Osho: Bdel vedomie (K k ivotu v rovnovhe)

===============================================
(esk preklad Richard belka)
Pozn. V a om sa vrazom myse rozumie be n pojmov, prem av myse;
vrazom "ne-myse" sa rozumie be n myse bez prtomnosti myslenia;
vrazom bdel vedomie sa rozumie vedomie bez prtomnosti be nej mysle.
Predslov
Jednou z najdle itej ch vec, ktor o loveku treba pochopi je, e lovek
sp. Dokonca aj vtedy, ke si mysl, e bdie. Jeho bdelos je vemi nevrazn.
Je tak nepatrn, e nem iadnu cenu. Jeho bdelos je len peknm, ale celkom
przdnym slovom.
Spte v noci, spte vo dne, od narodenia a do okamihu smrti sa men len v
re im spnku, ale nikdy nie ste skutone bdel. Nenahovrajte si, e ste sa
prebudili len tm, e ste otvorili oi. Km sa vm neotvoria oi vntorn, km
sa vntri nenaplnte svetlom, km neuzriete kto ste, dovtedy si nenam ajte, e
ste prebuden. To je najv ia ilzia, v ktorej udia ij. A len o raz
prijmete nzor, e ste u prebuden, potom neprichdza silie o prebudenie vbec
do vahy.
Prv vec, ktor si muste zapsa hlboko do srdca je, e spte, tvrdo spte.
Snvate vo dne i v noci. Niekedy snvate s otvorenmi oami, inokedy zo
zatvorenmi, ale snvate - ste snom. E te nie ste skutonos ou.
okovek robte vo sne, je samozrejme bezvznamn. okovek si myslte, nem
iadny zmysel, okovek vytvrate, zostva sas ou va ich snov a nikdy vm
nedovol uzrie to, o naozaj je. Preto v etci buddhovia naliehali len na jedno:
"Prebute sa!" Cel ich uenie po v etky stroia je mo n zhrn do jedinej
vety: "Bute bdel!" A tto buddhovia tie vym ali metdy, stratgie,
vytvrali prostredia a energie, ktor vs okom m u privies k vedomiu.
no, km nie ste okovan, otrasen v najhlb ch zkladoch, neprebudte sa.
Spnok bol tak dlh, e prenikol a k sammu jadru va ej bytosti. Ste nm
presiaknut. Ka d bunka v ho tela a ka d nitka va ej mysle sa naplnila
spnkom. Nejde o ni bezvznamn. Na to, aby ste sa stali pozorovatemi, aby ste
sa stali bdelmi, pozornmi a ostra itmi, je potom treba vek silie.
Ak sa buddhovia celho sveta zhodn na jedinej veci, bude to tto: lovek,
tak ak je, sp, a lovek, tak ak by mal by , by mal by bdel. Bdelos je
cieom, bdelos je prchu ou v etkho ich uenia. Zarathu tra/1/, Lao-c/2/,
Je i , Buddha, Babaudin, Kabir/3/, Nanak/4/, v etci prebuden uili jedno jedin
- rznymi jazykmi, rznymi metaforami, ale ich piese je rovnak. Rovnako ako je
more slan, i ho ochutnte na severe, na vchode alebo na zpade, je prchu ou
buddhovstva bdelos . Ak si v ak budete myslie , e u bdel ste, nebudete
vyvja iadne silie.
Zo svojich snov ste si vytvorili nbo enstvo, bohov, modlitby, rituly. Va i
bohovia s sas ou va ich snov rovnako ako v etko ostatn. Va a politika je
sas ou va ich snov, va e nbo enstvo je sas ou va ich snov, va a pozia,
maby, umenie - v etko o robte. Preto e spte, robte veci v slade so stavom
svojej mysle.
Va i bohovia sa od vs nem u l i . Kto ich tvor? Kto im dva tvar, farbu a
podobu? Vy ich tvorte, teste ich ako sochy. Maj oi ako vy, nosy ako vy, a aj
mentalitu ako vy! Starozkonn Boh hovor: "Som vemi iarliv Boh!" A kto
stvoril Boha, ktor je iarliv? Boh nem e by
iarliv, a ak je, o by potom
bolo zl na iarlivosti? Ak je iarliv dokonca Boh, preo by ste si mali
myslie , ke iarlite, e robte nieo zl? iarlivos je predsa bo sk!
Starozkonn Boh hovor: "Som vemi hnevliv Boh! Ak sa nebudete riadi mojimi
prikzaniami, znim vs. Naveky sa budete sma i v pekle. A preto e som vemi
iarliv, neuctievajte nikoho inho. To nestrpm!" Kto stvoril takho Boha? Jeho
obraz ste museli stvori z vlastnej iarlivosti, z vlastnho hnevu. Je to va a
projekcia, v tie. Odr ate sa v om vy sami, nikto in. A to ist plat pre
v etkch bohov v etkch nbo enstiev.

