Anton Popoaii

Tedria urneletkdlto

prekladu

Anton Popot;if
Teriria
ume leckdho

prekladu
Aspekty textu a liter6,rnej metakomunikdcie

I
TATRAN

OBSAH

rjvoDOM

I. METODOLOGICK]q A KOMPARATISTICKE

61 7
a

oTAZKY,TEORIE PREKLADU 1. Metodika vfskumu 2. Statrit vedy o pleklade a te6ria prekladu

umeleckfch textov

13
18

3. Te5ria umeleck6ho prel<ladu

perspektive

interdisciplindrnej
23

A)

Te6ria prekladu z aspektu literdrnej

kdmParatistikY 24
26 27

B) Te6ria iazykovfch kontaktov a preklad C) Biliterdrnost a preklad D) Historick6 Poetika a Preklad 4. Nddrt

30
34

systematiky te6rie prekladu umelecklich textov PROCES

II. PREKLAD AKO KOMUNIKAENY

-Origindl ako objekt prekladatelskej komunik6cie 1. Model literrirnej komunikdcie a preklad 2. Prekladatel ako sublekt a expedient liter6rneho
komunikiitu

39

47
50 59

3. Text prekladu v literrirnej komunikdcii 4. O prekladovo,sti l4er6rneho komunikiitu 5. Uloha iitatela v prekladatelskei komunikdcii 6. Redaktor a tvorba prekladu

62 67 69

III. STRUKTURA
v
2.

PREKLADOV]EHO TEXTU
77 88

1. Invarian\ vlznamt a Stylistick6 transform6cie

preklade Stru.ktrirna typol6gia jazyka

a text prekladu
preklade

3. Preklad a Stfl

t02
10e
113

4. Stylisticki' vfklad ekvivalencie v

5. eo sa posriva v preklade? 6. Typol6gi,a vlrazovlch zmien v preklade

722

@ Anton Popovii,

1975

W. KOMUNIKACIA V STYLE PREKLADU

1. Styllstick6 postoje prekladatela t32

2. Odkrfvanie nov6ho St!'lu a interpretadnf postoj 3.

prekladatela YVazoft konvencie prijemcu L40

UVODOM

a text Prekladu

155

\.. PROBLEMY SEMIOTIKY PREKLADU i- eas v preklade 2. Xedzikultnrny faktor v preklade ..I. KONTEXTY PREKLADU i- O tzv. vnritroliterdrnom preklade 2 Preklad medzi textmi 3- P:eklad v metakomunikdcii -{) Typol6gia metakomunikadnfch dinnosti B) Typol6gia metatextov a preklad
\-.{ Z{IIER O PRAXEOLOGII PREKLADU

176 tB6

204

2t5
2r7
217 229 239 246

V tejto prdci

hXad' zakladn{ch otd,zoh umelechdho ptehladu z ko' munihadndho aspehtu. Bwdeme uua,Zoual pred'ouiethfim o elernentArnei ;tAzhe, 6'o ie prehlad', abo vznikd, ahy

ch,ceme

na teoretickei rouine pod'al pte'

metodike kritiky umeleck6ho prekladu

Forkcie kritiky prekladu

248

?ozNi-uKY
B.BIIOGR{FIA KNIZNYCH PUBLIKACII Z TEORIb
._}fELECKEHO PREKLADU :- P-dmetn6 bibliografie
Vkobcna te6ria prekladu -4, Teo:ia prekladu umeleck6ho diela : KiSla prekladu -i- Slo:aulovan6 poetika prekladatela :- De;=y prekladu i. iro:cepcie a te6rie prekladu S- ILsiorickt poetika prekladu Biil,iog-aficki sripis autoreler6tov sovietskych kandia,1-H a doktorskfch pr6c z oblasti te6rie a dejin

2fu
260
262

je to d,ruh textu atd. Systematich! sled krokou, z hto' 'rych bude Pozostdvat nasa od'poued, chce postupne idUryvat zihonitosti prehladatelshei tuorby, pra'vidla tejto homunihadnei ,,hrA" medzi autororn origind'Iu a jeho prekladatellorn. Pritorn by sa ndm nxali postupne odtotU uiethy ,taiomstud" a laikosti, s htorfirni za' tinaifiai pr ekl ad,at el zdp asi. Te6ria umeleck6ho pr'ekladu sa usil;ie opisal prekladatetouu cesttt, uAznatil iu
adehudtnymi signd'Imi a nitvestiami' Ako vidtet, ieid'e nd,rn o bezprostred'n! iluod' d'o prekladateXshei praxe, resp' d,o
s pr

264
264 264

266
267

. Medzi te6riou a praxou prehladu rn6i'e byl

" raifi cestu ied,nyrn i druhym

prrklodott\th|ho ,,umenia"
d,zi\Idnhov,
snTer'orn'

' uiacero

mp:'sci:rq prekladu
STR.TJIE]TI'

267 273

\-TKLA,DO\If REGISTER TERMINOV

]'II-\\:-'

REGISTTR

290

kt ot 6 otv d' Nie haLdy pre' hladatet uie tu'oriuo rozviiaf te6riu. Sptauid'la ie to tab preto, leba od, nei oiakdva b;ezptosttednti pomoc, ie ied,othavy, chce, aby poLwtouo zareagouala na hahd'fi situdeiu. Pritom si zviiiia neuuedornuie mechanizmus prevodouych systhmou, htord vedil -od abstrahcie b tirei 'praxi a iaopak. Ah sa te6ria nestretdva u prebladatela iZay t por'izumenim, to eite neznamend', i'e ie zby' totid,. Tuoriuy prektadate[ iu viah' neodmietne,'Iebo uie, ako ho ohohacuie a spotahliuo mu pomdha' Argu' ment, i,e maino prekladat i bez te6rie, uAuracia u sri' o str e ilhuiilcich"

iinit

el ov, me

ie

s te6riou shepticby uua?uiitci pteklad'atet tym, sa vlastne sd,rn ziltastituie na iei vytudrani' Robi ta uid,y utedy, hedl sa obzerd na uAkonen| dielo, uuai'uie o fiom a hodnoti ho.
vislosti

h,iadatelom chyba teoretichd zd,zernie. Vetrni by sa zi|la,

a.le

\ebolo by taik6 dohdzat, ako tasto u diiputdch pre'

uou fdzou,
spoluprdce

ho niet: Nemyslimena ipecid,lne linguistickd ptobl6' m''. Iei na zouieobecnenie elementdrnych faktov od' p--orouangch z praxe. Prebladatelia na rozdiel od teo' rt:iio,- pri lormulouani svo'iiah postrelwu a hodnoteni tits;atotne neuyuZiuaifi rei poimov' Tento n6,stroi na ix:iddrneiiie uyjadrenie nazbieranych shilsenosti im ;r-,:,: chAba. Teoretichd pripraua eite nijak4mu pre' kl;,lateloui ,,neuikodila". lei osai;nost pre prax do' n.;:uie skutotno'st, nakolbo sa tedtii dafi uystihnitl nai' ci.,itejiie rniesta praxe. To ie predpoklad rastilcei ii'-'erg h te6rii. )Inohi prehladatelia po'pri suoiei ptahtickei iinnosti sieduji nauyie ai teoretich| otd,zhg zo svoiei tuorivei oblasti. Nie ie to uysada hvalltnych prekladatelou, sh6t t"j s! e doh ich cielau edomei pr d,ce. T eor etichd' rw'dst auba, k:oru si tahto buduirt, sltiii im potom pri tvorbe k'ua' !t:':ih.o prehlad,u, poshytuie argumenty pre intuitiune r,:,:hodouanie, zd\uod'fiuie ich daliie rozuiianie a' pre' t'-'iranie. Te6ria tahto chrd,ni prekladatela pted prakti' c;:morn, pred ustdlenymi ndughmi, pted steteotypmi t'-':rby, pred honuenciami. Teoretich| myslenie ie irn' gti=i* pre tych, ktori ztneraveli a neueilia sa dalei
--

jt podal prehlad, zdhlad,nych probl1rnov z iedniko ;:::iiu. priiom nepiide o ich rtp|ru1 inventarizd'ciu. F"ic; by chcela podnietit rozuoj uyshumnej tinnosti '" ,:,b!asti te6rie prehladu, uystihnilt naiddleiiteiiie si'
;:;icie a spoluvytud'rat zd'hladnd poirnu te6tie preblada' ;e'lskdho procesu a textu. Z urtit1ho pohtadu sa bude :jdi toto rtsilie normatiuie. S istou ddukou teoreticb'ej
normatiunosti mienime pracouat zdmerne. Chceme tak

--'.:,:amu pre poznanie prek'lad,atelouei prd,ce.

''.|idf Tdto prd,ca nechce byl len obranou te6rie, tesp' iei
.

lei

illohou

ltpiie zachAtit d,ilemy, pefipetie a,ishalia, nn, htor6

preeladatel nard,ia

pti

honhrdtnont prehladatelsko'n

Za ityri rohy, htord uplynuli od prudho vyd,ania P,tetiky umelech1ho prehlad,u (Proces a text), preili
;:,;reiickd uyshurny prehladoudho textu dlaliou uyuino'
10

ai so spolotenshou tinnosti. V kont ext e m e d"zindrodnei uymeny hultilrnych lwdn6t umelech! ptehlad nestratil zo sv,oiei dynamihy ani na populatite. Publikdcie, htor6 za tento ias vyili ai uznihli (pritast'ky zaznamenduarne u literatfite predmetu), pred'stauuiit temer due desiathy hnih. Prudhy rozuoi te6rie prehladu poznaiil aj prud vyd,anie Poetiky, a to uo lorme poiia' Cauieh na zrnenA, ktord sme museli realizoual v tahom rozsahu, aby d,efinitivnA text naiei pt6,ce zod'poved'al uzrastuirtcim, metodologichym ndrohom i p'otrebAnx praxe. Usilouali sme sa shompletizoual komunikaing rnod,el prehlad,w u sillad,e s teoretickym ulshumorm ma poli literfunei homunihdaie. Tak stne dospeli ku kon' cepcii metatextou. lei prosttednictuon't, sa znaine roz' :iiito chdpanie poimu prehlad. Prcklad'atetshy model sme vyuiili nq opis typologichy pribuznych znahoufich, homuiihainych a uyrazovych operdcii u texte' Obraz, htory sa tak uytuoril, m6ie byl sfitame u{chod'isho'm i nd,irtom poetihy tzu. metaliteratilry. Kornunihaind, honcepcia prehladu dohd,zala suoiu uysuetlouaciu silu a iei terminy postupne prenihli do spolotndho ui'iuania te6rie a praxe' Pte utitiiu nd' zornost bolo uiah treba istd terminy dohumentouat honkr|tnymi dohladmi. Tym sa avyraznila inittuhtiv' nosl uo uyhlade probl1mou a adstrdnila ndznakouitost, na htoril poukazouala ai hritiha. Aby srne prediitt hompetentnym ndmietham bd.d'a' telou pribwznych discipl,in, btoti neptiznd'uairt te6rii prehladu autotematichy charuhter, slormulouali sme ai uziah tedrie jtrehlad,u umelechych textou h poround' uacej linguistike a h poround,aacei litefitnei uede. Viethy ilprauy mali za ciel prehlbit d,oteraiiiu hon' cepciu prdce, uybud,ouat mod,el exahtnei te6rie prehla' doudho textu a ho'munihd,cie prehladu. Preto sn1,e upustili od p\vodndho Standardn1h,o ndzuu publikdcie a zuolili sme tahy, htory uystihuie smerouanie a uyk'lad' probl|mou. V interpretdcii probl/mou sa obmedzuiem.e na komunikaind moilelouanie prehladu' SpecilicE1
itkov o
umelecky preklad silvisi
z d,u adno st'ou pr ehlad at el shei

pri

a to zdsluhou

tozuoia intetdisciplindrnei

uyskume prehlad'u. ZivE zAuiern odbot'

11

poetik1 bdsnicbdLrc (veriou6hn) otdzhy -irir""*idhl

t' '
pr

textovlch Can"ra inteicia a'*hel'o vydania prdce o d'af praxi prebladu ie problhmoch o ioiunlkotnfich shils-e' oterativne nd,stroie na to'zbor tixtu' Doterajiie po
po

eklad'u *akaifi

' prozaick|ho na d al ii,uv shum'

I. METODOLOGICKE A KOMPARATISTICKE OTAZKY PREKLADU

gi i u'ahs du a,ti pr ax #i ) li'ni'il oi'i tnE''nhomunikainei a uvrazouei kon' Jiit, it metaiazik' ai u ptaxi a ie rnysle'
i
e

ol

ch

prrUttdu naiiet uplatnenie ""*t" sa uberd tymto sn't'erom' preblade nie o

1. METODIKA VYSKUMU
tiil<y, rtreba nadrtnrit, [<torfm 'smerom sa chceme uberat, o aki m'odel v;i'skurnu sa opierame a-kde sri tskalia jeho lphk6cie. Na zaliatka kaZd6ho traktetu o pre[<lade

Pritealizdriidrwhthod,oplnen1hoaoprauenahovg. recenzenti aoni na^ rnnah| pracaan| nfunetg poskytlidruhei roz' uva""ta' Pri spracovduani frrfr""i"iu*ii recenin| pripornienhu lilliwsa vytui;ihi srne frrenei verzie -o sme roziirili,ndi text' sne ktatd i;;;i". Doplnhv, publik-ova' .cotrcovali na zdklade fttil'dii a prispevbov p ohx adv' enshd slov ;;;';7,' "li" "i' stouoio' Y;;" -io*boid (Martin' a u zbomibw Literdtna bornunihdcia MS 1973).

P,rv ako rpristfrpirne

interpretiicii vlastnej problema--

fi

su ,uyCult" nastorluje otdtka m'oZ'nosti prekladu' j" t"'ttuaie"y,,sizy,fovs[<f" protiklad le6rie prekladu' -S ot6zkou moZrrositi prekladu sa preklada'telia odjat<Ziva vynwn6vali, ie rto z6lklad ich existencie' Proti pre[<ladut"Isk6mu pesrirniznn'u (,,'preklad je nemoZny") s'toii
optimiznnus''d6vera preklada'tel'skif -lcicie

moZnrost l<omuori-

prostrednictvorn prekladu' Gnozeologick6'p4prekladate'Isrkdho pesirnizmu tvori . metaf yzickri estetiky, ldbord poklad6 akt umeleckei tvonby il;"e; za neopakovatelnf a racionilrne nevyloZirtel'n;i, a preto

Utll. J

pokusy o racion6lnu a tvorivri rekon5trukciu origtnillu v preklade sfr vopred odsriden6 na neirspech' Na druhej strane pr'dkladatelskf 'optimizmus svojou povahou kCIvi v materiali's'tickej estetil<e' Umeleek6 ii"lo ,u nepokladd len wa jedinednf alct tvorcu, lebo na jeho t"ihra"ii a k'ornkretiz6cii sa zfid'a'striuje vela dinirtelov stojacich mimo aatora. Jednjrn z nich ie a'ko analytiokf iitatel pr'edlohy' Pr'obl6n prekladatel -prekladatelnosti a preloZi:telnosti rieSi tdto esltefika na
znakom. O?zika prdtv6rania znalkov je potorn otizkou
bdze materiitl,noi povahy s'naku a ijeho pretvorenia inirm

nevyhnutnfch p'osunov a ich hranic' Z tfdrto dvoch proiikludtt}"h hladisk pre te6riu p'rekladu teba vylai'it maxirnum zdver'ov, Hladisko nernoinosti preklad'u je uZitodn,l lebo upozoriuje na rozlidn6 nepreloZiteln6 situ6cie, ktor6
73

rozdelujeme
-;el-'r': citliv6

-<i-ch hladisk. \- jazykovom

podla ia'zykovf ch a tematicsystEme sa

na

Specificko'st danej problemaiiky n6s bude

zaujinal

dairi ozna(il ako miesrta

na

adekv6,tnost pr'ekladu napriklad nie-

predov3etkfm ,rnoZnos{, ako sa preno,s jazykovych a tematickych fak'tov r,ealizuje prostrednictvom Stylistickej vysiavby textu.

sto:6 gramatick6 kateg6rie: kateg6rie slovesn6ho dasu :-usquamperfeotum, dr'uh6 futurum v latintine, vo i-rcirzStine, v anglidtine), minul6 dasy v6bec' kate36-a urdit6ho a neurdit6ho dlena, dalei deminuliva, ;rpokoristikd, Io'nologick6 pomery v texte, rytmus' proz,riia. meirum, pravopisn6 grafika atd. Tematick6 danosti vzpierajirce sa prel'oZeniu zasa sirisia s prislu5nyrn typom kutrttry, so stupfiom techsck6ho rozvo'ja a podo'bne' Sem patria rtechnick6 terminy, miery, v6hy, nilzvy minci, zbtame, jedl6, n6'poje'
hudobnd n6st,roje,'spolod'ensk6 skupiny,'nilzvY'sP'ol'cienskfch zilbav, fiiozo'fidk6 terminy, tem'atick6 ahizie Krrihu Wstgp do teorii tlumaczenia (1957) 'od O' ".d. \!'oj tasziewicza ie,, encyklop6diou " moi'nfch prilcladov' resp. situ6cii nepr'el'oZitelnosti' O typol6gitr re6lii v pre-

Met,odickf probl6m prekladatelskej,lg6ti. vyplfva

priamo z kontrastivn'dho chara.kteru prekladu. V samom zriklade preklad'u sd kon5,tituovan6 jazykov6 operdcie, diZe p,orovn6vanie dvoch jazykovfch syst6mov. To opr6vnilo po'r,ovndvaciu li,ngvis'ti'ku, aby sa stala ne,odmy's litelno'Lr. zloZkou ak6hokolvek uv aLov ani a o pre klade. Porovn6vacie jazykov6 procesy sa stali vychodislkom pre modelovanie pretdadatel'sl<6ho procesu. Zdvai.rnsl tohto aspeldtu sa vi'ak prec'enila a lingvis'tika prekladu zadala sama seba po,kladat za vyderpivajricu prekladatelskri te6riu. V istfch lingvistickfch kruhoch sa to dodnes prejavuje v predstave te6rie prekladu ako aplikovanej discipliny p,orov'nevace j lingviLstiiky. Vo viiiSine pripadov sa prdkladatelskfm apedciim neprizn|' val ich ,semiotickf a Sitylisticky charakter. V praxi tto zrramenl, Ze pohlad na prdklad z aspektu kontrastivnej lingvistiky sa v istom smere predsa I'en odli$uiie od daiSich spominanfch aspektov. Te6riu prekladu primdrne

i.,lui" ,u

porkrl5alri bulharski b6datelia S' Vlachov a Florin.2 S. Odpor ii neprel'oZitelnost rtfchto prVk'ov a relIii ustavidne in5piruje k tornu, aby srn'e skirmali 'sp6s'oby, rieSenia, pos'tupy, a[<o m6 prekladatel prekon6vat roz-

Iidn6 riskalia vyplyvajdoe

idiomatickfoh k'onot6cii,

zaulimaji 'otizky, ako prekona{ existuifice rozdiely medzi jazykmi, ako ich rie5i{ na Styli'stickej rovine, a nie tieto rozdiely absolutizovat.
Preklad je tvorba textu. P,ovinno,stou te6ri,e je vysvetlovat jeho vfsrtavbu, charakter a ziikonitosti. Do popredia vystupuje mnoZstvo ot6zok: Je pre[<lad Specifickf text vo vzta.hu k ostatnym liter,drnytn textorn?

resp. z vyznarnovel rnnohoznadno'sti pomenovani, ktor6 sa pridruZuj'ri k zdkladnf m vi1znamom v jazykovo'm sys.6me, a z idiormatick'ich re61ii. Pre te6riu si za'

u;imav6 nie 'sripisy nepreloZitelnfch faktov, ale s[<6r al:ernativne ndvrihy na teaTiz6ciu spornych nni'es't' Pr:rom si te6ria musi uvedornit, Z'e pr'eklad vskutku nie ;e rZdy, ako to 'tvrdi francrizsky lingvista a teoretik pre<iadu G. Mounin, ripl'ne moZnf. Na d'ruhei strane t*"=iu i prax nesmie pred tfrnto faktorn kapitulovat' Oblasi -prekladanho" sa jednostaj roz5truje tak, ako o tom hovcri princip marxistickei ginozeol6gie o posfupae; poznatelnosti do'teraz trcpaznanych faktov (P' Toper ).

Pravda, nie r'Setko v preklad'e sa odohr6va len na jazykovej, resp. na tematickej rovine. Druhf syst6m vztahov'ru t)'i"eru na rovin'e Styliptickej' Vzhlad'om
14

Ak 6no v dorn sp'cdiva trito Specifickost? M6 iba zv165tne postavenie medzi ostatnyrni textmi, aiebo je to samostatny,,literdrny Liner" ? Odp'oved na tieto otd ky predpoklad6 dokonahi srihrtr te6rie a empirie. Te6ria nerndZ,e prekrodii hrarrice empirie bez rnoZno,sti spZitnei vdzby, resp. overovacich operdcii. A[< ,by te6ria ltakrito moZnost nem'ala, ocitli by srne sa v z,ajati direj abstrakcie, ktord by poru5ovala elementdrne pravidld Strukturova,nia skutodnosti. Jednako v5ak netroba zosta{ v zajati empitie a z6rovei
15

:eba cielavedo.." :os:ulrovat smerom k zov5eobecneniu

s<irmanych

prob--cr.

Hoci si uvedc.a:ece, Ze s'a skutodnost rreAd zacr1'tit do ,sch6m a :abuliek, Ze je 'ovela problerna'ticiejSia, mnohotri=e i:a a zloZiteilia, predsa je modelupre .':ca dinnost vedca oddi-odnend. Modelova'nie bude

te6rie um,eleck6ho prekladu. Z tychto dvoch bodov chcem'e vyv,odit ostatn6 zloiky a kontexty umeleck6ho
prekladu. Rozli3enie dvoch rovin

diela, komunikadnei

a textovej,

akte p'rekladu umeleck6hc

uk6Ze
sa

:is

Specifickfm prcs::-:edkom reprodutkcie

pnzndvania

vfhodn6 p,re spresnenie ,m,nolhfch pojrnov,

oblekiivnei realiqS. Ifodelovanie,'ie'sprostredkovanym :rznartiirn,'podobne eto dedukcia a indukcia, na rozdiel .rl bezprostrednl'c: ioriem poznania (pozorovanie, me:eeie, Lxperimen:). Je to d6leZitf prostriedok pohybu :r:znania od kon-bmei skutodnosti k -abstraktn6mu -;-rrazrt a od pn-o=!-ch abstraktnfch, chud'obnfch preds'iv ku konkr6tne-' riestrann'ej'reprodukcii skutodnosti
-,o vedo,mi".3

Mcdel prekladu '.-zhladom na pr'ekladartelst<f akt :-;orby bude mat ; naSom chdpani ti'eto vlastnosti: ;o vzdahu k prednemei skutodnosti to bude model ;ednostrannf (teore::chi), a zdrovefl i vSeobecnf aj eqttromorfny. Oproc :njm modelom sa bude vyznado;at navy5e tym, ie:u pdjde o z'nakovf mo'd'el, zo sku:oinosti druhotne odr-odenf m'odelujrici syst6m. Jaa Mu[<aiovsxyt-' :oku 1930 v srivislos'ti s vyznam'om :uboru variantos pre Stylistiku upozornil, Ze rskfrmanie :;oriv6ho procesu ie "ildinnfm pro'striedkom vyhlad6Na vf.;a:oia

ktor6 sa pobudeme komunik6cie rovine uiivaii ,,es,ejisticky". Na r'oposlednfch nds v tr [<tor(r vychid,zal z in5pir6cie, rtu na Mnme Lwf. uplatnoval koch svojho Zivotra Jiii literarische pt6oe Die jeho teoretickej mysli vydanie IJ-bersetiung. Theotie einer Kwnstgattung ( 1969 ), ktori oprorti deskej predlohe tlmdni piehladu (1963) autor zmodernizoval a doplnii' V niektorfch bodoch sa s Le' vj'm'rozclhddzame, predw5etkfrn v prisnei5orm odii5ovani dvoch rovin vj/kladu, k'omunikadnei a textovej, dalei v rozli5ova'ni rn'etalkomunikadq6ho kontextu ako aj w uplatfiova'ni $truktirrnej typol6gie pri klasifikdcii jednotlivfch javov na kornunikatnej i na textovej rovine. Na rozdiel od tr-'evdho sristredujeme sa na modelovanie pre.k'ladartelsk6ho proaesu vo v5etkfch jeho dimenzidch- Lev6ho rnikrointerpret6cie preklad'ovfch textov v5ak i nadalel inS'pirui(r srldasnir pr'ekladovri te6riu a prax. UkiZky z rozborov prekladov ako ai rozbory z- porcvnilvacej versol6gi'e prelkladu silbohatym
Zdsluhou des,koslove,nsfke j lingvistiky i liter6rnovedne orientovarnej S'tylistiky dostali sa na novfr Tovinu aj oLilzky prekladatelsk6ho 5 t f I u. Prejavi.lo sa to najmd v upla,tf,ovani Sirokej l<onoepcie Stflu pri dkrimani urneleckdho textu a v rozli5ovani paradigmatickftro a synusporiadarrie elernent6rnych vlrazovych vlastnosti na paradigmatickom pl5ne. O tfchto 'ot6zkach chceme hovorit v srivislosti s vf$taVbou 'textu, pretoZe ,,'Styl je svojou povahou jav bytostne spiitf s textom"'5
tagma'tick6ho aspektu, Stflu, zdroj,om po'uieni Prekla'd,at'ela.

-.oji textu (,na opravdch, na zmen6oh, a vdbec

Struktrirnych principov b6snikovho sl'ohu.

na

rozhodovaniach prejaurjri sa tieto principy ako aktivne :endencie, uddvajrice smer kon5'tituovania tertu ovela zretelnej5i,e, neZ sa ',a ztaii v hotovom, uzavretom diele, kde sri v stave lateainom a sta'tickom".a Mul<aiovsk6ho metodologick6 direktivy i sugesci'e '1smerovali v syntetickej podobe ku koncepcii literrirnej komunikdcie' Apli-

a to v. p'okuse o

'sysrt6mov

kujric pred,stavu liter6rneho faktu ako Zivei a premenlivej znakovej dimosti, 'ktor6 'sa nekondi napisanym dielom, ale opdtovne sa dost6va do pohybu na komunikadnej rovine ako dial6g svoj'ho drdhu medzi p6vodcom a prijemcorn, ibudeme pri. rtvorbe prekladov6ho textu rozli5ovat dva pojmy a dve toimu zodpovedairice roviny: r,wihu komunikadrrho procesu a rovinu textu' Spominan6 pojmy poklad6me z^ d\ra rlstredn6 body
76

u"pe[<t, ktori Napokon je tu semioticki' UZ sAm probl'ernatiky. vflklade bud,e prito'mnf v celom probl6mom prirstup k c[<f a vyrazovy Strtrk't6rno-typologi sri,visi s uplatnernirn 'se'miotickdho zre'tela. Preto sa pokrisime uplatnit aj niektor6 z'nakov6 modely a semiotick6 terrmi'ny, tozpracovdvan6 'sfdasnou sovietskou iFlt 1117 ',Ui ll I J

lingvistikou a literdrnou vedou v skrimani vnftornych rj:azovych dimenzii a pri rie5eni pr'otikladn6ho cha:a-{eru prekladov6ho t'extu.

2. STATUT VEDY O PREKLADE A TEORIA

PREKLADU UMELECKYCH TBXTOV Ciarakter prekladov - textov umeleckej literatriry nai-e-:iie vynikne v porovnani s inymi typmi prekladatel.<i-ch tinnosti. Bulharsky teoretik prekladu Alexander L'udskanov tlaLoval o spolod'nom pojme pre r6zno' ;:d typy prekladu. Mal na rnysli prekla dk6hokolvek jed-*o*oniketu z jedn6ho k6d'u do druh6ho, pridorn ro;liv6 typy prekl,adu (v jeho terminol6gii t'6we), ,polote.tsto-poliitidki', vedeokotechnicky, umel ecky text, zaradil ako osobiitn6 pripady pod zhrnuirici rodovy po:em preklad. Autor tak chcei vyjadrit jed'notu v5eobecn6ho a zvl65tneho, prido'm 'jednctliv6 tealizicie by sa :aali poklad,at za iiaslkov| tealizilcje ,,ide61neho" pt'tkladu. Vo svojich rivahidh Lludskanov navdhuie nasledujrice hypoteitke predpolklady'existencie vSeobecn6ho
rodovdho pojrnu Prekladu: tri typy prekladu sri druhy jedn6ho "a) Spomirnan6 spolodn6ho rodov6ho pcjimu. Okrem spol'o6nei iazy\o1

noznadn6 urdenie vlznarrnw, Stylistidkeho zalarbenia kornponentov ozrLiamu. Pri sridasnej rirovni opisov jazyka sa t'oto jednoznadn6 urdenie v mnohycth pripadoch nern6Z,e u,skuitodnit Ien aa z6klade jazykovfch ddajov z kontextu ,a predpolklad6 mimojazykovri inrformdciu. Nevyhnutnost mimojaz/kov6ho prisrtupu (d6leZit6ho aj pri jazykovej kornunik6cii) je pri kaZdo,m Jtype ine a bude sa zm'en5ova{ so zdokonalovanim n65ho poanania j'azykov6ho syst6,mu. Pri umelecko,m pr'dklade sa mimoj,azylkovf pristup; pdmieneny priive'jazykovou podstatou prekladu, p'reiavuje vo forme tzv. lileilrnovednEho pristupu a podrrnieriuie Specifickf charakter prekladatelskdho um'enia i tvorivy 16z spdminan6ho druhu prekladu. e) Pri tfchto troch d,ruhoch bude kvalitnf, ii'Ze presrnf len rten prek'lad, lttorf usrkutodfluje svoj ciel poskytuLje invariantnrri infonm6ciu: v porovnani s origin6lorn m6 rovnakti funkciu."6 Aj ked Ljudsl<anov b]iZ5ie ne5pecifikoval svoju predstavu tzv. Iiter6rnovedn6ho pristupu ',2 bode d), oddeI'ovanie liter6rnov'ednej problematitky od lingvistickej

atd. jazykovfch

koncepcie

podstaty majir i nespo'rnri Specifickost (napriklad ak sa preklad z jedn6ho prirodzen6ho jazyka do druh6ho oznadi A, urrneleckf preklad bude A + X). Cielom zvl6stnych rte6rii prekladu, pred'cv5etkym umelecje preskfmat pr6ve trito Specifickost'' k6ho prdkladu, -Ciet b) v5etkfcftr rtroch typov p'rekladu je rovnaky; v porovnani 's origin6lo,rn podat invari'antnir infor-

rej

v te6rii prekladu vyvol6va nes,rihlas. A predsa v porovnani s n6zormi na preklad v minulosti tu pozoru,je,rne urdity pokr,ok. Oproti do'terajSej roztrie5tenosti v opise typ'ov a met6d prekladu v d6sledku atomistidk6ho ch6pania teor,etickfch otdzok

obsahuje t6to koncepcia zikladnl, vfchodisk6 vSeobecnej te6rie prekladu. Ljudskanov v ,tomto smere ur,obil ddleZitf kr'ok k vybudovaniu jednotnej a pojimovo inte-

grrilnej te6rie pr,ekladu. Pojem, ktorf navrhol,

je

intstruktivny predov5etlcym pre systematiku vedy o prepr.etoZ'e. rozliSuje delenie tejrt,o discipliny rLa vS'eobeonii zloi,ku a na Specidlne dasti, pri'do,m sa ne-

klade,

troch druhoch md preklad z jedn6ho prirodzen6ho iazyka do druh6ho tvcrivf charakter, (na rozdiel od prdkladu medzi um'elfmi iazylcmi), podmieneny Specifickostou prir'odzeny'ch jazykov' d) Pri vietkfch troch d'ruhcch ie nevyhnutny tzv'

m6ciu.

c) Vo v5e'tkfch

vzddva my5lienky pochopil pro;bl,ematiku vcelku, na principe funkdndho invariantu textu. Na. akom principe sa md organizovat vjrber prostriedkov textu, ako treba h'odnotit ich dharal<ter, o tom ui, tilto koncepcia
nehovori.

lingvistickf, ail<o ai tzv. mimo ingvistickf pristup.

Vo v5etkych pripadoch prekl,ad predpoklad6 pochopenie preloien6ho oznamu; pod pochopenim sa 'rozumie i'ed18

Funkinf aspekt v rivah6ch o typol6gii prekladatelskfch dinnos,ti sa d6. rozvinrit aj d'alej a p,ouZit ako v!'chodisko pre klasifik6ciu jednotlivych foriem a riror-19

prekladu. Ked h"- typol6gie prekladatel'sikfch iinn'osti' potorn ' oy*raa"* zo speciiiclc6lro *T3kt:* iednotli;;;; v'tedv' *cht *,#. K takeltto ipecifiokooti d6jde jedine iavy' ktor6 cha' iliuJ.*" sledovat rJprezerrtativne ako S'til a Stfl text prekladu -f**i""iA prlslu5nf p*tf"i"'"f.J text. Treba sa rtu teda opierat ai o systematiku iednotlivfch Stf lov' moino -la""ifi"e il"Lby iiegr6lnei ttd{, o preklade (rimske diolice) roiiSoout podla'teoreti"ttittt disciplin ; *Ut; prlkhdutelt\fch dinnosti (pismend) :

ni
tri

mfurne

vyutlt funki,nf aspeh

ako

oblasti preklada,nia (alebo SpecificAf aspekt) zsvSeobecne,nie plati len pre lazlkov6 dvojice prdkladu). Vstup Stllistil<y do vfskumov prekladu priniesol zilsadny prelorn v ch6pani otdzok prekladatelstva. Proti oddelovaniu orbsahu od formy ;sa na $tylis'ticlcom. prirrcip,e buduje rintegr'6'lna predstava prekladtr. Na Srtylis,tickom principe
rsa

inapdkon da'jri klasifiko'vat

ai

notliv6 5peci6lne' prlpady prekladu.T Zitkladni' sch6mu sr6stavy prim6rnych Stjrlov, ktot6 ie vlbudwan6 na protiklade operativnosti (O) a ikonickosti (I), p'oi'movosti (P) a zidiftkovasti (Z), a pred'stavuje prislu$n6 polia primdtnych Srtflov, moZno vo vzlahu k iednotliwfm pripadorn prekladu Specifikovat nasleduj(rcirn sp6-

ied-

soborn:.PZI

I-

Vieobecnri te6ria

ladu

a) Te6ria ristnych foriem prekladu.

b) Te6ria pisomnfch foriem prekladu

.i t"o.iu

siroiovdho Prekladu

ristne forrny prekladu preklad rokovacieho $,tflu preklad vedeckeho 5tf'1u preklad publicistick6ho Srtflu

+ + +

na te6ria
prekladu A. '- Te6ria vedeckotechnick6ho

preklad sloveisnrho Srtflu preklad n6boiernsk6ho St'flu

,+

S. i"Oti. prekladu publicistickf$ textov C. Te6ria prekladu literarnych-textov a) ieOria prekladu ver5ovanfch textov

iednotlivfch special'ivch p'ipadov technick6ho orekladu a) vedeokfch a b) tecnnicty'ch textov

i;;i;

Zo sch6my vypliwa, Ze ikonickf 'p6l viat'e rra seba umeleckf preklad, iiZe prd<lad liter6rneho text'u (p6vod,n4 ,tvolba a esej ). Na hovorovf'p6l Stflu sa dairi

bi t"O.i" prekladu prozaickfch. textow prekladu dramatickfch textov "i i"aria f"Otiu prekladu biblickfch a sakrdlnyclr textov di
III.
Praxeol6gia rPrekladu

podstate zapltlal rozlidn6 f'orrny sirnuilt6'nnefrro rtllrrodenia, vedeckf preklad ,sa "p'rekryva" s vedeckfrn Sbylom. Rokovaci Stfl zahrnuje v sebe pole preldadu administrativnych textov. Problematika prekladu niboZenskfoh texto,v a biblie, ktor6 privdbirla oel6 :skupiny a gener6cie bddatelov (rnajmii v U,SA), si vyZaduie
Specifick6 skrirmanie,

a) Sociol6gia Prekladu, b) Redakini Prax Prekladu IV. Didaktika

a) V'icvik
Prekladu

a to na priesedniku

operattivrrosti,

cj Metodologii kritikY Prekladu

b)

Prekladatela Pom6ckY Prekladatela

fy I te"f., '".",,'

svoj v5eoSpeciatme te6rie prekladu rn6Zu mat da'lei j azykov6 v5etky pre pl ati ( zov seobecnenie
20

Uveden6 systematil<a nesdvisi iba s teoretickfm projdktorn ist6ho rnodelu vedy o preklade, ale !e overe116 a zo,vSeoibecnen6 praxou. Sveddia o torm rls,pein6 pokusy o vytvor,enie Statritu jednotlivfch parci6lrrych disciplin na ziklade Specifickfch ii't prekladu, re5pektujnclch jednotnf model vedy b preklade. eu'Li teore' tickd aktivita najrmd v posledinom desatroii svedti o tom, 2,e te6ria prekladu sa etarblsvala vo vSetkich
21

zilZitkw'ssti a ikornickorsti.

---.

---l*-:

svojich zioZkdch ako veda, Ze zadina syst6movo uplatncr-at svoj metajazyk. Popri jes'tvujricej tradidnej empr:ckej zloZke badat cellkovf prilklad k exaktnei orieni6cii. Vdaka najnov5irrn impulzom v oblasti ite6rie prek-adu. rychidza,jiicirn zo Strurktu#lnej lingvistiky ako a'. z inych pribuznfch disciplin, utichaj{r i kompe'

kladu so rsemi,otifl<ou a s kul,trimou antropol6giou. Medzi te6riou prdkladu a pribu,znfmi di,sciplinrarni zridastiu-

jricimi

rsa

na jej

vysrtavbe

plem,entirnorsti. Pozna:il<y

z niLiej roviny by sa mali

hy mal platit princip kom-

:eacr6 spory rnedzi prislu5nfirni aspektmi. Poriadck -.e urobil tym, Le sa zaviedlo rozliS'ovanie jednotlivfch Tpqr a rirovni prekladu podla Struktrirneho a semio--c-<ehc

spracova'n6 odovzdat na rovinu vySSiu. lazykovd vj,z\anry, l<onoit6cia, denot6cia budri napriklad vfchodi'skom pre Stylistiok6 zhodrnocovanie prekladartelskfch

oper6cii. Vedecky vfskum prekladu

principu.

fetu,

0<de

V sriiasnos{i sa po'd vplyvom lingvistickej semi'cl6gie :oi n prekladu 'tradidne rezewovany pre medzijazfko-

d6leZirt6. rlsek nemoZno vynedhat. Preto by bolo nesprdvne, keby

tu prip,omina Stasri v5etky risdky vfskumnej cesty rovnako Ani bez jedndho sa nezadbideme, ani jeden

r!

;eda6ho jazyka. Na rovine jazykovfch jednotiek ie Spec:ilaym pripadorn tohto itypu prekladu vetn6 trans'forrqdcia. Na vyS5ej rovine vfstaVby rcxtu to m6Ze by{ .vywetlivky v 'texte, ft<omentdr'e, tesum, =anskripcia, pierozpr6vanie texfu. Ide tu o opirs g'enerativnych jaz-vkor-o-ternatickfch oper5cii v r6mci jednej jazykovej 5:rukrury. \o pojem prekladu pr,enik,ol ako rnodel opisu, podla

'azykory (irrtralingv6lny). Ide o preklad v r6rnci

(iaterli,ngv6lny) preklad r,oz5irll ,na prel<lad vnritro-

vf,skum prekladu ,,uviazoil" len na Srtyli,stticl<ej rovine a ne,mali by s'rne pritom arnbicie vysvetlii lungovanie prekladp ak'o temalticlk6ho faktu literatriry, ,ako kultirlny a spoloderrs\i fenom6n. To v5etko musi ,mat na mysli aj pr,ekladatel, ktorf rn6 v5etky ':tieto po,stupy absolvovat p,rimerane, n6leZite a dosledne, Preto sa priprava na prekl,adanie rhusi zabezp,&w,at 'na v5etkfch prislu5nfoh ,rovin6ch, p,ridom sa treba vyhnrit jednonezaruduje, Ze adept p,rCkladatelstva obstoji ai na Stylistickej rovine. Ale plati to aj naopak: bez dobrej pripravy na zdklade kontras'tivnej lingvistiky, bez znalosti jazykov, ich syst6mov, fez p,orovndvania qichto syst6mov sa Stylisticki talent nem6Le rcalizova{. Ndroky na prekladatel'skri prdcu stripajri aj z hladiska zvlddnutia znakovej roviny prekladu. Napokon je tu aj otdzka ideologick6ho ( spolodensko-kultrirneho ) zmy,slu prekladatelskej priice.

strannosti. Napriklad dobr6 iazykov6 priprava

e$te

ktor6ho sa teoretici u'm,enia usilujf vysti,hnlit prienik jedn6ho jazlka umenia do jazyka druth6ho. Id,e o p'reklad medziznakovf, intelsemiotickf ('napriklad preklad liierirnej p'redlohy do redi ,filrnu, alebo preklad liite-

r6rne spracova'nej t6my do vytvarn6ho textu. ) Toto roz5irenie po,jrnu prel<ladu na in6 typologicky pribuzn6 znakov6 oper6cie sveddi o pl,odnej intervencii tedri'e prekladu na poli jazykovej ,s,emiotiky i semiotiky umenia a o teo'r,ertickej rrosnosti p,cj,mu preklad. Tak sa popri turtedingvAlno,m ,preklade, ktorf je tradidnou najprepracovane.j5ou oblastou prekladu, otvinail pre lingvis,tit<u a 's,emiotiku dal5ie sp,olodn6 vys'kumn6 'oblasti intersemiortick6'ho a intralingv6lneho prekladu ako perspektivne sf6ry Sir'dko [<oncipovanej vedy o preklade' Ak s'a tdto Birok6 koncepcia prekladu m6 tvorivo rozvinrit, rnu,si sa rte6ria umeleckdho qlrekladu ko,n5titucvai aj v reldci6ch lk priibuznfrn disciplinam. Na rovine textu to bude porovn6vacia lingvistika a porovn6vacia StyJisitika. Dalej je tu ot6zka srihry te6rie pre-

3. TEORIA UMELECKEHO PREKLADU V INTERDISCIPLINARNEJ

PERSPEKTiVE

srldasnosti sa vel',mi Zivo diskurtuje

o pr,eklade a o charaktere te6rie u,meleck6ho prekladu. Tieto hlasy - di uZ mdrne na mysli tkon5truktivne prirspevky alebo oneskoren6 reakcie na vededkf vfvoj vyvoliiva obtjektivny proces, odohrdvajrici sa vo
vnfrtri literdrnej vedy. Zna6nf podiel ,na jeho existencii
23

o Srta,trite

vedy

,')

me hkt, ie literdrna veda vyilefluje zo svojho g'lob6lu jednotliv6 wfakumn6 oblasrti a ponech6va im moirnorst vytvcit si prograrn vlastrd6ho vyskrrmu. Ten'to fakt nie ie ddeledkom profesionalislti&6ho voluntarizrnu, ale m6 s'oie objektivne p'ridiny, to sp,6sobuje, Ze v liter6rnei vede sa uskutodf,u:ji zlrovefi dve stri4nky toho ist6ho procesu, snaha o diferenci6ciu (Specializ6ciu) a o integr6cill (syntzu) vfskumnfch poznatkov. Na trito *Adku sa nedd odpovedat len zo stanovisl<a dobecnej metodol6gie lirterrirnej vedy. Mu,si na riu htradat odpoved kaZdd disciplina, ktord chce obhijit svoi wfskumnf Statlit. Pou,silujerne sa pri'spiet k tomuto pr"lta" aspektu 'jednei vfskuinnej oblasti, z hla' " fiska te6rie umeleckdho 'prekladu. V prog ,arrnovani a v oriernt6cii tfchto r4iskurnov za posledrr6 rolky sa dospelo k 'trorn zilsadmym rnetodickfm sta'nwisk6rn: 1. te6ria p'rekladu je medziodborovf qisku'm, na ktorom sa zridastfiujri viacer6 discipllny. 2. te6ria prekladu rn6 svoj Specifidlci predrnet, ciel met6dy. a 3. toria umeleck6ho prekladu tvori medzidl6noik stupiovit6ho (eta,pov,itttlro) vfsku,mu li'teratt0ry a jej spolodenskfch {unkcii. Polcrisirne sa eharakrterizova{ ,te6riu prekladtr ako vednri disciiplimu na z6l<lade historickej perspektivy i sriiasn6ho stavu rnyslenia o preklade, pridom vyberieme pohlady tfcLr disciplin, ktor6 sfr vzhlado,In na tvorbu jej Statrirtu domovsk6. A) I"EORIA
PREKLA-DU

naskrae ,neplodrnf, lebo uZ sama prax zaradurje te6riu prekladu do korrnparatflstiky. Ide v5a[< o to, 6o vyplynie , tol,rto za:radenia, ak6 metodick6 zidky'prindsa liter6rna komparatistika ako nadrad'en6 disciplina pre skfmanie prekladartel'sk6h'o rtextu, pre j'eho rnodelo'vani'e a zaSlenenie do vy55ich rovin a kontextsv. B6datelia, ktori chcri poznat Specifikum ltextu a nedivajri isa nafl p'rili'S zvysola, prichddzai{r k z6veru, Ze ak chce byt k'om-

paraflis,tika uLitodn| pre poznanie Sp'ecifickoslti'lirtera-

tury ako takei, bude ,si musiet preverit

Bpeci{idkrl

nosnost svo,jej analytickej vfzbroje.,,KornpaT a,ti's;t'ika sa ,totiZ javi privelmi univerz6lna, v5eobecni (ako s'ribor v5eoLeonfch poro,vn.4vacich direktiv) ; nemd vlastnr6 analytiQk6 diipoaicie. Alk chceme tealizoval ciele k<rm-

