Akordy: preo a ako

... | preo s akordy prve takto? | ...

... | ako ta a zapisova akordy a in notciu pre gitaru | ...
2004-01-08 a.D., opraven 2007-06-26 a.D.
1 Tny
Existuj rzne hluky, napr. klopkanie podptkov, poplcanie po pleci, der sekerou do kmea stromu, nie
vetky s vak zrove tnmi. Tn je zvuk uritej frekvencie. (Ostatn zvuky s zhlukom frekvenci. Tn je
ist zvuk, priom jeho frekvencia nie je zmiean s inmi.)
Jednotliv rzne tny sa lia frekvenciou, priom vak udsk ucho nevnma absoltny (aritmetick) rozdiel
frekvenci, ale rozdiely medzi tnmi vnma na zklade podielu frekvenci. Z povahy tnov vyplva, e tn s
dvojnsobnou frekvenciou (m o polovicu meniu vlnov dku) znie o oktvu vyie. Takto zkonitosti -
zvislos poutenej vzdialenosti dvoch tnov od pomeru dky struny - objavil Pytagoras. Vdy, ke
hovorme o vke tnu, mme na mysli defacto jeho frekvenciu. (Tny sa tie lia dkou znenia - zaznauje
sa tvarom noty, silou - pozri posledn kapitolu - a tzv farbou, ktor zvis od hudobnho nstroja. V alom
sa budeme venova najm vke tnu.)
Kad tn by teda mohol by oznaen svojou frekvenciou. Takto znaenie by vak bolo nepohodln, a
preto nepouiten. (Uvdza sa iba pre tzv. komorn a tn A
1
, a to poda poda medzinrodnej dohody
z roku 1953 presne 440 Hz.) Preto v hudbe oznaujeme jednotliv tny psmenami.
Poznme 7 zkladnch tnov: c, d, e, f, g, a, h (tvoria tzv. hudobn abecedu). Najmenou bene
poutenou a v hudbe vyuvatenou vzdialenosou medzi dvoma tnmi je poltn. ia, v hudbe nie s
zkonitosti urovan matematikmi, a teda medzi jednotlivmi zkladnmi tnmi hudobnej abecedy nie s vdy
rovnak vzdialenosti (o do potu poltnov medzi susednmi dvojicami). Zkonitosti s toti uren
bozvunosou, ktor tu bola skr ako hudobn znaenie i cel hudobn teria. Vo veobecnosti s
medzi zkladnmi tnmi vzdialenosti jeden poltn alebo cel tn (t.j. 2 poltny). Viac v kapitole Stupnice.
Kad tn m zpis v tzv. notovej sstave. Najbenejie sa pouva 5-linajkov notov osnova s tzv.
husovm kom. Nota je grafick zznam tnu - zaznamenva sa jeho vka (kde je poloen na notovej
osnove - noty sa pu jednak na linajky, jednak do medzier medzi nimi) a dka trvania pri speve alebo hre
na hudobn nstroj. Dka tnu sa zna rznym zobrazenm noty (przdna gulika, pln gulika, vlajoky).
Otzkam notovho zpisu sa vak budeme venova a ku koncu vkladu, v kapitole Notov zpis.
Odvoden tny s zkladn tny o pol tna zven (pomocou krika) a znen (pomocou bka). Zvi
alebo zni mono zkladn tn. Tie sa zvyuje u raz zven tn (novovzniknut tn sa nazva
dvojzven) a zniuje u znen tn (vtedy vznik tn dvojznen). Ke zniujeme zven tn alebo
zniujeme zven tn (teda tn vraciame sp na jeho pvodn vku), pouvame na to odrku, ktor
ru predznamenanie. Uvdzame, ako sa tvoria nzvy odvodench tnov poda zkladnch tnov:
zvenie: prpona is (cis, dis, eis, fis, gis, ais, his)
znenie: prpona es (ces, des, es, fes, ges, as, hes = b)
dvojzvenie: prpona isis (cisis, disis, eisis, fisis, gisis, aisis, hisis)
dvojznenie: prpona eses (ceses, deses, eses, feses, geses, asas, heses)
Uveden nzvy tnov sa pouvaj v slovenine, etine a napr. v nemine, avak v angloamerickch
krajinch sa nazvaj inak. Nzvy tnov sa tvoria pomocou posviek. Posuvky je spolon nzov pre krik #
resp. , bko b resp. a odrku (odrka ru predchdzajcu posuvku, ktor uveden pred tnom
plat v normlnom prpade pre tento tn a do konca taktu), posvaj toti po poltnoch pvodn tn.
Tab. 1: Nzvy posuviek
slovensky krik b(ko)
anglicky sharp flat
franczsky diese bemol
Angliania teda maj c sharp tam, kde Slovci cis. Naviac, o sa akordov tka, angloamerick svet vniesol
chaos do hudobnho nzvoslovia, pretoe B znamen n H dur, Bb znamen n B dur. Treba by preto
ostrait.
Tab. 2: H=B a B=Bb
h dur hes dur
slovensky H B
anglicky B Bb
Kee tny c, d s od seba vzdialen 1 tn (dva poltny), zvenie c o pol tna (cis) by malo by to ist ako
znenie d o pol tna (des). Takejto zmene tnov hovorme enharmonick zmena. Avak v prirodzenom
laden neplat, e cis=des. My budeme pouva princp enharmonickej zmeny. Teda his=c, hisis=cis=des a
pod.
Obrzok ukazuje, ako s rozloen tny na klavri. Biele klvesy s zkladn tny, ierne klvesy s zven
alebo znen tny. Postupnos vetkch 12-tich poltnov (c-cis/des-d-dis/es-e-f-fis/ges-g-gis/as-a-
ais/b/hes-h-c) zoradench do postupnosti sa nazva chromatick stupnica.
Tnov je prirodzene omnoho viac. Jednotliv zoskupenie tnov od c po c sa nazva oktva (z latinskho
slova, ktor znamen osem). Jednotliv oktvy maj svoje men. Od najhlbej po najvyie znejcu s to
nasledovn klavrne oktvy: subkontra, kontra, vek, mal, jednoiarkov, dvojiarkov (a po
piarkovan). Hudobn teoretici pouvaj aj rzne oznaenia pre jednotliv tny v rznych oktvach,
naprklad tn e vo vekej, malej, jednoiarkovej a dvojiarkovanej oktve sa zna nasledovne: E, e, e
1
, e
2
.
iarkovan oktvy (jedno-, dvoj- at.) sa tak nazvaj aj preto, e v starom znaen sa tny rozliovali
potom iarok: jednoiarkov e = e, dvojiarkovan e = e at. Kontra a subkontra oktvy sa znaia
dolnm indexom: subkontra e = E
2
, kontra e = E
1
.
Na gitare s tny rozloen akoby v jednotlivch pracoch, a to poda strn. Przdne gitarov struny s
nasledovn tny (od najhrubej po najteniu): E-A-d-g-h-e. (ahko sa zapamtaj mnemotechnickou
pomckou v opanom porad: Emil hodil grant do atmovej elektrrne.) Toto je posledn miesto, kde sme
naznaili pri tnoch aj oktvy. V alom texte tieto znaenia pouva nebudeme. (Naviac asi me plne
zmias fakt pouvania konvencie, e gitarov notcia je v skutonosti o oktvu niie, ako sa pe.)
