www.blf.

sk
číslo 31
október/ november 2009

obsah:

prípravu
a vydávanie
ISSN 1336-9458 podporujú

1
 aktuality

Nové záväzky VÚB banky

editor
Michal Kišša VÚB banka prijala v oblasti zodpovedného podnikania dve nové politiky – envi-
michal.kissa@nadaciapontis.sk ronmentálnu politiku a politiku prijímania darov. Obe interné smernice vychád-
zajú z Etického kódexu a sú záväzné pre všetkých zamestnancov. VÚB banka
redakčná rada
sa pripojila k celosvetovej iniciatíve OSN Global Compact. Bude presadzovať
Janka Ružická
Lenka Surotchak desať základných princípov GC a informovať o ich dodržiavaní v rámci svojich
Beata Hlavčáková ročných správ o CSR.

grafika, dtp a tlač Bezpečnosť pre život

Alius, chránená dielňa
Kukučínova 5, 971 01 Prievidza
V piatok 16. októbra 2009 sa v partnerstve s U. S. Steel Košice konal Deň
www.alius.sk, alius@alius.sk
otvorených dverí na Technickej univerzite v Košiciach. Bol zameraný na pod-
vydáva poru technického školstva a
Nadácia Pontis bohatý na informácie o mož-
Grösslingová 59, 811 09 Bratislava nostiach štúdia na deviatich
www.nadaciapontis.sk fakultách, sprístupnené boli
pontis@nadaciapontis.sk učebne i hi-tech laboratóriá.
Atraktívnym spôsobom bola
tlačené na recyklovanom papieri
prezentovaná aj téma bez-
pečnosti, ktorá je prioritou
členovia BLF č. 1 v hutníckej spoločnosti,
a to formou ukážok odolnosti
žiaruvzdorného ochranné-
O programe Dňa otvorených dverí informo- ho odevu taviča, likvidácie
vali spoločne Anton Čižmár, rektor TU Koši- výbušnín pomocou robota
ce a George F. Babcoke, prezident Scorpio 1 či súbojom člove-
U. S. Steel Košice. ka s bleskami v podobe „plas-
ma storm“.

Nadačný fond Slovak Telekom oslávil druhé narodeniny

Nadačný fond Slovak Telekom roz-

delil počas dvojročného fungovania
vyše 430 000 €. S podporou fondu
bolo realizovaných 141 projektov a
111 ľudí si mohlo zakúpiť počítač,
notebook či pripojenie do internetu.
Od svojho vzniku v septembri 2007
sa fond zameriaval na pomoc zdra-
votne a sociálne znevýhodneným
Tlačová konferencia pri príležitos-
občanom a ich integráciu do spo-
ti 2. narodenín Nadačného fondu
ločnosti. V roku 2009 sa pôsobenie
Slovak Telekom
fondu rozšírilo aj na oblasti podpory
súčasného umenia a inovácií vo vzdelávaní. Finančné prostriedky sú rozdeľo-
vané v grantovom systéme a v schéme individuálnych žiadateľov. Spoločným
menovateľom všetkých projektov je využívanie moderných informačno-komu-
nikačných technológií pri realizácii podporených aktivít.

2
aktuality

Linka práce

Koncom augusta 2009 spustila spoločnosť Orange Slovensko Linku práce. Je dostupná každý pracovný deň od 8.30
do 16.30 hod. na čísle 0918 88 00 66 alebo 0918 77 00 66. Jej pracovníci vyhľadajú v príslušnom regióne voľné
pracovné pozície podľa kritérií zadaných volajúcim. Linka je bezplatná pre volajúcich v sieti Orange.
Nezamestnaní tak isto môžu za symbolický jeden cent až šesť mesiacov surfovať bez poplatku po stránkach, ktoré
zverejňujú aktuálne pracovné ponuky. Zákazníci si túto službu s názvom Orange World Job môžu aktivovať na ktorom-
koľvek predajnom mieste Orangeu.

Mobilný Orange internet pre študentov a hendikepovaných

Začiatkom nového školského roka prišiel Orange s novou ponukou mobilného internetu pre študentov a hendikepo-
vaných spoluobčanov. Nielen vysokoškoláci, ale aj stredoškoláci a hendikepovaní spoluobčania môžu využiť ponuku
kvalitného internetového pripojenia s takmer polovičnou zľavou z mesačného poplatku. Surfovať v 3G Orange sieti tak
môžu už od 7 € (210,88 Sk) mesačne. Orange touto ponukou uľahčuje prístup študentom k informáciám potrebným
pre ich vzdelávanie a zároveň podporuje lepšiu integráciu ľudí so zdravotným postihnutím do spoločnosti.

Deti a mobily

Orange prináša nový systém blokovania nelegálneho obsahu dostupného cez mobil a mobilný internet, ktorý je už
etablovaný v mnohých krajinách sveta. Zároveň pristupuje k obmedzeniu prístupu k obsahu nevhodnému pre deti a
mladistvých. Nadväzuje tak na svoju dlhodobú snahu chrániť deti a mladistvých pred rizikami spojenými s používaním
moderných komunikačných technológií. Orange tiež pokračuje v úspešnom projekte priameho vzdelávania a prostred-
níctvom vlastnej siete 8 vyškolených psychológov plánuje v priebehu dvoch mesiacov preškoliť viac ako 6000 žiakov
základných škôl a osemročných gymnázií.

