10.

Hydraulick vpoet potrub

10-1
10. Hydraulick vpoet potrubia
Hydraulick vpoet potrub je zaloen na aplikcii rovnice kontinuity, Bernoulliho
rovnice pre skuton kvapalinu a na uren hydraulickch odporov, alebo hydraulickch strt.
Pri prden skutonch tekutn vznikaj nsledkom viskozity hydraulick odpory, tj. sily, ktor
psobia proti pohybu astc tekutiny. Mechanizmus hydraulickch odporov je zloit jav,
ktor sa dosia nepodarilo exaktne vyriei a na jednoduchie prpady laminrneho
prdenia. Preto sa v hydraulickch vpotoch uplatuje rad polo empirickch metd.
10.1. Hydraulick odpory v potrub
Pod pojmom hydraulick odpory (straty) pri prden skutonej tekutiny s zahrnut
vetky inky, ktor spsobuj rozptyl energie. Rozptlen (strtov) energia na
hydraulickch odporoch sa prejav bu ako tlakov bytok
z
p p= A (vynten prdenie
v potrub apod.), alebo bytok kinetick energie
2
2
v
m (napr. vtok z ndob otvormi), alebo
znenie polohovej energie mgh (prdenie v korytch, gravitan potrubie, atd.) obr. 10.1.


obr. 10.1 Tlakov spd v potrub
Rozptlen (stratov) energii vzahujeme obvykle na jednotku hmotnosti alebo tiae a plat
vzah

z
z
z z
gh
v p
Y e = = = =
2
2
,

[Jkg
-1
]
z
z z z
h
g
v
g
p
g
Y
g
e
= = = =
2
2
,

[m]
(10.1.1)
10.Hydraulick vpoet potrub
10-2
kde , je stratov sinite.
Z hadiska fyziklnej podstaty je mon odpory (straty) v potrub rozdeli na dva typy:
- trecie odpory, ktorch prinou s trecie sily a ktor zvisia na dke potrubia,
kanlu, apod.
- miestne odpory, ktor vznikaj v miestach, kde sa men vekos rchlosti (zmena
prietonho prierezu), smer rchlosti (zakriven potrubie), poprpade vekos i smer
rchlosti (armatry) a dochdza pritom k odtrhnutiu prdu a vzniku vrivej oblasti.
10.1.1. Trecie straty v potrub
Trecie straty rast s dkou potrubia a zvisia na reime prdenia, tj. Re sle.
Laminrne prdenie. V prpade laminrneho prdenia pre 2320 Re( sa vekos tlakovej
straty i stratovej vky d odvodi analyticky. Pri rieen vyjdeme z rovnice pre stredn
rchlos
s
v v = v potrub a upravme


v

q q
q
2 2 Re
64
2
64
2
2 32 32
32
2 2 2
2 2
2
v
d
L v
d
L v
d
L
vd
v
v
d
Lv
d
Lv
p
L
d p
v
z
z
= = = = =
=
(10.1.2)
kde sinite trenia
Re
64
= ;
v
vd
= Re ; v q = .
Pre stratov vku je mon odvodi vzah (tzv. Darcy-Weisbachovu rovnicu)

g
v
d
L
g
p
h
z
z
2
2

= = (10.1.3)
kde
d
L
, = je stratov sinite.
Turbulentn prdenie. V prpade turbulentnho prdenia je mykov naptie vie a preto
s straty trenm vie ako u laminrneho prdenia. Sinite trenia je zvisl na vekosti
Reynoldsovho sla a relatvnej (bezrozmernej) drsnosti
k
d
= c , prpadne
d
k
k
r
= , kde k
[mm] je absoltna drsnos steny potrubia, definovan ako stredn hodnota nerovnost na
stene. Rovnice pre vpoet sinitea trenia s stanoven na zklade experimentlneho
merania. Pre hladk potrubie ( 0 = k ) v roku 1913 odvodil Blasius empirick vzah
4
Re
3164 , 0
= (
4
10 . 8 Re Re s s
k
)
(10.1.4)
Nikuradse pre hladk potrubie udva poda vsledkov pokusu vzorec
10.Hydraulick vpoet potrub
10-3
( ) | |
2
8 , 0 Re log 2
1