Pre zaujmavos, na husliach treba polohu prsta pozna (nie je naznaen) - v tom spova majstrovstvo
umenia hry na tento nstroj (a podobn slikov nstroje: violu, violonelo, kontrabas). Na vyldenie
jednho tnu na klvesovch nstrojoch sta jeden prst, na vyldenie tnu na strunovch nstrojoch
(brnkacch i slikovch) je potrebn sinnos oboch rk, pravej i avej. Na brnkacom hudobnom nstroji
je mon hra nazaz maximlne toko tnov, koko je strn, na slikovch nstrojoch v jednej chvli me
znie jeden, maximlne 2 tny (na dychovch nstrojoch len jeden tn). Poet tnov zahranch v jednej chvli
na klavri je obmedzen potom prstov oboch rk hudobnka (teda zva 10).
2 Intervaly
Interval je vzdialenos medzi dvoma tnmi alebo aj nzov dvojzvuku tchto tnov (dvojzvuk preto, lebo ide
o szvuk dvoch tnov). Najmenou jednotkou, ako u bolo spomnan, je poltn, dva poltny sa nazvaj
cel tn.
Hovorme, e y je interval od x, kde interval je nzov intervalu, ak medzi x a y je zodpovedajci poet
poltnov (uvdzame v ztvorke).
zkladn
ist
1 prima (0)
4 kvarta (5)
5 kvinta (7)
8 oktva (12)
mal/vek
2 sekunda (1/2)
3 tercia (3/4)
6 sexta (8/9)
7 septima (10/11)
odvoden (zven a zmenen)
od istch intervalov:
zven interval je o poltn vy
zmenen o poltn ni
od ostatnch intervalov:
zven interval je o poltn vy ako vek
zmenen je o poltn ni ako mal
Nzvy intervalov pochdzaj z mien latinskch sloviek. Znamenaj poet tnov v postupnosti hudobnej
abecedy. Preto je poet poltnov rovn pribline (!) dvojnsobku sla intervalu. Priblinos spova v tom,
e - ako sme u spomenuli - medzi niektormi tnmi hudobnej abecedy je vzdialenos iba jeden poltn (e-f,
h-c).
Upozornenie (prv zmtenie). Slovo tn m dva rzne vznamy, priom zvis na kontexte, ktorom je
ktor vznam pouit. Tn znamen hudobn pouten zvuk (napr. tn g, tn gis, tn dvojiarkovan des),
ale tie vzdialenos 2 poltnov medzi dvoma tnmi (interval vek sekunda).
Matematicko-fyziklna poznmka. Kee (ist) oktva zna dvojnsobn frekvenciu a medzi dvoma
tnmi tvoriacimi oktvu je vzdialenos 12-tich poltnov, z uvedenho plynie, e vzdialenos jednho tnu je
dvanstou odmocninou z 2. (Vdy po zven o jeden poltn sa frekvencia tohto alieho tnu vynsob
tmto koeficientom, a tak po dvanstich znsobeniach, ktor zodpovedaj dvanstim poltnom, dosiahneme
dvojnsobn frekvenciu.) Toto vak plat len pre tzv. temperovan ladenie (pozri kapitolu Ladenia).
Pytagoras, ktor matematicky popsal tzv. prirodzen ladenie, pre niektor tny pouval zlomky
oznaujce, v akom pomere je vlnov dka (t.j. dka struny, o zodpoved prevrtenej hodnote frekvencie)
vyieho tnu k vlnovej dke niieho tnu. Preto pomer 1:2 bol oktva, 2:3 kvarta a 3:4 kvinta. Zkladom
jeho ladenia bola prve kvinta. Lene pomer 3:4 presne nezodpoved sedemnsobku dvanstej odmocniny z
dvoch, a preto Pytagorovch 12 istch kvnt sa nerovn presne siedmim oktvam.
2.1 Nzvy intervalov
Tab. 3: Nzvy intervalov
p. nzov intervalu gitarov ozn. hudobn ozn.
0 prma 1 1
1 mal sekunda 2m
2 vek sekunda 2 2v
3 mal tercia 3mi 3m
4 vek tercia 3 3v
5 kvarta 4 4
6 zmenen kvinta 5 5zm
7 kvinta 5 5
8 mal sexta/zven kvinta /5+ 6m/5zv
9 vek sexta 6 6v
10 mal septima 7 7m
11 vek septima 7maj 7v
12 oktva 8 8
13 mal nona 9 (!) 9m
14 vek nona 9 9v
15 mal decima 10m
16 vek decima 10 10v
17 undecima 11 11
18 12zm
19 dodecima 12 12
20 13m/12zv
21 vek tercdecima 13 13v
22 mal kvartdecima 14m
23 vek kvartdecima 14v
24 kvintdecima 15
Legenda.
p. = poet poltnov druhho od prvho tnu intervalu po druh tn intervalu
gitarov ozn. = oznaenie pouvan v gitarovch akordoch
hudodobn ozn. = oznaenie intervalu v hudobnej terii:
= ist,
m = mal,
v = vek,
zm = zmenen,
zv = zven
2.2 Ako pomenovvame tny intervalov
Zkladn pravidlo je nasledovn: ak vyjadruje interval (bez prvlastkov ist, mal, vek, zven,
zmenen) n tnov, potom musme od prvho tnu k druhmu tnu prejs n tnmi. o znamen interval
vyjadruje n tnov? Nzvy intervalov s vytvoren z latinskch nzvov pre slovky. Prima = prv, sekunda
= druh apod. (V tabuke uvedenej vyie stpec oznaenie vlastne obsahuje tieto sla.) A toto slo
oznauje poet tnov medzi prvm a druhm tnom intervalu v hudobnej abecede . Nejde pritom o cel tny
v zmysle dva poltny (pozri tabuku). Takto medzi tnmi g a h je tn rovnako ako medzi e a f (lebo ide o
rozdiel jednho psmenka).
Tab. 4: Vzdialenosti tnov v notovej abecede

1 2 3 4 5 6 7 8
prima sekunda tercia kvarta kvinta sexta septima oktva
od tnu c c d e f g a h c
od tnu d d e f g a h c d
od tnu e e f g a h c d e
at.
Interval mus zachova vlastnos, e men tnov v om (bez ohadu na zvyovanie resp. zniovanie)
zachovvaj vzdialenos medzi psmenkami notovej abecedy poda Tab. 4. Presn vzdialenos v poltnoch,
ktor zodpoved Tab. 3, sa uprav posuvkami. Viac ozrejm nasledujca tabuka a pripojen vysvetlenia.