Z ASPEKTU LITERARNEJ KOMPARATISTIKY

Te6ria prek'ladu sa zrod,ila a vo svojej prvohrej fdze sa vyvijala ako empiricki poromdvacia mst6da na p6de'tradiine!,lirterdnnej fi<omparatistilky. S'orient6ciou na lingvistit<u oa zadali jej vfskumy p,ostupne zvededtovat. Te6,ria prekladu zaEala hladat svoje 5pe6ifikum, a tym ,sa vymanila z arzendlu nezivdzrrych terrninov a globri,lnyoh kateg6rii tradidnej literdrnej komparatistiky. Kompetentnf spor o tom, ii je teoria prekladu kornparatistiokou disciplinou alebo nie, bol
24

parati,stiky, musf,m'e pouiiL porovnivaci'tr Sitylistiku, 'por,owndvaciu rnetrifi<uf te6riu ,prekladu atd"'8 Infmi ilovami, komparatistika existuie ako aspekt v r6mci konkr6tnei vedeckei discipli'ny (napriHad po'rovn6vacia Stylistika, poronrndvacia mertr'ika a podobne), alebo ako ,r.doka super3rtruktrira, syntetizuj irca literdr'ne procesy na vyS3ej irovni, a[<o ie n6r'odn6 literatiua, z ictorfch robi pr,irnet svojftro vfskumu' Pritom 'treha povedaf' Ze porovn6vacie, kontra'stivne discipllny' i;itt akoby svolim vlastni'm vedeckf m' Zivotom, vytv6rajri si svoiu Specificlcri terminol6giu, prid'om sa neja'ko zvl65f nehlari. ko v5eobecnej komparatistike' Snaha Specifikovat vfskum 'e5te 'neznamen6, Le jedno'tliv6 parci6lne dlscipiiny nevyuZivairri syntetizujrice postrehy komparatistiky ako nadrad'enej discipliny' Aie tte6ria prdkl,adu 'sa nem6Ze rrechat ,,rozpu's'tit" v nadradeneii di,sciplirne, preto?,e, by stratila svoje ipecifikum, o ktor6 jej ide. To plati a'1 o vzl:ahlu rnedzi kornparattistikou a tte6,riou prekladu. Predstavrne si to ndzorrne: ak chce odbornik v ot6zkach v5edbecnei liter6rrnej rkomparatristiky rnerit6rne zasahovat do rte6rie prekladu, mu,si 'sa stat aj teoretikom pr'ekladu, t. jmusi sa zaabert aj prekladovfm textom. IerteZe, 'bddatellskd spojenie rteoreti[<a prekladu a komparatistu v jednej ,oso,be by prinieslo velmi plodn6 wfrsledky pre obidve fudvne kornparatis'til<y, konkr6tnu i v5eobecnri. Vtedy by sme uZ nemuseli - ako to rdbime v tomto
25

pripade

i"o:ko

komparatis,tiky

zasahovanie v5eobeanych teo- kvalifikovald,o jednotlivfch di:s,ciplin ako

koape:endny spor. Poredali sme, Ze te6ria prekladu ,si vo vztahu k literri:nej komparatistike vytv6ra relativne samostatnf srs:6m a vo vztahu k svojej vedeckej nads'tavbe, k vSeobecnej komparati'stike, interpretuje terminy v r6mci r--asta6ho syst6mu. Pokrisirne sa uk6zat oblasi, v ktorej sa r-5eobecn6 komparatistika m6Ze pohybovat v rfmci s,"'oiich pracoi,-nych m'oZnosti, kde sa m6Ze vyti'ival
:eotta

a-{o -univerz6lna t'echnol6gia" i ako ,stniverzillna

Liter6rne prooesy majri dve strdnky: integradnri a d:ferenciadnri. Integradn6 tendencie skima literdrna somparatistika, diferenciac=ne by mala skrimat literSrna -antropol6gia" (liter6rna,,etnografria" ). Osikdr eepane i-vmedzuje dve vtr6nky literdrnych procesov v torn zmysle, Le lit'erdrna komparatistika by rna,la 'sledovat iarit'crnri striinl<u uzlahov medzi literatrirami, kirrn li-

os.oba realizuje aj jazykovy korrtakt. Pri prekladani sa tdto schopnost prakticky ovlSdal dva jazykov6 k6dy komplikuje ziitkonifos{arni prekladatelsk6ho p,rocesrt a zaradenirrn prdkladatela do spolodensk6ho Zirvo'ta (ako obda,n nem6ie byt dvoidomf). Preklad realizovany ako dek6dovanie a prek6dovanie rspr6vy m6 zna[<y vySSej literirnej dinnosti. Nie je to len ,,iisty bilingvizmus", je to ,,funkdn6 obmena bilingvizmu".l0 Dvoiiaz;rdnos{ prekladatel,ovej dinnosti otvdra texty, meni ich uzavr,etos{ na otvorenost. UrnoZriuje 'tak r,ealizovat inf literr4Lrny {<6d.

datel ako dv'ojjazytnd

C) BILITERARNOST A PREKLAD Jazykovf m,odel bilingviznn nestadi na ,opis prekla' datelskdho procesu a textu. Treba ho roziirit o nadstavbu, ktor6 by zahifiala v5etky Specif,ick6 drty umeleok6ho ,prekladu ako textu. Vych6dzarne I'otii, z Laktu, Ze text prekladu nie je len pr,ek6dovanim na rovi'ne jazyka, ale je,sidasne,,prepojenim" (perdklu'd'e'nije) na vyS5ie roviny vfstalty textu. Text prekladu zodpovedd svoj,ou Srtntrktuirou pred,stave Stflu v SirS'orm zmysle slova. Preiklad je vec Stylistick6, a to j'e vyznatmni trta, odli(ujrica rnodel umeleck6ho pr,ekladu od pro'stho bilingvizmu. Kaidl literdrne dielo je aktom komunikdcie. Literatfua m6 poddbne ako jazyk - podla hurniboldtovskej pred'stavy zdsroby,,vnf,tornej energie", pr,ejavuje schopnost pdsobit ako ,,ergon". Litera'trira m6le vplj,vat na inri liiterartriru. Je to empiricky zirstitelnf fakt a us[<utodiu,je sa v rdmci ]rit,erdrnych konta,lctov. Tu sa vla,s'tne prejavuje dvojak6 s,tr6nka, resp. fu,nlkcia lirteraiirry: Iiteratira ,rn| 'trvorit a komu'nikovat. Literatilra komunikuje nielen v rAmci vlastn6ho p,riestoru, ale aj medzili,t'er6rne. M'edzi jazykom a literatfirou je t6 ist6 para,lela, ak6 jestvuje medzi pr,ekladatelst<ou dinncstou a javorn, I<totry nazyvam,e biliter6,rnos{ou. V o,bidvoch pripadoch ide o kornplement6rnos{ v liter6rnorn procese. Lit,eratrlry pr,eberajni priamo alebo prostrednictv,cm preklad,ov to, do irrn ohfba rast, pre qivin. 'pre vlastny Vnriiornd,,sp'ontdnna" energia literatriry sa prejar-u.
n'f

ier6rna

,,

antropol6gia

"

,,etnografia " )

by

,sled'ovala

reldcie medzi es,tetickfm vedomim autora ako dlov'eka, ako sridasti ludsk6ho'spolodenstva, a jeho,sp,oloiensklirn bytim ako il,ena [,st6ho niir,odndho kblektir,'u. V tichto srivislos,tiach fteba r6tJtal aj .s integradnfm, aj s diferenciadnfm pds'obenirn prdkladu.

B) TEORIA ]AZYKOVYCH KONTAKTOV A PREKLAD

prekl,ade sa d6 prirn6rne kon5tatoval, Le ho charakterizu,je spojenie alebo kontakt dvoch jaz;tkov a dvooh literatrir. V 'takornto zmysle sa tu ponfika charakteristika pr,ekladatela ako bilingvistu. S bilingvistom ho na prvf pohlad 'sp6ja to, iim sa odli5uje od os'tatnych neibi'li,ngvisti&foh dlenov kol,ektivu odk6zanych na preklad, ,tedd skutodnrors{, ze praktic'ky ovl6da najmenej dva lazyky a nirni aj pisornne (resp. rlstne) komunikuj,e. Okrem totr'c Zirje a pohybuje sa vo dvoch kulturnych i liter6rnych 6tfloch, pri'dom iednfm Stflom meria javy in6ho Srbf,lu a podobne. Z tobo vyplfva, Ze preklad a jeh,o rcalizdiora irnoZrro skrirnat ako jav

bilingvis:tickf.

zmysle StaLtritu bilingvizmu prekla26

pritom torto fi,silie ledne; literatirre, ale pdsobi multiIiter6me. Literatrira sa ,,,otvara(, chce byt ftcomunikovan6. V istich literernych situ6ci6ch domrica literatiua poci{uje potnebu organizova{ l<omunilk6ciu prekladov. Pniklady ,tohto druhu n6jderne nielen v l<lasickej, ale aj v rsridalnej literaitrire. Napriklad v Polsku sa v Ses{'zdvihla vlna zdujrr;'t o Norwida. desia,tych rokodh Medzi literdtrmi a ditatelirni vznirkla 'sporltenna p'o{reba komuniikovat Norwirda infrn kultrirarm, delit ,sa s nimi o konkretiz6ciu Norwidovej {votby, o l'iter6rne univerzAlie. Na polskej strane existoval kultrirny zi:uim, ktorjr prer6sitol vlastn6 kultrirne pr'osrtredie, is'tal sa takredeno potrerbou rnedziliterdrndho exp'orfu. Realiz6cia literdrneho kontalttu smrom navonok pripadla pre-

je v rirsili

kornunilcovat hodnoty,

soreruje ,nielen

kladatel,om.

Priklady by sa dali terpat najmd

kde vo vfvirne
f,<r:Lltrir

z Iych oblasti,

Potrejba je priznakom kaZdej vyspemedziliter'6rnej komunik6cie

pred druhou v zmy'sle ,,kultrirneho daEu". lej literatriry, ktor6 ie

exisitova'l predstih iedn-ej kul'tfiry

schopnri vlastnei ,,rqlrodukcie"'

a to nielen velkfch, ale prax zatina ui, jazykovlun tito a,j rnalfch jazykoufch rtypy Skdl 'pre preklada(rozliin6 Stridlsm prdkladov isbi'oh p,rogr&movanirm sa telov) a l<onti kul'tri'ry druhej' je&r,ej do kultury z diel z6ujrnovfch lrteratira prekladovd flctorei perrcepciu, v o Ide tu ie

modernei titsrernei praxi,

'lirteratfrr, ,sa

subjerlctom 1 oblektorn liter6rnych kontaktov. V rnedzindrodnej prdkl'adartel,skei a iazykovei ar6ne sa rstretnerne s prejarrmi ,,expanzie" tdhto typu, pridom spominan6 Tttter 6rne procersy maji antivetz|lny chat akter' BiliterArny rnodel qrrekladu, ted,a jav, Ze 'preklad ie nositelo'rn kornplernentdrnej prislu5nosti k dvom li'teratriram, k literatrire vy,sielanej i p'rijirna'nej, irnplikuie dvoj smernost komunik6cie:

literatiuar

<-Preklad

preklad literatrira2

je ,te"-,,akciou" diela,
28

jefro spdtnou viz-

bou, i akciou diela zdrovefi' Preklad rndZe byt norsipreielom istel est'etickei inform6ci'e, no sridasne m6ie znilov1t i ;;;i, ,,rlupso-rut", zvy5ovat "estetickri Jorr.ri" b*a,f"fw. Origin6l 'sa m6Ze dostat d'o liter6rne prostr'edia, lk'tor6 mu dodd chara[cteristick Tak6to "ytp"i.:Si.fto arry primerane rirormi prijirnajiceho prostredia' originilu 6as kul'trirny su ked r#ai* 'nast6va vtedy, r"tt"i"Zf":" s kultrirnyrn 6aso'm prekladu' Napriklad nepublik ;;;;;;"; kultrlra nie[<torfch rnalfch 6ziidkfcftrzo 'St6dia sridasnosti v prechddza svdzu Soviets[<eho st'6va mosa Tu tvorby' au,torskei Srtridia do fottlOto J"m,ra"iu origin6lu pri preklade do ru5ttiny obielktivNaproti t9ryr fglkl6rnost pri preakoy i-e """yfr"*i.rto". """ kladani' literdrnel tvorby vy'spelej3ej literatriry' ma$ch literatararni rusk6 li,teratfra v pooo\/outti 's krinevyhnutne sa ;j*t"n Tepublik v ZSSR, st6va Gafursva G' pri znakovon:r prenose -1 n;reklada ;ri; -rf"t'it"i" nas eduiricim prikla'dom: pre Uzbekov ie i" tvire s meoirzrrain|, porovnanie peknei dievdenskei . )' : mesiac" ako ,,tvat ;;; i,,io"i oldek" hltpri'znakom rnesiac ako okrrirhla U Rusov !e tvdr licom krasna pts[.in-u ver3: ' ' ' pr"t.-lp"-i "Krugla' -ooa, luna gluPaia ' ' ')'1r kak eta "Jtrt*at"via m'lti'liter6rny dharakter p'rdkladu dia'kornplernent6rne zjednocuie dve strrinky kk t&t ; a diferenciaE"r.ri' orekladatelskej iinrrosrti: univerzd'lnu biliterrarnosf a sa ;-;;;; fiaLluduo*1 liiteratrirv univerzilie' literdrne multil^iter6rnost pocitu!rl a'ko pripreklada' sa, ,rirka literatriry, d'o kt'orej Zo prekladu' p'oslanie "iun ehicha tomuto lavu difer'enciadn6 Obidve zloLky'sa navz6jom doplhujri' Z hladlska li'terrirnej ihist6rie sa 'dri ko'n5rta'toval' Le preklad plni di{erenoiadnri 'funkciu vtedy, [<ed rn6ie 'tyt lt" ndro'd'nej literatriry v sluZbrich jedined"g.riit" olho, zvl66,tneho' Vtedy sa prcklad st6va faiktom domricej literatriry. Na druhej stra'ne preklada'telska dinnost 'r'czrnnoZuje i,st6 diela vo viacerfch n6rodafch literatrirach a podporuje vznik liter'irnych univerz6lii (napri'klad Hamlet, Don Quijote, Svejk)' OOtmty vzniku liter6rnych anivetzdlii nie sri len prekladatelstr<f proces podporuje vfvin pozitivne

29

negativne *rr.rr{ovanie tfch istfch fiyp,ov, odvodenost, epig6nsrrrj- strata jedi,nednosti, a tym ribytok origi'nality, irmr:ardiz6cia, uniforrnrita kultrlr, zjednocovanie podla
s,ve'tovej
Fr4tr,6m-).

-:r.fie::c

literatrire , ale aj

cesu

do,st6va sa vlastne priamo

,,1adru" diela,

pretoZe m6 t6mu uZ v'opred danri.l3

P6vodn6 'dielo ,sa do liter6rneho vyvinu zaraduje svojou deviadnou hcdnoto,u. Ide tu o vzlah konkrdtneho diela k syst6mu literdrnych ,noriem a konvencii a k dom6cej literdrnej tradicii. Ak sa v5ak m6 rozhodnfil o za-

b)

U"edme eS'te dal5i ddsledok diferenciadn6ho procesu. jle q;rn fakrt nidkolkych variantov diel ,toho ist6ho oriplmilo, to zmamend rozSirenie konkr,etizadnfch rnoZnosti r &"rnuniik6cii; objavovanie sk'rytfch vyznamov in5pitechnolrynckfch posrtupov prostrednictvo,m prekladov roz5iruj e l ebohacuje rast rnenej vyspelfch ,,rozvojovlich" Iiteranfo' a podo,bne. Poronrn6vacie Strldium tfchto medzi,[rer.tnych rpr,ocsov,sa st6va Speci{ickjrrn predrnetom lrrerrirnej kornparatistiky, ktord vyrliva poznatrky jed:urye p,rci61,nych vfskumn'ich oblasti. V 'tejto ril,ohe je litel-6rna komparatistika jedi,nednou a'nenahraditelnou vedeckou disciplinou.

radeni prekladu do vyvinov6ho kontextu literatiry, v ktorej preklad vznikol, je situ6cia o niedo zloZitej5ia. Tu sa o jeho d'eviadnej hodnote nerozhoduje na pozadi
jed,n6rho syst6mu

vznik nwfcfrr diel. Preberanie novfch

liter6rnych noriem

a konvencii, ale

musime rtrtal aj,so syst6morn repr,ezentujricim literdrny kontext prvovzo,ru, diZe s liter6rnou normou a s tradici,ou vysielaj 6cej literatirry.

oo:-ir"fch disciplin

funguje ,ako syntdza via'cerfoh

D) HISTORICKA POETIKA A

PREKLAD

Dajme si experimgatSlne vedla seba p6vodnd dielo a preklad (bez gene:ichfch srivislosti) ako dve svojpr,6vne jednotky. Pokrisme sa ,srtanovit typol6giu tfcht'o dr-och texto,v z aspektu opisnej a historiokej poetiky. Rozdiely medzi p6vodn'im di'elom ako ityporrn t,extu a prekladom ako typom textu sa dajri uriit p'odla viacerfch hladisk. a) Podla sp6sob+r realizdcie diela sa ukazaje, de p6vodn6 dielo vznikri ako jednor6zovf text rnanife,stujrici jedinednost diela. Jeho charakteristickou trtou je Io, ie je invariantn6 vo rfpovedi o zahlr.azo,vanorn sv[e. Vznik6 rteda akoby na z6,klade induktivneho postupu, aktivizuj,e homog6nne zloi,ky syst6mu. MoZnost vyberu (v t6me a vo v'ytaze) je v riom relativne neobrnedz'en6. Naproti tomu preklad je ,,viacn6sobnym" textom, sp6-, sobom jdho existencie je s6riovost. Charak;teri,stic'kou drtou prek'l'adu je, Ze predstavuje ,,konkretizdciu" invariantu. Yznik6, na ziklade deduktivneho p,ostupu, aktivizuje heterog6nne vz{ahy v syst6m,e literdrneho pr'o30

c) P6vodn6 .d,ielo chararkterizuje prlslu$nost k jednej kul'trlre. Nap,roti rtornu p,re$ad 1e akoby r,ealizitciou ,zdvojnAsobenej " konfront6cie dvooh kultrirnych k6dov. Tento fakt sa v prekladatelskom procese premieta ako jav preklad,ovosti. Zo slrany prijemcov pr,ekladu ide o realiz6ciu (uvedornovanie alebo neuved,omovanie si) napdtia rnedzi doirn6cou a oudzou rkulttrirou v preklade. Toio napdti,e sa primdrne dotftka mdmotextovej a textovej o,ntol6gie diela a virazovo sa realizuje atko jeho kolorit. Proporcie 'medei tendenciou reprezentovat v preklade ,,$voje" na jednej strane a medzi 'tendenci.ou reprezentovai ,,cudzie" sri v napdti s vl,ridnricim krinonom, s,o srivekyrni es,totic{<ymi princiqlmi, konvenciami, a nie je to len vec prdkladatelskej tech,nol6gie. d) Preklad 'sa zaraduje do konkr6tnej literdrnohistoricke,j situ6cie prij ima{ frceho prostredia Specif ickjrm sp6soborn. Medzi vyvinorn prekladatelskfch met6d a postupov na ,jednej strane a vyvinom dom6cej literatfiry nie je vldy zhoda. Preklad sa rn6Ze zhod,ovat s dobovou estetikou vo vybere diela, ale jeho'technidk6 prekladatelsk6 r'ealizdcia (met6da) mdZe s,a vzpierat prislu5nlirn est'etict<ym zdsadilm a norm6m. Nap,riklad r,-fber'om t6,my rndZe pr,ekladatel podporovat realistick6 tendencie, ale m,et6dou sa m6Ze kvalifikovat in6i, napr.
aj lc, Ee charakteristiku prekladu nem,orZno vyderpat tren jeho prislu5nosfou k urdi,tfm vop'red ust6lenym delinici6m literdrnych
31

romanticky. Z uvedenej nezhody vyp,lfva

Stflov ,resp. literdrnohis'tqrickfch kateg6rii ako sri klasi-

cizmus, iornantizrnus, realizmus. Liter'6rnorhistorickd charakteristika prdkladu neznamen6 iba vyhlad6vanie

prislu5gfc,h modelov li,terrirnych'smer'ov v Stylisticl<ej realiracit p'rdkladu, ale je to aj objavovanie Specifickfch dit, ktorfrmi preklad narriEa dan6 rnodely a form6cie' Rozbor p,rekladu m6 mat dndutktivny cha'rakter a m6 ,-"*orr.f k odhalovaniu prVkov obohacuiricich prijimajricu literat0ru. Preto rozbor sa rnd vyhfbat navliekaniu jednotlivfch parcidlnyah zisteni o prdk'lade do usrt6lenfdh sch6m, ale m6 sa usilova{ o tvorivir interpret6ciu textu v jeho srivislosrtiach' (V. E. Sor')

prejavr'lie pre'kladav konfront6ciri dobovfcfrr liter6,mrych noriem's telsrkfrni 'pos,turprni a itec{5rika.rni a nie v hladani meohanidkei tavisl,osti prdkladatelsrkej estetil<y od dobovej literirnej nonmy. Z tdho plynie, Ze wrdzi periodirzdciou

Specifickost vi'vo'ja prekladu

sa teda

kladat sp6soib, al<frn .sa v cudz,om jazyku realiaujri temati,ck6 a vrqazwl vlastrrosti origin6lu. Je to echopnosf prekladu ,,generovat" origirndl. Opafi<ovan6 moZnos'ti realiz6cie diel prostrednictvom prikladov,nezniLujtt vywam rtohto ,typu tvorby. Sfun fakt, Ze preklad je variarrtom origin6lu ako textu, urduje miesto prekladu v liiter6rnej diachr6ni:i. Ak je zdrojorm inovdcie v pr'eklade nezhoda tradicie origin6lu a pre'kladu, teda dvoch liter6rnych [<6dov v momsnte transldcie, prriiinou star,nutia a prdkon6va,nia tfchto r,ozdielov rnedzi tradiciarni, rnedzi dvoma k6'dmi, je znlilovartie entr6pie a vyznamovelj neurditosti medzi origin6lom a prekladorm. KedZe 'nosltelom inform6cie je jaz/k ako prirodzenf kan6la, ho takisto d,o informadn6ho zn65a v5efl<y d6sledl<y informadnej situdcie, ak6 sa odohr6va v p,rekladoch. A tak
syort6m, zahrriuj,eme

a preto aj jazfl<

dochridza

ku konkurencii prekladov z disto jazlkovfch

}i'ter6rneiro vfvo{a a pe'riodiz6ciou vfvoia prekladatelskfch met6d nernusi byl za kaLdi cenu zhoda' Zaost6' .rr^ni. rryrroia pre[<lada'telskfch rnet6d za prel<ladartel-

skfrn prlgramom ,ie napritrclad prizna(m6' pre slovensl<ri li,teratlxru 19. storodia' Tak 'napril<lad mrnoh6 z postupov, ktor6 vypracovali slovensl<i prekladatelia v prvej ai' do iolovici 19. storodia boli ,,aktudlne" i ne$k6r, mechanifl<a Ze vysvetli, sa eirn 'sa otorodia. tohto Lo,nca pre[cladu konvenci'onalizstala a dlh5ie odolivala zme,ra* .r, ftrisrtortickel poetike? Vysvetlenie tu treba h'ladat jednak v ,samom l<omunikainom Sta'trite prekladu (svojou povahou prdklad nestoji v Z6nrovsm procese tit*tutity ako sarnbstatny Z6ner) a dal'ej v prisp6sobivosti p,r;kladatelskei met6dy 'prechodnfm etap6m liter6rneho vyvoja.

pridin, ako aj [< vyt'ldiarniu prekladu prekladom. Vidime teda, L,e rnnoZstv,s jnforrnricii o origindli sa v tomto bode st6va pri pos,udzovani preklad,ov urkazovatelom jeho hodnoty. Preiklad vf,razrrc rqnezentujli dvojak6 opozicie: viazal sa na gra,matiku p6vodiny, alebo orientovat 6a na grarnatiku prijerncu (ermpiricky pocitovanj' proti[<lad tzv. vern6ho a voln6ho prekladu nepracuje do,statodmLe s funlcdnfm hlafiskom pri vysvetlovani preklada'telslkfoh operdcii, a preto sa nedi
akc,ep'tovat). Furnkciou prekladu je,,byt pre{klado'm". V torn je i,6nr,ovd a semiotiak6 ,,iistota" prefl<Sdu pri realizovani'Vlastnej funki,e (porovnaj semiotickri fuakciu jednotlivych textov: ,,byt" rnodli'tbou, listom, 6dou a podo,bne). Pri preklade je pod,rn-ienkou, aiby bol funk-

Model prekladu, ktori' tu reprezentui'e vztah medzi invariantom a variantrni, d6 sa vyuZit pri Struktrirnotypologickom opise p'rocesov, dlctimanych [listori'ckou po.titot. Teito p'roblemartike venuieme' pozornost v sri' irislosti s probleunartilkou vztahu prekladu k infm pribuznfm textom. Povedali srne, ie prdklad charakterizuie mnohon6sobnorst reahz,,6cie. Pritom v5ak za iedinednf treba po32

ci'ou origin6lu, aby ho' reprezentoval. Inatk sa jebo inovadni funkcia nern6Ze realizoval. In6 lunkcie prelclad,u ,,1by{ pdvodnfm dielo,m", vystupwat ako dielo, [<,tor6 zatajuje svoj p6vod srL neprav6 funkcie. Aj rked ioh vieme vysve'tlit z persip,eiktivy historickei poetiky, nie sri to z6kl,adn6, iiZe modelov6 situiicie. Te6ria prdcladu aa evidenbre preikrfva so susednjrmi ddsciplinami. Tiet'o rel6cie m6Zeme ndzorrre vyjadrit v nasledujfcej ,schme, pridom na5a sch6ma rrita i s diachronickfm pendantorn :
33

'r,rcVNAVAOIA

sTyLrsflKA

prekladatel narilba, di,Ze otv,iira moinosti a cesty pre uplatriovanie transformadnfch principov v skrimurl pr"kladov6ho textu. Za\i'na lingvistiko'u prekladu, pokr"iuje Stylistikou a vfskumom reilii prekladu a vyris{uje
do vdeoibecnd,ho rnode,lu urneleck6ho prdkladu. Na znfzornenie vztahov te6rie, hi,st6rie, praxeol6gie i kritiky prekladu a pod,obne k dejinfm litera,triry a ku kritike pou'Zijem,e nasledujricu s,ch6mu:

univerz6,lny dharakter, pretoZe naritba s takf,nni modelmi, ktor6 vystihujri tento jej charakter. Sys,tematick| te6ria prekladu Specifil<uje jodnotliv oblasti vfskumu podla textovych op,erdcii, s ktorfnd

rfJ

TEOP,A LITERAR. ,AMPAPATI'IIKY

TEORIA LITERATd/RY

4. NAERT SYSTEMATIKY TEORIE PREKLADU

UMELECKYCH TEXTOV
Vychridzajric z d,eduktivnelro mode]u p,rekladu u,meleck6ho textu, p,okrisime sa ma6rt rrit systema'tiku teoretickfch vfskurnov, pridorn sa budeme spravovat tirni,to pravidlami: KedZe te6ria prekladu je koncipovan6 na znakove,j podstate skri,man6ho objelctu, zahrriuje v sebe nielen logicko-slmtakticl<ir zloZku, ale a1 zlolku pragmaticlcfi.

,toho vyplyva, Ze integr6trnou sridastou 'te6rie prekladu je praxeol6gia i kritika prekladu. Toto zadlenenie

kri,tiky prel<ladu do teoretic,k6ho vfskumn6ho l<omp'lexu nie je n6siln6, ale vyplfva zo Specifick6ho postavenia
meta j azyko'rrfch iinnos

|P : te6ria prekladu, DP : dejiny prekladu, DL : dejiny literatriry, .KPR = kritika prekladu, LK = literdrna kritika, PP : praxeol6gia prekladu, KPO : kultrirna politika
Prokladatelskri ,p,r,oblemartika m6 noa"Urru ako liter6rna problematitka v6bec svoje synchronick6 i diachro_ nidk6 hladisko. Je tu te6ria prekladu a dejiny literrir_ neho prel<Jadu. Ak srng uZ piedtym nuroutili, Ze preklad sa dri ,s{<frrma{ z ftriladiska jeho funkcie v dom,ilm
.7)

Systematrickd

ti v procese prekladu. trflria prekladu, i ked sa empiricky

rodi na ,kontras'tinrnorn principe (dvojice jazylkov), m6

34

liten6rnohlstorickom kontexte, treba efte dodat, i'e s6m vfvin prekla&nia moZno chapat i auton6'mne, na

viastnei p6de prekladu, ako

met6d.

vfvin

preklada'tel'st<fch

Srivek6 korkretiz6cie prekladatelsrkfch rnet6d nie sri izolovan6 od prevlidajricich vSeobecni'ch noriem a ko,nvencii liter6srej egoohy. NEopak, tesrne s nimi srivisia, v ich drtdch objavujeme zirovef- aj 6rty estetiky domiceho liter6rneho vfvimu. Ce76 tiito obla'st prob[6mo-r' je zdujrr.rovou sf6r,ou dejin prekladu. Na druhej Etrane ,teoria liter6rneho prekladu nadstavbovo srivisi 's axiol6giou, a to v tom zmysle, Ze si kladie otiizfi<u aktu6rlnej liter,drnej i iitatelskej hodnoty umeieck6ho pre{kladu. Je to orblast prdkladatelskej kritiky, [<,tor6 sa vyznaiuje drtarni rnetajaz/kovej aktivlty'

E. Funkcie p'rekladu v liter6rnom :Zivote. 1. Preklad aiko fakt medziliterdrnej komunik6cie. 2. Preklad v ,syst6m,e m'etaliterattry - liter6rneho vzdelania.

1. Preklad v kontexte p6v'od:nej tvorby. a) Stohov6 postupy p,rijimajricej literattry v preklade a nao'P'ak. b) Ziwovf aspefl<t literatirry a preklad.

3. Preklad v lkontextoch literatriry, filozo{ie, kul't:6lry, a podobne.

F. Typol6gia n6rodnilro prekladu v jedno,tlivfctr ob' dobiach v porovnani s 'nfmi literatrirarni.

Doteraj5ie skrisenosti

analyzy prekladu potvrdzujri,

i{riZenie irrterndho vj'voja prekladu 's }ristoricll<ou poetikou sa d6 zachytit vo rnfskumnom rnodeli k dejin6m 4rr'ekladu:

A. Pripravn6 pr6ce k

dejinri,m prekladatelstva'

p,rekladatel vystadil 'len s lirngvistidsfm a hterdrrrovednfrn hladiskom. Modern6 veda o preklade 'nenn6Ze zatvfuraL odi pred in5pimjricimi wisledkarni infch disciplin, a to nielen hurnanistiokfch. Za 1o, Ze si te6ria prekladu tieto moZnoist uvedornila, vda6i v znadnej

Ze prekladateldk6 opdr6cie sri ovela zloZitej5ie, neZ aby

1. Bibliogra,fidkf ,sripis prekladov.

a [<niZpo la li(a vyhodnotenie iej 'nfch prekladov

Startisrtil<a rukopis'nfch, iasopiseckych

miere metodologicl<ei inspirdcii lingvistickfch disciplin', ktor6 ako jedny z prvfch v obla'sti spolodens'kfch vied

nev6hali
atd. ).

ter6rnych druhov autorov, literatirr, epoch)

vied (z te6rie irr{or,rnilcie, zo

prljat siln6 impu,lzy najmii z

mate'matickych

Statistiky,

te6rie hry

'

2. Biibho;rafia p'reklada'telov nfch pr,ekladatelov.

D if

Slovnifi< nSrod:

'

a)
h

er'enci6cia Prekladatelstva
'spisovartel a prekladatel prelkladateX-SPecialista'

Individudlny tvorivf ohara}fer prelcladatel'ovei pr,ice p,ritahuje napriklad a! pozorrrost psydtr,ol6gie, kodkrtne lsydroilingvisrliky:,,jazy[<ov6 bypn6za originLlu", rekon5trulccia' z,o'brazowawei skutodnosti v p6vodine i v preklade prost'r'ed'niotvom rc{korl5trull<cie vnemoe autora, dtilzka vplyvu iazyka origind'lu a lazyka p;ekladu na prekladatela. Do popredia sa dostiva aj otdzka skrisenos'tn6ho komplexu p'rijemcu a jeho kultrirnej d,e'terrnin6cie, [<tor6 je falctorn kultrirnej antopol6gie. Kultirrna antr,op,ol6gia, a[<o po'ukazuje E. Balcerzaml|, usilu{e sa rozrie5it antin6miu preloZitelnmti a nepreloZitelnosti umenia. In6 vfskurnf (napriklad Franti5ka Mikuls) hovoria o tom, a[<o sa skr:penostnf komplex prernieta do textu v zdvislos,ti od r'czliinfch kornunikadnfch o[<olnosti, teda o'd toho, do inak volSme komunikadnf postol. Od tohto povtoja z6visi, prtr istd
37

jednei osobe,

B. Praxeol6gia prekladu. Vonfl<aj5ie podrnienky

dinnostti.

a kult0rno-spoloden:sk6 predpoklady prekladatelstcej

C. Vivdj pre[dadatel,skl?ch met6d. 1. Preklada,telrskf program. 2. D eJtrLy preklada.tel,skfch met6d'podla' jednotlivfch obdoli.

a) Sformul'wand poetika prekladu. b) Poetitka prekladu (Proces a 'text). Vztah: origin6l .* p,reflclad, vztah prelklad - pre-

D.

klad. Oloha pretkladu v liter4rnqrn vfvoji.

36

fakty naSii svoje miesto v texte priarno alebo po istej traqsformdcii, predo sa in6 vy,nechali, v akom poradi sa toto v5etko od,ohralo a podobne. Te6ria inform6cie a komunik6cie podstaitnou mierou p'reoizovala a formovala jednotliv6 risdky ,prdkladatelskej cesty od origin6lu aZ po vznik novho textu. Prekladatelova pr,6ca sa ,tu pripodobnuje [< roz&rodnutia,m hr6da a s6m prekladatelshf proces k ro,zhodovaci'emu prooesu (Jl;i tevy16;. Ak na jednej strane veda o preklade laLi z vyskrmor inych susednycth disciplin, nemoZno povedat, Ze by i* svoj dlh vlaStn;imi vfsledkami ,nespl6cala rovaa-ko vfdatne. Tento dialfi<tidki vz{ah f'ormulovali sbvietski ,teor,etici prekladu na zAfi<lade dlhodo'bej spolu-

II. PREKT-AD

AKO KOMUNIKAENY
PROCES

ORIGINAL AKO OBJEKT PREKLADATEI,SKEJ KOMUNIKACIE

Ohniskom, v ktorom sa zaazlaji, probl6my li,terdrnej komunik6cie je umeledkf text. KaZdf prekladatelsrkj proces zad.ina od p,ozn6vania origindlu. Preto je velmi d6leZi:t6 vypraoovat metodiiku pristupu k origin6lu zo strany prefi<lada,tela, ,sforrnovat z6dhytn6 ibody anallizy textu, vyznalil pri'stupov6 cesty k z6koni,tostiam vlistavby umeleak6,ho diela. Je pochopirtelnl, i.e teimer v5etky odbo,rn6 publikdcie
zmaln(t pozornost pr6ve

s lingvistikou: ,,Nielen te6ria prekladu sa m6 !'o svojom skutodnorn rozvoji opierat o v5eobecnri lingvistil<u, ale i nac'p,atk: vSeobecnd a 5p,eci6in:a li,ngvistika sa musi opierat o te6riu prdkladu."l7 Prikladom 'tal<ejto spo,lupr6'ce je vypracovanie modelu
pr6ce porovnania, di,Ze hfadanie,,tretieho,s]rstdmu", spoioi-

n6ho tertiurn

umoZriovailo po'rovn6vanie jednotlivfch nat'r.rr6lnych jazykov, resp. ich Srtflov. Na vypracovani koncepcie tretieho syst mu majni zdsluhu nielen odb,ornici strojov6ho prekladu, [<,tori p6vodne navrhli tento terrnin, ale aj lingvistictkd S'tylistika, a napokon aj liter6rna veda. To zirovei potvrdzuje aj la[<t, Ee 6ra tzv. s'trojov6'ho prekladu, i ked bola podla niektorfch znaloov silne poplaind rn6dnosii, neskondila sa fiaskom, ale v skutodnosrti rfl<Lzala moZnost takej,ls sp'olupr6ce. Svojimi vfsledkarni uZ stih'la znadne ovplyvnit netodiku skrimania 'odborn6ho a llter6rneho prekladu, programovanie vyskumov, forma,liz6ciu'prekladatelsikfch procesov a podo,bne, s,lovorn, tvorbu Statritu vedy o pre.klade v najSir5om zmysle. Te6ria umeledk6ho prekladu urobila prv6 kroky na vyuZitie tfchto impulzov.

compara.tionis,

ktor6

by

o umeleckom preklade venuiri

rozboru umeleck6ho diela. Doteraz to boli len velmi povrchn6 pristupy lk zrirkonito,stiam itruktriry umeleck6ho textu, v l<torych sa nardbalo s ,,prepoZidarrou" metodol6giou, aplikovanou ,,ad hoc" na prdkladatelovu erudisiu. V priruik6ch o preklade sa pozornost ,venovala najrnd tfrrnto tro,rn drdzkar.n: 1. vy,stihnu'tiu origindlu, 2. irnterpretd'cii o,rigin6lu a 3. pre5tylizovaniu origindlu. Do rtoho sa zarhrfiovali r,egistrii:cia ch/b z nesprdvneho titanta textu a z neadekviitneho pochopenia kontextu, chlby z nenrileZitej desif,r6cie lromonnyrn, zacielerrie na vystirhnu,tie i'nvariantu prvo\rzoru, interpretatn6, pozictra prekladatela a rprekladatelst<6 l<oncepcia diela, z hladiska moZnosti pretv,or,enia ,,hodnOt" origin6.lu. Na,pokon tu bola aj othtka, a[<6 s6mantick6 a Stylistick6 in5,trukcie vyplfvajri pre grrekladatela z powtania origin6lu a z p,olreby znovu ,,p,reStyIizoval" drty o,rigi'n61u. Prekladatel, aby teda v5etky tieto aspeicty mohol vo wojej iinno'sti reald.zovat, musi este pred touto f6zo'u svoj,ej prdc,e ,absolvovat cestu ,,do" umeleck6ho textu, a to pozndvanim aspektov liter6rneho procesu. V opadnom pripade by jeho pohlad na ,text ,r"bol d*t
s9

doj*ohy is'toprvovzoru. Nemal v6ho vysrtihnutia invaria'ntu diela poznania na zdklade io md vfladrit tu, ii to, ie
,,,ostrf-" spdsobe

a prenikavf, zostal hy len pri

chologickd rnotiv6cia vf'beru ied'notlivfch prostridkov prors'triedkov' zobr Jzovania, vir'azov i rniera pri vf bere

objektivne merateln6 hodnota textu.

p'ri vjftlade zdkonitosti vfstavby diela chceme objasnit jeho kornurnifl<adn6 a textotvorn6 aspekty, a to p,odla zdsad ak6 sa vypracovali a ako sa ,s ni,mi pracuie v ,sridasnej s'lovensl<ej
na5o,rn pripade,

umeleckho

te6rii literdrnej kornu,nik6cie. Z metod'ickfch ,priiin j'e potrebn6 rozli$ovat niekolko et6p analytic[<6ho pri,stupu k umeled<6mu dielu.18 Ukazurje sa totlZ, he pazniwanie umeledk6ho d'iela, a[<o sa vyvinulo v te6rii inrte'pret6cie umeleckdtlo 'textu nie je gl,ob6lne, ale ie stupf,otit6 u prech6dza od analytickfch postupov [< vySSim rsyntetickfm z6veran. Na samom podiatku 'p,zndvania umeledk6tr'o diela stoji disciplina, il<tora Ea zasberd faktiokfmi ridajrni o texte. Je to opisn6 a registrujGca etapa. V nej sa registruiri, zachytdvai,i a q.rsirvztaEiuj'ri jednotliv6 prvky ri3el.ec; [<6ho diela, pridorn pozornost ,sa 'slistreduje na z6kladn6 zloilky jeho vfstavby a ich usp,oriadanie v urneleckom celku. Na ,torntto pl6ne, ktorf pre jeho normativny a opisnf charalkter oznatujeme ako analyticfi<1? p16n, sa pozmdvarnie koncentruje na anat6miu liter6r-neho textu. Zalrrnujeme 't'u vS,etko, do je p'redrnretom Standar.d,nej p'oetiky a rdtorit<y: Struktfra, t1ma, 'iazl'k, komp,ozicia, Stylis'ticl<6 vystavb,a jazykovfch prostriedkov, zvulrov 6 a gramatick6, morfologidko-syntaktidke organizilcia textu, i,6nrov6 priznaky textu, reperto6r a poshi,py r6toritky v li'ter6rnorn texte. Analytickf aspdst poznlvania umeleck6ho diela sa nesrnie obrnedzovat len na :rzolovany opis javov pozor*anych na texte. Jeho rilohou je urdi{, ako sa z6' kladn6 eleme,nty umeleckho t'extu zridastiujir a podielajri na vfstavbe jednoty u,meleokej Strut<tfry. Aby sm itito jed'no,tu mohli p,oznat, na fo uZ nestaii len sdm text, ako objekt p,ozn6vacieho pnocesu, ale rtreba tu hned lst dalej ku kontextu umeleck6ho diela. Pritom tento kontext n6s zaajima.i'en nart'olko, nakolko sa premiet.a do vfstavby tex'tu (t6ma a jej socidlne srivislosti, socidlna charatkteristika post6v, socidlna a p'sy40

rytmick6 ozvld5trrenia rtextu a i') Zavtse.nim analytick6ho stupfia a vy$Sirn stupfiom ynznivanla umeleckdho diela 1e rn'odelovam'ie textu na 'z6klade jeho interpretiicie. O vyS5ei {6ze "rozboru" tr*"tu"teit" texltu, hovorirne tu grreto, lebo nie v5etko , t"ho, io sa ziskalo z jednotlivfch parci6lnych 'rozbovolde 'do scen6ra ur;releckej i'nterpret6cie' Medzi rov, -Sp*lil.Ly priznakovd drty, ktorfmi sa od''li'5uie rnodelo(ounaduleme ho ksrwendne ako injterpret6cia) ""ri" patri: prjtomnost brida't'elsk6ho surboJ f*tt"1 unuigry -pr1 formulovani vfpovede o 7'obrazp'. fktl " luho roi" predmetnom texte, angainvanost o a vanej 'sknr,todnosrti a s tim spoien6 vfberovosf subjdktu baJuiulsfi.eh" in:terpret6cie' hypomodglovost interpret6cie, hladisk tEza textu, rekon5trufi<cia kateg6rii aurtorsfi<6ho a textopovho subi'ektu, virtu6lneho prilemcu, difer'enci6cia

stup,w pii p,rtneuani jednotlivfch rovin toitovei vistadby a stupefi interdiscipli'nirnej kompl'o<nosti pri
interpr'eticii textu.
Ba[co5ov poioutn ,ry*edzit aspekty diela: ggnza Struktirra' spolot"*k6 funkcia a ireteron6mne vztahy' Bako5 v s'rilade u" t"oi"" metodologiciko'u orient'dciou nedolkrizal vSak pov'5etlky tioto as'pekty do textu a terrto proce$u nadvdzujeme 'i's'1yvn 'sp6soborn

Pri

chara'kteristike zafl<ladnfch aspektov ll'terirneho

na

premieinut '*"m" staticky, i 'k"d C" do riplnosti relativne komote*n+ ori'sturp k liter6rnemu procesu sa usiloval [<o;tt*it b. e"pu*.'o P6vo'dn(r Ba[<oso'vu sc[r6mu a'spektoi, literArneho proo.ro opa'tril vdktorrni, t' i' naznatil vzlahy med'zi {ednotlivfmi aspelttmi a ich prepojenie na ,text ako centrum liter6rneho prooesu' C'epanovu ,ah6*o chceme dalei rozvinrit o aspekt [<omunikicie' ako to vyladr,uie priio,n'nost autora a 6ltatela a spolot""tmy o'-b"n, ei*-ohcenle naznadif vzajon'nrui sirvislost v5e&ich vdktorov s prep'oieniirn na mimotextovir ontol6glu, t. !. realittr, ktora 1e v5adepritolnnfm hladiskom Tfm zn?so;bulricim uZ jedno'tliv6 existu irce hladisk6' sposo konnunikdcie dochddza k st'otoZneniu liter6rnej lodenskj'm obehorn v texte'
41

pstom moZno zndzorniL pomocou komunikadn6ho modelu, .' ktorom ied'notliv6 aspekty sir' zachyten v pti'

Hladisko komplexnosti aspdktov 1i'ter6rneho diela

k6cie, ako sri rkornunikricia

lyriky,

epifi<y

dramatic-

kfch

Z6ruov.

siuinfch rel6ci6ch:

rn6Zeme prisiripit' pridom z pta' t'ex'tu, rozboru k spresneniu metodifi<y si j'edrnortliv6 preberieme pridin covne inBtrurk'ti,vnych zo s,ch6my. vyplfva'j'ri ako aspekty talk, Komunikadn6 hladisko pr'edstavujri nasledui frce ot6zky: ako sa pni vfstavbe urmeledk6ho diela , prejavuie fakt, Ze text je lkomunil<ain6 interakcia medzi autorom a prijernco,m? Akfm spdsobom sa vpisujri irdas'tnici 'litei6rnej komunikdcie do komunikain'ej spr6vy, ako vyplfva nerov,na{k6,,tkvalita" ridastnikov komunikicie ,ra ,,kvalitu" spr6vy, (textu)? Ako pdsobi rnedzidaswy a medzipries,torovy faiktor v lkomunirkdcii, a ako sa prejavuje v interpretadnom p'ostoji bddatela? Ak6 ie interpretadnd tolerancia vyplfvalrica z mapiltia rnedzi tzv. virtuelnym, t' j. ided,lnyrn ditatelom a konkr6tnym

Na z6klade uvedenyoh asp'ektov

dita'teIom?

