Medzinrodn organizcie (MO)

Nrast potu MO spsobil:

- vedecko-technick pokrok
- zmeny v medzinrodnch vzahoch 20. storoia (znik bipolarity a globalizcia)

MO vznikaj na zklade spolovania sa subjektov rznych ttov za dosiahnutm uritho ciea.

MO: subjekty MV, ktor vznikaj zdruenm subjektov 2 alebo viacerch ttov na zklade zmluvy alebo
dohody, na koordinciu a zabezpeenie ich spolonch cieov, ktor s charakteristick samostatnm
lenstvom, stanovami/tattom, organizanou truktrou a zdrojmi na svoju innos.

Charakteristika MO:
- existencia stlej truktry
- dobrovon lenstvo
- dispozcia zkladnch nstrojov, ktor stanovuj ciele, truktru a metdy innosti
- reprezentatvny konzultan a konferenn orgn
- existencia stleho sekretaritu administratvne, vskumn a informan funkcie

7 zkladnch kritri poda nie medzinrodnch organizci (UIA):
1.) ciele orientovan medzinrodne, aby pokrvali min. 3 tty
2.) individulne alebo kolektvne lenstvo s plnmi hlasovacmi prvami
3.) formlna truktra organizcie uveden v stanovch
4.) funkcionri organizcie musia by z rznych ttov
5.) prspevky do rozpotu od min. 3 lenov nesmie vykazova zisk
6.) schopnos samostatnej existencie a voba vlastnch funkcionrov
7.) schopnos predloi dkazy o sasnch aktivitch nie starch ako 4 roky

Klasifikcia MO:
1.) Medzinrodn medzivldne IGO
2.) Medzinrodn mimovldne NGO tret sektor (zdruuj FO, PO a nrodn organizcie)
3.) Heterognne MO lenovia s vldy ttov, jednotlivci alebo skupiny z nrodnch ttov + TNK

- poda astnkov: bilaterlne / multilaterlne min. 3 lenovia

- poda teritorilnej psobnosti:
1.) globlne
2.) regionlne s kontinentlnou (EU) / interkontinentlnou (APEC) / subkontinentlnou (NAFTA) /
s uou regionlnou psobnosou

- poda cieov a vecnch programov:
1.) MO s univerzlnou psobnosou (OSN)
2.) Ekonomick (OECD, MERCOSUR)
3.) Vedeck a vskumn (Rmsky klub, Svetov stav pre vedu)
4.) Socilne a spoloensk (Zdruenia politickch strn, tudentsk, profesijn)
5.) Obrann a bezpenostn (NATO, OBSE)
6.) Mimovldne MO (ekologick, cirkvi, nadcie, fondy)

lenenie poda UIA:
1.) Konvenn (12%): autonmne medzivldne a mimovldne MO, nedosahuj zisk
A Federcie MO
B Org. s univerzlnym lenstvom
C Org. s interkontinentlnym lenstvom
D Org. s regionlnym lenstvom

2.) ostatn (25%): nespaj podmienky zaradenia medzi konvenn alebo boli odtia vylen
E- Org. vzniknut z miesta, ud, inej org.
F Org. pecilneho charakteru (vrtane fondov a nadcii)
G medzinrodne orientovan nrodn org.

3.) pecilne (63%): patr sem 8 typov MO na zklade kritri UIA
H zruen / neaktvne org
J - zverejnen, ete nepotvrden org.
K poboky a vntorn org.
N Nrodn org.
R Nboensk rady, bratstv, sekulrne intitcie
S Periodick stretnutia medz. Konferenci
T Multilat. Zmluvy a medzivldne dohody
U Neaktvne nekonvenn org.

IGO 6415
NGO 43 9580
Spolu 50 373 MO

- poda ich vykonvanch aktivt:
1.) veobecn a regionlne, politick, ekonomick, socilne, prvne, obrann
2.) pre ponohospodrstvo, komodity, rybolov, potraviny, rastliny
3.) pre vzdelanie, kultru, autorsk prva
4.) pre vedu a zdravie
5.) pre komunikciu, dopravu a cestovanie

- poda pecializcie: veobecn / pecifick

- poda oblast spoluprce: politick / technick
alebo:
1.) vojensk a bezpenostn
2.) politick
3.) ekonomick

- poda psobnosti MO a jej orgnov: 1.) medz. orgny s doasnou psobnosou
2.) MO stlej povahy

- poda zloitosti vstupu alch lenov:
1.) otvoren
2.) polo uzavret (OECD, CEFTA)
3.) uzavret


Klasifikcia poda vchodnch autorov:
MMO: 1.) ORG univerzlneho charakteru
2.) ORG partikulrneho charakteru (socialistickch / kapitalistickch / rozvojovch ttov)

tie mu alej by: politickho / ekonomickho charakteru / pre zvltne otzky

Vznik MO sa spja s 3 zkladnmi predpokladmi:
1.) Materilne vedecko-technik pokrok

2.) Ekonomick ekonomick interdependencia a svetov trh

3.) Politick Zhoda zujmov ttov uritej oblasti
Vzjomn vhodnos spoluprce
Schopnos dohody na cieoch a princpoch fungovania MO

4 zkladn podmienky, ktor predchdzaj vznik MO:
1.) existencia uritho potu ttov
2.) dostaton rove kontaktov
3.) uvedomenie si problmov, ktor vyplvaj z koexistencie ttov
4.) schopnos ttov rozpozna potrebu uritho intitucionlneho nstroja a systematickch metd, ktor
bud regulova ich vzahy

Predpoklady vzniku MO:
- 1648 Vestflsky mier dleit medznk vznikli nrodn tty na princpoch teritoriality, neintervencie
a zvrchovanosti. Zkladn podmienka bola teda splnen, o podnietilo vznik prvch MO, ktor sa sviseli s rozvojom
vedy a techniky Medzinrodn verejn nie
- 1500 1750 - merkantilizmus (hromadenie zlata a drahch kovov v krajine) protekcionistick charakter, pomohol
ale pri odstrnen feudalizmu a k vzniku industrilneho kapitalizmu
- dostaton rove kontaktov bola vybudovan a vaka klasickej ekonmi liberalizmu free trade / laissez faire -)
uvedomenie si ttov problmov z ich novej koexistencie -) potreba regulcie a intitucionalizcie MV
- vznamn medznk: 1814 1815 Viedensk kongres kodifikovala pravidl diplomacie
- koniec 18. a priebeh 19. storoia rozvoj inovci a objavov:
Schumpeterov teria hospodrskeho vvoja:
1.) prv cyklus vyuitie parnej sily a strojov (1790 1813) nahradenie plachetnc
2.) druh cyklus vybudovanie eleznc (1844 1874) namiesto dostavnkov
3.) tret cyklus zavedenie elektriny a rozvoj motorizmu (1855 1916)

- 1837 objavenie telegrafu rchla komunikcia medzi vldami
- od 1945 prudk rozvoj informanch a telekomunikanch technolgi, dopravy a cestovania (rozvoj turizmu),
zdokonalenie transferu peaz a verovch nstrojov (ivot na dlh)

Predpoklady vzniku MO v jednotlivch vvojovch etapch



Etapy historickho vvoja MO
1.) prenatlne obdobie
2.) ran obdobie
3.) obdobie prvch MO
4.) obdobie po 1. svetovej vojne
5.) obdobie po 2. svetovej vojne
6.) obdobie po ukonen bipolrneho sveta

1.) Prenatlne obdobie od zaiatku do polovice 17. storoia

MO existovali u v dvnych dobch mnohostrann indick a nske zoskupenia, sumersko-akkadske, egyptsk
a grcke tty

- zmluva z Kuej-ou z r. 650 pred Kristom
- mnohostrann zmluva, ktor uzavrela liga 7 kmeov a 12 nskych ttov v 544 pred Kristom

