor plastiky a objekty pre ich akustick kvality pouvaj na hudobn produkciu alebo sa realizuj interaktvne akustick objekty. Od rannch 60. r. sa objavuje tendencia stretvania aktivt vtvarnkov a skladateov. Pri tejto spoluprci vak absentuje vzjomn neoddelitenos vizulnej a akustickej zloky, ako je to charakteristick pre zvukov objekt, akustick prostredie a pod. S prbuznm problmom zpasili stretnutia hudby a zvesnho obrazu v cykle vstav a koncertov Obraz a hudba (1989 - 90) Ivana Janra a Zuzany Martinkovej alebo v projektoch Dotyky a Spojenia v koncepcii Ladislava Snopka a Zuzany Bartoovej (1985-1989, obnoven v r. 1997). Od roku 1995 sa interaktvne akustick objekty koncepne prezentuj v rmci cyklu medzinrodnch vstav SOUND OFF, ktor kadorone pripravuje Spolonos pre nekonvenn hudbu (SNEH) v alternatvnych vstavnch priestoroch. Na vstave Piano Hotel sa v r. 1997 predstavilo p upravench klavrov a ich ast prezentovanch ako akustick objekt. O rok neskr vychdza v Austrlii CD R. Bolletera Left Hand of the Universe so skladbami, ktor odzneli v rmci multimedilnej performancie na zvukovch objektoch vytvorench pre vstavu Piano Hotel. V r.1998 s tmou vstavy SOUND OFF husle a tto iniciatva viedla k presdleniu Rosenbergovho mzea na Slovensko do obce Violn. Mzeum, v ktorom sa vizulno - akustick objekty pouvaj ako objekt husle zaloil austrlsky huslista J. Rose, reprezentant improvizovanej a interaktvnej hudby, ktor pouva pre svoje hudobn performancie najnovie technolgie (Ars Electronica, Linz, 1996). V roku 1999 duo LENGOW & HEyeRMEarS v spoluprci s japonskm hudobnkom Joshihide Otomom realizuje rozsiahlu akustick intalciu pod nzvom WARHOLES v priestoroch stlej expozcie Mzea modernho umenia Andy Warhola v Medzilaborciach. Za multimedilne, v dslednom chpan vznamu tohto slova, vak mono v naich koninch poklada a niektor spolon projekty dvojice Boa - uri. Hlavne prv z nich, videoklip Portrt (1989), spa u tie najprsnejie kritri organickho spojenia obrazu so zvukom, o om zrejme svedia aj nleit ocenenia na niektorch renomovanch prehliadkach elektroakustickej hudby, ale tie intermedilne orientovanej umeleckej tvorby v 181

zahrani. Portrt je osemmintov vizulno-akustick kompozcia, ktorej obidve zloky vznikali synchrnne v sinnosti vtvarnka Miloa Bou a hudobnka Juraja uria, vsledkom oho je dokonal harmonizcia vrazovch prostriedkov obidvoch umeleckch mdi. Videokompozcia Portrt je vytvoren spojenm videotechnolgie, elektroakustickej hudby a komputerovej grafiky. Vetky komponenty vznikali simultnne a ateliri M. Bou a v Experimentlnom tdiu slovenskho rozhlasu. Dilema nemonosti objektvne pozna okolit svet je hlavn idea diela. Medzi realitu a kameru je vloen takzvan korekn doska ktor znemouje relne videnie. Korekn doska je plocha vytvoren ako optick umeleck objekt, do ktorho vstupuj tie potaov zsahy. M svoje vlastn pravidl optickch deformci a klamov, ktor id a do neidentifikovatenej abstrakcie. V pozad je vak vdy cti prtomnos loveka. Vizulne a akustick komponenty s starostlivo vybran tak aby spolone tvorili jeden kompaktn celok. Video bolo ocenen na medzinrodnej sai MUSICA NOVA v roku 1994 v Prahe Hlavnou cenou v kategrii B - (video s pouitm elektroakustickej hudby). Aj al Boov a uriov spolon projekt, vyuvajci mdium elektroakustickej hudby, intenzvne komunikuje s divkom -posluchom. Schrattenberg Schratt, k realizcii ktorho si prizvali aj Andreja Zmeka z Experimentlneho tdia Slovenskho rozhlasu, vznikol v roku 1991 v rmci intermedilneho umeleckho sympzia v rakskom Schrattenbergu. jeho vizulnu "kostru" tvor bizarn hrdzav "ready-made", ozvuen uriovmi elektroakustickmi vzorkami, spajcimi sa prostrednctvom senzorov na priblenia sa ni netuiaceho divka. Objekt je vyroben zo zvranej ocele. Vntri objektu je elektronick zariadenie (mikrofn, reproduktor, infraerven snma, pamov chip). Objekt zana pracova len, ke niekto naru priestor kontrolovan infraervenm snmaom. Zariadenie zachytva zvuk okolia zosiluje ho a vytvra zvukov varicie, ktor sptne vracia do priestoru. Elektroakustick vkriky s agresvne reakcie, stimulovan strachom a obavou z naruenia vymedzenho ivotnho priestoru. Samozrejme, e adekvtne reaguje aj prekvapen divk. Schrattenberg Schratt je vlastne prv interaktvna intalcia v slovenskom umeleckom kontexte a jej autori ou zaali svoju dlhodobejiu spoluprcu v oblasti interaktvneho umenia, v rmci ktorej by sme sa po ich prleitostnom exkurze do sveta laserovch technolgi (projekt 100 x V na medzinrodnom sympziu v Mojmrovciach) 182

oskoro mali doka novch prekvapen. Projekt 100x V je realizovan na technologickch zariadeniach firmy LASERLAND a zariadeniach Experimentlneho tdia slovenskho rozhlasu. Poas hudby (4:45) sa priestor postupne zapa laserovmi lmi. Laser postupne vytvra sekvencie od jednoduchch bodov na stench cez plon symboly a po priestorov objekty. Vizulna a hudobn strnka s synchronizovan. Pribda stle viac a viac zloitejch tvarov. S dosiahnut postavenm dvoch laserovch projektorov oproti sebe. Dojem stle rastcej zloitosti zosiluje aj sstava malch zrkadiel, ktor s pouit k nsobeniu vizulneho efektu. Zapanm priestoru vznik dojem, e loveku zostva stle menej a menej miesta, akoby u nemal kam unikn. Postupne je z priestoru vytlan. Znak vazstva - V (v) sa asto objavuje na stench aj v priestore. Z tohoto dvodu n projekt dostal pracovn nzov 100 x V. (Sto krt vazstvo). Problm bol a je len v tom, e sme doteraz nezistili o koho vazstvo vlastne ide. Je to vbec vazstvo a kto je potom porazen? Tri intermedilne projekty slovenskch autorov, nie s v slovenskom umen, samozrejme, ojedinel. Tandemov spoluprca vtvarnka s hudobnkom s osvedila aj v naich koninch a dnes u viacer vtvarnci exploatuj vo svojich intalcich elektroakustick kompozcie svojich kolegov z oblasti hudby, oraz astejie sa objavuj projekty obsahujce reprezentan kvality elektronickej hudby, o bohuia, nemono poveda naprklad o filmovej produkcii, kde elektronicky generovan hudba ete stle pln predovetkm funkciu lacnch akustickch efektov a asto sli ako pomocn prostriedok na evokovanie mimohudobnch asocici.

5.8 Internet ako umeleck mdium

Net.art Internet sa rozvja u desiatky rokov. Vemi rchlo sme si zvykli, dokonale ho osdlili a vytvorili tak zrkadlo svojej kadodennej reality. Internet nm postupne vytvra nov, plnohodnotn realitu v novom prostred. Pvodn zmer siete WWW sli ako zdroj udskho poznania rokmi nadobudol nov, populrnej rozmer: dnes ho u mono poui i ako plnohodnotn umeleck mdium. 183

Net art nadvzuje na doteraz znme umenie a zaober sa vonkajm svetom, no zrove je jednm z mla prvkov Internetu, ktor sa aspo sasti dokzali odpta od vonkajieho sveta a akceptova len realitu Internetu. Od roku 1994 sa meme stretn popri prcach, ktor zsadne menia vnmanie Siete jej vlastnmi prostriedkami, aj s dielami venovanmi hlboko udskm otzkam. Vznikaj strnky zaloen na originlnom vizuli, rovnako ako konceptulne weby. Medzi net.artistami sa stieraj rozdiely medzi technickm a vtvarnm vzdelanm, osobnosti s asto aj z radov ud bez akademickho pozadia. Dojem z diela je asto vhradne na divkovi. Strca sa funkcia galri a kurtorov, zujemcovia o umenie sa preklikvaj z diela na dielo. Anarchia, neprehadnos, antihierarchia, tak je net.art. Najdleitejou informciou, ktor o net.arte potrebujete vedie je, e k nemu nedostanete prruku. Existuje len minimlna literatra, na Sieti sa d dosta spravidla len k iastkovm informcim, omu sa ani ned udova. Je nad sily jedinca zmapova umeleck pole nikde nekoniaceho Internetu. Z toho vyplva existencia viacerch diametrlne odlinch charakteristk net.artu. Na pochopenie svislost mnohch prc je navye nutn ist stupe internetovho vzdelania. Net.art vznik a ije na Internete. Ten je jeho vrazovm prostriedkom, mdiom a asto i ideou. Umelec komunikuje s divkom prostrednctvom prehliadaa hne niekokmi formami a jazykmi. Do prvch textovch diel asom postupne pribudli grafick, animovan a zvukov prvky, zaloen spravidla na jednej z prednost Siete interakcii s divkom. Pre autenticitu foriem sa prudko vyvjaj technick. Diela s prstupn nepretrite, rastie rchlos a klesaj nklady prstupu k nim. Ako vyleni net.art z celej mnoiny umenia umiestnenho na Internete? Nie je to jednoduch. Pojmom net.art s spravidla oznaovan prce, vyuvajce prostriedky Internetu a pre ktor je Internet jedinm plnohodnotnm mdiom. Je preto zrejm rozdiel medzi hypertextovou bsou (vyuitie vlastnosti HTML, mimo Internetu navye strca vznam) a klasickou bsou umiestnenou na Internet. Takisto mono postrehn rozdiel medzi originlne vytvorenou strnkou s prezentciou webdizajnra (nemen sa jej hodnota ani vznam pri umiestnen na CD-ROM alebo HDD) a virtulnym obrazom, vytvranm priebene z iastkovch obrzkov pridvanch nvtevnkmi strnky (odkzanos na 184

interakciu). Napriek tomu vak tto cesta nie je schodn, nemono striktne rozdeli vetky strnky, mnoh sa nachdzaj na hrane, mnoh presahuj, mnoh nemme ani kam zaradi (e-mail art, alternatvne prehliadae). Net.art mono poklada za formu umenia rovnocenn ostatnm men sa len spsob komunikcie, technolgia. Zaujmavejou ako umel kategorizcia je samotn povaha net.artu. Vznik mnostvo originlnych art-strnok, interaktvnych online intalci, zvukovch projektov, hypertextovej literatry at. Svoje zrkadlo tu nachdza technika/technolgia, vtvarn umenie, hudba, literatra aj film. Vina jeho autorov sa k nemu dostala cez in druhy umenia, ktor vak neopa. Popri net.arte sa venuj grafickmu dizajnu, webdizajnu, typografii alebo tvorbe intalci. Net.art je (podobne ako sasn scna elektronickej hudby) zleitosou jednotlivcov, prpadne dvojc. Vie skupiny sa vytvraj najm kvli vmene informci. Jednm z najviditenejch internetovch umelcov je bval rusk fotograf Alexei Shulgin (http://www.easylife.org/). Shulginove meno je asto spjan s pojmom form art, ktorho je autorom. Takto prce pozostvaj vhradne z formlnych atribtov siete textu, tlaidiel i formulrov. Naopak, predovetkm na vizulnom efekte, s postaven strnky dvojice Jodi (http://404.jodi.org). Ke sa pred iestimi rokmi rozhodli vytvori webstrnku venovan svojim fotografim, dolo k softvrovej chybe, ktor spsobila na obrazovke chaotick (ne)usporiadanie farieb a znakov. Vznikla tak idea uprednostovania estetiky samotnho zdrojovho kdu pred estetikou vstupu na obrazovku. Web Jodi dnes tvoria abstraktn technick prvky a kdy s astm vyuvanm mystifikcie chb sprvanie vrusov, error 404 (strnka nebola njden). Podobn princpy vyuva skupina Farmers Manual (http://web.fm), produkujca zvuk, video, grafiku a online intalcie. Spolu so irokou komunitou umelcov vyuva sluby viedenskho providera Silver Server, ktor ponka nekomernm projektom prstup na Internet zdarma. Sie je tie domovom mnohch aktivistov a hacktivistov. ikovne vyuvaj odkzanos fungovania svetovch megalofiriem na informanch technolgich, resp. Internete. Ich obeami sa zva stvaj agresvne globalisticky zameran osoby a korporcie.

185

Druina RTMArk (/www.rtmark.com) je znma svojimi antikomernmi vbojmi, najm sabotami na produktoch korporci. V projekte The Barbie nechala naprklad naprogramova figrkam Barbie hlasy prer zo srie StarTrek. Presadzuje individualitu a zostrenie zmyslu proti konzumne pasvnemu prijmaniu informci. Skupina vajiarskych net.artistov etoy sa venuje otzkam vplyvu korporci na Internet. Svoju domnu etoy.com si zaobstarala v roku 1995. O dva roky neskr si miliardov online gigant s podobnm nzvom zakpil domnu eToys.com a na etoy.com podal alobu kvli pouvaniu adresy vemi podobnej ich vlastnej. Losangelesk sd rozhodol v prospech korporcie a etoy sa tak museli svojej strnky vzda. Koncom roku 1999 sa k vojne o domnu pripojilo mnostvo umelcov a aktivistov (tzv. Toywar), korporcia utrpela kody na zisku a svoju alobu nakoniec stiahla. Nie ojedinelm kazom je bolognsk hackersk skupina 0100101110101101.org, uplatujca ideu anticopyrightu. Jednm z terov ich tokov sa stala skupina net.artistov, zdruench okolo domny hell.com, ktor zaviedla platen prstup k strnkam svojich lenov. Strnky skoprovala a sprstupnila zdarma. Vo svojej alej innosti remixuje existujce art-strnky a zverejuje ich na vlastnom serveri. Net.art je samostatnou kategriou na viacerch festivaloch elektronickho umenia. Najstarm a najznmejm z nich je Ars Electronica v rakskom Linzi, ktor spustila sekciu .net. Viac ne hmotn realita je vak na prezentciu nehmotnho umenia prirodzenejie virtulne prostredie. Vekm stimulom pre net.artistov s teda online sae. Autori do istho termnu prihlsia svoje prce a tie potom nehodnot niekokolenn porota, ale vetci nvtevnci strnky. Takou je naprklad net-art.org. Browser.art Browser.art je ner net.artu, ktor bez webu existova neme, pretoe je vlune o webe a pozostva iba z webu, centrom pozornosti browser.artu je teda HTML kd. Ten HTML kd, ktor mal pvodne len sprevdza textov dokument obsah strnky, a ktorho lohou bolo strnku iba vizulne rozleni, aby bola o najitatenejia, je teraz samotnm obsahom: vznam toho, o mal iba uritm spsobom modifikova, sa strca a kd, nstroj, nadobda platnos ako obsah umeleckho diela. V tomto zmysle by sme mohli rozli dva zkladn princpy. Na prvom z nich je zaloen browser.art vyuvajci tandardn internetov 186

prehliada pouvatea. Tak s naprklad chronicky znme strnky Jodi, kde prostriedkom na tlmoenie estetiky kdu je vinou JavaScript a takzvan meta tagy jazyka HTML, ktormi sa browseru prikazuje automaticky nata po urenom ase aliu strnku, takmer rovnak ako bola t predol, kee povine s tieto strnky generovan na zklade vopred premyslenho algoritmu. Zaujmavm prkladom tohto pohadu na browser.art je tie galria Form.art Alexeja Shulgina. Obsahuje strnky zaloen na estetike, ktorej zsadou je vyuvanie prvkov webovch formulrov ako grafiky presne tch formulrov, ktor je uvate zvyknut pouva na vypanie informci o sebe. Najpouvanejmi internetovmi browsermi s v sasnosti nepochybne Microsoft Internet Explorer (prostrednctvom ktorho webom surfuje dajne a okolo 70 % pouvateov) a Netscape Navigator, ktor postupom asu o svoje prvenstvo v prospech Explorera priiel. Kd HTML, v ktorom s internetov strnky napsan, interpretuj obidva tieto hlavn browsery pribline rovnako, hoci ist rozdiely tu samozrejme s, vzhadom na nepln podporu technologickch noriem a ich prirodzen chybovos. Webdizajnr, ktor vytvra strnku, m automaticky na zreteli, e drviv vina nvtevnkov si ju otvor v jednom z tchto dvoch programov a preto kd uspsob tak, aby sa v oboch browseroch zobrazil korektne. Tak sa dostvame k druhmu princpu, ktorm je vytvorenie umeleckho prehliadaa, interpretujceho ben internetov strnky na zklade inch pravidiel, ne je zvykom. Obzvl zaujmav kategriu browser.artu predstavuj osobitn aplikcie alternatvne internetov prehliadae vytvoren umelcami, ktor jazyk HTML interpretuj plne inak, ne browsery oznaovan ako normlne. Browser.art je o pouvan vec na in el, ako im bol pvodne priraden, nejde tu len o nejak mechanick nadradenie technolgie nad obsah, i o jej povenie na obsah. Software.art Termn software.art bol vytvoren obvyklou potrebou deli, drobi, kategorizova. Aby sme o najpresnejie a najvstinejie dokzali roztriedi umenie, ktor existuje vlune vo virtulnom priestore na obrazovke potaa. Ide toti o umenie v podobe spustitenho programu, ktor vak zrove me spa aj in, benej el (aplikcia, etri obrazovky, hra a podobne). Hoci sa naprklad v mnohch potaovch hrch vyskytuj umeleck prvky ako zaujmav a flexibiln scenr, osobit grafick spracovanie i progresvna hudba, dleit rozdiel tu spova v tom, e v prpade software.artu je program iba mdiom. Nezle teda na tom, i je to popri tom ete aj hra alebo DVD dekodr alebo okovek in; itkov funkcia je 187

tu druhorad. Urite najviac polemk a protichodnch reakci v rmci software.artu vyvolal v poslednej dobe projekt Carnivore, pod ktor sa podpsala skupina RSG Radical Software Group. Nzov Carnivore (msoravec) je pvodnou prezvkou pre monitorovac software, ktor americk FBI pouva na sledovanie dtovch siet, analyzovanie ich truktry a radn zapeaovanie prpadnch, takto objavench protizkonnch praktk. Tento program doke s takmer stopercentnou innosou monitorova e-maily, webov strnky, sprvy komunikanch programov typu ICQ, telnet, prenan sbory... Zaujmavosou je, e na strnke sa nachdzaj aj zdrojov kdy, priom ni nebrni ich alej recyklcii a nslednmu kreatvnemu vyuitiu.

188

6 Web dizajn

6.1 Zkladn informcie

Presn vymedzenie termnu web dizajn me by zloit. Meme iba kontatova, e web dizajn je viac odborov innos tvoren piatimi hlavnmi sasami: obsah, vizulne prvky, technolgia, vkon a el. Njdenie rovnovhy medzi formou a funkciou, pouvateom a dizajnrom, obsahom a lohou alebo konvenciou a inovciou je cieom webdizajnra.

6.2 Dizajn zameran na pouvatea

Webov strnky sa asto odvjaj z jednho konkrtneho filozofickho vchodzieho bodu. Niekedy je tmto bodom obsah, inokedy technolgia a najastejie sa jedn o grafiku. Najdleitejm faktorom pri vytvran strnok by vak vdy mal by pouvate. Pochopenie potrieb pouvateov nie je jednoduch, pretoe kad m svoje odlin vlastnosti. Strnky by sme mali vytvra pre bench pouvateov a nie pre zaiatonkov, alebo naopak pre vemi pokroilch pouvateov. Webov strnky by mali by prstupn vetkm a pota s rozdielmi medzi jednotlivcami. Pravdepodobnos vytvorenia takchto strnok sa zvyuje prostrednctvom testovania.

6.3 Pouitenos
Defincia: Pouitenos je rozsah, v akom me by webov server pouvan definovanou skupinou ud k dosiahnutiu uritch cieov prostrednctvom innosti, vkonnosti a splnenia potrieb.
Jakob Nielsen (odbornk na pouitenos) hovor, e pouitenos webovho servera stanovuje nasledujcich p mylienok: anca naui sa s webovm serverom pracova Zapamtatenos innos pouitia Spoahlivos pouitia Uspokojenie poiadaviek pouvatea Poda tejto defincie je webov server pouiten, ak je ahk sa s nm naui pracova, zapamta si jeho pouitie, ktor je inn (nevyaduje si prli vea prce zo strany pouvatea). Je spoahliv, pretoe funguje sprvne a pomha uspokojova poiadavky pouvatea. 189

Pravidlo: Neexistuje absoltna defincia toho, ako vytvori pouiten webov server.
Aj keby sme nebrali do vahy rozdiely medzi jednotlivcami, li sa pouitenos poda toho, ako pouvatelia s webovm serverom pracuj. Pouitenos asto zvis na mdiu- textov obsah prehliadan na obrazovke me by innej pri vej vekosti psma ako na papieri. Webov mdium zahrujce siete, prehliadae, vekosti obrazoviek, technolgie ako HTML, asto prispieva k problmom s pouitenosou.

Pravidlo: Pouitenos zvis na mdiu pouitom na publikovanie.

o je povaovan za pouiten sa medzi webovmi servermi asto li. Zbavn servery bud ma in hranicu pouitenosti ako komern. Webov server navtevovan raz za as m in hranice pouitenosti ako server, na ktor sa spoliehame kad de.

Pravidlo: Pouitenos zvis na type webovho servera a na benosti jeho pouvania.

To, ako sa pouvatelia ctia, ke opustia n web, ich spokojnos s webom, alebo vykonanou lohou je skutone tm najdleitejm faktorom. Webov server, ktor vyaduje, aby sa pouvate nauil nov spsoby prce, nie je flexibiln, vyskytuj sa v om ast chyby, obvykle vysuje v nespokojnos pouvatea.

Pravidlo: Pouitenos a spokojnos pouvatea s priamo prepojen.

6.3.1 Pouvatelia webu Nvrh: Neexistuj veobecn udia, vdy sa pokajte pota so skutonou osobou navtevujcou v web.
Neexistuj veobecn udia, avak udia maj asto podobn fyzick parametre. Videnie: Pouvatelia sa dvaj na obrazovku a spracovvaj informcie vo forme textu, farby, grafiky alebo animcie. Schopnos pouvatea vidie je vemi dleit. Pokia text nie je dostatone vek a kontrast medzi prvkami popredia a pozadia nie je vrazn, interakcia pouvatea s webovm serverom je znane obmedzen. Aby ste predili nesprvnym kombincim farieb, mali by ste dva pozor na to, ako s farby prijman udskm okom. Vnmanie farieb ovplyvuj tri faktory- odtie, stos a svetlos.

Nvrh: Vyhbajte sa pouvaniu textu, grafiky a pozadia s podobnm odtieom, podobnou stosou a rovnakou svetlosou.
Odkazy aj normlny text asto koliduj s pozadm. Vyhnite sa hlavne pozadiu so vzorom a rznymi odtiemi, stosou a rznymi rovami svetlosti. Pouitie pozadia s drobnmi kontrastnmi prvkami alebo textrami nie je vhodn, odpora sa pouitie jednej farby. 190

Pam: Pam je dleit pre sprvne pouitie webovho serveru. Ak si pouvatelia nemu ni zapamta pri prechdzan webovho serveru, stratia sa. Nebud si pamta, i u na uritom mieste boli. Pam vak nie je dokonal a pouvatelia sa nebud snai pamta si nieo vedome. Maj sklony riadi sa jednoduchm pravidlom- vykona minimlnu prcu s maximlnym ziskom.

Pravidlo: Pouvate chce celkom prirodzene zska maximum za minimlnu prcu.

Pouvatelia nebud ma radi webov servery, ktor po nich poaduj prli vek prcu a zapamtanie si rznych informci. Naprklad, ak zrume zmenu farby navtvenho odkazu, tak nebude vidie, ktor odkazy u boli navtven a ntime pouvatea zapamta si , i u urit odkaz vybrali. Ak odkazy menia farbu, pouvatelia mu poda odlinej farby navtven odkazy jednoducho rozpozna.

Pravidlo: Nevytvrajte navtven odkazy rovnakej farby ako nenavtven.

Vskumy dokzali, e lovek je schopn si zapamta poloky v pote sedem plus, mnus dve. Ak predlote pouvateovi skupinu odkazov, mali by ste ich poet obmedzi na p a dev, ak chcete, aby mali monos ahkho vberu zo zoznamu. Ak vak ide o vek obsah, je tie jednoduchie ho rozdeli do skupn, z ktorch bude kad obsahova alie odkazy. V tomto zmysle by mohlo by na obrazovke a 81 odkazov a pouvate ich me jednoducho pouva. Pravidl zapamtania meme tie uplatni na klepnutie. Pouvatelia s schopn zapamta si v priemere tri po sebe zobrazen strnky. Pri vom pote u maj medzery v pamti, Preto by ste nemali oakva, e si pouvate zapamt poradie alebo cestu dlhiu ako tri poloky bez opakovanho pouitia. Preto je iaduce, aby pouvate mohol djs k iadcemu obsahu, alebo dokonil lohu o mono v najmenom pote obrazoviek.

Nvrh: Obmedzte skupiny podobnch volieb, ako s odkazy, na p a dev poloiek a zamerajte sa na zapamtanie troch po sebe idcich poloiek alebo strnok. 6.3.2 Doby odpovede a reakcie
Niektor pouvatelia webu s trpezliv, ak musia aka na natanie obsahu strnky, in u menej. asom sa vak trpezlivos pouvateov pri akan na webov strnky vytrat. Stane sa tak vinou potom, ako sa z nich stan sksen pouvatelia. S touto dynamikou novinka/trpezlivos sa na webe stretvame stle. Webov servery, ktor s vinou navtevovan len raz, ako naprklad strnky s reklamou na nov film alebo portflia dizajnrov, bud ma spech aj s dlhmi asmi na natanie, pretoe sa k nim pouvatelia asto nevracaj. Pouvatelia vak nemaj nekonen trpezlivos a s postupnm poznvanm funkci a vlastnost webu s stle netrpezlivej.

Pravidlo: Doba, poas ktorej bude pouvate aka, je priamo mern nvratnosti.
191

m lepia nvratnos, tm dlhie bude pouvate aka. Pouvatelia, ktor dostan nieo zdarma, alebo zskaj nejak softwr i hudbu s ochotn aka dlhie. Doba odpovede a reakcie pouvateov: as Pravdepodobn reakcia pouvatea 1,0 sekunda Pri tejto dobe nie je iadny vny dvod na preruovanie. Pouvate je relatvne zamestnan a jeho pozornos je uptan k deju na obrazovke. 10 seknd Tto doba sli ako hranica pre udranie pozornosti pouvatea na strnku. Postaujca by mala by urit sptn vzba, naprklad postupov diagram. Nebute prekvapen, ak sa pouvate zane nudi a rozhodne sa prejs k nieomu inmu. Viac ako S tmto akacm asom me pouvate skutone prejs k inej prci, dva sa 10 seknd na weby v inch oknch at. Ak chcete udra pozornos pouvateov, muste im poskytn neustlu sptn vzbu tkajcu sa postupu natania.

Pravidlo: Ak je doba odpovede naprklad pri natan strnky dlhia ako 30 seknd, pokste sa ponknu pouvateovi nejak sptn vzbu, zobrazujcu postup.
Doba odpovede webovho servera je kovm aspektom pre vnmanie jeho pouitenosti. Okrem natania strnok je dleit aj as po natan strnky. Ak sa naprklad strnka nata rchlo, ale pouvate behom 10 seknd nepochop, o sa na strnke deje, me by rovnako otrven ako pri akan na natanie jednej strnky. Mohli by sme poui pojem desasekundov webov strnka je to strnka, pri ktorej pouvate behom 10 seknd zist podstatu strnky a potom sa me rozhodn, i je nutn prehliada jej obsah podrobnejie, alebo nie.

6.3.3 Vyuitie podnetu

Pouvatelia s neustle bombardovan podnetmi z webovch serverov. Kvli nepretritej stimulcii musme niektor dta vedome alebo nevedome filtrova. Objekty alebo strnky by mali by od seba odlen tak, aby pouvate ahko pochopil rozdiel medzi nimi. Dizajnri by sa mali snai, aby pouvate nestrcal as tm, e sa bude poka zisova rozdiely medzi objektami na strnke. Prvky musia by od seba odlen tak, aby si pouvate tento rozdiel vimol.

Nvrh: Vytvrajte prvky na strnke dostatone odlin.

Pouvate sa na strnke me chcie koncentrova iba na mal as informci, zvyok bude povaova za um pozadia, ktor mus by vyfiltrovan. Preto by sme sa mali poksi rozdeli veci na strnke tak, aby sa povate mohol efektvne koncentrova.

Nvrh: Obmedzte hluk na strnke a rozdete objekty tak, aby medzi sebou vizulne nekonkurovali a pouvatelia boli schopn zamera sa na to, o ich zaujma.
Zmyslov prispsobenie nastva, ak si na urit podnet zvykn natoko, e na u nereaguj. Asi najzaujmavejm prkladom je banerov slepota. Zmyslov prispsobenie naznauje, e poetn typy psiem, animcie a farebn oblasti na strnke mu by asom prehliadan. 192

Pravidlo: Zmyslov prispsobenie sa objavuje aj na webe. Ak chcete zska pln pozornos pouvatea, muste poloky asto meni. 6.3.4 Webov konvencie Pravidlo: Nezavrhujte veobecn navtevovanmi webovmi servermi.
Niektor ben webov konvencie: Konvencia Logo v avom hornom rohu naznauje nvrat na domovsk strnku. Textov odkazy s zopakovan v spodnej asti strnky. Pre asto tlaen strnky sa pouvaj pecilne formulre pre tla. Nkupn kok je v pravom hornom rohu. Poloky s odkazmi s formtovan modrou farbou a podiarknutm. Sekundrne navigan prvky, ako je mapa servera alebo vyhadvanie s k dispozcii oddelene od navigcie medzi strnkami. Popis Pouvatelia oakvaj, e ich logo spolonosti vrti na domovsk strnku. Pri vine webovch serverov je toto logo v avom hornom rohu. Vhodn je tie pouitie tlatka Domov. Niektor webov servery uvdzaj textov odkazy znovu v spodnej asti strnky, zvl ak je navigcia v hornej asti v grafickej podobe. Webov servery stle astejie ponkaj verzie uren pre tla. Najastejie je to na serveroch, ktor poskytuj vek mnostvo textu. Ikona alebo odkaz nkupnho koka je obvykle v pravom hornom rohu obrazovky. Vina textovch odkazov je formtovan modrou farbou a podiarknutm. Napriek tomu, e by mnoho pouvateov pochopilo aj inak vytvoren odkazy, je lepie sa riadi tmto pravidlom. Preto e mapy servera, npoveda, at. naviganmi pomckami, vina webovch serverov kladie na ich odkazy men draz.

konvencie

rozhrania

vytvoren

asto

6.3.5 Vytvorenie pouitenho webovho servera

Ben pravidl pouitenosti webu: Pravidlo Web by konzistentn Vysvetlenie by Ak je nieo konzistentn, mus sa to pouvate ui iba raz. Nemete na svojom webe umiestnenie tlatok, alebo spsob, akm veci funguj. Nesklamte oakvania Pouvatelia bud ma urit predstavy o tom, ako maj veci pouvateov a riate sa fungova, vytvoren pri nvtevch inch webov. Zaistite, konvenciami webu aby bol v server v slade s tm, o oakvaj. Riate sa a grafickho konvenciami, na ktor s pouvatelia zvyknut. pouvateskho rozhrania. 193 mal

Podporujte spsoby, akmi Pouvatelia pouvaj webov strnky niekokmi udia pouvaj webov zkladnmi spsobmi. Nataj strnku, vytlaia strnku, strnky. uloia strnku, taj si strnku alebo vykonvaj urit lohy. Zaistite, aby povatelia mohli robi vetko, o oakvaj. Prekvapenie pouvajte Prleitostne je nekonzistencia uiton. Ak chcete sprvne a nie prli asto. pouvatea prebudi, me by dobr dramaticky zmeni vzhad alebo fungovanie strnky. Nerobte to vak prli asto, pretoe by si pouvatelia na nov rozhranie nestaili zvykn. Webov server a jednotliv Jednoduchos pomha pouvateom webov server strnky o najviac pochopi. Pokste sa im ponknu iba to hlavn. Na rovni zjednodute. strnky odoberte vetko nadbyton a pokste sa obmedzi ruiv vizulne prvky. Nepredpokladajte, e si Pouvatelia si bud ta npovedu iba v prpade, e bud pouvatelia bud ta ma problmy. Zaistite, aby pred pouitm nepotrebovali intrukcie. kolenie. Vyhnite sa funkcim, ktor by vyadovali kolenie alebo dokumentciu pre sprvne pouitie. Podporujte rzne typy Pokste sa ponknu viac spsobov vykonania rovnakej interakcie. lohy. Niektor pouvatelia naprklad pri hadan uritch informci uprednostuj pouitie mapy serveru pred pouitm nstroja na vyhadvanie. Neobmedzujte pouvatea, avak potajte s rznymi typmi interakcie. Minimalizujte nutnos Psanie a pohybovanie myou po obrazovke znamen pre pohybu myou a derov na pouvatea prcu, preto sa ju pokste minimalizova. To klvesnicu. znamen e po sebe idce voby tlatok by mali by blzko pri sebe. Pokste sa minimalizova vzdialenos od hlavnho naviganho panelu k tlatku Sp, ktor je najpouvanejie v prehliadai. Navigcia by mala by umiestnen v hornej asti obrazovky. Vezmite do vahy Vezmite do vahy prostredie, v ktorom bude pouvate so prostredie. strnkou pracova. Miesto, kde pouvatelia komunikuj so strnkou ovplyvn, ako ju bud vnma. Vo vemi hlunom prostred naprklad nie je mon spolieha sa na zvukov efekty. Zamerajte sa na rchlos. Pouvatelia sa desia pomaly natanch webovch strnok. S pouitm minimlneho dizajnu zaistite, aby sa strnky natali rchlo.

6.4 Proces web dizajnu

Vytvorenie webovho serveru je nron, pretoe medzi tokmi rznymi sasami existuje vek priestor pre chyby. Aby sme sa vyhli chybm, musme si vytvori urit postup. Pri web dizajne a vvoji by malo by vyuit plnovanie procesu.

6.4.1 Plnovanie procesu

194

Pred niekokmi rokmi nebola vina webovch serverov o ni viac, ako iba elektronickmi brorami. Vytvorenie takhoto webu nevyadovalo vek plnovanie. Od tej doby sa webov servery znane rozrstli a s ovea zloitejie. asto sa proces vytvorenia webovho serveru sklad z realizcie serveru, vykonania strunho vizulneho testu v prehliadai a nakoniec vypustenia strnky do sveta. Vizulne nstroje web dizajnu proces vytvorenie publikovanie iba podporuj. Vina odbornkov sa zhoduje na tom, e takho neformlne metdy s dobr iba v prpade e sa jedn o vemi mal projekty a tam, kde sa neoakva budca drba.

6.4.2 Model webovho procesu

Aby sme obmedzili zloitos vytvrania webu, mali by sme prija urit procesn model, ktor popisuje rzne fzy zahrnut do vvoja webovho serveru. Idelny procesn model vvoja webu by pomohol stanovi zloitos serveru, minimalizova riziko zlyhania projektu, pota s monosou zmeny v priebehu projektu a publikova web rchlo, s adekvtnou sptnou vzbou behom procesu. Idelny procesn model by mal by tak, aby bolo ahk naui sa ho a vykona. Nie je pravdepodobn, e kad procesn model vdy vyhovie vetkm konkrtnym poiadavkm danho projektu. Zkladn model Zkladn model sa asto nazva aj vodopdov. seky v tomto modeli nasleduj jeden za druhm a do konca. Model zana fzou plnovania, potom je fza dizajnu, nasleduje vroba a testovanie, alej fza publikovania a nakoniec fza drby. Postup z jednho seku do alieho nemus by vdy zrejm. Proces tie nemus smerova vdy k zveru, ak sa v projekte vyskytn nepredvdan zmeny, mu by v prpade nutnosti zopakovan predchdzajce kroky. Plnovanie Dizajn

drba

Publikovanie

Vroba Testovanie

Dizajn spolonej aplikcie alm vznamnm modelom procesu vvoja webu je dizajn spolonej aplikcie. V tomto modeli je vytvoren prototyp, ktor je predveden klientovi alebo potencionlnemu koncovmu pouvateovi. Priama sptn vzba je pouit ako pomcka pre aliu verziu prototypu, a km nie je vytvoren konen podoba. Tento model je rchlej oproti vodopdovmu modelu, me vak ma vne nedostatky. Ukazova pouvateom nedokonen webov server by mohlo narui vzah medzi 195

dizajnrom a pouvatemi. Pouvatelia maj asto nerelne poiadavky. Rozpoet pre tento projekt je tie zloit, zvl vtedy, ak s pouvatelia nerozhodn a web sa mus prerba a km nevznikne bezchybn verzia.

6.4.3 Plnovanie webovho serveru

Okrem vyie uvedench modelov, ktor by ns mohli previes webovmi projektami, existuje mnoho alch. Nech sa rozhodnete pre ktorkovek model, pri vytvran webovho serveru je nutn vdy jasne oznai problm, ktor je potrebn riei, alebo cie, ktor chceme dosiahnu. Pri budovan strnok nm pome odpove na tieto otzky: 1. 2. 3. 4. 5. Ak je cie tejto strnky? Ak je moja cieov skupina (potencionlni pouvatelia)? o bude obsahom web strnky? M mj klient pecilne ciele alebo poiadavky? S k dispozcii nejak firemn materily a v akej forme?

Typy webovch strnok - na ich zklade sa men prstup, cieov skupina, cie a vsledn grafick spracovanie: 1. skupina firemn strnky Strnky venovan prezentcii firmy je potrebn vytvori v duchu firemnej komunikcie. Je dleit pracova s celkovm grafickm manulom firmy. 2. skupina informan weby a portly Tto skupinu tvoria internetov strnky tlaench periodk alebo pecializovan portly, ktor poskytuj informcie z uritej oblasti zujmu. Tento typ strnok by mal spa tie najnronejie poiadavky na vekos sborov. as za ktor sa strnka zobraz na monitore pouvatea, me by rozhodujca pre nvtevnos strnky. 3. skupina - e-obchod Tto skupina strnok je na nae pomery vemi mlad, patr sem internetov aukcia, internetov nkup a predaj at. Najv draz sa kladie na spenos dizajnu ako dominantnho nstroja pri komunikcii s pouvateom, ktor je aj potencionlnym zkaznkom. Strnka mus bra ohad na nkupn zvyklosti loveka, prehadnos ponkanho tovaru. 4. skupina- in Do tejto skupiny patria vetky ostatn typy strnok, naprklad osobn strnky pouvateov Internetu, ktor sa vyznauj pestrosou v oblasti inovatvnosti, dizajnu, truktry a obsahu.

Cie webovho serveru 196

Mnoho projektov nakoniec zlyh, pretoe im chba jasn cie. Jeho stanovenie nie je zloit. Mali by sme sa vyvarova nejasnm cieom (napr. ponknu lep zkazncky servis, zarobi viac predajom on-line). Pri stanoven ciea je potrebn viac podrobnost, dobr vyjadrenie me vyzera napr. takto: Vytvorenie obchodu na automobilov siastky, cez ktor sa bud predva produkty s obratom aspo 300 000 SK mesane priamo zkaznkom. Vytvorenie webovho serveru pre japonsk retaurciu, ktor bude potencionlnym zkaznkom podva dleit informcie, ako napr. otvracie hodiny, jedlny lstok, atmosfru, ceny...Zrove im bude ponka monos objednvania telefonicky a vyzva k nvteve retaurcie.

Vimnite si, e prv cie sa d zmera. To je vemi dleit, pretoe potom je mon ahko zisti spenos alebo zlyhanie a priradi projektu relny rozpoet. Druh vyjadrenie neposkytuje zrejm zmeraten cie, o me by nebezpen, pretoe je vemi obtiane presvedi ostatnch, e server je spen. Prepracovan vyjadrenie ciea by mohlo potom vyzera takto: Vytvorenie webovho serveru pre japonsk retaurciu, ktor bude aspo 300 potencionlnym zkaznkom podva dleit informcie, ako napr. otvracie hodiny, jedlny lstok, atmosfru, ceny...Zrove im bude ponka monos objednvania telefonicky a vyzva k nvteve retaurcie.

Jednoduch pridanie konkrtneho potu zkaznkov upresn cie. Uvedenm potu nvtevnkov by vlastnk retaurcie mohol porovnva nklady na umiestnenie reklamy do novn a asopisov oproti nkladom na prevdzku serveru, ktor poskytuje rovnako efektvnu reklamu. Pri navrhovan ciea je dleit, aby vyjadrenie bolo strun a realistick. V mnohch webovch projektoch sa vyskytne elanie zahrn do webu vetko. Treba si uvedomi, e na webovom servere neme by vetko pre kadho, mus by stanoven urit publikum a sada loh. Profil pouvatea Najlepm spsobom, ako vytvori dobr cie, je zaisti, aby bolo vdy bran do vahy publikum. To, o chce zkaznk, alebo dizajnr, sa asto nezhoduje s tm o chc pouvatelia. Prvou lohou je popis publika webovho serveru a dvody pre navtvenie tohto serveru. Najskr sa treba zamyslie nad tm, akm typom ud bud vai koncov pouvatelia. Polote si niektor zkladn otzky, ako naprklad: Kde sa nachdzaj? Ak s star? Ak je ich pohlavie? Akm jazykom hovoria? Ak maj znalosti o webe? S pouvatelia nejakm spsobom postihnut? (zrakovo, sluchovo..) 197

Ak typ pripojenia k sieti Internet pouvaj? Ak typ potaa pouvaj?

alej by ste mali zvi, o bud pouvatelia na vaom webovom servere robi: Ako sa na v server dostali? o chc na servere robi? o hadaj, ke navtvia v server? Kedy bud server navtevova? Ako dlho na servere zostan behom konkrtnej nvtevy? Z akej strnky bud webov server opa? Kedy sa na server vrtia? Ako asto sa bud vraca? Preo prichdzaj na vau strnku? Maj dvod aby sa vrtili? Ako ich zauja a printi, aby sa pravidelne vracali na vae strnky?

Najlepm spsobom, ako pochopi pouvateov je rozprva sa s nimi. Vhodnou formou je aj dotaznk, ale iv rozhovor vm poskytne viac informci a umon preskma mylienky aj mimo predurench otzok. Z rozhovorov a dotaznkov a z predstavy o obecnom pouvateovi by ste sa mali poksi vytvori podrobn profil bench pouvateov vho webu. Ak mte dokonen profil, mali by ste vytvori scenr nvtev. To znamen nartn, o presne urob konkrtny pouvate, ke navtvi v web. Ak opercie chce vykona? Ak m cie? Plnovanie scenra by vm malo pomc zamera sa na to, o bude pouvate skutone robi. Mete potom zisti, e vae definovanie ciea neshlas s tm, o vaich nvtevnkov zaujma. Ak tomu tak je, treba prepracova cie na zklade novch informci. Poiadavky na web V zvislosti na cieoch webu a publiku by mali by zrejm aj poiadavky na webov server, ktor sa delia na vizulne, obsahov a technick. Aby ste sprvne stanovili poiadavky, mali by ste si poloi tieto otzky: Ak typ obsahu bude poadovan? Ako by mal webov server vypada? Ak obmedzenia mu pre pouvateov vznikn s ohadom na vekos obrazovky, typ prehliadaa...? Poiadavky na obsah by mali poskytova vetky texty, obrzky a alie mdi potrebn pre vytvorenie webu. Vizulne poiadavky sem patria zkladn vahy o rozhran. V hrubch rysoch by bolo vhodn definova ako bude web vizulne svisie s ostatnmi marketingovmi materilmi, obmedzenia na strane pouvateov ako vekos okna, farba, psmo... Technick poiadavky by mali poskytova prehad typov technolgi, ktor bud pouit (napr. HTML, JavaCsript ...), vetky technick obmedzenia ako s poiadavky na vkon, zabezpeenie a alie technick poiadavky, ktor svisia s monosami nvtevnkov.

198

6.4.4 Fza dizajnu

Behom tejto fzy by sa mal vyvin vizulny prototyp. Skr ako je vytvoren, malo by sa zhromadi o najviac obsahu. Obsah ovplyvn webov server a pome s vytvorenm formy.

Nvrh: Obsah zanite vdy zhromaova o najskr. Pravidlo: Vizulny dizajn by mal postupova od domovskej strnky k jednotlivm astiam a strnkam s obsahom.
Najskr si vytvorte model strnky na papier v podobe blokov. Takto sa dizajnri mu zamera na typy objektov a ich usporiadanie, bez toho, aby sa museli stara o presn umiestnenie a podrobn rozvrhnutie. al krok predstavuje podrobnej nvrh na papieri alebo v grafickom editore. Navrhnite jednoduch obrzok, ktor bude obsahova rzne tlatka, vetky poloky menu, logo, naznate umiestnenie textu a vetkch obrzkov at.

Nvrh: Pri vvoji vizulnych prvkov berte vdy do vahy vekos okna prehliadaa. Pravidlo: Neviate sa prli na svoje prototypy. Povajte svojich pouvateov a zdokonaujte svoj dizajn.
A po vytvoren konenej verzie grafickho nvrhu je as vytvori web pomocou jazyka HTML a kaskdovch tlov. Ak je takto vytvoren modelov server prijaten, je as na strnky umiestni kompletn obsah a obrzky, aktivova interaktvne prvky. Potom nastva fza testovania (podrobnejie v inej prednke) a publikovania.

Pravidlo: Vvoj webovho serveru je pokraujci proces plnovanie, dizajn, vvoj, publikovanie, opakovanie.

6.5 Usporiadanie a navigcia na webe

6.5.1 Typy a truktry webovch serverov
Rovnako ako existuje vea druhov softwrov ( od hier a po obchodn aplikcie), existuje mnoho druhov webovch serverov. Webov servery meme obecne rozdeli do kategri ako intranetov a extranetov webov servery, alebo poda elu na portly, zbavn alebo osobn strnky... Kad typ webovho serveru bude ma in rysy dizajnu, ktor zvisia na tom, ak el bude web plni. el pome splni takisto sprvne usporiadanie webu. Existuj poetn skupiny webov- od jednoduchch linernych usporiadan po zloit zmiean hierarchie.

199

6.5.2 Typy webovch serverov

Pre rozdelenie webovch serverov do kategri existuje mnoho kritri. Kritri rozdelenia mu by publikum (cieov skupina) rove interaktivity, intenzita zmien v obsahu, vekos typ pouitej technolgie, vizulny tl a tie el webovho serveru. Obecne existuj tri zkladn kategrie webovch serverov: verejn webov servery, extranety, intranety.

Defincia: Verejn webov server, webov server v sieti Internet, extern webov server, i jednoducho web je tak webov server, ktor nie je vlune vyhraden konkrtnej skupine pouvateov.
Extern webov server je v podstate verejnm miestom, dostupnm komukovek v sieti Internet. Nie kad pouvate na svete bude chcie dan webov server navtvi- nemal by by uren pre tak irok klu pouvateov- avak neexistuje iadne obmedzenie tkajce sa toho, kto me webov server navtvi. Opanm prkladom je intranetov webov server. Intranet je vemi skromn a asto je k dispozcii iba pouvateom v konkrtnej privtnej sieti.

Defincia: Intranetov webov server, ktor patr uritej organizcii, funguje iba v rnci privtnej siete.
Medzi tmito dvoma extrmami externm webovm serverom a intranetom je extranetov webov server. Prkladom extranetu by mohol by server sliaci napr. partnerom spolonosti alebo predajcom.

Defincia: Extranetov server je tak, ktor je k dispozcii obmedzenej skupine pouvateov prostrednctvom verejnej siete Internet.
Hlavn rozdiel medzi tmito tromi zkladnmi kategriami tvor publikum. Verejn webov servery s plne otvoren, zatia i intranety a extranety s k dispozcii obmedzenej skupine pouvateov. m privtnej webov server je, tm viac bude dizajnr vedie o potencionlnych pouvateoch a znalos pouvateov je pri tvorbe webu rozhodujca. Pri vytvran privtneho intranetu m dizajnr monos fyzicky sa stretn s kadm potencionlnym pouvateom. Na opanej strane stoj verejn webov server, ktorho dizajnr vie o svojich pouvateoch pomerne mlo, zriedka maj monos so svojimi pouvatemi komunikova a skr nepoznaj ich schopnosti. Tieto skupiny webovch serverov j najobecnejm delenm poda pouvateov. Rozdelenie poda interaktivity alm spsobom delenia webovch serverov je ich rozdelenie poda interaktivity. Mnoho webovch serverov nie je prli interaktvnych, ale sklad sa hlavne zo stleho obsahu, ktor mu pouvatelia prehliada, alebo prehadva. Takto webov servery s oznaovan ako statick, pretoe pouvatelia nemu priamym spsobom upravova ich obsah.

Defincia: Statick webov server je tak, ktorho obsah je relatvne stly a pouvatelia nemu ovplyvova vzhad ani rozsah prehliadanch dt.
200

Nvtevnk m minimlnu monos spracova obsah webovho serveru, me iba voli poradie, v ktorom si bude obsah prehliada, me si ho preta na obrazovke, vytlai alebo skoprova asti obsahu a poui ich niekde inde. Na druhej strane mnoho webovch serverov umouje pouvateom uritm spsobom dopa alebo upravova obsah tak webov servery sa oznauj ako interaktvne. Stupe interakcie sa me pohybova od jednoduchej monosti komentova predkladan obsah a k monostiam alieho upravovania webovho serveru vlastnkom alebo inmi pouvatemi.

Defincia: Interaktvny webov server umouje pouvateom spracovva priamo obsah alebo komunikova s inmi pouvatemi.
Rozdelenie poda frekvencie zmien alou dimenziou kategorizcie webovch serverov je poetnos zmien obsahu. Webov servery, ktor sa vbec nemenia, meme znovu oznai ako statick, tie, ktor prechdzaj zmenami, meme nazva ako dynamick. Oznaenie dynamick v tomto prpade pouvame iba vo vzahu k obsahu strnok a nie k ich vytvraniu. Vina webovch serverov nie je absoltne statick , zmeny s na strnkach vykonvan priebene. Webov servery sa tie mu meni neustle. Naprklad personalizovan webov server je tak, ktor sa men poda nvtevnka, asto na zklade jeho aktulnych alebo minulch aktivt. Benm prkladom je komern webov server, ktor me poskytova pecilne ponuky alebo doporui produkty na zklade predchdzajcich nkupov pouvateov. Inm prkladom s portly, ktor ponkaj strnky konfigurovan pouvateom tak, aby vyhovovali ich konkrtnym zujmom.

Defincia: Personalizovan webov server je tak, ktorho obsah priamo svis s konkrtnym pouvateom a pouvate si me stanovi obsah, vzhad a technolgie.
Na dynamickch webovch strnkach je vemi dleit oznmenie o vykonan zmien v obsahu. Na strnke je asto umiestnen informcia s dtumom poslednej aktualizcie. Rozdelenie poda doby vytvorenia strnky Dleit je uvies, kedy boli strnky vytvoren. V mnohch prpadoch s strnky statick v tom zmysle, e boli vytvoren v predstihu a zmenili sa len vemi mlo. V inch prpadoch mu by strnky vytvoren v dobe, kedy bol vytvoren alebo upraven ich obsah. Strnky mu by vytvoren aj vo chvli, ke ich pouvatelia vyaduj, o sa asto nazva dynamicky vytvoren strnky.

Defincia: Dynamicky vytvoren strnka vznik na iados pouvatea.

Rozdelenie poda vekosti alou monosou je rozdelenie webovch serverov poda ich vekosti. Sce neexistuje iadne presn lenenie toho, o je mal a o vek webov server, nasledujce skupiny mu by uiton: Menej ako 10 strnok 10 100 strnok Vemi mal webov server Mal webov server 201

100 1 000 strnok 1000 10 000 strnok Viac ako 10 000 strnok

Stredne vek webov server Vek webov server Vemi vek webov server

Rozdelenie poda pouitej technolgie Rozdelenie webovch serverov poda ich vekosti alebo stupa interaktivity asto priamo svis s technickmi predpokladmi. Obvykle meme technolgiu bra do vahy, ke zistme spsob pouitia dokumentov alebo aplikci. Mnoho webovch serverov je zameranch iba na dokumenty. In webov servery, ako je napr. bankovnctvo online, alebo predajn webov servery, mu poskytova vek mnostvo interakcie a s teda zameran viac na aplikcie. Delenie poda vzhadu Webov servery by sme mohli rozli aj poda pouitho tlu vizulneho dizajnu. Delenie z hadiska lohy grafiky a textu do tyroch skupn: Sstreden na text. Webov server sa zameriava na textov obsah s obmedzenmi grafickmi prvkami a dizajnom. tl grafickho pouvateskho rozhrania. Riadi sa konvenciami grafickho rozhrania. Obrazn. Poskytuje bohat rozhranie asto zaloen na obraznom vyjadren skutonho sveta. Experimentlny. Neriadi sa konvenciami a prezentuje obsah a navigciu webovho serveru novm i prekvapujcim spsobom.

Rozdelenie poda elu Jednm z vemi obecnch spsobov rozdelen verejnch webovch serverov je na: Komern, zbavn, informan, navigan, umeleck alebo osobn. Hlavn ciele, pouvatelia a funkcie kadho typu webovho serveru sa vemi lia. Preto bute opatrn, aby ste nepouili rovnak filozofiu dizajnu pre kad s tchto foriem. Komern webov servery S vytvran hlavne pre podporu obchodu uritej organizcie. Pouvateov komernho webovho serveru tvoria hlavne sasn a potencionlni zkaznci danej spolonosti. K druhotnm pouvateom patria asto potencionlni a sasn investori, potencionlni zamestnanci a tretie spolonosti ako s novinri alebo konkurencia. Benmi elmi komernch webovch serverov s: Poskytovanie zkladnch informci. Webov server sa pouva na rozirovanie informci o produktoch a slubch poskytovanch organizciou. Z alch zkladnch informci sa obvykle dozviete ako firmu mete kontaktova inm spsobom ako prostrednctvom webu. Podpora. asti webovho serveru mu sli k poskytovaniu informci, ktor maj existujcim zkaznkom pomc efektvne pouva produkty alebo sluby poskytovan organizciou. 202

Informcie pre investorov. Spolonos me vytvori webov server alebo as serveru na poskytovanie informci o svojej aktulnej finannej situcii a tie o budcich prleitostiach pre investorov. Informcie pre verejnos. Mnoho firiem pouva webov strnky k poskytovaniu informci rznym organizcim zhromaujcim novinky a sprvy a tie k poskytovaniu informci verejnosti o dobrom mene spolonosti. Zskavanie novch zamestnancov. Webov server je asto pouit na umiestnenie informci o pracovnch prleitostiach a vhodch zamestnania u danej spolonosti. Komern webov server. Rastci poet komernch webov umouje nvtevnkovi vykona poadovan transakciu priamo na webe, napr. objednvanie alebo zisovanie stavu objednvky a stavu tu. Takto webov servery s obvykle oznaovan ako transakn.

Informan webov servery Lia sa od komernch hlavne v tom, e ich hlavnm elom je poskytovanie informci. asto svisia s vldou, kolstvom, sprvami, neziskovmi organizciami, nboenskmi a inmi organizciami. Aj ke mu vznikn pre komern ely, hlavnm elom je skr informova, ne sa snai o uskutonenie transakcie. Odhadnutie skladby pouvateov informanho webovho serveru je zloit, pretoe vemi zvis od typu poskytovanch informci. Vetko, o meme poveda o pouvateoch webovho serveru je to, e ide o niekoho, kto m zujem o uvdzan informcie. ely informanch webovch serverov sa vemi lia. Hlavnm rozdielom medzi komernmi a informanmi webovmi servermi je to, e komern weby s viac ekonomicky nasmerovan. Informan webov servery mu by vytvoren, aby spali urit kritri, ktor neslia finannm elom. Komern webov server m za cie zvenie zisku firmy a jeho el je asto mon lepie uri. Zbavn webov servery Zbavn webov servery s prevane komern, ale elom je predovetkm pobavi nvtevnkov- v uritom zmysle predvaj zbavu (zitok ako tak). Vytvorenie zbavnho zitku nie je nijak jednoduch a udranie zujmu publika me by obtiane. Webov servery, ktor s vytvoren pre zbavu asto poruuj konvencie, aby boli spen.

Predpoklad: Pri zbavnch webovch serveroch me by novos alebo prekvapenie v dizajne uitonejie ako truktra i konzistencia.
Navigan webov servery Navigan webov server sa zameriava na pomoc pri hadan v sieti Internet. Tieto webov servery s asto nazvan portly, pretoe slia ako hlavn rzcestie vedce k inm cieom. Navigan webov servery obsahuj tie vyhadvacie nstroje alebo adresre, ktor s zhodou okolnost hlavnou prenosovou trasou portlov.

Defincia: Portl je webov server, ktor je obvykle vchodzm bodom pre cestu pouvatea sieou Internet a sli k hadaniu informci a sna pouvateom pomc vyriei vek mnostvo loh, aby na webovom servere zostal dlhie, alebo
203

ho znova navtvil.
Webov servery uritch komunt elom webovho serveru uritej komunity je vytvorenie centrlneho miesta pre lenov, na ktorom sa mu zhromaova a komunikova medzi sebou. Tento typ webovch serverov je vemi interaktvny a asto dynamicky a vemi osobne vytvran. Obsah webovch serverov komunt sa li podobne ako je tomu pri informanch a komernch weboch. Webov servery komunt a informan alebo komern webov servery sa asto prelnaj. Hlavnm rozdielom je monos komunikcie nvtevnka s ostatnmi. Ak sa postupom asu stane monos komunikcie aj na ostatnch typoch serverov benou zleitosou, bude tto odlinos webovch serverov komunt straten.

Defincia: Webov server komunity umouje ahk komunikciu medzi nvtevnkmi a sli ako miesto pre stretnutie pouvateov. Nejedn sa iba o zobrazovanie uritej oblasti s pripravenm obsahom.
Umeleck webov servery Umeleck webov server je vyjadrenm jednotlivca alebo umelca. elom by mohla by prezentcia, inpircia, pouenie alebo pobavenie nvtevnkov. Tvorcu webu nemus zaujma, o si pouvate mysl. Predpoklad: Dizajn umeleckch webovch serverov sa me elovo vyhba benm konvencim webu.

6.6 Navigcia
Navigcia je schopnos premiestni osoby alebo veci z jednho miesta na druh. Navigcia v sieti www by pouvateom mala uahi pochopi to, kde sa nachdzaj, kam mu s, a ako sa mu dosta niekam inam. Pri navigcii si udia asto klad nasledujce otzky: Kde som? Kam mem s? Ako sa dostanem tam, kam chcem s? Bol som tam u skr? Ako sa dostanem tam, kde som bol?

Nvtevnci strnok musia vedie, kde sa prve nachdzaj a ak typ informci si prve prezeraj. Preto je nutn vytvra jednoduch a zrozumiten nzvy odkazov, pochopiten a jednoznan pre pouvateov. Pravidl sprvania sa pouvatea pomhaj pri navrhovan optimlnych naviganch prostred: 204

Ak si pouvate zapamt, kde sa nachdzaj hlavn navigan prvky, na rovnakom mieste ich had a oakva na alch strnkach webu. Potreba minimalizovania asu na stiahnutie. Ak je u grafika zo strnok raz stiahnut na v disk, pri alch prstupoch sa nata z potaa. Je preto rozumn grafick prvok umiestnen na prvej strnke pouva na rovnakom mieste aj v alch strnkach. Pri pouvan grafickch prvkov v navigcii sa pouvaj grafick znaky alebo symboly, ktorch vznam je jednoznan napr. pky, alej to mu by tzv. Grafick ikony, ktor svojm vyobrazenm symbolizuj funkciu alebo oblas pouitia. Hlavnou nevhodou je ich nejednoznanos.

V sasnej dobe adresa URL (Uniform Resource Locator) definuje umiestnenie v sieti www. Prehliada pouvatea me aktulnu strnku identifikova napr. ako: http://www.democompany.com/products/trainer.htm. Adresa udva e pouvate m prstup k strnke nazvanej trainer.htm, v adresri products na strnke www.democompany.com. Adresa URL presne odpoved na pouvateovu otzku Kde som? Naneastie tto odpove nemus by pochopen, alebo nie je pre pouvatea uiton. Tto adresa nm neme ni poveda o umiestnen vzhadom k inm strnkam. Vzahy medzi strnkami vo vntri ale aj z vonku webovho serveru nie je mon pomocou adresy URL ahko hodnoti. Napriek tomu by sme sa mali snai vytvra adresy URL ahko zapamtaten a plat pravidlo:

Pravidlo: Pre zdokonalenie navigcie pouvajte jednoduch a zapamtaten adresy URL. 6.6.1 Navrhovanie navigcie
udia nebud pouva v web, ak sa v om nezorientuj. Pokia prdu na vae strnky a nemu njs to, o hadaj, prpadne uri, akm spsobom s strnky organizovan, pravdepodobne sa dlho nezdria a na vae strnky sa u nevrtia. Cieom by malo by vytvori strnku natoko intuitvnu, aby priemern pouvate na pohad pochopil, o o sa jedn a ako strnku pouva. Ak sa to nepodar plne, strnka by mala by aspo samovysvetujca. Pri vstupe na webov strnky prechdzame do istej miery tm istm procesom, ako pri nakupovan v obchode: Spravidla sa sname nieo njs. Rozhodujeme sa, i sa mme najskr opta, alebo zaa hada. Rozdiel je v tom, e na webe nie je iv osoba, ktor by nm poradila ale vyhadvacie pole, do ktorho zapeme svoju otzku. Na to, aby pouvate mohol bez vnych problmov njs poadovan oblas informci, je vhodn navrhn jednoduch ovldanie a navigciu na globlnej, paralelnej a loklnej rovni. globlna navigcia umouje nvtevnkom pohybova sa po hlavnch, zkladnch astiach strnky. Mala by sa vyskytova na kadej strnke, na rovnakej 205

pozcii, aby si nvtevnci zvykli na jej prtomnos. paraleln navigcia sa vyskytuje v kategrii hlavnho lenenia strnok. Kad kategria me obsahova podkategrie, v ktorch sa paralelne pohybujete. loklna navigcia sa nachdza na konkrtnych strnkach. Jedn sa naprklad o zoznam odkazov, obsah danej strnky at.

Pre webdizajnra je dleit sa rozhodn, ako vybran typ navigcie (i u obrzkov alebo textov) pouije na strnke. Monosti s dve. Bu bud navigan prvky vloen do klasickej HTML strnky (o je dnes najpouvanej spsob), alebo do HTML strnky pouvajcej rmce. Klasick navigcia je pevne spojen s HTML strnkou a je mon ju vidie prakticky vade. Ak strnkou rolujete smerom dole, navigcia sa posva hore o m nevhodu v tom, e pouvateovi zmizne z o a tie to, e pri skoku na akkovek in strnku je potrebn navigan prvky nata znovu. Navigcia v nezvislom rmci sce odstrauje tieto dve nevhody, pretoe na strnku sa nata iba raz a zobrazuje sa v samostatnom rmci nezvisle od alieho obsahu strnky, ale dnes je u takmer preit. Rmce maj mnoho nevhod, ktor absoltne prevauj nad vhodou stle viditenej navigcie.

6.6.2 Zvyklosti webovej navigcie

Zvyklosti samovone pecifikuj vzhad a umiestnenie naviganch prvkov, take vieme, o a kde mme hada. Ich umiestnenie na tandardnch miestach nm dovouje ich rchlo a bez vieho silia njs. Ich tandardn vzhad nm uahuje ich odlenie od ostatnch vec. Navigan zvyklosti pre web sa vyvinuli rchlo a vinou boli prevzat z existujcich tlaench mdi: Globlna navigcia Globlna navigcia je sada naviganch prvkov, ktor sa objavuj na kadej strnke serveru. Sprvne navrhnut globlna navigcia by mala vyjadrova- navigcia je tu, bude vdy tu a bude fungova rovnakm spsobom. Existuj dve vnimky z pravidla, kde nemus by rovnak navigcia ako v ostatnch strnkach: Domovsk strnka.(vodn strnka - 1. strnka, ktor sa vm zobraz v prehliadai) Nie je ako ostatn strnky a m in poslanie. Formulre. Na strnkach, kde vypame nejak formulre, me globlna navigcia obas rui. Pre tieto strnky je uiton ma nachystan minimlnu verziu globlnej navigcie, ktor bude obsahova len logo serveru, odkaz na domovsk strnku a nstroje, ktor mu pomc vyplni formulr.

Globlna navigcia by mala na kadej strnke obsahova 5 prvkov, ktor vdy potrebujete ma po ruke: logo serveru, sekcie, pomcky, odkaz na domovsk strnku, vyhadvanie Logo serveru- funguje na strnke ako nzov budovy. Logo reprezentuje server ako celok, o znamen, e sa jedn o najvy stupienok v hierarchii. Existuj dva spsoby, ako da 206

oznaeniu serveru ten sprvny vznam: Bu urobi z loga najnpadnej prvok strnky, alebo nm ohranii vetko ostatn. Logo by malo by tam, kde ho oakvame, ie v zhlav strnky- najlepie umiestnenie je vavo hore, o je miesto, ktor vetci njdu bez premania a ktor ohrani cel strnku. Logo serveru by malo ma atribty, ktor oakvame od obchodnho loga, ie charakteristick typ psma a grafiku, ktor bude rozoznaten v akejkovek vekosti. Sekcie - s odkazy na zkladn sekcie serveru- najvyia rove serverovej hierarchie. Vo vine prpadov obsahuje globlna navigcia miesto pre zobrazenie paralelnej navigcie zoznamu podsekci v aktulnej sekcii. Pomcky - s odkazy na dleit prvky serveru, ktor nie s priamou sasou hierarchie. S to veci, ktor mu pomc pri pouvan serveru (naprklad npoveda, mapa serveru, nkupn kok...) alebo ponka informcie o prevdzkovateovi (napr. otzky, frum, download) Pomcky by mali by vytvoren menej vraznm tlom ako sekcie. Pravidlom je, e sasou globlnej navigcie me by maximlne 4-5 pomcok- tch ktor bud pouvatelia pravdepodobne najviac potrebova. Odkaz na domovsk strnku - jednou z najdleitejch poloiek globlnej navigcie je tlatko alebo odkaz, ktor ns prenesie na domovsk strnku. Vdy viditen tlatko Home ponka istotu, e bez ohadu na to, ako moc sa zamotme, meme vdy zaa od zaiatku. Zana sa presadzova konvencia, ke logo serveru nahrdza tlatko, ktor ns prenesie na domovsk strnku. Tento npad je vemi uiton, ale ete stle vek poet pouvateov o om nevie. Vyhadvanie - Na vine serverov je anca, e pouvate zska potrebn informcie pomocou vyhadvania iba 50:50. Vek as pouvateov had pri prvej nvteve nejakho serveru nieo, o sa podob tomuto vzoru: Textov pole a pri om tlatko s npisom Vyhada. Mali by sme sa pridriava tejto schmy a vyvarova sa: Efektnch formulci. Pouvatelia bud hada slovo Vyhada, preto pouite toto slovo a nie napr. rchle hadanie, njs, vyhadvanie kovch slov... Intrukci. Ak sa budete dra spomenutej schmy, bude kad, kto pouva web u nejak dobu vedie, o m robi. Pridanie textu - Zadajte kov slovo a podobne je plne zbyton. Nejasnho rozsahu vyhadvania. Ak by mohlo djs k nedorozumeniu ohadom rozsahu vyhadvania (i bude prehadva cel server, len as serveru alebo cel web) potom voby radej vypte. Treba si ale dobre rozmyslie, i umonme obmedzi rozsah vyhadvania. Pozor si treba dva aj na voby, ktor umouj pecifikova, poda oho hadm (napr. poda autora, titulu, at). Tieto voby s na kodu, ak pouvatea ntia uvaova, o tie voby vlastne znamenaj a ako ich m

6.6.3 Sekundrne a alie vrstvy

Dobr viacrovov navigciu je vbec ak vymyslie vzhadom k obmedzenmu miestu na strnke a potu poloiek, ktor je nutn umiestni. udia v skutonosti strvia na strnkach nich rovn presne toko asu ako na najvych rovniach. Preto je vemi dleit 207

premyslie navigciu hne na zaiatku. Najjednoduch spsob ako zisti, kde sa prve nachdzame je pozrie sa na nzov strnky. O nzvoch jednotlivch strnok (podstrnok) je dleit vedie tieto veci: Kad strnka potrebuje nzov. Nzov strnky mus by na sprvnom mieste. Vo vizulnej hierarchii by mal nzov strnky zarmova obsah, ktor sa nachdza prve len na tejto strnke. K tomu, aby nzov strnky plnil svoju funkciu, potrebuje sprvnu kombinciu pozcie, vekosti, farby a typu psma. Vo vine prpadov by to mal by najv text na strnke. Nzov strnky mus zodpoveda odkazu, na ktor pouvate klepol. V prpade e odkaz a nzov strnky sa nezhoduj vyvol to v pouvateovi nedveru, pochybnosti a nti ho prema, preo je to tak. Ak musme na strnke urobi kompromis a slov v odkaze a na strnke sa plne nezhoduj, je dleit aby boli rovnocenn a bol zrejm dvod odlinosti.

6.6.4 Prehliadnut ely navigcie

Dva z elov navigcie s zrejm- M nm pomc njs to, o hadme a poveda, kde sme. alie dleit vlastnosti : Poskytuje nm oporn body. Dobr navigcia nm poskytuje zbradlie, ktorho sa meme dra, aby sme sa ctili bezpene. Hovor nm, o vetko sa na strnke nachdza. Odkrytm hierarchie nm navigcia hovor, o server obsahuje- odkrva nm obsah. Ak rozumieme navigcii, pochopme hierarchiu. Ak rozumieme hierarchii, odkryje sa nm obsah webu. Hovor nm, ako mme strnky pouva. Pokia navigcia pln svoj el, hovor nm, kde mme zaa a ak mme monosti. Sprvne navrhnut navigcia by v sebe mala obsahova vetky potrebn intrukcie. Vzbudzuje dveru v ud, ktor strnky vybudovali. Prostrednctvom dobre premyslenej navigcie mu strnky zanecha v pouvateovi dobr dojem. Pouvate uom, ktor strnky vytvorili ver a je to jeden z hlavnch faktorov, ktor pouvame pri rozhodovan o tom, i sa na strnky ete niekedy vrtime.

6.6.5 Navrhovanie domovskej strnky

Hlavn strnka by mala obsahova : Logo a poslanie serveru. Hne na zaiatku sa pouvate mus dozvedie, o ak server sa jedn a na o sli. A ak je to mon aj to, preo je prve tu a nie na nejakom inom serveri. Hierarchia serveru. Z domovskej strnky serveru by malo by zrejm, o na serveri mem njs, o tam mem robi a ako je server organizovan. O to by sa mala postara globlna navigcia. Vyhadvanie. Rozsiahle servery by mali ma na domovskej strnke zobrazen 208

vyhadvacie pole. Uptavky. Podobne ako obal asopisu, mala by aj domovsk strnka upozorni na atraktvny obsah vo vntri. Obsahov uptavky vyzdvihuj najnovie, najlepie alebo najobbenejie informcie. Funkn uptavky maj lka k preskmaniu alch sekci serveru alebo k registrcii a podobne. Aktulny obsah. Ak zvis spech serveru na tom, aby sa pouvate asto vracal, mala by domovsk strnka obsahova oblas, ktor bude asto aktualizovan. Aj server, ktor nepotrebuje pravidelnch nvtevnkov, by mal prejavova nejak znmky ivota. Vmenn reklamy. Priestor domovskej strnky by mohol by vyuit tie pre najrznejiu reklamu (ale nemus to tak by). Zstupci. Najiadanej obsah si zasli vlastn odkazy na domovskej strnke, aby ich udia nemuseli lovi niekde v hbke serveru. Registrcia. Pokia server vyuva registrciu, mal by by na domovskej strnke odkaz umoujci zaregistrovanie a odkaz sliaci na prihlsenie u registrovanch pouvateov.

Okrem tchto konkrtnych potrieb, mus domovsk strnka spa niekoko abstraktnch elov: Ukza cestu k tomu, o hadm. Domovsk strnka mi mus jasne naznai, ako sa dostanem k tomu, o potrebujem- za predpokladu, e to niekde na danom serveri je. Ukza cestu aj k tomu, o nehadm. Sasne mi mus domovsk strnka odhali pr skvelch vec, ktor mi me dan server ponknu a o ktor by som mohol ma zujem, aj ke ich prve nehadm. Ukza mi, kde mm zaa. Nie je ni horie ako domovsk strnka, na ktorej pouvate nem iadnu predstavu o tom, kde m zaa. Zska dveru. Pre niektorch nvtevnkov bude domovsk strnka jedinou prleitosou na to, aby si na u utvorili pokia mono o najlep nzor.

Ak zoberieme do vahy, o vetko mus spa domovsk strnka troku komplexnejieho serveru, je ak njs jej najlepiu podobu. Nvrh domovskej strnky si nevyhnutne iada kompromisy. Jedna vec by ale unikn nemala, no asto k tomu dochdza, a to je vyjadrenie hlavnej podstaty strnky. Mala by o najrchlejie a najjasnejie odpoveda na otzky, ktor si kladie pouvate, ke prvkrt vstpi na nejak server: o to je? o ponka? o tu mem robi? Preo by som tu mal zosta a nes niekam inam?

6.6.6 Ako vysvetli hlavn mylienku

Vetko, o figuruje na vodnej strnke nm me dopomc k pochopeniu elu serveru. Existuj dve dleit miesta, na ktorch toto vysvetlenie prirodzene oakvame: Slogan. Jednm z najcennejch miest na serveri je priestor hne veda loga. Pokia tu njdeme vetu vizulne prepojen s logom, potom vieme, e je myslen 209

ako slogan a chpeme ju ako popis celho serveru. Dobr slogany s jasn a informatvne. Dobr slogany s dlh tak akurt. Slogan tvoren iestimi slovami je dostatone dlh na vyjadrenie mylienky a sasne ete dostatone krtky, aby bol ahko pochopiten. Dobr slogany vyjadruj odlinos, zl slogany znej obecne. Slogan je frza, ktor charakterizuje cel firmu a zaha to, m firma je a o ju rob vnimonou. Slogany sa pouvaj u dlho pre ely reklamy, zbavnho priemyslu. Na webe sa slogan vinou objavuje bezprostredne pod, nad alebo veda loga serveru. Prostrednctvom sloganov sa d dobre vysvetli vae poslanie, pretoe udia oakvaj, e v nich njdu strun prehlsenie o ele serveru. Niektor servery slogan vbec nepotrebuj, naprklad tie, ktorch nzvy u stihli zdomcnie alebo servery, ktor s dobre znme svojou neinternetovou verziou. vodn uptavka. Je to popis serveru umiestnen na npadnom mieste na domovskej strnke, kde je viditen bez nutnosti strnku posva. K vysvetleniu poslania vho serveru mete vyui tie cel plochu napravo od loga.