Kormunikadn6 hl'adisko pom6ha zachytll mechaniku obehu sp'olodenskfdh hodn6t v texte, nirn sa oZiv'uje vychladnut6 'slovesnd Struktrira, a to pri pomoci rekln5trukcie komunikadnfch postoi'ov a ich Stylistickfch korel6tov v texte. V5eobe'cn6 otdzky literirnej kornunikdcie sa Sp,eci{ikuiri v zvldstnych pripadoch komuni42

Ka'id,6 realizwanl [<omurni[<'6cia stvdta dal'Si kornunika'cnf rad (metako'mumikicia)' Keby 'taLkej rnoZnosti nebolo, dielo by zos'talo bez ohlasu. Tdza, Le bez komunik6cie niet metakornunikacie, plettl ai naopat<. Metakornunikadn6 hladisko pred'stavuje o'pozicia vfvi.'n * text (vektor individu6lnosti a hi,storickosti). Na vyvin umenia sa rnoZno pozeral aj ako na neust6le prehi'ehajrice m,edzitextov6 rel6cie, generovaLn6 z imytuTzrr.t spolod'ensk6ho obehu a z momentu, 'Ze u'menie a v flom aj litetatira, nei,ij{t zo ,,vzduchu", Ze nadvdzuii na predchfudzaiiee vfsledky. Na druhej strane text ako taky vyjadruje, multidimenzi'onalitu medzitextovfch vz{ahov. Text z rnetakomunikadn6ho hladislka zahrnuje v sebe celri predchddzailca vyvinovfr cestu umenia v pri' slu5nej modifik6cii (tradicia). Text rn6Ze byt tleZ priamou wfslednicou predch6dzajriceho texiu, na ktorf reagoval (tzv. rnetatext). Literdrny historik skrima medzitextovd vztalry prostriedkarni mataiazika liter6rrnej hisrt6rie, a tto za irdelo, n p'oznivania zilkonitosti vfstavby umelec\i'ch textov, a ich n'istorick6ho zaradenia. Prekladatela zatiimaitt medzilextov6 aspekty ako lakt 'textu, t. j. ako probldm ich dek6dovania a postupn6ho znovuzak6dovania' Prekladatel ako interprdt a kre6tor v jednej o's'orbe rrnusi odhalit p,r,ojekciu medzitextovlich vztahov v text'e originillu a p,ostavi{ si otdzlku, ak6 d6sledky vyplfvajrl z ich existencie prre pteklad, a to na rovine otgamizdcie Stylistickf,ch prostried'kov. KaZdy m'etat'extovy prvok m6 ,svoje Specificl<6 postavenie v texte a Stylistick6 ,,d6sledky". Tak je tomu aj vtedy, ked nevi'eme odhalit medzitextov6 rel6cie v u,mel,eckom diele, [<ed 'teda len intuitivne p,ocitujerne aluzivn'ost textu, jeho Stylizdciu a p,od, Ako si rnd prekladatel p'oradit s tfmto l<omunikadnym rozmerom textu? eo s napodo'brlovanirn, StyIiz6' ciou a parodiz6ciou, Lktori ,,platila" pre d,obov6ho prijerncu a taZko by ju pochopil dne5nf' ditatel prekladu? Ak i,ch vypusti, neochudobni tfm originSl, neznivelizuje tematicki 'a vyrazovfr. variabilitu predlohy? Odpoved
43

na tieto othzky

nemdZe

byi

Zadurje srihrn vSetkych vektorov, [<torymi

jed'noznadn6, lebo 'si vy' v zdvojenei

tvoril jednotni, a'bsohitne zivdzni pragmatiku prekla-

podobe manip,uluie Prekladatel.

jedKornunikovani spr6va ie Strulcturovan6 ako Na a tma, navonotk iazyk' nolka, ktorir repreaentuie pouZiva sa texte v 'neiradid'ne ziednotenie {'my a iazyka via;*" fiI". rt. rt'fif." vyrnedzil pojem 5tj'1u21 r'ot6mu zietnocuie ktorf 1) polem: ako i"iy.ft aspektoch i texte, 2) zlednocule t6mu a jazyk na jednei "-iLr:* stt"n" s ich vyrazovfm p6sobenim na druhei strane' Si--ri"a*o""je Speciildcri Strut<tiru liter6rndho textu s'infmi drui"ni textov, vytyduiric prislu5n6 Specifick6 ;;iyliterirneho textu voii osta'tnym druhorn textov'
spol,odn6 s o'statnfmi'druhmi textov'

dania i,6wov po6zie, Pr6zY a dr6mY' Spolodenskf-obeh v literdrnej kornunik6cii je vlastne ,,srih,ra" jednortlivfch v'dktorov kornunik6cie a textu' SpoloCensfty obeh rje potom aj modelovanie spolodenskei h,odnoty v rtexte. Spolodenskf o'beh v texte funguje potorn v texte na d'voch rovin6ch: a) 'na povrchovei
-rovine

s3 v5eobecnei6-;i"J;;.;je estotick6 qr6sobenie textl literS'rny text m6 ktor6 Si*i'nf*r""frni lcvalitarni,

Text'ov1i aspekt umeleckei interpret6cie predstavuje teda vyrazovd interpret6cia 'textu a s fiou aj organicky kospoiunta druihov6 interpret5:cia' Text ie vfsledkom vyrazo' v'o prelavuiri sa [<tor6 riunikatnfch int'era[<cii, ai vej a i'Arrovej vystavlbe textu' Tak ako vy'razov6' fungu'je ZLner komunikioie do patri ' iAwov| hlaclis{<o perciako rkomunifl<adnd dohoda rnedzi expedi'errtom a predstavuie priiom konvenci'on6lnos't Z6nru pi"n,o*, 'oe*arr"oi" prisluinfch Zilmov textu' KaZdf prliemca

jej nositelom sri rromin6lne viwtamy textu 5t'r,r:tlkturovart6 vyraz-ovimi tva'rovfrnri pros'triedkami; b) na hlbkovei rovine ftmy - model'ovani'e t6my ( prostrednictvo,m z6ikla'dny'ch znakovf ch opozicii napr' * ich ako atd' zl ), dobr6 * cudzie, svoje hy orri, prostrednidtvom aldbotriry, ku semiotifi<y zo porn6t^e p*jUt ui. archetyp'ov, re'sp. mjrtov, dko ich pozn6'me zasa z rte6rie mftov. Spolodensfl<5 hodnota sa teda indi]kuie p'odvojne, pnid,om-,text nernu,si dirsponovat s obidvomi rovi'na'mi t6my, alebo mdZe disponovat zasa s takim priv5edbeonfnn hlbkovi"m m,odelom, Ze vlastne str6ca 'hihkovf 'rozrner textu akrikolvek Specifickost. P'orovnai napriklad tetty (To popul,drnej literatriry, poldesnutri literatriru a pod'
t6my,
,[<de

sri krajn6 pripady. )

Spolod,enskd hodnota mdZe zvy5'ovat

esfeticki i6in-

v zavisiosti od literrirneho vzdelania' Priiirnanie i'6mu je teda ot6zkou liter6rneho vzdelania' Syst6rn Zf,mov' aj ich identi{ik6cia, ie zakotveni v liter6rn'orn ako ' vzdelami. Je otrizkou iitatelskei metakomunilk6cie' Pre preilada,tela existuje i'6nrovf aspekt alko [<omuni[<ain6 dimemzia medzi patridnou Z6nrovou "'s'ch6'rnou" konkr6rneho textu a reperto6rom i'6nrovych sch6m' ktorjrmi disponule literatfra a si4:m p'rekladatel. P'reto je i,6nrovi prot'tt"*t pre prelkladate'l'a- zivdzny' ale nie u'ltanit"", t to vzhludom Tra rozdielne L'6:nrav6 polia literatriry' Vzhladorrn na 'trito vysielajricej a prijirna!fice! -sikuiod'nost, Le L'6wov6 prizmaky f,akolt"iirrros{ a na realiz6cie p6pripady sri tspecifikovand ako jedklotliv6 nemoZno vysch6my vodnel v'icLr'odiskovej Zrinrovej
44

dis,ponuje

istfm repertoiro'm i'funtovych sch6m' a

,r"ri ,t"*to, zvy5o,vanie esrtetiokej hodnoty textu r'1rvol6va vzrasit j,eho spolodensl<6ho vfznama' Pre in:terpre-

'to

t6ciu je tdto tt6za velmi d6leZit6. Stretnem'e sa rs riou napriklad pri vjibere textu na pr&lad' Spolodensky angalnvawl texty udend na prekla'd m6Zu v d$tej situicii pdsobit v prijlmajiricorn prostredi ,,estetic[<y" aj napriel< tomu, Ze v hierarchii hodn6t v dom6oom prostredi srt6ili na niZ5om sturpni iitatel'sk6ho rhodnotenia' Tail< ,tornu bolo v pripade A. S. Chorniakova, [<tor6ho angailavanie,sa za zdleltrtosti slovanstva p6'sdbilo v slovenskom prros'tredi druhei polovice 19. storodia ,estetidky", na-,rozdiel od ruskej sqrolodnosti, [<tor6 hodnotila pretklady lefrro dielo esteticky ni%Sie. Na druhej 'strane pospol'o6enskri diel esteticky zdvailnych roz5irujri ich uZ 6a ie ,ocenenie, tomu, 'spoloaj napriek pularitu a d,ensky a'ktu6lne rrehodno'tia (antick6 literatrira) ' Pri prekladani sa rnursia u,viest do siladu zloFJt<y
45

textu povrchov6

,so zloZkarni

zTobky sa nersnrrie realizovat

badateln6 najrnii pri prd<ladani po6zie, kde 'fe'tiS ver5a, rfrnu a zvul<ove'j vfsrtavby u prekladatela nanri'S'a zav5e jeho vztah [< hiblkovfm rozmeroln textu, a dochridza
das,to

hibkovfrni. Preklad jednej na rikor inej zlo'Zky. Je to

jeho zotre,tiu. Prdkladatel nem6Ze preto uprednos,trlovai len 'jednu rovintr textu, v opainom pripade by jefrro preklad bol prdklado,m len prislu5nej roviny

textu a nie kornplexn6ho textu alko umeleck6'h'c die a. Uveden6 aspekty u,meleck6ho textu sri zixtizrd pti rozbore originri,lneho diela. V rozpracovanej podoibe sa 's ni,mi stretnerrle v jednotlivfoh tkapitol6ch. Pri sle'dovarni darl5ej prohlema'tiky i v parci,6l'nej interptet6cii budli t'o orienta6n6 body, na z|klade ktorfch - p'ri znalosti Standardnej p,oetiky a pri ch6pani textu ako literdrnej ko'munrikiicie - bu'de rnoLn| rozpracovat metodiku analyzy konl<r6tneho ]iterdrneho diela i jeho
pr'ekladu.

1. MODEL LITERARNEJ KOMUNIKACIE A PREKLAD

Uvahy o preklade zalinaji sa spravidla ,charakteri'stikotr vztahu medzi dvoma ,,staltickymi" objektmi: rnedzi origi'n6lorn a p,rekladorn. V r6mci pozorovania tohto vztahrt aa zvydaj,ne pdhybuje filologickd kritika chfb a rnedosta,tkov pri realizo'vani zdmeny jedn6'ho jazyka

infrn

jazyfl<om,

preklade. V ttridsiatych rokooh n65ho stor,odia, v sri,vislosti s ndstupom f'unkdne a Strukturalisticky orientovanej lingvis,tilky, zai,alii sa uplatriovat progreoivndj$ie ndzory na preklad, ktor6 uZ nendstojili len na jazykwej sprdvnosti, ale zato vdd5mi p'raoovali s pr,ekladorn ako Struktirrou a textom. Tark,to ,orientovani biidatelia vystupovali predovSetl<fm proti priarnodiare' mu ch6paniu adekv6tnosti prekladov, ako aj proti purealizuje

ak6 sa vlastne podla tohto chdpania

ristickfm

zdsaho,m,

ktor6 neci'tlivo zamietali

vSetky
rtexte.

funkdne oddvod,nen6 rozhodnu'tia preklad,aitela

Ako doklad funlkdnho waZw,ania tlich dias rn6Ze nrim poslriZit sftet zo Stridie O piehladu uerifl (7930), v ktorej ,sa autor 'zaaberd rytmickou chara[<teristikou desk6ho jarnbu a trocheja v porovna'ni rs r;trskfrn: ,,PieloZi-li se rusl<f vfraz ,dorstvyj ohleb' desl<frn ,ierstvy chl6b', nebude sporu o to,m, Ze je ,to pieklad vadrrf, p,cn6vadZ rusk6 ,dorstvyj', pies zhodn6 zn6ni a spoletnf privod s des'kfm ,detstvf', znamenl,,tvrdy', tudiZ pravf opak. RovndZ j,sotr desk6 a stej,nojmenn6 rusk6 mstra tak hlurboae rozdilnh svou,rstavbou, funkci, ridinkem, Ze tady je vl,as,tnd hom,onymi,ta. Pieklidri-li se teda rus1k6 jarnbidk6 br4seri ieskfmi ja,rnby (anebo obrricend), je rto vlastrnd pouh6 ko,nvendn'ost, a nikoli
piibliZeni k origin6lu. Myslirn, Ze se um6lecky nejvic piibliZirme ,k or'igin6tlu tefrrdy, flrdyZ pro ohlas cizojazyd47

n6bo ba$niok6ho di'la je zvolena forma, je'Z v kruh'u forem dan6rho h6snick6ho iazyka f u n [< i'n 6, niko'li

zevn6, odpovidd lormd originilllo."zz B' Mart'hesiua, V- Prochdzka, ako aj dal5i b6datelia z dvadsiatych aL' Styridsiatych,rokov n65ho,storodia irnplikovdli rny5liensritasn6 te6ria preikladu, 't'otiZ, ku" z ktorej vych6rdza -je ie preklad nie len tira zilrr,lena iazyka, ale fun[<dn6 'rfut;* jednotlivfch prvkov. T'extov6 rovi'na prekladu octiva p.ito* z6kladnou rovinou, na iktorej 'sa r'ealizuie nie priamo,6iara, ale funkdne zddvodnen6 zitnena te)itu vysielaj{rcei literatriry za text prijimajricej literattri'ry zrakladneho (invariantn6ho) vyznamu' r" "."n"""oim Porovndvanie ohidvoch textov sa odohr6va podla pravidiel prek6dovania zna[<ovfcftr Struktrir, ktorfch nositelmi sri dan6 texty. Tieto p'ravidl6 sa r'ealizujir na prislu5nfch rovinich textu, poinric hldskamj, cez slov6' o"ry,'uZ k p'redstave ucele-n6ho textu' V/ber pravidiel prJtoaolr"oiu r'ealiz6tororn tejto vymeny !e idiolektom' gramatilou pr'ekladatela. Vi',ri* avalavania o preklade sa-v5ak prudko rozvililgvistiky' $: l. ztrrdme' -s'polodenskovednfch ;al, a to z6slulhou samej discip'lin fiioe lingvisitilka,sa zo aspektom I"iaitf.ati"i Sie zaoberala interdisciplin6rnym . *oZrrort"*i jeho uplatnenia v spolodenrskfch ved-ach' pribueO}cern tejto i,n5pir6cie lingvistiky z -hladisl<a uvaZovanie dalSie na v'plyv silnf ait"iplirn rnala "y"it o jazyku i ft'e6,ria inform6cie' epiita.i,onr kybernetick6ho modelu rra oblast spolote.rsiich (SpecifiClcich) vied, akjrmi sir naprlklad literirna veda, 'te6ria p'rekladu, dospelo sa k zisterii'u' Ze pre poznani'e zrtrkonitosrti Strukturovania prekla9" :^ 'nestati zauiirrral lenl o ale 't'ext ako hotovf vysledok' Tento diela' s'am6ho vzniku p'r'ocs aj o skrlmat treba pohlad na vznii< a charakter textu rozpracovala te6ria literdrnej komunikdcie. Aplil<iciou z6k1'adnej kornunikainej sch6my sa dajri ,v literdrnom diele odkryt vyznaman1 vzlahy,lktor6 nazfv alrrre Strulktrirou liter6rnej ko'muni[<6cie' Vlastnostou *"ZaCmihter6rneho ozLlrarnu (diela, prekladu) Je bytie pre niekoho (Janusz Slawifiski)' Literdrny obiekt vstu(ex' |uje do fi.omunikatnej ,,hry" rnedzi vysi'elateiom
48

na jednej strane a prifermcoun . '(percipien:tom teda iita"telom) na strane druhej.

pedie,ntorn diZe auttorom) ,troch
,teIa.

Op,lnost liter6'rnej lkomuq:r,ikri'cie pred:pokladi vSetkfch ilenov komunikainej telaz.e: autora, dielo i iita-

Perspdktiva liter6'rnpj komunik6cie otvori,la,teorii

prelkladu dal'Sie wfsfl<rimn6 moZnosti. O prekladartela sa za'Eala z.aujirnal z hlafiska jeho ,tvorivfch ,moZn'osti. Tvorinni rsitu6ciu, v ktorej text pre\ladu vznik6, predstavu,je te6ria aks sri,trru viacerfoh komurnikainf'ch iinitelqv. Okrem otivlcy tvorivej stratgie prekladatela ,je tu e$te probl6m, a[<ri ri]o,hu hr6 ,s6rn iitatel, a to
,nielecr

p,ercepcii

textu, ale aj pri tvodbe textu pre-

,kladu.

T\4rto o,blast wfrslcumnfch

ril,oh sa nezahrnovala

do trad,idnej poetiky prekladu, chilpala sa sk6r a[<o tliterdrny a sociologickf jav. Kornunikadnf asp'ekt pornohol odkryt zaujirnavl vztahy medzi preildadatelom ,a iitafel'om, ich z6st'oj v liter6rnej [<omuni[<6cii. Odhalurje n6rn, do akej rniery sa diitatel svojirmi konven,cia,mi zridastriu,je ura reakz{rcii preklardatelsl<6ho aktu, do v5,etko od neho v ftexte a v liter6rnej kornunific6cii ,,,z6visi". Ako vfchodidko pre na5e dalSie rivahy o preklade v komuinilc6cii ndm poshiZi komunil<aEnf 'rnodel, v ktorom sa ventifl<dlne konfron'tuje komunifi<adnd relaz ,teda prvo'tn6 fl<ornunik6cia Autor

pdvodndho d,iela ,s [<omunikainou refazou prek'ladu, s komunik6ciou druhotnou.

---

Texto

---

Ptijemca

akt

*"?Jff'riilij
akt

prekladatel

(Autorp)

---

Textp

---

Prijemcap

u'lfffj

rliterirnej komuni{<ricie

V teito l<omunitkadnej sch6rne vystupuje prekladatel dvojal<o: raz ako znovurealiz6tor prvotnj liter6rnej komunik6cie (adviolost prekladatela od p6vodnho autora), po d'ruhf raf ako realizdtor nov6ho [<omuni-

kainho akrtu. Prel<ladatel teda prijima autorsk6 inFtrukcie od p6vodcu, realTz'ortan| v texte origindlu (zirweil s direlftivarni adresdta pdvod'n6ho oznalnu, tzv. vnirtorn6ho ditatela, ako 'ho nazfva Balcerzam.). Prekladatel s6m, otv6ra,jrfrc novri. komunikai:ntt telaz,
a

49

pri tvorbe textu rdta s vir'tuilnym

adresoval. V

p'rijemcom, ktor6mu

obidvoch komunikadnfch retapreklad 'komunikain6 sirtuicie obiteda konfrontujri ziach sa dvoch prijerncov. Prdktlada'telsl<f proces je vjnslednou

dasto

kon{ront6ciou syst6mov dvoch expedientov, dv'ccLr :exto\: a dvoch rpercipientov. Uvedenf komunikadnf model urnoZduje roz$irif rradidn vfsncurny prekladu trojakfm smerom: 1) vztah medzi autorom a p,rdkladatel,om sa d6 posudzovat zo stanovi'ska zilkladnych komunikadnfch posto'jov a s mo,Znostami volby literdrnej strat6gie; 2) podla povahy pdvodnej a odvodenej komunik6cie ,si ,kladieme ol6zku, nako,lko ,sa prefl<lad odli5uje od origim6lu vo vystavbe textu ($tflov6, resp. druhovd povaha) a a[<6 ie ich z6vislost od komuniikantov; 3) napoko'n rtu ostdva situd,cia prirjem,cov originrilu a prekladu. Pjntame sa na rozdiely iasov6ho i p'riestorov6ho posunu a na jeho
d6sledky v pr,ekladatelskej kornunikricii. Na mnoh6 z rychto ot6zok tradidna poetika prekladu nevedela merit6rne odpovedat, p'ret'oZe ,skrimala len r.el6ciu origin6l - preklad. Okrem toho nardbala len s pcjmami deskriptivnej poetiky a svoje analytick6 nistroje derpala iba z konfrontainej lingvistiky, resp.

literdrnej aktivity". TaZisko spodiva, prirodzene, nie v miere nadania, ale s[<6r v jeho Specifickosti. preklada,tel je rnenej i viac ako spirsovatel. M,enej - pretoZe jeho umenie je ,,,sel<unddrne", via,c lebo sa musi vyrormat so vdetkfrni spisovatelmi, 'ktorfch preklad6, pazrnl rto, do poznali oni, spdjat analyti,ck6 rnyslenie s umeleckou schopnosiou tvori{ podla vopred urdenych pravidiel a uvidzal text origindlu do ,nov6ho ,kontextu.23
A[< hovorime o moZnostiach 'tvoriv6ho rozhodovania aultora a u prekladatela, treba kon5tatovat, Ze expe, dient pdvodndho ko,rnunikiliLu md ovela vddsie rozhodovacie'moZ,nositi, SirSi,e pole ako prek,ladatel. P6vodnf aurtor rn| 'k disp,ozicii ovela viac ,moZnosti vytvdra{ rozlidn6 ,,hem6 ,situ6cie". Autor m6 pred sebou celir estetickri a ,,p,redecteticlkri" skutodnos{, vc vfbere t6my je rela,tivne neobrnedzen'i a mez6visl.f. Prekladatel v5ak disponuje len so sku,todnosfou, ktor6 je zalixovanA v texrte. Preklada,tel sa m6Ze ,,k pozat,extovej " skutodnosti dosta{ Ien cez text a rnusi ju akcep'tovat ako tatkri. MdZe 'ju meni{ iha vt,edy, ked si to vyZadujd

pri istej prileZirtorsti nazval. prdklad naj{aZ5irn

boli slabfrni

p,rel<lada'telmi.

Nie nadarmo pu5kin

druhom

zo Stylistiky. Chftbal 'tu pohlad na preklad ako t,ext v komunik6cii a na l<omun-ik6ciu v texte, to znamend novy dynamicky pohlad na liter6rnu atktivi'tu prekladania. Komunikadnf aspekt osvetluje nov6, nezndme procesy, ktor6 sa usku'tod,fiujfi pri realizicii ir,meleck6ho
texiu.

interpre,ta,6n6 redlie origin6lu. Ked sa prekla'da,tel odvol6'va rna re6lie a na in6 falkty skutodnosti z kultrirnej sf6ry prijemcu pretkladu, vt'edy p,rekraduj,e'textovri onto-

l6giu a vstupuje do mirnotextovej o,ntol5gie.

2. PREKLADATEL AKO SUBJEKT A EXPEDIENT LITERARNEHO KOMUNIKATU

Zdkladni rozdiel v 's,trategickfth rnoinostiach autora prekladatela vyznieva v prosp,ech i v neprosp'ech pre'kladatelsk6ho talentu, prekladatela. "Specilickost talentu ,prertelovania', potvrdzuje sa nielen tym, ile vynikajrici prekladarteiia m6Zu,byt s,lab'irni origin6lnymi spisovatelmi, aLe a,1 ttyrn, Le velki spisovate'lia

Akc pril<lad ,ru ,rylrZi ruirie textovej onLtol6gie a jej n6m tu rm6Ze poshiZit ,,i7l znanie" O. F. Ba,blera o prekladaini poeovho Haurana: ,,Pro dainy piipad, to je,st pro svrij pierklad poeova H-aur_ana, zdiraziruji pak piedem, Le prilvl. nripad, abych pieloZil tu'to bdsei, kterii piece rpo itiech diivdj5ich piekladech ,tdie vdci pro dedkotr iiteraturu uZ nepiedstavovala Z6dnou novinku, bylo na ce16 pr6ci to jedin6, co ,se tak trochu p,odobalo tomu, co lide, kteii nikdy ni'dim a k nidernu ndbyli inspirovdni, tak rridi naz'i'va1i inspiraci. Po tomto - m,oZno-li rto tak nazvati inspiradnim momentu nfs,ledovala uZ jen pr6ce. StruiCtrirnej transp,ozicie
tdLkd a ov5em tak6 houievnal6 pr6ce. 51

50

Sml-li Poe svou stat 'o genesi Haurana nazvali pofnitotopny of Cornposition, neodvaZtrli 'se nazvati risili z ;;^^k; ; pi"*r"att b6:snd a p'oznatkv' derpan6 aE by ol1e Translation' ol Phitosophy ;;ih ziol6ni, il,om; t;;i;" rnohlo uiux'"ti rto, Ze rn'oie piekladatte'l5la bezddky 'zcela ;U-p;J rnetodirkou i postup'em ib6snikovou' praci tvrirti s ,oo-ob"ZttE je\ Refr6n byl Poeovi v6iirne-li ov5em pln6 konlesim - vfchodiskem cel6 b6sn6' Ono ,Nevermore' jeii 'chmury, je zdv6rem v5ech ;;A;t* ohni'sl<em v5i v5echna i'eji intenje ]eiich kadenci, v ndrn soustied6rra pro reprobldrnern .ii. - a uZ proto nejltdZ5im bylo dosaztroskotaly produkci, ,t" *6*Z vice 'neb'o m6n6 do piekladtddst i.a"i t.rL6 pieklady a tak6 valn6 refr6nem byla tirnto tt' St; o to, aby ""t*"ft l"ryk&.te'ltdu'd6su a hrflzy,lkterd bdsei stavi "ula ihned na "rrg.r"uatu icalr,si do soused'stvi knihy K6heleth' v niZ marnost'' rrad rltdchy: ibez ,Marnost ;;k- stoii slovo pevnd hleddni jsem pii neZ trvalo, il;, lak dlouho Kaza,af.f"J"V pro svrii pieklad postiehl 'spoiitost slov

vfber tdmy u

arurtora pOvodndho diela. Infmi slovami: tma j d indil<dtorom prekladatels{k6ho vi'beru, tetlizilcie slohovo-druhov6ho a'spdktu textu a iitate'lskej kooikreti-

zicie. Ak md vSak aurtor pdvodndho diela Siroki t&ny zo skutoinosti ti zo Ztvota, pre' rklada,tel trito ,rnorZnos{ rn6 rozhodne uZ6iu, pretoZe vyber6 zo skutodnositi literartriry, z faktov literrfunej piod,rk.i", diZe vy erd ui, z tealizovan6ho ,,vfberu"' tfm v5ak nechceme pov'edat, Ze by si nemohol a nemal ov,erova{ tematick6 fakty origin6lu v ko'nfront5cii
rnoZnost vyiberu

so svo,jou Zivotnou skrisenostou' Vo1ba textu na p'reklad ikriZi niekolko vonkajSich' 1e vSal tyrn miestorn, kde sa

strat6gii i,spolodenskS, l<ultirrna, politick6, ekono'mick'6 podoibne) 's vnttor- napriklad kniZnf trh, liter6rna a

nou preklada'telskonr'strat6giou. Vfber reprezen'turje prekladatelskri politiku prislu5nej oiby, odriZa v5ak i na-

piitie medzi uplatf,ovanirn liter6rne imanentrnych aspektov pri prekladani a ne5pecifickfrni 'z6uimami'

;il;t.h , ,"frct.*
.o.rorrurri'

Poeo"ym, ale pochopil isem ihned' mi tF:d Z" ;r"* zde'na p'rav6 stop6' Potvrzen'o bylo 1 tim, Ze ,ie itak6 v rslqvd ,ma'rnost' obsaieno ono 'r !a' producible koZto ,reit"arn6i6i 'souhl6ska - ,the mo'st .^f ,r ndm zas,e ,o', jakoZto neizvudndi5i

r^-"ftfa*^ -

p'ouze ,the most son'orous vowel' 'stil'o slovo v5ak na vedleiSi, nepiizvudn6 sla'bice' JelikoZ piizvudnou' slabil<ou kondi :N*;;";"' 1e iipodictcc a vyplf,ovalo cel6 jeho mi'sto ly slovo ,Mu"no't' stdti ",aiyf" .r" ,r.rSi u lukoZto distf trochei "t!V-l". by mohlo OdloZil isem slabiky' piiw:ulin| ,* *i*i on6 dru#

""i ;;&
1.1

pr'ozatlmnd
Lt24

oa_ie.

"e

t t6Zkfm srdcem - a hledal

*

Prdkladatelove ternatick6'translorrn'6cie sf viazan6 na invarian lny vy znam pdvodn6ho'denot6tu' Vzhladom pri ru Sp."lfl"k6 poslanie a moZnosti prekladartela fakt pokladS'rne realizpvani temartickei zlolky diela **t" rna prekladanie za rovnako ddleZitf' ako ie

Motlueciu-,rfberu to<tu sa po'su'dzuje na zdklade kui,trirno.spolodenskfch potridb recipujriceho prositredia' Re5pakiui(r sa pritorn aj vrnltornd, irnanentn6 potleby prekladania. PrisluBn6 dielo vyber6 prekladatel na pozadi istej i,ilnrovej situ6cie li'teratriry. Prekladatel nern6Ze upla,tnit ,svoj tvorivy su'bjekt v priarnej projekcii vo vztahu ku skutodnosti, tak a[<o ju naopak rn6le zobrazovai a sprostr'edkova{ origin6l. Vyndra sa tu otiizka, ii rnd neiakfr moZnost liter,6rnei strat6gie. Ak v5ak chceme hovorit o ko'munikainej strat6gii prelcla'datela, 'zna'men6 to, Ze nemdZeme zos'tat len pri p,rrovnani jeho ,tvorivfch Sanci 'so Sancami autora origin6lu, ale ,budeme musiet vyjst z jeho postaverria v komunikadnei relazi. Sir :to moZnosli realiz6cie stra'tegickfch situiicii u pr'ekladatela. E. Balcerzan v teito ,srlvislosti typologicfl<y rozliSil niekol,kp komunikadnfch p'ozicii p'rekladatela.'5 Predovietkfrn md na rnysli autorskf preklad, 'teda preklad diela sa,mfm autororn, dalej polemickf preklad' a napokon avfudza uta,jeny preklad. Jednotliv6 typy pre,kladov rnoZno dokurnentovat aj falktmi zo slovenskej literatriry. Predov5etlkfm 'je to vyrazny priklad Chalupkovho
53

""iUy

52

d,ny. Jon65 Z6,bor,skf sa v kore5pondencii s Jozeforn K. Viktorinom zaoberarl rny5lienkou preloZit svoje diela Co m,dardiny, a to pre pripad, keby ich v politicko ku-rurnej situ6cii Ses,tdesiatych . rokov devetn6stehc s:oroiia nemohol vydat po slovensky. ,,Bude 'to len i- pripade krajnej potr,eby, " pisal roku 1865 ZAborsky \-i.[<roriaovi, ,,Ze sprdbujem sa na p,oli literatriry ma' darskej objavit. A sprobujem to jedine preto, Ze mi nemoino Zil bez pr6ce a Ze m6rne pracovat nechcem. 7-e ma Madari nikdy za svojho poklada{ nebudir, to '"-iem popredku s cetrou istotou. "'6 Hoci autorsky presiad Z6borsky ,nerealizoval, rimysel preloZil vlastn6 riieio iu zrejrne bol a na 'tento rimys,el ,sa viaZe aj anena p6vodn6ho ideov6ho a estetick6ho [<6du na k6d 'nadarskej literatriry. Vzhladorn na odakdvania madarsk6ho pri'j,erncu a rn p'oiiadavky oficirilnej uhorskej cenziiry Zilborcky hy bol mursel svoj'e dielo upravovat

VEn szercImes (origindl Starfiia plesniuca), l<toorf auto,r napisal po madarsky a potom srirn prelcZil do .sloven-

\
A

(P)

P2

A (Autor a preklada'tel v jednej osobe), Tr : text v jazykul, Tz : text v jazyku2, P1 : prijem,ca v jazykr;.y P2 - prijemca v jazyku2.
Aulorskf preklad ,s,6rn osebe nezaruduje optim6he vfsledky rcallzfucie prefldadu vo vzlahu k oiiginelo. Tvoriv6 rozdvojenie autora i prekladatela v jednej osobe e5te neznarmend totoi.ny vfsledok ,"uiire"ii
textov.
OtAzX<y autorsk6ho pr,erkladu

ideovom zmysle.

Autorsky preklad este neznamen6 absohirfnu zhodu preloZen6ho textu ,s origin6lom, totoinost s pryovzorom. Preio sa nedd odakivat talcfto zlwda aj napriek tornu, Ze origindl a preklad p'och6dzaji. od t,el istej os,oby? Autorsky preklad (napriklad Samuel Beckett - pdrodom z irska - plse diela po francrizsky a sim ich prekladi do angliitiny) je d6sledkom autorovej dvojjazydnosti a neznamen6 nid in6, ako otviranie vzawei6ho textu smerom [< nov6mu prijemcovi. (Kai:d6 dvojjazycnost vlastne otvdra t'exty origin6lu ako jednoznatn6,, teda uzavret6 srnerom k dal3i,m prijemcom.) ^{utorsky preklad buduje 'novf ko,munikadn'f kan6l. Ruii neopakovatelnost, uzavretost, jedinednost, individuilnosf p6v,odn6ho jed'nojazykov6ho oznamu. Otvorenost autorsk6ho prekladu sa prejavuje aj ,sti'.eranim hraaice medzi pre,kladom a prepracovanirn. Autorsky preklad je preklad ako kaidy inf, ktorf 'nepochidza od tej istej osoby. Komunikadn6 schdma autorskho
preklaCu sa dd zndzornit takto:

z tsrtov6ho

kladu (A. te6rie preikladu o pr,obl6my autoprekladu m6 aj sociologick6 pozadie: popri existencii prekladov na ziiklade podriadkov6ho prelkladu prwaZne z jazykon neslovanskfch repuiblik Sovietsketrc zvdzu vfznanrnym dinitelom sri autoprerklady, tiZe opakovan6 au,tors&6 preklady toho ist6ho diela. Tak6to preklady m6Zu skvalitnit rirovei preklada'tel,stva sk6r, ako preklady realizovan6 na z6klade filologick6ho p,odriadkov6ho di podverSov6ho p'r,ekladu (P. Toper). Z porovnania autoprel<ladu s prel<lado,rn neautora vyvodzujir sa nasl,edujrice priuraky autoprekladu: 1. Z komurnikain6ho aspektu je zdvaln6, Ze prekladatel-autor nepreklad6 ,svoje vlastnd dielo pre seba, ale adresuje ho in6mu prostr,ediu. Au,topreklad nie je komunikdciou p,re sdba, ale pre infch. preto aj akt pren65ania vyznarrns. v autopreklade rn6 v porovnani s ,,norm6lnym" prekladom inf fi2. 2. Autopreklad
55

z kom,r:Lnikadndho a a,spektu rozptracwala sovietska te6ria preM. Finl<el,27 L. Frizmarn). Z6uj,em sovietskei

54

I,

vfsledky v tom najtrep5ou zdrovei zmysle, Ze autorskf preklad bude najlep5im stane sa sdm realiz6ciou origin6lu a i'e aator prekladatelom svojho diela (A. M' Finkel). Ak sa u prekladatela posuny pokladajri za nevyhnutn, s au:opreklade sri rninu,som. 3. V autoprdklade sa mdZu zorriet hranice medzi prekladorn a autorskfm prepra-

s6-

osebe e5te nezaruiuje optim6lne

coi'anim.
nkaz,uje

2. DruhA eventualita v rel6cii prekladatel-autor sa v tzv. polemickorn preklade. Ide tu o sproblem:trzovanie hcdn0t origin6lu prekladatelo'rn. Ak m6
d.i-ne

------

F------------ a
,situ6cia,

auror p6vodn6ho diela moZnost polemizovat so skuioinostou, prekladatel m6Ze polemizovat s autorom ie
tak, Ze preexp,onuje ist'6 vlastnosti origin6'lu, s ktonesLmie

v ktorej vzn*6 Izv. utajetry preklad. K

3. Napokon existuje e$te komunikadn6

utajen6mu

pretoZe by poru5il Specifikum p'rekladu' p'r"kl.dut"Iu, -Prekladatel rnusi pri tvorbe nov6tr'c textu zadhovat

rfmi nesirhLsi. Pritom v5ak

poru5it Ktatrit

unosnri mieru, musi dodrZa{ pozitivne, 'nep'olernick6 nadvdzovanie na origindl. Preklad ne'm6Ze byt par6diou alebo infm polemicki'rn textorn, ale mu'si by{ prekladom, iiZe lsrihiasnym nadviazanim na drigin6l' Ako doklad polemick6ho prekladu uvedieme PrzyboSove preklady Majakov'sk6ho. Prekladatel hyperbolizuj e prvky u Majakovsk6ho, polemizurjric 'ta'k "'T,."-ri.ro. s jeho patetickim Stflorn' Nepriamo polemickj'm prekladom^ je aj prel<lad Vijrtismartyho biisne Sz5zat ad nirn dal Jakuba doui.hrn"*u z r'oku 1860.28 Prekladatel nacionalisticnalavo woj nesrithlas s promadarskfmi,

prekladu doch6dza vtedy, ked autor vklad6 do nov6ho diela ist6 segrnenty diela p6vodn6ho, tktor6 preloZil, pridom chce filnlcdne a vfznamwo vyuZit 'tieto prvky v tlovom vlastrno,m ,texte (parci6lny p'reklad). Ako priklad utajen6ftro prekladu uvedisme tex,t Pal6rikoVho Dim,itrija Samozvanca (1870)." Autor tu zakomponoval cel6 pas6Ze ,,prdkladu". N6jdeme v flom

nielen ndpadnri pribuznost Stylistiikfch p,ostupov s predlohou A. S. Chomiakova (s rovnornennym nizvom), autorom neuv6dzanou, ale na niektorfch miestach doslovne preloie'n6 prislu5n6 seg,menty textu. Cilu|6c z Chomiakovov,ho diela, Paldrik sa s autor,om paradoxne ideovo rozchi'dza (polemickf p,reklad); prileZitostne ho vSak nasleduje, najrglfr vtedy, ked sa text nepriedi ,jeho z6merom. Uvedenii. rozporrnost je n6padnd a umoZriuje ditatelovi tozoznal v texte existenciu predIohy aj zjavni ideovri motivdciu prekiadu. Nie je to teda ,,plagi6t" lebo v danom pripade ,sa v materinskom jazyka,,re'korr5truujri" l,en ist6 fragmenty cudzojazytn6ho diela, p,ridom sa im priddva spravidla nov6 funkcia a novy vfznam.3o Pal6rik vyuZil p,reklad na ideov6 zdmery, na propagdciu vztahu novej Skoly k rusko-poldk6mu spo'ru 1863-1865. Au,tor rrita s tfm, Ze prijernca identifikuje dielo a jeho ,,prekladovf " charakter. Otdzka originality z hladis,ka tirtartela nie je podsta,tn6, ddleZitf je len komunikadnf efeh.
57

hgli

s prekladom M6csaya' Srivisi to s lakpla*'s.,f"gm -tom, v iase krizy romantick6ho syst6mu ie preklad ^slovenskel liltera'trire rozliind ideov6 funkcie' spiial r' sa rnedzi p'clemick6 preklady ddsledku f koo"tootypy tzv' pre[<ladatelrozlidn napriklad dajrl zaradit pri ktorfch sa pod diel, preklady Ide o verzii. sSch

ioterpretaciarrni Vcirci smartyho vlasteneckei hiisne,

opiyvorn' sirvekei poetiky, liter6rnej ngrr-nY, resp' k-aronu meni idmvo-estetick6 koncepcia diela, a to v$'elijakimi irpravami, napriklad harmoniz6ciou konfliktu v preklade (slovenskf predobrodeneckf Hamlet). V komunitadnej sch6me sa polemickf text javi takto:

56

situicia: Je to teda nasledujrica komunikadnd

r---------->P

e47

u--;^
Pz

Pp1

Tpi
3. TEXT PREKLADU V LITERARNEJ KOMUNIKACII ,

PP2

TrJ----------

Pp

Komunikainri'stratgiu prekiadatela kornpletizuie aj :1. pt"Uua ,,2 drurhe! ruky". Ide o pripad sprostred*"irl,i"n" pr,eiladu prostrednictvom lazykov6ho m6dia' ftq tijt6 p"r.*ci5lny prekladatel aktivizuje' vtedy' ruky" iavoai*y. Preklady ,z druhe! priEin' i"ryt ""p*"? i vznikaji prwaZne z informativnych ""oituti Sri determinovan6 rozpotoirn medzi prdkladattelskfm programom a moZnorstarni jazykovej tealtzdcie pre' if.i". Pridiny rn6Zu byt aj vnritr'oliterirne, teda objektirme z hladiska potrielb literatriry, do l<torej sa pretUaa. Exisftencia preklad'ov ,,2 druhej ruky" sa d6 niekedy vysvetlit aj snahcu dohonit zame5kani' vfvoi prilimalaceho prcstiedia. (Tak to b'ol'o napriklad v slo,r.""k i li'terairlre tzv. matidnfch rolkov') Prdklady druhej ruky" nevznikali len medzi literatrirami "z ,rzdialenych koit,ir ( sprostredkovatelskd'riloha ruskfch alebo anglickfch prekladov pri prekladani z din's'kei literatury do de5tiny alebo do sl'ovendiny a podobne) ' east6 sri aj v li,teratriracLr g'eograficky sice velmi blizkych, ale lurykouo "vzdialenfch. Porovnaj sprostredmja"u irloLu desrkfch prekladov medzi-'nemeckou a slovenskou litera,tirrou, alebo m'edzi rusk'ou a slovenskou litera'hirou v devd,tn6stom storodi'31 Preklady ,,2 drdhej ruky" 'sa da|6 zachylit takfmrto
komunikadnym vzorcom:
58

rnedzi erqledientom a perci,pientom, vplfva ai na ieho charakter. Kornunikain6 fungovanie prekladu vyvol6va vela Specifickfch priznakov, ktor6 sa poci{uj'ri na po-

Skutodno,s{,

ile text prekladu funguje ako

inrterakcia

zadi iitatelsrkdho prijrnu. V ddsledku existencie tfchto priznakov sa vyskytli ndzory, Ze text p're'kladu je a[<oby sarnorstatnf li'ter6rny Zfrner, Ze S;tfl prekladu alebo jazyk prdkladu treba pcklada{ za auton6rnny jav.32 V iorn treba hladat pridinu nlzorov na prdkla'd ako na auton5m,ny jav, r'esp. i'6ner? Prdklad je poku's o nov6 rieJenie origlndh1 o o,bjavovanie novej podoby diela, o jeho nowf vfklad. Tento aspokt prekladu atco textu zvidza obydajne k charakteristike prekladu ako ,,experim'ent6lneho" textu resp. uZ spominandho i,6ru:u. K predstave Z6nrovosti p'r'ekladu vedie aj ,s6rn fakt r,plyvu origia6lu na preklad, diZe tlatr jazykovej a vyrazovey Struktriry jedn6ho rtextu pri itvorbe druhdho textu ( ,,hypn6za origindlu"). S fiou sa s'tretneme najrnii pri prekladani z pribuz:nfch jazykov, ked sa prdkladartel podriaduje origin6lu, alebo u prekladatelov zadiatodnikov. Dal5ia iIfuzia tdnrwosti prekladu sfrvisi s ttym, i'e preklad je opalkovanfrn pokusom o rie5enie origin6lu. Podobne je to aj pri up,latfiovani liter6rnych Zdnrov. Kai:dy Llmer je akoby realiz6ciou ist6ho univerzdlneho modelu Einru, naprift<lad s,lovensk6 rornantickii balada
59

balady' je realiz6ciou Z6nrsv6ho pT otolYP| romantickej i'6rta' vyvodzu'je Z teito anal6gie su "el*i pohodlne pri origindl'u rie5enia ;"J';-t kilol M"oft'oruasobnost preklad nelestvuie tb*l'in"u - 'nie ie

rirovefl liter6rnych univerz6lii danej literatriry, rfuovei umeleak6ho Stflu v jeho v5eobecnfch znakoch' Sri t'o

;;&d;;: met6d rfsledkom itu p,t*""iivisti prekluattttttgttt cielov liter6rnych ate al doslejkom nri rvortre texru, :A piau" hladiska liter6rnvch cie#'il;t*;;i' ' ist6 Z6rue rla p'oi" n*fif.a m6Ze zrovnopr6vf,ovat sa to napriklad pri zadi ditatelsk6ho vedomia^' Stiva autorov (koexi'srterrcia a rzr'ovno-

"*lf"a""t,starSich diel s'tar$e! Iiteratrlry it6"U"t""t" dukciou). -*P;;;;"" Stflu ako auton6mneho iavu 'prekladov6ho -i" Specific'kirni dt'tarni preso rsfilade v "S"'f. "i" textu. Navyse sa vsetky tieto priznaiky trra,i ako T**ia,a""it s charal<'teristikou Sti'Iu a[<o z6rnern6ho prostriedlkov' Te6ria ;;il;;tk""fch rtextu a rternatickich ala, i'e na Sylis'tick"i
nrekladoveho
l<onStatov

'so sridasn'ou p'ro-

rozliin6 drovne litel6rnej Specifickosti, liter6rnosti."3a KedZe druhovost je vecou k6dova,nia a delk6dovania spr6vy, viaZe sa na kaiAy text zvl63t. V tom zmysle je druhovost akoby korlkretizdciou istei albs'trakrtnej schdmy literdrneho druhu. Preklad je vtsak druhovfrn modelorn origindhr, a preto ie iba v tomto zrnysle modelom abs'traktnej sch6my liter6rneho druhu' Dtuhov6 vlastnosti sri v preklade ,,rozpusterr6" do Speciiickfeh vyrazovych matric tak, ako v l<aZdom inom texte. Druhovost v pre'klade existuje len na rovine
liter6rneho,,parole".