Tab. 5: Niektor intervaly od zkladnch a #/b-tnov

git.
ozn.
c cis/des d dis/es e f fis/ges g gis/as a ais/hes(b) h
vek
sekunda
2 d dis/es e eis/f fis g gis/as a ais/hes h his/c cis
mal tercia 3mi es e/fes f fis/ges g as a/heses hes(b) h/ces c cis/des d
vek tercia 3 e eis/f fis fisis/g gis a ais/hes h his/c cis cisis/d dis
ist kvarta 4 f fis/ges g gis/as a hes(b) h/ces c cis/des d dis/es e
zmenen
kvinta
5 ges g/asas as a/heses hes ces c/deses des d/eses es e/fes f
ist kvinta
5 g gis/as a ais/hes h c cis/des d dis/es e eis/f fis
zven
kvinta
5+ gis gisis/a ais aisis/h his cis cisis/d dis disis/e eis eisis/fis fisis
mal sexta as a/heses hes(b) h/ces c des d/eses es e/fes f fis/ges g
vek sexta 6 a ais/hes h his/c cis d dis/es e eis/f fis fisis/g gis
mal septima 7 hes(b) h/ces c cis/des d es e/fes f fis/ges g gis/as a
vek
septima
7maj h his/c cis cisis/d dis e eis/f fis fisis/g gis gisis/a ais
V tabuke je myselne dsledne pouvan nzov hes = b, aby vyniklo pravidlo o zachovan vzdialenost
medzi psmenkami tnovej abecedy. Hoci mal sexta a zven kvinta tvoria enharmonick zmenu, predsa
ich uvdzame z dvodu zdraznenia sprvneho hudobnho nzvoslovia.
Prklad 1. Chceme vytvori ist kvartu od tnu d.
1. Kvarta = 4 tny v hudobnej abecede: d-e-f-g. Bude to teda nieo od g.
2. ist kvarta = 5 poltnov, d-dis-e-f-fis-g. ist kvarta je teda g.
Prklad 2 (a). Chceme utvori zmenen sextu od tnu as.
1. Najprv utvorme mal sextu od as, ktor nsledne zmenme. Sexta = 6 tnov v hudobnej abecede: a-
h-c-d-e-f. Bude to teda nieo od f.
2. Mal sexta = 8 poltnov, as-a-b-h-c-des-d-es-e. Kee vak pre ns je zkladom f, musme e
premenova na fes. To je teda mal sexta od as. (Preo sme nahradili tn e tnom fes? Aby sedel
poet psmen v hudobnej abecede, kee sexta znamen iesty tn.)
3. Zmenen sexta od as je feses (znen bkom o pol tna).
Prklad 3 (opan). Hadme, ak je interval medzi des a gis.
1. Najprv si odpotame psmenk poda hudobnej abecedy: d-e-f-g. S to 4 psmenk, pjde teda o
nejak kvartu.
2. Urme zkladn kvartu od des, teda ist kvartu (pozri predchdzajce prklady), ktorou je tn ges.
3. Teraz nm zostva kvartu upravi. Zvenou kvartou od des (zvujeme pomocou krika) by bol
tn g, gis je teda dvojzvenou kvartou od des.
Poznmka 1. Pokia je lovek drilovan odmalika v nejakej hudobnej kole, nauil sa naspam
predznamenania jednotlivch durovch i molovch stupnc (ako uvidme v alej kapitole, nie je to a tak
hrozn, aj tam existuje systm), pome mu to v rchlejom urovan zkladnch intervalov. Takto bifo
toti vie, e tak D dur m ako predznamenanie 2 kriky, a teda vek tercia (ie tret tn v durovej
stupnici) je fis, a nie f (nemus si pomha potom poltnov).
Poznmka 2 (uvdzajca do zmtku). Ete raz zdraznme: Preo napr. zmenen kvinta od es je heses a
nie (o by nebolo tak krkolomn) a? Dvod je jednoduch - kee ide o kvintu, mus sedie poet psmen
v hudobnej abecede, e-f-g-a-h. (Interval es-a je zven kvarta.)
3 Stupnice
Stupnica je postupnos tnov usporiadanch vzostupne (zostupne), medzi ktormi s vzdialenosti poda
uritch pravidiel. Zkladn dva druhy stupnc s tieto:
1. durov stupnice (tvrd),
2. molov stupnice (mkk).
V nasledujcom zozname uvdzame, ak tny tieto stupnice obsahuj. Tny s najprv pomenovan
gitarovou notciu, potom hudobnou, pomocou intervalu od zkladnho tnu. Uvdzame tie, medzi ktormi
stupami v porad s in ako celotnov vzdialenosti.
1. durov: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7maj, 8 (1, 2v, 3v, 4, 5, 6v, 7v, 8) - poltn medzi 3-4 a 7-8
2. molov: vdy poltn medzi 2-3 (mal tercia), okrem toho:
prirodzen (aiolsk): 1, 2, 3mi, 4, 5, 6mi, 7, 8 (1, 2v, 3m, 4, 5, 6m, 7m, 8) - poltn
medzi 5-6 (a-h-c-d-e-f-g-a)
harmonick: 1, 2, 3mi, 4, 5, 6mi, 7maj, 8 (1, 2v, 3m, 4, 5, 6m, 7v, 8) - poltn medzi 7-8,
jeden a pol tnu medzi 6-7 (a-h-c-d-e-f-gis-a)
melodick: 1, 2, 3mi, 4, 5, 6mi, 7maj, 8 (1, 2v, 3m, 4, 5, 6m, 7v, 8) - poltn medzi 7-8
(a-h-c-d-e-fis-gis-a)
Ete pre istotu zdraznime zkladn rozdiel medzi oboma druhmi stupnc: durov stupnice obsahuj vek
terciu, zatia o molov stupnice mal terciu.
Urite kad poul, ako klaviristi cviia stupnice - obojrune (s rozdielom jednej i dvoch oktv) hraj
nenavne c-d-e-f-g-a-h-c (tu sa zastavia a pokrauj smerom nadol) c-h-a-g-f-e-d-c. V prpade molovej
stupnice sa smerom hore hr melodick resp. harmonick molov stupnica, pri smere nadol vak vdy
prirodzen (aiolsk) molov stupnica. (alie pozri v kapitole Otzky a odpovede.)
Podstatn pre al vklad je, e durov stupnica obsahuje vek terciu, km molov mal terciu. Durov
stupnica alej (z malch/vekch intervalov) obsahuje vetky intervaly vek. Molov stupnice s uveden v
rznych podobch, pretoe sa hraj rozline (napr. pri hre na klavri vzostupne inak ako zostupne). V alom
ns bude zaujma prv podoba molovej stupnice.
Presn rozpsanie durovch resp. molovch stupnc do postupnost tnov vedie k tomu, e v stupniciach je
potrebn poui posuvky (v presnom vyjadrovan sa nikdy nepouvaj enharmonick zmeny, lebo, ako sme
videli, bolo by to mtce vzhadom na intervaly). Poty posuviek s uveden v Tab. 6. Pre dan stupnicu sa
posuvky nazvaj predznamenanie. Ak je piese v stupnici E dur, pred kad riadok notovho zpisu sa
zapu posuvky - tyri kriky (presnejie, v tomto prpade predznamenanie je 4#). Tab. 7 uvdza
pomenovanie jednotlivch krikov a bok.