Pouite toko miesta, koko je nevyhnutn na uvedenie hlavnej mylienky, ale nepouvajte viac miesta, ako je nevyhnutn. Pretoe vina serverov nepotrebuje k vysvetleniu zkladnho zmeru prli vea miesta a text, ktor zaberie cel domovsk strnku nebude nikto ta. Vemi dleit je testovanie. Mali by ste poiada ud aby vyjadrili vlastn nzor na to, i nvrh strnky pln svoju funkciu.

6.6.7 Navigcia na domovskej strnke

Navigcia na domovskej strnke me by odlin, ale nie prli. Ak vezmeme do vahy jedinen poslanie domovskej strnky, nem vdy zmysel pouva globlnu navigciu. Typick prklady s tieto: Popis sekci. Pretoe by domovsk strnka mala ukza o najviac z obsahu serveru, budeme mono chcie pripoji k nzvu kadej sekcie krtky popis, prpadne zoznam podsekci a na kadej alej strnke na to nebude miesto. In orientcia. Domovsk strnka asto vyaduje in rozvrhnutie priestoru ako vetky ostatn strnky, take bva nutn namiesto horizontlnej navigcie poui vertiklnu a naopak. Viac miesta pre identifikciu priestoru. Logo serveru je na domovskej strnke obvykle vie ne na ostatnch strnkach a vinou je potrebn aj urit priestor na slogan, ktor sa naopak na kadej strnke nemus opakova.

Je dleit nemeni to, o nie je nutn meni. Navigcia na domovskej strnke a globlna navigcia by mali ma dos spolonch rysov na to, aby pouvatelia okamite pochopili, e sa jedn o dve rzne verzie rovnakej veci. Najdleitejie je dodriava presne rovnak nzvy sekci- rovnak poradie, rovnak slov a rovnak zoskupenie, rovnak typ psma, rovnak farby a rovnak vekos psmen.

Vysvetlivky 210

Pomerne obben je vyuitie objavujcich sa vysvetliviek, akonhle ukete kurzorom na nzov sekcie. Grafick prvok obvykle obsahuje strun popis sekcie a zoznam jednotlivch podsekci. V princpe ide o dobr npad, pretoe tak mete zska viac informci o obsahu prslunej sekcie, ktor sasne nezaauj cel strnku. S vysvetlivkami je spojench aj niekoko problmov: aby sa vysvetlivky objavili, muste nabehn kurzorom na jednotliv tlatka, pri obyajnom prehliadan strnky nie s vidie. Vdy uvidte vysvetlivku len k jednmu odkazu. Pretoe nevidte vetky vysvetlivky naraz, nemete ich prehliadnu naraz a porovna. Je aie ta text, ktor sa objav a rchlo zase zmizne. Rieenm je pouvanie o najkratieho textu. S neefektvne, pokia sa neobjavia blzko miesta, na ktor ukazujete.

Zoznamy Rozlohu domovskej strnky je mon rozri prostrednctvom rozbaovacch zoznamov, ktor etria miesto. Bohuia vznikaj podobn problmy ako s vysvetlivkami: muste ich vyhada. Aby sa objavili jednotliv poloky, je potrebn na rozbaovac zoznam klepn. Preto sa nestane, e vs zaujme niektor z poloiek pri letmom prechdzan strnky. To me by na domovskej strnke nevhodou, pretoe prve tam sa sname odokry cel obsah serveru.

Rozbaovacie menu je najvhodnejie pre abecedne raden zoznamy veobecne znmych poloiek, ako s nzvy ttov alebo vrobkov. Pretoe nevyaduj iadne premanie. aleko menej efektvne s v prpade zoznamov, kde neviete nzov veci ktor hadte. Uptavky Existuje jeden prstup, prostrednctvom ktorho je mon vrazne zvi priestor na domovskej strnke, hlavne pri prezentcii rznych funkci serveru. Namiesto niekokch malch uptaviek, ktor s viditen vdy, mete rovnak priestor vyui k cyklickej prezentcii troch vch uptaviek. V prpade malch uptaviek sa pravdepodobnos, e si ich vimn bli k nule. Pokia sa ale bud meni je via anca, e uptaj pozornos.

6.6.8 Chyby na domovskej strnke

Umiestnenie reklamnho baneru na domovskej strnke, ke nemusme. Pretoe domovsk strnku serveru obvykle navtvi aleko viac ud ako ktorkovek in strnku, ponka sa jej vyuitie na ely reklamy. Na reklamnom baneri umiestnenom na domovskej strnke je najhorie to, e odsunie zaiatok strnky dolu a tm sa zmen priestor, ktor je viditen na prv pohad a klesne anca, e si pouvate urob dobr prv dojem. Okrem toho, e zaber miesto, je reklamn baner asto najpomalie sa natajcim prvkom strnky, a prve domovsk strnka by sa mala nata o najrchlejie. Vmenn reklama. Jednm z najzaujmavejch vynlezov webu je mylienka, ke kad propaguje vetkch ostatnch- hovor sa tomu vmenn reklama. Jednotliv reklamy s prli mal na to, aby mohli by efektvne. Na niektorch domovskch strnkach tieto vmenn reklamy asto zastr el a obsah serveru. 211

Nensytn zbieranie osobnch dajov. Niektor servery robia chybu, e sa hne na vod snaia z pouvateov vymmi ich osobn daje. Najhorm prpadom s servery, ktor chc registrciu nvtevnkov skr ako im dovolia sa po strnkach rozhliadnu.

6.7 Zkladn navigan postupy - odkazy

Sasou vvoja pouitenho webovho serveru je nutnos zaisti, aby pouvatelia pochopili navigciu, zvl to, na o slia jednotliv odkazy. Pre pridanie naviganch odkazov na webov server existuje vea monost, vrtane textovch odkazov, tlatok, obrazovch mp a dokonca aj ubovonch aktvnych bodov. Dizajnri by mali repektova ben konvencie odkazov, ako je farba, podiarknutie a sptn vzba adresy URL.

6.7.1 Typy odkazov

Zkladom webovej navigcie je hypertextov odkaz. Model prepojenia webu je relatvne jednoduch, pretoe odkazy s obvykle jednosmern a ak nie je pouit pecilne programovanie, bude natan jedna strnka. Odkazy meme rozdeli do niekokch kategri. Odkazy poda adresy: Intern odkazy odkazuj na in strnku v rmci webovho serveru. Medzi intern odkazy patria aj medzistrnkov odkazy. Ide o odkazy, ktor premiestuj pouvateov v jednom sbore (naprklad odkaz sp hore, ktor sa vyskytuje pri vemi dlhch dokumentoch). Extern odkazy ved na strnku mimo aktulny webov server. Odkazy poda ich predvdatenosti: truktrovan odkazy ich pouitie vemi asto svis s hierarchickou truktrou, naprklad odkazy na naviganom paneli maj vinou konzistentn umiestnenie, tl a dokonca cie. Netruktrovan odkazy s tak, ktor sa mu pouvateovi javi ako nhodne usporiadan, naprklad kontextov odkazy v texte. Netruktrovan odkazy sa nemusia riadi truktrou webovho serveru a mu kedykovek odkazova na urit miesto webovho serveru alebo mimo neho. Pri pouit netruktrovanch odkazov vak bute opatrn odkazy, ktor sa nvtevnkovi mu zda ako nhodn, ho mu zmias.

Nvrh: Ponknite v texte obas aj netruktrovan odkazy, aby ste podporili skmanie a premanie.
Odkazy poda podmienok, za ktorch s vytvran: Statick odkazy cieov sbor je pevne ukotven autorom dokumentu. Dynamick odkazy nemaj pevne stanoven cie. Cieov dokument je vypotan v dobe 212

prehliadania strnky poda prostredia a potrieb pouvatea.

6.7.2 Formy odkazov

Prevedenie zkladnch typov odkazov me ma mnoho foriem, od zkladnch textovch odkazov HTML po zloit obrzky s nepravidelne vytvranmi aktvnymi bodmi (obrazov mapy). Odkazy by mali by jasne odlen od ostatnho obsahu. Textov odkazy Najzkladnejou formou odkazu na webovej strnke je textov odkaz, ktor je vemi prispsobiv, pouva sa pre primrne navigan odkazy i pre kontextov odkazy v rozsiahlych textovch materiloch. Textov odkazy s vemi uiton, pretoe ich doba natania je minimlna a ich aktualizcia i dokonca pln zmena je ahk.

Nvrh: Ak pouvate dlh strnky, alebo strnky s grafickmi tlatkami, ponknite v spodnej asti strnky textov odkazy.
Grafick textov odkazy Pretoe textov odkazy nevyzeraj zaujmavo, volia niektor dizajnri pouitie grafickch textovch odkazov. Aby bolo zaisten, e tieto grafick textov poloky bud vrazn, volia dizajnri asto odlin font psma, zmenia farbu, vekos, pouij rzne efekty at. Hlavnou nevhodou grafickch textovch tlatok je, e doba ich sahovania je prli dlh. Obrzkov tlatka mu v mnohch prpadoch obmedzi prstupnos- bez alternatvneho textu nemu by prekladan do nevizulnych prostred. Tlatka tylizovanie odkazov tak, aby vyzerali ako tlatka, je dobr spsob zdokonalenia pouitenosti odkazov webovho serveru. Ohranienie okolo tlatka je ahkou cestou k zvrazneniu oblasti, na ktor je mon klepn. Ikony Ikona je mal obrzok pouvan na zastpenie uritej akcie alebo obsahu. Ikony je mon poui samostatne, alebo v spojen so slovami. Ikony mu uetri priestor, vemi nzorn ikona me asto poveda viac, ako niekoko slov ale zl ikona sa ahko me sta plne nerozltiten. Ikony s pre pouvateov asto ahie rozoznaten ako slov. Obrazov mapy Mnoho vizulnych webovch rozhran pouva obrazov mapy, alebo vie obrzky s oblasami, na ktor je mon klepn- takzvan aktvne plochy. Obrazov mapy s vemi obben, pretoe umouj vytvra ubovoln tvary pre odkazy. Vaka obrazovm mapm je mon poui obdniky, kruhy a ubovon mnohouholnkov tvary. Problmy prinaj obrazov mapy vemi pestrch a npaditch webov, pretoe mu vemi predi dobu sahovania. Obrazov mapy s tie menej prstupn, ako tandardn formy odkazov, zvl v prehliadaoch nevizulneho charakteru alebo pri vypnutom zobrazovan obrzkov. 213

Nvrh: Pri pouit obrazovch mp vdy poskytnite aj sekundrne navigan formy, ako s naprklad textov odkazy.
Banery Vaka komernej povahe mnohch webovch serverov sa s banermi stretvame vemi asto. Banery existuj v rznych vekostiach a asto s animovan. Po klepnut na baner sa pouvateovi zobraz webov server inzerenta. Nemali by ste vytvra odkazy, ktor nie s reklamn, v podobnom tle alebo podobnej vekosti, ako s banery. Ak si pouvate o nieom mysl, e je to baner, bude sa k tomu aj tak sprva.

6.7.3 Pouiten odkazy

Bez ohadu na formu odkazov, ak sa jedn o ich implementciu, je treba si uvedomi zkladn pravidl tkajce sa dizajnu rozhrania: odkazy by mali prispieva k celkovej pouitenosti webovho serveru. Mali by pouvateovi poskytova adekvtnou sptn vzbu o tom, ak maj vznam. Pouvatelia asto oakvaj, e odkazy bud modr a podiarknut. Pri tlatkach oakvaj, e bude na prv pohad jasn, i sa na ne d klepn, alebo nie. To si asto vyaduje pouitie vednch efektov, ako je tieovanie, skosen hrany, priestorov efekt at. Niektorm dizajnrom sa tieto konvencie nezdaj eln a asto ich ignoruj. Skr ako sa odchlite od tchto konvenci z uritho estetickho dvodu, je dleit pochopi pouitenos odkazovnezle na tom, ako dobre webov server vyzer, ak mu pouvate nerozumie. Farby odkazov Vchodiskov farby odkazov na webe s: modr pre nenavtven odkazy, erven pre odkazy, ktor s aktivovan a fialov pre navtven odkazy. Zmena farieb odkazov z ich nastaven modr/erven/fialov me by kontraproduktvne, pretoe pouvatelia si u na takto farebnos zvykli. Jasn rozdiely vo farbch odkazov s dleit, pretoe pouvateom naznauj, ktor odkazy u navtvili a ktor nie.

Pravidlo: Nikdy plne neodstraujte indikovanie navtvench odkazov.

Motvom na zmenu farieb odkazov me by estetick pohad na vec. Kombincia modrej a fialovej sa nemus hodi ku farbm vho webovho serveru. Ak je farba odkazov zmenen, me sa sta, e pouvatelia odkazy nedoku rozpozna. Preto je vhodn vytvori dostaton kontrast medzi farbami odkazov a pozadm. V bench prehliadaochasto nie s odkazy indikovan iba farbou ale aj podiarknutm textu.

Pravidlo: Vyhbajte sa podiarkovaniu textu vo webovch dokumentoch- pouvajte radej in formtovanie (napr. kurzva, bold...).
Funkcia rollover Vemi ast spsob oznaenia aktvnej oblasti sa nazva funkcia rollover. Je to odkaz, ktor 214

sa aktivuje, ke nad neho pouvate umiestni kurzor myi. Obvykle zmen farbu alebo tvar. Pouitie tejto funkcie sa na webe vemi rozrilo a me vytvra pre pouvatea uiton sptn vzbu, prid strnke mrnc a vo vemi prepracovanch prpadoch poskytne viac informci o odkaze.

6.8 Zkony ahkej pouitenosti strnok

Pravidlo: Nente nvtevnka vaich strnok prema.
Znamen to, e strnka by mala by intuitvna, pochopiten a samovysvetujca. Malo by by jasn, o om strnka je a ako ju pova bez nejakho zvltneho premania. Veci, ktor ns ntia prema: Nzvy: prli dmyseln a prikrlen nzvy, marketingov vrazy, firemn terminolgie a neznme odborn vrazy. Odkazy a tlatka: pri ktorch nie je zrejm, i je mon na ne klepn. Pouvate by nikdy nemal by nten prema, i je na nejak vec mon klepn Vyhadvanie: problm me vyvola i navonok nepatrn zmena dobre znmeho nzvu Vyhadvanie naprklad na Rchle hadanie. 1. a jedna z najlepie dokumentovanch prvd o pouvan webu hovor, e udia strvia len vemi krtku dobu tanm webovch strnok. Namiesto tania ich len prehliadaj a ptraj po slovch, ktor uptaj ich pozornos. Vnimkami s samozrejme strnky, ktor obsahuj naprklad poviedky, sprvy alebo popisy produktov. Ak je ale dokument dlh ako pr odstavcov, vinou si ho vytlaia. Strnky si iba prehliadame vinou preto, e nemme as preta si viac ako je nevyhnutne nutn. Vieme, e nepotrebujeme ta vetko. Na vine strnok ns skutone zaujme iba mal zlomok informci. Mme tendenciu reagova na slov a frzy, ktor zodpovedaj nmu aktulnemu cieu, nam sasnm alebo budcim zujmom, na spacie mechanizmy, ktor s napevno zakdovan v naom mozgu- zdarma, zava, sex, nae vlastn meno. 2. pravda o pouvan webu hovor, Nerobme optimlne vbery, ale kompromisy. Pri nvrhu strnok predpokladme, e si ich pouvatelia prehliadnu, zvia vetky dostupn voby a vyber t najlepiu. V skutonosti vinou nevyberme najlepiu alternatvu- vyberme si prv rozumn vobu. Akonhle njdeme odkaz, ktor by mohol vies k cieu, potom na s vekou pravdepodobnosou klepneme. Obvykle nehadme najlepiu vobu ale prv rozumn vobu pretoe sa ponhame a optimalizcia trv prli dlho. Zvaovanie volieb mono aj tak nezvi nae ance a hadanie je zbavnejie, menej pracn a prina zo sebou prvok nhody- monos, e narazte na nieo novho, prekvapivho. 3.pravda o webe- nerozmame nad tm, ako veci funguj, jednoducho to tak urobme, pretoe to pre ns nie je dleit a ak prdeme na spsob, ktor funguje, drme sa ho a vinou lep u nehadme.

215

6.9 Prvky dizajnu strnok

6.9.1 Kompozcia strnok
Konvencie webovho dizajnu naznauj, e niektor rozvrhnutie strnok funguje lepie ako in. Extrmne kreatvne rozvrhnutie, aj ke asto vizulne inpirujce, je povaovan za nebezpen, pretoe pravm elom rozvrhnutia je napomha pouvateovi v pouvan strnky. o je strnka? Strnka je jadrom webovho serveru. Vo svojom najjednoduchom vzname je to, o sa objavuje v okne prehliadaa. Pouvate nape adresu URL a dokument sa objav v okne. Webov server me obsahova vek mnostvo obsahu, ktor je rozdelen do rznych strnok. Kad diel by mal by samostatnm projektom, ktor prispieva k celku. Cieom prpravy webovch serverov je vzia urit obsah a rozdeli ho do mnostva navzujcich strnok. Dizajnr mus vytvori niektor asti vie a niektor menie. Na rozdiel od tlae nie s rozmery webovej strnky vdy presne stanoven. Vekosti strnok Webov strnka me by teoreticky nekonene dlh a nekonene irok. Pretoe by bolo pre pouvatea prli obtiane zobrazova alebo tlai prli dlh alebo irok strnky, mali by sme uvaova o optimlnej vekosti strnky. Kom k spenej webovej strnke je to, i je vekos prispsoben obsahu. Ak je obsah prli krtky voi zvolenm rozmerom, bude ma strnka prli vonho miesta. Ak je na strnke naopak prli vea obsahu, nevojde sa na obrazovku pouvatea cel.

Pravidlo: Nastavte vekos strnky tak, aby zodpovedala elu a obsahu.

Ben rozlenie obrazoviek: Rozlenie 640 x 480 800 x 600 1024 x 768 1200 x 1024 Zariadenie Pota (nzke rozlenie) Pota (tandardn rozlenie) Pota (vysok rozlenie) Pota (vysok rozlenie) Komentr Najmenie rozlenie pouvan na PC Rozlenie, s ktorm sa najastejie pota V sasnej dobe najrozrenejie rozlenie

216

Predpoklady potencionlne dostupnej vekosti strnky v okne prehliadaa: Rozlenie monitora 640 x 480 800 x 600 1024 x 768 Predpokladan vekos web strnky 600 x 290 760 x 410 984 x 578

Dizajnri asto chc pota s pevne stanovenou rkou a vkou obrazovky. Priestor spotrebovan rznymi prvkami v prehliadai sa vak vemi li. Zvis naprklad od druhu a verzie prehliadaa ale aj poda nastaven pouvatea. Webov strnky ale nakoniec nakoniec obrazovke vyhovova musia. Je znme, e pouvatelia neradi roluj obraz horizontlne a preto by sa strnky mali svojou rkou vojs na obrazovku. Vemi irok strnky sa tie nebud dobre tlai.

Pravidlo: Vyhnite sa tvorbe tak irokch strnok, e je nutn ich prehliada pomocou horizonlneho posvania.
o sa tka vky strnky, pouvatelia najprv zhodnotia prv obrazovku a potom sa rozhodn, i chc pokraova a posun sa dolu alebo vybra nieo na prvej obrazovke. Zo tatistickho hadiska pouvatelia vinou zvolia skr poloky obsiahnut na prvej obrazovke, ako tie, ktor ete nevideli.

Pravidlo: Pokste sa zachova dleit poloky (hlavn navigcia) na prvej obrazovke, bez nutnosti rolovania. Nvrh: Pri vytvran dizajnu s predpokladanmi vekosami obrazoviek bute konzervatvni a zaistite aspo nejak priestor naviac. Nvrh: Pri pouit pevne stanovench vekost strnok zaistite umiestnenie strnky uprostred, aby ste znili dojem z przdneho priestoru na vch obrazovkch.
Relatvne vekosti strnok alou monosou je nastavi vekos web strnky ktor sa bude prispsobova vekosti okna prehliadaa. Strnka sa bude rozirova a zmenova poda dostupnho priestoru v okne. Relatvne vekosti vak mu spsobi problmy s rozvrhnutm obsahu strnky a celkovou pouitenosou.

Nvrh: Vyhnite sa pouitiu dizajnov s monosou rozrenia na strnkach s malm obsahom. Nvrh: Ak je to mon, pokste sa vytvori obsah tak, aby zaberal maximlne tri a p obrazoviek.
Strnky by nemali by optimalizovan pre monitory, ale poda potrieb prezentovanho obsahu a pouvateov, ktor ich prehliadan. Vemi dleit je zaisti, aby obsah zodpovedal prostrediu, v ktorom sa zobraz. 217

6.9.2 Okraje strnok

Okrem zvaovania celkovej vekosti strnky by sa dizajnri mali zamera tie na okraje. Prehliadae maj okraje, ktor sa v rznych verzich lia. Obrzky na pozad sa okrajmi neriadia ale obrzky v popred no. Ak nie s okraje nastaven, bud vek zhruba 5 a 16 pixelov od avej a hornej asti obrazovky. , existuje vak mnoho monost pre nastavenie okrajov poda potreby.

Nvrh: Bu uritm spsobom nastavte okraje strnky, alebo ponechte obvykl von priestor (s ktorm bude dizajn vaej strnky dopredu pota). 6.9.3 Nzory na web dizajn
Rovnako ako v inch oblastiach dizajnu existuj na web dizajn rozdielne nzory. V sasnej dobe nie s tieto nzory pevne ustanoven i dokonca jasne definovan, avak niekoko z nich sa na webe bene uplatuje. Text Najjednoduch nzor na webov strnky predpoklad, e text je najdleitejm prvkom dizajnu. Dizajnri, ktor tento nzor zastvaj, uprednostuj obsah pred prezentciou, obvykle pouvaj mlo grafickch prvkov a zameriavaj sa skr na farbu alebo vber typu psma. Textov dizajn vak obsahuje skr netruktrovan odkazy roztrsen v obsahu. Tento typ odkazov je vemi innm spsobom pre prechdzanie obsahu, chba mu vak urit jednotnos, o me zmias tch pouvateov, ktor oakvaj, e na webe njdu navigan panely a konzistentn navigciu.

Nvrh: pri pouit dizajnu orientovanho na text by ste mali veda kontextovch odkazov prema aj o poskytnut naviganch panelov.
Dobr textov dizajn me by nronej ako dizajn grafick. Pre mnoho dizajnrov je toti obtiane navrhn psobiv webov strnku bez rznych grafickch efektov, prpadne s malou typografickou prpravou. Hlavn vhoda textovho dizajnu spova v tom, e sa strnky rchlo nataj a rchlos je kovm aspektom pouitenosti. Textov strnky mu by vemi ahko preveden do rozdielnych prostred, ako s omnoho vie obrazovky, vemi mal obrazovky a pod.

Nvrh: Vyuitie filozofie textovho dizajnu vezmite do vahy pri nvrhu webovch serverov, kde je najvyou prioritou rchlos natania alebo flexibilita zobrazenia.
Metaforick a tematick dizajn Filozofia metaforickho a tematickho dizajnu sa zaober vytvorenm webovch strnok so vzhadom podobajcim sa tomu, m s v skutonom svete (napr. ak je web o autch, je jeho rozhranie vytvoren v podobe volantu). Metaforick dizajn je vizulne atraktvny. Tento dizajn m dve hlavn vhody. Vaka vekmu potu vizulnych prvkov a prepojeniu s relnym svetom je asto ahk si takto webov server zapamta. Tie metafory zaloen 218

na objektoch relneho sveta uahuj pouvanie webovho serveru. Na druhej strane existuj aj znan nevhody. Niektor pouvatelia nemusia metaforu pochopi. Dokonca aj pouvateom, ktor metafore rozumej sa po uritej dobe nemus zda uiton a takto rozhranie ich me zaa nudi. Pretoe m tento typ dizajnu vea grafickch prvkov, s tieto servery pomalie ne in typy.

Nvrh: Vyhnite sa pouvaniu metaforickch dizajnov pri webovch serveroch zameriavajcich sa na sksench pouvateov alebo s asto opakovanmi nvtevami.
Dizajn orientovan na grafick pouvatesk rozhranie Webov servery pouvajce vek mnostvo textovch tlatok usporiadanch v paletch v hornej a avej asti obrazovky v podstate napodobuj vzhad softwarovch aplikci. Pouvatelia chpu, o mu oakva od ponk, textovch pol, tlatok at. Web dizajn orientovan na grafick pouvatesk rozhranie sa zhoduje s tm, o u udia vedia, take v tomto zmysle ide o najbezpenej tl dizajnu. Nekonvenn dizajn Nekonvenn postupy dizajnu podporuj kreativitu, nepredvdatenos a dokonca i nhodnos. Rozhranie je pre umelcov prleitosou na umeleck vyjadrenie pocitov. Dizajn nekonvennho rozhrania priamo odsudzuje mylienku pouitenosti a tm samozrejme nti pouvateov, aby sa nauili pracova s novmi rozhraniami, o me mnoho z nich odradi. Nvrh: Vyhnite sa nekonvennm alebo vemi umeleckm dizajnom pri lohovch, obsahovch alebo asto pouvanch webovch serverov.

6.9.4 Prklady kompozcie

Napriek tomu, e existuje obrovsk mnostvo rznych rozvrhnut webovch strnok, vina z nich vak svis s tmito prkladmi: TLB TLB (Top-Left-Bottom) hore vavo a dole je jednm z najastejie pouvanch tlov na sasnch webovch strnkach. V rmci tohto dizajnu je horn as vyhraden popisu strnky, informcim o druhu tovaru, a asto obsahuje primrnu navigciu. av as strnky obsahuje sekundrnu navigciu. Ak je server mal, obsahuje av strana primrnu navigciu a v hornej asti s pomcky a alie informcie . V spodnej asti obrazovky s obvykle textov odkazy doplujce navigciu, prpadne tu mu by informcie o autorskch prvach, kontaktn alebo prvne informcie. Dizajny TLB s tak ben e by si s ich pouitm pouvatelia mali vdy poradi. Zhlavie Zaptie Dizajn Zhlavie Zaptie poskytuje navigciu v hornej aj dolnej asti strnky, priom je cel rka vyuit na obsah. Tento typ je vhodn pre obsahov webov servery, pretoe je obmedzen oblas pre navigciu. Horn as obrazovky je obvykle vyuit na oznaenie obsahu, grafick navigciu a zhlavie strnky, zatia o spodn as obrazovky je pouit 219

na zopakovanie textovch odkazov a uvedenie doplnkovch textovch odkazov, zvl ke pri posunut zmizne horn as navigcie.

Nvrh: Dizajn Zhlavie Zaptie je vhodn na obsahov servery, zvl pokia je obsah irok.
Vycentrovan a plvajci tl okna Je to stle obbenej tl rozvrhnutia strnky. Zkladnou mylienkou je vytvorenie oblasti uprostred obrazovky pre obsah. Strnky s pevne stanovenou vekosou mu vyzera na obrazovke monitoru menie a zarovnanm na stred sa dojem przdneho priestoru zmen.

6.9.5 Text
Navzdory vpovednej sile obrazu je bezpochyby najinnejm nstrojom dizajnra pre sprostredkovanie informci obyajn text. Text vnmame cez jeho jazyk, a tm je psmo. S psmom prichdzame do styku kad de, jeho tvar a farba vyjadruje charakter informcie. Psmo v prostred webdizajnu m lohu flexibilnho mdia, pomocou ktorho meme vyjadri emcie alebo zvraznenie uritej informcie. Typografia m svoj dleit vznam i pri prci na webovch strnkach. Webov strnky pouvaj psmo, ktorho charakteristiky ako vekos i farba vrazne ovplyvuj dostupnos a itatenos informci. HTML nm poskytuje pri prci s psmom urit monosti, ktor s ale obmedzen. HTML je orientovan na flexibilitu a multiplatformn zobrazovanie informci. Jazyk HTML bol pvodne vyvinut za elom vytvrania truktry dokumentu a preto nem dostatone vek mnostvo nstrojov pre prcu s psmom a textom. Tlaen text m svoje pravidl, ktor nie s vdy realizovaten na webe. Tto technolgia (HTML, CSS) nie je vdy inn, aby zaistila to, o je mon vytvori na papieri. Web nepodporuje iadnu pevne dan rku alebo dku strnky, pouvatelia mu ubovolne meni vekos obrazovky, zvi alebo zmeni vekos psma, zmeni typ pouitho psma, zmeni farby vo svojom prehliadai. Dizajnri si musia uvedomi, e web nie je statick- ide o dynamick mdium, v ktorom sa prezentcia li od pouvatea k pouvateovi v kadom okamihu. Slovnk zkladnch typografickch pojmov Typografia m bohat histriu. Text je tvoren znakmi. Znaky mu by psmen, slice, interpunkcia a in pecilne znaky. Font oznauje tl pouitho typu psma na potai. Tento termn je asto zamiean s vrazom typ psma. Na webe s typy psma obvykle rozdeovan iba do niekokch zkladnch skupn. Najprv zisujeme, i ide o serif alebo sans serif: Serif- ptkov psmo- psmo, ktor je charakteristick ptkami (serifmi). Pouva sa hlavne v tlaenej podobe. Pri tan textu s ptkovm psmom je ahia orientcia v svislosti riadku a itatenos, o bohuia neplat pre pouitie na obrazovke potaa. Sans-Serif bezptkov psmo- nem ptky. Obvykle sa pouva pre zobrazovanie vieho mnostva textu na webovch strnkach. Svojou stavbou dosahuje viu itatenos ne ptkov psmo. 220

Aj ke existuj tisce fontov, pouitie rznych skupn v tandardnom webovom texte je vemi obmedzen. Webov prehliadae podporuj iba dva zkladn typy fontov: proporcionlne a s rovnakou rkou. Monospace- typ psma ktor m pre kad svoje psmeno rovnak rozmer vo vodorovnom smere. Psmen s teda rovnako irok. (kad znak zaber presne rovnak priestor, bez ohadu na jeho skuton rku). Vyuitie tohto typu psma sa hod na urit technick dta, kdy, na zdraznenie konkrtnych slov alebo viet. tandardn psma naproti tomu obsahuj psmen, ktorch rka je rzna. Pre vinu textu by sme mali pouva proporcionlne psma, pretoe ponkaj vhody: Do danho priestoru sa vojde viac znakov. itatenos textu je lepia, pretoe slov sa vo vete javia kompaktnejie

Leading- uruje vzdialenos medzi jednotlivmi riadkami textu Spacing- uruje mnostvo vonho miesta medzi jednotlivmi psmenami danho slova. Headline text- oznaenie nadpisu textu. Pouva sa pre zdraznenie uritej informcie, naprklad inou vekosou psma, rozdielnou farbou alebo rozdielnym typom psma. Body text- oznauje samostatn text strnky, jadro dokumentu. Font- pouva sa pre oznaenie psma, naprklad Arial...

6.10 Princpy typografickho dizajnu

Prca s fontom na webovej strnke m urit obmedzenia. Pri navrhovan strnok muste bra ohad na to, e font, ktor pouijete, nemus ma pouvate naintalovan na svojom potai. V takom prpade sa text zobraz prednastavenm fontom. Je preto potrebn pouva fonty, pri ktorch je predpoklad, e ich m naintalovan prevan vina pouvateov. Pri vytvran efektvneho dizajnu treba bra ohad na nasledujce zkladn princpy pre prcu s psmom na webovch strnkach. Pouvajte len niekoko vybranch fontov a ich vekost. Vae strnky bud vypada istejie a prehadnejie, ak budete v celom webe pouva iba niekoko druhov psma a vekost. Pre kad informan rove v hierarchii strnky si urite font, ktor budete pouva pre nzov strnky, pre nadpisy a pre samotn hlavn text. Snate sa pouva veobecne dostupn fonty. Pouvanie fondov v HTML je veobecne problm, pretoe zle na verzii operanho systmu pouvatea. Ke vytvrate webov strnku, kde definujete urit font, dostvate sa do rizika, e pouvate nebude ma dan font na svojom potai a informcie tak nemusia by sprvne interpretovan. V takom prpade pota pouije predvolen psmo. Na platforme Windows je to Times New Roman na Macu je to Times Roman. Najastejie pouvan psma sa dokonca odliuj na rznych platformch rznou vekosou. Text sa toti zobrazuje v vo Windows ako na Macku. Dodnes neexistuje iadny postup, ktor by tto nekompatibilitu obchdzal, preto je potrebn testova strnky na rznych platformch. 221

Spolone naintalovan psma: Spolon psma na PC Arial Courier New Times New Roman Verdana Spolon psma na Mac Helvetica Courier Palatino Times Verdana Arial Spolon psma na UNIX Helvetica Times

Tabuka ukazuje, e Times je dostupn na vetkch troch platformch a preto je definovan ako prednastaven v internetovch prehliadaoch. Arial a Helvetica s tandardne pouvan bezptkov psma. Arial a Verdana s sasou Internet Exploreru 4.0 a vyie, take prevan vina pouvateov m tieto psma naintalovan. Vytvrajte dizajn za elom jeho itatenosti. Ke si porovnme rzne typy psma, priom sa jedn o rovnak text, uvedomme si nasledujce body:

1. Times, ako vchodz font sa me horie ta kvli tomu, e sa jedn o ptkov font. 2. Arial je vnman ako vemi vhodn pre pouitie na webe. Jednotliv psmenk s vie a jeho vnmanie na obrazovke potaa je priatenejie. 3. Verdana je font so irokmi psmenami. Kad psmeno zaber v horizontlny priestor ne Arial i Times. Na jednej strane to uahuje tanie textu, na strane druhej sa strnka predluje. Jej vhoda je pri prci s menmi vekosami psma, kedy si text stle zachovva dostaton itatenos. Vekos a rez psma, ktor pouvate na svojich strnkach maj vplyv na itatenos textovch informci. Obrazovka potaa m omnoho menie rozlenie ne strnka vytlaen na papieri, to spsobuje problmy s itatenosou uritch fontov, ktor sa pouvaj pri tlaenej podobe. Psmo by malo by dostatone vek, aby bol text itaten a vyjadroval charakter informcie. Ke pracujeme s vm blokom textu, je lepie ho rozdeli do mench sekov, ktor bud oddelen vonm priestorom. Pri nvrhu rozvrhnutia textu by sme sa mali snai zostavi riadky textu v dke medzi 50 70 znakmi, alebo zhruba 7 a 15 slovami. Takto itateovi umonme plynulej a pohodlnej prechod z konca jednho riadku na zaiatok alieho riadku. Vemi dleit je vytvori dostaton kontrast medzi farbou psma a pozadia- tmav text na svetlom pozad psob najlepie.

Nvrh: Vyhnite sa na webovch strnkach textu so zarovnanm do bloku Nvrh: Aby ste zdokonalili pouitenos strnky, vytvorte hierarchiu typov psma odlenm farby, vekosti, tlu a umiestnenia textu. Nvrh: Zvte pouitie troch fontov na strnke. Jeden pre nadpisy, jeden pre text a jeden pre navigciu. 6.10.1 Formtovanie dokumentu
Mnoho webdizajnrov venuje pri tvorbe strnok viu pozornos dizajnu celho webu, 222

a asto zabdaj, e iba dizajn netvor vsledn vzhad strnky. Ten je vo vekej miere utvran textom na strnke a tento text je potrebn naformtova- zvoli typ a rez psma, jeho vekos, zvrazni nadpisy, oddeli jednotliv asti textu od seba at. pri formtovan dokumentu si mete vybra, ako budete text formtova, bu vyuijete znaku <font>, alebo budete text na strnkach formtova pomocou kaskdovch tlov css. Nevhodou formtovania textu pomocou <font> je, e tento spsob formtovania textu nemus v najnovch prehliadaoch fungova a obvykle tie vraznm spsobom predluje vsledn dku kdu. Formtovanie textu pomocou css m naopak vek pozitva- defincia css je vinou uloen v externom sbore, take sa nata iba raz a pri alch prstupoch sa u naahuje z potaa. Css maj omnoho vie schopnosti vo formtovan textu oproti znake <font>. Vlastnosti pre zmenu fontu, psma a jeho vekosti s tieto: font-family pre druh psma, kde je mon zadva viacej psiem, color pre farbu psma a font size pre vekos psma. Css ponkaj webdizajnrom omnoho vie monosti nastaven vekosti psma, ne to umouje znaka <font>. Pre definciu vekosti psma (ale aj pre ostatn vlastnosti psma) je mon poui tieto jednotky: em- jednotka vzahujca sa k rke psma ex- jednotka vzahujca sa k vke psmena px- pixely pt- body in- palce cm- centimetre, mm- milimetre pc- picas %- percentulne hodnoty na webe sa pre definciu vekosti psma obvykle pouvaj iba jednotky pixely a body. Niekoko alch vlastnost css pre formtovanie psma: Font-weight- uruje tunos psma, mon s rzne hodnoty v praxi sa pouva obvykle normal a bold Font- style- sklonenie psma (kurzva), mon hodnoty s normal alebo italic Font- variant- uruje i bude text zobrazen vekmi alebo malmi psmenami World- spacing- medzera medzi slovami Text- transform- vek a mal psmen. Mon voby s: prv psmeno kadho slova bude vek, vetky psmen bud vek, vetky psmen bud mal Text- decoration- textov efekty. Mon hodnoty s: podiarknut text, prekrtnut text nadiarknut text, blikajci text Letter- spacing- vekos medzery medzi psmenami Text-align- zarovnanie textu vo vodorovnom smere. Na avo, napravo, do bloku, centrlne Line-height- medzera medzi jednotlivmi riadkami Text- indent- vekos odsadenia prvho riadku textu od avho okraja Vertical- align- zvisl zarovnanie textu.

6.11 Testovanie
Pomocou sksenost a kreativity je potrebn vytvori urit verziu strnok a potom pozorne sledova ud, ako sa snaia zisti o ak server ide a na o sli. Testovanie nm otvor 223

oi a tm, e poznme rozdielne motivcie, predstavy a reakcie ud, zmenme svoj nzor, e s vetci pouvatelia rovnak ako my. pri skupinovom testovan sed mal skupina ud (obvykle 5-8) okolo stola a reaguje na mylienky a nvrhy, ktor s im predkladan. Je to skupinov proces a jeho hodnota spova v reakcich astnkov na nzory ostatnch. Skupiny s vhodn pre rchle zistenie nzorov pouvateov na nejak vec. pri teste pouitenosti s jednmu loveku prezentovan rzne veci (napr. webov server, prototyp serveru, skice jednotlivch strnok...) a je poiadan, aby: 1. priiel na to, o to je, alebo 2. sa to poksil poui na nejak typick lohu. Skupinov testy s vhodn, pokia potrebujete zisti o vai nvtevnci vo veobecnosti chc, potrebuj a maj radi. S dobr, ke potrebujete zisti, i dva hlavn mylienka serveru zmysel a i je vaa ponuka praliv. Hod sa k otestovaniu nzvov, ktor pouvate pre jednotliv funkcie svojho serveru a ku zisteniu, o si udia myslia o vaej konkurencii. Nehod sa pre zisovanie, i v server dobre funguje a ako ho mete vylepi. Veci, ktor zistte zo skupinovho testovania, potrebujete skr, ne zanete s nvrhom serveru, ie na zaiatku celho procesu. Tieto testy vm nepovedia ni o tom, i bud udia naozaj vedie vae strnky pouva. Ak chcete ma kvalitn strnku, muste ju testova. Akonhle pracujete na strnke niekoko tdov, viete o nej u prli mnoho a i skutone funguje tak ako m, zistte iba jej otestovanm. Testovanie vm pripomenie, e nie kad prema rovnakm spsobom ako vy, nie kad vie to o viete vy. Sasne si uvedomte, e niektor veci, ktor vm pripadaj samozrejm, nemusia by samozrejm pre vetkch. Testovanie za pomoci jednho pouvatea je o 100 % viac ako vbec iadne testovanie. Aj ten najhor test so zlm pouvateom uke veci, ktor by mohli vau strnku vylepi. Testovanie s jednm pouvateom na zaiatku projektu je lepie ne testovanie s 50 pouvatemi tesne pred koncom. Jednoduch a vasn test v dobe, ke mte dos asu vyui to, o ste sa dozvedeli, je vdy prnosnej ne prepracovan test v neskorej dobe. Pretoe na fungujcej strnke sa robia zmeny vemi ako. Je preceovan dleitos vberu reprezentatvnych pouvateov. Testy je dobr vykonva s umi, ktor s podobn tm, ktor bud v server pouva, ale aleko dleitejie je testy vykonva v predstihu a asto. Cieom testovania je nieo dokza, alebo vyvrti. M formova v nzor, nie je dostaujce testova iba raz. Nieo vytvorte- otestujete to, opravte a znovu otestujete. Ni neprekon reakciu ivho publika.

Ak bude vaa strnka vyuvan vlune jednm typom pouvateov, potom testujte svoju strnku umi z tejto skupiny. Ak vai nvtevnci spadaj do jasne definovanch skupn s vrazne odlinmi zujmami a potrebami, potrebujete otestova pouvateov z kadej skupiny. Obvykle ale nie je dobr navrhova strnku tak, aby bola vyuiten iba pre cieov skupinu nvtevnkov. 224

Koko pouvateov by ste mali testova? Vo vine prpadov s pre kad kolo testov idelni traja pouvatelia, maximlne tyria. Prv traja s najvou pravdepodobnosou odhalia vetky podstatn problmy a aleko dleitejie je vykona viac testovacch kl. o testova? Konkurenn servery, domovsk strnku, kad aliu podstrnku. Skr ne sa pustte do nvrhu vaich strnok, mali by ste otestova porovnaten servery, s podobnm tlom, organizciou alebo funkciami, ak bude ma v server. Je to ako by pre vs niekto zadarmo vytvoril funkn prototyp. Testovanie ja na to prdem prebieha presne tak, ako znie: ukete im server a sledujete, i pochopia el serveru, hodnotu ponkanch funkci, spsob organizcie, fungovanie at. Testovanie kovch loh znamen, e poiadate pouvateov, aby nieo urobili a potom sledujete, ako im to ide. Vinou vdy zskate lepie vsledky, ke budete mc sledova pouvateov pri plnen loh, pri ktorch bud ma von ruku.

Akonhle sa pustte do nvrhu vho serveru, nikdy nie je prli skoro na to, ukza svoje npady pouvateom, priom mete zaa hne s hrubmi skicami. Dizajnri sa vdy zdrhaj ukazova rozroben prcu, ale pouvateov pri komentovan nedokonenho nvrhu nebud rui detaily a mu sa zamera na podstatu a vyznenie. o zisujeme? Pochopili zmysel serveru? Pochopili navigciu? Doku odhadn, kde maj veci hada? Zvldnu kov lohy? Otzky: (premajte nahlas, autor si rob poznmky) Prehliadnite si strnku a povedzte, o si myslte, e to vetko je a na o by ste pravdepodobne klepli? Povedzte na o by ste klepli potom a o oakvate, e uvidte? Skste prema o najviac nahlas. Plnovanie Hrub skice Nvrh strnok Prototyp Prv pouiten verzia

225

o testova

Konkurenn Skica servery domovskej strnky Nzvy hlavnch kategri a funkci serveru iv server Ja na to prdem Kov lohy o maj radi? o funguje? Ak zloit je vykonva kov lohy? 1 hodina 1 Papier Ja na to prdem Nzvy poloiek Doku zisti zmysel serveru? Vyzer to ako to, o potrebuj?

Formt Ako testova o zisujete

Dka seden Poet testov

15-20 min. 1-3

Toko, koko Domovsk ste stihli strnka vytvori ablna strnky z druhej rovne ablna strnky s obsahom Papier HTML prototyp Ja na to Ja na to prdem prdem Zkladn Kov navigcia lohy Doku Je to stle zisti zmysel ete serveru? pochopiten? Pochopili Zvldnu navigciu? kov Doku lohy? odhadn, kde maj veci hada. 15-20 min. 45 min. a 1 hodina 1-3 1-3

Toko, koko ste stihli vytvori

iv server Ja na to prdem Kov lohy Je to stle ete pochopiten? Zvldnu kov lohy?

1 hodina 1-3

Ako vies testovanie Vaou lohou je hovori pouvateom, o maj robi, povzbudzova ich, aby premali nahlas a pozorne pova. Skste najprv otestova sami seba. Pred testom skste urobi presne to, o budete chcie po astnkoch testu a overte si, e to stihnete vo vymedzenom ase. Chrte astnkov testovania. Vaou lohou je, aby nijako neutrpela cta testujcich pouvateov. Bute lskav, trpezliv a ukudujci. Ak sa niekde zasekn, nedovote, aby boli frustrovan. Pokste sa ta ich mylienky. Hlavnou nplou testu je pozorovanie ich mylienkovch procesov. Akonhle si nebudete ist, o si myslia, sptajte sa. Pokste sa zisti, o od kadho kroku oakvaj a nakoko v server tieto oakvania spa. Akonhle bud chcie na nieo klepn, sptajte sa, o od toho oakvaj. Po klepnut sa sptajte, i dostali poadovan inok. Nerate im, o maj robi. Ak sa sptaj, Nie som si ist o mm urobi. Mali by ste sa pta o myslte, e by ste mali urobi? Skmajte, zisujte, ptrajte. Ak pouvate povie, Tto strnka sa mi pi., vdy sa sptajte o sa vm pi najviac? at. Hadajte detaily, pretoe na ich zklade si mete by ist, e chpete na o pouvate reaguje. 226

O kadom testovacom seden si robte poznmky. Po kadom seden si na chvu sadnite a poznamenajte si hlavn veci, na ktor ste narazili. Pokia to neurobte pred zaiatkom alieho testu, ako si potom na ne budete spomna.

Vsledky testovania Po kadom kole testov by ste mali o najskr prejs vetky postrehy a rozhodn o alom postupe. Je potrebn urobi predovetkm tieto veci: Roztriedenie- preskma problmy, ktor udia videli a rozhodn, ktor z nich je treba vyriei Rieenie problmov- prs na to, ako ich vyriei: o Vdy najprv uvaujte o vylepovan serveru. Len vemi zriedka je cel server plne zl. o Zamerajte sa na detaily. Skste sa vyhn povrchnm prehlseniam a zamerajte sa presne na miesta, kde sa pouvatelia stratili. o Vylepujte a overujte. Nezabudnite, e sa jedn o cyklick proces. Typick problmy, na ktor pri teste najastejie narazte: Pouvateom nie je jasn hlavn mylienka strnky. Pozr sa na strnku a bu nevedia, o si o nej maj myslie, alebo sa mlia. Nemu njs slov, ktor hadaj. To znamen, e ste bu pouili k organizcii serveru in kategrie, ne ak by pouili oni, alebo s kategrie sprvne ale s nesprvnymi nzvami. Strnka je prehusten. V takom prpade je potrebn bu zni poet informci, alebo zvrazni najdleitejie veci.

227

7 Prstupn web a monosti jeho aplikcie

Zoznam pouitch skratiek

WWW HTML XHTML XML CSS W3C WAI WCAG World Wide Web HyperText Markup Language eXtensible HyperText Markup Language eXtensible Markup Language Cascading Style Sheets World Wide Web Consortium Web Accessibility Initiative Web Content Accessibility Guidelines

Problematika tvorby prstupnho webu je v sasnosti vo svete vemi aktulnou a sledovanou, avak jej v rozvoj je stle podmienen nielen neinformovanosou, lajdckosou a pohodlnosou tvorcov webu, ale aj nezujmom z hadiska majiteov spsoben nedostatonou znalosou svojej cieovej skupiny a jej monej variability. Keby si uvedomili, e zbyton barira ich me pripravi o nemal zisky alebo vyiu nvtevnos, iste by sa k prstupnosti stavali inak. Strach pred tvorbou prstupnho webu pramen z nedostatonho odbornho vzdelania tvorcov www strnok, ktor nielene tak weby vytvra nevedia, ale pokia s k tomu nten, zvyuj nklady pre klienta, ktor tak web poaduje. Bezbarirov web nie je web, ku ktormu bolo nieo pridan, aby sa stal prstupnm. Je to presne naopak. Je to web, u ktorho boli dodran pvodn pravidl, a tm bola prstupnos zachovan. Prstupn web je pouiten pre kadho pouvatea Internetu, bez ohadu na jeho zdravotn stav, znalosti, sksenosti, vzdelanie a zobrazovacie monosti.

228

7.1 Prstupn web charakteristika a vhody

Tim Berners-Lee, zakladate technolgie WWW a riadite konzorcia W3C, kedysi predniesol obdivuhodn vetu, ktor mnoh povauj za zkladn kame prstupnosti a ktor by mala visie v kancelrich vetkch tvorcov webovch strnok. Sila webu je v jeho univerzalite. Prstup pre kadho nezvisle na schopnostiach je jeho zkladn prvok. Tto veta je zkladnou filozofiou internetu. Skutonos je vak in a omnoho horia. Drviv vina dnench webovch strnok v sebe obsahuje prekky, ktor vo vsledku spsobuj to, e dan web je pre znan as uvateov absoltne neprstupn. Najprv obecne k slovu prstupnos (v anglitine accessibility). Pod pojmom prstupnos meme chpa tak stav, ke dan vec nekladie svojim uvateom pri pouvan iadne zsadn prekky. Prstupn budovu teda mu naprklad pouva vozikri a prstupn web zase naprklad slabozrak. Synonymom pre prstupnos me by slovo bezbarirovos. Pojem prstupnosti webovch strnok je teda oproti obecnmu pojmu zen na funknos www strnok. Prstupn strnky nestavaj svojim uvateom iadne prekky, ktor by im znemonili dan web efektvne pouva. Pri nvrhu webovej strnky musme bra do vahy, e internet vyuvaj aj udia: ktor nevidia, nepouj, prpadne nedoku spracova urit typ informci, maj akosti v tan alebo v porozumen textu, nedoku pouva klvesnicu alebo my, mu pouva iba obrazovku s textom, mu ma mal obrazovku, prpadne maj pomal internetov pripojenie, nehovoria alebo nerozumej jazykom, v ktorom je napsan strnka, mu by prve v situcii, ke ich oi, ui, prpadne ruky s zaneprzdnen (cesta do prce, prca v hlunom prostred a pod.), mu ma stariu verziu prehliadaa, plne in verziu prehliadaa, jazykov prehliada, prpadne rozdielny operan systm. Prstupn strnky teda repektuj pouvatea, jeho technick vybavenie, zdravotn dispozcie, vedomosti, sksenosti a vzdelanie. Ak by som sa mal poksi o jednu shrnn definciu toho, o je prstupn webov strnka, vyjadril by som sa zrejme takto: Prstupn webov strnka je pouiten pre kadho uvatea Internetu, a to nezvisle na jeho postihnut, schopnostiach, znalostiach, sksenostiach i zobrazovacch monostiach. (pinar, 2004) Vnma obsah webovej strnky a ovlda jej funkcie je prvom kadho uvatea Internetu a nesmie mu by iadny obsah i funkcia upren len preto, e trp niektorm typom zdravotnho postihnutia, m obmedzen schopnosti, nedisponuje skvelmi znalosami a sksenosami s pouvanm webu alebo nevlastn optimlne zobrazovacie zariadenie. Web je z podstaty plne univerzlny, prstupn a vetko, o z neho vytvorilo 229

neprstupn mdium, maj na svedom lajdcki webdizajnri. Prstupnos vychdza zo samotnch zkladov webu a nejde o iadnu nadstavbu. Za to, e dnes maj bezbarirovos a web k sebe tak aleko, mu len a nik in ako tvorcovia www strnok, ktor odvdzaj zle svoju prcu. Snaha o prstupn web je vo vine prpadov skutone len opraovanie zsad sprvnej tvorby www strnok, na ktorch bol kedysi web postaven. Bezbarirov web nie je web, ku ktormu bolo nieo pridan, aby sa stal prstupnm. Je to presne naopak. Je to web, u ktorho boli dodran pvodn pravidl, a tm bola prstupnos zachovan. Neprstupn web je skrtka vizitkou zlej prce tvorcu webu, ktor bu nem potrebn znalosti, alebo svoju prcu odflkol. Okrem toho, e je prstupnos znakom kvality prce kadho webdizajnra, sa jedn tie o skutone podstatn prvok www strnok, ktor m relnou vyuitenos. Nejedn sa tak iba o aksi bezobsan pravidlo. Preo je prstupnos tak dleit Web, ktor je pln neprstupnch barir, je pre mnoho uvateov vekm problmom, ktor si tvorcovia strnok ani nemusia uvedomi. Nikdy sa toti nesmie podahn dojmu, e s vetci uvatelia rovnak. o by sa malo o uvateoch webu rozhodne vedie? Vetci uvatelia webu nemaj rovnak: 1. Zdravotn dispozcie. Niektor horie vidia alebo nevidia vbec, niektor nepouj. Niektor maj problm pouva horn konatiny a in zase trpia poruchami sstredenia. 2. Sksenosti s Internetom. Niektor mono pouvaj Internet iba zriedka a nemaj iadne zait mechanizmy. 3. Jazykov vybavenie a schopnosti porozumie psanmu textu. Niektor uvatelia ovldaj sloveninu len obmedzene a niektor zbytone zloit slovn kontrukcie s pre nich nezrozumiten. 4. Technick vybavenie. Niektor uvatelia naprklad nemu ako vstupn zariadenie pouva my. In uvatelia naprklad musia pouva iernobiely monitor alebo nemaj monitor vbec a obsah im interpretuje hlasov taka. Niektor uvatelia pouvaj vreckov potae (PDA) s malmi displejmi. 5. Softwarov vybavenie. Niektor uvatelia nemu pouva rovnak operan systm alebo internetov prehliada. To, e prve tvorcovia webu v tchto ohadoch nemaj iadne problmy, rozhodne neznamen, e tak s aj uvatelia. Ak sa bude na tto zsadu myslie pri tvorbe webu, je to na dobrej ceste. alou chybou, ktor by sa mohla spravi, by bolo podcenenie potu uvateov. Mnoho tvorcov webovch strnok podlieha dojmu, e takch uvateov je zanedbatene mlo, a ako podklad si ber tatistiky rznych analytickch nstrojov pre meranie nvtevnosti. Napriek tomu sa vak tto udia vemi mlia. Hendikepovanch uvateov, teda vetkch uvateov, u ktorch existuje rozumn dvod sa domnieva, e s niektormi barirami na webe bud ma akosti, toti me by a tretina z celkovho potu uvateov, ktor by radi webov strnky pouvali. Je dleit si uvedomi, e hendikepovanmi uvatemi webu nie s len zdravotne postihnut, ale vetci t, ktor mu ma problm vnma obsah vho webu a ovlda jeho funknos. Preo sa bezbarirov web vyplat Prstupnos webu by sa nemala chpa iba ako nejak buzercia, ktor nti dodriava nejak zsady. Je vea vhod, ktor me bezbarirov web prinies. Treba sa zamera 230

konkrtne na nasledujce aspekty: Peniaze, peniaze, peniaze. Lepia viditenos webu. Lepia pouitenos webu. Posilovanie dobrho mena. Slad so zkonmi. Peniaze, peniaze, peniaze Pomocou prstupnho webu sa me viac zarobi a ete uspori nejak nklady. V dsledku toho je tie obstarvacia cena prstupnho webu niia ne u neprstupnho. Hendikepovanch je naozaj vea Treba si uvedomi jeden dleit fakt. Kdesi na druhej strane internetovej linky existuje urit skupina ud, ktor m nejak dvod navtvi web. Je druhotn, ak ten dvod vlastne je. Proste ho t udia maj. Ak sa nieo predva, udia to chc kpi. Ak sa poskytuj nejak sluby, udia ich chc vyui. Ak sa poskytuj informcie, udia si ich chc preta. Aj ke sa to bude zda nemon, skutone pribline tretina uvateov m urit pecifick potreby, ktor na neprstupnom webu nemu by splnen. Odhaduje sa, e len v Slovenskej republike ije pribline 70 tisc ud s akm zrakovm postihnutm. Pre mnohch z nich mu by webov stnky vznamnm pomocnkom a asto aj jedinou cestou na samostatn vykonanie uritej innosti. V praxi sa me jedna naprklad o pretanie najnovch sprv na spravodajskom portli, objednanie tovaru v internetovom obchode alebo stiahnutie digitlnej knihy. Poda Eurpskej komisie bolo v Eurpskej nii v roku 2000 pribline 37 milinov zdravotne postihnutch osb. Napriek tomu, e nie vetci pouvaj internet je potrebn venova oblasti sprstupovania webovch strnok pozornos. Ucelen tatistiky z Vekej Britnie nm ukazuj: 8,6 milinov ud trp niektorou formou zdravotnho postihnutia, omu odpoved 14 percent britskej populcie. Kad dvansty mu a kad dvest ena trp niektorm typom farbosleposti, omu celkovo odpoved 9 % percent britskej populcie. 12 milinov ud je starch ako 60 rokov, omu odpoved 20 % britskej populcie. To ale samozrejme nie je vetko. Naprklad plat, e: V roku 2006 sa celosvetovo predalo takmer 83 milinov vreckovch potaov (PDA) a smartfnov dokopy a ich predaj kadm rokom stpa. Predpove na rok 2011 je 210 milinov. 231

 Poda tatistk meracieho systmu Navrcholu.cz m vo svojich prehliadaoch nefunkn javascript 7 % uvateov a flash 11 % uvateov. Hendikepovan s tie cieov skupina ast nzor je, e hendikepovanch uvateov me by sce vea, ale rozhodne nepatria do cieovej skupiny, ktor chce majite webu oslovi. Tento nzor m slabiny hne na dvoch miestach. Po prv, pre niektor typy webov to neplat zo samotnej podstaty veci. Niektor weby proste cieov skupiny nemaj, pretoe do cieovej skupiny patr kad. Takm webom s naprklad spravodajsk weby, portly, niektor internetov obchody, bankov sluby alebo weby ttnych a samosprvnych intitci. plne neodkriepiten je tento fakt v prpade poslednho prpadu, teda webov verejnch intitci. Tieto weby musia poskytova informcie vetkm bez rozdielu a nesm nikoho diskriminova. Nad tm, e to robili a do minulho roku to nikomu prli nevadilo, zostv rozum st. Po druh, i u webov, kde maj cieov skupiny svoj zmysel, nemono paulne tvrdi, e hendikepovan nie s tmi, ktor by mal potrebu majite webu oslovi. Na ukku niekoko prkladov: Cestovn kancelria ponkajca adrenalnov zjazdy naozaj nem v cieovej skupine naprklad nevidomch alebo telesne postihnutch. Napriek tomu si vak u nej nekpi zjazd lovek, ktor m iba krtkodobo ruku v sadre. Preo? Pretoe web sa d ovlda iba myou a s ou uvate dan chvu pracova neme. Internetov obchod predvajci knihy naozaj nem v cieovej skupine nevidiacich. Napriek tomu si u nej nekpi obrzkov encyklopdiu lovek trpiaci niektorou z porch sstredenia. Preo? Pretoe sa na webe, ktor obsahuje nekonzistentn chaotick navigciu, nerozdelen dlh obsahov bloky a mal nezviten psmo, nedoke vbec zorientova. Banka vo svojom internetovom bankovnctve naprklad nemus ma v cieovej skupine uvateov s poruchou hybnosti hornch konatn. Napriek tomu si u nej nezriadi et celkom dobre platen pracovnk v IT oddelen vekej firmy. Preo? Pretoe na jeho potai, operanom systme i internetovom prehliadai bankov aplikcia vbec nefunguje. A takto sa d samozrejme alej pokraova. Preto by sa malo ma vdy na pamti, e hendikepovan, i sa u rozkatukuj akokovek, do cieovej skupiny webu rozhodne patria a malo by sa s nimi vdy pota. etrme nklady 232

Nie vetky weby s postaven na tom, e maj svojmu majiteovi prinies zisk. Niektor s zaloen na princpe, e poskytuj svojim nvtevnkom iba informcie. Prkladom s treba rzne firemn prezentcie alebo weby ttnych a samosprvnych intitci. Pretoe to vak na prv pohad vyzer, e tak model fungovania nem ekonomick zklad, napriek tomu nepochybne existuje. Ak sa toti obsli nvtevnk, ktor potreboval nejak informcie na webe, nevytvraj sa tm iadne dodaton nklady. Keby ale zavolal alebo poslal e-mail i papierov list, niekto by mu musel odpoveda telefonicky alebo psomne. o u pochopitene nklady vytvra. Prstupn web bez barir, na ktorom nemaj problmy njs potrebn informcie aj hendikepovan uvatelia, potom me uspori nklady v tom, e tto uvatelia nemusia zdvihn slchadlo a zdrova telefonick podporu, nemusia napsa list, na ktor by mal niekto z firmy i intitcie odpoveda. A to zaleka nie je vetko. Prstupn a kvalitne pripraven web me uspori znan nklady nielen priamo svojmu prevdzkovateovi, ale aj priamo svojmu tvorcovi (a tm op prevdzkovateovi). Prstupn web sa toti zo svojej podstaty omnoho ahie a rchlejie upravuje, opravuje a spravuje. Syntakticky a smanticky ist zdrojov kd je lepie prehadn a itaten. Pokm je dkladne oddelen vrstva obsahu a jeho truktry od vrstvy vizulnej prezentcie, je mon obrovsk zmeny dizajnu robi iba na jednom mieste a vemi rchlo. Prstupn web je lacnej Predstavte si, e za Vami prdu a ponknu Vm reklamu v novinch, ktor ta 70 tisc ud. Za reklamu si ptaj 100 tisc Sk. Potom prde konkurent a ponkne rovnako vyzerajcu reklamu za rovnak peniaze. Jedin rozdiel bude, e tieto noviny ta 100 tisc ud. Ak budete myslie ekonomicky, potom si reklamu urite kpite u konkurenta. Rovnak princp plat u prstupnch resp. neprstupnch webov. Neprstupnm webom s schopn v priemere oslovi iba 70 % potencilnych uvateov. Prstupnm webom 100 %. Pretoe nie je najmen dvod, preo by v absoltnom vyjadren mal st prstupn web viac peaz (ak niekto tvrd opak, potom nehovor pravdu). V relatvnych slach je prstupn web radiklne lacnej.

233

Lepia viditenos webu Nstrojom, ktor vie zvi poet nvtevnkov, s vyhadvae, miesta, kde kad de zanaj svoju p internetom miliny nvtevnkov. Kad rozumne mysliaci majite webu u dnes nepodceuje rolu vyhadvaov ako majoritnho zdroja nvtevnosti, pretoe v poslednch rokoch s to naozaj oni, ktor na weby privdzaj masy uvateov. Vyhadvae prstupn strnky doslova miluj, pretoe im dokonale rozumej. Roboty vyhadvaov s tmi najviac postihnutmi uvatemi, ktor kedy na strnky zavtaj. Roboty zaujma iba text, jeho smantika (t.j. vyznaovanie vznamu) a odkazy. Nedoku vidie obsah obrzkov, nerozumej Javascriptu. Flash je pre nich iba nepochopiten extern sbor. Ak s strnky prstupn, autor si tm zaist priaze robotov, ktor ochotne zaindexuj obsah, pretoe sa na webe vyznaj, njdu vetok text a pochopia jeho smantick oznaenie. Treba si uvedomi ako funguj vyhadvae. Ich roboty kadodenne prechdzaj webov strnky, po ktorch sa pohybuj pomocou odkazov. Jedin, o ich zaujma je text a jeho prpadn smantick oznaenie. Prstupn web je zrove aj robot-friendly, pretoe: Vetky informcie s prtomn v textovej podobe. A to bu iba v nej, alebo v podobe textovch alternatv grafickch prvkov. Vetky odkazy s plne funkn a robot sa pomocou nich dostva na alie strnky. Je dodran smantick oznaovanie textu. Tvorca webu jasne vyznail nzov strnky (znaka <title>), jednotliv nadpisy (znaky <h1> a <h6>) alebo rzne zdraznenia (znaky <em> a <strong>). Z tchto smantickch znaiek robot pozn, ktor obsah m na strnke prioritu. Najdleitej obsah je umiestnen na zaiatku strnky, kde existuje via pravdepodobnos, e si ho robot vyhadvaa vimne. Me sa poui nstroj (napr. Poodle Predictor, dostupn na [3]), ktor uke obsah strnky tak, ako ho vid robot vyhadvaa. Existuj samozrejme aj alie faktory, ktor podporuj dobr pozciu webu vo vslednch hadaniach vo vyhadvaoch. Okrem kvality samotnho obsahu je to aj tzv. odkazov popularita, teda poet a kvalita odkazov, ktor ved z inch webov. Prstupnos webu, teda aksi technick kvalita, vak hr naozaj vznamn lohu a pokia sa chce zaa s optimalizciou pre vyhadvae, rozhodne sa mus zaa tm, e sa z webu odstrnia bariry, ktor vadia nielen robotom vyhadvaov, ale aj hendikepovanm udom. Lepia pouitenos webu Pouiten web je tak web, ktor sa nvtevnkom dobre pouva. Kde sa dobre orientuj, rchlo njdu to, o hadaj. Kde sa nestrcaj, nerobia zbyton chyby. S to weby, z ktorch maj uvatelia dobr pocit. Prstupnos je v podstate jednou zo zloiek pouitenosti, ktor je vymedzen predovetkm voi hendikepovanm uvateom. Prstupn web je tak web, ktor je pouiten aj pre hendikepovanch. Existuj vak pochopitene dobre pouiten, avak neprstupn weby. Na takch weboch nem ben uvate iadny problm, ale postihnutmu mu problmy 234

vznikn. Medzi prstupnosou a pouitenosou teda existuje zky vzah. Obidve tmy maj rovnak cie spokojnho uvatea. Napriek tomu vak nie kad zlepenie pouitenosti znamen rovnako zlepenie prstupnosti. Obrtene to plat bez vhrad. Konkrtne pravidl tvorby prstupnho webu, sa od seba okrem inho lia aj v tom, ako vemi s zameran iba pre hendikepovanch. Niektor zsady skutone ocenia iba postihnut, prkladom s alternatvne popisy obrzkov. Web me by pre majoritn skupinu uvateov bez akost pouiten aj bez nich, neme by ale prstupn. In pravidl, ktorch je vina, smeruj sbene aj k lepej pouitenosti. itok z nich erpaj vetci uvatelia, ale hendikepovan stonsobne viac. Prkladom je zsada rozdeovania rozsiahlych obsahovch celkov do mench ast, oddeovanie naviganch informci, zsada podiarkovania odkazov alebo zsada pouvania odkazov, z ktorch je jasn, kam ved. Vina zsad tvorby prstupnho webu teda veobecne zvyuje pouitenos aj pre benho uvatea, aj ke s jeho prnosy pochopitene mnohonsobne vyie pre hendikepovanch.

7.2 Prvna prava prstupnosti v Slovenskej republike

V roku 2006 bol v Slovenskej republike prijat zkon . 275/2006 o informanch systmoch verejnej sprvy, ktor sa odvolva na jednotliv tandardy prstupnosti webovch strnok, upravuje prva a povinnosti povinnch osb v oblasti informanch systmov verejnej sprvy a innosti, ktor zabezpeuj ich prevdzku. Pri nedodran zkona mu by uloen pokuty a do vky 1 000 000 Sk. Vznamnm dokumentom sa v tejto svislosti stva Vnos Ministerstva dopravy, pt a telekomunikcii Slovenskej republiky zo da 14. jla 2006 .1706/M-2006 o tandardoch pre informan systmy verejnej sprvy, ktor presne definuje povinn poiadavky prstupnosti webovch strnok. Uverejnen na. Medzi povinn poiadavky prstupnosti patr dodriavanie pravidiel prstupnho webu s prioritou 1 z dokumentu Web Content Accessibility Guidelines 1.0. Niektor pravidl definovan v zkone nevyhovuj priorite 1 dokumentu Web Content Accessibility Guidelines 1.0, ktor je dostupn na. Povinnosou sa rovnako poda vnosu stva dodriavanie zsad tvorby prstupnch webovch strnok poda materilu Blind Friendly Web s nzvom: Dokumentcia zsad prstupnosti webovch strnok pre pouvateov s akm zrakovm postihnutm. Implementcia jednotlivch bodov v praxi smeruje vo veobecnosti ku lepej informovanosti pre vetkch znevhodnench uvateov. V rmci projektu spolufinancovanho Ministerstvom dopravy, pt a telekomunikci SR s nzvom Prstupnos verejnch elektronickch sluieb cesta k samostatnosti, bezpenosti a dvernosti aj pre nevidiacich a slabozrakch obanov bola vytvoren Metodick prruka na vytvranie a pouvanie prstupnch elektronickch dokumentov, ktor mete njs na adrese. Sprstupovanie www strnok uom s postihnutm nie je na Slovensku legislatvne upraven, s vnimkou lohy 5.3.15 Nrodnho programu rozvoja ivotnch podmienok obanov so zdravotnm postihnutm vo vetkch oblastiach ivota (uznesenie Vldy SR . 590/2001), ktor uklad legislatvne zavies povinnos navrhova a udriava www strnky tak, aby boli prstupn zdravotne postihnutm osobm a tto povinnos uloi ttnym a zastupiteskm orgnom, ttnym a verejnoprvnym intitcim a spomnanho zkona . 275/2006 o informanch systmoch verejnej sprvy. 235

Rovnako zaostva osveta a informovanos slovenskch webdizajnrov. Chba zdroj relevantnch informci, ktor by zodpovedal medzinrodnm tandardom a vychdzal zo pecifickch sksenost zrakovo postihnutch pouvateov internetovch sluieb a odbornkov v oblasti technolgi prstupu k informcim pre ud s postihnutm na Slovensku. Tomu zodpoved mnostvo problmov pri prstupe k slovenskm www strnkam, ktor by pri dodriavan medzinrodnch tandardov mohli by pre ud so zdravotnm postihnutm (najm zrakovm) rovnocennm zdrojom informci ako pre zdrav populciu. Pre tudentov so zrakovm postihnutm je asto problematick a niekedy a nemon zska informcie svisiace s ich tdiom (rozvrh, tudijn poriadok, sylaby predmetov, ...) bez pomoci vidiaceho asistenta napriek tomu, e pouvaj modern informan technolgie a existuj technick prostriedky na sprstupnenie tchto informci. Napriek tomu, e tvorba prstupnch webovch strnok u dvno nepredstavuje problm technickho charakteru, je situcia v oblasti prstupnosti webovch strnok na Slovensku stle neuspokojiv. Problmom s nielen webov strnky, ktor boli vytvoren v minulosti a doteraz nebol priestor ich upravi, ale aj internetov strnky vznikajce a upravovan pre webov rozhranie v sasnej dobe.

236

7.2.1 Metodika tvorby prstupnch webovch strnok na Slovensku

V podmienkach Slovenskej republiky sa problematike tvorby prstupnch webovch strnok venuje predovetkm nia nevidiacich a slabozrakch Slovenska, prostrednctvom projektov Blind Friendly Web a Robme weby lepie.

Obrzok 0.1 Blind Friendly Web

Projekt Blind Friendly Web vznikol ako jeden z vstupov kurzov obsluhy vpotovej techniky pre zrakovo postihnutch, kde sa zistilo, e mnoho webovch strnok je pre pouvateov so zrakovm postihnutm neprstupnch a teda nepouitench. Metodika Blind Friendly Web okrem uvateov so zrakovm postihnutm akceptuje vo svojich pravidlch aj in znevhodnen skupiny pouvateov (pouvateov s telesnm postihnutm, pouvateov, ktor nepouvaj majoritn internetov prehliada a taktie pouvateov s alternatvnymi zobrazovacmi zariadeniami).

