utiuje bolesti bez liekov

Akupresra, cielen tlakov mas pomocou prstov,

vychdza zo sksenost starch nskych lekrov, ktor
ju s spechom pouvali na utiovanie pri rozlinch
chorobch a lieebnch zkrokoch. Je overen
praxou trvajcou vye 5 000 rokov.
V sasnosti sa stala innm prostriedkom
samolieby a preto je nanajv potrebn. Akupresru
zvldnete aj vy, ke budete ma poruke tto nov
praktick knihu. Pome vm ahko a bez liekov
spene eli astm ochoreniam a zdravotnm
akostiam, zlepi fyzick a psychick vkonnos
a nadobudn dobr nladu a sebavedomie.
Z obsahu
Alkoholizmus - Astma - Bolesti hlavy - Bolesti chrbta
Bolesti zubov - Depresie * Fantmov bolesti
Frigidita - Hemoroidy - Hnaka - Hormonlne
poruchy - Chrpka - Impotencia - Ischias
Klimaktrium - Kov ily - Krvcanie z nosa
Mentruan poruchy - Migrna - Nahluchlos
Neplodnos - Orgazmus - Poruchy spnku
Senn ndcha - Starostlivos o prsia - Strach
Stres - Zbudlivos - Zha - Zpcha - Zvraty
aldon vred - lnkov kolika
ISBN 80-85265-55-9
ISBN 80-85265-03-06 (l.vyd. r. 1991 GEMINI)
Wolf C. Ebner
WolfC. Ebner
AKUPRESSUR
wirkt sofort!
1989 Ariston Verlag, Geneva
Slovk edition 1992 with permission of Ariston Verlag, Geneva, GEMINI,
Ltd., Bratislava
1991 Translation uba Tvarokov
ISBN 80-85265-55-9
ISBN 80-85265-03-6 (1. vyd. r. 1991 GEMINI)
OBSAH
VOD 9
o je akupresra?
ALKOHOLI ZMUS 11
Akupresra pomha pri odvykan od alkoholu
ANGNA PECTORI S 13
Zmiernite si utrpenie!
ASTMA 16
Predchdzajte jej vas!
BOLESTI HLAVY 19
D sa to aj bez liekov...
BOLESTI CHRBTA 21
Skste si pomc sami!
BOLESTI ZUBOV 24
Ke by ste sa najradej vykriabali na stenu...
BRONCHI TDA 27
Zpstie, chrbtica, hru a hrdlo s dleit...
CITLIVOS NA POASIE 30
Mete urobi vea pre svoju pohodu
IERNY KAE 32
Ako mete pomc svojmu dieau...
DEPRESI E 35
Zaete chmrnu nladu!
FAJENIE 38
Ako si odvykn a zni tak nebezpeenstvo ochorenia
na rakovinu prc...
FANTMOV BOLESTI 40
Ke bolesti zostan...
FRI GI DI TA 43
Sexulny ivot naplnen pomocou akupresry
HEMOROI DY 46
Do lieby treba zapoji aj hlavu!
HNAKA 48
Nielen stravovanie je dleit
HORMONLNE PORUCHY "51
Ako si znovu zavies poriadok medzi hormny
HORKA 54
Nebrte horke hne na zaiatku liekmi!
CHRPKA 56
U prv prznaky si vyaduj intenzvnu liebu!
I MPOTENCI A 59
Tri hmaty, ktormi akupresra me dopomc
k hodnotnmu sexulnemu ivotu
ISCHIAS 62
Aj pri aplikovan akupresry v kadom prpade
navtvte lekra!
KATAR MOOVHO MECHRA 65
Akupresrou urchlite lieenie...
KLI MAKTRI UM 67
Ako prei roky prechodu bez vch problmov
KOV I LY 70
Posilujte si ily!
KRVCANIE Z NOSA 73
Zabudnite na vatu!
KRVN TLAK- NZKY 76
Ako sa dosta na vyie obrtky"...
KRVN TLAK VYSOK 78
Nezvyajn javy berte vne!
MENTRUAN PORUCHY 81
Ako si mete zmierni kovit bolesti v podbru...
MIGRNA 84
es spsobov zmierovania bolest a prevencie
NDCHA 86
Verte akupresre!
NADVHA 89
S ditami opatrne!
NAHLUCHLOS 92
Ako pomc svojmu sluchu...
NECHUTENSTVO 95
Ciea vedome si nanovo podporte, chu do jedla!
NEPLODNOS 97
Mte niekoko monost
NEURALGI A TROJKLANHO NERVU 100
Dleit je prevencia
NON POMOOVANIE 103
Ak lieky velmi nepomhaj...
OBLIKY 106
Ako povzbudte ich funkciu...
ORGAZMUS 108
Ak mte akosti...
PANKREAS 111
Ako povzbudte innos tohto orgnu...
PEE 114
S tm nie s arty!
PLATNIKY 116
Zmiernite si bolesti chrbta!
PLE 119
Nahrate kozmetick prpravky jemnm tlakom!
PLYNATOS 122
Zakrote proti neprjemnm plynom!
PORUCHY PREKRVENI A 124
Ako sa mete chrni pred vpadkami" vedomia...
PORUCHY SPNKU 127
Nesiahajte po tabletkch!
PORUCHY SRDCOVHO RYTMU 130
Podporujte liebu lekra!
POTENI E 132
Ke sa u sami nemete cti"..
PROSTATA 135
Aj akupresra m hranice...
PUBERTA 138
Pozitvny vplyv akupresry
REUMA 140
Zmiernite si bolesti...
SENN NDCHA 143
Dleit je vasn prevencia!
SLAB PAM 146
Majte trochu trpezlivosti!
SPOJOVKA 148
o treba robi pri zpale...
SRDCOVO-CIEVNE PORUCHY 151
Bute trpezliv!
SRDCOV ZCHVAT 154
Zave ide iba" o nervov zrtenie
STAROSTLIVOS O PRSIA 156
Ide to aj bez skalpela
STRACH 159
Ako ho najlepie prekonte...
STRES 162
Ke naptie prekro mieru...
SVRBENI E KOE 164
Nenechajte to djs a tak aleko!
AK NOHY 167
Ako si zlepte obeh krvi...
VRACANI E 170
Aj archavm pomha akupresra!
ZBUDLIVOS 172
Trnujte si mozog!
ZHA 175
Akupresra subuje spech
ZPAL MANDL 178
Akupresra rozumn alternatva!
ZPAL SLEPHO REVA 180
Liebu mus vzia do rk lekr, zmiernenie aktnych bolest mte
vak v rukch vy!
ZPCHA 183
Zabudnite na prehadl!
ZVRATY 186
Ke mte poruen rovnovhu...
ALDON VRED 188
Tu je akupresra iba jednm z lnkov reaze lieebnch
opatren...
ALDOK 191
Pri bolestiach aldka mono akupresru mimoriadne
odpora
LNKOV KOLIKA 194
Ako si zmiernite takmer neznesiten bolesti...
9 Akupresra
VOD
o je akupresra?
Aj vs niekedy od dlhho, neprirodzenho sedenia, dvhania, nosenia
alebo ohbania tak bol chrbt, e u neviete, ako by ste sa obrtili?
Akiste si mimovone aby ste zahnali boles siahnete na kre,
akoby ste si ich chceli podoprie. Azda ani neviete, ale tmto gestom ste
na najlepej ceste k uteniu bolesti, lebo na avej i pravej strane zadku
s dva body, ktor poznali u v starej ne ako lieebn body pri bolesti
chrbta.
Lieba, pri ktorej sa tlaenm, poklopkvanm alebo masou jedn-
ho i viacerch bodov na tele zmieruj akosti, odstrauj bolesti
a priaznivo sa ovplyvuje aj lieenie chronickch chorb, sa vol
akupresra, o vo vonom preklade znamen lieenie pritlanm prs-
tov alebo aj bodov mas.
Ete i dnes je akupresra pevnou sasou nskej medicny, tam ju
nazvaj Tui Na alebo An-Mo. U kolci sa uia, ktor body je treba
masrova alebo tlai proti oslabenej koncentrcii, ndche atebo nave
a v radoch a v zvodoch visia plagty znzorujce, ako sa lovek
me zbavi bolesti hlavy, nervozity, citlivosti na poasie a mnohch
alch akost.
Hoci je akupresra star u vye ptisc rokov, svoj vazn pochod
Eurpou nastpila iba pred niekokmi rokmi. Tento spsob lieby
fyzickch ochoren va za svoj spech skutonosti, e lovek
nemus uva lieky,
me ho sm poui na zmiernenie akost a
me ho praktizova kdekovek.
Iste ste u na vlastnom tele sksili, e ke ste sa udreli, jemnm
masrovanm alebo tlaenm ste si boles zmiernili. Rovnako psob
akupresra zaloen na poznatku, e nam telom prebiehaj harmo-
nicky zosladen vzruchov a energetick prdy. Ak sa jeden z tchto
prdov naru, lovek ochorie. Cielenm psobenm na urit body tela
vak mono tto blokdu odstrni a znovu dosiahnu slad.
alm pozitvom je, e akupresra umouje mierni bolesti alebo
10 vod
akosti kadmu laikovi. A to tak, e urit body na tele sa poklopkva-
j jednm alebo viacermi konekmi prstov alebo sa pritlaj i masruj
prstami.
Tto kniha chce chormu poradi, ako si pomocou akupresry me
zmierni, ba dokonca vyliei chorobu. Nkresy jednotlivch najdlei-
tejch akupresrnych bodov uahuj pouvateovi osvoji si postup
a realizciu lieenia. Je tu vak dleit upozornenie: V knihe sa pouka-
zuje na to, e samolieba m svoje hranice, lebo v mnohch prpadoch
je bezpodmienene potrebn lieba lekra! Ve bakteriologick ochore-
nie i dokonca zlomeniny sa akupresrou, samozrejme, vyliei nedaj,
a to ani vtedy nie, ak aplikciou akupresry dosiahnete zmiernenie
bolest!
Napokon ete niekoko dleitch upozornen. Pre liebu akupres-
rou plat:
Pred aplikciou akupresry si umyte ruky vlanou vodou a potom si ich
zahka premasrujte. Zvi sa tm citlivos prstov.
Netlate hocikde, len tak navermboha, ale iba na uveden body!
Nestrcajte trpezlivos! Pravidelnos a vytrvalos s nadmieru dlei-
t!
Ak sa budete presne pridriava tchto pravidiel, stane sa naa kniha
cennm pomocnkom pri odstraovan vaich kadodennch akost.
11 Alkoholizmus
ALKOHOLI ZMUS
Akupresra pomha pri odvykan od alkoholu
Prospenos miernej konzumcie alkoholickch npojov zvis
od fyzickho stavu jednotlivca, od toho, do akej miery jeho
organizmus alkohol spracva, a od druhu a prpravy potravy,
ktor v tom ase prijma. Alkohol psob ako narkotikum, ktor
v malch dvkach zbavuje zbran, ale ke ho pijeme vea a rch-
lo, psob ochromujco a zniuje schopnos koncentrcie, orien-
tcie, sudku, ako aj opatrnos a sebaovldanie. Pitok z alko-
holu sa zmen na zneuvanie, ke konzument zane po om
ti, teda zane by od alkoholu fyzicky i duevne zvisl a d
sa nm ovldnu stva sa alkoholikom.
Ako dochdza k pijanstvu? asto s na vine dispozcie, vplyv
okolia, vonkajie ivotn podmienky, ako aj zistenie, e lovek
(u) nesta na urit ivotn alebo profesionlnu lohu. Alko-
holizmus sa zvyajne zana prvm opojenm, ktorho poiato-
n fza je vlastne vesel: fantzia a citov ivot sa zbavuje
zbran, lovek je zva zhovoriv a rd sa zveruje. No vraz-
nejie sa prejavuj aj urit charakterov vlastnosti: zlostn
lovek sa stva zlostnejm, ahkomysen ahkomysenejm.
' V najvyom tdiu potom nastpi zahmlenie vedomia opit
sa na ni nepamt.
Chronick alkoholizmus m za nsledok fyzick i psychick
zmeny, ktor u nemono odstrni: zjavn, asto bolestiv po-
kodenie zavacieho traktu, peene a obliiek, alej poruchy
srdcovej innosti a krvnho obehu, zlyhanie ltkovej vmeny
a zsobovania vitamnmi. Sasne treba rta s rozklaom osob-
nosti, ktor sa zana obmedzenm kontroly nad afektmi a me
sa koni totlnym ohlpnutm s to sce drsn vrazy, ale
v tejto svislosti nevyhnutn!
Na toto vetko by ste mali myslie, ke si budete chcie riadne
12 Alkoholizmus
ALKOHOLI ZMUS
Sadnite si na stoliku a obidvoma prostrednkmi
sasne si poklopkvajte na body, leiace presne
v strede pod jablkami kolien.
13 Angna pectoris
uhn. Porozmajte ete raz: Je vm to skutone treba? Nebolo
by vari lepie, keby ste u len z ohadu na vaich blzkych
obmedzili konzumciu alkoholu? Ako prosm? Nazdvate sa,
e to nedokete? Ale prirodzene, e to dokete! Pome vm
toti pri tom akupresra len muste by vytrval! A v dohad-
nom ase ukete alkoholu chrbt...
Sadnite si na stoliku a obidvoma prostrednkmi sasne si
poklopkvajte body, leiace presne v strede pod jablkami kolien.
Zopakujte to desa rz, sta raz za de.
al bod na odvykanie si od alkoholu njdete v ohybe laka.
Zohnite av ruku a pravou si chyte av lake tak, aby palec
leal presne v lakovom ohybe. Tm ste nali sprvny akupresrny
bod. Palcom na pevne tlate a robte pritom kriv pohyby!
Robte to jednu mintu, potom urobte to ist s pravou rukou.
Toto cvienie by ste mali opakova aspo trikrt denne.
Posledn bod le na zpst a to tam, kde ctite pulz.
Pritlate na najskr na avej ruke dvadsa rz a potom na
pravej. Toto by ste mali robi p rz za de a najm vtedy, ke
ctite potrebu vypi si. Uvidte, e vaa tba rchlo pominie!
ANGNA PECTORI S
Zmiernite si utrpenie!
Niekomu by mohol tento latinsk nzov pripomna dievensk
meno, ale, ia, ide tu o osi menej prjemn. Re je o vbec nie
nekodnej i zriedkavej chorobe srdca. Prejavuje sa silnmi,
infarktu podobnmi bolesami, ktor vak trvaj krat as,
nesprevdzaj ich tak pocity strachu ani vrazn prznaky osla-
benia krvnho obehu. Angna pectoris je vlastne aksi shrnn
pojem" pre aktne srdcov bolesti, ktor maj rozlin priny.
Takto srdcov zchvaty mu by aj predzvesou hroziaceho
14 Angna pectoris
infarktu. Vyvolva ich prechodn nedostatok kyslka v srdci,
naprklad pri nepomere medzi prekrvenm vencovch ciev a po-
trebnm mnostvom krvi, ktor mus by relatvne vek.
Kee pri angne pectoris sa svaly vbec nepokodzuj alebo
len vemi mlo, niekedy je aj dos ak uri diagnzu. Zave
dokonca ani EKG lekrovi neprezrad, preo sa angna pectoris
poda vznamu nazvan aj zvieranie srdca" asto oznau-
je za tzv. funkn chorobu, pri ktorej skuton" nlezy chba-
j.
Angnu pectoris treba bra vemi vne, lebo me by srdco-
vm vkrikom strachu"!
Zchvaty angny pectoris zva vyvolva telesn nmaha, ale
aj rozlenie alebo tun jedl. Opakovanie zchvatov po nieko-
kch doch, niekedy dokonca a po niekokch mesiacoch nieje
zriedkav.
Zvieranie v srdcovej oblasti sa poas zchvatov me stupo-
va a do takmer neznesitench bolest, ktor vystreuj do
avho ramena, do ije a do hrtanu. Zchvat asto prejde u po
niekokch mintach, me vak trva aj tvrhodinu. Postihnu-
t sa napokon prekvapujco rchlo zotav, lebo ke ustpi boles
a strach, vinou u necti nijak akosti. Z tohto dvodu sa
asto toto ochorenie bagatelizuje.
Ak sa nazdvate, e ste prekonali zchvat angny pectoris,
bezpodmienene chote k lekrovi! Len lekr me stanovi,
o ak chorobu presne ide a ak je nebezpen. Bolesti srdca teda
nesmiete v nijakom prpade podceova, no km sa podrobte
lekrskemu oetreniu, zchvaty angny pectoris si mete zmier-
ni akupresrou.
Ak poctite nhle zvieranie srdca, polote prostrednk pravej
ruky na vntorn stranu predlaktia, a to na rku dvoch prstov
nad zaiatkom dlane na myslen predenie malka. Tento bod
silno masrujte smerom nahor asi dve minty. Potom robte to
ist avm prstom na pravej ruke.
15
Angna pectoris
ANGNA PECTORIS
Ak poctite nhle zvieranie srdca, polote pro-
strednk pravej ruky na vntorn stranu predlak-
tia, a to na rku dvoch prstov nad zaiatkom
dlane na myslen predenie malka.'
16 Astma
Nasledujci bod sa nachdza na vntornej strane avho mal-
ka. Na jeho nechtov zhyb treba zahka klopa nechtom pravho
palca tri mitty.
alie akupresrne miesto je na rku dvoch prstov podpredle-
nou asou hrudnej kosti. Na toto miesto polote ukazovk a pro-
strednk a masrujte dohora. Ale len jemne, lebo inak sa vmu
srdcu neuav.
Majte vak na pamti: Pri zchvate angny pectoris prina
akupresra iba zmiernenie akost; lieba nastva a zsahom
lekra!
ASTMA
Predchdzajte jej vas!
Astmatici vinou trpia na alergiu. Me ju vyvola nhly kon-
takt s peom kvetov, trv a byln, s domcim prachom, perm,
vlasmi, srsou a ekzmami. Niekedy je vak prinou astmatic-
kch zchvatov aj senn ndcha, srdcov chyba alebo ochorenie
obliiek, poruchy ltkovej vmeny i duevn choroby, a dokon-
ca aj lieky. Zchvaty sa zan nhlym saenm dchania, ka-
om a vykaliavanm tuhho, zelenkavo-ltho sklovitho hlienu.
Dych je dchavin, pskav, a z pc vychdza chriv zvuk.
Chor je nepokojn a pln strachu.
Astmatick zchvat me prejs po krtkom ase, ale me
trva aj niekoko hodn, ba aj dn. Tento stav je ivotu nebezpe-
n a vyaduje si naliehav lekrske oetrenie, lebo nedostato-
nm prvodom kyslka me utrpie srdce a krvn obeh.
Pri astmatickom zchvate by sa mal postihnut ihne postara
o dostatok erstvho vzduchu a uvoni si tesniace aty. Okrem
toho si pomocou akupresry me zmierni zchvat alebo sa
zbavi stiesnenosti, i usilova sa o to, aby k zchvatu vbec
nedolo prevencia hr predsa v akupresre podstatn lohu!
17
Astma
ASTMA
Polote si koneky prstov do stredu hrude. Na
mieste, kde je tvrt pr rebier prirasten k hrud-
nejjtosti, je bod, ktor je vemi citliv.
alie dleit body leia takisto v oblasti
hrudnka, a to medzi prvm a druhm hornm
rebrom na avej i pravej strane veda hrudnej
kosti.
18 Astma
Polote si koneky prstov do stredu hrude. Na mieste, kde je
tvrt pr rebier prirasten k hrudnej kosti, je bod, ktor je vemi
citliv. Ke na pritlate, poctite bodav boles podl toho
viete, e ste nali sprvne miesto!
Tento najdleitej bod dlho masrujte konekom prostredn-
ka. Nesmiete vak iba jednoducho tlai pokoku tlate proti
hrudnej kosti a zrove ou pohybujte sem a tam. Nieje zriedka-
vosou, e pri aktnom zchvate akosti pomin u po nieko-
kch sekundch. Aby sa zchvat nedostavil, mali by ste na tento
bod psobi tri a p rz denne, a to tak, e na budete mintu
dos silno tlai. Je to trochu bolestiv, ale pomha to!
alie dleit body leia takisto v oblasti hrudnka, a to
medzi prvm a druhm hornm rebrom na avej i pravej strane
veda hrudnej kosti. Pri zchvate pritlajte tieto miesta pomerne
silno p a sedem rz, pri prevencii pkrt denne.
al akupresrny bod proti astme sa nachdza na oboch
stranch tela na hornom okraji knej kosti. Ak hmatte prstami
od hrudnej kosti smerom nahor ku knym kostiam, ctite, e s
zakriven. A tam, kde sa zana zakrivenie k stredu hrude, s
miesta, na ktor treba psobi tak, ako na body na hrudnej kosti.
Silnm tlakom proti kosti posvame pokoku sem a tam pri
zchvate niekoko seknd, pri prevencii tri-tyri razy denne jed-
nu mintu.
V situcii, ke nemete robi akupresru na tele (naprklad
v spolonosti), mete si pri zchvate astmy pomc akupres-
rou ucha. Ukazovkom alebo prostrednkom jemne masrujte
bo v zhybe nad unm lalikom. Na avom uchu treba robi
mas jenu mintu smerom dolu a na pravom smerom hore.
Tto un akupresra je vhodn aj na prevenciu, treba ju robi
jeden a tri razy denne p a desa mint.
19 Bolesti hlavy
BOLESTI HLAVY
D sa to aj bez liekov...
Bolesti hlavy ako tak nie s chorobou, ale len prznakom uritej
inej, zkladnej choroby. Tak ako boles vbec, asto s prvm
varovnm signlom toho, e v organizme osi nie je v poriadku.
Preto by sme bolesti hlavy nemali bagatelizova a u vbec nie
potla ich trvalm konzumovanm tabletiek.
Vdy znovu sa vracajca boles hlavy me ma mnohorak
priny. Vyvolvaj ich predovetkm:
psychick zae,
pracovn stres,
infekcie prnosovch dutn, u alebo zubov,
stuhnutie krnho svalstva,
poruchy zraku,
zpcha,
preaenie lnka a peene privemi mastnmi jedlami,
lieky,
citlivos na poasie.
Ak vs teda trpia bolesti hlavy, nemali by ste ich bra na
ahk vhu. Ba o viac, v niektorch prpadoch treba bezodklad-
ne vyhada lekra, a to najm vtedy, ke
vs zrazu silno rozbol hlava,
boles sprevdzaj poruchy zraku a zvraty,
bolesti hlavy sprevdza vysok teplota a vracanie,
hlava bol po poranen hlavy,
bolesti hlavy s oraz silnejie,
bolesti napriek lieeniu neprestvaj.
Ak vs vak niekedy trpi ahk boles hlavy a ste, ako sa
vrav, akoby mechom udret", mete si pomc akupres-
rou...
Ak sa bolesti zjavuj iba na jednom mieste, sta, ke konce-
20
Bolesti hlavy
BOLESTI HLAVY
Ak s bolesti tak siln, e mte pocit, akoby vm
ilo hlavu rozhodi", nvteve lekra sa nevy-
hnete. Km vak k tomu djde, mete si bolesti
ti tak, e budete psobi na akupresrne body
na vntornej strane predlaktia. Nachdzaj sa na
rku troch prstov nad zpstm.
21 Bolesti chrbta
kom prsta pritlate na bolestiv oblas tam, kde je najcitlivej-
ia na tlak. Prve tam muste tlai a masrova o mono najsil-
nejie.
Ak vak boles nemono lokalizova, mete si ju zmierni
masou unch lalikov. Stlate ich vemi silno (!) obidva naraz
palcom a ukazovkom tto mas by ste nemali v nijakom
prpade prerui ani vtedy, ak vm bude spoiatku spsobova
pomerne vek boles.
Ak vs hlava bol iba na avej alebo pravej strane, odpora
sa masrova body, ktor sa nachdzaj na chrbte ruky. Aby ste
tento bod nali na avej ruke, prechdzajte pravm palcom od
medzery medzi malikom a prstennkom na avej ruke rovnobene
s jej okrajom smerom k zpstiu. Tam, kde sa zvyajne nosia
nramkov hodinky, vpadne palec zrazu do priehlbiny. Na tento
bod treba vemi silno tlai na avej ruke pri bolestiach na
avej strane hlavy, na pravej ruke pri bolestiach na pravej strane
hlavy.
Ak s bolesti tak siln, e mte pocit, akoby vm ilo hlavu
rozhodi", nvteve lekra sa nevyhnete. Km vak k tomu
djde, mete si bolesti ti tak, e budete psobi na akupresr-
ne body na vntornej strane predlaktia. Nachdzaj sa na rku
troch prstov nad zpstm. Ak tam pritlate a zrazu poctite
boles, len usilovne tlate alej, lebo ste narazili prve na sprvne
miesto. Aj tu plat, e pri tlaku na av predlaktie psobme proti
bolesti na avej a pri tlaku na prav predlaktie proti bolesti na
pravej strane hlavy.
BOLESTI CHRBTA
Skste si pomc sami!
oraz viac ud trp bolesami chrbta, ktor u mono oznai za
aksi udov chorobu. Prinou vak nemus by hne nejak
vna porucha, naprklad pokodenie platniky alebo stavca.
22 Bolesti chrbta
Bolesti chrbta s asto iba reakciou na zl dranie tela. Mnoh
udia si toti vbec neuvedomuj, o vetko mus chrbtica vydr-
a, akm zaiam je vystaven aj pri celkom normlnych in-
nostiach.
Vedeli ste, e mimoriadne ohrozen bedrov as chrbtice je
najmenej zaaovan, ke krate v topnkach bez optku po
dlke pokrytej plastickou hmotou? Naproti tomu sa namha
ovea vmi, ke idete v topnkach na optku hore alebo dolu
schodmi, pretoe chrbtica vtedy mus nies trojnsobok vhy
vho tela! Ak teda niekto cel roky chod na vysokch optkoch
po tvrdch ltkach alebo po schodoch, raz mu chrbt d o sebe
vedie bolesou.
Tto as nho tela vak nie je preaovan iba pri vednch
innostiach naprklad aj niektor druhy portu mu zapri-
ni trval pokodenie chrbtice. Mimoriadne nebezpen s zo-
skoky z gymnastickho nradia alebo skoky do vody. Ak vtedy
nhodou spadneme na zadok, mus chrbtica pri nraze vydra
desa a dvadsansobok vhy vho tela. tla ena s vhou
pdesiat kilogramov zaa vtedy v priebehu niekokch mlo
seknd svoju chrbticu a panvu psto a tisc kilogramami.
Bolesti chrbta vak nevznikaj iba pri chdzi alebo skkan
aj sedenie mimoriadne namha chrbticu, najm ke stolika
alebo sedadlo v aute nezodpovedaj poiadavkm. Navye tu
hr vemi dleit lohu zl dranie tela. Pri jazde autom sa
naprklad odpora sedie tak, e medzi trupom a stehnami je
uhol sklonu chrbta od 20 do 30 stupov. o vm vak pomu
tieto kontatovania, ke vs trpia bolesti chrbta? Nesiahajte
v takom prpade po utiujcich prostriedkoch! Zmiernite si a-
kosti akupresrou...
Najprv sa pristavme pri bodoch, ktor si mete masrova
sami. Njdite si obidvoma prostrednkmi sasne vavo i vpravo
na pleciach presn stred medzi zaiatkom krku a koncami pliec.
Potom posute prostrednky o pol prsta smerom k chrbtu teraz
23
Bolesti chrbta
BOLESTI CHRBTA
Njdite obidvoma prostrednkmi sasne vavo
i vpravo na pleciach presn stred medzi zaiatkom
krku a koncami pliec. Potom posute prostredn-
ky o pol prsta smerom k chrbtu.
24 Bolesti zubov
muste na kadej strane njs miesto, ktor citlivo reaguje na tlak.
Na tieto body desakrt za sebou stredne silno pritlate a bolesti
chrbta oskoro ustpia. Dva alie body njdete naavo a napra-
vo od zadku v miestach, kde najvmi vynievaj stehenn kosti.
Prilote si na tieto miesta ukazovky a prostrednky obidvoch
rk a masrujte si ich dve minty tak, e kou posvate smerom
hore.
Ak vm obidva spomenut spsoby nepomu, muste popro-
si partnera o akupresru chrbta. ahnite si na brucho a partner
nech vm njde tyri body, ktor leia nad zrezom zadku tesne
nad sebou zlava a sprava pri chrbtici. Tieto body treba masrova
sasne tyrmi prstami obidvoch rk tak, e kou posvame
silnm tlakom k stavcom chrbtice. Cel mas m trva najmenej
dve minty.
Ak vm ani jedna z tchto mas nepome, nvteve ortop-
da sa asi nevyhnete.
BOLESTI ZUBOV
Ke by ste sa najradej vykriabali na stenu...
Bolesti zubov sa zjavuj vinou vtedy, ke ochorenia zubov,
ako naprklad zubn kaz alebo zpal nervu, prekroili svoju prv
fzu. Zave je vak rozpad zubnej drene u v takom pokroilom
tdiu, e baktrie napdaj ozubnice vtedy by sa lovek pri
kadom dotyku doslova na stenu vykriabal. Boles zubov m
ete aj al neprjemn sprievodn jav: asto prichdza cez
vkend, ke nememe navtvi svojho zubra!
Mnoh udia pri bolestiach zubov siahaj do domcej lekr-
niky a hltaj jednu tabletku proti bolesti za druhou. Zave to
pome, no asto nie. Niektor si obviau okolo hlavy hrub
atku, no teplo vinou ete zosiluje boles. Plenka tie nie je
tm najsprvnejm liekom alkohol iba zosiluje siln vtav
boles v chorom zube.
25 Bolesti zubov
BOLESTI ZUBOV
Dva najdleitejie body sa nachdzaj na ukazo-
vkoch. Tlate si sasne nechtami obidvoch pal-
cov na ukazovky v miestach, kde nechty vyrasta-
j spod koe.
26 Bolesti zubov
Akupresra vm vak me bolesti uti, aj ke nie odstrni.
Dosiahnete to celkom jednoducho, ke si budete bodovou mas-
ou psobi na niektor body na svojom tele...
Dva najdleitejie body sa nachdzaj na ukazovkoch.
Tlate si sasne nechtami obidvoch palcov na ukazovky v mies-
tach, kde nechet vyrast spod koe. Na ukazovku sa zo strany
palca asi dva milimetre od nechtovho lka nachdza bod,
ktor pri silnom pritlaen bol. Prve toto miesto si muste
masrova najmenej dve minty vdy vtedy, ke vm niektor
zub o sebe vedie bolesou.
Vetky ostatn body proti bolesti zubov sa nachdzaj na
hlave.
Tlate si nechtom ukazovka desa seknd silno na miesto,
ktor sa nachdza presne medzi nosom a hornou perou. Potom
urobte krtku prestvku a znovu desa seknd silno tlate.
Dva alie boy njdete na stach. Prilote si obidva ukazov-
ky sasne na rku jednho prsta veda ktikov st a masrujte si
kou silno smerom dole, a to dve a tri minty kad hodinu.
Boles zubov si mete zmierni aj na eustiach: prilote si
obidva prostrednky do jamiek pred eustnmi kbmi na spodn
asjarmovej kosti a masrujte si kou silno smerom hore, a to
najmenej dve minty. Potom si prsty posute na rohy spodnej
euste a tieto body si tie masrujte dve minty silno smerom
hore. Tto mas by ste mali opakova jedenkrt kad hodinu.
Proti bolestiam na hornej eusti sa odpora mas dvoch
bodov na tvri, ktor vak nie je ahk njs: predstavte si lniu
vedcu od vonkajch ktikov o priamo dole. Na tejto lnii sa na
spodnom okraji jarmovej kosti nachdzaj dve mal priehlbinky,
ktor si silno masrujte smerom k uchu, a to tie jedenkrt za
hodinu.
Ak vm doteraz spomnan metdy neprines avu, mali by
ste si urobi bodov mas unch lalikov. Pri bolestiach
zubov na avej strane zovrite medzi palec a ukazovk av un
27 Bronchitda
lalik a dve minty si na om masrujte smerom dole zadn
horn as. Ak vs bolia zuby na pravej strane, masrujte si
rovnakm spsobom prav un lalik, ale smerom hore! Ak
vak neviete presne uri, i boles prichdza z avej alebo z pra-
vej strany, muste si takmto spsobom masrova obidva un
laliky sasne a mas kad hodinu opakova.
BRONCHI T DA
Zpstie, chrbtica, hrd a hrdlo s dleit,..
Horka, bolestiv drdiv kae, sklesnutos, zachrpnutie
a ndcha s charakteristickmi znakmi aktnej bronchitdy. Ide
o dva a tri tdne trvajci zpal, ktor sa vinou prenesie
z hornch ciest dchacch do dolnch. Choroba sa prejavuje silne
prekrvenou a zdurenou sliznicou, vyluujcou sklovit, niekedy
hnisom presiaknut sekrt, ktor sa len ako odtha, a chor ho
preto me vykaliava len s nmahou. Pohyb hlienu pri dchan
spsobuje chrapav a pskav zvuk. Aktnou bronchitdou
.bvaj asto postihnut aj deti.
