Modern vzdelvanie pre vedomostn spolonos / Projekt je spolunancovan zo zdrojov E

Kd ITMS: 26130130051 slo zmluvy: OPV/24/2011

Metodicko pedagogick centrum


Nrodn projekt


VZDELVANM PEDAGOGICKCH ZAMESTNANCOV
K INKLZII MARGINALIZOVANCH RMSKYCH KOMUNT








Slavka Virasztov

AKN VSKUM











2014

2




















Vydavate: Metodicko-pedagogick centrum, evenkova 11,
850 01 Bratislava
Autor UZ: Mgr. Slavka Virasztov
Kontakt na autora UZ: slawwwka@gmail.com; elfa, s. r. o. Koice
Nzov: Akn vskum
Rok vytvorenia: 2014
Odborn garantka:
Oponentsk posudok vypracovali:
Doc. PaedDr. Alica Petrasov, PhD.
PaedDr. Erika Novotn, PhD.
PaedDr. Edita imkov, PhD.

ISBN 978-80-565-0191-7
EAN 9788056501917

Tento uebn zdroj bol vytvoren z prostriedkov projektu Vzdelvanm pedagogickch
zamestnancov k inklzii marginalizovanch rmskych komunt. Projekt je spolufinancovan
zo zdrojov Eurpskej nie.
Text nepreiel tylistickou ani grafickou pravou.
3

Obsah

vod ........................................................................................................................................... 4
1 Kvalita koly ......................................................................................................................... 5
2 Akn vskum ...................................................................................................................... 8
3 Ako realizova akn vskum? ......................................................................................... 12
Zver ........................................................................................................................................ 36
Bibliografick zdroje .............................................................................................................. 37


















4

vod

Uebn zdroj Akn vskum je vytvoren pre program kontinulneho vzdelvania
Multikultrna vchova v inkluzvnej edukci a je obsahovo zameran na vskum
pedagogickch javov. Zameriava sa na podstatu aknho vskumu vo vchove a vzdelvan
rmskych iakov, s cieom skvalitni vchovu a vzdelvanie, m napa jeden zo
pecifickch cieov danho programu.
Uebn zdroj je rozdelen do troch samostatnch kapitol.
Prv kapitola je zameran na kvalitu koly. Vysvetlenie pojmu, prvky a charakteristick
znaky kvalitnej koly.
Druh kapitola obsahuje veobecn informcie o je akn vskum?, pedagg
realizujci akn vskum a k jeho podstate, o je pretavenie zmien do praxe.
Tretia kapitola je venovan podrobnmu opisu, ako akn vskum realizova v praxi.
Njdete v nej postup prce, nmety na realizciu vedeckho vskumu, a po upozornenia, na
o si dva pozor.
Sasou uebnho zdroja je vzor dotaznka na tmu Dotaznk kvality vzdelvania
v kole a druhy a formy klovania.






















5

1 Kvalita koly

o rozumieme pod pojmom kvalita koly? Kedy meme poveda, e kola je kvalitn?
o je meradlom kvality? Takto a podobn otzky by si mali poloi rodiia kolopovinnch
det a hada na ne odpovede, aby pre svoje diea vybrali naozaj kolu s peaou kvality.

Kvalita ako hlavn znak naich kl.
kola je vstupnou brnou do ivota. Je tu pre iakov, nie iaci pre kolu. Je zariadenm na napanie ich ivota.
M iakov pripravi na ivot, nie o ivot.
kola neme by miestom na ohrozovanie osobnost iakov objavovanm ich neznalost,
ale priestorom na uahovanie ich uenia sa.
iak m by predovetkm vzdelvajci sa, nie vzdelvan.
iaci nechodia do koly preto, aby sa dozvedeli, o maj robi doma.
V kole sa m nielen ui, ale aj naui, aby lovek prestal by v ase mimo vuby iakom a mohol robi najm
to, o o m zujem (hoci sa aj ui).
Prvoradou lohou koly je naui iakov, nie skontrolova, i sa nauili. Nielen vsledky, ale proces uenia sa v
kole je vznamn.
O kadodenn znmky sa opiera ako o barly len chrom pedagogika.
Ak sa iaci uia kvli znmkam i rodiom, u len aby sa zaali ui kvli sebe.
Bez vntornej motivcie zostvaj schopnosti len nerozvinut a nevyuit monosti. [15]

Vo veobecnosti je kvalita miera splnenia poiadaviek, oakvan, uspokojenia
vyjadrench alebo predpokladanch potrieb zkaznkov, i partnerov.
Pod kvalitou koly rozumieme optimalizciu vetkch procesov prebiehajcich na kole,
ktor ved k uritm vsledkom, poda ktorch posudzujeme rove koly. Manarom
kvality v kole je riadite, manarmi kvality vuby s uitelia a pri sebarozvoji s
manarmi kvality iaci za psobenia koly a uiteov. Z toho je zrejm, e ak chceme
zvyova kvalitu koly, je potrebn zamera sa na t rove, ktorej sme manarmi. K tomu
s vak potrebn ete dve veci a to:
1. Vhodn pracovn prostredie.
2. Podpora a uznanie vedenia koly.
Ak si zoberieme, e: Kvalita koly stoj a pad na vube, tak je na mieste otzka: Ako ui,
aby sme dosiahli stanoven vsledky a podieali sa na sebarozvoji iakov? (nmet na akn
vskum)
6

Pozrime sa na kvalitu koly globlne a uveme si hlavn oblasti, na ktor sa pri posudzovan
kvality koly zameriavame.

Hlavn oblasti posudzovania kvality koly
Charakteristick rty koly riadenej v systme
kvality
strategick plnovanie koly
vypracovan stratgia na zvyovanie kvality
a pln zlepenia kvality,
kvalita rozvjan v slade s vlastnou
stratgiou koly,
jasn stratgie autoevalucie,
dlhodob plnovanie.
kolsk vzdelvacie programy
zameranie na prevenciu problmov,
optimalizcia uebnch osnov vo vlastnom
kolskom programe.
zamestnanci koly a ich rozvoj
investcie do zamestnancov,
udia vytvrajci kvalitu podporovan
kreativitou,
efektvne pracujci tm,
riaditestvo, ktor riadi kvalitu a proces
zlepovania kvality sa dotka vetkch
zamestnancov,
jasn lohy a zodpovednosti.
spoluprca s partnermi, marketing
otvorenos okoliu, orientcia na zkaznka,
partnera,
kvalita ako prostriedok zvenia spokojnosti
partnera.
priestorov, materilne a finann podmienky
proces vuby
klma koly kvalita ako sas kultry koly.
vsledky koly, uplatnenie absolventov ist poslanie, ktor kola m.
vonkajie hodnotenie koly
rieenia sanost ako prleitosti
k zlepeniu.