Národná podnikateľská cena za životné prostredie pre Holcim Slovensko

Holcim Slovensko získal druhé miesto v kategórii Manažérstvo Národnej
podnikateľskej ceny za životné prostredie v SR za komplexné riadenie trva-
lo udržateľného rozvoja (TUR) vo firme. Zakorenenie princípov TUR do vízie,
poslania, stratégie, smerníc, organizačnej štruktúry a v neposlednom rade
kultúry je základným predpokladom pre dosahovanie zlepšení v oblasti ochra-
ny životného prostredia aj nad rámec zákona. Príklad Holcim Slovensko je
toho dôkazom. Dosiahnuté zlepšenia v oblasti merných emisií CO2, celkových
emisií SO2 alebo prachu, či otvorené komunikovanie svojich (aj) environmen-
tálnych vplyvov a otvorený partnerský dialóg so zainteresovanými stranami
svedčia o prínose komplexného riadenia TUR v Holcim Slovensko. Holcim Slo- Roland Van Wijnen, generálny ria-
vensko v roku 2009 vydal ako prvá spoločnosť z odvetvia stavebníctva Správu diteľ, Holcim Slovensko
o trvalo udržateľnom rozvoji zostavenú podľa metodiky GRI na úrovni A.

ZSE vydalo správu o CR

Spoločnosť Západoslovenská energetika publikovala svoju prvú Správu o zodpovednom podnikaní skupiny ZSE za rok
2008 vypracovanú podľa Smerníc Global Reporting Initiative. V tejto správe, ktorá spĺňa úroveň B+, komplexným
spôsobom otvorene opisuje svoje ekonomické, environmentálne, sociálne vplyvy a aktivity, ako aj zodpovedný prístup
k podnikaniu.