Chronick bronchitda je naproti tomu chorobou dospelch.
Jej prinami okrem inho bva vroden alergia na urit sub-
stancie, rchle ochladenie, opakovan vrusov infekcia, cigare-
tov dym a zvyujce sa zneistenie ovzduia.
Medziasom sa chronick bronchitda stala udovou choro-
bou. U dlh roky sa zjav vdy na jar a na jese a trv tri a es
tdov. Po kadom ochoren sa sliznice scvrkvaj, a napokon
zlyh obrann mechanizmus a prieduky sa mohutnou tvorbou
belavho alebo ltkavho hlienu upchaj.
Aj bronchitda sa d zmierni akupresrou. Najskr vs upo-
zornme na bod, ktor mono masrova tak nenpadne, e si to
in nevimn. Polote si prav palec na zpstie, tam, kde sa
meria pulz. Potom ho posute asi o prst vyie a zahka tlate
28
Bronchitda
BRONCHI TDA
Polote si av palec na zpstie, tam, kde sa
meria pulz. Potom ho posute asi o prst vyie
a zahka tlate niekoko seknd a dve minty.
29 Bronchitda
niekoko seknd a dve minty, poda toho, ak siln je zchvat.
Potom rovnako masrujte druh ruku.
Ak vak mte brnicu vemi kovito stiahnut, muste nieko-
ho poiada, aby vm pri akupresre pomohol, lebo bude treba
masrova chrbt. V pomocnk nech stredne silno tla na
oblas chrbtice, kde sa pripjaj siedme a sme rebr, a km
zchvat prejde.
Aby vak nedolo k obvanm bronchitickm zchvatom,
mali by ste kad de viac rz robi nieo na prevenciu. Najdle-
itej bod le v strede hrude, a to vo vke tvrtho rebra. Tam
njdete mal vyveninu, na ktor silno tlate pravm alebo
avm prostrednkom, priom pokoku posvate hore-dolu.
Robte to dvadsa rz za sebou, pkrt denne.
Napokon by ste si mali masrova hrdlo tak, e si budete vemi
opatrne asi tridsa seknd palcami poklopkva po obidvoch
stranch hrtanu. Najjednoduchie to ide vtedy, ke vm prsty
spovaj na uniciach. Tento druh akupresry by ste mali robi
trikrt za de.
Aj tret bod na prevenciu treba masrova vemi jemne. Pro-
strednkom skznite priamo pod hrudn kos, km nenatrafte na
mkk tkanivo. Na tomto mieste opatrne klopkajte konekom
prostrednka pkrt za sebou, a to tri razy za de.
Vetkmi spomenutmi metdami akupresry mono zmier-
ni alebo preds bronchitickm zchvatom, ale iba vtedy, ak
prestanete v tom ase faji! V prpadoch, ke choroba neustupu-
je, treba navtvi lekra a jeho liebu mete podpori aj akupre-
srou.
30 Citlivos na poasie
CI TLI VOS NA POASI E
Mete urobi vea pre svoju pohodu
Ke sa poasie z jednho da na druh celkom zmen, mvaj
mnoh udia akosti: bol ich hlava alebo hrdlo, kal a pociuj
nevonos. Navye takto nhly obrat v poveternostnej situcii
vplva aj na psychiku a vyvolva zl nladu.
Lekrska veda ete nezistila, preo nae telo reaguje na zmeny
poasia. Nemono vak poprie, e poasie ovplyvuje mnohch
ud ak sa lovek citliv na poasie zdruje na mieste s kon-
tantnou klmou, inak ben akosti sa nedostavuj.
Vetci udia vak nepociuj zmenu poasia rovnako: mnoh
nectia vbec ni, km in by najradej zaahli do postele. Aj
prznaky sa zjavuj rozline: niektor udia trpia spomenutmi
problmami pred zmenou poasia, km in zasa a po nej.
o mono robi proti citlivosti na poasie? Siahnu po tablet-
ke? T iba otup pocit nevonosti, no pri alej zmene poasia sa
znovu budete cti zle. Lep inok m akupresra...
Pri citlivosti na poasie mme na vber cel rad miest na tele,
na ktorch si meme robi bodov mas, preto si muste sami
vyska, ktor najlepie zaberie".
Rno ihne po zobuden pritlate desakrt za sebou
v priebehu troch mint na pee na pravej strane brucha asi na
rku dlane pod najspodnejm rebrom.
Zovrite prav ruku do pste a prejdite si ou pr rz po
vntornej strane avej ruky celkom jemne a len smerom k srd-
cu. Potom si ruky vymete a avou psou si prejdite p rz po
vntornej strane pravej ruky. Opakujte trikrt denne.
Ak vm zmena poasia spsobuje mimoriadne vek prob-
lmy, mali by ste si robi bodov mas na iji. Polote tyri prsty
obidvoch rk na svalov povrazce prebiehajce zvislo popri chrbti-
ci a silno tlate. Ete silnejie! Potom posvajte kou takto pevne
pritlaen o svalov povrazce pkrt sem a ta. Je to bolestiv?
CI TLI VOS NA POASI E
Pritlate rno ihne po zobuden desakrt za
sebou v priebehu troch mint na pee na pravej
strane brucha asi na rku dlane pod najspodnei-
sim rebrom.
32 ierny kae
Vborne! To znamen, e ste vetko robili ako treba a takto
mas by ste mali opakova najmenej dvakrt denne.
Masrujte si prostrednkom tri minty smerom hore bod,
ktor sa nachdza tesne pred miestom, kde je k tvri prirasten
prav un lalik. Potom zopakujte to ist pri avom unom
laliku, no masrujte smerom dole.
Tento akupresrny bod sa had aie, pretoe jeho miesto
sa uruje v cunoch. Cun" je star nska miera, ktor je u ka-
dho loveka in. Zohnite prostrednk pravej ruky do tvaru paz-
ra. Pri pohade na zboku vidte, e medzi tromi zohnutmi
lnkami prostrednka sa vytvorili dva kon zhyby. Vzdiale-
nos medzi hornmi zaiatkami zhybov tvor v osobn cun".
Kee si teraz odmeriate tri cuny nad obidvoma vonkajmi len-
kami, njdete ak ste postupovali sprvne bod, ktor je
citliv na tlak. Prve tento bod na obidvoch nohch si muste
trikrt denne masrova palcami o mono najsilnejm tlakom.
Nakoniec ete poznmka: Ak sa aj napriek vekmu siliu
nedostav ihne zmiernenie akost, neklesajte na duchu. Aku-
presra psob inak ako tabletka. Naproti tomu vak na dlh
as povzbudzuje obranyschopnos organizmu a psob preven-
tvne.
I ERNY KAE
Ako mete pomc svojmu dieau...
Spoiatku to vyzer iba ako celkom normlne prechladnutie.
Diea kale, no to je vinou znmy a vedn jav. Potom vak,
zva po smich a trnstich doch, prichdza prv, ete ahk
zchvat: poas kaania sa diea zhlboka nadychuje, no kee pri
tom hlasivky tesne priliehaj k sebe, vznik siln, ahav zvuk,
ktor naha strach dieau i jeho okoliu. Zd sa, akoby sa diea
u-u ilo zadusi! Tento nezvyajn zvuk pri nadychuje charak-
teristickm znakom ierneho kaa. oskoro sa takto zchvaty
33
ierny kaef
IERNY KAE
Ak diea dostane zchvat, tlate mu prstom na
jeden bod na hrudi presne tam, kde sa na
hrudnej kosti zanaj prv rebr.
34 ierny kae
silnho a dusivho kaa v nasledujcich doch hlsia oraz
astejie, a ke choroba dosahuje vrchol, suuj diea poas da
a najm v noci mnohokrt za sebou. Me djs dokonca k vra-
caniu. Ak sa ierny kae neliei, trv tyri a niekedy a es
tdov, km sa poet, ale aj intenzita zchvatov pomaly zane
zniova, a konene nastane uzdravenie.
ierny kae sa vinou vyskytuje u det medzi prvm a tre-
tm rokom ivota, no mono ho dosta v kadom veku. Ide
o vemi chytav chorobu, ktorej pvodcovia sa prenaj kva-
pkovou nkazou (kchanm, kaanm, vydychovanm).
Aj ke pri vyvrcholen choroby zvuky sprevdzajce zchvat
mu vyvola vek obavy a tvr dieaa pri silnom zchvate
zmodrie nsledkom saenho dchania, k zaduseniu nedjde.
Prudk zchvaty toti oraz vmi vysiuj, a tak poavuj aj tie
sily, ktor spsobuj k hlasivkovej trbiny a to zas na druhej
strane umouje, e postihnut sa predsa len me dostatone
nadchnu. V kadom prpade potrebuje diea postihnut ier-
nym kaom odborn lekrske oetrenie, ktor vak mono pod-
pori akupresrou.
Ak diea znovu dostane zchvat, tlate mu prstom na jeden
bod na hrudi presne tam, kde sa zanaj prv rebr na hrudnej
kosti. Netlate vak privemi celkom sta tlak strednej sily. Po
jednej minte by mal zchvat ustpi. Ak vak napriek tomu
pokrauje, treba tomu zodpovedajco predli aj aplikciu aku-
presry. Takto oetrenie robte aj preventvne najlepie tri
razy denne.
Zchvaty ierneho kaa sa daj zmierni aj akupresrou na
lakti: obsiahnite zahka zohnut lake rukou tak, e palec prilo-
te do prostriedku zhybu. Teraz silno pritlate a krivm pohy-
bom masrujte kou. Po jednej minte postup zopakujte na
druhom lakti a potom znovu na prvom na kadej ruke trikrt.
Je jedno, i zanete pravm alebo avm lakom, nesmiete vak
presta nhle, hne ako preiel zchvat tto mas sli aj ako
35 Depresie
prevencia, preto by ste ju mali svojmu dieau robi trikrt denne.
Dva posledn body, prostrednctvom ktorch sa d akupres-
rou psobi proti iernemu kal, njdete na rukch: zoberte do
ruky palec dieaa, pritlate nechet svojho palca na spodn okraj
nechtovho lka zo strany ukazovku a tlate jednu mintu.
Potom urobte to ist na ukazovku na spodnom okraji nechto-
vho lka zo strany palca. Tento postup treba zopakova trikrt
za sebou na obidvoch rukch tri razy denne.
DEPRESI E
Zaete chmrnu nladu!
Iste ste u zaili tak dni, ktor by ste najradej vymazali
z pamti. Svet sa vm videl bezten, ctili ste sa ubito a vae
sebavedomie bolo na nule. Najradej by ste boli zaliezli do
postele a skryli sa pod papln.
Depresie sa stali akmsi druhom epidmie oraz viac ud
trp smutnou nladou a ubitosou. asto s na vine rodiia, ktor
svoje diea prepiato ochraovali a rozmaznvali. Tm sa zabrzdil
vvoj k samostatnej osobnosti, a po odchode z rodiovskho
domu sa mlad udia ctia ako vyhnanci a s neschopn robi
vlastn rozhodnutia. No i udia, ktorm sa v detstve nedostvalo
materinskej lsky, trpia komplexom menejcennosti alebo sa ut-
paj v pesimizme. no, dokonca v nenarodenom dieati sa me
vyvin nenvis voi matke, ktor zapriuje pocity viny. Vet-
ky tieto symptmy sa vyskytuj oraz astejie, o om sved aj
stpajce uvanie zodpovedajcich psychofarmk. Predva sa
nespoetn mnostvo piluliek i kvapiek, ktor maj vyari
dobr nladu. Lekri, vedom si svojej zodpovednosti vak varu-
j pred tmito prostriedkami, lebo pri nadmernom uvan sa na
ne vytvra nvyk.
V ne sa depresie lieia takmer vlune akupresrou, a to by
36
Depresie
DEPRESI E
Polote si ruku dlaou na prav stranu brucha
nad pee.
Aj na vntornej strane pa sa nachdzaj aku-
presrne miesta, a to v lakovom ohybe.
37 Depresie
ste mali robi aj vy! Svoju depresiu mete zabi u rno v poste-
li...
Polote si ruku dlaou na prav stranu brucha nad pee.
Potom desa a ptns rz silno pritlate a u vm stpa
nlada. Ak pociujete pritom bodav boles, muste s k lekro-
vi, lebo mete ma chor pee!
alie body, pomocou ktorch mete bojova proti svojej
ubitosti, s na prostrednkoch. Pkrt za sebou pritlate palcami
najsilnejie ako sa len d na nechtov lko prostrednkov na
strane smerujcej k ukazovkom. Tto akupresru opakujte
viac rz denne na prevenciu.
Aj na vntornej strane pa sa nachdzaj miesta, ktorch
akupresrou rchlo zaeniete depresiu. Ruku troku v lakti zo-
hnite a potom zahka masrujte tridsa seknd cel lakov ohyb
palcom, priom ostatn prsty s na vonkajej strane laka. Naj-
skr na avej, potom na pravej ruke. Nie vak privemi silno,
lebo tto akupresra me vemi povzbudi tlkot srdca a krvn
obeh. udia so slabm srdcom by sa preto tomuto druhu akupre-
sry mali vyhn.
Pacientom so slabm srdcom sa odpora skr akupresra
chrbta, k omu vak potrebuj partnera. Sadnite si na stoliku
bez operadla, urobte maac chrbt a ruky nechajte vone visie
nadol. V partner vm polo obidve ruky na lopatky a pkrt
za sebou stredne silne pritla. Pozorujete nieo? Prirodzene!
Mte oividne lepiu nladu, a aby ste zostali vesel cel de,
treba akupresru chrbta opakova kad tri-tyri hodiny!
38 Fajenie
FAJ ENI E
Ako si odvykn a zni tak nebezpeenstvo
ochorenia na rakovinu pc...
Je skutone zarajce, e prirodzen pud sebazchovy nesta-
na to, aby sa lovek chrnil pred psobenm jednho z najin-
nejch jedov nikotnu. Pre diea je pritom smrten, ak rozu-
je o i len jednu cigaretu! Napriek tomu mnoh udia vdy znovu
siahaj po cigarete a neber ohad na nefajiarov, ktor s nten
proti svojej vli vdychova cigaretov dym.
V zsade mono poveda, e fajenie je kodliv v kadej
forme a v akomkovek mnostve. U tri a tyri cigary alebo
dvadsa cigariet spsobuje fajiarovi otravu, ktor sa v zvislosti
od jeho telesnej kondcie prejav u po niekokch, alebo a po
desiatich alebo dvadsiatich rokoch. Pre odbornkov je to jedno-
znan devdesiat percent chorch na rakovinu pc predtm
tuho fajilo. A ete jedna vec je dokzan: m skr sa zane
s fajenm a m intenzvnejie sa faj, tm vie je riziko
ochorenia na rakovinu. No nielen to! Kto denne vyfaj tyridsa
cigariet, vystavuje sa dvanskrt vej pravdepodobnosti, e
zomrie na infarkt srdca, ako lovek, ktor nieje otrokom modr-
ho dymu.
Nenechajte to dospie a tak aleko odute sa konene
faji! no, nie je to jednoduch, pretoe na to potrebujete
elezn vu svoje silie vak mete podpori akupresrou...
Vezmite medzi palec a ukazovk okraj svojho pravho ucha nad
unm lalikom a masrujte si ho silnm stlanm pomaly
smerom hore mas si robte tri minty, a to vdy zdola nahor.
Potom sa venujte druhmu uchu: zahka si poklopkvajte po
tej asti unice, ktor vedie od kraja a k zvukovodu, a to vdy
zvonka dovntra. Aj tto mas by mala trva najmenej tri
minty. To vak nieje vetko: vzpt treba masrova bod, ktor
le pred miestom, kde je prirasten un lalik. Posvajte si tu
39
Fajenie
FAJENI E
Vezmite medzi palec a ukazovk okraj svojho
pravho ucha nad unm lalikom a masrujte si
ho silnm stlanm pomaly smerom hore.
40 Fantmov bolesti
kou smerom dole, a to tie tri minty. Tieto mase na uiach
si robte najmenej trikrt denne.
Proti zvislosti od nikotnu mete psobi aj bodovou mas-
ou niektorch miest na tele. Najdleitejie akupresrne body
njdete na nohch. Sadnite si na stoliku a polote si ruky
dlaami na kolen. Tam, kde teraz mte poloen malky, sa
nachdzaj body, ktor silno masrujte ukazovkmi a prostred-
nkmi smerom dole. Spsobuje vm to boles? To ni, je to
znamenie, e ste nali sprvne body a tieto si muste masrova
p mint smerom dole a tri a pkrt denne.
Masrova by ste si mali aj hru, ktor najvmi trpela, km
ste fajili. Tu muste njs bod, ktor le uprostred na predenej
asti hrudnej kosti. Masrujte si ho tie p mint energickm
tlakom vdy smerom dole, a to trikrt denne.
al bod, ktor by vs mal odpta od nikotnu, njdete na
hlave. Polote si jeden prst na prostriedok lebenej klenby, a to na
rku dvoch prstov za myslen lniu spjajcu obidva zvukovody.
Tento bod si masrujte najmenej tri minty smerom k elu a ma-
s opakujte najmenej dvakrt denne.
Zo vetkch spomenutch metd prina najastejie najv-
ie spechy akupresra u. Mas bodov na tele by preto mala
by iba doplnkovou.
FANTMOV BOLESTI
Ke bolesti zostan...
Takmer vetci udia, ktorm amputovali niektor as tela,
maj pocit, akoby fakticky u neexistujci d bol ete vdy na
svojom mieste. Ctia" amputovan nohu, ruku alebo prst.
Asi 30 percent pacientov s amputciami trp fantmovmi
bolesami ctia siln a zave a neznesiten bolesti v odstrne-
nej asti tela. Aj eny s amputovanmi prsnkmi udvaj fant-
41
Fantmov bolesti
FANTMOV BOLESTI
Prilote si prostrednk na prostriedok temena,
a to tam, kde prebieha myslen spojnica medzi
zvukovodmi obidvoch u.
42 Fantmov bolesti
mov bolesti a takmer vetci udia s amputovanmi orgnmi
prevaj fantmov pocity: asto sa im snva o ich neporuenom
tele a v takchto snoch vinou hr mimoridne vek lohu
prve straten ruka alebo amputovan noha. Fantmov pocity
vak nemusia by fantmovmi bolesami.
Pre vedcov s fantmov bolesti ete vdy zhadou a dodnes
pre ne nenali vysvetlenie. Je vak dokzan, e fantmov boles-
ti sa vyskytuj najm vtedy, ak medzi zranenm a amputciou
preiel dlh asov sek.
Je to naozaj pozoruhodn: lovek, ktor priiel o niektor as
svojho tela, cti boles prve v tej asti, ktor u neexistuje!
Vinou v nej cti bolestiv ke, no asto aj bodav alebo palive
bolesti. K fantmovm akostiam sa mu pridrui bolesti
kpa, dokonca aj vtedy, ke je jazva vemi dobre zahojen
vtedy sa toti v tejto oblasti vytvor nov nervov sple s bujne-
niami, ktor mu spsobova znan bolesti.
Hoci je fenomn fantmovch bolest v medicne znmy, pad-
ne mnohm lekrom zaako bra vne tieto falon signly
nervov. Nie je zriedkavosou, e nepriamo, ba niekedy aj celkom
otvorene pacientov podozrievaj, e simuluj. Potom im predp-
u nejak tabletky a nechaj ich samch s ich problmami.
Vsledok: bolesti zostvaj, pretoe sa proti nim cielene nepso-
b. To vak je mon pomocou bodovej mase...
V zsade plat, e ak mte fantmov bolesti na amputovanej
asti tela, mali by ste si najprv urobi mas na zodpovedajcej
zdravej asti. Ak naprklad ctite boles na amputovanom avom
ltku, muste si silno masrova prav ltko. Tto metdu vak
nemono poui vdy, naprklad pri amputovanej ruke preto
si uveme niekoko metd bodovej mase...
Prilote si prostrednk na prostriedok temena, a to tam, kde
prebieha myslen spojnica medzi zvukovodmi obidvoch u. Potom
si prilote ukazovk na rku troch prstov za prostrednk a silno
si masrujte obidva body smerom dopredu najmenej tri min-
43 Frigidita
ty, aj ak boles u ustpila. Tto mas si treba robi najmenej
trikrt denne ako prevenciu.
Ak mte obidve ruky, mete proti fantmovm bolestiam
psobi aj nasledujcou bodovou masou: prilote si ukazovk
a prostrednk pravej ruky na dla avej ruky a palec na chrbt
avej ruky, a to na rku dvoch prstov pod hlavn klb ukazovku
a potom ete na rku pol prsta smerom k palcu. Tento bod si
masrujte tri minty krivmi pohybmi, priom muste pocio-
va boles! Napokon mas zopakujte na pravej ruke a robte si
ju na obidvoch rukch po tri minty trikrt denne.
FRI GI DI TA
Sexulny ivot naplnen pomocou akupresry
Toto slovo je odvoden od latinskho frigidus, o znamen asi
tolko ako chladn". Pod pojmom frigidita (pohlavn chlad-
nos) chpeme pln neschopnos sexulnej vzruivosti u eny,
ale aj neschopnos dosiahnu orgazmus. Tento pojem sa teda
pouva na oznaenie dvoch rozlinch vec!
Neschopnos sexulnej tby len zriedkavo znamen pre po-
stihnut enu problm. Takto ena aj napriek tomu me vies
plnohodnotn ivot, a pritom nemus na sex ani pomyslie.
Vo veobecnosti sa vak pod frigiditou nechpe neschopnos
sexulnej vzruivosti, ale neschopnos eny dosiahnu orgazmus.
no neschopnos! ia, vea ud si toti mysl, e ena, ktor
m akosti v sexulnom ivote, je tie frigidn.
Nemaj vak pravdu. Keby to tak bolo, potom by museli by
frigidn takmer vetky eny lebo prve tak eny, ktor
dosiahnu orgazmus vdy a za kadch okolnost, s vnimkou.
Priny frigidity s vinou psychickho rzu. asto s na
vine zitky z detstva: dieva, ktormu sa v rodiovskom dome
dostalo len mlo lsky me by v neskorom ivote eroticky
44
Frigidita
FRI GI DI TA
Polote si ukazovk alebo prostrednk na stred
brucha, na rku dvoch a troch prstov pod pup-
kom a sasne tlate prstom druhej ruky na bod,
ktor sa nachdza asi na rku dlane nad hmata-
tenou kosou, na ktorej le moov mechr.
45 Frigidita
ahostajn a citovo chladn alebo naopak, cel ivot bude
hada nenos.
Ke je ena naozaj citovo chladn, nemus to znamena, e
tak bola vdy alebo e tak zostane! asto vedie k frigidite
neuvedomen strach z gravidity, nezriedka sa frigidita vzahuje
len na jednu osobu. ena, ktor nedosiahne vyvrcholenie so
svojm partnerom, me ho celkom ahko dosiahnu s inm
lovekom. V takomto prpade teda nejde o skuton pohlavn
chladnos.
eny, ktor svojho mua bia, samozrejme, vemi trpia svo-
jou pohlavnou chladnosou. Nijak gynekolg im vak nepom-
e, musia sa podrobi psychoterapeutickej liebe. Frigidity sa
vak mete zbavi aj pomocou akupresry...
Polote si ukazovk alebo prostrednk na stred brucha, na
rku dvoch a troch prstov pod pupkom a sasne tlate prstom
druhej ruky na bod, ktor sa nachdza asi na rku dlane nad
hmatatenou kosou, na ktorej le moov mechr. Obidva body
treba silno masrova smerom nahor, najmenej dve minty tri a
p rz denne.
Pri alej masi muste poiada o pomoc partnera. ahnite
si na brucho. V partner nahmat dve prehbeniny, ktor sa
nachdzaj asi na rku jednho prsta od zaiatku zhybu pod
zadkom na oboch stranch. Tto oblas treba poklopkva uka-
zovkom a prostrednkom dve minty. A kee lete na bruchu,
prde na rad al bod, ktor sa nachdza na chrbte, medzi
druhm a tretm bedrovm stavcom. Toto miesto treba vemi silno
masrova smerom nahor p mint. Najlepie je, ak vs partner
me masrova dvakrt denne rno a veer.
46 Hemoroidy
HEMOROI DY
Do lieby treba zapoji aj hlavu!
Pri konenkovom zvierac sa vonku i vntri tesne pod slizni-
cou nachdzaj ily, ktor odvdzaj krv z tejto oblasti nazad do
tela. Ak je vak odtok brzden, napr. zpchou alebo tm, e sa
nedostavil podnet na ich vyprzdnenie, krv sa v nich zhromau-
je. asom ich steny povolia, take ily sa rozria a napokon
vytvoria hrub zdureniny a uzly vznikli hemoroidy.
Hemoroidy mu by mimoriadne bolestiv, najm vtedy, ak
s samy alebo ich bezprostredn okolie zaplen. Vtedy spso-
buj vek akosti pri stolici. K tomu sa asto pridru neprjem-
n svrbenie a nezriedka aj zosilnen vyluovanie sliznice konen-
ka. Ak praskne hemoroidov uzol, nastane krvcanie reva. Krv
je svetloerven a nie je zmiean so stolicou. Postihnut toto
krvcanie pociuje ako avu. Ak vak dochdza iba k malm
vronom krvi z drobnch trhln stien hemoroidov, odchdza sce
len zopr kvapiek krvi, no ak sa to deje kad de, po nejakom
ase to me vyvola chudokrvnos. Takto mal straty krvi toti
nie s dostatonm podnetom pre kostn dre, aby tvorila po-
trebn mnostvo novej krvi.
Dnes takmer kad lovek nad tridsa rokov, ale aj mnostvo
ovea mladch ud, trp na tieto akosti. Vo vine prpadov
je na prine n nezdrav spsob ivota.
Privea sedme, mme nadvhu, sme vntorne i navonok na-
pt, agresvni a nemme prleitos, tto vntorn agresivitu
fyzicky odbra. Navye jeme privea tunch a sladkch jedl,
zato vak primlo jedl bohatch na balastov ltky a pijeme
privea alkoholu. Tm dochdza k narueniu ltkovej vmeny
a napokon k chronickej zpche, ktor vo zvl vysokej miere
prispieva k vzniku hemoroidov.
Iba v zriedkavch prpadoch predpe lekr operciu alebo
obliterciu ie liebu injekciami. Zmierujce masti i apky
47
Hemoroidy
HEMOROI DY
Vzpriamene si state, av ruku spustite rovno
dolu a potom zohnite predlaktie nahor. Priamo
pod pikou laka sa na tele nachdza pre vs
dleit bod.
$w Hnaka
samy osebe nestaia na pln potlaenie choroby. Zlepenie
nastane len vtedy, ke sa chor postar o pravideln stravu,
pravideln vyprzdovanie a dostatok pohybu. K zlepeniu pri-
speje aj akupresra.
Vzpriamene si state, av ruku spustite rovno dolu a potom
zohnite predlaktie nahor. Priamo pod pikou laka sa na tele
nachdza bod, ktor masrujte stredne silnm tlakom p mint
smerom hore, najskr na avej strane. Rovnako postupujte aj na
pravej strane. Tto mas sta robi raz za de.
alie body s na kolench. Sadnite si na stoliku, ruky si
polote na kolen, a to tak, e sa prostrednkmi dotkate vntor-
nej strany zhybu koe kolennho zhybu. Tieto body masrujte
takisto stredne silnm tlakom p mint smerom k telu a na
oboch nohch sasne. Vzpt treba masrova dva body v stre-
de pod kolenom, takisto p mint, ibae smerom k chodidlm.
Aj tto mas sta robi raz za de.
Verte, alebo nie, bolesti hemoroidov si mete zmierni aj
masou na hlave! Prostrednkom si njdite v strede temena bod,
leiaci na pomyslenej iare medzi unmi otvormi. Tento bod
silno masrujte tri minty smerom dopredu. Mas robte aj ako
prevenciu trikrt denne.
HNAKA
Nielen stravovanie je dleit
Tto neprjemn choroba vznik vinou vtedy, ak pout
strava prichdza do tenkho reva nedostatone pripraven
a vemi rchlo ho aj opa. Ak je hnaka chronick, ak teda trv
dlh as, telo strca tekutiny, a sa naru udriavanie vodnej
a elektrolytickej rovnovhy v organizme. V takomto prpade je
bezpodmienene potrebn s k lekrovi, ktor potom mus zd-
havm a starostlivm lieenm obnovi revn flru.
49
Hnaka
HNAKA
Siahnite si presne na stred hrudnho koa. Tam,
kde sa hrudn kos kon tzv. meovitm vbe-
kom, chote prstom ete ksok niie.
alie dva body nie je jednoduch njs, lebo
pri tlaku na ne lovek ni necti. Preto celkom
zahka poklopkvajte konekmi ukazovka
a prostrednka na oblas vavo a vpravo od pup-
ka.
50 Hnaka
asto sa vyskytujca jednoduch hnaka je takmer bez v-
nimky vdy dsledkom nesprvneho stravovania: aldok je
preaen prejedanm sa, alebo nadmernm psobenm alkoholu
i nikotnu. Aj nhla zmena spsobu stravovania me vyvola
hnaku, a preto doite svojmu organizmu pri cestch do zahra-
niia as, aby si mohol zvykn na nov podnebie, na vkov
rozdiely a nov spsob stravovania. akosti prina aj prechod
zo stravy pripravovanej na masle na stravu pripravovan na
oleji, lebo fermenty zodpovedajce novej strave sa musia aktivi-
zova a v aldku a v reve.
Ak teda trpte jednoduchou hnakou, radej neuvajte hne
tabletky, lebo tie mu spsobi v revnej flre ete vie kody.
Lepie je, ak si pomasrujete urit body na tele, km vm revo
nezane zase pracova normlne...
Siahnite si presne na stred hrudnho koa. Tam, kde sa hrudn
kos kon tzv. meovitm vbekom, chote prstom ete ksok
niie, tak, aby ste natrafili u iba na mkk mso, nie na kos.
Polote si prav alebo av prostrednk na rku dvoch prstov
pod hrudn kos presne do stredu tela a iba jeden raz silno
pritlate. Pociujete tup tlak? Ak no, tak-ste to robili sprvne.
Tto akupresru by ste mali opakova dva a tri razy za de.
alie dva body takisto pomerne rchlo zmiernia hnaku, no
nie je jednoduch ich njs, lebo pri tlaku na ne lovek ni necti.
A preto celkom zahka poklopkvajte konekmi ukazovka
a prostrednka na oblas vavo a vpravo odpupka asi dve minty
viac rz za de, asi tak kad dve-tri hodiny.
Aj na nohch sa nachdzaj body proti hnake. Polote si
prostrednk do prehbeniny, ktor le na rku palca nad druhm
a tretm prstom. Toto miesto masrujte stredne silnm tlakom asi
dve minty hore-dolu. Najskr masrujte prav, potom av
nohu, a to trikrt za de.
Aj pri poslednom bode treba pohybova koou sem a ta, a to
na predlakt. Predstavte si priamu iaru medzi koncom palca
51 Hormonlne poruchy
a vonkajm okrajom lakovho zhybu. Stred tejto myslenej iary
na pravom predlakt masrujte stredne silnm tlakom konekmi
troch alebo tyroch prstov avej ruky asi desa seknd, priom
palec sa nachdza na druhej strane predlaktia. Potom masrujte
av ruku. Tto mas treba robi trikrt za de. Pretoe pravi-
delnos, rovnako ako trpezlivos a vytrvalos maj v akupresre
vek vznam, nevzdvajte sa, ak sa spech nedostav ihne.
HORMONLNE PORUCHY
Ako si znovu zavies poriadok medzi hormny
Niektor lekri porovnvaj n hormonlny systm so sieou
vysielaiek, ktor vysielaj zakdovan signl: informcie sa sce
ria celm terom, no dekdova ich me iba pecilny prij-
ma. Rovnako je to aj s hormnmi: s krvou sa dostvaj do
vetkch ast tela, no iba v orgnoch, pre ktor s uren,
vyvolvaj pecifick reakcie.
Hormny vznikaj v azch s vntornm vyluovanm, na-
prklad v ttnej aze, prittnych telieskach, pohlavnch azch
a nadoblikch. Ide pritom o ltky produkovan v minimlnych
mnostvch, ktor ovplyvuj n rast, rozlin funkcie organiz-
mu a vmenu ltok v om. Existuje tu pritom mechanizmus
sptnej vzby: ak je hladina nejakho hormnu privemi vysok,
dostane prslun aza podnet, aby ho vyluovala menej, km
pri niej hladine uritho hormnu mus aza svoju innos
zintenzvni.
O vlastnom spsobe inku hormnov sa ete vdy vie vemi
mlo. Vieme vak, e naruen hospodrenie s hormnmi v or-
ganizme me loveku znane skomplikova ivot.
Ste asto unaven a ctite sa ako dolman? Mvate zave
bolesti hlavy, ktor siahaj od tyla a dopredu nad oi, alebo si
ctite srdce a v hrdle? Dostvate pri kadom rchlejom pohybe
52
Hormonlne poruchy
HORMONLNE PORUCHY
Stisnite si najprv konek avho palca palcom
a ukazovkom pravej ruky trikrt za sebou tak
silno, ako sa len d, a zrove pritom silno po-
tiahnite. Vzpt si takto stlajte koneky vet-
kch prstov na avej ruke. Potom zopakujte to ist
na pravej ruke.