To je dvod, preo Buddha nikdy nehovoril o Bohu. Povedal: "Ak m zmysel

hovori o Bohu s umi, ktor spia? Bud pova v spnku. Bud snva o
v etkom, o im poviete a vytvoria si vlastnch bohov, ktor bud cekom falo n,
slab, bezvznamn. Takch bohov je lep ie nema ."
Hovory o bohoch preto Buddhu nezaujmaj. M zujem len o to, aby vs
prebudil.
O jednom osvietenom buddhistickom majstrovi sa rozprva nasledovn prbeh. Ke
tento majster sedel veer na brehu rieky, te il sa zo zurania vody a vetra,
ktor umel v korunch stromov, pri iel k nemu aksi mu a sptal sa ho: "M ete
mi v krtkosti vylo i podstatu v ho nbo enstva?"
Majster zostal ticho, akoby otzku ani nepoul. Ptajci sa povedal:
"Nepoujete?"
Majster odvetil: "Poul som va u otzku a aj som na u odpovedal! Ticho je tou
odpoveou. Zostal som ticho - t odmlka bola moja odpove."
Nato mu povedal: "Takej zhadnej odpovedi nerozumiem. Nemohli by ste by
trochu zrozumitenej ?"
Vtedy majster napsal do piesku malm psmom "meditcia". Mu povedal: "To je
o osi lep ie, mm aspo slovo o ktorom m em rozjma . Ale nemohli by ste to
e te trochu objasni ?"
Majster op napsal slovo "meditcia", tentoraz o osi v m psmom. Mu bol
trochu v rozpakoch, zmten, dotknut a nahnevan. "Napsali ste znova
'meditcia'? Nem ete mi to e te ozrejmi ?"
Majster teda napsal vekm psmom "MEDITCIA".
Mu povedal: "Pripadte mi ialen!"
Majster odvetil: "U tak som sa zn il. Prv odpove bola sprvna, druh u
menej, tretia e te hor ia a tvr vemi nesprvna" - ke toti nap ete
MEDITCIA vekmi psmenami, urobili ste z nej boha.
Preto sa Boh p e s vekm "B". Kedykovek chcete nieo stanovi ako
najvy ie, konen, nap ete to vekm psmom. Majster povedal: "Dopustil som sa
chyby." Zmazal v etky slov, ktor napsal, a povedal: "V majte si len moju
prv odpove - len t je pravdiv."
Ticho je priestorom, v ktorom sa lovek prebdza, a hlun myse je
priestorom, v ktorom lovek zotrvva v spnku. Ak va a myse stle teboce,
potom spte. Ak v ak ticho sedte, ak myse zmizne a vy poujete tebot vtkov a
nie myse vntri, ticho - zapskanie vtka, vitorenie, ak niet iadnej mysle,
ktor by pracovala vo va ej hlave, len pln ticho - potom sa vo vs prebud
bdel vedomie. Neprichdza zvonku, vzchdza vo vs, rastie vo vs. Ak to tak nie
je, potom vedzte, e spte.
I. Pochopenie
Nikdy nepou vam slovo odriekanie. Hovorm: "Te te sa zo ivota, lsky,
meditcie, ndhery sveta, extzy existencie - te te sa zo v etkho!
Transformujte svetsk na posvtn. Premete tento breh na ten druh, pretvorte
zem na raj.
K uritmu odriekaniu potom zane dochdza nepriamo. Deje sa to v ak bez
toho, aby ste to robili vy. Nie je to silie, je to dianie sa. Zanete sa
zrieka svojich pochabost, zanete sa vzdva hlposti. Zanete sa zrieka
nezmyselnch vz ahov. Zanete sa vzdva prce, ktor nenapala va u bytos .
Zanete op a miesta, kde nebolo mo n rs . Nevolm to v ak odriekanm, volm
to pochopenm, bdelm vedomm.
Ak v ruke ponesiete kamene a budete si myslie , e s to diamanty, nepoviem
vm, aby ste sa tch kameov zriekli. Len vm poviem: "Bute bdel a pozrite sa
e te raz!" Ke uvidte sami, e nejde o diamanty, bude sa ich treba zrieka ?
Vypadn vm z ruky samy. Ak ich budete chcie nies alej, budete v skutonosti
musie vynalo i vek silie a uplatni siln vu. Nedok ete ich v ak nies
dlho. Len o raz uvidte, e s nani, e nemaj cenu, ste pripraven ich
odhodi .