1"prvky ;rypick6 len neexistuiri ffi;'r*.;'.ilir* gt 'iste zvl65tne pi"vky v prdklade ai p*-p'."f.f"a. -"yrtit.r:,, -t" niet ddvJu pre charakteristirku pre[dadu prre neeio Zarr*. Tieto ptvky sri priznadn zvdtla

Prekladatel ako prljemca textu origin6lu urduj'e druhovf chara[cter, p'ridom sa sjrravuje konvenciami literatriry, z ktorej preklad6, ako aj ko,nvenciami, 'do ktorei prekladd. Pritom ako orientadnf bod pri ur'do,vani pola, v ktororn',s'a nachddzal originiil, poshlZi mu rekon5trukcia sp6sobu, ako srlvekf prijemca reagoval
na p6vodn6 dielo.

a.,l"""i''

preklad,^ *tozo

niidemeivslab5ich-mene!doko.nalfchpdvodnf'ch mdme na rnvsli naffi:;;;; eti""trt' Kon[<r6tne jazyk' nedostatky v euf6nii pritf"J"y*lx, bezfarebnf a v eurytmii, slovom -'i"tito'- t'o ptezrhdza i1ilY,:* prit"*"*t'origin6lu v preklade' iazykovri "kreollzzrclu
a podobne."

byt a! prvky' 't" ale

'kt'or6

eo je druhovost p'refl<ladu a ako sa preiar"uie? il 'Ot"tt""ost liier6rneho textu ie istym srtupfiom ieho vyrazovfch vlastnosti"'Okrem "ot-S*bu.rruoiu sa lliuzo l*tt.na danf [<onprvkov -tretty a po'stupov, [<'tor6 tei't, obsahuie tento text.i prvky a positupy"
k

charakter prdkiadu urdujri lkonvencre tvorby, 'liter6rneho k6nonu, ktorfm rsa spravuje p6vodca a prekladatel, konvencie odakiivania ist6ho typu textu, konvencie istfch spdsobov vyjadrovania a podobne. Je to druhovost nie na rovine textu, ale na rovine liter5rnej klomunikdcie. Na tejto rovine nepracuj,e prel<ladatel s' konkr6tnymi priznakmi literdrneho druhu, ako na rovi'ne textu, ale s a'bstrak'tnou predstavou literdrneho i,6mu, ktor6 slirZi p're pri.'jemcu ako konvencia. (M. Glowifski v tejto ,srivislosti p'rirovniva oznaienie lit,erdrnelho druhu oznadovaniu twaru n6lepkou. )

2) Druhovf

auto' a dalej p*-ky postupy spolodn6 s textmi infch vlarstnosti' po ai' i'6urnt dandho rov, 1so .rS.*i*i textmi

*C'*a

,spolodn6

t ittg*i

textrni tolho i's'tdho a'utora'

Vedla ktor6 prlshl.tt"'1'fr. .'S"tttfm li'ter6rnym text'om' Ziinrosingulirnej rwiny je 'tu teda rovina.autorskei' pn naivy5Siu vell skupinovei di srivefi<ej svojrdznos'ti ai'
60

Ak6 praktick6 ddsledky resp. in5trukcie vyplfvajn pre prekladatela z komunilcadnej interpretdcie druhovosti prekla u? , Pri preklade origin6l op'riSfa ,svoje p'6vodn6 druhov6 pole, dirn s'a ruSi jeho druhwd zaradenie, meni sa druhov6 stratifikricia textu. PoZiadavka, aby preklad nap'lno realizoval druh,ov6 vlastnosti origin6lu, je vlastne abstraktnou predstavou. Tr6:to predstava n6Ze v5ak shiZit na meranie odchflok lkonkretizicie druhovfch
61

vlastnosti v preklade. V kaZdom preklade dochddza prakticky k vd63iemu alebo men5iemu d,ruhov6mu posunu, ktor..i je ddsledkom premien Stylistick'ich vlastncsti textov. Ked si vyrazov| zmeny frekventovan6, r.tedy by mohla na,stat p,restavba, a tim by vznikol druhouf posun vlastnosti pr&ladov6ho textu. Spravidla by * v preklade tie,to zm,eny mali porhybova{ len r rimg! i,6nrov6tw'typu origin|lu. Zrneny na rovine slor-o*veta v zdsade vytvfuali rinosn6 rnodifil<6cie druhovfch vlastnosti onigindlu a nemenia konvendnri
irodstatu liter6rneho druhu. K zrisadnejSiemu posunu Eilnrwj,ch vlastn'osti origia6lu mdZe d6j'st vtedy, ked sa prekladatel dotfka t6my origindlu, [<ed za'sahuie do kompozicie, [<ed adaptuje postalT a podobne. A[<o priklad zrrcny druhovdho pola origin6lu v preklade uvedieme zmenu tdmu, posun ,od

prvky

prijemca odakdva istf [<,olorit. Prijemca paradone chce, aby preklad pociloval ako dom6ce diel,o, ale na druhej strane crhce vnirna{ prdklad ako dielo reprezentujrice cudziu literatriru, a preto odakdva i vyhladiva
reprezentujrice ,,cudzo,kraj,nost"

texrte pre-

kladu.36

V liter6rnej komunitk6cii sa princip prdkladovosti uplatriuje viacerfmi spdsobmi. Prekladovost je vyjadrenim ,napitia medzi ,,svoj7m" a ,,cudzim" v texte a dd sa zachytit vo viacerlich opoziciAch, ako sri napriklad nataralizilcia (udorn6cfiovanie) a exatizilcia (scudzovanie), folklorizdcia a vlbanizdcia, historizdcia a modernizdcia. V tejto srlvislosti hovorirne aj o p,rekladovosti ako o norme prijrnu a o istej komuni[<adnej situdcii. Prekladovost sa d6 chdpat ako u,rditf srtupei ekvivalentu:osti medzi textmi a vyuLiva sa ako strat6gia
literdr,nej tvorby. Sarna prekladatelskd prax a existencia istfch typov literdrnych textov (texty o textoch, teda ,literattrira o likateg6rie p,rekladovosti

rrag6die Hamleta
rodia.35

ku ko:n6dii pri prekla4ani Shake'spearovho

v nemeckfoh
adaptdciSah

osem,n6steho sto-

Aspelct literdrnej l<omuni'k6cie ndrn pom6ha odkrfvat

teratrire) poskytujri do'statodn6 d6vody pre modelovanie

ipecifickost prekladov6ho textu. T6to Bpecifickost ,nespoiiva v Stflovej au'ton6mii prikladu, ale v 'sp6sobe, ako sa ,text p'rdkladu komunikuje. Preklad, a[<o sme uviedli, je visledkom fi<onfront6cie prvo'tnej a druho'tnei kcmunik6cie. SpeciliOkost pr,ekladu sa bude teda utviiraf poias prekladatelslkej l<ornunikdcie: tked prijemca Tnima dielo ako preklad, ked odakdva text prekladu, iAntor'i priznaikovosi rasitie, stripa s,o vzdalovanim 'sa prekladu d i,ilnrwych vlastnosti prvovzoru' na poza'di ktor-ich sa ',rnima. dim viitsmi sa preklad ,,osamostatiu!e', tfm je druhovo ndpadnei5i. Ale'to ie uZ problemailka dal5ieho vfkladu.

texte.

A)

PREKLADOVOSf AKO SEMIOTICKA RELACIA MEDZI ORIGINALOM A PREKLADOM

Preklad sa vyznaduje rnnohf,rni priznarkmi indikujricimi prekladov,ost v text,e. Zadnirne od pomenovani.a ,,preklad", ktor6 je vlastne nlzvom preloZendho diela preloZil, preklad, p,reloZen6 z . . . atd.. Sama technika tohto pomenovania je sign6lom istej konve,ncie a vyvol6va u prijemcu prekladu podobnf frdinok ako etiketa liter6rneho druhu pri ditani pdvod,nej ,tvotby. Lirtdr6rno-

4. O PREKLADOVOSTI LITERARNEHO

his'torick6 excerpovanie titulov prekladovej literatfiry je velmi p'oud,n6, pretoie poukazuje na srivdk6 chdpanie

cilenie normy pr,ekladovosti. Odhahrje

KOMUNIKATU

Ked chceme zachtVil rozdiel m,edzi prijemcorn p6vodn6ho textu a prijemcom pr,ekladu, mllsime prihliadat najmd na Specifikum korn'unikadnej situdcie prijemcu prekladu. V preklade, na rozdiel od p6vodn6ho diela,
62

prekladu na ,origin6l, sp6sob rcalizdcie copyrightu, ch6panie lunkcie prekladu vo vztahu k origindlnej tvorbe, postoj prdkladatela k autorovi p6vodiny a podobne.

totii

vdzbu

K elem.entom indiku1ricim ,,c1trdz,o,st " jiterdrneho diela sa z hladiska vfstavby textu prekladu dajri zaradit veci neprekladan6 alebo nepreloZiteln6 na tema63

v6hy' zenrc' tickei rovi'ne diela: kalky, re6lie' miery' vyvol6prvkom K oisnS nrizrry, lit"'atn^ ono"'astika' zadalei 'troba lta"io ',,prekladu" """il;;';td;i; vysvetr"ait p4.ay rtzv' vnrittoiazykov6ho 'p'iu*o qreicladu:

nfoh a

v texte' ko'mentire ;tn"'#;iarou alebo prekladu itt""*t"t"trcki'ftl|t" napriklad ;';k; autorov)' pri prekladani pautdo u t'itf' k$l"ktth preklady teda a na1rckm t"rr. 'prellit n*t1^5"' v origin6li' lktor6 ta"6""vly"n .it-ator,_ uvereinetrfch O signilodh prdklasa uv6dzajri zvyeal'ne pJ riarou' vf'stavbv txtu u'ne ;.-;;;i;; lednotlivyci' rovin6ch rs charakteristikou "Lillro' sa ui zmienili v srivisl'osti
vosti" prekladu' Text vzbudzule u dltatela podozrenie' 'i'e ie "prdkla'mnoistvo exotiokfch d";a ked obsahule nad'mern6 ked ie -text prive'kni orvkov. Rormako 1"'to-"i"ay' iazvkovei'' ked 1e i";;';;;-e'"ar"r'" po strenke p'ekla{atet. p;ilI; ku'Ik;, ?d "rcreolizule"' ;;; telto '5tyli's'tiokei ir"t" .in" doda{, Z" *ua'i protipily orip'refi<lade patr:i nadrnern6. i'reditosf

prijmu nql,rizna'kov6 elenenty. Neopakovateln6 prvky t *cpak signalizujfi novost,,,inlorm6ciu", nedbydaj'nosf,

srtriedkov v texte rby n6m tkdzala pffner qlakovatelneopafl<ovatel'nfch prvkov vo vfstavbe 'textu' Opafl<ovateln prvky, teda ditatel'sky znilme, inforrnadne zastara,n6 konvencie 'tvorby, sri z hladiska ditatelsk6ho

origirnalitu, exotickost. Pr'efl<lado'vost v literSrnej komunik6cii sa viaZe vozvfienej mier'e pr6ve na spominan6 prvky. ' ti.to postrehy sa daj0 demon5trovat aj 'na vySSej literdrnej rovine, a[<ou je naprnklad prdkladatels'k6 tradicia. Naprlklad vo vztahu k'prekla om zo vzdialenfch
sa poptrlarizujri osvojen6 Sitylistidk6 v zoty, vypracovan6

literatfir poznanie cudzej literatriry v prijimajtcom prostrgdi vytvdra n6vy{ky na p'oe'tiku cudzich diel' Tak

inon6rodnej literatrire. Postupne to znihtie ich inovdciu natolko, Ze ,sa cudzia llteratrira v t6me i v Stfle udomiicf,uje v prijlmdiri:com prostredi. Ide teda o prvok
opakova,telnosti. S tirnito javom ,sa stretneme napril<lad

;;;'kJv;* v n*ls*i" e5te indi'cii' [ctor6 .vela ako text dvoiIi"if.v.U textov. prekladu text il;#"F charakteri'zovat nezvydain6 d"d. Ii;ptlklad ked sa v pozii uplataule [<ompozlcia b6sne,
".r#a.iebo,st.oii.ke pt"t'f i"d'ko"' zanrovlsj a ;;;;#;"y"r'
orporiudutti",
podobne'

pri

prekladani a osvojovani lit'erirnych u:otgy tvorby madarskfch pr,ozaikov, ktor6 postupne splynuli s poetiCkfm a Stytirstickfrn k6'dom slovensl<ej pr6zy devlt-

n6steho ,storodia. Opal<ovatelnost vo vzlahu k recipovanej litera'ttre znii'uie i koeficient prdkladovosti v pre-

kladovfch textoch.

d;; tb; ;t"ktJ; 'p'^ai

dukt.

pocitovat cuizich-prv[<ov v'texte umoZflulri procudzl ako literatriry

dom6cel

B) PREKLADOVOST AKO NORMA A

Pocitovanie p'rdkladovosti sa

stran'e prekladanie literatrir s chudobnej5otr tradici'ou literrirnycfrr kontaktov zvy5ui'e v prijimajricom prostredi Sance pr'ekladovosti. Verasti intenzita vyrazovho koloritu v 'texte, a ltym stirpa ai koeIicienl neopakovatelrrosti (preklady z orient6lnych li-

Na druhel

LITERARNEJ KOMUNIKACIE

-KATEGORIA

prwa-Znej rniere viaZe teda na tak6piekladu' ;; iy|,rru"*aou^o6ho Eita'tela origin6l' Jt\" preklJdl ho, ldory priiima text -"k". ide Le 6itut*I' ' p'ri.ktorf "vie"bude ;;rti-ki;i# 1e e.rdovani ;il"kt"d- eii aatsel percepcii.pr'ekladovosti na d'ontacu tuadiciu' na liteliiat preklad ,o ""uiuio* na ktgy r6rnu 'normu a'na kon:'rencie, ktor6 'si osvoiil' ako "zAvdzn6"' si turrykol, tr<torC p'ripadne uE pociturf pror Elementirna Statistic{<6 distribircia lazykovfch

teratir d,o sl,ovenii,nY). V citeni preklad'wosti sa dajri rozli5it rozmanit6 ,srtqpne intenzity, od maxim6'lneho udomdcriovania (adapt6cie) origin6lu aZ po manifes,tadn6 vyzdvihovanie preklado,vos'ti ako faktu dvojdomei prisluSnosti di'ela (porovnaj p'rax odtl6dania'text'ov origin6lu i prekladu vedla seba od devdtndsteho s'torodia podnes v deskej i v slovenskej literatrire). Na stratdgii zuf5enej prekladovosti buduje nap;o1kon aj prozaickf preklad
verS'ov.

Retrosp,ektivny pohlad

na dejiny prekladu, teda

64

65

a fu'nkcii preochlad na vfvoi prekladatelski'ch met6d preprod'stava ffi;, oi*.'utiai", ako sa uplatiovala tttl6pu|v:h .l, prekladu Stredoveki-obdobie ;;;;;. tu- neplatil princip t";"**t*n sa vyz'na6o'valo tfm' ie nebola $pecifikovaiinnost .""*tnn,lr. Prekladatelsk6 tv'orliterirrnei kontextu z sa nevydle'fiovala ;';-;;; oriCi'tenie tvorcom' it. pt'"lf.l"n l sa identifiift<ova1 s Ze $tatit neexistoval ;::"lt;-b"1"-natolko oslaben6, I'iteratfuu 'sa pdv'odnri a preklad rt'r.ari ;.#i"t;i;. r'o;"Uf.lfi t"raiely. AZ poetiky l<lasicizmu.a neskOr
s ktorf:nl sa stretdvaie

d.e

O prekladovosti ako o strat6gii liter6lnej tvorby sa hovorit v ,srivislo,srti s faktom, Ze vela literirnych diel vznlki na principe prekladu. Ide o rtak6 typy

textov, rktorfch literi{,rnu existenciu p'odmiefiuje z6' vislost od in6ho 'textu' Pr'ocesy podmieiujrice vzni[< druhotnych, derivovanydh textov (texty o tex'toch) ibudemajir 's prekladom mnohd spolodn6 drty; niLrni sa
me zaoberat

kap'irtol'e Preklad rnedzi textmi'

proJiklld. dvoch estetil<' -:rrrizrns utvorili tt*tua"i ptuttfuautelskei worbe pra[<-

" *"ftAych modifik6ciioh aL podnes'' ""ty-i' i,e*luane opozicie tichto dvoch estetik' adaptovand .tlt"ao* na prdklad literirnej tvolby' daj(r sa vy;adrit taho:
Klasicizmus
vSeobecn6 (celofl<)

5. OLOHA ETTETNT:E V PREKLADATEI1SKEJ KOMUNIKACII

Uloha ditatela v prekladattelskorm proaese je dal5ou komunikadnou dimenziou aktu transl6oie. V p'rdklada'tel,skom procese treba vo vztahu rnedzi ditatelom a prekladatelom rozli5ovat niekolko pol6h. Z nich'sa potom

Romantizmus iedinein6

d6 vyvolit aj funkcia ditatela a[<o dinitela, ktorfrn sa korltioluje prekladatel v prekladatelskej tvorbe' Na naj-

(iast

zacielenie ina celok Pri

preklade

zacielenie na 6ast Pri Pre-

v5eobecnej5ej rovine vystupujir pr'eklada'tdl i dita'tel a[<o soci6lne 'lednot[<y, ked sa konfr'ontr:riri na externy'ch liter6rnych poz1ci6rch. Pre trito rovinu 'sir priznadn6 fakty tzv. piekladatelskej s,ociol6gie, resp' praxeol6gie, sm'eru-

preklad vYstuPule ako P6-

p6vodnd dielo vYstuPuie

ako preklad

klade

6o ie irn'otiv6cio'u iirce k vyskumu otdzok, ako napriklad

vdn6 dielo
stieranie Preklad'ovo'sti

iinrrosti prekladatela (z6roibok, hobby, individu6lny vztah k 1i,teratrire, ideov6 a kultrirnopoliticke orient6cia
a podobne), do si iiada
[<oT

vyzdvihovanie Preklad'ovos'ti

rzument, akf vplyv m6vy'da-

d6raz
jemcu

prekladu

na

konvencie

pri-

d6taz na konvencie autora

originilu

-rrt"I r* prdklada'telsky program jed'notlivca, skupin, gener6cii, do 'si Ziada kniZnf trh, ako vystupuje pre"kl"d"t.I ako s,oci6lna jednotka v kultrirnopolitickom konterte atd. Sri t'o otiZky sociologicko-genetickej pcvahy.

prdkladatelskfch realiz6ciu " absolirtnu osebe met6d nepreds,tavule s6rn V estetirky' iednotliprdkladatellske! t"d;6h" , ttpou

iJit"a.ft erekladu oU*iuiuti' Vfvin

prekladovosti oa Vychodisko'v6 p'rincipy uplatiovania

Ji,"t-#ih epochdch sa kon5tituovali viac'er6 nor'storoti Jy prekludu, prdo* sa nalmd v dvad'sia'torn diametr6lne odl,"i.h

ukazuje, Ze tieto normy boli nasto .a! jeden itsJ.'iir"alr,ko pr"kbj"uosni sa d6 pouzjt ako dokontexi'u d'o pri zadlerlovani prekladu

;-;;;.fi;

micei li'teratrirY.
66

eirn vatsrni sa probl6my pren65a{ri od telto vonkajSej sociol6gie liter6rneho diania smerom ;k centru litetuility, k textu, tlrn viidSmi sa tento vz{ah Specifitkuje, konki6tne v kateg6ri6ch liter6rnosti' Tu zadiname sledovat prekladatela pri tvorivom pr'ocese arko subiekt tvorivych rozhodovani a priierncu ako jeho literfrneho partnera. Na tejto rirovni sa ukazuje, i'e vzlah medzi prekladatelom rtreba chdpat v dvojakom komunikadnsm znysle. Raz prdklad'atel vystupuje vo vztahu k dita67

origin6lu' telovi ako jedin6 auto'rita v sprostred-kov-ani preklad' o ked iitatel vie o tom' ze ide i;;;r.d;, prdkladate'I"' yryn6 autora existencii o ai iJ"t" "\t lrJ p."Jt". v d'an; pripade rna.ditatel moznost

sledovatleninlorrnativnulunkciuprekladatela.Vlast. o orini text prdkladu le ledinfrn zdrojom inform6cii konkretizdcie' ditatelskej Aut'.' f;J"y* "t1"fti"* alebo z infch literatfr' ffif"a z 6ins{ke1 lite;atflry *a* puykouo nepristupn6' ie p1e. slovensk6ho i;;; Prdklad'sa realiEitatela "autorita'tirvnyt" g*ftf"a"*'priiemcu pretefa fi-rxer" "ttahu k oiigittaltt' a. -qre kladu je prim6rnym, iedinfm 'textom

(A) - (T') - P'T2'(' : A : autor, Tr : originfi, P : prekladatel' T2

preklad,

e:

ditatel

priiemc,a Pozni origin6l oper6cie' *i *r*st lkonfr'on'tovat p'rekladatelove na p'ozadi gtq*a}l ^ roalrodnurtia, ked v'n'i;ma prOklad

In6 situdcia nast6va, ked

fi<omurniik6ciu' to vyuZivalric pritonn vlalstnri jazykovri ditatel neorientouZ potom sie rje ,,paslvny" p-rijernca' nedifeie'ncov any, oi:kaza"v ,,",u ,Prekladatelovu "iv " pot"rr"iTinv spoluprdkttt'l origin6lu' 'irii*,,t^ pozn6- pTamene'- ktor6 sri v'ichodiskom preeventudlne prejavit. ai il<lad,a,telovej rinnosJ a m6ie

,:;;i;";, lu
;;;1em ;

,uposob

Jil""a.t"", realita' 'teda V tej'to situdcii, [<ed empirickl.lireftu.na pre[t" priiemcl prirn6rnym' eo*i"e dielo, st6va tu fiti"tty' prdklady eoiotttti klad sa p'ocitu!'e t'ft" preklady slovendl:.{ do lit"r"t'"y z madarskel .ulub" ibilingvis'tu' a ditatela zo srbskei literatrfry do s'lovinskej pret'o iit^t.I uZ pracuje s dvoma textmi' a
iu,tiruo
je mu Prdklad druhotnfm textom:

'ui'Ulnaaouoia o met6du prekladatelovei pr61' teda

s p6vod'nou estetickou

odvodurfm textorm. Pomer uvedenfch skupin determinuje napokon do istej miery i prekladatelskli program. Existulri'totiZ Specifick6 pripa"dy, ked prekladatelslci program vych'fudza z iazlkovo nepripravenych ditatelovTak to bolo nap,riklad v iase, ked sa u n6s v d6sledku nedilerencovan6ho pristupu k tvorbe z6padnfch autorov a k ideovfrn hodnot6m literatrir redukovala jazykov6 priprava i 'liter6rne kontalkty s nimi. Vtedy sa ditatelia informovali o tj'chto li'terat{rrach len ,,2 druhei ruky". S postupnou normaliziciou 'situ6cie a v ddsledku uplatfiovania principiSlnerho kultrirnopoli,ticl<dho kurzu prekladatelom pripadla iloha vyrov'ndvat ku'ltrirne straty, dohdfat ostatny liter6rny 'svet. Vtedy sa spopularizoval aj informativno-prekladovy Zdrter,tzv' recenzie s uk6Zkami, v l<torjch sa uv6dzali p'refi<lady miektorfch atraktivnej6ich a ditatelsky zaujimavejSich wyvtkov textu so spojovacirn vfk'ladom, aby ditatel dosrtal predstavu o cel'ku (prelklad - digest). Nap,okon je tu iitatel ako spohitvorba prekladu. Prekladatel a jeho prijemca sa postupne projektujf do textu prekladu. Na r,ovine textu s4 tieto dve komunikadn6 jedno'iky Specifikujri ako syst6my viruzovich konverrcii. Prel<ladatel 'sa nealizuje v texte so svojim vyrazovym idiolektom ako tzv. vnritornf ,,autor"' Prijemca, ktor6'ho md na zreteli prdkladatel, sa realizule v texte pros'trednictvom konveneie ako tzv. ,,r'nfitornf" ditatel. To je nal5pecifiokej5ia podoba komunikadnei rel6cie medzi prekladatelom a jeho t'itatelom.

6. REDAKTOR ATVORBA PREKLADU

'Na

'tvorbe p,rekladov6ho textu sa dkrem priamych ridastnikov l<om'unilk6cie istou mierou zridastriuje aj ex-

A.tTr - (P) - (Tz) *e

eitatelia nepoznaj{rci origin6l, sri- apravidla vahe'VrnerrSirres.i,".,yta1"'eti,prektorfchrieprel<lad
68

ternf dinitel - redaktor, resp. upravovatel definitivneho znania textu prekladu. Ako ukazuje moderni prax, pri publikovarni prdkladov, bez toh'to iinitela sa nedd celrkom zao,bist. Redal<tor je totiZ sprostredkujricim fa,ktorom rnedzi vl6dnricimi iazykovfmi normami a textom prekladu a v/kon6va direktivy, ktor6 si pod
69

pre-

-.'e-p-om di'tatelskfch n6vykov osvojila .vydavaie'Is[<6 v liter6rnei komunik6cli -rii'tricia. Funkcia redaktora Retl"""vydetoiuu d"L"k" len iazykovou aprobiciou' vydavatelskej vo i:-k:or realizuie poStulity obsiahnut6 vv;;r;tk": ;;ri..ip*h riadenia kniZnei produkcie'idioprekladat'elslk6mu li"-* utr^"fa a iodoibne' Pr'oti

redaktora' t' i' spolodenski textu, ktorri vykon6va redaktor' Arbltr6rny ="r"t6.t^' reduktor.rr.l dinnosti sa prelavuie v pthve za'' ;;;;; varianty' ktor6 sehoi'at do textu, vyiv6rat prislu5n6saodznenia'textuautorizovan6hoprekladatelomurdiodlisulir' Redaktorovo manipulovanie ;;-t;il;;m To je , *"""* !e vla'stne jeiro tendendnym.,prepisorn' ked vtedy' -,-.astne uZ metakom'"'ita', kt'orf vznilci .a! p'reresp' .;;k;;.-;".musi" zasahovat do povodn6ho facto "tenil"J""eft" textu. Tym Ze ho aprobuje' d'edo textu si zisahv ;-#;;G"'i'Redakt'orove reprezentujii lebo rrirokujir de'iinitivnost , a to,pret'o' u,, tt-T :* Ji-"J*"llzovan6ho prekladatelovho p artnera' cr 1tz ' ;tt* m0Ze 'byt redakt'or ai "spoluautorom Spravidla' a ;;i'"t*, ohlasenfrrn, alebo a'nonyrnnym' rtextu sa-v5ak ri'dast redaktora na 'tvorbe

-"rJ ;;;;i- tlr"ri'ioltkt

J*pt'"t"afr"",

prekladu zamlduje'

Ked hovorime o 'redaktorovi alko o

potenci6lnom

ir."rrrritouikom-unil<adn6hoaktuodprekladatelasmektory rom k textu, m6me na mysli ta[<6ho pracovnilka' jazyhladiska z oper'6cie ri;"j" prekiadatelove -nielen k rea-lit*":, ,urp. literdrnei tJ'*y, 11" ui.vo.v1{ahuorigin6lu z6cli vyznamovei ^ Stytitti"ttej Stru:ktriry redaktora pri r preklade. Je paradoxn6', Le o rilohev spornych len tvorbe textu sa zalitna zvatla hovori{ do kolizie dost6va ;#;*h' ;'edy, lked sa prerkladatel dejindch v sa tomu so svoiim upravovartelom' Naproti redaktor'ove' ked prekladatelsiva'str'etrnerne s p"iptdmi' rioravv textu 'zaostivaln za celiovfm vf'vinorn iazyka' text iJtp.''rrn.."irtry, ked'zilsahy redaktora retardujri upravovatelov nepochopenia orekiadu. Ako ,r'taZt" Bos6ho' slovenskho Michala lt"te i;ffi;; ';;;'J; -io*t'to z'o zaliarka Styri'dsiatvch rokov ot"trli"i"it redaktor Kv6devdtn6steho storod;'37 Podla v5etkdho origiLn6lu' Bosf' nepocho p'il vy'na'my angliek6ho

ten ani 'slovidka angliok6frro nerozuLi, lr$ud. patrnost; a jak!! Killing (kle'ni, i[<rce'n1) vyiUaa 'skize svini! Jak to? Byl jsem p'oznarnenal, ,svin6 Ze ,killing rsrwine' angliciky to !'est co sloven'sfi<Y o Navy6e Atd' naie5til ,svini" moiit', pioto z killingu redaktor pr,ekladu'nepochopil Bos6'ho snahu roz3irit vy'iazfua orient6ciou na vrstvu ludo-"6ho razov| m,-oZnostl n6redia' ,lo".n'sk6 ta pdvodu, Podobrne Alfred P,flanzer zhrnul zdsahy ,,brusidov" do textri prekladatela taficto: ,,Oprdvce 'Skrti .)61mena ieden, ten. Skrt6 z6lmeno 'ti'eti osorby. Netryii" Sl-oveso na konci v6ty. Odstraiuje shluky s,pojek.'Odstrariuie dvoji negaci. Nesn65i doplnk'ovf ins'trument6l. Nezn6 jazyikovf ch"'38 iuryk otigittdlu.,Nedb6 -"dakti.h w'stev Upravovate'lia prekiladu nepoch'opili, Le ltra s rozlitnfmi s*yllstlckfmi vrstva,mi srivisela s tzv. funkinfm rozvrsivenirn iazyka. Teoretidky to sriviselo s poZiadavkaLmi praZskej liLngvistickej Skoly. V praxi uplatfiovala trito z6sadu mathesius,ovsk6 prdkladatelskri poetika' Prv a'ko prisrtripime k charakteristike vzt'ahu medzi redaktorom a prekla'datelom, treba uviest niekolko prikladov z redaktor'skej p'raxe, ktor6 'sveddia o 'tom, akri d6leZitfr frlohu hr6 redak'to'r v boji p'roti substandardn6mu prekladu. Ukazuie sa, Ze redaktor m6 velkri zdsluhu na z-vy5wani slove'snej rir'ovne prekladov a na odstrariovani tzv. prekladaitelskfch ,,Sum'ov". Na ilustrdciu sme rryb,rali nidk'olko riryvkov z textov, ktor6 v prekladoc,ii upravovala Viera Hegerov6' Na to, aby sme mohli konlta'toval, 2e prekladatelovi v uvedenlich pri padoch neSlo o Stylisticki zdttet, ale Ze pros'to vznikol -nepodarok, nepotrebujeme konfrontovaf spominan nryvky s origin6lom. Pos'tati, [<'ed sa do nich jednoducho ,,zaiitame". hraaa,, . . . n,zl postave nemala nijakfr koZovitri
piSe, Ze

"korrektor

tost... ,, . . . Motor priadol hladkrl pieseri rnocnej .ta

podrobil ,, .. nohy . . . bosd ,,
,, . .

ener-

.Jt

91e...

obradu dvojZensk6ho sob65a ' ' '" vopohal do top'6nok a v stave ne-

tov

pazapinutteho ..gtttola krd?al po chodbe ' ' '" .ho ho opr6vnilo zalolil si okolo nej ruku ' ' '" 77

70

mu tulo p6tral, io sa tfka totoZnosti ne. skorfch ndv5tevnikov. ' '" Citovan6 priklady sri z teoretick6ho hladiska "neprlaakov6",' nekornuniku'i ri a p'reto nevyjadruj ri nijakrl

! ..

. trros

Sfylistickri tendenciu'

und die Edelrebe entwiokelrt wotden, etwa ein Dutzend das Geschlechter vor ,seinem ,,UrgroBvatern, so war I{e' fromme iin g^o, Tr[umerischer Irrrtum u:nd eine mit ,urrri"horrg una,usdenkl'icher Urferne, - wobei nur diese daB bleiibt' Si^urren dalauj hinzuwei'sen ;il*;

U;i;

V cdidnei praxi sa vSak stdvajri aj tak6 pripady' ked pnJtUao vykon6va ap'retirru -temer cel6ho *tt-* rrd. T"i ,to bolo na.priklad v sl'ovenskom'preklade Umoryts die\a lozef a ittlo btatia' Redalttorka J(rlia rovine Miiekovri tu up'ravovala p'reklad na 3'tylistic[<ei
od slova aZ
P'o

*o" h." Ursp'rilngen des eine Hochgescheitheit zeitigen legen war, daB "i" wie der Veredelung Gesilttungstat lJ"*", ai" ,solcher war'" fdhig Weines des - -l wilden oiigi*ar: Tfrrorna's ltiuo,', G s s arnelt e W ethe' I I I' d" eoi;Uu"-Volag, B'erlin, 1955, s' 20-21')
e

ihrerseits schon so rspdt,

'solchem Menschengeschlechtes ge-

in

Abstande

'

vetu.

Pororrnaime:

liegt die Veredelung wilder und tauber "Ebendort Gr:iser zum brottragenden Ko'rne' Unsere Getraidearten, mit denen auch Joseph 'sich ndhrte, die Gers'te' den ilafer, Roggen, l'tals und Weizen, auf ihre wildwachsenden Originale'zuriicl<zufiihren, erkldrt unsere Pflanze,nlkunde ,sich mit dem grtiBten Bedauern auBerstande, und kein Volk [<ann sich riihmen, sie zuerst entwiilelt und gebarrt zu haben' Wir hiiren, daB es zur Steinzeit in Europa liinf verschied'ene Arten des W.i""o, und drei Aite'n Gerste gab' Und was die Zti"htottg des wilden Weines aus der Rebe betrifft' geeine Ta,t sorrdergleiche,n, als menschliche Leistung nomtnen, wie rnan auch sonst dariiber denkennrniige" so schreibt die albgriiLnding weit herhallende Uberliei..otg sie Noah, Jem Gerechten, zu, dem Uberlebenden ie, Flut, dernrselben, den die Babylonier Utnapir.t ti* und 'dazu Atrachas'is, den Hoohgescheite'n' 'nanuten und der 'seinern spdten Enkel, Gilgamesch' dem Helden jener Tafel - Mdren, die anfdnglic'tren Dinge berichtete. Dieser Gerechte also hatte' wie auch

tr6v ,,Ta* aj leZi zu3lachtenie divf'ch a hluchfch ktorfmi na chlebonosnd zrno. NaSe obilnd druhy, sa iivil ai lozel, jadrnefr., ovos, Zito, kukurica a p'5epni"i.tt rr*tpat na ich divo rastrice origin6ly'

P6vodnf text

Prekladatela:

"ti.t ta,k vyhlasuie tt* rastlinopis, ne16Z1e1e' Iurtujeme velmi a i;iainy 'n6rod sa nem6Ze chv6lit tfm' ie ich prvy vypestorr"l u vyrobil' Poi-uv1m3, Ze v Eut6pe bolo piit rdznych druhov p5enice a tri a"U" tt*""t*1-A " io sa tfka zu5laohtenia r6vy z didruhy jadmef,a. ueto'fti"^u, iin oMivuholnf, ked'na t9 hla'dlme ako

na vfkon ludskf' nech si uZ o tom rnyslirne dokolvek' pripisuie ho z priepastnfch dialok k n6m zneiica fta' ai.iu Noahovi, spravodliv6mu, ktori 'preZil potopu' k t'omu Atraktor6ho Ba'bylond.ania volali Utnapi5tim a ;i;;i;, pr.*irdry, a ktorf' 'svolrnu ;skor6mu vnukovi' Ciigu..i"ui, hiinovi onjch doskovfch biiii' rozp,r6val o ,rtia"h poiiartodnfch. Tento spravodli'iri teda' ako to

J*"ph

i*.pft

wdre? Feigebaiime pfl"or"rr, -6lbaA*eZ was von Nutzen

wuBte, zuallereust Weinterge gepfi[anzt, - was nicht sehr gerecht fand. Denn rkonnte er nicht
oder

Nein, sondern Wein rstellte er erstrnal's her' davon und in der TrunkenLreit verhiihnt tnlnken warcl Wenn aber Joseph meinte, das sei verschnitten. und gar nicht so lapge her, daB das Ungeheu'ere geschehen
72

,r"aa uj !,iznl, nstepil nai'simprv5i vinicu - io Jozef za velmi spravodliv6' Lebo nemdhol za*"pttf#"rl -S-,.|it ,ri.to, io bolo oZit"tttet Figovniiky a ti olivy? Nie, lei vino po p'rv6 vypestoval, 'spil sa z neho a v ,opoieni bol ,ryoeraof' a srtal sa trdom pohidania' No,'ked 'si Jozel myslei, ie'tomu nie i'e ani ta[< d6vno' do sa prihodil ten ohromnf iin a 9o ;a vypestovala vinn6 r6va, vari tucet pokoleni pred ieho 'pradedom" bol to celkom s'nivf omyl a prostudk6 priiahovanie k sebe ,nernyslitelnfch pradialok, - pridom n'6m eSte
73

treba s bledfrn riZasom povkizal na to, 2e tdto pra' dialka Lr,la uZ taki neskora, l'ake vzdialend od prap6r'odiatku ludsk6ho pokolenia, Ze mohla splodit takfi velemridrost a ,schopn6 tan<6ho dinu kultirneho ako je zuilachienie div6ho vina. "
Text upraveny redaktorom: -A tam le?i aj zu5lachtenie divfch a &rluchfch

triv

priviest naspd{ na ich divo rastrice origindly vyhlasuje n6i rastlinopis ,s polutovanTm za nemoZn6 a nijakf nriro:l sa nemdZ,e chv6lil Iym, i.e ich prwf vypestoval a dor6bal. Podrivame, Ze v Eur6pe bolo v dobe kamennej pat rozlid,nfch druhov p5enice a tri druhy jadm,efia. A do sa tfka zu5lachtenia r6vy z div6ho hrozna, din k:orf nemd p6ru, ked ,sia to berie ako vfkon ludskf, a nech uZ je indi ,o tom mienka akdkolvek, pripisuje ho podanie, zaznievajice k n6m z priepastnych dialok Noemovi, Spravodliv6mu, ktory preZil po'toplr a ktor6ho Babylondania volali Utnapi5tim a k tomu Atrachazisom Prem{rdrym a fldtorf svojmrt ne$kor6mu vnukovi, Gilgame5ovi, hrdinovi onfch doskovfch biji, rozpr|val o veciach podiatodnfch. Tento Spravodlivf teda, ako to vedel aj Joze,f, vyoadil ,naj.s,rimprv5i vinicu - do J,ozef nepokladal za v'eLmi prihodn6. Ved di nemohol zasadit niedo, do by bolo uZitodn6? Figovniky a ii olivy? Nie, leZ vino vyp,estoval prv6, Lspil sa z neho a v 'opojeni ho vyklie5tili a stal sa teriorn posrnechu a ohovdrania. Ale ak s'i Jozef rnyslel, Ze tomu nie je ani ;ta[< divno, do sa prihodil'ten ohromnf din a vypestovala sa vinna r6va, azd,a tucet p,cikoleni pred jeho ,,pradedom", bol rto celkom bhiznivy o'myl a zbotn| pribliZovanie nepredstavitelny,ch pradiarlok - pridom ,n6m nezost|va in6 ako s nesmiernym riZassm poutkdzal na to, de aj tdto pradialka bola uZ tak neskor,o tak6 vzdialeni od p,odiatkov luds[<6ho pdkolenia, Ze mohla splodit takri velmridrost, l<tord bola schop,n6 tak6ho kultrirneho dinu, ako je zuJlachtenie div6ho vi,na. "

na chlebonosn6 zrno. Naie obiln6 druhy, ft<to,rfmi sa Zivil aj Jozef, jadmeri, ovos, Zito, kukuricu a p5enicu

zykovej a liter6rnej normy prisluSn6ho otrd'obia pri tvorbe textu prekladu dd sa 'charakterizoval takto: Prvf pripad nastdva vtedy, ked sa redalctor ,stotoZiuje s prevlidajricou, do'minantnou liter6rnou a jazy' kovou no,rmou a 'je vla'stne iej vykon6vatelom' Pre Stylistick6 ipravy prdkladovdho textu m6Zu tu fungovai kanornizovarn6 iStyiistiokd vzory vyznamnfch spisovatelov ale o riedenia viacerych prekladatelov v danom lirteriirnom obdobi. TaLk6 je napriklad p6sobenie viacerych srldasnfch prekladatelov na p'reko'n6vani'e S'tylistickfch,konvencii, risilie o vyrazovi. diferenci6ciu liter6rneho S'tylu prostrednictvom prekladu (Jozef Felix, Viliam Turd6ny, Jan Vilitkovslkf, J6n Ferendil<, Viera Heg,erovd a ini). Redaktor m6Ze citlivo vyro'vn6vat prekladatelov text s normativnymi poZiadavka,rni prisludnej liter6rnej epochy. Z dqln ruskho prel<ladu sa d6 uviest redaktorsk6 dinnos{ Alexandra Blolka a jeho prikladn6 dpravy prekladov N. N. Grianskeho, P' Veinberga a podobne. Yyznam Blolka ako redaktora prekladov sa hodnotil tdlcto: ,,Ako st<uto&tf velkf umelec, nadchnuti' velkou rny5lienkou nesmrtelnosrti p6vodnej kultury, kaZdo'u svojou irpravou potvrdzoval p're 'svoju dobu nov6 p,rincipy prdkladu: realiz6ci:u Stflu prekladan6ho aalori ao pii*dr"nej melodiky sridasn6ho jazyka."3e T'eoreticky sa zdvai'nost lunkcie redakt'ora pri tvorbe textu pr,ekladu zvy5uie najmd Vtedy, iked redaktor pracuje ,na konednom zneni prekladu bez srihlasu preLhdui"I^ (rnaprift<lad po 'jeho smrti), lked m6 redaktor pri ,,volnd ruky". - ripravricih textu relativne V druhom pripa'de je redaktor ,,v nezdvislej " pozicii vodi srivskei literrirnei norme. Usiluje sa ju predbehnrit,' dhce byt vpredu' Spomeime si napriklad na vyznam r,edaktorskej aktivity Andreja Trrichleho-Spnianskeho v dasopise Orol v sed'emdesiatych rok'cch devdtn6steho'stor<rdia. Pros'trednictvom prekladov a iednotlivfch irprav extov, najmd rytmickfch, chcel posilrlovat 'svoje kod,iiikatn6 rlsilie pri prechode sloi'-enskej
75

si zivaLn komunika6nom preLludut'"Irko- arkte. Funkcia redarktora ako z6stan'cu jaNds budri zautlimal

dal5ie fakty, [<tor6

pre p'osridenie z6stoja redaktora

74

proz6die od sylabick6ho

sylabotcrid<6mu systdrnu.

Trrlchly-sytniansfl<y pcikladal preklad za velmi dd]eZit.l

III.

zlcrikr pri dorie5eni prozodickfch otdzofi< v srloverrskei literatrire drutrei polovice'devdtn6,s'teho storo6'ia'

STRUKTURA PREKLADOVEHO TEXTU

1. INVARIANT VYZNAMU A STYLISTICKE TRANSFORMACIE V PREKI-ADE

Generativna [<oncepcia iazyka vypracovala termin jadrovich viet jazyka. Podla ftansfor'mainej gramatiky tvori jadro i^lku mnoZstvo primdrnych viet, ktor6 zlskavaffre v gramatike frdzovfch Strukt&r. Z'nich sa p,storn uskutodriuiri irozli6n6 'transfo'rm6cie. V preklade sa translorm6cia usrkutodriuje zloZitej'tsie' V ume'
leckorn p,reklade, alko usudzuje V' Rozencvejg,ao vlfber prostriedfi<ov podmierir./ie jed,nak rdmec dan6ho i'6nru, lkvivalentnost jednotidk umel'eckej Strulktdry, ale ai
p,ravid16 ich zretazenia

v texte' Generartivna grarnati[<a, ktor6 vyzdvihla pojem tribk'wej Btruktfry, in5piruie

te6riu p,rekladu k rivahd,m 'o rnoZnosti fixovania invariantn6ho vyznamu v hibkovej Struktrire textu' Existuje starf filozoliclkf spor o tom, 6i je mnohos{ in:terpret6cie umeledk6ho textu dani komuniikadnou situ5cio,u, v [<torej sa striedajrirpercipier:rti, alebo di uZ v sarnej Struktrlre sri inheretn6 predpoklady rnrnohovfznamovosti. Igor Hru5ovskf4l odpovedi na trito oiauklo v tom zmysle, i;e kat'di latkt, aleb'o ucelen'i artefafl<t mdZe obsahovat' cehi rn-noZinu Strukjtrir, tiZe mOZe sa manifestovat poly5tnrktur,6lne' V artefal<te sa pri vhodnfch podrnienJkach mdZu tetlizwal potenciottat* ti virtu6'lne sub5tru[<t(lry. Percipient z nich reciptje raz jednu, taz intr substruktriru' Poly5t'rukturnost-urneleck6ho diela m6Ze existovat vdaka opozicii variantov a invariantu. Strurktrlry oa m6Zu realizovat
rnod,elovani prdkladov6ho textu sa velmi produktivne d6 vyuZit op'wtnia invariantnfch a variantp'otencion6lne len vdalka ist6mu jadru.

