BIOFYZIKA AKNHO POTENCILU A SYNAPSA

Ivan Poliaek

Drdiv tkaniv nervov tkanivo, svalov tkanivo Neurn - zkladn stavebn a funkn jednotka nervovho
tkaniva (mozog, miecha, nervy, senzorick bunky) - 4 130 m (soma proteosyntza, dendrity vstup signlu, axn vstup signlu)
dendrity axnov zakonenie soma

Ranvierove zrezy

jadro

Schwannova axnov hrbolek bunka inicilny segment myelnov pova

renie sa neurnovho podrdenia (vzruchu) z dendritov na axn

dendrity

soma
axn s axnovmi kolaterlami

Bunkov membrna - pripomenutie

dvojvrstva fosfolipidov + cholesterol + proteny Oddeuje bunku od okolia + regulcia priepustnosti + komunikcia (receptory a vzruivos)

INTRA- A EXTRACELULRNE KONCENTRCIE INOV

bunkov membrna

vntro neurnu

extracelulrne in vntri

intracelulrne vonku
(napr. plazma)

vntro neurnu

Na+ K+ ClHCO3 proten -

12 mM 140 mM 4 mM 12 mM 140 mM

145 mM 4 mM 115 mM 30 mM 10 mM

Mikroelektrda

Zosilova

Neurnov snmanie

Membrnov potencil / prd

Patch elektrda Zosilova Inov tok

Sklenen, alebo kovov mikroelektrda

Zosilova Potencil

Kudov membrnov potencil (MP) polarizcia bunkovej membrny vntro bunky je NEGATVNE NABIT (pre neurn obvykle okolo 70 mV)
Depolarizcia znenie hodnoty membrnovho potencilu (napr. z -70 mV na -60 mV alebo viac)

Hyperpolarizcia zvenie hodnoty membrnovho potencilu MP (napr. z -70 mV na -80 mV alebo viac)
Eflux K+ (cez K kanly), alebo influx Cl (cez Cl kanly)

MP

stpanie depolarizcia

AKN POTENCIL
klesanie repolarizcia

prah

stimulcia

as (ms)
hyperpolarizcia

Akn potencil AP (nervov impulz) vznik na vzruivch tkanivch (najm neurnov vlkno a svalov bunka), ke loklny potencil dosiahne prahov hodnotu firing level Odpove je : VETKO alebo NI (kompletn akn potencil alebo nijak akn potencil)

MP

Prah a stpanie Na kanly s otvoren vrchol Na+ permeabilita je maximlna, Na kanly sa zatvraj transpolarizcia a do +30 mV klesanie - Na kanly s inaktivovan, vysok potencil otvra naptm-riaden K kanly pokles k rovni kudovho potencilu

prah

as (ms)

a dokonca ho prestrel (post-)hyperpolarizcia

Inov permeab.

as (ms)

Len mal mnostvo inov sa podiea na vzniku 1 aknho potencilu vzhadom na vekos bunky (axnu).
Podiel membrnovej priepustnosti pre iny - perm K+ : perm Na+ : perm Clpoas stpajcej fzy aknho potencilu = 1 : 20 : 0.45 v kude (kudov membrnov potencil) = 1 : 0.04 : 0.45

Naptm riaden (voltage-gated) kanl

uzavret

otvoren

Bakterilny voltage-gated draslkov kanl

Extracelulrne snmanie respiranho neurnu

exp

tlak v dchacch cestch

insp

EMG brnice

exspiran neurn

salva vbojov exspiranho neurnu

MP
stpanie

vrchol

prestrelenie

klesanie prah kudov potencil stimulus as (ms) podstrelenie

schematick akn potencil tvar vkyvov extracelulrne zaznamenanho vboja (spike)

MP

stpanie

klesanie

prah

skuton akn potencil

podstrelenie kudov potencil as (ms)

 Kad akn potencil (spike) je nasledovan refraktrnou peridou. Refraktrne peridy s spsoben zmenami v stave (priepustnosti) inovch kanlov.
Absoltna refraktrna perida (fza) vtedy je
nemon vyvola al akn potencil (Na kanly s "inaktivovan" na konci a okamite po vrchole spike - nedaj sa otvori bez ohadu na rove membrnovho potencilu.