Len o s va e ruky przdne, m ete hada skuton poklad. A prav poklad sa

nenachdza v budcnosti. Skuton poklad sa nachdza prve tu a teraz.
O uoch a krysch
Bdelos je cestou k ivotu.
Hlupk sp, akoby u bol mtvy,
no majster je bdel a ije naveky.
Pozoruje. Jeho myse je jasn.
Je astn! Vid, e bdelos je ivot.
Je astn, kra po ceste prebudench.
S ohromnou vytrvalos ou medituje, had slobodu a s astie.
Guatama Buddha, Dhammapadam/5/
ijeme bez toho, aby sme boli pozorn k tomu, o sa okolo ns deje. no, v
innostiach sme sa stali vemi vkonnmi. V tom o robme fungujeme tak dobre,
e na to nepotrebujeme iadne bdel vedomie. Stalo sa to mechanickm,
automatickm. Pracujeme ako roboty. U nie sme udia, sme stroje.
Georgij Gurdijev/6/ to opakoval znova a znova - lovek, v stave v akom je, je
strojom. Urazil tm mnoho ud, lebo sa nikomu nem e pi , ke ho volaj
strojom. Tie stroje chc by nazvan bohmi. Potom sa ctia
astn a py n.
Gurdiev volal ud strojmi a mal pravdu. Ak sa budete pozorova , zistte, ako
mechanicky sa chovte.
Hovorm, e rusk fyziolg Pavlov a americk psycholg Skinner/7/ maj na
99,9% pravdu ke veria, e lovek je len ndhern stroj. Nie je v om iadna
du a. Prehliadli len nepatrn zlomok, do ktorho spadaj buddhovia - prebuden.
Tmto vedcom v ak m eme odpusti , lebo Pavlov na buddhu nikdy nenarazil,
stretol sa len s milinmi ud ako ste vy.
Skinner tudoval ud a krysy, a nena iel iadny rozdiel. Krysy s jednoduch
bytosti, udia s o osi zlo itej . lovek je vemi sofistikovan stroj, krysa
je jednoduch stroj. Krysy sa tuduj ah ie, aj preto ich psycholgovia
skmaj. tuduj krysy a robia zvery o loveku - a ich zvery s takmer
sprvne. V imnite si, e hovorm takmer, lebo t desatina percenta je tm
najdle itej m kazom, ktor kedy nastal. Buddha, Je i , Mohamed - tch zopr
prebudench s skutonmi umi. Kde v ak B.F.Skinner m e njs buddhu?
Rozhodne nie v Amerike.
Raz som poul:
Aksi mu sa sptal rabna: "Preo sa Je i nerozhodol narodi v Amerike
dvadsiateho storoia?"
Rabn pokril plecami a odvetil: "V Amerike? To by ne lo. Po prv, kde by tam
na iel pannu? A po druh, kde by tam na iel troch mudrcov?"
Aj keby B.F.Skinner buddhu dokzal njs , jeho predom vytvoren predsudky a
nzory mu nedovolia vidie . Stle bude vidie krysy. Nem e pochopi ni, o
nem u pochopi krysy. Krysy v ak nemedituj, krysy sa nestvaj osvieten. A
Skinner pova uje loveka len za vy iu formu krysy. Stle v ak tvrdm, e o
v ine ud hovor pravdu. Jeho zvery nie s chybn a buddhovia s jeho nzormi
na tzv. normlne udstvo bud shlasi . Normlne udstvo tvrdo sp. Dokonca ani
zver nesp tak tvrdo.
V imli ste si, ako sa pozorne rozhliada v lese, s akou ostra itos ou sa
pohybuje? Videli ste, ako bystro pozoruje vtk na strome v etko, o sa okolo
neho deje? Ke sa pohnete smerom k jeho teritriu, je urit priestor, ktor je
ochotn tolerova . Sta v ak jeden krok za jeho hranicu, a vtk odlet. o sa
jeho teritria tka, je neomylne ostra it. Ak niekto do tohto teritria vojde,
znamen to nebezpeenstvo.
Ke sa rozhliadnete okolo seba, budete prekvapen: zd sa, e lovek je
najtvrd ie spiacim tvorom na svete.
Na aukcii, kde sa dra ilo vybavenie exkluzvneho nevestinca, si jedna

ena

kpila papagja. Dva t dne nechala klietku zakryt v ndeji, e papagj zabudne
na svoj vulgrny slovnk. Ke klietku napokon odkryla, papagj sa rozhliadol a
povedal: "k! Nov domov. Nov pani." Potom pri la jej dcra a papagj dodal:
"k! Nov dievky." A ke sa veer vrtil domov jej mu , papagj poznamenal:
"k! Stli zkaznci."
lovek ije v stave padku. To je vlastne vznam biblickho podobenstva o pde
Adama, jeho vyhnan z raja. Preo boli Adam a Eva vyhnan? Boli vyhnan preto,
lebo jedli ovocie zo stromu poznania. Boli vyhnan, lebo sa stali mysou a
stratili svoje bdel vedomie. Ak sa stanete mysou, stratte bdel vedomie myse znamen spnok, myse znamen hluk, mechanickos . Ke sa stanete mysou,
stratte bdel vedomie.
Preto v etko o treba urobi , je sta sa znova bdelm vedomm a strati myse.
Muste zo svojho systmu vyhodi v etko, o ste nazbierali ako znalosti. To o
vs udr iava v spnku, s znalosti. Preto, m je niekto stanej , tm tvrd ie
sp.
Je mojm vlastnm pozorovanm, e prost dedinania s omnoho viac vedom a
bdel ne profesori na univerzitch a uenci v chrmoch. Uenci nie s nim
inm ne papagjmi. Akademici na univerzitch s len zanesen hnojom posvtnej
kravy, s naplnen celkom nezmyselnm hlukom - maj len myse, iadne bdel
vedomie.
udia, ktor pracuj s prrodou - farmri, zhradnci, drevorubai, rezbri,
maliari - s omnoho bdelej ne udia, ktor zastvaj funkcie univerzitnch
profesorov, dekanov, prorektorov a rektorov. Pracujete s prrodou - a prroda je
bdel. Aj stromy s bdel. Forma ich bdelosti je samozrejme in, ale s vemi
bdel.
Existuj vedeck dkazy ich bdelosti. Ke prichdza k stromom drevoruba so
sekerou v ruke a m v mysle strom zo a , v etky stromy, ktor ho vidia
prichdza , sa chvej. Je to vedecky dokzan, nevym am si. Existuj
prstroje, ktor meraj, i je strom
astn alebo ne astn, smutn alebo v
extze, i m alebo nem strach. Len o prde drevoruba, v etky stromy, ktor
ho spozoruj, sa zan trias . Zan si uvedomova , e smr je nablzku. A to
drevoruba nezo al e te ani jeden strom, len pri iel.
A je tu e te jedna vec, omnoho zva nej ia. Ak pjde drevoruba so sekerou len
okolo, bez myslu zo a strom, iadny strom strach ma nebude. Je to ten ist
drevoruba, s tou istou sekerou. Zd sa, e jeho mysel stna , stromy
ovplyvuje. Znamen to, e stromy rozumej jeho myslu, znamen to, e dekduj
samotn vibrcie jeho pocitov.
A bola pozorovan a ia dle it vec: ak pjdete do lesa a zabijete tam
zviera, neotrasie to len okolnou zvieracou r ou, ale aj stromami. Ke zabijete
jelea, v etky jelene v okol poctia vibrcie vra dy a zan smti . Zan sa
chvie . Bezdvodne maj zrazu strach. Nemuseli vidie , e bol jeden z nich
zabit, ale akmsi jemnm spsobom to na ne psob - in tinktvne, intuitvne.
Neovplyvuje to v ak len jelene, ovplyvuje to aj stromy, papagje, tigre, orly,
stebl trvy. Do lo k usmrteniu, do lo k de trukcii, pri la smr - v etko v
okol je ovplyvnen. Zd sa, e lovek je tm, kto sp najtvrd ie.
O Buddhovch strach/8/ treba hlboko meditova , vstrebva ich a nasledova .
Buddha hovor: "Bdelos je cestou k ivotu."
ijeme len natoko, nakoko sme bdelo vedom. Bdel vedomie je rozdielom medzi
ivotom a smr ou. Nie ste na ive len preto, e dchate, e vm bije srdce. V
nemocnici m ete by fyziologicky udr iavan pri ivote bez akhokovek vedomia.
Va e srdce bude stle bi , budete mc dcha . M ete by udr iavan v takch
podmienkach, e budete i roky - v zmysle dchania, tlceho srdca a prdiacej
krvi. V sasnosti sa v rozvinutch krajinch po celom svete d njs vea ud,
ktor v nemocniciach len vegetuj, lebo pokroil technolgie umo nili odlo i
smr na neurito. Ak je toto ivot, potom m ete by udr iavan na ive. Len e to
nie je iadny ivot. Len vegetova , neznamen i .
Buddhovia maj odli n definciu. Ich defincia vychdza z bdelho vedomia.
Nehovoria, e ste na ive lebo dchate, nehovoria, e ste na ive, lebo vm v
ilch prdi krv. Hovoria e ijete, ke ste bdel. S vnimkou prebudench teda