3
 rozhovor
Ako vnímame
diskrimináciu
V novembri Business Leaders Fo-
rum a Nadácia Pontis s podporou
Nadačného fondu Dell v Nadácii
Pontis pripravia seminár Cestou k
rozmanitosti, ktorý sa bude venovať
téme diskriminácie na Slovensku a
predstaví príklady dobrej praxe, kto-
ré môžu firmám pomôcť zorientovať
sa v tejto problematike. O tom, čo je
to diskriminácia a ako ju vnímame
na Slovensku, sme sa zhovárali so
Šarlotou Pufflerovou (Občan a demo-
kracia).
Čo je to vlastne diskriminácia?
Pojem diskriminácia, ktorý vychádza
z princípu rovnosti, je v súčasnosti
častou témou verejných diskusií v
súvislosti s nedodržiavaním ľudských
práv a diskrimináciou. I keď je po-
jem dosť dobre známy, nie vždy je
používaný v správnom zmysle slova.
Ľudia mu prisudzujú rôzne význa-
my, najčastejšie však nespravodli-
vosť akéhokoľvek druhu. Potvrdil to
i výskum Inštitútu pre verejné otázky
(IVO) realizovaný v roku 2008. Čas-
to sa stretávame s prejavmi, ktoré
mnohým ľuďom bránia žiť život podľa
vlastných predstáv, obmedzujú ich
práva, ktoré im v porovnaní s ostat-
nými bránia plnohodnotne využívať
svoj potenciál v rôznych oblastiach
života. V zamestnaní napríklad tým,
že im nie sú sprístupnené určité
povolania alebo pracovné pozície,
prípadne tým, že sú odmeňovaní
nižšou mzdou než ich kolegovia ale-
bo kolegyne, hoci vykonávajú rovna-
kú prácu, v škole napríklad tým, že
im je venovaná menšia pozornosť a
4
starostlivosť ako zvyšku triedy, ale-
bo aj tým, že sa do niektorých vzde-
lávacích inštitúcií ani nedostanú, v
prístupe k službám napríklad tým,
že ich v niektorých obchodoch alebo
reštauráciách odmietnu obslúžiť ale-
bo im do nich dokonca nie je umož-
nené vstúpiť. Znevýhodňovanie a ob-
medzovanie v právach sa však ľuďom
deje aj v iných oblastiach – napríklad
v oblasti zdravotnej starostlivosti,
sociálneho zabezpečenia, v účasti
na politickom živote či vo vzťahoch k
štátnym a iným verejným orgánom.
Diskriminácia sa jednoducho deje
takmer všade tam, kde má niekto
nad nami nejakú moc alebo kde sme
na niekom závislé či závislí. Diskrimi-
načné konanie je teda odrazom ne-
priznávania rovnakých práv všetkým
skupinám a jednotlivcom – znamená
teda aj netoleranciu voči diverzite.
Spomínané prejavy sú väčšinou
podmienené iracionálnymi dôvodmi
a predsudkami, ktoré nijako nesú-
visia so skutočnými podmienkami
na uplatňovanie si určitých práv.
Zväčša sú namierené proti tým na-
šim vlastnostiam alebo danostiam,
ktoré spravidla nemôžeme zmeniť
a ktoré tvoria podstatnú časť našej
identity. Prenikajú do najzraniteľnej-
ších osobných sfér a poškodzujú ľud-
skú dôstojnosť.
Diskriminácia môže teda byť zjed-
nodušene definovaná ako neopod-
statnené znevýhodňovanie alebo ob-
medzovanie jednotlivej osoby alebo
skupiny osôb, ktoré sa deje z dôvodu
ich pohlavia, rasy, farby pleti, jazy-
ka, veku, sexuálnej orientácie, viery,
náboženstva, politického či iného
zmýšľania, národného alebo sociál-
neho pôvodu,
príslušnosti
k národnosti
alebo etnickej
skupine, ma-
jetku, rodu
alebo iného
postavenia.
Zásada rov-
nakého za-
obchádzania
opierajúca
sa o ústavný
princíp rov-
nosti spočíva
v zákaze diskriminácie z týchto dôvo-
dov.
Ako vnímajú diskrimináciu Slováci,
rozumejú jej vôbec?
Skúsenosť s rozdielnym zaobchádza-
ním a s diskrimináciou sa objavuje u
ľudí, ktorí sú rôzni (napríklad z hľadis-
ka rodu, veku, vzdelania aj profesie).
Uvedomujú si ju, zažívajú ju, aj keď
subjektívny pocit závažnosti tohto
problému sa v rôznych prostrediach
líši. V rámci výskumu IVO (2008) v
priemere 17 % tvrdilo, že sa cítia
byť diskriminovaní. Tento subjektív-
ny pocit diskriminácie bol odlišný u
rôznych skupín, a to z hľadiska veku,
profesie či vzdelania, čo potvrdilo už
existujúce empirické dáta z pred-
chádzajúcich výskumov (2006). Z
 rozhovor
výskumných dát sa ukázalo, že dis-
kriminovaní sa najčastejšie cítia byť
starší ľudia. Spomedzi osôb vo veku
nad 55 rokov deklarovalo pocit dis-
kriminácie 24 %. Naopak najmenej
ich bolo v skupine 18- až 25 roč-
ných. Z rodového hľadiska varioval
subjektívny pocit nezamestnanosti,
pričom ženy sa cítili byť diskriminova-
né v 18 %, v prípade mužov to bolo
15 % opýtaných.
Najväčšiu skupinu, ktorá pociťuje
subjektívny pocit diskriminácie, tvo-
ria dôchodcovia (25 % opýtaných),
ľudia vo veku nad 55 rokov (24 %) a
nezamestnaní (21 %). Teda vo všet-
kých troch prípadoch ide o skupiny,
ktoré sú sociálne ohrozené či znevý-
hodnené.
Pocit diskriminácie bol častý aj z
dôvodu problematického zaradenia
sa do trhu práce, keďže ho v otvo-
renej otázke uviedlo viac ako 9 %
opýtaných. Neadekvátne finančné
ohodnotenie uviedlo 8 % responden-
tov. Je však dôležité zdôrazniť, že pri
odpovediach na otvorenú otázku nie
je jasné, ktoré znevýhodnenie môže
na diskrimináciu či nerovné zaob-
chádzanie vplývať. Odpovede hovoria
skôr o dôsledkoch, nie o príčinách.
Faktom však ostáva, že práve trh
práce je miestom, kde k diskriminá-
cii dochádza najčastejšie. Trh práce
za najdôležitejší označilo až 79 %
opýtaných. V prípade veku ako dôvo-
du pre diskriminačné konanie je trh
práce ešte kľúčovejší, keďže tam sa
diskriminácia z dôvodu veku deje až
podľa 84 % opýtaných. Závažný je aj
pre skupinu občanov so zdravotným
postihnutím, keďže z tohto dôvodu
sa tam deje diskriminácia až podľa
74 % opýtaných. Ľudia iného etnika
či farby pleti tam zažívajú diskriminá-
ciu až podľa 68 % opýtaných.
Vaša organizácia realizova-
la niekoľko prieskumov na
tuto tému, aká je situácia na
Slovensku v porovnaní s Eu-
rópou?
Nedávne výsledky výskumov ukazu-
jú, že na Slovensku sú najčastejšími
dôvodmi diskriminácie vek a etnický
pôvod. Vek je ako dôvod diskriminá-
cie vnímaný častejšie (v porovnaní s
inými dôvodmi), percento je vyššie
(49 %) ako je priemer v EÚ (42 %).
Diskriminácia na základe sexuálnej
orientácie je druhou najčastejšou
v rámci Európskej únie (51 %), ale
na Slovensku ju občania a občianky
nevnímajú ako významnú, na rozdiel
od etnického
pôvodu. To
možno dať do
súvislosti s vý-
sledkami výs-
kumu o miere
akceptácie re-
gistrovaných
partnerstiev
osôb rovnaké-
ho pohlavia.
Získané dáta
ukazujú, že so-
ciálna vzdiale-
nosť voči osobám z LGBT (lesbickej,
gej, bisexuálnej a transsexuálnej)
komunity je na Slovensku ešte stále
dosť veľká.
V porovnaní s najnovšími výsledkami
z EÚ, kde je tendencia posudzovať
LGBT ľudí skôr negatívne len v niek-
torých súvislostiach (napríklad ako
blízkych príbuzných), na Slovensku
sa sociálne vnímanie LGBT párov
líši v závislosti od kontextu, od 50 %
(prítomnosť LGBT páru na rodinnej
oslave) do 70 % (stretnutie s LGBT
párom na verejnom mieste).
Z údajov spracovaných pre Európ-
sku komisiu v roku 2008 vyplýva, že
v krajinách so silnou legislatívou na
ochranu práv LGBT osôb sú postoje
verejnosti k osobám LGBT pozitívnej-
šie, a to vrátane práva na registro-
vané partnerstvo. Výsledky výskumu
ukazujú, že na Slovensku je miera
uznania práv LGBT párov pomerne
nízka, t. j. v rozmedzí od 45 % v prí-
pade uplatnenia nároku na dôchodok
pre pozostalého/ú, do 64 % v prípa-
de prístupu k informáciám o zdravot-
nom stave partnera alebo partner-
ky. Viac ako 45 % respondentov a
respondentiek nesúhlasí (na rozdiel
od 42 %, ktoré súhlasia) s registro-
vaným partnerstvom LGBT párov.
31 % respondentov a respondentiek
na Slovensku považuje za dôvod dis-
kriminácie aj pohlavie. Toto percen-
to je porovnateľné s údajmi na úrovni
EÚ, pričom tu sa táto diskriminácia
pokladá za menej rozšírenú. Na Slo-
vensku však toto percento môže byť
podmienené nedostatočným chápa-
ním rozdielu medzi kategóriami po-
hlavia a rodu.
Znalosť prostriedkov na ochranu
pred diskrimináciou je na Slovensku
na úrovni 46 %, za posledné dva
5
 rozhovor
roky stúpla o 9 %. Pri výklade tretie-
ho miesta Slovenska v rámci EÚ je
potrebné postupovať opatrne, keďže
právne vedomie na Slovensku je vo
všeobecnosti nízke. Aj to by mohlo
byť dôvodom, prečo bolo na Sloven-
sku percento ľudí, ktorí sa počas mi-
nulého roka cítili byť diskriminovaní,
v priemere nižšie (15 %) ako v Eu-
rópskej únii (17 %).
Výsledky Eurobarometra 2008 boli