53 Hormonlne poruchy
zvraty? Potom mte urite poruen rovnovhu medzi hladina-
mi jednotlivch hormnov v organizme. Pri jej regulcii vm
vak me pomc akupresra...
Stisnite si najprv konek avho palca palcom a ukazovkom
pravej ruky trikrt za sebou tak silno, ako sa len d, a zrove
pritom silno potiahnite. Vzpt si takto stlajte koneky vet-
kch prstov na avej ruke. Potom zopakujte to ist na pravej ruke.
Takto si oetrujte obidve ruky trikrt denne.
alie body proti hormonlnym poruchm sa nachdzaj
presne na prostriedku hlavy. Poklopkvajte konekmi tyroch
prstov jemne po celej lebke od miesta, kde vm nad elom zanaj
rs vlasy, a po zaiatok ije. Cel postup zopakujte trikrt za
sebou, vdy spredu dozadu. Tieto body by ste si mali masrova
iba vtedy, ke ctite, e medzi vaimi hormnmi vldne zmtok.
Ak viete, e vae azy s vntornm vyluovanm sa ahko
dostvaj z rovnovhy, mali by ste si aj vtedy, ke prve nemte
nijak akosti, vdy znovu masrova nasledujce body: pritla-
te si palcom p a sedemkrt vemi silno presne do stredu medzi
lenok a Achillovu achu najprv na avej, potom aj na pravej
nohe. Na obidvoch nohch by ste si mali robi tto mas trikrt
denne.
Aj dva posledn body, prostrednctvom ktorch mono pso-
bi preventvne, leia na nohch. Njdete ich na rku tyroch
prstov nad vntornmi lenkami presne na tej rovni, kde sa
zana ltko. Na tieto body najprv na avej a potom na pravej
nohe muste vemi silno tlai dovtedy, km nepoctite boles.
Tto mas si robte tie trikrt denne.
ia, opsanmi postupmi sa hormonlne poruchy nedaj
celkom vyliei. Akupresra vak me prirodzenmi cestami
znovu dosta innos liaz s vntornm vyluovanm do vyve-
nho stavu. A ete jedna rada: nikdy nepreruujte akupresru
hne po prvch spechoch, pretoe psob aj preventvne proti
opakovaniu lieenej choroby.
54 Horka
HORKA
Nebranie horke hne na zaiatku liekmi!
Horka nieje choroba, ale prznak najrozlinejch ochoren.
Prinou mu by infekcie, otravy, tumory, zranenia, rozlin
zpaly, zven hormonlna innos, pal, alergick reakcie,
reumatick ochorenia a mnoho inch prin. Vari ani niet choro-
by, pri ktorej by nemohla by horka.
Normlna telesn teplota sa pohybuje medzi 36,5 C a 37 C,
priom hodnota zvis od metdy merania. Pri meran v kone-
nku a pod jazykom je teplota asi o 0,5 C vyia ako pri meran
pod pazuchou. Teplotu by sme nemali nikdy mera odhadom,
'naprklad obbenm priloenm ruky na elo.
Vysok telesn teplota je obrannou reakciou organizmu, pri-
om jeho termostat" je nastaven na vyiu teplotu. Tm sa
aktivizuj vetky procesy ltkovej vmeny a prebiehaj rchlej-
ie. Aj vetky obrann procesy, ako tvorba protiltok, reakcia
fagocytov a in lieebn procesy sa pri vyej teplote uskutouj
lepie; pvodcovia choroby s usmrten. Na druhej strane m
vak tto urchlen ltkov vmena aj negatvne nsledky, lebo
vemi zaauje krvn obeh. Organizmus spotrebuje viacej ener-
gie, vypot viacej tekutn preto musia chor s horkou vea
pi , srdce bije rchlejie at.
U malch det, ktor dostan horku rchlejie ako dospel,
sa touto zaou me celkovo narui rovnovha v ltkovej
vmene. Preto sa aj pri vemi dlho trvajcej horke me tto
v podstate pozitvna reakcia organizmu zmeni a stane sa fakto-
rom, ktor vyvol chorobu a komplikcie. Napriek tomu by
vak bolo nesprvne, privemi rchlo a ahkovne nara tto
obrann reakciu a u pri najmenom zven teploty ihne siaha
po liekoch zniujcich horku. Lieenie pomocou akupresry je
ovea lepie...
Zahka zohnite av ruku a ukazovkom a prostrednkom
55 Horka
HORKA ,
Zahka zohnite av ruku a ukazovkom a pro-
strednkom pravej ruky ohmatvajte vonkajiu
stranu lakovho kbu. Ak natrafte na prehbeni-
nu medzi kosami tohto kbu, vemi silno pritla-
te.
56 Chrpka
pravej ruky ohmatvajte vonkajiu stranu lakovho klbu. Ak
netrafte na prehlbeninu medzi kosami tohto kbu, vemi silno
pritlate ale iba raz. Napokon silno posvajte kou sem a ta.
Potom to ist urobte na pravej ruke. Tto mas opakujte aspo
p rz za de, a km horka neklesne. Potom u treba tto
akupresru robi len dvakrt za de.
alie dva body njdete na rukch. Pritlate pevne palec avej
ruky k Hanke ukazovku, tak, aby sa medzi nimi vytvorila svalov
navrenina. Pravm ukazovkom alebo prostrednkom pkrt
silno pritlate na najvy bod navreniny a zrove posvajte
kou sem a ta. To ist urobte na pravej ruke. Tto mas by ste
mali robi tri razy denne na oboch rukch.
Ke pre horku nemete spa, muste si masrova bod,
ktor sa nachdza na iji, a to na spodnom okraji siedmeho
krnho stavca. Zahka zohnite hlavu, potom u tento stavec
njdete pomerne ahko, lebo najvmi vyta. Ak mte zrove
aj bolesti hlavy, masrujte tento stavec na spodnom okraji krtko
a jemne smerom hore dve minty. Ak vs hlava nebol, je lepie,
ke si na tto oblas zahka desa rz poklopkte ukazovkom
alebo prostrednkom.
CHRPKA
U prv prznaky si vyaduj intenzvnu liebu!
Chrpka ete vdy patr k nezvldnutenm vekm epid-
mim. Chrpkov vrus sa prena kvapkovou infekciou, na-
prklad pri kchan alebo kaan. Skutonos, e pvodca cho-
roby me v uzavretej miestnosti nakazi loveka ete i po hodine
a v suchom prachu zostva ivotaschopn dokonca niekoko
dn, objasuje, preo sa pri epidmich len mlokto vyhne tejto
nkaze.
Inkuban doba ie as od nakazenia po prepuknutie choro-
57
Chrpka
CHRPKA
Dva najdleitejie body leia na vonkajch
okrajoch o.
58 Chrpka
by sa pri chrpke pohybuje od niekokch hodn a po tyri dni.
Choroba sa me vyvja pomaly ndchou, kaFom, bolesami
hlavy i hrdla, celkovou maltnosou, no me sa prejavi aj
celkom nhle zimnicou a vysokou horkou. Pritom sa vrus
rozmnouje v hltane a v priedukch, spsobuje ich zpalovit
zdurenie a zahlienenie a postupne zostupuje alej smerom k p-
cam.
Ak pri chrpke trv horka okolo 39 C dlhie ako tyri a
es dn alebo na krtky as klesne a potom znovu stpne,
znamen to zaiatok superinfekcie", ktor spoiatku zasiahne
horn dchacie cesty a neskr asto spsobuje zpal pc. Je to
pomerne nebezpen, lebo vea rz ide o zmiean vrusovo-
-bakterilne infekcie, ktor mu vyvola srdcovo-cievne poru-
chy.
Proti chrpke existuje ochrann okovanie, ktor treba kad
rok opakova. Ak vak u choroba prepukla, proti vrusu ne-
mono cielene bojova nejakm liekom. V takom prpade je
dleit pokoj na lku, starostlivos, zmierovanie drdenia
na kae, ako aj ustavin povzbudzovanie funkcie srdca a krv-
nho obehu vemi uiton je vitamn C vo forme citrnovej
avy.
Ak ste teda dostali chrpku, mali by ste, samozrejme, s
k lekrovi, no zrove si mete akosti zmierni akupresrou.
Dva najdleitejie body leia na vonkajch okrajoch o. Tieto
si jemne masrujeme ukazovkmi krivm pohybom asi dve
minty. Tm sa zmierni zpal a prekrvenie sliznc. Tto akupre-
ru opakujte viac rz denne.
al bod, ktor by ste si mali masrova u pri prvch przna-
koch, je na iji, na spodnom okraji siedmeho krnho stavca. Je to
ten, ktor pri ahkom sklonen hlavy dopredu najvmi vyta.
Tento bod si masrujte len krtko, nanajv ptns seknd, zato
vak vemi silno a smerom hore. Aj tto mas treba robi viac
rz denne.
59 Impotencia
Chrpkov akosti mete zmierni aj masou rk. Pevne
pritlate najskr na pravej ruke palec k hnke ukazovku. Vznik-
ne medzi nimi svalov navrenina, na ktor len zahka poklopk-
vajte ukazovkom avej ruky aspo dve minty. Potom to ist
robte pravm ukazovkom na avej ruke. Mas opakujte trikrt
za de.
Posledn masne body proti chrpke s tie na rukch, a to
na vonkajej strane predlaktia, v strede zpstia. Ke ruky zah-
ka zohnete, vznikn tam mal jamky. Silno do nich tlate ukazo-
vkom druhej ruky najskr na avej, potom na pravej ruke. Aj
tto akupresru treba robi trikrt denne.
I MPOTENCI A
Tri hmaty, ktormi akupresra me dopomc
k hodnotnmu sexulnemu ivotu
Slovo impotencia je latinskho pvodu a v preklade znamen
neschopnos. V dnenej jazykovej praxi sa slovom impotencia
oznauje takmer vlune neschopnos mua sloi. Ke toti
pohlavn d nestvrdne alebo ochabne skr, ako me vnikn
do povy, slo nie je mon.
Tento stav slabosti patr vo vyom veku k prirodzenm ja-
vom, no dnes je aj zarajco vea mladch muov, ktor zlyh-
vaj v posteli, hoci organicky s celkom zdrav.
Impotencia me ma zdravotn priny, ako s naprklad
poruchy hormonlneho alebo srdcovo-cievneho systmu, pora-
nenia miechy, ochorenia moovch ciest i cukrovka, no mu ju
spsobova aj stavy otravy zaprinen nadmernm povanm
alkoholu alebo nikotnu, prpadne uvanie privekho mnostva
uspvacch alebo upokojujcich prostriedkov.
Ete astejie je impotencia dsledkom psychickch porch,
z ktorch hodno spomen najm pracovn stres a nervov
predrdenos.
60
Impotencia
I MPOTENCI A
Dva najdleitejie body, prostrednctvom kto-
rch mono psobi proti slabej erekcii, njdete
na predkoleniach.
61 Impotencia
Najastejou prinou impotencie vak bva strach z impoten-
cie. Sta jedno zlyhanie" a mu sa obva, e by sa mu to mohlo
sta znovu v takom prpade sa vak zvyajne tak intenzvne
zaober touto mylienkou, e obvan sklamanie sa zaruene
zopakuje.
alou formou impotencie je predasn vron semena. Spo-
iatku a pred samou sloou vetko prebieha ndherne, no tesne
predtm, ako m d vnikn do povy, nastane u mua vyvrcho-
lenie, o vyvolva vek sklamanie obidvoch partnerov.
Pretoe pri impotencii ide vinou o psychick poruchu,
vedie k ozdraveniu skr otvoren rozhovor s psychoterapeutom
ne uvanie hormonlnych prepartov alebo prostriedkov po-
vzbudzujcich sexualitu.
Jestvuje vak ovea lepia monos boja proti impotencii, a tou
je akupresra!
Dva najdleitejie body, prostrednctvom ktorch mono
psobi proti slabej erekcii, sa nachdzaj na. predkolen. Vezmite
si centimeter a sadnite si na stoliku. Predkolenia drte vo zvislej
polohe a odmerajte presn stred vzdialenosti medzi hornm okra-
jom jablka a chodidlom. Zafixujte si tento bod a njdite stred
medzi prednou a zadnou asou predkolenia. Teraz ste nali prve
ten bod, ktor treba tri minty masrova slabm tlakom kri-
vmi pohybmi najprv na avom a vzpt na pravom predko-
len. Takto mas treba robi najmenej tri razy, v optimlnom
prpade p rz denne.
Dva alie body njdete na rukch. Polote si najprv av
ruku dlaou na stl a vyhadajte prostrednctvom pravej ruky
priehlbinu, ktor sa nachdza pribline na rku dvoch prstov od
medzery medzi prstennkom a malikom. Tento bod masrujte
silnm tlakom tak, e koou pohybujete sem a ta. Sta jedna
minta, potom prichdza na rad priehlbina na pravej ruke aj
v tomto prpade sa mas opakuje trikrt denne.
Posledn bod vm bude najlepie vedie pomasrova vaa
62 Ischias
partnerka. ahnite si na chrbt a poproste dmu svojho srdca,
aby vm plochou celej dlane, ktorej okraj le presne na mieste,
kde sa zana ochlpenie ohanbia, pkrt pritlaila na podbruie.
Tlak vak mus by mierny! Tto mas si dajte robi dva razy
denne raz rno a raz veer.
I SCHI AS
Aj pri aplikovan akupresry v kadom prpade
navtvte lekra!
Nervus ischiadicus (sedac nerv) poskytuje ako n najdlh nerv
jeho dka je pribline jeden meter mnoho bodov, na
ktorch ho me postihn zpal. Svojimi motorickmi vlkna-
mi sprostredkva vedenie nervovch vzruchov nielen k niekto-
rm bedrovm svalom, ale aj k ohbacm svalom stehien, ltok
a chodidiel. Vetky nervov vnemy sa ceze ved do chrbtice
a odlial do mozgu.
Okrem poruenej platniky existuj aj alie priny (vinou
jednostranne sa prejavujcich) zpalov sedacieho nervu: ochla-
denie, vlhkos, preaenie, ohniskov infekcie, poruchy prekrve-
nia, alkoholizmus. Ak sa vak boles vyskytuje na obidvoch
stranch, me s o cukrovku.
V devdesiatich percentch prpadov nebvaj ischiatick
bolesti vyvolan zpalom. Ich priny vak treba odhali a od-
strni o najskr, aby sa predilo akm pokodeniam. akos-
ti so sedacm nervom vak me spsobi aj nevhodn poloha
dieaa poas archavosti, ndor v oblasti chrbtice, malej panvy
a konenka, no mu sa vyskytn aj v svislosti s artrzou
v starobe.
Ischias sa prejavuje vinou neakanmi bolesami v kroch,
ktor vystreuj do nohy. Kad pohyb, ale aj siakanie alebo
kaanie tieto bolesti zosiluje a v takom prpade me by
63
Ischias
I SCHI AS
Sedac nerv je citliv po celej svojej dke, najm
na typickch tlakovch bodoch v zhybe koe
tesne pod zadkom, ako aj uprostred predkolenia.
Niekoko alch bodov na oetrenie ischiasu sa
nachdza na vonkajom okraji spodnej asti chrb-
tice.
64 Ischias
poruen aj citlivos na vonkajej strane nohy a na priehlavku,
priom pacient strca istotu pri chdzi (chodi na pikch je
takmer nemon).
Ischiatick bolesti sa vyskytuj vo forme kov alebo ako
trval, neutchajca boles. V takom prpade je nerv citliv po
celej dke, najm na typickch tlakovch bodoch v zhybe koe
tesne pod zadkom, uprostredpodkolenia, ako aj medzi vonkajmi
lenkami a ptami. Tieto body bude stla aj lekr, aby sa
ubezpeil, e nejde o reumu. Ak vak ide naozaj o zpal sedacie-
ho nervu, m pacient pocit, akoby ho v tchto bodoch bodali
noom kri a klbe sebou. Lekr takmto skanm vlastne
aplikuje (vinou neuvedomele) akupresru. Po vyetren naor-
dinuje pacientovi pokoj na lku, nevyhnutn leanie na rovnej
podloke a predpe mu lieky proti bolesti. Postihnut vak me
svoje akosti zmierni aj pomocou akupresry...
Vyhadajte si spomenut miesta, pod zadkom, v podkolen a pod
lenkam. Aby ste prslun body rchlo nali, mali by ste silno
tlai.
Potom vak u siln tlak nie je potrebn uren miesta
treba skr ahko poklopkva konekom prsta alebo ich masro-
va krivmi pohybmi. Vinou sta u tridsa seknd na
kad bod a bolesti ustupuj. Jednotliv body mono masrova
v ubovonom porad.
Niekoko alch bodov na oetrenie ischiasu sa nachdza na
vonkajom okraji spodnej asti chrbtice. Pri masrovan treba
jednou rukou siahnu dozadu, tyri prsty priloi na pokoku
a robi kriv pohyby. Kou vak nechajte treba ju len
jemne pritlai o kosti a potom ou jednu a dve minty pohybo-
va sem a ta.
Na zver ete poznmka: zaplen sedac nerv nemono aku-
presrou vyliei, no bolesti po jej aplikcii ustupuj!
65 Katar moovho mechra
KATAR MOOVHO MECHRA
Akupresrou urchlite lieenie...
Moov mechr je svalov dut orgn, ktorho lohou je
zbiera mo, neprestajne rytmicky odkvapkvajci z moovo-
dov, a km sa vo vekom mnostve svojvone nevyprzdni
moovou rrou. Moov mechr le v malej panve za Inovou
kosou, naplnen presahuje jej horn okraj. Od moovodov sa
odliuje svojou stavbou tvoria ho sieovito usporiadan svaly
a elastick vlkna, ktor sa pri vyprzdnen prudko stiahnu. Tvar
moovho mechra sa men podl stupa naplnenia. Ke je
przdny, podob sa hruke. Zvyajne sa v om nahromad do
pol litra mou, v ndzovch prpadoch a jeden liter, ba i viac.
Prinou kataru moovho mechra je vo vine prpadov
prechladnutie. Kee eny maj moov rru podstatne kratiu
ako mui, ovea astejie ne mui ochorej na aktny katar
mechra. Nezriedka s vak prinou aj modern, o najmenie
spodn nohaviky.
Katar mechra sa prejavuje silnm nutkanm na moenie,
postihnut vemi asto chod na zchod. alm znakom je asto
plenie v moovej rre pri moen. Niekedy bva to skromn
mnostvo mou, ktor zakadm vyjde, ervenkasto sfarben.
Zave sa v moci uke aj prmes krvi. To znamen, e zpal
sliznice u tak pokroil, e dochdza k drobnm vronom krvi
zo zaplenej sliznice.
Km vo zvl akch prpadoch me pacient dosta hor-
ku, ahk aktny katar mechra vinou ustpi za niekoko
dn. Ak vak zlepenie nenastane, treba s k lekrovi, lebo
z prechladnutia me vznikn nebezpen zpal moovho me-
chra, i dokonca zpal obliiek. Aj s chronickm katarom treba
navtvi lekra, aby zistil, preo dosia nebola lieba spen.
ahk aktny katar mechra najlepie vylieite, ak budete
nosi tepl, vlnen (!) spodn bielize, na oblas mechra si
66
Katar moovho mechra
KATAR MOOVHO MECHRA
Palcom a ukazovkom si chyte malek avej
nohy a masrujte miesto, odkia vyrast nechet.
67 Klimaktrium
budete priklada elektrick vank alebo termofor a budete pi
vea aju z listu medvedice lekrskej, ktor dobre preplchne
a preist mechr. Liebu mete urchli akupresrou.
Palcom a ukazovkom si chyte malek avej nohy a tri minty
pomerne silno masrujte miesto, odkia vyrast nechet, smerom
ku koneku prsta. Potom to ist urobte na pravej nohe. Mas
sta robi raz za de.
Aj na predkolen sa nachdzaj dva body, ktorch mas
zmieruje katar mechra. Na vntornej strane predkolenia, na
rku asi tyroch prstov nahmatajte na zadnom okraji holennej
kosti masne miesto. Zabol vs, ke si na pritlate? Potom je
to ten sprvny bod, ktor si silno masrujte tri minty, najskr
na avej, potom na pravej nohe. Robte to trikrt za de.
alie dva body na zmiernenie kataru mechra s na bruchu.
Jeden sa nachdza ksok nad mechrom v strede podbruka,
druh na rku dvoch a troch prstov pod pupkom. Najskr mas-
rujte prv bod smerom nahor, potom druh obidva po tri
minty. Mas mus by vemi jemn, lebo inak si podrdite
mechr a budete musie s na zchod.
KLI MAKTRI UM
Ako prei roky prechodu bez vch problmov
Prechod" nieje choroba, ale obdobie zmien v enskom orga-
nizme vyvolanch skorm a izolovanm starnutm vajenkov.
ia, aj dnes ete mnoho ien ver, e tm sa stvaj pre partnera
nezaujmavmi a patria do starho eleza".
To je vak omyl! Aj po prechode, ktor nastva medzi 45. a 55.
rokom ivota, mu eny i zmysluplne a hodnotne. Navye
prax ukazuje, e eny, ktor ved domcnos a maj zodpoved-
nos aj na pracovisku, sa vyrovnvaj s problmami vyvolanmi
klimaktriom ahie ako tie, ktor svoj prechod prevaj".
68 Klimaktrium
Vye 20 percent ien na sebe roky prechodu nijako nepociuje
ich organizmus sa zmenm prispsobuje sm od seba. V mno-
hch prpadoch neopodstatnen strach stupuje v ene pocit, e
je chor. Klimaktrium vak vbec neprina pokles vkonnosti,
pretoe ide iba o aksi prehodenie vhybky". Aj schopnos
telesnej lsky zostva naplno zachovan. Niet teda nijakho
dvodu podlieha chmrnym nladm alebo panike z bezvcho-
diskovosti. Zvenie hmotnosti, ktor je astm javom prve
v tomto obdob, tie nemono pripsa na et klimaktria,
pretoe je vinou iba dsledkom zlej vivy alebo nedostatku
pohybu a nie zmenenej innosti liaz, ako mnoh eny nesprvne
predpokladaj. Ani choroby, ktor sa nhodou vyskytn v ro-
koch prechodu, nemaj s klimaktrium ni spolon. Niektorm
enm vak roky prechodu zneprjemuj rozlin sprievodn
javy: nvaly horavy, bchanie srdca, vysok tlak krvi, chvenie
i problmy s koncentrciou alebo pamou. Tieto akosti vak
mono podstatne zmierni pomocou akupresry...
Najdleitejie akupresrne body sa nachdzaj vavo a vpra-
vo pod ttnou azou. Sklote hlavu ahko dopredu, aby sa vm
uvolnilo svalstvo na krku. Teraz si polote ruky na iju a palce
spredu na krk vavo a vpravo pod ttnu azu a masrujte vemi
jemnm tlakom: pkrt nahor a nadol, sasne na obidvoch
stranch, raz rno a raz veer.
alie body pri klimakterickch akostiach leia na hlave, na
rku dvoch prstov vavo a vpravo od stredu temena. Prilote si na
hlavu obidve ruky tak, aby sa vm malky dotkali na strede
temena. Potom dlaami vemi silno pritlate a kou si pritom
posute smerom dozadu. Opakujte to pkrt za sebou tri razy
denne.
Pri alom spsobe mase budete potrebova partnera, lebo
prslun body sa nachdzaj na chrbte medzi lopatkami naavo
a napravo od chrbtice. Partner vm mus pol minty strednm
tlakom posva kou po obidvoch stranch tvrtho hrudnho
69
Klimaktrium
KLI MAKTRI UM
Najdleitejie akupresrne body sa nachdzaj
vavo a vpravo pod ttnou azou.
70 Kov ily
stavca tak, e ju sasne pritla o kos. Tto mas si dajte robi
trikrt denne.
al bod je najlep proti nvalom horavy a bez problmov
si ho mono masrova aj v spolonosti. Polote si konek pro-
strednka presne do stredu pupka a pkrt zahka pritlate. Tto
mas je vhodn dvakrt denne ako prevencia.
Akupresru by ste mali tak i tak praktizova poas celho
klimaktria a najmenej ete rok po tom, o ste prestali dostva
mentruciu. Ve napokon tto nska lieebn metda nezah-
a len neprjemn pocity nevonosti, ale zabrauje aj predasn-
mu starnutiu pokoky a to je vemi prospen aj pre duevn
pohodu.
KOV I LY
Posilujte si ily!
Hoci ilov chlopne priaznivo ovplyvuj prietok krvi v i-
lch, niekedy, najm pri nesprvnom zaaen, me djs k spo-
maleniu prietoku a hromadeniu krvi v ilch nh. To spsobuje,
e ily sa rozahuj, roziruj sa, ilov chlopne u presne nedo-
liehaj a vznikaj spomalenia. Nsledkom toho sa steny l ete
vmi roziruj, a sa napokon roztiahnu dsledkom s ko-
v ily a uzlovit navreliny na ilch. Vyskytuj sa sce vinou
na ltkach, no mono ich njs aj na inch astiach tela. Ako
prklad mono uvies hemoroidn kov ily a poas archavosti
sa takto rozrenie ciev me vyskytn dokonca aj na bruchu.
Kov ily s rozren ily povrchovho systmu, ktor sa
asto prejavuj ako hrub, nepekn uzly alebo ako kukato
vinut tvary tesne pod koou. Vznikaj najm u ien poas
archavosti, u vetkch, o musia vea st a nemaj dostatok
pohybu, ako aj u ud s plochmi nohami. Kov ily vak nie
s iba akmsi kozmetickm problmom, lebo rozrenie l ne-
71
Kov ily
KOV ILY
Sadnite si na stoliku a najprv si na avej nohe
nahmatajte stred vntornho lenka. Potom po-
stpte na rku dvoch prstov dopredu a na rku
jednho prsta smerom dole.
72 Kov ily
mouje normlny prietok krvi a tm me vznikn nklonnos
na trombzy a zpaly l. Bvaj aj prinou porch vo vive
koe. Znan akosti ako naprklad siln bolesti a opuchy
nh, najm po zai a veer sa prejavuj prznakmi, ktormi
trpia udia s kovmi ilami. Navye tenk steny l, ktorch
namhanie sa zvuje tm, e s roztiahnut, umouj pomer-
ne ahk vznik trhln, o me ma za nsledok siln krvcania.
Ak u mte na ltkach kov ily, no zatia vm nespsobuj
nijak akosti, mali by ste proti nim napriek tomu voao robi,
lebo asom sa stvaj skutone neprjemnmi. Najvmi vm
prospeje vea pohybu, mase, viva bohat na balastov ltky
zaruujca pravideln stolicu, ako aj gumov panuchy alebo
obvzy, ktor stlaj ily, pretoe s dobrou oporou pre oslab-
nut steny l ke postihnut dlhie meravo sed, podporuj
pri hre ltkovho svalstva odtok krvi. Vemi dleit je vymiea
si pri stt nohu, na ktorej spova vha tela. Vetky tieto opatre-
nia vm prines ete v spech za pomoci akupresry...
Sadnite si na stoliku a najprv si na avej nohe nahmatajte
stred vntornho lenka. Potom postpte na rku dvoch prstov
dopredu a na rku jednho prsta smerom dolu. Tento bod masruj-
te tri minty silnm tlakom vyvjanm smerom hore. Potom
zopakujte to ist na pravom vntornom lenku a takto si prslu-
n body masrujte dvakrt denne.
Ak vak u mte kov ily v takom tdiu, e vs bolia, mali
by ste si masrova in dva body, ktor sa tie nachdzaj na
nohch: nahmatajte si dvoma prstami sasne body, ktor leia
na rku dvoch prstov nad medzerou medzi palcom a druhm
prstom na nohe. Potom posute prsty na rku polovice prsta
smerom k palcu a masrujte si tieto miesta tie tri minty. Tto
mas by ste mali opakova najmenej tri razy denne.
Dva alie akupresrne body, prostrenctvom ktorch mo-
no psobi proti bolestiam zaprinenm kovmi ilami, njde-
te na kolench. Polote si obidve ruky dlaami presne na jabka
73 Krvcanie z nosa
miesto, kde teraz le v prstennk, treba masrova tak, e
kou budete energicky posva smerom dohora. Tto mas by
mala trva najmenej p mint a ako prevenciu by ste si ju mali
robi dva razy denne.
KRVCANI E z NOSA
Zabudnite na vatu!
asto to vyzer zle, no vinou najm u det ide
o nevinn prpad. Strata krvi sa sce zd znan, no napriek tomu
je ovea menia, ako by sa na prv pohad videlo.
Krvcanie z nosa vznik vtedy, ke v nose praskn drobnuk
ilky, vinou v silno prekrvenej oblasti v zadnej asti nosovej
priehrady. Prinou mu by vonkajie vplyvy naprklad der
do nosa alebo siln siakanie, no u det vznik krvcanie asto
aj ako dsledok obbenho vtania v nose". Vinu na krvcan
vak mu ma aj vntorn ochorenia poruchy zranlivosti
krvi, aktne infekcie, vysok tlak krvi a alie. Napokon me
by krvcanie z nosa vyvolan silnou ndchou alebo alergiou.
Slab krvcanie z nosa sa vinou zastav samo od seba. Ak
vak ide o siln krvcanie, ktor sa vdy znovu obnovuje, treba
vyhada lekra. Ten me nos tampnova a zisti prpadn
prinu krvcania. Dleit upozornenie: Ak je pacient, ktor
silno krvca z nosa, v bezvedom, treba ho poloi na bok, aby
sme zabrnili upchatiu dchacch ciest.
Ke vm niekedy bude tiec krv z nosa, nemali by ste si do
nikdy vklada vatu. Je ovea lepie, ak aj v tomto prpade vyuije-
te akupresru...
Sadnite si vzpriamene a hlavu zahka naklote dopredu. Teraz
si palcom a prstami pravej ruky chyte av ruku, a to tak, e
palec polote na jej chrbt na rku dvoch prstov odkbu ukazov-
ku a potom ho posuniete ete o rku polovice prsta smerom k palcu.
74
Krvcanie z
n ona
KRVCANI E z NOSA
Sadnite si vzpriamene a hlavu zahka naklote
dopredu. Palcom a prstami pravej ruky si chyte
lvu ruku, a to tak, e palec polote na jej chrbt
na trku dvoch prstov pod ukazovkom a potom
ho posuniete ete o rku polovice prsta smerom
k palcu.
75 Krvcanie z nosa
Tento bod treba tri minty vemi energicky masrova smerom
k zpstiu. Napokon zopakujte to ist na pravej ruke a tto
mas si robte preventvne kad dve a tri hodiny.
Pri alom spsobe bodovej mase zameranej proti krvca-
niu z nosa treba ahko zakloni hlavu. Ke ste tak urobili,
nahmatajte si na ztylku bod, ktor sa nachdza na mieste, kde
sa kon ztylok a zana lebka. Ak ste tento bod nali, muste ho
cti ako mal guku. Teraz prstom silno pritlate na tto kos
a masrujte kou krivmi pohybmi. Neprestate, aj ke poci-
ujete miernu boles nali ste toti presne ten citliv bod, ktor
ste hadali, a po dvoch mintach masrovania krvcanie zva
prestane.
Dva alie body, ktor mono vyuva pri prevencii, leia na
ele. Prilote si obidva ukazovky na body, ktor sa nachdzaj
na rku pol druha prsta od stredu ela. Masrujte si tieto miesta
tri minty smerom von, ale nie prisilno jemn tlak plne sta.
Tto bodov mas si robte najmenej dvakrt denne.
Ak mte diea so sklonom ku krvcaniu z nosa, odpora sa
nasledujca mas, ktor vak m sli iba na prevenciu. Naj-
lepie je, ak diea le na bruchu, hoci ho mete masrova aj
vtedy, ke sed naklonen dopredu. Poklopkvajte prostredn-
kom body, ktor leia na chrbtici uprostred medzi lopatkami
a pomaly postupujte smerom dole, a to a potia, kde sa konia
rebr. Poklopkvajte len jemne, vdy smerom zhora nadol tri
minty dvakrt denne. Po ase by nchylnos na krvcanie
z nosa mala presta.
76 Krvn tlak - nzky
KRVN TLAK - N ZKY
Ako sa dosta na ,,vyie obrtky"...
Nzky tlak sa vo veobecnosti poklad za aksi poistku" pre
vy vek, lebo etr srdce a cievy. Nzky tlak (hypotnia) m vak
aj svoje nevhody. Niekedy ide toti o ivot na nzke obrtky",
lebo telesn i duevn vkonnos je znen lovek sa rchlo
unav, m um v uiach, pociuje tlak v hlave alebo zvraty,
najm rno pri vstvan. udia s privemi nzkym tlakom s ul
a veer, ke sa konene ich krvn obeh rozprdil. Navye
postihnut nevydria dlho st a pri mimoriadnej zai ako
napr. nedostatku spnku, psychickch vzruchoch alebo konflik-
toch dokonca niekedy upadn do bezvedomia.