Amfyktinie nboensk spolky mestskch obc, ktor sa zdruovali v okol svtyne vznamnho grckeho
bostva prinali obete a organizovali slvnosti na poes bostva

- poas trvania sviatkov bolo zakzan vies vojnu vyhlsen bo mier (hieromnmia)
- valn zhromadenie bolo najvym orgnom hieramemnni boli splnomocnenci zhromadenia; pylagorgovia
boli splnomocnenci pre politick zleitosti

Symachia vojensk spolok v starovekom Grcku
- hegemn najsilnej len, ktor zabezpeoval bezpenos celku
- syelogos najvy orgn symachie zvolvan 1 krt za rok

Obe zoskupenia s prenatlne regionlne MO

2.) Ran obdobie Od Vestflskeho mieru (1648) a do Viedenskho kongresu (1814 1815)
Rozvoj MO bol ovplyvnen aj priemyselnou revolciou, vedecko-tech. Pokrokom. Rozvojom medz. ekonomickch
vzahov

3.) Obdobie prvch novodobch organizci Od Viedenskho kongresu (1815) do 1.Svet.v. 1919

Koopercia v oblasti zabezpeenia mieru a bezpenosti
- Viedensk kongres (VK) poloil zklady novm medz. vzahom (MV) kodifikoval pravidl diplomacie.
Dleitou sa stala oblas zabezpeenia mieru a bezpenosti vo svete
- Koncert vemoc mylienka predstaven na VK o nevyhnutnosti spoluprce vemoc v prpade budceho
ohrozenia mieru bolo to multilaterlne frum
- 1884 1885 Berlnska konferencia 14 ttov rokovalo o rieen problmov kolonilneho delenia
Afriky + boj proti otrokrstvu
- nrast nezvislch ttov vo svete zvenie subjektov ovplyvujcich MV
- divergencia vo vvoji na eurpskom a americkom kontinente snaha o svojbytnos zpadnej hemisfry -)
v 1823 bola prijat Monroeova doktrna USA sa nebud miea do zleitost eurpskych ttov a naopak
- v 1889 vo Washingtone Panamerick konferencia, ktor zaloila panamerick kongres spoluprca v oblasti
bezpenosti a prevencie
- Haagske mierov konferencie (1899 1907) zvrat vo vvoji MV a v praxi M konferenci, lebo neboli
vemocenskmi konferenciami, ale zastnili sa ich aj ostatn tty.
Prv konferencia odzbrojenie + zriadenie Medz. sdneho dvora.
Druh konferencia 1907 konvencie kodifikujce dodriavanie povinnost pri vojnovch konfliktov + preventvne
zsady, ktor by predchdzali vojnovm konfliktom

Koopercia v alch oblastiach
- v MV zanaj okrem ttov psobi aj firmy a spoloensk skupiny
- rozvoj vedy a techniky spsobil zbliovanie sa jednotlivch ast sveta zvyovala sa vzjomn interdependencia
jednotlivch ttov
- rozirovanie vekovroby -) vznik nrodnch trhov -) ich prepojenie do svetovho trhu
- rozirovanie a prehlbovanie kontaktov v nepolitickch odbornch oblastiach si vyntilo regulciu MV. tty zaali
v tchto oblastiach (zdravotnctvo, tandardy pre miery a vhy, telegrafia, potov sluby...) medzi sebou uzatvra
multilaterlne zmluvy, na zklade ktorch vznikali prv MO v podobe medz. verejnch ni:
- 1815 Centrlna komisia pre navigciu po Rne (prv MO)
- 1856 Dunajsk komisia pre navigciu po Dunaji
- 1868 Medzinrodn telegrafick rad -) Medzinrodn telekomunikan nia (neskr)
- 1874 Veobecn potov nia -) Univerzlna potov nia (neskr)
- Medzinrodn rady pre zdravie (Viede, Havana, Par)
- od polovice 19. storoia vznikali postupne aj medzinrodn medzivldne org. vo forme colnch ni:
- 1828 1833 - Bavorsko-Wurttembersk coln nia
- 1828 1831 Stredonemeck obchodn nia
- 1834 Nemeck coln spolok + daov spolok
- 1838 Nemeck menov nia
- 1847 Moldavsko-Valask coln nia
- 1865 Latinsk menov nia (FRF)
- 1875- kandinvska menov nia
- inovcia v MO existencia sekretaritov kee dochdzalo k nezhodm pri implementcii politiky lenskch ttov,
ustlilo sa pravidlo, e sekretarity sa bud venova len nekontroverznm technickm otzkam fungovania organizcie
a v rmci nich sledova cie a konferencie bud sledova lniu politiky, ktorou sa m org. ubera.

Vznik prvch medz. mimovldnych organizci
- v humanitrnej, nboenskej, vzdelvacej a vedeckej oblasti.
- prvou bola Svetov konvencia proti otroctvu (1840)
- Svetov mierov kongres, Medzinrodn intitt pre ponohospodrstvo, Medzinrodn prvna asocicia,
Medzinrodn vbor ervenho kra (ochrana zranench vojakov vo vojenskom konflikte)
- medzinrodn hnutia anarchistov, socialistov a zdruenia pracujcich

Rozvoj spoluprce medzivldnych a mimovldnych MO
- ich vzahy boli symbiotick, na okraji zujmov ttov
- erven kr sa snail o spoluprcu s predstavitemi ttov pri prprave medz. konferenci, na zklade ktorch boli
prijat enevsk konvencie (K):
- 1864 - prv K stanovila nedotknutenos lazaretov a ich personlu, ktor boli oznaovan ervenm krom
v bielom poli
- 1949 enevsk zmluvy o ochrane obet vojny
- v oblasti hygieny: Panamerick rad pre hygienu (1902) mimovldka, kt spolupracovala s nrodnmi spolonosami
- existovali aj mimovldne org. nezvisl od vld ttov Univerzlna asocicia esperantistov (1908)
- ensk organizcie :Medzinrodn rada ien bola prvou (1888)
- nboensk org.: Svetov asocicia mladch kresaniek (koniec 19. stor.)
- 1894 Medzinrodn olympijsk vbor v Lausanne najvyia autorita pre usporiadanie OH
- niekedy sa mimovldka stala medzivldkou:
- Medzinrodn asocicia pre prvnu ochranu pracujcich -) Medzinrodn org. prce (1919)
- a naopak medzivldka sa stala mimovldkou: Medz. geodetick nia
- org. so zmieanm lenstvom (oficilny predstavitelia vld + individulny lenovia): Medzinrodn rada vedeckch
zvzov

4.) Obdobie po prvej svetovej vojne
- znan materilne kody a dosah vojny na civiln obyvatestvo -) diskusia o mierovom rieen sporov a predchdzaniu
podobnch konfliktov v budcnosti
- janur 1918 americk prezident Woodrow Wilson sformuloval (v 14. bodoch v posolstve kongresu USA 8.1.1918)
mylienku zriadenia MO, ktorej cieom by bolo budovanie a udranie mierovch vzahov vo svete na princpe
kolektvnej bezpenosti. Hlavn bod: vytvorenie zdruenia nrodov na zklade osobitnch dohd na ten el, aby boli
dan vzjomn zruky politickej nezvislosti a zemnej celistvosti tak vekm ako aj malm ttom. Tento bod sa
podarilo presadi na Parskej mierovej konferenci (janur-jn 1919) a kde sa prijal Pakt Spolonosti nrodov (28.aprl
1919). Aj ke sa Spolonosti nrodov nepodarilo zabrni vzniku 2. svetovej vojny, je dleitm medznkom vo vvoji
MV.
Na americkom kontinente sa situcia vyvjala autonmne od Eurpy
- panamerick kongresy (1906, 1948) snahu o intitucionalizciu MV sa pokali najm latinskoamerick tty na
princpe Monroeovej doktrny (neintervencia). Prv svet. Vojna ochladili vzahy USA a Latinskej Ameriky, kee tto
ostala neutrlna na rozdiel od USA, ktor Nemecku vyhlsili vojnu a taktie USA presadzovali politiku izolcie
zpadnej hemisfry na zklade panamerickch kongresov, zatia o Latin.Am. sa snaila zska lenstvo v Spolonosti
nrodov
- 1919 Kominterna organizcia zdruujca komunistick strany (Tretia internacionla) vytvoren na prvom
kongrese KS. Jej hlavnm orgnom boli kongresy (uskutonili sa 4) v mji 1943 zanikla
- po prvej vojne dolo k rozmachu medz. mimovldnych organizci vaka rozvoju obianskej spolonosti a z asti aj
kvli nespechom Spolonosti nrodov

