Aj ke to bude pre mnohch aie strviten, skutonos je tak, e pri zakladan organizci, ktor

sa neskr zlili do Eurpskej nie bolo astnch nemlo nacistov a tch, ktor s nimi kolaborovali.
Eurpska nia preto stoj aj na zkladoch porazenej Tretej re.

Hlavnm architektom Eurpskej nie je Walter Hallstein. Hallstein bol lenom Asocicie ochrancov
zkona. T vznikla aby umonila spoluprcu korporci s nacistami. Hallstein sa stal vbec najmladm
profesorom prva a psobil ako profesor prva a ekonmie vo Frankfurte nad Mohanom. Bol lenom
viacerch nacistickch organizci. Po vojne sa stal poradcom Konrada Adenauera pre zahranin
politiku a vykonval funkciu ttneho tajomnka na kanclrskom rade. V rokoch 1951 a 1958
psobil ako ttny tajomnk na ministerstve zahraninch vec. Rozhodujce stretnutie pre zaloenie
Eurpskeho hospodrskeho spoloenstva sa konalo 1. a 3. jna 1955 a jeho astnci s znmi ako
tzv. Siclska estka. Gaetano Martino (Taliansko) - len Mussoliniho faistickho hnutia, Antoine Pinay
(Franczsko) len Vichystickej kolaborantskej vldy, Joseph Bech (Belgian) - advokt, Willem Beyen
(Holandsko) bankr, Paul-Henri Spaak (Luxembursko) politik. iestym bol u znmy Hallstein
(Nemec) - prvnik.

Hallstein bol vedci tmu prvnikov pri zakladan Eurpskeho zdruenia uhlia a oceli (EZUO),
Zpadoeurpskej nie (ZEU), Eurpskeho hospodrskeho Spoloenstva (EHS) a Eurpskeho
spoloenstva pre atmov energiu (EURATOM). V rokoch 1958 a 1967 slil po dve funkn
obdobia ako prv prezident Komisie Eurpskeho hospodrskeho Spoloenstva. V rokoch 1968 a
1974 bol prezidentom Eurpskeho hnutia a v rokoch 1969 a 1972 poslancom v nemeckom
parlamente. Stal sa politickm zstancom jednan, ktor asom vyvrcholili a v Rmske zmluvy.
Hallstein bol aj jednm z dvanstich signatrov tchto zmlv, ktor sa stali zakladajcim dokumentom
Eurpskej nie.

Pravou rukou Hallsteina sa stal jeho kamart Carl Friedrich Ophls. Ophls bol v nacistickom
Nemecku expertom Patentovho sdu vo Frankfurte nad Mohanom, vstpil tie do NSDAP. V roku
1942 sa stal vysokokolskm profesorom na univerzite vo Frankfurte nad Mohanom. V roku 1950 bol
menovan vevyslancom v Bruseli. 17. 4. 1957 sa Ophls stal zakladajcim otcom Eurpskeho
sdneho dvora.

Lnia medzi nacistickm Nemeckom a demokratickou Eurpskou niou sa ah aj prostrednctvom
neblaho znmej korporcie IG Farben. IG Farben vznikol v roku 1925 zlenm firiem Bayer, BASF
a Hoechst. IG Farben bola najvm vlastnkom patentov na svete. Poas prvej svetovej firmy
dodvali firmy, z ktorch neskr vznikla vbuniny a otravn plyn pre nemeck armdu. Po prvej
svetovej vojne financovali vzostup nacistov. V roku 1942 bola polovica chemickho priemyslu
v Eurpe v rukch IG Farben. Korporcia tie pomhala vybudova najv koncentran tbor
Osvienim. Dodval Zyklon B, plyn ktorm boli vzni usmrcovan v plynovch komorch.
Norimberskm tribunlom bolo neskr 24 jeho vysokopostavench lenov odsdench za genocdu,
zotroovanie a in zloiny.

Helmut Kohl, bval zamestnanec firmy BASF, dostal od rodiacej sa Eurpskej nie podporu, vaka
ktorej sa stal nemeckm kanclrom a na tejto pozci vydral 16 rokov (1982 - 1998). Svojim donorom
sa odvail miliardami dolrov, ktor pouil na financovanie Bruselskej Eurpskej nie. Kohl bol
proteovan Carlom Wursterom. Helmut Kohl tie psobil ako lobista farmaceutickho priemyslu.