Prinou privemi nzkeho tlaku je vinou nedostatok pohy-
bu. Ak sa od srdca vyaduje len mal vkon, jeho svalstvo sa
pomaly scvrkva srdce sa zmenuje, no mus erpa rovnak
mnostvo krvi. Preto sa u pri najmenom zaaen znane zvi
pulz. Postihnut sa vak domnieva, e m slab srdce a ahne si
do postele. To je vak omyl. Srdce nie je chor, iba je mlo
trnovan! Preto polihovanie a etrenie sa mu tento stav iba
zhori.
Ak teda mte tlak 100 na 70 alebo ete menej, mete si ho
sami zvi tm, e budete pi vea kvy alebo aju a portova.
Pomc si vak mete aj akupresrou.
Polote si av alebo prav ruku dlaou na ztylok. Potom
pkrt za sebou silno pritlate. Takto jednoducho si mete
zvi krvn tlak. Tto mas by ste mali robi aspo trikrt za
de, ale v nijakom prpade vtedy, ak vs nieo nazlostilo alebo
ste rozruen pre in prinu. Tieto duevn pocity toti sami od
seba spsobia, e vm vzkyp krv", a preto by ste mali akupre-
sru odsun na neskorie.
al bod sa nachdza na vntornej strane predkolenia a d
sa na psobi len v ed. Polote prave chodidlo na av koleno
77
Krvn tlak - nzky
KRVN TLAK -NZKY
Privemi nzky tlak si zvite tm, e si av alebo
prav ruku dlaou prilote na ztylok
78 Krvn tlak - vysok
a potom av ruku na prav predkolenie tak, aby ste malikom
ctili vntorn lenok. Palcom obsiahnite predkolenie. Teraz
pritlate silno ukazovkom tesne veda prostrednka, a to trikrt
rchlo za sebou. Bol to? To je dobre, lebo ste nali to sprvne
miesto! To ist urobte na avom predkolen, a op na pravom.
Obidve predkolenia treba masrova trikrt denne po tri razy. i
zanete pravm alebo avm predkolenm, nie je dleit.
Tret bod sa nachdza na nechtovom lku malka. Ak budete
na tomto mieste nechtom palca tej istej ruky zahka pritla zo
strany prstennka, oskoro poctite na uritom mieste bodav
boles. Prve toto miesto muste tlai trikrt krtko za sebou na
oboch rukch aspo trikrt za de. Nie vak privemi silno
sta slab tlak.
Ak sa vm ani po vetkch tchto akupresrnych metdach
neuav, mali by ste. sa da dkladne vyetri u lekra. Je toti
mon, e trpte na nejak poruchu uritho orgnu, ktor vak
me liei len odbornk!
KRVN TLAK - VYSOK
Nezvyajn javy berte vne!
Ete asi pred tridsiatimi rokmi sa o vysokom krvnom tlaku
hovorilo, e patr k prejavom staroby. Pri tejto chorobe toti
v priebehu rokov vznikaj vpenat usadeniny v artrich. Tm
sa stvaj tuhmi, krehkejmi a umi, take krv si mus kliesni
cestu s ovea vou nmahou ako predtm. loveku to prina
mnostvo akost: na krku a v sluchch cti, ako mu pulzuje krv,
pociuje vntorn nepokoj a pokoka je neprirodzene erven.
Neskr sa dostav dchavinos a lovek cti srdce, ktor je
nten podva v vkon.
Ete i dnes je vysok krvn tlak (hypertnia) najastejm
ochorenm artri v pokroilom veku. Medzitm sa vak ukza-
79
Krvn tlak - vysok
KRVN TLAK VYSOK
Prostrednk pravej ruky si chyte palcom a ukazo-
vkom avej a jeho konek tlate sprava i zava.
80 Krvn tlak - vysok
lo, e tto choroba postihuje aj tyridsa, tridsa, ba aj dvadsa-
ronch ud. Priny treba asto hlada v psoben nho ivot-
nho prostredia. Stres, nadmern za, rodinn i pracovn kon-
flikty, nedostaton telesn pohyb pri bohatom stravovan
a nadmernom pitkrstve (privela cigariet a alkoholu) to
vetko me vyvola zvenie krvnho tlaku.
Zven krvn tlak asto zostva dlh roky neodhalen. Pocit
zvratu, um v uiach, ahk podrdenos, siln benie srdca
u pri malej, nezvyajnej zai toto vetko pacient neberie
vne, kee sa tieto akosti zjavuj v dos dlhch intervaloch.
Idelny krvn tlak m v kadom veku v artrich hornch
konatn hodnotu 120 na 80. O vysokom krvnom tlaku mono
vlastne hovori a od hodnt nad 150 a 160 na 90 a 95. Takto
zven tlak treba bezpodmienene normalizova, lebo trval
zvenie me ma za nsledok vne srdcov a cievne ochorenie,
okrem inho asto smrten porku.
Akupresru popri konzekventnom dodriavan ivotospr-
vy a dity proti vysokmu tlaku krvi treba robi nasledovne:
prostrednk avej ruky si chyte palcom a ukazovkom pravej
a jeho konek tlate sprava i zava. Vzpt si prst silno ahajte
a op tlate, a to dve minty. To ist potom urobte s pravm
prostrednkom. Mas oboch prostrednkov robte trikrt za
sebou striedavo a aspo p rz za de, priom zakadm za-
najte avm prstom!
Existuj vak ete i alie masne body proti vysokmu tlaku
na kadej strane tela tri:
Nad unm lalikom v zreze, ktor sa nachdza medzi dvo-
ma chrupavkovitmi vbekami. Na toto miesto jemne tlate
nechtom ukazovka, km palec spova na zadnej strane
ucha.
Medzi spodnou asou palca a zpstnou ryhou. Na tomto
mieste treba zahka posva kou sem a ta alebo poklopkva
konekmi prstov.
81 Mentruan poruchy
V priehlbinch pod jablkami. Toto miesto treba masrova
napnutm ukazovkom alebo prostrednkom.
Pri vetkch tchto bodoch plat: Zakadm zanite na avej
strane tela a potom prejdite npravu! Okrem bodov na prostred-
nku vetky ostatn body treba masrova len jemne, lebo ak sa
u vpenat usadeniny vytvorili, prisilnm tlakom by ste vemi
zaaovali artrie. Naopak, ahk tlak psob na ne povzbudzu-
jce.
MENTRUAN PORUCHY
Ako si mete zmierni kovit bolesti v podbm...
Medzi telesnmi funkciami loveka nie je vea takch proce-
sov, ktorch cyklus by sa opakoval s takou zriedkavou pravidel-
nosou ako mentruan cyklus eny. Mentrucia (z latinskho
menstruus = mesan) me prs prv raz u vo veku iestich,
ale aj osemnstich rokov, no vo veobecnosti mono poveda, e
sa zana medzi desiatym a ptnstym rokom ivota eny.
Tto pravidelnos mono pozorova aj pri trvan mentrua-
nho cyklu. V podstate by mal trva 28 dn, no nezriedka je
krat 20 a 22 dn alebo dlh 34 a 36 dn. Cyklus prebieha
normlne, ak mentrucia prichdza vdy v rovnakom asovom
rozpt, nezvisle od toho, i je toto rozptie dlhie alebo kratie
ako 28 dn.
Ak je ena zdrav, nerob jej problmy vyrovna sa s psychic-
kmi vkyvmi, ktor so sebou prina mentruan cyklus. Ak
sa vak vyskytuj fyzick alebo psychick akosti, dochdza
k malm nepravidelnostiam, ktor sa asom stvaj pravidelnmi.
Poruchy mentruanho cyklu s asto prvm znamenm. Ak
mesan krvcanie neprichdza pravidelne, nsledkom mu by
kovit bolesti v podbru, celkov nevonos, depresie krv-
canie navye kole od slabho a po nadmern.
82
Mentruan poruchy
MENTRUAN PORUCHY
Ak vs trpia kovit bolesti, treba si masrova
oblas medzi pupkom a ochlpenm ohanbia.
83 Mentruan poruchy
Pretoe prinou mentruanch akost me by in vna
choroba, mono odpora nvtevu lekra. Ak sa vak ani
odbornm vyetrenm nezist nijak choroba a lekr vm predp-
e iba prostriedok na utenie bolest, mete si pomc aj inak,
bez uvania liekov...
Ak vs trpia kovit bolesti, treba pristpi k bodovej mas-
i oblasti medzi pupkom a ochlpenm ohanbia. Najprv si prilote
cel (tepl!) dla na brucho presne pod pupok a mierne pritlate.
Ctite, ako teplo vyaruje do brucha? Vborne! Teraz posute
dla o rku jednho prsta niie. Ak aj tam zretene ctite teplo,
znovu postpte o rku jednho prsta niie a napokon ete
niie.
Tieto miesta by ste si mali masrova rno a veer v posteli.
Dku tlaku tu nemono vopred uri, lebo pocit tepla sa nedo-
stavuje u kadho za rovnak as.
Ak vm spsobuje akosti nadmern krvcanie, mete si ho
zmierni bodovou masou na chodidle. Sadnite si na stoliku
a vylote si av nohu na prav stehno. Prostrednkom si teraz
dve minty masrujte strednm tlakom bod, ktor sa nachdza
uprostred chodidla presne pod vntornm lenkom. Potom zopa-
kujte to ist na pravom chodidle. Tto mas si robte trikrt
denne.
Ak mte nepravideln mentruan cyklus a krvcania s len
vemi slab, polote si nohy pevne na dlku a masrujte
znovu prostrednkom najmenej dve minty silnm tlakom
bod, ktor sa nachdza na rku dvoch palcov nad medzerou medzi
palcom a druhm prstom. Tto mas si urobte najprv na avej
a potom na pravej nohe trikrt denne.
84 Migrna
MI GRNA
es spsobov zmierovania bolest a prevencie
Migrenzne bolesti hlavy sa zanaj kom mozgovch te-
pien v uritej ohranienej asti mozgu, ktorej prekrvenie sa pod-
statne obmedzuje nsledkom znenej svetlosti ciev. Tto prek-
ka spsobuje sstavn rast tlaku v postihnutej oblasti, a km
krv napokon nsilne nevnikne do ciev a nerozri ich. Rozrenie
spsobuje boles a me by sprevdzan vtlaenm krvi do
mozgovho tkaniva.
Zchvaty migrny sa zanaj nevonosou, extrmnou precit-
livenosou na svetlo a zvuky, ako aj veobecnou stiesnenosou.
Pridruuj sa zave neznesiten bolesti hlavy, ktor prichdzaj
vo vlnch, v rytme pulzu, a asto ich sprevdza vracanie a miha-
nie pred oami. V akch prpadoch s mon ochrnutia a po-
moovanie.
Prv zchvaty migrny prichdzaj v ase puberty, zriedkavo
pred ou a po nej. Choroba sa asto ded, priom u ien sa
zchvaty sstreuj do dn pred mentruciou. Zchvat migrny
vak me vyvola aj prlin vzruenie, stres a zmena poasia.
Ak trpte migrnami, mali by ste by sstavne v kontakte
s lekrom. Pritom vak mete lieenie podpori akupresrou
a pri zchvatoch si zmierova bolesti...
Polote si ruku dlaou na bolestiv miesto a plochou celej ruky
viackrt silno pritlate. Na alie miesta, na ktorch treba pri
migrne robi bodov mas, sta zahka pklopkva ukazov-
kom alebo prostrednkom. Tieto body leia uprostred temena
a treba ich pklopkva rovnakm smerom, akm sa ah boles.
Napokon treba konekmi tyroch prstov kadej ruky zahka
poklopka po lnii, ktor spja vonkajie ktiky o a vrchn okraj
u na obidvoch stranch.
Bolesti asto ustpia aj vtedy, ke sa rob boov mas na
ztylku naavo i napravo od chrbtice smerom od vlasov dole k ple-
85
Migrna
MI GRNA
Prilote si ruku dlaou na bolestiv miesto a plo-
chou celej ruky silno pritlate.
alie akupresrne body leia uprostred teme-
na a treba ich poklopkva rovnakm smerom,
akm sa ah boles. Napokon treba zahka po-
klopka po lnii, ktor spja vonkajie ktiky o
a horn okraj u na obidvoch stranch.
Bolesti asto ustpia aj vtedy, ke sa rob bodo-
v mas na ztylku naavo i napravo od chrbtice
smerom od vlasov dole k pleciam.
86 Ndcha
dm. Tto mas znovu na obidvoch stranch sasne
treba robi silnm tlakom, aby sa uvonilo napt svalstvo.
alie akupresrne body leia na rukch. Ke palcom a uka-
zovkom pravej ruky siahnete medzi palec a ukazovk avej ruky,
ctite najprv iba mkk svalstvo. Ak vak budete postupova
hmatom trochu alej smerom k zpstiu, dostan sa vm prsty
medzi dve kosti. Na tomto mieste treba pevne stisn ak ctite
bodav boles, tlaili ste na sprvny bod. Tieto miesta na obi-
dvoch rukch treba preventvne masrova (ie stisn desakrt
za sebou) vdy znovu, aj vtedy, ke prve nemte zchvat migr-
ny, a to rno, napoludnie a veer.
Zostva u len posledn akupresrny bod, prostrednctvom
ktorho mono psobi proti migrne: obsiahnite si pravou ru-
kou (dlaou a prstami) av predlaktie tak, aby ste pravm
ukazovkom ctili lakov k b.
Tam, kde teraz mte poloen prstennk, je to sprvne miesto.
Pritlate na o mono najsilnejie a asi desa seknd krivmi
pohybmi posvajte kou sem a ta. Potom zopakujte to ist na
pravom predlakt. Tto mas si robte pkrt denne najprv na
strane, na ktorej ctite migrenzne bolesti, a potom aj na druhej
strane.
N D C H A
Verte akupresre!
Poet vrusov, ktor mu vyvola zpal hornch ciest dcha-
cch, je vemi vek, no pri kadej ndche ide o in vrusy, a preto
proti nej dodnes neexistuj preventvne prostriedky. Zpal slizni-
ce sa takmer vdy ri alej a alej a riasinkov epitel, bohato
pretkan pohrikovitmi telieskami, liazkami a krvnmi cieva-
mi, ktor tvor najvrchnejiu vrstvu buniek sliznicovho tkaniva,
sa pri tom pe, a preto je len v obmedzenej miere schopn brni
prenikaniu vrusov.
87
Ndcha
NDCHA
Prilote si obidva ukazovky na rku jednho
prsta nad oboie, a to v miestach nad vntornmi
ktikmi o. Masrujte dve minty obidva tieto
body sasne jemnm tlakom krivmi pohybmi
a potom ihne prilote prsty na vonkajie ktiky
oi.
88 Ndcha
ahk nava, zdurenie nosovej sliznice, vemi vodnat vlu-
ky, astejie siakanie, otupen uch, ako aj neskorie kriabanie
v oblasti hrtanu a mierne zven teplota s prznakmi nekod-
nej ndchy, ktor zvyajne prejde za jeden tde. Ak sa vak
zjav hnisav sekrt, postihnut dostane horku a pri zohnut
cti tlak vedia nosa, znamen to, e s zasiahnut aj prnosov
dutiny.
Ndcha je asto vodnm alebo sprievodnm javom inch
ochoren a strat sa a po vylieen prvotnej choroby. Prinami
chronickej ndchy naproti tomu bvaj vinou vroden
vrastky v nose, ktor mus liei lekr.
Pri aktnej ndche, ktor tri dni prichdza, tri dni zostva
a tri dni odchdza", siahaj udia vinou po nosnch kvap-
kch. Tu sa vak treba ma na pozore, pretoe priast pouva-
nie rob lieky neinnmi. Inhalovanie harmanekovch pr
alebo oarovanie tvre infraervenm svetlom sce spsobuje
odpuchnutie sliznice, no m vinou iba krtkodob inok.
Naproti tomu pomocou akupresry sa takto akosti daj
zmierni ovea ahie...
Prilote si obidva ukazovky na rku jednho prsta nad oboie,
a to v miestach nad vntornmi ktikmi o. Masrujte dve minty
obidva tieto body sasne jemnm tlakom krivmi pohybmi
a potom si ihned prilote prsty na vonkajie ktiky o. Aj tieto
body masrujte len jemne, ale vdy smerom von. Postup opakujte
najmenej trikrt denne, aj ke vs prve netrpi ndcha.
Aj alie akupresrne body sa nachdzaj na tvri. Prilote
obidva ukazovky na rku dvoch prstov pod zreniky a o jeden
prst pod ukazovky prilote prostrednky. Masrujte tieto oblasti
pod oami miernym tlakom smerom dole, a to tri minty trikrt
denne.
Ak vs trpi najm upchat nos, mali by ste si oetri jeho
okolie: prilote si obidva prostrednky na miesta, kde sa udom,
89 Nadvha
ktor nosia okuliare, opiera rm o nos, a ukazovky sasne na
vntorn zaiatky oboia. Tieto body treba sasne masrova tri
minty najmenej tri, lepie vak pkrt denne tak, e na nich
miernym, tlakom posvate pokoku smerom hore.
Bvaj vak aj situcie, ke akupresra na tvri nie je prve
najvhodnejia naprklad vtedy, ke ste v spolonosti. Aj
v takchto situcich vak mete nenpadne psobi proti nd-
che pomocou bodovej mase: prilote ukazovk a prostrednk
respektve palec jednej ruky na dla respektve na chrbt druhej
ruky, a to na dva prsty pod hlavn klb palca. Teraz prsty posute
ete o pol prsta smerom k palcu a masrujte si tto oblas tri a
p mint vae akosti sa stratia.
NADVHA
S ditami opatrne!
Kad tret dospel lovek vi viac, ako by mal! Je to nebez-
pen, pretoe vrazn nadvha zvyuje riziko ochorenia
okrem inho na dnu, cukrovku alebo niektor cievnu chorobu.
asto hroz aj nebezpeenstvo srdcovho infarktu. Tieto zdra-
votn priny vak vinou nie s najm u ien hlavnou
prinou odtuovania. Nie je mlo takch, ktor sa skr daj
ovplyvni spoloenskmi idelmi krsy. Odtuovacie kry s
toti vo vekej mde a takmer denne niekto prichdza s ditami
a krami subujcimi zzraky. Ani zaleka vak nie s vetky
inn a namiesto pomoci mu asto dokonca aj ukodi, preto-
e pri zostavovan jedlneho lstka sa nie vdy db na ivotne
dleit zsobovanie organizmu vetkmi ivinami. Vsledkom
je sce thly, ale chor lovek.
i sa nm to pi alebo nie, je znme, e tuk sa rozpust", iba
ke znime prvo energie, ie potravn. Ke vak menej jeme,
90
Nadvha
NADVHA
Ak vs raz znovu prepadne vek hlad, ihne si na
avom ramene vyhadajte presn stred medzi ple-
com a picom laka. Potom si nahmatajte bod,
ktor sa nachdza uprostred ramena z vonkajej
strany.
91 Nadvha
prijmame automaticky aj menej vitamnov, minerlov a stopo-
vch prvkov. Najm drastick hladovanie me by preto nebez-
pen. Lekri pred nm vdy znova varuj, pretoe pri takejto
radiklnej kre sa v tele rchlo vyerpvaj mal zsoby vitam-
nov rozpustnch vo vode. Organizmus je vak na ne mimoriadne
odkzan, pretoe hraj dleit lohu pri fungovan nervovej
sstavy a pri tvorbe krvi.
Prv prznaky nedostatonho prsunu vitamnov postihnut
vinou ani nespozoruje. Ke sa rchlo unavte, neviete sa
sstredi a ctite sa skene, asto to pripisujete rozlinm von-
kajm vplyvom. S akosami sa vinou vyrovnte a dfate, e
vetko prejde samo od seba. Kee vak v takchto prpadoch
nezriedka ide o nedostaton prsun vitamnov, mono si dobr
zdravotn stav obnovi prslunmi opatreniami.
Ak si teda plnujete odtuovaciu kru, mali by ste dba na
sprvne zloenie potravn, ktor navye treba pripravova etr-
nm spsobom, aby v jedle zostalo o mono najviac vitamnov
a minerlnych ltok.
Ke ns vak pri dite zane trpi pocit hladu, asto ni
nezme ani neviemak dobr va. Mnoh udia, ktor chc
schudn, preruuj ditu, lebo nevedia odola chuti do jedla.
Proti kkaniu v aldku sa vak mete brni pome vm
pri tom akupresra...
Ak vs teraz znovu prepadne stran hlad, ihne si na avom
ramene vyhadajte presn stred medzi plecom a picom laka.
Teraz si nahmatajte bod, ktor sa nachdza uprostred ramena
z vonkajej strany a mintu si ho masrujte krivmi pohybmi.
Potom urobte to ist na pravej ruke a tento druh mase strieda-
vo opakujte na obidvoch ramench, a km vs chu do jedla
neprejde.
Pomoc pri odtuovacej kre vm poskytne aj mas bodu,
ktor sa nachdza na rku dvoch prstov pod pupkom. Pritlate na
toto miesto silno pkrt za sebou, aj ke je to bolestiv. Tto
92 Nahluchlos
mas robte vdy hodinu po jedle, pretoe podporuje vyluova-
nie vody, ktor sa hromad v tele ud s nadvhou.
Dva alie body sa nachdzaj uprostred najspodnejch rebier.
Masrujte si ich denne najlepie vdy pol hodiny pred jedlom.
NAHLUCHLOS
Ako pomc svojmu sluchu...
Nahluchlos je vemi neprjemn porucha, najm ke postih-
nut na jedno ucho ete pouje lepie ako na druh. Orientcia
v hluku a identifikcia jednotlivch zvukov, ktor inak prebieha
automaticky, je saen a dobr" ucho je vystaven nadmern-
mu zaaeniu.
Ak si myslte, e krn, un a nosov lekr by vs mohol
zbavi nahluchlosti, mlite sa. Prirodzene, e aktne un choro-
by me liei dobre, no k nahluchlosti sa bude stava s rezervou.
Na otzku, i u potrebujete navac prstroj alebo ete nie,
v nejednom prpade nemono da jednoznan odpove.
Nahluchl pacient je postupom asu oraz neistej a mrzutej-
, pretoe pouje iba polovicu toho, o mu udia hovoria.
Ani v takomto prpade vak netreba hne zfa, pretoe sa
mete poksi zlepi svoj sluch pomocou akupresry...
Prv bod njdete nasledujcim spsobom: Prechdzajte uka-
zovkom zozadu dopredu po okraji unice. Na mieste, kde je
unica v oblasti spnkov prirasten k hlave, sa zastavte. Asi p
milimetrov pod tmto miestom nahmatte jamku posunut trochu
smerom dozadu. Toto je akupresrny bod, ktor zahka masrujte
tri minty krivmi pohybmi.
Druh akupresrny bod le takmer tesne spredu pod miestom,
kde je prirasten un lalik. Ke otvorte sta, ctite tam mal
priehlbinku, ktor tie treba masrova tri minty.
Ak si zvyknete masrova spomenut body na obidvoch uiach
93
Nahluchlos
NAHLUCHLOS
Prv bod njdete tak, e si ukazovkom prech-
dzate zozadu dopredu po okraji unice. Na mies-
te, kde je unica v oblasti spnkov prirasten
k hlave, sa zastavte.
94 Nahluchlos
dva a trikrt denne, oskoro zistte pomerne vrazn zlepenie
sluchu ibae by ste boli hluch.
aliu monos proti nahluchlosti ponka bodov mas na
nohch. Nahluchlos toti asto vznik ako nsledok poruchy
krvnho obehu vo vntornom uchu, zave me s aj o chronic-
k zpal.
Body, prostrednctvom ktorch mono psobi na ui, sa
nachdzaj pod tvrtm a piatym prstom na obidvoch nohch,
tesne na zaiatku chodidla. Tieto miesta treba silno masrova
palcom. Ak pri tom natrafte na oblas, v ktorej pociujete boda-
v alebo aj miernu boles, je to len dkaz toho, e s vaimi uami
volaco nieje v poriadku, ale aj znamenie, e lieba je ete mon.
Robte si na tchto miestach bodov mas iba jeden raz denne
v trvan desiatich mint.
Nasledujce body si treba na rozdiel od predchdzajceho
masrova najmenej trikrt denne. Nahmatajte si prstom na von-
kajej strane nohy uprostred medzi lenkom a koncom pty miesto,
ktor pri pritlaen bol. Tto oblas masrujte strednm tlakom
dve minty smerom k lenku. To vak ete nie je vetko, pretoe
nasleduje dvojmintov mas na opanej strane, ie na vntor-
nej strane nohy, a to tie uprostred medzi lenkom a ptou.
Masrujte si takto najprv av a potom prav nohu.
Troku ikovnej udia so silou v prstoch si mu masrova
obidve akupresrne oblasti zrove, a to tak, e si zozadu obsiah-
nu ptu a masruj spomenut body sasne palcom a ukazov-
kom. V tomto prpade ide sce o inn, ale dlhodob program,
preto inok tohto druhu mase nemono oakva okamite.
95 Nechutenstvo
NECHUTENSTVO
Cieavedome si nanovo podporte chu do jedla!
Nechutenstvo me ma viacero prin. Patr k prirodzenm
reakcim pri nhlom vzruen (hrozba, nebezpeenstvo), pri ve-
kch sklamaniach, bolestivch zitkoch (smr lena rodiny)
alebo pri asovej tiesni. Deti nechutenstvom protestuj proti
zanedbvaniu, proti nteniu do jedla, ale aj pri konfliktnch
situcich v rodine, naprklad pri astch hdkach rodiov. ,
Prinu nechutenstva vak mu vyvola aj psychicky podmie-
nen konflikty, napr. nerieiten akosti v zamestnan, vntor-
n (mono aj neuvedomen) odmietav postoj voi nemilovan-
mu partnerovi alebo nemilovanmu dieau. Prinou vak me
by aj odpor voi chorobnej trfalosti a nesplnitenm poiadav-
km, alebo jednoducho strach z loh a otzok, v ktorch si
lovek nie je ist.
Zvltna forma nechutenstva sa niekedy vyskytuje u mladch
dievat, ktor bezprostredne pred prechodom do dospelosti do-
stan strach zo svojho prirodzenho pohlavnho poslania.
Nechutenstvo, odpor voi uritm jedlm, zpcha, vynechanie
mentrucie s zaiatkom redukcie hmotnosti, ktor vedie k pl-
nmu vy chudnutiu a k zneniu vetkch funkci organizmu.
Napriek svojmu pubertlnemu nechutenstvu" zostvaj tieto
dievat prekvapujco dlho vkonn svoje kolsk a in
povinnosti si plnia s rovnakou hevnatosou, s akou odolvaj
vlastnmu pudu sebazchovy. A nepremekaj ani jednu prlei-
tos tajne jedlo vylia alebo ho po zjeden znovu vyvrti.
Proti vetkm tmto formm nechutenstva pomhaj lieky,
ktor predpe lekr po dkladnej prehliadke. Proti nechutenstvu
v puberte by sa vak malo bojova psychoterapiou.
No nechutenstvo mono liei aj pomocou akupresry. Cel-
kom zahka (!) prilote ruku dlaou na aldok do stredu medzi
pupkom a spodnm koncom hrudnej kosti. Vemi jemnm kri-
96
Nechutenstvo
NECHUTENSTVO
Celkom zahka (!) prilote ruku dlaou na al-
dok do stredu medzi pupkom a spodnm koncom
hrudnej kosti.
97 Neplodnos
vm pohybom masrujte tto oblas tridsa seknd. Potom po-
hyb zastavte, nechajte ruku spova na tejto oblasti, prilote na
u druh ruku a stredne silne pritlate tri razy za sebou. Toto
cvienie by ste mali robi len raz za de, a to rno v posteli.
alie dva body proti nechutenstvu njdete v strede predlak-
tia, a to na rku troch prstov od zpstia. Na toto miesto polote
prav palec, ostatn prsty s na druhej strane avho predlaktia.
Tento bod masrujte silnm tlakom dve minty smerom k dlani.
Potom to ist urobte na pravom predlakt. Ak nechutenstvo
pramen z psychickch konfliktov (nechutenstvo dievat!), odpo-
ra sa akupresra na malkoch. Nechtom pravho palca tlate
na bod, ktor sa nachdza na vntornej strane avho malka,
presne tam, odkia vystupuje nechet. Tlate vemi silno, a pocti-
te boles! To ist urobte na pravom malku.
V protiklade s akupresrou aldka posledn dva spsoby by
ste mali pouva tvr hodiny pred jedlom. Ak sa vm tmto
lieenm vrti normlna chu do jedla, aj naalej sa odpora
pokraova v akupresre ete niekoko tdov, aby sa zabrnilo
prpadnej recidve.
NEPLODNOS
Mte niekoko monost
Desa a ptns percent manelstiev zostva proti vli man-
elskch partnerov bezdetnch. Priny sterility siahaj od pri-
vemi zriedkavho styku manelov a neznalosti plodnch dn a
po fyzick prekky, od neobratnosti pri sloi a po vne
poruchy. Okrem inho je mon, e ensk vajko sprvne
nedozrieva, a preto ho musk spermia neme oplodni. Vajco-
vody mu by aj nepriechodn alebo zrasten a svoju lohu
mu zohrva aj takzvan letlne faktory, pri ktorch ide o de-
din vlastnosti spsobujce, e plod odumrie u v embryonl-
98 Neplodnos
om tdiu. V takom prpade dochdza k potratom, ktor enu
psychicky vemi zaauj.
Napokon me s aj neznanlivos muskch a enskch
sekrtov. Vsledkom je, e oplodnenie vlastnm manelom nieje
mon, hoci s inm partnerom by sa kedykovek podarilo.
Zrasten alebo nepriechodn vajcovody si vyaduj chirurgic-
k zkrok a pouva pri nich akupresru nem nijak zmysel.
Ani letlne faktory a neznanlivos sekrtov sa nedaj odstrni
bodovou masou.
S vak aj in priny, preo niektor manelsk pry nemu
ma deti, naprklad dlhoron zvyk pouva hormonlnu anti-
koncepciu alebo vntorn postoj obidvoch partnerov: Nie,
nechceme diea!" To vetko me vies k tomu, e ena neoar-
chavie ani vtedy, ke prestane uva pilulky, pretoe obidvaja
partneri napokon dospeli k zveru, e predsa len chc ma diea.
Ak antikoncepcia a vntorn fyzick odmietanie dieaa vyra-
dili z innosti urit telesn funkcie, mete ich zaktivizova
akupresrou...
Najdleitejie body sa v tomto prpade nachdzaj na hru-
kch prostrednkov a prstennkov. Stisnite ich silno medzi dva
prsty druhej ruky, a to desa a dvanskrt tesne za sebou
kad de najmenej tri razy. Rchlej inok dosiahnete, ak
tento postup budete opakova p a sedemkrt denne.
Bruk prostrednkov a prstennkov vak nie s jedinmi
bodmi, na ktor treba psobi. Nasleduj tri body na dlaniach.
Leia na priamke medzi hnkou prostrednka a zpstm. Najlep-
ie a najjednoduchie je celkom zahka si poklopkva ukazov-
kom druhej ruky po zpst v mieste pod prostrednkom, teda
smerom k srdcu. Aj tto mas by ste mali robi viac rz denne,
a to vdy dvadsa seknd.
alej nasleduje ttna aza. Okrem inch liaz v tele ovplyv-
uje aj azy vyluujce ensk hormny. ttna aza je vak
vemi citliv, a preto sa po nej smie poklopkva iba vemi jemne.
99 Neplodnos
NEPLODNOS
Najdleitejie body sa v tomto prpade nach-
dzaj na hrukch prostrednkov a prstennkov.
100 Neuralgia trojklanho nervu
na povzbudenie innosti ttnej azy celkom sta ahk klopka-
nie prostrednkom v dke desa a dvadsa seknd, ale iba
jedenkrt denne.
Posledn miesto, na ktor treba psobi predovetkm pri
prevane psychicky podmienenej neplodnosti, le uprostred me-
dzi pupkom a zaiatkom ochlpenia ohanbia. Tento bod si mete
vemi jednoducho masrova tak, e si na zahka polote dla-
ou cel plochu ruky a nechte dovntra prenika teplo, ktor
z nej vyaruje. Ruku by ste si mali necha priloen p a desa
mint dvakrt denne, najlepie rno a veer v posteli. Prednos-
ou tohto spsobu je, e teplo psob upokojujco a uvouje
ke.
NEURALGI A TROJ KLANHO NERVU
Dleit je prevencia
Prichdza to ako blesk z jasnho neba: do jednej polovice
tvre zrazu vystrel prudk boles, ktor me trva niekoko
seknd, ale aj niekoko mint, no zave sa me pretiahnu aj na
cel hodiny. Potom m postihnut cel tdne, ba i mesiace
pokoj a km sa jednho da boles nezjav rovnako neoak-
vane znova.