Tabuka .1: Hlavn oblasti a charakteristick rty kvality koly (Nezvalov, Obst, Prilov, 1999)


7

Ke sa zamyslme nad vetkmi polokami, ktor charakterizuj kvalitn kolu, vynra sa
otzka: Ako mono zska informcie o kvalite koly?
Medzi zkladn nstroje zisovania kvality koly patr:
anketa, dotaznk pre uiteov, rodiov, iakov a partnerov koly,
sociometrick prieskumy, didaktick vskumy,
testy pre iakov na zisovanie vedomost a zrunost,
hospitcie,
pozorovania,
rozbory spenosti iakov na prijmacom konan,
rozhovory uiteov, rodiov, iakov a partnerov koly,
brainstorming, diskusia, SWOT analza,
benchmarking, benchlearning - porovnvanie s inmi kolami,
fotoevalucia - vyhodnocovanie silnch a slabch strnok koly pomocou fotografi,
sledovanie profesijnho rastu uiteov,
analza psomnch materilov a portfli,
sprvy kolskej inpekcie, sprvy o vykonanch kontrolch,
hodnotenie koly zriaovateom a inmi subjektmi,
prezentcia koly v mdich, v dennej a regionlnej tlai, televzii a rozhlase, rozbor
ocenen, sanost, ohlasov v mdich.
Z vsledkov prieskumu mono zska obraz o svojej kole, jej prednostiach, ale aj
nedostatkoch a smerovan, i napredovan.
Rozvja kvalitu v kole mono aj prostrednctvom modelu EFQM - Model vnimonosti
EFQM (EFQM Excellence Model), ktor reprezentuje prstup TQM (Total Quality
Management). Ide o nstroj pre komplexn posudzovanie koly a jej vkonnosti.
EFQM je najviac pouvanm modelom v Eurpe. Je vchodiskom pre udeovanie Eurpskej
ceny kvality a podporovan Eurpskou komisiou. [15]








8

2 Akn vskum

Pedagogick innos uitea je neustle sa zdokonaovanie vo svojej profesijnej
oblasti. Ako ui lepie? o robi in? Ak prostriedky pritom vyuva? K tomu me
prispie pedagogick vskum, v ktorom uite skma edukan realitu, vsledky zverejuje
a zmeny pretavuje do praxe. [17]
Akn vskum je jednm z druhov vedeckho vskumu, v ktorom praktici
systematicky skmaj svoju prax s jedinm cieom skvalitni ju. [8]
V pedagogickej praxi sa stretvame s uitemi, ktor akn vskum realizuj priamo vo svojej
praxi:
UITE U
Pritom nerozliujeme i ide o uitea dobrho odbornk vo svojej oblasti, ktor m
k iakom pozitvny vzah a vie zauja a naui, alebo zlho z pohadu odbornosti a prstupu
k iakom. Je to uite, ktor nem potrebu svoje postupy inovova.
REFLEKTVNY UITE REFLEKTUJE SVOJU INNOS zama sa nad
svojimi vsledkami.
Inovtor vo svojej oblasti, riei pedagogick problematiku epizodicky.
UITE VSKUMNK SKMA EDUKAN REALITU [13]
Cielene, premyslene rob zmeny. Nvrhy na zmeny uenia rob prakticky, nakoko uenie
realizuje. Je podmnoinou reflektvneho uitea. Tchto uiteov nie je vea (prsty jednej
ruky).
Akn vskum vo svojej podstate znamen, e vskumn aktivity realizuje jednotlivec v
rmci vlastnej praxe, alebo tm pedaggov a vskumnkov, ktor reaguje na aktulne
problmy vuby.
Dobre uskutonen akn vskum m za nsledok osobnostn rozvoj, zlepenie profesijnej
praxe, rozvoj intitcie, v ktorej osoba pracuje a predstavuje tie prspevok k zlepeniu
spolonosti v irom vzname.
Praktici systematicky skmaj svoju prax s jedinm cieom skvalitni ju.
Akn vskum:
realizuje sa v innosti.
realizuje ho uite sm v triede.

9

REFLEKTVNY UITE UITE VSKUMNK
NEFORMLNY VSKUM
sptn vzba skanie, test,
uite pracuje so iackym portflio.
AKN VSKUM
v izolcii triedy, iaci s domorodci, uite je
votrelec
v izolcii triedy
spontnnos nie je projektovanie procesn systematick prca
-
systematicky analyzuje daje a formuluje
hypotzy
aplikuje svoje vahy v praxi nesystematicky
aplikuje svoje vahy v praxi systematicky
a svoju prax men
svoje zistenia nezverejuje zverejuje svoje zistenia a tie s oponovan

Tabuka . 2: Porovnanie reflektvneho uitea a uitea vskumnka [13]

Pedagogick prieskum je niia forma empirickho skmania, ke chceme zisti iba jeden
jav, neskmame problm do hbky. Je vchodiskom pre aplikovan a zkladn vskum.
asto sa pouva v benej vube (napr. nadriadenmi orgnmi, inpeknmi orgnmi,
riaditemi kl a intitci, ke si robia prieskum na zistenie stavu vedomost iakov).
Poskytuje informcie o stave a rovni vuby. Pri prieskume sa pouva najastejie
dotaznkov vskumn metda. Hypotzy vskumu sa pri prieskume neoveruj (Turek,
Albert, 1997). [18]
Napr.:
koko mme v triede Rmov,
prieskum verejnej mienky, ...
Pedagogick vskum je cieavedom a zmern vedeck analyticko syntetick innos,
ktorou skmame pedagogick realitu, kauzlne svislosti, porovnvanie v jave
prostrednctvom adekvtnych metodickch prostriedkov a vskumnch technk. Cieom je
zska vedeck fakty o rozlinch strnkach pedagogickej skutonosti, ktor sa
zoveobecuj do podoby zkonov, veobecnch poznatkov alebo vedeckch pedagogickch
teri. [18]

Poznmka: Prieskum a vskum sa nelia potom respondentov!

10

Etnografick vskum: vskumnk prde adaptuje sa na podmienky skma vstup.
Uite vstupuje do triedy ako votrelec (zasahuje do ivota iakov - domorodci), nie ako
etnograf (nezasahuje do ivota).
Uite m za lohu meni, najskr mus pozna to, o chce meni. Najskr mus iakov
poznva. Potom rob intervenciu vskum, aby mohol zmenu realizova.

Inpirova by sme sa mohli filmom: Pnovi uiteovi s lskou; Medzi riadkami;
smev Mony Lzy, v tomto filme J. Roberts stvruje reflektvnu uiteku.