Pri

texte. Olbidva pojmy 'sir vlastne kateg6riami generafv77

nfch prvkov, ktor6 rsa realizujri v

prdkladatelsk'crn

nei poetiky. Preklad vo vz{ahu k origindlu chce ibyf

prenosom jeho irwariantn6ho vfznarnov6ho jadra. Tento prenos sa ustkut,odiuje jednak priamo - preklad

sensu strictc

Prekladatelia v5alc empirickou ce,stou dospeli

alebo nepriarno

(tzv.

subs,titrSciou).

pred-

poidadu existencie invariarrtnosti vyznamov textu. \rjimnims si postreh popredn6ho slovensk6ho pre[<lada:ela. ktorf sformuloval na 'konkr6tno,m priklade interpret6cie (komentSrov) Danteho Pekla: ,,Ak niekto -"a.k ako Darilte strielal odrazu troma Sipmi z tloi' (povedan6 jeho obrazorn z Pat. XXIX, luku :etir"ov6ho 24), Eirr- ak nietcto zilmerne skladal polzia majiicu aZ n'i vyznamy (d,os,lovnli, alegorickf a anagogickli), musel uZ s6m odprvoti dementoval niuot, Ze pri ditani je l'en leho diela moZno vystadit s prvf'mi dojmami. A prirodzen, Ze tafl<yio Dante - po$tava spoly v iase a spoly v tieni - o'dprvoti p'otreboval kornentdr a potrebuje ho podnes. Aby sme mohli vnirnai jeho po6ziu, ktord priamo spodiva na jeho ib6snidkej mySLenke, je nwlhnutnd pornoc rtfch ludi, [<tori sa usilovali do tejto my5lienlky vniknrit' Takrito pomoc p'otreboval ditatel Boiskei homddie uZ v Strn6storn srtoro'ii (Florencia uZ v,tedy zriadila akirsi o's'obitnfi l<atedru, z ktorej sa vy,svetlovalo Danteho di'elo) a moderny ditatel ju potreibuie o to vddirn-i, i'e titto my5ilienka je mu iasto nepomerne rnenej pristupn6, ako bola lud'om predch6dzajrlcich ,storodi. Nech sa ui, zmlila o starfch, noviich i najnov5ich [<oment6roch akokolvdk - a treba uznaL, i,e viacerl vfhrady proti nirn boli a aj isri opr6vnend - bez ich p,omoci nerrniii<neme do BoLikei ho' m6d,ie. M6ierne ,tttikttit len do iej povrchovych vrsrtiev, nie v5a[< do vrstiev h]b5ich, z k'torfch jedi'ne prf5tti iej To, io Jozef Felix konsrtatoval o existencii gr'ovrchor".ich a hibkovfch vfznamov v texte pri ,objasdovani s6mantirky textu, dd sa vztahovat na vystavbu kafi6ho textu. Odvoldvanie sa na hlib5ie vrstvy diela, to je vlastne hladanie funkdndho invarriantu t'extu. Existenciu invari.antu v texte by srne mohli dokeza{ aj experiment6lne, lingvisticfl<ou met6dou, a Io zhu's{ovanim viznamov diela (resum6, arwllcia, atd.) resp. [<onden78

zovanim jeho rs6mantiky ai, po dalej uZ nedelitelnf vyznam,otvornf princip. Pravda, tak6to zhustovanie di kond,enz6cia by museli vyjadrovat aj Specifikum diela. Pojem invariantnej estetidkej inform6cie medzi textmi treba pokladat v te6rii prekla'du za kl66ovi. Kai:di1 text obsahuje toitiZ popri ,svojej viznamovej ,,multidirnenzion6lnosti" z6kladn6 vyznamovl. jadro, s ktorfm vys,tupuj,e do vyvinu. O jeho existencii n6s presviedda napdkon s6m fak't prekladu, kde doch6dza k posunom, k rozlidnfm vyznamovym modifik6cirlm toh,to jadra.
Bez exist'enci,e invarianfu medzi textmi by sme nemohli hovori{ o prekla'datels[<fch posunoch, v pr'eklade by sa jednoducho nernalo do posrivat. Preklad by iednoducho

musel zqstat k6pi,ou textu. Pr,eklada'te1'sk6 tvor;ba sa teda realizuje vzhladorn na urdity, objektivne zalixo' vany vfzrlam textu. Medzitextovf invariant je prekryvanim sa rsdrna,ntiky prekla'dov6ho textu 'so s6rnantikou textu originiilu. Medzirtextovf invariant sa v istom ,zmysle dd ch6pat preklady v rich sdmanrtike. Inak povedan6, variantn6 je t6 iast prdkladu, [<tor6 podlieha zmendm (vynech6vanie, prid6vanie). Je to pole odchflok od origin6lu, ktor6 rnusia nevyhnu,tne vzniknrit (odli5n6 jazykov, $tylistickd a ikultrirne vla,stnosti kontextu origin6,lu a kcntextu prekladu), atlebo sri prejavom preklada'telovyeh v!rczstrfch ,siklonov. Paltri sem vSetko, io sa prekladorn ziskava, aldbo aj rstr6ca. Variantn6 'sri vSetl<y prvky textu, tkto'r6 ,sa nekryjri vo v5efkfch prekladoch toho is,t6ho diela. Po urditfch logiCkfch interp,retadnfch operdciiich s6mantic[<ej kondenziicie alebo atbsttrahovania ,t6my di4. ,sa dospiet od p6vodndho rozsahu 'textu k j,eho viac alebo rnenej zhustenej podotbe, k sch6me, a to pri zachovani irnzariantrr6ho obsahu. Exisrtujri teda rozlidnd stupne ,'obs,ahu" diela, ktor6 rsi rndZerne predstavit ako vfsledok opakovanej operdcie s6mantickej kondenz6,cie od p'reds,tavy textu cez jednotliv6 stupne kondenz6cie (rninim6lne, st edne, aL maxim,illne zhustenf obsa,tr diela). Proces ,,zhus{ova,ni,a" obsahu by 'sa dal dok6za{ exp,erirment6lne aj na prekladatelovfch oper6ci6ch.
79

aj

a[<o sp,olodnf rnenovateil sp6jaj,rici v5edky existu,jdce

velkd

p'odzia."a2

v lednotliwich interpretadn lch t6zach vZdy na 'prislu5nom 'stu:pni tejlto origin6lom nar6bat s
Prekladatel rn6ie
kondenz6cie:

ndzw,prelalen6ho diela
J

te,rit6rium preklada'telovho p'6sobenia. Medzi ne pa:tria: druh ,stroiy, rozsah verSa, metrum, rozloZgnie prizvukov, stopovS. orgartizircia, tirnwd vf,s'iavba, wganiz&ciz synitalktickfch prostriedkov vo ver5i, zvulkov6 uLsporiadanie a podo,bne. V5et[<y tieto ,,,sprostr'edkujfice" d16"[.y

anot6cia Prdkladu
+

(ediinf n6met)

.J

kritickf komentiir k Prekladu

podriadfl<ovf P'reklad
+

sri mu n6hradou za pdvodnf ,,ucelenf " text. M6Zeme to ,ilustrovat na ,slovensflco,rn preklade Danteho Boi;shei hotm1die (preloiili Jozef Felix a Viliam Turd6ny, Bratislava, 1966), a ito na kom'ent6roch i rna vlastn'om
preklade.

13. spev:

vlastnf text Prekladu

KaiAA initerpretdcia textu na firovni hlblkovej Struktrlry je vlastne risilim o vysitihnutie funkin6ho invariantu. Prvi I6za prdkladatelsk6ho p'rocesu je polkusom o zachytenie tothto invaria'ntu a druh6 po[<usom o jeho ,zachovarnie", vyjadrenie, reprodukciu. Vi'stiZne'to formuloval bulharskf teoretirk prekladu Ljudskanov: ,,rPri preklade id,e o p,remenu sym'bolov dan6ho oz;rLam:o rra symboly ak6hdkolvek in6ho [<6du so zactrovanirn invariantnej informdcie vzhladorn na danf fl<oordi'nativny
systm-"a3 Funfl<dn6mu invariantu textu

'

di li Nesso arrivato, per un bosco ci mettemm'o qua,ndo noi

,,Non era ancor
che da nes$un sen^tiero 'era segnato' Non fronda verde, rna di color fosco; rron rami ,schietti, ma nod'osi e'nvolrti; non pomi v'eran, rna stecchi con tosco' "

Doslovnf preklad:
,,Nedo5iel e5lte Nessus na druhri stranu, ked sme sa pustili lesom, [<de nebolo rstopy po nijakom chodniku. Nie listie zelen6, leZ farby ternn'ej; nie vetvy rovn6, lei, hrd,av6 a pokrirten6; nie plody,ta- boli, lei oEtne s jedo,m."

je zo Stylistic-

k6hostanoviska adekvStny poiem odkrfvania Stflov6ho invariantu, [<tory, ak sa prend5a prostrednictvom p'rekladu, o;bohacuj,e Stflovf reperto6r prijimacej literatrfuy o novy prvok. Funkdnf invaria'nt textu, naopak, nezrtamenl, Ze existuje 'len jedna jeho interpret6cia, resp' jedinf preklad danho diela, absohitne vernf origin6lun*.

'

P'reb6snenf text: ,,Nepre5iel e5te Nessus cez ti rnl6iku, uZ 'st6l tu les a istr'omy preialostn6, a po cestidke nikde ani znaku.

Prekladatel,sk6 dvojice sri vdadnfrm priklado'm, ked je ,,preb6Lsiovatel" odk5zan! na maxirnflne zhusrtenni in-form6ciu ,o ftexte, tii'e na urditf svo'jskf invariant vyznarnu, [<tory mu pos'kytuje,,interpret6tor"' Preb6s-

iovatel sa vo vz{ahu ku skutoin6rnu origiin6lu opiera len o jeho ,,'spros'tredkulrlce" 6l6nky. Sri ;to: doslovnj'

Nie zelene - len ierfi. sa leskne zlosbre; nie rovnri 'snet - len splei a pln'o rhrii; nie ovocie - len jedovart6 ostne!"

preklad, pom'oenf [<omen't6r a form6lne obrysy origin6lu ako or,ientain6 body, ktorfmi sa ,,vyznadkuie"
80

vo

Ked porovndme prv6 dva verse z citovan6ho tityvku v5ettkfch troch p,ozici6ch, spozorujeme, Ze v g
81

s origindlom, tesLp. s doslovnfm pre'kla'dom doch5dza v poslednei verzii k urditi'rn zmenirn' A[<o
rolryrani
r.ieme, tieto odchflfl<y

b,rodu.

O odchfleai

prebiisfiovatela spolurozhodovali

rnajf rrieko,ljk'o pridin. Predov5etjazykmi. Kaltdy iazyL< md medzi rozdiely sn to kfm otrem toho aj Lsvoje Styli'sticl<6 usporiadanie, svoje Stylisdck6 ,langue", dalej sri to rozdiely medzi stupfiarni niterrirneho .rtyrrolu atd' Pre tieto d'iferencie 'sa ned6 pleklad s origndlorn rsto'toZnit, a musi tu d6jst k po,r-o*. Odtial pra,m'enia prek6Zky, ktor6 'sa preb6sf,ovaielovi stavajri do c,esty pri zak6dov6vani estetickej

do vedie prdkladatela k r6znym typom zmien, odchflok, transfom6cii vyznamw6ho jadra ofigin|lu? Z dialektidkej ,povahy'tohto z6pasu o novy tvar vyplfra aj fakt, Ze prdkladartel, hoci je v 'si'tu6cii preb6srio-

:Corm6cie.

vatela zdanlivo bezmocnf, predsa m6 ist6 pros'triedky a noZnosti, ako rie5it trlto'komunikadnri situ6ciu faktu prekladu. MdZe vyjadrif Stylistick6 rozdiely rnedzi origin6lom a prekladom, a tto aspofr, na. funkdnej r'ovine, ak sa to ned6 celkorn dos'iahnui na'rovine indikdcie jazykovfch prodtriedkov. Pri 'rfchto ope'r6ci6ch je pretarf"u"t"t odkazany s6m na seba, tu sa kondi ,,[<ompetencia" interpr'eta. Bude rie5i{ a samostatne sa roziodou"t p,ri oirb.ru vytazovych prostri'edkov, p'ri sa p'redlohe, pri ,,nezivislosti'l vo vzta"podriadoiani" (P. A. Viazemskij), aleb'o pri hir k origin6lu "ponechivani;', resp. i pri ,,odli5'ovani" (V' Turi6nf), a to podla toho,to vSetko rnu d'ovoluie vyzna'mn6 jadro origiiralu (tent'oraz v podobe interpretAcie - podver5or,6ho prekladu.)4s V5etky vyrazov1 transform6cie sa tu odoh'rdvalri vzhladom na vfznamov6 iadro pr'edlohy'
Vr6{me sa viak
rk prv6mu

iinitele, rytmick6 vlastnostitercfny, naj:rii jej konsitanta vdzba rfmu prostredndho ver5a s prvf'm a s rtretirm verSom nasledujricej strody. ,,Mldka" je transformiciou z{kladndho viznarna (brod) a zilroveit je to aj posul], ktorf bol v danorn pripade m,otivovanf rfrnovfmi poZiadaVkanr-i -,,rnl6iku" f ,,znaku". V ddsledku irsrtfch transforrn6cii konfrontujri sa ver5e aj vjrazovo. Stylisticky sa posrivajri obidva ver5e srrrerom od vyznamov6ho jadra, ale obidva posuny 6a dajri identifikovat aL po zisteri p'rislu5nfch transformacii. ZaliaL io itreti ver3 pri:bliZil vyraz smerom resp. k ludovej hovorovosti (porovnaj: k ludovosti, 'cestidke nikde arni znaku" deminutivurn ,,a po ,,,cestidka" v sp.ojeni s expresivnym zdporom), ani pomenovanie ,,rnl6lka" vzhladom na neutr6lne jadro (brod) nie ie bezpriznakov6. ,,M16ka" srivisi s transStrul<trlrne forrn6ciou v,tretom ver5i ,,ani zna[<u" a vlas,tne do'tv6ra tirto straSidelnri rozprdvkovri [<raj,inu. Prostredny ver6 rterciny sa virazovo posriva smerorn k aktualiz6cii vyrazu (p,orovnaj sp,ojenie ,,ist61 tu les" - je tu prisloVka rniesta a hrornadenie oriznadnfch pomenovani, iiZe p,erisol6gia). Podobne pomenovanie

,,,preZalostn6 strorny": privlastok,,preZalostn" tu prechdd.za z bris,niak6ho obrazu lesa, ktory explikuje sy-

nekd'ochicky presivnosti.

vyrazovo posirva ladenie smerorn

ex-

poved6, Ze tento les

nem6Ze

verlu 13. spevu:

Nedo5iel este Nessus na druhri sltranu Nopre5iel e5te N'essus cez

ti

rnldku

byt pokoj. Zvvkovd orga'nizilcia terciny (porovnaj vybet tzv, dr,snfch sl,w: ,,f'osoo", ,,schietti", ,,Mod'osi", ,,stecchi co,n tosco", ako aj ,slgvd v 7. ver5i ,,s,i aspri sterpi") je prvym n6znakorn celej atmosl6ry tohto spwu, ktory sa bude ozfvat sydanim rslov samovrahcv, zadiihajricich sa v prfidoch krvi. Hodno si v5imnir{ oezi:i.u: v prvej terciiae je po slabi'ke piatej. NAhle zmenenf rytmurs sfi<rfva v sebe moment prekvapenia... ." Prebdsfisvatel nielenZe re5pektuje prariexpresivnosti, a,.le zilmerne ju podp,oruje aj vyberom lexikdlnych pornenovani. Namiesto larby temnei
83

Pttlu ko*ent6ra Dante rtrojn6:sobnfm zdporom naje zlf. Kde je zlo, tarn zGjme

Podla vysvetliviek treba tomu veriu rozurniet tak, ie Nessus m,ri p'rejst na druhir stranu Fleghetonu,

delnost zvukovej vfstaVby

pri

vyjadrovani zvukovej

Zvukovri expresivitu -;;", ktor6 ,,sa leskne zlostne"'podobnfch slov ol<olo zvukovo hromad'enie i ;;#i; Expresivne prest1vky: ,,snet" - u'splet"' -i "ott"tSou"i tp""itt" ,,plrro-hrdi"'- Zvu[<ov6 exp'resivnost vyr-ara s lexik6lnou 's6mantidkri iednotu' " Poznaaie ziilkoniitosti hibkovej Struktriry umoZf,uje

-color loscon

Tur66ny prid6va stupi'enok 'navy5e

preb6siovatelovi realizovat v prdklade vfznam'otvornf to preloio.ip Danteho poetiky. Na pl6ne textu. sa zvukovdho spitosti lt"i. v doslednom re5,pektovani Vernost timto z6' pl6nu s alegoricko-syrnbolick'imLaa- vfznat'w6ho iudtt Dau'teho po""-l -tvori hlavn6 irty rfor*olouarrej poetiky prekladatelslkei dvojice:

fuakin6 preklade priarno podmienili podobne 'drsn6' verBe i ^o"togidiii* ddrazo'rn na sykavky, na 'spoluh'l6skov6 ria ,ostr6', prenikav6 i: ,Nie zelene - len [en. 'spl'e{ "hfi;; i"rr t^ leskne ,lost#, / nie rovni snet - ostne'' Pofttti; I nie ovocie - len iedovat6 ;* a drsnej5i Ze ,Ta[< 'hust6 pri5t' . -"""i i v 7. ver5i: vve' z prdve tvrdii . . .' attd' P,ritorn, a{ko ie to zjavnl ono J""y.ft cirt6tov, sna'iili sme sa v preklade podat aj I zvukov6 p,ia*'typi+6 'splietanie' -sebi -pre tedto spev poloZ"tty"h tt"u .(porovna! 'zelene dvlch vedla (Pozri Kornen,snet - silet'; ,hu'sta htst') --L', t6r, s. 352') Na rtejto poetike sa d5 demon5'trovat e5te juq* profi6*.' Jeinf,m z taichatil<teris'tiokej Sich ddklad'ov Ipa,"toi #dkolte; vfstavby s kompozicio'u celdho 'spevu G; Pehia, tu-zvuk Danteho trribv pren6sa

-f.teto

Stylisticik6 znaky terciny

,boli pre nis, p'rLrodzene, z|vdzrt| a v na5orn

zlin?iky vfsostne

per oro e Per argento avolterate; Lr co'nvien dhe per voi s;tr'oni la tromba, 6 per'o che nella rterza bolgia state. Gia eravamo, alla seguente tomba, rnontati dello scoglio in quella parte 9 ch' a punto isoivta mezzo il fosso piomha' O s,o,mma sapienza, quanta e I' a'rte che mostri in cielo, 'in ter'la e nel mal mo'ndo' 72 e quanto giusto tua virtri cornpairte! Io vidi per le coste e Per lo fondo piena la pietra livida di fori, 15 d'un,largo rtutti e ciascun era tondo' Non mi parean men ampi n6 maggi'ori che gue' che 'son nel mio bel San Giovanni' i8 fbtti per luogo de' battezzatoti; I'un delli quali, ancor non e molt' anni, rupp' io per un rche dentro v' annega'r'a: 2I e questo sia suggel ch' ogn' uomo sganni' Fuor della bocca a ciascum so'perchiava d'un,peccator li piedi e delle gambe 24 infino al grosso, e I' altro dentro stava' Le p,iante erano a tutti 'accese irrtrambe; per che ,si forte gttttzzavan le giunte,

27 30

che spezzate averien ritorte e strambe' Qual s'uole il fiamrneggiar dall'e cose unte rnupversi pur rsu per la strema buccia, 'tal era li dai calcagni alle punte"' Firenze, La Nu'ova

(Dante Alighieri, La Diuina Cotned'ia' Acura di Na:ta'lino Sapegn'o, Vol'.l',

Italia, 1965')

B6sniokf p'reklad:
do veci boZie, cnostiam z loila vzat6,

iJ19.

celou skladbou.

'id"

,,O, Simo,n mig, 6, biedni ieho Ziaci,

Origindl: ,,Inferno

nilkate cudzim, 6, vY nebaZiaci

XIX
seguaci

1 O Sim'on mago' o miseri 3

che le cose do Di'o, che di bontate deon essere 'spose, e voi raPaci
84

a zlate; pripomina, teraz rrech trir,ba z16 v'6m rndte! rniesto Zlabe tretom predo tu v
po inom 'ako Po striebre
85

Nad dalSie dno, nad rovy cintorina vystripili sme d,o prostriedn<u cesty, kde skalnf most ,sa a[<o'tumba vzpina. O, midrost boZia, ak6 ja'sn6 zvesti. o sebe ddva3 na nebi i zemi,

Boli sme uZ nra nasledujrici n6hrobel vysrtripili, na tt .da,st skaln6ho mosta, to sa vypina priam nad stredom priekopy.

6, najvyS5ria mridrost, ak6 to umenie utkazuje5 na nebi, na zemi a vo svete zloredenom,

a ako,sp,ravodlivp moc rtvoja rozsudzuje!

a tu jak spr6vne rozdeluje5. tresty!

f).o dna a kaZdej stkallnej sinej steny olrrihlych dier je vrytich na tisice

a v kaZdej z nich ie hrie5nik umiestenf.

MenSie sfi nie, no ani vdd6ie sice
neZ jamy

Videl som po 'sten6ch i na dne sirnavri sl<alu plnri dier, v5etkfch r,wnafi<ej Sirky, a kaZd6 bola okrrihla.
Neprichodili m'i rnenej priestrannfmi ani viiE5irni

v moforn krisnom Svitom

ktor6 tam

slilia

Jdne,

za krstitelnice.

{iery, 6o sri v mo'jom l<r6snorn Svd'tom J6ne, uroben6 namiesto l<rstitelnic ;

neZ

Nie d6vno jednu r'ozbil som, [<ed v jame dusil sa Vnirtri iloviedil<, tvor ritly. . . A to nech pravdy pedatou sa stane!

otvoru kaZdej, a[<oby ich u,tli, dohora iba nohy vyinievali

aZ

po stehn6, a osta,toik bol vnttri.

jednu z nich, nie je,tomu este talk d6vno, som rozbil, pretoZe ea rrnirtri dusil, a toto budiZ pedatou, [<tor6 nech kaZdeho z bludu vyvedie Z olvoru kaZdej von vyiniwali chodidl6'jednho hrie5nika a jeho nohy aZ po steftlnd, a ostatok bol vnritri.

Chodidla obo,c} ndh zl'i ohefi p6li a kiby ta[< sa mecri nad zif.alcom, Zeby ajh'6Lvy hravo roztrhali.

V5etkfm bldali chodidld oboch ndh, a preto tak ,silne m/kali zhybrni, Ze by boli bfvali roztrhali h'6'?vy i priehuZvy.

nail rnastnotou, ako nad chucrhvalcsm i pl6pol lhe l'en na okraje, tak sa i tun6 ,od pLiatt l<lenul rk palcom. "
Ja[<

Spiny

Ako sa pldpolanie zamastenfch veci pohy'buje len po najkrajnej5om p'ovrchu, tak beZal ten ohei od piat aZ po konce (palcov)."

Podver5ovf preklad:
Simo'n darodejnik, "6, io veci boZie, ktor6 majir

6, mizerni nasled'ovnici,
bYt'

cnosti rnanZell<ami, 6, vy ,paLravci,

za zlato a striebro v cudzoloistve vyddvate, teraz musi pre v6s zazvud.al. (moja) trirba, pretoZe v {retom ZJabe spotivate.
86

V origindli slwo ,,turnba" vyvolfva celi s6riu podobnfch p,omenovani pripominajricich tsmn6 huianie Danteho trriby:,,bonta,te",,,,tromba',,,piomba",,mondo",,,fondott,,,totrrdo",,,gambett,,,iritramibe",,sttambe", ,,unte", ,pll[te" atd. V p,reklade ,sa trribenie vyvoldva il:drziou zvdkov6ho echa pomocou zadnej {on& my il, ktorej fonologidkd kvalita na Io d6va ist6 predpoklady: ,,vystripili ", ,,rn-ri'drosi ", ,,okrfhlych", "shig ,. Zia', ,,vnittti", ,,ritly" atd.
87

Preb6siovatel vyuZil takmer do krajnosrti v5etlky inform6cie, ktor6 mu poslkytdl 'int'erpret' Z racioniilne&ro projektu interpret6cie hibkovej vyz'namovej vnstvy'textu vytvoril esrteticky rldinn'i tvar' Transforir"ia.l"t.,el "mrl; v.iznamovdho iadra s'ri Struktrirne oddvodnen6 a pcsrivajli text 'sm'eronr rk exp'resivnosti podania' zd6raznulncei vyS5iu rnieru irdasti . subiektu na tvotbe
trex:u.

s
d N d

.o

denotativny vyznam konotativny vlznam

2. STRUKTURNe TYPOLoGIA JAZYKA A TEXT PREKLADU

Stylistick6 zaradenie

vfstavba vetY

'Empirickf aspekt, s akfm narilba poetika -tradidn6 len prel<ladu, liter6rneho pri'"nutu'tt"ris,tiike -poskytule prdklad' na poh-Iad nediferen.ouutt'g globahy, i'"i-i ff"p*t"'tf ,ru ,to, aiby ,sme v samom slc6mani prekladu postripili dalei, aby sme hlb5ie poznali zikonitosti

artikulainf charakter

i.x"*j vf,stavby, Specifit<ovali jeho di5tinktivne drty vzhladom na origin6l a pril<rodlli k systemiz6cii po;tk;" o p'reklJde. nrnpiricke sridy o vlasrtnostiach p*tf"a" ,ri *ato
iuat r" pozndvaniu prdkladu ako liter6rneho textu' Pre .UtJ,.uttlLo poujhy prefi<ladov6ho textu urobila dotou" t*i"l^c Stnuttntne orientovan6 lingvisti{ka'46 V'itextov znamnfm p'rostriedl<om na pozn6vanie Struktriry opis na. jazykovej iednotlivfch f ;;zt# 'Pik(lsime'tvpoiog'i" di{erencovan6

(* : variabilnost, - :

invariabilnos{ prvkov)

a nedostat'odne

ade-

s6mantiku; zvukovi vfstavbu). AL po zisl<ani tichto ridajov moZrno prismupi{ [< vytvoreniu komplexndho rnodelu preikladu, a to na zdklade por'ovnania tkazova' telov jednotliufich [<rirt6rii. Sotva by sa ta[<6to [<rit6ri6 pre svoju r6znorodost - v jednej dali zachytit
sch6me.

,ouio t"xto.

v5eobecnri Struikprernedzijazykovdho oblast na typdl6giu tirnu 'textu k6dovania inform6cie v texte' Levy uvainv l o irwaniantnfch a vari'antnych Ui, p.vt matiok6 pochopenie tfchto srivislosti'

lu uftitto"ut

Yii o"it .r, pr.[.]^d. na lnzadi Strukturnej vistavby i"tto . S,tflove! difererrci6cie' Je to p'rv!' pokus o systekrito matricu:47 (Pszri tabulku na str' 89.)

Levf poddva ta-

Nazdiivairne sa, i'e pri hu'dovani typol6gie lrfch ptekladatel'silcich-oper6cii bude- t'reba posttupovat (rypr' pri't'om ied91 iednotne rt. j. reBpelstujfrc .asndst hladrisko' 3tyli'stidk6 textu, tirovne vfstaVby

jednotii-

iazykovd

S6m opis prekladu podla jednotlivych rovin textu nie je eite jeho hodnotenirn, ba ani interpret6ciou. Na to, aby sa rnohol ,tento aspdkt srta{ hodnotiacim, treba prihliadat 'na dal3ie dko,lnosti, predov5etkfrn na funkciu lednotl,:.vfch rovin vo vystavbe te:ctu. Poznatky z tohto opiLsu ,sa dajri vyuZii na vlbudovanie grarnatiky textu prdkladu. Preklad at<o vfsledok textotvorn6ho aktu sa nie vZdy realizuje'komplexne, na v5etkych rovindch textu. Realizilcia textu na niektorej jeho rovine sa iteva v istfch siturici6ch pre!<ladu nevyhnutnou' Nidkedy rsa st6va, Ze sa preklad realizuje na roviae vety di verSa, alebo na 'rovine lonematickej (zvukovei )' Inf typ prekladu sa d'6 rcalizo'rat zasa len na rovi-ne lexik6lnej a podobne. V kaZdom pripade poznanie
89

88

roviny realiz6cie prekladu je podkladom pre jazfkovf charaiaeristika vliazwych zmien v preklade a pre skirme n ie textotvornliCh dinnos'ti prekladatela' - pr.foaou"nie podla jednotlivfch rovin vistavby :extu sa v preklade uskutodfluie takt'o:

p,red,stavuje prdk

ad fo,nematickf (grafema't'ic[<'i). Ide (pismen) z jedn6ho iazy\a do druh6prepis zvul<ov o slovo Anglick6 ho. ,,Liverpool" prepisuje ru5tina ako Rozbor 'tohto typ'u tzv. fonemaiti'ok6ho a ,,Liverpul". grafematidk6ho prekladu s mnohfrni p'rikladmi nrijdeme

wsL

PREKUD

raAz/
sYNfucMA

TEXT usrx rt/ru\ \ vErA i

u Johna Cunnirsona Ca fo da.as Odtial sri i rna'sledujrice priklady na fonematdck'i a graf,ernatickf preklad: ,,anglick6 ,,platonic love" (plDtonik 10v) mi japonskf ekvivalent,,p'uratonik-tku rabu". P'odobne origin6l CIYTHIK, j,eho grafematicl<f preklad CIIYTHNK a
transl,i,ter6ci'a
I

\'
\,

S PUT N IK. K tornuto typu prekladov by sme mohli prirrital.

za-

;&

ilonrrua

TFwrua

/cnarrua \

u1ivan:6,,m,et6du" prekladania z deitiny do slovenrtiny, ked prekladatel jednoducho prepisuje fonemaitidkri podobu desl<'ich lexilk6lnych jednotiek do slovens[<6ho ja-

zyka bez re,Sp,efi<tovania Specifickfch r,ozdielov medzi tfmito jazylkmi. Vyskytuje sa to pri prekla'dani odbornej literatriry, ale aj beletrie. Preklad na rovine morf6my patri k zried;kavi'm javom, pretoZe morfe'ur*atick6 Struktrira slov s rol'nakfrn viznamom,sa spravidla v rozlidnfch jazykoch nekryje.

Prek6dovanie iazykovfch rovin z textu origin6lu do textu prekladu by sa malo uskutodni{ taik, a'by sa dotf'kalo ,rS*ng"n rovin sridasne' Vyplfva 'to zo z6' konitosti vfstavby textu, zo vziij'omnej spojitosti jednotlivych jazykovfch vrsrtiev 6i rovin rtextu' Takito pr*", pre[<5dovania by rnal byt op'tim61ny, a to z hl'a' iiska rlahz6cie prekladu, v zmysle textotvotnf'ch iinnosti prekladatela. PoukfuLeme v5alk na pripady, ked k taki*o,,[<ompl'exn6mu" prek6dovaniu nedoch6dza' Sri to pripady, 8i sk6r ,,v.ftnimky" (atko to formulurje V. O"lcova j, podmienen6 zvl66tnymi okolnostarnri: ( fonematidk6, ,.rp. syritaltickd pribuznos{ jazykov slovendina -de'Srtina - ruStina - pol5tina atd. ), rozlidn6 prekladatelsik6 techniky, transkripcia lexikdlnych citdtov' poeticrkf prirrcip experimentuirici s nidktoro'u jazykovou iorrlooo t."t" u po-dobne. Pri charakteristifi<e prekladu na z6klade jednej roviny hovorime o dorminantnej r'ovine prekladu, Ei'i.e o tej, na ktorir sa prdkl'adatel .26merne alebo mimovolne sirstreduje' Strukttirna typol6gia ptekladu nadobrida svoj zmysel ai' pti Styiistickom vyhodnoteni situ6cie, ak6 nastdva p'ri tomto rnedzijazykovom prek6dovani

typol,ogidkdho hladisl<a je zaajimairi preklad z pri' buznfch jazykovfch syst6mov, akfmi sri rnajmd s'lovans[<6 jazyky. Prekladatelia vyu1iva|6 zhodnir fonematidkri a morlematickri jazykovri stavbu vtedy, ked si v prekla'de ,,m6ilu dovolit " po,nechat rovnal<o zne-

jrice morf6my:

,,Priroda! delovek - tvojo tvorenije etoj desti u tebia ne otberut. "

,,Priroda! elovdk, to je dielo tvoje. Tfito des{ nikto nem6Ze ti uzial."

(Sdipadovove Slohy ldshg v preklade Heleny KriZanovej-Brindz'wej, Bratislava, 7962, s. 81.)

v preklade'
90

zujri

NajniZ5iu rovinu medzijazykov6ho prdk6dovania

Na f'onemarticko-rnorfematickej rovine texlu sa realinap,ri[<lad preklady lettristickej a permutai:nei polzre, ktor6 z6rnerine buduji na funk6nei segment6cii
91

vrSov a ich lexikdlnych jednotiek. (Patri sem aj Chlebnikovova pdezia zaumu). Na fonemati'oko-rnorfeoatickei rovine sa po&rybuiri i niektor6 prel<lady b6sni Apollinaiia. VSimnime si napriklad lento z knihy Brisi obro"y podla vydania SNKLU Praha z ro[<u 1965

(s. 70-71):

kladorn na takjito preklad (Baudouin de Courtenay ho nazyva fonetickf prdk'lad), resp. na met6du, [<tor6 sa v slovenskej literatirre ujala v dase preromantizmu a trvala prakticky po cel6 devdtn6ste stor'odie, je Kuzm6nyho preklad Pu5kinovej po6my Mednyi vsadnik z roku 1838 (Hronka) pomenovany Petrohrad:
,,PreSlo sto let, i junyj grad Polnodnych stxan krasa i divo, Iz lmy lesov, iz topi blat Voznessia p,y$no, gordelivo;"

pur le
ClOm

oLe
s'est

,,Dqn
za

de me a

til
Savle

oabre et je

j6
te

t'ai
rne
m,on

mi
me le
sko

,,Pro5lo sto let, a mladf hrad, Pulnodnfch stran i div i kr6sa, Ze Imy'lesriv a z baiin blat
Povznesa se slSvu svou hl6sd. "

A
mour aa

ja

tant
que

rni
dn

ko

luii

j'ai
me
le
.4

louf,

V prdkladatel,s[<ej estetil<e devdtnisteho storodia n6idme v5a[c prikladn ked p'rekladatelia, vedeni rny5'lienkou ,slovanskej jazykovej a literiirnej integrilcie, z6' merne ponechdvali slov6 's rovnakymi fon6mami i morf6ina*-i (rovnako znejfrce slovd), tim chceli
dokumentovat tes,nfr pribuznost prekladanf'ch iazykov'

Vfsledkom tak6hoto lostupu !e rjazykov6 ,,kreoliz6cia" dvoch iazykov'idh syst6mov, pridorn sa zotierajdr idiomatickE drty cielov6ho iazyka Prdkladatelia tohto typu sa opierali o presvedtenie, Ze pri prekladani z gtibuznfcli inoslovanskfch iazlkov sa pre velkrl 'podoibno'st staii pohybovat prevaZne na fonetiskei a na rnor{ern-atickei rovine a Ze netreba pracovaf s vetou aleibo , uyisi*i s6mantick;imi pl6nmi textu' Klasickfm do92

Za preklad na lexik6lnej rovine treba poi<ladat takf text, v ktororn slovd vystupuj'ri ako jednotky p'rekladu. Dronfz DuriSin uk6zal, ako Vladimir Rei,sel v prel<lade B,retonovej bilsne Le buvaril de cendre (Pijah z popola) bol nritenf uplatni{ rnetdu p,rdkladu na lexikr4lnej rovine, pretoZe mu to diktovala poetil<a origindlu: ,,S'lovensikf prdklad ibdsne by sme mohli za istfch dkolnos'ti oznai:il ako - ,podstrodnik' alebo v urditom zmystre ako - doslovnf preklad. Prekladatel d6sledne re5pektuje vfznam jednotliwfch slov a viet, ba nakolko mu to dovoluje slovendina, u,siluje sa za' chovat aj grarnatick6 pr'ostriedl<y origin6lu (,Le buvard de cenilre' - ,Pijah z popola'; ,Les oiseaux ,s'ennuieront' - ,vt6ci sa budri nudit'; ,d'6cole dans la mer' ,'zo Skoly do mora' a in6.). Za ,doslovnosf' sa d6 po= kladat aj rie5enie, [<de sa ,doslortnost' navonolk narri5a odliSnfmi frazeologickf,mi rnoZnos{ami dvoch iazyko' vfch sys,t6mov (,So,nnez la cloche' - ,zvofite'; A savoir combien' - ,To jest'; ,une f,ois pour toutes' - ,navidy' a in6). T,ento sp6sob prekladatel'ovho vz{ahu k origin6lu a z neho vyplfvaiirca prekladatelski konkretiz6cia ,je v zdsade domi,nujrlca a vyplfva z rcl' pektovania poetiky origindlu a jeho slohovej urdenosti. Prekladatelova ,doslovnost' bola programov6 a v rdmci
93

surrealistick6ho li'terdrneho slohu syst6m'cvo db'siahla neg6ciu trafitnf'ch foriem a vyznamov' ]e to vla'stne iJioy spdsob, ako pretkladatelsky transformovaL na'

pt*fua prvky

hypnotiokfch stav'ov, ktor6 urdujfi suri"doroiuliter6rnY 'smer a jeho vltazwl inovatn6 ako realitmus slastnosti vo vztaLru li predch6dzalicel tradicii'"ae Zilsad.a, o ktorei sme 'da dozvedeli z ob5irneho cit6tu' m6Ze viest k velrni pohodlnej praxi priameho preni5ania vlastnosti iedn6ho textu, teda origin6lu, do prekladu cez ,,rizke hrdlo" iednei iazy'kovej roviny' napriklad lexikilnei. Na ilustr6ciu tohto nebezp'edenstva pri prekladani, zvolili sme si tento'doklad:

psychidk6ho automatizmu, asoci6cii pod-

ii

Karnienuje tg przestrzefi niewybuolly huk skalT,o - wrzask wo'dy obdzieranej siklaw4

I

,,Slyszg

z lolYska

grornobicie ciszy,"

(J. PrzYbo6, Z Tatr)

prekladu. Nepoviirnnutd zns'fala zvukovd a intonain6 otganizilcia ver5a, ktor6 je sdrnanti'oky zdvalrlto:o zloZkou origin6lu: zo:skupovanie jednoslabidnfch slov (,,huil< skal", ,,wrzask") m6 v originili zrojrne pdsobit expresivne. Porovnajrne naproti tomu pokojnf priebeh ver5ov prekladu, ktor6 nie sri preruBovan6 a sri viacslabidn6 (,,trrmot",,,hukot"). Slovorn, prekladatel nevystihol,,vnritornil", Specifickfr str6nku Przybo6ovho verSa, charakteristiclkri pre volnf vetS, a sristredil sa prevaZne na preklad vlznamw na rovine lexiky. V dejin6ch lite'rdrneho prekladu sa rnedzi tieto typy daji zaradil aj p,reklady ,,2 druhej ruky" zo Sesfdesiatych a sedem'desiatych rokov devdtn6steho storodia, n<tor6 sa hojne vyskytovali v periodik6clh tfch dias, a napokon aj v fi<niZnfih vydaniach.s0 ISlo predo. v5ettkfm o ,,prevody" z ruskej literatriry prostrednictvom litera,triry deskej. Prekladatelova pr6ca spodivala v tom, Ze po,slovendoval jednotliv6 sl'ov6. Nezas,ahoval v5atk do syntaktickej r<rviny. Strull<trira deskej vety prech5dzala do slovendiny nezmenen6. Tak postupoval J. N. Bobula, fi<tori si p'oslovendil Machov preklad Turgenevovho rcmlnu Dym.

Ten priestor kameririje nevybuchnutf hrmot

sk6l,

,,Podujem:

Fr. Mach: ,,Aj! arj! aj! Tuhle je! rozl6hal se pojednou nad samfm j,eho uchem sipavy hlas, a ,tdZk6
ruka
za[<lepa].a

je to hukot vody strhdvanej vodopddom

rnu na rameno. Pozvedl hlavu

mos-

z rieii5ia

a poznal jednoho ze svfah nemnohfch

hromobitie ticha. " (Z Tatier, preloZil Pavol Horov: Sestra v plamefioch, Bratislava, 1968, s' 44.) ch6dzal zo Specifickfch vlastnosti polsk6ho a slovensk6ho ver3a. V p,reklade ani nedo5lo ku konlrontdcii dv,och ver5ovfch prozodickfch syst6rnbv' resp' i'ch konkr6tnych t uiire.ii. Prekladatel sa zastavil uZ na lexik6lnej rovine, preloZil zmysel slov ta[<, Ze by sa jednotPrzybo3ov slovenskf prekladatel elementdrne nevy-

kevskfch zndmych, jist6ho BamJbajeva, ilov6ka [<rdsn6ho, av5ak velrni jeSitn6ho, jiZ ne mlad6ho, s rozcuchanfmi hu,stfmi vlasy a s uvadlym tudnfm ,tdie,m. Vddnd bez gro5e a v6dnd nddirn nadchnut, ale bez riiele, pohyboval se Rostislav Bambajev po povrchu
trp6liv6 rnatidky
zemE."

(Svdtozor,

r. 4, t870, s. 42.)

liv6 slov6 otgitalo dali priamo podkladat

94

slovami

B,obula: ,,Aj! aj! al! VKak je tu! rozliehal sa naraz nad. samym j,eho uchom sipavf hlas a taZkd ruka spadla rnu na rameno. Ohliadol sa a pozna! jed,noho zo svo,jich mi4lo rnoskovskfch zn6-

95

mych, ist6ho Bambajeva' ito'1eka $as1e!9' mladj' av5ak velmi m6rneho, ktorf uZ nebol

roa'trasenfmi hustfmi vlasmi a uvddlho da6irn tuin6ho tela' Vedne Lez grosa a vedne 'sa Rosrrufa*,ttoty, ale bez ciela' pohyboval tisiav Barnbajw po povrohu trpezlivei ma'tidky

risem se tedy rozhodl, Ze tak ii onak "Pon6vadZ rnusirn n6co ddlat, a ziejrn6 ten das milo l4il<al k vlfr' n6mu piernf5leori, dostal isern nipad, abych sloZil Zertovnou ctrvaloiet na Blfuznivost' NarnltneS asi: ,Kter6-

Mertlik:

zeme"'

,rr*,Budapest, 1871, s' 13')

Prekladu na rovine syntagrny a syntarkticko-'s6mantzv' tickei Strurkttuy $riu,y) zod'povedainl preldady s

pak moudr6 hlava ti tohleto poradila?' NuZe, prvni poa"et mi poskytlo tv rodn6 imno M61us, kter6 ie$t ieck6mu slovu M6ria (Bl6znivost) ta[< blizk6, jako ty s6m jrsi vyznama tohoto slova vzd6lenf; vlastn6, jak jest v5eobecnfm min6nlm, isi jeho pravf opak'"
Preklad na rovine vety sa d6 doloiif napril<lad prozaickfm prekladom ver5sv. Rytmicfl<o-syrrtaktick6 usporiadanie sa v tornto type prekladu redu'kuje na ayntaktick6. Ta[<f'to text sa ochudobfiuje o elementdrny vfrcznv! pro,striedok, o verS. Preikladatel sleduje na rovine vety predovS'et[.fm vetu ako s6manticl<o'syntakticki celok. Porovnajme angli,okf origin6l so Saudkovf'm blankversom a so slovexrskfm prozaidkfrn prekladom Kupca Benrttskeho od Pavla Dob5insk6ho z konca piitdesia,tych a zo zaliatka Sestdesiatych rokov
deviltnristeho'storodia
Shakespeare:
:

;"d;-f-j a*f*"* a s vysvetlir;lkanri s'tred'ove[<de kich textoch, a to 'tam, kde boi text nelas'nf' ale'bo #b t.bu
dopoveda{ zmysel textu

di -'1inner autora' bld'ztwvstua od ChudJg Uv6dzame utizLu z prdkiadu je F ehoi autorom k'toneho ;;"r^" Rotterdamskeho, (Druhf raz 1513' roku z pc}ifuAza ff.rly z Jeleni a

;;;t"-b;l

etifiJ I"

iLd.t"Ioou doplnl<y st vyzna6en6 kurzivou'

Jaroiav Dvoiridek rdku 191251 Preod Rudolfa Mertllka z rdku 1966')

treti

Hrub'i: vZdy n6tco ,Protoie poniuadi," lsern urmyslil sob, r;'ezd'al psani d6lati a ten td lizdy rn| tas k v6i'n6mu bld'znavstvi iah'o * L',ipriU"a"i, olalo ryi se chvdlu pod'i'erin vy'psati. Die3,'iakdt' jest mridrost na mysl mne k takov6mu ilJ a piivedial Neiprv napomenulo pii.ila (neb moruz tuhn po ptrri piii*c *6' Toid rodu tak blizko piijmie kter6Zto ;Ay;bt" blilzen ceslly), od bl6z' ty si pfistupuie, iak t tolo,o slovu ,bl6zne" vsech bl4znovstvie od Neb lsi listJ novsrvie daleiko. vzd6leiY'r3 hlasy velmi daleko
Dvoi6iek: pon6vadZ

lsem "N;t;, vhodnfm \ -vefni:' ' vatyva,ti,'i t"n tas *alo '" mi zd6l bl6znov' napsati ani napadlo ilu'pi,emf,3leni, lhvelu iekne5 Ti vnukla? ;.'Kn# asl Falla's 'tuto my3rlenku Tv6 jm6no' ieZ to*tt snad. Piedw5irn pohnulo *6 k d,.:"* Ty 's6rn ,tooo tvtorl" tak blidke iest, lako

rnl za to' i'e nEdim se rnusim

vzd6len, ba

dle mindni v5ech

96

neivice vzdalen!

Dejstvo IV., sc6na I. - Ben6tkY is Antonio here? What, ,,Duke: Antonio: Ready, sosp,lease your Grace. Du[<e: I am sorry for thee: thou a'rt oome to answer A stony adversary, an inhuman wretch Uncapable of p'itY, void and empty From any dram of mercy' I have heard ' Antonio: Your Grace hath ita'en great pains to quality His rigorous course; but since he stands oMurate, rne carry And'that no lawful means can oPP'ose I do Out of his envY's reach, My patience to his furY, and am arm'd To suftrer with a quietness of spirit . The very tyranny and rage of his' Duke: Go one, and call the Jew into the court.
97

Solanion: He's ready at the d'oor: he comes, my,

lord. " Saudek:

(Zlomhi z Kupca Bendtskeho, v LAMS, publikovan6 v Slovenskom divadle, rod.

12, \964, d. 4, s. 547.)

K sluZbim, jasny it6 PiiSels odpovidat lito: mi DoZe: Je

jiskiidky s,litov6ni.
Antonio:
rsi

Antonio:

,Doie: Je tady Antonio?

