Univerzita J.

Selyeho v Komrne
Ekonomick fakulta

Podnikanie vkonkurennom prostred

Zbornk prspevkov z vedeckho seminra konanho 13. februra 2012

Komrno, 2012

Univerzita J. Selyeho v Komrne

Ekonomick fakulta

Podnikanie v konkurennom prostred

Zbornk prspevkov z vedeckho seminra konanho 13. februra 2012

Komrno, 2012

Redakn a zostavovatesk prce:

Ing. et Bc. Ladislav Mura, PhD. a doc. PhDr. Zoltn Rzsa, PhD.

Recenzen :
Ing. et Bc. Ladislav Mura, PhD., doc. PhDr. Zoltn Rzsa, PhD., Ing. Norbert Gyurin, PhD., Ing. Katarna Vghov, PhD., Mgr. Szilrd Snta, PhD., PhDr. Erika Seres Huszrik, PhDr. Enik Dobai Korcsmros Za odborn a jazykov pravu zodpovedaj autori prspevkov.

Vydal:
Univerzita J. Selyeho v Komrne Ekonomick fakulta Bratislavsk cesta 3322, 945 01 Komrno Tel.: +421/35 3260695

Tla:
Intitt aplikovanho manamentu Jesenskho 2, 911 01 Trenn www.crr.sk

ISBN: 978-80-8122-025-8

Ciele vedeckho seminra s medzinrodnou asou

vmena nzorov, teoretickch poznatkov a praktickch sksenost z oblasti podnikania v turbulentnom, konkurennom prostred, medzinrodnho podnikania, prezentcia priebench vsledkov vskumu astnkov seminra v jednotlivch odbornch sekcich, nadviazanie a prehbenie vzahov nielen s domcimi, ale i zahraninmi univerzitami, vedecko-vskumnmi oddeleniami a podnikateskou praxou.

Tema ck zameranie konferencie

Recenzovan prspevky s zaraden poda odbornho zamerania do jednotlivch sekci: 1. Ekonmia, Ekonomika a Financie 2. Manament, Marketing, Cestovn ruch 3. Kvantitatvne metdy v ekonmii a manamente 4. Podnikatesk etika, Spoloensky zodpovedn podnikanie, Interkultrna komunikcia Vstupom z konferencie je zbornk abstraktov s ISBN a zbornk prspevkov v plnom znen s ISBN v elektronickej podobe.

Medzinrodn vedeck vbor:

doc. RNDr. Jnos Tth, PhD,. rektor UJS, EF UJS v Komrne prof. Dr. Ing. Imrich Okenka, PhD., prorektor pre rozvoj, EF UJS v Komrne RNDr. Jzsef Bukor, PhD., poveren dekan EF UJS v Komrne doc. Ing. Pavol Schwarcz, PhD., FERR SPU Nitra doc. PhDr. Zoltn Rzsa, PhD., VEMvs v Bratislave doc. Mgr. Anton Heretik, PhD., FF UK v Bratislave Dr. Ing. Jn Buleca, PhD., EF TUKE v Koiciach PhDr. ubo Trk, PhD., FF UKF v Nitre prof. Ing. Jan irok, CSc,. EF VB-TU v Ostrav, esk republika Ing. Tom Lster, Ph.D., FIS VE Praha, esk republika doc. Dr. Zsolt Tgla, Ph.D., Kroly Robert College Gyngys, Maarsko doc. Dr. Ivan Mihajlovi, Ph.D., University of Belgrade, Srbsko

Organizan vbor:
Ing. et Bc. Ladislav Mura, PhD., poveren prodekan EF pre vedu a vskum, predseda vboru Ing. Norbert Gyurin, PhD., EF UJS Ing. Katarna Vghov, PhD., EF UJS PhDr. Erika Seres Huszrik, EF UJS Mgr. Szilrd Snta, PhD., EF UJS

Obsah

1. Sekcia
A versenykpessg fogalmnak rtelmezse a szakirodalomban
Imrich Antalk

14

Par cipcia muov na rodiovskej dovolenke empirick vskum v Maarsku a Slovensku 26

Andrea Bencsik, Tmea Juhsz, Renta Machov

Rozhodovanie o inovcich
Mria Brezniov

36

Transforman proces podniku od vstupov po vstupy

Enik Dobai Korcsmros

45

Postavenie sekundrneho prva Eurpskej nie v harmonizcii dane z pridanej hodnoty 55

Norbert Gyurin

Vybran aspekty klastrovch inicia v

Katarna Haviernikov

62

Metodologick vchodisk a prak ck aspekty nannho riadenia

Klaudia Jandk Rohlov

71

A kutats-fejleszts, mint a versenykpessg meghatroz eleme

Pter Karcsony, Mria Varga

77

The tax system and its impact on the development of small and medium enterprises 85
Katarna Krov

Open source pecick forma otvorenej inovcie

Adam Madlek

91

Efek vnos implementcie ak vnej poli ky trhu prce

Renta Machov, Katarna Vghov

97

Stratgia podnikania v konkurennom prostred malch a strednch podnikov 107

Darina Matiskov, Vincent Perel

Analza ekonomickej efek vnos ponohospodrstva na Slovensku

Jana Mikloviov, Silvia Mikloviov, Andrej Jahntek

115

Najastejie diskutovan ekonomick otzky tchto dn

Alena Paulikov

125

Vyuitenos elektronickch knh vo vube manarsky a ekonomicky zameranch predmetov 131

Zoltn Rzsa

Zamestnaneck par cipcia ako inova vny prstup v riaden podniku

Marin Sekerk

138

Priame zahranin inves cie ako determinant regionlneho rozvoja

Jana Sochukov

147

Benchmarking podnikov na bze prepojenia nannch a nenannch ukazovateov 154

Petra Solrov

A migrci okai s hatsai. Elmletek s kvetkeztetsek.

Ingrid Szab

161

2. Sekcia
Reklama ako forma socilnej komunikcie
Lucia Alchusov, Zuzana Alchusov

169

Autipari beszllti hlzatok menedzsmentjnek vizsglata

Andrea Bencsik

174

Dleitos nehmatatench zdrojov v znalostnom manamente

Michal Bzik

185

Ver klne rozdelenie spolonos ako metda rastu efek vity odvetvia
Andrej Dani

194

Marke ng v kontexte medilnej vchovy

Miroslava Gregov

204

Vznam intelektulneho kapitlu v rozvoji cestovnho ruchu

Adriana Grenkov, Jana pankov

209

Internetov & mobiln marke ng

Ivana Gubrick

217

Internetov marke ngov stratgia a jej dleitos pre rozvoj spolonos 224
Romana Hricov

A csomagols szerepe az lemiszerek rtkestsben

Erika Seres Huszrik

229

Krea vny manament v rmci ak vt Eurpskych spolonos

Hana Jankov

238

Trszerkezet s a tuds trbeni ramlsa

Silvia Kosr

247

Marke ngov audit bankovnho makroprosted

Vclav Kupec

255

Atribty environmentlneho marke ngu a ich vplyv na spotrebiteov

Alena Kus

261

Vplyv truktry podniku a ekonomickho cyklu na inovcie

Juraj Lazov

270

Masmedilne vzory vo vzahu k adolescentom

Andrea Leskov

280

Tudsmenedzsment 2.0 ltjogosultsga

Andrs Lvai

287

Martke ng na podporu transru vedecko technickch poznatkov

Jn Michalko

297

Aspekty manarskeho rozhodovania o prieniku na zahranin trhy

Ladislav Mura

304

Determinanty ovplyvujce zaloenie oblastnej organizcie cestovnho ruchu v severovchodnej as Slovenska a prnosy z jej zaloenia 311
Jana Rosiov

Des ncia cestovnho ruchu

Zoltn eben

321

Monos vyui a marke ngovej komunikcie v samosprve

Loreta Schwarczov, Pavol Schwarcz

327

3. Sekcia
Nahliadnu e do kauzlnych vzahov medzi zamestnanosou verejnho sektora a skromnho sektora 333
Martin Boa, Peter Bilka

Bankopoistenie, stupne spoluprce a ich exaktn hodnotenie

Margarta Ivanov

344

Nvrh prstupovho systmu s vyui m HF RFID technolgie

Peter Knuth, Romana Hricov

353

GIS (trinforma kai) mdszerek zle alkalmazsnak lehetsgei

Andrs Kovcs

358

10

Analza spotreby domcnos

Renta Prokeinov

367

Metodologick vchodisk a prak ck aspekty nannho riadenia

Klaudia Jandk Rohlov

376

Kvan kcia efek vnos verejnho sektora v rmci krajn Eurpskej nie 383
Zlata Vaovsk

4. Sekcia
Educa on in Area of Crisis Management and Corporate Social Responsibility 394
Jaroslav Bednrik, Denisa Jnoov

Kultra s vezets a funkcionalizmus tkrben

Zsuzsanna Csiba

400

Spoloensky zodpovedn podnikanie a mdi

Alexandra Gaicov

406

Language and Popular CultureA Case Study of the Inuence of English in the Language of Hungarian Popular Culture 412
Andrej Hevesi, Vanda Papp

Firemn lantropia ako sas konceptu spoloensky zodpovednho podnikania 421

Vladimra Juriov

Kresansk poa e kultry

Mria Klobuick

428

Komunikcia Vysokej koly

Denisa Kraoviov

434

CSR a jej vnmn studenty V v R

Vilm Kunz
11

441

E ck a prosocilny rozmer komunikcie

Igor Lomnick

450

Filantropia nstroj spoloensky zodpovednho podnikania

Lucia Mrvov

458

E ka podnikateskch subjektov
Roman Pauliek

470

Sasn stav a perspek vy uplatovania podnikateskej e ky

Monika Rzsov

482

Spoloensk zodpovednos v marke ngu a konkurencieschopnos riem 489

Romana Sadloov, Vclav Kupec

Az interkulturlis kommunikci csdje s fantasz kum az j Zrnyiszban 499

Szilrd Snta, Lilla Fehr

Szimbolizmus Charlo e Gilman Perkins A srga tapta c. elbeszlsben 506

Mnika Simon, Zsuzsanna Tth

E ck a spoloensky zodpovedn podnikanie

Jana pankov, Adriana Grenkov

513

12

1. Sekcia

A versenykpessg fogalmnak rtelmezse a szakirodalomban

Imrich Antalk Selye Jnos Egyetem, Gazdasgtudomnyi Kar, Kzgazdasgtudomnyi tanszk, Komrom, Szlovkia; antaliki@selyeuni.sk

Absztrakt
A tanulmny a versenykpessg fogalmnak meghatrozsaival foglalkozik. A versenykpessg fogalmnak rtelmezse a szakirodalomban tbbfle mdon, tbbfle szinten rtelmezett. Tallkozhatunk nemzetgazdasgi, regionlis, vllalati szint versenykpessg rtelmezsekkel egyarnt. Tallkozhatunk a versenykpessget mr mdszerek s a versenykpessgi rangsorok alapjt kpez meghatrozsokkal s modellekkel. A versenykpessg nvelse gyakran elhangzik gazdasgpolitikai stratgik kialaktsnl, elhangzik a vllalatok kzti versennyel kapcsolatosan, elhangzik rgik viszonylatban. A nemzetkzi s a hazai szakirodalomban egyarnt tallkozhatunk versenykpessg meghatrozsokkal s dencikkal. A meghatrozsok logikja gyakran keveredik egymssal s flrertsekre adhat okot. Egy egysges versenykpessg denci tovbbra is hinyzik, tudomnyos megfogalmazsnak lehetsge pedig ktsges. A tanulmny segt a dencik s meghatrozsok kzti eligazodsban. Kulcsszavak: versenykpessg; nemzetgazdasgi versenykpessg; vllalati versenykpessg

Bevezets s a tanulmny clja

Napjainkban let szinte minden terletn egyre gyakrabban elhangzik a versenykpessg fogalma. A tanulmny a gazdasgi versenykpessg denciinak, meghatrozsainak, rtelmezseinek krljrst tzte ki clul a rendelkezsre ll szakirodalmi forrsok alapjn. A tanulmny a versenykpessg hrom szintjn vizsgldik. Ez a hrom szint a versenykpessg makroszintje (nemzetgazdasgi szint), regionlis szintje, valamint mikroszintje (vllalati szint, termk s termkcsoport).

Felhasznlt irodalom s mdszerek

A tanulmny mdszerknt a szekunder forrsok elemzst, a versenykpessg fogalmval foglalkoz szakirodalom ttekintst tzi ki cljul, majd a feldolgozott irodalom alapjn von le kvetkeztetseket a versenykpessgi kutatsok jelenlegi llsrl s a versenykpessg-kutats f irnyairl, valamint a versenykpessg-fogalom rtelmezsnek aktulis llsrl.

A versenykpessg fogalma a szakirodalomban

A versenykpessg, mint fogalom a nemzetkzi szakirodalomban elgg tisztzatlan, nincsen egysges denci, tbbfle megkzeltsmddal is tallkozhatunk.[1], [2], [3]
14

A klnbz megkzeltsek tbb klnbz csoportostsval tallkozhatunk a szakirodalomban. Somogyi Mrta a klnbz megkzeltsek rendszerezsre tett ksrletet, majd sajt versenykpessg dencit alkotott. Tbb dimenzi mentn csoportostotta a megkzeltseket. Az egyik ilyen dimenzi a kzgazdasgtani vagy gazdlkodstani megkzelts. A msik dimenzi a versenykpessg szintjre vonatkozan trtnt. Itt nemzetgazdasgi, regionlis, gazati, vllalati s termk-, ill. termkcsoport szint jelennek meg, valamint vannak olyan megkzeltsek is melyek egy szinthez sem kapcsolhatak szorosan. A harmadik dimenzi a megkzelts jellegre vonatkozik, miszerint ex post, ex ante, vagy mindkt jelleggel br-e a megkzelts, esetleg egyikkel sincsen felruhzva. [4]
1. bra: Versenykpessg dencik kzeltsmd, jelleg s szintek szerinti csoportostsban. [4]

Kzgazdasgtani megkzeltsek alatt valamely kzgazdasgi irnyzatra pt, mg gazdlkodstaninak a meggyelhet gazdasgi folyamatok s vllalati stratgik jellemzit ltalnostva a denci kidolgozsra trekv megkzeltsek rtelmezhetek [5]. Ex post jelleggel br modellnek a versenykpessget, mint a versenyben elrt sikert rtelmez, ex ante jelleggel br rtelmezsek pedig a versenykpessgre, mint a versenyben val helytlls kpessgre, mint elfelttelre tekint megkzeltsek tekinthetek. [6]

Az orszgok s nemzetgazdasgok versenykpessge

A nemzetgazdasgi szint versenykpessg fogalmval kapcsolatosan klnbsget kell tennnk az orszgok s a nemzetgazdasgok versenykpessge kztt. Egy orszg versenykpessgt leginkbb a trsadalmat alkot, az orszg terletn l lakossg jltnek vltozsval lehet jellemezni, mg a gazdasg csupn a trsadalom egyik alrendszere s a gazdasgi versenykpessg alakulsa nem magyarzhatja egy az egyben az orszgban tapasztalhat
15

jlt vltozst, csupn elsegtheti azt. A legtbb gazdasgi versenykpessg denci ppen ezrt sszekti a versenykpessg fogalmt a lakossg jltnek alakulsval, de nem felttlen helyesen. Az OECD (The Organisation for Economic Cooperation and Development) a nemzetgazdasg versenykpessgt a nemzetgazdasg ltal ellltott termkek s szolgltatsok tisztessges versenyben, nemzetkzi piacokon val rtkesthetsgt jelenti. A reljvedelem termelsnek fenntarthatsgaknt/nvelseknt rtelmezi a versenykpessg fogalmt. [7] Az OECD meghatrozsa szerint a versenykpessg egy orszg azon elnyeinek vagy htrnyainak a mrtke, amely mellett kpes rtkesteni ruit a nemzetkzi piacokon. Az OECD titkrsga a versenykpessget a belfldi s a klfldi feldolgoziparban ellltott fogyaszti termkrak s a termkegysgre es munkaerkltsg kzs valutban kifejezett klnbsgeknt hatrozza meg. [8] Michel Porter munkssgnak eredmnye az gynevezett gymntmodell. A modell alapjn Porter szerint ngy tnyezcsoport hatrozza meg, hogy mely ipargak lesznek egy adott orszgban sikeresek, kt tnyez pedig hatssal lehet rjuk. A ngy tnyezcsoport a termelsi tnyezk, kereslet, kapcsold s tmogat szektorok jelenlte s hatsa, valamint a vllalatok stratgii, struktrja s a kztk lv verseny. A kt hatssal lv tnyez pedig a kormnyzat s a lehetsgek csoportja. A kormnyzat annl fontosabb s nagyobb hats, minl fejletlenebb egy llam, a lehetsgek pedig vletlenszeren jelentkez tnyezket takarnak. Porter egy orszg gazdasgi fejldst az egyre kinomultabb versenyelnyt biztost s magasabb termelkenysg szegmensek s ipargak fel val elmozdulsban ltta. Az orszgokat ez alapjn erforrsok, befektetsek, innovci s a jlt, mint tnyez vezrelte nemzetgazdasgokra osztotta. Munkssga a versenykpessget mr Vilggazdasgi Frum modelljnek alapja lett. [9]

16

2. bra: A gymntmodell. [9]

Paul Krugman a nemzetgazdasgi versenykpessggel val foglalkozst feleslegesnek tartja, azt lltja, hogy a versenykpessg csak vllalatok esetben rtelmezhet, valamint a versenykpessgre a termelkenysggel rokon rtelm kifejezsknt tekint. [10] Krugman vllalati versenykpessgi megkzeltst, miszerint a versenykpessg fogalma csak vllalatokra rtelmezhet, hiszen ha egy vllalat sikertelen, akkor kiszll az zletbl s felszmoljk, de egy orszg sosem hagyhat fel a gazdasgi tevkenysgek folytatsval. Krugman szerint emiatt nem rdemes a versenykpessget orszgokra rtelmezni s mrni sem azt. [11] A WEF (World Economic Forum) ltal vente megjelentetett versenykpessgi jelentsben a szervezet egy orszg versenykpessgt az intzmnyek, eljrsok s olyan tnyezk kombincijaknt rtelmezi, melyek az orszg termelkenysgt meghatrozzk. [12] Az IMD (Institute for Management Development) dencija versenykpessgen azon llami politikk sszessge hatrozza meg, amelyek befolysoljk s formljk a gazdasgi s trsadalmi fejldst s ezen keresztl a lakossg letsznvonalt. [13] A versenykpessg fogalmval kapcsolatosan Garelli kihangslyozza, hogy klnbsg van a gazdasgi teljestmny s a versenykpessg fogalma kzt, mivel a gazdasgi teljestmny a mltbeli dntsek jelenlegi eredmnyeit mutatja, mg a versenykpessg a jvre val felkszltsget jellemzi.[14] Csath Magdolna azt mondja, hogy a versenykpessg csupn egy eszkz ahhoz, hogy az orszg teljes lakossga jobban lhessen. Egyenslyt kell tallni a gazdasgi nvekeds s

17

a jlt kzt.[15] Az ttanulmnyozott dencik alapjn egy orszg versenykpessgt a gazdasg versenykpessge meghatrozza ugyan, de ez csupn egy a tbbi alrendszer mellett, amelyek elsegthetik egy orszg versenykpes mkdst. A gazdasg versenykpessge hat a tbbi alrendszerre (politika, jog, tudomny, kultra), de ugyangy a tbbi alrendszer is kihat a gazdasg versenykpessgre. A nemzetgazdasg versenykpessgnek rtelmezseibl a termkek/szolgltatsok nemzetkzi rtkesthetsgt, a termelkenysg nvekedst, a nemzetgazdasg gazdasgi krnyezett befolysol tnyezinek alakulst, valamint a jvre val felkszltsget ragadhatjuk ki, mint kulcsfogalmakat.

Regionlis versenykpessg rtelmezsek

A regionlis versenykpessg fogalmt Lengyel Imre az albbi mdon denilja: Nyitott gazdasgban a rgik kpessge relatve magas jvedelem s relatve magas foglalkoztatottsgi szint ltrehozsra [16]
3. bra: A regionlis versenykpessg piramis-modellje. [16]

Lengyel Imre piramis-modellt alaktott ki, mellyel a rgik sszemrhetv vlnak, de egyben a jvbeli fejldsi lehetsgekre, irnyokra is kvetkeztetni lehet a segtsgkkel. A piramis alapjt a rgi sikeressgt alakt faktorok kpezik, melyek hosszabb tvon
18

meghatrozzk a rgi versenykpessgt, ezek felett n. alaptnyezk tallhatak, melyek rvidebb idtvon hatnak s gazdasgfejlesztsi programokkal vltoztathatk, ezekre alapkategrik plnek, melyek a megvalsult versenykpessget mutatjk, a korbbi idszak tnyezinek eredmnye. A piramis cscsn az elrend cl tallhat. A piramis-modell egy logikai keretet jelent, amely ltalnos tnyezket foglal magba, de minden egyes rgi egyedi jellegzetessgekkel is br, amelyek az adott rgi versenykpessgnek javtsnl egyedileg rtkelendek. A piramis modellt a 3. bra szemllteti. [17] A regionlis versenykpessg rtelmezsvel kapcsolatosan Martin s mtsai. A rgikat a npsrsg s a GDP nvekedsi teme mentn soroltk be rgitpusokba (kozmopolita rgik, specilis vrosrgik, dinamikus rgik, kiegyenslyozott rgik, pihen rgik, rurlis rgik). NUTS2-es szinten pedig hrom rgitpust azonostottak be, melyek ms-ms elnykre alapozva vesznek rszt a nemzetkzi versenyben: 1. Termel gazatok rgija kzepes jvedelmi szinttel lerhat terletek, melyek versenyelnykknt az olcsbb inputokat, kiplt infrastruktrt, olcs humn erforrst hasznljk ki. Kzepes npsrsggel s tlagos GDP-nvekedsi temmel jellemezhet terlet. 2. Nvekv mrethozadk rgik versenyelnyket leginkbb a magas kpzettsg munkaer, beszlltk elrhetsge, piacmret hatrozza meg. Magas GDP-nvekedsi temmel s kzepes npsrsggel jellemezhet terletek. 3. Rgi, mint tudskzpont magas GDP nvekedsi tem s relatve magas npsrsg jellemzi ezeket a terleteket. K+F s innovci magas szintje jellemzi ket, nyitottak a nemzetkzi kapcsolatokra. [18]

19

4. bra: Eltr rgik versenykpessgt magyarz modellek.[18]

Martin s mtsai. ttekintettk a versenykpessggel foglalkoz kzgazdasgi elmleteket s mindhrom rgitpus esetben beazonostottk azokat az elmleteket, melyekkel az adott rgitpusban a gazdasgi nvekeds magyarzhat. A tnyezket magyarz modellt a 4. bra mutatja. [18] A regionlis versenykpessggel foglalkoz elmletek alapjn leszrhet, hogy eltr tpus rgik lteznek, melyekben a gazdasgi nvekeds s a versenykpessg alakulst ms-ms kzgazdasgi elmlettel lehet magyarzni, ez ltl az egyes rgitpusokban msms szempontok kell, hogy rvnyesljenek a versenykpessg javtsra kidolgozott stratgik kialaktsakor. A rgik egyedi jellemzkkel brnak, melyeket gyelembe kell venni az adott rgi sikeressgi faktorainak vizsglatakor, hiszen e tnyezk alaktjk a rvidebb idtvon hat tnyezket, melyek a hosszabb idtvon hat jellemzkn keresztl a versenykpessg-nvels, mint eszkz s a clknt kitztt jltemelkeds irnyba hatnak.

Vllala versenykpessg rtelmezsek

A vllalati versenykpessg fogalmt a Budapesti Corvinus Egyetem Versenykpessg Kutat Kzpontjnak munkatrsai az albbi mdon fogalmaztk meg a ketts rtkteremts (fogyaszti s tulajdonosi) elmletre alapozva:

20

A vllalatok versenykpessge abban ll, hogy a trsadalmi normk betartsval gy knljanak termkeket a fogyasztknak, hogy azok hajlandk legyenek ezekrt a versenytrsaknl nagyobb jvedelmezsget br rat kizetni. Ennek felttele, hogy a vllalatok oly mdon legyenek kpesek alkalmazkodni a kls s bels vltozsokhoz, hogy a piaci versenykritriumokat a versenytrsaiknl kedvezbben tudjk teljesteni. [19] Vllalati megkzeltst alkalmazott korai munkiban Michael Porter is, valamint bevezette a kompetitv elny fogalmt, amely alatt olyan tartsan fenntarthat tnyezket rtett, amelyeket a versenytrsak nem tudnak ellenslyozni. [20] Porter a versenykpessg lersra az n. 5 tnyezs modellt alkotta meg, amelyet Hovnyi fejlesztett tovbb. Hovnyi modelljben a STEEPLE-elemzst (politikai, trsadalmi, gazdasgi, trsadalmi, technikai, jogi, oktatsi tnyezk) alkalmazta, valamint az j menedzsmentmdszerek, az immaterilis javak szerepnek nvekedse, versenyelemzsi, erssg-gyengesg feltrsi, rintett vizsglati elemekkel, a nemzetkzi krnyezetben vgbemen hatslncok hatsaira val gyelemfelhvssal bvtette a versenykpessgi modellt. [21] A modellt az 5. bra mutatja.
5. bra: A vllalati versenykpessg modellje.

Forrs: Hovnyi, 1999 [22]

21

Somogyi Mrta versenykpessg dencija alapjn rtelmezsben versenykpes vllalatnak szmt az a vllalat, amely versenykpes termket llt el vagy rtkest; tartsan nyeresget realizl, jelenlegi piacain rszesedse lland vagy nvekv. A versenykpes vllalat az trendezd piacokon s j piaci szegmensekben piaci pozcit szerez s megtartja vagy nveli azt, kpes a kls s bels krnyezetben bekvetkez vagy valsznstheten bekvetkez vltozsokra proaktvan vagy reaktvan reaglni. Elegend s megfelel minsg erforrssal rendelkezik a versenyben trtn helytllshoz, piacbvtsi s piacintegrlsi szndkkal alkalmas koopercira, nemzetkziesedre, termkportflija, valamint materilis s immaterilis erforrsai rvn kpess vlhat arra, hogy a jvben is megtarthassa piaci pozcijt s a vltozsokra val reaglsi kpessgt. [23] A vllalati versenykpessg meghatrozsok alapjn leszrhetjk, hogy a vllalati versenykpessg fogalmval szorosan sszefgg a trsadalmi normk betartsnak, a krnyezethez val alkalmazkodsnak, a jvedelmezsg krdskrnek, a versenykritriumoknak versenytrsaknl val jobb megfelelsnek, versenykpes termknek, nvekedsi lehetsgeknek s tovbbi, a tevkenysg folytatshoz szksges erforrsoknak a vllalatnl val meglte.

Befejezs
A tanulmny kvetkeztetseknt levonhatjuk, hogy a versenykpessg fogalma tbb szempontbl kerlt megkzeltsre, egy versenykpessg meghatrozs ex post s ex ante jelleggel is brhat, tovbb eltr szinteken rtelmezett (nemzetgazdasgi-, regionlis-, gazati-, vllalati s termkszint). Egy orszg versenykpessgt a gazdasg versenykpessge meghatrozza ugyan, de ez csupn egy a tbbi alrendszer mellett, amelyek elsegthetik egy orszg versenykpes mkdst. A nemzetgazdasg versenykpessgnek rtelmezseibl a termkek/szolgltatsok nemzetkzi rtkesthetsgt, a termelkenysg nvekedst, a nemzetgazdasg gazdasgi krnyezett befolysol tnyezinek alakulst, a jvre val felkszltsget ragadhatjuk ki, mint kulcsfogalmakat. A regionlis versenykpessggel foglalkoz elmletek alapjn leszrhet, hogy eltr tpus rgik lteznek, melyekben a gazdasgi nvekeds s a versenykpessg alakulst ms-ms kzgazdasgi elmlettel lehet magyarzni. A rgik egyedi jellemzkkel brnak, melyeket gyelembe kell venni az adott rgi sikeressgi faktorainak vizsglatakor, hiszen e tnyezk alaktjk a rvidebb idtvon hat tnyezket, melyek a hosszabb idtvon hat
22

jellemzkn keresztl a versenykpessg-nvels, mint eszkz s a clknt kitztt jltemelkeds irnyba hatnak. A vllalati versenykpessg meghatrozsok alapjn leszrhetjk, hogy a vllalati versenykpessg fogalmval szorosan sszefgg a trsadalmi normk betartsnak, a krnyezethez val alkalmazkodsnak, a jvedelmezsg krdskrnek, a versenykritriumoknak versenytrsaknl val jobb megfelelsnek, versenykpes termknek, nvekedsi lehetsgeknek s tovbbi, a tevkenysg folytatshoz szksges erforrsoknak a vllalatnl val meglte.

Felhasznlt irodalom jegyzke

[1] RAJNIOV, M. [2006]: Konkurencieschopnos a monosti jej merania. Nitra: Zbornk MVD2006, SPU v Nitre, 310.o., [online] http://www.fem.uniag.sk/mvd2006/ index.php?lng=sk&m=1&page=item10&section=1 [2] LIMPK, V. SZALKA, . [2010]: Versenykpessg s az ad, In: Losoncz M. Szigeti C. (szerk.): Vlsg kzben, fellendls eltt, Kautz Gyula Szakkollgium, 1.o., ISBN 978-963-7175-57-2, [online] http://kgk.sze.hu/content/index/id/5711/m/1993 [3] BAKCS, A. [2003]: Versenykpessg koncepcik, MTA Vilggazdasgtani kutatintzet, 4-5.o. [4] SOMOGYI, M. [2009]: A vllalati versenykpessg modellje, PhD rtekezs, Miskolci Egyetem, 169-172.o. [online] http://www.szervez.uni miskolc.hu/staff/somogyimarta/publ/ertekezes_somogyimarta.pdf [5] LENGYEL, I. in SOMOGYI, M. [2009]: A vllalati versenykpessg modellje, PhD rtekezs, Miskolci Egyetem, 21.o. [online] http://www.szervez.uni-miskolc.hu/staff/ somogyimarta/publ/ertekezes_somogyimarta.pdf [6] SOMOGYI, M. [2009]: A vllalati versenykpessg modellje, PhD rtekezs, Miskolci Egyetem, 56.o. [online] http://www.szervez.uni-miskolc.hu/staff/somogyimarta/ publ/ertekezes_somogyimarta.pdf [7] CSATH, M. [2010]: Versenykpessg menedzsment, Budapest: Nemzeti Tanknyvkiad, 15-16.o. [8] OECD Glossary of statistical terms; [online] http://stats.oecd.org/glossary/detail. asp?ID=399
23

[9]

CHIKN, A. CZAK, E. [2009]: Versenyben a vilggal vllalataink versenykpessge az j vezred kszbn, Budapest: Akadmiai kiad, 44-49.o.

[10] NMETHN GL, A. [2010]: A kis s kzpvllalatok versenykpessge egy lehetsges elemzsi keretrendszer, Kzgazdasgi szemle [11] KRUGMAN, P. in SOMOGYI, M. [2009]: A vllalati versenykpessg modellje, PhD rtekezs, Miskolci Egyetem, 21.o. [online] http://www.szervez.uni-miskolc.hu/staff/ somogyimarta/publ/ertekezes_somogyimarta.pdf [12] WEF: The global competitiveness report 2010-11. [online] http://www3.weforum.org/ docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2010-11.pdf [13] IMD: The academic denition used in World Competitiveness Yearbook. [online] [2012.01.06] http://www.imd.org/research/publications/wcy/upload/FAQs.pdf [14] GARELLI, S. [2010]: Changing the Mindset in Competitiveness, In CSATH, M.: Versenykpessg menedzsment, Budapest: Nemzeti Tanknyvkiad, 15-16.o. [15] CSATH, M. [2010]: Versenykpessg menedzsment, Budapest: Nemzeti Tanknyvkiad, 17-18.o. [16] LENGYEL, I. [2003]: Verseny s terleti fejlds, Szeged: JATEPress, 280.o. [17] FENYVRI LUKOVICS, [2008/2]: A regionlis versenykpessg s a terleti klnbsgek klcsnhatsai In Tr s Trsadalom, 1-20 p. [18] MARTIN, et al. [2003]: A Study on the Factors of Regional Competitiveness, University of Cambridge, [online] http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/ docgener/ studies/pdf/3cr/competitiveness.pdf [19] CHIKN, A. CZAK, E. [2009]: Versenyben a vilggal vllalataink versenykpessge az j vezred kszbn, Budapest: Akadmiai kiad, 78-79.o. [20] PORTER, M. in BAKCS, A. [2003]: Versenykpessg koncepcik, MTA Vilggazdasgtani kutatintzet, 7.o. [21] SOMOGYI, M. [2009]: A vllalati versenykpessg modellje, PhD. disszertci, Miskolci Egyetem, 36-39.o. [online] http://www.szervez.uni-miskolc.hu/staff/somogyimarta/publ/ertekezes_somogyimarta.pdf [22] HOVNYI, G.: A vllalati versenykpessg makrogazdasgi s globlis httere, Kz24

gazdasgi szemle, XLVI. vf., 1013-1029.o. [23] SOMOGYI, M. [2009]: A vllalati versenykpessg modellje, PhD. disszertci, Miskolci Egyetem, 79-80.o. [online] http://www.szervez.uni-miskolc.hu/staff/somogyimarta/publ/ertekezes_somogyimarta.pdf

25

Par cipcia muov na rodiovskej dovolenke empirick vskum v Maarsku a Slovensku

Andrea Bencsik1, Tmea Juhsz2, Renta Machov3 Univerzita J. Selyeho, Ekonomick fakulta, Katedra Manamentu, Komrno, Slovensk republika; bencsika@selyeuni.sk Szchenyi Istvn Egyetem Kautz Gyula Gazdasgtudomnyi Kar, Marketing Tanszk, bencsika@sze.hu
1 2

LAH Hungaria Ker. Kft, Budapest,Magyarorszg; juhasz.timi@hotmail.com

Univerzita J. Selyeho, Ekonomick fakulta, Katedra Manamentu, Komrno, Slovensk republika; machovar@selyeuni.sk

Abstrakt
V sasnosti nie je benou praxou, aby po naroden dieaa erpali rodiovsk dovolenku mui namiesto ien. Aj vskumy potvrdzuj, e via angaovanos muov pri vchove det pomha zmierova naptie pri zosladen pracovnho a rodinnho ivota nielen z pohadu ien. Takto monos poskytuje prerozdelenie rodiovskej dovolenky medzi partnermi. Nakoko uveden jav nie je ben, boli sme zvedav, ako udia v Maarsku a na Slovensku vnmaj a oceuj monos erpania tejto dovolenky mumi.V jesennom a zimnom obdob roku 2011 sme uskutonili dotaznkov prieskum, s cieom zisti, ako je spolonosou vnman monos erpania rodiovskej dovolenky mumi, ak je postoj ud, i u negatvny alebo pozitvny voi rodinm, ktor tto monos vyuvaj. Tento lnok publikuje iaston vsledky zo zrealizovanho prieskumu. Kov slov: rodiovsk dovolenka; zosladenie pracovnho a osobnho ivota; postavenie pohlav

vod
Zosladenie prce a osobnho ivota je v sasnosti jednm z aktulnych problmov jednotlivcov, ale aj celej spolonosti. Chbajci slad a nespech mu vyvola konikty, a tm nm zneprjemova ivot. tt, ale aj organizcie sa snaia pomc svojim obanom tzv. pro-rodinne orientovanmi opatreniami, ktor jednotlivcom umouj jednoduchie zosladenie tchto dvoch dleitch aspektov ivota. Jednm z takchto opatren je naprklad aj monos erpania viacerch druhov rodiovskej dovolenky. V sasnosti poznme tri druhy takejto dovolenky, a to matersk, otcovsk a rodiovsk dovolenka.[1]. Dka, nrokovatenos a nann podpora tchto druhov dovoleniek je rzna v zvislosti od jednotlivch lenskch krajn Eurpskej nie. V Eurpskej nii existuje od roku 1996 direktva, ktor umouje zamestnancom vybra si minimlne 3 mesiace do-

26

volenky (neplatenej) po naroden alebo adoptovan dieaa. V sasnosti vyuvaj tto monos dovolenky predovetkm matky, priom vskumy dokazuj [2], e via zaangaovanos muov do vchovy det me prispie hlavne u ien k vej rovnovhe ich pracovnho a rodinnho ivota, priom mu by ostal doma vychovva diea na urit, i u dlhiu alebo kratiu dobu. V Eurpe id prkladom hlavne kandinvski, a to v prvom rade nrski a vdski otcovia, a v sasnosti oraz viac muov sa odhodlva na tto lohu. Naprklad vdsko bolo prvou krajinou na svete, kde od roku 1972 maj mui prvo osta na materskej dovolenke [3] a v roku 2003 a 17% vdskych muov tto monos aj vyuilo [4]. Samozrejme toto vysok slo vak nie je ben pre ostatn krajiny Eurpskej nie. V roku 2007 bolo v Maarsku na rodiovskej dovolenke 95,9% ien, ie menej ako 5% bolo muov, napriek skutonosti, e na rodiovsk prspevok m nrok hociktor z rodiov. Niie uveden graf sleduje erpanie rodiovskej dovolenky pri deoch do jednho roku ivota v rmci Eurpskej nie poda pohlav.
Obr. 1.: erpanie rodiovskej dovolenky pri deoch mladch ako 1 rok poda pohlav (2006, %)[5]

Z grafu je zrejm, e aj v sasnej dobe erpaj rodiovsk dovolenku prevane eny a erpanie takejto dovolenky mumi v praxi nie je ben.

27

Priebeh vskumu, pouit metdy

V Eurpskych krajinch ( aj v Maarsku a na Slovensku) je zriedkav, e otec vyuije monos osta doma po naroden dieaa s cieom vchovy dieaa. Z uvedenho dvodu sme v jesennom a zimnom obdob roku 2011 zaali prieskum, aby sme zistili, ako vnma spolonos a udia situciu, ak by otec dieaa ostal doma na rodiovskej dovolenke. Ak stanovisko vzniklo voi takmto prom, ak s negatvne alebo pozitvne predsudky voi enm alebo muom, ktor takmto spsobom vychovvaj svoje diea. Vskum sa del na dve asti a dotka sa dvoch ttov. Po preskman druhotnch informci sme vskum rozdelili do dvoch ast. V prvom rade sme urobili hbkov prieskum formou rozhovoru u siedmych prov v Maarsku. Vyhadali sme sedem takch prov, u ktorch erp matersk alebo rodiovsk dovolenku otec, km matka sa po uritom ase po naroden dieaa vrtila sp do prce a ona sa stala iviteom rodiny. Interview sme vykonvali zvl so enou a zvl s muom, prihliadnuc na to, aby sa pri odpovedi jednotliv pry nemohli ovplyvova. Naa vzorka sa sce neme povaova za reprezentatvnu ( vetkch sedem prov pochdza zo stredno-maarskho reginu), ale sme si ist, e Vm ponkne monos nahliadnu do takejto nezvyajnej praxe. Na zklade rozhovorov sme dospeli k viacerm vsledkom. Rozhodnutia manelsk prov, aby mu vyuil monos zosta doma s dieaom boli podmienen nannm determinantom a nie citovmi pohntkami. alej, mui kldli draz na to, aby sa eny mohli realizova vo svojej lohe matky ( samozrejme okrem kmenia), aj ke nie 24 hodn denne, ale v rmci svojich monost o najviac. Tieto rodiny museli opakovane prekonva predsudky spolonosti, matky boli oznaovan za karieristky a mui za zentilch. Napriek tomu, e ani u uieho okruhu znmych nenali pochopenie s rozhodnutm, e mu vychovva diea km ena pracuje, sa vina prov vyjadrila tak, e im toto rozhodnutie prinieslo pozitvny efekt. Tento pozitvny efekt sa prejavil i u v lepom spolunavan prov, alebo aj v posilnen citovho vzahu voi dieau. Na zklade vsledkov a sksenost vyplvajc z rozhovor sme pokroili alej a vykonali sme kvantitatvny prieskum. Vytvorili sme jeden dotaznk, ktor pozostval povine z uzatvorench otzok a z 2 otvorench otzok. Pri zostavovan otzok sme sa snaili zachyti o najiriu oblas tejto problematiky, priom v dotaznku boli uveden aj otzky ohadom sladu pracovnho a rodinnho ivota, rozdelen loh v rodine a samozrejme podrobnost o situcii, ke otec ostva doma.

28

Pri kvantitatvnom prieskume sme pouili v prvom rade nominlnu stupnicu, pri jednej otzke sme pouili ordinlnu stupnicu a z metrickch stupnc sme pouili predovetkm intervalov stupnicu a v rmci toho 5stupov tzv. Likertovu stupnicu. Pri spsobe vyhodnotenia bola vyuit predovetkm metda s jednou premennou, ale aj s viacermi premennmi a to vo forme dvoch nezvislch t testov. Vskum sme uskutonili v Maarsku aj na Slovensku. Zo spsobov vberu vzorky sme aplikovali nenhodn vber a to metda snehovej gule. Vzorka, aj ke sa ned povaova za reprezentatvnu, napriek tomu poskytuje dostaton obraz o tom, ako je skutonos, e na rodiovskej dovolenke zostva otec vnman v skmanch krajinch.

Vsledok prieskumu a odvodnenie

N prieskum m rznorod charakter, ponkame Vm len iastkov vsledky. V tomto prspevku sa budeme zaobera nasledovnou hypotzou:

Hypotza 1
Situcia, ke otec zostva doma na rodiovskej dovolenke neprinesie pozitvne reakcie ani citovho ani praktickho charakteru pre maarskch a slovenskch respondentov. Tvrdenie zaname pecikciou vzorky: V Maarsku sa podarilo zozbiera 290 ks vyplnench dotaznkov. Respondenti boli predovetkm (47,2%) zo zpadnho Zadunajska, 29,7% pochdzalo zo strednho Maarska, 19% zo strednho Zadunajska, 3,1% z Junho Slovenska a menej ako 1% pochdzalo zo severu Maarska. Poda vekovch kategri mala najvie zastpenie vekov kategria od 19 do 30 rokov a to 55,2%, pod 18 rokov to bolo 2,1%, vekov kategria 31-40 rokov mala 15,2% zastpenie, 41-50 rokov 10,3% a vekov kategria nad 50 rokov mala 17,2% zastpenie. Poda pohlav sa prieskumu zastnilo 40,3% muov a 59,7% ien. Poda ukonenho vzdelania sa prieskumu zastnilo 11,4% maarskch respondentov so zkladnm vzdelanm, 46,9% respondentov so stredokolskm vzdelanm a v prpade vysokokolsky vzdelanch respondentov (s diplomom) sa prieskumu zastnilo 41,7%. Na Slovensku sme mali meniu vzorku respondentov, spolu sa nm vrtilo 166 ks vyplnench dotaznkov. Vzorka pochdzala poda miesta bydliska z junho Slovenska, poda okresov to bolo 38% z komranskho okresu a 21,1% z dunajsko-stredskho okresu. 38% slovenskch respondentov boli eny a 62% mui. Poda vekovch kategri bolo 82,4% respondentov vo veku 19 a 30 rokov, 11,5% vo veku 31-40 rokov a 6,1% vo veku 41-50 ro-

29

kov. Na zklade ukonenho vzdelania bolo 51,5% respondentov stredokolsky vzdelanch a 48,5% vysokokolsky vzdelanch. Pri tvrden naej hypotzy sa v prvom rade zamierame na to, ako nai respondenti vnmaj tradin postavenie pohlav. Vychdzajc z predpokladu, e nai respondenti shlasia s nasledovnmi tvrdeniami sme vytvorili 5stupov Likertovu stupnicu. Stupe slo 5 znamen pln shlas s tvrdenm a stupe slo 1 znamen absoltny neshlas s tvrdenm. Porovnali sme aj to, i s rozdiely v hodnoten aj na zklade ttnej prslunosti. Prieskum sme robili na zklade dvoch nezvislch t-testov. Jeden z predpokladov t-testu, i sa rozptyly rovnaj, sme preverili Levenovm f-testom. V prpade ak sa nm to nepotvrdilo, ie rozptyly boli rozdielne, sme brali do vahy vsledok Welchovho testu. Spomnan vsledky s v nasledovnej tabuke:
Tabuka 1: Dva nezvisl t-testy (maarsk slovensk) v svislosti s postavenm pohlav [vlastn spracovanie autorov]
Priemer a rozptyl tt Hlavnou lohou mua v rodine je by iviteom rodiny. Maarsko Slovensko Maarsko Slovensko Maarsko lohou mua nie je starostlivos o domcnos. Slovensko Maarsko Pre enu me nasledova karira iba po rodine. Slovensko Pre muov me nasledova karira iba po rodine. Maarsko Slovensko N 28 9 16 5 28 8 16 4 28 7 16 4 28 6 16 5 28 8 16 5 Mean 3,41 3,71 2,92 2,96 2,11 2,15 3,00 2,81 2,64 2,39 Std. Deviation 1,216 1,099 1,188 1,205 1,113 1,147 1,270 1,140 1,169 1,129

Hlavnou lohou eny v rodine je vchova det a starostlivos o domcnos.

30

Levenes Test forEquality of Variances F Hlavnou lohou mua v rodine je ivite rodiny Hlavnou lohou eny v rodine je vchova det a starostlivos o domcnos. lohou mua nie je starostlivos o domcnos. Pre enu me nasledova karira iba po rodine. Pre muov me nasledova karira iba po rodine. Equalvariancesassumed Equalvariancesnotassumed Equalvariancesassumed Equalvariancesnotassumed Equalvariancesassumed Equalvariancesnotassumed Equalvariancesassumed Equalvariancesnotassumed Equalvariancesassumed Equalvariancesnotassumed ,103 ,748 ,454 ,501 ,136 ,712 ,029 ,865 5,237 Sig. ,023

t-test forEquality of Means t -2,624 -2,697 -,318 -,317 -,316 -,314 1,570 1,616 2,257 2,278 df 452 370,371 450 335,098 449 331,011 449 372,986 451 351,445 Sig (2-tailed) ,009 ,007 ,750 ,751 ,752 ,754 ,117 ,107 ,024 ,023

Ako to vyplva aj z vsledkov, vo vine prpadov je akceptovatenejie tradin postavenie mua v rodine viac ako tradin postavenie eny. Pravdepodobne to vyplva aj z toho, e nrast enskej pracovnej sily posilnilo aj postavenie ien, ktor tm pdom nes dvojit bremeno v podobe rodiny aj prce. Prijatie tradinho postavenia mua bolo silnejie u slovenskch respondentov, ktor je viditen aj v tabuke. Zrove vak respondenti oakvaj viac od muov a neshlasia s tm, aby mui nevykonvali domce prce. V tomto prpade prevane eny aj z Maarska aj zo Slovenska neshlasili s tm, aby mui nevykonvali domce prce (u maarskch ien s tm neshlasilo 70%, u slovenskch ien s tm neshlasilo 71,6%). V prpade tchto dvoch ttov bol mal rozdiel aj v svislosti s tvrdenm e Pre muov me nasledova karira iba po rodine. V tomto prpade boli maarsk eny viac zhovievav. alej sme skmali tvrdenie, i respondenti shlasia s tm, aby mu iiel na rodiovsk dovolenku. daje v tabuke ukazuj, e 70,9% maarskch respondentov vie prija takto situciu, km u slovenskch respondentov to bolo 73,9%. Ani Pearson-Khi kvadrtov test neukzal znan rozdiely v nzoroch.: Perason Khi kvadrt: ,471df:1 szign.: ,493 p>0,05). Skmali sme aj to, e na zklade akch podnetov dospeje rodina k takmuto rozhodnutiu. Nasledovn tabuka ukazuje, ktor dvody sa vyskytovali najastejie u slovenskch
31

a maarskch respondentov:
Tabuka 2: Frekvencia vskytu dvodov, na zklade ktorch ostva mu doma na rodiovskej dovolenke [vlastn spracovanie autorov]
tt Dvody Nie je nijak dvod Finann podnet. Citov podnet, otec sa chcel zapoji do vchovy dieaa. Karira eny. Strata roboty. Problmy na pracovisku. Otec chcel osta doma na urit dobu. In Maarsko 7,3% 51,7% 6,6% 14,0% 11,5% 4,9% 2,1% 1,7% Slovensko 6,1% 66,7% 5,5% 8,5% 8,5% 1,2% 1,2% 2,4%

Z tabuky je zrejm, e tak, ako u slovenskch, tak aj u maarskch respondentov je najastejou prinou takhoto rozhodnutia nann podnet a citov podnet je iba druhorad. Na druhej strane z tabuky nm vyplva aj to, e u maarskch respondentov je vyie percento tch, pre ktorch neexistuje dvod na takto rozhodnutie. N dotaznk sa zameral aj na to, e ako posudzuj nai respondenti pry, ktor sa rozhodli pre takto spsob vchovy dieaa. Skmali sme, ako vnmaj respondenti zvl otca, ktor sa rozhodne osta na rodiovskej dovolenke a ako matku, ktor sa rozhodne vrti nasp do prce a namiesto nej ostva doma s dieaom otec. Z pohadu posdenia otcov daje v tabuke poukazuj na fakt, e 9,1% maarskch respondentov odsudzuje takchto otcov, km u slovenskch respondentov prevldal takto nzor len v 2,4%. Tento znan rozdiel potvrdzuje aj test Pearson-Khi kvadrt: ie PearsonKhi kvadt:7,536 df:1 szign.:0,006 p<0,05. Pri alom skman predmetnej otzky tkajcej sa otcov, mali respondenti ohodnoti nakoko shlasia s doleuvedenmi stereotypnmi tvrdeniami ohadom otcov na rodiovskej dovolenke a to na 5stupovej Likertovej stupnici. Rozdielnos nzorov u oboch krajn bola aj tu znane badaten. Vsledky, tak ako aj predtm, sme vyhodnotili dvoma nezvislmi t testami a tam, kde sa nezhodoval rozptyl, sme pouili metdu Welch testu.

32

Tabuka 3: Postoj voi otcom na rodiovskej dovolenke (maarsk aj slovensk respondenti) [vlastn spracovanie autorov]
Priemer a rozptyl tt Nepovaujem za dos munch tch muov, ktor ostan doma na rodiovskej dovolenke Povaujem za prkladn, ak mu ostane doma namiesto svojej partnerky na rodiovskej dovolenke Ak mu ostane na rodiovskej dovolenke, navdy sa me rozli s karirou Poda ma, mu, ktor ostane na rodiovskej dovolenke, strat svoju autoritu. Maarsko Slovensko Maarsko Slovensko Maarsko Slovensko Maarsko Slovensko N 286 165 286 165 286 165 286 165 Mean 1,86 1,64 3,25 3,52 2,13 1,99 1,88 2,05 Std. Deviation 1,246 1,099 1,300 1,208 1,134 1,024 1,168 1,298

Levenes Test forEquality of Variances F Sig. ,045

t-test forEquality of Means t 1,865 1,929 df 449 377,959 449 363,095 449 371,112 449 313,506 Sig (2-tailed) ,063 ,055 ,028 ,025 ,187 ,175 ,138 ,149

Nepovaujem za dos munch tch muov, ktor ostan doma na rodiovskej dovolenke Povaujem za prkladn, ak mu ostane doma namiesto svojej partnerky na rodiovskej dovolenke Ak mu ostane na rodiovskej dovolenke, navdy sa me rozli s karirou Nie je dobr, ak v rodine manel zarba menej ako manelka.

Equalvariancesassumed Equalvariancesnotassumed Equalvariancesassumed Equalvariancesnotassumed Equalvariancesassumed Equalvariancesnotassumed Equalvariancesassumed Equalvariancesnotassumed

4,040

,253

,615

-2,204 -2,248

3,382

,067

1,322 1,358

7,476

,007

-1,487 -1,445

Z vsledkov v tabuke vyplva, e slovensk respondenti s viac stretov voi takmto muom, neposudzuj ich tak prsne ako maarsk respondenti. Obzvl znan rozdiel sa vyskytol v prpade, i je takto voba mua prkladn. Preskmali sme aj to, ako respondenti vnmaj matky. To u bolo vidno, e maarsk respondenti odsudzovali matky v menom pote ( maarsk respondenti 9,1%, slovensk respodenti 11%), ako slovensk. Test Pearson-Khi kvadrtu neukazoval znan rozdiel v nzoroch (Pearson-Khi kvadrt:,404 df:1 szign.:,525 p>0,05). Podobne ako v predolom prpade, aj tu sme stanovili niekoko stereotypnm tvrden v svislosti so enami a boli sme zvedav na nzor respondentov, a na to, e na Likertovej 5stupovej stupnici, nakoko shlasili s tvrdeniami. Vsledky sme vyhodnotili v dvoch nezvislch t-testoch.

33

Tabuka 4: Postoj voi enm, ktor sa vrtia do prce a ich partner ostva na rodiovskej dovolenke namiesto nich (maarsk a slovensk respondenti) [vlastn spracovanie autorov]
Priemer a rozptyl tt N 285 164 285 164 283 163 283 164 Mean 2,72 2,75 1,93 1,87 2,99 2,88 2,80 3,04 Std. Deviation 1,283 1,294 1,133 1,094 1,368 1,396 1,359 1,291

ena si mus vdy vybra medzi karirou a rodinou.

Maarsko Slovensko Maarsko

Nepovaujem za dobr matku tak, namiesto ktorej ostva partner Slovensko na materskej alebo rodiovskej dovolenke. Nie je dobr, ak v rodine manel zarba menej ako manelka. Poda ma, eny, u ktorch partner ostva doma na rodiovskej dovolenke, prinaj vek obetu pre svoju rodinu.
Maarsko Slovensko Maarsko Slovensko

Levenes Test forEquality of Variances F Sig. ,889

t-test forEquality of Means t -,243 -,243 df 447 337,686 447 349,854 444 332,478 445 354,924 Sig (2-tailed) ,808 ,808 ,560 ,556 ,424 ,426 ,074 ,070

ena si mus vdy vybra medzi karirou a rodinou. Nepovaujem za dobr matku tak, namiesto ktorej ostva partner na materskej alebo rodiovskej dovolenke. Nie je dobr, ak v rodine manel zarba menej ako manelka. Poda ma, eny, u ktorch partner ostva doma na rodiovskej dovolenke, prinaj vek obetu pre svoju rodinu.

Equalvariancesassumed Equalvariancesnotassumed Equalvariancesassumed Equalvariancesnotassumed Equalvariancesassumed Equalvariancesnotassumed Equalvariancesassumed Equalvariancesnotassumed

,019

,069

,792

,583 589

,647 2,970

,422 ,086

,801 ,797 -1,790 -1,815

Vsledky ukazuj, e respondenti menej odsudzuj matky a skr ich stavaj do lohy obete, ako do lohy zlej matky a v tomto smere nie je iadny rozdiel v nzoroch respondentov poda krajn. Na zver sme preskmali aj to, e keby respondenti mali monos, i by vyskali situciu, v ktorej otec ostva doma na rodiovskej dovolenke namiesto matky. Bolo zaujmav, e km u maarskch respondentov 50,2% odpovedalo nie, u slovenskch to bol podiel 48,1%. Test Pearson-Khi kvadrt tie potvrdil, e nejde o znan rozdiel. (Pearson-Khi kvadrt:,170 df:1 szign.:,680).

34

Zver
V tomto prieskume sme skmali, i je pravda, e po citovej a aj praktickej strnke je pre optanch ak sa zmieri so situciou, ke otec ostva doma na rodiovskej dovolenke. Na zklade naich vsledkov meme poveda, e hoci v naich respondentoch, obzvl v muoch, ete prevauje tradin postavenie pohlav, predsa len boli zhovievav voi tm prom, ktor na rozdiel od tohto tradinho nzoru sa priklonili k rieeniu, e otec ostane doma na rodiovskej dovolenke. Tento tolerantn nzor bol badaten predovetkm u slovenskch respondentov a hlavne voi otcom, km matkm v oboch krajinch pridelili skr rolu obete. Skutonosou je aj to, e hoci po citovej strnke respondenti neodsdili situciu, z praktickho hadiska by si tto vmenu rol vyskal naivo len kad druh z optanch.

Zoznam pouitej literatry

[1] KORINTUS, M. [2008]: A gyermekgondozsi szabadsggal kapcsolatos krdsek Magyarorszgon s az Eurpai Uni nhny llamban. In Nagy-Pongrcz (szerk.) Szerepvltozsok 2009, 65-78.oldal [2] RUPPANER, L. [2011]: Conict Between Work and Family: Investigation of Four Policy Measures, Social Indicators Research 2011 1-21. oldal [3] ROSTGAARD, T. [2002]: Setting Time Aside for the Father: Fathers Leavein Scandinavia. Community. Work&Family. No.3.2002. 342-365. oldal [4] PREMBERG, A. HELLSTRM, A BERG, M. [2008]: Experiences of the First Year as Father. Scandinavian Journal of CaringSciences. 2008. mrcius 56-63. oldal [5] www.oecd.org

35

Rozhodovanie o inovcich
Mria Brezniov VEMvs, Katedra Marketingu, Bratislava, Slovensk republika; maria.brezaniova@vsemvs.sk

Abstrakt
V lnku s nartnut problmy sasnej celosvetovej krzy a postavenie Slovenska v tomto prostred. Poukazuje na potrebu inovci v priemyselnom odvetv a na nutnos motivci pre inovciu. Zdrazuje tmov spoluprcu pre vskum a vvoj a nevyhnutnos tvorenia vskumnch prierezovch skupn. Kov slov: inovcia; rozhodovanie; vskum a vvoj; vvoj vrobku; tmov prca

vod
V sasnosti sa asi najviac hovor o celosvetovej krze a jej dopadoch na vetky tty EU vrtane Slovenska. Svetov ldri hadaj cesty a spsoby ako zmierni tento dopad a ako znova natartova ekonomick rozvoj. Slovensko zasiahla krza prve v ase, ke sa zdalo, e cel systm sa zana stabilizova, no dsledky krzy stle pretrvvaj, a to aj v oblasti zamestnanosti v priemyselnej vrobe. Najvm zamestnvateom na Slovensku s odvetvia vroby dopravnch prostriedkov a vroby kovov a kovovch kontrukci. Rast hodnoty exportu a teda aj odbytu priemyselnch vrobkov na trhu konkuruje prevane cenou. Pokles podielu tovarov konkurujcich kvalitou potvrdzuje, e slovensk priemyseln vroba si iada urit retrukturalizciu, zvyovanie efektivity vroby, rast efektivity zhodnocovania materilov a energi prostrednctvom inovcie procesov a produktov priemyselnej vroby [7].

1. Inovan vkonnos v SR
Eurpska nia vydva kadorone publikciu o stave inovanej vkonnosti v krajinch E. Hlavnm vstupom tejto publikcie je hodnotenie krajn v oblasti inovanej vkonnosti. Uveden problematiku skmal vo svojej prci aj [5]. Poda prieskumu boli krajiny rozdelen do tyroch hlavnch skupn: 1. Inovan ldri ( Innovation leaders ) vdsko, Fnsko, Nemecko, Dnsko, Spojen krovstvo. 2. Inovan nasledovnci (Innovation followers) Raksko, rsko (najrchlej rast v tej36

to skupine), Luxembursko, Belgicko, Franczsko, Holandsko. 3. Mierni inovtori ( Moderate innovators ) svojou inovanou vkonnosou s pod priemerom EU: Cyprus, Estnsko, Slovinsko, esk republika, panielsko, Portugalsko, Grcko, Taliansko. 4. Dobiehajce (Catching up countries) Malta, Maarsko, Slovensko, Posko, Litva, Rumunsko, Lotysko, Bulharsko. Tieto krajiny s hlboko pod priemerom EU v inovanej vkonnosti. Najrchlejie sa v tejto skupine zlepuj Bulharsko a Rumunsko. Slovensko sa nachdza na 22. mieste spomedzi 27. krajn EU v hodnoten sumrnej inovanej vkonnosti. Slovensko znane zaostva v inovcich a u niekoko rokov sa nachdza v poslednej skupine tzv. dobiehajcich krajn. V tejto tvrtej skupine patr Slovensko medzi krajiny s miernym zlepenm oproti predchdzajcemu hodnoteniu inovanej vkonnosti. Pozitvnou informciou je, e v najnovej publikcii European Innnovation Scoreboard (EIS) 2009, ktor vyla na jar 2010 sa uvdza, e Slovensko sa posunulo zo 4.skupiny do 3. skupiny krajn tzv. moderate innovators (mierni inovtori). Silnou strnkou pre inovan proces je aj to, e Slovensko m bohat udsk potencil vo vedeckch pracovnkoch (29. miesto zo 134 krajn) [8].

1.1 Manarske rozhodovanie

Z uvedench tdi je zrejme, e lohou manarov v podniku je zmierni tieto neprjemn dopady na podnik a njs cestu, ako sa dosta z problmov. Hadanie sprvnych rozhodnut je vemi ak, pretoe riadenie a rozhodovanie v podniku sa odohrva na pozad zloitho socilneho prostredia, ktor je mono kultivova koleniami. Manari pri kadom rozhodovan zvauj mnoh dopady, vhody a nevhody svojich rozhodnut. Aby zvldli m alej, tm vyie nroky, musia repektova rozhodnutm vyvolan svislosti. Zkladnou manarskou disciplnou dnenej rchlej, a vinou zle organizovanej, doby je hadanie priort. Rieenie priort, elimincia vznamnch problmov ako prvch, znamen aplikciu Paretovej analzy, ktor hovor: Prinou nedostatku je pomerne mal percento faktorov (poloiek), ktor je potrebn njs a prednostne oetri. Plnovanie a rozhodovanie naich manarov ovplyvuje viacero
37

vplyvov, ktor musme bra do vahy [4]: Globlna konkurencia. Nrast celosvetovej konkurencie vznikol prakticky z roka na rok. Podniky s prli irokm sortimentom zastaralch vrobkov. [6] Mal pecializcia, ktor brni presadeniu vyej produktivity, neodvne zmery novch vlastnkov (asto prli irok zber). Totlne riadenie kvality TQM. Hlavn prnosy certikcie sa ete nedostavili, aj ke si u vea riem certikovalo svoj systm riadenia kvality. Prevlda vinou formlny prstup. Certikcia sa m prejavi vo zvenej produktivite, vo zven trieb, v nich nkladoch a krtkych priebench dobch vroby. Nedostatok prunosti, schopnos rchle sa prispsobi zmenm skutonch potrieb. Na trhu uspeje ten, kto vas prde so sprvnym a lacnm vrobkom. Schopnos rchle sa prispsobi zmenm potrieb zkaznkov sa stala vo svete hlavnou konkurennou vhodou. o najrchlejie je potrebn zmeni kontrukciu a vzhad vrobkov, a preto je potrebn inovcia. Skrtenie priebench db vroby vrobkov a sluieb. Rchle zastarvanie technolgi. Zapojenie opertorov strojov (robotnkov) do rozhodovacieho procesu. Delegova as prvomoci a zodpovednosti na niie stupne. Samozrejmosou pri rozhodovan m by tmov prca. Ochrana ivotnho prostredia. Riadenie odpadovho hospodrstva je dnes otzkou preitia, a to nielen kvli nannm postihom, ale aj strate dobrho mena.

2. Rozhodovanie o inovcich 2.1. Inovan procesy

Priemysel nabda a povzbudzuje podniky k inovcii, k skutonmu zdroju vntornho rastu [2]. Inovcia v zmysle podnikania je zmena vnosnosti zdrojov. Inovcia je kad zmena vo vrobnom systme znamenajca prechod do novho stavu. Inovcie s strojcovia konkurencieschopnosti vroby (spechov rmy).
38

Z praktickho hadiska rozdeujeme inovcie na: Vrobkov (v praxi predstavuj asi 70% vetkch inovci). Technologick inovcie (zmeny vo vrobnej zkladni 28%). Materilov inovcie (2%). Podnik mus inovciou odpoveda na potreby klienta, optimlne vyui svoje kapacity a by stle aktvnym. Mus tie pochopi, e inovcia je kolektvnou prcou, pri ktorej sa uplatuj rozlin odborn vedomosti, sksenosti a zrunosti.

2.2. Stupne inovci

Inovcie sa mu rozdeli do smych stupov. lenenie inovcie umouje posdi rove a nronos (naprklad nann) pripravovanej inovcie, pomha tie klasikova kad rodiacu sa inovciu z hadiska jej prnosu itkovch hodnt. Inovcie radme vzostupne, poda ich rastcej vznamnosti. Vo vrobnom systme rozliujeme 8 stupov. Prv tri zahruj inovcie vrobnej zkladne a posledn 4 inovcie vrobkov. Tret stupe je na rozhran a tka sa oboch [4].

2.3. Inovcia v podniku

Objavenie sa novho vrobku na danom trhu m viacero dvodov: stupovanie medzinrodnej konkurencie, rchlejia zastaranos vrobkov a technolgi, ovea krat ivotn cyklus, technologick mutcie, ktor ntia podniky vynaklada investcie, a to najm pri hadan novch monost, ktor musia by absoltne rentabiln [3]. Poda toho, ako technolgie zastarvaj, ekonomick vkonnos podnikov kles, preto je nevyhnutn navrhn tak technologick rieenia, ktor s adekvtne problmom. Priemysel nabda a povzbudzuje podniky k inovcii, k skutonmu zdroju vntornho rastu. Podniky svoju vitalitu a ekonomick dynamiku predstavuj vlastnmi diplomami a patentmi. spechy vo vskume a vvoji prispievaj k rozvoju celej nrodnej ekonomiky. Inovan politiku robia podniky v oakvan zabezpeenia uritho potu presnch cieov, naprklad kompenzcia ziskovej mare redukciou inch vrobkov alebo optovn

39

rast uritch trhov. Inovcia me zasiahnu ako nstroj rovnovhy portflia starch alebo novch vrobkov, medzi vrobkami s nzkou alebo vysokou pridanou hodnotou, umouje konkurova inm novm vrobkom a takto si chrni as trhu, me tie pomha inm komponentom pochdzajcich z produkcie podniku, podnecuje predaj inch vrobkov a napomha rastu podniku.

2.4. Mo vcia pre inovciu

Samotn pojem motivcia je vemi irok, v psycholgii mlo objasnen pojem, ktor nie je mon priamo pozorova ani mera. Motivcia sa prejavuje zmenami v sprvan sa loveka, je to va kona. Vo veobecnosti mono motivciu vyjadri ako proces utvrania pohntok a cieov, vrtane realizcie a intenzity innost vedcich k naplneniu tchto cieov [1]. Motivcia inovcie podniku vychdza priamo z trhu a me by chpan z rznych pohadov: Technick pohad: objav je vedeck in, pochdzajci z vskumu, vynlez je mylienka novej vedeckej aplikcie, industrializcia je tlmoenie priemyselnej mylienky. Pohad trhu: inovcia je komernou aplikciou vynachdzavosti: Inovcia je mylienka alebo praktick materilny objekt, vnman ako nov vo svojom vstupe, inovcia je vylepenie nejakej aplikcie alebo funkcie.

3. Pvod novch vrobkov Inovcie vntornho pvodu

Zdroje npadov novch vrobkov pochdzaj zo zdrojov samotnej rmy. Mu pochdza z vroby, predaja, z ininieringu, marketingu alebo celho vskumnho tmu. Zkladnm hybnm motorom rozbehu inovcie vo vntri podniku je vskum a vvoj. loha sa nekon len vskumom, pretoe oddelenie vskumu a vvoja mus pota s nevyhnutnosou rentability, ktor zvis od podmienok na trhu a tie od strategickej orientcie
40

podniku. Obchodnci, oddelenie marketingu a vedenie podniku spolupracuj takm spsobom, aby viedli vskum k rieeniam prijatenm pre obchod, lebo technologick vkon nie je v konenom dsledku dostaujci. Nov vrobok nie je dleit len tm, e je, ale tm, o prinesie svojmu uvateovi.

Inovcie vonkajieho pvodu

Inovcie vonkajieho pvodu pochdzaj priamo z trhu, pochdzaj z viacerch zdrojov: klienti, preskriptori, dodvatelia, distributri, konkurenti, nezvisl vskumnci. almi zdrojmi informci v tejto oblasti s: kontakty, obchodn vzahy s distributrmi, koncesionrmi, technicko-komern vzahy, konferencie, vstavy doma aj v zahrani.

4. Fzy vvoja vrobku

Proces vvoja novho vrobku prina viacero etp a zahruje viacero discipln. Zana od objavenia sa mylienky, zostavenia koncepcie a komernho zavedenia, a to rentabilnm spsobom. Procesy inovcie, ktor ved k vytvoreniu novch vrobkov, mono rozvrhn do iestich zkladnch etp 1. Kreativita, hadanie novch mylienok, npadov. 2. Analza, vvoj, selekcia npadov. 3. Posdenie komernho potencilu. 4. Vvoj projektu, koncepcie. 5. Analza rentability projektu, posdenie a inovan test, realizcia prototypu. 6. Komern zavedenie [3]. Strategick dencia je prvou etapou procesu. D smer vskumu a tvorbe npadov. Ak je mylienka vnuknut trhom a nie je generovan vo vntri podniku, mus by konfrontovan so stratgiou, ktor m podnik denovan. Pod procesom vvoja sa rozumie postup od vzniku npadu a po komern zavedenie.

41

spen vvoj novho produktu zvis od: motivcie skupn angaovanch v inovanch postupoch, vntornch podmienok spojench so stratgiou, vroby, nkupu, kvality, externch faktorov, ktor s spojen s trhom, konkurenciou, technolgiou.

4.1. Organizcia vskumu a vvoja

V sasnosti vskum a vvoj v naich podnikoch nem tak vznamn postavenie, ak sa mu prisudzuje vo vyspelch ekonomikch. Oddelenie vskumu a vvoja neprina okamit zisk, je to proces neustleho hadania a zdokonaovania, ktor m dlhodob asov horizont. Pri organizovan vskumu a vvoja sa musia bra do vahy urit svislosti a pamta aj na to, e vvoj me by zmaren koniktmi, ktor sa mu objavi. Naprklad nedodranie zvolench postupov projektu, preto je nutn, aby sa dbalo na: lepie organizovanie vskumnch skupn, presn denovanie ich loh, urenie nleitch zodpovednost. Proces vvoja novho produktu me motivova skupiny k tomu, e samy sa snaia zavies medzi skupinami urit harmniu.

4.2. Zloenie a loha skupn

Skupiny s zloen z malho potu ud s kompletnmi kompetenciami, ktor maj na zreteli jeden cie aktivity vkonnosti, za o s aj zodpovedn. Mu by zloen poda nasledujcich profesii: ininieri pre koncepciu, opertori pre potaom riaden vrobu, vrobn ininieri, nkupcovia, zodpovedn oddeleniu usporiadania prav, udia z marketingu, oddelenia popredajnch sluieb, ininieri spracovania dajov, materilov ininieri, ininieri pre testovanie,

42

ininieri pre kvalitu, dodvatelia, klienti. Kad je zainteresovan na rozlinom stupni s iastonou zodpovednosou. Napr-

klad skupina ininierov koncepcie vyvja koncepcie, rozvja alternatvy, vykonva tdie realizovatenosti, integruje daje, ktor prichdzaj z inch funkci, hlavne z marketingu, analyzuje vkonnos produktu a jeho spoahlivos. Oddelenie vrobnch ininierov mus vies vrobu, overova adekvtnos koncepcie s podmienkami vroby, uri typ dodvateov, realizova prototyp a analyzova vrobu. Skupina nkupcov a riadenia mus identikova jasnch dodvateov, implikova a koordinova ich do koncepcie, predvda nkupn politiku z dlhodobho hadiska. Skupina sluieb po predaji sa mus zaobera spoahlivosou drby zo strany klienta a podva informcie tkajce sa klientov, analyzova a denova politiku po predaji, navrhn pecick odporania pre kad as vrobku, pre technikov v drbe uri procesy vzdelvania. Marketingov skupina mus denova trh a potreby klientov, zozbiera vetky informcie o klientoch, poui sa z predchdzajcich vrobkov, znovu prehodnoti koncepciu a prototypy v zvislosti od potrieb klientov, pozorovanm navrhn doporuenia pre vrobn pln. Ak skupiny pracuj izolovane, kad sa pozer len na svoj vlastn osoh, objavia sa konikty. Z tohto dvodu sa tvoria prierezov skupiny, kde sa zoskupuj udia z oddelenia marketingu, vroby, tovnctva, nkupu, dizajnu, kvality, vskumu a vvoja, aj niektor dodvatelia, klienti a subdodvatelia. Takto podniky mu disponova skupinami, ktor maj mnohoodborov vedomosti a kompetencie pre vvoj novch vrobkov.

Zver
V sasnosti, ke sa hovor o celosvetovej krze a globalizcii trhu, aj nae podniky musia by v stave bdelosti a sledova, o sa deje okolo. Zavedenie vskumu a vvoja a nsledn inovan postupy procesov a produktov mu pomc vybudova si kvalitn platformu, ktor bude konkurencieschopn. Mnoh vek rmy vo svete to pochopili, o m za nsledok prosperitu a vntorn stabilitu. Naim rmm sta sa u len ui od tch, o to zvldli, bdie, aktvne pova aj kona. Pri splnen aspo tchto minimlnych poiada43

viek sa pomaly dostav aj spech. lnok je vstupom z projektu VEGA . 1/0067/11 Dynamika a obsah rozhodovacch procesov v motivovan udskho potencilu.

Zoznam pouitej literatry

[1] BLAKOV, M. [2002]: Motivcia a motivovanie z hadiska vntornej zloitosti a rozpornosti. In:Sbornk refertu mezinrodn konference Systmovho zen. Brno. 2002, s. 25-31. ISBN 80-210-2831-9 [2] BREZNIOV, M. [2000]: Motivcia podniku v trhovom prostred. Inovcia a koncepcia. Odborn lnok recenzovan. In: Zbornk Medzinrodnej vedeckej konferencie ilinskej univerzity, 2. Diel ilina 12 13.9. 2000, s. 76-80. ISBN 80-7100-7803 [3] BREZNIOV, M., MAJERK, J. [2004]: Marketing B2B. ilina U EDIS. 2004. s. 91, 93. ISBN 80-8070-232-2 [4] KAVAN, M. [2002]: Vrobn a provozn management. GRADA Publishing. 2002. s. 26, 121. ISBN 80-247-0199-5 [5] MURA, L. [2011]: Zvyovn konkurence schopnosti malch a stednch podnik prostednictvm inovac v podmnkch esk republiky. In: Journal of Management and Business Research and Practice, 3. ronk, 2/2011, ISSN 1338-0494 [6] RZSA, Z. [2004]: Trendy vo vvoji marketingovho prostredia organizcii In: Mlad ekonm. Vybran problmy vstupu Slovenska do Eurpskej nie. Hronsk Beadik: NETRI, 2004. s. 104-109. ISBN 80-968904-3-3 [7] [8] http://www.economy.gov.sk/priemyselna-vyroba/127530s http://ekonomika.sme.sk/c/5427354/stavebnictvo-bude-klesat-rast-mozno-pride-vroku-2011.html

44

Transforman proces podniku od vstupov po vstupy

Enik Dobai Korcsmros Univerzita J. Selyeho, Ekonomick fakulta, Katedra ekonomiky, Komrno, Slovensk republika; korcsmaros.eniko@selyeuni.sk

Abstrakt
Podnikov transforman proces je systematick sstava jednotlivch procesov podniku. Predstavuje vlastne vecn premenu vstupov podniku na vstupy. Cieom tdia je vytvori prehadn, sumrny a tie strun obraz o podnikovom transformanom procese pomocou teoretickch poznatkov. Po vode a formulci ciea sa draz kladie na podnikov vrobn faktory. Transforman proces podniku sa nartne poda Gutenberga, Portera a Chikna. Prca sa kon strunou charakteristikou vsledkov podnikovho transformanho procesu. Kov slov: vrobn faktor; transforman proces; produkt; sluby; vstupy; vstupy

vod a formulcia ciea

Podnikov transforman systm mono denova ako sstavu procesov podniku. H. Majdchov uvdza, e podnikov transforman proces je vlastne jeden z troch strn podnikovho procesu, a to jeho vecn strana, ktor v uom slova zmysle predstavuje proces vecnej premeny podnikovch vstupov na vstupy.[1] Za vstupy sa povauj vrobn faktory podniku, avak v irom slova zmysle sa za ne povauj okrem vrobnch faktorov aj rznorod vzby vytvoren medzi nimi a tie ich vzby vytvoren s vonkajm prostredm. Za vstupy sa povauj vsledky vrobnho procesu, t.j. vrobky podniku a sluby poskytovan podnikmi. Cieom tejto prce je vytvori prehadn, sumrny a tie strun obraz o podnikovom transformanom procese, o vrobnch faktoroch ako vstupoch do podnikovho transformanho procesu a o vstupoch podniku pomocou nzorov rznych autorov na dan tmu. Spracovanie danej tematiky sa uskutouje na zklade diel slovenskch a maarskch autorov. Prca m teoretick charakter. Po vode a formulci ciea so draz kladie na podnikov vrobn faktory. Transforman proces podniku sa nartne poda Gutenberga, Portera a Chikna. Prca sa kon strunou charakteristikou vsledkov podnikovho transformanho procesu.

45

Podnikov vrobn faktory

Rozhodujcu lohu v podnikovom transformanom procese zohrvaj podnikov vrobn faktory, ktor na podnikovej rovni A. Neumannov denuje ako vstupy do transformanho procesu v podobe prvkov, innost a ich vzjomnch vzieb, ako aj vzieb na vonkajie okolie. [1] Vrobn faktory na nrodohospodrskej rovni sa zarauj do troch skupn, ktormi s prca, pda a kapitl. Na rovni podniku sa vrobn faktory mu deli poda rznych poznatkov. M. Sedlk vo svojej prci pri lenen podnikovch vrobnch faktorov rozliuje elementrne a dispozitvne podnikov vrobn faktory.[2] Uveden nzor roziruje svojim denovanm podnikovch vrobnch faktorov A. Neumannov, ktor na zklade nemeckch autorov W. Busse von Colbeho a G. Lassmana rozliuje tri skupiny tchto faktorov, t.j. elementrne, dispozitvne a dodaton podnikov vrobn faktory.[3] V prci sa budem alej zaobera s rozrenm chpanm podnikovch vrobnch faktorov. Za dispozitvny podnikov vrobn faktor sa povauje produkn faktor, ktorho lohou je kombinova ostatn vrobn faktory tak, aby bol splnen vrcholn cie podniku. [3] Ide v irom slova zmysle o riadiacu innos, ktor sa vzahuje na podnik ako celok, ale aj na jednotliv zloky podniku. V dielach nemeckch autorov W. Busse von Colba a G. Lassmana na zklade analzy je vysloven, e za jedin dispozitvny vrobn faktor sa povauje iba riadenie podniku, vetky ostatn prostriedky, ktor svisia so splnenm vrcholnch cieov podniku odvodench od riadiacej innosti sa nazvaj pomocnmi (podpornmi) prostriedkami. Osobne by som zaujala stanovisko priradi rovnako dleit funkciu vetkm dispozitvnym produknm faktorom, nakoko sa navzjom podporuj, a prve preto nemono ich jednoznane oznai za hlavn alebo podporn dispozitvny vrobn faktor. Za elementrne vrobn faktory sa povauj prvky, ktor priamo vstupuj do transformanho procesu podniku, priom treba rozli ich dve skupiny v zvislosti od toho, ako sa spotrebvaj, a to spotrebvan vrobn faktory a potencilne vrobn faktory.[4] Za dodaton vrobn faktory sa povauj tie, ktor vyplvaj z vzieb podniku a jeho okolia. Ide teda o vzby podniku s inmi podnikateskmi subjektmi (domcimi ale aj zahraninmi), alebo o vzby s jednotlivmi skromnmi intitciami (napr. banky, poisovne) a ttom. Spomenut vzahy upravuje bu priamo ttna legislatva, alebo ich upravuj na zklade uzatvorench zmlv, alebo dohd. V slade s vymedzenm do skupiny do46

datonch vrobnch faktorov patria napr. roky, dane, odvody, rzne poplatky, prspevky, penle atd. tieto faktory tvoria vzhadom na ich pean vyjadrenie nklady alebo vnosy podniku. Sumcia hore uvedench poznatkov o lenen podnikovch vrobnch faktorov je znzornen na obrzku slo 1.
Obr. 1: Systematizcia podnikovch vrobnch faktorov[5]

47

Transforman proces podniku

Vecn strnka podnikovho procesu sa nazva transforman proces podniku, ktor predstavuje proces premeny vstupov na vstupy, v rmci ktorho sa vytvra meraten hodnota v podobe vrobkov alebo sluieb.[3] Ide o typ hodnoto-tvornho procesu, ktorho o najefektvnejie splnenie a vyuitie je cieom kadho podniku. alej sa budem venova nartnutiu veobecnho podnikovho transformanho procesu a modelu Gutenberga a Portera pomocou poznatkov rznych autorov. Poda M. Sedlka v transformanom procese mono rozli tri primrne skupiny innost obstarvanie vrobnch faktorov, vroba, predaj , pri ktorch sa podnik dostane do bezprostrednho vzahu s ostatnmi systmami, z ktorch s najdleitejie systmy dodvateov a odberateov. [2] V rmci obstarvania v irom slova zmysle podnik zabezpeuje vstupy. Pod pojmom vstupy rozumieme hotov vrobky podniku alebo sluby poskytovan podnikom, ktor s vyjadren v rznych mernch jednotkch (peanch, pracovnch alebo naturlnych) a za ktor podnik zskava prostrednctvom ich predaja alie pean prostriedky na zabezpeenie alieho transformanho procesu rmy. Gracky je tento veobecn podnikov transforman proces znzornen na obrzku 2.
Obr. 2: Veobecn podnikov transforman proces [1]

A. Neumannov na zklade dencie transformanho procesu podniku rozliuje dve zkladn prstupy: 1. Prstup vytvrania meratenej hodnoty Gutenbergov model transformanho procesu vchodiskom prstupu je proces premeny jednotlivch vstupov na hotov vstupy, t.j. vytvranie meratenej hodnoty. 2. Prstup realizcie podnikovch innost Porterov model transformanho procesu
48

vchodiskom prstupu s aktivity spojen s realizciou podnikovch innost, ktor zabezpeuje transforman proces. Na zklade Gutenbergovho modelu sa podnikov transforman proces sklad z uritch prvkov, fz a sfr. Medzi jednotliv prvky transformanho procesu sa zarauj vetky produkn faktory podniku, ktor vstupuj do transformanho procesu, napr. majetok podniku, udsk zdroje, pean prostriedky atd. Fzy transformanho procesu zahaj vetky innosti, ktor s spojen s realizciou transformcie, t.j. obstaranie, vroba, odbyt. Transforman proces podniku sa sklad z dvoch neprotichodnch sfr, a to z materilnej (hmotno-tovarovej) sfry a nannej (peanej) sfry.[3] Na zklade hore uvedench poznatkov sa Gutenbergov model d znzorni podobne ako to vidno na obrzku 3. Na rozdiel od A. Neumannovej M. Sedlk a Mura [9] nazva tento model modelom hmotnho a hodnotnho priebehu transformanho procesu podniku, priom vo svojej prci ani nespomenie in typ modelu. Jeho model je zaloen na zklade svislost mnostvo prostriedkov (zdrojov) v naturlnej podobe predchdzajcich podnikov, od ich obstarvania a po predaj, zodpoved tok peanch prostriedkov, ktor prdia do podniku ako vsledok predaja (pean vstupy vnosy podniku) a odchdzaj z neho ako pean vstupy (nkladypodniku).[2]
Obr. 3: Gutenbergov model transformanho procesu[6]

Porterov model vnma transforman proces podniku na zklade innost, ktor zabezpeuj transforman proces. Podnikov innosti meme deli na dva druhy hodnotovch innost: Primrne (vkonovo-hospodrske) innosti s priamo spojen s transformciou
49

vstupov na vstupy (zsobovanie, vroba, odbyt). Podporn (prierezov) innosti ako to vyplva z Porterovho modelu (obr. 4), slia na zabezpeenie primrnych innost, okrem toho sa s tmito innosami aj prelnaj (personalistika, nancovanie, investovanie, vskum a vvoj, veobecn administratva). Primrne a podporn innosti s poda Porterovho modelu zosladen v podniku zsluhou vrcholovho manamentu a orientuj sa na dosiahnutie stanovench vrcholovch cieov podniku. Zosladenie sa realizuje prostrednctvom vzieb medzi jednotlivmi innosami. [1] Domnievam sa, e prve tento model je najvhodnej na zobrazenie podnikovho transformanho procesu, ktor povaujem za iroko spektrlny.
Obr. 4: Porterov model transformanho procesu[7]

Vo svojej prci A. Chikn uvdza transforman proces podniku ako hodnotn priebeh odvoden od Porterovho modelu transformanho procesu. Realizciu podnikovch innost vnma ako sstavu nancovania, personalistiky, informci, hmotnho procesu, vroby, inovcie a marketingu, a to v porad a v svislosti ako je to znzornen na obrzku slo 5.[8]

50

Obr. 5: Podnikov transforman proces poda A. Chikna [8]

Osobne si myslm, e Chiknov odvoden model podnikovho transformanho procesu je prli veobecn, nakoko jasne poukazuje na hranice a poradie jednotlivch poloiek podnikov transformanho procesu. Poda mjho nzoru nemono striktne vyznai hranice jednotlivch poloiek, nakoko sa vzjomne podporuj, a nie je mon ani uri ich poradie v transformanom procese podniku, nakoko sa navzjom prelnaj.

Vsledky podnikovho transformanho procesu

Vsledok podnikov transformanho procesu budem vnma v irom slova zmysle, t.j. za vstupy, ie vsledky podnikovho transformanho procesu budem povaova vrobok, ktor rma vyrob alebo sluby, ktor rma poskytuje. Za vrobok sa povauje v uom slova zmysle vsledok vrobnho hospodrstva. Vrobok me by vyjadren v naturlnych jednotkch, alebo hodnotovm ukazovateom. Vyjadrenie vsledkov vroby v naturlnych jednotkch sa pouva, ak podnik vyrba zky sortiment jednoduchho tovaru. Hodnotovm ukazovateom sa vyjadruj vrobky vtedy, ak ich podnik vyrba v irom sortimente a shrnne sa to me vyjadri v peanej forme. Je mon rozoznva mnoho hadsk tkajcich sa lenen a charakterizovan vrobkov, spomedzi ktorch sa budem zaobera s kritriom vymedzenia vrobku poda jej miery opakovanosti, na zklade oho rozoznvame hromadn vrobok, sriov vrobok a kusov vrobok.[8] Hromadn vrobok sa vyznauje vekou mierou opakovatenosti. V podniku, ktor takto typ vrobku vyrba sa povauje vysok miera organizcie a s ou svisiaca podrobn deba prce. Charakteristickm faktorom je aj vysok miera vyuvania pecilnych vrobnch zariaden urench pre vrobu danho hromadnho vrobku.

51

Pri vyrban sriovho vrobku je charakteristick, e podnik sa zameriava na zhotovenie viacerch vrobkov za sebou v obmedzenom pote (sri) na rovnakch alebo rznych vrobnch zariadeniach. Vrobok sriovho vrobku sa vemi podob hromadnej vroby, avak nevyaduje tak podrobne rozpracovan technick prpravu. Sriov vroba sa vyznauje niou mierou deby prce, ktor sa uplatuje v menej miere, ako u hromadnej vroby. Vzhadom na mieru opakovatenosti rozoznvame vekosriov, stredne sriov a malosriov vrobky. Kusov vrobok je neopakovaten, vyznauje sa uniktnosou. Vrobok mono charakterizova s vysokou mierou nronosti na vrobu, miera deby prce pri podnikoch vyrbajcich kusov vrobky je vemi nzka, robotnci vykonvaj rzne pravy. Z toho jedinenosti vyplvaj vysok nklady a to, e produkt sa charakterizuje vemi nzkou technickou rovou vroby. Hore uveden typy vrobkov, ale aj vroba s menn, t.j. mu sa meni poda uritch podmienok, napr. ak sa men ich postavenie na trhu. Sluby s nematerilne, t.j. nemaj fyzick hmatatenos.[9] Na rozdiel od vrobkov nemaj viditen formu, a ani ich nemono vnma zmyslami. Z uvedench vyplva, e v uritom kontexte znamenaj riziko pre zkaznka pri ich plnovanom kupovan. V dsledku spomenutho rizika, pri kupovan sluieb sa vychdza z ich oakvanho itku. Podnikate, ktor predva (poskytuje) sluby mus dba na to, aby o najviac znil mieru rizikovosti danej sluby. K tomu me djs na zklade uritch nstrojov strategickho psobenia na zkaznkov, ktormi s: lokalizcia priestoru, udia, vzhad priestoru, komunikan (propagan) materil, symboly a cena.1 Nakoko sluby nemaj fyzick hmatatenos, nemu sa premiestova. Z toho vyplva, e sa poskytuj a spotrebuj sasne, t.j. neoddelitenos sluby spova v tom, e nememe od seba oddeli produkciu (poskytovanie) sluby a spotrebovanie sluby. Pri poskytovan sluby je naraz prtomn aj podnikate (poskytovate sluby) aj zkaznk. Obe subjekty spja samotn sluba a jej poskytovanie, ie z tohto pohadu je sluba od jej poskytovatea neoddeliten. Sluby s vemi variabiln a to preto, lebo ich kvalita v znanej

Treba uvies, e V. Mik pri lenen nstrojov strategickho psobenia na zkaznkov rozliuje iba p skupn nstrojov, nakoko on spojil lokalizciu priestoru a vzhad priestoru. Domnievam sa, e je ovea racionlnejie tieto dva nstroje rozli, lebo pri ich skman ide o rozlin objekt skmania. Napr. vzor vonkajieho okolia kadernckeho salnu nezle iba na podnikateovi, ktor slubu poskytuje, a naopak, vntro podnikovho salnu zle iba na podnikateovi a na jeho vystpen (manaovan).

52

miere zvis od toho, kto, kde a kedy ich poskytuje. Osobne si myslm, e tu sa odzrkaduje najlepie to spomenut riziko pri poskytovan sluieb, nakoko neexistuj dve sluby s rovnakou mierou spokojnosti oboch strn, s rovnakm rizikom atd. Neskladovatenos sluieb spova v tom, e sluby nemono vyrobi do zsoby, nakoko sa hne pri poskytovan spotrebuj. Kolsav dopyt po jednotlivch slubch sa riei pomocou rznych stratgi tkajcich sa strane dopytu alebo strane ponuky. Na dopytovej strane sa tto stratgia odzrkaduje najm poskytovanm doplnkovch sluieb pre akajcich v ase piky, a znenm cien sluieb s obdob s nim dopytom po danej slube. Na stratgiu strane ponuky je charakteristick zamestnvanie pracovnkov (poskytovateov sluieb) na iaston vzok v ase piky, a zavedenm t.z. spornho reimu, t.j. ke v ase piky musia pracovnci vykonva len nevyhnutn opercie.

Zver
Transforman proces podniku je vemi zloit, na jeho charakterizciu existuje mnoho modelov. Vymedzenie a lenenie vstupov transformanho procesu, t.j. vrobnch faktorov vyaduje rozsiahle vedomosti z oblasti podnikovho hospodrstva, ekonomiky, prva ale i z manamentu. lenenie a podrobn analza produknch faktorov je mon z rznych aspektov, ja som sa v tejto prci zamerala iba na ich systematizciu. Vecn strnku podnikovho procesu, t.j. podnikov transforman proces som predstavila pomocou nzorov a modelov rznych autorov (A. Neumannov, M. Sedlk, A. Chikn). Osobne si myslm, e pomocou Porterovho modelu sa d najlepie zachyti a zobrazi podnikov transforman proces. V poslednej hlavnej kapitole som sa zaoberala strunm charakterizovanm vstupov (vrobkov a sluieb) podnikovho transformanho procesu, nartla som ich zkladn charakteristick vlastnosti. Myslm si, e stanoven cie prce, t.j. vytvori prehadn, sumrny a tie strun obraz o podnikovom transformanom procese, o vrobnch faktoroch ako vstupoch do podnikovho transformanho procesu a o vstupoch podniku bol splnen.

Zoznam pouitej literatry

[1] MAJTAN, . a kol. [2009]: Podnikov hospodrstvo. 1. vyd. Bratislava: Sprint dva, 2009. 320 s. ISBN 978-80-89393-07-7 [2] SEDLK, M. a kol. [2010]: Podnikov hospodrstvo. 1. vyd. Bratislava: Iura Edition, 2010. 352 s. ISBN 978-808-8078-317-4
53

[3]

MAJDCHOV, H. NEUMANNOV, A. [2008]: Podnikov hospodrstvo pre manarov. 1. vyd. Bratislava: Iura Edition, 2008. 244 s. ISBN 978-80-8078-200-9

[4]

CHIKN, A. DEMETER, K. [2004]: Az rtkteremt folyamatok menedzsmentje termels, szolgltats, logisztika. 4. vyd. Budapest: Aula Kiad, 2004. 600 s. ISBN 963-9585-21-1

[5]

BUSSE von COLBE, W. LASSMAN, G. [1988]: Betriebswirtschaftstheorie. Band I. Grundlagen der Produktions und Kostentheorie. Berlin: Springer Verlag, 1988.

[6]

GUTENBERG, E. [1999]: Grundlagen der Betriebswirtschaftslehre. Band I. Die Produktion. Berlin: Springer Verlag, 1999.

[7] [8]

MAJTN, . a kol. [2007]: Podnikov hospodrstvo. Bratislava: Sprint, 2007. CHIKN, A. [2002]: Vllalatgazdasgtan. 2. vyd. Budapest: Aula Kiad, 2002. ISBN 963-9215-63-6

[9]

KOTLER, P. [1996]: Marketing menedzsment elemzs, tervezs, vgrehajts s ellenrzs. 2.vyd. Budapest: KJK-KERSZV Jogi s zleti Kiad, 2002. ISBN 963224-661-6

[10] MURA, L. [2011]: Ekonomika malho a stednho podnikn. Dubnica nad Vhom: DTI, 2011, ISBN 978-80-89400-22-5

54

Postavenie sekundrneho prva Eurpskej nie v harmonizcii dane z pridanej hodnoty

Norbert Gyurin Univerzita J. Selyeho, Ekonomick fakulta, Katedra manamentu, Komrno, Slovensk republika; gyurian.norbert@selyeuni.sk

Abstrakt
Hlavn cie Eurpskej nie spova v zabezpeovan bezproblmovho fungovania jednotnho trhu na zem lensk ttov. Vemi dleitm pilierom dosiahnutia tohto ciea je harmonizcia dan, a to najm nepriamych dan. Dleit lohu v tomto procese zohrva Rada Eurpskej nie a vldy jednotlivch lenskch krajn. Proces harmonizcie trv u niekoko desaro. Je to proces zloit, ktor je usmerovan prvnymi predpismi Eurpskej nie. Cieom prspevku je vymedzenie a charakteristika smernc Rady Eurpskej nie upravujcich da z pridanej hodnoty. Kov slov: nepriame dane; da z pridanej hodnoty; Eurpska nia; systmov smernica

vod a formulcia ciea

Pri vytvoren Spolonho trhu Eurpskej nie bolo potrebn prija vea prvnych noriem. Boli to prvne predpisy, ktorch cie spoval v zjednoten politk lenskch ttov v oblasti hospodrskej, socilnej, menovej a pod. Dleitou oblasou bola i oblas dan. Proces pribliovania sa politk lenskch ttov v oblasti zdaovania, t.j. harmonizcie dan sa postupne rozdelila na dve zkladn oblasti na oblas priamych a nepriamych dan. Priame dane s doposia mlo harmonizovan. Prina tohto stavu spova v tom, e harmonizcia priamych dan priamo dotka daovej suverenity jednotlivch lenskch ttov. Preto jednotliv lensk tty sa sprvaj dos averzne k novm rozhodnutiam Rady v tejto oblasti. V oblasti nepriamych dan s dosiahnut plne in vsledky v stupni harmonizcie. Dvod spova v tom, e tieto dane priamo dotkaj fungovania Spolonho trhu Eurpskej nie. Bez zjednotenia sprvy a vyberania nepriamych dan by nemohol fungova, resp. len vemi ako. Cieom prspevku je vymedzi a nsledne charakterizova prvne predpisy sekundrneho prva Eurpskej nie nariadenia a smernice Rady Eurpskej nie prijat pri harmonizovan spolonho systmu dane z pridanej hodnoty. Smernice a nariadenia tvoria tak oblas prva Eurpskej nie, ktor je doposia najbohatia v oblasti harmonizcie dan.
55

Materil a metdy
Predmetom hodnotenia s pramene eurpskeho prva, v rmci ktorho je pozornos zameran na sekundrne prvo s akcentom na smernice Rady Eurpskej nie. Stanovenmu cieu zodpoved aj vber pouitch metd. Metda selekcie je vyuit pri vbere eurpskych prameov prva ako aj pri vbere literrnych prameov, obsahovo svisiacich s tmou prspevku. Metda systmovej analzy tvor zkladn postup spracovania informci, prostrednctvom ktorej sa skma vvoj zmien prvnych prav vybranej dane. Nenahraditen lohu m aj metda syntzy, ktor je pouit najm pri komplexnom zhodnoten vsledkov, zskanch poznatkov, nmetov a zverov.

Vsledky a diskusia
Poda IROKHO, Jna (2007) druh polovica 20storoia bola spojen so silnejcimi procesmi globalizcie, prechodu regionlnych trhov k celosvetovm trhom. V medzinrodnom obchode dochdza k enormnmu nrastu potu nadnrodnch spolonost, k vraznm celosvetovm presunom kapitlu a pri tchto pohyboch aj ku stretu rznych daovch systmov. Daov harmonizcia predstavuje proces zbliovania daovch sstav ttov na zklade spolonch pravidiel. Harmonizcia jednotlivch dan sa realizuje postupne v troch fzach, tvrd SZAROWSKA, Irena (2009): vber a urenie dane, ktor je nutn harmonizova, harmonizcia daovho zkladu, harmonizcia sadzby dane. alej kontatuje, e hlavnmi cieom daovej politiky E je snaha o odstrnenie rozdielov v daovch systmoch jednotlivch lenskch krajinch, a to hlavne prostrednctvom minimalizcie disproporci v dopadoch na hospodrsku sa a uahenie vonho pohybu tovarov, sluieb, osb a kapitlu na jednotnom trhu E. KOPIVA, Juraj (2009) poznamenva, e v sasnej dobe s v Eurpskej nii dan pre jednotliv dane urit pravidl. Jednoznane najvia harmonizcia prebieha v oblasti nepriamych dan a to vaka tomu, e bezprostredne ovplyvuj fungovanie jednotnho eurpskeho trhu.

56

Prvkrt na svete bola da z pridanej hodnoty zaveden 10. aprla 1954 na zem Eurpy vo Franczsku. Najprv bola zaveden a aplikovan pre vek spolonosti, ale asom vak bola rozren na vetky oblasti. Vtedajia Franczska vlda ani netuila, e zaala aplikova najreformnejiu da 20storoia. Da z pridanej hodnoty vymyslel a predstavil franczsky ekonm Maurice Laurv roku 1954.
Tab. 1: Zavedenie jednotnho systmu dane z pridanej hodnoty v jednotlivch lenskch ttoch [vlastn spracovanie]
Rok 1967 1968 1969 1970 1971 1972 1973 1986 1987 1995 lensk tt Franczsko, Dnsko Nemecko Holandsko Luxembursko Belgicko rsko Taliansko, Spojen krovstvo panielsko, Portugalsko Grcko Raksko, Fnsko, vdsko Estnsko, Lotysko, Litva, Posko, esk republika, Slovensk republika, Maarsko, Slovinsko, Malta, Cyprus Rumunsko, Bulharsko Systm DPH u existoval, musel by uveden do sladu so smernicou U pred vstupom do E existoval systm DPH kompatibiln s Eurpskym systmom DPH Systm DPH u existoval, musel by uveden do sladu so smernicou . 2006/112/EEC Taliansku bol preden asov limit zavedenia DPH Belgicku bol preden asov limit zavedenia DPH Poznmka

2004

2006

Da z pridanej hodnoty postupne nahradil vetky vyberan kumulatvne dane z obratu a to najprv len na zem Franczska a nsledne ju zaali zavdza a aplikova aj alie krajiny. spech DPH zaujala pozornos i Eurpskeho spoloenstva a na situciu reagovalo prvou smernicou upravujcou Da z pridanej hodnoty (smernicou Rady . 67/227/EEC). Postupn zavdzanie dane z pridanej hodnoty v jednotlivch lenskch ttoch je uveden v tabuke 1. Zavedenie DPH bolo upraven tzv. Prvou smernicou . 67/227/EEC. Tto smernica charakterizovala da z pridanej hodnoty ako veobecn da zo spotreby stanovenej percentom z predajnej ceny. Princp spolonho systmu dane z pridanej hodnoty vymedzuje druh lnok tejto smernice. Na kad plnenie sa vyrub da z pridanej hodnoty vypotan z ceny tovaru alebo sluieb poda sadzieb platnch pre tento tovar alebo sluby po odrtan dane z pridanej hod57

noty, ktorou boli priamo zaaen jednotliv nkladov prvky. alou smernicou upravujcou da z pridanej hodnoty je smernica . 67/228/EEC z 11. aprla 1967, tzv. Druh smernica. Tto smernica upravuje a pecikuje truktru spolonho systmu DPH a postupu pri jej uplatovan, priom zachovva prvo kadmu lenskmu ttu prija pecilne opatrenia zabraujce daovm nikom. Taktie sa zameriava na vymedzenie zkladnch pojmov spresnila denciu predmetu dane, ako predaj tovaru a poskytovanie sluieb na zem lenskej krajiny. Smernica dovouje pre sektor ponohospodrstva pecilny reim. Medzi alie dleit smernice Eurpskeho spoloenstva patria: smernica Rady . 69/463/EEC z 9. decembra 1969, tzv. Tretia smernica o zosladen prvnych predpisov lenskch ttov tkajcich sa dan z obratu zavedenia dane z pridanej hodnoty v lenskch ttoch, predila asov limit zavedenia DPH v Belgicku do konca roku 1972; smernica Rady . 71/401/EEC z 20. decembra 1971, tzv. tvrt smernica o harmonizcii zkonov lenskch krajn upravujcich dane z obratu vyberan na zem E; smernica Rady . 72/388/EEC, tzv. Piata smernica, ktor spolu so tvrtou smernicou predili asov limit zavedenia DPH pre Taliansko do konca roku 1973. Smernica . 77/388/EEC zo 17. mja 1977, tzv. iesta (systmov) smernica, ktor je bezpochybne najdleitejou smernicou v oblasti harmonizcie dane z pridanej hodnoty. Prve touto smernicou sa zaistilo, e da sa aplikovala na tie ist transakcie v kadej lenskej krajine. iesta smernica vytvorila zkladn pravidl pre urenie zkladu dane a sadzby dane. Hlavn cie tejto smernice spoval v harmonizovan rozdielnych nrodnch daovch systmov v oblasti dane z pridanej hodnoty v slade s predpokladmi, ktor boli ustanoven v prvej a v druhej smernici. iesta smernica zachovala tak systm zdaovania dane z pridanej hodnoty na zem E, v ktorom sa vvoz tovaru (sluby) do inej lenskej krajiny povaoval za osloboden plnenie od dane z pridanej hodnoty. Da sa inkasovala vdy v okamihu realizcie dovozu v krajine, kde sa tovar (sluba) spotreboval, t.j. v krajine konenho spotrebitea. Systmov smernica prispela k odstrneniu odlinch prvnych noriem upravujcich da z pridanej hodnoty v jednotlivch nrodnch daovch systmoch lenskch krajn. spech smernice spoval v zaveden konkrtnych a jednotnch pravidiel v oblasti vyberania a sprvy dane, priom dva jednotlivm lenskm ttom men priestor pre ich vlastn pravu dane. Od nadobudnutia svojej innosti, smernica prela celm radom noviel a bola

58

do sasnosti novelizovan viac ne 30 krt. O jej spenosti sved aj to, e bola v platnosti 29 rokov. Smernica Rady . 79/1072/EEC tzv. sma smernica zo 6. decembra 1979 a 86/560/ EEC trinsta smernica Rady zo 17. novembra 1986 o zosladen prvnych predpisov lenskch ttov tkajcich sa dan z obratu, ktor rieia otzku vrtenia dane z pridanej hodnoty osobm, ktor maj sdlo mimo zemia Eurpskej nie; Smernica Rady . 91/680/EEC zo 16. decembra 1991, ktorou sa dopa spolon systm dane z pridanej hodnoty, ktor nadobudla innos s cieom zrui klne hranice medzi lenskmi krajinami E a zaviedla aj alie zmeny: systm vvozu a dovozu v rmci lenskch krajn bol nahraden tzv. intrakomunitrnym systmom, systm vvozu a dovozu sa alej uplatoval len vo vzahu k tretm krajinm. Zruenm klnych hranc vak vo vekej miere mohlo djs k nrastu daovch nikov. Prve z tohto dvodu boli lensk tty nten uie spolupracova a zavies nov spsoby umoujce dkladnejiu daov kontrolu, a to hlavne pri uplatovan nroku na oslobodenia dane z pridanej hodnoty pri dodan tovarov a sluieb do inho lenskho ttu. Veobecn podmienky vzjomnej pomoci lenskch ttov v oblasti priamych a nepriamych dan upravuje smernica Rady . 77/799/EEC z 19. decembra 1977 doplnen smernicou Rady . 79/1070/EEC zo 6. decembra 1979. alm dleitm prameom je smernica Rady . 92/77/EEC z 19. oktbra 1992, ktor dopa spolon systm dane z pridanej hodnoty a zameriava sa na harmonizciu sadzby dane z pridanej hodnoty. Jej zkladnm cieom bolo zblenie sadzieb DPH, t.j. znenie odchlok medzi sadzbami dane z pridanej hodnoty medzi jednotlivmi lenskmi ttmi. Smernica zaviazala kad lensk tt k tomu, aby mali vku: zkladnej sadzby dane z pridanej hodnoty vyiu ne 15%, vku znenej sadzby dane z pridanej hodnoty vyiu ne 5%. Smernica taktie zaviazala kad lensk tt k tomu, aby: zruili svoje zven sadzby DPH, pouvali max. dve znen sadzby a to aby znen sadzbu DPH si uplatnili len na striktne vymedzen okruh produktov (vymenovanch v prlohe 6 tejto smernice).
59

Smernica doasne povolila lenskm ttom pouva nulov sadzbu, resp. sadzbu niiu ne 5%. Nsledne bolo stanoven prechodn obdobie, poas ktorho bolo povolen lenskm ttom naalej pouva znen sadzbu DPH niiu ne 5%. Toto prechodn obdobie bolo postupne upraven nasledovnmi smernicami: smernicou Rady . 96/95/EEC predila prechodn obdobie do roku 1998; smernicou Rady . 99/49/EEC predila prechodn obdobie do roku 2000; smernicou Rady . 2005/92/EEC predila prechodn obdobie do roku 2010. Eurpska komisia po vekom mnostve novelizci 6. smernice sa rozhodla o jej nahraden kvli jej neprehadnosti. Tak 6. smernica bola prepracovan a nahraden novou Smernicou Rady . 2006/112/EEC, ktor nadobudla innos 1. janura 2007. V sasnosti prve tto smernica sa povauje za najdleitejiu prvnu normu upravujcu Da z pridanej hodnoty na zem E a je plne kompatibiln so zkonom 222/2004 Z. z. v znen neskorch noviel. V porovnan so 6. smernicou je tto smernica vzhadom na rozsiahlos ovea obsiahlejia.

Zver
Nepriame dane predstavuj, v porovnan s priamymi, ovea viu prekku pre fungovanie spolonho trhu na zem Eurpskej nie. Da z pridanej hodnoty, ako najvznamnejia nepriama da, pln svoje poslanie v kadej krajine eurpskeho spoloenstva. Pre celkov proces harmonizcie dane z pridanej hodnoty, ktor prebieha v troch rovinch, odporame: v rovine vlastnho systmu zabezpei kompatibilitu vyberania dane medzi jednotlivmi lenskmi ttmi a vytvorenie o najjednoduchieho a najprehadnejieho systmu fungovania dane z pridanej hodnoty, pri urovan sadzby dane v jednotlivch lenskch krajinch vychdza z princpu minimlnej odchlky uplatovanch sadzieb dane z pridanej hodnoty, v svislosti s harmonizciou administratvy prispie k informatizcii a prehbeniu spoluprce medzi daovmi orgnmi krajn Eurpskej nie Problematika harmonizcie dane z pridanej hodnoty rieen v prspevku neme by povaovan za uzatvoren, pretoe neme presne vystihn a pokry vetky strnky a problmov okruhy harmonizcie tejto dane. Vzhadom na rozsiahlos rieenej problematiky je vhodn jej alie prehlbovanie a doplnenie.

60

Zoznam pouitej literatry

[1] IROK, J. [2007]: Dan v Evropsk unii daov systmy lenskch stt EU vetn Bulharska a Rumunska legislativn zklady daov harmonizace v EU vetn Smrnice Rady 2006/112/EC. 2. aktualizovan a rozen vydan, Praha: vydavatelstv LINDE, s. 255, ISBN 978-80-7201-649-5 [2] SZAROWSKA, I. [2009]: Harmonizace dan z pidan hodnoty teorie a praxe. Mezinrodn Baovy konference pro doktorandy a mlad vdeck pracovnky 2009, Zln 2. Dubna 2009, ISBN 978-80-7318-812-2 [3] KOPIVA, J. [2009]: Vznam judikt Evropskho soudnho dvora pro harmonizaci dan v E. Dny prva 2009 Days of Law: the Conference Proceedings, 1. edition, Brno, Masaryk University, ISBN 978-80-210-4990-1 [4] EUR-Lex Access to European Union law. 9.4.2010 [online], [cit. 2012-01-31]. Dostupn na: http://eur-lex.europa.eu/sk/ index.htm

61

Vybran aspekty klastrovch inicia v

Katarna Haviernikov Trenianska univerzita A. Dubeka v Trenne, Fakulta socilno-ekonomickch vzahov, Katedra ekonmie a ekonomiky, Trenn, Slovensk republika; katarina.haviernikova@tnuni.sk

Abstrakt
V Slovenskej republike bolo doposia ocilne zaloench 16 klastrov v rznych odvetviach nrodnho hospodrstva. Jedn sa o klastrov iniciatvy v oblasti automobilovho priemyslu, elektrotechniky, strojrstva a plastov a po IT technolgie, vzdelvanie a cestovn ruch. Vytvoren klastre sstreuj vzjomne prepojen rmy a dodvateov v prbuznch odvetviach. Nnajpouvanejou prvnou formou klastrov v Slovenskej republike je zujmov zdruenie prvnickch osb, s vnimkou klastra Zdruenie cestovnho ruchu Balnea Cluster v Banskobystrickom kraji, kde prvnou formou klastra je Obianske zdruenie. Prspevok analyzuje stav klastrov v jednotlivch krajoch Slovenskej republiky a vyuitm lokalizanho koecientu je poukzan na oblasti, na ktor by sa mohli jestvujce klastrov iniciatvy zamera. Kov slov: klaster; klastrov iniciatva; regin; regionlna politika; konkurencieschopnos; inovcie

vod a formulcia ciea

Klastre (angl. clusters) predstavuj loklne zdruenia horizontlne alebo vertiklne prepojench riem, ktor sa pecializuj na podobn oblasti obchodu, spolu s podpornmi organizciami.[6, str. 1] Klastrov iniciatva predstavuje organizovan silie, ktorho elom je zvenie rastu a konkurencieschopnosti klastrov v regine, zaha klastre riem, vldu a / alebo vskumn komunitu. [2, str. 4] Klastrovanie je neoddelitenou sasou inovanho procesu. Tvorba a podpora existujcich klastrovch iniciatv je sasou rznych strategickch dokumentov zameranch na inovcie. Zkladnmi dokumentmi v SR s Inovan stratgia SR do roku 2013 a Inovan politika SR na roky 2008 2010. Slovensk republika patr v medzinrodnom porovnan medzi tty s najmenou inovanou vkonnosou. Ako vyplva z Eurpskeho inovanho hodnotenia (European Innovation Scoreboard EIS 2010) Spomedzi 27ttov E sa SR umiestnila na 23. mieste vi graf. . 1: Inovan vkonnos lenskch ttov E

62

Graf 1: Inovan vkonnos lenskch ttov E

Zdroj: http://www.proinno-europe.eu/inno-metrics/page/31-innovation-performance Poznmka: Shrnn inovan index v roku 2010 je vypotan na zklade dajov 2009/2008

Hlavnou prinou nzkej rovne investinej vkonnosti ttov je najm nzka rove vdavkov verejnho i skromnho sektora na vskum a vvoj.
Tabuka 1: Vdavky na vskum a vvoj (mil EUR) v krajoch SR
Kraj/SR Bratislavsk kraj 2004 113,9 21,8 25,7 14,1 16,4 11,8 6,8 20,5 231,2 2005 118,5 26,9 31,2 14,9 18,0 11,2 7,4 21,1 249,1 2006 130,9 20,4 32,6 21,4 16,9 10,1 5,8 29,6 267,7 2007 136,9 21,5 37,1 20,8 18,0 9,9 7,7 30,7 282,6 2008 157,7 17,9 47,2 21,1 20,7 14,8 7,5 29,5 316,5 2009 156,0 13,1 41,4 13,9 19,9 18,4 11,2 29,0 303,0 2010 208,2 28,0 47,5 18,8 31,0 18,8 11,6 52,5 416,4 Index 2010/2004 182,8 128,4 184,8 133,3 189,0 159,3 170,6 256,1 180,3

Podiel na SR 2010
50,0 6,7 11,4 4,5 7,4 4,5 2,8 12,6

Trnavsk kraj Treniansky kraj Nitriansky kraj ilinsk kraj Banskobystrick kraj Preovsk kraj Koick kraj SR spolu

100,0

Zdroj: SR, vlastn prepoty

Tabuka . 1 zachytva vvoj vdavkov na vskum a vvoj v krajoch Slovenskej republiky v obdob rokov 2004 a 2010. Meme kontatova, e poas sledovanho obdobia v SR vzrstli vdavky na vedu a vskum o 80,3%. V medziregionlnom porovnan vzrstli vdavky na vskum a vvoj najviac v Koickom kraji a to a o 156,1% a najmenej v Trnavskom kraji a to len o 28,4%. V roku 2009 bol zaznamenan pokles sledovanho ukazovatea nielen v celej SR, ale takmer vo vetkch krajoch SR okrem Preovskho a Banskobystrickho kraja. Z krtkodobho hadiska me ma toto znenie iastone pozitvny vplyv na klne vsledky, ale z dlhodobho hadiska sa negatvne prejav na raste a konkurencie-

63

schopnosti ako regionlnej, tak i celottnej ekonomiky. Z tohto dvodu vystupuje do popredia dleit poiadavka na podporu inovci, nielen v konkrtnom segmente, ale celoplone na vetkch rovniach nrodnho hospodrstva. Zkladnm zmerom inovanej politiky poda materilu Inovan politika na roky 2011 2013, je v alom obdob vytvranie podpornch mechanizmov pre vznik a rozvoj inovanch truktr, inovatvnych podnikov, partnerstva a spoluprce podnikov, univerzt a vskumnch stavov v oblasti vskumu, vvoja a inovci a vytvranie podmienok pre zvenie konkurennej schopnosti Slovenska. V inovanej politike sa podpore vzniku a rozvoja klastrovch iniciatv venuje Priorita . 1.: Vysoko kvalitn infratruktra a efektvny systm pre rozvoj inovci a v rmci nej je Opatrenie . 1.: Podpora inovatvnych priemyselnch klastrovch organizci V Inovanej stratgii SR na obdobie rokov 2007a 2013 sa oblasti klastrov venuje Opatrenie 3.2: Podpora spolonch sluieb pre podnikateov, kde cieom je zlepenie inovatvneho prostredia. Pre implementciuu inovanej stratgie SR bud na realizciu Opatrenia 3.2 poskytnut zdroje zo ttneho rozpotu, trukturlnych fondov Eurpsky fond regionlneho rozvoja a CIP komunitrny Program pre konkurencieschopnos a inovcie Cieom prspevku je prostrednctvom koecientu lokalizcie stanovi oblasti potencilneho vzniku novch klastrov, prpadne poukza na ktor oblasti by sa mohli zamera klastre existujce v jednotlivch krajoch Slovenskej republiky.

Materil a metdy
V nasledujcich astiach prspevku s spracovan aktulne daje o klastroch na zem SR v lenen na kraje. V analze nie s zahrnut klastre ako naprklad Sklrsky klaster (Banskobystrick kraj), Slovensk plastikrsky klaster (Nitriansky kraj), Klaster cestovnho ruchu Zpadn Slovensko (Trnavsk kraj), BITERAP klaster a Klaster AT+R (Koick kraj), o ktorch v ase spracovania prspevku neboli relevantn informcie. Prehad o aktvnych klastroch v krajoch Slovenskej republiky udva tabuka .2. Ako prv z analyzovanch klastrovch iniciatv vznikol klaster Koice IT Valley (2007) v Koickom kraji, ktor je zameran na spoluprcu troch sektorov verejn sprva, kolstvo a podnikatesk sfra najm z oblasti komunikanch a informanch technolgi. Klastrov iniciatvu v Koickom kraji nasledoval Trnavsk kraj, kde vznikol Automobilov klaster Zpadn Slovensko (2007), ktorho hlavnm cieom je vybudovanie vyso64

ko prestnej a modernej zkladne pre automobilov priemysel na Slovensku do roku 2012, pripravenej nielen z hadiska zvyovania kvality udskch zdrojov, ale aj z hadiska transferu technologickch a inovanch procesov, pre vznik novch subdodvateskch reazcov. V tomto kraji vznikli v nasledujcich rokoch alie klastrov iniciatvy, konkrtne Elektrotechnick klaster Zpadn Slovensko (2008) zameran na rozvoj elektrotechnickho priemyslu a technologicky orientovanch riem, Energetick klaster (2009) zameran na rozvoj energetickho priemyslu a technologicky orientovanch riem a I. vidiecky klaster klaster Smolenice (2010), ktorho hlavnm cieom je podpora cestovnho ruchu.
Tab. 2: Klastre v krajoch SR, aktivita a lensk zklada klastrov
Kraj Nzov klastra Dunajsk vedomostn klaster Automobilov klaster Zpadn Slovensko Elektrotechnick klaster Zpadn Slovensko Dtum vzniku 30.7.2010 Zakladajci lenovia Univerzita, mesto, skromn a neverejn sektor VUC, mesto Sasn lenovia Univerzita, mesto, skromn a neverejn sektor

Bratislavsk kraj

7.12.2007

VS, kolstvo, podnik, neverejn sektor VS, skromn sektor univerzita, kolstvo, podnik verejn a neverejn sektor
Obec a skromn sektor

23.5.2008

VUC, mesto

Trnavsk kraj

Energetick klaster

2.12.2009

VUC a Zdruenia miest a obc Obec a skromn sektor Skr. s,. akademick s., VS VS a skromn sektor VS a skromn sektor VS a skromn sektor Univerzita, VS, podnik VS, ttny a skromn sektor Skromn a akademick sektor, VS

Klaster Smolenice Z@ict Klaster Liptov zdruenie cestovnho ruchu Klaster Orava zdruenie cestovnho ruchu Klaster Turiec zdruenie cestovnho ruchu

23.3.2010 30.6.2008 8.8.2008

skromn, akademick, VS VS a skromn sektor VS a skromn sektor

ilinsk kraj

5.8.2008

7.7.2009 4.11.2008 6.6.2008

VS a skromn sektor

Banskobystrick kraj

1. slovensk strojrsky klaster Zdruenie cestovnho ruchu Balnea Cluster Koice IT Valley z.p. o.

Univerzita, mesto, podnik, VS

VS, ttny a skromn sektor

Koick kraj

Skromn a akademick sektor, VS a kolstvo Zdroj: Vlastn spracovanie, Poznmka VS verejn sprva zaha mest, obce, VUC
6.3.2007

65

V roku 2008 bolo vytvorench 6 klastrovch iniciatv aj v alch krajoch SR. alm v porad bol vytvoren klaster Z@ict (2008) v ilinskom kraji, kde nsledne vznikli klastre Orava, Liptov (2008) a klaster Turiec (2009) zameran na rozvoj cestovnho ruchu na regionlnej rovni, podporujc turizmus ako odvetvie v regine. V jni roku 2008 vznikol nov klaster aj v Banskobystrickom kraji, konkrtne Zdruenie cestovnho ruchu Balnea Cluster ako prv kpen klaster s cieom podpori rozvoj cestovnho ruchu v regine. alm klastrom v tomto regine bol 1. Slovensk strojrsky klaster (2008). Ako posledn zo skmanch klastrovch iniciatv bol vytvoren Dunajsk vedomostn klaster (2010) v Bratislavskom kraji, ktor som zaradila do kategrie znalostnch klastrov, nakoko je klaster zameran na presadzovanie transformcie k reginom zaloenm na vzdelan a poznatkoch. V Trenianskom a Preovskom kraji, zatia nie s evidentne aktvne klastrov iniciatvy, a ak existuj, tak s v tdiu tvorby a rozpracovanosti. V Nitrianskom kraji je zatia vytvoren len jeden klaster Slovensk plastikrsky klaster, ktor vak posledn aktivity realizoval v roku 2010.

Metdy
V prspevku je vyuit Metda lokalizanho koecientu, ktor je mon zaradi medzi skupinu metd, ktor skma tesn blzkos riem na zklade dajov o pote zamestnancov v odvetv a to vinou poda odvetvovej klasikcie ekonomickch innost (OKE) kompatibiln s klasikciou NACE a SIC. [1, str. 126 127] Klasick spsob vpotu LQ udva vzah
[I.]:

Zdroj: [1, str. 1]

Kde: LQi koecient lokalizcie pre odvetvie i; zi poet zamestnancov v odvetv i v regine; z celkov poet zamestnancov v regine; Zi poet zamestnancov v odvetv i na vyej rovni; Z celkov poet zamestnancov na vyej rovni. Hodnota LQ vyia ako 1 ukazuje na regionlnu pecializciu, tzn. e dan odvetvie zamestnva v podiel regionlnej pracovnej sily ne na rovni vyieho zemnho celku. Hodnota LQ niia ne 1 znamen opak. Na regionlnej rovni pre potencilnu identikciu
66

existencie jadra klastra je mon vyui prve tento lokalizan koecient.

Vsledky a diskusia
Hodnota koecientu lokalizcie zamestnanosti v kraji udva o kokokrt je podiel odvetvia na zamestnanosti v kraji vy ne je priemer ttu.
Tab. 3: Lokalizan koecient
OKE Pdohosp., rybolov Priemysel Stavebnctvo Obchod Hotely, retaurcie Doprava, poty, telek. Finann sprostred. Nehn, prenj., obch.innosti Verejn sprva kolstvo Zdravot., socil.st. Ost.spolo. sluby BA 0,26 0,53 0,65 1,30 1,03 1,26 2,24 2,00 1,23 0,64 0,84 1,18 TT 1,20 1,16 1,24 0,87 1,21 1,00 0,65 0,82 0,76 0,90 0,91 0,99 TN 0,91 1,47 1,03 0,93 1,05 0,68 0,53 0,66 0,74 0,78 0,83 0,85 NR 1,39 1,15 0,94 1,07 0,78 0,88 0,67 0,70 0,91 0,97 0,89 0,92 ZA 0,84 1,16 1,40 0,94 0,95 0,85 0,61 0,60 0,89 1,11 1,01 0,91 BB 1,59 0,95 0,84 0,83 1,06 1,09 0,77 0,81 1,22 1,15 1,10 1,07 PO 1,39 4,70 1,39 0,79 1,12 0,81 0,78 0,67 1,03 1,28 1,21 0,98 KE 0,99 0,91 0,76 1,02 0,83 1,25 0,91 1,06 1,01 1,14 1,17 1,00

Zdroj: Vlastn prepoty a spracovanie na zklade dajov zo SR

Koecient lokalizcie (Tab. 3) sme vypotali v jednotlivch krajoch Slovenskej republiky priom sme vychdzali z dajov o pote zamestnancov v 12 odvetviach nrodnho hospodrstva poda OKE. Ako vyplva z vpotov, truktra zamestnanosti je v jednotlivch krajoch a odvetviach znane odlin. Ak by sme uvaovali nad truktrou odvetv pre vytvorenie rznych klastrovch iniciatv, meme kontatova, e najlepie podmienky poda vsledkov tohto ukazovatea vykazuje Bratislavsk (7 odvetv), Banskobystrick (6 odvetv), Preovsk a Koick kraj (6 odvetv). V Trenianskom a Nitrianskom kraji bola hodnota LQ viac ako 1 iba pri troch odvetviach a v ilinskom kraji pri tyroch odvetviach Bratislavsk kraj m najlepie predpoklady pre klastrovanie v oblastiach sprostredkovanie a nehnutenosti, prenjom, obchodn innosti, nakoko dopyt po tovaroch a slubch prevyuje priemyseln produkciu. V Trnavskom kraji je mon zamera sa na klastrovanie v oblasti ponohospodrstva, lesnctva, priemyslu, stavebnctva, cestovnho ruchu a telekomunikci. Prevan as kraja je tvoren Podunajskou ninou a Zhorskou ninou, o vytvra mon predpoklady pre vyuitie tchto zdrojov vo forme klastrovania na zvenie regionlneho rozvoja. V Trenianskom kraji sa jav potencil vytvrania v oblasti strojrskeho priemyslu a malch a strednch podnikov z remeselnch oblast, nakoko v kraji je rozvi67

nut strojrsky, textiln a chemick (najm gumrensk) priemysel a rovnako disponuje vyhovujcou dopravnou infratruktrou. alou oblasou, v ktorej je mon zaa uvaova o zoskupen vo forme klastra je aj cestovn ruch. V Nitrianskom kraji jednoznane prevlda ponohospodrstvo, kde hodnota LQ vyla a 1,39. V kraji s rozvinut oblasti papierenskho, chemickho a strojrskeho priemyslu a m aj vemi dobre rozvinut dopravn systm a napojenie na medzinrodn komunikcie. Kraj nevyuva vetky monosti, ktor by napomohli jeho rozvoju. Nie je vyuit potencil Slovenskej ponohospodrskej univerzity a Slovenskej podunajskej niny, ktor je sasou kraja v jeho junej astiV ilinskom kraji sa prostrednctvom vpotu potvrdilo, e vytvoren klastre, pokia bud rozvja svoju innos, maj predpoklady dosiahnu elaten vsledky, nakoko hodnota LQ v oblasti sluieb a obchodu bola 0,95 a kolstva 1,11. V tomto kraji hodnoty LQ viac ako 1 vidme v odvetv priemyslu, stavebnctva, zdravotnej a socilnej starostlivosti. V Banskobystrickom kraji je potencil pre klastrovanie najm v oblasti lesnctva a ponohospodrstva. Kraj m na to dispozcie, pretoe jeho severn as m hornat charakter, jun as je tvoren ninami. Vo Zvolene sa nachdza Lesncka fakulta Technickej univerzity. V Preovskom kraji prevlda poda vsledkov LQ: pdohospodrstvo, rybolov, stavebnctvo, hotely, retaurcie, verejn sprva, kolstvo, zdravotn a socilna starostlivos. o sa tka klastrovania regin zrejme nevyuva potencil, ktor m. Regin m horsk charakter a v jeho zpadnej asti sa nachdza najznmej slovensk Nrodn park Vysok Tatry, o by sa dalo vyui na rozvoj obchodu a sluieb a samozrejme kraj disponuje aj vysokm kolstvom. V Koickom kraji, hodnoty LQ na rovni viac ako 1 boli v iestich oblastiach. V kraji prevlda hutncky, chemick a elektrotechnick priemysel, ale v roku 2008 hodnoty LQ u tchto odvetv vyli tesne pod hodnotu 1. V tomto kraji boli zriaden klastre, ktorch jadro je sstreden okolo strategickch podnikov, avak vzhadom k obmedzeniu aktivt sa regin nerozvja dostatone.

Zver
Politika vytvrania klastrov by mala by sasou hlavnho ciea vldy v oblasti zvyovania konkurencieschopnosti. Poda Slovenskej energetickej a inovanej agentry na Slovensku nie s vytvoren dostaton podporn mechanizmy na vznik a fungovanie klastrovch iniciatv, no i napriek tomu sa v krajoch SR vytvraj rzne typy klastrov s cieom rozvoja vybranch priemyselnch sektorov. V sasnosti by v SR na prekonanie dsledkov hospodrskej krzy prispelo vytvorenie vhodnho podpornho a legislativnho rmca v oblasti klastrovch iniciatv, m by sa zvila inovan schopnos riem a za predpokladu, e do klastrov vstpia aj in rmy djde k zhodnoteniu ich vznamu pre ekonomiku. Klatrovanie vak bez zainteresovanej a lojlnej asti troch sektorov (verejn, skromn a akade68

mick) nedosiahne elaten vsledky. Vpoet lokalizanho koecientu podva obraz o monch komparatvnych vhodch reginov v jednotlivch odvetviach nrodnho hospodrstva, ale pre komplexn vsledok je potrebn uskutoni analzu viacerch makroekonomickch indiktorov v rmci krajov SR.

Zoznam pouitej literatry

[1] J, I., RYDVALOV, P., IKA, M. [2005]: Inovace v malm a stednm podnikn. Computer Press, a. s., Brno. ISBN 80-251-0853-8. [2] Kolektv autorov [2009]: Klastre na podporu rozvoja inovci, analytick tdia, SIEA, 2009. [3] [4] [5] Inovan stratgia SR do roku 2013 Inovan politika na roky 2011 a 2013 Nrodn stratgia regionlneho rozvoja Slovenskej republiky, UV-19752/2010. MVRR-2009-13676/62460-11. slo uznesenia 296/2010str. 114 [6] SR: tatistick sprva o zkladnch vvojovch tendencich v hospodrstve SR v roku 2005, slo: 410-0034/2006, Kd: 010406, okruh: SUB, marec 2006, SR, Bratislava [7] [8] [9] [online] http://www.dunajskyvedomostnyklaster.eu [online] http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4 [online] http://www.1ssk.sk/

[10] [online] http://www.autoklaster.sk [11] [online] http://www.biterap.sk/ [12] [online] http://www.elektroklaster.sk/ [13] [online] http://www.enks.sk/ [14] [online] http://www.klasterliptov.sk/ [15] [online] http://www.klaster.smolenice.com/
69

[16] [online] http://www.kosiceitvalley.sk/ [17] [online] http://www.kupeledudince.sk/o-spolocnosti/zdruzenie-balnea-cluster [18] [online] http://www.orava.sk/klaster [19] [online] http://www.plasticportal.eu/ [20] [online] http://www.sario.sk [21] [online] http://www.zaict.sk/

70

Metodologick vchodisk a prak ck aspekty nannho riadenia

Klaudia Jandk Rohlov Trenianska univerzita A. Dubeka v Trenne, Fakulta socilno-ekonomickch vzahov, Katedra ekonmie a ekonomiky, Trenn, Slovensk republika; klaudia.rohlova@tnuni.sk

Abstrakt
Obdobie sasnej ekonomiky mono povaova za etapu, v ktorej sa pouvanie klasickch metd stalo niem benm, obyajnm a astokrt neinnm. Kad jeden podnik je vystaven zmenm okolia a tlaku konkurencie. Je dleit robi sprvne manarske rozhodnutia, ktor bud podloen starostlivo pripravenmi nannmi plnmi na zklade sprvne vyhodnotench metodickch nstrojov a kontrolou na kadej rovni organizanej truktry. lnok sa zama nad podmienkami vykazovania tovnch informcii v Eurpskej nii, denuje zkladn funkcie nannho riadenia a prehad pouvanch metd v praxi. Kov slov: nann analza; nann riadenie; vkonnos; sstava ukazovateov

vod a formulcia ciea

Terie modernho podnikovho nannho riadenia mnohch smeroch vychdzaj z anglosaskho ponmania nannho manamentu a ich praktick aplikcia na podmienky Slovenskej republiky me by komplikovanejia. Ak by sme nae nzory na nrodn a svetov tovn systmy mali zjednodui, meme vychdza z predpokladu ich rozdelenia na eurpske a anglosask. tovnctvo vo vine krajn Eurpskej nie sli pre potreby bnk (hodnotenie bonity klienta) a ttu (daov priznania, povinnos overenia tovnej zvierky audtorom vron sprvy, tatistick vkazy a pod.), zatia o v anglosaskch krajinch ako USA a Vek Britnia sli tovnctvo majiteom (akcionrom), vrcholovm manarom i potencilnym investorom. K sladu nrodnch tovnch systmov prispieva jednotn trh Eurpskej nie (alej len E), ekonomick realita a regulcia tovnctva prostrednctvom: smernc Rady E, sstavy Medzinrodnch tandardov nannho vykazovania International Financial Reporting Standards IFRS (nahrdzaj doterajie Medzinrodn tovn tandardy International Accounting Standards IAS) i prostrednctvom Medzinrodnch tovnch tandardov pre verejn sektor International Public Sector Accounting Standards IPSAS. Napriek snahe o celosvetov harmonizciu prostrednctvom sborov tandardov a opatren, zostan i naalej rozdiely v nrodnch tovnch systmoch eurpskych a anglosaskch krajn z dvodu odlinho pohadu na podnik a spsoby jeho nancovania. Hlavn rozdiel spova vo fakte,
71

e zatia o podnik v USA je vnman ako skromn podnikatesk subjekt, ktor nesie rizik svojho podnikania a obstarva si nann zdroje na vysoko likvidnom transparentnom kapitlovom trhu (koordinovan nezvislm regultorom americkm dozorcom nad trhom s cennmi papiermi U.S. Securities and Exchange Commission SEC), v Eurpe tieto aspekty nemaj rozhodujcu lohu. Preto naalej pretrvvaj rozdiely medzi americkch tovnctvom, ktor je reprezentovan Americkmi veobecne uznvanmi tovnmi zsadami US Generally Accepted Accounting Principles US GAAP.

Materil a metdy
Ako som u v vode uviedla, princp existencie fungujceho kapitlovho trhu v anglosaskom nannom manamente umouje pracova s trhovm ocenenm akci a priebene vyhodnocova podnikov vkonnos. Preto bene pouvan metdy na vinu slovenskch podnikov nemono aplikova. Problmovmi je stanovenie nkladov vlastnho kapitlu a podnikovho ocenenia na bze trhovej hodnoty. Tento problm je umocnen silne daovo orientovanm tovnm vkaznctvom (nann tovnctvo), kde je popred snaha o optick zniovanie vsledku hospodrenia. Podstata nannho riadenia spova [1]: a) vo vbere optimlnej varianty zskavania externch (a nsledne aj internch) zdrojov nancovania, ich vyuitie z hadiska zkladnch nannch cieov s prihliadnutm na rzne obmedzujce podmienky, b) v meran a hodnoten nannej vkonnosti prostrednctvom nannej analzy a oceovania (v tle zsady o nemono mera, nemono ani riadi), c) vo nannom plnovan neoddeliten sas nannho riadenia Zkladn funkcie nannho riadenia je vdy nutn pecikova s ohadom na horizont aplikcie jeho nstrojov v riaden a s ohadom na ivotn cyklus podniku, pretoe jednotliv fzy maj z pohadu nannho riadenia odlin sekvencie (napr. pean tok v obdob vzniku a rastu podniku bude ma in vku a truktru ne v obdob stabilizcie) Finann riadenie [2] riei zkladn otzky spojenm procesov nannho rozhodovania a organizovania nannch procesov. Cieom nannho rozhodovania je formulova nann ciele podniku a njs spsob ich optimlneho dosiahnutia. Po denovan ciea sa vyhadaj mon rieenia, vyhodnotia sa mon alternatvy a v poslednej fze sa prijme rozhodnutie vberom jednej z alterna72

tv (z hadiska vnosnosti a rizikovosti). V dsledku prijmanch zkladnch a strategickch rozhodnut, tento proces oznaujeme ako strategick nann riadenie a organizovanie nannch procesov ako operatvne nann riadenie, ktor alej organizuje nann procesy zabezpeujce uskutonenie prijatej alternatvy v procese rozhodovania. Predmetom skmania vrcholovho manamentu je analza shrnnch podnikovch vsledkov, tzv. primrna analza. Zaha nann situciu podniku, vsledky dleitch podnikovch aktivt, ktor rozhodujcim spsobom ovplyvuj postavenie podniku. Po analze a zhodnoten sasnej nannej situcie podniku a predpovedi jej alieho vvoja je dleit rad initeov, ktor ju ovplyvnili, a to: a) extern initele stav ekonomiky a ttne zsahy (daov, menov, coln politika). b) intern initele kvantitatvne initele (vnosy; trby a pridan hodnota) a kvalitatvne initele (masa a miera hospodrskeho vsledku; toky nannch prostriedkov).
Obr. 1: Vzah nannej situcie a podnikovej ekonomiky

Parcilne podnikov vsledky sleduj prslun odborn tvary (sekundrna analza) a podrobnejie analyzuj vsledky primrnej analzy, tzv. slab miesta podniku. Pozornos sa zameriava hlavne na: vrobn initele, asov a vkonov vyuitie, asov fondy, priemern mzdu, produktivitu prce, obratovos a oceovanie zsob, zamestnaneck piky, vrobn kapacitu. Skmanm shrnnch a parcilnych podnikovch vsledkov pozorujeme zku svislos medzi viditenou asou nannou situciou, a neviditenou asou, vkonnosou podnikovej ekonomiky. Gracky tto spojitos znzoruje Zalai, K. 2010 [3] ako paralela s plvajcim adovcom (vi obr. 1). as adovca nejci nad hladinou je tzv. viditenou asou nannej situcie, ale pohyb tejto asti a vka zvisia od podhladinovej asti, t.j. podnikovej ekonomiky, ktor nm poskytuje informcie aj o nannom zdrav podniku.
73

Metdy
Vznamn sas sstavy podnikovho riadenia predstavuje nann analza. Je zko spojen s tovnctvom a nannm riadenm podniku. Potreba nannej analzy sa vyskytuje nielen v zujme o problematiku tovnctva, ale aj pri metdach, ktor sa pouvaj k vyhodnocovaniu informci z tovnch vkazov za elom posdenia nannej situcie a perspektv podniku. Jej elom a zmyslom je pomocou pecilnych metodickch nstrojov ohodnoti nann kondciu podniku. Vypotan hodnoty nannch ukazovateov je vhodn porovnva so stanovenmi kritickmi hranicami, s konkurennmi podnikateskmi subjektmi, prpadne aj s priemerom za prslun odvetvie, alebo s inou porovnvacou zkladou, a to nielen k dtumu tovnej zvierky, ale aj priebene. Medzi systmy vasnho varovania, ako sa inak nazvaj predikn modely nannej analzy ex ante patria bankrotn a bonitn modely. Naprklad medzi bankrotn modely zaraujeme: Altmanovo Z-skre, Index dveryhodnosti IN95, IN99, IN01 a IN05, Taerov model, a medzi bonitn modely: Tamariho model, Krlikov Quicktest, Argentiho model. Obidve skupiny vychdzaj z hodnotenia a interpretcie vsledkov dosiahnutch v sasnosti a umouj prognzova vvoj ekonomicko-nannej situcie podniku. V svislosti s metdami nannej analzy ex ante treba bra ohad na nebezpeenstv mechanickej aplikcie tchto metd v podmienkach slovenskej ekonomiky (odlin spoloensko-ekonomick tdium vvoja naej ekonomiky v porovnan s trhovo vyspelmi krajinami, kde tieto metdy vznikli).
Tab. 1: Kritria pre vber prstupu k nannej analze
Paraleln sstava ukazovateov 1.Schopnos komplexnho pohadu 2.Matematick prprava 3.Existencia vrcholovho kritria Nie je Pyramdov sstava ukazovateov Poda kontrukcie pyramdy bu no, alebo iaston iaston, pre prcu s pyramdou a vyuitie jej monost. Jednokriterilny Bonitn a bankrotn indexy Poda kontrukcie indexu bu no, alebo iastone. Nie je Jednokriterilny

Nie je Viackriterilny

Zdroj: [4]

Na posdenie nannej situcie mono odporui vhodn sstavu ukazovateov nannej analzy na zklade vyhodnotenia troch kritri (vi Tab. 1). Rozhodujcim kritriom je el nannej analzy. Niekedy uvateom sta rchly orientan pohad na vkonnos, ke s vhodn bonitn a bankrotn indexy a inokedy potrebuje iba diel pohad na niektor z aspektov nannho zdravia prostrednctvom paralelnej sstavy ukazovateov. Riadenie
74

podniku sa nezaobde bez komplexnho pohadu na podnikov nann vkonnos a v takomto prpade je najvhodnejie pouitie pyramdovej sstavy ukazovateov. K modernm analytickm metdam umoujcim optimalizova riadenie nannch procesov, hlavne o sa tka hodnotenia vytench nannch cieov podniku patria pyramdov sstavy nanno-ekonomickch ukazovateov. Aj ke vychdzaj z retrospektvneho pohadu, doku vybavi riadiacich pracovnkov informciami, ktor umouj pohad do budcnosti. Vinou nachdzaj svoje vyuitie v oblasti internej podnikovej analzy ako nstroj manarov pre porovnanie skutonch a iaducich hodnt ukazovateov.

Vsledky a diskusia
Kovm nedostatkom klasickch metd nanne analzy na meranie vkonnosti je skutonos, e neber do vahy nklad na kapitl a podnikatesk riziko. tovn metdy a postupy boli vytvoren za inm elom (zobrazova nann situciu na bze tovnch pravidiel) a preto nie vdy zodpovedaj ekonomickmu pohadu na vkonnos. Na zklade kritiky tandardnch metd ukazovateov vznikaj v sasnej dobe v podnikovej praxi nov prstupy, ktorm zodpovedaj (samozrejme v rzne miere) tyri typy shrnnch ukazovateov: index IN, ekonomick pridan hodnota EVA (Economik Value Added), trhov pridan hodnota MVA (Market Value Added) , diskontovan cash ow CFROI (Cash Flow on Investment). Kad z modernch ukazovateov hodnotenia ekonomickej vkonnosti je zaloen na inch hodnotch, z oho plyn aj ist vhody/nevhody monosti ich vyuitia v riaden podniku. Index IN indikuje tvorbu hodnoty podniku. Doke identikova tvorbu hodnoty v podniku s spenosou viac ne 84 %, a prpady, ke sa hodnota netvor doke identikova s spenosou takmer 99 % [5]. Vhody index IN je relatvne jednoduchm a efektvnym nstrojom na posdenie schopnosti podniku tvori hodnotu. K alm modernm metdam nannho riadenia patr ukazovate ekonomickej pridanej hodnoty Economic Value Added EVA. Vhody pomerne irok aplikan priestor, zaradujeme ho medzi vkonov ukazovatele, t.j. vyuva sa na posudzovanie vnosnosti podniku pri analze zhodnocovania akciovho kapitlu. Trhov pridan hodnota MVA (Market Value Added ) tento ukazovate vyaduje znalos trhovej hodnoty podniku bu kurzom akci na kapitlovom trhu, alebo oceni pod75

nik znaleckm posudkom. V tomto spova zkladn obmedzene ukazovatea, pretoe poadovan hodnoty nie s vdy dostupn. Ukazovate diskontovanch cash ow CFROI (Cash Flow on Investment) zaloen na vpote budcej hodnoty vyjadrenej pomocou peanch tokov, hodnoty investcie a oakvanch nkladov na vloen kapitl. Vyaduje zostavenie perspektvneho nannho plnu a odhad nkladov na kapitl.