Tab. 6: Predznamenania stupnc
dur
0 1 2 3 4 5 6 7
# C G D A E H Fis Cis
b C F B Es As Des Ges Ces
mol
0 1 2 3 4 5 6 7
# a e h fis cis gis dis ais
b a d g c f b es as
Medzi jednotlivmi zkladnmi tnmi stupnc s krikmi s kvintov vzdialenosti (ist kvinta), medzi
zkladnmi tnmi stupnc s bkami s kvartov vzdialenosti (ist kvarta), preto sa niekedy zorauj tieto
stupnice do kruhov, ktor sa nazvaj durov/molov kvintov/kvartov kruh. Sce vyzeraj tieto pojmy
vemi magicky, sta vak vedie prvch pr durovch stupnc s krikom (G, D, A, E), s bkom (F, B) a
molovch (s krikom: e, s bkom resp. dvoma: d, g).
Tab. 7: Posuvky v predznamenaniach
poradie 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.
# ( )
fis cis gis dis ais eis his
b ( ) b es as des ges ces fes
Poznmka (opakovacia). Prve znalos predznamenan stupnc a poradia posuviek uahuje urovanie
intervalov. Ak viem, e stupnica E dur m 4 kriky (fis, cis, gis, dis), potom je jasn, e napr. e-cis je vek
sexta (pretoe je to 6. tn durovej stupnice E dur, ktor je z defincie durovej stupnice vekou sextou) alebo
e e-g je mal tercia (pretoe vek tercia je e-gis, z defincie durovej stupnice, a mal tercia je o pol tna
niie). Podobne napr. ak viem, e d mol m jedno bko, pome mi to pri uren intervalu d-b, ktor je
mal sexta (d mol ako molov stupnica obsahuje mal sextu).
4 Akordy
Akord je szvuk tnov (troch a viac). Poda potu tnov hovorme o trojzvukoch, tvorzvukoch at.
Zkladn trojzvuky obsahuj tri tny, priom medzi oboma dvojicami s nejak tercie (vek, mal) a poda
toho, ak tercie tam s, sa aj nazvaj. Zkladnmi trojzvukmi s kvintakordy - prv a tret tn tvoria
kvintu. alej sa delia na durov (tvrd, vesel) a molov (mkk, smutn) poda toho, i okrem primy a
kvinty obsahuj vek alebo mal terciu.
Durov kvintakord je vlastne prv, tret a piaty tn durovej stupnice, molov kvintakord zas tieto ist tny
vzat z molovej stupnice. Meme teda napsa: kvintakord obsahuje tny 1, 3/3mi, 5 (prima, tercia, kvinta).
Preto sme vyie upozorovali na zkladn rozdiel medzi durovou a molovou stupnicou v tercii (vek resp.
mal). To je toti jedin tn, ktor odliuje durov a molov kvintakord.
Upozornenie (druh zmtenie). Ke sa v hudobnej hantrke povie zahraj C dur, treba z kontextu
vycti, i sa jedn o stupnicu C dur (teda postupnos tnov c-d-e-f-g-a-h-c), alebo o akord C dur = durov
kvintakord (akord zloen z tnov c-e-g).
Ostatn akordy, ak s vytvoren korektne, dodriavaj nasledovn pravidl:
v septakordoch (obsahuj okrem primy, tercie a kvinty aj spetimu, v gitarovom oznaen maj
najvyiu pouit slovku 7) sa nachdzaj tny 1, 3/3mi, 5, 7 (prpadne modifikovan),
v nnovch akordoch (najvym tnom je nna, v znaen 9) sa nachdzaj tny 1, 3/3mi, 5, 7, 9,
v undecimovch akordoch (interval undecima znamen 11) sa nachdzaj tny 1, 3/3mi, 5, 7, 9, 11,
v tercdecimovch akordoch (tercdecima = interval 13) sa nachdzaj tny 1, 3/3mi, 5, 7, 9, 11, 13,
pridan tn: ozna sa slom a za nm slovkom add,
nahraden tn: ozna sa slom a za nm sus (kvarta nahrdza terciu, sexta kvintu),
modifikovan tn: poda toho, i ide o zvenie alebo zmenenie, pridme plus alebo mnus (+ resp.
).
Poznmka (ohurujca). Niektor akordy maj pecilne pomenovania, napr. tvorzvuk, ktor m medzi
kadmi dvoma susednmi tnmi vzdialenos malej tercie (a teda akord zanajci ubovonm z tchto
tnov obsahuje vetky) sa nazva zmenen molov septakord, tzv. dimenzovan.
Tab. 8: Tny obsiahnut v niektorch akordoch
poltny 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17
intervaly 1 2 3mi 3 4 5- 5 5+ 6 7 7maj 8 9- 9 9+ 11- 11

C x x x
C
2
x x x
C
4
x x x
C
6
x x x x
C
7
x x x x
C
7maj
x x x x

C
9
x x x x x
C
11
x x x x x x
C
9+
x x x x x
C
9-
x x x x x
C
5+
x x x

cmi x x x
cmi
5-
x x x
Cdim x x x x
cmi
7
5-
x x x x
V hudobnej terii hovorme tie o tzv. obratoch (kvint)akordov (t.j. i sa akord C dur hr rozloen v porad
c-e-g, e-g-c alebo g-c-e), ktormi sa vak nebudeme zaobera.
5 Oznaovanie akordov
Poda toho, i sa durov a molov akordy odliuj psanm vekho a malho psmena, rozliujeme dva
alternatvne druhy pomenovania akordov:
1. vek psmeno/mal psmeno:
vek psmeno: durov akord (indikuje vek terciu)
mal psmeno: molov akord (indikuje mal terciu)
2. vek psmeno/vek psmeno + mi:
mal tercia je indikovan prponou mi za zkladnm tnom v nzve akordu.
Prklad (vetkoobjasujci). Takto ozname durov resp. molov akord od tnu c:
1. C (durov), c (molov).
2. C (durov), Cmi (molov).
Kee nie vdy je dostaton rozdiel medzi vekm a malm psmenom, najlepie je aj v prvom prpade pre
zretenos pouva mi, a teda napsa cmi. Plat teda Cmi = c = cmi.
5.1 Preo sa jeden akord oznauje tokmi spsobmi?
udia s rzni a aj ich zvyky s rozlin. Jedni maj radi vea slov a presne popsan akordy, inm sta
informatvne. Tu uvdzame len alie ekvivalenty psania a pomenovvania gitarovch akordov.