5.) Obdobie po 2. svetovej vojne 1945 1989
- spoluprca medzi ttmi sa rozvja najm v oblasti politiky, bezpenosti, ekonomiky, kultry a v socilnej oblasti
- charakteristiky obdobia:
1.) existencia bipolrnej konfrontcie -) kapitalistick a socialistick
rozvoj univerzlnych MO a psobnos OSN boli na 50 rokov obmedzen na druhej strane sa rozvjali viac
regionlne MO, najm v oblasti ekonomickej integrcie
2.) dekoloniczia (vytvorenie ttov tretieho sveta hlavne v Afrike)
3.) ropn oky v 70. rokoch (potvrdili vzjomn interdependenciu)
4.) rozpad brettonwoodskeho systmu (liberalizcia svet. Obchodu, rozrenie TNK)
5.) nov agenda MV prispela k rozvoju mimovldnych org. v oblasti ivot. Prostredia, trvale udra. rozvoja:
Greenpeace, politiky: erven brigdy, rska republiknska armda

- 40. a 50. roky vznik regionlnych org. z ideologickch a bezpenostnch dvodov. Ich ciele boli namieren proti
org. druhej sstavy, mali podpori sdrnos ich lenov a zabezpei a podpori ich ciele. V tomto obdob mal vek
vznam kozmick vskum, bol podnetom pre vznik mnohch medzivldok aj mimovldok a dochdzalo tie k duplicite
vytvranie MO (INTELSAT MO pre satelitn komunikciu (zpad); INTERCOSMOS Vbor pre M spoluprcu pri
tdiu a vyuit vesmru (ZSSR). Avak zatia o MO v zpadnej sstave boli iniciovan rznymi ttmi a lenstvo
v nich bolo dobrovon, vo vchodnej sstave to bolo dan hegemonistickm rozhodnutm ZSSR a lenstvo bolo
vynten.
- okrem bloku vchod-zpad dolo v 60. rokoch ku vzniku konfrontcie sever-juh

Vvoj organizci kapitalistickej sstavy
- v rmci transatlantickho spoloenstva v bezpenostnej a ekonomickej oblasti
- spoluprca najm v obnove vojnou znienej zpadnej Eurpy
- US minister zahraninch veci G.C Marshall ponkol program hosp. pomoci vo vke 12,8 mld USD vo forme darov,
americkho tovaru a zariaden, ktor v jednotlivch ttoch odpredvali konenm pouvateom pecializovan orgny.
- podmienkou pre Marshallov pln bolo vytvorenie OEEC Organizcie pre eurpsku hospodrsku spoluprcu, ktor
vznikla v Pari 16. aprla 1948 podpsalo ju 16 ttov
- koniec 50. rokov krza OEEC v dsledku vzniku EHS v 1958 a EZVO v 1960, ktor rozdelili zp. EU na 2 hosp.
celky. USA boli znepokojen, preto zorganizovali obnovenie hosp. jednoty, vsledkom bolo utvorenie OECD-
Organizciu pre hosp. spoluprcu a rozvoj v Pari 14. decembra 1960, tvorilo ju 18 lenov v OEEC + USA + Kanada
- dolo aj k liberalizci svetovho obchodu 1947 podpsan Veobecn dohoda o clch a obchode GATT, ktor bola
intitucionalizovan v podobe 8 kl rokovan. Na zklade poslednho uruguajskho kola vznikla WTO k 1. januru
1995 jej cieom je liberalizcia medz. obchodu pomocou odstraovania tarifnch aj netarifnch prekok (kad dva
roky sa uskutouje ministersk konferencia)
- alia oblas: zjednoduenie medz. platobnho styku a poskytovanie rozvojovej pomoci
- 1944 Bretton-Woodska konferencia -) zaloenie Medzinrodnho menovho fondu (MMF) a Medzinrodnej
banky pre obnovu a rozvoj (IBRD)
Svetov Banka: IBRD poskytuje piky a zruky vldam lenskch ttov
IFC Medzinrodn finann korporcia
IDA Medzinrodn zdruenie pre rozvoj
MIGA Mnohostrann agentra pre investin zruky
ICSID Medzinrodn centrum pre rieenie investinch sporov
- 50. roky regionlne obchodn dohody ESUO (1952 Parska zmluva), EHS a EURATOM (1957 Rmske
zmluvy)
- spoluprca v bezpenostnej oblasti: po 1948 hlavnm cieom bola stla obrana proti sovietskej hrozbe
- 1948 Bruselsk pakt vytvorila sa nm Zpadn nia (UK, FRA, Benelux) po vstupe GER a ITA sa premenovala na
Zpadoeurpsku niu.
- 1949 vzniklo NATO a Rada Eurpy (ochrana udskch prv a posilovanie pluralitnej demokracie)

Americk hemisfra:
- 1948 9. Panamerick konferencia -) vytvorenie Organizcie americkch ttov
- ochladenie vzahov Venezuela podporovala protiamerick politiku OPECu, Brazlia spolupracovala so soc. ttmi
v Afrike, Argentna zvila obchod so ZSSR, Peru kupovalo vojensk vybavenie od ZSSR

zia:
- vznikli regionlne org. na zadranie komunizmu
- 1951 ANZUS trojstrann zmluva medzi USA, Novm Zlandom a Austrliou
- 1955 Bagdadsk pakt voj. spoluprca medzi Irakom a Tureckom + Pakistan, Irn, UK a USA
v 1959 vystpil z neho Irak a bol premenovan na CENTO Organizcia centrlnej zmluvy, ktor zanikla
v 1979, ke vystpili Irak, TUR a PAK

Vvoj organizci socialistickej sstavy
- reakcia na Marshallov pln bolo vytvorenie Informbyra v septembri 1947, poda neho sa svet rozdelil na
demokratick a mierov as (ZSSR) a na imperialistick a vojnov as na ele s USA. Zaniklo v aprli 1956.
- reakcia na zalenenie NSR do NATO v 1955 bolo podpsanie Varavskej zmluvy 14. mja 1955 o priatestve,
spoluprci a vzjomnej pomoci socialistickch ttov bol to protipl NATO
- 1949 vznikla RVHP Rada vzjomnej pomoci ako prv spolon socialistick MO, zruen v 1991
- in MO ekonomickho charakteru: Haldex, Agroma, Medzinrodn banka hosp. spoluprce, Medz. investin banka,
Intransma
- MO v oblasti dopravy a spojov: Org. pre spoluprcu soc. ttov v odbore spojov, Intersputnik
- vedecko-tech org: Spojen stav jadrovch vskumov, Medz. centrum vedeckch a tech. Informci
- mimovldne org.: Pionier, Socialistick zvz mldee (fungovali ale pod hlavikou KS)
Charta 77, Helsinsk skupina udskch prv (skuton mimovldky)