7.2.2 Legislatva v inch krajinch

Medzinrodne uznvanmi tandardmi pre sprstupovanie informci na www strnkach s materily, ktor vypracovala organizcia s nzvom Web Accessibility Iniciative WAI [7], sas W3C konzorcia. Eurpska komisia u rozhodla o ich aplikcii na svojich www strnkach a odpora odpora ich ich aplikciu aplikciu v krajinch v lenskch uchdzajcich sa o krajinch lenstvo v E E 237

vi. Akn pln iniciatvy e-Europe:

vi. Akn pln e-Europe+ pre krajiny kandidujce na lenstvo v E: V nvrhu z 3. mja 2001 - :Akn pln vypracovan kandidtskymi krajinami s podporou Eurpskej komisie:, v bode 2c s uveden aj nasledujce aktivity: Prija smernice iniciatvy Web Accessibility Initiative (WAI) pre verejn web strnky. Termn: polrok 2002 Zabezpei zriadenie pikovch nrodnch centier a ich prepojenie do siete v zmysle programu Design-for-all. Termn: koniec r. 2002 Zamera sa na prijatie tandardov programu Design-for-all, ktorho cieom je dostupnos produktov informanch technolgi pre vetkch, najm pokia ide o zdokonalenie pracovnej schopnosti a socilneho zaradenia obanov. Termn: koniec r. 2003 USA: Legislatvne rieenie USA je obsiahnut vo federlnom zkone Americans with Disabilities Act (ADA), odsek 508 (Section 508). Je to najkomplexnej federlny zkon, ktor ochrauje prva ud s postihnutm. Od jna 1996 je v om zakotvench 7 minimlnych poiadaviek na zabezpeenie prstupnosti www strnok v zmysle dizajnu pre vetkch. Holandsko: Projekt Accessibility, v rmci ktorho sa buduje informan portl www.accessibility.nl s informciami o prstupnosti www strnok a v rmci ktorho vznikla publikcia Sight Seeing. esk republika: Projekt Blind Friendly Web, v rmci ktorho vnikol metodick materil Dokumentace zsad pstupnosti WWW strnek pro tce zrakov postien uivatele, postupne sa testuje prstupnos www strnok a buduje sa portl www.blindfriendly.cz s katalgom prstupnch strnok. Nov verzia eskch pravidiel prstupnosti Jednou z loh projektu vedy a vskumu bola revzia pravidiel prstupnosti. Revzia je hotov, niektor pravidl ubudli, niektor pribudli, in sa zmenili. Prv pravidl prstupnosti platn pre esk republiku vznikli v roku 2004 na pde Ministerstva informatiky R. Ich autori boli kapacity v odbore a i ke sa jednalo o veobecne repektovan a uznvan pravidl, postupom asu sa ukzalo, e maj slabiny. Jednalo sa predovetkm o nasledujce aspekty: Pravidl vznikli bez dkladnho vskumu pecifickch potrieb hendikepovanch uvateov a spoliehali sa iba na znalosti a sksenosti autorov. 238

 Pravidl vznikli bez vzahu ku vznikajcej celosvetovej metodike WCAG 2.0 [14], ku ktorej sa prihlsili lensk krajiny Eurpskej nie. Niektor pravidl nemali v metodike WCAG2.0 oporu a niektor naopak chbali. Pravidl boli v niektorch aspektoch prli prsne a nekompromisn dodranie pravidiel by spsobovalo vek nronos na tvorcov/sprvcov www strnok. Niektor pravidl boli nadefinovan prli veobecne a nie je mon ich jednoducho interpretova ani skontrolova. Z tohto dvodu vznikla potreba na ich revziu, ktor bola vlenen do projektu vedy a vskumu. lohou ich rieiteov (H1.cz , TyfloCentrum Brno a Masarykova univerzita) bolo okrem inho definova nov verziu pravidiel, ktor bude zodpoveda vskumu v cieovej populcii hendikepovanch uvateov a bude v slade so vznikajcou metodikou WCAG2.0.Finlne znenie novej verzie pravidiel prstupnho webu je k dispozcii v zkladnej i rozrenej verzii na. Prstupn navigcia webu Okrem samotnho obsahu sa navigcia povauje za to najdleitejie z kadej webovej strnky. Napriek tomu na vine webov je navigciu celkom alebo iastone nevyhovujca. Zkladnou lohou navigcie je to, e m prenies uvatea z jednej strnky na druh. To je lohou kadho odkazu, ale to vak nie je vetko. Hlavnou lohou navigcie webu je: Navigciou sa presunie uvate z jednej strnky na druh. Navigcia reprezentuje truktru webu (t.j. hovor , kam vade je mon sa dosta a preo to spravi) Navigcia reprezentuje aktulne umiestnenie v truktre webu (t.j. hovor, kde sa v architektre webu uvate prve pohybuje) Z tchto troch loh potom vyplva vetko ostatn. Sedem zkladnch pravidiel, ktor mu by pri tvorbe naviganho mechanizmu uiton. 1. Navigcia je oddelen od obsahu Uvate potrebuje vedie, o je navigcia a o obsah. Navigcia by preto mala by zretene odlen od vlastnho obsahu strnky. Typicky sa to rob naviganmi panelmi, ktor s naprklad horizontlne nad obsahom nebo vertiklne veda obsahu. 2. Navigcia je konzistentn naprie webom Nekonzistencia je najastejou chybou. Nejedn sa o to, e by mala by navigcia naprie 239

webom plne identick. Je ale treba, aby sa sprvala poda jednoznanej logiky, ktor je jednoduch a na prv pohad zjavn. Preto sa treba vyhn experimentom a netreba kls uvateom po ceste webom zbyton prekvapenia. Navigcia sa umiestuje vdy na rovnak miesto (resp. rovnak miesta), zahaj sa do nej rovnak poloky a zaist sa, aby sa sprvali obdobne ako inde na webe. 3. Navigcia sa tka iba danho webu Pokia to nie je nutn, v hlavnej navigcii by mali by iba odkazy na svoj web, nie inam. Uvate, ktor oakva, e odkaz vedie do vntra webu, bva asto zmten tm, e sa odrazu dostane na plne in web, s inou grafikou, inou architektrou a inm obsahom. 4. Navigan odkazy s zrozumiten Navigan odkaz mus jednoznane reprezentova strnku, na ktor vedie. Preto mus by plne jednoduch a zrozumiten. Netreba sa spolieha sa na to, e uvatelia rozumej odbornej terminolgii nebo firemnmu argnu. Treba vyui uvatesk zvyklosti pomenovvania typickch ast webov. 5. Navigcia funguje i smerom hore Vaka vyhadvaom i konkrtnym odkazom sa vemi asto uvatelia ocitn rovno vo vntri webu. Preto by mala existova monos s truktrou webu smerom hore, dosta sa na nadraden strnku alebo rovno na titulku. K tomu najlepie sli tzv. omrvinkov navigcia, teda aksi cesta, ktor vedie od danej strnky smerom hore k titulnej strnke. Vemi uiton je tie umiestni odkaz na tituln strnku priamo do hlavnej navigcie a samozrejme tie pod logo webu. 6. Navigcia ukazuje umiestnenie v truktre webu Pokia sa uvate ocitne uprostred webu, navigcia by mu mala pomc sa zorientova v tom, kde prve je a kam me pokraova. Idelnym spsobom je grafick odlenie aktulne otvorenej poloky v navigcii alebo pouitie spomnanej omrvinkovej navigcie. plne logick je potom odstrnenie odkazu z naviganej poloky, ktor ukazuje na prve otvoren strnku. 7. Navigcia je prstupn pre kadho V rmci navigcie sa netreba spolieha na to, e vetci uvatelia pouvaj a vnmaj webov strnku rovnako. Niektor uvatelia nemaj funkn javascript, niekto ovlda web klvesnicou, in si zase prehliada strnku zo svojho PDA. Pre vetkch tchto uvateov mus by navigcia dobre pouiten. Treba sa vyvarova plnej zvislosti na javascripte, kaskdovch tloch alebo pouitia myi. Navigcia webu je natoko dleit sas webu, e sa v nej nesm dovoli zbyton chyby. Odpora sa preto riadi nielen spomnanmi pravidlami, ale nezanedba ani uvatesk testovanie, ktor jedin me potvrdi, i navigcia funguje bez problmov. Prehlsenie o prstupnosti snaha verzus skutonos Ma na strnkach prehlsenie o prstupnosti sa v sasnej dobe stalo vemi mdnou zleitosou; nroky na kvalitu internetovch strnok stle stpaj, a tak ich autori neustle 240

hadaj nov spsoby, ako klientov presvedi o vysokej rovni svojich produktov. Bohuia prve toto prehlsenie bva za tmto elom zneuvan. Vystavi na strnkach potvrdenie o tom, e web spa dan pravidl a je pouiten i pre rzne hendikepovanch uvateov Internetu, je vemi inn. asto sa vak jedn iba o plan rei, ktor maj budi dojem vysokej kvality webu a vypoveda o sksenostiach a odbornosti autora, avak vbec nezodpovedaj skutonosti. Jednm z pilierov prstupnosti, ktor bva asi najastejie poruovan, je dostatone kontrastn text. Ide o poruenie asi najmarkantnejie; webov strnka by sa toti mala, bez ohadu na funknos, predovetkm pohodlne ta. Kontrast konkrtnych farieb mono overi pomocou metodiky W3C alebo pomocou niektorho z dostupnch on-line nstrojov. Minimlna hodnota pre rozdiel jasu je 125 bodov (maximum tejto hodnoty je 255) a pre rozdiel farieb 500 bodov (maximum tejto hodnoty je 765). m s tieto sla vie, tm je kombincia farieb viac kontrastn, a tm je popredie na pozad viac itaten. Pre doplnenie, jedno z pravidiel s najvyou prioritou projektu Blind Friendly Web znie: Farby popredia a pozadia s dostatone kontrastn. Na pozad nie je mon poui vzorku, ktor zniuje itatenos. Ak je skutonos? Prozaicky povedan, strnok s prehlsenm o prstupnosti je vea, strnok s dostatonm kontrastom textu skromnejie. Nedostaton kontrast psma a jeho pozadie je toti takmer vade sa vyskytujcim kardinlnym prehrekom proti prstupnosti. Bene je na strnkach k videniu tak nekontrastn text, e jeho tanie je obtiane aj pre uvateov so zdravm zrakom. m to je? Je to predovetkm kvli prevrtenm prioritm pri tvorbe webu a z toho plyncej nevedomosti a pohodlnosti. Predmetom zujmu je v drvivej vine grafika a nsledne HTML kd strnok a s nm spojen validita. Validtor HTML kdu pozn takmer kad tvorca webu a tie poda neho asto posudzuje prcu ostatnch. Pre mnoho ud je na pomyselnom rebrku dleitosti zelen hlka HTML validtorov vyie ne zelen fajka v analyztore kontrastu farieb. Preto je honba za zelenm prkom validtoru viac populrnejia ne snaha vytvori skutone prstupn strnky. Tvorcovia webovch strnok tak maj bu iba mal vedomos o problematike prstupnosti, alebo nie s ochotn dba na dodriavanie ich pravidiel. A pretoe webdizajnrov, ktor skutone dodriavaj pravidl prstupnosti a uvedomuj si ich dleitos, je tak mlo, je mlo i naozaj dobre prstupnch strnok. Ostatn tvorcovia webu vnmaj prehlsenie o prstupnosti iba ako nieo, o je teraz in, a jeho skuton el si neuvedomuj. Nedostaton kontrast vak nie je jedinou chybou. K videniu s asto aj alie, viac i menej zvan nedostatky ohadom prstupnosti. Za zmienku stoj napr. nedostatone vyuvan atribt title. Samoeln umiestenie prehlsenia o prstupnosti je problmom mnohch strnok a objavuje sa i u vekch spolonost, ktor sa tvorbou www zaoberaj, ku kode vlastnej a uvateov predovetkm.

241

7.3 Nielsenovch desa najvch chb webdizajnu

Handmade weblog [20] strune spsal v slovenine Top Ten Web Design Mistakes of 2005 [21], ktor opisuj desa najvch chb webdizajnu v roku 2005 poda Jakoba Nielsena (jeden z najrepektovanejch svetovch odbornkov na pouitenos webu), ktorch by sa mal kad tvorca www strnok vyvarova. Neitaten text mal psmo, zle zvolen odstupy medzi riadkami, zl kontrast, zle zvolen typ psma. Netandardn odkazy in vizulne prevedenie odkazov ako je ich podiarknutie a in farba, neodliovanie u navtvench odkazov, nereagovanie na prechod myou ponad odkaz. astou chybou je odlenie odkazov iba zmenou farby a hrubou chybou je dokonca v prbuznom spektre odtieov ako okolit text. Potreba podiarkovania odkazov je najm pri ich vskyte v svislom texte, o je naprklad text lnku. Dvodom preo podiarkova je hlavne fakt, e prve podiarkovanie je vizulnym oznaenm zauvanm naprie celm hypertextom na webe. Nesprvne pouvanie Flashu Flash pouit naprklad na poloky menu a obecne na navigciu priom asto neexistuje nhrada pre prpad nefunknej podpory Flash prehliadaa. Za chybu sa povauje pouitie Flashu ako intro strnku webu s tm znmym preskoi intro. Obsah, ktor nie je psan s ohadom na web rozsiahle texty pln vrazov pouvanch v odbornej terminolgii, pecializovan skratky, prehnan pouvanie rovnakch spojen, vysvetovanie pojmov ete viac nejasnmi spojeniami, texty bez odkazov - mlokedy je sasou textu odkaz na podrobnejiu problematiku. Zl vyhadvanie 242

Pouvate potrebuje na vyhadvanie jednu kolnku na napsanie hadanho vrazu. asto je hadanie zneprjemnen nutnosou ponastavova alie parametre. Nekompatibilita strnok v rznych prehliadaoch Je nutn si uvedomi, e kad prehliada bohuia interpretuje kd trochu inak a teda sa v rznych prehliadaoch me strnka zobrazi odline. Nie je vrcholne nutn zachova vzhad strnky na pixel presne. Ak sa nhodou rka textu mierne zmen, nemus to by vbec chyba. akopdne formulre Vo formulroch by sa malo prema nad tm, i itateovi posta najkrat mon as na jeho pochopenie a nie aby boli vizulne o najkrajie. Chbajce kontaktn alebo in firemn informcie Na kontakty a informcie o firme sa zvykne vyhradi samostatn strnka. Odkaz na u by mal by na vetkch podstrnkach na tom istom mieste a s rovnakm nzvom. Vhodn je pri psan textu odkazova na tto strnku miesto uvedenia konkrtneho kontaktu. Fixn rka strnky Nie je sprvne navrhn fixn dizajn strnky a myslie si, e vetci maj monos pozera to na navrhnutom rozlen. Strnky by mali by navrhnut aj na prezeranie na zariadeniach s inm rozlenm napr. PDA, mobiln telefn. Nedostaton zveniny obrzkov produktov najm na strnkach internetovch obchodov Veakrt sa stva, e ke uvate klikne na lupu, zobraz sa ten ist obrzok ako je v nhade. Internetov obchod bez obrzkov je nepouiten.

7.4 Test prstupnosti webovch strnok

Pri nedvnom vekom audite prstupnosti, ktor uskutonila britsk organizcia Disability Rights Commission, sa zistilo, e pri testovan sa nesta spoahn len na test poda niektorej z metodk prstupnosti (v R a u ns napr. Blind Friendly alebo WCAG), ale e je vemi vhodn testovanie strnok poda tchto metodk doplni aj testovanm hendikepovanmi pouvatemi. Podrobnejie na. Preo? Lebo prve oni s tmi znevhodnenmi pouvatemi, pre ktorch sa bezbarirov weby vytvraj a mu teda najlepie a hlavne prakticky posdi, i strnka je alebo nie je prstupn. Odporan postup testovania Pokia sa vytvra nov alebo sa rekontruuje existujci web, odpora sa testy vykonva v priebehu tchto prc. Vykonanie testu prstupnosti a vo chvli, kedy je webov prezentcia hotov, a zistenie, e web pravidl prstupnosti nespa, me by vemi neprjemn. Priebenm testovanm sa d tejto neprjemnej situcii vyhn. Tie sa odpora radej vykona viac krtkych testov, zostavench z viacerch krtkych loh a s viacermi pouvatemi, ako jeden dlh test s menej pouvatemi. V prpade, e strnky s neprstupn a bude vykonan len jeden test, pouvatelia nemusia kvli bariram, ktor s na vyej rovni truktry strnok, odhali problmy, ktor s skryt na nich rovniach 243

webu. Pri vykonan viacerch testov s viacermi pouvatemi, ktor bud doplnen primeranmi pravami, sa d predpoklada, e bude odhalench aleko viac chb. Nie kad m tak monos, aby mu web mohli skontrolova hendikepovan, preto sa odpora pre testovanie: vypn grafiku v prehliadai, vypn JavaScript, Javu a podobn prvky, poui textov prehliada (napr. Lynx), skoprova strnku do zkladnho textovho editoru, ovlda web len pomocou klvesnice, meni vekos psma a okna, nastavi vysok kontrast vo Windows.

244

7.4.1 Automatick nstroje na testovanie prstupnosti webovch sdiel

Existuje viac monost testovania webovho sdla pre prstupnos. Audit na prstupnos webovho sdla, ktor vykon expert na prstupnos. Testovanie na prstupnos samotnmi znevhodnenmi pouvatemi internetu, ktor vykonvaj zadan lohy. Prtomn je aj modertor, ktor pripravil scenr. Jeho lohou je vyhodnoti spenos ako aj chyby, ktor sa vyskytli poas testovania webovho sdla. Automatick testovanie prstupnosti webovho sdla, ktor sa uskuton prostrednctvom niektorch z dostupnch nstrojov. Je to vhodn , ak audit na prstupnos webovho sdla vykon expert, pretoe expert, ktor analyzuje webov sdlo po zisten chb navrhne aj odporania na ich odstrnenie. Audit odbornka je najistejm variantom vzhadom na pomerne komplikovan zsady prstupnosti. K vhodm patr, e sa preveria aj obecnejie zsady prstupnosti, ktor neriei ani metodika WCAG, Blind Friendly Web a tie znma americk Section 508. Na Slovensku treba vyzdvihn aktivity nie nevidiacich a slabozrakch Slovenska tkajce sa prstupnosti webu prostrednctvom projektu Blind Friendly Web. V eskej republike sa prstupnos webovch strnok overuje poda metodiky Best Practice pravidiel pre tvorbu prstupnho webu. Tto metodika bola vytvoren pecilne pre esk potreby pre potreby novely zkona . 365/2000 Zbierky zkonov, o informanch systmoch verejnej sprvy, ktor uklad vetkm orgnom verejnej sprvy od 1. 1. 2000 povinnos udriava svoje webov strnky prstupn pre zdravotne postihnutch obanov. Princp automatickej kontroly je jednoduch. Pouije sa niektor z dostupnch validtorov, ktor preveria strnku oproti vybranm zsadm niektorej z metodk. Automatick nstroje s vinou bezplatn a poskytn ihne vsledky analzy, prpadne upozornia, kde je potrebn vykona ete run kontrolu. Mali by ich pouva odbornci, ktor ovldaj anglick jazyk a ovldaj terminolgiu. Vinou spene detekuj pouitie alt tagov. Predtm, ne sa vyuije niektor z automatickch nstrojov, je mn vyska prstupnos strnky prostrednctvom pouvateskho testu. Vemi npomocn s pomocn toolbary, ktor s k dispozcii pre prehliadae MS Internet Explorer (Web Accessibility Toolbar) a pre alternatvny prehliada Mozilla/Firefox (Web Developer Toolbar). Kontrola automatickmi nstrojmi K dispozcii je viacero nstrojov, ktor existuj bu ako samostatn webov aplikcie alebo je mon si ich stiahnu a pouva ako samostatn softvr. Niektor s bezplatn, za tie sofistikovanejie treba zaplati. Strun charakteristika tch najznmejch: Cynthia Says Cynthia Says patr k jednm z najlepch on-line validtorov prstupnosti webovch strnok poda noriem WCAG 1.0 a Section 508. Podobne ako vina nstrojov validuje len jednu strnku v ase. K dispozcii je aj desktop verzia za poplatok. Vstup testu m formu prehadnej tabuky, kde v pravej asti tabuky je informcia o tom, i hodnoten strnka v danom bode uspela alebo neuspela. Zrove je uveden, v ktorej asti 245

zdrojovho kdu je chyba a nvod na jej odstrnenie. Wave Wave je on-line validtor prstupnosti webovch strnok vyuvajci predovetkm grafick rozhranie. Na strnke pomocou textu a ikoniek uke mnoho podstatnch prvkov prstupnosti. Podobne je mon nastavi spsob validcie (WCAG, Section 508). Niektor alie hodnotiace nstroje Podrobn zoznam hodnotiacich nstrojov je mon njs na strnkach Iniciatvy prstupnosti webu W3C pod nzvom Complete List of Web Accessibility Evaluation Tools[27]. Pri popise kadho nstroja je uveden vlastnk, strun popis, metodika hodnotenia, podpora formtov, dtum zverejnenia, i ide o platen softvr alebo je k dispozcii bezplatne a tie forma reportov. Automatick validan nstroje nedoku identifikova vetky bariry prstupnosti webu a preto je nevyhnutn dodaton manulna kontrola. Podobne automatick nstroje nedoku skontrolova, i naprklad textov alternatvy k obrzkom obsahuj relevantn informcie. Preto je vhodn, ak sa kombinuje automatick kontrola prstupnho webu aj s auditom odbornka. Ako uvdza aj Andrea Fojtu (2005, s. 52) neexistuje ani jedin metodolgia, ktor by uspokojivo pokryla vetky dleit problmy prstupnosti a pouitenosti webu. Z tchto dvodov by bolo iaduce vytvori komplexn metodolgiu, ktor by mohli poui vetci tvorcovia obsahu webu bez ohadu na rove ich znalost a sksenost. V rmci sae Zlat erb (sa o najlepiu webov strnku miest a obc v Slovenskej republike) bolo jedno z hodnotiacich kritri aj prstupnos. Sae sa v roku 2006 zastnilo 50 webovch portlov v rmci celho Slovenska, priom iba tyri webov portly (8% z celkovho mnostva) plne vyhoveli pravidlm pre prstupnos. Negatvnu situciu v oblasti prstupnosti www portlov dokladuje nasledovn graf

Obrzok: WWW portly na Slovensku z hadiska prstupnosti

Ako najzvanej nedostatok mono oznai absenciu definovania textovch alternatv pre grafick objekty, kde sa ukzalo, e iba 14% webovch portlov miest a obc umouje nevidiacim uvateom zskava plnohodnotn textov alternatvu. astm problmom boli naprklad odkazy v podobe obrzkov uren ku stiahnutiu sborov v rznych formtoch bez plnohodnotnho alternatvneho popisu. 246

alm zistenm bola skutonos, e len 12% webovch portlov pouva pre definovanie jednotlivch rovn nadpisov znaky <h1> a <h6>. Tvorcovia webovch strnok zva uprednostuj vytvranie vlastnch tried pre nadpisy, napriek tomu, e tieto triedy, resp. samotn vzhad nadpisu mono priradi aj samotnm provm znakm predurench pre nadpisy. Na druhej strane sa pozitvne hodnot ist posun pri vkladan dt do tabuliek. Informcie v tabukch boli v 86% prezentovan prstupnou formou. Problmom v praxi naalej zostva nedostatone definovan kontrast podkladu a psma. Testovanie prinieslo vsledok, ktor ukzal, e len 28% webovch portlov miest a obc vyhovuje tandardom pre definovanie tchto kontrastov. V mnohch prpadoch tie neboli informcie oznamovan farbou prstupn aj bez farebnho rozlenia. Odkazy na strnkach s zvyajne definovan tak, e s od okolitho kontextu odlen iba prostrednctvom zmeny farby.

7.5 tudijn materily

O masov rozrenie Internetu sa zaslila predovetkm sluba Word Wide Web a samotn WWW strnky. Pre WWW strnky je typick, e obsahuje odkazy na alie strnky, prpadne aj na in zdroje v Internete. Z toho vznikol nzov World Wide Web web je po anglicky pavuina a world wide sa me preloi ako celosvetov. Odkazy vytvraj zloit truktru, spjaj strnky na celom svete nitkami odkazov. WWW spja text, grafiku, animciu, zvuk, at. Cel Internet, podobne ako aj Web je postaven na tandardoch (normch), ktor popisuj spsob komunikcie v Internete a ktor sa neviau na konkrtne vlastnosti iadneho operanho systmu. Prv definciu jazyka HTML vytvoril v roku 1991 Tim Berners-Lee ako sas projektu WWW, ktor mal umoni vzjomn komunikciu a odovzdvania vsledkov vskumu vedcom po celom svete. Web pvodne podporoval len anglick jazyk, a tak aj dnes vytvranie strnok naprklad v slovenskom jazyku prina asto problmy. Jazyk HTML sa vak stle rchlo vyvja, poiadavky uvateov na WWW vzrastali, a tak producenti rznych prehliadaov obohacovali HTML o niektor nov prvky.

7.6 Sasn tvorba webovch strnok

Na tvorbu truktry strnky sa pouva jazyk HTML, XHTML a XML. HTML (Hypertext Markup Language) je znakovac jazyk pre vytvranie webovch dokumentov, jeho konenou verziou je HTML 4.01. Vznam tejto verzie spova v tom, e DTD (Document Type Definition) HTML 4.01 je zkladom XHTML 1.0. XML (Extensible Markup Language) je znakovac jazyk pre univerzlny formt truktrovanch dokumentov a dt. XHTML (Extensible Hypertext Markup Language) je znakovac jazyk pre vytvranie 247

webovch dokumentov pre alternatvne zariadenia. V sasnosti sa odpora pouva jazyk XHTML. Hlavn dvodom je, e webov strnky vytvoren v jazyku HTML skontrolovan pomocou Validation Service, vinou obsahovali vea chb. XML ako nov vkonn znakovac jazyk vyaduje, aby boli vetky znaky napsan sprvne. Vsledkom by mali by v terminolgii W3C sprvne vytvoren (wellformed) dokumenty. Prve preto kombinciou HTML a XML vznik nov jazyk ako predchodca jazyka XML, a to jazyk XHTML. XML bolo navrhnut s cieom popsa daje a HTML s cieom zobrazi daje. V sasnosti je na trhu vea technolgi prehliadaov, niektor s uren pre potae, niektor pre mobiln telefny a pod. Prehliadae pre mobiln telefny nedoku interpretova a podporova chybn HTML dokumenty. XHTML strnky meme ta pomocou vetkch zariaden na tanie XML a tak mme postupne monos sa naui sprvne vytvra dokumenty, ktor bud vyadova budce prehliadae XML. XHTML predstavuje aliu generciu jazyka HTML. XHTML je vemi podobn jazyku HTML 4.01, preto sa odpora vyuva zoznam prvkov poda HTML 4.01. Okrem toho, HTML kd mus by vdy psan malmi psmenami a nikdy sa nesm vynecha koncov znaky. XML je rozriten znakovac jazyk, ktor bol zameran na popis dt. V sasnosti pred prechodom na jazyk XML treba vytvra strnky korektne v XHTML kde, ktor je kompletne prenositen. Znamen to, e funguje v kadom webovom prehliadai, tacom zariaden, prpadne textovom prehliadai. Prezentcia K prezentanm jazykom patria CSS1 a CSS2. Tieto jazyky slia k formtovaniu strnky, uruj typografiu, umiestnenie, farby a pod. Bohuia, ete iba vemi mlo strnok vyuva kaskdov tly a na layout (z anglitiny, znamen rozmiestnenie obsahovch prvkov na strnke) strnky sa stle vyuvaj tabuky. Vhodou pouitia kaskdovch tlov je plne oddelenie obsahu od truktry. ie meme meni text, spojenia, bez toho, e by sa nm zmenil vzhad strnky. V prpade nutnosti zmeni vekos psma, sta to urobi jednm globlny prkazom. Vhody pouvania kaskdovch tlov s obrovsk. Nstroje na tvorbu HTML HTML editory: WYSIWYG editory (napr. MS Frontpage, Blocknote, Kompozer), pecializovan textov editory (napr. PSPad, Homesite, AceHTML), kombinovan (napr. Adobe Dreamweaver), isto textov editory (napr. Notepad, ConText). HTML editory s programy pecilne uren pre tvorbu www strnok. Pre zaiatonkov s pouiten hlavne WYSIWYG editory, v ktorch sa pete rovno text a kdom html sa nezaoberte. Vo WYSIWYG editore nepracujete s kdom, ale s vzhadom strnky. Prca s nimi je mono pohodlnejia, ale vsledn kd bva obvykle neprehadn a zbytone dlh, trfam si tvrdi, e vytvori validn XHTML dokument tieto editory schopn nie s. Mu by uitonou pomckou. Okrem WYSIWYG editorov teda existuj aj editory truktrne, v ktorch pete priamo kd, ale ten program s tm v znanej miere pomha (napoved, dopluje a pod.). truktrne 248

editory: HomeSite, PSPad, EasyPad, UltraEdit, jEdit a pod. Na psanie web strnky nemono pouva Word! Internetov prehliadae Aby ste si mohli strnky zobrazi, potrebujete internetov prehliada. Je nutn si uvedomi, e kad prehliada bohuia interpretuje kd trochu inak a teda sa v rznych prehliadaoch me vaa strnka zobrazi odline. Najsprvnejie poda tandardov strnku zobraz Mozilla (Mozilla Firefox). Najrozrenejm prehliadaom je Internet Explorer (cca 75% uvateov, zdroj Net Applications), preto je viac ne vhodn si v om strnky aspo skontrolova a poksi sa odstrni aspo zkladn nedostatky. almi rozrenejmi prehliadami, v ktorch by sa vaa strnka mala sprvne zobrazova s Opera, Safari a Netscape. Syntax (X)HTML HTML je textov sbor obsahujci znaky. Znaky rozoznvame: prov a neprov, alej blokov a znakov. Znaky vkladme do ostrch ztvoriek. Znaky sa pu malmi psmenami. Znaky Kad Kad mvaj atribty. textov HTML dokument Ich hodnota dokument m definovan sa pe vdy m verziu do vodzoviek. kdovanie. a typ. <tag atribut1=hodnota atributu1>Obsah tagu</tag> Napr.: windows-1250, iso-8859-2, UTF-8 Napr.: XHTML 1.1, HTML 4.01 Transitional Kad dokument je validn. Repektuje definovan typ a verziu dokumentu. Validn kd je vizitkou prce kadho webdizajnra. Kd pln chb je nepodarok.

truktra dokumentu
Pre vytvorenie strnky musme tagy vklada poda postupnosti. T je vo vetkch XHTML dokumentoch rovnak. Mete vyuva ablnu, ktor si vytvorte, alebo ktor ponkaj niektor programy na tvorbu (X)HTML dokumentov.

249

Obrzok 0.2 truktra HTML dokumentu [33]

alie informcie ohadom truktry (X)HTML na http://www.webtvorba.cz/xhtml/uvod-do-xhtml.html

dokumentu

mete

zska

Hlavika dokumentu
V hlavike dokumentu mu by obsiahnut daje ako nzov strnky, kov slov, meno autora a podobne.

Obrzok 0.3 Hlavika dokumentu [33]

title je prov tag (znaka), medzi znakami <title> a </title> je text, ktor bude chpan ako titulok, zobrazuje sa ako nadpis vo vyhadvaoch, 250

 je prioritn pri indexovan strnky vyhadvacmi robotmi. meta je neprov tag, informuje o kovch slovch alebo o pouitom kdovan, v hlavike dokumentu me by viac meta znaiek, tieto znaky taj napr. vyhadvae. Slovensk jazyk a kdovania <meta http-equiv=Content-Type content=text/html; charset=utf-8> tmto povieme, e dokument je kdovan v kdovan utf-8 in kdovania mu by iso-8859-2, windows-1250 tento tag sa m pouva ete pred tagom <title> Doplujce informcie k tagu <meta> http://www.jakpsatweb.cz/meta-tagy.html, http://interval.cz/clanky/metadata-a-hlavicka-pro-xhtml-dokument/ a http://www.jakpsatweb.cz/html/hlavicka.html. link je neprov tag, pouva sa na prepojenie s externm CSS tlom, vyskytuje sa iba v hlavike. Formtovanie textu Na pravu textu sa vyuva fyzick a logick formtovanie. Fyzick formtovanie sli na urenie vzhadu textu.

251

Obrzok 0.4 Fyzick formtovanie [33]

Logick formtovanie Sli na vyznaenie vznamu asti textu.

Obrzok 0.5 Logick formtovanie [33]

Obecne sa odpora dva prednos logickmu formtovaniu, jednak lepie odpoved charakteru XHTML (vyznaenie vznamu a nie vzhadu) a po druh nevzbudzuje ilziu, e text vdy mus vyzera tak.

Hypertextov odkazy
Hypertextov odkazy s jednm z najdleitejch prvkov webovch strnok. Ich zkladom je element <a> (anchor kotva). Zkladn truktra hypertextovho odkazu je takto: <a href=index.html>Hlavn strnka</a>

252

vetko o je medzi <a> a </a> sa zobraz ako odkaz, text Hlavn strnka je odkaz href cie odkazu, zapisuje sa ako URL, napr.: <a href=http://www.google.sk">GOOGLE.SK</a> name meno zloky, zloka definuje miesto v dokumente, na ktor me smerova odkaz, po kliknut na takto odkaz sa strnka presunie na pozciu zloky, napr.: <a name=priklad> Text prkladu </a> <a href="#priklad">Po kliknut na odkaz sa presuniete na zloku prkladu</a> Neodliujte odkazy od okolitho textu iba farbou, najlep spsob je osveden podiarkovanie. Odkazy na nonHTML sbory musia by oznaen Ak cieom odkazu je in sbor, ako webov strnka, je potrebn v odkaze uvies typ a vekos odkazovanho sboru. Je mon vyui text odkazu alebo atribt title. Text odkazu sa zd by lepie rieenie, pretoe uvate vizulneho prehliadaa nie vdy ak na zobrazenie atribtu title, ne na odkaz klikne. Prklad: Pretajte si <a href=casopis-ukazka.pdf>ukkov slo nho asopisu (formt PDF, 150&nbsp;kB)</a>. alebo: Pretajte si <a href=casopis-ukazka.pdf title=formt PDF, 150&nbsp;kB>ukkov slo nho asopisu</a>. Atribt type Je mon poui aj atribt type: Pretajte si <a href="casopis-ukazka.pdf" type="application/pdf">ukkov slo nho asopisu (formt PDF, 150 kB)</a>. Zoznam podporovanch MIME-typov je dostupn na http://www.w3schools.com/media/media_mimeref.asp. V CSS sa d naprklad vyui k pridaniu ikonky ku kadmu odkazu, ktor vedie na sbor PDF. Tento atribt sli k ureniu MIME-typu odkazovanho sboru. MIME-typy najastejch typov sborov odkazovanch na webe v nasledujcej tabuke:

253

Obrzok 0.6 Najpouvanejie MIME-typy

Obrzky
Grafika je nutnos, ale netreba to preha. Zaiatonci vinou robia chyby v tom, e to s grafikou prehaj. Niekedy dosiahnete lep efekt sprvnym skombinovanm psma a farieb. Pri pouvan grafiky treba dba na pouitie sprvneho formtu a optimalizciu. Internetov prehliadae bene podporuj formty JPEG, GIF a PNG. HTML kd. je v tvare: <img src= height= width= alt=Alternatvny text /> src URL adresa zdrojovho sboru, je zadan: absoltne <img src=www.jakpsatweb.cz/images/jakpw.gif alt="Jak pst web"> relatvne <img src=/images/jakpw.gif alt= Jak pst web /> Poznmka: Odpora sa pouvanie relatvnej cesty. Absoltne zadan adresa v tvare src=C:\Documents%20and%20Settings\Tomas\Desktop\logo.gif je nepouiten, fungovala by len na potai na ktorom ste ju vytvorili. Ak sa obrzky na strnke nezobrazia, resp. zobrazia sa na Vaom potai, ale na inom nie, tak na 99% bude chyba v niektorom z nasledujcich bodov Syntaktick chyba v tagu <img>. Obrzok nie je na serveri alebo na disku. Nesta iba napsa do kdu sprvny nzov obrzku. Ten obrzok mus by nahrat na sprvnom miesto na serveri resp. na disku. Meno sboru s obrzkom neodpoved menu uvedenmu v kde. Na vekosti psmen na serveri zle. Sbory Fotka.jpg a fotka.jpg s dva sbory s rozdielnym nzvom. Je dobrm zvykom pomenovva sbory vdy malmi psmenami, d sa tak vyhn komplikcim s variantmi nzvu.

254

 Nepovolen znaky v nzve sboru. Nzov nesmie obsahova medzery a diakritiku. alt textov alternatva, zobraz sa v prpade, e m uvate vypnut obrzky. width, height rka (width), vka (height) obrzku, zadva sa v pixeloch (cel slo) alebo percentch (%).

Blokov znaky
s to znaky, ktor zalamuj riadok

Obrzok 0.7 Blokov znaky [33]

h1-h6 prov znaka, existuje 6 rovn nadpisov, oznauj sa tagmi h1, h2, h3, h4, h5 a h6, kde 1 je najvyia rove. rovne sa lia vekosami psma, vetky nadpisy s implicitne zarovnvan vavo. zobrazuj sa tun, maj okolo seba vertiklne medzery. 255

p prov znaka, odsek (paragraf) je zkladn formtovacia znaka, m pred sebou a za sebou vertiklnu medzeru, ktor zodpoved vke jednho riadku. Poznmka: Najsystmovejm spsobom pre nastavenie zarovnania je pouitie CSS, konkrtne vlastnos text-align. Znaky HTML na podporu CSS slia na veobecn definciu truktry, nemaj vlastn formtovanie v HTML, blokov znaka <div> vytvra blok; atribty class a id, neblokov znaka <span> nevytvra blok; atribty class a id. q prov znaka, citcia (angl. quote = citova), <q cite="www.jakpsatweb.cz/html/text.html#q">citcia</q> blockquote prov znaka, blokov citcia. zobrazuje sa ako odsek s vm avm a pravm odsadenm (po okrajoch odseku je przdne miesto)

Zoznamy
Zoznam je najjednoduch spsob ako okovek zarovna. Meme si vybra medzi usporiadanm a neusporiadanm zoznamom. Cel neusporiadan zoznam je uzavret do tagu <ul></ul> a jednotliv poloky s tvoren tagmi <li></li>. Rovnako jednoduch to bude s usporiadanm zoznamom. Ten je uzavret do tagu <ol></ol>. Hotov tly zoznamov s (X)HTML a CSS kdom njdete na http://css.maxdesign.com.au/listamatic/index.htm

256

Obrzok 0.8 Zoznamy [33]

Tabuky
Tabuky s jednm s najpouvanejch prvkov na webovch strnkach. Mali by sa pouva na prezentciu tabukovch dt. Na rozvrhnutie obsahu na strnke sa odpora poui kaskdov tly.

Obrzok 0.9 Tabuky [33]

Kad tabuka mus dva zmysel aj v linearizovanej podobe, teda tan po riadkoch zava doprava. V takejto podobe ju bud interpretova naprklad hlasov taky. V tabukch nescich tabukov dta muste pouva znaky pre vyznaenie hlaviky jednotlivch stpcov a riadkov. K tomuto elu sli znaka <th>.

HTML entity
Umouj zobrazova pecilne znaky pomocou zvltnych kdov v tvare: &kd; 257

Obrzok 0.10 HTML entity

Ostatn HTML entity njdete na http://www.webtvorba.cz/xhtml/html-entity.html a odporam preta si aj http://www.webtvorba.cz/web/typografie-na-webu.html

Voba tmy zklad spechu

Pri tvorbe webovch strnok musme okrem vzoru hadie aj na obsah. Sprvna voba tmy webovch strnok je zklad spechu. Vina autorov nara na dva problmy nevie o om a nevie ako ma vytvori webov strnku. Najprv sa mus vyriei ten prv problm, rozmyslie si poriadne, o om strnka bude. A potom je as sa pusti do samotnej tvorby. Njs tmu pre strnku nie je a tak ahk. Idelny prpad je, ke je najprv na svete nejak (pokia mono originlna) skutonos. Potom u je to prakticky vyrieen a mete sa rovno zaobera truktrou obsahu. Nie vdy je to tak jednoduch. asto je na zaiatku iba tba ma strnku a tma akosi chba. Ak chcete ma skutone rados zo svojej prce (a tvorbu svojej strnky nebude vnma len ako cvienie pre tvorbu webu), zamyslite sa predovetkm nad tm, o chcete publikova a preo.

Zsady
Nezvislos na prehliadai, resp. zariaden. Textov ovldacie prvky (textov alternatvy). Smanticky sprvne HTML. Vyhba sa netandardnm technolgim (JavaScript, Flash,). Zachova itatenos (kontrast a vekos psma). Umoni prstup hendikepovanm prstupnos.

Prstupnos Prstupn strnky repektuj pouvatea. Repektuj jeho technick vybavenie, zdravotn 258

dispozcie, znalosti a vzdelanie. Cieom prstupnosti teda je umoni prstup aj uvateom, ktor s vylen i u pre zdravotn obmedzenie (slab zrak, slepota, ochrnutie a in) alebo pouvanie zariaden s obmedzenou schopnosou zobrazenia (mobiln telefny, PDA a pod.). pravou webovch strnok pre hlasov taky textu, mobiln zariadenia, tla na papieri, sa informcie stvaj prstupnmi pre vetkch. Prstupnos tak v konenom dsledku vedie k zskaniu novch nvtevnkov, na ktorch in zabdaj. Web Accessibility Initiative (WAI) Web Content Accessibility Guidelines obsahuje vetky pravidl prstupnho webu, zhrnut do troch priort (poda dleitosti) Pouitenos Pouitenos znamen efektvnos s akou je pouvate webu schopn dosahova stanoven ciele a lohy. Pouvate rchlo pochop a doke vyui web, na ktor priiel prv raz. Pouvate doke na webe rchlo a ahko dosahova svoje ciele. Usporiadanie a ovldanie si pouvate ahko zapamt a rchlo vybav, ke sa po ase na strnku znovu vrti. Pouvate rob minimum chb a z kadej sa rchlo spamt. Pouvanie webu prina pouvateovi prjemn zitok. CSS (Cascading Style Sheets) CSS sli k predpsaniu vslednho vzhadu strnky. Popisuje, ako m vyzera (X)HTML kontrukcia (napr. e nadpis strnky m by zobrazen tunm psmom Arial o vekosti 18 bodov tmavomodrej farby). Pouvanie CSS sa presadzovalo pomerne pomaly, ale v sasnosti zavame jeho vrazn nstup. Problmom pri nasaden je jeho ist zloitos (autori strnok sa musia ui al jazyk) a zl implementcia v klientoch. Prv problm sa d obs naprklad tak, e vetky strnky serveru pouvaj spolon definciu CSS, ktor pripravil odbornk (napr. na zkazku). V sasnosti je podporovan vo vetkch novch verzich prehliadaov (Internet Explorer, Opera, Mozilla, Netscape, Safari). CSS predstavuje snahu o nvrat (X)HTML do pvodnej pozcie ako jazyka pre popis truktry a nie vzhadu dokumentu. Pomocou (X)HTML sa vymedzia vznamy jednotlivch sast strnky a CSS potom definuje, ako ktor sas m vyzera O rozvoj tandardov pre Web sa star World Wide Web Consorcium, ktor zdruuje akademick i komern organizcie zaoberajce sa WWW, Internetom a svisiacimi technolgiami. 259

 Cascading Style Sheets Kaskdov tly Shrn metd pre pravu vzhadu strnok W3C pecifikcia CSS1 (1996), CSS2 (1998), CSS3 (pripravuje sa)

Obrzok 0.11 HTML+CSS=WEB [35]

Syntax CSS
tl sa sklad z pravidiel pre jednotliv elementy, ktor maj by formtovan. Kad tak pravidlo m dve asti, selektor (nzov elementu, pre ktor m toto pravidlo plati) a deklarciu (o m pre neho plati). V deklarcii sa uruje vlastnos a jej hodnota, deklarcia je uzavret do zloench ztvoriek. Cel sa to zapisuje takto: selektor {vlastnos: hodnota_vlastnosti} A konkrtne: h1 {color: blue} Selektor, teda element je h1 (nadpis 1. rovne). Deklarcia je {color: blue}. T uruje, e vlastnos color bude ma hodnotu blue. Cel dohromady to znamen, e vetky nadpisy 1. rovne v dokumente bud ma modr farbu. Elementu je mon uri viac ne jednu vlastnos, jednotliv vlastnosti sa od seba oddeuj bodkoiarkou. Takto sa d definova ubovon mnostvo vlastnost. selektor {vlastnost1: hodnota_vlastnosti1; vlastnost2: hodnota_vlastnosti2;} Taktie je mon uri dvom elementom ich spolon vlastnos, jednotliv selektory sa od seba oddelia iarkou. selektor1, selektor2 {vlastnos: hodnota_vlastnosti;} Triedy (pseudotriedy) Pred nzvom triedy v zpise do CSS mus by vdy bodka. Za bodkou nasleduje nzov triedy a hne po nej zloen ztvorky. Do zloench ztvoriek sa pu tly, ktor sa potom delia na selektory a deklarcie. Napr. width je selektor nasleduje dvojbodka a potom deklarcia. .trieda { width: 50px; height: 50px; 260

background: red; } HTML kd: <div class="trieda"> </div> Identifiktory Pre jednoznan popis nejakho elementu existuje univerzlny atribt ID. Zpis do CSS je zhodn s triedami, ale je tu rozdiel v zaiatonom zpise. Namiesto bodky sa pouva mrieka(#). V tele dokumentu by sa element s jednm identifiktorom mal vyskytova iba raz. CSS zpis vyzer takto. #identifikator { width: 50px; height: 50px; background: red; } HTML zpis: <div id="identifikator"> </div> Vkladanie tlov CSS do HTML pomocou elementu <link> alebo <style>: <link rel="stylesheet" type="text/css" href="styl.css" /> Vlastnosti elementov sa dedia, Posledn deklarcia plat, Vha deklarcie sa d meni pomocou prpony !important.

Mern jednotky
Absoltne (xx-small, x-small, small, medium,large, x-large, xx-large) Pixel (px) Jednotky SI (mm, cm) Palec (in) Typograficky bod (pt, pc) 1in = 72pt; 1pc = 12pt

261

Relatvne (larger, smaller) Percento (%) pota sa z nadradenho elementu Typograficky tvorek (em) vka kueky (vekho M) Stredn vka psma (ex) vka malho x Pre definciu vekosti psma sa nepouvaj jednotky cm, mm, in, pt, pc a px, pri ich pouit si uvate neme zvi psmo pomocou svojho prehliadaa.

Farby
Pouva sa model RGB. R=red (erven), G=green (zelen), B=blue (modr). Zapisuje sa nzvom: Napr. color: red Hodnotou farebnch zloiek: percentulne, napr. color: rgb(100%,0%,0%) decimlne, napr. color: rgb(255,0,0) hexadecimlne, napr. color: rgb(#FF0000), prpadne skrtene: #FF0000 = #F00 Vetci uvatelia nevidia farby rovnako. Niektor uvatelia ich vzhadom k svojmu postihnutiu alebo technickmu vybaveniu nevidia vbec. Odlenie vznamu nejakho prvku, aby to udia pochopili sa nerob len pomocou farby, ale vyuvaj sa aj in spsoby. Medzi farbou pozadia a popredia by mal by dobr vzjomn kontrast. Pre overenie kontrastu farebnej kombincie strnky mete vyui on-line nastroj ako napr. [18].

Psmo
Rodina psma (font-family) serif (Times) sans-serif (Helvetica) monospace (Courier) cursive (Comic Sans) fantasy (Papyrus) Vekos psma (font-size) absoltna definovan absoltnou jednotkou

262

 relatvna definovan relatvnou jednotkou V rmci predpisov, ktor uruj typ (font) psma, sa vdy uvdza obecn rodina psma. Pre pkov psma je to serif, pre bezptkov sansserif a pre neproporcionlne monospace.

Odkazy
Vyznaenie Farba textu (color) Rez psma (font-weight, font-style, font-variant) Dekorcia psma (text-decoration) Pseudotriedy Odkaz (link) Navtven odkaz (visited) Odkaz pod kurzorom (hover) Neodliujte odkazy od okolitho textu iba farbou, najlep spsob je osveden podiarkovanie.

Zoznamy
Zoznamy sa mu v CSS formtova ako akkovek in elementy, naviac sa vak d uri druh odrky slovanho i neslovanho zoznamu. S pouitm obrzku je mon vytvori aj vlastn odrky. Druh odrky a slovania sa uruje vlastnosou list-style-type. Tto vlastnos sa me priradi aj selektoru zoznamu ul alebo ol a aj poloke zoznamu li. Nezoraden (ul) kruh (disk), krok (circle), tvorec (square), obrzok (list-style-image). Zoraden (ol) arabsk slice (decimal), mal rmske slice (lower-roman), vek rmske slice (upper-roman), 263

 mal psmen (lower-alpha), vek psmen (upper-alpha). Odrky umiestujeme pomocou vlastnosti list-style-position. Me by bu vo vntri textu, tomu odpoved hodnota inside, alebo vo vonkajej strane textu s hodnotou outside. Ako odrka sa me poui aj obrzok. Vlastnos list-style-image m ako hodnotu URL obrzku.

CSS vlastnosti
Bloky textu

Obrzok 0.12 CSS bloky textu [35]

Typ a pozcia prvku typ zobrazovania vlastnos display; hodnoty: inline, block, list-item, none, table, ... pozin schma vlastnos position; hodnoty: static, relative absoltne umiestnenie: absolute, fixed nhrada HTML tabuliek ako nstroja na definovanie rozloenia strnky sradnice prvku: top, left, right, bottom vrstvy vlastnos z-index len pri absoltne umiestovanch prvkoch slo udva vrstvu, do ktorej prvok patr Obtekanie a viditenos prvkov vlastnos float definuje obtekanie napr. obrzkov (zava a sprava) 264

prvok mus mat definovan rku (vlastnos width) zruenie obtekania vlastnos clear definovanie viditenosti vlastnos visibility, hodnoty hidden a visible vlastnos display: none

265

7.7 Metodika tvorby webu

Odkazy na strnky Odkazy, ktor by mohli pomc pri uen, alebo ozrejmen niektorch skutonost tkajcich sa tvorby web strnok: http://www.kai.tul.cz/~satrapa/vyuka/html/ prednky zkladnho kurzu HTML pre posluchov odboru Vizulna komunikcia od Pavla Satrapu (vyuuje na Technickej univerzite v Liberci), http://www.kai.tul.cz/~satrapa/vyuka/vis/ taktie prednky od Pavla Satrapu z predmetu Vytvranie informanch sluieb, http://www.kai.tul.cz/~satrapa/www/kurs/ kurz vytvrania WWW strnok uren zaiatonkom i mierne pokroilm, do tretice autor Pavol Satrapa, http://www.webtvorba.cz Strnky s zameran na tvorbu www strnok. Njdete tam prruky XHTML a CSS, ktor s psan od plnch zaiatkov, ale iste vemi dobre poslia aj pokroilejm tvorcom webu. Pomocnkom vm bud aj ke tvorte strnky v HTML a chcete prejs na XHTML, http://www.jakpsatweb.cz/index-sk.html/ jedna z najznmejm strnok, ktor sa zaoberaj tvorbou webu (HTML, CSS, JavaScript), http://interval.cz/serialy/xhtml-kompletni-pruvodce/ tento projekt vm bude ma o ponknu, i ste zaiatonk alebo pokroil. Obsahuje kompletn prierez XHTML, priom such normu ilustruje praktickmi prkladmi pouitia. Rozsahom a kvalitou previ vinu papierovch prruiek. Odporam taktie (http://interval.cz/webdesign/), http://www.vitdlouhy.cz/katalog/ Web vznikol ako priestor pre odborn lnky tkajce sa webdesignu. Teraz tam mete njs predovetkm nepravidelne aktualizovan weblog, archv lnkov a databzu odbornch lnkov. Vetko so zameranm na XHTML a CSS, doplnen o SEO (optimalizciu pre vyhadvae), pouitenos a prstupnos webovch strnok. http://www.tvorba-webu.cz/ Server je uren vetkm, ktorch zaujma tvorba www strnok (njdete tam HTML, XHTML, CSS, PHP, JavaScript a alie webov technolgie). Kad nvod je vdy doplnen hotovm rieenm, ktor sta skoprova a poui. http://polopate.jakpsatweb.cz/ Tento web je sprievodca zaiatkami tvorby webu. 266

HTML, PHP, CSS. Je to sprievodca zaiatkami. http://www.fortunecity.com/skyscraper/redmond/130/bariery.html Tto sria lnkov pojednva o problematike, nazvanej v anglitine accessibility (vhodnm prekladom by mohla by prstupnos alebo bezbarirovos). Autor je sm ako zrakovo postihnut. http://www.pouzitelnost.kincel.sk/ web zameran na pouitenos webovch strnok a vetko, o s ou svis. http://interval.cz/serialy/odstrante-bariery-sveho-webu/ Seril o bezbarirovom webe. http://www.h1.cz/cynthia Cynthia Says - audit prstupnosti. Cynthia Says je validtor prstupnosti webovch strnok poda noriem WCAG 1.0 a Section 508. http://www.websiteoptimization.com/services/analyze/ analza vlastnost a rchlosti webovej strnky zdarma. Odporan softvr Posta textov editor a internetov prehliada. S v zsade dva zkladn spsoby, ako vytvori webov strnku. v editore, ktor nevyaduje prakticky iadnu znalos html jazyka. Pre tak editory sa pouva skratka WYSIWYG (what you see is what you get alebo zska to, o vid). To oznaenie je znane zavdzajce. V praxi pouitie takho editoru znamen, e nejakm spsobom vkladte do strnky texty, obrzky at. v zsade tak, ako potom bude strnka vyzera, a vbec sa nemuste stara o to, ak vznik HTML kd. Medzi tak editory patria naprklad Kompozer, Adobe Dreamweaver, Amaya at. s trochou nadsadenia aj produkty Microsoftu (Word, PowerPoint, Publisher), ktor doku uklada vytvoren sbory ako html, ale produkuj nieo, o je jazyku HTML tak vzdialen, poprpade obsahuje mnoho zbytonost, e na tvorbu webu vo Worde, Publisheri, PowerPointe a pod. prosm rovno zabudnite. Vo WYSIWYG editore nepracujete s kdom, ale so vzhadom strnky. Prca s nimi je mono pohodlnejia, ale vsledn kd bva obvykle neprehadn a zbytone dlh, trfam si tvrdi, e vytvori validn XHTML dokument tieto editory schopn nie s. Mu by uitonou pomckou. Okrem WYSIWYG editorov existuj aj editory truktrne, v ktorch pete priamo kd, ale ten program v znanej miere pomha (napoved, dopluje a pod.). truktrne editory: HomeSite, PSPad, EasyPad, UltraEdit, jEdit a pod. Tmto smerom sa budeme

267

ubera my. Pre HTML ani tly CSS iadny editor nemuste nutne sahova, mete poui aj obyajn Notepad (Poznmkov blok) sas operanho systmu Windows. Ja to vak robm len vnimone nevidm dvod, preo nevyui to, e zmienen editory zvrazuj syntax, napovedaj, upozoruj na preklepy a maj alie uiton funkcie. Ak program potrebujeme Pre n spsob, priame psanie HTML, potrebujeme textov editor. Monost je mnoho, pozrite sa na www.stahuj.cz, www.slunecnice.cz, www.tahaj.sk at. Ja odporam program PSPad, ktor si mete stiahnu na strnke www.pspad.com.

Obrzok 0.13 PSPad

A pretoe sa dostaneme taktie k psaniu CSS (extern tlovanie formtovanie strnok), doporuujem ete TopStyle Lite stiahnu si ho mete na nasledovnej strnke http://www.newsgator.com/download/products/ts3lite.exe

268

Obrzok 0.14 TopStyle Lite

Preo vymeni Poznmkov blok za PSPad? PSPad je esk produkt, vo svete dobre ohodnoten. Je mon si nastavi slovensk jazyk. Je freeware, teda zadarmo. Skvelm zlepenm prce s zloky, ako ich poznme z modernch webovch prehliadaov. almi vhodami oproti Poznmkovmu bloku s sla riadkov, potanie znakov a monos zalomenia riadkov. Z celej plejdy funkci niekoko dleitch: Zvrazovanie syntaxe Jedn sa o prakticky najdleitejiu funkciu. Programtorom napomha obrovskm spsobom pri orientcii v kde. Kontrola validity Kontrolu vykonva priamo PSPad a nie je nutn kontrolova cez formulr na strnkach W3C. TopStyle Lite Jednoduch integrcia s tmto freeware CSS editorom. Nstroje pre prcu s HTML ASCII tabuka pre jednoduch vkladanie zloitch znakov do HTML. Farebn paleta a kvapkadlo pre presn vber akejkovek farby z uvateskho prostredia Windows. Panel s tagmi na pravej strane napomha ahkej a rchlej orientcii v kde. Automatick dokonovanie Pracuje s vrazmi, ktor sa v dokumente u nachdzaj. Vborn pre opakujce sa vlastnosti, tagy, a pod. Nhad HTML Nie je potreba spa prehliada. V menom okne PSPadu je mon zobrazi strnku vyrenderovan bu v prehliadaovm jadrom Trident (Internet Explorer) alebo Gecko (Firefox, Mozilla). FTP klient PSPad umouje tie pripojenie k FTP serveru a prcu so sbormi na 269

om. FTP klienta njdete v avom menu Projekt (CTRL + F2). ablny (napr. HTML tagy, skripty, kusy kdu atd.) s uvatesky definovaten. Tutorily: http://www.w3.org/Style/Examples/011/firstcss http://polopate.jakpsatweb.cz/priklady/projekt1/stranka.html http://www.w3schools.com/css/ alebo http://www.w3schools.com/HTML/ http://www.echoecho.com/css.htm alebo http://www.echoecho.com/html.htm

Ako sa motivova k tvorbe prstupnch strnok

Prstupnos strnok (accessibility) je snaha umoni udom i vyhadvacm robotom prehliada obsah strnky bez ohadu na to ak prehliada, operan systm i platformu pouvaj. Aby vak strnka bola prstupn treba dodra prinajmenom zopr zkladnch pravidiel. Syntakticky sprvny kd V opanom prpade bude kad prehliada nten improvizova a vsledn efekt pravdepodobne nebude spa oakvania. To, e jeden prehliada zobraz chybne zapsan kd sprvne neznamen, e tak spravia aj vetky ostatn prehliadae. Treba si uvedomi, e funkciou prehliadaa nie je chybn kd opravova, ale kd a teda obsah uvateovi sprostredkovva. Odmenou za syntakticky sprvny kd je zruka kompatibility v sasnch a budcich prehliadaoch ako aj rchlejie spracovanie strnky o urite ocen kad uvate i nvtevnk. Dobr zobrazenie v rznych internetovch prehliadaoch. Autor strnky sa neme spolieha na to ak rozlenie, prehliada i pluginy pouva vina ud. Nie kad pouva jeden typ prehliadaa. Internetovch prehliadaov je na trhu viacero. Preto je potrebn zabezpei to, aby bola strnka funkn minimlne v prehliadaoch: Internet Explorer 6, Internet Explorer 7, Mozilla Firefox, Opera. V opanom prpade strnka prichdza o klientov, resp. renom. Neobmedzen funknos pri nastavenom vysokom zabezpeen internetovho prehliadaa. Pri nastaven vysokho zabezpeenia v prehliadai nastan pecifick situcie. Klientovi v prehliadai prestane fungova Cookies, vypne sa podpora JavaScriptu at. Hlavne JavaScript (JS) je podstatn zleitos. Ak je menu strnky rieen pomocou JS a klientovi JS nefunguje, nefunguje klientovi ani menu. ie klient nem prstup k znanej asti webu. Kto si ale nastav vysok zabezpeenie? Dnes sa vea hovor o bezpenosti surfovania na internete, ie o uvateov takhoto typu nie je ndza. Neobmedzen funknos pri vypnut obrzkov. Ak je menu rieen graficky a obrzky nemaj textov alternatvu, je to fatlna chyba. Po vypnut obrzkov klient nevid, e niekde vbec menu je, strnku okamite zavrie a odchdza. Kto si dnes ale vypna obrzky? Modern technolgie priniesli aj rozvoj mobilnho internetu a mobilnch zariaden. Mnoho ud z vysokho biznisu vyuva prve tieto zariadenia, kde je pri nzkej kvalite signlu obmedzen aj rchlos internetu a v takch prpadoch jednoznane 270

pomha vypnanie obrzkov. Taktie to m vznam aj pre zrakovo postihnutch. Monos zvova text v internetovom prehliadai. Zrakovo postihnut asto tto funkcionalitu vyuvaj. Ak sa na strnkach text zvi ned, prpadne sa plne rozpadne dizajn strnky, takto udia s odpsan. Sprvny tok dokumentu. udia, ktor stratili plne zrak, surfuj po internete pomocou hlasovch taiek, ktor im taj obsah strnky. A tu bva zsadn problm. Ak sa na samom vrchu v HTML kde strnky nachdza rozsiahle menu, rzne informcie a potom niekde v strede mte samotn podstatn obsah, tak tak uvate si po kadom kliku vypouje tie ist informcie dookola, km sa dostane k obsahovej asti dokumentu. Tento problm ale pretrvva aj pri mobilnch zariadeniach, ktor maj mal displeje. Uvate mus zakadm najprv prelistova pr strnok, km sa dopracuje k obsahovej asti. Zvyajne to je dos otravn, preto by obsahov as dokumentu mala by v HTML kde o najvyie. Toto je problm 99% strnok slovenskho internetu. Strnky s dlhm obsahom by mali obsahova rchlu navigciu pomocou vntornch odkazov poprpade aj klvesov skratky pomocou atribtu accesskey, alebo sa to riei tak, e menu sa v HTML kde nachdza na konci a pomocou CSS mu nastavte pozciu. Umonte tak uvateom nevizulnych a textovch prehliadaov ahie prehliada strnky. Sprvna smantika Pouvajte tagy a atribty smanticky sprvne. Jedine tak mete zarui sprvnos sprostredkovania obsahu uvateovi aj v alternatvnych zariadeniach ako s textov prehliadae, PDA, mobily, taky, Pouvajte tagy poda toho, na o s uren a nie poda toho, ako vyzeraj. Naprklad tagy ako <em> i <strong> neslia, ako sa niektor udia stle domnievaj, na urenie kurzvy i tunho textu. Tm pravm a smantickm elom tchto tagov je vyjadrenie drazu. Zabezpei kvalitn tla strnky. Toto je jedna z funkci prehliadaa, ktor samozrejme dopa vaa strnka. To o sa na strnke vytla ovplyvuje sama strnka. Mnostvo strnok na internete nem tlaov verziu, ie z tlaiarne mu vyjs sam divn veci (a vinou to je aj tak). Potom mu by klienti dos znechuten, e sa strnka ned vytlai, alebo to klad za vinu svojho PC.

Zsady tvorby prstupnho webu

Zkladn zsady: Farba textu je kontrastn voi farbe pozadia. Kad netextov prvok by mal ma svoju textov alternatvu napr. kad obrzok by mal ma aj atribt alt. Vekosti psma nie s zadan absoltnymi jednotkami (px, in, cm, mm, pt), ale relatvnymi jednotkami (em a %). Nov okn sa otvraj len v odvodnench prpadoch a uvatelia s o tom vopred informovan. Strnku ovlda uvate (zo strnky nevyskakuj rzne pop-up okn). 271

 Prvky strnky nemaj zven softwarov alebo hardwarov poiadavky. Strnka nevyuva rzne applety, skripty, flash alebo in prvky, pri ktorch je vyadovan urit software, napr. Flash player. Zsady tkajce sa textovho obsahu strnky: Vetky informcie na strnke by mali by zrozumiten a ahko pochopiten. Text je rozdelen do odsekov a oddelen nadpismi. Na kadej strnke webu by mal by viditen odkaz na hlavn strnku webu a t by mala obsahova zkladn informcie o celom webe (o om vlastne web je). Web obsahuje strnku s kontaktmi. Kad strnka by mala uvdza, o obsahuje (najm v nadpisoch h1 a v titulku strnky (tag title). Menu strnky by mala by jednoduch, zrozumiten, malo by sa nachdza na kadej strnke webu. Rozsiahlej web by mal obsahova prehadn mapu webu (strnku s odkazmi na kad strnku webu). Pri rozsiahlej weboch by sa na kadej strnke mal nachdza aj takzvan strom, ie odkazy na dleit strnky v hierarchii webu, napr. v tvare Nzov webu -> kategria -> podkategria -> nzov strnky. o sa odkazov tka, tie by mali by taktie o najjednoduchie, najzrozumitenejie, mali by obsahova zrozumiten tag title, mali by by od ostatnho textu zvraznen nielen inou farbou, ale aj podiarknutm. Ak odkaz nevedie na webov strnku, ale na in druh sboru (napr. zip archv), uvate by mal na to by vopred upozornen.

272

Zoznam pouitej literatry

[1] [2] [3] [4] PINAR, D. Tvome pstupn webov strnky. 1. vyd. Brno : Zoner Press, 2004. 360 s. ISBN 80-86815-11-0. s. 7. eTForecasts. Smartphones to Outsell PDAs by 5:1 in 2006 [online] [cit. 2008-03-27]. Dostupn z www< http://www.etforecasts.com/pr/pr0306.htm/ > Poodle. Nstroj Poodle Predictor. [online] [cit. z www<http://www.gritechnologies.com/tools/spider.go> 2007-10-25]. Dostupn

VNOS Ministerstva dopravy, pt a telekomunikci Slovenskej republiky zo 14. jla 2006 . 1706/M-2006 o tandardoch pre informan systmy verejnej sprvy. [cit. 2006-10-12]. Dostupn z www: <http://www.portal.gov.sk/Portal/sk/Modules/Content/Downloader.axd?filepath=Doku menty/eGovernment/Vynos_o_standardoch_ISVS.pdf> W3C. Web Content Accessibility Guidelines 1.0 [online]. c1999 [cit. 2007-10-16]. Dostupn z WWW: < http://www.w3.org/TR/WCAG10/>. UNSS. Metodick prruka na vytvranie a pouvanie prstupnch elektronickch dokumentov[online] [cit. 2007-10-07]. Dostupn z WWW: <http://www.ajepodpis.unss.sk/metodicka_prirucka.rtf> W3C. Web Accessibility Initiative [online]. [cit. 2007-11-05]. Dostupn z WWW: < http://www.w3c.org/WAI/ >. Council and the European Commission. Akn pln iniciatvy e-Europe [online]. [cit. 2006-12-12]. Dostupn z WWW: <http://www.vlada.gov.sk/ispolocnost/eEurope_Action_Plan.doc> Council and the European Commission. Akn pln e-Europe+ pre krajiny kandidujce na lenstvo v E[online]. c1999 [cit.2007-06-11]. Dostupn z www <http://www.ial.sk/Appl/material.nsf/0/0C636BA63A5CCCC4C1256A69004BE0AD/ $FILE/Zdroj.html> Section 508. The Road to Accessibility. [on-line]. [cit. 2007-01-03] dostupn na: <http://www.section508.gov/> Bartimus Accessibility Foundation. Accessibility [online]. [cit. 2008-01-05]. Dostupn z WWW: <http://www.accessibility.nl> Dokumentace zsad pstupnosti webovch strnek pro tce zrakov postien uivatele [online]. Verze 2.3. Brno : SONS R, c2001-2006 [cit. 2006-03-31]. Dostupn na www: <http://www.blindfriendly.cz/doc/bfw.php> PaedDr. Martina Kobolkov. Prstupnos WWW strnok slovenskch univerzt pre tudentov so zrakovm postihnutm [online]. [cit. 2008-02-05]. Dostupn z WWW: <http://cezap.sk/pristupnost/projekt.html> W3C. Web Content Accessibility Guidelines 2.0 [online]. [cit. 2007-10-15]. Dostupn z WWW: <http://www.w3.org/TR/WCAG20/>. David pinar. Nov pravidla pstupnho webu pro ely novely Zkona . 365/2000 Sb. o informanch systmech veejn sprvy, provedenou zkonem . 81/2006 Sb. [online]. [cit. 2007-12-10]. Dostupn z WWW: <http://www.pravidla-pristupnosti.cz> 273

[5] [6]

[7] [8]

[9]

[10] [11] [12]

[13]

[14] [15]

[16] [17] [18] [19]

David pinar. Weblog. [online]. [cit. <http://pristupnost.nawebu.cz/weblog/>

2008-01-10].

Dostupn

WWW:

H1.cz. Pstupn navigace webu. [online]. [cit. 2007-11-11]. Dostupn z WWW: <http://www.h1.cz/fol/2006/pristupna-navigace> Marek Prokop. Kontrast barev. [online]. [cit. 2008-02-29]. Dostupn z WWW: < http://www.sovavsiti.cz/kontrast/> Lupa.cz. Prohlen o pstupnosti snaha vs. skutenost. [online]. [cit. 2008-02-29]. Dostupn z WWW: < http://www.lupa.cz/clanky/prohlaseni-o-pristupnosti-snaha-vsskutecnost/> http://www.hmw.sk/weblog/nielsen-top-ten-chyb-webdizajnu-v-roku-2005.html Jakob Nielsen. http://www.useit.com/alertbox/designmistakes.html weblog Davida pinara http://pristupnost.nawebu.cz/weblog/blogpost.php?post=36 http://www.blindfriendly.sk/index.php?room=13 textov prehliada Lynx vi http://sk.wikipedia.org/wiki/Lynx_(prehliada%C4%8D) http://www.cynthiasays.com/ http://wave.webaim.org/ http://www.w3.org/WAI/ER/tools/complete Fojtu, A. 2005. Analza sasnho stavu a perspektvy rieenia v oblasti iniciatvy prstupnosti webovch sdiel. [Diplomov prca]. Bratislava : Filozofick fakulta Univerzity Komenskho, 2005. 70 s. Makulov, S. 2006. Problm prstupnosti slovenskch webovch sdiel. [on-line]. [cit. 2007-01-03] dostupn na: <http://www.elet.sk/?newsletter&sprava=problempristupnosti-slovenskych-webovych-sidiel> http://frantisekhasko.blog.sme.sk/c/71750/Zhodnotenie-stranok-statnej-spravy-naSlovensku.html Prstupnos webovch strnok pre uvateov so zdravotnm http://citadel.ukf.sk/konferencia/papers/PDF_Informatika/Regec.pdf postihnutm

[20] [21] [22] [23] [24] [25] [26] [27] [28]

[29]

[30] [31] [32] [33] [34] [35] [36] [37] [38] [39]

http://www.elet.sk/?webove-standardy&sprava=preco-je-potrebne-dodrziavatstandardy-world-wide-web-konzorcia Prednky k Tvorbe pre elektronick mdia, autor: Ing. Erik Nota; dostupn na komunikanom centre http://kkiv.fpv.utc.sk/ http://interval.cz/clanky/odstrante-bariery-sveho-webu-co-noveho-po-dvou-letech/ Prednky Vvoj aplikcii pre Internet a Intranet, autor: Ing. Patrik Hrkt http://kst.fri.utc.sk/predmety/vaii/prednasky.html http://www.web-cms.sk/pristupnost-pouzitelnost-webu/preco-pristupny-pouzitelnyweb/ http://pristupnost.nawebu.cz/texty/pravidla-standardy.php?full http://www.blindfriendly.sk/index.php?room=2 http://www.webclanky.wz.sk/clanky/pristupnost/ako-vytvorit-pristupny-web.php 274

[40] [41]

STANEK, P. CSS Kaskdov styly : Kompletn prvodce. 2. vyd. Brno : Computer Press, 2003. 178 s. ISBN 80-7226-872-4. STANEK, P. CSS : hotov een. Brno : Computer Press, a.s., 2006. 267 s. ISBN 80-251-1031-1.

275

8 Tvorba filmu a videa

Prudk vvoj audiovizulnej techniky v poslednch rokoch zasahuje stle viac ud, z ktorch sa stvaj filmov amatri. Film sa stva sprostredkovateom zitkov a pocitov obyajnch ud obyajnmi umi. Obstara si dobr a lacn kameru u ns nie je problm. aie je nakrti dobr amatrsky film. Mnoh si chc uchova spomienky na dovolenku, zachyti stretnutie so svojimi blzkymi, alebo filmovm obrazom ukza to, o pri nakrcan pociovali, obdivovali, o ich zaujalo. Film je na to vhodn prostriedok, ak budeme repektova jeho vyjadrovacie schopnosti a zkonitosti jeho stavby. Tto prca nechce poa ako natoi dokonal film. Prevedie vs zkladnmi informciami o filmovej technike, o spsoboch nakrcania a spracovania filmu, upozorn na nemalo nedostatkov, ktorch sa treba pri nakrcan vystrha. Preo sa mme uspokoji s hocijakmi zbermi, ke nam pohyblivm obrzkom meme da troku umenia. Dleit je zvldnu technolgie, aby sme mohli experimentova. Ume sa vlastnmi sksenosami a poznvanm sksenost inch. Techniku sa meme naui, ale tvoriv fantzia je vec nadania. tudovanm sa d zdokonaova. OKO NAJDOKONALEJ ORGN udsk oko je jeden z najdokonalejch orgnov, ktor m lovek k dispozcii na vnmanie. Okom vnmame svoje okolie intenzvnejie a presnejie ako ostatnmi zmyslovmi orgnmi. Dojmy zskan zrakom s najpsobivejie, najtrvalejie i najspoahlivejie. Pre kinematografiu m vak nae oko vznam nielen ako sprostredkovac lnok predvajci vizulne deje mozgu, ale predovetkm ako mechanizmus fungujci uritm spsobom, na ktorho innosti a taktie meme poveda i nedostatkoch je zaloen samotn existencia kinematografie.(ehoek, 1969, s. 15). Aby sme pochopili princp zskavania pohyblivch obrzkov, vysvetlme si zjednoduene ako oko pracuje. Obraz, ktor vidme, je v podstate svetlo prechdzajce cez tyri prostredia rohovka, on mok, oovka, sklovina a dopadajce na sietnicu s apkmi a tyinkami. Ak je svetlo dostatone siln, apky sa staraj, e vidme farebne. Tyinkami vnmame len rozdiely jasu, take pri slabom svetle vidme len rzne odtiene edej. Intenzitu svetla dopadajceho na 276

sietnicu reguluje oko dhovkou. Jej sahovanm alebo rozahovanm sa men vstupn otvor zornica, ktorm oko prijma svetlo. Kee sa obraz vytvra na sietnici, a predmety s od nej rzne vzdialen, je nutn zmena tvaru oovky, aby sme videli ostro. m je predmet bliie, tm je oovka viac zakriven a naopak. Potom je u len potrebn aby nervov sstava preniesla sveteln signly do mozgu, ktor ich spracuje do vslednho zrakovho vnemu. Oko je schopn zachyti aj okolie pozorovanho predmetu. Tto vlastnos sa nazva zorn uhol. Obraz vytvoren svetlom na sietnici a spracovan mozgom na zrakov vnem, trv ete urit dobu po tom, ke skuton predmet pozorovania zmizol. Oko m teda urit zotrvanos. (ehoek, 1969, s. 16).

Obrzok 1 Prierez okom a jeho asti (Zdroj: webov portl Vesmr okolo ns, posledn zmena: 14. februr 2003, http://astroportal.sk/technika/oko.html) Podobnm spsobom ako funguje oko, funguje aj zachytvanie pohyblivch obrzkov. Snman obraz prechdza cez objektv, ktor je tvoren jednou alebo viacermi oovkami, prechdza cez clonu (zornica), a dopad na snma (v oku spomnan sietnica). Snma spracuje obraz a zaznamen ho na mdium vo forme snmok. Premietanie snmok za sebou minimlnou snmkovou rchlosou 10 snmok za sekundu, vaka zotrvanosti oka, vyvolva dojem, e obrzky splvaj v plynul pohyb. Vyia rchlos je lepia pre plynulejie prehrvanie. Filmy, ktor vidme v kine s premietan rchlosou 24 snmok za sekundu a tie v televzii rchlosou 25 snmok za sekundu (systm PAL). Tabuka Pouvan systmy 277

Vysielac systm Krajina, svetadiel NTSC

Rozlenie Snmkov rchlos 29.97 snmok/s

Severn Amerika, Japonsko, Krea 525 riadkov

PAL

Austrlia, na, vina Eurpy, 625 Jun Amerika riadkov stredn vchod, 625 riadkov

25 snmok/s

SECAM

Franczsko, vina Afriky

25 snmok/s

HDTV

cel svet

720, 1080 24, 25, 30, 50 alebo riadkov 60 snmok/s

8.1 Preprodukcia
Tvorba filmu je rozdelen na tri asti. Prprava, samotn nakrcanie a nakoniec spracovanie nakrtenho materilu. Preprodukcia je prprava pred samotnm nakrcanm. Najprv si vytime cie, ktor chceme dosiahnu. Musme si uvedomi, e iadny film by nemal by po nakrten odloen niekde v polike, ale mal by by k zhliadnutiu, i u rodinou, priatemi a mono irm publikom v kine. Pocit, e sa na nau prcu bude niekto pozera, ns printi by stle lep a lep.

8.2 Zklady filmovej skladby

Skr ne zaneme nakrca film, mali by sme si premyslie o vlastne chceme docieli. Musme vopred vedie, ako sa s technickm vybavenm pracuje, o vetko doke, ak vyjadrovacie prostriedky chceme poui, kto sa stane sasou obrazu a preo. truktra a rozsah zvisia od toho, ak druh filmu sa chystme nakrti. Kad prprava obsahuje vypracovanie troch zkladnch pomcok: nmet filmov poviedka scenr 278

8.2.1 Nmet
Prv predpoklad, ako dosiahnu spech v nakrcan filmu, je vytvorenie nmetu. Hadanie nmetu je tm nronejie, m menej sksenosti mme. Najastejie sa d vypozorova zo skutonho ivota, vyaduje si vak pozorn oko a kreatvny pohad na veci, aby nelo len o stroh prepis skutonosti. Sta sa len poobzera okolo seba a nmet njdeme na kadom kroku. V kadej situcii, pri kadej innosti, v kadom prostred, sa d nieo zachyti. A ke to skbime s fantziou, zistme, e ivot okolo ns je pestr a bohat na dobr nmety. erpa meme aj z romnov, poviedok, kadodennch sprv, alebo rozhovorov. Filmu sa medze neklad. Dvojnsobne to plat pre amatrsky film. Amatr si vol nmet sm, dva mu vlastn pohad na veci bez cudzch mienok a pripomienok. (Garaj, 1962) Pri vobe nmetu musme pota s technickmi prostriedkami, ktor mme k dispozcii. Vyberieme si tak, ktor meme zrozumitene a psobivo previes do zberov a zvukov. Na zaiatok sa treba uspokoji s jednoduchmi nmetmi, a naprklad 15mintov amatrsky film sa povauje za film vemi dlh. Netreba sa snai koprova nmety profesionlneho filmu, ale zamera sa na vlastn rukopis a osvoji si spsob vyjadrovania v obrazoch. Samozrejme, niektor prvky meme odpozorova od profesionlov, ale len v medziach svojich schopnost a technickch monost. Kad n film mus ma dej. A nielen hran , ale aj rodinn, reportny, dokumentrny film mus ma zaiatok, vvoj, vyvrcholenie a zver. Toto vetko nm pome dosiahnu dejov lnia. (Vaculk a kolektv, 2006)

8.2.2 Filmov poviedka

Aby mal divk pocit plynulho deja a prjemnho zitku, musme patrine zoradi zbery a ich mont. Filmov poviedka stanovuje presn priebeh dejovej lnie, a sled jednotlivch scn rozvrhnutch do deja. Pozor si treba dva na dejov vyvenos, aby sme divkov nenudili zbytone dlhm vodom, rozvlnymi monolgmi, a hlavn as nebola v niekokch zberoch lebo to psob nevierohodne a aj nelogicky. U prv zbery musia prebudi zujem, ktor mus by neustle udrovan, prpadne stupovan. Docielime to bu pomocou iastkovch konfliktov, alebo pevne vedenm a stupovanm dejom. Prv spsob je vhodn pre rodinn, cestopisn, reportne filmy, ktor vinou prebiehaj v jednej rovine. Druh spsob vyuvaj hlavne hran filmy. 279

Kad film m vod, v ktorom oboznmime divka s prostredm, asom, postavami a vzjomnmi vzahmi medzi mini. Z toho sa vyvja zpletka. Po rozuzlen zpletky prichdza zver s vyvrcholenm filmu. Po poslednej asti m ma divk jasno v tom o videl. Zver me cel film pokazi ale aj pomc inak slabiemu filmu. Preto si vyaduje zvltnu starostlivos. (Vaculk a kolektv, 2006)

8.2.3 Scenr
Kad sksenej amatr vie, e bez scenra to nejde. Vyhneme sa tm mnohm problmom pri vobe zberov a ich slede, pri pohybe kamery, pri vobe prostredia a osvetlenia, a mnohch alch innost pri filmovan. Pri tvorbe scenra pretvrame svoje mylienky do vizulnej podoby, ktor by ich vystihla. Vyjadrujeme sa v obrazoch a nie v pojmoch a slovch, ktor s pre kameru vzdialen, nepostrehnuten. (Garaj, 1962) Cit, duevn pohntky, mylienky a podobne musme v scenri rozpsa do obrazov, ktor vyvolvaj v divkovi ten ist pocit, ako mal tvorca filmu, ktor divkovi uku vonkajm prejavom vntorn stav inkujceho. Preto budeme v scenri aj t najnenejiu mylienku vyjadrova triezvymi opismi zberov, ktor v svojom slede ako celok vyjadria n zmer. (Garaj, 1962, s. 107) Scenr m dve podoby: literrny scenr - uruje sled scn a obrazov, opisuje filmov dej a prostredie, obsahuje dialgy alebo komentr technick scenr - obsahuje informcie o vekosti zberu, pohybe kamery, zmeny v nastaven kamery, striedanie zberov a alie technick podrobnosti filmovej skladby (kostmy, rekvizity, osvetlenie) . alou pomckou pri nakrcan filmu je pln nakrcania. Hoci v scenri je rozvrhnut presne ako maj zbery za sebou nasledova, pln nakrcania zoskupuje podobn scny, ktor meme nakrti naraz, ie v inom porad ako nm ke scenr. Ako pomcku pri tvorbe scenra meme poui automatizovan softvr, ktor umouje rzne nastavenia. Okrem textu meme poui aj obrzky. Takto program nm zjednodu psanie, urchli a zjednot znaenie jednotlivch konov na scne.