Relatvna refraktrna perida (fza)

- silnej ne obvykle stimul je potrebn na vznik aknho potencilu

(-)
Na a K kanly

Na (+)

Na (-) a K (+)

(-) a Na kanly reaktivcia

(-)

Kanly
uzavret (-) otvoren (+)

MP

Absol. refraktrna fza

Akn potenci
Inov priepustnos

Relat. refraktrna fza

Na kanly inaktivovan

Na kanly uzavret reaktivcia

Na kanly uzavret aktivovaten excitabilita vysok

EXCITABILITA
excitabilita nulov
as (ms)

Na kanl

uzavret, schopn sa otvori

otvoren, aktivovan K kanl

uzavret, neschopn sa otvori - inaktivovan

uzavret

otvoren

Schmy Na voltagegated kanla a K voltage-gated kanla, ktor sa podieaj na vzniku aknho potencilu

renie sa aknho potencilu

Loklne prdy sa ria (elektrotonick vodivos) depolarizcia susednch ast membrny
(vznikne tam tie akn potencil (spike) ak loklna zmena MP dosiahne prah).

Miesto pvodnej zmeny potencilu Straty nboja Straty nboja

Smer toku prdu

Smer toku prdu

Straty tepla

Analgia horca ty

horce

chladn

Straty tepla

renie sa aknho potencilu

Smer renia

refraktrnos

- Trvanie pribline a menej ne 1 ms - Bez poklesu (energia na akn potencil je dodan bunkou) - Vlna (miesto) elektrickej negativity na povrchu bunky (elektrickej pozitivity na vntornej strane membrny) - Otvorenie a uzavretie sa naptm riadench inovch kanlov

as (ms)

as (ms)

uzavret kanl otvoren kanl inaktivovan kanl

Ranvierov zrez Myelnov pova Axn Plazmatick membrna

Ranvierov zrez

ortodrmne vedenie

Saltatrne vedenie
z jednho Ranvierovho zrezu na al
Ranvierov zrez

Schwannova bunka Myelnov pova

antidrmne vedenie

(intenzita prdu [mA])

Elektrick stimulcia nervovho vlkna

anda - vyia polarizcia membrny
- niia excitabilita katda depolarizcia membrny - vyia excitabilita

2x reobza
reobza chronaxia

(trvanie elektrickho pulzu [ms])

Reobza - najniia amplitda elektrickho prdu nekonenho trvania

(v praxi niekoko 100 ms), ktor vyvol akn potencil (kontrakciu svalu). Chronaxia najkrat as psobenia elektrickho prdu s intenzitou 2x reobzy, ktor je potrebn na stimulciu neurnu (svalovho vlkna) AP.

SYNAPSA
Signl z neurnu na neurn, sval, alebo azu
Elektrick synapsa spojenie typu gap junction elektrick signl (obojsmerne) Chemick synapsa chemick prenos (jednosmern) z presynaptickej na postsynaptick bunku (je trukturlne aj funkne asymetrick) udsk mozog - 1014 a 5 x 1014 (100-500 bilinov) synps (1 mm3 mozgovej kry - okolo miliardy synps)

Axo-dendritick synaptick zakonenia chemick synapsy

Axnov zakonenie

Sekren granule

Synaptick trbina

Vezikuly s meditorom
Receptory Dendrit

Vezikuly

Neurotransmiter
Neurotransmiter re-uptake pumpovanie

Axnov zakonenie

Naptm riaden Ca kanly

Receptor pre neurotransmiter

Synaptick trbina

Dendrit

Synaptick prenos
Akn potencil depolarizuje pre-synaptick membrnu synaptickho zakonenia Ca2+ influx cez naptm riaden (voltage gated) Ca kanly Ca2+ aktivuje proteny (stenn a neurn) naviazan na vezikuly (s neurotransmiterom - kad vezikul obsahuje tisce molekl) vezikuly sa posun a splyn s membrnou otvoria sa a uvonia neurotransmiter do synaptickej trbiny exocytza (forma aktvneho transportu)
Molekuly neurotransmitera difunduj cez synaptick trbinu (30-50nm medzi pre- and post-synaptickou membrnou) a naviau sa na receptory subsynaptickej membrny (as post-synaptickej membrny pod zakonenm) a spustia odpove (bu cez G-proteny naviazan na enzm alebo cez
molekulou riaden - ligand-gated inov kanly)