Vvoj organizci tretch ttov
- vvoj africkch org. bol viazan na Eurpu a do zaiatku 60. rokov 20. storoia, kedy dekolonizcia zdvojnsobila
poet nezvislch ttov sveta
- ich vstup do MV priniesol nov vzvy a problmy udraten rozvoj, populan explzia, zadlenos ttov,
zdravotn problematika, chudoba
- 1963 Organizcia africkej jednoty cie: zvi hosp. a politick spoluprcu jej lenov
- Skupina 77 vytvorili ju rozvojov tty na pde OSN zastupovala zujmy bvalch kolni
- ropn oky v 70. rokoch priniesli zlom tty tretieho sveta a OPEC zskali vraznej vplyv
- mimovdky orientovan na africk problmy, vznik a rozvoj obianskej spolonosti
- spoluprca africkch medzivldok a medzinar. mimovldok rozvoj infratruktry, nemocnc, kl (CARE
International)

- zia koniec 60. rokov regionlky zameran na bezpenostn otzky
- 1966 v Soule ASPAC Azijsko-tichomorsk rada ochrana pred agresiou a komunist. Infiltrciou
- 1967 v Bangkoku ASEAN Zdruenie nrodov JV zie
- Arabsk tty zskali nezvislos medzi dvoma svet. vojnami
- 1945 v Khire Pakt Ligy arabskch ttov vznik Arabskej ligy politick spoluprca

6.) Obdobie po ukonen bipolrneho sveta od 1989 dodnes
- ukonenie bipolrneho sveta na prelome 1989 a 1990 znamenalo vek zmenu, pretvorenie agendy svetovej politiky
a transformciu zkladov MV
- rozpad ZSSR a prechod na trhov ekonomiku ovplyvnil aj tty Afriky, zie a Latinskej Ameriky
- dolo k rozpadu MO vchodnho bloku Varavsk pakt, RVHP; ich rozpad bol spsoben najm tm, e lenstvo
v nich bolo vynten; ostatn MO zpadnho bloku psobia spene alej
- k tradinm problmom sa pridruili nov: medz. terorizmus, zneisovanie ivot. Prostredia, vyerpanie
neobnovitench zdrojov a surovn, zven migrcia
- vznik mimovladok a medzivldok v strednej a vchodnej EU oslobodenie sa od zvzkov ZSSR a prinutie
k zpadoeurpskym truktram
- prenikanie zpadnch mimovldok do tohto reginu podporujce vznik a rozvoj ob. spol. Open Society Fund,
AIESEC
- poet mimovldok sa vrazne zvyoval koncom 90. rokov kvli:
1.) rozvoju informanch a komunikanch technolgi
2.) existencia irokej tematickej oblasti, kde medzivldky nie s ochotn a schopn zasahova
3.) globlne zvenie ivot. rovne obyv. a rozvoj ob. spol.
4.) existencia finannch a personlnych zdrojov


OSN
- nstupncka org. po Spolonosti nrodov v snahe zabezpei kolektvnu bezpenos po 2SV a vytvori nov
univerzlnu MO, ktor by bola efektvnejia
- 14. augusta 1941 Atlantick dohoda podpsan F.D. Rooseveltom a W. Churchilom
- doktrna 4 slobd (Atlantick charta):
1.) teritorilne zmeny iba na zklade samo urovacieho prva
2.) pln sloboda kadho nroda v urovan vlastnej formy vldy
3.) slobodn a rovnak prstup ku vetkm surovinm zeme
4.) trval pokoj, ktor zabezpe ivot bez strachu a ndze
- charta potvrden na konferencich v Moskve, Teherne a Jalte 1942-45 Rooseveltom, Stalinom a Churchilom
- 30. december1943 - Deklarcia 4 mocnost o veobecnej bezpenosti o utvoren MO, ktor zabezpe mier
- 25. jn 1945 San Francisco prijat Charta OSN, nadobudla platnos 24. oktber 1945
- 51 zakladajcich ttov, teraz 192 lenov

Hlavn ciele:
1.) zachova medz. mier a bezpenos
2.) rozvja medzi nrodmi priatesk vzahy
3.) uskutoova medz. spoluprcu rieenm medz. problmov hosp., soc., kult., humanitrneho typu
podporovanm a posilovanm cty k udskm prvam a zkladnm slobodm pre vetkch bez
rozdielu
4.) by strediskom, ktor uvdza do sladu silie nrodov pri dosahovan tchto cieov

Hlavn orgny:
Valn zhromadenie
Bezpenostn rada
Hospodrska a socilna rada
Poruensk rada
Medzinrodn sdny dvor (Haag)
Sekretarit

Valn zhromadenie (General Assembly)parlament nrodov
- 1 lensk tt = 1 hlas, spolu 192 hlasov
- rozhodovanie 2/3 vinou (pri otzkach medzinrodnho mieru, bezpenosti, prijmania novch
lenov a schvaovan rozpotu) alebo prostou vinou, v sasnosti je snaha o zefektvnenie
rozhodovania prostrednctvom konsenzu.
- prijma novch lenov, schvauje rozpoet a uruje pomern vku prspevkov lenskch ttov, vol
nestlych lenov Bezpenostnej rady, lenov Hospodrskej a socilnej rady a volench lenov
Poruenskej rady. Spolone s Bezpenostnou radou vol sudcov Medzinrodnho sdneho dvora a na
odporanie Bezpenostnej rady menuje generlneho tajomnka.
- dva odporania (reprezentuj morlnu autoritu organizcie), no neme vyvin nejak konkrtnu
akciu
- va viny lenskch ttov OSN je vyjadren v rezolcich schvlench Valnm zhromadenm
- zasadnutia Valnho zhromadenia sa zanaj tret utorok v septembri a trvaj zvyajne do konca
decembra
- predseda je volen na jeden rok, striedanie piatich geograf. oblast
1. vbor - odzbrojovac a bezpenostn
2. vbor - hospodrsky a finann
3. vbor - socilny, humanitrny a kultrny
4. vbor - zvltny politick a dekolonizan
5. vbor - administratvny a rozpotov
6. vbor prvny
+ Veobecn vbor a Mandtny vbor

Bezpenostn rada (Security Council)je orgnom OSN, ktor m hlavn zodpovednos za zachovanie
medzinrodnho mieru a bezpenosti.
- zasad vdy, ke je ohrozen mier
- vetky lensk tty s povinn dodriava rozhodnutia rady
- 15 lenov: 5 stlych lenov - nu, Franczsko, Rusk federciu, Spojen krovstvo Vekej Britnie a
rska, USA
10 nestlych lenov volen VZ na 2 roky, do konca roka 2007: Ghana, Konsk republika,
Peru, Katar, Slovensko; do konca roka 2008: Belgicko, Taliansko, Panama, Indonzia, JAR
- Striedanie predsednctva po mesiaci
- Procedurlne otzky 9 hlasov
- podstatn otzky tie 9, ale vetci stli lenovia musia by za alebo sa mu zdra(maj prvo veta)
- Bezpenostn rada pracuje nepretrite, predstavite kadho jej lena mus by stle prtomn v sdle
OSN
- lensk tt, ktor trvalo poruuje zsady Charty OSN, me Valn zhromadenie na zklade
odporania Bezpenostnej rady z OSN vyli
- akcie: vyslanie mierovej misie, ekonomick sankcie, vojensk zsah
- odpora Valnmu zhromadeniu kandidta na generlneho tajomnka

Poruensk rada (Trusteeship Council) - jej pvodnou lohou bolo vykonva sprvu jedenstich
poruenskch zem a bvalch kolni, ktor boli zaraden do poruenskej sstavy.
- v sasnosti jej lenmi je 5 stlych lenskch krajn Bezpenostnej rady OSN
- posledn takto zemie bolo Palau v Tichomor (pod sprvou USA), ktor sa v roku 1994 po zskan
nezvislosti stalo 185. lenskou krajinou OSN
- v sasnosti existuj nvrhy na jej zruenie alebo radiklnu reformu