Zhrnutie
Pomerne mladm a u ns takmer neznmym druhom pedagogickho vskumu je akn
vskum (nazvan tie praktick vskum alebo uitemi realizovan vskum, angl. action
research).
Akn vskum je zameran priamo na vylepovanie, skvalitovanie, pozitvne
ovplyvovanie pedagogickej praxe, t.j. na okamit, bezprostredn vyuitie jeho vsledkov.
Vykonvaj ho uitelia (niekedy v spoluprci s vskumnkmi) priamo vo svojej uiteskej
praxi a je integrlnou sasou vyuovacieho procesu. Reaguje na aktulne potreby
pedagogickej praxe, navrhuje ich rieenie, ktor overuje priamo vo vyuovacom procese.
V prpade pozitvneho vsledku sa rieenie stva okamite sasou vyuovacieho procesu.
Postup pri aknom vskume bva takto:
Uite uvauje o skvalitnen vyuovacieho procesu. Na zklade svojich sksenost
zisuje, e niektor prvok vyuovacieho procesu (obyajne to bva niektor as
uiva, vyuovacia metda alebo spsob preverovania a hodnotenia iakov) nie je
efektvny
a e by ho bolo mon realizova aj kvalitnejie. Me sa inpirova aj pri
sebavzdelvan (napr. tdiu pedagogickej literatry i vmene sksenost s
kolegami).
Navrhne prslun inovciu, prekonzultuje ju s kolegami alebo s vskumnkom, spolu
s nimi urob pln projekt aknho vskumu t.j. ako bud postupova pri overovan
efektvnosti navrhovanej inovcie.
Na zklade plnu inovciu realizuje v kolskej praxi - vo vyuovacom procese.
Priebene zisuje dsledky inovcie na priebeh a vsledky vyuovacieho procesu.
11

Zskan vsledky vyhodnot. V prpade, e s pozitvne, oboznmi s nimi pedagogick
verejnos a inovcia sa stane integrlnou sasou vyuovacieho procesu. Jej prnos
me by niekedy a tak, e vznamne prispeje k rozvoju uritej koncepcie alebo aj
vedeckej terie. V prpade, e vsledky nie s presvediv, navrhuje aliu inovciu a
cel cyklus sa opakuje.
Akn vskum mu vykonva aj vedci pracovnci koly, a to napr. tak, e zisuj
prnos zmeny organizanej truktry koly, spsobu hodnotenia uiteov, rznych foriem
vzdelvania uiteov a pod.
Medzi vhody aknho vskumu patria:
odborn rast uiteov, najm v oblasti pedagogickho vskumu, ale aj zmeny v ich
zman i konan, rozvoj kritickho myslenia, chpania podstaty vchovy a
vzdelvania, sebapoznania, sebahodnotenia a pod.;
ich vie uspokojenie z prce, satisfakcia (asto iba morlna, ale mala by by aj
finann);
je to spsob ako sa sta lepm uiteom, ako riei problmy v kole i v triede;
skvalitnenie vyuovacieho procesu na kole;
rozvoj pedagogickej terie;
me sa vykonva aj dlh as, pretoe mnoh uitelia uia tch istch iakov aj viac
rokov;
je integrlnou sasou vyuovacieho procesu, a preto sa me sta sasou prce
uitea.
Najvou nevhodou aknho vskumu je, e obyajne sa realizuje iba na malej
vzorke, napr. v jednej triede i jednej kole, a preto zoveobecnitenos jeho vsledkov je
obmedzen (niekedy plat iba pre skman vzorku).
Akn vskum je benou sasou prce uitea pri koncepcii TQM - totlne
(komplexn) riadenie kvality koly, ktor sa zavdza do praxe viny kl v hospodrsky
vyspelch ttoch sveta (bliie pozri: Turek, 1999). [20]

Podstatou aknho vskumu je zverejnenie vsledkov a zmena prstupu uitea. Jeden uite
podnieti alieho uitea k tomu, aby aj on zrealizoval al vskum. Tak sa to opakuje.


12

3 Ako realizova akn vskum?

Akn vskum uskutoujeme v uritom ase. Jeho trvanie me by od niekokch
dn, tdov, cez mesiace, a po roky. Realizcia aknho vskumu prebieha v niekokch na
seba nadvzujcich etapch.

A) STANOVENIE VSKUMNEJ TMY
Vskumnk formuluje, o chce skma, koho chce skma, kedy a v akch situcich.
o chce skma je vskumn tma, nmet na vskum. Ukazuje na obsahov zameranie
budceho vskumu. Vychdza zo sksenosti uitea v triede.
Uite vskumnk:
chce pozna jav, preto ho skma,
niekto jav skmal, uite chce overi zvery,
inpekcia, alebo niekto opsal nedostatky, o uitea podnietilo k zmene akn
vskum.
Nevyhnutn je stanovi si vskumn problm. Poznme tri typy vskumnch problmov:
Deskriptvne - Ak to je?
o Ako vyzer denn reim iaka?
Relan (vzahov) Ak vzah existuje medzi skmanmi javmi?
o Ak je vzah medzi vzdelvanm iaka z marginalizovanch rmskych komunt
(MRK) a uplatnenm sa na trhu prce?
Kauzlne Ak prina vedie k akmu dsledku?
o Ak je vplyv prestvok na vkonnos iakov?
o Ak je vplyv celodennho vchovnho systmu (CVS) na smerovanie iaka
v ivote?
o Ak je vplyv dostvania obedov zadarmo na kolsk dochdzku iakov z MRK?
o Ak je vplyv prepadajcich iakov na formovanie triedy a jej atmosfru?
Prklady formulci vskumnch tm s problmom:
D sa nejako zlepi kolsk dochdzka iakov z MRK?
Je mon zmenou vyuovacch stratgi zlepi kolsk spenos iakov z MRK?
Me zlepenie socilnej pozcie iaka z MRK v triede pozitvne ovplyvni jeho vzah
ku kole a ueniu sa?
13

Ale napr.:
Ktor iaci s vplyvn aktri v triede?
Toto je opis sasnho stavu uritho javu. Nie je to akn vskum!

B) CIE VSKUMU
Pod pojmom cie rozumieme definovanie idelnej predstavy, elan vsledok, v naom
prpade vskumu o chceme dosiahnu.
Ciele vo vzdelvan pre 21. storoie, ktorm m kola venova pozornos vychdzaj zo 4
pilierov: ui sa poznva, ui sa kona, ui sa i spolone a ui sa by (Delors, Spilkov,
1996).
Pri formulci cieov vychdzame z revidovanej Bloomovej taxonmie - zapamta si,
porozumie, aplikova, analyzova, hodnoti, tvori. [10]
Cieom vskumu me by naprklad: Njs pedagogick prostriedky zlepenia kolskej
spenosti iakov z MRK v triede.
Akn vskum mus ma akciu, nieo zistm a o alej?

C) FORMULOVANIE VSKUMNCH OTZOK/ HYPOTZ
Vskumn otzka je formulovanie vskumnho problmu v opytovacej forme.
Deskriptvne otzky (popisujce):
Ktor iaci z MRK s v triede obben?
Porovnvacie alebo normatvne otzky:
Ktormi charakteristikami sa odliuj obben a neobben iaci z MRK?
Zodpovedaj charakteristiky obbench iakov z MRK poiadavkm koly?
Kauzlne otzky (prinn):
Je rodina iakov z MRK rozhodujcim initeom vytvrania ich vzahu ku kole?
V kadom dobre stanovenom vskume s vetky typy otzok.
Dobre poloen otzka/ hypotza je tak, ktor sa d overi.
Napr.: M zmena testovch otzok vplyv na zmenu myslenia iakov? ako overiten
myln zvery myln praktiky.