280

Obrzok Softvr na tvorbu scenra Page 2 Stage (Zdroj: Windward Studios, 2001, http://www.page2stage.com/screens/program.htm) Sprvne vypracovan scenr riei okrem spomenutch vec aj monosti strihu. Zber mono striha, skracova, preradi, ale nie predi. Preto musme pamta na prekrvanie sa zberov, o v praxi znamen, e koniec jednho zberu a zaiatok alieho zberu bud ukazova rovnak akciu.

8.2.4 Ria
Nie je to ni in ako prepracovanie scenra do detailu. Umeleckm spsobom vyjadruje zmer scenra, obohacuje ho, spresuje charaktery a ich konanie, zjemuje vykresovanie postv a prostredia, a stanovuje pln nakrcania. V profesionlnom filme to m na starosti reisr, ktor je umelcom v kadej mylienke, v kadom zmere. Pre reisra nie je scenr nieo nemenn. Pri realizcii filmu budeme asto upravova scny poda podmienok, dodatone prispsobova zbery. To je priestor pre umeleck vyjadrenie tvorcu filmu, ktor vyaduje cvik a sksenosti. Aby sme riu zvldli aspo naoko, nebudeme nakrca naostro, ale jednotliv zbery si premietneme v hlave, zopakujeme a prehrme bez kamery, a a ke budeme spokojn s vsledkom, potom meme poveda klapka a nakrca.

8.2.5 Druhy filmov

281

Z pohadu amatra meme filmy rozdeli na filmy hran, reportne, dokumentrne, nun a rodinn. Rozdiel je v spsobe prejavu inkujcich osb. Hran film V hranom filme spravidla osoby nepredstavuj sami seba, ale vykresuj fiktvne charaktery. Je uren pre najir okruh divkov. Kladie najvyie nroky na reijn schopnosti, na schopnosti hercov a na technick vybavenie. Hran film si vyaduje spoluprcu viacerch osb. Jeden lovek by nezvldol dra kameru, dva pokyny hercom, osvetova, ozvuova a ete k tomu myslie na to, i je vetko dobre zladen. Na nakrtenie jednoduchho hranho filmu staia dvaja udia kameraman a reisr. Ak sa k nim pridru ete vedci vroby, dostaneme kolektv, ktor si vysta na vetko. Reisr sa postar o hercov a priebeh nakrcania, kameraman o kameru, osvetlenie a zvuk, a vedci vroby o rekvizity, scnu, organizciu prce a oberstvenie. Reisr je mozog celho nakrcania, preto mu nle vedce postavenie. Reportny film Reportny film nakrtime ke nechme inkujcim ich tvr, ke bud hra seba samch, a filmom zachytme len urit zaujmav okamih ich ivota. Je to urit druh spravodajskho filmu, ktor opisuje ivot a udalosti v uritom ase, take jeho asov platnos je obmedzen. Reportnym filmom meme zachyti neopakovaten udalosti, preto neostame len na povrchu, ale sname sa prenikn do podstaty. Zachyten obrazov informcie nesm by jednostrann a zavdzajce, ale pravdiv, nestrann a ak treba aj kritick. Nakrcanie reportneho filmu je nrone, pretoe vinou nevieme predvda priebeh udalosti do vetkch podrobnost. Aj ke si v hrubch rysoch nartneme stavbu filmu, musme sa vedie vdy prispsobi neoakvanm novm situcim, ktor sa pri nakrcan vyskytn. (imkanin, 1976) Tvorca reportneho filmu mus by pohotov a schopn improvizova. Najdleitejm aspektom jeho prce je dokonal ovldanie filmovej techniky. Prca s kamerou mus by zautomatizovan aby sa mohol sstredi na tvoriv prcu. Dokumentrny film

282

Ke chceme zachyti urit udalos, proces, osobnos a podobne, nakrtime film dokumentrny, ktor dva zachytenej skutonosti urit zmysel. Pouvame aj hran scnky aby sme presvedivejie zachytili skuton dej. Pojem dokumentrny je pouvan vemi vone a nie je ahk ho presne vymedzi. Napriek tomu meme poveda, e dokumentrne filmy s tak, ktor zachytvaj skutonos a realitu; filmy, ktor vyberaj fakty o uritom objekte a ukazuj ich vzjomn vzahy. (Vaculk a kolektv, 2006, s. 162) V dokumentrnom filme pouijeme spravidla aj hovoren komentr. Jeho text uvdzame u v scenri, pretoe ovplyvuje vobu zberu po obsahovej strnke, ale aj po strnke formy a dky. Pri strihan sa urite nevyhneme dodatonm pravm a zmenm, ale pvodn verzia bude tvori vdy zklad a vodtko pri nakrcan. (ehoek, 1969, s. 243) Nun film V tomto prpade sa dobre hod prslovie lepie raz vidie ako stokrt pou. Pohybliv obrzky s zrozumitenejie ako ktorkovek uebnica alebo nvod. Zo slov niekedy nie je jasn o m autor na mysli a v prpade, e sa s problmom stretvame prvkrt, me sa sta, e si objekty problmu nevieme predstavi vbec. Vzhadom na to, e ide o presne vymedzen objekt, fantzia nm nepome. Nun film je vynikajcim doplnkom pri vyuovan na kolch. iaci si lepie zapamtaj ak zrove vidia, to o uite predna. Pri nakrcan takho filmu musme dba na vecn sprvnosti, zrozumitenos a systematickos. Vyaduje si to aj urit pedagogick sksenosti. Preto je dobr poradi sa o danej problematike s pedaggom. V oraz vej miere sa objavuj, hlavne na internete, intruktne filmy. Nzorne objasuj ako veci funguj, ako vyriei urit problmy alebo zoznamuj s pracovnmi postupmi. Ni nm nebrni nakrti film, ktor ptavm spsobom pope stavbu rodinnho filmu, ako sa o to poksila spolonos Xella. V dvadsiatich mintach zrozumitene a zrove vtipnm spsobom opisuje vetky kroky ktor je potrebn vykona pri stavbe, od plnu a prvho kopania do zeme, a po nasahovanie. Vetkm, ktor sa pustia do stavby rodinnho domu, ukazuje omu je potrebn venova najviu pozornos a ako postavi dom. pecifick as nunch filmov tvoria vedeck filmy. S uren predovetkm pre odborn 283

spolonos. Slia na demontrovanie vedeckch vskumov, ako doplnok k prednkam i konferencim. asto sa vyuvaj triky, ako je asov snmanie po jednom polku, natanie vysokou frekvenciou pre ely analzy pohybu a in. Pre iriu verejnos je dobrou alternatvou populrno-vedeck film. Rodinn film Ak sa budeme rozprva o amatrskom filme, tak prve rodinn film m najvie zastpenie. Meme si natoi spomienkov film na vznamn udalos. Zamerajme sa radej na kratie filmy s ukonenm dejom ako na dlh, po ase nudiace, nedokonen filmy bez svislost. Nov nmety nm ponkaj vlety, cesty, rodinn slvnosti, epizdy zo ivota det alebo in zitky. Aj rodinn film si vyaduje prpravu. Nemusme si psa hne scenr, sta pr poznmok na papier. Vhodou je, e rodinn filmy nakrcame so znmymi osobami, od ktorch vieme o meme oakva, alebo asto v znmom prostred. innejie je nakrca rodinnch prslunkov pri ich obbenej innosti, ako pri umelo vytvorenej situcii. Bud sa tvri prirodzenejie, suvernnejie, ale hlavne nakrtime zaujmavej a skuton obraz zo ivota rodiny. Kad film by mal by in, aj ke nakrcame stle tch istch ud v tom istom prostred, aby sme nenudili. Dbme na to, aby osoby nepozerali priamo do kamery a aby boli sami sebou. Z tohto pohadu musme by tak trochu aj psycholgovia, aby sme nakrcan osoby zbavili ostychu a nervozity.

8.3 Produkcia
8.3.1 Svetlo
Svetlo je t as elektromagnetickho spektra, ktor nm umouje vidie. Vetky predmety, ktor vidme, bu svetlo sam vyaruj, alebo odraj. Zatia o viditen svetlo je pre ivot na Zemi dleit, in asti elektromagnetickho spektra, ako naprklad rntgenov iarenie a iarenie gama je pre iv bunky kodliv. Pred tmito kodlivmi zlokami 284 elektromagnetickho spektra ns chrni magnetick pole Zeme a atmosfra.

Obrzok 3 Sveteln spektrum (Zdroj: Netcam, 2008, http://www.netcam.cz/encyklopedie-ipzabezpeceni/denni-a-nocni-videni.php) Z hadiska fyziky je svetlo elektromagnetick vlnenie v oblasti 108 Hz. Kad farba svetla m urit frekvenciu, poda ktorej meme svetlo rozdeli na: achromatick svetlo obsahuje vetky farby. Kombinciou frekvenci odrazench od telies vznik farba danho telesa. monochromatick svetlo obsahuje len jednu farbu.

as svetla sa odra, as prechdza a as sa v telese absorbuje. erven teleso je preto erven, lebo biele svetlo pohlcuje jeho ostatn farebn zloky a pod. Snma kamery sa preto vol svetlocitliv, pretoe zachytva vyie definovan svetlo prechdzajce cez objektv. Toto je zkladn funkcia svetla pri nakrcan. Okrem toho je jednm z najinnejch vyjadrovacch prostriedkov. Dobre nasvieten scna dodva obrazu hbku, priestorovos, iadcu atmosfru a psobivos. Sprvnym spsobom osvetlenia meme da vynikn obsahovo alebo vtvarne dleitm prvkom obrazu, alebo na druhej strane, meme niektor, neiadce prvky potlai, alebo necha zanikn. Najprv sa sname pracova so skutonmi svetelnmi podmienkami, a potom siahneme po dotvran reality. Vmame si smer a charakter svetla, t.j. i je priame alebo rozptlen, jeho intenzitu a farbu. Poda kvality svetlo rozdeujeme na prirodzen (slnko, mraky, obloha, mesiac) a umel (iarovky, iarivky, vbojky). Poda spsobu dopadu svetla na priame a nepriame, odrazen a rozptlen a poda farby na denn a umel (erven, modr). 285

Dleitou funkciou pri sprvnom snman farieb je nastavenie vyvenia bielej (nastavenie farebnej teploty), pretoe kad svetlo m in farebn teplotu. Ak to urobme sprvne, biela na zzname bude skutone biela. Poda smeru hlavnho osvetlenia rozdeujeme svetlo na priame, bon, protisvetlo. Priame osvetlenie spsobuje, e obraz je ploch. Je to preto, lebo priame svetlo neumouje snma tiene. V praxi sa neodpora, ale poskytuje monosti experimentovania. Bon osvetlenie zvrazuje truktru, hbku a to vaka tomu, e pomha vytvra tiene. Protisvetlo zase spsobuje, e obraz je plastick. Jedno z najtypickejch veernch osvetlen, svetlo zo stropnch lmp, vytvra odlesk a svetl kvrny na snmanch objektoch o nie je na kodu veci. (Garaj, 1962) V kadom filme by sme sa mali snai vytvra charakteristick atmosfru. Pomocou svetla meme doplni dejov zpletku, postavenie kamery a realitu. Atmosfra charakterizuje prostredie a dej, ktor sa v om odohrva, preto by mala by zachovan v celom filme, poprpade v zberoch, ktor spolu svisia. Prirodzen svetlo Vo filmovej praxi sa prirodzen svetlo vyuva asi najviac. Zdrojom hlavnho svetla je slnko, a ako vedajie osvetlenie nm v dostatonej miere poskytuje odrazen slnen svetlo od okolitch objektov. Za dennho svetla je prca vemi jednoduch, nevyaduje si dodaton prcu s osvetlenm. Kee poloha slnka je pevne dan, obmedzme sa na vhodn umiestnenie objektov voi slnku a na vobu technickch pomcok ako s filtre a objektvy. Vplyv slnka na farebn podanie obrazu je tak ist ako pri fotografii. Kad fotograf vie, e najkrajie zbery s skoro rno alebo neskoro popoludn, ke je slnko nzko nad obzorom. Pri nakrcan je priazniv poloha slnka trochu dlhia. Svis to s dkou tieov, ktor predmety vrhaj. Na obed s krtke a zbery s tak mlo plastick. Okrem toho obsahuje svetlo okolo obeda mnostvo modrch a fialovch lov, ktor psobia studenm dojmom a zberu maj modr ndych. Tieto nedostatky meme odstrni pomocou farebnch filtrov. Naprklad, lt filter zvrazuje kresbu vekch modrch plch ako je hladina vody alebo jasn obloha. (Hulk, 2004) Umel osvetlenie Umel zdroj svetla dva vie monosti vtvarnho dokreslenia obrazu ako prirodzen svetlo a popritom sa nemusme spolieha na vrtochy poasia. Na druhej strane, osvetovanie umelm svetlom je zloit, pracn a vyaduje si znalosti technickho rzu, nevyhnutnos 286

presnho merania svetelnch pomerov na scne ak chceme navodi iaducu atmosfru. Treba si uvedomi, e zobrazenie dennej, veernej alebo nonej nlady obrazu sa neli absoltnou intenzitou svetla na scne, ale jeho pomernm rozloenm, teda pomerom intenzity svetla a tiea osvetlench a neosvetlench miest. Zhruba mono poveda, e dojem dennho osvetlenia dostvame, ak pomer svetla a tiea je asi 2:1, veernho osvetlenia pribline 3:1, nonho 4:1. Vy pomer intenzity svetla a tiea m siln dramatick inok a treba s nm preto narba vemi opatrne. (Garaj, 1962, s.73) Pri umelom osvetlen si musme dva pozor aby sme pri premiestovan kamery nemenili os hlavnho svetla. Dolo by k nezrozumitenosti, svetelnej dezorientcii divka. Ak je objekt osvetlen z avej strany, v alom zbere mus by osvetlen tie z avej strany.

8.3.2 Zoznmenie sa s kamerou

V tejto kapitole sa oboznmime s nam hlavnm nstrojom pre nakrcanie filmu kamerou. Predstavme si hlavn asti kamery, ich funkcie a povieme si nieo o pamovch kartch, ktor sa v poslednej dobe stvaj tandardnm vybavenm kamery. V aprli roku 2005 vyiel na internetovom portli ETrend lnok s nzvom Analgovm videokamerm definitvne odzvonilo. Ivan Kahanec v om pe ako digitlne kamery prevalcovali kamery s analgovm zznamom. Vychdza z toho, e u len firma SONY mala pre tento rok v ponuke nov model pre analgov tandard Hi8. Ostatn modeli boli digitlne. Preto sa budeme aj my zaobera digitlnymi kamerami, ktor poskytuj vy tandard, kvalitnej zznam a vie monosti spracovania ako analgov kamery. Analgov kamera verzus digitlna kamera Kamery rozdeujeme poda spsobu ukladania nasnmanho obrazu na analgov a digitlne. Ak je medzi nimi rozdiel? Princp snmania obrazu je rovnak, rozdiel je v ukladan obrazu. Existuj rzne druhy zznamovch mdi. Analgov kamery zaznamenvaj na psky typu VHS, S-VHS, Hi-8, BetaSP. Tabuka 2 Zznamov mdia pre analgov kamery (Zdroj: vod do digitlneho videa, 2001, s. 6) Formt psky Formt zznamu Kvalita Typick pouitie 287

VHS S-VHS, Hi-8 BetaSP

kompozitn S-Video komponentn

Dobr Lepia Vynikajca

domce video nron uvate, priemysel priemysel, TV vysielanie

Digitlne kamery poskytuj kvalitnejie a flexibilnejie rieenia. To znamen, e zznam meme presnejie a rchlejie editova. Mdia sa ete stle vyvjaj, ich forma prechdza od DV (digital video) psok urench k prehrvaniu len v kamerch alebo pecilnych prehrvaoch k mdim, ktor s ahko pouiten vo viacerch zariadeniach. Ide o zznam na DVD, HDD, alebo pamov karty typu SD, xD, MMS a i. Zsadn rozdiel medzi analgovm a digitlnym obrazom spova v zzname, presnejie povedan v tom, o sa na mdium uklad. U analgovho prenosu sa pomocou rotujcich hlv zaznamenvaj do stp na pske informcie o farbe a jase ako elektromagnetick krivka, u digitlneho prenosu s tieto informcie zapisovan digitlne - ie ako bity - o predstavuje urit postupnos nl a jednotiek. V dsledku m tento rozdiel jeden vrazn efekt - digitlny prenos zvyuje kvalitu zznamu. A takisto vaka digitlnemu zznamu informcii umouje videodta komprimova - ie zmeni vsledn vekos objemu dt. Preto hr u digitlneho videa vemi dleit lohu kompresia. V minulch rokoch bola venovan vek pozornos prve vynjdeniu vhodnho typu kompresie tak, aby obraz bol o najmenej pozmenen a vekos vslednho produktu bola o najmenia. Pomer medzi kvalitou obrazu a vekosou sa stal mertkom pre kvalitn komprimovac algoritmus. Samotn technolgia prevodu analgovch dt do digitlnej formy nie je nijak prevratn, bola znma pomerne dlho. Obraz a jeho zloky maj urit elektrick energiu - elektrick impulzy, ktor s pomocou mechanizmu veobecne nazvanho "A/D prevodnk" (analg/digitl) prevdzan na binrny kd (nula a jedna). Digitlny zznam m niekoko vhod. Jedna z najvch vhod je vemi vysok vernos prenosu v porovnan s analgovm signlom. U analgovho signlu nevieme rozli na prijmacom zariaden uiton signl od umu, ktor sa prid vdy poas prenosu. Pri opakovanom prenose, alebo koprovan, sa pridva al um, take kvalita prenesenho signlu sa zniuje. V digitlnom signli je ovea jednoduchie rozpozna uiton signl od umu. Preto je mon digitlny signl prena a koprova bez straty kvality. 288

S digitalizciou prichdzaj aj nov funkcie, ktor s naintalovan priamo v kamere. Kadho novho zujemcu o filmovanie okzlia prstroje s mnostvom funkci a dokonca si tak prstroj kpi, ak m na to dostatok peaz. Je celkom mon, e vetky funkcie tohto prstroja aj vyuije. A to hne v prvom filme, ktor je pln efektov, bez ohadu na to i sa tam hodia alebo nie. Po ase ho to vak omrz a pretoe nakrca vinou rodinn filmy, vysta si s jednm efektom a ostatn funkcie nevyuije. Otzkou teda je, o mme v mysle nakrca, a od toho odvodme, ak technick vybavenie potrebujeme. Od kadej kamery sa oakva, e s ou nakrtime film, ktor bude ma ostr obraz. To je lohou objektvu.

Objektv Najdleitejou asou kamery je nepochybne objektv. Od neho zvis kvalita snmanho obrazu a preto s na neho kladen vysok nroky. Pri snman obrazu prechdzaj sveteln le cez objektv a dopadaj na snmaciu plochu, kde vytvraj skuton obraz. Pri projekcii je obraz mnohonsobne zven, a v rovnakom pomere sa preto zvuj aj jeho optick chyby, prejavujce sa najastejie ako neostros alebo postrehnuten bytok ostrosti na okrajoch. Objektv poas nakrcania potrebujeme zaostrova, to znamen upravova vzdialenos oovky od snmacej plochy v zvislosti od vzdialenosti pozorovanho objektu. V dnenej dobe s kamery vinou vybaven automatickm zaostrovanm, ktor sa d prepn na manulne. Pri automatickom zaostrovan sa analyzuje kontrast obrazu, a v prpade, e sa zni, elektromotorek postupne posva oovku objektvu a km nie je obraz op ostr. Nevhodn s zhoren sveteln podmienky, pretoe vtedy je obraz nekontrastn a analza ostrosti nie je dokonal. V takom prpade pome prisvietenie alebo manulne ostrenie. Drahie prstroje maj na objektve ostriaci krok, ktor poskytuje pohotov a presnejie zaostrenie. Pri lacnejch kamerch je manulne ostrenie komplikovanejie. Ovlda sa cez nastavenia kamery pomocou tlaidiel. Kad objektv ma niekoko dleitch parametrov: svetelnos oznaujeme ju psmenom F (F1.8 2.8). Svetelnos objektvu udva pomer medzi jeho vonm priemerom a ohniskovou vzdialenosou. m niie slo tm lepie. 289

rozsah clony clonou regulujeme otvor a tm aj mnostvo svetla, ktor prechdza cez objektv na svetlocitliv snma. Rzne objektvy mu ma rozdielny rozsah. Me by automatick alebo manulna. Hlavnou lohou clony objektvu filmovej kamery je stlmenie prli silnho svetla; okrem toho clona ovplyvuje i hbku ostrosti obrazu. (ehoek, 1969, s. 69)

rozsah ohniska je seln rozsah, oznauje sa psmenom f (napr. f3.0 30.0 mm). Predstavuje ohniskov vzdialenos. Udva, v akej vzdialenosti za objektvom sa rovnoben le, prichdzajce z nekonena, sstreuj do jednho bodu. Ohniskov vzdialenos je premenn, a jej rozsah uruje, ak m objektv zoom. V prpade f3.0 30.0 mm je zoom desansobn. m via je ohniskov vzdialenos objektvu, tm v bude snman obraz na zzname.

zoom pre niekoho dleit daj. Umouje snma vzdialen objekty. Poznme optick a digitlny zoom. Optick je zaloen na pohybe ooviek v objektve. Digitlny zoom zvuje obraz so stlym potom obrazovch bodov (pixelov) a tie chbajce dopotava.

priemer objektvu ak poznme priemer objektvu, vieme ak doplnky si meme k objektvu zadovi, resp. ak vek. Ak chceme poui filtre, predsdky, slnen clonu a in prdavn asti, musia by urene pre konkrtny priemer.

Snma Po objektve, druh najdleitejia sas videokamery je snmac prvok. V digitlnych kamerch sa najastejie pouvaj CCD snmae, pretoe poskytuj kvalitn zznam. Existuj ete CMOS snmae, ktor zase poskytuj kvalitn obraz. Kad CCD snma obsahuje niekoko stotisc a milinov svetlocitlivch bodov, ktor zachytvaj dopadajce sveteln le a menia ich na elektrick signl. Ten je transformovan do digitlnej podoby. CCD snma vak rozliuje len intenzitu dopadajceho svetla a nie farbu, preto s bunky snmaa rozdelen do tvorc a prekryt filtrom, ktor do kadej bunky prepust len jednu zloku farieb RGB, priom zelen je zastpen dvakrt. Kamera me by vybaven jednm snmaom CCD, alebo tromi. Kamera s jednm snmaom m nevhody oproti kamere s tromi snmami. Vetky zloky farieb s snman 290

pomocou pomerne zloitej frekvennej filtrcie cez mozaikovo usporiadan farebn filter, preto v zhorench svetelnch podmienkach obraz vykazuje vy um (zrnenie) a posun farebnho spektra. Rozdelenie buniek na tvorice spsobuje nepresn zachytenie farebnch zloiek a me dochdza k vzniku farebnch chb.

Obr. Jednoipov CCD snma (Zdroj: Multimdi, ilina: EDIS, 2006, prloha CD) V trojipovch kamerch je snman svetlo rozloen pomocou trojice hranolov na zkladne zloky, ktor samostatne prechdzaj filtrami a kad zloka dopad na jeden CCD snma. Kad CCD snma spracovva len jednu zloku farby. Vhodou takejto kontrukcie je kvalitnej obraz a vernejie podanie farieb. (Vaculk a kolektv, 2006) Donedvna sa trojipov systmy osdzali len do profesionlnych kamier, hlavne kvli vym nkladom pri vrobe. Technologick vvoj vak ide dopredu, a dnes u nie je problm njs kameru s 3 CCD snmami v niej cenovej hladine. Prelom v tomto spravila hlavne firma Panasonic, ktor ako prv zaala montova 3 CCD snmae do bench lacnejch kamier. V porovnan s 1CCD videokamerami zniuje 3CCD systm hladinu umu o 30 % a umouje zska vynikajci zznam s jasnmi, prirodzenmi farbami. Horizontlne rozlenie vo farbch je o 150 % vyie ako pri bench jednoipovch videokamerch. Vyia hustota farebnch obrazovch bodov umouje presn a zreten zobrazenie jemnch farebnch nuns. V porovnan s 1CCD videokamerami je dynamick rozsah v o 130 %, take bezchybne zachyt aj takmer nepatrn sveteln prechody s rozsiahlou klou farieb. (IT NEWS, 2005) 291

Obr. Trojipov CCD snma (Zdroj: Multimdi, ilina: EDIS, 2006, prloha CD) Pozor vak na dleit vlastnos takhoto snmaa rozlenie. Rozlenie snmaa udva poet svetlocitlivch bodov. Jednoipov systm m bene rozlenie 800 000 bodov. Trojipov systmy aby boli lacnejie a tm pdom dostupn pre irok verejnos, mvaj niie rozlenie, asto len 300 000 a 500 000 bodov. A navye, tento udvan poet je relatvny, pretoe as tchto bodov je vyuvan na digitlnu stabilizciu obrazu alebo na zvenie dynamickho rozsahu. Tm sa me skuton poet bodov, ktor s vyuvan na snmanie obrazu, zni o 10 a 50 percent. V podstate to nie je problm, lebo vina kamier vyuva zznam v rozlen 720 x 576 pixelov, o predstavuje nieo vye 400 000 pixelov. Take nie je opodstatnen honba za vym rozlenm CCD snmaov, aj ke 800 000 pixelov je dnes u ben tandard a na trhu pribda stle viac modelov s vym rozlenm. K novinkm patr zznam v rozlen HD (high definition). Je to irokouhl rozlenie 1920 x 1080 pixelov. Zoom a stabilizcia obrazu Kad objektv kamery je vybaven transfoktorom, t.j. pribliovanm. Tto funkcia umouje pribli aj vzdialen objekty a snma detaily. Vaka digitalizcii rozliujeme dva spsoby transfokcie: optick transfokcia t m na starosti objektv. Ide o zmenu jeho optickch vlastnost. To znamen, e dochdza ku preskupeniu ooviek nachdzajcich sa v objektve tak, e sa men ohniskov vzdialenos objektvu. Kee nejde o zsah do zznamu, obrazov kvalita sa nemen. 292

digitlna transfokcia je spracovvan v obvodoch kamery na ceste z CCD snmaa na zznamov mdium. Obraz je jednoducho matematicky zven tak, e chbajce pixely s dopotavan. Obraz, so zvujcou sa transfokciou, strca kvalitu, pretoe dopotane pixely nezodpovedaj skutonosti ale maj len pribline vlastnosti ako susedn pixely.

S pribliovanm objektu pomocou transfokcie sa spja alia nevhoda, a tou je roztrasenie obrazu. m vie priblenie pouijeme, tm bude obraz roztrasenej. Ale nielen to spsobuje zemetrasenie v obraze. Tvorba amatra je totito poznaen tm, e asto nakrca za pochodu. Vo vhodnej chvli vybal svoju kameru a u nakrca takzvane z ruky. Vyriei to meme pomocou statvu alebo v dnenej dobe u benou stabilizciou obrazu pomocou optickho alebo elektronickho stabiliztora. Tento systm aspo z asti eliminuje chvenie ruky pri dran kamery. optick stabilizcia - tak ako optick transfokcia, je zleitos objektvu. V kamere je zabudovan gyroskopick snma pohybu a v objektve sa nachdza pohybliv hranol, ktor dorovnva pohyb kamery (pohybuje sa proti smeru kamery) a prena neroztrasen obraz na CCD snma. elektronick stabilizcia - je zatia menej inn ako optick. Kad snmok je analyzovan a ke sa zist posun oproti predchdzajcemu snmku vplyvom chvenia ruky, dochdza k vrezu z celkovho obrazu. To znamen, e vsledn snmok (zznam) je men ako ten o je snman CCD snmaom. Elektronick stabilizcia je jednoduch a pomerne nenkladn, ale m t nevhodu oproti optickej stabilizcii, e degraduje obraz o orezan asti, tzn. e sa zniuje poet aktvnych pixelov podieajcich sa na zzname. Pamov karty Niektor digitlna kamery astokrt plnia funkciu fotoapartu, preto s vybaven slotom pre pamov kartu. Vrobcovia videokamier sa snaia presadi svoje technolgia, preto existuje niekoko druhov pamovch kariet:

293

Memory Stick Pro nstupca kariet Memory Stick. Umouje dosahova vyiu kapacitu a vyie prenosov rchlosti ako jej predchodca.

Memory Stick Duo je to zmenen karta Memory Stick Pro. Je kompatibiln s prstrojmi, ktor maj slot pre starie MS Pro. tandardne sa predva aj s adaptrom pre vie sloty.

Memory Stick Micro dosahuje ete menie rozmery ako MS Duo. MicroSD op snaha o zmenenie rozmerov karty Secure Digital Memory Card. Reduced Size MultiMedia Card alia zmenenina pamovej karty, v tomto prpade MultiMedia Card (MMC).

SDHC Secure Digital High Capacity. Dosahuje kapacitu a 16 GB. Vyrba sa v troch triedach: class 2, class 4, class 6.

Secure Digital CompactFlash Memory Stick xD Picture Card

Pestros ponuky pamovch kariet vedie k tomu, e s rastcim potom pouvanch zariaden pravdepodobne s jednm typom pamovej karty nevystame. (Vaculk a kolektv, 2006, in CD) Neustle zvyovanie rozlenia digitlnych fotografi a digitlneho videa prina vyie nroky na kapacitu a rchlos pamovch kariet. Nov pamov mdia v mnohch multimedilnych zariadeniach postupne nahrdzaj psky, DVD i pevn disky. Jednoznanmi vhodami pamovch kariet s minimlne rozmery, vyia odolnos a vysok rchlos tania aj zpisu.

294

8.3.3 Nakrcanie
Kompozcia Pohyb pred kamerou a pohyb samotnej kamery ovplyvuj kompozciu filmovho obrazu. K vtvarnej kompozcii sa pribliuje jedine v statickch pohadoch alebo v zberoch s minimlnym pohybom pred statickou kamerou. Kompozcia (skladba) je zladenie vetkch initeov vytvrajcich obsahov, vtvarn aj citov inok zberu. Na urit podnety reaguje oko viny divkov rovnako; z nich s odvoden zkladne poznatky o kompozcii obrazu, ktor by sme mali pozna, ak chceme vyli nhodnos a budova obraz vedome. Kompozciou obrazu oznaujeme aj jeho stavbu, vzjomn pomer a rozmiestnenie jeho ast objektov, ktor ho vytvraj. (Vaculk, 2006, s.135) Vntorn skladba nesmie by s vonkajou v rozpore, ale mus z nej vychdza. Preto nie je potrebn riei kad zber izolovane, ale len z hadiska jeho vzahu k ostatnm zberom, ktor mu vo filme predchdzaj a po om nasleduj. A tm je uren jeho hodnota a zmysel. (ehoek, 1969, s. 179) V sasnej dobe kamery snmaj obraz dvojrozmerne. To znamen, e musme prehbi dojem z priestorovosti pomocou perspektvy. Princp je v tom, e pri zobrazen rovnako vekch predmetov , ale rzne vzdialench od kamery, sa ich vekos na obraze postupne zmenuje. Ak budeme nakrca predmety, ktor bud v jednej rovine, kolmej na os objektvu, vyvolme tm dojem plochosti obrazu. Naopak pri sasnom zobrazen blzkych aj vzdialench predmetov je perspektva a prehnane strm. Dojem priestorovosti ru vzjomn prekrytie alebo len dotyk predmetov na obraze, aj ke v skutonosti s od objektvu rzne vzdialen. Priestorovos meme umocni tmavm popredm a postupne svetlejm pozadm. Postavenie hlavnho motvu rieime poda klasickho kompozinho pravidla zlatho rezu. V smere pohadu alebo pohybu ponechvame vdy viac miesta. Pri akejkovek zmene postavenia poas zberu, musme obraz dorovna.

295

Obr. Ukka zlatho rezu (Zdroj: http://digiarena.zive.cz/default.aspx?article=2477) Poda ehoeka by sme sa mali vyvarova tmto kompozinm chybm: ukonenie zberov pri lenkoch je hrubou chybou vodorovn iaru horizontu nie je vhodn umiestni v strede alebo blzko stredu obrazu, lebo to vrazne rozdel obraz na dve asti vrazne svetl by nemali osvetova druhorad asti obrazu. Hlavn svetlo nasmerujeme na najdleitej predmet zberu. musme zo zberu odstrni vetky predmety, ktor poruuj celistvos obrazu a odvdzaj pozornos od hlavnho motvu obraz nesmie obsahova prli vea farieb

Pravidl kompozcie nie s pevne stanoven. Uveden prklady s len zkladom v komponovan sprvneho zberu. Ale o je to sprvny zber? Kad m svoje pecifik, poda ktorch musme prispsobova kompozciu obrazu. A ako tvrd vo svojej knihe pn ehoek, teoretik normu tvor, umelec ju poruuje. Pohyby kamery Vo filme existuj dva druhy pohybu. Prv je situan, ktor predstavuje pohyb objektu. Druh pohyb je zdanliv, v ktorom je nakrcan objekt nehybn a dojem pohybu vyvolva zmena postavenia kamery (pohyb kamery), zmena ohniska objektvu alebo zmena zberu. Pohyb kamery je silnm vrazovm prostriedkom. Sprvny pohyb je dleit kvli sprvnej nadvznosti jednotlivch zberov. Divk nesmie spozorova, e sleduje vytrhnut asti skutonosti, ale mus ma dojem plynulho deja. Prechody medzi zbermi musia by 296

kontinulne. Kad prruka pre kameramana obsahuje zkladn pohyby kamery. Vaculk vo svojej knihe Multimdi (2006) ich rozdeuje takto: sledovanie pohybu pripomna panormovanie, ale s odlinmi zsadami. Sli na udranie objektu dlhiu dobu pred kamerou, aby sme divkovi ukzali objekt zretenejie. Kamera sa mus pohybova plynulo a sledova objekt so zsadami kompozcie. Sledovanie pohybu pouvame, ak chceme sledovan objekt spoji s inm objektom, alebo scnu spoji s inou scnou a dosiahnu prechod medzi tmito scnami. panormovanie kamera je na jednom mieste a ota sa okolo vlastnej osi. Vyvolvame tm zdanliv pohyb predmetov. Tmto pohybom zachytvame v priestor. Smer pohybu me by zvisl, vodorovn alebo kombinovan. Poda spsobu ako tento pohyb vykonme, poznme okrem panormovania aj venk a sklz. venk je to rchly panoramatick pohyb, pri ktorom je obraz rozmazan. venk poukazuje na vrazn spojitos dvoch objektov i situcii. Na zaiatku aj na konci takhoto pohybu je vdy stabiln as zberu. Vyaduje si zrunos pri manipulovan s kamerou. sklz je to panoramatick pohyb kamerou, ktor zaber polocelok alebo detail. Pohyb bva asto ikm. zdvih meme ho chpa ako sklz vykonan pecilnym smerom. Ako nzov napoved, kamera sa pohybuje smerom nahor a naznauje zdvih zberu. jazda ide o plynul zmenu vzdialenosti kamery od snmanho objektu. Vyvolva obrazov efekt, ktorm chceme objekt bu predstavi bliie alebo ukza svislosti vo vom priestore. Hovorme o njazde a odjazde. njazd pouvame ho na dramatick vystupovanie situcie. Kamera sa k snmanmu objektu rchlo pribli a uke ho detailnejie. odjazd kamera sa od snmanho objektu vzauje a ukonuje dramatick naptie a ponka divkovi as na premanie. Vinou sa detailn zber men na celok.

297

dorovnanie obrazu kamerou pouvame ho na opravu kompozcie malm pohybom kamery z rovnakho stanovia. Pouvame ho hlavne pri kratch vzdialenostiach od snmanho objektu, ktor vypa cel zber, ak nechceme porui kompozciu alebo aby sa as objektu ocitla mimo zber.

Kad pohyb kamerou mus by zmern. Sksen tvorca filmu si najprv vyska ak efekt vyvol ten ktor pohyb kamerou. V dnenej dobe je v aknch filmoch populrne imitova pohyb loveka akoby kamera bola sas deja. Divk m pocit, e kamera lieta po scne a nevie sa zastavi. Populrne sa stva nakrcanie z ruky, ktor je troku roztrasen a troku nekontrolovan, akoby kamera chvu hadala objekt. Samozrejme vetko zvis od toho ak efekt chceme dosiahnu. Pohyby pred kamerou Pri nakrcan dvame prednos pohybu objektu pred kamerou. Ide o takzvan vntorn pohyb, ktor prebieha na scne. Najprv si vysvetlme pr pojmov: os zberu - je to myslen iara prechdzajca objektvom kamery a stredom snmanho zberu. os vntornho pohybu smer, v ktorom sa odohrva pohyb na scne. Ak ide o osobu, je to aj smer jej pohadu. os hlavnho svetla smer, z ktorho prichdza na scnu hlavne svetlo

Obrzok Ukka osi vntornho pohybu Kombinciou tchto os meme dosiahnu sprvny zber so sprvnou kompozciou a pri dodriavan uritch zkonitost aj sprvne radenie zberov po sebe. Zmena vekosti zberu - prechod kamery priamo k snmanmu objektu alebo odchod od snmanho objektu. Aby sme sa vyhli neprjemnmu skoku, musme pri snman zberov meni os kamery. To znamen, e pri pohybe kamery od alebo k objektu, sasne pohybujeme kamerou aj do strany. Ak tto monos nemme, naprklad pri snman z vekej diaky, musme medzi nasnman zbery so spolonou osou kamery vloi al zber. 298

Zmena smeru pohybu na scne stranov presun kamery nesmie by vykonan cez os vntornho pohybu. Toto pravidlo musme dodriava ak chceme sprvne orientova divka v priestore. Ak by sme prestpili os pohybu objektu, pohad sprava by sa zmenil na pohad zava a divk by mohol strati orientciu, hlavne ak z celku sprava prestrihneme na polocelok alebo a detail zava. Protipohad pohad na snman objekt z obidvoch strn. O protipohade hovorme vtedy, ak v nasledujcom zbere snmame obrten stranu pvodnho objektu. Kamera sa pritom pohybuje po svojej osi. Takto pohyb je sce smerovo neshlasn, nemli vak divka, ak je pozadie snmanch zberov odlin a os pohybu kamery je o najbliie k osi vntornho pohybu, ie zvieraj ostr uhol i dokonca s rovnoben. Pohad ponad plece je to nieo podobn ako protipohad pri snman dvoch osb obrtench tvrou k sebe. Pri detailnom zbere mus by ich pohad protismern. Pohad herca do kamery ak sa herec pozer priamo do objektvu kamery, hovorme, e os zberu a smer pohadu je toton. Pouijeme ho vtedy ak chceme vyvola dojem, e herec hovor priamo k divkovi. Druhy zberov Ak chceme dosiahnu obraz zamanho obsahu, musme uri najvhodnej smer snmania a vzdialenos kamery od objektu snmania. Nesname sa zachyti vetko v jednom vekom zbere, ale pracujme s postavenm kamery a nastavenm objektvu. Dosiahneme tm zmenu vekosti zberu. Poda vekosti rozliujeme tri zkladn druhy zberov: celok (C) - predstavuje cel snman objekt a jeho okolie. Vzdialenos od objektvu kamery je zhruba 10 metrov do nekonena. Celok sli na orientciu divka v prostred, v ktorom sa dej odohrva. Pouvanie celkov treba obmedzi, pretoe na malom formte (TV prijma) s mlo psobiv. Sta ak sa obmedzme na jeden alebo dva celky. polocelok (PC) - zaber podstatn as objektu bez podrobnost. Vzdialenos objektu od objektvu kamery je od 5 m do 10 m. V polocelku meme ukza konanie osb a vzahy medzi nimi. detail (D) - zachytva as objektu z bezprostrednej blzkosti. Vzdialenos objektu od kamery je pribline 0,5 1,5 m. Detail zaber takmer cel plochu obrazu, a preto me odhali dleitos objektu. JE to typick filmov prostriedok na navodenie nlady. Pozor vak na nadmern pouvanie, aby divk nestrcal orientciu v prostred, v ktorom sa dej odohrva. Okrem zkladnch druhov zberov existuj ete takzvan medzistupne. Zvl rozsiahle zbery nazvame vek celok (VC) a naopak zber z najkratej vzdialenosti sa nazva vek 299

detail (VD). Medzi polocelok a detail vkladme ete al medzi stupe, ktor nazvame polodetail (PD). (ehoek, 1969, s.178) Neexistuje presn vymedzenie pre kad z druhov zberov. Vzdialenos kamery od objektu a vekos zberu s relatvne. o je v jednom prpade polocelkom, v inom me by detailom. Obrazne si to priblime v nasledujcej tabuke: Tabuka Druhy zberov a prklady zber VC C PC PD D VD Snman obraz krajiny Krajina s mestekom a jeho okolm Nmestie mesteka s kostolom, okolitmi domami, obyvatelia as tribny s prednajcim renkom Renk, stojaci za pultom Hlava renka Pohybujce sa sta Obraz loveka lovek ako sas vekej scny Cel postava Osoba od kolien hore Osoba od psa hore (portrt osoby) Tvr Oi

Pri vbere druhu zberu musme ma na pamti aj radenie zberov za sebou. Zvyklosou je, e najprv divka oboznmime s celkom, potom ho polocelkom zavedieme k iastkovmu obrazu, na ktor chceme upozorni, a potom v detaile prezrdzame ukryt strnku. Dobr radenie doke vyjadri vntorn svislosti javov. Toto plynul radenie meme narui aby sme zdramatizovali scnu. Druh spsob je presne opan. Nie je to vak iadne pravidlo. Meme poui aj in postupnos, ale pozor aby sme bezhlavo neskkali z extrmu do extrmu. Zberu meme radi bezprostredne po sebe vtedy, ak maj vzjomn vntorn svislos. Skladba zberov Ak chceme zaradi dva zbery sa sebou, musia ma spolu svislos. Musme si poloi otzku, o tm sledujeme, e dve zbery id za sebou. Musia ma nieo spolon, ale na druhej strane mus ma druh zber nieo rozdielne, aby sa dej mohol vyvja. Pri rieen vzjomnej nadvznosti zberov si treba uvedomi, e tu ide o pohybov zladenie nadvzujcich zberov. Teraz si treba bliie vimn vntorn, obsahov nadvznos a najm vntorn vizulnu svislos zobrazovanch iastkovch vsekov skutonosti. Divkovi by sme mali predklada aj zbery, ktorch vntorn svislos nie je vizulna, ale pojmov, reov a pod. Z toho vidme, e jedine vizulna, obrazov svislos umouje nadvznos zberov, lebo film je typicky vizulne umenie. Aby sme sa preto vyvarovali podobnch chb v skladbe zberov, musme sa naui uvaova o naom filmovom zbere 300

nie v pojmoch, slovch, ale v obrazoch. (Vaculk a kolektv, 2006, s. 152). Spojenie asovo i priestorovo totonch zberov pomocou prechodov rozdeuje Garaj (1962) takto: ostr nstrih spojenie dvoch zberov bezprostredne za sebou oddenie zo zberu a prchod do zberu ukazuje spojitos dvoch oddelench scn. Pri tomto prechode musme dodriava smer. Najastejm dvodom pouitia je skrtenie asu potrebnho na vykreslenie situcie. prestrih najdleitej spsob skrtenia filmovho asu. spojenie prechodom ak medzi dvoma zbermi pouijeme tret zber, alebo diakritick znamienko. Poda druhu zberu poznme prechod cez detail, cez subjektvny zber alebo medzizber. prechod cez symbol ide o oznaovanie abstraktnch vec konkrtnymi. Symboly s spjan s predstavami, preto vyberme tak, aby vyvolali v divkovi predstavy ak chceme. Spjanie zberov sa nemus riadi len podmienkou vntornej svislosti, hlavne ak zbery spojme isto technickm prostriedkom, ktor nazvame diakritick znamienko. Veobecnou funkciou diakritickch znamienok filmovej interpunkcie je oddeli, a to asovo i priestorovo (i obojako sasne) za sebou nasledujce zbery dvoch vjavov. (Garaj, 1962, s. 87) Diakritick znamienka rozdeujeme na: roztmievaka a zatmievaka jednoznane oddeuj zbery. Zatmenm umonme divkovi oddych a al zber meme prenies do inho prostredia, alebo asu. stieraka oddeuje zbery menej vrazne ako zatmievaka a roztmievaka. Ide o isto technick prostriedok, ktor m upozorni divka na zmenu zberu. Bez nej by zmenu nemusel postrehn. Poznme stieraku neprav, prav, stieraku zaclanm, stieraku tvarov (hviezdicov, kruhov, zubov, pirlov). 301

prelnaka je mkkm prechodom medzi dvoma zbermi, v ktorom sa postupne strca obraz a zrove sa vynra nasledujci.

obracaka jej lohou je ukza rub a lce. Poda smeru obrtenia poznme zvisl a vodorovn.

prechod rozostrenm a zaostrenm m snov charakter. Dosiahneme ho tm, je prv zber rozostrme a nasledujci zaostrme a zbery spojme v mieste rovnakho rozostrenia.

Nadvznos zberov vo filme by mala by kompaktn. To znamen, e nememe na kad zmenu zberu poui in prechod i diakritick znamienko. Ich vber zle od nho zmeru. Veobecne plat, e zmena medzi dvoma zbermi mus psobi prirodzene a mus vystihova atmosfru. Majme na pamti, e diakritick znamienka a prechody maj by efektvne a len z asti efektn.

8.4 Zvuk
Prv hran film nakrten spolu so zvukovou stopou mal slvnostn premiru v roku 1926. Nelo vak o hovoren film, ale len film s hudobnm doprovodom. Hoci zvukov stopa bola u sasou obrazovej stopy (vi obrzok . 3, napravo), efekt bol rovnak ako keby film sprevdzal orchester za pltnom. Koniec ry nemho filmu priiel v roku 1927 s uvedenm filmu Jazzov spevk. Skutonos, e filmov postava prehovorila, plne ohromila obecenstvo, ktor bolo doteraz zvyknut, e emcie vyjadruj len nem gest.

Obr. Obrazov a zvukov stopa v jednom okienku (Zdroj: GSpro, 2008, http://www.sgproduction.sk/index_film_history.htm) V tej dobe boli prstroje na zaznamenvanie zvuku nedokonal. Vvoj mikrofnov bol na 302

slabej rovni, boli prli vek a tak museli by ukryt medzi kulisami. Aby herca bolo dobre pou, nemohol sa vemi pohybova a zrove aby pri pohybe nebolo pou neiaduce ruchy. Taktie kamera bola hlun a tak musela by ukryt v zvukotesnej kabne a tak jej pohyb a otanie na scne bol obmedzen. Filmy sa stvali nehybnmi a ukrianmi. Strcali na umeleckosti. Tento problm trpil ako hercov, tak aj filmov spolonosti. Tento technick problm vyrieil Ernst Lubitsch, pvodom Nemec, ktor vyslobodil kameru z akej a nehybnej kabny. Dostal jednoduch npad. Nakrtil jednotliv scny ako pre nem film a zvuk nahrval dodatone. Vylil tak aj nechcen zvuky. alm zlepenm bolo pouvanie viacerch mikrofnov, m herci dostali vonos pohybu, rovnako ako pouitie smerovch mikrofnov, umoujcich prijma zvuk len z uritho smeru. Tak sa v priebehu 30. rokov minulho storoia film op stva umenm.(Sgpro, 2008) Postupom asu sa technolgie zdokonaovali o o sa v polovici 60.rokoch 20. storoia zaslil aj pn Ray Dolby, ktor poda seba nazval prevratn systm na znenie hluku a umu z nahranho filmu. Prv film so systmom dolby sa dostal do kn v roku 1974. Princpom zaznamenvania zvuku sa zaober elektroakustika. Prvm spsobom zaznamenvania zvuku bola vlastne premena akustickch vn (akustick tlak) na mechanick energiu. Neskr boli objaven monosti elektronizcie a elektroakustick tlak bol prevdzan na elektrick signl a pomocou magneto-elektrickho princpu ukladan na zznamov mdium (magnetick pska). Takto zznam je mon dodatone upravova. Vetky tieto monosti sa nazvaj analgov, pretoe zznam je v spojitom, analgovom tvare. S digitalizciou prila monos digitlneho zznamu, alebo prevod analgovho zznamu na digitlny pomocou A/D a D/A prevodnkov. V sasnosti s takmer vetky zvukov zznamy nahrvan digitlne.

Obr. Rozdiel medzi analgovm a digitlnym signlom

8.4.1 Mikrofny
Mikrofn je elektroakustick zariadenie, ktor premiea akustick signl (zvuk) na elektrick signl. Zvukov vlny, ktor vnma nae ucho ako zvuk s vyvolan zmenami tlaku vzduchu. A prve tieto zmeny tlaku vzduchu mikrofn premiea na striedav prd alebo na jednosmern prd so striedavou zlokou, ktor sa men v rytme zvukovch vn. Poda spsobu pouitia rozdeujeme mikrofny na: mikroporty - mal kondenztorov mikrofny, ktor si meme vimn na odevoch 303

hlsateov sprv

vesmerov mikrofny - zachytvaj zvuk zo vetkch smerov, vrtane hluku samotnej kamery, rzne zvuky z okolia

smerov mikrofny - snmaj zvuk z jednho smeru, mono ich zamera na jeden konkrtny objekt

Poda spsobu premeny zvukovej energie poznme mikrofny uhlkov, elektrodynamick, kondenztorov, piezoelektrick. Pri snman rei, hudobnch nstrojov a spevu sa pouva hlavne elektrodynamick (cievkov) mikrofn. Hlavnou sasou je cievka, ktor sa vone pohybuje v zkej vzduchovej medzere medzi plmi permanentnho magnetu. (Long, Schenk, 2005)

8.4.2 Ozvuenie scny

Zvukov strnka predstavuje vemi dleit zloku filmu a v znanej miere rozhoduje o jeho psobivosti a spechu. Dobrm zvukom meme napravi drobn nedostatky v obrazovej asti filmu, ale na druhej strane zl zvuk degraduje kvalitu filmu. Zvuk vo filme meme veobecne rozdeli na dialgy, komentr, hudbu a hluky. dialg vyaduje plne presn shlas zvuku s pohybom st hovoriacej osoby komentr je uren na vysvetovanie toho, o nie je mon ukza obrazom hudba je funkn dramatick zloka filmu, ale aj ako zvukov kulisa. Vyjadruje nladu jednotlivch scn, zdrazuje atmosfru a zvyuje inok obrazu. Hudba ako zvukov kulisa je najjednoduchia forma hudobnho doprovodu filmu. Mala by by nevtierav, aby nestrhovala na seba pozornos divkov. Pln funkciu akhosi podmazu k scne, to znamen, e ju poujeme ale nevnmame. hluky ich funkciou je tylizova skutonos vo filme. Niekedy zosilenm skutonch hlukov meme vystupova naptie v dramatickch situcich (tikot hodn, zvuk krokov). Poda druhu filmu vyberme spsob akm budeme zaznamenva zvuk. Ak sa jedn o dokumentrny, reportny a nun film, zameriame sa len na hluky poprpade vpovede, ktor podporia autentickos spracovanej tmy. Ostatn zvuky (komentr, podmaz) meme zaznamena dodatone. Zloitejie je to pri hranom a rodinnom filme. Tu sa zameriame hlavne na zznam osb, hluky meme nahra a prida dodatone.

304

8.5 Postprodukcia
Ak si myslme, e sme u nakrtili vetko o sme chceli, meme sa pusti do nemenej dleitej asti akou je spracovanie a strih nakrtench zberov. O dleitosti nakrtenia presahov v zbere kvli neskoriemu strihu sme si hovorili na zaiatku pri prprave na nakrcanie. pravou filmu meme ete kadeo zmeni, vylepi ale aj pokazi. A v tejto fze dostva film svoju konen podobu a plat pravidlo, e z menej sa ned urobi viac. Celkov proces tvorby filmu je znzornen na nasledujcom obrzku. Obraz snman objektvom kamery sa prena na snma a nsledne je spracovvan elektronicky alebo digitalizciou na zznamov mdium. Zznam prevedieme do potaa, upravme ho a finlnu verziu ulome na mdium, z ktorho film meme pozera.

Obr. Proces od snmania obrazu a po uloenie finlnej verzie na mdium (Zdroj: Multimdi, ilina: EDIS, 2006, prloha CD) V alch kapitolch sa budeme venova technickm prostriedkom na spracovvanie filmu. Predpokladajme, e sme nakrcali na digitlnu kameru. Na spracovanie mme k dispozcii osobn pota s minimlnymi parametrami: Procesor s frekvenciou 2.0 GHz a vyie Pam RAM: 512MB lon priestor (HDD) aspo 50 GB grafick kartu podporujcu DirectX monitor s rozlenm 1280 1024 pixelov port USB2.0 alebo Firewire (IEEE1394) 305

CD alebo DVD napaovaka

alej budeme potrebova softvrov vybavenie: Operan systm (MS Windows, Mac OS) Program na pravu videa (Ulead VideoStudio, Adobe Premiere) Program na napaovanie mdi

Veobecne plat, e m novia verzia softvru, tm je nronejia na hardvrov vybavenie osobnho potaa. To ist plat pre nasnman materil. m je jeho rozlenie vyie a dt pri prevode do digitlnej podoby viac, tm je to nronejie hardvrov poiadavky.

8.5.1 Voba rozhrania

Analgov rozhranie Aj ke je tu digitlna doba, nesmieme opomen majiteov starch analgovch kamier. Existuj tri zkladn typy analgovho prepojenia kamery s potaom: kompozitn je to najjednoduchie prepojenie pomocou jednho kompozitnho kbla. Jas a farbonosn zloka s zmiean dokopy a prenan naraz. Takto prenos je najmenej kvalitn. S-Video tento prenos sa deje po dvoch kbloch. To znamen, e jas a farbonosn zloka s prenan zvl. Tento prenos je kvalitnej ako kompozitn. komponentn ide o najkvalitnej prenos signlu, pretoe kad zloka YCC (jas a farby) je prenan zvl. Pouva sa hlavne pri profesionlnom spracovan. Digitlne rozhranie Vhody digitlnych kamier sme si u spomenuli. Prenos digitlneho zznamu do potaa je jednoduch a bez straty kvality. Potrebujeme na to jedno z tchto rozhran: FireWire (od Apple) alebo i.Link (od Sony) vyuva normu IEEE1394. Vemi rchle sriov rozhranie, ktor v sasnost m prenosov rchlos 800Mb za sekundu. Pripravuje sa vroba rozhrania s rchlosou 1600Mb/s a do blzkej budcnosti sa pota s rchlosou dokonca 3200Mb/s. USB v sasnej dobe existuje vo verzii 2.0 a prenosov rchlos dosahuje 480Mb/s HDMI - rozhranie, ktor by malo nahradi vek mnostvo analgovch a digitlnych 306

rozhran. Rozhranie je plne digitlne, prena obraz v tandardnom, rozrenom a HD formte, digitlny viackanlov zvuk aj riadiace dta, priom projektovan dtov priepustnos je a 5 Gb/s. Komunikcia je nekomprimovan a obojsmern. Prevod filmu do potaa Pota spracovva akkovek informcie len v digitlnej podobe. Preto je nutn previes analgov signl z analgovej kamery na digitlny. Na to potrebujeme zachytvacie zariadenie. Najastejie je to zachytvacia videokarta, ktor si naintalujeme do potaa. Existuje mnostvo takchto kariet. Rozdeujeme ich poda toho ak signl doku spracovva (kompozitn alebo komponentn) a poda kvality digitalizcie. Na zachytvanie digitlneho signlu z digitlnej kamery sta ak mme v potai rozhranie USB alebo FireWire. Pri prenose nasnmanho materilu i u v analgovej alebo digitlnej podobe je vemi dleit kompresia. Dvod je jednoduch. Kad nekomprimovan snmok m dtov vekos asi 1 MB. Vypotame to tak, e vynsobme horizontlne rozlenie (tandardne 720 pixelov) vertiklnym rozlenm (625 pixelov) a to ete vynsobme tromi bytmi farebnej zloky (jeden byt pre kad farebn zloku RGB). Pri benej snmkovej rchlosti 25 snmok za sekundu vychdza pre kad sekundu nasnmanho materilu asi 25 MB nekomprimovanch dt. Len tak pre predstavu, pre jednu mintu zznamu potrebujeme 1,5 GB priestoru na naom disku. Obben formt DV pouva kompresiu 5:1, to znamen, e snmky s komprimovan na ptinu pvodnej vekosti. Na komprimovanie ale aj dekomprimovanie sa pouvaj kodeky. (Doucette, 1999) Tabuka Prklady videokodekov a ich typick vyuitie Formt Rozlenie Typ kompresie Dtov tok MJPEG 720 486 intra-frame 0,5 25 MB/s MPEG-1 352 240 intra-frame 0,01 0,06 MB/s MPEG-2 720 480 intra- a inter-frame 0,01 2 MB/s DV 720 480 intra-frame 3,5 MB/s D1 HDV 720 486 iadna 25 MB/s 1440 1080 intra- a inter-frame 19,7 a 25 MB/s 960 720 Pouitie veobecne CD-ROM, web DVD, satelitn TV ben uvate, priemysel, vysielanie vysielanie ben uvate, priemysel, vysielanie

8.5.2 Strih filmu

Jeden z najmocnejch nstrojov, ktor mme ako tvorcovia filmu, je strih. Strihom sa spjaj zbery natoen v rznej dobe a na rozlinch miestach do jednho asovho a priestorovho celku. Strihom meme navodi a zvi naptie scny sprvnym usporiadanm zberov. U pri nakrcan musme myslie na to, e film budeme ete upravova a preto je lepie ak natome viac aby sme si mali z oho vybra. Pozor ale, aby na druhej strane nebolo nakrtenho materilu prli mnoho, lebo sa me sta, e sa v tom stratme a nakrtime aj to o sme pvodne nechceli a naa prca sa tm len skomplikuje a predi. 307

Histria filmu uvdza klasick prklad, ako mono divka skladbou dvoch zberov ovplyvni a zmias. Sovietsky reisr Lev Kuleov vystrihol zo starho filmu tvr mua, ktor sa tvril nezaujato a ahostajne. Tento detail spojil postupne so zberom taniera s polievkou, potom so zberom rakvy s mtvolou a do tretice nastrihal na detail muovej tvre zber hrajceho sa dieaa. Divci obdivovali hereck vkon mua a jeho schopnos prejavova tak rzne emcie. V prvom prpade vraz hladu, v druhom vraz smtku a v treom otcovsk nehu. V skutonosti sa jeho vraz nemenil. Zklady strihu Strih filmu meme rozdeli na tieto innosti: Vber zberov, ktor chceme poui Hrub zostrih a jemn strih Zkladn prechody Zvukov sprievod Efekty Titulky

Cieom je spoji jednotliv nasnman zbery do harmonickho celku. Na to potrebujeme uri ak techniky, prechody, efekty pouijeme, aby sme o najlepie vyjadrili svoj zmer. Pri tom sa musme prida uritch pravidiel: nespjame scny, v ktorch sa kamera pohybuje kad pohyb kamerou by mal ma na zaiatku aj na konci statick as zberu dva po sebe nasledujce zbery by mali by nasnman z rznych uhlov ak mme v zbere pohyb osoby, strihme ete poas tohto pohybu statick zbery by mali by kratie, zbery s rchlym pohybom mu by dlhie

Usporiadanie videosekvenci v uritom porad nielen umouje dosiahnu urit efekty, ale umouje dokonca oznmi skutonosti, ktor nie je mon alebo by nemali by vyjadren obrazom. (Vaculk a kolektv, 2006, s.167). Poda spsobu poznme niekoko druhov strihu: 308

linerny tka sa hlavne analgovho zznamu. V prpade zznamu na psku musme zbery zapisova a ta postupne. Nememe preskakova zo zberu do zberu, posva dopredu, vraca sa. Tento strih sa netka spracovania v potai, ale v pecializovanch prstrojoch, kde sa pska odvja a postupne sprstupuje zznam.

nelinerny strih umouje ubovon prstup k nasnmanm scnam takmer okamite po prenesen do potaa. Meme preskakova v ase a lepie kontrolova priebeh strihania.

online strih to o prevedieme z kamery do potaa, to aj strihme. Ak to m vysok rozlenie (napr. HDTV) tak to m aj vysok nroky na hardvrov vybavenie potaa.

offline strih dvod preo sa rozhodn pre offline strih je spora asu. Zznam preveden do potaa m vek dtov tok a spracovanie je nron na hardvr. Niektor prechody a efekty sa vytvraj niekoko mint a hodn. Offline strih to riei tak, e najprv skomprimujeme prenesen zznam do nzkej kvality s nzkym dtovm tokom a ten upravujeme. Konen pravy potom aplikujeme na pvodn zznam (Adobe System Group, 2001)

8.5.3 Strih zvuku

Najdleitejou vecou pri strihu zvuku je dokonal synchronizcia s obrazom. Vinou to nie je a tak problm, pretoe pri sahovan nasnmanho materilu sa s obrazom stiahne aj zvuk v jednej alebo dvoch stopch. Zvuk meme od obrazu oddeli a upravova samostatne. Drahie programy na pravu pohyblivch obrzkov ponkaj mnostvo nastaven, take dokeme odstrni drobn nedostatky ako neiaduce zvuky a hluky, slab intenzitu zvuku, poprpade prida nejak efekt. Vytvorenie zvukovho doprovodu je dleitou sasou strihu filmu. Vhodn vber me scnu umocni.

8.5.4 Efekty
Pri spracovan zznamu nemusme by obmedzen len na prechody a diakritick znamienka medzi scnami. Kad softvr na pravu pohyblivch obrzkov ponka minimlne zkladne monosti zvukovch aj obrazovch efektov. Pomocou efektov si meme doladi farby, zmeni expozciu, zvrazni dleit miesta, zosili zvuk, roztrias alebo rozmaza obraz, a mnoho alch. Ale aj tu treba podotkn, e menej je niekedy viac. Efekty maj sli na doladenie filmu, alebo zvraznenie dleitch ast.

8.5.5 Titulky
Film bez titulkov psob neplne, navye Vladislav Garaj (1962) si mysl, e titulky s 309

vizitkou filmu a ich priliehavos a hadnos hne na poiatku filmu vyvolva v divkovi dojem, ktorho sa asto nezbav ani po zhliadnut celho filmu. Titulky by mali by informatvne, mali by popisova obsah filmu a naviac by mali budi pozornos. (Vaculk, 2006, s. 170) Film by mal ma vodn titulok obsahujci nzov filmu, meno autora, prpadne hereck obsadenie. V niektorch prpadoch meme poui medzititulok. Naprklad ak chceme informova o vom asovom alebo priestorovom skoku. Typ psma vetkch titulkov by mal by jednotn a vyberme ho poda obsahu filmu, jeho tematiky. Taktie musia by dostatone kontrastn voi pozadiu aby boli dobre itaten. o sa itatenosti tka, musme si uvedomi koko textu obsahuj titulky v jednom zbere a tomu prispsobi as ako dlho bud zobrazen. Na koniec filmu patr titulok koniec. Ale nie vdy. Niekedy sta ak film jednoducho ukonme stmievakou. Je to hlavne vtedy ak film kon optimistickou mylienkou a slovo koniec sa tam nehod.

8.5.6 Spsoby uloenia

Po zvldnut vetkch troch asti tvorby filmu, ostva ete posledn as. Svoje dielo musme niekde uloi. Na vber mme niekoko monost. Ak chceme film nahra sp v analgovej podobe na analgov kazetu, potom budeme potrebova digitlno-analgov prevodnk vloen medzi IEEE1394 vstup z potaa a analgov vstup do kamery alebo videoprehrvaa. Ak chceme film uloi v digitlnej podobe, zle len od toho v akej kvalite a na ak digitlne mdium to chceme urobi. Existuje mnostvo kodekov, pomocou ktorch meme finlnu verziu filmu uloi. Od ich nastaven zle ak bude vsledn kvalita obrazu a zvuku a samozrejme aj objem dt. Poda toho meme nae dielo uloi na CD alebo DVD. Vzhadom na to, e televzory zobrazuj obraz snmkovou rchlosou 25 snmok za sekundu, mali by sme nastavi kodek prve na tto rchlos a rozlenie 720 576 pixelov. Dtov tok (bitrate) nastavme v zvislosti od toho, ak vek chceme vsledn sbor ma. Prijaten dtov tok je 4000 kb/s, ktor predstavuje vborn kvalitu obrazu aj zvuku. Najpouvanejie formty videa: MPEG (Motion Picture Experts Group) bol vyvinut rovnomennou skupinou. Cieom prce tejto skupiny bolo tandardizova metdy kompresie videosignlu. Formt MPEG-1 bol dokonen v roku 1991 a ako norma prijat v roku 1992. Bol navrhovan pre prcu s obrazmi o rozmeroch 352x288 bodov, 25 rmcov/s alebo 352x240, 30f/s pri dtovom toku 1,5 Mb/s, ktorm boli povaovan za optimlne, ale v maximlnych hodnotch nedosiahnuten. V sasnosti existuje vo verzii MPEG4. Pouva sa na digitlnych mdich DVD a v digitlnom satelitnom vysielan.

AVI (Audio Video Interleave) najastejie pouvan formt pre uloenie pohyblivch obrzkov. Asi preto, lebo jeden film meme v dostatonej kvalite uloi na jedno CD. Film v tomto formte me by uloen nekomprimovan alebo komprimovan v mnostve kodekov. Najznmej je DivX. Preto vetky ben strihov programy poskytuj AVI ako vstup. 310

QuickTime vyvinula spolonos Apple Computer a dlh dobu si udroval vedcu pozciu vo svete digitlneho videa. V sasnosti s na jeho pozcii konkurenti, avak doposia sa me pochvli pravdepodobne najirou podporou vo vetkch monch programoch a v najrznejch systmoch. Umouje uklada dta v niekokch stopch rznych druhov (animcie, zvuk, MIDI, texty a priestorov objekty) a tie navzjom synchronizova. Kad stopa me obsahova rzne prvky ako video, audio, interaktvne animcie (napr. Flash), HTML a alie. Akonhle sa objav nov multimedilna technolgia, je mon ju do formtu QuickTime ihne zahrn ako nov typ stopy. Tto schopnos me posli v prpade, e potrebujeme distribuova viac druhov mdi jednm sborom. Jednotliv sbor me by pouit pre streaming na Webe, prjem dt z Web serveru alebo pre miestne prehrvanie dt z CD pre akhokovek uvatea systmu Windows i Macintosh.

Microsoft Media (WMA, WMV, ASF). Sasnmi formtmi WMA, WMV a ASF nahrdza firma Microsoft v operanch systmoch Windows formt videa AVI a hudobn WAV hlavne z dvodov dynamickho vvoja v streamovn multimdi po Internete.

8.5.7 Spsoby publikovania

Ke sme sa u natrpili s tvorbou filmu, mohli by sme sa aj pochvli. Aj to je jeden zo zmerov kadho tvorcu filmu. Od druhu filmu sa odvja charakter publika. Ak ide o rodinn film, okruh divkov sa zi na rodinu a priateov. Ale nemus tomu by tak. Ostatn druhy filmu s uren pre irok verejnos, preto si povieme ako dostaneme n film k divkovi alebo naopak divka k nmu filmu. Publikovanie v skrom je najjednoduchie. Rodina a priatelia tvoria vanho divka ale aj primnho kritika. Takto forma publikovania je dobr na dodaton upravenie a odstrnenie prpadnch nedostatkov, pred tm ako sa rozhodneme pusti n film do sveta. alm spsobom, tie jednoduchm, je publikovanie na internete. Existuje mnostvo pecializovanch strnok, kde meme svoj film exportova. Najznmejou je nepochybne YouTube. Nevhodou je to, e tieto strnky umouj publikova zznam len v obmedzenej kvalite. Druhou monosou je vytvori si vlastn strnku, kde predstavme film v krtkych ukkach, poprpade cel v niej kvalite a poskytneme monos objedna si CD alebo DVD zznam v plnej kvalite. Nikde nie je napsan, e v televzii vysielaj len profesionlnu tvorbu. Ak sa jej poksime pribli a n film zaujme, me sa sta, e ho zaradia do programu. Najschodnejou alternatvou je verejn televzia, ktor ponka nielen kasov trhky ale aj umeleck tvorbu, tak trochu nevedn. Ak si myslme, e n film by si zaslil ocenenie, mme tu al spsob publikovania filmov festivaly. Aj tu plat, e nie s uren len pre profesionlov. Ak nejde o festival amatrskej filmovej tvorby, ale o festival vekho vznamu, tak aspo kategriu amatrskej tvorby obsahuje. Kad film mus spa urit kritria, aby mohol by zaraden do sae. 311

Potom sta u len vyplni prihlku a dfa v spech.

8.6 Zsady pre amatrsky film

O tom ako nakrca amatrsky film hovor mnoho knh. Dokonca v manuli ku kamere sa mete dota pr praktickch rd. Prprava kadho amatrskeho filmu by sa mala zamera predovetkm na technick vybavenie. Dopredu musme vedie, ako dlho bude nakrcanie trva, aby sa nm nestalo, e v polovici nakrcania sa nm minie priestor na zznamovom mdiu. Druh vec, ktor si musme skontrolova, je batria. Najlepie je ma so sebou nhradn v prpade ndze. A verte tomu, e ndza bude stle. Kad zanajci amatr sa pust bezhlavo do nakrcania svojho prvho filmu. Ale to nevad. Aspo zist, o vetko jeho kamera doke, nau sa ju ovlda a mono sa aj pou z vlastnch chb. Postupom asu sa stva rozvnej a jeho zbery nadobdaj kvalitu. Prv ne zaneme nakrca, uistime sa mme vypnut zobrazovanie dtumu a asu. Tmto neduhom trpia hlavne rodinn filmy, tzv. domce vide. Ak sa d v kamere nastavi toto zobrazenie len na urit as, napr. 5 seknd, meme to vyui ale len v prvom zbere v danom dni. Kadopdne ak to tam chceme ma, z akhokovek dvodu, je mone to tam prida formou titulkov dodatone pri spracovan v potai. Kad pohyb kamery mus obsahova statick zaiatok a koniec nie tak celkom, v niektorch prpadoch to meme vyui na podporenie pohybu, prida aknos zberu. Pozor ale na rchlos pohybu, aby obraz nebol prli rozmazan. Divk bude ma problm identifikova obsah zberu. Ak m zber statick koniec, nemal by by prli dlh. V prpade nakrcania bez statvu je roztrasenie obrazu znane viditen. To ist plat pre titulky. Ak ide o film vpravn, alebo dobrodrun, meme poui rzne efekty, imitujce pohyb zberu. Aknos a zaujmavos podporme tm, e titulky sa zobrazuj priamo v obraze a nie na istej (iernej) ploche prestrihu. ist plocha by roztrietila n zmer vyvola zvedavos v divkovi. Titulky musia by v kontraste s podkladom, aby boli dobre itaten. V amatrskom filme mu titulky nahradi alebo doplni hlas. Naprklad ak nakrcame dovolenku, meme zbery pamiatok doplni o ich nzov. Najv problm kadho amatrskeho filmu je zvuk. Dosiahnu uspokojiv kvalitu hlasu je ak, preto sa v amatrskom filme zznam hlasu pouva zriedka. Dvodom je neprofesionlna zvukov aparatra alebo dokonca absencia externho mikrofnu. Vinou zvuk tvor hudba alebo hluky. Problm je to, e hovoren slovo znie akoby bolo tane alebo nauen naspam.

Obr.

11:

Extern

mikrofn

Panasonic

VMS2

(Zdroj:

Proficams 312

http://www.proficams.eu/index.php?page=2677&action=productdetail&oc=477) Nemenej dleit je osvetlenie v interiri. V exteriri je to jednoduchie, tam nm posli slnko a odrazn plochy. V interiri sa nezaobdeme bez dobrho svetla. Niektor kamery maj zabudovan vlastn osvetlenie, ide vak o svetl s malm dosahom, ktor slia len na prisvietenie. Pre amatrsku tvorbu nm posta kamerov svetlo. Oproti tdiovm svetlm je lacnejie, prenosnejie a skladnejie.

Obr.

12

Kamerov

svetlo

Canon

VL-10L

(Zdroj:

Proficams

http://www.proficams.eu/index.php?page=2677&action=productdetail&oc=350) Investcia do kamery nie je lacn zleitos. astm problmom sa stva, ke si niekto kpi kameru a zist, e polovicu funkci nevyuije. Alebo mu kamera nevyhovuje z rznych dvodov: nedostaton kvalita zznamu, nedostaton prepojitenos s potaom, absencia nejakej funkcie. Vyriei sa to d, ak si premyslme o chceme kamerou snma, ak filmy budeme nakrca, ak funkcie k tomu budeme potrebova, poprpade ak doplnky k danej kamere existuj. Kamera by mala ma monos manulneho nastavenia clony, manulneho zaostrovania pomocou prstenca na objektve a manulne nastavenie vyvenia bielej.