Hospodrska a socilna rada (Economic and Social Council - ECOSOC) - je orgn pre koordinciu
hospodrskej a socilnej innosti OSN a pridruench odbornch organizci a intitci
- rada m 54 lenov, volench na 3 roky, a to 14 z africkch ttov, 11 z zijskch, 10 z
latinskoamerickch a karibskch ttov, 13 zo zpadnch a 6 z vchodoeurpskych ttov
- predseda Dalius ekuolis (Litva)
- kad jl maj vek zasadanie
- sli ako frum pre diskusiu o medzinrodnch hospodrskych, socilnych, kultrnych, vchovnch a
zdravotnckych otzkach
- zvolva medzinrodn konferencie, pripravuje pre Valn zhromadenie nvrhy zmlv, koordinuje
innos pridruench odbornch organizci, poskytuje sluby lenskm ttom OSN, vedie konzultcie
s prslunmi mimovldnymi organizciami

Medzinrodn sdny dvor (International Court of Justice, Haag) je hlavnm sdnym orgnom OSN.
- sklad sa z 15 sudcov (predseda Rosalin Higgins, Britnia), ktorch vol Valn zhromadenie OSN a
Bezpenostn rada OSN v oddelenom hlasovan. Nie je prpustn, aby za sudcu boli zvolen dvaja
prslunci toho istho ttu.
- sudcovia s volen na obdobie 9 rokov. Peter Tomka (SR) (do 2012)
- stranami v sporoch podvanch MSD mu by iba tty. Medzinrodn spravodlivos je dobrovon.
- berie za podklad rozhodovania medzinrodn zmluvy, medzinrodn obyaj, veobecn prvne zsady,
nuku najviac kvalifikovanch odbornkov



Sekretarit (Secretariat) je obslunm orgnom OSN.
- na jeho ele stoj Generlny tajomnk (Ban Ki-Moon - Krea), ktor je menovan Valnm
zhromadenm na zklade odporuenia Bezpenostnej rady na pron funkn obdobie.
- vznamnou lohou GT je preventvna diplomacia s cieom zabrni vzniku, eskalcii alebo rozreniu
medzinrodnch sporov
- Povinnosti Sekretaritu OSN siahaj od riadenia mierovch operci a k sprostredkovaniu v
medzinrodnch sporoch. Pracovnci Sekretaritu sa zaoberaj aj analzou hospodrskych a socilnych
trendov a problmov
- pracovnci Sekretaritu (7.500) i Generlny tajomnk s za svoju innos zodpovedn len OSN. Prsaha
ich zavzuje k tomu, e nebud vyhadva ani prijma pokyny od iadnej vldy alebo inho orgnu
zvonka.

PECIALIZOVAN AGENTRY
- s nezvisl organizcie spojen s OSN
- maj irok medzinrodn psobnos a s zodpovedn za oblasti kultry, vzdelania a zdravia, ekonomick a
socilne otzky
- maj vlastn organizan truktru, rozpoet a sekretarit

World Bank Group
Poskytuje piky a technick podporu rozvojovm krajinm na znenie chudoby (Do tejto skupiny patr aj
Svetov banka IBRD, IFC, IDA, ICSID, MIGA
IBRD Medz. banka pre obnovu a rozvoj
IFC Medzinrodn finann korporcia
IDA Medzinrodn zdruenie pre rozvoj
MIGA Mnohostrann agentra pre investin zruky
ICSID Medzinrodn centrum pre rieenie investinch sporov

Sdlo: Washington D.C., vznik: jl 1944 v Bretton-Woods, psob od 1945
truktra: Rada guvernrov najvy orgn
Rada vkonnch riaditeov hlavn vkonn orgn je ich 24, ved ben
Prezident najvy administratvny inite banky
Zbor poradcov 7 lenov pecialistov z priemyslu a ponohospodrstva
6000 zamestnancov
Ciele Svetovej Banky:
1.) pomoc pri obnove a rozvoji lenov uahovanm kapitlovch investci pre vrobn ely -) dlhodob
rast obchod a zvyovanie ivotnej rovne
2.) podpora skromnch zahraninch investci garanciami a spoluasou na pikch
3.) poskytovanie technickej pomoci lenskm ttom v oblastiach, ktor sa vzahuj k ich ekonomickmu
rozvoju
4.) podporova medz. rozvojov silie posilnenm spoluprce s inmi darcami fin. a tech. Pomoci
5.) spolon cie: zvi ivotn rove presunom fin. prostriedkov z vyspelch do rozvojovch ttov

- SB je najvm zdrojom rozvojovej pomoci na svete 30 mld. USD

Kapitl banky: vstupn vklady lenov (kvty), emisia obligci, piky od vldnych org., zisk z vlastnch
aktvnych operci, spltky z poskytnutch verov
Zkladn kapitl: 188,220 mld. USD. lensk tty splcaj upsan kapitl tak, e prvch 20% splatia hne
a zvynch 80% len vtedy, ke to banka bude potrebova
IBDR rozvoj infratruktry, vidieka, ponohosp., projekty na zlepenie mestskej chudoby
IDA 160 lenov poskytuje dotovan bezron piky najchudobnejm ttom
IFC 174 lenov posiluje ekon. rast v R a tranzitvnych ekonomikch financovanie investci
skromnho sektora, technick pomoc vldam a podnik. sfre
ICSID podporuje prliv zahraninch investci do R poskytovanm nstrojov pre urovnanie a arbitr
sporov medzi vldami a investormi, poradensk sluby, vskum a publikcie o otzkach prvnej regulcie
zahran. investci
MIGA 149 lenov podpora zahran. Investci vo forme zruk investorom proti nekomernm rizikm

- lensk tty s rozdelen do 24 kontituenci SR je v Belgickej skupine

IMF (International Monetary Fund)
Upevuje medzinrodn menov spoluprcu a finann stabilitu, poskytuje konzultcie a rady
- nezvisl MO a tie pecializovan MO pri OSN, m 182 lenov
Sdlo: Washington D.C., vznik: 22. december 1945 vo Washingtone
truktra: Rada guvernrov najvy orgn
Rada vkonnch riaditeov 24 riaditeov
Doasn vbor poradn orgn rady guvernrov
Rozvojov vbor
2700 zamestnancov
Ciele:
1.) posilni medz. menov spoluprcu
2.) podpori rozvoj a vyrovnan rast medz. obchodu
3.) pomc lenskm ttom riei deficity ich platobnch bilanci
4.) podpori stabilitu menovch kurzov

- v rmci MMF sa pouva pecilna ztovacia jednotka SDR (Special drawing right) osobitn prvo erpania,
ktor utvra k 4 svetovch mien (USD, GBP, YEN, EURO)

FAO (Food and Agriculture Organization of the UN)
Sna sa o zvenie ponohospodrskej produktivity a potravinovej bezpenosti a skvalitnenie ivota
vidieckeho obyvatestva.
Sdlo: Rm, vznik: 16 oktber 1945
Hlavn reformy:
- zvenie drazu na potravinov bezpenos
- presun pracovnkov z centrly v Rme do ternu
- zvenie vyuitia odbornkov z rozvojovch krajn
- rozrenie spoluprce so skromnm sektorom a mimovldkami
- zlepenie prstupu l tatistickm databzam a dokumentom FAO

Strategick rmec do roku 2015 sa zameriava na:
- zdraznenie lohy ttu pri tvorbe politiky trvalo udratenho rastu
- pokraovanie globalizcie a liberalizcie obchodu
- zvyovanie potu ttov kde dominuje stredn vrstva
- pretvranie chudoby a rast nerovnosti
- pokraujce rizik prrodnch katastrof

FAO psob v: rozvojovej pomoci, poskytuje informcie o vive, potravinch, rybolove, ponohosp.,
poskytuje vldam nezvisl rady a odporania, organizuje neutrlne frum pre komunikciu so ttmi

