Professional Documents
Culture Documents
Pro Sastipen - Pre Zdravie 1/2014
Pro Sastipen - Pre Zdravie 1/2014
O ns
V roku 2012 Asocicia pre kultru, vzdelvanie a komunikciu (ACEC) iniciovala vznik platformy, ktor sa intitucionalizovala ako zujmov zdruenie s nzvom Platforma na podporu zdravia znevhodnench skupn (PPZZS). Platforma zdruuje prvnick osoby, t.j. organizcie, spolonosti a intitcie, ktor sa venuj problematike zdravia znevhodnench skupn. lenstvo v tomto zdruen je otvoren vetkm organizcim, ktor maj zujem podpori systematizciu programov zameranch na zdravie znevhodnench skupn. Zmyslom tejto iniciatvy je spoji sily organizci a intitci, ktor si dali hlavn cie systematicky zlepova zdravie obanov v segregovanch rmskych osadch. Platforma vytvorila komplexn model podporujci zlepenie zdravia obyvateov vylench komunt a zaala ho implementova na zklade na sksenost vetkch svojich lenov. Funknos a spech celho projektu s zaloen na spoluprci mimovldneho, ttneho a skromnho sektora. V hre je zdravie, nae zdravie. Tento uniktny program dokzal, e je inn a finanne efektvny. Dokonca mme ancu sa v tejto oblasti sta medzinrodnm ldrom. Takto by mala vyzera kontruktvna spoluprca medzi obianskou spolonosou a vldnym sektorom," Anton Marcinin
poradca Ministra vntra pre rmsku reformu a Ministra financi
Projekt Zdrav komunity v sasnosti zamestnva 120 osvetrov a koordintorov v 108 lokalitch.
Editoril
Projekt, ktor m duu . . .
Zanam slovami, ktor vetko vystihuj. Vystihuj to, o je pre niektorch nemysliten, ale pre mnohch z ns zkladom naej prce. Je mnoho spsobov, ako vykonva svoju prcu. Meme ju vykonva tak, e budeme plni len tie lohy, ktor nm boli uren. Meme ju vykonva len preto, aby sme mali finann prjem. Ale mnoh z Vs mi urite daj za pravdu, e ak by sme svoju prcu vykonvali len pre tieto dvody, tak to Rmovia poctia a daj nm to patrine najavo. My, ktor ijeme v rmskych komunitch a kad de sa stretvame s novodobm fenomnom menom chudoba, bezmocnos, strach a utrpenie vieme, e prca v naich rmskych komunitch zasiahne nae vek srdcia, vidme a vmame si veci, ktor sme si mono donedvna nevmali, trpi ns to, o ns doteraz netrpilo, scitme s umi, s ktormi sme sa predtm vbec nestretvali. Som vemi rd, e mme vek ancu pozitvne meni ivoty inch ud. Ve zdravie je to najhlavnejie o mme, no mnoh z ns pri rieen bytostnch problmov a nedostatku finannch prostriedkov na to zabdame. Len si polome otzku, o by sme mali z toho, keby sme mali vetko materilne po om time, ak by sme neboli zdrav!? Dovolm si tvrdi, e ni ! Mnoh z ns navtvia lekra, a ke mme relny problm so svojim zdravm, ke ns nieo bol a trpi. Preto je naou povinnosou naim Rmom pomha. no, ja to beriem, ako svoje ivotn poslanie a povinnos. Chcem vrti tmto uom, ktorm sa spolonos nevenuje v takom rozsahu, akom by sa mala to, o som od ud z tchto komunt zskal. Poviete si, o som mohol zska? Nu, zskal som rados zo ivota, rados
z peknho letnho da, zskal som to, o sa bohatstvom ned odmera . udia, ktorm pomhame sa vedia radova z vec, ktor si in udia ani nevimn. . . V tom nm mu by vekm prkladom! Vstvajme prosm s pocitom, e naou prcou pozitvne menme ivoty inch, odovzdajme tejto prci nae srdcia, radujme sa, ak sa nm podar hoci len malikos. udia z osd potrebuj nau pomoc !