Zver
Finann riadenie ako vznamn sas celkovho podnikovho riadenia zaha organizovanie pohybu kapitlu, peaz, pohadvok a zvzkov. Pohyb a nann vsledky uvedench velin kvantikuj prnosy vetkch podnikovch innost, ktorch riadenie je orientovan na budcnos. Analza budcnosti zaloen na prognzach, oakvaniach a prepotoch m svoj protiklad v analze minulosti a prtomnosti, priom nann vsledky sa v podstatnej miere zskavaj z tovnctva. Dochdza ku komparcii skutone dosiahnutch vsledkov s predpokladanmi vsledkami, o umouje posdi sprvnos minulch rozhodnut a kvalitu rozhodovacieho procesu. Zmer takejto analzy prtomnosti smeruje predovetkm k zskaniu kvalitnej predstavy o vvoji nannej situcie podniku v budcnosti.

Zoznam pouitej literatry

[1] NVLTOV, R., MARINI, P. [2010]: Finann zen podniku. Praha: Grada Publishing, s.11 [2] VLACHYNSK, K. a kol. [2009]: Podnikov nancie. Bratislava: Iura Edition, s. 30 [3] ZALAI, K. a kol. [2010]: Finanno-ekonomick analza podniku. 7. prepr a roz. vyd. Bratislava: Sprint dva, s.19 [4] NEUMAIEROV, I., NEUMAIER, I. [2008]: Pro se ujal index IN a nikoli pyramidov systm ukazatel INFA. Ekonomika a management. ro. 2, . 4, s. 3. [online] <http://www.ekonomikaamanagement.cz/cz/clanek-proc-se-ujal-index-ina-nikolipyramidovy-system-ukazatelu-infa.html>. ISSN 1802-8934. [5] ULK, M., VACK, E. [2004]: Men vkonnosti rem. Praha: Vysok kola nann a sprvn, o.p. s.

76

A kutats-fejleszts, mint a versenykpessg meghatroz eleme

Pter Karcsony1, Mria Varga2
1

Selye Jnos Egyetem, Gazdasgtudomnyi Kar, Menedzsment Tanszk, Komrom, Szlovkia; peterkaracsony@yahoo.com Nyugat-magyarorszgi Egyetem, Mezgazdasg s lelmiszertudomnyi Kar, Gazdasgtudomnyi Intzet, Termelstechnikai s Munkaszervezstani Intzeti Tanszk, Mosonmagyarvr, Magyarorszg; maria.varga@gportal.hu
2

Absztrakt
A magyar gazdasgban a rendszervltozs utn megindult pozitv folyamatok hosszabb tv fenntartsa kizrlag a kutats-fejleszts, az innovci folyamatos erstsvel trtnhet, hiszen a vilggazdasg globlis fejldsi tendencii kzepette a tuds-alap gazdasgok szerepe felrtkeldtt, s a versenytnyezk kzl a szellemi tke, a tuds meghatrozv vlt. 2004-ig fokozatos emelkeds gyelhet meg a kutats-fejlesztsi helyek szmt illeten. Mg 2000-ben kzel 2000 ilyen jelleg hely ltezett Magyarorszgon, 2004-re 25%-kal tbb. A vllalkozsi kutat helyek szma kzel meghromszorozdott (1384 db), arnyuk megduplzdott (47%). A felsoktatsi s egyb kutat fejleszt helyek arnyban 10 v alatt szmottev vltozs nem trtnt. A vizsglt idszakban a kutats-fejlesztsi rfordtsok emelkedst mutatnak. 2010-ben 310,2 millird forint volt a K+F-rfordtsok sszege, 11 millird forinttal tbb, mint az elz vben. A K+F-rfordtsok forrsainak sszettelben 2010-ben meggyelhet vltozsok kvetik az elz vekben tapasztaltakat. A vllalkozsok szerepe a kutats-fejleszts nanszrozsban tovbb ersdtt, a kzponti kltsgvets pedig cskkent. Kulcsszavak: versenykpessg; kutats-fejleszts; vllalkozsok; vltozsok; rfordtsok

Bevezets s clkitzs
Tudomnyos munknkban a versenykpessgnek, mint napjaink egyik leggyakoribb szakirodalmi kifejezsnek elmleti s gyakorlati oldalt kvnjuk ismertetni. Kiemelten foglalkozunk a kutats-fejlesztssel, mint a versenykpessg egyik fontos alkotelemvel. A versenykpessg rvid szakirodalmi ttekintse utn a kutats-fejleszts magyarorszgi helyzetnek bemutatsra, elemzsre helyezzk a hangslyt. A tanulmnyunk clja felhvni a gyelmet a kutats-fejleszts fontossgra, mivel vlemnynk szerint meghatroz szerepet tlthet be a magyar vllalkozsok nemzetkzi versenykpessgnek javtsban.

77

Felhasznlt mdszerek
Tudomnyos munknk szakirodalmi ttekintsben rviden bemutatjuk a versenykpessg hazai szakirodalmt. A sajt vizsglatainkban szekunder kutatsi mdszereket alkalmazva elemeztk a kutats-fejleszts jelentsgt, szerept a magyar vllalkozsok versenykpessgben.

A versenykpessg s a kutats-fejleszts sszefggsei

A versenykpessget, mint fogalmat nagyon sok hazai s klfldi szakirodalomban hasznljk, azonban a mrsi mdszereinek sszetettsge miatt nincs a hivatkozsokban ltalnosan elfogadott dencija. [6] A verseny fogalmt sokan sokflekppen hatroztk meg. Az egyik taln legtfogbb megkzelts szerint a verseny kt vagy tbb szerepl egymssal szembeni elnyszerzsre irnyul, adott szablyok kzt zajl tevkenysge. [3] 1987-ben kiadott Kzgazdasgi Kislexikon alapjn: a versenykpessg bels piaci s nemzetkzi versenykzben val helytllst jelent. [2] Mindezek alapjn elfogadhatjuk az albbi meghatrozst, mely szerint a versenykpessg lnyegben a piaci versenyben val pozciszerzst s tarts helytllst jelenti, a piaci rszeseds s a jvedelmezsg nvelst, az zleti sikeressget. [4] Bakcs szerint a versenykpessg gy is felfoghat, mint egy absztrakt, szrevtlen fogalom, amelyet egy sor mrhet vltoz egytt hatroz meg. Egyegy vltoz kiragadsa flrevezet kpet adhat magrl a versenykpessgrl. [1] Lengyel a rgik versenykpessgnek modelljben 5 alaptnyezt klnbztet meg, melyek a kvetkezk [7]: kutats-fejleszts, infrastruktra s humn tke, kvlrl jv befektetsek, kis s kzpvllalkozsok, intzmnyek, trsadalmi tke. Az alaptnyez kategria a gazdasgi tnyezket, fleg a rvidtvon hat s intzkedsekkel eredmnyesen befolysolhat tnyezket tartalmazza. Ezen tnyezkben bekvet78

kez vltozs kzvetlenl javthatja a rgi vllalatainak versenykpessgt. Kutats-fejlesztsen mind a rgin kvlrl rkez, mind a rgiban kifejlesztett innovcit rtjk. Ez az a faktor, amelyik a rgi versenykpessgt elsegtheti. A versenykpessg szempontjbl elengedhetetlen a fejlett innovcis kultra. A tmogatsoknak egyszerre kell megjelennik a kutats, az innovci, az oktats s szakkpzs terletn. Lengyel kiemeli a kis s kzpvllalkozsok (KKV-k) szerept. Jelentsgk szmottev, mivel az Eurpai Uniban mkd vllalatok jelents rsze a KKV szektorba tartozik, melyek dnten a helyi s regionlis piacon mkdnek. A versenyelnyt ma mr nem csupn a nyersanyag s a fldrajzi fekvs jelenti, hanem a kpzettsg, a mszaki sznvonal, a megjulsi kpessg, az informci, a kooperci s az ambicizus vllalkozsok. Felrtkeldtt a tudomny, az ipari kutats; a technolgia aktv trsadalom s gazdasgpolitika-forml tnyezv vlt. A gazdasgi teljestmny nvekvmrtkben fgg a tudstl, a gazdasgi siker pedig a tudsalkalmazstl. A tudomnyt s a technolgit egyre inkbb a hossz tv nvekeds legfontosabb forrsnak, legdinamikusabb elemnek tekintik, amelyek a gazdasgok szerkezeti talakulsban, a termelkenysg nvelsben, a munkahely-teremtsben s az letminsg javtsban egyarnt fontos szerepet jtszanak. [5]

A kutats eredmnyei s okfejtse Kutats-fejleszts magyarorszgi helyzete

Magyarorszg a trsadalmi-gazdasgi talakuls sorn elrt eredmnyei alapjn 1996ban az OECD tagja lett s 1998-ban megkezddtek az EU csatlakozssal kapcsolatos trgyalsok. Az orszg vezetiben ekkor tudatosult, hogy a hossz tv gazdasgi nvekeds a kutats s a technolgiafejleszts sztnzse nlkl elkpzelhetetlen. [9] [10]

79

1. bra: Kutats-fejlesztsi helyek szmnak vltozsa, 2000-tl 2010-ig

Forrs: Sajt szerkeszts a KSH adatai alapjn, 2012

Az 1. bra a kutats-fejlesztsi helyek szmnak alakulst mutatja be. Az bra adatai alapjn elmondhat, hogy 2004-ig fokozatos emelkeds gyelhet meg a kutats-fejlesztsi helyek szmt illeten, mg 2000-ben kzel 2000 ilyen jelleg hely ltezett Magyarorszgon, 2004-re mr 25%-kal tbb volt a kutathelyek szma. 2004-rl 2005-re egy kis visszaess tapasztalhat, 2005-tl kezdve az emelkeds folyamatos, 2010-ben mr kzel 3000 kutats-fejlesztssel foglalkoz hely volt Magyarorszgon szmon tartva.
2. bra: A kutat-fejleszt helyek szektorok szerinti sszettele, 2000-ben

Forrs: Sajt szerkeszts a KSH adatai alapjn, 2012

80

3. bra: Kutat-fejleszt helyek szektoronknti sszettele, 2010-ben

Forrs: Sajt szerkeszts a KSH adatai alapjn, 2012

A 2. s 3. bra a kutat-fejleszt helyek sszettelt szemllteti. A kt bra kztt a vltozs szembetl. A vllalkozsi kutat helyek szma kzel meghromszorozdott (1384 db), arnyuk megduplzdott (47%). Az egyb kutat-fejleszt intzetek s a felsoktatsi kutathelyek szma stagnlst mutattak. A felsoktatsi kutathelyek rzik 47%-os arnyukat. A kis, s kzp vllalakozsok, vllalatok taln a kutats-fejlesztsben, az jtsban, a megjul kpessgben lttk s ltjk napjainkban az eslyt a piacon val fennmaradsra, versenykpessgk tarts megrzsre. A vllalkozsi szektorba tartoz kutathelyeknl tovbbi lnyeges informci, hogy ltszm-kategria s tulajdonosi besorolsuk szerint miknt alakult az sszettelk. A dnt rsz, kzel 50% a mikro vllalkozsok krbe sorolhat, s csak minden tzedik kutathely mkdtt valamelyik nagyvllalatnl, azaz legalbb 250 ft foglalkoztat cgnl. A kizrlag vagy tbbsgben klfldi tulajdon vllalkozsok arnya a vizsglt idszakban nem rte el a 15%-os arnyt.
4. bra: A K+F-rfordtsok vltozsa 2000. s 2010. kztt

Forrs: Sajt szerkeszts a KSH adatai alapjn, 2012

81

A 4. bra a rfordtsok mennyisgt mutatja be, vagyis, hogy a kutathelyek mennyit kltttek tnylegesen a kutats-fejlesztsre. Az bra fokozatos emelkedst mutat, de fontos megjegyeznnk, hogy 2010-ben 310,2 millird forint volt a K+F-rfordtsok sszege, 11 millird forinttal tbb, mint az elz vben. Ez az emelkeds nem olyan nagy lptk, mint a korbbi vekhez kpest, azonban mindenkppen bizakodsra adhat okot. A vllalkozsi szektor K+F-rfordtsainak 57%-t nagyvllalatoknl kltttk el. A mikro s kis vllalkozsok rszesedse 26%, a kzpvllalatok is 20% alatti a KSH adatai alapjn.
5. bra: A K+F rfordtsok forrsainak s felhasznlsnak ramlsa szektorok szerint, 2010

Forrs: KSH kutats-fejlesztsi kiadvnya, 2011

A K+F-rfordtsok forrsainak sszettelben 2010-ben meggyelhet vltozsok kvetik az elz vekben tapasztaltakat (5. bra). A vllalkozsok szerepe a kutats-fejleszts nanszrozsban tovbb ersdtt, a kzponti kltsgvets pedig cskkent. Az llami forrsbl szrmaz sszegek sszesen 122 millird forintot tettek ki. A vllalkozsok ezzel szemben 5,8%-kal tbbet, 147 millird forintot kltttek kutatsokra. Ezltal a kltsgvetsi forrsok rszesedse 42,0%-rl 39,3%-ra cskkent, a vllalkozsi forrsok viszont 42,0%-rl 47,4%-ra emelkedett. A klfldrl szrmaz rfordtsok sszege a 3. helyet foglalja el, az sszeg tbb mint 38 milli forintot tett ki a vizsglt idszakban. [8]

82

Befejezs
A magyar gazdasgban a rendszervltozs utn megindult pozitv folyamatok hosszabb tv fenntartsa csupn a kutats-fejleszts, az innovci folyamatos erstsvel trtnhet, hiszen a vilggazdasg globlis fejldsi tendencii kzepette a tuds-alap gazdasgok szerepe felrtkeldik, s a versenytnyezk kzl a szellemi tke, a tuds meghatrozv vlt. A magyar kutatsi s technolgiai fejlesztsi politika nem szakadhat el a globlis tendenciktl, mert a leszakads hossz tv instabilitssal jrhat. A magyarorszgi vllalkozsok kutats-fejlesztsi tevkenysge a szmszer statisztikai adatok alapjn elmarad a nemzetkzi tlagtl. A fokozd nemzetkzi versenyben, azok az innovatv, folyamatosan megjulni, a piaci ignyekhez gyorsan, rugalmasan alkalmazkodni kpes vllalatok tudnak talpon maradni, amelyek magas szellemi hozzadott rtkkel br termkeket kpesek ellltani s hatkonyan piacra vinni.

Felhasznlt irodalom
[1] BAKCS, A. [2003]: Versenykpessg koncepcik. Budapest: MTA Vilggazdasgi kutatsok Mhelytanulmnyok, 57. fzet [2] [3] [4] BRLL, M. [1987]: Kzgazdasgi Kislexikon. Budapest: Kossuth Kiad CHIKN, A. [1998]: Vllalatgazdasgtan. Budapest: Aula Kiad HORVTH, GY. [2001]: A magyar rgik s teleplsek versenykpessge az eurpai gazdasgi trben, Tr s Trsadalom 2., 203231. o. [5] [6] IMRE, J. [2000]: Tudomny, Technolgia, Versenykpessg; Oktatsi Minisztrium KARCSONY, P. [2009]: A versenykpessg fogalma s mrsi mdszerei az agrrgazdasgban. Acta Agronomica vriensis, 51. vf., 1. szm, 59-66. o. [7] LENGYEL, I. [2000]: A regionlis versenykpessgrl, Kzgazdasgi Szemle, XLVII. vf., 962987. o. [8] [9] KSH Internetes Kiadvnyok: Kutats-fejleszts 2010, Budapest Orszgos Mszaki Fejlesztsi Bizottsg: Innovci s Versenykpessg, 1997 Budapest [10] Oktatsi Minisztrium, Kutats-fejlesztsi Helyettes llamtitkrsg: Kutats-fejlesz83

ts Magyarorszgon, 2002 Budapest

84

The tax system and its impact on the development of small and medium enterprises
Katarna Krov University A. Dubek in Trenn, Department of Economics, Trenn, Slovakia; katarina.kralova@tnuni.sk

Abstract
Small and medium enterprises for their exibility and adaptability are considered the main element developing economies. Attributed to them as a decisive source of ideas for new products, and especially jobs. However, there are many barriers which prevent them from effective use of existing resources, therefore in our contribution will be paid to the analysis of the tax system in Slovakia and in particular its possible use in promoting SME development. Key words: tax system; small and medium enterprises

Introduc on and formula on of objec ves

Tax represents a critical state budget revenues and are an important instrument of state policy, therefore, are given by major economic categories, which plays in politics and economy of each country an important place. Taxes are a necessary part of society, because every day they come into contact with anybody. Taxes play in the economy, several important functions. Through them you can motivate business and thus contribute to job creation. Taxes as part of the tax system, which is the result of long-term development, affect economic growth and also signicantly affect the proportional regional development, allocation of foreign investment and the differences affect the behavior of economic entities operating in various sectors of national economy. Therefore we can conclude that any tax system naturally and indelible inuence economic decisions. Therefore, in terms of economic efciency, taxes should be non-distorting, ie. Non-misleading. The tax is non-distorting where there is the possibility of such an individual would avoid their tax obligations. Taxes mean transfer of funds from individuals and companies in the public budgets, the transfer, which cannot be done without additional cost. These additional costs reduce the overall effect of the economy, respectively. cause inefciencies. The aim of the tax system is primarily to reduce inefciencies to a minimum.

85

Materials and Methods

Order to meet the goals set have been drawn factual material in the form of statistical data. This was based on materials available in the form of situational and outlook report, and also analysis of the existing tax legislation. The obtained information was subsequently processed by the method of content analysis, from which were subsequently drawn conclusions.

Results and Discussion

Entrepreneurship is the cornerstone of efcient functioning of market economy, while it is an essential part of small and medium-sized enterprises. In developed economies, they meet a number of functions. They are producers of new goods and services, carriers of inventions and innovations, allowing use of skills and individual initiative and the lowest level. At present, SMEs are an important economic factor in the economy of the state and its regions. Compared with large rms are more able to respond quickly to market changes, implement the results of available technological advances into practice, are more exible, closer to the customer, are characterized by minimal hierarchy in the way of management and exibility in responding to change. Category of small and medium enterprises in the developed economies considered to be most exible, most effective and most progressive, hence the most important part of the economy. The share of SMEs in the gross domestic product in developed countries is around 70%. Therefore, EU and other developed countries pay full attention to SME development, and constantly adopting measures for its development. For the Slovak Republic, the development of small and medium enterprises, irreplaceable importance. In times of high unemployment is precisely these rms a decisive part in creating new jobs. While in 2000the share of employment by slightly more than 57% in 2009 was almost 70%. The share of SMEs to employment and at the same time revenues are signicant, especially in service sectors, which have 70 to 90 % stake. Almost half of the value added in Slovakia established, nations are the sector of small and medium enterprises. Small and medium enterprises in Slovakia represent a strong economic development potential and become aware that the area of small and medium enterprises is now one of the key questions of the direction of our economy. Small and medium enterprises we can be a driver of national economies, but also for the European Union as create favorable conditions for increasing employment for implementation of innovative processes, but also create an ap86

propriate social environment in the regions. Their exibility makes them suitable to become a stabilizing factor economic, even now, at a time of increasing competitive pressures and the global economic crisis. It is therefore important to create favorable conditions to promote the emergence and development of SMEs. Important role to play in this process State has a broad range of instruments through whom it may encourage the development of SMEs, but by improper use of these instruments can operate and develop the opposite brake, thus to create barriers to the development of entrepreneurial activities. Generally we can divide the barriers to SME development objective and subjective barriers.
Tab 1: The main barriers for development of Small and Medium Enterprises

Objective barriers to business development are the external environment, which creates a particular state. Subjective barriers are the mental and physical predestination entrepreneur. The group undoubtedly barriers include taxes and levies, which are characterized by high costs rise, businesses have to bear the regulatory business environment. Many previous studies and reports on the business environment presented earlier tax burden as one of the main barriers to entrepreneurship, respectively. business development in Slovakia Therefore most important factor promoting the development of small and medium enterprises from the state is creating an appropriate business environment, which requires the tax especially simplify and clarify legislation, reducing administrative costs borne by the private sector, and which are less visible but extremely high. It is therefore necessary to establish a clear and simple tax system and thereby achieve that administrative costs were kept to a minimum. The highest costs for payers, taxpayers and government will bring about changes in the tax system. In recent years, the Slovak government will undoubtedly improve the functioning of the business environment in many areas affecting business. Among the truly progressive steps clearly include tax reform, which brought reconciliation of income tax ra87

tes of personal and corporate and start similar activities tax at rate regardless of the legal form of business while the striking reduction (for natural persons from 38% to 19%) facilitate the registration of businesses in terms of access to the commercial register, t. j. shortening of incorporation and the introduction of an exact time registration (5 working days) or the introduction of exible labor law legislation. Still, of course, there are bottlenecks as long presented a high burden, relatively high number of procedures necessary for starting a business, Signicantly positive impact on the business sector should be the abolition of tax on dividends. For this step, the Government of the Slovak Republic, both to eliminate double taxation (the rst is the taxation of prots and then pay it back) and, secondly, to stimulate business activity and business conditions. According to data from the Ministry of Finance is now Slovakia thanks to the elimination of the tax on dividends one of the lowest effective rate of taxation of capital from countries of the Organization for Economic Development and Cooperation. An important step for the overall business environment in Slovakia has been the simplication of tax legislation. The tax reform was to eliminate more than 80% of various exceptions to the law on income taxes. This should reduce the long-term transaction costs and administrative burdens for businesses in terms of meeting their tax obligations. The total amount of the tax burden in Slovakia. At present, positive changes were implemented in the eld of taxation to support business activities. These measures in the tax area that enhance the business environment in times of economic crisis on SMEs perceived very positively. Shortening the period for repayment of excess VAT deduction reduces business costs and increasing nancing resources available for investment. Increase of tax allowances and personal income tax and increase employee premiums. These measures increase the net income workers. By reducing the upward pressure on labor costs have a positive impact on SMEs. Positive action is a blanket effect on businesses operating in all sectors of Economy, and in particular traders. Adjust the entry price to tangible and intangible assets for income tax. Increase in input prices for property tax revenue that can be applied to business costs has a positive impact on all SMEs. The SME has a positive impact of accelerated depreciation, the depreciation component, simplifying registration for small businesses, as well as the possibility of group registration for VAT deduction in a later scal period without penalty, deduction of personal vehicles.
88

One of the requirements for a good tax system is legal perfection tax system. Denes basic terms and their meanings, which will contribute to the formation of a good tax system. One of Smiths requirements for a good tax system is the requirement that the taxpayer pay the tax if, when it is most appropriate, if it is his ability to pay as high as possible. Adoption of an amendment to the Accounting Act, which allowed the marketing year was different from the calendar year, contributed to the Slovak tax system within its capabilities will be increasingly closer to the requirements that theory to good tax system imposes. In addition to positive changes in the tax system has consistently SR, problems that businesses perceive as negative factors limiting business activity. Concessional tax incentives.... this system has a negative effect on business ethics, because it directly motivates disadvantaged rms to the business rather than a signicant part of its efforts into guring out how to eliminate their tax disadvantage. Factors of injustice and lack of economic logic in the tax system together with a relatively high tax, but most levy burden can be an important psychological components supporting the expansion of the general reluctance to pay taxes and the transfer of the business sector to the informal economy. Paying so. Unobtrusive taxes. Besides taxes and most visible as the ow of money away from public nance to entrepreneurs, there are more or less important paratools, the common denominator is undertaking an obligation to contribute to a given purpose or set of institutions. Although such benets, although not called taxes, they have de facto nature of the tax, which mainly results from the fact that their payment is not voluntary but enforced by state power. Operating in SR entrepreneurs also complicates a number of important endorsements, documents, ofcial translation of documents and the like, which must be submitted. Sometimes taxpayers faced even less logical requirements. For example, submit a copy of something that already last year attest to this, the tax was once again in its folder for this year. Another very serious problem in the tax eld for entrepreneurs is tax uncertainty, which is mainly due to frequent changes and lack of tax legislation and its conicting interpretations. Here in particular, help the consistency of legislation and businesses are also welcomed the on-going updating of written interpretations as well as prompt delivery of written submissions of the tax administration

89

Conclusions
Aim of this paper was to present the impact of changes in tax laws, which were made in improving the business environment in times of economic crisis, and should have a positive impact on small and medium enterprises. We conclude that changes in tax legislation, which is in the process undertaken for the benet of a business and from changes taking place with the tax reform are positive and rated it on the grounds that lowering tax rates, broadening the tax base , simplication of tax legislation and eliminate duplication in the taxation of income and also have removed the limits on application of tax expenditures, which allows the taxpayer to reduce the tax base for calculating tax liability. We can therefore say that the at tax, along with other changes contributes to the freedom of business entity. Finally, I would like to point out that it should be noted that changes in the tax system should ensure SR competitiveness of domestic business space in unifying Europe. The state should be sensitive to issues of taxation and administration to implement only those interventions that will benet the business environment and at the same time not jeopardize the public nances. The rate and extent of redistribution through public nances signicantly affect the business climate. The most signicant and most sensitive to the perceived business component of the system is redistributing the tax burden, the amount and distribution as well as the economic logic of justice and taxation.

References
[1] STROVSK, E. a i. [2004]: Small and Medium Enterprises. Bratislava: Ekonm, 234 s. ISBN 80-225-1788-7 [2] TVRDO, J. [2007]: Analysis of business environment and barriers to the absorptiion capacity of the regions [online] www.ceeol.com [3] VEBER, J. SRPOV, J. [2008]: Business Small & Medium Business. 2.vydanie. Praha: Grada Publishing, a. s., 320s ISBN 978-80-247-2409-6 [4] Medium-Term Strategy for SME Development 2007-2013 new version., Government Resolution, 2008, [online] www.nadsme.sk [5] Zkon NR SR . 595 / 2003 o dani z prjmov s dvodovou sprvou

90

Open source pecick forma otvorenej inovcie

Adam Madlek Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmedilnej komunikcie, Katedra marketingovej komunikcie, Trnava, Slovensk republika; adam.madlenak@gmail.com

Abstrakt
Autor predstavuje vo vedeckom prspevku aktulne trendy v oblasti inovanch procesov. Zameriava sa predovetkm na prpad otvorenej inovcie, osobitne na prstup tzv. open source, vychdzajci z novej lozoe Erica Raymonda. Vma si najm neobvykl spsob podpory a rozvoja inovatvnych mylienok. Sasne vak kriticky hodnot jeho potencil pri uplatovan vo vrobnej sfre. Kov slov: otvoren inovcie; open source; zdrojov kd; verejn licencia; inovan trendy

vod
Dopady globlnej ekonomickej krzy zaprinili na pomerne dlh obdobie neschopnos viny eurpskych i mimoeurpskych krajn pokraova v progrese nrodnho hospodrskeho rastu, ktor by zodpovedal trendom 21storoia a zabezpeoval trvalo udraten rozvoj spolonosti. Vrazn pokles hospodrskej produkcie neustle znemouje vytvranie novch pracovnch miest, a prehlbuje i tak vysok mieru nezamestnanosti. Predstavitelia podnikateskho sektora s nsledne nten k efektvnejiemu zaobchdzaniu so zdrojmi urenmi na rozvoj ich potencilnych podnikateskch prleitost. Spolonosti, ktor v sasnosti realizuj vskum a vvoj iba na zklade svojich vlastnch nannch prostriedkov, tak pociuj zsadn nedostatok vonho peanho kapitlu potrebnho na rozvoj ich investinch zmerov. Interne realizovan vskum sa stva menej efektvnym v svislosti s tvorbou novch inovci, nehovoriac o jeho vysokej nkladnosti.[1] Narastajce dlhov problmy eurpskych krajn, ktor nie s schopn ani do budcna zabezpei podporu a rozvoj vedy i zkladnho a aplikovanho vskumu, zrove ete zdrazuj okamit potrebu zmeny myslenia, resp. hadania novho prstupu k rieeniu problmov. Jednou z perspektvnych monost optovnho rastu ekonomiky sa tak jav jej otvorenie vonkajiemu prostrediu v snahe zapoji do procesu tvorby novch npadov i alie extern subjekty hospodrskeho trhu. V praxi meme hovori aj o zavdzan systmu tzv. otvorench inovci.

91

Open source vznam, pojem, uplatnenie

Poda Chesbrougha mono otvoren inovcie chpa ako spolonosou zmern vyuitie vntornho a vonkajieho prdu vedomost za elom zrchlenia inovci a rozrenia trhu.[2] Pomyseln hranice organizanej truktry podniku, ktor sa riadi koncepciou otvorench inovci, sa stvaj priepustnmi, m sa roziruje priestor pre nachdzanie novch atraktvnych podnetov a mylienok. Praktick uplatnenie modelu otvorench inovci tak predpoklad akceptciu a al rozvoj npadov inch autorov z externho prostredia. Rovnako je vak dleit i sprstupnenie vlastnch inovci, ktor podnik nevyuva v plnej miere, verejnosti. Za primrny cie sa poklad najm snaha o maximalizciu ich hodnoty. Na trhu sa nsledne zanaj objavova najrozmanitejie formy spoluprce medzi podnikateskmi subjektmi na zklade dostupnch iastkovch potrieb a rieen ich problmov. Draz pritom stle viac podnikateskch subjektov kladie aj na individulne sksenosti a postrehy svojich zkaznkov. Uvatelia sa potom asto stvaj spolutvorcami hodnoty danho produktu a vytvraj si k nemu osobnej vzah. Za hranin prklad otvorenosti pri uplatnen koncepcie otvorench inovci sa povauje i prstup tzv. open source (slovensk ekvivalent otvoren zdroj). Open source predstavuje pecick formu zdieania vedomost v rmci technologickho vvoja. Tvor ho sbor zsad a postupov (kdov) dleitch pre sprvne zostavenie novho produktu a monos jeho nslednho renia za sasnho zachovania podmienky vonej dostupnosti zdrojovho kdu.[3] Ide v podstate o akkovek informciu dostupn verejnosti za predpokladu, e monos jej slobodnho renia zostane zachovan. Zdroj pokladme za otvoren, pokia je k dispozcii vetkm potencilnym zujemcom bez nutnosti iada o osobitn povolenie, alebo ak podmienky prstupu k jeho obsahu nie je prli ak splni a nie s primrne diskriminan. Povolenie sprstupujce zdrojov kd mus by pritom vdy vydan neutrlne bez ohadu na charakter a zmery iadatea. Nemenej prznanou vlastnosou open source prstupu je aj prvo koncovch pouvateov sprstupnen informciu vone pouva, upravova poda osobnch potrieb i alej distribuova. Prvo bali a predva vsledn produkt zhotoven na princpe open source si vak rovnako vyaduje dodranie zvzku zverejnenia pracovnho postupu uplatnenho pri jeho tvorbe (podrobne konkretizuje prslun licenn oprvnenie). Akkovek modikcia zdrojovho kdu a jeho nsledn renie je tak podmienen zachovanm konceptu open source i v rmci budceho nakladania s nm. Vetky prva a povinnosti kadho pouvatea vstupov z open source detailne upravuje nleit verejn licencia. Priradenm konkrtnej open
92

source licencie svojmu kdu me autor v poadovanej miere nielen obmedzi, ale aj striktne stanovi podmienky jeho pouvania (GPL, LGPL licencia a in). Zrove sa me dobrovone vzda akejkovek kontroly nad tm, ako sa jeho kd alej pouva alebo distribuuje (BSD, MIT licencia).[4] Open source licencie mu popritom obsahova ete alie obmedzujce podmienky pre uvateov zdrojovho kdu, akmi s naprklad povinn uvedenie mena autora i uvedenie autorskch prv, alebo upozornenie na zrieknutie sa zodpovednosti za pouitie diela. Licencie predstavuj vznamn determinant praktickho vyuitia zdrojovho kdu v rmci open source. Ak je zdrojov kd sprstupnen verejnosti pod prli obmedzujcou licenciou, vvojri ho nebud mc pouva poda svojich potrieb vo vlastnch projektoch a rozhodn sa radej pre kd niekoho inho, ktor im to umon. Ak je zdrojov kd naopak sprstupnen pod prli vonou licenciou, konkurencia ho me upravi a poui vo svojich komernch produktoch bez toho, aby musela informova pvodnho autora (strata monosti pvodnho autora akokovek protova zo zdrojovho kdu). Prstup open source je u dlh obdobie povaovan za alternatvu k patentovmu rieeniu predovetkm v oblasti aplikcie potaovho softvru. Poznanie postupnosti prkazov, ktor s potrebn pre vytvorenie potaovho programu, umouje programtorom rchlo a exibilne vykonva iadan pravy k zabezpeeniu jeho kompatibility s inmi softvrovmi komponentmi. Sasne vak mu skma softvr za elom odstraovania prpadnch existujcich chb a zaisova zven ochranu dt pred ich nhodnm alebo myselnm zneuitm. Bezpenostnmi aktualizciami a pridvanm novch funkci nsledne prispievaj k vytvraniu odvodench verzi potaovch programov. Zmeny v socilnej komunikcii i rastca globalizcia v ostatnom obdob vytvorili aj nov prleitosti pre efektvne uplatnenie princpov open source v praxi. Predovetkm v zahrani sa viacer open source projekty stali prkladom relatvne dobre rozvinutch spench foriem inovanch snh v oblasti poskytovania sluieb i vvoja produktov spoloenskej spotreby. Pravdepodobne najznmejm prototypom open source prstupu v snahe budova informan spolonos je on-line encyklopdia Wikipdia. Podstatu Wikipdie tvor mylienka spolonho spravovania informci v otvorenom spektre znalost jej prispievateov. Vzjomn regulcia pravdivosti obsahu uvatemi m sasne zabezpei distribuovanie poznatkov v rznych jazykoch a v o mono najlepej kvalite. Napriek tomu, e otvorenos predstavuje pre Wikipdiu nesmiernu ancu pre jej vzostup, zrove je aj hlavnm dvodom
93

jej neakceptcie ako spoahlivho informanho zdroja. Potencil pre vyuitie open source prstupu objavili vrobcovia i v potravinrskom priemysle. Tzv. OpenCola sa stala prvm nealkoholickm npojom zaloenm na slobodnom prstupe k jeho receptre. Pvodne bol nvod na prpravu npoja OpenCola zverejnen na internetovej strnke producenta vrobku. Neskr vak vrobca zmenil stratgiu podpory uvedenho produktu s ohadom na opakovan poruenie zkladnch princpov open source zo strany koncovch uvateov. V sasnosti je mon zska recept na prpravu npoja vlune prostrednctvom e-mailovej iadosti potencilneho spotrebitea.[5] Ktokovek tak me v podstate OpenColu vyrba, distribuova a vone modikova jej recept pri dodran podmienky sprstupnenia kadej jeho varicie. lohou nvodu na jej prpravu je pritom dosiahnu identick chu s vrobkami spolonosti Coca-Cola. Hoci sa OpenCola nestala do sasnosti relevantnou hrozbou pre niektorho z ldrov v oblasti produkcie nealkoholickch npojov, dokzala vyvola mnoh diskusie ohadom praktickej aplikcie mylienok open source v sfre inovanch procesov ubovonej spolonosti. Motivcia pre podporu vyie popsanho hraninho modelu otvorenej inovcie jednoznane vdy zvis od konkrtneho projektu. asto sa toti treba zamyslie nad prpadnmi dsledkami sprstupnenia asti metodiky alebo postupu vroby produktu pre verejnos. Bud toti zverejnen mylienky pre ud dostatone atraktvne, aby sa mohli samostatne ri alej? Mono predpoklada zven zujem zainteresovanch vytvra odvoden diela na zklade dostupnch informci o produkte? Bud aj ostatn inpirovan podeli sa o postup a vsledky svojej prce? Mnoho obchodnch manarov doposia nem iadne informcie i dostaton vedomosti o pouit prstupu open source mimo oblasti tvorby potaovch programov. Existuje preto vek pravdepodobnos, e ich pohad na open source bude skr skeptick. Prekok, ktor by mohli ovplyvni innos procesu vytvrania novch npadov nartnutm spsobom, existuje hne viacero. Asi najvm problmom pri presadzovan mylienok open source je snaha viny podnikateskch subjektov striktne chrni svoje remn tajomstvo v zujme udrania konkurennej vhody na trhu. aliu bariru me tvori nevyhovujca truktra udskch zdrojov v podniku alebo nedvera manamentu v dostaton kooperciu uvateov pri rieen zadanej lohy v konkrtnom priemyselnom odvetv. Rovnako me by koncept open source v sasnej dobe rchlych inovanch trendov chpan ako neefektvny vzhadom na pomerne dlh trvanie dosiahnutia poadovanho vsledku. To je pod94

mienen najm dobrovonou asou subjektov v popsanom inovanom procese. Zrove je vak nevyhnutn upozorni na skutonos, e open source predstavuje prirodzen spsob, ako mono erpa z neobmedzenho mnostva npadov, ktormi udsk spolonos disponuje v rmci vvoja novch postupov. V sasnosti nepoznme unikovan model open source, ktor by dokzal v praxi zarui jednoznan spech. Musme vak shlasi s tvrdenm, e je vemi nron zmeni kultru v podnikoch, ktor realizuj svoju vrobu, distribciu alebo predaj zauvanm spsobom u dlh desaroia. Novovznikajce subjekty maj preto monos nepomerne ahie zavies prstup open source do svojich internch truktr, a zska tak vhody, ktor im nov koncept ponka. Pochopenie pre aplikciu open source meme njs i u mladch zanajcich vedeckch pracovnkov. Princpy ako transparentnos, vzjomn spoluprca a zdieanie podstatnch informci sa pre nich vplyvom modernch technolgi z poslednch rokov stvaj temer tandardom. Internet a nov trendy v komunikcii s sce prinou oslabovania socilneho kontaktu a vzjomnej interakcie medzi mladmi umi, no zrove im poskytuj prleitos jednoduchie pochopi podstatu verejnho zdieania informci, ktor je zkladom prstupu open source.

Zver
V ostatnom obdob stle viac podnikateskch subjektov ochotne had a vyuva nov modely vytvrania hodnt pre zkaznka. Rozhodnutie subjektu dobrovone aplikova prstup open source pri rieen loh je zvyajne podmienen jeho drazom na potrebu zisti, akm spsobom sprvne inovova, a to i v prpade zrieknutia sa prv subjektu na vlun kontrolu vrobnho procesu produktu. V open source tak naber na vzname uprednostnenie vzjomnch vzahov a vzieb medzi rieitemi zadanch loh pred obchodnmi transakciami zadvateov projektov. Hoci subjekt uplatnenm open source prstupu prichdza o monos centralizovanho riadenia vvoja produktu, sasne m monos njs naozaj najvhodnejie rieenie svojho problmu. Samozrejme vo vine prpadov na kor asu. Zsada maximlnej otvorenosti open source prstupu a heterognnos sasnho sveta rovnako spsobuje, e aj open source prstup sa v mnohch situcich lepie uplatuje skr v terii ako v praxi. Napriek tomu sa mono i za pomoci predmetnho konceptu tvorby inovci usilova o vytvorenie dokonalejej spolonosti, ako je dnes.

95

Vedeck prspevok bol vypracovan v rmci vskumnho projektu VEGA 1/0900/12 s nzvom Zvyovanie inovanej vkonnosti a inovatvnosti podnikateskch subjektov prostrednctvom systmu otvorench inovci za podpory integrovanej marketingovej komunikcie.

Zoznam pouitej literatry

[1] ZAUKOV, A. [2011]: Inovatvnos podnikateskch subjektov v synergii s inovanou vkonnosou slovenskch reginov. In: pecik regionlneho a neziskovho marketingu: zbornk z medzinrodnej vedeckej konferencie. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, s. 244-256. ISBN 978-80-8105-333-7. [2] CHESBROUGH, H. VANHAVERBEKE, W. WEST, J. [2006]: Open Innovation: Researching a new Paradigm. Oxford: Oxford University Press, 392 s. ISBN 0-19929072-5. [3] RAYMOND, E. S. [2001]: The cathedral and the bazaar: musings on Linux and open source by an accidental revolutionary. Sebastopol: OReilly, 241 s. ISBN 978-0-59600108-7. [4] PNIN, J. [2008]: More open than open innovation? Rethinking the concept of openness in innovation studies. [online] http://www.beta-umr7522.fr/productions/publications/2008/2008-18.pdf (15.1.2012). [5] MIERZEJEWSKA, B. [2008]: Open Innovation nowe podejcie w procesach innowacji. In: E-mentor. 2/2008, s. 59-68. ISSN 1731-6758.

96

Efek vnos implementcie ak vnej poli ky trhu prce

Renta Machov1, Katarna Vghov2
1

Univerzita J. Selyeho, Ekonomick Fakulta, Katedra Manamentu, Komrno, Slovensk republika; machovar@selyeuni.sk
2

Univerzita J. Selyeho, Ekonomick Fakulta, Katedra ekonomiky, Komrno, Slovensk republika; veghk@selyeuni.sk

Abstrakt
V lenskch krajinch Eurpskej nie sa aktvnym opatreniam trhu prce venuje oraz via pozornos, avak mono kontatova, toho asu neexistuj iadne relevantn ekonometrick hodnotiace tdie o ich efektvnosti. Za posledn roky posilnili stratgie na aktivciu nezamestnanch so snahou zvi ich ance na trhu prce. Aj v prpade Slovenskej republiky mono kontatova, e vznamnm initeom, ktor motivuje zamestnvatesk a podnikatesk prostredie k vytvraniu novch pracovnch miest irokm spektrom nstrojov, je prve aktvna politika trhu prce. Prspevok sa zaober analzou jednho z najastejie vyuvanch nstrojov v rmci aktvnej politiky trhu prce, a to prspevkom na zaatie podnikania v regionlnom kontexte, nancovanho z Eurpskeho socilneho fondu a ttneho rozpotu prostrednctvom implementcie nrodnch projektov. Kov slov: trh prce; aktvna politika trhu prce; eurpske socilny fond; podpora podnikania

vod a formulcia ciea

Sasn nann a hospodrska krza nastolila nutnos novch pohadov tak na jej vznik i priny, ako i na nov prstup k ekonomike z nrodnho i globlneho aspektu. Veobecne sa dnes diskutuje o problmoch obnovenia zamestnanosti a tvorby pracovnch miest. V podstate s mon dve cesty: bu si tieto pracovn miesta vytvra verejn sektor svojimi objednvkami, alebo priamo svojimi podnikmi, alebo ich vytvra nepriamo cez stimulciu podnikateskej sfry a skromnho sektora. V sasnosti vak analzy predkladaj dkazy skr o procese zniku pracovnch miest, ale neukazuj razantn a masov vytvranie novch pracovnch miest.[1] Fenomn nezamestnanosti, s jeho stpajcou tendenciou, sa stal tmou da irokej verejnosti, odbornch kruhov a politickch zoskupen v celej Eurpe, Slovensko nevynmajc. Nezamestnanos je ekonomick jav, ktor negatvne vplva na ivot samotnej osoby, ako aj jej rodiny a ostatnch osb v jej blzkosti. Pri podpore nezamestnanej osoby zohrva, popri rodine a predchdzajcom zamestnvateovi, vznamn lohu tt. tt sa prostrednctvom nstrojov uplatovanch v rmci politiky zamestnanosti zameriava na dva druhy pomoci nezamestnanm osobm. Prv oblas predstavuje pasvnu politi97

ku (tto obsahuje prspevky v nezamestnanosti a dvky v hmotnej ndzi) a aktvnu politiku (tento prstup sa sna s nezamestnanou osobou pracova, podporova jeho snahy v hadan si zamestnania, zvyovan kvalikcie a pod. a na druhej strane sa sna stimulova zamestnvateov, aby prijmali uchdzaov o zamestnanie do pracovnho pomeru. Aktvna politika trhu prce, vrtane opatren, ako je pomoc pri hadan zamestnania, prce na trhu, vzdelvanie, dotcie na mzdy do skromnho sektora a priamych pracovnch miest vo verejnom sektora je dleitm prvkom snahy eurpskych krajn v boji proti nezamestnanosti a je sasou Eurpskej stratgie zamestnanosti, ktor denuje zamestnanie ako jeden kov cie spolonej hospodrskej politiky. Predmetom prspevku je analza implementcie aktvnej politiky trhu prce (alej len APTP alebo aktvna politika) v diapazne 2006 2010 v kontexte trhu prce s drazom na prspevok na zaatie podnikania. Parcilnym cieom je identikcia vyuitenosti nstroja z pohadu uchdzaov o zamestnanie a jeho nsledn zotrvanie na trhu prce.

Materil a metdy
Rieenie stanovenej problematiky si vyiadalo zosumarizovanie materilu zo sekundrnym informanch prameov, najm zo tatistickch databz a koncepnch materilov MPSVR SR a PSVR SR. Pri spracovan prspevku boli pouit vybran tatistick metdy doplnen o logicko-poznvacie metdy, vyuit daje EUROSTATU.

Vsledky a diskusia
Eurpska nia predstavuje v sasnosti spoloenstvo 27 lenskch ttov, ktor sa snaia o dosahovanie spolonch cieov v rznych oblastiach spoloenskho, i hospodrskeho ivota, v rmci ktorho sa vybudoval systm vytvrania a podporovania rznych programov, prostrednctvom ktorch sa m zabezpeova postupn napanie jednotlivch politk spoloenstva. Veobecnm cieom poskytovania podpory zo strany E je pridelenie nannch prostriedkov v podobe grantov na ely realizcie projektov alebo innost, ktor maj vzah k jednotlivm politikm E a ved k napaniu ich cieov. [2] Operan program Zamestnanos a socilna inklzia implementuje pecick prioritu Podpora rastu zamestnanosti a socilnej inklzie, v rmci strategickej priority 3. udsk zdroje. Globlnym cieom operanho programu je rast zamestnanosti, pokles nezamestnanosti, socilna inkzia a budovanie kapact. stredie prce socilnych vec a rodiny v zkej spoluprci s radmi prce, socilnych vec a rodiny v rmci celho Slovenska implementuj nstroje APTP, ktorch legislatvny rmec je obsiahnut zkonom . 5/2004 Z. z. o slubch zamestnanosti a o zmene a dopl98

nen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Od 1. Mja 2008 nadobudla innos novela zkona o slubch zamestnanosti, na zklade ktorej boli prehodnoten implementovan APTP a boli zaveden nov opatrenia zameran najm na rieenie vysokej miery nezamestnanosti prostrednctvom Operanho programu Zamestnanos a socilna inklzia v novom programovom obdob 2007 2013.[3] APTP zaha viacero typov programov, vrtane vzdelvania, nannej podpory prijmania prce alebo zamestnvateov pri vzniku novch miest, priamej tvorby pracovnch miest vo verejnom sektore a podpory samozamestnvania. Ako pri inch ttnych zsahoch do fungovania trhu, spolonm cieom je zvenie efektvnosti vsledkov a rovnosti anc na trhu. Aktvne politiky zahaj programy z siedmych hlavnch kategri. Tabuka 1 popisuje programy v jednotlivch kategrich, programy intervenuj na trhu prce s cieom zvi efektvnos vsledkov cez tri hlavn mechanizmy poda toho, i: podporuj dopyt po pracovnej sile (podnety k zamestnaniu, stimuly k tartu), zlepuj kvalitu ponuky pracovnej sily (vzdelvanie), alebo prispievaj k lepiemu priraovaniu uchdzaom o prcu k vonm miestam (veobecn verejn sluby zamestnanosti).[4]

99

Tab. 1: Programy APTP

Typ programu 1 Veobecn verejn sluby zamestnanosti Popis Pomoc pri hadan prce zaha viacero sluieb (klientsk a poradensk sluby, informan sluby, pomoc jednotlivm nezamestnanm pri hadan prce) a cieom je priraovanie vonch pracovnch pozci k vhodnm uchdzaom o prcu. Zlepuje kvalikciu a zrunosti uchdzaov potrebn na zskanie pracovnej pozcie. Zabezpeuje participciu uchdzaa na pracovnej pozcii pomocou nahradenia odpracovanch hodn existujceho pracujceho. V praxi sa takmer nevyuva. Dotcie pre von pozcie na trhu prce zniujce nklady na prcu. Zvyuj motivciu zamestnvateov prijma vybran skupiny pracujcich do zamestnania a tvori a udriava pracovn miesta. Taktie podporuj motivciu uchdzaov prijma prcu za niiu mzdu. Podpora zamestnvania uchdzaov so znenou schopnosou sa zamestna, naprklad postihnutch, pomocou dotcie zamestnvateovi alebo priame uchdzaovi na vytvorenie pracovnho miesta alebo chrnenho pracoviska. Verejne nancovan doasn prca mimo trhu prce za nzku mzdu pre intitcie z verejnho sektora, naprklad verejnoprospen prce pre obce. Programy skr zvyuj prjem participantov ako generuj pracovn miesta. Podpora uchdzaov pri zakladan ivnosti a samo zamestnvania pomocou priamej nannej podpory alebo poradenstva.

2 Vzdelvanie 3 Rotcia a zdieanie pracovnch pozci

4 Podnety k zamestnaniu

5 Podpora zamestnvania a integrcia postihnutch

6 Priama tvorba pracovnch miest

7 Stimuly k tartu

Zdroj: Eurostat

Z pohadu analzy by sme sa venovali nstroju, ktor maj za cie vytvra nov pracovn miesta a to konkrtne prspevku na podporu zaatia podnikania. Vzhadom na sasn situciu na trhu prce ovplyvnen hospodrskou a nannou krzou, kedy rmy, ktor donedvna prosperovali, obmedzuj vrobu, rady nezamestnanch sa roziruj a UoZ prichdzajci do evidencie radu maj meniu uplatnitenos na trhu prce ako zamestnanci. Prspevok na samostatn zrobkov innos a tm i podporu podnikateskho sektoru povaujeme za jeden z konkrtnych krokov na minimalizciu negatvnych dopadov globlnej krzy na zvyujcu sa nezamestnanos. Vasn podpora UoZ v oblasti vykonvania samostatnej zrobkovej innosti me prispie k skoro plynulmu prechodu od zamestnania k vykonvaniu podnikateskej innosti.

Zadenovanie reginu
Okres Komrno rozlohou 1 100,1 km2 patr medzi vek okresy Slovenska. Je najjunejm okresom republiky, rozprestiera sa na Podunajskej nine a patr k najteplejm zemiam Slovenska. Okres m hust rienu sie Dunaj, Vh, Nitra, itava, rozvetven sstavu ivch a mtvych ramien riek a vemi rodn pdu. Dlh jun hrani100

ca okresu, ktor vedie stredom rieky Dunaj je zrove ttnou hranicou s Maarskou republikou. V okresnom meste Komrno je najfrekventovanej cestn priechod medzi Slovenskou republikou a Maarskom a na Dunaji vznamn rieny prstav, ktor je napojen na eurpsku rienu magistrlu Rn Mohan Dunaj. Na zem okresu sa nachdza 41 obc, z toho 3 obce maj tatt mesta (Komrno, Kolrovo, Hurbanovo). [5] V okrese Komrno ilo k 31.12.2009 celkovo 106 636 osb, z toho bolo 51 718 muov (t.j. 48,50 %) a 54 918 ien (t.j. 51,50%). Hustotu osdlenia tvorilo 97 osb na m2. Obyvatestvo v predproduktvnom veku tvorilo skupinu 14 323 osb, vo veku 15-64 rokov 77 541 osb a vo veku nad 65 rokov skupinu 14 747 osb. Celkov poet obyvateov okresu poda nrodnost sa len nasledovne: maarsk nrodnos 73 990 osb (69,39%), slovensk nrodnos 28 818 (27,02%), rmska nrodnos 1 257 osb (1,18%), esk, moravsk a sliezska nrodnos 759 osb (0,71%), in a neudan nrodnos 1 651 osb (1,55 %). [6] V ase prvch prejavov svetovej hospodrskej krzy bolo hospodrstvo Slovenska vo fze rastu, ktor sa najintenzvnejie prejavoval od roku 2004. Medziron rast kvartlneho HDP v stlych cench sa postupne vyplhal a na hranicu 14,3% v tvrtom tvrroku 2007, za m nasledoval prudk prepad, a na rove poklesu 5-6% v prvch tvrrokoch roku 2009. Do roku 2008 kontinulne klesala aj miera nezamestnanosti, napriek tomu bola spomedzi okolitch krajn Eurpske nie najvyia. Svetov hospodrska krza mala za dsledok nielen spomnan prepad hrubho domceho produktu, ale aj vrazn rast nezamestnanosti na Slovensku. Uveden je zrejm z jej prudkho nrastu, po dlhodobom klesajcom trende. Uveden je zrejm z jej prudkho nrastu, po dlhodobom klesajcom trende (Graf 1). Vyiu mieru nezamestnanosti ako Slovensko mali k 30.09.2009 v Eurpe len Lotysko (19,7%), panielsko (19,3%) a rsko (13%). [6]

101

Graf 1: Vvoj harmonizovanej, seznne oistenej miery nezamestnanosti v jednotlivch mesiacoch v obdob janur 2000 september 2009 v SR v irom kontexte

Zdroj: Eurostat

Z regionlneho pohadu v roku 2007 mal vvoj nezamestnanosti v okrese Komrno klesajcu tendenciu. V januri bol celkov poet UoZ 4539 a v decembri 3923 UoZ t.j. menej o 616 osb. Vvoj nezamestnanosti v okrese Komrno mal do septembra roku 2008 klesajcu tendenciu. Od tohto mesiaca mala miera nezamestnanosti u len narastajci charakter. Od janura 2008, kedy bol poet UoZ 4017, poklesol do konca septembra poet na 3777 UoZ a nsledne sa do konca roka 2008 tento poet zvil na 4525 UoZ. Ku koncu roka 2008 bolo v evidencii UoZ o 602 osb viac ako v rovnakom obdob predchdzajceho roka. Vvoj nezamestnanosti v okrese Komrno mal v roku 2009 narastajcu tendenciu. Ku koncu roka bolo v evidencii 8351 uchdzaov o zamestnanie. Poet uchdzaov o zamestnanie ku koncu decembra v porovnan s janurom bol vy o 3222 osb, o znamen zvenie o 62,82 %. Nrast potu nezamestnanch ovplyvnila celosvetov hospodrska a nann krza, ktor mala dopad aj na slovensk ekonomiku a v rmci toho na zamestnanos v okrese Komrno. V januri 2010 bol poet evidovanch uchdzaov o zamestnanie 8908. V decembri tento poet narstol na 9067.

102

Graf 2: Vvoj miery nezamestnanosti a potu EN v okrese Komrno v rokoch 2007-2011

Zdroj: PSVR Komrno a vlastn spracovanie

Prspevok na samostatn zrobkov innos (49)

V rmci globlnej nannej krzy sa vytvorila a neustle sa vytvra skupina UoZ, ktor s ahie umiestniten na trhu prce ako samostatne zrobkovo inn osoby ne ako zamestnanci. Prspevok sa poskytuje na hradu nkladov, svisiacich so samostatnou zrobkovou innosou. Z hadiska podpory vytvrania pracovnch miest napomha UoZ vstup na trh prce ako podnikateom. Podpora zamestnvania uchdzaov o zamestnanie s drazom na skupinu znevhodnench uchdzaov o zamestnanie patr medzi dleit nstroje aktvnych opatren na trhu prce. Cieom nstroja je podpori uchdzaov o zamestnanie, ktor sa rozhodn samozamestna a to prspevkom na zaatie prevdzkovania alebo vykonvania samostatnej zrobkovej innosti.

103

Tab. 2: Poet vytvorench pracovnch prostrednctvom 49 v okrese Komrno

Rok 2007 Poet vytvorenchobsadench pracovnch miest Dohodnut suma SZO, ktor v sled.obdob naalej podnikaj poda doby od ukonenia doh. podporenia Rok 2008 Rok 2009 Rok 2010

84

134

219 529 136,85

197 778 775,52

4 801 238,00 Sk 8 686 594,00 Sk

do 6 mesiacov 39 od 6 mesiacov do 12 mesiacov 25 44 75

63

47

23

46

Zdroj: PSVR a vlastn spracovanie

Pre rok 2007 bol ete charakteristick trend nzkeho zujmu UoZ o prspevok na zaatie samostatnej zrobkovej innosti. Hlavnm faktorom ovplyvujcim zujem, resp. nezujem UoZ o tento prspevok bola nzka suma prspevku z dvodu poklesu miery nezamestnanosti v okrese. alou skutonosou je, e regin okresu m silne ponohospodrsky charakter a prspevky na takto innos nie je mon poskytova v slade so schmami na podporu zamestnanosti. Tieto vplyvy sa prejavili na pote vytvorench pracovnch miest v roku 2007 celkom 84, sumou 4 801 238, Sk. Z uvedenho potu bolo 31 ien, o predstavuje 37 %. V roku 2008 bolo vytvorench u celkovo 134 miest na samozamestnanie, s vkou poskytnutho prspevku 8 685 594,-Sk, o je oproti rovnakmu obdobiu minulho roka nrast o 50 miest (159 %). Priemern vka poskytnutho prspevku na jedno miesto bola 64 818,-Sk. V porovnan s predchdzajcim rokom bol zaznamenan vrazn nrast zujmu UoZ o prspevok na zaatie samostatnej zrobkovej innosti. Celkom bolo vytvorench 219 pracovnch miest s UoZ v celkovej vke nkladov 529 136,85 . V roku 2009 bolo vytvorench celkovo 204 miest na samozamestnanie, s vkou poskytnutho prspevku 489 761,25 , o je oproti rovnakmu obdobiu minulho roka nrast o 70 miest. Z celkovho potu vytvorench pracovnch miest na samozamestnanie bolo 82 ien (40,20 %) a 73 znevhodnench UoZ (35,80 %). Z rozdelenia UoZ poda kategrie znevhodnench vyplva, e najviac, t.j. 30 UoZ spalo dlhodob evidenciu nad 12 mesiacov, 23 obanov bolo nad 50 rokov veku, 15 obanov, ktor sa stal nezamestnanmi z dvodu skonenia pracovnho pomeru z organizanch dvodov, 11 absolventov kl, 5 rodiia, ktorm sd zveril diea do starostlivosti, 2 obania, ktor nevykonvali zrobkov innos ani sa nepripravovali na povolanie z dvodu akost pri zoslaovan svojho pracovnho a rodinnho ivota a 1 oban, ktor stratil schopnos vykonva svoje doterajie zamestnanie zo zdravotnch dvodov.[7]
104

V priebehu roka 2010 bolo v okrese Komrno uzatvorench 197 dohd o poskytnut prspevku na samostatn zrobkov innos. V porovnan s minulm rokom, kedy bolo uzatvorench 219 dohd, predstavuje pokles o 22 dohd. Uchdzai o zamestnanie prejavovali zujem o prevdzkovanie a vykonvanie samostatnej zrobkovej innosti poas celho roka. Z celkovho potu podporench UoZ bolo 97 ien, 120 znevhodnench UoZ, z toho 76 dlhodobo nezamestnanch, 21 UoZ bolo vo veku nad 50 rokov, 14 absolventov. Vka prspevku v roku 2010 na samostatn zrobkov innos bola v okres Komrno 3 902,16 Eur. Uchdzai o zamestnanie, s ktormi boli uzatvoren dohody poda 49 zaali vykonva a prevdzkova ivnos najm v oblasti obchodu, stavebnch prc, rchleho oberstvenia a ekonomickho poradenstva. poskytnutch prspevkov v regine bola 778 775,52 Eur.[8] Podporovan pracovn miesta boli vytvran predovetkm v odvetv sluieb, vroby a obchodu. Najastejmi innosami, v ktorch konen uvatelia zanaj podnika s remeseln innos (zvrai), stavebnctvo (murri, maliari, stolri) administratvne prce, obchod a sluby (kadernctvo, kozmetika). V zmysle tohto nstroja sa poskytuje prspevok na hradu preukzanch nkladov svisiacich so samostatnou zrobkovou innosou.. Na tento cie nadvzuje zvyovanie kvality a produktivity prce o je mon dosiahnu zvyovanm kvalikanej rovne pracovnej sily.

Zver
Aktvna politika trhu prce je vemi uiton nstroj na zoslaovanie dispart ponuky a dopytu trhu prce. Finann nronos tchto opatren vak apeluje hlavne v ase hospodrskej krzy na rozumn vyuvanie zdrojov ttneho rozpotu ako aj eurpskych fondov. Z hadiska podpory vytvrania pracovnch miest prostrednctvom nstrojov APTP patr tento prspevok medzi najvyuvanejie. Jeho prnosom je nielen zniovanie nezamestnanosti ale aj perspektva tvorby alch pracovnch miest ivnostnkmi. Podporuje rozvoj malho a strednho podnikania a celkov hospodrsky rozvoj reginu. Hlavn cie aplikcie nstroja je v slade s cieom politiky zamestnanosti, ktormi s pln zamestnanos, zvyovanie kvality a produktivity prce a posilovanie socilnej kohzie a inklzie. Negatvnou strnkou nstroja v rmci implementcie v okrese je fakt, e ho nie je mon aplikova do oblast prvovroby ponohospodrskych vrobkov a na innosti podmienen uprednostovanm pouvania domcich tovarov pred dovezenmi. V opanom prpade by sa zvila jeho mo105

nos vyuitenosti vychdzajc z potrieb reginu, m by sa zvil poet vytvorench pracovnch miest.

Zoznam pouitej literatry

[1] STANK, P. [2011]: Globlna krza hrozba alebo vzva? Bratislava, Sprint dva, s. 206, 2011. ISBN 978-80-89393-24-4 [2] SCHWARCZ, P. a kol. [2011]: Programy Eurpskej nie a ich nancovanie. Nitra, SPU v Nitre, s.277, 2011. ISBN 978-80-552-0596-0 [3] Zkon . 5/2004 Z. z. o slubch zamestnanosti a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov [4] Hodnotenie efektvnosti a innosti vdavkov na aktvne politiky trhu prce na Slovensku, Intitt nannej politiky MF SR, Bratislava, 2011 [online] [17.1.2012,20:37] dostupn na: http://www.expak-at.sk/expak/img/uploads/expak1364.pdf [5] Program hospodrskeho a socilneho rozvoja mesta Komrno. Regionlna rozvojov agentra Komrno Informan databza o zem na rok 2011. Aktualizcia 2011. 245 s. [6] MURA, L. [2011]: Demograck analza vybranho okresu. In: Forum Statisticum Slovacum. 6/2011. ISSN 1336-7420 [7] European Communities: The Committee of the Regions and the implementation and monitoring of the principles of subsidiarity and proportionality in the light of the Constitution for Europe. Brusel, 2004, s. 310. ISBN 92-895-0385-8 [8] Hodnotenie dopadov krzy na zamestnanos, Ministerstvo vstavby a regionlneho rozvoja, 2009 [online], [28.1.2011, 22:00] dostupn na: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4 [9] Vron sprva PSVR Komrno za rok 2010 [online] [28.1.2012,23:44] dostupn na: http://www.knupsvr.sk

106

Stratgia podnikania v konkurennom prostred malch a strednch podnikov

Darina Matiskov, Vincent Perel Technick univerzita v Koiciach, Fakulta vrobnch technolgi so sdlom v Preove, Katedra manamentu vroby, Preov, Slovensk republika; darina.matiskova@tuke.sk darina.matiskova@gmail.com

Abstrakt
Podnikatesk prostredie je charakteristick globlnou konkurenciou, zvenm tokom informci, zvyujcou sa nronosou podnikania a prenikavou globalizciou. Rchlos zmeny v tomto prostred je tak vrazn, e oraz viac podnikateskch subjektov zavdza inovcie rchlejie ako kedykovek predtm. Inovcie chpe ako predpoklad rastu svojej konkurencieschopnosti. Manrske procesy v podniku patria medzi jeho najcennejie aktva. Sprvne riadenie procesov vie zabezpei v krtkom obdob poskytovanie mimoriadnej hodnoty pre zkaznka, vytvra priestor pre realizciu zmeny a tvor zklad pre budci rast a inovcie v dlhodobom horizonte. Kov slov: podnikatesk prostredie; stratgia; inovcie a konkurencieschopnos; mal a stredn podnikanie

vod a formulcia ciea

Cieom prspevku je zdrazni dleitos a kvalitu stratgie manamentu v malch a strednch podnikoch v konkurennom prostred. Po vstupe Slovenskej republiky do Eurpskej nie sa objavili podmienky, ktor otvraj naim podnikom irie monosti. [7] S nimi vak prichdzaj aj ovea vyie nroky na preitie, a tie nedovouj zotrva v starch zauvanch spsoboch riadenia a organizcie podnikov. Nae podniky sa musia premeni na prun spolonosti zaloen na informcich a na stimulovan potrieb. Len nedvno Slovensko vstpilo do integranho procesu E. Tto prelomov udalos nepredstavuje pre slovensk podniky len nov monosti a priestor v podnikan v rmci celoeurpskeho trhu, ale i nov, ovea tvrdiu konkurenciu.

1 Zavdzanie inovci do systmu manarskych procesov

Jednou z nevyhnutnch podmienok toho, aby boli nae podniky schopn vytrva v celoeurpskom konkurennom boji, je zabezpeenie vstinch informci o nkladoch a ziskovosti jednotlivch procesov, produktov, zkaznkov, distribunch ciest a trhov. Znalosou tchto vetkch aspektov nkladovho reazca je zavdzanie inovci do manarskych procesov. Inovcie s dramatick zmeny v krtkom ase, ktor znamenaj vyie investcie a aj

107

vyie riziko. Medzi klasick manarske praktiky a metdy patr procesn riadenie, projektov manament, systmy manarstva kvality TQM Total Quality Management, model vnimonosti EFQM (European Foundation for Quality Management) je nstrojom urenm ku komplexnmu posudzovaniu rmy a jej vkonu, zdrazuje lohu vodcovstva v podniku, pouit stratgiu a plnovanie, psobenie na pracovnkov, vyuvan zdroje a partnerstv ako aj zkladn predpoklady dobrho fungovania procesov. Vsledkom tchto procesov, je vzah so zkaznkmi, pracovnkmi ako aj vzah k spolonosti, o predstavuje vsledky kovch innost podniku. Repektuje princpy, z ktorch najv draz sa kladie na princp kontinulneho zlepovania. Neustle zlepovanie sa tka vetkch podnikovch innost, ktor je mon dosiahnu pomocou dostupnch modernch manarskych metd a osvedench praktk. Vznikol v spoluprci so zakladatemi Eurpskej nadcie pre kvalitu, hlavnm motvom bola snaha obnovi a posilni konkurencieschopnos eurpskych podnikov voi americkm a japonskm rmm na globlnom trhu. alej porovnvanie vkonnosti podniku pomocou benchmarkingu, metdou KAIZEN postupn zlepovanie procesov, ako i radiklna zmena procesov prostrednctvom reininierstva a mnoh alie. Vetky tieto metdy s iroko aplikovaten v celom spektre podnikov, bez ohadu na ich vekos, truktru a odvetvie, v ktorom psobia a tie charakter procesov, ktor sa v nich vykonvaj. Inovan projekt pozostva z nasledovnch fz: analza trhu (poiadavky zkaznka, konkurencia, vvojov trendy) analza vrobku (truktra, funkcie, parametre, nklady) inovan proces (zlepovanie poadovanch parametrov) implementcia (vvoj vrobku, testovanie, marketing, predaj). Filozoa KAIZEN najlepie zodpoved pomaly rastcej ekonomike, zatia o inovcie sa viac hodia do rchlo rastcej ekonomiky. Postupuje pomaly, na zklade mnohch drobnch zlepen, inovcie sa rtia vpred skokom v ndeji, e bud na vyej rovni aj napriek neschopnosti alieho pohybu a zai vysokch nannch nkladov. V pomaly rastcej ekonomike, ktor je charakteristick vysokmi cenami energie, materilov, prebytkom vrobnch kapact a stagnujcimi trhmi, sa asto vyplat KAIZEN viac ako inovcie.[5,6]

108

Tab 1: Porovnanie hlavnch kritri v systme KAIZEN s inovciami

Kritrium inok Tempo Zmeny Prstup Zameran silie asov rmec as Impulz Praktick poiadavky KAIZEN Dlhodob, nedramatick Mal kroky Postupn a neustle Kolektivizmus, skupinov silie, systmov prstup udia Kontinulny, prrastkov Vetci Know-how Minimlne investcie, ale vek silie na udranie Inovcie Krtkodob, ale dramatick Vek kroky Nhle a prechodn Drsn individualizmus, individulne npady a silie Technolgia Preruovan, neprrastkov Niekoko vybratch ud Nov vynlezy, nov terie Vysok investcie, mlo silia na udranie

Zdroj: Masaaki, I.: KAIZEN. Metda, ako zavies spornejiu a exibilnejiu vrobu v podniku

2 Stratgia a implementcia podnikovho manamentu a jej teore ck svislos

Strategick analza, ktor prechdza k strategickej vobe je zloit proces, ktor znamen posdenie kadej prleitosti so zodpovedajcimi ciemi a tch zasa s hlavnmi stratgiami. K. Ohmae zistil, e zsadn prelom v prechode od strategickho plnovania k strategickmu manamentu spsobili tzv. intinktvni, resp. prirodzen stratgovia. Vina tchto stratgov zakladala svoje spechy prve na intuitvnom chpan zkladnch strategickch pojmov a svislost. Na obrzku je znzornen tzv. strategick triangel, resp. model strategickch troch C (corporation, customers, competiors). Tento model bol vchodiskom pri vytyovan strategickch cieov a stratgi ich napania. [1,2]
Obr. 1: Strategick triangel

109

Pre stratgiu je rovnako dleit aj schopnos kreativity (schopnos vytvori rzne alternatvy rieenia). Predpokladom spenej realizcie je v neposlednom rade aj sprvna motivcia pracovnkov. Oproti intuitvnym stratgom stoja tzv. stratgovia racionalisti. Ich charakteristickou rtou je, e uprednostuj logiku a racionalitu. Svoj spech zakladaj na plnovacch shrnnch prepotoch, kvantikcii funknch vzahov, vybilancovanosti, controllingu a nannom plnovan.

2.1 Fzy vvoja strategickho plnovania 1. Fza: nanne zaloen plnovanie

Je charakteristick tm, e dva vznam krtkodobmu riadeniu. Je sstreden hlavne na rozpotovnctvo a nann kontrolu. Uprednostuje funkn prstupy v manamente. Vo vvoji strategickho manamentu je najniou fzou. Je minimom, bez ktorho sa neme zaobs manament kadho typu organizcie a rovne riadenia.

2. Fza: dlhodob plnovanie

Prognza nannch ukazovateov je na niekoko rokov. Vyuvaj sa matematicko tatistick prognostick metdy. Efektvna alokcia zdrojov a vasn rozhodovanie o dlhodobej konkurennej pozcii na trhu.

3. Fza: environmentlne plnovanie

Pozornos sa tu venuje hlavne technologickm, makroekonomickm a socilno demograckm trendom, ktor vplvaj na podnik a odvetvie, zrove aj na psobenie konkurencie na trhu. Vemi dleitm aspektom je njs nov spsoby, ako formulova a uspokoji potreby zkaznkov.

4. Fza: integrovan strategick plnovanie

Je spojenm nielen dlhodobho a environmentlne plnovania, ale aj myslenia a konania, ktorho vsledkom je trvalejia konkurenn vhoda. Ide o integrovan prstup k plnovaniu, realizcii a kontrole. Tto fza predstavuje shrny proces riadenia strategickho rozvoja podniku.

110

Tab. 2: Fzy a faktory vvoja strategickho plnovania

Faktor Strategick rmec Okruh strategickho myslenia Plnovac proces Organizan truktra Zameranie kontrolnho systmu Systm odmeovania tl vedenia a kultra Finann plnovanie Rozpoet Zvyajn podnikanie Zhora nadol Historick Skmanie rozpotu Nediferencovan Zostav rozpoet Dlhodob plnovanie Dlhodob pln Nemenn kov faktory Extrapolcia Plnovan tbom Analza medzery Subjektvny Udruj v pohybe Enviromentlne plnovanie Prostredie Konkurencia Interaktnyi s plnovami Trhovo orientovan Trhov faktory Rozvoj riadenia Zaoberaj sa problmami Integrovan strategick plnovanie Strategick problmy Integrovan denn aktivita Interaktvny s manamentom Strategicky orientovan Strategick faktory spechu Zaloen na stratgi Zme budcnos

2.2 Proces strategickho riadenia

Proces strategickho riadenia sa zaklad na logike, e efektvna stratgia maximalizuje siln podnikatesk strnky a prleitosti a minimalizuje slab strnky a hrozby. V procese strategickho riadenia existuje niekoko druhov stratgi. Tento predpoklad m vznamn nsledky pre spen vobu a navrhovanie efektvnej stratgie. Medzi najspenejie patr plnovan (klasick) stratgia a spontnna stratgia. Plnovan resp. klasick stratgia sa zaklad na vzi, poslan a stanoven ciea. Vzia nartva predstavu o budcom smerovan a postaven podniku, zachytva javy, trendy a faktory, ktor s v sasnosti nevrazn a hmlist. Mala by vychdza z rozsiahlych analz, dleit je intucia, fantzia, vnmavos, mentlne schopnosti. Poslanie pln lohy akmi s: 1. pochopi a denova v akom podnikan sa podnik skutone nachdza, 2. rozhodn, kedy sa m poslanie zmeni a tak upravi strategick smerovanie podniku, 3. oboznmi zamestnancov podniku o poslan pomocou metd, ktor s zrozumiten a podnetn, a odpoved na otzky: 1. o je nam poslanm? 2. Kto s nai zkaznci? 3. Ako budeme dosahova stanoven ciele?
111

4. Preo podnik vykonva aktivity, ktormi sa zaober? Prvorad s vdy nann ciele, a potom ostatn ciele. Ak m by sprvny cie?: mal by by jasn, strun, jednoznan, zameran na pecick oblas, mal by by meraten, mal by obsahova asov rmec plnenia, mal by sa spja s vsledkom, nie innosou, mal by by nron, ale splniten. Spontnna stratgia je zaloen na skutonosti, e podniky s vystaven neustlym trhovm zmenm, ktor nemu v riaden vies k pevnejej stavbe cieov a procesov. Zkladom s vemi prun a rchle stratgie.

3. Inovovan manarsky podnikov model a konkurenn stratgie

Kad podnikatesk stratgia je vsledkom rozhodnutia o vrobku, trhu a o vnimonch spsobilostiach v podniku. Existuje niekoko typov konkurennej stratgie, medzi ktor patr stratgia nkladovho vodcovstva inak nazvan aj stratgia nzkych nkladov, jej cieom je prekona konkurentov vrobou tovaru a sluieb s nzkymi nkladmi. Nov hospodrsko ekonomick trendy otvraj malm a strednm podnikom irie monosti, s ktormi vak prichdzaj aj ovea vyie nroky na preitie. Tie nedovouj zotrva v starch spsoboch riadenia. Manari v podobe informcii maj k dispozcii pecick nstroje riadenia a rzne modern prstupy v podnikovom riaden. Na obr. 1 [3,4] je znzornen inovovan model modernho podnikovho riadenia. Uveden inovovan model modernho podnikovho riadenia je mon prispsobi rznym typom podnikov a rznym organizanm truktram vrobnch podnikov a vytvori si tak svoj vlastn model podnikoveho riadenia, vyhovujci po kadej strnke vrobnmu procesu v tej ktorej rme.

112

Obr. 2: Inovovan podnikov model riadenia malch a strednch podnikov [3,4]

Inovovan podnikov model poukazuje na komplexnos, to znamen, e podnik potrebuje komplexn rieenie, teda pozitvne orientovan zmeny, pretoe m mnostvo funkci, ktor nemaj by individulne oddelen, ale maj prejs podnikom ako proces. Podnikov proces sa d rozloi v uritom modeli na jednoduchie procesy , resp. cielene orientovan procesy. Efektvne riadenie podniku je nie len otzkou tradinch manarskych modelov s pevne danou organizanou truktrou, ale aj manament dnenej spolonosti by sa dal prvom nazva manamentom zmeny. Manari maj v podobe informci k dispozcii pecick nstroj riadenia. Tento nstroj musia vedie vyui nasmerovanm podniku k zkladnmu ekonomickmu cieu akm je maximalizcia zisku.

Diskusia a zver
Prvoradou lohou manamentu podniku je vypracovanie stratgie podniku, ktor je vchodiskom jeho innosti, uspokojovania budceho dopytu zkaznkov, predpokladom vstupu do konkurennho boja, ako aj rozvoja a prosperity podniku. Kovm faktorom podnikateskho spechu je zavdzanie inovci v podniku. Hlavnou hybnou silou inovcie v podniku je tvoriv vedci manar, ktor vie presadi a zabezpei jej realizciu a ned sa odradi iadnymi prekkami. Prechodom ku globlnej informanej spolonosti dochdza

113

k presunu v strategickch zdrojoch rozvoja. Len znalosou a aplikciou tchto taktickch a strategickch aspektov je mon nasmerova mal a stredn podniky k zveniu konkurencieschopnosti.

Zoznam pouitej literatry

[1] DAVIS, G. B. OLSON, M. H. [1985]: Management Information Systems: conceptual fondations, structure, and development New York: McGraww Hill, 1985. 693 s. ISBN 0-07-015828-2. [2] KRL, J. [2007]: Analza procesnch prstupov k modelovaniu podnikovch innost. In: Novus scientia 2007: 10, celottna konferencia doktorandov strojnckych faklt technickch univerzt a vysokch kl s medzinrodnou asou: 20.11.2007 VZ Herany, Slovensk republika. (Koice: TU, SjF) 2007. s. 281-284. ISBN 978-808073-922-5. [3] MATISKOV, D. [2011]: Possibilities of application of innovations in the quality system in academical process In: Present Day Trends of Innovations: Dubnica nad Vhom, 2011. Dubnica nad Vhom: MiF, 2011 S. 110-113. ISBN 978-80-8940026-3 [4] [4] MATISKOV, D. EBEJ, P. [2011]: Inovcia a modernizcia manarskych podnikovch procesov In: Produktivita a Inovcie. Ro. 12, . 5 (2011), s. 23-24. ISSN 1335-5961 [5] MODRK, V. [1999]: Systemovo logistick koncept podnikovch procesov. In. Zbornk vedecko-odbornej konferencie s medzinrodnou asou LOGVD 99, FI U, ilina, 1999, str. 99-106. [6] MURA, L. [2007]: Vplyv zavedenia Eura na Slovensku na mal a stredn podniky, In: Mlad veda 2007, Medzinrodn vedeck konferencia doktorandov a mladch vedeckch pracovnkov, FEM SPU v Nitre, Rakova dolina 2007, ISBN 978-80-8069970-3 [7] SCHWARCZ, P. a kol. [2011]: Programy Eurpskej nie a ich nancovanie. Nitra, SPU v Nitre, s.277, 2011. ISBN 978-80-552-0596-0

114

Analza ekonomickej efek vnos ponohospodrstva na Slovensku

Jana Mikloviov, Silvia Mikloviov, Andrej Jahntek Slovensk ponohospodrska univerzita, Fakulta ekonomiky a manamentu, Katedra ekonomiky, Nitra, Slovensk republika; jana.miklovicova@uniag.sk

Abstrakt
Prijatm spolonej ponohospodrskej politiky nastali zmeny v dchodkovosti ponohospodrstva. Ponohospodrstvo dosiahlo kladn vsledok hospodrenia v roku 2004, ktor bol najvy od roku 1990. Rozhodujcu lohu pln podpora ponohospodrstva. Na jeho efektvnos maj vplyv i rozdielne prrodn podmienky. Pre objektvne zhodnotenie vvoja efektvnosti je vhodn pozna aj informcie z prostredia, v ktorom podniky psobia. Ide o informcie vyjadrujce rove nannej situcie konkurentov, poiadavky nannch a verovch intitci kladen na konkurentov, ako aj ekonomick opatrenia vldy a ich dopad na aktivity podnikov. Jednm z ukazovateov, v ktorom sa premieta efektvnos pouitch vstupov a vyprodukovanch vstupov je matica efektvnosti. Obdobie po vstupe SR do E mono hodnoti ako vraznejie efektvnejie s rchlejm rastom produktivity vrobnch faktorov. Kov slov: efektvnos; ponohospodrstvo; matica efektvnosti

vod a formulcia ciea

Vvoj ekonomickej efektvnosti ponohospodrstva meme sledova v dvoch zkladnch obdobiach. Prvm obdobm s roky pred vstupom Slovenskej republiky do Eurpskej nie a druhm s roky po vstupe do EU v roku 2004, kedy nastali zmeny v dchodkovosti ponohospodrstva prijatm spolonej ponohospodrskej politiky. Vstupom SR do E sa agrrna politika SR podriadila SPP E pri zachovan sasnch pecifk, ktor platia v asovo obmedzenom horizonte. Odrazilo sa to u v roku 2004, kedy ponohospodrstvo dosiahlo kladn hospodrsky vsledok, ktor bol najvy po roku 1990. Prispeli k tomu okrem spornch opatren, najm podpory, ktorch rove bola vyia ako v rokoch pred vstupom do E [1]. Podpora ponohospodrstva je rozhodujca a zlepuje vsledok hospodrenia nielen podniku ako celku, ale aj rentabilnos jednotlivch vrobnch odvetv [2]. V svislosti s posudzovanm konkurennej schopnosti a kapitlovej vybavenosti slovenskho ponohospodrstva po vstupe do E [4], bola do roku 2004 vybavenos ponohospodrstva nedostaton a stagnovala. trukturlne zmeny v ponohospodrskej prvovrobe neboli tak vrazn, aby vyvolali tlak na zmenu v truktre xnho kapitlu [3]. Sasou prebiehajcich truktrnych a procesnch zmien v ponohospodrskom a potravinrskom komplexe s aj kvalitatvne nov prstupy k riadeniu podnikateskch subjektov a v profesijnej prprave agromanarov [5]. Hlavnm cieom prspevku bude kvantikova a analyzova vvoj ekono115

mickej efektvnosti odvetvia ponohospodrstva na Slovensku za obdobie rokov 2002 2008 prostrednctvom vybranch ekonomickch ukazovateov, ktor tvoria maticu efektvnosti.

Materil a metdy
Veobecnm zkladnm vyjadrenm efektvnosti podnikov je u viny autorov pomer iaducich vstupov, ktor podniky produkuj a vstupov, ktor s potrebn spotrebovva na transformciu vo vrobnom procese na poadovan vstup. Pod pojmom efektvnos rozumieme porovnvanie podnikovch vstupov a vstupov pomerom, o umouje eliminova vplyv niektorch skresujcich skutonost [6]. Efektvnos =

Vstupmi sa rozumej vrobn faktory, ktor sa vo vrobnom procese premieaj na hotov vrobky a sluby. Vstupom mu by zsoby, poet pracovnkov, majetok, nklady, vmera pdy. Vstupom mu by vnosy, zisk, produkcia, trby, pokia hovorme o ponohospodrskom podniku tak za vznamn vstup s povaovan trby z rastlinnej vroby a trby zo ivonej vroby. Ak dme do pomeru jednotliv vstupy a vstupy dostaneme ukazovate, ktor sa nazva matica efektvnosti. Je tvoren dvoma skupina ukazovateov a to syntetickmi a analytickmi. Syntetick ukazovatele hovoria o celkovom stave, ber do vahy aj spotrebu a viazanos. Analytick ukazovatele hovoria o iastkovom stave, ber do vahy bu spotrebu alebo viazanos. Matica efektvnosti predstavuje urit spsob ich usporiadania horizontlne a vertiklne do tyroch kvadrantov. Prv kvadrant tvoria v uom slova zmysle ukazovatele efektvnosti, ktor s vyjadren ako podiel vstupov a vstupov. Ak s vetky ukazovatele prvho kvadrantu kladn, podnik vyrba efektvne. Druh kvadrant vyjadruje vzahy medzi vstupmi navzjom. Tret kvadrant porovnva vstupy podniku, teda najm ich rentabilitu a posledn tvrt kvadrant vypoved o pomere vstupov k vstupom, teda o nronosti a nkladovosti vroby. Zkladnm zdrojom nannch informci s nann vkazy (vkaz ziskov a strt, svaha). Podrobnejie informcie mono vyhada vo nannom tovnctve. [7]. Na analzu sme pouili daje zo 721 subjektov psobiacich v ponohospodrstve, ktor sme oistili (upravili) o inciu. Z tohto celkovho potu psobilo 269 subjektov v lepch prrodnch podmienkach a 452 subjektov obhospodarovalo pdu v horch prrodnch podmienkach. Z celkovho potu subjektov sme analze podrobili 409 ponohospodrskych drustiev
116

(z ktorch sa 140 nachdzalo v LPP), 151 obchodnch spolonost (z oho sa nachdzalo v LPP 61 spolonost) a 161 samostatne hospodriacich ronkov (v LPP sa nachdzalo 68 samostatne hospodriacich ronkov). daje sme erpali z informanch listov VEPP.

Vsledky a diskusia
Tab. 1: Matica efektvnosti za rok 2002
VSTUPY Zisk Poet prac. DHM Zsoby Nklady Vmera Zisk Vnosy Vroba Trby RV Trby V 0,263 0,0004 0,001 0,0003 0,012 1 0,0003 0,0005 0,001 0,001 Vnosy 25,782 0,039 0,103 0,034 1,163 3,256 1 0,046 0,128 0,094 Vroba 18,655 0,028 0,074 0,024 0,842 2,356 0,024 1 0,092 0,068 Trby RV 6,708 0,01 0,027 0,009 0,303 0,847 0,009 0,012 1 0,025 Trby V Poet prac. 9,059 0,014 0,036 0,012 0,409 1,144 0,012 0,016 0,045 1 1 0,00003 0,0001 0,00003 0,001 0,004 0,00003 0,00007 0,0002 0,0001 DHM 22,14 1 0,088 0,029 0,999 2,796 0,029 0,039 0,11 0,081 Ukazovatele efektvnosti VSTUPY Zsoby 8,322 0,012 1 0,011 0,375 1,051 0,011 0,015 0,041 0,031 Nklady Vmera 25,516 0,038 0,102 1 1,151 3,222 0,033 0,045 0,126 0,094 0,736 0,001 0,003 0,001 1 0,093 0,001 0,001 0,004 0,003 Vzahy medzi vstupmi

Vzahy medzi vstupmi

Ukazovatele nronosti

Zdroj: vlastn vpoty

Tab. 2: Matica efektvnosti za rok 2003

VSTUPY Zisk Poet prac. DHM Zsoby Nklady Vmera Zisk Vnosy Vroba Trby RV. Trby V. -1,101 -0,002 -0,005 -0,001 -0,046 1 -0,001 -0,002 -0,006 -0,017 Vnosy 24,653 0,037 0,103 0,032 1,021 -0,744 1 0,049 0,123 0,377 Vroba 16,554 0,025 0,069 0,021 0,685 -0,499 0,022 1 0,083 0,253 Trby RV. Trby V. Poet prac. 6,635 0,010 0,028 0,009 0,275 -0,200 0,009 0,013 1 0,101 2,171 0,003 0,009 0,003 0,090 -0,065 20,237 0,004 0,011 1 1 0,00003 0,0001 0,00003 0,001 -0,001 0,00003 0,00007 0,0002 0,0005 DHM 22,177 1 0,092 0,029 0,918 -0,669 0,030 0,044 0,111 0,339 Ukazovatele efektvnosti VSTUPY Zsoby 7,960 0,012 1 0,010 0,330 -0,240 0,011 0,016 0,040 0,122 Nklady Vmera 25,755 0,039 0,107 1 1,066 -0,777 0,035 0,052 0,129 0,394 0,802 0,001 0,003 0,001 1 -0,024 0,001 0,002 0,004 0,012 Vzahy medzi vstupmi

Vzahy medzi vstupmi

Ukazovatele nronosti

Zdroj: vlastn vpoty

117

Tab. 3: Matica efektvnosti za rok 2004

VSTUPY Zisk Poet prac. DHM Zsoby Nklady Vmera Zisk Vnosy Vroba Trby RV. Trby V. 0,755 0,001 0,003 0,001 0,031 1 0,001 0,001 0,003 0,003 Vnosy 30,123 0,040 0,100 0,034 1,244 1,325 1 0,049 0,123 0,108 Vroba 20,607 0,028 0,069 0,023 0,851 0,906 0,023 1 0,084 0,074 Trby RV. Trby V. Poet prac. 8,126 0,011 0,027 0,009 0,336 0,357 0,009 0,013 1 0,029 9,301 0,012 0,031 0,011 0,384 0,409 0,010 0,015 0,038 1 1 0,00003 0,0001 0,00003 0,001 0,001 0,00003 0,0001 0,0001 0,0001 DHM 24,822 1 0,083 0,028 1,025 1,091 0,027 0,040 0,101 0,089 Ukazovatele efektvnosti VSTUPY Zsoby 9,968 0,013 1 0,011 0,412 0,438 0,011 0,016 0,041 0,036 Nklady Vmera 29,370 0,039 0,098 1 1,213 1,292 0,032 0,047 0,120 0,105 0,804 0,001 0,003 0,001 1 0,035 0,001 0,001 0,003 0,003 Vzahy medzi vstupmi

Vzahy medzi vstupmi

Ukazovatele nronosti

Zdroj: vlastn vpoty

Tab. 4: Matica efektvnosti za rok 2005

VSTUPY Zisk Poet prac. DHM Zsoby Nklady Vmera Zisk Vnosy Vroba Trby RV. Trby V. -0,157 -0,0002 -0,0005 -0,0002 -0,006 1 -0,0002 -0,0002 -0,0006 -0,0005 Vnosy 33,177 0,039 0,102 0,033 1,311 -6,997 1 0,049 0,123 0,106 Vroba 22,280 0,026 0,068 0,022 0,880 -4,697 0,022 1 0,083 0,071 Trby RV. Trby V. Poet prac. 8,926 0,010 0,027 0,009 0,353 -1,882 0,009 0,013 1 0,029 10,363 0,012 0,032 0,010 0,410 -2,185 0,010 0,015 0,039 1 1 0,00004 0,0001 0,0000 0,001 -0,007 0,00003 0,00003 0,00013 0,0001 DHM 28,533 1 0,087 0,028 1,128 -6,018 0,029 0,043 0,106 0,091 Ukazovatele efektvnosti VSTUPY Zsoby 10,838 0,013 1 0,011 0,428 -2,286 0,011 0,016 0,040 0,035 Nklady Vmera 33,327 0,039 0,102 1 1,317 -7,030 0,033 0,050 0,124 0,107 0,840 0,001 0,003 0,001 1 -0,177 0,001 0,001 0,003 0,003 Vzahy medzi vstupmi

Vzahy medzi vstupmi

Ukazovatele nronosti

Zdroj: vlastn vpoty

118

Tab. 5: Matica efektvnosti za rok 2006

VSTUPY Zisk Poet prac. DHM Zsoby Nklady Vmera Zisk Vnosy Vroba Trby RV. Trby V. 0,161 0,0002 0,0005 0,0001 0,006 1 0,0001 0,0002 0,001 0,0005 Vnosy 35,627 0,040 0,108 0,033 1,335 7,358 1 0,051 0,119 0,111 Vroba 22,976 0,026 0,069 0,022 0,861 4,745 0,021 1 0,077 0,071 Trby RV. Trby V. Poet prac. 9,940 0,011 0,030 0,009 0,372 2,053 0,009 0,014 1 0,031 10,685 0,012 0,032 0,010 0,400 2,207 0,010 0,015 0,036 1 1 0,00004 0,0001 0,00003 0,001 0,007 0,00003 0,00005 0,0001 0,0001 DHM 29,829 1 0,090 0,028 1,117 6,160 0,028 0,043 0,100 0,093 Ukazovatele efektvnosti VSTUPY Zsoby 10,978 0,012 1 0,010 0,411 2,267 0,010 0,016 0,037 0,034 Nklady Vmera 35,468 0,039 0,107 1 1,329 7,325 0,033 0,051 0,118 0,110 0,886 0,001 0,003 0,001 1 0,183 0,001 0,001 0,003 0,003 Vzahy medzi vstupmi

Vzahy medzi vstupmi

Ukazovatele nronosti

Zdroj: vlastn vpoty

Tab. 6: Matica efektvnosti za rok 2007

VSTUPY Zisk Poet prac. DHM Zsoby Nklady Vmera Zisk Vnosy Vroba Trby RV. Trby V. 1,088 0,001 0,003 0,001 0,038 1 0,001 0,001 0,003 0,003 Vnosy 40,331 0,041 0,114 0,034 1,421 1,230 1 0,052 0,114 0,116 Vroba 25,729 0,026 0,073 0,022 0,906 0,785 0,021 1 0,072 0,074 Trby RV. Trby V. Poet prac. 11,794 0,012 0,033 0,010 0,415 0,359 0,010 0,015 1 0,034 11,515 0,012 0,032 0,010 0,406 0,351 0,009 0,015 0,032 1 1 0,00003 0,00009 0,00003 0,001 0,001 0,00003 0,00004 0,0001 0,0001 DHM 33,824 1 0,093 0,028 1,159 1,004 0,027 0,042 0,093 0,095 Ukazovatele efektvnosti VSTUPY Zsoby 11,771 0,012 1 0,010 0,415 0,359 0,010 0,015 0,033 0,034 Nklady Vmera 39,268 0,040 0,111 1 1,382 1,197 0,032 0,051 0,110 0,113 0,943 0,001 0,003 0,001 1 0,029 0,001 0,001 0,003 0,003 Vzahy medzi vstupmi

Vzahy medzi vstupmi

Ukazovatele nronosti

Zdroj: vlastn vpoty

119

Tab. 7: Matica efektvnosti za rok 2008

VSTUPY Zisk Poet prac. DHM Zsoby Nklady Vmera Zisk Vnosy Vroba Trby RV. Trby V. 1,093 0,001 0,003 0,001 0,037 1 0,001 0,001 0,004 0,004 Vnosy 39,245 0,039 0,113 0,028 1,325 1,402 1 0,053 0,115 0,117 Vroba 28,352 0,029 0,074 0,013 0,915 0,786 0,022 1 0,073 0,095 Trby RV. Trby V. Poet prac. 11,843 0,011 0,034 0,011 0,422 0,383 0,012 0,013 1 0,035 11,420 0,011 0,033 0,010 0,409 0,374 0,009 0,012 0,039 1 1 0,00002 0,00007 0,00003 0,001 0,001 0,00002 0,00003 0,0001 0,0001 DHM 31,838 1 0,092 0,031 1,161 1,012 0,031 0,041 0,083 0,089 Ukazovatele efektvnosti VSTUPY Zsoby 11,772 0,014 1 0,011 0,488 0,324 0,010 0,013 0,032 0,032 Nklady Vmera 37,282 0,039 0,112 1 1,374 1,186 0,032 0,051 0,110 0,112 0,832 0,001 0,002 0,001 1 0,026 0,001 0,001 0,003 0,004 Vzahy medzi vstupmi

Vzahy medzi vstupmi

Ukazovatele nronosti

Zdroj: vlastn vpoty

I. kvadrant matice efektvnosti je tvoren pomerom vstupov k vstupom, resp. ukazovatemi efektvnosti. Rentabilita prce, dan pomerom zisku a potu pracovnkov, bola pred vstupom SR do E okrem roku 2002 zporn, o bolo zaprinen dosiahnutm zpornho vsledku hospodrenia. Od roku 2004 sa situcia v podnikoch zlepila. Ziskovos prce vykazovala kolsav priebeh s nzkymi hodnotami, avak jej hodnota bola okrem roku 2005 kladn. Najziskovej bol rok 2008 kedy dosiahol podnik zisk na kadho zamestnanca 1093 . V ziskovch podnikoch mono vidie, najpriaznivej vvoj ukazovatea v porovnan s ostatnmi vstupmi, a to najm z dvodu, e a do roku 2007 sa poet zamestnancov v ponohospodrstve znioval, z pvodnho potu 43 819 zamestnancov v roku 2002 na 29 030 v dsledku zefektvovania udskej prce. Podobn priebeh mono sledova aj pri pohade na podiel zisku na dlhodob hmotn majetok (DHM). Z pred vstupovho obdobia do E dosiahli podniky ziskovos dlhodobho hmotnho majetku len v rokoch 2001 a 2002. Mierny pokles rentability vak nebol spsoben len vyou hodnotou dosiahnutho zisku, ktor bol v roku 2001 vy oproti nasledujcemu roku 45 082 , ale zrove sa zvila aj hodnota DHM o 54 951 . V rokoch2008, 2007, 2004 sa vyprodukovalo z 1 DHM 0,001 zisku. Rentabilita zsob je podobne ako rentabilita DHM ovplyvnen v rokoch 2003 a 2005 dosiahnutou stratou a ukazovatele vykazuj zporn hodnoty. Rentabilita zsob kopruje vvoj rentability DHM. Rentabilita nkladov (zisk/nklady) mala oproti rentabilite prce nepriaznivej vvoj v ziskovch rokoch a miernej dopad v stratovch rokoch z toho dvodu, e zatia o poet

120

pracovnkov v ponohospodrstve z roka na rok klesal, nklady naopak za cel obdobie postupne narastali. Vmera pdy za sledovan obdobie vykazovala mierny pokles, preto mono povaova pdu za jeden z najvyrovnanejch vrobnch faktorov. V roku 2004 dosiahli podniky zisk na jeden hektr 31 , o predstavovalo viac ako dvojnsobok zisku v najpriaznivejch rokoch pred vstupom do Eurpskej nie. V poslednom roku sledovanho obdobia bol tento zisk dokonca viac ako trojnsobn oproti roku 2001 a dosahoval hodnotu 38 /ha. Produktivita mala za cel sledovan obdobie poadovan rastcu tendenciu. Produktivita prce (vnosy/poet pracovnkov) v roku 2007 dosahovala hodnotu 40, 331 vnosov na jednho zamestnanca. innos dlhodobho hmotnho majetku je tvoren podielom vnosov a DHM, v roku 2003 pripadalo na jedno euro DHM 0,037 vnosov. Po vstupe do Eurpskej nii mala innos DHM v roku 2005 2,5 % pokles oproti roku 2004, avak v nasledujcich rokoch postupne rstla. Z hadiska efektivity po vstupovho obdobia vak mali podniky i v najslabom roku 2005 takmer rovnak innos DHM ako v najefektvnejch rokoch pred vstupom do nie. Ak sa zameriame na priebeh zmeny innosti zsob (vnosy/zsoby), tak meme kontatova, e od roku 2001 vvoj zsob koproval nelinerny vvoj vnosov, priom pokles zsob bol percentulne ni ako pokles vnosov. Z toho dvodu klesala aj produktivita kadho viazanho eura v zsobch. Tento trend pokraoval do roku 2005, ktor bol sce z po vstupovch rokov do E z hadiska dosiahnutho vsledku hospodrenia najhorm, avak efektivita zsob vzrstla oproti ziskovmu roku 2004 o 2 %. Tento nrast bol spsoben tm, e vnosy v roku 2005 vzrstli oproti roku predchdzajcemu o 50 256 , zatia o vka zsob vzrstla len 11 950 . Produktivita zsob postupne rstla a do roku 2007, kedy na 1 zsob pripadalo 0,114 vnosov. Z pohadu pomeru vnosov k nkladom meme kontatova, e i pred zaiatkom analyzovanho obdobia t.j. rokom 2002, boli vnosy menie ako nklady, o sa odzrkadlilo na dosiahnutej strate. Ziskovch bolo 50 % rokov a to konkrtne v rokoch 2002, 2004, 2006, 2007 a 2008. V poslednom roku sledovanho obdobia pripadalo na 1 vynaloench nkladov 0,028 vnosov. Z tabuliek mono sledova postupn rast efektvnosti prce meranej vkou trieb z rastlinnej vroby, trieb zo ivonej vroby a samotnou vrobou pripadajcou na jednho zamestnanca. Vvoj ukazovatea mal poadovan rastcu tendenciu ak sa zameriame na obrat v rastlinnej vrobe. V roku 2003 poklesla produkcia v ivonej vrobe, o sa zkonite prejavilo na celkovej vrobe, ale aj vo vke trieb zo ivonej vroby. Produkn innos
121

prce sa za cel sledovan obdobie zvili na index 1,52, t.j. o 52 %. Nzka rove vroby v roku 2003 mala za nsledok pokles ukazovatea produkn innos DHM na 0,025 oproti dosiahnutej hodnote v roku 2002 0,028 . Produkn innos kadho vloenho eura DHM sa znila o 0,03 . Obrat DHM z hadiska rastlinnej vroby mal priazniv vvoj, na jedno euro DHM pripadalo pribline 0,01 trieb z rastlinnej vroby. Obrat DHM z pohadu ivonej vroby zaznamenal podobn priebeh za analyzovan obdobie ako predchdzajci ukazovate. V sledovanom obdob vka zsob rstla rchlejie ako hodnota produkcie. V roku 2008 na jedno euro zsob pripadalo 0,074 vroby, o bola tak ist hodnota ak mal ukazovate produkn innos zsob i v roku 2002. II. kvadrant tvor vzah medzi vstupmi. Vmera pdy podnikov do roku 2003 rstla, avak od alieho roka zaali podnikatesk subjekty na svoju podnikatesk innos vyuva postupne menie a menie vmery, meme poveda, e v roku 2004 nastalo najvraznejie znenie obhospodarovanej vmery. Nklady na jednho zamestnanca sa za poslednch 10 rokov takmer zdvojnsobili. Zvyujci podiel na kadho zamestnanca mali i zsoby, ukazovate zsoby/poet pracovnkov sa zvil za sledovan obdobie o 41,46 %. Podiel DHM na zamestnanca nm hovor, o technickom vybaven podnikateskch subjektov, tento ukazovate vykazoval za sledovan obdobie nrast o 52,77 %. Najvraznej je rast po roku 2004, kedy podniky psobiace v ponohospodrstve strcali strach si vzia very, a aj s pomocou fondov E investovali do modernizcie zastaranej techniky. Podiel DHM a podobne i zsob vo vzahu k nkladom, mal ustlen hodnoty. V poslednom analyzovanom roku pripadalo na jedno euro nkladov 0,031 DHM a 0,011 zsob. Pri pohade na vku jednotlivch vstupov na jeden ha pdy, je zrejm, e rstol podiel zsob, DHM tak i nkladov do roku 2008. III. kvadrant hodnot vzjomn vzahy medzi vstupmi. Rentabilita vnosov (zisk/ vnosy) a rentabilita vroby (zisk/vroba) sa pohybovali pribline na tej istej rovni. Medzi ukazovatemi je vemi mal odchlka z dvodu, e vnosy s tvoren viac ako 70 % podielom vroby. Najvraznej je pokles ukazovateov rentability je v rokoch 2003 a 2005, kedy podniky vykzali stratu. Pri hodnoten vvoja obratu vnosov a vroby v trbch z rastlinnej vroby meme kontatova, e od roku 2002 obrat neustle klesal. Celkov pokles do roku 2008 pri obrate vroby v trbch o 21 % a pri obrate vnosov k trbm o 10 %.

122

IV. kvadrant je zameran na ukazovatele nronosti, ktor je potrebn pre zvyovanie efektvnosti vroby postupne zniova. Ide v podstate o presn opak prvho kvadrantu matice efektvnosti, kde sa zamenia pri vpote itatele s menovatemi. Dleit je najm porovnanie prvho a poslednho roka sledovanho obdobia Na zklade porovnania vyplva, e koecienty nronosti postupom asu klesali s poadovanou zsadou, im sa zefektvovali jednotliv vstupy a teda aj cel vroba.

Zver
Z pohadu vvoja vetkch ukazovateov prvho kvadrantu matice efektvnosti mali podniky poadovan rastci trend, s vnimkou obratu trieb zo ivonej vroby. Obrat trieb zo ivonej vroby mal sce vyie hodnoty na poiatku sledovanho obdobia, ich hodnoty vak rstli do roku 2002 a rovnako tak od roku 2004. Skresujci vvoj je zaprinen len prudkm poklesom trieb zo V v roku 2003. Ostatn ukazovatele mali tak isto viac i menej dynamick vvoj, postupn rast striedal pokles hodnt. Rovnako tak meme zhodnoti, e obdobie po vstupe do Eurpskej nii sa jav ako vrazne efektvnejie, s rchlejm rastom produktivity vrobnch faktorov. Hospodrenie negatvne ovplyvnila dosiahnut strata v rokoch 2003 a 2005 o sa prejavilo na ukazovateoch matice efektvnosti.

Zoznam pouitej literatry

[1] CHRASTINOV, Z. a kol. [2005]: Analza ekonomickch a intitucionlnych faktorov zmien efektvnosti ponohospodrstva v SR. In: tdia . 91/2005, VEPP Bratislava, 2005, 70 s. ISBN 80-8058-357-7 [2] KUBANKOV, M. [2005]: Zhodnotenie trendov efektvnosti hlavnch

ponohospodrskych vrobkov pred a po vstupe SR do E a ich predpokladan vvoj v strednodobom horizonte. In: tdia . 106/2005. VEPP Bratislava, 2005, 28 s., ISBN 80-8058-408-7 [3] GRZNR, M. SZABO, . [2005]: Vkonnos a produktivita ponohospodrstva a ponohospodrskych podnikov a vstup SR do E. In: Ekonomika Ponohospodrstva V, 2005, . 1, VEPP Bratislava, 2005, s. 23-28. ISSN 1335-6186 [4] MURA, L. [2011]: Konkurencieschopnos podnikov malho a strednho agropodnikania. In: Konkurence 2011. Sbornk pspvk z mezinrodn konference. Jihlava: VPJ, s. 199-204, ISBN 978-80-87035-36-8

123

[5]

GOZORA, V. a kol. [2003]: Faktory spenosti podnikania v agropotravinrskom komplexe Slovenskej republiky. Nitra: Agrointitt 2003, 229 s. ISBN 80-7139100X

[6]

ZALAI, K. a kol. [2004]: Finanno ekonomick analza podniku. Bratislava: Sprint vfra, 2004. ISBN 80-88848-89-1

[7]

GRNWALD, R. HOLEKOV, J. [2007]: Finann analza a plnovan podniku. Praha: Ekopress, 2007. ISBN 978-80-86929-26-2.

124

Najastejie diskutovan ekonomick otzky tchto dn

Alena Paulikov Vysok kola v Sldkoviove, Fakulta prva Janka Jesenskho, Sldkoviovo, Slovensk republika; alena.paulickova@vssladkovicovo.sk

Abstrakt
Akciov trhy v svislosti s hromadnm znenm hlavnho verovho ratingu deviatich lenskch ttov eurozny iadny dramatick vpredaj neak. V poklese bude pokraova euro, ktor bez ohadu na znen rating krajn eurozny oslabuje u niekoko dn. Kov slov: akciov trhy; verov rating; lensk tty; euro

Chvu sa u zdalo, e si dlhov krza berie oddychov as a e by tak eurozna mohla na zaiatku roka nabra trocha sl do alieho boja s problmami. Upokojili sa akciov trhy. Pokroili prce na pakte rozpotovej disciplny, o je eurpsky pokus o predchdzanie opakovania podobnch akost v budcnosti. Aukcie dlhopisov sa v rmci medz darili. Vnosy klesali aj pri problmovch panielskych a talianskych cennch papieroch. Pri nemeckch dlhopisoch sa vnos dostal aj do zporu. To sa tie plnou silou potvrdilo, ke eurozna dostala ak direkt, ktor dal pokojnmu priebehu predchdzajcich dn rchlo zabudn a naopak jasne pripomenul, e nvrat k pokoju je aleko. Ratingov agentra Standard & Poors v piatok 13.1.2012 znila hodnotenie dlhodobej verovej spoahlivosti deviatich krajn eurozny. Franczsko a Raksko stratili najvy rating AAA, hor rating maj tie Taliansko, panielsko, Portugalsko, Slovensko, Cyprus, Malta a Slovinsko. S&P svoje rozhodnutie odvodnila nedostatonmi politickmi krokmi eurpskych predstaviteov k rieeniu sasnch problmov eurozny. Rating je kovm vodtkom pre investorov. m je vy, tm lepie je dlnk vnman veritemi, a tm vyia je pravdepodobnos, e si bude schopn na trhu zabezpei lacnejie piky. V prpade ttnych ratingov je to kov parameter pre plnovanie rozpotu a dlhovej sluby. Na predben sprvy o monom znen ratingu niektorch krajn eurozny reagovali u poas da svetov nann trhy poklesom kurzu eura a oslabovanm akci. V prpade Cypru, Talianska, Portugalska a panielska znila agentra rating o dva stupne, u zvynch krajn o jeden stupe. S&P sasne potvrdila doterajie ratingy Belgicku, Estnsku, Fnsku, Nemecku, rsku, Luxembursku a Holandsku. Slovensku znila agentra rating o jeden stupe. Padol tak z A+ na rove A. Toto znenie ratingu nesvis s predasnmi vobami ani s nim, o sa deje
125

na Slovensku. Je to reakcia na rieenie dlhovej krzy. Zniovanie ratingov me by vak impulzom, ktor urchli hadanie vchodsk z dlhovej krzy. Vhad ratingu 15 krajn eurozny je negatvny, o znamen, e v tomto alebo budcom roku me agentra rating tchto krajn zni. Stabiln rating maj iba Nemecko a Slovensko. Analytici upozornili, e znenie ratingu Franczska by mohlo oslabi zchrann fond eurozny a zni jeho schopnos pomha krajinm v akostiach. Franczsko je druhm najvm ruiteom eurpskeho zchrannho fondu EFSF, ktor m v sasnosti najvy rating AAA. Pre zachovanie tohto statusu bude potrebn, aby lenovia zvili svoje garancie, o by mohlo by politicky nepopulrne.[1] Je samozrejm, e trhy mu i aj s nim ratingom lenskch krajn eurozny. Rozhodnutie S&P dokazuje, e Eurpska nia postupuje sprvne, ke sa sna rchlo presadi stabilizan opatrenia.

Ako sa zmenili ra ngy krajn eurozny

Vyhliadky vetkch ttov s negatvne (o znamen, e krajiny mu eli aliemu zniovaniu ratingu) okrem Nemecka a Slovenska.
Franczsko Raksko Taliansko panielsko Portugalsko Belgicko Malta Cyprus Luxembursko Nemecko Slovinsko Slovensko rsko Holandsko Estnsko Fnsko mnus jeden stupe na AA+ mnus jeden stupe na AA+ mnus dva stupne na BBB+ mnus dva stupne na A mnus dva stupne na BB potvrden rating AA mnus jeden stupe na Amnus dva stupne na BB+ potvrden rating AAA potvrden rating AAA mnus jeden stupe na A+ mnus jeden stupe na A potvrden rating BBB+ potvrden rating AAA potvrden rating AApotvrden rating AAA

Investori sa u od 12.1.2012 zaali zbavova eurpskej meny a kurz eura spadol pod rove 1,27 dolra. D sa aka, e esk koruna, posk zlot i maarsk forint sa oslabia. Rating odhaduje, ak je pravdepodobnos, e vlda zvzok naas nesplat. Znenie ratingov me posilni obavy investorov a zan sa zbavova talianskych a panielskych dlhopisov. roenie vldnych piiek sa me zvi. Plat to aj o Franczsku, ktor prilo o najvy rating. S nkupmi dlhopisov tak bude musie pomha Eurpska centrlna banka (ECB), poda niektorch informci u v piatok poobede zaala nakupova talianske a pa126

nielske dlhopisy. Vldy vak bud musie drastickejie etri, o nepodpor ekonomick rast. [2] Eurpsky zchrann fond, takzvan euroval, zrejme prde o najvy rating od S&P. Nemaj ho u ani Franczsko a Raksko, dvaja z jeho akcionrov. Dsledkom zrejme bude, e euroval si bude poiiava drahie peniaze uren na pomoc problmovm krajinm v eurozne. Slovensko si v budcnosti me drahie poiiava od dlhopisovch investorov, o zaa viac rozpoet a o to viac bude musie vlda etri. Ako sa dar naej ekonomike, zvis najm od vvoja v eurozne, najm v Nemecku. Je zrejm, e ns ak vrazn spomalenie ekonomickho rastu. Firmy, ktor prichdzaj o zkazky, bud odklada investcie a spomal sa rast zamestnanosti. Analytici v New Yorku naprklad Eurpanom odkazuj, e mohlo by aj horie. S&P toti rating Franczska znila iba o jeden stupe, a pritom pred niekokmi tdami varovala, e znenie me by a o dva stupne. Za pozornos stoj i to, e S&P uetrila kov ekonomiku eurozny Nemecko. Aj nad nm sa vznala hrozba, e by mohlo svoj cenn rating AAA strati. To sa ale nestalo. Akciov trhy v Eurpe i v USA v piatok po prvch pekulcich o bezprostrednom znen ratingu viny krajn eurozny sce trochu oslabili, straty ale nepresiahli jedno percento. Do konca obchodovania potom straty len zniovali a naprklad hlavn index franczskych akci CAC 40 uzatvoril so stratou minimlnych 0,1 percenta. Burza vo Frankfurte poda indexu DAX oslabila o 0,6 percenta, hlavn indexy v USA odpsal 0,3 a 0,5 percenta.[3] Rating je kovm vodtkom pre investorov. m je vy, tm pozitvnejie je dlnk vnman v oiach veriteov, a tm vyia je pravdepodobnos, e si bude schopn na trhu zabezpei lacnejie piky. V prpade ttnych ratingov je to kov parameter pre plnovanie rozpotu a dlhovej sluby. Na predben sprvy o monom znen ratingu niektorch krajn eurozny reagovali u v priebehu da svetov nann trhy poklesom kurzu eura a oslabovanm akci.

127

Vvoj ratingovho ohodnotenia Slovenska agentrou Standard&Poor's 2012 2011 2010 2009 2008 2005 2004 2003 2002 2001 2000 1999 1998 1997 1996 1995 1994 A stabiln vhad (od janura) A+ negatvny vhad (od decembra) A+ pozitvny vhad (od augusta) A+ stabiln vhad (od decembra) A+ stabiln vhad (od decembra) A+ stabiln vhad (od jla) A+ stabiln vhad (od novembra) A pozitvny vhad (od marca) A siln schopnos plni nann zvzky A siln schopnos plni nann zvzky BBB+ pozitvny vhad (od marca) BBB pozitvny vhad BBB pozitvny vhad (od decembra) BBB pozitvny vhad (od oktbra) BB+ pozitvny vhad (zmena vhadu v novembri) BB+ stabiln vhad (zmena vhadu od novembra BB+ negatvny vhad (zmena vhadu od aprla, zmena stupa od septembra) BBB stabiln vhad BBB stabiln vhad (od aprla) BB+ stabiln vhad (od aprla) BB stabiln vhad (od februra)

Zdroj: ARDAL

Ktorm ttom zostal u Standard & Poors pikov rating AAA: V eurozne: Fnsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko Mimo eurozny: Austrlia, Britnia, Dnsko, Hongkong, Kanada, Lichtentajnsko, Nrsko, Singapur, vajiarsko, vdsko.[4] Poda ratingovej agentry Standard & Poors existuje 40-percentn anca, e ekonomika eurozny sa tento rok ocitne v recesii. Ak by sa tento scenr naplnil, medziron prepad HDP by mohol dosiahnu a 1,5 percenta. Prpadn prepad by tak nemal by zaleka tak vek ako v roku 2009, kedy sa HDP krajn platiacich eurom prepadlo o tyri percent.[5] Podar sa euroznu, a v konenom dsledku aj cel E, zachrni? Na rozdiel od minulosti, ke by takto otzka psobila ako nepatrin, nie je to plne ist. Relativitu v tomto smere pripaj aj mnoh eurpski politici, ako mono ta z ich novoronch prejavov. Aj tak sa zd, e ance s napriek tomu skr na strane spolonej eurpskej meny a jej alieho prevania. Investovalo sa do nej u toko peaz, ambci a politickej aj osobnej energie, e rokom nakoniec preplva, hoci trebrs len zotrvanosou a bez oslavnch fanfr. Do kart jej hr, e prpadn rozpad euroklubu je niem nepoznanm a donedvna prakticky neprpustnm, oho sa vetci boja. Bud sa tak snai tento rdzo politick projekt za kad cenu
128

alej udriava pri ivote, aj ke nemono plne vyli, e touto urputnosou z dlhodobejieho pohadu prines viac kody ne itku. Na otzku, bude rok 2012 koncom meny euro?, odpovedala fka Medzinrodnho menovho fondu (MMF) Christine Lagardeov, ktorej intitcia bude hra v rieen eurpskej dlhovej krzy vznamn rolu: nemyslm si to. Euro je poda nej mladou a pevnou menou. Avak poda internej sprvy MMF, na ktor odkzal nedvno nemeck tdennk Der Spiegel, fond strca dveru v schopnos Grcka ozdravi verejn nancie a zvldnu vysok zadlenie.[6] Zaiatok roka bol vak pre eurpskych vypoiiavateov pomerne stretov. Aukcie sa relatvne darili, vnosy napospol klesali. Lene janur bva priazniv u tradine, take sa uvid, i pozitvnejie sla vydria. f americkej vekobanky JPMorgan Chase James Dimon poklad Eurpu za najvie nebezpeenstvo pre svetov ekonomiku. Napriek tomu vyzval lenov eurozny, aby bojovali za svoju terajiu menu. V rozhovore nechcel hovori o budcnosti, lebo nikto neme jej smerovanie predvda. Poda neho je dleit hovori o scenroch blzkeho vvoja. Dimon u pred dvoma rokmi predvdal, e Eurpa bude problmom, ale nikdy nepomyslel na to, e situcia v nej bude tak zl. Veril vak, e sa n kontinent cez problmy prehryzie. Vtedy tomu veril na 90 percent, teraz na 60. akosti vak treba riei rchlo, lebo m dlhie pretrvvaj, tm menia bude ndej na astn vchod z nich. A m dlhie sa bude s nimi zpasi, tm silnej bude tlak trhov na ich rozuzlenie. V sasnosti s len dva scenre relne. Prijm sa sporn opatrenia, djde k obnoveniu dvery a (obrazne) o rok sa na krzu zabudne. Druhou monosou je, e sa eurozna rozpadne. kody spsoben rozpadom eurozny by boli nepredstaviten, a to aj aleko za hranicami Eurpy. Mono sa vchodisko nachdza medzi dvoma scenrmi. Dimon sa postavil proti tomu, aby politici pri kadej prleitosti argumentovali verejnou mienkou, preo nieo musia alebo nemu robi. Politici by mali poda neho vedie, ktor opatrenia zaber a presvedi verejnos, preo sa mus urobi, o navrhuj.[7] U 30. janura 2012 sa v Bruseli uskuton al mimoriadny samit E. Riei by mal, ako zdraznil pri jeho decembrovom zvolvan nijn prezident Herman van Rompuy, najm problmy s nezamestnanosou a dsledkami krzy na trh prce. Lene bude treba takisto doladi predchdzajce dohody o ceste von z krzy, naprklad nov pakt rozpotovej striedmosti. Na jeho vzniku sa vina nie dohodla zaiatkom decembra. Avak ako to u s podobnmi rozhodnutiami bva, teraz treba vetky veobecn suby a zvzky da do detailnej prvnej formy. Rok 2012 bude najm pre euroznu sborom dvanstich zloitch me129

siacov. Hra sa v nich bude o preitie eura a o nastavenie pravidiel jeho fungovania na dlho dopredu. Aktrom niet o zvidie. Rozhodnutia bud robi pod tlakom, dosahy aj rizik bud alekosiahle.[6] Eurpu u dnes toko nesuuje delenie na Zpad a Vchod, resp. star a nov krajiny, ako skr na rozpotovo striedmy sever a klne vrazne uvonenej juh. Tak i tak, pokojn zaiatok roka v eurozne je minulosou.

Zoznam pouitej literatry

[1] Eurozna m za sebou ierny piatok. Padlo aj Slovensko. [online] [14.1.2012] <http:// nweb.hnonline.sk>. [2] ONUFEROV, M.: o znamen znenie ratingov. [online] [13.1.2012] <http:// ekonomika.sme.sk>. [3] Ni rating zasiahne skr euro ako akcie. [online] [15.1.2012] <http://nancie.etrend. sk>. [4] S&P znila rating deviatim ttom eurozny. [online] [13.1.2012] <http://ekonomika.etrend.sk>. [5] Ratingovka S&P: Eurozne hroz recesia. [online] [15.1.2012] <http://nweb.hnonline.sk>. [6] [7] Euro tmto rokom preplva. [online] [14.1.2012] <http://ekonomika.etrend.sk>. f JPMorgan: Eurpania, nevracajte sa k menm. [online] [15.1.2012] <http://nweb.hnonline.sk>

130

Vyuitenos elektronickch knh vo vube manarsky a ekonomicky zameranch predmetov

Zoltn Rzsa Univerzita J. Selyeho v Komrne, Katedra ekonomiky, Komrno, Slovensk republika; zoltan@rozsa.sk

Abstrakt
Tradin tlaen knihy maj vo vube manarsky a ekonomicky orientovanch predmetoch na vysokch kolch zatia svoje nezastupiten miesto. Aj ke je zatia zrejm, e elektronick knihy nevytlaia tie tradin (tlaen) z trhu, postune sa udomcuj aj na univerzitnej pde mnohch zahraninch a domcich intitci. Cieom tohto prspevku je zmapova vyuvanie manarsky a ekonomicky zameranch e-knh tudentami vysokej koly, porovna nklady na vydvanie tradinch a e-knh a odporui aliu stratgiu realizcie vydvania vysokokolskch uebnc. Kov slov: manament; e-knihy; vyuitenos; nklady

Prehad literatry
Sasn sksenosti z vuby manarsky a ekonomicky zameranch predmetov potvrdzuj, e je nutn sasn vzdelvac systm rozvja a reagova tak, na potreby a elania zainteresovanch skupn. Medzi monost, ako inovova metdy, formy a nstroje vuby manarsky a ekonomicky zameranch predmetov patria aj e-knihy. Poda N. Shiratuddina boli prvotne za e-knihy povaovan knihy, ktor boli z pvodnej tlaenej podoby konvertovan do digitlnej formy (obvykle prostrednctvom skenera). Nsledne tento termn zaal zaha aj multimdia alebo hypertext, priom alia genercia denci zaala zdrazova najm dostupnos e-knh v informanch systmoch pripojench k vysokorchlostnm sieam alebo tlaiaram, ktor umouj tla knh poda poiadaviek zujemcov. [1] iastone sa s predchdzajcimi denciami zhoduje aj pohad Asocicie americkch vydavateov (AAV). Poda AAV meme za e-knihy povaova diela: [2] ktor s priamymi alebo vemi podobnmi faksimile tlaench originlov vydanch sasne s tlaenmi verziami alebo vlune v elektronickej podobe priom mu obsahova niektor hypertextov odkazy, s rozrenou funkcionalitou, t.j. e-knihy s vznamnm rozsahom dodatonho obsahu a vylepen, ako je al text, rozsiahle hypertextov odkazy alebo multimedilne funkcie nad rmec toho, o bolo prtomn v pvodnej tlaenej verzii.
131

Sasou mnohch denci s z pohadu uvatea predovetkm zariadenia, ktor slia na sprstupnenie obsahu e-knihy. R. Wilson a M. Landoni denuj e-knihu, ako: [3] zariadenie, ktor sa pouva na tanie e-knh, software, ktor je schopn sprstupni obsah e-knh v rznych formtoch, knihy, ktor s prstupn prostrednctvom webu. Za vhody e-knh meme povaova najm ich aktulnos, dostupnos, prenosnos, skladovatenos a v neposlednom rade prispsobitenos obsahu poiadavkm itatea, jednoduch vyhadvanie informci a pozitvny vplyv na uebn postoje tudentov. Aktulnos e-knh vychdza z vrazne skrtenej doby ich uverejnenia, resp. aj monosti priebenej aktualizcie knihy poas jej ivotnosti, kede nklady na optovn konverziu dokumentu do formtu e-knihy s minimlne. Dostupnos, prenosnos a skladovatenos svis s najm formtom v ktorom s e-knihy publikovan a so spsobom ich distribcie zujemcovi. Tradin tlaen knihy umiestnen v univerzitnej kninici s obtiane prstupn, najastejie prostrednctvom osobnej nvtevy poas otvracch hodn a ich skladovanie si vyaduje rozsiahle priestory. [4] E-knihy mu by v prpade dostupnosti pripojenia na Internet k dispozcii 24 hodn denne, ich skladovanie nie je nron a je realizovaten v rmci sasne existujcej infratruktry viny vzdelvacch intitci. Jednoduch vyhadvanie informci v e-knihch svis s monosou plnotextovho prehadvania ich obsahu. itateovi sa tak jednoduchm zadanm hesla do vyhadvaa sprstupnia informcie obsiahnut v e-knihe a svisiace so zadanm heslom. Prispsobitenos obsahu itateom vychdza z podstaty hypertextovch odkazov. itate nie je nten pracova s e-knihou linerne. Jej obsah si nvtevou hypertextovch odkazov prispsobuje svojm potrebm. Ak naviac e-kniha obsahuje aj dodaton multimedilne funkcie (prezentcie, vide, zvuk...) stva sa jej tdium z pohadu itatea ovea zaujmavejie priom dsledkom je aj zlepenie uebnch postojov tudenta. [5] Medzi nevhody e-knh odborn literatra najastejie zarauje problematiku ochrany autorskch prv a neochoty/neschopnosti tudentov akceptova pri tdiu in, ako tlaen text. V alom texte tohto lnku sa budeme v slade s predchdzajcimi denciami zaobera predovetkm e-knihami, ktor s priamymi faksimile tlaench originlov.
132

Metdy vskumu
Cieom vskumu bolo zmapova vyuvanie e-knh tudentami Vysokej koly ekonmie a manamentu verejnej sprvy v Bratislave a porovna nklady na vydvanie tradinch a e-knh. V tejto svislosti sme formulovali nasledovn vskumn otzky: 1. Ak je celkov a priemern poet stiahnut e-knihy? 2. Ak je celkov a priemern poet stiahnut predmetu vo vzahu k tudentovi? 3. Ak vek je rozdiel v nkladoch na vydanie tradinej a e-knihy? Pre vskum vyuitia e-knh tudentami sme pouili daje z webovho rozhrania www.e-skripta.sk, ktor sli, ako kninica pre ditann tdium pribline pre 4.539tudentov Vysokej koly ekonmie a manamentu verejnej sprvy v Bratislave. Portl prevdzkuje a zrove je aj vydavateom alebo vlastnkom autorskch prv k umiestnenm knihm Intitt aplikovanho manamentu o.z. v Trenne. Jednotliv e-knihy s tudentom stiahnuten vo formte pdf a s prehliadaten na osobnch potaoch, tabletoch a smartfnoch, t.j. vetkych zariadeniach, ktor doku ta pdf formt. Za vstup na portl hradia tudenti ron poplatok bez ohadu na poet stiahnutch e-knh. Vskum bol realizovan v obdob zimnho semestra akademickho roku 2011/2012, priom vskum k otzke . 1 bol realizovan vyerpvajcim spsobom, k otzke . 2 bol realizovan etrenm zmerne vybranch povinnch predmetov realizovanch vo vetkch tudijnch programoch a k otzke . 3 modelovmi kalkulciami nkladov Intittu aplikovanho manamentu o.z. v Trenne (IAM). Relatvnym obmedzenm zvolenho prstupu bola absencia dajov o osobch a ich zaraden do ronkov tdia a z toho vyplvajca nemonos zistenia dvodov stiahnutia konkrtnej e-knihy. Uveden obmedzenie je naviac znsoben skutonosou, e uvatelia z vych ronkov maj prstup k tudijnej literatre z nich ronkov tdia. alm obmedzenm bola stratgia niektorch tudentov zdiea stiahnut e-knihy bez hrady za vstup do kninice.

Vsledky a diskusia
Ad. Vskumn otzka . 1: Ak je celkov a priemern poet stiahnut e-knihy? Portl www.e-skripta.sk obsahuje 77 e-knh alebo inch dokumentov v elektronickej forme urench pre podporu tdia na Vysokej kole ekonmie a manamentu verejnej spr-

133

vy v Bratislave (VEMvs). Ako je vidie v tabuke . 1 celkov poet stiahnut e-knh inil 51.369. Z uvedenho daju a potu tudentov, ktorm je kninica prstupn meme uri, e v priemere si jeden tudent poas ZS 20011/12stiahol 11,32 e-knihy alebo inho dokumentu, a alej tie to, e v priemere bola jedna e-kniha stiahnut 667 krt. Zaujmavou sa v tejto svislosti jav skutonos, e poet stiahnut jednej e-knihy bol v priemere vy u vberovch predmetov (743stiahnut), ako u povinnch predmetov (701stiahnut).
Tab. 1: Poet stiahnut u jednotlivch typoch dokumentov
Typ predmetu Povinn Povinne voliteln Vberov In dokumenty Spolu: Poet publikci 32 13 12 20 77 Celkov poet stiahnut 21894 6192 8418 14865 51369 Priemern poet stiahnut 684,19 476,31 701,50 743,25 667,13 tandardn odchlka 486,19 483,14 519,67 760,42 570,07

Zdroj: Vlastn spracovanie

Ad. Vskumn otzka . 2: Ak je celkov a priemern poet stiahnut predmetu vo vzahu k tudentovi? Pre vskum druhej vskumnej otzky sme zmerne vybrali dva predmety vyuovan v oboch realizovanch tudijnch programoch. Jednalo sa o povinn predmety Marketing a Veobecn ekonomick teria, ktor s zrove obsiahnut v ttnych zverench skkach. Pre urenie priemernho potu stiahnut sme vychdzali z celkovho potu tudentov zapsanch v ronku v ktorom sa predmety vyuuj (1. ronk Bc. tdia 1.270tudentov) a celkovho potu tudentov (4.539).
Tab. 2: Poet stiahnut u jednotlivch typoch dokumentov
Predmet Marketing Veobecn ekonomick teria Celkov poet stiahnut 1723 1823 Pomer stiahnut k potom tudentov v ronku v % 135.67 143.54 Pomer stiahnut k celkovmu potu tudentov VEMvs v % 37.96 40.16

Zdroj: Vlastn spracovanie

Ako je mon vidie v tabuke . 2 pokrytie predmetov Marketing a Veobecn ekonomick teria presahuje 100%. Pri rieen tejto otzky sme tak zrejme narazili na u spomenut problm absencie dajov o dvodoch stiahnutia e-knihy. Predkladan daje s tak skreslen o stiahnutia realizovan z inch dvodov, ako potreby e-knihy pre tdium konkrtneho
134

predmetu v danom ronku. Napriek tomu mono z tabuky kontatova, e pokrytie literatrou v predmetoch obsiahnutch v ttnej zverenej skke v rmci celej koly dosahuje a 38, resp. 40%. Ad. Vskumn otzka . 3: Ak vek je rozdiel v nkladoch na vydanie tradinej a e-knihy? Z internch dajov IAM nm boli poskytnut daje o priemernom pote strn vydvanch e-knh (140strn), nkladoch na vydanie e-knihy s priemernm potom strn 140 a nkladov funkcia vydania tradinej knihy s priemernm potom strn. Uveden daje s obsahom tabuky . 3.
Tab. 3: Nklady na vydanie e-knihy a tradinej knihy v EUR bez DPH
e-kniha Nklady na vydanie 1 ks knihy s potom strn 140 Nklady zahaj 2.876 Grack prce, autorsk honorr a ostatn nklady vydavatea tradin kniha F(x)= (2.876 + 4,15*poet strn + 0,026*poet strn*nklad)/poet strn Grack prce, autorsk honorr, prpravu tlae, tla a ostatn nklady vydavatea

Zdroj: Intitt aplikovanho manamentu o.z.

Ako je z grafu . 1 zrejm nklady na vydanie 1 ks publikcie s v intervale potu vydanch kusov (100,1000) u elektronickch knh jednoznane niie. Celkov spora pri 300 ks, ktor tvoria najastej nklad IAM in v prospech e-knh 1.673 EUR, tj. 5.57 EUR na 1 ks a pri nklade 670 ks (t.j. v zistenom priemernom pote stiahnut a 3.020 EUR, t.j. 4,51 EUR na 1 ks. Z internch dajov IAM sme zistili, e publikcia vod do terie marketingu bola pvodne vydvan v roku 2005, ako tradin kniha v nklade 1.000 ks. V priebehu prvho roka po vydan knihy sa IAM podarilo rozpreda iba 230 ks. Zaujmavou sa jav aj analza nkladov v prpade stratgie zmieanho typu, t.j. tlae malho mnostva publikci a vyuitia grackej prpravy pre tla, ako podkladu e-knihy. Dodaton nklady na tla navyuj cenu e-knihy pri malom nklade iba mierne. Pri vydan 100 ks inia dodaton nklady pribline 33% (t.j. 945, EUR), pri vydan 200 ks inia dodaton nklady pribline 46% (t.j. 1.309, EUR) a pri vydan 300 ks inia dodaton nklady pribline 58% (t.j. 1.673, EUR). Kee rozhodnutie vydva vlune e-knihy nie je z rznych dvodov nezahrnutch v tomto vskume (napr. pohadu Akreditanej komisie) jednoduch mono spomnan zmie135

an stratgiu, jednoznane odporui, ako typ stratgie umoujcej vydvanie e-knh bez rozrenej funkcionality. Ako problematick sa v tomto prpade jav predaj tradinch knh, tie vak mu sli, ako podklad pre hodnotenie vysokej koly Akreditanou komisiou a/ alebo, ako knihy uren pre vpoin alebo prezenn sluby kninice.
Obr. 1: Vvoj cien tradinch a e-knh vo vzahu k nkladu, v ktorom boli vydan

Zdroj: vlastn spracovanie

Zver
Aj ke sa trend inovova metdy, formy a nstroje vuby manarsky a ekonomicky zameranch predmetov o vydvanie vysokokolskch uebnc vo forme e-knih v naich podmienkach nejav vemi aktulne, realizovan vskum jednoznane preukzal, e minimlne z pohadu vyuvania tudijnej literatry tudentami a nkladov na jej produkciu by bolo vekou chybou tento trend podceni. Zrove je potrebn na tto vzvu nazera ako aliu marketingov prleitos, najm z pohadu budovania vzahov so zkaznkmi, ktormi s tudenti. [6]

136

Ako odporania pre al vskum mono formulova najm poiadavky na overenie sprvania tudentov v svislosti s pouvanm e-knh, nzorov autorov na renie ich publikci v elektronickom prostred a zvolen obchodn model predaja e-knh, ako odpove na snahu tudentov zdiea e-knihy bez hrady poplatku.

Zoznam pouitej literatry

[1] SHIRATUDDIN, N. [2005]: E-Books in Higher Education: Technology, E-Marketing Prospects and Pricing Strategy In: Journal of Electronic Commerce in Organizations, Apr. Jun 2005, ProQuest Central. [2] [3] http://publishers.org/bookstats/glossary/ WILSON, R. and LANDONI, M. [2001]: Evaluating electronic textbooks: a methodology, Proceedings of the Fifth European Conference on Research and Advanced Technology for Digital Libraries, Darmstadt, Germany, Springer-Verlag, Berlin, pp. 1-12. [4] SHIRATUDDIN, N. [2005]: E-Books in Higher Education: Technology, E-Marketing Prospects and Pricing Strategy In: Journal of Electronic Commerce in Organizations, Apr. Jun 2005, ProQuest Central. [5] ABDULLAH, N. GIBB, F. [2008]: Students attitudes towards e-books in a Scottish higher education institute: part 1 In: Library Review Vol. 57 No. 8, 2008, pp.593-605 [6] MURA, L. [2001]: Riadenie vzahov so zkaznkmi v podnikateskej innosti, In: EDAMBA, Medzinrodn vedeck konferencia doktorandov a mladch vedeckch pracovnkov, Obchodn fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave, Nov Zmky, ISBN 80-225-1351-2

137

Zamestnaneck par cipcia ako inova vny prstup v riaden podniku

Marin Sekerk Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulta politickch vied a medzinrodnch vzahov, Bansk Bystrica, Slovensk republika; marian.sekerak@gmail.com

Abstrakt
V prspevku s priblen zkladn rty a vhody zamestnaneckej participcie, ako jednej z monch foriem riadenia podniku. Zrove je tto forma podroben kritickej analze, s poukzanm na potencilne rizik a inherentn nedostatky. Kov slov: zamestnaneck participcia; spoluas zamestnancov; ekonomick demokracia; demokratizcia podniku

vod
Participcia zamestnancov na riaden a vlastnctve podniku je svojho druhu pokrokovou mylienkou, ktor je v centre (nielen teoretickej) pozornosti u niekoko desaro. Vo viacerch krajinch sveta sa tto na prv pohad socialistick koncepcia spene rozvja v podobe najrozlinejch modikci. Je vhodn spomen napr. Scanlonove plny i Employee Stock Ownership Plans (ESOPs) v USA, nemeck systm kodetermincie, vdsky Meidnerov pln alebo azda najznmej experiment v tejto oblasti: baskick korporciu Mondragn, tvoren desiatkami kooperatvnych podnikov zdruujcich tiscky lenov (zamestnancov) [1, 2]. Tieto a in formy s sasou irej koncepcie demokratizcie podniku, resp. ekonomiky, zahajcej okrem spoluasti zamestnancov na vlastnctve a riaden podniku prostrednctvom voby manamentu aj ich podieanie sa na zisku, resp. strate. Tento model tzv. ekonomickej, resp. hospodrskej i priemyselnej demokracie apiruje sta sa alternatvou, fungujcou v prostred trhovej ekonomiky, nahrdzajcou tradin kapitalistick formy vlastnctva a riadenia podnikov. Tradcia ekonomickej demokracie, siahajca vo svojich prvopoiatkoch a do 18storoia k prcam socilneho utopistu Franoisa Mariea Charlesa Fouriera, nie je plne nov ani v naom geograckom prostred. Jednm z horlivch zstancov humnnej hospodrskej demokracie bol aj esk (resp. eskoslovensk) reformn ekonm Ota ik [3]. Jeho koncepcia tzv. podnikovho vlastnctva sa stala najvraznejm prejavom revizionistickch tendenci v oblasti terie socialistickho spoloenskho vlastnctva koncom esdesiatych rokov [4,
138

s. 112], teda v obdob istho spoloensko-politickho odmku v eskoslovensku. Pre ika sa vchodiskovm bodom stala kritika byrokratickho centralizmu, etatizmu, z ktorej vyplynula poiadavka decentralizcie spoloenskho vlastnctva na podnikov vlastnctvo, spojen s robotnckou samosprvou [4, s. 112]. Jeho tzv. tretia cesta zahala spoluas zamestnancov na vlastnctve podniku i u vo forme individulnej (akciov spolonosti) alebo kolektvnej (drustv), ktor by bola doplnen demokratickmi prvami spojenmi s podielom na riaden a hlasovan, m by umonila vytvori rovnoprvne prleitosti pre uplatovanie zujmov kapitlu i prce [3, s. 29]. Zrove by boli zamestnanci oprvnen podiea sa na rozdeovan zisku (prp. pokrvan straty) podniku, priom by tie dividendy z akci boli viazan na skuton zisky na zklade vopred stanovenho pravidla [3, s. 31]. Tm by sa zabrnilo jednak koncentrcii moci skromnho kapitlu, ako aj odcudzeniu pracovnch sl a kapitlu, teda problmom, ktor v rmci trhovej ekonomiky kapitalistickho typu povaoval ik za najzvanejie. Nie je prekvapujce, e jeho teria prieiaca sa princpom centrlneho plnovania (ik zdrazoval nevyhnutnos trhu) vzbudila odpor v radoch eskoslovenskch normalizanch politickch predstaviteov, kvli omu zvyok svojich prc (po r. 1969) rozpracoval v nemeckej emigrcii. Odozvu nenali ani v priebehu ekonomickej a politickej tranzcie krajiny po r. 1989. Tento krtky exkurz nebol do vodu situovan nhodne. Jeho elom je toti poukza na zkladn rty ekonomickej demokracie, t. j. spoluasti zamestnancov na vlastnctve a riaden podniku, ako aj na historick tradciu tohto konceptu. Pozornos v nasledujcom texte sstredme predovetkm na druh zo zloiek ekonomickej demokracie: monosti a perspektvy riadenia podniku prostrednctvom irej zamestnaneckej angaovanosti. Opomenut, samozrejme, neostan ani mon nedostatky a rizik, spjajce sa s touto inovatvnou koncepciou. Priestor, naopak, nebude venovan zamestnaneckmu podielnictvu, kee ide o komplexnej problm vyadujci si detailnejiu a subtlnejiu analzu, ne ak umouje formlne ohranienie tohto zbornka.