Programy:
- Svetov potravinov summit Rm 1996 boj proti hladu a podvive
- pecilny program potravinovej bezpenosti pomoc obyvateom R
- TeleFood odstrnenie hladu pomocou koncertov, kultrnych a portovch podujat
- Program technickej spoluprce vyuitie technickch znalost jednho ttu v prospech druhho
- EMPRES prispieva k prevencii, kontrole a znieniu chorb a ponoh. kodcov

AGRIS Information System for the Agriculture Sciences and Technology v Rme zber a vmena info
z osvetovej ponohos. literatry
CARIS Current Agricultural Research Information System v Rme

ILO (International Labour Organization)
Vytvra programy na zlepenie pracovnch podmienok a zamestnanosti a uruje pracovn tandardy
lohy: vskumn, vzdelvacia a informan innos, organizcia seminrov a vzdelvacch kurzov
- nstupncka org Medzinrodnho radu prce
Sdlo: eneva, vznik 22. jn 1919
truktra: Medzinrodn konferencia prce najvy orgn, zasad v eneve
Sprvna rada vkonn orgn
Sekretarit 1900 radnkov
Deklarcia o zkladnch princpoch a pracovnch prvach:
1.) sloboda zdruovania sa
2.) akceptovanie prva na kolektvne vyjednvanie
3.) odstrnenie akejkovek formy nedobrovonej a ntenej prce a prc det
4.) repektovanie prva na prcu
5.) odstrnenie diskrimincie

UNESCO (UN Educational, Scientific and Cultural Organization)
Podporuje a propaguje vzdelvanie pre vetkch, kultru, ochranu svetovho prrodnho a kultrneho
dedistva, medzinrodn vedeck spoluprcu a slobodu tlae
Sdlo: Par, vznik: 16. november 1946 v Londne
truktra: Generlna konferencia schvauje program a rozpoet na kad dva roky
Vkonn rada dozer na plnenie programu
Sekretarit na ele s GT zodpoved za plnenie programu
innos: odstrnenie analfabetizmu, rozvoj kolstva, rozvoj exaktnch a polo. vied, ochrana ivotnho
prostredia, podpora rozvoja kninc, mze, ochrana kultrnych pamiatok a umeleckch diel, publikan
innos

WHO (World Health Organization)
Koordinuje programy namieren na rieenie problmov tkajcich sa zdravia v oblastiach ako okovanie,
vzdelvanie a prevencia
Sdlo: eneva, vznik: 22 jla 1946 na Ekon. a soc. rady OSN
truktra: Svetov zdravotncke zhromadenie najvy orgn urujci politiku
Vkonn vbor vkonn orgn
Sekretarit s generlnym riaditeom je hlavn tech. a administr. Funkcionr
Ciele:
1.) dosiahnu pre vetkch ud o najvyiu rove zdravia
2.) vytvorila svetov epidemick slubu so sdlom v Lyone
3.) zabezpeila prijatie jednotnho nzvoslovia chorb a prin smrti
4.) pracuje na unifikci a tandardizci liekov
5.) psob na zvyovanie kvalifikcie lekrov

WIPO (World Intellectual Property Organization)
Podporuje medzinrodn ochranu duevnho vlastnctva a napomha koopercii v oblasti patentov, znaiek,
priemyselnho dizajnu
Sdlo: eneva, vznik: 14. jla 1967 v tokholme
truktra: Konferencia a Valn zhromadenie najvyie orgny
Koordinan vbor najvy riadiaci orgn
Generlny riadite najvy vkonn orgn
Hlavn cie: ochrana duevnho vlastnctva na celom svete
Duevn vlastnctvo zaha:
- literrne, vedeck a umeleck diela
- vynlezy
- predstavenia vkonnch umelcov, vizulne a rozhlasov diela
- vedeck objavy
- priemyseln dizajn
- obchodn znaky

WTO World Trade Organization
Sdlo: eneva, vznik: 1. janura 1995 ako nstupnka GATT
truktra: Generlny riadite na ele Supachai Panitchpakdi z Thajska
Ministersk konferencia vrcholn orgn
Generlna rada pln funkcie medzi ministerskmi konferenciami
Sekretarit m 600 pracovnkov
lohy:
- je nositeom univerzlnych pravidiel svetovho obchodu vychdzajcich z doloky najvych vhod
- zabezpeuje administrciu obchodnch dohd a zmlv WTO
- je from pre obchodn rokovania
- monitoruje nrodn obchodn politiky
- zabezpeuje technick asistenciu a vzdelvanie pre rozvojov tty

IAEA (International Atomic Energy Agency) Sdli vo Viedni
Bojuje za bezpen a mierov vyuvanie atmovej energie
ITU (International Telecommunication Union)
Star sa o medzinrodn spoluprcu v oblasti komunikcie vetkho druhu, kontroluje pouitie rdiovch
a televznych frekvencii, propaguje bezpenostn nariadenia a vykonva vskum
UNIDO (UN Industrial Development Organization) sdli vo Viedni
Podporuje priemyseln rozvoj v rozvojovch krajinch prostrednctvom technickej asistencie, poradenskho
servisu a trningov
UNDP (United Nations Development Programme)
Je najvm svetovm multilaterlnym programom technickej pomoci riei odstraovanie chudoby,
problmy ivot. prostredia, problm zamestnanosti a zlepovanie postavenia ien. Sdli v New Yorku
WTrO (World Tourism Organization) sdli v Madride
Sli ako globlne frum pre otzky turizmu a praktick zdroj turistickho know-how a cieom je
prostrednctvom cestovnho ruchu stimulova ekon. rast, vytvra nov pracovn prleitosti a v konenom
dsledku podporova mier a porozumenie medzi nrodmi sveta

Rada Eurpy
- najstaria eurpska politick organizcia zaloen 5. mja 1949, sdli v trasburgu
- 46 lenov
Hlavn cie: ri mylienku jednoty medzi vetkmi lenmi, vyznvajcich rovnak hodnoty: pluralitn
demokracia, udsk prva a prvny tt, alej hadanie rieenia socilnych problmov meniny, xenofbia,
ochrana P, drogy, terorizmus, korupcia, pomoc ttom vchodnej EU
truktra: Vbor ministrov
Parlamentn zhromadenie
Kongres miestnych a regionlnych autort Rady Eurpy
Eurpsky sd pre udsk prva
Sekretarit

ASEAN
Medzivldna organizcia JV zie zaloen 8. augusta 1967 v Bangkoku
lenovia: Filipny, Indonzia, Malajzia, Singapur, Thajsko, Brunej
truktra: Konferencia ministrov
Stly vbor riadi ben innos org. v Singapure
Vysok rada rozhoduje v sporoch medzi lenmi arbitrou
pecializovan vbory zabezpeuj realizciu programu ASEAN (v Manile,
Jakarte, Singapure a Bangkoku)
Sekretarit v Jakarte
Cie:
- urchlenie ekon. rastu, soc. a kultr. rozvoja lenov, spoluprca v oblasti vedy, vskumu, v hosp., soc.,
tech., kult., administr. oblasti
- zachovanie mieru v regine

ASPAC (Asia Pacific Network of Science & Technology Centres)
Cie: koordinova a rozvja hospodrsku, soc., kult., technick spoluprcu jej lenskch ttov + zabezpeenie
spolonej lnie lenskch ttov pri agresi (najm Krea a Taiwan)

BCN (British Commonwealth of Nations)
Koordinuje spoluprcu v oblasti ekonomiky, kultry a zdravotnctva lenov

Franczske spoloenstvo nrodov
Cieom je zachova spolon dedistvo v hospodrskej, politickej, socilnej a kultrnej oblasti

Organizcia americkch ttov
Cieom je posilova mier a bezpenos na americkom kontinente, predchdza nedorozumeniam, zabezpei
mierov rieenie sporov, organizova spolon akcie v prpade toku.