A na zver chcem prednies jednu vemi dleit mylienku: Ak si niekto mysl, e vie o my Rmovia potrebujeme, tak my si to myslie nemusme. A preo? Lebo my to naozaj vieme . . . . Mgr. Richard Koky fredaktor
Napsali o ns
Zdravotnch pracovnkov zan koli tento tde
Zdravotn koordintori a asistenti z projektu Zdrav komunity sa zan koli u tento tde. Na svojej internetovej strnke o tom informuje rmsky splnomocneneck rad. Vzvu na ich hadanie pre Preovsk, Koick a Banskobystrick kraj vyhlsil rad v mji. Do konca roka sa m vykoli 120 osb, z toho 108 na pozciu zdravotnho asistenta a 12 na pozciu zdravotnho koordintora.
Zdroj: http://romovia.sme.sk/c/6839976/zdravotnych-pracovnikov-zacnuskolit-tento-tyzden.html
Vzdelvali sme sa
Pre asistentov osvety zdravia boli vytvoren dva akreditovan vzdelvacie programy MVa SR s celoslovenskou plattnosou:
Asistent osvety zdravia v rmskych komunitch (2009) Komunitn pracovnkrozvjanie vedomost a zrunost v prci s rmskou komunitou (2004)
Programy vznikli pecificky pre el renia zdravotnej osvety a prcu v prostred rmskych osd. Zohaduj potreby ternu a vyuvaj praktick sksenosti zskan dlhodobm psobenm a prcou s rmskou komunitou. Vzhadom na to, e asistenti okrem kadodennej prce v terne vykonvaj aj osvetov innos, akou je naprklad organizovanie prednok o hygiene, infeknch ochoreniach, sexulnej vchove a pod., absolvovanie programu je podmienkou pre vkon prce v terne. Okrem tchto vzdelvacch aktivt kad asistent mus absolvova dvojstupov odborn vzdelvanie v oblasti poskytovania prvej pomoci pri razoch, nhlom zhoren zdravotnho stavu a spontnnom prode, meran krvnho tlaku, pouitia materilu zo zdravotnej brane a vzdelvanie tkajce sa prevencie renia nkaz, infeknch ochoren a epidmi.
kolenie pre prvch 40 asistentov sa uskutonilo 22.26. jna 2013 v Bratislave. Asistenti a koordintori sa oboznmili s lohami asistenta osvety zdravia, zskali zkladn komunikan zrunosti, precviili si situcie svisiace s nadvzovanm spoluprce so starostami a zamestnancami rznych intitci, s ktormi sa pri svojej prci mu stretn. Oboznmili sa s asertvnymi technikami, chartou prv pacienta, systmom zdravotnckych zariaden a zdravotnch poisovn na Slovensku a navrhli etick kdex asistenta. Nadobudli zkladn znalosti z biolgie loveka a epidemiolgie chorb. Na trningu, ktor organizovalo Operan stredisko zchrannej zdravotnej sluby sa nauili poskytova prv pomoc. Vzdelvanie alch 80 asistentov sa uskutonilo 11.13. oktbra 2013 v Preove. Prtomn bol aj MUDr. Peter Marko, vedeck sekretr Slovenskej spolonosti veobecnch lekrov pre dospelch a asistenti mali monos diskutova aj so splnomocnencom vldy pre rmske komunity Mgr. Petrom Pollkom, PhD.. Druh modul vzdelvania pre skupinu A prebehol v doch 4.6. novembra v Poprade, pre skupinu B v doch 28.30. novembra. v Preove a skupiny C 6.8. decembra 2013 v Michalovciach. Asistenti zskali nov komunikan zrunosti zameran na rieenie konfliktov, vedomosti o parazitrnych a infeknch ochoreniach, ako aj cenn rady ako si pona pri spontnnych prodoch.