Nevyhnutn predpoklady zamestnaneckej par cipcie

Inkorporovanie ktorejkovek z rozlinch participanch schm do systmu riadenia podniku nie je jednoduch. Vyaduje si niekoko predpokladov, priom obojstrann ochota na strane manarov i zamestnancov je len jednm z nich. Predovetkm, ako zdrazuj R. Lansbury a G. Prideaux, manament mus by pripraven kooperova. Je zjavn, e skuton participcia, vedca k samosprve (self-management) si vyaduje zsadn zmenu vo vzorcoch manarsko-zamestnaneckch vzahov... [5, s. 332]. Na druhej strane, aj
139

od zamestnancov sa oakva, e bud ochotn a schopn prevzia svoj podiel (zodpovednosti) na rozhodovan [5]. Zrove musia by tieto vzahy postaven na vzjomnej dvere [6]. Koopercia tchto dvoch zloiek personlneho substrtu podniku je kov nielen v procese implementcie, ale aj spenho napredovania participcie. Jej hlavnm cieom toti nie je samoelnos (participcia pre participciu), ale prve obojstrann vzjomn vhodnos: obe strany musia naplno oakva zskavanie spechov z ich vzjomnho vzahu [6, s. 255], ie zefektvnenie rozhodovacieho procesu, spokojnos zamestnancov a predovetkm zvyovanie vkonnosti. Zkladnm postultom celej participanej terie toti je, e je aj v individulnom zujme talentovanho jednotlivca, aby o najvmi prispieval k zvyovaniu produkcie a ziskovosti rmy, a teda aj, aby jeho odmena za prcu bola vyia [7, s. 139]. Prirodzene, pokia ide o vzjomn vzah medzi manarmi podniku a zamestnancami, podieajcimi sa na rozhodnutiach, postoje tchto dvoch skupn smerom k demokratizcii podniku sa bud li vzhadom na stupe vplyvu, o ktorom kad zo strn cti, e ho me zska alebo udra prostrednctvom asti na rozhodovacom procese [5, s. 328]. Rezistencia, ktor manament potencilne prejav pri zavdzan participcie do podniku, me spova napr. v obave o stratu moci i vlastnho statusu, priom formlne me by tto vhrada vyjadren tvrdeniami, e participcia zamestnancov pohlcuje neprimerane mnoho asu, prp. nzorom, poda ktorho maj by dleit rozhodnutia vyhraden vlune profesionlom; porov. [8, s. 210-211]. Je potrebn zdrazni, e rozhodovanie zamestnancov sa me uskutoova v rozlinch formch, priom vak zaha predovetkm rozhodnutia tkajce sa shop-oor rovne, teda tch opatren, ktor priamo determinuj ich pracovn pozciu, podmienky na pracovisku, prp. aj vrobn program. Logika spoluasti zamestnancov v procese prijmania rozhodnut spova v tom, e s to prve oni, ktor maj o vyrbanom produkte najlepie informcie, disponuj neraz npadmi na racionalizciu vroby, resp. s schopn navrhova optimlne organizan truktry v podniku. Jednoducho vyjadren: s v uom kontakte so samotnou vrobou, ne manament na rozlinch rovn riadenia. Naopak, neoakva sa, e zamestnanci bud rozhodova o strategickch (stredno alebo dlhodobch) plnoch podniku, prp. o personlnej politike. Treba ale zdrazni, e miera ich zaangaovanosti do rozhodovania o tchto otzkach zvis vo vekej miere od stupa kooperatvnosti, ktor v podniku funguje, prp. od samotnej participanej schmy, ktor bola recipovan a me variova od poradnch zamestnaneckch rd, cez kolektvne vyjednvanie a po as zstupcov zamestnancov vo vrcholovom manamente, prp. dozornch radch podniku [5, 8, 9]. Mono teda zhrn, e kad individulny prpad zamestnaneckej participcie v podniku bude spova z troch dimenzi:
140

1. zo stupa kontroly zamestnancov nad jednotlivmi rozhodnutiami, 2. z oblast, nad ktormi tieto rozhodnutia vykonvaj, 3. z organizanej rovne, v rmci ktorej rozhodnutia vykonvaj [9]. Okrem u spomenutej zkladnej podmienky obojstrannej vzjomnej vhodnosti, skondenzovali poas historickho vvoja niekok alie predpoklady nevyhnutn na podporu zamestnaneckej participcie. Na zklade komparcie viacerch regionlnych modelov ich Paul Bernstein [9, s. 498 a nasl.] zhrnul do nasledujcich piatich prvkov: 1. dostupnos a zrove zdieanie zamestnancami tej rovne informci, ktormi disponuj manari/vedenie podniku, 2. garantovan ochrana zamestnancov od akchkovek postihov za vyjadrenie kritiky (plus ist alie prva), 3. existencia nezvislch odvolacch vborov, zaoberajcich sa spormi medzi dritemi manarskych pozci a tmi, ktor s manaovan, 4. existencia osobitnho sboru veobecne zdieanch postojov a hodnt (napr. sebadvera, exibilita, individulna zodpovednos, inovatvne a progresvne myslenie, schopnos a akceptcia kontruktvnej kritiky, vnmavos na potreby druhch, demokratick povedomie,...), 5. pravideln vyplcanie prinajmenom asti zisku (surplus) tm zamestnancom, ktor ho produkuj, priom tento zisk m by pripotavan k obvyklm mzdm. Napokon, za iesty predpoklad povauje zmienen autor samotn spoluas zamestnancov na rozhodovan. Vzhadom na fakt, e rozhodovanie je postaven na demokratickej bze a prebieha obvykle formou diskusnch stretnut a nslednho hlasovania, nevyhnutnou podmienkou je tie sebadisciplna a chu participova, t. j. ist stupe prirodzenho aktivizmu zamestnancov. Kee nie kad lovek disponuje touto vlastnosou ako vrodenou, je mon ju nadobudn (a zrove prekona pasvnu mentalitu) v procese socilneho podnikovho uenia sa, i u prostrednctvom cielench a intencionlnych trningovch aktivt, alebo aj mimovone, emanciou aktivistickej kultry z prostredia podniku, teda mimovonm osvojovanm si aktivistickho a angaovanho tlu sprvania sa. Demokratizcia podniku je evolunm procesom [2, s. 121] per se, a preto aj vzdelvanie zamestnancov i ich socilne uenie sa mus prebieha kontinulne. Je preto prirodzen, ako tvrd C. G. Benello, e na rozdiel od politickej participcie na spravovan ttu, ktor je dobrovon, participcia v podniku si vyaduje rovnak zodpovednos, ako prca samotn [2, s. 119].

141

Vhody, problmy a potencilne rizik

Ako u bolo naznaen, prednosou adaptcie podniku na participan spsob riadenia je posilnenie kooperatvneho ducha, o me predstavova vhodu tak pre jednotlivcov, ako aj pre cel podnik. . Blaha si naprklad v tejto svislosti poiiava terminolgiu terie hier, aby ilustroval tto vzjomn vhodnos. Poda neho by pravidelnou aplikciou dilemy vza dolo k tomu, e jednotliv talentovan pracovnci by nemali zujem na ukracovan produkcie rmy, ak by ju mohli zvi svojm vkonom [7, s. 139]. alie pozitvne ekonomick inky demokratizcie podniku zahaj napr. oakvan zvyovanie efektivity vroby i produktivity prce, zvyovanie konkurencieschopnosti podniku, perspektvu pravidelnej valorizcie platov vetkch zamestnancov a pod. Okrem toho mono identikova aj in typ pozitvnych inkov, ktor zastreuje slovn spojenie spoloensko-politick dsledky. Jednm z najvznamnejch je elimincia antagonistickch vzahov medzi pracovnkmi vroby a manarmi. Ako zdrazuje W. D. Patton: Z historickho hadiska prca (labor) usiluje o vyie mzdy a redukciu (pracovnch, doplnil M. S.) hodn; manament sa poka udra cenu prce o najniie v zujme zisku a saivosti. Prca sa usiluje ochrni prva individulnych pracovnkov, zatia o manari pozorne chrnia svoje prvo riadi svoj vlastn biznis tak, ako to povauj za vhodn [6, s. 255]. Medzi alie pozitvne spoloensko-politick dsledky patr tie napr. zodpovednejie pristupovanie k plneniu pracovnch loh u vrobnch pracovnkov, vyia miera cty voi nadriadenm zo strany subordinovanch pracovnkov, vyia kredibilita rozhodnut nadriadench, posilovanie spoloenskej solidarity zaloenej na prci, budovanie spoloenstva aktvnych a participujcich pracovnkov vo vntri podniku, posilnenie morlnej a prvnej pozcie zamestnanca, vyia lojalita zamestnanca k svojmu podniku (porov. [10, s. 63]) a celkom osobitne aj posilnenie obianskej politickej participcie na rovni ttu. Mono sa dokonca stretn aj s pomerne normatvnym tvrdenm, poda ktorho je to prve zamestnaneck participcia, ktor legitimizuje korporatvnu moc riadiacich pracovnkov, kee manarske truktry, ktor s autokratick, nie s ospravedlniten [11, s. 266]. Rovnako, ako je pestr kla potencilnych pozitvnych inkov zavedenia participanho princpu do riadenia podniku, existuje aj irok spektrum monch problmov a rizk, ktor spolu s nm mu vyvsta. Jednou z najcitlivejch oblast je sfra dostupnch informci, teda prv z Bernsteinovch prvkov vymenovanch vyie. Prvm problmom je dilema, ak mnostvo informci m by dostupn pre zamestnancov na to, aby sa mohli plnohodnotne zastova na rozhodovacom procese. Je zjavn, e mus existova ist zkladn minimum nevyhnutn pre racionlne rozhodovanie. Samozrejme, nejde tu o informcie,
142

ktor maj pracovnci vroby k dispozcii priamo na zklade vkonu svojho povolania. Diskutovanmi informciami s prve tie, ktor mu (a mali by) poskytova participujcim zamestnancom manari, teda napr. oboznamova ich s dlhodobmi stratgiami podniku, s presnmi dajmi tkajcimi sa jeho hospodrenia, s uvaovanmi personlnymi rozhodnutiami a pod. Druhm problmom, zko nadvzujcim na predchdzajci, je riziko prezradenia informci, ktor boli pre participujcich zamestnancov uvonen. Mnostvo a charakter tchto informci, najm tkajcich sa nannch a technickch plnov, mus by regulovan. Aby si rma zachovala nevyhnutn mieru konkurencieschopnosti, s riadiaci pracovnci oprvnen rozhodova o postpen vybranch dt urench na efektvnu participciu zamestnancov; porov. [9, s. 500]. Efektivitu prijmania rozhodnut determinuje aj sloboda slova, resp. monos otvorenej kritiky vedenia zo strany vrobnch pracovnkov. Na jednej strane takto prvo obmedzuje prijmanie rozhodnut predovetkm z hadiska exibility a efektvnosti. Na strane druhej bez jej existencie je akkovek rozhodovanie zaloen na kooperatvnom princpe nepredstaviten: obmedzi slobodu slova znamen znii ju plne. Limitovan sloboda slova toti znamen, e jednotlivec neme prehovori vtedy, ke to on i ona povauje za vhodn, ale len vtedy, ke to povol autorita [9, s. 503]. Viacer autori [8, 10] spochybuj predovetkm motivciu zamestnancov participova. Participujci zamestnanci maj poda nich zujem najm na krtkodobch ziskoch, zaujmaj ich len bezprostredn problmy, ktor sa ich dotkaj. Reprezentanti zamestnancov (v poradnch radch, doplnil M. S.) nemaj technick predpoklady ani zujem zaobera sa prli podrobne otzkami nanci, marketingu a pod. Ich zujem sa sstred hlavne na vplyv na zmeny na rovni vlastnho pracoviska (shop-level changes) [8, s. 211]. Nevemi odlinm problmom je aj kognitvna inkompetencia pracovnkov vroby. Zamestnanci z dvodu nedostatku odbornch vedomost a manarskych zrunost nie s uspsoben prijma kvalikovan rozhodnutia, v dsledku oho by ich hlas v poradnch radch i inch participatvnych orgnoch nemal ma vy vznam, ako len poradn. Problematickou sa poas demokratickho rozhodovania zamestnancov me ukza aj ich vysok heterogenita. m viac partikulrnych zujmov sa v radoch vrobnch pracovnkov zamestnancov objavuje, tm meniu vhu a relevanciu bud ma ich vyjadrenia a nzory v rozhodovacom procese. Navye, bude zrove mimoriadne ak dosiahnu o i len meniu mieru konsenzu, na zklade ktorej by ich osobitn zujem mohol by pred manamentom inne a dveryhodne artikulovan. Rastca miera dleitosti vrobnch pracovnkov v procese prijmania rozhodnut me vplva taktie na manarov. Me oslabova profesionalizmus a potiera vznam
143

pecickch funkci (najm strednho) manamentu. Zrove me spomali rchlos rozhodovania, rozptyova zodpovednos manamentu a zbavova ho zodpovednosti. Nakoniec me oneskori prijmanie potrebnej technologickej zmeny (hoci me nasta aj opak: me obmedzi odolnos voi zmene a tak urchli inovciu) [8, s. 211]. Hroz tie strata identikcie autority so zodpovednosou a v dsledku toho znen autorita manarov v podniku fungujcom na demokratickch princpoch (o je v zjavnom rozpore s jednou z vhod participcie, ktor bola spomenut vyie). Takto pseudomanari, teda zamestnanci, ktor by disponovali irokmi kompetenciami na rozhodovan (v zvislosti od extenzvnosti prijatej participanej schmy), by mohli uplatova svoj zven vplyv natoko, e vha rozhodnut manamentu by bola bu slab, alebo by bola v radoch jemu podriadench zamestnancov symptomatick vemi nzkou relevanciou. Pokia sa vrtime k motivanm faktorom, jednm z nich, kvli ktormu by mohli zamestnanci presadzova zavedenie istej formy participcie na rozhodovan, je tie (prioritn) snaha udra si zamestnanie. Prostrednctvom manipulcie s cieom udra rmu a svoje postavenie v nej mu v konenom dsledku nemanarski pracovnci ohrozi jej efektvnos i samotn existenciu. mysel zabezpeenia pracovnej pozcie tak previ nad skvalitovanm prce a rozlinmi prvami, ktor s so spoluasou zamestnancov na rozhodovan spojen; porov. [5, s. 336]. Poslednou z mnostva vhrad je nmietka voi samotnej idei demokratizcie podniku prostrednctvom zamestnaneckej participcie. Podnik by poda tejto kritiky nemal by ponman ako politick intitcia. Z tohto dvodu je akkovek zavdzanie demokratickch procedr, i u v rozsahu, ak bol nartnut v vode tohto lnku, alebo na rovni spoluasti zamestnancov na rozhodovan, nezmyseln a chybn. Autorom pregnantnho vyjadrenia kritiky z tejto mylienkovej pozcie je napr. Melvin A. Eisenberg. Poda neho, vetky politick intitcie by mali by riaden politickmi princpmi, a preto kad intitcia, ktor prijma rozhodnutia vieho vznamu pre spolonos je politickou intitciou. Avak tento postult ignoruje a umenuje zsadn rozdiel medzi ocilnym a neocilnym medzi tm, o je ttne a tm, o nie je [10, s. 61]. Konsenzulne rozhodovanie by preto malo by obmedzen vlune na oblas spolonho dobra, vec verejnch, teda, sensu stricto, len na (vybran) mocensk orgny ttu. Ak je toti vlastncka truktra podniku kapitalistick, t. j. jeho vlastnkmi nie s vetci jeho zamestnanci, nemaj tieto osoby prvo podiea sa na nijakom vznamnejom procese jeho riadenia, bez ohadu na extenzvnos eventulnej participanej schmy. Problematika prv a s tm spojen otzka spravodlivosti vak u presahuj monosti a ciele tohto prspevku.

144

Zver
V prspevku bol nartnut historick prehad vvoja ekonomickej demokracie, ako osobitnej formy fungovania podniku v prostred trhovej ekonomiky. Pozornos bola sstreden predovetkm na jeden z jej kovch princpov: na spoluas zamestnancov v procese prijmania rozhodnut. Tento inovatvny prstup riadenia podniku bol nsledne podroben kritickej analze, v rmci ktorej boli priblen tak jeho mon pozitva na ekonomickej a spoloensko-politickej rovni, ako aj potencilne problmy a rizik. Zo strunho prehadu tchto vhod a nevhod vyplva, e zamestnaneck participcia na rozhodovan je koncepciou, ktor me prinies znan pozitva, ako aj pri nezvldnut jej zavdzania, prp. pri zvolen nevhodnej participanej schmy generova tak komplikcie, ktor mu napokon vies k plne opanm inkom, ne ak boli oakvan. Je preto zjavn, e zamestnaneck participcia ako sas omnoho irej koncepcie demokratizcie podniku mus by vopred dkladne zvaovan a prispsoben potrebm, monostiam, vrobnej a organizanej truktre, ako aj alm pecikm konkrtneho podniku. Len tak toti me prina oakvan itky.

Zoznam pouitej literatry

[1] BLAHA, . [2009]: Sp k Marxovi? (socilny tt, ekonomick demokracia a terie spravodlivosti). Bratislava: Veda, ISBN 978-80-224-1077-9. [2] BENELLO, C. G. [1997]: Worker-managed enterprises: Legal shells, structures, and nancing. In MOREHAUSE, W. (ed.): Building Sustainable Communities. Tools and Concepts for Self-Reliant Economic Change. 2. vyd. Charlbury: Jon Carpenter Publishing, S. 102-121. ISBN 1-897766-34-3. [3] [4] [5] IK, O. a kol. [1990]: Socialismus dnes? Praha: Academia, ISBN 80-200-0265-0. HBA, Z. [1975]: Socialistick spoleensk vlastnictv. Praha: SPN, Bez ISBN. LANSBURY, R. D. PRIDEAUX, G. J. [1981]: Industrial Democracy: Toward an Analytical Framework. In Journal of Economic Issues, Ro. XV, 1981, . 2, S. 325338. ISSN 0021-3624. [6] PATTON, W. D. [1994]: The Evolution of Workplace Democracy: From Labor-Management Cooperation to Total Quality Management. In RABIN, J. VOCINO, T. HILDRETH, W. B. MILLER, G. J. (eds.): Handbook of Public Sector Labor Relations. New York: Marcel Dekker, Inc., S. 253-266. ISBN 0-8247-9235-1.
145

[7]

BLAHA, . [2010]: Socilna spravodlivos = ist silie + potreby. In MARUIAK, J. a kol.: Za zrkadlom politiky. Bratislava: Veda, S. 110-143. ISBN 978-80-224-11370.

[8]

STRAUSS, G. ROSENSTEIN, E. [1970]: Workers Participation: A Critical View. In Industrial Relations, Ro. 9, 1970, . 2, S. 197-214. ISSN 0019-8676.

[9]

BERNSTEIN, P. [1976]: Necessary Elements for Effective Worker Participation in Decision Making. In Journal of Economic Issues, Ro. X., 1976, . 2, S. 490-522. ISSN 0021-3624.

[10] ADAMSON, W. L. [1990]: Economic Democracy and the Expediency of Worker Participation. In Political Studies, Ro. XXXVIII, 1990, . 1, S. 56-71. ISSN 14679248. [11] BRENKERT, G. G. [1992]: Freedom, participation and corporations: the issue of corporate (economic) democracy. In Business Ethics Quarterly, Ro. 2, 1992, . 3, S. 251-269. ISSN 1052-150X.

146

Priame zahranin inves cie ako determinant regionlneho rozvoja

Jana Sochukov Trenianska univerzita A. Dubeka v Trenne, Fakulta socilno-ekonomickch vzahov, Katedra ekonmie a ekonomiky, Trenn, Slovensk republika; jana.sochulakova@tnuni.sk

Abstrakt
Priame zahranin investcie sa stali hlavnm zdrojom kapitlu na rozvoj nrodnch ekonomk. Tie predstavuj pre prijmatesk krajinu extern faktor rastu a s dleit najm pre menej vyspel krajiny, ktor maj nedostatok kapitlu, kvalikovanch pracovnch sl, manarskych zdrojov a technolgi. Priame zahranin investcie sa stvaj jednm z kovch indiktorov v kvantikcii a posudzovan vplyvu globalizcie na svetov ekonomiku. Mnoh ekonomick tdie dochdzaj k zveru, e priame investcie prispievaj k rastu efektivity, ovplyvuj zamestnanos, roziruj vrobn kapacity, podporuj retrukturalizciu, generuj rast exportu, podporuj regionlny rozvoj a v konenom dsledku prispievaj k rastu HDP. Kov slov: priame zahranin investcie; zahranin investor; ekonomick stabilita; regionlny rozvoj

vod a formulcia ciea

Priame zahranin investcie (PZI) sa stali neoddelitenou sasou rozvoja medzinrodnej spoluprce a procesu globalizcie. Do medzinrodnch hospodrskych vzahov vniesli znaky konkurennho boja. Zskanie vznamnch zahraninch investci je znakom zdravho hospodrskeho prostredia krajiny. Ukazovatele PZI patria dnes medzi hlavn ekonomick indiktory nrodnch ekonomk. Krajiny strednej Eurpy ptaj v poslednch rokoch rastcu pozornos zahraninch investorov. Oproti vraznmu rastu a prepadu globlnych tokov PZI zostal prlev v tchto krajinch relatvne stabiln. Slovensko sa hne od svojho vzniku vydalo cestou, ktor ho priviedla medzi najdynamickejie krajiny strednej a vchodnej Eurpy. So svojimi reformami v oblasti dan, dchodkovho zabezpeenia, zkonnka prce a zdravotnctva sa stalo krajinou, kde podnikatesk prostredie trvalo ponka prleitosti pre znme svetov spolonosti v spracovateskom priemysle, ako aj v odvetviach s vyou mierou pridanej hodnoty. Od zaiatku vstupu PZI na Slovensko sa vyznauj vekou regionlnou nerovnomernosou. S cieom podpori ekonomick rozvoj v oblastiach s nzkou ivotnou rovou, resp. nzkou zamestnanosou a vytvranie novch pracovnch miest sa Slovensk republika zameriava hlavne na podporu reginov, do ktorch smerovalo doposia najmenej ttnej pomoci. vyuva regionlne investin stimuly. Cieom prspevku je zhodnoti PZI ako determinant regionlneho rozvoja so zameranm sa na Treniansky regin.
147

Materil a metdy
Pri spracovvan prspevku sme pracovali s mnostvom materilov, faktov a informci, ktor boli zskan z nasledovnch zdrojov: a) materily Vldy SR, Ministerstva nanci SR, Ministerstva hospodrstva SR, b) materily agentry SARIO, materily NBS, c) prehad legislatvy, d) alie verejne dostupn zdroje informci. daje s spracovan za obdobie 2000 2010. Pouitmi metdami boli analza asovch radov, komparcia dajov a syntza zskanch informci.

Vsledky a diskusia Kritria vberu lokality priamej zahraninej inves cie

V Slovenskej republike meme hovori o prleve PZI a po roku 1989 v svislosti so zaiatkom transformcie ekonomiky z centrlne riadenej na trhovo orientovan. Slovensko je plnohodnotnm lenom Eurpskej nie, NATO, OECD a Schengenskho priestoru. Slovensko prijalo euro 1. janura 2009 a tak sa stalo 16.lenskm ttom eurozny, pretoe splnilo vetky poadovan Maastrichtsk kritri. Slovensko sa te z pozitvneho ratingu od medzinrodnch ratingovch spolonost a zskalo aj najlepiu pozciu medzi krajinami CEE od Svetovej banky v Doing Business Report 2008, 2009 a 2010. Vznamn zmeny z debe prce v globlnom meradle menia postavenie tradinch ekonomk, ktor vyplva zo pecifk kadej krajiny, jej geograckej polohy, prrodnho a udskho potencilu. Vldy transformujcich sa krajn, teda aj Slovenska, sa snaia vytvori o najvhodnejie podmienky pre prlev zahraninch investci s cieom zabezpei ekonomick rast a rozvoj aj zaostalejch reginov a zrove efektvne vyuitie ekonomickho potencilu svojej krajiny. Voba uritho reginu pre PZI me by nhodn, alebo vybran vopred. Z regionlneho hadiska sa v ekonomickej literatre rozoznvaj priame investcie typu targeted, imidental a domestic. V rmci targeted s orientovan priamo pre urit regin a investor doposia v danej oblasti ete neinvestoval. V rmci imidental investor obvykle preber urit, u zaveden rmu. V popred zujmu investora je predmetn rma a nie konkrtny regin. Domestic investcia predstavuje vstup a usadenie zahraninej rmy, ktor m
148

za cie expanziu na trhu v hostiteskej krajine. Teria regionlnej deby PZI predpoklad, e: vlastnctvo investci nrodnch a zahraninch podnikov je regionlne odlin, popri veobecnch miestnych vhodch musia pre zahranin priame investcie existova pecick regionlne vhody, ktor s pre zahraninch investorov atraktvnejie ako tie ostatn. Zkladn kritria lokalizanch rozhodnut v rozlinch priestorovch rovinch (krajina, regin, mesto, pozemok) vymedzili Maier a Todtling (1997).
Tab. 1: Kritria rozhodovania investorov pri vbere lokality
Priestorov rovina Krajina Regin Mesto Pozemok Kritria Dane, politick a hospodrska stabilita, odbory, incia, rast, ttna podpora na rovni reginov Charakteristika pracovnch sl, mzdy, odborov organizcie, prstup k trhu a dynamika trhu, hospodrska truktra, dodvatelia, sluby, podpora na rovni reginu. rove vybavenosti technickou infratruktrou, dopravn prstup, kvalita a kvantita pracovnch sl, socilna infratruktra, a sluby, loklna hospodrska politika a podpory, vlastncke vysporiadanie, ivotn tandard. Infratrukturlne prepojenie, vekos a ceny, vysporiadanie vlastnctva, stav ivotnho prostredia.

V procese rozhodovania investorov o umiestovan svojich zdrojov je mon rozli dva zkladn druhy motivcie: monos zska vrazn podiel na trhu a geostrategick pozciu v regine, niie nklady na produkciu z dvodu zlepenia nkladovo-cenovej konkurencieschopnosti. Veobecne plat, e zahranin investcie vyuvaj v hostiteskej krajine regionlne stimuly a vyberaj si tak reginy, ktor spaj pecilne podmienky na usmernenie PZI (vrobn nklady, dopravn nklady, politicko-hospodrska stabilita, produktivita prce, zisk, rast trhu a pod.). Pozitvne vplyvy PZI na regin s: v mnohch prpadoch potrebuj zahranin investcie pre svoje podnikanie povolenie vldy hostiteskej krajiny, politika bva zaloen na regionlnom rozvoji krajiny; zahranin investori sa snaia budova image dobrch obanov a prve vber miesta podnikania v iadanom regine pomha budova dobr meno rmy; medzinrodnkorporcie reaguj vo veobecnosti pomerne intenzvne na faktory ce149

novch signlov;v niektorch reginoch mu by zahranin podniky jedinm loklnym zamestnvateom; zahranin investori, ktor len po prv raz vstupuj na trh, nepoznaj ete tradin povinnosti voi uritm reginom a intitcim. S viac nezvisl ne u udomcnen podniky; zahranin investori sa koncentruj hlavne na priemyseln odvetvia, ktor s relatvne miestne nezvisl, preto ich mono usmerni do elanch reginov; koopercia medzi vekmi podnikmi a vntornm priemyslom, t.j. menmi a strednmi podnikmi, multiplikan efekty. Regionlny rozvoj ovplyvuje aj regulcia PZI ttom. Niektor krajiny diferencuj daov politiku a prostrednctvom nzkych dan sa usiluj prilka investcie do vybranch reginov. Investori ber do vahy predovetkm vybavenos, infratruktru, dostupnos jednotlivch reginov. PZI mu prispieva k prehlbovaniu rozdielov medzi jednotlivmi reginmi, pretoe zaostal reginy nemaj investorom o ponknu. Zmiernenie tejto nepriaznivej situcie me spova v postupnom odstraovan prin, t.j. budovan modernch telekomunikci, v prepojen cestnej, najm dianinej siete, ale aj elezninej, leteckej a vodnej dopravy s medzinrodnmi tranzitnmi systmami. Osobitn vznam pre regionlny rozvoj m vstup vekch zahraninch investci, ktor v mnohch prpadoch evokuj alie vyvolan investcie v hostiteskej krajine zo sfry domcich podnikov. V danom prpade ide o tzv. multiplikan efekty s vraznm vplyvom na regionlny rozvoj. Treba vak doda, e masovej vstup vekch investci si vyaduje nronejie podmienky a zbezpeky ne mal a stredn podniky. Vek zahranin organizcie maj vdy strategick zujmy a umiestuj sa v takch lokalitch, ktor umouj ich dlhodob a efektvne zakotvenie. Pre vek PZI m vznam aj dlhodobos platnosti legislatvnych a sklnych predpisov, aby prepoty a vahy o vstupe zahraninho kapitlu do ekonomiky platili dlhie obdobie

Priame zahranin inves cie v Trenianskom regine

Od zaiatku sa prlev PZI vyznauje vekou regionlnou nerovnomernosou. Priny nerovnomernosti meme hada v: rozdielnej rovni infratruktry jednotlivch krajov sstreovan investci do vch centier s administratvnym a sprvnym vybavenm
150

rozdielnej rovni disponibilnej kvalikovanej pracovnej sily dostupnosti a vybavenosti priemyselnch parkov mench sksenostiach v oblasti spoluprce so zahraninmi investormi Jednm z ekonomicky najsilnejch reginov SR a po Bratislave aj najpriemyselnej-

m je Treniansky kraj. V rokoch 2002-2009 tu bolo 12273 novovytvorench pracovnch miest, o je najviac v rmci Slovenska (19%). Nezamestnanos mala pred nannou krzou klesajcu tendenciu, od roku 2009 naopak stpa. V roku 2009 nastal nrast o 2,5% a v roku 2010stpla o alie 3%. Priemern mesan mzda zaznamenva nrast, priom najvyie nominlne mzdy s v sektore nannch sluieb, distribcie elektrickej energie, plynu a vody. Regionlny HDP zaznamenva kadoron nrast a udriava si 10%-n podiel na celkovom HDP SR.
Tab. 2: Vvoj vybranch ukazovateov v Trenianskom kraji
Stav PZI na ovyvatea v EUR 369,1 389,7 502,5 659,6 967,6 1172,7 1634,5 2005,2 2714,1 2891,5 3011,5 Priemern mesan % podiel PZI mzda na SR zamestnanca hospodrstva SR (EUR) 3,9 3,0 2,9 3,5 4,4 5,0 3,9 4,6 4,8 4,7 4,8 344,5 371,4 401,1 422,7 461,6 501,9 543,8 582,6 630,4 634,8 657 Miera evidovanej nezamest. v% 15,0 13,4 11,3 9,2 8,6 8,1 7,1 5,7 4,7 7,3 10,2 Regionlny HDP v mil. EUR 3316 3584 3779 4187 4676 4856 5736 6318 6747 % podiel regionlneho HDP na SR 10,6 10,6 10,3 10,3 10,3 9,8 10,4 10,3 10,1 -

Stav PZI v tis. EUR

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

224025,7 235643,6 317964,5 784101 956128 1141431 1060736 1401266 1628475 1734913 1806917

Zdroj: NBS, SR

Treniansky kraj je v stave PZI na piatom mieste spomedzi vetkch krajov SR. Podiel PZI tohto reginu na zahraninch investcich SR je dlhodobo necelch 5 %. Dlhoron tradciu tu m priemysel odevn a textiln, potravinrsky, strojrsky, chemick, gumrensk, sklrsky a aobn. Strojrska vroba bola v minulosti orientovan najm na zbrojn ely, a preto je dnes v procese znanej retrukturalizcie a aobn priemysel je v riadenom procese tlmu. V regine sa rozvjaj aj nov progresvne odvetvia. Elektrotechnick vroba v Novej Dubnici tvor viac ne 75 % priemyselnej produkcie mesta. Za najvznamnejmi investciami do produkcie kblovch zvzkov a ovldacch prvkov stoja spolonosti Leoni Autoka151

bel, Leoni Slowakia a Steag Electronic Systems. almi vznamnmi investormi v regine s napr. Emerson Electric, Heitec, Vuma, Gabor Slovensko, TIMM Slovakia, WITTUR, VELUX a poslednou vznamnou investciou bolo v roku 2009 AU Optronics z Taiwanu. Na prelome rokov 2006 a 2007 vznikla v Prievidzi priemyseln zna Prievidza-zpad, o prilka do reginu alch investorov. Prvou rmou, ktor podnikala v priemyselnom parku, je rakska strojrska rma Rbig vyrbajca siastky pre automobilov, leteck a energetick priemysel. Celkovo je v Trenianskom kraji 9 priemyselnch parkov.
Tab. 3: prehad najvznamnejch investorov psobiacich v Trenianskom kraji
Etablovan rmy Conrinental Matador Rubber, s. r. o. Leoni Autokabel Slowakia, spol.s.r.o. YURA Corporation Slovakia, s. r. o. Askoll Slovakia, s. r. o. PSL, a. s. Hella Slovakia FrontLighting, s. r. o. Gabor spol., s. r. o. Krajina pvodu SRN/ Holandsk krovstvo SRN Korejsk republika Talianska republika SRN esk republika SRN Poet zamestnancov 2050 3000 5000 653 846 840 1150 Vroba Vroba gumovch pneumatik, dopravnch psov, vskum a vvoj Spravy zapaovacch kblov Spravy zapaovacch kblov Vroba elektromotorov pre bielu techniku Vroba sriovch ocelovch losk Vroba svetlometov pre osobn a nkladn automobily Vroba koenej obuvi Vroba kompaktnch spnanch zdrojov a napjacch systmov pre telekomunikcie, dopravu a priemysel vrtane vvoja Vroba elektronickch a elektromagnetickch siastok pre automobilov priemysel Vroba dmskej, pnskej a detskej portovej obuvi Vroba hydraulickch systmov Vroba napjacch telekomunikanch systmov Mesto Pchov Trenn Lednick Rovne Nov Mesto nad Vhom Povask Bystrica Koovce Bnovce nad Bebravou Dubnica nad Vhom

Power One, s. r. o.

vajiarska konfedercia

1000

VACUUMSCHMELZE, s. r. o.

SRN Slovensko/ Taliansko International Slovensko/ Kajmansk ostrovy

1210

Horn Streda

RIALTO, s. r. o. Sauer-Danfoss, a. s. Delta Electronic, s. r. o.

1600 815 820

Partiznske Povask Bystrica Dubnica nad Vhom

152

Zver
PZI predstavuj v sasnosti jednu z najefektvnejch foriem zvyovania konkurencieschopnosti vybranho zemia, pri ktorej dochdza k prenikaniu zahraninho kapitlu do ekonomiky hostiteskej krajiny a prostrednctvom presunu a zavdzania novch technolgi sa zvyuje vrobn potencil danho reginu. Prlev priamych zahraninch investci je indiktorom rastu regionlnej konkurencieschopnosti a ivotnej rovne obyvatestva v danom regine. V sasnosti je potrebn posudzova zahranin investcie nielen z pohadu kvantity, ale aj kvality. Kovm nstrojom v tejto oblasti je podpora investci postaven na proaktvnom, projektovom a seleknom princpe, i u podporou zapojenia sa regionlnych riem do dodvateskch reazcov (podpora subkontraktu), resp. podpory lokalizcie novch dodvateov v regine.

Zoznam pouitej literatry

[1] BACULKOV, N. a kol. [2008]: Nov trendy v priemyselnej politike slovenskej republiky. TnUAD v Trenne, Trenn [2] [3] BAL, P. a kol. [2001]: Medzinrodn podnikanie. Bratislava: SPRINT BALKO, L. [2004]: Zahranin investcie: lger sasnosti (vahy-poznatky-sksenosti) Bratislava: EPOS [4] BUEK, M. a kol. [2008]: Regionlny rozvoj novie teoretick koncepcie. Bratislava: EKONM [5] DUD, T. [2006]: Priame zahranin investcie vo svetovom hospodrstve. Bratislava: EKONM [6] FERENKOV, S., MICHNK, ., ESTK, J. [1997]: Priame zahranin investcie vntorn a medzinrodn svislosti. Bratislava: SPRINT [7] [8] [9] LIPKOV, . [2002]: Medzinrodn hospodrske vzahy. Bratislava: Sprint [online] www.sario.sk [online] www.nbs.sk

[10] [online] www.statistics.sk

153

Benchmarking podnikov na bze prepojenia nannch a nenannch ukazovateov

Petra Solrov ilinsk univerzita v iline, Fakulta prevdzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra ekonomiky, ilina, Slovensk republika; petra.karafova@fpedas.uniza.sk

Abstrakt
Predkladan prspevok sa bude zaobera problematikou benchmarkingu podnikov na bze prepojenia nannch a nenannch ukazovateov. Prspevok je rozdelen na dve samostatn asti, ktor na seba logicky nadvzuj. V prvej asti s popsan metdy a techniky prepojenia nannch a nenannch ukazovateov v teoretickej rovine. Aplikcia tchto metd je ilustrovan v druhej asti na modelovom prklade. Kov slov: rating; vkonnos podniku; likvidita; zkaznk; kvalita

vod a formulcia ciea

Na zskanie lepej predstavy o nannom stave podniku, je potrebn vybran parametre jeho prce porovna s adekvtnymi ukazovatemi podobnch riem, resp. riem podnikajcich v rovnakom odvetv. Jednm z hlavnch cieov medzipodnikovho porovnania je detekcia a pokia je mon aj kvantikcia slabch strnok v hospodren sledovanej spolonosti. Slab miesta meme chpa ako nevyuit prleitosti rozvoja podniku, na ktor by sa mal manament spolonosti v zvenej miere sstredi. Z metd medzipodnikovho porovnvania vychdza tzv. benchmarking. Poradensk rma Coopers & Lybrand denuje benchmarking nasledovne ide o proces porovnvania procesov a vkonnostnej rovne medzi spolonosami za elom zskania novho pohadu a zabezpeenia prleitost na ich zlepenie Na rozdiel od klasickho medzipodnikovho porovnania sa benchmarking neobmedzuje iba na seln analzu porovnvanch riem, ale zaober sa aj skmanm procesov a javov determinujcich rozdiely v efektivite porovnvanch riem. Najjednoduchm nstrojom medzipodnikovho porovnania s jednorozmern metdy, pri ktorch sa na zklade jednho ukazovatea ur poradie podnikov. Danm kritriom me by napr. bilann suma, trby, pomerov ukazovatele nannej analzy, EVA, MVA atd. Avak vsledky porovnvania, ktor s prezentovan na zklade jednotlivch kritri (jednokriterilneho porovnvania) maj asto nzku validitu a preto ich implementcia do riadiacej praxe me by otzna.. Preto je pri komparcii podnikov vhodnejie pouva viackriterilne modely rozhodovania, ktor agreguj vetky kritri do jednej rozhodovacej
154

lohy a komplexnejie rieia problm porovnvania. Predkladan prspevok bude hodnoti vkonnos podnikov a nsledne zostavova ich poradie na zklade porovnanm nannch a nenannch ukazovateov. Z hadiska spenej kontrukcie systmov merania a hodnotenia podnikovej vkonnosti je najvm problmom prepojenie nannch a nenannch ukazovateov. Toto prepojenie predpoklad denovanie prinnej (kauzlnej) vzby a od nej sa odvjajci rmec a spsob fungovania. alm problmom je fakt, e aj ke vzjomn kauzalita priamo vyplva zo zkonov logiky a je nesporn, zostva veakrt otzkou, ako tesn je toto prepojenie a ako funguje. K ureniu zvislosti a tesnosti jednotlivch ukazovateov je mon poui klasick tatistick metdy napr. regresn a korelan analzy, analzu rozptylu, viacrozmern analzy, ale aj netatistick metdy, ako naprklad neurnov siete. [1] Jednou z monost prepojenia nannch a nenannch ukazovateov do jednho nstroja je stanovenie ratingu1, na zklade vopred stanovench kritri. Vstupom hodnotenia je tzv. rating, ktor m nasledujcu stupnicu: pecikcia stupov ratingu ako kombincia nannch a nenannch ukazovateov: [1] A (aa) Vkonnos podniku vrazne prevyuje rmec porovnvanch podnikov. Jeho podnikanie je nanne vemi stabiln a okolie poskytuje dobr predpoklady budceho vvoja. Schopnos uspokoji potreby svojich zkaznkov je vemi vysok. B+ (ab) Vkonnos podniku je v rmci porovnvanch podnikov nadpriemern. Jeho podnikanie je nanne stabiln a okolie poskytuje dobr predpoklady budceho vvoja. Schopnos uspokoji potreby svojich zkaznkov je vysok. B+ (ba) Vkonnos podniku je v rmci porovnvanch podnikov nadpriemern. Jeho podnikanie je nanne vemi stabiln a okolie poskytuje predpoklady budceho vvoja. Schopnos uspokoji potreby svojich zkaznkov je vysok. B (ac) Vkonnos podniku je v rmci porovnvanch podnikov mierne nadpriemern. Jeho podnikanie je pomerne nanne stabiln a okolie poskytuje dobr predpoklady budceho vvoja. Schopnos uspokoji potreby svojich zkaznkov je priemern.
1

Rating je nezvisl hodnotenie, ktorho cieom je zisti, a to na zklade komplexnho rozboru vetkch znmych rizk hodnotenho subjektu, ako je tento subjekt schopn a ochotn splati vas a v plnej vke vetky splatn zvzky. Zveren hodnotenie je vyjadren formou ratingovej znmky z ratingovej stupnice, ktor je na svoje medzinrodn asti celosvetovo plne porovnaten a kompatibiln cez odvetvia a reginy.

155

B (bb) Vkonnos podniku je v rmci porovnvanch podnikov mierne nadpriemern. Jeho podnikanie je nanne stabiln a okolie poskytuje predpoklady budceho vvoja. Schopnos uspokoji potreby svojich zkaznkov je priemern. B (ca) Vkonnos podniku je v rmci porovnvanch podnikov mierne nadpriemern. Jeho podnikanie je nanne vemi stabiln aj ke okolie poskytuje len iaston predpoklady budceho vvoja. Schopnos uspokoji potreby svojich zkaznkov je priemern. B (ad) Vkonnos podniku je v rmci porovnvanch podnikov priemern. Jeho podnikanie vykazuje iaston nann stabilitu a okolie poskytuje dobr predpoklady budceho vvoja. Schopnos uspokoji potreby svojich zkaznkov je mierne znen. B (bc) Vkonnos podniku je v rmci porovnvanch podnikov priemern. Jeho podnikanie je nanne pomerne stabiln a okolie poskytuje predpoklady budceho vvoja. Schopnos uspokoji potreby svojich zkaznkov je mierne znen. B (cd) Vkonnos podniku je v rmci porovnvanch podnikov priemern. Jeho podnikanie je nanne stabiln ale okolie poskytuje len iaston predpoklady budceho vvoja. Schopnos uspokoji potreby svojich zkaznkov je mierne znen. C+ (bd) Vkonnos podniku je v rmci porovnvanch podnikov mierne podpriemern. Jeho podnikanie vykazuje len iaston nann stabilitu a okolie poskytuje predpoklady budceho vvoja. Schopnos uspokoji potreby svojich zkaznkov je znen. C+ (cc) Vkonnos podniku je v rmci porovnvanch podnikov mierne podpriemern. Jeho podnikanie je nanne pomerne stabiln ale okolie poskytuje len iaston predpoklady budceho vvoja. Schopnos uspokoji potreby svojich zkaznkov je znen. C (ae) Vkonnos podniku je v rmci porovnvanch podnikov podpriemern. Jeho podnikanie vykazuje mal nann stabilitu pretoe okolie poskytuje dobr predpoklady budceho vvoja. Schopnos uspokoji potreby svojich zkaznkov je neist. C (cd) Vkonnos podniku je v rmci porovnvanch podnikov podpriemern. Jeho podnikanie vykazuje iaston nann stabilitu a okolie poskytuje len iaston predpoklady budceho vvoja. Schopnos uspokoji potreby svojich zkaznkov je neist. C (be) Vkonnos podniku je v rmci porovnvanch podnikov vysoko podpriemern. Jeho podnikanie vykazuje mal nann stabilitu aj ke okolie poskytuje predpoklady budceho vvoja. Schopnos uspokoji potreby svojich zkaznkov je vemi neist.

156

C (ce) Vkonnos podniku je v rmci porovnvanch podnikov vysoko podpriemern. Jeho podnikanie vykazuje mal nann stabilitu a takisto okolie poskytuje len iaston predpoklady budceho vvoja. Schopnos uspokoji potreby svojich zkaznkov je extrmne neist. Pre lepie pochopenie vstupov hodnotenia je niie uveden krov matica hodnotenia vstupov, ktor s priraden kadmu hodnotenmu subjektu.
Tab. 1: Krov matica pre rating
Finann ukazovatele a Nenann ukazovatele a b c A B+ B b B+ B Bc B BC+ d BC+ C e C CC-

Zdroj: Vin, 2005

Na zklade vybranch nannch ukazovateov za rok 2010 (ROA, rokov krytie, celkov likvidita, pohotov likvidita) a nenannch ukazovateov (sprvanie sa k zkaznkovi, exibilita podniku, rove kvality produktov, pozrun servis a referencie) je mon stanovi vsledn rating poda nasledujcich kritri.
Tab. 2: Hodnotiaca tabuka pre rating
a Finann ukazovatele ROA rokov krytie Celkov likvidita Pohotov likvidita Sprvanie sa k zkaznkovi Nenann ukazovatele Flexibilita podniku rove kvality produktov Pozrun servis Referencie > ROE >5 > 2,5 > 1,1 vysok rove vysok vysok vysok rove vysok vplyv b = ROE 53 2,5 1,5 1,1 0,9 priemern rove stredn stredn stredn rove priemern vplyv c < ROE <3 < 1,5 < 0,9 nzka rove nzka nzka nzka rove nzky vplyv

Zdroj: Vlastn spracovanie poda MARINI, 2008, s.103

157

Celkov rating: a+ vetky iastkov kritria s hodnoten a, a revauje a, iadne hodnotenie c, b niektor z kritri s hodnoten c , c prevauje hodnotenie c.

Materil a metdy
Na ilustrciu predchdzajcich teoretickch poznatkov vypracujeme prpadov tdiu, kde budeme porovnva tri podniky A,B,C na zklade tyroch vybranch nannch ukazovateov: ROA rokov krytie celkov likvidita pohotov likvidita a piatich nenannch ukazovateov za rok 2010: sprvanie sa k zkaznkovi exibilita podniku rove kvality produktov pozrun servis referencie Na zklade tchto nannch a nenannch ukazovateov je mon stanovi vsledn rating.

158

Vsledky a diskusia
Tab. 3: Vsledn rating
Podnik A Finann ukazovatele ROA rokov krytie Celkov likvidita Pohotov likvidita Sprvanie sa k zkaznkovi Nenann ukazovatele Flexibilita podniku rove kvality produktov Pozrun servis Referencie Rating za nenann ukazovatele CELKOV RATING Poradie c c a a c b a b b b b B3. Podnik B c c a a c a a a a a a B 1. Podnik C c a a a b a a a b a a B+ 2.

Rating za nann ukazovatele

Zdroj: Vlastn spracovanie

Na zklade komplexnho porovnania meme kontatova, e z hodnotench podnikov je z hadiska nannej vkonnosti ldrom na trhu podnik B, za nm je podnik C a na poslednom mieste je podnik A.

Zver
Predkladan prspevok sa zaober problematikou porovnania vkonnosti podnikov prepojenm nannch a nenannch ukazovateov. Jednou z monost prepojenia nannch a nenannch ukazovateov do jednho nstroja je stanovenie ratingu. Na zklade vopred stanovench kritri prostrednctvom prepojenia nannch a nenannch ukazovateov bol vytvoren zjednoduen model ratingu a nsledne jeho implementcia pre nami zvolen tri podniky. Pre ratingov model boli z nannch ukazovateov pouit nasledujce faktory: z ukazovateov rentability bola zvolen rentabilita majetku (ROA), rokov krytie z ukazovateov zadlenosti a z ukazovateov likvidity celkov a pohotov likvidita. Z nenannch ukazovateov boli zvolen sprvanie sa k zkaznkovi, exibilita podniku, rove kvality produktov, pozrun servis a referencie. Na zklade vsledkov meme skontatova, e z troch hodnotench podnikov je najvkonnej podnik B.

Zoznam pouitej literatry

[1] MARINI, P. [2008]: Plnovn a tvorba hodnoty rmy. Praha: Grada Publishing. ISBN 978-80-247-2432-4
159

[2]

SINT, P. P. [1997]: Institutional Rating in Everyday Life, Australian Academy of Science

[3] [4] [5] [6]

VIN, P. LIKA, V. [2005]: Rating. Praha: C. H. Beck. ISBN 80-7179-807-X [online] <http://www.crarating.com>. [online] < http://www.standardand poors.com>. [online] <http://www.r-i.co.jp/eng/rating/rating/guide.html>, R&I Rating Handbook Prspevok je vstupom vedeckho projektu VEGA 1/0357/11 KLIETIK, T. a kol:

Vskum monosti aplikcie fuzzy-stochastickho prstupu a CorporateMatrics ako nstrojov kvantikcie a diverzikcie podnikovch rizk.

160

A migrci okai s hatsai. Elmletek s kvetkeztetsek.

Ingrid Szab Selye Jnos Egyetem, Gazdasgtudomnyi Kar/Kzgazdasgtudomnyi Tanszk, Komrno, Szlovkia; szabo.ingrid@selyeuni.sk

Absztrakt
A tanulmny sszefoglalja a munkaer migrcijhoz kapcsold legfontosabb elmleteket. Vizsglja a munkaer vndorlsnak kivlt okait, s hatsait a kld s a fogad orszgok gazdasgra, illetve az egynekre, csaldokra nzve. A szakirodalomban fellelhet elmletek ismertetse mellett ksrletet tesz kvetkeztetsek levonsra, klns tekintettel a szlovkiai magyarok ltal lakott trsgekre, s az itt tapasztalhat munkaer-mozgsokra. A 16 dl-szlovkiai jrsban a befektetsek, beruhzsok alacsony szma miatt kevs a munkalehetsg, magas a munkanlklisg. Az elmlt vekben j lehetsget jelentett a munka vllalk szmra a magyarorszgi munkaerpiac: a hatr menti nagyvllalatok s ipari parkok tbb ezer szlovkiai magyar llampolgrnak biztostottak munkalehetsget ezltal vltak ezek a rgik rdekess a klfldi munkavllals krdskrnek vizsglatban. Kulcsszavak: migrci; munkaerpiac; vndorls; gazdasgi hatsok

Bevezets s clkitzs
A tanulmny clja, hogy sszefoglalja a munkaer vndorlshoz kapcsold elmleteket, melyek a migrci kivlt okait s hatsait magyarzzk. A migrci trtnelmi jelensg, nem csupn a modern gazdasgra jellemz, br ktsgtelen, hogy a globalizcis folyamatok hatsaknt felersdtt. Tanulmnyunk vizsglja a munkaer vndorlst kivlt okokat, az elindt folyamatokat, s bemutatja azok hatst is az rintett rgikra: a kibocstkra s a befogadkra.

Felhasznlt mdszerek
Kutatsunk f mdszere a szakirodalom feldolgozsa, szintetizlsa. Rendelkezsnkre ltak az OECD adatai s elemzsei, tovbb szmos, a tmval foglalkoz tanulmny, tudomnyos kutats, szakirodalmi forrs.

A kutats eredmnyei s okfejtse

Kulturlis antropolgiai megkzeltsben a migrci a halsz-vadsz-gyjtget kzssgek egy bizonyos terleten belli, idszakos mozgst, illetve lakhelyvltoztatst, j helyre val kltzst jelent. Kutatsa viszonylag ksn, az 1950-es, 60-as vekben vlt kiemelten fontoss az antropolgusok szmra, a korbbi idszakokban csak mint az anya161

gi javak megszerzsnek egyik mdjaknt vagy a trsadalmi struktra megvltozsnak okaknt tekintettek r. [11] A migrci az emberisg trtnetnek lland velejrja. Az emberek mindig is j s jobb otthont kerestek, s ez a jvben sem lesz mskpp. Az OECD dencija szerint a migrci az emberek vndorlsa a sajtjuknl viszonylag gazdagabb (de nem felttlenl gazdag) orszgok fel, azaz a fejld orszgokbl a fejlett orszgokba vndorl emberek mellett jelents szmban vannak olyanok is, akik a fejld orszgok kztt vndorolnak. [9] Az OECD 2009-es elemzse szerint vilg npessgnek kzel 3%-a, mintegy 190 milli ember l szlhazjn kvl. Br ez a szm nem tnik tl magasnak, de mivel viszonylag kis szm orszgba irnyul, ezrt a bevndorlk nagy szelett adhatjk az rintett orszgok npessgnek. Sok fejlett orszg a lakossgnak elregedse miatt knytelen bevndorlkat maghoz vonzani, hogy ptolja a munkaerpiacon fellp hinyt. Ezek a bevndorlk j esetben energit, vllalkoz szellemet s friss tleteket hoznak a trsadalmakba, de sajnos az is elfordul, hogy rosszul teljestenek, nem tallnak munkt. [9] A migrci Simai Mihly szerint is az emberisg trtnelmnek land s nagyon fontos rsze. A npvndorlsok s migrcis hullmok okai, irnya, kvetkezmnyei s mretei mindig az adott korszakhoz ktve rtelmezhetk. A kivlt okokat kt nagy csoportra oszthatjuk: tol s szv hatsokra. A tol hatsok azon trsadalmi vagy termszeti tnyezk, melyek az egyneket , az emberek csoportjait arra ksztetik, hogy hagyomnyos krnyezetket elhagyjk, msutt keressenek lehetsgeket. A szv hatsok kzl a legfontosabb a jobb letfelttelek remnye, de alapulhatnak kedvezbb termszeti adottsgokon is. [12] A dolgozi mobilits munkaerpiaci szempontbl is nagyon fontos s hasznos, hiszen biztostja a munkaer allokcijt a munkaerpiacon, s kialaktja az egyenslyi brt, mivel a dolgozknak lehetsgk van megvlasztani a munkahelyket, azaz a keveset zet munkltat helyett a tbbet zett vlasztani. Cseresnys a migrci meghatrozsakor kiemelei a trsadalom megvltoztatst, azaz az egynek lakkrnyezetkkel egytt trsadalmat is vltanak. Az vszzadok ta szinte szrevtlenl foly munkaer-migrci a npessgmozgs tipikus esete, de szintn vszzados mltra tekint vissza a vallsi, etnikai vagy politikai okokbl ldztt szemlyek migrcija. [3]

162

A migrci egyenslyi elmletre hivatkozva Pczik s Dunavlgyi a nemzetkzi migrci vgeredmnynek az erforrsok vilgszinten optimlis elosztst tartja: Globlis perspektvban a migrci egyfajta kiegyenltdsi mechanizmus, melynek egyik oldaln a trben egyenltlen npessgeloszls, msik oldaln a munkalehetsgek, javadalmazsok, tke s fogyasztsi javak szintn egyenltlen elosztsa ll. [10, p. 65] A migrci sokfle lehet: lland s ideiglenes, adott orszgon belli, vagy az orszg terlett elhagy. A kivlt okok szerint lehet nkntes vagy kiknyszertett. Simai az albbi tpusokat sorolja fel [12]: Gazdasgi migrci az zleti lehetsgek vonzsa, vagy vndorls a jobb brekrt, illetve a nyomor ell, Politikai migrci ldztets, kitelepts, ttelepts, kolgiai migrci termszeti katasztrfk, vzhiny kvetkeztben, A motivcik kzt meg kell emlteni az egszsggyet s a bnzst, illetve kln kategrit kpeznek a menekltek is. Tovbb klnbsget kell tenni leglis s illeglis migrci kztt. A migrnsok dntseinek okt, motivcijukat azonban nehz azonostani. Mg Magyarorszgon korbban a fbb szerepet a kisebbsgi feszltsgek s a nemzeti azonosuls j lehetsgei, tovbb a kiltstalan gazdasgi krlmnyek jtszottk, addig az ezredfordul veire a gazdasgi s a csaldi okok kerltek eltrbe. Motivci szerint Bba [1] a migrnsokat ngy nagy tpusba sorolja: Etnikai migrns akinl a vndorls kivlt oka a kisebbsgi helyzet, Gazdasgi migrns akit leginkbb letfeltteleinek javtsa, gyermekei jvje irnti aggodalom ksztet vndorlsra, Karrier migrns aki kpessgeinek jobb kihasznlsa, szakmai elrejuts cljbl vndorol, akit a felfel irnyul mobilits perspektvja hajt, Csaldegyest migrns aki a szekunder migrci alanyaknt kveti a csaldbl elvndorolt, a fogad orszgban mr sikeresen integrldott szemlyt. A munkaerpiac ramls irnya mindig a viszonylag gyenge kereseti lehetsgeket nyjt trsgekbl olyan helyek fel trtnik, ahol jobbak a lehetsgek. John Hicks, a Nobel-djas kzgazdsz 1932-ben fogalmazta meg, hogy a migrci legfbb okai a gazdasgi klnbsgek, leginkbb a brklnbsgek.[2, p. 322] Szinte valamennyi migrcival foglalkoz elemzs ebbl a felttelezsbl indul ki, s a dolgozi mobilitst emberitke beruhz163

sknt kezelik. A menzetkzi ramls alapjn az llamokat hrom csoportra oszthatjuk: forrsorszgokra, tranzitllamokra s fogad orszgokra. Vannak llamok, amelyek mindhrom funkcit betltik. [12] Kt llam kztti munkaer-mozgs, migrci kialakulsrt a gazdasgi-trsadalmi fejlettsg s a nemzeti rendszerek kztti klnbsgek felelsek. A gazdasgi-trsadalmi fejlettsg elssorban az elrhet jvedelemben rzkelhet, a nemzeti rendszerek esetben pedig vonzak lehetnek az eltr adzsi szablyok, egszsggyi vagy oktatsi rendszerek. [5] A dolgoz dntst, hogy egyik rgibl a msikba ttelepljn, vagy oda ingzzon, szmos tnyez befolysolja. Az egyn kpessgei, karaktere mellett ilyenek a szrmazsi s a cl rgiban uralkod gazdasgi s nem gazdasgi felttelek, ezen rgik kz keld esetleges akadlyok. A trbeli mobilits felttele, hogy az egyn vagy a csoport a szrmazsi rgit jellemz felttelekkel elgedetlen legyen, s hogy ismeretekkel rendelkezzen az alternatv rgikrl, az ott elrhet szintekrl. [8] Az emberitke-elmletnek szerint a munkaer-piaci mobilitsra az albbi hatsok jellemzk: [4] A brhats egy munkavllal nagyobb valsznsggel lp ki alacsony br, mint jl zetett munkakrbl. Ciklikus hatsok azt jelzik, hogy a munkavllalk kilpsi valsznsge nagyobb abban az idszakban, amikor viszonylag knny jobb munkahelyet tallni. Az letkor a atalabb munkavllalknak tbb idejk van arra, hogy a munkahelyvltoztatsbl add hozamokat lvezzk, ezrt a kor elrehaladtval cskken a munkavllalk munkahelyi mobilitsa. A kilps kltsgei amennyiben alacsonyak a munkavllal jelenlegi munkahelyn, nagyobb a mobilitsnak a valsznsge. Nhny gondolat erejig foglalkoznunk kell a visszavndorls tnyvel is: a migrnsok nagy rsze ksbb visszatr szrmazsi helyre. Ennek tbb oka lehet, pldul, hogy eredetileg is csak korltozott idre terveztk a munkavllalst, vagy nem jttek be szmtsaik, nem a vrakozsaiknak megfelelk a krlmnyek vagy a br. Elfordul az is, hogy valaki nehezen viseli a tvolltet szlfldjtl, otthon maradt csaldtagjaitl, ers honvgyat rez, s nem vllalja hossz tvon a nagy pszichs kltsgeket. Simai szerint [12] a visszaramlsi folyamatokat erstette a vilggazdasgi vlsg is, hiszen a fejlett vilgban nagymrtkben
164

sjtotta a migrns munkaert. A munkanlklisg ebben a kategriban majdnem ktszer gyorsabban ntt, mint az egyes orszgokban tapasztalhat tlagos munkahelyveszts. A munkaer trbeli mobilitsa alatt a munknak, mint termelsi tnyeznek a tr egyik pontjrl a msikra trtn ramlst rtjk. Ennek az ramlsnak kt formja van: vndorlsrl beszlnk akkor, amikor a munkaermozgssal egytt a lakhely is megvltozik, ha viszont a trbeli mozgshoz nem kapcsoldik a lakhely thelyezse, akkor ingzsrl beszlnk. [8] A hatron tnyl ingzs Hardi [6] szerint a nemzetkzi migrcival ellenttben a helyi munkaer-piaci kereslethez s knlathoz igazodik, ezltal inkbb jelent erforrst, mint a munkaerpiac egyenslyra nzve veszlyes tlknlatot. Az ingzk a helyi munkaerpiacon fellp keresletre reaglva tlpik a hatrt, de ha nem tallnak munkt, vagy ha llshelyk megsznik, visszatrnek a szrmazsi orszgukba, hiszen ott van a laksuk. A hatron tlra kiterjesztett ingzsi vonzskrzet ezltal az adott telepls gazdasga szmra nvekedsi lehetsget jelent, hiszen felhasznlhatja a msik llam ltal kikpzett emberi tkt s tudst, s kzben nem kell foglalkoznia a munkaerhz kapcsold esetleges problmkkal. A foglalkoztatottak lakhelye a msik orszgban tallhat, munkanlklisg s ms szocilis problmk esetn a szrmazsi orszg megfelel hivatala kteles eljrni. A hatron tnyl ingzst erteljesen szablyozza az elrhetsg, vagyis az a tny, hogy mekkora akadlyt jelent a hatr. A hatr akadlyoz hatsa elssorban a trszerkezettl fgg: ha az adott vros a hatr kzelben van, akkor nagyobb vonzert gyakorol a msik oldal munkavllalira, m ha a hatrl tvolabb fekszik, s a kzlekedsi viszonyok is rosszak, akkor lnyegesen kisebb tmegek fognak ingzni. A kivl infrastruktra s a sr tmegkzlekeds is lnkt hatssal br a hatron tnyl ingzsra, ez klnsen a magyar-osztrk hatr szaki szakaszn tapasztalhat. Az elrhetsg fogalmba sorolhatak a nyelvi, kulturlis s mentlis barrierek, s ezek erssge is. Ha az llamhatr nem jelent nyelvi s kulturlis elklnlst, akkor kisebb nehzsgeik vannak az ingzknak. E terleten jelents klnbsg tapasztalhat a magyar-osztrk s a magyar-szlovk hatrszakaszon ingzk kztt. A hatrok megsznst szolgln az intzmnyi integrci is, melyre trtntek bizonyos kezdemnyezsek az Eurpai uniban, m bizonyos terleteken pldul a nagy nemzeti rendszerek esetben csak nagyon lassan valsul meg. [5] rdekes jelensg a hatron tvel lakhelyi mobilits. Jagodi [7] ennek okait a szuburbanizcis folyamatok alakulsban ltja: a srn lakott vrosokban fellp lakshiny, a nagyvrosi ingatlanrakhoz kpest olcs lakhzak a perifrin, a termszetkzeli letfor165

ma terjedse, a kzlekeds egyszersdse. A szlovk-magyar hatron tvel lakhelyi mobilits kvetkeztben Pozsony jelents mrtk agglomercis vezetet ptett ki mr a magyar hatr tloldaln is. Alapvet fontossg krds a migrci gazdasgi hatsa a kld s a fogad orszgokban egyarnt. 1982-ben Knut Wicksell svd kzgazdsz alkotta meg azt az elmletet, mely szerint az emigrci rvn a kld orszg megszabadul szegnyeitl, a felesleges munkaertl s a fld nlkliektl, ezrt kivndorls elnys az ilyen orszgok szmra, s nveli a breket az orszgban. Egyes nyugat-eurpai orszgok XIX. szzad vgi folyamatai igazoltk Wicksell lltst, m napjainkban a fejld orszgokban s a volt szocialista orszgokban is a folyamat ennl sszetettebb. A magasan kpzettek kivndorlsa bizonyos kategrikban tnyleg hozzjrul a brek nvekedshez, a kld orszgok vesztesge azonban a kpzsre fordtott eszkzk okn nagyon nagy. A vesztesgeket rszben ellenslyozzk a kivndoroltak ltal a kld orsztgba utalt anyagi eszkzk, azonban ezek gazdasgi hatsa ellentmondsos. ltalban ingatlanvsrlsra, fogyasztsra, az import nvelsre fordtjk, s mivel a kivndorlk tbbnyire kpzett kzposztlybeliek, gy a szegnyebb rtegek, szegnyebb krzetek nem sokat rzkelnek a visszautalsokbl. A gazdasg s a trsadalom mkdse szempontjbl a magasan kpzett munkaer elvesztse jelents krokat okoz, hiszen ptlsa nehz, kltsges s idignyes. [12]

Befejezs
A 2000-es vek elejn az Egyeslt Nemzetek Szervezete becslse szerint 100 milli ember lt sajt szlhazjn kvl, s 30 millira volt tehet azok szma, akik a szegnysg miatt vndoroltak vente a vidki terletekrl a vrsokba, teht a migrci kutatsnak kzponti szerepet kellett kapnia kulturlis antropolgiai szempontbl is. [11] 2009-ben az OECD szerint mr a vilg npessgnek kzel 3%-a, mintegy 190 milli ember lt szlhazjn kvl. [9] Simai a XXI. szzad elre jelezhet kolgiai, trsadalmi s gazdasgi tendencii alapjn j tmegmigrcis korszak kezdett valsznsti. Intenzvebb vlnak a tol s a hz tnyezk egyarnt. Egyes terleteken a vzhiny, s az ghajlati vltozsok cskkentik a npessg eltart kpessget, msutt a demograi polarizci nyomn n a migrcis nyoms. Vannak azonban a migrci ellen hat tnezk is. Mikzben a lakossg elregedse a fejlett orszgokban nveli a szksgletet a atalok bevndorlsa irnt, addig az idegengyll politikai mozgalmak ersdese nehezti a bevndorlst s a klfldiek beilleszkedst. [12] Fontoss vlik ezltal, hogy az emberi jogok tiszteletben tartsa, a demokrcia ellens166

lyozza a migrci korltozsra irnyul trsadalmi s politikai trekvseket.

Felhasznlt irodalom
[1] BBA, K. [2008]: Fldrajzi mobilits, migrci. In: j ifjsgi szemle, 2008/nyrsz. [online] http://www.uisz.hu/archivum/uisz_19_20_baba.pdf [2] [3] BORJAS, G. J. [2008]: Labour Economics. McGraw-Hill Irwin CSERESNYS, F. [2005]: Migrci az ezredforduln. Budapest-Pcs: Dialg Campus Kiad [4] EHRENBERG, R. G. SMITH, R. [2003]: Korszer munkagazdasgtan. Elmlet s kzpolitika. Panem Kiad [5] HARDI, T. HAJD, Z. MEZEI, I. [2009]: Hatrok s vrosok a Krpt-medencben. MTA RKK Gyr Pcs [6] HARDI, T. TTH, K. [2009]: Hatraink mentn. A szlovk-magyar hatrtrsg trsadalmi-gazdasgi vizsglata (2008). Somorja: Frum Kisebbsgkutat Intzet [7] JAGODI, D. [2010]: Hatron tvel lakhelyi mobilits az Eurpai Uni bels hatrai mentn. In: Hardi Tams Lados Mihly Tth Kroly (Szerk): Magyarszlovk agglomerci Pozsony krnykn. Gyr amorn: MTA RKK NYUTI, Frum Kisebbsgkutat Intzet [8] LENGYEL, I. RECHNITZER, J. [2004]: Regionlis gazdasgtan. Budapest Pcs: Dialg Campus Kiad [9] OECD [2009]: International Migration: The human face of globalisation. [online] http://www.oecd.org/dataoecd/19/57/43568594.pdf [10] PCZIK, S. DUNAVLGYI, S. [2008]: Nemzetkzi migrci nemzetkzi kockzatok. Budapest: Hvgorac Lap s Knyvkiad Kft. [11] PRNAI, C. [2002]: Migrci s kulturlis antropolgia (Tudomnytrtneti vzlat). In Tr s terep. Tanulmnyok az etnicits s identits krdskrbl. Szerk. Kovcs Nra s Szarka Lszl, pp. 347-366. Budapest: Akadmiai Kiad [12] SIMAI, M.: A migrci, a globlis npesedsi polarizci s az ENSZ demograi prognzisai. [online] Elads: www.menszt.hu/.../Simai%20eladsa%20Pcs.
167

2. Sekcia

Reklama ako forma socilnej komunikcie

Lucia Alchusov, Zuzana Alchusov Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmedilnej komunikcie, Katedra marketingovej komunikcie, Trnava, Slovensk republika; lucia.alchusova@gmail.com

Abstrakt
Prca sa zaober vzahom medzi prjemcom a reklamou, psycholgiou trhu, ktor udva ciele pre reklamu, vrazov prostriedky pre dan proces, aby prjemca reklamy sa zaradil do uritej rovne na vnmanie reklamy. Pri individulnom prjemcovi reklamy sa do vahy v rmci psycholgie reklamy zohaduj urit faktory, ktor v sinnosti s inmi faktormi umouj prjemcovi vnma reklamu aj na zklade svojich emci a citov. Kov slov: reklama; spotrebite; komunikcia; cieov skupina; emcie a city spotrebitea

vod a formulcia ciea

U McLuhan tvrdil, e reklama je podprahov dvka drogy, ktor m vyvola hypnotick inky v podvedom ud. Reklama psob na emcie a intinkty prijmateov reklamy. Dnes hovorme, e reklama si vybudovala svoje pevn miesto v spolonosti. Je urite viac ud, ktor prijmaj reklamu pozitvne ako tch, o s kategoricky proti nej. V dejinch udstva existovali viacer etapy reklamy. Pre ns je kov posledn etapa, ktor je orientovan na prjemcu. Dnes je reklama pre spotrebitea potrebou. Prca je zameran na prepojenie psycholgie a reklamy. Objasuje, ako sa v procese vnmania reklamy uplatuje spotrebite, ie prjemca reklamy, ako reaguje na reklamn vpovede svojimi emciami a citmi.

Materil a metdy
innos reklamy znamen zasiahnutie prjemcu. Existenciu a psobenie reklamy oznaujeme za socilne stimulujcu situciu, pretoe v nej subjektvne preva lovek nieo jedinen a buduje si svoje vntro a svoj vzah k danm predmetom. Socilne stimulujcou situciou je aj trh. Psycholgia trhu sa stala aplikovanou disciplnou socilnej psycholgie a vma si psychologick javy spojen so sprvanm subjektov na trhu. Vyplynula z benho ivota a samozrejme z obchodu. Ciele reklamy s jasne dan: 1. Informova, 2. Vytvori kladn vzah so zkaznkom a 3. vyzva ho na akciu kpi dan tovar. Cie reklamy je psobi, ovplyvni a usmerni
169

prjemcov. Od toho sa odvjaj 3 funkcie reklamy: informatvna, formatvna, aktivizan. Pri plne novom produkte mus reklama vstpi do povedomia cieovej skupiny. Pri zavedenom produkte pripomna jeho existenciu a pri znmej znake mus prilka spotrebitea, aby produkt vyskal. Reklama je formou komunikcie medzi zadvateom reklamy a prjemcom. Tento proces sa realizuje vrazovmi prostriedkami, ktor s charakteristick v uritej spolonosti. Toto prirauje reklamu k formm socilnej komunikcie. inn reklama predpoklad dobre a presne stanoven cie reklamy na zklade podrobnho poznania predmetu reklamy a cieovej skupiny, na ktor sa reklama zameriava. Prjemcu reklamy posudzuje socilna psycholgia na troch rovniach: prjemca ako osobnos, ako len skupiny, ako len spolonosti. Na konci kadej reklamy je prjemca. Ten, kto pozn prjemcu vyhral boj o spotrebitea. Pri individulnom prjemcovi reklamy sa veobecne sa veobecne zohaduje viacero faktorov. Napr.: ekonomick aktivita (aktvny, iastone aktvny, neaktvny), typ zamestnania (ttny zamestnanec, podnikate...), dosiahnut vzdelanie, bydlisko (mesto, vidiek), pohlavie, vek, prp. zaradenie do truktry spolonosti.

Vsledky a diskusia
Pre reklamn vpove je potrebn vyleni tzv. signl, ie predmet nevyhnutn na identikciu predmetu reklamy. Podnety z reklamnch vpoved s udia schopn vnma ako nieo, o objektvne existuje. A 60% vetkch informci zska spotrebite zrakom. Farba je dleit pre spotrebitea vytvra jeho nladu, upta pozornos, podnecuje zapamtatenos produktu. V reklame sa uplatuje kontrast farieb. erven, lt, oranov s energick farby a napr. zelen, modr, tyrkysov s chladn. Symbolika farieb prednostne zaujma tvorcov reklm. erven a oranov farba id v strety prjemcovi. Modr a zelen ustupuj prjemcovi. U kadho spotrebitea sa v mysli vytvraj predstavy o produktoch, znakch, ktor zodpovedaj skutonosti. Schopnos reklamnej vpovede vyvola zmyslov dojem (predstavu) sa nazva imagincia. Jej kvalita zvis od kvality podnetov a osobnch predpokladov prjemcu. Dleit je, o si predstavuje prjemca pod nzvom produktu, ako sa mu produkt vynra v predstavch na zklade situcie, farby, vne, balenia... K vnmanm produktom si vytvra vzah, i u bez vynaloenia svojej vle, alebo jeho sprvanie je ovplyvovan a asto vyuva motivciu, m sa rozhoduje o kpe produktu. Pod vplyvom emocionlneho prevania sa u neho aktivizuje zujem dan produkt vlastni. Pouitie emotvnych prvkov v reklame znamen, e pozitvne emcie zvyuj intenzitu reklam170

nej vpovede. Napr. pri produktoch dennej spotreby prevauj racionlne argumenty, pri inch, doplnkovch prevauj emcie. City patria do reklamy, meme hovori o emocionlnom prevan spotrebitea k predmetom reklamnch vpoved. Sam produkty v prepojen na hodnotov systm prjemcu sa mu sta predmetom ich citov (napr. materilna hodnota produktu sa premietne do citovho vzahu k nemu). Z hadiska obsanosti problematiky predloen prspevok prezentuje iba urit vybran aspekty pre individulneho prjemcu reklamy. V texte prezentujeme vsledky primrneho vskumu a nzory odbornej verejnosti erpan z odbornej kninej a asopiseckej literatry. Z pouitch metd mono spomen metdu dedukcie, metdu komparatvnej analzy, metdu testovania tatistickch hypotz. V ase hospodrskej krzy, v ktorej je limitujcim faktorom kpyschopnos obyvatestva, ovplyvuj nkupy aj city a emcie, ktormi reaguj spotrebitelia na reklamu a zrove na hospodrsku krzu. Opatrnos v nakupovan a v potlaen citov a emci v obchodoch s parfmami a znakovou kozmetikou sa ukazuje ako negatvum v obdob hospodrskej krzy. Tabuka 1 zobrazuje niektor iastkov vsledky nho primrneho vskumu realizovanho na vzorke 100 respondentov.
Tab. 1: Faktory ovplyvujce nkupn rozhodovanie znakovch parfumov
Produkty Znakov kozmetika do 20 Znakov kozmetika do 40 Znakov parfumy do 20 Znakov parfumy do 50 Znakov pleov a telov kozmetika do 30 Znakov pleov a telov kozmetika do 40 Vek do 25 r. 12 4 8 1 3 2 nad 40 r. 29 13 12 6 9 1 Pohlavie mu 5 1 3 2 8 0 36 16 17 5 4 3 Bydlisko 8 5 13 1 3 0 33 12 7 6 9 3 2 5 8 3 2 1 Zamestnanie skromn 27 6 3 2 6 1 3.sektor 12 6 9 1 4 1 ena vidiek mesto ttni

Okrem tchto zisten, v rmci primrneho vskumu sme sa venovali testovaniu farebnosti obalov znakovej kozmetiky, ie vplyvu farieb pri nkupnom rozhodovan spotrebiteov. Zmerne sme vyuili znakov kozmetiku, pretoe v ase hospodrskej krzy ide o urit doplnkov nkupy, ktor nie s kadodennho charakteru. V grafoch (1, 2 a 3) uvdzame iastkov vsledky uplatnenia vberu farieb pri obale u spotrebiteov.

171

Graf 1: Vber farby pri obaloch znakovej kozmetiky do 20

Graf 2: Vber farby pri obaloch znakovej kozmetiky do 40

Graf 3: Vber farby pri obaloch znakovch parfumoch do 50

172

Poda realizovanch vskumov sa prilo k zaujmavmu vsledku, e lacnejie znakov kozmetick vrobky kupovali mlad udia, prevane eny z mesta. m drahia kozmetika, tm ju menej spotrebiteov kupovalo. Farby na obaloch nemali vplyv na nkupn rozhodovanie spotrebiteov.

Zver
Pre prijatie reklamnej vpovede je dleit, aby prijmate, pre ktorho je primrne uren, v relnej situcii mentlne vnmal reklamu a jeho mylienkov procesy boli priesenkmi vnmania, predstv, pamti, myslenia a emocionlnych vzieb. Na reklamu reaguje spotrebite svojou rovou mentlneho zobrazenia a svojimi vntornmi danosami, prpadne jeho pozciou v rmci jeho socilnej truktry.

Zoznam pouitej literatry

[1] BABITZOV, E. [1997]: Prv rozsiahly prieskum spotrebiteskho sprvania na Slovensku TGI 97. Trend 1997, . 26, sekcia C, s. [2] [3] BARTKO, J. [1980]: Farba a jej pouitie. Bratislava, SPN 1980, bez ISBN HRADISK, E. [1998]: Psycholgia a reklama. AKO-Agentra pre psychologick prieskum trhu, reklamy a medi 1998, ISBN 80-8044-051-4 [4] MUSIL, J. [2010]: Sociln a mediln komunikace. Praha: Univerzita Jana Amose Komenskho, 2010. ISBN 978-80-7452-002-0 [5] PELSMACKER, P. [2003]: Marketingov kominikace. Praha: Grada Publishing, 2003. ISBN 80-247-0254-1

173

Autipari beszllti hlzatok menedzsmentjnek vizsglata

Andrea Bencsik Univerzita J. Selyeho, Ekonomick fakulta, Katedra manamentu, Komrno, Slovensk republika; bencsik.andrea@yahoo.com

Absztrakt
A tanulmny a hazai autipari beszlltk helyzetnek elemzsn keresztl rtkeli a klnbz szinteken elhelyezked beszllt vllalatok menedzsment gyakorlatt. Interjk s krdves felmrs kpezi az rtkels alapjt. A fkusz a menedzsment tevkenysgt clozza, elssorban azzal az indttatssal, hogy feltrja azokat a lehetsgeket, melyek a beszllti piramisban trtn elrejuts eslyt teremtik meg. Az elemzs a stratgiai gondolkodst a terleti elhelyezkeds, a mret s tulajdonosi viszonyok szemszgbl rtkeli. Ugyanakkor rvilgt a menedzsment tevkenysgek erssgeire s hinyossgaira. Kulcsszavak: autipar; beszllti hlzat; menedzsment; stratgia

Bevezets
Az elmlt nhny vben megszaporodtak azok a tanulmnyok s publikcik, melyek a beszlltkkal, azok piaci, szervezeti lehetsgeivel foglalkoznak, klnsen az autiparra fkuszlva. A sajnlatos vilggazdasgi folyamatok egyrtelmen reztetik hatsukat a magyar gazdasg minden szegmensben, s ez all nem kivtel az autipar sem. Br az autipari beszllti hlzat risi fejldsen ment keresztl, (ksznheten az Audi, Opel s Mercedes gyraknak), a mltbl hozott gazdasgi szakadk nem lett kisebb st, ha lehet mg tovbb mlylt, elssorban a tkehiny kvetkeztben. A Magyarorszgon mkd jrmgyrt multinacionlis vllalatok (OEM-ek: Original Equipment Manufacturer), valamint az azokat kiszolgl els szint beszlltk tbb szintes, n. beszllti piramist alaktottak ki. Br az els szint beszllt cgek tlnyom tbbsge klfldi cgek magyarorszgi lenyvllalata, a tbb tzezret is elr szmossg msodik s alacsonyabb szint beszllti lehetsgek elrhetv vlhatnak hazai cgek szmra is, melyek kpesek a piaci feltteleket elfogadni s betartani. A gyrtk rendkvli kvetelmnyeket tmasztanak,gyakran mr a beszllti pozci elnyerse eltt bizonytani kell az alkalmassgt, s igazolni a megkvetelt minsgbiztostsi rendszer mkdst. Az alacsonyabb szinteken a verseny rendkvl ers, a beszlltk brmikor lecserlhetk. Az rversenyben csak az lehet nyertes, aki kellen magas innovci-tartalm termket kpes gyrtani, ami a hazai cgek esetben ppen a fent emltett tke hiny miatt ritkn lehetsges.

174

Az autgyrts technolgijbl egyre hosszabb gyrtsi szakasz kerl ki a beszllti hlzathoz. Ennek kvetkeztben a hozzadott rtk mind alacsonyabb szintv vlik, s egyidejleg nvekszik a bedolgozk slya. Ezek az arnyok napjainkban kb. 30-70% megoszlst jelentenek. A felrtkelds eredmnye elssorban az elskrs beszlltkat rinti. Az felelssgk lesz az is, hogy az alsbb szintek beszlltit megkeressk s kivlasszk, majd termelsket az innovci, fejlesztsek, minsgi gyrts irnyba motivljk. Azok a vllalatok, melyek kpesek erre a szervezi tevkenysgre, specilis kzvetti szerepet tltenek be a beszllti hlzatok ptse terletn. Napjaink autipari trendjei azt mutatjk, hogy a fent emltett, kiszervezett rtkteremt folyamatok arnya a kvetkez vekben nagymrtkben nvekedni fog, s a beszlltknak egyre komplexebb elvrsoknak kell megfelelnik. Ezeknek az elvrsoknak csak azok a cgek tudnak majd eleget tenni, melyek kell mrtk zikai s emberi tkvel rendelkeznek. Ez egyttal azt is jelenti, hogy a jelenlegi beszlltk szmossgnak lnyeges szklsre kell szmtani. [2] Azok a nagyvllalatok, melyek a beteleplt autipari vllalatokkal kzvetlen kapcsolatban llnak, az elskrs beszlltk. k ltjk el azokat a feladatokat, melyek az alattuk lv hlzat szervezst jelentik, s fogjk ssze azok tevkenysgt. k llnak a beszllti piramis legfels fokn. A msodik szinten elhelyezked cgek is sszetett feladatokat vgeznek, rszegysgeket gyrtanak, melyek kztt mr elfordulnak hazai kzepes mret vllalatok. A kvetkez szinten tallhatk a beszlltk azon csoportjai, melyek egyszerbb alkatrszeket gyrtanak, s alattuk a ptalkatrsz gyrtk, brmunksok, ahol mr a magyar tulajdon rszarnya emelkedik. Sajnlatos azonban, hogy ezen a szinteken az elrhet prot nagyon alacsony. Habr minden beteleplt multinacionlis cg azt vallja, hogy nyitott a magyar vllalkozsok munkjra, a kapcsolatptsre, a beszllti arny nvelsre, mgis a tnyadatok mst mutatnak. [3] Jelen tanulmny clja, hogy az ltalnos pillanatnyi hazai helyzetkprl, valamint a beszlltk fejldsi irnyainak feltrsa rdekben vgzett gyakorlati kutatsaink eredmnyrl szmot adjon. Elszr egy korbbi vizsglat (szekunder kutatsi eredmnyek) bemutatsval, majd ezen a bzison elindulva sajt eredmnyeink prezentlsval folytatjuk tanulmnyunkat.

Felhasznlt mdszerek
A kutats sorn primer s szekunder vizsglatokra alapoztunk. Szekunder kutatsunk az irodalom feltrsra s korbbi vizsglatok eredmnyeire fkuszlt, mg primer kutatsunkban mlyinterj s strukturlt krdv szolglt segdeszkzknt. Az ltalunk lefolytatott
175

vizsglatok eredmnyei 46 lefolytatott mlyinterj s 148 vllalat krdves felmrse adatai alapjn fogalmazdtak meg.

A beszllti menedzsment ltalnos jellemzse szekunder vizsglatok alapjn

A menedzsment jellemzinek vizsglata sorn elssorban azokra a cgekre rdemes fkuszlni, melyek nem az elskrs beszllti vonalat (multi vagy annak lenyvllalata) kpviselik. A tovbbiakban teht a KKV krben felemlegethet cgek menedzsmentjt jellemz tnyezket fogjuk bemutatni, egy korbbi projekt keretben kszlt tanulmny vizsglati eredmnyei alapjn. A kutats elssorban az autipari beszlltkat clozta, de kontrollknt ms szegmensek vllalatait is elemeztk, mely alapjn megfogalmazhatv vlt, hogy az autipari KKV-k menedzsmentje nem kpvisel specikus jellemzkkel minsthet krt, azonos menedzseri viselkeds, mdszertan, felkszltsg/felkszletlensg jellemzi ket. A felmrsben vizsglt terletek egybe esnek azokkal a kritikus krdsekkel, melyek jelen kutatsban is relevnsak a menedzsment (kzp s fels vezets) jellemzse szempontjbl. Ezek: vezetk vltozsi hajlandsga, megfelel stratgia ksztse, szervezeti kultra, munkatrsi viselkeds befolysa, munkahelyi lgkr kialaktsa, informci ramls biztostsa. A felsorolt elvrsok teljeslse, minsge, hatssal van a vllalkozsok sikerre, nem csak abszolt vagy relatv rtelemben a hazai vagy nemzetkzi piacon, hanem mint beszllti krben val helytlls, elrejutsi lehetsg a beszllti piramisban. A felsorolsnak megfelel sorrendben haladva, a kvetkez eredmnyekrl ad szmot a kutats: [1]

Vezetk vltozsi hajlandsga

Ebbl a szempontbl a legfontosabb elvrt tulajdonsgok, hogy a menedzsment kpes legyen egyttlni a szervezettel, ismerje a szervezet minden rezdlst, ismerje annak kultrjt, rtkeit magnak vallja, alapvet lte fggjn a szervezet sikertl, s kollgi elfogadjk t szakmailag. Rendelkezzenek olyan kszsgekkel, melyek alkalmass teszik ket az
176

egyttmkdsre, emptira, nyitottsgra, tolerancira,nagy teherbrsak s stabil, kiegyenslyozott egynisgek. A felsorolt elvrsok a kor elre haladtval bizonyos esetekben pozitv irnyban vltoznak, de a nagyon fontos magas intelligencia szint, dinamizmus idsebb korban mr nehezen alakthat. Ez alapjn ers jellemzknek bizonyultak: emocionlis kontroll, dominancia, egyttmkd kpessg, pontossg, megbzhatsg. Fejlesztend jellemzk: frusztrcis tolerancia, kitarts, cltudat, jindulat emptia. Kifejezetten tetten rhet volt az eredmnyekben, hogy a kzpvezetst nagymrtkben a megfelelsi knyszer befolysolja munkja sorn, mely tovbbi problmkat vet fel. Ugyanakkor ltalnossgban elmondhat a KKV-k menedzsmentjrl, hogy jl felkszltek, emptis kszsgk megfelel, problmamegold kpessgk fejlett, kiegyenslyozottak. Azonban kevsb jk a jellemzik a cltudat, nbizalom, dominancia, terhelhetsg terletn. Ezen utbbi problmk kifejezetten ellene hatnak a vltozsi helyzetek, vlsg esetben elll problmakezels sikeressgnek, vagyis azoknak a trtnseknek, melyek a jelenlegi pozcibl a piramis magasabb szintje fel val elmozdulst tennk lehetv.

Stratgiai gondolkods, stratgiakszts

A jelenlegi gazdasgi helyzetben termszetes, hogy a fels vezetk csak rvidtvon gondolkodnak, bizonytalanok, kevs informcival rendelkeznek, s arra alapozva nem mindig helyes dnts szletik. A kzpvezetsnek mg a jvkpe is homlyos, bizonytalansg s bizalmatlansg jellemz rjuk. Ragaszkodnak a meglv szervezeti struktrhoz s szablyrendszerhez, a kzpvezets a hatskri bizonytalansgokat is felemlegette.

Kultra, viselkeds, lgkr

Magas szint bizalom, felels viselkeds jellemz, br a kzpvezets kevsb elgedett s lojlis, st sajt fels vezetsben sem bzik igazn, ugyanakkor felersti sajt teljestmnynek pozitv megtlst. Ers s kzepes rtkrend jellemz, nincs mindig tiszta jvkpk, gyakran jelentkezik igazsgtalansg rzse a karrierrel kapcsolatban, de az embereikkel jl bnnak, kellen j technikai s munkafelttelek, j csapatmunka jellemz.

Informciramls
Ezen a tren nem tl j a helyzet. Mivel a kls bizonytalansg llandan jelen van, a vezets informci tovbbtsban is akadozsok, problmk lelhetk fel. Ez a vltozsok alapvet gtja a legtbb esetben. ltalnossgban elmondhatjuk, hogy br a bels vltozsi knyszer erteljesen rezhet, a vezetk jvkpe gyakran homlyos, s a hinyos inform177

cik, a vltozsokkal kapcsolatos negatv munkahelyi lgkr ellene dolgozik a sikeres mkds kvetkeztben bekvetkez magasabb szint beszllti sttusz realizlsnak. Lthatjuk, hogy br sok pozitv tulajdonsg felsorakoztathat a KKV-k menedzsmentje mgtt, mgis a hinyossgok, a felkszletlensg, bizonyos terleteken a tapasztalat, az emberi kapcsolatok hinya, vagy nem megfelel kezelse, a frusztrltsg, a cskken teherbrs inkbb gtja, mint tmogatja a beszllti kr ersdsnek, a hlzat erstsnek, az elvrsok teljestsnek. [1] Mindezen tnyszer informcik birtokban bemutatjuk a primer vizsglatunk eredmnyeit, a lefolytatott vezeti interjk s krdves felmrs elemzsnek eredmnyei alapjn.

Primer kutats
A tny ma Magyarorszgon, hogy hihetetlen kicsi az eslyk, s csak nagyon keveseknek, hogy bekerljenek a msodik szint beszllti krbe. A trekvs ugyan nemes, de nzzk meg, melyek azok a felttelek, amelyeknek eleget kellene tennik ezt a clt plyz vllalatoknak, s hol vannak olyan hinyossgok, melyek lekzdse elengedhetetlenl fontos. A kvetelmnyek az albbi terleteken fogalmazdnak meg: a) Beszllti minsts, minsgtansts, korszer vllalatirnytsi menedzsment rendszerek alkalmazsa. A menedzsmenttel szemben tmasztott kvetelmnyek az alsbb szint beszllti lnc menedzselsnek kpessgt is jelentik. b) K+F, innovcis kpessg, technolgiai felkszltsg, folyamatos termkfejlesztsi kpessg. c) Tkeer elltottsg, hitellehetsgek. Pnzgyi tartalkok. d) Szemlyi felttelek: az innovci-kpessg mellett vezetsi, zleti s piacismeretek, mszaki s gazdlkodsi, kommunikcis kpessgek (a management nyelvtudsa fontos). Jl kpzett, tapasztalatokkal rendelkez s motivlt szakember-grda. e) Egyb felttelek: bizalmi tke, referencik, exportlsi httr. [3] A felsorolsbl lthat, hogy a technika s a pnzgyi kvetelmnyek mellett a legfontosabb elvrsknt az emberi oldal domborodik ki, s ez esetben termszetesen a menedzsment, annak felkszltsge, tudsa, elktelezettsge, rugalmassga, alkalmazkod kpessge, vltozsi hajlandsga, nyitottsga, stb.. A tovbbiakban a vizsglatok eredmnyeire
178

alapozva mutatjuk be, hogy milyen jellemz hinyossgok vethetk fel, amelyek a beszllti hlzathoz val csatlakozst, a magasabb szint elrst akadlyozzk, elssorban a menedzsment oldalrl.

Interjk elemzse
A felmrsben rintett 46 vllalat eloszlsa sem terleti elhelyezkedse, sem mrete, sem semmi egyb fontos jellemz tekintetben nem tekinthet reprezentatvnak. Mgis elmondhatjuk, hogy a vlaszok alapjn tendencik s ltalnos jellemzk korrekt mdon megfogalmazhatk, melyek az emltett hinyossg ellenre jl kzeltik a valsgot. A kutatsban a hazai tulajdon KKV-k szmossg tekintetben httrbe szorultak, mgis teljes mrtkben mintzzk azt a valsgot, melyet ms kutatsok mr a korbbiakban is kimutattak. Az interjk krdsei, melyek a menedzsment fentiekben felsorolt jellemzire krdeztek r, kisebb mrtkben fedik le a problmk httert, inkbb a cg megalaptsra, jelenlegi piaci helyzetre, a vezets rtktletre, problmaltsra fkuszltak. Az ezekbl levonhat kvetkeztetsek az albbiakban sszegezhetk. A cgek alaptsa a fentiekben jellemzett minta sszettele miatt kellen egysk vlaszokat eredmnyeztek. Az elskrs beszlltk esetben igaz, hogy vagy a beteleplt autgyrak lenyvllalatai motivltk az ideteleplsket, vagy a nagy mlttal rendelkez, korbbiakban sikeres magyar vllalatokat vsroltak fel piac s zlet szerzs cljbl. Kihasznltk/jk az olcs munkaert, a j megkzelthetsget, nyugat kzelsgt, a logisztikai lehetsgeket, az llami tmogatsokat. Az a nhny hazai vllalat, mely bekerlt a mintba, tbbnyire magn vllalakozsbl ntte ki magt, vagy a korbbi privatizci sorn (akr tevkenysg vlts utn) jutottak a jelenlegi helyzetbe. Ezek a cgek mindegyike azonban legfeljebb msodik krs vagy az alatti szinten van jelen a beszllti piramisban. A piaci helyzetket kivtel nlkl jnak tlik, sokan kzttk piacvezetk, mely termszetesen gy rtelmezend, hogy nem a magyar lenyvllalat nmagban, hanem a nyugati anyavllalattal, vagy a tbbi telephellyel egyttesen. Nhnyan kiemeltk, hogy olyan specilis termket lltanak el, melyben nincs vetlytrs, vagy a hazai vllalatok a hazai monopol helyzetket hangslyoztk. gy lehet, hogy a msodik vagy harmadik krs vllalkozsok az els krs beszlltk egyedli vagy f beszllti lehetnek. Itt azonban nagyon fontos hangslyozni a menedzsment felelssgt a minsg s megbzhatsg terletn. A vevi kapcsolatok ptse esetn, ahol a menedzsmenttel kapcsolatban ismtelten megfogalmazhatv vlik szmos komoly tulajdonsg birtoklsa, mint pl. a kapcsolatp179

tsi kszsg, kommunikci, nyelvtuds, szakmai hozzrts, trgyal kpessg, informcikezels, dntsi kpessg, stb. a jelen mintbl nehz brmit is mondani. Ugyanis az elskrs beszlltk esetben kivtel nlkl az anyavllalat szervezi ezt a tevkenysget, s az elvrs nem a magyarorszgi kollgk szintjn csapdik le. Kivtel ez all az a nhny hazai cg, melyek esetben a szemlyes kapcsolatpts dominl, a korbbi ismeretsgek kihasznlsa, az elismertsg, a j hrnv kialaktsa s megrzse mellett. Nhnyan a direkt marketing eszkznek fontossgt, a minsgi munkt vagy a kivl technikt emlegettk. A hlzatokban val rszvtellel kapcsolatban ugyancsak nagyon egy irnyba billen a mrleg nyelve. A megkrdezett vllalatok kztt az volt ritka, amelyik felemlegetett brmilyen rszvtelt. A kevs kivtelt szintn a hazai vllalatok jelentik, akik a klasztereket s a kamark tmogatst emeltk ki. Ms szakmai, technikai vagy beszllti egyttmkds nem kerlt a fontos kategrikba. Ez klnsen azrt problma, mert semmi nincs, ami tmogatn a kisebb vllalkozsok elrejutsi lehetsgeit. Nem rszei egy olyan hlzatos rendszernek, melynek lpcsit kihasznlva biztostott lenne a piramis fokain a feljebb juts lehetsge. Valamennyi megkrdezett cg tervez beruhzsokat, fejlesztseket, de ennek a mrtke tkeer fggvnyben nagy szrst mutat. rdekes, hogy br a cgek felsoroltak egyetemi, fiskolai kapcsolatokat, melyek elssorban a K+F terletn rvnyeslnek, nha folyamatos, de inkbb projektszer formban, azonban a hazai vllalatok inkbb a hallgati gondozs terltn tudnak segteni. Kivtel nlkl elvrsknt fogalmaztk meg az oktats gyakorlat orientltsgnak nvelst s a nyelvtuds szintjnek emelst. A problmik megfogalmazsban is fellelhetk kzs tendencizus jelensgek, mint pl. a gazdasgpolitikai httr, a jogi, gazdasgi trvnyek kuszasga, kiszmthatatlansga, a hivatali gyintzs, de taln a legnagyobb egyetrts abban tallhat, hogy kevs a szakember, belertve a mrnki s szakmunks terleteket is. Problmk merltek fel az infrastruktra, a bankrendszer, az adrendszer, a pnzgyi nehzsgekkel kapcsolatban. Ugyancsak nagyon gyakran emlegetett volt a szakember hiny mellett tovbbi sok emberi problma, mint pl. a uktuci, az emberi hozzlls, a nyelvtuds hinya, a munkaer elszvs, de tbben felemlegettk az alacsonyabb szint beszllti hlzat hinyt, kiptettsgnek alacsony szintjt. A legnagyobb problma, hogy a hazai beszllti kr azrt sem tud fejldni, a piramis magasabb szintjeire feljutni, mert nem tudnak bizonyos szigor kvetelmnyeknek eleget tenni, mint pl. a minsgi elvrsok magas szintje, a megbzhatsg, a rugalmassg, a nanszrozottsg, vagy adott terleten a felkszletlensgk okoz problmt.

180

A kvetkez fejezetben sszevetjk a krdves felmrs eredmnyeit a menedzsmenttel szemben tmasztott elvrsokkal.

Krdvek rtkelse
A felmrsben rsztvev vllalatokra hasonl megllaptsok igazak, mint az interj technika esetben. A minta sem szmossgban, sem terleti eloszlsban, sem egyb jellemzi alapjn nem tekinthet reprezentatvnak. A krdv elemzse a korbbiakban mr emltett vizsglati szempontokat tartja szem eltt, (a szekunder s interjs felmrsekben emlegetetteket), nevezetesen a menedzsment tevkenysgt, ezzel sszefgg vllalati tevkenysgek jellemzit s azok kvetkezmnyeit. Az elemzshez MS Excel program s SPSS 17.0 verzi kerlt felhasznlsra, egyszer s komplex statisztikai vizsglatok cljbl. A krdsek a krdvben a kvetkez tmakrkbe kerltek besorolsra: jvkp, stratgia tulajdon viszonyok alkalmazott menedzsment mdszerek Valamennyi eredmnyre igaz, hogy a megoszlsokbl egyrtelm kvetkeztetst levonni nem lehet. Az eredmnyek alapjn az elsdleges tendencik afel mutatnak, hogy felfedezhet a stratgiai gondolkods, de ahogyan ez a mai gazdasgi felttelek miatt nem csak a KKV-k esetben, de a nagy vllalatoknl is igaz, tlnyomrszt rvid idtvval, illetve az elksztsk csak a vllalati vezets egy szk krnek bevonsval jellemezhet. Ez a megllapts teljes mrtkben sszecseng a korbbiakban lertakkal. A jvkp megltnek tekintetben a vizsglt trsg s az orszg tbbi rsznek esetben eltrst fedezhetnk fel. Az szak-dunntli vllalkozsok esetben mind a jvkp meglte, mind az ehhez tartoz idtv szempontjbl pozitvabbnak tekinthet a kp, mint a tbbi rgiban. Az rott stratgia meglte s tpusa esetben is hasonl eltrsek lthatk, de itt a klnbsg nem tekinthet szigniknsnak. Mg az szak-Dunntlon a megkrdezett vllalkozsoknl csak 17,6% azok arnya, ahol nincs rott stratgia, addig ez a tbbi rgiban a vlaszadk egynegyednl mutathat ki. Mg nagyobb a klnbsg a msik vgponton; mindenre kiterjed stratgirl szmolt be a kt dunntli rgi vlaszadinak tbb mint fele, mikzben a tbbi trsg esetben ez az arny nem ri el az egyharmadot sem.

181

A jvkp s a stratgia megtervezsben rszt vevk megoszlsbl annyi szlelhet, hogy az szak-Dunntlon kvli rgik esetben a folyamat centralizltabb, magasabb azon vllalkozsok arnya, ahol kizrlag a fels vezets rintett ezekben a feladatokban. A vllalat mretnek nvekedsvel egyre konkrtabbak, kidolgozottabbak, s hosszabb tvak lesznek a stratgik. Teht a hossz tvra megfogalmazott jvkp, illetve a mindenre kiterjed vllalati stratgia a nagymret vllalkozsok sajtjnak tekinthet. A tulajdonviszonyok esetben kt tipikus tulajdoni formt hazai magnbefektetk s klfldi vllalatok lehet elssorban vizsglni, mivel az egyb tulajdoni konstrukcik esetben nincs megfelel szm vlaszad. Az eredmnyek az albbiakban foglalhatk ssze: a hazai tulajdon vllalkozsok esetben az tlagosnl jval magasabb a jvkppel nem rendelkezk arnya a mindenre kiterjed, teljes rtk stratgik inkbb a klfldi tulajdonban lv vllalkozsokra jellemzek a stratgiakszts folyamata a klfldi vllalkozsok esetn centralizltabb, szinte kizrlagos a fels vezets szerepe A krdvben egy sszetett krds vonatkozott a klnfle menedzsment mdszerek ismeretre s hasznlatra. Az eredmnyek azt mutatjk, hogy a klnbz technikk esetben jelents eltrsek vannak az ismeret, de fknt a hasznlat tekintetben. Az sszestett adatokat tekintve pedig azt ltjuk, hogy mg a vlaszadk nagyjbl ktharmada legalbb ngy mdszer ismeretrl szmol be, addig a hasznlatban ugyanezt az arnyt bven lefedi kt technika.

sszefoglals
Az irodalombl jl ismert tendencik ismt igazoldtak. Az eredmnyeket clszer kt nagy csoportban rtkelni. Azok a nagy s multinacionlis cgek sikeresek, s kpesek betlteni az elskrs beszllti pozcit, akik rgta meghatrozk a nemzetkzi piacon, s a fejldshez szksges felttelek is szmukra adottak elssorban. Az lkn ll menedzsment ltalban jl felkszlt, de valjban a nyugati anyavllalat vagy tulajdonos diktl, nincs sok rtelme rluk, nekik brmi kvetkeztetst megfogalmazni. A hazai msodik s sokadik krs beszlltk esetben teljesen ms a helyzet. A menedzsment hazai viszonyok kztt szocializldott, hordozza a kultra, a politika, a gazdasgi nehzsgek valamennyi jellemzjt, s ezen alapvet krlmnyek meghatrozzk sorsukat. A vizsglatok a menedzsment felkszltsge, s egyb tulajdonsgok terletn vegyes kpet mutatnak. Vannak jl
182

felkszlt, szakmai tudssal, tapasztalattal, vezeti kszsgekkel rendelkez vezetk, de ennek az ellenkezje ugyangy igaz. A vllalati mret elsrang meghatrozja a legtbb jellemznek, minl kisebb a cg, annl kevsb foglalkoznak a stratgia elksztsvel, a jvkp formlsval, a menedzsment technikk alkalmazsval. Emberi tulajdonsgaik kztt nincs meghatroz jelleg vagy kimutathat klnbsg, de a felttelek mgis nagymrtkben befolysoljk jvbeli sorsukat. Ha azonban ebbe beletrdik a KKV-k tbbsge, errl a pontrl nincs elmozduls. A legtbb cg menedzsmentje, amit sajt elremozdulsa rdekben tehet, az az emberi erforrs terletn fogalmazhat meg. Megfelel kpzettsggel, nyelvtudssal, esetleg tapasztalattal rendelkez munkatrsakat kell felvenni, akiket utna motivlni, tmogatni, folyamatosan tovbbkpezni, tantani s megtartani kell. Szksges gondoskodni a folyamatos teljestmny visszajelzsrl, mely egy jl felptett teljestmny menedzsment rendszer segtsgvel tbb szempontbl is elrejutst jelenthet. Nvelni kell a vezetk teherbr kpessgt, a nyitottsgukat, rugalmassgukat, ugyanakkor a minsget s megbzhatsgot kell preferlni. A kultra alaktsban a csoportmunka, a bizalom s a szemlyes pldamutats jelenthet kzvetlenl rzkelhet eredmnyeket. Nagy gyelmet kell fordtani a szemlyes kapcsolatok polsra, a cg tlthatsgnak, pnzgyi stabilitsnak kiptsre s olyan kapcsolatokat keresni, melyek megerstenek, nvelik a bevonds lehetsgt nagyobb cgek munkjba, melyen keresztl taln kzelebb lehet kerlni a vgyott magasabb szint beszllti minstshez. Ehhez a menedzsment elktelezettsge, tudsa, szakmai s mdszerbeli ismereteinek folyamatos fejlesztsre kell trekedni.

Ksznetnyilvnts
A prezentlt felmrs rsze a TAMOP-4.2.1/B-09/1/KONV-2010-0003: Mobilits s krnyezet: Jrmipari, energetikai s krnyezeti kutatsok a Kzp s Nyugat-Dunntli Rgiban cmmel kszlt kutatsnak. A projekt a Magyar llam s az Eurpai Uni tmogatsval, az Eurpai Szocilis Alap trsnanszrozsval valsul meg. Ksznet az eredmnyek felhasznlhatsgrt.

Felhasznlt irodalom
[1] DRI, T. et al. [2011]: A kis s kzepes mret magyarorszgi autipari beszlltk gazdasgi vlsg kzbeni s utni sikeres vltozsmenedzsment stratgiinak vizsglata Euro-Contact Business School Tanulmny 2011.

183

[2]

KEMENCZEI, N. [2011]: rtklnc az autiparbanSupplyChain Monitor http://www. scmonitor.hu/index.php?mid=16.

[3]

KLAUBER, M. [2008]: A jrmipari gazati stratgia kialaktst megalapoz szakmai tvilgt tanulmny A kutatst a TRKI Zrt. s a Kopint-Trki Konjunktrakutat Intzet Zrt. a Nemzeti Fejlesztsi s Gazdasgi Minisztrium felkrsre ksztette.

184

Dleitos nehmatatench zdrojov v znalostnom manamente

Michal Bzik ilinsk univerzita, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra manarskych teri, ilina, Slovensk republika; bizik.michal@gmail.com

Abstrakt
Mnoh publikcie a lnky zaoberajce sa otzkou nehmatatench zdrojov v organizcii vyjadruj len mylienku ich dleitosti. Samotn vahy o dleitosti s vak nepostaujce pre vkonnostn napredovanie organizcie. Tento lnok sa venuje prve mylienke, akm spsobom dosiahnu aktvne tvorenie nehmatatench zdrojov prostrednctvom tvorby inovci a orientcie na zmenu. Samotn idea tvorby inovci toti nepostauje, pretoe zamestnanci pri zavdzan zmien zo samotnch inovci sa ctia ohrozovan a obvaj sa alch faktorov, ktor ich mu ovplyvova. Kov slov: znalostn manament; znalostn prvky; nehmataten zdroje; inovcie; zmena; strach

vod a formulcia ciea

Text Skutonos, e o dleitosti nehmatatench zdrojov sa len pe, ale tieto zdroje sa nezvuj, pojednva aj posledn tdia Eurpskej komisie. Vsledky ukzali, e rast inovanej vkonnosti sa v Eurpskej nii spomauje a nia sa stle nedoke pribli k najlepm svetovm novtorom ako Spojen tty, Japonsko a Jun Krea [1]. Toto tvrdenie o dleitosti nehmatatench zdrojov je podloen veobecnm poznanm, e krajiny s najvm inovanm rastom s aj v rebrkoch najbohatch krajn. V Eurpe sa tak do najbohatch krajn zarauje hlavne vdsko, Nemecko a Dnsko. Ukazuje sa teda potreba, ako urobi obrat v ponman dleitosti rastu nehmatatench zdrojov a tm pdom vytvori tak podmienky, ktor zabezpeia, aby sa naprklad Slovensk republika a esk republika nenachdzali na poslednch priekach rebrkov. alej dleitos zamerania sa na nehmataten zdroje v organizcii podporuje aj konkrtna skutonos, e od roku 1960 sa hodnota fyzickho kapitlu znila zo 60% celkovch zdrojov na 20%. Nehmataten zdroje tak v organizcich tvoria a 80% hodnoty. Pre prklad s uveden niektor svetov znaky poda autora Saska: spolonos Dell mala pred pr rokmi fyzick kapitla na rovni 17,5%, farmaceutick spolonos Pzer na rovni 18,2% a v roku 1999 bolo iba 6,6% trhovej hodnoty spolonosti Coca-Cola v tovnej hodnote [2]. Na zklade dvoch spomenutch skutonost (zniovanie fyzickho kapitlu, rast krajn vyuvajcich inovcie) je vytvoren zklada pre navrhnutie podpornho konceptu ak185

tvneho vytvrania nehmatatench zdrojov. Samotn znalostn manament mus by spojovate pri tvorbe nehmatatench zdrojov.

Zvenie efek vnos tvorby nehmatatench zdrojov v sinnos so znalostnm manamentom

Pre navrhnutie konceptu aktvnej tvorby je prvorad urobi rozbor najdleitejch ast nehmatatench zdrojov. Problm me nasta u pri identikcii a z toho me potom prameni zmtenos organizci, na ak zdroje sa maj zameriava. Autori v oblasti rozdelenia hmatatench a nehmatatench zdrojov nemaj toton nzory. Poda autorky Wangovej, do hmatatench zdrojov zarauje tie, ktor s kvantikovaten, ako as, peniaze, patenty, intelektulne vlastnctvo a hmotn majetok. Do nehmatatench zdrojov zarauje znaku, reputciu, kredibilitu, znalosti, talent a sksenosti [3]. Tomuto deleniu vak odporuje pohad autora Cohena, ktor hmotn a nehmataten zdroje rozdeuje poda toho, i ich je mon chyti alebo nie. Do nehmatatench zdrojov tak zarauje nancie a intelektulne vlastnctvo, ktor zaha patenty, autorsk prva, znaku, obchodn tajomstvo [4]. Delenie poda Cohena je presnejie, pretoe autorka Wangova do nehmatatench zdrojov zaradila aj znaku a reputciu (na prv pohad samozrejmos). Avak, tieto zdroje sa v poslednej dobe u kvantikova daj, preto poda dencie Wangovej o kvantikci zdrojov, by mali by zaraden v hmatatench zdrojoch.

186

Spojenm a logickm sudkom mono denova hmataten a nehmataten zdroje nasledovne:

Obr. 1: Rozdelenie hmatatench a nehmatatench zdrojov

Toto delenie uahuje sprvne zameranie znalostnho manamentu do oblasti nehmatatench zdrojov.

Spsoby zabezpeenia zvenej pozornos na nehmataten zdroje

Pri hlbej analze nehmatatench zdrojov sa vynra skutonos, e dosiahnu zven poet patentov, zska nov autorsk prva, pozdvihnutie znaky a zachovanie obchodnho tajomstva me organizcia najm prostrednctvom inovci a prpravou na zmenu. Prprava na zmenu a samotn zmena je pri zvyovan nehmatatench zdrojov vemi dleit. Samotn zmena u vyplva zo schopnosti inovova, pretoe prostrednctvom inovcie dochdza ku zmene zabehnutho spsobu vroby, riadenia, rozhodovania. Problm mnohch organizci je najm v tom, e inovcie sa pripisuj len oddeleniu vroby, kde sa nachdzaj pecilne tmy, ktor inovcie vytvraj. Vo svete a najm v samotnom Japonsku je ale znme, e do procesu inovci s zapojen takmer vetci zamestnanci. Nasledujca tabuka poukazuje na angaovanos zamestnancov v procese tvorby inovci.

187

Tab. 1: Angaovanos zamestnancov v procese tvorby inovci [5]

Charakteristiky Poet zlepen na 1 zamestnanca Priemern vnos z 1 zlepenia Japonsk top organizcie 46 7700 eur Eurpske top organizcie 1,2 1000 eur

Angaovanos zamestnancov je faktorom spenho zavedenia znalostnho manamentu do organizcie tvorba, renie, prijatie a vyuvanie znalost pre spolon dobro. Takmer vina znalostnch aktv je toti vytvran a uchovvan v mysliach zamestnancov a teda tak zamestnanec by mal by povaovan za najdleitej faktor hodnotovej tvorby. Integrova zamestnanca do procesu tvorby znalost a teda nslednej tvorby inovci doke organizcia prostrednctvom iestich zkladnch aktivt (prvky znalostnho manamentu): Komunikcia ciea, draz na vvoj a dokonal technick rieenia, originlnos je hodnotnejia ako vek a pozcia, nepretrit pripomnanie, distribuovanie inovci v mikro a makro prostred; s vytvorenmi inovciami je dobr komunikova aj s konkurenciou, pretoe to dva nov monosti pre tvorbu alch nvrhov na zlepenie, zapojenie zamestnancov do pozorovania okolia; zamestnanci aj po skonen pracovnho asu, maj monos sledova zkaznkov a tieto poznatky potom prina do organizcie.

Prprava na zmenu a samotn zmena

Zabezpei integrciu zamestnancov do inovanho procesu v tvorbe nehmatatench zdrojov sa podar jedine zmenou vnmania podstatnch ast v riaden. Prprava na zmenu a samotn zmena vak vo vine zamestnancov vytvra negatvny postoj. tdia Eurpskej agentry pre bezpenos a ochranu zdravia pri prci z roku 2007, ktor sa zaoberala vplyvom zmeny na loveka, preukzala, e jeden zo tyroch zamestnancov m problm z meniaceho sa prostredia v organizcich [6]. tdia ukzala, e negatvne strnky zo zmien s spsoben nasledovnmi vlastnosami: Rastci poet starch zamestnancov, prca doma a zven pouvanie informanch a komunikanch technolgi (samozrejme pre rastci poet starch zamestnancov problm),
188

zothovanie, subdodvatestvo, globalizcia a s tm spojen zmeny v type zamestnania,

nroky na exibilitu zamestnancov a ich kvalikciu, zven podiel populcie, ktor pracuje v sektore sluieb najviac zaznamenanch zmien prve v sektore sluieb [7]. Samotn zmena vplva na produktivitu prce. Krivka produktivity prce je ovplyvo-

van akcelerujcimi a retardanmi silami, ktor je potrebn bu obmedzi alebo podpori.

Obr. 2: Vplyv procesu zmeny na priebeh vkonu oddelenia [8]

Do akcelerujcich sl zaraujem najm 6 zkladnch aktivt pre integrovanie zamestnanca do procesu tvorby znalost a teda nslednej tvorby inovci. Do retardujcich sl zaraujem najm vplyvy, ktor znemouj aktivciu zmien v organizcii a tieto sily je potrebn odstrni pomocou aktivt podpory orientcie na zmenu s obmedzenm rizika (denovan niie). Z pohadu manamentu, kad zmena v organizci prina riziko, i u je znme alebo len predpokladan. Proti riziku sa nsledne treba chrni. Na ochranu pred rizikom v prpade zmien m organizcia dve monosti: a) Pohad nann b) Pohad emon
189

Prostriedky na ochranu pred rizikom v pohade nannom s vemi ohranien a to z toho dvodu, e organizcia pri zmene me s len do takho rizika ak m obmedzen zdroje. Preto, detailnejie rozobera pohad nann nem tak zmysel ako pohad emon, ktor m aj vie spojenie s tvorbou znalost. Pohad emon sa zameriava najm na zamestnancov v organizci. Princp emonho pohadu: organizcia me s len do takho rizika, ak s udia ochotn zna. Existuje vak len mal mnostvo zamestnancov, ktor s ochotn riziko zna, preto je potrebn prostrednctvom znalost toto riziko obmedzi. Zamestnanci si pod zmenou a s tm spojen riziko, najviac predstavuj tieto negatva [9]: Ak prijmem zmenu, budem musie pota s novmi situciami, na ktor nie som pripraven a budem sa cti nepohodlne, zkostlivo. Ak prijmem zmenu, zanem by vyuvan. Strach zo zmeny mi pomha chrni moje prva a individualitu. Zmena je len nepohodln. Zmena znamen, e som asi pasvny. Nepoznan je pln neistoty a mne vyhovuje by sebaist a pohodln. Zmena vyaduje silie a to me by bolestiv. Takto postoje sa vyskytuj najm v organizcich, kde zamestnanci vykonvaj aj 30 rokov t ist prcu. Ako nhle by potom malo prs ku zmene, u len zmenou tlu vedenia zamestnancov, me to ma vemi negatvne dsledky. Preto je potrebn vyhn sa stereotypu v prci. Pre zabezpeenie, aby zmena v organizcii bola chpan ako pozitvny nstroj rastu, je potrebn vyuitie 3 aktivt podpory na zmenu prostrednctvom znalostnho manamentu (denovanie ciea, diskusia a precviovanie, a najnovie aj orientcia na nehmataten zdroje). Zavedenie tchto znalostnch aktivt podpory umouj zi jednotliv kroky v zauvanch postupoch. Znalosti musia pozitvne ovplyvni zauvan postupy a spsoby. Poda autorov Ddinu a Odchzela, pri prekonvan odporu zo zmien je potrebnch napr. 6 zkladnch technik [10]: Vzdelvanie a informovanos; poskytn informcie o plnovanch zmench vtiahnutie astnkov; spoluprca a as na rozhodovan, pomoc a podpora; poskytova potrebn konzultcie, vyjednvanie a dohody; ochota ustpi z poiadaviek,
190

manipulcia; nepriame ovplyvovanie postojov, donucovanie; ak nezaberie nepriame ovplyvovanie postojov. Ak organizcia dosiahne odstrnenie odporu zo zmien, me pristpi k postupnej

transformci organizcie, teda implementcii zmien, ktor sa sklad z 8 krokov [11]: 1. Stanovenie vznamu dleitosti zmeny. 2. Formulcia koalcie. 3. Vytvorenie vzie. 4. renie vzie. 5. Rozdelenie prvomoci pre dosiahnutie vzie. 6. Dencia krtkodobch loh. 7. Konsolidcia zlepovania. 8. tandardizcia novch postupov. Ako bolo spomenut vyie, pri organizci, ktor vyuva znalosti pri riaden, niektor kroky mu by automatick vypusten a rizik, ktor prina zmena sa zkonite nebud vyskytova. V znalostnej organizci, kde je zaveden znalostn kultra a aktvne zalenenie zamestnancov (tvorba, zdieanie, prijatie a vyuvanie znalost), neme dochdza k spomnanm negatvam zo zmeny. V znalostne orientovanej organizci zamestnanci automaticky potaj s novmi situciami, na ktor s vak pripraven. Prijatie zmeny chpu ako pokrok, ktor im zabezpe lepie podmienky, atd. Zloitejia me by aplikcia znalost do organizci, kde dlhodobo pracuj star zamestnanci a chu nieo meni je minimlna. Vtedy je potrebn poui kroky, o ktorch pojednva Ddina, Odchzel a Kotter. Zo iestich zkladnch technk, pri pouit znalostnho manamentu potom zostan iba tyri a aj tie s v znalostnom manamente denovan ako veobecn pravidl pri tvorbe znalost. Zo vzdelvania a informovanosti sa v znalostnom manamente stva denovanie ciea, z vtiahnutia astnkov, pomoci, podpory, vyjednvania a dohody sa stva diskusia a precviovanie. Nstroj manipulcie a donucovania nie je v prpade znalostnho manamentu (znalostnej kultry) potrebn pouva. Denovanie ciea spolu s diskusiou a precviovanm s dva najzkladnejie prvky znalost, o ktorch pojednva Nonaka [12]. K tmto zkladnm prvkom znalostnho manamentu je u vhodn pridrui aj orientciu organizcie na nehmataten zdroje.
191

Pri pouit znalostnho manamentu sa taktie zmen 8 krokov poda Kottera. Tu je vak potrebn rozliova, i ide o zmenu v organizcii, ktor je rozsiahla, potrebuje viac zdrojov a o zmenu, ktor zamestnanci pri pouit znalostnho manamentu bud povaova iba za nov monos, prleitos pre efektvnu prcu. V prpade ak ide o rozsiahlu zmenu, je potrebn, aby sa spomenutch 8 krokov poda Kottera nezuovalo, pretoe tak zmena je chpan ako samotn proces, ktor m zaiatok a koniec. V prpade jednoduchch zmien, sa 8-krokov postup me takmer cel vypusti, o zvyuje efektvnos vyuitia pracovnho asu manarov, ktor by mali ma na starosti zavadzanie zmien.

Zver
Ako nhle sa zamestnanci zan orientova na inovatvny postoj a prjmu dleitos zmeny za pozitvny fakt, vtedy sa zan nehmataten zdroje rozirova. Myslie si, e pri vstupe z tvorby inovci mus by automaticky nejak patent, je demaggia. Pretoe za inovcie sa povauj aj najmenie zmeny v procesoch organizcie. Tieto mal zmeny potom buduj naprklad znaku a imid organizcie, ktor tak isto patria do nehmatatench zdrojov. Orientcia na nehmataten zdroje sa teda stva alm prvkom znalostnho manamentu a roziruje tak pvodn prvky.

Poakovanie
Tento lnok je vsledkom podpory z vskumnho grantu MVVa SR, grant VEGA No. 1/0888/11 Znalostn manament II. modely a aplikcie

Zoznam pouitej literatry

[1] TAJANI, A. [2012]: EU zaostva v inovanej vkonnosti za svetovmi konkurentmi. On-line prstupn: http://www.aktuality.sk/clanok/201156/eu-zaostava-v-inovacnej-vykonnosti-za-svetovymi-konkurentmi/, 2012. [2] SASKO, J. [2010]: Hodnota znaky alebo preo treba budova dobr meno. On-line prstupn: http://www.reputation.sk/hodnota-znacky-alebo-preco-treba-budovat-dobre-meno/, 2010. [3] WANG, C. [2010]: Managerial Decision Making and Leadership. San Francisco: John Wiley&Sons, Inc. 2010. [4] COHEN, J. A. [2005]: Intangible Assets. Valuation and Economic Benet. Canada: John Wiley&Sons, Inc., 2005.
192

[5]

KOTURIAK, J. et al. [2010]: Kaizen osveden praxe eskch a slovenskch podniku. Brno: Computer Press, 2010.

[6]

COX, T., GRIFFITD, A., GONZALES, E. R. [2007]: Vskum stresu spsobovanho prcou. Nottingham: European Agency for Safety and Health at Work. On-line prstupn: http://osha.europa.eu/sk/, 2007.

[7]

McNAMARA, P. [2010]: Culture Snapshot. Culture-Strategy Fit Inc.: Sample Interpretive Report. On-line prstupn: http://www.culturestrategyt.com/, 2010.

[8] [9]

VRUEK, . [1999]: Teria a prax manamentu. Preov: ManaCon., 1999. ARRIZZA, N. [2006]: Change Management: No More Fear of Change. On-line prstupn: http://ezinearticles.com, 2006.

[10] DDINA, J., ODCHZEL, J. [2007]: Management a modern organizovni rmy. Praha: Grada., 2007. [11] KOTTER, J. P. [1990]: A force for change: How leadership differs from management. New York: Free Press, 1990. [12] NONAKA, I., TOYAMA, R., HIRATA, T. [2008]: Managing Flow: A Process Theory of the Knowledge-Based Firm, Martins Press, 2008.

193

Ver klne rozdelenie spolonos ako metda rastu efek vity odvetvia
Andrej Dani Paneurpska Univerzita, Ekonomick fakulta, Bratislava, Slovensk republika; andrejdes@gmail.com

Abstrakt
Ownership Unbundling sa v priebehu poslednho desaroia efektvne aplikoval na oblas energetiky, kde prebehlo oddelenie siete od vroby a predaju. Zabezpeila sa tak sa na oboch koncoch reazca, v predaji a vroby elektrickej energie, vytvorenm nezvislej prenosovej architektry. Podobn systm by mohol by prospen aj v oblasti telekomunikci, kde by sa napr. mobiln sie konsolidovala do jednej spolonosti. Systm koncentrcie siete do rk jednej spolonosti bez prepojenia na predaj alebo vrobu obsahu transportovanho sieou me na jednej strane otvori trh vej konkurenci a zrove zvi efektvnos odvetvia vaka synergim. Sasn spsob zniovania nkladov pomocou Network Sharingu me znevhodni mench konkurentov na trhu, ktorm nebude umonen sa na spoluprci podiea. Oddelenie siete sa zana uplatova aj pri xnej sieti za elom stimulcie vstavby siete novej genercie a zabezpeenia efektvnej konkurencie. Kov slov: regulcia; monopoly; Network Sharing; Ownership Unbundling

vod a formulcia ciea

Cieom prce je poukza na vhody odlenenia siete do samostatnej spolonosti v telekomunikanom sektore, podobne ako to bolo v energetike, resp. nartn, e aktulny systm neumouje optimlne fungovanie systmu. V telekomunikcich ako aj pri elektrine existuje niekoko stupov hodnotovho reazca, ktor sa zastuje na nlnom produkte. Existuje preto vertiklny vzah a zrove sa v tejto oblasti vyskytuj synergie. Tak vznik dominantn rma v prpade xnej siete a zrove vznikaj duplicity v oblasti mobilnch siet.

Vsledky a diskusia 1. Vvoj ver klneho rozdelenia spolonos v energe ke

V rmci energetiky existuje tzv. Upstream business a downstream business. Km upstrem Business je charakterizovan predovetkm vrobou elektrickej energie a transmisiou, je downstream business charakterizovan distribciou a predajom konenmu zkaznkovi (i u rme alebo domcnosti). Vlastnctvo distribunej siete je samozrejme kov k tomu, aby sa elektrina mohla dosta k zkaznkovi, kee je to jedin spojenie medzi v-

194

robou a spotrebou. Medzi predajom konenm zkaznkom (retail) a distribciou vak existuje viacero monch synergii. Prvm vraznm vplyvom je samozrejme fakt, e spolonos m ucelen databzu zkaznkov a prioritn informcie, ktormi nedisponuje iaden konkurent. Integrovan spolonos me alokova nklady medzi distribciou a predajom. Pozitvne efekty s synergie pri sprve spolonost, kee takto integrovan spolonos m jedno prvne oddelenie, jedno personlne oddelenie at, m sa vrazne mu zni prevdzkov nklady. V telekomunikanom sektore rovnako ako v energetike, existuje vemi siln prepojenie medzi jednotlivmi stupami reazca, kde kad stupe je potrebn na vytvorenie konenho produktu. Pre vertiklnu integrciu hovor aj fakt, e rmy si chc zabezpei dostaton nvratnos investci, t.j. ak rma investuje do rozrenia siete, chce zabezpei, e bude aj dopyt po danom produkte. Je to prve tto integrcia, ktor si vyaduje siln regulciu, aby sa zabezpeilo, e vhody ktor vznikli z takto integrovanej spolonosti bud v prospech zkaznka a nepoved k protisanmu konaniu. Jeden faktor, o ktorom sa zmieuje Silvester van Knoten vo svojom lnku [1] je korelcia medzi formou oddelenia spolonost v energetike a to konkrtne oddelenie distribcie a transmisie od vroby a predaja a korupciou. V rmci modelu sa mu podarilo preukza, e existuje korelcia medzi vekosou korupcie a formou rozdelenia spolonost. Predovetkm poukazuje na priamu korelciu, kde vyia miera korupcie automaticky zniuje ancu na trukturlne oddelenie distribcie a transmisie a naopak niia miera korupcie m pozitvny vplyv. V energetike prebehlo odlenenie vroby, transmisie, distribcie a predaju u vo vine krajn EU. Jednm z hlavnch dvodov bolo zabezpei konkurenciu, kee sie bola kovou infratruktrou spojujcou zkaznka s predajom. Slabie formy oddelenia sa poda nzoru EU neosvedili. Zaujmavm faktom, ktor sa na zklade dajov ukzal bol fakt, e samostatn distribun spolonos dokzala poskytn zkaznkovi sluby za niiu cenu ako integrovan opertor. Skokov znenie nkladov sa ned predpoklada. Jednm a vemi plivm vysvetlenm takhoto oddelenia spolonost je zabrnenie presvaniu nkladov medzi slubami. Predaj prestal by slubou distribunej spolonosti, a preto peniaze predtm alokovan z predaja do distribcie za elom zdvihnutia nkladov v distribci u neboli pre samostatnho distribtora relevantn a nklady na ist distribciu s niie, ako sa predtm odhadovalo na zklade prepotov a alokci. Tento prklad poukazuje na fakt, e prvne oddelene
195

spolonost nezabezpeuje znene nkladov.

2. Ver klne oddelenie v telekomunikanom sektore

V telekomunikanom sektore je otzka vertiklnej separcie ete v zaiatkoch a iba sa zana spomna (predovetkm ohadom na budovanie siet novej genercie a otzkou neutrality siete). Telekomunikan sektor nie je tak monopolisticky zaloen, ako je tomu u inch sieovch odvetv , ktormi s plyn, elektrina, eleznice atd. Spolonosti vlastnia rzne druhy infratruktry, ktor si doku v uritom smere navzjom konkurova. Zrove existuj vhody, ak sa rma zaober celkovou dodvkou produktu a tm pdom doke exibilnejie reagova pri zmene preferenci. Avak aj tu exituje kov infratruktra. Spolonosti, vlastniace takto infratruktru sa vak mu rozhodn, e sprstupnia obsah iba iTunes alebo New York Times a prioritne nebud poskytova in informcie. Jednou z mla vhod je, e v oblasti internetu a telekomunikcii exituje urit miera sae a zkaznk sa me rozhodn, i si zvol dan produkt, napriek tomu, e ho bude obmedzova. Ofcom pravidelne zdrazuje vhody vertiklneho rozdelenia spolonosti a vznik spolonosti Openreach z British Telecomu. Jedn sa iba o prvne osamostatnenie, preto Ofcom povauje toto rieenie nie za konen a rd by zaviedol nsky mr medzi tieto spolonosti, aby plne zabrnil akmukovek preferovaniu. Jeden z hlavnch argumentov, preo regulan rady v niektorch krajinch odmietaj vertiklne rozdelenie spolonosti je existencia konkurencie vo forme kblovho spojenia. DSL ostva naalej dominantn infratruktra na dtov prenosy. Predpoklada, e je v konkurennom prostred je dos nadsaden, kee vo vine krajn m podiel DSL vye 50 percentn podiel a d sa povaova za dominantn infratruktru. Pritom vetkom je podiel dominantnej rmy na trhu rovnako cez 50 percent [2]. Vertiklne rozdelenie spolonosti u bolo realizovan v niektorch krajinch. Na ich zklade sa daj ozrejmi vhody a nevhody vertiklneho rozdelenia rmy v oblasti telekomunikci. 5 krajn, medzi nimi Austrlia, Taliansko, Novy Zland, vdsko a predovetkm Vek Britnia presadili u urit formu vertiklneho oddelenia spolonost aj v telekomunikcich. V zsade, operan a funkn oddelenie spolonost viedlo k povinnosti regulanho radu alej zkostlivo kontrolova tieto organizan jednotky, robi hbkov analzy a pri196

tom stle sa obva diskriminanho konania. Funkn oddelenie spolonost vyaduje kontinulne siln regulciu, budovanie nskych mrov a vytvranie motivanch intrumentov pre spolonosti investova do infratruktry [3]. Pravideln kontroly, permanentn komisie, ktor vykonvaj dohad nad spolonosami s rovnako dos neefektvne. Zrove je komplikovan aj pri najlepej koordinci a regulci zabezpei diskriminan konanie. Nklady na takto systm s urite nemal, ako je vidno na prklade z Vekej Britnie [4]. Zrove, ako sa preukzalo na prkladoch z Anglicka, Novho Zlandu, ale aj z Holandska [5], nklady takhoto rozdelenia nie s zanedbaten. Mu vznikn na jednej strane vytvranm novch systmov, brn, regulanch komisi, ale aj potrebou prerokova existujce zmluvy s dodvatemi (o me vies k zhoreniu podmienok). Treba vak podotkn, e miera rozdelenia je v krajinch rzna, no absoltne oddelenie siete (ie samostatn rma bez majetkovho prepojenia na in rmy) nie je zatia v iadnej krajine. Eurpsky Parlament rovnako rokuje o rozdelen ako monom nstroji v Eurpskej ni (zatia iba ako vnimonom rieen). V Anglicku regulan rad oddelil sie u v roku 2005 ako samostatn divziu zodpovedn za vvoj a sprvu siete. Vytvoril sa tak plne nov divzia Openreach ktor mala zabezpei uvonenie prstupu k jednotlivm astiam siete. Zrove zaviedla princp produktovej nediskrimincie, ie vetky aktivity opertorov prevdzkuje bez odlenia a diskrimincie. Dvod pre rozhodnutie o segregci siete bol ten, e mimo broadbandu neexistovala iadne relna konkurencia na trhu, kee kblov opertory boli ete v plienkach a neboli relny konkurencia. Kee neexitovala alternatva k infratruktre, ktor prevdzkoval British Telecom, Ofcom sa rozhodol, e je potrebn zabezpei rovnocenn prstup na sie. Preto bol zaloen Openreach, ktor mal garantova frov prstup na sie bez diskrimincie. Analza, na zklade ktorej sa Ofcom rozhodol nebrala v vahu rchli rast broadbandu v obdob pred rozdelenm spolonosti. Napriek rastu a signikantnch investci pred vertiklnym odlenenm rmy sa ned vyli ani potvrdi, ak by bol vvoj, keby Ofcom nenariadil rozdelenie spolonosti. Predovetkm by bolo otzne, ak by bol prstup ostatnch spolonost k sieti. Rovnako aj v Austrli sa regultor rozhodol odleni retail a wholesale. Nastalo organizan a iastone aj funkn oddelenie divzie, kde jednotliv zamestnanci nemali ani monos a spolu komunikova, aby sa zabezpeil rovn prstup. Existuje viacero tdi, ktor naznauj nedostatky takhoto rieenia[6], kee vetky predben rieenia naznauj, e nepoved k cielenmu rieeniu a to investcim do siete a efektvnej konkurencii. To vie197

dlo k volaniu po tvrdom regulanom reime. Aktulne sa regulan rad rozhodol, e as infratruktry spolonosti Telstra by mala by preveden do ttom riadenej spolonosti, ktor m alej regulova vstavbu siete novej genercie. Pln ete nebol plne schvlen a exituje viacero proti a to predovetkm strach z vytvorenia ttneho monopolu no napriek tomu sa predpoklad skor schvlenie a nlne prevedenie asti siete do samostatnej ttnej spolonosti [7]. V Taliansku regultor nariadil administratvne oddelenie retialu od wholesalu. Takto vznikla rma Telekom Italia Retail a Telekom Italia Wholesale ako samostatn organizan zloky. Na rozdiel od inch krajn, Telekom Italia si mohol ponecha sie a kov aktivity ohadom prstupu na sie. Wholesale vak bol samostatn, aby garantoval frov prstup a zabrnil diskriminci. Neskr v roku 2007 regultor rozhodol, e aktulny stav oddelenia nie je dostaton a nariadil funkn oddelenie. Tm spsobom sa regulcia, presnejie vertiklne rozdelenie spolonosti podob na model z Vekej Britnie, no na rozdiel od Openreachu nem TI Wholesale samostatn predstavenstvo. Nov Zland sa priamo rozhodol vytvori tri samostatn divzie a to sie, retail a wholesale, ktor pracuj od seba nezvisle. Vo vdsku sa rovnako uvaovane o rozdelen spolonosti podobne ako vo vyie zmienench krajinch a to napriek tomu, e Telia Sonera (rma vlastniace kov infratruktru pre DSL) mala na celkovom retial trhu podiel iba 37 percent. Skr ako by bola schvlen regulcia, ktor by mala za nsledok rozdelenie spolonosti, Telia Sonera sa rozhodla oddeli spolonos zabezpeujcu prstup na sie. Tto spolonos je samostatne psobiacou spolonosou na trhu, ktor je ale v 100 percentnom vlastnctve Telia Sonera. Tto spolonos funguje na princpe frovho prstupu na sie a poskytuje ho vetkch opertorom na trhu bez diskrimincie. Napriek tomu, e v vdsku nebol doteraz prijat iaden zkon prikazujci oddelenie asti spolonosti, formou samoregulcie je fakticky aj v vdsku samostatn rma zodpovedn za prstup na sie. Poda tdie OECD nie je viditen iadna korelcie medzi formou regulcie a penetrciou DSL v krajine. vdsko sa vyvja u tradine lepie ako priemer OECD, naproti tomu ostatn krajiny s zhruba na rovni priemeru OECD. V Austrli bol rovnako zaveden systm operanho oddelenia, no nie je a tak prsny s mnohmi kontrolnmi mechanizmami, ako je tomu vo Vekej Britnii alebo ako sa to plnovalo na Novom Zlande. Neosvedil sa, a preto sa teraz prechdza k plnmu, ie trukturlnemu oddeleniu siete. Otzka je, iba ako agresvne sa rozhodn regulan rady v tejto zleitosti postupova. Vina autorov zastva nzor, e regulcia v EU bude smerova
198

minimlne k funknmu odleneniu siete, priom bude otzne, i by to malo by realizovan podobne ako v energetickom sektore nariadeniami a smernicami EU alebo skr loklnymi regulanmi radmi. Empirick analza vvoja v krajinch alej potvrdzuje hypotzy, e trukturlne oddelenie spolonosti je mon a aj vhodn v telekomunikanom sektore podobne ako tomu bolo v oblasti energetiky. Regulan rady si uvedomuj vhodu koncentrcie siete do jednej spolonosti. V tejto truktre, by bol opertor siete skutone nezvisl a nemal by iadnu motivciu uprednostova, alebo znevhodova ktorhokovek poskytovatea sluieb. Hlavn vhoda vak ostva, ako u bolo viac krt spomenut, absoltna nezvislos tejto spolonosti od poskytovateov inch sluieb. Kee nie je prepojen ani smerom nahor ani nadol v hodnotovom reazci, spolonos ostva nezvisl. Okrem toho, cel systm regulcie sa stva efektvnej, kee regultor nemus natoko kontrolova takto fungujcu spolonos. V Austrlii bolo rozhodnutie uroben s ohadom na plnovanou vstavbou siete novej genercie, o alej potvrdzuje urgentnos rozhodnutia sa regulanch radov pre optimlny postup, aby sa zabezpeilo optimlne regulan prostredia a jasn podmienky pred realizciou investci.

3. Nevhody Network Sharingu spolonos bez trukturlneho oddelenia

Zdieanie siete sa dostalo do povedomia na zlomku tiscroia, ke sa zaalo s vstavbou siete tretej genercie (3G). Teraz, ke stojme na zaiatku investci do siete novej, tvrtej genercie LTE opertori si znovu musia poloi otzku, i by nebolo vhodn sa spoji, a tm zni na jednej strane investin nklady a na druhej strane aj optimalizova prevdzku. Mobiln opertor m vrazn as nkladov viazan v sieti a nklady na sie s u opertorov psobiacich na jednom trhu podobn, kee kad opertor sa sna pokry cel zemie krajiny, resp. trhu. Pasvny Network sharing znamen, e opertori zdieaj spolon infratruktru. Pasvny Network sharing m tie niekoko rovn. Opertori mu zdiela miesto, vysiela, kabinet, energiu, osvetlenie a chladenie. Zrove mu optimalizova dodvky elektriny, vody, Jednotliv operatvne komponenty ostvaj vo vlastnctve spolonost. Tento prstup me dokonca zvi sa, lebo v niektorch prpadch musia majitelia vysielaa as priestoru poskytn aj konkurenci. Rovnako ostva pozitvum, e umouje kadmu opertorovi regulova kvalitu vlastnej siete aktvnou technolgiou, ktor pouije.
199

Aktvny Network sharing znamen, e opertori zdieaj aj aktvne asti siete a to antny, vybavenie, sprvu siete, dizajn a celkov plnovanie siete a pokrytia, ale aj transmisn sstavu. Zjednotenie siete a aktvny Network sharing vrazne zniuje nklady na prevdzku siete, kee jednoducho povedan, na vea miestach, kde museli predtm by dva aktvne elementy dvoch opertorov, teraz mus by iba jeden. Na druhej strane sie prestva by faktor diferencicie pre opertora. V praxi vedie Network sharing k iastonmu znevhodneniu skupiny spolonost, ktorm nie je umonen participova na spoluprci. Ukazuje sa na vetkch trhoch, e lenmi zoskupenia s vinou dve rmy, ktor vaka dohode doku objektvne zni nklady. Na trhu ale psobia vo vine krajn 3 rmy (iba v niektorch krajinch psobia tyria a viacer opertory). Aj keby psobia tyria a viacer opertori, nezaruuje to pre nich rovnak monosti spoluprce (rozdielna technika, mal podiel na trhu etc.). Regulan rady asto musia zakroi a regulova trh a umoni ostatnm rmm uritm spsobom participova na tejto spoluprci a to cenovou regulciou, alebo umonenm prstupu atd. Vetko vak vyaduje od regultora, aby podrobne skmal podmienky poskytovania. To iba alej zvyuje regulan za a vedie asto k skreslenm vsledkom. Podobne ako je tomu v energetike sa ukazuje trukturlne oddelenie siete za logick prvok regulcie, kde by jedna spolonos spravujca sie poskytovala za vekoobchodnch, presne stanovench podmienok sluby pre ostatn spolonosti, ktor by ich mohli poskytova v rznych formch a balkoch konenmu zkaznkovi. Zabezpeila by sa silnejia konkurencia v predaji a zrove by sa tandardizovali podmienky. Analza ako aj teoretick vchodisk potvrdzuj tretiu hypotzu podobne ako tomu bolo v energetike, e sieov spolonos by vzhadom na kapitlov nkladnos budovania a obsluhy siete ako aj vekch synergii z horizontlnej integrcie viedla k zveniu efektivity celho odvetvia.