Carl Wurster bol lenom predstavenstva spolonosti Degesch, ktor patrila pod IG Farben. V roku
1938 sa stal lenom predstavenstva IG Farben. Po vojne bol obvinen ako vojnov zloinec behom
norimberskch procesov. Obvinen bol vak zbaven a oskoro sa vrtil do biznisu. V roku 1952 sa stal
CEO spolonosti BASF a na tejto pozci psobil 13 rokov. Nakontaktoval sa na ud, s ktormi pracoval
v IG Farben pred rokom 1945 a 6. februra 1959 zorganizoval banket stretnutia po rokoch s
veternmi predstavenstva IG Farben.

Carl Krauch sa stal v roku 1929 riaditeom novej poboky IG Farben. V 1934-om je len
predstavenstva IG Farben a v 1936-om riadite Oddelenia vskumu a vvoja v tvorronom
plnovacom rade. Tento rad mal pripravi Nemecko do tyroch rokov na vojnu. V 1938-om sa stal
generlnym agentom pre zvltne lohy. V 1940-om postpil na miesto predsedu dozornej rady IG
Farben. Po vojne bol v norimberskch procesoch odsden k iestim rokom za vojnov zloiny
a zloiny proti udskosti. Podieal sa toti aj na zotroovan a deportci pracovnch sl. No u po
dvoch rokoch bol prepusten a stal sa lenom dozornej rady chemickch zvodov Hls AS. Hls AS je
jedna z mnohch firiem, ktor vznikli rozbitm korporcie IG Farben.

Sasnho nemeckho ministra obrany, Karla Theodora zu Gutenberga vraj vychovval od jeho 14-
tich rokov otim Rudolf von Ribbentrop, syn Joachima von Ribbentropa. Ribbentropa netreba moc
predstavova, psobil za nacistickho Nemecka ako minister zahraninch vec. Rudolf von
Ribbentrop bol len jednotiek SS, kde zskal mnostvo bojovch vyznamenan.

Hans Josef Globke pomohol navrhn legislatvne zmeny, ktor dali Hitlerovi neobmedzen moc
a taktie participoval pri norimberskch rasovch zkonoch. V rokoch 1953 a 1963 sa stal riaditeom
German Chancellery v Zpadnom Nemecku. Konrad Adenauer, prv povojnov kanclr Nemecka
a jeden zo zakladajcich lenov Eurpskeho ekonomickho spoloenstva odkazoval na mua menom
Globke, ktor bol jeho blzkym spolupracovnkom. Adenauer sa stretval s Globkem, ktor slil ako
ttny sekretr, o je pozcia riaditea Chancellors Office v Bonne. Neskr to Globke dotiahol a na
poradcu nrodnej bezpenosti. Globkeho antikomunistick aktivity a vysok pozcia pri Adenaurerovi
viedli vldu Zpadnho Nemecka a CIA k vymazaniu zmienok o om z Eichmannovch memorov.

Walter Funk sa pridal k NSDAP v roku 1931. Rchlo sa stal ekonomickm poradcom, tlaovm fom
re a zastval pozciu ministra hospodrstva v rokoch 1938 a 1945. V roku 1939 bol menovan
prezidentom rskej banky. Vystupoval ako prostrednk medzi nacistami a priemyselnm sektorom,
zabezpeil tak Hitlerovi dostaton finann a politick podporu. Po vojne bol odsden
Norimberskm tribunlom za zloiny proti udskosti a vojnov zloiny. Von z vzenia sa dostal vaka
zdravotnm problmom. V rokoch 1957 a 1960 pracoval ako zamestnanec v Ninom Saxe na
Ministerstve kolstva kde propagoval Eurpske ekonomick spoloenstvo. Zakladatelia Eurpskej
nie si adoptovali jeho blueprint Eurpskeho ekonomickho spoloenstva, ktor vytvoril v roku 1941
v Berlne.

Otto Ambros tudoval pod vhercom Nobelovej ceny za chmiu, Richardom Willsttterom. Od roku
1934 pracoval pre IG Farben. Stal sa poradcom Carla Kraucha, vedceho divzie IG Farben a riaditea v
tvorronom plnovacom rade. T vyvjala chemick zbrane vrtane Sarinu, Somanu a Tabunu. Po
vojne bol zatknut a v norimberskch procesoch odsden na osem rokov. Testoval jedy a chemiklie
na vzoch koncentranch tborov a dohliadal nad tovrou Buna Werke pri koncentranom tbore
Auschwitz. Z vzenia bol prepusten predasne v roku 1952. Okamite zskal miesto poradcu kanclra
Konrada Adenauera a rznych farmaceutickch firiem.