v skutonosti ne ije nikto. Ste mtvoly - chodiace, hovoriace, konajce - ste

roboty.
Bdelos je cestou k ivotu, hovor Buddha. State sa viac bdelmi, stanete sa
viac ivmi. Sm ivot je Bohom - nejestvuje iadny in. Preto Buddha hovor o
ivote a o bdelom vedom. ivot je cieom a bdel vedomie metdou, technikou,
ako ho dosiahnu .
Hlupk sp. A preto e spia v etci, v etci s hlupci. Neur ajte sa. Fakty
treba poda tak, ak s. Fungujete v spnku. Preto tpete, preto robte veci,
ktor robi nechcete. Robte veci, o ktorch ste sa rozhodli, e sa ich nebudete
dop a . Robte veci, o ktorch viete, e nie s sprvne, a nerobte veci, o
ktorch viete, e sprvne s.
Ako je to mo n? Preo nedok ete kra rovno? Preo v dy skonte na
postrannch cestikch? Preo sa stle ocitte na rzcest?
Jednho mladho mu a s prjemnm hlasom po iadali, aby sa zapojil do
divadelnej hry, hoci sa sna il vyhovori , e v takch situcich sa v dy cti
vemi nesvoj. Uistili ho, e to bude vemi ahk, prednesie len jeden ver a
odde do zkulisia. Pri predstaven u na javisko vy iel vyveden z miery
odevom, do ktorho ho navliekli. Pri pohade na hrdinku v bielych atch,
le iacu na zhradnej lavike mu plne povolili nervy, celkom domotal text a
musel s hanbou ujs .
Prve k tomuto dochdza. Pozorujte vlastn ivot - v etko o robte je tak
zmten a mtce. Nie je vo vs iadna jasnos , iadna vnmavos . Nie ste bdel.
Nedok ete vidie , nedok ete pou - mte samozrejme u i, tak e m ete pou ,
ale vntri nie je nikto, kto by rozumel. Mte samozrejme oi, tak e m ete
vidie , ale vntri niet nikoho. Va e oi teda vidia a va e u i pouj, len e
niomu nerozumiete. A pri ka dom kroku zakopnete, pri ka dom kroku urobte nieo
zle. A pritom stle verte, e ste bdel.
T predstavu celkom odhote. Odhodi ju predstavuje vek skok, lebo len o
raz odvrhnete predstavu "som bdel", zanete ptra a zha sa po spsoboch a
prostriedkoch, ako skutone by bdel. Preto to prv, o si muste zapamta je,
e spte, tvdo spte.
Modern psycholgia objavila niekoko dle itch skutonost. Hoci ide len o
intelektulne objavy, je to dobr zaiatok. Aj ke tieto objavy boli uroben
intelektulne, skr i neskr bud pre it v ivote.
Vekm priekopnkom bol Freud. Samozrejme nie buddhom, ale aj tak mu om
mimoriadne vznamnm. Bol toti prv, vaka komu v ia as udstva prijala
nzor, e sa v loveku skrva rozsiahle nevedomie. Vedom myse tvor len
desatinu a nevedom je dev krt v ia.
Jeho nasledovnk, Jung, potom za iel e te o ksok alej, o ksok hlb ie, a
objavil kolektvne nevedomie. Za individulnym nevedomm sa nachdza nevedomie
kolektvne. Teraz je potrebn niekto, kto by objavil e te jednu vec - existenciu
kozmickho nevedomia. Ja dfam, e skr i neskr k tomu sasn psychologick
vskumy dospej. Kozmick nevedomie je tm, o om hovorili buddhovia.
M eme teda hovori o vedomej mysli, ktor je vemi nestla, a ktor vo va ej
bytosti zaujma len nepatrn as . Za ou sa nachdza podvedom myse - hmlist,
matn, m ete pou jej epot, ale nedok ete mu rozumie . Podvedom myse je
v dy za vedomou mysou a ah za jej nitky. Tretia v porad je nevedom myse, s
ktorou sa stretvate len vo svojich snoch, alebo ak po ijete nejak drogu. Potom
nasleduje kolektvna nevedom myse. Na t narazte len vtedy, ke budete
intenzvne skma svoju nevedom myse - vtedy njdete kolektvne nevedomie. A
ke sa vydte e te alej, e te hlb ie, dostanete sa ku kozmickmu nevedomiu.
Kozmick nevedomie je prrodou. Kolektvne nevedomie je v etkmi umi, ktor
kedy ili a do tohto okamihu. Je va ou sas ou. Nevedomie je va m
individulnym nevedomm, ktor vo vs spolonos potlaila, a ktormu nebolo
dovolen sa prejavi . Preto k vm v noci prichdza zadnmi vrtkami vo va ich
snoch.
Vedom myse - budem jej hovori takzvan vedom myse, lebo je len takzvan,
neprav. Je tak nepatrn, je to len mal iskrika, ale aj ke je len malou