Hypotza predpoklad vychdzajci z nejakch sksenost, ete neoveren praxou,
pokladajci sa za vedeck pravdu.
14

Napr.: Chlapci s viac technicky zdatn ako dievat.
Nie kad vskum mus zana hypotzou, niektor vskumy hypotzou konia. Nie kad
vskum mus hypotzu potvrdi. Aj nepotvrdenie vskumu je v poriadku.

D sa vznesen otzka/ hypotza overi?
Bude ma odpove na vznesen otzku/overenie hypotzy praktick dsledky vo
vzahu k problmom v triede?

D) VSKUMN VZORKA
Pod vskumnou vzorkou rozumieme vetky osoby, objekty, javy, ktor s predmetom
vskumu. Zvery vskumu potom platia na uveden zkladn sbor.
Vskumn vzorka me obsahova:
mal poet zstupcov cieovej skupiny (v jednej triede) na ktorej predmetom
skmania s javy, analyzovanie ich prin, vzahov a svislost kvalitatvny
vskum. [9]
vek vzorka respondentov, na ktorej skmame najrznejie javy. Zistenia a zvery
sa zvyajne vzahuj na cel populciu, prpadne vybran cieov skupinu, ktor
vzorka reprezentuje kvantitatvny vskum. [10]
Vber vskumnej vzorky:
nhodn vber (reprezentatvny vber najlepie reprezentuje zkladn sbor),
stratifikovan vber (oblastn - reprezentovan uritmi podmienkami),
mechanick vber - skmate vyber kad n - t osobu z presne urenho
zkladnho sboru,
zmern vber (cieavedom vber uritch respondentov - konkrtny iak, jav,
rodina, zmer),
dostupn vber (vzorka skmanch osb, ktor vskumnk zska, resp. skma, ak
nem monos zska respondentov nhodnm vberom. Vsledky zskan u uvedenej
vzorky s ako zoveobecniten.).
Rozirovanie vskumnej vzorky sa pri kvalitatvnom vskume ukon, ke vskumn innos
nedva nov daje.
Kvalita (akos) nieo dobr, alebo zl - konkrtny jav. Je relatvna, v rznych situcich sa
me meni. Vsledky ns oprvuj k vskumu a skmame to na kvantitatvnej rovni.
15

Kvantita (mnostvo, poet, miera) relatvna, v rznych situcich.
Napr.: trieda 24 iakov, skmame sociometriu vzahy v triede toto je kvantitatvny
vskum. Z pohadu Slovenska je to kvalitatvny vskum (kvalita vzahov).

Zhrnutie:
Podstatou kvantitatvneho a kvalitatvneho vskumu je, i to meme aplikova.
Prrodovedec podstata plat.
Sociolg podstata vec je ovplyvnen vntrom loveka, vytvra schmu, ktor v istej
podobe plati nemus.

E) AKO TO BUDEME SKMA?
Na skmanie vyuvame vskumn metdy procedry. Metda je spsob prenikania od
javu k podstate, cesta poznvania primeran cieom a lohm vskumu.
Medzi vskumn metdy patr:
POZOROVANIE je najprirodzenejia vskumn metda (sledovanie kadodennho diania
okolo ns).
astncke pozorovanie (uite v triede rob zznam z pozorovania), ale pozor, ak ma
pozoruj, nesprvam sa prirodzene!
Vedeck pozorovanie je zaloen na plnovan o budem pozorova, kde a kedy,
systematickosti pozorovanie v uritom asovom intervale a objektvnosti
minimalizovanie vplyvu subjektvnych pocitov, nzorov, nhod a nepresnost.
Prvky pozorovania:
Cie/ ciele preo pozorovanie realizujeme?
Predmet o pozorujeme?
as kedy pozorujeme?
Spsob ako pozorujeme?
Kad pozorovanie sa zana prpravnou fzou v nej si vskumnk stanov vetky prvky
pozorovania. Nasleduje vlastn pozorovanie zber dajov a zpis pozorovanch javov. Na
konci pozorovanie analyzujeme vyhodnocujeme a interpretujeme daje a zvery.
Predmetom pozorovania mu by:
innosti (obedovanie, hranie, tanie, spanie, at.),
socilne vzahy (uite - iak, uite - rodi, rodi - diea a pod.),
16

prostredie (kola, rodina, kolsk klub, okolie, ...).
Nmety na pozorovanie:
Ak je vplyv uebnho zdroja na motivciu iakov.
Ak je vplyv prostredia na sprvanie iakov.
Lepie sa pozoruje v ohraniench priestoroch, ale cca 30 respondentov v triede, kde sa
striedaj innosti, je pozorovanie nron. V dsledku toho vyuvame astncke
pozorovanie uite selektvne pozoruje jav pri nejakej metde. Vhodn je vyuovaciu
hodinu nahra a nsledne poda schmy podrobne analyzova.

DOTAZNK je najastejie pouvan vskumn metda, pri ktorej za krtku dobu zskame
vek mnostvo dt. Pri zostavovan dotaznka musme ma jasno v odpovediach na otzky:
o chceme zisti?
U akch respondentov chceme uveden informcie zisti?
Pri zostavovan dotaznka je potrebn dodriava dkladne premyslen a presne stanoven
truktru:
a) Vstupn identifikan informcie
vod: m vysvetli el a dleitos vskumu.
Intrukcie: vklad o spsoboch odpovedania.
b) Vecn poloky tvoria jadro dotaznka, vyjadruj zvolen problm a hypotzy, ku
ktorm oakvame nzory respondentov vskumu.
c) Populan poloky zahruj poloky vek, miesto bydliska, pohlavie a pod.. Je
najlepie ich zaradi na koniec.
d) Zveren informcie obsahuj poakovanie respondentovi za spoluprcu.
Otzky, tvoriace jadro dotaznka, formulujeme primerane respondentom. Mu by otvoren
(nie s stanoven odpovede), alebo uzatvoren (shlasm/ neshlasm, no/ nie, ...).
Dotaznk nie vdy odhauje realitu, nakoko nevieme, i zaslan dotaznk vyplnil osloven
respondent, alebo ak respondent nerozumie otzke a nem monos sa opta!





17

Vzor dotaznka

Zkladn kola v ..........
Dotaznk kvality vzdelvania v kole
S. Siln, 2010

vod
Mil iaci,
v rmci zvyovania rovne vzdelvania na naej kole, vs chceme poiada o vyplnenie nasledovnho
dotaznka. V nzor je dleit, preto vs prosme o primn a pravdiv odpovede. Dotaznk je anonymn a
vetky zskan informcie s dvern a bud sli len na vedeck ely. Vopred Vm akujeme za spoluprcu.

Intrukcie
Dotaznk obsahuje rzne typy otzok. Pri vine z nich je potrebn oznai vami vybran poloku.
Ak nie je uveden inak, vyberte len jednu monos. Pri otvorench polokch mte monos vyjadri svoj
vlastn nzor.