Takto zchvaty s typick pre takzvan neuralgiu trojklan-
ho nervu. Vyskytuje sa vdy na jednej, vinou na pravej strane
tvre a astejie trpi eny ako muov. Neuralgia trojklanho
nervu me ma rozlin priny. Vinou ide o poruchu elek-
trickej vodivosti trojklanho nervu (je to piaty hlavov nerv
vybiehajci zo strednho mozgu, rozvetvujci sa na tri hlavn
vetvy), ktor je spojen s jednou z ciev prechdzajcich popri
nerve. Tto tepna vyvja tlak na nervov obal, nsledkom oho
sa obal zuuje a vznik v om aksi krtke spojenie.
Neuralgia trojklanho nervu postihuje najm ud, ktor u
101
Neuralgia trojklanho nervu
NEURALGIA TROJKLANHO NERVU
Najdleitej bod njdete na unom laliku na
tej strane, na ktorej sa vyskytuj bolesti.
102 Neuralgia trojklanho nervu
prekroili pdesiaty rok ivota. akosti vyvolvaj tak vedn
innosti, ako je uvanie, rozprvanie, siakanie, zvanie, no na
vine me by aj dotyk alebo chlad. Okrem toho me by
neuralgia trojklanho nervu aj prznakom inch chorb, napr-
klad pri znetvoreniach, poraneniach alebo zpalovch procesoch
(predovetkm na zuboch), ale aj pri nezhubnch alebo zhub-
nch ndoroch. Lekri dnes vedia, e neuralgiu trojklanho
nervu me vyvola aj sklerza multiplex alebo choroby ltkovej
premeny.
Lekr me ahko stanovi diagnzu, pretoe akosti udva-
n pacientom s a privemi typick. Me pomc liekmi, ktor
s vak vemi siln a maj vedajie inky, ako naprklad zvra-
ty a maltnos. Zrove mu spsobi podrdenie aldka
a reva. Ak vak je medikamentzna lieba nespen, pome
len opercia, pri ktorej treba preloi pulzujcu tepnu, ktor
drdi trojklan nerv. Takto zsah vak me ma neblah
nsledky tvr me ochrn a znecitlivie.
Je teda vbec mon liei neuralgiu trojklanho nervu bez
liekov? Pravdae pomocu akupresry...
Najdleitej bod njdete na unom Miku na tej strane, na
ktorej sa vyskytn bolesti. Chyte ho medzi palec a ukazovk
a stlate tvrd vypuklinu, ktor sa nachdza nad Mikom. Stisni-
te ju vemi silno pkrt za sebou, aj ke je to bolestiv. Chvu
nato vs bude tvr bolie dokonca ete vmi, ale len krtko,
pretoe potom akosti vemi rchlo ustpia. Tto bodov ma-
s si robte trikrt denne ako prevenciu.
Dva alie body njdete na vntornch stranch oboia. Mas-
rujte si tieto miesta sasne obidvoma prostrednkmi alebo uka-
zovkmi smerom hore najmenej tri minty trikrt denne.
Ak vm neuralgia trojklanho nervu spsobuje mimoriadne
siln bolesti, mali by ste si okrem spomenutch bodov masrova
aj alie dva, ktor sa nachdzaj na zpstiach. Aby ste tieto
miesta nali, muste najprv roztiahnu obidva palce a ukazovky
103 Non pomoovanie
a potom si ruky vloi jednu do druhej. Tam, kde teraz le v
ukazovk, je bod, ktor treba silno masrova krivm pohy-
bom, a to tie tri minty trikrt denne, aj ke prve nemte
bolesti... Viete predsa: predchdza chorobe je lepie ako ju
liei.
NON POMOOVANIE
Ak lieky vemi nepomhaj...
Tento zlozvyk" je len v zriedkavch prpadoch nsledkom
ochorenia moovho mechra. Vinou s toti prinou psy-
chick alebo nervov poruchy. asto sa stva, e na vine s
dokonca rodiia. Chc, aby sa ich diea o najskr ptalo, a pre-
to ich kad tvrhodinu dvaj na nonk no vsledok je
tak, e tm dokonca non pomoovanie vyvolaj. K nonmu
pomoovaniu me vies aj zanedbvanie dieaa nelskavos
alebo hdky rodiov tu hraj znan rolu.
Odbornci tvrdia, e to, e diea zostane v noci such, sa d
oakva, a ke m rok a pol. Ak sa vak aj potom v noci
pomouje, mali by rodiia nacviova s dieaom vyprzdova-
nie mechra. To sa vak podar len vtedy, ak je medzi rodiom
a dieaom sprvny, dvern vzah...
Prv vec je, e diea treba vyzva k tomu, aby cez de nepustilo
mo u pri najmenom podrden. Ovea vmi treba cvii to,
aby napriek pociovanmu nutkaniu vedelo zadra vodu, a to
oraz dlhie. Prirodzene, veer pred spanm treba trva na tom,
aby sa mechr celkom vyprzdnil. Ke vak diea sp, nemali by
sme ho vytrhva zo spnku, pretoe sa me vytvori nvyk na
pomoovanie sa kad noc. Ani prsne obmedzovanie tekutn
neprina iadan spech, aj ke sa odpora zabrni dieau
v nadmernom pit, najm popoludn. A u vbec nepomhaj
hrozby tie skr non pomoovanie vyvolaj.
104
Non pomoovanie
NON POMOOVANIE
Asi hodinu pred spanm polote diea na brucho
a vetkmi prstami hadajte tyri body naavo
i napravo popri bedrovej chrbtici. Tieto body
jemne masrujte zhora nadol pol minty na oboch
stranch sasne.
105 Non pomoovanie
Niekedy sa stva, e deti, ktor sa u ptali, zan sa pomoo-
va znovu. Prinou bva asto iarlivos na novho srodenca.
Rodiia sa zrazu vmi staraj o bbtko a starie diea sa cti
zanedbvan. Preto chce neuvedomen nonm pomoo-
vanm sa znova na seba upta pozornos. Takto pocity maj aj
deti, ktor bvaj veer asto samy. Zaspvaj s plaom a
v noci sa to potom stane.
Lene i prav opak me by prinou nonho pomoovania.
Ak je diea nadmieru rozmaznan, zahan darekmi a spln sa
mu kad elanie, nezriedka sa z neho vyvinie truco, ktormu
rodiia asto neklad nijak vny odpor. Z tchto det vyrast
prern egoisti. Rozkazuj, o chc ma a ke to nedostan,
dvaj najavo takisto neuvedomen svoje trucovanie tm,
e sa v noci pomouj.
Pri nonom pomoovan nevemi pomhaj lieky, lebo odvyk-
n diea od pomoovania meme len sprvnou zmesou lsky
a autority. Pomha pri tom vak aj akupresra...
Asi hodinu pred spanm polote diea na brucho a vetkmi
prstami hadajte tyri body naavo i napravo popri bedrovej chrb-
tici. Tieto body jemne masrujte zhora nadol pol minty na
oboch stranch sasne. Potom pol minty jemne poklopkvajte
ukazovkom a prostrednkom po kostri.
Napokon sa venujte bruku dieaa. Polote jednu dla na
podbruko dieaa, tam, kde sa nachdza moov mechr. Potom
celkom zahka (!) tlate, a to p a desa seknd. Napokon
zopakujte tto akupresru pkrt vsledok bude tak, e
diea bude musie oskoro moi, a tm sa na noc vyprzdni
moov mechr.
106 Obliky
OBLI KY
Ako povzbudte ich funkciu...
Obliky leia mimo brunej dutiny v blzkosti chrbta asi na
rku dlane od chrbtice. Ich najdleitejou lohou je tvorba
mou. Ak obliky zlyhaj, v organizme sa hromadia ltky, ktor
by mali by z tela vylen, i konen produkty ltkovej premeny
(okrem inho kyseliny moovej, mooviny), a tm dochdza
k jeho vntornej otrave (urmia). Okrem isto vyluovacej funk-
cie maj obliky aj regulan lohu: tak naprklad funkcia obli-
iek priamo svis dokonca aj s dchanm, pretoe zmeny v in-
tenzite dchania ovplyvuj funkciu obliiek aj pri takejto
jednostrannej poruche sa musia obliky postara o rovnovhu
inov v organizme. Okrem toho musia obliky riadi prekrvenie
celho organizmu. alej s schopn vyluova ltky (renn),
ktor ved k zveniu tlaku krvi, a tak do obliiek prichdza viac
krvi na preistenie. Vysok krvn tlak neraz vyvolvaj prve
ochorenia obliiek.
Na tvorbu mou, zbavovanie organizmu jedov a regulovanie
hladiny minerlov v tele celkom sta jedna oblika preto je
mon odstrni jednu obliku bez nebezpeenstva vzniku ur-
mie. Napriek tomu sa lekr odhodlva na takto operciu iba po
zrelom zven, pretoe neme vedie, i zostvajcu, jedin
obliku nepostihne nejak choroba, a potom by u nebol na
druhej strane k dispozcii rezervn" orgn.
Na hornch ploch obidvoch obliiek sa nachdzaj nad-
obliky, ktor vak priamo nesvisia s funkciou obliiek, le ich
lohou je riadi hormonlne regulcie. Predsa vak nadobliky
hormonlne ovplyvuj vyluovaciu funkciu obliiek a hladinu
minerlov v tele.
Choroby postihuj obliky vemi asto najm u ien, ktor
maj ovea kratiu moov rru ako mui. Aj mnoh problmy
s vysokm tlakom zapriuj chor obliky. Funkn poruchy
107
Obliky
OBLI KY
Sadnite si na stoliku a njdite si na nohe bod,
ktor le na rku polovice prsta za a pod vntor-
nm lenkom.
108 Orgazmus
sa prejavuj najm mtnym moom, no na takto choroby
poukazuj aj siln bolesti chrbta. Lekrske oetrenie ochorenia
obliiek je nevyhnutn, no lieenie mono podpori aj bodovou
masou...
Sadnite si na stoliku a njdite si na nohe bod, ktor le na
rku polovice prsta za a pod vntornm lenkam. Masrujte si
tento bod tri minty smerom dole najprv na avej a potom na
pravej nohe. Potom si nahmatajte pri stehne na vntornom konci
kolennho zhybu bod, ktor sa nachdza v priehlbine medzi dvoma
ahami. Toto miesto si tie masrujte tri minty, ale smerom
hore znova najprv na avej a potom na pravej nohe. Tto
mas si robte trikrt denne.
al bod, prostrednctvom ktorho mono povzbudi funk-
ciu obliiek, sa nachdza na boku. Aby ste ho nali, muste
rameno necha visie priamo dole a predlaktie zdvihn dohora.
Ak ste tak urobili, nahmatajte si miesto, ktor sa nachdza na
rku tyroch prstov pod picom laka a masrujte si ho stredne
silnm tlakom smerom k podbruiu. Trojmintov mas najprv
na avej a potom na pravej strane si robte najmenej dvakrt
denne.
Na mas poslednch bodov potrebujete partnera. ahnite si
na brucho a dajte si masrova dva body, ktor sa nachdzaj na
rku dvoch prstov veda dolnho okraja vbeku druhho bedrov-
ho stavca. Masrova treba smerom k zadku najmenej tri minty
jeden raz denne.
ORGAZMUS
Ak mte akosti...
Poruchy orgazmu sa vyskytuj u ien ovea astejie ako
u muov. Ak mu nie je vyslovene impotentn, vinou je
schopn dosiahnu vrchol sexulneho vzruenia. U ien sa treba
na vec pozera diferencovanejie.
109 Orgazmus
Sexulne vzruen mu sa pri sloi vinou usiluje vemi
rchlo dosiahnu vyvrcholenie. Sexulne vzruen ena naproti
tomu mus prekona dlhiu cestu k orgazmu, a ak sa mu po
dosiahnut svojho vlastnho vyvrcholenia od partnerky ihne
odvrti, nedosiahne ho vbec. Okrem psychickch faktorov m-
u vies rovnako ahko k problmom s orgazmom aj vplyvy
vyvolan partnerskm vzahom poznaenm nudou a navou.
Pomocou bodovej mase mono tieto akosti znovu odstr-
ni akupresra vak me pomc aj celkom zdravm prom,
pretoe vedie k zveniu pocitu rozkoe, t. j. k tomu, e dvaja
udia prevaj telesn lsku ete plnie ako doteraz. Body, ktor
s v tomto prpade dleit, si me kad masrova sm, no
rovnako dobre meme robi akupresru aj partnerovi a uro-
bi ju sasou predohry k telesnmu spojeniu.
Najprv sa sstredme na chodidl. Tu sa rozhodujce body
nachdzaj presne uprostred. Leia v malej priehlbine a ke na
ne pomerne silno pritlate konekmi prstov, ctite ahk, boda-
v boles. To s tie sprvne miesta, na ktor treba desa a
ptnskrt pritlai najprv na avej a potom aj na pravej nohe.
Dva alie akupresrne body leia tie na chodidlch, a to na
rku jednho prsta nad a pod spomenutm bodom uprostred cho-
didla. Poklopkajte na kad z nich najmenej dvadsa rz, ale len
zahka. Potom nasleduje ahk poklopkvanie okolo vntornch
i vonkajch lenkov okolo kadho po desa seknd, priom
poradie nehr nijak lohu. Niektor odbornci s vak toho
nzoru, e namiesto poklopkvania by bolo treba vyvja krtky
a stredne siln tlak palcami, pretoe to sasne psob proti
veobecnej nave a regeneruje straten telesn sily. Najlepie asi
bude, ak si vyskate, ktor spsob vm lepie pomha
poklopkvanie alebo tlak.
alej sa sstredme na Achillovu achu na zadnej strane nohy.
Noha by pritom mala celkom vone visie a neby napnut.
Potom sta vdy iba krtky a ahk tlak palcom na spodn,
stredn a horn as Achillovej achy.
110
Orgazmus
ORGAZMUS
Najprv sa sstrete na chodidl. Rozhodujce
body sa nachdzaj presne uprostred nich.
111 Pankreas
Teraz nasleduje ahk a rchle poklopkvanie okolo jablka na
kolene, potom preklopkanie vntornej strany stehien: od kolien
a hore takmer po intmnu oblas. Posledn dleit body sa
nachdzaj na ztylku. Polote si koneky tyroch prstov obi-
dvoch rk tesne veda seba na ztylok tak, aby malky boli
umiesten tesne pod unmi lalikmi. Potom konekmi vetkch
prstov tri a p rz silno pritlate.
Pre vetky uveden spsoby mase plat: najprv treba mas-
rova body na avej nohe a potom prde na rad prav, a to vdy
dva a trikrt denne.
Body uveden nakoniec by mali predovetkm dopomc
muovi k vej zdranlivosti a doda mu sl vmi sa prispso-
bi partnerkinmu tempu, ktorm sa dostva k vyvrcholeniu, o
napokon aj jemu spsob viac radosti.
PANKREAS
Ako povzbudte innos tohto orgnu...
Podaldkov aza je vemi zko spojen so zavanm. Den-
ne produkuje pol a jeden a pol litra pankreatickej avy, ktor
obsahuje enzmy, potrebn na trvenie tukov, bielkovn a cuk-
rov. Cez hlavn vvod pankreasu, ktor sa napokon spja so
lovodom, teie tto ava do dvanstnika.
V tkanive podaldkovej azy sa nachdzaj zhluky buniek,
ktor produkuj inkrt a vyluuj ho priamo do krvi. Ide o dva
rozlin typy buniek: typ A produkuje glukn, ktor tiepi na
cukor nahromaden krob v peeni, typ B zasa produkuje hor-
mn inzuln premieajci z reva prijman hroznov cukor na
glykogn, aby sa v peeni mohla nahromadi rezerva uhohydr-
tov. Tm sa hladina cukru v krvi udriava v rovnovhe.
aldok je zvltnymi ochrannmi bunkami chrnen pred
samostravovanm (autolza) ostrou aldonou avou. Rovn-
112
Pankreas
PANKREAS
Prv najdleitejie masne body sa nachdzaj
na nohch, asi na rku dlane pred vntornm
lenkom tam, kde sa ervenkav odtie poko-
ky men na biely.
113 Pankreas
ko je to aj s pankreasom. alou ochranou je vyluovanie fer-
mentov, ktor sa aktivizuj a v reve. Ke vak v dsledku
zpchy alebo po velmi mastnom jedle djde k prechodu trvia-
cich sekrtov do vvodovch ciest pankreasu, me to ma za
nsledok aktnu pankreatitdu", pri ktorej dochdza k blesko-
vej autolze, spsobujcej ak ujmy. Ako v reazovej reakcii sa
tu uvouje z natrvench liaz nov trviaci sekrt, ktor nar-
a alie tkanivo. Pritom me by strven takmer cel poda-
ldkov aza je to aktne ochorenie, jedno z najbolestivej-
ch.
Chronick pankreatita" sa naproti tomu vyvja zdhavo
alebo ako nsledok zchvatu. Postihnut m pocit preplnenosti
po jedle, trp zpchou alebo hnakou. Toto ochorenie signalizuje
nestrvitenos sladkch jedl, mlieka, tukov a alkoholu.
Obidve formy pankreatitdy mus, samozrejme, liei lekr.
Ke vak pacient vyzdravie, me sa pred recidvou chrni
povzbudenm funkcie pankreasu pomocou akupresry...
Prv, najdleitejie masne body sa nachdzaj na nohch,
asi na rku dlane pred vntornm lenkam tam, kde sa erven-
kast odtie pokoky men na biely. Tento bod vemi silno
masrujte ukazovkom a prostrednkom dve minty najskr na
avej nohe, potom na pravej. Tto mas robte trikrt denne.
alie dva body s na vntornej strane predkolenia, a to na
rku tyroch a piatich prstov nad vntornm lenkam na hmata-
tenom zadnom okraji holennej kosti. Aj tu masrujte tri minty
najskr na avej, potom na pravej nohe, priom kou posvajte
smerom nahor. Robte to trikrt denne.
Ak mte niekoho, kto vm me pomc pri akupresre, nech
vm masruje body na chrbte. Na avej i pravej strane chrbtice,
kde v partner nahmat najspodnejie rebr, sa nachdzaj dva
body, ktor s znane citliv na tlak. Ke teda pociujete bolesti,
treba tieto body masrova ukazovkmi tri minty smerom na-
dol. Sta raz denne.
114 Pee
PEE
S tm nie s arty!
Pee je najvia aza udskho tela a zvykne sa porovnva
s chemickou tovrou. Toto porovnanie vak pokrivkva, preto-
e ani jeden, a ete k tomu o toko v, priemyseln gigant sa
neme ani len pribli k obrovskmu rozsahu a rozmanitosti
produkcie, akej je schopn pee. Napriek enormnm vkonom
vi tento najdleitej orgn ltkovej premeny u dospelho
loveka iba okolo 1,5 kilogramu. Pee le v pravej hornej asti
brunej dutiny bezprostredne pod brnicou. Rozliuje sa medzi
vekm pravm lalokom, ktor sasne tvor prav hlavn as
peene, a menm avm lalokom, ktor spolu so tvoruhlastm
a chvostovitm lalokom tvor av hlavn as.
Hlavnou lohou peene je odstraova jedy. Vetka krv, ktor
prina iviny z reva, sa najprv filtruje v peeni a a potom sa
smie dosta alej do organizmu. Pee zrove odober z krvi
vinu uhohydrtov, ktor sa v nej ukladaj, aby telo malo
zsoby cukrov, ktormi sa vyivuje. Okrem toho pee produku-
je i, ktor sa zbiera v lnku a do reva sa dostva vtedy, ke
trvi tuky.
Hoci je pee denne, a vlastne po kadom jedle alebo pri
nemiernom pit alkoholu bombardovan kodlivmi ltkami, je
pozoruhon, ak obrovsk vkon je schopn poda pri odstra-
ovan jedov z krvi a pri ltkovej premene bez pokodenia
vlastnch buniek. V skutonosti je pee orgn s obrovskmi
vntornmi rezervami a m pozoruhodn, asto okonca ne-
smiernu schopnos regenerova sa. Odhaduje sa, e sta jedna
sedmina hmoty peene, aby mohla by zachovan funkcia tejto
azy. Pri zlyhan iestich sedmn tkaniva peene je vraj tento
orgn ete schopn znovu sa zotavi, produkova nov peeov
bunky a regenerova sa aj ke pri tom, prirodzene, treba
dodriava prsnu ditu.
115 Pee
PEE
Dva dleit body sa nachdzaj na priehlavkoch
na rku dvoch a troch prstov nad medzerou
medzi palcom a druhm prstom.
116 Platniky
Napriek tmto enormnm obrannm a regeneranm schop-
nostiam ochorenia peene vbec nie s zvltnosou. Ak sa toti
tento orgn dlhodobo preauje alkoholom a prejedanm, me
sa sta, e zrazu zane trajkova: me sa zapli, ie ochorie
na hepatitdu, ale aj stvrdn, ie dosta cirhzu. Prirodzene, e
v kadom prpade je nevyhnutn nvteva lekra! Tak ako
v inch prpadoch vak mono lieenie podpori akupresrou...
Dva dleit body sa nachdzaj na priehlavkoch na rku
dvoch a troch prstov nad medzerou medzi palcom a druhm
prstom. Masrujte si tieto body sasne tak, e silnm tlakom
posvate kou smerom od prstov. Mas m trva tri minty
a opakova ju treba trikrt denne.
alie body, na ktor treba psobi, sa nachdzaj na vntor-
nej strane predkolenia presne uprostred medzi kolennm kbom
a vntornm lenkom. Aj tu treba pri masrovan vyvja siln tlak
a prstom vdy znovu posva kou smerom ku kolenu najme-
nej desa rz za sebou a trikrt denne.
Funkciu peene mete stimulova aj na uchu, ale len na
pravom, pretoe pee je v tele uloen z vej asti na pravej
strane. Najm ak niekedy poctite pichnutie v peeni, mali by ste
si priloi ukazovk npravu unicu na miesto tesne nadzvukovo-
dom a tento neposlun bod" silno masrova smerom dozadu.
Tto mas je vhodn aj ako prevencia preto by ste si mali
masrova prav ucho dva a tri razy denne.
PLATNI KY
Zmiernite si bolesti chrbta!
Naa chrbtica pozostva z pevnch kost, no d sa ohba. 33 a
34 stavcov (sedem krnch, dvans hrudnch, p bedrovch,
p krovch a tyri a p kostrovch) zabezpeuje, e me-
me vzpriamene chodi a st, sedie a obraca sa. Prirodzene,
117
Platniky
PLATNI KY
Najdleitejie akupresrne body proti bolestiam
platniiek si mete masrova sami. Najprv zah-
ka tlate prostrednkom na miesto, ktor le na
rku dvoch prstov pod hrudnou kosou. Potom
dvadsa a tridsa seknd opatrne poklopkvajte
konekmi dvoch prstov okolo pupka.
Takto mas vinou sta, aby bolesti ust-
pili. Ak vak pretrvvaj, treba ete masrova
miesto na hornom konci stehennej kosti.
118 Platniky
krov a kostrov stavce nie s pohybliv, pretoe s spojen
s krovou prpadne kostrovou kosou.
Horn stavce s vak ohybn, a aby sa navzjom neobdierali,
neopotrebovvali alebo jeden s druhm nezrstli, nachdzaj sa
medzi nimi platniky. S to polotekut, rsolovit jadr, spo-
vajce y prstenci z pevnho vziva a vlknitej chrupavky. Peruj
ako vodn lko, mu sa rozahova alebo sahova.
Kee sek chrbtice medzi tvrtm bedrovm stavcom a kos-
trou je najvmi zaaovan, je aj najnchylnej. Hoci je plat-
nikov jadro samo osebe znane odoln, rokmi sa me opotre-
bova. Ak sa teda pri nosen alebo dvhan priakho bremena,
pri nevhodnom a prudkom pohybe alebo pri zranen platnika
privemi vyklenie k mieche a stavcovmu oblku, pretrhne sa
stenen vlknit prstenec, rsolovit jadro zostane von a u
nepln funkciu vankika. Potom me vyschn a zvpenatie.
Km je vak ochrann pl ete zdrav, asto aj za nepriazni-
vch podmienok sko platnikov jadro na svoje miesto. Ak sa
tak nestane, potom tla na miechu alebo na nervov korene
a vlkna, ktor v tejto oblasti vychdzaj z medzistavcovch
otvorov. Vsledkom s porn bolesti, pociovan zakadm len
na jednej strane tela.
Pokoden platnika sa u ned napravi. Mono vak aspo
zmierni bolesti.
Najdleitejie akupresrne body proti bolestiam platniiek si
mete masrova sami. Najprv zahka tlate prostrednkom na
miesto, ktor le na rku dvoch prstov pod hrudnou kosou.
Potom dvadsa a tridsa seknd opatrne poklopkvajte konek-
mi dvoch prstov okolo pupka.
Takto mas vinou sta, aby bolesti ustpili. Ak vak
pretrvvaj, treba ete masrova miesto na hornom konci stehen-
nej kosti, tam, kde je najiria. Toto miesto silno tlate ukazovk-
mi a prostrednkmi pol a dve minty, sasne na oboch stra-
nch.
119 Ple
alie body sa nachdzaj na chrbte a najlepie je, ak nm ich
masruje niekto in.
Najskr treba nahmata ohnisko bolest na chrbtici. Nie je to
ak, lebo na tom mieste s svaly stvrdnut. Prve toto miesto
treba dvadsa a tridsa seknd jemne poklopkva prstami
v polhodinovch odstupoch.
V druhej asti tohto oetrenia ohmatvame chrbticu v mieste
bolesti zboku. Ak pritom natrafme na mal prehbeninu medzi
dvoma stavcami, oraz hlbie do nej vtlame ukazovk, a km
pacient ne vykrkne. V takom prpade robme akupresru sprv-
ne! A aby bolesti ustpili, malo by sa toto stredn a siln
tlaenie opakova v polhodinovch odstupoch.
PLE
Nahrate kozmetick prpravky jemnm tlakom!
Koa nieje len ochrannm plom proti dau a slnku, aleje
zrove jednm z najdleitejch orgnov nho tela, ktor
ochrauje citliv mastn a kysl vrstva. Ak sa pokod, dochdza
k poruchm jej regulanej a zsobovacej funkcie, ako aj funkcie
ltkovej vmeny.
Tak sa me sta, e astm umvanm silnmi prostriedkami
sa podnieti tvorba mazu. V dsledku toho sa tvr mastne ligoce,
vznikaj uhry a vyrky, vlasy s takisto u niekoko hodn po
umyt znova mastn. Nsledkom zvenej tvorby mazu s potom
rozlin ekzmy, zdroje upn na hlave a v obo, ale i na hrudi
a chrbte.
Nemenej neprjemn s aj ekzmy z vysuenia, ktor vznikaj
znenou tvorbou mazu. Toto ochorenie me by podmienen
dedine, asto ho vak vyvolvaj privemi siln istiace prprav-
ky a chemiklie. Ani alkoholick kozmetick prostriedky sa
neodporaj na such ple. Alkohol m sce dezinfekn i-
nok, no sasne odober pleti privea tuku.
120
Ple
PLE
Najskr muste psobi na oblas ttnej azy.
Palcom si vemi jemne tlate okolo nej, a to zhora
nadol.
121 Ple
Pri starostlivosti o ple je teda dleit bra do vahy, o ak
typ pleti ide, i o such alebo mastn ple. Mydl aj syntetick
umvacie prostriedky odmasuj ple. Existuj vak prostriedky
pecilne pre such ple, ktor obsahuj zmasujce substancie.
Prednosou syntetickch umvacch prostriedkov je, e v proti-
klade s alkalick reagujcim mydlom nepokodzuj kysl
ochrann pl koe. A o sa tka starostlivosti a kozmetiky,
v tom s lekri jednotn: vrobky bez parfumovch prsad nena-
robia toko kody. Zvl kriticky sa kon lekri stavaj k po
domcky vyrobenm biokozmetickm prpravkom, pretoe as-
to obsahuj substancie, ktor mu vyvola alergie. K takmto
ltkam patr okrem inho aj bravov mas, svit tuk, kozie
maslo, ale aj bylinky. alm problmom pri doma vyrbanch
kozmetickch prpravkoch je bakteriologick zneistenie, ktor-
mu sa v podstate ned vyhn.
o teda mete urobi pre to, aby ste mali pekn, pestovan
a mladistv ple? Mono nebudete veri, ale mete to dosiahnu
pomocou akupresry...
Najskr muste psobi na oblas ttnej azy. Palcom si vemi
jemne tlate okolo ttnej azy, a to zhora nadol, a pri kadom
pritlaen nechajte palec na pokoke asi p seknd. Tto mas
robte najskr na avej strane zhora nadol pkrt, potom na
pravej strane. Ale prosm, vemi jemne!
Hne po ttnej aze prde na rad oboie, priom vak muste
dba na to, aby ste sa nedotkali vieok! Tlate si pokoku proti
pod ou leiacim kostiam a stredne silnm tlakom ju posvajte
smerom hore p rz za sebou na oboch stranch sasne.
Mas ttnej azy a oboia robte aspo trikrt denne.
Posledn bod na zskanie peknej pleti njdete v strede ije, tam,
kde zanaj rs vlasy. Hlavu drte vzpriamene a uvonene,
potom na tento bod pritlate pomerne silno p rz za sebou.
Toto robte pkrt denne.
122 Plynatos
PLYNATOS
Zakrote proti neprjemnm plynom!
K celkom prirodzenm procesom poas trvenia patr tvorba
plynov, ktor spoiatku zostvaj v aldku, neskr prejd do
riev alebo ete predtm s vypudzovan cez paerk. Niektor
potraviny s vak tak, e na jednej strane spsobia zpchu, no
na druhej strane podporuj nadmern tvorbu plynov, najm ke
ich jeme nhlivo. Patria k nim strukoviny, kapusta, nesprvne
hnojen zelenina, uhorkov alt, slivky, kysnut kol a pivo.
Kto je a pije rchlo, hlce pritom vea vzduchu, a tm sa
aldok a vrtnik napna plynmi, ktor tlaia brnicu nahor, o
zaauje srdce a dchanie. Najm po tunom jedle mu by
akosti tak vek, e vyvolvaj dojem zchvatu angny pecto-
ris.
Plynatos vak me by aj sprievodnm prejavom inch cho-
rb. Niektor revn koliky" nie s naprklad ni in ako siln
plynatos, ktor me postihnutmu prinies neznesiten boles-
ti.
Najdleitejie opatrenia proti plynatosti s: vynecha vetky
potraviny, ktor spsobuj nadvanie, jes len mlo a pomaly,
pokojne u. K prevencii patr aj telesn pohyb kad de
aspo polhodinov prechdzka.
Pri aktnom stave si treba priklada na podbruko tepl (nie
horce) obklady alebo treba urobi vplachy riev harmaneko-
vm roztokom. Dleit upozornenie: v nijakom prpade sa do
reva nesmie dosta mydlo alebo olej!
Nadvanie mono zmierni aj pomocou akupresry.
Vlote si av ruku medzi palec a ukazovk pravej tak, aby sa
palec pravej ruky nachdzal na chrbte avej, a to na rku dvoch
prstov od okraja medzery medzi palcom a ukazovkom. Na tomto
mieste pritlate a masrujte pravm palcom smerom k zpstiu.
Najskr masrujte av ruku tri minty a potom rovnako dlho
123
Plynatos
PLYNATOS
Vlote si av ruku medzi palec a ukazovk pravej
tak, aby sa palec pravej ruky nachdzal na chrbte
avej, a to na rku dvoch prstov od okraja medze-
ry medzi palcom a ukazovkom.
124 Poruchy prekrvenia
prav ruku. Tto mas by ste mali ako prevenciu robi dva a
tri razy denne.
Ak chcete akupresrou psobi pecilne na tenk revo,
muste si masrova vonkaj okraj ruky. Asi na rku troch prstov
pod zaiatkom malka sa nachdza bod, ktor treba masrova
smerom k zpstiu. Mas treba robi takisto tri minty, najskr
na avej, potom na pravej ruke a takisto aspo dva razy denne.
Masne body pre hrub revo njdete v blzkosti laka. Naj-
skr zohnite ruku a v strede predlaktia nahmatajte miesto, vzdia-
len na rku troch prstov od lakovho zhybu. Tam le bod
citliv na tlak, ktor masrujte tri minty najskr na avej, potom
na pravej ruke, smerom k laku. Nie vak privemi silno sta
aj ahk poklopkvanie! Robte to takisto dva a tri razy denne.
Proti plynatosti mete bojova aj akupresrou nh. Sadnite
si na stoliku a na oboch predkoleniach hadajte bod, ktor sa
nachdza asi na rku smich prstov pod jablkom a na rku
dvoch prstov smerom von. Tento bod treba masrova znova
najskr na avej, potom na pravej nohe, smerom dolu. Tto
mas treba robi trikrt denne po tri minty.
PORUCHY PREKRVENI A
Ako sa mete chrni pred vpadkami" vedomia...
Krvn obeh zabezpeuje zsobovanie vetkch orgnov a tka-
nv kyslkom a vivnmi ltkami na zskanie energie pri ltkovej
vmene a zrove sa star o odsun odpadovch ltok z organiz-
mu. Okrem toho je zodpovedn za funkn monosti hormnov
a inch substanci. Cievy sa nachdzaj takmer vo vetkch
tkanivch a miera ich prekrvenia sa riadi hormonlnymi alebo
nervovmi podmienkami poda potreby kyslka naprklad
km po jedle teie viacej krvi do ciev vntornost, v stresovej
125 Poruchy prekrvenia
situcii alebo pri vekej nervozite je ovea vmi prekrven srdce
a svalstvo.