zamerané nielen na vnímanie dis-
kriminácie, skúsenosti s diskriminá-
ciou a postoje k diskriminácii v Eu-
rópskej únii, ale tiež na určité oblasti
ako bývanie, zdravotná starostlivosť,
vzdelávanie a poskytovanie tovarov
a služieb. Podľa výsledkov vnímania
diskriminácie a skúseností s dis-
krimináciou v EÚ sa vek intenzívne
vníma ako dôvod diskriminácie vo
všetkých spomenutých oblastiach.
22 % respondentov a responden-
tiek uviedlo osobnú alebo sprostred-
kovanú skúsenosť s takouto diskri-
mináciou, čím sa Slovensko ocitlo v
skupine spolu s Českou republikou,
Maďarskom a pobaltskými krajina-
mi.
V čom sme prípadne lepší a v
čom by sme sa mali zlepšiť?
Výskumné výsledky (IVO/KVSBK/
COPART, 2008) poukazujú na vyso-
kú mieru citlivosti slovenskej spoloč-
nosti voči skupinám so zdravotnými
problémami, s telesným a mentál-
nym postihnutím, voči starším ľu-
ďom, zároveň voči obetiam fyzického
násilia. Relatívne vysoká miera citli-
vosti a solidarity sa objavuje aj voči
skupinám drogovo závislých a ťaž-
kých alkoholikov. V prípade rómskej
komunity však prevažuje počet tých,
ktorí sú proti pomoci spoločnosti tej-
to skupine, pričom súhlas vyjadrilo
6
45 % a nesúhlas 51 % opýtaných. existenciu alebo ju ani nevedia rozpo-
Ku skupinám, ktorým by podľa opý- znať. Inokedy nie sú ochotní priznať,
taných spoločnosť nemala poskyt- že sa prihodila práve im alebo, že
núť pomocnú ruku, patrili bisexuáli práve oni diskriminovali iných. Dis-
(71 %), gejovia (69 %) a lesbické kriminovaní ľudia navyše často patria
ženy (68 %). Aj v tomto kontexte sa k najzraniteľnejším skupinám obyva-
ukazuje výrazná sociálna dištancia teľstva a nevedia, ako sa diskrimi-
slovenskej spoločnosti voči nehete- nácii vzoprieť. Je pre nich ťažké sa
rosexuálnym menšinám. ozvať už aj vtedy, keď sa s nimi neza-
Napäté vzťahy voči gejom uviedlo obchádza rovnakým spôsobom ako
38 % opýtaných, voči lesbickým že- s ostatnými. A iní si naopak neuve-
nám 34 %. Z hľadiska zložitých vzá- domujú, že môžuurobiť veľa už pred-
jomných vzťahov je postoj Slovákov tým, ako k diskriminácii dôjde. Aj
najproblematickejší voči rómskej preto je dobré mať v organizácii na-
komunite, keďže až 80 % opýtaných stavené vnútorné pravidlá a postupy
označilo vzájomné vzťahy za problé- tak, aby boli nediskriminačné, a mys-
mové. lieť pritom na všetky možné dôvody, z
akých by mohlo k diskriminácii dôjsť.
Čo by ste poradili firmám v Znamená to dať čo najväčší priestor
týchto časoch krízy? Na čo by diverzite a vytvoriť podmienky pre to,
si mali dávať viacej pozor? aby všetci mohli rozvíjať a prejavovať
svoje kvality, ako aj zabezpečiť, aby
Diskriminácia je v spoločnosti často boli nezaujato posudzované.
veľmi hlboko zakorenená. Jedným Za rozhovor ďakuje
z nástrojov, ako sa s ňou vyrovnať,
je prevencia. Snaha o diverzitu v Beata Hlavčáková
oblasti ľudských zdrojov nemá byť
samoúčelná – nemá byť cieľom, ale
prostriedkom nediskriminácie. Má
to byť súčasť podnikovej kultúry, kto-
rá je budovaná dlhodobo a opiera sa
o všeobecné hodnoty, medzi ktoré
patrí aj dôstojnosť a rovnosť. Práve
pre deficit týchto hodnôt v spoloč-
nosti preniká diskriminácia do mno-
hých sfér života celých skupín i jed-
notlivých ľudí. Príčiny diskriminácie
sú síce dané historickým vývinom a
mocenskými vzťahmi v spoločnosti,
no je možné sa jej zbaviť. Je to však
veľmi ťažké. Predovšetkým preto, že
to závisí najmä od nás samotných –
od našich postojov, vedomostí i vní-
mavosti voči problémom iných ľudí.
Stáva sa, že ani ľudia, ktorí sú diskri-
minácii vystavení, ale ani tí, ktorí dis-
kriminujú, si celkom neuvedomujú jej
 diverzita v zahraničí
Ako je to vo
svete?
V predchádzajúcom článku ste sa
mohli dočítať o situácii v oblasti di-
verzity na Slovensku. Ako to však vy-
zerá vo svete? Sme na tom horšie či
lepšie? Pozreli sme sa na prieskumy
z iných krajín a prinášame Vám naj-
zaujímavejšie údaje.
Jednou z organizácií, ktorá sa téme
diverzity venuje, je Equal Employ-
ment Opportunities Trust (EEOT) z
Nového Zélandu. Krajina má síce o
milión obyvateľov menej, je však viac
než 5-krát väčšia ako Slovensko. Má
samozrejme aj silnejšiu ekonomiku,
ale aj omnoho dlhšiu históriu slobo-
dy. Avšak k nerovnostiam v oblasti
zamestnávania dochádza aj tam.
Nižšie uvádzame výsledky priesku-
mu, ktorý každé dva roky pripravuje
EEOT v 364 organizáciách, ktoré
zamestnávajú viac než 240 tisíc za-
mestnancov.
Fluktuácia zamestnancov
Fluktuácia zamestnancov je jedným
z podstatných problémov každého
zamestnávateľa. Firmy boli v tomto
prieskume rozdelené podľa výkon-
nosti v oblasti diverzity – od tých s na-
jhoršou alebo neexistujúcou politikou
diverzity až po tie s najlepším skóre.
Najlepších 20 % spoločností malo
fluktuáciu vo výške 13 % , teda 4 %
pod národným priemerom. Avšak
spoločnosti z najhoršej pätiny mali
fluktuáciu až 39-percentnú.
Aj tu sa ukazuje, že zodpovednosť v
podnikaní môže priniesť naozaj po-
zitívne výsledky pre firmu. Ak väčši-
na firiem nemá dobrú a spravodlivú
politiku prijímania zamestnancov, tí,
ktorí umožnia zamestnať sa len na
základe znalostí a skúseností a nie
na základe rasy či pohlavia, budú mať
navrch. Je veľké množstvo talentov,
o ktoré je škoda prísť. Nemôže si to
dovoliť žiadna firma.
Nerovnosť v platovej oblasti
Čo sa týka platovej oblasti, je situácia
v svete podobná ako u nás. Celkovo
ženy zarábajú v porovnaní s mužmi
menej – u nás o vyše 30% (Štatis-
tický úrad SR, 2006). Hlavný roz-
diel vyplýva z toho, že celkovo ženy
pracujú v zamestnaniach, ktoré sú
odmeňované nižšou mzdou. Avšak
v každej z porovnávaných položiek je
plat mužov vyšší ako plat žien. Podľa
prieskumu na Novom Zélande je roz-
diel v platoch 13 % (v roku 1996 to
bolo ešte 17 %). Sú však ženy horšie
pracovníčky alebo podávajú horší vý-
kon? Pred dvomi rokmi vyšiel na túto
tému vo Washington Post článok
od Shankara Vedantama. Píše sa v
ňom:
„Pred 10 rokmi sa mi prišla sťažo-
vať skupinka doktorandiek, že všetci
ich mužskí kolegovia učia predmety
samostatne, a že ženy pracujú len
ako asistentky,“ hovorí Linda C. Bab-
cock, profesorka na Carnegie Mellon
University. „Bolo to pre ne dôležité,
pretože ak človek učí vlastné kurzy,
získa viac skúseností a môže sa lep-
šie uplatniť na trhu práce.“
Išla preto so sťažnosťou za svojím
šéfom. Dekan jej povedal, že všetci
zo študentov za ním prišli a povedali,
že chcú učiť. Avšak neurobila to ani
jedna zo študentiek. Linda Babcock
začala na probléme pracovať a zisti-
la, že čo sa týka platových rozdielov a
kariérnych postupov, muži oveľa viac
vyjednávajú a snažia sa presadiť svo-
je požiadavky. Ženy na druhej strane
sú menej agresívne, ale keď sa o
vyjednávanie pokúsia, majú väčšiu
šancu byť odmietnuté ako podobne
konajúci muži.
Vyjednávacia pozícia sa samozrejme
prejaví aj na platoch – až 53 % za-
mestnancov so strednou školou za-
rába vyše 50 tisíc novozélandských
dolárov (NZD). U žien je to len 30
%. 41 % mužov s vysokoškolským
titulom malo príjem presahujúci 70
tisíc NZD za rok. U žien sa to podari-
lo len vyše 18 %. Vyjednávanie však
nemožno označiť za jedinú príčinu
rozdielnej výšky platov. Väčšina žien
si „spomalí“ svoju platovú krivku te-
hotenstvom, výchovou detí či opatro-
vaním starších členov rodiny a už to
počas svojej kariéry nedokáže dobe-
hnúť. Preto jedným z najdôležitejších
krokov pri vyrovnávaní rozdielov med-
zi pohlaviami je motivovanie mužov k
prebratiu väčšieho množstva povin-
ností pri výchove potomkov.
Prečo sa zamerať diverzitu?
Dôvody na aktivity v oblasti diverzity
sú rôzne. Podľa firiem v USA sú hlav-
ným dôvodom pre aktivity v oblasti
diverzity znížené náklady na fluktuá-
ciu zamestnancov, menšie náklady
z dôvodu absencie zamestnancov a
vyššia produktivita. Ďalej uvádzali, že
sa znížil počet sťažností na firmu a
zlepšila sa jej finančná výkonnosť. Vo
Veľkej Británii sú hlavným motívom
firiem legislatívne požiadavky, výhody
pri získavaní nových pracovníkov a
zodpovednosť pri podnikaní. V Aus-
trálii je najdôležitejším motívom udr-
žanie si zamestnancov a reputácia
spoločnosti.
Michal Kišša
7
 diverzita na slovensku