( )
4
10 . 6 Re)
(10.1.5)
Sinite trenia v Altulovom vzorci pri uvaovan drsnosti potrubia je explicitne vyjadren
vo forme
25 . 0
Re
100
1 . 0 |
.
|

\
|
+ =
d
k

(10.1.6)
Plat pre oblas, v ktorej sa uplatn jak vplyv Re sla, tak i drsnosti (oblas zmieanho
trenia). Pre tuto oblas bolo odvodench desiatok rovnc, najastejie sa vak pouva
vzorec, ktor odvodil Colebrook - White
2
27 , 0
Re
51 , 2
log 2
1
(

+ |
.
|

\
|
=
d
k

(10.1.7)
Tato rovnica je implicitn a sa mus riei iterciami. Preto boly v poslednch rokoch
odvoden pre explicitn vzorce. Ako prklad je uveden rovnica odvoden Churchillom
( )
12
1
5 , 1
12
1
Re
8
8
(
(

+
+ |
.
|

\
|
=
b a

16
16
9 , 0
Re
37530
27 , 0
Re
7
ln 457 , 2 |
.
|

\
|
=
(
(

|
|
.
|

\
|
+ |
.
|

\
|
= b a c
(10.1.8)
Pre dan pomern drsnos m sinite trenia od uritho Reynoldsovho sla hodnotu
stlu a nezle na Re. V tejto oblasti nazvanej vyvinut turbulentn prdenie vyjadril
Nikuradse sinite trenia vzahom
2
138 , 1 log 2
1
|
.
|

\
|
+
=
k
d
platnm pre
|
.
|

\
|
) 2 , 191 Re
d
k

(10.1.9)
Graficky spracovan zvislosti sinitea trenia na Reynoldsovom sle a prpadne drsnosti
ako parametra boli vyhodnoten v diagrame Nikuradseho ( )
r
k f Re, = , viz obr. 10.2.
10.Hydraulick vpoet potrub
10-4

obr. 10.2 Nikuradseho diagram ( )
r
k f Re, = v interpretacii Moodyho
Absoltna drsnos potrub k zvis na druhu materilu, spracovan a prevdzkovch
podmienkach (korzie, erzie). Poda sksenosti rznych autorov s v tab. 10.1 uveden
drsnosti vybranch materilov.
tab. 10.1 Absoltna drsnos materilov potrubia k
Materil potrub
Pvodn stav
(mm)
Korodovan stav
(mm)
ahan trubky mosadzn, meden, hlinkov 0,0015 a 0,003 0,003 a 0,1
Bezov trubky oceov 0,04 a 0,1 0,1 a 0,9
ahan trubky oceov 0,03 a 0,12 0,12 a 0,9
Zvran trubky oceov 0,05 a 0,1 0,1 a 0,9
Pozinkovan trubky oceov 0,15 a 0,5 0,5 a 3,5
Vodovodn potrubie po 20 a viac rokoch
v prevdzke
0,6 a 3,0
10.Hydraulick vpoet potrub
10-5
Sklenen trubky, trubky z plastov 0,001 5 a 0,01
Pryov hadice 0,01 a 0,03
Betnov potrubie 0,3 a 6,0

Straty trenm v nekruhovch prietonch prierezoch
Laminrne prdenie v nekruhovch potrubiach sa d riei matematicky. U
laminrneho prdenia sa trenm o steny potrubia zbrzdia astice v celom prietonom
priereze. Medzn vrstva vypluje cel prieton prierez a jeho tvar m vplyv na rozloenie
rchlosti alebo rchlostn profil. Preto je nutn pre kad prierez odvodi vzah pre trecie
strty a nie je mon ich prepota z jednho prierezu na druh.
U turbulentnho prdenia v potrub sa vplyv trecch sl na obtekanch stench
obmedz na podstatne meniu vrstvu, ktor v porovnan s charakteristickmi rozmermi
prietonho prierezu je vemi mal. Hrbka medznej vrstvy u turbulentnho prdu zvis
predovetkm na Re sle. Ak tvar prietokovho prierezu potrubia nem v podstate vplyv na
sinite trenia, s straty trenm turbulentnho prdenia v potrub nekruhovho prierezu
uren rovnakmi vzorcami ako pre kruhov potrubie. Miesto priemeru d kruhovho
potrubia je vak treba dosadi ekvivalent pre nekruhov prierezy, pomocou ktorho sa
vypota Re-slo, sinite trenia a stratov vka. Tento ekvivalent sa nazva hydraulick
priemer
h
d a je uren vzahom
o
S
konst d
h
=
(10.1.10)
Kontantu mernosti je mono zvoli. Vhodne sa stanov z podmienky, aby
hydraulick priemer kruhovho potrubia
h
d bol rovn jeho priemeru d ili d d
h
= . Pretoe
u kruhovho potrub je prieton prierez
2
4
d S
t
= a omoen obvod d o t = , je
4
4
4
2
= = = k
d
k
d
d
k d
h
t
t