Zver
Odlenenie siete do samostatnej spolonosti, ktor by mala ako jedin el prevdzkova sie sa spene realizovalo v energetike. Postupom asu sa podarilo nielen v EU ale aj inch krajinch na celom svete presadi model, kde transmisn sie sa odlenila od vroby a predaja energie. Ako sa ukzalo, v energetike boli rzne fzy otvrania trhu, no nakoniec to vo vetkch krajinch viedlo, i povedie k plnmu majetkovmu oddeleniu siete od vroby a predaja elektrickej energie. Regulcia poplatkov bez oddelenia spolonost bola sce mon, no prstupov bariry a monosti nekalho prevdzania nkladov v rmci spolonosti
200

do regulovanej oblasti znemoovali efektvnu cenotvorbu. V niektorch krajinch sa rovnako odlenila distribun sie. Osamostatnenie siete viedlo k rastu konkurencie v oblasti predaja konenmu zkaznkovi. Podobne ako v energetike aj telekomunikcich existuje vea regulanch reimov, cenov regulcia a nenahraditen infratruktra, ktor spja ponuku s dopytom. Viacero autorov podporuje teriu, e rovnako ako v energetike aj v telekomunikanom priemysle je mon a dokonca vhodn zmeni aktulny systm regulcie a spravi rzne rozhodnutie a to oddeli sie do samostatnej spolonosti. Investcie do siete v telekomunikanom sektore neved k rastu protability a sasn formy spoluprce ved k obmedzeniu konkurencie. Aktulny stav v sektore je silno regulovan, konkurencia nevedie k stimulcii investova, o indikuje potrebu celkovej zmeny v sektore, ktor treba zrealizova. Podobn patov situciu sme videli v energetike a s indikcie, e bude potrebn podobnm smerom sa vyvja aj v oblasti telekomunikci. Nklady na sie tvoria rozhodujcu as nepriamych nkladov telekomunikanej spolonosti a to vo xnej ako aj v mobilnej. Ak kad spolonos mus vybudova sie a prevdzkova ju, menie spolonosti sa dostvaj do vraznej nevhody. Spolonosti sa preto zaali spojova a budova spolone jednu sie, ktor bude lacnejia na vstavbu ako aj na prevdzku. Na zklade objektvnych faktorov sa tak jednoznane preukzalo, e jedna sie je najefektvnejia pre cel sektor a vedia k spore nkladov. Ak sa vak niekoko spolonost dohodne a rozhodne sa koordinovane prevdzkova iba jednu sie, spolonosti, ktorm nie je umonen na takejto spoluprci participova sa dostvaj do trukturlnej nevhody, ktor me vies tak aleko, e opustia trh a tm sa zni konkurencia. Ak na druhej strane regulan rad printi ostatn spolonosti, aby sprstupnili infratruktru konkurenci, strca sa akkovek dvod investova, ke vetky vhody z investcie a prevdzky najlepej siete bud ma vetky spolonosti. Preto sa ukazuje vytvorenie samostatnej spolonosti na prevdzku siete ako najefektvnejie rieenie. Na jednej strane sa zabezpeia maximlne synergie pri budovan siete a jedna sie je preukzatene najefektvnejia. Na druhej strane sieov spolonos bude ma monos efektvne poskytova sluby vetkm opertorom, ktor ich alej mu preda konenmu zkaznkovi. Umon sa tak vyia konkurencia v maloobchode. V prpade xnho opertora je osamostatnenie siete dleit predovetkm z dvodu posilnenia konkurencie na strane predaja. Ete stle existuje jeden dominantn podnik, ktor
201

prevdzkuje sie a poskytuje produkty svojim zkaznkom. Tto rma, ktor mus poskytn infratruktru za odplatu inm konkurentom, ktor nsledne predvaj podobn produkty bez potreby investci do infratruktry vrazne zniuje motivciou investova do budovania novej siete. Ako sa ukzalo na prklade budovania xnch siet novej genercie, existuj vek rozdiely medzi jednotlivmi spolonosami psobiacimi na rznych trhoch, i sa rozhodn budova nov siete alebo nie. Budovanie nebolo zvisl ani od ceny za budovanie, ani od konkurencie. Skr sa v literatre predpoklad, e je to formlna dohoda medzi vldou a rmou, ktor motivuje spolonos investova do siete. Nvratnos tchto investci je vak vemi dlh, preto kad spolonos ktor me skr minimalizuje vdavky. Vytvorenie sieovej spolonosti by umonilo lepie zohladni prrodn podmienky a kompenzova xn sie vysokorchlostnou mobilnou. To za sasnho stavu regulcie nie je vyuvan. Nevhodou tohto rieenia je vznik monopolu. Rovnak obavy existovali aj energetike, ale kvalitn regulcia a vhodne nastaven systm motivcie me problematiku vyriei. U v sasnosti sa telekomunikan opertori navzjom porovnvaj v nkladovom benchmarku. Pri vytvoren samostatnej spolonosti sa porovnatenos alej zvi, o umon lepiu analzu a transparentnos, resp. regulanmu radu zabezpe kvalitn informcie na urenie ceny resp. na regulciu. V energetike boli rovnako problmy s budovanm transmisnch siet a medziasom sa vyvinuli rzne modly, ktor stimuluj rozvoj investcie (rzne modely regulujce ROCE) a zrove ved k zniovaniu nkladov. Telekomunikan rady by v tomto prpade nezanali od nuly. V Austrli sa v oblasti xnej siete tento model zaal u presadzova a existuje rozhodnutie o vytvoren sieovej spolonosti vo vlastnctve ttu. Pri mobilnch opertoroch existuj vahy, ale podobn rieenie ete v iadnej krajine nebolo uplatnen, napriek oividnm vhodm oproti aktulnemu modelu.

Zoznam pouitej literatry

[1] VAN KNOTEN, S. ORTMANN, A. [2007]: The unbundling regime for electricity utilities in the EU: A case of legislative and regulatory capture? In Energy Economics, 2008, vol. 30 no. 6, p. 3128-3140; [cit. 2010-09-01]. Dostupn na internete: http:// www.cerge-ei.cz/pdf/wp/Wp328.pdf [2] EUROPEAN COMMISSION. [2008]: Broadband Access in the EU: Situation at 1 July 2008. COCOM08-41 FINAL, [cit. 2010-05-01]. Dostupn na internete: http:// ec.europa.eu/information_society/policy/ecomm/doc/implementation_enforcement/
202

broadband_access/Broadband_data_july_08.pdf [3] CAVE, M. [2006]: Six degrees of separation: operational separation as a remedy in European Telecommunications. In Communications & Strategy, 2006, no. 64, p 89104. [4] OFCOM. [2005]: Final Statements in the Strategic Review of Telecommunications and Undertakings in lieu of a reference under the 2002 Enterprise Act, [cit. 201009-01]. Dostupn na internete: http://stakeholders.ofcom.org.uk/binaries/consultations/752417/statement/statement.pdf [5] MULDER, D. SHESTALOVA, V. [2005]: Costs and benets of vertical separation of the energy distribution industry: the Dutch case. Mimeo, [cit. 2010-09-01]. Dostupn na internete: http://www.wip.tuberlin.de/typo3/leadmin/documents/infraday/2005/papers/mulder_shestalova_Costs_and_benets_of_Vertical_Separation.pdf [6] DOYLE, C. [2008]: Structural Separation and Investment in the National Broadband Network Environment. A report for Optus. [cit. 2010-05-01]. Dostupn na internete: http://www.optus.com.au/dales/OCA/AboutOptus/MediaCentre/Speeches/250608%20Separation%20Doyle%20FINAL.pdf [7] AUSTRALIAN COMPETITION AND CONSUMER COMMISSION. [2011]: Assessment of Telstras Structural Separation Undertaking and Draft Migration Plan, Discussion Paper, 31.08.2011, Commonwealth of Australia 2011, [cit. 2011-11-01]. Dostupn na internete: http://www.accc.gov.au/content/item.phtml?itemId=1005059&no deId=a2acc24c3ab72c4d9b553d3ab3da726e&fn=Discussion%20paper%20-%20Assessment%20of%20Telstra%27s%20SSU%20and%20draft%20Migration%20Plan. pdf

203

Marke ng v kontexte medilnej vchovy

Miroslava Gregov Univerzita Kontantna Filozofa, Filozock fakulta, Katedra masmedilnej komunikcie a reklamy, Nitra, Slovensk republika; mirka@zabky.sk

Abstrakt
Medilna vchova nie je na Slovensku stle dorieenou tmou a nie je jednoznan jej smerovanie. Prspevok sa venuje analze a vsledkom prieskumu, ktor sa konal u iakov zkladnch a strednch kl. Napriek tomu, e pvodne bol zameran na medilnu vchovu ako tak, najzaujmavejie vsledky priniesol prve v oblasti marketingu. Prca je lenen na teoretick vchodisk a praktick analzu vykonanho prieskumu a zverov z neho. Kov slov: medilna vchova; marketing; prieskum; vplyv reklamy; analza; iaci

vod a formulcia ciea

Medilna vchova sa na Slovensku vo vom rozmere zaala vyvja a od roku 2008. Pred tmto rokom tu bola snaha viacerch intitci o jej podchytenie a podporu, ale viac menej tto snaha stroskotvala na nezujme verejnosti o tto tmu. V roku 2008 nastal zlomov okamih, kedy aj Eurpska nia vydala nariadenie, aby sa tmto problmom zaoberali jednotliv lensk tty. Slovensko na zklade tohto podnetu zaalo podnika kroky v smere podpory medilnej vchovy. Do roku 2013 musme ako krajina odovzda Eurpskej nii sprvu o tom, ako sme s medilnou vchovou postpili a ak smer a cie sme si stanovili. Predkladan lnok bude pojednva o tom, kam sa zatia medilna vchova na Slovensku dostala, kam smeruje a hlavne, ak vsledky je u v sasnosti bada na jej aplikci v kolch. Medilna vchova v sebe zaha aj oblas reklamy a teda marketingu a prve v tomto smere boli na zklade prieskumu na zkladnch a strednch kolch badan najmarkantnejie vsledky. Cieom tohto lnku je poukza na monosti, ktormi by sa medilna vchova mohla ubera, nie vak z komplexnho hadiska. V om je priestor viac menej u vymedzen a zatia nm neostva ni in, iba sa stotoni s tm, e medilna vchova bude prierezovm predmetom na zkladnch a strednch kolch na Slovensku. Chceli by sme si vak denova urit smer, ktorm sa me medilna vchova ubera vo svojej marketingovej pecikci, aby boli mlad udia menej ovplyvniten reklamou.
204

Materil a metdy
Materil, z ktorho sme vychdzali s hlavne zahranin tdie, ktor poas poslednch desiatich rokov tudovala autorka lnku o medilnej vchove. Od roku 2006 okrem tdia priamo organizuje kurzy medilnej vchovy a kolenia priamo na zkladnch a strednch kolch. Na kolch pri priamej prci s demi boli poas poslednch rokoch nho prieskumu aplikovan metdy: Techniky neformlneho vzdelvania iaci maj pocit, e nejde o uenie, ani o prieskum, ale maj pocit, e sa hraj, e saia Pozorovanie sledovanie a zaznamenvanie postojov a reakci iakov na rzne techniky a rzne medilne stimuly. Na Slovensku bolo za poslednch p rokov vytvorench, zrealizovanch a zhodnotench viacero prieskumov i vskumov v oblasti medilnej vchovy. Jednm z najastejie spomnanch bol experiment ttneho pedagogickho stavu, kde ilo o projekt overovania medilnej vchovy a jej zalenenia do vyuovania ako nepovinn i voliten predmet. Tento vskum, ktor bol prv na Slovensku svojho druhu, sa realizoval na tyroch kolch, zapojilo sa do neho 10 uiteov, spolu 468 iakov. Vskum priniesol zaujmav vsledky, odporania pre pedagogick prax a v svislosti so zavdzanm medilnej vchovy na koly. Kainova, 2010/ Prieskum, ktorm sa bude zaobera predkladan lnok, nebol podporen iadnou relevantnou intitciou ako je P i metodick centr. Tento prieskum realizovalo obianske zdruenie abky. Toto zdruenie sa medilnou vchovou zaober od roku 2005, m vlastn akreditovan modul pre iakov zkladnch kl, strednch kl ako aj pedaggov. Odborn koliteky v tomto zdruen boli vykolen k tomu, aby vedeli, akm spsobom zaznamenva jednotliv reakcie iakov. Spomnan prieskum bol realizovan v kolskch rokoch 2009/2010 a 2010/2011, priom bol vykonan na deviatich zkladnch kolch a sasne v rokoch 2009, 2010 a 2011 aj v esdesiatich detskch letnch tboroch. Tento prieskum sa vykonal na vzorke 3712 respondentov, ktor boli vo veku od 8 16 rokov. K veku participantov je potrebn uvies, e takmer 90% z nich mala 10 a viac rokov, priom najviu skupinu tvorili dvansron astnci prieskumu. Okrem toho je potrebn zdrazni, e iba dve koly boli z vchodnho Slovenska a jedna zo strednho Slovenska. Ostatnch es kl bolo zo zpadnho Slovenska. Rozmiestnenie navtvench tborov bolo tie na zpadnom Slovensku a to konkrt-

205

ne v Trnavskom a Nitrianskom kraji, jeden tbor bol v Trenianskom kraji. Z toho vyplva, e prieskumu sa zastnilo iba minimum det z vchodnho Slovenska a to do 5 %. Cieom uvedenho prieskumu bolo pozorovanm, neformlnymi vyuovacmi technikami a truktrovanmi rozhovormi zisti reakcie iakov na podnety z mdi. Na zklade metd, technk a jednotlivch aktivt neformlneho vzdelvania sme zaznamenvali reakcie na televzne programy, na znme televzne kauzy, i socilne siete. Vsledky tohto prieskumu zatia neboli publikovan, verme, e sa tak podar poas roka 2012. To, o by sme chceli uvies v tomto lnku, s zaujmav vsledky v oblasti marketingu.

Vsledky a diskusia
Mnoho slovenskch tdi a lnkov poukazuje na vplyv medilnych obsahov na prijmatea, hlavne na diea. Poukazuje sa na reklamy i na nsilie v mdich. Deti od 11 rokov vyie sa pri rozprvan u zbavuj detailov a s schopn vystihn ni prbehu. Zrove vzrast schopnos ditancova sa od deja lmu. /Slavkov, 2010/. Znamen to, e do jedensteho roku ivota nie je diea schopn sa od deja ditancova? A plat to rovnako pre lm, ako aj pre reklamu? T m toti taktie asto dej, ktor je pre diea ptav a zaujmav. Na zklade jednej z technk, ktor boli pouvan vo vyie uvedenom prieskume OZ abky, sa iaci a deti v tboroch delili na dve skupiny a to poda pohlavia. Nazvajme tto techniku BACHA /baby verzus chalani/. Pri tejto technike deti zskavali body vo viacerch kolch a to: Ak uhdneme produkt reklamy, ak nm druh skupina povie slogan reklamy Ak uhdneme produkt reklamy, ak nm druh skupina ope dej reklamy, avak nespomna slogan Ak uhdneme produkt reklamy, ak nm druh skupina pantommou ukazuje reklamu, avak ni nerozprva Samozrejme, kad skupina m pre zaatm samotnej aktivity as, aby si premyslela reklamy, ktor by chceli do sae da pre druh skupinu. Z toho vyplva, e aj jedna, aj druh skupina si priprav reklamy, pri ktorch vie slogan produkt, dej produkt, pantomma produkt. Ak by tak nebolo, tak by tak reklamu nemohli da druhej skupine. Vsledkom je vdy po kadom z tchto troch kl vaz a to ten, kto zska viac bodov. Body zskava t skupina, ktor uhdne a ak neuhdne, tak nezskava bod iadna zo skupn.
206

Zaujmavm a pozoruhodnm vsledkom pozorovania poas troch rokov a zanalyzovan vsledkov na 3712 deoch, iakoch, je fakt, e v kadej skupine deti, i v tbore, alebo priamo v triede, vyhrali stle chlapci. Monosti pre toto pozorovanie s dve: Dievat nevenuj reklame dostaton pozornos, nepamtaj si svislosti medzi sloganmi a produktmi, i dejmi reklamy a produktmi a tm pdom maj pre chlapcov nachystan iba jednoduchie reklamy, ktor si vedeli pripravi. To v obrtenom zmysle znamen, e chlapci maj lepiu schopnos pamtania si spojenia sloganu i deja so samotnm nzvom produktu a tm pdom s schopn si pripravi pre dievat aj zloitejie reklamy, ktor dievat neuhdli. Chlapci viac vnmaj reklamy ako dievat, i dokonca je mon, e je pre nich reklama atraktvnejia, alebo ich dokonca viac ovplyvuje Tieto vsledky, a vemi jednoznan, sme v roku 2011/2012 v zimnom semestri aplikovali na 240tudentov externho tdia. To znamen na ud vo veku prevane od 30 40 rokov. Vsledky boli rovnak. tudentky na to v jednotlivch skupinch reagovali asto slovami: To je jasn, nai manelia sedia za telkou a my behme cez reklamu do kuchyne riad umva, alebo nieo in robi My na reklamy nemme as, stle je o robi, to mui sedia pred telkou stle a pod. Takto sa sprvaj aj reklamn agentry? S tieto vsledky tak jednoznan bez ohadu na vek preto, lebo je reklama tvoren pre muov? Napriek tomu, e si myslme, e niektor reklamy s ako it na mieru ien, je mon, e ide iba o nae myln domnienky? Mu tvorcovia vedie, e dleit je psobi na musk as publika, kee to je vinou t, ktor dostva napsan lstky a chod na vek nkupy? Je pravda, e pre eny je efektnej marketingov nstroj priama zava v obchode a pre mua reklama? S vsledky tohto prieskumu na skoro tyroch tisckach det a dospelch nhodou? Pre koho je reklama a ak m inok, ak ju mui ovldaj a my eny nie? Maj ju eny niekde podprahovo uloen?

207

Zoznam pouitej literatry

[1] KANOV, V. [2010]: Ako alej s medilnou vchovou v slovenskom kolstve. In: Medilna vchova v otvorenom priestore. Bratislava. 2010.ISBN:978-80-970604-59, s. 41 [2] SLAVKOV, N. [2010]: Vznam medilnej vchovy v prvej dekde 21. Storoia. In: Medilna vchova v otvorenom priestore. Bratislava. 2010.ISBN:978-80-9706045-9, s. 16

208

Vznam intelektulneho kapitlu v rozvoji cestovnho ruchu

Adriana Grenkov, Jana pankov Trenianska univerzita A. Dubeka v Trenne, Fakulta socilno-ekonomickch vzahov, Trenn, Slovensk republika; adriana.grencikova@tnuni.sk jana.spankova@tnuni.sk

Abstrakt
V predkladanej tdi autorky analyzuj vznam kvality personlu pre rozvoj cestovnho ruchu. Poukazuj na nedostaton poet monost vzdelvania sa v oblasti cestovnho ruchu v Slovenskej republike v porovnan s eskou republikou a vyvodzuj svislos v poskytovan kvalitnch sluieb zkaznkom v oblasti cestovnho ruchu. Kov slov: udsk zdroje; intelektulny kapitl; kvalita personlu; vzdelvanie personlu; cestovn ruch

vod a formulcia ciea

V manamente udskch zdrojov sa v poslednej dobe objavuj nov pojmy, ktor zrove prinaj nov pohady na loveka ako na zamestnanca, na jeho hodnotu a jej vznam pre organizciu. Intelektulny kapitl zamestnanca vyuiten pre organizciu je tvoren zo zrunost, znalost a schopnost, ktor m kad organizcia k dispozcii a ktor sa zastuj na vytvran procesov tvoriacich hodnotu [1]. S to nehmotn zdroje, ktor spolu s hmotnmi zdrojmi vytvraj trn alebo celkov hodnotu organizcie. Intelektulny kapitl meme leni na tri asti. udsk kapitl, ktor predstavuje zrunosti, vedomosti, znalosti a schopnosti zamestnancov organizcie, spoloensk kapitl, ktor predstavuje znalosti, vyplvajce zo vzahov z vntornho a vonkajieho prostredia organizcie a organizan kapitl, ktor predstavuje organizan znalosti kadej organizcie, ktor s vloen v manuloch, databzach a pod. Intelektulny kapitl signalizuje teda to, e zkladn vznam maj jednotliv zamestnanci organizcie. Zamestnanci tvoria, vyvaj a uchovvaj znalosti, demontruj a osvojuj si schopnosti a zrunosti, teda udsk kapitl. Tieto znalosti sa roziruj spoluprcou medzi nimi a tie i spoluprcou s umi mimo organizcie, vzjomnm predvanm znalost a sksenost (spoloensk kapitl) za elom tvorenia intitucionalizovanch znalost organizcie teda organizanho kapitlu. Meme teda kontatova, e hodnotu tvoria zrunosti, znalosti a schopnosti jednotlivch zamestnancov. Je teda nesmierne dleit zamera sa na rozvoj udskho kapitlu ale aj starostlivos o udsk kapitl, ktor jednotliv zamestnanci zastupuj, a to za elom vytvrania a udrania si kvalikovanch, oddanch a motivo209

vanch zamestnancov. Vsledkom investovania do udskho kapitlu je pre zamestnvatea zlepovanie vkonu, exibility, produktivity a schopnosti inovova, o vychdza z neustleho rozirovania kvalikcie a rovne schopnosti a znalosti zamestnancov. Poda Borovskho [2] pod pojmom udia v cestovnom ruchu rozumieme vetky osoby, ktor pravidelne a nepravidelne prichdzaj do priameho kontaktu so zkaznkmi, a to bu primrne alebo sekundrne. Primrnymi astnkmi vzahu so zkaznkom s podnikatelia ale i zamestnanci, ktor sa podieaj na poskytovan sluieb cestovnho ruchu a prichdzaj do osobnho kontaktu s klientmi (sprievodcovia, pracovnci v ubytovacch zariadeniach, cestovnch kancelri, zmenrni, taxikri, ofri autobusov, zamestnanci leteckch spolonost, animtori atd.). Sekundrnymi astnkmi s obyvatelia stredsk cestovnho ruchu zamestnan v inch odvetviach ako je cestovn ruch, s to naprklad predavai v tandardnch obchodoch, zamestnanci bnk, policajti atd., ktor do kontaktu s klientmi cestovnho ruchu prichdzaj zriedkavo a nie z podstaty ich zapojenia do sluieb cestovnho ruchu. Kvalita personlu vrazne ovplyvuje sluby v cestovnom ruchu. Odborn znalost zamestnancov ale tie i jazykov znalosti, vytvraj dleit as zitkov zkaznkov. Schopnos vbornej komunikcie, ktor je podporovan odbornmi a jazykovmi znalosami dvaj kadej atrakcii, kadmu prvku cestovnho ruchu nboj ktor ovplyvuje nladu zkaznkov a intenzitu vnmania prslunho vnemu. V prpade kvalikovanej pracovnej sily by mali vznamn miesto zaujma zamestnanci ktor s kvalikovan v danom odbore. Absolvovali stredn odborn koly, vysokokolsk vzdelanie I. i II. stupa v danom odbore. tudenti asto zskaj potrebn odborn prax na zahraninch stach v hoteloch a retaurcich. No v cestovnom ruchu je zamestnanch aj vea takch ud, ktor nie s kvalikovan v odbore [2]. Cieom predkladanej tdie je poukza na nedostatone rozvinut kvalitn vzdelvanie v oblasti cestovnho ruchu a sluieb v Slovenskej republike, ktor by malo tvori vchodiskov zkladu pre vchovu kvalitnch zamestnancov v tejto oblasti. Vzhadom na to, e Slovensko je krajina bohat na prrodn krsy, rozvoj cestovnho ruchu by mohol poskytn pracovn miesta vraznmu potu ud tak, ako je to v okolitch krajinch, naprklad v Raksku. Sasn rove poskytovanch sluieb na Slovensku v porovnan s okolitmi krajinami nie je iaduca a je na nzkej rovni.

210

Materil a metdy
Na zklade podkladov Ministerstva kolstva SR (sie ttnych strednch kl stav k 1. 10. 2009) meme tvrdi, e na Slovensku psob okolo 563strednch ttnych kl. Z toho na zklade vlastnho prieskumu meme kontatova, e strednch odbornch kl so zameranm na cestovn ruch je okolo 83. Najviac strednch odbornch kl so zameranm na cestovn ruch je v Nitrianskom samosprvnom kraji. pln stredn vzdelanie prebieha na Gymnzich, ktor pripravuj tudentov na tdium na Vysokej kole, kde si tudent me vybra s viacerch odborov zameranch na cestovn ruch. Na zklade vlastnho prieskumu mono tvrdi, e na Slovensku sa nachdza pribline 158 Gymnzi. Na Slovensku psobia tyri vysok koly, ktor poskytuj vzdelanie v oblasti cestovnho ruchu: 1. Preovsk univerzita v Preove 2. Univerzita Kontantna Filozofa v Nitre 3. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici 4. Ekonomick univerzita v Bratislave
Obr. 1: Vysok koly na Slovensku so zameranm na cestovn ruch

Zdroj: vlastn spracovanie na zklade podkladov z Ministerstva kolstva SR

V porovnan s eskou republikou mono kontatova, e na Slovensku je mlo vysokch kl, ktor poskytuj vzdelanie v odboroch cestovnho ruchu vi obrzok . 2, o sa vrazne odra i na kvalite poskytovanch sluieb.

211

Obr. 2: Vysok koly v eskej republike so zameranm na cestovn ruch

Zdroj: vlastn spracovanie na zklade podkladov z Ministerstva kolstva R

Ide o nasledovn vysok koly: 1. Univerzita J. E Purkyn v st nad Labem 2. Technick univerzita v Liberci 3. Vysok kola ekonomick v Prahe 4. Vysok kola hotelov v Prahe 5. Vysok kola cestovnho ruchu, hotelnictv a lzestv, Praha 6. Vysok kola obchodn v Praze 7. Univerzita Jna Amosa Komenskho, Praha 8. Vysok kola regionlnho rozvoje, Praha 9. Zpadoesk univerzita v Plzni 10. Vysok kola polytechnick Jihlava 11. Univerzita Hradec Krlov 12. Slezsk univerzita v eskch Budjovicch 13. Univerzita Palackho v Olomouci 14. Vysok kola Karla Englie v Brne 15. Vysok kola obchodn a hotelov Brno
212

alie materily, ktor sme pouili v naej tdii s vsledky prieskumu uskutonenho v marci 2009, kde cieom prieskumu bolo analyzova kvalitu vzdelania personlu v stravovacch a ubytovacch zariadeniach v Nitrianskom samosprvnom kraji na strane jednej a na strane druhej sme analyzovali hodnotenie poskytovanch sluieb ich klientmi.

Vsledky a diskusia
Na zklade prieskumu, ktor sme uskutonili v marci 2009 meme tvrdi, e 70% optanch respondentov pracujcich v stravovacch a ubytovacch zariadeniach m ukonen stredokolsk vzdelanie, z toho takmer 17% optanch m dosiahnut iba zkladn vzdelanie, o sa i vrazne odra na rovni poskytovanch sluieb v danej oblasti. Vyie odborn vzdelanie m ukonen 20% optanch a iba 10% optanch respondentov dosiahlo vysokokolsk vzdelanie v odbore. Na Slovensku psob mlo vysokch kl, ktor poskytuj vzdelanie v odbore cestovn ruch vi obrzok slo 1. V porovnan s eskou republikou je na Slovensku takmer o jednu tvrtinu menej vysokch kl, ktor poskytuj vysokokolsk vzdelanie v odbore cestovn ruch. Kvalitn vysokokolsky vzdelan personl v Slovenskom hotelierstve a gastronmii chba, o sa i vrazne odra v rozvoji cestovnho ruchu na Slovensku. Z prieskumu meme alej kontatova, e personl nem dostaton vzdelanie na to , aby vykonval dan profesiu. Z celkovho potu optanch takmer polovica t. j. 46,62% nedosahuje vzdelanie v odbore, ktor vykonva. Mnoh stravovacie a ubytovacie zariadenia nevenuj dostaton pozornos koleniam a trningom personlu. Takmer polovica optanch respondentov odpovedala na otzku, i im zamestnvate zabezpeuje alie vzdelanie, ktor vedie k ich profesionlnemu rastu zporne. Pritom viac ako polovica optanch respondentov by privtalo viacej kolen a kurzov zo strany zamestnvatea, no z toho 43,33% odpovedalo na dan otzku zporne. Stretvame sa tu teda s nezujmom a neochotou zo strany personlu. Personl nem zujem na sebe pracova a zlepova svoje zrunosti, ktor sa potom odraj pri vkone povolania a vznikaj tak vrazn nedostatky v kvalite poskytovanch sluieb. Pritom 66,6% optanch respondentov je spokojnch so svojou kvalitou poskytovanch sluieb. Spokojnos zkaznkov je jednm z kovch bodov, ktor ved k rozvoju cestovnho ruchu. V prieskume sme sledovali spokojnos zkaznkov s ubytovacmi a stravovacmi slubami. Z vsledkov prieskumu meme kontatova, e s ubytovacmi slubami je nespokojnch, resp. m vhrady voi danm slubm takmer 70% optanch (vi obrzok . 3).

213

Obr. 3: Spokojnos klientov s ubytovacm slubami

Zdroj: Vlastn grack prava

S kvalitou poskytovanch sluieb v stravovacch zariadeniach je nespokojnch takmer 77% optanch (vi obrzok . 4).
Obr. 4: Spokojnos kvality sluieb v stravovacch zariadeniach

Zdroj: Vlastn grack prava

Celkov dojem s ponkanch sluieb v stravovacch a ubytovacch zariadeniach je skr negatvny ako pozitvny. Viac ako polovica oslovench zkaznkov hodnot svoj celkov dojem z ponkanch sluieb negatvne a s nespokojn s poskytovanmi slubami. Je dleit, aby boli zariadenia pripraven na zahranin klientelu, ktor v znanej miere prispieva k rozvoju cestovnho ruchu na Slovensku. Treba zabezpei dostaton jazykov prpravu zamestnancov. S jazykovou barirou sa stretlo takmer 67% optanch respondentov. Z uvedenho kontatujeme, e personl nie je pripraven venova sa v poadovanej miere zahraninej klientele, o vedie k zlej mienke a brni k rozvoju cestovnho ruchu.
214

Z prieskumu meme alej kontatova, e vystupovanie personlu voi klientom m znan nedostatky. Na otzku i bolo vystupovanie personlu vdy priatesk odpovedalo 73% optanch respondentov zporne a na otzku i boli ich poiadavky a sanosti rieen rchlo odpovedalo z 30 optanch respondentov 20 zporne. Z vsledkov prieskumu meme tvrdi, e viac ako polovica oslovench klientov, by sa do toho istho zariadenia u nevrtilo.

Zver
Kad podnik, rma, i organizcia potrebuje kvalitn personl k tomu, aby sa rozvjal a prosperoval. Kvalita sluby je schopnos poskytovatea sluby produkova potrebn vkon na uritej rovni za asti zkaznka a jeho oakvan [3]. Kvalita personlu v slubch cestovnho ruchu v Nitrianskom samosprvnom kraji je hodnoten subjektmi cestovnho ruchu viac menej podpriemerne, nie je to vnimon, pretoe kvalita personlu v cestovnom ruchu je slabm lnkom i v alch krajoch Slovenskej republiky. Najvznamnejm problmom v rozvoji cestovnho ruchu na Slovensku je mlo kvalitnho personlu. Problm vidme v nedostatku vysokch kl, ktor pripravuj kvalitnch vysokokolsky vzdelanch pracovnkov, ktor v danej oblasti vystupuj na profesionlnej rovni. T najlep s chuou pracova a neustle rozirova svoje zrunosti a vedomosti odchdzaj za prcou do zahraniia, kde ich akaj lepie monosti a vhodnejie nann ohodnotenie. Kvalita sluieb stle zaostva oproti rovni sluieb ak si vyaduje klientela nielen zo Zpadnej Eurpy ale aj z Ruskej federcie. Priblenie sa poadovanej kvalite sluieb nm zabezpe prlev zahraninch turistov a tak prispeje k rozvoju cestovnho ruchu. Kvalita personlu vrazne ovplyvuje cestovn ruch v Nitrianskom samosprvnom kraji. Nvtevnci stravovacch a ubytovacch zariaden Nitrianskeho samosprvneho kraja vidia vrazn nedostatky v poskytnutch slubch. Dvera ku kvalite poskytovanch sluieb v Slovenskom hotelierstve a gastronmii je zaloen vo vej miere na osobnom kontakte a stnom odporan znmych. Kom k rozvoju cestovnho ruchu je spokojn zkaznk, je preto dleit neustle pracova na kvalite a profesionalite personlu.

215

Zoznam pouitej literatry

[1] ARMSTRONG, M. [2007]: Riadenie udskch zdrojov, Najnovie trendy a postupy. Praha: Grada Pubishing, 2007, ISBN 978-80-247-1407-3 [2] BOROVSK, J. a kol. [2008]: Cestovn ruch trendy a perspektvy. Bratislava: Iura Edition, 2008, ISBN 978-80-8078-215-3 [3] GUK, M. a kol. [2006]: Vkladov slovnk. Cestovn ruch, hotelierstvo a pohostinstvo. 1.vyd. Bratislava: Mlad let, 2006, ISBN 80-10-00360-3

216

Internetov & mobiln marke ng

Ivana Gubrick Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmedilnej komunikcie, Katedra marketingovej komunikcie, Trnava, Slovensk republika; ivanagubricka@gmail.com

Abstrakt
Prspevok sa zaober internetovm a mobilnm marketingom a najnovmi monosami ich vyuitia. Sstreuje sa naprklad na vyuvanie QR kdov v oblasti mobilnho marketingu, o je momentlne jeden z najnovch trendov. Nov genercia marketrov pociuje zniujci sa inok reklamy a preto je potrebn zapja do marketingovej komunikcie aj nov trendy, ktor prinaj netradin formy komunikcie s cieovmi skupinami. lnok hovor o vhodch vyuvania tchto trendov, ale aj o rizikch, ktor prinaj, naprklad socilne siete. Hovor aj o vzjomnom prepojen mobilnho a internetovho marketingu v praxi. Kov slov: mobil; internet; marketing; QR kd; informcie; reklama; trend; komunikcia; web strnka

vod a formulcia ciea

Dnes je u nepsanm pravidlom, e by kad sprvna rma mala ma svoju webov strnku a rozvja svoje podnikatesk aktivity aj v oblasti internetu. Kvalitou sa vak jednotliv strnky riem od seba zsadne odliuj. Ma vlastn strnku je pre rmu vek anca lacno odkomunikova svojim zkaznkom, o pre nich ponka a da vedie o svojej existencii. Pre spolonosti by bola vek koda nevyui to, pretoe dnes sa iba mlokto vie bez internetu zaobs a ak lovek nieo had, je to prve internet kam sa pozrie. Nema svoju domovsk strnku v uritom zmysle znamen, e rma vlastne neexistuje. Cieom prspevku je poukza na to, e monosti, ktor sme doteraz vyuvali v oblasti mobilnho marketingu s zastaral a neposkytuj dostaton mnostvo informci. V dnenej dobe, aby mohla rma spene psobi na trhu, mus vyuva nov formy v oblasti internetovho a mobilnho marketingu akmi s naprklad QR kd, bannerov reklama, e-mailov marketing, vernostn programy v oblasti internetovho priestoru.

Materil a metdy
Pri spracovan tohto prspevku bol vyuit systmov prstup, pri ktorom s javy, procesy a innosti chpan komplexne vo vzjomnch vonkajch a vntornch svislostiach ako aj vzby medzi nimi a ich vplyv na okolie. V lnku je taktie vyuit teoretick skmanie, ktor je zkladnou metdou pri tdiu danej problematiky a umouje porozumie
217

jej v irch svislostiach. Taktie bola pouit analza a syntza, ktor predstavuj rozklad a spjanie jednotlivch zloiek skmanho problmu v procese skmania. Materil, ktor bol vyuit pri psan lnku pochdza z literrnych a internetovch zdrojov, ktor uvdzam v literatre. Rovnako ako aj poznatky z cyklu prednok.

Vsledky a diskusia 1. Internetov marke ng

Internet ponka nov, alternatvny spsob komunikcie pri zachovan zkladnch princpov. Marketingov komunikcia v prostred internetu je uritm hybridnm spojenm doposia existujcich marketingovo-komunikanch nstrojov s jedinenmi technikami, ktor s aplikovaten len v internetovom prostred. Web rmy me by nesmierne aktvnym nstrojom marketingu, pretoe rma v nej me priamo, bezprostredne a interaktvne komunikova so svojimi zkaznkmi, bez toho aby na to vynakladala vznamn prostriedky.[1, Hlavenka, 2001] Medzi druhy a formy komunikcie na internete patria: Bannerov reklama reklamn prok, najastejie animovan a pln vlastne lohu krtkeho a na malom priestore zhustenho reklamn ho spotu. E mailov marketing je to zasielanie reklamnch mailov, alebo mailov s informanou hodnotou, ale s reklamnou vsuvkou na vybran emailov adresy. Sponzoring, vyuvanie internetovch mdi, alianci je to zatia najmenej pouvan forma, pretoe v relnom svete je dos nkladn. Firmy preto predpokladaj, e bude nkladn aj v internetovom priestore. Vernostn programy ide kluby a programy, ktor vytvorila spolonos pre svojich zkaznkov. Me s naprklad o zbieranie bodov za nkup, alebo rieenie loh, i body za vernos. Odohrva sa v internetovom priestore. Textov odkazy a elektronick newslettre ide o urit obdobu banneru.[2, Hlavenka, 2001] Rovnako ako s bohat a rozmanit formy marketingu vo fyzickom svete, s aj v prostred internetu. [3, Hlavenka, 2001]

218

1.1. Sprvanie uvateov internetu

Popis spotrebiteovho sprvania je jednou z najdleitejch oblast marketingu, a preto jej je venovan pomerne vek pozornos ako zo strany vrobcov vrobkov a sluieb, tak aj zo strany pozorovateov mdi. To ako a nao udia najastejie vyuvaj internet sa d zisti prostrednctvom rznych vskumov a prieskumov. Internet je sce pre ud 21storoia u neoddelitenou sasou ivota, ale musme si uvedomi, e je stle ete relatvne novm prostriedkom a pre niektor krajiny, alebo rodiny samozrejmosou nie je. Jeho vvoj vak ide rchlo vpred a postupne sa integruje vade. Na zaiatku internet vyuvali prevane iba mlad udia. Dnes u s to postupne vetky vekov kategrie a tak sa aj neustle men povaha uvateov internetu. Poda vskumu Jupiter Research si zpadoeurpski uvatelia najastejie na internete vyberaj e-maily a vyhadvaj informcie prostrednctvom vyhadvaa. A s odstupom uvatelia uvdzaj jednotliv strnky o kultre, cestovan a pouvaniu slovnka. V nasledujcom grafe s znzornen odpovede na otzku: Ktor z nasledujcich innost si vykonval na internete aspo raz za posledn mesiac? [4, Stuchlk, Dvoek, 2002]
Obr.1: Aktvny uvatelia internetu.

Zdroj: Petr Stuchlk, Martin Dvorek. Reklama na internete. s.31.Vlastn spracovanie.

Vo vyie uvedenom prieskume je najastejie vyuvan e-mail. Ten pouvaj mlad udia rovnako tak aj udia v starom, i strednom veku. U mladch ud sa, ale oraz viac teia obbenosti socilne siete.

219

1.2. Socilne siete

Strnky socilnych siet s tak, kde mu uvatelia vklada svoje osobn informcie podobn blogom, no s pridanou hodnotou v tom, e poskytuj interakciu s ostatnmi uvatemi a ponkaj monos nastavenia, komu s dostupn zverejnen daje. Len mlo uvateov vak pouva ltre a prve mladistv s t, ktor to vinou zanedbvaj. Najvie internetov socilne siete s Facebook, Twitter, LinedIn a MySpace. V decembri 2008 navtvilo Facebook 211 milinov Eurpanov vo veku nad 15 rokov. Krajinami s najvm potom uvateov s Vek Britnia, Nemecko a Franczsko. Pravidelnch uvateov strnky je viac ako 50 milinov, o je o 35 percent viac ako v roku 2008. Predpoklad sa, e v roku 2012 to bude dvojnsobok. Eurpska komisia sa vzhadom na rchlo sa riaci fenomn Facebooku oraz viac zaober ochranou obanov a ich skromia na internete. Pred socilnymi sieami preto pri mnohch prleitostiach ud varovala a zdraznila, e pre nesksench pouvateov predstavuj potencilnu hrozbu. [5, www.euractiv.sk, 2011]

1.3. Nov rizik socilnych sie na internete

Odhaduje sa, e do roku 2012 bude asi 20 percent uvateov mobilnch telefnov pouva mobil na prstup do socilnych siet. V praxi to znamen viac ako 800 milinov uvateov socilnych siet cez internet na celom svete. Rizik socilnych siet mobiln telefny ete zvyuj, kee komunikcia cez ne je tak rchla, e prebieha takpovediac okamite. Zverejnen fotograe s neleglnym obsahom sa mu okamite dosta vo vzrastajcom svete mobilnho internetu do obehu, m sa nsob riziko ohrozenia. Nielene tak socilne siete prstupn z mobilov vetko urchuj, dovouj tie rchle lokalizovanie uvatea. Pomocou mp na mobiloch je toti pre pouvatea ahk uri, kde sa jeho priate nachdza a zska trasu cesty k tomu miestu. [6, www.euractiv.sk, 2011]

2. Mobiln marke ng
Napriek tomu, e z hadiska socilnych siet mobiln telefny predstavuj urit hrozbu hlavne pre ich uvateov, z pohadu marketingu je to vemi efektvny nstroj komunikcie, ktor sa neustle zdokonauje. Ako kad nov marketingov nstroj aj mobiln marketing sa hrd mnohmi superlatvnymi prvlastkami. Efektvny, okamit, dostupn a alie skvel charakteristiky maj nalka zadvateov, aby as svojho rozpotu venovali prve na reklamy cez SMS, i MMS. Prednosou mobilnho marketingu je, e doke zacieli menie cieov skupiny, pretoe mobil dnes u vlastn prakticky kad lovek. Nevhodu, ktor mobiln marketing so sebou prinal, bolo to e cez bluetooth, sms, i mms sa
220

nedal sprostredkova tak vek obsah informci ako cez webov strnky. Sta ak na akejkovek strnke klikneme na nejak uveden odkaz, alebo banner a okamite sa nm otvra cel strnka s mnostvom potrebnch informci.

2.2. QR kd
Rieenm pre mobiln marketing je vyuvanie QR (Quick Response) kdov, tto skratka pochdza z anglickch slov a meme ju preloi ako rchla reakcia. Dvojdimenzionlne, teda 2D iarov kdy prinaj pecick formu kdovania informci o produkte, alebo rme, tvor ho pecilne usporiadanie malch (vinou) iernych a bielych tvorekov. Tri vie tvorce v rohoch a jeden men pri poslednom rohu kdu slia na informciu pre QR taku, v ostatnch, na prv pohad chaoticky usporiadanch tvorekoch je zakdovan informcia. [7, www.techbox.sk, 2012]
Obr.2: QR kd.

Zdroj: http://www.techbox.sk/temy/c2447/naucte-sa-pouzivat-qr-kody-ziskate-nieco-naviac.html

Meme ho povaova za nov trend v oblasti vyuvania mobilnho marketingu, ktor priiel z Japonska a vemi rchlo sa ril do celho sveta, pretoe sa d vyui prakticky na okovek a kdekovek v novinch, vo webovom bannery, v mailoch alebo v televznom klipe, na propaganch materiloch naprklad plagtoch, billboardoch, letkoch, vizitkch a pod. Pomocou 2D kdu meme zakdova rzne informcie akmi s telefnne sla a rzne kontaktn daje, prechdza na webov strnky a taktie kdova vea informci o slubch, rmch a ich produktoch.

221

Vekou vhodou vo vyuvan QR kdov je aj jednoduchos ich tania. Sta na to mobiln telefn s fotoapartom a prslunou aplikciou, ktor je sasou telefnu pri jeho kpe. Ak tto aplikcia sasou mobilu nie je mon naintalova ju manulne. Po spusten aplikcie sa objav akoby aplikcia fotoapartu. Potom sta u len namieri na QR kd a aplikcia ho automaticky prelo.

Varianty reakcie mobilnho telefnu po natan kdu

zahjenie telefnneho rozhovoru tto vlastnos mono vyui pri vizitkch, treba vak potvrdi volanie. vloi poznmku do kalendra QR kd nm pomha rchle uklada informcie do telefnu, akmi mu by naprklad informcie z letku. Sta iba odfotografovan QR kd uloi do mobilu ako poznmku. prechod na www adresu Po natan QR kdu sa objav prslun webov strnka na, ktorej je mon prehrva zvuk, alebo video. Okrem toho me sprostredkovate vidie nvtevnos tchto kdov sledova tak zujem o svoj tovar. V QR kde je internetov URL adresa, ktor je skratkou anglickho Unique Resource Locator (po slovensky: jednoznan urenie zdroja) a vyjadruje presn umiestnenie sboru (vinou webovej strnky) na Internete. URL adresa teda me pre vyhadvae obsahova dleit informcie o webovej strnke. sms, e-mail mobiln telefn nm za pomoci QR kdu umouje odosiela pripraven sms, prostrednctvom ktorch meme odosiela naprklad darcovsk sprvy. ukladanie kontaktov do adresra GPS navigcie do QR kdu zakdujeme GPS sradnice. najvia vhoda QR kdov spova v tom, e do niekokch cm je mon uloi obrovsk mnostvo znakov!

Zver
Kadej spolonosti zle na spokojnosti svojich zkaznkov, pretoe bez nich by nebola mon jej existencia. Na trhu v sasnosti existuje obrovsk poet tovarov, ktor si navzjom konkuruj, bij sa o kadho zkaznka. Na to, aby bola spolonos na trhu spen, mus dokza udra krok s trhom a dokza uspokojova aktulne potreby zkaznka. Na to je nevyhnutn komunikcia, ktor je neoddelitenou sasou marketingu. Nesmierne dleit je aj v konkurennom prostred a to hlavne pri rozhodovan zkaznka a odle-

222

n sa od ostatnej konkurencie. Taktie je vemi potrebn vyuva vetky dostupn vdobytky techniky, ktor nm modern doba ponka, o dva vznikn stle novm trendom. Ich nespornou vhodou je monos ich kombinovania, naprklad v rmci reklamy kedy meme v novinch (printov reklama) uverejni QR kd (mobiln marketing), ktor v sebe ukrva webov strnku (internetov marketing).

Zoznam pouitej literatry

[1] HLAVENKA, J. [2001]: Internetov marketing. Praha: Computer press, 2001. 156s. ISBN 80-7226-498-2. [2] HLAVENKA, J. [2001]: Internetov marketing. Praha: Computer press, 2001. 156s. ISBN 80-7226-498-2. [3] HLAVENKA, J. [2001]: Internetov marketing. Praha: Computer press, 2001. 156s. ISBN 80-7226-498-2. [4] STUCHLK, P. , DVOEK, M. [2002]: Reklama na internetu. Praha: Grada publishing, 2002. 223s. ISBN 80-247-0201-0. [5] http://www.euractiv.sk/informacna-spolocnost/clanok/eu-varuje-socialne-siete-ohrozuju-mladistvych-014498. [6] http://www.euractiv.sk/informacna-spolocnost/clanok/eu-varuje-socialne-siete-ohrozuju-mladistvych-014498. [7] http://www.techbox.sk/temy/c2447/naucte-sa-pouzivat-qr-kody-ziskate-nieco-naviac. html

223

Internetov marke ngov stratgia a jej dleitos pre rozvoj spolonos

Romana Hricov Technick univerzita v Koiciach, Fakulta vrobnch technolgi so sdlom v Preove, Katedra manamentu vroby, Preov, Slovensk republika; romana.hricova@tuke.sk

Abstrakt
lnok pojednva o fenomne internet, ktor sa dostva do popredia aj v oblasti marketingovch stratgi. Kee dnes sa d njs na internete takmer vetko, spolonosti si uvedomuj, e primeran internetov reklama, alebo dobre a ptavo spracovan webov strnka, doke vrazne pomc pri hadan novch zkaznkov alebo zvi povedomie o spolonosti ako takej. Kov slov: marketing; internet; stratgia

vod a formulcia ciea

Hoci histria internetu nie je dlh (prv uzly tvoriace internet vznikli v roku 1969 ako ARPANET, sie bola vytvoren skupinou ARPA (Advanced Research Projects Agency) ministerstva obrany (Department of Defense) v USA. Ale a 1.1.1983 zmenil ARPANET svoj zkladn sieov protokol z NCP na TCP/IP, m vznikol internet ako ho poznme dnes. alm vznamnm medznkom bol zaiatok 90-tych rokov, kedy Tim Berners-Lee publikoval svoj nov projekt World Wide Web, dva roky po tom, ako zaal s tvorbou znakovacieho jazyka HTML a protokolu HTTP. V roku 1993 bola vydan prv verzia webovho prehliadaa (browsera) Mosaic, na vvoji ktorej sa vraznou mierou podieal vtedy tudent Marc Andreessen a ktor v roku 1994, ako 22-ron spoluzakladate Netscape Communications Corporation, ponkol k stiahnutiu zadarmo prehliada Netscape Navigator a tm sa zaala verejnos zaujma o dovtedy akademicko-technick internet. V roku 1996 bolo slovo internet u bene pouvan[1]), spolonosti, ktor podcenili tto oblas sa dostvaj do zvesu tch konkurentov, ktor pochopili, ak me by internet pre ne dleit a ako doke spolonos zviditeni. Samozrejme za predpokladu, e je vyuvan sprvnym spsobom. Dnes sa totito d na internete njs plne vetko.

224

Vsledky a diskusia
Internetov marketingov stratgia je shrn metd, ktor mu spolonostiam pomc presadi sa na internete a to bu samotnou webovou strnkou alebo reklamou na internete, ale aj optimalizciou vyhadvaov pre SEO, budovanm sptnch odkazov, PPC systmami alebo tak v poslednej dobe rastcimi a zrove vemi kritizovanmi socilnymi sieami. Vetky tieto metdy slia na vzbudenie povedomia o spolonosti na internete, pretoe reklama je nevyhnutn pre spech ako tak a spolonos, ktor nem vlastn webov strnku, akoby pomaly ani neexistovala.

Internetov marke ngov stratgia

Internetov marketing je dnes vznamnej ne klasick marketing tam, kde udia pouvaj vyspel technolgie. [2, s. 16] Internet znamen dnes tak vznamn pozciu, e mnoh rmy opustili off-line prostredie, o sa tka marketingu. [2, s. 17] Internetov marketing m cel rad vhod: potencilny zkaznk s nm me prs do styku kedykovek, 24 hodn denne,7 dn v tdni, je viac spsobov ako zkaznka oslovi, je k dispozcii kedykovek, ak je zkaznk online, me a doke reagova rchlo a promptne, sptn vzba je rchlejia, komplexnejia a ponka vek mnostvo dt... Internetov marketingov stratgia je proces a ako tak m svoje veobecn pravidl, ktor je potrebn dodra bez ohadu na to, i sa spolonos rozhodne vytvori vlastn www strnku, alebo u strnku m a sstred sa na reklamu. Tento proces by mal obsahova: 1. Urenie cieov, plnov...o spolonos chce dosiahnu a kto bude v procese za o zodpovedn. 2. Urenie zdrojov a to hlavne nannch a udskch. 3. Uri detailn kroky realizcie a nstroje na realizciu. 4. Uri spsoby monitorovania a merania cieov. 5. Vytvori inn sptn vzbu.
225

V prvom rade je potrebn, aby spolonos ako tak mala svoju internetov strnku. Mnoho slovenskch spolonosti si ete stle mysl, e takto zviditeova spolonos nie je potrebn a ak sa predsa len rozhodn pre vlastn strnku, nevenuj jej tvorbe patrin pozornos. Navye neber do vahy fakt, e web m nielen svoje pravidl, svoj jazyk a svoj presn syntax, ale m tie vlastn zsady. Je preto dleit nezabda, e vytvoren strnka m by nielen zaujmav a eln, ale tie asto navtevovan. A preto rozhodnutie vytvori vlastn web strnku, to, ako bude vyzera, koho bude oslovova a ak charakteristiky bude ma, je vlastne strategick rozhodnutie. Na druhej strane spolonosti, ktor tto skutonos nepodcenili, tie musia neustle jednak zlepova svoje strnky a jednak sa alej zviditeova. Tu sa do popredia dostvaj pln nov formy ako robi reklamu na internete. Doteraz neznme formy a prstupy roziruj na jednej monosti ako spolonos zviditeni, na druhej strane ju ale ntia reagova m alej tm rchlejie a kad jedno zl rozhodnutie me ma pre spolonos a devastan nsledky.
Obr. 1: Graf vyuvania novch marketingovch nstrojov vo vekch, strednch a malch rmch v EU dotazovanch 176 eurpskych direct marketierov [3]

Vrov marketing je nzkonkladov druh online reklamy, na jednej strane pomerne obben nstroj ako zska novch zkaznkov, ktor si medzi sebou povedia o vrobku, slube alebo konkrtnej strnke, na strane druhej asto zamiean so spamom. Vrov marketing me ma charakter aktvny alebo pasvny, poda toho, i chce alebo nechce ovplyvni sprvanie sa zkaznka.
226

Advergames vyuvanie videohier na propagciu produktu, spolonosti alebo nzoru. Product placement vo lme je zmern umiestnenie znakovho vrobku do audiovizulneho diela za elom jeho propagcie, priom sa jedn o jasn, jednoduch a hlavne pomerne inn formu reklamy. Film nie je jedin miesto, kde sa me produkt zviditeni. Rovnako dobr s napr. aj divadeln hry, televzne relcie, videoklipy, videohry a dokonca aj knihy. Digitlny in-store point-of-sale displey v podstate sa jedn o reklamu priamo na mieste predaja. Blog spolonosti je uren na iv, interaktvnu vmenu nzorov, take zkaznk sa me rchlo dozvedie o novinkch, tipoch, trikoch.... Street marketing je technika, ktor podporuje reklamu na netradinch verejnch miestach. Online kupny jedn sa vlastne o zavov kupny, ktor poskytuj zavov portly a cieom je prinies zkaznkom atraktvne zavy na zaujmav produkty a sluby a tm zviditeni rmu, ktor dan produkt (slubu) poskytuje. Kupn na zavu je pre zkaznka vlastne poukkou k uplatneniu nroku na produkt (slubu), ktor si prostrednctvom zavovho portlu zakpi. Interaktvne vlohy s pomerne nov mdium, ktor na Slovensku nie je a tak ben. Vina spolonost zaist interaktvnu vlohu pohybovm snmaom a okoloidci tak mu ovlda vide, svojim pohybom meni smer a rchlos pretania a pod. Reklama na blogu zkaznka podobne ako blog spolonosti je vyuvan diskusia zkaznka na podporu produktu alebo sluby. Podcasting je na Slovensku zatia vemi mlo rozren. K priekopnkom vak patr Rdio FM a Slovensk rozhlas. S to zvukov zznamy, ktor autor podcastu umiestuje na internet v podobe sborov, najastejie vo formte MP3, na ktor odkazuje na webovch strnkach. Z uvedenho prehadu je jasn, e internetov marketing prina na jednej strane vea monost pre spolonosti, ale zrove na strane druhej aj zkaznk je neustle bombardovan novmi podnetmi, informciami a sprvami.

227

Zver
Je zbyton polemizova o tom, e marketing je dnes strategickou oblasou pre kad spolonos. Nie je jednoduch vybra z vek mnostva ponkanch stratgi, pretoe nesprvne rozhodnutie me prinies vek nann straty. Zle zvolen marketing me potencilnych klientov a zkaznkov odradi a naladi negatvne voi spolonosti. Zvi povedomie o spolonosti prostrednctvom internetu je takmer samozrejmosou. Spolonosti, ktor nie s online, akoby ani neboli. Nemu sa spolieha na to, e ich zkaznci ich poznaj a doteraz iadny internet nepotrebovali. Ale aj tu mus spolonos dobre zvi, ako bude ich webov strnka spracovan a ak alie nstroje na podporu vyuije.

Zoznam pouitej literatry

[1] [2] http://sk.wikipedia.org/wiki/Internet JANOUCH, V. [2010]: Internetov marketing, Brno 2010, 304str., ISBN 978-80-251795-7 [3] FREY, P. [2008]: Marketingov komunikace: to nejlep z novch trendu. 2. Rozen vydn Praha: Management Press, 2008. 196 s. ISBN 978-80-7261-160-7

228

A csomagols szerepe az lemiszerek rtkestsben

Erika Seres Huszrik Selye Jnos Egyetem, Gazdasgtudomnyi Kar, Kzgazdasgtudomnyi Tanszk, Komrom, Szlovkia; huszarik.erika@selyeuni.sk

Absztrakt
A tanulmny elmleti rsze meghatrozza a csomagols fogalmt, kitr a csomagols trtneti fejldsre. A fejezet foglalkozik tovbb a csomagols funkciival, kitr az egyes csomagolanyagok, gy mint papr, fm, manyag, veg sajtossgaira. A kvetkez rsz a cmkzs tmakrre pl, majd zrsknt az lelmiszerek csomagolsval foglalkozik. A tanulmny soron kvetkez rsze egy empirikus felmrsen, krdves lekrdezsen alapul, melyben kutatjuk a fogyasztk csomagolsokkal kapcsolatos ismereteit s elvrsait. A primer adatgyjts a Rozsnyi jrs lakosainak krben trtnt. Az sszegyjttt adatokat grakonok segtsgvel brzoltuk. Kulcsszavak: csomagols; cmkzs; lelmiszerek

Bevezets s clkitzs
A globalizci s az egyre ersd verseny kvetkeztben a marketing a vllalati loza elengedhetetlen rszv vlt. A marketing elsdleges clja napjainkban a vevorientci s az igny kielgts. A piaci versenyben val helytllshoz a vllalatoknak j tletekre, marketingmegoldsokra van szksgk. A legnagyobb hinyossga a hazai vllalatoknak a marketingkommunikci, azon bell is a promci s az eladssztnzs terletein rzkelhet. Az rtkests elengedhetetlen rsze a csomagols, melynek marketing szempontbl a legfontosabb feladata a termk eladhatsgnak tmogatsa, a szakirodalom gyakran nma eladnak is nevezi. A tanulmny arra a krdsre keresi a vlaszt, hogy mit jelent s mennyire fontos a fogyaszt szmra a csomagols, mennyire knnyen, illetve nehezen tallja meg rajta az informcikat, valamint a krnyezetvdelem szempontjbl a csomagols jrahasznostsnak fontossgt is vizsgljuk. A csomagolst, mint szt ktflekppen rtelmezhetjk, trgy s tevkenysgknt egyarnt. A csomagols magba foglalja azokat a tevkenysgeket, amelyek a designt vagy burkolanyag ksztst jelentenek a termkek szmra. Trgyi rtelemben a tartlyt vagy a burkolanyagot nevezzk csomagolsnak. Ez utbbi rtelemben a csomagol-anyagoknak hrom szintje van. Az Old Spice After Shave Lotion egy vegben van (elsdleges), a akon egy kartondobozban (msodlagos), s ez pedig egy hullmpapr dobozban (szlltsi csomagols), amely hat tucat Old Spice-os dobozt tartalmaz. [2]

229

Az 50-es, 60-as vekben a csomagols legfbb feladata volt, hogy vdelmezze az rut a szllts s a trols okozta krokkal szemben, valamint hogy megvdje s megknnytse az zletben val elhelyezst. Ha egy rgi fszerboltos kp akad a keznkbe, akkor hatalmas sajtkarikk, kekszes dobozok, valamint cukorks vegek hada trul elnk. A termkek ezekben az vekben a rendeltetsknek megfelelen voltak trolva s csomagolva. A hangsly a termken volt, kevsb volt fontos a termk kiemelse a versenytrsak krbl vagy a tetszets, gyelemfelkelt kls jegyek. Az rut maga a keresked adta el, informlva vsrlit a csomag tartalmrl, kevsb volt szksg a csomagols marketingfunkciira. A csomagols sok llomson keresztl jutott el a mai fejlettsgi szintjig. Megvltozott a krnyezet vdelmt ellt funkcija, de el kell ltnia j marketingfeladatokat is: 1. az nkiszolgl boltok terjedsnek ksznheten informcival ltja el a vsrlkat 2. ki kell fejeznie az rut s annak jellegt, amihez felhasznlhatk azok a kls tnyezk (stimulusok), amelyek segtik a fogyaszt asszocicijt (szn, forma, mret, szveg stb.), 3. helyettestenie kell az eladt a stimull eszkzk felhasznlsval (csomagols=nma elad), 4. a vlasztk gyarapodsnak kvetkeztben segtenie kell a vev eligazodst (azonosulsi s elklnlsi feladatot lt el), 5. szolglnia kell a kltsgek cskkenst, pl. lehetv kell tennie a kontneres, raklapos szlltst, 6. meg kell felelnie a nemzetkzi piac ignyeinek is, 7. vgyat kell bresztenie a fogyasztban, amivel az impulzusvsrlkat segti. A mai vsrl ruhzakban, hipermarketekben, bevsrlkzpontokban vlogat, mg a sarki fszeres s a kispiac mr csak a trtnelem rszei. A mai hziasszonyok lgkondicionlt nkiszolgl boltokban szerzik be a szksges termkeket az elad minimlis segtsgvel vagy teljesen anlkl. A vsrl, aki ma bevsrlkocsijval a pultok kztt stl, magra van utalva, nem kap segtsget az ru rtknek megtlshez sem. Egyetlen tmasza van, ami nem ms, mint a reklm, a helysznen pedig a csomagols. Szmtalan kutats bizonytotta az vek sorn, hogy a hziasszonyok tbbsge nem a termket veszi meg, hanem a csomagolst. Ma mr vilgoss vlt, hogy a csomagols a piaci siker szempontjbl azonos rtkv vlt a termkkel.
230

Az Unilever (a vilg legnagyobb nlunk is jl ismert konszernjnek) elnke gy fogalmazott a csomagolsrl: Piaci szempontbl a modern csomagols a kiskereskedelmi forgalom evolcis termke, amely vgighalad a vilgon, klnsen a fejlettebb orszgokban. Ha a termket nkiszolgl rendszerben rtkestik, a csomagols az, ami harcol a gyrtrt minden versenytrs termkvel szemben. Ennl tbb segtsget mg az nkiszolgl ruhzak vezet dolgozitl sem lehet elvrni. A csomagols ma sokkal fontosabb, mint rgen volt, mert a gyrt szszljaknt helyettesti a kereskedt a pultja mgtt [1] A csomagols feladatait hrom csoportba sorolhatjuk: mszaki, marketing s logisztikai funkcik. A csomagols mszaki feladata a termk kls hatsok elleni vdelme, valamint a krnyezet vdelme a termk hatsaival szemben. Marketingfunkci alatt a termkre val gyelemfelhvst (pl. forma, szn, design, graka), valamint a teljes kr informcinyjts rtjk. A logisztikai feladatok alatt a termels s a felhasznls kzti tr s idbeni klnbsgek thidalst jelenti. [5] A csomagols hrom alapformra klnthet el: fogyaszti, gyjt s szlltsi csomagolsra. A fogyaszti csomagols egy olyan vdburkolatt kpezi a kis mennyisg s trfogat termkeknek, ami elksri azt a felhasznlig, viszont szlltsra nmagban nem alkalmas. Fontos, hogy eszttikus s gyelemfelkelt jellege legyen. Az e fajta csomagols kzvetlenl rintkezik a termkkel, ezrt meg kell, hogy feleljen az lelmezs-egszsggyi kvetelmnyeknek. A gyjtcsomagols segti az azonos fajtj s mennyisg fogyaszti csomagolsba helyezett termkeknek a mozgst, trolst, kezelst s nyilvntartst. Az lelmiszerrel nem rintkezik kzvetlenl. Kt f tpust klnbztetjk meg: Csoportcsomagols (dtk zsugorflizsa) Bemutat csomagols (szeletelt csokoldk knlkartonban) A szlltsi csomagols a gyjtcsomagolsokban elhelyezett termkek vdelmre szolgl, tovbb segt a szllthatsgban s a trolhatsgban. A csomagols rengeteg informcit hordoz magban s mr az els benyoms alapjn kapcsolatot teremt a fogyasztval, gy teht minden egyes rszletre oda kell gyelnnk a kialaktsnl. Fontos alkotelemek a csomagolsi alapanyagok mellett a fellet, szn s a kontraszt is.

231

A felletek esetben a simk olcsnak, mg az velt, nemestett megoldsok rtkesnek tnnek. A jl megmunklt fellet pozitv tulajdonsgokat sugall. Egy fnyes fellet tisztbbnak, jnak, drgbbnak nz ki, a tkletessg rzett kelti a vsrlban, de egy esetleges srls esetn mindez a visszjra fordulhat, ami viszont rtkvesztshez vezet. A matt s koptatott felletek termszetessget sugallnak. A sznek a vsrl gyelmt igencsak hatkonyan fel tudjk kelteni. Egy-egy szn klnbz rzseket vlt ki a fogyasztbl. Slyos hibnak szmt, ha az exportra kerl termket tervez marketingszakember azokat a sznasszocicikat prblja exportlni, amelyeket mr a sajt orszgban megszokott, mivel ms-ms kultrkban az egyes sznek klnbz jelentstartalommal rendelkezhetnek. A sznkontrasztok a sznek hatst ersthetik fel. A vilgos s lnk sznek a tekintet vonzsban nagy szerepet ltenek, a srga s a piros hatkonynak s zletesnek tnik, a kk nyugtat hatst gyakorol, a zld frissessget, mg a vilgoskk olcs termket jell. Olvass tekintetben stt-vilgos kontraszt a megfelel. Legjobban olvashatk a fehr alapon fekete, ill. a vilgos alapon lv stt szvegek. [3]

Felhasznlt mdszerek
Az adatgyjts krdves lekrdezs tjn valsult meg krdezbiztos segtsgvel. Az ellenrzs utn a hinyos, hibs krdveket kizrtuk a feldolgozsbl. Az informcik feldolgozsa, a diagramok szerkesztse szmtgpen Excel program segtsgvel valsult meg.

A kutats eredmnyei s okfejtse

A felmrs 2009 decembere s 2010 janurja kztt zajlott a rozsnyi jrs lakosai krben vletlen mintavteli eljrssal. A mintanagysg 252 f. A megkrdezettek 34% fr, 66 % n. A legtbb vlaszad, 48 % alkalmazottknt dolgozik. A csomagols fontossgnak krdskrvel foglalkozik a krdv els krdse. Arra a krdsre kerestk a vlaszt, hogy a fogyasztk szmra mindennapi bevsrlsaik sorn mennyire fontos a termk csomagolsa, kinzete, sznvilga. Az bra alapjn megllapthat, hogy a vsrlk tbbsgnek fontos a vsrlsi dnts meghozatalakor a termk csomagolsa. Megllapthatjuk tovbb, hogy a nemek szerinti bontsban a nk azok, akiket inkbb megfog egy termk csomagolsa, a frakat inkbb maga a termk minsge rdekli.

232

1. bra: A termk csomagolsnak fontossga, 2010 [sajt szerkeszts]

Nehz megmondani, hogy melyik fogyasztnak mi ragadja meg elsknt a gyelmt a csomagols tekintetben, de a kutats eredmnyei alapjn megllapthat, hogy a forma, a mrka, valamint a sznvilg egyarnt fontosak a fogyasztknak. Amivel elsknt tallkozunk egy ru kapcsn az a szn, ami befolyssal van a kzrzetnkre, rzelmeinkre, hangulatainkra, gy hatssal van a gondolkodsunkra s cselekedeteinkre. Nagyon j plda erre a feketekv-teszt, ami mg jobban rvilgt arra, hogy egy bizonyos fokig a fogyasztk hajlamosak a termk zt s minsgt megtlni a csomagols szne alapjn. A ksrlet sorn klnbz szn dobozokat tltttek meg ugyanazzal a kvval. A doboz sznei: sttbarna, piros, srga s kk. Mieltt megkstoltattk az alanyokkal a kvt, kzltk velk, hogy az ppen milyen szn dobozbl kszlt. Az eredmnyek igencsak rdekesek lettek. A sttbarna szn dobozbl kszlt kvt nagyon ersnek, a pirosat gazdag aromjnak, a srgt kifejezetten gyengnek, a kket pedig tlagosnak reztk. Jl lthatjuk teht, hogy mennyire lehet bizonyos sznekkel s azok elnys kombinciival befolysolni a vsrlkat. Tovbbi nhny jellegzetes plda a fogyasztk befolysolsra a sznek segtsgvel: a nagyobb mretek s lnkebb sznek jobban magukhoz vonzzk a gyelmet, mint a kis mretek s az elmosd sznek az arany szn nveli a termk pszichs rtkt, luxuscsomagolst, extra minsget gr az ezst szn egyszersget, visszafogottsgot sugroz, a csillogsa maghoz vonzza a tekintet, nagyon jl kombinlhat ms sznekkel,
233

rzsaszn csomagolsban az ru desebbnek tnik, a vilgos lila csomagols termk nyencsgre utal, a vilgos rnyalatok (pl. srga s a fehr) nagytanak, a sttek (pl. a fekete, a sttkk stb.) kicsinytenek,

piros-vrs krnyezetben a trgyak slyosabbnak tnnek s az idrzet is megvltozik, az id lassabban telik ilyen krnyezetben, kis felleten alkalmazva viszont kellemes meleg rzetet kelt,. [7]

a kk sznnek a sttebb rnyalatai tvolsg s mlysgrzetet kelt hatsai vannak nagyobb felleten alkalmazva, vilgosabb rnyalatai viszont tgtjk a teret, tovbb a pszicholgiai hrzetnkre is hatssal vannak,

a fehr szn nagyobbtja a felletet s nveli a teret, mindent kiemel httrknt alkalmazva. [8]
2. bra: Figyelemfelkelt tnyezk a csomagolson, 2010 [sajt szerkeszts]

A 3. szm bra alapjn megllapthat, hogy az lelmiszer pontos nevnek megtallsa nem jelent klnsebb gondot az emberek szmra, 80 szzalka a vlaszadknak problma nlkl tudomsul veszi, hogy milyen termket tart a kezben. Az elllt s a forgalmaz nevnek felfedezse a csomagolson a vlaszadk tbb mint 50 szzalknak mr egy kis idejbe telik, a fennmarad kzel 30 szzalknak, ahov inkbb az regebb korosztly tartozik, igencsak nehz azt megtallni. [9] A felhasznlt nyers s adalkanyagoknak a megtallsa a fogyasztk 40 szzalknak

234

komoly kihvst jelentett. Fontos lenne ezen mutatk szembetnv ttele, hiszen napjainkban az egszsgtudatos fogyasztk tbbsge szereti tudni, milyen anyagokat juttat be a szervezetbe a megvsrolt termk ltal. Az Eat well, be well, aminek a jelentse tkezz helyesen, rezd jl magad ltrehozott egy olyan jelzlmpa alap cmkzsi mdszert, ami nagyban segtsget nyjt a fogyasztknak a vsrlsi dntseikben. A jelzs a csomagols ells rszn helyezkedik el, ami els pillantsra elrulja, hogy milyen tprtke van annak a termknek, amirl mg csak gondolkodunk, hogy meg szeretnnk venni. Gondoljunk itt a zsr, teltett zsr, s s cukor magas, alacsony illetve kzepes mrtkeire. A piros szn teht nmagban azt jelzi, hogy valamelyik sszetev, pldul a cukor igencsak magas arnyban van jelen az adott termkben. Tovbb a zld szn alacsony, mg a narancssrga a kzepes rtkeket kpviseli. [10]
3. bra: Tnyezk szrevehetsge a csomagolson, 2010 [sajt szerkeszts]

A krnyezetbart csomagols termkeket vsrlsval foglalkozott a krdv kvetkez krdse. A felmrsem alapjn elmondhat, hogy a vsrlk tbbsge inkbb foglalkozik a krnyezetbart csomagolanyagok vsrlsval, mint nem, tovbb gyelemmel ksri, hogy az adott csomagolanyag mennyire kros a krnyezetnk szmra, valamint mrlegel arrl, hogy a tovbbiakban mi lesz majd annak a sorsa, esetleg jrahasznosthat-e, mennyi id alatt bomlik el. Az a 31 szzalk, aki viszont nem tulajdont ennek mg csak egy kis je235

lentsget sem, elszomort. A kapott eredmny kapcsn azonban kijelenthet, hogy a tbbsg igyekszik megvni lettert s megakadlyozni a krnyezetszennyezst. Az utbbi vekben egyre tbb sz esik a krnyezetvdelemrl, de sokszor gy tnik, hogy minden gyelmeztets hibaval. A hrek s a klnbz szervezetek sem tudjk kellkppen sztnzni az embereket arra, hogy fordtsanak nagyobb gyelmet a krnyezetkre.
4. bra: A krnyezetbart csomagols fontossga, 2010 [sajt szerkeszts]

A Krajcr Csomagolipari Kft., amely Jkfn mkdik kifejlesztett egy olyan krnyezetbart csomagolanyagot, melynek alapanyagt biopolimer alkotja. Ezek az anyagok felptskben s tulajdonsgaikban nagyon hasonlak a manyaghoz, azzal a klnbsggel, hogy ezeket az anyagokat megjul nyersanyagokbl lltjk el (pldul kukorica, hulladkaibl), gy biolgiailag knnyen lebonthatv vlnak. Csupn nhny hetet esetleg egy hnapot vesz ignybe, mg visszakerl a termszetes krforgsba. Elnye mg tovbb, hogy a felszabadul szndioxidot, amely a bomls sorn keletkezik, a nvnyek nyelik el, gy az alkalmazsuk mg a klmavdelem szempontjbl is krnyezetbart. [11]

Befejezs
A tanulmny clja az volt, hogy felmrje a csomagolssal kapcsolatos fogyaszti vlemnyeket. A csomagols a termk egyik fontos elemt alkotja, valamint hatssal van a fogyasztkra is, legyenek azok gyermekek vagy felnttek. A marketing mix elemeinek folyamatos fejlesztse segt a vllalatnak a fogyaszti ignyek hossz tv kielgtsben. Egy szebb kivitelezs csomagols pedig kpes csodt tenni egy alacsonyabb minsg termkkel is.
236

Felhasznlt irodalom
1. HOFFMANN, I. [2000]: Stratgiai marketing. Budapest: AULA Kiad. ISBN 9639215-81-3. 2. KOTLER, P. [2002]: Marketing Menedzsment: Elemzs, tervezs, vgrehajts s ellenrzs. Budapest: Jogi s zleti kiad Kft. ISBN 963-224-661-6. 3. LEHOTA, J. [2001]: lelmiszer gazdasgi marketing. Budapest: Mszaki knyvkiad. ISBN 963-16-2802-7. 4. OLACH, Z. [1996]: A marketing szemllete s gyakorlata: A marketing ttekint kziknyve. Budapest: LSI Oktatkzpont knyvkiad. ISBN 963-577-181-9. 5. SZEGEDI, Z. PREZENSZKI, J. [2005]: Logisztika-Menedzsment. Budapest: Kossuth Kiad. ISBN 963 09 4777 3 6. VGSI, M. [2001]: jtermkmarketing: j termkek tervezsnek s piaci bevezetsnek marketingkoncepcija. Budapest: Nemzeti tanknyvkiad Rt. ISBN 96319-1444-5. 7. OLH, M. RZSA, Z. [2009]: Audit marketingu a cien. 2009. Bratislava: Iura Edition, 2009, 85 s. ISBN: 978-80-8078-273-3 8. CZKUS, M. [2009]: A sznek szerepe a marketingben. In Transpack [online] [2011.3.10., 18:40:49]. http://www.pointernet.pds.hu/ujsagok/transpack/2009/05/20090615125021843000000356.html 9. MURA, L. [2010]: Podpora vzniku odbytovch organizci agroponikov na Slovensku v obdob hospodrskej krzy. In: Obchod, jakost a nance v podnicch. Provozn ekonomick fakulta ZU v Praze. 28. 29. 4. 2010. ISBN 978 80-213-2116-8 10. Food labels. [online] [2011.3.10., 12:49:00] Interneten elrhet: <http://www.nhs.uk/ Livewell/Goodfood/Pages/food-labelling.aspx> 11. Krajcarpack. [online] [2011.2.25.] Interneten elrhet: http://www.krajcarpack.hu /?q=cikk/koernyezetbarat-csomagoloanyag

237

Krea vny manament v rmci ak vt Eurpskych spolonos

Hana Jankov Paneurpska vysok kola, Fakulta ekonmie a podnikania, Katedra medzinrodnho podnikania, Bratislava, Slovensk republika; hjanakova@gmail.com

Abstrakt
Kreativita alebo kreatvne myslenie v podnikan by mali by schopn zabezpei inovcie a prispie k rieeniu problmov. Implementcia novch mylienok je hlavnou innos kreatvneho manamentu. Vzie, stratgie, ciele alebo npady s chpan ako nstroje kreativity. Kreatvny manament je praktick realizcia riadenia, vychdzajca z terie kreatvnych procesov a ich aplikcie na individulnej, skupinovej a organizanej rovni. Cieom prce je predstavi kreatvny manament v procese fungovania vekch a malch spolonost pri vvoji novch produktov, i vytvran novch high-tech spolonost. Rozvja mylienku ako kreatvne techniky mu by pouit na posilnenie tvorivho potencilu aktivt spolonosti v organizanch procesov a innost, ktor s orientovan smerom k realizcii cieov a konkrtnych loh pri riaden. Prezentovan s originlne modely manarskeho prstupu so zameranm na profesionlnych kreatvnych manarov s silm riadi zmeny prostrednctvom kreativity a kreatvneho myslenia. Prezentovan s prpady riem v rmci EU vrtane Slovenska. Kov slov: kreatvny manament; procesy riadenia; kreativita

vod a formulcia ciea

Kreatvny manament je tdium a prax riadenia, vychdzajci z terie kreatvnych procesov a ich aplikcii na individulnej, skupinovej, organizanej, i kultrnej rovni. Z historickho hadiska vieme manament rozdeli do piatich fz [1]: Fza 1: obdobie prelomu 19. a 20storoia racionlny manament (fordovsk a tayloristick obdobie zvyovania innosti vrobnch liniek) Fza 2: obdobie zaiatku 20storoia japonsk prstup ku kvalite so trukturlnym delenm do podskupn s alm zvyovanm efektivity) Fza 3: obdobie strednch rokov 20storoia humanistick experimenty (eurpske a americk silie o dosiahnutie individulne motivcie v rmci organizcie a pre blaho zamestnancov) Fza 4: obdobie konca 20storoia organizan kreativita (intitucionlne silie o dosiahnutie vej kreativity v organizanch postupoch) Fza 5: obdobie 21storoia kreatvny manament (silie na dosiahnutie lepieho prenosu znalost a vedomost z terie do praxe)

238

Materil a metdy
V prci je prezentovan tma praktickho pouitia kreatvneho manamentu piatej fzy sasnosti vo vzahu k podmienkam a dsledkom vyplvajcim z rznej rovne aplikcie kreativity v praxi. Prca obsahuje rozbor troch rznych prpadov relneho kreatvneho manamentu, ktor bol implementovan v eurpskych spolonostiach ako originlny model manarskeho prstupu. Tieto tri prpady kreatvneho manamentu s zameran na kreativitu v systmoch a organizcich, nie v rmci jednotlivca. Konkrtnym objektom skmania je systm vzahov a vplvajcich faktorov vzhadom na hlavn cie prce, ktorm je ,Kreatvny manament v rmci aktivt Eurpskych riem, ako s Volvo car projekt Vision 2020, kombinovan projekt SAFER, i slovensk projekt LOGOMOTION.

Vsledky a diskusia Projekt SAFER

Projekt SAFER [2] je vdsky projekt takzvanej arny otvorench inovci, ktor zaha 22 partnerov z akademickej sfry, priemyslu a ttnej sprvy a smeruje k spolonmu vskumu v oblasti dopravy a bezpenosti vozidiel. Toto spojenie obsahuje organizcie ako s vek subjekty AB Volvo, Scania a Autoliv, ale taktie mal technologick organizcie a intitcie ttnej sprvy. SAFER ponka priestory a rokovacie prleitosti pre partnerov. Jeho vzia vedie k tomu, aby vdsko dosiahlo svetov prvenstvo v konkurencieschopnosti pri poskytovan novch protiopatren, ktor vrazne znia poet dopravnch nehd, poet mrt a vnych zranen. Jeho cieom je tie niekokonsobn rast obratu riem z projektu v priebehu 10 rokov. Vskum sa tka prce na aktvnej bezpenosti (pre-crash), pasvnej bezpenosti (crash a post-crash) a analzy bezpenosti cestnej premvky, a je multi disciplinrny v tom, e zaha mnoho rznych oblast od dynamiky vozidla, komunikanch technolgi, biomechaniky a udskho sprvania sa. Prevdzkov skky s vykonvan v oblasti analzy nehd. SAFER je zaujmav prpad, nakoko sa li od inovatvnych projektov nachdzajcich sa v literatre. Umouje inovciu tm, e fyzick priestor pre spoluprcu partnerov a m vlastn vziu, aby sa stal svetovou jednotkou. Projekt SAFER sa zaal v roku 2006. O p rokov neskr zahal pribline u 170 ud, ktor pracuj na projekte v rmci svojej kadodennej innosti a pritom s zamestnancami prslunch pracovsk i riem. innosti projektu s organizovan do tyroch oblast vskumu: pre-crash, crash a post-crash testy a analzy bezpenosti prevdzky. Projekty v rmci kadej vskumnej oblasti s riaden koordintorom
239

s podporou expertnej skupiny. Referenn skupiny umouj aktvnym vskumnkom (z vysokej koly, priemyselnej oblasti, vskumnch stavov, verejnch orgnov) spolupracova a vytvra inovatvne prostredie podporujce vskum. Tematick analzy identikovali tri typy loh: prv v rozhran medzi SAFER-om a partnerskmi rmami, druh medzi partnerskmi rmami navzjom a tretia sptne vo vzahu k lohe SAFER. Aj napriek asto explicitnej snahe prispie k spolonej vzii SAFER-u, zstupcovia spolonosti vyjadrovali problmy v dsledku rznorodosti partnerov. To znamen v praxi, naprklad spech SAFER-u je vnman ako ohrozujci pre jednu partnersk organizciu, km vhodn pre in organizciu. udia zapojen do projektov na SAFER pochdzaj z rznych organizci. asto nie je jasn, ako je prca v oblasti SAFER projektoch oceovan. Naprklad, prca v projekte niekedy neprispieva k rozvoju kariry v domovskej organizcii. Zaatie projektu SAFER vyadovalo rozhodnutie predstavenstiev vetkch riem. Ak tieto organizcie s sasou vekej medzinrodnej skupiny, mu by rozhodovacie procesy rozsiahle a asovo nron. Kreativita manamentu projektu SAFER je zaloen na vytvoren novho typu vedeckho konzorcia. Konzorcium vytvorili siln ekonomick partneri (Scania, Volvo), univerzity, mal vskumn spolonosti a ttne intitcie. Kreativita je zvisl na prepojen rznych subjektov, ktorch zujmy s rzne. Na jednej strane lepie a bezpenejie aut, na druhej strane prvne predpisy a na tretej strane ekonomick zisk. Zlenie rznych cieov vyaduje kreativitu manarov vytvori koncept ,vskumnkov vedcov, akademickch pracovnkov, manarov spolonost (Volvo, Scania) a ttnych zamestnancov. Vnmanie vetkch aspektov projektu je preto asto komplikovan a problematick. Centrum tohto projektu je na univerzite, pretoe najvia kreativita je pod vedenm akademickch pracovnkov.

Projekt rmy Volvo Car Vision 2020

Projekt Volvo Vision 2020 [3] bol zaloen na zaiatku roka 2009 v svislosti s vznamnou reorganizciu spolonosti Volvo Cars pod vedenm novej genercie kreatvnych manarov. Nov tvoriv projektov riadenie rozhodlo o vytvoren novej organizanej jednotky Stratgie dlhodobho horizontu. Program pre tto jednotku nie je xn a je stle vo vvoji a mus umoni truktrovanej spsob, ako zvldnu rozvoj kapact pre dosiahnutie inovcie. Aby sa zabezpeila maximlna dynamika tmu, m len trojlenn vedenie. Cieom projektu Vision 2020 je vybudova nov tvoriv organizan schopnosti v procese vvoja vozidla a odpta sa od prevaujceho inkrementlneho prstup k inovcim ktor nazvali inovova inak. Spolonos Volvo Cars chce by schopn vytvori projekt, ktor zaha bezpenostn a ekologick zlepovanie ivotnho prostredia, zvenie atraktivity
240

koncovch produktov a presvedi zkaznkov plati za veobecn dobro, ale bez spoliehania sa na vonkajie podnety tkajce sa zelench ekologickch technolgii. To znamen, e hlavnm cieom bolo naui sa tvorivo inovova tak, aby ponuka mohla by ziskov, zatia o rove skromnho aj spolonho dobra me by zven, o sa prejavilo v cieli rozvja tvoriv innosti spolonosti Volvo Cars s monosou pre inovcie. V rmci projektu Vision 2020 sa spolonos Volvo Cars zamerala sa na dva jasn ciele: po prv, by kreatvny a experimentlne skma rzne metdy a prstupy k kreatvnym inovcim a za druh, systematicky rozvja in myslenie pre kreatvne rozhodovanie na vetkch rovniach. Projekt zahal cel rad rznych aktivt, ktor sa zaoberaj oboma ciemi a ktor s vzjomne prepojen. innosti s popsan v zvislosti na hlavnom lnku inovcii bu s cieom pracova s alternatvnymi prstupmi k vytvraniu vec (experimentovanie), alebo to systematicky rozvja poznanie a myslenie. Dleit je poznamena, e projekt Vision 2020 sa zapojil do medzinrodnho pronho projektu Living Tomorrow (2007-2012). V om sa asi o 50 partnerskch spolonost, medzi ktormi Volvo Cars je jedinm vrobcom automobilov zameralo na budcnos a kvalitu udskho ivota. Living Tomorrow poskytuje predstavu o tom, ako bud udia i, pracova a cestova v budcnosti. Zkladom uvedenho projektu je spoluprca s novmi partnermi externmi partnermi, vrtane univerzt, v oblastiach, ako naprklad sprvanie sa spotrebiteov alebo energetick tdie, ktor boli oblasami, ktorm sa spolonos Volvo Cars cielene doteraz nevenovala. Okrem vytvorenia novej znalostnej infratruktry v rmci rmy bola spoluprca zameran na rozrenie znalosti v uritch oblastiach a to najm v oblasti poznatkov tkajcich sa monost zelench ekologickch technolgii. Jeden z kovch lenov projektovho tmu vyjadril ambcie v rozhovore: Chceme vytvori aha! efekt, na spustenie a nsledn uznanie tdi v naej organizcii. Kreatvny manament v projekte Volvo Vision 2020 je zaloen na kreativite jedincov, resp. subjektov, ktor nie s zamestnan resp. nanne prepojen so spolonosou Volvo. Tto koncepcia vo vvoji novch vrobkov v automobilovom priemysle nie je typick. Rozvoj a vvoj existoval doteraz iba rovni jednotlivch komponentov alebo blokov. Rozvoj automobilovho priemyslu sa zvyajne nevykonva externou rmou. Tu ale prvkrt Volvo pouilo pri nvrh konceptu novho vrobku hybridnho automobilu tm zloen nie len z vlastnch a predovetkm externch partnerov.

241

tdia ukazuje, e bez vslovnej a trvalej podpory vrcholovho manamentu, sa iadna spolonos nebude rozvja a nebude napredova. V prpade spolonosti Volvo Cars sa jej to stalo skoro osudnm. Hlavnm problmom bol nedostatok strategickho rozhodovania vo veden spolonosti.

Projekt spolonos LOGOMOTION mobile payment

Slovensk projekt LOGOMOTION [4] mobile payment je v sasnosti asi najv slovensk vvojovo-vskumn projekt s vlastnm slovenskm investorom. Projekt vyvja komplexn rieenie tzv. NFC platieb pomocou microSD karty. Jedn sa o rieenie pre mobiln platby s podporou bezkontaktnch platieb prostrednctvom terminlu POS a majiteom microSD karty intalovanej v existujcom mobilnom telefne, avak bez toho, aby do procesu platby vstpil mobiln opertor. Toto rieenie je v slade s otvorenmi tandardmi, ako s platby PayPass a payWave. Logomotion Secure microSD karty [LOGOMOTION PAY KARTA] m miniatrnu antnu pre bezkontaktn platby. Spotrebite bude mc vykonva on-line platby malch hodnt, naprklad od 1 do 3 EUR len priblenm mobilnho telefnu k POS terminlu, ale tie normlne on-line platby pre vie iastky avak so zadanm autorizanho pin kdu. Tento projekt bola zaloen v roku 2009. LOGOMOTION PAY platobn karta obsahuje ip, mikroprocesor, ash pam a miniatrnu antnu. Karta je navrhnut tak, aby spala platobn tandardy bezpenosti a priemyslu. Antna bola testovan Intittom rdiofrekvennej a mikrovlnnej techniky Leibniz University v nemeckom Hannoveri. Ich meranie ukazuje, e certikt LOGOMOTION miniatrnej NFC antny, vykonva a desakrt minimlnu rove stanovenej platby pecikovanej pre bezkontaktn platby. Karta bude dodan ako platobn karta s inmi aplikciami vyvinutmi v rmci LOGOMOTION projektu. Aplikcie tretch strn, ako naprklad predaj leteniek pre tranzit alebo vernostn obchody mu by taktie uloen v pamti ash. Karta tie obsahuje ben pam pre spotrebiteov, pre ukladanie skladieb, fotiek, vide a podobne. Rieenie pre platenie na bezkontaktn POS terminlu v obchode s asto navrhnut pre mal off-line platby alebo pre vie sumy ako online platby. LOGOMOTION mobiln platobn rieenie obsahuje inovatvny platobn proces na karte LOGOMOTION PAY, ktor je jednoduch pre spotrebitea a obchodnka, me by spracovan s existujcou platobnou infratruktrou a umouje off-line aj on-line registrciu zkaznka.

242

Prepojenie technickch ininierov so slovenskm investorom vedie k vytvoreniu malho high-tech tmu, riadenho manarmi z rznych oblast z univerzitnho prostredia, z prostredia medzinrodnho obchodu a priemyslu. Vvojov proces je systematicky rozdelen medzi mal vskumno-vvojov tmy, ktor spolupracuj manarskym riadenm. Tmy s umiestnen na Slovensku, v eskej republike a Tchaj-wane. Overovacej srie aj nlne produkty by mali by vyrban na Tchaj-wane, preto manarske riadenie je vemi dleit pre zabezpeenie spoluprcu medzi partnermi. Je potrebn zdrazni, e tento projekt nem zatia publicitu. K dispozcii s tri alebo tyri podobn projekty po celom svete, avak iba dva z nich maj ancu by spen. Jednm z nich je LOGOMOTION projekt. LOGOMOTION projekt je osobitn prpad, ktor vznikol na zelenej lke s cieom vyvin nov technolgie bezdrtovho spsobu platby nezvisl od vrobcu mobilnch telefnov. pecickm rysom je v tomto prpade je, e projekt bol zaloen na Slovensku ako mal high-tech spolonos bez vskumnch zamestnancov, kde manament musel vytvori truktru kreatvnych vskumnkov, njs vhodnch vskumnch pracovnkov s technickmi sksenosami a prepoji ich v rznych krajinch. Kad vvojov tm mus njs rieenie pre samostatn lohy (pecilne ipy s bezpenostnou payment kryptograou), nvrh vysokofrekvennej antny vloenej do komunikanej jednotky microSD karty pre bezdrtov komunikciu. Kreatvny manament je zodpovedn za: Veobecn technick koncept s ohadom na iastkov rieenie Vber vskumnho tmu Organizcia spoluprce medzi tmami Patentov overovanie a validcia Sriov vrobu prpravkov Visa / Mastercard validciu a proces schvaovania Musme zdrazni, e stanovenie a vber vskumnch tmov bolo najaou astou projektu, pretoe LOGOMOTION nemal iadne sksenosti v oblasti vvoja vrobkov v tejto oblasti. Oakvan vroba, ktor bude realizovan na Taiwane, je asi 5 milinov SD kariet mesane. Zaiatok testovacieho procesu mobilnch payment SD kariet, spolonos plnuje v prvej polovici roku 2012, zatia o nlna produkcie je naplnovan na koniec roku 2012.

243

Aspekty krea vneho manamentu

Kreativita manamentu je pouit k popisu alternatvnych prstupov k podnikovm procesom, ako je stratgia tvorby a organizan zmeny na prevdzkovej rovni, vvoj novch vrobkov a technologickch inovci a ich zavedenie do praxe [5]. V prspevku s uvdzan s tri rzne prpady kreatvneho manamentu v praxi. Prpade SAFER popisuje proces konzorcia vekch automobilovch spolonost, malch vskumnch spolonost, univerzt a ttnych intitci. Pre spech projektu je potrebn njs truktry spoluprce, pretoe ciele vetkch partnerov s in. Kreativita a inovcie s vyadovan v procese spoluprce rznych tmov. Siln kreativita na vetkch rovniach spoluprce je nevyhnutn pre prepojenia na univerzitnej rovni myslenia, rovni spolonost orientovanch na vrobu a obchod a rovn administratvnych ttnych intitcii. V sasnosti je projekt stle spen a stle funkn. Pre zskanie najvej kreativity v rmci projektu je centrlne riaden hlavne z oblasti univerzt. Volvo Projekt Vision 2020 je pecilny projekt vvoja novho konceptu vozidla s vonmi npadmi pre budce nov spoluprce s externmi partnermi. akosti mu by pri riaden tohto projektu s interakciou na in projekty, naprklad Living tomorrow. Vvoj plne novho produktu hybridnho automobilu sa konal v novej truktre. Extern rmy s lenmi novho tmu, ktor bol zodpovedn za nov koncepciu. Avak spravova tento tm nie je jednoduch. Volvo car vyuil poznatky z inho projektu, ako len tmu Living tomorrow a nsledne sa automobilov dizajn vykonval s ohadom na udsk telo a kvality ivota. Kreativita riadenia spovala v spojen udskch potrieb, kvality ivota a repektovan technickch obmedzen. Projekt LOGOMOTION Pay Card je pecilny prpad high-tech projektu zaloenho na zelenej lke s privtnym investorom. Riadenie, ako je tento druh projektu, vyaduje kreativitu na vetkch rovniach. MikroSD platobn karta bude certikovan spolonosou Visa a Mastercard. Proces certikcie je vo vvoji. Karta bude doruen zkaznkovi bnk podobne ako kreditn karta. V prpade ndze bankov IT opertor sa me pripoji na kartu priamo cez GPRS/3G (mobilnm telefnom) dtov spojenie a upravova obmedzenia alebo zablokova kartu v prpade krdee.

244

Zver
Kreativita je nielen podmienkou pre inovcie a hlavnm konkurennm faktorom v sasnch organizcich. Tvorivos v procese tvorivho riadenia remnch procesov a jeho ovplyvovanie spsobom rozvoja riem je nevyhnutnosou pri dosahovan spechov v obchodnom ivote. Tento dokument popisuje niektor typick scenre, v ktorch kreativita dopad na podnikov procesy a ich riadenie a prezentuje prkladn stratgie a innosti, ktor sa vzahuj na organizcie a na obchod s fenomnom kreativity pre zvenie vkonnosti procesov a kvalitu tvorivej innosti [6]. Po njden rieenia sa toto zd by vak u jasn. V tomto procese sa do popredia dostva stav, ke na miesta manarov riem sa dostvaj stle viac udia, ktor vyli z vvojovho a vskumnho prostredia. loha klasickch manarov sa tak posva do oblast riadenia udskch zdrojov, ekonomickch a vrobnch innost a predovetkm do oblasti obchodu a marketingu. Kreativita technikov sa prejavuje predovetkm v malch rmch, ktor s ovea dynamickejie ako vek spolonosti. Vek spolonosti trpia vntornmi obmedzeniami, ktor by sme mohli nazva vntropodnikov slepota. Pre prekonanie tchto javov je dnes nevyhnutn vytvra spojenia s malmi dynamickmi rmami, ktorch prnos sa bude neustle zvyova. Tendencie vo svete nm ukazuj, e vek spolonosti rieia tento stav predovetkm nannmi akvizciami takchto malch riem teda ich kpou. Tu vak vznik nebezpeenstvo, e ak kreatvni pracovnci rmu po kpe opustia, tak rma sa stva nepouitenou a prslun efekt inovcie sa asom strca. Tu je potrebn upozorni na vznam kreatvneho manamentu, ktor mus citlivo pristupova k uvedenm problmom. Do tejto chvle vak neexistuje komplexn prstup, ako zvldnu tvorivos z hadiska podnikovch procesov vo vekch spolonostiach. Pomocou tohto dokumentu me nastavi zklad pre diskusiu o poat kreativity ako nronho procesu alieho rozvoja. Tvorivos a inovcie s palivo pre obchodn spech. Jedn sa o motory akci a schopnos odolva bolesti a rastcemu znepokojeniu.

Zoznam pouitej literatry

[1] FANGQI, X. RICKARDS, T. [2007]: Creative Management: A Predicted Development from Research into Creativity and Management, Creativity and Innovation Management, 2007, Volume 16, Number 3, pp. 216-228 [2] OLLILA, S. ELMQIST, M. [2011]: Managing Open Innovation: Exploring Challenges at the Interfaces of an Open Innovation Arena, CREATIVITY AND INNOVA245

TION MANAGEMENT, Volume 20 Number 4 2011, pp. 273-283 [3] BRJESSON, S. ELMQUIST, M. [2011]: Developing Innovation Capabilities: A Longitudinal Study of a Project at Volvo Cars, CREATIVITY AND INNOVATION MANAGEMENT, Volume 20 Number 3 2011, pp.171-184 [4] [5] Zdroj: www.logomotion.eu BISSOLA, R. IMPERATORI, B. [2011]: Organizing Individual and Collective Creativity: Flying in the Face of Creativity Clichs, Creativity and Innovation Management, 2011, Volume 20, Number 2, pp.77-89 pp. [6] HEMLIN, S. OLSSON, L. [2011]: Creativity-Stimulating Leadership: A Critical Incident Study of Leaders Inuence on Creativity in Research Groups, CREATIVITY AND INNOVATION MANAGEMENT, Volume 20 Number 1 2011, pp. 49-58.

246

Trszerkezet s a tuds trbeni ramlsa

Silvia Kosr Selye Jnos Egyetem, Gazdasgtudomnyi Kar, Menedzsment Tanszk, Komrno, Szlovkia; kosar.szilvia@selyeuni.sk Szchenyi Istvn Egyetem Regionlis s Gazdasgtudomnyi Doktori Iskola, PhD. hallgat

Absztrakt
A 20. szzad rohamos mszaki s gazdasgi fejldsnek kvetkeztben a vllalkozi krnyezetben az emberi erforrs, s a tudsalap gondolkods httrbe szorult. A vllalatvezets elssorban a kls rintettek ignyeinek kielgtsre trekedett, mivel meg volt gyzdve arrl, hogy ezek biztostjk a vllalat szmra hossz tvon a versenyelnyt. A msodik vilghbort kveten, a tudsalap gazdasg kibontakozsval kapcsolatban egyre inkbb eltrbe kerltek a stratgiaalkotsban s tervezsben a bels rintettek kompetencii s kszsgei. A tudstermelssel, elosztssal s feldolgozssal foglalkoz szakemberek szma is egyre gyarapodott. Kulcsszavak: trszerkezet; tudsramls

Bevezets
Az informciforradalom szksgess tette a szervezeti eredmnyessg s hatkonysg tudsintenzv megkzeltst. Valamennyi szervezetnek napjainkban tudatostania kell, hogy a versenykpes termkek s szolgltatsok mindinkbb komoly tudst feltteleznek. Ebbl kvetkezik, hogy a tuds a szervezeti hatkonysg s eredmnyessg nlklzhetetlen erforrsa. Mra jformn a tuds marad az egyetlen versenytrsak ltal nem msolhat, tartsan megrizhet elny a szervezetek kztti versenyben [1]. Ezen tanulmny clja a fentiekben vzolt gondolatok mlyrehatbb vizsglata s kibvtse. A tanulmny a tr, trbelisg pontosabb meghatrozst kveten elemzi a trstruktra egyes rszeit, majd a tuds ramlsnak trben megvalsul megoldsait mutatja be.

A tr s trbelisg
A tr jelentsnek, szerkezetnek, jellemzinek, s tovbbi sajtossgainak vizsglatnl azon tnybl kell kiindulnunk, hogy a tr, trbelisg nem csupn egy tudomnyterlethez kthet. Klnbz tudomnyterletek rintettek a tr megfogalmazsban, mint a loza, nyelvszet, matematika, stb. [2]. A tradicionlis fldrajzi rtelmezsben a tr a fldfelsznnel azonos, fldrajzi sajtossgokkal rhat le, s trbeli tagoldssal elemezhet. Szkebben rtelmezve, teht oly247

an krnyezet, kls jellegzetessg, amelynek az emberi trsadalom a mindennapi tevkenysgvel rszese, s amely hatst gyakorol, mint hat-ok a trsadalmi szfrra. A realistk szerint a tr egy, az szleltl fggetlen klvilg [3]. A trfelfogs nem csupn tudomnyterletek, de trtnelmi idszakok fggvnyben is vltoz. A trszemllet sajtos kettssggel rhat le: egyrszt az egyneken, gazdasgi szereplken kvli trgyaktl fggetlen tiszta szemllet, msrszt ennek minden ltez formja. Vagyis egyrszt absztrakt-szubjektv, msrszt konkrt-objektv tapasztalati rszekbl ll gyakorlati szerkezet. A tr trgyi elemek, minsgi rtkek, utpik, tletek, stb. egyttltezsnek rendje, zikai vagy virtulis keretek kztt. A trbelisg a zikai elklnls s az egymsra hats sajtos egysge. A tr folytonos, gy az egytthati kztt folyamatosan klcsns egymsra hats gyelhet meg [4].

Trszerkezet
A trstruktra fogalma alatt sok esetben klnfle jelensgek trbeli elhelyezkedst s eloszlst rtik. Ezen megkzelts azonban pontostst ignyel, mivel a tr rendszerei nem csak fldrajzi, de kognitv s virtulis trben is megtallhatk. A trstruktra a trsadalmi-gazdasgi jelensgek trbeli megjelensi formjt, elrendezdst (szerkezett, felptst, architektrjt) jelenti, a lokcik s azok egymshoz fzd viszonyainak azon bonyolult egyttese, amelyben az emberek lteznek. [5]. A trszerkezet Koszor Lajos rtelmezsben klnfle feladatoknak megfelel terlethasznlat, klnbz hlzatok egymssal sszefgg rendszere, zikai krnyezet, amely nagy mrtkben meghatrozza s alaktja a trsadalmi-gazdasgi lehetsgeket s fejlesztsi tevkenysgeket, feladatokat [6]. Szab Pl a trszerkezet fogalom meghatrozsa sorn a tr s szerkezet szavakat, kln tagknt rtelmezi. A tr jelentst nem taglalja kln, mivel vlemnye szerint nagyon sok tudomnyterlet s m foglalkozik a meghatrozsval. Ezen tanulmny els fejeztben is tbb megfogalmazst sorakoztattunk fel. A szerkezet ketts jelentsre hvja fel a gyelmet. Egyrszt a szerkezet tbb rszre bonthat rszek sszegzse-, msrszt a szerkezet az alkotrszek kztti sszefggs rendje [7]. A trszerkezet rtelmezhet tovbb, mint a mkd rendszerek kongurcija. Ezen megfogalmazs kutatsai sorn egyrszt a kutatk azt vizsgljk, hogy a szerkezet miknt hat a mkdsre, msrszt pedig azt, hogy egy meghatrozott folyamat milyen trszerkezetben valsul meg, milyen elrendezdst eredmnyez [2].
248

A terleti politika eszkzrendszereinek feltrsa sorn is felmerl a trszerkezet vizsglata. A tervezs elksztsi fzisban fontos meghatrozni azt a krnyezetet s egysgek kztti kapcsolatot, amelyben a fejleszts megvalsul. A ksbbiekben ezen elemzsek eredmnyei fogjk befolysolni a kialaktott stratgit [8]. A homogn tr strukturlhat, mivel tartalmnak megfelelen diszkrt pontokbl, tbb elemet egyest csompontokbl, a trkzi tvolsgokat sszekt kapcsolatokbl, ezek kztti viszonyokbl, valamint mindezeket sszegyjt trsgekbl ll. Trstruktrkat, hlzatokat azrt tudunk meghatrozni, mivel a trbe elklnlt klnbz elemek kztt mindig valamilyen tpus kapcsolat gyelhet meg, amelyek valamilyen rendszerben mkdnek. A trelemek kztti zikai sszekapcsolsok, ramlsok, s egyb viszonyok jellege, intenzitsa s irnya hatrozzk meg a klnbz hlzatok tartalmt. A struktrk meghatroz ismrvei a csompontok, pontok srsge, a kapcsolatok szma s lehetsge, a kapcsold elemek kztti viszony irnya [5]. Konkrt trszerkezet eseteket vizsglva kt f csoport klnbztethet meg, amelyek a fldrajzi trhez szorosan kapcsoldnak [7]: jelensgek, amelyek a fldrajzi trben val megjelenshez ktdnek trsadalmi, gazdasgi, etnikai, stb. trszerkezet, azon fldrajzi trsg, melyben az eltr jelensgek egyttesen vannak jelen Eurpa, Magyarorszg, Szlovkia, stb. trszerkezete. Trszerkezet elemeknek azonos jellegzetessggel rendelkez tereket tekinthetnk. A tr tbb mezvel rendelkezik, amelyek egymsra rakdnak, ezzel egymst erstve vagy gyengtve. A fldrajzi mez egy orszg fldrajzi tagoltsgt jelenti, de meghatrozza a hlzatokat, azok szerkezett, feltteleit s intzmnyi kerett is. A krnyezeti mez egy adott orszg, vagy orszgcsoport terlethasznlati s ignybevteli mdjt s kultrjt foglalja magba. A trstruktra leggyakrabban vizsglt egysge a gazdasgi mez, amely a termelsi s szolgltatsi rendszerek trbeli eloszlsa. A hlzati mez pedig a trszerkezet azon fellete, amelyben megvalsulnak s ramlanak a gazdasgi s trsadalmi tnyezk s szereplk [9].

A tuds trbelisge
A tudst, mint alapvet termelsi s hatkonysgi erforrs szksgessgt tbb tudomnyterlet felismerte s alkalmazza is. Vizsgljuk meg milyen mdon valsulhatna meg a tudstads j mdszere.

249

A tuds szrmazhat kvlrl s bellrl is. A tudsteremts, s szervezeti tuds kialakulsnak folyamatt a tanulmny els rszben vzoltuk. A kls, szervezeten kvlrl megszerezhet tudsrl mg azonban nem beszltnk. A lehetsges mdszerek a kvetkezk [10]: a) Kooperci ms szervezetekkel, vagy akr konkurens vllalatokkal is b) Szakrtk ltal nyjtott ismeretek felvsrlsa c) Szakrtk brlsvel d) Technolgiailag fejlett, elrhet mdszerek megvsrlsa, s adaptlsa e) A szervezet alkalmazottjainak kls kpzse Jl lthat, hogy a tudsnak tbb teremtsi, tadsi s megszerzsi lehetsge ll a szervezetek rendelkezsre. A kutatk s menedzserek a szervezeten bell kialakult tudsnak tulajdontanak nagyobb szerepet. A trbelisg felrtkeldsvel azonban fontos kutatsi krdsknt merl fel a gondolat, hogy a tudsramls szervezeti hatrokon kvl, a trben milyen mdon s milyen krnyezeti tnyezk kztt ramlik. A fejezet tovbbi rszben a tuds trbeni ramlsnak krdskrvel foglalkozunk. A tuds lokalitst ketts rtelemben tudjuk meghatrozni. Egyrszt a tuds fldrajzilag s trtnelmileg meghatrozott, teht egy adott idben, klnbz fldrajzi krlmnyek kztt jn ltre. Ebben az esetben a tudsnak nem a feltallshoz ktd megkzeltsre kell gondolni, hanem olyan alkotsi folyamatokra, amelyek adott fldrajzi trben, a helyi szablyoknak, szoksoknak, s feltteleknek megfelelen valsulnak meg. Msrszt a tuds loklis jellege abban mutatkozik meg, hogy ltrejttnek krlmnyei anyagi, trsadalmi felttelek s a kzttk lv kapcsolatok nagy mrtben befolysoljk a kialakult tuds ismrveit. Ez annak tulajdonthat be, hogy a tudsteremts trsadalmi folyamat, aminek kvetkeztben a tuds fldrajzilag s trtnelmileg eltr, vltoz trsadalmi szoksokbl szrmazik. A tuds ezek fggvnyben mlyen begyazdott egy-egy trsg trsadalmba. A loklis jelz pedig nem csupn egy fldrajzi trben meghatrozott tudst tkrz, hanem mindig a tuds keletkezsnek krnyezetre utal [11]. A regionlis kutatsok strukturalista megkzeltsnek kiindulpontjai, hogy az orszg teleplsekbl ll, s ezek jellemezhetk, sszehasonlthatk, egyestve rendszerknt vizsglhatk, illetve hogy a gazdasg a vllalkozsok eloszlsa s a rluk rendelkezsre ll informcik sorn jl lerhat. Ettl a felfogstl eltr szemllet, amikor a trsadalmi trben foly mozgsok, ramlsok kerlnek az elemzsek kzppontjba. A trelemek tltik ki s a mozgsok fesztik ki a trsadalmi teret, trszerkezetet. A kt kzeltsmd termszetesen
250

sszekapcsoldik, mivel a trelemek sajtos jellemzi s felptsk hatnak a trbeli mozgsokra, amelyek egyedileg alaktjk a trelemeket [2]. A tuds trbeni ramlsnak jelentsge tbb aspektusban vizsglhat. A regionlis fejlds szempontjbl az j tuds terjedsnek meghatroz szerepe van. A trszerkezet alakulst, gazdasgi fejldst elsegt politikknak gyelembe kell vennie, hogy az j technolgiai tuds pozitv extern hatsai ltalban annak a trsgnek a gazdasgban rvnyeslnek, ahol a tuds kialakult. A tudsnak ngy sszetevjt klnbztetjk meg ezen rtelmezsben: 1. tnyszer tuds = know what magt az informcit takarja, 2. sszefggsek ismerete = know why 3. a tuds szemlyhez kttt dimenzija = know who 4. a tuds gyakorlati megvalstsnak kpessge = know how A tuds egyes tpusai know what, know why standardizlhatk, kdolhatk s nagyobb tvolsgba transzferlhatk. Ebben az esetben a trbeli kzelsg nem jtszik meghatroz szerepet a tudstadsban. Ezzel ellenttben a know who, s a know how csak nehezen, szmos megszorts mellett terjeszthet, mivel sok esetben a krnyezet fggvnyben nehezen kdolhat. A tudst olyan loklis, mindenki szmra elrhet jszgnak tekinthet, amelynek dinamikus, tovbbgyrz hatsai vannak [12]. Az elzekbl is jl lthat, hogy a tuds terjedsnl lnyeges szempont, hogy a tuds milyen tpusrl van sz. Pldul a hallgatlagos tuds nem adhat t lert formban, hanem csak folyamatos egyttmkds, mindennapi tevkenysgek sorn sajtthat el. A hatkony egyttmkds felttele ebben az esetben a kzs normk kialakulsa, kulturlis attitdk megrtse, valamint alapveten egyms elfogadsa [13]. A tudsterjeds fldrajzi termszetnek kutatsa a tuds mozgsnak dokumentcis hinybl kifolylag, komoly metodolgiai problma. A nehezen vizsglhat tudsramlsok elemzsnek hrom irnyzata alakult ki. Az ipari kutatk megkrdezse, a szabadalmakra trtn hivatkozsok trbeli eloszlsnak tanulmnyozsa, valamint a tudstermelsi fggvny empirikus tesztelsn alapul mdszer. A szabadalmi adatok megbzhat eszkzk a tuds trbeni terjedsnek a regionlis innovci mrse szempontjbl, mivel ezen eredmnyek lehetsget nyjtanak a trbeli tudsramlsok innovcis hatsainak az id dimenzijban val elemzsre. Az USA nagyvrosi rgi szintjn megvalsult trkonometriai vizsglatok eredmnyeknt megllapthat, hogy az ipari K+F innovcira gyakorolt hatsa a tudsnak
251

nem terjed tl a vrosrgi hatrain, de mr pldul az egyetemeken kialakult tudomnyos ismeretek a vrosrgin kvl is hatst gyakorolnak az innovcira. Mind az ipari, mind az egyetemi krnyezetben kialakult tuds trben val terjedse korltozott [14]. A tuds kialakulsakor mg loklis, azonban az externalizci folyamatban a tuds egyes elemei elvlnak a tudst ltrehoz egyntl. Ennek eredmnyeknt a tudsbl egyrszt explicit tuds, informci jn ltre, amely az informci technolgiknak ksznheten nagy fldrajzi tvolsgokra is knnyen, s viszonylag kis rfordtsok mellett tovbbthat. [15]. Azonban technikai s innovcis problmk fggvnyben sok esetben nem tud megvalsulni a transzfer. Ezen problmk kikszblsnek felttele a kontextus-fgg tacit tuds, amelynek elsajttshoz s tovbbadshoz klcsns bizalomra s megrtsre, kzs nyelvre, gyakran ismtld szemlyes interakcira van szksg. Az utbbi a fldrajzi tvolsg nvekedsvel prhuzamosan nveli a tudstranszfer kltsgeit [11]. A tuds trben megvalsul ramlsa formlis s informlis csatornkon keresztl is megvalsulhat. A tudsramls egyik lehetsges vltozata a piaci tranzakci, ami formlis, szndkolt s pnzgyileg ellenttelezett tudsterjesztst jelent. A tuds ramlsnak tovbbi lehetsgei a tuds spilloverek, vagyis a tuds nem piaci keretek kztt megvalsul terjedse. Ezen folyamatban a tuds spilloverek informlis csatornkon keresztl, spontn, valamint ellenszolgltats nlkl trtn tuds ramlsa megy vgbe, mg az n. semmi-spilloverek a tiszta tuds spilloverek s a piaci tudstranzakci kztti tmenetet jelentik. A loklis tudsramlsokon kvl nagy tvolsg, tregysgek kztti tudsterjedsek is lteznek. A nem loklis piaci tudstranzakcik nagy tvolsg tudsramlsokat jelentenek, formlis egyttmkds vagy piaci tranzakci rvn. Az interregionlis tuds spilloverek az informcik nagy tvolsg, ellenszolgltats nlkli ramlsokat jelentik. A loklis tuds spilloverek fleg a tacit tuds, mg az interregionlis tuds spilloverek valamilyen formban kdolt tuds transzferjn, megosztsn alapulnak [11].

Befejezs
sszegzsl fontos azonban meghatrozni, hogy a tudsnak melyek a legfontosabb trbeli hozzjrulsai. A pozitv extern hats leginkbb abban nyilvnul meg, hogy egy adott gazdasgi krnyezetben, trszerkezetben kialakult tuds ms, a tudst elllt szervezetek krnyezetben lv vllalatok termelkenysgnek nvekedshez is hozzjrul, mgpedig a tudst kibocsjt vllalat teljes krptlsa nlkl. A tuds ramlsnak trbeni jellemzinek ksznheten a gazdasgban a terleti koncentrcik napjainkban is meggyelhetk. A tuds s a trbeli folyamatok kapcsn fontos azonban megllaptani, hogy a globalizcis fo252

lyamatok, a technolgiai megoldsok kedvez feltteleket nyjtnak a kdolt tuds terjedsnek, ami dekoncentrcis folyamatok elindulst eredmnyezi. A tacit tuds transzferje nem minden esetben ignyel trbeni koncentrcit, mivel a vllalatok szempontjbl a kls tuds megszerzse csak ideiglenes trbeli kzelsget felttelez [11].

Felhasznlt irodalom
[1] BAKACSI, G. BOKOR, A. CSSZR, C. GELEI, A. KOVTS, K. TAKCS, S. [2000]: Stratgiai emberi erforrs menedzsment. KJK-KERSZV Jogi s zleti Kiad Kft, Budapest. [2] NEMES, N. J. [2009]: Terek, helyek, rgik. A regionlis tudomny alapjai. Akadmia Kiad, Budapest. [3] FARAG, L. [2005]: A jvalkots trsadalomtechnikja. A kzssgi tervezs elmlete. Dialg Campus Kiad, Budapest-Gyr. [4] FARAG, L. [2003]: A tr kp egy olvasata s a terleti tervezs. Tr s Trsadalom, 2003, 17. vfolyam, 1. szm, 19-40 oldal. [5] FARAG, L. [2007]: Trstruktra: tridek s megvalstsuk a teleplshlzat-fejlesztsben. Tr s Trsadalom, 2007, 21. vfolyam, 4. szm, 21-38 oldal. [6] KOSZOR, L. [2009]: Trszerkezet-alakts s vrosfejleszts. Budapest Fvros Levltra [7] SZAB, P. [2008]: A trszerkezet fogalma, rtelmezse. Tr s Trsadalom, 2003, 22. vfolyam, 4. szm, 63-80 oldal. [8] RECHNITZER, J. SMAH, M. [2011]: Terleti politika. Akadmia Kiad, Budapest. [9] RECHNITZER, J. [2010]: Hsz v mltn, a gazdasg s a trsadalom trszerkezetnek vltozsai. In: Barta Gyrgyi Beluszky Pl Fldi Zsuzsa Kovcs Katalin: A terleti kutatsok csompontjai. Magyar Tudomnyos Akadmia Regionlis Kutatsok Kzpontja, Pcs. [10] Drtos, G. [2002]: Tudsmenedzsment tantrgy elads sorozata. Corvinus Egyetem, Budapesti Vezetkpz Kzpont. Informatikai menedzsment program. [11] Smah, M. [2008]: A tuds s regionlis fejlds sszefggsei. Doktori rtekezs.
253

Szchenyi Istvn Egyetem Multidiszciplinris Trsadalomtudomnyi Doktori Iskola, Gyr. [12] DRY, T. [2005]: Regionlis innovci-politika. Kihvsok az Eurpai Uniban s Magyarorszgon. Dialg Campus Kiad, Budapest-Pcs. [13] LENGYEL, I. [2010]: Regionlis gazdasgfejleszts. Versenykpessg, klaszterek s alulrl szervezd stratgik. Akadmia Kiad, Budapest. [14] VARGA, A. [2009]: Trszerkezet s gazdasgi nvekeds. Akadmia Kiad, Budapest. [15] MURA, L. JANKOV-BEOV, V. [2010]: Vzah znalostnho manamentu a podnikovho manamentu. In: Rozvoj manamentu v terii a praxi. Monograck zbornk. ilina: ilinsk univerzita v iline, Fakulta riadenia a informatiky. s. 225229. ISBN 978-80-54-0294-9

254

Marke ngov audit bankovnho makroprosted

Vclav Kupec Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmedilnej komunikcie, Katedra marketingovej komunikcie, Trnava, Slovensk republika; vkupec@seznam.cz

Abstrakt
V souasnm ekonomicky nestabilnm prosted bankovnictv je nutn, aby byly do remnch proces opravdu dn zalenny prvky dicch a kontrolnch mechanism. Vzhledem k tomu, e je dleit ppadnm rizikm pedevm pedchzet a pipravovat doporuen, jak se jim vyhbat, je v tomto smru mon vyzdvihnout zejmna techniky auditovn. Clem pedkldanho pojednn je proto oven aplikace marketingovho auditu v bankovnm makroprosted esk republiky. K analyzovanm stem makroprosted zvolen instituce je pitom metodicky pistupovno za pouit obvyklch auditnch technik (dle teori J. Dvoka), kter dokou adekvtn kontrolovanou oblast postihnout a navrhnout pimenou formu een. Vzhledem k tomu, e marketingov audit nsledn dokzal u vybranch oblast odpovdn objevit, pesn zaznamenat a vizionsky doporuit nov postupy, kter by jinak zstaly bez povimnut, d se jednoznan vyzdvihnout jeho strategick uitenost a odborn pnos pro management bank. Klov slova: audit; krize; marketing; riziko; ovovn

vod a formulovn cle

Marketingov audit je dynamicky se rozvjejcm oborem, kter by ml adekvtn reagovat na souasn, prun se mnc, trn prosted tak, aby spolenosti, je ho pouvaj, dokzaly elit hrozbm a mohly odhalovat nov pleitosti podnikatelsk sfry. Pedkldan prce, kter je zrove dl publikan aktivitou rigorznho zen, se proto clen zamuje na marketingov auditovn selektivnho vzorku bankovnho makroprosted esk republiky a nsledn nabz praktick een zaznamenanch zjitn. Vbr tto oblasti lze odvodnit zejmna zsadn dleitost sledovn vybranch faktor pro strategick zen marketingu rem. V souladu s tvrzenmi kolektiv E. Kislingerov a I. Novho (2005, s. 127) nebo P. Kotlera (2007, s. 135), je toti mon predikovat intenzivn vliv makroprosted na obchodn zmry jednotlivch spolenost, a proto je nutn je auditn ovovat.

Materil a metody
Nsledujc kapitola obsahuje informace o materilu zkoumn a metodch een zadanch cl. V souladu s vodnm zmrem zde dochz k nvrhu marketingovho auditu, jen z makroekonomick perspektivy kontroluje marketingov smovn vybranho subjektu, kterm je stedoevropsk nann skupina EGB. Jak toti k oblasti komplexn udv R.

255

Kozel: Ve, co rmu obklopuje, bv nazvno marketingov prosted. Toto prosted sestv z mnoha subjekt a vztah mezi nimi. A u jako celek, nebo pouze pomoc jednotlivch st a proces ovlivuje prosted nai schopnost uspt u zkaznk. (2006, s. 14). Je proto zjmem marketingovho auditu tuto sfru primrn dozorovat. Metodicky je k vybranm stem makroprosted rmy pistupovno shodn, ale pouit ovovac techniky jsou navreny odlin tak, aby dokzaly adekvtn kontrolovanou oblast postihnout na zklad uen J. Dvoka, navrhujc standardizovanou formu pro vkon auditu (2005, s. 70). Jednotliv sfry jsou proto nejprve teoreticky analyzovny z dvodu upesnn pojm, nsledn dochz k prezentaci auditorskch otzek pro dan okruh (oborov je postupovno dle systmu dotazovn marketingovho auditu sestavenho autorskm kolektivem P. Kotlera (2007, s. 110), piem dal st se zamuje na auditn techniky, dky nim je mon problematiku auditovat. Zvr pak inspirativn dopluj navren doporuen. Jak bylo tedy naznaeno, marketingov audit bude v nsledujc sti proveden na makroekonomickch oblastech, tzv. vbrovho vzorku, s ohledem na rozsah analyzovan sfry. Vbr vzorku se pouije, je-li vzhledem k mnostv poloek zkladnho souboru testovn celho zkladnho souboru neefektivn. Vzorek mus zaruit dostatenou reprezentativnost, kterou se rozum monost na zklad testovn vybranho vzorku uinit zvr platn pro cel zkladn soubor. (Kafka, 2009, s. 51). Dky tmto tezm je marketingov audit smovn vhradn k demograckm, ekonomickm, prodnm, technologickm a politicko-prvnm makroekonomickm faktorm. Vsledkem ve uvedench innost je identikace problmovch oblast o kterch J. L. Burrow hovo nsledovn: Pokud jsou zjitny problmy, je teba je zmnit, aby se snilo riziko a zabrnilo pokozen nebo ztrt. (2009, s. 549). Proto jmenovan aktivita pat mezi vstupy auditnho eten, se ktermi auditoi dle pracuj pi urovn marketingovch pleitost organizace. V tto sti lze tak metodicky vymezit postup marketingovho auditu od jinch. J. Lykov v tomto smru upozoruje na skutenost, e jeho procesn pouit nen pouh odborn posouzen marketingovch aktivit, ale jedn se zde pedevm o kvantikaci vsledk a een priorit (2000, s. 11), co jin analzy nee.

256

Vsledky a diskuze
Pedkldan st pedstavuje vsledky a doporuen zskan z experimentln aplikace marketingovho auditu u vybran spolenosti. Jedn se tedy o praktick naplnn ustanovenho cle prce, kter m ovit uplatnn prvk marketingovho auditu v eskm makroekonomickm prosted. Auditn eten bylo realizovno pouze ve vybranch oblastech, pro n je mon zajistit veejn dostupn podklady a zaznamenan vsledky, se daj publikovat bez jakhokoli ohroen dvrnch hospodskch daj rmy. Je zde tak nutn upozornit na skutenost, e se nejedn o kompletn analzu kad oblasti s detailnm doporuenm, ale jde pedevm o naznaen smovn marketingovho auditu. Marketingov auditn zjitn problematiky demograckch faktor, resp. populanho vvoje je mon popsat nsledovn: Na zem esk republiky dlouhodob dochz, v souladu s celoevropskmi trendy, pedevm ke strnut obyvatelstva. To vytv skupinu klient se specickmi potebami na obslunost jejich mnohdy celoivotn nashromdnch nanc. Z marketingovho pohledu se zde me jednat jak o hrozbu, vzhledem k tomu, e senioi vtinou upednostuj hotovostn dren kapitlu, co skt nulov pnos pro rmu, tak zrove pleitost v zskn tohoto trnho segmentu do bankovnho portfolia i monost dalho obchodovn se svenmi prostedky. Marketingov auditn doporuen, kter by umonilo hrozby odvrtit a pleitosti poslit je pak takovto: Primrn je vhodn sledovat vvoj v dan sti a provdt jeho dlouhodobou diverzikaci. Vzhledem k tomu, e clov skupina zkaznk nen v souasnosti bankovnmu bezhotovostnmu systmu vtinov naklonna, s ohledem na historick zkuenosti (mnov reformy, porevolun inace, aj.), je dleit u nich vybudovat pozitivn vztah k nannm produktm. Tto sti populace je nsledn vhodn nabzet specick portfolio slueb. V ostatnch vkovch kategorich je mon koprovat souasn obchodn trendy, obzvlt s ohledem na informan technologie. Zjitn o ekonomickch faktorech a jejich vlivu na marketing vybran instituce je toto: esk ekonomika byla s ohledem na svou zsadn otevenost a znanou globalizaci zasaena celosvtovm hospodskm poklesem roku 2010. Nestabilita pelvan z jednoho ekonomickho odvtv do druhho (od hypotenho a po burzovn) zpsobila zpomalen obchodovn na pennch trzch a a na vjimen investice donutila drobn stadatele k obezetnmu chovn, kter inklinovalo zejmna k jejich spoivosti. Dopady tohoto vvoje mly vliv i na obchodn politiku bank, kter pistupovaly k vrovn mnohem opatrnji, co brzdilo nejen sektorov ekonomick rst. Doporuen, pak smuje k zaujet nsledujc marketingov a obchodn strategie: Jednoznan lze podpoit rozvnost nannch spolenost

257

pi pjovn kapitlu. Avak vzhledem k tomu, e zmiovan sektor sm v mnohm zapinil souasnou ekonomickou situaci, bylo by vhodn, aby se monetrn instituce inovativn pokusily napravit svou reputaci, protoe oboustrann toky penz jsou jejich hlavnm byznysem. Lze toho dosahovat zejmna poslenm veobecn dvry v bankovn instituce, pomoc osvtov podpory prodeje a inn komunikan strategie. Svou roli by zde ml hrt tak apel na rozvoj ekonomick rozvahy a gramotnosti klientely, po kter je ve spolenosti znan poptvka. Auditn zjitn tkajc se marketingovho oeten sfry analyzujc prodn faktory lze rozebrat nsledujcm zpsobem. Vzhledem k tomu, e se vybran spolenost nezabv vrobou, ale slubami, nen u n riziko zneiovn okol tak zsadn, jako napklad v oblasti rem zpracovatelskho prmyslu. Bohuel vak investice do ochrany ivotnho prosted nejsou prvoad, obzvlt v dob nann recese. Auditovan korporace se i pesto vnuje souladu hospodskho a spoleenskho pokroku s ohledem na ivotn prosted a oproti jinm bankm pak smuje sv nadan a dobroinn sil i na projekty peujc dotan formou o ivou produ, m je rma etrn k dan oblasti. S ohledem na zvolenou strategii analyzovan rmy je tato st bez vraznjho marketingovho doporuen. Avak vzhledem k tomu, e v souasnosti je environmentln hledisko pro velkou st obzvlt mlad generace zsadn, je mon instituci navrhnout naven mry propagace tto innosti. Je pitom nutn mt na zeteli odhad prv t odpovdajc a vkusn hladiny reklamy tak, aby pemrtn zviditelovn nevyvolalo opan, a negativn vnmn problematiky u stvajc klientely i potencionlnch zkaznk. Nabzen sdlen by mlo proto bt spe naznaen v rmci jinho produktu jako pidan hodnota a decentn upozorovat na provdn podnikov aktivity. Zjitn s ohledem na technologick dopady do marketingu bank je mono souhrnn popsat takto: Informan technologie (IT) jsou aktuln nemnnm ovldacm prvkem nannictv. Instituce zkaznky k vyuvn tchto kanl nann motivuje (ni poplatky za bezhotovostn styk a vy za hotovostn transakce), piem m nastavenou odpovdajc marketingovou kampa (informace ve vpisech a reklama na pobokch), kter na tyto skutenosti upozoruje. Z vlastnho przkumu spokojenosti klientely, kde suma nvratnosti dotaznk pesahuje 60 %, je zejm, e zkaznci (tj. 73 %) nemaj s tmito prostedky dn tkosti. Tento trend navc potvrzuje i souasn vvoj v pouvn dalch mobilnch technologi. Ppadn doporuen k technologickm faktorm lze vizionsky propojit s initeli demograckmi. Je toti zejm, e mlad i produktivn generace nem s vyuvnm IT jakkoli vraznj problmy a jej roziovn a k technologim mobilnm vtaj. Ji dnes
258

zde vak existuje znan skupina senior, kte upednostuj osobn kontakt na pobokch, jen je vak de facto penalizovn. To nsledn odhn tuto skupinu klient. Je proto vhodn se marketingov zamit na clov segment trhu napklad pomoc diskontn upravench nabdek slueb, v kombinaci s ppadnou obsluhou t pomoc telefonnho bankovnictv, kde tyto mobiln pstroje ji vtinov skupina dve narozench zvld. Zaznamenan zjitn v oblasti politicko-prvn, kombinujc pstupy politiky a hlediska justice, maj na marketingov bankovn strategie zsadn vliv. Politick situace, odpovdajc trnmu ekonomickmu systmu, je v zemi stabiln. Nejist je vak pprava reformnch krok vldy, kter zapoala v obdob prv roku 2010. Pro banku to me bt ohroen vzhledem k tomu, e nedoke sprvn identikovat zmny legislativy, co by j mohlo zpsobit zbyten vy nann nklady u marketingovch strategi, kter budou zacleny v rozporu se skutenm a konenm stavem reforem. V ppad, e nann stav doke zvolit sprvnou prognzu, me naopak zaujmout nov podl na trhu. Z ve naznaenho stavu transformovanho do souhrnnho zjitn lze navrhnout nsledujc doporuen: Je vhodn intenzivn sledovat legislativn vvoj chystanch reforem a zrove pipravovat odpovdajc produkty v obrysech koprujcch aktuln poznatky o zkonech. V obdob schvlen pslun legislativy tak bude instituce pipravena prun reagovat na poptvan sluby (nap. v ppad uzkonn povinnosti penzijnho pipojitn, o nj zjem aktuln kles, bude mt vybran spolenost zajitnu nejen adekvtn reklamn kampa, ale i odpovdajc produkt, jen je vyadovn zkonem, vetn systmovch nastaven, atd.) a doke je lpe uspokojit.

Zvr
Pedkldan prce pedstavuje vsledky marketingovho auditu zamenho na bankovn prosted. Souasn ekonomiky toti prochzej hospodskou kriz, a proto vybran tma ovuje nastaven vnitnch dicch a kontrolnch systm nannch instituc v marketingov oblasti, kter by bankovnm spolenostem dokzaly pinst pidanou ekonomickou hodnotu. Aplikace navrench technik zde tedy pedkld konkrtn auditn zjitn a odpovdajc marketingov doporuen pro inovovn faktor z makroprosted vybran rmy. Ned se zde samozejm pedpokldat, e navren inovace dok odvrtit vkyvy souasn ekonomiky. Je ale dleit vyut vsledky marketingovho auditu v oblasti managementu nebo plnovn, v souladu s uenm nap. P. Knighta (2004, s. 2). Obchodn pidan hodnota auditu je pak kladnm vsledkem celho procesu.

259

Seznam pouit literatury

[1] KISLINGEROV, E., NOV, I., a kol. [2005]: Chovn podniku v globalizujcm se prosted. Praha: C. H. Beck, 2005. 422 s. ISBN 80-7179-847-9. [2] KOTLER, P. a kol. [2007]: Modern marketing: 4. evropsk vydn. Praha: Grada Publishing, 2007. 1041 s. ISBN 978-80-247-1545-2. [3] KOZEL, R. [2006]: Modern marketingov vzkum. Praha: Grada Publishing, 2006. 277 s. ISBN 80-247-0966-X. [4] DVOEK, J. [2005]: Audit podniku a jeho operac. Praha: C. H. Beck, 2005. 165 s. ISBN 80-7179-809-6. [5] KAFKA, T. [2009]: Prvodce pro intern audit a risk management. Praha: C. H. Beck, 2009. 167 s. ISBN 978-80-7400-121-5. [6] BURROW, J. L. [2009]: Marketing. Mason: South Western Cengage Learning, 2009. 698 s. ISBN 978-0-538-44664-8. [7] LYKOV, J. [2000]: Marketingov audit a kontrola. Praha: Grada Publishing, 2000. 120 s. ISBN 80-7169-720-6. [8] KNIGHT, P. [2004]: The Highly Effective Marketing Plan. Harlow: Pearson Education Limited, 2004. 168 s. ISBN: 978-0-273-68786-3.

260

Atribty environmentlneho marke ngu a ich vplyv na spotrebiteov

Alena Kus Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Fakulta masmedilnej komunikcie, Katedra marketingovej komunikcie, Trnava, Slovensk republika; alena.kusa@ucm.sk

Abstrakt
Problematika ivotnho prostredia je oraz viac v pozornosti spolonost, ktor prijmaj globlnu lozou (socilnu zodpovednos) uvdzania vrobkov na trh. lnok sa zaober zdraznenm kontextu ochrany ivotnho prostredia a socilne zodpovednm marketingom, pokia ide o atribty spoloenskej zodpovednosti a taktie vnmanm spotrebiteskch trendov na globlnej i nrodnej rovni. Tmto spsobom chceme vytvori priestor na vysvetlenie princpov a pojmov tejto problematiky a poukza na vnmanie ekologickho charakteru vrobkov spotrebitemi. lnok prezentuje vybran vsledky marketingovho vskumu a zameral sa na vnmanie schopnosti identikova organick vrobky s environmentlnou znakou pre spotrebiteov. Kov slov: environmentlny marketing; spoloensky zodpovedn podnikanie; ekologick marketing; zelen marketing; BIO produkt

vod a formulcia ciea

Nastupujce trendy a oraz viac doznievajce rozsiahle zmeny v spoloenskom a ivotnom prostred, ale aj v ivotnom tle loveka sa prenaj do vetkch oblast udskej innosti, k omu prispieva nemalou mierou aj marketing. Marketing vo svojej podstate ako prudko rozvjajca sa disciplna zasahuje do ivota loveka spotrebitea, riem, do ivotnho prostredia a stle viac sa posva aj do inch spoloenskch rozmerov. Cieom prspevku je poukza na svislosti environmentlnej problematiky a spoloenskho marketingu z pohadu atribtov spoloensky zodpovednho podnikania a taktie na vnmanie tchto trendov spotrebitemi nielen v globlnom, ale aj v nrodnom meradle. Chceme takto da priestor pre vysvetlenie princpov a pojmov z tejto problematiky a poukza na vnmanie produktov environmentlneho charakteru spotrebitemi a ich oznaovanie symbolmi. Poukeme na vybran vsledky marketingovho prieskumu, zameranho na vnmanie bioproduktov a schopnosti identikcie enviromentlneho oznaovania produktov spotrebitemi.

261

Environmentalis ka verzus ekolgia

Problematika environmentlneho charakteru sa oraz viac dostva do pozornosti riem, ktor akceptuj lozou globlneho (spoloenskho) marketingu. Tto lozoa zoslauje tri hadisk: zisk podniku, zaloen na konkurennej vhode, potreby a poiadavky spotrebiteov, zvyovanm ich hodnoty, zujmy spolonosti pri repektovan prrodnch, technologickch a environmentlnych princpov Denova environmentalistiku je pomerne zloit, pretoe nzorov diferencicie na tento pojem s z pohadu odbornkov rzne o do rky, predmetu skmania a vnmania tohto pojmu. Ladomersk [3,s.2] denuje environmentalistiku ako multidisciplinrny odbor, ktor je zameran na environmentlne hodnotenie antropognnych innost svisiacich s vrobou a spotrebou..., ako aj na dopady produkcie na ivotn prostredie. Poda tohto autora environmentalistika vyplynula z naliehavch potrieb loveka i v zdravom ivotnom prostred, do ktorho vstupuje technicko-ekonomick sfra. Ide o pecilnu technick vedu. Oproti tomuto pojmu vystupuje pojem ekolgia, ktor je prezentovan ako biologick veda zaoberajca sa vzahmi medzi ivmi organizmami alebo ich ivotnm prostredm. Odbornci na tto problematiku sa pokali stanovi urit konsenzus v terminologickej nejednotnosti vytvorenm spojenia environmentlna ekolgia, ktor riei environmentlne problmy prostrednctvom ekologickch princpov. [3] A prve tto rozmanitos odbornch vrazov relatvne sauje pouvanie pojmu environmentlny marketing.

Environmentlny marke ng a spoloensky zodpovedn marke ng

Environmentlny marketing oznaovan aj ako zelen marketing, (marketing so zelenou tvrou, trvalo udraten marketing), sa d charakterizova ako marketingov aktivity, ktor zohaduj environmentlne hadisk a tie sa stvaj sasou zodpovednho prstupu rmy k podnikateskej innosti a sasne sa stvaj prleitosou podnikateskho rastu.[6] Zkladom environmentlneho marketingu je vvoj ekologicky bezpenejch produktov, recyklovatench a biodegradabilnch obalov, ako aj alie svisiace aktivity, innejia kontrola zneistenia a energeticky spornejie prevdzky. [3,s.2]

262

Environmentlny marketing m zelen. Zaha omnoho viac ako budovanie dobrho imidu podniku. Ide o zvzok vedenia podnika spsobom, ktor zabezpe ekonomick vvoj pri sasnom uvedomovan si zodpovednosti za zvyovanie environmentlnej a socilnej vkonnosti. [5]. Environmentlnym marketingom me podnik dosahova zisk z uspokojovania potrieb a elan zkaznkov, priom skma a minimalizuje dopad na ivotn prostredie. [1] Environmentlny marketing patr teda do spoloensky zodpovednho marketingu, a tie je jeho sasou. Vyjadrenm spoloenskej zodpovednosti s aktivity, ktor pozitvne vplvaj na zainteresovan podniky, na spolonos a ivotn prostredie. Pochopenie hbky prepojenosti a podhubia environmentlneho marketingu so spoloensky zodpovedajcim marketingom spova aj v rovine ekonomickej a socilnej, ktor spovaj v nasledujcich atribtoch: [4] zvyuje sa efektvne vyuvanie zdrojov, m sa zniuj nklady podniku, zavdza sa ekologick vroba produktov, so zniovanm dopadu na ivotn prostredie, zvyuje sa dvera zkaznkov, prispieva k zveniu trhovch podielov, zvyuje hodnotu znaky a lojalitu zkaznka, spoloensk zodpovednos podniku pomha budova vlastn imid, zabezpeuje vyiu konkurencieschopnos zavdzanm inovatvneho myslenia a prstupov k manamentu. Koncepcia spoloensky zodpovednho podnikania spova v spojen pojmov people planet prot (udia planta zisk), [7], o naznauje, e podniky sa poda zsad spoloensky zodpovednho podnikania sstreuj, okrem ekonomickch aj na environmentlne a socilne rovne podnikania. Mylienka spoloenskej zodpovednosti podnikov sa stva jadrom podnikateskej etiky poslednch dvoch desaro. Je hlavnm zmyslom prehodnotenia podnikateskch hodnotovch priort tak, aby si ich podnikatesk subjekt nezamieal so svojvou, ale ide najm o to, aby orientcia podniku na ekonomick ciele neznamenala orientciu len na krtkodob zisk, ale aby z nej nebola vyraden starostlivos podniku o prrodn a socilne prostredie, zdravie a bezpenos zamestnancov a v neposlednom rade zkaznkov.

263

Prezentovanie environmentlnych aspektov pre spotrebiteov

Environmentlne prehlsenia zahaj irok klu aktivt a s prezentovan v rznych formch. Mu zaha obrzky napr. nedotknutej prrody, divoinu alebo obnoviten zdroje energie ako aj priame tvrdenia naprklad na obaloch produktovtento vrobok neobsahuje PVC, tento vrobok je uhlkovo neutrlny, alebo pecilne symboly a oznaenia, naprklad pre produkty spravodlivho obchodu Faire Trade, ocilne logo pre biopotraviny BIO, EKO. Environmentlne prehlsenia spotrebitelia eviduj priamo v reklamch, na webovch strnkach alebo na obaloch produktov. Zelen tvrdenia sa asto vzahuj k uritej pecickej oblasti (naprklad BIO) alebo k uritm vlastnostiam produktov ,naprklad produkt je vyroben bez chemickch prsad. Mu to by oznaenia vydvan po overen treou stranou (pecick log a certikty naprklad od organizcie Forest Stewardship Council alebo Ministerstva ivotnho prostredia pre tzv. environmentlne vhodn produkty EVP) alebo priamo vyplvajce z remnch environmentlne zameranch kampan. Naprklad britsk spolonos Marks & Spencer uviedla vemi spen kampa Look behind the Label, ktor jej priniesla v spech ako akkovek predchdzajca kampa. Bez ohadu na ich formu a spsob prezentovania, vetky zelen sprvy maj za cie pritiahnu pozornos zkaznkov a presvedi ich, aby si kpili prve produkt s environmentlnym oznaenm. [9]

Materil a metdy
Prspevok m teoreticko-empirick charakter. V vodnej asti je z vybranch zdrojov literatry strune abstrahovan problematika environmentlneho marketingu ako sasti spoloensky zodpovednho podnikania a jeho prepojenia so socilnymi a ekonomickmi aspektmi. Sasou kapitoly je tie analza prezentovania environmentlnych aspektov pre spotrebiteov a poukzanie na mon formy ich komunikovania voi verejnosti. V asti Vsledky a diskusia s dedukovan vsledky vskumnch tdi o vnman a preferovan environmentlnych produktov spotrebitemi v zahrani a na Slovensku, ktor boli zskan zo sekundrnych zdrojov. Jadrom prspevku je vyhodnotenie primrneho marketingovho prieskumu, ktorho cieom bolo poukza na vnmanie BIO produktov spotrebitemi vo vybranom regine SR. V prieskume bola pouit metda psomnho dopytovania dotaznkom, ktor pozostval zo tyroch identikanch dajov o respondentoch a 8. uzatvorench otzok s monosou viacerch odpoved. Otzky boli vyhodnoten tabukovo a gracky (pre potreby projek264

tu KEGA Merchandising a event marketing pre produkty pdohospodrstva rok ukonenia 2010) , avak pre obmedzen rozsah prspevku boli interpretovan vsledky v zjednoduenej forme. Vzorka respondentov bola stanoven pravdepodobnostnm nhodnm vberom pri uren 95 % pravdepodobnosti, 5 % chybe odhadu a smerodajnej odchlke s hodnotou 0,5.Vypotan bola na 430 respondentov so 100 % nvratnosou (koordinovan asistovanie zberu dajov anketrmi). Zozbieran daje boli vyhodnoten jednorozmernou tatistickou analzou deskriptvnymi metdami. V zverenej asti boli v prspevku pouit dedukn metdy, vyplvajce z prieskumu a teoretickho prnosu prezentovanej problematiky zo sekundrnych a primrnych zdrojov.