,Pane.

Lalobci z Lwly, melidSk6mu veskrz, soucitu neschopn6mu, bez nejm'enSi

Vim, co VaSe Milost

dala
ptr'6ce, aby oblomila

a leLlo prdvnim prostiedkern mi

tu ,jeho tvrdost. Jd vsak neoblomny,

nelze

uniknout j,eho zavislosti, stavim svou trpdlivost proti jeho vzteku a obrndn jsem s klidnou mysli sn6slt

zuliv6 ul<rutenstvi jeho z65ti. DoZe: Jddte a zavolejte qdkdo Zidal Solanio: Za dveimi dek6, pane. Tady je. " (Wiliam Shakespeare, Vybor z dramat
NaSe vo,jsko, Praha, 1956, s. 267

Prekladovir riroveri vddsich risekov .textu (sdman'tickfch blokov) predsiavuje ref er u jrici p r e k I a d. Zodpovedajri rnu oozlidn6 ripravy iextu, zndme ako adapt6cie, ldkali"dcie a podobne: Dotlikajn sa .zvdd5a -ma.kro5tylisti-okfch dasti origindtu. ako typickf priklad rn6Ze poshiZif tzv. predof,rodenskj, Hamlet, akj' sa hrdval na slovenskych o,chotniCkycir laviskdch (resp. na tieto ridely boi pripraveny)- , korr"u osemndsteho a za zatiatku deviitn6sieho storodia. Jeho predlbhou bol rnadarsl<f preklad Ferencza Kazinciyho, ktory pracoval na z,6klade nemeckfch ,riprav Shakesieara. Okrem ko,mpozidnf,ch riprav textu ileni sa i polnta trag6die, ktor6 sa rieli v duchu vilazstva dobri nad zlom. Zomierajri nespravodlivci a zlodinci (KrdI, Kr:i_ Iovnri), nai,ive z,ostfuvajtt hrdinovia. priznainy je z6ver:
1.,

-8.)

DobSinskf

,,Spr6vca: NuZ di Antoni'o

i"e

tund?

,,Hamlet (stishnd jemu ruku). Ladrtesi! _ Hle m6 hjdnd matkal - Vy pak jenZ v Zasnuti, a prostra5eni ., skrze my5l6nky std rnn6 oblidili, a t,outo pripadnosri smrtedlnou se ddsitd, budt6 sudmi m,ezi rnno,u, a mezi denemarskou zemi, o t6to stra5liv6 pripadnosti; .jd. zajist6 od v6s odekdvdm ponapraveni, a vy v pochybo-

milosti. Sprdvca: Lutuj,em la, Le m63,pr6cu s tvrdirn, sta kiimei prof ivnilko,m, fleludskim bed6rom, ieschopnirn rnilosrdenstva, io je bez citu, a fiem6 afli a[<o . mak l,ritosti. Antonio: Poduv som, Ze vSetko r6dili vinaloi'il, aby zmjeriili jeho kru'tuo za'chadzailja; ale posjal zostlva zatwdili, a Le nlet zakonnjeho spuosobu, ktori ib,i ma vitrhnuv z jeho hr'oznerj rienivisti; jeho vzteku rnoju trpezlivos{ oproii postavim, a ozbr'oj,eni silc touito, p'okojnim duchorn rsiesjem, i tje najviit5je utkrutengtv6. Spr6vca: Chod a zasolaj toho Zida nriter. Solanio: On dak6 pri dveroch; hla uZ ide. " Antonic: Ano,
[< sluZb6m Jeho

vilni vezici rn6 jm6no k napraveni..,

(Anto1 pop,ovid a koi., Slouensky predobrodenechg Hamler, Slovensk6 divadlo, toi.. 12, 1964, t.1, s. 10g.)
Prekladom na rovine textu treba r,ozurnief takf situ6ciu, ked sa o p,reklade nerozhoduj,e na r,ovine slor-. fu62 alebo viet, ale ked je prekladovtu jednotkou ceij, text. Je to sirudcia, ,,ked pri chfrbajrlcich zhoCich medzi jednotlivfmi prvi<ami Lxt ako schopnyi".1.k 1" inforvyjadrit' jednu a tri is,tir estetickii a vyznamovri m6:ciu."52 elZe, ked sa prekladatel usiiuje o ei<r-ivalent cel6ho textu bez toho, a,by dbal na zhodu naprikiad r-ie: a siov; rhrovei, prekladu sp,odiva v to,m, Ze sa konJroatuje text pre{<ladu ako cel,ok s textom origin6lu. Idedlnr
99

98

Drklad,

textu' rarkfto preklad Hii;;;litJ;;u "t"i"" 'zachovdva invariantnri inform6ciu pri iei po-

ktorf

si n6rokuje Stftovn hornog6nnost' -by

Gi"pit" J"a"

teda tak'i' k'torf sune sa docieli posun Stflovo 'nosnf' ficei'literapriiimai p"r"uit.,, styt"rro*'kontexte

rriry ruSivo. Porovnalrne: "Ne Nad nevskoj ba5nej ti3ina' I bol5e net gorodovogo Gulaj, rebiata, bez vina!
slY5no Sumu gorodskogo'

spravidla uskutodfiuje na viacerfch rovindch sridasne' V niek'torfch pripadoch'typologicfi<d nezhoda dvoch iazykov znemd'riuie prek6dovanie rna niZ5ich rovin6ch, nap,ri'klad na forrematickej alebo vo vf'stavbe verSa (pri vietnamskdho alebo [<]asick6ho Ein$keho pr"kludo"h -verSa do ru5tiny). Niek'edy t6to iazykov6 ,,neprdk6dovatel'no,st" medzi textmi zasahuje aj vy3Sie vrstvy lite-

Stoit burZuj na Perekrestke I v vorotnik uPriatal nos' A riadom Zmiotsia S'erstu Zestkoi
PodZavSi! chvorst P'raSivYj Pes' St'oit burZuj, kak Pes golodnYi'

Napiitie rnedzi origin6lom a' prekladom nie je na jednotlivfch r,ovin6ch textu ,ro"u"nak6. Tlak jazlkovej Struktriry origindlu na preklad bfva v5d3i na niiSich roviniich ( Jorrema,tickej, rnorf ematidkej, lexikdlnei,'syntaktickej ) a slaibne srnerom k vySSim rovin6m textu.
KedZe t6ma v preklade nepodlieha zdsadnfm zmendm, d6 sa oda[<6vat, Ze tento tlak bude relativne naimen5i na tematickej rovine. Kedie t6ma pri preklade obydajne

r6rneho textu.

Stoit bezmolvnYi, kak vopros'

starYj mir, lkak Pes bezrodnYi' Stoit za nim, PodZavSi chvost'

Duenadcat.)

(9. rstrofa Po6mY Alexandra Bloka

r

mesta' ,,Drtes neozve sa vrava ti5ina' nad nevskou veZou

Niet Policaita - voln6 cesta' Fl6muite, chlaPci' bez vina!

Nos Pod golierom, burZuj rnrzne

a na rdzcesti st'oii dnes' A s ovisnutfm chv'ostom Plzne Pri jeho noh6ch starY Pes'

Stoji tam burZuj, nem6 slova' je ako Pes, ked strati kost' A starf svet, Pes bez dornova' stoii tam s nim a ve5ia ohvost'" (Preklad i"Uo*ltu Feldeka z roku 7967')
Prek6dovanie sa

prekladoch trmelec[<ei literatriry

100

nepodiieha vddsim posllnorn, kompozicia prech6dza z origirr'iilla do pr,ekladu bez podstatnfch zmien, 6o v5ak neznamn6, Ze sa {o pri iazykovom'prek6dovani uskutodfiuje automaticky. V dejin6ch prekladu n6ideme'nielen jednotliv6 pripady, ale cel6 prekladatelsk6 ,,Skoly", ktord najviidsrni zasahovali do makro5tylistil<y diela. Je prirodzenl, Le tak<&o prekladateldk6 met6dy nevideli svoj ide6l v adekv6tnorn proklade. Tak to bolo napriklad v klasicizme, kde sa preklada'telsk6 postupy pohybovali v hraniciach,,zjednodu5ujdceho" alebo ,,voln6ho" prekladu. V takeito situ6cii preklada'tel obydajne opri5ta m,odifil<adno-reproduktnf kontext prdkladu a 'zalina sa pohyibovat v fl<ontexte kon{rontainokreadnsm. (O tom podrobnejSie'v kapi'tole Preklad v metakomunil<6cii. ) In6 je situdcia, ked preklad na rovine jazy'kovo-tematiokej nie je moZnf, ked v cielbvom iazyl<a jiednoducho niet adekv6tnshs 'jazykov6ho prostriedku za prootriedok vfchodiskov6ho jazyka. Vtedy sa preklada'tel uehyluie k interpret6cii. Vymedzenie tf'chto dvoch typov pre' vlastn6ho prdkladu (sensu klada,tel,skej aktivity stricto) a interpret6cie - sa viaZe ik Strufldrfunei typol6gii prekladov6ho xexta. Zatial do pre[<6dovenie na niZ5ich rovin6ch rnd 'spravidla charakter vlastn6ho pre' kladu, tlalk origin6lu je tu zrejme vdi5i a opericie
101

tomu'to.l3.kY' srekladatela sa zved5'a prispOsobujfi "," vacslcn serovine, i'yisrch rovin6ch textu, najmd na tlak origindlu J"t,i.ty.U blokov a sam6ho textu tentoPrekladatel 'ie siabne a stfpa pot'reba interpret6cie' oporn6 hladat ;--;;;- pripade-ooraz viii5mi 'notenfsyst6m' U"ay .-.a""1'6uu ''u na sprostredkuirlci

3. PREKI-AD A STYL
Umeleckf preklad (ako
grarrnatidky'ch pra;" teo pr*iou vfmenou slov podla a na tematickei rovine' .tarct itet<tadu na iazykovei 'dd rozdieloch

ai akflkolvek iny prdklad)

nie

demon5trovat na )i6zorne sa t6to t\za cloleka a preklapoch6dzalfrcirn mJri prekladom 9d druhy J* ,iro;"ug*. P. N' Denisov53 cituie 'dva15nku' i'rekladu rusk6ho publicistick6ho "rtr"teii urobil $troi a druhf preloZil 61ovek: prvy ;il;;h

ob uspechach, my vsegda dolZny krltideski ne uspokaiismotret na vse storony naSei- dejatelnosli' o torn' zabotitsia p'ostojanno vatsia na do'stignutom, bol5ile nds u mlloreltsia tioUv p"ft s{u ispolzovut vs'ech razvitia mo5dnogo dla tezetvy i vozmoLnosti 1960') (Pravda' 8' V' narodnogo "hou1^j"uu'" """tiJ: about successes' we always should critical "Tall<ing ,d" our/activlty, n'ot calm on reached' lool a,t ull use .orrrru* ca're a'bo'ut that in order to completely, t-rigl for having by u,s great reserves and possibiJity developrn'ent all 'branch national economy'"
"Govoria

;;*.;

we should always ,,While rspeaking about successes' we should our.activity' critically examlne all aspects of we achieved' been has not rest content with what utilicomplete about ;b" *"tt""d constantly and of the possi"i""ia zation of the gr'eat r'es'erves we have

all branches bilities I'or the po*oiot d'evelopm'ent oi " oI the national economY'
vstupu]rice Uveden6 pri[<lady demon5truifi' Ze slov6
702

dobn6 alko Iyzllkillna dasti'ca: rnd svoje jadro, diZe z,ikladny vyznam, a svoje polia - vedlaj5ie vyznamy. Ani jed,na, ani dru'h6 pozicia nie je statick6, rnavZdy dan6. Slovo mdZe presrivat ,svoie vyznarny z jadta na vedlaj5ie polia a naopak. Jadro sa powLivanim vy' pracirva, ustaluje', a ,spolu s nim sra usp'cradfivaiir aj vziljo,mnl *,zlahy medzi akcesoriakymi vyznarnami a to je vfstredok n6'5ho myslenia, Iudskej tinnosti. Existencia jadra a na neho sa viaZricich p'oli umoirluje slovu byt no,sitelom vy5Sioh vyznamovych celkov, a5pirovat na vyS5ie s6mantiok6 uplatnenie. Ak si prdkladatel zvoli niektor6 z tautonyrn (riplnfch synonym ) , ,, skorosynonym" , za rusk6 , slovo ,, stulk hukot, hrrnot, rachot, lomoz" (termin a priklady v rivodzovkr4ch sri od Jiiiho Lev6ho), ,o vf,sledfl<u vfberu rozhodne slohovd prislu5qost slova. ,,Pr,ek1adovf " slo'vnik je preto ,,.interpretadnf" a vlastne nie je slovnikom v p(av,om zmysle slova. Takto treba al<ceptovat aj pripomienku umeleckych p'rekladatelov (Jrin Ferendik), Ze p,rekladovj' slovnik pracujrici Ls ,,p'rdkladom" synonym nem6Ze jestvova{. Ilpln6 synonym6 totii, ne' existujri ani vnritrojazyrkovo, ani. medziijazykovo. Prekladatel sa dasto 'oci'tne v ,situecii, Ze sri vy'derp,an6 v5etky moZnosti s6mantick6ho yt'ola, Le uZ niet rowrocennej lexik6lnej ndhrady. Tu potom musi rie5it ,,riskalia vymeny lexi'k6lnych jednotiel<" peri{rasticky, opisorn. Dialektika prekladatelovej prdce sp'odiva v tom, Ze sa pre,klad nem6 redukovat len na s1,ov6, ale m6 sa us,ilovaf o text. Prekladatel musi zachoval to, to dtli jednotliv6, Stflovo r6znorod6 prvky'pokope. Musi rychildzat z predstavy urdit6ho 'u"nfto,rne organizcvan6ho
celku,

v kontexte majri zilroveit ur,6it6 Stylistick6 rel6cie a funkcie. S'trojovy preklad by bol z tohto h'ladisl<a ,,5tfluprosrty", vfrazovo ,,dehyd.rovany" vzhladom na otigtrn61, a preto, kedie nl,e je textorn, nemdi,e byt ani prekladom. Zainfine v5ak od slova. Z lingvistiky vieme, a na'jnovSie to zd6r'aznil Jozef Mistri'k,54 Ze slovo je 'p,odo r,ozlitnfch viznamwfch vztahov

ktorf je koherentnli.

Aby sme rnohli umeleckf text prekladat adekvitnymi prostriedkarn-i, musime rnat na mysli predstavu jeho
103

usporiadanosti, diZe musime urdit miesto iednotlivfm

prvkom v orgatizdcii celku. ,,Tfm riloha Stflu alko integnxjriceho spoienia tasti celku; Stflovf princip diela ,sa rnus( uplatnif proti pdvodnej r6znorodosti p'rvkov.u55 Stgl, to ie fun[<En6 zjednotenie heterog6n:rych prvkov na iednei rovine. '
Na vfotavbe literdrneho komunikdtu sa oikrern
zOeasrtu,iti ari neja2ykov6

vlastne vzrastd

iaz;yn<a

prvky. Karel Hausenblas ich

prehladne usporiadal talkto:56

a) jazlkov6 b)

hl6sky, slov6, typy vetnfch lkonStrukcii a zvukov6 - timbre hlasu atd.

paralingv6lne

,/ \

sa v texte dotflkajrl. ulkazuie sa, Ze jedine Stylistika je schopn6 opisat v5etko, io ,sa deje pri vfsrtavhe textu. Ako 'sa vlastne tento uskutotriuje? Akd z6r"z6pas" X<oni,tost plati na p6sobenie Stflotvornfch ,sll v ume leckom texte? Na akorn pozadi sa tieto sily organizu,jri? Je nespornd, Ze to m6Ze byt len vnritornf syet6m, ,ktorf je schopnf vy{adrit jednotliv6 procesy pri vfstaVbe textu. Tento systdm s,prija v sebe iednotliv6 pruky, ktor6,sa zfrias,triujri na Stylistidkej vfstavbe fexlu. ,,Infrni ,slwami, ukazuje 'sa potreba n6jst rnedzi pojmom 3tf1 ako naj5ir5fun, najvy55im pojmom 'Stylistiky, a medzi pojimorn Stylisrtickdho prostriedlku a[<o jej najniZsirn pojmom sprositredrkujrici pojem, kto,rf by spornenutd dva pojmy drival uspoko;ivo dokopy. Tu sme
sa uZ v$ak dotl<li otdzlky existencie tak6hoto ,syrstrnu."v Kaidf , [<to mysli Struktrirne, ziikonito sa stretne s prob-

p gralickd - typ pisma c) tennaticl<d - motivy, zvdCky motivov d) tkt'onidk6 - ft<ompozitnd - tropy, figdry,26wav6
sch6my

b p, c, d; ristnej rcalizicte a, b a, c. Prv6 a druh6 dva body sa navziliorr. @mieriuinl, tvoria dialdktidkt jednotu. Bod d sa wztahuje nielen na te-matic"t<fr zToll<tt c, ale i na body reprezenltujrice ,,fomu", iiZe na a, b. V tradidnej poetike sa zvyCajne oddeluje a, b, d od c ako ,,f'orma*
Pisan6ho ,textu sa dotfkajn body a,

od "obsahu". Predstava homog6nnosti $tru,ktriry n6m pomdZe dostat jednotliv6 prvky textu pod spolodnri
trito jednotu prvkov vyjadrili, treba prijat plat{ormu Sirok6ho ch6pania Stflu diela. Podla tejto predstavy sa Izv. forma neodd'eluje od t6my, ale f'ru,kdtt" zjednocuje prvky rdznorodej povahy. Sirot<C crh6panie Stflu ako jednofy heterognnych zloZielk diela typologifiry vydleriuJie jednotliv6 roviny textu podta z6kladn6ho vyjadrenia reprezentativnych zloiidk rtextu ({6ma a jazytk). Tzv. cnakr'ostylistika je Stylistikou t6my, nadvetn6ho p6Lsma, kompozicie, a tzv' rnikro3ty' listika diela sleduje Stylistiku niZSich pl6nov, prevaZne jazlk'ovfch - od roviny vety aL po pomenovania. Ak chceme klaslfilcovaf {ednotliv6 typy zmien, ktor6 sa vyskytuid v prdklade, musime zistit, alcfch zlaZiek'
strechru.

l6mom syst6mov6ho usporiadarfa jednotlivfch prvkov texte. Aj prvi ibri:datelia, predchodcovia dnesnej modernej Iiterdrnej vedy a StyliStiky pokri5ali sa tento prob. l6rrr vyrie5it. Sri to, pravda, pokusy starfieho ddta. Napriklad v polrskej liter,6rnej vede.Kazimierz W6ycicki sa uZ rorku 1914 dovoldval obsiahlej5ei koncenpcie Stflu. Podobrre Konstanty Troczffiski roku 1928 a Manfred Kridl roku 1936 'hladali najvy5,Siu karteg6riu, lctorri by manifestovala zdsadn:6 Struktrirnu jedn:otu umeleck6ho textu. Vtedy sa nardbalo khliovfrn pojrnom ,,fikcie". Neskdr Troczyriski navrhoval temin nvnritorrrA forma". Dnes to Stylistika nazyva dynauriokou fl<onfigu-

Aby

srne

r6ciou vfnu,ovich vlastnosti. (Tfmto oznaienim sa z6sada a sp6sob organiz6cie pn/kov v Stfle literiirneho diela.) Rusk6 lormdlna rnet6da a ieskosloven,

rfysli

s{<6'lingvistiil<a

lirterdrna veda medzivojno,v6ho ob'dobia

prehibili analfrza diel opisom iasti a Xcorncepciou diela aiko uzavretdho celku. Objasnil sa aj pojem 5truktfry, nariibalo sa s pojrnorn jednoty, ale chfbal princip na vyjadrenie ,tejto jednoty. Bez predstavy homognnej funkcie, ktord stoji za usp,oriadanim prVkov, ostdvala analyza idiela len na empirickej zrikladni. Sflistick6 vfskumy p,racovali p'revaZne na rirowri Stylistickeho nparol", teda vdimali si Stfl v konHtnom pouZiti. Chfbal druhf ilen saussurovskej opozicie,
105

r04

Stylistick6,langue". Stylirstika mala r'ozhisknut tvrd'i orie5ok. Bolo ,treba vyplnit rpredstavu Styli'stickei para-

n6ho

chfudza

aj in6ho textu, diZe viade tam, kde 6love[< prido styku s predstavou Stflu. V istom zmyrsle

digmy ako univerz6lneho syst6mu kateg6rii jazykovfch Stflov, odhalit zdkladn1 vyrazovl kateg6rie, vyrnedzit icl s6mantioky a zachyti{ ich v mnohotv6rnych vzla' hocb- V Stflovej vystavbe textu s,a operativnost tfcht'o kateg6rii mohla rnerat jedine ich pozn6vacou hodnotou

pri

iystfpil

radigmu, diZe Stylisticlkf syst6rn ako ,,z6sobirei", invent6r vyraz'wich prostriedtkov. Na z6klade najv5eobecnej5ej opozicie dvooh funkdnfch dirnenzii iazyka a textu, ikonic[<osti a operativnosti, vyfterajf sa z,6rkladn6 Stylistick6 kateS6rie, z ktori'ch vychidzain a rozvetvujri sa piislu3n6'ramen6 jednotlivych vfrazovfch rkateg6rii. Tieto rarnen6, vf, azov6 osi' ,r"dua"rr1li ,r* seba podla stupfia v5eobecnosti a jed-

analyze textu. Proiekt vytaznvei 'sristavy, s ktorfrn Franti5ek Milko,58 predstavuje Stylistickir pa-

notlivosti, od v5eobecnej5ich ai, po naj5peci6lnejSie vlastnosti Stflu a zoskupujir sa podla logicko-s6mantickich p*""idl.l. KaLdd vyrazov| kateg6ria p'redstaiednoduohl vitazovri hodnotu' Stfl 1e ""i. "akiudn6, srihrnom,- dynarnickou kon{igur6ciou vf razovydh d"* -vlastnosti, ktor6 sa realizuie v 'komunikatnorn procese' Projekt vyrazovdl sristavy hle je Speikulativno-deduktivnym modelom Stylisrtickej vfstavby textu. KaLd'6 virazovd vlastnost, (vfnzovd kateg6ria) sa d6 v texte priamo, teda empiricky identifil<ovat. V itom zmysle je vyrazovd sirstava induktivna. Otvoren6 v nej zost6vaju. otdzka fundament6ln'osti jednotlivfch vlastnosti (di sa vyrazovd 'kateg6rie dajri dalej redut<ovat) a otdzka ri'plnosti, kompletnosti vyrazovych vlas'tnosti v paradigmatickom reperto6ri. Mi,kov syst6m je pryZnf' lebo priprlSta dal5ie pr'ecizovanie a kornpletizovanie virazovfch kateg6rii priamo pri pr6ci s textom' Otvorenost vyrazovei sristavy nie je nedostatkom, ale naopak, vlastnostou rteqrertiCk6ho m'odelu. Yytazovd s:6' stava je dalSlm kr'okorn na ceste k formaliz6cii na5ich pred,s,tiv o syst6movcm usporiadani prvkov v texte na ,,akhd" pojrnu 5tf1. Je p'dkusom o vysti'hnutie oblasti Stflu v dialektike vSedbecn6ho a konkr6tneho. Preto sa tdio sristava d,6 pouLit pi analyze literdrneho, odbor106

je jazyk viJrazovej srlstavy univerz6lny, pretoZe sa d6 upotrebif pfi analfze ak6hokolvek textu. Univetzillne pozadie mA aj vedrica my5lienka, z 'ktorej vyohid'za virazwd stistava: ,sdm predpoklad syst6movho pozadia S,tflu. Yynzovl koncepcia $tflu je nevyllnutnd pre poznanie zdkonitosti vf eru pn/kov, ako aj ich sp6sobu usporiadania v texte. Bez sys'i6mov6ho pristupu rk ,Stj'lu 'by muselo byt ch6panie Stflu nrihodn6 a aj Stylisticky rozbor by zos'tal empirickf a subjektivny. V dne5nej metodologickej 'situ6cii, najmd pri pr6ci s' liter6rnym 'textom, sa usiiujeme obmedzi{ subjektivizmus a potladi{ interpretadn6 1ubov61u. Na vfrazovri sristavu vzhladom na jej univerz6lny oha,ratl<ter sa d,6 odvollvat ai.pri porovn6vani origi'lr6lu s prekladom. Kai;d! z tichto dvoch porovndvanych textov totiZ predstavuje inf Stylisticky 'syst6m, inf k6d. Prekladartel sa p,ri tvorbe textu pohybuje na rozli'dnfch r,ovin5ch, pracuje s rozmanitfmi prvkami, interpretuje ich v originili a zvahtje irnosnos{ prvkov, ktor6 chce pouZit v preklade. Stylisticky porovndva r'ozdiely i moZnosti interp,ret6cie vyrazovych vlastno's'ti origin5lu. KedZe prekladatel,ove operdcie sri Stylistick6, porovn6va,jrici k6d (,,sp'ro,stredkui6ci jazyk") v preklade musi rnat charatkter S,tylistick6ho fenorn6nu. V tom zm;rsle mdi,e vfrazovd sristava fungovat alko ,,sprostredkuiirci rjazyk" medzi $tflmi. Pojem ,,spros,tredkujriceho ,jazyka" je Speci'fickou adaptdciou toh'to poimu z oblasti te6rie v5eobecn6ho a strojov6ho prekladu. Ide o ,,systm StrukturSlnyoh rel6cii rnedzi dvorna jazykmi a taki'sto medzi dvoma tra'diciami. Prdto sa hladri optim6lne rie5enie tfchto vztahov"se Podla rniery taikosti m6Ze pri prdklade 'na j,ednotlivfch etupi.och spiia{ Iunkciu,,sprostredkujrlceho jazyka" slovnik. grarnatika, inf cudzi tjazyk di porovndvacia Stylistika, alebo hoci aj td ist| liter6rna tradicia (pri stroiovom preklade to mdZe by{ 'syst6m rnaternatickfch formril). Pri p,reklade tematiokfch fa,ktov m6Ze vo funkcii ,sprostredkujriceho jazlka" vystup'ova{ sama zobrazeni skutodno,st, mimojazykov6 dakty. Sovietski teoretici pre107

kladu Revzin a Rozencveig wddz"aiiu, Z'e "sprost, dkuirici jazyk nemusibyl zixdzne jazyfl<o'm v normflnorn smysle'slova, teda prirodzenim jazykom' Sprostredkumakovi syst6m' lricim lazykom m6-e byt akfkolvek

,,Nie, preboha,n preru5il ma, Dnopytr-ljte sa na moie

meno ani mfla, ani

ilrfch. . ." (Ivan S. Turgenw, Polounihave zdpisky.)

syst6m symtbolov, s podmienkou' -Ze AZ" "t*f.Uvek ti.ro ty-t"ty b"dn v s0lade so slovami prdkladan6ho texhr":60 V umeleckom preklade je touto ,,sprostred-

G*"

vfplf,ou",,,,q'ooi't'udkoiricirn iazykom" .rnedzi sirstava' Stgtorrr ptUt ludo a 'Stf'lom originSlu virazwd a origindlom medzi ttieto vztahy dalri sa N6zorne prekladom vyiadrit Itsuto sdh6rnou: k6d 1 -+ text

Pri kontrole pre[dadatel musi tisto vlastnosti zaregistrrovat na prlslu5nom 'stupni aj v texte prekladu. Ked sa stupefi spomenutfch kateg6rii zhodu'je v origin6li i v prelilade, pociiuj,erne, Ze je preklad adekvdtny.
Nast6,va takSto situ6cia:

Origin6l

Preklad markantnost

(K$l)

1-1
I

kod2+ text2 I (stil) -l

Interpretovat

|*

,,'rp*ortredkuinici iazYk"

+ + +
T

sila
ernocioo6lnost kontraverznost

+ + +
I

(virczwi

sristava)

Stil, zna:men6 odvol6vat 'sa na "sPrortt"di.;il; iazyk; (alebo'pomgeni,-mode1"' termin E. Balcerzana). Pri vfbere iazykwfch a 'tematiokf'ch

Yfraznv| kateg6rie, spoloin6 pre origin6l a preklad, vystupujf tu a[<o Eiadani tertiu,m 'compa'rationis, ako
sprostredJkujrici k6d medzi dvoma textmi.

;;"ilJil ;;J;; ;;iy ;;it;;'

^'p".lauA"* vYrazovi sir'stava' je spominanA "u '- r'otf..io iazyka" v Stfle prekladu ',rprlrfi".dLoir1ceho
sa pdkfrsime ukdzal na konkr6tnorn tex'te: ,

ma preft<ladatel vvladrit- stvlisticke vlastsa o'ivoliva na '$azwfi srl'stavu' otd*,ka stylistickish rozdiel'ov medzi origin6lorn *uriu tertiom corrnpa'rationis' ktorim

4. STYLISTICKY VYKL,AD EKVIVALENCIE V PREKLADE

O ekvivalencii v prefl<'lade ,sa d,6 ihovorit z niel<olkfch hladisk. Viacer6 d.iscipliny sa pokrisaJri objasnit tento ,pojem,svojou terminol6giou. NemoZno neutnat'prinos logitky, semiotiky, psychol6gie atd., av5at< te6ria prekladu si musi sf,orunulovat vo veci ekvivalencie vlastnf
zrflkladnom zmysle moZno hovorit na jazykovej rovine. Nap,riklad na lexikografickom pl4ne sa hovori o vfikladovom erkvivalente v riraci jedn6ho jazyka a o preklad'ovom dkvivalente pri iisto jazykovom konf,rontovani a zta tematicfl<ej rovine Struttfrry urneledk6ho rtextu. S kateg6riou ekvivalencie na tematickej a na jazylavei rovine v rdmci jedndho umen6hlad. O e,kvivalencii

i.meni ni u rnetia, ni u drugich"' -q"g,o ' -(Ioun S. Turgenw, Garnlet Stigravshago uiezda')

Nef, ra'di Boga, prerval on mefia: ne spraBivaite

vfnzov| vlastnosti: lsig stupdi -marrkanfnosti' sily' elocionilnosti a kontraverznosti (odporovania)' Precieloklada,tel vi'e, Ze tiet'o kval'ity musi realizovat v
vom jazyku:

Pri "rnirnani teito vety preikladatel identifil<uie

Styri

le&6ho syst6mu narilba napril<lad

109

J. M.

Lotman,n

708

rozli5uje princip ktori -t"aJ"""i^.

('P,reklad'

vnrltorn6ho

Lotrnan v5ak neberie 'do irvahy ptfp^i".1 -^rp"tt

by

t*i"t't ;;;t;t-

s6mantick6ho a umeleckdho textu'

Stylistioki Struktrlrneho prek6dovania vo

vonka'i5ieho p1" do druh6ho patril podla 'toho

Tak pre meiaforu' ktori

dOlezitg'nieien ,s6manticl<f aspekt - (napriklad 7mefla .9r*-" symbolov, ,,prerklad :{*}t]". )' ale ai iej na 5rylistick6 urdenie. Pr'eto treba hladat ekvivalenciu L:t Stfle' .o"lo" vyrazovej Struktilry textu, diie v jazyka ako ;;;;j,t t'"ti"" $rechadza ditlt ' lazyka d'o Struktrirnu io*ogenrry lit"ut. Iba Stil reprezentuie ";"d";il iii"t6rnych ko*unitetou' Y vt azov tt''ekvivalen:;;-""b" qrladrit na dvoch rovin6ch textu' na mikroSiyiistickel a na rnakroKtylistickei' 'Preklad v5alk obsahuie v p'orovnani s origindlom jeho urdit6 zmeny. Ked prekladatel pristupule k prdci' origin|l' je p'ochopit, prvou rilohtu -o'drdZa ,'interpretovat" okrem origin6lu i aspekt interpretdcia via[< a to znamen6 rnodifiaspekty, iot"rir"tatota a dalSie modifikdcie adekv6tnosti dilemu 'a ta.i". e,f." ch6pa{ pre vfchodisko h1ad6 Catf'ord C. frekladu?. lohn ,i*touurrie adokvdtnosti dvoch textov v moZ'nosti vzdjomnej vfrneny textov v istei si'tudcii' Rovnoc'ennosi p'o,itna.i" tu podla Catforda shiZi ako krit6rium na t6to sa sudzovanie'ekvivalencie textov'62 NaidastejSie v sp'orovnocennost hladd u pdvodcu i u prekladatela origikonlront6ciu ioterrsko-ikultrirnej sf6re. Ide tu o sirtematickych Jto , prekladom na rovine Sir5ich analoako reilii pri vyhlad6vani analogickfch "irf"*i, gickfch iu[.t'ou t6my, v a"alogickych psychologicl<ych 7"ii.:,arn,v paralel6ch a v asoci6ci6ch z hladiska auto' ;."t.h u' pnit tuautelovfch p'ostupov v tej istej situ6'cii a podobne. -Porovn6vanie laktov, resp. ext'ernfch srivislosti diela' diZe tematiky diela, m6ie preklada'telovej prdci osoZit' ei* tlu" vie prekladatel o t6rne, tfm skdr a hlb5ie pcchopi invarian-t or'iginilu' No z6rov'efi treba p'ovedat' ie prekladatelove operdcie nie sir len jazykov6 a lematicli, ale Ze sri to v konednfch d6sledikoch oper6cie

prlkladom wuitorn6ho prekddovania' bude

Stylistick6. Preto sa v preklade nem6Z,erne venovat spoIodensko-kultrirnej zloZke diela izolovane, Ze by ,sme nevideli jej spojitosi s vyraz,ovou, Stylovou jednotou t6my a jazyka. Speciiickos{ ,pr'ekladu ako textu je p,r6ve v dialektiokej jednote t1my a jazyka. Kai;dy {akt v preklade, tak jazykovy, ako tematiokf, sa musi v preklade ch6pat ako fakt Stflovf. To v5ak neznamenS, Ze Iematidk6 p,rvky chdpeme len z hladiska Stflu. Napritklad sub,stitircia t,ematick6ho prrlku nie je len vec S,tylu. ob,sah) urdujri prislu5n6 kultrirne a etnograficl<6 rozdiely. Ndm v5ak ide o Styl ako o najvy55i a,spekt v preklad,e. Pojem dkvivalencie v preklade p,otrebujeme vy-

Zmerru tematickfch faktov

(a do istej rniery i

vecny

medzit predovBetkfrn na ,pla'tforme Stflu diela, na

niekolko kritickich p'ozn6mok z hladis[<a marxistickej koncepcie Stylu. Roman Jakobson p'ri vymedzovani poetickej funkcie kornunik6tu vychddza z pojmu e[<vivalencie: ,, . . . poeticl<d fun]kcia kornuni'k6tu j'e projdkcia pri'ncipu ekvivalencie z osi selekcie na os [<ombindcie". Akc dok'tad ta avildza istrl Zivotnir situdciu, v ktor,ej m6 dievda charakterizovat mladika Harryho, pridorm ,si m6 zvoiit jedno pom,errovanie zo,s6rie synonfm, ktor6 p,rich6dzajri do rivahy: ,,dreatful, te'rrible, frightfull, disgusting, horrible". Rozhodne sa pre p,osledn6 ,,tr,orrible Harry". Na otdzku, predo si nezvolilo in6 ,synonymum, odpovedd: ,,I d,on't know why, but horribl'e fits him better". Rozlr,odnutie dievdata v r6mci moZnosti in6ho vfberu na osi selekcie (v danom prip,ad,e ju teprezentuje ,trieda synonf,m) motivovalo jeho vfrazovl citenie ma osi kombinicie. Zod,poved5 to jel virazov6ma dojrnu, ako sa prejavil v jednote vfrazovej linie textu. A vyrazw:iu liniu urduj,e ist6 dominantnd. vlrazwd vlastnos{. Ekvivalendni trieda synonfm6a nie je teda produk111

ktorej sa funkdne zr,ov,nopr6vriujir tematick6 p,rvky s jazykovfmi. Na rirovni textovej ekvivalenci,e sa pravidelne manipuluj,e so synony(nidkou pribuznosto,u ak'o s krit6niom na posudz'ovanie ,ekvivalencie. K tejto rkoncepcii, l<torri v Stylistike zastdva Roman Jakoibson,63 treba prirpojit

1rc

tivnouzhladigkaStylis,ticke!diiererrci6cie.prostriedl<ov' e5te pribuznost . Synonymicka gniUo"'t]i.-'"it'*""a triedou lebo ne-

ffi#*t.

N"nrraz"

uvt stvtitti"ttou
;

llii::fffi .lilil"#; #,m*:tirmiln'H: sjnoq'ma sa to'tiz dai(r

T"TJ;i"ri""ty"tt"^ta-

.oilfu

':::l'3.Hff"tJ"",iThapretospecif

*5"111-tffiTi*iiJ;t;;t;' ib"

potial' p'okial rozli5uie salencie 1e produktil; osi stgt"*usuL piacuie len na na aspekt ""p""r"""'s'i Stylistickf kobir6cie, priiorn il"-JftyU^ dat budri sa na osi syntagmy oei selekcie. Av5ak prVky A ttdJme vediet urdit ut"ii]'t.-a identilikovat uz na Paradigmatidkei osi' Ztohtov$etk6hou'nfg"u'ie.nalvlastneisiepolep& ow6'u p'ri hl'adani a pri sob,lrosti sa prekhdiil""i

ikovat teimin ekviJ akobsonov .

:ffi;" i

Ep : ekvivalencia paradigmatisk6, Et : ekvivalencia

transladnd, Es

el<viva]encia syntagmatiokd.

5. EO SA POSUVA V PREKLADE?
Pristrii,ime [< textu, aby sme si overili fungovanie ufrazovej srlstavy ako ,,spro,stredkujriceho jazyka" me&i origin6lom a prekladorn. ,P6jde niim o to, aby sme urtili, nakol,ko vfrazov6 ,sristava ,mdZe pos'hiZit ako pozadie pre charakteristiku zmien realizovanfch v preklade, Uvedieme rtu riryvdk z Blokovej po6my Duandsl a jeho preklad od l,ubomira Feldd<a:
,,Zavivajet veter

vou ekvivalenct"" *ilt'""'"*iet 5ftukl6ra z iazyka a vom iazyku. Kedte ia* it^*ta p^t^:.lt^"du 'nepren65a z timyorigin6lu d" ;yk" ; tTty adelcvit'
ekvivalerrciu bezprostrednel

cielo-

bez "obetl*, oestou';;""*ti' filal s i'srtirni posunml' icti,'tr"b" -"6itip"tt" fi vfrazovou fun[<dnosti v preklade sa meria

ktorou-treba rozumiet Sti'lovft *ti""i*"i"", pod(iotoznost d: t'" iazvkovfch prvkov ;;;;; povt.*' ekvisa podmienkou)' V Styti;tik" umeieok6ho'lextu t" paradigrnaLtick -q'oti' valencia upla'rru1e'Jvoiuko'

rov-

rozhod'wanirn p'ri kona to ie situ6cia g*a vjtt'"-tn* a 'na syntagmatidcei osi' krEtnom vybere p*ttti"ant*' wyazo1!.uo prostriedku' do uZ znam*a ttI*:^J"-':'1

Belyj

,sneZok

Pod sneZkom

""il;;;iieio ii"rl " rc "f.ti"uf*"i"/ "ytt"ovel .t'itoagi atttota '.ttj""f"".it na vy' rozho'dovani
Stylisticl<fch
raznvei rovine

Skolzl<o, taZko, Vsiat<ij chodok Srkolzi,t ach, bedria5ka! "

- ldok.

t**-'i"

to ekui"llencia na
realizovanfch

zdklade

ro,'norodosrti',y'u^?tt-prvkov t*" ,"*,o (Jakobsonov Priklad)' ekvivalelciu Na tomto pozadi "hapeme translainirp,rostriedkami vyrazavfmi ako koreSpond";; ;(il expopt fthdu' pridom nerozhodule' akfmi N6zorne' dosahule'us "r[t"if"-i nentmi sa t6to tus'po^atttcia
112

Strul<-

,,Zamietol v,ietor sneh a hlad!

'i

Pod s'nehom objavil sa lad. Kto priliS nesl<oro In zbad,6

Srnyk!
chud;66ik

a uZ al pad6. "

713

Prirodzene, vychddzame z toho, Ze preklad zodpoved6 svojim spdsobom origindlu, Ze sa s nirn v podstatnfch zToi:kdch kryje. Ale tento fakt ako samozrejmf obideme. Nris tu ibu'de zaujirnat rozdiel medzi originSlom a prekladom v realizScii tvaru. Tento rozdiel je

riryi,'1ku Blokovetj bisne nid, to by 'csobitne pritahovalo pozornost. Podanie je o,bjektivne. Nedokonavy slovesny

riditelnf ai, na prvf pohlad. ei'tatel lahko zisti napriklad nezhodu v poite ver5ov a sl,ov. V citovanom tryr*u Blokovej po6my je 14 lexik6lnych jed'notiek, Icfm v prdklad,e je ich 21. Preklad ma tiei. jeden ver5 nary5e. dltatel by laic&<ou rivahou pri5iel na r'o, Le

vid v prvom versi ,,zavivaj,et veter" obraz alktualizuje. ESte by sme sa rnali zmi,enit o Bldkovej deskripcii: bdsei je re6lne zdLitkavil. Pomenovanie ,,ibiely" v spojeni ,,belyj ,5nsiok" v druhom ver5i je x'ornertom
ma,rkantnos,ti

i ,sily vyrazu. Aby sme mohli lokalizovat spominan6 vyrazovl.

vlastnosti origindlu na paradigmatickom pldne Stflu,

odcituj,eme prislu5nd ramend vyrazovej srlstavy:
hodnotenie ioznam

tento nepomer nepodrnieiuje skutodnos{, Ze by slorenskf prekladatel nebcl schopnf nSjst 14 lexik6lnych ekvivalentov. Pritina nezhody v podte sl'ov vdzi v torrn, 2e iazyky nemoZno r,ozdelit na symetrick6 s6mantick6 polia, ktor6 by sa v origin6li a v preklade bezo zvy5ku prekrfvali. das'to sme nriteni pohybovat sa za hranicami slov a p'tui,iv'al prito'm ai mimokontextov6 sri'
vislosti,

-OPERATIVNOSt IKONICKOST
I ,r'0, ,

tl'JJ idiolekt -_
alektovanosl

sociotekt
I +

----

,a;iltouost

deiovos{

iiie

aktudlnos{ tempordlnosr J subjektivnos{ kolorit

't

i'nterpretova{.

Citovan6 druh,6 strofa Blokovej b6sne sa skladd z nepravidelnfch ver5ovych risekov: 6 - 4 - 5 - 4 - 4 - 6. T6to ver5ov6 sch6rna !e vlastne vfsledkom istfch rytmickfch a syntak'tickfch kon5trukcli a vz6' jomnfch vzLahov medzi s6mantikou vety a ver5a' V$irnnirne si vyrazovir stavbu bds'ne. Informa'dne sri to velrni bohat6 oznamy bez akejkolvek poetizadnei (v lexik6lnom zmysle) zdlai,e' Niet tu metaforickych pomenovani, iba,,'telegraficky" strudn6 pornenovania' V druho,m, v treiom a v Siestom versi n6jdeme lexikdlne demrnutiva. Porovna'jme: ,,sneZ'ok" (2 kt|t), Deminutiva signalizuj'fiemocio"ledok",,,bedria5ka". ndlnost, sfr jei lexit<6lnym rnosit'elom. V percen'tu6lnom zastirpeni (5tyri slov6 zo Strniistich) by sic'e deminutiva neprev6Zili nad ostatnyirni pomenovaniami, jednako v5ak text istym spdsdbom zafatbaifi. Treba si v5imnrit aj dalSie slov6. Prislovky ,,sk'olzko", ,,taiko" hodnotia situ6ciu. Dalej je tu citoslovce ,,ach", ktor6 vn65a do ,emocion6lneho rtextu ir,onickj' t6n. Na oko,n sa tu nach6dza aj vfkridnik, grafiokf ekvivalent inton6cie, signalizujrici zvilenl ridast lyrick6ho subiektu na deji's nespornym emfatickfm ridinkom. Okrem uvedenfch priznakovfch pomenovani niet uZ v citovanom
114

+ expresivnost

(afekt)

--emocion6lnost pdtos

I t,t lJ liracion:ilnost *--. Iigurativnosf -J

I

markantnos{*sila

ri
i

JJ

kontrast

- MIERA

kornickost* (absurdnos{)

Pre n6zor.nost sa pokfisime identiiikovat vyrazov|, hodnoty ,napriklad slova ,,bedia5ka". Toto slovo reprezentuje p'ostupine nasledujrice vyrazovd hodnoty: operativnost, hodnotenie, zdZltkcvost, emocion6lnost, ikonV texte pOsobia tieto hodnoty spojito, v 'syntagmatidkej konfigurdcii. Vo vyrazovom systdme sri v opozicii a nasleduj,ri za sebou podla principu pribuznosti. B6s,nick6 pomenovanie za,laden6 do syst6movfch vlastno,sti Stylu ,,hr6" uriityrni vyrazovyrni farbami, vyrazovo,,r,ezonuje", vyvol5va ist6 vyrazovl dojmy, lctor6 vnimame na plo,che textu. Vyrazov6. r'lastnosti v texte zodpovedairi podla vyrazovej koncepcie Stflu paradigmatike, teda,sristave vyrazovych prostr,iedtkov. Tak6to srristava je predpokladorn interpretdcie textu. Vznik akejkolvek Stru'lctriry sa totlZ vi.dy zakladi na principe vyberu z istej ,,zdsobdrne" i,y,tra,stnos{, komickost'. razovf,'ch prostriedlkov. Touto,,zd,sobdrfrou"
115

je

syst6m,

si vlber6 autor sristava, viuazavi irwent6r, z ktorho fi'om buduin woie vvrazov6 ;;;*1"#r"I. o'lid.raiu'na rozhodnutia Eri'tvorbe textu' '"iJ"iai-" ir"tu" k citovan6mu prekladu Blokovei bisteDuanrisdav5iur:nimesi'aL<6'vynzov6inf'ormicie rozboru upttavalri inaSu poIAf" ptJ"n6dzai'iceho kateg6ri'e: oz'nam' emoL."*t. Sri to tieto vyrazovl z6Zitkovost' markan(ir6nia), ciouilnost, hodnotenie -'lfrazo' bdsne' Jal<trira il ie to celd vy:razovd ;f ol*t'"p viac' D6 sa povedat' i'e vv' ;"} ";;;ri t"a v danom pripade ide nzlltrir sltu6cia bet*; - Svoiim. spOsobom..tu polao lwit<u - velmi 't"Z*a' (deiwos{)' i",i*^l"aitoiiu""tt a obiektivnost ,u pn"jorri.it g* na to, ako prekladatel
Srlstredime

znaine explicitnfl Porovnajme n6protivky ,,Pod sneZkorn - ,ledok": ,,Pod snehorn objavil sa ladn. Najvddsi nepomer p,ocifujerne pri nadbytodnom Stvrtom verii: prili5 nesl<oro Tp /bad6". Dalej pri pleonarstickom ",Kto rozv&dzani,slova,,Srn/k " perifrasticky;rn v'y'razorn,,uZ aj pad6". Dalo by sa poveda{, Ze preklad rnd tendenciu depoetizovat origindl a zvyi,ov al'naratirmost vf povede. Z lrikrto hladislka origln6l poeticky ,,prevySuje" preklad. V pr,eklade do5lo [< posunu vyrazovlch vlasfnos'ti. Keby sme sa pokrlsili srihrnne vyjadrit pomer medzi virazovymi vlastnostarni origin6lu a prekladu, museli by ,s*e kon5tatovat, Ze preklad citovan6ho uryvl<u je vcelku virazovo objdlttlvnej5i ako origindl. Ak zredukujeme, porner medzi

vfrazovfmi vlas'tnosia,rni 'origi-

citovanom nzriba s vyrazovotr fa[<trirotr v strofickri dch6mu' prip6vodnri p'ruJ"rrs"tk9* ;;; versocn: d6va ver3; rneni i p'odet slov vo

riryv[<u b6s-

-6-

6 - 2 - 8 - 9 - 1 - 3 - 5' hovori ia* op,i.tf po'lilad rLa strofu prekladu ide tvaru' o zmene *iury uy'u'o' eo sa tfka "niplrre" ale tym usp'oriada'nia' L- o pr"frodnotenie ver5ov6ho r5:mci verSov' sa z6r,ovefi rn'enia ai vetn6 vzlahy v tvoria iedno' ttuUitt. podtom VerSe originatu , *itym dlh5ie neZ expresivnelBie 6lenn6 zvolacie *ty, Li*C'sri posu'n' syntal<ticikf aj teda ;:,;'; pt.r.ita". Nast6va Preklad nd na Ver5ov6 klauzuly posilhule sloveso' 2 > 5' Hra' ,"lJJ-.a *igi"af" zvfrenf' podet sl'ovies (posa zosilnili expresivnym zd&raznenim ;;;;5; virazu miery I ;&" ,, styno.h pripadoci)' Je to otizka signalizujri okrem (war). Zvf5enie

4-5-4-4-6

n6lu a prekladu len na vSeobecny p'omer medzi objektivnostou a subjektivrnosto'u, mdZem'e sa polkisit formalizoval prekladaLtelove rozhodovanie vzhladom na origindl. Pri subjdlctivnosti sa d6 vcelku hovo'rit o Styroch stuprioch: subjektivnost (na zdkladnom stup'ni 51) expresivnost (Sz) - emocion6lno's{ (S:) - afelst (Sa). V texte je sub'jektivnost nepriamoirmernd obiek,tivnosti, 'talcZe 'subjektivnosti budri v obr6ten'om poradi
zodpovedat Styri,stupne'objektivn'os'ti
:

Oa

Sr

Sz

os

Sg Oz

Sa

Or

ff.