1. Veobecn informcie

Vyuujci:
Predmet:
Ronk:
Tma:

2. Ktor as vyuovacej hodiny sa vm najviac pila? (monch je viacero odpoved)
1. as: vod - motivcia
2. as: hlavn as (vklad) - expozcia
3. as: zver - fixcia





18

3. Ako ste na vyuovacej hodine pracovali?
prevane rozprvala pani uiteka/ pn uite
najviac sme na vyuovacej hodine pracovali my iaci
na vyuovaciu hodinu prila nvteva (na besedu)

4. S akmi uebnmi pomckami ste na vyuovacej hodine pracovali?
literatra: uebnica, asopisy, encyklopdia
didaktick technika: pota, dataprojektor, interaktvna tabua, digitlny mikroskop,
at.
materilno-vubov prostriedky: pravtka, modely, obrzky, torzo, mapy, at.
in zdroje, uvete ak: ...................................................................................................

5. S akmi didaktickmi materilmi ste na vyuovacej hodine pracovali?
pracovn listy
interaktvne cvienia
prezentcia
video
protokol praktickho cvienia
predvdzac zoit na interaktvnu tabuu
internetov online zdroje
in, uvete ak: ...................................................................................................

6. Ktor loha z vyuovacej hodiny, o ste mali riei sa Ti najviac pila?





19

7. o ste sa chceli na vyuovacej hodiny dozvedie (oakvania)?





8. Ako Vm vyuovacia hodina pomohla dozvedie sa to, o ste chceli?
Vemi dobre
Dobre
Priemerne
Slabo

9. Celkovo hodnotte vyuovaciu hodinu ako





10. Prosm ohodnote vyuovaciu hodinu

Vemi dobr Dobr Priemern Slab
Vkon pani uiteky/ pna uitea

Odborn vedomosti pani uiteky/ pna
uitea

Pripraven materily na vyuovaciu
hodinu





1 2 3 4 5 6 7
Prnosn

Neprnosn
20

11. Prosm urte, ktor z vymenovanch aspektov s poda Vho nzoru dleit pre
vyuovaciu hodinu
(viacero odpoved je monch)
Obsah uiva a podan informcie
Zskanie novch praktickch poznatkov
ikovn, sksen, dobr vyuujci
Monos strvi prjemn as so spoluiakmi

12. Ako Vm vyuovacia hodina pomohla zdokonali:

Vemi Dobre Priemerne Slabo
Vae vedomosti

Praktick zrunosti


13. Ktor tmy by Vs zaujmali?





14. In dleit pripomienky, nvrhy








21

KLOVANIE je vskumn metda, ktor umouje zisti, mera, hodnoti vlastnosti,
frekvenciu, intenzitu. Posudzovacia kla zvykne by sasou dotaznka.
Kontatovanie: IKT vrazne ovplyvuj kvalitu vuby v mojej triede.
s vrokom shlasm/ neshlasm, do akej miery? tu vyuijeme klovanie.

shlasm 1 2 3 4 5 neshlasm

Formy a druhy kl

Formy kl

Pri realizci vskumu pomocou kl je mon zvoli nasledovn formy:

A) Numerick


B) Grafick


C) Slovn:


D) Symbolick:




22

Druhy kl

Pri vskume je mon vyui najrznejie druhy kl. V pedagogickom vskume sa
najastejie pouvaj tieto:
A) Poradov kla zameran na usporiadanie javov do poradia z rznych hadsk, napr.
poda vznamnosti alebo obbenosti. Vhodou tohto typu kl je ich jednoduch zhotovenie,
jednoduch vyplnenie a ahk vyhodnotenie.
Napr.:
Ak vznam prikladte jednotlivm formm overovania vedomost? Usporiadajte ich do
poradia poda vlastnch preferenci (1 = najprijatenejie, 7 = najmenej prijaten):
_____ stne skanie
_____ psomka
_____ didaktick test
_____ refert
_____ prprava a prezentcia vstupu
_____ vypracovanie projektu
_____ praktick overovanie vedomost

Problematick je to, e nevieme uri, o koko vznamnejia je pre respondenta jedna
poloka ako t druh a alie.

B) Intervalov kla umouje hodnoti vlastnosti alebo javy na stupnici. Intervaly s
rovnako vek, o ju matematicky zvhoduje. Mono s ou robi vyie matematick
opercie.
Vdy je potrebn oznai prv a posledn monos (napr.: 1 = vemi zaujmav; 5 = nudn).


23

C) Bipolrna kla m na krajnch ploch protikladn vrazy. Pouva sa na hodnotenie
osobnosti loveka. V pedagogickom vskume ju meme vyui pri hodnoten vlastnost
iaka, uitea alebo aj vlastnost predmetov.
Napr.:


Zsady tvorby bipolrnych kl:
Vytvorte o najvhodnejie protikladn pojmy:

Nie: ambicizny 1 2 3 4 5 nepriebojn
no: priebojn 1 2 3 4 5 nepriebojn

Posudzovan vlastnosti vyjadrite tm istm slovnm druhom:

Nie: mdry 1 2 3 4 5 hlpos
no: mdry 1 2 3 4 5 hlpy

Pokia je to mon, netvorte protikladn vraz pomocou predpony "ne-":

Nie: mdry 1 2 3 4 5 nemdry
no: mdry 1 2 3 4 5 hlpy

D) Likertove kly s najpouvanejie v pedagogickom vskume. Pouvaj sa na meranie
nzorov a postojov ud. Tvor ich vrok a stupnica. Vetky vroky sa formuluj vdy v
pozitvnom tvare.

Medzi moje najobbenejie aktivity v kole patr:
portov
sae s
rodimi
plne shlasm shlasm
neviem sa
vyjadri
neshlasm
plne
neshlasm
karneval plne shlasm shlasm
neviem sa
vyjadri
neshlasm
plne
neshlasm
fotografovanie
na konci
kolskho roka
plne shlasm shlasm
neviem sa
vyjadri
neshlasm
plne
neshlasm

24

Pravidl pri zostavovan kl:
strieda kladn a zporn znenie vroku,
poloka neviem je vemi dleit,
vdy je potrebn uvies aj poloku in; ak aby astnk mohol dopsa,
necha priestor na vyjadrenie - Ak je v nzor?,
formulova jednoznan vroky aj odpovede,
pouva primeran klu (5 7 neprny poet stupov) u 7. 8. ronch iakov,
u mladch iakov vyuvame 3 stupov klu.