Miera prekrvenia zvis aj od vonkajch vplyvov. Pri vekom
chlade sa svalov vlkna v cievnych stench stiahnu, dutiny
krvnch ciev sa zmenia, m sa do zodpovedajcej oblasti dost-
va menej krvi (studen, bled pokoka). Ak lovek prde do
teplej miestnosti, cievy sa znane rozria a dosia zanedban
oblas sa silno prekrv pokoka sa rozpli, lovek m erven
lca. Ak je vak lovek pridlho vystaven silnmu chladu, me
djs k poruchm vivy" v ilch. Ich steny ochabn a hoci
sa silno roztiahnu, prd krvi sa znane spomal, take takmer ani
neteie. Vznikn poruchy prekrvenia, ktor pri dlhom trvan
mu vies k akm omrzlinm.
Popri tchto komplikcich, spsobench vonkajmi vplyv-
mi, existuj aj vegetatvne poruchy prekrvenia. V takchto prpa-
doch dochdza najm v zle vetranch priestoroch k vekej
horave, k nhlym zvratom, k zatmeniu pred oami, k vyraze-
niu studenho potu, k nevonosti, ba aj k strate vedomia. Tto
porucha vznik chybnm riadenm zsobovania krvou a jej regu-
lcie, lebo mozgu sa zrazu dostva primlo okyslienej krvi
a krvn tlak nie je schopn erpa krv potrebnou rchlosou cez
mozgov cievy, a tak nadraden mozgov centr jednoducho
vypn a strata vedomia je tu!
Ak aj vy niekedy trpte na tieto vpadky", mete im zabr-
ni akupresrou. Ak teda poctite, e na vs prichdzaj mdloby,
postupujte nasledovne: polote si prav prostrednk na stred
lebky, a to na myslen iaru, ktor le medzi unmi otvormi.
Potom njdite tyri body, leiace na rku dvoch prstov pred, za
a veda tohoto strednho bodu. Tchto p bodov masrujte
prstami oboch rk, priom pokoku posvajte smerom dopredu.
Robte to najmenej p mint, najlepie vak vtedy, km nepo-
minie v pocit mdloby. Na prevenciu opakujte tto mas
o dve-tri hodiny.
126
Poruchy prekrvenia
PORUCHY PREKRVENI A
Polote si prav prostrednk na stred lebky, a to
na myslen iaru, ktor le medzi unmi otvor-
mi. Potom njdite tyri body, leiace na rku
dvoch prstov pred, za a veda tohto strednho
bodu. Tchto p bodov masrujte sasne.
127 Poruchy spnku
Ak mte extrmne nzky tlak, odpora sa dodaton mas:
nechtom pravho palca tlate na nechtov lko avho prostred-
nka, a to na strane smerujcej k ukazovku. Na tomto mieste tri
minty vemi silno posvajte pokoku smerom k ukazovku.
Potom to ist robte na pravom prostrednku trikrt denne.
Posledn mas pomha aj uom s vysokm krvnm tlakom,
ibae v tom prpade treba nechtov lko masrova len jemne.
H
PORUCHY SPNKU
Nesiahajte po tabletkch!
Spnok patr k najzzranejm javom v naom ivote. Bez
jedla vydrme mono aj mesiac, no bez spnku ani tde.
Koko spnku teda lovek potrebuje? Na to neexistuje nijak
norma. Kad ho potrebuje toko, aby sa jeho telo a nervy mohli
regenerova po dennej spotrebe energie. Spnok mono porov-
na s nabjanm akumultora, pretoe aj lovek podlieha zkonu
akumulcie a uvoovania energie a o o je jeho spnok hlb,
o to intenzvnejie sa zotavuje. Naprklad aj hlbok spnok, do
ktorho upadaj niektor pacienti pri uritch chorobch, m
asto a zzran inky.
Jeden z vskumov, ktor urobili v Nemeckej spolkovej repub-
like, ukzal, e 25 percent dospelch sp primlo a dokonca a
polovica nemeckch obanov sa uklad na spnok a po 23.
hodine. Nie kad vak potrebuje tch sedem a osem hodn
spnku, ktor sa pokladaj za najniiu hranicu pre dospelch.
Potreba spnku u kadho jednotlivca sa toti riadi okrem potre-
by jeho organizmu aj tm, ako hlboko sp s naprklad udia,
ktorm dajne staia tyri hodiny. To s vak vnimky, pretoe
vina ns potrebuje spa sedem a osem hodn denne, ak nie
viac, aby sme si zregenerovali sily potrebn na nasledujci de.
Spnok je osi lahodn pre toho, kto me spa neruene
128
Poruchy spnku
PORUCHY SPNKU
Pokste sa celkom uvoni. Potom si polote pra-
v prostrednk presne medzi oboie a najmenej
p mint masrujte tento bod smerom dole.
129 \^ Poruchy spnku
a hlboko. Mnoh udia s vak o tento pitok ukrten: leia
v posteli a akaj, kedy sa konene bud mc ponori do
Morfeovho nruia. akaj vak zbytone, prevauj sa v poste-
li z boka na bok, pretoe nemu zaspa. Pritom s poruchy
spnku asto iba nsledkom nejakej inej priny. Nezriedka ide
o predrdenos a stly strach z toho, e zase nebud mc
zaspa.
Trpte aj vy poruchami spnku? Ak no, nesiahajte po tablet-
kch, ktormi dosiahnete okrem spnku aj to, e zvyajne vs
rno po zobuden bol hlava. Ovea lepia je akupresra...
Pokste sa celkom uvoni. Potom si polote prav prostred-
nk presne medzi oboie a najmenej p mint si masrujte tento
bod smerom dole. Je to sce navn innos, ale tak to predsa m
by! Nie je mlo takch ud, ktor poas tejto bodovej mase
upadn do hlbokho spnku.
al bod treba masrova naozaj vemi silno. Le asi na rku
dvoch prstov za avm uchom, len mlo nad miestom, kde na
ztylku prestvaj rs vlasy. Toto miesto treba silno masrova
najmenej tri minty.
Aby ste dosiahli na alie akupresrne body, muste si pritia-
hnu nohy. Je pozoruhodn, e v tomto prpade si mui musia
masrova in miesta ako eny...
eny: Chyte si obidvoma rukami pty a prilote si palce na
miesto, ktor sa nachdza v malej priehlbinke na jeden prst presne
pod vntornm lenkom. Masrujte si tento bod silno palcom
zrove smerom hore a dozadu, a to najmenej tri minty.
Mui si tie musia obidvoma rukami chyti pty, a to tak, e
ukazovkmi a prostrednkmi nahmataj mal priehlbinku, ktor
le na pol druha prsta pod vonkajm lenkom. Tento bod treba
tie vemi silno masrova tri minty smerom k prstom nohy.
Ak opsan metdy bodovej mase neprines spech, mu
by vae poruchy vyvolan nejakou chorobou. V takom prpade
treba navtvi lekra!
130 Poruchy srdcovho rytmu
PORUCHY SRDCOVHO RYTMU
Podporujte liebu lekra!
innos srdca ovplyvuj najrozlinejie regulan obehy. Pri
psychickom vzruen (strach, des, rados, naptie) sa innos
srdca me zrchli, m sa zvi frekvencia pulzu. To vak
neznamen, e sa tm zrove zlepuje aj zsobovanie tela kr-
vou. Pri vemi rchlom tlkote srdca sa akkovek mnostvo krvi,
ktor sa kadm sahom erp, zniuje. Namiesto sedemdesia-
tich mililitrov pri kadom dere srdca sa vypud menej krvi,
take napriek rchlejiemu pulzu a zvenej prci srdca sa efekt
zsobovania krvou nezvyuje. Ak sa vm teda pravidelne stva,
e u pri ahkom vzruen vm zane srdce tc ako div (Srdce
mi bije a v hrdle") a ctite aj pulz, ide o anomliu funkcie srdca.
To plat aj pre poruchy srdcovho rytmu, pri ktorch sa vznik
a renie vzruchov v srdcovom systme vedenia vzruchov odkl-
aj od normy. Naprklad pri poruchch prekrvenia vencovch
ciev sa tlkot srdca spomauje, km pri zpaloch srdcovho svalu,
pri zvenej innosti ttnej azy, pri horke a pri vzruen sa
zrchuje. Tlkot srdca sa vak me sta nepravidelnm.
Nebezpeenstvo vznik aj vtedy, ke sa vedenie vzruchov
medzi predsieami a komorami preru, lebo potom u nepracu-
j v rovnakom rytme. Poet derov pulzu me tak klesn na
hrozivch tyridsa za mintu, m sa zablokuje innos srdca.
Poruchy srdcovho rytmu takmer vdy poukazuj na organick
ochorenie srdca alebo na poruchy v zodpovedajcich oblastiach
vegetatvneho systmu. Siahaj od prleitostnho nekodnho
trepotania a vysokho potu derov pulzu a po ivot ohrozuj-
ce chvejiv a mihotav pohyby srdca, ako aj zchvaty benia,
pri ktorch treba chormu ihne zabezpei pokoj a privola
lekrsku pomoc.
Ak ste aj vy nchyln na poruchy srdcovho rytmu, bezpod-
mienene muste s k lekrovi. Dodatone si mete zmierni
akosti akuoresrou...
131
Poruchy srdcovho rytmu
PORUCHY SRDCOVHO RYTMU
Polote si prav palec na bod, ktor sa nachdza
na avom predlakt na myslenej iare pod mali-
kom, na rku dvoch prstov od zpstia.
132 Potenie
Polote si prav palec na bod, ktor sa nachdza na avom
predlakt na myslenej iare pod malikom, na rku dvoch prstov
od zpstia. Tento bod masrujte pomerne silno p mint sme-
rom k prstom. Ostatn prsty s na hornej strane ruky. Napokon
si takto pomasrujte aj prav ruku, takisto p mint. Obe ruky
treba masrova trikrt denne.
al bod proti poruchm srdcovho rytmu le v strede hrude
u ien na konci predlenej asti hrudnej kosti, u muov vo vke
prsnch bradaviek. Tento bod takisto masrujte p mint jem-
nm tlakom smerom hore. Aj tto mas treba robi trikrt
denne.
K predchdzajcim masam sa odpora aj akupresra
dvoch miest, ktor sa nachdzaj na predkolen. Sadnite si na
stoliku a ruky si polote na jablka kolien. Tam, kde mte
prstennky, s body, ktor treba masrova aspo tri minty
smerom k chodidlm. Netlate vak privemi silno. Mas robte
takisto trikrt denne.
POTENI E
Ke sa u sami ,,nemete cti"...
Kad lovek m asi tri miliny potnch liaz, ktor s vylu-
ovacm orgnom koe. Odparovanie vody zabrauje stpaniu
telesnej teploty a okrem vody sa potom vyluuje sl, moovina,
kyselina moov a mastn kyseliny. Potenie teda odahuje pr-
cu obliiek.
Potn azy vak nie s vetky rovnak rozdeuj sa na
vek a mal. Vek potn azy vyluuj aj pach a nachdzaj sa
v pazuchch, na dvorcoch okolo prsnch bradaviek, v oblasti
pohlavnch orgnov a na zadku. Ich vyluovanie sa zana a
pod vplyvom pohlavnch liaz v puberte.
Naproti tomu mal potn azy s v innosti u od narodenia.
133
Potenie
POTENI E
Prilote si ukazovky na lebku vo vke unch
lalikov asi na rku jednho prsta za uami
a body, ktor sa tam nachdzaj, si masrujte asi
tri minty.
134 Potenie
Zo zvykov potu, ktor vyluuj, sa na povrchu tela vytvra
kysl povlak, zabraujci prenikaniu baktri, ktor v kyslom
prostred" hyn. Preto pozor: privemi ast umvanie alkalic-
kmi mydlami alebo podobne psobiacimi prostriedkami me
znii kysl ochrann vrstvu a urobi ju tak priepustnou.
Medzi nami je vea ud, ktorch telesne namhav prca m
za nsledok zven vyluovanie potu. Potenm sa organizmus
usiluje vyda telesn teplo, ktor vznik pri prci svalov. Aj udia
s nadvhou sa ahie potia, pretoe pri premiestovan svojej
zvenej vhy s nten vyda viac nmahy. Odvdzanie tepla
z organizmu zave sauje hrub vrstva tuku.
Bene aj za tuhej zimy sa z udskho tela odpar v po-
dobe potu okolo pol litra tekutiny. Pri zvenej telesnej nmahe
a extrmnej vlhkosti vzduchu sa me vyluovanie potnch liaz
zvi na p a v mimoriadnych prpadoch dokonca na desa
litrov. Tieto straty tekutn sa v iadnom prpade nedaj ovplyv-
ni dezodorantami. Za takchto podmienok (pri prci vo vekej
horave) sa treba postara o dostaton prvod tekutn a mine-
rlov, predovetkm kuchynskej soli (chloridu sodnho), pretoe
je to nevyhnutn pre vmenu ltok v organizme.
Nadmern potenie vak me by skutone neprjemn. Tr-
penie spsobuje najm uom, ktorch vek potn azy, vylu-
ujce zrove aj pach, pracuj s nadmernou intenzitou. Na-
priek vemonmu siliu o istotu okolie takchto ud jednodu-
cho neme ani cti" alebo lepie povedan: cti ich ovea
silnejie. Tto udia by sa mali poksi obmedzi svoje potenie
pomocou akupresry...
Prilote si ukazovky na lebku vo vke unch lalikov asi na
rku jednho prsta za uami a masrujte si body, ktor sa tam
nachdzaj, asi tri minty. Pri masi na pravej strane sa inok
dostavuje rchlejie, naproti tomu pri masi za avm uchom
trv dlhie.
Na mas alch bodov potrebujete partnera. ahnite si na
135 Prostata
brucho a partner nech vm vyhad bod, ktor le medzi druhm
a tretm bedrovm stavcom. Toto miesto treba masrova najme-
nej tri minty strednm tlakom smerom hore. To vak ete nie je
vetko, pretoe nasleduje mas vho predenho chrbta": na
rku jednho prsta naavo a napravo od konca zhybov pod zad-
kom sa nachdzaj dva body, ktor treba tri minty masrova
palcami smerom dole. Obidve mase na chrbte by ste si mali da
robi dvakrt denne, najlepie rno a veer.
PROSTATA
Aj akupresra m hranice...
Predstojn aza (prostata) mua m formu a vekos gatana.
Nachdza sa priamo pod moovm mechrom a cez u prech-
dza moov rra. Prve tto poloha moovej rry sa me sta
v starobe neprjemnou, pretoe nedostatok hormnov asto ve-
die k tomu, e asti tkaniva prostaty bezprostredne okolo moo-
vej rry zanaj bujnie. To spsobuje, e tlaia na moov
mechr i moov rru a brzdia odtok mou. Spoiatku ide
o nezvzn jav, ktor sa vyskytuje predovetkm u jednej treti-
ny muov po pdesiatom roku ivota, no predovetkm u es-
desiatnikov a sedemdesiatnikov. Iba u polovice muov tejto
skupiny sa vyskytuj pomerne ahk problmy: astejie nutka-
nie na moenie a nemonos zbavi sa na jeden raz vetkho
mou, ktor vychdza u iba tenkm prdom.
akosti s prostatou vinou neprichdzaj samy od seba
k zhoreniu stavu ved prechladnutia, nadmern pitie alkoho-
lu, fajenie, nepravideln ivotosprva a sedav spsob ivota
bez kompenzujceho pohybu. Vtedy musia svaly moovho me-
chra zvi tlak, aby zen moov rru udrali otvoren. Ak
vak jednho da tento tlak u nesta, zostvaj zvyky mou
v moovom mechri, zvyuje sa nutkanie na moenie, mnostvo
136
Prostata
PROSTATA
Sadnite si na stoliku a ukazovkmi si nahmatajte
body, ktor sa nachdzaj na predkoleniach asi
na rku tyroch prstov nad vntornmi lenkami.
137 Prostata
vylenho mou sa zmenuje, a napokon moenie prebieha iba
po kvapkch. V takomto prpade je nevyhnutn rchla opercia,
pretoe zvyujci sa mo me spsobi ochorenie obliiek, ako
aj otravy, a cel prpad mu ete vmi skomplikova rakovi-
novit zmeny. Zvujcej sa prostate treba preto v kadom
prpade venova pozornos u v ranom tdiu, aby nenastali
vie komplikcie.
Ovea zriedkavej je zpal predstojnej azy, ktor sa prejavu-
je bolesami pri moen a pri stolici, ako aj citlivosou prostaty
na tlak. V takomto prpade vinou ide o ochorenie, ktor
vzniklo ako nsledok nejakej inej choroby.
Obidve spomnan choroby si nevyhnutne vyaduj lekrske
oetrenie. silie lekra vak mete podpori aj sami tm, e si
akosti budete zmierova pomocou bodovej mase...
Sadnite si na stoliku a ukazovkmi si nahmatajte body, ktor
sa nachdzaj na predkoleniach asi na rku tyroch prstov nad
vntornmi lenkami. Tieto body si masrujte na obidvoch no-
hch sasne p mint energickm tlakom smerom hore. Ke
skonte tto mas, ihne pokraujte alej: na obidvoch prie-
hlavkoch si nahmatajte miesta, ktor leia na rku troch prstov
nad medzerou medzi palcami a druhmi prstami. Potom posute
prsty o pol prsta smerom k palcom a aj tieto body si masrujte p
mint silnm tlakom smerom k lenkom. Obidva uveden spso-
by mase si robte jedenkrt denne.
Proti akostiam s prostatou mete psobi aj prostrednc-
tvom bodu, ktor sa nachdza na bruchu: ak zatlate jednm
prstom na bod, ktor le na rku dvoch prstov pod pupkom,
poctite tup boles. Je to presne to miesto, ktor potrebujete.
Pritlate na tento bod pkrt za sebou, nie vak vemi silno, no
zato trikrt denne.
Nezabudnite: akupresra me problmy s prostatou iba
zmierni lekrske oetrenie je preto nevyhnutn. Iba lekr
me zisti, i predstojn aza nie je postihnut rakovinou
a v takom prpade bodov mas nepome!
138 Puberta
PUBERTA
Pozitvny vplyv akupresry
Poas puberty dochdza v tele k organickm zmenm
u dievat zanaj vajenky produkova oplodniten vajka
a u chlapcov sa zanaj tvori spermie. Puberta vak prina so
sebou aj psychick a charakterov zmeny v tom vlastne spo-
va skuton problm.
Mlad udia sa nevedia tak rchlo vntorne vyrovna s proces-
mi, ktor v nich organicky prebiehaj. Brnia sa zmenm, ktor
nemu ovplyvni alebo zastavi.
Zastavi ich naozaj nemono, no mono ich ovplyvni pomo-
cou akupresry, a tak dosiahnu, aby puberta prebehla bez
vch problmov, aby sa mlad lovek ahie vyrovnal s psy-
chickmi akosami a preil pubertu tak, aby si neprichodil ako
lovek zmietan sem a ta.
Vetky akupresrne body, na ktor treba psobi, s rovnak
u dievat i u chlapcov. Najdleitejou oblasou je temeno hlavy.
A spsob mase je nanajv jednoduch...
Ruku treba priloi dlaou naprostred temena hlavy netlai,
iba celkom zahka priloi, a to pkrt denne na dvadsa a
tridsa seknd. Kad mlad lovek si pritom me zvoli svoj
vlastn rozvrh, presne a pravidelne treba dodriava iba dva
termny: rno po zobuden, ete v posteli, a veer pred zaspatm
tie v posteli.
Odtiato, z temena, mono akupresrou ovplyvni vetky roz-
mnoovacie orgny. Tlak spsobuje, e tieto orgny pracuj
normlne a pravidelne. nski lekri to vysvetuj nasledovne:
tlak najprv vplva na hypofzu (podmozgov azu), z nej pre-
chdzaj impulzy do ttnej azy a odtia alie impulzy do
pohlavnch liaz.
ania okrem toho zistili, e akupresrny tlak na temeno
hlavy pozitvne ovplyvuje nervov systm. Tlak vyvolva uvo-
139
Pubertu
PUBERTA
Ruku prilote dlaou naprostred temena
tlate, iba ju celkom zahka prilote.
ne-
140 Reuma
nenie psychickch konfliktov, v ktorch sa predsa prve mlad
udia zmietaj poas puberty.
Vinou sta vplva na temeno hlavy, aby sa mladm u-
om podarilo do uritej miery hladko prekona jednotliv fzy
puberty. V ach prpadoch vak mono robi bodov mas aj
na inch miestach...
Aj oblas medzi pupkom a pohlavm je vhodn na zmierovanie
pubertlnych problmov a aj tu treba psobi celou dlaou.
Prilote iju zahka na brucho a nechajte iju tam dovtedy, km
v oblasti aldka a brucha nepoctite prjemn teplo. Takto
prikladanie ruky si robte raz rno a raz veer, vdy v posteli.
Osvedila sa aj bodov mas pliec: tlate dvoma alebo tromi
konekmi prstov okolo prednej asti pliec. Zanite pribline tam,
kde sa kon ramenn klb a zana sa kna kos. Potom pokra-
ujte alej smerom dole k pazuche. Masrova treba na obidvoch
stranch tela: najprv na avej, potom na pravej. Tlak m by
krtky a siln. Kto takto postupuje pkrt denne po dvadsa
seknd pravidelne v priebehu alieho asovho obdobia
najmenej pol roka , prekon pubertu bez akost.
REUMA
Zmiernite si bolesti...
Reumatizmus je rovnako star, ako aj rozren choroba. Asi
estns percent muov a okolo dvadsa percent ien udva
reumatick akosti, ktor dnes patria k hlavnm prinm pr-
ceneschopnosti a predasnej invalidity.
Grcke slovo rheo znamen v preklade teiem".
Pojmom reuma sa teda oznauje teca", ahav boles,
ktor sa me v stle sa meniacej intenzite vyskytova vo vzive
a nervovom tkanive, ako aj v svaloch a kboch vznik tak
obraz choroby s mnostvom najrznorodejch prznakov, kto-
141
Reuma
REUMA
Njdite si na avej ruke bod, ktor sa nachdza na
rku troch prstov pod koncom konho zhybu
v medzere medzi prstennkom a malikom.
142 Reuma
rch pvod a priny s len nedostatone znme. Pri vzniku
reumy pravdepodobne spolupsob viacero faktorov: vplyvy
prichdzajce zvonka (klma, poasie), psychick vplyvy, vrode-
n alebo zskan defekty, ako aj vntorne podmienen poruchy
ltkovej vmeny, innosti liaz a nervov, no i krvnho obehu.
Vek as reumatickch procesov prebieha v kboch, a preto-
e tam vyvolvaj mimoriadne vek bolesti, zapisuj sa nm do
vedomia v prvom rade ako zpal kbov. Reumatick choroby sa
poda formy rozdeuj do dvoch skupn: na zpalov zmeny
kbov (artritda) a na nezpalov zmeny kbov (artrza). Vz-
jomn ohranienie jednotlivch foriem je vak ak, pretoe ich
prznaky sa prekrvaj.
Lieenie reumy je mon iba vtedy, ke lekr njde vlastn
prinu konkrtneho prejavu choroby a eliminuje ju. Pritom hr
nesmierne dleit lohu zmiernenie bolest, aby nedochdzalo
k alm nesprvnym zmenm v dran tela, ktor by mohli ma
za nsledok stuhnutie alch svalov. Ak sa vak neliei zkladn
prina choroby, prznaky sa sce na prechodn as stratia, no
neskr sa znovu zjavia s ovea vmi bolesami a zasahuj aj
alie orgny, naprklad srdce. Preto je nebezpenm omylom,
ak si niekto mysl, e reumu a bolesti s ou spojen mono
zvldnu niekokmi tabletkami. Len vasn odborn lieenie
me zabrni tomu, aby sa choroba nestala chronickou. Reumu
nemono liei ani akupresrou, aj ke me prispie k zmierne-
niu bolest...
Njdite si na avej ruke bod, ktor sa nachdza na rku troch
prstov pod koncom konho zhybu v medzere medzi prstennkom
a malikom. Toto miesto si masrujte ukazovkom pravej ruky
najmenej p mint smerom k prstom. Potom si urobte rovnak
mas na pravej ruke.
Prostrednctvom vetkch ostatnch bodov si mete zmierni
iba reumatick bolesti v pleciach. Polote si av ruku na prav
plece a vyhadajte miesto, ktor sa nachdza v strede medzi
143 Senn ndcha
koncom prostrednka a picom laka. Najlepie je, ak si pomhate
vetkmi tyrmi prstami ke zrazu zactite bodav boles,
masrujte si tto oblas krivm pohybom silnm tlakom
najprv tri minty na avej a potom tri minty na pravej ruke.
alie body njdete na prednch astiach pliec. Nahmatajte
pravm ukazovkom miesto, ktor pri silnom pritlaen bol
je to presne ten akupresrny bod, ktor si muste masrova
krivm pohybom tri minty silnm tlakom, a to najprv na
avom a potom na pravom pleci.
Preventvne treba robi vetky spomenut spsoby mase
trikrt denne. Nezabudnite vak, e akupresra sce pomha
zmierova bolesti, no neme nahradi odborn lieenie!
SENN NDCHA
Dleit je vasn prevencia!
Vznik sennej ndchy sa pripisuje peu kvetov, trv, stromov
a obilia. Niektor udia tak vemi trpia na senn ndchu, e v ase
kvitnutia trv, teda od mja do konca jla, dostan zpal sliznice
nosa, opuchn a svrbia ich vieka, ba dostavia sa aj astmatick
zchvaty. Ndcha sa vleie tdne i dlhie a pre siln akosti
ako bolesti hlavy, horka a drdenie na kae je vemi
neprjemn.
udia so sennou ndchou maj viacero monost, ako ju
liei: odpora sa vyhba sa kontaktu s peom, priom nebez-
pen mesiace treba strvi v oblasti, kde je len mlo kvetov
alebo vbec nie s kvety. Kto vak nem takto monosti, toho
me lekr liei tabletkami alebo kortiznovmi injekciami.
Mnoh udia sa vak boja liekov a injekci. Preto vak nemuste
zna utrpenie sennej ndchy a km sama od seba neprejde.
Akupresra vm pome pri jeho zmiernen...
Najdleitejie body njdete na nose presne tam, kde sa
144
Senn ndcha
SENN NDCHA
Najdleitejie body njdete na nose presne
tam, kde sa opieraj okuliare.
145 Senn ndcha
opieraj okuliare. Polote obidva ukazovky sasne na tieto
body a energicky ich masrujte (dokonca to me aj trochu
bolie) smerom k elu. Sta jednu mintu.
Predchdzajca mas vak sama osebe nesta. Spod korea
nosa skznite prstami dolu a polote ich presne pod nosn dierky.
Tieto body treba vemi jemne poklopkva, takisto jednu min-
tu. Obidve spomnan mase robte aspo trikrt denne.
Ak mte nosn sliznicu zvl silno zduren, mali by ste si
masrova alie dva body, nachdzajce sa na obidvoch stranch
hlavy, tam, kde sa u muov zvyajne zanaj bokombrady. Na
tchto miestach sa nachdza troku vytajca kos. Tieto body
treba sasne masrova krivmi pohybmi konekmi prostred-
nkov, pomerne silnm tlakom, ale iba desa seknd. Robte to
trikrt za de.
Aj na rukch s body proti sennej ndche. Vlote si prsty
pravej ruky do avej dlane a palec na miesto, leiace na rku
dvoch prstov pod hnkou ukazovku. Potom ho posute asi o pol
prsta k palcu a tento bod masrujte tri minty smerom k zpstiu.
To ist treba urobi na pravej ruke. Aj tto mas treba robi tri
razy denne.
alie body, ktor by ste mali masrova ako prevenciu, sa
nachdzaj na koreni nosa. Najskr masrujte bod, leiaci v stre-
de nosa vo vke, kde sa kon oboie. Masrujte smerom dolu
silnm tlakom. Toto muste robi dlhie ako p mint je to
sce dlh as, ale oe je to oproti tomu, e vs senn ndcha u
nebude tak vemi alebo vbec trpi? Ke skonte tto mas,
treba pokraova nasledovne: Polote si obidva ukazovky s-
asne na vntorn konce oboia a tieto body masrujte smerom
hore p mint, ale nie vemi silno. Dve posledn mase s
preventvneho rzu a treba ich robi p rz za de.
146 Slab pam
SLAB PAM
Majte trochu trpezlivosti!
K najvraznejm vkonom nervovej sstavy loveka patr
schopnos uklada si do pamti minul zitky, dojmy, sksenos-
ti a pocity, ui sa z nich, porovnva ich a napokon aj vedie
predvda a myslie. Prirodzene, nie vetky informcie sa v pa-
mti uchovvaj rovnocenne, a preto ich ani vetky nemono
vdy rovnako z pamti vyvola.
Mnoh udia v pokroilom veku hravo, bezchybne zarecituj
bse, ktor sa kedysi nauili v kole. Zostala im v pamti, hoci
odvtedy preli u desaroia. Na druhej strane sa vak me sta,
e tto udia celkom zabudli nejak informciu zo verajka
alebo si u nevedia spomen na meno, ktor iba pred chvou
pouli. Prinu treba hada v tom, e naa pam sa sklad
z dvoch ast z dlhodobej a z krtkodobej pamti. Km do
dlhodobej pamti sa nm dojmy takmer vryj a zdaj sa nm
nezmazaten, v krtkodobej pamti sa uchovvaj informcie
len na urit as. M to svoj vznam: Krtkodob pam je
nieo ako filter, ktor ochrauje n mozog pred zplavou infor-
mci. Ak urit dojem (alebo udalos) vzbud nau pozornos,
mozog tieto informcie skma. Ak sa tento dojem i informcia
opakuje, potom sa nov poznatok prenesie do dlhodobej pamti
a z krtkodobej sa ako z magnetofnovej psky vymae.
Z toho mono usudzova, e do konenej, dlhodobej pamti sa
dostane len to, o sa viac rz opakuje.
Najm s pribdajcimi rokmi nezriedka dochdza k tomu, e
naa krtkodob pam sa unav. Ete sce prijma informcie,
ale privemi rchlo sa zmazvaj postihnut trp na slabos
pamti!
Bojujte proti tomu! Povzbue si krtkodob pam pomocou
akupresry...
Najdleitejie masne body sa nachdzaj na hlave, no nie
147
Slab pam
SLAB PAM
Najdleitejie masne body sa nachdzaj na
hlave, no nie je ahk ich nahmata. Predstavte si
iaru spjajcu un otvory a na tejto iare presne
v strede temena si nahmatajte bod. Potom njdite
alie tyri miesta, leiace na rku dvoch prstov
pred, za a vedia strednho bodu.
148 Spojovka
je ahk ich nahmata. Predstavte si iaru spjajcu un otvory
a na tejto iare presne v strede temena si nahmatajte bod. Potom
njdite alie tyri miesta, ktor sa nachdzaj na rku dvoch
prstov pred, za a vedia strednho bodu. Potom najmenej tri
minty masrujte smerom dopredu vetkch p bodov sasne.
Nie je dleit, i masrujete prstami jednej ruky alebo obidvoma
rukami. Mas robte trikrt denne.
al bod, ktorm si mete zvi schopnos koncentrcie, sa
nachdza na predlakt. Obrte ruku dlaou nahor a hadajte
miesto, leiace v strede predlaktia na rku troch prstov od zps-
tia. Tento bod masrujte palcom (ostatn prsty s na druhej
strane ruky) tri minty smerom k dlani, a to najskr na avej,
potom na pravej ruke. Mas treba robi tri razy denne na oboch
rukch.
Ako dodatok k predchdzajcim masam sa odpora aku-
presra brucha. Na rku dvoch prstov pod pupkom je bod, ktor
treba masrova raz za de aspo tri minty smerom hore.
Nevzdvajte sa vak, ak sa schopnos spomen si nedostav
hne. Pri tejto akupresre zlepenie prichdza pomaly, ale iste!
SPOJ OVKA
o treba robi pri zpale...
Spojovku tenk ohraniujcu blanu oka vemi asto
postihuj choroby. Typick pre zpal v tejto oblasti je npadn
servenanie. Postihnut sa zrove sauje na zven slzenie
a pocit rezania, akoby mal pod viekami zrnieka piesku. Kad,
i najmen pohyb oka je pre postihnutho neprjemn.
Hoci jednoduch zpal spojovky je v podstate nekodn a za
normlnych okolnost ustpi po niekokch doch, neslobodno
ho podceova. Zpal me vyvola prach zo vzduchu, drdiv
ltky, oslepujce svetlo alebo alergick reakcie, prpadne ho
149
Spojovka
SPOJOVKA
Najdleitejie body njdete na hlave, a to za
uami. Ke ohmatte kou pod unm lalikom,
oskoro natrafte na dve prehbeniny, ktor pri
silnom tlaku bolia.
150 Spojovka
vyvol vrusov infekcia, m mu vznikn znan komplik-
cie.