Cestou 9:00 - 9:30 Registrácia účastníkov

k rozmanitosti 9:30 - 9:40 Otvorenie seminára

Nadácia Pontis a Business Leaders 9:40 - 11:00 Zásada rovnakého zaobchádzania a problémy spojené
s jej uplatňovaním v praxi. Ako je chápaná diverzita na
Forum s podporou Nadačného fon-
Slovensku – súvislosť s antidiskriminačnou legislatívou.
du Dell v Nadácii Pontis Vás pozývajú
Prezentácia s diskusiou
na celoslovenský seminár Cestou k
rozmanitosti, ktorý sa uskutoční dňa
25.novembra 2009 v priestoroch 11:00 - 11:15 Prestávka na občerstvenie

Dell. Seminár bude obohatený o

workshop OZ Občan a demokracia s 11:15 - 12:45 Aká je súčasná situácia v oblasti (anti)diskriminácie na
Slovensku (v spoločnosti, vo firmách)? Aké sú najčas-
praktickými ukážkami riešenia diver-
tejšie dôvody diskriminácie? Prezentácia výskumných
zity v praxi. Podujatie je bezplatné, je
zistení. Práca v skupinách k dôvodom diskriminácie.
však potrebné sa registrovať. Regis-
trácia končí 23. novembra 2009.
12:45 - 13:30 Prestávka na obed
Registrovať sa môžete zaslaním
e-mailu s menom a priezviskom na
13:30 - 15:00 Prevencia diskriminácie – práca v skupinách s aktívnym
adresu
zapojením účastníkov a účastníčok / učenie sa zážitko-
michal.kissa@nadaciapontis.sk
vou formou. Diskusia.