Vsledky a diskusia
V sasnosti sa oraz viac men spotrebitesk sprvanie a vnmanie ud na kvalitn produkt. Ide o vnmanie produktov najm ekologickho ponohospodrstva bioproduktov, po ktorch sa dopyt neustle zvyuje. Kee v E neexistuj jednotn tatistiky a daje o trhu s environmentlnymi a ekologickmi potravinami, mnoh prpadov tdie vskumnch agentr zaznamenvaj vrazn rast tchto produktov vo vrobe a v spotrebe. Poda dajov IFOAM (2007), vzrstol celosvetov obchod s bioproduktami od roku 2003 takmer o 10% a celkov maloobchodn obrat pre biopotraviny sa v krajinch E pohybuje v priemere 2-3% z celkovho maloobchodnho obratu potravn. [8] Najnovie prieskumy v oblasti ekologickho marketingu, uskutonen zahraninmi marketingovmi agentrami, ukazuj, e spotrebitelia sa stvaj nronejmi na kvalitu vrobkov, kde kvalita u nestoj oddelene od ekologickch poiadaviek. S rastcim potom environmentlne citlivch spotrebiteov sa environmentlny marketing a trhy s ekologickmi vrobkami stvaj spenmi. Pribda spotrebiteov, ktor maj pocit, e ke sami konkrtne nerobia ni pre ivotn prostredie, kpou environmentlne etrnch vrobkov podporuj dobr vec a bojkotovanm neekologickch vrobkov maj menie vitky svedomia. [7] Ekologick hodnoty produktov sa stle viac dostvaj medzi spoloensk hodnoty a vnmanie prin a dsledkov zneisovania ivotnho prostredia je podstatne vyie ako doposia. Takto stav vnma najm mladia a stredn genercia vysokokolsky vzdelanch ud. Poda prieskumov vo Vekej Britnii a v Dnsku sa dokzalo, e 76% ud chce zmeni svoj sasn ivotn tl, 40% z optanch preferuje loklne vrobky pred dovanmi, 14% dnskych respondentov rozpoznva znaky ekologickho charakteru a uznva spoloensko-zodpovedn podnikanie. A 76% optanch Britov a Dnov nakupuje zelen pro265

dukty a s ochotn zaplati za tieto produkty vyiu cenu.[8] Na Slovensku sa ekologick produkty dostvaj len pomaly na pulty predajn. Skr ako v supermarketoch ich njdeme v pecializovanch predajniach s biopotravinami a ekologickmi istiacimi prostriedkami. Poda Centra environmentlnych aktivt v Trenne, zujem o ekologick produkty rastie, ale pomalie ako v okolitch krajinch. Zujem slovenskch spotrebiteov o ekologick produkty s najm v sortimente msa, msovch vrobkov, zeleniny, ovocia, vajciach a v kozmetike v kvalite BIO. In spotrebn tovary predovetkm textiln vrobky a vrobky drevospracujceho priemyslu na Slovensku chbaj. Spotrebitelia maj problm spoji rzne log a oznaenia s ich poslanm a znalos environmentlnych znaiek je pomerne nzka. tatistiky o spotrebe ekologickch produktov na Slovensku zatia neexistuj, aj ke evidujeme rzne vskumn tdie z tejto problematiky. [5]

Prieskum vnmania bioproduktov a environmentlnych znaiek spotrebitemi

Do tejto problematiky by sme chceli prispie vybranmi vsledkami realizovanho marketingovho prieskumu, ktor bol zameran na zistenie povedomia a vnmania spotrebiteov o bioproduktoch a ekologickho oznaovania produktov. Okrem identikanch otzok o respondentoch (pohlavie, vekov skupiny, vzdelanie a ekonomick aktivita), truktra otzok pozostvala z nasledovnch oblast zisovania: schopnos identikova bioprodukty, vnmanie bioproduktov oproti klasickm benm produktom,

propagcia bioproduktov v komernej sieti, dostupnos, cenov rove a rka sortimentu, identikcia znaiek environmentlneho oznaovania a ich rozlenie. Kee vsledky prieskumu s rozsiahle, bud vybran tie najdleitejie uveden tabuke 1.

266

Tab.1: Vsledky prieskumu

Oblas dopytovania Vnmanie oznaenia bioprodukt Identikcia bioproduktov oproti benm bioproduktom Propagcia bioproduktov Dostupnos bioproduktov Cenov rove bioproduktov Relatvna poetnos 72,1 % 82,3 % 83,5 % masmdi a print 46,4 % na mieste predaja 49,8 % nedostaton propagcia 47,2 % dobr 33,7 % nedostaton 33,1 % primeran 48,8 % vysok 67,7 % zelenina, ovocie 56,4 % mlieko, mliene vrobky 45,3 % pekrensk vrobky 45,9 % mso a msov vrobky 46,1 % Ekofarm 41,6 % EKO 33,5 % Naturalis 22,6 % Alnatura 32,8 % nevnmaj producenta 49,2 % vie identikova oznaovanie 50,8 % nevie identikova oznaovanie

Preferencie vo vbere sortimentu

Vnmanie producentov bioproduktov

Prehad o environmentlnom oznaovan produktov spotrebitemi

Zdroj: Vlastn spracovanie

Vyhodnotenm vsledkov z marketingovho prieskumu sme dospeli k niektorm skutonostiam, ktor ns nenechali bez povimnutia. Z optanch respondentov takmer 2/3 vnma oznaenia na obaloch bioproduktov a doke ich rozpozna oproti klasickm bench produktov. Spotrebitelia sa zameriavaj viac na sortiment biopotravn, priom najviac preferuj sortiment ovocia a zeleniny z Ekofariem, o je prekvapivm vsledkom, nakoko nae predpoklady v preferencich smerovali k msu a msovm vrobkom. Dostupnos bioproduktov v obchodnch reazcoch alebo v pecializovanch predajniach takmer polovica respondentov hodnot ako dobr, avak cenov rove vysok. Z ponknutch 8.znaiek producentov bioproduktov najvraznejie bola vnman znaka EKOFARM (46,1 %), priom respondenti mohli oznai viacero monost odpoved. Vznamnm zistenm bolo, e takmer polovica respondentov vie identikova enviromentlne oznaenie produktov na zklade symbolov, ale ich propagcia je nedostaton (49,8 %) a mala by by viac propagovan najm v masovokomunikanch prostriedkoch a priamo na miestach predaja.

Zver
Environmentlny marketing ako sas spoloensky zodpovednho marketingu predstavuje marketingov aktivity, ktor s v slade so ivotnm prostredm. Dnes sa u daj kpi na trhu produkty, ktor s etrnejie k ivotnmu prostrediu, ale zelen marketing by mal stle viac napredova. Podniky by mali implementova princpy tzv. Ekoprotu, t.j. v kom267

bincii produkcie so systmami environmentlneho manamentu a marketingu a tak dosahova rovnos, ekologick = ekonomick (ziskov). A o zkaznk? Ten by mal by stle viac a viac informovan o tom, o je pre neho v sasnosti a najm pre jeho potomkov potrebn. Na zskanie vej dvery zo strany zkaznkov a inch zujmovch skupn, rmy by mali komunikova vdy otvorene a transparentne. Taktie by sa mali usilova o zskanie prslunho certiktu i u v oblasti riadenia prevdzok (napr. certikt ISO 14001 alebo EMAS), vroby vrobkov (napr. Environmentlne vhodn produkt) alebo poskytovania sluieb (napr. Eurpsky kvet). Certikty a log vdy slia ako dkaz o sil rmy prispieva k zvyovaniu ochrany ivotnho prostredia, ako aj imidu znaky a kredibilitu rmy a poskytnutie priestoru pre inovcie. [9] Na zklade predchdzajcich tvrden, stoj za povimnutie zveren veta autorov prspevku Green Marketing , ktor je vzvou do budcnosti pre ns a alie genercie: Je viac ako potrebn rehabilitova loveka ako ivoneho druha nesceho nzov Homo Sapiens. [8]

Poakovanie
Tmto by som chcela poakova organiztorom Vedeckho seminra s medzinrodnou asou Podnikanie v konkurennom prostred poriadanho UJS, EF v Komrne, za monos publikovania mjho prspevku Atribty enviromentlneho marketingu a ich vplyv na spotrebiteov, a tak sa podeli s odbornou a laickou verejnosou o poznatky, ktor mu prispie k rozreniu vedomost, vyvolaniu diskusie, i k ovplyvneniu nzorovej hladiny z tejto problematiky.

Zoznam pouitej literatry

[1] KAPUTA, V. [2010]: Enviromentlny marketing a enviromentlne oznaovanie produktov pdohospodrstva. In HORSK, E., NAGYOV, L.,ROVN,P. : Merchandising a event marketing pre produkty pdohospodrstva. Vyd. SPU Nitra. 2010. 329 s. ISBN 978-80-552-0469-7 [2] KOTLER, Ph., ARMSTRONG, G. [1998]: Marketing. Vyd. SPN Bratislava. 1998, 486 s. ISBN 80-08-02042-3 [3] LADOMERSK, J. [2008]: Ekolgia a environmentalistika z inho pohadu. In ivotn prostredie. 6.6.2008.dostupn na http://www.seps.sk/zp/casopisy/1998/zp598

268

[4]

MALIOV, H. [2007]: Zelen pre ekologick marketing. In Marketing&Komunikace, Vyd. MS Praha, . cl. 2007040007. s.5-6. ISSN 1211-5622.

[5]

MAOV, H. [2010]: In: HORSK, E., NAGYOV, L.,ROVN, P.: Merchandising a event marketing pre produkty pdohospodrstva. Vyd.SPU Nitra. 2010. 329 s. ISBN 978-80-552-0469-7

[6]

PODSKLAN, A., SAKAL, P. [2000]: Ekologicaly oriented marketing strategy of the rm. In Zbornk 6. MVK, Akademick Dubnica, 2000. Dubnica nad Vhom.Vyd. MTF STV Trnava, s.271-278. ISBN 80-227-1448-8.

[7]

PUTNOV, A., SEKNIKA, P. [2007]: Etick zen ve rm. Vyd. Grada Publishing Praha, 2007.145 s. ISBN 978-80-247-1621-3

[8]

VANK, M., BARTOOV, J. [2007]: Green Marketing. In Zbornk z medzinrodnej vedeckej konferencie Marketing a obchod 2007. Vyd. NLC Zvolen, str. 321 328. ISBN 978-80-8093-026-4.

[9]

www.ekologika.sk/index2.php?option=com_content&do_pdf=1&id=87, 28.1.2012.

269

Vplyv truktry podniku a ekonomickho cyklu na inovcie

Juraj Lazov Paneurpska vysok kola, Fakulta ekonmie a podnikania, Bratislava, Slovensk republika; juraj.lazovy@gmail.com

Abstrakt
Nov inovatvne spolonosti v USA a iastone tie v zpadnej Eurpe s v sasnosti spenejie vo vvoji a komernom vyuit inovci ako vek etablovan podniky. Dvodmi s najm na mieru it motivan systmy, efektvnejie prijmanie poznatkov z okolia, vyia pracovn mobilita a prunejie organizan truktry. Trh pre nancovanie inovci je vemi cyklick. Napriek tradinm nzorom vrchol ekonomickho cyklu nie je spojen len s menej efektvnou alokciou zdrojov, ale tie s investciami do projektov a technolgi, ktor by sa inak neboli zrealizovali. Vldna podpora inovci by mala by zameran najm na vytvranie efektvnych podmienok pre skromn sektor a opatrenia motivujce skromnch investorov investova do inovatvnych projektov. Slovensko v tvorbe inovatvnych technolgi zaostva nielen za USA a zpadnou Eurpu, ale aj vinou postkomunistickch krajn E. Pomc by mohli zmeny vo nancovan vysokho kolstva a opatrenia na podporu investovania do fondov rizikovho kapitlu. Kov slova: inovcia; inovatvny podnik; ekonomick cyklus; inovan cyklus; rizikov kapitl

vod a formulcia ciea

Ekonmovia, ale aj politici si dlhodobo uvedomuj vznam technologickch inovci a tm aj inovatvnych podnikov na ekonomick rast a jeho udratenos. Cieom tohto prspevku je zhrn aktulne poznatky, preo v poslednch dvoch desaroiach prevldaj na trhu inovci nov na tento el zaloen spolonosti na kor vekch etablovanch riem, ako aj to, ako vplva ekonomick cyklus na nancovanie novch technolgi, a tm aj na samotn vznik a rozvoj tchto technolgi. Poznatky v prspevku s aplikovan najm na rozvinut ekonomiky v USA a zpadnej Eurpe. V zvere prspevku s nmety, ktor by mohli by aplikovan na podmienky Slovenska, resp. obdobn krajiny z reginu.

Materil a metdy
Prspevok je zaloen na rozsiahlej analze a spracovan aktulnych svetovch relevantnch zdrojov z akademickho prostredia, prostredia medzinrodnch ekonomickch organizci a profesionlnych asocici rizikovho kapitlu v USA a Eurpe, doplnen o vlastn poznatky a sksenosti z psobnosti v technologickch spolonostiach.

270

Vsledky a diskusia 1. Inovcie a truktra podniku

V sasnosti na trhu technolgi dominuj spolonosti ako Microsoft, Apple alebo Google. Ide o podniky, ktor vznikli relatvne nedvno. Boli zaloen skromnmi osobami s cieom komerne vyui v tom ase plne nov mylienku (operan systm pre osobn pota, osobn pota pre kadho, efektvne vyhadvanie na internete). Vyrstli cez investcie fondov rizikovho kapitlu a neskr vstupom na technologick burzu NASDAQ (Nesheim, 2000). Aj v sasnosti s na svete nov, zatia neznmi Gatesovia alebo Jobsovia. Pritom ete do nedvna ekonomick teria vychdzala zo znmej hypotzy (Schumpeter, 1942), poda ktorej pri inovcich maj vek rmy prirodzen vhodu oproti menm spolonostiam z dvodu vch zdrojov a ziskov, ktor mu do vvoja novch technolgi investova. V polovici 20storoia skutone dominovali vek rmy ako naprklad Bell, IBM alebo DuPont. Ich remn laboratria boli priekopnkmi nielen v oblasti aplikovanho vvoja, ale tie v zkladnom vskume. Bellove laboratri zamestnvali 11 driteov Nobelovch cien, IBM piatich lauretov. V tom ase sa zdalo, e vek spolonosti nahradili nezvislch vynlezcov z prelomu 19. a 20storoia. Situcia sa zaala meni v 80. a najm zaiatkom 90. rokov. Vplyvom asto neuspokojivch komernch vsledkov a silnejcou konkurenciou vek spolonosti preli viacermi zmenami. Vek centralizovan vskumn centr sa rozdelili na divzne laboratri. A podniky sa zaali viac orientova na to, o by sme mohli oznai ako otvoren veda, teda spoluprca s menmi spolonosami, resp. priamo ich akvizcie. Nov a asto mal rmy zskali nielen vznamn podiel na vskume a vvoji, ale v mnohch prpadoch maj zsadn vplyv na vznik novch technolgi a obchodnch modelov. Ekonmovia vysvetuj tieto zmeny rznymi spsobmi. Lerner (2010) uvdza tyri zkladn dvody a to na mieru it motivciu, renie poznatkov, mobilitu zamestnancov a prunejiu organizan truktru.

1.1 Mo vcia
Motivan systmy pre inovatvne lohy sa lia od systmov pre ben lohy. Motivova manament a zamestnancov pre inovcie je nron z viacerch dvodov. Inovatvne projekty s riskantn a nepredvdaten, s dlhodob a viac etapovit, nemus by jasn, o s sprvne kroky, s asto prli originlne a je ich ako porovna s inmi projektmi, v mnohch prpadoch s zaloen na vntornej motivcii a s spravidla kolektvnou innosou. Vyaduj teda pecick systm motivcie. Je prirodzen, e menie podniky takto
271

systmy aplikuj jednoduchie ako vek spolonosti. Vo veobecnosti je mon kontatova, e menie spolonosti s viac nchyln k skaniu a tvorbe rznorodch stratgi, m zvyuj pravdepodobnos objavenia plne novch postupov a technolgi. Na druhej strane vek rmy maj konkurenn vhodu pri iastonch inovcich u existujcich technolgi a vrobkov.

1.2 renie poznatkov

Vskumy ukazuj, e poznatok nie je a tak verejne dostupn statok. renie poznatkov ovplyvuje vzdialenos medzi riteom a prijmateom poznatku. Jaffe (1986) ukzal na ren patentov medzi rmami, e vskumno-vvojov efektvnos jednho podniku pozitvne koreluje s efektvnosou technologickch susedov. Henderson a Cockburn (1996) zas ukzali, e podniky, ktor si osvojili politiku tzv. otvorenej vedy vznamne zvili svoju vskumn produktivitu. Tu maj op vhodu nov spolonosti. Tieto astejie preberaj kovch zamestnancov od konkurencie, m zskavaj dleit poznatky o konkurennch vrobkoch a technolgich.

1.3 Mobilita zamestnancov

renie poznatkov je zko spojen s mobilitou zamestnancov. Saxenian (1996) ukzala, e jednm z dvodov trvalho spechu riem zo Silicon Valley je vysok mobilita zamestnancov, najm ininierov a ostatnch technickch pracovnkov medzi podnikmi. K vysokej mobilite urite tie prispieva zkaz protikonkurennch ustanoven v pracovnch zmluvch (zamestnvate neme v pracovnej zmluve zakza zamestnancovi odchod ku konkurencii), ktor je z historickch dvodov uzkonen v Kalifornii. Naprklad poda Marxa, Strumskeho a Fleminga (2007) zruenie takhoto zkazu v tte Michigan znilo pracovn mobilitu o 34%, najm v mench podnikoch. Gompers, Lerner a Scharfstein (2005) preskmali tzv. spin-off proces (oddelenie asti podniku alebo rozdelenie spolonosti na viacero subjektov). Je zrejm, e udia ktor pracovali pre inovatvne podniky, zskali sksenosti, ako takto podniky funguj. Maj vyiu tendenciu zaloi nov spolonosti a vyiu pravdepodobnos by spen.

1.4 Organizan truktra

Je tie prirodzen, e menie podniky maj jednoduchiu a exibilnejiu organizan truktru ako vek nadnrodn rmy. Kaplan a Stromberg (2003) tie ukzali, e rizikov kapitalisti (manari fondov rizikovho kapitlu, ktor investuj do novch inovatvnych
272

spolonost) s exibiln pri riaden spolonost. V prpade e sa spolonosti dar, s ochotn necha pvodnmu manamentu vek rozhodovacie prvomoci. V opanom prpade sprsnia kontrolu nad podnikom. Mnoh prieskumy tie dokzali, e inovatvne rmy nancovan rizikovm kapitlom s v priemere tri a tyrikrt spenejie v pote patentov na investciu, ako klasick vskumno-vvojov oddelenia vekch spolonost.

1.5 Ostatn faktory

Rozvoj fondov rizikovho kapitlu a spech novch inovatvnych riem od zaiatku 90. rokov svis tie so zmenami celkovho ekonomickho prostredia. Pd eleznej opony a postupujca globalizcia zvili konkurenciu a spsobili vrazn presun od zkladnho vskumu k aplikovanmu a jeho komernmu vyuitiu. Dleitm faktorom bola a je tie prebiehajca potaov a internetovsk revolcia. Na nrast prostriedkov vo fondoch rizikovho kapitlu mala tie zsadn vplyv zmena v americkej legislatve koncom 70. rokov, ktor umonila investova penzijnm fondom do fondov rizikovho kapitlu.

2. Inovcie a ekonomick cyklus

Klasick ekonomick teria predpoklad, e podmienky na nannom trhu nemaj vplyv na tok kapitlu k perspektvnym projektom. Teria efektvnych trhov dokonca tvrd, e v cene akchkovek aktv s zapotan vetky znme informcie. Vsledkom by mala by skutonos, e akkovek projekt s oakvanou pozitvnou istou sasnou hodnotou by mal by schopn zska potrebn kapitl na nancovanie. Realitou s vak ekonomick cykly, nann bubliny, recesie a hospodrske krzy. Graf 1 ukazuje objemy investci fondov rizikovho kapitlu v USA a Eurpe za obdobie 1992 a 2010. Z grafu vyplvaj dve skutonosti. Financovanie inovci je cyklick s jasnou bublinou v rokoch 1999 a 2000. Na druhej strane aj po prasknut bubliny objem investci prostrednctvom rizikovho kapitlu v prvej dekde tohto milnia nsobne prevyuje obdobn investcie z 90. rokov, o jasne deklaruje rastci vznam takhoto typu nancovania inovci.

273

Graf 1: Investcie fondov rizikovho kapitlu za obdobie 1992 2010 (v mld. USD)

Zdroj: National Venture Capital Association, Yearbook 2011, resp. European Private Equity and Venture Capital Association, Yearbook 2011

V alom texte sa zameriam na vrchol a dno ekonomickho cyklu a na dsledky z toho plynce pre inovcie a ich nancovanie.

2.1 Ekonomick a inova vny cyklus

Klasick ekonomick teria spja vrchol ekonomickho cyklu s niektormi negatvnymi atribtmi. Prebytok zdrojov spsobuje asto ich neefektvnu alokciu a niiu nann disciplnu. Na trhu rizikovho kapitlu (ako hlavnho zdroja nancovania inovatvnych spolonost) sa realizuje mnostvo investci do neperspektvnych technolgi a obchodnch modelov, ktor by sa za tandardnch podmienok neboli vbec uskutonili. Nanda a Rhodes-Kropf (2011) vo svojej pozoruhodnej tdii vak dospeli k prekvapujcim poznatkom, ktor tento tandardn pohad vznamne modikuj. Analyzovali trh rizikovho kapitlu v USA za obdobie 1980 a 2004 a to spolonosti, ktor v tomto ase zskali vodn zdroj rizikovho nancovania. Analyzovan spolonosti rozdelili na dve skupiny, na rmy, ktor zskali vodn zdroje nancovania v tvrroku, ktor je mono z hadiska investci na trhu rizikovho kapitlu povaova ako vrchol cyklu (hot market) a ostatn (cold market). Za vstupn veliiny zvolili podiel spolonost, ktor vstpili na technologick burzu NASDAQ, trhov hodnotu spolonost pred vstupom na burzu, typ investorov v prvom kole nancovania, poet patentov a citci patentov.

274

Tab. 1: Vybran daje o podnikoch v USA nancovanch fondmi rizikovho kapitlu v rokoch 1980 2014
Poet Celkom Biotechnolgie a zdravotnctvo Komunikcie a mdi Potaov HW a elektronika Internet a software Netechnologick spolonosti 1980 1989 1990 1999 2000 2004 14 667 2 601 1 631 2 067 6 050 2 318 3 418 5 972 5 277 Vstup na burzu formou IPO (%) 10% 19% 11% 11% 7% 8% 18% 13% 3% Hodnota pred IPO (mil. USD) 270 117 362 202 329 126 79 311 303 Poet patentov 3,70 5,40 3,40 4,70 2,20 1,70 1,50 5,20 4,80 Poet citci 16,50 20,80 18,20 21,90 12,30 6,60 5,00 26,40 11,60

Zdroj: Nanda a Rhodes-Kropf (2011)

Poda oakvania rmy, ktor boli nancovan na vrchole cyklu mali meniu spenos, e sa dosiahnu vstup na burzu. A tie astejie zbankrotovali. Na druhej strane v prpade, e tieto spolonosti uspeli, mali vyiu trhov hodnotu. To implikuje zver, e investori v asoch ekonomickho vrcholu investovali do rizikovejch spolonost, ale tieto im v prpade spechu priniesli v zisk. Osobitne tento zver plat pre sksench investorov. Tto skutonos je v slade s klasickm vzahom medzi rizikom a potencilnym ziskom pri investovan. Analza alej ukzala, e rmy, ktor boli nancovan v asoch nannho boomu maj viac patentov a tie o nieo vy poet citci tchto patentov ako ostatn podniky. V prpade sksench investorov rizikovho kapitlu je tto korelcia ete vyia.
Tab. 2: Porovnanie podnikov nancovanch na vrchole cyklu s ostatnmi spolonosami
Celkom Vek podniku pri vstupe na burzu (roky) Celkov suma zskanho rizikovho kapitlu (mil. USD) Hodnota podniku pred vstupom na burzu (mil. USD) Poet podanch patentov do 3 rokov od prvho nancovania Poet citci patentov do 3 rokov od ich podania 4,70 52,00 270,00 3,70 16,50 Vrchol cyklu 4,60 55,00 307,00 3,90 18,60 Ostatn 5,00 50,00 213,00 3,40 13,30

Zdroj: Nanda a Rhodes-Kropf (2011)

Meme teda kontatova, e inovatvne rmy nancovan v asoch boomu maj vyiu pravdepodobnos bankrotu, ale v prpade spechu prinaj investorom vyiu zhodnotenie. Tieto rmy s sasne spenejie v pote podanch patentov ako aj v pote citci tchto patentov, o plat najm pre rmy, do ktorch investovali sksen investori. Na vrchole cyklu rizikov kapitalisti investuj do projektov s vym rizikom, ale aj s vyou mierou inovatvnosti. Na zklade tejto vahy meme kontatova, e nadbytok kapitlu poas ekonomickho cyklu nie je len reakcia na existenciu novch technolgi, ale me v skutonosti
275

zohra kov lohu pri vzniku novch technolgi, ktor by inak nedostali prleitos. Takmto spsobom ekonomick cykly mu vytvra inovan cykly.

2.2 Vplyv recesie na inovcie

Trh nancovania inovatvnych spolonost je cyklick (graf 1). V ase recesie maj fondy rizikovho kapitlu problmy vystpi z investcie (predaj podniku, vstup na burzu) alebo navi kapitl na nov projekty. Investori do tchto fondov maj obavy o existujce investcie a nie s ochotn investova do novch podnikov. A zakladatelia a manari inovatvnych riem maj problmy navi potrebn kapitl do podnikov, resp. uplatni na trhu svoj produkt i technolgiu. Vsledkom je, e mnoh inak perspektvne technolgie a projekty neuspej, podniky zbankrotuj. Mnoho literatry dokazuje, e nedostatok kapitlu poas ekonomickej recesie ohrozuje vo vraznej miere najm menie rmy, o s asto inovatvne rmy v poiatkoch rozvoja. Recesia m teda vznamn negatvny vplyv na inovcie v ekonomike, najm na vznik plne novch technolgi, kde mlad zanajce rmy hraj dleit lohu. Nejde o nov informciu. Nielen ekonmovia, ale aj niektor politici si uvedomuj dleitos inovci pre ekonomick rast a negatvny vplyv ekonomickho cyklu na ich rozvoj. V poslednch rokoch vzniklo vo svete mnoho vldnych iniciatv na podporu novch technolgi alebo tzv. znalostnej ekonmie. Ale tto podpora je asto neefektvna a nesprvne adresovan. loha ttu nie je investova, ale vytvra podmienky pre efektvne investcie. Ak sa u vlda rozhodne investova, urite by nemala sai so skromnm sektorom, ale skr investova tam, kde v asoch recesie so subjektvnych dvodov nie s privtne zdroje. Lerner (2010) hovor o dvoch zkladnch lohch ttu. Po prv zavies opatrenia, ktor zvia zujem a motivciu skromnho kapitlu investova do inovatvnych podnikov. Takmto prkladom je rozhodnutie americkch zkonodarcov umoni investova penzijnm fondom do fondov rizikovho kapitlu. Obdobnm opatrenm me by motivan daov politika. Druhou oblasou poda Lernera (2010) je celkov skvalitovanie podnikateskho prostredia a tm zvyovanie efektvnosti skromnch investci. Rozumn a efektvne vldne opatrenia mu nielen pomc vytvori efektvny trh rizikovho kapitlu, ale aj zni dopady ekonomickho cyklu na jeho innos a tm akcelerova celkov spoloensk prnosy z monch inovci.

276

Zver
Zvyovanie investci do vzdelania, vedy a vskumu, podpora znalostnej ekonomiky je predvolebnou rtorikou mnohch politickch strn na Slovensku. V skutonosti sa Slovensk republika dlhodobo pohybuje na spodnch priekach rebrka ako krajn E, tak OECD v podiele ttnych vdavkov do vzdelania, vedy a vskumu k HDP. ia lepia situcia nie je ani v skromnom sektore. Poda dajov European Private Equity and Venture Capital Association, Yearbook 2011 bol v roku 2010 na Slovensku podiel investci typu private equity a venture capital 0,002% z HDP, o je spolu s krajinami bvalej Juhoslvie najmenej v celej Eurpe. Eurpsky priemer je 0,324% HDP, na prvch troch miestach s Vek Britnia, vdsko a vajiarsko. Slovensk priemysel je v poslednej dekde zaloen na vrobnch a montnych dielach pre nadnrodn podniky najm z automobilovho a elektrotechnickho priemyslu doplnen malmi a strednmi domcimi rmami, ktor sa orientuj vlune na domci trh, prpadne na trhy okolitch krajn. Skutonch technickch inovci a inovatvnych podnikov je vemi mlo. Magdolen (2011) popisuje jeden z potencilnych prkladov. Nie je ambciou na tomto mieste bliie analyzova dvody tohto stavu. Na zklade zahraninch sksenost uvediem len tri pomerne jednoduch a nanne nenron opatrenia, ktor by mohli situciu v strednodobom horizonte zmeni: 1. Zvi nancovanie technickch a prrodovednch odborov na vysokch kolch mono na kor niektorch odborov humanitnch. 2. Umoni slovenskm penzijnm fondom v 2. a 3. pilieri investova do domcich skromnch fondov rizikovho kapitlu, resp. takto fondy priamo zaklada. 3. Daov podpora investci do domcich inovatvnych podnikov. Relne zmeny sasnho stavu vyaduj komplexnejiu analzu, ale najm politick vu tieto zmeny uskutoni.

Poakovanie
Moje poakovanie patr mojim pedaggom na Fakulte ekonmie a podnikania Paneurpskej vysokej koly v Bratislave, na ktorej v sasnosti psobm ako extern doktorand. Osobitn poakovanie chcem vyjadri mjmu koliteovi doc. Ing. Jaroslavovi Belsovi, PhD. za cenn rady a pripomienky k tomuto prspevku.

277

Zoznam pouitej literatry

[1] NESHEIM, J. L. [2000]: High-tech Start up The Complete Handbook for Creating Successful New High Tech Companies. The Free Press, A Division of Simon & Schuster Inc., NY. 2000. 343 p. ISBN 0-684-87170-X. [2] SCHUMPETER, J. A. [1942]: Capitalism, Socialism and Democracy Taylor & Francis e-Library, 2003. 460 p. ISBN 0-203-26611-0. [3] LERNER, J. [2010]: Innovation, Entrepreneurship and Financial Market Cycles. OECD Science, Technology and Industry Working Papers, 2010/03, p. 8-18. [4] JAFFE, A. B. [1986]: Technological Opportunity and Spillovers of R&D: Evidence from Firms Patents, Prots and Market Value. American Economic Review 86 (5), p. 9841001. [5] HENDERSON, R. M., COCKBURN, I. [1996]: Scale, Scope and Spillovers: The Determinants of Research Productivity in Drug Discovery. RAND Journal of Economics 27, no. 1. 1996, p. 32-59. [6] SAXENIAN, A. [1996]: Regional Advantage: Culture and Competition in Silicon Valley and Route 128, Harvard University Press, 1996. ISBN: 0-674-75340-2. [7] MARX, M., STRUMSKY, D. and FLEMING, L. [2007]: Noncompetes and Inventor Mobility: Specialists, Stars, and the Michigan Experiment. Harvard Business School, Working Paper No. 07-042. 2007. [8] GOMPERS, P. A., LERNER, J. and SCHARFSTEIN, D. [2005]: Entrepreneurial Spawning: Public Corporations and the Genesis of New Ventures 1986 to 1999. Journal of Finance, 60(2). 2005, p. 577-614. [9] KAPLAN, S. N. and STRMBERG, P. [2003]: Financial Contract Theory Meets the real World: An Empirical Analysis of Venture Capital Contracts. Review of Economic Studies 70(2). 2003, p. 281-315. [10] National Venture Capital Association. Yearbook 2011, p. 27. Dostupn na internete http://www.nvca.org/index.php?option=com_content&view=article&id=344&Itemi d=103 [11] European Private Equity and Venture Capital Association. Yearbook 2011, graph

278

17. Dostupn na internete http://www.evca.eu/uploadedles/Home/Knowledge_Center/EVCA_Research/Statistics/Yearbook/Evca_Yearbook_2011.pdf [12] RAMANA, N., RHODES-KROPF, M. [2011]: Investment Cycles and Startup Innovation, Harvard Business School, Working Paper 12-032, October 28, 2011, 31 p. [13] LERNER, J. [2010]: Innovation, Entrepreneurship and Financial Market Cycles. OECD Science, Technology and Industry Working Papers, 2010/03, p. 18-36. [14] European Private Equity and Venture Capital Association. Yearbook 2011, graph 34. Dostupn na internete http://www.evca.eu/uploadedles/Home/Knowledge_Center/EVCA_Research/Statistics/Yearbook/Evca_Yearbook_2011.pdf [15] MAGDOLEN, L. and MASARYK, M. [2011]: Development of Flywheel Storage Energy Using Active Magnetic Bearings, 2nd International Conference Renewable Energy Sources 2011, June 7-9, 2011 Tatransk Matliare, Slovak Republic, 4 p.

279

Masmedilne vzory vo vzahu k adolescentom

Andrea Leskov Univerzita Kontantna Filozofa, Filozock fakulta, Katedra veobecnej a aplikovanej etiky, Nitra, Slovensk republika; aleskova@ukf.sk

Abstrakt
Globalizan vplyv je v sasnosti badaten vo vetkch oblastiach ivota, mdi nevynmajc. Vznam mdi v socializanom procese jednotlivca, najm dospievajceho, je nespochybniten. Ubrni sa vplyvu mdi je takmer nemon, podstatn je vak kritick prstup k zskanm informcim a podnetom. Jednotlivec mus teda disponova istm stupom medilnej gramotnosti, ktorej osvojenie vo forme formlneho i neformlneho vzdelvania je hlavnm cieom medilnej vchovy. Kov slov: mdi; masmedilne vzory; adolescent; rodina; hodnoty; medilna vchova

vod a formulcia ciea

Adolescencia je vo veobecnosti ponman ako vvinov obdobie stabilizcie hodnt. Pre adolescenta je dleit vytvori si sprvny pocit identity, aby si mohol kls relne ciele tkajce sa akejkovek oblasti jeho ivota a zvoli si aj adekvtne spsoby ich dosahovania. Aby si relne ciele mohol vyti, mus pozna svoje schopnosti a hodnoty. Thompsonova vaha (in Hradisk, 2007) o sebavnman a sksenostiach v mdiovanom svete hovor o tom, e proces sebautvrania sa stva otvorenejm v tom zmysle, e udia pri vytvran vlastnej identity sa stle viac opieraj o symboly ponkan mdiami. Rozvoj mdi tak obohacuje a men proces sebautvrania a sebavnmania a postupne dochdza k presunu utvrania vlastnej identity z kontextu interpersonlnej komunikcie do kontextu masmedilnej komunikcie. Mdiami ren obsahy ponkaj monos vytvra si na ilzich zaloen svet, do ktorho sa komponuje vlastn identita.[1] Obdobie adolescencie je vemi kritick a je pre i typick konfzia identity, ktor bva asto sprevdzan vznikom negatvnej identity alebo kolektvnej identity. V snahe redukova zmtok, prevan pri dosahovan vlastnej identity, si adolescent vemi asto had vzory na bze medilnych hrdinov, s ktormi by sa mohol identikova. Tto hrdinovia mu prepoiiavaj urit druh kolektvnej identity. Prostrednctvom nich sa adolescenti snaia pochopi samch seba a formulova svoje vlastn hodnoty. Stereotypizovanie a projekcia nevhodnch, protispoloenskch charakteristk me vies k predsudkom a diskrimincii druhch. Hroz riziko, e mlad lovek v kontexte medilnej pseudoreality asto namiesto
280

zrenia v identite, intimite, prosocilnosti a integrite smeruje k pseudoidentite, k pseudohodnotm a pseudointerakcim, oho dsledkom je existencilna frustrcia a existencilne vkuum.[2] Imitcie medilnych hrdinov a idolov mu napcha znan kody v myslen, cten a hodnotovom systme adolescentov. Prezentovan vzory v masmdich kadopdne zohrvaj nemal lohu pri vytvran identity adolescentov i pri ich ponman obsahu hodnt. Poda V. Kainovej [3] s tieto umelo vytvoren vzory na jednej strane spen, krsni, v nieom vnimon jedinci, ktor asto predstavuj nedosiahnuten idel. Alebo naopak obyajn udia, ktor mladch zaujm nejakmi svojimi prednosami, avak ovea viac priahuj prve svojou normlnosou, kladnmi i negatvnymi rtami, s ktormi je mon ahko sa stotoni. V obidvoch prpadoch s vak dan modely prezentovan pralivm spsobom, vaka vrazovm prostriedkom mdi i vaka mainrii, ktor sa rovn medilnej vrobni hviezd. Prve preto psobia vemi lkavo ako materil pre napodobenie.

Vsledky a diskusia
V sasnom medializovanom svete sa ukazuj ako oraz frekventovanejie sexulne tmy a zobrazovanie sexu. Sexualita v masmdich, prezentcia a hodnotenie sexu ako vednej zbavy, prezentcia sexulnej promiskuity, propagcia sexulnej vonosti a jej banalizovanie, stupovanie efektov a zmern prekraovanie tabu dosahuje niekedy skutone zarajci stupe. I. Ondrejka a kol. [4] vidia v masmdich najdostupnej spsob zskavania informci o sexulnom sprvan. K.L.LEngle, J.D. Brown a K. Kenneavy [5] vo svojej tdii dospeli k zveru, e adolescenti, ktor s viac vystaven sexulnemu obsahu v mdich a ktor percipuj viu podporu zo strany mdi pre sexulne sprvanie teenagerov, referuj v zujem angaova sa v sexulnom styku a vej sexulnej aktivite. Masmdi s dleitm kontextom pre sexulnu socializciu adolescentov a medilne vplyvy by mali by zohadovan poda uvedench autorov vo vskume a vasnch intervennch zsahoch na znenie sexulnej aktivity adolescentov. Mdi mu by obzvl vznamn pre mlde aj pri vvine ich vlastnej sexulnej mienky a vzorov najm vtedy, ak v rodine je tto problematika tabuizovan. I ke pre dospievajceho, mladho loveka s urit informcie z oblasti sexuality nevyhnutn, diskutabilnm stle zostva rozsah a forma, ako sprostredkovva informcie, aby mladmu publiku nespsobila predasn medilna prezentcia sexulneho sprvania ujmu. T. Zaspa [6] kladie akcent na zloit jav zrovnoprvnenia pohlav, poukazujc na vznamn lohu masmdi v boji za toto zrovnoprvnenie. Zrovnoprvnenie pohlav si vyaduje tak socializciu muov aj ien, ktor umouje o najviu vonos a kreativitu pri utvran vlastnej identity a pri utvran pohadu na sexualitu. Zrovnoprvnenie je pre mdi problmom. Nakoko prvoradou lohou mdi nie je vzdelvanie, resp. m281

di sa nesstreuj na vyuovanie, ale skr na poskytovanie zbavy, podpora zrovnoprvnenia pohlav sa stva vemi akou. V danom kontexte sa ako opodstatnenm jav prepojenos rodiny a mdi ako socializanch initeov psobiacich pri formovan identity jedinca. Rodiia s zodpovedn nielen za vchovu det v rodinnom prostred, ale aj za ich vchovu ako tak. Z tohto dvodu sa rodiia snaia kontrolova aj vplyv inch socializanch initeov, ktor v istch aspektoch mu psobi konkurenne, napr. koly (komunikcia so kolou), vrstovnkov, mdi (monitoring medilnej konzumcie dieaa). Poda M. Jozeka [7] funkcie masovej komunikcie modikuj doterajiu lohu rodiov, ktor sa musia zaobera prpravou mladho pokolenia do ivota v sasnom svete. Manelsk a rodiovsk vzah tvoria zklad nuklernej rodiny. Jeho kvalita a osobnostn vlastnosti obidvoch rodiov v rozhodujcej miere ovplyvuj psychick a fyzick rozvoj det, ich hodnotov identitu a ich ivotn perspektvu. Z tohto hadiska kad tt poskytuje prvnu ochranu a morlnu podporu manelstva a rodiovstva. V svislosti s novmi javmi, ktor nastali v spoloenskom vvoji rodiny, je paradoxom, e rodina, ktor sa vo svojej primrnej podstate vyznauje prirodzenou vntornou sdrnosou vzahov medzi pohlaviami a generciami, je v sasnosti stle viac nten vyuva vonkajie prostriedky na upevnenie svojej ohrozenej jednoty. K oslabeniu vntornej opory stability rodiny a kvality jej vzahov prispieva v nemalej miere oslabenie tradinch rodinnch hodnt, tradinho socilneho prostredia, vplyv zmien v priebehu a obsahu ivotnch fz i vplyv masovokumunikanch prostriedkov. V Nrodnej sprve o politike mldee v Slovenskej republike pre Radu Eurpy (2005) sa uvdza, e vo veobecnosti mlad udia v SR uprednostuj individulne hodnoty ako dobr zamestnanie, astn rodinn ivot, spokojnos a harmniu, priatestvo, majetok a peniaze. Z hadiska veku, najviac chlapcov a dievat vo veku od 15 do 22 rokov povauje za najdleitejiu hodnotu ma astn manelstvo a deti, zatia o 23 a 26 ron mlad udia klad draz predovetkm na potrebu ma zamestnanie, ktorm podmieuj aj astn rodinn ivot. V sasnosti sa naliehavou otzkou stva podiel prezentcie ozajstnch hodnt v masmdich v porovnan s komerne priorizovanmi dielami a ponukami, ktor prezentuj aj vslovne negatvne hodnoty. T. Zaspa [8] akcentuje problematiku mravnho kontextu a obsahovej strnky masmdi. Pod mravnm psobenm rozumie tak psobenie, ktor je aj poda nho vlastnho hodnotenia rozvne, je obsiahnut v spoloenskch truktrach a v spoloenskch normch a za ktor sme schopn prevzia pln zodpovednos. Z masmdi, ovplyvujcich mravn predstavivos, pripisuje vek dleitos prve televzii, kee ou
282

predstavovan programy obsiahnu irok oblas udskej aktivity vrtane vzdelvania, rodiny a rodinnho ivota, prce aj sexu. Dleitos mravnch princpov v svislosti s oblasou spoloenskej komunikcie (masmdi) akcentuje aj M. Klobuick. [9] Taktie ppe Benedikt XVI. sa naprklad vyjadruje o masmdich v tom zmysle, e asto v aktulnych vchovnch vzvach dnenho sveta konkuruj kole, cirkvi, a dokonca aj rodine. Apeluje na mdi, aby napomhali rozvoju hodnt ako udsk dstojnos, manelstvo a rodina. Apeluje aj na medilnych producentov, rodiov a uiteov a na tak vchovu deti, ktor by viedla k sprvnemu pouvaniu mdi. [10] Pohad na rodinu v masmdich, prezentcia rodinnch vzahov, rodiny ako hodnoty nie je prioritnm predmetom zujmu empirickho bdania. V popred empirickho bdania je skr vplyv televzie/mdi na rodinn ivot, na interakcie v rodine. Napr. televzia je rodinou vyuvan, ako kontatuje K. eov [11], v zvislosti na rodinnch nvykoch, cieoch a potrebch. Televzia je dleitou sasou rodinnho ivota ud a udia jej venuj enormn mnostvo asu. Poda spomnanej autorky zakotvenos televzie v rodinnom priestore ilustruje i vzah adolescentov k tomuto mdiu. T, ktor radi sleduj televziu, hodnotia svojich rodiov pozitvnejie. Naopak t, ktor preferuj povanie hudobnch nahrvok, inklinuj skr k vrstovnckym skupinm. K. eov [12] uvdza taktie zaujmav nzor Sandera (2001), poda ktorho je adolescencia obdobm, kedy sa sledovanie televzie prudko zniuje, nakoko predstavuje jednu zo zloiek domova, od ktorho sa adolescent potrebuje akoby odpta. Akonhle vak zane i svoj vlastn rodinn ivot, jeho televzna konzumcia op skokovo narast. Na jednej strane sa mu rodina a rodinn vzahy prezentova v mdich realisticky, pozitvne a sympaticky s akcentom na lsku, vernos, spolupatrinos a vzjomn odovzdvanie sa. Na strane druhej ide o prezentciu negatvneho i nevhodnho pohadu na rodinu a rodinn vzahy nevera, promiskuita, nsilie v rodine, nedostatok morlnej a duchovnej vzie manelskej zmluvy. Adresnm v tejto svislosti je nzor V. Kainovej [13], ktor poukazuje na prezentciu lsky v masmdich. Poda nej mdi asto deformuj nzory mladch ud na lsku medzi muom a enou. V mdich, najm v televzii asto bva prezentovan ako nezvzn citov vzplanutie sprevdzan sexulnym sprvanm. Lska v mdich nie je primrne zobrazovan v spojitosti s vernosou a manelstvom. Aj preto je nutn naui mladch prehodnocova vzory, ktor im mdi ponkaj a naui ich vybera si z ich ponuky len tie obsahy, ktor prispievaj k ich obohateniu. Uveden podiarkuje v irej svislosti aj vyjadrenie I. Lomnickho: K tomu, aby sme ili sprvnou cestou, nm pomhaj aj udia okolo ns z rodinnho a spoloenskho ivota, teda relne vzory hodn nasledovania, z ktorch vyaruje udskos, pokoj a ochota nezitne pomha. Rovnako vznamn s zobrazen vzory zachyten prostrednctvom rznych literrnych nrov. Len treba si starostlivo vybera a ne283

prijma vetko, o je ponkan. [14] Z Koncepcie ttnej politiky vo vzahu k deom a mldei do roku 2007 (2001) vyplva, e osveta rodiny prostrednctvom mdi m rezervy a primrne sa v nich nevyskytuj vzvy vchovnho psobenia rodiny, ktor je nezastupitenm modelovm prostredm. alej sa v tomto dokumente zdrazuje popri dleitosti a nevyhnutnosti vchovy det a mldee ako obanov ttu aj dleitos prpravy chlapcov a dievat na lohy otcov a matiek. Na tomto procese sa zastuj na prvom mieste rodina ako nezastupiten modelov prostredie a kola v spoluprci s rodimi rozrenm vedomostnch a socilnych aspektov v tejto oblasti vchovy. Spoluprca tchto dvoch subjektov je nevyhnutnou podmienkou na obmedzenie psobenia alternatvnych konzumnch modelov prezentovania udskej sexuality v masmdich. Vsledky empirickch vskumov [15] potvrdzuj, e napr. teenageri si vyberaj ako svoje obben lmy tie, ktor s nejako zko spt s ich ivotom a aktulnymi problmami. Adolescentn dievat zase pouvaj populrne magazny k vypracovaniu svojho chpania enstva. A napr. vber domcich prc, vhodnch pre chlapcov a dievat, zvis od spsobu denovania maskulinity a feminity v mdich. Je preto potrebn ma na zreteli, e prirodzen zvedavos, tba po zakzanom, koprovanie sprvania, siln identikcia s idolmi, absencia primeranej sexulnej vchovy v rodine a v kolch vytvraj ivn pdu pre ohrozenie zdravho psychosexulneho vvinu det a adolescentov. [16]

Zver
Mdi patria celkom oprvnene medzi vznamn socializan initele, pretoe sa v poslednch desaroiach stvaj dominantnou silou pri formovan postojov, nzorov, hodnt i ivotnho tlu udstva. Je vak potrebn zamyslie sa nad tm, ak dopad me ma ahk a rchla dostupnos medilnych obsahov predovetkm pre proces sebaidentikcie dospievajcich. Je zrejm, e z marketingovho hadiska je rating rozhodujcim kritriom, nezriedka vak na kor obsahovej kvality. Preto aj z tohto dvodu sa jav opodstatnenou potreba medilnej vchovy, ktor me inpirova k praktickmu vyuitiu mdi, vies k osvojovaniu medilnych kompetenci a k schopnosti kritickho myslenia a uvaovania.

Zoznam pouitej literatry

[1] HRADISK, E. [2007]: Psychologick aspekty postavenia mdi v spolonosti. In: Medilne kompetencie v informanej spolonosti. Trnava: Fakulta masmedilnej komunikcie UCM v Trnave, 2007, s. 245. ISBN 978-80-8105-004-6.

284

[2]

MESROOV, B. NANITOV, E. [2002]: Nsilie v masmdich a jeho vplyv na detskho divka. In: DOBR LOVEK. Pedagogicko-psychologicko-kultrny pohad. Nitra: FF UKF, 2002, s. 137. ISBN 80-8050-557-8.

[3]

KAINOV, V. [2006]: Rozvoj medilnych kompetenci u 15-18 ronch adolescentov a mon spsoby ich rozvjania v rmci intitucionalizovanej vuby medilnej vchovy na strednch kolch. In: Adolescencia aktulne otzky predasnho a predenho dospievania. Bratislava: Slovensk spolonos pre rodinu a zodpovedn rodiovstvo, 2006, s. 109. ISBN 80-968891-5-X.

[4]

ONDREJKA, I. a kol. [2006]: Vplyv internetu na sexulne sprvanie. In: Sociokulturn kontexty v oetovatelstv a porodn asistenci, pspevk k podpoe humnnj pe o lovka. 1. vyd. Olomouc: Univerzita Palackho v Olomouci, 2006, s. 176. ISBN 80-244-1424-4.

[5]

LENGLE, K.L. BROWN, J.D. KENNEAVY, K. [2006]: The mass media are an important context for adolescents sexual behavior. In: Journal of Adolescent Health [online]. 2006, vol. 38. Dostupn na internete: <http://www.unc.edu/depts/jomc/teenmedia/pdf/JAH.pdf>.

[6]

ZASPA, T. [2002]: Mdi v ase globalizcie. Bratislava: L, 2002, s.151. ISBN 80-7114-387-1.

[7]

JOZEK, M. [2009]: Elementy zmyslu existencie a personlna kultivcia ivota loveka. In: Personlna obnova humanity na prahu 21storoia. Nitra: UKF v Nitre, FF, 2009, s. 419. ISBN 978-80-8094-465-0.

[8]

ZASPA, T. ILOWIECKI, M. [2003]: Moc a nemoc mdi. Bratislava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, vydavatestvo Trnavskej univerzity, Veda, 2003, s. 146. ISBN 80-224-0740-2.

[9]

KLOBUICK, M. [2009]: Morlny rozvoj loveka. In: Personlna obnova humanity na prahu 21storoia. Nitra: UKF v Nitre, FF, 2009, s. 408. ISBN 978-80-8094-465-0.

[10] VATIKNSKY ROZHLAS [2007]: Oami viery, vedy a kultry: Benedikt XVI. pozva mladch k odvahe milova. 13. 2. 2007, Vatikn. Dostupn na internete: http:// www.radiovaticana.org/SLO/Articolo.asp?c=117900. [11] EOV, K. [2007]: Dti a rodie ped televiz. Rodinn socializace dtskho televiznho divctv. Brno: Paido edice pedagogick literatury, 2007, s. 31-32. ISBN
285

978-80-7315-149-2. [12] EOV, K. [2007]: Dti a rodie ped televiz. Rodinn socializace dtskho televiznho divctv. Brno: Paido edice pedagogick literatury, 2007. ISBN 978-807315-149-2. [13] KAINOV, V. [2006]: Rozvoj medilnych kompetenci u 15-18 ronch adolescentov a mon spsoby ich rozvjania v rmci intitucionalizovanej vuby medilnej vchovy na strednch kolch. In: Adolescencia aktulne otzky predasnho a predenho dospievania. Bratislava: Slovensk spolonos pre rodinu a zodpovedn rodiovstvo, 2006, s. 110-112. ISBN 80-968891-5-X. [14] LOMNICK, I. [2011]: Hodnotov aspekty vzahu etiky, kultry a literatry. Nitra: UKF, 2011, s. 145. ISBN 978-80-558-0008-0. [15] EOV, K. [2007]: Dti a rodie ped televiz. Rodinn socializace dtskho televiznho divctv. Brno: Paido edice pedagogick literatury, 2007, s. 28. ISBN 97880-7315-149-2. [16] ONDREJKA, I. a kol. [2006]: Vplyv internetu na sexulne sprvanie. In: Sociokulturn kontexty v oetovatelstv a porodn asistenci, pspevk k podpoe humnnj pe o lovka. 1. vyd. Olomouc: Univerzita Palackho v Olomouci, 2006, s. 176. ISBN 80-244-1424-4.

286

Tudsmenedzsment 2.0 ltjogosultsga

Andrs Lvai Szchenyi Istvn Egyetem, Regionlis Gazdasgtudomnyi Doktori Iskola, Gyr, Magyarorszg; info@tudasmenedzsment.hu

Absztrakt
A tanulmnyban vizsglatra kerl a tudsmenedzsment 2.0 ltjogosultsga. Korbbi irodalmak feldolgozsval, Abrahamson menedzsment divat elmlete [1] alapjn a klasszikus tudsmenedzsment illetve a tudsmenedzsment 2.0 ltt prblom igazolni. Utna megvizsglom, hogy a Web 2.0 technolgia milyen eszkzkkel, lehetsgekkel tudja felvrtezni a tudsmenedzsmentet s ezen eszkzk, technolgik milyen tudsmenedzsment terleten alkalmazhatak. Kulcsszavak: Tudsmenedzsment; Web 2.0

Bevezets s clkitzs
Tanulmnyom clja megvizsglni a tudsmenedzsment ltjogosultsgt, vajon csupn csak egy menedzsment divat vagy annl tbb? Illetve bemutatni, hogy a tudsmenedzsment eszkztrt, hogyan lehet gazdagtani a Web 2.0 lehetsgeivel. A tudsmenedzsment az els vtizedben hatalmas nvekedst mutatott be, a vilgon mindenhol konferencik, folyiratok, tancsadk s egyb tudomnyos publikcik jelentek meg a tmval kapcsolatban. Az llami s versenyszfra vllalatainl klnbz tudsmenedzsment projektek, mg az akadmiai vilgban a tudomnyos vizsglata zajlik. Wilson [2] azt lltja a tancsad cgek fjtk fel s kreltak belle menedzsment divatot. A tudsmenedzsment melletti rvels, hogy szksg van r a sikeres szereplshez a 21. szzad globlis, tudsalap gazdasgban. Szksges felttel a tudsmenedzsment mellett a sikeres innovcik meglte s termszetesen a tudsmenedzsment is egy hatalmas innovci. Everett Rogers Innovcis diffzi elmlete [12] szerint az innovci egy tlet, gyakorlat, trgy, ami a diffzival, egy folyamattal, a trsadalom egy bizonyos szegmensben ismertt vlik. A sikeres innovci a clkznsg (egyedek vagy szervezetek) ltal adoptlsra kerl tbb lpcsben:

287

1. bra: Sikeres innovci adaptls [12]

Abrahamson [4] szerint, a menedzsment innovcik diffzijrl ez nem mondhat el, az adoptlk nem hoznak fggetlen s technikailag hatkony dntseket. Azt is vallja, hogy ezrt inkbb a menedzsment divathullmok vagy divatok a megfelel kifejezs. A menedzsment divatokat ms jelleg terjeds jellemzi. Sokkal nagyobb kslekeds utn valami hatsra egy risi lks keletkezik, hihetetlen nagy npszersget adva egy divatnak s elterjednek. A divatt vlst gy lehet felismerni, hogy ezen elterjeds pillanata utn nagyon gyors a lecsengs. Ltezik olyan jelensg is, amikor jbli hullmok jelennek meg, az adott menedzsment divat jrameghatrozsa (redenition) miatt.
2. bra: Menedzsment divatok letciklusa [1]

288

Mikzben a tudsmenedzsmenttel foglalkoz szakemberek tbb, mint 10 ve azzal kzdenek, hogy rendszereikben napi szinten javtsk a tudsmegosztst, kommunikcit kzben megjelenik egy olyan platform, ahol a felhasznlk aktvan vesznek rszt ebben s a legfontosabb eleme a tartalom. A korbbi IT tudsmenedzsment tmogat eszkzk gyakran elbuktak: Sokan kifejezetten az informci technolgitl remltk a tudsmenedzsment mindenre kiterjed problmamegoldsait, azzal egytt, hogy minl inkbb haladunk a tuds rejtettebb dimenzii fel, annl kisebb arnyban lehet az integrlshoz s tadshoz informcitechnolgit alkalmazni. [5]. Ennek egyik lehetsges magyarzata az, ami az informatikai projektek jellegbl fakad, hogy a vezetk ltal jvhagyott specikci nem jelentett megoldst a napi problmkra vagy a klnbz felhasznlk kztti klnbsg tfedsre. A rendszerek hasznlatnak motivcija a humn oldalrl volt megvalsthat, a Web 2.0 annyiban mdostja ezt, hogy a kzssgi lmny is megjelenik, cskkenhet a szervezeten belli humn oldali motivcis rsegts. rdekes mg az is, hogy a tudsmenedzsment 2.0 nem a tudsmenedzsment msodik genercijt jelenti a gyakorlatban, hanem a harmadikat, hiszen a 2.0 a technolgiai httrre utal, ami a harmadik genercinl jelenik meg. A tudsmenedzsment harmadik korszakban a tudssal kapcsolatos gondolkods tllp az informcitechnolgin, az egyneken, st a szervezeteken is s hlzatknt jelenik meg [5] A kvetkez fejezetben bemutatom az ltalam feldolgozott irodalmakban tallhat mdszertanokat, milyen mdszerek, mire alkalmasak, vagy hasznlatosak, amiket a gyakorlatban is hasznltam illetve ki is egsztettem a megltsom alapjn.

Felhasznlt mdszerek
A menedzsment fajtk divatjnak elemzst kt fajta mdszertannal lehet elvgezni 1. Diskurzusos letciklus analzis egy olyan megkzelts, mely sorn bibliograi s tartalomelemzssel kerl sor a vizsglatra. 2. Diffzis letciklus analzis megkzeltsnl az adoptl szervezet adoptlsi szintje kerl meghatrozsra. A tudsmenedzsment 2.0 elemzshez Binney [13] fle 6 elemet tartalmaz keretrendszert hasznltam fel.
289

Tranzakcionlis tudsmenedzsment alkalmazsok, ahol a tuds a technolgiba van begyazva, mint pldul a helpdesk alkalmazsok.

Analitikus tudsmenedzsment megoldsok, ahol kls adat forrsbl szrmazik a tuds.

(Tuds) vagyon menedzsmentje, az zleti folyamatok sorn megjelen tuds explicit menedzsmentje.

Folyamat alap tudsmenedzsment, az zleti folyamatok kodiklsa, fejlesztse. Fejlesztsi tudsmenedzsment, a szervezet munkatrsai fejlesztse oktatssal. Innovci tudsmenedzsment, az j tudst elllt krnyezet elsegtse. A kutatsom sorn a korbbi eredmnyeket felhasznlva tovbb lptem, egyestettem

a kt kutatsi irnyt, a tudsmenedzsment ltjogosultsgt s Web 2.0 eszkzk tudsmenedzsmentbe integrldst. gy jutottam el a tudsmenedzsment 2.0 ltjogosultsgnak megvlaszolsnak megksrelshez. gy reztem, hogy a lt igazolsa az els lps a specikusabb tmk kutatsa eltt. A megismert s elsajttott mdszertan alapjn diskurzusos letciklus analzist hajtottam vgre a ProQuest segtsgvel. A tudsmenedzsment 2.0 kifejezsre kerestem r azrt, hogy a tudsmenedzsment 2.0 ltjogosultsgval kapcsolatban adatokat szerezzek. Bebensee, T, Helms, R s Spruit, M. [11] Binney tudsmenedzsment keretrendszert kibvtettem, egyrszt tovbbi szempontokkal kiegsztve, msrszt a cikkkben az szerepelt, hogy a tranzakcionlis s a folyamat spektrum nem rtelmezhet a Web 2.0 szempontjbl, ezzel nem rtek egyet a tranzakcionlis spektrum konkrt technolgival megoldhat.

A kutats eredmnyei s okfejtse

Kenneth Grant [3] vizsglata diskurzusos letciklus analzist vlasztotta, hogy megvizsglja a tudsmenedzsment irodalmi httert. A ProQuest Research Library Compete hasznlatval trtnt. A klnbz tudsmenedzsment tmkra az albbi tallatok szlettek:

290

3. bra: Tudsmenedzsment diskurzusos letciklus analzise [1]

1. tbl.: Kenneth Grant [3] Proquest kutatsnak sszefoglalsa

sszesen # Knowledge management KM & Information Technology/ Systems Intellectual Capital/Assets 25901 Akadmiai # 7799 % 30% # 7184 Ipari % 28% jsgban # 1387 % 5% sszegzs Lappangsi id utn gyors nvekeds, majd 10 ven keresztl lland szint. Akadmiai s ipari szinten hasonl rdeklds, csekly megjelens jsgokban. 1996-ig lappangs, majd 3 ven keresztl gyors nvekeds, ami utn lland szint kvetkezett akadmiai s ipari diskurzusokban. Lappangsi id utn gyors majd lland nvekeds 15 ven t, hasonl megoszls az akadmiai, ipari s jsgok kztt. Korltozott lappangsi id utn gyors nvekeds 10 ven keresztl, majd lland nvekeds, dominns az akadmiai krnyezetben, mg kevsb dominns az ipariban s az jsgokban. Lappangsi peridus 1996-ig, majd gyors nvekeds 5 ven t, amit egy stabil nvekeds kvetett az akadmiai szinten. 1996-ig lappangsi peridus, majd 3 ven keresztl lass nvekeds az akadmiai vilgban. 1997-ig lappangsi id, majd 11 ven keresztl stabil nvekeds fknt akadmiai kzegben. Lappangsi id utn 10 ven keresztl gyors nvekeds, dominns az akadmiai kzegben. Lappangsi peridus 1996-ig majd 3 ven keresztl gyors nvekeds, utna stabil nvekeds az akadmiai vilgban s egy picit laposabb nvekeds az ipari vilgban.

10114

3170

31%

2845

28%

441

4%

5593

1596

29%

1886

34%

2072

37%

Organisational Learning

8653

6755

78%

1742

20%

156

2%

KM Processes

6253

2833

45%

1290

21%

157

3%

KM & Strategy

3211

1262

39%

768

24%

134

4%

KM Models Communities of Practice Knowledge Workers

2750

1930

70%

386

14%

45

2%

1901

1430

75%

338

18%

47

2%

635

328

52%

196

31%

17

3%

291

McInerney s Koenig [6] vizsglata szerint, ha sszehasonltjuk ezeket az eredmnyeket ms menedzsment divatokkal, mint a Quality Circles(a), Total Quality Management(b), Business Process Reengineering(c), akkor azt tapasztaljuk, hogy ezek kzl semelyik sem tartott ki tz vnl tovbb, radsul a grbjket tekintve a cscs gyors elrse utna gyors hanyatls kvetkezett.
4. bra: Menedzsment divatok letciklusa [3]

Kenneth Grant munkjnak alapjn elksztettem n is a sajt ProQuest kutatsom, a Tudsmenedzsment 2.0-val kapcsolatban. Az ltalam hasznlt kifejezs a keresshez Knowledge Management 2.0 volt. gy talltam meg az sszes olyan tallatot, melyben a tudsmenedzsment s a Web 2.0 technolgia volt megtallhat. Azt tapasztaltam, hogy nem lthat kslekeds illetve hirtelen emelkeds a grbben, inkbb egy lland mennyisg. A tudsmenedzsment 2.0 tendencijban gy viselkedik, mintha nem a tudsmenedzsment jradenilsa, nem menedzsment divat lenne.
5. bra: Tudsmenedzsment 2.0 divat letciklus vizsglata

A Web 2.0 s a tudsmenedzsment szakirodalom alapos olvassa sorn az albbi kt lnyeges, kiemelend pontot talltam.
292

Forrester kutatsa szerint 500 fnl tbb alkalmazottal rendelkez cgek 119-bl 106 informatikai vezetje szerint legalbb egy fajta Web 2.0 alkalmazst hasznlnak [8], azaz lassan minden nagyvllalatnl megtallhatv vlik. Illetve Gartner magyarzatt [10] a Web 2.0 nagy sikerre, hogy tisztban kell lennnk azzal, hogy meg kell klnbztetni a technolgia s a koncepci elfogadsa kztti klnbsget. A technolgit knnyebb elfogadni, elsajttani. A koncepcit az albbi tnyezk segtik: A Web 2.0 minl tbbet kerl hasznlatra a mgtte lv koncepci is elfogadsra kerl. Internet trendek totlis Web 2.0 siker Tudsmenedzsment trendek a szervezetekben, vek t npszerstettk a tudsmegosztst Bebensee, T, Helms, R s Spruit, M. [11] tblzata, mely a Binney fle keretrendszert kapcsolja a klnbz Web 2.0-es alkalmazsokat, kiegsztettem.
2. tbl.: Bebensee, T, Helms, R s Spruit, M. [11] kiegsztett tblzata
Tranzakci Tuds fajtja Tuds konverzi Technolgik Analitika Vagyon menedzsment Folyamat implicit externalizci Dokumentum menedzsment rendszerek, Keres motorok, Tuds trkpek wiki, mdia, megoszts, bloggols Workow menedzsment, Folyamatmodellez eszkzk internalizci Szmtgp segtett oktats, Online oktats Fejleszts tacit szocializci Csoportmunka eszkzk Innovci s alkots

explicit kombinci Szakrti rendszerek, Dntsi fk Adatbzisok s riporting eszkzk

Web 2.0 alkalmazsok

mashup: pl.: tudsbzissal kombinlt online helpdesk, rss, meta-wiki, szemantikus szakrti rendszerek kollektv intelligencia

szavazs, cmkzs, kzssgi hlzat, rtkels, kzssgi knyvjelz

felh, kzssgi grid workow, hlzat, agilis megosztott projektmenedzsment munkaterletek, mdia megoszts, podcastok

wikik, mikrobloggols, blogok, kzssgi hlzat, megosztott munkaterletek

Tmogat funkcik

kollektv intelligencia, hlzati effektus

kollektv intelligencia, hlzati effektus, felhasznl ksztette tartalom

ktetlen kollaborci

ktetlen kollaborci, hlzati hats, felhasznl ksztette tartalom

293

A tuds fajtja s konverzi Haggie s Kingston [14] alapjn kerlt az sszestett tblzatba. A tranzakci spektrum szgbl vizsglva rtelmezhet a Web 2.0 megjelense. A modern helpdesk rendszerek mr alkalmazzk az rss-t, vagy a mashup jelensgt, azaz klnbz technolgik, alkalmazsok sszekeverse azt jelenti ebben a pldban, hogy a helpdesk ticketek miutn megoldsra kerltek, egy tudsbzisba kerlnek. Wikit is rdemes ide sorolni, viszont egy msik szempontbl kell megvizsglni. Nem gy kell tekinteni r, hogy klnbz szcikkeket ssze lehet linkelni, hanem, hogy egy szakrti trsasg ll a szcikkek jvhagysa mgtt. A folyamat spektrumhoz nem talltam technolgit, viszont, amit kiemelnk az az agilis projektmenedzsment. A Web 2.0 technolgik megjelensvel jelent meg egy idben, a klasszikus projektmenedzsmenthez kpest a sebessg felgyorsult jellemzi. ltalban egy htig tart idszakok jelennek meg az agilis projektek letben s a projekt ltal ltrehozott termkek egyszersdnek, pldul a szoftverfejleszts sorn az elkszl alkalmazs szinte funkcinknt kerl tadsra az gyflnek. gy nem egy j alkalmazs lesz befolyssal a tudsmenedzsment folyamat spektrumra, hanem az j korszak indirekten.

Befejezs
A szakirodalom feldolgozsa sorn tallkoztam olyanokkal, akik szerint a tudsmenedzsment csupn egy menedzsment divat melyet a klnbz tancsad cgek gerjesztenek. A tudsmenedzsment mellett organikusan kifejld gondolatok, folyamatok, mdszertanok, irnyzatok pedig a divat ltt erstik meg, hogy a firnyzat rdeklds vesztse utn, megjelennek. Tallkoztam olyan irnyzattal is, hogy kompletten elutastja a tudsmenedzsment jelentsgt, ltt. Devane s Wilson [9] szerint a tudst nem lehet trgyiastani, a tudsmenedzsment csupn mestersges mdszerekkel prblkozik. Ezt egy esettanulmnnyal prbljk altmasztani, hogy a megvizsglt cg kibocsjtsa ntt a tuds-nem-menedzsmenttel. Szerintem ez az elmlet ott bukik el, hogy egy specilisan talaktott szervezetet prbl sszehasonltani tudsmenedzsment szempontbl ms nagy cgekkel. A tudsmenedzsmentet nem tartom divatnak, egy Total Quality Management-tel szemben a mai napig rengeteg publikci jelenik meg a tmban s a belle kivl j irnyzatok nem a divat fellendtsbl keletkeznek, hanem a gazdasgi krnyezet vltozsaira megjelen vlaszok s ez egy organikus fejldst eredmnyez. A Web 2.0 ltal megtmogatott tudsmenedzsment is pont egy ilyen organikus fejlds eredmnye, a klasszikus tudsmenedzsment koncepcijt kiegszti kollaborcit s a kommunikcit segt eszkzkkel. Azt a jelensget, hogy minden mg odakerlt a 2.0, azt knnyen tekinthetjk divatnak. Mg a felhasznl orientlt informatikai rendszerekkel, amik vgre nem programozknak kszlt, a tudsmenedzsment hatkony
294

eszkzkkel egszlt ki.

Ksznetnyilvnts
Szeretnk ksznetet mondani Bencsik Andrenak, Rechnitzer Jnosnak illetve Gyulay Tibor s csapatnak, k jelentettk szmomra az inspircit a cikkem elksztshez.

Felhasznlt irodalom
[1] ABRAHAMSON, E. & FAIRCHILD, G. [1999]: Management fashion: Lifecycles, triggers, and collective learning processes. Administrative Science Quarterly, 44. [2] WILSON, T. D. [2002]: The nonsense of knowledge management. Information research, 8. [3] KENNETH GRANT [2011]: Knowledge Management, An Enduring but Confusing Fashion, The Electronic Journal of Knowledge Management Volume 9 Issue 2, 11171131 [4] ABRAHAMSON, E. [1991]: Managerial Fads and Fashions: The diffusion and rejection of innovations Academy of Management Review, 16. [5] [6] BENCSIK, A. [2009]: A tudsmenedzsment emberi oldala, Z-Press CLAIRE, R., McINERNEY S MICHAEL E. D. KOENIG [2011]: Knowledge Management Processes in Organizations, Morgan & Claypool [7] [8] HUCZYNSKI, A. [1993]: Management Gurus, London, Routledge FRAMINGTON, H. H. [2007]: CIOs use WEB 2.0 to keep up with competition: study, (Electronic version),Computer World [9] DEVANE, S. and WILSON, J. [2009]: Business Benets of Non-Managed Knowledge. The Electronic Journal of Knowledge Management Volume 7 Issue 1 2009, 31 40 [10] MORIA LEVY [2009]: WEB 2.0 implications on knowledge management, The Electronic Journal of Knowledge Management Volume 13 Issue 1, 120 134 [11] BEBENSEE, T, HELMS, R and SPRUIT, M. [2009]: Exploring Web 2.0 Applications as a Mean of Bolstering up Knowledge Management The Electronic Journal of

295

Knowledge Management Volume 9 Issue 1, 1-9 [12] ROGERS, E. M. [2003]: Diffusion of Innovations, Fifth Edition, London, The Free Press. [13] BINNEY, D. [2001]: The knowledge management spectrum-understanding the KM landscape, Journal of Knowledge Management, Vol 5, No. 1, 33-42. [14] KNOX HAGGIE, JOHN KINGSTON [2003]: Choosing Your Knowledge Management Strategy, Journal of Knowledge Management Practice

296

Martke ng na podporu transru vedecko technickch poznatkov

Jn Michalko Trenianska univerzita A. Dubeka v Trenne, Fakulta socilno-ekonomickch vzahov, Katedra verejnej sprvy a reg. rozvoja, Trenn, Slovensk republika; jan.michalko@tnuni.sk

Abstrakt
V rmci prspevku sa snaime upozorni na potrebu rozvoja modernho marketingu pri zohadnenia sasnch monosti a vybavenia v akademickch a vskumnch intituciach na podporu transru novch poznatkov do praxe v zume podpory celospoloenskho pokroku. Poukaza chceme aj na potrebu obnovenia ekonometrickho modelovania nie len v oblasti hodnotenia efektvnosti transfru vedeckch poznatkov, externalit, vplyvu zhmotnenho a ne zhmotnenho vedecko technickho pokroku.. Vdomcich podmienkch sa snaime o vyuitie dynamickch klastrov a socilnych siet takch, ktor maj pre spolonos vznam z hadiska podpory celospoloenskho pokroku. Kov slova: vedecko-technick poznatky; sluby e-governmentu; klastrov modely; sostikovan marketing

Poznatkov ekonomika a skalia jej napredovania

Predpokladme, e je dleite sa aj dnes astejie vrti k dobe, ke pod titulom: Cybernetics: or, Control and Communication in the Animal and the Machine vyla v roku 1948 kniha Norberta Wienera a ihne sa stala svetovm vedeckm bestsellerom. Vedeck svet sa pod vplyvom Norberta Wienera v povojnovom obdob viac orientoval na monosti objavov a vedeckho napredovania pri prepojen aj vemi vzdialench vednch odborov. Na rozdiel od tohoto obdobia nachdzame aj dnes vea bigotnch zstancov vystupujcich proti podpore prepojen aj nie vemi vzdialench vednch odborov zujme akejsi istoty vednch odborov. Vzvy na podporu rozvoja socilneho marketingu i na podporu vskumu v sinnosti vemi vzdialench vednch odborov sa aj na akademickej pde obas stretvaj s nepochopenm. V snahe o prekonvanie podobnch skal sme v prspevkoch [1] a [9] popsali dokonca pokus o testovanie predpokladov pre zakladanie hybridnch tudijnch programov orientovanch netandardne napr. na bio-mechatroniku i dokonca na mikro-bio mechatroniku. Pri nedostatonom pochopen na akademickej pde je takto rieenie odsden na nespech. V oiach verejnosti sa pri nepremyslenej mdialnej podpore dokonca podobn pokus me stretn aj s vekm odporom. Zvl by bez sostikovanch sluieb verejnopravnch medi mohla iritova nezainteresovanch snaha robi vskum s pomocou dynamickch klastrov a socilnych siet i sieti PC spojench do klastra za elom substitcie super-poitaov aj ked sa to realizuje v zujme zlacnenia vskumu. Do takho klastra pod gesciou UCLA sa nm v minulosti podarilo zapoji naich tudentov. Informan revolcia, ktor zaala na zaiat297

ku 70tch rokov 20storoia vvojom mikroprocesorov sa vyznamenala obrovskm vplyvom na svetov ekonomiku ke sa len rozsah tzv web ekonomiky odhaduje na 4 triliony eur. Tak podobne aj pri inch technologickch zmench sa oakva, e bud zvyova produktivitu, zvyova kvalitu ivota, zniova ceny, vytvra nove ekonomick aktivity, nove pracovne prleitost a vytvra bohatstvo. asto sa predpoklad, e tento pozitvny dosah IT me byt pre vetky krajiny, bez ohadu na stupe ich rozvoja. Svet sa stva globlnou, technologicky orientovanou spolonosou preto ani medzinrodn dynamick klastre ktor prinaj rmm monos vyrba sostikovanejie , kompaktnejie a lacnejie produkty. Vo vyspelch ekonomikch u nie je lohou zefektvni manulnu prcu, ale hlavnou vzvou je zvi produktivitu znalostnch pracovnkov. Online asopis Executive Perspectives spolonosti PricewaterhouseCoopers priniesol zaujmav lnok zameran na podnikov prax. Autorom je partner newyorskej kancelrie tejto poradenskej rmy Peter J. Miscovich. Poznatkov prca predstavuje u 40 percent globlnej ekonomiky. V krtkom ase sa poznatkov pracovnici teda t ktor na prcu vyuvaj viac mozog ne svalstvo stali rozhodujcou pracovnou silou. Naneastie, viac ne polovica vedomosti organizci je nevyslovench a neformalizovanch sdli v mysliach pracovnkov. Pribline 80 percent individulnych profesijnch i odbornch vedomosti sa strca, ke pracovnk rmu opustil Jednm zo spsobov, ako vedomosti lepie vyui a zbytone ich nestrca, je program Poznatkov pracovisko, ktor si bez elektronickej podpory nie je mon predstavi. Sksenost s networkingom a zujem nie iba na strane tvorivch pracovnkov. ale aj implementcia medzinrodnch tandardov a interoperabilita na strane informanch systmov s zkladnmi predpokladmi tzv. poznatkovej ekonomiky on-line, ktor nadobda konkrtnejiu podobu aj v rmci sluieb e-governmentu podporovanch cez psto informanch vrstiev GIS do ktorch sa transformuj vektorov mapy s viac ako 11 000 premennmi pre komplexn popis zemia ekonomick vyspelch krajn. V naich podmienkach to vytvra priestor pre zapojenie irokho okruhu intitci vskumno vvojovho zamerania na obdobie najblich rokov. Aby vsledky takho snaenia boli efektvne vyuit vyiada si to aj rozvoj nie veobecne uznanho socilneho marketingu.

Ako podporova rozvoj udskch zdrojov

Mnoho internacionlne pouitench poznatkov je popsanch v prspevkoch [3] a [8],preto v tejto asti si dovolme iba niekoko doplujcich poznmok. Aby poznatkov (vedomostn) pracovnici odvdzali dobru prcu, mus spsob, akm pracuj a druh ich prace podporova i organizan truktra. To si vyaduje zasadne a hlbok zmeny. Na kadej rov298

ni organizanej, kultrnej i technologickej. Km akademick pracovnici a niektor vedci pracovnici obhajuj plon organizan truktry, hierarchick modely naalej prevldaj, lebo vo svojej najzkladnejej rovni napaj udsk potrebu poriadku, bezpenosti a identity. oraz viac spolonost si vak uvedomuje, e ak chc sai v globlnej ekonomike, musia vedier reagova na zmeny samy sa premeni, inovova rchlo a inne. Na tieto skutonosti sme museli pamta pri nvrhu klastra na zchranu producentov obuvi a oatenia v Trenianskom regine. Silviu Lucetti z Bolonskej univerzity sme poverili zoskupenm 1600 agentr so zameranm na malosriov design a sostikovan marketing pre producentov obuvi a oatenia. Problmom nebola komunikcia na strane 1600 agentr so zameranm na malosriov design v Taliansku, ale skr nedostaton sksenost s networkingom a mal zujem na strane postupne upadajcich producentov obuvi a oatenia, ale aj implementcia medzinrodnch tandardov a interoperabilita na strane informanch systmov. Schopnos odovzdva vedomosti sa dnes stva kovou hodnotou. Mus by podporovan zhora predovetkm v prpade medzinrodnch tandardov a interoperability, ktor zkladnm predpokladom napredovania v oblasti elektronickch sluieb. Znamen to i odovzdva si informcie s vedomostnmi pracovnkmi ako je podnikatesky pln a nann informcie aj v podmienkach verejnej sprvy. Vo vzahu verejnej sprvy k obanovi to vak bez osvety, alebo socilneho marketingu, ktor ma lepie prepracovan nstroje to nepjde. Dleit je vyadova v tomto procese sptn. vzbu. V podmienkach intitci to pomha vytvori kultru, kde zamestnanci ctia, e sa na nich berie ohad, o zvyuje spokojnos a lojlnos, ale tie to znsobuje aj ich vkon. Vetky vyie uveden skutonosti by mali patri k prioritm povinnch Regionlnych inovanch stratgi RIS, ktor by mali patri k zkladnm vchodiskm napredovania vetkch eurpskych reginov. Niektor z naich reginov neuplatnili v dostatonej miere osveden metdy ekonometrickho modelovania a strategickho plnovania v rmci svojich RIS tak ako na ne upozorujeme v prspevku[7] a nenaznaili, e ich hodlaj vyuva pri meran efektvnosti transferu vedecko-technickch poznatkov. Takto prstup k tvorbe stratgi sme si mohli overi aj v rmci piatich pobytov organizovanch pod gesciou NCEE National Council on Economic Education. U aj v minulosti sa vyspel krajiny v snahe ovldnu a zjednocova svoje informcie spoliehali na informan technolgie. V sasnosti sa v tejto oblasti dostvame do novch dimenzi. Osobitnej pozornosti sa te pozcia pre BAO business analisis on line. Ale odovzdvanie informci je aj socilny proces. Vedomosti sa ria spolonosou predovetkm vaka udskm vzahom. Analza socilnych siet odhal nezdokumentovane, asto skryte cesty, ktormi sa vedomosti v spolonosti transformuj. Odhal intelektulne aktva spolonosti, utajench odbornkov, sprostredkovateov informci a sila udsk zsobrne infor299

mci). Analza socilnej siete je mapou sieti skutonch vedomosti spolonosti. Vyzbrojen tmito informciami mu vedci pracovnici vytvori vedomostn stratgiu. Najskr treba odhali, ak druhy vedomost by sa mali odovzdva a km. To pome vyli neproduktvne zmeny. alej by sa mali zavies jasne ciele odovzdvania vedomost a postupy. Tieto smernice pomu pracovnkom uri priority vzjomnho psobenia a zdokonali ich vlastn vkonnos. Manament by sa mal zamera na budovanie a podporu socilnych siet takch, ktor maj pre spolonos skuton strategick hodnotu. Mimoriadna pozornos sa im mus venova v akademickom prostred.

Pracovne prostredie a podpora rozvoja udskch zdrojov

Poznatkov pracovnici pociuj vrazne meniu lojalitu k rme ne pracovnci v minulom storo. Vlastnia toti vrobn prostriedky spolonosti vedomosti a kvalikciu. Ak nemaj zmyslupln vzbu k rme, mu sa kedykovek rozhodn zmeni spolonost a zobra svoje vedomosti a kvalikciu so sebou. Analza socilnych siet odhal, ktor pracovnci zohrvaj kov lohy pri vytvran siet vntri rmy. T potrebuj uznanie za rozhodujcu prcu s vedomosami. To zlep spokojnos zamestnancova ich udranie vo rme. alie stratgie, ktor pomhaj dlhodobo udra dleitch vedomostnch pracovnkov, zahaj ponuku dobrch platov a alch zamestnaneckch vhod. Firma me posdi i rotciu prace pracovnkov. T, ktor rotuj, s schopn lepie komunikova a inovova, o vytvra dlhodobejie hodnoty pre spolonos a rovnako i vie uspokojenie z prace. Dobr marketing intitcie aj PR stratgia prispievaj tie vzname k viemu uspokojeniu z prace v organizci. V akademickom prostred, ktor je nutn hodnoti minimlne poda eurpskych kritri je medzinrodn spoluprca i vedenie zahraninch tudentov vetkch stupov aj v rmci ERASMU dos vznamne ako z pohadu rozvoja udskch zdrojov tak z pohadu marketingu univerzt. Vedomostn pracovnci s neoddelitenou sasou konkurencieschopnosti, a preto by mali by povzbudzovan, aby sa zastnili na rozvoji remnej stratgie, plnov a procesov. Najm tch, ktor bezprostredne ovplyvuj ich prcu. Rovnako i jasn, zrozumiten a primn komunikcia zo strany najvyieho manamentu pome zamestnancom pochopi, ak zmeny v spsobe prace s potrebne a ak nove sprvanie bud potrebova. V tejto svislosti sme u v minulosti vysvetovali pozoruhodne sksenost rmy NEC z Japonska. Dleit s aj informan technolgie. Umonia poznatkovm pracovnkom dosta sa rchlo a ahko k informcim a podeli sa i s vlastnmi informciami. Obmedzia as, ktor venuj opakujcim sa benm lohm, svoju prcu doku organizova innejm sp300

sobom. Aby sa investcie do informanch technolgi efektvne vyuili, treba pracovnkov a ich pouvan stle skoli. V takom prpade sprvna technolgia podpor sprvne procesy Zamestnvatelia maj stle sklon podceova vznam usporiadania pracoviska. Ak je navrhnute tak, aby zodpovedalo potrebm poznatkovch pracovnkov, me povzbudzova tvorivos a inovcie, odovzdvanie vedomost a tmov prcu. Zvyuje i oddanos zamestnancov voi organizci, predovetkm vak jej schopnos konkurova v rmci svojho segmentu. Poas niekokch poslednch desaro organizcie asto experimentovali s pracovnm prostredm. Naneastie vina tohto silia sa ukzala neplodn, pretoe chbali zkladn poznatky o tom, o ovplyvuje vkonnos pracovnka. K malo propagovanm patrili aj vskumy zo zahraniia napr. od u spomenutej rmy NEC z Japonska. Veobecne pouiten koncept pracoviska ako otvorenho priestoru me by nkladovo efektvny, ale asto bran odovzdvaniu informci a tmovej prci, lebo obmedzuje skromie. Niektor spolonost sa snaia poskytn zamestnancom o najviu exibilitu pracoviska. Umouj ju naprklad mal uzavret kancelrie, priestory na zamyslenie a npady... Podporuje sa aj in netradin prostredie, ako je domov, auto, letisko, satelitne kancelrie, ako alternatvne pracovne prostredie. Do lderskch pozci sa v tomto smere dostavaj veobecne znme intitcie Google a HP s vynikajcimi parametrami z hadiska Cyber Space Economics.

Zver
Sstreovanie podnikovch a vedecko-vskumnch intitcii o najbliie k sebe podporuje monos spoluprce a teda aj transfer poznatkov. Z tohto hadisk je potrebn pozitvne hodnoti aj iniciatvy v rmci rezortu kolstva v ostatnom obdob. V podmienkach trhovho mechanizmu ide predovetkm o spoplatnen transfer, ktor je nutn podporova sostikovanmi nstrojmi marketingu. na ktor sa pecick zameriavame v rmci takto tematick zameranch konferenci organizovanch UCM v Trnave. Inak sa vak problematika podpory transferu poznatkov jav v rmci samotnch pracovsk. Ukzalo sa, e dvadsa p a tyridsa pracovnkov je najefektvnej poet ud pre spenos tmov.. Dobre psob i pomiea hierarchie, aby sa zlepil tok vedomost naprie rznymi rovami a podnikateskmi jednotkami. spen program vedomostnho pracoviska podporuje monos pouva interaktvne zny tak pre tmov spoluprcu, ako aj pre neformlne, vzjomn vzahy. Na pozoruhodne sksenost rmy NEC z Japonska, ale aj na poznatky z nvtevy akademic301

kho prostredia v Kaliforni, ale aj z pobytu na Bolonskej univerzite i na Siauliai University poas Erasmus Week 26-29 April 2010. Pre pedaggov ekonomickch faklt k najhodnotnejm treba zaradi pobyty organizovane pod gesciou NCEE. Na tieto poznatky sme nadvzovali aj v rmci nho projektu VEGA v rmci ktorho vyhodnocujeme aj monos vytvrania virtulnych podmienok pre tvoriv spoluprcu. Technolgie ako napr.: Skype, ICQ, Facebook v sinnosti s TeamViewer umouj poda naich sksenost za uritch podmienok dokonca stimulova tmov spoluprcu. Osvedili sa nm aj pri konzultcich tudentov dvoch stupov gradulnho tdia a postgradulnych tudentov zo zahraniia. Progres vo vyuvan IKT a sluieb e-Governmentu i u na loklnej urovn v regine, alebo na celonrodnej rovni si vak vyaduje premyslen socilny marketing na jeho podporu.

Acknowledgement
This work has been performed within the project Model Electronical Methodes of Education Participating on Development of Enviromental Cohesion as a New Quality of Environmental Surroundings. The project was supported by Slovak national scientic grant agency VEGA, project Nr. 1/0200/08.

Zoznam pouitej literatry

[1] BILK, J. MICHALKO, J. [2006]: Dynamic models and logistics in them. In: Zbornk z medzinrodnej vedeckej konferencie Verejn sprva a reg. rozvoj, FSEV TNUAD Trenn 2006, ISBN 80-8075-157-9, PIB, 2007 [2] BILK, J. MICHALKO, B. ADAMKOVIOV, V. KURINCOV [2008]:Technologia vzdelvania na podporu sluieb e-Governmentu In: Zbornk konferencieInformatyka wdobie XXI wieku 2008, Radom, , Posko, ISBN 976-83-7351-279-5 [3] BILK, B., ROHLOV, K., MACUCHOV, K. [2006]: Knowledge and experience from international virtual post graduate study program. In: Zbornk z konferencie XIX. DIDMATTECH 2006, Komrno 6. 7. 2006, str.379, ISBN 978-80-89234234-3 [4] BOIAK, . MICHALKO, J. [2007]: Zklady tatistiky bilingualne skripta, FSEV TNUAD Trenn 2007, ISBN 80-8075-125-0 [5] KTIK J., MRVA, J. [2001]: Verejn sprva Vydavatestvo GC-TECH, Trenn, 2001, ISBN 80-8075-060-2. 100 s.

302

[6]

MICHALKO, J. [2005]: Educational Technology and Multimedia Centres even for Education in Infection Environment, In: Zbornk z medzinrodnej vedeckej konferencie v Bratislave, Informatika 2005, i05 ISBN 83-88449-28-2

[7]

MICHALKO, J. [2004]: Verikovane modely ako metodologicke vchodisko dobrch prognz a strategickho plnovania. In: Socilno-ekonomick revue. Vedeck asopis FSEV TNUAD Trenn 2004, s. 50-55. ISSN 1336-3727

[8]

MICHALKO, J. BLAEJ, A. B. ADAMKOVIOV, B. BILK. [2006]: Logistick kroky v snahe zvldnu medzinrodn virtulny program tdia In: Zbornk z konferencie XIX. DIDMATTECH 2006, Komrno 6. 7. 2006, str.370, ISBN 978-8089234-234-3

[9]

MICHALKO, Jr., KNEPPO, I., BILKOV, N., MICHALKO, J. [2011]: Podpora vedy v mdich In: Zbornk z konferencie:Megatrendy a mdia, UCM FMK Trnava 2011, ISBN 978-80-8105-251-4.

[10] MICHALKO, J., BETAKOVA, J., LUZ ROSIANE, NAGYOVA, M. [2005]: How to create National Education Multimedia Centers for Pre-university Education, In: Zbornk z medzinrodnej vedeckej konferencie Multimedia w biznisie i edukaciji, Czestochowa 2005, ISBN 83-88449-28-2 [11] MICHALKO, J., MAGA, D. [2008]: Selection of Subject Centered Education Technology. 17th ERK 2008. [Ljubljana]: [Universtity of Ljubljana],2008. Vol. B. pp. 309 312 [12] SAATA, E. [2007]: Planowanie pracy dydaktycznej nauczyciela w nauczaniu techniki. W: Technika informatyka edukacja. Teoretyczne i praktyczne problemy edukacji technicznej. Pod red. W.Furmanka. Wyd. Uniwersytet Rzeszowski. Rzeszw 2007. ISBN 978-83-88845-90-1, pp.166-171 [13] SAATA, E. [2001]: Kompetencje komunikacyjne nauczycieli szk wyszych w ich samoocenie i ocenie studentw. W: Kompetencje zawodowe nauczycieli a problemy reformy edukacyjnej, red. E.Saata Radom 2001, ISBN 83-88001-44-2, pp.101-110.

303

Aspekty manarskeho rozhodovania o prieniku na zahranin trhy

Ladislav Mura Univerzita J. Selyeho, Ekonomick fakulta, Komrno, Slovensk republika; ladislav.mura@gmail.com

Abstrakt
Kvalita riadenia podniku zvis od kvality rozhodovacieho procesu. Ide o proces, v ktorom s presne uren innosti od formulovania problmu, jeho rieenia, vberu najvhodnejieho variantu rieenia a do prijatia manarskeho rozhodnutia. Rozhodovanie o prieniku na zahranin trhy patr medzi strategick rozhodnutia podnikovho manamentu. Medzinrodn ekonomick interdependencia vyvolva zvyujci sa konkurenn boj na domcom a zahraninom trhu. V internacionalizcii podnikania vid manament podnikov monos lepie zhodnoti podnikov zdroje. Kov slov: manarske rozhodovanie; prienik; zahranin trhy; internacionalizcia; podnikanie

vod a formulcia ciea

Siln konkurenn boj, prebiehajce globalizan a integran procesy zvyuj nroky na riadenie podnikateskch subjektov a na samotnch manarov. Kvalita riadenia podniku zvis od mnohch faktorov a je vemi obtiane unikova model spenho podnikania [2]. Osobitne v ase hospodrskej krzy je riadenie podnikov vystaven mnohm krzovm situcim [1]. Multinacionlne spolonosti s viacstupovou organizanou a riadiacou truktrou disponuj vmi monosami ako mal a stredn podniky a s menej zraniten [5]. Takto spolonosti asto expanduj prostrednctvom podnikateskch siet [8]. Kvalita riadenia podniku zvis poda nho nzoru vo vraznej miere od kvality rozhodovacieho procesu. Manarske rozhodovanie je podmienen variantnosou rieenia problmu. Uskutoni sprvne manarske rozhodnutie je mon len po adekvtnom vyhodnoten monch rieen a nslednom vbere najvhodnejej varianty. Na domcom trhu pociuje oraz viac podnikov nastenos a manament podniku mus hada nov monosti rozvoja podnikania. Ako mon alternatva sa ukazuje rozhodovanie o internacionalizcii podnikania, teda o podnikan aj na zahraninom trhu, prpadne v budcom obdob o podnikan iba na zahraninom trhu. S tm svis i vytvorenie optimlnej marketingovej stratgie [4], vytvorenej pre cieov trh. Manament podnikateskch subjektov nesmie opomen ani legislatvu E, ktor zsadnm spsobom formuje podnikatesk prostredie [6]. Zahranino-obchodn spoluprca s podnikmi inch krajn je sce nron a rizikovejia ako podnikanie v domcom prostred [7], ale na druhej strane umouje zska nov trh (asto pecickch) zkaznkov [8] a lepie zhodnotenie podnikovch zdrojov. Internacionalizcia podnikania znamen vykonva
304

manarske funkcie v medzinrodnom podnikateskom prostred. Manarske rozhodovanie v uvedenej oblasti mus bra do vahy mnoho aspektov. V predkladanom prspevku uvdzame vybran aspekty manarskeho rozhodovania o prieniku na zahranin trhy.

Materil a metdy
Cieom predkladanho prspevku je poukza na aspekty manarskeho rozhodovania o prieniku na zahranin trhy. Tie s dleit pri prijman strategickho rozhodnutia. V prspevku uvdzame nzory a prstupy jednotlivch odbornkov na predmetn problematiku. Z vedeckch metd boli pouit logick metdy ako indukcia, dedukcia, analza, syntza. Okrem teoretickch poznatkov prspevok uvdza vybran vsledky vskumu uskutonenho v sbore agropotravinrskych podnikov malho a strednho podnikania. Vo vskume boli pouit okrem menovanch metd aj technika dotaznka doplnen o techniku riadenho rozhovoru s manamentom podnikov.

Vsledky a diskusia Manarske rozhodovanie

Rozhodovania je jedna z najdleitejch innost manara a prejavuje v tom, e dsledky rozhodnutia determinuj efektvnos fungovania a budcu prosperitu podniku. Aj ke rozhodovanie nie je takou funkciou manamentu ako plnovanie, organizovanie, vedenie ud a kontrola, prejavuje sa v kadej z nich. Manarske rozhodovanie chpeme v nasledovnch rovinch: je to najvznamnejia aktivita, ktor vykonva manar a zrove je prvomocou, ktorou disponuje, ide o nstroj manamentu, prostrednctvom ktorho sa zabezpeuje vykonvanie manarskych innost, predstavuje proces rieenia rozhodovacch problmov v manamente. Prvkami rozhodovacieho procesu s: cie rozhodovania, kritri rozhodovania, problm rozhodovania, subjekt rozhodovania,
305

objekt rozhodovania, varianty rozhodovania, podmienky rozhodovania, metdy rozhodovania, fzy rozhodovacieho procesu. Teria rozhodovania sa zaober opisom rozhodovacch situci a spsobu rozhodova-

nia, pravidlami, ktor mono poui, aby sa dospelo k sprvnemu rozhodnutiu. Manari sa pri rozhodovan opieraj o svoje sksenosti, poznatky z danho odboru a mnoh sa podrobuj aj pecilnej prpravy na rozhodovanie.

Medzinrodn ekonomick procesy

V uplynulch rokoch sme svedkami mnohch svetovch fenomnov, z pomedzi ktorch dominuj tak ekonomick procesy ako globalizcia, integrcia a internacionalizcia. Uveden procesy zasahuj do rznych sfr ivota a sn najviac do hospodrstva jednotlivch krajn. Internacionalizcia hospodrskeho ivota znamen prerastanie hospodrskych aktivt cez nrodn hranice a priamo alebo nepriamo sa dotka takmer vetkch krajn, odvetv i podnikov. M podobu medzinrodnch tovarovch, kapitlovch, devzovch a inch vzahov, ktorch nositemi s tty, medzinrodn organizcie a intitcie, nadnrodn spolonosti, ale aj mal a stredn podniky. Globalizcia hospodrskeho ivota a medzinrodn ekonomick interdependencia s dvodom a zrove aj predpokladom internacionalizcie podnikania podnikateskch subjektov. [3] Prienik podniku na zahranin trh nie je jednorazovm akt, ale spektrum svisiacich a na seba nadvzujcich innost. Rozhodnutie o internacionalizcii podnikania m zsadn vznam pre aliu existenciu a rozvoj podniku. Takto rozhodovanie je preto strategickm rozhodovanm.

Aspekty manarskeho rozhodovania o prieniku podniku na zahranin trh

Predtm ako sa podnikatesk subjekt zapoj do medzinrodnch ekonomickch vzahov v podobe prieniku na zahranin trh, mus manament riei nasledovn okruhy: 1. S dostatone vytvoren podmienky na spen psobenie na zahraninom trhu? 2. Ktor zahranin trh je pre dan podnik najvhodnej? 3. Ak forma prieniku a prvnej formy na zahraninom trhu je pre optimlna pre podnik?

306

Manament pri hadan odpoved na tieto otzky realizuje rozhodovanie o psoben na zahraninom trhu. Pre lepie pochopenie internacionalizanho procesu podniku a jeho jednotlivch fz je vznamn pozna dvody podnikateskch subjektov takto kona. Motvy internacionalizcie uvdza tabuka 1.
Tabuka 1: Motvy internacionalizcie podnikania
Rozlenie Obchod Dohody Kapitlov as Integrcia Autonmia innos export licencie zakladanie konzorci priame vrobn investcie zriaovanie ostatnch riem vo vetkch fzach podnikateskch aktivt Stupe komern zmluvn participan integran autonmny

Jednotliv determinanty, ktor s nsledne zkladom pre vobu vhodnej stratgie prieniku na zahranin trh, meme rozdeli na menie dielie asti. Ide o: faktory z vonkajieho prostredia podniku psobiace reaktvne, faktory z vonkajieho prostredia podniku psobiace proaktvne, faktory z vntornho prostredia podniku psobiace reaktvne, faktory z vntornho prostredia podniku psobiace proaktvne. Poda vskumov z podnikateskej praxe meme medzi faktory vonkajieho prostredia podniku psobiace reaktvne zaradi: integran aktivity eurpskych krajn, sledovanie internacionalizcie podnikania konkurennch podnikov a obchodnch partnerov, zostrujca sa domca konkurencia. Predpokladme, e uveden faktory v najvej miere ovplyvuj manament malch a strednch podnikov v rozhodovacom procese i vstpi alebo nevstpi na zahranin trhy.

307

Medzi faktory vonkajieho prostredia podniku psobiace proaktvne zaraujeme naprklad: informovanos a monosti podpornch prostriedkov ttnych i mimovldnych organizcii, dostupnos a kvalitu informci o monostiach podnikatesky psobi v zahrani, rove nannch nkladov na zahraninoobchodn opercie a pod. K faktorom vntornho prostredia podniku psobiacim reaktvne zaraujeme tie, ktor vychdzaj zo SWOT analzy podniku a s odpoveou na slab strnky konkrtneho podniku. Ako prklad meme uvies pokles zisku na domcom trhu. Faktory vntornho prostredia podniku psobiace proaktvne vychdzaj rovnako zo SWOT analzy podniku a s odpoveou na siln strnky konkrtneho podniku. Sem meme priradi okrem inch: ochotu vlastnkov a manarov podstupova podnikatesk riziko, potrebu organicky rs, potrebu diverzikova svoju podnikatesk innos.

Vybran vsledky z podnikateskej praxe

Cieom vskumu bolo zska relevantn daje o dvodoch prieniku na zahranin trhy, o jednotlivch formch prieniku, o lokalizcii zahraninho trhu a podobne. Vzhadom na obmedzen rozsah nho prspevku uvdzanie vybran vsledky. Z celovho potu podnikateskch subjektov 46 rozhodol manament o internacionalizcii podnikania v 17 podnikoch, ktor predstavuj 36,96 %. Nadvzujcou otzkou Lokalizcia zahraninho trhu sme zisovali teritorilnu truktru exportu podnikov. Zistenia ilustruje graf 1. Kad podnikatesk subjekt, ktor sa rozhodol psobi na zahraninch trhoch, m k takmuto kroku svoje pohntky, priny. Zaujmalo ns, ak s Dvody podnikania v zahraninom podnikateskom prostred. Dvody, ktor uviedli podniky vo svojich odpovediach nm vysvetuj urit as internacionalizcie podnikania. Ide o dleit faktory, ktor odkrvaj postupy a rozhodnutia manamentu podnikateskch subjektov. Z vsledkov vskumu vyplynulo, e skman podniky za najvznamnejie faktory vyvolvajce a vplvajce na internacionalizciu povauj nasledovn: pravideln objednvky (vskyt odpoved
308

ako najvznamnej faktor u 13 podnikov) a zvenie konkurencieschopnosti podnikateskho subjektu (vskyt odpoved ako najvznamnej faktor u 7 podnikov).
Graf 1: Vlastn vskum

Naopak, najmenej ich pri rozhodovan o internacionalizcii podnikania, t.j. pri prieniku na zahranin trhy ovplyvnili tieto faktory: aktivity intitucionlnej zkladne programy na podporu zahraninho obchodu (vskyt odpoved ako najmen vplyv u 11 podnikov) a prijatie trendu internacionalizcie svisiaceho s globalizciou sveta (7 podnikov).

Zoznam pouitej literatry

[1] DOBAI KORCSMROS, E. [2010]: Vplyv hospodrskej krzy na mal a stredn podniky v podunajskom regine In: Szellemi tke, mint versenyelny: avagy a tudsmenedzsment szerepe a versenykpessgben. ISBN 978-963-216-270-6. 2010, s. 85-96. [2] KOSR, S. A [2010]: vllalati sikeressg titka. In: Tanuls, tuds, gazdasgi sikerek, avagy a tudsmenedzsment szerepe a gazdasg eredmnyessgben. ISBN 978-96306-9109-3 [3] MURA, L. [2011]: Internacionalizcia podnikateskej innosti malch a strednch podnikov. Vedeck monograa. 2011, 148 s., ISBN ISBN 978-80-89400-16-4 [4] RZSA, Z. [2007]: Bariry realizcie marketingovho auditu. In: Verejn sprva a regionlny rozvoj. Ekonmia a manament, 2007, Ro. III., . 2 , s. 9-15.
309

[5]

SERES HUSZRIK E. [2011]: multinacionlis zletlncok szerepe Komrom kiskereskedelmben In: Gazdasgi vlsg regionlis kitekints. ISBN 978-606-805251-9. 2011, s. 340-348.

[6]

SCHWARCZ, P. a kol. [2011]: Programy Eurpskej nie a ich nancovanie. Nitra, SPU v Nitre, s.277, 2011. ISBN 978-80-552-0596-0

[7]

SMREKOV, M. RUEKOV, V. MACHOV, R. [2005]: Slovensk republika a Rusk federcia-obchodn spoluprca po vstupe SR do E. In esko a Slovensko v medzinrodnom obchode a podnikan 2005: nov obchodnopolitick prostredie SR a R po vstupe do E. Bratislava: Obchodn fakulta EU, 2005. ISBN 80-2252008-X, s. 207-210.

[8]

EBEN, Z. [2008]: Klastre v cestovnom ruchu ako iniciatva spjania sl. In: Globalizcia a jej socilno-ekonomick dsledky 08. ilina: Vydavatestvo Randa a spol., 2008. ISBN 979-80-969745-1-0. s.554-558.

[9]

VGH, K. ILLS, S. [2011]: Hypothetical models of food consumption behavior by the elderly, LAP LAMBERT Academic Publishing, Germany, Saarbrcken, ISBN 978-3-8443-8748-3

310

Determinanty ovplyvujce zaloenie oblastnej organizcie cestovnho ruchu v severovchodnej as Slovenska a prnosy z jej zaloenia
Jana Rosiov Mesto Snina, Mestsk rad, Snina, Slovensk republika; extern doktorand Preovsk univerzita v Preove, Fakulta manamentu, Katedra manamentu, Preov, Slovensk republika; prednosta@snina.sk

Abstrakt
Cestovn ruch v Slovenskej republike by sa mohol sta ahom ekonomickho rozvoja a zauja v nrodnom hospodrstve strategick postavenie, a to predovetkm z dvodu rozmanitosti jednotlivch reginov Slovenska. Preto bol v roku 2010 prijat zkon o podpore cestovnho ruchu, ktor umouje zakladanie oblastnch organizci cestovnho ruchu. V prspevku sa poksime uri determinanty ovplyvujce zaloenie takejto organizcie v severovchodnej asti Slovenska a prnosy z jej zaloenia. Kov slov: cestovn ruch; oblastn organizcia cestovnho ruchu

vod a formulcia ciea

Cestovn ruch ako jedno z odvetv nrodnho hospodrstva patr k najrchlejie sa rozvjajcim. M dleit vznam z hadiska regenercie fyzickch a duevnch sl loveka, z hadiska rozvoja loveka z dvodu poznvania novch kultr, nrodov, zvykov, zskavania jazykovch zrunost. V tomto kontexte denuje cestovn ruch Lopun, 2001 [2], poda ktorho je cestovn ruch zloit socilno-ekonomick a priestorov jav, ktorho hlavnm cieom je uspokojova potreby reprodukcie fyzickch a duevnch sl loveka a rozvja jeho osobnos. V irom zmysle poda Svetovej organizcie cestovnho ruchu (World Tourism Organization) cestovn ruch predstavuje vetok pohyb loveka mimo miesta bydliska okrem jeho cesty do prce poas doby kratej ako jeden ucelen rok s cieom zotavenia, kpenej lieby, poznvania, kultrneho i portovho vyuitia a sluobnch ciest. V svislosti s cestovnm ruchom je potrebn vymedzi ponuku a dopyt v cestovnom ruchu. Tieto pojmy spracujeme poda Balovej, Papcunovej, Jarbkovej, 2007 [1]. Ponuka cestovnho ruchu pozostva z primrnej a sekundrnej ponuky. Primrnu ponuku tvor prrodn potencil (geomorfologick pomery, klimatick, hydrologick, biogeograck podmienky) a kultrnohistorick potencil krajiny (architektonick pamiatky svetskho a sakrl311

neho typu, umelecko-vtvarn diela, folklr, archeologick nlezisk, miesta odboja a bojov, kultrno-osvetov zariadenia) a dopaj ju organizovan podujatia (rzne hudobn festivaly, vedeck sympzia alebo kongresy, portov podujatia medzinrodnho a nrodnho vznamu, politicko-spoloensk udalosti, obchodn podujatia ako vstavy, vetrhy, salny). Sekundrna ponuka zaha tzv. realizan predpoklady zemia, ktor zvyajne nie s cieom asti na cestovnom ruchu, ale bez ich existencie by prakticky nebolo mon cestovn ruch realizova. Patr tu infratruktra cestovnho ruchu (ubytovacie, stravovacie zariadenia a sprostredkovatelia sluieb), veobecn infratruktra cestovnho ruchu (zariadenia obchodnej siete, portovo-rekrean zariadenia, kultrno-spoloensk zariadenia, zdravotncke zariadenia, zariadenia poskytujce nann sluby, telekomunikcie, polcia, dopravn infratruktra) a intitcie cestovnho ruchu v cieovch miestach. Nositeom dopytu v cestovnom ruchu je astnk cestovnho ruchu, resp. subjekt cestovnho ruchu. Z ekonomickho hadiska je astnkom cestovnho ruchu osoba, ktor uspokojuje svoje potreby asou na cestovnom ruchu spotrebou sluieb, tovarov a vonch statkov. Pritom plat, e poas asti na cestovnom ruchu tto osoba nevykonva zrobkov innos a vdavky spojen s cestovanm a pobytom si hrad z prostriedkov, ktor si priniesol so sebou tzn. vystupuje ako spotrebite. Ak sa ete raz pozrieme na vymedzenie ponuky cestovho ruchu, meme kontatova, e Slovensk republika m vetky predpoklady na rozvoj cestovnho ruchu. Cestovn ruch v Slovenskej republike by sa mohol sta ahom ekonomickho rozvoja a zauja v nrodnom hospodrstve strategick postavenie, a to predovetkm z dvodu rozmanitosti jednotlivch reginov Slovenska. Cestovn ruch v podmienkach Slovenska vak nie je ucelenm odvetvm, ktorho vstupy a vstupy mono mera v systme nrodnho tovnctva, ako napr. ponohospodrstvo, stavebnctvo alebo priemysel, ale je konglomertom produktov a innost z mnohch rznorodch odvetv, ktor sa na aktivitch cestovnho ruchu podieaj. Ak m ma cestovn ruch v budcnosti viu vhu v ekonomike krajiny, potom vo vetkch odvetvovch politikch bude treba pamta na vraznejiu podporu jeho zujmov a cieov. Retrukturalizcia rozvoja cestovnho ruchu sa vak mus uskutoni na zklade cielenho programu, ktor umon optimlne vyuvanie tak prrodnch zdrojov, ako aj vybudovanch kapact, zariaden a sluieb v nich poskytovanch, priom treba repektova poiadavky na trvalo udraten rozvoj [3]. Pri rozvoji cestovnho ruchu m rozhodujcu lohu skromn sektor. Avak nemenej dleitou je loha verejnho sektora, ktor spova predovetkm v formulovan stratgie rozvoja cestovnho ruchu a denovan nstrojov na jej zabezpeenie. V tomto kontexte s
312

zkladnmi dokumentmi Nrodn program rozvoja cestovnho ruchu v Slovenskej republike, Nov stratgia rozvoja cestovnho ruchu na Slovensku do roku 2013 a Marketingov stratgia Slovenskej agentry pre cestovn ruch 2011 2013. Vznamnm krokom bolo prijatie zkona . 91/2010 Z. z. o podpore cestovnho ruchu, ktor bol od jeho prijatia u dvakrt novelizovan. Tento zkon upravuje podporu cestovnho ruchu v Slovenskej republike, prva a povinnosti fyzickch a prvnickch osb psobiacich v cestovnom ruchu, tvorbu koncepnch dokumentov a nancovanie rozvoja cestovnho ruchu. Cieom poslednej novely na sklonku roka 2011 bolo podpori vznik regionlnych a krajskch zdruen cestovnho ruchu. V zmysle zkona plnenie loh v cestovnom ruchu zabezpeuj: a) Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja Slovenskej republiky, ktor predovetkm vytvra podmienky pre rozvoj cestovnho ruchu, vypracva stratgiu rozvoja cestovnho ruchu, zabezpeuje potrebn stimuly pomoc pri investcich skromnho sektora do cestovnho ruchu, vypracva programy rozvoja cestovnho ruchu, b) vyie zemn celky, ktor mu zaloi krajsk organizciu a v spoluprci s om sa podieaj na tvorbe koncepcie rozvoja cestovnho ruchu, ronho plnu aktivt a monitorovacej sprvy o vvoji cestovnho ruchu na zem kraja, vytvraj podmienky na spoluprcu s podnikateskmi subjektmi, na osvetu a vchovu obyvatestva k podnikaniu v cestovnom ruchu, podporuj rozvoj cezhraninej medziregionlnej a nadnrodnej spoluprce v cestovnom ruchu a pod., c) obce, ktor mu iniciova vznik oblastnej organizcie, spolupracuj s organizciami cestovnho ruchu pri tvorbe koncepcie rozvoja cestovnho ruchu na zem obce, ronho plnu aktivt a monitorovacej sprvy o vvoji cestovnho ruchu na zem obce, tvoria programy, plny, stratgie a koncepcie rozvoja cestovnho ruchu, buduj infratruktru podporujcu aktivity v cestovnom ruchu a pod. d) prspevkov organizcia zriaden ministerstvom, ktorej innos je zameran na propagciu a prezentciu Slovenskej republiky doma aj v zahrani ako cieovej krajiny cestovnho ruchu, e) krajsk organizcie cestovnho ruchu, ktor podporuj a vytvraj podmienky na rozvoj cestovnho ruchu na zem kraja a chrnia zujmy svojich lenov; lenmi krajskej organizcie s vy zemn celok a najmenej jedna oblastn organizcia psobiaca na jeho zem;
313

f) oblastn organizcie cestovnho ruchu, ktor podporuj a vytvraj podmienky na rozvoj cestovnho ruchu na svojom zem a chrnia zujmy svojich lenov. Cieom prspevku je v kontexte vyie uvedenho zkona uri determinanty ovplyvujce zaloenie oblastnej organizcie cestovnho ruchu v severovchodnej asti Slovenska a prnosy z jej zaloenia.

Materil a metdy
V prci s pouit metdy vedeckej abstrakcie, analzy, syntzy, indukcie a dedukcie. Na zskanie empirickch dajov bola pouit metda opytovania prostrednctvom netruktrovanch rozhovorov s prednostami jednotlivch miest, a to tak osobne, ako aj telefonicky alebo e-mailom. Zkladn sbor tvoria mest severovchodnej asti Slovenska. Zkladnm materilom, z ktorho je potrebn vychdza pri zaloen oblastnej organizcie cestovnho ruchu je spomnan zkon NR SR . 91/2010 Z. z. o podpore cestovnho ruchu v znen neskorch predpisov (alej len zkon). Za vemi dleit sme povaovali urenie silnch a slabch strnok, prleitost a hrozieb reginu v oblasti cestovnho ruchu, teda vykonanie SWOT analzy.

Vsledky a diskusia
V rmci severovchodnho Slovenska s uren dva prirodzen reginy (obr. . 1), a to regin Hornozemplnsky a arisk regin. Do Hornozemplnskeho reginu patria tieto okresy: sninsk, humensk, vranovsk, medzilaboreck a stropkovsk. arisk regin tvoria okresy: preovsk, sabinovsk, bardejovsk, svidncky.

314

Obr. 1: Reginy cestovnho ruchu vo vchodnej asti Slovenska

Na zklade iniciatvy mesta Snina boli na zaloenie oblastnej organizcie cestovnho ruchu osloven mest: Humenn, Vranov nad Topou, Medzilaborce, Stropkov a Svidnk. Pvodnm zmerom bolo zdrui iba mest Hornozemlnskeho reginu, no hoci mesto Svidnk patr u do ariskho reginu zemne i administratvno-prvne je zviazan s mesto Stropkov, preto bolo osloven. Oblastn organizciu me zaloi zakladateskou zmluvou s podnikateskmi subjektmi najmenej p obc alebo mestsk asti v hlavnom meste SR Bratislave a v meste Koice, priom shrn potu prenocovanch nvtevnkov v ubytovacch zariadeniach na zem zakladajcich obc v predchdzajcom kalendrnom roku mus dosiahnu najmenej 50-tisc prenocovan. Oblastn organizciu me zaloi aj menej ako p obc, ak bol shrnn poet prenocovan v ubytovacch zriadeniach na zem zakladajcich obc v predchdzajcom ka315

lendrnom roku najmenej 150-tisc. Kee zkladnou podmienkou na zaloenie oblastnej organizcie cestovnho ruchu je poet prenocovan, preto bolo nevyhnutn tento daj zisti. daje s spracovan v tab. 1.
Tab. 1: Poet prenocovanch osb a vybrat da za ubytovanie za rok 2011
Mesto Da za ubytovanie (EUR/ osoba/prenocovanie) 0,50 0,33 0,33 0,66 0,33 0,00 Poet prenocovan 16 399 9 095 611 3 378 25 802 0 55 285 Vybrat da za ubytovanie v EUR 8 199,50 3 001,38 201,63 2 229,48 8 514,66 0,00

Humenn Snina Stropkov Svidnk Vranov nad Topou Medzilaborce Spolu

22 146,62

Zo zskanch empirickch dajov je nesporn, e uveden samosprvy mu zaloi oblastn organizciu cestovnho ruchu, kee je ich viac ako p a poet prenocovan za rok 2011 je 55 285. V tejto svislosti je potrebn upozorni na to, e poet prenocovan je viazan na vybrat da za ubytovanie. Mesto Medzilaborce da za ubytovanie nevyber, preto nie je mon prenocovan osoby na jeho zem zahrn do celkovho potu prenocovan. Tmto opatrenm chce tt motivova samosprvy k odhaovaniu iernych prenocovan a zrove umoni zskanie alch nannch prostriedkov do ich rozpotov. Na zklade vyie uvedenho a ako aj v slade s almi ustanoveniami zkona meme denova tieto zkladn zkonn determinanty ovplyvujce zaloenie oblastnej organizcie cestovnho ruchu: a) iniciatva jednej z obc v rmci severovchodnho reginu, b) shlas so zaloenm takejto organizcie najmenej alch tyroch obc tak, aby poet prenocovan na zem zakladajcich obc v predchdzajcom roku bol najmenej 50-tisc prenocovan, c) lenstvo najmenej dvoch podnikateskch subjektov v takejto organizci, d) podpsanie zakladateskej zmluvy, e) zvolanie ustanovujceho valnho zhromadenia, f) schvlenie stanov oblastnej organizcie, g) urenie orgnov oblastnej organizcie, h) hrada lenskho prspevku,
316

i) registrcia oblastnej organizcie na Ministerstve dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja Slovenskej republiky. Medzi alie determinanty ovplyvujce zaloenie oblastnej organizcie cestovnho ruchu meme zaradi tieto: a) ochota samosprv a podnikateskch subjektov k zaloeniu takejto organizcie, b) nann situcia lenov na hradu lenskch prspevkov, c) akceptcia osoby vkonnho riaditea zo strany vetkch lenov oblastnej organizcie, ktor bude vies oblastn organizciu a bude zodpoveda za rozvoj reginu ako celku. Zkladnm nannm prnosom, ktor plynie zo zaloenia oblastnej organizcie je dotcia zo ttneho rozpotu v rovnakej vke ako je shrnn hodnota vybranch lenskch prspevkov oblastnej organizcie v rozpotovom roku, priom maximlna vka dotcie je ohranien 90 % shrnnej hodnoty vybratej dane za ubytovanie u vetkch lenskch obc v predchdzajcom rozpotom roku. Na zklade dajov v tab. 1 me v roku 2012 oblastn organizcia zska maximlnu dotciu v sume 19 931,96 EUR (o je 90 % vybratej dane za ubytovanie za rok 2011). Ak chce oblastn organizcia zska dotciu je nevyhnutn, aby bola zaregistrovan najneskr do 15. marca 2012, v tomto termne aj podala iados o poskytnutie dotcie a v termne do 31. marca 2012 vybrala lensk prspevky. Pre urenie alch prnosov zo zriadenia oblastnej organizcie cestovnho ruchu je potrebn vychdza zo SWOT analzy Hornozemplnskho reginu rozrenho o mesto Svidnk. Siln strnky: blzkos Poskej a Ukrajinskej republiky, prrodn danosti s potencilom na rozvoj cestovnho ruchu, mnohokultrnos, bohat tradcie a zvyky, udov architektra, folklr, festivaly, kultrne pamiatky, galrie, mze, sakrlne objekty, stredisk pre letn rekreciu,

317

dostaton kapacita ubytovacch zariaden, rozvoj peej a cykloturistiky. Slab strnky:

vysok podiel jednodovch a tranzitnch nvtevnkov, nedostaton aktvna propagcia reginu, nevyhovujca truktra a kvalita ubytovacch zariaden, nedostatok a nzka rove kvality zkladnch a doplnkovch sluieb, nevyhovujca infratruktra, nedostaton starostlivos o kultrno-historick pamiatky, nedostatone zabezpeen prstupnos sakrlnych pamiatok, nevybudovan sie turisticko-informanch kancelri, ivelnos v rozvoji cestovnho ruchu v rmci jednotlivch okresov, nedostatok komplexnch turistickch produktov, nedostatone motivovan udsk zdroje, jazykov neznalos obyvatestva, nedostaton uplatovanie princpu partnerstva medzi skromnm a verejnm sektorom. Prleitosti:

motivcia ud pre prcu v cestovnom ruchu a slubch, intenzvna propagcia reginu, zhodnotenie nevyuitho kultrneho a prrodnho potencilu, obnova kultrneho potencilu a valorizcia tradci pre zachovanie loklnej identity a rozvoj cestovnho ruchu,

rozvoj cezhraninej spoluprce. Hrozby:

nedostatok kvalikovanho personlu v podnikoch cestovnho ruchu a sluieb, pomal trend rastu kvality sluieb, nevyuvanie tradinch architektonickch prvkov, nenapojenos ubytovacch zariaden na medzinrodn rezervan systm,
318

nedostatok nannch zdrojov, absencia koopercie medzi lokalitami a reginmi, obmedzenie rozvoja cestovnho ruchu z dvodu ochrany ivotnho prostredia. Prnosy zo zaloenia oblastnej organizcie cestovnho ruchu Horn Zempln a Horn ari by sme mohli zhrn do tchto bodov:

monos zskania dotcie zo ttneho rozpotu na chod oblastnej organizcie, monos uchdza sa o alie prostriedky z programov E, zvhodnen hodnotenie samosprv, ktor s lenmi oblastnch organizci pri individulnych iadostiach o prostriedky na rozvoj cestovnho ruchu,

via propagcia reginu, rast zamestnanosti, balky sluieb, ktor ved k predeniu pobytu v regine, rast potu prenocovan a teda rast dane za ubytovanie, rast trieb pre subjekty podnikajce v oblasti cestovnho ruchu.

Zver
I ke hnacm motorom v cestovnom ruchu by malo by podnikatesk prostredie a samosprvy by mali vytvra podmienky pre rozvoj spoluprce s podnikatemi, zaloenie oblastnej organizcie cestovnho ruchu by malo vies k ich vzjomnmu skbeniu a rovnako k tomu, aby podnikatesk subjekty v sebe nevideli len konkurenciu, ale hadali priestor na spoluprcu. Zaloenie oblastnej organizcie cestovnho ruchu v severovchodnom cpe Slovenka by malo prispie predovetkm k budovaniu pozitvneho imidu tohto reginu, k pritiahnutiu nvtevnkov zameranch na turistiku a obdivujcich krsy prrody tak, aby v konenom dsledku prispela k zneniu nezamestnanosti, ktor je v tomto regine dlhodobm javom v dsledku znenia priemyselnej vroby a nedostatonej infratruktry.

Zoznam pouitej literatry

[1] BALOV, E. PAPCUNOV, V. JARBKOV, J. [2007]: Cestovn ruch a samosprva. Nitra: Slovensk ponohospodrska univerzita, Municipalia, a. s., 2007. s. 6-7. ISBN 978-80-8069-862-1.

319

[2]

LOPUN, J. [2001]: Geograa cestovnho ruchu Slovenska. Bansk Bystrica: Ekonomick fakulta UMB, Obianske zdruenie Ekonmia, 2001. s. 5. ISBN 80-8055548-6.

[3]

Cestovn ruch na Slovensku [online]. [2011]: [cit. 20.01.2012]. Dostupn na internete: http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=81190

[4]

Nov stratgia rozvoja cestovnho ruchu Slovenskej republiky do roku 2013 [online]. [cit. 20.01.2012]. Dostupn na internete: http://www.culture.gov.sk/uploads/b7/e8/ b7e8e86669416943d386b37619e2c594/03_01_nova-stratacgia-rozvoja-cestovnachoruchu-sr-do-roku-2013.pdf

[5]

Zkon NR SR . 91/2010 Z. z. o podpore cestovnho ruchu v znen neskorch predpisov.

320

Des ncia cestovnho ruchu

Zoltn eben Univerzita J. Selyeho, Ekonomick fakulta, Katedra manamentu, Komrno, Slovensk republika; sebenz@selyeuni.sk

Abstrakt
Destincia cestovnho ruchu je pojmom objavujcim sa oraz astejie aj v podmienkach slovenskej praxe. Prspevok je zameran na vymedzenie destinci cestovnho ruchu so sasnm poukzanm na charakteristiky, ktor ovplyvuj ich motivan potencil v cestovnom ruchu. Slovenskm prkladom v prspevku je destincia Liptov. Kov slov: destincia; typy destincie; destincia Liptov

vod a formulcia ciea

V cestovnom ruchu je mon identikova mnostvo termnov, ktor bez jednoznanej dencie vyvolvaj v itateoch nejasnosti v ich chpan a transformovan do praxe. Jednm z takchto kovch pojmov je aj destincia cestovnho ruchu. Cieom prspevku je prispie k shrnnejiemu denovaniu destincie cestovnho ruchu a poukza na relevantnos rady determinantov, ktor ovplyvuj zujem o jej nvtevu.

Materil a metdy
V prspevku s znalosti zskan z dostupnej domcej a zahraninej odbornej literatry, tdi a lnkov, ktor sa venuj problematike destincie cestovnho ruchu, prostrednctvom aplikovania metd analzy, abstrakcie a dedukcie. Vkladov slovnk cestovnho ruchu denuje destinciu cestovnho ruchu v uom zmysle ako cieov oblas v konkrtnom vymedzenom priestore, pre ktor je charakteristick znan ponuka atrakci a loklnej infratruktry v cestovnom ruchu. V irom zmysle s destincie krajiny, reginy, udsk sdla a alie oblasti, pre ktor je typick vek koncentrcia nvtevnckych atrakci, poskytovanie adekvtnych sluieb a existencia infratruktry, ktorch vystenm je dlhodob koncentrcia znanho potu nvtevnkov [1]. Poda S. Pikea (2004) s destincie miesta, ktor priahuj nvtevnkov k doasnmu zotrvaniu v nich, priom mu by vymedzen na rovni kontinentov, nrodnch ttov, provinci (krajov), miest, obc a cielene vybudovanch stredsk cestovnho ruchu [2]. J. Ch. Holloway a N. Taylor (2006) povauj za destinciu rovnako stredisko, alebo mesto ale aj regin v rmci
321

krajiny, cel krajinu, alebo viu priestorov oblas planty [3]. Svetov organizcia cestovnho ruchu (2002) ponka pracovn denciu pre tzv. loklne destincie cestovnho ruchu, poda ktorej sa pod loklnou destinciou chpe fyzick prostredie v ktorom nvtevnk prenocuje minimlne jednu noc zahajci produkt cestovnho ruchu ako atrakcie, podporn sluby a in aktivity. M svoje fyzick a administratvne hranice urujce riadiacim apartom a jeho trhov konkurencieschopnos je implikovan existujcim imidom a jej celkovm vnmanm. Takto vymedzen loklne destincie zdruuj rozlinch aktrov, asto aj hostitesk komunitu, ktor sa mu spja a sieova s cieom formova vie destincie [2]. Vymedzenie destincie na zklade uritch hranc, relnych alebo len vnmanch, ako fyzick hranice, politick hranice, alebo hranice uren trhom s urujce pre P. Kotlera, J. Bowena, J. Makensa (2006) [4]. Dopytovej strnke pripisoval pri vymedzen destincie vznamn lohu T. Bieger (1995). Motivcia k nvteve destincie a vzdialenos medzi miestom trvalho bydliska a cieovm miestom je v jeho ponman kritriom pre chpanie destincie ako strediska, miesta, reginu, krajiny a kontinentu [5]. Destincie sa odliuj lokalizciou, klmou, obmedzenosou zdrojov, vekosou, kultrnym dedistvom, ktor priamo vplvaj na ich potencil v cestovnom ruchu. J. Ch. Holloway a N. Taylor (2006) v tejto svislosti zdrazuj, e spenos destincie v priahovan nvtevnkov zvis od kvality troch podstatnch benefci pre nvtevnkov a to atrakci, vybavenosti a dostupnosti (jednoduchosti prstupu do) destincie. Atrakcie svisia poda autorov v prevanej miere s fyzickmi rtami destincie ako aro hr, sviee prmorsk prostredie, pecickos pl, historick architektra, ale aj s prleitosami na realizciu nkupov a atmosfrou vekolepho mesta. Priradenm cielene vytvorench atrakci (zbavnch centier, vstavnch komplexov, konferennch centier, kasn, galri, mze, ale aj hosovanm festivalov, olympijskch hier a pod.) je mon poda autorov suplova nedostatky fyzickho prostredia a rovnako prispieva k zvyovaniu pralivosti destincie pre nvtevnkov. V niektorch prpadoch dokonca vytvoren atrakcia prerast do pozcie hlavnho magnetu, prkladom ktorho je aj zbavn park Disney v Kalifornii. Geograck koncentrcia/disperzia atrakci je pre autorov kritriom pre rozpoznvanie nodlnej a linernej destincie. V prpade nodlnej s atrakcie geogracky koncentrovan a vytvraj integrovan systm (prkladom s prmorsk stredisk a mest). Disperzia atrakci v irom prostred a absencia ich cielenej prepojenosti je typick pre linerne destincie. Vybavenosou destincie chpu autori existenciu poskytovateov a dostupnos nevyhnutnch sluieb v zmysle uspokojovania potrieb nvtevnkov. Patria sem sluby ubytovania, stravovania, loklnej dopravy a informanch centier ako aj verejnoprospen sluby. V niektorch prpadoch je dan sluba zrove hlavnm motvom nvtevy, atrakciou (kulinrske peciality franczskej kuchyne, ich
322

regionlne jedl s lkadlom pre mnohch nvtevnkov Franczska). Tretm dleitm faktorom je dostupnos destincie. Jednoduchos prstupu v medzinrodnom prostred zvis od takch determinantov ako lokalizcia letiska, pravideln, vyhovujca a cenovo prstupn leteck doprava do a z cieovho miesta a optimlne loklne dopravn spojenia. V prpade vletnch lod ako destinci pre urit skupinu nvtevnkov s rozhodujce z hadiska prstupnosti vhodn prstavy s monosou zakotvenia za prijatench cenovch podmienok a ich lokalizcia v primeranej vzdialenosti od hlavnch atrakci v oblasti. Pre ostatnch cestujcich s urujce monosti verejnej hromadnej dopravy (autobusov linky (diakov), vlakov spojenia) a vhodn sie cestnch komunikci a prstupovch ciest. Autori vak upozoruj, e zjednoduen dostupnos me vysti aj do preaenosti destincie nvtevnkmi a nslednmu zniovaniu jej atraktvnosti [3]. D. Buhalis (2000) prirauje k tmto trom komponentom charakteristickch pre destinciu aj disponibilnos produktovch balkov a iriu klu aktivt [6], ktor rovnako vplvaj na atraktvnos destincie. J. Ch. Holloway a N. Taylor (2006) alej rozliuj dva zkladn typy destinci v podobe prirodzench a vytvorench a na zklade geograckch charakteristk lenia destincie na prmorsk, mestsk a vidiecke. Prmorsk destincie zahaj prmorsk stredisk, prrodn plov oblasti a monosti ako realizciu vletnch plavieb pozd pobre, alebo samotn vyuitie kombincie slnka, piesku a mora pre pasvne (opaovanie sa) ako aj aktvne trvenie asu (plvanie, vodn porty). Pre mestsk destincie je typick samotn nvteva miest a metropol, v rmci ktorch dominuje zujem o divadl, mze, umeleck galrie, ako aj o spoznvanie historickej architektry a v neposlednom rade je to aj realizcia nkupnch expedci. Vidiecke destincie s charakteristick aktivitami sptmi s horami (try, lyovaky), jazerami (lnkovanie), nvtevou nrodnch parkov, ako aj vytvorenmi prleitosami v podobe pobytov na farmch, alebo nvtevou vinc [3]. Nie vetky vonoasov aktivity je vak mon striktne priradi k danmu typu destincie. Naprklad kpen aktivity mu by koncentrovan rovnako v mestskch a vidieckych ako aj prmorskch destincich. Ch. R. Goeldner a J. R. Brent Ritchie (2006) v tejto svislosti upozoruj, e destincie ponkaj obvykle viac ako jednu formu pecickch zitkov pre nvtevnkov. Ako prklad uvdzaj stredisk na Havaji, ktor s rovnako destinciami rekreanho ako aj kultrneho cestovnho ruchu [7]. D. Buhalis (2000) sa pri klasikovan destinci sstreuje sa na identikciu hlavnej atraktivity, ktorou s charakteristick. Destincie len poda tohto kritria na prmorsk, mestsk, horsk, vidiecke, exotick a pod. [6]. Klasikcii a hodnoteniu destinci by mal poda Olha a Rzsu predchdza dsledn marketingov audit. [8]

323

A. Kirov (2003) a Matiskov (2011) pristupuj k rozliovaniu destinci z ekonomickho hadiska a skma vplyv samotnho cestovnho ruchu na potencilny hospodrsky a socilny rozvoj destincie. Na zklade intenzity inku rozpoznva destincie s polarizujcim (hnacm) vplyvom, indikovanm (hnanm) vplyvom a neutrlnym vplyvom. Polarizujci vplyv znamen, e cestovn ruch m v destincii bezprostredn inok na jej hospodrsky a socilny rozvoj a je v pozcii urujceho faktora ekonomickej innosti. Sprostredkovan vplyv cestovnho ruchu na hospodrsky a socilny rozvoj destincie povauje autorka za synonymum indikovanho vplyvu, kedy je rozvoj cestovnm ruchom stimulovan, ale nie je jej dynamickm odvetvm. V tom prpade ak nem cestovn ruch vplyv na hospodrsky a socilny rozvoj destincie, ale je len jeho dleitm doplnkom pojednva autorka o destincii s neutrlnym vplyvom[9].

Vsledky a diskusia
V podmienkach Slovenska meme by rovnako svedkami kreovania destinci cestovnho ruchu. Liptov ako jedinen regin na severe Slovenska sa prezentuje ako ,prv ocilna destincia na Slovensku, ktor v sasnosti vnmame predovetkm prostrednctvom aktivt klastra Liptov. Klaster Liptov ,zdruenie cestovnho ruchu je prv organizcia destinanho manamentu na Slovensku a spolon marketingov centrla pre destinciu Liptov. Zdruuje subjekty verejnho a skromnho sektora s cieom jednotnej propagcie reginu Liptov ako jedinenho zelenho reginu pre aktvne trvenie vonho asu plnho zitkov. Svoje aktivity realizuje s nannou podporou zakladajcich lenov, ktormi s Thermal Park Beeov, Aquapark Tatralandia, Jasn Nzke Tatry, Skipark Ruomberok, mesto Liptovsk Mikul, mesto Ruomberok a mesto Liptovsk Hrdok [10]. tyri vznamn subjekty zo skromnho sektora a tri mest, o je spolu sedem lenov klastra si urili za svoje poslanie koordinova rozvoj cestovnho ruchu na regionlnej rovni. Medzi innosti zdruenia patr irok kla loh ponc zdruovanm subjektov so zujmom o rozvoj cestovnho ruchu v regine, budovanm spolonho marketingu, prenanm sksenost a po vypracovanie odbornch analz a tdi. Je urite podstatn, aby v zdruen spolupracovali lenovia, ktor sa doku zhodn na spolonom postupe a navzjom si pomha. lensk bzu zdruenia meme hodnoti ako tandardizovan, je vak rovnako podstatn uvedomi si, e destincia Liptov je reprezentovan mnohmi almi poskytovatemi sluieb v cestovnom ruchu, ktor vak nemusia by v pozcii najvch regionlnych aktrov. Napriek tomu maj vznamn lohu v regine a doku ovplyvni dianie, preto je potrebn pristupova k nim s priateskou otvorenosou a rokova s nimi na kolegilnom princpe, m je mon prispie k ahiemu napaniu cieov v cestovnom ruchu danho reginu.
324

Zver
V prspevku s uveden viacer dencie pre destinciu cestovnho ruchu z rznych uhlov pohadu. Je vhodn tieto dencie chpa ako navzjom neizolovan, v kadej z nich sa skrvaj podstatn prvky charakterizujce destinciu. Na Slovensku sa pod oznaenm destincia pi medzi prvmi destincia Liptov. Je pochopiten, e prve v tomto regine vznikol podnet, ktor bol preveden do praxe v podobe vytvorenia klastra Liptov.

Zoznam pouitej literatry

[1] PSKOV, M. ZELENKA, J. [2002]: Cestovn ruch. Vkladov slovnk.1. vyd. Praha: Ministerstvo pro mstn rozvoj, 2002. 448 s. ISBN 80-239-0152-4. [2] PIKE, S. [2004]: Destination Marketing Organisations. 1. vyd. Amsterdam: Elsevier, 2004. 240 s. ISBN 0-08-044306-0. [3] HOLLOWAY, CH. J. TAYLOR, N. [2006]: The Business of Tourism. 7. vyd. Harlow: Pearson Education Limited, 2006. 716 s. ISBN 0-273-70161-4. [4] KOTLER, P. BOWEN, J. MAKENS, J. [2006]: Marketing for Hospitality and Tourism. 4. vyd. New York: Prentice Hall, 2006. 960 s. ISBN 9780131193789. [5] BIEGER, T. [1995]: Destinationsstrategien vom politischen Konsenspapier ber die Geshftsfeldstrategie zur Unternehmensstrategie mit Ausrichtung auf Kernkompetenzen. In Jahrbuch der Schweizerischen Tourismuswirtschaft 1995/96, 1995, St. Gallen, Institut fr Tourismus und Verkehrswirtschaft an der Hochschule St. Gallen, str. 1-16. [6] BUHALIS, D. [2000]: Marketing the Competitive Destination of the Future. In Tourism Management: Research Policies Practice. ISSN 0261-5177, 2000, . 1. [7] GOELDNER, R. Ch. RITCHIE BRENT, R. J. [2006]: Tourism: Principles, Practices, Philosophies. 10. vyd. New Jersey: John Wiley & Sons, Inc, 2006. 590 s. ISBN 978-0-471-45038-2. [8] OLH, M. RZSA, Z. [2009]: Audit marketingu a cien. Bratislava: Iura Edition, 2009, 85 s. ISBN: 978-80-8078-273-3 [9] KIROV, A. [2003]: Marketing destinace cestovnho ruchu. 1. vyd. Praha: EKOPRESS, s. r. o., 2003. 174s. ISBN 80-86119-56-4.
325

[10] Ocilna strnka klastra Liptov. Destincie Liptov Prv ocilna destincia na Slovensku. [online]. 2012 [cit. 2012-01-02]. Dostupn na internte: <http://www.klasterliptov.sk/sk/destinacia_liptov.php>. [11] MATISKOVA, D. [2011]: Ekonomick aspekty Preovskho reginu v svislosti s cestovnm ruchom. In: Regionln rozvoj a cestovn ruch. Jihlava: VPJ, 2011, ISBN 978-80-87035-44-3

326

Monos vyui a marke ngovej komunikcie v samosprve

Loreta Schwarczov1, Pavol Schwarcz2
1

Slovensk ponohospodrska univerzita v Nitre, Fakulta eurpskych tdi a regionlneho rozvoja, Centrum medzinrodnch programov, Nitra, Slovensk republika; loreta.schwarczova@uniag.sk Slovensk ponohospodrska univerzita v Nitre, Fakulta eurpskych tdi a regionlneho rozvoja, Katedra eurpskych politk, Nitra, Slovensk republika;

Abstrakt
Prspevok predstavuje spsoby efektvnejieho fungovania verejnej sprvy vyuitm marketingovej komunikcie na rovni samosprv, miest a obc prostrednctvom jednotlivch nstrojov marketingovej komunikcie propagcia a reklama, osobn predaj, podpora predaja a public relations. Kov slov: marketingov komunikcia; samosprva; efektvna komunikcia; marketingov mix

vod a formulcia ciea

Komunikcia je nevyhnutnou sasou kadho spoloenstva, ktor psob v rznych sfrach verejnej, skromnej, profesionlnej, i zujmovej. Napriek rovnakm zkladnm komunikanm princpom je mon identikova pecik komunikcie v zvislosti od konkrtnej sfry, v ktorej komunikcia prebieha. Komunikcia v samosprve vychdza zo zkladnch princpov marketingovej komunikcie ako jednej z najprepracovanejch zloiek marketingovho mixu v samosprve. Cieom prspevku je zmapova dostupn formy efektvnej marketingovej komunikcie v podmienkach samosprv s ohadom na ich pecik. Oblasti, ktor spadaj do psobnosti samosprvy, predstavuj pecick prklad podniku. Kee medzi zkladn ciele samosprv patr ich perspektvny al rozvoj, je nevyhnutn zdrazni potrebu rozvoja nstrojov marketingovho mixu v kontexte innosti samosprvy.

Materil a metdy
Pre vypracovanie prspevku boli pouit zdroje odbornej literatry, vstupov prieskumov verejne publikovanch formou dostupnch sprv a odbornch publikci. Prieskum bol vykonan zo sekundrnych zdrojov (radn tatistiky, publikovan materily a dostupn internetov zdroje). Zskan vsledky a poznatky boli zanalyzovan a nsledne syntzou spracovan do vstupov.
327

Vsledky a diskusia
Marketingov komunikcia je dleitou sasou marketingovho mixu vo veobecnom kontexte [5], ako aj v kontexte samosprvy reginu a obce. Proces marketingu je zaloen na komunikcii so zkaznkom, o je mon interpretova v dvoch rovinch: oboznamova a na druhej strane pova. Za nstroje marketingovej komunikcie sa v rmci odbornch publikci povauj: Propagcia a reklama Osobn predaj (osobn komunikcia) Podpora predaja Public Relations (komunikcia s verejnosou) Na rovni efektvnej komunikcie samosprvy sa povauj za zkladn nstroje marketingovej komunikcie propagcia a reklama, osobn komunikcia a Public Relations.

