ULRICH GREGOR – ENNO PATALAS

DEJINY FILMU

Z nemeckého originálu Ulrich Gregor – Enno Patalas, Geschichte des Films, Sigbert
Mohn Verlag, Gütersloh 1962, a Ulrich Gregor – Enno Patalas, Geschichte des
modernen Films, Sigbert Mohn Verlag, Gütersloh 1965, preložila Agneša Kalinová.
Vyšlo vo vydavateľstve Tatran, Bratislava 1968. 1. vydanie.

PREDSLOV

1895-1918

ZAČIATKY FILMU V EURÓPE

Lumière a Méliès – od „Filmu d`Art“ po Feuillada – Anglicko: Brightonská škola –
Taliansko: historicko-monumentálny film a verizmus – Dánsko: krátky rozkvet za
prvej svetovej vojny.
ZRODENIE AMERICKÉHO FILMU
Od Portera ku Griffithovi – Hlavné diela Davida W. Griffitha – Mack Sennett a
„slapstick comedy“ – Chaplinove rané krátke filmy.

1919-1929

VEĽKÉ POSTAVY ŠKANDINÁVSKEHO FILMU

Victor Sjöström – Mauritz Stiller – Carl Theodor Dreyer.
NEMECKO: EXPRESIONIZMUS A NOVÁ VECNOSŤ
Historický výpravný film a Ernst Lubitsch – Od expresionizmu... - ...ku
„Kammerspielfilmu“ – Friedrich Wilhelm Murnau – Fritz Lang – Nová vecnosť.
FRANCÚZSKO: IMPRESIONISTI A AVANTGARDISTI
Abel Gance – Impresionisti – „Čistý film“ a René Clair – Surrealizmus a Luis Buñuel.
SOVIETSKY REVOLUČNÝ FILM
Film v cárskom období – Dziga Vertov – Lev Kulešov – Sergej M. Ejzenštejn –
Vsevolod Pudovkin – Olexander Dovženko – „Fabrika excentrického herca“ –
Tradicionalisti a naturalisti.
HOLLYWOOD V DVADSIATYCH ROKOCH
Rebeli a oportunisti – Erich von Stroheim – Charles Chaplin: vrcholné diela nemého
filmu – Veľkí komici.

1930-1939

NEMECKÝ FILM PRED A ZA HITLERA

Realistické tendencie – Od Hugenberga po Goebbelsa.
„POETICKÝ REALIZMUS“ VO FRANCÚZSKU
Jean Vigo – René Clair – Jacques Feyder – Marcel Carné – Julien Duvivier – Jean
Renoir.
VZOSTUP BRITSKÉHO HRANÉHO A DOKUMENTÁRNEHO FILMU
Hraný film v „Kordovej ére“ – Britská dokumentárna filmová škola.
SOVIETSKY FILM A SOCIALISTICKÝ REALIZMUS
Experimenty vo zvukovom filme – Teória socialistického realizmu – Osud klasikov:
Dovženko a Ejzenštejn – Generácia tridsiatych rokov.
HOLLYWOOD V ZNAMENÍ HOSPODÁRSKEJ KRÍZY
Realistická škola z roku 1930 – Frizt Lang v Amerike – Začiatky musicalu – Walt
Disney – Frank Capra – John Ford – Chaplinove prvé zvukové filmy.

1940-1949

ZROD TALIANSKEHO NEOREALIZMU

Režiséri tridsiatych rokov: Blasetti a Camerini – Kaligrafi a dokumentaristi – Pôvod
neorealizmu – Roberto Rossellini – Vittorio De Sica a Cesare Zavattini – Od
Vergana po Viscontiho.
ÚNIK A ANGAŽOVANOSŤ VO FRANCÚZSKOM FILME
Vynútený odstup od skutočnosti – Debutanti vojnových rokov – Tajná
angažovanosť – Náznaky neorealizmu – Návrat k tradícii.
BRITSKÝ DOKUMENTARIZMUS
Dokumentárny hraný film za vojny – Humphrey Jennings a vojnový dokumentárny
film – Návrat k meštiactvu.
STAGNÁCIA A OBRODA V OSTATNEJ EURÓPE
Nemecko: Hitler a následky – obroda švédskeho filmu – Hodina malých krajín –
Film za Stalina.
OBRAT KU SKUTOČNOSTI V AMERICKOM FILME
Americké dokumentaristické hnutie – Orson Welles – William Wyler – Alfred
Hitchcock – Chaplin: koniec Charlieho – Preston Sturges – Čierna séria
a spoločenská kritika.