MEDZINRODN EKONOMICK ORGANIZCIE

Andsk spoloenstvo (Comunidad Andina CAN)
- je to subregionlna org. s medzinrodnm prvnym postavenm
- lenmi s: Bolvia, Ekvdor, Kolumbia, Peru a Venezuela
Ciele:
1.) podpora harmonickho a vyrovnanho rozvoja lenskch krajn na zklade rovnakch podmienok
2.) oivenie ekon. rastu vaka integrci a ekon. a soc. spoluprci
3.) posilnenie participcie na procese regionlnej integrcie s monosou sformovania spolonho trhu
Latinskej Ameriky
4.) snaha o stle zlepovanie ivotnej rovne obyvateov

Intitcie: Prezidentsk vbor, Sekretarit, Sdny dvor CAN, Vbor ministrov zahran. vec, Andsk parlament,
Andsk rozvojov korporcia

MERCOSUR
- vznikol na zklade zmluvy z Asuncinu 26. marca 1991 medzi Argentnou, Brazliou, Paraguajom a
Uruguajom
Ciele:
- uvonenie obehu tovaru, sluieb, pracovnch sl a kapitlu (spolon trh do 2006)
- zavedenie spolonch colnch tarf v obchode s tretmi krajinami
- koordincia makroekon. a odvetvovej politiky medzi lenmi
- harmonizcia legislatvy v lenskch ttoch

Orgny: Rada spolonho trhu, Skupina spolonho trhu, Administr. rad, Socioekonomick poradn frum,
Spolon parlamentn vbor, Obchodn komisia

OECD
Ciele:
1.) dosiahnu o najvy hospodrsky rast a zamestnanos
2.) prispieva k rozvoju svetovho hospodrstva, k rozreniu svet. obchodu na multilaterlnej bze, bez
diskrimincie
3.) zvi ivotn rove pri zachovan finannej rovnovhy

Orgny: Rada OECD, 200 vborov, pracovnch a expertnch skupn, generlny tajomnk na ele

OPEC
- vznikol na stretnut v Bagdade 10.-14. septembra 1960 za asti Irnu, Iraku, Kuvajtu, Saudskej Arbie
a Venezuely. Sdli vo Viedni.
cie:
- koordincia a zjednotenie ropnch stratgi jednotlivch lenskch krajn a urenie najvhodnejch
spsobov na ochranu ich zujmov.
- taktie pokus o zabezpeenie stability cien ropy na svetovom trhu
- zabezpeenie rovnakch podmienok a stabilnch cien pre spotrebiteov
- kvalitn a pravideln dodvka ropy spracovateskm krajinm
- rentabilita kapitlu investovanho do ropnho priemyslu

Orgny: Rada guvernrov, Sekretarit, Hospodrska komisia, Konferencia ministrov ropnho priemyslu

NAFTA
- vznik: 17. december 1992 USA, Mexiko, Kanada
- predstavuje 19% svetovho vvozu a 25% svetovho dovozu
- predchodkya bola CUSFTA
- povaovan za obmedzen spolon trh (chba von pohyb prac. sily)
Ciele:
1.) odstrnenie barir vonho obchodu
2.) podpora podmienok na rozvoj konkurencie
3.) zvenie investinch prleitost
4.) zabezpeenie ochrany pre duevn vlastnctvo
5.) do 2008 vytvori psmo vonho obchodu

- nem rad nadnrodnch orgnov iba Komisie pre von obchod Koordintorov NAFTA, pracovn
skupiny
- maquiladoras = tovrne produkujce siastky na export do USA, popri hranici USA (cca 3000 ich je),
kde pracuj mlad eny za 50 centov na hodinu 10 hodn denne 6 dn v tdni

ICC
- Medzinrodn obchodn komora vznikla v 1919 v Pari
Hlavn cie: podpora svetovho obchodu prostrednctvom podpory obchodu, investci, vonho trhu pre tovar
a sluby a kapitlu.
- zaha niekoko tisc lenov zo 130 krajn
Ciele:
- podpora trhovej ekonomiky na princpe spravodlivej konkurencie medzi obchod. spolo.
- podpora ekon. rastu rozvojovch aj vyspelch ekonomk, s drazom na lepiu integrciu vetkch krajn
do svetovho hospodrstva
ICC reprezentuje obchod, priemysel, financie, dopravu, poistenie a alie sektory medz. obchodu.
Zhromauje info a nzory korporci, org. a jednotlivcov a prezentuje ich medzivldnym intitcim
Orgny: Svetov rada, Nrodn vbory, Vkonn rada, GT, Medz. arbitr. sd, intitt pre medz. obchod. prvo

Boj proti hospodrskej kriminalite-) 3 rady v Londne, zastreuje rad pre hosp kriminalitu:
1.) Medz. nmorn rad
2.) Centrlny rad pre falovanie
3.) Vyetrovac rad pre financie

Transnacionlne korporcie TNK
1. etapa vvoja -) vek producenti v materskch ttoch, kt exportovali svoju produkciu do svojich
poboiek v zahrani
2. etapa -) tvrd konkurencia nti zniova nklady presunom produknch kapact do ttov s lacnejou
prac. silou nrast priamych zahraninch investci
3. etapa -) presvanie kontroly a niekedy aj sdel riadenia korporci do zahraniia

Od klasickch MO sa odliuj tm, e generuj zisk. S to podnikatesk komplexy, ktor realizuj
transakcie intern (medzi matkou a fililkami) a extern (medzi TNK a inmi subjektmi)
Z hadiska organizanho typu: medz. kartel, trust, koncern, syndikt
Mu by v skromnom i verejnom vlastnctve.
Kontroluj 2/3 celkovho svet. obchodu a 80% zahraninch investci, ale zamestnvaj len 3% svetovej
pracovnej sily.
Je ich asi 40 000 na svete. Prinaj ekon. itok 1/3 obyvatestva a 2/3 kodia alebo neprinaj itok.
Zo 100 najvch svet. ekonomk len 49% je ttov a 51% je TNK
Zlen obrat 200 najvch korporci (7,1 trilina USD) je v ako HDP 182 ttov sveta (dne facto by
boli spolu 10 najsilnejou ekonomikou sveta!!!), ich podiel je 28,3% HDP sveta

TOP 10 TNK: Generl Electric, BP, Toyota, Royal Dutch/Shell, Exxonmobil corporation, Ford, Vodafone,
Total, lctricit de France, Wall-Mart.
Najviac TNK a 87% sdli v USA, EU alebo Japonsku.

Faktory ovplyvujce rozmach TNK:
- otvorenie trhov deregulcia a liberalizcia
- zvenie konkurennho tlaku dsledok globalizcie
- technologick zmeny vsledok vlastnho vskumu
- zvyovanie vekosti firiem

Existuj kdexy sprvania sa TNK a prijmajcich ttov, ale nie s zvzn, maj len odporac charakter
1.) Prv kdex sprvania vytvorila Medzinrodn obchodn komora ICC v 1972
2.) Kdex sprvania TNK vypracovan OECD
3.) Kdex vypracovan OSN

Globlne dominantn postavenie:
- medilne systmy: AOL Time Warner, Disney, Bertelsmann, Viacom, News Corporation, TCI
(najvia US kblov spol.), General Electric (vlastn NBC), Sony (vlastn Columbia Tristar Picture a
Seagram), Universal