313

Obr. Popis hlavnch ast digitlnej kamery Panasonic NV-GS250 (Zdroj: Panasonic Slovakia) Na zaiatok filmu patr krtky vod v rchlejch prestrihoch zaujmavch zberov, ktor divka nabud k filmu. Zvi jeho zujem o obsah. Potom meme zaradi krtke titulky a za nimi pomal nstup doplnen podmanivou hudbou. Dokumenty o prrode maj navodi pokojn atmosfru. Zbery s dlhie, nechme divkovi dos asu prenies sa do obrazu, doslova cti prrodu. Obraz prrody je hlavn objekt sm osebe, take divk sa nezameriava len na as obrazu ale oami skma cel plochu. V dokumente o prrode je dleit zvuk. Zvuk prrody mus by zaznamenan kvalitne. Kad pohyb vetra, lstia alebo zvieraa mus by pou. To dotvra celkov obraz o danej lokalite a navodzuje t sprvnu atmosfru. Ak chceme ukza harmniu loveka s prrodou, dobre vyzer ak s to star domorod udia v obleen zemitch farieb alebo v obleen typickom pre dan kraj. Snmame ich pri kadodennch rutinnch prcach. Zberom to dod energiu. Nzov filmu nedvame hne na zaiatok. Najprv ukeme pr zberov. Tak dontime divka o filme poprema. o je to? Kde je to? To nepoznm. Ja to poznm. A potom mu prezradme nzov, ktor vystihuje obsah dokumentrneho filmu. Divkovi ukazujeme o je pre dan kraj typick, o je zaujmav, o je zvltne, exotick. Priblime mu to v detaile, ukeme mu to zblzka, aby mal pocit, e je priamo tam a stoj pred tm. Niektor prechody meme ozvltni ke jeden zber ete len doznieva a u poujeme zvuk z alieho zberu. Prelnakou sa dostvame do novho zberu a divk u pomaly tu o tam asi uvid. Op ho to donti prema, tentoraz o tom, o presne sa skrva za tm zvukom. Po dadi nasleduje dha. Pozor na svislosti. Divk m zauvan urite ivotn stereotypy, ktor sa objavuj na obrazovkch, alebo v jeho kadodennom ivote. Tieto stereotypy by sme nemali meni, pretoe nm prestane veri. Zane prema o tom, e veci ako ich ukazujeme predsa takto nefunguj. Zane sa s nami hda a jeho zujem je fu. Jednu vec alebo situciu meme ukza z rznych pohadov alebo v rznych asovch obdobiach. Strom vyzer in rno, in v noci, in na jar, i v lete a zime. V krtkych asovch sekoch, napr. denn doba, meme poukza na zmenu farieb, nlady. Pri dlhch asovch sekoch sa zameriame na celkov zmenu. Naprklad ak ukeme strom v lete a nsledne na jese, poukeme na zmenu farieb ale hlavne na premenu toho stromu (opadan lstie). Pome to orientcii divka v priestore. Musme mu ukza, e je to ten ist objekt ale zub asu na om vyvolal zmeny. Dokument si vyaduje znalos prostredia a technickch prostriedkov, ktor mme k dispozcii. V niektorch momentoch sa vyskytne zber, ktor sa u nemus opakova a my musme by pohotov a reflexvne siahnu presne po tom o nm treba. Nejde len o kameru, to je samozrejmos, ale o to, o si podmienky vyaduj. Statv, filtre alebo konkrtne nastavenia pre sprvne nasnmanie zberu v danch podmienkach. Dokument nie je len snmanie zaujmavch objektov, ale mal by nies autorovo posolstvo a mal by ma dej. Divk mus cti to, o sme ctili my pri nakrcan. Dokumentrny film je nron z asovho hadiska a tm pdom aj z pohadu financi. Ak chceme nieo nakrti, musme sa za tm dopravi a prpadne tam aj nejak dobu pobudn. Z pohadu zanajceho amatra najprv preskmame okolie. Aj tam sa urite njdu zaujmav nmety na spracovanie a uetrme si peniaze aj as. Kamera je skontruovan z jemnej elektroniky, ktor je nchyln na klimatick podmienky. Obzvl nron je nakrcanie v extrmnych podmienkach. Kameru musme chrni pred mrazom, vlhkosou, neistotami. Ak vieme, e sa stretneme s takmito podmienkami, musme sa na to dopredu pripravi. Pri nakrcan ud musme ma na pamti, e nie kadmu je prjemn ak ho snma objektv 314

kamery. Ak si nie sme ist, i smieme nakrca, radej sa optame. Ak mme v mysle nakrca v cudzej krajine, mali by sme si dopredu zisti ak s tam zvyklosti.

8.6.1 Filmov triky

V dobe ke ete neexistovala potaov grafika ako pomcka na vrobu trikov, si museli filmri vypomc rznymi mechanickmi pomckami. V ase existencie eskoslovenska il majster trikov Karel Zeman. Vo svete je znmy ako vek filmov arodejnk. Vynlez zkazy (1958), Cesta do pravku (1955), Baron Pril (1961), Ukraden vzducholo (1967), Na komet (1970), p-dielna sria o nmornkovi Sindibdovi (1971 1973) a alie s skvosty eskoslovenskej povojnovej kinematografie. V kadom z tchto filmov si meme vimn podobnos s knihami Julesa Verna. Fantasticko-dobrodrun nmet mu dval priestor na vyuitie, alebo lepie povedan, na vynjdenie filmovch trikov. Karel Zeman vo svojich filmoch vyuval animciu, ivch hercov aj bbky. Po dkladnejej analze Zemanovch filmov prdeme na to, e jeho filmov triky nie s ak z technickho hadiska, ale len mlokoho napadn tak kombincie a rieenia, ktor v konenom dsledku sa stvaj nenapodobitenmi. V tejto asti si opeme pr takchto trikov. Hoci sa primrne chceme venova nakrcaniu pohyblivch obrzkov, na chvu sa z ns stan remeselnci a maliari. Sklenen tabua Stavanie vekch stavieb je finanne ale aj technicky nrone, preto meme poui sklenen tabuu, na ktor si kulisy namaujeme. Najprv si odfotme prostredie v ktorom chceme nasnma trikov zber. Tabua bude st pred kamerou na vzdialenos asi 3 metre, kvli hbke ostrosti. Preto musme dopredu vypota ak proporcie m ma tabua oproti prostrediu. Poda fotografie spravme nrt toho o chceme dotvori do relneho prostredia (budovu, most, vesmrnu stanicu). Potom poda nrtu pomaujeme tabuu, aplikujeme v relnom prostred a snmame spolu s realitou okolo. Maba na sklenenej tabuli len dotvra okolie. Maketa Podobne ako sklenen tabua, dotvra snman prostredie. Maketa je troj-rozmern a je realistickejia ako sklenen tabua. Pre sprvne pouitie musme dopredu vedie kam bude umiestnen a ak bude pohyb pred kamerou. Poda toho vypotame rozmery aby do prostredia a k osobm zapadla. Obor a trpaslk Ak chceme zvldnu tento trik, mali by sme vedie nieo o perspektve. Jedna osoba (obor) sa postav bliie ku kamere a druh (trpaslk) alej. Kamera mus by umiestnen nzko a snma z podhadu aby nebolo vidno rzny odstup osb. Vzdialenos medzi osobami si musme zapamta aby sme v alch zberoch dodrali pomer vekost.

Obr. 14 Zmena osi snmania a perspektva Digitlne efekty 315

Kamery s vybaven pecilnymi efektmi, ktor meme poui v zbere alebo medzi zbermi priamo poas nakrcania filmu. Musme ma jasn predstavu kde chceme takto efekty poui a preo. Lepia voba je nepouva iadne efekty. Ak budeme chcie, meme ich poui pri spracovan v potai pomocou strihovho softvru. Takto budeme ma nad efektmi lepiu kontrolu. Veobecne plat, e zo zberu, v ktorom sme pouili efekt, normlny zber u nespravme. Naopak, z normlnym zberom si pri spracovan meme robi o chceme.

8.6.2 omu sa treba pri nakrcan vyhba

iadny amatr sa nevyhne problmom pri nakrcan. Problmy meme rozdeli na technick a klimatick. Technick sa tkaj hlavne manipulovania s kamerou poas nakrcania, absenciou pomcok ako je statv, extern mikrofn a filtre. Ku klimatickm meme priradi sveteln podmienky, prlin vlhkos, zima hlboko pod bodom mrazu. Zimu a vlhkos nevieme odstrni. O svetle si povieme niie. Poludajie hodiny s pre nakrcanie nepriazniv. Predmety vrhaj krtke tiene, a zbery s mlo plastick. Preto by sme mali obmedzi nakrcanie medzi 11. a 13. hodinou. Nemali by sme sa vak tomuto asu vyhba, zvl ak sa nm naskytne situcia, ktor by sa u nemusela zopakova. Znen kvalitu obrazu vykompenzuje zaujmav scnka. Vhodne zvolenmi zbermi meme vplyvy nepriaznivej polohy slnka do znanej miery zni. Ke nakrcame proti slnku, musme tiene troku zjemni. Spravme to pomocou odrazenho svetla. Najlepie sa na to hod odrazn doska. Meme si ju aj svojpomocne zhotovi z tvrdho papiera alebo lepenkovej dosky rozmerov 1 x 1,5 metra a polepme ju na jednej strane staniolom (tenk kovov flia). Meme poui aj biely papier, ktorm zskame jemnejie osvetlenie. Poas nakrcania sa nesmie odrazn doska hba aby odrazen svetlo nepsobilo dojmom rozerenej hladiny jazera. omu sa musme vyhba a ak technick pravidl by sme mali dodriava pri nakrcan: nevykonvajte transfokciu prli asto zbery bud chaotick ak je to mone, nakrcajte zo statvu zbery nebud roztrasen; pouvajte pevn statv, uren pre kamery aby sa pri ovldan neohbal, poprpade vo vetre netriasol ete pred nakrcanm si vyskajte transfokciu je dobre vedie ak m dosah, rchlosti transfokcie nakrcanie zberu zanite chvu predtm ako pouijete transfokciu v prpade, e 316

sa vm transfokcia nebude pi, mete ju pri spracovvan vystrihn a ete stle mte zbery z danej scny mete ohniskov vzdialenos plynulo a s rozumom v prpade, e by ste posvali pku transfokcie po kskoch, obraz by bol sekan a automatick zaostrovanie by nepracovalo dokonale (zvis od kvality kamery) Spomate transfokciu, ke sa blite k dlhej ohniskovej vzdialenosti obraz je nchylnej sa trasenie; pouite statv Ukonite transfokciu opatrne kad dotyk s kamerou spsobuje otrasy Filmov tvorba amatra sa sna o umeleck vyjadrenie pocitov a nlad, ktor zava kad de. Z toho vyplva, e nem ndzu o nmety. Ak sa na chvu zastav, zamysl sa, poobzer okolo seba, hne zbad nieo zaujmav, nieo o by stlo za zachytenie kamerou. Lene to nie je tak jednoduch, pretoe kamera necti to o on. A divk tie nevie dopredu o m cti pri sledovan jeho zberov. Preto kad, hoci len amatr, sa mus snai prenies svoje pocity na divka o najlepie. To sa mu podar len ak zvldne dokonale svoju kameru po technickej strnke, a zrove po strnke kompozinej. Dosiahnu to me tdiom vlastnej tvorby, analyzovanm kadho zberu. Najprv vak mus pozna zsady sprvneho nakrcania aby vedel identifikova chyby. Dobrou pomckou s filmy profesionlov. Aj tie me tudova a ui sa z nich. K tomu ak ovplva trpezlivosou a pohotovosou, je na dobrej ceste za spechom. Technickej strnke nemus priklada a tak vek vznam, pretoe v dnenej dobe je vvoj techniky tak rchly, e si vysta aj s priemernmi parametrami. Nesmie vak zabda na minimlne poiadavky, pretoe plat pravidlo, e bez dobrej vbavy nie je progres.

317

Zoznam bibliografickch odkazov

ABRHMOV, Boca. 1988. Kopec pln kouzel. Praha : s. filmov stav, 1988. 125 s. 59293-86 DOUCETTE, Martin. 1999. Digital video for dummies. [PDF] DG Books Worldwide, Inc. 1999. GARAJ, Vladislav. 1962. Amatr nakrca film. 1. vyd. Martin : Osveta, 1962. 136 s. 65-03162 KOLEKTV AUTOROV. 1986. Karel Zeman. Praha : s. filmov stav, 1986. 102 s. 47009-86 KUDRIKOV, Zuzana. 2005. Virtulna univerzita Digitlne spracovanie videa a tvorba animcii. Diplomov prca. Koice : Univerzita Pavla Jozefa afrika, 2005. 70 s. LONG, B SCHENK, Susan. 2005. Velk kniha digitlnho videa. Brno : Computer Press, 2005. EHOEK, Jii. 1969. Nov kola amatrskeho filmu. 2. prepracovan vydanie. Praha : Orbis, 1970. 464 s. 505-22-865 IMKANI, Cyril. 1976. Filmujeme na cestch. 1. vyd. Martin : Osveta, 1977. 338 s. 70009-77 VACULK, Juraj a kol. 2006. Multimdi : Spracovanie textu, fotografia, filmov technika a prca so zvukom. ilina : EDIS, 2006. 250 s. ISBN 80-8070-604-2 HULK, Tom. Holywoodsk abeceda 4. In DigiRevue. November 2004, s. 38-39 IT NEWS. 2004. Ak s vhody 3CCD videokamier? [online] [par. 2008-03-26]. Dostupn na internete: <http://www.digirevue.sk/buxus_dev/generate_page.php?page_id=9752> KAHANEC, Ivan. 2005. Analgovm videokamerm definitvne odzvonilo. [online] Etrend [cit. 2008-04-01] Dostupn na internete: http://technologie.etrend.sk/47096/digitalnadomacnost/analogovym-videokameram-definitivne-odzvonilo SGPRO. 2008. Histria filmu. [online] [par. 2008-03-12] Dostupn na internete: <http://www.sgproduction.sk/index_film_history.htm>

318

9 Technika pre snmanie a spracovanie videa v potai

Tma snmania a spracovania videa je v sasnosti nanajv aktulna. U to nie je len problematika vlune technick, ktor musel ovlda iba okruh odbornkov pracujcich vo filmovom i televznom biznise. Dnes sa tieto technolgie tak rozrili, e je u prakticky nevyhnutn pozna princp snmania reality okom kamery. Ve kto z ns nem mobiln telefn, videokameru, videorekordr, alebo pota. Aj doba pasvneho prijmania informci v podobe sledovania televzora, prehrvania videopsok i DVD diskov, postupne strieda dobu, v ktorej si uvate aktvne men a spracva obsah.

Problematika snmania a spracovania videa je v dnenej pretechnizovanej dobe vemi aktulna. Ceny videokamier a potaov z roka na rok klesaj a ruka v ruke s tm sa roziruje aj ich dostupnos. Snail som sa aby tto bakalrska prca podvala komplexn pohad do oblasti snmania a spracovania videa a teda, aby sa itate po pretan prce mohol fundovane zorientova v dostupnej technike a technolgich a posdi kvality jednotlivch rieen, ktor plnuje poui.

9.1 vod do problematiky snmania a spracovania videa v potai

V prvej kapitole sa poksime ozrejmi zkladn teoretick pojmy svisiace s videom a niektor parametre, ktor s pre videozznam charakteristick a ktorch sprvne nastavenie do vekej miery ovplyvuje kvalitu ale i kvantitu videozznamu. Videozznam je sled po sebe idcich obrzkov, ktor zobrazuj nejak innos alebo situciu v jednotlivch asovch okamihoch. Obraz sa teda nesnma plynule teda nie za kadm sebemenm pohybom alebo zmenou reality, ktor chceme zaznamena, ale po uritch asovch sekoch. Dvody preo realitu nesnmame kontinulne, ale po jednotlivch momentoch, meme hada v dvoch hlavnch princh. Nie je to mon a nepotrebujeme to. Skuton pohyb realita, prebieha plynule. To znamen, e kadmu okamiku by sme mohli 319

priradi jeden obraz, ktor odra stav skutonosti v tomto danom momente. Lene tm pdom by takchto obrazov bolo nekonene vea, pretoe by sme museli snma neustle. To je vak pre potaov a ben zznam videa prakticky neprekonaten problm. Je to vak problm, ktor nepotrebuje rieenie. Zrak kadho z ns je nedokonal. udsk mozog nedoke rozli zmeny, ktor sa udej vo vemi vekej rchlosti. Vskumom sa zistilo, e ak striedame obrzky s rchlosou od 15 20 snmok za sekundu, lovek u nebude vnma takto obrzky jednotlivo, ale ako plynul pohyb. Dnes sa bene pri zzname a prehrvan vyuva frekvencia 25 snmok za sekundu (norma PAL), resp. pribline 30 snmok (norma NTSC presne 29,97). To znamen, e realitu snmame kontantnou rchlosou zhruba kad 4 stotiny sekundy a tie, e na kad snmok sa pri prehrvan dvame rovnako dlh as spomnan 4 stotiny sekundy, priom si to ani neuvedomujeme. S istou dvkou irnie sa teda d poveda, e keby n udsk mozog bol dokonal, video by sme nepoznali, pretoe by sme sa de facto dvali iba na statick obrzky. Video vznik snmanm reality v uritch momentoch kamerou, ktor ju zachytva v podobe statickch obrzkov (analgovch alebo digitlnych), ktor pri rchlom vzjomnom striedan vytvraj dynamick scnu film. Videozznam je potom video zachyten videokamerou a zaznamenan na uritom mdiu. Z tejto defincie vyplva, e podstatou videa je statick obrzok snmok (v ang. frame). Tento snmok me ma analgov alebo digitlnu podobu. V zsade plat, e lovek vie pracova s analgovmi dajmi, naproti tomu, pota s digitlnymi. Analgov videozznam Analgov snmok je v podstate klasick obrzok, vytlaen naprklad na tlaiarni, alebo vyvolan z negatvu fotografickho psu tak ako fotografia. Filmov ps je vemi podobn fotografickmu. Jednotliv snmky, tvoriace video, s uloen veda seba. V tejto podobe sa snmkam hovor aj filmov polko. Na obr. 1 je znzornen tandardn filmov ps, pouvan dodnes vo filmovom priemysle. Tento ps je irok 35 milimetrov a filmov polko m podobu obdnika s pomerom strn 4:3. Po oboch okrajoch psa s vyrazen diery s kontantnou vekosou a vzdialenosou medzi sebou. Tie slia na zachytenie psu do ozubenho kolieska elektrickho motoreka, ktor ho navja na cievku. Medzi tmito dierkami a filmovm polkom sa nachdza ete optick zvukov stopa zvl pre av a prav kanl zvuku, ktor dokopy vytvra STEREO zvuk. Je zaujmav, e technolgia tkajca sa zvukovej stopy sa vylepila a natoko, e na takto filmov ps dnes 320

35 mm

dokeme zaznamenva aj viackanlov digitlny zvuk, tzv. DTS, ktor sa fyzicky zapisuje v priestore medzi dierkami vo forme podobnej ako iarov kd, ktor odtava skenovacie zariadenie a prevdza na zvuk.

1 polko filmu 4:3 Analgov zvukov stopa Digitlna zvukov stopa

Obr. 1 Ukka filmovho psu. (Holben, 2003)

Technolgia filmovho psu sa pouvala aj v domcich videokamerch a premietakch. Bolo to vak vemi dvno. Takto zaznamenan obraz je sce vysoko kvalitn, niektor odbornci dokonca tvrdia, e ete kvalitnej ne digitlne snmanie (Brad Templeton odbornk na filmov technolgie uvdza, e polko 35 mm kinofilmu obsahuje a do 20 mil. obrazovch bodov pre porovnanie CCD ip bench elektronickch kamier snma pribline milin obrazovch bodov), filmov kamery s vak vek, akopdne a vemi drah. Preto sa dnes pouvaj len v profesionlnej kinematografii. Pre plnos treba ete doda, e okrem 35 milimetrovch filmovch psov, sa pouvali aj 16 mm, 9,5 mm, 8 mm (hlavne v amatrskej a poloprofesionlnej oblasti) a 70 mm (tie sa vyuvaj len zriedkavo v tzv. 3-D kinch IMAX s vemi vysokm rozlenm a s imitciou priestorovho obrazu). Na amatrske pouitie vystriedala drah technolgia filmovho psu, systmy pracujce s magnetickm psom. Ten vyzer plne odline od filmovho psu a aj jednotliv snmky s na om reprezentovan inak. Na filmov ps sa zaznamenvaj snmky v podobe viditench fotiek. Video na magnetickom pse je vak ukladan ako analgov signl, ktor sa na zapisuje pomocou rotanch magnetickch hlv. Tie tento signl vhodne moduluj a tm vznik obraz a zvuk. Existuj dva zkladn typy analgovch signlov: a) kompozitn (zloen) analgov videosignl (v ang. composite video)
Obraz kdovan v takomto analgovom signly (pouvan skratka: CVBS), je tvoren troma zkladnmi zlokami: jasovou zlokou (nesie informcie o kontraste, svetelnosti, jase), farbonostnou zlokou (nesie informcie o farbe obrazu) a synchronizanm signlom (zaisuje synchronizciu medzi tmito dvomi zlokami a zabezpeuje sprvne

321

zobrazenie obrazu na prijmai). Tieto tri zloky sa vysielaj prostrednctvom jednoilovho kbla (napr. antnny kbel), v inch frekvencich, ale aj napriek tomu dochdza k ich vzjomnmu miernemu rueniu. Je zaujmav, e ak v kompozitnom signly vynechme druh zloku farebnos, obraz bude aj napriek tomu vysielan, ale samozrejme iba iernobiely.

b) komponentn (zlokov) analgov videosignl (v ang. component video)

Obraz kdovan v zlokovom analgovom signly je prenan v trojilovom kbli (napr. SCART, S-Video), kde sa separtne prena jasov zloka a farbonostn zloka. V dsledku toho, nedochdza k vzjomnmu rueniu, a kvalita videa je vyia.

V svislosti s analgovm signlom je dleit spomen televzne vysielacie tandardy. Najzkladnejie s: PAL, NTSC a SECAM. Vysielac tandard predovetkm definuje obnovovaciu frekvenciu obrazu (v potaovej terminolgii sa oznauje aj ako poet snmok za sekundu fps) a pouit rozlenie videa. Existencia viacerch tandardov analgovho vysielania je vo svete nevyhnutn, pretoe jednotliv tty maj odlin napjania elektrickej siete, ktor s previazan synchronizovan s obnovovacou frekvenciou obrazu. Tento fakt som zvraznil aj v Tabuke 1, kde bliie popisujem jednotliv analgov vysielacie tandardy. Pri ich popise som vyuil poznatky zhrnut v internetovej encyklopdii Wikipedia v lnku Televizn norma.
Tab. Analgov televzne tandardy.

PAL Krajiny E okrem Vznamn krajiny Franczska, Austrlia, ktor ho vyuvaj: na, India Horizontlne 625 riadkov rozlenie: (viditench 576) Obnovovacia 50 polsnmkov frekvencia: (25 fps) Frekvencia elektrickej 50 Hz siete:

NTSC USA, Kanada, Japonsko, krajiny karibskej oblasti 525 riadkov (viditench 486) 60 polsnmkov (29,97 (30) fps) 59,94 Hz (60) Hz

SECAM Rusko a krajiny bvalho ZSSR, tie SSR, Franczsko 625 riadkov 50 polsnmkov (25 fps) 50 Hz

Princp zobrazovania analgovho obrazu na klasickom televzore je trocha odlin od toho, ak som predstavil v vode kapitoly. Dynamick obraz film, tandardne vznik rchlym striedanm obrzkov, ktor sa menia uritou rchlosou za jednotku asu najastejie sa zobraz 25 a 30 snmok za 1 sekundu (fps). Na klasickom televznom prijmai, sa vak nezobrazuj cel takto snmky, ale iba polsnmky s dvojnsobne vyou frekvenciou. V kadom polsnmku s zobrazen raz prne a raz iba neprne riadky, ktor sa vykresuj po sebe. Premietanie obrazu, teda prebieha nasledovne: Elektrnov l zane vykresova obraz od avho hornho rohu obrazovky, priom postupuje po prvom neprnom riadku do prava. 322

Po vykreslen celho riadku sa l posunie do druhho neprneho riadku a postup opakuje, a km sa nedostane dole, na posledn neprny riadok na obrazovke. V tom momente djde k bliknutiu (v ang. blanking interval), kedy vykreslen neprne riadky nenvratne zmizn a elektrnov l sa presunie na prv prny riadok v avom hornom rohu. Postup vykresovania prnych riadkov je zhodn s u opsanm vykresovanm neprnych riadkov. Tento proces sa opakuje vo vemi vekej rchlosti. Za 1 sekundu sa po sebe zobraz 50 polsnmkov. To znamen, e za kad 2 stotiny sekundy sa vykresl jedna polsnmka zloen iba z prnych alebo iba z neprnych riadkov. V jednom momente teda nikdy nie je zobrazen cel snmka. Tento jav si vak neuvedomujeme, pretoe zmeny sa udej vemi rchlo. .

Poznme niekoko systmov, zapisujcich analgov videosignl na magnetick psky v kazetch. Ete donedvna bol v domcich podmienkach vemi obben systm VHS a od neho odvoden formty Ide o S-VHS (vyia kvalita obrazu zaprinen oddelenm farebnej a jasovej zloky) a VHS-C (zmenen verzia pvodnej kazety VHS). Princp magnetickho psu vyuva/la aj obdobn technolgia Video8, Betamax a Betacam. Zkladnou premisou vo vvine vetkch tchto analgovch formtov, je postupn prechod na digitly zpis obrazu na magnetick ps. Takto vznikli systmy D-VHS, Digital8, MiniDV, Digital Betacam, DV CAM, HD CAM a i.
VHS VHS-C Video8 Betacam MiniDV DV CAM HD CAM
3

Obr. 2 Niektor najpouvanejie formty vyuvajce technolgiu magnetickho psu.

Analgov video teda meme zaznamenva bu na filmov ps, ten sa pouva dodnes vo filmovom priemysle, alebo na ps magnetick, ktor sa v minulosti uplatnil hlavne na domce pouitie. Kvalita snmania je pri analgovom videu ovplyvnen hlavne spsobom archivcie. Pri zpise snmanho videa na filmov ps je kvalita obrazu vemi vysok, dokonca vyia, ako v sasnosti ponkaj digitlne videokamery. Pri zpise analgovho videa na magnetick ps je kvalita omnoho niia, o svis s podstatou analgovho signlu, ktor prenosom strca na intenzite a je nchylnej na ruenie - interferenciu. Digitlny videozznam Pojem digitlne video meme poui ako shrnn oznaenie pre videozznam uloen v podobe jednotiek a nl s ktormi pracuj digitlne zariadenia. Ide teda o akkovek obrazov informciu zaznamenan na dtovom nosii v binrnej podobe. Dtovm nosiom 323

pritom me by harddisk potaa, optick disky (CD, DVD alebo Blu-ray), rzne prun disky, elektronick pamov ipy a karty, ale aj magnetick pska v kazete. Digitlny videozznam meme snma iba elektronickmi kamerami. U zo samotnej podstaty potaa, ako zariadenia pracujceho na digitlnej bze vyplva, e v om meme pracova len s digitlnym videom, analgov video musme najprv konvertova na digitlne, aby si s nm pota poradil. Asi najdleitejm pojmom, ktor svis s digitlnym videom je kompresia. T znamen zmenovanie objemu, nie obsahu videa. Pouitie kompresie je prakticky nevyhnutn, pretoe bez nej, by snman video dosahovalo vekos aj niekoko desiatok gigabajtov. Existuje na to jednoduch vysvetlenie. Pokm pri filmovch kamerch snman obraz vznik chemickou reakciou striebra na svetlo, pri elektronickch kamerch je tento chemick proces nahraden procesom elektronickm, pri ktorom dochdza k premene svetelnho signlu na elektrick nboj na povrchu svetlocitlivho ipu CCD. I napriek tomu, e tento ip m vekos nechtu na prste, na jeho povrchu sa nachdza niekoko milinov svetlocitlivch buniek tzv. pixelov. Po dopade svetla na ich povrch, sa odmeria vzniknut nboj a daj putuje do procesoru, ktor ho vyhodnocuje. Plat teda, e m m viac zariadenie takchto buniek, tm vznik kvalitnej obraz, ale tm je aj tento obraz pamovo nronej, pretoe obsahuje viac dajov. (Premene svetelnho signlu na elektrick prostrednctvom CCD ipu, sa podrobne venujem v nasledujcej kapitole.) Kompresia je teda zmenenie vslednej vekosti sboru. Toto zmenenie meme dosiahnu viacermi technikami, napr. pravou rozlenia, znenm potu pouitch farieb, alebo s pouitm kodekov. Ako som uviedol v vode, video je tvoren sborom rchlo sa striedajcich obrzkov. Pri

digitlnom videu ide o obrzky rastrov teda obrzky tvoren akousi sieou bodov, malch tvorekov. Pota si uchovva presn informcie o kadom takomto tvoreku. Rozlenie nm teda udva, z kokch obrazovch bodov, je tvoren jeden obrzok. Zapisujeme ho v tvare sinu potu bodov po rke a vke. Teda v tvare A x B (napr. 768 x 576, kde slo 768 vyjadruje poet tvorekovch bodov po rke a 576 poet bodov po vke). Ke tieto dve sla vynsobme, zskame prehadn daj o pote bodov, ktormi je tvoren jeden snmok videosekvencie. Tu ete treba doda, e videosekvencia je zloen zo snmok, ktor maj vzjomne rovnak rozlenie. Video ako celok me by pritom v ubovonom rozlen. V praxi sa to vak nevyuva. Existuje cel rad tandardnch rozlen, ktor v globle meme rozdeli do dvoch skupn poda pomeru strn. Prv skupinu tvoria 324

tandardn celeobrazov rozlenia (v ang. fullscreen) s pomerom strn 4:3. Vimnime si, e ak tieto dva sla vydelme, dostaneme podiel 1,333:1. Vetky tandardn rozlenia pracujce v celoobrazovom mde 4:3 musia ma vzjomn pomer medzi ich vekosami strn prve 1,333:1. Naprklad rozlenie 768 x 576 (pri vydelen dostaneme podiel 1,333), 640 x 480, 320 x 240, 160 x 120 (vetky podiel 1,333) . Presne takto pomer strn maj klasick televzne prijmae v domcnostiach a preto pri premietan videa nedochdza k skresleniu. Pre druh skupinu rozlen je charakteristick irokouhl obraz (v ang. widescreen). Tu u nie je zhoda na jednom spolonom pomere, ako je to pri celoobrazovom rozlen 4:3. irokouhl formty poznme s pomerom strn 16:9 (pomer 1,777:1), alie s pomerom 1,85:1 ba aj 2,39:1, priom sa vyuvaj najm vo filmovom priemysle a pri digitlnom videu a vysielan. V prpade, e na klasickom televzore pozerme irokouhl zznam, me dochdza k skresleniu. A to bu spsobom, e sa video prispsob rozmerom 4:3 a teda sa vertiklne roztiahne, alebo sa komplexne zv na celoobrazov formt, ale tm pdom sa ore bon okraje. Tento druh spsob je typick pri vysielan zahraninch irokouhlch filmov naimi televznymi spolonosami. (Pozri aj Prlohu A, kde je ukka filmu v pvodnom irokouhlom formte a t ist ukka vysielan v televzii.) Nech u pouijeme akkovek rozlenie, musme si uvedomi, e so zvujcim sa rozlenm, priamomerne narast aj poet snmanch bodov, vzrast rove detailov, ale aj dajov potrebnch na ich vykreslenie. Takto dochdza k celkovmu zvovaniu vekosti sboru. Urit zmenenie naopak dosiahneme s pouitm niieho rozlenia. Zmeni vsledn vekos video sboru meme aj pomocou manipulcie s farbami pouitmi vo videu. Ako som spomenul u vyie, procesor si uchovva informcie o kadom jednom bode z rastrovho obrzka. Pri rozlen sa ur z kokch takchto bodov je obrzok zloen, pri farebnosti sa definuje ak farbu m kad jeden bod. Elektronick zariadenia nie s schopn rozoznva farby tak ako my pomocou zraku, naopak popisuj ich selnmi kombinciami. Kad farba z konkrtnej palety farieb je teda reprezentovan presnm slom. Treba si uvedomi, e existuje viacero farebnch modelov teda paliet farieb, ktor pracuj s rznym mnostvom a odtiemi jednotlivch farieb. Plat, e m viac farebnch odtieov a teda farieb video obsahuje, tm je vsledn sbor v. Odbornk pre oblas videa Josef Mysln (2003) uvdza tri najdleitejie palety farieb pre oblas digitlneho videa: a) B/W model
Na farebnosti jednho obrazovho bodu nm teda slisa len mu 1 bit, Je popsanie to skuto n iernobiely model, pretoe v snmke ktor me ma stav 1 alebo 0, pri om tmto dvom monm stavom vyskytova len dve farby ierna a biela. . priradme jednu z dvojice farieb. Tento farebn model sa pouva pri iernobielych fotkch alebo videch,
.

325

b) Grayscale

priom me by pouitch a 256 odtieov v rozmedz od iernej po bielu.

Na popsanie farebnosti jednho bodu z obrzku nm sli 1 byte (teda 8 bitov).

c) True color

Tento farebn model sa pouva pre plnofarebn obrzky alebo vide. Jednotliv farebn odtiene sa tvoria zmieanm troch zkladnch farieb ervenej (Red), zelenej (Green) a modrej (Blue). Prve zo zaiatonch psmen anglickch nzvov farieb vznik aj sekundrne pomenovanie pre tento farebn model RGB. Zmieanm tchto troch farieb meme dosiahnu viac ako 16,7 mil. farebnch odtieov celho spektra farieb.

Na popsanie farebnosti jednho bodu z obrzku musme poui a 3 byty (teda na jeden bod potrebujeme a 24 bitov).

Pre plnofarebn digitlne video pouvame prve 24 bitov farebn rozsah True color RGB schma. Existuje aj in 24 bitov farebn kla tzv. YUV, ktor sa tie asto pouva. Pri nej sa mieaj odtiene dvoch farieb (modrej a ervenej) a ich odtieov spolu s jasovou treou zlokou. Nejde teda o zmieavanie istch farieb, ako je to pri RGB teda isto ervenej, isto zelenej a isto modrej farby, ale skr o mieanie farebnch odtieov. pln nzov pre tto farebn schmu je YCbCr. Existuj ete aj in farebn modely, napr. HLS, HSB, Lab, YIQ, ale tie sa pouvaj len zriedkavo.

V knihe Digitln video v praxi, autor Josef Mysln uvdza zaujmav tabuku, ktor ilustruje nronos obrzku na diskov priestor, pri pouit rznych rozlen a rznych farebnch schm. Rozlenie 768 x 576 640 x 480 320 x 240 160 x 120
Tab. Kapacitn nronos nekomprimovanch obrzkov.

B/W model 56 kB 38 kB 10 kB 3 kB
(Mysln, 2003)

Grayscale 443 kB 307 kB 77 kB 19 kB

True color (RGB) 1327 kB 922 kB 230 kB 58 kB

Digitlne videokamery v sasnosti pracuj najm s rozlenm 768 x 576 a dokonca aj vm, za pouitia farebnej schmy RGB. To teda teoreticky znamen, e ke jeden obrzok m 1327 kB, o je pribline 1,29 MB a jedna sekunda je zloen z 25 takchto obrzkov, tak 326

jedna sekunda takhoto digitlneho videa m 32,25 MB, jedna minta a 1935 MB a na jeden DVD disk by sa teda zmestilo iba nieo viac ako 2,5 minty takhoto zznamu. Z hore uvedenho jasne vyplva, e na zmenenie objemu dt nesta poui len niie rozlenie alebo obmedzi poet snmanch farieb. Takto postup je znane neefektvny a m dos vek vplyv na vsledn kvalitu zznamu. Na drastick zmenenie objemu dt, pri zachovan prijatenej kvality, sa vyuvaj rzne in metdy kompresie, najm s pouitm kodekov.

Kodek je krtky program na kdovanie alebo dekdovanie video signlu. Poznme kodeky implementovan priamo v uritch zariadeniach ide o tzv. hardvrov kodeky, alebo kodeky pracujce v operanom systme softvrov kodeky. V oboch prpadoch ide o algoritmus, ktor sa star o kompresiu vstupnho videosignlu a audiosignlu zmenenm celkovho dtovho toku (v ang. bitrate). Ten udva poet bitov prenesench za jednotku asu, v tomto prpade sekundu. m je tento poet bitov v, tm viac dajov a tm pdom aj detailov obsahuje jednotliv snmok zo sekvencie. Priamomerne vak s narastajcim dtovm tokom vzrastaj aj nroky na spracovanie takhoto signlu, pretoe procesor vykonva omnoho viac vpotov. V dtov tok m tie hlavn vplyv na vsledn vekos sboru. Je zaujmav, e digitlne video je tvoren rchlo sa striedajcimi na seba nadvzujcimi obrzkami, ktor musia ma vdy vzjomne rovnak vekos rozlenie teda s zloen vdy z toho istho potu obrazovch bodov. Nie vdy je vak potrebn rovnak mnostvo bitov, sliacich na uloenie informci o tchto bodoch. Poda zloitosti scny sa automaticky zvyuje resp. zniuje poet bitov potrebnch na vykreslenie. Naprklad v scne, v ktorej nie je skoro iadny pohyb a teda s v nej jednotliv snmky vzjomne rovnak, sa uloia dta len z kovho obrzka a do ostatnch sa len dokopruj. Dtov tok sa teda me bez zaznamenatenej straty kvality zni, pretoe sa prenaj iba daje o prvom snmku a do ostatnch podobnch sa dopotavaj. Tento typ kompresie bol vynjden u v roku 1988 a vol sa MPEG (v ang. Motion Pictures Expert Group). Poas svojho vvoja a po sasnos, sa tto zkladn mylienka nijako zvl nemenila, ale i napriek tomu vzniklo niekoko odvodench tandardov. MPEG-1, MPEG-2 a MPEG-4. Hlavn rozdiely medzi nimi spovaj vo vekosti normovanho rozlenia a dtovho toku. Pri popise jednotlivch kodekov, hlavne v oblast selnch dajov, som erpal z prce Juraja Kupka s nzvom Digitlne video. tandard MPEG-1 pracuje s rozlenm 352 x 288 bodov pri 25 snmkach za sekundu 327

a s dtovm tokom maximlne do 3 Mb/s. Kvalita videa komprimovanho tmto kodekom je porovnaten s analgovm videosignlom pri VHS. Zznamy sa oznauj aj ako VideoCD. Kvalitatvne na vyej rovni je tandard MPEG-2, kde video me ma rozlenie a do 1920 x 1152 a pouit dtov tok 80 Mb/s. Tento tandard sa pouva pri Super VideoCD ale aj DVD a tie ho vyuva digitlna satelitn televzia. Pokia MPEG-1 vyuva kontantn dtov tok (CBR), tandardy MPEG-2 a MPEG-4 vedia pracova aj s variabilnm premenlivm dtovm tokom (VBR). Rozdiel medzi kontantnm a variabilnm dtovm tokom spova hlavne v efektivite kdovania kovch snmok zo sekvencie. Pri kontantnom dtovom toku je toti kad jeden takto obrzok videa kdovan rovnako, bez ohadu na skuton potrebu. Paradoxne m potom rovnak kompresn vekos nejak dynamick scna pln farebnch odtieov a zveren titulky, ktor s tandardne biele len na iernom pozad. Pri variabilnom dtovom toku samotn kompresn program automaticky nastavuje mieru kompresie a aj ju plynule men v zvislosti od nronosti snmky. Tmto spsobom doke efektvne zmeni celkov diskov vekos sboru a tie zvi kvalitu videa v uritch sekvencich, kde je to potren, na kor ast, ktor vyaduj len meniu rove detailov. Znanou nevhodou tohto rieenia je vyia asov nronos a zaaenie procesora pri procese kompresie. tandard MPEG-4 sli aj ako vvojov platforma pre inch expertov, ktor ho stle vylepuj a zdokonauj. A tak vznikli kodeky ako DivX, XviD, 3ivx, WMV a i., ktor maj lepie kompresn pomery ako ich matersk kodek MPEG-4, ale i za cenu vych nrokov na procesor potaa. tandard MPEG-3 sa pvodne mal vyuva pre digitlne televzne vysielanie vo vysokom rozlen tzv. HDTV, nikdy sa vak plne nerozvinul a splynul s MPEG-2, ktorho monosti plne postauj na tento typ digitlneho vysielania. alm kodekom je M-JPEG (v ang. Motion Joint Photographic Experts Group). Je to kdovanie, ktor sa pvodne pouvalo a dodnes pouva pre statick obrzky. Na rozdiel od technolgie MPEG, ktor pracuje na princpe kovch snmok cez ktor sa potom dopotavaj detaily v nasledujcich, kodek M-JPEG je zaloen na kompresii celch statickch obrzkov, kde sa vyuva JPEG kompresia. Kad snmok vo videu je potom kov. Pri kompresii dochdza k odstrneniu uritch nepodstatnch pre oko takmer neviditench detailov v jednotlivch snmkach. Ide naprklad o zlenie podobnch farebnch odtieov do jednej farby, ktor sa potom nezapisuje pre kad obrazov bod osobitne, ale len shrnne, ako adresa pre cel skupinu. Kompresn metda zaloen na kodeku M-JPEG sa vyuva v niektorch videokartch a TV tuneroch, pomocou ktorch importujeme video do potaa z analgovch zdrojov (napr. VHS videokamera). 328

V oblasti digitlneho videa je tie vemi populrny kodek DV, ktor vyuva stratov vntrosnmkov kompresiu s pevnm dtovm tokom pre video 25 Mb/s a so tandardnm rozlenm 768 x 576 bodov. Pouitie vntrosnmkovej kompresie na rozdiel od medzisnmkovej (MPEG), je vhodnejie pri editcii, pretoe kad snmka je komprimovan samostatne. Okrem tchto kodekov existuje ete aj niekoko alch, ktor maj vak len obmedzen pouitie, alebo nie s a tak masovo rozren. Ide naprklad o cel radu kodekov zaloench na platforme H.26x, ktor zmenuj dtov tok a pod rove 2 Mb/s (v niektorch prpadoch len na 28,8 kb/s), o z nich rob idelne rieenie pre prenos videokonferenci v prostred internetu. almi alternatvnymi kodekmi s RealVideo, RTVideo, VC-1, AVS, Pixlet a i.

Vina kodekov vykonva kompresiu aj na zvukovej zloke diela. Zvuk videokamera zaznamenva prostrednctvom mikrofnu. Mikrofn me by priamo sasou kamery (intern), alebo nejakho inho zvukovho systmu (extern). Mikrofn zaznamenva zvuk za pomoci membrny, ktor sa rozkmit pri nraze zvukovch vn. Poet tchto vn za jednotku asu (sekundu) sa vyjadruje fyziklnou veliinou frekvenciou v hertzoch. Kad prstroj na zaznamenvanie zvuku m svoj urit frekvenn rozsah, pri ktorom doke zvuk rozpoznva a vyhodnocova. almi dleitmi vlastnosami zvuku je jeho intenzita hlasitos, ktor sa udva v decibeloch a vzorkovacia frekvencia. Vzorkovacia frekvencia je nieo podobn ako frekvencia snmania pri videu, ktor udva kokokrt za sekundu sa odfotografuje realita. Km pri videu je to pribline na rovni 25 a 30 snmok za sekundu, na snmanie zvuku sa vyuva frekvencia od 8 000 do 96 000 vzoriek za sekundu. Teda za jednu sekundu sa zosnma a 96 000 rznych hodnt zvuku, ktor sa nsledne kduj do digitlnej podoby a smeruj vo forme dtovho toku do procesora zariadenia. V potaovej terminolgii nejde a tak plne o rzne hodnoty, ale o mnoinu predvolench zvukov, ktorm zodpoved urit kdov oznaenie s ktorm doke pota pracova. Tak ako je kad farebn odtie reprezentovan uritm kdom z konenho mnostva farieb, s aj jednotliv zvuky kdovan z uritej palety zvukov. Pochopitene, m je tto paleta zvukov via, tm je aj potrebnch viac dajov na kdovanie jej jednotlivch zvukov. Priamomerne narast vernos podania zvuku a tm pdom aj celkov kvalita. Asi najpouvanejie palety zvukov pouvan vo videch s 8 bitov a 16 bitov. Ak je kompresia nastaven len na 8 bitov, pota doke priradi relnym poutm tnom len 256 potaovch zvukovch alternatv. Zvuk je teda znane skreslen. Pri 16 bitovom kdovan je to a 65 536 zvukov. (Mysln, 329

2003) Josef Mysln v knihe Digitln video v praxi uvdza prehadn tabuku, ktor ilustruje ak diskov priestor zaber zvuk pri 16 bitovom kdovan (vzorkovacia frekvencia je 44 100 vz/s). Dka 1 sekunda 10 seknd 1 minta 1 hodina
Tab. Kapacitn nronos nekomprimovanho zvuku.

Vekos (STEREO) 176 400 B 1,68 MB 10,09 MB 605 MB

(Mysln, 2003)

Vekos (Mono) 88 200 B 882 000 B 5,05 MB 303 MB

Z dajov v tabuke vyplva, e je nutn poui urit kompresn metdu, aby sme zmenili kapacitu. tandardy pracujce na platforme MPEG vyuvaj najastejie kompresiu zvuku na princpe MPx (MP1, MP2 a MP3), pri ktorej dochdza k strate nepodstatnch zvukovch zloiek, ktor udsk ucho zachyt len obmedzene, alebo skreslene. MP1 sa v praxi vyuva len vemi okrajovo. MP2 a jeho vylepenia sa pouvaj pri tandarde MPEG-2 a teda najm v DVD filmoch a v digitlnom vysielan televzie. Kodek MP3 je znmy predovetkm z oblasti kompresie digitlnej hudby, kde dosahuje vynikajce vsledky. Ide sce o stratov kompresiu, ale pri nastavenom dtovom toku do 128 Kb/s n sluch nespozn rozdiely oproti nekomprimovanmu zvuku a to pri zmenen kapacity a na desatinu z pvodnej. V spojitosti s videom sa vyuva ako sas tandardu MPEG-4 (kompletn nzov je: MPEG-4 Layer 3). Vvoj tandardu MPEG-4 zatia nie je konen a stle prebieha. Dnes sa u vlune neimplementuje do tohto tandardu iba audio kodek MP3, ale aj rzne in, astokrt ponkajce aj kompresiu priestorovho zvuku (napr. AC3) a pod. Od pouitia uritej kompresnej metdy pri konkrtnom type videozznamu zvis, do akho vstupnho formtu sa video konvertuje. V prpade, e sa vyuva kodek MPEG-1 a MPEG2, ide najastejie o vstupn formt s prponou *.mpg (resp. *.mpeg), *.mpv, *.m2v a v niektorch pecifickch prpadoch aj *.dat pri VideoCD a *.vob pri DVD. Pri kompresii MPEG-4 je vstupnm formtom 'kontajnerov' formt *.avi, formty *.wmv, *.asf a i. Vetky tieto formty s multimedilne a teda sbory v nich uloen mu obsahova okrem videa aj sprievodn zvukov zloku.

Zhrnutie teoretickch poznatkov o videozzname 330

Video, i u analgov alebo digitlne, sa sklad zo sboru rchle sa striedajcich obrzkov, ktor maj medzi sebou nslednos a urit dejov svislos.

Hlavn rozdiel medzi analgovm a digitlnym videozznamom spova v technolgii snmania a v archivcii. Analgov video me by zaznamenan filmovou ale aj elektronickou kamerou, priom v prvom prpade je zznamovm mdiom filmov celuloidov ps, v druhom magnetick pska. Digitlne video je snman vlune elektronickou videokamerou a zznamovm mdiom v tomto prpade me by magnetick pska vo videokazete, alebo nejak in zznamov zariadenie pracujce na digitlnej bze.

Tab. Prehad archivanch mdi v zvislosti od vberu konkrtneho snmacieho zariadenia.

Typ: Pouit zariadenie: Archivan mdium:

Analgov video
Filmov kamera Filmov ps
(8 mm; 9,5 mm, 16 mm; 35 mm; 75 mm)

Digitlne video
Elektronick kamera Analgov kamera Magnetick pska Digitlna kamera Magnetick pska
(D-VHS, MiniDV, Digital8,...)

Digitlne mdi
(CD, DVD, flash disk,...) HDD,

(VHS, S-VHS, VHS-C)

Kvalita digitlneho videa je determinovan hlavne metdou kompresie, ktor sa vo vine prpadov mus nevyhnutne poui, pretoe nekomprimovan digitlne video zaber niekoko gigabajtov u pri niekokomintovom zzname.

Paralelne s video zlokou sa z podobnch kapacitnch dvodov mus komprimova aj audio zloka. Kompresia sa vykonva bu priamo v snmacom zariaden (napr. v procesore videokamery) ide o hardvrov kompresiu, alebo v prostred operanho systmu softvrov kompresia.

Medzi alie zkladn vlastnosti, ktor uruj kvalitu a pouitenos videozznamu patria: rozlenie, farebn hbka, pouit dtov tok a poet snmok za sekundu.

331

9.2 Princp snmania obrazu kamerou

Vetky kamery pracuj na princpe fotografickej projekcie: Svetlo ktor dopad cez mal dierku do zatemnenho priestoru, zanechva na protiahlej strane obraz scny prebiehajcej pred dierkou postaven na hlavu. (Zhradnk, 2005) Tento jav sa vol camera obscura (tmav komora) a ako prv ho u popsal Aristoteles v starovekom Grcku.

Obr. Fotografick projekcia - tmav komora. (Gbel a kol., 1986)

Postupom asu dierku vystriedali rzne skielka a in priehadn predmety, cez ktor sa prichdzajce svetlo lepie a ostrejie premietalo. Dnen kamery vyuvaj cel optick sstavy, zloen z mnostva optickch elementov, ktor o najvernejie vytvraj projekn obraz z prichdzajcich lov. Tento projekn obraz vo forme svetelnho zvzku prenaj na urit miesto. Pri filmovch kamerch je tmto miestom filmov celuloidov ps, ktor je zloen zo striebornch sol citlivch na svetlo, ktor na ne chemicky reaguj a tm vytvraj vern kpiu snmanho celku. Pri elektronickch kamerch sveteln le nedopadaj na filmov ps a ani nedochdza k chemickej reakcii. Optick sstava toti svetlo smeruje na svetlocitliv snma, ktor transformuje optick veliinu na elektrick signl. Z tohto hadiska by sme teda kamery mohli rozdeli na filmov a elektronick. Filmov kamery Vynlez filmovej kamery sa datuje na 28. december 1895 a spja sa s bratmi Lumirovcami. Svoj vynlez pomenovali kinematograf. Dodnes sa vedie ostr diskusia nad tm, i tchto vynlezcov a tento dtum skutone meme povaova za objaviteov kamery. Pred nimi toti niekoko vedcov nezvisle od seba, predstavilo svoje verzie kamier, ktor vak mali len obmedzen pouitie, resp. prinali len iastkov vylepenia. Bratia Lumirovci vak ikovne pozliepali vetky tieto prevratn prvky a predstavili prv komern kameru. Naprklad od Hannibala Goodwina, prebrali zznam na celuloidov svetlocitliv ps, od Thomasa Edisona prebrali zase rozmery tohto psu (rka psu 35 milimetrov sa pouva dodnes) a od jeho spolupracovnka Williama Dicksona systm zaostrovacch ooviek a lp. Bez sporu vak treba poveda, e koniec 19.-teho storoia sa stva dtumom zrodenia novho spoloenskho, 332

ekonomickho, technickho a v neposlednej rade aj umeleckho fenomnu, akou hran film bezpochyby je. (Relcia T Futuroskop, 2007) Vetky filmov kamery s zloen z troch hlavnch ast: objektvu, telesa kamery, a zsobnka v ktorom je uloen zznamov mdium. Objektv je zloen zo systmu ooviek a svetelnch clon, ktor sstreuj sveteln le do jednho zvzku, ktor je nasmerovan cez filmov okienko na filmov ps. Pred tmto filmovm okienkom je umiestnen uzvierka, ktor zabezpeuje preruovanie prvodu svetla a tm umouje neruen zachytenie snmanho momentu. Vo filmovch kamerch, svetlo dopadne na filmov celuloidov ps, kde chemicky zreaguje s jeho povrchom a vytvor obraz. Aby nedochdzalo k nepresnostiam, je uzvierka otvoren len na mal chvu, poas ktorej dopadne svetlo na filmov polko a djde k chemickej reakcii, nsledne sa uzvierka zavrie, svetlo prestane dopada, a filmov snmok sa posva. Rchlos tohto procesu je tandardne 24 snmok za sekundu. Celuloidov ps je tak citliv na svetlo, e neme by pred vyvolanm vytiahnut zo svojho ochrannho obalu, pretoe inak by dolo k jeho znehodnoteniu.

Filmov ps je navinut v od svetla odizolovanch kotoch, medzi ktormi sa preta a navja ako cievka. V prvopoiatkoch sa musel preta rune pomocou otonej kuky. Umenie kameramana vtedy spovalo hlavne v tom, aby toil kukou vdy rovnakou rchlosou. Ak toti zvil rchlos, snman postavy sa zrazu pohybovali pomalie. Ak spomalil, tie postavy pribrali na rchlosti. A neskr run pohon vystriedali zotrvanky a elektrick motoreky. (Relcia T Futuroskop, 2007)

A do roku 1932 vedeli kamery snma len iernobielo. Spoiatku sa farebn filmy vyrbali tak, e sa pouvali paralelne a tri filmov psy, priom kad z nich bol citliv na jednu zloku z trojice zkladnch farieb (zelen, modr a erven). Potom pri projekcii sa vetky tri filmy premietali naraz z troch rznych kamier a prekrytm ich obrazov, sa na pltne vytvorili poadovan farebn odtiene. Toto rieenie bolo vak vemi nkladn, pretoe jeden film sa musel nahra na tri filmov psy. Taktie postprodukcia sa u takto zaznamenanch filmovch dielach musela robi paralelne na troch psoch. A neskr prila firma Technicolor s vynlezom prekry jednotliv filmov psy ete pred natanm a spoji ich do jedinho psu a a nsledne nata u len jednou kamerou. Mylienka trojvrstvovho filmovho psu sa vo filmovch kamerch pouva dodnes.

333

Osobitnm problmom pri filmrskych kamerch je zaznamenvanie zvuku. Ide hlavne o spsob synchronizcie obrazu a zvuku. Na zaiatku 20.-teho storoia sa pouvali nezvisl gramofny, ktor film ozvuovali. Tie sa vak museli zapna simultnne s vizulnou stopou, o bolo obtiane a nepresn. Preto sa zaal vyuva zznam zvuku, ktor bol uloen priamo na filmovom pse. Technolgia zpisu takejto zvukovej stopy je obdobn s gramofnovmi platami s tm rozdielom, e pri gramofnovej platni, kde je mikrofn spojen s aparatrou, ktor poda intenzity zvuku vnikajceho do mikrofnu vyrva liabky na platni, pri zpise na filmov ps je mikrofn spojen s vhodnm svetelnm zariadenm, ktor zvuk prevdza na sveteln kmity. Svetlo sa odra na svetlo citliv ps ako iria, ierna stopa. Dochdza teda k akmusi fotografovaniu svetelnch kmitov. (neznmy autor: Histria filmu). Na obrzku . 4 meme vidie analgov zvukov stopu s dvoma nezvislmi audio kanlmi (STEREO). Technolgia zznamu zvuku na filmov ps sa neustle vylepovala, a tak dnes meme zaznamenva dokonca aj digitlny viackanlov zvuk. Ten sa zapisuje vo forme podobnej iarovmu kdu v priestore medzi perforanmi dierkami z avej strany.
Analgov zvukov stopa SDSS (5 + 2) Digitlna zvukov stopa Dolby Digital (5+1) (1+1) STEREO

Obr. Zznam zvuku na filmovom pse a detail na tto zvukov stopu. (Rotareneg, 2006)

U v prvej kapitole som spomenul, e poznme niekoko vekost filmovch psov. tandardne sa vo filmovej brandi pouva 35 milimetrov irok ps. Takto ps je vak kvli svojmu rozmeru dos vek a ak, a preto sa hadalo rieenie, ktor by sa dalo uplatni v terne. Zaalo sa experimentova so 16 mm filmami a dokonca aj s 8 mm. Logicky sa so zniovanm vekosti filmovho polka zniovala aj kvalita premietanho videa. Naprklad pri 8 milimetrovom filme sa video d premieta len na asi meter irok pltno. Preto sa 8 milimetrov kamery a neskr aj ich nstupkyne 9,5 milimetrov plne ujali len v domcich amatrskych zariadeniach. 16 milimetrov, 35 milimetrov a neskr aj 70 milimetrov sa zase pouvali v televzii, filme a v kinch. Pokm v amatrskej oblasti filmov kamery plne nahradili elektronick, vo filmovej oblasti sa ete stle pouvaj, pre ich vyiu kvalitu zznamu, i ke na kor drahej prevdzky a obtianej vroby kpii. 334

V praxi to funguje tak, e filmov dielo sa nato na 35 milimetrov filmrsky ps, ktor sa nsledne spracuje napr. sa zostrih, ozvu, pridaj sa strihov efekty a pod. Z takhoto materilu sa potom vyrobia alie 35 milimetrov kpie, ktor putuj do kn. Z originlu sa ete pomocou prstroja Telecine vyrob profesionlna digitlna kpia filmu zaznamenan napr. na DVD nosii, ktor sa u tandardne kopruje a predva na domce pouitie.

Elektronick kamery Tento typ kamier vyuva svetlocitliv snmae, ktor premieaj sveteln energiu na elektrick signly. Filmov ps vystriedali in archivan mdi. Poda nich meme ete elektronick kamery bliie pecifikova na analgov elektronick kamery, ktor vyvaj ako archivan mdium magnetick ps a digitlne elektronick kamery zapisujce daje na digitlne pamov zariadenia, napr. DVD nosie, harddisky a pamov karty. U oboch typoch kamier systm ooviek v objektve moduluje svetlo z prostredia na sveteln zvzok, ktor dopad na optick snma. V odbornej terminolgii sa tento ip oznauje skratkou CCD (v ang. Coupled Charget Device). Je to polovodiov kremkov platnika zloen z vekho potu svetlocitlivch bodov, na ktor dopad svetlo v podobe fotnov. Svetlo sa ri ako elektromagnetick vlnenie pri ren svetla sa prena energia fotny. (Gbel a kol., 1986) Tie sa ukladaj ako nboj v jamkch, ktor zabrauj ich vonmu pohybu po platnike. Kad tto jamka predstavuje jeden pixel CCD snmaa, priom kvalitnejie zariadenia mvaj aj niekoko milinov takchto jamiek.

Obr.

ip CCD a detail na svetlocitliv body z ktorch je zloen. (Vesel, 2004)

Vekos zachytenho nboja je hlavne ovplyvnen intenzitou dopadajceho svetla a dobou, poas ktorej nechme CCD ip vystaven svetlu. Existuj aj in faktory, ktor maj vplyv na vekos zachytenho nboja. Ten je nutn po nejakom ase premeni na elektrick signl. Ak by k tomu nedolo, mohlo by djs k vyteeniu elektrnov z jamiek. Poas tohto prevodu mus by ip izolovan od svetla, aby nedochdzalo k nepresnostiam. 335

Vygenerovan nboje z kadho pixlu s z ipu postupne odvdzan a nsledne meran pecilnym zosilovaom. m viu hodnotu m elektrick signl v kadej jamke, tm viac svetla na dan bod dopadlo. Takto zskan signl ide do A/D prevodnka, kde je konvertovan na digitlny signl v binrnej podobe. Vzniknut dtov tok je pomocou mikroprocesora rzne upravovan a prevdzan do uritho vstupnho formtu. Takto jednoducho by to fungovalo, keby sme snmali len iernobiely obraz. Aby vak mohol vznikn farebn reprodukovan obraz, musia svetlocitliv body ete zvl reagova aj na rzne vlnov dky farieb ervenej, zelenej a modrej zloky svetla (RGB). Preto sa pred svetlocitliv body na CCD ipe montuj tri filtre citliv na tieto farby tzv. Bayerova maska. Snmae na ipe s usporiadan po tyroch veda seba. Dva body z kadej takejto skupinky s citliv na zelen svetlo, jeden bod na erven a jeden na modr svetlo. Kombinciou tchto troch farebnch hodnt vznik prirodzen farebn zobrazenie snmanho objektu.
Objektv Bayerova maska CCD ip

Zdigitalizovan obrzok A/D prevodnk

Obr. Schma princpu snmania obrazu pomocou CCD ipu a pohad na Bayerovu masku. (Cburnett, 2006)

Je ete jedna monos ako snma farebn obraz. Je to technolgia, ktor vyuva tri paraleln ipy CCD. Tento spsob sa pouva najm v kvalitnejch kamerch, kde a tak nevad via vekos a hmotnos prstroja. Tie cena je vyia oproti klasickm kamerm s jedinm ipom CCD. Obraz pri trojici ipov prechdza objektvom a sstavou polopriepustnch ooviek a clon s nanesenmi farebnmi filtrami. Tto optick sstava teda prichdzajce svetlo rozdel do troch separtnych farebnch lov, ktor dopadaj na tri snmae CCD snma uren vlune na spracovanie ervenej farby, zelenej farby a modrej.

336

Obr. 7 Pouitie troch paralelnch ipov CCD. (Cburnett, 2007)

Systm snmania obrazu je u analgovch a digitlnych elektronickch videokamier rovnak zaloen na pouit snmacieho ipu CCD, z ktorho sa zskan daje dostvaj v digitlnej podobe do procesora. Rozdiel je v archivcii takto zskanch dajov. Zjednoduene by sa dalo poveda, e digitlne kamery, tento digitlny vstupn signl len prepu na nejak pamov mdium. Avak analgov kamery, musia vstupn digitlny signl dodatone konvertova na zloen analgov, ktor sa pomocou magnetickch hlv umiestnench na rotanom bubne, nahrva vo forme signlu do ikmch stp na magnetick psku videokazety. Pri analgovch kamerch teda dochdza k dvojitej konverzii signlu, o vedie k logickmu zneniu kvality zaznamenanho obrazu.
Obr. Schma prenosu a konverzie signlu v digitlnych videokamerch.

Obr. Schma prenosu a a viacnsobnej konverzie signlu v analgovch videokamerch.

Prenos obrazu prostrednctvom analgovho signlu je nchylnej na rzne ruchy a umy, ktor maj tie nezanedbaten vplyv na kvalitu obrazu. Do signlu sa um pridva hlavne pri koprovan, na dlhch prenosovch trasch a na spojoch rozhran. V digitlnom signli je omnoho jednoduchie odli um od uitonej informcie. Z tohto dvodu je mon tento digitlny signl prena alebo koprova bez straty kvality kokokrt to je potrebn. (Neznmy autor: Digitlne video, 2005) pecilnym druhom digitlnych elektronickch kamier s tdiov televzne kamery, ktor nevykonvaj zznam, ale iba snmaj scnu. Tento typ kamier posva spracovan signl z vlastnho procesoru do nejakho externho zariadenia, ktor obraz dodatone spracovva a archivuje. Televzne kamery, ako z ich nzvu vyplva, sa vyuvaj hlavne v televznej oblasti pri priamych prenosoch, kedy sa jedna scna snma viacermi kamerami z rznych pohadov. Vstupn signl sa potom prena do rie, kde sa kombinuj jednotliv tieto uhly zberu. Typickm prkladom je napr. priamy prenos hokejovho zpasu, kde urit kamery snmaj cel adov plochu, in zas detaily hrov a pod. Reisr potom v prenosovom voze, kde sa vstupn signly prenaj, uruje, ktor pohad vyuije v aktulnom momente a posunie ho do ivho vysielania. Elektronick digitlne kamery sa neustle miniaturizuj a tm sa aj ich pouitie kontinulne roziruje. Dnes sa s nimi meme stretn v mobilnch telefnoch, web kamerch, 337

parkovacch senzoroch a na ich princpe pracuj dokonca aj taky iarovch kdov pouvan v supermarketoch, faxy a skenery.

Parametre a vlastnosti kamier Princp snmania obrazu me prebieha v zsade len dvoma monmi spsobmi. Pomocou chemickej reakcie vyvolanej svetlom na filmovom celuloidovom pse, alebo premenou optickej veliiny na elektrick signly. V oboch prpadoch sa vyuva fotografick jav, pri ktorom svetlo prechdza objektvom a premieta sa do filmovho okienka alebo na optick snma. A prve objektv a jeho kontrukcia m vek vplyv na kvalitu snmanho videa. Objektv je optick sstava zloen zo ooviek, ktor ovplyvuj renie svetla v priestore. Z hadiska zloenia, mu by oovky sklenen alebo plastov, v oboch prpadoch musia by priehadn. Sklenen oovky s drahie, ale aj ich optick vlastnosti s lepie, tie s odolnejie voi pokriabaniu. Hmotnos objektvu zloenho zo sklenench ooviek je via. Amatrske kamery maj vinou objektv zabudovan napevno, u drahch modeloch sa d vymiea poda snmacch podmienok a situci. Objektv je definovan priemerom, ohniskovou vzdialenosou s svetelnosou: Ohniskov vzdialenos je kolm vzdialenos prvej oovky v objektve od matice. (Wikipedia lnok: Ohniskov vzdialenos, 2007) Jej vzdialenos m priamy vplyv na vekos snmanho obrazu tzv. zorn uhol. m je ohniskov vzdialenos objektvu kratia, tm viu as scny me zachyti. (Gbel a kol., 1986) Objektvy s malou ohniskovou vzdialenosou doku zosnma z menieho odstupu v priestor. Objektvy s vekou ohniskovou vzdialenosou zas naopak. Ohniskov vzdialenos sa v objektve videokamery me do istej miery meni zvova alebo zmenova. Tento proces sa vykonva vzjomnm posunom ooviek a inch optickch elementov a vol sa optick zoom, ktor nm priamo uruje kokokrt budeme mc snman objekt pribli. Dnen kompaktn kamery maj priemern hodnoty priblenia medzi 10x 30x, o znamen, e dan objekt doku a 30 krt pribli. Objekt, v skutonosti vzdialen 1000 metrov budeme pri 10 nsobnom zven pozorova akoby bol vzdialen len 100m. Vie zvenie umouje detailnejie pozorovanie objektu, ale tie zmenuje zorn uhol. (Vlnka, 2005) Elektronick kamery pouvan napr. v mobilnch telefnoch optick zoom nemaj, pretoe objektvy s vemi mal a oovky pevne ukotven. Na preklenutie tohto 338

problmu sli digitlny zoom. Ten zabezpe priblenie snmanho objektu, ale len pasvne, a to tm, e ho digitlne zv, o m za nsledok stratu pvodnej ostrosti a detailov a preto sa pouva len v obmedzenej miere. Svetelnos vyjadruje najvyie mon svetlo, ktor prepust optick sstava. Svetelnos sa vypotava z pomeru medzi ohniskovou vzdialenosou a priemerom optickej sstavy. Vo veobecnosti plat, e m m objektv v priemer a meniu ohniskov vzdialenos, jeho sveteln priepustnos je lepia. m je svetelnos objektvu vyia, tm je lep, pretoe doke snma aj v horch svetelnch podmienkach tzv. minimlne osvetlenie. Nie vdy je vak iaduce, aby cez objektv prelo o najvie mnostvo svetla. V takchto prpadoch sa pomocou clony svetelnos zniuje. Zniovanie sa bu rob manulne alebo automaticky, priom v druhom prpade je nastavenie prevdzan procesorom a me by niekedy nepresn. (Wikipedia lnok: Svetelnos, 2006) Hlavne v drahch zariadeniach meme manulne nastavova expozin as. Tento as vyjadruje dku momentu, poas ktorho svetlo dopad na snma, resp. filmov ps. Bene sa pohybuje od 1/30 sekundy a po 1/2000 sekundy a jeho nastavenie zvis od aktulnych svetelnch podmienok pri snman. V svislosti so svetelnmi podmienkami je dleit spomen aj tzv. vyvenie bielej farby, poda ktorej sa kalibruj aj ostatn farby a farebn odtiene. Toto vyvenie sa me robi automaticky, prednastavenm (kamera m nastaven vlastn biele farby pouiten pri konkrtnych svetelnch podmienkach) ale aj manulne (pred kameru sa postav naprklad biely papier, z ktorho si kamera prirodzene odta svoje hodnoty). alm dleitm parametrom je zaostrovanie snmanch objektov, nastavenm ich sprvnej vzdialenosti od objektvu. To sa vykonva fyzickm posunom jednotlivch optickch elementov v objektve. Vzjomn posuny ooviek a rozptyliek, zapriuj zvenie zornho uhla pozorovanho predmetu a tie rozliovacej schopnosti. Zaostrenie sa me nastavova automaticky (v ang. autofocus) ale aj manulne. Niektor alie uiton doplnky a parametre vyskytujce sa v kamerch: stabiliztor obrazu (stabilizuje snman objekt elektronickou alebo optickou korekciou obrazu), monos poui rzne filtre a predsdky v objektve, LCD displej a hadik, monos pripojenia externho svetelnho zdroja, diakov ovldanie a i.

339

Archivcia dt v elektronickch kamerch Elektronick kamery, ktor snman signl doku aj archivova, sa tie nazvaj kompaktn kamery. Poznme vak aj tak, ktor vstupn signl len pasvne preposielaj do rznych externch zariaden, a tie za ne vykonvaj zznam. V zsade vak plat, e archivanm mdiom pri elektronickch kamerch me by bu magnetick ps vo videokazete, alebo rzne digitlne mdi, priom nezle, i si kamera vykonva zznam sama (kompaktn kamera), alebo to za u rob nejak in zariadenie (napr. televzna kamera, bezpenostn kamera a pod.). Kompaktn analgov elektronick videokamera si vykonva zznam na magnetick ps pomocou rotanch hlv. Ak ide o analgov kameru bez monosti zpisu, vstupn signl sa transportuje do externho zznamovho zariadenia, najastejie videorekordra, ktor zapisuje daje na videokazetu presne tm istm spsobom, zaloenom na tom istom princpe, ako by to robila videokamera. Existuje mnostvo rznych vyhotoven magnetickch zznamovch mdi. Medzi najrozrenejie nesporne patr VHS kazeta. (Kompletn prehad inch magnetickch zznamovch mdi uvdzam v kapitole 1.1 Analgov videozznam, na str. 5) Pri opise kaziet a technolgie zpisu dajov systmom VHS, sa v tejto asti prce budem opiera o poznatky z internetovej encyklopdie Wikipedia. Rozmery VHS kazety s 18,7 mm (dka), 2,5 mm (rka) a 10,2 mm (vka). Magnetick ps v tele kazety je irok 12,7 milimetrov, priom prechdza okolo rotanho bubna vo videorekordry kontantnou rchlosou 23,4 mm/s. Rotan bubon je zloen z niekokch magnetickch hlv a to sa v protismere k prevjajcej sa pske. Hlava je vlastne elektromagnet, ktor doke vemi rchlo meni svoje magnetick vlastnosti a tm me ovplyvova magnetick iastoky a ich polarizciu na povrchu psu. Hlava vdy psob na magnetick vlastnosti skupiny iastoiek sstredench do ikmej plochy, ktor je irok len 10 mikrometrov. Zjednoduene by sme teda mohli poveda, e ps vo videokazete sa sklad zo ikmch sekov irokch 10 mikrometrov a obraz sa zaznamenva zmenou magnetickch vlastnost na jednotlivch tchto sekoch, ktor spsob systm magnetickch hlv v relatvne vekej rchlosti. Ide o ikm seky, nie isto vertiklne (kolm), a to hlavne z dvodu odlinej rchlosti rotujceho bubna od rchlosti prevjajceho sa magnetickho psu. Oben rchlos bubna je 25 otok za sekundu, o je takmer rchlos 5 m/s a rchlos pohybu psky je 23,4 mm/s (teda 0,0234 m/s) o znamen, e bubon sa ota pribline 213 krt vou rchlosou ako pska s ktorou pracuje. (Wikipedia lnok: VHS, 2007) 340

Mazac mechanizmus

Rotan bubon

Kontroln hlava (synchronizcia signlu, odtavanie potadla,, ...) Hnac valek

Magnetick hlavy

Obr. Schma posunu VHS psky vo videorekordry a jej kontakt s magnetickmi hlavami. (Down, 2008)

Technolgia VHS pracujca na princpe zpisu analgovho videosignlu do ikmch stp uloench na magnetickom pse, sa stala na dlh roky vemi populrna a prakticky jedin pre domce pouitie. Fyzick rozmery VHS kaziet nie s vak vemi vhodn pre pouitie v kamerch. Tento nedostatok sa odstrnil zmenenm kaziet, ako aj celej elektronickej zznamovej sstavy v kamerch. Takto vznikli VHS-C kazety s pribline polovinmi rozmermi. Princp zznamu zostal nezmenen. Analgov zpis videa na magnetick psky VHS alebo VHS-C sa dnes u nepouva. Je to najm z dvodu niej kvality zaznamenvanho videa zaprinenej dvojitou konverziou vstupnho video signlu (pozri aj obr. 9 na str. 19) a vyej nchylnosti analgovho signlu na rzne umy a ruchy. Tie magnetick zpis dajov prebieha dotykovou metdou, kedy sa pska cha po bubne. Prirodzene dochdza k jej opotrebeniu a postupnmu znehodnoteniu.

Na konci osemdesiatych rokov minulho storoia prila firma SONY s vtedy revolunou technolgiou zpisu digitlneho videa na magnetick psy vo videokazetch. Prv zariadenia boli vemi drah a preto nali uplatnenie len v profesionlnej oblasti. irok spotrebitesk spech vak nastal po roku 1995, kedy bol predstaven formt digitlneho videa DV zaznamenvan na MiniDV kazety. O kompresiu vstupnho video i audio signlu sa star hardvrov DV kodek nachdzajci sa v procesore kamery. Ten komprimuje video signl do dtovho toku 25 Mb/s s pevnm rozlenm 720 x 576 bodov a nsledne ho zapisuje na magnetick ps v binrnej podobe. Podobne ako pri VHS aj pri MiniDV sa daje zapisuj do ikmch stp pomocou magnetickch hlv. Okrem magnetickho psu sa v niektorch MiniDV kazetch nachdza aj miniatrny elektronick pamov ip, do ktorho sa zapisuj 341

uiton sprievodn daje, naprklad as a dtum nahrvky a tie video stopy (obdoba kapitol na DVD), ktor uahuj pretanie kazety. Ak pska takto ip nem, tieto informcie sa archivuj priamo na magnetickom pse. Podobnm zznamovm mdiom je Digital8, ktor tie vyuva hardvrov kompresiu DV kodeka, a zapisuje digitlny signl na magnetick psku v kazete. Oba formty s v amatrskych podmienkach rozren dodnes. Profesionli a televzne spolonosti vyuvaj technolgie, ktor pracuj s vysokm rozlenm a s niekokonsobne vym dtovm tokom. Zaujmav prehad profesionlnych zznamovch formtov archivovanch na magnetickom pse priniesol Paul M. J. Suchecki vo svojej prci How to Buy a Professional High-Definition Video Camera (v preklade: Ako kpi profesionlnu HD kameru), kde uvdza najpouvanejie technolgie z tohto segmentu. Autor vymenva a popisuje tieto 3 najpouvanejie profesionlne 'pskov' formty: Digital Betacam s hardvrovm kodekom MPEG, ktor zvlda pracova s dtovm tokom a do 90 Mb/s, HD CAM (vylepen verzia Digital Betacam s rozlenm a do 1920 x 1080 bodov a dtovm tokom do 144 MB/s) a HD CAM SR (dtov tok do 880 Mb/s) a i. (Suchecki, 2007). In profesionlne pskov technolgie: Betacam SX, XD CAM a i.