Propagcia a reklama
Propagcia predstavuje vizulnu formu prezentcie samosprvy a demontruje najviac viditen sas jej identity. Medzi zkladn formy propagcie patria: Prospekty Brory Publikcie mapy tdie Psomn informcie Vron sprvy Informan spravodaje turistick sprievodcovia ponukov katalgy pre podnikateov plagty CD ROM Internetov strnky Kalendre

328

Propagcia je komunikanm nstrojom, pomocou ktorho me samosprva presadzova svoje zemie. [1] Pod propagciou v prpade marketingu zem rozumieme vydvanie letkov, bror, knh a inch materilov, ktor zoznmia verejnos s charakteristikou zemia. Patr sem aj inzercia, ktor sa v tomto prpade pouva menej. asto sa stva, e nann prostriedky na propagciu s vynaloen neefektvne. Pri tvorbe propaganch materilov sa zabda, e zem s podobnm charakterom a zameranm je na svete vea. Dleit je zvrazni vlastn charakter, jedinenos, osobitos, atraktvnos, prpadne pecializciu na urit segment. [6] Kvalitne spracovan propagan materily by mali by nevyhnutnou sasou vybavenia kadho reprezentanta obce i mesta. Tieto propagan materily je potrebn umiestova v informanch centrch, poskytova ich pri stretnutiach a jednaniach s nielen obchodnmi partnermi pri verejnch a ostatnch akcich. Obsah a forma propaganho materilu je individulna a zvis od elu propagcie. Materil me ma formu veobecnej propagcie zemia alebo pecilnej propagcie. Veobecn propagan materil podva shrnn, strun a prehadn obraz o zem ako celku. elom pecilnej formy propagcie je pritiahnutie konkrtnych segmentov do zemia. Vhodou je sstredenos na konkrtne segmenty, ktorch potreby s relatvne dobre identikovaten. Tto forma propagcie vyber z zemia jednu, resp. niekoko t, ktorch poznanie je pre vybran segment dleit a zaujmav. Atraktvnos materilu uvedenho druhu zvyuje vrazn grack prava (fotograe, nrty, urbanistickch, architektonickch tdi, mapy, grafy, kresby a pod.). Propagan materily by mali vydva samosprvy a pecializovan propagan materily by mali spolunancova aj in komern subjekty. Samosprva by v tomto prpade mohla by organiztorom a koordintorom zapojench subjektov. [2] Medzi nov propagan prostriedky v poslednej dobe patr internet. Internet je v sasnosti najviac sledovanm informanm mdiom. Typickm nstrojom propagcie a reklamy je vyuvanie teletextu. [3] Tento prostriedok je zatia naimi mestami vyuvan pomerne mlo, ale na zklade zahraninch sksenost je ho mon ho odporui pre vyuitie v praxi i v podmienkach SR. Kad zujemca m tak monos zoznmi sa s ponukou aktualizovanch produktov, akci a sluieb danho mesta a obce priamo z pohodlia svojho domova prostrednctvom svojho televzneho prijmaa vybavenho teletextom.

Osobn komunikcia
Osobn komunikcia reprezentantov samosprvy s verejnosou prebieha pri kadom formlnom i neformlnom kontakte s obanmi a inmi subjektmi: pri vybavovan str329

nok, pri rokovaniach reprezentantov samosprvy vntri i mimo zemia na vstavch, pri slvnostnch prleitostiach, na recepcich, pracovnch stretnutiach. Kad reprezentant samosprvy, a napokon i kad oban je vyslancom svojho zemia, svojm sprvanm zanechva dojem a spolu vytvra imid o zem. Sasou marketingovho komunikanho nstroja je aj skupinov komunikcia vystupovanie reprezentantov samosprvy na verejnch akcich, verejnch zhromadeniach, konferencich a pod.

Podpora predaja
Podpora predaja znamen poskytovanie krtkodobch stimulanch aktivt na zvenie nkupu produktu. Mu to by programy, ktor zvhoduj stlych zkaznkov, alebo aktivity na oboznmenie verejnosti s novou slubou prostrednctvom jej vhodnejej ponuky (bezplatn sluba, vzorky, kupny, sae). Uplatuje sa najastejia forma niieho njomnho v bytovch a nebytovch priestoroch patriacich obci, ale i vlastn investcie miest do prpravy pozemkov neskr ponkanch pre potencilnych investorov. V tomto prpade ide o nepriamu formu uritej nannej prmie poskytnut za predaj prleitosti poskytujcej na druhej strane vy daov vnos a v poet pracovnch miest pre obyvateov mesta.

Public Rela ons

Public relations (PR) patr k najefektvnejm komunikanm nstrojom. Pozostva z innost zameranch na vytvorenie, udranie alebo zmenu postojov a sprvania rozhodujcich subjektov v zem, na zskanie tchto subjektov a skupn s cieom efektvne realizova vyten stratgiu. [7] lohou PR je vytvori pozitvne vzahy medzi intitciou a verejnosou, v naom prpade i medzi zemm a verejnosou. Jednm z vsledkov psobenia a efektvneho vyuvania PR je imid zemia alebo imid samosprvy ako intitcie obraz, ktor vyvolva vo verejnosti urit asocicie, predstavy. Imid zemia je dleitm nstrojom pri presadzovan zemia na trhu. Kad zemie m svoj imid, ktor je vsledkom jeho danost. Imid samosprvy ovplyvuj aktivity samosprvy, spsoby poskytovania sluieb, spsoby komunikcie s verejnosou. Imid me by pozitvny alebo negatvny. Vytvorenie elatenho imidu je dlhodobm procesom, na ktorom sa zastuj vetky subjekty. Marketing zemia vyaduje hodnotenie benho imidu a spracovanie marketingovho plnu na jeho zlepenie, pretoe na imidi treba neustle pracova a vyzdvihova v om jedinenos a neopakovatenos zemia, resp. dveryhodnos samosprvy ako intitcie.

330

Zver
Marketingov komunikcia je jednou z najprepracovanejch zloiek marketingovho mixu v samosprve. V iastkovch oblastiach realizcie s vak jednotliv samosprvne jednotky zvisl od nannch limitov. Preto je vemi dleit, aby v tejto oblasti disponovali samosprvy vypracovanm plnom marketingovej komunikcie. spenos marketingovej stratgie zemia vak nezvis len od nannch zdrojov, ale aj od vle, vytrvalosti a kreativity kompetentnch zamestnancov tchto intitci. Pre perspektvny rozvoj miest a obc bude zaujmav, ako doku verejn subjekty vyui monosti marketingovej stratgie nielen v prospech seba, ale aj v prospech svojich obanov i potencilnych investorov.

Zoznam pouitej literatry

[1] JANEKOV, L., VATKOV, M. [1999]: Marketing mst a obc. Praha: GRADA Publishing, 1999. 184 s. ISBN 80-7169-750-8 [2] [3] [4] BERNTOV, M., VAOV, A. [2000]: Marketing pre samosprvy I. B. Bystrica: Ekonomick fakulta UMB v Banskej Bystrici, 2000. 180 s. ISBN 80-8055-337-8 KUBICA, P. [2008]: Efektvna komunikcia samosprvy.Bratislava: Vydavatestvo Spolku slovenskch spisovateov, 2008. ISBN 978-80-8061-316-7 [5] FORET, M. [2008]: Marketingov komunikace. Computer press, a. s., 2008. ISBN 80251-1041-9 [6] MURA, L. [2001]: Riadenie vzahov so zkaznkmi v podnikateskej innosti, In: EDAMBA, Medzinrodn vedeck konferencia doktorandov a mladch vedeckch pracovnkov, Obchodn fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave, Nov Zmky, ISBN 80-225-1351-2 [7] MATISKOVA, D. [2011]: Ekonomick aspekty Preovskho reginu v svislosti s cestovnm ruchom. In: Regionln rozvoj a cestovn ruch. Jihlava: VPJ, 2011, ISBN 978-80-87035-44-3 [8] RZSA, Z. [2007]: Tvorba marketingovho informanho systmu v organizcich verejnho sektora In: Ekonomick a socilny rozvoj Slovenskej republiky. Zbornk prspevkov z medzinrodnej konferencie. Bratislava, 22. november 2007. Bratislava: Merkury, 2008. S. 146-152. ISBN 978-80-89143-64-1.

331

3. Sekcia

Nahliadnu e do kauzlnych vzahov medzi zamestnanosou verejnho sektora a skromnho sektora

Martin Boa1, Peter Bilka2
1

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Ekonomick fakulta, Katedra kvantitatvnych metd a informanch systmov, Bansk Bystrica, Slovensk republika; martin.boda@umb.sk
2

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Ekonomick fakulta, Katedra ekonmie, Bansk Bystrica, Slovensk republika; peter.bilka@umb.sk

Abstrakt
V prspevku sa skmaj tatistick vlastnosti kvartlnych asovch radov zamestnanosti verejnho sektora a skromnho sektora Slovenskej republiky za obdobie od 1999Q1 do 2010Q2 a vyetruje sa kauzalita medzi tmito asovmi radmi v Grangerovom zmysle. Sasou lnku je nzorn poukaz zskanch vsledkov pre ich vyuitie v praxi hospodrskej politiky v oblasti zamestnanosti. Kov slov: zamestnanos verejnho sektora; zamestnanos skromnho sektora; Grangerova kauzalita

vod
Napriek sasnmu masvnemu vplyvu liberlnych a libertarinskych pohadov pri teoretickom vysvetovan loh ttu a jeho funkci v ekonomike, napriek silnmu zastpeniu neokonzervatvnych nzorov pri implementcii hospodrskej politiky nie je mon ani v sasnosti a ani do budcnosti rozumne spochybova vznamn postavenie verejnho sektora v tte a v ekonomike, nemono pochybova o jeho lohch a vzname pre kapitalistick ekonomiku sasnej podoby. Verejn sektor je preto stredobodom skmania samostatne etablovanej subdisciplny politickej ekonmie verejnej ekonmie (resp. ekvivalentne ekonmie verejnho sektora), ktor tuduje verejn sektor a jeho objektvnu potrebu v ekonomike z hadiska efektvnosti, rovnosti a prpadne aj z hadiska alch kritri [1, s. 3-5 a nasl., 2, s. 10-16 a nasl]. Bez ohadu na aprirny postoj k existencii verejnho sektora uren prslunosou k prslunmu smeru politickej ekonmie sa teoretici verejnej ekonmie zhoduj, e je potrebn vyhodnocova vekos verejnho sektora, ktorm sa sekundrne meria intenzita ttnych (resp. verejnch) intervenci v ekonomike. Na kvantikciu vekosti verejnho sektora sa najastejie pouva podiel verejnch vdavkov na hrubom domcom produkte, podiel verejnch (alt. iba daovch) prjmov na hrubom domcom produkte, resp. poet zamestnancov vo verejnom sektore [3, s. 20, 4, s. 4, 5, s. 4 a nasl.]. V tomto prspevku sa za mieru vekosti verejnho sektora povauje poet zamestnancov vo verejnom sektore, resp.
333

zamestnanos verejnho sektora. Vyplva z toho analogicky, e poet zamestnancov v skromnom sektore, resp. zamestnanos skromnho sektora je mierou vekosti skromnho sektora. Prspevok m kvantitatvny charakter a zameriava sa na skmanie vzjomnho vzahu medzi zamestnanosou verejnho sektora a medzi zamestnanosou skromnho sektora v Slovenskej republike za obdobie od 1999Q1 do 2010Q2 na dtovej vzorke zskanej zo tatistickho radu Slovenskej republiky v kvartlnej frekvencii. Napriek tomu, e sa v prspevku uplatuj hlavne metdy neekonomickej (ale ekonometrickej) analzy asovch radov, ktor pracuj iba s informciou inherentne obsiahnutou v dostupnch dtach a ktormi evidentne nemono postihn vetky svislosti vvoja, ukazuje sa, e zskan vsledky maj hmataten ekonomick konotcie a relevantn interpretcie pre teriu a prax politickej ekonmie, najm implikcie pre praktick hospodrsku politiku. Cieom prspevku je vyhodnoti niektor tatistick vlastnosti vzjomnho vvoja zamestnanosti verejnho sektora a zamestnanosti skromnho sektora v ekonomickom prostred Slovenskej republike a vyetri kauzlne okolnosti tohto vvoja. V prvom prpade je potrebn vyetri skman asov rady zamestnanosti verejnho sektora a zamestnanosti skromnho sektora z hadiska ich stacionarity, tzn. zisti, i ich mono povaova za stacionrne, trendovo stacionrne alebo diferenne stacionrne. Pri druhom cieli je nutn stanovi kauzlne vzahy medzi zamestnanosou verejnho sektora a zamestnanosou skromnho sektora v Grangerovom zmysle slova. Predmetom skmania v prspevku s asov rady v pvodnch mernch jednotkch (poet zamestnanch fyzickch osb), nie logaritmizovan hodnoty, ako bva zvykom vo vine empirickch tdi. Vsledky s porovnaten a zvery s vak toton. Pri spracovan bol pouit program R, verzia 2.11.1 [6].

Skmanie charakteru asovch radov zamestnanos

Prspevok je pokraovanm zujmu autorov o problematiku hodnotenia vvoja zamestnanosti verejnho sektora a zamestnanosti skromnho sektora. V nedvnom lnku [7] autori navrhli metdu na porovnanie stupa cyklickosti/seznnosti (viacerch) asovch radov a stupa jej regulrnosti. Skmaniu problematiky zamestnanosti v reginoch Slovenska venoval svoju pozornos okrem inch aj [17]. Aplikcia metd na dta asovch radov zamestnanosti verejnho sektora a zamestnanosti skromnho sektora Slovenskej republiky za obdobie od 1998Q1 a po 2010Q4 je zskan z Eurostatu. Ukzalo sa a potvrdzuje sa to aj na dtach zskanch zo tatistickho radu Slovenskej republiky za obdobie od 1999Q1 do 2010Q2 , e zamestnanos vo verejnom sektore manifestuje vy stupe seznnosti ne zamestnanos v skromnom sektore a taktie e vo verejnom sektore je zamestnanos sezn334

ne regulrnejia ne v skromnom sektore. Doteraz vak neboli tieto empirick zistenia podloen relevantnou ekonomickou teriou. Grack znzornenie vvoja zamestnanosti v celej ekonomike (ktor je dan stom potu zamestnancov verejnho sektora a potu zamestnancov skromnho sektora) a zamestnanosti verejnho sektora a skromnho sektora na zklade dt zskanch zo tatistickho radu Slovenskej republiky za obdobie od 1999Q1 do 2010Q2 je prezentovan na obrzku 1.
Obr. 1: Vvoj zamestnanosti v Slovenskej republike za obdobie od 1999Q1 do 2010Q2

(zdroj: vlastn spracovanie)

S vo veobecnosti badaten tendencie k poklesu rovne celkovej zamestnanosti a zamestnanosti skromnho sektora a tendencie k nrastu rovne zamestnanosti verejnho sektora. Vetky tri asov rady sa javia aj na zklade vizulneho preskmania aj na zklade autokorelogramu a parcilneho autokorelogramu nestacionrne (a tto vlastnos je doloen tie almi niie uvedenmi procedrami). Otzne je, i sa skman asov rady prejavuj by trendovo stacionrne (s deterministickm trendom) alebo diferenne stacionrne (so stochastickm trendom). Vzhadom na doteraz nevyrieen problmy testov jednotkovho korea nie je vhodn bazrova rozhodovanie (smerodajne) na nich a je adekvtne ich vnma len ako urit dosvedenie sprvnosti urobenho zveru o forme nestacionarity jednotlivch asovch radov. Pri rozhodovan o charaktere tchto asovch radov je nleit a rozvne predovetkm prihliada na ekonomick obsah tchto asovch radov: je toti z ekonomickho (vecnho) hadiska vylen, aby o len jeden z tchto asovch radov obsahoval deterministick trend. Ak by sa zamestnanos v niektorom sektore riadila deterministickm trendom, aj dta generujci proces zamestnanosti v celej ekonomike by obsahoval determi335

nistick trend, a, vice versa, ak by zamestnanos v celej ekonomike bola tie s deterministickm trendom, potom by sa nutne zamestnanos aspo v jednom sektore ekonomiky vyvjala sbene s deterministickm trendom. Toto je ale vylen, pretoe zamestnanos (poet zamestnancov) v celej ekonomike ani v jej sektore neme v dlhom obdob rs nad vetky medze alebo dlhodobo klesa k nulovej rovni a prejs do zpornej asti relnej osi. Ergo, asov rady zamestnanosti v oboch sektoroch ekonomiky a celej ekonomiky mu by bu stacionrne, alebo diferenne stacionrne, vzhadom na vylenie stacionarity, vetky tri asov rady musia by diferenne stacionrne. tatisticky okrem toho mono posdi vlastnosti skmanch asovch radov indikatvnou procedrou nartnutou Nelsonom a Plosserom [8, s. 143] spovajcou v kontaminovan potencilne trendovo stacionrneho asovho radu diferencovanm, m v MA(.) reprezentcii diferencovanho trendovo stacionrneho asovho radu vznik jednotkov kore (pozri tie [9]). S vhradou mono komplementrne vyui testovaciu stratgiu Eldera a Kennedyho [10] zaloen na pouit ADF testu jednotkovho korea v kombincii s aprirnou informciou o vlastnostiach vvoja asovch radov. Zvery z uplatnenia tchto procedr s priblen v tabuke 1.
Tab. 1: Vsledky procedr pre stanovenie charakteru nestacionarity asovch radov
Procedra Nelson a Plosser [8] Elder a Kennedy [10] asov rad zamestnanosti verejn sektor diferenne stacionrny diferenne stacionrny skromn sektor trendovo stacionrny diferenne stacionrny cel ekonomika trendovo stacionrny diferenne stacionrny, ale me by trendovo stacionrny

(zdroj: vlastn spracovanie)

K uvedenm dispartnym vsledkom je nutn poznamena, e aj procedra Nelsona a Plossera [8], aj Eldera a Kennedyho [10] vychdzaj z teoretickch vlastnost asovch radov a pravdepodobne poskytuj skreslen vsledky v konench vberoch, o je citen najm pri testovacej stratgii zaloenej na ADF teste Eldera a Kennedyho [10] (ako je znme, ADF test, ako kad test jednotkovho korea, m tendenciu poukazova na existenciu jednotkovho korea v asovom rade aj v prpade, ke m asov rad deterministick trend). Napriek vzjomnmu rozporu s aprirnym sudkom o charaktere asovch radov z hadiska stacionarity, tieto vsledky a aprirne vahy mono rekonciliova kontatovanm, e (i.) v dlhodobom horizonte s asov rady zamestnanosti v slovenskej ekonomike a jej sastiach, vo verejnom sektore a v skromnom sektore, diferenne stacionrne, ale (ii.) v kratom asovom horizonte, a to poas sledovanho obdobia, asov rad zamestnanosti verejnho sektora sa jav by diferenne stacionrny a asov rad zamestnanosti skromnho sektora a (nsledne aj) asov rad zamestnanosti celej ekonomiky trendovo stacionrny.
336

Tieto vlastnosti asovch radov, v nadvznosti o diskusiu o monostiach hospodrskej politiky (pozri napr. [11, s. 191-194, 12]) implikuj, e v Slovenskej republike v obdob od 1999Q1 do 2010Q2 hospodrska politika v oblasti zamestnanosti mala inok iba v prpade skromnho sektora, jej potencilne zsahy do rovne zamestnanosti skromnho sektora sa s permanentnm efektom odrazili v jej priebehu (bolo teda mon naplni poadovan politick a ekonomick ciele), ale v prpade verejnho sektora bola neinn, prpadn intervencie do rovne zamestnanosti verejnho sektora mali prechodn krtkodob efekt. Inak povedan, hospodrska politika zamestnanosti v Slovenskej republike za obdobie od 1999Q1 do 2010Q2 sa prejavila iba v rovni zamestnanosti skromnho sektora a hospodrske impulzy sa nemohli trvalo prejavi v zamestnanosti verejnho sektora, iba s krtkodobm efektom jednho kvartla. Vyjdc z toho, e povaovan asov rady mono povaova za diferenne stacionrne, je ete potrebn stanovi rd ich integrcie. Procedra Tiaa a Tsaya [13] indikuje, e vetky tri skman asov rady mono povaova za I(1) procesy.

Skmanie kauzality medzi asovch radov zamestnanos

Kauzalita sa ako lozock kategria vysvetuje ako prinnos, vzah medzi prinou a nsledkom (inkom), ktor znamen, e jeden jav za uritch podmienok nutne vyvolva in jav [14, s. 179]. V tatistickom kontexte asovch radov sa hovor o kauzalite v Grangerovom slova zmysle, resp. o Grangerovej kauzalite a mysl sa ou schopnos jednho asovho radu prispieva k lepm predpovediam druhho asovho radu. Koncept predpoklad, e s k dispozcii (kovarianne) stacionrne alebo kointegrovan asov rady sa ozna informcia obsiahnut v asovom rade , a analogick oznaenie sa zavedie aj pre asov rad jednoducho ako sovch radoch do asu , resp. cej hodnoty asovho radu sa zavedie oznaenie postupne takto [11, s. 95-96, 15, s. 428-429]: Grangerova kauzalita: budce hodnoty kova lepie, teda plat Okamit Grangerova kauzalita: , ak budcu hodnotu v ase je (jednoducho) grangerovsky kauzlne vzhadom k . je okamite grangerovsky kauzlne vzhadom k mono predikova lepie pri pouit budcej
337

. Pre denciu Grangerovej kauzality je potrebn zavies urit symboliku. y Symbolom y do asu , teda . Informcia do asu sa denotuje

, priom plat, e nie je menia ako informcia obsiahnut v oboch a. Pre disperziu chyby predikcie buda denuje sa kauzalita medzi a

, ak predi-

mono o za a po pomoci oc sasnej as ej hodnoty od oty a minulch u hodnt

hodnoty soch .

v ase

, jeho sasnej ej hodnoty od o y v ase se

a historickch s o c c hodnt od v a-

, v dsledku oho plat

Sptn vzba: Sptn vzba medzi kauzlne k a sasne

nastva vtedy, ke .

je grangerovsky

je grangerovsky kauzlne k

Pretoe plat, ako sa d dokza, e k vtedy a len vtedy, ke

je okamite grangerovsky kauzlne vzhadom , me na-

je okamite grangerovsky kauzlne vzhadom k

sta osem monost sumarizovanch v tabuke 2.

Tab. 2: Prehad monost kauzlnych vzahov medzi dvoma asovmi radmi
Oznaenie Vzjomne sa vyluujce monosti grangerovskch kauzlnych vzahov a Medzi ( ( ) ) a s nezvisl.

je iba okamit grangerovsk kauzalita.

je grangerovsky kauzlne k bez okamitej grangerovskej kauzality. je grangerovsky kauzlne k bez okamitej grangerovskej kauzality. je grangerovsky kauzlne k s okamitou grangerovskou kauzalitou. je grangerovsky kauzlne k s okamitou grangerovskou kauzalitou.

Medzi Medzi

a je sptn vzba bez okamitej grangerovskej kauzality. a je sptn vzba s okamitou grangerovskou kauzalitou.

(zdroj: [11, s. 96]:)

Na testovanie prtomnosti kauzlnych vzahov v Grangerovom zmysle mono poui st kauzality) proponovan Grangerom [15] direktn Grangerovu procedru (tzv. Grangerov test a Sargentom [16] spovajcu v aplikcii regresie j je ben hodnota asovho radu , je , je obdob oneskoren hodnota asovho radu k vtedy sa vol a , kde je gaussovsk sfrick nhodobdob oneskoren hodnota asovho radu

regresnm vzahom testova (jednoduch) n zloka. V tejto formulcii mono uvedenm Grangerovu kauzalitu nulov hypotza it Grangerovu kauzalitu k a po zskan odhadu modelu metdou najo absencii Grangerovej j kauzality ako aj okam, ke je ale potrebn poloi
338

y least squares) q mench tvorcov ( (OLS: ordinary obyajnm waldovskm testom sa testuje , odhadn model me-

tdou najmench tvorcov a testova nulov hypotzu

o absencii okamitej Grana

gerovej kauzality, na o mono poui tandardn T-test o signikancii regresnho koecientu alebo nleit waldovsk test. Dka oneskorenia vyjadren koecientmi sa vol na zklade aprirnej informcie, experimentlne sledujc efekt jednotlivej voby na vsledok alebo na zklade informanho kritria, ako je Akaikeho informan kritrium (AIC: Akaikes information criterion), bayesovsk Schwarzovo informan kritrium (BIC: Bayesian information criterion) alebo Hannanovo-Quinnovo informan kritrium (HQC: Hannan-Quinn information criterion). Detailn vklad k tejto problematike mono njs v [11, s. 102 a nasl.] V Grangerovom chpan kauzality mono prehodnoti aj asov rady zamestnanosti verejnho sektora a skromnho sektora. Pre pouitie direktnej Grangerovej procedry je potrebn pracova s diferencovanmi hodnotami oboch asovch radov, pretoe sa oba asov rady povauj na zklade predolej analzy sa I(1) procesy, prv diferencie postauj na ich stacionarizovanie. Diferencovan asov rady zamestnanosti verejnho sektora a skromnho sektora s priblen obrzkom 2.
Obr. 2: Vvoj zamestnanosti v Slovenskej republike za obdobie od 1999Q1 do 2010Q2

(zdroj: vlastn spracovanie)

Odhadovanie a testovanie sa uskutoovalo poda uvedenej procedry v programe R, verzia 2.11.1 [6], na zklade vlastnho skriptu pre procedru direktnej Grangerovej procedry. Pri hadan dky oneskorenia vyjadrenej kontantami a optimlnymi postupne vzhadom na vetky tri uveden informan kritri AIC, BIC a HQC bola zadan v oboch p prpadoch maximlna hodnota 4 alebo 8. Napriek pouitiu 3 rznych informanch kritri boli vdy vybran identick kontanty a , zskali sa pri pouit kadho kritria identic339

k vsledky, ktor s prezentovan postupne pre maximlne ohranienie 4 v tabuke 3 a maximlne ohranienie 8 v tabuke 4. Uveden p-hodnoty zodpovedaj nulovej hypotze absencie grangerovskho kauzlneho vzahu a pouitiu Fisherovho-Snedecorovho rozdelenia pre waldovsk pivot (pre jednoduch Grangerovu kauzalitu), resp. pouitiu T-testu a waldovskho pivotu s Fisherovm-Snedecorovm rozdelenm (pre okamit Grangerovu kauzalitu).
Tab. 3: Vsledky testovania Grangerovej kauzality pri maximlnom oneskoren 4
Typ kauzality (Jednoduch) Grangerova kauzalita Smer kauzlnych vzahov zamestnanosti verejn sektor k skromnmu sektoru skromn sektor k verejnmu sektoru

Okamit Grangerova kauzalita

(zdroj: vlastn spracovanie)

Tab. 4: Vsledky testovania Grangerovej kauzality pri maximlnom oneskoren 8

Typ kauzality (Jednoduch) Grangerova kauzalita Smer kauzlnych vzahov zamestnanosti verejn sektor k skromnmu sektoru skromn sektor k verejnmu sektoru

Okamit Grangerova kauzalita

(zdroj: vlastn spracovanie)

Vsledky mono lakonicky zhrn do tvrdenia, e medzi zamestnanosou verejnho sektora a medzi nezamesnanosou skromnho sektora sa ukazuje by nezvislos v zmysle Grangera. V iadnom smere sa nepotvrdil nijak kauzlny vzah v Grangerovom zmysle medzi zamestnanosou verejnho sektora a zamestnanosou skromnho sektora v Slovenskej republike za obdobie od 1999Q1 do 2010Q2. Toto poznanie konkluduje aj pre praktick hospodrsku politiku v oblasti zamestnanosti vemi siln poznatok: ubovon opatrenie tkajce sa vlune zamestnanosti verejnho sektora zrejme neovplyvuje zamestnanos skromnho sektora, a vice versa. Nemono racionlne oakva, e sa opatrenia adresn zamestnanosti iba jednho sektora ekonomiky prejavia aj v druhom sektore.

340

Zver
V prspevku bol poskytnut tatistick pohad na vybran svislosti vvoja zamestnanosti verejnho sektora a zamestnanosti skromnho sektora Slovenskej republiky so zdraznenm perspektv realizcie praktickej hospodrskej politiky v oblasti zamestnanosti. Ukazuje sa, e v Slovenskej republike v obdob od 1999Q1 do 2010Q2 hospodrska politika orientovan na rove zamestnanosti mala inok iba v prpade skromnho sektora, km v prpade verejnho sektora kad potencilne opatrenie sa prejavilo iba v obdob svojho trvania bez permanentnch efektov na rove zamestnanosti. Absencia kauzlnych vzahov (v Grangerovom zmysle) medzi rovou zamestnanosti verejnho sektora a rovou zamestnanosti skromnho sektora poukazuje na absenciu akchsi potencilnych transmisnch mechanizmov pre prenos impulzov opatren hospodrskej politiky v oblasti zamestnanosti orientovanch na jeden sektor tak, aby sa prejavili aj v druhch sektoroch. Pri ovplyvovan rovne zamestnanosti v Slovenskej republike je potrebn zohadova tto skutonos a pouva bu opatrenia s globlnym efektom, alebo opatrenia sasne orientovan na zamestnanos verejnho sektora a zamestnanos skromnho sektora. Tento prspevok bol vypracovan v rmci projektu VEGA . 1/1141/11 Trh prce v kontexte pecifk neplatenej prce, meranie jej rozsahu a dopadu na domcnosti, podnikatesk sfru a ekonomiku a pri plnen loh grantov VEGA . 1/0765/12 Vskum monost a perspektv pouitia tradinch a alternatvnych prstupov vo nannom riaden a nannom rozhodovan v meniacom sa ekonomickom prostred a VEGA . 1/1276/12 Dynamika makroekonomickch procesov v otvorench ekonomikch.

Zoznam pouitej literatry

[1] BROWN, Ch. V., JACKSON, P. M. [1990]: Public sector economics. 4. vyd. Oxford (UK), Cambridge (USA): Blackwell, 1990. 622 s. ISBN 0-631-16208-9. [2] STIGLITZ, J. E. [1988]: Economics of the public sector. 2. vyd. New York: Norton, 1988. 725 s. ISBN 0-393-95683-0. [3] MEDVE, J., NEMEC, J. et al. [2011]: Verejn nancie. Bratislava: Sprint dva, 2011. 636 s. ISBN 80-89393-46-6. [4] ALONSO, J. M., CLIFTON, J., DAZ-FUENTES, D. [2011]: Did new public management matter? An empirical analysis of the outsourcing and decentralization effects on public sector size. COCOPS Working Paper No. 4. Rotterdam, Berln: Coordinating
341

for Cohesion in the Public Sector of the Future, 2011. 39 s. ISSN 2211-2006. [5] HANDLER, H. et al. [2005]: The size and performance of public sector activities in Europe. WIFO Working Papers, No. 246. [online] Viede: sterreichisches Institut fr Wirtschafts-forschung, 2005. 28 s. [cit. 25-07-2011]. Dostupn na <http://www.wifo. ac.at/wwa/ downloadController/displayDbDoc.htm?item=WP_2005_246$.PDF>. [6] R Development Core Team 2010. R: A language and environment for statistical computing. Viede: R Foundation for Statistical Computing, 2010. ISBN 3-900051-07-0. [7] BILKA, P. , BOA, M. [2011]: K meraniu cyklickosti (seznnosti) asovch radov a jej regularity. In Forum Statisticum Slovacum. 2011. Ro. 7. . 5. S. 14-21. ISSN 1336-7420. [8] NELSON, CH. R., PLOSSER, CH. I. [1982]: Trends and random walks in macroeconomic time series: some evidence and implications. In Journal of Monetary Economics. 1982. Ro. 10. S. 139-162. ISSN 0304-3932. [9] GRENDR, M. [2007]: Introduction to econometric time series analysis: lecture 6. [online] Prednky k predmetu analza asovch radov. [cit. 2011-12-31] Dostupn na <http://www.savbb.sk /~grendar/TSA.html>. [10] ELDER, J., KENNEDY, P. E. [2001]: Testing for unit roots: what should students be taught? In Journal of economic education. 2001. Ro. 32. . 2. S. 137-146. ISSN 0022-0485. [11] KIRCHGSSNER, G., WOLTERS, J. [2010]: Introduction to modern time series analysis. Dll (India): Springer, 2010. 274 s. ISBN 978-81-8489-472-1. [12] RAO, B. B. [2007]: Deterministic and stochastic trends in the time series models: a guide for the applied economist. [online] MPRA Paper No. 3580. [cit. 2011-12-31] Dostupn na <http://mpra.ub.uni-muenchen.de/3580/>. [13] TIAO, G. C., TSAY, R. S. [1983]: Consistency properties of least squares estimates of autoregressive parameters in ARMA models. In Annals of Statistics. 1983. Ro. 11. . 3. S. 856-871. ISSN 0090-5364. [14] HINDLS, R., HOLMAN, R., HRONOV, S. et al. [2003]: Ekonomick slovnk. Praha: C. H. Beck, 2003. 519 s. ISBN 80-7179-819-3. [15] GRANGER, C. W. J. [1969]: Investigating causal relations by econometric models
342

and cross-spectral methods. In Econometrica. 1969. Ro. 37. . 3. S. 424-438. ISSN 0012-9682. [16] SARGENT, T. J. [1976]: A classical macroeconomic model for the United States. In Journal of Political Economy. 1976. Ro. 84. . 2. S. 207-237. ISSN 0022-3808. [17] MURA, L. [2010]: tatistika zamestnanosti v samosprvnych krajoch vo vybranch odvetviach hospodrstva Slovenska. In Forum Statisticum Slovacum. 2010. Ro. 6. . 4. S. 130-135. ISSN 1336-7420.

343

Bankopoistenie, stupne spoluprce a ich exaktn hodnotenie

Margarta Ivanov Dubnick technologick intitt v Dubnici nad Vhom, UOPaIT, Dubnica nad Vhom, Slovensk republika; ivanova@dti.sk

Abstrakt
Na Slovensku je pojem bankopoistenie relatvne nov, v benejej populcii jeho pouvanie nie je rozren. Napriek tomu na trhu neexistuje univerzlna banka poskytujca sluby retailovm klientom, ktor by nepredvala aj poistenie. Rozvoj bankopoisovnctva poskytol nannm organizcim monos krovho predaja poistnch produktov cez distribun sie banky a bankovch produktov cez distribun sie poisovne a tm zvil ich efektvnos. o sa tka modelov spoluprce bnk a poisovn, v literatre ich jednotliv autori denuj rzne. Poda mjho nzoru situcii na slovenskom trhu najlepie zodpoved delenie poda druhu spoluprce, a to na: Model neexkluzvnej spoluprce, Model exkluzvnej spoluprce a 100% Bankopoisovu. Cieom je zvoli model, ktor by umonil exaktn hodnotenie stupa bankopoistenia na slovenskom nannom trhu. Pre tento el som zvolila matematicko-tatisktick model zaloen na stavebnicovej metde poda M.Maka, ktor jednotliv dvojice bnk a poisovn, spolupracujce na predaji poistenia posudzuje na zklade navrhnutch kritri, ktorm s priraden vhy poda stupa ich vznamnosti. Zverom meme kontatova, e na stupe bankopoistenia v najvej miere vplva model spoluprce, kde idelom je prve 100% bankopoisova, priame majetkov prepojenie, ktor je pre samotn predaj nevyhnutn, marketingov spoluprca zahajca predaj pod spolonou znakou nannej skupiny, dostaton poet bankopoistnch produktov a vekos banky. Kov slov: bankopoistenie; predaj poistenia cez poboky retailovej banky; modely bankopoistenia; meranie stupa bankopoistenia

vod a formulcia ciea

Na Slovensku je pojem bankopoistenie relatvne nov, v benejej populcii jeho pouvanie nie je rozren. Napriek tomu na trhu neexistuje univerzlna banka poskytujca sluby retailovm klientom, ktor by nepredvala aj poistenie. Z pohadu poisovn 75% vyuva pre svoj odbyt aj tento vhodn, rchlo sa rozvjajci predajn kanl. Zvyn poisovne by tie privtali takto druh spoluprce, ale trh bnk je nasten. Na trhu nie je von banka, ktor by nemala nadviazan spoluprcu s nejakou poisovou. Z analzy vyplva, e banky si nevyberaj svojich partnerov z radov poisovn na zklade kvality ich predvanch druhov poistenia, ale je to v prvom rade otzkou rozhodnutia akcionra. Odvja sa od majetkovho prepojenia alebo od dohd na nadnrodnej rovni. Bankopoistenie funguje na trhoch zpadnej Eurpy u viac ako 30 rokov, cez matersk spolonosti sa prenieslo aj na slovensk nann trh. Je to rchlo sa rozvjajci predajn kanl pre poistn produkty, ktor si zaal upevova svoje postavenie vsledkom globalizanch a deregulanch trendov v bankovom ako aj poistnom sektore.
344

Rozvoj bankopoistenia vo svete je nerovnomern, svoje vznamn miesto si naiel v krajinch s rozvinutou ekonomikou. V Eurpe m vedce postavenie v predaji ivotnho poistenia cez banky Franczsko, za nm nasleduje Benelux a panielsko. Naproti tomu tto distribun metda nenala ivn pdu na rozvoj v Nemecku, Taliansku a Vekej Britnii. Bankopoistenie je vekm trendom na nannch trhoch USA a v Japonsku, a postupne si had svoje miesto aj v Latinskej Amerike.[1] Bankopoistenie mme prirovna k Allnaz, kde sa pod jednou strechou stretva ponuka vekej skupiny nannch sluieb. V tomto prpade je maklrom poskytujcim poistenie banka, ktor nesli iba ako distribun kanl, ale podiea sa aj na vvoji predvanho poistenho produktu, jeho marketingu a likvidcii poistnch udalost.[2] Vo veobecnosti mme kontatova, e banky s vystaven vekmu konkurennmu tlaku, ktor ich nti neustle hada nov cesty, ako sa sta pre zkaznka viac atraktvne, ako sa diferencova od ostatnch trhovch hrov a ako udra pod kontrolou vysok nklady na technick a organizan zabezpeenie hustej siete obchodnch poboiek. Niia protabilita core produktov, vysok trhov saturcia, stpajce operatvne nklady, nzke rokov miery, vpadok prjmov z devzovch operci pri zaveden Eura, stpajca konkurencia a mnoho inch faktorov nti nann intitcie prispsobi svoje marketingov stratgie, a tak dosiahnu vyiu konkurencieschopnos. Ak chce banka uivi pobokov sie, mus cez u zabezpei alie prjmy, to je hlavnm motvom predaja poistenia cez sie bankovch poboiek. Na druhej strane stoja poisovne, ktor s tlaen hada stle nov odbytov monosti, aby boli schopn udriava dostatone irok portflio predanch poistnch produktov, ktor je nevyhnutn pre zdrav fungovanie poistnho kmea. Predaj cez poboky banky je kompromisom medzi nkladnou vlastnou sieou poistnch agentov, alebo nestlych maklrov, ktor pri predaji osobne komunikuj s klientom, o je pre predaj uritch druhov poistenia nevyhnutn a neosobnm predajom cez elektronick predajne kanly. Rozvoj bankopoisovnctva poskytol nannm organizcim monos krovho predaja poistnch produktov cez distribun sie banky a bankovch produktov cez distribun sie poisovne a tm zvi ich efektvnos.[3] Cieom je zvoli model, ktor by umonil exaktn hodnotenie stupa bankopoistenia na slovenskom nannom trhu.

345

Vsledky a diskusia
Modely spoluprce bnk a poisovn v literatre jednotliv autori denuj rzne. Poda mjho nzoru situcii na slovenskom trhu najlepie zodpoved delenie poda druhu spoluprce, a to na: Model neexkluzvnej spoluprce, Model exkluzvnej spoluprce a Bankopoisovu. Model neexkluzvnej spoluprce je zaloen na vzjomnej dohode banky a poisovne, kde sa banka zaviae, e poas stanovenej doby bude za uritch podmienok predva produkty poisovne cez svoju sie bankovch poboiek a v zmluvnom vzahu bude vystupova ako sprostredkovate poistenia. Neexkluzvny spsob predaja nevyluuje spoluprcu s viacermi partnermi naraz, a to pre tie ist skupiny produktov, ako napr. spoluprca s viacermi poisovami poskytujcimi neivotn poistenie. Na Slovensku takmto systmom funguje spoluprca poisovne Cardif s UniCreditBank, Vollksbank, Potovou bankou, atd. Model exkluzvnej distribcie je postaven na pevnom partnerskom vzahu banky a poisovne, ktor je asto zaloen na majetkovom prepojen. V tejto situcii banka a poisova mu by v pozcii dcrskych spolonost majetkovo prepojench cez matersk spolonos, alebo banka je materskou spolonosou poisovne. Na slovenskom trhu zatia neexistuje poisova, ktor by bola majoritnm vlastnkom banky. Tento model zodpoved spsobu spoluprce VB banky a poisovne Generali, OTP banky a poisovne Groupama, Dexia banky a Komunlnej poisovne, atd. Najvy model prepojenia je zaloenie bankopoisovne, t.j. poisovne, ktor predva svoje produkty vlune cez pobokov sie spriaznenej banky. Vyvja a predva vlune poistenie vhodn pre zvolen segment bankovch zkaznkov. Zrove sa z produktovho hadiska orientuje vlune na produkty ktor s pre tto obchodn sie vhodn. Prkladom je spoluprca Potovej banky a Potovej poisovne a Volksbank a Victoria-Volksbanken poisovne. Na exaktn hodnotenie stupa bankopoistenia na slovenskom nannom trhu som zvolila matematicko-tatisktick model zaloen na stavebnicovej metde poda M.Maka, ktor jednotliv dvojice bnk a poisovn, spolupracujce na predaji poistenia posudzuje na zklade navrhnutch kritri, ktorm s priraden vhy poda stupa ich vznamnosti. Model prepotu je zaloen na kvantikcii prnosu zo spojenia banky a poisovne pri predaji poistenia cez bankov poboky. Vychdzame z predpokladu, e m vy stupe bankopoistenia tm je synergick efekt zo spojenia vznamnej.
346

Budeme predpoklada funkn vzah medzi stupom bankopoistenia vyjadrenm veliinou x. SB = f(x) vnos z bankpoistenia (reprezentovan synergickm efektom zo spojenia banky a poisovne pri predaji poistenia) rastie spolu so stupom bankpoistenia SBP, ktor je reprezentovan nie len vekosou oboch partnerov, potom predvanch produktov, ale aj modelom fungovania predaja a marketingovou podporou. Ako konkrtnu funkciu, na ktorej bude vpoet spova sme si zvolili funkciu f = ax , kde a je kontanta a x je vnos z bankopoistenia dosahovan pri jednotlivch hodnotch zvolench bankopoistnch kritri. Vlastn kalkulcia stupa bakopoistenia SBP bude vyjadren ako nsobok koecientu ax , vyjadrujci stupe dodatonho vnosu z vhodnosti spojenia v modeli bankopoistenia dosiahnut pre jednotliv hodnoty zvolench kritri, hodnota kritria x a ich vh h v danom modely, ktor zodpovedaj vznamnosti kritria. SBP = x * ax * h V uvedenom modeli je zvolen doln hranica neprinajca iaden dodaton vnos zo spojenia, uren koecientom 1 a horn hranica zodpovedajca maximlnemu monmu prnosu so synergickho efektu spojenia banky a poistenia pri predaji poistenia naviazanho na predvan bankov produkty, naom prpade to bude hodnota 4. Na zklade zvolenej distribcie exponencilnej funkcie f = ax, sme pre jednotliv stupne 1 4, zvolili nasledovn hodnoty:
x 1 2 3 4 ax 1,189207115 1,414213562 2 4

V modeli s pouit kritri, umoujce posdenie stupa bankopoistenia na zklade faktorov, ktor vplvaj na jeho efektvne fungovanie: vekos poisovne vekos banky stupe bankopoistenia
347

obchodn spoluprca Jednotliv kritri s odstupovan do tyroch stupov poda vekosti objemu a in-

tenzity spoluprce. Druhm faktorom s vhy priraden jednotlivm kritrim, zodpovedajce vznamu popisovanho kritria na posdenie stupa bankopoistenia. Najniie vhy boli priraden vekosti poisovne, nsledne vekosti banky a najvyie stupu bankopoistenia a obchodnej spoluprci. Cel tabuka kritri prepotu a ich vh tvor Prlohu .1. Nvrh kritri vychdza v prvom rade z predpokladu, e vekos danho faktora priamo merne ovplyvuje vku stupa bankOpoistenia, ako aj z monost zskania porovnatench tatistickch dajov pre cel portflio slovenskch bnk a poisovn. Prvm kritriom je vekos poisovne, uren objemom novej produkcie ivotnho a neivotnho poistenia, ako aj podielom bankopoistnch produktov na celkovej novej produkcii. Nakoko nie je mon zska pre cel portflio objem bankopoistnch produktov, zvolili sme kompromis sledovania vybranej vzorky produktov, u ktorch je predpoklad, e bude predvan prioritne cez bankov predajn kanl. V prpade ivotnho poistenia je to sledovanie objemu predaja United Linke produktov a poistenie verov, v prpade neivotnho poistenia je najblim produktom poistenie domcnost, nakoko sa v najvom objeme predva cez bankov sie ako sas veru na bvanie. Vekosti poisovne sme priradili vhu 0,5, nakoko iba minimlne ovplyvuje predajn kapacitu bankopoistnch produktov. Druhm kritriom je vekos banky charakterizovan objemom hypotekrnych a spotrebnch verov, potom platobnch kariet a potom predajnch miest. Objem verov na bvanie priamo ovplyvuje objem predaja poistenia verov, poistenia zaloenej nehnutenosti a niektorch vybranch druhov ivotnch poistiek, Platobn karty na seba viau cestovn poistenie, razov poistenie a v niektorch prpadoch poistenie zneuitia platobnej karty. Poet predajnch miest uruje potencil predaja pre retailovch klientov. Objeme banky sme priradili vhu 1,00, nakoko jej predajn kapacita je vznamnejie ovplyvuje objem bankopostenia ako vekos poisovne. Tretm kritriom je stupe bankopoistenia posudzujci model spoluprce banky a poisovne a ich majetkov prepojenie. Najvym modelom spoluprce je 100% bankopoisova, prkladom je Poisova slovenskej sporitene, Poisova potovej banky, VictoriaVolksbanken Poisova. Druhm vznamnm kritriom je stupe majetkovho prepojenia, ktor v najvej miere ovplyvuje, i dan banka bude predva poistenia, v akom rozsahu
348

a z akej dielne. Prkladom je nulov predaj poistenia cez banku v poisovni Allianz, ktor nem majetkov prepojenie na iadnu banku na slovenskom trhu. Nakoko dan kritrium povaujeme za najvznamnejie, priradili sme mu vhu 3. tvrtm kritriom je obchodn spoluprca popisujca poet bankou predvanch ivotnch a neivotnch produktov ako aj spolon marketingov podporu predaja, ktor prechdza od predaja poistenia z nemenovanej poisovne (prkladom je predaj poistenia Cardif) a po spolon nann skupinu predvajcu poistenie spolu s bankovmi produktami pod jednou marketingovou znakou (naprklad SOB nann skupina). Tomuto kritriu sme priradili vhu 2. Ukazovate bankopoistenia UBP = SBP ideal / SBPx. Najvyia hodnota UBP dosiahnut v prpade dokonalho modelu bankopoistenia je 1,0. Jednotliv stupne bankopoistenia sme zoradili do 3 rovn:
Stupe bankpoistenia Vysok Stredn Nzsky Hodnota UBP 1,00 0,7 0,69 0,3 0,29 0,00

Vzorov prepoet pre vybran dvojice bnk a poisovn zorauje vybran dvojice do nasledujceho poradia stupa bankopoistenia:
Poradie 0. 1. 2. 3. 4. 5. Banka predavajca poistenie cez poisovu Idelna dvojica banky a poisovne Slovensk sporitea Poisova SlSp Potov banka Poisova Potovej banky VB Poisova Generaly Slovensk sporitea Poisova Kooperatva Potov banka Poisova Cardiff UBP hodnota 1,00 0,72 0,7 0,602 0,522 0,189

Prv analyzovan dvojica je spoluprca Poisovne Slovenskej Sporitene (PSSp) a jej matky Slovenskej Sporitene. Dosiahnut hodnota UBP 0,72 vypoved o vysokom stupni bankopoistenia. Najvia slovensk banka predva vek objemy poistenia naviazan na svoje produkty, m vyvauje fakt, e PSSp poskytuje iba ivotn poistenie. Rozhodujce je priame majetkov prepojenie, model bankopoistenia, o je v tomto prpade 100% bankopoisova a predaj produktov pod jednou marketingovou znakou. Druh analyzovan dvojica je Potov banka a Poisova potovej banky (PPB) s dosiahnutou hodnotou UBP 0,7, o ju zarauje do skupiny vysokho stupa bankopoistenia. V tomto prpade sa taktie jedn o banku a jej dcrsku spolonos poisovu, ktor spolupra349

cuj najvym modelom bankopoiststenia ie 100% bankopoisovou pod jednou marketingovou znakou nannej skupiny. Aj napriek tomu, e PPB ponka aj neivotn poistenie na rozdiel od PSSp, ktor je iba ivotnou poisovou, vekos Slovenskej sporitene z oho vyplva objem predaja previ tto zdanliv vhodu. Treou analyzovanou dvojicou je predaj poistenia z dielne poisovne Generaly cez retailov poboky VB banky. Dosiahnut hodnota UBP 0,602 zodpoved strednmu stupu bankopoistenia. Obidve intitcie s dostatone vek, banka predva znan objemy ivotnho a neivotnho poistenia. Do strednho stupa ich rad model spoluprce, ktor meme charakterizova ako exkluzvny predaj, spolonosti s sestersk a svoje produkty predvaj pod dvoma samostatnmi marketingovmi znakami. tvrtou analyzovanou dvojicou je Slovensk sporitea a poisova Kooperatva s dosiahnutou hodnotou UBP 0,522 zodpovedajcou strednmu stupu bankopoistenia. Do strednho stupa ich rad model spoluprce, ktor meme charakterizova ako exkluzvny predaj, spolonosti s nepriamo majetkovo prepojen a banka verejne neprezentuje spoluprcu s poiovou. Poslednou analyzovanou dvojicou je predaj vybranch produktov poisovne Cardif cez poboky Potovej banky s dosiahnutou hodnotou UBP 0,189 zodpoved nzkemu stupu bankopoistenia. Dosiahnut hodnota je vsledkom vplyvu malej banky a okrajovej poisovne, malho zko zameranho produktovho portflia, modelu neexkluzvnej spoluprce, iadneho majetkovho prepojenia a absencii spolonho marketingu. Zverom meme kontatova, e na stupe bankopoistenia v najvej miere vplva model spoluprce, kde idelom je prve 100% bankopoisova, priame majetkov prepojenie, ktor je pre samotn predaj nevyhnutn, marketingov spoluprca zahajca predaj pod spolonou znakou nannej skupiny, dostaton poet bankopoistnch produktov a vekos banky.

Zoznam pouitej literatry

[1] BENOIST, G. [2011]: Geneva Papers on Risk and Insurance Vol. 27, No. 3, Bankassurance the new challenge, http://www.genevaassociation.org/PDF/Geneva_papers_ on_Risk_and_Insurance/GA2002_GP27(3)_Benoist.pdf, 15.11.2011 [2] SCHULER, M.: Integrated Financial Supervision in Germany, Discussion Paper Abstract, http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=553884&http://www.goog350

le.sk/url?sa=t&rct=j&q=schuler%2C%20m.%3A%20integrated%20nancial%20supervision%20in%20germany&source=web&cd=1&sqi=2&ved=0CBwQFjAA&url= http%3A%2F%2Fpapers.ssrn.com%2Fsol3%2FDelivery.cfm%3Fabstractid%3D553 884&ei=QrzDTquiK4XoOb3o7esO&usg=AFQjCNEMhqt3FIpHNuq8xdVkKtovRv AGDw&cad=rjt 15.11.2011 [3] LYMPEROPOULOS, C. [2008]: Strategic developments in nancial services markting, Editorial of the Journal of Financial Services Marketing 13/2008, http://scholar.google.sk/scholar?q=Lymperopoulos,+C.,:+Strategic+developments+in+nancial+service s+marketing&hl =sk&as_sdt=0&as_vis=1&oi=scholart, 15.11.2011 [4] [5] KORAU, A. [2005]: Bankopoisovnctvo, SPRINT 2005, ISBN 80-89085-41-5 LTAL, J. [2008]: Bankopojitn hrozba nebo pleitost?, Bezen 2008, Bankovni institute, http://www.as4u.cz/lemanager/les/le.php?le=10546, 15.11.2011 [6] MAJTNOV, A. a kol. [2009]: Poisovnctvo, Iura Edition, 2009, ISBN 823477689 [7] MAK, M. [2011]: Metody oceovn podniku, Ekopress, 2011, ISBN 9788086929675 [8] PASTORKOV, E. [2006]: Analza veobecnch a pecickch innost poisovne, Finann trhy, november 2006, ISSN 1336-5711, http://www.derivat.sk/index. php?PageID=848 [9] PASTORKOV, E., BROKOOV, Z. [2010]: Finann analza v poisovniach, Praktikum, Ekonm 2010, ISBN 9788022530453

351

Prloha .1

352

Nvrh prstupovho systmu s vyui m HF RFID technolgie

Peter Knuth, Romana Hricov Technick univerzita v Koiciach, Fakulta vrobnch technolgi so sdlom v Preove, Katedra manamentu vroby, Preov, Slovensk republika; peter.knuth@tuke.sk romana.hricova@tuke.sk

Abstrakt
V poslednch rokoch sa dostva do popredia rieenie problematiky rdiofrekvennej identikcie, pretoe mnoh podniky maj zujem zmeni doterajiu najrozrenejiu metdu vyuitia iarovch kdov za modernejiu a hlavne vhodnejiu RFID technolgiu. Kov slov: RFID

vod o RFID
Skratka RFID znamen identikciu na zklade rdiovch vn (Radio Frequency IDentication). Z technologickho hadiska je RFID identikan prvok (tag), ktor pracuje vo vysokofrekvennom psme. RFID tag pozostva z elektronickch ipov, pripevnench k malej antne. tacie zariadenie vysiela rdiov vlny, prostrednctvom ktorch cez antnu komunikuje s RFID ipom a nsledne zskan informcie ulo. RFID tagy vyuvaj na komunikciu rdiov vlny, z oho vyplvaj zsadn rozdiely medzi RFID a iarovm kdom. Pri RFID je mon ta viacer tagy naraz, o podstatne urchuje sledovanie a identikciu. RFID tagy mu by aj prepisovaten, ie v nich uloen dta je mon kedykovek meni a aktualizova.[1]

Vhody RFID technolgi

Hlavnou konkurennou vhodou RFID technolgie je t skutonos, e nie je nevyhnutn priama viditenos ipu a taky pri ich vzjomnej komunikcii. Medzi alie vhody patr napr. monos lepie riadi tok tovaru, umouje vy stupe automatizcie, zskavanie informci je digitlne, zniuje sa chybovos, informcie sa zskavaj rchlejie, umouje mnohopoetn snmanie... alou dleitou vhodou je, e RFID technolgia a jej zavedenie prina cel rad ekonomickch vhod, nakoko odstrnenm chybovosti a zrchlenm vroby dochdza k zveniu ziskov a obratov, o rmm prina nemal spory. Spracuje sa viac vrobkov, priom xn nklady zostan nezmenen, prjem, triedenie, vdaj a vyskladovanie tovaru je presnejie a rchlejie a aj inventra zaberie menej asu, minima353

lizcia nkladov na oznaovanie, evidencie majetku ako aj prca s nm je lepia a v neposlednom rade dochdza aj k zjednodueniu v oblasti sprvy a vmeny dt.

Oblas vyui a RFID

Vaka trom kovm faktorom v roku 2010 pouvanie RFID technolgie zaznamenalo vznamn nrast: 1. znenie nkladov na vrobu tacch zariaden a vrobu tagov, 2. zvenie vkonu a spoahlivosti na 99,9% a 3. zriadenie stabilnho medzinrodnho tandardu okolo UHF pasvnych transpondrov. Vznamn oblasti pouitia FRID technolgi s jednak nann sluby pre IT sledovanie majetku a zdravotnctvo, kde viac ako 60% pikovch zdravotnckych spolonost v roku 2010 vyuvalo UHF RFID technolgiu. Technolgia rdiofrekvennej identikcie sa stle dostva do popredia so zniujcou sa cenou zariaden. V marci roku 2010 krejsk laboratrium spene vytvorilo tlaen ip pomocou uhlkovej nanotrubice, ktor by znilo cenu pasvneho UHF RFID tagu o tri centy na konci roku 2011.[2] Samozrejme tieto dve oblasti aj ke s vznamn, zaleka nie s jedin; medzi alie monosti vyuitia RFID technolgie patr napr. oblas verejnej dopravy, maloobchodu, doprava, logistika, kninin systmy, nakladanie s nebezpenmi odpadmi, vroba... Praktick vyuitie RFID technolgie na pracovisku FVT nvrh prstupovho systmu do laboratria Systm je navrhovan pre potreby riadenia prstupu do laboratria RFID technolgi, ktor sa nachdza na Fakulte vrobnch technolgi Technickej univerzity v Koiciach so sdlom v Preove. Prstupov systm pozostva z niekokch zkladnch hardvrovch ast a to: taky RFID kariet Elektronickho zmku Potaovho vybavenia

354

Obr. 1: Nvrh prstupovho systmu [3]

Elektronick zmok, ktor je pevne namontovan na vstupnch dverch do laboratria, umon vstup do miestnosti privedenm naptia na jeho vstup. Zmok sm o sebe neovlda prstup do miestnosti a teda je vyuvan len ako prostriedok umonenia vstupu, ktor je ovldan softvrovm vybavenm. taka RFID kariet je umiestnen na vonkajej strane dver a priloenie identikanej karty umon nata daje z tejto karty a ich nsledn prenos do potaa na alie spracovanie a vyhodnotenie. PC je pripojen taka kariet, k innosti ktorej je potrebn softvrov vybavenie, ktor doke s takou nadviaza komunikciu a spracova dta, ktor zskava z tagov a kariet v tacom dosahu taky. Softvrov vybavenie je rozdelen na tri vie celky a to: Softvr ovldajci taku Databzov systm Klientska aplikcia alm krokom je vytvori softvr, ktorho lohou by bolo nadviaza komunikciu s takou a nata tak ID priloenej karty. ID by nsledne zobrazil na obrazovke potaa. Aby mohla by osoba identikovan, potom sta nata UID (uniktny kd karty), ktor sa
355

nsledne porovn s vytvorenou databzou uvateov, vype meno vlastnka karty a na zklade denovanch vlastnost zadanch uvateov, vyhodnot monos prstupu. Pre potreby identikovania osoby (jemu pridelenej karty) nm sta nata UID uniktny kd karty, ktor bude nsledne porovnan s vytvorenou databzou uvateov vype meno vlastnka karty a na zklade denovanch vlastnost zadanch uvateov vyhodnot monos prstupu. Program me vypsa 3stavy, ktor mu nasta: NEZNMA KARTA ak systm zist, e sa dan karta nenachdza v databze POVOLEN ak m dan karta udelen monos prstupu ZAMIETNUT ak dan karta m zamietnut monos prstupu Poslednm z ovldacch prvkov je tlaidlo Otvor, ktor po stlaen umon priamy prstup otvorenm zmku. Kee pri pouvan danho systmu uvate nem prstup k potau a nem ani priamu viditenos na obrazovku potaa, kde be dan aplikcia, je potrebn nejakm spsobom oznmi uvateovi, ktor iada o prstup priloenm karty vyhodnotenie systmu. Kee uvate m prstup len k take, ktor je umiesten pred vstupom do danho priestoru, bolo nutn zabezpei hlsenia len za pomoci taky, ktor v sebe obsahuje jednu dvojfarebn LED didu (erven/zelen) a taktie piezoelektrick prvok na akustick signalizciu. Nakoniec zostva vytvori databzu uvateov, ktor bude obsahova zkladn daje o tch, ktor bud ma povolen vstup, ich meno a priezvisko, slo karty, ktor je danmu uvateovi pridelen a me tam by aj pole na nejak kontakt na danho uvatea a pole ohadom prstupu uvatea. Je vhodn databzu vytvori v jednoduchom prostred napr. MS Access, aby prpadn zmeny alebo dopanie neboli asovo nron. Vsledkom bude plne funkn prstupov systm, ktor umon riadi vstup do priestorov pomocou RFID ipovch kariet alebo inch RFID tagov, pracujcich na frekvencii 13,56MHz. Systm tie umon pridva, odobera a editova uvateov vyuvajcich tento systm a prideova a odobera im prstupov prva.

Zver
lnok sa venuje nvrhu prstupovho systmu, ktor by spal zkladn poiadavky pre implementciu tohto systmu do praxe a jeho vyuitie v praxi pri zabezpeen objektu
356

pred vstupom neelanch osb s vyuitm HF RFID technolgie. Systm vyuva len zabezpeenie s vyuitm RFID identikanej karty bez monosti kombincie s bezpenostnm kdom, o poukazuje na vek monosti, ktor RFID technolgie v sebe skrvaj. Samozrejme systm je mon lepie zabezpei prve s kombinciou s bezpenostnm kdom alebo s vyuitm kamery, aby kamera zosnmala tvr uvatea a nsledne porovnala zosnman zber so zberom v databze, ktor je priraden danej osobe a a pri zhode by bol povolen prstup. Z uvedenho vyplva, e rozirovanie tejto aplikcie vlastne nem ohranien monosti a s vekou pravdepodobnosou bude ete prebieha aj v blzkej budcnosti.

Zoznam pouitej literatry

[1] Rdio-frekvenn identifkcia RFID. 1/3/2011, Dostupn na internete: <http://www. emm.sk/pics/upload/users/admin/File/Produktove_listy/SW_rd.pdf> [2] Wikipedia:Radio-frequency identication. 1/3/2011, Dostupn na internete: <http:// en.wikipedia.org/wiki/RFID> [3] BARTA, D. [2011]: Nvrh a aplikcia prstupovho systmu s vyuitm HF RFID technolgie. Bakalrska prca. Preov: Technick univerzita v Koiciach, Fakulta vrobnch technolgi, 2011. 52 s.

357

GIS (trinforma kai) mdszerek zle alkalmazsnak lehetsgei

Andrs Kovcs Selye Jnos Egyetem, Gazdasgtudnyi Kar, Komrom, Szlovkia; kovacs.andras@selyeuni.sk

Absztrakt
A tanulmny a trben zajl trsadalmi, gazdasgi folyamatok zleti sikeressget befolysol hatsaira hvja fel a gyelmet. A cikk els felben a gazdasg trbeli dimenzijnak jellemzit trgyaljuk, majd felvzoljuk a trbeli zleti gondolkods, a geomarketing modelljt. A cikk msodik felben a geomarketinget tmogat IT-megoldsokrl, a trinformatikai szoftverek (GIS) zleti alkalmazsnak lehetsgeirl rtekeznk gyakorlati pldk (korbbi kutatsi eredmnyek) segtsgvel. Kulcsszavak: trinformatika; GIS; zlet; geomarketing

Bevezets
A fldrajzi tr s annak hatsa a gazdasgi folyamatokra s a marketing dntsekre egyre nagyobb szerepet kap napjainkban. A piacok beszklse, a lehetsgek szmnak cskkense arra knyszerti a vllalatokat, hogy j mdszereket s eszkzket keressenek rvid tv s stratgiai cljaiknak elrshez. (Hess et al., 2004) A tanulmny az zleti dntseket megknnyt, trrel kapcsolatos krdsekkel foglalkozik valamint egy, a marketingben alkalmazhat j szemlletmdot (geomarketing) s eszkzt (GIS) mutat be, hogy ezzel is hozzjruljon a vllalatok zleti sikereihez. (Hernandez, 2007)

Trbeli gondolkods az zle letben

Noha a trrel kapcsolatos trsadalmi-gazdasgi jelensgek s folyamatok befolysoljk a vllalatok piaci sikereit, a dntshozk nem fordtanak elegend gyelmet ezek hatsaira. Anlkl, hogy ennek okaira kitrnk, rviden bemutatnk nhny terletet makro s mikro-szinten (1. tblzat), ahol a fldrajzi tr gazdasgi folyamatokra gyakorolt hatst rendszeresen elemezni kellene. Termszetesen az 1. tblzat nem teljes, csak a vllalatok mkdsnek nhny olyan terlett emelem ki, amelyet nagy mrtkben befolysol a fldrajzi tr.

358

1. tbl.: Mikor s makroszint tr-vonatkozs trsadalmi-gazdasgi jellemzk

Makrogazdasgi krnyezet -Trbeli demograi folyamatok ()pl. a migrci szintje s irnya -A trsadalom trbeli eloszlsa (trbeli elklnls) -Gazdasgi nvekeds s az innovci trbeli megoszlsa -A vsrli szoksok trbeli alakulsa -Az infrastruktra fejldsnek irnya -A teleplshlzat jellemzi Mikrogazdasgi krnyezet Bels informciforrsok -A kiskereskedelmi lnc egyes tagjainak nyeresge -Alkalmazottak szma (elhelyezkeds szerint) -A gyakori vsrlk trbeli mintzata -Fldrajzi klnbsgek a reklamciknl (Pl. rgik szerint, vonzskrzetek szerint) -Kltsghelyek trbeli eloszlsa

-Versenytrsak elhelyezkedse -Az zleti partnerek eloszlsa s elhelyezkedse -Az gyfelek (vsrlk) trbeli eloszlsa vonzskrzetek

Forrs: sajt szerkeszts

A fldrajzi tr vllalkozsokra gyakorolt sszetett hatst vizsglva kijelenthetjk, hogy nagyon fontos fejleszteni a menedzserek trbeli gondolkodst, a vllalatok dntshozatali folyamatnak trbeli dimenzijt. A geomarketing zleti loza, a stratgiaalkots j mdja, s egyben szmos mdszer s eszkz, amelyben a trbeli folyamatok a gondolkods s cselekvs kzppontjban llnak. A geomarketing felhasznlja a fldrajzi trelmleteket, a regionlis tudomnyokat valamint a kzgazdasgtant, a matematika, statisztika s szociolgia mdszereit (1. bra). Az informatika s a GIS (Geographical Information System) technolgia kzponti szerepet jtszik a geomarketingben, mivel ezek teszik lehetv a tbbszempont adatelemzst s a fldrajzi adatok vizulis megjelentst a klnbz trkpeken.
1. bra: Geomarketing a klnbz tudomnyok rendszerben

Forrs: sajt szerkeszts Sikos, 2000 alapjn

359

A kvetkez rszben bemutatom a GIS-rendszer mkdst, s nhny pldt az zleti letben val alkalmazsra. Rvilgtok, hogy a mdszer hogyan jrulhat hozz a jobb zleti eredmnyekhez (magasabb prot, hatkonyabb mkds, stb.)

A trbeli elemzs mdszerei s eszkzei

Ahhoz, hogy a geomarketinggel hozzjrulhassunk a hatkonyabb dntshozatalhoz, elengedhetetlen a vllalat szmra, hogy feldolgozott, elemzett s trkpen megjelentett informcival rendelkezzen a makroknmiai helyzetrl, a piaci szereplkrl s a cg bels folyamatairl. Ez csak modern, fldrajzi informcis rendszerrel (GIS) lehetsges. A GIS egy szmtgpes hardverbl, egy szoftverbl, bels s kls forrsbl nyert informcikbl, valamint szakrtk s dntshozk fldrajzi ismereteibl ll sszetett rendszer (2. bra).
2.bra: A GIS adatelemzsi folyamata

Forrs: sajt szerkeszts

Rendszerezett adatgyjtshez, elemzshez s megjelentshez elengedhetetlen, hogy a vllalat sszekapcsolja a marketing informcis rendszert (MIS) a GIS-szel, vagy kiterjessze a MIS kompetenciit GIS-alkalmazsokkal.

A GIS rendszer hasznlata

A 3. bra azt mutatja, hogy a GIS program hogyan hatrozza meg s jelenti meg a klnbz zleti s nem zleti tevkenysgek vonzskrzett. Miutn megjelentettk a Selye Jnos Egyetem levelezs hallgatit a trkpen, pontosan meghatrozhat, hogy hol szksges fokozottabb marketing tevkenysg (elsdleges
360

vonzskrzet) s azokat a terleteket is, amelyek nem lnyegesek az Egyetem szmra. Ez klnsen fontoss vlik napjainkban a hallgatkrt foly egyre intenzvebb versenyben.
3.bra: A Selye Jnos Egyetem oktatsi vonzskrzete, 2010, levelez tagozat.

Forrs: Selye Jnos Egyetem, Tanulmnyi Osztly.

A trinformatikai rendszerek segtsgvel egy-egy trsg bels szerkezete, annak trsadalmi s gazdasgi adottsgai jl elemezhetek. A 4. brn a Komrom s Komrno krnyki hatr menti trsg lthat teleplshatros trkpen. A trkpen az 1000 fre jut szemlygpkocsik szma, mint jvedelmi indiktor lthat teleplsi bontsban. A trkp segtsgvel kt lnyeges gazdasgi vonatkozs llts fogalmazhat meg. Egyrszt a hatr kt oldalnak szemlygpkocsi elltottsga szigniknsan klnbzik, gy arra lehet kvetkeztetni, hogy a magyarorszgi oldalon lk jvedelmi viszonyai jobbak (voltak) a 2001-es adatok szerint. Msrszt a vros-falu ellentt is jl szemltethet, hiszen a hatr mindkt oldaln a vrosokban lk (Komrno, Hurbanovo, Komrom, Bbolna, cs) szemlygpkocsi elltottsga magasabb mint a falvakban lk.

361

4. bra: 1000 lakosra jut szemlygpkocsik szma a komromi hatrtrsgben, 2001

Forrs: sajt szerkeszts

A trinformatikai rendszerekhez kls (pl. vllalati) forrsbl, marketingkutatsbl szrmaz informcikat is kapcsolhatunk, ezeket a rendszer segtsgvel trkpen meg is jelenthetjk. E funkcival primer kutatsokbl szrmaz adatokat vihetnk fel egy-egy trkpre akkor, ha elzetesen, a kutats elksztse s lebonyoltsa sorn trekedtnk arra, hogy a vizsglatban a megkrdezettek nyilatkozzanak bizonyos fldrajzi vonatkozs jellemzikrl (lakhely, munkahely, stb.) Fentiek alapjn a rendszer jl alkalmazhat zleti vonzskrzet-kutatsok eredmnyeinek vizulis megjelentshez (5. bra). A tatabnyai Vrtes Center bevsrlkzpont vonatkozsban a bevsrlkzpont vezeti a trkp segtsgvel lthatjk a potencilis vsrlk szmt s elhelyezkedst, gy a menedzserek pldul hatkonyabb marketingkommunikcis stratgit dolgozhatnak ki.

362

5.bra: A Vrtes Center bevsrlkzpont,Tatabnya, vonzskrzete, 2008

Forrs: sajt szerkeszts Szilvsi Dra nem publiklt TDK-dolgozata alapjn, MTF, 2008

A trinformatikai rendszerek segtsgvel ksztett tematikus trkpek zlethlzatok trbeli elhelyezkedsnek elemzsre, ill. ezek idbeli vltozsnak feltrsra is alkalmasak. A GIS szoftver geokdols funkcija alapjn szmos fldrajzi informcit rendelhetnk hozz egy-egy fldrajzi helyhez. (6. bra) Ennek j pldjt adja Sikos T. budapesti bevsrlkzpontok kutatsa, mely a fvrosban s annak kzvetlen agglomercis znjban elhelyezked klnbz tpus zletkzpontok terleti elhelyezkedst elemzi. A 2008-as trkp elemzse sorn kiderl, hogy a bevsrlkzpontok mely tpusai hol s milyen mrtkben srsdnek. A trkp rvid elemzse sorn lthatjuk, hogy a belvrosban elssorban a tbbfle hasznosts kzpontok (kereskedelmi, lak, iroda funkci egytt) koncentrladnak, a peremkerletekben tbbsgben kerleti s regionlis bevsrlkzpontok mkdnek, mg a centralizlt kzpontok (hipermarketek s szakruhzak, mint az OBI vagy a Baumaxx) a vrosbl kivezet utak mentn s a vros krnyki agglomercis gyrben tallhatak nagyobb szmban. Kln fontos kiemelni a 3 outlet center fldrajzi helyt, melyek kzl mindhrom a Budars-Trkblint-Biatorbgy hromszgn bell, egymshoz igen kzel helyezkedik el. A 2008-at kvet vlsg eredmnyeknt a nagy koncentrci s a cskken zetkpes kereslet igen nehz helyzetbe hozta az outlet kzpontokat, melyek kzl napjainkban mindssze egy mkdik (Premier Outlets Center), a msik kett (GL Outlet s M1 outlet) rviddel a megnyits utn be is zrt.

363

6. bra: Budapest bevsrlkzpontjainak terleti elhelyezkedse, 2008

Forrs: Sikos T. Tams, 2012

A kiskereskedelmi kzpontok telephely-vlasztsnak kutatsa azrt is szksges, mert a nagy alapterlet ltestmnyek beruhzsi kltsge igen magas, s egy rossz telephelyvlaszts komoly nehzsgeket okozhat a beruhznak (alacsony vsrler, tlzott helyi konkurencia). A tovbbiakba erre mutatunk be egy szintn tatabnyai pldt. A 7. bra Tatabnya bevsrlkzpontjainak elhelyezkedst mutatja valamint a lakk szmt kerletenknt. Ha hozzrendeljk a bevsrlkzpontok s hipermarketek zleti eredmnyeinek adatait ezek elhelyezkedshez, elemezhetjk a kapcsolatot a bevtel, a kiads s a lakossg eloszlsa kztt. Ahogyan az 7-es brn is jl lthat, az Omega Park elhelyezkedse nem optimlis, mivel a kzvetlen vonzskrzetben csak kisszm lakos l. (Az Omega Park a magyarorszgi bevsrlkzpont-beruhzs egyik legnagyobb kudarca, rossz pldja)

364

7.bra: Bevsrlkzpontok s hipermarketek elhelyezkedse Tatabnyn

Forrs: sajt szerkeszts

Befejezs
A fent bemutatott trkpek csak pldaknt illusztrljk, hogyan segtheti a GIS az zleti dntseket. A vllalatok tevkenysgk szmos terletn hasznlhatjk a GIS-t, ha rendelkezsre llnak a fldrajzi adatok, megfelel tuds, s nyitottak az j mdszerekre, melyekkel zleti sikeressgket javthatjk. Napjainkban, a gazdasgi vlsg idejn, egyre fontosabb, hogy a vllalatok egyre hatkonyabb eszkzkkel trjk fel a piaci viszonyokat, folyamatokat, annak rdekben, hogy javtsk zleti eredmnyessgket s megerstsk piaci pozcijukat az egyre intenzvebb vl versneyben.

Felhasznlt irodalom
[1] HERNANDEZ, T. [2007]: Enhancing retail location decision support: The development and application of geovizualisation. In: Journal of Retailing and Consumer Services. 14. pp. 249-258. Elsevier. [2] HESS, R. L. RUBIN, R. S. WEST Jr., L. A. [2004]: Geographic information systems as a marketing information technology. In: Decision Support Systems. 38. 197212. Elsevier.
365

[3] [4]

SIKOS, T., T. [2000]: Marketingfldrajz [Marketing geography] Budapest. VTI. SIKOS, T. T. [2012]: A bevsrlkzpontok hatsa Kelet-kzp Eurpa vrosainak trsadalmi trszerkezetre. [The effect of shopping centre on social and economical structure of Estern-Central Europe cities] OTKA Kutats (2007-2010).

[5]

SZILVSI, D. [2008]: Vsrli szoksok Tatabnya bevsrlkzpontjaiban. [Customer habits in shopping centres of Tatabnya] Nem publiklt TDK dolgozat. Modern zleti Tudomnyok Fiskolja. Tatabnya.

366

Analza spotreby domcnos

Renta Prokeinov Katedra tatistiky a operanho vskumu Fakulta ekonomiky a manamentu, Nitra, Slovensk republika; renata.prokeinova@uniag.sk

Abstrakt
Krza vyvolala na nannch trhoch nedveru, neistotu a neochotu investova a ma. Spomnan javy vplvali aj na meniacu sa truktru spotrebnch vdavkov domcnost a jej postupn pribliovanie vyspelejm ekonomikm. Cie prspevku spova v analze domcnosti s ich prjmami urujcimi vku vdavkov a spotrebu domcnost. Prspevok prina vvoj istch peanch prjmov a vdavkov v lenen poda krajov. Pozornos je sstreden na priemern vdaje domcnost v lenen poda elu pouitia za Slovensk republiku a za jednotliv spoloensk skupiny. Klov slov: spotreba; domcnosti; prjmy; vdaje

vod a cie
Ako Arend a Hudkov (2001) uvdzaj, kom k odhaleniu tajomstiev ekonomickho rastu je pochopenie vzieb medzi spotrebou, sporami a investciami. Ak chceme pochopi spory a investcie, je potrebn, aby sme podrobne analyzovali spotrebu. Aj ke spotreba predstavuje najviu as hrubho domceho produktu, nie je faktorom, ktor by sm o sebe dynamizoval trend vvoja hrubho domceho produktu a ekonomick rast. Nae obmedzenie spotreby s cieom uspori as dchodku nie je samo eln, ale sporme preto, aby sme mohli investova. Investujeme preto, aby sa rozvjala naa domcnos a ekonomika celej krajiny. Spotreba, spory a investcie determinuj v znanej miere fungovanie ekonomiky ako celku. Vkyvy spotreby spsobuj vkyvy v tempe ekonomickho rastu, v rovni vroby, zamestnanosti a celkovej vkonnosti ekonomiky. Poda Samuelsona a Nordhausa (1992) spotreba domcnost predstavuje vdavky na nlne sluby kpen na uspokojovanie potrieb, ktor sa dosiahne ich pouitm. Spotreba je najvou samostatnou zlokou hrubho nrodnho produktu, ktor v poslednom desaro tvor 65 % celkovch vdajov. Cie prspevku spov v skman rozdielov medzi istmi peanmi prjmami a vdavkami za Slovensk republiku aj za samostatn kraje. Nsledne analyzujeme vvoj indexov istch peanch prjmov a istch peanch vdavkov v jednotlivch reginoch a porovnvame s priemerom domcnostami v Slovenskej republike. Zrove, budeme analyzova rozdiel prjmov a vdavkov domcnost v roku 2001
367

a v roku 2009, teda na zaiatku a konci skmanho obdobia.

Materil a metdy
Spotrebu skmame cez: Hrub pean prjmy predstavuj sumu prjmov zo zamestnania mimo ponohospodrstva, z ponohospodrstva, iastky vylenenej osobou samostatne zrobkovo innou z vlastnho skromnho podnikania, socilne prjmy, prjmy z majetku, vybran piky a in pean prjmy. ist pean prjmy s vypotan z hrubch peanch prjmov odpotanm zkonnch platieb zdravotnm poisovniam a Socilnej poisovni (povinn osobn poistenie). Uveden premenn sme zskali z databzy regionlnych tatistk tatistickho radu SR za sledovan obdobie rokov 2001 a 2009. Ako metodologick apart pre analzu bola v dajoch aplikovan indexov analza, vyuvajca reazov index. Vpoet reazovho indexu Predpokladajme, e asov rady indexov s xnmi vhami boli vypotan s obdobm 0 ako referennm obdobm pre index a ceny a e v obdob k (prekrvacom obdob) bola zaveden nov sada vh a aktualizovan spotrebn k do indexu. Reazov index je potom potan ako:

0 referenn obdobie pre index k prekrvacie obdobie t ben obdobie

Vsledky a diskusia
ist pean vdavky (alej len pvom) priemernej slovenskej domcnosti dosiahli v roku 2001 vku 208,49 eura. Poas sledovanho obdobia kadorone rstli. Zmena tohto trendu nastala v roku 2009. Nastal toti pokles vdavkov oproti predchdzajcemu roku o 18,07 eura. Ako hlavn faktor psobiaci na zmenu vdavkov psobia prjmy domcnost. Tie vak vraznejie neklesli oproti roku 2008. Preto meme tento stav prisdi nannej
368

krze a tm vyvolanej neochote ma. Neistota, ktor bola spsoben ovplyvnila rozhodovanie ekonomickch subjektov ako aj domcnost. Celkov pokles vkonnosti ekonomiky Slovenskej republiky a ni dopyt na zahraninch trhoch vyvovali aj tlak na spotrebu domcnost. Najvyiu hodnotu dosiahli pvom v spomnanom roku 2008 a to 324,69 eur.
Tab. 1: ist pean vdavky v eurch na osobu a mesiac
Typ zemia Slovensk republika Bratislavsk kraj Trnavsk kraj Treniansky kraj Nitriansky kraj ilinsk kraj Banskobystrick kraj Preovsk kraj Koick kraj 2001 208,49 262,33 191,79 204,54 207,69 199,30 207,30 194,52 203,25 2002 214,90 264,22 204,71 210,52 212,34 210,45 204,74 196,67 219,15 2003 229,00 278,50 222,07 234,48 225,75 215,33 222,00 204,71 234,38 2004 234,75 317,30 243,61 211,54 224,59 225,72 257,32 205,30 215,03 2005 244,57 313,69 241,97 223,06 251,76 248,61 232,40 210,22 246,66 2006 280,61 350,65 284,69 283,27 275,97 276,92 269,54 256,01 262,56 2007 304,16 405,08 293,37 286,64 304,53 308,05 300,20 275,07 279,93 2008 324,69 416,82 318,65 317,28 336,02 335,44 318,73 268,33 305,26 2009 306,62 384,52 301,00 307,68 306,26 308,49 283,75 265,36 308,38

Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky

Tab. 2: ist pean prjmy v eurch na osobu a mesiac

Typ zemia Slovensk republika Bratislavsk kraj Trnavsk kraj Treniansky kraj Nitriansky kraj ilinsk kraj Banskobystrick kraj Preovsk kraj Koick kraj 2001 212,08 270,36 201,22 202,32 206,00 201,69 211,28 195,01 212,31 2002 222,86 280,52 212,18 212,77 211,84 214,23 216,52 204,97 233,72 2003 235,31 294,50 229,10 232,99 226,71 219,58 229,17 209,72 245,97 2004 241,62 340,47 239,16 221,07 230,30 235,28 229,27 221,37 235,44 2005 251,18 326,23 253,60 242,18 254,03 241,15 241,98 222,83 243,71 2006 285,97 381,30 285,97 282,85 285,27 277,14 276,04 247,53 269,57 2007 320,43 407,87 335,43 309,81 321,72 307,21 309,99 287,54 304,87 2008 352,22 465,57 367,58 338,55 349,13 336,53 331,48 309,19 340,95 2009 350,61 441,32 359,39 347,04 345,28 345,47 323,81 327,03 331,15

Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky

ist pean prjmy na osobu a mesiac (alej len ppom) priemernej domcnosti v Slovenskej republike tie kadorone rstli tak ako ist pean vdavky. Tento vvoj ovplyvnili faktory ako vstup Slovenskej republiky do Eurpskej nie, prijatie eura, ekomick rast a tm podmienen rast miezd. Takisto ako aj pvom aj ist pean prjmy vykzali v roku 2009 pokles oproti roku 2008, avak nebol tak vrazn ako pri vdavkoch, kee bol vo vke 1,61 eura. Ak sa pozrieme na jednotliv kraje, vidme , e rast pvom a ppom bol vo vetkch rokoch zhodn s rastom za Slovensk republiku. V jednotlivch krajoch takisto zaznamenvame pokles vdavkov aj prjmov v roku 2009 oproti predchdzajcemu roku. V Trenianskom, ilinskom a Preovskom kraji si udrali ist pean prjmy rastcu tendenciu aj
369

v poslednom sledovanom obdob.

Tab. 3: Porovnanie nrastu istch peanch vdavkov na osobu a mesiac v eurch a percentch poda krajov prvho a poslednho sledovanho obdobia
Typ zemia Slovensk republika Bratislavsk kraj Trnavsk kraj Treniansky kraj Nitriansky kraj ilinsk kraj Banskobystrick kraj Preovsk kraj Koick kraj zmena v eurch v rokoch 2009 a 2001 98,13 122,19 109,21 103,14 98,57 109,19 76,45 70,84 105,13 zmena v % v rokoch 2009 a 2001 47,07% 46,58% 56,94% 50,43% 47,46% 54,79% 36,88% 36,42% 51,72%

Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky, vlastn prepoty

ist pean vdavky na osobu a mesiac vzrstli celkom za Slovensk republiku od roku 2001 do roku 2009 z 208,49 eur na 306,62 eur, o predstavovalo nrasto o 47,07 %. ist pean prjmy na osobu a mesiac vzrstli od roku 2001 do roku 2009 z 212,08 eur na 350,61 eur, o predstavovalo nrast o 65,32 %. Mono teda kontatova, e za sledovan obdobie vzrsli prjmy o 18,25 % viac ako vdavky.
Tab. 4: Porovnanie nrastu istch peanch prjmov v eurch a percentch poda krajov prvho a poslednho sledovanho obdobia
Typ zemia Slovensk republika Bratislavsk kraj Trnavsk kraj Treniansky kraj Nitriansky kraj ilinsk kraj Banskobystrick kraj Preovsk kraj Koick kraj zmena v eurch v rokoch 2009 a 2001 138,53 170,96 158,17 144,72 139,28 143,78 112,53 132,02 118,84 zmena v % v rokoch 2009 a 2001 65,32% 63,23% 78,61% 71,53% 67,61% 71,29% 53,26% 67,70% 55,97%

Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky, vlastn prepoty

V jednotlivch krajoch bol percentulny nrast prjmov a vdavkov na osobu a mesiac pri porovnan prvho a poslednho sledovanho roku nasledovn: Bratislavsk kraj zaznamenal nrast pvom z 262,33 eur na 384,52 eur, o prestavuje nrast o o 46,07 % a nrast ppom z 270,36 eur na 441,32 eur o je 63,23 %. Rozdiel me370

dzi percentulnym nrastom prjmov oproti vdavkom bol teda v Bratislavskom kraji 18,25 %. V tomto kraji sme tie zaznamenali najvy rast istch peanch vdavkov v eurch zo vetkch krajov v porovnvanch obdobiach 2001 a 2009 a to o 122,19 eura a takisto navy rast istch peanch prjmov v eurch zo vetkch krajov v obdobiach 2001 a 2009 a to rast o 170,96 eura. V Trnavskom kraji bol nrast pvom z 191,79 eur na 301,00 eur, teda nrast o 56,94 %, o predstavovalo najvy percentulny nrast istch peanch vdavkov zo vetkch krajov. ppom vzrstli z 201,22 eur na 359,39 eura, o je nrast o 78,61 %, o takisto zna najvy percentulny rast istch peanch prjmov vo vetkch krajoch. To znamen, e rozdiel percentulneho rastu prjmov oproti vdavkom bol 16,66 %. Treniansky kraj vykazoval nrast pvom z 204,54 eur na 307,68 eur, nrast bol o 50,43 %. Nrast ppom bol z 202,32 eur na 347,04 eur, o je rast 71,53 %. Rozdiel percentulneho rastu prjmov oproti vdavkom bol o 21,1 %. V Nitrianskom kraji vzrstli pvom z 207,69 eur na 306,26 eur, nrast bol 47,46 %. Nrast ppom bol z 206 eura na 345,28 eur, o znamen rast 67,61%. Nrast prjmov bol o 20,15 % vy ako vdavkov. V ilinskom kraji vzrstli pvom z 199,30 eur na 308,49 eur, o je nrast o 54,79%. ppom vzrstli z 201,69 eur na 345,47 eur, teda o 71,29 %. Rozdiel medzi percentulnym rastom prjmom a vdavkom bol 16,5 %. Banskobystrick kraj vykazoval v sledovanom obdob nrast pvom z 207,30 eur na 283,75 eur, to je nrast o 36,88%. Nrast ppom bol z 211,28 eur na 323,81 eur, o je 53,26 %. Rozdiel v nraste bol 16,38 % v prospech prjmov. pvom v preovskom kraji vzrstli z 194,52 eur na 265,36 eur, o predstavuje nrast o 36,42 %. ppom vzrstli z 195,01 eur na 327,03 eur, nrast bol 67,7 %. V tomto kraji sme zaznamenali najvy rozdiel medzi percentulnym nrastom prjmov a vdavkov a to 31,28 %. V koickom kraji vzrstli pvom z 203,25 eur na 308,38 eur, nrast bol 51,72 %. ppom vzrstli z 212,31 eur na 331,15 eur, teda nrast o 55,97 %. Tu meme kontatova najni rozdiel medzi percentulnym nrastom prjmov a vdavkov a to len 4,25 % v prospech prjmov.

371

Shrnne mem skontatova, e priemern domcnosti v poslednch rokoch vraznejie sporia oproti minulm rokom. Napriek vzrastajcim istm peanm vdavkom rast aj ich spory, o je ovplyvnen rastom istch peanch prjmov. Vyiu sporivos ovplyvnila aj nann krza, ktor sa prejavila v neistote obyvatestva a niej ochote ma.

Vvoj indexu istch peanch vdavkov a istch peanch prjmov

Indexy nm vyjadruj ako sa zmenili ist pean vdavky v jednom roku oproti predchdzajcemu obdobiu. Priemern domcnos na zem Slovenskej republiky dosahovala v roku 2002 index 1,0307, teda pvom sa zmenili v 2002 o 3,07 %. Najvy index v sledovanom obdob bol dosiahnut v roku 2006, ke bola kladn zmena o 14,74 %. Zporn zmena nastala v roku 2009 ke boli pvom niie o 5,57 %. Na tento vvoj mala vplyv globlna krza a teda niia ochota ma, kee okrem Koickho kraja zaznamenali vetky kraje zporn zmenu. Vvoj indexu istch peanch vdavkov v jednotlivch krajoch je vidie v tab., uvedenom niie.
Tab. 5: Vvoj indexu istch peanch vdavkov
Typ zemia Slovensk republika Bratislavsk kraj Trnavsk kraj Treniansky kraj Nitriansky kraj ilinsk kraj Banskobystrick kraj Preovsk kraj Koick kraj 2002 / 2001 1,0307 1,0072 1,0674 1,0292 1,0224 1,0559 0,9877 1,0111 1,0782 2003 / 2002 1,0656 1,0540 1,0848 1,1138 1,0632 1,0232 1,0843 1,0409 1,0695 2004 / 2003 1,0251 1,1393 1,0970 0,9022 0,9949 1,0483 1,1591 1,0029 0,9174 2005 / 2004 1,0418 0,9886 0,9933 1,0545 1,1210 1,1014 0,9032 1,0240 1,1471 2006 / 2005 1,1474 1,1178 1,1766 1,2699 1,0962 1,1139 1,1598 1,2178 1,0645 2007 / 2006 1,0839 1,1552 1,0305 1,0119 1,1035 1,1124 1,1137 1,0745 1,0662 2008 / 2007 1,0675 1,0290 1,0862 1,1069 1,1034 1,0889 1,0617 0,9755 1,0905 2009 / 2008 0,9443 0,9225 0,9446 0,9697 0,9114 0,9197 0,8903 0,9889 1,0102

Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky, vlastn prepoty

Ekonomicky najsilnej Bratislavsk kraj zaznamenal v prvch porovnvanch obdobiach vemi nzku kladn zmenu, ktor vyjadroval index 1,072, teda len 0,72 %. Dvojcifern kladn zmeny pozorujeme a v troch prpadoch, v rokoch 2004, 2006, 2007, ke postupne dosiahli hodnoty 13,93 %, 11,78 %, 15,52 %. Zporn zmena bola zaznamenan v rokoch 2005 a 2006, ke dosiahla 1,14 %, respektve 7,75 %. Domcnosti v Trnavskom kraji dosiahli najvyiu kladn zmenu v roku 2006, a to 17,66 %. Zporn zmenu sme v tomto kraji zaznamenali v dvoch prpadoch a to v roku 2005 a 2009, ich hodnoty vtedy dosiahli 0,67 % respektve 5,54 %.

372

V Trenianskom kraji sme zachytili zporn zmeny pvom v rokoch 2004 a 2009, a to 9,78 % respektve 3,03 %. Index dosiahli vtedy hodnotu len 0,9022 a 0,9697. Najvyia medziron klad zmena bola v roku 2006 a to 26,99 %. Domcnosti Nitrianskeho kraja vykzali najvy index pvom v roku 2005, ke dosiahol hodnotu 1,121. Bola to medziron zmena o 12,1 %. Najni index sme pozorovali v roku 2009 s hodnotou 0,9114. Medziron zporn zmena vtedy dosiahla vku 8,86 %. Jedin rok, v ktorom zaznamenali priemern domcnosti ilinskho kraja zporn medziron zmenu pvom bol rok 2009. Tto zmena bola vo vke 8,03 % a predstavoval ho index 0,9197. Najvy index bol zaznamenan v roku 2006 a to 11,39 %. V Banskobystrickom kraji pozorujeme zporn zmenu a v troch prpadoch. V roku 2002 dosiahol index 0,9877, v roku 2005 to bolo 0,9032 a v roku 2009 0,8903. Zporn zmena predstavovala v percentulnom vyjadren pokles o 1,23 %, 9,68 % a v poslednom odbob 10,97 %. Najvy index bol dosiahnut v roku 2006 a to 1,1598, o bola zmena o 15,98 %. Priemern domcnosti v Preovskom kraji dosiahli zporn zmenu pvom v dvoch poslednch obdobiach. V roku 2008 dosiahli vdavky menej o 2,45 % ako rok predtm. O rok nato pvom vykzali ete menej o 1,11 %. Indexy v tchto rokoch boli 0,9755 a 0,9889. Za Koick kraj vykzali domcnosti niie pvom ako rok predtm v iba v roku 2004, ke index pvom dosiahol 0,9174, o predstavovalo zporn zmenu vo vke 8,26 %. V roku 2009 bola ako za jedin regin vykzan klad zmena 1,02 %. Najvyia hodnota indexu pvom bola zaznamenan v roku 2005 a to 1,1471. To predstavovalo kladn zmenu vdavkov o 14,71 %. Ak vezmeme do vahy celoslovensk priemern domcnos a porovnme jej dosiahnut indexy pvom s indexami jednotlivch krajov, dospejeme k zveru, e Trnavsk kraj presiahol index pvom priemernej domcnosti za SR a 6 krt. Naproti tomu priemern domcnosti v Preovskom a Bratislavskom kraji presiahli tento index len 2 krt a v ostatnch prpadoch zaznamenali niiu hodnotu. Celkovo tak z 8 prpadov bol ni index dosiahnut a 6 krt.

373

Tab. 6: Vvoj indexu istch peanch prjmov

Typ zemia Slovensk republika Bratislavsk kraj Trnavsk kraj Treniansky kraj Nitriansky kraj ilinsk kraj Banskobystrick kraj Preovsk kraj Koick kraj 2002 / 2001 1,0508 1,0376 1,0545 1,0517 1,0283 1,0622 1,0248 1,0511 1,1008 2003 / 2002 1,0559 1,0498 1,0797 1,0950 1,0702 1,0250 1,0584 1,0232 1,0524 2004 / 2003 1,0268 1,1561 1,0439 0,9488 1,0158 1,0715 1,0004 1,0556 0,9572 2005 / 2004 1,0396 0,9582 1,0604 1,0955 1,1030 1,0249 1,0554 1,0066 1,0351 2006 / 2005 1,1385 1,1688 1,1276 1,1679 1,1230 1,1492 1,1408 1,1108 1,1061 2007 / 2006 1,1205 1,0697 1,1730 1,0953 1,1278 1,1085 1,1230 1,1616 1,1309 2008 / 2007 1,0992 1,1415 1,0958 1,0928 1,0852 1,0954 1,0693 1,0753 1,1183 2009 / 2008 0,9954 0,9479 0,9777 1,0251 0,9890 1,0266 0,9769 1,0577 0,9713

Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky

Priemern domcnos na zem Slovenska dosahovala vo vetkch sledovanch obdobiach kladn zmenu ppom a na posledn obdobie, teda rok 2009. Vtedy bol index ppom v hodnote 0,9777, o predstavovalo zporn zmenu o 0,46 %. V tomto roku dosiahli zporn zmenu prjmov aj vetky kraje okrem Trenianskeho, ilinskho a Preovskho. Najvy index ppom priemernej domcnosti v Slovenskej republike bol v roku 2006. Jeho hodnota bola 1,1385. Bola to pozitvna zmena oproti predolmu roku o 13,85 %. Najvy index rastu istch peanch prjmov domcnost zo vetkch reginov dosiahol v sledovanom obdob Trnavsk kraj v roku 2007, ke jeho hodnota bola vo vke 1,173, o predstavovalo kladn zmenu o 17,3 %. Druh najvyiu zmenu v pozitvnom smere sme zaznamenali rok predtm v Bratislavskom kraji, kde dosiahol index hodnotu 1,1688, t. j. 16,88 %. Najni index rastu ppom zo vetkch sledovanch reginov za skman obdobie mono bada v roku 2009 v priemernej bratislavskej domcnosti, ke dosiahol vku 0,9479, o predstavovalo zporn zmenu 5,21 %. Druh najvraznejiu zporn zmenu ppom dosiahli priemern domcnosti v Trenianskom kraji v roku 2004. Bolo to 5,12 %. Index ppom v tomto obdob bol 0,9488. Pri porovnan priemernej domcnosti Slovenskej republiky s priemernmi domcnosami jednotlivch reginov zistme, e index istch peanch prjmov za Slovensko prekroil najastejie index ppom domcnost Trnavskho a Trenianskeho kraja. V oboch prpadoch to bolo 5 krt. Naopak index priemernch domcnost v Bratislavskom, Banskobystrickom a Koickom bol pod indexom istch peanch prjmov za cel zemie a 5 krt. Presiahli ho teda
374

iba v 3 porovnvanch obdobiach.

Zver
Porovnvanie rozdielu prjmov a vdavkov za Slovensk republiku a za jednotliv kraje nm dokzalo, e v rmci celho zemia priemern domcnosti vykazovali kladn rozdiel, ale situcia v krajoch nebola tak jednoznan, ke sa dosiahli vo viacerch prpadoch zporn hodnoty. Porovnanie prvho a poslednho sledovanho obdobia nm ukazuje, e domcnosti zanaj vo vej miere spori. Dokazom v roku 2009 s prjmy na lena domcnosti mesane, ktorch suma v percentulnom vyjadren bola o dvojcifern hodnoty vyia ako suma vdavkov. V roku 2001 dosiahlo toto percentulne vyjadrenie len jednocifern hodnoty. V Nitrianskom a Trenianskom kraji sa dokonca zadlovali.

Zoznam pouitej literatry

[1] AREND, M. [2007]: Makroekonmia I, Nitra, Slovensk ponohospodrska univerzita, 2007, 273 s., ISBN 978-80-8069-914-7 [2] AREDN, M. a kolektv [1999]: Zklady ekonmie, Nitra, Slovensk ponohospodrska univerzita, 1999, 400 s., ISBN 80-967111-3-X [3] AREND, M., HUDKOV, M. [2001]: Zklady makroekonmie, Nitra, Slovensk ponohospodrska univerzita, 2001, 154 s., ISBN 80-7137-927-1 [4] SAMUELSON, P. A., NORDHAUS, W. D. [1992]: Ekonmia I, Bratislava, astinn spolonos Bradlo, 1992, 420 s., ISBN 80-7127-030-X

375

Metodologick vchodisk a prak ck aspekty nannho riadenia

Klaudia Jandk Rohlov Trenianska univerzita A. Dubeka v Trenne, Fakulta socilnoekonomickch vzahov, Katedra ekonmie a ekonomiky, Trenn, Slovensk republika; klaudia.rohlova@tnuni.sk

Abstrakt
Obdobie sasnej ekonomiky mono povaova za etapu, v ktorej sa pouvanie klasickch metd stalo niem benm, obyajnm a astokrt neinnm. Kad jeden podnik je vystaven zmenm okolia a tlaku konkurencie. Je dleit robi sprvne manarske rozhodnutia, ktor bud podloen starostlivo pripravenmi nannmi plnmi na zklade sprvne vyhodnotench metodickch nstrojov a kontrolou na kadej rovni organizanej truktry. lnok sa zama nad podmienkami vykazovania tovnch informcii v Eurpskej nii, denuje zkladn funkcie nannho riadenia a prehad pouvanch metd v praxi. Kov slov: nann analza; nann riadenie; vkonnos; sstava ukazovateov

vod a formulcia ciea

Terie modernho podnikovho nannho riadenia mnohch smeroch vychdzaj z anglosaskho ponmania nannho manamentu a ich praktick aplikcia na podmienky Slovenskej republiky me by komplikovanejia. Ak by sme nae nzory na nrodn a svetov tovn systmy mali zjednodui, meme vychdza z predpokladu ich rozdelenia na eurpske a anglosask. tovnctvo vo vine krajn Eurpskej nie sli pre potreby bnk (hodnotenie bonity klienta) a ttu (daov priznania, povinnos overenia tovnej zvierky audtorom vron sprvy, tatistick vkazy a pod.), zatia o v anglosaskch krajinch ako USA a Vek Britnia sli tovnctvo majiteom (akcionrom), vrcholovm manarom i potencilnym investorom. K sladu nrodnch tovnch systmov prispieva jednotn trh Eurpskej nie (alej len E), ekonomick realita a regulcia tovnctva prostrednctvom: smernc Rady E, sstavy Medzinrodnch tandardov nannho vykazovania International Financial Reporting Standards IFRS (nahrdzaj doterajie Medzinrodn tovn tandardy International Accounting Standards IAS) i prostrednctvom Medzinrodnch tovnch tandardov pre verejn sektor International Public Sector Accounting Standards IPSAS. Napriek snahe o celosvetov harmonizciu prostrednctvom sborov tandardov a opatren, zostan i naalej rozdiely v nrodnch tovnch systmoch eurpskych a anglosaskch krajn z dvodu odlinho pohadu na podnik a spsoby jeho nancovania. Hlavn rozdiel spova vo fakte,
376

e zatia o podnik v USA je vnman ako skromn podnikatesk subjekt, ktor nesie rizik svojho podnikania a obstarva si nann zdroje na vysoko likvidnom transparentnom kapitlovom trhu (koordinovan nezvislm regultorom americkm dozorcom nad trhom s cennmi papiermi U.S. Securities and Exchange Commission SEC), v Eurpe tieto aspekty nemaj rozhodujcu lohu. Preto naalej pretrvvaj rozdiely medzi americkch tovnctvom, ktor je reprezentovan Americkmi veobecne uznvanmi tovnmi zsadami US Generally Accepted Accounting Principles US GAAP.

Materil a metdy
Ako som u v vode uviedla, princp existencie fungujceho kapitlovho trhu v anglosaskom nannom manamente umouje pracova s trhovm ocenenm akci a priebene vyhodnocova podnikov vkonnos. Preto bene pouvan metdy na vinu slovenskch podnikov nemono aplikova. Problmovmi je stanovenie nkladov vlastnho kapitlu a podnikovho ocenenia na bze trhovej hodnoty. Tento problm je umocnen silne daovo orientovanm tovnm vkaznctvom (nann tovnctvo), kde je popred snaha o optick zniovanie vsledku hospodrenia. Podstata nannho riadenia spova [1]: a) vo vbere optimlnej varianty zskavania externch (a nsledne aj internch) zdrojov nancovania, ich vyuitie z hadiska zkladnch nannch cieov s prihliadnutm na rzne obmedzujce podmienky, b) v meran a hodnoten nannej vkonnosti prostrednctvom nannej analzy a oceovania (v tle zsady o nemono mera, nemono ani riadi), c) vo nannom plnovan neoddeliten sas nannho riadenia Zkladn funkcie nannho riadenia je vdy nutn pecikova s ohadom na horizont aplikcie jeho nstrojov v riaden a s ohadom na ivotn cyklus podniku, pretoe jednotliv fzy maj z pohadu nannho riadenia odlin sekvencie (napr. pean tok v obdob vzniku a rastu podniku bude ma in vku a truktru ne v obdob stabilizcie) Finann riadenie [2] riei zkladn otzky spojenm procesov nannho rozhodovania a organizovania nannch procesov. Cieom nannho rozhodovania je formulova nann ciele podniku a njs spsob ich optimlneho dosiahnutia. Po denovan ciea sa vyhadaj mon rieenia, vyhodnotia sa mon alternatvy a v poslednej fze sa prijme rozhodnutie vberom jednej z alterna377

tv (z hadiska vnosnosti a rizikovosti). V dsledku prijmanch zkladnch a strategickch rozhodnut, tento proces oznaujeme ako strategick nann riadenie a organizovanie nannch procesov ako operatvne nann riadenie, ktor alej organizuje nann procesy zabezpeujce uskutonenie prijatej alternatvy v procese rozhodovania. Predmetom skmania vrcholovho manamentu je analza shrnnch podnikovch vsledkov, tzv. primrna analza. Zaha nann situciu podniku, vsledky dleitch podnikovch aktivt, ktor rozhodujcim spsobom ovplyvuj postavenie podniku. Po analze a zhodnoten sasnej nannej situcie podniku a predpovedi jej alieho vvoja je dleit rad initeov, ktor ju ovplyvnili, a to: a) extern initele stav ekonomiky a ttne zsahy (daov, menov, coln politika). b) intern initele kvantitatvne initele (vnosy; trby a pridan hodnota) a kvalitatvne initele (masa a miera hospodrskeho vsledku; toky nannch prostriedkov).
Obr. 1: Vzah nannej situcie a podnikovej ekonomiky

Parcilne podnikov vsledky sleduj prslun odborn tvary (sekundrna analza) a podrobnejie analyzuj vsledky primrnej analzy, tzv. slab miesta podniku. Pozornos sa zameriava hlavne na: vrobn initele, asov a vkonov vyuitie, asov fondy, priemern mzdu, produktivitu prce, obratovos a oceovanie zsob, zamestnaneck piky, vrobn kapacitu. Skmanm shrnnch a parcilnych podnikovch vsledkov pozorujeme zku svislos medzi viditenou asou nannou situciou, a neviditenou asou, vkonnosou podnikovej ekonomiky. Gracky tto spojitos znzoruje Zalai, K. 2010 [3] ako paralela s plvajcim adovcom (vi obr. 1). as adovca nejci nad hladinou je tzv. viditenou asou nannej situcie, ale pohyb tejto asti a vka zvisia od podhladinovej asti, t.j.
378

podnikovej ekonomiky, ktor nm poskytuje informcie aj o nannom zdrav podniku.

Metdy
Vznamn sas sstavy podnikovho riadenia predstavuje nann analza. Je zko spojen s tovnctvom a nannm riadenm podniku. Potreba nannej analzy sa vyskytuje nielen v zujme o problematiku tovnctva, ale aj pri metdach, ktor sa pouvaj k vyhodnocovaniu informci z tovnch vkazov za elom posdenia nannej situcie a perspektv podniku. Jej elom a zmyslom je pomocou pecilnych metodickch nstrojov ohodnoti nann kondciu podniku. Vypotan hodnoty nannch ukazovateov je vhodn porovnva so stanovenmi kritickmi hranicami, s konkurennmi podnikateskmi subjektmi, prpadne aj s priemerom za prslun odvetvie, alebo s inou porovnvacou zkladou, a to nielen k dtumu tovnej zvierky, ale aj priebene. Medzi systmy vasnho varovania, ako sa inak nazvaj predikn modely nannej analzy ex ante patria bankrotn a bonitn modely. Naprklad medzi bankrotn modely zaraujeme: Altmanovo Z-skre, Index dveryhodnosti IN95, IN99, IN01 a IN05, Taerov model, a medzi bonitn modely: Tamariho model, Krlikov Quicktest, Argentiho model. Obidve skupiny vychdzaj z hodnotenia a interpretcie vsledkov dosiahnutch v sasnosti a umouj prognzova vvoj ekonomicko-nannej situcie podniku. V svislosti s metdami nannej analzy ex ante treba bra ohad na nebezpeenstv mechanickej aplikcie tchto metd v podmienkach slovenskej ekonomiky (odlin spoloensko-ekonomick tdium vvoja naej ekonomiky v porovnan s trhovo vyspelmi krajinami, kde tieto metdy vznikli).
Tab. 1: Kritria pre vber prstupu k nannej analze
Paraleln sstava ukazovateov 1.Schopnos komplexnho pohadu 2.Matematick prprava 3.Existencia vrcholovho kritria Nie je Pyramdov sstava ukazovateov Poda kontrukcie pyramdy bu no, alebo iaston iaston, pre prcu s pyramdou a vyuitie jej monost. Jednokriterilny Bonitn a bankrotn indexy Poda kontrukcie indexu bu no, alebo iastone. Nie je Jednokriterilny

Nie je Viackriterilny

Zdroj: [4]

Na posdenie nannej situcie mono odporui vhodn sstavu ukazovateov nannej analzy na zklade vyhodnotenia troch kritri (vi Tab. 1). Rozhodujcim kritriom je el nannej analzy. Niekedy uvateom sta rchly orientan pohad na vkonnos,
379

ke s vhodn bonitn a bankrotn indexy a inokedy potrebuje iba diel pohad na niektor z aspektov nannho zdravia prostrednctvom paralelnej sstavy ukazovateov. Riadenie podniku sa nezaobde bez komplexnho pohadu na podnikov nann vkonnos a v takomto prpade je najvhodnejie pouitie pyramdovej sstavy ukazovateov. K modernm analytickm metdam umoujcim optimalizova riadenie nannch procesov, hlavne o sa tka hodnotenia vytench nannch cieov podniku patria pyramdov sstavy nanno-ekonomickch ukazovateov. Aj ke vychdzaj z retrospektvneho pohadu, doku vybavi riadiacich pracovnkov informciami, ktor umouj pohad do budcnosti. Vinou nachdzaj svoje vyuitie v oblasti internej podnikovej analzy ako nstroj manarov pre porovnanie skutonch a iaducich hodnt ukazovateov.

Vsledky a diskusia
Kovm nedostatkom klasickch metd nanne analzy na meranie vkonnosti je skutonos, e neber do vahy nklad na kapitl a podnikatesk riziko. tovn metdy a postupy boli vytvoren za inm elom (zobrazova nann situciu na bze tovnch pravidiel) a preto nie vdy zodpovedaj ekonomickmu pohadu na vkonnos. Na zklade kritiky tandardnch metd ukazovateov vznikaj v sasnej dobe v podnikovej praxi nov prstupy, ktorm zodpovedaj (samozrejme v rzne miere) tyri typy shrnnch ukazovateov: index IN, ekonomick pridan hodnota EVA (Economik Value Added), trhov pridan hodnota MVA (Market Value Added) , diskontovan cash ow CFROI (Cash Flow on Investment). Kad z modernch ukazovateov hodnotenia ekonomickej vkonnosti je zaloen na inch hodnotch, z oho plyn aj ist vhody/nevhody monosti ich vyuitia v riaden podniku. Index IN indikuje tvorbu hodnoty podniku. Doke identikova tvorbu hodnoty v podniku s spenosou viac ne 84 %, a prpady, ke sa hodnota netvor doke identikova s spenosou takmer 99 % [5]. Vhody index IN je relatvne jednoduchm a efektvnym nstrojom na posdenie schopnosti podniku tvori hodnotu. K alm modernm metdam nannho riadenia patr ukazovate ekonomickej pridanej hodnoty Economic Value Added EVA. Vhody pomerne irok aplikan priestor, zaradujeme ho medzi vkonov ukazovatele, t.j. vyuva sa na posudzovanie vnosnosti podniku pri analze zhodnocovania akciovho kapitlu.

380

Trhov pridan hodnota MVA (Market Value Added ) tento ukazovate vyaduje znalos trhovej hodnoty podniku bu kurzom akci na kapitlovom trhu, alebo oceni podnik znaleckm posudkom. V tomto spova zkladn obmedzene ukazovatea, pretoe poadovan hodnoty nie s vdy dostupn. Ukazovate diskontovanch cash ow CFROI (Cash Flow on Investment) zaloen na vpote budcej hodnoty vyjadrenej pomocou peanch tokov, hodnoty investcie a oakvanch nkladov na vloen kapitl. Vyaduje zostavenie perspektvneho nannho plnu a odhad nkladov na kapitl.

Zver
Finann riadenie ako vznamn sas celkovho podnikovho riadenia zaha organizovanie pohybu kapitlu, peaz, pohadvok a zvzkov. Pohyb a nann vsledky uvedench velin kvantikuj prnosy vetkch podnikovch innost, ktorch riadenie je orientovan na budcnos. Analza budcnosti zaloen na prognzach, oakvaniach a prepotoch m svoj protiklad v analze minulosti a prtomnosti, priom nann vsledky sa v podstatnej miere zskavaj z tovnctva. Dochdza ku komparcii skutone dosiahnutch vsledkov s predpokladanmi vsledkami, o umouje posdi sprvnos minulch rozhodnut a kvalitu rozhodovacieho procesu. Zmer takejto analzy prtomnosti smeruje predovetkm k zskaniu kvalitnej predstavy o vvoji nannej situcie podniku v budcnosti.

Zoznam pouitej literatry

[1] NVLTOV, R., MARINI, P. [2010]: Finann zen podniku. Praha: Grada Publishing, 2010, s.11 [2] VLACHYNSK, K. a kol. [2009]: Podnikov nancie. Bratislava: Iura Edition, 2009, s. 30 [3] ZALAI, K. a kol. [2010]: Finanno-ekonomick analza podniku. 7. prepr a roz. vyd. Bratislava: Sprint dva, 2010. s.19 [4] NEUMAIEROV, I. NEUMAIER, I. [2008]: Pro se ujal index IN a nikoli pyramidov systm ukazatel INFA. Ekonomika a management. 2008, ro. 2, . 4, s. 3. Dostupn tie z WWW: <http://www.ekonomikaamanagement.cz/cz/clanek-proc-se-ujalindex-ina-nikoli-pyramidovy-system-ukazatelu-infa.html>. ISSN 1802-8934. [5] ULK, M VACK, E. [2004]: Men vkonnosti rem. Praha: Vysok kola
381

nann a sprvn, o.p. s. 2004.

382

Kvan kcia efek vnos verejnho sektora v rmci krajn Eurpskej nie
Zlata Vaovsk Univerzita Pavla Jozefa afrika, Fakulta verejnej sprvy, dekant, Koice, Slovensk republika; zlata.valovska@upjs.sk

Abstrakt
Sasn ekonomick situcia jednotlivch krajn ovplyvnen dopadmi krzy vyaduje zefektvnenie procesov verejnch sprv nielen v oblasti zskavania prjmov, ale aj ich efektvne prerozdeovanie v slade s princpom vkonnosti a ekonomickej efektvnosti. Kvantikcia vkonnosti a efektvnosti verejnej sprvy naber v poslednom obdob na vzname a stva sa neoddelitenou sasou vldnych a rozhodovacch systmov. Prspevok je zameran skmanie rovne vkonnosti a efektvnosti verejnho sektora eurpskych krajn s vystenm do pecifkcie skupiny krajn s najniou a najvyou efektvnosou verejnho sektora. Na zklade dajov z medzinrodnch databz (World Bank, Eurostat, WEO database) v asovom horizonte rokov 1994-2009 je kvantikovan vkonnos a efektvno verejnho sektora v rmci krajn Eurpskej nie. Prspevok ponka prehad metodologickch prstupov merania vkonnosti a efektvnosti verejnho sektora od jednoduchch (vkon verejnho sektora (PSP) a efektvnos verejnho sektora (PSE) po zloitejie, kde je v rmci realizovanch analz z metodologickho hadiska vyuit aj aplikcia neparametrickho prstupu DEA analzy. Aplikcia rznych prstupov umouje komparova vsledky sasnho stavu verejnch sektorov v rmci EU. Je zrejm, e v rmci krajn existuj signikantn rozdiely v rovni verejnho sektora v rmci krajn E. Kov slov: vkonnos; efektvnos; verejn sprva; DEA analza; Eurpska nia

vod a formulcia ciea

Oblas verejnej sprvy zaha vetky innosti svisiace so zabezpeenm verench loh s cieom dosiahnu verejn blahobyt. Kee poskytovanie verejnch statkov a sluieb je nancovan z daovch prjmov, ich efektvne vyuvanie si vyaduje osobit pozornos. Vzhadom k obmedzenosti neustleho zvyovania daovch prjmov je evidentn snaha zni verejn vdavky s cieom zachova poadovan rove verejnch statkov a sluieb nielen na nrodnej, ale i niej rovni. Vytvorenie efektvne fungujceho systmu determinuj nielen obavy z krtenia vdavkov v budcnosti, ale v dsledku insolventnosti verejnho sektora i z monej privatizcie. Zvyovanie ivotnej rovne obyvatestva, ako aj rozvoj spolonosti kladie zven nroky na verejn sektor a vyaduje si jeho sstavn rast. Cie prspevku spova v kvantikcii a komparatvnej analze vkonnosti a efektvnosti verejnho sektora v rmci krajn Eurpskej nie. Sasou realizovanch analz je prehad metodologickch prstupov merania vkonnosti a efektvnosti verejnho sektora od jednoduchch (vkon verejnho sektora (PSP) a efektvnos verejnho sektora (PSE) po zloitejie (aplikcia DEA modelu). Odhad hranice efektvnosti zrove umon identi383

kova neefektvnos verejnch vdavkov v rmci uritch oblast ako administratva, vzdelanie, zdravotnctvo, verejn infratruktra, vyrovnvanie prjmovch nerovnost, i ekonomick stabilita a vkonnos. Vetky spomenut oblasti verejnho sektora maj priamy vplyv na prosperitu a s z dlhodobho hadiska dleit pre udraten ekonomick rast jednotlivch krajn. Kee priestor Eurpskej nie nie je z hadiska ekonomickej rovne homognny, zmysluplnos medzinrodnho porovnania z vybranch aspektov je opodstatnen. Meranie efektvnosti verejnho sektora krajn E je vznamn nielen z hadiska odhadu hranice efektvnosti vyuvania vstupov (vdavkov) v jednotlivch oblastiach verejnej sprvy, ale z hadiska detekcie niektorch zdrojov neefektvnosti. Skmanie vzahu medzi spenosou a spornosou verejnch vdavkov je zaloen na vzahu inputov, vstupov a vsledkov [1]. V poslednch rokoch je mon njs niekoko rznych pokusov merania vkonnosti a efektvnosti verejnch vdavkov prostrednctvom rznych ukazovateov. Empirick analzy je mon rozdeli poda uhla podhadu do dvoch zkladnch skupn: prvou s tdie zameran na efektvnos celkovch verejnch vdavkov a druh skupinu tvoria tdie, ktor sa venuj meraniu efektvnosti vybranch skupn verejnch vdavkov poda jednotlivch oblasti (zdravotnctvo, kolstvo, administratva, verejn infratruktra,... atd.). Preto je dleit stanovi si poadovan uhol skmania innosti verejnho sektora v slade so sledovanm cieom. V snahe zlepi efektvnos verejnho sektora mnoh krajiny E prijmaj reformy, ktor sa snaia postupne implementova s cieom dosiahnu nielen zjednoduenie a zefektvnenie organizanej truktry verejnej sprvy, ale aj optimalizciu informanch tokov, i riadenia udskch zdrojov ako aj zvenie vyuvania modernch IT technolgi a in. V roku 2005 [2] denuje 7 dleitch kategri verejnho sektora a to administratva, vzdelanie, zdravie, verejn infratruktra, distribcia (vyrovnvanie prjmovch rozdielov) a ekonomick stabilita a vkonnos. Kad zo spomenutch ukazovateov je tvoren iastkovmi ukazovatemi, ktor prezentuj vymedzen oblas verejnho sektora. Vkonnos verejnej sprvy je poda [3] dan vsledkom simultnnej innosti innosti, efektvnosti a prslunho rozpotu. V svislosti s vkonnosou verejnho sektora existuje niekoko problmov svisiacich nielen so veobecnm denovanm vkonnosti verejnho sektora, ale aj so spsobom jej dosiahnutia a vslednho hodnotenia. Vkonnos je mon mera a hodnoti na zklade kvantikovania zdrojov ekonomiky, nkladov (pean vyjadrenie spotreby zdrojov), efektvnosti (dosiahnutenos maximlneho vstupu s minimlnymi vstupmi), efektivity (pomer skutone dosiahnutho vsledku s jeho oakvanou rovou), kvality slu384

ieb (miera upokojenia poiadaviek obyvateov), a v neposlednej rade meranie nannej a celkovej vkonnosti [4].

Materil a metdy
Vkon verejnho sektora je vslednm efektom verejnej politiky, ktor zvis od hodnoty uritch ekonomickch a socilnych ukazovateov (I). Predpokladajme, e i-ty poet skmanch krajn v rmci j-tych oblasti verejnho sektora, potom vsledn vkonnos verejnho sektora i-tej krajiny je denovan vzahom:vzahom:[5]:

[I.] Meranie vkonnosti verejnho sektora ovplyvuj indiktory vkonnosti, ktor meme rozdeli do dvoch skupn: prvou s indiktory prleitosti a druh tvoria tradin alebo Musgravianov indiktory. Vslednmi vstupnmi premennmi v rmci realizovanch analz, ktor zahaj tieto skupiny indiktorov vkonnosti je nasledujcich sedem subindiktorov vkonnosti verejnho sektora: administratva (korupcia, obmedzenia zo strany ttu, kvalita sdnictva, tieov ekonomika), kolstvo (kvalita matematiky a prrodnch vied, kvalita zkladnho vzdelania), zdravotnctvo (oakvan dka ivota, mrtnos pri naroden), rozdeovanie prjmu (vyrovnvanie prjmovch nerovnost), verejn infratruktra (kvalita komunikci a dopravnej infratruktry), stabilita (priemern incia, stabilita rastu HDP (koecient varicie) v rokoch 1995 a 2010), ekonomick vkonnos (priemern tempo rastu HDP (v rokoch 1994 a 2009), HDP na obyvatea v parite kpnej sily (1990-2009), nezamestnanos (v rokoch 1994 a 2009)). Kee vsledn indiktor vkonnosti verejnho sektora nezohaduje rove verejnch vdavkov v nasledujcej asti je formulovan vzah kvantikcie innosti verejnho sektora (public sector efciency) po zohadnen verejnch vdavkov. Vsledn ukazovate merania innosti verejnho sektora je dan vzahom:

[II.] Kde ukazovate vkonnosti verejnho sektora (PSP) je ven prslunou kategriou
385

verejnch vdavkov (PEX) i-tej krajiny. Medzi efektvnosou a spenosou je zke prepojenie [6], priom efektvnos neme existova bez spenosti. Dleit je vsledn efekt a spenos je nevyhnutnou podmienkou dosiahnutia innosti. Z metodologickho hadiska je mon poui dve rzne neparametrick merania efektvnosti verejnho sektora. Prvou metdou je Data Envelopment Analysis (DEA), ktor pouva nstroje linerneho programovania. DEA model za podmienok kontantnch vnosov z rozsahu (CCR model) rozpracovali [7]. Matematick zpis inputovo orientovanho CCR modelu je nasledovn:

[III.] kde je skalr a je Nx1 vektor kontnt. Rozrenie modelu CCR DEA na podmienky variabilnch vnosov z rozsahu (BCC DEA model) je mon njs [8]. Modikcia CCR DEA modelu spova v doplnen podmienky konvexnosti 0, ktor zabezpeuje aby boli hodnoten jednotky porovnvan s jednotkami podobnho rozsahu. Matematick zpis inputovo orientovanho CCR modelu je nasledovn:

[IV.] Teoretick zklady sa spjaj s prcami [9], ktor nadviazal na prce [10] a [11], Vstupom DEA modelu s vypotan miery technickej efektvnosti, ktor poukazuj na umiestnenie verejnho sektora danej krajiny bu na produknej hranici (efektvnos verejnho sektora), resp. pod ou (neefektvnos verejnho sektora). Vzhadom k obmedzenmu rozsahu prspevku je pouit simplikovan pohad a formulcia stanovench cieov prspevku umouje aplikovanie DEA metodolgie, ktor oproti inm ekonometrickm metdam (napr. Stochastick produkn fronty) nie je zaaen poiadavkami na sbor vstupnch dt.
386

Vsledky a diskusia
Vsledky realizovanch analz poukazuj na viditen rozdiely vo vkonnostiach verejnch sektorov jednotlivch krajn E. Najvyia vkonnos verejnho sektora je typick pre Luxembursko, vdsko a Raksko (PSP=1,14-1,17), priom efektvnos verejnho sektora danch krajn je rozdielna. Hodnoty ich iastkovch indexov s v sledovanom obdob podobn, s vnimkou oblasti administratvy, rovne a ekonomickej vkonnosti. Najvyiu rove administratvy v rmci E m vdsko (PSPa=1,32). Spomedzi najvkonnejch krajn m najvyiu ekonomick vkonnos Luxembursko (PSPep=2,03), ktor m zrove niiu rove kolstva (PSPe=0,98). Porovnaten rove kolstva, zdravotnctva, verejnej infratruktry, distribcie a stability m Raksko a vdsko.
Obr. 1: Vkonnos a efektvnos verejnho sektora Eurpskeho reginu (EU27)

Zdroj: [Svetov banka, Eurostat, WEO, vlastn vpoty]

Nov lensk tty (EU10) sa vyznauj niou rovou vkonnosti a efektvnosti verejnho sektora, o om sved aj ich umiestnenie v grafe. S vnimkou Cypru s vetky lensk krajiny umiestnen v dolnom obore hodnt (Obr.1). V rmci novch lenskch krajn je najniia rove vkonnosti verejnho sektora v Lotysku a Slovenskej republike, priom najvyia rove zahruje Estnsko (administratva, verejn infratruktra), Cyprus (kolstvo, zdravotnctvo, ekonomick stabilita a vkonnos). Ekonomick vkonnos vyia ako priemern v EU27 je typick pre Estnsko a Slovinsko. Naopak esk republika m okrem distribcie a ekonomickej stability ostatn oblasti verejnho sektora na niej rov387

ni ako priemer E. Do skupiny krajn so signikantne nzkou vkonnosou a efektvnosou verejnho sektora sa radia novoasociovan krajiny Bulharsko a Rumunsko (PSE=0,88-0,96 a PSP=0,75). Najvie nedostatky maj tieto krajiny v oblasti ekonomickej stability a rovni infratruktry (PSPpi=0,46-0,59 a PSPs=0,33-0,45). Priemern percento nezamestnanosti v Bulharsku je v asovom horizonte 1994-2009 12,9 %, zatia o v Rumunsku je 6,88 %. V rmci reginu V4 m pecick postavenie prve esk republika, ktor sce spomedzi vetkch krajn V4 dosahuje najvyiu vkonnos verejnho sektora, jeho efektvnos hodnoten PSE je vak spolu s Maarskom najniia (PSP=0,93 PSE=0,87). Najvie negatvne vsledky dosahuje prve Slovensk republika, ktor m poda vsledkov niiu rove administratvy (PSPa=0,83), kolstva (PSPe=0,88) a ekonomickej stability (PSPs=0,92). Naopak Maarsk republika je sce rovou kolstva lepia (PSPe=0,95), jej ekonomick vkonnos je na niej rovni (PSPe=0,81). rove vdavkov vldnej spotreby je najvyia prve v Maarsku (22,2 % HDP). Severn sused Slovenskej republiky Posko je v sledovanom obdob charakteristick niou kvalitou verejnej infratruktry (PSPpi=0,65). Prv miesto v rebrku hodnotenia vzdelania a kolstva v rmci reginu V4 patr eskej republike (PSPe=1,00, PSPh=0,99), prve vaka vyej oakvanej dke ivota (77,2 rokov) a nzkej dojeneckej mrtnosti (3,1 poet mtvych det (vo veku 0-12 mesiacov) na 1000 ivonarodench det, za nm nasleduje Maarsko (5), Posko (5) a Slovensk republika (6)). V roku v rokoch 1994-2009 investovala esk republika do zdravotnctva a 6,5 % HDP, priom oblas kolstva bola podporen 4,6 % z HDP. V roku 2009 najvyiu ekonomick vyspelos m esk republika 22 097 USD na obyvatea v PPS s priemernm tempom rastu HDP na obyvatea v rokoch 1994-2009 2,7%. Naopak Slovensk republika m sce najvyie tempo rastu v regine V4 (4,6%), avak jeho ekonomick vyspelos meran hrubm domcim produktom je v danom roku niia (19 202 USD na obyvatea v PPS). V oblasti zdravotnctva bolo preinvestovanch 5,7 % HDP, zatia o rove vzdelania bola priemere podporen 3,8 % HDP. Je vak nutn podotkn, e z hadiska verejnch vdavkov dosahuje najniie hodnoty Slovensk republika a Posko. Z Tab. 1 je zrejm, e medzi najmenej vkonn nov lensk krajiny E patr Slovensk republika, Lotysko, Rumunsko a Bulharsko. Vsledky potvrdzuj zistenia PSP a PSE ukazovateov. PSP indiktor ako output miera a podiel vldnych vdavkov na HDP ako miera vyuitm DEA prstupu potvrdzuje, e vdsko by mohlo zni okolo 41 % menej zdrojov na dosiahnutie danho vstupu. Priemern hodnota efektvnosti vstupov je 0,729, o znamen, e v priemere krajiny E by mohli dosiahnu ten ist vstup s o 27 % nimi vstupmi ako v sasnosti. Efektvnos vstupu je 0,863 o znamen, e s tmi istmi vstupmi krajiny
388

v priemere produkuj o 14 % ni vstup ako by produkovali ak by boli efektvne. Najviac efektvnymi s verejn sektory Cypru a Luxemburska, ktor s na hranici efektvnosti. Medzi alie najviac vkonn eurpske verejn sektory patria sektory vdska, Rakska a Holandska, o potvrdzuje aj ich umiestnenie na Obr. 1.
Tab.1: Vkonnos a efektvnos verejnho sektora vsledky DEA analzy. Vkonnos verejnho sektora (PSP) Krajiny Cyprus
Najvkonnejie verejn sektory

DEA analza Outputovo orientovan DEA VRS TEa) 1,000 1,000 0,990 0,986 0,968 0,570 0,681 0,467 0,660 0,503 Inputovo orientovan DEA VRS TE 1,000 1,000 0,592 0,672 0,633 0,681 0,858 0,630 0,971 0,729 1,000 0,880 0,533 0,610 0,600 0,570 0,681 0,467 0,660 0,503

Efektvnos verejnho sektora CRS TEa) (PSE) Skre 1,305 1,243 0,873 1,170 1,037 0,999 0,963 0,810 0,967 0,881

Skre 1,104 1,165 1,153 1,149 1,128 0,924 0,877 0,817 0,751 0,762

Luxembursko vdsko Raksko Holandsko Slovensk republika Lotysko Taliansko Rumunsko Bulharsko

Najmenej vkonn verejn sektory

Zdroj: [Svetov banka, Eurostat, WEO, vlastn vpoty] a,b) VRS TE variabiln vnosy z rozsahu, CRS TE kontantn vnosy z rozsahu

V rmci V4 reginu je krajinou s najniou hodnotou inputovej efektvnosti prve Maarsko, ktor by neefektvne vyuva asi 41 % svojich zdrojov vo verejnom sektore. Najniie outputov skre m v rmci V4 Slovensk republika, ktor produkuje o 21 % menej ako by mohla ak by bola efektvna. esk republika m v rmci krajn V4 najvyiu efektvnos vstupu verejnho sektora (outputov skre=0,862), zatia o nasledujc slabiu Maarsk republiku by mohla vyuva pri dosahovan toho istho vstupu o 40 % menej vstupov. Posko sa v rebrku efektvnosti verejnho sektora nachdza z hadiska efektvnosti outputu na 16 mieste (output skre=0,844) a na 14 mieste v rebrku efektvnosti inputu (in389

putove skre=0,694). Najniiu efektvnos vstupov verejnho sektora v rmci eurpskych krajn m Fnsko (inputov skre=0,539). Medzi najmenej efektvne verejn sektory z hadiska vstupu a PSP indiktora patria sektory novoasociovanch krajn Rumunska a Bulharska (najniie outputov skre=0,654).

Zver
Meranie efektvnosti verejnho sektora krajn E bolo realizovan prostrednctvom sumrneho indiktora vkonnosti verejnho sektora (Public Sector Perfomace-PSP), ktor je alej modikovan a ven podielom verejnch vdavkov v jednotlivch oblastiach (Public Sector Efciency-PSE). V rmci realizovanch analz je z metodologickho hadiska vyuit aj aplikcia neparametrickho prstupu DEA analzy, ktorej vsledky s komparovan s klasickmi metdami vpotu efektvnosti. Je zrejm, e v rmci krajn existuj signikantn rozdiely v rovni verejnho sektora v rmci krajn EU. Obe metdy poskytuj pomerne podobn vsledky, o potvrdzuj vsledn hodnoty skre v efektvnosti verejnho sektora jednotlivch krajn. Vrazn rozdiely s viditen aj v 7 dleitch kategri verejnho sektora a to administratva, vzdelanie, zdravie, verejn infratruktra, vyrovnvanie prjmovch rozdielov a ekonomick stabilita a vkonnos. Medzi krajiny s najefektvnejm verejnmi sektormi patria hlavne Cyprus a Luxembursko, ktor dosahuj najvyie outputov skre v rmci Eurpy (hodnota=1,000). K tmto krajinm sa alej radia aj vdsko (skre 0,990), Raksko (skre 0,986)a Holandsko (skre 0,968). Spomnan krajiny dosahuj hodnoty kompozitnho indiktora PSP taktie vysok. Na zklade dajov z World Bank, Eurostat, WEO database v horizonte rokov 1994-2009 medzi najsilnejie krajiny z hadiska parcilnych indiktorov patr vdsko (administratva, zdravotnctvo), Fnsko (kolstvo), Luxembursko (zdravotnctvo, ekonomick vkonnos), Franczsko (verejn infratruktra), Slovinsko (distribcia) a Posko (ekonomick stabilita), o potvrdzuj ich najvyie hodnoty iastkovch indexov sumrneho ukazovatea vkonnosti verejnho sektora. Naopak novoasociovan krajiny E vykazuj negatvne hodnoty v rmci jednotlivch oblast verejnho sektora, hodnotenmi iastkovmi indiktormi. Do tejto skupiny krajn s nzkymi hodnotami vkonnosti verejnho sektora v jednotlivch oblastiach patria: Slovensk republika (administratva), Bulharsko (vzdelanie, ekonomick vkonnos), Lotysko (zdravotnctvo, distribcia), Litva (zdravotnctvo), Rumunsko (verejn infratruktra a ekonomick stabilita). Najviac vkonn verejn sektor je v Luxembursku (PSP=1,17), priom najmenej vkonn je prve v Rumunsku (PSP=0,75). pecick postavenie v rmci hodnotenia verejnho sektora m prve Cyprus, ktor dosahuje vysok hodnoty nielen PSE skre (PSE=1,31), ale aj DEA skre (1,000). Najmenej vkonnm verejnm sektorom je z hadiska PSE taliansky sektor
390

(PSE=0,81), o potvrdzuje aj jeho umiestnenie v rebrku najefektvnejch verejnch sektorov aplikovanho DEA prstupu, t.j. v skupine najmenej efektvnych. Je zrejm, e existencia diferenci v rmci hodnotenia efektvnosti verejnch sektorov v rmci EU krajn existuje, o potvrdzuj aj oba odlin prstupy hodnotenia (PSP, PSE a DEA analza). Avak, vplyvy globlnej ekonomiky si vyaduj pecick prstup k rieeniu nkladov a vkonnosti verejnch sektorov. Efektvnos verejnho sektora je toti spojen so socilno-ekonomickmi zmenami a je potrebn njs meraten dopad vkonnosti verejnho sektora na spolonos. Zvenie vkonnosti si preto vyaduje zlepi nielen kvalitatvnu rove verejnho sektora prostrednctvom vyej kvality infratruktry, zvyovanm administratvnej vkonnosti (kvalita sdnictva, znenie byrokracie, znenie tieovej ekonomiky, poklesu korupcii), ale aj zvenm kvality kolstva. Osobit pozornos je potrebn venova aj pecickej oblasti verejnho sektora distribci, ktor je spojen s nerovnomernm rozdelenm prjmov a zniovanm rozdielov v prjmoch. Prioritou bolo zhodnoti sasn situciu vkonnosti a efektvnosti verejnho sektora v rmci krajn EU a na zklade vsledkov by bolo vhodn njs potrebn opatrenia vedce k zveniu efektvnosti verejnej sprvy. Oblas verejnho sektora je vak osobit a vzhadom k existencii decitov, byrokracie, i tieovej ekonomiky je potrebn prehodnoti prerozdeovac systm v zvislosti od pecifk jednotlivch krajn. Len optimlna truktra verejnho sektora a kvalitn manament verejnho sektora je vchodisko k dosiahnutiu vyej vkonnosti, ktor v konenom dsledku vplva aj na skromn sektor a cel spolonos.

Zoznam pouitej literatry

[1] MANDL, U., DIERX, A., ILZKOVITZ, F. [2008]: The effectiveness and efciency of public spending. European Commission, Economic Papers 31, February 2008. [cit. 2011-06-30]. Available on WWW: <http://ec.europa.eu/economy_nance/publications/>. [2] AFONSO, A., SCHUKNECHT, L., TANZI, V. [2005]: Public Sector Efciency: An International Comparison. In Public Choice, 2005, Volume (3-4)123, p. 321-347. [3] PROFIROIU, M., PROFIROIU, A. [2007]: Cadrul de analiz a performanelor sectorului public (The analysis of public sector performances). In Economie teoretic i aplicat, 2007, Volume (1)506, p. 41-50. ISSN 1841-8678. [4] AFONSO, A., SCHUKNECHT, L. and TANZI, V. [2003]: Public sector efciency: an international comparison, European Central Bank, Working Paper no.242/July, 2003
391

[cit. 2011-06-28]. Available on WWW: <http://www.ecb.int/pub/scientic/wps/date/ html/wps2011.en.html> [5] DRUCKER, P. [2001]: Eciena factorului decisional. Bucurest: Editura Destin, 2001. 236 p. ISBN 973-9105-14-9. [6] CHARNES, A., COOPER, W. W, RODES, E. [1978]: Measuring the Efciency of Decision Making Units, In European Journal of Operational Research, 1978, Volume 2(6), p. 429-444. ISSN 0377-2217. [7] BANKER, R. D, CHARNES, A., COOPER, W.W. [1984]: Some models for estimating technical and scale inefciencies in data envelopment analysis, In Management Science, 1984, Volume 9(30), p. 10781092. ISSN 0025-1909. [8] FARREL, M. J. [1957]: The measurement of productive efciency. In Journal of the Royal Statistical Society, 1957, Volume 3(120), p. 253-290. ISSN 0964-1998. [9] DEBREU, G. [1951]: The coefcient of resource utilization. In Econometrica, Volume, 1951, Volume 3(19), p. 273-292. ISSN 0012-9682. [10] KOOPMANS, T. C. [1951]: Analysis of production as an efcient combination of activities. In Activity analysis of production and allocation, Cowles Commission Monograph 13 (ed.) T. C. Koopmans. New York: John Wiley. London: Chapman and Hall, 1951. 404 p. ISBN 03-00015-39-9.

392

4. Sekcia

Educa on in Area of Crisis Management and Corporate Social Responsibility

Jaroslav Bednrik, Denisa Jnoov University of SS. Cyril and Methodius Faculty of Mass Media Communication, Department of Marketing Communication, Trnava, Slovakia; jaroslav.bednarik@ucm.sk

Abstract
The formation of the knowledge society is subject to the strong background of human resources is therefore necessary to be able to identify specic business needs in education. Purpose of education is on the one hand, obtaining the necessary skills for effective leadership of staff and the other acquiring companys core values, their implementation in the work process but also in everyday life. The paper deals with the issue of personnel management and staff training in crisis management and sustainable development. Author wanted to highlight the ability of the company, given the importance of the issues, provide training of personnel in this area. Key words: personnel strategy; human resources management; risk; crisis; crisis management; environmentally oriented crisis management; Corporate Social Responsibility

Prolog
Systems of work with people adjust to requirements of the times and there are introduced new, modern forms of work with people into practice. Out of classical personnel management has become management of human resources, which uses modern methods and procedures of marketing. It all is related to the change of strategy product oriented rms have transformed into marketing or customers oriented ones, often multinationals. Of course, level and degree of a companys development vary in Slovakia. There are rms, which have inherited culture of effective business-making from their foreign investors. However, there are also such companies, which have not received such an impulse and have just started the process of transformation. We may also nd such rms, for which accession of Slovakia into EU was not a shock. They managed to adjust to new requirements in advance and they successfully assert themselves in world markets. Crisis management requires exible and professionally qualied human resources, able to efciently react to an emerging crisis situation, as well as to anticipate reasons of their possible origins. Solution of consequences of crisis situations occurring due to environmental risks provides companies with huge damages, it represents huge burden and often leads to the threat of long-term objectives of a company, or even its sole existence. Rules for building
394

an environmentally oriented crisis management, its specics, aims, activities and education determine if emerged crisis situations would be successfully managed and so can minimize negative impacts of the crisis. Environmental education in the broadest sense of the word represents an institutionalized way of passing knowledge on environment. It forms a complete mosaic of relationships among a man, society and nature. An individual receives it in a formal or non-formal way. Representatives of formal education are pre-school institutions, schools of each type and universities of the third age. However, for realization of a concept of permanently sustainable development are not sufcient only specialized trainings and formal education. A change in behaviour of all components of society is necessary (citizens, communities, institutions, media, advertising agencies, industry, public administration, etc.) Educator in the sphere of environment is not just a teacher spreading notions about the nature any more; he is mainly a manager of change, who leads target groups to a permanently sustainable development. Non-formal environmental education represents all forms of non-school education realized by non-government organizations, workplaces, entrepreneurial subjects, social, cultural and church institutions and especially family. Environmental education may increase the scale of knowledge about environment, but it is also necessary to know that notions about environment are not in any fundamental relationship to awareness toward environment or to behaviour of individuals in it.

Educa on of Human Resources

Education of employees may be dened as a permanent process, in which there comes to adjustment and change of working behaviour, level of knowledge, skills and motivation of employees and requirements demanded from them, [1, p. 132]. The main content of these educational activities is the sphere of qualication increasing. Here, we mean especially professional preparation, acquiring special notions, skills and experiences. Into this area there also belongs requalication oriented to obtaining new knowledge and practical experiences by changes of working position. Preparation of human resources within corporate system of education is a very important and demanding activity of human resources management and it needs to show following main characteristics: it needs to have a character of systematic education, it needs to be based on a strategic plan of a company,
395

it needs to be carefully prepared, complexly assured and effectively carried out. Benets of education are as follows:

increasing performance of employees, improvement of productivity and quality of work, increase in loyalty and involvement of employees, costs saving connected with accepting and incorporating of new workers, reach of a competitive advantage.