Tab. 9: Rzne pomenovania akordov
akord niektor in oznaenia tny v akorde tny po intervaloch
C Do c, e, g 1, 3, 5
c Cmi, cmi, Cm c, es, g 1, 3mi, 5
C
2
Csus
2
, C
sus2
, C
2sus
(=c
2
)
c, d, g 1, 2, 5
C
5+
C
+
, C+, C
5#
, Caug
c, e, gis 1, 3, 5+
C
4
Csus
4
, C
sus4
, C
4sus
c, f, g 1, 4, 5
C
5-
C
5b
, C
-
, C-
c, e, ges 1, 3, 5-
C
6
Csus
6
, C
sus6
, C
6sus
, Cadd
6
,C
6add
c, e, g, a 1, 3, 5, 6mi
c
6
cmi
6
, Cmi
sus6
, Cmi
6sus
c, es, g, a 1, 3mi, 5, 6mi
C
7
Do
7
c, e, g, b 1, 3, 5, 7
c
7
cmi
7
, Cmi
7
c, es, g, b 1, 3mi, 5, 7
Cdim
cdim, C
0
, C
o
c, es, ges, heses 1, 3mi, 5-, 7zm
C
7maj
Cmaj
7
, C
7
maj, C
maj7
, Cmaj
c, e, g, h 1, 3, 5, 7maj
c
7maj
Cmi
7maj
, Cmi
maj7
, cmaj
7
, c
7
maj
c, es, g, h 1, 3mi, 5, 7maj
C
7/5+
, C
7/5#
, Caug
7
, C
7
aug, C
5+/7
c, e, gis, b 1, 3, 5+, 7
C
7/5-
, C
7/5b
c, e, ges, b 1, 3, 5-, 7
c
7/5-
c
7/5b
, Cmi
7/5b
, Cmi
7/5-
c, es, ges, b 1, 3mi, 5-, 7
C
7/6
, C
7/6sus
, C
7
sus
6
c, e, a, b 1, 3, 6, 7
C
7/4
, C
7/4sus
, C
7
sus
4
c, f, g, b 1, 4, 5, 7
C
7maj/5+
Cmaj
7/5+
c, e, gis, h 1, 3, 5+, 7maj
C
9
Do
9
c, e, g, b, d 1, 3, 5, 7, 9 (9v)
c
9
Cmi
9
, cmi
7/9
c, es, g, b, d 1, 3mi, 5, 7, 9
C
9/5+
, C
9/5#
, C
9
aug c, e, gis, b, d 1, 3, 5+, 7, 9
C
9/5-
, C
9/5b c, e, ges, b, d 1, 3, 5-, 7, 9
C
9+
C
9#
, C
9+/7
c, e, g, b, dis 1, 3, 5, 7, 9+
C
9-
C
9b
, C
9-/7
, C
7/9b
c, e, g, b, des 1, 3, 5, 7, 9mi
C
9+/5+
, C
9#/5#
c, e, gis, b, dis 1, 3, 5+, 7, 9+
C
9-/5+
C
9b/5#
, C
7
aug
9-
, C
9-/7/5+
c, e, gis, b, des 1, 3, 5+, 7, 9-
C
9/7maj
C
9
maj
7
c, e, g, h, d 1, 3, 5, 7maj, 9
C
11
C
11/9/7
c, e, g, b, d, f 1, 3, 5, 7, 9, 11
C
13
C
13/9
, C
7/9/13
c, e, g, b, d, f, a 1, 3, 5, 7, 9, 11, 13v
Poznmky
1. Tny v akorde uvdzame najprv pre akordy od tnu c a v alom stpci zapsan gitarovm resp.
hudobnm znaenm ako tny zodpovedajce uvedenm intervalom. Napr. C
5+
obsahuje tny c, e,
gis, o zodpoved (istej) prime, vekej tercii a zvenej kvinte od tnu c.
2. Vo vyie uvedench notcich (napr. C
9/5-
) pouvame lomku (znak /) iba z dvodu
jednoduchieho zapsania akordu v elektronickom dokumente, pretoe na vytvorenie je potrebn
doln i horn index sasne, o sa sce v prpade dvoch sel d zapsa aj v tvare C
7
5-
, avak tento
zpis sa ned poui pre viac znaiek (napr. pre C
11/9-/5-
).
3. Je pochopiten, e na gitare sa ned vyldi sasne viac ako 6 tnov (lebo m 6 strn). V praxi sa
preto mnoh 11-kov a 13-kov akordy hraj len s vznanmi tnmi, ktor maj vplyv na charakter
akordu.
5.2 o znamen...
sus: nahraden tn (asto 4sus resp. sus4, ke kvarta nahrdza terciu)
add: pridan tn (z angl. add)
maj: vek (mysl sa 7maj alebo maj7, vek septma) (z fr. majeur)
mi: mal (mysl sa 3mi, mal tercia) (z fr. mineur)
dim: pecilny druh akordu, tzv. dimenzovan akord (tento tvorzvuk obsahuje 4 tny, medzi ktormi
s rovnak vzdialenosti 3 poltny)
aug: zven (mysl sa zven kvintakord, teda akord obsahujci zven kvintu, 5+) (z fr.
augment)
#: zven (ekvivalent k +)
b: zmenen (ekvivalent k )
5.3 Akord lomeno akord?
asto sa v praxi stretvame s oznaenm, kde sa lomka pouva medzi akordami, ako keby lo o dva
akordy, napr. C/G, d
7
/G a pod. O o ide? Tajomstvo je jednoduch. Hr sa akord, ktor je uveden prv, a
psmeno za lomkou znamen bas, teda tn, ktor by sa mal zahra palcom na (poda monosti o)
najhlbej-najhrubej strune. Teda napr. d
7
/G znamen akord dmi
7
s tm, e na iestej strune zahrme tn g.
(Pokia vybrnkvame, teda hrme prstami pravej ruky len 3 struny, d sa tento akord tie zapsa ako F/G.)
5.4 Akord nad akordom?
Inokedy sa zas pouvaj akordy napsan nad sebou (zvyajne bez zlomkovej iary medzi nimi). Ide o dva
akordy, napr. znamen F dur (na nich strunch) a potom C dur (na vych strunch). Preto je mon
napr. akord C
11
napsa aj ako .
5.5 Znaenie akordov
Presn zaznaenie akordu obsahuje vetky tny hmatu, prpadne aj prstoklad. Akordy sa najastejie
zaznauj na gitarov hmatnk (pln krok znamen prst v danej polohe, przdny krok znamen przdnu
strunu a napokon krik zna, e tto struna nem vbec zaznie), a to tak, e obrzok zodpoved hmatnku
gitary, ktor dr pravk v ruke a naklon strunami k sebe (do vodorovnej polohy). Teda gitarov struny
(ponc najhrubou) E-A-D-g-h-e s takto zoraden odspodu. Pritom sa zvykn oznaova slami v krku
(alebo v ztvorkch), ako ukazuje tabuka. Ak je akord v inej ako zkladnej (prvej) polohe, ozna sa
poloha rmskou slicou, napr. VII. Naviac, zkladn poloha je indikovan dvojitou iarou vavo (koncov
as hmatnka). Tto iara v prpade inej polohy je len jednoduch.
Tab. 10: Oznaenie strn

(1) (2) (3) (4) (5) (6)
e h g D A E
Kee sa asto pu akordy v textoch, kde nie je monos kresli cel hmaty, pouva sa skrten notcia, a
to nasledovne: na pomyselne napsan struny od najhlbej po najvyiu E-A-D-g-h-e sa zna poloha (v
tomto prpade arabskou slicou), v ktorej je prst na danej strune. Uveden nakreslen akord by teda mal
nasledovn oznaenie: x-2-3-1-3-0. Ak by sme chceli naznai prstoklad, odporam poui na sla prstov
horn indexy (ukazovk: 1, prostrednk: 2, prstenk: 3, malek: 4), teda napr.
1
4-
3
6-
1
4-
2
5-
4
7-
1
4 pre akord
Gis
7
v IV. polohe. Ten ist akord sa me zjednoduene napsa aj IV. (1-3-1-2-4-1).