Alfred Toepfer je zakladate Nadcie Alfreda Toepfera. Toepfer spoiatku podporoval jednotlivcov,
ciele a organizcie spojen s Nrodnm Socializmom prostrednctvom svojich podnikov a nadci
presvanm peaz cez New York, Amsterdam, Londn a Lichtentajnsko. V roku 1936 Goebbels
ospevoval Teopfera v svojom dennku ako mdreho, tedrho, nadenho patrna. Jeho reality cez
Nemecko a okolit krajiny slili vedcim Nacistom vrtane Hessa, Rainera, Haubera, Lerenza,
Henleina ako zkladne operci a koly. Viacero nacistov bolo zamestnanch priamo v Teopferovch
nadcich. Toepfer mal medzi franczskymi separatistami mnostvo znmych, napr. Nicklera a
Mordrela a ich vyuvanm podkopval silie franczskeho odboja. Toepfer pomhal utiec
Lauterbacherovi do Argentny a zaplatil obhajcu Lorenzovi. V roku 1959 obdral estn doktort z
Christian-Albrechts-Universitt zu Kiel. Teopferova nadcia dnes tvrd, e ochrauje udsk prva
a m vrazn politick vplyv. V roku 2007 Mommsen chvlil Toepfera ako vzorovho Eurpana. Ten
sa po vojne vyjadril, e po skonen hrz Druhej svetovej vojny je zaviazan mylienke Eurpskej
jednoty.

Prince Bernhard of the Netherlands je spoluzakladate neslvne znmej Bilderberg Group a jeden
z prvch propagtorov Eurpskej nie. Bernhardov brat, Prince Aschwin of Lippe-Biesterfeld psobil
ako nemeck dstojnk. Bernhard sm sa pridal do Nacistickej strany ete na univerzite. Spolu s
Bernardom bolo v Nacistickej strane 11 alch lenov jeho rodiny. Aj ke neskr popieral, e by
patril k jednotkm SA a SS, jeho lenstvo je dobre zdokumentovan a dostalo sa na svetlo sveta
v roku 1995 vaka uvonenm archvom U.S. Jeho prcu pre korporciu IG Farben zase vyniesol na
svetlo sveta Max Ilgner poas norimberskch procesov. Mylienka Eurpskej nie bola vrazne
propagovan prve Bilderbergom. George McGhee, neskr ambasdor Nemecka, vraj potvrdil, e
Rmska zmluva, ktor viedla k vzniku Eurpskeho hospodrskeho spoloenstva, bola navrhnut
priamo na stretnutiach Bilderberg.

Kurt Georg Kiesinger, bol len Nacistickej strany od februra 1933. V roku 1934 vstpil medzi oddiely
SA. Ke mal by v roku 1940 povolan do armdy, utiekol sa na Ministerstvo zahraniia do oddelenia
propagandy. Tu sa pomerne rchlo vyvihol a na zstupcu vedceho oddelenia a bol zodpovedn za
nacistick rdio propagandu. Po vojne sa vaka dvom bvalm kolegom z nacistickej strany vrtil do
ttnych sluieb a pokraoval v karire. V roku 1949 sa pridal do politickej strany CDU a vyhral tak
miesto v Bundestagu. U v roku 1951 sa stal lenom vkonnho vboru CDU. V roku 1966 sa stal ako
v tom ase u lder CDU dokonca kanclrom. V CDU ostal a do roku 1988. Spolupracoval zko
s Adenauerom, ktor bol znmy tm, e zamestnval desiatky, ak nie stovky bvalch nacistov.
Kiesinger bol najdlhie psobiaci len Aknho vboru Spojench ttov eurpskych, ktor bol
zaloen Jeanom Monetom v roku 1955. Zastval v om funkciu od roku 1956 do roku 1965. Cieom
vboru bolo zatiahnu Vek Britniu do plnovanch Spojench ttov eurpskych. Tento vbor nie
je verejne prli znmy, asi by preto, e by spsobil vrazn nrast euroskepticizmu.