axn

zakonenie

synapsa

Typy neurotransmiterov
Aminokyseliny : glutamt, GABA, aspartt, glycn, ... Peptidy : vazopresn, somatostatn, neurotenzn, ... Monoamny : noradrenaln, dopamn, serotonn a acetylcholn Najdleitejie v mozgu : glutamt a GABA
Typ odpovede je podmienen najm RECEPTOROM (nie len neurotransmiterom).

Excitan - acetylcholn - ACh (nervo-svalov

platnika - napr. vov pohyb) - glutamt

Inhibin - GABA
- glycn (spinlne reflexy)

neuropeptidy

molekulov hmotnos

neurotransmitery

Ionotropick receptory
(molekulou riaden ligand gated inov kanly) zmeny permeability napr. eflux K+ a/alebo influx Ca2+ a Na+ cez subsynaptick membrnu postsynaptickej bunky
- rchly synaptick prenos (synaptick zdranie cca 1-5 ms)

Metabotropick receptory (receptory naviazan

na G-proteny) - extracelulrna domna sa viae s neurotransmiterom, intracelulrna domna s G-protenom 2. posol (intracelulrna signalizcia) aktivovan G-proten (uvonen z receptora interaguje s inmi protenmi napr. s inovmi kanlmi ich otvorenie i uzavretie) - pomal synaptick odpove: ms - min

ELIMINCIA NEUROTRANSMITERA
molekula sa uvon z receptora vaka tepelnmu pohybu - reabsorbcia do vezikl presynaptickej bunky - metabolick elimincia - difzia mimo synaptickej trbiny

MP (mV)

EPSP excitan post-synaptick potencil depolarizuje IPSP inhibin post-synaptick potencil hyperpolarizuje
prah = spacia rove aknho potencilu = firing level

EPSP
IPSP

sumcia EPSP + IPSP

as

10 ms

Vekos PSP zvis od:

mnostva neurotransmitera (a potu receptorov) membrnovho potencilu postsynaptickej bunky (treba menej neurotransmitera, ak u iaston depolarizcia) ako dlho je neurotransmiter prtomn v synaptickej trbine (rchle odstrnenie i inaktivcia umon al synaptick prenos)

SUMCIA PSP
1 EPSP asov sumcia 3 EPSP

Efekt viacerch ne jednho synaptickho potencilu na neurne je kumulatvny ak : - je as medzi stimulmi krtky asov sumcia - stimuly prdu na blzke miesta na neurne - priestorov sumcia

Priestorov sumcia PSP

Synaptick integrcia
- kombinovanie excitanch a inhibinch signlov na susediacich oblastiach membrny neurnu. Aby vznikol akn potencil, sumcia excitanch a inhibinch postsynaptickch potencilov (loklnych odpoved) mus dosiahnu prahov hodnotu.
excitan presynaptick vstupy

postsynaptick bunka

axnov hrbolek inician segment

inhibin presynaptick vstup

Divergencia axn jednho pre-synaptickho neurnu sa vetv na niekoko post-synaptickch neurnov

Konvergencia axny niekokch pre-synaptickch neurnov smeruj na jeden post-synaptick neurn

Zhrnutie
depolarizcia hyperpolarizcia akn potencil tvar, mechanizmus refraktrne peridy renie sa aknho potencilu (postupn renie sa po nemyelinizovanom vlkne, saltatrne vedenie) elektrick stimulcia reobza, chronaxia loklny potencil synapsa, neurotransmiter a mechanizmus synaptickho prenosu receptory (ionotropick vs. metabotropick) EPSP, IPSP, sumcia (asov, priestorov) konvergencia, divergencia