5.6 Prklady
Prklad 1. Predstavme si, e uchom odpoujeme v nejakej pesnike, e tam je akord obsahujci tny d,
fis/ges, c, dis/es v tomto porad, hran na 5. a 2. strune: t.j. (x-5-4-5-4-x). Ako ho o najpresnejie
oznai? Za zkladn tn akordu vezmeme tn d, kee sme (dajne) pouli, e znie najhlbie. Najprv by
sme sa mali snai njs (pomenova) kvintakord od tnu d, ktor je zkladom tohto akordu. Prv dvojica,
d-fis/ges tvor oividne vek terciu, take pjde o durov kvintakord. Kvinta (a) vak v akorde chba.
Mme dve monosti: bu ju mlky predpokladme (vychdzajc z uvedenho, e na gitare vzhadom k
obmedzeniu iestimi strunami nie vdy hrme vetky tny akordu), alebo akord pomenujeme inak. V tomto
prklade postupujeme tak, e predpokladme, e tn a je sasou akordu. Zkladnm pomenovanm je teda
D. Sksme hada okolie septmy (urme mal resp. vek septmu a uvidme, i n akord tento tn
obsahuje - ak nie, budeme musie hada, i nhodou neobsahuje zven alebo zmenen interval, alebo
predpoklada, e septma je sce sasou akordu, ale nezaznieva). Mal septma (7) resp. vek septma
(7maj) od zkladnho tnu d je c resp. cis. Take v naom prpade mme mal septmu, a teda akord
dostva alie upresnen pomenovanie: D
7
. Teraz poda podobnej schmy najprv urme nnu a potom
zistme, i ju akord obsahuje, alebo prpadne, i nnu treba nejako upravi. Vek nna (9) od d je e, mal
nna (9-) es. Kee akord obsahuje tn es, vieme, e je to akord D
9-
. Sedmiku sme v oznaen vynechali,
kee sa z kontextu (a defincie) rozumie, e akord ju obsahuje. Upozorujem, e 9- je gitarov oznaenie.
V hudobnej terii 9- znamen zmenen nnu, a teda tn eses (=d). Kee zmenen nna nem pre
gitarov akordy vznam, pretoe zvukovo ide o ist oktvu, pouva sa oznaenie 9- ako oznaenie malej
nny (narozdiel od 9+, ktor znamen v gitarovom znaen zven nnu, a to v slade s hudobnou teriou).
Prklad 2. Ako zahra akord hmi
7
5-
? Vychdzame pritom z faktu, e poznme zkladn gitarov hmaty
(akordy), v tomto prpade budeme vychdza z vopred znmeho molovho akordu hmi (x-2-4-4-3-2)
hranho hmatom barr v druhej polohe. Urme tny danho akordu. Zkladom bude hmi, tny h-d-fis (h-d
je mal tercia, h-fis ist kvinta). 5- v oznaen danho akordu zna, e pjde nie o ist, ale zmenen
kvintu, fis znen o pol tna, teda tn f. (Pritom si meme pracovne predstavova, ako sa nm bude meni
hmat pre dan akord, vychdzajc z hmi. Je jasn, e na 1. strune musme zahra nie fis, ale f (alebo na tejto
strune nezahra ni) - bu teda zrume hmat barr, alebo 1. strunu nerozozvuujeme. Kee tn fis nm znie
aj na 4. strune (struna D), musme prst posun o jednu polohu doava na f. To je aj indcia, e f na 1. strune
(struna e) hra nemusme, lebo tn f nm v akorde bude znie.) Poslednm tnom v akorde je 7, teda mal
septma. Od zkladnho tnu h je malou septmou tn a. Dan akord teda je zloen z tnov h-d-f-a. Na to,
aby sme zahrali tn a, sta pri dran barr hmatu pusti prst na 3. strune (struna g), ktor tam dral tn h (v
4. polohe). Teda dan akord treba hra nasledovne: (x-2-3-2-3-x) resp. keby sme mali dos prstov, tak (x-
2-3-2-3-1).
6 Ladenia
6.1 Temperovan ladenie
Z matematickho hadiska jeden poltn znamen n-nsobok frekvencie, kde n je dvansta odmocnina z
dvoch. Preo tak ialen slo? Oktva (od c po c) je o do frekvenci dvojnsobok zkladnho tnu,
teda oktva od c po c znamen, e frekvencia prvho c krt dva je frekvencia druhho c. Zvenie tnu o
poltn neznamen pripotanie nejakej frekvencie k danmu tnu, ale vynsobenie jeho frekvencie
kontantou. Aby sa pri prensoben zkladnho tnu dvanskrt na dosiahnutie oktvy (pretoe mme
dvans poltnov v oktve) zachovala skutonos, e oktva bude ma dvojnsobn frekvenciu ako
pvodn tn, je potrebn nsobi prve kontantou dvansta odmocnina z dvoch. Takto presn
matematick ladenie sa nazva temperovan. Poda neho s laden napr. klavr, gitara.
6.2 Prirodzen ladenie
udsk hlas vak nie je postaven na matematicky (strojovo) presnom dvansta odmocnina z dvoch-
laden. Niektor tny vak znej udskmu uchu prirodzenejie a bozvunejie, ke nie s ich frekvencie
presne poda temperovanho ladenia, ale ktik odlin. V prirodzenom laden preto neplatia tzv.
enharmonick zmeny, teda pravidlo, e cis=des, fis=ges apod. Toti poltn niie od f znie udskmu uchu
inak, ako ke zvime o poltn g. Poda tohto ladenia s laden napr. husle, udsk hlas.
6.3 Ako ladme gitaru
1. Zkladn ladenie strn: vetky gitarov struny v piatej (V.) polohe vydvaj tn rovnajci sa tnu
najbliej vyej struny (okrem tretej struny, kde treba tn vyldi v tvrtej polohe). Takto sa gitara
zhruba nalad.
2. Doladenie: v piatej, siedmej a dvanstej polohe znej tzv. prirodzen flaolety (prilome prst avej
ruky zahka na strunu, len aby sa jej dotkal, brnkneme pravou rukou na strunu a sasne nhle
uvonme strunu od prstu avej ruky). S vnimkou tretej struny, znej flaolety v tchto polohch ako
przdne struny.
Ako u bolo uveden, struny maj v klasickom laden tny E-A-D-g-h-e (od najhlbej po najvyiu). Pri
pecilnom laden sa najhlbia (6.) struna E prelauje na D (o tn niie), prpade 5. struna A sa prelauje na
G (tie o tn niie).
6.4 Pytagorejsk ladenie
Zkladom tohto ladenia bola kvinta. Tnov rad sa utvor z radu nasledujcich kvnt. Tzv. pytagorejsk
komma, ie 12 istch kvnt, sa nerovn presne siedmim oktvam. Temperovan ladenie navrhol r. 1691
v obdob baroka Andreas Werckmeister prve preto, aby tento problm vyrieil.
7 Notov zpis
Tto kapitolka strune pojednva o notovom zpise. Vychdza z asto kladenej otzky:
Ako vyzer tak akord napsan v notch (teda, keby sme ho tak chceli napsa)? Je
nejako ohranien, e odkia pokia - inak povedan, ke sa poka zahra nieo, o je
napsan v notch a v akorde, bude to znie rovnako?