1950-1959

TALIANSKO: OD KRONIKY K ROZPRÁVANIU

Pokračovanie neorealizmu – Folkloristický smer – Vývin Vittoria De Sicu – Federico
Fellini – Luchino Visconti – Michelangelo Antonioni.
VLÁDA TRADÍCIE VO FRANCÚZSKOM FILME
Obroda komédie – Moralisti... - ...a štylisti – „Tradícia kvality“ – Predchodcovia
„novej vlny“.
NÁRODNÉ PRÚDY V OSTATNEJ ZÁPADNEJ EURÓPE
Anglická veselohra – Druhé obdobie rozkvetu švédskeho filmu a Alf Sjöberg –
Ingmar Bergman – Vstup Španielska a Grécka do filmových dejín – Film za
Adenauera.
VÝCHODNÁ EURÓPA: „KULT OSOBNOSTI“ A ODMÄK
Sovietsky sväz: prekonanie schematizmu – Neoromantici a neorealisti – Skeptici
a pesimisti v Poľsku – Československo: bábkové a komorné filmy – Maďarský film
pred a po roku 1956 – Zrod juhoslovanského filmu – Rozvoj Defy.
AMERICKÝ FILM V BOJI S TELEVÍZIOU
Ochrnutá ľavica Hollywoodu – Vincente Minnelli a musical – Generácia
päťdesiatych rokov – Western a jeho režiséri – Kreslený film bez Disneyho.
OBJAVENIE ZÁMORSKÝCH FILMOVÝCH KRAJÍN
Norman McLaren – Luis Buñuel – Leopolde Torre Nilson – Satjádžit Ráj – Akira
Kurosawa – Kendži Mizoguči – Tradicionalisti a modernisti v Japonsku.
PO ROKU 1960

FRANCÚZSKA „NOVÁ VLNA“

Od kritiky k réžii – Od krátkeho k hranému filmu – Film-pravda.
KONTINUITA NEOREALIZMU
REŽISÉRI SKUPINY „FREE CINEMA“ V ANGLICKU
AMERICKÝ FILM MIMO HOLLYWOODU
NOVÉ TENDENCIE NA ZÁPADE A NA VÝCHODE

1965-1967

Francúzsko – Taliansko – Ostatná Západná Európa – Východná Európa – Zámorie.

DODATKY

Poznámky – Bibliografia

PREDSLOV

Čitateľov slovenského vydania „Dejín filmu“ chceme upozorniť na to, že táto kniha
je písaná z hľadiska Nemeckej spolkovej republiky, a preto sa tu filmy niektorých
socialistických krajín, najmä Československa, neanalyzujú tak presne a podrobne,
ako by sa to mohlo očakávať od autorov žijúcich v niektorej z týchto krajín.
Rozhodli sme sa však neodstrániť tento nedostatok umele pridanou kapitolou, ale
nechať ju tak ako je. Takýto dodatok by mohol iba v niektorých bodoch maskovať
štruktúru knihy, nemohol by ju však podstatne zmeniť. Preto je lepšie, ak vyjde
tak ako v pôvodnom nemeckom vydaní.

Z hľadiska roku 1967 bola by koncepcia záverečnej kapitoly pravdepodobne

trocha odlišná, než je v tomto vydaní. Predovšetkým by sme boli museli venovať
zvláštny odsek novým začiatkom v západonemeckom filme, ako sa črtajú od jari
1966. mená ako Alexander Kluge, Vlado Kristl, Edgar Reitz, Ulrich a Peter
Schamoniovci, Volker Schlöndorff, Haro Senft, Franz-Josef Spieker a Jean-Marie
Straub – by sme podrobne predstavili v tomto odseku. Na tomto mieste môžeme
teraz iba vyjadriť svoju radosť nad novými podnetmi, ktoré sa konečne prejavujú
v nemeckom filme.

Pre čitateľov v socialistickej krajine musíme ešte poznamenať, že naše „stranícke“

stanovisko k filmom, ktoré interpretujeme, netreba bezpodmienečne chápať
v zmysle marxistickej teórie. Týmto slovom chceme skôr vyjadriť náš subjektívny
postoj k téme tejto knihy: filmová historiografia nie je pre nás neutrálnym
pozorovaním raz navždy uzavretých faktov, ale kriticky angažovaná účasť na
procese ďalšieho vývinu.

Berlín, apríl 1967 Mníchov, apríl 1967

ULRICH GREGOR ENNO PATALAS