Obrann a bezpenostn MO

NATO
Oficilny nzov organizcie: Organizcia Severoatlantickej zmluvy (NATO - North Atlantic Treaty
Organisation (ang.) OTAN - Organisation du Trait de lAtlantique Nord (fran.)
Sdlo: Brusel, Belgicko
Hlavn predstavite: Anders Fogh Rasmussen(Dnsko)
Charakteristika: NATO je medzivldna organizcia zdruench krajn s lohou chrni slobodu a bezpenos
svojich lenov politickmi a vojenskmi prostriedkami. Je zaloen na spolonch hodnotch demokracie a
udskch prv, priom si lensk tty zachovvaj pln suverenitu a nezvislos.
Dtum vzniku: NATO vzniklo podpisom Severoatlantickej zmluvy 4. aprla 1949, oznaovanej tie ako
Washingtonsk zmluva.
Zakladajci lenovia: Belgicko, Dnsko, Franczsko, Holandsko, Island, Luxembursko, Kanada, Nrsko,
Portugalsko, Taliansko, USA, Vek Britnia.
lensk tty (28): Belgicko, Bulharsko, esko, Dnsko, Estnsko, Franczsko, Grcko, Holandsko, Island,
Kanada, Litva, Lotysko, Luxembursko, Maarsko, Nemecko, Nrsko, Posko, Portugalsko, Rumunsko,
Slovensko, Slovinsko, panielsko, Taliansko, Turecko, USA, Vek Britnia, Albnsko, Chorvtsko.
Hlavn ciele NATO: chrni bezpenos a slobodu lenov politickmi a vojenskmi prostriedkami v slade
s princpmi Charty OSN.
NATO je obrannou alianciou zaloenou v slade s lnkom . 51 Charty OSN, ktorej zkladom je politick a
vojensk spoluprca medzi nezvislmi lenskmi krajinami. lensk krajiny aliancie s zaviazan ochraova
slobodu, spolon dedistvo a civilizciu ich ud, zaloen na princpoch demokracie, individulnej slobody a
postaven prvneho ttu. lensk krajiny NATO s zaviazan k vzjomnej obrane poda lnku . 5
Severoatlantickej zmluvy. Rozhodnutia NATO s prijman na zklade konsenzu, po diskusii a konzultcich
medzi lenskmi krajinami. NATO predstavuje tie transatlantick spojenectvo medzi eurpskymi lenmi,
USA a Kanadou.
Najvy orgn a predstavite NATO: Najvym orgnom NATO je Severoatlantick rada (North Atlantic
Council - NAC), ktor m efektvnu politick prvomoc a kompetencie prijma rozhodnutia NATO.
Severoatlantick rada je zloen zo Stlych predstaviteov vetkch 19-tich lenskch krajn NATO. Od
oktbra 1999 do 31. decembra 2003 vykonval funkciu predsedu NAC Lord George Robertson, ktor bol
zrove generlnym tajomnkom NATO. Da 1. janura 2004 prebral jeho funkciu Holanan Jaap de Hoop
Scheffer.
alie orgny: Vbor pre obrann plnovanie
Skupina pre jadrov plnovanie
Generlny tajomnk
Medzinrodn sekretarit
Vojensk vbor
Integrovan vojensk truktra
Medzinrodn vojensk tb

Zkladn princpy NATO:
1.) aliancia m vlune obrann charakter
2.) bezpenos je nedeliten
3.) politika NATO je zaloen na kolektvnej obrane
4.) v budcnosti je potrebn zachova v EU vhodn pomer nuklernych a konvennch zbran

NACC Severoatlantick rada pre spoluprcu 20. december 1991 sa sna o nadviazanie pravidelnch
diplomatickch kontaktov ttov bvalho ZSSR a vchodnej EU s NATO.,
Partnerstvo za mier iniciatva zameran na zvyovanie dvery, rozvoj spoluprce a veobecn posilovanie
bezpenosti. Na zvenie transparentnosti obrannch plnov a rozpotov a zabezpeenie demokratickho
riadenia ozbrojench sl

OBSE (Organizcia pre bezpenos a spoluprcu v Eurpe)
- je pokraovatekou KBSE (konferencie pre...) zaloenou v Helsinkch na prvej KBSE v auguste 1975. Nzov
OBSE pouva od janura 1995.
- m 54 lenov z EU, zie + Kanada a USA
Orgny: Summit najvych predstaviteov, Ministersk rada, Rada vysokch zmocnencov, Stla rada a GT,
Parlamentn zhromadenie, Trojka OBSE (predsedncky tt spolupracujci s jeho predchodcom a nstupcom)

Trval ciele:
1.) nastolenie a udranie bezpenosti v Eurpe
2.) spoluprca v oblasti vedy, hospodrstva a P
3.) spoluprca v humanitrnej oblasti

Princpy:
- neporuitenos ttnych hranc
- nezasahovanie do vntornch zleitost
- dodriavanie udskch prv a slobd
- rovnoprvnos a sebaurenie nrodov

Zpadoeurpska nia
- vznikla v Londne v 1955
- 4 typy lenstva: riadni lenovia, pozorovatelia, asociovan lenovia, asocian lenovia

Ciele: koordincia obrannej politiky a obrannch zariaden lenskch ttov a spoluprca c polit., soc., prv.,
a kult. zleitostiach

Wassenaarska dohoda
- zaloen 33 ttmi v jli 1996 so sdlom vo Viedni
- je prvou globlnou multilaterlnou dohodou o kontrole exportu konvennch zbran a citlivch dvojako
pouitench tovarov a technolgi

Zangerov vbor
- je orientovan na kontrolu exportu poloiek dvojakho uitia zoznamu ZC (Trigger list)

MEDZINRODN MIMOVLDNE ORGANIZCIE

- mimovldne MO s jednou z dvoch zkladnch skupn MO, ktor nie s zaloen medzivldnou dohodou,
ktor utvraj jednotlivci, skupiny alebo intitcie najmenej 2 ttov na zklade dobrovonej dohody
spolupracova pri realizcii zhodnch zujmov

Najaktvnejie a najznmejie MMVO:
- mier a bezpenos: Medzinrodn mierov byro
- udsk prva: Amnesty International
- P: Greenpeace, Earth first
- zdravotnctvo: Medz. erven kr
- ekonom. oblas: Medz. drustevn zvz
- nboensk: 8 najvznam. cirkv
- tudentsk: AIESEC

IPB (International peace Bureau)
- jedna z najstarch a najvznam. MMVO
- - zaloen 1891-1892 v Rme ako vsledok konzultcii Univerzlnych mierovch kongresov
- sdlom je eneva

Cie: Koordinova innos medz. a nrod. org. v oblasti mierovho hnutia, usporadvanm medz. konferenci
a seminrov.
Ideologick prstup je burozny pacifizmus s drazom na
- rozvoj medz. prva
- odzbrojenie
- mierov rieenie konfliktov

Orgny: Valn zhromadenie, Vkonn vbor

WILPF Medzinrodn spolonos ien za mier a slobodu
- cieom je spja eny rozlinch polit. a filozof. nzorov v ich sil odstrni polit., ekon., psychol.
priny vojny a pracova pre kontruktvny mier.
- rozvja kampane za odzbrojenie, zruenie jadrovch skok, mierov urovnvanie sporov, bojuje proti
diskrimincii a za ochranu nrodnostnch menn

WMS eny za vzjomn bezpenos
- cieom je demilitarizova MV a eli militaristickm rieeniam vo veobecnosti

Amnesty International
- nezvisl celosvetov hnutie, ktor zskalo autoritu pri medz. ochrane udskch prv
- tatt prijat v Kapskom meste 12.-19. decembra 1997, inicioval ho britsk prvnik Peter Benenson
- nezvisl, nepolitick a nensiln organizcia

Cie: prispie k celosvetovmu dodriavaniu udskch prv, uvedench vo Veobecnej deklarcii P.
iastkov ciele:
- vystupova proti hrubmu poruovaniu prv kadej osoby na slobodn vyznvanie a vyjadrovanie
svojho presvedenia
- vystupova proti zadriavaniu, vzneniu, mueniu, alebo inmu krutmu zaobchdzaniu akejkovek
osoby z dvodu polit., nabo.,...za predpokladu, e nepouila a nepresadzovala nsilie vze svedomia

Orgny: Medzinrodn rada, Medz. sekretarit, Medz. vkonn vbor, Sekcie