Samozrejme, e kad poloha prstu na gitare (husliach) resp. klvesa klavra vyjadruje jednoznane, o ak
tn ide. Tento tn m vdy jednoznan zpis v hudobnej terii. Ako sme u spomenuli, vychdza sa pritom
zo zpisu v husovom ki (pre husle, klavr - prav ruku, pre gitaru i udsk spev okrem basu) resp. v
basovom ki (av ruka pri hre na klavr, zborov spev pre bas). (dokoni!!!)
8 Dobr tipy
8.1 Vysvetlenie gitarovho znaenia
Nasledujca tabuka uvdza vysvetlenie vznamu znaenia, ktor sa pouva pre gitaru. Jednotliv znaenia
mu by pouit na nasledovn ely:
znaenie akordov: meno akordu - napr. C
7maj
, zjednoduen znaenie akordu (len polohy) - napr.
(x-3-2-0-0-0), alebo aj s prstokladom - napr. (
1
2-
3
4-
4
4-
2
3-
1
2-
1
2) pre Fis,
pomocn znaenie pri notovom zpise (meldia je zapsan v notovej osnove),
zpis meldie bez nt: znaia sa iba nzvy tnov alebo poloha, v ktorej sa tn hr, napr. I. (1)
1
1-
3
3-
(2)0 znamen c-d-e v prvej polohe na druhej a prvej strune (horn index je prstoklad),
a prpadne
pomocn znaenie v tablatrach.
Tab. 11: Gitarov znaenie
znaenie pouitie vysvetlenie prklad
rmska slica akordy poloha (avej ruky) III.
arabsk slica
akordy
zpis meldie
tablatry
prst (avej ruky) 3
rozpis akordu poloha (2-4-4-3-2-2)
horn index (slica)
zpis meldie
rozpis akordu
poloha
3
a
(
1
2-
3
4-
4
4-
2
3-
1
2-
1
2)
arabsk slica v krku vade struna (3)
8.2 Literatra
Uvdzam poda ma dostupn a vemi dobr uebnice hudobnej terie potrebnej na vytvranie akordov
resp. akordov samotnch.
tpn Urban: Na kytaru bez not. Panton, Praha 1960, 1993 (13. vyd.)
Pavel Havlk, Frederik Velinsk: 1419 kytarovch akord. Vydavatelstv Folk&Country, Praha
1998 (3. vyd.)
Milan olc: Tajemstv akordovch znaek. Supraphon, Praha 1964, 1976 (4. vyd.)
tefan Ladiinsk: Gitarov hmatokurz. ARM 333, Bratislava 1995-1998
Okrem toho odporam kurz z webu: http://webhouse.cz/kurz-harmonie/index.htm.
9 Otzky a odpovede
Tto kapitolka obsahuje niektor otzky a odpovede, s ktormi sa autor stretol pri vysvetovan hudobnej
terie.
Otzka: Preo prve na zklade poltnov vznikli molov a durov stupnica? Je potom rozdiel v lokalizcii
akordu, ke je jedna alebo druh?
Odpove: Dnes sa zd poltnov zaloenie stupnc komplikovan. Je dan historicky, podobne ako je
dan, e minta m 60 seknd (preo nie 100?) alebo de 24 hodn (preo nie 10 resp. 100?). Dokonca aj v
oblasti kalendra s snahy o presnejie a matematickejie definovanie da i roka (komplikcie s prestupnmi
rokmi v dsledku dky roka 365,25 da). Prv hudobn stupnice (indick, grcke) boli viacerch druhov
ako durov a molov, dnes sa trend ne-zpadnej hudby aj do naich hudobnch tlov op dostva (napr.
Sting alebo etno/world music). Asi sme si u zvykli, e najviac nmu uchu lahodia durov a molov
postupnosti tnov. Pre zaujmavos uvdzam jednotliv tnov rady:
Tab. 12: Rzne druhy stupnc
nzov typu stupnice jednotliv tny
Inska (durov) c d e f g a h c
Drska d e f g a h c d
Frygick e f g a h c d e
Lydick f g a h c d e f
Mixolydick g a h c d e f g
Aiolsk (molov) a h c d e f g a
Hypofrygick h c d e f g a h
Najm v blues a rockovej hudbe sa asto pouva ptnov stupnica, tzv. pentatonika, ktor pochdza z
zie. ahko si ju meme zahra na klvesnici - sta zahra ponc tnom cis vetky ierne klvesy (teda
od zkladnho tnu c tvoria pentatonick stupnicu tny c, d, f, g, a, c). Zaujmav a v naich krajinch
pouvan (Iva Bittov, Vra Bl) s aj rmske stupnice: durov rmska c des e f gis a h c, molov
rmska c d es fis g as h c.
Otzka: Ak je rozdiel v tom, i sa akord hr naraz alebo postupne, t.j. vybrnkva (ide iba o naahovanie
asu)?
Odpove: Akordy sa hraj naraz pri "hlasnom" sprievode, vybrnkvaj sa pri jemnejch sprievodoch alebo
vtedy, ke gitara hr meldiu i hlavn as (slo).
Otzka: V prpade, e nejak akord sa d hra viacermi spsobmi, je dleit, v akom porad rozoznieva
jednotliv tny?
Odpove: Jednotliv tny sa zva rozoznievaj bu spolu alebo ak postupne, potom od najhlbej struny v
danom akorde (napr. emi, F: iesta struna, ami, C: piata struna, dmi: tvrt struna) a potom poda prstokladu.
Napr: p-i-m-a-m-i-m-a alebo p-a-m-i-a-m-i-a.
10 Ako vytvori akord?
Asi zkladnm hlavybom kadho gitaristu je, ako m zahra akord, ktor sce m napsan (napr. Fmi
7
5-
),
ale nepozn ho, resp. nem pri sebe iadnu prruku hmatov, kde by bolo nakreslen, ako tento akord hra.
Ponkam bezpen a pohodln spsob, ako njs hmat, ktor je potrebn zahra. Jedinou nevhodou je, e
sa tto metda ned poui poas hrania, pretoe to nie je najm pre zaiatonkov zas a tak rchle.
Je potrebn ovlda zklady, ktor sme uviedli, teda treba vedie, o teoreticky znamenaj jednotliv
symboly pouit v akorde (v naom prpade 7, mi, 5-).
1. krok: Napeme si jednotliv tny hudobnej abecedy ponc zaiatonm tnom akordu (v naom
prpade od tnu f): f, g, a, h, c, d, e, f. Kee najvie pouit slo v akorde je 7, posta nm jedna
oktva (ak by sa tam vyskytovali vyie sla, potrebujeme i alie tny, ktor sa po oktve op
opakuj).
2. krok: Poda mi uvedenho v zpise vieme, e sa jedn o molov akord. Teda potrebujeme njs
mal terciu od zkladnho tnu f: Medzi tnmi f-g je cel tn, potrebujeme preto u len jeden poltn.
Preto tret tn molovej stupnice od tnu f nie je a, ale as. (Vimnite si, e je to to ist ako gis, avak
intervalovo f-gis je zven sekunda.) Mme teda prv dva tny akordu: f, as.