Dnes predstavujeme
V triede som bol jedin Rm, hoci na kole ns bolo viac. Spoluiaci mi robili zle. Bi ma nebili, ale naprklad nenechali ma odpoveda, ke som bol vyvolan a uahovali si zo ma. Naastie sa ma zastala triedna a pn majster, tak sa mi nejak podarilo kolu dokoni. Chcel som tudova alej. Nai boli vemi radi, e niekto z rodiny to chce niekam dotiahnu a podporili ma vo vetkom. Ke som si vyberal kolu, vbec som netuil, o ma tam ak, koho tam stretnem. Nastpil som a stretol tam mojich kamartov z materskej a zkladnej koly. S jednm z nich sme to potiahli asi najalej z naej genercie v Smianoch. Stretol som tu skvelch ud, ale najviac ma teilo to, e sa mi otvorili cesty na rzne kolenia a workshopy. Mnoh z nich mi dali nov pohad na dianie okolo ns, i u spoloensk, alebo politick. Snval som o tom, e po kole si njdem prcu, alebo projekt, v ktorom sa budem vedie uplatni. Po skonen bakalrskeho tdia som si dal dvojron pauzu, potom som nastpil op do koly, aby som dokonil aj magistersk. V jeden letn de po skkovom obdob sa objavila na internete vzva na pozciu Asistenta osvety zdravia v projekte Zdrav komunity. S vekou vervou som poslal vetky potrebn dokumenty a akal, o z toho bude. V de vberu som bol ako na ihlch, i ma vyber alebo nie. Veer som dostal telefont, e som sa stal asistentom osvety zdravia a mm s na kolenie do Bratislavy. akal som ete niekoko mesiacov, km som nastpil. V ten de sa mi zmenil ivot. Vedenie koly mi naastie vylo v strety a mohol som si kvli prci prispsobi rozvrh.
Preo som sa prihlsil? Snval som o tom, e sa do takhoto projektu raz zapojm. anca bola teraz a tu. Mono po skonen koly by som ju u nemal. Bol som vemi rd, e mm prcu, pri ktorej mem pomha Rmom. Zdravie je naozaj vemi dleit a v osade je toko monost, ako o prs... A nemotivovalo ma len toto. Je to projekt, ktor zvyuje ancu Rmov uplatni sa na trhu prce. Nielene sme dodatone vzdelvan, ale vzdelvame sa aj doma, aby ns v terne ni neprekvapilo. Ned sa vak na vetko pripravi. V osade s udia, ktorm je potrebn pomc, lebo sami si nevedia. V ich situcii je to prakticky nemon. Verm tomu e skr i neskr zskame aj alie formy pomoci a podpory. Teraz sa vak tem dvere, ktor si postupne zskavam. Nechcem tchto ud sklama. U vedia, e u ma s ich tajomstv a zdravotn problmy na dobrom mieste.
Nzor
Aj zdravie potrebuje starostlivos
Prstup mnohch Rmov k zdravotnej starostlivosti je aj napriek tomu, e ijeme v modernej a vyspelej dobe, ovplyvnen vzdialenosou komunt od miest poskytovania tejto sluby. Z tohto dvodu epidmie niektorch chorb, ktor boli eliminovan u vinovho obyvatestva, ako napr. ltaka a tuberkulza sa zanaj optovne v niektorch osadch - komunitch objavova. Uplatnenie Rmov na trhu prce je stle nzke, oho nsledkom je asto vek, teraz u generan chudoba. Tto situcia sa mus negatvne prejavi aj na zdravotnom stave. Vsledkom je vyia mrtnos a kratia priemern dka ivota. Chudoba, nedostaton hygiena a nevyhovujce bvanie s spojen s vyou chorobnosou a tento stav je vemi zvan. Zruenie povinnch preventvnych prehliadok sa prejavuje zanedbvanm preventvnej zdravotnej starostlivosti. Vskyt epidmi infeknch i parazitrnych ochoren je asto zbytone poetn a masov. Elementrna osveta by pritom rozrila v tchto lokalitch jednoduch, praktick nvyky, vaka ktorm by sa dali mnoh ochorenia eliminova, alebo aspo obmedzi. Zdravotn stav asti rmskej populcie sa v sasnosti op zhoruje a je to viditen najm vo vch komunitch. Prevencia a osveta s zkladnmi krokmi pomoci pri zvyovan zdravotnho uvedomenia, ktor napomha k celkovej zmene ivotnho tlu, stravovania a kvalitnejieho ivota. Zdravie je to najcennejie o v ivote mme a s m mem pracova, aby sme dosiahli vyten ciele. Prca je proces, ktorm si zdravie meme zveaova.