Ak zpal spojovky neustpi po niekokch doch, je nevy-
hnutn navtvi onho lekra, lebo inak hroz ak pokodenie
oka. Situcia je vemi vna vtedy, ak oko zane hnisa.
Zpal spojovky sprevdzaj predovetkm opuchy. Rno s
vieka zlepen, na riasach zostvaj ltkav karpiny. Ide vak
o biele krvinky, z ktorch okrem inho vznik hnis.
Baktrie, ktor vnikli do oka, nezasiahn len spojovku, ale aj
citliv rohovku. Nsledkom toho je potom trval obmedzen
zrakov schopnos. Ak je zpal zaprinen vrusmi, ahko mu
vznikn na rohovke vredy, a tm, pravdae, kody, ktor sa u
nedaj vyliei.
Je teda jasn, e pri chronickom zpale spojoviek je nanajv
potrebn poradi sa s onm lekrom. Ten potom predpe vhod-
n on kvapky alebo mas. Ale pozor: fatika s kvapkami i
tuba s masou sa pri pouvan nesm v nijakom prpade dosta
do styku s okom, lebo inak me rchlo djs k zneisteniu lieku.
Nekodn formu zpalu spojovky mete zaehna aj obyaj-
nmi kvapkami z lekrne. asto prines avu aj vlan vpla-
chy harmanekovm alebo feniklovm odvarom. Ete rchlejie
'si pomete, ak liebu doplnte akupresrou.
Najdleitejie body njdete na hlave, a to za uami. Ke
ohmatte kou pod unm lalikom, oskoro natrafte na dve
prehbeniny, ktor pri silnom tlaku bolia. Napriek tomu vak
tieto prehbeniny silno tlate na oboch stranch sasne aspo
desa rz a opakujte to kad dve hodiny.
alie dva body sa nachdzaj na rukch. Najskr polote
prav palec do prehbeniny medzi palcom a ukazovkom avej
ruky, a silno pritlate, km nepoctite bodav boles. Napokon
to ist urobte na pravej ruke.
Druh bod njdete na spodku nechtovho lka ukazovku, na
strane smerujcej k palcu. Na toto miesto muste tlai nechtom
151 Srdcovo-cievne poruchy
palca druhej ruky tak silno, a sa tam po jednej minte uke
zreten odtlaok nechta. Tto mas robte znovu najskr na
avej a potom na pravej ruke, a to trikrt denne.
SRDCOVO- CI EVNE PORUCHY
Bute trpezliv!
Srdce je motorom celho srdcovo-cievneho systmu. Vha krv
do tela vo vekom krvnom obehu od hlavy po piky prstov
na nohch, v malom krvnom obehu zsobuje pca. Srdce vak
nepracuje iba ako mechanick erpadlo, le elne prispsobuje
svoj vkon poda toho, koko kyslka prve jednotliv orgny
potrebuj.
Tieto vek i mal orgny s so srdcom spojen do krvnho
obehu tak tesne, e u mal odchlky od normlnej funkcie
mono vystopova aj vo vlsoniciach a^ naopak, poruchy v il-
kch sptne psobia a na centrlu. Takto sa vzjomne ovplyv-
uj a zosiluj mnoh choroby ciev a srdca.
Pri poruche krvnho obehu sa vinou nahromad privea
krvi v oblasti brucha, kde sa uskladuje". Nsledkom toho
me v okrajovch cievach najm v mozgu vznikn ivotu
nebezpen nedostatok krvi a kyslka; ak toti mozog o i len
tyri minty nedostane kyslk, neodvratne nastva smr. Poruchy
srdcovo-cievneho systmu mu tie spsobi srdcov infarkt
a angnu pectoris.
S vak aj menej nebezpen, ale vemi neprjemn akosti
spsoben poruchami srdcovo-cievneho systmu: zvraty
a mdloby, nvaly horavy alebo pocit chladu, hoci je prjemne
teplo. Srdce sa vtedy silno rozbcha, vzpt zase tlie celkom
pomaly, take postihnut m strach, e by sa mohlo kad
chvu zastavi. lovek je vtedy podrden, nervzny a trp
bolesami hlavy.
152
Srtlcm'o-civne poruchy
SRDCOVO- CI EVNE PORUCHY
Sadnite si na stoliku a polote si av ruku dla-
ou hore na ave koleno. Predstavte si priamku,
ktor prechdza od pazuchy a po koniec mal-
ka. Poklopkvajte po tejto priamke na ruke zhora
nadol.
153 Srdcovo-cievne poruchy
Pri srdcovo-cievnych poruchch je nevyhnutn konzultcia
s lekrom, no jeho medikamentznu liebu mete vhodne pod-
pori akupresrou...
Sadnite si na stoliku a polote si av ruku dlaou hore na
av koleno. Teraz si predstavte priamku, ktor prechdza od
pazuchy a po koniec malka, a trikrt po nej prejdite jemnm
poklopkvanm brskami tyroch prstov pravej ruky zhora na-
dol. Takto mas si mete urobi iba jeden raz denne najprv
na la vej a potom na pravej ruke.
Bodov mas pa m vak zmysel iba vtedy, ak sa vzpt po
nej sstredte na alie akupresrne body: stlate si na obidvoch
rukch bruk prostrednkov medzi palec a prstennk tej istej ruky
tak silno, ako je to len mon, a robte pri tom ahav pohyby
smerom dopredu tak silno, akoby ste si chceli odtrhn bruk
od prstov. Tento postup zopakujte pkrt za sebou, ale tie iba
jedenkrt denne.
Ak ste si dva tdne robili bodov mas na odporanch
miestach, mete pribra alie body: prehmatajte si sasne
obidva un laliky, a ke postpite o osi vyie, narazte na
chrupavkovit vstupky. Pokraujte prstami ete vyie, a km
nenahmatte citen priehlbiny. V tchto priehlbinch muste
nechtami ukazovkov sasne na obidvoch uiach vemi silno
pritlai a koou pritom pohybova sem a ta. Aj pre tento druh
mase plat, e sa smie robi iba jedenkrt denne.
al bod, prostrednctvom ktorho mono psobi proti srd-
covo-cievnym akostiam, sa nachdza na malku, a to zntra
veda nechtovho lka. Na toto mal miesto by ste mali trikrt
denne vemi silno tlai na obidvoch rukch sasne p rz za
sebou nechtom palca prslunej ruky.
154 Srdcov zchvat
SRDCOV ZCHVAT
Zave ide iba" o nervov zrtenie
Lekri, ktor asto slia na pohotovosti, to poznaj: Vina
srdcovch zchvatov nem ni spolon s hroziacim infarktom.
To, o postihnutho trpi, vbec nie je srdcov zchvat, hoci
pocity s rovnak. Ovea astejie ide vo vine prpadov o uri-
t formu nervovho zrtenia, ktor je takmer vdy nepriamo
spojen so stresom.
Nezhody na pracovisku, trpenie v rodine, problmy v man-
elstve, zl poasie vade striehne stres. A ten najvmi
zaauje vegetatvny nervov systm, ktor vemi zko spolupra-
cuje so vetkmi hormonlnymi azami. Ak si vak vegetatvny
nervov systm pln svoju funkciu nedostatone, potom aj hor-
monlne azy pracuj zle. V takomto prpade sa nhornejia
aza v hlave zane sprva zmtene a srdcov zchvat" je tu.
o pritom lovek preva? akosti bvaj rozmanit: zvrat,
dchavinos, studen pot a pocit bliacej sa telesnej katastrofy
to je len zaiatok. asto sa strieda zimnica s nvalmi hora-
vy. Srdce zane bi nepravidelne, alebo tlie ako div. Nhle sa
dostavia bolesti v oblasti srdca a v avej ruke alebo v pleci
a strach z infarktu je tu. A to iba zhoruje situciu!
Najhorie na celej veci je to, e to skutone me by srdcov
zchvat, lebo, ako sme u povedali, pocity bvaj vemi podob-
n. Skuton zchvat sa d sce spozna poda silnch bolest pod
hrudnou kosou, poda nevonosti a vnimonej dchavinosti,
no zave sa aj tieto prznaky uku zavdzajco nekodn! Pri
podozren na srdcov zchvat treba v kadom prpade vola
lekra!
o vak vtedy, ke lekr neme prs ihne? Najvyie prik-
zanie: Nedopuste, aby zavldla katastrofick nlada! Preklete
as k prchodu lekra akupresrou...
Najlepia je, prirodzene, pomoc partnera, lebo chor je prive-
155
Srdcov zchvat
SRDCOV ZCHVAT
Pacient le na chrbte. Nahmatajte bod, ktor sa
nachdza na rku dvoch prstov pod predenou
asou hrudnej kosti.
156 Starostlivos o prsia
mi rozruen. Postupujte nasledovne: Pacient le na chrbte.
Nahmatajte bod, ktor sa nachdza na rku dvoch prstov pod
predlenou asou hrudnej kosti, a masrujte ho ukazovkom
alebo prostrednkom smerom nahor. Netlate vak privemi
silno! Masrujte najmenej tri minty! Potom polote pacienta na
brucho a njdite dva body, leiace veda chrbtice, asi na rku
dvoch prstov od lopatiek. Tieto body masrujte smerom dolu,
takisto nie privemi silno.
A o ak niet pri vs nikoho a vy sami akte na lekra? Tu
pome samoakupresra...
Najskr sa pokste uvoni! Potom si polote prav palec na
vntorn stranu avho predlaktia, na rku dvoch prstov od
zpstia, na pomyslen iaru predenia malka. Tento bod
masrujte palcom dve minty smerom k malku, nie prisilno.
Ostatn tyri prsty spovaj na vonkajej strane ruky. Potom
urobte to ist avm palcom na pravej ruke.
Mete si masrova aj malky, a to nasledovne: najskr
tlate pravm ukazovkom na nechtov zhyb avho malka, na
mieste, kde necht vyrast, na strane obrtenej k prstennku.
Tento bod treba masrova vemi silno smerom von, dve minty.
To ist opakujte na pravom malku.
STAROSTLI VOS o PRSI A
Ide to aj bez skalpela
Nejestvuje tatistika o tom, koko dievat a ien trp preto,
lebo maj primal prsia. Je ich vak ovea viac, ako by ste si
mysleli. Vina z nich sa poka zakry tento nedostatok len tak
vonkajkovo vypchvkami. To vak nie je skuton pomoc.
ensk prsia pozostvaj z tukovho tkaniva, vziva, ako aj
zo svalovch vlken. V kadom prsnku je ptns a dvadsa
azovch lalokov, ktor pozostvaj z viacerch lalikov.
Z tchto mlienych liaz ved vvody k prsnm bradavkm.
157
Starostlivos o prsia
STAROSTLIVOS o PRSI A
Prv bod le na hrudnej kosti, a to priamo v stre-
de medzi prsnmi bradavkami.
158 Starostlivos o prsia
U dva-tri tdne po poat teda na zaiatku archavosti
sa azov tkanivo zv. Krvn cievy v prsiach sa rozria,
aby mohli privdza viacej erstvej, okyslienej krvi. Tm sa
prsia zvia.
To je vak prve u tch ien, ktor mali pred graviditou
primal prsia, op spojen s problmami, pretoe mnohm
z nich po prode prsia ovisn. azov tkanivo sa op scvrkne,
koa je zvrskaven a zoveren, vyzer staro a opotrebovane.
Privek prsia sa akupresrou zmeni nedaj. Tam pome u
len chirurgick n to vak tie nie je vdy najlepie rieenie.
No podpori rast primalch ps to akupresrou dosiahnu
mono! Rovnako sa d akupresrou dosiahnu, aby graviditou
ochabnut prsia znova nadobudli pevnos. V oboch prpadoch
treba psobi na tie ist body.
Prv bod le na hrudnej kosti, a to priamo v strede medzi
prsnmi bradavkami. Je viacero monost, ako na psobi: pal-
com, jednm, ale aj viacermi konekmi prstov. Tlak mus by
vak zakadm krtky a pevn, tri a p rz za sebou a to aspo
pkrt za de. To, i psobte na sprvne miesto, sa d dobre
skontrolova spomnan bod je toti vemi bolestiv. Ete aj
dve-tri minty po akupresre poctite, e ste si na tlaili.
al bod sa nachdza medzi ukazovkom a prostrednkom,
a to celkom dolu. Aj tu muste tlai tri a p rz krtko a silno,
takisto aspo trikrt denne. Nezle na tom, i zanete s avou
alebo pravou rukou. V ne psobia na tento bod aj vtedy, ke
sa mladej matke tvor mlo mlieka.
Tret bod le v strede ije, tam, kde zanaj rs vlasy. Tu sta
ahk poklopkvanie prostrednkom, desa a ptns seknd
trikrt za de. Hlava m pritom vone visie dopredu a krn
svaly nesm by napnut.
Napokon treba psobi na samotn prsia. Hladkajte si oboma
rukami sasne spodn zaoblenie prsnkov, priom zanite vntri
na hrudnej kosti a pokraujte v polkruhu okolo bradaviek sme-
159 Strach
rom von. Robte to asi tri minty, raz rno a raz veer. Pri tejto
hladkajcej masi vak tlak mus by len ahk.
Ak sa spech nedostav zakrtko, nezfajte. Zave trv aj pol
roka alebo ete dlhie, km sa prsia zvia i spevnia. Potom
vak mete by na vsledok hrd!
STRACH
Ako ho najlepie prekonte...
Takmer kad lovek m zave strach: z vlastnho zlyhania,
z choroby alebo zo smrti, zo zbran hromadnho nienia i zo
zneistenia ivotnho prostredia, strach z psobenia uritch
politikov alebo radiklnych skupn, z prkazov a zkazov, z ko-
legov, konkurentov a nadriadench, zo susedov, znmych i ne-
znmych. Nedvera vak voi vetkm a vetkmu vzrast a nie-
kedy sa zvrhne na stihomam. lovek potom vade vid przraky
a nebezpeenstvo, a napokon strach zo ivota prerastie strach
zo smrti.
Zo strachu sa nemus vyvin iba duevn choroba, ale vemi
ahko me vies aj k fyzickm akostiam: dostav sa benie
srdca a bolesti v hrudnku, lovek trp dchavinosou, m boles-
ti hlavy, zvraty, mihanie pred oami a neprjemn tlak v ald-
ku.
Nedovote, aby to dolo a tak aleko, ale bojujte proti stra-
chu! Ako? Pomocou akupresry!
Pri zchvate strachu postupujte nasledovne: Najprv si cez
stred hlavy uete cestiku. Potom si zahka poklopkvajte po
strede lebenej klenby konekmi ukazovka, prostrednka a prs-
tennka v rovnej lnii zozadu dopredu a k elu.
Druh bod proti strachu le vzadu na iji. Polote si na u
ruku tak, aby polovicou siahala na vlasy, a usilujte sa uvoni
krn svaly. Potom pritlate, nie vak vemi silno, a pohybujte
160 Strach
STRACH
Pri zchvate strachu postupujte nasledovne: Naj-
prv si cez stred hlavy uete cestiku. Potom si
zahka poklopkvajte po strede lebenej klenby
konekmi ukazovka, prostrednka a prstennka
v rovnej lnii zozadu dopredu a k elu.
161 Strach
koou pkrt sem a ta, priom bude najlepie, ak nechte hlavu
uvonene visie dopredu.
Ete astejie by ste mali psobi na nasledujci bod, ktor sa
osvedil pri predchdzan zchvatom strachu. Polote si av
pau na stl a ukazovkom, prostrednkom a prstennkom pra-
vej ruky klopkajte v rovnej lnii od pazuchy po lakov ohyb.
Robte to len na avej strane, len zhora nadol, nie privemi
nhlivo a len raz! Toto cvienie treba vak opakova aspo p
rz za de.
Na al akupresrny bod proti strachu mono vemi dobre
psobi, ak nie ste sami. Nikto si toti nevimne, e ste prve
zvldli bliaci sa pocit strachu: Nie privemi silno tlate palce ku
konekom prostrednkov, a to tak, akoby ste chceli tlai msit
bruk proti nechtom. Ak strach neustupuje, tlate silnejie,
aspo dve minty.
Aj proti strachu na skke existuje celkom jednoduch aku-
presrna metda. Ak ste v situcii, kedy vm jednoducho nechc
zs na um odpovede, ktor vak na sto percent ovldate, postu-
pujte nasledovne: Polote si ruky rovno na kolen a dve minty
masrujte bod, ktor sa nachdza presne pod prstennkom. o-
skoro vae vzruenie ustpi. Ak vak strach zotrv, muste pso-
bi ete aj na ui. Najskr si chyte doln okraj pravho unho
lalika a masrujte ho smerom nahor dve minty. Potom to ist
urobte s avm uchom, ibae mas tu smeruje zhora nadol. Ak
trpte strachom u pred skkou, mali by ste tieto dve akupresr-
ne metdy zaa aplikova aspo dva tdne pred vekm
dom".
162 Stres
STRES
Ke naptie prekro mieru...
Stres privdza nae telo do akhosi pohotovostnho stavu:
podnety a signly z okolitho prostredia ho vybiuj k vkonu
na najvyie obrtky a n organizmus mus potom z plnho
pokoja dosiahnu najvy vkon. Na to ho pripravuj hormo-
nlne faktory (zven vyluovanie adrenalnu), men sa distri-
bcia krvi, ktorou s svaly vmi zsobovan. Organizmus m
k dispozcii viac energie vo forme zvenej hladiny cukru v krvi
a vo vegetatvnej nervovej sstave dochdza k zmenm, ktor
umouj zamera aktivizciu vetkch proces'ov na urchlen
zskavanie energie. Pulz sa zrchuje, tlak v cievach stpa, aby sa
zlepilo zsobovanie krvou. Vetko toto je sasou reakcie na
poplan signly z okolitho prostredia.
Ak je lovek v takejto situcii vystaven zvenm nrokom
alebo poiadavkm (naprklad pri komplikovanom pracovnom
procese, prostrednctvom reakcie v slovnom sboji alebo pri
portovom zpase), prispieva stresov reakcia k tomu, aby bolo
telo pripraven zvldnu zven nroky, ktorm je vystaven.
V tejto fze odporu v organizme naplno prebieha prispsobova-
cia reakcia. Ak sa takto prispsobenie zvenm nrokom ne-
podar, mobilizovan sily sa napokon mu vyerpa a vyhasn.
Mu sa vak vynaloi aj naslepo, min ciel, proti ktormu boli
zaktivizovan, a tak spsobi vek kody. Nsledkom s potom
poruchy ltkovej vmeny, srdcovo-cievne akosti, vredy na a-
ldku alebo v reve, zpaly ciev a in.
Trpi vs asto pri vemi rchly a siln tlkot srdca? Silno sa
potte, najm pod pazuchami a na dlaniach? Muste asto vyha-
dva zchod? Trpte nechutenstvom, poruchami spnku a bo-
lesami hlavy? Myslte asto na vetky nevyrieen lohy namies-
to toho, aby ste si ich premysleli jednu po druhej? Odsvate
vetky neprjemn stretnutia a lohy vdy alej do budcnosti?
163
Stres
STRES
Prehmatajte si hrudn k presne uprostred tela.
Na mieste, kde sa kon krk, zana sa hrudn
kos, ktor pokrauje smerom k pupku. Hrudn
kos sa kon tzv. meovitm vbekom. Ak ste
ho nali, vrte sa o rku tyroch prstov smerom
hore. Prve tento bod treba masrova.
164 Svrbenie koe
Otupujete si asto zmysly alkoholom a upokojujcimi prostried-
kami? no? Tak potom ste pod vplyvom silnho stresu! Nu
a aby ste sa jednho da nezloili', ale aby sa z vs znovu stal
pokojn lovek, mali by ste si robi nasledujce bodov mase.
Prehmatajte si hrudn k presne uprostred tela. Na mieste,
kde sa koni krk, zana sa hrudn kos, ktor pokrauje smerom
k pupku. Hrudn kos sa kon takzvanm meovitm vbekom.
Pod nm u prstami nenatrafte na tvrd kos, ale na poddajn
mso.
Ak ste nali meovit vbeok, vrte sa o rku tyroch prstov
smerom hore. Prve tam je bod, ktor najmenej p mint silno
masrujte ukazovkom a prostrednkom smerom hore.
Akupresra na hrudi vak nesta! Zmysel m len vtedy, ke
sa vzpt sstredte na body na hlave. Nahmatajte si uprostred
temena mal priehlbinku, ktor njdete na rku dvoch alebo troch
prstov za myslenou spojnicou hornch okrajov obidvoch ui. Aj
tento bod treba silno masrova p mint smerom k elu. Obi-
dva uveden spsoby mase treba robi trikrt denne.
alia bodov mas proti stresu je vhodn najm v situ-
cich, ke nie ste sami. Pri ed na stolike si polote obidve ruky
na kolen a celkom nenpadne si masrujte obidva body, ktor sa
nachdzaj pod konekmi prstennkov. Netlate vemi a masrujte
vdy smerom dole. Po piatich a desiatich mintach by stres mal
do znanej miery ustpi.
SVRBENI E KOE
Nenechajte to djs a tak aleko!
Naa koa reaguje na vplyvy, ktor vyvolvaj choroby, roz-
linmi symptmami, najastejie aktnymi alebo chronickmi
zpalmi. Tie vznikaj, ke koa alebo jej chemick ochrann
pl u nie s schopn odvrti ruiv drdenie, alebo ke je na
165 Svrbenie koe
urit ltky alergick. Zpaly koe tvoria 50 percent vetkch
konch chorb.
Zpaly koe sprevdzan silnm svrbenm postihuj najm
eny v domcnosti. Prinou je vinou prca s istiacimi pro-
striedkami. Nadmieru neprjemn s vak aj alergick ochorenia
koe. Tak naprklad lieky, kozmetick prpravky, jahody, raji-
ny, orechy, kraby, raky, ryby, vajcia a niektor druhy vna mu
vyvola jednu z najastejch alergickch reakci koe ihav-
ku. Tto alergia sa zjav odrazu mnostvom drobnch, ale i v-
ch (niekedy aj ako dla) vyrok, ktor vemi svrbia a rchlo
sa rozria na vek plochy koe, no u po niekokch hodinch
mu bez stopy zmizn.
Aj detsk choroby ako ospky, ovie kiahne, rubeola a arlach
spsobuj zmeny na koi. Pri tchto chorobch sa na koi zjavia
faky alebo je cel posiata puzgierikmi a prerne svrb!
o teda mete sami robi proti zaplenej koi? Vbec ni!
Ekzmy toti mus v kadom prpade liei lekr. Od neprjemn-
ho svrbenia, vyvolanho nervovmi zakoneniami v koi, sa vak
mete oslobodi, ak pouijete akupresru...
Najdleitejie masne body s na rukch. Polote si palec
pravej ruky na miesto, ktor sa nachdza na rku dvoch prstov
pod hnkou ukazovku. Potom ho posute o pol prsta naprie
smerom k palcu. Toto miesto vemi energicky masrujte krivm
pohybom. Najlepie to ide tak, ke pravm ukazovkom vyvja-
te protitlak na dlani. Tto mas robte p mint a to ist urobte
na pravej ruke zakadm, ke vs svrb koa.
alie dva body sa nachdzaj na lakoch. Ke silno zohnete
ruku, vytvor sa na vonkajej strane laka zhyb. Na jeho vonkaj
okraj pritlajte najskr prav ukazovk alebo prostrednk, pri-
om kou masrujte smerom k ramenu aspo tri minty. Potom
robte to ist na pravom lakti.
Ak ste predchdzajcimi metdami akupresry nedosiahli ia-
dan spech, mali by ste si masrova nohy. Sadnite si na stoliku
166
Svrbenie koe
SVRBENIE KOE
Najdleitejie masne body s na rukch. Po-
lozte si palec pravej ruky na miesta ktor sa
nachdza na rku dvoch prstov pod bankou uka-
zovaka.
167 ak nohy
a na avej nohe nahmatajte oblas, ktor sa nachdza na rku
troch prstov presne nad stredom vntornho lenka. Tento bod
masrujte tri minty smerom ku kolenu a vzpt mas presute
o rku dlane vyie a na rku prsta dopredu. Aj tu masrujte tri
minty. Potom si rovnako pomasrujte prav predkolenie.
Nakoniec ete jeden bod, ktor masrujte aspo p rz denne,
aj ke vs koa prve nesvrb. Polote si ruku ponad plece medzi
lopatky. Na mieste, kde spova prostrednk, poriadne silno
tlate tri minty. Tto mas sli ako prevencia.
AK NOHY
Ako si zlepte obeh krvi...
Vea ien, ktor musia cel de st, sa sauje na ak
nohy". Ale ani mui nie s uetren. Prinou tchto akost je
vo vine prpadov spomalenie a zastavenie prietoku krvi v i-
lch ako dsledok oslabenho vziva. Prvm a zretenm zna-
kom zanajceho sa upchatia je pocit akch nh a z asu na
as u aj bolesti v predkolen. oskoro zan opcha aj chodd-
lov kby, priom pritlaenm prsta na koi vznikaj prembeni-
ny. Je to neklamn znak toho, e v tkanive sa nahromadila voda,
teda e nie je u zaruen bezchybn odtok lymfy. V takomto
prpade sa treba poradi s lekrom, lebo okrem oslabenho
vziva me nedostaton odtok tkanivovej tekutiny vyvola aj
oslabenie srdca i obliiek. Dkladnou prehliadkou treba zisti,
i ide o tieto akosti.
Nech u s nlezy na orgnoch akkovek, v kadom prpade
je dleit zlepi si obeh krvi v ilch a posilovanm prce
svalov dolnch konatn sa postara o to, aby sa upevnilo vzivo
a mohla lepie cirkulova lymfa. Najjednoduchie, m si mete
zlepi obeh krvi, je nosenie gumench panch. Tm sa na
tkanivo vyvja ahk, trval tlak, ktor zabezpeuje lepiu dopra-
168 ak nohy
AK NOHY
Sadnite si na stoliku a polote si ruky na kolen.
V priehlbinch, v ktorch sa nachdzaj vae
prostrednky, s body, ktor si silnm tlakom
krivm pohybom masrujte tri minty na oboch
nohch sasne.
169 ak nohy
vu krvi a lymfatickej tekutiny k srdcu a zabrauje ich hromade-
niu v nohch.
Ak v zamestnan stojte a pohybujete sa vemi mlo, mali by
ste astejie cvii nohami, naprklad striedavo st na pikch
a na ptch. Toto cvienie aktivizuje ltkov svaly a zlepuje
cirkulciu krvi.
Naproti tomu ten, kto m sedav zamestnanie, by sa nemal
zdrha z asu na as si vyloi nohy. Potom vak treba dba na
to, aby vm okraj stola nebrnil v prekrven predkolenia.
Spomenut cvienia s vak len pomckou. Ak mte monos
z asu na as sa vzdiali zo svojho pracoviska na pr mint, je
lepie, ke si proti akm nohm pomete akupresrou.
Sadnite si na stoliku a polote si ruky na kolen. V priehlbi-
nch, v ktorch sa nachdzaj vae prostrednky, s body, ktor si
silnm tlakom krivm pohybom masrujte tri minty na oboch
nohch sasne.
Ak po tejto masi akosti pominuli iba sasti, masrujte si
ete alie dva body, ktor leia asi na rku prsta pod vonkajm
lenkam. Tieto miesta objavte pomerne rchlo, lebo s vemi
citliv na tlak. Na tieto body treba silno tlai krivm pohy-
bom, takisto tri minty, aj ke to bol. Ak mte vhodn pod-
mienky, mali by ste oba druhy mase opakova kad dve
hodiny. Na prevenciu je vemi dobr, ak tieto cvienia robte u
rno, len o vstanete.
Ak popri pocite akch nh mvate aj ke v ltkach, mas-
rujte si alie dva body, ktor sa nachdzaj na rku troch prstov
nad vntornm lenkam. Na toto miesto, citliv na tlak, silno
tlate najskr na avej nohe pravm prostrednkom krivm
pohybom, a to dve a tri minty. Potom to ist robte avm
prostrednkom na pravej nohe.
170 Vracanie
VRACANI E
Aj archavm pomha akupresra!
Pri tomto symptme nejde o chorobu, ale o predzves alebo
sprievodn jav inej poruchy. U det je to vak trochu inak, lebo
tie sa ovea ahie ako dospel zbavuj vracanm nestrvitenej
potravy.
Proces vznik shrou mnostva jednotlivch funkci: aldok
ochabne, sasne sa jeho vchod o mono najvmi roztvor,
a svalmi prednej brunej steny a brnice sa obsah aldka op
vyvrti. Tto shra je riaden centrom vracania" v mozgu.
Vracanie m vea prin. Naprklad sa me sta, e centrum
vracania sa podrdi uritmi jedovatmi ltkami, ktor lovek
prijme s potravou a krvou sa dostan do tohto centra. Aj al-
don stena me pri nestrvitench jedlch zalarmova cen-
trum vracania; u archavch ien vracanie vyvolvaj zrejme
urit ltky, ktor sa z vyvjajceho sa plodu dostan do organiz-
mu matky.
Pri vracan z nervozity to vak nie s kodliviny, ktor tento
stav vyvolvaj, ale psychicky podmienen konflikty: problmy
v zamestnan, strach zo skky alebo pocit hnusu.
Prirodzene, pri vracan hr vek rolu aj alkohol. Ak lovek
preberie", me sa sta, e aldok a zodpovedajce mozgov
centrum rebeluj a u to aj ide von.
Proti nevonosti a vracaniu existuje mnostvo liekov a velija-
kch domcich prostriedkov. Jedni radia mlieko i kolu, in biely
chlieb, okoldu alebo cukor. Jestvuje vak ovea lepia metda,
ako sa zbavi tchto akost akupresra...
Zohnite av ruku dohora a prilote ju tesne k telu. Prostred-
nkom pravej ruky masrujte bod na predlakt, ktor le priamo
nad picom laka. Mas robte aspo mintu, smerom hore.
Potom to ist urobte na pravej ruke. Tto mas robte aspo p
rz za de. Ke drdenie na vracanie ustpi, treba recidve
predchdza tak, e na druh de cel mas opakujeme.
171
Vracanie
VRACANI E
Zohnite av ruku dohora a prilote ju tesne k te-
lu. Prostrednkom pravej ruky masrujte smerom
hore bod na predlakt, ktor le priamo nad
picom laka.
172 Zbudlivos
alie dva body njdete na hrudi. Predstavte si dve priame
iary od prsnch bradaviek nadol. Asi na rku dvoch prstov pod
iestym a siedmym rebrom s body, ktor treba masrova sas-
ne na oboch stranch ukazovkmi alebo prostrednkmi, priom
kou posvate nahor. Nie vak prisilno, vetko mus prebieha
vemi jemne. Tto mas robte dve minty trikrt denne.
A teraz pome na brucho: nahmatajte dva body, ktor leia na
rku piatich prstov nad pupkom a na rku troch prstov nalavo
a napravo. Tieto miesta masrujte stredne silnm tlakom smerom
dolu jednu mintu. Potom treba masrova bod, ktor je na rku
dvoch prstov rovno pod pupkom. Tento bod treba takisto mas-
rova stredne silno jednu mintu ale smerom hore!
A tu je akupresra proti vracaniu v archavosti: prostredn-
kom pravej ruky si poklopkvajte oblas na vntornej strane
zpstia na rku dvoch prstov nad miestom, kde mete cti
pulz ale len vemi jemne a jednu mintu. Potom to ist urobte
na pravom zpst. Aj ke vm nie je prve zle, mali by ste tto
mas robi ako prevenciu aspo p rz denne.
ZBUDLI VOS
Trnujte si mozog!
Kad lovek zave na nieo zabudne. Ak sa to stane v mla-
dch rokoch, hovor sa ospravedlujco o poplaenosti". Ak
vak ide o zbudlivos starieho loveka, hne je napordzi
vysvetlenie: Typick sklerza!"
Obidve tieto tvrdenia mu by nesprvne. Poa najnovch
vedeckch poznatkov mono iba v dvadsiatich percentch prpa-
dov znen pozornos a schopnos koncentrcie pripsa na et
artriosklerzy, ie zenia ciev zsobujcich krvou mozog.
Naproti tomu mu pri zbudlivosti hra urit lohu aj mnoh
in choroby, pri ktorch mozog nie je dostatone zsobovan
krvou, hormnmi, ivinami a kyslkom.
173 Zbudlivos
ZBUDLIVOS
Mozog mete trnova aj bodovou masou!
Prilote si prostrednk na stred temena, a to na
myslen lniu spjajcu horn okraje obidvoch
u. Potom prilote ostatn prsty a palec na mies-
ta, ktor leia na rku dvoch prstov naavo a na-
pravo, ako aj pred a za prostrednkom.
174 Zbudlivos
Za zbudlivosou sa asto skrvaj aj poruchy ltkovej vme-
ny v pankrease, oblikch alebo v peeni. Do vahy prichdzaj
aj ochorenia pc a ttnej azy alebo centrlnej nervovej ssta-
vy, ak infekcie, poranenia mozgu a lebky a popleniny. alej
neslobodno zabda na to, e innos mozgu znane ovplyvuje
aj zneuvanie nvykovch prostriedkov ako alkoholu, nikotnu
i drog. Nezriedka zhoruj pam aj lieky, predovetkm pro-
striedky na upokojenie a na spanie.