INTERVIEW (vskumn interview) je vopred naplnovan vedeck metda, pri ktorej
vskumnk kladie otzky a respondent na ne odpoved. Vskumnk si odpovede zaznamenva
a neskr vyhodnocuje.
Vskumnk me vyui niekoko druhov interview:
a) Priame interview spova v priamom stretnut vskumnka a respondenta, pri ktorom
vskumnk me sledova aj nonverblne reakcie respondenta.
b) Individulne interview ide o stretnutie vskumnka s jednm respondentom. Pri
takomto stretnut one on one je mon rozobera osobn tmy.
c) Skupinov interview - stretnutie vskumnka so skupinou 4 a 6 osb. Vhodou
takho stretnutia je nadvznos mylienok respondentov.
d) truktrovan interview vskumnk m pre respondentov pripraven rovnak otzky
v rovnakom porad. Jeho charakteristickou rtou je rchle zistenie (kvantitatvna
kvalita).
e) Netruktrovan (otvoren) interview m podobu neformlneho rozhovoru, pri
ktorom vskumnk m pripraven len okruhy tm a zkladn aj doplujce otzky
tvor v priebehu rozhovoru, poda reakci respondenta. Tento typ interview je
najnronejie na spracovanie.
f) Polotruktrovan interview vskumnk m pripraven otzky, ktor v priebehu
rozhovoru me meni, nov vytvori a niektor vynecha poda priebehu rozhovoru.
Aby sme vyuili as a priestor, ktor mme k dispozcii na naozaj zmyslupln rozhovor a
hlbie prenikli do motvov a postojov respondenta a poda jeho reakci usmerovali al
priebeh interview, je potrebn sa na dkladne pripravi a prejs vetkmi etapami:

25


Obrzok . 1: Etapy priebehu interview [online] http://www.e-
metodologia.fedu.uniba.sk/index.php/kapitoly/interview/etapy.php?id=i14p3

I. Prpravn etapa
O om? premyslme si tmu a naformulujeme konkrtne otzky, ktor smeruj
k naplneniu cieov.
S km? vber respondenta/ov.
Ako? spsob zaznamenvania odpoved, vyhodnocovania.
Kedy? termn a as trvania interview.
Kde? miesto.

II. Realizan etapa
Navodenie priateskej atmosfry.
Zoznmenie sa.
Zkladn informcie o interview a zskanie shlasu.
Priebeh interview.

III. Vyhodnocovacia etapa
Spracovanie vstupov vyhodnotenie zver.

TESTY slia na skmanie vedomost a zrunost skkou pevnej truktry, ktor
charakterizuj objektvnos a ekonomickos.
Objektvnos testu zabezpeme vhodnmi otzkami/lohami, rovnakmi podmienkami
testovania vetkch respondentov, rovnakm spsobom hodnotenia.
Ekonomickos testu z pohadu respondenta rchle vypanie, z pohadu vskumnka
rchle vyhodnocovanie.
Ak chceme zska relevantn vsledky z testovania, je dleit sprvne poloi otzky, nielen
po obsahovej, ale aj po formlnej strnke. Na vber mme z niekokch monost:
26

Testov lohy s vberom odpoved, priom najastejie pouvame 2 4 distraktory
vzahujce sa na rovnak mnoinu javov a jedna, alebo viac sprvnych odpoved.
Napr.:
1. Medzi domce zvierat patr:
a) pes, maka, k
b) opica, slon, k
c) pavk, mucha, osa
d) skorka, orol, lastovika
2. V naich lesoch ije:
a) pes, vlk, lka
b) ate, sova, netopier
c) srna, diviak, lka
d) opica, medve, kamzk
Testov lohy so zporom.
Napr.:
1. Ktor zviera nepatr medzi cicavce?
a) netopier
b) pes
c) maka
d) sliepka
Testov lohy s grafickmi prvkami (schmy, nkresy, obrzky, mapy, at.).
Napr.:
1. Na mape vyznate svetadiely

Obrzok . 2: Mapa sveta [online] http://thi.uloz.to/2/d/e/2de742b8189806de93607862334aaeeb.640x360.jpg
27

Testov lohy typu sprvne/nesprvne.
Napr.:
1. Je rua pov bylina?
a) no
b) Nie
lohy na dopanie (jedno, alebo dve slov).
Napr.:
1. Pri dchan rastliny spotrebvaj .......... a do okolia uvouj ..........
lohy na zoraovanie.
Napr.:
1. Usporiadajte vvinov tdia iab:
_ larva _vajko _dospel jedinec _ubrienka
lohy na priraovanie.
Napr.:
1. Ku ttu prirate jeho hlavn mesto:
a) Slovensko _ Rm
b) Posko _ Vatikn
c) esko _ Moskva
d) Rusko _ Praha
e) Vatikn _ Varava
f) Taliansko _ Bratislava

Mylienkov procesy v testovch polokch
Na ich urenie sa najastejie pouva (revidovan) Bloomova taxonmia, ktor m es
rovn:
Niie mylienkov procesy
Zapamta si (reprodukova poznatky).
Porozumie (poloka je v inom znen ne v uebnici, vyaduje si interpretciu).
Aplikova (poui poznatok v novej situcii).
Vyie mylienkov procesy
Analyzova (usporiada, porovna, spoji).
28

Hodnoti (vyjadri vlastn stanovisko, neme sa poui v objektvnych testoch
vedomost).
Tvori (reorganizova, kategorizova).
Pri prprave hodnotnho testu postupujeme nasledovne:
1. Zmer testu:
o chceme zisti?
o chceme testova?
Koho chceme testova?
2. Vytvorenie pecifikanej tabuky testu.

Tabuka . 3: pecifick tabuka k testu
Uivo proporcia uiva poet loh
zastpenie mylienkovch
procesov
(niie/ vyie)
Rodina 30% 6 3 NMP/ 3 VMP
.
.
.

Spolu:
3. Vytvorenie poloiek testu.
4. Urenie obanosti testovch loh na zklade zadania skupine respondentov.
5. Urenie testovacieho asu.
6. Urenie potu poloiek testu (t.j. koko loh sa "zmest" do testovacieho asu).
7. Urenie poradia poloiek testu.
8. Stanovenie spsobu hodnotenia testu.
9. Ak je potrebn, vytvorenie viacerch ekvivalentnch foriem testu.
10. Stanovenie validity a reliability testu.
11. Nvrh grafickej podoby testu.
12. Overenie testu.

SOCIOMETRIA je vskumn metda vhodn na akn vskum.
Preo? Mete ou diagnostikova vzahy v triede, uri skupiny a podskupiny, uri
postavenie a pozcie jednotlivch iakov v triede a i.
Ako?
29

Prklady otzok:
S km by si chcel/a sedie?
Kto z triedy je pre teba vzorom?
S km by si nechcel/a bva na izbe na kolskom vlete?
Z takch a podobnch otzok vieme zisti postavenie a pozcie jednotlivch iakov v triede,
v uiteskom kolektve, vzahy medzi iakmi pozitvne, neutrlne, negatvne, vodcov triedy
i outsiderov a pod. Na zklade tchto zisten vieme, ako uite, i triedny uite korigova
sprvanie jednotlivcov v triede, vytvra skupiny pri kooperatvnom vyuovan, zadva
individulne lohy, i uvies funkciu iakom v skupine.
Formy vyhodnotenia sociometrickho testu:
I. Sociometrick matica
Kad nape 3 men spoluiakov ...
1. S ktorm spoluiakom by si chcel/ a sedie? ... (+)
2. S ktorm spoluiakom by si nechcel/ a sedie? ... (-)

Tabuka . 4: Vsledky
V

o

l

i

a

c

i

Volen
A E J M P
Poet
uskutonench
volieb

+ - Spolu
A (-) 0 1
E (-) (+) (+) 2 1
J (+) 1 0
M (+) 1 0
P (+) (+) 2 0
Poet
zskanch
volieb
+ 1 0 3 1 1 6
- 1 1 0 0 0 2
Spolu 8

Vysvetlivky: A (Anna); E (Emil); J (Jaro); M (Martina); P (Patrik) zaiaton psmen mien iakov.