Educa on in Area of Crisis Management and Corporate Social Responsibility

In the area of crisis management (CM) it is suitable to synchronise organizational structure with the strategy using following steps: 1. to strictly delimit key functions, tasks and activities, which are decisive for a successful execution of activities and processes in the sphere of CM. 2. to clarify and understand relationships among activities. To sectionalise activities into standard and critical ones from the viewpoint of a new strategy. Activities in the sphere of CM may be connected with the ow of material, information ows, technical skills etc. 3. to group activities into organizational units. Activities decisive for reaching strategic success gain formal position within organizational hierarchy accordingly to their importance. For execution of activities and processes in the sphere of CM it is necessary within organizational structure of corporate management to create a work position of a crisis manager, or an organizational organ for the sphere of CM, which from the viewpoint of strategic importance should be organizationally implemented into the line of top management. 4. to set the level of authority and independence of organizational organ for the sphere of CM. Preparation of the personnel in the sphere of CM takes place in following periods: identication of educational need, planning of educational activities, execution of educational activities, checking the course of educational activities,
396

evaluation of educational programme. Education of the personnel and increasing of their qualication in the sphere of CSR

represents an important process at accomplishing individual conceptions of a company. Employees should have certain level of knowledge, which includes training in methods and qualications demanded for the performance of their functions in an effective and competent way, whereas they need to know the impact of their work on CSR, in case they would perform them in a wrong way. Process of education is based on transferring the knowledge. The endeavour of the companies must be to transfer notions and skills of educated individuals into working teams and out of them into the whole company in connection with economic effect and in compliance with their strategic plan. A big role is played by motivation and local patriotism. Therefore, it is necessary to provide accessibility and equal opportunities to educational activities during the whole life cycle for all segments and groups of the population. Knowledge-based society provides also certain risks and inequalities resulting especially from polarisation of educational structure of the population [4]. The same attitude was brought by Conclusions of the European Union from 19th November, 2010 on Education to Permanently Sustainable Development, where it is stated that: in many membership countries there are aspects of CSR components of education in the sphere of environment, global issues, health, peace, citizenship, adhering to human rights; in consumer and nancial areas, as well as in the area of development, which represent entrance gateway for integration of permanently sustainable development into the context of life-long education; increasing awareness of the public and their understanding of the issues of permanently sustainable development and CSR is of extreme importance; CSR should be based on education with value orientation and interdisciplinary direction, which support system thinking and education and develops notions, skills and attitudes. Emphasis should be put on creative thinking, innovation and long-term perspectives, and especially on our responsibility towards future generations. CSR is not an independent subject; it is rather a set of main ideas and values, such as e.g. justice, equality, tolerance, appropriateness and responsibility, which should be rendered rather intersectionally. CSR may also play a role by development of competencies

397

necessary for improvement of employment. As skills connected with permanently sustainable development are best to be acquired by own experience, the process of education should be oriented to inclusive education, activities and motivation. From the aspect of education to sustainable development, universities and colleges have a dominant position in the preparation of specialized, scientic pedagogical workers. This aspect in currently increasingly more proclaimed education to sustainable development has as far as content and form are concerned well prepared conditions for its implementation, it is especially suitable to tie up to the conception and execution of environmental education. In our times there are around 23 work places (faculties), which have in their programmes and curricula various forms of environmental and ecologic education (accredited programmes, specialisations). The fact that environmentalism reaches into majority of scientic disciplines causes that its aspect may be accepted into various environmentally oriented branches and specialisations. Environmental education in full extend saturates education within environmental, partially socio-economic block, increasing education to sustainable development requires especially increase in other blocks, assuring their holistic integrity. Colleges, which have in accredited branches and programmes educational aspects regarding education in the sphere of environmental, economic, social pillar, may be considered as a good basis for implementation of its educational aspect. [5]

Conclusion
Personnel management faces a whole range of tasks connected with acquiring and maintaining good quality human resources, permanent education of human resources, development and continuous improvement of activities and processes, revealing talented workers and ensuring for their further development within career advancement, leading all workers to exibility and adjustment to changes. It is important for companies to make conditions for effective education, well arranged and systematic, which happens continuously within a repeating cycle.

References
[1] KACHAKOV, A. [1995]: Riadenie udskch zdrojov. Bratislava: ES EU, 1995. ISBN 80-225-0666-4 [2] MIHOK, J. LIBERKO, I [2004]: Crisis management for bankuptcy company. Pozna 2004, Intercathedra No 20, s. 90-92. ISSN 1640-3622.

398

[3] [4] [5]

radn vestnk Eurpskej nie C 327/11 Vzia a stratgia rozvoja slovenskej spolonosti, Bratislava,2010 EURPSKA KOMISIA: Zodpovedn podnikanie. Zbierka vybranch spench prkladov eurpskych malch a strednch podnikov. [online] Eurpske spoloenstv, Generlne riaditestvo pre podniky, 2004, ISBN 92-894-5481-4, 60 s. [citovan 28.03.2008] Dostupn z internetu < http://ec.europa.eu/enterprise/entrepreneurship/ support_measures/responsible_entrepreneurship/doc/resp_entrep_sk.pdf>

[6]

NADCIA PONTIS: Firemn dobrovonctvo. Sprievodca spenm projektom. [online] Nadcia Pontis, 2006 [citovan 09.04.2008] Dostupn z internetu < http://www. blf.sk/tmp/asset_cache/link/0000012990/BrozurkaFirem.dobrovol.pdf>

[7]

BUSINESS LEADERS FORUM: Slovnk pojmov. [online] [citovan 29.03.2008]. Dostupn z internetu < http://www.blf.sk/10893>

[8]

HRDINOV, G. [2010]: Corporate social responsibility (CSR) versus HCS model 3E. In.: Radioelektronika, elektrotechnika i energetika.Tezisy dokladov. Tom 2:15. medunarodnaja nauno-technieskaja konferencija studentov i aspirantov. Moskva, 26-27.2.2010 Moskovskij energetieskij institut, 2009. ISBN 978-5-383-00346-6. s. 243-244.

[9]

HRDINOV, G. [2010]: Benchmarking sksenosti zo zavdzania spoloensky zodpovednho podnikania (CSR, KSO) v slovenskch a ruskch priemyselnch podnikoch. In.: Quo vadis massmedia, Quo vadis marketing. Zbornk z konferencie doktorandov, 11.03.2010 Trnava, UCM v Trnave, 2010. ISBN 978-80-8105-183-8, s.182-192.

399

Kultra s vezets a funkcionalizmus tkrben

Zsuzsanna Csiba Selye Jnos Egyetem, Gazdasgtudomnyi Kar, Menedzsment Tanszk, Komrno, Szlovkia; csiba.zsuzsanna@selyeuni.sk Budapesti Corvinus Egyetem, Gazdlkodstani Doktori Iskola, PhD. hallgat

Absztrakt
A menedzsment tudomnyokon bell szmos szervezetelmlettel tallkozhatunk, melyek a szervezetek mkdsvel foglalkoznak. A szervezetelmletek terletn nem beszlhetnk egysges paradigmrl. Burrell-Morgan alapjn megklnbztetnk ngy szociolgiai paradigmt. A szervezetelmleteken bell a funkcionalista paradigma volt az els paradigma. Felttelezi a racionlis emberi viselkedst, tovbb gy vli, hogy a szervezeti magatarts hipotzisvizsglat sorn rthet meg. Ebben a tanulmnyban az olvas megrtheti a funkcionalista paradigma jellemzit s mdszertant a kultra s vezets tmakrn keresztl. Kulcsszavak: funkcionalizmus; paradigma; kultra

Funkcionalizmus
A menedzsmenttudomnyokon bell szmos szervezetelmlettel tallkozhatunk, melyek a szervezetek mkdsvel foglalkoznak. Burrell Morgan 1979-ben kidolgozott mdszere alapjn 4 paradigmt klnbztetnk meg a szervezetelmleteknl, melyeket kt dimenzi mentn egy mtrixba soroltak a szerzk. A kt dimenzi a kvetkez: a trsadalomtudomnyok objektv vagy szubjektv szemllete, a trsadalomban uralkod gondolkodsi sma fenntartsa vagy megvltoztatsa. A funkcionalista paradigma a kt dimenzi alapjn objektv szemllet s a trsadalomban elfogadott gondolkodsi smt ersti [1]. A kvetkezkben nzznk meg egy szociolgiai meghatrozst a funkcionalizmusra. A funkcionalizmus a trsadalmat sszetett rendszernek tekinti, amelynek klnbz rszei egyttmkdve stabilitst s szolidaritst eredmnyeznek [2]. Teht ennek alapjn elmondhat, hogy a szociolgia vizsglja a trsadalom egyes rszeinek egymshoz s az egsz trsadalomhoz val viszonyt. A funkcionalistk kztk Durkheim a trsadalom vagy a szervezetek mkdst nem egyszer hasonltjk l organikus szervezetekhez. Pldaknt emlthetnnk az emberi test egyes szerveinek viszonyulst ms szervekhez vagy akr az egsz emberi testhez. Burrell-Morgan meghatrozsbl is kitnik, hogy a funkcionalistk a trsadalom rendjnek stabilitsnak fenntartsra trekszenek, ezt az llapotot tekintik az
400

idelis llapotnak. A trsadalmi jelensgeket olyan szempontbl vizsgljk, hogy azok milyen mrtkben jrulnak hozz a trsadalom egszhez s annak kiegyenslyozottsghoz. Az egyes paradigmk kztt les ellenttek gyelhetk meg. Ilyen ellentt pldul az objektv szubjektv ltsmd, vagy a konszenzusra koniktusra val trekvs. A dilemmk kz sorolhatjuk az emberi cselekvssel s a trsadalmi struktrval kapcsolatos problmt, ami nem ms, mint az, hogy mi mennyire vagyunk aktv cselekvk sajt letnkben, vagy hogy az letnket befolysoljk bizonyos trsadalmi erk, melyekre nincs befolysunk. Durkheim lltsa szerint a trsadalom korltozza cselekedeteinket. Az ember szletst kveten beleszletik egy adott kultrba, lete folyamn megismerkedik annak a kultrnak a jegyeivel, nyelvvel, szoksaival, hiedelmeivel, melyek mr a szletse eltt is megvoltak, teht rajta kvl lteztek. Anlkl, hogy az egyn rszese lenne ennek, ez nmagtl is mkdik. A trsadalmi tnyek korltozhatjk tetteinket, viszont nem hatrozzk meg azt. Egy elktelezett hv Isten parancsolata szerint li lett, mely valamilyen szinten korltozza az adott hvt cselekedeteiben, gy pldul sokkal hosszabb ideig s sokkal kisebb anyagi jltre tesz szert azokkal az embertrsaival szemben, akik nem mondjk magukat vallsosnak [2]. A szervezetelmleteken bell a funkcionalista paradigma az 1960-as vekig jelents szerepet tlttt be a tudomnyossg terletn. A kutatsmdszertant illeten a paradigmt a deduktv logika jellemzi. ltalnos elvekbl, trvnyekbl indul ki, s halad a meggyelsek fel, mellyel ellenrzi, hogy az elmletek valban helyesek-e a vrt sszefggseket mutatjk. A deduktv logika a mirt krdsre keresi a vlaszt. Az elmletekbl hipotziseket vezetnk le, mely tesztelse rvn az egyes elmletek igaznak msok viszont korriglsra szorulnak. Az albbi bra a deduktv s induktv logikt szemllteti melyen lthat az induktv s a deduktv logika menete s egyben klnbzsge [3].
1. bra: A tudomny kereke

Forrs: (Babbie, 2001, 40. old.)

401

A kutatsok sorn a bizonytalansg cskkentsre trekednek. A deduktv kutats empirikus mutatkra tmaszkodik, olyanokra melyek mrhetk, meggyelhetk. Mrsi sklkat rdemes hasznlni, ha helyes statisztikai mdszert szeretnnk vlasztani. A funkcionalista paradigma esetben a kvantitatv kutatsi mdszerek kerlnek eltrbe, mint pldul a krdves felmrsek, melyek rvn nagy mennyisg adathalmazhoz jut a kutat. Ler statisztika lehetsget nyjt az sszegyjttt adathalmaz kirtkelsre, mely rvn a kutat kvetkeztetseket kpes megfogalmazni. Vegyk sorra sszestskpp a funkcionalista paradigma egyes jegyeit [4]: objektivits, mely kimondja, hogy a szervezeti valsg fggetlen a meggyel szubjektumtl, vagyis a meggyel s a kutats trgya kln vlnak, konszenzus felttelezse, ezrt cljai kztt szerepel a bizonytalansg cskkentse, ok-okozati sszefggsek feltrsa, ltalnos sszefggsek pontos meghatrozsa s mrse, termszettudomnyi modellek alkalmazsa, kvantitatv kutatsi technikk alkalmazsa, deduktv logika jellemzi, hipotzisalkots. A funkcionalista paradigma ltalnos ttekintst kveten nzzk meg mi jellemzi a vllalati kultrt funkcionlis megkzeltsben. A funkcionlis szemllet a vllalatokat olyan szervezeteknek tekinti, melyeket cljaik orientljk. Ezekben a szervezetekben klnfle kultrj emberek dolgoznak egytt azrt, hogy sajt cljaik megvalstsa mellett hozzjruljanak a szervezeti clok megvalsulshoz. Bakacsi Gyula (2004) megfogalmazsban: a kultra a szervezet tagjai ltal elfogadott, kzsen rtelmezett elfeltevsek, rtkek, meggyzdsek, hiedelmek rendszere [5]. A funkcionalista szemlletmdnl a kultrt egyfajta eszkznek tekintik, melynek segtsgvel a szervezeti clok teljeslhetnek. A kultra egyes elemeinek mint pldul a szoksok, rtkek, elfeltevsek kezelse rvn a szervezeti let megrtse knnyebb vlik. gy a szervezet egyes tagjainak irnytshoz jabb eszkzk llnak rendelkezsnkre a vezetk szmra, melyet hasznostani tudnak mindennapi letk sorn, ha kpesek megrteni s kezelni sajt szervezetk kultrjt [6].

402

A kultra tipizlsa alapjn klnbsget tehetnk ers s gyenge kultrk kztt aszerint, hogy az milyen mrtkben szolgljk a clok elrst. A kultra a szervezet irnytsban tbbfle szerepet is betlthet. Ilyen szerepnek nevezzk a koordincis, integrcis s a motivcis szerepeket. A koordincis szerepre azrt van szksg, mert az egynek eltr rdekekkel rendelkezhetnek. A nem strukturlis koordinci eszkzeknt szolgl a vllalati kultra, mely egyetrtst kpes biztostani a tagok kztt. A szervezeten bell kialakulhatnak olyan csoportok, melyek rdekei nem felttlenl szolgljk a vllalat rdekeit. A kultra integrcis szerepe ennl az esetnl eltrbe kerl, ugyanis az ers szervezeti kultrval rendelkez vllalatok kpesek ezeket a csoportos rdekeket a vllalati rdekek mg sorolni, s ezen csoportok trekvseit kezelni. A kultra motivl erejvel kpes befolysolni az egyneket, hogy nveljk hatkonysgukat. Az ilyen vllalati kultra felelssgvllalsra sztnzi az embereket, elismeri munkjukat, j lgkrt teremt a szervezetnl, mely sorn az alkalmazottak lojliss vlnak szervezetk irnt [7]. A kultra kutatsok esetben szmos kutats kultradimenzis kutatsnak mondhat. Ezen kutatsok olyan dimenzik meghatrozsra trekednek, melyek egyetemes rvnyek, s a dimenzik mentn az egyes kultrk sszehasonlthatsgra trekednek. A kultra dimenzis kutats egyik jelents kpviselje Geert Hofstede, aki 5 dimenzin keresztl prblja megragadni az egyes kultrk jellemzit. A nemzeti kultra kutatsaival foglalkoz Geert Hofstede szerint: A kultra azon kzs szellemi programok sszessge, amelyek az egynek viselkedst, a krnyezeti vltozsokra val vlaszait alaktjk [8]. Kutatsaiban azt felttelezte, hogy egy adott kultrban sikeresen alkalmazott vezetsi mdszer, ms kultrnl sikertelensget eredmnyezhet. Hofstede modelljt is rtk kritikk, tbbek kzt azt kifogsoltk sokan, hogy a kutatsok tbbnyire az IBM vllalatra korltozdtak. Mindezek ellenre, azt mindenki elfogadja, hogy a vezetk kulturlis belltottsga hatssal van a vezetsre. Tovbb, hogy klfldi terjeszkeds alkalmval a szervezeti kultra kialaktsnl gyelembe kell venni a nemzetik kultra sajtossgait. Mindezek gyelmen kvl hagysa komoly gondot okozhat a vllalat letben. Klnfle koniktusok alakulhatnak ki a szervezeten bell, s ez fokozdhat olyannyira, mg nem az egsz szervezet hatkonysga megromlik, s akr letkptelenn is vlhat. Napjainkban a kultra s vezets tmakrt legtfogbban vizsglja az gynevezett GLOBE kutats, melynek kzponti vezetje Robert J. House. A Globe 61 orszgra kiterjed nemzetkzi kutats, mely a nemzeti, szervezeti kultra s vezetst vizsglja az egyes orsz403

gokban. Mitl is nevezhetjk napjaink legtfogbb kutatsnak? A projekt tvzi az eddigi elmleteket, s ezek segtsgvel egysges szempontrendszer alapjn vizsglja a kultrt. Maga a modell 9 dimenzi alapjn vizsgldik, melyek kztt megtallhatk Hofstede fle kultra dimenzik is. Nzzk meg melyek is ezek az egyes dimenzik [9]: Bizonytalansgkerls azt mri, hogy a trsadalom tagjai vagy maga a szervezet mennyire tmaszkodnak a normk, rtusokra a bizonytalansg elkerlse vgett, mennyire fontos a kiszmthatsg. Hatalmi tvolsg azt mri, hogy a szervezet vagy trsadalom tagjai mennyire rtenek egyet a hatalom egyenltlen elosztsval. Kollektivizmus I: Intzmnyi kollektivizmus annak mrtke, hogy a szervezetek s a trsadalmi intzmnyek gyakorlata mennyire tmogatjk az erforrsok kollektv elosztst s a kollektv fellpst. Kollektivizmus II: Csoportos kollektivizmus azt mutatja meg, hogy az egynek a szervezeten bell, vagy a csaldon bell mennyire mutatjk ki bszkesgket, lojalitsukat, kohzikpessgket. Nemek kztti egyenlsg azt mri, hogy a trsadalmakban, szervetekben mennyire jellemz a nemi klnbzsgek, s az ebbl fakad diszkriminci cskkentse. Asszertivits annak mrtke, hogy az egyn a trsadalmi kapcsolataiban a szervezeten, trsadalmon bell mennyire rmens, agresszv. Jvorientci annak mrtke, hogy az egynek mennyire terveznek elre. Teljestmny orientci mennyire motivltak az egynek a teljestmny elrsre. Humn orientci mennyire jellemz az egynekre s a szervezetekre a korrektsg, nzetlensg, bartsgossg, gondoskods, nagyvonalsg, teht a humnus viselkeds. A GLOBE kutats ms kultradimenzis eljrsokhoz kpest a tnyleges rtkek mellett rkrdez a kvnatosnak vlt rtkekre is. A kutats egyrszt pt a Hofstede-i dimenzikra, tovbb ms dimenzikra is. Ezen kutatsokban a kultra, mint fggetlen vltoz szerepel.

404

Felhasznlt Irodalom
[1] BURRELL, G. MORGAN, G. [1979]: Sociological Paradigms and Organizational Analysis, Worcester: Billinh and Sons Ltd. [2] [3] GIDDENS, A. [2008]: Szociolgia, Budapest: Osiris Kiad, 36. old. BABBIE, E. [2001]: A trsadalomtudomnyi kutats gyakorlata. Budapest: Balassa Kiad [4] TSOUKAS, H. KNUDSEN, Ch. [2009]: The Oxford Handbook of Organization Theory. Oxford GB: Oxford Univ. Press [5] BAKACSI, Gy. [2004]: Szervezeti magatarts s vezets. Budapest: Aula Kiad, 223. old. [6] MLOVICS, . [2004]: Szervezeti kultra s identits. In. SZTE Gazdasgtudomnyi Kar Kzlemnyei 2004. Szeged, JATEPress, 151-167 old [7] BORGULYA, I. BARAKONYI, K. [2004]: Vllalati kultra. Budapest: Nemzeti Tanknyvkiad [8] HOFSTEDE, G. [2001]: Cultures Consequences. Thousand Oaks. Sage Publications, Inc. [9] HOUSE, R. JAVIDAN, M. HANGES, P. , DORFMAN, P. [2002]: Understanding cultures and implicit leadership theories across the globe: an introduction to project GLOBE. Journal of World Business 37, 3-10 old.

405

Spoloensky zodpovedn podnikanie a mdi

Alexandra Gaicov Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmedilnej komunikcie, Trnava, Slovensk republika; alexandra.gazicova@ucm.sk

Abstrakt
Cieom tohto prspevku je poukzanie na spoluprcu mdi v oblasti spoloensky zodpovednho podnikania a vyuvanie SZP mdiami. Vzhadom na to, e mdi s jednmi z hlavnch nositeov a riteov informci, a vo vekej miere ovplyvuj verejn mienku obanov. Konkrtne by sme chceli nahliadnu do oblasti renia SZP masovmi mdiami na Slovensku. Kov slov: spoloensky zodpovedn podnikane; mdi; masmdi

vod a formulcia ciea

Vzhadom na dleitos spoloensky zodpovednho podnikania budeme sa v tomto prspevku zaobera jeho aplikciou v mdich a mdiami. Mdi ako keby sa bli zapja do SZP, z obavy, aby nevedomky neparticipovali na marketingovch aktivitch riem. Druhm faktorom me by neskor prchod mylienky SZP na Slovensko. Tto mylienka sa dostala na Slovensko v 90-tych rokoch 20storoia s prchodom nadnrodnch korporci. Najviac sa tejto tme venuj hlavne niektor mimovldne organizcie. Kad z nich sa venuje, ale iba uritej tme, ktor spad pod irok pojem SZP. Spoloensky zodpovedn podnikanie je na Slovensku asto zamiean s pojmom remn lantropia. Na rozdiel od SZP sa lantropia sna o spoloensky zodpovedn sprvanie voi verejnosti.

Historick vvoj spoloensky zodpovednho podnikania

Otzkou podnikania, je ako zabezpei, aby z vsledkov a produkcie rmy mal prospech ir okruh ud. Tto otzka je star ako podnikanie sam. Touto otzkou sa zaober spoloensky zodpovedn podnikanie. Tto lozoa sa zaala psa v pdesiatich rokoch 20teho storoia, ke mylienky SZP prenikli do odbornej literatry pre manarov. Dencie SZP sa asom vyvjali, menili, upravovali. Spoloensk zodpovednos predstavuje zvzok podnikateov usilova sa o tak stratgie, robi tak rozhodnutia alebo vykonva tak aktivity, ktor s iaduce z pohadu cieov a hodnt naej spolonosti. [8] Niektor dencie, ktor vznikli v 60-tich a v 70-tich rokoch brali men draz na osobnos manara v korporci a obrtili svoju pozornos na interakciu medzi rmou a socioekonomickm systmom.
406

Denci o SZP je vemi vea a ponka rzne monosti interpretcie. Aktulne dencie spoloensky zodpovednho podnikania sa opieraj o veobecn etick princpy, ktormi s nestrannos, angaovanos, aktvna spoluprca so zainteresovanmi subjektami a transparentnos, a zvyajne sa vyznauj tmito spolonmi charakteristikami: 1. S univerzlne. 2. Zdrazuj dobrovonos. 3. Zameriavaj sa na aktvnu spoluprcu so zainteresovanmi subjektami, tzv. stakeholders. 4. Vyjadruj zvzok prispieva k rozvoju kvality ivota. 5. Zdrazuj rozvoj, nie iba rast. 6. Pomenvaj tri oblasti, v ktorch sa zodpovedn podnikanie konkrtne prejavuje. [9] Najdleitejm aspektom v spoloensky zodpovednom podnikan s Stakeholderi. Tmto pojmom sa oznauj vetky skupiny, ktor maj vplyv na fungovanie rmy, alebo sptne ovplyvuj aktivity rmy. Firma by si mala stanovi a pecikova svojich stakeholderov. Medzi stakeholderov t.j. zainteresovan subjekty patria napr.: vlastnci, akcionri, investori, zamestnanci, spotrebitelia, dodvatelia a obchodn partneri, konkurencia, vlda, MVO a ntlakov skupiny, komunity, mdi. [10] Mdi by mohli by kovm sprostredkovateom informci o SZP vo veobecnosti ale aj o SZP riem. Mdi sa ako keby bli zapja do SZP, z obavy, aby neparticipovali na marketingovch aktivitch riem. Neochota a strach slovenskch mdi informova o SZP a remnej lantropii nti rmy, aby zlepili komunikciu s mdiami a snaili sa spracova

407

manul s pravidlami publikovania informci o SZP. alm nedostatkom SZP je neinformovanos a nevedomos obanov o skutonosti o vlastne SZP je, ako ho pecikova. Vemi zaujmav je aj loha masmdi v podporovan SZP. Vsledky prieskumu, ktor s uverejnen vo Vchodiskovej tdii poukazuj na to, e viacer rmy povauj slovensk mdi za jednu z najvch barir pri prezentovan SZP. Kov body prieskumu: Slovensk novinri si neuvedomuj rozdiel medzi SZP a remnou lantropiou, hoci mnoh MVO organizovali seminre a workshopy zameran na lohu mdi pri prezentovan SZP na Slovensku (Frum donorov vypracovalo pravidl zverejovania informci o remnej lantropii, ktor maj novinrom pomha pri denovan o lantropia je a ako o nej referova bez poruenia zkona o reklame. Mdia odmietaj reportova o SZP pretoe to povauj za marketing a podporu riem. Samotn rmy vak tvrdia, e SZP nie je zaujmavou tmou pre novinrov, pretoe prezentcia riem v pozitvnom svetle nie je zaujmav. Na Slovensku je relatvne prsna legislatva tkajca sa reklamy, preto prevldaj v mdich obavy zo sankci a pokt pri publikovan lnkov o SZP. Pokia ide o spravodajstvo o SZP v zvislosti od typu mdia, nestoja proti sebe printov a elektronick mdi, ale rozdiel vidie skr pri porovnan celottnych a regionlnych mdi. [3] Iba mal poet novinrov a mdi systematicky podva informcie o SZP. Ide predovetkm o odborn asopisy zameran na oblas hospodrstva, tdennky a mesanky. Mesank Stratgie je jedinm tlaovm mdiom s pravidelnou rubrikou o SZP. Tdennk Trend a dennk Hospodrske noviny sa tejto tme venuj viac-menej sporadicky. Regionlne mdi podvaj spravodajstvo o environmentlnych a komunitnch aktivitch, ktor maj vplyv na ich reginy. Spravodajstvo je mon v prpade riem, ktor s v danom regine dominantn a spolupracuj s tretm sektorom alebo samosprvou na verejnoprospench projektoch pre miestnu komunitu. Tieto mdi vak neprezentuj tto aktivitu ako SZP a nedotkaj sa teoretickch a praktickch aspektov SZP.

Vsledky analzy prezentcie SZP mdiami

Z uvedench skutonost vyplva, e spoloensky zodpovedn podnikanie sa v slovnku manarov riem dostal do povedomia a nezaoberaj sa nm u iba rmy, ktor s nad-

408

nrodnmi korporciami, ale i mal a stredn podniky na Slovensku. Uritm zsadnm nedostatkom je informovanos obanov o spoloensky zodpovednom marketingu. Viac ako polovica obyvateov nepozn pojem SZP a nevie ho zaradi do sprvnej oblasti. Vaka tejto neznalosti nie je mon propagova SZP mdiami ako informciu o pozitvnom sprvan rmy v uritej oblasti SZP, pretoe to me by obanmi vnman ako propagcia danej rmy, alebo ako reklama. Je mon, aby mdi prelomili nevedomos obanov? Urite by bolo vhodn da priestor organizcim ako s mimovldne organizcie zaoberajce sa SZP, aby predstavili irokej verejnosti zkladn princpy SZP. Touto lohou by sa mali hlavne zaobera verejnoprvne mdi, ale urite by nemali zaosta ani komern mdi, i u televzia, rozhlas alebo printov mdi.. Ve poslanm RTVS je: poskytovanie programovej sluby, ktor je univerzlna z hadiska svojho geograckho dosahu, programovo rozmanit, pripravovan na zsade redaknej nezvislosti prostrednctvom kvalikovanej pracovnej sily a s pocitom spoloenskej zodpovednosti a ktor rozvja kultrnu rove posluchov a divkov, poskytuje priestor sasnm kultrnym a umeleckm aktivitm, sprostredkva kultrne hodnoty inch nrodov a je nancovan najm z verejnch prostriedkov. [11] Verejnoprvne mdi maj denovan u v svojom poslan spoloensk zodpovednos voi obanom. Bolo by prospen nielen pre rmy, ale aj pre obanov, aby boli informovan o SZP a o rmch, ktor sa poda tchto princpov sprvaj, i ke v ase nannej krzy je zloit rozhodova sa pri vbere rmy iba jej aktivitami v oblasti SZP.

Zver
SZP predstavuje mnostvo prleitost, ktor u mnoh organizcie identikovali a pochopili. Identikcia prnosov je vemi dleit pre vetky skupiny podporujce SZP. Zavdzanie SZP v organizcii mus zska dostaton podporu na to aby sa mohlo sta sasou remnej stratgie a aby boli zavdzan konkrtne opatrenia na dosiahnutie stanovench cieov. Na druhej strane, je potrebn zabezpei dostaton informovanos irokej verejnosti, aby sprvne pochopila podstatu a vznam jednotlivch krokov. Tu zohrvaj nezastupiten lohu mdi. To znamen, e spolu s rozvjajcou sa podporou projektov a aktivt spoloensky zodpovednho podnikania sa rozvjaj aj formy ich propagcie cestou poskytovania informci do masmdi.

Zoznam pouitej literatry

[1] BUSSARD, A. MARKU, M. BUNK, M. MAREK, E. MAZURKIEWICZ, P. [2005]: Spoloensky zodpovedn podnikanie. Prehad zkladnch princpov

409

a prkladov, [online] Nadcia Integra, Nadcia Pontis, Nadcia PANET, 2005, Dostupn z internetu http://www.panet.sk/sk/frameset1.htm> [2] IERNA, H. [2008]: Spoloensky zodpovedn podnikanie a model vnimonosti. Bansk Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Ekonomick fakulta, 2008. ISBN 978-808083-585-9 [3] GALLOV KRIGLEROV, E. KERESTEOV, Z. KOLLR, M. VAEKA, M. [2007]: Vchodiskov tdia o uplatovan spoloensky zodpovednho podnikania na Slovensku. [online] Rozvojov program OSN (UNDP), 2007, ISBN 978-929504-275-9, http://www.partnerstva.sk/buxus/docs/UNDP_Baseline_Study_CSR_ SK_Slovensky.pdf [4] HOLME, R. [2000]: Corporate social responsibility: making good business sense. Switzerland: World Business Council for Sustainable Development, 2000. ISBN 2-940240-078 [5] MAREK, E. DLUHA, M. [2002]: Strategicko-akn pln podpory a rozvoja Spoloenskej zodpovednosti podnikania, korporatvnej lantropie a medzisektorovej spoluprce na Slovensku v rokoch 2002-2004. [online] Nadcia PANET, 2002 Dostupn z internetu < http://www.panet.sk/sk/projekty/3_publikacia.pdf> [6] PAVLK, M., BLK, M. [2010]: Spoleensk odpovdnost organizace. Praha, Grada, 2010. ISBN 978-80-247-3157-5 [7] PREKOPOV, P. [2008]: Ak mme vzah k zodpovednm rmm. In: Stratgie. 2008. ISSN 1337-0251

Internetov zdroje
[8] Citovan poda Archie B. Carroll: Corporate Social Responsibility. Evolution of the Denitional Construct., in BUSINESS & SOCIETY, Vol 38 No. 3, September 1999 [9] http://www.partnerstva.sk/buxus/docs/INTEGRA_Spolocensky_zodpovedne_podnikanie.pdf [10] http://www.zodpovednepodnikanie.sk/o-zodpovednom-podnikani/stakeholderi/ [11] h t t p : / / w w w . r t v s . e u / P r o j e c t s / R T V S / m e d i a . n s f / v w _ B y I D / I D _ FF6202676F610CD4C1257 8F00026EAB1_SK/$File/Zakon_532_2010_o_RTVS.
410

pdf (citovan 29.1.2012) [12] BUSINESS LEADERS FORUM: Spoloensk zodpovednos riem. Vnmanie obyvatemi Slovenska. [online] Nadcia Pontis, FOCUS, 2006 Dostupn z internetu < http://www.nadaciapontis.sk/tmp/asset_cache/link/0000014254/CSR_sprava_2006_ n.pdf> [13] Nrodn stratgia trvalo udratenho rozvoja [online]. 10.10.2001 dostupn na internete <:http://www.tur.vlada.gov.sk/data/les/950.pdf.>

411

Language and Popular Culture A Case Study of the Inuence of English in the Language of Hungarian Popular Culture
Andrej Hevesi1, Vanda Papp2
1

Selye Jnos Egyetem, Gazdasgtudomnyi Kar, Idegen Nyelvi s Kommunikcis Tanszk, Komrno, Szlovkia; hevesie@selyeuni.sk
2

SJE GTK, s Edutus Fiskola, Nyelvi s Kszsgfejlesztsi Tanszk, pappv@selyeuni.sk

Abstract
The globalisation of languages is an inevitable result of the current globalisation processes. The Hungarian language, just as many other languages of the small nations, is exposed to the globally dominant Anglo-Saxon inuence. English has become the most popular language among all, and it is practically compulsory for everyone to speak some of it. The Anglo-American inuence on popular culture is also notable, which can be traced in the Hungarian language itself too. The world of culture, entertainment and recreation has become permeated with the English expressions, which many times ingeniously inltrate into the Hungarian vernacular. This paper aims to analyse the nature and occurrence of the above mentioned English-originated but still Hungarian, many times playful expressions in Pesti Est Magazine. Key words: language; culture; vernacular; inuence of the English language on the Hungarian language

Language and Culture

The word culture has several related senses, its most widely accepted denition is that it is the particular system of art, thought, and customs of a society; the arts, customs, beliefs, and all the other products human thought made by people at a particular time [1]. However, this denition is rather board and indeterminate: it fails to distinguish culture from civilization. Since civilization is an advanced stage of human social development with a high level of art, religion, science, government, etc. and a written language [1], this denition assumes that certain cultures are superior to, more developed or more valuable than others. Another possible interpretation sees culture from an anthropological point of view: according to it every society has its own culture and these cultures are not better or worse than the others, simply different. Probably, the best and simplest way to dene culture is to say that it is socially acquired practical and propositional knowledge [2], which means that
412

scientic and common-sense knowledge, artifacts and art pieces, literature and superstition are equally important parts of a particular culture. Consequently, language, which is acquired though not necessarily learned by being a member of the society, is inevitably part of the culture of a given society. The question of how much culture and language; and language and thought determine each other has been debated for a long time. The extreme version of the hypothesis developed by Edward Sapir and Benjamin Lee Whorf even states that the structure of the language one speaks determines his thoughts. The weaker version of the same idea says that our native language does have an inuence on our memory, perception and thoughts, but does not necessarily determine the categories or patterns of our thoughts. A simple example of language inuencing memory is the experiment which proves that people tend to remember easily things that are codable in their language: i.e. things they do have a separate word for. It is well-known that the grammatical and lexical structures of languages are different, thus some concepts are more highly codable in certain languages than in others. For example some Australian Aboriginal languages have several words for sand or Eskimo for snow, or the concept of honesty is missing from some languages. Obviously, these concepts are culture-bound, they depend for their understanding upon socially transmitted knowledge, both practical and propositional. [2] Accepting this linguistic relativity means that deriving from the differences between languages, some things can be said in one language and cannot be said in another. However, it is often possible to increase codability by using the resources of the language system. One possible way of doing it is constructing complex expressions which may acquire the same specicity of meaning as lexemes. Another possibility is borrowing lexemes from other languages, which generally takes place when two cultures meet. The national languages of the individual countries in Europe have always been inuenced by foreign languages. Earlier French was the tongue of the intelligentsia and politicians, then, it was succeeded by German in many territories, and after the Second World War English gained popularity all over the world. However, interculturalism in the past was restricted to the social and educational elite, while the vast majority of people remained oblivious to foreign inuence. In contrast to this, today the lives of ordinary people are full of foreign mainly English words and expressions. The question is whether these will be seen as English words and help our command of the language, will they nd their place in our vocabulary, like a great deal of our words did before; or, in the worst case, will simply smother our mother tongue. This latter stance is represented by many who consider English a kind of linguistic cancer, a killer language that invades other languages territory and ruthlessly
413

supplants them [3] and call for urgent actions to cultivate our native language and ght against linguistic pauperization. The process of English words inltrating into the vernacular seems to be unavoidable in the information age. After the transition of the political system in 1989, the country became more accessible for foreigners both economically and culturally. By present day the Internet, foreign mass-media and commerce have become inseparable parts of our lives, which has made our language and culture exposed to the globally dominant Anglo-Saxon inuence. Language teaching has also turned from East to West, abandoning formerly compulsory Russian for economically necessary English and as a result, by the year 2000 English has become a fashionable language among the youth, and it has entered Hungarian life through inltrating the vernacular. The world of culture, entertainment and recreation has also become permeated with the English language.

The Pes Est Magazine: An indicator of English Inuence

Nowhere is the Anglo-Saxon cultural inuence more apparent than in the capital of a capital-centered country and nowhere is its linguistic reection more salient than in the language of the press concerned with the weekly events of entertainment. The family of Est magazines are such publications, boosted in popularity and competition by its free distribution, and reaching a wide readership throughout the city. Their language exhibits many characteristics of the inuence of English and the Hungarian responses to the linguistic challenge in elds like naming, translation, professional and advertisement vocabulary, catering establishments, popular and alternative music, and also displays linguistic features such as creativity and humor, cultural borrowings and usage, adoption of intact units without translation, the creation of hybrids, pronunciation-centeredness, mistakes and unintelligibility, and the orthographical resurrection of English loanwords. Examining a number of issues of Pesti Est magazine, and its twin-magazine Komrom-Esztergomi Est, this essay will point out the above mentioned phenomena in the language of young urban middle-class Hungarians and make attempts to explain some of these linguistic anomalies. Given the nature of the research namely that the material is in print and the fact that one language inuences another primarily at the level of the lexicon, this piece will mostly be concerned with vocabulary. Areas of morphology such as afxation and compounding are also at issue, along with semantics, spelling and pronunciation. However, information on all elds will not be listed after individual cases, and only domains which are salient will be explored.
414

Pesti Est is the rst and biggest paper of a Budapest-based publisher distributing Est magazines in 16 counties and cities in the country of Hungary. The magazine has a circulation of 110 000 copies, and is distributed free of charge weekly in institutes of higher education, fast food restaurants and movie theaters. It targets people in their late teens to thirties belonging to the middle class of the Hungarian population as well as the international community in the metropolis. Of the average of 18 columns contained by a copy, the sections titled Bonts (movie plot summaries), tel-Ital (catering establishments), llst ajnl (want ads), Knny (light music and its establishments) and Koncertbonts (list of performers) of one copy and the whole-page advertisements of 8 copies have been examined. Komrom-Esztergomi Est is a more modest biweekly twin of the program magazine, published in Esztergom and circulating 10 000 copies throughout the county. It has the same layout but contains fewer columns (11) out of which only two (tel-Ital and Knny) of one copy have been examined.

Areas of linguis c inuence

Energie and X-perience Companies and Products Names and naming is one of the most obvious areas of linguistic inuence. The magazines, especially Pesti Est, yield a long list of names including those of international companies and products, Anglo-Saxon festivals, catering establishments, performers and musical styles. The rst big group to be examined is the names of foreign companies and products with international distribution. These are usually taken directly from English and preserved intact, save occasional afxation. Instances include Energie Jeans X-Perience (showing linguistic creativity and pronunciation-centered spelling), Marlboro, Burger King, Guinness, and Boss. The reason of this might be that brand names are generally connected to a certain quality and to some extent even snobbery. This latter reason along with the fact that Pesti Est also targets Anglo-Saxon expatriates living in the country might explain the occurrence of the names of foreign festivals like St Patricks Day and Valentines Day, since this area has a strictly cultural motivation. However, these holidays have gained unexplainable popularity in the last few years in Hungary as well.

415

Diszk and Reggae Music styles

Words denoting musical styles also exhibit almost exclusively unchanged English spelling: jazz, rock (and roll), funky, soul, house, dixieland, hiphop, reggae. An obvious reason for this is that these styles originated or were popularized in English-speaking countries. In keeping with the habit of transcribing English words into Hungarian pronunciation-centered spelling prevalent in the 19th and much of the 20th century, old loanwords like diszk and metl still hang on, but they are in striking minority compared to their versions with English spelling. In general, it can be observed that old loanwords from English thought to have been solidied in Hungarian spelling are orthographically resurrected by the present wave of cultural and linguistic inuence. Finally, a host of new style names crop up, the origins and meaning of which are difcult to trace, and which are highly professional: bigbeat, breakbeat, dub, electronic, triphop, downtempo, easy, and dancehall. It is interesting to note that the names of performers, even though they display a great deal of Anglo-Saxon musical and cultural inuence, reect linguistic humor and creativity. Of 178 performers listed in the examined copies of Pesti Est 66 had names partly or exclusively English, while out of 78 disc jockeys 40 had English names. Performers create English names for themselves to reach an international audience (language not being an obstacle in the enjoyment of instrumental music), to distinguish their musical style, and to denote their own nationality. Another reason is that they aspire for international success or at least presence in the world market. Nevertheless, their choice of names is not always the best. Examples of these unfortunate choices are The Deathbeath, Listen! Orchestra, Deep Smile Cafe or Night Cafe.

DJ New Tone Band Names

Names of groups often include the old loanword band, boys, orchestra or singers besides the Latinate loanwords du, tri (or trio) and quartet and the name of their musical style (jazz, blues, dixieland, funky, etc.). Disc jockeys are referred to as DJs or MCs, these words coming from the English disc jockey and master of ceremony and being pronounced the English way. Out of the few disc jockeys working in the country the majority tend to stick to their original names (Dj. Szab Tams, Dj. Bli & Dj. Pollk), only one of them uses an English name: Dj. New Tone. This even shows some linguistic creativity: can be understood literally (New Tone j hangnem) or as an alternative spelling of the name Newton.
416

Of the numerous forms linguistic humor and creativity can take, many can be found on the pages of Pesti Est. Puns abound in the names of performers, disc jockeys, events and places. Types of creative constructions range from the transcription of English words in Hungarian (pronunciation-centered) spelling (DzsEszters), the transcription of Hungarian words in the English dialectal pronunciation-centered spelling (Gangxsta Zolee Zoli of Zoltn, Dj. New C nyuszi, Dj. Toncsi Cox koksz meaning both coal and drug, Tengs Lengs tengsz-lengsz), the re-segmentation and alternative spelling of English words (Dj. Ridoo re-do, Dj. Mixam mix em from mix them, Dj. Twist R twister musical style and allusion to American movie Twister) to the substitution of English words for their homophones and antonyms (Never Wood never would, Nevergreen evergreen), the blending of English words (Caribeat Caribbean+beat, Reggaester reggae+Easter), the blending of Hungarian and English words (Rocktogon rock+Oktogon), and the substitution of English words with very similar Hungarian ones with different meaning (O. J. Smson O. J. Simpson, Heri Davidson Harley Davidson). The reasons for such a rich outburst of linguistic creativity are twofold. Firstly, Hungarian spelling aims to reect pronunciation, while English spelling has preserved old word forms in spite of phonetic developments. That is why Hungarians warmly welcome alternative, pronunciation-centered spellings developed recently in the United States. The micro culture producing such codes of transcription has also become highly fashionable with Black rap and soul music and culture, thus reinforcing the adoption of such spellings. Secondly, in the 1990s Hungarian humor entered its linguistic phase with the emergence and immense popularity of Holl sznhz (Andrs Lar, Mikls Galla, Natlia Nagy and Rbert Dolk-Saly). Their company popularized linguistic humor in various organs of the national media and thus geared Hungarians towards detecting, appreciating, and creating puns.

Crazy Horse and Cactus Juice Pubs Catering Establishments

The names of catering establishments yield interesting data. Of the 87 names listed (under the headings tterem, Nemzetkzi konyha, Kvzk, Pizzrik and Srzk) 46 are in part or exclusively English. The names consist of the proper name and the name of the type of establishment. The most commonly occurring words here are restaurant, caf, pub and club. The reason for adopting such a terminology is probably the aim to attract English-speaking tourists and Anglo-Saxon residents in addition to Hungarian consumers. These split-customer businesses exhibit hybrid (partly English, partly Hungarian) names like Jazz Garden Zens tterem, Emke-Chicago tterem, Pertu Station tterem, Fregatt Pub, Pesti Est Cafe and Bilird 88 Club. More specialized in catering for the citys international community are es417

tablishments with exclusively English names, counting 18 in number and including names like Harley Caf, Crazy Horses Pub, Mega Pizza Speedy, Caf Rolling Rock, Cactus Juice Pub Restaurant and B-City Pub, the last of which displays linguistic creativity. An interesting cultural observation might be that although some establishments recommend wines in their summary, the Hungarian words boroz or borpince never appear in their names, suggesting that from the traditional habit of consuming wine the focus has shifted to beer, a German and Anglo-Saxon drink. In conclusion, it can be noted that the inuence of the Anglo-Saxon gastronomical and drinking culture combined with the increasing number of foreign tourists and the growing international community has resulted in an Anglicized prole of eating and drinking establishments in the capital. A quick glance at its twin-publication for Komrom-Esztergom county (KomromEsztergomi Est) will clearly show that the above described tendency is even more apparent in the names of restaurants, cafs and pubs listed there. Although this publication advertises signicantly fewer catering establishments in the county seat (Tatabnya), and in small towns and villages in the area, the names appearing on its pages are almost exclusively English or English-Hungarian hybrids. Apart from one cukrszda (confectionery) and one fogad (guest house) only names like 47-es Dokk Disco & Pub, Country Cafe (sic!), Ladies And Gentlemans Club (sic!) or Club Laczhzy Restaurant appear. These kinds of naming cannot be explained by the desire to attract foreign especially Anglo-Saxon guests, so the reason must be simply the desire to follow the trend in the capital. Only one name shows the previously described linguistic humor: Plety-Caf-Sec.

Enjoy the avor of success Classied Ads, Want Ads

Although no area is devoid of problematic words, most such constructions occur in the eld of advertisement. Both whole-page ads and want ads contain many debatable solutions. These include the adoption of intact units like phrases and whole sentences presumably counting on the readers knowledge of English (Enjoy the avor of success Boss cigarettes, Come to Marlboro Country Marlboro cigarettes, Got it? Smash magazine, king size Symphonia cigarettes, New in town New Yorker clothes, Get the funky! (sic!), disco party time, The legend continues, Rhythm is the difference, Play that funky music!, Saturday night fever schedules of musical events) and the domestication in Hungarian of English words with Latinate parts based on the pattern of Latin loanwords (Privt, Classic, Pro, Momentum Pannon GSM mobile phone subscription types, motivci motivation, regisztrci registration, centrikus centered, koordinci co-ordination, kreatv creative, opertor
418

 operator, recepcis receptionist, energikus energetic, dinamikus dynamic, ambci ambition, promci promotion want ads). Another rather dubious and confusing group contains the adoption of new English words with Hungarian equivalents (steak slt hs, party buli, box klvvs, pub kocsma, toast pirts) and the compounding of Hungarian and English words (privt party, technomentes, l jazz music, live-lemezbemutat).

What are they gonna say?

Time and again individuals call for the purication of the language from such unnecessary words, but multiple forces continue to hinder such efforts. In the language of advertisement foreign words tend to suggest quality and exclusiveness, and sound sophisticated and professional, thus boosting the sale of products. In the sciences foreign loanwords provide a common terminology and make translation easier, especially because in many cases the language is not able to follow the rapid changes in technology and science. Finally, in international forums in politics and sports they likewise facilitate communication. These factors give rise to the large-scale non-selective borrowing of English vocabulary, the items of which in turn undergo Hungarian afxation in usage. Is this a sign of decay or is our language enriched thereby? Is it necessary to eliminate these phenomena or will the language purify itself? If not, is anybody entitled to interfere with the course of linguistic changes? The questions are many. What most linguists agree in is that there is a need for a novel framework for traditional Hungarian language cultivation, that of language strategy which encompasses the new requirements of our age to maintain our linguistic culture. The most controversial issue about it is the form in which language protection can take place. Is it practical to intervene into the languages natural development with a new language law? The government decided to take action: in 1999the Hungarian Professors World Association decided that the language needed protection and prominent Hungarian linguist Lszl Grtsy began to work out a project which was submitted to the Hungarian government. The proposal was accepted and will be on its agenda very soon. Since Hungary has a greater concentration of foreign-language signs than other European countries, the bill would forbid businesses to promote themselves in a foreign language only; the signs should include the Hungarian equivalent of the English or German text, names of businesses could only consist of Hungarian words and words of foreign origin that have already become part of the language. On the other hand, many linguists, including Andrs Komlsi from the Hungarian Academy of Sciences Language Institute question the necessity of the forthcoming law. Gy419

rgy Szpe, President of the Association of Hungarian Applied Linguists and Language Teachers advises that instead of negative campaigns like regulations and laws more sociolinguistic and psycholinguistic research should be carried out on language use, initiated and partly nanced by the Academy. [4]. Nobody denies that there is a fundamental and growing need for Hungarians to speak foreign languages, especially English, in increasing numbers and in an increasingly adequate manner [5] since the information facilities of the age, the creation and maintenance of international links requires the use of English. Probably a better command of English in the new generation combined with a modernized program for mothertongue education will help fence off many of the above described linguistic anomalies and enable the youth of the country to resist the Anglo-Saxon inuence.

Bibliography
[1] Longman Dictionary of Contemporary English, Longman, 1984, ISBN 0-582-776465 [2] LYONS, J. [1990]: Language and Linguistics, an introduction. Cambridge University Press, Cambridge, ISBN 0521297753, 9780521297752 [3] FINDAHL, O. [1989]: Language in the Age of Satellite Television In: European Journal for Communication, Vol.4. pp 133-159 ISSN 0341-2059 [4] SZPE, G. [1999]: Szakemberek s beszlk egyttmkdse a magyar nyelv jelenvel s jvjvel kapcsolatos krdsekben (In: A magyar nyelv az informatika korban, ed. Glatz F. Magyar Tudomnyos Akadmia, Budapest, 1999, ISBN 9789630582049) [5] PUSZTAY, F. [1999]: Magyarul s magyarn (In: A magyar nyelv az informatika korban) Pesti Est kulturlis programmagazin. Galambos Attila K. (Gen. Ed.), Budapest: Pesti Est Kft. Volume IX. Issues 5-6, 8, 10, 12-14, 16. for scanning whole-ads, 16. for in-depth analysis. (from the courtesy of Gyrgy Tth) Komrom-Esztergomi Est kulturlis programmagazin. Sink Gyula (Gen. Ed.), Esztergom: Pesti Est Kft. Volume VI. Issue 1.

420

Firemn lantropia ako sas konceptu spoloensky zodpovednho podnikania

Vladimra Juriov Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Fakulta masmedilnej komunikcie, Katedra marketingovej komunikcie, Trnava, Slovensk republika; vladimira.jurisova@gmail.com

Abstrakt
Prspevok sa zaober problematikou remnej lantropie a jej postavenia v koncepte spoloensky zodpovednho podnikania, denciou spoloensky zodpovednho podnikania, jeho zkladnmi oblasami a lohami. V neposlednom rade pojednva o peanch a nepeanch formch remnej lantropie a ich charakteristike. Kov slov: spoloensky zodpovedn podnikanie; oblasti spoloensky zodpovednho podnikania; remn lantropia; pean a nepean formy remnej lantropie

vod
Spoloensky zodpovedn podnikanie predstavuje irok trend, ktor aktvne podporuj rmy, vldy a mimovldny sektor. Koncept spoloenskej zodpovednosti riem reektuje zujem o kvalitu ivota irej komunity a presahuje primrny cie ekonomickho zisku. Zapojenie sa riem do spoloensky zodpovednho podnikania je dobrovon a oraz rozrenejie aj v slovenskom podnikateskom prostred. astou sasou innost riem, ktor sa snaia podnika spoloensky zodpovedne je aj remn lantropia, ktor predstavuje dobrovon a bezodplatn innosti smerujce na pomoc uritm vybranm subjektom.

1 Teore ck vymedzenie pojmu remn lantropia a jej postavenie v koncepte spoloensky zodpovednho podnikania
Spoloensky zodpovedn podnikanie mono denova ako podnikanie takm spsobom, e rma dosiahne alebo prekon etick, prvne, komern a verejn oakvania, ktor m od nej spolonos. Je to manaovanie pozitvnych vplyvov, ktor m rma na spolonos a na ivotn prostredie, a ktor dosahuje svojimi innosami, produktmi alebo slubami, a prostrednctvom interakcie s kovmi stakeholdermi ako s zamestnanci, spotrebitelia, investori, komunity a dodvatelia [1]. Spoloensk zodpovednos sa asto stotouje s podnikateskou etikou. V tejto svislosti treba uvies na sprvnu mieru rozdiel medzi tmito pojmami. Podnikatesk etika vyaduje od jednotlivca alebo organizcie, aby sa sprvali presne poda uritch pravidiel etiky.
421

Spoloensk zodpovednos je prejavom toho, ako mu podnikatesk subjekty ovplyvova svojimi aktivitami zujmy ostatnch skupn vo svojom okol[2]. Koncept spoloensky zodpovednho podnikania mono teda vysvetli ako dobrovon snahu riem zlepova svoje okolie a spolonos, vychdzajc pri tom z morlnych a etickch princpov, v spoluprci so vetkmi zainteresovanmi stranami. Otzkou je, preo by mali rmy podnika spoloensky zodpovedne? Pre kadho podnikatea je primrnym cieom dosahovanie zisku. Napriek tomu, e spoloensky zodpovedn podnikanie v nijakom prpade nezabrauje rme vytvra zisk ani ju v tom neobmedzuje, vynra sa tu otzka, preo by mali rmy pristupova k podnikaniu spoloensky zodpovedne. Na zklade pretudovanej literatry sme zistili odpovede na dan otzku, ktor je mono zhrn do nasledujcich bodov: spoloensky zodpovedn podnikanie postaven na spolonom etickom zklade, prina pozitvne vsledky rmm aj spolonosti, zvyuje reputciu rmy a produktivitu zamestnancov, pomha zvyova zisky, nakoko spotrebite je poda prieskumov nchylnej kpi si produkt rmy, ktor sa sprva spoloensky zodpovedne ako od vrobcu, ktor takto nekon, pomha budova goodwill a zvyuje dveru v znaku, zvyuje monos prchodu novch partnerov/investorov, kee rmy podporujce koncept CSR sa javia ako serizne a bezpen, podnecuje nrast poznania nutnosti tchto aktivt vedcimi predstavitemi v biznise a ich snahu o rozrenie podnikania o al rozmer, zmieruje konkurenn tlak. Poda Hanulkovej s snahy spoloensky zodpovedne podnikajcich riem nasledovn: dosiahnutie ekologickej rovnovhy, dosiahnutie rovnovhy medzi etikou a ekonomikou, uznanie udskho faktora, dosiahnutie vyej produktivity, zohadnenie spoloenskch poiadaviek a tlakov, vytvranie socilneho partnerstva[3].
422

Ako vyplva z uvedench poznatkov, koncept spoloensky zodpovednho podnikania by mal prechdza celou truktrou spolonosti a by zahrnut vo vetkch jej aktivitch. Vo rmch psobiacich na Slovensku, ale najm v zahrani existuj pre tto oblas vo rmch oddelenia, ktor sa tkaj tejto problematiky, tie kontroluj uplatovanie spoloensky zodpovednho podnikania v aktivitch danej rmy, navrhuj dan aktivity a zabezpeuj priamu spoluprcu s tretmi stranami v tejto oblasti. Spoloensk zodpovednos riem sa tka troch rovn, ekonomickej, socilnej a enviromentlnej[4].Znamen to, e spoloensky zodpovedn rmy sa vo svojich aktivitch zaoberaj ich vplyvom na jednu, dve alebo vetky tri tieto roviny. V mnohch prpadoch me by ich psobenie vzjomne podmienen. Oblasami spoloensky zodpovednho podnikania a konrtnymi aktivitami s: 1. Ekonomick rovina:opatrenia na odmietanie korupcie, podpora transparentnosti,implementciu princpov dobrho riadenia rmy,posilnenie ochrany duevnho vlastnctva,skvalitnenie a zvenie bezpenosti produktov a sluieb,utuenie vzahov s investormi i zkaznkmi. 2. Socilna rovina: lantropick aktivity a remn dobrovonctvo,darovanie asu a know-how neziskovm organizcim,skvalitnenie zamestnaneckej politiky,podporovanie zdravia a bezpenosti zamestnancov,rozirovanie monost ich vzdelvania a rekvalikcia,zamestnvanie obanov z meninovch alebo znevhodnench skupn,garantovanie rovnosti prleitost muov a ien. 3. Enviromentlna rovina: aktivity, ktormi rmy zavdzaj ekologick vrobu,investcie do technolgi,ochrana prrodnch zdrojov,snaha o povzbudenie ekologickej remnej kultry.

2 Firemn lantropia ako sas koncepcie spoloensky zodpovednho podnikania

Spoloensky zodpovedne zmajce rmy taktie asto vykonvaj urit lantropick innos, ktor je zlokou irieho konceptuspoloensky zodpovednho podnikania. Filantropiou vo veobecnosti nazvame innosti osb alebo organizci, ktor m urit verejnoprospen charakter a podporuje tak tretie osoby s cieom dosiahnutia ich vyej kvality ivota. Pokia hovorme o podpore organizciami, ide o remn lantropiu. T denuje Klub remnch darcov ako podporu rmy verejnoprospenm organizcim alebo projektom prostrednctvom vlastnch programov darcovstva. Me ma rzne formy, naprklad poskytnutie peanch prostriedkov, produktov alebo vecnch darov, zabezpeenie vybavenia, poskytnutie informci, know-how alebo dobrovonckej prce zamestnancov rmy[5].

423

Firemn lantropia predstavuje sas konceptu spoloensky zodpovednho podnikania a povauje sa za jednu z modernch foriem darcovstva, ktor sa sna riei problmy spolonosti podporou vzdelvania, inovci a rozvojom schopnost ud, aby boli schopn pomc si sami.Spoloensky zodpovedn podnikanie pri tom predstavuje koncept, ktor presahuje remn lantropiu. Firemn lantropia je jeho integrlnou sasou, ale nesmie sa na u redukova. Jednotliv nstroje remnej lantropie zvisia od prstupu rmy, ktor vykonva lantropick aktivity. Me s o dva prstupy aktvny alebo pasvny. Aktvna podpora znamen, e rma m vypracovan lantropick stratgiu a poda nej aktivity podporuje. Venuje sa vopred stanovenm konkrtnym oblastiam podpory. Ak je rma v pasvnej lohe, v podstate ak na iadosti organizci a jednotlivcov a tie poda uvenia podpor alebo nepodpor. Ide o podporu ad hoc a jednorazovch aktivt.

3 Nstroje remnej lantropie

Filantropick aktivity riem mono rozdeli na pean a nepean. Do oblasti nannej podpory meme zaradi nasledujce nstroje: 1. Priama podpora Z pohadu rmy ide o najjednoduchiu formy darcovstva. Takto forma podpory bva zva odpoveou na konkrtnu iados iadatea, ktorm me by jednotlivec alebo organizcia. Pomoc me by poskytovan ako urit nann iastka, alebo sa me jedna o vecn dar zakpen rmou.Inou monosou je opakovan podpora uritho subjektu, ktor sa povauje za vhodnejiu pre obe strany, nakoko je tu monos plnovania a efektvnejieho vyuitia poskytnutch prostriedkov. 2. Zbierka medzi zamestnancami V prpade vyhlsenia zbierky medzi zamestnancami, maj rmy niekoko monost ako tto zbierku realizova. Pravou monosou je jednodov zbierka, ktor sa spja s uritou udalosou, eventom, akm je naprklad vianon veierok, portov hry a podobne. Inmi, sostikovanejmi metdami je tzv. payrollgiving a matchingov fond. Pod pojmom payroll giving rozumieme zrky zo mzdy, ktor je teoreticky schopn si zabezpei kad zamestnanec bez pomoci rmy. Payrollgiving v oblasti remnej lantropie vak znamen prve administratvnu podporu zo strany rmy, tak aby zamestnanec nemusel iada banku, ale rma (personlne oddelenie, ekonomick oddelenie) sa postaraj o vetky administratv424

ne povinnosti s tm spojen. Zamestnanec iba podpe shlas s mesanm strhvanm uritej sumy zo svojej mzdy v prospech uritho lantropickho projektu.Treou monosou nannej podpory medzi zamestnancami je tzv. matchingov fond. Vychdza z anglickho slova matching, ktor znamen zhodovanie, prispsobovanie. V prpade matchingovho fondu ide participovanie rmy na spolonej zbierke. Spolonos, ktor zriadi matchingov fond pome zamestnancom venova urit dobrovon iastku na verejnoprospen ely. Spolonos zriadi v banke separtny et, na ktor s odvdzan tieto prostriedky a raz za urit obdobie ich vopred urenm spsobom navi alebo znsob. Hlavnou vhodou fondu je sinnos individulneho darcu (zamestnanca) s remnm darcom (podnikom). V zahrani je matching vemi rozren[6]. 3. Firemn nadcia, remn nadan fond Firemn nadcie si rmy zakladaj v prpade, e maj zujem dlhodobo uskutoova remn lantropiu. Pre rmu takto nadcia predstavuje ucelen a prehadn spsob pouitia prostriedkov na lantropick ely. Firemn nadcia vystupuje rovnako ako kad in nadcia ako samostatn prvny subjekt, ktorho zriaovateom je dan rma. 4. Charitatvne aukcie a vstavy Takto akcie usporiada rma za elom zskania nannch prostriedkov na urit charitatvny el. Op sa jedn o urit event, kedy rma zabezpe jeho organizciu a uhrad nklady s ou spojen. Tu je potrebn zabezpei dostaton mnostvo umelcov, sponzorov, ktor s ochotn venova svoje diela do takejto vstavy alebo aukcie. Cieom podujatia nebva iba samotn draba, ale vznik tu aj priestor na prezentciu danej charitatvnej organizcie, to znamen, e okrem fundrisingu mono hovori aj o efektvnom PR. 5. Cause related marketing Je zaloen na princpe spojenia ziskovho a neziskovho subjektu so ziskovm a zrove dobroinnm cieom. Pri cause related marketingu poskytuje charitatvna organizcia svoje meno, imid, etiketu alebo logo (licenciu) uritej komernej rme. T za to poskytuje neziskovmu subjektu urit odplatu, percentulny podiel z predaja kadho produktu, as, i in nepean plnenie, napr. renie informovanostio spoloenskom problme (naprklad jogurty s logom na podporu obet povodn, maslo a vaok z jeho predaja na internetizciu kl, i nhradn rodiovsk starostlivos na kartnoch mlieka)Cause related marketing me by tie silnm nstrojom na dosahovanie marketingovch cieov. Stva sa dleitm marketingovm nstrojom, pretoe vyuva dveru zkaznkov v poskytovanie prleitosti na zlepenie ivota inm komunitm, m zvyuje hodnotu znaky[6].
425

Okrem nannej podpory me rma v rmci remnej latropie vyui nstroje nenannej podpory: 1. kolenia, vzdelvanie a odborn pomoc Filantropicky zmajce rmy sa snaia o zvyovanie odbornosti a profesionality organizci tretieho sektora. Firma vykonva tto innos dobrovone a bezodplatne smerom k charitatvnej organizcii. Me s o cel rad aktivt ako naprklad vzdelvanie, kurzy, kolenia, seminre, trningy i poradensk sluby. 2. Poskytnutie zzemia Charitatvne organizcie potrebuj rovnako ako vetky in organizcie urit podmienky, ktor zabezpeuj ich monos fungovania. V tomto prpade me rma poskytn charitatvnej organizcii priestory s nzkou alebo iadnou cenou za prenjom, techniku (potae, tlaiarne, prezentan pomcky) i poskytnutie remnch vozidiel na prepravu ud alebo materilnej pomoci. 3. Poskytnutie sluieb, ktor s predmetom innosti rmy Firma poskytuje predmet svojej innosti bezodplatne alebo za niiu ako tandardn cenu organizcii tretieho sektoru. Me s naprklad o poradensk sluby, sluby auditora, grack sluby a podobne. 4. Firemn dobrovonctvo Firemn dobrovonctvo znamen, e rma a jej zamestnanci sa zapoja do uritho dobrovonckeho programu, ako me by naprklad pomoc pri innostiach spojench s prcou so znevhodnenmi socilnymi skupinami ako s deti alebo star udia i bezdomovci, ale aj pomoc pri ochrane ivotnho prostredia.

Zver
Na zklade uvedench poznatkov mono kontatova, e v prpade, e rma m zujem uskutoova urit lantropick aktivity, ktor spadaj do trendu spoloensky zodpovednho podnikania, m na vber z vekho mnostva innost. Me s o nann podporu, ktor sa len do rznych typov aktivt, alebo v prpade, e sa rma momentlne nenachdza v pozitvnej ekonomickej situcii, m monos zapoji sa do rznych programov nenannej pomoci.

426

Zoznam pouitej literatry

[1] BUSSARD, A. et. al.: Spoloensky zodpovedn podnikanie. [online]. Dostupn na internete: <http://www.panet.sk/sk/dokumenty/text_zodpovedne_podnikanie.pdf>. [2012-01-15] [2] SLIVKOV, A. [2009]: Spoloensky zodpovedn podnikanie a jeho vznam pre spolonos.[online]. Dostupn na internete: <http://www.cpf.sk/les/File/zbornik2009. pdf>[2012-01-15] [3] [4] HANULKOV, E. [1997]: Podnikatesk etika. Bratislava: Eurounion, 1997. s. 42 NADCIA PONTIS: Preo sa rmy zaoberaj CSR?. [online]. Dostupn na internete: <http://www.nadaciapontis.sk/11697>. [2012-01-10] [5] KLUB FIREMNCH DARCOV: Slovnk pojmov. [online]. Dostupn na internete: <http://www.klubremnychdarcov.sk/slovnik.html>. [2012-01-15] [6] FRUM DONOROV: Slovnk pojmov.[online]. Dostupn na internete: <http://www. donorsforum.sk/nove_SK/projektrozvoja_slovnik.html>. [2012-01-15]

427

Kresansk poa e kultry

Mria Klobuick Katedra veobecnej a aplikovanej etiky FF UKF Nitra, Nitra, Slovensk republika; mklobusicka@ukf.sk

Abstrakt
ivotn podmienky modernho loveka sa zo socilneho a kultrneho hadiska tak zmenili, e mono hovori o novom obdob udskch dejn. Nov formy kultry (masov kultra), nov spsoby myslenia, konania a trvenia vonho asu, psobenie masmdi, procesy globalizcie, vzrastajce styky medzi nrodmi, vo vej miere sprstupuj poklady rozmanitch kultr a postupne pripravuj univerzlnej typ civilizcie. Kov slov: kresanstvo; kultra; nboenstvo; masmdi; eurpske kultrne dedistvo

Eurpska civilizcia vyrstla z kresanskch koreov. Bolo to kresanstvo, ktor prinieslo Eurpe nielen vieru, ale aj kultru, vzdelanie, nov spsob myslenia, podnietilo jej vestrann rozvoj. Aj nai predkovia Slovieni sa prijatm kresanstva v 9storo pripojili k civilizovanm nrodom Eurpy. Sloviensky jazyk, zostaven sv. Cyrilom a Metodom sa stal tvrtm liturgickm jazykom (po latinskom, hebrejskom a grckom) a de facto i tvrtm svetovm jazykom tej doby. Tmto inom genilni svtci sv. Cyril a Metod predili svoju dobu o 1100 rokov (a II. vatiknsky koncil zaviedol bohosluby v nrodnch jazykoch.) Na zaiatku novho tiscroia s oraz vraznejie dve tvre Eurpy. Jedna z nich predstavuje trval, priame i nepriame, hospodrske, etnick, kultrne a spoloensk naptie, ktor oddvna blokuje zjednotenie Eurpy ako aj opravdiv pokoj a bezpenos. Druh tvr symbolizuje vnimon historick schopnos prekonania mnostva napt prinajmenej v Strednej a Zpadnej Eurpe a upevnenie pravho eurpskeho ducha.[1] Mnoh vznamn teolgovia tchto ias hovoria, e nov tiscroie bude bu duchovn, alebo nebude vbec. V svislosti s prevanm vstupu do novho milnia je zaujmav i nasledovn mylienka: ak prv tiscroie bolo zaujat formulovanm a zkostlivou obranou prvd viery, potom druh tiscroie charakterizuje silie o vybudovanie autority, truktr a intitci. Toto vetko je dnes v krze, pretoe lovek pochopil, e astie me preva a nachdza iba vo vzahoch, ktor slobodne vytvor. Preto tretie tiscroie bude tiscrom vzahov.[2] Dleitm aspektom modernej doby je prechod od univerzt, kde sa denovala a odovzdvala kultra k masmdim, hlavne k televzii. Moc televzie sa uplatuje vo svete obra428

zov, mylienok, tob celkom novm spsobom o do kvality a kvantity. Sprvny pohad na komunikan prostriedky odhauje konanie ud ako prejav osobitnej kultry, ako uskutonenie udskho ducha a tvorivej sily, ktor spoluvytvraj cel kultru udstva.[3] Prnosom masovokomunikanch prostriedkov je predovetkm dostupnos informci, napomhanie a prehlbovanie dialgu, rozirovanie okruhu zujmov v oblasti kultry, vzdelvania, umenia a portu. Medzi nebezpeenstv psobenia mdi patr nvyk povrchnej spokojnosti, pasivita, tlm konfrontcie a kritickho hodnotenia ich obsahu. Obrovsk vplyv masovokomunikanch prostriedkov, hlavne televzie a internetu, na formovanie, vchovu a kultivovanie loveka, m na zreteli i Cirkev, ktor je povolan pomc mdim sta sa hlsatemi Toho, skrze ktorho vetko bolo stvoren.[4] Cirkev si je plne vedom svojej zodpovednosti a loh na tomto poli a vie, e k plnmu loveenstvu me prs len prostrednctvom kultry, to znamen prostrednctvom pestovania prirodzench dobier a hodnt. K tomuto cieu slia vetky cirkevn intitcie, ponc od Ppeskej rady pre kultru v Rme, cez Konferencie biskupov jednotlivch ttov, ktor maj zriaden oddelenia pre kultrnu oblas, a po kultrno nboensk aktivity miestnych malch spoloenstiev. V mdich s vetky nzory prezentovan ako rovnocenn. Vedie to v konenom dsledku do relativizmu kultry a hodnt. Takto dochdza k vynteniu si tolerancie vetkch nzorov. Globalizcia vedie a do vykorenenia z nrodnej kultry a do jej vmeny za masov kultru. Globlny trh zaprinil vznik ideolgie konzumizmu. O jej rozrenie sa priiuje najm reklama, ktor inne presveduje ud, e nadobdanie dobier je naplnenm ich najvych apirci. Dnes nie je nim nezvyajnm zneuvanie televzie ako prostriedku na uplatovanie svojho vplyvu na divkov, ale na druhej strane neme taktie nikoho udivova silie Cirkvi, ktor sa sna vykonva medilnu edukciu, ako spsob na dobr a vhodn vyuitie mdi.[5] Sasne vak kultry tradine kresansk, preniknut tiscronmi nboenskmi tradciami, prevaj vek otrasy. Preto treba nielen vtepova vieru do kultr, ale aj oivi odkresanen svet, v ktorom asto jedine kresansk vchodisk maj kultrny charakter.[6] Svt Otec Jn Pavol II. ustavine vyzval eurpske krajiny k obnove kultry. Ak si m Eurpa njs svoju nov tvr, mus sa obrodi predovetkm duchovne: Jadrom kadej kultry je priblenie sa k najviemu z tajomstiev k tajomstvu Boha. Zvl zpadn Eu429

rpa dnes preva postkresansk obdobie; spolonos je odkresanen, alergick na vetko nboensk, svisiace s intitciami. Bude teda Eurpa ete kresansk? Pravdepodobne bude pluralistick. Musme sa naui repektova ud s inmi vziami sveta. Repekt vak nebrni jasne vyjadri svoj postoj. Nemono zaprie vieru a mravn zsady! Prve tu je dleit angaovanos kresanov, aby hlas dobra nezanikol, ale vybojoval si cestu k uiam zodpovednch. Ppe Jn Pavol II. hovoril, e vstupujeme do tiscroia, ktor bude aj v krajinch s dvnou kresanskou tradciou poznaen hlbokou spleou kultr a nboenstiev. V mnohch krajinch kresania s, alebo sa stvaj malm stdom (Lk 12, 32). To ich stavia pred vzvu vydva zretenejie svedectvo o osobitnch rtch svojej totonosti, asto v podmienkach osamelosti a akost.[7] Sasn bytok posvtnosti a stratu nboenskho povedomia, ie sekularizciu mono poklada za najtraumatickejiu zmenu, s ktorou sa lovek dneka dostva do konfrontcie. No i napriek mnohm modernm vstrelkom kresansk charakter kultry pretrvva. Tradcia sa jednoducho ned poprie a zkladom kultry bolo vdy nboensk ctenie. Zostva hodnotou, ktor dodnes zabezpeuje vitalitu, sdrnos, tvoriv energiu a ivotn pohyb celej naej civilizcie. Jasn postoj Cirkvi k kultrnym premenm bol denovan u Druhm vatiknskym koncilom, kde sa v kontitcii Gaudium et spes v b. 58 pe: Cirkev je v tom istom ase poslan k vetkm nrodom kadho veku a kadho kraja, a preto sa neviae vlunm a nerozlunm spsobom na nijak rasu, na nijak nrod, na nijak zvltny ivotn tl, na nijak dvne alebo nov obyaje. Je vern svojim vlastnm tradcim a zrove vedom svojho univerzlneho poslania, me sa spja s rozlinmi formami kultry; a tm zskava tak Cirkev, ako aj jednotliv kultry. Tvorcom i prijmateom kultrnej premeny je lovek. On vytvra kultru, ale zrove je ou pretvran. V tejto interakcii sa formuje jeho ivot. Za kultrnos voi sebe sme zodpovedn Bohu. Kee lovek je slobodn bytos, m vdy monos voby: poveda no alebo nie ponuke masovej kultry devastujcej duu, zotroujcej jeho mravn ctenie uvonenou morlkou; kultre, ktorej ni nie je svt, vetko je dovolen, zneuiten a aj zneuit. Oproti tejto kultre stoj jej nenpadn, tich alternatva, ktor sa akoby v tieni, v menine voi dominujcej kultre rozvja primerane prostriedkom, ktor m. Rozoznatenm znakom tejto kultry je duchovn rast a smerovanie k dobru. Nem zbrane hromadnho poblznenia ako dominujca kultra. Jej kvality s z odbornho hadiska rovnako dobr, ba asto i lepie. Je to kultra ivota, morlky, cty a lsky k loveku.

430

Tak ako Cirkev, aj kultru musme stava na skale Desatora. Takej kultre neublia vchry a kaln vody ju neodnes. Kresanstvo m o poveda kultre dneka i budcnosti. Nositemi pravej kultry bud vdy udia. Nie noviny, nie papier, nie televzia a internet, le udia. To ns veriacich zavzuje. Ale aj vetkch ostatnch, ku ktorm chceme ma dobr vzah. Mali by sme urobi vetko preto, aby sa tie u ns na Slovensku viera stala pravou kultrou.[8] Na eurpsku kultru malo nepochybne najv vplyv kresansk dedistvo a kresansk ponmanie loveka. K budovaniu novej Eurpy s potrebn mnoh ruky, ale predovetkm mnoh srdcia, o nebij len pre peniaze a kariru, ale pre lsku k Bohu a k uom. Jn Pavol II. nm pripomna, e ak chceme dobre naprojektova dom, potrebujeme vhodn nstroj na meranie. Kto nepozn mieru, ten sa minie ciea. Budovatelia Eurpskeho domu maj k dispozcii obraz loveka, ktor vtepilo do starovekej kultry nho kontinentu prve kresanstvo. Ponmanie loveka stvorenho na obraz a podobu Boiu nie je teda nejakm muzelnym pozostatkom, ale zkladnm kameom pre dnen Eurpu, ktor me spoji mnostvo stavebnch kameov rozlinch kultr, nrodov a nboenstiev do novej stavby. Bez spomnanho kritria miery riskujeme, e Eurpsky dom sa rozdel a nebude ma trvcnos. Kad spolonos si had prostriedky, ktormi jednotlivm lenom predklad hodnoty, o ktor sa opiera jej truktra a fungovanie, a normy, ktor reguluj ich sprvanie a konanie.[9] Je preto potrebn vloi svoju energiu, as a schopnosti do formcie ud ku kultrnej senzibilite. Formcia sa m uskutoova v odvnej otvorenosti voi kultrnym javom dneka a m by nasmerovan na primn spoluprcu duchovenstva s laikmi, bez ktorej nemono hovori o evanjelizcii kultry. Ide tu o organizovanie stretnut, budovanie centier a potrebnch truktr pre tch, ktor ctia naliehavos povolania ku kultre Ducha. alej je potrebn venova pozornos dejinm a tradcii vlastnho nroda, jeho koreom, duchovnmu dedistvu a kultrnej identite. Poznanie kultrnej tradcie umouje odhali dobro a krsu, ktor je v nej skryt a erpanie z nej m posilujci inok pre formovanie dobra a mravnosti v loveku.[10] Treba ma tie odvahu uskutoni proces oistenia a zrieknutia sa toho, o preka podobnosti s obrazom Krista. Nenecha sa vtiahnu do kultry tby a pitku, ktor sa dnes oznauje za eurpanstvo. Ide vak skr o antikultru ako o kultru. Tu je potrebn vrti sa k zkladnmu rozliovaniu. Nikdy toti neexistovala kultra, ktor by sa vyznaovala len pravmi hodnotami. Prav a neprav kultra boli vdy zloito popretkvan. Tam, kde sa stala dominantnou pseudokultra a urovala beh ivota, nastala vdy krza kultry. Dnen krza je osobitne vrazn a zd sa, akoby sa v nej kumulovali vetky negatva
431

z predchdzajcich krz v dejinch, ktor sa nepodarilo dostatone prekona. Pseudokultra sa obrtila proti loveku a ivotu. Namiesto toho, aby lovek zoachoval svoju prirodzenos, ni ju a brni rozvinutiu duchovnho ivota. Jedin vchodisko a cesta obnovy je v nvrate modernho loveka k Bohu. V nvrate slobodnom, plne vedomom, hlboko osobnom. udsk kultrotvorn aktivity sa musia sta bosko udskmi. Len tak sa me kultra oivi, vymani z krzy.

Zver
Opravdiv kultrny rozvoj loveka a spolonosti spova v lske k Bohu a k blnemu. Nejde o nanucovanie pohadu viery neveriacim, ale o tlmoenie a brnenie hodnt, zaloench na samotnej prirodzenosti udskej bytosti. Lska sa tak stva slubou kultre, politike, ekonomike i rodine, aby sa vade repektovali zkladn princpy, na ktorch spovaj osudy udskch bytost i budcnos civilizcie. Kresansk kultrne hodnoty, garantovan svojm Autorom Jeiom Kristom a osveden dvojtiscronmi dejinami, nm mu by spoahlivm meradlom na rozliovanie toho, o je dobr, hodnotn a o je pomlen, scestn. Dnes hovorme o kultrnom decite ako o neblahom dedistve totalitnej uzavretosti minulho obdobia, ale zrove o kultrnom vkuu, ktor lovek pociuje vplyvom plytkej, nenronej, ba a padkovej nhrady skutonej kultry. Nesmieme dopusti, aby sa kultra stala korisou rozlinch ekonomickch i politickch zujmov. Musme bedli nad zkladnou zvrchovanosou, ktor vlastn kad nrod silou svojej kultry. Cirkev na Slovensku je pevne zakorenen v minulosti, ale zrove otvoren do budcnosti. aisko kultrneho vanutia sa v sasnosti posva zo zpadnej smerom do strednej a vchodnej Eurpy, preto je potrebn ivia komunikcia medzi Slovanmi. Ctime, e prichdzaj nov asy. Musme hovori, e Boh m prvo bva tu na zemi a e Evanjelium a nm inpirovan kresansk kultra, m miesto tu, v tomto svete.

Zoznam pouitej literatry

[1] ZASPA, T. [2000]: Oslobodi univerzity. In: Akademick frum: Univerzitn asopis. Lublin: Katolcka univerzita Lublin, 2000, . 3, s. 34. [2] MRZ, M. [2000]: Xenolgia. In: Forum sciencie et sapientie: tvrronk: Trnava: Trnavsk univerzita, 2000, ro. VII., . 2 3, s. 8. [3] ZASPA, T. [2000]: Media, czowiek, spoeczestwo: Dowiadczenia europejskoamerykaskie. Czstochowa: Edycja witego Pawa, 2000, s. 66. ISBN 83-7168-

432

385-5 [4] ZASPA, T. [2002]: Mdi v ase globalizcie. Bratislava: L, 2002, s. 75. ISBN 807114-387-1 [5] ZASPA, T. [2004]: Globalizcia mdi etika. Slovensk akadmia vied SAV, 2004. Prednka prof. Zaspu pri udelen Medzinrodnej ceny SAV za vynikajce dielo v oblasti vied o spolonosti a kultre. [6] PPESK RADA PRE KULTRU: Pastorcia kultry. Rm Bratislava: Don Bosco, 1999, s. 5. [7] JN PAVOL II. [2001]: Novo millennio ineunte: Apotolsk list ppea Jna Pavla II. zo 6.1.2001. Trnava: SSV, 2001, s. 53, b. 36. [8] KOREC, J. CH. [2001]: O kultre: Rozhovory Mrie Btorovej s kardinlom Jnom Chryzostomom Korcom o otzkach kultry. Bratislava: L, 2001, s. 37. ISBN 807114-343-X [9] LESKOV, A. [2011]: Humanizan aspekt vchovy v kontexte masmdi. In Etick reexie: zbornk vedeckch prc /Jarmila Jurov; recenzenti: Josef Oborn, Vladimr Manda/. Nitra: UKF, 2011, s. 18. ISBN 978-80-8094-861-0 [10] LOMNICK, I. [2011]: Hodnotov aspekty vzahu etiky, kultry a literatry. Monograa. Nitra: UKF, 2011, s. 145. ISBN 978-80-558-0008-0

433

Komunikcia Vysokej koly

Denisa Kraoviov Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmedilnej komunikcie, Katedra jazykovej komunikcie, Trnava, Slovensk republika; denisa.kralovicova@ucm.sk

Abstrakt
Cieom prspevku je poukza na nedostatone vyuit komunikan potencil vysokch kl za elom zvenia konkurencieschopnosti univerzity na trhu ponkanch vzdelvacch sluieb. Prspevok popisuje pecik marketingovho mixu v prostred vysokch kl, komunikan mix organizcie a v neposlednom rade aj inovatvne spsoby lepieho vyuvania komunikanho mixu v praxi formou alumni klubov. Kov slov: marketingov mix; komunikan mix; komunikan potencil; alumni klub

Dobr komunikcia m rovnako povzbudzujce inky ako kva a rovnako obtiane sa po nej zaspva. (Lindbergh Anne Morrow)

vod a formulcia ciea

Cieom prspevku je poukza na pecik marketingovho mixu vysokej koly a na nedostatone vyuit komunikan potencil vysokch kl na Slovensku, za elom zlepenia ich konkurencieschopnosti, nielen v domcich podmienkach, ale i v zahrani. Marketingov mix koly je tvoren 5P, ktor s predstavovan tmito marketingovmi nstrojmi: vzdelvac program koly (product), cena poskytovanej sluby (price), distribcia vzdelvacieho programu (placement), komunikcia (promotion), udia (people). Marketingov stratgia vyaduje od vedenia koly viac, ne len vytvorenie, ponknutie a dodanie vzdelvacieho programu svojim klientom. Taktie potrebuje informova svojich klientov, partnerov, zkaznkov atd. o svojej existencii, cieoch, aktivitch, ponuke, vyvola u nich zujem atd.

434

Komunikcia je predovetkm obojstrann vmena informci medzi zdrojom a prjemcom posolstva. Sptn vzba znamen pova problmy, ktor kola me vyriei. [1, 209.] Efektvna komunikcia je jednm z dleitch faktorov k dosiahnutiu spechu na vzdelvacom trhu, tak i k vytvoreniu priaznivej vzdelvacej klmy i vo vntri koly. Komunikcia nie je samoeln zleitos, dala priestor vzniku dleitmu nstroju marketingovm komunikcim. Marketingovmi komunikciami v kolskom prostred rozumieme systematick vyuvanie princpov, prvkov a postupov pri nadvzovan, prehlbovan a upevovan vzahov medzi kolou a jej klientmi a zkaznkmi. [1, 209.]

Vntorn komunikcia
Jeden zo zkladnch teoretickch predpokladov, ale aj prkladov z praxe poukazuje, e jednm z rozhodujcich faktorov spenosti prce riadiaceho pracovnka je schopnos efektvnej komunikcie na individulnej i skupinovej rovni. Komunikcia vo vntri koly m dva zkladn smery horizontlny a vertiklny.

Ver klna vntorn komunikcia

Komunikcia vo vntri koly m tri zkladn smery. Komunikcia manamentu koly smerom k strednmu stupu riadenia a ostatnm pracovnkom, alebo tudentom koly, prebieha po vertiklnej lnii smerom dolu. Opan smer komunikcie smerom od pracovnkov koly, alebo tudentov prebieha tie po vertiklnej lnii smerom hore. Medzi pracovnkmi, prp. tudentmi koly sa uskutouje komunikcia na tzv. horizontlnej lnii. V tejto komunikcii vznikaj chyby a omyly, ktor naruuj efektivitu riadiaceho procesu. Medzi najastejie z nich patr: v dsledku zvovania koly dochdza k izolcii, ubda komunikcie, chbaj jasne denovan ciele komunikcie, vedeniu koly chba sptn vzba, nie s jasne denovan zodpovednosti, ochota pova len to, o chcem pou, neochota riei koniktn situciu,
435

preceovanie novch technolgi, nedostatky v osobnch schopnostiach a zrunostiach verblnej i neverblnej komunikcie,

nedostatky v odbornch, udskch a socilne psychologickch znalostiach.

Horizontlna vntorn komunikcia

Prebieha medzi pedaggmi prp. tudentmi, v kolskom prostred je najfrekventovanejm typom komunikcie. Tka sa pracovnch aj osobnch zleitost. V marketingu existuje p zkladnch foriem komunikcie, ktor nazvame komunikan (propagan mix): reklama, podpora predaja, priamy marketing, Public relations a osobn predaj. V poslednej dobe sa stle astejie stretvame s pojmom integrovanej marketingovej komunikcie. Princp jej fungovania spova v prepojen vetkch prvkov komunikanho mixu do jednho procesu, ktor zaha jednotn riadenie tchto prvkov z pohadu plnovania organizcie.

Hlavnm cieom vntornch marke ngovch komunikci je:

informova klientov o aktivitch koly, o jej spechoch, zni obavy potencilnych zujemcov o tdium, budova imid koly, prpadne opravi skreslen predstavy, ktor verejnos m, presvieda potencilnych tudentov t.j. povzbudi ich k podaniu prihlky, zmeni vnmanie uritho tudijnho odboru v oiach potencilneho zkaznka atd,. pripomna existenciu koly i mimo obdobia podvania prihlok.

Hlavnm cieom komunikcie vo vntri koly je:

informova pracovnkov/iakov/tudentov o cieoch, lohch, problmoch koly, motivova pracovnkov a tudentov, vytvra vhodn podmienky pre prcu.

436

Tab.. 1: Konkrtne pouitie jednotlivch nstrojov foriem komunikanho mixu

Reklama Propagcia novch kampan, novch zamestnaneckch vhod, pozvnka na remn akciu na nstenkch, intranete, remnom asopise atd. Dostatok materilu pre novinky a zmeny, marketingov materily, predmety(remn trik) pri pecilnych kampaniach, intern kolenie, zavy na nkupy remnch i mimo remnch produktov a sluieb atd. Pravideln remn mtingy,portov a spoloensk akcie, pravideln hodnotenia, pochdzky manarov, pravideln spravodajstvo o spechoch rmy a veobecn dianie vo rme na intranete prp. e-maile, v asopise a pod. Zamestnaneck vhody, prspevky na kultru, port a pre portov remn team, vhody remnho obleenia a pod. Spravodajstvo, intranetov prezentcie, on-line, kontaktn letky propagujce zmeny, alebo nov produkty atd.

Podpora predaja

Public relations

Sponzorovanie Priamy a interaktvny marketing

Zdroj: HOL, Jana. Intern komunikace ve rm [2, 24.]

Materil a metdy
Vchodiskov materil, ktor sme pouili v nasledujcej asti prce je celoplon prieskum absolventov vysokch kl na Slovenku. Tento vskum je charakteristick tm, e je doposia jedinm v danej oblasti na Slovensku. Tento fakt poskytuje priestor na inovatvne spracovanie danej problematiky, ale m aj nevhodu a tou je nemonos porovna zskan vsledky u s existujcimi vskumami na Slovensku. Pouili sme zkladn mylienkov postupy t.j. analza, komparcia a deduktvne usudzovanie.

Vsledky a diskusia Nedostatone vyuit potencil vysokch kl a komunikan centr ako rieenie
Problematika inovatvnej komunikanej stratgie a jej pouvania v praxi je v SR vemi mlo preskman. Zaujmavosou v podmienkach SR je celoplon prieskum absolventov vysokch kl, ktor bol realizovan obianskym zdruenm AKO (Alternatva-Komunikcia-Obania) v roku 2008.Vznikol ako sas projektu nancovanho Eurpskou niou, v rmci Eurpskeho socilneho fondu. Vskumn sbor tvorilo 403 respondentov, z toho 152 muov a 251 ien. Prieskum okrem inho poukzal na nedostaton vyuvanie komunikanho potencilu vysokch kl medzi jej absolventmi, sasnmi tudentmi a manamentom koly. Rieenm tohto nedostatku s Absolventsk kluby (alumni clubs, alumni associations). S to spolky, ktor zdruuj bvalch absolventov vysokej koly. Ich poslanm je udriava437

nie kontaktov medzi fakultou(univerzitou) a jej absolventmi. Mlokto na Slovensku vie o takchto kluboch, priom v zahrani maj svoju dlhoron tradciu. Najm v USA a vo Vekej Britnii je lenstvo v takchto kluboch v zahrani vecou hrdosti a preste. Na Slovensku je tchto klubov vemi mlo, nemaj ete ujasnen a koncepne spracovan svoje poslanie. Spolky absolventov organizuj rzne eventy, vydvaj publikcie, s platformou na uplatnenie sa absolventov v praxi, podieaj sa na zskavan nannch prostriedkov pre vysok kolu (fund raising), spen absolventi sa podieaj na nancovan svojej alma mater. Vytvranie socilnych siet (net working) je taktie prnosom tchto organizci. Bval absolventi vemi asto pomhaj absolventom uplatni sa na trhu prce. Doposia neboli publikovan relevantn prieskumy, ktor by v minulosti mapovali spokojnos absolventov vysokch kl s poskytnutm vzdelanm. Preto vsledky prieskumu nie je mon porovnva s predchdzajcimi tdiami v tejto oblasti. [5]

Grack znzornenie nedostatone vyuitho potencilu vysokch kl

Graf .1: Komunikcia s absolvovanou vysokou kolou.

Zdroj:http://www.ldp.sk [5]

Graf . 2: Zisovanie spokojnosti absolventov so zskanm vzdelanm.

Zdroj:http://www.ldp.sk [5]

438

Graf .3: Pravideln zasielanie informci o absolvovanej vysokej kole

Zdroj:http://www.ldp.sk [5]

Prklady z praxe
Pojem Alumni klub sa na Slovensku vmi spja s americkmi lmami zo tudentskho prostredia, ne s realitou slovenskch absolventov. Napriek tomu si aj u ns oraz viac predstaviteov vysokch kl uvedomuje, e udriavanie kontaktu s vlastnmi absolventmi predstavuje pre univerzitu nezanedbaten mnostvo vhod. [9] Slovensk technick univerzita v Bratislave v decembri 2007 bol na Slovenskej technickej univerzite zaloen alumni klub, zdruujci na bze dobrovonosti absolventov a priateov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ako obianske, nepolitick, zujmov zdruenie. Technick univerzita v Koiciach cieom alumni klubu TUKE je vytvori nov priestor na komunikciu medzi absolventmi navzjom, absolventmi a univerzitou a umoni vzjomn spoluprcu a kontakt medzi absolventmi, ktor spene ukonili fakulty STU za viac, ako 70 rokov existencie a jej priaznivcami a priatemi. [10] Univerzita Komenskho v Bratislave FMUK ALUMNI vznikol v lete roku 2008. V sasnosti m pln podporu vedenia fakulty a medziasom zaregistrovanch viac ako polovicu vetkch dennch alumni od vzniku FMUK v roku 1991. Cieom klubu je vytvori platformu na budovanie kontaktov, vmenu sksenosti, diskusie a v neposlednom rade bzu na pomoc FMUK a jej sasnm tudentkm a tudentom. [11] V strednej Eurpe existuje mnoho dobrch prkladov existencie tchto klubov v Nemecku, Raksku. Najbliie ma prepracovan systm spoluprce s absolventmi budapetianska stredoeurpska univerzita.

439

Zver
Uveden fakty len potvrdzuj n intinkt, e na vysokch kolch existuje znan potencil, ktor je potrebn cielene vyui za elom zvenia kvality ponkanch vzdelvacch sluieb a zvenia atraktivity tdia pre potencilnych uchdzaov. Naim zmerom v budcnosti je analyzova a porovna jednotliv formy komunikanho mixu na troch zahraninch univerzitch a troch univerzitch na Slovensku a navrhn spsoby na zlepenie vyuvania komunikanho potencilu univerzity. Vstupom projektu bude vypracovanie komunikanho plnu pre FMK UCM v Trnave, ktorho sasou bude nvrh Alumni klubu.

Zoznam pouitej literatry

[1] SVTLK, J. [2006]: Marketingov zen koly. Praha: ASPI, a. s., 2006. 300s. ISBN 80-7357-176-5 [2] HOL, J. [2006]: Intern komunikace ve rm. Brno: COMPUTER PRESS, a. s., 2006. 302s. ISBN 80-251-1250-0

Internetov zdroje
[3] [4] [5] http://www.alumni.lse.ac.uk/olc/pub/LHE/cpages/clubs/home.jsp?chapter=57 https://kelloggalumni.northwestern.edu/clubs/austria/ http://www.ldp.sk/kluby_absolventov/clanky_subory/prieskum_uspesni_absolventi. pdf [6] [7] http://www.stuba.sk/new/generate_page.php?page_id=3060 http://www.ldp.sk/kluby_absolventov/clanky/451/alumni-kluby--nic-pre-slovenskeuniverzity [8] [9] http://www.pwc.com/sk/sk/alumni/index.jhtml http://www.mtfalumni.sk/main.shtml

[10] http://www.tuke.sk/tuke/portal_banneradmin/alumni-klub [11] http://www.manageria.org/fmukalumni/fmuk-alumni-detail

440

CSR a jej vnmn studenty V v R

Vilm Kunz Vysok kola nann a sprvn, o.p. s., Katedra marketingov komunikace, Most, esk republika; kunz.vilem@seznam.cz

Abstrakt
V poslednch letech ijeme ve svt rostoucho zjmu o problematiku spoleensk odpovdnosti ( CSR), kter je podporovna nejen ze strany nadnrodnch a mezinrodnch organizac, Evropsk unie, nkterch vld, ale i rem samotnch. Tak v R je vnovna otzkm spoleensky odpovdnho podnikn stle vt pozornost, vetn hledn cest k rozen CSR nejen mezi zstupce podnikatelskho sektoru v R. Zsadn pro roziovn mylenek CSR v esk je i role vzdlvacch instituc, vetn vysokho kolstv v R. Pspvek pin vsledky empirickho vzkumu, kter se uskutenil v esk republice mezi studenty vysok koly s ekonomickm zamenm (VFS). Vzkum ml za cl postihnout problematiku CSR v irch souvislostech a proto se snail u student nap. zjistit nejen jak jsou znalosti a povdom o problematice CSR, ale zabval se i dalmi otzkami. Kov slov: spoleensk odpovdnost rem; stakeholdei; oblasti CSR; CSR strategie; vzdlvn a CSR;, vzkum

vod a formulcia ciea

Stle astji se v poslednch letech zanaly hledat odpovdi na otzky, jak je role podnikatelskho sektoru v dnen znalostn spolenosti, stejn jako neustle rostl tlak jednotlivc, skupin a cel veejnosti na spoleensky odpovdn chovn podnik a dodrovn etickch standard. Pestoe teorie spoleensk odpovdnosti rmy se v rznch podobch vyskytuje ji od padestch let minulho stolet, nebyl dosud tento pojem zcela jednoznan denovn. [1] Je to zpsobeno zejmna tm, e spoleensk odpovdnost rem je zaloena na dobrovolnosti, nem striktn vymezen hranice a tm dv prostor jak k irok diskusi, tak i k velmi irokmu chpn a interpretaci tohoto komplexnho konceptu jednotlivmi zjmovmi skupinami. V dsledku tohoto chpn existuje cel ada denic a pstup k vymezen spoleensk odpovdnosti rem, kter jsou velmi asto dosti vgn, m dvaj znan prostor k pomrn irokmu uplatnn. I pes tyto vrazn rozdly se vtina z nich shoduje v tom, e nazraj na rmu jako na nedlnou soust spolenosti a zdrazuj, e rma nefunguje zcela izolovan od okoln441

ho svta.[2] Tato skutenost jim pin nejen veker nejrznj zkladn prva, ale tak povinnosti vi ir spolenosti, vetn zvazku pispvat k rstu kvality ivota, kter z tohoto pojet plynou a jdou velmi asto i nad rmec platn legislativy. Mezi dal elementrn principy, kter jsou v rmci konceptu CSR zdrazovny lze uvst pedevm: 1. Princip dobrovolnosti spoleensky odpovdn rmy dobrovoln vyvjej aktivity a pijmaj zvazky, kter jdou nad rmec jejich povinnost vymezench legislativnm ustanovenm. K tomuto svmu chovn nejsou donuceni silou zkona, ale vychz to z jejich vnitnho pesvden. 2. Aktivn spoluprce a oteven dialog se vemi zainteresovanmi skupinami tento zvazek pekrauje tradin povinnost rem chovat se odpovdn vi svm akcionm, ale vztahuje se i na ostatn stakeholdery, a se ji jedn o zamstnance, zkaznky, dodavatele i mstn komunity. Dleitou soust je i spoluprce s neziskovm sektorem a vldou, asto za elem zlepen stavu spolenosti a een dleitch spoleenskch problm. Tato aktivn spoluprce mezi rmou a jejmi stakeholdery umouje vytvet tzv. win-win situace, ze kter mohou tit ob strany. K tomu, aby takovto situace mohly nastat je potebn nejen odpovdn pstup rem, ale i samotnch stakeholder, kte by mli bt spolehlivm partnerem. 3. Angaovanost rem subjektem, kter se zasadil o realizaci uritho druhu spoleensk odpovdnosti, je rma psobc na komern bzi, kter uplatuje proaktivn politiku v tto oblasti a neek a na okamik, kdy bude ke svmu chovn njakm zpsobem vyzvna. Spoleensky odpovdn rmy, kter vytvej nov pozitivn trendy ve spolenosti, zaadily ji CSR do remnch strategi a zohleduj je pi tvorb remnch hodnot i cl. 4. Systematinost a dlouhodob asov horizont spoleensk odpovdnost rmy je dlouhodobou zleitost. CSR by se mlo stt soust strategickho plnovn, prbn kontroly a hodnocen rem. Spoleensky odpovdn rmy se nesousted pouze na krtkodob ekonomick cle a zisky, ale jejich pozornost je upena i na cle dlouhodob a dlouhodobou udritelnost. Firmy samotn asto zhodnocuj sv sil vynaloen s budovnm CSR a v delm asovm horizontu, a ji v podob lepho image, dlouhodob stability i loajality svch zamstnanc i zkaznk. 5. Dvryhodnost Trnkov [3] se domnv, e jedin vrohodn spoleensk odpovdnost umon rm naplno vyut vhod, kter j uplatovn princip CSR pin442

 a zrove i identikuje tyi hlavn pedpoklady k dosaen vrohodnosti u veejnosti, a to: osobitost, autentinost, transparentnost, a dslednost.

6. Fungovn rmy s ohledem na tzv. triple-bottom-line business spoleensk odpovdnost rem je modernm konceptem podnikn, kter stoj na tech pilch (ekonomickm, socilnm a environmentlnm) a proto tak jako jednu ze zkladnch mylenek zdrazuje to, e rmy by se mly orientovat nejen na maximalizaci svho zisku a ekonomick rst, ale vzhledem k tomu, e jsou nedlnou soust okolnho prosted, mus soustedit svoji pozornost i na een socilnch a environmentlnch otzek. 7. Odpovdnost vi spolenosti a zvazek rem pispvat k rozvoji kvality ivota spoleensk odpovdnost pedstavuje etick imperativ pracovat ve prospch spolenosti. Spoleensky odpovdn rmy by mly projevovat zjem o dn v jejich okol a trvale se snait o minimalizaci socilnch, etickch i environmentlnch rizik i hledn trvale udritelnch een. Vechna tmata a aktivity spadajcch do tohoto pomrn velmi irokho konceptu, a se ji jedn o boj proti korupci, ochranu ivotnho prosted i napklad boj proti vykoisovn i diskriminaci pracovnk, se vyznauj snahou pispvat ke zdrav okoln spolenosti a obecnou spoleenskou prospnost. Spoleensk odpovdnost rem ( Corporate social responsibility CSR) je podporovna nejen ze strany podnikatelskho sektoru obecn, ale i ze strany nkterch vld i cel ady nadnrodnch a mezinrodnch organizac (nap. OSN, OECD, EU). Tak v R je zejmna v poslednch letech vnovna otzkm spoleensky odpovdnho podnikn stle vt pozornost, vetn hledn cest k rozen CSR nejen mezi zstupce podnikatelskho sektoru v R. Domnvm se, e velmi podstatn je tak snait se zaazovat otzky spojen s problematikou spoleensk odpovdnosti i do vzdlvn budoucch manaer a podnikatel v esk republice.

443

Clem tohoto pspvku bylo pinst tak vsledky vzkumu, kter byl uskutenn mezi 313studenty Vysok koly nann a sprvn a snail se mimo jin zjistit jejich obecnou znalost pojmu spoleensk odpovdnost rem, i jak zskali pvodn informace o tomto pojmu.

Materil a metdy
V esk republice se postupn rozila i nabdka konferenc, workshop a semin zamench na problematiku CSR. To, e se tyto akce, dotkaly mnohdy rznorodch CSR tmat, dokazuj ji jejich samotn nzvy jako: Spoleensky odpovdn chovn mstnch rem. CSR: odpovdn pstup = konkurenn vhoda. CSR znaka, kter se vyplc. CSR luxus, nebo nutnost? Zaveden CSR od A do Z. Uplatnn CSR ve veejn sprv. Globln spoleensk odpovdnost. CSR v oblasti zamstnvn. Jak dt vdt, e jsme spoleensky odpovdn rma? CSR zan bt v R stle vce zaleovna i do vzdlvn budoucch manaer a podnikatel v oblasti spoleensk odpovdnosti. Zejmna na vysokch kolch s ekonomickm zamenm ( nap. VE v Praze, Fakulta sociln ekonomick v st nad Labem, atd) bylo CSR zaazeno do vzdlvacch program jako samostatn pedmt. Vedle toho nap. zanaj bt v esk republice, a to nejen samotnmi vzdlvacmi institucemi, podporovny a oceovny odborn prce student stednch i vysokch kol, vnujc se problematice spoleensky odpovdnho podnikn.Vznamnou roli v tto oblasti sehrvaj i celosttn i mezinrodn soute studentskch odbornch prac, kter poskytuj monost zviditelnit nejlep prce student. et studenti maj kadoron monost pihlsit sv odborn prce nap. do soute o Cenu profesora Frantika Egermayera. [4] Tuto cenu udluje od roku 2005 esk spolenost pro jakost za nejlep studentsk prce v oblasti systm managementu kvality v systmech ochrany ivotnho prosted, bezpenosti a ochrany zdrav pi prci i v oblasti pe
444

o kvalitu ivota oban, vetn ochrany jejich zjm. Tto veejn soute se mohou kadoron zastnit studenti stednch kol a uili, vych odbornch i vysokch kol v esk republice se svmi studentskmi pracemi z ve uvedench oblast. Prv na studenty vysokch kol, resp. na studenty Vysok koly nann a sprvn, se zamil tak n vzkum k problematice spoleensk odpovdnosti organizac. Tento vzkum se snail postihnout problematiku CSR v irch souvislostech. Clem vzkumu bylo u student tto vysok koly zjistit nejen jejich obecnou znalost pojmu spoleensk odpovdnost rem, i jak zskali pvodn informace o tomto pojmu, ale tak nap.i to: Co povauj za hlavn projevy spoleensky odpovdnho chovn Pro se podle nich rmy angauj v jednotlivch oblastech CSR Co vnmaj jak nejvt problmy v podnikatelskm prosted v esk republice Jejich nzory na otzky spojen s roziovnm CSR v esk republice Hlavn vzkumnou metodou, kter byla zvolena pro ely tohoto vzkumu, byla metoda dotaznku. Byl vytvoen dotaznk, kter celkem obsahoval 23 otzek, z nich 5 bylo tzv. identikanch. Dotaznkov eten umonilo zskat kvantitativn data, kter byla nsledn zpracovna pomoc statistickch metod programu SPSS for Windows.

Vsledky a diskusia
Na Vysok kole nann a sprvn o.p. s. se do dotaznkovho eten aktivn zapojilo celkem 313student, z nich bylo: a) 208 en a 105 mu b) 190 ve vku 18-23 let ( 41 ve vku 24-26 let, 47 ve vku 27 35 let, 35 ve vku 36 a vce) c) 183 z prezennho studia ( 130 z kombinovanho studia) d) 222 z bakalskho studia ( 91 z magisterskho studia) e) 140 z oboru marketingov komunikace (108 z oboru veejn sprva a 65 z oboru zen podniku a podnikov nance)

445

Vtina oslovench respondent se s pojmem spoleensk odpovdnost rem ji nkdy setkala. ( 59,1%) Za hlavn projevy spoleensk odpovdnosti rem studenti povauj zejmna: Etick chovn a dosahovn zisku poctivm zpsobem (tento projev uvedlo mezi temi nejdleitjmi celkem 67,41% oslovench student) Snahu rmy chovat se etrn k ivotnmu prosted (55,27%) Peovn o zamstnance rmy snaha bt dobrm zamstnavatelem (46,01%) Dodrovn zkonnch norem (44,41%) Tm vichni respondenti se domnvaj, e podniky by mly krom vytven zisku angaovat i ve prospch spolenosti, v n psob ( odpov urit ano u tto otzky uvedlo 65,18 % student, odpov spe ano uvedlo 32,59 % ) Za nejvt problm v podnikatelskm prosted v esk republice povauj studenti zejmna: Korupci (mezi temi nejvtmi problmy ji uvedlo celkem 73,8 % student z VFS) Za dal vznamn problmy v eskm podnikatelskm povauj nap. nepoctivost, klamavou reklamu i patnou platebn morlku. Vtina student si mysl, e CSR by se nemla tkat pouze velkch rem, ale mla by stt vsadou celho podnikatelskho sektoru (88,5 %). K tomu pro se chovaj podniky spoleensky odpovdn je vede podle student zejmna: sil o lep image rmy (mezi temi nejdleitjmu ji vybralo 91,37 % student z VFS) snaha pilkat a udret si kvalitn zamstnance (44,1% student) to, e to vychz z vnitnho pesvden managementu, i vlastnku (32,91 %) to, e to pin rmm dlouhodob vy zisky (53,67 %) tlak ze strany zkaznk (29,71 %) K tomu, aby se podniky v R chovali vce spoleensky odpovdn, by se podle student musela zmnit pedevm: lep propagace CSR (mezi temi nejdleitjmu ji vybralo 69,33 % respondent)
446

kultura na spolenosti (66,45 % respondent) daov politika (49,84 %) vt tlak ze strany zkaznk (46,96 %) K lep propagaci CSR v R by podle student pisplo zejmna:

prezentovn pozitivnch pklad rem aktivnch v oblasti CSR (35,78 % student z VFS)

zdrazovn hlavnch vhod, kter me CSR rmm pinet (42,17 %) O roziovn CSR v R by se podle dotazovanch student mla zaslouit pede-

vm: vlda (45,05 %) podnikatelsk sektor (29,39 %) mdia (19,17 %)

Zver
Ve vysplch trnch ekonomikch je spoleensky odpovdn chovn povaovno za naprosto standardn a oekvan a naopak podniky, kter se takto nechovaj i si vbec neuvdomuj, e by se tak mly chovat, nemohou v dnm ppad, kalkulovat s tm, e si toho jejich stakeholdei nevimnou, a e jim budou naklonni. V souasn dob, kdy stle jet elme dsledkm ekonomick krize a obvme se mon dal krize, je iroce rozen podpora CSR znovu ovovna. Nejen, e se silnji zanaj objevovat kritick hlasy odprc CSR, ale tak nkte vznamn pedstavitel podnikatelskho sektoru, jejich rmy vnovaly v minulch letech CSR velkou pozornost, zanaj zvaovat sv CSR strategie. Tak z tchto dvod je teba i v esk republice hledat i nadle dal cesty, kter pispj k irok implementaci mylenek CSR do kadodenn praxe podnikatelskho sektoru tak, aby se CSR dlouhodob stala nedlnou soust jejich remn strategie. V R zatm chyb jednotn strategie pi prosazovn princip CSR. Inspirac v tomto smru nm mohou bt i nkter sousedn zem, kde nap. v Polsku byla CSR zahrnuta do jeho strategie nrodnho rozvoje 2006 2013. Jednm z hlavnch kol nadle zstv nejen informovat o zkladnch principech, nstrojch a pstupech k problematice CSR, ale tak zdraznit hlavn vhody, kter me pro
447

rmy implementace princip CSR znamenat. Zvyovn povdom o tomto konceptu a jeho principech resp. vzbudit zjem o nj, stejn jako o jeho prosazovn do praxe, je teba vst na vech frontch. Informace o CSR mus bt dostupn vem zainteresovanm stranm (tedy nejen pedstavitelm podnikatelskho sektoru v R), vetn zamstnanc, zkaznk, dodavatel, investor i irok veejnosti. Proto je nutn v R i nadle propagovat transparentnost i inovativnost konceptu spoleensk odpovdnosti rem a souasn s tm rozvinout v eskm prosted koncepn celospoleenskou diskusi o roli CSR. Mlo by dochzet ke shromaovn a nsledn i prezentovn pklad rozmanitch aktivit spoleensky odpovdnch rem v rmci esk republiky, a to nejen z ad velkch i nadnrodnch rem psobcch u ns. Clem tchto aktivit by mlo bt poukzn na konkrtn pnosy CSR a pomoci tak pesvdit nejen rmy, ale i vechny ostatn zainteresovan strany o nutnosti jejich vt angaovanosti v tto oblasti. Zapomnat by se nemlo ani na odkaz vznamnch eskch podnikatelskch osobnost na poli CSR i lantropie, se kterm by mly bt seznamovny i nov generace. Velmi vznamn je t role instituc zamench v esk republice na CSR a podnikatelskou etiku. K povzbuzen zjmu o problematiku spoleensk odpovdnosti v R i k prezentaci pozitivnch pklad rem, kter se ji aktivn angauj na poli CSR, mohou velkou mrou pispt i zstupci mdi. Domnvm se, e zsadn pro roziovn mylenek CSR v esk je i role vzdlvacch instituc, vetn vysokho kolstv v R.

Zoznam pouitej literatry

[1] PAVLK, M. BLK, M. [2010]: Spoleensk odpovdnost organizace CSR v praxi a jak s nm dl. Praha, Grada Publishing, 2010 str. 98 143, ISBN 978-80247-3157-5. [2] ZICH, F. KUNZ, V. ROUBAL O., RYTINA, J. [2006]: Sociln potencil regionu. Praha, EUPRESS, 2006. ISBN 80-86754-69-3. [3] TRNKOV, J. [2004]: Spoleensk odpovdnost rem kompletn prvodce tmatem & zvry z przkumu R. Praha: Business Leaders Forum, 2004.
448

[4]

KUNZ, V. [2012]: Spoleensk odpovdnost rem. Praha: Grada Publishing, 2012, 208str. ISBN 978-80-247-3983-0.

449

E ck a prosocilny rozmer komunikcie

Igor Lomnick Univerzita Kontantna lozofa v Nitre, Filozock fakulta Katedra veobecnej a aplikovanej etiky, Slovensk republika; ilomnicky@ukf.sk

Abstrakt
tdia je zameran na etick a prosocilny rozmer komunikcie v medziosobnch vzahoch. udsk komunikovanie a konanie m aj v najlepch okolnostiach vne obmedzenia, je viac-menej nedokonal a vdy mu hroz potencionlne stroskotanie. Najm vtedy, ak sme nekongruentn, je v ns rozpor medzi slovami a inmi, prpadne nae slov s v rozpore s mimoslovnmi prejavmi. Tieto rozpory mu spsobi znan zmtok vo vzjomnej interakcii. Pre ud je asto namhav i dsledne a zodpovedne bez toho, aby si neubliovali. Kov slov: etika; komunikcia; dialg; kultra; vchova; identita; integrita; prosocilnos; otvorenos

vod a formulcia ciea

Nronos a dynamizmus sasnho ivota motivuje loveka, aby vea vedel, bol exibiln a prispsobiv, ia aj na kor narania svojej morlnej integrity a oraz potrebnejej prosocilnosti. Etick rozmer vchovy vytvra predpoklady k objavovaniu cesty k udskej podstate, ktor spova v presahovan seba samho cez autentick socilnos. Takto pochopen autentickos je predpokladom zdravho mravnho vvinu loveka s charakteristikami duevnej rovnovhy, hodnotovej stability a harmnie v medziosobnch vzahoch. Cieom tdie je v etickom kontexte porozumenie komunikcii ako integrlnej sasti vchovy loveka a prehbenie preitia a prectenia udskej vzjomnosti prostrednctvom empatie a komunikcie. Cieom takto chpanej osobnostnej vchovy teda nie je len hodnotov reexia, ale aj komunikovanie svojho prevania. Z hadiska dobrej a innej osobnostnej vchovy je teda potrebn, aby lovek bol v autentickom individulnom vzahu, ale taktie konal socilno-eticky, budoval spoloenstvo na princpe dialgu, tolerancie a solidarity. Skuton dialg je nielen cestou k osobnosti, ale aj cestou k utvraniu osobnosti. M premieajcu lohu, pretvra ud na bytostne si navzjom blzkych. Pre kontituovanie osobnostnho sveta je dleit porozumenie vzahu osoby a osobnosti v rmci vchovy loveka, aby sa mohol sformova v autentick duchovn osobnos a tak participova na spoluutvran osobnostnch vzahov. Pri formovan osobnosti si musme uvedomi, e osobnos sa rod vo vntornom sebauvedomen loveka, e je v nieom podstatnom in, ako t druh. Z hadiska autentickch osobnostnch vzahov m
450

rozhodujcu lohu schopnos prija a pochopi druhho. Z toho vyplva, e eticko-vchovn prstupy k loveku v duchu mravnosti maj zmysel len ako osobn a osobnostn formovanie loveka. lovek potrebuje druhho loveka ako loveka, aby mohol chpa ivot ako itie, respektve ako spoluitie. [1] Vytvorenie predpokladu aplikcie etickej terie na bze prosocilnosti jednak v modelovej podobe intitucionlnej vchovy, ako aj v mnohorovovej forme do obianskej spolonosti, je vekou vzvou pre erudovanch odbornkov. Kvalitatvne posvanie hranc ivota osobnho aj socilneho prostrednctvom etiky, je cesta k vlastnmu bytiu so sebou samm, k medziudskej koexistencii, k tolerancii k inakosti v spolonosti, aj k interkultrnemu dialgu. oraz naliehavejie vystupuje do popredia potreba multikultrnej vchovy a pripravenosti pedaggov a odbornkov v relevantnch vednch odboroch podporova interkultrne porozumenie v rmci interkultrnej komunikcie. Multikultrna vchova umouje medziudsk toleranciu v spolonosti a napomha k rozvoju tolerancie k inm socilnym skupinm. Treba ju vak systematicky a trpezlivo aplikova, aj vzhadom na meniaci sa postoj k socilnemu statusu v spolonosti. Shlasi vak mono aj s mylienkou B. Kudlovej: iaden model vchovy si neme nrokova trval platnos. Aj Eurpa, eurpske myslenie a kultra sa menia. Tomu zodpovedaj aj zmeny vo vchove, dleit je vak predvdanie budcnosti. [2] m komplikovanejie s kultrne pomery spolonosti, tm rozmanitejie s kultrne prejavy ud. Kultrna innos zko svis s kultrou jazyka a celkovou vchovou ku kultrnosti v zmysle kultrnej identity. A to je problematika, ktor z vedeckho aj vchovnho hadiska intenzvne rezonuje aj v najaktulnejej sasnosti. Kultra je kultrou prve pre vetky atribty udsk a pre komplexne udsk nazeranie na loveka, ktor nielen existuje, ale aj mysl, tvor, cti a teda v tomto najirom kontexte ije. ivot civilizovanho a kultrneho loveka je motivovan nielen hodnotami u dosiahnutmi, ale najm takmi, ktor s v tom ase povaovan za cieov a navye normami, ktor s vo svojej podstate tie konceptulnymi, myslenmi hodnotami. Kad oblas kultrnej innosti m svoju hodnotu plat to aj pre vedu, umenie a vchovu len ju mus vhodne odprezentova a komunikova. Kad jazyk ako zloit znakov sstava, nielen zobrazuje svet, ale ho aj artikuluje na jednotliv javy, ktor optovne homogenizuje do celkov, reektujcich sksenos ud, ktor dan jazyk pouvaj. Tm sa jazyk podiea na tvorbe prirodzench svetov, ktorch je v zsade toko, koko je existujcich nrodov ako osobnost loveenstva, a ktor s pritom ete aj osobnostne, jedinene diferencovan. [3]

451

Posilnenie kultrnej identity nm zrove umouje vies dialg ponad kultrne hranice, a tak participova na ren kultrnych a etickch hodnt. Socilnos a kultrnos je nevyhnutnm znakom loveka i podmienkou jeho existencie. Od narodenia sa lovek oboznamuje so spoloenskmi zvyklosami, osvojuje si formy socilneho sprvania. V kontakte s umi absolvuje rad zmien, ktormi postupne prechdza zo stavu socilnej nesksenosti do stavu plnej socilnej orientovanosti. Socilny kontakt je jednou zo zkladnch potrieb loveka. Duchovnos loveka spova v jeho dialogickosti. Komunikcia je oblas medziudskch stretnut a vzahov s dimenziou transcendentnosti. udia do nich vstupuj ako JA a TY, ako osoby, ktormi sa stali v procese sebauskutoovania. lovek je do spoloenstva integrovan najm prostrednctvom vestrannej medziudskej komunikcie a individulnej komunikcie inov. Ak vychdzame z latinskho slova communicare, komunikcia je spojenie dvoch priestorov alebo objektov. Oznauje cestu, ktor tieto priestory alebo objekty spja, a preto by mala by o najschodnejia. Popri tomto slove meme uvies rovnocenn latinsk podobu slova participare, o vyjadruje spolupodieanie sa na nieom, ma as na nieom spolonom. Komunikova teda znamen tie nieo si navzjom odovzdva, v najhlbom zmysle slova otvra sa pre druhho, doruova mu nieo, dva a prijma. Pri stretnut dvoch ud dochdza vdy medzi nimi k vmene informci. Teda, nie je mon nekomunikova, dokonca ani vtedy, ke mlme. Druhmu tm oznamujeme, e mu nechceme alebo nememe ni poveda. Z etickho hadiska mlme vtedy, ke: v komunikcii hroz nekontrolovaten emocionlne naptie; pridlho hovorme; sme v pokuen hovori o svojich osobnch zleitostiach; naa re me rozdeli ud; chrnime dobr poves inch ud; zachovvame urit tajomstvo. [4] lovek ako socilna bytos nezostva iba na rovni formlnej komunikcie. Utvra a formuje si neformlne vzahy, v ktorch sa realizuje neformlna komunikcia. Prebieha medzi umi na zklade astejieho kontaktu, sympatie, spolonch zujmov. Z hadiska socilnych potrieb loveka a z hadiska vytvrania dobrej atmosfry v rznych spoloenstvch a v spolonosti ako celku, je neformlna komunikcia nevyhnutn. Navzjom si oznamujeme nov informcie, vlastn predstavy a nzory, pocity, subjektvne vnmanie nho telesnho a duevnho stavu, elania a hodnotme rove vzjomnch vzahov. Osobitne v dnenej dobe je nesmierne dleit vedie prekroi hranice svojho JA, snai sa vidie oami druhho a vi sa do pocitov a mylienok druhch. Nemme sa tei z harmnie v medziudskch vzahoch, pokia sa nenaume pozitvnemu prstupu k ivotu. Od kadho z ns zvis, ako ns druh bud chpa a my im v tom meme pomha alebo preka. A ke sa lovek odosobn a uvedom si jedinenos a neopakovate452

nos druhho loveka, me by konene otvoren novmu vzahu a tak zska neuveriten bohatstvo v podobe novch zitkov, informci, sksenost, ktor potom me odovzdva alej. By otvorenm mono chpa dvojako: otvra sa sm, da sa pozna, odkrva svoje tajomstv, odpoveda, odovzdva, alebo prijma, necha sa seba psobi, osvojova, pretvra... [5] Otvorenos znamen podeli sa o informcie tkajce sa vlastnch pocitov a mylienok. Hlbok a autentick vzahy si vyaduj vzjomn orientciu v tom, o sa aktulne deje v procese vzjomnch vzahov. Ak chceme dospie k vzjomnej otvorenosti a primnosti, musme by schopn prijma otvorenos inch tak, aby ctili nae akceptovanie a oporu. Otvorenos zohrva dleit lohu v krzovch situcich a zvis od sebauvedomenia a sebaakceptcie. ivot je pri svojom prameni vdy krsny, priezran a rodn, nech s prekky a udalosti, ktor ho suuj, akokovek nron. To, o plat o ivote vo veobecnosti, plat aj o tvojom ivote. Ak mu nebude dverova, nevybuduje ni trvcne. Ve m v sebe ivotn sily (rozpnav, zjednocujce, tvoriv), ktor s na vetkch rovniach tvojej bytosti: vntornej, horizontlnej a vertiklnej. [6] S upevovanm a prehlbovanm vzahov medzi umi sa asto sbene odohrva proces zvovania otvorench oblast dostupnch dorozumievaniu a zmenovania ukrytch a neznmych oblast. Ke sme k inm otvorenej, vzrast ndej na dorozumenie. Ke podnecujeme inch k otvorenosti, zmenuje sa oblas ukryt nmu vedomiu. asto nie sme ochotn otvorene poskytova inm nae reakcie na ich sprvanie. Zvyajne skrvame svoje pocity, lebo nechceme druhch rani, nazlosti, urazi, prpadne riskova, e ns odmietnu. Mme tie strach hovori pred druhmi o sebe a nechceme da nikomu nahliadnu do svojich skrytch zpasov. Vntorn motivcia loveka zvi mieru otvorenosti vo vzjomnch vzahoch vak mus vychdza z tby zlepi ich a nie zo snahy manipulova druhmi, alebo si ich podrobova. Otvorenos nie je cie sm osebe, ale vyviera z primnho zujmu o kvalitu vzjomnch vzahov. Otzka vzjomnej otvorenosti bezprostredne svis s rovou vzjomnej dvery. Jej tvorenie a posilovanie patr preto k najdleitejm vzvam pre ud, ktor chc zlepi svoje vzahy. Vyprzdnenie udskho slova vne nara partnersk, rodinn, priatesk aj pracovn vzahy. Sasn lovek nepredvdavo a mono nedobrovone dva prednos samote, ktor m kontry osamelosti: v ubjajcom mlan chce trpie sm, morne v sebe had vntorn potencil k prekonaniu svojich akost.

453

Dsledkom toho je strata motivcie i, ktor prebleskuje mysou tm astejie, m intenzvnejie sebe nedveruje a never ani inm. Ak u je lovek sm, tak potrebuje samotu naplnen autentickm duchovnm ivotom, ktor ho posiln v tom, e nie je sm a vrti ho s novou invenciou do ivota, lebo dstojne i je nevyhnutnm a krsnym delom loveka. lovek je sm. Vdy. Len to nie je stle zrejm. Po svete rozprsknut bytia. Samota je alebo neviditenou izolanou vrstvou okolo loveka, alebo vntornm stlym odvrtenm od stvorenho. Ak je spsob je vek, ak je voba je krsna, ak je del drv, ak je cesta posvcuje. ak je vdy. Samota je chrmom due a do nej nem prstup nikto. Ostatn zhyb samoty je Boia spolonos. [7] S udia, ktor ij zo da na de doslova ivoria. Sloboda osobnosti sa napa neustlym uenm sa i. Neustle sa zama nad svojimi krokmi, rozhodnutiami, ktor sa isto dotkaj aj inch, zama sa nad cestou svojej sebarealizcie, ktor nem skznu do osobnho egoizmu, ale m by zacielen na sstavn sebaaktualizciu a sebatranscendenciu. K tomu, aby sme ili sprvnou cestou, nm pomhaj aj udia okolo ns z rodinnho a spoloenskho ivota, teda relne vzory hodn nasledovania, z ktorch vyaruje udskos, pokoj a ochota nezitne pomha. Dnen lovek vak komunikuje zloito. asto venuje pozornos tomu, o ho vntorne ochudobuje, rozdrobuje, paralyzuje, disharmonizuje a naopak, nesstreuje sa na posilovanie svojho vntra, svojej sebacty, ale aj komunikovanie hodnoty druhho loveka. V akej miere a kvalite bude lovek reprezentova svoju socilnos, ako si osvoj socilne sksenosti a napln vlastn monosti tvorivho bytia a lsky, zvis vo vekej miere od charakteru a kvality socilneho prostredia, v ktorom lovek ije, od psobenia ud v spolonosti a hlavne od vchovy. V sasnej dobe sa oraz viac prehlbuje priepas medzi pasvne, povrchne, konzumne ijcou spolonosou ud a tmi, ktorch neuspokojuje materilny blahobyt a prostoduch produkty informanho priemyslu. Svet je zahlcovan prvalom informci, aktulnym problmom je selekcia informci, ich vyhodnocovanie s vyuitm informanch technolgi nadanmi a tvorivmi osobnosami. V atmosfre pluralitnej demokracie a slobody slova ako paradox vyznieva poznanie, e slovo strca svoju vnos, hbku a silu. V mene slobody slova oividne poklesla cta k slovu, absentuje sdnos, kontinuitn i perifrne videnie, ale aj ponor do podstaty pertraktovanch problmov a ich analza. oraz astejie meme nadobudn dojem, i u cez viden, pout alebo pretan, e ivot akoby existoval len na hladine. V ponuke masmdi prevlda lacn senzcia, deprimujce a negativistick videnie.

454

In kontatovanie z etickho hadiska, ako to, e lovek m perspektvu budcnosti, nemono vyslovi. lovek m neustle ancu by lepm. Tento potencil je v om nevyerpaten. Prosocilny rozmer komunikcie prehlbuje hodnoty hlbokej udskej cty, vzjomnho repektu, tolerancie, porozumenia, slunosti, zdvorilosti a taktnosti. Obraz sasnosti je vak aj tak, e spomnan hodnoty sce nevymizli, bez nich by toti nebola mon dlhodob kontinuita ivota, ale s akoby latentne skryt, akoby lovek dneka chcel prehlui hlas svojho svedomia, nechcel otvorene a primne komunikova. inky slova mu by vek, v om je skryt najvia energia, ak poznme na zemi, energia udskho ducha. Jeho sila je priam nezmeraten a nezastupiten je aj jeho poslanie. [8] Etick komunikcia umouje loveku nadvzova nov vzahy a potencilne priatestv a tak spoluvytvra harmonizujce spoloenstvo. K tomu je vak potrebn, aby bol schopn duchovnho rastu, permanentnej osobnostnej kultivcie a mal primn zujem o dialg s druhou osobou. Zvl potrebn je poukza na vyiu senzibilitu a uvliv spsob komunikovania v medziudskch vzahoch. Ak sa vieme dorozumie s umi, vieme si vytvori aj bezkoniktn prostredie. Z tohto pohadu m vchova pre loveka zkladn utvrajci, formujci vznam. [9] Problm vnmania a chpania inch ud sa pred nami vynra najastejie vtedy, ke sa zastujeme na vzjomnej komunikcii. Dyadick dialg umouje rovnovnu pozciu v komunikcii: by v role hovoriaceho i povajceho. V relnom ivote sa vak ukazuje, e tto rovnovha sa ako dosahuje. Zo sksenosti vieme, e niektor maj tendenciu dominova v role hovoriaceho a dialg sa men na monolg, ke druhej osobe zostva iba povanie a neverblne prejavy shlasu alebo neshlasu. lovek vak aj dobrovone prijma rolu povajceho, najastejie z dvodu vlastnej mentality, introvertnosti, utiahnutosti, skromnosti, ale aj chudobnosti ducha a mylienkovej plytkosti. Bva to vak aj prejav cty k loveku, ktor ns obdarva svojou mdrosou, v spolonosti ktorho je povinnosou mla. Vo veobecnosti mono kontatova, e z miery angaovanosti loveka s repektovanm jeho pecickej motivcie vyplva jeho pasvna alebo aktvna as na komunikcii. Najproblematickejie je, ke k priestupkom voi komunikcii dochdza v procese vchovy loveka, i u v rodine, kolskej praxi alebo v profesijnch vzahoch. Najastejie to spova v ignorovan jedinenosti a dstojnosti loveka, v nereektovan na osobnostn rozmer vzahu bez prejavov lskavosti, priateskosti, v ignorovan partnerskho a kolegilneho prstupu. Vekm nebezpeenstvom sasnosti je bezbreh individualizmus, iven osobnm egoizmom, manvrujci loveka vhradne k osobnmu prospechu a spechu. Vek vznam m v komunikcii povanie. asto jednoduch vypoutie bezradnho loveka
455

me ma preho ozdravujci, terapeutick inok. Poznanie a dodriavanie pravidiel aktvneho povania nm dva k k porozumeniu, k odomknutiu srdca inej osoby. Dobr, pozorn posluch m pochopenie pre druhho, preto aktvne nava a uvedomuje si: kto hovor, ako hovor a o hovor. Vyberajci posluch pova iba to, o chce pou, zaujmaj ho len tie veci, o ktor sa zaujma on. asto me vpovede prekrti tak, e oznamuj nieo, o druh vbec nepovedal alebo to tak nemyslel. Necitliv posluch sa neusiluje pochopi, o mu druh rozprva, pova len ahostajne. Izolovan posluch ignorantsky prehliada povanie a pseudoposluch, hoci sa tvri milo, nezaujma sa o to, o mu druh hovor, mysl na nieo plne in. V procese vzjomnej interakcie m nezastupiten miesto aj neverblna komunikcia. Je to sstava prostriedkov, symbolov a vznamov, pomocou ktorch jeden druhmu nieo oznamuje a pritom to nie je sprostredkovan verblne. Me ma sekundrny charakter sprevdza verblnu komunikciu, a tak ju umocuje alebo oslabuje, me by aj primrna ak verblna komunikcia nie je mon alebo vhodn. Mnoh neverblne prejavy s v ase i priestore univerzlne zrozumiten, astnci komunikcie im doku prisdi patrin vznam. Treba vak pota s uritmi diferenciami medzi umi v schopnosti neverblne komunikova, ako aj s kultrno-spoloenskmi diferenciami v rmci etnk. Nie vetky neverblne prejavy, ktor pouvame, s skutone funkn. Niektor s nadbyton, ruiv a psobia negatvne, ba a nedstojne a nemravne.

Zver
Sebarealizan potencialita sasnho loveka zko svis s poslanm etiky, ktor ho m nasmerova na konanie nielen k svojej prospenosti, ale aj k sledovaniu dobra pre ostatnch. i vak aktulny vchovn a vzdelvac systm umouje osobnostn rozvoj loveka v intencich obnovovania a rozvjania humanity a i je dnes lovek mdrej, je otzne. Zloitos osobnostnho formovania loveka v sasnosti spova nielen v hodnotovej aktualizcii, ale najm v komunikovan interkultrnych hodnt a ich individulnom interiorizovan. K tomu je vak potrebn, aby bol lovek schopn duchovnho rastu, permanentnej osobnostnej kultivcie a mal primn zujem o dialg s druhou osobou v kontexte kultrnej inakosti a plurality. Kreovanie etickho obrazu sasnosti prostrednctvom prosocilneho rozmeru komunikcie prehlbuje hodnoty lsky, hlbokej udskej cty, vzjomnho repektu a tolerancie. Bez nich by nebola mon dlhodob kontinuita ivota a vzjomn spoluitie na bze porozumenia. Je as novej fantzie lsky, ktor sa uplatuje ani nie tak innosou poskytnutch prostriedkov, ako schopnosou da pocti svoju blzkos a solidrnos tomu, kto trp
456

takm spsobom, aby sa toto gesto pomoci nectilo ako poniujca almuna, ale ako bratsk spoluas. [10] Podstatn je nasmerovanie loveka k hadaniu vntornho pokoja a k reniu medziosobnej harmnie, uvedomenie si vlastnej hodnoty a obohacujcej inakosti druhch a predovetkm teenie sa z tvorivho ivota, ktor ijeme v kooperujcom a pomhajcom spoloenstve. Tento cie je dosiahnuten za predpokladu dobrej, hodnotnej a efektvnej spoluprce sprevdzajcej vzjomn vzahy a umoujcej kultivovan osobn a interkultrnu komunikciu.

Zoznam pouitej literatry

[1] DIATKA, C. [2001]: Etika a sasnos. Nitra: FF UKF, 2001, s. 197. ISBN 80-8050493-8 [2] KUDLOV, B. [2003]: lovek a vchova v dejinch eurpskeho myslenia. Trnava: TU, 2003, s. 148. ISBN 80 89074-66-9 [3] BROK, V. [2004]: Hodnoty a hodnotenie. Nitra: FF UKF, 2004, s. 126. ISBN 808050-680-9 [4] LIGU, J. [1998]: Medziudsk komunikcia. Bansk Bystrica: UMB, 1998, s. 49. ISBN 80-80825-35-0 [5] [6] LIBA, P. [2001]: Otvoren nvraty. Nitra: END, 2001, s. 5. ISBN 80-967847-3-0 QUOIST, M. [2001]: Kontrukcia loveka. Bratislava: L, 2001, s. 26. ISBN 807114-330-8 [7] STRAUSS, P. [2000]: lovek pre nikoho. Bratislava: DAKA, 2000, s. 97. ISBN 80967378-6-4 [8] HABOVTIAK, A. [1997]: Jazyk a etika. In.: Osobnos v spoloenskch makrozmench. Bratislava: 1997, s. 64. ISBN 80-967228-6-7 [9] LESKOV, A. [2011]: Humanizan aspekt vchovy v kontexte masmdi. In.: Etick reexie. Nitra: FF UKF, 2011, s. 16. ISBN 978-80-8094-861-0 [10] KLOBUICK, M. [2011]: Etick analza lsky. In.: Etick reexie. Nitra: FF UKF, 2011, s. 116. ISBN 978-80-8094-861-0

457

Filantropia nstroj spoloensky zodpovednho podnikania

Lucia Mrvov Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmedilnej komunikcie, Katedra marketingovej komunikcie, Trnava, Slovensk republika; dandelionka1741@gmail.com

Abstrakt
Tento prspevok sa venuje vymedzeniu pojmu lantropia ako nstroja spoloensky zodpovednho podnikania. Autorka rozober jednotliv nstroje lantropie a poukazuje na ich dleitos a innos pre efektvne remn plnovanie v oblasti spoloensky zodpovednho podnikania. Rovnako sa venuje aj dvodom potreby zalenenia stratgie spoloensky zodpovednho podnikania do remnho plnovania a to na zklade hodnotovho systmu spoloenskej zodpovednosti riem. Kov slov: spoloensky zodpovedn podnikanie; lantropia; remn plnovanie; hodnotov systm; spoloensk zodpovednos riem

vod a formulcia ciea

Sasn podnikanie naber nov rozmery. Ide o rozmery, ktor prekonvaj hranicu klasickho podnikania vo sfre trhu, obchodu a marketingu. Ponka sa zreten svislos medzi aktivitami podnikov a prostredm, ktor priamo i nepriamo ovplyvuj. Neguruj tu u len aktivity zameran na posun rmy, odbyt a zisk, ale ako to uvdza Pavl zrove sa tu prezentuj sily, ktor maj prekvapivo prvoplnovo charakter nekomernch aktivt, aj ke vo svojich dsledkoch s samozrejme komerne vyuvan. Mm na mysli etick princpy, vedomie repektu k nrodnm kultram, prvky jasnho vedomia nadradenosti veobecnch udskch princpov humanity, solidarity, veobecnej prospenosti globlnych udskch hodnt, preverench storoiami vvoja spolonosti, nad isto utilitrnymi komernmi faktormi.[1, Pavl, 2005, s.92] Cieom tohto prspevku je poukza na relnu potrebu zaleni spoloensky zodpovedn podnikanie do remnho plnovania a to s drazom na jeden z jeho najpouvanejch nstrojov lantropiu.

Materil a metdy
Na zklade teoretickch publikci domcich a zahraninch autorov rozoberieme s vyuitm obsahovej analzy pojem spoloensky zodpovedn podnikanie a nsledne denujeme jeho najdleitej nstroj lantropiu.
458

Vsledky a diskusia Spoloensky zodpovedn podnikanie

Podnikanie, ktor sa nezameriava len na oblas svojej primrnej innosti a do svojej remnej stratgie zaha oblasti prospen verejnosti a svojmu okoliu nazvame spoloensky zodpovedn podnikanie. byov spoloensk zodpovednos charakterizuje ako stratgiu, v rmci ktorej jednotliv organizcie dobrovone realizuj rzne socilne, ekonomick, environmentlne alebo in programy nad rmec bench zvyklost. To znamen, e na tieto aktivity nepotrebuj prvne poiadavky alebo in zvzky. Nekonaj na zklade povinnosti a prkazu, ale z presvedenia a chuti robi prospen veci. [2, byov, 2008,s.100] Kee spoloensky zodpovedn podnikanie ete stle nie je povaovan za rovnocenn stratgiu vo remnom plnovan, ponka sa otzka, ak s teda dvody pristpi k jej adekvtnemu zaleneniu do procesu plnovania a komunikcie? Tieto dvody vm priblime prostrednctvom nzorov rznych autorov, ktor vak maj rovnak zver, a to odporanie pre o najskoriu implementciu tejto stratgie do systmu rozhodovania rmy. Dvody potreby zalenenia stratgie spoloensky zodpovednho podnikania do remnho plnovania: nron spotrebite udia v stle vyej miere poaduj informcie o sprvan sa spolonosti vo vzahu k spoloenskej a ekologickej zodpovednosti, aby si tak mohli vytvori ucelen obraz, na zklade ktorho sa rozhodn, kde bud nakupova, kde zainvestuj, a pre ktor rmy bud pracova. Pavl vysvetuje vzah spoloensky zodpovednho podnikania a nronho spotrebitea takto V nadvznosti vak udia spolu s vrobkom zrove oceuj producenta ako spoloensk subjekt posudzuj jeho celkov prejav v socilnom okol, ale aj vntri jeho systmu vzahy k zamestnancom a starostlivos o nich, seriznos a spravodlivos jednania, pomoc korporcii orgnov ttnej sprvy a samosprvy v mieste svojho sdla, otvorenos komunikanej politiky, jeho chovania v krzovch situcich, schopnos otvorene riei problmy a prizna podiel na ich vzniku, charitatvne, prpadne sponzorsk formy jednania vo vzahu k potrebnm subjektom. [3, Pavl, 2005, s. 93] Z toho vyplva, e nronos spotrebitea je zaloen na udalostiach, ktor ho sprevdzaj v relnom ivote, ktor ho mu relne postihn, zasiahnu alebo ohrozi. i u environmentlne, socilne alebo ekonomicky. Preto je pre rmy dleit dba na vedomie spot459

rebitea a pozitvne usmerova jeho vnmanie o rme a to takmi aktivitami, ktor bude vnma za bezpen, prnosn a prospen nielen sebe, ale aj svojmu okoliu. dostupnos informci pre spotrebitea Tento dvod spomname v naviazanosti na sprvanie spotrebitea a jeho kritri vberu produktov poda starostlivosti rmy o zkaznka. Donelly vo svojej publikcii uvdza: Mlde, vina starch ud a nevzdelan chudobn nemaj poznvacie schopnosti spracova informcie dostatone dobre na to, aby boli chrnen. alej, dokonca aj t spotrebitelia, ktor tieto schopnosti maj, nemaj zujem investova as, peniaze, energiu a silie aby sa uistili, e s v prve. [4, Donelly, 1992, s.258] V konenom dsledku nezle koko silia vydaj spotrebitelia na zskavanie a vyetrovanie informci, ktor by im mali pomc pri rozhodovan a utvrdi ich o sprvnosti vberu tovaru, pretoe nemu pracova s informciami, ktor im neboli poskytnut. To znamen, e spotrebite naprklad neme vedie o bezpenostnch rizikch, ktor s pred nm skryt. [5, Donelly, 1992, s 259] Je teda zrejm, e za dodanie informci je zodpovedn rma. Spotrebite je pre rmu prvotnm cieom, a tak je prioritou, aby sa oho starali, a aby ho chrnili. Spotrebite, ktor nevie, e m prvo by informovan aj o rizikch, ktor prinaj vrobky, pri kontakte s podobnmi informciami zane porovnva, ktor rmy ich poskytuj, a ktor nie. A pri samotnom kontakte s takmi informciami zane spotrebite rozliova prstup rmy od inch a pri priamom kontakte si rozdiel uvedomia aj t, ktorch by to v ivote nenapadlo vyadova. konkurenn vhoda a trhov prleitos Mloktor rmy s ochotn povaova spoloensky zodpovedn podnikanie za dleit sas stratgie, no aj Kotler poukazuje na opodstatnenie jeho zalenenia: Prezierav a prun obchodn rmy vnmaj spoloensk problmy ako svoje prleitosti.[6, Kotler, Armstrong, 2004, s. 812] Za konkurenn vhodu povauje spoloensky zodpovedn podnikanie aj Horkov, ktor tvrd, e pri dnenej rke sortimentu, z ktorej si me spotrebite vybera, sa zodpovedn prstup k okoliu stva dleitou sasou hodnoty vrobku alebo sluby, [7, Horkov, 2000, s. 93] m sa sna vysvetli pridan hodnotu, a zvyujce sa ance oslovi svoju skupinu zkaznkov a tm si zabezpei lepie trhov monosti. rozhodujci faktor v ase krzy
460

Firmy by nemali v obdob krzy poavi a u vbec nie rezignova na zavdzanie opatren. Spoloensky zodpovedn podnikanie sa prve v ase krzy oplat, pretoe reputcia riem je zranitenejia a spotrebitelia s citlivej na sprvanie riem a prpadn problmy v akejkovek oblasti socilnej, etickej i environmentlnej. Vina riem sa venuje z asti svojim zamestnancom, ale z vej asti sa zameriava na komunitu, pretoe maj pocit, e by mali robi nieo dobr. Je teda na mieste tvrdi, e vyuvanie stratgie spoloensky zodpovednho podnikania je pre rmu prnosn. Zven zujem o komunity v ase ke to najviac potrebuj, ale aj v ase po krze bude ma dlhodob inok pre obe strany.