Prirodzene, nemono popiera, e prirodzen biologick pro-
cesy v starobe a genetick faktory v rozhodujcej miere ovplyv-
uj zniovanie vkonnosti mozgu. Vyvrten vak bola doteraz
veobecne prijman teria, podl ktorej od narodenia kad de
odumiera okolo stotisc mozgovch buniek. Rozsiahle analzy
naproti tomu ukzali, e zmenovanie mozgu v starobe nespso-
buje odumieranie, ale scvrkvanie jednotlivch buniek prav-
depodobne preto, lebo sa z tkaniva strca oraz viac vody. To
vysvetuje aj spenos pecilne vyvinutch trningovch prog-
ramov na zvyovanie duevnch schopnost. Ich uplatovanm
mono za pomoci knh, kariet a potaovch programov do
znanej miery eliminova vpadok intelektulnych schopnost
v starobe alebo po dlhej chorobe, o by pri odumretch bun-
kch vbec nebolo mon.
Mozog si mete trnova aj bodovou masou! Prilote si
prostrednk na stred temena, a to na myslen lniu spjajcu horn
okraje obidvoch u. Potom si polote ostatn prsty a palce na
miesta, ktor leia na rku dvoch prstov naavo a napravo, ako aj
pred a za prostrednkom, a masrujte si sasne vetkch tchto
p bodov silnm tlakom smerom dopredu. Mas by mala trva
p a desa mint a mali by ste si ju urobi trikrt denne.
al akupresrny bod proti zbudlivosti sa nachdza na
bruchu. Prilote si ukazovk na rku dvoch a troch prstov presne
pod pupok a masrujte tento bod energicky smerom hore aj
v tomto prpade tri minty trikrt denne.
175 Zha
Ak mte nzky tlak krvi, mali by ste si navye masrova al
bod, ktor sa nachdza na nechtovom lku prostrednka zo
strany ukazovku. Muste ho vak masrova smerom k prstenn-
ku, a to silnm tlakom najmenej tri minty najprv na avom
a potom na pravom prostrednku. Ak mte naopak vysok tlak
krvi, smiete si robi len vemi jemn bodov mas. Aj v tomto
prpade treba mas opakova najmenej trikrt denne.
ZHA
Akupresra subuje spech
Vdatn jedlo me u ud s citlivm aldkom asto vyvola
plenie zhy. Ide o citen boles v oblasti solrneho pletenca
a v paerku, ktor vznik vtedy, ke sa aldon kyseliny
dostan do paerka. Tento pohyb trviacich tiav proti norml-
nemu smeru me ma dve zkladn priny: bu znenie tlaku
v dolnej asti paerka, alebo oslaben svalov uzver medzi
paerkom a aldkom.
S vak aj alie faktory, ktor do znanej miery podporuj
plenie zhy. Patr k nim najm stres, nikotn, alkohol, nadvha
a privemi mastn jedl. Kto m sklony k pleniu zhy, nemal by
nosi prli stiahnut opasok a po jedle by sa poda monosti
nemal zohna.
K potravinm, ktor vemi ahko vyvolvaj plenie zhy,
patria najm tuky vetkch druhov, mlieko, ale aj rajiaky,
citrusov plody a avy, alej koreniny, pepermint a okolda,
erstv kysnut peivo a alie.
o teda robi, ke mvate problmy so zhou? Ak plenie
bva siln a vyskytuje sa vemi asto, treba v kadom prpade
poiada o radu lekra, pretoe za bolesami sa me skrva aj
srdcov infarkt! A pri ahch, zriedkavejie sa vyskytujcich
prpadoch? Vtedy mono, prirodzene, ui tabletku. Poda nzo-
176
Zha
ZHA
Najdleitej bod njdete ponie hrtana. Ke
ukazovkom postupujete pomaly smerom dole,
na mieste, kde sa zana hrudn kos, natrafte na
priehlbinu.
177 Zha
ru niektorch lekrov me v ndzi, ke nemte po ruke nijak
vhodn liek, pomc aj cukrk pravdae, tak, o neobsahuje
pepermint. Pri pomalom cman cukrka sa toti zvyuje vylu-
ovanie sln, ktor zmieruj drdenie v paerku.
Bez ohadu na to, e ani cukrk nem lovek vdy po ruke,
subuje akupresra v takomto prpade v spech...
Najdleitej bod njdete ponie hrtana. Ke ukazovkom
postupujete pomaly smerom dole, natrafte na priehlbinu, a to na
mieste, kde sa zana hrudn kos. Prve na tento bod muste silno
tlai, ale nie do krku, le proti kosti, aby ste si sami neprikrtili
prvod vzduchu". Pritlate trikrt na toto miesto a ak vs
plenie zhy trpieva astejie, robte si tto bodov mas pre-
ventvne trikrt denne.
Ak vm tento druh mase neprinesie elan vsledok, muste
psobi ete aj na alie dva body. Ke postupujete ukazovkmi
alebo prostrednkmi obidvoch rk hmatom od hrudnej kosti
smerom von, pod koou oskoro poctite kne kosti. Ak po nich
hmatom postupujete alej smerom k pleciam, rchlo zistte, e
kne kosti s mierne ohnut dohora. Tam, na najvyom mieste
oblka, s body, ktor treba tri minty masrova sasne silnm
tlakom smerom hore, a to aby sa dosiahol preventvny inok
tie trikrt denne.
Niektor odbornci na akupresru vak prisahaj na bodov
masrovanie miesta, ktor le v blzkosti pvodcu plenia zhy
aldka. ahnite si na chrbt, celkom sa uvonite a polote si
ukazovky, prostrenky a prstennky obidvoch rk pod hrudn
kos do priehlbiny, v ktorej sa nachdza solrny pletenec. Teraz
vtlate vetkch es prstov sasne dva alebo tri razy zahka o
priehlbiny. Potom prsty posute o rku troch prstov niie a zno-
vu dva a tri razy pritlate. Takto postupujte, a km sa nedosta-
nete tesne k pupku potom si obidve ruky zahka polote na
oblas aldka a ahkm tlakom si ju masrujte tri minty.
178 Zpal mandl
ZPAL MANDL
Akupresra rozumn alternatva!
Mienky lekrov o vzname a dleitosti mandl pre n orga-
nizmus sa rozchdzaj. Jedni tvrdia, e mandle s nositemi
skrytch losk infekci alebo hnisu, take ich treba operatvne
odstraova ako neiadce zdroje nebezpeenstva. Podl mienky
inch znekoduj mandle jedovat ltky v naej potrave, a treba
ich teda necha tam, kde s. Tak je mon, e mnoh udia u
mandle nemaj, zatia o in ete o svoje tonzily neprili.
Najm deti mvaj vemi asto chor mandle, ktor dosahuj
vekos eren a sliviek hltan je predsa oblas, ktorou pre-
chdza vina pvodcov chorb. Ani dospel vak nie s pred
zpalom mandl chrnen. Postihnut m spoiatku pocit vy-
schnutho hrdla, po om nasleduje kriabanie a plenie s nutka-
nm na chrchlanie a kae. Prehtanie asto spsobuje bolesti,
oblas jazka a mandl je zduren a erven.
Pri zpale mandl mnoh udia siahaj po silnch kloktadlch
tie vak nemaj nijak inok, pretoe pri kloktan neobm-
vaj mandle a len vmi drdia u aj tak podrden sliznicu.
Horci aj alebo obklady tm, e drdia sliznicu, tie vmi
kodia ako prospievaj. Je teda jedinm vchodiskom siahnu po
tabletke, alebo... ? Prirodzene, e je aj alia alternatva: akupre-
sra! Bodov mas umouje podstatne zmierni akosti spre-
vdzajce zpal mandl...
Najdleitejie body na tele sa nachdzaj na najvrchnejom
okraji unc. Zovrite ich sasne medzi palec a ukazovk a desa
rz za sebou ich silno stlate. Ete silnejie! Takto masrovan
miesta vs potom bud urite poriadne pli ale to ni, pretoe
ste si masrovali presne tie body, ktor treba!
To vak ete nie je vetko, lebo nasleduje mas nosovch
krdel, ktor si treba najmenej pkrt zahka preklepa ukazo-
vkmi zhora nadol. Potom si rovnako jemne poklopkvajte
179
Zpal mandl
ZPAL MANDL
Preklepkajte si nosov krdla sasne obidvoma
ukazovkmi zahka zhora nadol najmenej pkrt
za sebou. Potom si rovnako jemne poklopkvajte
zhora nadol po strede ela, priom zaa treba od
miesta, kde zanaj rs vlasy, a skoni pri kore-
ni nosa.
180 Zpal slepho reva
zhora nadol po strede ela, priom zaa treba od miesta, kde
zanaj rs vlasy, a skoni pri koreni nosa. Mas na uiach,
nose a ele by ste mali opakova kad dve a tri hodiny.
al bod le na chrbte ruky, a to presne medzi palcom a uka-
zovkom. Polote si prav palec na toto miesto na avej ruke
a ukazovk prilote zo strany dlane. Potom silno pritlate pal-
com proti ukazovku a posvajte pritom kou sem a ta. Asi po
tridsiatich sekundch zopakujte to ist na pravej ruke. Ctite pri
tom, ako citlivo reaguje masrovan miesto? Ctite dokonca
bodav boles? To je v poriadku, pretoe ste tlaili na sprvny
bod. Takto mas by ste si mali robi trikrt denne.
al bod, prostrednctvom ktorho mono psobi na zmier-
nenie zpalu mandl, treba naproti tomu masrova iba jemne:
poklopkvajte najprv zvonka po avom palci koncom pravho
ukazovka asi dva milimetre veda miesta, odkia vyrast nechet
ale len opatrne, pretoe do nechta v nijakom prpade neslo-
bodno vta". Asi po tridsiatich sekundch si urobte rovnak
mas na pravom palci a cel postup na obidvoch palcoch opa-
kujte tri a pkrt denne.
ZPAL SLEPHO REVA
Liebu mus vzia do rk lekr, zmiernenie aktnych
bolest mte vak v rukch vy!
Zvyajne nie vak vdy! prechdza hrub revo na
pravej strane podbruka prpadne strednej asti brucha do tenk-
ho reva. Toto miesto prechodu je slep revo, na ktorho spod-
nej asti sa nachdza ervovit prvesok appendix, ako pozo-
statok skorch vvinovch tdi. Ke sa teda hovor o zpale
slepho reva, zaplen i dokonca zhnisan je len tento mal,
tenk ksok reva. Napriek tomu vak zpal tohto prvesku
vbec nie je nevinnm ochorenm.
181 Zpal slepho reva
ZPAL SLEPHO REVA
Masne body sa nachdzaj na predkolen na
rku es a pol prsta pod stredom jabka a na
rku dvoch prstov smerom von.
182 Zpal slepho reva
Zpal slepho reva (appendicitda) vznik vtedy, ke lymfa-
tick tkanivo ervovitho prvesku reaguje opuchom (podrde-
nie slepho reva) alebo zhnisanm (hnisav appendicitda). Pri
hnisavom zpale sa zalepenm otvoru prvesku me hnis v om
nahromadi, tenk appendix napuchne a vytvor sa z neho boles-
tiv mechrik hnisu. Ak tenk stena appendixu praskne, hnis sa
vyleje do brunej dutiny (perforcia) a vyvol ivotu nebezpen
hnisav zpal pobrunice. V takom prpade treba pacienta bles-
kurchle operova.
udia, ktor maj bolesti brucha, asto lekrovi vravia, e
maj zrejme podrdenie slepho reva. Vinou sa mlia, lebo
nie vdy je to iba appendix, ktor na seba upozoruje bolesami
brucha. Prinou bolest me by zpal vajenkov, plynatos,
zpal moovho mechra, zpal lnka a velio in. Vysvetlenie
poskytne len nvteva lekra alebo krtke vyetrenie v nemocni-
ci.
Opercia slepho reva je nekodn, mal zkrok, ktor na-
vdy odstrni neistotu, i ide o zpal slepho reva, alebo nie.
V kadom prpade sa vak treba vyvarova vbec nie mdrej
rady starch mater, e pri bolestiach na pravej strane podbruka
si treba priklada tepl obklady! Touto metdou sa sce mu
zmierni bolesti, ba pri inch akostiach, ako napr. plynatos,
me ma dokonca priazniv inky, no pri zpale slepho reva
me ma termofor alebo elektrick vank nebezpen nsled-
ky, lebo inkom tepla sa zpalov proces iba urchli. Do pr-
chodu lekra by sa nemali ui ani lieky proti bolesti, ktor by
mohli skresli prznaky ochorenia. Odporaj sa vak studen,
ba a adov obklady. Pomc si mete aj akupresrou.
Na predkolen chorho njdite na rku es a pol prsta pod
stredom jablka a na rku dvoch prstov smerom von body, ktor
treba silno masrova smerom dolu. Masrujte dve minty, na
pravom predkolen vak podstatne silnejie ako na avom. Napo-
kon posute na oboch nohch prsty ete o jeden a pol prsta niie
a tam opakujte mas, takisto dve minty.
183 , Zpcha
alie dva body njdete na bruchu. Obidvoma ukazovkmi
.a prostrednkmi nahmatajte dva body leiace na rku troch prstov
naavo a napravo od pupka. Tieto body masrujte dve minty
smerom nadol, ale len jemne! avu me prinies aj ahk
poklopkvanie.
Protizpalovo psob aj mas bodov v medzere medzi palcom
a druhm prstom na oboch nohch, a to hore, bliie k druhmu
prstu. Tieto body treba masrova dve minty smerom ku kone-
kom prstov na oboch nohch sasne. Mas opakujte kad
dve hodiny.
ZPCHA
Zabudnite na prehadl!
udia, ktor trpia zpchami, mvaj asto utrpen vraz tvre
pretoe chc, ale nemu. Prinou je to, e revo nepracuje
tak, ako by malo, lebo v trviacom trakte pridlho zostva jeho
obsah. Stolica sa stva tvrdou, pretoe pri dlhom zotrvan v re-
ve z nej organizmus zuitkoval takmer vetku tekutinu. Aj oko-
lda alebo vemi jemn potrava z bielej mky chudobn na
nestrviten ltky ochromuj innos reva, ktor vak pre
pravideln vyprzdovanie nevyhnutne potrebuje balastov lt-
ky, obsiahnut naprklad v celozrnnom chlebe, zelenine a ovoc.
Zl stravovanie teda me by prinou zpchy. alou je
nedostatok pohybu. N organizmus by vak mal by udriavan
v neprestajnej innosti preto je najlepm vyvenm innosti,
ktor sa vykonva posediaky, pravideln pohyb. Dleit lo-
hu hr aj duevn stav: hnev a starosti spomauj vyprzdova-
nie, pretoe lovek neme strvi" svoje problmy. Hemoroidy
alebo bolestiv trhliny v konenku mu tie premeni vyprzd-
ovanie ,,na peklo", take postihnut odklad nvtevu miest-
nosti, kam aj krli chodia pei, o mono najdlhie.
184
Zpcha
ZPCHA
Prilote si ukazovk a prostrednk na spodn
okraj pravho vntornho lenka.
185 Zpcha
ia, mnoh udia neved svoje revo k pravidelnmu
vyprzdovaniu, hoci pravideln stolica jednoducho patr k v-
mene ltok v organizme a udriava ns pri ivote. O o jedno-
duchie je predsa siahnu po prehadle! Zstancovia prrodnej
medicny vak varuj pred pilulkami, ktor by sa mali uva iba
v mimoriadne akch prpadoch, pretoe privemi drdia re-
vo. Namiesto toho odporaj prehacie ajoviny, ovocie alebo
bobtnat prostriedky, ako naprklad anov semeno. Zave je
vak ak njs ajov zmes alebo rastlinn prepart, ktor by
pomohol prve vo vaom prpade. Vyskajte akupresru...
Prilote ukazovk a prostrednk na spodn okraj pravho vn-
tornho lenka a energicky (!) posvajte na tomto mieste kou
p mint sem a ta. Potom si urobte rovnak mas pod avm
lenkom. Tieto body masrujte rno, napoludnie a veer.
Ak chcete povzbudi pecilne svoje hrub revo, odtiahnite si
najprv palec pravej ruky od prstov a do takto vzniknutej medzery
zasute av ruku, tak, aby av palec leal na chrbte pravej ruky.
Potom nm pkrt silno pritlate a zopakujte to ist na avej
ruke. Aj tto mas si robte trikrt denne.
Nasledujci bod vmi aktivizuje tenk revo: zovrite prav
ruku zahka (!) do pste tak, aby sa z vonkajej strany pod
malikom vytvoril v koi zhyb. Teraz si vlote av ukazovk do
zhybu, vystrite dla a pkrt za sebou stredne silno pritlate.
Potom zopakujte rovnak postup na avej ruke a aj tto mas
si robte ako prevenciu trikrt denne.
Me sa sta, e mte akosti so zpchou prve vtedy, ke ste
medzi umi. On miesto by tie bolo k dispozcii, ale vy jedno-
ducho nemete! V takom prpade postupujte nasledujcim sp-
sobom: prilote si prostrednk do hornej asti ryhy za avm
uchom a masrujte si tam kou tak, e tlate vmi k lebke
smerom hore, a to najmenej tri minty. i verte alebo nie, ale
takto si povzbudte hrub revo! Ak vzpt chcete aktivizova
aj tenk revo, masrujte si rovnakm spsobom kou za pravm
uchom.
186 Zvraty
ZVRATY
Ked mte poruen rovnovhu...
Zchvaty zvratov mu ma rozlin priny. Zave je na vine
nedokrvenos mozgu vyvolan slabm krvnm obehom, no v-
inou bva prinou zvratu porucha labyrintu vo vntornom
uchu, ktor je orgnom rovnovhy.
Pri zvrate sa postihnutmu zd, e prostredie okolo neho sa
krti, take m pocit, akoby sa musel krti spolu s nm. Jeho
chdza sa stva neistou, strca pdu pod nohami, oi sa mu
nepokojne, ale rytmicky pohybuj sem a ta. K tomu sa me
pridrui vracanie a nevonos. Koordincia jednotlivch fz
pohybov je naruen a postihnut je nchyln na odpadnutie.
Straten zorn pole a orientan zmysel sa mu vrtia a vtedy,
ke je odstrnen prina zvratu a stabilizuje sa poloha chor-
ho.
Orgn rovnovhy me by predrden aj pri jazde autom i
vlakom, pri lete lietadlom a pri plavbe po mori. Tto reakciu
vyvolvaj sstavn nepravideln vzruchy zaprinen zrcho-
vanm, ktor psobia aj na vegetatvnu nervov sstavu
okrem inho aj na centrum vracania. Sila jednotlivch zvratov
zvis od stavu postihnutho, od sily a rchlosti pohybu a od
dky trvania cesty. Nevonos, vracanie, bolesti hlavy i totlna
apatia to s hlavn prznaky, ktor sa vinou strcaj ihne
po prchode do ciea. Proti zvratom sce mono poui tabletku,
no akosti mono zahna aj akupresrou...
Ak vs niekedy prekvap zvrat, prilote si ukazovk a pro-
strenk avej ruky pod pupok. Potom desakrt za sebou silno
pichnite nechtom ukazovka pravej ruky do bodu, ktor sa
nachdza na bruchu presne pod prostrednkom.
Ak vak asto dostvate zvraty, mono odporui nasleduj-
ce spsoby bodovej mase, ktor treba robi vdy trikrt denne
po desa seknd ahkm poklopkvanm na obidvoch stranch
tela:
187
Zvraty
ZVRATY
Predstavte si lniu prebiehajcu od hnky malka
k laku a masrujte si ju poklopkvanm zdola
nahor.
188 aldon vred
Predstavte si lniu prebiehajcu odhnky malka k laku a ma-
srujte si ju poklopkvanm zdola nahor.
Poklopkvajte si konekom prostrednka elo na rku jednho
prsta nad vntornmi koncami oboia.
Prilote si prostrednk k uchu na rovni vodorovnej stredovej
osi ucha tak, e sa len-len dotka unice. Ke teraz silnejie
pritlate, poctite priehlbinku. Ak nemte vemi siln zvrat,
sta ahk poklopkvanie v ach prpadoch by ste vak
mali silno tlai a kou medzi kosami posva sem a ta, tak,
aby tlak vyaroval a k vntornmu uchu, ie k centru
rovnovhy.
Pri asto sa opakujcich zvratoch treba hmata konekom
prostrednka od stredu ucha smerom k zhlaviu. Na polceste
natrafte na priehlbinu, na ktor treba silne tlai pol minty
trikrt denne.
Nasledujci bod vm pome najm pri ceste autom, vlakom,
lietadlom alebo loou: Postupujte hmatom po hrudi smerom
dole, a km nenahmatte piate rebro, ktor sa nachdza asi
na rku dlane nad pupkom. Poklopkvajte vntorn pice
piateho pru rebier ale len zahka, lebo inak by vm mohlo
prs zle!
ALDON VRED
Tu je akupresra iba jednm z lnkov reaze
lieebnch opatren...
Tvorba vredov v aldku vbec nie je zriedkav a postihuje
predovetkm muov strednho veku, a to najm chudch. To
vak neznamen, e vredy nemu dosta aj moletn eny. Vemi
asto na ne trpia aj fajiari.
Hoci ete nie s objasnen vetky faktory, ktor spsobuj
aldon vredy, jedno je nesporn: zven produkcia aldo-
189 aldon vred
nej kyseliny alebo porucha ochrannch mechanizmov aldonej
steny mu spsobi, e aldon kyseliny napadn priamo
stenu aldka a vyer dieru v sliznici, ktor akoby samy stravo-
vali. Vznik tak zaarovan kruh: zpal, ktor takto vznik,
vyvolva prostrednctvom reflexnch mechanizmov zven
produkciu aldonch kyseln, m sa vytvraj ete lepie pod-
mienky na tvorbu vredu. Takto sa me aj spoiatku nepatrn
pokodenie oraz vmi rozirova a oraz viac aldonho
tkaniva pad za obe autolze, ie rozkladu vyvolanmu vlast-
nmi trviacimi avami. Napokon sa vytvor vek vred s vre-
dovm krterom, ktor siaha a po svalov stenu aldka.
aldon vredy vinou spsobuj vek bolesti. Poda
miesta, kde sa vytvoril vred, me by boles najvia ihne po
jedle, alebo v ase medzi jedlami. Pre tto chorobu s vak
typick bolesti po jedle a bolesti lanho aldka rno.
Nezriedka existuje urit svislos medzi astosou aldo-
nch vredov a uritmi charakterovmi vlastnosami alebo osob-
nostnmi rtami. Sklony k aldonm vredom maj najm
vemi sebavedom, ctiiadostiv, snaiv, uzavret udia, ktor
vetok hnev dusia v sebe" a neprejavuj ho navonok. Aj udia,
na ktorch sa klad prehnan nroky a ktor s vystaven stre-
som, maj pravdepodobne predplaten" tto chorobu.
Tto svislos mono vysvetli prepojenm funkcie aldka
s faktormi psychiky a centrlnej nervovej sstavy, ako aj tm, e
aldok riadi vegetatvny nervov systm. Tieto mechanizmy
vak predsa len nie s tak jednoduch, aby sa mohlo tvrdi, e
aldon vred mono vdy pripsa na et akhokovek prea-
enia.
Ako mono liei aldon vred? V prvom rade sa treba
postara o zmenu hektickho spsobu ivota. Okrem toho mus
postihnut dodriava prsnu etriacu aldkov ditu, aby bol
aldok o najmenej zaaovan. Takto ditu mono vemi
inne podpori akupresrou...
190
aldon vred
ALDON VRED
Vyhadajte si body, ktor sa nachdzaj na rku
troch prstov nad pupkom a na rku troch prstov
naavo i napravo od pupka, a masrujte si ich
stredne silnm tlakom vyvjanm smerom dole.
191 aldok
Vyhadajte si body, ktor sa nachdzaj na rku troch prstov
nad pupkom a na rku troch prstov naavo i napravo od pupka
a masrujte ich stredne silnm tlakom vyvjanm smerom dole
mas by mala trva dve a tri minty a mali by ste ju
opakova trikrt denne.
al bod sa nachdza uprostred brucha, a to na rku dvoch
prstov pod predlenm hrudnej kosti. Aj toto miesto si masrujte
dve a tri minty smerom dole trikrt denne.
Na predkoleniach s tie oblasti, na ktor mete psobi
svalovou masou a podpori tak lieenie svojho aldonho
vredu. Sadnite si na stoliku a nahmatajte si na obidvoch nohch
miesta, ktor njdete na rku troch prstov pod prostriedkami
jablok. Potom postpte o rku jednho prsta smerom von a silno
si masrujte tieto body tlakom vyvjanm smerom dole rovna-
ko ako v predchdzajcich prpadoch: trikrt denne po tri min-
ty.
Pri vetkch tchto spsoboch bodovej mase by ste vak
nemali zabda na to, e takto mete iba podpori silie svojho
lekra, aby vm zmiernil akosti vyliei aldon vred si
nemete!
ALDOK
Pri bolestiach aldka mono akupresru
mimoriadne odpora
Pri zpale sliznice aldka (aktna gastritda) pretrvvaj
bolesti, ktor sa asto zjavuj krtko po jedle, nezriedka aj dlh
as. Prinou pokazenho aldka s dietetick chyby, prejeda-
nie sa, zle pout potrava, privemi korenen, privemi horce
alebo studen jedl i npoje, alej konzumcia alkoholu a niko-
tnu, kodliv ltky na pracovisku, ale aj psychick zae, sprie-
vodn javy pri infeknch chorobch, nsledky oku a mnoho
192 aldok
inch. ast kontatovanie, e si niekto pokazil aldok", tie
oznauje aktnu gastritdu. Ak sa chyby vo vive i konzumcia
alkoholu alebo nikotnu stan pravidlom, ak sa pri prekyslen aj
naalej pije privea kvy, me sa gastritda sta chronickou
alebo dokonca prers do aldonho vredu! Prirodzenm ja-
vom vak bva gastritda u starch ud, ktor nemu dobre
pou potravu zlou protzou, maj stiahnut sliznice a ich azy
preto u neprodukuj dostaton mnostvo trviacich tiav.
Kee pri aktnej gastritde zpalov procesy na stene ald-
ka sce spsobuj bolesti, no neobmedzuj trviacu funkciu
aldka, vinou netreba poui terapeutick delostrelectvo a-
kho kalibru. Najkratou cestou sp je prsny pst s pitm
harmanekovho aju po dkoch. Ke s aldok i revo
przdne, mono zaa s prijmanm potravy etriacej aldok
zkladom kadej dity je toti neprechdza ihne znovu na
normlnu stravu.
Ak vs niekedy postihne aktny zpal sliznice alka, zmier-
nite si bolesti akupresrou, ktor je na toto ochrenie mimoriadne
vhodn!
Ak vs trpi trval boles, vyhadajte si ukazovkmi alebo
prostrednkmi tri body, ktor sa nachdzaj na rku troch prstov
nad pupkom a na rku troch prstov naavo i napravo od pupka.
Tieto miesta si masrujte najmenej dve minty, priom tlak vyv-
jajte iba vtedy, ke robte masny pohyb smerom ole, k pod-
bruiu. Tto mas by ste si mali robi tri razy denne.
Ak sa vak bolesti zjavuj skr v podobe akchsi kov i
kolk, potom treba robi bodov mas na bode, ktor sa nach-
dza uprostred hrudnho koa tam, kde sa kon hrudn kos.
Ukazovk si nechajte poloen na konci hrudnej kosti a pro-
strednk mus dolieha na mkk miesto tesne pod ou. Ke ste
nahmatali sprvne miesto, silno pritlate obidvoma prstami. Ak
v bode, kam tla prostrednk, ctite tup boles, urobili ste
vetko tak, ako treba! Zopakujte tto bodov mas ete dva
razy a robte si ju trikrt denne.
193
aldok
ALDOK
Ak vs trpi trval boles, vyhadajte si ukazo-
vkmi alebo prostrednkmi tri body, ktor leia
na rku troch prstov nad pupkom a na rku
troch prstov naavo i napravo od pupka.
194 lnkov kolika
Ak je aktna gastritda sprevdzan bolesami tenkho reva,
odpora sa akupresra na nohch: sadnite si na stoliku a po-
lote si obidve ruky na jabka kolien. Tam, kde teraz mte
poloen prstennky, sa nachdzaj body, ktor treba masrova
smerom dole najlepie prostrednkmi sasne na obidvoch
nohch. Mas m trva tri minty.
Po tejto masi vak ete nie ste hotov, pretoe teraz prdu na
rad priehlavky! Na rku troch prstov nad koncom medzery medzi
palcom a druhm prstom leia miesta, ktor treba masrova
smerom k chodidlovmu kbu, najlepie palcami. Mas bodov
na priehlavku a pod kolenami si tie robte trikrt denne.
LN KOV KOLI KA
Ako si zmiernite takmer neznesiten bolesti...
i vyrbaj peeov bunky z odpadovch ltok stravy. Je
zelenkavej a ltohnedej farby a nezvyajne hork. Jej hlavn
loha spova v tom, aby sa o najjemnejie rozdelila na mastn
substancie, m sa umouje trvenie tukov. Navye m antibak-
terilnu a vyluovaciu funkciu.
lov cesty sa zanaj jemnmi kapilrami, ktor s poukla-
dan pomedzi bunky peene ako rrky a krtia sa okolo nich.
Tiahn sa peeou ako achty cez bau, na uritch miestach sa
zbiehaj, stia do hlavnch vvodov peeovho laloka a odv-
dzaj i do vekho lovodu, na ktorho konci vis lnk.
V om sa zachytva prebyton i pee ju toti produkuje
neprestajne, ale spotrebva sa len nrazovite poas jedenia. Po-
tom sa jej prvod zastav.
lnk me poja asi 50 cm
3
tekutiny a jeho azy vyrbaj
hlienovit avu, ktor je zmiean so lou. Niekedy sa vak
najm u ien nachdzaj v lnku predmety, ktor mu
by vemi neprjemn kamene. Pribline tretina udstva
195
lnkov kolika
LNKOV KOLIKA
Na predkoleniach si prostrednkmi nahmatajte
gombikovit koniec ihlice (fibuly). Potom prsty
posute na rku troch prstov niie a tieto body
vemi silno masrujte smerom dolu aspo tri mi-
nty na oboch nohch sasne.
196 lnkov kolika
najm t, o sa mlo pohybuj a obzni trp na lnkov
kamene. Tto choroba prebieha zva potichu", lebo v 80
percentch prpadov ide o drobn kamienky, ktor bez probl-
mov prechdzaj cez zke miesta a do dvanstnika. Vek
kamene vak zostvaj pri vchode zo lnka alebo za zviera-
com pri dvanstniku. V takom prpade sa lnk podobne ako
maternica pri prode stiahne, aby vypudil kame. Pri tom
a pri pretlan kamea cez zke miesta dvanstnika vznikaj
siln bolesti, vyarujce zva do pravho pleca je to lnko-
v kolika! Kolika ustpi a vtedy, ke kame prejde alebo
spadne nazad. Ak vak zostane niekde tra, vznikne uzavretie
(obturcia) kameom a v dsledku toho zastavenie le v peeni.
Pri lnkovej kolike chor potrebuje srne lekrsku pomoc,
aby mu ustpili ke a bolesti. No nie vdy je lekr poruke o
robi v takom prpade? Km prde lekr, bolesti si mete zmier-
ni akupresrou.
Na predkoleniach si prostrednkmi nahmatajte gombikovit
koniec ihlice (fibuly). Potom prsty posute na rku troch prstov
niie a tieto body vemi silno masrujte smerom dolu aspo tri
minty na oboch nohch sasne. Mas treba asto opakova,
najmenej raz za hodinu, a km nedostanete lekrsku pomoc.
alie dva body proti lnkovej kolike njdete na hlave.
Tento druh akupresry treba vak robi len ako dodaton
mas k predchdzajcej. Polote si ukazovky na elo na rku
jeden a pol prsta nad obom, presne nad zrenikami. Tieto body
masrujte silno tri minty smerom k vlasom.
Aj na bruchu s dva body, ktor si mete dodatone masro-
va po prvej masi. Polote si prostrednk presne medzipredle-
n as hrudnej kosti a ukazovk, poloen na rku dvoch prstov
vyie. Obidva body masrujte stredne silnm tlakom tri minty
smerom nahor. Tto mas by ste mali robi aj vtedy, ak ste u
pod lekrskym dozorom.
Wolf C. Ebner
Z nemeckho originlu (Wolf C. Ebner: Akupressur wirkt sofort!, Ariston Verlag, Genf
1989) preloila uba Tvarokov. Preklad odborne revidoval MUDr. Jozef Starek.
Oblku navrhol Ji Novotn. Vytlaila Knitlaiare Svornos, Bratislava.
Vydalo nakladatestvo GEMINI, spol. s r. o., Bratislava
Vydanie druh. Rok vydania 1992.
ISBN 80-85265-55-9
ISBN 80-85265-03-6 (1. vyd. r. 1991 GEMINI)