II. Sociogram predstavuje grafick znzornenie vzahov a postavenia jednotlivcov v skupine.
Vyuiten pri vekosti skupiny do 20 lenov.
30


Obrzok . 3: Sociogram [online] http://www.e-
metodologia.fedu.uniba.sk/index.php/kapitoly/sociometria/vyhodnotenie.php?id=i16p5#kapB

V. Sociometrick index predstavuje hodnotenie skupiny ako celku v selnej forme.

Akceptovanie osoby (AO)

Obrzok . 4


Odmietanie osoby (OO)

Obrzok . 5

Expanzia osoby (EO)

Obrzok . 6
Index sdrnosti skupiny (ISS)

Obrzok . 7

Index pozitvnych vzjomnch volieb
osoby

Obrzok . 8

Index emocionlneho uspokojenia
jedinca

Obrzok . 9
Obrzky . 4 9: Vpoty sociometrickch indexov [online] http://www.e-
metodologia.fedu.uniba.sk/index.php/kapitoly/sociometria/vyhodnotenie.php?id=i16p5#kapB

Ak varianty sociometrie mono poui v kolskej praxi?
1. Voba konanm - Rozdaj svoje obben hraky spoluiakom, ktorch m rd.
2. Akn sociometria Posate sa do dvojc tak, ako by ste chceli sedie na dlhej ceste
autobusom.
3. Vzahov analza (sptn sociometria) - O ktorom spoluiakovi si mysl, e si
vyberie teba? (subjektvne vnmanie svojej osoby).
4. Hdaj kto Na koho sa vzahuje uveden charakteristika?
5. Odhad asu Ak as chcem trvi so spoluiakmi pri uritej innosti.
6. Kresbov metdy Vyjadrenie vzjomnch vzahov formou kresby.
7. Dotaznk popularity v skupine Zorate lenov skupiny poda obbenosti.

Techniky analzy socilnych vzahov
1. Interakn analza systematick pozorovanie sprvania lenov skupiny.
2. SORAD (sociometricko-ratingov dotaznk) umouje mera vzahy a atmosfru
medzi iakmi v triede. Spoluiaci sa hodnotia z hadiska vplyvu, obuby
a nklonnosti. Hodnotenie sa rob klovanm.

SMANTICK DIFERENCIL je vskumn metda na skmanie odlinosti vnmania pojmov,
odhalenie postojov k uritm objektom, javom a ich psychologickho vznamu. Ide o
niekoko kl, z ktorch kad m 5 alebo 7 bodov stupnicu, na konci ktorej s dve
protikladn slov, (vi tabuka . 5), vyjadrujce protikladn vlastnosti posudzovanho
subjektu. Zakrtnut body je mon graficky spoji a zska tak smantick profil
posudzovanho subjektu. Tto metdu mono vyui naprklad pri zisovan:
vhodnosti uebnch zdrojov
nronosti testu, psomky, pracovnho listu, prkladov, ...
prstupu vyuujceho, at.







32

1 2 3 4 5 6 7
rchla x pomal
prjemn x neprjemn
aktvna x pasvna
dobr x zl
povzbudzujca utlmujca
siln x slab
krsna x kared
ak x ahk
vek x mal

Tabuka . 5: Vyuovacia hodina bola ...

Pri tejto metde vyuvame bipolrnu sedemstupov klu, ktor zaha tri dimenzie:
1. Dimenzia hodnotenia (ruov) - hodnotenie pojmu poda toho, ak dojem vyvolva
dobr/zl, prjemn/neprjemn, ...
2. Dimenzia sily (lt) - posudzovanie poda toho, i psob ako dominantn/nevrazn,
slab/siln, ...
3. Dimenzia aktivity (modr) - je zameran na to, i je pojem vyjadrenm dynamiky/pokoja,
aktivity/pasivity, ...
Ako postupova pri tvorbe smantickho diferencilu?
1. krok - vber pojmu/ pojmov.
2. krok vhodn kla (7 stupov, pre deti 3 stupov).
3. krok vhodn bipolrne adjektva, z rznych dimenzi, no mono vyui iba jednu
dimenziu, najastejie hodnotiacu.
4. krok vytvorenie kly.
Vyhodnotenie meme vykona rznymi matematicko-tatistickmi metdami, napr.
vyrtanm strednej hodnoty ako aritmetick priemer, medin, smerodajn odchlku, varian
koeficient alebo pouitm tzv. D-tatistiky.

EXPERIMENT je komplexn metda kvantitatvneho vskumu schopn dokza, ako jeden
edukan jav vplva na in. Pouva sa na zistenie efektvnosti.
S nov uebnice anglickho jazyka lepie ako tie star?
33

Pri experimente je nevyhnutn pouva aj in vskumn metdy test, dotaznk,
pozorovanie, klovanie, sociometria, at..
Dleitm prvkom experimentu je existencia dvoch skupn subjektov. Skupinu subjektov,
ktor m nasaden nov prvok (nov druh psobenia, nov uebnicu, metdu, vcvik a pod.)
nazvame experimentlnou. Skupinu, ktor pracuje pvodnm spsobom, nazvame
kontrolnou.


Obrzok . 10: Dvojetapovit (spravodlivejie) vytvranie skupn

Vber subjektov experimentu robme na zaiatku! Me by nhodn, ten je idelny, alebo
nenhodn, poda charakteristk (vek, pohlavie, prospech, at.).
Sprvnos vberu subjektov do experimentlnej a kontrolnej skupiny overujeme vstupnm
testovanm pretest, tm me by dotaznk, klovanie, apod.. Vsledok experimentu
overujeme vstupnm meranm posttest.
Pri plnovan experimentu vychdzame z otzok:
Kedy? ... as - na kedy experiment plnujeme, v akom termne a ase ho budeme realizova.
Kde? ... miesto realizcie kola, kolsk klub, kolsk jedle, trieda, in.
Za akch podmienok? ... pecifick prostredie, urit asov interval, svetlo/tma,
jedinec/kolektv, at.
Ako? ... spsob, proces, postup.

34

m je experiment ovplyvnen?
innosou/neinnosou kontrolnej skupiny, priom plat: neinnos kontrolnej
skupiny je menie zlo ako neexistencia kontrolnej skupiny,
histriou,
zmanm subjektov,
mortalitou,
motivanmi initemi subjektov experimentu.
Experiment m rzne podoby. Je to to, o uite cel ivot vo svojej triede rob. Prichdza
s hypotzou nasleduje realizcia. T je bu inn/ neinn a tak uite had priny,
preo? toto je dvod pre akn vskum.