Kompaktn celo-digitlne kamery u nevyuvaj ako zznamov mdium magnetick ps vo videokazete, ale isto digitlne zariadenia napr. optick disky (CD, DVD, Blu-ray a i.), pevn disky (HDD) a pamov karty (Memory Stick, SD, MMC a i.) Zznam digitlneho videosignlu, ak m by dostatone kvalitn, vyaduje vysok dtov toky a teda aj nroky na zznamov mdium. Vimnime si, e pri pouit DV kodeku, sa dtov tok bli a k 25Mb/s, o je pri prepote pribline 3,1 MB na kad sekundu zznamu (t.j. 186 MB za 1 mintu). Vo videokamerch sa pritom nepouvaj klasick DVD disky, ale ich zmenen 8 centimetrov verzie s kapacitov 1,4 GB (o je 1433 MB). Ak by sme teda v takejto kamere pouili DV kodek s plnmi parametrami, mohli by sme na jedno mdium zaznamena len pribline 8 mint videa. Pouitie DV kodeka je preto pre DVD kamery nevhodn. Namiesto neho sa vo vine prpadov pouva hardvrov MPEG-2 kodek, ktor zniuje dtov tok na rove pribline 9 Mb/s (t. j. 1,125 MB/s 67,5 MB/min, reim HQ), pri ktorom sa na jedno DVD mdium zmest skoro 21 mint videa. Kapacita sa sce d rozri a na 120 mint (reim SLP), ale na kor masvneho znenia dtovho toku. Pri takto vysokej kompresii je kvalita zznamu porovnaten s VHS. Kvalita videa je pri najvyom 9 Mb/s dtovom toku porovnaten s MiniDV kamerami, ale na tie sa d nasnma obdobnej kvalite a 60 mint zznamu. Vekou vhodou pouitia DVD kamier je samotn mdium 342

DVD, ktor po naplen v kamere sta vloi do stolnho prehrvaa alebo potaa a pozera. Pre vek variabilnos sa hlavne v dnenej dobe stvaj vemi populrne kamery pracujce s hardvrovm kodekom MPEG-4, ktor vstupn videosignl komprimuje efektvnejie i za cenu niej kompatibility pri prehrvan zznamu. Tento kodek bva najastejie implementovan do zariaden, ktor vyuvaj ako pamov mdium rzne harddisky, pamov karty a intern elektronick pamte, teda naprklad mobiln telefny ale aj niektor videokamery. Prve absencia vekch pamovch zariaden a robustnch elektronickch sstav zapisujcich na ne informcie (napr. DVD a MiniDV mechaniky), zaprinili znan miniaturizciu prstrojov. Kodek MPEG-4 sa do tchto zariaden nastavuje poda elu zariadenia a kapacity mdi. Preto sa stva, e niektor kamery, napr. v mobilnch telefnoch, zaznamenvaj obraz s nim rozlenm, v obmedzenom pote farieb alebo s niou frekvenciou snmanch obrzkov. Existuj vak aj MPEG-4 kamery, ktor maj nastaven vysok dtov toky a mu snma vo vysokom rozlen. Do tchto kamier sa montuj intern harddisky HDD kamery, ktor maj kapacitu aj viac ako 120 GB (napr. SONY HDR-SR12E), alebo prenosn pamov karty, najastejie Memory Stick karty s kapacitou do 8 GB alebo SD karty s vekosou do 32 GB. Prve zven kapacita pamovch mdi a rchlejie prenosov rchlosti v oblasti zpisu dajov na mdi, oproti klasickm DVD diskom spsobili, e sa mu poui vyie dtov toky. Bezpskov kamery sa dodvaj s hardvrovmi kodekmi MPEG-2 a MPEG-4. Najnovie modely maj nadstavbov MPEG-4 kodek AVCHD, ktor zabezpe aj pri niom dtovom toku, vyiu kvalitu zznamu ako ponka MPEG-2 alebo jeho matersk MPEG-4. Harddiskov kamery maj aj urit nevhody. Pevn disky sa nedaj tandardne vymiea. To znamen, e nememe ma viacero diskov pre jednu kameru. alou nevhodou je nchylnos diskov na mechanick pokodenie. V kamerch sa pouvaj mal notebookov HDD s vyou odolnosou, ale aj tak je ich ivotnos vemi otzna. Disk v kamere nem dostaton chladenie a je vystaven vm otrasom (nrazom) ako keby bol v notebooku. (Redeky, 2007) To zatia brni ich masovmu rozreniu na kor kamier vyuvajcich intern elektronick pam alebo pamov karty. Niektor digitlne kamery nes oznaenie HD, o znamen, e doku snma obraz vo vysokom rozlen s vyou kvalitou. Nejde priamo o oznaenie uritho produktu, ale o shrnn pomenovanie pre video tandard, ktor mus spa urit parametre, aby sa mohol oznai symbolom HD. Tka sa to naprklad rozlenia, ktor je v tandarde HD definovan na 1280 x 720 bodov. Na trhu sa vyskytuj HD kamery s podporou vetkch vyie 343

spomenutch archivanm mdi (napr. HD miniDV kamery tzv. HDV kamery, HD Cam kamery, HD HDD kamery, HD DVD kamery tie vak maj namiesto MPEG-2 kodeku, nadstavbov AVCHD kodek). Vhody videa vo vysokom rozlen si vak meme naplno vychutna iba v prpade, ak mme televzor podporujci technolgiu HD (televzne prijmae s oznaovan aj ako HD Ready). Technologick pokrok zaprinil, e aj rozlenie, ktor ponka HD, sa v niektorch rozvinutch krajinch stalo oskoro zastaranm a preto sa vyvinulo oznaenie Full HD, pri ktorom m video vekos 1920 x 1080 bodov.

Ako si vybra vhodn videokameru? Spotrebitesk trh ponka vek mnostvo rznych videokamier od rznych vrobcov, s rznymi parametrami ale i v rznych cenovch relcich. Prioritne som sa zameral na spotrebitesk trh domcich pouvateov. Stanovil som es zkladnch ukazovateov, na ktor by sa mali zkaznci pri vbere digitlnej videokamery zamera. Profesionlne kamery a analgov zariadenia vrtane filmovch kamier, som z prehadu zmerne vynechal, pre ich okrajov pouitie, vysok ceny resp. technick zastaranos. 1) Kvalita snmanho obrazu Objektv: U samotn kontrukcia objektvu nm vea napovie o snmacch vlastnostiach
kamery. m je objektv v a optick sstava masvnejia, tm je snmanie kvalitnejie. Na prednej strane objektvu sa udva seln hodnota ohniskov vzdialenos, ktor vypoved o tom, ak vek as scny doke objektv zosnma zorn uhol objektvu. Priemern hodnota vo videokamerch je okolo 4 milimetre. m je slo niie, tm doke objektv zosnma z menieho odstupu v priestor akoby sa dan scna od objektvu vzdialila. Toto vyuijeme najm pri natan v interiroch. Ohniskov vzdialenos sa vo videokamerch me plynule meni zvova alebo zmenova. Tento proces sa vol optick zoom a pomocou neho meme vzdialen objekt pribliova. Ben videokamery maj hodnotu optickho zoomu v rozmedz od 10x do 30x. Takto vysok optick zoom sa vak d poui len so statvom, pretoe inak by bol obraz vemi roztrasen. Tie so vzrastajcim pouitm optickm zoomom sa zhoruje aj sveteln priepustnos objektvu, preto by sme mali vybera objektvy s vekou svetelnou priepustnosou, optimlne hodnoty s v rozmedz od 2 do 5 Lux. Plat, e m je slo niie, tm je kvalita vyia. (Redeky, 2007) Dleit je aj stabilizcia obrazu, ktor sa vykonva opticky (v drahch modeloch) alebo elektronicky.

344

Snmac ip: Na kvalitu snmanho videa m rozhodujci vplyv aj vekos snmacieho

ipu CCD. m je ip v, tm m viac svetlocitlivch bodov pixlov, a tm doke zosnma obraz vo vych detailoch. V segmente profesionlnych kamier sa stretvame aj s niekokmi milinmi pixlov na snmai. Pre bench uvateov vak plne postauje poet od 800 tisc po milin.

Vhodn postupnos krokov pri vbere kamery z hadiska parametrov objektvu: Na zklade vlastnch poznatkov z oblasti digitlnych kamier, som uril vplyv jednotlivch parametrov na vsledn kvalitu snmanho videa ale i na celkov funknos videokamery.

Obr. Dleit parametre pri vbere kamery z hadiska parametrov objektvu.

2) Hardvrov spracovanie obrazu a archivcia Kompresia: Prve kompresia m znan vplyv na kvalitu snmanho videa. Pri digitlnych
videokamerch sa stretvame najastejie s tromi typmi hardvrovej kompresie. Ide o kompresiu DV (MiniDV kamery a nadstavbov HDV kamery), MPEG kompresia (DVD kamery) a AVCHD kompresia (novie zariadenia: DVD kamery, HDD kamery, kamery s pamovmi ipmi a kartami). Kvalita DV kompresie je vyia v dsledku pouitia vyieho dtovho toku, obraz je teda zaznamenvan vernejie a v lepej kvalite. Toto rieenie je vhodnejie aj v prpade, ak sa nasnman video rozhodneme editova, pretoe technolgia DV vyuva vntrosnmov kompresiu, pri ktorej sa kad snmok komprimuje samostatne. Technolgia MPEG a jej nadstavba AVCHD naopak pracuje na bze medzisnmkovej kompresie, kde sa detaily dopotavaj z kovch snmok a teda strih videa je v uritch miestach zznamu dos problematick a menej kvalitn. Kompresia AVCHD je efektvnejia ako MPEG, ale na kor niej kompatibility so zariadeniami.

Rozlenie: V segmente amatrskych kamier sa benejie stretneme so tandardnm 345

rozlenm pre digitlne video 720 x 576, ale niektor zariadenia ponkaj aj rozlenie HD. Kpu HD kamier by sme vak mali dsledne zvi, pretoe ich cena je niekokonsobne vyia oproti klasickm kamerm a pln HD rozlenie si pozrieme iba na kompatibilnom zobrazovacom zariaden (HD Ready) s prepojovacm optickm kblom HDMI.

Archivcia dt: Kapacita a hlavne cena zznamovch mdi patr medzi najdleitejie
parametre pri kpe kamier. Digitlne kamery s kodekom DV vyuvaj ako archivan mdium MiniDV kazety, na ktor sa zmest a 60 mint vysokokvalitnho zznamu. Cena kazety sa pohybuje pribline na rovni 100 korn za kus. Je zaujmav, e na tento ist typ kaziet archivuj video aj nadstavbov HDV kamery s vysokm rozlenm. DVD kamery vyuvaj 8 cm disky DVD, ktor maj tandardne kapacitu 1,4 GB a zmest sa na ne len 21 mint videa v obdobnej kvalite ako u DV kamier. Cena jednovrstvovho DVD disku je 40 korn. Kamery s pamovmi kartami archivuj zznam najastejie na karty Memory Stick, ktorch kapacita je 2 a 8 GB v cene od 600 do 3 200 korn za kus. Na tieto karty teda meme zaznamena a tvornsobok viac dajov ako na DVD disky, ale aj ich cena je niekokonsobne vyia. Harddiskov kamery maj vstavan pevn disk s vekou kapacitou. Tento disk sa vak ned pri zaplnen vymeni, preto nahrat video mus by dodatone archivovan na niektor zznamov mdium.

V nasledujcej tabuke som sa snail zhrn a ohodnoti najpouvanejie rieenia v oblasti digitlnych videokamier na zklade vlastnch sksenost a poznatkov.
Tab. Najpouvanejie formty v oblasti domcej digitlnej zbavy a ich vhody a nevhody. vysok kvalita obrazu vntrosnmkov kompresia (pri editcii videa) zznam a 60 mint vysokokvalitnho videa vyia spoahlivos mdi lacn ceny zariaden lacnejie zznamov mdi a import videa do potaa akopdnos zariadenia (pri vyhadvan scn) via vekos a vha zariaden HD kvalita obrazu zpis HD videa na klasick MiniDV kazety vyia spoahlivos mdi lacnejie zznamov mdi vyia cena zariaden a import videa do potaa akopdnos zariadenia (pri vyhadvan scn) via vekos a vha zariaden Mon rieenia v oblasti digitlnych kamier:

DV kodek

MiniDV kamera

DV kompresia

HDV kodek

HDV kamera

346

MPEG-2 kodek AVCHD kodek1) DVD kamera

MPEG-2 kodek MPEG-4 kodek AVCHD kodek HDD kamera

MPEG-2 kodek MPEG-4 kodek AVCHD kodek Kamera s pamovou kartou

okamit prehrvanie v stolnch DVD prehrvaoch ahia navigcia po mdiu (vyhadvanie scn, pretanie, menu, a pod.) podpora priestorovho zvuku lacn ceny zariaden niia kvalita obrazu ako pri DV zznam iba 21 mint videa na mdiu (v obdobnej kvalite ako pri DV) niia spoahlivos mdi (pokriabanie) a import videa do potaa ahk import videa do potaa ahia navigcia po mdiu (vyhadvanie scn, pretanie, menu, a pod.) via kapacita harddiskov oproti inm mdim menie rozmery vyia cena zariaden zven citlivos na nrazy nemonos vmeny mdia po zaplnen ahk import videa do potaa ahia navigcia po mdiu (vyhadvanie scn, pretanie, menu, a pod.) ahk vmena pamovch kariet po zaplnen niia elektronick nronos menie rozmery vyia cena zariaden vyia cena pamovch kariet

AVCHD kodek sa v sasnosti implementuje aj do najnovch modelov DVD kamier, v tomto prpade vak me djs k nekompatibilite so stolnmi prehrvami.

1)

Mnoho odbornkov v oblasti videotechniky vyslovilo nzor, e v sasnosti je ete stle najvhodnejou technolgiou zznamu videa, pouitie DV kamier s pskovmi kazetami MiniDV. Dvody meme hada v nzkej cene zariaden a mdi a tie v kvalite kompresie DV kodeka, ktor vyuva celosnmkov kompresiu, idelnu na dodaton spracovanie v prostred potaov. alie dleit parametre a vlastnosti digitlnych kamier tkajce sa hardvrovho spracovania obrazu: monos nahrva v absoltnej tme prostrednctvom infraervenho svetla tzv. non reim, fotografick reim, elektronick zoom a monos pridvania rznych filtrov obrazu (napr. iernobiele snmanie, efekt starho filmu a pod.) Pouitie tchto filtrov by sme vak mali robi s rozvahou, pretoe je to nezvratn opercia a tie kvalita tchto filtrov je niia v porovnan s potaovmi. Osobit pozornos by sme mali venova snmaniu zvuku. Niektor kamery okrem klasickho dvojkanlovho STEREO zvuku, doku zaznamenva aj priestorov zvuk.

3) Komunikcia kamery s externmi zariadeniami 347

MPEG kompresia

Prepojitenos kamery s rznymi externmi zariadeniami je mimoriadne dleitm faktorom pri vbere konkrtneho zariadenia. Komunikcia so zariadeniami sa uskutouje prostrednctvom portov a rozhran. Medzi zkladn vstupn porty, ktormi by mala by kamera osaden, patria: vstup pre extern mikrofn, extern zdroj napjania, a porty pre vstupn videosignl. Prve tie vyuijeme v prpade, ak pomocou digitlnej kamery chceme zlohova klasick analgov nahrvky z videoprehrvaa, alebo sptne nahra digitlne video na kameru z potaa. Asi najdleitejm portom je videovstup, ktor sli na prepojenie s televznym prijmaom resp. videorekordrom. Videovstupy a videovstupy s na digitlnych kamerch v dvoch vyhotoveniach analgovej (Cinch, S-Video) a digitlnej DV-In a DV-Out. Komunikcia s potaom sa prevdza prostrednctvom vysokorchlostnho portu IEEE 1394 (FireWire resp. i.Link) alebo USB.

4) Fyzick vlastnosti kamier, parametre a prsluenstvo I ke fyzick parametre kamier nemaj priamy vplyv na kvalitu snmanho videa, s vemi dleit pri kadodennej prevdzke zariadenia. Absoltna vina digitlnych kamier m LCD displej, ktor nm me uahi orientciu v priestore a nastavenie snmacch parametrov prve prostrednctvom displeja kamery. Vemi modern s dotykov displeje, pomocou ktorch meme priamo ovlda videokameru. Displej by mal by dostatone vek, s vysokm zobrazovacm rozlenm a s vekou farebnou klou. V prpade ndze by sa mal da vypn, aby sme etrili batriu zariadenia. Vdr batrie je tie vemi dleit faktor. Ben amatrske videokamery maj prevdzkov dobu pribline od 100 mint vyie pri jednom nabit. Dleit je aj sprvna ergonmia zariadenia, rozmery a vha. Kamera by mala ma hmotnos do 600 gramov. Nemus vak pritom plati, e m menia a ahia tm lepia. Miniatrne zariadenia sa v ruke zle dria a maj tendenciu sa v rukch viac trias. Na uahenie manipulcie s kamerou nm me efektne posli aj diakov ovlda. 5) Cena kamier Pre nainca sn najdleitej parameter. Ceny digitlnych videokamier a ich prsluenstva kadorone klesaj zvratnm tempom a tm sa stvaj dostupnejie irokej verejnosti. Cena kamier sa pohybuje od niekokch tiscok a po stotisce korn. Najlacnejie s kamery s technolgiou MiniDV (od 6 tisc korn), trochu drahie s DVD kamery (ich ceny zanaj pribline od 10 tisc). Najdrahie v segmente amatrskych kamier s harddiskov 348

videokamery a kamery s pamovmi kartami, ktorch cena sa pohybuje od 15 tisc korn.

6) Programov vybavenie Vekou prednosou digitlnych kamier je ich jednoduch prepojenie s potaom a nsledn spracovanie zznamu v prostred operanho systmu prostrednctvom uritho strihovho programu. Niektor firmy pribauj k svojim zariadeniam softvrov aplikcie na editciu videa. Sksenej pouvatelia vak nemaj problm njs na internete plnohodnotn programy a preto programov vybavenie kamier nie je a takm dleitm faktorom pri kpe. Sasou nasledujcej kapitoly bakalrskej prce s aj recenzie troch obbench strihovch programov. Pri vbere vhodnej videokamery by nm nemali stai iba rzne teoretick pouky a such zistenie si jednotlivch parametrov. Dleit je kameru si vyska, resp. zisti si nzory inch pouvateov alebo siahnu po odbornch testoch. Prve jeden takto test bol uverejnen v relcii Slovenskej televzie Test Magazn v ktorej testovali 18 rznych digitlnych videokamier. Rozhodujcim kritriom bola kvalita obrazu, kde najlep vsledok dosiahla MiniDV kamera Canon HV20 (hodnotiaca znmka: 1,6). Na pribline rovnakej rovni sa umiestnila kamera Panasonic HDC-SD1EG-S zapisujca na pamov karty (znmka: 1,7). Vborn vsledky dosiahol aj druh zstupca z kategrie MiniDV kamera SONY HDR HC5E (znmka: 2,0). o sa tka podielu vrobcov, najlepie vsledky zskali kamery znaiek Panasonic, SONY a Canon. Najhorie zas obili znaky Sanyo kamera VPC-HD2 zapisujca daje na pamov karty (znmka: 4,1), harddiskov kamera Samsung VP DC575WD (znmka: 3,9) a Hitachi DVD kamera DZ-HS500E (znmka: 3,8). Po spriemerovan vetkch vsledkov, sa v teste najlepie umiestnili MiniDV kamery, nasledovan kameramy s pamovmi kartami a harddiskami. Posledn v hodnoten kvality snmanho obrazu skonili DVD kamery. (Relcia STV Test magazn, 2007) Technick parametre jednotlivch kamier a ich ceny uvdzam v asti prloh Prloha B. Elektronick videokamery mu by sasou aj inch zariaden. Najastejie sa s nimi stretvame v mobilnch telefnoch. Samotn kontrukcia telefnu a jeho vekos zabrauje pouitiu vieho potu ooviek a tie ich miniaturizcia v optickej sstave zapriuje, pln absenciu optickho zoomu a vyieho rozlenia. Na kompresiu snmanho videa sa vyuva kodek MPEG-4 a kodeky z rady H.26x, ktor video ukladaj do vstupnho formtu *.3gp resp. *.mp4. Nzky dtov tok videa ho preduruje na pouitie pri videokonferencich 349

a videohovoroch a s na dodaton spracovanie absoltne nevhodn, preto ich ani bliie nepopisujem. To ist sa tka aj priemyselnch kamier a infraervench kamier.

Zhrnutie teoretickch poznatkov o videokamerch Videokamera je zariadenie sliace na snmanie reality prostrednctvom objektvu, ktor sa sklad zo systmu ooviek, ktor smeruj sveteln le z prostredia na urit bod - miesto. Tento optick jav sa vol fotografick projekcia. Ak sveteln le dopadaj na celuloidov filmov ps, ide o filmov kameru, kde dochdza k chemickej reakcii prichdzajceho svetla so striebornmi soami nachdzajcimi sa na povrchu celuloidovho filmovho psu. V elektronickch kamerch s sveteln le smerovan na svetlocitliv snma polovodiov kremkov ip CCD. Vaka Bayerovej maske, ktor m podobu flie natiahnutej pred ipom, ten doke rozliova vetky tri zkladn farebn zloky svetla - RGB a ich vhodnm zmieanm zaznamenva aj farebn obraz. Niektor modely s vybaven a tromi paralelnmi ipmi CCD, z ktorch kad je citliv na jednu zo zloiek svetla. Tieto kamery bvaj trochu drahie, aie, ale snman obraz m vernejie farby a je kvalitnej a istej. Medzi alie dleit parametre, ktor maj vplyv na snman kvalitu obrazu patria: optick sstava a jej vyhotovenie, hodnota minimlneho osvetlenia pri ktorej kamera ete doke snma, vekos optickho zoomu, spsob vyvenia bielej farby, expozin as a i. Tieto parametre je mon nastavova manulne, ale aj automaticky procesorom kamery. Elektronick kamery meme rozdeli do dvoch hlavnch skupn. Prv tvoria analgov tie zaznamenvaj vstupn videosignl na kazety, najastejie VHSC. Stretn ich ete dnes je u skr raritou. Plne ich vystriedali digitlne kamery, ktor ponkaj lepiu kvalitu obrazu aj konfortnejie dodaton spracovanie videa. Digitlne kamery ako archivan mdium vyuvaj magnetick psky v kazetch MiniDV, Digital8, HD CAM a i., ale tie optick disky najm DVD nosie, pevn disky a rzne pamov karty. Kvalita obrazu pri digitlnych kamerch zvis najm od pouitia hardvrovho 350

kodeka. Najastejie sa do zariaden montuj kodeky DV (pri MiniDV kamerch), MPEG-2 (pri DVD kamerch) a MPEG-4 (pri HDD kamerch). Novie modely doku snma aj video vo vysokom rozlen HD (a do rovne 1920 x 1080), pln kvalitu zznamu si vak vychutnme a na HD Ready televzoroch. Technolgie zajtrajka v oblasti videokamier Dovolm si tvrdi, e v oblasti technolgi sa vvoj nikdy nezastav. Prirodzenou udskou vlastnosou je veci zlepova, zdokonaova a zjednoduova. Mlokto si dnes trfa o i len odhadn, s akou technolgiou budeme pracova o p, desa alebo dvadsa rokov. Niektor kontry vvoja v oblasti elektronickch kamier vak meme prognzova u dnes. Pouen z minulosti, vieme naisto poveda, e sa bude neustle zvyova zobrazovacie rozlenie a poet pixlov na zobrazovacom ipe. To bude ma za nsledok nutn inovciu archivanch mdi, hlavne o sa tka ich kapacity ale i rchlosti zpisu dajov na ne. Vek budcnos v tomto smere maj kamery s integrovanmi elektronickmi pamami, pamovmi kartami a harddiskov kamery. Naopak, pre obmedzen kapacitn vekos meme oskoro oakva postupn znik MiniDV kamier a DVD kamier. Avak zpis na optick disky predsa len nezmizne. Akurt DVD nahrad technolgia Blu-ray diskov. Ich prchod meme pozorova u v sasnosti, ke spolonos Hitachi predstavila v minulom roku na vstave IFA 2007 prv Blu-ray videokameru s oznaenm DZ-BD7HE, ktor zapisuje na osem centimetrov disky a m aj vlastn vstavan pam na bze harddisku. Kamera je osaden 5,3-megapixlovm obrazovm snmaom CMOS, ktor poskytuje lepie vsledky oproti konkurennmu a v sasnosti populrnejiemu ipu CCD (najm v oblasti prenosu dt, kee kad pixel m svoj vlastn elektronick obvod, ktor konvertuje sveteln energiu na naptie tzv. senzory s aktvnymi pixlami). Objektv kamery je zloen z 12 optickch elementov uloench v deviatich skupinch. O kompresiu sa star hardvrov kodek MPEG-4 s doplnkom AVCHD (Advanced Video Codec High Definition), ktor doke efektne pracova s vysokm dtovm tokom a rozlenm. Pri najvyej monej kvalite zznamu v reime Full HD s rozlenm 1920 x 1080 doke na jeden Blu-ray disk (7 GB) nahra a 60 mint vysokokvalitnho zznamu porovnatenho s profesionlnou technolgiou HD CAM. Kamera je schopn archivova aj na tandardn 8 centimetrov DVD nosie, ale pri rovnakej kvalite sa na ne zmest len 20 mint zznamu. (Nvlt, 2007) 351

Detailn parametre kamery Hitachi DZ-BD7HE uvdzam v asti prloh Prloha C.

Vemi zaujmav archivan mdium predstavila spolonos Panasonic. Ide o elektronick PCMCI pamov karty P2 pouvan v HDV kamerch osadench hardvrovm HDV kodekom (vylepen verzia DV) poskytujca Full HD kvalitu a rozlenie. Toto zznamov mdium m nahradi stariu technolgiu MiniDV, pre ktor bol pvodne kodek DV uren. Karta P2 v sebe integruje niekoko mench SDHC pamovch kariet s radiom, priom kamery mu ma pripojench aj viac takchto P2 kariet. Pouitie pamovch kariet, oproti optickm diskom, pskam a harddiskom m nezanedbaten vhodu v spore energie a vych prstupovch rchlostiach. Naprklad kamera SONY PMW-EX1 ktor pracuje s pamovmi kartami SxSPRO doke nepretrite zaznamenva a 4 hodiny. Zaujmav je situcia vo filmovom priemysle, kde sa dodnes pouvaj najm klasick 35 milimetrov filmov kamery. Mnoh odbornci tvrdia, e sasn digitlne kamery ete stle neposkytuj a tak rozlenie a kvalitu obrazu, ako filmov. Toto tvrdenie sa poka vyvrti nov kamera PhantomHD, ktor pre jej neobyajn vlastnosti a dizajn predstavili aj v televznej relcii TA3 Svet technolgi. PhantomHD doke zaznamenva obraz v rozlen a 2048 x 1536 (tzv. 2K), priom za sekundu me zosnma a 1000 snmok. Vaka tejto rchlosti sa potom daj nasnman scny dokonale spomali, o je mon vyui pri niektorch filmovch scnach. Pri rchlosti 1000 snmok v plnom HD rozlen treba na kad sekundu a 3,5 GB. Kamera nem zabudovan iadny kodek, preto video snma nekomprimovan v plnej kvalite a uklad ho na extern, od kamery energeticky nezvisl, harddisk s kapacitou a 512 GB. (Relcia TA3 Svet technolgi, 2008)

Obr. Kamera PhantomHD, ktor doke snma v rozlen 2K. (Gordon, 2007)

352

Okrem zvenia parametrov terajch kamier, ktor budcnos urite prinesie, sa d predpoklada aj rozrenie ich pouitia. Jednak to svis s neustlou miniaturizciou zariaden, ale aj s rznymi technickmi novinkami a zlepeniami, ktor v konenom dsledku mu pomc vestrannmu rozvoju udstva. Prkladom toho me by umel oko s miniatrnou kamerou voperovan nevidiacim uom.

9.3 Spracovanie videa na potai

Potae sa stali vemi efektnm nstrojom pri spracovan videa. Prostrednctvom nich meme pohodlne vstupn videosignl z videokamery zostriha, pridva rzne efekty, meni niektor parametre, a pod. Aby sme vak takto postprodukciu mohli robi, naa potaov zostava mus by vybaven uritm elektronickm zariadenm, ktor doke prepoji pota s videokamerou alebo inm zdrojom videosignlu. Tieto elektronick zariadenia maj najastejie podobu prdavnch PCI kariet, ktor pripjame k materskej doske potaa. Vo veobecnosti by sme tieto prdavn zariadenia mohli rozdeli do dvoch hlavnch skupn zariadenia prispsoben na prjem analgovho video signlu a zariadenia pracujce s digitlnym vstupnm signlom.

Potaov zariadenia na prjem analgovho videosignlu Do tejto skupiny patria rzne analgov videostrine a TV tunery. Tieto zariadenia vyuijeme najm v prpade, ak chceme do potaa transportova videosignl zo starej analgovej videokamery alebo videorekordra, ale aj pre prjem klasickho terestrilneho televzneho vysielania. S postupnm prechodom na digitlne zariadenia a digitlne vysielanie, sa tieto analgov zariadenia stvaj zbytonmi a prestvaj sa vyrba. Videostrine primrne slia na nahratie videa do potaa, kde sa rzne upravuje a nsledne sa pomocou tej istej karty cez videovstup prehrva na televzore alebo inom zobrazovacom zariaden. Ak teda pota vyuijeme v podstate iba pasvne, len na pridvanie rznych efektov v relnom ase (napr. vkladanie tituliek, alebo kombinciu viacerch videosignlov medzi 353

sebou), ide o linerny strih pri ktorom nm sta poui linernu strihov kartu. V tomto prpade, sa vsledn video neuklad do potaa, ani sa inak nekomprimuje, len sa posva do videovstupu na urit extern zariadenie (monitor, TV, videorekordr a pod.). Funknos analgovch linernych strihovch kariet plne vystihol Petr Bernek vo svojej knihe Digitln video v praxi kde napsal: Linern stiny pracuj vdy v relnm ase a v podstat spovaj v pekoprovn jedn videokazety na druhou za souasnho doplnn efekt. (Bernek, 2001) Takto strine, uren na linerne spracovanie videa, sa pouvali hlavne v dobe, ke vkon potaov ani zaleka nepostaoval na nelinerne spracovanie videa. Ak vak chceme s videom robi rzne zloitejie efekty, alebo ho uklada na harddisk potaa, musme poui nelinerne strihov zariadenie, ktor vstupn videosignl zdigitalizuje pomocou A/D prevodnka, nsledne ho komprimuje hardvrovm alebo softvrovm kodekom a zaznamenva na harddisk potaa. Kvalitnejie a drahie modely nelinernych strin, vyuvaj na kompresiu videa hardvrov MPEG, MJPEG alebo DV kodek, ktor komprimuje prichdzajce video v relnom ase. Nech u pouijeme hardvrov alebo softvrov kodek, vysok vkon potaa je nevyhnutn. Videostrina nahrv na disk data stejnou rychlost, jakou si je promtte na sv TV a zle pouze na vlastnostech karty a potae, v jak kvalit doke video zpracovvat. (Bernek, 2001) Pri slabom vpotovom vkone potaa, musme prichdzajce video komprimova (zachytva) v niom rozlen, alebo s menej nronm kodekom (napr. MPEG-1 alebo MPEG-2). Kompresiu MPEG-4 v relnom ase meme bez problmov robi a s potami s konfigurciou od 1.0GHz vyie. Pri menom vkone dochdza k sekaniu videa, kedy pota nie je schopn zaznamenva plynule, pretoe vpotov vkon procesora nestha spracovva naraz toko dajov. Hardvrov kompresia odbremeuje procesor potaa od tchto vpotov a prakticky si ich rob vo svojej rii. TV tunery s obdobou nelinernych strihovch kariet, ktorch alou funkciou je prjem televzneho vysielania, ktor meme tie zaznamenva na pevn disk. Hlavnmi problmami TV tunerov je prve niia citlivos tuneru, mon magnetick ruenie prchodzieho signlu ostatnmi asami potaa, o me zaprini znen kvalitu obrazu a tie fakt, e pota vykonva tzv. de-interlace obrazu. De-interlace je vlastne odstrnenie prekladanho obrazu (v ang. Interlaced scanning), ktor tandardne ponka analgov televzia, ale je nevhodn pre zobrazovanie na monitoroch potaov. Analgov televzny signl vysielan v naej oblasti (PAL) pozostva z 50 polsnmkov, ktor sa zobrazia za sekundu. V kadom polsnmku s bu prne alebo neprne riadky. Tieto dva typy sa striedaj a vytvraj tak obraz na tandardnom 50Hz televzore. Monitor vak ponka iba progresvne vykresovanie obrazu (v ang. Progressive scanning), kedy sa za 1 sekundu zobraz 25 354

separtnych celch obrzkov zloench z prnych a sasne aj neprnych riadkov (pozri aj str. 5). Vzjomn konverzia je stratov a dochdza k iastonmu zneniu kvality obrazu. Me sa vykona viacermi spsobmi napr. vypustenm prnych polsnmkov (dochdza vak k zubateniu videa), znenm horizontlneho rozlenia na polovicu (288 riadkov), zliatm dvoch polsnmkov do jednho (me vznika iaston rozmazanie obrazu), a i. Proces prekdovania obrazu z prekladanho na progresvny vykonva vina TV tunerov hardvrovo, priamo na vstupe signlu. Naproti tomu, o kompresiu videosignlu sa staraj softvrov kodeky v operanom systme a preto je celkov vkon potaovej zostavy pri zaznamenvan vysielania dos dleit. Pouitie analgovch strin a TV tunerov a tie analgovch elektronickch kamier alebo vide sa postupne zniuje na kor isto digitlnych zariaden. Kvalita analgovho videa je toti znane znen viacnsobnou konverziou u v kamere, ale nsledne aj v samotnej strini, kedy sa signl mus op konvertova na digitlny s ktorm si pota u vie poradi. Do signlu sa takto dostvaj rzne umy a ruchy, ktor zapriuj zniovanie vernosti informcie. Problmom je tie nzke rozlenie. Najbenejie elektronick analgov kamery a videoprehrvae pracuj na bze VHS, ktor ponka rozlenie iba pribline 320 x 240, zariadenia S-VHS maj 560 x 420. Analgov televzne vysielanie m sce rozlenie do 575 x 430 (PAL), ale prve znen citlivos TV tunera, a zven magnetick pole vkol neho asto spsobuj, e televzny obraz je pln umov. Prepojenie rznych analgovch zariaden so striou alebo TV tunerom v potai meme vykona prostrednctvom niekokch rozhran. Najbenejie s vstupno-vstupn AV porty, naprklad RCA (Cinch), SCART, S-Video, YUV, a i.

Potaov zariadenia na prjem digitlneho videosignlu Digitlny videosignl m podobu spleti jednotiek a nl a teda sa nijako pecilne neli od ostatnch binrnych signlov, pomocou ktorch sa prenaj aj in dta v potai. Na prepojenie digitlnej videokamery alebo inho digitlneho zdroja signlu s potaom pouvame DV-In a DV-Out vstupy a vstupy, ktor sa tandardne nachdzaj na zariaden v podobe konektoru IEEE 1394 - ak ide o 6 pinov konektor FireWire, 4 pinov sa nazva i.LINK. Rozdiel medzi nimi je len v napjan, kedy pri FireWire sa extern zariadenie me napja elektrickou energiou zo zdroja potaa a teda nemus by samostatne elektricky napjan. Do potaa musme kpi pecilny radi s konektormi IEEE 1394. Cena 355

zariadenia nie je vysok, pohybuje sa od 500 korn. Trendom poslednch rokov je montovanie vysokorchlostnho rozhrania USB 2.0 aj do digitlnych videokamier. V takomto prpade nm sta kameru jednoducho prepoji pomocou tohto konektoru s potaovm USB konektorom. Import videa do potaa je pri jednotlivch druhoch digitlnych kamier odlin a zvis hlavne od pouitho archivanho mdia v kamere. Pskov kamery (DV, HDV, Digital8)
Prve import z takhoto druhu kamier je najzloitej a asovo najnronej. Hlavnou nevhodou magnetickch psok, je absencia priameho prstupu navigcie po kazete. Meme sce jednotliv zznamy oslova, podobne ako hudobn skladby na CD nosii a pristupova priamo k nim, ale tacia hlava v mechanike sa na konkrtnu stopu mus prelska celou magnetickou pskou. Koprovanie videa je tie zloitejie. Video z psky sa d nahra do potaa iba v relnom ase, t.j. ak dlh je zznam, tak dlho sa video kopruje. Prve tu sa plne prejavia vhody radiov IEEE 1394 oproti USB 2.0. Kee ide o transfer v relnom ase, je dleit udriava prenosov rchlos na zbernici na relatvne rovnakej rovni. Pri prenosoch cez USB vak asto dochdza k vkyvom v priepustnosti dt, pretoe uie spolupracuj s procesorom potaa, ktor mus pracova aj na inch lohch. Maximlna teoretick prenosov rchlos je u oboch technolgi skoro rovnak (400 Mb/s pri FireWire v pecifikcii 400, oproti 480 Mb/s pri USB 2.0), ale relna rchlos je pri USB omnoho niia spsoben prve vou naviazanosou na CPU. Odborn testy hovoria a o 70% niej rchlosti oproti FireWire. (zdroj: http://www.cwol.com/ firewire/firewirevs-usb.htm) Aj napriek zloitm podmienkam prenosu, s pskov DV kamery na strih v potai vemi obben, pretoe kodek DV vyuva vntrosnmkov kompresiu a tzv. SMART capturing, pri ktorom sa vykonva kompresia len na tch miestach zznamu, kde sa urobia urit zmeny, napr. strih, alebo pridanie efektov.

Kamery s optickmi diskami (DVD)

DVD videokamery vyuvaj ako archivan formt primrne VOB a kodek MPEG-2, podobne ako DVD-Video filmy. Pre skoprovanie takchto *.vob sborov na pevn disk potaa je nutn poui ripovac program. V zvislosti od jeho funkci, meme konvertova do rznych konvennch vstupnch formtov ponc MPEG-1, MPEG-2, MPEG-4 a i. Pri tchto kamerch existuj dve zkladn trasy importu videa. Bu meme poui digitlne vstupy z kamery najastejie USB a prostrednctvom neho video transferova, alebo v kamere DVD nosi finalizujeme a presunieme do DVD mechaniky v potai, odkia video presvame. Ripovanie videa je vak nevyhnutn.

Bezpskov kamery (HDD, intern pamte a pamov karty)

Najjednoduchia je situcia pri importe videa prve z tchto druhov kamier.. V takomto prpade nie je konverzia ani ripovanie nutn videosbory len prekoprujeme na pevn disk potaa. HDD kamery sa po pripojen sprvaj ako extern diskov mechaniky. (Redeky, 2007)

356

Podobne ako pri analgovom televznom vysielan, ktor meme do potaa prena prostrednctvom TV tunera, existuj aj digitlne tunery, ktor zvldnu prjem digitlnej televzie v neporovnatene vyej kvalite ako pri TV tuneroch. Digitlne vysielanie, ak je priamo zo satelitu, meme prijma pomocou DVB-S satelitnej televznej karty. Ak je digitlna televzia vysielan terestrilne, vyuijeme DVB-T televzne karty. Digitlny televzny signl je komprimovan v MPEG-2 tandarde s vysokm dtovm tokom. Video meme prostrednctvom strihovch programov importova a v relnom ase komprimova presne tak isto, ako cez in digitlne rozhrania alebo strihov karty. Programy na spracovanie videa v potai Po importovan videa do potaa, i u z analgovej elektronickej kamery alebo digitlnej, prostrednctvom uritho strihovho programu, meme priamo v om zaa s editciou. Strihov programy sa delia na tri zkladn kategrie. V prvej s programy uren vlune na zkladn spracovanie videa teda zachytenie (v ang. capturing), vystrihnutie niektorch scn a prekonvertovanie do inch formtov. Programy v druhej kategrii u ponkaj zkladn funkcie strihu, pridvania efektov, i niekoko alch monost. Tieto programy s zva dostupn zadarmo alebo za mal poplatok. V tretej skupine s poloprofesionlne a profesionlne strihov programy. Tie s skutone robustn a ponkaj mnostvo rznych efektov, prelnaiek, viacero stp pre video i zvuk a vea inho. . (Hole, 2005)

Vo veobecnosti by sme mohli prcu video editanch programov zhrn do nasledujcich tyroch bodov:

Obr. Zkladn innosti, ktor vykonvaj strihov programy.

Import videa Je to zachytvanie videa z uritho externho (mimo potaovho) zdroja videosignlu. Hardvrovm prostrednkom pri importe videa do potaa me by analgov strihov karta, TV tuner, digitlna karta s rozhranm IEEE 1394 (FireWire alebo i.LINK) alebo USB zbernica. Vina strihovch programov spolupracuje s tmito prvkami a preto vetky parametre a nastavenia ovldame priamo z konkrtneho strihovho programu alebo aplikcie. 357

Vstupn parametre videa nastavujeme s prihliadnutm na monosti, ktor ponka pota (vkon zostavy, lon kapacita harddisku), ale prihliadame aj na parametre, v ktorch sa videozznam nachdza pred importom. Asi by bolo zbyton pouva vyie rozlenie a dtov tok pri videozzname, ktor nahrvame z VHS videokamery, ktor m rozlenie len 320 x 240 bodov. Vina strihovch programov ponka kompresiu v tandardoch MPEG-1 (t volme prve pri importe analgovho videa), MPEG-2, MPEG-4 a DV kodek. Prve DV kodek je najvhodnej pre import videa s ktorm mme v mysle editciu. Je to z dvodu, e vyuva vntrosnmkov kompresiu, kedy sa kad snmok komprimuje osobitne, oproti medzisnmkovej kompresii MPEG, v ktorej sa vina obrzkov len dopota z kovch. Treba vak vzia do vahy, e kompresia DV kodekom nie je a tak efektvna a vsledn sbor me ma kapacitu aj niekoko desiatok gigabajtov. tandard MPEG-2 volme hlavne v prpadoch, kedy chceme importovan video priamo napli na DVD disky a prehrva v stolnch prehrvaoch. MPEG-4 kompresia je zas vemi nron na vpotov vkon procesora, ale ponka vy kompresn pomer, pri zachovan vbornej kvality obrazu. Niektor kompresn tandardy ponkaj aj osobitn nastavenie parametrov pre kompresiu audio zloky (MPEG-4). V inch s nastavenia preddefinovan vrobcom kodeka (DV kodek).

Editcia videa Pod pojmom editcia videa si meme predstavi vetky strihov pravy, ktor na videozzname vykonme. Je to teda aksi premena surovho zznamu plnho rznych nevydarench scn, hluchch miest a pod., na zostrihan dynamick video, ktor nenud ale zabva. Prve vaka rznym efektom a filtrom meme zlepi, ale i zhori celkov dojem. Pri editcii videa plat, e menej je niekedy viac, pretoe privea rznych efektov a prelnaiek me psobi na divka ruivo. V svislosti s pridvanm filtrov do obrazu ete dodm, e mnoh kamery obsahuj funkciu pridvania efektov u priamo pri natan, o vak nemus dopadn najlepie, pretoe z takto nasnmanho videa sa tieto efekty u nedaj odstrni a aj ich kvalita zaostva za softvrovm vyhotovenm v strihovom programe.

Renderovanie videa Je to proces pri ktorom strihov program vykon finlne zmeny na videozzname. Absoltna vina strihovch programov toti edituje videozznam len fiktvne nelinerne. Vetky vykonan zmeny sa udej a po zvolen pokynu na spracovanie (v ang. rendering). V tomto 358

procese nastavujeme aj vstupn parametre a finlnu kompresiu pre videozznam, ktor sa hotov uklad na harddisk potaa.

Mastering videa V tomto kroku exportujeme zostrihan upraven video na nejak extern zariadenie alebo mdium. Tu sa musme rozhodn, na ak archivan mdium zznam ulome. Mme viacero monosti. Vina strihovch kariet, IEEE 1394 radiov a USB zbernc m aj funkciu vstupu videa a teda meme video sptne exportova do videorekordra, alebo videokamery. Hlavne pri exporte cez digitlne rozhranie IEEE 1394 sa vak treba dopredu uisti, i kamera podporuje DV-In vstup. Ak nie, budeme musie video do kamery nahra cez niektor analgov vstup. Finlny video produkt vak meme exportova aj na optick disky. Mme monos si vybra z dvoch mdi CD mdium (efektvna je kompresia MPEG-4, ktor doke pri vbornej kvalite obrazu skomprimova zznam na 700 MB disk) alebo DVD mdium (na meme nahra a 6 filmov pri pouit rovnakch parametrov MPEG-4 kodeka ako pri CD, ale zznam nemus by kompatibiln so stolnmi prehrvami a preto radej volme kompresiu MPEG-2, ktor je pecilne navrhnut pre prehrvanie v stolnch prehrvaoch). Hlavne robustnejie strihov programy doku vytvra cel authoring DVD diskov s animovanmi menu ponukami, nhadmi a ukkami a pod. V prpade, e sa rozhodneme video exportova sp na MiniDV kameru, vyuijeme kodek DV.

359

V krtkosti sa poksim opsa tri znme editan programy na strih videa: VirtualDub Azda najznmejm programom na spracovanie videozznamu v potai, je program VirtualDub, ktor je ren pod licenciou GPL (na internete je vone dostupn zdrojov kd, ktor mu uvatelia ubovone meni, upravova a teda program vylepova). . Tto aplikcia zvlda tri najzkladnejie innosti v oblasti prce s videom: import, editciu a renderovanie. Program doke importova z analgovho ako aj z digitlneho zdroja, nevhodou je, e video zachytva iba v MPEG-4 kodeku a jeho nadstavbch (Divx, XviD, 3vix,...) a uklad ho vo formte *.avi . Pri importe videa VirtualDub ponka mnostvo monost a nastaven, pomocou ktorch nastavujeme finlnu kompresiu prichdzajceho videa a zvuku, rozlenie a rzne efekty napr. iernobiely obraz, otoenie obrazu, pridanie vlastnho loga, resp. prekrytie existujceho a pod. Uvate priamo v prostred programu vid aktulne tatistick ukazovatele, ktor reflektuj stav kapacity pevnho disku, vekosti vzniknutho sboru, zaaenia procesoru a i. Druhou zkladnou innosou je editcia videa, pri ktorej je nm npomocn os zznamu, na ktorej meme graficky znzorni vystrihnutie uritej scny, alebo pridanie externho videa do existujceho zznamu. Tu narazme na problm, pretoe, program nedoke robi s viacermi zznamami paralelne, ale iba sriovo. Kadmu sa venuje zvl. Spojenie viacerch vide do jednho sboru je mon iba pri nastaven identickch parametrov pri kadom videu, o je dos obtiane, zvl ke si uvedomme, koko parametrov video determinuje rozlenie, poet snmok za sekundu, kompresia, zvukov kompresia a i. Program doke pracova s najpouvanejmi video formtmi *.avi a *.mpeg. Neporad si vak s QuickTime videom a DVD-Video formtmi (*.vob). Vemi uitonou funkciou je linerny strih videa a zvuku, pri ktorom zznam len strihme, a kompresia nie je nutn. Do videa meme importova niekoko filtrov (napr. logo, zmena rozlenia, farebn efekty a i.). Po nastaven vetkch parametrov vykonme finlnu kompresiu. Zver: Program VirtualDub je idelny pre nenronch pouvateov, ktor plnuj vykonva len najzkladnejie editan innosti. Ulead Video Studio Vemi populrny je strihov program od firmy Ulead, ktor sa dodva aj k niektorm hardvrovm prvkom najm k strihovm kartm. Je to komern program, dostupn za poplatok, ale s mnostvom funkci a monost.

360

Program zvldne vetkch

p zkladnch innost: import, editciu, renderovanie,

maastering a authoring DVD diskov. Pri importe si Ulead Video Studio porad s analgovmi vstupnmi zariadeniami aj s digitlnymi, priom prichdzajce video me zachytva vo viacerch formtoch, rozleniach a kvalite. Tieto parametre nastavuje priamo uvate. Spracovanie videa je vaka intuitvnemu a prehadnmu ovldaniu vemi jednoduch. asov os, na ktorej s prve editovan zznamy zobrazen, si me uvate ahko prispsobova. Program ponka niekoko desiatok filtrov obrazu a zvuku a tie prechodovch efektov, ktor vyuijeme pri mixovan viacerch separtnych vide do jednho zznamu. Pri zverenom renderingu celho filmu, program ponka mnostvo vstupnch video formtov. Samozrejmou je podpora kompresie MPEG-2 a MPEG-4. Program Ulead Video Studio spolupracuje so zapisovacmi mechanikami DVD, a teda je mon vyrba vlastn disky priamo v programe. Ide najm o monos vytvra animovan menu, nhady a kapitoly disku. Zver: Program Ulead Video Studio patr medzi vemi obben komern editan programy. Ponka pre uvatea najbenejie a najpouvanejie funkcie, efekty a filtre. Jeho alou vhodou je intuitvne a prehadn ovldanie a priemern nronos na konfigurciu potaa. Nstroj je idelny na domce spracovanie vlastnho videa, priom toto video meme priamo v programe napli na DVD. Adobe Premiere Pro Pri predstaven tohto programu, som daje erpal predovetkm od inch pouvateov a z internetovch zdrojov (najm lnok uverejnen v internetovej encyklopdii Wikipedia http://en.wikipedia.org/wiki/Adobe_Premiere_Pro). Tento video editan softvr patr medzi profesionlne programy, jeho cena presahuje niekoko tisc korn a je vemi nron na konfigurciu potaa (minimlne poiadavky: Intel Pentium 4 1.4 GHz, 512 MB RAM, 7 200 otkov pevn disk, grafick karta s rozlenm aspo 1 280 x 1 024 a 4GB priestor pre intalciu). O kvalite programu sved aj fakt, e bol poit pri postprodukcii filmu Superman sa vracia (v ang. Superman Returns). Program zvldne vetkch p zkladnch innost: import, editciu, renderovanie, maastering a authoring DVD diskov, priom si porad aj s Blu-ray nosimi. Adobe Premiere Pro plne podporuje prcu s HD videom, ktor doke v tomto rozlen importova z externch zdrojov a aj ho editova a tie si porad aj s priestorovm zvukom. Pri importe videa si v programe meme nastavi kvalitu zachytvania automaticky 361

s ohadom na monosti externho zdroju videa, ale aj manulne. Vvojri programu spolupracuj s niektormi vrobcami videokamier a tak uvate me namiesto prcneho nastavenia parametrov, iba zvoli konkrtny typ snmacieho zariadenia z ponuky. . Program nm dva obrovsk monosti pri editcii zznamu ponka niekoko stoviek obrazovch a zvukovch filtrov a efektov, ktor si uvate me prispsobova a vzjomne kombinova. Zostrihan scny a vide je mon uklada do rznych vstupnch formtov a kodekov, medzi ktormi nechba MPEG-4 (DivX, XviD,...), MPEG-2 (S-VCD, DVDVideo), MPEG-1 (VCD), DV, HDV, QuickTime, animcie GIF a statick obrzky BMP. . Zver: Program Adobe Premiere Pro je profesionlny robustn video editovac softvr, ktor ponka mnostvo nstrojov, funkci, efektov a filtrov v oblasti prce s videom. Ben pouvate pln monosti programu nevyuije a preto by mal jeho kpu dsledne zvi. Spotrebitesk trh ponka mnostvo rznych strihovch programov a aplikci. Niektor s zadarmo, za niektor vak treba zaplati. Uvate by si pri vbere mal zvi hardvrov monosti svojho potaa, pretoe robustn strihov programy s nronejie na vkon. Investcia do vemi drahch programov sa nemus vyplati, pretoe ich asto plne vyuijeme len v spojen s nadtandardnou technikou napr. kamery schopn snma v HD kvalite. V sasnosti najpouvanejia platforma operanho systmu Windows, v sebe priamo integruje video editan program Microsoft Movie Maker, ktor tie ponka vea monost pri prci s videom a je zadarmo v rmci svojho materskho operanho systmu. Zhrnutie teoretickch poznatkov o spracovan videa na potai Prvm krokom pri spracovan akhokovek videa v potai, je jeho importovanie z uritho externho zdroja. Externm zdrojom mu by videokamery, videoprehrvae, televzne vysielanie (analgov alebo digitlne), ale aj internet a rzne u predtm spracovan videozznamy z inch mdi (napr. filmy na DVD nosioch). V zvislosti od video vstupov konkrtneho externho zariadenia musme pota vybavi prslunmi rozhraniami. Na obr. 14 s znzornen mon zdroje videosignlu v podobe zariaden a ich prepojenie s potaom, prostrednctvom rznych portov a rozhran. Vimnime si, e digitlny signl meme do potaa importova aj cez analgov rozhrania, avak kvalita takto importovanho videa je niia. 362

Obr. Prepojenie rznych externch zariaden s potaom.

Pre import videa do potaa a jeho prpadn editciu vyuvame rzne strihov programy. Medzi zkladn innosti, ktor tieto programy doku vykonva patria: Import videa, Editcia videa, Renderovanie videa a Mastering videa

Takmuto strihu videa, pri ktorom dochdza k plnohodnotnmu vyuitiu potaa, hovorme aj nelinerny strih. Poznme vak aj linerny strih, pri ktorom video cez pota len prebehne a doplnia sa do neho najzkladnejie efekty a vzpt sa posva na in extern zariadenie.

Spracovanie videa v potai je proces nron na vpotov vkon procesora.

363

Zoznam pouitej literatry

BERNEK, Petr. 2001. Digitln video v praxi. Praha: Unis Publishing, 2001. 254 s. ISBN 80-86097633. BERNEK, Petr. 2003. Digitln video v praxi. 2. rozren vyd. Praha: Mobil Media, 2003. 495 s. ISBN 80-86693347. GBEL, Rudolf a kol. 1986. Fyzika pre maturantov. Bratislava: SPN, 1986, 255 s. ISBN neuveden MYSLN, Jozef. 2005. Digitln video v praxi. Prostjov: Computer Media, 2005. 136 s. ISBN 80-86686426. HOLE, Michal. 2005. Spracovanie ISSN 1335-0226, 2005, ro. 12, . 5, s. 30-34. videa v PC. In In PC Revue.

REDEKY, Juraj. 2007. Test: Digitlne ISSN 1335-0849, 2007, ro. 10, . 7, s. 34-41.

videokamery.

PC_SPACE.

Futuroskop Mal vek vynlezy. 2007. Diel: ern Mry m velkho bratra. T, premira: 12. 12. 2007, 25 min. (zznam relcie z internetovho archvu televzie: http://www.ceskatelevize.cz/vysilani/10122442808-futuroskop/20755211463-12.12.200716:45-cerna-mary-ma-velkeho-bratra.html ) Svet technolgi, 2008. Diel: Kamery pre signl z vysokm rozlenm pre TV. TA3, premira: 19.1.2008, 15 min. (zznam relcie z internetovho archvu televzie: http://www.ta3.com/sk/relacie/15_svet-technologii/3646_kamery-pre-signal-s-vysokymrozlisenim-pre-tv-filmovy-priemysel ) Test magazn, 2007. Diel: Videokamery. STV, premira: 13.11.2007, 6 min. (zznam relcie z internetovho archvu televzie: http://www.stv.sk/videoarchiv/relacia/test-magazin/ ) KUPKA, [online], Juraj. neznmy rok neznmy [cit. rok. 2008-14-04]. Digitlne Dostupn na video. internete:

< http://user.edi.fmph.uniba.sk/winczer/SocialneAspekty/KupkaDigitalVideo.htm > NVLT, Vclav. 2007. Svtov premira prvn Blu-ray videokamery na IFA 2007. [online], < September 2007 [cit. 2008-14-04]. Dostupn na internete: http://technet.idnes.cz/svetova-premiera-prvni-blu-ray-videokamera-predstavena-na-ifa364

2007-pxk-/tec_reportaze.asp?c=A070831_192207_tec_reportaze_NYV > SUCHECKI, Paul. M. J. 2007. How to Buy a Professional High-Definition Video Camera. [online], November 2007 [cit. 2008-14-04]. Dostupn na internete: < http://www.ehow.com/how_2101859_professional-high-definition-video-camera.html > TEMPLETON, Brad. neznmy rok. How many pixels are there in a frame of 35 mm film? [online], neznmy rok [cit. 2008-14-04]. Dostupn na internete: < http://pic.templetons.com/brad/photo/pixels.html > VLNKA, [online], Pavel. neznmy rok neznmy [cit. rok. 2008-14-04]. Prruky Dostupn o alekohadoch. na internete:

< http://www.dalekohlady.sk/prirucka1.php > ZHRADNK, [online], August Pavol. 2005 [cit. 2005. 2008-14-04]. Dejiny Dostupn na fotografie. internete:

< http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/kultura-a-umenie/19385/dejiny-fotografie > neznmy [online], autor. November 2005. 2005 [cit. Digitlne 2008-14-04]. video Dostupn na refert. internete:

< http://www.tahaky-referaty.sk/Digitalne-video/720/&i9= > neznmy [online], autor. neznmy rok neznmy [cit. rok. 2008-14-04]. Histria Dostupn na filmu. internete:

< http://www.sgproduction.sk/index_film_history.htm > neznmy [online], autor. Oktber 2007. 2007 Prv [cit. videokamery s diskami Blu-ray na na svete. internete:

2008-14-04].

Dostupn

< http://www.itnews.sk/buxus_dev/generate_page.php?page_id=50657 > Wikipedia The Free Encyclopedia, neznmy autor. 2005. Adobe Premiere Pro. [online], Aprl 2008 [cit. 2008-14-04]. Dostupn na internete: < http://en.wikipedia.org/wiki/Adobe_Premiere_Pro > 365

Wikipedia [online],

Aprl

The

Free 2008

Encyclopedia, [cit.

neznmy

autor.

2004. na

CMOS. internete:

2008-14-04].

Dostupn

< http://en.wikipedia.org/wiki/CMOS > Wikipedia [online], Oteven encyklopedie, [cit. neznmy 2008-14-04]. autor. 2006. Televizn na norma. internete:

Marec

2008

Dostupn

< http://cs.wikipedia.org/wiki/Televizn_norma > Wikipedia Slobodn encyklopdia, neznmy autor. 2007. Vertical Helical Scan. [online], Aprl 2008 [cit. 2008-14-04]. Dostupn na internete: < http://sk.wikipedia.org/wiki/VHS > Wikipedia The Free Encyclopedia, neznmy autor. 2007. VHS Video Home System. [online], Aprl 2008 [cit. 2008-14-04]. Dostupn na internete: < http://en.wikipedia.org/wiki/VHS >

366

10 Digitlny podpis

Slovnk termnov ifrovanie innos vykonvan na informcich s cieom znemonenia zistenia ich obsahu bez znalosti tajnej informcie tzv. ka. Kryptolgia - veda, ktor se zaober ifrovanm ze vetkch uhlov pohadu. Jej hlavnmi disciplnami s kryptografia a kryptoanalza. Kryptografia - tuduje ifrovacie algoritmy, kryptografick nstroje, hardwarov implementcie ifrovacch algoritmov, kryptografick protokoly a pod. Kryptoanalza - zaober sa ltenm ifier. ifrovac algoritmus algoritmus, snaiaci sa o utajenie dt jeho zaifrovanm. Pre tto innos pouva nejak druh tajomstva nazvanho ifrovac k. Kdovac algoritmus algoritmus s rovnakou funkciou ako ifrovac, snaiaci sa o ochranu pred neoprvnenm prstupom. Do procesu vak u nevstupuje iadne tajomstvo, o utajenie sa postar vlastn algoritmus. Prelomenie algoritmu algoritmus je prelomen v prpade, e je mon tanie chrnench dajov bez znalosti ifrovacieho ka, alebo kdovacieho algoritmu. Komunikcia - proces v priebehu ktorho si astnci komunikcie vymieaj informcie. Komunikan protokol pravidlo upresujce komunikciu pravidlami o postupnosti sprv, ase medzi sprvami a pod.

367

V sasnej dobe stle znanejia as komunikcie prebieha elektronickou formou. Je to dsledkom stle sa zniujcich nkladov na pripojenie do internetu a zvyovanm poskytovanch monost a sluieb. V komernej oblasti nahrdza v stle vej miere elektronick pota klasick. Nie je to vak mon v absoltnej miere. Elektronick dokumenty s sce ahko doruiten, skladovaten, spracovaten, ale zrove aj ahko koprovaten a modifikovaten. Prve posledn dve monosti so sebou prinaj problmy, ktor je potrebn riei, aby mohlo djs k plnmu nahradeniu klasickej dokumentovej komunikcie, elektronickou. V dokumentoch vytvorench v elektronickej podobe je vemi obtiana identifikcia ich pvodcu a ich tvorca me ahko a bez nsledkov poprie ich autorstvo. Je mon poveda, e elektronickm dokumentom chba zruka neporuenosti, identifikcie, nepopieratenosti a v prpade prvnych sporov aj neodmietnutenos tzv. prvna akceptovatenos. Rieenie tohto problmu, je rozsiahlym procesom, ktor pokrva otzky technolgie, organizcie a legislatvy. Jednm zo spsobov, ako zabezpei autenticitu a integritu elektronickch dokumentov je vyuitie elektronickho podpisu postavenho na technolgich digitlneho podpisu. Elektronick podpis ako tak, je bezpenostnm prvkom, ktor umouje zrovnoprvnenie elektronickho dokumentu s papierovm. Zabezpeenie dveryhodnosti takhoto dokumentu je dan tzv. pyramdou dvery, ktor zabezpeuje spoahliv overenie autora dokumentu prostrednctvom infratruktry verejnch kov Public Key Infrastructure. Tento stav je zakotven v legislatve Slovenskej republiky. Od marca 2002 je v Slovenskej republike v platnosti zkon o elektronickom podpise. Jeho lohou je zabezpeenie monost bezpenej komunikcie medzi ubovonmi subjektmi. Napriek monostiam, ktor nm elektronick podpis poskytuje, nie je v dostatonej miere rozren. Pravdepodobnou prinou je nedostaton pochopenie podstaty elektronickho podpisu, ako aj princp jeho fungovania. Tto prca sa sstreuje na strun vysvetlenie elektronickho podpisu z technologickho a legislatvneho pohadu. Prca je uren pre potencilnych zujemcov o vyuvanie digitlneho podpisu. Z toho dvodu je prca tvoren menej formlnymi rozbormi najm legislatvnej strnky. Svet v internete je prostredm, v ktorom sa mnostvo ud pohybuje bez akchkovek pravidiel, kde je umonen jednotlivcom tvrdi o sa im zachce, vydva sa za kohokovek inho ako v skutonosti s, alebo popiera akkovek iny s vedomm, e nie je im mon dokza opak. V om sa li toto prostredie od prostredia relneho bez internetu a potaovch siet? Vezmime si za prklad klasick hrok istho papiera. Na je predsa mon rovnako uvdza zavdzajce informcie a nsledne ich vydva za vierohodn. V om je teda rozdiel? V prpade papiera si uvedomujeme e je to vec, na ktor meme umiestni okovek a tak u mme vypracovan ist metdy, ako posudzova vierohodnos toho, o je na papieri napsan. Prvm znakom, ktor si na dokumente vmame je vlastnorun podpis, ktorho lohou je potvrdenie identity autora a jeho vzahu k dokumentu. V istch situcich je takto forma slab a tak na rad prichdzaj in formy, ako notrsky overen podpis, alebo podpis pred svedkami a pod. Stupne poiadaviek na overenie, s zakotven v zkonoch. Skuton posdenie pravosti toho-ktorho podpisu je na sde, sdnych znalcoch, grafolgoch. Avak ani ich verdikt nemus by jednoznan, v prpade e sa jedn o kvalitne vyhotoven 368

falzifikt. Ak by sme toto mali aplikova v prostred internetu nastva problm s overovanm autenticity a integrity elektronickho dokumentu. Rieenie tohto problmu, je rozsiahlym procesom, ktor pokrva otzky technolgie, organizcie a legislatvy. Jednm zo spsobov, ako zabezpei autenticitu a integritu elektronickch dokumentov je vyuitie elektronickho podpisu postavenho na technolgich digitlneho podpisu.

10.1 Histria
V roku 1976 odbornci na ifrovanie Whitfield Diffie a Martin Hellman zverejnili kryptografick techniku verejnch kov, ktor by umoovala okrem inho aj realizciu podpisu v prostred potaov a elektronickch dokumentov. Vznikol tak protokol nazvan DH key Exchange. V roku 1977 objavil Ron Rivest, Len Adleman a Adi Shamir al ifrovac systm verejnch kov, nazvan poda ich mien RSA. V tej dobe pracovali pre Massachusetts Institute of Technology (MIT), ktor tak zskal vetky autorsk prva. Americk Nrodn rad pre bezpenos (National Security Agency - NSA) nstojil na nepublikovan vsledkov autorov RSA. Rovest, Shamir a Adleman nakoniec svoje vsledky publikovali (lnok vyiel v Communications of ACM vo februri 1978). Zverejnenie uskutonili ete predtm ako na svoju metdu zskali patent (autorsk prva), ktorch zskanie im blokovala NSA. To je dvodom, preo RSA algoritmus je patentovan v USA, ale nie nikde inde na svete. Hoci sa oficilne prvenstvo objavenia mylienky asymetrickej kryptografie pripisuje Diffiemu a Hellmanovi, existuj dkazy, e prv podnety v tomto odbore existovali u v roku 1970. V tomto roku James Ellis zamestnanec The British Communications Elecronics Security Group (CSEG) vydal publikcie v ktorch aj ke len teoreticky prezentoval existenciu asymetrickho kryptovacieho systmu. alm dkazom o existencii asymetrickch ifrovacch systmov pred rokom 1976 bol projekt NSA, zaoberajci sa bezpenm telefnnym systmom, ktor bol zaloen na certifiktoch a infratruktre verejnch kov. (Projekt bol spusten v prvej polovici 70-tych rokov) Certifikty boli na verejnosti predstaven a v roku 1979. (Bitto, 2003) (Zrodenie kryptografie )

BITTO, Ondej. 2003. Historie kryptologie Zrodenie kryptografie, Histria potaovho ifrovania

369

10.2 Zklady kryptolgie

V slade s medzinrodnmi normami ITSEC a ITSEM boli definovan zkladn bezpenostn ciele, ktor by mali dokza dveryhodn systm zabezpei. Dvernos informci systm mus zabezpei neprstupnos neautorizovanho subjektu k dvernm informcim Integrita systm mus zabezpei informcie voi neautorizovanej modifikcii Neodmietnutenos zodpovednosti sprvy. (I.CA, 2006) Otzkou vak ostva, ako tento stav dosiahnu. Fyzick ochrana prenosu dt je vemi nrone realizovaten, v praxi sa vak d poveda, nemon. Len vemi ako sa d predstavi ochrana o i len niekoko kilometrov dlhej linky, do takej miery, aby z nej nebolo mon signl odchyti. V praxi sa asto vyuvaj tzv. komutovan linky, ktor sa v kadom uzle k odpovaniu priam ponkaj. Mon bezpenos v tomto smere ponka vyuvanie spojen pomocou optickch kblov, no ani v tomto prpade nejde o vysok stupe bezpenosti. (I.CA, 2006) Monm rieenm problmu dosahovania bezpenostnch cieov je logick ochrana dt, tzv. ifrovanie. Tento postup znamen zaifrovanie dt na strane odosielatea a po odoslan ich na strane prjemcu optovne deifrova. (I.CA, 2006) systm mus zabezpei prevenciu proti stranm schopnosti presvedi tretiu stranu o plnej zodpovednosti subjektu za odoslanie, resp. prijatie

Obrzok Prenos sprvy ifrovanm kanlom

I.CA. 2006. Principy bezpen komunikace

370

Pojmy kryptografie Kryptolgia je matematick vedn odbor zaoberajci sa ifrovacmi a kdovacmi mechanizmami. (Cvrek, 2005) len sa na dve vek skupiny: Kryptografiu, zaoberajcu sa nvrhom ifrovacch algoritmov Kryptoanalzu, ktor sa prve naopak sna o prelomenie ifrovacch algoritmov (Dosedl, 2004) Hlavnou lohou kryptografie je zaistenie dvernosti chrnench dt. Nikto nepovolan nesmie ma monos tania dajov, ktor s chrnen kryptografickmi prostriedkami, ani po vyvinut istho silia na prelomenie ochrany. Paradoxom je otzka zverejovania kryptografickch algoritmov. V minulosti bola bezpenos algoritmov zaloen na ich dokonalom utajovan. Na zklade tejto skutonosti bol zauvan pojem bezpenos pomocou utajenia (security through obscurity). Problmom takhoto spsobu ochrany bol prechod znalch ud ku konkurencii. Vo vine prpadov tak dochdzalo skr, alebo neskr k prezradeniu algoritmov a nsledne k ich prelomeniu. (Klma, 2005) Od roku 2004 je presadzovan trend zverejovania vetkch kryptografickch algoritmov. Bezpenos algoritmu je postaven na jeho matematickch vlastnostiach a nie na jeho bezpenom utajen. Dveryhodnos zverejnench algoritmov je podstatne vyia, ako v prpade utajovanch. Symetrick kryptografia V poiatkoch kryptografie boli ifrovacie algoritmy zaloen na metde symetrickej ifry. To znamen, e rovnak k, ktor bol pouit na strane odosielatea bude potrebn poui aj na strane prjemcu pre deifrovanie sprvy. o to v praxi znamen ? Dve komunikujce osoby si vhodnou cestou dohodn bezpen tajn k. V prpade, e si chc zasla ifrovan sprvu, pouij tento k ako k zaifrovaniu, tak aj k deifrovaniu sprvy.
CVREK Dan. 2005. Kryptologie a informan bezpenost DOSEDL Tom. 2004. Potaov bezpenost a ochrana dat KLMA Vlastimil. 2005. Zklady modern kryptologie

371

Obrzok Schma symetrickho ifrovania Tento princp je vemi jednoduch. Problm vak nastva v prpade potreby vstupu alej osoby/osb do komunikcie (pri troch osobch s v systme 3 ke. Pri tyroch stranch je potrebnch 6 kov. Pri piatich stranch 10 kov ...). S nrastom potu komunikujcich strn nemerne narast poet kov a samozrejme aj nklady na ich sprvu.

Obrzok Schma dveryhodnosti viacerch kov symetrickho ifrovania Pouitie symetrickch algoritmov predstavuje spsob zabezpeenia dveryhodnosti transakci, avak tieto algoritmy 2004) Asymetrick kryptografia Asymetrick algoritmy s zaloen na odlinch matematickch zkladoch, oproti symetrickej kryptografii sa pouva dvojica kov (pr kov). Jeden z kov, oznaovan ako privtny k si uchovva uvate v tajnosti. Druh verejn k sa distribuuje vetkm, ktor by mohli ma zujem o komunikciu. V prpade, e niekto chce zasla sprvu, za nerieia dleit poiadavku neodmietnutenosti zodpovednosti. Nie je mon uri, ktor strana sprvu odoslala a ktor prijala. (Dosedl,

DOSEDL Tom. 2004. Potaov bezpenost a ochrana dat

372

pouitia verejnho ka tto sprvu zaifruje a nsledne odole. Prjemca na pretanie takto zaifrovanej sprvy potrebuje svoj privtny k. Vlastnosou algoritmu je zaisten, e sprva ifrovan verejnm kom nie je tmto kom aj deifrovaten.

Obrzok Schma asymetrickho ifrovania Hlavnou vhodou asymetrickej kryptovacej techniky je jednoduchia sprva kov. Kad z uvateov mus uchovva len jeden, a to privtny k. Poet potrebnch kov pre komunikciu je rovn dvojnsobku potu komunikujcich strn. Na rozdiel od symetrickho ifrovania rastie ich poet linerne.

Obrzok Schma dveryhodnosti viacerch kov asymetrickho ifrovania Pouitm symetrickch algoritmov je mon riei ako integritu dt, tak aj neodmietnutenos zodpovednosti na strane odosielatea. Po zaifrovan sprvy verejnm kom adresta,

373

mme istotu, e sprvu preta len adrest so svojm privtnym kom. (Dosedl, 2004) Digitlny podpis Pre zjednoduenie sa v praxi pojmy digitlny podpis a elektronick podpis vyuvaj ako ekvivalentn. Z dvodu popisu funkci je potrebn tieto dva termny rozliova. Elektronick podpis je veobecn termn, ktor zaha cel oblas foriem dokazovania totonosti elektronickou formou. i u sa jedn o snmanie odtlakov prstov, alebo snmania truktry onej dhovky a pod. (Ndenek, 2003) Digitlny podpis je podmnoinou elektronickho podpisu. Je realizciou ifrovania zznamu v digitlnej podobe. Digitlny podpis je nstrojom pre identifikciu a autentifikciu autora uritho dokumentu. (Ndenek, 2003)

10.2.1 Vlastnosti digitlneho podpisu

Digitlny podpis sm o sebe neexistuje. Je zvisl od druhu podpisovanho dokumentu. V prpade, e jedna a t ist osoba bude podpisova dva rozdielne dokumenty, jej digitlny podpis bude odlin. Vzhadom na tto zvislos nie je mon digitlny podpis oddeli od podpisovanho dokumentu. (Rublk, 2005)

10.2.2 Realizcia digitlneho podpisu

Digitlny podpis je kryptografick kontrukcia, ktorej cieom je zabezpeenie klasickho podpisu vo virtulnom resp. digitlom svete potaov. (Dostlek, Vohnoutov, 2006) Na rozdiel od printovch dokumentov, je koprovanie digitlnych dokumentov ahie realizovaten. Z toho dvodu nie je mon aby digitlny podpis bol zvisl len na identite podpisujceho, ale aj od samotnho obsahu. V opanom prpade by bolo mon digitlny podpis falova jednoduchm koprovanm medzi dokumentmi. (Dostlek, Vohnoutov,
DOSEDL Tom. 2004. Potaov bezpenost a ochrana dat NDENEK Petr. 2003. Pravdy o elektronickm podpisu a ifrovn RUBLK Martin. 2005. Elektronick podpis. DOSTLEK Libor, VOHNOUTOV Marta. Velk prvodce infrastrukturou PKI

374

2006) Dokumenty by mali spa tieto kritri: 1. efektvnos pouvate by mal by schopn vytvrania podpisov digitlnych dokumentov za pomoci technickch prostriedkov, ktor mu proces podpisovania zjednoduuj, prpadne umouj znenie rizika pravdepodobnosti spenho falovania podpisu 2. dostupnos overovate by mal by schopn overenia platnosti digitlneho podpisu, pomocou dokumentu, jeho podpisu, vstupno-vstupnch parametrov overovacieho algoritmu a algoritmu samotnho. Samozrejmosou je aj v tomto prpade vyuitie technickch prostriedkov 3. bezpenos nie je mon falovanie digitlneho podpisu za predpokladu, e tretia strana m len ohranien prostriedky a nem prstup k tajnm skromnm vstupnm parametrom, ktor pouva tvorca digitlneho podpisu. Pre splnenie tchto kritri sa vyuvaj tzv. podpisov schmy. Podpisov schmy s zvyajne zaloen na asymetrickom ifrovan. (Rublk, 2005)

Digitlny odtlaok, HASHovacie funkcie Kee sa v podpisovch schmach vyuvaj algoritmy asymetrickho kryptovania, ktor s vrazne pomalie ako pouitie algoritmov symetrickch, podpisovanie, resp. ifrovanie celho dokumentu by bolo neefektvne. Z toho dvodu sa pri tvorbe podpisu neifruje privtnym kom odosielatea, ale na dta sa pouva tzv. HASHovacia funkcia. HASHovacia funkcia je jednosmern transformcia. Vstupom do HASHovacej funkcie je text. Vstupom je jeho digitlny odtlaok, ktor bva spravidla ovea men, ako pvodn text. Samotn funkcia, ktor m toto zmenenie na svedom sa nazva HASHovacia funkcia (z toho dvodu sa digitlnemu odtlaku hovor HASH). (Dostlek, Vohnoutov, 2006) Okrem zkladnej vlastnosti HASHu jednosmernosti, je nutn zabezpei aj tzv. bezkolznos. (Ndenek, 2003) V praxi to znamen, e nie je mon k danmu digitlnemu odtlaku vytvori in sprvu, ktor bude ma rovnak odtlaok, resp. ak prijmeme digitlny

DOSTLEK Libor, VOHNOUTOV Marta. Velk prvodce infrastrukturou PKI NDENEK Petr. 2003. Pravdy o elektronickm podpisu a ifrovn

375

odtlaok, nesmieme by schopn njs in sprvu s rovnakm odtlakom, okrem tej z ktorej tento odtlaok vznikol. Medzi najpouvanejie HASHovacie funkcie patria algoritmy MD4, MD5 (Mesage Digest najpouvanejia HASHovacia funkcia na svete), SHA-1 (Secure Hash Algorithm - druh najpouvanejia HASHovacia funkcia. Tvorcom je americk tajn sluba NSA). Vpoet HASH hodnt je vemi rchly. HASHovacie funkcie vyuvaj tzv. blokov ifru. V prpade, e chceme vytvori digitlny podpis uritho sboru, musme uri jeho HASH. Akkovek sbor, alebo e-mailov sprvu je mon chpa, ako obyajn rad siel na ktor aplikujeme HASH algoritmus. Na vstupe zskame slo, ktor jednoznane reprezentuje dku vstupnch dt digitlny odtlaok. HASH je nsledne zaifrovan pomocou skromnho ka podpisujcej osoby. Tm nm vznikol digitlny podpis. Ten sa me pridva k podpisovanm dajom, alebo me by transformovan do samostatnho sboru (Extra Signature).