Cena Karla Vekho bola pvodne koncipovan nacistami poas druhej svetovej vojny a mala
symbolizova jednotu Germnskych kmeov. Po vojne bola vaka Kurtovy znova objaven a
rekoncipovan. Pfeiffer bol pvodne len Nacistickej strany a piatich alch Nacistickch organizci.
Tvrdil, e vdy veril v zjednoten Eurpu. (Pod koho prporom? i mu to bolo jedno?) Cena Karla
Vekho m prirodzene priamy svis s Karlom Vekm, zakladateom kresanskho Nemecko-
Franczskeho jadra Eurpy. Krvav Karol Vek mal v Ariozofii a Armanizme (okrajovo spomnam
v prvch slach Zem a Vek) vysok postavenie ako Zabijak Sasov. Paradoxn je, e postavenie Karla
Vekho bolo vnman ako negatvne, pretoe ntil Germnov prejs na kresanstvo, tak pozitvne
pretoe vytvoril Eurpsku jednotu. Cena bola po skonen Druhej svetovej vojny vnman ako pocta
Karolovi Vekmu oby zakladateovi Svtej rmskej re, ktorho pozostatky sa nachdzaj
v Nemeckom meste Aachen.

Konrad Adenauer, prv povojnov kanclr Nemecka v priebehu svojho funknho obdobia vrtil
nazad do sedla mnostvo bvalch nacistov. V niektorch prpadoch odsdench za vne zloiny.
V roku 1956 zaloil Adenauer nemeck tajn spravodajsk slubu Bundesnachrichtendienst (BND). Jej
riadite Reinhard Gehlen a mnostvo zamestnancov bolo regrutovanch z radov bvalch SS,
Sicherheitsdienstu a Gestapa.

Hermann Josef Abs psobil v rokoch 1938 a 1945 v sprvnej rade najvej nemeckej banky
Deutsche Bank. Stal sa poas vojny lenom dozornch rd mnohch spolonost, ktor sa podieali na
nemeckej okupci vchodnej Eurpy. Vraj a 80% finannch tokov behom existencie komplexu IG
Farben pri Osvienime spravovala Deutsche Bank, priom preli rukami Absa. Mal sa osobne podiea
na vyvlastnen idovskch spolonost v Nemecku a na okupovanch zemiach. Po vojne sa dostal do
vzenia, avak nie na dlho. Stal sa riaditeom Kreditnho stavu pre znovuvstavbu a finannm
poradcom Konrada Adenauera. V rokoch 1957 a 1967 psobil op v Deutsche Bank, teraz ako
predseda. V 60-tych rokoch bol vraj Abs lenom dozornch rd asi 30-tich firiem a riaditeom
dozornch rd asi 20-tich firiem. Skuton ekonomick elita.

Z tohto poetnho zoznamu si u meme dovoli koncipova urit zvery. S to vetko len nhody?
Urite nie. Ide len o nemeck patriotizmus? Len o snahu vyui bvalch nacistov po vojne aj
k nieomu pre Nemecko a Eurpu prospenmu? Iste aj, ale nielen. Mnostvo bvalch nacistov sa
po vojne spene rehabilitovalo nielen v Argentne, USA i Vekej Britnii, ale dokonca v samotnom
Nemecku. Na as sa stiahli z verejnho ivota, niektor si odsedeli smiene krtke obdobie vo
vzenskch celch, len aby sa mohli znova chopi obratov. asto dokonca v rovnakch firmch, i na
podobnch postoch v ttnej sfre.

Petrochemick kartel IG Farben, aj ke rozdroben, funguje po vojne spene alej. V Bruseli m, tak
ako predtm v Berlne, svojich ud, ktor mu pomhaj ui zkony na mieru, ktor mu otvoria nov
trhy. Samozrejme nielen petrochemick kartel, ale aj mnostvo inch kartelov, korporci, loby. To s
pni, ktorm sa nedemokratick, nevolen mainria zodpoved a koho zujmy hji. Za tmto
elom bola Eurpska nia zaloen od zaiatku, presadzova zujmy elt a mocnch. Politicky
a ekonomicky doby to, o predtm nelo doby vojensky. Ak spoluzakladali Eurpsku niu aj bval
nacisti a udia s nimi prepojen, nememe sa vbec divi jej dnenmu stavu.

Na tomto mieste by som sa chcel poakova autorom knihy NACISTICK KORENE BRUSELSKEJ E,
ktor mi bola pri psan tohto lnku vemi npomocn, spolu s almi zdrojmi.