15:00 - 15:15 Prestávka na občerstvenie

15:15 - 15:45 „Best practice“ - príklady zo Slovenska

15:45 - 16:00 Diskusia. Záver.

Podujatie podporil Nadačný fond Dell v Nadácii Pontis

Dňa 22. októbra 2009 sa v pries- my, ktoré fungujú v

toroch spoločnosti HP Slovakia rámci jednotlivých
uskutočnilo historicky prvé Diversi- firiem. Dôležitým as-
ty Open Forum. Toto neformálne pektom bolo, že všet-
stretnutie je výsledkom spoločnej ky zúčastnené stra-
iniciatívy firiem DELL a HP, ktoré sa ny sa jednohlasne
rozhodli osloviť ďalšie spoločnosti a zhodli na tom, že je
vyzvať ich tak k otvorenému dialógu potrebné a žiaduce
na tému diverzita. Cieľom stretnutia pokračovať v začatej
bolo pochopenie obsiahlej a širokej diskusii na témy di-
témy diverzity, uplatňovania princí- verzity, ktoré majú
pov rozmanitosti a ústretového pra- v sebe obrovský po-
Na prvom Diversity Open Forum sa zúčastnili zá-
covného prostredia v každodennom tenciál na ďalšie roz-
stupkyne popredných slovenských spoločností.
fungovaní spoločností. V neformál- pracovanie.
nej a priateľskej atmosfére sa pode- Ďalšie Diversity Open Forum je naplánované na január 2010.
lili o praktické skúsenosti a progra-