iskrikou, je dle it, lebo obsahuje semienko. Semienka s v dy mal, maj v ak

obrovsk potencil. Teraz sa otvra nov dimenzia. Rovnako ako Freud otvoril
dimenziu pod vedomm, r Aurobindo/9/ otvoril dimenziu nad vedomm. Freud a r
Aurobindo s najvznamnej mi umi tohto storoia. Obaja s intelektuli, ani
jeden z nich nie je prebuden (pozn. prekl. u r Aurobinda s tm nemo no
shlasi ), ale obaja preukzali udstvu neoceniten slu bu. Vaka nim sme si na
intelektulnej rovni uvedomili, e nie sme tak mal, ako sa javme na povrchu.
Uvedomili sme si, e povrch v sebe ukrva obrovsk hlbiny a v iny.
Freud i iel do hlbn, r Aurobindo sa sna il prenikn do v in. Nad na ou
takzvanou vedomou mysou sa nachdza skuton vedom myse. T dosiahnete len
prostrednctvom meditcie. Ke sa k va ej obyajnej vedomej mysli pripota
meditcia, stane sa skutonou vedomou mysou.
Za skutonou vedomou mysou le nadvedom myse. Pri meditovan za vate len
jej zblesky. Meditcia je stle e te tpanm v temnote. no, niekoko okien sa
otvor, ale znova a znova padte sp . Nadvedom myse znamen samadhi
(osvietenie) - dosiahli ste kri tovo jasn vnmanie, dosiahli ste integrovan
vedomie. Teraz u nem ete klesn sp , integrovan vedomie je va e. Zostane s
vami dokonca aj v spnku.
Za nadvedomm sa nachdza kolektvne nadvedomie. To je to, omu nbo enstvo
hovor boh. Za kolektvnym nadvedomm le kozmick nadvedomie, ktor presahuje
dokonca aj bohov. Buddha ho nazval nirvna, Mahvra/10/ kajvalja, hinduistick
mystici mk a. Vy mu m ete hovori Pravda.
Toto je dev stavov va ej bytosti. A vy ijete len v jej malom ktiku - v
nepatrnej takzvanej vedomej mysli. Je to, akoby mal niekto palc, na ktor
celkom zabudol, zaal i na verande a myslel si, e je to v etko o m.
Freud i r Aurobindo s intelektulni obri, priekopnci, filozofi, obaja so
skvelmi my lienkami. Namiesto toho, aby sa tudenti uili filozofiu Bertranda
Russela, Alfrda North Whiteheada, Martina Heideggera i Jeana-Paula Sartra/11/,
bol by omnoho lep ie, keby sa uili viac o r Aurobindovi, lebo on je najv m
filozofom tohto storoia. Akademick svet ho v ak celkom opoma, celkom ho
ignoruje. Je to preto, e sta ta
r Aurobinda a poctite, e nie ste
vedom. On sm e te nie je buddhom, ale aj tak vs privedie do rozpakov. Ak m
pravdu, o urobte? Preo neskmate v iny svojej bytosti?
Freuda prijmali s vekm odporom, ale nakoniec ho prijali. r Aurobindo e te
prijat nie je. Dokonca mu nikto neoponuje, jednoducho ho ignoruj. A prina je
zrejm. Freud hovor o nieom pod vami - to nie je tak trpne. M ete sa cti
dobre, lebo viete, e ste vedom a pod va m vedomm je podvedomie, nevedomie a
kolektvne nevedomie. Tieto stavy sa nachdzaj pod vami, vy ste na vrchole,
m ete sa cti skvelo. Ak v ak budete tudova
r Aurobinda, budete sa cti
neprjemne, dotknuto, lebo existuj vy ie stavy ne ten v - a udsk ego
nikdy nechce prija , e existuje nieo vy ie ne ono. lovek chce veri , e je
vrcholom, pikou, Gauri ankarom/12/, Everestom - e nie je ni, o by bolo
vy ie ne on.
Je to dobr pocit. Ke popierate vlastn krovstvo, vlastn v iny, ctite sa
vemi dobre. Uv te, ak je to pochab.
Buddha m pravdu. Hovor: "Hlupk sp, akoby u bol mtvy, no majster je bdel
a ije naveky."
Bdel vedomie je ven, nepozn smr . Zomiera len to, o vedom nie je. Preto,
ak zostanete nevedom, ak sa neprebudte, budete musie znova zomrie . Ak sa
chcete zbavi utrpenia z optovnho rodenia a zomierania, ak sa chcete
vyslobodi z venho kolobehu zrodov a smrt, budete sa musie sta dokonale
bdelmi. Budete musie vo vedom stpa vy ie a vy ie.
Tu nejde o uznanie intelektom, mus sa to sta va ou sksenos ou, mus sa to
sta va ou existenciou. Nehovorm, aby ste boli presveden filozoficky, lebo
filozofick presvedenie neprin a ni, nenesie iadne ovocie. Prav ovocie
zskate len vtedy, ke vynalo te vek silie na to, aby ste sa prebudili.
Intelektulne koncepcie v ak vo vs m u vzbudi t bu, dychtivos , vaka nim
si m ete uvedomi potencil, to, o je mo n. M ete si uvedomi , e nie ste
len tm, m sa zdte by - ste omnoho viac.