F) AKO nalome s vsledkami zisten?
I. Spracovanie dajov
Sumarizcia vstupov do prslunho programu na spracovanie, ktorm me by napr.
MO Excel. Vpoty, ktor umouje priamo aplikcia MO Excel, alebo pecializovan
potaov programy, napr. program Statistica: www.statsoft.cz (v eskom jazyku).
Spracovanie do tabuliek a grafov.
II. Interpretcia dajov
Interpretcia znamen vyhodnotenie a vysvetlenie. Postupujeme od hlavnch
a shrnnch informci k podrobnejm, iastkovm. Od jednej iastkovej tmy
k alej.
Z oho pri interpretci vychdzame? odpovedme na otzky.
1. Vyplvaj z porovnania zskanch dt nejak svislosti?
Je v dajoch nejak symetria, pravidelnos, alebo s odchlky, i dokonca
diskrepancie?
Ako sa daj vysvetli?
2. Vyjadruj daje ist trend, smerovanie, lniu, alebo s skr "rozhdzan"?
3. S daje v slade s existujcou teriou o skmanom jave?
Do akej miery ju potvrdzuj, roziruj, pecifikuj, alebo popieraj?
4. S vae daje v slade s dajmi z inch vskumov?
Ak nie s, preo?
35

Bolo to preto, e ilo o in populciu, in obdobie alebo preto, e vsledky sa zskali
inm spsobom (inou metdou, inm vskumnm nstrojom)?
Alebo to bolo preto, e z dajov "vystpili" neznme, nekontrolovan premenn?
5. Ak s podmienky a rozsah platnosti zverov?
Do akej miery sa daj zvery zoveobecova, pre ak populciu platia?
Ak s obmedzenia zisten?

Zhrnutie
Akn vskum zaname realizova, ak v pedagogickom jave vznikol problm, na ktor
hadme rieenia.
Uite vskumnk postupuje tdiom literatry (o danom pedagogickom jave a o jeho
existujcich vskumoch), navod vskumn tmu naformuluje vskumn otzky
realizuje vskum zro vsledky vskumu a nastva zmena praxe (nov uebn zdroje,
in metdy a formy vuby, at.), ak zmena nenastane nie je to akn vskum!!!

















36

Zver

Uebn zdroj Akn vskum v rmci nrodnho projektu Vzdelvanm
pedagogickch zamestnancov k inklzii marginalizovanch rmskych komunt je
prostriedkom, ktor nm umouje sprvne nasmerova vchovu a vzdelvanie iakov
z MRK, zo socilne znevhodnenho prostredia a so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi
potrebami. Svojou podstatou priamo nezasahuje do vntra vchovno-vzdelvacieho procesu,
ale v konenom dsledku pedagg zo sptnej vzby vie na zklade zskanch informci
pozitvne ovplyvni vchovu a vzdelvanie tchto iakov.
Akn vskum umouje hodnoti vlastn innos pedagga, posdi adekvtnos
vyuovacej stratgie. Dleit je zvoli si vhodn vskumn metdu, adekvtny spsob
zskavania informci naformulovanm sprvnych otzok a naui sa vsledky spracova
a alej s nimi pracova tak, aby sa stali pre ns prnosom a vedeli by sme ich vhodne pretavi
priamo do praxe. Prve tmto smerom je orientovan uebn zdroj, aby uite sa bez obv
mohol sta vskumnkom vo svojej triede, vybral si z ponknutch metd t, pre neho,
najvhodnejiu a v otzkach sa zameral na stanoven cie. V ponuke m k dispozcii mnostvo
prkladov a nmetov.
Z priebench pedagogickch vskumov vyplva, e digitlne technolgie (DT),
ptav informcie, alebo ptavo podvan informcie, samostatnos a originlnos iakov,
vlastn tempo prce, hrav forma vzdelvania s prstupy, ktor prinaj pozitvne zmeny vo
vchovno-vzdelvacom procese (proces zapamtania sa uahuje a poznatky s trvalejie).
Ale o, kde a ako plat, do akej miery vie zisti uite vskumnk priamo v praxi.










37

Bibliografick zdroje

[1] DISMAN, M. 2008. Jak se vyrb sociologick znalost. Praha: Karolinum.
[2] GARIA-SELERSOV, M. J. a kol. 2001. Aplikovan vskum vo vchove a vzdelvan
iakov. Sasn trendy. iar nad Hronom: Nadcia kola dokorn.
[3] PUNCH. K. F. 2006. spen nvrh vzkumu. Praha: Portl.
[4] GAVORA, P. 1999. Ak s moji iaci? Pedagogick diagnostika iaka. Bratislava: Prca.
[5] GAVORA, P. a kol. 2010. Elektronick uebnica pedagogickho vskumu. [online].
Bratislava: Univerzita Komenskho. [cit 2014-03-15]
Dostupn na: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/ ISBN 9788022329514.
[6] GAVORA, P. a kol. 2010. Elektronick uebnica pedagogickho vskumu. [online].
Bratislava: Univerzita Komenskho. [cit 2014-03-15]
Dostupn na: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/index.php/kapitoly/veda-a-
vyskum.php?id=i1
[7] GULOV, L., P. R. (eds.) 2013. Vzkumn metody v pedagogick praxi. Praha: Grada.
[8] Profesijn rozvoj zamestnancov koly, [online]: Defincia aknho vskumu
[cit 2014-03-13]. Dostupn na internete: <http://www.skolskyportal.sk/clanky/akcny-
pedagogicky-vyskum-ako-nastroj-vzdelavania-ucitelov>.
[9] [online]: Kvalitatvny vskum, [cit 2014-04-13]. Dostupn na internete < http://www.tns-
global.sk/vyskumne-metody/kvalitativny-vyskum>.
[10] [online]: Kvantitatvny vskum, [cit 2014-04-13]. Dostupn na internete <
http://www.tns-global.sk/vyskumne-metody/kvantitativny-vyskum>.
[11] [online]: Ciele, [cit 2014-04-20]. Dostupn na internete
<http://www.skola21.sk/slovnik>.
[12] [online]: 4, [cit 2014-04-20]. Dostupn na internete
<https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Cibakova1/.../4.pdf>.
[13] Porubsk, . 2014. Akn vskum - prednka, Zvolen: Pedagogick fakulta UMB
Bansk Bystrica, Katedra elementrnej a predkolskej pedagogiky, 2014
[14] [online]: Pedagogick metodolgia, [cit 2014-04-30]. Dostupn na internete
<katkabotka.szm.com/Pedmet3-vypracovane.doc>.
[15] [online]: Kvalita koly, [cit 2014-08-01]. Dostupn na internete
<http://web.tuke.sk/kip/download/vuc22.pdf>.
38

[16] Blako, M., vod do modernej didaktiky II. [online]. Koice: Technick univerzita.
[cit 2014-08-01]
Dostupn na <http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310>.
[17] [online]: Akn pedagogick vskum ako nstroj vzdelvania uiteov, [cit 2014-08-01].
Dostupn na internete <http://www.skolskyportal.sk/clanky/akcny-pedagogicky-vyskum-ako-
nastroj-vzdelavania-ucitelov>.
[18] [online]: Vskum uiteov vo vube, [cit 2014-08-01]. Dostupn na internete
<http://web.tuke.sk/kip/download/vuc50.pdf>.
[19] Blako, M., Vskum uiteov vo vube [online]. Koice: Technick univerzita.
[cit 2014-08-01]
Dostupn na <http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310>.
[20] TUREK, I. 2004. Zklady pedagogickho vskumu. Bratislava: MPC.