8
malé a stredné firmy a zodpovednosť
Prečo je dôležité pracovať s malými a strednými
firmami?
Malé a stredné firmy sú kľúčové pre
slovenskú ekonomiku, navyše často
sú dodávateľmi alebo klientmi firiem
väčších. Trendy ukazujú, že práve
zodpovedné podnikanie je a bude pre
menšie firmy konkurenčnou výhodou
v dodávateľských vzťahoch. Budova-
nie zodpovedného dodávateľského
reťazca je zároveň jednou zo súčastí
manažovania rizika pre nadnárodné
veľké firmy. Zodpovedný dodávateľ
a klient predstavuje pre veľké firmy
oveľa nižšie riziko, pomáha trvalej
udržateľnosti firmy a prispieva k spo-
ločnému úspechu.
Čo sa podarilo urobiť?
Nadácia Pontis a Business Leaders
Forum s podporou VÚB banky zor-
ganizovali dva semináre pre malé a
stredné podniky na tému Zodpoved-
né podnikanie – Ekonomika, Ekológia,
Spoločnosť. Prvý usporiadali v júni v
Bratislave. Druhý sa konal 27. ok-
tóbra 2009 pod záštitou primátora
mesta Žilina Ivana Harmana v hote-
li Dubná Skala v Žiline. Takmer 60
zástupcov firiem, mimovládnych or-
ganizácií, médií a akademickej obce
malo tak možnosť dozvedieť sa o zá-
kladoch zodpovedného podnikania a
príkladoch dobrej praxe.
Kľúčové odkazy
Primátor mesta Žilina Ivan Harman
chápe zodpovednosť a najmä trans-
parentnosť ako dôležitý aspekt fun-
govania každej organizácie, či už
mesta, firmy alebo komunitnej príležitosťou zapojiť do aktivít aj svojich lokál-
organizácie. nych dodávateľov.
Pri presadzovaní zodpoved- Janka Ružická
ného podnikania v malých a
stredných podnikoch považuje
Ignacio Jaquotot, generálny
riaditeľ spoločnosti VÚB banka
a prezident Business Leaders
Forum, za kľúčového majiteľa
firmy, ktorého osobnosť je re-
flektovaná vo všetkých oblasti-
ach firmy.
Beáta Hlavčáková, riaditeľka
Business Leaders Forum a
programová riaditeľka Nadá-
Podujatie otvoril Ivan Harman, primátor
cie Pontis, odporúča menším
firmám vyťažiť čo najviac z mesta Žilina.
kontaktu so zainteresovanými
stranami – kto sa pýta, ten sa
dozvie veľa podstatných infor-
mácií, ako zlepšiť svoj biznis a
podnikať zodpovednejšie. Prá-
ve malé firmy sú často v oveľa
užšom kontakte s miestnymi
partnermi ako firmy väčšie.
Anna Žatková zo Stredosloven-
skej energetiky radí, že práve
v časoch finančnej krízy je zod- Praktické skúsenosti z projektov predstavi-
povedné podnikanie príležitos- la aj Anna Žatková zo spoločnosti Stredo-
ťou na budovanie dôvery, ktorá slovenská energetika.
bola voči obchodnému svetu
naštrbená. Partner
Alexandra Chovancová zo
spoločnosti Kia Slovakia je
presvedčená, že komunitná
podpora je pre firmy veľkou
9
 zlepšujeme klímu v mestách
Európsky týždeň mobility
2009
Dňom bez áut, ktorý sa uskutočnil
22. septembra, vyvrcholil Európsky
týždeň mobility. Aktivitami sa zapoji-
li mestá Bratislava, Košice, Prešov
a Žilina. Business Leaders Forum
vyzvalo firmy, aby sa takisto zapojili
do podujatia a podporili účasť svojich
zamestnancov.
BLF tiež spoluorganizovalo dve po-
dujatia v rámci ETM 2009. Prvým
bol okrúhly stôl expertnej skupiny na
tému Možnosti rozvoja alternatívnej
dopravy v Bratislave. Na stretnutie
bolo pozvaných 20 hostí – zodpoved-
ní pracovníci z Magistrátu hlavného
mesta SR Bratislavy, mestských
častí Bratislavy, predstavitelia Do-
pravného podniku Bratislava, Polí-
cie SR, zástupcovia architektonickej
obce, občianskych združení a sú-
kromného sektora. Cieľom stretnu-
tia bolo zmapovať existujúci stav,
hľadať konštruktívne riešenia a mož-
né iniciatívy na zlepšenie dopravnej
situácie v Bratislave.
Súčasťou cyklojazdy boli aj rôzne sprievodné akcie.
Autor: Ľubomír Dait, inline.sk
10
Do aktivít na pod-
poru ETM sa v Bra-
tislave zapojili aj
viaceré firmy. Spo-
ločnosť Západoslo-
venská energetika Cyklisti sa pripojili ku korčuliarom a spoločne prešli
realizovala internú celú petržalskú trasu. Autor: Ľubomír Dait, inline.sk
kampaň, kedy po-
čas ETM odmeňovala energetickým mestom. Zúčastnilo sa na nej 200
balíčkom zamestnancov, ktorí využili cyklistov, ktorí sa pripojili k takmer
na cestu do práce inú ako automo- 900 korčuliarom. Spoločne prešli
bilovú dopravu. Spoločnosť T-Mobile petržalskú trasu a vďaka podpore
Slovensko pre svojich zamestnancov polície, zdravotníkov a hlavne celého
okrem obľúbenej aplikácie na zdieľa- realizačného tímu Bratislava In-line
nie áut pripravila aj súťaž o atraktív- si všetci cyklisti a korčuliari mohli
ne ceny, ďalej uhlíkovú kalkulačku, bezpečne zašportovať na inak ruš-
pomocou ktorej si môžu vypočítať ných cestách. Podobná cyklojazda
svoju uhlíkovú stopu. Do ETM sa pro- sa uskutočnila aj v Žiline. Súťaž o
stredníctvom interných kampaní a nákupnú poukážku na 229 € v bicy-
komunikácie zapojili aj ďalšie firmy, klovom obchode Green Bike vyhral
ako napríklad IBM Slovakia, Orange Peter Burdza zo spoločnosti Orange
Slovensko alebo VÚB banka. Slovensko.
Michal Kišša
Na deň bez áut, 22. septembra,
Nadácia Pontis a Business Leaders
Forum v spolupráci s Bratislava In-
line usporiadali večernú cyklojazdu
Súťaž o nákupnú poukážku na 229 € v bicyklovom ob-
chode Green Bike vyhral Peter Burdza zo spoločnosti
Orange Slovensko.
darcovstvo počas krízy
Ako za menej
peňazí pomôcť
čo najviac!
Hovoriť o firemnej filantropii počas
krízy sa môže zdať trochu odvážne.
Napriek tomu by sme práve teraz
nemali zabúdať na tých, ktorí našu
pomoc najviac potrebujú. Hoci sa
objem peňazí poskytnutých na filan-
tropiu znížil, existuje niekoľko alterna-
tív, ktoré umožňujú firmám zachovať
kontinuitu filantropických projektov.
Jednou z možností je nefinančné dar-
covstvo v podobe zapájania zamest-
nancov, zákazníkov či partnerov a
poskytovania pro bono služieb. Väčší
dôraz na efektivitu využitia finanč-
ných zdrojov predstavuje spôsob
maximalizácie dopadu poskytnutej
pomoci. Ako na to bolo témou 2. roč-
níka Fóra o firemnej filantropii,ktorý
sa uskutočnil 10. novembra 2009 v
rezidencii britského veľvyslanca.
Aj tento rok sa účastníci Fóra o fi-
remnej filantropii mohli tešiť na
pestrú škálu inovatívnych modelov
firemnej filantropie. Súčasťou pro-
gramu bolo tak ako minulý rok odo-
vzdávanie certifikátov o používaní
metodiky Štandard komunitné in-
vestovanie firmám, ktoré v minulom
roku merali dopad svojho darcov-
stva. V roku 2009 meralo firemné
darcovstvo na Slovensku sedem fi-
riem, ktorým britský veľvyslanec Mi-
chael Roberts odovzdal certifikáty.
Ako presne funguje metodika Štan-
dard komunitné investovanie a aké
benefity prináša pre firmu meranie
darcovstva a jeho dopadu, vysvetlili
vo svojej prezentácii Pavel Hrica
a Norbert Maur z Nadácie Pontis.
za Žakovce), Ladislav Kossár (Ven-
vivis) a Lucia Daubnerová (OZ Pro
O filantropii v čase finančnej krízy ho-
Vida), Denisa Šulcová (T-Mobile Slo-
vensko) a Róbert Šarina (Asociácia
vorila Kirsty McHugh, programová
riaditeľka organizácie Business in
nepočujúcich Slovenska) a Pavel Hri-
ca (za Optiku) a Alenka Dreveňáková
the Community – najväčšieho zdru- (Depaul Slovensko).
ženia firiem v Anglicku. Kirsty vedie Bližšie informácie o podujatí sú k dis-
programy zamerané na ekonomický pozícii na stránke
rozvoj, zvyšovanie zamestnateľnosti www.firemnafilantropia.sk.
obyvateľov a rozvoj ich zručností, bý-
vanie a rozdiely v zdravotnej starost-
livosti, so špeciálnym dôrazom na
medzisektorové partnerstvá. V mi-
nulosti sa venovala aj celonárodným
zamestnaneckým dobrovoľníckym
programom.
Aké rôzne modely firemnej filantro-
pie existujú vo svete, ako inšpirovať Firmy používajúce metodiku Štan-
zamestnancov k dobrovoľníctvu a dard komunitné investovanie si na
čo sa dá aplikovať na Slovensko, sa Fóre o firemnej filantropii prebrali
účastníci fóra dozvedeli v prezentácii certifikáty z rúk britského veľvyslan-
Moniky Smolovej a Oľgy Auchenbach ca Michaela Robertsa.
z Nadácie Pontis.
Organizátor
Vyvrcholením dňa bola filantropická
Pecha Kucha, v ktorej svoju spolu-
prácu predstavili zástupcovia firiem
a neziskových organizácií. Prečo Hlavný partner
sa rozhodli spolupracovať, ako táto
spolupráca vyzerá a aký dopad má
toto prepojenie firemného a nezisko-
vého sektora na rozvoj umenia, re-
socializáciu väzňov, zamestnávanie
Mediálni partneri
bezdomovcov, vzdelávanie detí v det-
ských domovoch, podporu podnika-
nia nepočujúcich či praktickú pomoc
ľuďom v útulku, o to všetko sa v ča-
sovo limitovaných prezentáciách na
dvadsiatich obrázkoch podelili nasle-
dovné dvojice: Klaudia Sopková (Zá-
padoslovenská energetika) a Jozef
Lupták (OZ Konvergencie), Marek
Gešo (Accenture) a Martina Justová
(OZ Maják), Peter Varga (NESsT) a
Ľuboš Tomko (Inštitút Krista Veľkňa-
zodpovednepodnikanie.sk
11
 aktuality kalendár