Hlupk sp, akoby u bol mtvy, no majster je bdel a

Pozoruje. Jeho myse je jasn.

ije naveky.

Jednoducho krsne vroky. Pravda je v dy prost a ndhern. Jednoduch vroky,

no koko toho obsahuj. Svety vntri svetov, nekonen svety.
Jedin, o sa muste naui , je bdelos . Pozorujte! Pozorujte ka d svoj in.
Pozorujte ka d my lienku, ktor vm prechdza mysou. Pozorujte ka d t bu,
ktor vs ovlda. Pozorujte dokonca aj nevznamn pohyby - ako chodte,
hovorte, jete, kpete sa. V etko pozorujte. Nech sa v etko stane prle itos ou
na pozorovanie.
Nejedzte mechanicky, nepchajte sa len - bute nanajv bdel. Riadne a vedome
pre vajte, a budete prekvapen, o o v etko ste doteraz prichdzali, lebo ka d
ssto vm poskytne obrovsk uspokojenie. Ke budete jes s bdelos ou, jedlo sa
stane chutnej m. Dokonca aj obyajn jedlo chut skvelo, ke ste bdel. A ke
bdel nie ste, m ete jes ten najchutnej pokrm, no ten bude bez chuti, lebo
nebude nikoho, kto by to pozoroval. Len sa napchvate. Jedzte pomaly, bdelo,
ka d ssto muste po u a vychutna .
Ovoniavajte, dotkajte sa, vnmajte vnok a slnen le. Pozerajte na mesiac,
state sa tichm jazierkom bdelosti, a mesiac sa vo vs bude zrkadli s
nesmiernou krsou.
ite svoj ivot s neustvajcou bdelos ou. Znova a znova na to budete zabda .
Netrpte sa kvli tomu, je to prirodzen. Po miliny ivotov ste nikdy nesk ali
by bdel, preto je len prirodzen, e budete optovne zabda . No len o si
spomeniete, znova pozorujte.
Pamtajte si jedno: len o si uvedomte, e ste zabudli, neutujte, nerm te a
neodsudzujte sa, in budete len plytva asom. Netrpte sa: "Zase som to
nezvldol." Nemajte pocit: "Som nani." Nikdy neutujte minulos ! ite v
prtomnosti. Tak ste zabudli, no a o? Bolo to prirodzen, je to zvyk, a zvyky
zomieraj a ko. Navy e, toto nie je zvyk, ktor by ste zskali v jednom ivote.
Je to zvyk, ktor sa upevoval miliny ivotov. Ak teda dok ete zosta bdel o
i len na pr okamihov, bute van. Tch pr okamihov je viac, ne by sa zdalo.
Pozoruje. Jeho myse je jasn.
Ke pozorujete, dostavuje sa jasnos . Preo z bdelosti vznik jasnos ? Lebo
m sa stanete bdelej mi, tm men ia bude va a uponhanos . Stanete sa
plynulej mi. Ke pozorujete, va a rapotajca myse rapoce menej, lebo energia,
z ktorej sa stvalo rapotanie, sa obracia a rod sa z nej bdelos . Je to t ist
energia! Viac a viac energie sa zmen na bdelos , a myse tak nedostane svoju
v ivu. My lienky sa preriedia, odahia. Pomaly, pomaliky zan umiera . A len
o zanaj umiera my lienky, prichdza jasnos . Z va ej mysle sa stva
zrkadlo.
Je

astn!

Ke m lovek jasn myse, je bla en. Zmtok je prvotnou prinou utrpenia.

Zkladom bla enosti je jasnos . "Je
astn! Vid, e bdelos je ivot."
Teraz vie, e smr nejestvuje, lebo bdelos nemo no nikdy znii . A prde
smr , budete ju tie pozorova . Ak zomriete bdel, pozorovanie nezomrie. Va e
telo sa rozpadne, obrti sa v prach, ale va a bdelos zostane. Stane sa sas ou
kozmickho celku. Stane sa kozmickm vedomm.
V takch chvach proroci upani d/13/ hovoria: "Aham brahmsm - som kozmick
vedomie." V takom stave vyhlsil al-Hillaj Mansr/14/: "Ana'l haq! - som Pravda
(Boh)!" To s v iny, na ktor mte prvo. Ak ich nedosahujete, m ete za to len
vy sami. Nikto in.
S ohromnou vytrvalos ou medituje, had slobodu a

astie.

