Veta

Veta je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačne

uzavretá.
Podľa obsahu delíme vety na:
1. oznamovacie
2. opytovacie
3. žiadacie (rozkazovacie, želacie).
Zvláštnym variantom sú zvolacie vety. Sú expresívnou formou oznamovacej, opytovacej alebo
žiadacej vety.

Podľa členitosti delíme vety na:

1. jednočlenné (majú jeden hlavný vetný člen, vetný základ, sú príznakové)
a) slovesné (Prší. Je mi zle. Snežilo. Bolo mu dobre.)
b) neslovesné (menné, citoslovné) Gymnázium Stará Turá. Pomaly! Koľko? Hurá! Ahoj!
2. dvojčlenné sú frekventovanejšie, bývajú štylisticky nepríznakové
a) úplné (majú podmet a prísudok)
b) neúplné (majú zamlčaný podmet). Spí. Hovoril.

Podľa zloženia delíme vety na:

1. jednoduché (majú jeden prisudzovací sklad = podmet a prísudok)
a) holé (majú len podmet a prísudok) Dieťa plače. Plače.
b) rozvité (základné vetné členy sú bližšie určené rozvíjacími vetnými členmi) Malé dieťa plače v
postieľke.
2. zložené (súvetia)

Súvetie je spojenie dvoch alebo viacerých jednoduchých viet, ktoré tvoria uzatvorený celok.
Podľa počtu viet sa delí na:
1. jednoduché (zložené z dvoch viet)
2. zložené (z troch a viacerých viet).
Súvetia rozdeľujeme na:
1. priraďovacie (parataktické), ak sú vety gramaticky rovnocenné
2. podraďovacie (hypotaktické), ak jedna veta je gramaticky podradená druhej vete.

Priraďovacie súvetia sú zložené z dvoch formálne rovnocenných hlavných viet, ktoré sa

spájajú priraďovacími prostriedkami (spojkami alebo bez spojok).
1. Zlučovacie súvetie vznikne spojením dvoch rovnocenných viet, ktorých dej prebieha súčasne.
Môžu sa spájať so spojkami (a, i, ani, aj, a tiež, i-i, aj-aj...), spájacími výrazmi (jednak-jednak,
najprv, potom) alebo bez spojok. (Svieti slnko a kvitnú kvety.)
2. Odporovacie súvetie je spojenie dvoch viet, ktorých obsahy si významovo odporujú. Spájajú sa
spojkami (a, ale, no, lež, avšak, len), spájacími výrazmi (ale predsa, a jednako, a napriek tomu). (S
priateľom žartuj, ale posmech z neho nerob.)
3. Stupňovacie súvetie je spojenie dvoch viet, z ktorých druhá je obsahovo dôležitejšia než prvá.
Spájajú sa spojkami (ba, aj, ba ani, ba aj) alebo spájacími výrazmi (nielen - ale aj, ba naopak). (Tvár
sa mu vyjasnila, ba aj úsmev ju ožiaril.)
4. Vylučovacie súvetie je spojenie dvoch viet, ktoré sa obsahovo navzájom vylučujú. Spájajú sa
spojkami alebo, buď, či, či-alebo, či-či, ale-alebo. (Alebo sa polepšíš, alebo sa rozídeme.)
5. Dôvodové súvetie je spojenie dvoch viet, z ktorých druhá uvádza dôvod prvej vety. Spájajú sa
spojkami veď, však, totiž, ináč. (Neviem nič, veď som sa neučil.)
6. Dôsledkové súvetie je spojenie dvoch viet, z ktorých prvá vyjadruje dôvod a druhá dôsledok.
Môže byť spojené bez spojok alebo spojkami preto, tak, teda, a tak, a preto, a teda. (Chcela som ju
potešiť, preto som jej doniesla kvety.)
Ak majú vety v súvetí pevné poradie, hovoríme o pevnom slovoslede (zlučovacie, vyjadrujúce
následnosť deja, odporovacie, stupňovacie, dôvodové a dôsledkové). Ak vety môžu svoje poradie
meniť, hovoríme o voľnom slovoslede (zlučovacie so súčasne prebiehajúcimi dejmi, vylučovacie).
V podraďovacom súvetí je od hlavnej vety je závislá vedľajšia veta, ktorá dopĺňa význam hlavnej
vety. Vedľajšia veta zastupuje chýbajúci člen hlavnej vety, preto máme toľko vedľajších viet ako
vetných členov. Vety v podraďovacom súvetí sa spájajú pomocou podraďovacích spojok alebo
pomocou zámen.

Vedľajšie vety Spájacie prostriedky

podmetovákto, čo, že, aby, či, akoby...
prísudkováaký, ako, že, aby...
predmetováže, aby, kto, čo, aký...
prívlastkováaký, ktorý, čo, kde, ako, že, či...
príslovková:
miestakde, kam, kade, odkiaľ...
časukeď, pokým, len keď, sotva...
spôsobuako, akoby, ako čo, akože...
účeluaby, žeby, preto - aby...
podmienkyak, ak by, keby, keď, pokiaľ, čo...
prípustkyhoci, keby aj, aj keď, čo i...
doplnkováže, ako, aby, keď, aký...

V podraďovacom súvetí je voľný slovosled. Výnimku tvorí prívlastková (a prístavková) veta, ktorá
stojí za svojím nadradeným slovom. Často sa vkladá do hlavnej vety a oddeľuje sa čiarkami. Všetky
podradené vety oddeľujeme od nadradených viet čiarkami.