EÚ vyhlasuje vojnu služobným cestám ZP na národnej a lokálnej

úrovni v časoch krízy
Európska komisia zverejní zoznam odporúčaní, aby podporila využívanie infor- 25. a 26. november, Belehrad,
mačných a komunikačných technológií. Týmto krokom chce obmedziť emi- Srbsko
sie skleníkových plynov. Brusel odporúča firmám, aby viacej využívali prácu z TAIEX (Technical Assistance and In-
domu (tzv. teleworking) a využívali informačné technológie na stretnutia a tým formation Exchange Instrument by
znížili počet služobných ciest. Jedným z hlavných návrhov je zníženie služob- the European Commission) a Srbská
ných ciest o 20 %. Tie majú byť nahradené videokonferenciami. To by mohlo obchodná komora organizujú kon-
znížiť emisie o viac ako 22 miliónov ton CO2 ročne. ferenciu „ZP na národnej a lokálnej
úrovni, skúsenosti z Európskej únie a
Nikto nebude ušetrený – klimatické zmeny zničia naše zdravie zo Srbska“. Konferencia má za cieľ
poskytnúť nové informácie o téme a
Ľudstvo bude čeliť globálnej zdravotnej katastrofe, ak sa nebude riešiť otázka zvýšiť znalosti z oblasti zodpovedné-
klimatických zmien, varujú lekári po celom svete. Týmto spôsobom vyzýva- ho podnikania medzi srbskými firma-
jú všetkých všeobecných lekárov, aby vyvíjali tlak na politikov, ktorí by sa s mi a inštitúciami. Bude sa hovoriť aj
lekármi mali stretnúť a prediskutovať možné opatrenia. Výzva bola zverej- o reportingu a štandardoch ZP.
nená v prestížnych britských lekárskych časopisoch British Medical Journal
a The Lancet. Obyvatelia tretieho sveta budú zasiahnutí ako prví, ale dopad Ochrana, rešpekt, pomoc
klimatických zmien na zdravie človeka neušetrí nikoho. Zvýši sa počet ocho- 10. a 11. november, Štokholm
rení na maláriu a horúčku dengue. Štúdia ďalej predpovedá, že kvôli zvýšeniu V Štokholme sa uskutočnila konfe-
teplôt bude zdravotná kríza eskalovať najmä v rozvojových krajinách. Zhorší rencia o zodpovednom podnikaní,
sa prístup k potravinám, vode a kanalizácii. Zvýši sa aj množstvo prírodných ktorú organizovalo Obchodné odde-
katastrof, akými sú hurikány či záplavy, čo zhorší hygienickú situáciu v posti- lenie Ministerstva zahraničných vecí
hnutých oblastiach. Švédska. Podujatie sa zameralo na
zodpovednosť hlavne v oblasti ľud-
Pinta mlieka – 716 gramov CO2 ských práv a zúčastnili sa zástupco-
via firiem, mimovládnych organizácií
Britský reťazec supermarketov Tesco začal od tohto mesiaca označovať a vlád zo všetkých krajín Európskej
mlieko informáciami o množstve CO2, ktoré bolo vypustené do ovzdušia pri únie. Spoluorganizátorom je Európ-
výrobe, spracovaní, distribúcii a použití každej pinty mlieka (0,56 litra). Tesco ska komisia.
sa tak snaží zvýšiť povedomie o klimatických zmenách, ktoré spôsobuje výro-
ba, transport a spotreba potravín. Uhlíková stopa pollitra odstredeného mlie- Ethical Corporation: Corpora-
ka kúpeného v supermarkete predstavuje 716 gramov CO2, stopa pollitra te Responsibility Reporting &
plnotučného mlieka však až 926 gramov. Tento rozdiel spôsobuje pridávanie Communications Summit
väčšieho množstva smotany späť do plnotučného mlieka vo výrobnom pro- 25. a 26. november, Londýn
cese. Poľnohospodárstvo sa na emisiách skleníkových plynov podieľa veľkou Ethical Corporation usporiada už tre-
mierou. Okrem iného to spôsobuje aj vylučovanie metánu kravami. tí ročník konferencie o tvorbe správ
a komunikácii v oblasti zodpovedné-
Coca-Cola Hellenic otvorila hybridnú elektráreň v Rumunsku ho podnikania. Ponúkne 14 zaujíma-
vých workshopov, ktoré sa zamerajú
Coca-Cola Hellenic a ContourGlobal slávnostne otvorili modernú, energeticky na témy ako Stratégia – ako riadiť
úspornú elektráreň v Rumunsku. Aktivita je súčasťou iniciatívy na znižovanie zmenu vo vnútri firmy, Inovácia – ino-
emisií CO2. Elektráreň kombinuje výrobu tepla a elektriny (Combined Heat and vujte aj v oblasti komunikácie, Trans-
Power). Elektráreň je prvou z 15 ďalších, ktoré sa Coca-Cola Hellenic zaviaza- parentnosť – interné a externé veri-
la vybudovať v 12 krajinách, vrátane ôsmich členských štátov Európskej únie. fikačné techniky a Čitateľnosť – ako
Viac aktualít na www.zodpovednepodnikanie.sk napísať správu, ktorá bude kvalitná,
presná a prínosná.

12