Pozorne povajte tie slov! Km na svoje prebudenie nevynalo te v etko

silie, nedjde k nemu. iaston silie je zbyton. Nesmiete by len

priemern, nesmiete by len vla n. To vm nepom e. Vla n silie je odsden

na nespech.
Transformcia prebehne len vtedy, ke na u vynalo te v etku energiu. K
alchymistickej premene djde, a ke naplno vriete. Vtedy sa odparte. Potom
zanete stpa . Nev imli ste si? Voda teie nadol, para stpa nahor. Deje sa to
ist: nevedomie kles nadol, bdel vedomie stpa nahor.
Nahor je synonymom pre dovntra a nadol je synonymom pre smer von. Bdel
vedomie smeruje dovntra, nevedomie von. Nevedomie vyvolva v zujem o osi
druh - veci, ud, ... Nevedomie vs udr iava v plnej temnote. Va e oi s
obrten na druhch. Nevedomie je zdrojom akejsi vonkaj kovosti, rob vs
extrovertnmi. Bdel vedomie vytvra obrtenos dovntra, rob vs
introvertnmi. V ahuje vs oraz hlb ie dnu.
A hlb ie a hlb ie znamen aj vy ie a vy ie. Hlb ie a vy ie rast sasne
ako strom. Vy len vidte, ako strom rastie nahor, no nevidte korene, ktor
rast nadol. Najprv v ak musia rs korene nadol, a potom m e strom rs
nahor. Ak bude chcie strom dosiahnu nebo, bude musie zapusti korene do
najv ej mo nej hbky. Strom rastie sasne v oboch smeroch. Rovnako bdel
vedomie rastie nahor a sasne zap a korene do va ej bytosti.
Korene utrpenia
Utrpenie je stavom nevedomia. Trpme, lebo si neuvedomujeme o robme, o om
prem ame, o ctime, a preto si v ka dom okamihu odporujeme. Na e iny id
jednm smerom, myslenie druhm a pocity s op niekde inde. Rozpadme sa, sme
stle viac a viac roztrie ten. A to je utrpenie - strata integrity, strata
jednoty. Celkom sme stratili stred, mme len okraje. A ivot, ktor nie je
harmonick, bude utrpenm, balvanom, ktor treba nejako nies . V najlep om
prpade m e lovek tto boles zmierni . Liekov proti bolesti s tisce.
Nie s to len drogy a alkohol, aj takzvan nbo enstvo funguje ako pium. ud
omamuje. V etky nbo enstv s samozrejme proti drogm, lebo samy obchoduj na
rovnakom trhu. S proti konkurencii. Ke bud udia bra pium, asi nebud
pobo n. Nebud ma potrebu by pobo nmi. Na li svoje pium, tak preo by sa
mali stara o nbo enstvo? pium je lacnej ie, je v om menej asti. Ak udia
fajia marihuanu alebo ber LSD a in chemicky pripravovan drogy, prirodzene
nebud pobo n, lebo nbo enstvo je vemi primitvna droga. Preto s v etky
nbo enstv proti drogm.
V skutonosti nie s proti drogm ako takm. Tm skutonm dvodom je, e
drogy s konkurenciou. A ak zabrnite uom, aby u vali drogy, potom zkonite
padn do pasce kazom, lebo to bude jedin cesta, ktor im ostane. Je to
monopolizcia - na trhu zostane len ich "pium" a v etko ostatn sa stane
ileglnym.
udia ij v utrpen. Ved z neho len dve cesty: zaa meditova a sta sa
pozornmi, bdelmi, bdelo vedommi. Je to drina. Vy aduje to gur . Druhou
cestou je objavi nieo, o vs urob e te menej vedommi ne ste, aby ste svoje
ivorenie nectili. Njs nieo, o vs urob celkom necitlivmi, nejak omamn
ltku, nejak liek proti bolesti, ktor vs urob takmi bezvedommi, e budete
mc do svojho bezvedomia utiec a celkom zabudn na svoje zkosti, muky a
bezvznamnos .
Tto druh cesta nie je skutonou cestou. Urob va e utrpenie len o nieo
prjemnej m, o nieo znesitenej m a ah m, ale nepom e vm - netransformuje
vs. K jedinej transformcii dochdza prostrednctvom meditcie, lebo meditcia
je jedinou metdou, ktor vs urob bdelmi. Pre ma je meditcia jedinm pravm
nbo enstvom. V etko ostatn je podfuk. Existuj rzne znaky "pia" kres anstvo, hinduizmus, islm, d inizmus, buddhizmus - s to v ak len rzne
znaky. Ndoba je odli n, ale obsah rovnak: v etky tieto "pi" vm pomhaj
nejako sa prispsobi utrpeniu.
Ja sa vs v ak sna m privies za utrpenie. Netreba sa mu prispsobova .
Jestvuje mo nos celkom sa od neho oslobodi . No tto cesta je trochu namhav.
Je to vzva.
Muste si zaa pozorne uvedomova svoje telo a to, o s nm robte.