Je teda hydraulick priemer definovan vzahom

o
S
d
h
4 = (10.1.11)
Hydraulick priemer
h
d je teda ekvivalent nekruhovho prierezu a predstavuje kruhov
potrubie o svetlosti
h
d d = , v ktorom s rovnak hydraulick straty ako v nekruhovom
priereze. Hydraulick priemer sa me dosadi do vrazu pre pomern drsnos, do
Reynoldsovho sla a do vrazu pre stratov vku
10.Hydraulick vpoet potrub
10-6
( )
k
d
v
vd
f
g
v
d
h
h h
h
z
= = = = c c ; Re ; Re, ;
2
1
2


Z toho je zrejm, e vpoet straty trenm v nekruhovom potrub (turbulentn prdenie) je
zhodn s vpotom straty v kruhovom potrub.
10.1.2. Miestne odpory (straty)
V kadom potrub bvaj veda rovnch sekov i rzne kolena, odboky, armatry,
meracie zariadenia, istie, chladie apod., okrem toho sa me meni prierez potrubia.
V tchto astiach potrub dochdza k zmene vekosti i smeru rchlosti prdenia, o vyvol
vrenie, poprpade odtrhnutie prdu kvapaliny spojen s rozptylom energie. Energia prdiacej
kvapaliny sa rozptyuje v mieste potrub, kde dochdza k zmene vektoru rchlosti, preto je
rozptyl nazvan miestnymi stratami.
Vekos miestnych strt, tj. stratov energia pri miestnych stratch sa vyjadruje
obdobne ako strata trenm rchlostnou vkou a stratovm siniteom

2
2
v
gh
p
e
m z
z
z
,

= = = (10.1.12)
Stratov sinite
m
, zvis na druhu miestnej straty, kontruknch parametroch, drsnosti
stien, tvaru rchlostnho profilu a na reimu prdenia. Vplyv Reynoldsovho sla sa prejavuje
obdobne ako u trecch odporov predovetkm pri malch hodnotch tohto sla. Uruje sa
meraniami. Z rovnice (10.1.12) je zrejm, e meme stanovi sinite , z nameranej
tlakov straty
z
p na miestnom odpore. Pre hodnoty Reynoldsovho sla
5
10 Re > s
hodnoty stratovho sinitea takmer kontantn.

Miestne odpory v potrub sa mu vyjadri ekvivalentn dkou
e
l potrubia, v ktorom
je strata trenm rovnako vek ako miestna strata.

d l
g
v
d
l
g
v
e
e

,
, = =
2 2
2 2
(10.1.13)
Za sinite trenia a priemer sa dosadia hodnoty platn pre rovn sek potrubia.
Pri zmench prierezu sa men prieton rchlos a miestne straty sa mu vyjadri
v zvislosti na prtokovej
1
v alebo odtokovej rchlosti
2
v , viz obr. 10.3.
10.Hydraulick vpoet potrub
10-7
1
1
2
2
S
1
p
1
v
1
p
2
2
v
2
S

obr. 10.3 Nhle rozren prierezu

g
v
g
v
h
z
2 2
2
2
2
2
1
1
, , = =
(10.1.14)
Z tejto rovnice vyplva vzah pre prepoet stratovch siniteov
2
2
1
2
2
1
2
2 1
|
|
.
|

\
|
=
|
|
.
|

\
|
=
S
S
v
v
, , ,
(10.1.15)
upraven pomocou rovnice kontinuity
2 2 1 1
v S v S = . Pre kruhov prierezy plat
1
4
1
2
2 2
4
2
1
1
; , , , ,
|
|
.
|