Albn Cina
Koordintor oblasti Bardejov
ij chudobn Rmovia a zrove tam psob asistent a v ktorej nepsob? Asistenti s nenahraditen, neviem si u prcu bez nich predstavi. T svedomit si zskavaj ctu v komunite, starostov, lekrov i ostatnch. Kad asistent si sm vytvra vizitku v obci a osade prstupom k rieeniu problmov. ia otvra sa nm aj mnostvo zvanch problmov, ktor maj dosah aj na in oblasti ivota Rmov a denne "vyskakuj na povrch" ako z Pandorinej skrinky. o sa zmenilo poas doby vho psobenia? Mme inn spsob komunikcie s osadou. Vo Vekej Lomnici ije 1800 Rmov s trvalm pobytom a 500 Rmov z inch obc. Asistent denne komunikuje s ambulanciami zdravotnho strediska, tzn. detskou lekrkou a veobecnm lekrom pre dospelch. Zlepuje sa vzjomn komunikcia, zvyuje sa zaokovanos v problmovch rodinch, pacienti po dlhch rokoch prichdzaj na preventvnu prehliadku. Ste veobecn lekr pre dospelch. Zaoberte sa hlbie aj nejakou konkrtnou oblasou zdravia? Od roku 2006 som vedeck sekretr odbornej spolonosti veobecnch lekrov. Organizujeme s kolegami kongresy a vzdelvacie podujatia. O projekte Platformy som mal es predna v anglitine na svetovej konferencii veobecnch lekrov v jni 2013 na Wonca World Praha. Moja prezentcia sa stretla s vekm zujmom a nasledovala za ou bohat diskusia. Zskali sme obdiv kolegov zo vetkch kontinentov sveta za spsob, akm pristupujeme k rieeniu problmov v osadch. Zaoberm sa tie zdravou vivou, liebou obezity, otzkami okovania. Mte nejak profesn cie, ktor by ste chceli dosiahnu? Profesn ciele sa mi podarilo iastone dosiahnu. Od marca 2013 som sa stal krajskm odbornkom Ministerstva zdravotnctva SR pre Preovsk samosprvny kraj. Mojim alm cieom je spen rozvoj Platformy vo vetkch vekch komunitch na zem Slovenska, angaovanie zdravotnkov v projekte, dlhodob udratenos prce pre asistentov osvety zdravia, ich zapojenie sa do prce samosprvy, angaovanos v obecnch zastupitestvch. Nai kvalitn asistenti by mali by priekopnci v presadzovan zmeny za lep ivot v osadch.
Da 7. oktbra 2013 zaala pracova Kvetoslava Berkyov ako asistentka osvety zdravia. Zaala som pracova okrem lokality, v ktorej ijem aj v ostatnch osadch v naej obci. Napriek tomu, e v minulosti som pracovala s touto komunitou, zaiatky boli ak. Najm v lokalitch, ktor s geografick vzdialenejie napr. Zabjanec. Najprv som sa bola predstavi v zdravotnckych zariadeniach, ktor s v obci: v pediatrickej ambulanci, u obvodnho lekra pre dospelch a u stomatolga. S tmito zariadeniami v sasnosti aktvne spolupracujem. Nadviazala som spoluprcu aj s ternnymi socilnymi pracovnkami a kolami. Na podnet uiteliek strednej koly v spoluprci s ternnymi socilnymi pracovnkami sme zorganizovali aj tri interaktvne besedy: Zkladn hygienick zsady, Dospievanie chlapcov, Partnerstvo, rodiovstvo a zodpovedn sexulny ivot. Besedy boli vemi prospen. iaci boli pozorn a mil. Boli hanbliv, ale zrove aj zvedav. Niektor odvlivci sa aj ptali. Bolo vidie, e tmy ich vemi zaujali, aj ke boli citliv. Najviac ich zaujali praktick ukky, napr. prenos baktri, pouvanie pnskej ochrany a pod. Naui deti najzkladnejie hygienick nvyky moe zmeni ich ivoty.