Origin6l sa pribliZne d6 charaktefizoval p'roporciou er"klud sa v t'ornto smere javi v nronorcii

vyplj'va trans,la'dny r,ozdiel

fi

tohrc

ui "i'ktitttiky ( "a hlad! a '""a.o+.ft 'pomltiek "*f'Ju""tti. sloveso v impera;;;!;i.-,,fi1?d" tt"bu ch6pat ako ",;;tit"k.if sa na ditatela'atlfio
,,alhla", obracolrice

^Sg52 l\p:o,

to,

-S

+o

adresnosfvorigin6lichfba.Je-tuajzvlien|qprainterlekciu "ach" tirrnos{ vytazu. V otigi"ati "i1dt*" niel' Zaro p'reklade v iltys.ta'"*"cionaino"st), ktor;! exp'resivnost vy-

Y analyzovanom riry'uku chaeli sme ilus,trovat, ako abstra{ktn6 vfrazovh stis'tava (,,'sprostredkujrici jazyk" )
shiZi na po,rovn6vanie situScie v origin6li 's,o situ6ciou v p'reklade a ako sprostredkriva hodnotenie ekvivalencie pri vymene jedndho tertu za text inf. Zrneny, ktor6 v porovnani s origindlorn nastali p'ri tvorbe nov6ho prekladov6ho te:<tu, ,sa v sristave vyazovych prostried117

jj*

obsahule *";;; slovom,,Smvk"' ladrenir

lexik6lnu

sa tu e5te .od'ohrali? oproti '-ffilcitnosti Ak6 vf, azov 'titny origimdlu ie preklad relativne vysdke!
776

kor.dajriidentifi[<,ovatakovfrazov6po.suny.66Yfnzo. prett, lebo'sa dotfkajri vyrazovych vla'srtnosti' s kto"6 prekladatel narAbal p'ri tvorbe textu' ry''mi Sfhrn vyrazovich posunov v p'reklade mdZeme cha:akierizovat ako iozdiel dvoch rnnoZin prieniku:

Ap (def.) : (o + P) - (o nP) O : origin6l, P : preklad, I : invariarnt'

6iZe

Ap'
I

realiProtirediv6 napdtie medzi cielom a moZnostou vytazoz6cie sa u 'prekladatela pr'eiavuie v diale'ktike posun .-6ho posunu, kt'or6 sa d6 lormulovat tak' Ze orina vzhladorn neznairene lerr nedostatodnir vernost

v preklade nahrildza funkdnfm princip vfstiZne formuloval Ljudskanov, ktory napisal: ,,Princip lunkdnfch ekvivalentov predpokladd slobodu prekladatela pri vybere prostriedkov, a p,r,e't'o nevyhnutne vedie k vypri5taniu (-), k zmendm a k prid6vaniu (+)."67 Tento jav by sme mohli nazvai homeostd zou 5 truktriry v procese prekladu. Treba nim rozumiet snahu vyror,rr6vat zmeny prvkov v Struktrire textu prekladu.
,,Straten6" sa teda
sp6s,obom. Tento

syst6mu origin6lu do znakov6ho syst6mu prekladu sa uskutodriuje prostredniotvom uZitodnej redu,ndancie ( * ). P,ole vyrovn 6v ania j e polom rczmanity.ch,transform dcii. V Stylistilke ich nazyvame v'i,razovyrni po,sunmi.

gindl. KedZe za nerovnakfch podrnienok iit'er6rrnej v pr'ekiade (od-liBnosti a rozdiely l*t-t origin6li aj -kulturne)

" liier6rne, nem6ie doist k priamej ,|,^"ykore, 'bezprostrednej identifik5'cii dvoch k6d'ov' p'reklad a lo'
szhladom na orlgindl sa musi posunrit' Znamend Ze sa niedo z 'teJtu r'ealizuje a nieto pribrida' .Prito'rn straide o to, aby s'a to, do sa z otiginillu v preklade nat:lo, istfm sp6sobom v preklade aspofi c=ia'stodne hradilo. Dalo by s'a to znlzornit takto:
OHAIN.AL

d,

Yyrazov6,po,suny pokrislir" sa demon5trovat na sloz 13. spevu Byronovej skladby Child,e Harcld's Pilgritnage. pochild,za od Bol huslava No's6ka z ko,nca Sestdesiatych rokov devdtn6steho storodia. (Citujem,e ho v kontexte str,ofy.) 67a
v93s\1om pr,eklade jedn6ho ver5a

PREKLAD

,,Adieu, Adieu! my native shore Fades ,o'er the waters blue; The night - winds sight, the breakers roar, And shrieks the wild sea mew. "
,,S Bohom, s Bohoml M6j rodnf kraj Nad modrinou 5eri5;sa v6d;

Vetry hviidia, vlny Sumia, eut i p'tride rnorskej iviho{; "

1_
prekladu v Jadro, ktor6 pr'ech6dza z origin6lu do

V5irnnime si bliZsie niektor6 vfznadnej5ie p,reklada-

+
sri-

telsk6,,,rnanipul,6cie ".

Proti,priamemu, bezprostredn6mu podaniu skutodnosti vo Stvrtorn anglidkom verSi vsriva slovenskf prekladatel do ver.Sa sioveso ,,dut", teda ak6hosi anonymn6ho ,sprostredkovatela danej ,skutodnosti. Tfm uberd

(previslosti s priamyrn prenos'om estetickej inlorrm6cie d6sledku V klad sensu stri;to); je invariantom textu' ru5enia pdvodndj informicie zrnenou tr<vality kornunikadn6ho ka,nila, prechodom komu'ni'kovane! Struktilry z jedneho syst6mu do druh6ho, d'och6dza k irbytkorn

( ). Vyror,n6vanie

rlbylku pri prdk6dovani znakov6ho

178

originiilnemu vyjadreniu z bezprostred,nosti, z aktudlnosti (vo vyrazw,ej sristave tu ide o vlastnost nazyvanri aktudlno st vyraza) . Slove,so ,,dut" je sridasne aj p,oetizrnom, a poetizmus,
119

to ie konvendnost,

pop'retie originality

di

va'riaibilnosti
al<tu6lnosf
p6tos

G"^

hladiska iy,razovei srlstavy

tu ide o olla(meime z
at<obv

#nie

variabil,nosti a 'sirdasne

aj o zvy5enie vfrazov6ho

p6tosu.

Spoiki ,,i" na druhom mieste v-o -vete .t #h douod"u) pridriva danf lakt 19n

tyl'
-n1

variabilnosi
markantnost dejovost
zr4Zitkovost

poimovost (abstraktnost) explicitnost

Gpf"*t

predchddzaiirceho' .V origin6li za('iatotni na p'ozadi sooika .and" 's nasledujicou'slovesnou vetou aikcentuje ver5a i-itatfi'"ft viet p'redch6dza!riceho rodnyrn kras lildeinia naivfraznej5i motiv bas'nikovho hlavnf'm motivom' To je

sila

kolorit

lcm, s morom' ako s leho nahradil markantnost vyrazu' Slovenski' pr'ekladatel martbytok sp6sobilo do s'lovesnfmi, nomin6lne vety
kantnosti vi-raztt.

Namiesto v'Jtaznilla deiovdho rsl'ovesa "'shrieks" !e vfznarnovo sl,ovesn6 deiov6 substantivum "Svihot" deiovosti slab5ie uZ aj preto, Ze i-rnn-li,kuie , oslabenie dejoo'oslabenie ieda (sloveso - t"iltn*ivurn)'-Ide naI'osti vfrazu, a-fretoZe !e podstatn6,(neno "Svihot" p6zvy$u'je a vy5e poetizmo rn', znii:aie sa variabilnost
tos.

V anZmern nast6va ai v gtamatidkej hierarchii' slovenskei v glickej vete je no'sitel d"i" v nominative' kfm do- 1osa odsirva na druh6 rniest'o' do genitivu'
mirrativu,ua*na""srirndejovfpriznak'.Jeto'oslabenie z6Zitkovotii, tt" ' zosilnenie lolmovosti t*t1*51 sp'olelrr rct nosti) vfiazu' V uvedenom gramatickorn lyriczosllnenie zname'n6 o poetickt inverziu, kt'or6
k6ho P6tosu.

Z prehladu virazwfch posjtlrrov, z toho, do sa str6ca, a doho v preklade uveden6ho ver5a naopak pribrlda, vidiet, Ze Speci,fick6 vyrazovl vlastnosti origirn6lu miznri a namiesto nich sa ziavai:6 ko,nvencionalizovan6 b6snick6 postupy, priznain6 pre ust6lenf vyrazwy repertodr sridasnej po,eti[<y. Polzia tu ustupuje, dalo by sa povedat, poetike skonvencionalizovanej. (Pre liter6rneho hi'storika ta[<6to zistenia m6Zu ibyt in5truktivne: pormdZu mu pri urdovani typol6gie prdkladatela vovzlahu k panujricemu liter6rrnemu kdnonu).
Yyrazovy posun i" pt iiuo* ne.moZnosti dosiahnut riplnri vernosi origin6tu, ale paradoxne je aj prejavom risilia vyhnrit 'sa ,,nevernosti" a d'osiahnut 'totoZnosf za cenlr istej zmeny. K posurrom nedochddza len preto, Z,e prekladatel ohce dielo zmenit, ale aj preto, 'Ze sa ho usiluje do najvernej5ie vyjadrit, zmocnit sa textu v jeho totalite. Tvorba prekladu spodiva v urneni byi
vernjnm o,rigin6lu a[<o ce']ku. Preto Lsa vernost,.a volnost v p,reklade nemdiu kl6st proti sebe, ale treba ich traktovat v dialektickej srihre. Niet vlastrne iderilnej, dol<onalej vernosti, resp. volnosti. KaLdA z nic,h obsahuie niedo z tej druhej. (Obidve uveden6 l<ateg6rie - ver-

Nap'okon anglidkd "'the wild sea mew" nahtidza slovensk6 ,,momsk6 ptit|"' Proti siagulatlvu' metony-

micky zas'tup'uqricemtr kolektivum' je v s'lovendiry kolektivum. Znamerrd to rlbytol< ma'lkantnosti a s{riasne aj koloritu. Obraz dajl<y v origin6li tu metonyrnicl<y

" je v slovenzastupuie rnore, kfirn privlarstol< ,,morskf toio ie Otktem navy5e' skonr, prdklad'" explici'trros{ou (rbytok variabilnosti p9etizmus, ktorf znamenri
a prirast'o[c Pdt'osu'

"prat"'

('stta* V preklade ide vcell<u o tieto vitazwl posuny

ty a zisky):
1'20

nost a volnost nezodpovedajt skutotn6mu stavu prekladatelsl<ej opel6cie a preto od nich upri5fame. ) TzvabsohXtny preklad neexisituj.e ani teoreficky, ani prakticky. Jestvuje v5ak spdsorb, ako v preklade furkdne nah,radi{ chfbajrice prvl<y originillu. ]ozef Kot u.istiine
127

siormuloval podstatu funl<dn6ho hladiska v preklade. Funkinf princip pripri5ta, aby si prekladatel dovolil vietko, .to je v zdujme slovenskej podoby origin6lu". \a takomto pozadi pr,e'kladatel zvaluie svoie Stylistictk6
lozhodnutia.

Fun-kfui vyrazovf p'osun, teda taky, tktorf si kladie

za c:el adekv6tne vyjadrit prvky v podmienl<ach odliS-.s:i dvoch 'syst6mov, je optim6lnym variantom orig:n1iu.

vyplfvajri v5ak nielen z oblektivnel situ6cie, z moZno'sti prekladatela pouZit od'liSnf k6d tradicie a situ6cie, ale aj z jeho individu6lneho vyrazov6ho idiolelctu, z jeho z1l.ub a individu6lnych vyrazovfch sklo'nov. O tom, ak6 stanovisko zaujima prekladatel k prekladatelstk6mu procesu, ak6 sri proporcie nevyhnutnych a individu6lnych virczovich p'osullov,
r,e6,

tu

resp.

6. TYPOLOGIA VYRAZOVYCH ZMIEN V PREKLADE

Hlavnym polom prekladatelovych oper6cii sir rozhod:rutia, ktor6 sa uskut,odflujri na rovine mikro5tylistiky J:ela. Tu sa odohrdva prekladatelov z6pas o zvl6dnutie -,i-razovej Struktriry o'rigin6lu. T6ma, p,ostava, ako aj :16 prvky tzv. makro'Stylistiky origin6lu existujri pre neho len ako oblig6tne fakty textu, s ktorfmi ,,nemusi" roanipulovat, lebo nepodliehajri procesu translScie. Poi:al md prekladatel do dinenia s tematikou diela, do:-l'ka sa jej v rsrivislosti 'so Stylistic cou realiz6ciou ,textu. Katharina Reissov66s vystihla zri,kladn6 principy zmien, ktor6 sa dotfkajtr makro5tylistickej roviny textu. a nawhla takto ich systematick6 usp,oriada,nie: a k tualizdcia (Zeilbezug), ripravy tfkajrice sa iasu diela, I o k a I i z 6,c ia (Oltbezug), ripravy,miesta deja, resp. t6my, a adapl6cia p,ost6v, resp. re6lii isachbezug). Upustime tu od podrobnej dokument6cie tematickych p'osunov v preklade a odkazujeme ditatela r- tejto srivislosti na deiiny pre'kladu. Reissovej 'n6vrh na typol6giu prekladatelskfch zmien na rtema'tickej rovine textu sa d6 akceptovat, pr,etoie sa pridrZiava semiotickych principov. Specifickfm pr'obl6mom te6rie umeleck6ho prekladu zostiva typol6gia vyrazovfch zmien na rnik'r,o,Stylistickej rovine textu. KedZe rozhodova'ci textotvorny proces m6 Stylistickf charakter, zhody i odli5nosti vyjadri prekla atel alebo primeranymi, rovnocennymi vfrazmi, aldbo m6Ze Stfl predlohy substituovat. Yyrazovl. posuny, o ktorfch je
122

spdsob rie5enia vytazovych situ6cii origindlu v cieloVom 'jazyku. Ide o tieto alternativy: 1. prekladatel vyrazovo adekv6tne vystihuje vyzna' movy invariant o'rigin6lu, vyraz'ov6 prvky prekladu a origindlu si funkdne aj S,truktrirne navz|iom zodpovedajri; 2. prekladatel md k dispozicii ekvivalentrn6 vyrazov

budeme hovorit nesk6r. Nateraz sa choeme obrnedzit na

prostriedky na vystihnutie invariantu origin6lu, ale z6merne zd6razriuje niektor6 jeho Stylistick6 drty a prid6va mu tak dal5ie estetick6 informdcie. Ide tu o zosili,ovanie vf
r

azov

zosilfiovanie treba poklada{ aj vj,razovi \t:u?iziciu, teda zvelidend zdiraziwvanie typic-

(Za v'irazov6

6ho

riiinku

p,rekladu

kich vj,,razovfch 6ft origi,n61u. Na druhej strane. je to vj,raznv6, individualizicia, poddiarkovanie, vyzdvihovarnie zvldstnych vfrazovfch vlastnosti origin6lu. Ako priklad tu m6Ze poshiZi{ isilie romantikov o vyjadrenie jedinednfch vlastnorsti origin6lu na vyrazovom pldne
prekladu

3. prekladatel nivelizuj e vyrazov| vlas,tnosti origin6lu, ochud'obf,uje, zjednodu5uje, sploStuje Stfl origin61u ( ,,negativny p,osun" ); 4. prekladatel nem6 k dispozicii vyrazovl, prostriedky, arby vyjadril vfrazovl, drty origindlu, a preto musi siahat z,a ndhradnymi. prostriedkami. Ide spravidla o vym,enu prvkov, o nahrad,eni'e nepreloZitelnych p,rvkov, viruzovych,spojeni, idi5m,ov a p,odo'bne. Tento typ prekladatelskej transforrrn6cie sa nazyva subs titricia. Jej zvl6Stnym druhom je tzv. virazorit zdmena (inverzia), to znarnen| vym,ena miesta r-y-

detailiz6cia vyraza.)

razavich prvkov pri preklade. Eventuality tematickych vy,razovyeh zmien v preklade sa dajri dokumentovat
takto:
123

I
a

Vyrazoud zhoda:

;srivajri do vfrazovej sfry prijimajricej literatriry' VSimnirne si spdsob, a[<o p'rekladatel pretl'modil zl:.brazerrie
s,p,innoj chre'bet ra'bodego [<]assa'

"Partia
Partia Partia

bessrnortije na5ego dela. jedirnstvennoje,

ne izmenit' " ( V'ladlmir Majako-vskij, S tichotuor eniia Leningrad, Sovetskij pisatel, 1955' )
Sto
'rn^ne

"

, Strana

je ch'rrbtov6 kost robotnidkej triedy.

Strana

plnenia rsluZdbnfch povinnosti u prlslu5niikov pohranidnej kontroly. Akoby tu Bloilc nepriamo prejavoval svoj vztah k ,,unne16mu" rozhranideniu sveta, a zdrovert' karifi<oval riradnicky stav. V ddsledku'toho sa prekladatelbvi priam,o natiskalo idiomati'ck6 kli56ovit6 spojenie Iudov6ho p,6vodu ,,vdlet ,se na mezi", dim sa prehibil p6l naturalizdcie, udom6cnil sa db'raz (rnedza) v poro'unani s exotickfrn, cudzokraj,nlinr obrazom (T norsk6 piesky) a jednak sa 'stratil kolorit. Tento posun spoluvyrv6ra jri nasleduj'ric e vf t azov 6 vlastnosti I hodnotenie, sociativnost, ziiiitfl<ovo'st, komickos{, detailnost'
Vyra"zovd typizdcia:

je nesmrtelnost na5ei veci.

Strana,

t6 jedin6 ma nil<dY meztadi." (Vladimir Majakovskij, Vladimtu ltiii Lenin, preloZil Lubomir Flldek' T973')

O'h, dat iss all over, - said the German' " - ,not I vill sell now. Jess; dere is nothing to dat. It iss , - 6, s insentu nepute niStl * odsekol Nemec. Jetnotucho nepretam! Ne, is tym nepu'te niSt. UZ je po Seckem. (Thmdor Dreiser, Sestra Carrie, preloZil
I,va'n

all over."

V citovanom riryvl<u dochfudza jedine [< zmenilrlrr na rircvni nevyhnutnfch lirngvistiokfch posturov. Zatial to v origindli chi'ba spo'nov6 sloveso (nalwidza ho dialritick6 znarnienko), v prekla'de sa vyskytuie' Yfraznej5ich Stylistidkfch odchfliek tu niet.
V

Krtm6ry,

1965. )

obdana Zijriaeho v New Yorku prdkladatel preexponiva i:st6 vfrazov6 vlastnosti origindlu, koonicfl<ost a kolorit,

,,Reprodukciou" nedbanlivej vfslowrostti neuneck6ho

pridom na

yrazovd

zo

silrtouanie :

Lenivo otdYohala na Pesdanom Obryve, kde l<orrialos' polotno"' ,,A rusk6 celni hlidl<a osPale a lind ud'Iela se na mezi, ie| fitmovala celf tento obtaz." (Alexander Bl'ok, V dund'ch, preloZil Vojtech Jesti6b, 7977.)

,,I ru,skaja tamoZennaja straZa

ioh zvfraznenie pouZiva domrici Stylistickf zdroj - tzv. pre5puridtinu, hovorovf iazyk brati'slavskfch obtanov nemeckdho pdvodu. Pre'kladattel tak viraz,ovo typizuje tjazykovf charalcteristiku svojrdznej postavy origindlu.
V yr azov

in d,iu id'ul

iz

foia :

Beri rneria, torZestvennaja'strast. "

,,Chce5-li

piijdi

dnes

na rslavnost

vr45n6.

Piijd mne strhnout s sebou!

"

V zhode o ,,civilizmorn" prekladatelovho subiektu preklad zosilfiujir tak6, vyxazov6 vlastno'sti, [<t'or6 ho po124

(Alexander Blok, V d'undch, preloiil Vojt6ch Jestiriib, 7977.)

725

Uryvok ziavne prezrfudzd prekladatelove rlsili'e oslabit symbolistiakf k6d a uplatnit v -t6me rnoder'nizujrici p*-ok. V preklade dooh6dza k zosilneniu operativnosti tit^t" (vfzvovosi), k uplatneniu temp'or6lnosti vytaza (-piiidi drr"s"), k vfrazovej urditosti a zdroveit ab' s:raklosti a figurativnosti vfrazu' Preklad sa vzdialil od origin6lu, oJ autorovho poetick6ho k6du' a pribliZil sa k vyrazovei individualiz6cii prekladatela' a tak oEividns vystapil do popredia prekladatelov vyrazavf
idiolekl.
Vyrazovd z6,mena (inverzia)
,,Je56o

konlrastno,s{

markantnost (,,hlasne")

, vfrazov| sila (,,temnf " * ,,gluchoj ") - v origin6li ihfba, ^ zvf5en6 expresivnost vj,raza (,,nebom Sibol dlhi chvost"
,,Neba
polovi,nu

/ Perederknul komety dlinnyj

chvost).
V y r azou

d, subst ittic ia :

,, . . vse eti ,nazyvejemy ob5dije rassuZdenija, gipotezy, tam, sistemy. . . izvinite meria, ja provincial, pravdumatku reiu priamo. . . nikuda ne godatsia. Eto vsio odno umstvovanie - etlm toXko lwdej morodat. Pere-

davajt,e, gospoda, falkty,

,, . . .

bwdet s aas".

v gluchoi Rossii, Pri

care,

Der'evfia, zanesennala snegami, Spala, i sneg shriPel Pod saPogami Moroznoj, zvezdnoi notiu v ianuare. To ibylo v detstve' Neba Polouinu
Perederiknul komety

dlinnyj chvost, ja, Sapdonku na zatYlok sdvinuv, Cfaattla strannuju so,sedku ruiozd"'

kadejak6 syst6my. . . prepddte mi, ja som vidiedan, s plaud,ou neokolkujern . . . nie sir hodny ani deravy gro3. To je iba mudrovanie - tyrn len lud,i balamutia. Pod6vajte, p6ni, fakty, potom pred vami hlobrtk ilolu'. (Ivan S. Turgenev, Rudin, preloi,ila

v5etky tie takzva'nd v5eoibecn6 rivahy, hypot6zy,

Ruiena Dvoirikovd-Ziaranov6,

1957

.)

,,Raz - v temnorn Rusku e5te vl6dol cdt dedina snehom zaPadnutd sPala' V huieizdnatei nooi, prostred, ianufua sneh Pod, iiimami hlasne vrzgotal'

To bclo v detstve. Zraat Preletela

Prekladat'elka sub.stituuje,,iredit6", iiZe irtylisticky priznakov6 frazeol'ogidkd spojenia, idiomy rusk6ho origirndlu, ktor6 sri z Lrladiska p6vodu i vfskytu neopakovateln6 a viaZ:u'sa len na rusky trrazeologickf syst6m. Y y r azov tt substitriciu prdkladatelka realizu j e prostriedkami, ak6 jej poskytuje slovensk6 fuazeol6gia. Prekla-

korn6ta, neboTn Sibol dlhf chvost a !a som hladel, stiahnuc diapku z iela, akf to priSiel frrviezdam dudnf hos{'"
(

ny: idiolekt, ho'dnotenie a 6tos vyrazu. Dialogickf

datelka vyr azovo

zachov&v

Stylis,tic'k6

kvality p6vodi-

Stepan Sdipaiov, bdsefi Korndta

prejav sa vdaka substitricii vyrazu udrZuje na rovine hovorovosti ako v origin6li.

Vyrazou 6 zoslabouanie :

,bietky StohY ldsLig, PreloZila "o Helerra Krit anov |'Brindzov 6,

1962.)
sa oproti origindlu zmenil poriad'ok 'slov' od6vodnen6 zdmena, z prldin rytmickfch funkdne to Je i1.*bi.kg, resp. jam'boid'nf ver5) a z rfmwych' Vfrazovtt z6menu sprev,ddzairi vyrazovl posuny, ktor6 ( sa dairi v preklade-zhrnrit talcto: tempor6lnost ,saz")'

V preklade

ty, legho skazat. Zlodej - fo, vidno, silon; a telovek, ne sditaja l.<azakov, na hotorych plocha naileid,a, ne v uhor budi tebe ska-

"Slyi' u nas vsego ,sto tridcat

zano, Mahsimyi. Odnako, delat nedeg'c, gospoda oficery! Budte ispravny, udredite karauly, da nodnyje doz,ory; v sludaje napadenija zapirajte vorota da ry127

126

h".!k.?za woiirn'i vodite soldat. Ty, Malcsirn yt' vnotri vytistit' choroiefiho a" kazakmi. Puski' kre-

"t*ti*l rtaine' dtob v puite usego, soderZite vsio eto v prehdevrernenno"' posti nikto ne *og " t"* uznal A
koz;iiorr, na ktoryck

zlosyn ,|iui, to sa lahko povie' Ako Yidl"i' chlapou. tridsat .- -y' -a-" dovedna sto "O \y:Y sa nedd spotah-nitt' cim nemysttm

je silnf'

Budte ddkladni, usta'novte str6Ze a no'6n6 vojakov' t pJp.a" ,itoku lzavrite br6'nu a daite rr-astrirpit k?'+::;^f:' svoiich na dozerai d'obre Ty, MalcsimyE, to ie rnld'atezt' n6n skmtroiuile a dobre uytistite' Ale tui|ie, aby t p"t*-tti nikto o tom nedozvedel 'predhliadky'
dasne. "

p6ni 'd6stoinirci! teba, Maksimyc'."Ale ni6 sa nedd roibit'

""

V {om istorn pre[<lade ,Pu$kinovei Kapitdrwvei dchy velite,I p,evnosti Mi,ronw oslovuje isvoju ienu imltu5ka". Terio vyraz opakuje autor v texte pomerne rdasto, tirn zd6razfitje jeho 'funkdrrosi. Zodpoved6 to vztahu mdzi manheLn-i Mir,onovovcami: starosvetsk6, rlctiv, d,obrodu5rn6 a podriaden posltavenie l<apitdna Mironova vodi vlastnej rnanZelke. Slovenskf prekladatel zamenil vynz ,,matu5ka" za oslovenie "drahi rnoja", ktor6 je vfraaovo neutrdlnej5ie ako rusk6; oslabuje notir, famili6rnost vfrazu. eeskf p'rekladatel (Mathesius) pouZil ,spojenie ,,pani drah6", ditrn vniesol do prekladu rictivost, hodrrotenie, neosobnosf a afektovarrost (sal6nne oslovenie manZel,ky v aristokratickej ,spolodnosti). Pre slovenskf preklad by vari bolo vhodnej Sie famili6rne oslovenie,, mamidka ",'litor6'je funkdne a semiotic{<y rovnocenn6 rus,kmu,,matu5ka"'
V

(A'lexanider S' PuSkiT PreloZil J6n Feren:dik

r'

Kapitdmova dclta'
1967

'

')

yrazou d niu eli zd,cia :

-velmi rn6lo rniesta KedZe lazyk originilu venuje a pozor'nrosti p'riam!! charaktens'tike situ6cie' zvysuje sacharakteri"^roa-i"ol..iaiazlkapost6v.Rusk6p'red. qluzi'tich vir-azovfch loha sa.rry",,ueo;" ""ti"fimttt"" nach6dzame prostried,kov. V lu"yt" kapitrina,Mironova zalarbe' s dobovo prvkov zmes ludovfch"houo'o,ry'th 'sa realizuie ovela V voienskd ;i;*g;'

,,,I russ[<ij besprijutnyj chra'm gladel

duZuju, 'neznakomuju stranu. "

,,A rusky neritulnf chrdm M,eravo sa ta P'ozeral." (Alexander Blok, V d,und'ch, Preloiil Jr4n$o3ka, 1972.) P,rekladatel zamie{ta viraz ,,besprijutnyj " zvukovo prTbaznym p,omenovanim ,,neujutnyj ", a tak'sa v preiklade ocitlo adjektivum ,,neritulnf ". DochAdza tu k po-'

nfn

menei vyra"ougttt ito't'i"diott -origin6lu', "li}-^y o.prii.I^i neosobnf' vyraz- - .frekventova'ni neurclloK' da choosmotrel ( 'prvky v ktq'om * sivf#it:' 'prdklade "Pu5ku osorbnou s'a nahr6dza ro5eiko uytl'iit; ) ,' v disla' (Po'rovnaj nalsobe-rnnoZneho v iruhel ;;; pif.f"a Stylisi-icfl<6 rie5enie tohto miesta u B' Mathesia: a pdkne vydistit kan6n"') Preklad sa'sice "Prohl6dnoutt rrie na riko'r komunika'tivnosti' G;";" oo'luibttlt, ale prijemcuprekladu rozhoduj'irca' ktorrl ie tu p're ko'ntext zvf5enou konnatr'i6dza Prekladatel *t"t" t"f*itu p'ristupnostou vy[esp' Iorm-n'ostou,,,p'iu'"itt*t""*' razu, ako 'sa io preiavuie .v rnotiviikom "nahravanr ako ai ,,pt-Jt"i""t"-". u Y 6to'se vyrazu' priierncovi, " t;-;;;iolekt (vedomosti vittu6lneho v odvol6vani
adresata). InY Priklad:
128

-preklade

sunu v hodnoteni vytraLzlri v origin6li sa rusky pravosl6vny chr6m, situovanf do rusko-finskeho pohranidia p'ocituj,e ako cudzor,odf prvok vo vztahu k finskemu kultrirnemu kontextu (exotizdcia virazu); v preklade

pomenovanie,,nerittrlny" zotieta pdvodnt vyrazovi hodnotu, ked ruskf chr6m poklad6 za ,,neritulnt" budovu.
Vgrazoud, gent.

strata:

'

,,The Dentuso is cruel and able str'ong and intelliv t2g

But I was more intelligent he was."

,Dentuso je ukrutrof a vdetk6ho schopny, mocnf a prefikanf. I-aZe ia som bol prefikanej5i neZ on." (Ernest HemingwaY, Starec o, n'tore, preloZil Peter ZdAn, 7957.) Slovo ,Dentusou, v origindli vyznaieni, kurzivou, sietralizuje ditatelovi istf oz'nam. Spisovate'I Ln z6merne pouZil, je teda vfrazovo ptiznaik'ov6' V p'rel<lade tento priznak chfiba, a tfm prekladatel titatela ochudobiuje o ikonickri infolrn6ciu, o zosilneni'e vfraza' S6matickf d6raz v origin6li j'e s'tupfiovantrm vyznawr't' Dalej sa tu zosilf,uje aj expr'esivnost, iednotliv6 vetn6 sgmenty sa osamostatrlujir:a oddelujri spojkou ,,and"' Trito graddciu p,rekladatel oslabil tym, Le jeden segment preloZil op,isne a spojku ,,and" v jednom pripade nahradil diarkou.
Prehladne:
,

ria syst6rn, p,oetiku prdkladatela. J,ednotliv6 posury na prislu5rnfch rovin6ch dtflovej vj.stav,by textu ukazujii
vzijomn:iu spdtost a podrnienenost jazyka a t6my. Tematickf po'sun diela v pr.eklade vystihuje aj mikroStylistiku textu, a naopak, vyraznejSie zmeny v mikroStylistike prekladu pdsolbia na s6mantiku t6my prekladu. Posuiny menia i.ilnrovf charakter texiu. K_ tejto vynazov,ej klasifikadnej kateg6rii pouiivanej pri konkr6tnej interpr,et6cii umeleckho prekladu'treba dodat e5te jednu zdvai,nri pri,pomient<u. Ako kaZd6 typ'ol6gia,

makroitylistika diela (tematick6 vfstavba)

t- aktualizi{cia - Zeilbe4u11 *Ortbezug -l-lokaliz6cia l-adaptilcia -Sachbezug

-zosiliovanie -l

tiiela-

iril

virazov|

1-vinzovdt

tYPizicia virazovd in'

l-dividualizecia

I dieta '- mikrostvlistil<a fiazykovnvfstavba) -

vjrazovd zhoda

-l

l-vYrazovi

substitricia vyrazoviL

aj typol6gia v.irazovych zmien v texte mi aibstraktnf a deduilctivny ,chara[<ter, V ddsledku toho nemdZe sa uplatriovaf priarnodiaro, bez prihliadania na kontextovy r6mec prislu5nej vfraznv,ej tendencie. Pr,et,o pri ko,nkr6tno,m hodnoteni vyrazovej ztrreny v preklade treba ibral ohlad na to, ie vyrazwd zmena a jej charakteristika sama osebe e5,te nehovori o ,kvalite dan6ho vyrazov1ho ri,e5.enia, prekladatelovho rozhodnutia. Vztahuje sa to predov5etkfm na vfrazov| tendencie zosilfiovania a zo,sl,abovania. v p,reklad,e. Si{m fdl<t virazov6ho zosiLiovania alebo zoslabovania m6Ze byt v preklad,e funktne zd6vodnenf. Preto treba jednotliv6 prekladatelove riesenia interpretwa{ na pozadi Sty{istickej diferenci6cie p,rijimajriceho jaz,jka. Ai, na tomto pozadi sa uk6le, di bolo dan6 rie5enie fudk6ne zd6vodnen6. J,edine na pozadi Stylistiek6ho kontextu sa d6 priklada{ v'iraznvej zmene hodnotovf index. V opadnorn pripade by uvedend kalegofizdcia bola len mechanickd a Liv.i rtext iba uraitvujricou interpret6ciou.

l-zdmena

l-vjtazovit
l-vytazav6
zoslabovanie

-l

niveliziicia .tftaznvit

l-strata

Uvedenf prehlad umoZf,uje orient'sva{ sa v 'rozli'dnfch druhoch postulov, s akfmi sa stretavame v preklade, urdit smer a pohyb zmiett, ak6 nastdvajfi v cieIovom jazlk,u. Yy1aznv| posuny v preklade vyjadrtrtj{r zfurovefi. ist6 tendencie, fi<torfmi sa presadzuje prekladatel ako tvoriqi subjekt. S'u-hrnne tieto tendencie tvo730

a-

IV. KOMUNIKACIA V STYLE

PREKLADU

Problematiku prekladatelovfch Stytistickich postojov na slovenskorn preklade h4sne Jina Kochanowsklho Do dziewhi (preloZil ju MariSn Kobudeme sledovat rn6zvom Dievtalw), pritom zov5eobecnenia na ziiklade l<onkr6tnej analizy,sa vztahuj'ri len na dany text. Jan Kochanowski

vdiik a vy5la pod

r. STYLISTICKE POJSTOJE PREKLADATELA

V
ktor6 Stituinim posunom sttl^ posu"y "individu6lne"' Tal<fto poetil<u' syst6m tvoria nrekldatgl9vu "k" prekladatelovytn oatftylok' reprezentui rlci' ieho svstdm

DO DZIEWKI

preklade oproti obierktivne

nevyhn:tii*' tzv' kon-

kate;;i;.';-;;;;vefi (o,rel6'torn- l<ateg6rie p'oeti[<v' 6rtou preSngcl{icfu suhi'ektu' ;;; ;;"edajriceho suble,ktu fakt, ie predsrtavule !e [r"a.,"i""rr" tvo,riv6ho vlastn'ei poetikv' ;;-:L;iirioi.r" "t't""ktj a ieho v prdklade zluduie ;;d;; ;ypovedai riceho subletatu pa""a"efto aleU i prvkv 'prel<ladate'Ia' ;d-;#

Nie uciekaj przede mn4, dziewk'o urodziwa, twoj4 rumian4 twarz4 rnoja ,broda siwa Zgodzi.sig znarn-ienicie; patrz, gdy wieniec wii4, Ze pospolicie sadzq przy 62ej lelij4'

Nie uciekaj przede mn4, dziewko urodziwa,

Serced jeszcze niestare, chocia tb,rod4 s,iwa. Cho6 u ,mnie broda siwa, jeszczem niezganiony, Czosnek ma glowg bial4, a og,on zielony.

iavy To n6s v5ak 'e5te neopr6vfluje au'tonomizovat sar-nostatnri za, u ,ryfttt ut"ut 'Stil p"ttt1u91 n** lazyka' ["r"gori" ,poetiky a Stylisilky- prekladov6ho rt'extu m6Ze

Nie uciekaj, ma rada! Wszak wiesz: im koit starszy, Tym, posp,olicie m6wi4, ogon jego twarczy.

plekladatel ako expedie'nt literdrneho, rozmanttf zauial k invariantn6rnu obsahu origin6lu jeho individu6lir iayf'*ii.*e fostole, [<tor6 charakterizui kad. Tieto postoie zaalima prerkladatetr ;";i;;"i cielovdho vo vztahu k prenosu Stylis'tick6ho k6du do polskf pok,isil sa kvalifik6ciu ;""t* O iohi'suobuo"n Da sa adaptovat nasiedui(rcim i*r"riL E. Batrcerzan.un
sp6sobom:

I d4b, cho6 mieScy p,rzeschnie, cho6 list na nim plowy, Przedsig stoi potgZnie, bo ma korzeri zdr'owy. "
DIEVEAfU
Neuteka,j predo mnou, dievka moja mlad6! P,ristane ti k rurnencu moja sivd brada. A ii sa tak niekedy vence nevijri, Le d|vaji doved'na s ruiou laliu? Neutekaj predo mnou, dievka moja rnlad6! S,rdce ,e5te jar6 je, aj ked sivd brada. Hoc rn6rn bradu Sedivti, e5te stojim za to: Ja s'cm cesnal< ibelavf ,so zelenou viafou. Pre.dsa bude volato v porekadle prostom:

nulovf

postoj

Stylistickf

nivelizovany jazyk prekladu ' vfazovi niveliz6cia.' .' prekladate16ina " pr-eada^pt6cia 5t'i1u origindlu, poetika poetiku originelu kladatela

"pohlcule"

obohatenie dom6ceho Stylistick6ho

Aj siarf dub obkm6$e obdas vietor dravf.

Ale pevne stoji on.

,Ze iim koclir star5i je, krrititvrd5im chvosrtom.

kontextu o novf ',rukoPis"

Ved rn6 korefi zdravi."

Koviidikov preklad budem'e analyzoval kornplexne'

P6jde nrim o pozorovacrie jednotlivych zloZiek Struktrl'ry textu, ale aj o ich vzijomniu srihru, hierarchick6 usp'oriadanielr"hl^do* na organizdciu vyznamovotvorn6hc

principu b6sne. Aby sme m'ohli charakterizovat sp6ioby po"erania na 'svet v origin6li a v preklade, musio"-ri v5imnrii aj kontext Kochanorvsk6ho b6sne, a rajmii skrimai vziah individudl'neho S'tflu autorsk6ho ,rril"kto, realizovan6ho v b6sni, k sfivek6mu Stylisticxmu povedomiu. Takisto si treba poloZi{ otrizku, o akf ioolext sa prekladatel opiera pri otgatizovani svoje'i rypcvede. Tieto vztahy sa dajri ndzotne vyjadrit takto:

Origin6l
individu6lny Stfl"

sirvekf Stilo

I./t +)/+ <-=--

<--

Preklad

individu6lny Stilp
srivekf Stflo

Jednotliv6 Sipiky tejto sch6my zachytivaji vzdjolr,lmi v 1'ztahy medzi individudlnymi a srivekfrni Stflmi origioah u v preklade. Pre preklad ak6hokolvek diela sri v prijimacom prostredi .relevantn6: vztah individu6lneho Stylu prel<ladu k individu6lnemu 5'flu o'rigin6lu, vztah individuilneho Stflu prekladu k 'sfrvek6mu Stylu, ako aj vzijomn6 vzlahy medzi individudlnym Stflom origin6lu,a srivdkym Stflom'origindlu-

o istej skutodnosti pre vtedaj5ieho polsk6ho prii'emcu) a komuni{<adnou situ6ciou a Stylom prdkladu ( slovenskf prekladat,el piSe o tei istei skutodnosti 'pr'e srldas-

situdciami, medzi Stylorn origin6lu (polskf autor pi5e

Zc sch6my dalej vyplfva, i'e medzi kornunikadnymi

n6ho slov'ensk6ho prijemcu) sa iavi ist6 napdtie' NaSo'u rilohou bud,e vyjadrit Specifick6 rozdiely, ktor6 vyplf-

venskou literatdrou (zaostdvanie, nedifer,encovanost), jed'na[< z faktu, alko sa v nich uskutodriova]i tieto dve literdrne epochy. Z tohto rozdielu vyplfvajri pre prekladanie fakty z6ikladn6ho vyznamu. Inalk ako slovensky prekladatel by ku Kochanowsk6mu pristupoval prekladatel ,srbochorvdtsky, lctory sa v srivislosti s liter6rnou tradici,ou m6Ze opriet o n6rodnf li'terrirnohistorichf e'kvivalent, o dalma,tinsko-dubrovnicku r.enesandnir literat,Aru. Inak zasa ibude postupova{ n55 prekladatel, ktorf, vo svojorn chripani li'te#rnej tradi,cie rrlemd. zafixovan6 ani Isn historickd p,ovedomie sfvislosrti medzi renesaninym S,tflom a poetikou ndrodnej literatriry. a to v d6sledlku historioky odli5n6ho vyvinu slovenskej literatriry. Napdtie medzi srivekfm Stflom origin6iu a Stflom pre'ktradu 'sa primdrne odrdi.a na jazykovej rovine. Slovensl<f prekladatel nem6 k disp,ozicii Stylistick6 vrstvy, ktor6 by mu p,oskyt'ovala dsanica tradicia (teda renesandnf iazyk a renesandnri poetiku) napriklad pri rie5eni S,tylistick6ho archaizovania n6metu v tex'te prekladu. Rozdiel medzi o iginilom a prekladom rsa nejavi teda len v zmysle historick6ho dasu, ale aj na,pozadi kultrirneho dasu,7o pretoZe v slovensrkej literatrire sa nerea,lizoval,o renesandn6 oMobie tak, ako v pols'kej alebo v tzv. d,almatinsko-dubrovnickej literatrire.