Obrzok Schma podpisovania pomocou HASH algoritmu Kontrola digitlneho podpisu sprvy u prjemcu prebieha analogicky k jeho vytvoreniu. K prijatej sprve je poda dohodnutho algoritmu (napr. MD5) samostatne dopotavan nov HASH hodnota, ktor je nsledne porovnvan s deifrovvanou (za pomoci verejnho ka predpokladanho odosielatea) HASH hodnotou obsiahnutou v prlohe sprvy.

V prpade, e s hodnoty rovnak, je zrejm, e podpisovan osoba je skutone t, za ktor sa vydvala. V prpade, e sa HASH hodnoty lia, me to znamena pokus o falovanie 376

podpisu, alebo pozmenenie samotnho sboru sprvy. (Ndenek, 2003)

Obrzok Porovnanie HASH hodnt Certifikovan k Pri postupe digitlneho podpisovania me djs k situcii, kedy sa tonkovi podar infiltrova databzu verejnch kov (naprklad prostrednctvom sborov s verejnmi kmi partnerov, ktor mme na disku potaa, alebo firemnom serveri kov a pod.). Ak sa mu to podar, me vymeni ktorkovek ku v databze. Preo by to tonk robil ? Ak by umiestnil do databzi k uritmu menu napr. Jano, tak verejn k, ku ktormu vlastn zodpovedajci skromn k (generovanie prov kov nie je zloit), me podpsa akkovek dokument menom Jano. iastonm rieenm tohto problmu je prikladanie verejnho ka do kadej sprvy. Avak aj v tomto prpade je tonk schopn sprvu modifikova. Prve naopak pri prikladan verejnho ka riskujeme, e nm tonk jednoducho prilo svoj k, ktor nem s kom pvodnho odosielatea ni spolonho. Skutonm rieenm problmu je a certifikcia verejnch kov. Certifikan autorita Ak by sme chceli zaa bezpene komunikova za pomoci digitlneho podpisu, je na mieste vyuitie certifikanej autority, od ktorej je mon zska certifikt zabezpeen jej menom. Odpadaj nm tak problmy sprvy, distribcie a uchovvania kov.

NDENEK Petr. 2003. Pravdy o elektronickm podpisu a ifrovn

377

Certifikan autoritu je mon chpa ako ist formu notrskeho radu, ktor figuruje medzi komunikujcimi stranami. Certifikan autorita vystupuje pri vzjomnej komunikcii dvoch subjektov, ako tret nezvisl, ale hlavne dveryhodn subjekt, ktor prostrednctvom im vydanho certifiktu jednoznane uruje identitu subjektov, za pomoci dvojice kov, resp. s jeho digitlnym podpisom. Certifikan autorita zaruuje sprvnos vydanho certifiktu, odstrauje nutnos zmluvnej dveryhodnej vmeny kov medzi dvoma subjektmi navzjom. Ich dohoda tak spova len na spolonom akceptovan Certifikanej autority. Existencia certifikanej autority rovnako umouje dveryhodn komunikciu medzi subjektmi, ktor sa navzjom nikdy nestretli a neabsolvovali iadnu procedru vzjomnej dveryhodnosti. Prjemca najprv over podpis v certifikte, v prpade e shlas, over osobn daje uveden o odosielateovi certifiktu. V prpade, e aj tieto daje shlasia, me priloenmu verejnmu ku odosielatea dverova a poui ho k overeniu digitlneho podpisu samotnej sprvy. Ako pracuje certifikan autorita U samotn nzov autorita evokuje dveryhodnos, ktor m u svojich pouvateov. Zkladnm majetkom certifikanej autority je dvojica pr kov. Verejn k je zverejnen, napr. na internete, skromn k je prsne chrnen. Strata skromnho ka certifikanej autority by viedla k zneplatneniu vetkch vydanch certifiktov a vydanie novch. V praxi existuj zariadenia na ochranu privtneho ka. Ide o prstroj, ktor sa pri akomkovek pokuse o otvorenie zni. Znienie privtneho ka je lepie, ako jeho kompromitcia. Privtny k nikdy nikomu nevyd, ale doke nm zaifrova akkovek predloen dta. (Dosedl, 2004) o obsahuje certifikt Tabuka Obsah certifiktu (Dosedl, 2004) Poloka ID certifiktu Dtum vydania Platnos Popis Jednoznan sriov slo Kedy bol certifikt vydan asov obmedzenie platnosti 378

Obmedzenie certifiktu ID certifikanej autority Algoritmy CA Verejn k CA ID vlastnka Verejn k vlastnka Podpis

el pre ktor je mon certifikt poui Kto certifikt vydal Ak algoritmy pouva CA pre podpisovanie Nemus by sasou certifiktu Rodn slo, alebo IO Vlastn certifikovan k Predchdzajce dta podpsan skromnm kom CA

Presn obsah certifiktu verejnho ka me by vo veobecnosti ubovon. Existuje rada noriem, dohd a prvnych predpisov, ktor upravuj obsahy certifiktov.

10.3 Tvorba certifiktov

Tvorba certifiktov je definovan 6. zkladnmi krokmi 1. Generovanie kov. Kad iadate o certifikt si pomocou dostupnho softwarovho vybavenia vygeneruje dvojicu kov pre pouitie v asymetrickej kryptografii. 2. Prprava identifikanch dt. iadate na zklade poiadaviek certifikanej autority dod osobn identifikan daje potrebn na vydanie certifiktu 3. Odovzdanie verench kov a identifikanch dajov certifikanej autorite. (je potrebn k dokladom doda doklady o ich pravosti) 4. Overenie informci. Certifikan autorita si na prslunch miestach over i me vyda certifikt iadateovi. 5. Tvorba certifiktu. Certifikan autorita vytvor dokument prslunho formtu a ten nsledne podpe svojim privtnym kom 6. Odovzdanie certifiktu. Poda poiadaviek iadatea je vytvoren certifikt odoslan iadateovi, alebo zverejnen. (I.CA, 2006)

I.CA. 2006. Tvorba a ivotnost certifikt

379

ivotnos certifiktov

Obrzok ivotn cyklus certifiktu Doba platnosti kadho certifiktu je obmedzen a je obsahom kadho certifiktu. Ben certifikty s vydven s platnosou 6 mesiacov, max 1 rok. (I.CA, 2006) Dvodom je prpadn objavenie medzier v protokoloch, alebo algoritmoch v budcnosti, o by viedlo k nespoahlivosti u vydanch certifiktov. Zruen certifikt je zaraden do zoznamu neplatnch certifiktov (CRL Certificate Revocation List). CRL je mon chpa, ako iernu listinu, na ktorej s evidovan zruen certifikty, ktorm ete nevyprala doba platnosti. Pri kadom pouit certifiktu je mon si jeho platnos na danej listine overi. Tento zoznam je verejnou listinou, ktor je podpsan certifikanou autoritou a chrnen rovnako ako samotn certifikt. Triedy certifiktov Certifikan autority vydvaj rzne druhy certifiktov. Hlavnm rozliovacm prvkom tchto tried je miera overovania identity vlastnka certifiktu: trieda 1. certifikan autorita, iba overuje, i meno, ktor chceme do certifiktu zapsa je von. (naprklad, ak by sme ako prv prili k novo zriadenej certifikanej autorite, mohli by sme si zaregistrova meno Microsoft, kee je toto meno ete von.) trieda 2. identita vlastnka certifiktu me by overen treou stranou. K vystaveniu certifiktu postauje notrsky overen formulr iadosti. trieda 3. tandard medzi certifiktmi. iadate mus osobne navtvi certifikan autoritu, ktor predpsanm spsobom over jeho totonos. trieda 4. iadate mus osobne navtvi certifikan autoritu, ktor predpsanm spsobom over jeho totonos. Nsledne iadate mus doloi oprvnenie k nejakej innosti (napr. 380

podnikateskej). (Dosedl, 2004) asov raztka V niektorch prpadoch nie je dostaujce ma iba digitlne podpsan dokument. V prpade potreby dlhodobej platnosti dokumentu (napr. zmluva o pike) je pravdepodobn monos, e sa jedna zo zmluvnch strn bude snai spochybni platnos dokumentu. Je vemi jednoduch nahlsi stratu privtneho ka a nsledne zrui platnos certifiktu. Bez asovho raztka nie je mon dokza, kedy bol dokument digitlne podpsan, i pred, alebo a po zruen platnosti certifiktu. as uren na zklade systmovho asu potaa nie je dveryhodn, kee je jednoduchm spsobom modifikovaten. lohou asovho raztka je zaistenie dkaznosti, o existencii dokumentu v danom ase. (Dosedl, 2004) asov raztko (Time stamp) je truktra podobn certifiktu, ktor zvzuje kontroln set HASH dokumentu s asom . Je elektronicky podpsan resp. vydvan certifikanou autoritou pre vydvanie asovch raztok (Time Stamping Authority - TSA). Najdleitejou sasou TSA je asov server (Time Server), ktor je zdrojom presnho asu. Jeho lohou je zaisova korekcie odchlok od systmovho asu. TSA zskava presn as z GPS (Global Positioning System). alou monosou je signl DCF ren z vysielaa DCF77 v Mainflingeri na dlhch vlnch s kmitotom 77,5 kHz. (Ndenek, 2003)

DOSEDL Tom. 2004. Potaov bezpenost a ochrana dat NDENEK Petr. 2003. kdy podpis, tak s asovou znakou

381

Obrzok Overenie TSA

Certifikcia certifiktu Kad tt m svoju certifikan autoritu. V prpade potreby overenia pravosti dvoch osb ijcich v rznych ttoch nastva problm s overovanm, kee kad z pouvateov je overen inou certifikanou autoritou (tento problm nastva aj v rmci kadho ttu, ak existuje viac certifikanch autort v danej krajine ). V prpade, e sa jedn o dve plne izolovan certifikan autority, neme iadny z uvateov veri druhej strane. Rieenie sa ponka vo forme certifikcie oboch autort treou autoritou. Vznikne tak certifikan strom, ktor v praxi me nars do obrovskch rozmerov.

Obrzok Certifikan strom

382

Zkladnm pravidlom overenia pravosti je predpoklad - certifikt je platn len prpade, e s platn vetky certifikty v certifikanej ceste. Rieenm prpadnho problmu dveryhodnosti je tzv. krov certifikcia . Certifikan autorita na ktorejkovek rovni stromu me certifikova certifikt certifikanej autority na ubovonej rovni inho stromu. Z toho vyplva, e vetci uvatelia, ktor sa nachdzaj pod krovo certifikovanmi autoritami, mu komunikova zabezpeene. (Dosedl, 2004) Takto hierarchia certifiktov verejnch kov sa nazva infratruktra verejnch kov (PKI - Public Key Infrastructure).

10.4 Public Key Infrastructure PKI

Pre sprvne fungovanie PKI je nemon pokrytie jednou certifikanou autoritou. truktra jedinej certifikanej autority by musela zvlda poiadavky irokho spektra pouvateov. Tie by sa menili v zvislosti od nrokov na bezpenos, kvalitu, cenu a pod. tvorba konkurennho prostredia. Vetky fungujce certifikan autority musia by navzjom prepojen. Zakladanie CA je mon vykonva na zklade potrieb nrodnch, organizanch alebo rznych rovn zabezpeenia. Otzka dvery v certifikt je najdleitejm prvkom pre overenie podpisu. Ak certifikt, ktor prislcha k privtnemu ku, pomocou ktorho bol vytvoren podpis nie je pre uvatea dveryhodn, ani vytvoren podpis neme by dveryhodn. (Dosedl, 2004) Dvera uvatea v certifikt je tak priamo zvisl na dvere k certifikanej autorite, ktor ho vydala. V prpade potreby overovania certifiktu vydanho inou certifikanou autoritou, ktor je uvateovi neznma, je potrebn overenie aj certifiktu, ktor prinle k privtnemu ku
DOSEDL Tom. 2004. Potaov bezpenost a ochrana dat DOSEDL Tom. 2004. Potaov bezpenost a ochrana dat

Druhm

a podstatnejm dvodom pre vytvranie truktr s viacermi certifikanmi autoritami je

383

pouitho certifikanou autoritou na jeho podpsanie. Tento proces je zvisl od architektry prepojenia a modelu dvery medzi jednotlivmi certifikanmi autoritami. (Dosedl, 2004)

10.4.1 Hierarchick (stromov) architektra

V prpade hierarchickej architektry existuje centrlna (koreov) certifikan autorita. Tto vydva certifikty len inm certifikanm autoritm, nie vak u samotnm koncovm uvateom. Tie mu poskytova certifikan sluby bu koncovm uvateom, alebo alm certifikanm autoritm. Kad z pouvateov hierarchickej architektry pozn verejn k centrlnej certifikanej autority. Na jeho zklade je mon overi akkovek certifikt v rmci samotnej architektry. Vydanie certifiktu verejnho ka certifikanej autority nadradenou certifikanou autoritou predpoklad, e podraden certifikan autorita spa poiadavky (prevdzkov, bezpenostn) nadradenej CA. (Rublk, 2005)

Obrzok Hierarchick architektra

10.4.2 Mesh (nespojit) architektra

V infratruktrach typu mesh jednotliv certifikan autority medzi sebou vytvraj vzby pre vzjomn si odovzdvanie, resp. vydvanie certifiktov. V prpade krovej certifikcie musia by u spolupracujcich certifikanch autort zaruen rovnak rovne bezpenosti. (Dosedl, 2004)

DOSEDL Tom. 2004. Potaov bezpenost a ochrana dat

384

Obrzok Mesh architektra

10.4.3 Most certifikanch autort (Bridge)

Vzjomn krov certifikcia me prebehn len na zklade vzjomnej dohody dvoch certifikanch autort. Problm me nasta v prpadoch, e je potrebn vzjomne prepja vie mnostvo certifikanch autort. Monm rieenm tohto problmu je prepojenie pomocou mostu (bridge). Certifikan autority, ktor si chc vzjomne dverova si vybuduj tzv. mostn centrlnu (koreov) certifikan autoritu. Mostn certifikan autorita je navrhnut pecilne na prepojenie u existujcich architektr PKI nezvisle na ich infratruktre. Na rozdiel od MESH architektry bridge CA nevydva certifikty priamo pouvateom. (Dostlek, Vohnoutov, 2006) Prepojenie medzi CA a bridge CA sa nazva hlavn (principal) CA.

Obrzok Prepojenie PKI pomocou bridge

DOSTLEK Libor, VOHNOUTOV Marta. Velk prvodce infrastrukturou PKI

385

Ke a certifikty kam s nimi ?

Tto otzku si polo sn kad z pouvateov prov kov. Jednm z monch rieen je ukladanie na isto softwarovej bze priamo na pevnom disku potaa uvatea. Takto ukladan ke s odifrovan a tesne pred samotnm pouitm na zklade overenie prslunho hesla. Samotn prpadn riziko nebezpeenstva nie je v tomto prpade ukladania kritick, no zvyuje nroky na zabezpeenie samotnho potaa. Druhm monm rieenm je pouite hardwarovch ifrovacch doplnkov k PC (v sasnej dobe len vemi mlo vyuvan). Avak ani v tomto prpade neodpad potreba fyzickho zabezpeenia potaa voi neautorizovanmu prstupu. Z hadiska komfortu sa jav ako najlepia monos hardwarovho zariadenia, umiestnenho mimo samotn PC. Typickm predstaviteom s ipov karty. ipov karty je mon dnes njs v podstate vade. Od telefnnych kariet, SIM kariet, elektronickej peaenky a po identifikan karty. Bvaj vybaven kontaktnou plochou s smimi kontaktmi, prpadne bezkontaktn s VF prenosom dt. Jej sasou s: pam ROM v ktorej je firmware karty pam RAM pre ukladanie medzivpotov pam EPROM pre rozirujce funkcie karty procesor, prpadne radi komunikan zariadenie (kontaktn plocha, alebo VF prenos) KryptoProcesor pre generovanie nhodnch siel (Dostlek, Vohnoutov, 2006) Prstup ku kom na ipovej karte bva spravidla chrnen PIN kdom (Personal Identification Number). Karty bvaj rovnako chrnen proti nhodnm pokusom o zadanie PIN kdu s cieom njs sprvnu kombinciu. Po n pokusoch sa karta uzamkne. Dleitou sasou ipovej karty je hardwarov zariadenie umoujce prepojenie karty s potaom pomocou USB portu. Tento typ ipovej karty sa nazva USB Token. Jeho odoln mechanick

DOSTLEK Libor, VOHNOUTOV Marta. Velk prvodce infrastrukturou PKI I.CA. 2006. O ipovch kartch

386

kontrukcia umouje ma token neustle pri sebe pre potreby pouitia. (I.CA, 2006)

10.5 Legislatva upravujca digitlny podpis

tandardy s dokumentov dohovory obsahujce technick pecifikcie, alebo in presne stanoven kritri, ktor s dsledne pouvan ako pravidl, smernice, resp. ako defincie charakteristickch vlastnost, ktor zabezpeuj, e procesy a sluby s presne tak ako sa zamalo (napr. protokoly komunikcie, politiky sluieb, formty kariet a pod.). Inmi slovami tandardom sa rozumie popis poiadaviek, ktormu sa prispsobuj rzni vrobcovia, organizcie za elom zabezpeenia kompatibility ich produktov. tandard, alebo norma ? Na Slovensku sa mimo oblast IT tradine pouva pojem norma (z neminy). V oblasti IT sa v dsledku globalizcie anglitiny presadzuje pojem tandard. Slovensk stav technickej normalizcie presadzuje termny typu eurpska norma, medzinrodn norma, normalizcia a pod. Jeho snahou je vyuvanie termnu tandard pre oznaenie smernc, predpisov, ktor s vydvan rznymi skupinami uvateov a vrobcov IT ako tzv. de facto tandardy a termnmi tzv. de iure norma oznaova vsledky innost oficilnych normalizanch resp. tandardizanch organizci. Je vak paradoxom, e presadzovanie takto chpanho tandardu je aleko prenikavejie, ako presadzovanie normy. iarivm prkladom je rozvoj internetu, ktor dosiahol svoju rove vaka systematickmu presadzovaniu tandardov a nie vaka hadaniu konsenzov pri tvorbe medzinrodnch de iure noriem pre prepojovanie potaovch siet. (Rublk, 2005) Vznik tandardov je zastreovan viacermi organizciami, zaoberajcimi sa

tandardizanm procesom.

10.5.1 Slovensk a esk tandardizan rady

NB SR - Nrodn bezpenostn rad SR Oblas psobenia tejto ttnej intitcie je personlna a priemyseln bezpenos, informan

387

bezpenos, objektov a fyzick bezpenos, administratvna bezpenos a centrlny register. Jednou z oblasti je teda informan bezpenos a konkrtne tie elektronick podpis. To znamen, e intitciou zaoberajcou sa zleitosami ohadom e-podpisu na Slovensku je NB SR. Ministerstvo informatiky R V eskej republike spadaj zleitosti okolo elektronickho podpisu pod Ministerstvo informatiky R. Na rozdiel od Slovenska sa informatizciou spolonosti zaober samostatn ministerstvo, hoci okrem kladnch ohlasov nie s zriedkav aj zporn nzory na fungovanie tohto ministerstva. Okrem e-podpisu sa ministerstvo venuje aj e-Governmentu, elektronickej komunikcii, e-podateniam. SNI - esk normalizan intitt Nrodn normalizan organizcia zastupujca nrodn zujmy v medzinrodnch a eurpskych normalizanch organizcich. Intitt je lenom medzinrodnch organizci ISO, IEC a eurpskych normalizanch organizci CEN, CENELEC. (ePodpis, )

10.5.2 Nadnrodn, celosvetov tandardizan organizcie

Medzinrodn organizcia pre normalizciu ISO - International Organization for Standardization Organizcia zastreujca nrodn tandardizan orgny v rmci 148 krajn, medzi ktormi je aj Slovensko. Tto intitcia v roku 1988 vyvinula tandard X.509 a zaober sa certifiktmi verejnch kov. Momentlne najpouvanejia verzia je X.509 v3, ktor bola schvlen v roku 1996. Neskr v roku 2000 bola vydan zatia posledn verzia tohto tandardu. Medzinrodn elektrotechnick komisia IEC - International Electrotechnical Comission Celosvetov organizcia zastreujca nrodn elektrotechnick organizano-tandardizan vbory. Cieom IEC je podporova medzinrodn spoluprcu v otzkach elektrotechnickej a elektronickej normalizcie. IEC zko spolupracuje najm s ISO ale aj s ETSI. Medzinrodn telekomunikan nia ITU - International Telecommunications Union Je najstarou odbornou medzinrodnou organizciou pridruenou k OSN. Jej vznik sa datuje
EPODPIS. Elektronick podpis a svislosti.

388

od roku 1965. Slovensk republika sa stala lenom ITU v roku 1993. Poslanm ITU je udrova a prehlbova medzinrodn spoluprcu vo vetkch oblastiach telekomunikci a rdiokomunikci v celosvetovom meradle, podporova rozvoj zodpovedajcich technickch prostriedkov a ich najinnejie vyuvanie, dba o eln rozdeovanie frekvennho spektra a koordinciu jeho vyuvania, a poskytova technick pomoc v oblasti telekomunikci a rdiokomunikci. (ePodpis, )

10.5.3 Organizcie psobiace v Eurpskej nii

Eurpsky vbor pre normalizciu CEN - Comit Europen Normalisation Eurpska organizcia, ktorej cieom je podporova technick harmonizciu v Eurpe. lenmi CEN s nrodn tandardizan organizcie z krajn Eurpskej nie a Eurpskeho zdruenia vonho obchodu. V roku 1997 bola touto organizciou zaloen pracovn skupina CEN/ISSS - aktivity v odvetv elektronickho podpisu sa tkaj oblasti zabezpeenia informanch systmov vyuvanch poskytovatemi certifikanch sluieb vydvajcich kvalifikovan certifikty, poiadaviek kladench na bezpen zariadenia, ktor pomhaj pri tvorbe elektronickho podpisu, ako aj procesom, ktor s spojen s vytvranm elektronickho podpisu. CENELEC - Comit Europen de Normalisation Elctrotechnique Pri vydvan noriem pre eurpsky trh CENELEC spolupracuje s 35000 technickmi expertami z 28 eurpskych krajn. Jej innost odpoved psobnosti IEC. ETSI - European Telecommunications Standards Institute Jej poslanm je tvorba telekomunikanch noriem. Na jej innosti sa podiea viac ako 900 organizci z 55 krajn. Bola zaloen v roku 1988 a jej typickmi lenmi s organizcie zaoberajce sa administrciou siet, poskytovatelia IT sluieb, vskumn a uvatesk organizcie. Svojou psobnosou zodpoved organizcii ITU. (ePodpis, )

10.5.4 Nrodn tandardizan organizcie

EPODPIS. Elektronick podpis a svislosti.

389

ANSI (U.S.A.), American National Standards Institute BSI -British Standard Institute DIN - Deutsches Institut fr Normung SCC - Standards Council of Canada AFNOR - Association Franaise de Normalisation.

10.5.5 Americk tandardizan organizcie

IEEE - Institute of Electrical and Electronics Engineers NIST - National Institute for Standards and Technology (ePodpis, )

10.5.6 Vzorov zkon UNCITRAL

Vzorov zkon Organizcie spojench nrodov pre medzinrodn obchodn prvo (The United Nations Commission on International Trade Law - UNICITRAL) bol vytvoren na zklade nadnrodnej iniciatvy za elom zjednoduenia procesu prijmania nrodnch zkonov o elektronickom podpise. (Rublk, 2005) UNCITRAL bol zaloen v r. 1966. Jeho hlavnou lohou bolo vytvorenie zkona o medzinrodnom elektronickom obchode. Po jeho vytvoren sa komisia UNCITRALu rozhodla o zaoberan sa problematikou digitlnych podpisov. V priebehu vvoja nvrhu bolo vytvorench a revidovanch niekoko verzi. Vvoj pravidiel bol ukonen v septembri 2000. Na jeho zklade v jli 2001 komisia schvlila Vzorov zkon. el vzorovho zkona Vzorov zkon je prvnym textom, ktor je poskytnut ako ist forma predlohy pre zapracovanie do nrodnej legislatvy (Smernica 1999/93/EC). tt ktor ho bude implementova m monos niektor jeho asti vynecha, resp. modifikova, aby novovzniknut zkon bol v slade s u existujcou nrodnou legislatvou. Cieom vzorovho zkona je:

EPODPIS. Elektronick podpis a svislosti. RUBLK Martin. 2005. Elektronick podpis.

390

 vytvorenie legislatvneho rmca za elom znenia rizika prli vekej odlinosti jednotlivch nrodnch zkonov, ktor upravuj problematiku elektronickho podpisu prispenie k pochopeniu problematiky elektronickho podpisu napomha k rozreniu pouvanie elektronickho podpisu umoni zrovnoprvnenie elektronickho podpisu s vlastnorunm podpisom zabezpeenie technologickej neutrality, ako aj nezvislos od vybranej implementcie elektronickho podpisu zaistenie konzistencie s existujcim vzorovm zkonom UNCITRAL o elektronickom obchode (Rublk, 2005) Obsah Vzorovho zkona Vzorov zkon obsahuje 12 lnkov, ktor upravuj vyuitie elektronickho podpisu v rmci komernch aktivt. Presn znenie vzorovho zkona je sasou prlohy Vzorov zkon UNCITRAL.pdf lnok 1 Uruje hranice psobnosti Vzorovho zkona, s drazom na nemonos anulovania Vzorovm zkonom, iadneho zo zkonov na ochranu spotrebitea lnok 2 Definuje pojmy elektronickho podpisu a odvolva sa na vklad pojmov z PKI lnok 3 Venuje sa rovnoprvnosti elektronickch podpisov a technologickej neutralite. Je v om explicitne uveden, e iadna metda vytvranie elektronickho podpisu nesmie by diskriminovan v prpade, e spa poiadavky ustanoven lnkom .6 lnok 4 Poskytuje nvod na interpretciu Vzorovho zkona sdmi, sdnymi tribunlmi a loklnymi administratvnymi autoritami. Uvdza, e aj napriek loklnemu charakteru zkona, je potrebn, aby bol vysvetovan s ohadom na medzinrodn komunitu pre zlepenie interpretcie Vzorovho zkona lnok 6 Tvor jadro Vzorovho zkona. Vymedzuje prvnu innos elektronickho podpisu. Obsahom lnku je snaha o zrovnoprvnenie elektronickho podpisu s vlastnorunm podpisom. lnok 7 Umouje prslunm nrodnm autoritm rozhodova o tom, ktor implementcie elektronickch podpisov spaj nariadenia lnku 6. Umouje vytvranie elektronickch podpisov rznej vhy. lnky 8-11 S zameran na vklad prv a povinnost pouvateov, ako aj poskytovateov

RUBLK Martin. 2005. Elektronick podpis.

391

certifikanch sluieb. Uruj podmienky za akch je mon poskytovateom certifikanch sluieb dverova. Obsahom s najm poiadavky kladen na poskytovateov certifikanch sluieb. lnok 12 (Rublk, 2005) Upravuje uznvanie zahraninch certifiktov o elektronickom podpise. Stanovuje nezvislos elektronickho podpisu od geografickho umiestnenia jeho vzniku.

10.6 Direktva Eurpskej nie o elektronickom podpise

el direktvy Eurpskej nie o elektronickom podpise Direktva je prvnym dokumentom, ktor nem priamu prvnu formu v rmci nrodnej legislatvy. Uruje vak povinnos lenskch krajn ju implementova do nrodnch legislatvnych poriadkov. Slovensko po vstupe do EU v roku 2004 bolo nten zosladi svoju legislatvu s eurpskou. Z toho dvodu malo djs aj k zmenm v innosti zkona o elektronickom podpise v slade s Plnom legislatvnych loh vldy na rok 2005 plne transponova Smernicu Eurpskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 1999 . 1999/93/ES o rmci spoloenstva pre elektronick podpisy. (Boskov, 2002) Zkladnmi ciemi direktvy boli : vytvorenie legislatvneho rmca upravujceho pouvanie elektronickho podpisu umoni zrovnoprvnenie elektronickho podpisu s vlastnorunm podpisom zabezpeenie technologickej neutrality, ako aj nezvislos od vybranej implementcie elektronickho podpisu zaistenie kompatibility jednotlivch nrodnch zkonov v rmci Eurpskej nie za elom plnho vyuitia potencilu elektronickho podpisu (Boskov, 2002) podpora rozvoja elektronickho obchodu podpora vyuvania elektronickho podpisu v u existujcich systmoch

RUBLK Martin. 2005. Elektronick podpis. BOSKOV Dagmar. 2002. Elektronick podpis.

392

10.6.1 Obsah Direktvy

Rovnako ako Vzorov zkon aj direktva upravuje vyuitie elektronickho podpisu. Definovanie prv a povinnost s vak detailnejie spracovan a ich obsah je rozsiahlej. Presn znenie Direktvy je sasou prlohy Directva EU.pdf. V rmci direktvy sa pouva nov rozdelenie pojmov Elektronick podpis a Zaruen elektronick podpis, Certifikt a Kvalifikovan certifikt. Elektronick podpis oznauje daje v elektronickej podobe ktor s prepojen s inmi elektronickmi dokumentmi a slia na ich autentifikciu. Zaruen elektronick podpis je elektronick podpis, ktor mus spa nasledujce podmienky : je neoddelitene spojen s podpisujcim pomocou neho je mon identifikcia podpisujceho vyuva prostriedky, ktor m podpisujci vhradne pod svojou kontrolou zviazanos s dajmi je v takom rozsahu, aby bolo mon zistenie akchkovek neskorch zmien dajov Certifikt oznauje elektronick potvrdenie, ktor spja daje na overenie podpisu s osobou a potvrdzuje totonos tejto osoby (Rublk, 2005) Kvalifikovan certifikt je certifikt, ktor mus spa a obsahova nasledujce podmienky : oznaenie, e certifikt je kvalifikovan certifikt oznaenie poskytovatea certifikanch sluieb a ttu v ktorom m sdlo meno podpisujceho monos umiestnenia pecifickho atribtu (charakteristickho znaku) podpisovatea, ktor bude zaraovan do certifiktu na zklade i to vyaduje el certifiktu oznaenie platnosti certifiktu identifikan kd certifiktu digitlny podpis poskytovatea certifikanch sluieb, ktor certifikt vydal obmedzenie rozsahu pouitenosti certifiktu Kvalifikovan elektronick podpis m rovnak prvnu vhu ako osobn vlastnorun podpis. alie pojmy ktor s obsahom Direktvy o elektronickom podpise.
RUBLK Martin. 2005. Elektronick podpis.

393

Poskytovate certifikanch sluieb je intitcia, prvnick, alebo fyzick osoba, ktor vystavuje certifikty, alebo poskytuje in innos ktor svis s elektronickm podpisom. (Rublk, 2005) Bezpen zariadenie pre vytvranie elektronickho podpisu je prostriedkom na vytvorenie podpisu, ktor nesmie pozmeni podpisovan daje a doke zarui, e : daje po podpise s dostatone utajen podpis je za pouitia sasnej technolgie chrnen pred zneuitm daje s spoahlivo chrnen podpisujcim pred pouitm inmi osobami

10.6.2 Ostatn opatrenia

Direktva zavzuje lensk tty EU k uznvaniu kvalifikovanch certifiktov vydanch v inch lenskch krajinch. Tieto certifikty musia ma rovnak vhu ako certifikty vydan v danej krajine za tchto podmienok : vydavate certifiktu spa podmienky stanoven Direktvou a bol akreditovan v niektorom z lenskch ttov poskytovate certifikanch sluieb zriaden v rmci spoloenstva, ktor spa podmienky stanoven Direktvou sa zaruil za certifikt poskytovate certifikanch sluieb je uznan na zklade bilaterlnej, alebo multilaterlnej zmluvy medzi spoloenstvom a tretmi krajinami, alebo medzinrodnmi organizciami (Boskov, 2002) Direktva udeuje povinnos poskytovatea certifikanch sluieb ochraova osobn daje a za tm elom vytvra nov orgn Vbor pre elektronick podpis a stanovuje jeho povinnosti. (Boskov, 2002)

10.7 Slovensk zkon o elektronickom podpise

Da 15. marca 2002 bol Nrodnou radou Slovenskej republiky prijat zkon .

BOSKOV Dagmar. 2002. Elektronick podpis

394

215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnen niektorch zkonov (alej len zkon). Zkon upravuje vzahy vznikajce v svislosti s vyhotovovanm a pouvanm elektronickho podpisu, prva a povinnosti fyzickch osb a prvnickch osb pri pouvan elektronickho podpisu, hodnovernos a ochranu elektronickch dokumentov podpsanch elektronickm podpisom. Zkon vychdza zo Smernice Eurpskej nie . 1999/93/EC z decembra 1999. (NB SR. 2007) Presn znenie zkona je v prlohe Zkon 215 2002 Zz.pdf. lohou zkona je zavedenie pojmu elektronickho podpisu do slovenskej legislatvy. Stanovuje za akch okolnost je elektronick podpis ekvivalentn s vlastnorunm podpisom a uruje jeho podmienky pouvania. Cieom je zrovnoprvnenie elektronickch dokumentov s klasickmi printovmi. Pri tvorbe zkona sa vychdzalo z poiadaviek : Navrhovan zkon mus by flexibiln s u existujcimi technologickmi tandardami. Kee boli zaveden vemi rznorod tandardy, tto podmienka realizcie bola prakticky nerealizovaten. Z toho dvodu sa tvorcovia zkona rozhodli za zklad poui Direktvu eurpskej nie o elektronickom podpise. Druhm dvodom tohto rozhodnutia bolo plnovan vstup do EU a s tm svisiaca nutn implementcia direktv do nrodnej legislatvy. Zkon m za lohu objasni nov pojmy ktor sa tkaj najm oblasti kryptolgie a bezpenosti. Op je v zkone prevzat as zo Vzorovho zkona a Direktvy. Vzorov zkon a Direktva sa venuj len otvorenm systmom. Nespadaj pod ne informan systmy ktor nie s prstupn verejnosti , ako s systmy vzdelvacch intitci, finannch intitci, skromnch firiem a pod. V uzavretch systmoch je mon aplikova zkon za predpokladu, e sa o tom dohodn astnci uzavretho systmu. Zkon sa nevzahuje na systmy zaoberajce sa utajovanmi skutonosami Vzorov zkon a Direktva nedefinuj striktne pojem digitly podpis, len elektronick podpis. Z toho vplva e platnos zkona sa nemen ani v prpade, e prpadn budca technolgia nebude vyuva digitlny podpis. Novovytvran zkon nesmie by v rozpore s u existujcimi zkonmi nrodnej

NB SR. 2007. Elektronick podpis

395

legislatvy

Definovanie pojmov Zkon o elektronickom podpise definuje nasledujce pojmy Digitlnym dokumentom je selne kdovan dokument. Dokumentom sa rozumej texty, potaov programy, obrazov a zvukov zznamy a alie ubovon daje, ktor umouj digitlny zznam. Elektronick dokument je ubovon dokument, ktor je mon uchovva, prena a spracovva pomocou technickch prostriedkov v elektrickej, magnetickej, alebo optickej forme. Elektronick podpis je nedelitenou sasou podpsanho dokumentu. Podmienkou elektronickho podpisu je zachovva integritu podpisu. Vzba podpisu s dokumentom, je zabezpeen na zklade certifiktov. Zaruen elektronick podpis je elektronick podpis, ktor je vyhotoven pomocou skromnho ka na ktor bol vydan certifikt a spsob jeho vyhotovenia umouje identifikciu jeho vydavatea asov peiatka potvrdzuje existenciu elektronickho podpisu v istom konkrtnom asovom okamihu. asov peiatka, ako informcia mus by pripojen, alebo inak logicky zviazan s elektronickm dokumentom. Mus spa nasledujce podmienky: vydala ju akreditovan certifikan autorita umouje jednoznan identifikciu dtumu a asu, kedy bola vyhotoven nie je mon ju poui bez spojenia so skromnm kom a elektronickm dokumentom Zruen certifikt je zaraden do zoznamu zruench certifiktov. S to certifikty s predasne ukonenou dobou platnosti. Skromnm kom je tajn informcia, ktor sli na vyhotovenie elektronickho podpisu elektronickho dokumentu Verejn k sli na overenie elektronickho podpisu, ktor bol vyhotoven prostrednctvom skromnho ka. Certifikanou slubou je vydanie certifiktu, ruenie platnosti certifiktov, poskytovanie zoznamov zruench certifiktov a poskytovanie platnosti vydanch certifiktov. 396

Certifikan autorita sa zaober vydvanm certifiktov a ich sprvou. Pojem certifikan autorita zkon preber z pojmu znmeho z PKI. Registranou autoritou sa nazva orgn zabezpeujci komunikciu klienta iadatea s certifikanou autoritou. Poskytovate certifikanch sluieb je intitcia, prvnick, alebo fyzick osoba, ktor vystavuje certifikty, alebo poskytuje in innos ktor svis s elektronickm podpisom. (NB SR, 2002) Vydavateom certifiktu je certifikan autorita alebo rad Driteom certifiktu je fyzick, alebo prvnick osoba, ktor je schopn pomocou ka vyhotovi elektronick podpis elektronickho dokumentu Podpisovateom je osoba, ktor vyhotov elektronick podpis elektronickho dokumentu tak, e na zklade svojho skromnho ka a elektronickho dokumentu vyhotov nov daj Overovate elektronickho podpisu Overovate overuje elektronick podpis prostriedkami na overovanie elektronickho podpisu vyuitm podpsanho elektronickho dokumentu a verejnho ka patriaceho udvanmu podpisovateovi (NB SR, 2002) Elektronickou podateou je technick zariadenie sliace najm na prijmanie, odosielanie a potvrdzovanie prijatia, alebo odmietnutia elektronickch dokumentov, elektronickch dokumentov podpsanch elektronickm podpisom a elektronickch dokumentov podpsanch zaruenm elektronickm podpisom.

10.7.1 Vyhlky a novelizcie

Nrodn bezpenostn rad je strednm orgnom ttnej sprvy pre elektronick podpis. Po nadobudnut innosti zkona da 1. septembra 2002 dolo k vypracovaniu niekokch vykonvacch predpisov na podnet NB SR. Da 1. oktbra 2002 nadobudli innos tieto vyhlky: Vyhlka . 537/2002 Z.z. o formte a spsobe vyhotovenia zaruenho elektronickho podpisu, spsobe zverejovania verejnho ka radu, postupe pri overovan a podmienkach overovania zaruenho elektronickho podpisu, formte asovej peiatky a spsobe jej vyhotovenia, poiadavkch na zdroj asovch dajov a poiadavkch na vedenie
NB SR. 2002. Zkon . 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise NB SR. 2002. Zkon . 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise

397

dokumentcie asovch peiatok (o vyhotoven a overovan elektronickho podpisu a asovej peiatky). Vyhlka . 538/2002 Z.z. o formte a obsahu kvalifikovanho certifiktu, o sprve kvalifikovanch certifiktov a o formte, periodicite a spsobe vydvania zoznamu zruench kvalifikovanch certifiktov (o kvalifikovanch certifiktoch). Vyhlka . 539/2002 Z.z. ktorou sa ustanovuj podrobnosti o poiadavkch na bezpen zariadenia na vyhotovovanie asovej peiatky a poiadavky na produkty pre elektronick podpis (o produktoch elektronickho podpisu). Vyhlka . 540/2002 Z.z. o podmienkach na poskytovanie akreditovanch certifikanch sluieb a o poiadavkch na audit, rozsah auditu a kvalifikciu audtorov. Vyhlka . 541/2002 Z.z. o obsahu a rozsahu prevdzkovej dokumentcie vedenej certifikanou autoritou a o bezpenostnch pravidlch a pravidlch na vkon certifikanch innost. Vyhlka . 542/2002 Z.z. o spsobe a postupe pouvania elektronickho podpisu v obchodnom a administratvnom styku. (NB SR. 2007) Zkon bol do dnenho da 3x novelizovan. Zkon bol prv krt novelizovan v roku 2004 zkonom . 679/2004, ktorm sa menil a dopal zkon . 511/1992 Zb. o sprve dan a poplatkov a o zmench v sstave finannch orgnov. Novelou bol do vymedzen pojmov zkona doplnen iba nov pojem prenos pomocou elektronickch prostriedkov ( 2 psm. y ). Druhou priamou novelou zkona bolo prijatie zkona . 25/2006 Z.z. o verejnom obstarvan a o zmene a doplnen niektorch zkonov, ktor do 5 ods. 2 zaviedol vnimku z 5 ods. 1 z obligatrneho pouvania zaruenho elektronickho podpisu pri styku s orgnmi verejnej moci. Zavedenie vnimky bolo vak vzhadom na prebiehajce legislatvne zmery Nrodnho bezpenostnho radu znane nekoncepn, nakoko treou novelou zkona, ktor u v tom ase bola po riadnom medzirezortnom pripomienkovom konan, sa navrhovalo vypustenie exaktnho ustanovenia 5 ods. 1.

NB SR. 2007. Novely zkona o elektronickom podpise

398

Treou novelou zkona mala by vek novela, ktor mala v slade s Plnom legislatvnych loh vldy na rok 2005 plne transponova Smernicu Eurpskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 1999 . 1999/93/ES o rmci spoloenstva pre elektronick podpisy a reagova na poznatky zskan z uplatovania zkona v praxi. (NB SR. 2007) Ku du 28.marca 2008 Nrodn rada Slovenskej republiky posunula do druhho tania vldy nvrh novely zkona. Zmeny, ktor plnovan novela prina sa tkaj upravenia terminolgie a spresnenia loh Nrodnho bezpenostnho radu. Spresuje sa postup radu pri posudzovan zhody bezpench zariaden na vyhotovenie a overenie zaruenho elektronickho podpisu s bezpenostnmi poiadavkami stanovenmi legislatvou, najm stanovenm lehoty na rozhodovanie. Medzi vznamn zmeny patr aj zavedenie povinnosti akreditovanej certifikanej autority zasiela NB zoznamy vydanch a zruench kvalifikovanch certifiktov a zavdza povinnos radu poskytova tieto informcie pre dlhodob overovanie elektronickho podpisu. (SITA, 2008)

10.7.2 Zhrnutie bezpenostnch poiadaviek

Citcia: 3 (1) Elektronick podpis je informcia pripojen alebo inak logicky spojen s elektronickm dokumentom, ktor mus spa tieto poiadavky: a) nemono ju efektvne vyhotovi bez znalosti skromnho ka a elektronickho dokumentu, b) na zklade znalosti tejto informcie a verejnho ka patriaceho k skromnmu ku pouitmu pri jej vyhotoven mono overi, e elektronick dokument, ku ktormu je pripojen alebo s nm inak logicky spojen, je zhodn s elektronickm dokumentom pouitm na jej vyhotovenie. (vi 4 zkona - prloha Zkon 215 2002 Zz.pdf) (NB SR, 2002) Poiadavka: Elektronick podpis mus zaruova integritu dokumentu, znemoni popretie dokumentu a znemoni falovanie dokumentov elektronicky podpsanch bez znalosti skromnho ka. Vyhotovenie elektronickho podpisu nie je podmienen iadnym pecilnym softwarom, ani hardwarom. Elektronick podpis sm o sebe nezaruuje identifikovanie osoby, ktor dokument podpsala. Citcia: 4 (1) Zaruen elektronick podpis je elektronick podpis, ktor mus spa
NB SR. 2007. Novely zkona o elektronickom podpise SITA. 2008. Novela o elektronickom podpise

399

podmienky poda 3: ... (vi 4 zkona - prloha Zkon 215 2002 Zz.pdf) (NB SR, 2002) Poiadavka: Zaruen elektronick podpis mus zabezpei identifikciu podpisovatea a znemoni vytvorenie zaruenho elektronickho podpisu bez vedomia jeho vlastnka. Je potrebn zabezpei uloenie a pouvane skromnho ka, zaisti autentifikciu pred jeho pouitm, overova formt podpsanho dokumentu a zaisti bezpen komunikciu medzi hardwarom a softwarom. Citcia: 5 (2) Overovate overuje elektronick podpis prostriedkami na overovanie elektronickho podpisu vyuitm podpsanho elektronickho dokumentu a verejnho ka patriaceho udvanmu podpisovateovi. 5 (3) Pri overovan elektronickho podpisu overovate me poadova overenie pravosti verejnho ka, to znamen toho, e verejn k patr podpisovateovi. Na tento el me poui certifikt verejnho ka podpisovatea. (NB SR, 2002) Poiadavka: Na overenie elektronickho podpisu je potrebn elektronick dokument s elektronickm podpisom a adekvtny verejn k. Na overenie elektronickho podpisu nie je potrebn certifikt verejnho ka a pecilny software, ani hardware. Zkon umouje overovanie elektronickho podpisu bez nutnosti overenia pvodu verejnho ka. Tto monos ponechva na rozhodnut samotnho overovatea. Citcia: 6 (1) Certifikt verejnho ka (alej len "certifikt") je elektronick dokument, ktorm vydavate certifiktu potvrdzuje, e v certifikte uveden verejn k patr osobe, ktorej je certifikt vydan (alej len "drite certifiktu"). 6 (2) Certifikt sa sklad z tela certifiktu a z elektronickho podpisu tela certifiktu. (NB SR, 2002) Poiadavka: Certifikt mus umoni identifikciu vydavatea certifiktu, zarui integritu dajov, ktor s v om uveden a neoddelitene zviaza identitu dritea certifiktu s jeho skromnm kom. Zkon neriei dobu platnosti certifiktu. Citcia: 7 (2,) Kvalifikovan certifikt fyzickej osoby je certifikt, ktor ... (vi 7 zkona - prloha Zkon 215 2002 Zz.pdf) 7 (3) Kvalifikovan certifikt akreditovanej certifikanej autority je certifikt, ktor ... (vi 7 zkona - prloha Zkon 215 2002 Zz.pdf) 7 (4) Kvalifikovan krov certifikt akreditovanej certifikanej autority je krov 400

certifikt, ktor ... (vi 7 zkona - prloha Zkon 215 2002 Zz.pdf) (NB SR, 2002) Poiadavka: Kvalifikovan certifikt mus spa rovnak podmienky ako certifikt s podmienkami odlitenosti od obyajnho certifiktu. Kvalifikovan certifikt spa vyie bezpenostn poiadavky ako ben certifikt. Vyda Kvalifikovan certifikt me len akreditovan certifikan autorita. Citcia: 9 (1) asov peiatka je informcia pripojen alebo inak logicky spojen s elektronickm dokumentom, ktor mus spa tieto poiadavky: ... (vi 9 zkona - prloha Zkon 215 2002 Zz.pdf) (NB SR, 2002) Poiadavka: asov peiatka potvrdzuje existenciu elektronickho podpisu v istom konkrtnom asovom okamihu. asov peiatku me vyda len akreditovan certifikan autorita. Nie je mon ju poui bez spojenia so skromnm kom a elektronickm dokumentom. Citcia: 12 (1) Certifikan autorita je poskytovate certifikanch sluieb, ktor spravuje certifikty a vykonva certifikan innos. 12 (2) Poskytovanie certifikanch sluieb je podnikanm. 12 (3) Na vykonvanie certifikanch innost a poskytovanie certifikanch sluieb poda tohto zkona sa povolenie nevyaduje. (NB SR, 2002) Poiadavka: Povinnosou certifikanej autority je vypracovanie a dodriavanie bezpenostnch pravidiel, vberu bezpench kryptografickch pravidiel, zabezpeenie zmluvnho prepojenia medzi certifiktom a driteom, vypracovanie a dodriavanie prevdzkovej dokumentcie certifikanej autority. Citcia: 13 (2) Akreditovanou certifikanou autoritou me by prvnick osoba alebo fyzick osoba, ktor m vytvoren materilne, priestorov, technick, personlne, organizan a prvne podmienky na poskytovanie akreditovanch certifikanch sluieb. Podrobnosti o podmienkach na poskytovanie akreditovanch certifikanch sluieb ustanov veobecne zvzn prvny predpis, ktor vyd rad. (NB SR, 2002) Poiadavka: Akreditovan certifikan autorita mus spa vyie podmienky, ako certifikan autorita. Mus pouva radom schvlen kryptografick algoritmy, zabezpei slubu vydvania asovch peiatok a zabezpeenie ruenia certifiktov a zabezpeenie priestorov s kontrolovanmi vstupmi a oddelench priestorov pre archv. (NB SR, 2002)

NB SR. 2002. Zkon . 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise

401

10.7.3 Spsob vyuitia elektronickho podpisu

Vyuvatemi elektronickho podpisu s poskytovatelia certifikanch sluieb, ben pouvatelia a rady. Poskytovatelia certifikanch sluieb vyuvaj elektronick podpis na zaruenie integrity vydanch certifiktov, zabezpeenie sluieb svisiacich s asovmi peiatkami a vedenie evidencie zruench certifiktov. Ben pouvatelia na podpisovanie bench elektronickch dokumentov vyuvaj pri tom rovnak postupy ako samotn poskytovatelia certifikanch sluieb. rady maj za povinnos podpisova zaruenm elektronickm podpisom dokumenty tkajce sa vydanch kvalifikovanch certifiktov akreditovanch certifikanch autort a vydan zoznam zruench kvalifikovanch certifiktov. Kee rad je na samom vrchole autort v rmci PKI, vyhotovuje si vlastn zaruen elektronick podpis svojho kvalifikovanho certifiktu verejnho ka. (Rublk, 2005) Vyuvanie EP v administratvnom styku V rmci administratvneho styku je mon vyuva len zaruen elektronick podpis. Verejn sprva sprostredkovva komunikciu medzi ou a fyzickou, alebo prvnickou osobou prostrednctvom elektronickej podatene. Jej lohou je prijma, odosiela a overova elektronick dokumenty v styku s horeuvedenmi osobami. Dokument ktor je podpsan zaruenm elektronickm podpisom a je podan do elektronickej podatene m rovnak prvnu vhu, ako printov dokument podpsan vlastnorunm podpisom. Vyhlka . 542/2002 Z.z definuje formty ktor s akceptovaten v administratvnom styku. ASCII v niektorom z kdovan znakov poda ISO, RTF, PDF, HTML 4.01, XML 1.0, XHTML 1.0, XHTML 1.1, Open Office. org XML, SHTTP, S/MIME, TIFF, PNG (Vyhlka . 542/2002 Z.z) Vyuvanie EP v obchodnom styku

RUBLK Martin. 2005. Elektronick podpis.

402

V rmci obchodnho styku je mon vyuva elektronick podpis a zaruen elektronick podpis. Napriek tomu, e s akceptovan obidva typy elektronickch podpisov ich prvna vha je odlin. Samotn rove prvnej vhy je poda vyhlky . 542/2002 Z.z na dohode medzi komunikujcimi stranami. Formty nie s vyhlkou pre obchodn styk dan. Avak nie je mon digitlne podpsa dokumenty s obsahom aktvnych prvkov (napr. makr).

10.8 Zver o elektronickom podpise

Od elektronickho podpisu by pouvatelia mali oakva ovea viac, ako od vlastnorunho podpisu. V benom ivote sa kad z ns spolieha na podpis, ktor je v podstate len akmsi krabancom a ktormu vemi asto dverujeme bez overenia voi prslunmu podpisovmu vzoru, alebo bez toho, e by sme poznali dan podpis, prpadne jeho autora. Elektronick podpis u neznamen istotu V novembri 2006 esk kryptolg RNDr. Vlastimil Klma zverejnil informciu

o bezpenostnej diere v overovan dokumentov s elektronickm podpisom. Demontroval prelomenie ochrany haovacch funkci (viac v kapitole . 2.5) pri pouit MD5. Tm zsadne spochybnil vierohodnos dokumentov s elektronickm podpisom. To znamen riziko pozmenench, alebo plne zmenench obsahov dokumentov bez monosti zistenia tohto stavu ako prjemcom, tak odosielateom. Prelomenie bezpenostnej ochrany haovacch programov umouje, aby rzne dokumenty mali rovnak digitlny odtlaok (viac v kapitole . 2.5 ). Vetky HASHovacie funkcie vyuvaj tzv. blokov ifru. Zatia za bezpen sa povauje SHA-2. Vyuva 256bitov kd, ktor prelomenie zatia v dostatonej miere znemouje. (Na prelomenie SHA-1 so 128bitovm kdom potreboval Vlastimil Klma len 17s). Rieenm tohto problmu je pozmenenie, resp. vmena haovacch funkci pre tvorbu digitlnych odtlakov. (Klma, 2006) Elektronick podpis pre a proti Odhliadnuc od horeuvedenho problmu, ktorm sa ben pouvate nemus, a o do
KLMA Vlastimil. 2006. Nov koncept haovacch funkci

403

technolgie ani neme zaobera, ostvaj faktom vhody elektronickho podpisu, ktor prina jeho pouvanie. Napriek monostiam, ktor nm elektronick podpis poskytuje, nie je v dostatonej miere rozren. Pre znan as uvateov sa jav ako prli komplikovan. Nedoku oceni jeho monosti a vlastnosti. Zmerom vldy je zvenie vyuitenosti elektronickho podpisu, najm v svislosti styku obana s organizciami ttnej a verejnej sprvy, kde by mal nahradi klasick vlastnorun podpis. asto pouvanm prkladom pre zviditenenie jeho vhod sa uvdzala monos elektronickho podvania daovho priznania. Do dnenho da je mon elektronick podvanie 26 daovch dokumentov. Za rok 2006 takto monos vyuilo 275 pouvateov. V minulom roku bol tento spsob pouit u cca 80% elektronicky podanch daovch dokumentov, o znamen takmer 8-tisc podanch dokumentov. Napriek rastcemu trendu vyuvania elektronickho podpisu je druhou stranou mince nedostaton rozrenie medzi pouvatemi z dvodu jednak nedvery, ale najm finannej nkladnosti spojenej s nadobudnutm elektronickho podpisu, resp. zaruenho elektronickho podpisu. Druhou brzdou" je obmedzen poet ttnych intitcii pri ktorch je mon zaruen elektronick podpis vyui. Komunikcie s ostatnmi orgnmi a organizciami v rmci e-Governmentu sa iba pripravuj. Certifikt pre elektronick podpis me v sasnosti zujemca zska za 583,- Sk/rok a zaruen elektronick podpis za 780,- Sk/rok. Istou pomocou by malo by aj bezplatn vytvorenie elektronickho podpisu pre tudentov strednch a vysokch kl, ktor od janura 2008 plnuje Ministerstvo kolstva. Ako je z tejto prce zjavn, vznam digitlnych podpisov rastie najm v svislosti s komernm vyuvanm Internetu. Zrovnoprvnenie postavenia digitlneho podpisu s klasickm, poskytuje obrovsk klu monost a najm oblast od obchodnej (faktry, zmluvy...), cez bankov (prkazy k prevodom...) a po komunikciu so ttnou sprvou (majetkov prevody, daov priznania...). O vhodnosti vybavovania vec takpovediac od potaa oproti fyzickej nvteve obchodnch partnerov resp. ttnych orgnov asi ani nie je potrebn sa zmieova. Je vak potrebn, aby bol uren najvhodnej variant, ktor umon ben vyuvanie 404

elektronickho podpisu.

405

Zoznam pouitej literatry

DOSTLEK Libor, VOHNOUTOV Marta. 2006. Velk prvodce infrastrukturou PKI a technologi elektronickho podpisu. Brno: Computer Press, a.s. 2006. 536 s. ISBN 80-2510828-7 DOSEDL Tom. 2004. Potaov bezpenost a ochrana dat. Brno: Computer Press, a.s. 2004. 200 s. ISBN 80-251-0106-1 RUSSEL Charlie, CRAWFORD Sharon, GEREND Jason. 2005. Microsoft Windows Server 2003. Brno: Computer Press, a.s. 2005. 1374 s. ISBN 80-251-0579-2 GARFINKEL Simson. 2000. PGP - Pretty Good Privacy - ifrovn pro kadho. Brno: Computer Press, a.s. 2006. 408 s. ISBN 80-722-6054-5 BOSKOV D., KUEROV A., PECA J., VONDRUKA P. 2002. Elektronick podpis. Nakladatelstv ANAG 2002. Dostupn na internete: <http://www.cryptoworld.info/kniha/elektronicky_podpis.pdf > ORGANIZCIA SPOJENCH NRODOV. 2000. Vzorov zkon UNCITRAL. Dostupn ako prloha na CD: < Vzorov zkon UNCITRAL.pdf > THE EUROPIEN PARLAMENT. 2000. Direktva Eurpskej nie o elektronickom podpise. Dostupn ako prloha na CD: < Directva EU.pdf > NRODN BEZPENOSTN RAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 2002. zkon . 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnen niektorch zkonov, v znen neskorch predpisov. Dostupn ako prloha na CD: <Zkon 215 2002 Zz.pdf>. Dostupn aj na internete: podpis/zakony_ep/215.html> NRODN BEZPENOSTN RAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 2002. Vykonvacie predpisy k zkonu . 215/2002 Z.z.. Vyhlky . 537/2002 Z.z., . 538/2002 Z.z., . 539/2002 Z.z., . 540/2002 Z.z., . 541/2002 Z.z., . 542/2002 Z.z., Dostupn ako prloha na CD: <Vyhlka 537 2002 Zz.pdf - Vyhlka 542 2002 Zz.pdf >. Dostupn aj na internete: <http://www.nbusr.sk/sk/elektronicky-podpis/legislativa/index.html> BITTO, Ondej. 2003. Historie kryptologie. [cit. 2007-10-05]. Dostupn na internete: <http://www.fi.muni.cz/usr/jkucera/pv109/2003/xbitto.htm#_VOD_1#_VOD_1> Zrodenie kryptografie, Histria potaovho ifrovania. [cit. 2007-10-06] Dostupn na internete: 406 <http://www.nbusr.sk/ipublisher/files/nbusr.sk/elektronicky-

<http://www.1sg.sk/data/projekty/2005/zillions/kody_a_sifry/zrodenie_kryptografie_s_verejn ym.htm> I.CA. 2006. Principy bezpen komunikace. [cit. 2007-11-1]. Dostupn na internete: <http://www.ica.cz/home_cs/?acc=principy_bezpecne_komunikace> CVREK Dan. 2006. Kryptologie a informan bezpenost. [cit. 2007-11-2]. KLMA Vlastimil. 2005. Zklady modern kryptologie. [cit. 2007-11-1]. Dostupn na internete: <http://www.karlin.mff.cuni.cz/~tuma/nciphers/Symetricka_kryptografie_I.pdf> DOSEDL Tom. 2004. Potaov bezpenost a ochrana dat. [cit. 2007-11-2]. NDENEK Petr. 2003. Pravdy o elektronickm podpisu a ifrovn - dvryhodn komunikace. [cit. 2007-11-5]. Dostupn na internete: <http://www.svetsiti.cz/view.asp?rubrika=Tutorialy&temaID=244&clanekID=247> RUBLK Martin. 2005. Elektronick podpis - Prvny a technologick pohad. Diplomov prca [cit. 2007-11-5]. Dostupn aj na internete: <http://www.dcs.fmph.uniba.sk/diplomovky/obhajene/Detail.php?id=44> I.CA. 2006. Tvorba a ivotnost certifikt [cit. 2007-12-8]. Dostupn na internete: <http://www.ica.cz/home_cs/?acc=certifikaty_a_certifikacni_autority> NDENEK Petr. 2003. Kdy podpis, tak s asovou znakou [cit. 2007-12-14]. Dostupn na internete: <http://www.svetsiti.cz/view.asp?rubrika=Tutorialy&temaID=244&clanekID=254> I.CA. 2006. O povch kartch [cit. 2007-12-9]. Dostupn na internete: <http://www.ica.cz/home_cs/?acc=o_cipovych_kartach> EPODPIS. Elektronick podpis a svislosti. tandardizan rady [cit. 2008-1-13]. Dostupn na internete: <http://epodpis.tuke.sk/dalsie_organy.html> NB SR. 2007. Elektronick podpis. [cit. 2007-12-11]. Dostupn na internete: <http://www.nbusr.sk/sk/elektronicky-podpis/legislativa/index.html> NB SR. 2007. Novely zkona o elektronickom podpise. [cit. 2007-12-11]. Dostupn na internete: <http://www.nbusr.sk/sk/elektronicky-podpis/legislativa/novely-zakona-oelektronickom-podpise/index.html> SITA. 2008. Novela o elektronickom podpise. [cit. 2008-3-28]. Dostupn na internete: <http://www.zive.sk/Bleskovky/Parlament-Novela-o-elektronickom-podpise-v-druhomcitani/sr-1-sc-4-a-276571/default.aspx> KLMA Vlastimil. 2006. Nov koncept haovacch funkci. cit. 2008-2-21]. Dostupn na internete: <http://cryptography.hyperlink.cz/SNMAC/SNMAC_CZ.pdf> 407

11 Archivcia a zlohovanie digitlnych dt

Traduje sa, e dta s to najcennejie m firma i organizcia disponuje. Bez tchto dt by vo vine prpadov nemohli firmy vbec existova a nakoniec by zanikli. V elektronickej podobe dnes prebiehaj sn vetky toky informci v spolonostiach. Ide najm o mailov korepondenciu, objednvky, dta informanch systmov (typickm prkladom je tovnctvo, rozhodovacie systmy at.). Ako prirovnanie meme poui analgiu medzi informciami a peniazmi. Informcie v tej i inej podobe sa stvaj menou budcnosti. Peniaze aj dta musia by v neustlom pohybe, aby ich hodnota neklesala. Peniaze uchovvame v bankch a chrnime ich proti zneuitiu. Podobne by to malo by aj s dtami. Ochrana peaz bola za dlh dobu ich pouvania viacmenej zvldnut. Napriek tomu postupn digitalizcia relneho sveta men aj tradin formu peaz. Vznikli dokonal a vemi zloit informan sstavy, bez ktorch by nebolo mon s touto novou formou peaz a tovaru pracova a obchodova. Elektronick peniaze sa stali benou sasou benho ivota, podobne ako informcie v elektronickej podobe. Rastce vyuvanie elektronickch komunikanch kanlov voi klasickm kladie stle vie nroky na uchovvanie a ochranu digitlnych (elektronickch) dt, i informci. Na rozdiel od financi je asto nutn informcie uchovva dlh dobu v nezmenenej forme.

11.1 Vymedzenie hlavnch pojmov, poiadavky

Skr ako zaneme rozobera samotn techniky archivcie, zlohovania a technick pozadie, musme si zadefinova jednotliv pojmy, aby nedochdzalo k nedorozumeniam a omylom. Archivcia a zlohovanie nezasvtenmu loveku asto splvaj v jeden pojem. Medzi tmito dvoma pojmami je vak pomerne vek vznamov rozdiel. Rmcovo mono poveda, e zlohovanie je sasou kadodennej prce s dtami. Po skonen prce s dtami by mala by vytvoren ich vern kpia, najlepie niekde mimo miesto, kde sa s dtami pracovalo. Ide o aksi bezpenostn poistku, ak by sa nieo s naimi dtami stalo (udsk chyba, vrus, kriminlny in, iveln pohroma, vpadky napjania, hardvrov chyba at.). Existuj vak dta, ktor u spracovva nepotrebujeme, ale je potrebn ich uchova na dlhiu dobu naprklad z legislatvnych, evidennch alebo inch dvodov. astm dvodom bva aj uvonenie miesta na mdich a presunutie dt na mdi s nimi prevdzkovmi nkladmi. Pri vetkch tchto innostiach sa uplatn archivcia. Pod pojmom archivcia teda rozumieme presunutie dt na in nosi, na rozdiel od zlohovania, kedy sa vytvra iba kpia dt. Z uvedenho vyplvaj aj in poiadavky pri zlohovan alebo archivcii na dtov nosie, technolgie a stratgie. alm z pojmov, ktor sa dotka naej problematiky je archvny bit. Tie sa nazva prznak archivcie (archive flag). Je sasou tzv. atribtov sboru i adresra. Patria medzi ne naprklad atribt iba na tanie (read only), atribt skrytho sboru (hidden) at. Archvny bit signalizuje, i bol sbor u zlohovan alebo nie. Pri vytvoren novho sboru alebo jeho aktualizcii je bit nastaven na hodnotu, ktor udva, e by malo djs ku zlohe danho 408

sboru. Tento proces zabezpeuje samotn operan systm. V prpade pouitia zlohovacieho alebo archvneho programu je bit preklopen do stavu OFF, o indikuje, e sbor je zlohovan, prpadne archivovan (nesta teda jednoducho prekoprova sbor na in miesto). Treba vak podotkn, e tento proces nezabezpeuj vetky programy uren na zlohovanie a archivciu. Zlohovacie programy vo vine prpadov zlohovan dta komprimuj. Komprimuj ich rznymi komprimanmi algoritmami, ktor s vyuvan v komernch programoch. Za vetky mono uvies RAR, ZIP, ARJ, TAR at. Komprimovan dta s umiestovan do tzv. setov. Nie je vhodn komprimova dta, ktor pouvaj vntorn kompresiu. Tka sa to najm rznych formtov pre obrzky, zvuk a video (mp3, jpeg, mpeg at.). Pri komprimcii tchto formtov sborov nedosiahneme takmer iadnu dodaton kompresiu. Naopak, predi sa nm as na vytvorenie zlohovho setu. Tri hlavn stratgie spsoby zlohovania: pln zlohovanie (full backup), prrastkov (incremental backup), rozdielov (differential backup).

Pln zlohovanie je zkladnm typom zlohovania. Tento spsob zlohy vytvor kpiu vetkch k tomu urench dt. Ignoruje stav archvneho bitu. Dta s skoprovan bez ohadu na to, i boli alebo neboli aktualizovan. Po skonen tohto procesu je archvny bit prepnut vo vetkch sboroch na OFF. Aplikovanie systmu plnho zlohovania vytvra najviu za na zlohovac aj zlohovan systm a prenosov cestu, kee spracovvame a prename vetky dta. Jeho vhodou je vak rchla a jednoduch obnova zlohovanch dt. Kad stratgia zlohovania by mala zana plnou zlohou. To nm zabezpe istotu obnovenia vchodiskovho stavu. Prrastkov zlohovanie spracovva, ako u nzov napoved, len dta, ktor boli od poslednho plnho alebo prrastkovho zlohovania aktualizovan. Pri prrastkovom zlohovan s zlohovan vetky sbory s archvnym bitom prepnutm na ON. Tmto sborom je nsledne archvny bit prepnut na OFF. Kee tto metda zaznamenva len posledn zmeny v sboroch, je nutn ju kombinova s plnmi zlohami. Aby bolo mon zaisti pln obnovu dt, je potrebn uchovva vetky prrastkov zlohy od poslednej plnej zlohy. Tto metda je najspornejia a najrchlejia z vyie spomnanch troch spsobov zlohovania. Rozdielov zlohovanie je alou z metd iastonho zlohovania. Rozdiel od prrastkovho zlohovania spova v tom, e rozdielov zlohovanie zlohuje vetky sbory, ktor boli aktualizovan od poslednej plnej zlohy. Pracuje s archvnym bitom odline. Pri prrastkovom zlohovan s archvne bity po zlohovan nastaven na OFF, na rozdiel od rozdielovho zlohovania, kde zostvaj nastaven na ON. To v praxi znamen, e pri alom rozdielovom zlohovan s tieto sbory op zaraden do zlohovacieho setu. K obnove vetkch dt je teda potrebn iba pln zloha a posledn rozdielov zloha. Netreba medzi dvoma plnmi zlohami udriava vetky rozdielov zlohy. almi pojmami z oblasti zlohovania s zlohovac cyklus a katalg. Zlohovacm cyklom mono oznai zlohovac proces, v ktorom sa striedaj pln zloha s uritm potom iastonch zloh (prrastkovch alebo rozdielovch). Zznamy o zlohovacch cykloch treba 409

evidova, katalogizova. Tento proces je v lepch zlohovacch programoch rieen automaticky. Ide v podstate o zoznam sborov, ktor boli spracovvan v prslunom cykle. Pomocou tohto katalgu mono jednoducho njs v zlohovch setoch posledn verziu akhokovek sboru. Vaka katalgom mme prehad o celom procese zlohovania a nsledn obnova dt je pomerne jednoduch. Kvalitatvne a kvantitatvne poiadavky (predpoklady) na zlohovac systm s: vysok dostupnos: monos v o najkratom ase a s o najmenm omekanm dosta sa k dtam , prenosov rchlos: dta zlohova v o najkratom ase, vysok bezpenos dt v krtkodobom a strednodobom horizonte, automatizcia: o najviac potlai udsk faktor.

Z uvedench dvodov je jasn, e cena nebude tm najdleitejm faktorom, ktor bude ovplyvova vber zlohovacieho systmu. Pri archivcii vystupuj do popredia in poiadavky: dlhodob spoahlivos a trvanlivos: v archve uvaujeme o uchovan dt na dlhiu dobu typicky jednotky a desiatky rokov, usporiadanie dt v archve: so zvujcim sa objemom dt rastie aj poiadavka na presnos a spoahlivos vyhadania poadovanch dt, automatizcia: o najviac potlai udsk faktor.

Prenosov rchlos a dostupnos nehraj pri archvoch zvan rolu. Ovea dleitejia je, popri vyie uvedench, aj otzka ceny lonho priestoru a systmu na archivciu. Systm me by teda aj pomal, ale za cenu rapdneho zvenia trvanlivosti a spoahlivosti uloenia dt. Vek zdroj chb a omylov je udsk faktor. Cel proces by mal by preto o najviac automatizovan. Pri archvnych dtach vznikaj aj dva alie problmy. Prvm z nich je monos preta archivovan dta aj s programovm vybavenm v budcnosti. To znamen, aby bolo mon naprklad zobrazi obrzok v nejakom sasnom formte aj po rdovo desiatkach rokov. S tm svis aj zastarvanie hardvru na archivciu dt. Prv problm riei technologick emulcia systmov a programovho vybavenia. Druh problm je mon riei migrciou dt na technologicky novie systmy (bliie v kapitole 1.3, s. 19).

410

11.2 Stratgia a riadenie zlohovania

Spsob zlohovania zvis od dleitosti zlohovanch dt, ich typu a spsobu spracovania. Je to vemi individulny proces. Kad pracovisko alebo pouit programov vybavenie kladie pecifick poiadavky na metdu a spsob zlohovania. Poda (Leixner, 1993, s. 2128) meme ale rmcovo zadefinova vhodnos metd zlohovania. Ak pracujeme denne prevane s rovnakmi sbormi, je vhodn poui metdu rozdielovho zlohovania. Tento spsob je idelny naprklad pri prci s databzou, alebo postupnom vytvran sborov pomocou textovho editora. Predpokladom je, e nie je potrebn udriava starie verzie. Zkladom je vytvorenie prvotnej plnej zlohy dt (kapitola 1.1, s. 16). Pri pravidelnej prci s rznymi sbormi je vhodn poui prrastkov zlohovanie. Jeho pouitie je idelne vade tam, kde asto vznikaj nov sbory. Ide typicky o spracovanie kancelrskej agendy. Tto stratgia je vhodnejia, lebo keby sme pouili rozdielov zlohovanie, jednotliv rozdielov sety by boli oraz vie (mohli by nars a nenosne). Taktie pri rozdielovom zlohovan nemono uchovva rozdielne verzie sborov. Tto stratgia je teda efektvnejia a rchlejia. Zaznamenvaj sa iba naposledy vykonan zmeny (kapitola 1.1, s. 16-17). Pri plnovan stratgie zlohovania sa alej riadime alej nasledujcimi poiadavkami (Wikipedia, 2008a): bod obnovy (recovery point objective): uruje do akho bodu sa dostaneme pri pouit danho typu zlohovania, as obnovy (recovery time objective): uruje ak as je potrebn na pln obnovenie dt do stavu pred ich stratou, bezpenos dt (data security): uruje, kto m ku dtam prstup (typicky vlastnk), zaisuje autentifikciu a ifrovanie dt. Z vyie uvedenho vyplva, e pri tvorbe stratgie zlohovania musme bra do vahy odpovede na nasledujce body: ako vznikaj nov dta, ako s tieto dta spracovvan, ak je rozsah zlohovanch dt, kedy dta zlohova, ak asov hbku obnovy poadujeme, i je potrebn udrova rzne verzie zlohovanch dt. ako dlho me obnova trva

411

11.3 tandardy a odporania pre archivciu

Pri plnovan archivcie (najm dlhodobej) mono narazi na mon problmy tkajce sa technologickho zastarvania hardvru a softvru. V budcnosti by teda mohli vznikn akosti s interpretciou a prezentciou archivovanch dt. Rieenm je technologick emulcia a migrcia dt spolu s vyuvanm formtov sborov, ktor nie s zvisl na jednom dodvateovi a jednej softvrovej alebo hardvrovej platforme. Poda (Slovensk nrodn kninica v Martine, 2006) pouitie otvorench formtov podstatne zvyuje pouitenos archivovanch dt aj v budcnosti. Preta alebo modifikova tieto dta bude mon v rozlinch aplikcich, o v prpade uzavretch tandardov vinou nie je mon. Tento dokument zrove definuje pouitie rznych konkrtnych formtov sborov pouitench pri dlhodobej archivcii digitalizovanho textu, obrazu, zvuku a videa. Tieto odporania je mon aplikova v podstate aj na akkovek u vytvoren digitlny obsah. Jednotlivch prpadov a aplikci je vemi vea, tak tu budeme definova iba zkladn odporania, tak ako boli definovan v (Slovensk nrodn kninica v Martine, 2006). Textov sbory mu by ukladan v jednoduchom textovom formte (plain text), prpadne integrovan do databz, alebo vo formte zaloenom na SGML (tandard ISO 8879:1986. Information Processing Text and Office Systems Standard Generalized Markup Language (SGML)). Vhodou tchto formtov je jednoduchos, akou z nich mono generova obsah pre web (jednoduch prezentcia uloench archvnych dokumentov). Formty skromnch spolonost sa neodpora pouva, aj ke u dlh roky tvoria aksi nepsan tandard pre ukladanie alebo editciu textovho obsahu (napr. pdf formt firmy Adobe, doc formt firmy Microsoft). Pri statickch obrzkoch uvaujeme nad zvolenm formtom vdy poda toho, i ide o rastrov alebo vektorov formu obrzka. Pri rastrovch obrzkoch je vhodn ponecha obrzok vo formte RAW. Toto vak v praxi vinou nie je mon splni, pretoe RAW formt je generovan naprklad fotoapartmi (skenermi). Vsledkom s surov dta, ktor je potrebn pomocou softvru interpretova. Nhradnm rieenm je pouitie formtu TIFF alebo BMP, ktor mono poui bez kompresie. Takto uloen sbory maj vak vek dtov objem. Tu sa ponka pouitie niektorho zo tandardov pre ukladanie rastrovch obrazov: JPEG/SPIFF JPEG Still Picture Interchange File Format JPEG 2000 PNG Portable Network Graphics GIFF Graphical Interchange Format

Kad z nich sa hod na in typ obrzkov. Rozoberanie tejto problematiky nie je predmetom tejto prce. Bliie informcie mono erpa naprklad z (Pihan, 2007-2008). Vektorov obrzky tvoria druh skupinu statickch obrzkov. S generovan vinou nejakm grafickm softvrom. Umouj pouitie otvorenho formtu sborov SVG alebo XML. Op nie je vhodn pouitie skromnho formtu. 412

Zvukov zznamy by mali by uchovvan v nekomprimovanom formte WAV alebo Apple AIFF. V prpade vekej dtovej nronosti je mon poui nasledujce formty: WMA RealAudio SUN AU

Vetky tieto formty vak zvukov zznam degraduj. Video (alebo audiovizulny) obsah pre zachovanie maximlnej vernosti a zhodnosti by mal by uchovvan v surovom formte RAW AVI. Tento formt nepouva iadnu kompresiu, ani nie je nijako kdovan. Narame vak na pomerne zvan prekku vo vekom dtovom objeme. Je potrebn zvi pouitie niektorho vhodnho komprimanho algoritmu. Pripa sa pouitie iroko podporovanch formtov MPEG-1, MPEG-2 alebo MPEG-4. Pri pouit kompresie vak vdy dochdza ku degradcii zdrojovho zznamu. Morlne a technick zastarvanie archivanho hardvru a softvru riei migrcia dt. Je potrebn zaisti stratgiu prenosu archivovanch dt zo zastaranho technologickho rieenia na nov. Migrcia dt predluje aj samotn ivotnos uloench dt. Pri vine aplikci teda nemusme uvaova o extrmne dlhej ivotnosti archivovanch dt na mdiu. Ve kto m dnes naprklad potrebu preta dta z 5,25 alebo 8 diskety. Iste, tto eventualita me nasta, ale v minime prpadov. Pri dnenom rchlom vvoji na poli zznamovch technolgi treba uvaova, poda nho nzoru, v horizonte 10 rokov (s prihliadnutm na aplikciu archivovania). Na proces migrcie je potrebn myslie u pri nvrhu celho rieenia pre archivciu a zahrn ho do implementcie. Vemi dleitou sasou migrcie je tie zaisti migrciu metadt, ktormi s popsan archivovan dta. Bez tohto iastkovho procesu nebude mon orientcia v dtach. Technologick emulcia riei problm ke vznikn akosti pri interpretcii alebo editcii uloench dt. Spolieha sa na rzne virtualizan nstroje. Zjednoduene mono poveda, aby sme mohli preta starie formty sborov s vtedy pouvanm programom, je pre tento program emulovan prostredie na sasnom systme.