\
|
=
|
|
.
|

\
|
=
d
d
d
d

(10.1.16)
Pri nhlom rozren prierezu sa odtrhne prd kvapaliny od stien a vytvoria sa vry
(obr. 9.15). Potom sa prd kvapaliny rozri po celom priereze, pri rozren prierezu kles
stredn rchlos, a preto mus stpnu statick tlak. Borda (1766) odvodil pre stratovou vku
pri nhlom rozren prierezu vzah
( )
g
v v
g
v
S
S
g
v
S
S
h
z
2 2
1
2
1
2
2 1
2
1
2
2
1
2
2
2
1
2

=
|
|
.
|

\
|
=
|
|
.
|

\
|
=
(10.1.17)

10.2. Prklady hydraulickho vpotu potrub
10.2.1. Jednoduch potrubie s ndrou
Potrubie sli k doprave tekutn. Pri jeho nvrhu vychdzame z predpokladu
jednorozmrnho prdenia.
Za jednoduch potrubie povaujeme potrubie s kontantnm prierezom. V prpade
dlhch potrub prevauj straty trenm, u kratch potrub sa mu vznamne uplatni straty
miestne.
10.Hydraulick vpoet potrub
10-8

obr. 10.4 Jednoduch potrubie
Jednoduch potrubie pripojen k ndri m
dku l , priemer d , viz obr. 10.4.
Predpoklad sa, e ndr je rozmern a teda
rchlos prdenia na tejto hladine je temer
nulov. Potom pre prierez 1 (hladina v ndri
vo vke h) a 2 (vstup z potrubia do ovzdu)
plat Bernoulliho rovnica:

z
e gh
v p
gh
v p
+ + + = + +
2
2
2 2
1
2
1 1
2 2

a po dosaden
2
0 .
2 2
0
2 2
0
2
0
v
d
l
g
v
p
gh
p
|
.
|

\
|
+ + + + = + +

,


a po prave
( )
c
v
d
l v
gh , , + = |
.
|

\
|
+ + =

1
2
1
2
2 2

(10.2.1)
Z tejto rovnice je mon vyjadri skuton rchlos

( )

,
,
t
c
v h g
d
l
gh
v =
+
=
|
.
|

\
|
+ +
=

1
1
2
1
2

(10.2.2)
Je zrejm, e rchlostn sinite
t
v
v
= je dan pomerom skutonej a teoretickej
rchlosti.
V rovnici s uvaovan straty trenm i set strt miestnych

, . Celkov stratov
sinite
d
l l
d
l
e
c

+
= + = , , zahrnuje straty trenm a vetky straty miestne.
Jednoduch potrubie je uren pre hydraulick vpoet tyrmi veliinami: dkou
potrubia l , priemerom potrubia d , spdom h a rchlosou v alebo prietokom Q . Sasne
s znme fyziklne vlastnosti tekutiny, absoltna drsnos steny potrubia, trec sinite a
stratov sinite vetkch miestnych strt. Jedna z velin v h d l alebo Q me by
uren rieenm Bernoulliho rovnice, pri om pre trec sinite je vhodn voli pre
jednoduchos explicitn rovnicu.
10.Hydraulick vpoet potrub
10-9
10.2.2. Tlakov iara
Pri nvrhu potrubia je nutn vzhadom k spoahlivej innosti potrubia dodra dleit
podmienku a sce, e os potrub vdy le pod iarou tlaku. Pre definovanie iary tlaku sa
predpoklad vodorovn potrubie s ndrou, viz obr. 10.5. Ak sa odpota od hladiny v ndri
rchlostn vka
g
v
2
2
a spoj sa takto vznikl bod s koncom potrubia, dostane sa iara tlaku.
Pretoe u potrubia obvykle plat h
g
v
((
2
2
, potom iaru tlaku je mon zjednoduene dosta
ako spojnicu hladiny v ndri s koncom potrubia, viz obr. 10.5.
Na obr. 10.6 sa uvdza iara tlaku u potrubia s miestnou stratou, napr. armatrou
situovanou vo veobecnom mieste potrub.