Nstroje spoloenskej zodpovednos

Zkladom pre denovanie nstrojov na hodnotenie a uplatovanie spoloenskej zodpovednosti riem je hodnotov systm. Tento systm vychdza z aktivt jednotlivch oblast, ktorm sa spoloensk zodpovednos venuje.
Schma 1: Hodnotov systm spoloenskej zodpovednosti riem

Zdroj: vlastn spracovanie

Vetky oblasti, do ktorch smeruje spoloensky zodpovedn podnikanie funguj vzjomne a sasne. Rovnako aj nstroje, ktor sa pre riadenie aktivt spoloensky zodpovednho podnikania vyuvaj, funguj vo vzahoch, spolupracuj a nadvzuj na seba. Medzi zkladn nstroje spoloensky zodpovednho podnikania patria: manament a riadenie kvality,
461

etick kdex, normy, zkony, lantropia.

Filantropia
Zkladnou zlokou spoloensky zodpovednho podnikania, v zmysle vymedzenia stratgie vyuitia spoloensky orientovanch aktivt, je remn lantropia. Tento nstroj asto oznaovan ako remn darcovstvo v znanej miere vplva na tvorbu pozitvneho prostredia rmy. Podniky prostrednctvom lantropie vyjadruj svoj postoj k okoliu, spolonosti a ich zujem o zsahy k vylepeniu stavu situcie, ktor aktvne obklopuje podmienky rozhodujce o ich podnikateskej existencii. V publikcii Sprievodca remnou lantropiou autori vymedzuj remn lantropiu ako dobrovon angaovanos podnikateskho subjektu vo verejne prospench projektoch s cieom podporova rozvoj spolonosti, v ktorej psob alebo na ktor maj jeho podnikatesk aktivity vplyv. Ide o aktivity nad rmec komernej innosti rmy, aktivity, ktor rmy najastejie realizuj spolone s neziskovmi organizciami. [8, Bartoov, 2007, s.4] Filantropia reprezentuje vymedzen as celku psobenia spoloenskej zodpovednosti riem. Ide predovetkm o t as, ktor pokrva problematiku blzku spolonosti, do ktorej s ochotn strategicky a dlhodobo angaova svoju podporu, potencil a zamestnancov. Podpora rmy me ma rzne formy, od poskytovania peaz, darov, produktov a po poskytovanie informci, know-how, i dobrovonckej prce zamestnancov rmy. Pri kadom takomto zsahu sa predpoklad nadenie rmy pre dobr vec a ochota podpori nielen netradin ale aj inovatvne projekty. [9, www.klubremnychdarcov.sk ] Ak berieme do vahy el vyuitia lantropie podnikmi, tak rozoznvame tri druhy remnej podpory, a to: Dobroinn podpora Tento typ podpory je organizovan rmou, ktor sa chce prejavi dobrm skutkom a tie rta, e tieto aktivity ocen aj spolonos, ktor as v prospech dobrej veci automaticky oakva. Kee nejde o priamy komern zujem rmy, oznaujeme dobroinn podpo462

ru aj pojmom ist charita. Ide o darovanie pre rmu u nepotrebnch vec, ktor radej alej sprostredkuje, ne by ich mala vyhodi. Firma protihodnotu neoakva, aktivity s motivanho charakteru s nepriamym prnosom. Najastejie remn podpora zaha dary vo forme prspevkov, sluieb a vecnch darov. Investcie do riem a komunity Firmy sa prostrednctvom tejto formy podpory zaleuj do procesu zveaovania prostredia svojho psobenia a to nielen ekonomicky, ale aj spoloensky. Na aktivity blzke innosti podniku sa zameriavaj dlhodobo a strategicky, priom zven pozornos upriamuj na rovnak oblasti a miesta ich podnikania. Od tejto podpory oakvaj zven reputciu a prolciu. Za atraktvne oblasti povauj zdravotnctvo, kolstvo, umenie a portov podujatia. Komern projekty v spoluprci s neziskovmi organizciami Za elom propagovania a podporovania komernch zujmov rmy sa uzatvraj partnerstv, ktorch cieom je nielen propagovanie dobrej veci, ale predovetkm zskanie prostriedkov pre neziskov organizciu. [10, Orlovsk, 2008, s.8] V publikcii End of the rainbow autori poukazuj na stlu problematiku komercie a neziskovej organizcie a vysvetuj dvody ich spjania: Filantropia bude vdy reprezentova kritick ksok skladaky nancovania LGBT organizci. Ale, nikdy nebude stai a LGBT darcovia a organizcie musia prema a smerova von z dotovanej katuky a zvaova aj viac holistick vziu nancovania. Na zabezpeenie nannej budcnosti LGBT organizci a na zaistenie dosiahnutia ich skutonho potencilu s potrebn stle nov nstroje a prostriedky. Ctime, e vzhadom na to aby sme preili a boli odoln, potrebujeme predva sluby a propagova odborn znalos. [11, NESsT, 2009, s.15] Aj napriek tomu, e spolonos povauje komerciu za nesprvnu sas lantropie, charity i pomoci neziskovm organizcim, to bohuia inak nefunguje. Prve aktvne fungovanie a nancovanie tchto dobrosrdench a neziskovch projektov a akci si vyaduje rovnako aktvny prsun prostriedkov pre realizciu. Aj vetern mlyny na vrobu energie potrebuj predovetkm vietor. Akokovek by sa podniky manulne snaili rozhba svoju podporu, ilo by o vemi namhav, no v konenom dsledku dlhodobo neinn proces.
463

Vyhadvaj sa spsoby neustleho erpania nanci bez priamych komernch zujmov, ale s nepriamymi komernmi vsledkami. o zde z o, zde z mysle, a rovnako tak to funguje aj pri dotcich. Treba oslovi aj pasvnych zstancov dobrch skutkov, ktor bez informci ako, kde a akm spsobom nemaj prleitos pomha.

Nstroje remnej lantropie

Podpora riem me by nann alebo nenann. Existuje teda mnostvo spsobov ako sa zapoji do lantropickch aktivt ie do procesu darovania a pomoci.

Pean darcovstvo
Najrchlejm a najefektvnejm spsobom darovania je poskytnutie nannej iastky. Peniaze a dary s tou najexibilnejou pomocou, pretoe ich kad organizcia pouije tak, ako to je pre u a ou zastreovan aktivity, projekty a osoby najvhodnejie a najelnejie. Finann podpora me by poskytovan tmito formami: Priama podpora Priama podpora je najobbenejou a najviac vyuvanou formou podpory. Prostrednctvom priamych nannch alebo vecnch darov rma opakovane a dlhodobo podporuje verejne prospen projekt, organizciu alebo skupiny. Intervaly, v ktorch obdarovan zskavaj prostriedky, pomhaj efektvnejie plnova a vyuva takto podporu a zrove prinaj rme monos sledova prnos tchto prostriedkov. Zbierka medzi zamestnancami a matchingov fond Zbierky vznikli za elom zapojenia zamestnancov do darcovskch aktivt spolonosti. Ide o jednoduch spsob vyberania darov na zklade tzv. matchingu. To znamen, e zbierku ktor dokzali vytvori zamestnanci, rma navi alebo znsob. V praxi sa tieto aktivity prezentuj pod pojmom matching. alm spsobom, okrem zbierky medzi zamestnancami je tzv. payroll giving. Tto sluba je pre zamestnancov pohodlnejia pretoe rma administruje pravideln strhvanie darov z ich prjmov v prospech vybranej neziskovej organizcie, priom ich op me navi. Firemn nadcia a remn nadan fond Firemn nadcia vznik ako samostatn prvny subjekt zaloen rmou, ktor vinu svojich prostriedkov venuje na podporu verejne prospench projektov. Firma, ktor takto nadciu alebo nadan fond vytvor, prerozdeuje z prvomoci materskej spolonosti
464

prostriedky na jej fungovanie a realizciu prpadnch alch samostatnch projektov. K prerozdeovaniu prostriedkov od materskej rmy dochdza vinou raz rone a to bu prostrednctvom rozpotu, alebo cez vnosy zskan vyuvanm nadanho imania. Niektor remn nadcie doku okrem zdrojov z materskej rmy, zska nov zdroje prjmov naprklad pomocou organizovanch verejnch zbierok. Charitatvne aukcie avstavy V sasnosti najzaujmavejm spsobom pomoci je organizovanie charitatvnych aukci a vstav pre zamestnancov, zkaznkov a obchodnch partnerov. Tieto aukcie s zaujmav nielen z pohadu zujmu mdi, ale aj pre seba prezentovanie riaditeov ako osb, nielen ako zstupcov riem. Zskan nann vaok rma daruje na dobroinn ely, priom sa zva orientuj na pomoc deom, alebo uom postihnutm nejakou nedvnou prrodnou katastrofou. [12, Bartoov, 2007, s.5-6]

Nepean darcovstvo
Nepean darcovstvo zastva vzahy medzi podnikmi a obdarovanmi spsobom, ktor nazvame win-win. Ide o vzah zaloen na obojstrannej elovosti a prnose pre vetkch zastnench. Podniky pomhaj prostrednctvom vlastnch produktov, sluieb a majetku, priom si tak nepriamo zabezpeuj propagciu. Tieto formy darcovstva vytvraj urit nezvisl rovnovhu benetov. kolenia, vzdelvanie a odborn pomoc Vek kla verejnoprospench aktivt potrebuje pomoc, ktor by zastreila vzdelvanie astnckych organizci do takej miery, aby prostrednctvom know-how a poradenskch sluieb dokzali zvi odbornos a profesionalitu obdarovanch. Pre rmy s tieto formy pomoci asovo nronejie, ale smeruj k spore nkladov, a tie okrem vzdelvania obdarovanch organizci aktvne zapjaj aj zamestnancov. Zvyuj sa tm rove a praktick sksenosti oboch strn. Poskytnutie zzemia Kad zanajca alebo fungujca rma potrebuje pre svoj rozvoj a plynul fungovanie priestory, energie a technolgie. Kee neziskov organizcie funguj na zklade dotci, maj vemi mlo prostriedkov pre pokrytie tchto zdanlivo nevinne psobiacich poloiek. Pomoc sa teda me dostavi aj formou poskytnutia priestorov k prenjmu, platenia faktr za njom a energie, i zapoianie techniky. [13, Bartoov, 2007, s.7]

465

Firemn dobrovonctvo V rmci poskytovania sluieb, tak ako sme to u vyie spomenuli pri zapoiiavan

priestorov, rmy s stle viac ochotn a otvoren monosti ponknu pomocn pracovn sily v zastpen svojich vlastnch zamestnancov. Zamestnanci s organizovan pre dobrovoncke charitatvne innosti prostrednctvom oblasti nazvanej remn dobrovonctvo, z anglickho pojmu Corporate Volunteering. Poda Neporovej Pojem remn dobrovonctvo oznauje koncept veobecne prospenej aktivity podniku s podporou dobrovonej innosti zamestnancov. [14, Neporov, 2005, s.43] Firemn dobrovonctvo teda spja dobrovonkov jednotlivcov, alebo skupiny s lantropickmi aktivitami podniku, priom rma poskytuje neziskovej organizcii alebo komunite prcu svojich zamestnancov. Sna sa zrove o integrciu lantropickej stratgie do praktickho vyuitia jej monost zamestnancami. Podniky, ktor sa tejto innosti najviac venuj maj vlastnka i partnera v zahrani a tu, na Slovensku, psobia ako dcrske spolonosti v duchu lozoe materskej organizcie. [15, Orlovsk, 2008, s. 10] Zamestnanci, ktor sa rozhodli pre dobrovonctvo, by mali cti podporu od podniku, podnik by ich mal neustle motivova. Dobrovonctvo me ma formu tzv. secondementu, o znamen, e rma svojho zamestnanca pridel na dobrovonctvo doasne, ale aspo na obdobie 6 mesiacov. V zahrani je tento spsob vemi obben a obdobie dobrovonctva sa stva sasou zamestnaneckej kariry. Podniky si tchto dobrovonkov vemi cenia, pretoe predstavuj exibiln jednotky, ktor po vkone dobrovonckej praxe prinaj do podniku nov sksenosti a poznatky. Pri vyslan skupiny zamestnancov dochdza k tzv. teambuildingu, m sa upevuje vzjomn spoluprca a monos realizcie na rovni budovania tmu. Dobrovonctvo sa tak stva personlnym nstrojom osobnho rozvoja zamestnancov. Pri pozitvnom vzahu zamestnanec spolonos dochdza k zvyovaniu hrdosti, spokojnosti a nakoniec aj produktivity zamestnancov. Zamestnanci sa stvaj lojlnejmi voi svojej organizcii. [16, Petrkov, 2009, s.5] Pomoc, ktor mu poskytn takto vyslan zamestnanci m dve strany. Bu je realizovan formou aktivt, ktor pomu priamo innosti organizcii, i u aktvna as pri starostlivosti o starch ud, alebo priama pomoc s demi, roznos letkov. Alebo sa mu zamestnanci realizova aktivitami, ktor s blzke ich podniku, ktor ho reprezentuj a tak
466

naprklad prostrednctvom vytvorenia televzneho spotu, fotiek, webovch strnok pomu zatraktvni samotn podujatia a projekty organizci. Cause related marketing Cause related marketing znamen v preklade dobroinn zdiean marketing. Jedn sa o strategick marketingov formu spoluprce ziskovej a neziskovej organizcie, pri ktorej neziskov subjekt poskytuje svoje meno, imid, etiketu alebo logo na spoloensk podporu nejakej rmy alebo predaja jej vrobku i sluby. Firma, i podnik za to poskytuje neziskovmu subjektu urit odplatu, percentulny podiel z predaja kadho produktu, as i in nepean plnenie. Ako prklady uvdzame naprklad jogurty s logom na podporu obet povodn alebo maslo a vaok z jeho predaja na internetizciu kl. Tieto aktivity prinaj benety neziskovm organizcim aj v tom, e veda nannch prjmov sa zvyuje i zujem verejnosti o problematiku lantropie. Nov produkty s vyuitm novch technolgi Novinkou v oblasti lantropie je monos rmy lantropickho prejavu prostrednctvom zabezpeenia plynulosti verejne prospenej innosti. To znamen vytvori tak mechanizmus, ktor tieto aktivity uah. spenm prkladom je projekt DMS Darcovsk SMS sprva, ktor funguje vaka tomu, e mobiln opertori s Frem drc ponkli svoje existujce technolgie k spolunancovaniu neziskovho sektoru. Princp je zaloen na zskavan prostriedkov od jednotlivcov prve prostrednctvom tchto darcovskch SMS sprv. [17, Bartoov, 2007, s.9]

Zver
Filantropia je sasou spoloensky zodpovednho podnikania spolonosti. V sasnosti by sa touto formou podnikania mala zaobera kad, do budcnosti fungujca a prosperujca spolonos. V prvom rade potrebuje zabezpei manament a riadenie kvality, vytvori, implementova a riadi sa etickm kdexom, normami a zkonmi. V druhom rade myslie a kona lantropicky. Filantropia je teda neodmyslitenou sasou a pilierom spoloensky zodpovednho podnikania.

Zoznam pouitej literatry

[1] PAVL, D. [2005]: Corporate social responsibility nov informan a vcn realita, nebo virtuln informan realita businessu? In: Nov trendy v marketingu Zbornk

467

z medzinrodnej konferencie FMK UCM. Trnava: Fakulta masmedilnej komunikcie UCM v Trnave, 2005. 144 s. ISBN 80-89220-21-5. [2] BYOV, . [2008]: Zkladn oblasti a problmy spoloensky zodpovednho podnikania. In: Nov trendy v marketingu. Trnava: Fakulta masmedilnej komunikcie UCM v Trnave, 2008. 529 s. ISBN 978-80-8105-006-0. [3] PAVL, D. [2005]: Corporate social responsibility nov informan a vcn realita, nebo virtuln informan realita businessu? In: Nov trendy v marketingu Zbornk z medzinrodnej konferencie FMK UCM. Trnava: Fakulta masmedilnej komunikcie UCM v Trnave, 2005. 144 s. ISBN 80-89220-21-5. [4] PETER, J. P. DONELLY, J. H. [1992]: Marketing management. Boston, MA: IRWIN, 1992. 943 s. ISBN 0-256-09225-7. [5] PETER, J. P. DONELLY, J. H. [1992]: Marketing management. Boston, MA: IRWIN, 1992. 943 s. ISBN 0-256-09225-7. [6] KOTLER, P. ARMSTRONG, G. [2004]: Marketing. Praha: Grada Publishing, 2004. 855 s. ISBN 80-247-0513-3. [7] HORKOV, I. STEJSKALOV, D. KAPOV, H. [2000]: Strategie remn komunikace. Praha: Management Press, 2000. 233 s. ISBN 80-85943-99-9. [8] BARTOOV, Z. [2007]: Sprievodca remnou lantropiou. [online]. Bratislava: Frum donorov, 2007. 23 s. [cit. 2011 03-24]. Dostupn na internete: http://www. jasr.sk/les/Sprievodca_remnou_lantropiou.pdf [9] www.klubremnychdarcov.sk

[10] ORLOVSK, M. [2008]: Spoloensk zodpovednos podnikov a remn lantropia. In: Zbornk z 2.ronka sae o najlepiu diplomov alebo ronkov prcu na tmu lantropia. Bratislava: Centrum pre lantropiu, 2008. 64 s. [11] NESsT: End of the rainbow. US: NESst, 2009. 143 s. ISBN 978-1-930363-29-8. [12] BARTOOV, Z. [2007]: Sprievodca remnou lantropiou. [online]. Bratislava: Frum donorov, 2007. 23 s. [cit. 2011 03-24]. Dostupn na internete: http://www. jasr.sk/les/Sprievodca_remnou_lantropiou.pdf [13] BARTOOV, Z. [2007]: Sprievodca remnou lantropiou. [online]. Bratislava:
468

Frum donorov, 2007. 23 s. [cit. 2011 03-24]. Dostupn na internete: http://www. jasr.sk/les/Sprievodca_remnou_lantropiou.pdf [14] NEPOROV, M. [2005]: Firemn dobrovolnictv. In: Nap spoleenskou odpovdnost rem. Kladno: AISIS, 2005. 42-45 s. ISBN 80-239-6111-X. [15] ORLOVSK, M. [2008]: Spoloensk zodpovednos podnikov a remn lantropia. In: Zbornk z 2.ronka sae o najlepiu diplomov alebo ronkov prcu na tmu lantropia. Bratislava: Centrum pre lantropiu, 2008. 64 s. [16] PETRKOV, K. [2009]: Vymedzenie obsahu pojmu marketing vzahov v miestnej samosprve. Medzinrodn doktorandsk konferencia Scientia Iuventia. Ekonomick fakulta Univerzity Mateja Bela. Bansk Bystrica. ISBN 978-80-8083-793-8. [17] BARTOOV, Z. [2007]: Sprievodca remnou lantropiou. [online]. Bratislava: Frum donorov, 2007. 23 s. [cit. 2011 03-24]. Dostupn na internete: http://www. jasr.sk/les/Sprievodca_remnou_lantropiou.pdf

469

E ka podnikateskch subjektov
Roman Pauliek Vysok kola v Sldkoviove, Fakulta prva Janka Jesenskho, Sldkoviovo, Slovensk republika; pauro@palmsoft.sk

Abstrakt
Vvin etiky a zavdzania etickch princpov do marketingovej a vbec podnikateskej praxe je nevyhnutnou sasou budovania obchodnch vzahov vo vyspelch krajinch. Transformciou slovenskej ekonomiky na trhov hospodrstvo a rastom obchodu s vyspelmi trhmi po vstupe krajiny do E sa aktivizoval vvoj etiky v podnikan na Slovensku, o zviditenilo vrazn problmy rzneho charakteru. Ide o rozsiahly komplex otzok tkajcich sa zmysluplnosti, vznamu a normatvnej sily etickch princpov a veobecne hodnt v spoloenskom systme. [1] Prspevok sa venuje nielen zsadm, ktor by mali plati ako veobecn etick tandardy, pretoe etick sprvanie je jednm z predpokladov silnej, spenej a dlhodobo fungujcej spolonosti v globlnom rchlo sa rozrastajcom marketingovom prostred, ale poukazuje aj na efektvnos a orientciu etiky v podnikateskom ivote. Kov slov: podnikatesk etika; etick kdex; morlka; regulcia sprvania

vod
Dodriavanie zsad podnikateskej etiky vedie v konenom dsledku, v dlhodobom asovom horizonte, k efektvnejiemu ekonomickmu systmu, zaloenom na hodnovernch a transparentnch obchodnch vzahoch, a tm aj k trvalo udratenej ziskovosti. V novch podmienkach ekonomickej a spoloenskej transformcie sa aj na Slovensku udomcuje problematika podnikateskej etiky v rmci podnikateskej kultry, ktor sa zameriava na myslenie a konanie opierajce sa o morlku. [2] Tento pojem v praxi nemono odtrhn od celkovch spoloenskch pomerov. Zasahuje do vetkch oblast udskho ivota. Bez etiky, cty k loveku a repektovaniu jeho zkladnch prv, nemono oakva spech ani v hospodrskom ivote. Pojem podnikatesk etika sa v zahraninch vedeckch asopisoch pouva ako nosite viacerch vznamovch dimenzi a vemi asto paralelne. Najastejie sa podnikatesk etika pouva vo vzname shrnu noriem a pravidiel sprvania sa jednotlivcov v organizcii alebo organizcie ako celku. Druh najastej vznam tohto pojmu je samotn aplikcia tchto noriem v podnikateskej praxi.

470

Podnikatesk etika poda vznamnch odbornkov (A. S. Lukni, A. Remiov, J. Kacetl, P. Seknika, I. Pollach, M. G. Velasquez, R. T. De George, J. L. Seglin, L. P. Hartman a al) a predstaviteov vznamnch medzinrodnch intitci, je v podstate sborom morlnych princpov a tandardov, ktor riadia sprvanie sa vo sfre podnikania. Podnikatesk etika umouje prenikanie morlky tak do ekonomickch, ako aj obchodnch vzahov a repektovanie etickch princpov podnikatemi, m vedie k lepm ekonomickm vsledkom. Napriek tomu treba poveda, e medzi ekonomickmi a etickmi pravidlami dochdza k astm koniktom na vetkch rovniach hospodrskeho ivota. Poda Remiovej a Gaovej pojem etika vznikol z grckeho slova thike, thos, ktor znamen zvyk, mrav, obyaj, sprvanie, vyjadruje lozock disciplnu, ktor sa zaober skmanm morlky. tosom povolania rozumieme morlny postoj, ktor lovek zaujma k svojej prci, k osobitnm lohm a povinnostiam svojej profesie. tos meme charakterizova ako pozitvny prstup k povinnostiam vyplvajcim z povolania, ako poiadavku istho osobnho zanietenia a zodpovednosti pri vykonvan zverench loh. Toto pracovn zanietenie si od loveka niekedy vyaduje aj ochotu nieo obetova, ak je to v danej chvli potrebn. [3] Etika je teoreticky povolan riei tie praktick morlne problmy, ktor sa vynraj pred lovekom v ivote (ako sa m kona, o sa m poklada za dobr a o za zl). Postupne sa v etike zaali rozliova dva druhy problmov problematika toho, ako m lovek kona a vlastn teoretick otzky o pvode a podstate morlky. Vo lozockej literatre sa asto svojvone pouvaj termny etika a profesijn etika. Je znme, e morlka zahruje v sebe etiku, ako aj teriu morlky, ale aj kdexy mravnho sprvania, vypracovan v slade so zujmami istej triedy alebo socilnej skupiny. Hovorme o etike ako o uen o mravnosti, o jej pvode a vvine, o jej princpoch a normch, o lohch tchto princpov a noriem v spoloenskom a osobnom ivote loveka. Spsoby sprvania sa ud odraj relne existujce vzahy lenov spolonosti medzi sebou, jednej skupiny ud s inmi skupinami a vzahy kadho jednotlivca, ako aj jednotlivch skupn k ich spoloenskm zujmom, preto vo vedeckej literatre a v ivote stretvame pojmy strancka etika, sdnicka etika, lekrska etika, pedagogick etika, portov etika, etika vedca, vojensk etika, divadeln etika a in. [4] Ke hovorme o tchto, alebo o inch druhoch profesijnej etiky, rozumieme tm predovetkm to, akm spsobom sa prejavuje podmienenos socilnych loh kadej profesie v praxi mravnch vzahov. Pre kad profesiu mimoriadny vznam nadobdaj pecick osobnosti prejavu morlnych noriem.

471

Vznik profesijnej etiky bol podmienen spoloenskm rozdelenm prce, vznikom rozlinch druhov innost. Sfra vrobnej a mimovrobnej innosti utvra irok monosti morlnych hodnoten a kad lovek, ktor sa nachdza v nejakom vrobnom kolektve poznva z vlastnej sksenosti spoloensk mienku, ktor vystupuje ako regultor sprvania. Nevyhnutnos v relnom ivote regulova vzjomn vzahy ud v kolektvoch predstaviteov danej profesie utvrala a upravovala ist poiatky profesijnej etiky. Najm v praxi vzjomnch vzahov ud, rozdelench profesionlnymi priehradkami, z oho sa skladali profesionlne kdexy morlky. [5] Tento jav mono pozorova aj dnes, hoci v trochu pozmenenej podobe, pretoe sa postupne oraz viac likviduje uzavretos rznych profesi.

Marke ngov e ka
Marketingov etika sa tka predovetkm etickho zvaovania v rozhodovan marketingovch manarov a vberu praktk, pre ktor s vak zva hodnoten verejnosou za podvodnkov, podplatitench ud, klamrov alebo pekulantov. Existuje mnostvo morlne zloitch situci, ktor nevyrieia ani najlepie pravidl. Marketingov etiku mono chpa ako aplikciu veobecnch etickch zsad v rozhodovan marketingovch manarov, tkajcu sa vetkch marketingovch aktivt a funkci, ako s naprklad marketingov vskum, formulcia a implementcia marketingovej stratgie, vber cieovho trhu, jednotlivch nstrojov marketingovho mixu, organizcia marketingu vo rme, atd. Ako uvdza Hanulkov, etiku v marketingu mono vyjadri pomocou tzv. 5P: [6] 1. Cie, el (purpose) vymedzuje poslanie rmy, hodnoty, predstavy, ktormi sa rma riadi. 2. Hrdos (pride) je reexiou hrdosti na svoju rmu a seba samch, tto sku tonos je zrove barirou pre neetick sprvanie. 3. Trpezlivos (patience) je predpokladom a cestou k dlhodobmu spechu. 4. Vytrvalos (persistence) je predpokladom konzistentnosti inov a zmerov. 5. Perspektva (perspective) odra zodpovedn prstup marketingovch manarov k rieeniu otzok, tkajcich sa budcnosti rmy a jej zamestnancov. Efektvny marketingov program by mal kombinova vetkch 5P marketingovej etiky tak, aby spolone sviseli a nadvzovali na ostatn marketingov a podnikatesk ciele rmy.

472

A ak s zkladn kategrie a princpy e ky?

Etick (morlna) innos sa vyznauje prtomnosou morlneho vberu, slobodou voby a dobrovonosou konania. Nezvislos, dobrovonos a sloboda s zkladnmi podmienkami morlky. Sloboda (morlna voba) je druhom elovho sprvania. S vberom sprvania je spojen zodpovednos za vhodnos tohto sprvania. Otzka zodpovednosti vznik preto, lebo lovek mus voli a mal by voli so znalosou veci. Miera zodpovednosti zvis od miery voby, resp. rky tejto voby. strednou kategriou etiky je povinnos. Povinnos je osi, o meme urobi. Je to vak osi, o meme, ale nemusme urobi. Ak vak neuskutonme nejak zvan normu, spolonos ns odsdi odmietnutm verejnou mienkou (verejn mienka odra nzory a postoje, ktor prevldaj v danej spolonosti), prpadne vylenm z radov uritho stavu. almi kategriami, ktor maj v systme etiky miesto s es, dstojnos a svedomie. es predstavuje spsob a kvalitu plnenia morlnych zvzkov a poiadaviek. [7] Dstojnos odra osobnos loveka, vzah k sebe a vzah spolonosti k nemu. Svedomie tak vystupuje v podobe samohodnotiaceho citu. Je to forma hodnotenia seba samho sebou samm.

E ka a prvo s tm spojen
Etika bva asto porovnvan s prvom. Etika spolu s prvom predstavuj regultory udskho sprvania. Prvo reguluje predovetkm vlastncke a in spoloensk vzahy ud, etika zase medziudsk vzahy z aspektu dobra a zla, estnosti neestnosti, spravodlivosti nespravodlivosti. udia sa neustle domhaj novch zkonov, ktor by dslednejie podporovali etick princpy a ich uplatovanie v ivote. V skutonosti sa vak udsk konanie ned obsiahnu iba zkonmi. Zkonodarstvo neme predvda vetky okolnosti, ktor mu nasta v medziudskch vzahoch. Morlne zsady pokrvaj ovea ir priestor v udskom ivote ne prvo. Plat, e o je nezkonn, je aj neetick. Na druhej strane vak nie vetko, o nie je nezkonn, je etick. Etick normy nie s kodikovan, a preto mu prunejie reagova na prpadn zmeny alebo nov okolnosti. [8] Prvo teda predstavuje iba minimum morlky. Prvne normy nesm odporova etickm, ale musia prebieha sbene a navzjom sa dopa. Etick normy, na rozdiel od prvnych noriem nie s podporovan ani vyntiten intitciami, ale verejnou mienkou. Prve verejn mienka je tm nstrojom, ktor nti naruovatea etickch noriem k ich repektovaniu.

473

Podnikatesk e ka
Etika je komplikovan spoloensk jav zasahujci do vetkch oblast udskho ivota. Bez etiky, cty k loveku a repektovaniu jeho zkladnch prv, nemono oakva spech ani v hospodrskom ivote. V sasnom obdob nadobda problematika etiky v naich podmienkach stle v vznam v svislosti s prechodom na trhov ekonomiku. Etika v trhovom hospodrstve vytvra zklady pre korektn partnersk vzahy, spoluprcu a kooperciu, na ktorch je zaloen svetov hospodrsky systm. [9] V zahraninej literatre nachdzame mnostvo denci a vymedzen pojmu podnikatesk etika. Na porovnanie uvdzam nasledovn dencie tohto pojmu od rozlinch autorov: Podnikatesk etika je denovan vzahom etiky a podnikania. Zaober sa tdiom morlnosti a nemorlnosti, ako aj monosami spravodlivosti ekonomickch systmov. Podnikatesk etika predstavuje sbor pravidiel, zsad a princpov, ktor poskytuj nvody na primeran sprvanie a konanie v pecickch situcich v podnikan. Podnikatesk etika nepozostva zo iadnych mimoriadnych etickch zsad a princpov, ktor s odlin od veobecnch a s aplikovaten iba v podnikan. Podnikatesk etika je sborom veobecne platnch etickch zsad a noriem aplikovanch v podnikan. Podnikatesk etika je disciplna, ktor rozober a uvauje o type podnikateskch hodnt. Je to starostliv a alekosiahle rozmanie o spsobe ivota, v ktorom peniaze a zisky hraj dleit, ale v kadom prpade nie vlun lohu. [10] Vemi jednoducho by sme mohli podnikatesk etiku charakterizova ako vedeck disciplnu, ktor skma monosti aplikcie morlnych zsad a princpov v podnikateskch aktivitch. Etika v podnikan teda znamen viac, ako len prispsobovanie sa prevldajcim normm a zkonom. Znamen tak prstup k podnikaniu, ktorho prvoradm zmyslom je poskytovanie sluieb verejnosti, a nie bezprostredn obohacovanie sa. Podnik ako podnikatesk subjekt v tomto zmysle je prispievateom pre verejnos, a nie jej odberateom. Znamen to tie, e podnik je potrebn riadi tak, aby slil nielen investorom, ale tak isto zamestnancom, zkaznkom, verejnosti a napokon aj celmu vonkajiemu prostrediu, v ktorom psob. [11]
474

Vznam podnikateskej e ky
Problematike etiky a jej dodriavania v podnikateskch aktivitch sa doteraz v naich podmienkach nevenovala dostaton pozornos, resp. sa jej pozornos nevenovala vbec. V slovenskej odbornej literatre, ale najm v praxi sa s pojmom podnikatesk etika stretvame pomerne zriedka, a aj to zvyajne v svislosti so vzahmi v oblasti hospodrskej sae. Absencia podnikateskej etiky v naej spolonosti vyplva z viacerch prin. Jednou z nich je ideologizcia etiky. Z nej toti plynula netolerantnos, teda to, o je v rozpore s podstatou morlky. alou z prin v tomto smere je vklad termnu podnikatesk etika v bvalom politicko-hospodrskom systme, ktor ho chpal ako rozpor, protiklad. Poda tohto vkladu bola etika niem, o podnikanie neuznvalo. [12] Podnikanie, alebo konkurencia predstavovali iba netostn boj kadho s kadm, kde neplatia iadne pravidl, okrem zkonov zisku. Hlavn prina vak spova v samotnej podstate bvalho politicko-ekonomickho systmu, tzn. v odstraovan a zkaze akejkovek konkurencie a v monopolizcii ekonomiky. Tento proces monopolizcie smeroval k tomu, e trh sa postupne redukoval len na prostredie, kde pracovnk vymieal svoj zrobok za spotrebn tovar. Pri monopolnom postaven vrobcu sa trh a s nm svisiaca konkurencia a vbec podnikanie stali nepotrebnmi. Je teda zrejm, e hovori o podnikateskej etike vo vetkch jej svislostiach nemalo v bvalom systme iadne opodstatnenie. Dnes podnikate preva v situcii silnho konkurennho tlaku. To me dlhodobo vydra len vtedy, ak si je vedom aj dleitosti etickch aspektov svojich aktivt a rozhodovania. Poruchy a chyby v etickch aspektoch rozhodovania podnikatea sa skr, alebo neskr objavia v kvalite nm poskytovanch sluieb a tm aj v efektvnosti podnikania. Dobr etika teda znamen dobr podnikanie, a to najm z dlhodobho hadiska. Je potrebn si uvedomi aj t skutonos, e citlivm barometrom dodriavania etickch pravidiel v podnikateskch svislostiach je verejn mienka. Tto netoleruje nezkonn postupy dosahovania zisku. A pre podnikatea nie je ni nebezpenejie ako naruen verejn mienka. Etika a jej dodriavanie v podnikan me prispie k vybudovaniu dvery a zveniu rovne medziudskch vzahov. M tak svoj podiel i na vkone, konkurennej schopnosti a na celkovch dosahovanch vsledkoch, vrtane zisku. Zrove funguje ako regultor naptia medzi rozdielnymi ekonomickmi a socilnymi zujmami podnikateskch subjektov a spolonosti. Podniky nemu diktova spolonosti svoje hodnoty, ale samy musia repektova hodnoty spolonosti. [13]
475

Etika nie je teda ni, o nesvis s podnikanm. V krajinch s trhovou ekonomikou je etika podnikania tmou, ktor je na vzostupe. Dodriavanie etickch zsad a princpov tu nepochybne patr k determinantom spenho podnikania. Stle viac podnikov si zapisuje do svojho poslania, e podnikatesk aktivity bud rozvja v slade s vysokou morlkou a zodpovednosou. Je to teda iba nezvyk, e aj podnikanie me by rovnako estn a hodnotn ako kad in udsk innos, e m svoje zsady a morlku. Etika v podnikan je uiton a praktick. [14]

Zkladn pravidl podnikateskej e ky

Pilierom podnikateskej etiky s tak zsady, ktor vyaduj dodriavanie zkladnch hodnt, bez ktorch by podnikanie ako innos nebolo uskutoniten. Morlka m pritom prednos pred samotnou podnikateskou innosou. Takto prstup k podnikaniu vopred vyluuje klamstvo, podvdzanie, krdee, vrady, ntlak, fyzick nsilie a al nezkonn innosti. Naopak, zkladom pre podnikatesk etiku je poctivos a spravodlivos.

Zsady podnikateskej e ky
Konkrtne mono zsady etiky podnikania zhrn do nasledujcich bodov: Dobrovone dodriava zkony Zachovva dvernos Vyhba sa koniktu zujmov Venova prci riadnu starostlivos Kona v dobrej viere Ak m niekto mimoriadnu zodpovednos, nech si je jej vedom. [15]

rovne podnikateskej e ky
Mikrorove predstavuje pravidl estnch vzahov medzi dvoma partnermi, zahrujce tradin etiku (suby a in zvzky, mysly, nsledky a in dsledky konania jednotlivca). Pre mikroetiku je prznan mylienka estnej mzdy, estnho zaobchdzania a podobne. Makrorove zahruje pravidl vzahujce sa na cel spolonos. Ide o spravodlivos, zkonnos a charakter spolonosti veobecne, alej o to, ak je el slobodnho trhu, a je tento trh estn, alebo je najinnejm spsobom rozdeovania tovarov a sluieb v spo476

lonosti, ak lohu zohrva regulcia zo strany vldy a podobne. [16] rove morlna vzahuje sa na najvznamnejiu organizan jednotku modernho podnikania vo vyspelch trhovch ekonomikch na korporciu. Podnikatesk etika je tu vznamn pri posudzovan spoloenskej zodpovednosti korporcie, alej pri posudzovan jej povinnosti voi akcionrom a vetkm zainteresovanm subjektom, akmi s spotrebitelia, komunita, v ktorej korporcia psob, a konene aj zodpovednosti vo vzjomnch vzahoch zamestnancov a korporcie.

E ck kdex
Etick kdex formuluje to, o rma, resp. organizcia oakva od svojich zamestnancov v slade s etikou, ke sa ocitn v zloitej alebo neistej situcii. Popisuje veobecn hodnotov systm, etick princpy, pecick zsady a pravidl, ktor sa rma, alebo organizcia poka uplatova. Hlavnou funkciou etickho kdexu je regulcia sprvania jednotlivca alebo celej skupiny v slade s istmi skupinovmi etickmi normami. K najvznamnejm funkcim etickho kdexu patr, e je jednm z nstrojov na riadenie a vedenie ud, ktor je zaloen na dobrovonom dodriavan poadovanho morlneho tandardu. [17] Etick kdex roziruje klu nstrojov na riadenie ud, priom vystupuje ako efektvny a pritom elegantn prvok v systme riadenia. Prostrednctvom etickch kdexov intitcia dva svojim lenom i okoliu na vedomie, e etika sa stala nevyhnutnou sasou jej innosti. Predstavuj jeden z monch spsobov, ktor spolonos deklaruje svoje stanovisko k morlnym problmom v podnikan a ktor intitucionalizuje etiku do svojej innosti. Poda typu subjektu, resp. intitcie rozliuje tieto typy etickch kdexov: 1. profesijn sli k riadeniu odbornch aktivt vetkch lenov istej profesie, ktor pracuj ako zamestnanci alebo samostatne. Zkladn rozdiel medzi profesijnm etickm kdexom a podnikovm kdexom spova v tom, e podnikov kdexy stanovuj etick tandard vo vntri spolonosti a podstatu profesijnho kdexu tvor riadenie komunity, profesie a nie celej spolonosti. 2. odvetvov niekedy sa uvdza aj ako branov etick kdex, ktor plat pre urit hospodr477

ske odvetvie alebo odvetvie udskej innosti alebo pre urit skupinu, ktorho lenovia pracuj v rovnakom odbore. Spolonosti, ktor sa riadia morlnymi zvzkami, nie s potom vystaven zneuitiu ich zsad zo strany menej etickch a zodpovednch partnerov rovnakej brane. [18] 3. podnikov by mal by predovetkm realistick, jednoznan a zrozumiten a mal by obsahova sankcie, ktor vyplvaj z jeho nedodrania. Etick kdex je v medzinrodnch spolonostiach tandardnou sasou remnch noriem. Poda neho sa kontruuj aj alie vntorn procesy. Nie je to len o tom, ako urobm konkrtny obchod. V medzinrodnch rmch je kdex sborom noriem, ktor upravuj vzahy vo vntri spolonosti i sprvanie rmy smerom navonok, ale aj sprvanie zamestnanca voi zamestnancovi, manara voi zamestnancovi. [19] Obsahom s tie normatvy na nezneuvanie vntornch informci alebo predpisy na ochranu zdravia pri prci. Kdex zaha aj pravidl vzahov k akcionrom, zkaznkom i konkurencii.

E ck kdex rmy
Existuj oblasti, ktor maj veobecn charakter, a preto s veobecne aplikovaten na vetky odvetvia. S to: elementrne es a repektovanie prva, bezpenos a kvalita produkcie, ochrana zdravia a bezpenos na pracovisku, konikty zujmov, postupy pri prijman do zamestnania, statonos predaja a marketingovch praktk, nann spravodajstvo, vzahy s dodvatemi, podnikov pion, vyuvanie vntornch informci, korupcia, platky, politick aktivity, ochrana ivotnho prostredia. [20], [21]

478

Zver
Podnikanie je aktivita, ktor je vo svojej podstate nesmierne citliv na etick pravidl. Tam, kde s astnci tohto pecickho vzahu sklaman, zvyuje sa pravdepodobnos, e do podobnho vzahu u nevstpia. spech v podnikan sa odra predovetkm v dlhodobom preit a dlhodobej prosperite. Podniky tm, e uznvaj hodnotu a vznam dlhodobch vzahov so zkaznkmi, demontruj tak ich uprednostnenie pred okamitm predajom. Vedia, e dosiahnutie okamitho predaja nie je zaleka tak dleit, ako anticipovanie dlhodobch oakvan zkaznka. Podpsanie obchodnch zmlv (zmlv o dielo) pre ne neznamen koniec jednho predaja (jednej zkazky), ale zaiatok alieho predaja (alej zkazky). S si teda vedom, e v okamihu nkupu zkaznk venuje dveru obom, produktu i rme. S si vedom i toho, e musia vemi tvrdo pracova, aby si tto dveru aj udrali. Naruen dvera sa toti naprva vemi ako. Zd sa teda, e etika podnikania skutone nie je iba teoretickou disciplnou pekulatvne uvaujcou o tom, o by malo a o by nemalo by. Je jednoznane vedeckou, ale i praktickou disciplnou, ktor pomha analyzova prvky vedce k spechu alebo nespechu v podnikan. Spolonos vytvraj udia. Koko je ud, toko je spoloenskch situci, spsobov komunikcie medzi nimi alebo tlov jednania. Kad situcia je jedinen, neopakovaten. Opakuj sa len princpy a pravidl, ktorch v skutonosti nie je mnoho. Dodriavanie pravidiel etikety nemus zkonite znamena neprirodzenos v sprvan. [22] Nae sprvanie me by prirodzen a zrove v slade s pravidlami etikety. Etiketa vzahy medzi umi formalizuje a i keby sme si primne nemysleli to, o hovorme, prospievame tm sebe i ostatnm, pretoe smev vylad i nau duu. Slunos me by loveku dan, teda je vroden, naopak zdvorilosti je nutn sa ui. Zkladom slunosti je cta a ohaduplnos k blnym; zaha aj ctu k sebe sammu.

Zoznam pouitej literatry

[1] [2] [3] http://www.mandk.cz http://www.scss.sk HREHOV, D. [2011]: Vyuovanie podnikateskej etiky (prehadov tdia), Technick Univerzita Koice, Pedagogika Sk, ro. 2, 2011, . 4 [4] MIEDZGOV, J. [1998]: Zklady etiky. Bratislava. 1998
479

[5] [6]

VAJDA, J. [1995]: Etika. Nitra, Enigma 1995 BAISTOV, A. FERENCOV, M. [2008]: Podnikov kultra a produktivita prce indiktor kvality: analza v najvej cementrskej spolonosti na vchodnom Slovensku. In: Konkurencieschopnos podniku 2008. Brno: E-SF, 2008. s. 23-36. ISBN 80-210-4521-7.

[7] [8] [9]

http://web.tuke.sk/ksv/agafonova/Podnikatelska_etika_skriptum_DEF.pdf http://www.scss.sk/Vznik a vvoj podnikateskej etiky KRSKOV, A. [2004]: Etika prvnickho povolania. Bratislava: UK, 2004. 131 s. ISBN 80 7160-065-2, 1994

[10] REMIOV, A. [2001]: Podnikatesk etika v praxi cesta k spechu. Bratislava, 2001 [11] REMIOV, A. [1999]: Podnikatesk etika v praxi. Bratislava, 1999 [12] PAEK, L. [2005]: Vek kniha etikety. Praha: Mlad Fronta, 2005 [13] LEWIS, P. V. [1985]: Dening Business Ethics: Like Nailing Jello to a Wall. Journal of Business Ethics 4, 1985 [14] LUKNI, A. S. [1994]: tvrt rozmer podnikania etika. Bratislava, SAP 1994 [15] http://www.pce.sk/clanky/etika01.htm [16] http://www.euroekonom.sk/download. [17] REMIOV, A. [1999]: Podnikatesk etika v praxi cesta k spechu. Bratislava: EPOS [18] KRSKOV, A. [2008]: Etick desatoro zanajceho advokta (Vademecum profesijnej etiky), Iura edition, 2008 [19] GLUCHMAN, V. DOKULIL, M. [1998]: Sasn etick terie. Praktick otzky etiky a morlky, Preov, 1998 [20] REMIOV, A. GAOV,V. [2003]: Vybran kapitoly z etiky a kulturolgie. 2. doplnen vydanie, Trnava 2003 [21] HEYNE, P. [1996]: In: HANULKOV, E.: Etika v marketingu. Eurounion, Bratis480

lava 1996 [22] REMIOV, A. GAOV,V. [1998]: Vybran kapitoly z etiky a kulturolgie. Bratislava: Ekonomick univerzita, 1998

481

Sasn stav a perspek vy uplatovania podnikateskej e ky

Monika Rzsov Vysok kola ekonmie a manamentu verejnej sprvy v Bratislave, Katedra ekonmie a nanci, Bratislava, Slovensk republika; monika.rozsova@vsemvs.sk

Abstrakt
Morlka, etika, uplatovanie etickch princpov m dleit lohu a nezastupiten miesto vo vetkch oblastiach ivota, podnikatesk oblas nevynmajc. Etiku podnikania (podnikatesk etiku) radme k pomerne mladm vednm disciplnam. Jej podstatu sa poksime pribli. Kov slov: etika; podnikatesk etika; etick kdex

vod a formulcia ciea

Morlka, etika, uplatovanie etickch princpov m dleit lohu a nezastupiten miesto vo vetkch oblastiach ivota, podnikatesk oblas nevynmajc. Etiku podnikania (podnikatesk etiku) radme k pomerne mladm vednm disciplnam. Zkladnm atribtom etiky podnikania je dodriavanie etickho kdexu, ktor predstavuje sbor noriem a pravidiel istej spolonosti. M charakter psomnho dokumentu, ktorho obsah sa viae na cel intitciu a na vetkch lenov spolonosti bez ohadu na postavenie a stupe zaradenia. Hlavnm cieom vskumnho prspevku bude identikcia zkladnch atribtov etiky podnikania a nsledn analza uplatovania etickch princpov a zsad vo vybranch spolonostiach

Materil a metdy
V prci bud vyuit metdy vedeckej abstrakcie, analzy, syntzy, indukcie, dedukcie a komparcie. V rmci skmania pouijeme opytovaciu metdu a pri spracovan vsledkov matematicko-tatistick metdy. Zskan daje nsledne spracujeme pomocou potaovch programov: WORD, EXCEL, SAS, JMP8. Zdrojom informci pre splnenie hlavnho ciea bud materily zskan z domcej a zahraninej odbornej literatry, z odbornch asopisov, zbornkov, i vstupov z domcich a zahraninch konferenci.
482

Za elom posdenia uplatovania etickch princpov a zsad vo vybranch spolonostiach zrealizujeme primrny vskum formou dotaznka. Zkladn sbor bud tvori spolonosti so sdlom v SR, priom vzorka bude vybran nhodnm vberom zo zoznamu Obchodnho registra SR.

Vsledky a diskusia
Etika kadho z ns vychdza z naich hodnt a princpov. To znamen, e etick normy kadho z ns s jedinen. Polome si otzku: M etika v podnikan miesto? Nie je prekkou pri dosahovan zisku, o je vlastne hlavn podnikatesk ciel? Trh je miesto, ktor obsahuje v sebe prvky dobrovonosti a slobody. Jeho innos je riaden pravidlami. A nejde iba o innos riaden zkonmi. Sasou, a je mon poveda, e vemi dleitou, je etick sprvanie, ktor je kov pre spech podnikania a obchodovania. Dodriavanie etickch, morlnych a prvnych noriem prispieva k vytvraniu imidu spolonosti. Spolonos, ktor, DBA na etiku, vyjadruje svoj vzah k svojim klientom, obchodnm partnerom, ale aj svojim zamestnancom. Vyjadruje tm ctu ku klientom, obchodnm partnerom, ale zrove si zamestnanci prejavuj ctu navzjom. Zaradenie etiky do kadodennho ivota rmy i organizcie a do jej organizanej kultry je mon chpa z viacerch hadsk. Medzi zkladn formy zaraujeme etick kdex, etick a socilny audit, vzdelvanie zamestnancov pre ely etickho konania, etick vzory, organizan truktry na podporu etickho programu. Etick kdex patr medzi najrozrenejie formy intitucionalizcie etiky. Prostrednctvom neho dva organizcia na vedomie svojim pracovnkom i okoliu, e etika je dleitou sasou jej kultry a aktivt. Samozrejme neznamen to, e vaka nemu sa bud jej lenovia sprva eticky. Dleit je, e sa tmto spsobom zvyuje ich vnmanie reality, uvedomuj si morlne poiadavky a pravidl a v prpade potreby im me napomc pri rozhodovan sa. Vetci by mali pouva zdrav sudok a kls otzky, v prpade, e s na pochybch. Ak by sme sa mali bliie pozrie o to vlastne etick kdex je, tak by sme ho mohli charakterizova viacermi spsobmi: Vyjadrenie hodnt prijatch spolonosou. Ocilne denuje oakvan sprvanie zamestnancov, manamentu a celej spolonosti. Dokumentom, ktor ukazuje zamestnancom aj manamentu ako sa sprva v konkrtnej situcii.
483

Dokumentom, ktor je vone prstupn zamestnancom, klientom, mdim a verejnosti.

Sasou irieho programu, cieom ktorho je poskytn nvod pre etick rozhodovanie sa a zabrni pochybeniam zo strany lenov organizcie.

Komunikan nstroj, ktor me organizcia poui na deklarovanie svojho zvzku dodriavania etickch a prvnych noriem.

ivm dokumentom, ktorho obsah sa upravuje s meniacimi sa vntornmi oakvaniami rmy a meniacou sa situciou externho prostredia. Firemn etick kdex meme charakterizova plne dopodrobna, riei by mal hlav-

ne tieto problmy: Pracovn postupy Narbanie s informciami o zamestnancoch, klientoch a dodvateoch Komunikcia s verejnosou Konikty zujmov Korupcia Prijmanie darov Neetick lobing Vzahy medzi spolupracovnkmi Kvalita medziudskch vzahov Vzahy so zkaznkmi Vzahy s dodvatemi Ochrana dobrho mena rmy Otzky ivotnho prostredia Manarske praktiky Diskrimincia Lojalita ku rme Ochrana remnho majetku Politick angaovanos Repektovanie zkonov, udskch prv a pravidiel hospodrskej sae Cieom vskumnho prspevku je nielen identikcia zkladnch atribtov etiky podnikania, ale aj nsledn analza uplatovania princpov a zsad etiky podnikania vo vybra484

nch spolonostiach. Vemi zaujmavou oblasou, kde je mon vemi dobre analyzova uplatovanie etiky v podnikan je oblas nannho sprostredkovania. Analza uplatovania princpov a zsad etiky podnikania bola uskutonen vyhodnotenm dotaznka. Skman okruhy obsahovali 5 otzok. Pre primrny vskum formou dotaznka som oslovila cieov skupinu respondentov, ktor sa zaoberali nannm sprostredkovanm, i u ako podriaden nann agenti niektorej z nannch spolonost psobiacich na trhu, alebo ako poisovac agenti poisovne, i zamestnanci banky. Prieskumn vzorka bola zloen zo 133 respondentov. Respondenti odpovedali na otzky uveden v dotaznku prostrednctvom internetu. Prieskum sa uskutonil v doch 13.01.2012 27.01.2012. 1. otzka: Myslte si, e ovldate zsady kdexu etiky rmy, v ktorej pracujete a zrove ich aj dodriavate? Z odpoved meme usdi, e 97,74 % respondentov je presvedench o tom, e ovldaj zsady kdexu etiky spolonosti. Poteujce je zistenie, e iadny z respondentov nepracuje v spolonosti, ktor by nemala etick kdex vypracovan.
Tab. 1: Vyhodnotenie otzky . 1: Myslte si, e ovldate zsady kdexu etiky rmy, v ktorej pracujete a zrove ich aj dodriavate?
Vyhodnocovan nzory no Nie Spolonos etick kdex nem vypracovan Spolu Poet respondentov 130 3 0 133 % 97,74 % 2,26 % 0,00 % 100 %

2. otzka: Stretli ste sa v praxi s prpadom poruenia etickch pravidiel podnikania? Je dos alarmujce, ak sa 39,10 % respondentov stretlo s prpadom poruenia etickch pravidiel podnikania. Toto zistenie je o to vnejie, e ide o oblas poskytovania nannch sluieb.
Tab. 2: Vyhodnotenie otzky . 2: Stretli ste sa v praxi s prpadom poruenia etickch pravidiel podnikania?
Vyhodnocovan nzory no Nie Spolu Poet respondentov 52 81 133 % 39,10 % 60,90 % 100 %

3. otzka: Ak by ste zistili, e V kolega jednal neeticky, ako by ste sa zachovali? Vsledok vyhodnotenia tejto otzky je vemi zaujmav hlavne z toho dvodu, e sko485

ro 22 % respondentov by dan problm vbec nerieilo, aj napriek tomu, e v otzke . 1 a 97 % respondentov odpovedalo, e si myslia, e zsady etiky spolonosti poznaj a riadia sa nimi. Situciu by nerieili aj napriek tomu, e by mohla pokodi imid rmy. Znamen to, e as respondentov vnma naprklad etick kdex rmy len ako frzy, ktor nie s pre nich podstatn.
Tab. 3: Vyhodnotenie otzky . 3: Stretli ste sa v praxi s prpadom poruenia etickch pravidiel podnikania?
Vyhodnocovan nzory Oznmil by som to nadriadenmu Upozornil by som dotynho kolegu Nerieil by som to Spolu Poet respondentov 43 61 29 133 % 32,33 % 45,86 % 21,81 % 100 %

4. otzka: Chovali by ste sa vdy za vetkch okolnost eticky aj napriek tomu, e by to bolo pre Vs nevhodn? Zaujmav je zistenie, e respondenti by a v 66,17 % zvaovali a rozhodli by sa pre prijaten variant. Me to nasvedova, e hodnotov systm v spolonosti sa me meni a smeruje viac k preferovaniu osobnch zujmov.
Tab. 4: Vyhodnotenie otzky . 4: Chovali by ste sa vdy za vetkch okolnost eticky aj napriek tomu, e by to bolo pre Vs nevhodn?
Vyhodnocovan nzory Zvaoval by som za a proti a rozhodol by som sa pre prijatenej variant no, za kad cenu Nie, mj osobn zujem je prednej Spolu Poet respondentov 88 41 4 133 % 66,17 % 30,82 % 3,01 % 100 %

5. otzka: Uprednostnili by ste monos zska nann prospech na kor skutonej potreby Vho klienta? Vyhodnotenie vsledkov tejto dotaznkovej otzky nm ukazuje, e hodnoty spolonosti ako estnos, statonos a lojalita povauje za prvorad menej a menej respondentov. Aj napriek tomu, e najviac respondentov uviedlo, e by neuprednostnili uvdzan monos, slo 24,06 % uvedench no znamen, e sprostredkovanie nannch sluieb respondenti prestvaj bra ako poslanie, ale v prvom rade tto prcu vnmaj ako platen prcu.

486

Tab. 5: Vyhodnotenie otzky . 5: Uprednostnili by ste monos zska nann prospech na kor skutonej potreby Vho klienta?
Vyhodnocovan nzory no Nie Zlealo by to od okolnost Spolu Poet respondentov 32 55 46 133 % 24,06 % 41,35 % 34,59 % 100 %

Zver
Ku kadmu druhu udskej prce ako profesii sa vzahuj urit pecick poiadavky ovplyvujce vkon povolania z hadiska profesionlnej morlky. Znamen to, e pracovn vkon determinuj okrem odbornch kompetenci a zrunost aj mravn postoje, mravn konanie a hodnotov presvedenia. V ekonomike je samozrejme podstatn podnikatesk etika. lohou etiky vo nannch intitcich a rmch je zska si dveru klientov, zvyova ich spokojnos a lojalitu, kona vdy otvorene a poctivo a ponka klientom a zkaznkom obojstranne vhodn spoluprcu. Z uvedenho vskumu vyplva, e v oblasti nannho sprostredkovania je viac potrebn sa zamera na tie pravidl, zsady a asti kdexu, ktor zaruuj, e klienti a zkaznci bud vnma nann spolonos ako bezpeie: zodpovednos jasnm, prehadnm a zrozumitenm konanm v zujme klienta je nann spolonos vnman ako spolonos, ktor prispieva k pozitvnemu tvoreniu celkovho nzoru verejnosti na nann trh etika a morlka nann sprostredkovatelia s priamym kontaktom s klientom najviac schopn ovplyvni nann rozhodovanie klienta, a preto je postup vdy podmienen etickm a morlnym kdexom, t. z. zujem klienta je vdy prednej pred neoprvnenm obohatenm slobodn rozhodnutie klienta zachovanm postupnosti logickch krokov pri realizovan samotnho procesu sprostredkovania je klient schopn lepie posdi kvalitu poskytovanch sluieb, rizik produktov a zvi mieru svojej nannej gramotnosti. ochrana klienta a obhajovanie jeho zujmov poskytovatelia nannch sluieb maj nad klientom spravidla vdy informan, odborn a tie prvnu prevahu odbornos istota, e zveren rozhodnutie o pouit svojich nannch prostriedkov bude kvalikovan, racionlne a s dostatonou znalosou veci. Tto istota vychdza hlavne z toho dvodu, e nevyhnutnm predpokladom vykonvania nannho
487

sprostredkovania je splnenie nronch kritri v oblasti odbornho vzdelvania garancia starostlivosti o klienta komplexnos sluieb, dlhodobos servisu pre klienta, celoivotn poradenstvo informan otvorenos poskytovanie pravdivch, sprvnych, aktulnych a plnch informci o poskytovanch slubch a produktoch a o innosti samotnej spolonosti profesionalita rovnos v styku s klientmi a pri zaobchdzan s nimi irok portflio spoluprca s nannmi intitciami, ktorch innos je garantovan NBS a irok spektrum nannch produktov poda potrieb a elan klientov individulny prstup ku klientovi sprostredkovanie nie je anonymn, klient etr as i peniaze, nann sprostredkovate si vytvra osobn vzbu s klientom, zskava neoceniten sptn vzbu tkajcu sa produktov a na zklade vyhodnotenia potom me reagova exibilnejie a presnejie na priania a elania svojich klientov.

Zoznam pouitej literatry

[1] EJKOV, V., MARTINOVIOV, D. [2007]: Poisovnctvo. Bratislava: VEMVS, 2007. [2] [3] MIEZGOV, J. [2003]: Zklady etiky. Bratislava: SPN, 2003. ISBN 80-10-00241-0. RZSA, Z. [2003]: Charakteristick rty sasnho trhovho prostredia. In: Marketing manament I.: vybran trendy rozvoja.1. vyd.. Bratislava: Trendy, 2003. S. 13-15 ISBN 80-969063-0-5. [4] REMIOV, A. [2004]: Etika a ekonomika. Bratislava: Vydavatestvo Ekonm, 2004. ISBN 80-225-1820-4. [5] KOLEKTV AUTOROV [2000]: Manaerska etika, etika podnikn a veejn sprvy. Hradec Krlov: o.s. ETHICS centrum, 2000. [6] LUKNI, A. S. [1994]: tvrt rozmer podnikania etika. Bratislava. SAP, 1994. ISBN 80-85665-30-1.

488

Spoloensk zodpovednos v marke ngu a konkurencieschopnos riem

Romana Sadloov, Vclav Kupec Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmedilnej komunikcie Katedra marketingovej komunikcie, Trnava, Slovensk republika; romana.sadlonova@gmail.com

Abstrakt
Predloen prca sa zaober sasnm fenomnom spoloenskej zodpovednosti, priom sa zuuje na prepojenie s marketingom. Vchodiskom s teoretick poznatky, ktor rozoberaj spoloensk zodpovednos v marketingu, jeho vznam a prnos v podnikan, najm o sa tka konkurencieschopnosti. S vyuitm vedeckch metd skmania mono na zklade prkladov z praxe uri opodstatnenos analyzovanho nstroja, ktor sa oraz viac uplatuje v sasnom ekonomickom prostred. Vsledky tdie zdvoduj vplyv spoloensky zodpovednch praktk v marketingu na hospodrsku spenos podnikateskch subjektov. Zver prce poukazuje na potrebu venova sa skmanej problematike dkladnejie, pretoe me rme prinies priazniv imid u irokej verejnosti, a v konenom dsledku i vznamn konkurenn vhodu. Kov slov: spoloensk zodpovednos; marketing; konkurenn vhoda

vod a formulcia ciea

Cieom predloenej prce je na zklade uvedench teoretickch vchodsk zadenova a objasni pojem spoloensk zodpovednos v marketingu, zdvodni jeho vznam v spolonosti a pomocou vyuitia praktickch prkladov uri jeho vplyv na konkurencieschopnos. V sasnej ekonomickej situci je otzka spoloenskej zodpovednosti aktulnou tmou. Podniky sa usiluj o produkovanie oraz vieho mnostva tovarov, chc zabezpeova stle vyie zisky, priom s pod silnm tlakom. Okrem toho, e elia masvnej konkurencii, s pod neustlym sledovanm zo strany spolonosti. Azda vetky ekonomick odvetvia vidia ist vchodisko, ako sa sta silnejm hrom na trhu, v deklarovan a dodriavan zsad spoloenskej zodpovednosti. A. Bussard a kol. v zdroji s nzvom Spoloensky zodpovedn podnikanie z roku 2005 uvdza nasledovn denciu: Spoloensky zodpovedn podnikanie je kontinulny zvzok podnikov sprva sa eticky, prispieva k trvalo udratenmu ekonomickmu rozvoju, a zrove prispieva k zlepovaniu kvality ivota zamestnancov, ich rodn rovnako ako loklnej komunity a spolonosti ako celku [1]. To znamen, e rma by sa mala zaujma nielen o potreby a elania zkaznkov, ale mala by aktvne participova a podporova i okolit, i dokonca irok verejnos. Ako tvrdia esk odbornci M. Pavlk, M. Blk a kol. v publikcii z roku 2010 Spoloensk odpovdnostorganizace, netreba zabda
489

na to, e primrnym cieom podnikania je tvorba zisku pre vlastnkov, take i tieto aktivity sa musia organizci vyplati [2]. Z uvedenho vyplva, e podnikatesk subjekt by sa mal usilova o orientciu na zisk, na zkaznkov, a tie na spolonos.
Obr. 1: Postoje ud pri vbere zamestnvatea zohadnenie CSR aktivt podniku

Predstaven graf,vytvoren poda dajov z knihy Spoloensk odpovdnostorganizace vydanej v roku 2010[2], dokazuje, ak je koncept spoloensky zodpovednho podnikania podstatn pre potencilnych zamestnancov, a e i dodriavanie CSR princpov me by jednm z dvodov, preo si zamestnanec vyberie skr zodpovedn rmu ako konkurenciu. Predloen prca sa orientuje primrne na marketing, ktor je samostatnou asou podnikania. Ako bolo uveden, organizcie smeruj k uspokojovaniu potrieb zkaznkov, ktor ak doku marketingov experti sprvneodhali a identikova, mnohokrt mu by spen a doku na trhu uplatni iaduce produkty, ktor zkaznci ocenia a bud sa dobre predva. Avak treba zdrazni i fakt, e spolonos nevnma marketing prve najpozitvnejie. Prve naopak, marketingov aktivity elia silnej kritike. Verejnos sa domnieva, e vina marketingovch a reklamnch technk smeruje k zavdzaniu spotrebitea, vyuvaniu nekalch postupov a neetickej reklamy. Okrem inho je kritizovan veakrt i spsob ponuky produktov cieovm trhom, kedy sa zkaznci ctia asto donten alebo zmanipulovan, aby si kpili tovar, ktor v konenom dsledku nepotrebuj, a ani nechc. E. Hanulkov a A. Prokov v literatre z roku 2001 s prznanm nzvom Spoloensk marketing uvdza: Kritici alej tvrdia, e marketing me sotva prispie k rieeniu stynch vonkajch aj vntropodnikovch problmov vrtene spoloenskch [3]. Dokonca i svetoznmy a expertmi uznvan otec marketingu P. Kotler priznva, e marketing nie je vdy vnman verej490

nosou len pozitvne. V jeho publikci Modern marketing, ktor bola vydan v roku 2007 poukazuje na viacero oblast, ktor s spotrebitemi odsudzovan, ako naprklad vysok nklady na distribciu, propagciu, tie neetick predajn techniky alebo ntlakov predaj [4]. S predstavenmi nzormi mono shlasi, avak je treba zdrazni i opan fakt, a to e marketing bva oznaovan za vznamn nstroj, ktor doke vrazne ovplyvova verejn mienku. Preto by sa mal tento jeho potencil adekvtne vyui, samozrejme nielen v prospech samotnej rmy, ale tie i pre potreby spolonosti z dlhodobho hadiska. Podobn nzor zdiea i O. Mascarenhas, ktor v roku 2007 uviedol na trh publikciu Responsible marketing, kde sa vyjadril, e marketing m v dnenej dobe obrovsk vznam a moc, ktor by mal vyui efektvne smerom k spolonosti, a preto by mal vyrba a propagova vrobky, ktor poskytuj socilne a verejn blaho [5]. V istch svislostiach mono bra pojmy spoloensk zodpovednos podnikania a spoloensky zodpovedn marketing ako synonym, a dokonca vea autorov k takmuto pohadu smeruje, avak je treba hovori o odlinostiach. Dleit je podotkn, e spoloensky zodpovedn marketing primrne riei marketingov aktivity a akosti, ktor svisia s marketingovm mixom, a teda treba si uvedomi tieto rozdiely. Okrem inho, kee je pre marketing kov komunikcia a propagcia, prve tto oblas je najmarkantnejia, pokia ide o spomnan koncept. I ke skeptici neveria, e marketing sa d vykonva i morlne a zodpovedne s vyuitm pecickch nstrojov a postupov tak, aby nedolo k pokodeniu tretej strany, treba uvies, e mnoho riem takto koncepty uplatuje a etick procesy sa im osvedili. Prve spoloensk zodpovednos v marketingu je vchodiskom pre rieenie monch problmov a me by kom pre vybudovanie stabilnej organizcie. Treba spomen, e samotn spotrebite sa v sasnosti oraz viac zaujma o rmy, od ktorch nakupuje vrobky, je sksenej a vzdelanej. Taktie vyaduje ist kvalitu produktov, za ktor chce plati primeran cenu. Rovnako sa men i jeho ivotn tl, oraz viac sa zaujma o zdravie a priazniv ivotn prostredie, chce kupova nekodliv tovary a konzumova ekologick potraviny. Na zklade toho sa mus prispsobi i smerovanie marketingu, ktorho loha je v tomto smere oraz podstatnejia. Na zklade dostupnch dajov a zdrojov mono vytvori nasledovn tabuku, ktor zobrazuje jednotliv oblasti, ktor spadaj pod pojem spoloensky zodpovedn marketing.

491

Tab. 1: Oblasti, ktor riei spoloensky zodpovedn marketing

Green marketing Cause-related marketing Etika v marketingu Zohadnenie hodnt pre spolonos Orientcia na environmentlne aktivity svisiace najm s marketingovm mixom. Spoluprca s neziskovm sektorom za elom vzjomnej spoluprce. Prijatie etickch princpov v marketingovej praxi. Riei dlhodob hodnoty a zujmy spolonosti.

Z uvedenho mono presne vymedzi, o pod analyzovan pojem patr. Tu dochdza k obmeneniu klasickho rozdelenia CSR na 3 piliere, a teda ekonomick, socilny a environmentlny. Je evidentn, e marketing m odlin potreby a je nutn ho presne vymedzi, m jasne vidme, ako je prepojen s CSR, a rovnako i zrejm odlinosti. Treba uvies i skutonos, e aplikovanie spoloenskej zodpovednosti me ma skuton prnos pre marketing. Okrem toho, e odbornci sa zhoduj v tom, e v niektorch prpadoch ide len o PR, je iaduce uvies, e tento pohad nemus by vdy trefn. Samozrejme veakrt zodpovedn aktivity rmy vyznievaj len ako prostriedky propagcie, avak ak je organizcia presveden o vzname svojej dobrovonej innosti a etika sa stane kadodennou sasou sprvania sa vetkch oddelen rmy, a teda i tvaru marketingu, me jej to zabezpei obrovsk prospech. Z. Dytrt k knihe Dobr jmno rmy (2006) vymenva niektor k prnosov, ktor poskytuje uplatovanie uvedenho konceptu, ako s posilnenie dveryhodnosti, dlhodob udratenos rmy, zven lojalitu a produktivitu zamestnancov, budovanie reputcie, odlenie od konkurencie [6] a mnoh alie. Okrem toho je dleit i zavdzanie a podpora inovci a budovanie silnejej a uznvanejej znaky. Podstatnos tchto vhod je z marketingovho hadiska evidentn. Tmto je primrny cie rmy, ktorm je dosahovanie zisku sa roziruje tm, e spolonos kladie draz na etick a zodpovedn konanie. Ako bolo uveden vyie, vemi podstatnm prnosom je dosiahnutie konkurennej vhody prve uplatovanm predstavench princpov. Tento nzor zdiea i mnoho odbornkov, ako naprklad D. Zadrailov, ktor vo svojej publikci z roku 2010 zdvoduje, e tento fenomn me ma vrazn vplyv na konkurencieschopnos podniku [7]. Na zklade stanovench tz a poznatkov, mono hovori o vzjomnej svislosti medzi spoloenskou zodpovednosou v marketingu a konkurencieschopnosou rmy. Toto prepojenie budeme alej analyzova, a prve praktick aplikcia na konkrtnych podnikoch nm posli ako vhodn nstroj na demontrciu uvedench koncepci.

492

Materil a metdy
Ako bolo uveden, cieom prce je objasni svislosti medzi vyuitm etickch princpov v marketingu a ich vplyvom na konkurencieschopnos organizci. V vodnej asti dolo k zdvodneniu a objasneniu kovch a nosnch pojmov, ktor s vchodiskom pre alie oddiely prce. Tu bolo poukzan na fakt, e dan ukazovatele spolu svisia, avak je nutn predstaven skutonosti analyzova i v praxi s vyuitm viacerch metd skmania. Vchodiskom bola pouit literatra, ktor objasuje hlavn odborn termny z tejto oblasti, priom treba uvies, e v tomto bode nastal problm, kde v domcej literatre absentuje pojem spoloensky zodpovedn marketing, prpadne je vysvetlen nie vemi vhodne alebo len okrajovo. Bolo teda nevyhnutn, natudova i zahranin literatru, aby bolo mon stanoven oblas adekvtne interpretova. Okrem toho materilom boli vsledky sledovania analyzovanch initeov u vybranch podnikateskch intitci, ktor mali spolon cieov skupinu i produktov portflio, aby bolo skmanie, o mono najreprezentatvnejie. Hlavmi subjektmi boli dve medzinrodn kozmetick rmy poskytujce svoje produkty i na slovenskom trhu prostrednctvom priameho marketingu. Jedn sa o rmy Avon a Oriame. Ist skreslenie me nasta z toho dvodu, e Avon je rozsiahlejia spolonos, avak na naom domcom trhu s vnman takmer ako rovnocenn spolonosti vyuvajce multi-level marketing. Pokia ide o vyuit metdy skmania, zkladom je metda komparcie, kedy dochdza k porovnvaniu niekokch premennch, za elom ich analzy a zistenia vzjomnch pecifk a odlinost medzi nimi. Okrem toho bol pouit primrny aj sekundrny zber dt, priom pokia ide o sekundrne daje, k prci bolo potrebn erpa z domcej i zahraninej literatry, tie zo zbornkov vydanch na odbornch konferencich a z internetovch strnok, ktor obsahuj mnostvo aktulnych informci o analyzovanch rmch. Rovnako boli vyuit i remn publikcie ako intern zdroj dajov. Za primrne daje mono povaova vsledky rznych skman a analzy, ktor nm poskytli celkom nov daje potrebn pre konkrtne zistenia. So zskanmi dtami bolo nakladan tandardnm spsobom. J. Mat predostrel vo svojej publikci z roku 2005 cel pracovn postup a tvrd, e tieto informcie sa potom vyuvaj na identikciu marketingovch prleitost a problmov, na navrhovanie a hodnotenie marketingovch akci, na monitorovanie marketingovho silia, ale aj na lepie a podrobnejie poznanie celho marketingovho postupu [8]. Vskum bol dkladne naplnovan,
493

priom alej fze dolo k zskaniu dajov, ich triedeniu, analze a nakoniec hadaniu spsobu sprvnej interpretcie a vyhodnoteniu. Vsledky celej tejto predstavenej prce s predloen v alej stati.

Vsledky a diskusia
Vsledky skmania sa zhoduj s vopred stanovenou tzou poukazujcou na vzah medzi zodpovednm sprvanm a konkurencieschopnosou. V tejto stati bud uveden iba kov podklady pre analzu danch spolonost, a na zklade toho bud predstaven jej vsledky a diskusia k problematike. Je nutn uvies, e boli pouit daje za rok 2008, a to z toho dvodu, e jedna z riem, konkrtne Avon, sa v danom obdob venovala masvnej propagci CSR, ktor je podstatou skmania. T tomto kontexte bude vidno jasn rozdiel medzi oboma rmami a monos zskania konkurennej vhody uvedenej rmy. Zkladom vskumu, ako u bolo spomenut, je najm komparcia danch predmetov analzy. Spolonos Avon a spoloensky zodpovedn marketing Firma Avonje znma kozmetick spolonos, ktor sa vo vekej miere sna porozumie potrebm cieovho trhu, a okrem toho vytvra pridan hodnotu i tm, e podporuje rzne lantropick aktivity. Organizcia stavia svoju politiku na koncepte spoloenskho marketingu, kde mono vidie vetky jeho aspekty, ako vytvranie hodnt pre spotrebiteov prostrednctvom ponkanch produktov vyrbanch poda ich pecickch potrieb, tak i ekologick hadisko, ktor sa sna riei environmentlne problmy ponkanm ekologickch produktov alebo netestovanm vrobkov na zvieratch. Poslednm bodom je zodpovednos voi spolonosti, kde rma vyuva vemi aktvne a inne cause-related marketing. V tomto prpade ide teda o inn spojenie green marketingu, hodnotovho marketingu a cause-related marketingu alebo dobroinnho marketingu. Najzjavnejmi prejavmi poslednho menovanho s dlhodob aktivity, ktorm sa organizcia venuje, a to Avon proti rakovine prsnka a Avon proti domcemu nsiliu. V programe Avon proti rakovine prsnka sa angauje u od roku 1998 a ako uvdza samotn rma jeho prioritou je vyui nann prostriedky na podporu prevencie a renia informci o tomto ochoren, kpu operanch zariaden i psychologick podporu postihnutch ien a zabezpeenie kpenej lieby [9]. Na Slovensku tento projekt podporuj mnoh znme osobnosti a kadorone sa kon pochod, ktor spja vetkch ud, ktor chc pomc. Pre potreby tejto prce je podstatnej druh zmieovan projekt, a to Avon proti domcemu nsiliu, ktor zaal svoju kampa i na zem Slovenska v roku 2008, kedy jeho hlav494

nmi podporovatekami boli modelky Daniela Petov a Adriana Sklenakov. Ako uvdza AvonCosmetics cieom bolo zlepi informovanos o tejto forme nsilia pchanho na ench, priom sa rila osveta svisiaca i s nefyzickmi formami nsilia [10]. Propagcia projektu na Slovensku bola prezentovan najm v masmdich, formou televznych reklm a rznych billboardov po celej krajine. Firma spolupracovala s neziskovou organizciou, Alianciou ien Slovenska. Okrem toho Avon sa dostala v uvedenom obdob do rebrka TOP 100 spoloensky zodpovednch riem magaznu CRO, kedy sa po prvkrt v histri umiestnila v prvej dvadsiatke. Ako uvdza riaditeka pre CSR, pre rmu je i v dobe ekonomickej krzy podstatn transparentn komunikcia a oblas reportingu, o sa tka charitatvnych projektov [9]. V tomto prpade je evidentn, e udia vnmaj dobrovoncke aktivity, ktor s komunikovan inne, a jasne doku vyjadri ideu znaky, priom si charitatvne aktivity minimlne v dobe, kedy s prezentovan, doku k spolonosti priradi. Oriame a spoloensky zodpovedn marketing Spolonos Oriame ver, e doke by oproti konkurenci spenejia vaka sinnosti troch hodnt, a to je duch, spolupatrinos a nadenie [10]. Taktie rma sa sna budova meno tak, aby bola vidno sptos s etikou. Tto mylienku vak vemi nekomunikuje, m sa mono domnieva, e dokonca ani udia, ktor s odberatemi ich vrobkov nevedia, e sa venuje naprklad i charitatvnym projektom, ktor s prioritne orientovan na deti. Oriame rovnako ako Avon uplatuje dobroinn marketing. Organizcia uvdza, e iniciuje projekt Oriame prina farby deom, kde registran poplatok v hodnote 2 , ktor platia nov uvatelia v plnej vke venuje podpore nemocninch lok pre deti [10]. Okrem toho treba spomen i aktivity v oblasti green marketingu, kde sa sna produkova vrobky s vyuitm rastlinnch vakov, tie sa oraz viac orientuje na recyklovaten obaly a realizciou ekologickch opatren vo svojich tovrach minimalizuje spotrebu vody a zneisovanie ivotnho prostredia. Komparcia spolonost Avon a Oriame Mono tvrdi, e obe spolonosti vidia svoju ideu v etickom a zodpovednom sprvan, ktor ich vedie poas celho obdobia ich innosti. Treba si vak vimn, e spolonos Avon svoje dobrovoncke aktivity realizuje v omnoho irom meradle a s ovea vou intenzitou. Na tomto mieste je vak nevyhnutn uvies, e Avon je rozsiahlejia spolonos psobiaca vo viac ako 100 krajinch sveta s omnoho vymi prjmami.
495

Pokia vak ide o ich komparciu na zem Slovenskej republiky, tu s obe rmy vnman ako rovnocenn partneri, kde si spotrebitelia volia medzi nimi na zklade viacerch kritri. A mono tvrdi, e vznamnm prvkom je prve ich sprvanie sa voi celej spolonosti, kde je jednoznane dominantn spolonos Avon. Treba spomen, e je to najm z toho dvodu, e svoje spoloensky zodpovedn aktivity komunikuje, lebo vnma, ak je podstatn, aby cieov skupina o nich vedela. Graf zobrazuje vsledky Euromonitora, ktor riei trhov podiel spomenutch spolonost na zem Slovenska za rok 2008, kedy aktvne psobila kampa Avon proti domcemu nsiliu a stle, avak tlmene, bol komunikovan i projekt Avon proti rakovine prsnka, zatia o Oriame v tomto obdob prebiehajce projekty nijako zvl neprezentoval.
Obr. 2: Trhov podiel kozmetickch riem na zem Slovenska za rok 2008 poda Euromonitora

Z obrzka mono vidie, e spolonos Avon bola v tomto obdob v oiach slovenskch spotrebiteov vnman pozitvnejie, kee si jej vrobky kupovali viac ako od konkurennej rmy. Samozrejme nemono tvrdi, e len spoloensky zodpovedn aktivity a ich prezentcia maj vplyv na predaj produktov. Existuje mnostvo alch faktorov, ktor svisia s trbami, ako je kvalita vrobkov, nkupn zvyklosti, cena alebo dostupnos produktov. Okrem toho treba okrajovo spomen i rok 2010, kedy sa darilo spolonosti Oriame a niekokopercentne zvila svoje trby. Treba uvies, e v tomto obdob Avon nepropagoval svoje dobroinn aktivity, a prve Oriame vystupoval na verejnosti najm s vyuitm sponzoringu [10]. Tto skutonos tie prispieva k vej relnosti a opodstatnenosti pvodnho tvrdenia a teda, e komunikovanie spoloenskej zodpovednosti m vplyv na konkurencieschopnos, a nsledne i na vy predaj produktov.

496

Samozrejme je potrebn uvies, e i sympatie riem u spotrebiteov zohrvaj vemi vznamn lohu pri nslednom rozhodovan, i si dan vrobok kpi u nej, alebo pjde ku konkurencii. I A. Bussard v publikci Spoloensky zodpovedn podnikanie (2005) tvrd, e zodpovedn aktivity pomhaj zvyova dveru a budova dobr meno rmy, m z dlhodobho hadiska prispievaj k zvenej hodnote znaky, trhovch podielov a lojalite zkaznkov [1]. Okrem toho treba zdrazni, e nanajv dleit je o danch akcich efektvne komunikova. K podobnm zverom dospeli i M. Pavlk, M. Blk a kol. v publikci z roku 2010 Spoloensk odpovdnostorganizace, kde sa vyjadrili, e komunikova svoje zodpovedn aktivity je vemi podstatn, aby dolo k naplneniu ekologickch, socilnych, ale i remnch cieov [2]. A tto sksenos sa vyplatila i spolonosti Avon, ktor svoj potencil vyuila naplno. Vznam a vyuitie spoloensky zodpovednho marketingu neustle narast, tak ako aj poet ekologickch a socilnych problmov. Mono sa prikloni k nzoru H. Nzkej, ktor v knihe vydanej v roku 2007 s nzvom Aplikovan marketing uvdza, e prve proaktvny marketingov prstup orientujci sa na spolonos a ekolgiu prina podnikom konkurenn vhodu, ktor im me pomc v konkurennom boji [11].Prve uveden skutonos je podstatou danho textu, kde mono uvies, e spoloensky zodpovedn marketing m vplyv na konkurencieschopnos riem.

Zver
Cieom tejto prce bolo zadenova vemi aktulny pojem spoloensk zodpovednos v marketingu a uri jeho vzjomn prepojenie s konkurencieschopnosou riem. Zisten vsledky naozaj dokazuj, e komunikovanie spoloensky zodpovednch aktivt me ma v konenom dsledky vplyv na konkurencieschopnos organizci, a tie doke prinies rme, ktor podobn aktivity adekvtne komunikuje, vrazn konkurenn vhodu, samozrejme pri zohadnenm alch faktorov. Z toho dvodu m spoloensky zodpovedn marketing v sasnosti vek potencil a je schopn prinies rmm mnoho vhod, ako naprklad budovanie znaky alebo dobrho meno v oiach irokej verejnosti.

Zoznam pouitej literatry

[1] BUSSARD, A. a kol. [2005]: Spoloensky zodpovedn podnikanie. Bratislava: Nadcia Integra, 2005. 112 s. ISBN

497

[2]

PAVLK, M., BLK, M. a kol. [2010]: Spoleenskodpovdnostorganizace. Praha: GradaPublishing, 2010, 176 s. ISBN 978-80-247-3157-5.

[3]

HANULKOV, E. PROKOV, A. [2001]: Spoloensk marketing. Bratislava: EKONM, 2001. 222 s. ISBN 80-225-1409-8.

[4]

KOTLER, P. [2007]: Modern marketing. Praha: GradaPublishing, 2007. 1048 s. ISBN 80-247-1545-2.

[5]

MASCARENHAS, O. [2007]: Responsible marketing. RichlandHills: RovalPublishing, 2007. ISBN 978-0-6151-4305-7.

[6]

DYTRT, Z. [2006]: Dobr jmno rmy. Praha: Alfa Publishing, 2006. 137 s. ISBN 8086851-45-1.

[7]

ZADRAILOV, D. a kol. [2010]: Spoleenskodpovdnost podniku: transparentnost a etika podnikn. Praha: C. H. Beck, 2010. 167 s. ISBN 978-80-7400-192-5.

[8]

MAT, J. [2005]: Zklady marketingu a marketingovej komunikcie. Trnava: Fakulta masmedilnej komunikcie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2005. 166 s. ISBN 80-89220-00-2.

[9]

Dostupn na: www.avon.sk[cit. 2012-01-18].

[10] Dostupn na: www.oriame.sk[cit. 2009-01-18]. [11] NZKA, H. [2007]: Aplikovan marketing. Bratislava: IuraEdition, 2007. 198 s. ISBN 978-80-8078-157-6.

498

Az interkulturlis kommunikci csdje s fantasz kum az j Zrnyiszban

Szilrd Snta, Lilla Fehr Selye Jnos Egyetem, Gazdasgtudomnyi Kar, Idegen Nyelvi s Kommunikcis Tanszk, Komrom, Szlovkia; santas@selyeuni.sk feherl@selyeuni.sk

Absztrakt
A kortrs irodalomban is npszer mi lett volna, ha narratvk fell olvassuk Mikszth Klmn j Zrnyisz cm regnyt. Az alternatv trtnelmi regnyre hozunk nhny pldt a populris irodalombl, majd Mikszth regnyt elemezzk, mikzben a tmnkhoz tartoz legfontosabb monogrk s tanulmnyok megltsait s kvetkeztetseit is gyelembe vesszk. Kulcsszavak: spekulatv kci; alternatv trtnelem; Mikszth Klmn; j Zrnyisz

A spekulatv kci egyik tpusa, az alternatv trtnetrs, magval a trtnetrssal egyids. Mr az kori trtnetrk tollbl is olvashatunk olyan gondolatksrleteket, mint pldul () mennyivel lett volna msabb, ha a perzsk megvertk volna a grgket, vagy ha Nagy Sndor hadat viselt volna Rma ellen.[5, 148.] Leggyakrabban olyan esemnyek kerlnek a kzppontba, amelyek mai rtelmezsnk szerint alapveten befolysoltk s alaktottk jelennket. Ezeket a jelents esemnyeket nevezik divergl pontoknak (points of divergence), pl. a II. vilghbor kimenetele, pusztt jrvnyok megjelense, meghatroz uralkodk, politikusok halla, vagy forradalmak kitrse stb.[5, 151.] Az alternatv narratvk elterjedsnek sikerhez a huszadik szzad msodik felben tbb tnyez is hozzjrult: egyfell a science ction, mely az ttrs eltt is ontotta az alternatv trtneteket, fokozatos kanonizldsa s inspirl hatsa a mainstream irodalomra, msrszt, s az elbbitl nem fggetlenl, a posztmoderniznus megjelense azltal, hogy elmosta a hatrokat a tny s kci kztt, valamint eltrbe helyezte a ms (other), illetve alternatv vlemnyeket, s az elfogadott trtnelmi igazsgokat jtkosan ironikus mdon revidelta. [5, 149.] Rosenfeld felhvja a gyelmet: Az alternatv trtnetrs eredenden a jelenben l (presentist). A mltat kevsb a maga kedvrt kutatja, inkbb eszkzknt hasznlja arra, hogy a jelent rtelmezze. [5, 149.] A mi lett volna, ha kezdet narratvk gazdag hagyomnybl hrom kedvencet emelnk ki: az Egy jenki Arthur kirly udvarban (A Connecticut Yankee in King Arthurs Court, 1889) fhse a 19. szzadban l Hank Morgan fegyverkovcs egy mretes kupn vgs
499

utn Artr kirly udvarban tallja magt 528-ban. Mark Twain idutazjnak a kora kzpkori trsadalmat modernizl ksrlete ktsgtelenl a sci- hagyomny egyik fontos szvege. Flttelezhetjk, hogy a mra klasszikuss vlt Philip K. Dick Az ember a Fellegvrbanjnak (The Man in the High Castle, 1962) sikere a vlasztott divergl pontnak is ksznhet. Az Egyeslt llamok a II. vilghbort kveten a vesztesek oldaln tallja magt s a csszri Japn valamint a nci Nmetorszg tartjk megszlls alatt, de ahogy azt Dicktl megszokhattuk, a vilgok egymsba jtszsa ill. azok hatrainak elbizonytalantsa is hozzjrult ahhoz, hogy az egyik legtbbet hivatkozott alternatv trtnelmi regnny vljon. Kim Stanley Robinson A rizs s s veiben (The Years of Salt and Rice, 2002) olyan kidolgozott szveguniverzumot prezentl, ami az alternatv trtnetmeskhez gyanakvssal kzeled olvaskat is meggyzheti. Felejtsk el az egsz nyugati kultrnkat: a kzpkorban Eurpa lakossgnak a 99%-t kiirtotta a pestis. A keleti s a tvol-keleti birodalmak dominancija rvnyesl gazdasgi, vallsi, tudomnyos s mvszi tren. Amerikt (persze, nem gy nevezik) a knaiak fedezik fel s a modern termszettudomnyt is j alapokra ptik, ahol lehet, az antik tudsok munkit felhasznlva. A regny kerett a reinkarnci alkotja. A fszereplk a regny egyes fejezeteiben ms korban, orszgban, kultrban, vallsban szletnek jj, hogy a fejezetek vgn a bardban, egy kzbls llapotban tallkozzanak jra, ahol a trtnelem menetbl kiemelkedve prbljk reektlni letk folyst. Kim Stanley Robinson nagyon messzire jutott azon az ton, amely megvilgtja a trtnelmi emlkezet evolcijt.[5, 150.] gy vlem, hogy William Gibson Blue Ant-trilgijnak els regnye a Trendvadsz (Pattern Recognition, 2003) is megkzelthet az alternatv trtnelmi regny mfaja fell. A trilgia msodik darabja rnyvilg (Spook Country, 2007) cmmel jelent meg, a harmadik pedig a Nyomtalanul (Zero History, 2011). Els hallsra taln meglep Gibson emltett regnyt az alternatv trtnelmi regny egy rdekes vltozataknt olvasni, mivel szmos kritikus, taln kiss tancstalanul s a besorolsi knyszernek engedelmeskedve, realista, kortrs vagy non-sf-nak nevezte. Nhny kritikust a Neuromnccal befutott, a cyberpunktl elfordul Gibson htkznapibb s a jelenben jtszd regnye vezethetett vatosabb kijelentsekhez. Jegyezzk meg, Gibsontl nem teljesen idegen a trtnelem elgazsainak spekulatv jrakpzelse, hiszen a Bruce Sterlinggel kzsen jegyzett A gpezet (The Difference Engine, 1991), melyet a steampunk (al)mfaj eklatns pldjnak is tarthatunk, a viktorinus Anglit olyan helyknt mutatja be, ahol mr fltalltk a szmtgpet.
500

Az j Zrnyiszban a mlt s jelen egyidejstst egy vletlen hiba okozza, az r instrukcii alapjn Gbriel arkangyal megfjja trombitjt, mely az tletnapot hivatott jelezni. A szmtsba azonban hiba csszott, az r nhny ezer vvel elvti az apokalipszis idejt, aminek kvetkeztben az elre megllaptott sorrend szerint azok, akik a hazrt meghaltak az els trombitaszra feltmadnak. Mikszth azzal a gesztussal, hogy megteremti az tletnap alternatvjt, jelzi, hogy az ilyen tpus el legazsok egy j trtnelmi irnyt jellnek. Tovbb ez a msik trtnelem lehetv teszi kt (egy msik narratvban idben tvoli) eltr rtkrendet kpvisel gurk ko-egzisztlst. A kt vilgkp hatrai folyamatosan elmozdulnak, () egyidejsgk rvn folyvst tjrjk egyms hatrait. S pp e hatrtlpsek sora teremti a kcit: a megfeleltetsek, helyettestsek, imitcik tkrjtkt. [2, 60-61.] A keresztny kultrkrben viszonylag rgzlt jelentssel br messianisztikus feltmads toposzhoz kapcsold afrmatv viszony is megkrdjelezdik a regnyben. A fltmadott Zrnyiknek egy olyan helyzetben kell megkonstrulniuk sajt identitsukat, melyben az emlkezetk nem nyjt megkrdjelezhetetlen alapot, s nem llnak rendelkezsre megbzhat tr s idkoordintk. A temporlis szakadk thidalsa tovbb bonyoltja a mlthoz val viszonyulst. Oldalakon t olvashatunk mks prbeszdeket arrl, hogyan prbljk rtelmezni sajt magukat a hsk. Ugyanilyen nehzsget jelent a kortrsak szmra a szoborba nttt Zrnyi hs-vr alakban trtn felbukkansa, ami kiknyszertheti a kulturlis s kollektv emlkezetben elraktrozott kp trajzolst. Zrnyik ltezse nem megjelensk s tetteik rvn vlik legitimm, hanem a jelenben mkd legitimizl mechanizmusok pl. a ppai enciklika vagy a Trtnelmi Bizottsg hitelestse rvn.[6, 3839.] A modern vilg technikai vvmnyai is sokkol hatssal vannak Zrnyire s trsaira, az ismeretlen trgyakat a sajt koruk vilgkpe fell prbljk rtelmezni pl. a vonatot htfej srknynak, szalad vrosnak, a Hunnia-kerkprosokat pedig csupasz kerekeken lovagol boszorknymestereknek vlik. Rzerk fogadsn Zrnyi azonban rmmel nyugtzza, hogy a sok vltozs ellenre a nk viselkedsben nhny dolog vltozatlan maradt: Az ezredesn piciny lba mindjrt a leves utn a Zrnyi lbra tallt valahogy rtvedni, amely tveds aztn egszen a sajtig permanenciban maradt, s Szigetvr hs vdje igen rlt, hogy ez a szoks mg ki nem veszett. Csak nemrg is (egy vvel a szigetvri veszedelem eltt) ezzel a selymasggal tlttte idejt egy nagy ebden, Pozsonyban, Salm grfnl, a Kanizsai Orsolya lbacskjval. Vannak ht halhatatlan szoksok. Az emberisg csak a magas rgikban, a felleten mdosul, a napfnynl, ahol ltjk, de rkk vltozatlan marad, ahol nem ltjk az asztal alatt.[4, 126.] A kulturlis emlkezet hordozi ltal kzvettett tradcival val tallkozs is j tapasztalat a vitzeknek. Egy vndor-szntrsulat eladsban Dombvron megtekintik Jkai
501

A szigeti vrtank cm darabjt. Zrnyi unokaccse tmren Az egy sz sem igaz az egszbl szavakkal kommentlta a ltottakat. A reprezentci s a reprezentlt szembeslse lesen veti fel, hogy a kett ltszlag megnyugtat kapcsolata igazbl egy jl elfeledett homonmia; a reprezentci olyannyira a jelen rdekeitl s kpzeteitl terhes, olyan mdon teremti jra a mltat, hogy az nem tud mr magra ismerni benne.[6, 40.] Egy kvetkez, medilisan kzvettett tallkozs a mdium (az opera) idegensgre irnytja a gyelmet, a katonk az opert pardiaknt rtelmezik, az idzet arra is felhvja a gyelmet, hogy a medilisan kzvettett mlthoz nem nknyes a hozzfrs: [6, 41.] Az Opera se sikerlt pedig zsfolva volt a nztr a legelkelbb kznsggel. Erkel Szent Istvn-jt adtk. Zrnyi s trsai nagy gyelemmel nztk a szp termet, s meg voltak lepetve, mikor egyszerre csak flfel kezdett szaladni nagy rdngsen az egyik fala, s bell egy ms mez trult eljk. Zrnyi s fbb emberei a pholyokban ltek ellenben a szigetvri vrrsg nagyobb rsze a fldszinten, kzttk Radovn dik a menyasszonyval s leend sgornjvel, valamint Botor Pter uram mindjrt az els sorban. Amint odafent a sznpadon nekelni kezdtek a belp szemlyek, akiknek a hajba gyngyk valnak fonva, s a zenekar instrumentumai is nagy zakatolssal, drmblssel s mindenfle pokoli zir-zrgssel, sppal, dobbal, klarinttal s trombitval nekiszilajodtak, csak hallgatta, hallgatta egy darabig Botos Pter uram, de miutn ltta, hogy a tbbi bajtrsak is bosszankodva fszkeldtek, fogta a hossz palloskardjt a tokkal egytt s megdfte vele htulrl azt a bolondos emberkt, aki egy fekete plcikval hadonszott a muzsikusok eltt. csi, more! Vagy ti hagyjtok abba, vagy az dalosok, mert a tyfene se rti az egyiket a msik miatt. Az idegenek (jobban mondva az idevalk) nevetglve adtk szjrl szjra, hogy mit mondott a Zrnyi-fle vitz. De ez mg hagyjn lett volna, hanem amikor aztn maga Szent Istvn magyar kirly toppant be, s mindenfle bakugrsok kztt tele tdejbl kezdett bgni s ordtani, elszrnykdnek a kzpkori leventk a vakmersgen. Ejnye, beste llek! Ez a mi els kirlyunk szentsgt maskarzza ki! De mr ezt nem trjk! Egyszerre hszan, harmincan is kardot rntottak, hogy a sznpadra rohannak s felkoncoljk a komdist; az asszonyok sikoltoztak, nagy zrzavar lett. Kusza kiablsok hangzottak sszevissza de Zrnyi intett a pholybl, vastag szemldke tiltlag hzdott ssze,
502

mire egy szempillanat alatt lecsendesedett a viharos jelenet, amint se azeltt, se azta nem lveztek az enervlt sznhzi habitk. [4, 55-56.] Az rsban rgztett szvegek flrtkeldst s fllkerekedst Zrnyi tbbszr nehezmnyezi. Ktsgtelen, hogy a modern korban az rsos kultra szerepe megntt. A kzpkori grf tbb alkalommal meghtrlni knyszerl az rssal szemben. Az egyik jelenetben, az Alapi-Perjssy koniktus sorn szembestik Zrnyit a knyvekben trolt trtnelemmel. A vitt az vltotta ki, hogy Perjssy forrsokra hivatkozva azt lltotta, Alapi nem halt meg Szigetvrnl. Zrnyi nmi vonakods utn beleolvas a knyvekbe: Az elnk elmosolyodott, s kinyitotta a legfell ll Pallas Lexikont, felolvasvn onnan a Zrnyirl szl adatokat. () Az rdg vigye el a szerszmotokat. Szrnysg, hogy ezek a kis bolhk (a betket rtette) sszefogdossk a cselekedeteinket.[4, 102.] Az idzett rszlet is jl pldzza, hogy a spekulatv kci egyidejstse kvetkeztben, hogyan tapasztalhatja meg Zrnyi azt, hogy az adott kor miknt rzi meg t emlkezetben. Ily mdon sszevetheti sajt, elraktrozott emlkeit, nkpt a kollektv emlkezettel. Az individuum emlkezetvel ellenttben, amely szintn medilisan konstrult, a kulturlis emlkezet trsadalmi s intzmnyes konvencik felttele is, az egynnek pedig kevs befolysa van annak alakulsra. Br arra, hogy mindkett rekonstrult, a regny is tbb pldt hoz, pl. Alapi megvallja Zrnyinek, azrt nem kzlte vele, hogy nem halt meg velk Szigetvr ostromakor, mert gy vlte, az emlkezete megcsalta: Emlkeztem, btym, de azt hittem valami lom, valami kpzelds nygz le, vagy msoktl rgen hallott histria nyomdott be az emlkezetembe olyan lnken, mintha n magam lettem volna abban a szerepl. Gyakran megtrtnik ez. Minden sszefolyt elttem. [4, 109.] A regny zrlatban Vajdahunyad vrnl Zrnyi jra a kirohans mellett dnt. Az j Zrnyisz a Szigeti veszedelem soraival zrul: Gbriel bn lelkt kt tizedmagval / Fldrl flemel gynyr szrnyval. Eisemann Gyrgy Mikszth-monogrjban az architextushoz val kapcsoldst hangslyozza: Vagyis nem a trtnelem, hanem a malkots szfrjba utalja magt a trtnetet, mely e szvegbe-rssal visszamenleg is tminstette mind nmagt, mind eposzi pretextust. Jelezvn, hogy a trtnelem a Zrnyiszban sem az gynevezett eredeti trtnelmisg pontos megragadsban, hanem a teremt-msol emlkezs mvszi horizontjban exponldhat. Mely teht utlag is folyvst vltozik, s e vltozs-vltoztats a parafrzissal egytt a hivatkozott szveget is megfosztja pontos trtnelmi megfelelseinek illzijtl. S mivel gy az elbeszls vgs mozzanata nem egy trtnelmiknt rekontextualizlt tmhoz, hanem a Szigeti veszedelem hangslyosan klti narrcijhoz kti vissza kifejlett, ezrt Zrnyik sem Szigetvr trtnelmi falai al kerlnek vissza a msodik
503

kirohans utn, hanem a klti eposz szvegbe. [2, 62-63.] A kvet ltogatst kveten Zrnyi sszehvta trsait s eldntttk, hogy kirohannak, mint rgen. A vitzek kzl a lelkes Patacsics pontatlanul idzi Horatius Ars poeticjt. Az idzet az ismtls szpsgre irnytja a gyelmet, ugyanakkor Patacsics eltrse az eredetitl az ismtls lehetetlensgt is jelentheti.[6, 44.] A h ismtlstl val eltrsre biztatja Zrnyit a kirohans eltt elmlkedsben t megzavar jsgr, Pernyi Miksa. Afell rdekldik, hogy a grf ez alkalommal is szz aranyat tesz-e a zsebbe. Vajdahunyad ura pedig azt n gy szoktam (kiem. SSz-FL) szavakkal vlaszolt. Zrnyinek a tett, az ismtls aktusa fontos, Pernyi azonban megprblja t lebeszlni s a szz arany felt kri a trtnelemhamistsrt: Ne tegyen a zsebbe semmit () n tudom azt, hogy a grf r a trtnelemre dolgozik, s ha n be fogom rni, hogy szz arany volt a zsebben, mltztatik engem rteni, ht akkor az gy lesz a trtnelemben s nem mskpp. Az jsgr krsben a kci s a felttelezett valsg sszemosdik. Zrnyinl az ismtls vlik a lt alapjv, annak kierkegaardi rtelmben, mely az ismtlst az rkkvalsghoz kti. Mikszth az j Zrnyiszban olyan potikval s stratgival dolgozott, melyek a posztmodernben elterjedt metakcis ltrtnelmi regnyekre jellemzek. Az r meggyzen mutatja be a jelenben szoborba zrt Zrnyi s a megelevened Zrnyi koniktust, amint az l grf egyre inkbb behatol a jelenbe, gy keletkeznek repedsek a szobron. Az Olymp istenei is azrt tasztattak le trnjaikrl, mert nha megfordultak a fldn az emberek kztt. s ha a trtnelem nagy alakjai visszatrnnek msfl vre, tmrdek szobrot trdelne ssze az emberisg. [4, 193.]

Felhasznlt irodalom
[1] DUNCAN, A. [2009]: Alternate history. In: Edward James Farah Mendelesohn (szerk.): The Cambridge Companion to Science Fiction. Cambridge University Press. 2009. 209-219. [2] [3] EISEMANN, G. [1998]: Mikszth Klmn. Korona Kiad, Budapest. 1998. HAJD, P. [2010]: A szigetvri hs feltmadsa (Mikszth s az j Zrnyisz). Forrs 2010/5. 44-50. [4] [5] MIKSZTH, K. [2004]: j Zrnyisz. Akkord Kiad, 2004. ROSENFELD, G. [2007]: Mirt a krds, hogy mi lett volna, ha? Ford: Szlpl Lvia. AETAS 2007/1. 147-161.
504

[6]

SZAB, T. L. [2007]: Mikszth, a ktelked modern: Trtnelmi s trsadalmi reprezentcik Mikszth Klmn przapotikjban. LHarmattan Kiad, 2007.

505

Szimbolizmus Charlo e Gilman Perkins A srga tapta c. elbeszlsben

Mnika Simon, Zsuzsanna Tth Selye Jnos Egyetem, Gazdasgtudomnyi Kar Nyelvi Tanszk, Komrno, Szlovkia; simonm@selyeuni.sk tothz@selyeuni.sk

Absztrakt
Charlotte Perkins Gilman A srga taptac. elbeszlse a ni gtikus irodalom egyik legfontosabb szvege, amely a XIX. szzad nket elnyom patriarchlis hatalmi struktrk allegrija. Az elbeszlsben megjelenik a ni test szvegknt val brzolsa, valamint a n megjelentse szokatlan szvegekben, mint a kert, tapta vagy az res tr. A tapta kulcsfontossg metaforja az elbeszlsnek. Gilman a mvszi kibontakozssal ksrletez, de a patriarchlis trsadalmi keretek kzl kitrni kptelen nt jelenti meg. Kulcsszavak: ni gtikus irodalom; a gtikus irodalom szimbolikja; sznszimbolika; metafora; ni diskurzus

Charlotte Gilman Perkins kornak kiemelked hats feminista gondolkodja s reformere, aki kzel harminc mben fogalmazta meg feminista gondolatait. Ezek kzl a legjelentsebb az irodalomkritikusok, szociolgusok s pszicholgusok ltal sokat vitatott The Yellow Wallpaper,1892 (A srga tapta 1989) cm elbeszlse. Az elbeszlst a feminista irodalom egyik alapszvegnek tulajdontjk, amely szmos feminista kritikust gondolkodsra ksztetett (Susan Gubar, Elaine Schowalter, Julia Bader). Bollobs rtelmezsben Gilman mve a nket a XIX. szzadban korltoz trsadalmi s kultrlis hatalmi intzmnyek mkdsnek allegrija. (Bollobs 2005, 278.) A srga tapta c. elbeszlst szmon tartjk mint a ni gtikus irodalom egyik meghatroz szvegt is, ahol a gtika mint mfaj alkalmasnak tnik a ni lt flelmeinek rzkeltetsre. A ni gtikban a flelem internalizlt, vagyis forrsa a n sajt teste. A mfaj jelentsgt abban ltjuk, hogy a nk szembenzhetnek az letkben problematikus szerepet betlt szemlyekkel. Ezek a narratvk leginkbb a kiemelked fontossggal br kapcsolatokat kutatjk, esetnkben a frj-felesg kapcsolatt. Fontos kiemelni azt a tnyt, hogy azok az instabilitsok, amelyek ezeket a kapcsolatokat jellemzik, nem a hsn pszichikai gyengesgben gykereznek, hanem a nemi szerepekre vonatkoztatott sztereotpikra vezethetk vissza. A trtnetet egy ni narrtor egyes szm els szemlyben rott napljegyzetei alkotjk. A trtnet dtls nlkli naplbejegyzsek formjt lti, vizulisan a szveg zakla506

tottsg rzett kelti az olvasban. Ennek a tagolsnak ketts rtelmezse lehet: kiemeli az elbeszl ksztetst az rsra, amit knytelen gyakran megszaktani az eltilts miatt. A szveg tagolatlansga ugyanakkor az elbeszl zaklatott lelkillapott is tkrzi, fknt a narrtor hangulatingadozsai vezetik a szveget. Nem vletlen a narrcis technika vlasztsa, mivel az egyes szm els szemly narrci lehetsget biztost a hsn bels vilgnak feltrsra s megrtsere. Az elbeszls hsnje drmai vltozson megy keresztl, amg a novella tovbbi szerepli enyhn krvonalazottak, bels mozgatrugik pedig ismeretlenek az olvas szmra. Az emltett narrcios technika elnye, hogy hiteless teszi a trtnetet s knnyebben azonosulunk a hsn problmjval.

A srga tapta
Gilman hsnje a krltte lv vilgot textusknt rzkeli, a szobba zrt magnyban mr-mr olvassa a szmra vszjsl taptt. A tapta kulcsfontossg motvumv vlik a novellnak, amelyre szmos rtelmezssel szolgl a szakirodalom. Az olvasban felmerlhet a krds, hogy mirt srga szn a taptja annak a szobnak, ahol az elbeszl napjai jelents rszt tlti? A tapta sznt az albbi mdon rja le: A tapta szne is visszataszt, egyenesen undorodom tle: elmosdott piszkossrgjt a lassan mozg napfny furcsa foltokban faktotta ki. Itt-ott mg felfedezhet az eredeti tompa narancssrga s beteges knsrga rnyalat. (Gilman, 13.) A srga sznt ltalban az rmmel, boldogsggal s mentlis aktivitssal jellemezhetnnk. A szn vilgosabb vltozata akr az intellektusra, szellemi frissessgre is utal. Paradox mdon ennek nyoma sincs az ltalunk olvasott novellban, st ennek ellenttes vonatkozsa jelenik meg. A szn egy olyan rtelmezsvel is tallkozunk, ami viszont kapcsoldik a szveghez. Ennek rtelmezshez azonban tudnunk kell, hogy a hsn szls utni depresszival kzd, irnit sugallva egy olyan szobban tlti htkznapjait, amit valamikor gyerekszobaknt hasznlhattak. Az elbeszlt irritlja a srga szn, megtlse szerint a gyerekek is utlhattk. A tl sok srga szn hasznlata zavar is lehet, az rtelmezs szerint a kisbabk tbbet srnak az ilyen szobban. rdekes mdon a srga klnbz rnyalatai jelennek meg a novellban, egszen a fak sznvltozatig, ami hanyatlst s betegsget is jelenthet. A narancssrga sznt, amely mg itt-ott felfedezhet a sznek kzt, szintn a boldogsggal s kreativitssal trsthatjuk, ez a szn nveli a szellemi aktivitst. (http:// www.tutorial.hu/a-szinek-jelentese/) A sznek jelentst gyelembe vve, nem vletlenl vlasztotta Gilman a srga sznt, ezzel is demonstrlva a hsn lelkillapott. A novella elbeszljt hisztrival, mai rtelmezsben szls utni depresszival diagnosztizljk s a Mitchell-fle pihenkrra tlik. Az elbeszl folyamatosan kzd az
507

rsknyszerrel, intellektulis ingerekre vgyik. Szigoran eltiltottak mindennem munktl is, amg fl nem plk egszen...A magam rszrl gy vlem, hogy az egynisgemhez ill szellemi munka, a velejr izgalom s vltozatossg jt tenne nekem. (Gilman, 11.) A frj veszlyesnek tartja az efajta intellektulis tevkenysget. John gyelmeztetett, hogy ne engedjem szabadon a kpzeletemet. Szerinte a fantziads ri agyam s ideges gyengesgem mindenfle tlfttt kpzetekhez vezethet...(Gilman, 12.) Az elbeszl viszont gygyulsnak mdjt ltja az ri tevkenysgben, amelynek tbbszr is hangot ad. Nha azt kvnom, brcsak elg ers volnk az rshoz, mert az megszabadtana a nyomaszt gondolatoktl s megnyugtatna. (Gilman, 15.) John, a frj a praktikumot testesti meg, hallani sem akar az olyan elvont tevkenysgrl mint az rs. Az elbeszlnek nem marad ms lehetsge sajt elkpzelseinek rvnyestsre mint fantzijt a szoba taptjra sszpontostani. A novella biztonsgos tma felvetsvel indt, ahol a hsn lerst ad a hzrl s a szobrl, amelyben ideje jelents rszt tlti. Az olvas a novella els fejezeteiben tallkozik elszr a srga tapta fogalmval. A tapta nagy foltokban hinyzik a falrl, letpkedtk s rettenetes llapotban van. A tnyszer lerst kveten ersen expresszv lerssal szembeslnk: Terjengs, burjnz minti egybknt felrgnak minden kpzmvszeti szablyt. Elg tompk ahhoz, hogy az emberek szeme beljk zavarodjon, de elg lnkek, hogy e tekintetet folyton ingereljk. Ha kellen hossz ideig kvetem a ttovn kacskaringz brkat, egyszerre csak vgk szakad, kptelen kanyarokat vesznek, s hihetetlen ellenttekben semmislnek meg.(Gilman, 13.) A tapta mintzata klns formkat lt az elbeszl kpzeletben, amely mintzat az arab ill. knai rsjelekhez hasonlt. Kiss Boglrka tanulmnya Gilman taptamintjt a romantikusok ltal dicstett arabeszk minthoz hasonltja. Gilman szvegben tallkozhatunk magval az arabeszk kifejezssel a tapta mintzatnak lersnl: a kls minta virgos arabeszk. (Gilman, 22.) Kiss Boglrka tanulmnyban rvilgt az arabeszk eredeti, tkrz funkciojra, amely a hsnk tudatllapotnak tkrzsre szolgl. (Kiss Boglrka, 2010) A narrtorban az elfojtott szorongsok s energik visszatarthatatlanul trnek felsznre mentlis leplsnek vagyunk tani, ahol a hsn egyre inkbb tvolodik a valsgtl, mentlis llapota a szvegre vettdik ki, a textus mint tnet jelenik meg. Gilman narrtort a tapta mintzata s szne foglalkoztatja, s a kvetkezkppen problja rtelmezni azt: Van egy visszatr pont a mintban, ahol egy motvum elbicsaklik, mint egy trtt nyak s kt kiguvadt szem nz az emberre alulrl flfel. (Gilman, 15.) A textus s a valsg kzti
508

hatrvonal megsznsnek vagyunk tani abban a pillanatban, amikor a tapta alatt az elbeszl egy ni alakot vl felfedezni, aki szeretne kiszabadulni fogsgbl. Mintha egy asszony grnyedne a fldre, s mszna ngykzlb a minta mgtt. (Gilman, 20.) Ezzel a mozzanattal megsznik a hatrvonal a valsg s a kpzelet kzt. A novella vgre az elbeszl azonostja magt a tapta mgtt szabadulsra vgy nvel, elkezdi tpni a taptt, hogy a mgtte lv nt kiszabadtsa. A novella ezen rsze indiklta a legtbb vitt a kritikusok krben. Nhny kritikus, mint Quawas, Gilbert s Gundar elvetik azt a nzetet, hogy az elbeszl rlt. A novella vgkicsengst pozitvan tlik meg, azaz a hsn gyzelmet arat a patriarchlis trsadalmi beidegzds felett. Hedges s Suess rtelmezsben viszont az elbeszl elveszti kapcsolatt a realitssal s megrl. (Wrtz, 2009) A novella rtelmezsnl nem hagyhatjuk gyelmen kvl a kzponti motvumot, a srga taptt. Az elbeszlsben mint a ni diskurzus metaforja jelenik meg. Hagyomnyos nzpntbl tekintve a tapta rikt, fura s zavar mintzatval az elidegenedett ni rsmdot jelli a fr diskurzusban. A legtbb tall metafort az olvas klnfle szemszgbl interpretlja. Az elemzett elbeszls esetben a tapta a szexulis egyenltlensg, az elbeszl tudatalattijnak s a narrtor patriarchlis rendben elfoglalt helynek kifejezeszkze. A hangslyt a diskurzusra (rs) s a beszd aktusra (nyelv) helyezve kirajzoldik az elbeszls kzponti mondanivalja: az elbeszl elidegenedse az rstl, az intellektulis tevkenysgtl. (Treichler, 1987) Ennek alapjn az elbeszls sszetett kapcsolatot jelez a n (elbeszl) s a nyelv kztt, amely tovbbi krdseket vett ki irodalmi s feminista elmleti szemszgbl: Milyen formban lehet a nyelvnek elnyom szerepe a ni narrtor szemszgbl? Hogyan probljk a feminista nyelvi innovcik kikerlni ezt az elnyomst? Gilman elbeszljnek kommunikcis lehetsgei korltozottak, a szvegben alig tallkozunk prbeszddel, a hsn egyetlen lehetsge gondolatai kzlsre a napl marad. Treichler rtelmezsben az egyetlen biztonsgos nyelv a n szmra a halott nyelv. Treichler halott nyelvnek a naplt nevezi, amely sszetett viszonyt felttelez a n s a nyelv kztt. A srga tapta elbeszlje a novella elejn meghatrozan a patriarchlis diskurzus hatsa al helyezi magt. A tapta letre keltvel azonban szakt a patriarchlis diskurzussal, a nyelv kreatv hasznlojaknt pedig teret biztost a ni szemllet kibontakozsnak. A kitrsi lehetsg a patriarchlis rendbl adott, viszont az elbeszl zikai szabadsga korltozott.

509

A szoba ajtaja zrva marad, az ablakon rcsok, a rgztett gy arrl tanskodnak, hogy a vltozs s vltoztats ideje mg vrat magra. Mgcsak kinzni sem szeretek az ablakon...annyi ott a csusz-msz n, s micsoda iramban msznak! Gondosan rgztettem magam a ktelemmel... (Gilman, 29.) A ni elbeszl nyelv felett gyakorolt uralma teht metaforikus: a trtnet csak felveti a vltozs lehetsgt, az ellentmondsok nem olddnak, a n egyszerre marad aktv s passzv, pelmj s rlt.

A gyarma s lus hz
A 19.szzadban, amikor Gilman elbeszlse rdott a nemek krdst leginkbb a hagyomnyos nzpontbl kzeltettk meg. A frt a csald fejnek tekintettk, aki a kzletben a csaldot kpviselte, a nt pedig igyekeztek egy hrmas szerepkrben meghatrozni: felesg-anya-hziasszony. Gilman fhse is ezt a szerepkrt kpviseli, azzal a klnbsggel, hogy az rs, mint intellektulis tevkenysg tlmutat a tradicionlis szerepkr hatrn. A trtnet egy gyarmati stlus hzban jtszdik, amelyet a csald nyrra brel annak remnyben, hogy a felesg llapotnak javulsra j hatssal lehet a krnyezetvltozs. Gilman elbeszlsben a hz a hsn bels talakulsnak helysznv vlik. Kpzeletnk egy kfallal krlvett regnybeli kastlyba kalauzol, amelynek kertjt puszpngbokrok s vadszl szeglyezik. Az elbeszl agglyait fejezi ki a hzzal kapcsolatban, amely hosszabb ideje resen ll: ...ha erre a gyarmati stlus csaldi hajlkra nzek, szom a romantikus elragadtatsban...de nem hallgathatom el, hogy van benne valami klns. (Gilman, 10.) Az elbeszlnek a hzrl alkotott vlemnye sugallja az nmagban lejtszd vltozst. A hz ebben az rtelmezsben nem a biztonsg s a meleg csaldi fszek szimblumaknt jelenik meg, hanem a hsn metamorfzisnak szntereknt, ahol a bezrtsg inspirlja az elbeszlt gondolatai jegyzetelsre. Az elbeszl tbb elkpzelst is vzol az emeleten lv szobrl, ahol ideje jelents rszt tlti. A szoba felttelezsei szerint gyerekszoba volt, majd jtkszoba, s vgl tornaterem lehetett. Erre a kvetkeztetsre az ablakon lv vdrcsokbl kvetkeztet. Az ablak akr a knlkoz lehetsgek szimbluma is lehet, viszont a rcsok bezrtsgra s a kitrsi lehetsg akadlyra utalnak. Flelem s vgyakozs vilga az, amit az elbeszl a szoba ablakbl lt. Az ablak betekints a kinti vilgba. Az ablakbl kilts nylik a kertre s a kiktre. Az elbeszl kpzeletben a kerti lugasban s a kiktben stlgat emberek jelennek meg, ugyanakkor egy teljesen ms vilgot is feltr a kilts, amelyet az albbi megfogalmazsban
510

olvashatunk: Mg csak kinzni sem szeretek az ablakon...annyi ott a cssz-msz n, s micsoda iramban msznak!...engem ugyan nem csaltok az tra! (Gilman, 29.) Az elbeszl tudatban van, hogy a n trsadalomban betlttt szerepe msodlagos, a n szenved szubjektumknt jelenik meg (cssz-msz nk). Ebbl a felismersbl kiindulva az ablak mr nem a lehetsgek kapuja, mivel felismeri, hogy a patriarchlis rendbl val kitrs lehetsge korltozott. Az nll dntshozatal lehetsgnek hinyt szimbolizlja a szobban lv mozdthatatlan gy. Az gy kopott, rgztett s mozdthatatlan. Ezekkel a jelzkkel Gilman kornak patriarchlis trsadalmt is jellemezhetnnk, ahol a nk tradicionlis szerepkrbl val kitrs szinte lehetetlen, vagy ahogy az elbeszlsbl ltjuk, ellehetetlentett. A gyarmati stlus hz kertje az nmegvalsts lehetsgt sugallja, az elbeszls elejn a lehetsgek metaforjaknt jelenik meg: A kert maga isteni! Ilyen nagy, rnyas kertet mg sose lttam. svnyeit puszpngbokorok szeglyezik, mindenfle hossz vadszl lugasok, alattuk padok. (Gilman, 11.) Az alteregk, labirintusok s tvesztk csupa olyan trpus, amely tkrkplltsra utal, s a mai napig kzponti jelentsg a gtikban. A valdi s valszertlen kzti hatrok tlpst tapasztaljuk a szobba zrt vilg s az azt krlvev kert kztt. A szoba az elbeszl internalizlt kzegeknt jelenik meg. A kert viszont lehetsgekkel kecsegtet, egszen addig, amg a kertrl alkotott kp nem vltozik. Az elbeszls vgre a kert a flelmek szntere s az elbeszl inkbb a szoba biztonsgt vlasztja: Nem akarok kimenni....Kint a fldn kell mszni, s minden zld, ahelyett hogy srga volna. (Gilman, 29.) A kerttel ellenttben a szoba egyfajta bels biztonsgot nyjt, ugyanakkor bezrtsgot is, jelezve ezzel a kitrsi lehetsg korltait.

Holdvilg s napfny
Artemisz az kori mitolgiban a Hold s a vadszat istennje, a vajd nk prtfogja, a fggetlen ni llek megtestestje. Artemisz istenn azt a nidelt kpviseli, aki kpes helytllni a frhierachiban, rendkvl fejlett igazsgrzettel rendelkezik s vdelmezi a gyengbbeket, elnyomottakat. Gilman hsnje egyrszt prtfogsra szorul n, aki segtsg nlkl marad lelki problmjval, ugyanakkor az Artemisz-ntpus megformlja is egy olyan korban, amelynek a trsadalmi keretei nem engedik kibontakozst. Az elbeszl ms sznben ltja a taptt a holdvilgnl s a nappali fnyben. A Hold a nisg s termkenysg jelkpe, a frert szimbolizl Nap pedig a prja. Nappal a hsnt frasztja s nyugtalantja a tapta, jszaka viszont gy rzi, hogy a minta vltozik s me511

gelevenedik. A nappalokat az elbeszl lland felgyelet alatt li, intellektulis tevkenysge korltozott. jszaka szabadjra engedheti fantzijt, hasonlan ahhoz a nalakhoz, aki az jszaka folyamn jelenik meg a ml tapta mgtt. Charlotte Perkins Gilman elbeszlsben a tapta mint egyszer htkznapi trgy szolgl alapul a XIX. szzad patriarchlis trsadalmnak brlathoz. Gilman szimbolizmusa szmos irodalomkritikust megihletett, abban viszont a nzetek egysgesek, hogy Gilman mvben kifejezsre jut a patriarchtusban egymsba fond struktrk brlata.

Felhasznlt irodalom
[1] [2] BOLLOBS, E. [2005]: Az amerikai irodalom trtnete. Budapest GILMAN, Ch. P. [1989]: A srga tapta. In: Martin H. Greenberg, Charles G. Waugh (szerk.) Lopakod rnyak. 1030. Mra Ferenc Knyvkiad, Budapest. [3] KISS, B. [2010]: Textulis letek s ni intertextualits Charlotte Perkins Gilman A srga tapta, Sylvia Plath Az vegbura s Margaret Atwood Lady Oracle c. mvben. In Pete Lszl 2010. Juvenilia III. Debrecen. [4] TREICHLER, P. A. [1987]: Escaping the Sentence: Diagnosis and Discourse in The Yellow Wallpaper. In Shari Benstock Feminist Issues in Literary Scholarship 1987. Indiana University Press. [5] WRTZ, E. [2009]: Descent into Madness or Liberation of Self? An Analysis of the nal scene of The Yellow Wallpaper by Charlotte Perkins Gilman. Norderstedt, Germany.

Internetes oldal
[6] http://www.tutorial.hu/a-szinek-jelentese/

512

E ck a spoloensky zodpovedn podnikanie

Jana pankov, Adriana Grenkov Trenianska univerzita A. Dubeka v Trenne, Fakulta socilno-ekonomickch vzahov, Trenn, Slovensk republika; jana.spankova@tnuni.sk adriana.grencikova@tnuni.sk

Abstrakt
V predkladanom prspevku sa autorky zamaj nad etickm a spoloensky zodpovednm podnikanm, jeho vznikom, princpmi ale aj vznamom pre samotn podnik i spolonos. Upozoruj na skutonosti, ktor motivuj rmy sprva sa zodpovedne a eticky. Obdobie, kedy sa o spoloensky zodpovednom podnikan iba hovorilo i psalo je u minulosou. V sasnosti si zsady zodpovednho podnikania osvojuje m alej tm viac riem. Priamo merne s tm rastie aj dopyt po konkrtnych dkazoch vhod takho podnikania. Tieto otzky si klad zkaznci, zamestnanci, vlda, komunity a, samozrejme, aj akcionri i majitelia. Poslednch pritom, oprvnene a logicky, najviac zaujma nann efekt takhoto prstupu k podnikaniu. Tlak na rmy, aby sa sprvali spoloensky zodpovedne, je odpoveou na aktulne socilne a ekonomick vzvy a cestou k udratenmu rozvoju. Kov slov: etika; zodpovednos; zisk; podnikanie

vod
Problematika etickch vzahov a zodpovednho podnikania je v sasnej dobe tma aktulna a dleit. Etick sprvanie je jednm z predpokladov sily, spenosti a dlhodobejieho preitia rmy v podnikateskom prostred. Je to prednos, ktor vytvra prest a buduje postavenie rmy na trhu i v povedom verejnosti. Niektor rmy si tto skutonos uvedomuj, in ju stle ignoruj. Spoloensky zodpovedn podnikanie chpeme ako istm zvzkom rmy sprva sa eticky, prispieva ku kvalite ivota svojich zamestnancov a zrove dosahova ekonomick rozvoj. Etika a ekonomika sa navzjom prelnaj tak na spoloenskej, ako i podnikovej a individulnej rovni. Hlavnou prinou vzniku mylienky spoloensky zodpovednho podnikania bola otzka, ako dobre podnika. Samozrejme, dobrm podnikanm chpeme dosahovanie ekonomickho zisku, prosperity. Z pohadu spoloensky zodpovednho podnikania ide aj o skutonos, aby z procesu vsledkov mal prospech o najir okruh ud.

513

E ka a e ka podnikania
U Aristoteles (4stor. p. n. l.) zaviedol pojem etika ako oznaenie pre analzu udskho sprvania a prve v dobch antiky, kedy sa naplno rozvjal spoloensk ivot, lozoa, umenie a obchod bola etika postaven pred lohu zodpoveda na politick a ekonomick otzky. Vraznm prnosom pre sprvne pochopenie vznamu etiky v hospodrstve bolo vak a dielo ktskeho lozofa, zakladatea ekonmie A. Smitha (1730-1790) Bohatstvo nrodov, kde pe: To, o potrebujeme na jedenie, nepochdza z dobrej vle msiara, pivovarnka alebo pekra, ale z toho, e sleduj svoje vlastn zujmy. alou Smithovou mylienkou bolo, e spolon ivot ud v tte m by organizovan tak, aby jednotlivci mohli sledova svoje vlastn zujmy, priom z hadiska celku vznikaj vhody pre vetkch. A zaiatkom 20storoia sa zaali realizova kurzy zameran na podnikatesk etiku. 20. a 50. roky boli charakteristick snahou o vytvorenie zkladov podnikateskej etiky spojen najm s kritikou kapitalistickho systmu, s diskusiami o spravodlivosti, bohatstve, chudobe a podobne. Tieto diskusie vystili do vzniku profesijnch spolkov a vydvania etickch kdexov. Mylienky sa premietli do odbornej literatry urenej pre manarov. Podnikatesk etika sa zaala chpa ako sas manamentu. Rovnako aj dencie spoloensky zodpovednho sprvania sa opierali skr o manarsky vzor. Najvie zmeny nastali vaka turbulentnm socilnym zmenm spolonosti a rozvoju spoloenskch vied koncom esdesiatych a sedemdesiatych rokov 20storoia. V tomto obdob vzniklo vek mnostvo denci spoloensky zodpovednho podnikania, ktor sa u ovea menej opierali o postavenie manara. Spoloensk zodpovednos podnikov sa zameriavala na interakciu medzi rmou a socioekonomickm systmom. Sedemdesiate roky 20storoia s obdobm, v ktorom sa podnikatesk etika stala samostatnou vednou disciplnou. Dvodom pretrvvania zujmu s najm: aktivity hnut za obianske prva a prva na ochranu spotrebitea; aktivity hnut na ochranu ivotnho prostredia; pozornos, ktor sa venuje prvam pracujcich, najm pracujcich ien a zrove svis aj s nrastom potu zamestnanch ien apod. V osemdesiatych rokoch sa zujem preniesol z rovne teoretickej na rove praktick. Dleitos sa kldla na empirick vskum spoloensky zodpovednho podnikania. P514

vodn dencie sa zaali tiepi a zaali vznika rzne alternatvne koncepty, ako naprklad spoloensk vkonnos podnikania, etika podnikania, verejn politika, teria stakeholderov (t.j. skupiny, ktor s innosou podniku priamo alebo nepriamo dotknut). V roku 2002 bol v Amerike prijat zkon (Sarbanes-Oxley), ktor kladie draz na transparentn narbanie s nannmi dajmi, na reportovanie o aktivitch rmy, na prevenciu koniktu zujmov a na auditorovanie vetkch tchto innost. Spoloensk zodpovednos podnikov podrobne denuje ISO tandard 26000, ktor je v platnosti od roku 2011 (prv pracovn verzia bola pripraven v roku 2007). Norma spracovan Medzinrodnou organizciou pre normalizciu (ISO) bola vypracovan na zklade celosvetovho konsenzu a m sli ako pomcka pri porozumen pojmu spoloensk zodpovednos, jej princpov, kovch oblast a pri jej integrcii do innosti organizcie. Norma nesli ako nvod, m dobrovon pouitie, je uren na pomoc organizcim, ktor si uvedomuj spoloensk zodpovednos a chc zvi svoj kredit. V roku 1992 vzniklo ete v bvalom v eskoslovensku zdruenie Business Leaders Forum. Od roku 1993 psobilo zdruenie len v eskej republike. V sasnosti zdruuje predstaviteov eskho a medzinrodnho priemyslu a obchodu ako i alch vznamnch intitci. Jeho cieom je by vzorom a garantom spoloensky zodpovednho riadenia, pomha vytvra partnerstv medzi podnikmi, vldami, kolami a miestnymi spoloenstvami s myslom dosiahnu zlepenie socilneho, hospodrskeho a ivotnho prostredia. Na Slovensku sa budovaniu povedomia o spoleensky zodpovednom podnikan venovali od polovice devdesiatych rokov viacer mimovldne organizcie. Najdleitejmi z nich s naprklad Centrum pre lantropiu, obianske zdruenie PANET, Nadcia Integra, Nadcia Pontis a Intitt pre ekonomick a socilne reformy (INEKO). Kad z tchto organizci sa venuje len uritej tme, ktor spad pod irok pojem spoloensky zodpovednho podnikania. Podnik, ktor m zujem podporova etick princpy svoje predstavy sformuluje do etickho programu. Sasou etickho programu je etick kdex, organizan truktry na podporu etickho programu, etick a socilny audit, etick vzory a vcvik zamestnancov k etickmu sprvaniu. Ani etick program vak nie je veliekom a nvodom na socilne a zodpovedn sprvanie sa. V prpade, e rma verejne vyhlasuje etick sprvanie a konanie, jeho manament a ostatn zamestnanci musia v to predovetkm veri, by s takmto sprvanm stotonen. Je nepostaujce, ke s iba presveden, e im etick sprvanie prinesie vhody.

515

Etick kdex je systmom pravidiel, ktor jednotlivcom objasuj, ak sprvanie sa od nich oakva, vyleuje morlne zvzky a povinnosti. Lukni (1994) poukazuje na niektor zpory etickho kdexu: Neme by initeom v situci, ke sa do koniktu dostan dve kladn morlne hodnoty; Niekedy nie je citlivm ukazovateom stavu etickej hladiny v podniku; Nepostihuje problematiku etickho rozhodovania a hodnotenia v prpadoch, ke problm zasahuje mimo dosah podniku; Diskutabilnou zostva tie otzka, nakoko je efektvny v malch i rodinnch rmch s pevnou remnou kultrou, zaloenou najm na neformlnych vzahoch. Zrove vidme problm v situcii, ke etick kdex dostatone nepokrva vetky situcie, ktor mu vo rme nasta. V priebehu platnosti etickho kdexu je preto vhodn vykonva prieskum jeho uplatovania a vplyvu. Organizan truktry s nstrojom etickho manamentu a pomhaj pri rieen etickch problmov. Ide napr. o etick rad, etick radu, etick vbor resp. tm zamestnancov zriaden pre rieenie konkrtneho problmu etickho charakteru. Cieom etickho auditu je meranie etickej klmy vo rme, me by vchodiskovm impulzom k prpadnmu zlepeniu. Existuj rzne typy etickho auditu, napr. zameran na meranie rozdielov medzi idelom a skutonosou, medzi manamentom a zamestnancami, meranie etickej zhodnosti, odhad zranitench miest. Etick vzory a etick vodcovstvo podporuj prstup a etick sprvanie sa jednotlivcov. Vodca spa morlne a etick poiadavky, ktor s vzorom pre ostatnch. Vcvik zamestnancov k etickmu sprvaniu spova vo vzdelvan a osvojovan si etickch noriem. Me prebieha formou seminrov, workshopov, prpadovch tdii, diskusi ako i spracovvanm manulov pre zamestnancov.

Spoloensk zodpovednos podniku

Vkladov slovnk Longman [2] vysvetuje pojem zodpovednos ako morlny alebo prvny zvzok. Spoloensk zodpovednos podnikov znzorujeme v tzv. pyramdovom modeli zodpovednosti podniku (obr. 1).

516

Obr. 1: Pyramdov model spoloenskej zodpovednosti podniku [3]

Uveden pyramdov model zodpovednho podnikania sa veobecne prijma odbornkmi z oblasti ekonmie, socilnych vied, ale aj odbornkmi v podnikovej praxi. Podnik sa m vo veobecnosti snai dosahova zisk, a teda plni zvzky voi svojim akcionrom i spolonkom, v konenom dsledku voi vetkm zujmovm skupinm. Vyaduje sa teda nielen ekonomick, ale aj prvna a etick zodpovednos. V ekonomickej oblasti ide skvalitovanie procesov, ktormi rma prispieva k rozvoju ekonomickho prostredia, minimalizcia negatvnych dsledkov innost v tejto oblasti. Patria sem naprklad princpy dobrho riadenia, etick kdex podnikania, vzahy so spotrebitemi, reklama, odmietanie korupcie, transparentnos. V prvnej oblasti sa spoloensky zodpovedn podnikanie prejavuje v dodravan zkonov a nariaden napr. v oblasti ochrany zdravia pri prci a bezpenosti zamestnancov. V etickej rovine ide o dodriavanie politiky rovnosti prleitost, boj proti korupcii, socilny dialg, program pre zamestnancov a ich rodiny, rast kvality ivota, sprvanie sa v slade s etickmi pravidlami a dodriavanm morlky. Filantropick oblas predstavuje tie aktivity podniku, ktor id s nad rmec zkladnch etickch pravidiel. Tieto aktivity s isto na uven podniku a funguj len na princpe dobrovonosti. Hnacm motorom me by tba podnikov (reprezentovan ich majitemi,
517

manarmi i vedcimi pracovnkmi) angaova sa a by prkladom v socilnych a environmentlnych otzkach v spolonosti. Prejavuje sa naprklad monitorovanm a zniovanm negatvnych dsledkov vplyvov na ivotn prostredie, ekologickou vrobou, likvidciou odpadov, recyklciou, zvyovanm potu ekologicky vhodnch vrobkov. Nie je dleit vyleova a zaraova, ktor aktivity rmy smerujce k zodpovednmu podnikaniu patria do ktorej kategrie. Koncept sa neustle prispsobuje a dolauje poda prostredia ekonomickho, prvneho a v slade s etickmi normami konkrtneho podniku. S rmy, ktor etiku a spoloensky zodpovedn sprvanie chpu ako pra, najm v podobe ekonomickho zaaenia. Naopak, s tak, ktor v takomto sprvan vidia ist vhody a prnosy, medzi ktor nepopieratene patria naprklad: budovanie image, dobrho mena a dvery, tm aj zvyovanie ziskov a nannho vsledku i viu pralivos pre investorov dodriavanie kritri spoloensky zodpovednho podnikania pre znamenaj garanciu bezpenosti a dlhodobej udratenosti rmy; prevencia pred nannmi stratami naprklad v podobe sankcii za pokodenie i sdnych sporov; podpora inovcie pri hadan novch a efektvnych postupov v podnikan a tm aj zvenie konkurencieschopnosti; loklna angaovanos podniku a vytvorenie pozitvnych vzahov s miestnou komunitou. Podnikanie ako tak u nie je iba pojmom z prvneho pohadu. Nezastupitenou podmienkou podnikania je vytvorenie podnikateskho a konkurennho prostredia, ale i socilneho prostredia. Ak sa zamyslme nad elom existencie rmy, odpove je jasn zisk. Rovnako pojem podnikanie v slade so zkonom . 513/1991 Zb. Obchodnm zkonnkom v znen neskorch predpisov [4] je sstavn innos vykonvan podnikateom vo vlastnom mene, na vlastn et a na vlastn zodpovednos za elom dosiahnutia zisku. Podnikanie je teda innos, ktorej primrnym cieom je zisk najm samotnho majitea, podnikatea. Primrny cie vak nebrni plni i alie ciele, napr. socilne, zdravotn prva a zujmy zamestnancov. To s vak aktivity, do ktorch podnikate nie je printen zkonom, s teda dobrovon (ak neberieme do vahy jeho povinnosti v slade s almi zkonmi a predpismi napr. v prvom
518

rade stava SR, Zkonnk prce, zkony a nariadenia svisiace so zamestnvanm zdravotne postihnutch ud, ien a podobne).

Podnikanie, zisk a e ka
Hodnotenie je zisku je asto chpan ako eticky sporn, silie o zisk za egoistick i nemorlne. Tento kritick postoj je ovplyvnen domnienkou, e sprvanie vedce k vlastnmu prospechu je odsdeniahodn. Zisk, ktor rma dosahuje vak psob ako indiktor spechu a poukazuje na niektor skutonosti: poskytuje sluby a tovary, po ktorch je dopyt ie uspokojuje potreby klientov o zkaznkov; pracuje efektvne, vyuva energie, suroviny, nancie; dopytom po tovaroch a slubch a ziskom sa vytvraj predpoklady pre vznik novch pracovnch miest, m prispieva k zniovaniu nezamestnanosti, rastu kvality ivota komunity, v ktorej psob; prispieva k zvyovaniu spoloenskho bohatstva. K tejto diskutabilnej otzke sa vyslovil aj Jn Pavol II. vo svojej socilnej encyklike Centesimus Annus: Cirkev uznva oprvnen funkciu zisku ako indiktora dobrho stavu a chodu podniku. Ak podnik dosahuje zisk, znamen to, e odborne vyuva vrobn faktory a zrove aj nleite uspokojuje udsk potreby. [5, s. 782] Z etickho hadiska nann prostriedky a zisk s iba prostriedkom uspokojovania potrieb a teda prostriedkom zvyovania kvality ivota. Zisk sm osebe nie je etickou kategriou. Etika skma a hodnot spsob jeho nadobudnutia a pouitia. [6] Psobia tu dva protiply. Jednm z nich je snaha o maximalizciu zisku a druhm je zabezpeovanie a zachovanie dobra pre spolonos.

Zver
V slade s Vojtoviom [7] kontatujeme, e zkon a morlka poda svojich socilnych funkci s pojmy blzke, nie vak identick. Vznam zkona a morlky ako regultorov udskho sprvania s odlin a zvisia od mnohch faktorov, najm od konkrtnej spolonosti. Dobr meno rmy je mon budova v slade s dodriavanm zkonov, predpisov, princpmi morlky a etiky. A tak prepoji slov, ktor, ia, mnohm podnikateom nedvaj iadny zmysel t.j. etika a podnikanie.

519

Zoznam pouitej literatry

[1] LUKNI, A. S. [1994]: tvrt rozmer podnikania etika. Bratislava: SAP, 1994. s. 344. [2] LONGMAN, [2009]: Dictionary of Contemporary English. Dostupn na internete http://www.ldoceonline.com/dictionary/responsibility [3] CAROLL, A. B. [1979]: Three-Dimensional Conceptual Model of Corporate Performance. In The Academy of Managerial Review, ro. 4, . 4, (Okt., 1979), s. 497-505. [4] [5] [6] [7] Zkon . 513/1991 Zb. Obchodn zkonnk v platnom znen Encyklika Centesimus Annus Herder 1991, s. 78. KLOPFER, M. [1994]: Etika podnikania. Bratislava: SPN, 1994, s. 63. VOJTOVI, S. KRAJKOV, E. [2011]: Podnikov etika ako nstroj socilneho manamentu. Praha: VE, 2011.

520

521

Podnikanie vkonkurennom prostred

ISBN 978-80-8122-025-8