11.4 Magnetick zznam PEVN DISK

V roku 1956 (konkrtne 13.septembra) sa objavil prv pota s pevnm diskom. Dostal oznaenie IBM 305 RAMAC. Obsahoval disk, ktor uchoval 5 milinov 7 bitovch znakov (cca 4,2MB), mal vekos 24 palcov a rchlos otania 78 rpm. Cena potaa bola $ 35000. Na dnen pomery pomerne smevn parametre pevnho disku, ale presne takto odtartovala ra dnes najrozrenejieho zznamovho mdia pre digitlne dta (IBM 305 RAMAC). FYZICK TRUKTRA 413

Zznamov platne Pevn disk (oznaovan aj ako Hard Disk, HDD-Hard Disk Drive, Winchester) je mdium na uchovvanie dt s vysokou kapacitou zznamu. Povrch disku je pokryt samotnou zznamovou vrstvou. T tvoria oxidy eleza, konkrtne oxidom elezitm (pripadne s prmesami oxidu mangnu, bria alebo kobaltu ) v hrbke pribline 1 mikrometer. Podob sa klasickm feromagnetickm ltkam, zosiluje magnetick pole a pouva sa ako trval magnet (doke uchovva magnetick pole). Maj relatvnu permeabilitu cca 103 (Helmich, 2006). Zjednoduene mono poveda, e na zznamovej vrstve vznikne obrovsk mnostvo malch magnetov (diplov). Tto vrstva je nanesen na podklad, ktor je vyroben z kovu (hlink) alebo skla. Tm vznikne tzv. plata. Tieto platne s vyrban vo vemi presnch formch, kee kad nepresnos by mala pri vysokch otkach katastroflne nsledky. Poda formtu a kapacity me by v pevnom disku 1-4 lonch platn. V extrmnych prpadoch sa me pevn disk sklada a z 12 platn. Platne s umiestnen nad sebou so spolonou osou otania. S potom pouitch platn sce rastie lon kapacita, ale zrove aj hluk, odpadn teplo tvoren trenm platn o vzduch a elektrick spotreba celho disku. Vrobcovia sa preto snaia vyrobi disk s o najvyou kapacitou na jednu platu. S platami zko svis rozdeovanie pevnch diskov poda ich rozmerov. Rozmery sa udvaj v palcoch (1" = 2,54 cm). V tabuke 1 s uveden vetky v dnenej dobe pouvan rozmery, spolu so zaradenm do cieovej skupiny. Tabuka 1 V sasnosti pouvan rozmery pevnch diskov Rozmer platne v palcoch Oblas pouitia 3,5" osobn potae, servery, ierna technika 2,5" prenosn potae, prenosn loisk, ierna technika 1" alebo 1,8" mobiln zariadenia, usb disky, nhrada flash pamt Pohon zznamovch platn Pohyb platn zaisuje motor. Obal motoru mus by tienen. Pozornos si zasluhuj kvapalinov loisk, ktor nahradili v minulosti pouvan gulikov loisk. Kvapalinov loisk s vrazne tichie, maj menie trenie (niie odpadov teplo) a dlhiu ivotnos. Rchlos ich otania vrazne ovplyvuje vsledn prenosov rchlos a prstupov dobu pevnho disku. Je definovan ako poet otok za mintu (rotate per minute - rpm). Toto oznaenie budeme pouva aj my. V dnenej dobe je pre 3,5" disky najbenejia rchlos 7200 rpm. V starch zariadeniach sa ete vyskytuj disky s rchlosou 5400 rpm. V serveroch sa pouvaj disky s 10000 rpm prpadne 15000 rpm (tie s rozmermi 3,5"). Tieto disky vak potrebuj dobr chladenie a s pomerne hlun. Naopak, v notebookoch alebo prenosnch zariadeniach s osadzovan disky s rchlosou 4200 rpm alebo 5400 rpm (v rozmere 2,5"). Mikroformty 1" a 1,8" sa otaj rchlosou 3600 rpm. tacie a zapisovacie hlaviky a ich pohon alou nedelitenou sasou pevnho disku s hlavy a ich pohon, ktor zabezpeuj tanie a zapisovanie dt na platne. Na pohon ramena s hlavikami sa pouval v minulosti krokov motor, ale s rastcou hustotou zznamu bolo nutn prejs na in technolgiu. Dvodom bola potreba precznejieho polohovania hlaviiek voi zznamovej platni. Preto sa zaali pouva vychyovacie cievky. Pomocou nich meme rameno vychli takmer o akkovek uhol, pretoe vychyovanie ovplyvuje vekos prechdzajceho prdu, ktor meme takmer 414

ubovone regulova. Hlaviky pracuj na princpe magnetickej indukcie. Ako bolo spomenut vyie, povrch disku je tvoren mnostvom magnetickch diplov (v podstate mikroskopickch magnetov). Tieto diply mono oznai ako samotn nosi digitlnych dt. Zkladnou jednotkou je 1 bit (1b), ten je reprezentovan stavom 0 alebo 1. Tieto dva stavy s vyjadren dvoma rozdielnymi stavmi orientcie magnetickho diplu. Prechodom zapisovacej hlavy ponad povrch platne disku teda djde k zmene orientcie diplu a vytvoreniu stavu 0 alebo 1. tanie prebieha v opanom slede. V cievke hlavy urenej na tanie je indukovan prd op s orientciou poda orientcie diplu, ponad ktor hlava prechdza. Najjednoduchiu hlavu si mono predstavi ako toroidn cievku, ktor je v jednom mieste preruen. Preruenie je vytvoren preto, aby sa magnetick pole (vyvolan prechodom elektrickho prdu, ktor prechdza cievkou) uzavrelo cez feromagnetick vrstvu na zznamovej vrstve. Keby medzera nebola vytvoren, magnetick pole by nedokzalo zmagnetizova zznamov vrstvu v dostatonej miere a presnosti.

Obrzok 1 Zjednoduen nkres hlaviky (pky znzoruj smer prdu a indukcie erven) (Zdroj: Helmich, 2006b)

Aby sa magnetick pole uzavrelo, mus sa hlava pohybova nad povrchom v o najmenej vke. Tto vzdialenos je pri sasnch diskoch niekoko mikrometrov. Hlaviky nad povrchom disku plvaj vaka aerodynamickmu vztlaku vyvolanom pohybom platn. Firma IBM v roku 1991 prvkrt pouila nov spsob tania pomocou tzv. MagnetoRezistance (MR) hlaviky, ktor bola pouit namiesto induktvnych hlaviiek. Hlavika ta dta ako rozdiely v zmeranch hodnotch odporov. Indukcia v zznamovej vrstve vyvol zmenu magnetickho poa cievky. Poda IBM je mon meranie tohto vychlenia vykona rchlejie, ako ke zznamov vrstva indukuje v jadre tacej hlaviky elektrick prd. V roku 1998 sa dostali na trh tzv. GiantMR (GMR) hlaviky, ktor alej umonili zvyovanie kapacity pevnch diskov (zvyovanie hustoty uloench dt na tvorcov palec (Gb/in2)) (Bellenson, 1998). V sasnosti sa vskum orientuje na vvoj PMR-TuMR technolgie hlaviiek (Perpendicular Magnetic Recording Tunneling MagnetoResistive). Oznaenie PMR znamen kolm zpis (perpendicular recording). Pri klasickom zpise (longitudinal recording) s diply orientovan rovnobene s podkladovou vrstvou 415

platne. Pri kolmom zzname s orientovan kolmo. Defacto je tak efektvnejie vyuit plocha zznamovej platne (zvila sa kapacita pevnho disku). Tejto technolgii sa musela prispsobi hlavne precznos pohybovho mechanizmu hlaviiek. Viac napovie obrzok 2.

Obrzok 2 Klasick a kolm zpis na pevn disk (Zdroj: Wood, 2007) Koncom roku 2007 bola oznmen firmou Western Digital hustota zznamu s pouitm technolgie PMR-TuMR, 520 Gb/in2 (Western Digital, 2007). To umon uloi na jednu 3,5" platu a 640GB dt. Ale ani tto hustota nie je konen, zvyovanie kapacity zznamu m medziron nrast 40%. alou subnou technolgiou do budcna je HAMR (Heat Assisted Magnetic Recording) od firmy Seagate. Zkladom je sasn systm magnetickho zznamu, ktor je podporen laserom. Pri sasnom trende zvyovania hustoty dt na tvorcov palec bude za 5-10 rokov jednotliv dtov bit tak mal, e sa me sta magneticky nestabilnm (problm superparamagnetizmu). Rieenm je pouitie novch materilov na zznamov platne. Sasn magnetick hlavy vak nevedia na tento materil zapisova. Technolgia HAMR to riei pomocou laseru, ktor zahreje presne ten bod, ktor sa ide zapisova. Zahriatie vrazne uahuje zpis. Nsledn ochladnutie dta zafixuje. Tento spsob zpisu vrazne podporuje ivotnos a integritu dt uloench na mdiu (Seagate, 2002). Elektronika pevnho disku, obal Koordinciu hlaviiek, voi zznamovm platniam a komunikciu s okolm m na starosti elektronika disku, ktor je z vej asti umiestnen mimo uzavretho obalu. Jej sasou je aj vyrovnvacia (cache) pam, ktor poskytuje doasn miesto pre uloenie dt. Tie s tak v prpade potreby okamite poruke. M vekos typicky 8-16MB. Elektronika disku tie vytvra pre operan systm virtulne rozlenenie disku. Operan systm teda naprklad v skutonosti nevid 5 hlaviiek ale 255, podobne je to aj s logickm delenm disku. Je to z dvodu znenia poruchovosti diskov. Ak toti vznikne na disku pokoden sektor, prpadne oblas a elektronika disku pouije rezervn as disku (popsan v alej asti), operan systm o niom nevie. Ak by tento jav operan systm zaznamenal, nemusel by do pokodenej oblasti uklada dta , prpadne by vylil cel disk ako nefunkn (Wikipedia, 416

2008b). S elektronikou disku zko svis rozhranie pomocou, ktorho disky komunikuj s okolm. V tejto prci s asto spomnan, tak si ich aspo v zkladoch spomenieme. Niektor z nich slia aj pre pripojenie inch zariaden (CD mechank, pskovch mechank at.). Tabuka 2 predstavuje vah z (Wikipedia, 2008c) kde s uveden dnes pouvan rozhrania spolu so zkladnmi parametrami. Tabuka 2 Porovnanie rznych rozhran vpotovej techniky Nzov Prenosov rchlos (MB/s) SAS 375 SATA 300 375 SATA 150 187,5 PATA 133 133 Ultra-320 SCSI 320 Fibre Channel (metalick) 400 Fibre Channel (optick) 2000 Infiniband 12X Quad-rate 120000 (Zdroj: Wikipedia, 2008c) Z tabuky 2 vyplva aj ich pravdepodobn nasadenie. Rozhrania SATA, PATA sa kvli svojej dostatonej rchlosti a cene pouvaj vo vine potaov. Tam kde je to opodstatnen s potom pouit ostatn rozhrania. Dvodom s obvykle poiadavky na prenosov rchlos, priepustnos, vzdialenos pripojenia, poet pripojench zariaden at.. Obal disku je vyroben z kovu a okrem ochrannej funkcie m aj vemi podstatn vplyv na odvod odpadovho tepla, ktor vznik pri innosti disku. Bon asti obalu s prispsoben na pripevnenie ku asi potaa, alebo montnemu rmeku. Toto uchytenie odovzdva odpadov teplo do okolitej kontrukcie. M teda aj funkciu chladenia. Puzdro pevnho disku je prachotesn, nie vak vzduchotesn. Na povrchu bva umiestnen membrna, ktor zrove sli ako prachov filter. Tento filter prepust vzduch dovntra, ale prachov astice nie. Disk je prachotesn len do uritej miery. Prach je hlavnm nepriateom pevnch diskov. Medzi prach sa pota aj cigaretov dym, ktor sa vak do disku doke dosta. Aj najmenie zrnieko prachu by mohlo spsobi poruchy pri prenose dt medzi zznamovou vrstvou a hlavikami. Prachov iastoky psobia v tomto prpade ako brusivo. LOGICK TRUKTRA Povrch disku je logicky usporiadan do jednotlivch oblast, m svoju logick truktru. To preto, aby bolo jasn ako a kde s dta uloen. Logick truktru si popeme poda obrzku 3.

Dka kbla (m) 8 1 1 0,46 12 12 2-50000 5 (metalick), <10000 (optick)

417

Obrzok 3 Znzornenie logickej truktry pevnho disku (Zdroj: The Difference Between Tracks and Cylinders, 2008) Najmenou logickou asou na povrchu disku je sektor. Jeho vekos je 512B (je mon ju zmeni pomocou pecializovanho softvru, prpadne pri nzko rovovom formtovan). Skupina za sebou nasledujcich sektorov sa nazva cluster. Poet sektorov v clusteri je vdy exponentom 2 (23, 28 at.). Cluster je logick zoskupenie sektorov, ktor sa vytvra pri formtovan disku. Sektory s sasou stopy. Stp je na povrchu disku niekoko tisc a s usporiadan v sstrednch kruniciach. Na modernch diskoch rastie poet sektorov na stopu smerom zvntra ku vonkajiemu okraju platne. Tento systm je oznaovan ako znov zznam. So zvyujcou sa rchlosou otania disku nebolo mon jednotliv sektory na stope ta a zapisova kontinulne v rozumnom asovom rozpt. Preto sa zvolilo tzv. prekladan slovanie sektorov (interleaving). Sektory s teda tan a zapisovan napreskku (naprklad v poradi 1, 7, 13, 2, 8, 14, 3, 9, 15, 4, 10, 16, 5, 11, 17, 6, 12). Stopy s rovnakm slom (nad sebou) tvoria tzv. cylinder (cylindrick stopu). (Hard Disk Drive Basics, 2008). MTBF, PORUCHY, SMART MONITORING Parameter, ktor uruje spoahlivos sa nazva MTBF (Mean Time Between Failures), teda stredn (priemern) doba medzi poruchami. Udva nm dobu, kedy pravdepodobne djde k poruche po predchdzajcej oprave zariadenia (systmu). Pri diskoch je to typicky okolo 1 milina hodn. Pevn disky mu ma urit percento sektorov pokodench (prpadne nespajcich plne normu) u z vroby. Technika, ktor pomha ku zvyovaniu spoahlivosti (do uritej miery samoopravovacej schopnosti) pevnch diskov sa nazva realokcia (presun) sektorov. Ak elektronika vyhodnot niektor zo sektorov ako neitaten, presunie dan sektor do tzv. rezervnej oblasti. Rezervn oblas je as disku prstupn iba samotnmu disku. D sa sprstupni pomocou pecializovanho softvru do dvanho vrobcom disku (naprklad SeaTools pre disky Seagate). Ak je mnostvo presunutch sektorov vie, mu sa meni vkonov charakteristiky disku (bliie v nasledujcom texte). SMART (Self-Monitoring And Reporting Technology). Snaha vrobcov pevnch diskov pomha uvateom predchdza strate dt v dsledku poruchy disku ich viedla ku vytvoreniu akhosi systmu vasnho varovania. Systm bol 418

nazvan Self Monitoring And Reporting Technology, alebo tie SMART. Tento systm je evolciou systmu PFA (Predictive Failure Analysis), ktor bol vyvinut firmou IBM a bol natoko kvalitn, e bol uznan ako tandard. Zkladom SMART-u s senzory, ktor sprostredkvaj elektronike disku rzne parametre. Modern disky maj tchto parametrov niekoko desiatok. Problmom je, e sa lia poda vrobcu. Niekoko kovch parametrov maj vak spolonch: vka hlaviky nad platou (Head Flying Height): jej zniovanie vedie asto ku kontaktu hlaviky s povrchom disku a nenvratnej strate dt, mnostvo realokovanch sektorov (Number of Remapped Sectors, Reallocated Sector Count): ak rastie mnostvo presunutch sektorov (v dsledku internch chb) do rezervnej oblasti me to znamena postupn koniec pevnho disku, potadlo chb a pouitia ECC (ECC Use and Error Counts): poet chb, ktor disk detekuje (a ktor nie s korigovan pomocou ECC), me predpoveda degradciu niektorch jeho ast, as potrebn na roztoenie platn (Spin-Up Time): jeho zmeny mu reflektova problmy s pohonom platn, teplota (Temperature): zvyovanie asto signalizuje problm s motorom pohonu platn, priepustnos dt (Data Throughput): klesanie dtovej priepustnosti disku me indikova rzne intern problmy. SMART je zaloen na sledovan tchto parametrov v priebehu asu a z ich zmien je potom mon predpoveda problmy pevnho disku. Elektronika disku vlastne zaznamenva postupn degradciu jednotlivch sast disku. Z uvedenho vyplva, e tento systm je zameran na predpovedaten poruchy (obrzok 4).

Obrzok 4 Mon priebeh poruchy pevnho disku Ako vidme na obrzku, aktulna hodnota parametra je porovnvan s hodnotou ete akceptovatenho limitu. Ak sa jeho hodnota dostane pod tento limit, je parameter vyhodnoten ako nevyhovujci. SMART systm nedoke vytvori predikciu budceho vvoja stavu disku. Tto predikciu me vytvori a pecializovan softvr, ktor doke preta hodnoty z pevnho disku a na zklade nich, prpadne pecializovanch strnok, 419

poda uvateovi sprvu. K najznmejm patr SpeedFan (v spojitosti so strnkou www.hddstatus.com) a Smartmontools. Prekkou v praktickom vyuvan hodnt sprostredkovanch systmom SMART je vytrval ignorancia zo strany vrobcov operanch systmov. Prkladom za vetkch me by firma Microsoft. Napriek tomu, e SMART je integrovan v pevnch diskoch u od polovice devdesiatych rokov, nebola doteraz zapracovan jeho natvna podpora do iadnej verzie operanho systmu Windows. Stle je tak len na ikovnosti a znalostiach uvatea ako a i vbec tento systm vyuije vo svoj prospech. Prklad praktickho vyuitia SMART-u si meme pozrie v tatistickej tdii firmy Google Failure Trends in a Large Disk Drive Population (Pinheiro, 2007a). Technolgia Google je postaven na sttiscoch bench osobnch potaoch. ie analza sa netka pecilnych serverovch diskov ale bench P-ATA, prpadne S-ATA diskov s otkami 7200rpm alebo 5400rpm. Google sa rozhodol neuvies konkrtne men vrobcov. Ilo o disky s rokom vroby 2001 a vym, s kapacitou 80 - 400GB a dta zbieran pre tto tdiu pochdzali z obdobia decembra 2005 a augusta 2006. tatistika bola vytvran z dt, ktor pochdzali zo SMART jednotlivch diskov a zo systmu , ktorm Google sleduje cel svoju infratruktru. Na obrzku 5 je znzornen mrtnos diskov v zvislosti od doby prevdzky. Jasne z neho vyplva, e najvia mrtnos (AFR - Annualized Failure Rates) je v obdob tretieho roku (doba konenia zruky) a potom v piatom roku prevdzky. Potvrdzuj to aj slov odbornka na zchranu dt z firmy TDP-Ontrack, Vclava amu: Ak je pota v klimatizovanej kancelrii a disk sa neustle to a nevypna, vydr bezpene mono p rokov namiesto troch. Ale viac nie. (Bella, 2006). Obrzok 6 znzoruje mrtnos diskov z pohadu pracovnej teploty. Vyplva z neho, e najvhodnejia pracovn teplota je v rozmedz od 30C do 40C. Po prekroen tejto teploty je mrtnos diskov v kategrii trojronch a trojnsobn. Prekvapenm me by poznatok, e ani prlin ochladzovanie diskom neprospieva. Avak niia teplota nie je natoko kodliv ako teploty nad 45C.

420

Obrzok 5 mrtnos diskov v zvislosti od doby prevdzky (Zdroj: Pinheiro, 2007b)

Obrzok 6 mrtnos diskov v zvislosti od pracovnej a doby prevdzky (Zdroj: Pinheiro, 2007c) Analza samotnch SMART dajov dala vznikn grafu, ktor znzoruje obrzok 7. Znzoruje tzv. scan errors (vyie oznaovan tie ako error counts) a ich zvislos ku skutonej mrtnosti diskov. m je tto hodnota vyia, tm je pravdepodobnejie zlyhanie disku takto uvauj v Google. Graf dva tomuto nzoru za pravdu.

421

Obrzok 7 Vplyv scan errors na mrtnos diskov (Zdroj: Pinheiro, 2007d) Grafy na obrzku 8 bliie rozvjaj graf scan errors. Na prvom vidme pravdepodobnos zlyhania disku v prvch 8 mesiacoch od prvej detekcie chyby. Na alom s rozdelen disky do skupn poda veku (v mesiacoch). Tret graf zobrazuje pravdepodobnos zlyhania poda potu chb, pri prvej detekcii. Op z tchto grafov jasne vyplva zvislos chb detekovanch systmom SMART ku pravdepodobnosti zlyhania disku po uritom ase. Je to vystenie zistenia, ktor bolo demontrovan na grafe mrtnosti diskov poda veku.

Obrzok 8 Dopad scan errors na mrtnos pevnch diskov v priebehu uritch asovch sekov (Zdroj: Pinheiro, 2007e) alm z parametrov, ktor Google vyhodnotil ako zsadn, bol poet realokovanch sektorov (reallocated sector count). Zistilo sa, e pravdepodobnos mrtia disku vrazne rastie u s jednm realokovanm sektorom (obrzok 9).

422

Obrzok 9 Dopad potu realokovanch sektorov na mrtnos pevnch diskov (Zdroj: Pinheiro, 2007f)

Graf na obrzku 10 znzoruje op pravdepodobnos mrtia disku v zvislosti od prvej detekcie v nasledujcich 8 mesiacoch (prv graf zava), tto zvislos s rastcim vekom disku demontruje graf v strede. Tret graf rozliuje ancu na zlyhanie v zvislosti koko sektorov bolo realokovanch pri prvom vskyte chyby.

Obrzok 10 Dopad scan errors na mrtnos pevnch diskov v priebehu uritch asovch sekov (Zdroj: Pinheiro, 2007g) Vemi podobne dopadol parameter offline reallocation count, ktor je podmnoinou reallocated sector count. Google vak podotkol, e tento parameter nem mnoho vrobcov implementovan korektne. Vyskytli sa prpady, ke offline realokcia m vyiu hodnotu ako reallocated sector count. Zo sledovania vyplynulo, e u aj jeden takto realokovan sektor zvyuje mnohonsobne monos zlyhania disku. Po troch rokoch prevdzky sa zni pravdepodobnos na zhruba dvojnsobok.

423

Obrzok 11 Dopad potu probational counts na mrtnos pevnch diskov (Zdroj: Pinheiro, 2007h) Poslednm z kritickch parametrov poda Google je tzv. probational counts (obrzok 11). Tento parameter nie je obsahom SMART-u. Najviac sa mu pribliuje parameter current pending sector count, ktor oznauje tzv. nestabiln sektory (akajce na realokciu). Podrobnejie je tento parameter znzornen na obrzku 12. Op sa ukzalo, e hne ako je v tomto parametri zmena, pravdepodobnos mrtia disku sa vrazne zvyuje.

Obrzok 12 Dopad probational counts na mrtnos pevnch diskov poda asu (Zdroj: Pinheiro, 2007i) Nasledujce parametre boli v tdii Google oznaen ako nekritick (v ztvorke je uvedn nzov zo SMART): seek errors (seek error rate): doba vystavenia hlaviky nad stopou, CRC errors (ultraDMA CRC error count): vinou problmy s kabelou (prekrtenie kblov pri P-ATA diskoch), power cycles (start/stop count): poet tartov (disky google beia neustle, take nebol zahrnut), spin retries (spin-up time): doba, ktor disk potrebuje na roztoenie platn, 424

power-on hours: doba prevdzky.

Zverom mono poveda, e vskum spolonosti Google bol jednm z najviac vypovedajcich. Viac svetla by do problematiky priniesli sn iba tatistiky vrobcov, ale tie, samozrejme, z pochopitench dvodov nezverejnia. SMART nie je nijako prsne definovanm tandardom, o priznali aj pracovnci Google. Napriek tomu s pomocou parametrov ako error counts, reallocated sector count, offline reallocation count a current pending sector count je mon predpoveda zlyhanie pevnho disku. Napriek tomu sa s istotou nepodarilo preukza svislos medzi tatistikou SMART a zlyhvanm diskov. Poda Google iba 56% diskov, ktor im zlyhali, vykazovalo poas doby sledovania zhorenie kovch parametrov. Po zahrnut aj ostatnch menovanch parametrov (okrem teploty) sa dostali k 36% diskom, ktor zlyhali napriek tomu, e vykazovali nulov zmeny hodnt. NEIADUCE VPLYVY, ODPORANIA V predchdzajcich kapitolch sme osvetlili technick strnku pevnch diskov, z ktorej vyplynulo, e pevn disk je pomerne chlostiv zariadenie. Psob na niekoko neiaducich vplyvov . Medzi najvznamnejie patria: prevdzkov teplota, neiaduce vibrcie, prachov astice.

Prevdzkov teplota pevnho disku je zvisl od produkcie vlastnho odpadovho tepla a v neposlednom rade od zahrievania okolitmi komponentmi. Vlastn produkciu tepla uvate neme vemi ovplyvni. Zni sa d vberom znaky a typu pevnho disku poda pecifikci danch vrobcom. Podstatne ale meme zni zahrievanie disku vhodnm typom prdavnho chladenia, prpadne zalenenm do u existujceho systmu chladenia (pouitie externho pasvneho alebo aktvneho chladenia). Monost je samozrejme vemi vea a zvisia od konkrtneho fyzickho usporiadania potaa alebo systmu. Pri profesionlnych zariadeniach bva spravidla vhodn chladenie u vyrieen. Neiaduce vibrcie sa podieaj vekou mierou na poruchch pevnch diskov. Ide najm o nhodn nrazy (nraz do potaa at.). Odolnos voi tmto nrazom je dan vrobcom a pohybuje sa (pri vypnutom disku) v rozmedz cca 250-350G, po vemi krtku dobu (typicky v rdoch jednotiek ms) (Western Digital, 2008a). Pre pracujci disk s tieto hodnoty niie a op sa lia typ od typu (naprklad pre disk WD5000AAJS je to 65G po dobu 2ms) (Western Digital, 2008b). Tieto hodnoty s vak dosiahnut iba za uritch podmienok, ktor pouva vrobca pri testovan. V praxi vak aj pomerne mal nraz me znamena kontakt hlaviiek s povrchom disku a zanechanie trvalch nsledkov. Neodpora sa teda naprklad umiestova potae na zem, kde me djs ku kontaktu s osobami, prpadne pohybujcimi sa predmetmi. Ochrana pred prachovmi asticami je dnes u na vysokej rovni. Filter, ktor je na pevnom disku vak nedoke na 100% odfiltrova vetky prachov astice. Ide najm o u vyie spomenut cigaretov dym.

PSKOV JEDNOTKY
425

Pskov jednotka, je zariadenie na ukladanie dt podobne ako pevn disky. Umouje zpis a tanie dt, ktor s uloen na magnetick psku. Tto technolgia je vyuvan vade tam, kde sa oakva nzka cena za kad MB uloench dt a ich vysok trvanlivos (stabilita). Histria dtovch psok siaha a do roku 1951, ke spolonos Remington Rand uviedla prv pskov jednotku na svete pod nzvom Uniservo s kovovou pskou. Slila ako primrne I/O zariadenie pre pota UNIVAC I. Firma IBM vyrobila v roku 1952 pskov jednotku TPM (Tape Processing Machine), ktor urila trend v tejto oblasti na nasledujcich 40 rokov. Na rozdiel od Uniserva pouvala jednotka TPM ako pamov mdium plastov psku. Podobne ako Uniservo mala formt 0,5 (12,65 mm). V nasledujcej kapitole si rozoberieme fyzick a logick truktru pskovch jednotiek. FYZICK A LOGICK TRUKTRA Veobecne meme poveda, e pskov jednotka (tape drive) pouva princp magnetickho zznamu a tania dt. Na rozdiel od pevnch diskov, ktorch prcu s mdiom mono oznai ako systm s nhodnm prstupom, pskov jednotky pristupuj ku mdiu sekvenne. To znamen, e zpis a tanie dt prebieha na psku v za sebou nasledujcich blokoch. Pskov jednotky teda nie s vhodn ako nhrada za pevn disky. Ich vhodou je vak vek prenosov rchlos prve v sekvennom prstupe, kde dosahuj rchlosti a 120 MB/s (s kompresiou a 240 MB/s) (HP, 2008a), m deklasuj aj mnoho 10 000 rpm pevnch diskov. Pskov jednotky dta ukladaj na psku (tape), na ktorej je nanesen feromagnetick materil. Pska je navinut na cievku (reel), ktor je zasa uzavret v kazete (tape cartridge). Pska je po zaveden do pskovej jednotky rozvinut cez systm kladiek okolo tacej/zznamovej hlavy (head). Tm vak jednotn opis tchto pskovch jednotiek a psok prakticky kon. Pre pokraovanie je potrebn si psky rozdeli. Zkladn delenie dtovch psok je poda systmu usporiadania stp (tracks) na pske. Poda tohto delenia rozoznvame: linene (linear serpentine) usporiadanie, pirlov (helical scan) usporiadanie. Tabuka 3 Formty psok poda technolgie zpisu/tania a rky psky Formt / typ Linear serpentine Helical scan zznamu LINCtape (1962) DECtape (1963) Sony DIR (19xx) 3/4 (19 mm) Ampex DST (1992) 1/2 (12,65 mm) UNISERVO (1951) IBM 7 track Redwood SD-3 (1995) (1952) 9 track (1964) IBM 3480 DTF (19xx) SAIT (1984) DLT (1984) IBM 3590 (2003) (1995) T9840 (1998) IBM 3592 (?) T9940 (2000) LTO Ultrium (2000) T10000 (2006) Travan (1995) IBM 3570 MP Data8 (1987) Mammoth 8 mm (8 mm) (1997) ADR (1999) (1994) AIT (1996) VXA (1999) QIC (1972) SLR (1986) Ditto 1/4 (6,35 mm) (1992) KC Standard, Compact Cassette DDS/DAT (1989) 1/8 (3,81 mm) 426

(1975) HP DC100 (1976) Commodore Datassette (1977) DECtapeII (1979) Stringy (1,58 Exatron Stringy Floppy (1979) ZX Microdrive (1983) Rotronics 1,9 mm) Wafadrive (1984) (Zdroj: Wikipedia, 2008d) alej sa psky delia poda rky pouitej psky. Pre ilustrciu s v tabuke 3 uveden vetky pouvan rky spolu s nzvami formtov psok (s rokom uvedenia), ktor sa pouvali ako v minulosti, tak aj sasnosti. Nakoko rznych formtov psok je vemi vea, budeme sa zaobera v sasnosti najviac pouvanmi typmi DDS a LTO (kad zastupuje in systm usporiadania dt na pske). Ostatn formty s im vemi podobn. Pri erpan technickch informcii sme pouili popis tandardov organizcie ECMA International (European association for standardizing information and communication systems). Konkrtne z dokumentov: ECMA-288 (Standard ECMA-288, 1999), ECMA-319 (Standard ECMA-319, 2001). TECHNOLGIA LINEAR SERPENTINE FORMT LTO Dnes takmer vhradne pouvan zariadenia so systmom linear serpentine s mechaniky a pskov mdi formtu LTO (Linear Tape-Open). Boli vyvinut ako alternatva k proprietrnemu formtu DLT (Digital Tape Linear) spolonosti DIGITAL (neskr prebrat firmou Quantum a SONY). Formt DLT bol kontrolovan jeho majitemi (Quantum a SONY). Ostatn vek hri na trhu (Seagate, Hewlett-Packard a IBM) preto navrhli vytvori nov, otvoren tandard, ktor bol pomenovan LTO. Dvodom bolo aj zamedzi rozreniu DLT ako monopolnho formtu. Tvorcovia technolgie DLT sa neskr pridali ku spolonostiam vyvjajcim LTO. Technolgia LTO prila na trh vo dvoch formtoch: Accelis 8 mm pska s dvoma cievkami a niou prstupovou dobou, Ultrium 1/2 pska s jednou cievkou, zameran na vyiu kapacitu. Tabuka 4 Prehad vvoja LTO Genercia LTO-1 LTO-2 LTO-3 LTO-4 2000 2003 2005 2007 Dtum vydania 100 GB 200 GB 400 GB 800 GB Natvna kapacita 15 MB/s 40 MB/s 80 MB/s 120 Maximlna MB/s rchlos nie nie no no WORM (Zdroj: Wikipedia, 2008e)

LTO-5 1,6 TB 180 MB/s pln.

LTO-6 3,2 TB 270 MB/s pln.

Rozhodnutm trhu ostal v produkcii iba formt Ultrium. Pri rozoberan technickch pecifikci budeme teda uvaova len o tomto formte. LTO technolgia je v sasnosti vo svojej tvrtej genercii. Jednotliv genercie a ich hlavn zmeny v parametroch s znzornen 427

v tabuke 4. Ako vidme v tabuke, kad genercia priniesla dvojnsobn zvenie kapacity a prenosovej rchlosti. Natvna kapacita vyjadruje skuton kapacitu psky. Pskov mechaniky povaj volitene hardvrov kompresiu 2:1. Tto kompresiu sa vak oplat zapna len pri ukladan nekomprimovanch dt (napr. txt, dbf, bmp at.). Pri formtoch sborov s nejakou vntornou kompresiou (napr. jpeg, mpeg, zip at.) nem hardvrov kompresia iadny vplyv, skr me djs k miernemu zveniu objemu ukladanch dt. Bene sa teda oznauj psky dvoma kapacitami natvnou a komprimovanou. Toto dvojit oznaovanie plat aj pre prenosov rchlos. Kazety jednotlivch generci maj rozlin farby (kad vrobca pouva in systm znaenia).

Obrzok 13 Kazeta formtu LTO-4 firmy Maxell (Zdroj: Maxell, 2008) Zklad psky LTO Ultrium (obrzok 13) je tvoren polyetylnom (PEN). Na om je nanesen vrstva feromagnetickho materilu, podobne ako na platniach pevnch diskov. Druh strana je potiahnut materilom, ktor nie je feromagnetick ani vodiv. Pska je irok 0,5 (12,65 mm). Dka je zvisl na type psky, ale pohybuje sa v rozmedz 87 609 m. Formt LTO pouva kazetu s jednou cievkou. Rozmery kazety s pskou s 102 x 105,4 x 21,5 mm. Pska je na vstupe do kazety vybaven tzv. pinom (kovov kolk). Pin sli na vtiahnutie psky pri zavdzan do mechaniky. Pska sa teda pri pouvan prevja na pevn cievku, ktor je umiestnen v mechanike. Schematick znzornenie vedenia psky v mechanikch LTO Ultrium vidme na obrzku 14, prklad LTO mechaniky potom na obrzku 15.

428

Obrzok 14 Obrzok 15 Vedenie psky v LTO mechanike HP StorageWorks Ultrium 960 (Zdroj: LTO Program Format Compliance Verification (Zdroj: HP, 2008b) Testing, 2008) Po zaveden sa v mechanike pohybuje okolo pevnej hlavy rchlosou 4-6 m/s. Pri tejto rchlosti u nie je mon odvjanie psky pri nedostatku dt zastavi okamite. Mechanika mus spomaova postupne a po zastaven pretoi ksok sp. Po naplnen buffera sa mus zase postupne rozbehn. Tento proces znane zvyuje oneskorenie a dochdza aj k zvenmu pokodzovaniu mdia brzdnmi silami a vym obrusovanm. Svoj vkon mechanika predvedie vtedy, ak m dostaton prsun dt. Zznamov a tacia prenosov rchlos potom dosahuje a tabukovch 120 MB/s (s kompresiou 2:1 a 240 MB/s LTO4). Mechaniky HP StorageWorks doku pri nedostatku dt zni rchlos odvjanej psky a na jednu tretinu, a tm sa prispsobi toku dt. Tto technolgia sa nazva ATS (Adaptive Tape Speed). Na rozdiel od niie uvedenej technolgie, DDS/DAT je podstatne drahia, ale zase naopak spoahlivejia. Vyia cena vyplva z ovea vych prenosovch rchlost a hustoty zznamu. LTO mechaniky sa vyrbaj v externom alebo internom vyhotoven. Pripjaj sa cez rozhranie SCSI. Dta s usporiadan na pske do stp. Tieto stopy s, pri systme linear serpentine, umiestnen rovnobene voi pohybu psky. Usporiadanie dt na pske si najlepie osvetlme na obrzku 16.

Obrzok 16 Linerny systm zpisu (linear scan) tacia/zznamov hlava obsahuje niekoko samostatnch hlaviiek. Hlaviiek je vak menej ako stp na pske (LTO-4 m 704 stp) (Wikipedia, 2008e). Preto sa pouva systm, pri ktorom sa zapisuje naraz toko stp, koko je hlaviiek. Po dosiahnut konca psky sa cel hlava o ksok posunie a zapisuje sa alia skupina stp. Nzorne to ukazuje nasledujci obrzok 17.

Obrzok 17 Postup zpisu a tania dt z psky formtu LTO 429

(Zdroj: Kubanczyk, 2007) Od tretej genercie bol formt LTO obohaten o monos pouva mdia typu WORM (Write Once Read Many). Na tieto psky sa daj dta nespochybnitene zapsa iba raz. S teda vhodn vade tam, kde treba (z legislatvnych alebo inch dvodov) zabezpei to, aby bolo zaruen, e dta na mdiu s nezmenen, pvodn. alou doplnkovou funkciou je LTO-CM (LTO-Cartridge Memory). Tto skratka znamen, e kad kazeta je vybaven malou pamou (4 kB). Sli na uloenie rznych zznamov (napr. pouitie pri katalogizcii zznamu). Manipulcia s obsahom prebieha bezkontaktne na vzdialenos 20 mm. Pam nepotrebuje napjanie. Takouto takou je tie vybaven aj kad pskov jednotka. TECHNOLGIA HELICAL SCAN FORMT DDS/DAT Najrozrenejm zstupcom technolgie helical scan s zariadenia vo formte DDS (Digital Data Storage). Prklad mdia a pskovej jednotky DDS vidme na obrzkoch 18 a 19.

Obrzok 18 Kazeta HP DAT 160 (80/160 GB) (Zdroj: Compsource, 2008)

Obrzok 19 HP StorageWorks DAT 160 USB (Zdroj: HP, 2008c)

Poda (HP, 2008d) bol formt DDS/DAT definovan v roku 1989 spolonosami HP a Sony, a ktor umouje psky formtu DAT pouva v prostred zlohovacch a archivanch systmov. Preto uvdzame za lomkou aj oznaenie DAT. Dnes s hlavnmi vrobcami spolonosti HP a Seagate spolone s firmou Maxell (mdi). Tto technolgia op prekonala od svojho vzniku niekoko generci. Tie s spolu s hlavnmi parametrami prehadne znzornen v tabuke 5. Op vidme podobn vvoj ako pri formte LTO. Uveden kapacita psok je natvna. Tabuka 5 Prehad vvoja DDS Formt DDS-1 DDS-2 DDS-3 DDS-4 DDS-72 Dtum uvedenia 1989 1993 1996 1999 2003 Dka psky 60/90 m 120 m 125 m 150 m 170 m Kapacita 1,3/2 GB 4 GB 12 GB 20 GB 36 GB Prenosov rchlos 0,6 MB/s 0,6 MB/s 1,1 MB/s 3,2 MB/s 3,2 MB/s 430

DDS-160

2007

150 m

80 GB

6,9 MB/s

(Zdroj: Wikipedia, 2008f)

Psky DDS/DAT pouvaj psky so rkou 1/8 (3,81 mm). Zklad psky je vyroben z materilu na bze aromatickho polyamidu alebo ekvivalentu. Tento zklad je z jednej strany potiahnut vrstvou feromagnetickho materilu. Druh strana bva vinou bez alej vrstvy. Pska je uzavret v kazete s rozmermi 73 x 54 x 10,5 mm. Kazeta obsahuje dve cievky (obrzok 20). Pska teda ostva po cel dobu vo vntri kazety (s vnimkou asti, ktor je obtoen okolo bubnovej hlavy pri tan/zapisovan).

Obrzok 20 Schematick znzornenie vedenia psky DDS (Zdroj: Imation, 2000) Technolgia DDS/DAT je vemi podobn technolgii klasickho videorekordru. Pskov mdium je pri zpise alebo tan malou rchlosou (17.33 mm/s) posvan okolo bubnovej hlavy, ktor m v sebe tacie a zapisovacie hlavy. Rotciou (bubnov hlava rotuje rchlosou 4251,7 rpm) okolo tejto bubnovej hlavy vznik rchlos, ktor je potrebn na zpis a tanie. Stopy s na psku zaznamenvan pod uhlom 20, kee hlava je naklonen voi pske. Nzorne to vidme na obrzku 21.

Obrzok 21 pirlov systm zpisu (helical scan) Vhodou tohto rieenia je, e mdium je jednoduch, z oho vyplva, e je aj pomerne jednoduch kontrukcia samotnho zariadenia. Nakoko sa mdium pohybuje voi zznamovej hlave relatvne pomaly, je mon ho jednoducho zastavi pri nedostatku dt. Ke 431

sa buffer op napln, pokrauje sa v zzname. Nevhodou s pomerne mal kapacity a menia spoahlivos zznamu z dvodu lacnch mdi. Vetky tie slovka pomerne s relatvne. Vetko zle na konkrtnom spsobe na mieste nasadenia tejto technolgie. To, o nevyhovuje vekm firmm, me idelne vyhovova v malej firme. Vek spolonosti ju mu poui naprklad na loklne zlohy serverov, ktor s na pobokch. Mechaniky DDS/DAT s v internom alebo externom vyhotoven, priom vyuvaj pripojenie cez SCSI alebo USB. IVOTNOS DT, ODPORANIA daje o ivotnosti archivovanch dt meme njs v technickch pecifikciach vrobcov mdi. Pre mdi formt LTO vina vrobcov. Naprklad (Maxell LTO ultrium 3, 2005) uvdza ivotnos 30 rokov pri teplote 16 25 C a nekondenzujcej vlhkosti 20 50 %. DDS/DAT m niiu ivotnos. Dvody boli uveden vyie. Pri sprvnych podmienkach je zaruen ivotnos dt na mdiu 10 rokov. Sprvnymi podmienkami sa pritom mysl teplota 5 32 C a relatvna vlhkos 20 60 %. Veobecn pravidl pre zaistenie o najdlhej ivotnosti dt na pskovch mdich meme definova nasledovne: zabrni prudkm zmenm teploty, nevystavova kazety priamemu slnenmu iareniu, zabrni kondenzcii vodnej pary na mdich, vyhba sa zdrojom elektromagnetickho iarenia, pri preprave dva pozor, aby na mdi nepsobili nrazy, vibrcie at..

AUTOLOADER A PSKOV KNINICA Ako sme spomnali v kapitole 1.1, jednou z dleitch poiadaviek pri zlohovan a archivcii je o najvia automatizcia celho procesu. Vylime tm jeden z rizikovch faktorov, ktorm je lovek. Automatizova proces zakladania a vmeny kaziet v pskovch mechanikch meme pouitm tzv. autoloadera, prpadne pskovej kninice. Autoloader je vo svojej podstate mechanizmus, ktor roboticky doke vymiea (presva a zaklada) pskov kazety a pouva pri tom jednu pskov jednotku. Pskov kninica je akousi nadstavbou autoloader-a. Doke pracova s viacermi kazetami a mechanikami naraz. Autoloader a pskov kninica nie je len o automatizcii, ale aj o zvyovan kapacity celho zlohovacieho a archivanho systmu (praktick prklad je popsan v kapitole 4). Tm, e kumulujeme pskov mdia do pskovch kninc, meme dosiahnu kapacitu aj niekoko desiatok PB. Tieto zariadenia meme vyuva bu samostatne, alebo v spojen s diskovmi zariadeniami. Takto systm nazvame D2D2T (Disk to Disk to Tape). Dta s teda presunut najprv na diskov loisko (diskov server) a z neho postupne na pomalie pskov mdi. Vhodou takhoto usporiadania je, e presun dt na psku me prebieha svojm tempom a primrna aplikcia me neruene pracova.

432

11.5 Optick zznam

CD Poda (Philips, 2008) vame za vznik formtu CD (Compact Disc) spolonostiam Philips a SONY (Philips vlastn vinu patentov pre technolgiu CD). Tieto dve firmy vytvorili tandard, ktor pretrval do dnench dn. Audio CD vzniklo v 1980. Vzhadom na to, e v dobe vzniku CD dosahovali kapacity pevnch diskov 100 MB a CD ponkalo kapacitu 650 MB, rchlo si tento formt privlastnil potaov priemysel. Vznikol tak formt CD-ROM (Read-Only Memory), teda obsah bolo mon iba ta. Od roku 1980 bolo definovanch niekoko tandardov pre CD. Tieto boli definovan v tzv. farebnch knihch (rainbow books) (MediaTechnics Systems, 2008): Red Book definuje Audio CD, Yellow Book definuje dtov CD-ROM (Read Only Memory uren iba na tanie), m dva podtypy (Mode 1 a Mode 2), Orange Book definuje CD-R (Recordable umouje jeden zpis) a CD-RW (ReWritable prepisovaten), White Book definuje Video CD (MPEG 1 video), Blue Book definuje Enhanced CD, tie znme ako CD Extra alebo CD Plus, ktor kombinuj zvukov a dtov stopu na jenom nosii, Beige Book definuje Photo CD, Green Book definuje CD-I (Interactive), Purple Book definuje DDCD (Double Density), Scarlet Book definuje SACD (Super Audio). V nasledujcom texte sa budeme zaobera iba formtmi CD-ROM, CD-R a CD-RW, ktor s iroko pouvan na ukladanie dt. Samotn CD sa sklad z niekokch vrstiev poda toho, o ktor formt ide. Priemer CD je 120 mm alebo dnes u menej pouvan disky s priemerom 80 mm. Dtov stopa m tvar pirlovej drky, ktor zana od stredu disku a pokrauje ku okraju. Ako uvdza (Nadeau, 1996) kontrukciu CD-ROM tvoria 3 vrstvy (obrzok 22). Kad z nich m svoju pecifick funkciu. Zklad tvor polykarbontov vrstva, tie nazvan substrt (jej hrbka je 1,2mm a tvor teda podstatn as CD). Do tohto substrtu sa pod tlakom a pri teplote 320 C vlisuje relif a pirlov drka z matrice. Drka zabezpeuje presn vedenie lasera. Relif tvoria priehlbiny (pits) a vyveniny (lands). Na substrt je nanesen odrazov vrstva z hlinku. Nuly a jednotky s na mdiu reprezentovan zmenou v odraze medzi priehlbinami a vyveninami. Odrazov vrstva je kryt vrstvou laku, na ktor je sieotlaou nanesen popis. 433

Obrzok 22 Kontrukcia CD-ROM (Zdroj: upraven (Barto, 1999b)) Kontrukcia CD-R poda (Nadeau, 1996) je podobn ako CD-ROM. Na rozdiel od CD-ROM je v substrte vytvoren len vodiaca pirla. Nad ou je vrstva s farbivom. Do tejto vrstvy s laserom zapisovan dta. Zahriatm farbiva sa zmen jeho truktra a odrazivos. Tto zmena v odraze je potom op vyhodnocovan. Nzorne je prierez diskom CD-R znzornen na obrzku 23.

Tabuka 6 Prehad farbv CD-R Farbivo Cyanine Phthalocyanine Metallized Azo Advanced Phthalocyanine Hybrid Cyanine/Phthalocyanine (Formazan) (Zdroj: Barto, 1999a)

Majite patentu Taiyo Yuden Mitsui Toatsu Chemicals Verbatim/Mitsubishi Mitsui Toatsu Chemicals Kodak Japan Limited

Farba modr transparentn modr transparentn svetlo zelen

Ako farbivo s pouvan nasledovn ltky (Barto, 1999a): Odrazov vrstva je tvoren vrstvikou striebra alebo zlata. Vsledn farba mdia je teda kombinciou farby odrazovej a odrazovej vrstvy.

434

Obrzok 23 Kontrukcia CD-R (Zdroj: Barto, 1999b) Ako uvdza (Barto, 1999c) disky CD-RW maj podobn stavbu (obrzok 24) ako predchdzajci typ mdi. Obsahuj ale navye alie dve vrstvy (dielektrik), ktor plnia nasledujce lohy: modifikuj odozvu optickho mdia, aby poskytovalo ist signl, zvyuje innos lasera, aby bola dosiahnut potrebn teplota v zznamovej vrstve, psobia ako tepeln izolcia, mechanicky brzd zznamov mdium, aby nedochdzalo k jeho posunu vplyvom odstredivch sl.

Obrzok 24 Kontrukcia CD-RW (Zdroj: Barto, 1999c) Zznamov vrstva je tvoren inm materilom (zlenina striebra, india, antimna a telra). Tento materil doke vplyvom teploty meni svoj stav z krytalickho na amorfn a naopak. Fzov zmena zznamovej vrstvy vlastne zabezpeuje zpis a mazanie dt (zmenu odrazu). 435

CD-RW m najniiu odrazivos zo vetkch uvedench, take nie je vemi vhodn na dlhodobejie uchovvanie dt. Kapacita CD-ROM mdia je 74 min (650 MB). CD-R a CD-RW sa vyrbaj tandardne v kapacitch 80 min (700 MB). V predaji s mdi aj s vymi kapacitami (a do 99 min), ale tie nie s tandardizovan (zvenie kapacity sa dosahuje zmenenm rozostupu stp). Mdium je zapisovan a tan pomocou lasera. Cel systm pozostva z laserovej didy a detektora a ostriaceho mechanizmu. Spolu s pohonom mdia a lasera je umiestnen v CD mechanike. Najdleitejm parametrom je rchlos tania a zapisovania dt na mdium. Rchlos otania sa oznauje ako CLV (Constant Linear Velocity), ie s narastajcou vzdialenosou od stredu rchlos otania stpa. Prenosov rchlos sa oznauje ako nsobok zkladnej rchlosti, ktor je odvoden od rchlosti tania Audio CD 150 kB/s (1x). Dnes sa bene pouvaj mechaniky s rchlosou 52x. Na pripojenie mechank sa dnes pouva vhradne rozhranie IDE a SATA. DVD Mdium DVD (Digital Versatile Disc) vzniklo z dvodu potreby uloi vie mnostvo dt. V roku 1993 boli vo vvoji dva speriace formty: MultiMedia Compact Disc od firiem Philips a Sony, Super Density Disc od firiem Toshiba, Time Warner, Matsushita Electric, Hitachi, Mitsubishi Electric, Pioneer, Thomson, a JVC. Z dvodu preds vojne formtov (ako v prpade VHS-Betamax) navrhol prezident IBM al vvoj iba jednho formtu. Pokraovalo sa vo vvoji formtu Super Density Disc. V roku 1995 tak vznikol formt pre DVD-Video a DVD-ROM pre potaov aplikcie (Wikipedia 2008g). Pri tvorbe tandardov pre zapisovacie a prepisovacie formty DVD vznikli ale dva tbory: DVD frum (1997), formty DVD-Video, DVD-ROM, DVD-Audio, DVD-R, DVDRW a DVD-RAM, DVD+RW Aliance (2002) formt DVD+R a DVD+RW. Formt DVD+RW pvodne vznikol, aby zapisovacie a prepisovacie mdi boli priamo itaten v DVD prehrvaoch a DVD-ROM mechanikch, a z dvodu vysokch licennch poplatkov DVD fra. Dodnes nie je uznan ako oficilny formt DVD. Problm vzjomnej nekompatibility je dnes vyrieen a vetky nov zariadenia taj viac-menej vetky formty (s vnimkou DVD-RAM). Napriek vetkmu s v predaji vetky uveden formty dodnes. Dvodom pretrvvania DVD-RAM na trhu, aj pre nedostaton kompatibilitu je, e umouje prepsa mdium a 100 000 krt. Vetky ostatn prepisovacie DVD mdi to doku iba 1000 krt (Optodisc, 2008). Cel problm vzjomnej nekompatibility je tvoren odlinm logickm usporiadanm dt na mdiu a jemnch odlinost vo fyzickej truktre. Fyzick truktra DVD je podobn ako pri CD. S tm rozdielom, e vrchn lakovan vrstvu nahradila polykarbontov vrstva. Op sa pouva systm priehlbn a vyvenn. Dtov pirla je hustejia pri rovnakch rozmeroch mdia. To si vyiadalo pouitie inej vlnovej 436

dky lasera (posun do viditenej oblasti erven laser). Kapacita disku je 4,7 GB (oznaenie aj ako DVD5) alebo 5,2 GB pri DVD-RAM. Vrstvy na jednom mdiu mu by a tyri. Potom s oznaovan nasledovne: dvojvrstvov (jedna strana), 8,5 GB: DVD9, jedna vrstva po obidvoch stranch, 9,4 GB: DVD10, dve vrstvy po obidvoch stranch, 17 GB: DVD 18.

Ak s dve vrstvy nad sebou, tak je vonkajia polopriehadn. Prechod na druh vrstvu zabezpeuje optika lasera, ktor sa preostr. Rchlos DVD mechaniky sa uruje v nsobkoch zkladnej rchlosti, ktor je 1,32 MB/s (Wikipedia, 2008h). V sasnosti je bene pouvan najvyia rchlos 16x. Pripojenie DVD mechaniky je realizovan podobne ako pri CD mechanikch rozhranm IDE alebo SATA. IVOTNOS MDI A DVODY POKODENIA Poda (Verbatim, 2007) je ivotnos vyplench CD-R a DVD-R okolo 100 rokov. Tento daj je mon dosiahnu len z uritch za podmienok. Laboratrne skky preukzali, e mdi uloen nastojato v platovej krabike pri teplote 20 a 25 C a 55% relatvnej vlhkosti vzduchu chrnen pred svetlom skutone vydria uveden dobu. V praxi je vak skoro nemon dodra tieto podmienky. Kad pouitie nosia skracuje jeho ivotnos. Problmom s tie krabance, prach at. Treba si uvedomi, e najzranitenejie s mdi zo strany lakovanej vrstvy. Dvodom je jej niia mechanick pevnos a mal hrbka. Sta preto mal krabanec a odrazov vrstva me by nenvratne pokoden. Mdium tie me korodova (koroduje odrazov vrstva). Tento problm nastva najm po okrajoch nosia. Nadau (Nadau,1996) uvdza ivotnos CD-ROM tie a 100 rokov. Ide vak o pecilne mdi, ktor s kryt sklom, pouvaj zlat odrazov vrstvu at. V skutonch podmienkach je vdr lisovanho mdia najvyia. Tto skutonos vychdza z technolgie zznamu popsanej v kapitolch 2.3.1 a 2.3.2. Nevhodou je, e proces vroby CD-ROM prebieha v podstate priemyselnou cestou a malosriov vroba je nkladn. V praxi sa asto stretvame s mdiami, ktor vak nevydria ani pr rokov. Dvody mu by rzne. Rozhodne najv podiel na tchto poruchch m neprvne skladovanie. Druhm dvodom je nekvalita mdi. Vrobcovia asto pouvaj lacnejie (rozumej nekvalitnejie) materily alebo technolgie. Ide najm o tzv. neznakov mdi. Tretm dvodom je nekvalitn vypaovanie dt (nevhodn rchlos, nekvalitn mechanika at.).

437

11.6 Vhad do budcnosti

Vvoj pamovch zariaden a mdi je neustle napredujci proces. Nedostatok kapacity spolu s potrebou uklada dta bezpene a rchlo poha vrobcov k vvoji novch technolgi a zariaden. Konkurenciou sasnch pevnch diskov s rchlo napredujce pamte flash. Neobsahuj pohybliv sasti a vystaia si s niou spotrebou energie. Ich momentlna nevhoda je vysok cena. Ale aj napriek tomu sa popri znmych USB kenkch zanaj presadzova SSD disky (Solid State Disk). SSD disky s podstate zloen z flash modulov. Po prekonan poiatonch problmov s cenou a rchlosou sa stan pravdeodobne nstupcami dnench pevnch diskov. Ako nhradu magnetickch psok mono uvaova o holografickej technolgi. Spolonos InPhase Technologies m v predaji WORM mdi s kapacitou a 1,6 TB. Nevhodou je op vysok cena, ktor ale pravdepodobne oskoro spadne na prijaten relcie. Sme teda na prahu vmeny magnetickch mdi za dokonalejie, aj ke sa d poveda, e tto vmena potrv dlh as a nebude skokov.

438

Zoznam bibliografickch odkazov

LEIXNER, Miroslav. 1993. PC Zlohovn a archivace dat. 1. vyd. Praha: Grada, 1993. 403 s. ISBN 80-85424-73-8 Wikipedia (a). 2008. Backup. [online]. Posledn aktualizcia 6. aprl 2008. Objectives. Dostupn na: <http://en.wikipedia.org/wiki/Backup#Objectives> Slovensk nrodn kninica v Martine. 2006. tandardy a technologick odporania pre digitalizciu. [online]. Martin. Microsoft Word formt. Dostupn na: <http://www.viks.sk/digitus/zoznam_ standardov_pre_digitalizaciu_MKSR.doc> PIHAN, Roman. 2007-2008. Formty pro ukldn fotografi (12 dl). [online]. Digimanie.cz, 2007-2008. Dostupn na: <http://www.digimanie.cz/theme_doc-5C4E050 8DD42B6A2C12573AA003E0E89.html)> IBM 305 RAMAC. [online]. [s.a.]. [Cit. 2-2-2008]. Dostupn na: <http://www03.ibm.com/ibm/history/exhibits/storage/storage_PH0305.html> HELMICH, Ji (a). 2006. Pevn disky - principy a technologie. [online]. Pctuning.cz, 2006. Posledn aktualizcia 19. aprl 2006. Magnetick zznam, typy hlaviek. Dostupn na: <http://pctuning.tyden.cz/index.php?option=com_content&task=view&id=6815&Itemid =4&limit=1&limitstart=0> HELMICH, Ji (b). 2006. Pevn disky - principy a technologie. [online]. Pctuning.cz, 2006. Posledn aktualizcia 19. aprl 2006. Magnetick zznam, typy hlaviek. Obrzok vo formte JPG. Dostupn na: <http://pctuning.tyden.cz/ilustrace2/Teuzz/HDD_civka.jpg> BELLENSON, Jim. 1998. The era of giant magnetoresistive heads. [online]. International Business Machines Corporation, 1998. Dostupn na: <http://www.hitachigst.com/hdd/technolo/gmr/gmr.htm> WOOD, Roger. 2007. Perpendicular Magnetic Recording Technology. [online]. Hitachi Global Storage Technologies, november 2007. S. 2, Figure 1. Portable Document Format. Dostupn na: <www.hitachigst.com/tech/techlib.nsf/techdocs/ F47BF010A4D29DFD8625716C005B7F34/$file/PMR_white_paper_final.pdf > Western Digital. 2007. WD DEMONSTRATES HIGHEST HARD DRIVE DENSITY. [online]. Western Digital, 21. marec 2007. Dostupn na: <http://www.westerndigital.com/en/company/releases/PressRelease.asp?release={05F7E 0B4-B357-4D6A-8993-73172269E411}> Seagate. 2002. Seagate Swings "HAMR" To Increase Disc Drive Densities By A Factor Of 100. [online]. Seagate Technology, 21. august 2002. Dostupn na: <http://www.seagate.com/ww/v/index.jsp?locale=en-US&name=Seagate_Swings_%22 HAMR%22_To_Increase_Disc_Drive_Densities_By_A_Factor_Of_100&vgnextoid=46 e18adc5448d010VgnVCM100000dd04090aRCRD> Wikipedia (b). 2008. Pevn disk. [online]. Posledn aktualizcia 7. aprl 2008. Logick stavba pevnho disku. Dostupn na: <http://sk.wikipedia.org/wiki/Pevn_disk#Logick.C3.A1_stavba_pevn.C3.A9ho_disku> 439

Wikipedia (c). 2008. Serial ATA. [online]. Posledn aktualizcia 6. aprl 2008. 5.2 eSATA in comparison to other external buses tabuka. Dostupn na: <http://en.wikipedia.org/wiki/Esata#External_SATA> The Difference Between Tracks and Cylinders. In: Reference Guide- Hard Disk Drives [online]. [s.a.]. [Cit. 2-2-2008]. Obrzok vo formte GIF. Dostupn na: <http://www.storagereview.com/guideImages/z_q_cylinder.gif > Hard Disk Drive Basics. In: FILE STORAGE HARDWARE AND DISK ORGANIZATION [online]. Ntfs.com. [s.a.]. [Cit. 2-2-2008]. Kap. Sectors and clusters. Dostupn na: <http://www.ntfs.com/hard-disk-basics.htm#Sectors and Clusters> PINHEIRO, Eduardo et al (a). 2007. Failure Trends in a Large Disk Drive Population. [online]. Google inc., februr 2007. Portable Document Format. Dostupn na: <research.google.com/archive/disk_failures.pdf> PINHEIRO, Eduardo et al (b). 2007. Failure Trends in a Large Disk Drive Population. [online]. Google inc., februr 2007. S. 4, figure 2. Portable Document Format. Dostupn na: <research.google.com/archive/disk_failures.pdf> BELLA, Tom. 2006. V najhorom stave zvykn by potae tuhch fajiarov. [online]. Pocitace.SME.sk, jn 2006. Dostun na: <http://pocitace.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=2861932> PINHEIRO, Eduardo et al (c). 2007. Failure Trends in a Large Disk Drive Population. [online]. Google inc., februr 2007. S. 6, figure 5. Portable Document Format. Dostupn na: <research.google.com/archive/disk_failures.pdf> PINHEIRO, Eduardo et al (d). 2007. Failure Trends in a Large Disk Drive Population. [online]. Google inc., februr 2007. S. 7, figure 6. Portable Document Format. Dostupn na: <research.google.com/archive/disk_failures.pdf> PINHEIRO, Eduardo et al (e). 2007. Failure Trends in a Large Disk Drive Population. [online]. Google inc., februr 2007. S. 7, figure 8. Portable Document Format. Dostupn na: <research.google.com/archive/disk_failures.pdf> PINHEIRO, Eduardo et al (f). 2007. Failure Trends in a Large Disk Drive Population. [online]. Google inc., februr 2007. S. 7, figure 7. Portable Document Format. Dostupn na: <research.google.com/archive/disk_failures.pdf> PINHEIRO, Eduardo et al (g). 2007. Failure Trends in a Large Disk Drive Population. [online]. Google inc., februr 2007. S. 9, figure 13. Portable Document Format. Dostupn na: <research.google.com/archive/disk_failures.pdf> PINHEIRO, Eduardo et al (h). 2007. Failure Trends in a Large Disk Drive Population. [online]. Google inc., februr 2007. S. 8, figure 10. Portable Document Format. Dostupn na: <research.google.com/archive/disk_failures.pdf> PINHEIRO, Eduardo et al (i). 2007. Failure Trends in a Large Disk Drive Population. [online]. Google inc., februr 2007. S. 8, figure 11. Portable Document Format. Dostupn na: <research.google.com/archive/disk_failures.pdf> Western Digital (a). In: Desktop Drives Overview. [online]. [s.a.]. [Cit. 2-3-2008]. Sek. Specifications, Enviromental specification, Non-operating Shock. Dostupn na: <http://www.wdc.com/en/products/Products.asp?DriveID=307#jump44>

440

Western Digital (b). In: Desktop Drives Overview. [online]. [s.a.]. [Cit. 2-3-2008]. Sek. Specifications, Enviromental specification, Operating Shock. Dostupn na: <http://www.wdc.com/en/products/Products.asp?DriveID=307#jump44> HP (a). In: Desktop Drives Overview. [online]. [s.a.]. [Cit. 10-3-2008]. Sek. Specifications, Sustained Transfer Rate (compressed). Dostupn na: <http://h18006.www1.hp.com/products/storageworks/ultrium1840/specs.html> Wikipedia (d). 2008. Magnetic tape data storage. [online]. Posledn aktualizcia 28. marec 2008. See also, Magnetic tape data storage formats tabuka. Dostupn na: <http://en.wikipedia.org/wiki/Magnetic_tape_data_storage#See_also> Standard ECMA-288. 1999. 3,81 mm Wide Magnetic Tape Cartridge for Information Interchange - Helical Scan Recording - DDS-4 Format. [online]. ECMA International, jn 1999. Portable Document Format. Dostupn na: < http://www.ecma-international.org /cgi-bin/counters/unicounter.pl?name=Ecma-288&deliver=http://www.ecmainternational.org/publications/files/ECMA-ST/Ecma-288.pdf> Standard ECMA-319. 2001. Data Interchange on 12,7 mm 384-Track Magnetic Tape Cartridges Ultrium-1 Format. [online]. ECMA International, jn 2001. Portable Document Format. Dostupn na: <http://www.ecma-international.org/cgibin/counters/unicounter.pl?name=Ecma-319&deliver=http://www.ecmainternational.org/publications/files/ECMA-ST/Ecma-319.pdf> Wikipedia (e). 2008. Linear Tape-Open. [online]. Posledn aktualizcia 24. marec 2008. Generations tabuka. Dostupn na: < http://en.wikipedia.org/wiki/Linear_TapeOpen#Generations> Maxell. [online]. [s.a.]. [Cit. 14-3-2008]. Obrzok vo formte JPG. Dostupn na: <http://www.maxell.co.jp/jpn/dbps_data/_template_/_user_/_SITE_/localhost/_res/htdoc s/news/2007/_res/images/news00031.jpg> LTO Program Format Compliance Verification Testing. [online]. [s.a.]. [Cit. 14-3-2008]. S. 8, LTO Format Tape Evaluation System. Portable Document Format. Dostupn na: <http://www.lto.org/pdf/LTO_compliance_verification.pdf > HP (b). In: HP StorageWorks Ultrium 960 Tape Drive - Overview & Features. [online]. [s.a.]. [Cit. 15-3-2008]. Obrzok vo formte JPG. Dostupn na: <http://h18006.www1.hp.com/products/storageworks/images/ultrium960/170x190ultrium960.jpg> KUBANCZYK. 2007. In: Magnetic tape data storage. [online]. Wikipedia, posledn aktualizcia 10. marec 2007. Obrzok vo formte PNG. Dostupn na: <http://en.wikipedia.org/wiki/Image:Linear_serpentine_tape_drive.png> Compsource. [online]. [s.a.]. [Cit. 15-3-2008]. Obrzok vo formte JPG. Dostupn na: <http://www.compsource.com/MSCS_IMAGES/EPICS/LARGE/1010888471.JPG > HP (c). In: HP StorageWorks DAT 160 USB Tape Drive - Overview & Features. [online]. [s.a.]. [Cit. 15-3-2008]. Obrzok vo formte JPG. Dostupn na: <http://h18006.www1.hp.com/products/storageworks/images/dat160usb/DAT160_USB_ 170x190.jpg > HP (d). 2008. DDS Technology - The Next Generation. [online]. Hp.com, 2008. Sek. A bit of DDS history. Dostupn na: <http://h18000.www1.hp.com/products/storageworks/dds.html> 441

Wikipedia (f). 2008. Digital Data Storage. [online]. Posledn aktualizcia 17. marec 2008. Generations tabuka. Dostupn na: <http://en.wikipedia.org/wiki/Digital_Data_Storage> Imation. 2000. White Paper Linear and Helical Recording Technologies. [online]. Imation Corporation, mj2000. S. 4, figure 1 Helical scan cassette. Dostupn na: <http://www.imation.com/products/pdfs/IMN_LinearHelical_WP. pdf > Maxell LTO ultrium 3. 2005. [online]. Maxell Technology, mj 2005. S. 2, Specifications, Archival Enviroment. Dostupn na: <http://www.issidata.com/specs/maxell/Maxell%20LTO%203.pdf > Philips. In: Research Dossier Optical Recording. [online]. [s.a.]. [Cit. 16-3-2008]. Philips Electronics. Dostupn na: <http://www.research.philips.com/newscenter/dossier/optrec/index.html> MediaTechnics Systems. In: Support, CD/DVD FAQs. [online]. [s.a.]. [Cit. 16-3-2008]. CD Book Standards. Dostupn na: <http://www.mediatechnics.com/standards.htm> NADEAU, Michael. 1996. Pruvodce k CD-ROM. 1. vyd. Brno: CCB s.r.o., 1996. 277 s. ISBN 80-85825-14-7 BARTO (a), Martin. 1999. Barvy CD-R mdi. [online]. Cdr.cz, 1999. Tabuka dostupnch farbv. Dostupn na: <http://www.cdr.cz/a/235> BARTO (b), Martin. 1999. Jak funguje zpis na CD-R. [online]. Cdr.cz, 1999. Obrzok vo formte GIF. Dostupn na: <http://www.cdr.cz/a/199> BARTO (c), Martin. 1999. Jak funguje zpis na CD-RW. [online]. Cdr.cz, 1999. Obrzok vo formte GIF. Dostupn na: <http://www.cdr.cz/a/206> Wikipedia (g). 2008. DVD. [online]. Posledn aktualizcia 9. aprl 2008. Sek. History. Dostupn na: <http://en.wikipedia.org/wiki/Dvd#History> Optodisc. In: Q&A. [online]. [s.a.]. [Cit. 18-3-2008]. Q: What is the difference between (DVD-Ram DVD-RW, DVD-R, DVD+RW)?. Dostupn na: <http://www.optodisc.com/q&a.html> Wikipedia (h). 2008. DVD-R. [online]. Posledn aktualizcia 4. aprl 2008. Sek. Speed. Dostupn na: <http://en.wikipedia.org/wiki/Dvd-r#Speed> Verbatim. 2007. [e-mail]. Cdr.cz. 2007. Verbatim odpovd na otzky o ivotnosti CD a DVD nosi. [online]. Posledn aktualizcia 12. november 2007. Dostupn na: <http://www.cdr.cz/a/22849> KOLESR, Peter. 2007. O kninici. [online]. Posledn aktualizcia 5. november 2007. Dostupn na: <http://www.snk.sk/?o-kniznici> KATUK, Duan. 2005. Projekt informatizcie kninc Slovenskej republiky. [online]. Martin, janur 2005. Microsoft Word formt. S. 226. Dostupn na: <http://www.kis3g.sk/dokumenty/Informatizacia_kniznic_projekt_na_oponenturu.doc> KATUK, Duan et al. 2008. PROJEKTOV DOKUMENTCIA DIGITLNEHO INFORMANHO SYSTMU V REZORTE MINISTERSTVA KULTRY SR. [e-mail]. Martin, 25. janur 2005. Portable Document Format. 57 s.. Dostupn na: <katuscak.m@snk.sk >

442

Bibliothque nationale de France. 2007. Distributed Archiving & Preservation System Systme de Prservation et dArchivage Rparti (S.P.A.R.). [online]. Bibliothque nationale de France, 1. oktber 2007. Portable Document Format. 24 s. Dostupn na: <http://diglib2007.businessit.sk/files/presentation/dl04.pdf> Sun Microsystems (a). Sun StorageTek SL8500 Modular Library System. [online]. [s.a.]. [Cit. 24-3-2008]. Sek. OverView. Dostupn na: <http://www.sun.com/storagetek/tape_storage/tape_libraries/sl8500/index.xml> Sun Microsystems (b). Sun StorageTek SL8500 Modular Library System. [online]. [s.a.]. [Cit. 24-3-2008]. Sek. Tech Specs. Dostupn na: <http://www.sun.com/storagetek/tape_storage/tape_libraries/sl8500/specs.xml> Sun Microsystems (c). Sun StorageTek 6140 Array. [online]. [s.a.]. [Cit. 24-3-2008]. Sek. Tech Specs. Dostupn na: <http://www.sun.com/storagetek/disk_systems/midrange/6140/specs.xml > Sun Microsystems (d). Sun StorageTek 6140 Array. [online]. [s.a.]. [Cit. 24-3-2008]. Sek. Overview. Dostupn na: <http://www.sun.com/storagetek/disk_systems/midrange/6140/index.xml> Sun Microsystems (e). Sun Fire V445 Server. [online]. [s.a.]. [Cit. 24-3-2008]. Sek. Key Applications. Dostupn na: <http://www.sun.com/servers/entry/v445/index.xml> Sun Microsystems (f). Sun Fire V445 Server. [online]. [s.a.]. [Cit. 24-3-2008]. Sek. Tech Specs. Dostupn na: < http://www.sun.com/servers/entry/v445/specs.xml > Sun Microsystems (g). In:Sun StorageTek SL8500 Tape Library Gallery. [online]. [s.a.]. [Cit. 24-3-2008]. S. Front Angle View. Obrzok vo formte JPG. Dostupn na: <http://www.sun.com/storagetek/tape_storage/tape_libraries/sl8500/images/main/PC3a_s l_8500_1.jpg> Sun Microsystems (h). In: Sun StorageTek 6140 Array Gallery. [online]. [s.a.]. [Cit. 243-2008]. S. Front Angle View. Obrzok vo formte JPG. Dostupn na: <http://www.sun.com/images/k3/k3_storagetek6140_3.jpg > Sun Microsystems (i). In: Sun Fire V445 Server Gallery. [online]. [s.a.]. [Cit. 24-32008]. S. The Sun Fire V445 server front panel. Obrzok vo formte JPG. Dostupn na: <http://www.sun.com/images/k3/k3_sunfirev445_1.jpg > COAR, Ken. 2006. The Open Source Definition. [online]. 7. jl 2006. Sek. The Open Source Definition. Dostupn na: <http://www.opensource.org/docs/osd> Western Digital (c). In: Enterprise Drives Overview. [online]. [s.a.]. [Cit. 2-3-2008]. Dostupn na: <http://www.wdc.com/en/products/products.asp?driveid=401>

443