obr. 10.5 iara tlaku pre jednoduch potrubie

obr. 10.6 iara tlaku potrub s armatrou
10.2.3. Potrubn systm
Potrubn systm je bu jednoduch, tvoren jednm potrubm alebo zloen,
pozostvajci z vieho potu potrub tvoriacich sie obsahujcu uzly a vetvy (viz terie
elektrickch obvodov), prpadne zdroje kvapaliny. Na obr. 10.7 je schma prpadu
jednoduchho potrubnho systmu.
Na obr. 10.8 je schematick znzornen zloen potrubn systm, kde je mono
identifikova asti rozvetvenho a okrunho systmu v kombincii. Okruh vznikne
prepojenm dvoch uzlov pomoc diagonly. Nvrh vetvenej potrubnej siete spova v uren
vhodnch priemerov potrub v jednotlivch vetvch a vpoet tlaku, tzv. tlakov iary v sieti.
Ak s priemery potrub dan, obmedz sa vpoet na urenie tlakovej iary s prpadnm
odporuenm zmeny nevyhovujcich priemerov potrub. Ak je v sieti uzavret sluka (okruh),
je nutn poui niektor z metd pre rieenie okruhovch sieti, ktor s aplikciou
Kirchhoffovch zkonov (ale na rozdiel od elektrick siete je nutn v potrubnch sieach pre
vodu uvaova nelinernu zvislos medzi tlakovou stratou Ap a prietokom Q
v
). Rieenie
takho systmu je matematicky zloitejie, vyuva sa maticov prstupu k popisu systmu a
potae pri numerickom spracovan.
10.Hydraulick vpoet potrub
10-10

obr. 10.7 Schma jednoduchho potrubnho
systmu

obr. 10.8 Schma zloenho
potrubnho systmu


10.3. Charakteristika potrub
Pre jednoduch potrubie stleho prierezu, viz obr. 10.9, plat Bernoulliho rovnica, ktor
porovnva energiu kvapaliny napr. na poiatku (1) a konci (2) potrubnho seku.

obr. 10.9 Schma jednho potrubnho seku

z
gh gh
v p
gh
v p
+ + + = + +
2
2
2 2
1
2
1 1
2 2

(10.3.1)
Pokia sa predpoklad potrubie kontantnho prierezu (jedn sa o jedno potrubie), potom pri
platnosti rovnice spojitosti (
2 1
v v = ) sa Bernoulliho rovnica zjednodu na tvar
z
gh gh
p
gh
p
+ + = +
2
2
1
1


( )
2
2
1 2
2 1
v
h h g
p p
c
,

+ =
10.Hydraulick vpoet potrub
10-11
kde

+ = , ,
d
L
c
. Pretoe bva zvykom vyjadrova charakteristiku potrubia ako
zvislos tlakovho spdu p A na prietoku Q, potom

( ) Q Q k gh Q k gh Q
d
h h g p p p
Q Q
c
+ = + = |
.
|

\
|
+ = = A
t
,

2 2
2
2
1 2 2 1
4
2

(10.3.2 )
Tlakov strata je mern druhej mocnine prietoku
2
Q . Pokia by prdenie menilo smer,
potom bude jednoducho tlakov strata mern vrazu Q Q . Ak je uvaovan len trecia
strata v potrub, je kontanta
Q
k uren vzahom
2 5
8
t

d
l
k
Q
= (10.3.3)
Prepoet medzi mernou energi, tlakovou stratou a tlakovou vkou je nasledujca

gH
p
Y = =

A

(10.3.4)
kde Y je mern energia,
2 1
p p p = A je tlakov spd a tlakov vka
g
p p
H

2 1

= udva
rozdiel tlakovch vok na poiatku a na konci potrubia, ktor je potrebn pre prietok Q .
Ak je potrubie vodorovn, potom 0 = h a zvislos ( ) Q f p = A je kvadratick parabola
s vrcholom v poiatku sradnc p Q A , . Ak je na zaiatku potrubia sptn klapka, ktor brni
prietoku v opanom zmysle, potom charakteristika potrubia v tretom kvadrante splynie so
zpornou osou p A , viz obr. 10.10. Charakteristika potrubnej vetvy so stpanm je posunut
vo zvislom smere a to o tlak gh p A = . Pri tlakovom spde zpornom sa nastav prietok
v opanom zmysle, pokia vo vetve nie je sptn klapka.
potrubn sek vodorovn


10.Hydraulick vpoet potrub
10-12
potrubn sek so stpanm


Potrubn sek so spdom


obr. 10.10 Schma potrubnho seku vodorovnho, so stpanm a spdom a charakteristiky