Prca jednho z ns
innos asistentky v Rudanoch
Histria
Prv krt ltaku typu B registrovali u v 8. storo. Neskr sa objavila hlavne poas vojen v 17. a 18. storo medzi civilnm obyvatestvom a vojakmi. Prv masov vskyt bol zaznamenan v roku 1883 v Brmoch doktorom Lrmanom. Medzi zamestnancami lodenice sa rozrili kiahne. Boli zaokovan prpravkom z udskej lymfy. Po niekokh tdoch a mesiacoch sa u zamestnancov objavila ltaka. Lrman zistil, e na prine bola infikovan lymfa. A v roku 1908 Dr. McDonald zistil, e pjde pravdepodobne o vrus a v roku 1980 bol identifikovan genm vrusu a boli testovan prv vakcny.
nevie, kde sa nakazil 52,3 % uvanie drog 13,1 % homosexualita 7,8 % zamestnaci v zdravotnckom zariaden3,9 % hemodialza 0,2 % osobn kontakt s nakazenm pacientom - 9,1 % viac sexulnych partnerov12,5 % transfzia krvi1,1 %
Zdroj http://www.ockovanie.sk/riziko -nakazy.htm
Epidemiolgia
Vrus sa me ri kontaktom s telovmi tekutinami ako sliny, pot, slzy, mlieko a patologick vpotky (mokvav a hnisav rany). Najastejmi spsobmi prenosu s: prostrednctvom produ z matky na diea, prenos v rannom detstve (uhryznutie, lzie, hygienick nvyky) a u dospelch prenos pohlavnm stykom, uvanm drg. Boli aj prpady, e sa infekcia preniesla holiacim strojekom (iletkou) alebo zubnou kefkou. U 30 % prpadov dokonca nie je znmy spsob prenosu. Poda svetovej zdravotnckej organizcie WHO zomrie na hepatitdu typu B pribline 600 000 a infikovanch je asi 2 miliny ud.
Lieba
Okrem uvania predpsanch prpravkov sa odpora dostatone dlh kud na lku, zven prsun vitamnov, bohat viva. Aktna forma vo vine prpadov prejde za niekoko tdov. Asi 10 % pacientov sa nevyliei ani po 6 mesiacoch a choroba prechdza do chronickej formy. Prvm krokom je testovanie (odobratie krvi) a skrningov vyetrenie na prtomnos antignu. V prpade pozitivity je nutn vyetri vzorku peene a zisti stupe pokodenia peeovch buniek. alm odobratm krvi sa zist mnostvo vrusu v krvi. Asi 75% pacientov je vhodnch na liebu pegylovanm interfernom (prpravok sa aplikuje raz tdenne podkonm apliktorom, podobnm, ak pouvaj pacienti s cukrovkou pri dvkovan inzulnu), alebo nukleotidovmi analgmi (lieky v tabletkovej forme). Prognzy s vemi dobr a v drvivej vine prpadov djde k plnmu vylieeniu.
Priebeh ochorenia
Po infekcii pacient dlh dobu nem iadne prznaky (4 26 tdov, priemerne vak 6 8 tdov). Potom nasleduje aktne tdium choroby trvajce mnoho tdov a mesiacov. Ke sa objavia
Bylinkre
Baza ierna ( Sambucus nigra )
Vskyt : rastie medzi krovm, na okraji lesov a hjov, pri plotoch, okolo stavensk a rumoviskch. Kvitne : od mja do jla. Zber : zbierame kvety a plody. Kvety orezvame v suchom poas a sume zavesen za hlavn stopku na motze. Chrnime pre svetlom a vlhkom. Mlad lstoky a vhonky sa zbieraj v aprli a mji, kvety v lete. itok : pri prechladnut (zvyuje potenie a zniuje horku), mlad listy osoia pri jarnch krach napomhajcich ltkov premenu. V homeopatii proti nonmu poteniu. Zvyuje obrany schopnos organizmu. V kombinci s lipou a materinou dkou inne pomha proti kalu. Pouitie : Potopudn prostriedok pri horkovch ochoreniach - 2 ajov lyiky kvetov zalia 1/4 litra vriacej vody a 10 mint necha spari. Na poptenie vypi dve lky. Upozornenie : rastlina je vo vch dvkach jedovat. Nezamiea s ostatnmi druhmi bazy.