3. krok: Teraz hadme al, tret tn akordu. Keby nebolo v akorde uveden 5-, jednoducho by to
bola ist kvinta od tnu f, teda tn c (treba si alebo zapamta, alebo sa naspam naui, koko
poltnov resp. celch tnov+poltnov tvor ist kvintu). Avak - uveden za pkou znamen, e
kvintu musme zni o pol tna. Teda tretm tnom akordu bude tn ces. (Op si vimnite, e sa
jedn o tn h, avak intervalovo f-h zodpoved zvenej kvarte.)
4. krok: Napokon urme posledn tn akordu. Kee akord obsahuje tn 7, jedn sa o mal septimu
od tnu f. Mal septima sa ahko pamt, pretoe je to tn o jeden cel tn (t.j. dva poltny) niie
ako zkladn tn. (Ak by sme chceli by presn, jedn sa o tento tn, lene o oktvu vyie. My vak
hadme, ktor tny mme zahra na gitare, bez ohadu na jednotliv oktvy. Ak nm v zpise bude
figurova tn f, je takmer jedno, i ho zahrme na najvyej alebo najniej strune. Plat len zkladn
pravidlo, e zkladn tn by mal zaznie na najhlbej - alebo poda monosti najhlbej - strune.)
Malou septimou od tnu f nie je tn e, nakoko medzi e-f je len poltn; je to tn es.
Teraz teda u mme vetky tny nho akordu: f, as, ces, es. Ako akord zahra na gitare? Treba pozna
minimlne nzvy strn a postupnos v hudobnej abecede. Meme postupova od najhrubej (najhlbej)
struny E k najvyej nasledovne:
struna E: Bolo by najlepie zahra na nej zkladn tn, o je v tomto prpade jednoduch. Sta na
tejto strune zatlai prstom na prvom praci (teda guka v gitarovej notcii bude v 1. polohe).
struna A: Tn as zahra nemono (jedine ak by sme strunu o pol tna podladili niie). Je vak - v
druhom praci - mon zahra tn ces (teda h).
struna D: Tentokrt si meme vybra: Alebo zahrme v 1. polohe tn es (=dis), alebo v 3. polohe tn
f. Zatia tento vber ponechme otvoren.
struna g: Za tnom g (tto struna zahrat przdna) nasleduje po poltne tn as, preto v prvom praci
podrme as.
struna h: Przdna struna, tn h, je vlastne (z hadiska gitary) tnom ces, ktor potrebujeme do nho
akordu. Druhou monosou - ak prsty doiahnu - je zahratie tnu es (=dis) v 4. polohe.
struna e: Napokon na najvyej strune e je zrejme najjednoduchie, podobne ako na najhlbej strune
E, zahra v 1. polohe zkladn tn akordu, tn f.
Najlepm pravidlom v rozhodovan prpadov, ak sa v naom prklade vyskytol pri strune D (monos
zahra viacero tnov akordu) je, aby kad z tnov akordu bol zahran aspo na jednej strune. V naom
prpade preto odporame hra v 1. polohe tn es: Ak by sme tak neurobili, tento tn by z akordu vypadol.
(Jedine e by sme ho zahrali v 4. polohe na strune h, o vak nie je technicky ahk.)
Mono sa teraz zd, e akord je nezahraten. Ve (v naej notcii od najhlbej struny) vyzer takto: 1-2-1-
1-0-1 (alebo 1-2-3-1-0-1, ak na strune D zahrme tn f, prpadne 1-2-3-1-4-1, ak ak na strune D zahrme
tn f a zrove tn es zahrme na strune h). Pre vybrnkvanie nm sta akord hra nasledovne: 1-x-x-1-0-
1, o u vyzer omnoho ahie. Kadopdne akord sa zahra d.
Takto mono zaa v niektorej inej polohe, napr. v 3. polohe (nakoko tam sa ponka chyti hmat barr a
hra akord len na strunch D, g, h, e). Takto by sme dosiahli nasledovn akord: x-x-3-4-4-4 (pre III. polohu
psan v podobe x-x-1-2-2-2), ktor sa d ete jednoduchie zahra ako hmaty, ktor sme uviedli.
V prpade komplikovanejch akordov odporam nasledovn postup:
Pre kad tn akordu si zvote jednu farbu (alebo znaku: krok, trojuholnk, tvorec...).
Na kadej strune si v polohe, kde znie niektor z tnov akordu, urobte znaku alebo zznam zvolenou
farbou.
Napokon sa zahate na obrzok, odkia vm jasne vyjde, kde sa akord d hra tak, aby v om
zazneli vetky jeho tny (alebo v prpade viac ako 5-6 tnov aspo tie hlavn tny).
Postup je zobrazen na nasledovnom obrzku.
11 Niektor alie pojmy
Tempo je urenie rchlosti plynutia hudby. Bva uren predpsanm tempovho oznaenia, priom sa asto
zapisuje napr. v tvare tvrov nota = slo. Toto slo uruje poet derov zariadenia (metronm) za
sekundu, ide teda o frekvenciu.
Takt je lenenie skladby na prehadn a navzjom oddelen seky. Ak si predstavme jednotliv noty ako
psmen v slovch, takt by bol vyjadrenm hranice slova (medzera). Takty sa oddeuj tzv. taktovou iarou
(vedie cez vetky riadky hudobnej osnovy). Pritom plat, e kad takt mus ma rovnak dku. Napr. 4/4
takt znamen, e v kadom jednom takte sa nachdzaj 4 tvov noty (takt teda trv cel notu).
Rytmus znamen pravideln striedanie tnov rznych dok. Napr. v 3/4 (trojtvrovom) takte (valk) jeden
rytmus me hra prv tn a ostatn nehra, alebo hra prv a tret tn z taktu (mme na mysli tri tvrov
tny), alebo hra vetky tri. V prpade 4/4 taktu sa mu hra vetky tyri tvrov noty, alebo (s
dvojnsobnou frekvenciou) vybran osminov noty.
Dynamika je striedanie rznej intenzity (sily) tnov. Bva oznaen nadpsanm psmen nad notovou
osnovou. Tieto psmen pochdzaj z talianskeho hudobnho nzvoslovia a aspo zkladn s vo
veobecnosti znme.
Tab. 13: Oznaenie dynamiky
znaenie vznam
p piano - slabo, jemne
pp pianissimo - vemi potichu
mf mezzoforte - stredne silno
f forte - silno
ff fortissimo - vemi silno
< crescendo - zosilova
> decsrescendo - stiova
Predznamenanie - na zatku za klem plat pro cel zpis resp. do pedepsan zmny uren tniny, v n
je skladba zapsna
Tnina - prslunos tnovho materilu skladby k uritmu tnovmu radu (k stupnici), ktor je uren
predznamenanm a zkladnm tnom.
Uveden poznatky nadobudol autor vlastnm tdiom. Pouva na vlastn riziko. Materily pouit bez shlasu
vydavateov.
Venovan Krasanke a vetkm, o sa snaia a bojuj s intervalmi i akordami a samozrejme s prstkmi, nechtami a gitarou.
(c) 1999-2007 Juraj Vidky (duurko, joannes)