(tde o ta's,ov6 rozpdtie niekolkfch storodi), dalel rozdi,el medzi dvorna liter6rnymi kultrirami. Tento rozdiel vyplfva jednak z das,ov6ho posunu medzi polskou a slo-

medzi dvoma rcalizovanyrni jazlkmi a mdzi kultirnymi k6dmi origindlu a prekladu). Najsamprv ttreba zarcgistrovat dasovli rozdiel medzi vznik,orn o,riginilu a vznikom slovenstk6ho prekladu

rajf; z rozdieln6ho spQsobu realizovania'tfchto dvooh komunikadnfch situ6cii, dalej urdit dasovf rozdiel a zmenu panujfcich konvencii a kultir'rnych noriem

Z povedan6ho vSak nevyplfva, ile by bol prekladatel v ,srivislosti s jazykovou a poetickou Styliz6ciou celkom bezm,ocny, i,e hy sa teda mal vzdal my3lienky pre,sa liter6rnohisto,ricky, ako typ textu, nerealizovalo v dom6cej literatrire, Ze by sa vonkoncom nemal o do opierat. Ku Kochanowsk6ho poeiike a ity-

kladat di,elo, ktor6

(zmenu chapania na poza'di tematickych vzoroov realizovanych v literatrire). Popri tom treba vydleni{ kon5titudn6 a individuSlne prvky, zisti{, akf Stylistickf postoj k origindlu za:ujima prekladatel (na pozadi rozdielov

l6gie,

listi[<e prelCladatel urdite n6jde slovensk6 liter6rne anai ked len vo v5eobecnej podobe. Predstavujri ich

-,,renesandn6 StylizAcie", realizovanl. nesk6r

135

domdcej

r34

literatrire, napri'klad ludovost, hovorovd qrosto'rekos{' a htdJ "tt iu, anakneorrtsfi<d, bakohickd tematick6 Styich t vynaz'ov6 qiel tieto Pre Gi"a iooin". rnrirne dorklady nalri'klad v ned6vrro U"ti.f6 regiMre "materi6loch zo star5ei ltteratriry Piesne- a rt*y.O ;:*it;;, mtidtych a blfuznov (editor Jozef Mintuik)' v tablicovei a 'Palkovidovel anakreorrtskei ;;;.i; formu, Stylizova'nia' archaizwania ioaoUt,rt ur-ti -nlide prekladatel aj v "'biblickel " 'sloveniine' Moino srvli;;-"ft;Iz" 'orl^iu et.r.iua ie dvoiakou "historickou" ddbovmu t k te;'tu origin6lu j"-h" ;;;" a vo vztahu k styli'siickcmu dobov6rnu ekvi;";;" valentu (oneskoreny ohlas 'na renesanciu' ) O vztahu prekladatelovlro individu6lneho Btflu k a.lo"ke-o Stflu p,rdkladu (sridasnf liter6'rny kontext) Jomaticky plu'ti, ;e prdkladatel pi5e pr'e s(rda'sn6ho iitatela, zi teaa rnusi plne re5pektovat' v!-raz'ov{ ^' oor*y a korrvencie svoiho,prii'emcu'71 Ne;;6: predsa pre[tladat Kocfrarrowsk6ho pol5tinu Sest;;; n"isfs[e storoiia naprilklad j'azykorn Bajzovho Rendho alebo,biblidtinou lerL preto, aby sa zachovala historiok6 prekladatel t;k;; podoba o,rig^inelu' Pretoamusi..byf musi ori'ri"S"rri teito ot4zly zilsadni pri Stylizovani prekladan6 ';-;t;i"- ta' pamdrti pri'ie'rncu, [<tor6mu ie di.it urden6. Yzlah-prekladatelovlro irrdividu6lneho Stflu ku kontextu ptijemcu'ovp'lyrriule-aj konfront6cia Tento koiodirridoalrrych poetik origin6lu a prekladu' preexistenciu p'reje d6l'eZitf munikadny-morne'irt starpriiina napokon to'm kladu ako textu. Sveddi 'o diela r"ri" ptaf.f"du. Jeden pr'el'oZenf 't9xt toho is't6ho strieda sa nirn s spolo t ,text preklidu, strieda iny ttr.ir.".tt"g kompie* priiemcu, meni sa adres6t' a teda sp6sob konkretiz6cie' aj -'ei"jd"*u v5ak k tex'tu prdkladu: -d6sle'dkom'uvederozdie'lu je vela Stylisti&fch pqsunov iasov6ho n6ho .r, t *t" prekladu. Na prvorn mieste le ndpadn6-zrnena strofick6io a rytmick6ho uspo'riadania verSov' Slovenod strofick6ho sl"g pr"l.lud^tel v 'cit'ovanel bAs'ni rf'rlSta lkompozidn6 T6to ilerrerria a vytvfura astroficki' celok' vf zu' marlkantnosti ,^*^ m6 zi masleddk oslahenie

zicie, vyzdvihuje ternaticl<ri postupno'st vfftladu- Slabidrrf ver5 origin6lu preklad zaclwviva. V Strul<trire tohto typu ver5a vidiet velmi 'siln6 zvd.zky s bisnickou

roma,nticlkou,tradiciou, prejavujrice sa v rytunicko-syntaktickej koinvergencii (v zhode ver5ov6ho a vetn6ho dlsnenia) a v ddsl,edno'rn uplatfiovani polver$ovej prestivky (po siedmej slablke).

iristane ii k no*.tt"a I

,,Neutdkaj predo m'nou,

dievka moja rnlad6! moia siv6 brada'"

Aby sa prekladatel vyhol automatick6mu ver$ovaniu, [r$br6 vyplfva z ddslednej s]abickosti, usiloval sa
vnrltorne diferencoval jeho metrum' PouZil nato iktov usporiadanie vroholov 1, 5, 8, 12' Rirm je d6sledne Zenskf. Ako vidiet, prdkladatel'wi bola pri rieSeni rytrnickej nrihrady,,sprostred'kujricirn jazykom", pomocn;irn modelom, dorn6ca romantioki tradicia, z ktorej taLil pi suhsrtitricii versovfch {oriem origindlu. S vyznarnovou vfsrtavbou origin6lu je tesne spiiti

aj zdrui,enf ryrn origin6lu: &d, bb, . . ' ; doch,6<Iza v fiom nielen k rytrn-idkej, ale aj k vfznamovej kon-

ivi, z" strofick6

dlenenie zvy3uje prehladnost [<ornpo136

frontdcii lexikdlnych,lednotiek. Tzv' ventil<6frna metafora generovan6 rfm'ovou dvojicou vyMdra tu vina' mw6 vztahy. Nap,riklad ,,urrodziwa (dziewka) siwa (broda) je pr,otikladom rnlados,ti a staroby; l<ontrastnf vyznam,,plowy - zdrowy"; inokedy navz6iam sa roz,riluini"u obrazy, napriklad ,,wiiq - lelii4" atd' Spdt'mt rymu alko jednej zloZky rytmu s vfznamom je v preklade o'sla'ben6, a to vtedy, ked nev/kazrije onri vnritornri metaforu. Porovnaj: rymy, v ktorfch nedoch6dza ku vfznamovej konfrontilcii; ,,za 'to - vriatou", 'plostom - chvostom". V preklade rkon5tatujeme iiastodne ribytok virazovei maikantnosti a korntra'stnosti' V spo j itosti,s pre,srtavbou, rrytmicko-syntal<tickei organiz6cie ver5a p'ozorujeme dal3i posun na pl6ne *tylistickej wfstavby textu. K'ochanow'skdho b6sei patri k typ,om persuazirrnei lyriky (podobn6 bola aeskdr v klas,icizme 6da). Ide tu o po6ziu, ldor,e sa vyznaduie operativnostou, zameranim sa na druhri osobu, na ly737

rick6

predely, ktor,6. zvlrazriuiir incipity: ,,Ni'e ucidlcaj przede mn4, dziewko urodziwa," a ,,Nie uciekaj, ma rada!" Preio m6 prekladatelom zvolend astrorfiok6 forma e5te ieden vyrazovy dosa[r: oslaibuje nielen rnarikantnost, ale ziroveri aj vfzvovorst (naliehavost) vf"razu. Stupior-an6 rednicka vyzva zo zadiatku tretej ,strofy d'o prekladu nepredla. Na druhej 'strane ri'bytok nalieha-

"ty". Z

tobto aspektu

si

zFnai'm6 medzistrofidk6

ide o prirovna,nie

zfurovefi,

alizru,na erotick6 motily:

,,Czosnek rna gl,owg bial1 a og'on zielony." ,,Ja som cesnak belavf so zelenou vria{ou. "

r-osti, resp. vfzvovositi na s6manticikom pl6ne textu nehradil prekladatel stupriovanim naliehavosti vftazu, diie zvy5enou ,operativnostou na inych miestach b6sne. Prekladatel zosikiuje diakritidky zhodu ver'Sa a vety, namiestc iiarky d6va dvojbodku, alebo aj stupriuje (poror,naj dve reinldke zvalania a jednu rednicku otr{zku). V tom spodlva posun od neutrdlneho origin6lu k viidiej vfrazovej sdbjektivnosti prekladu. Vfrazovi posun na osi subjektivrrosti (p'ozri pris1u5n6 ramno v Mikovej vyrazovej ststave) je v istei miere priznakom zjavnej5ej irda,srti lyrick6ho subjektu na tematickej rcalizdcii bdsne. Srlvisi to s dal5im pozoruhodnym detailorn, a fto v 8. ver5i prekladu, kde sa aforizmu's s'o v5eobecnou platnostou, s vdi5'ou ik'onickos{ou, nahrildza osobnym, a teda aj subjektivnym virazoim,,Ja som aesnak belauf . . .". Stylistika lyrick6ho su,bjektu Kochanowsk6ho predlohy je S,tylistikou ,,renesandn6ho" dloveka' Je to 'synt6za ibakchickej t6niny s vfrazivom ludsk6ho hovorovdho p6vo.du. Funkdne sa tu vyuZivajfr gn6mick6 formulky na vyjadrenie neork'r6chanfch, ale pop'r.rl6rnych tryrazov (,,p,ospolicie m6wi4"). Tirto ,,niZSiu" Stylistickri vr,stvu repr,ezentujri aj rozliinl alt;zie (,,ogon", p,riiom sa tdto ludov6 vrstva afo'tizmov, "korzeri), pripadne gn6mov, znarnenito prekrfva s renesandnou vitil,nostou, s chutou do Zivota, s odbriravanirrn konvendn6ho pohladu na star,obu. Ti'eto vlastnosti s'meruiir k vyjadreniu nesp,ritanej erotiky, 'ktord bola typickfm priznakom tenesand,n6ho dloveka.T2 Lyrickf sublekt, ako ho vnimarne v texte prekladu, transponuj,e prred,ov5etklirn univerz6lny rilz tejto koncepcie nespritanej erotiky, pridorn tu dochddza k niektorym posuno(n. Napriklad v 'sp,ominanom 8. ver5i
138

V preklade sf p.omenovania neutr6lnejSie: ,,belavf" namiesto ,,biely" a ,,ogon zielony" (zeleny chvost) sa tu nahr6dza ,,zelenou vfiat'ou". Strdcajir sa aj anatomick6 pom'enovania dasti cesnaku (,chvost, hlava), a tym sa oslabuje obrazn|,s0vislost s ludskbu anat6miou. V inom aforiz,me, v tr,etej stro,fe, sa v p,reklade nahr,ildza nepriama red priam'ou ,,k6t starszy - ogorl jeg,o twarszy" (uZe dim kocrir starSi je, kr{rti tvrd5im chvostoln"), dim sa zvy5uje explicitnost. V pos'lednfch verSoch prekladu doch6dza ik zvf6eniu it<onidkosti:
,,I d4b, chod mi6scy przeschnie, cho6 list na nim plowy," oibdas vietor dravy." dub o,bkrnri5e 'starf ,,Aj
Proti statick6mu, pokojnmu priebehu srtarnutia duba dynarnickej5ia situicia, vytvoren6 expresivnym pomenovanim ,,dravy" (vieto'r) a slovesom ,;obkm65e". Tfm sa tiastodne vyrovn6va statickost pomenovania starf dub opr,oti p6vodn6mu obraza diastodn6ho vysfchania stromu. S tendenci'ou posilfio,va{ figuratirmost v preklad,e stretneme sa napriklad aj v 6. ver5i: ,,serced jeszcze nie stare" - ,,S'rdce e5te j,ar6 j,e". Adjektivum ,jari," je poetiCkejsi.e ako neutrSlny viraz v origin;ili. Demon5'trovali sme dva ,Stylistick6 postoje a rozdiely medzi nimi. V pr,ek'lade nenas,tdva odkrytie nov6ho Stflu, teda tak6ho sy,stmu sy'mbolov a znakov, ktor6 by obohatili dom6ci liter6r,ny fto,ntext o novy ,rukop,is". Neskrfvajri ,sa za nim dbrysy novej pcetiky, ktorir by mohol prekladatel realizovat. Vyuiil sice

je tu

dom6,oeho Stflu, ale nepridal, neadaptoval sch6my l<alky (Balcerzanov termin) zo Stflu Kochanowsk6ho. V Kovddikovom pripade hovorime o uplatf,ovani dom6ceho S,tflov6ho superstrdtu v pre-

pryky

klade.
139

teda syst6m indiV diachr'onickei proierkcii rn6Zevyvinovo zasahovat vidu6lnych Stflov prekladu alebo Nos6ni'ektorich liter6rneho vfvinu (to ie p'ripad

do od na -prechode kovfch prekladov z ruskej literatriry kvanti'tativne ,"-Lai"*" k realizmu), alebo 1".111 (tak6 sri Hviezdoistimi modi{ik6ciami '"'*Z"at po6zie)' Kov6slovenske! slavove prdklady "o "gvirr"

nym druhour:- ,,Kto sa nepokrisil zsstavit antol6giu nu[<o' sl,ovensk6ho hurmoru a sattiry a [<to 'netita kil6 preddo'bre 'sttla?i, dost si pisov zo satirickfch 'nevie slovenskf humo'r stavit, ak6 srnutn6 iitanie ie p'isanf aj 'saiira, ako m61o ie v'loq 'o62,-ktord rpote$ia vypralrnutri du5u pritnika. "73 Hypot6zu, -podla ltorei Stflu i ,p"*"rroto* prel<lade do5lo k odkrytiu Styzo argum'entmi podloZit Ilfa a Petrova, treba v5a[<

ilt'.***e fit iit"l

viJtazwei rcalizilcie Na ziver e5te zhrnlsne spdsoby k vlastnostiam -^ilut',u or"tiua"r"forrtto 'obl"kto "'.t11". "L vv rtzcv 6 llilffi'";tirtai",, -u s'rbpktivnost' tbvtok kon-

poetil<y' resp' Styli'stick6 sch6my 'sriveke! tradicie v 3i'rSorn zrnysle'

fiil;t;,'ffi.it"oui

trastnosti a rnarlka'ntno'sti'
*

"*p'u'iu"ost'

itr,o*"ikompura.ie dvooh textov, origin6lu a prekladu' Origin6l fIIt u Petirova je iatirickou pr6zou o sovietskJl sl<u'toinosti dvadsiatych -a tridsiatych rokov' f"-i,t'" a satirickost ftextu pochdd zajfi' z viacerfch Stylistiokfch vrstiev iazYka: 1. situadn6 komilca, iiZe komika, 'ktor6 vzni[<6 istou d,efonm6ciotr, de5tru'kciou zobrazovanei skutodnos'ti; 2. komika 'z iazykwlch zdr'oj'ov (metalingvi'stika)' Pre obidve situ6ci'e rn6ie byt pritkladom nasleduirici
riryvok z Duandstich stolitieb: jego, kak blochi' ,,PruZiny razbiligo rndtraca kusali predstavlal nejasno On'ne iuv'stvoval Ltogo. On ie5io no orderov' poludeniiem sebe, dto p,osledulet vsled za maslu: po kak rtogda pojdiotvsi'o byl uveren, ito ,,i mrslo*, - poiemu - to vertelos' u nego v golove' ka5i ne isporti$. "

a lNr-BninnieeNv PosroJ

2. ODKRYVA'NIE NOVEHO STYIU

PREKI-'ADATET',A

bdze po' Styli$ticki virskum na historickolorovn6vacei situ'ricii liter6rnei da'ne! v rninu ,gofuhlivo uT iit, io norho Stylu' a io nie' -"2"" i,"nf adal za odttrytit Pi analize vytazwich prositriedkov a pri konfro'nt6cii diaunuiv'v hi'to'itkoo ny'titcou 'sa " premieta aspe[ct vy"inolt"! hodnoty prekladu Stflu v p'ri"it""i*y ou ,yt frro*i.kri rovinu' d odkryti no'v6ho obiavenim s literatrire ho'vorlm'e v sfvislosti it ""i*i akon5tituovaniimtak6hotextu'[<t'orynielenZeprrin65a ale prei avui e schopnost nov6 ideovoest'eticti inform6cie' ('medzitextov6 nadvdzo' vytvdral no'v6 textov Iorm6cie

il"dkftiio

Situadn6 komika 'sa tu vztahuje na prv6 dve vety, kde jazykov prirorlnanie slirZi ako prechod [< vyuiitiu
at<6si refazov6 hra 1" iitt" jazykovou op'er6ciou: ,,Je !o , fr^""o1og1zmami: na sp'ojenie ,vs!'o p'oi'diot \^k 'p"

iazyia ako

charafi<terizadn6ho

prostriedku' Dal5ia iast

vanie

).

Na histo'ricko p'orovrr6vacei rwin'e sti" " slovensko n preklade doslo k odkrvtiq ;;;; 5'tf1u rominu IIIa dvoidielneho'no*o'i'ni"ft"*utiti"tetto Hvpotetick6 a Petrova D"",,at;--;;;ittr'p' u zlat| te\a' sa opierajir ai ot6zky, -oy'k'''*t "r,o teito. predpoklady tvorba' bola a o zi'stenie, i'e *t"""tta satirick6 li'ter6rIt"r1d. li nudulel i"tiua' m6lo rozvinuti'm
740

moZno

urdit'

ako

maslu', prilimane ditatelom spodiatku a[<o rtrodhu expresivne syrlonymurn slova ,cf,loroSo', ,gladko', nadiezrie neodaltdvanou slovnou asoci6eiou dalSi frazeologizmus ,rnasl'om. . ' kaSi 'ne ispo 'tiS', a na tento novf kJmponent nadvdzule ,ka5a zavarilas' bol5aia'' Tak6to hra s frazeologizmarn'i, ked sa iedn6mu komponentovi ust6len6ho spolenia n6hle vracia jeho p6vodnjr zmysel, alebo naopak, neodak6vane sa zdtui'aie s infm vyznamom tej lstej stro.rnej podoby, to ie, pravda, nArny zdroj komiky a expre'sirrneho ridinku aj v infch Stiloch jazyka, obzvld5t v hovorovom".74
141

Ved0cim komunikad'ni'm p'ostoj'om rozpr|vat'a je parodovanie r6torick6ho a rokovacieho Stflu' Prikla'dorn tu zasa m6Ze byt ukdi-ka z texta Sld'vnostn6' k'olekcia,

lcorri budeme rreskdr anaTyzoual. V5etky tu sp'ominan6 Stylistick6 a iazykovo't'ematick6 aspekty rom6,nov IIta a Petr'ova sri vzhladorn na LAwovit situdciu,slovenskej satiricke! pr6zy novdtorsk6, pretoZe sa realizujri v texte kornplexne' Aktu6lnost iohto satirick6ho Stf lu rn6 a'j spo odenskf aspekt, kt'orf ja zvyr aziluie. Je nirn''typo'1'ogidko-genetidk6 s(rvislos{ m"dri ,poloJ.ntkou situ6ciou v Sovietskom zvdze kon' .o- drr^driutych a v tridsiatych 'rokoch a etapoa za' dinajrlcej vfstavby socialistickej spolodnosti 'u n5s .. pa{d"ri^tych r'dkoch, [<ed vznikol preklad' Tf'm s1 dokoncazvii.dsujekontextov6platnos{iohtos6mantic. k6ho kultrirneho pro'totypu a! na kraiiny s pribuznym rk'ritika hy spolodenslkfm ty't'tett't*' Pravda, -satirick6 o"m^l^ znafi<y urneleckosti a plalila by len "a'd hoc"' keby tu nep6sobila v plrrom rozsahu liter6rno-vyvinov6 komunik6cia ako'u je nap'riklad 'liter6rna rradicia 't1my a i,6ntu.' Velkf kornbin'itor Osiap Bender m6 u'rdit6 typologicky spolodn6 a genetibky pribtznl irty s. reti"o.o* Nikolala V. G'ogo'la aj s infmi postavami ruskei satirY. Slovenskf prekladat'el preloZil dielo' Ilia a Pstrova

komu kornbinatoru mnogo rad'osti. Kai, yj das pribliZal jego k Severnomu ukladodnomu gorodiku, gde nachodilsia Korejtko. Nravilis' Os,tapu i liternyje passaiiry. Eto byli ludi mol'odyje, vesiolyje, bez hiurokrati-

ieskoj suma5ed5intky, tak odliiav5ej jego gertr<ulesovskich znakomych. Dla polnoty sdas,tja ne chvatalo deneg. Podarennuju proviziju orn sjel, a dla vagonrestorana trobovalis' nalidnyje. Sperva Ostap, l<ogda novyje druzia ta5dili jego obedat, otgovaroval,sia otsutstviem appetita, no vskore.porial, dto tak Zil nelzia. Nekotoroje vremia ,on prismatrivalsia k Uchudianskomu, kotoryj ves' deri p,rovodil u okna v koridore, gladia na telegrafnyje stolby i ,na ptidek, sl'etevSich s provoloki. Pri ,etom logkaja sa,tirideskaja ulybka tr,ogala guby Uohud5anskogo. Orn za'kidyval golovu i Septal p,ticam: ,Porchajete? Nu, nu'. Ostap p'ros{'or svojo Iubopytstvo vplo{ do tog,o, dto oznakomilsia dai.e so'statej

UchudSanskogo,Ulu6sit rabotu lavodnych l<ornissij'. Posle etogo Bender je5do ogladel dikovinnogo iurnalista s nog do g,olovy, n,echoroSo ulybnulsia i, poduvstvovav znakomoje volnenije strelka ochotnika, zap'ersia v kupe. Ottuda on vy5,el tollko ierez ,tri dasa, deri.a v rukach bol5oj razgraflennyj, [<ak vedomos{, list bumagi.

akosritasn6,ikedbolrnedziorigin6lomapriiimairicou]iteratrirourozdielvdaseivpriestorekultury'
Pridinou toho,
Ze

Ze kultrirno-spolodernsk6 situdcia, a to vdaka tomu' indiv op'akuje situ6cia origin6lu sa mutatis rnutandis vidu6l,nei titoe"ii iitartela prekladu a premieta - sa v jeho spolo'denskorn l<ontexte' To v istom zmysle zbliZo1" pr*i.tud s o'rigin6lom na zn'akovei a komunikainej rovine. Semioticki stotorZrnenie obidvoch spo'lodenskfch situ6cii zobr'azovanfch v text'e je pre prdkladatela

ho pokladal za

s(r'Easn6'

bola podobn6

stvovat. No ja izobrel tatkulu Stu[<u, kotorala izbavlajet ot neobchodimosti Zdat, p,okuda vas ,okatit potnyj val
vdochnovenija. Vot. Izvolte posmotret. " ,,Cesta po Vf,chodnej magistr6le p,rind5ala velk6mu kombindtorovi rn-noho radosti. KaZdou hodinou sa pribliZoval [< Severnej rnont6Znej o,sade, kde bol Korejko. Aj mimoriadni cestujrici sa Ostapovi p6dili. Boli to

- PiSete? - vial'o ,sprosil Uchud5anskij. dla vas, - otvetil velikij kombinator. - Specialno ja Vy, zamed.aju. vsio vremja terzajetes' rnukami tvord,estva. Pisaf, [<'oneino, od,efi trudno. Ja, [<ak staryj peredovik i va5 sobra,t po peru, mogu eto ,za,sviditel-

iertium comparattioni's. Spol'odenskotr skris'enostou rneriel prekladatel svo'le rozhodnutia pri prerklade tematickfch t"xtu' Porovnajme nasleduretrl1i a oy"urorei 'otit'y jrice riryvky: ,Pute5estviie po Vostodnoi Magistrali dosrtavlalo veli142

mladi, ves,eli ludia, bez byrokratickdho ohhipenia, ktorfm ,sa tak vyz,natovali jeho helkulesovs[<i zm6mi. K ripln6mu Stastiu mu chfbali len peniaze. Merindu.
143

6o

sa platilo dotal do daru, zledol, a v ied6lncm voz'ni priatel-ia novi sa Ostap, ked ho iltolrO-i. Spodiatku .'rfho"a'ul, z" * nThuti iest' ale

ffit';b"dJt"t, Neiaki' 6as dk;.-;i orr"domil, Ze'takto sa Zit ned6' na def, Bab'rakovsl<6ho, ktorf gelf ti.tr'6vil a na "lmd oblolku, pozetal na telel6nne stl'py Babra[<ovs'k6mu "liilnn ;t;, io odti.,utl "'dooto'"' Pritom sa Zaklilftal rismev' satiricki' na per6ch lahki' Ostap rozNo'.'no'' "t'-"""f s"*ii "tatt*' 'Li"tut"? ;i;; si pre'dital Babra-

Siril woi ziujun ai' tak' daleko' Ze pr'e kgilt*" il"Jnt"u,i er"*"r. ,zrufs'it pr6cu ko'rnisii 6ud6ckeho podbzeral Ii"ttd"' predaia'. P'otom ,i "'st" us'rnial a novin6ra 'od hlavy po pe'ty' nepekne 'sa do [<up6' -zatvoril ;; ;;;y* ,r".os""'i'i ptt"u"iLu sa n"ai*y' drZiac v ru[<e vellcf Vrrsiel odtial len o'ii na rubrikv arko ir6tovn6 h *# ;;#;'*snt*"uto v anf

stup,qyal, sa najvypulklej$ie prejavuje p'ri prekladanl faktov cudzej [<ul'tury. Medzi ne zaradujeme aj "Iiteri4:rne p,ostavy" ako nositelov tejto kultriry. Ndpadn6 je, Ze prekla'datelpreklad6 priezviskd os6b tam, kde morfernatickf zinda'dslova z6rovef, lexikilne chara[<terizuje pos,tavy: Uchud5anskij :Babrakovskf, Korobelnikov: Kramdrilkov (vz{ahuje ,sa to na vela p,ost6v z obidvoch di,elov rsrn6nu Ilfa a Petr,ova). P{tb:uz'ni spolodenskd situ6cia, umoiiujrica exlstffrciu hlav'nej postavy v obidvoch kulturach (prostrrediach), vedie k dal'Sim furrkdnf'm lexikdlnym n6'hrad6m, ktor6 sir semioticky ekvivalentn6: Staro,kornchoz : komun6lny podnik a po-

dobne. Pri prekladani rcilIii tohto typu niekedy

p,rdkladatel interpretuj e prisluSnf nizov fr 6zou: " UludSit rabotu lavodnych l<ornissii " : ,,ZlePSit pr6cu ko-

;;":

,"ti#?','mdlo sa spjrtal Babrakov'sl<f' v6s', 'odpo'vedal velkf ft<onrbindtor' ,speci6lne pre 'po celf da's'v6s-trfznia rnukv' ,Ai;';;d;, .tvoriv6 .\,"t*i rlvod'nil<6r starf tazko' Ja alko i;;;;,;;? l. to rn6Zem dosveddit' Ale vvpt'u od ;t"hbt"i ;^i6i Eakat' som takA poiracku, pri ktorei nemuslte na5iel 'il;"viJ;r,elavi'znoind Ri6te Tu ie' inspiracie' vlna
si iu Prezrtet.
ladenie p&vodiny' Z" pLti"J"t"I "udh"ua"u stytistic't<C Potvr'dzuorigin6lu' prektad addkv6tny Virazovo ie mi v la srtlusnirmi pris s lit^au"*1"
"t trit*i
i

misii pre kontrolu ,predaja"; ,,Ottuda on vy5el tolko derez tii 6asa, derZa v nrfi<ach bol5ej razg'raflermyj, kak vedorno,st, list burnagi" : ,,Vy5iel odtial len o tri
hodiny, drZiac v rulke veln<f h6ro[< pap-iera, roz5katulkovanf na rubriky a[<o ridtovn6 srivaha". Atd. K vy3Sie spominanej charakteristike Stflu rominu IIfa a Petrova pripdiame e5ite'tento riryvok:
,,T
o,r

ie

stu enny

kow Pl et

IJL

prekladorn uk'6Ze' zbein6 por'wnanie oni'gindlu s

Nezamenimoje posobile dla sodinenija juhilejnych statej, tatbelhych feletono,v, a takLe paradnych stichotro,renij od
Razd,el

tr,oparej.

i"

ci,iit"d

lr"tu ,orlgirrafu ,,Izvolte posmotret"'

origindlu' n'ttl"'"rr"t9*

.r4irazovf dotll{orn je posledn6

I.

Slouar'

preklade

si iu prezrie{'" Obidve vety rnalri spolodrnl vf"R6dte of-utirrnori ug,u,o, Specifikovanri sociatirrnosfou Prekladatel vfrazu' razu ako trrr. ai'ii*gttuanostou vlznamov6lw touto vlastnortot "upi1u text d'o vy5Sieho a to do kotozptft'tal' ie ;;;, ktor6ho *gu'ii*'*"* a z6' distingvovanosti miky spodivajricej na kontrasie
,,obt

-znie:

SuSiestvitelnyje

1. Kliki 2. Truda5dijesira 3. Zafia

4. Zizn 5. OSi'bki
7. Stiag

6. Stalnoj 7. Zeleznyj
Glagoly

(flag)

oklamat svoiu meru Bendera, pripravuirice! sa z6rovef-

Znakovi princip, podla ktor6ho tu

",

Babrakovsk6ho'

8. Vaal 9. Moloch
10.

prekladatel po-

PrisluZnik

1. 2. 3. 4. 5.

Pylaf
Vzmetat (sia)

Vyjavlat
Rdet

Vzivat (sia)

11. eas 72. Yng 13. Postup' 14. Val 15. Peski 16. Skok 17. Koi 18. Serdce 19. Pro5loje
Prilagatelnyje

6. Ver$it (sia) 7. Pet 8. Klevaat

S 2. ChudoZestv. Pus{! . . .

oderk - feleton.

9.

SlkreZetat

10. Grozit
.ChudoZenstv. ePitetv

1. Zlobnyj 2. Ztbovnyi
Prodije darsti r'eii

On pylajet pod tkliki truda5dichsia. . . On vyjavlajel zafiu novoj Zizni. . ' - Majak! Industrializacii!

Vperi,od!

l.

lmperialistidesl<ij

2. KapitalistiCestkij 3. Istorideslcij 4. Posledni'i 5. Industrialaryj

ja, vosklicatelnyje znal<i

1. Deviatyj 2. Dvenadcatyi 3. Pust! 4. Pus[<aj! 5. Vperiod!

Pust ortdelnyje o5ibki. Pust. No za'to 'kak rdejut. . . kak nesutsia . . . kak vzivajurtsia. . . eti stagi! Eti IlaCil... - Pust - Vaal [<apitalizma! Pusi - Moloch imperializma! Pustl No na prisluZnikov uZe vzmetajetsia:

(MeZdom'etia, predlogi, sojuzy, zapiatyje, mnogotodi-

Pust kleve5dut. Pust

Poslednij val!

Deviatyj

das!

Dvenadcatyj Vaal!
stkreZe3dut.

Pust vyjavlajetsia

kavy'6t<i

i t. 'p')

Primed. Zapiatyie staviat pered ,ito', ,l<otoryj' i ,jesli'. Mnogotodija, vost<lic. znaki i kavydki - gde
tolko vozmoZno.
Razdel II. Tuofieshaia tast (Sostavlajetsa iskludritelno iz slov razdela 1-go) S

ztobnyj zubovnyj vrag. Ver3itsia istorideskaja postup'. Peski pro5logo vzmetajutsia skokom stali. Eto ...
Eto: - Vostodnaja!

-,i,e7ezn14',kofi'!

,Pojutserdca'..."

Magistral!

1. Peredova ja stat ja

SLAVNOSTNA KOLEKCIA
Nenahraditeln6 pom6ika

Deviatyj val
vzmetaja stal'nym skokorn peski pro5logo, verSit postup istorii, vyjavlaja oderednoj zubovnyj skreZet [deveSduSdego vraga, na kotorogo ai,e vzrnetatsia deviatyj val, gt*ioStil dvenadcatyn dasom, poslednim dasom 'dla prisluinikov imperialistideskogo Molocha, etogo [<api-

na

zorstavenie ju:bilejnfch

Vostoinaja Magistral

eto Zeleznyj kori, kotoryj,

dl6nkov; obligdtnych fejt6nov, a[<o ni, 6d a chvdlospevov

aj sl6vnostnfch

bds-

ODDIEL
SLOVNiK

I.

ialistiteskogo Viala; no, nevziraja na o5ibki, pust tdeiut, a ravno i vzyvajutsia stagi u maiaka i'ndistrializa-lli, pylaluidego pod kliki truda3dichsia, koirni pod penij;- t.tdu" vyjavlaletsia zaria novoj Zizni: vperiod!
746

Podslatn1 mend,
1. Ov6cie

B. Mohutnf
o

2. Pracujrlci
J.

Zore

Slouesd

4.

Zivot (Zitte)
147

5. Maj6k ,'tt,' 6. Omyly " '

7

'

Planirt
Rozmet6vat

Zlslava

Pr,6Por )

Odhalovat
6,.ru.11is{ (rsa)

8. Drak
Moloch 10. Prisluhovad

9.

il. Hodina i2. Nepriatel

;'

Trep,otat (,sa) UrOnu"56otat (sa) Spievat

'Os,odovat

13. Napredovanie 14. Vlna 15. Piesky 16. Cval

17.
-.: '

Besniet

met6vajrlci ocelor4fur c,yalqql piesky minulosti, t6to5. l<torf uskuto'dfl uj e neust4le,htstorick6.napredovanie, odhalujfice nov( jedov4t6 besnenie,;osgduj.poeho n6s nepriat,ela, na [<tor6ho sa uZ vali'mohutnd vlna, hroziaca mu dvan6.stou hodirlou, posledno.r ho'dinou prisluhovatw imperialistick6ho M'olocha, toho kapi'ta'listick6ho Draka,. ale kieZ ,sa naprielk omylo'm dervenejri a zdrovei trepocd zdstavy na majdku industrializdcie, planricom za gvircii pracujfrcich, ktori za spevu sidc neustdle
odhaluj.ir zor,e nov6ho i,ivolal. vpred!

T6tof '

'' ;' - -- )

Hr'ozii ( sa ) Valit (sa)

'

'S 2. Umel,eck6
NECH!

'Ostatnd |iastkA redi

11.

drta -

f e jt6n

18. Srdce 19. Minnlost

Pridaund mend

pyanfsity' 2.'Nech!

3.:Kiei,l

1. Imperialistickf 2. Kapitalistick'i 3. Historicky 4. Poslednf 5. Industrializail:ny 6. Ocelovy

Lerczny l. x\
(

4. Neust6le 5. Vpied!
-l
l

Hla, neust 6l,e HIa, n eu s t 6 l,e

,Maj6k!'
'

,Vpred'!

p'lanie za ovdcii pracujricich... odhaluj,e zore nov6ho Eivota. . .

tlmelech| ePitetd'

7. Zikerny

2. ledovati

Industriahzdcie! Nech sa stali ornyly. Nech. Ale hla, ako'sa dnes dervenejt. . . a'ko sa vzmi1a|6. . . ako sa trepocfi. . . tieto zdstavy! Ti,eto pr6poryl . . . ,Nech je e5te Drak kapitalizmu! Nech je e5te Moloch imperializrnu! Nech!' Ale na prisluhovadov sa uZ vali: bodky'
,Pos,ledn6

Citoslovcia, predloZky, spoiky, diarky,

tri

a rivodzoVkY atd. ) vfkriiniky '' 'eiarky sa divaifr pred ,Ze', ,ktorf', ',aby' -a Porn; kde ,ak'. Tri ibodky, vfkriiniky a rivodzovky - v5ade, sa len d6.

Nech ,osoduj,ri. Nech ibe,snejfi. Nech sa prejavuje zdker

vlna!' hodina!' ,Dvanilsty Drak!'

,Mohutnii nf

jedovatf nepriatel! Uskutodriuje sa historidk6 napredovanie. Cval ocele

. ODDIEL II. t.,ruoRIVA eASf

(Ziistavend vfludne zo slov S

rozmetfiv a piesky rni,nulosti. To je Eelezny tel.c,l!,! ...

To

j'e:

I'

oddielu)

,Vfchodn6'
,Magistr6la'

1. Uv,odnik

,)prevalusrdcra..,

..1

aa

MOHUTNA VI,NE
Vychodn6, tnagistrdla

- to je
748

LeleznY

t6to5, roz-

Prekladatel, i ked preber6 's6mantiek6 in5trukcie z origindht bez akfchkolvefl< interpretadnfch riprav di
L49

--.-,J.

zmien, nema k textu pasivny postoj. Detaily, ktor6 sri zdvaLnl v mikr,c5tylistike prekladu, to nap'dkon aj por-rdzujrl. Za detailnym rie5'enim sa 'skryva istf postoj' ktori tu uplatriuje prel<ladatel vftazovymi posunmi' Sn ro lexikdlne synonyma ,,Zitie" (,,Zivotu" ) a ,'PieSiny" (Pieskom). GraT natick6 forma hromad'nfch po-,enor-ani Stylisticky pripomina abstraktn6 vfraziv'o, neaforickf slovnik a vyjadr'ovacie prostriedky ibezobsaZaej rtoril<y. Evidentn6 je to najmd p'ri pridavnfch rnenach, kde prekladatel prid6va adiektivum ,,mohut:f", ktcr6 poklad6 za frekventovan6 epitetan spominarlho ,lorrrrika. Plati to aj o nahradeni disl'ovky ,,deviat-v" prislovkou spdsobu ,,neust6le". Tieto ,,nov6 pomeoo.rania" realizovan6 v texte ,,rivodnika" pod n6zvom (vf-Mohutn6 vlna" zvy5ujfr ikonicko'st v preklade tazo\-o smerujfr najmd k markantnosti a k sile vyrazu rieden6 epitet6 v text'e prekladu). - pcrovnajsa aj text ,,umeleckei 6rty - fejt6nu" vfPodobne lazovo posriva do patetickej t6niny: ,,HIa, neustile planjs za ovilcli pracujricich. Hla, neust6le odhaluje zore novho Lwota" . To je nesp'orn6 par'odovanie schematickej poetiky, Stylis'tiky a Zurnalistickych postupov' Nalmd slovo ,,mohutn6" je dokiadom interpr'etadn6ho pcstoja prekladatela, ktory sa vo s'vojej konkretiz6cii opiera o znalos,t publicistickej Stylistiky dobov6ho ikon-

vajfcim zvy5kom osvet,erstva devd'tni4,steho s,torodia. Zaraduje sa do vlivinov6ho radu ,satirickej rptr6zy: Z6borskf - JEg6 * Jesenskf. V poetike slovensk6ho prekladartela ,sa plne upl,artnilo komuni'kadn6 a semiotickE hladistko, ktor6 sa stalo korektivom jeho poetiky a 66inne mu po'mrihalo potl{dat' negativne d6sledky Stylistickej nivelizdcie originSlu v pr'eklade. V spojitosti s prekladorn Ilfovho a Petrovovho diela ,sa vyn6ra zaujimavl otdzka: io sa stane s prekladom di'ela, ktor6 nemd ,spolodnri kontextovf pla,tnost s origin6'lom? Miime tu na rnysli fungovanie p,rdkladu IIfa a Pdt'rova v sp,olodenskej situ6cii diametrdlne odli5nej, ako boli dvadsiate r,oky, rdky vystavby socializmu v sovietskej krajine, resp. typ,ol,ogicko ptlbuznorn kontexte. Takfto p'reklad vy5ie{ ro,ku 7944 v Budapeirti pod nizvom A szovjet miliomos (Soaietsky miliond'r). Motiv6ciu prekladu dvoji,ce Leo Gardedku a B6lu Kris't6fa urdili kultrirnopolitickE .podrnienfi<y madarskej spolotnosti, v ktorej vl6dol 'protisovi,etsky horthyovs[<f reZim. Preto aj my5lienka pr,eloZit 'to'to satirick6 dielo do madardiny nemohla kolidovat s vlddnrlcou [<ultrirnou politikou Madarska p,odas vojny. Ako na5epkdva s6m posun, spijajf sa v rlorn dve spolodensky protikladn6

Satirick6 texty IlIa a Petrova zodpovedali nielen ryraz,cv6mu naturelu prekladatela, ale aj spolodenskym potrebrim rozvoja na5ej pr6zy. Vzhladom na nerozvinuty zmysel pre satiru v naS,ej literatirre, stali sa tieto' preklady prototextom, na ktorli nadviazali satirick6 p'okusy v pr6ze (srivislos{ medzi Ostap'om Benderom a Franti5l<om Oibabom z Min5i'ovho romdnu Vyrobca itastia) i s niektorfmi pokusmi v dramatickej tvorbe. Preklad ,sa tu akilzal ako impulz, ktory slovensk6 lite' ratr1ra potrebovala pr,e dal5i svoj rast. Text sporninan6ho prekladu mal velkf titatelskf frspeoh a p'r'enitcol aj d'o ditatelsk6ho ved,omia a j'azyka. V tematickej oblasiti je slovensky preklad satirickych textov I lfa a Petrova opozi' ciou vodi zvy5kom prud6rie, me5tiactva a proti pretrv6-

textu.

redlie (oxy,moron v rspojeni ,,sovietsky milionfu"), a tym dfuta ditatelovi najavo paradoxnost s,ovietskeho zriadenia. Ak sridime podla ohlasov vtedaj5ej tlade, nem,oZno'jednoznadne prisrldit p,rdkladatelom negativne zdmery disl<reditovat s,ovietsku 'spolodnost, hoci na madars'k1ich ditatelov pr6ve v druhej polovici prehranej i,-ojny publikovanie tohto prekladu ,nemalo v podstate
zrejrne laornerine motivo,,nachyta{" ditatela na artral<tivau t6mu, ako
b,o1

p,ozitivne 6dinky. Prdklad

vanf, mal dielo populSrnej I'iteratfiry. Pre pochopenie satirickfch prvkov v rom6ne sovietskych autorov nemali madarski pri jerncwia obj ektivne predpoklady. eitatel j ednoducho nebol pripraveny na to, Ze 'kritickf neboj tejto tvorby vychildzal z pozicie s,ovietskeho zriadenia a Ze satiricki tvorba je s,ilnou, a nie slabou strdnl<ou sovietskej li:erat6ry. eo sa ,s'talo 's ir6rliou v madarskom preklade? Pozrirne sa priarno na text:

,,

U nne p 6ly

z5k

6s

zI

et
6s

N6lkiiliizhetetlen seg6deszkiiz jubileumi ci[<kek, iinnep'i

tercAk stb., valamint all<almi kiiltem6nyek, 6drik dithyrambu s ok tog almazAs 6n a.

Sz6td'r. ,1. feiezet.

F6nevek:

1. dolgoz6k

2. Ba6l
3. ellens6g

4. zdszl6 (lobog6) 5. sziv

6. t6ved6sek 7. ujjong6s 8. 6let 9. m6cs 10. Moloch 12. &cpanpa 13. brenc 14. ugrris 15. por 16. 6ra 17. tett 18. mult
19. hull6m

4. kapitalista 5. v6gs6 6. ac6los 7. (fel) lingol 8. vicsorog 9. (arcu) tit

10. dalol

matiokej distribficie" v ,,Slovniku" st v porovaani s origin6lom i so rslovenskfm prekladom ovela vi65ie odklorry v p,odte 'slov a v iah usporiadani. Je tu ovela viac neutrilnych slo,v, ktor6 nie sri priznal<ovl z hladiska ich frekvencie v tzv. r;r'azgalmi zsargon, v budovatelskom targ6ne ako oblekte metalingvistickej operdcie autorov. Sri to pornenovania ako ,,ugrils', ,por", ,,6ra", ,,tett", ufog". Plati to nielen na ,,iiastky reii" ale aj na rtzv. ,,lJrnelec[<6 epitet6", rnedzi l<torimi sa vysl<ytuje nepriznakovl,,Iir6szlogri" nezodlrcvedajrice ziveru origin6lu. Rovnako sa to vztahuje aj na skupinu p'omenova,ni ,,Ostatn6". Yyrazy "ngy legyen!," legyen rigy!" vytv6rajri dk6r mentorskf kolorit ako
budovatelskf.
M6Zeme l<on5tatovat, i.e citwani riryvok sa zd6 Stylisticky nead,ekv6tny a vo vzldh:o k zdbrazujtrcej realite textu (textovd ontol6gia) akfsi prel<omplikovanf. Necitit v flom jednoduchfi a zitrc.vert. hravri ir6niu originiilu. To p'otvrdzuje jeho sklz do kontextu populirnozdb,avnej literatirry. V5irnnim'e si v5ak aj madarslcf preklad z roku 1960:

11. ibetellesit 72. rdgalmaz

Ig6k: 1. tova (robog)

2. lel (zig) 3. (el) s<ip6r

4. lobog 5. leng

,UnnePi sz6h1szlet
P6tolhatatlan,seg6deszft<iiz iubileumi megemlEkezsek, iinnepi vez6rci[<[<ek, valamint diszkiiltem6nyek, 6dak 6s zsolt6rok irdsihoz

Mfiv6szi jelz6k:

1.

acsankod6

2. Ituiszlogld

20. tog 21. z,pat (iparosodds)

Meldknevek:

.
Egy6b rbeszdr6szek:

I.

Fejezet: Sz6tdr
F6nevek:

1. l<ilencedik 2. tizenkettedik

1.nj
2. tiirt6nelmi 3. imperialisztikus

3. :6.gy legyen! 4. legyon :6gyl

5. elSre

(Indulatszdk, el6ljdr6 sz6cskrik, kiit6sz6k, veszsz6[<, u gondolatl elek, fell<i6lt6jelek, id6z6 jeldk, stb. )

Tento fnyvok zo Sldvnostnej kolehoie poznrirne -uZ zo sloverrskej verzie. Vo rrfbere pomenwani a:ich ,,gra'
152

1. Csataki6ltds 2. Dolgoz6k 3. Hajnal 4. EIet 5. Vil6git6torony 6. Hibek 7. Hirinyossdgok 8. Ziszl6 (Lobog6) 9. BahI
.

10. Moloch 11. B6renc 12. Perspektiva 13. Ellens6g 14. L6ncszem 15. Lendiilet 16. Paripa 17. Sziv 18. Mrllt

153