Raz si pri iel kr vypou Buddhov rann prhovor. Sedel priamo pred Buddhom
a stle hbal palcom na nohe. Buddha prestal rozprva a pozrel na krov palec.
Ke sa na pozrel, kr nm prestal hba .
Buddha sa ho sptal: "Preo to rob ?"
Kr odvetil: "Ke si prestal hovori a pozrel sa na mj palec, len vtedy som
si uvedomil, o robm. In som si toho nebol vedom."
Buddha povedal: "Je to tvoj palec a nie si si ho vedom? Potom m e aj zabi
loveka a neby si toho vedom!"
A prve takto boli zavra den udia a vrah si nebol nioho vedom. Vea vrahov
na sde celkom poprelo, e by vra dili. Najprv sa myslelo, e jednoducho klam,
ale najnov ie sa zistilo, e nie. Zabjali v stave bez vedomia. Boli v tej
chvli tak rozzren, tak nahnevan, e boli posadnut svojm hnevom. A ke
ste rozzren, zane va e telo do krvi vyluova urit omamn ltky. Zri
znamen by doasne ialen. A lovek na to celkom zabudne, lebo nebol ani
trochu vedom. Takto sa udia zamilovvaj, zabjaj, pchaj samovra dy, konaj
v etko mo n.
Prvm krokom k bdelmu vedomiu je pozorovanie svojho tela. Pomaly, pomaliky
si lovek zane uvedomova ka d svoje gesto, ka d svoj pohyb. A ako si ich
zane uvedomova , zane sa dia nieo zzran: vea vec, ktor ste predtm
robili, jednoducho zmizne. Va e telo sa viac uvon, zharmonizuje, zane v om
prevlda hlbok mier, pulzova jemn hudba.
Potom to ist treba urobi s my lienkami - zanite si uvedomova svoje
my lienky. S jemnej ie ne telo a samozrejme aj nebezpenej ie. Len o si
zanete uvedomova my lienky, budete prekvapen, o sa vntri vs deje. Ak si
budete zapisova v etko, o sa vo vs v ka dom okamihu odohrva, ak vs vek
prekvapenie. Nebudete tomu ani veri : "Toto sa deje v mojom vntri?" P te len
desa mint. Zatvorte okn i dvere, zamknite sa, aby nikto nemohol vstpi a
mohli ste by celkom primn. Zapte si aj ohe, v ktorom budete mc papier so
svojimi poznmkami spli , aby sa to okrem vs nikto nedozvedel. A potom bute
celko primn - p te v etko, o vs napadne. Nevysvetujte to, nemete, ani
neupravujte. Sp te to na papier otvorene, nap te to presne tak, ak to je.
Po desiatich mintach si to pretajte - vntri uvidte ialen myse!
Neuvedomujete si, e cel toto ialenstvo vo vs neprestajne plynie ako spodn
prd. Ovplyvuje v etko vznamn vo va om ivote. M vplyv na v etko, o robte
i o nerobte, ovplyvuje plne v etko. V
ivot je jeho vsledkom!
Preto treba tohto ialenca zmeni . A zzrakom bdelho vedomia je, e nemuste
robi ni in, len si zaa pozorne uvedomova . Samotn pozorovanie ho zmen.
Pomaly, pomaliky ialenec zmizne. Pomaly, pomaliky sa zan my lienky chova
poda uritho vzoru: prestan by chaotick a zan by v slade s vesmrom.
Potom op zavldne hlbok mier.
A ke bude va e telo a myse v kude, uvidte, e sa tie zladili, e je medzi
nimi most. U nebe ia ka d inm smerom, necvlaj na chrbtoch dvoch rznych
kon. Po prv raz nastane zhoda a tto zhoda vm nesmierne pom e v prci na
tre om kroku, ktorm je zaa si uvedomova svoje pocity, emcie, nlady. To je
t najjemnej ia a naj a ia vrstva. Po uvedomovan si my lienok, je to a
krok. Aby ste si zaali uvedomova svoje nlady, emcie a pocity, je potrebn
e te o osi pozornej ie vedomie.
Len o si budete uvedomova svoje telo, my lienky a emcie, spoja sa do
jednho celku. A ke s tieto tri jednm, ke funguj v dokonalej zhode a hladko
spolupracuj, m ete pou hudbu v etkch troch - stal sa z nich orchester.
Potom prde aj to tvrt. To nem ete spsobi , to sa stane spontnne - je to
dar (od) celku. Je to odmena pre tch, ktor pozoruj telo, myse a emcie.
Tm tvrtm je najvy ie vedomie, ktor z loveka rob prebudenho. Zane si
uvedomova vlastn bdel vedomie - to je tm tvrtm. To z loveka rob buddhu,
prebudenho. A len ke sa lovek takto prebud, spozn, o je bla enos . Telo
pozn rozko , myse pozn
astie, srdce pozn rados . To tvrt pozn
bla enos . Bla enos je cieom a bdel vedomie je cestou k nemu.

Vlastn svety
Herakleitos/15/ raz povedal:
Ke bdej, s udia k tomu, o sa okolo nich deje,
rovnako nepozorn a zbudliv ako poas spnku.
Blzni, aj ke pouj, s ako hluch.
Hod sa na nich, e kdekovek s, vlastne chbaj.
lovek by nemal kona , ani hovori akoby spal.
Bdel maj jeden spolon svet,
spiaci ka d svoj vlastn.
Ke bdieme, v etko o vidme je smr ,
ke spme, sen.
Herakleitos sa dotka najv ieho problmu loveka - aj ke bdie, lovek tvrdo
sp.
Spte ke spte, ale spte aj ke bdiete. o to znamen? - hovor to toti
Buddha, Je i aj Herakleitos. Vyzerte celkom bdelo, ale je to len zdanie.
Hlboko vntri tvrdo spte.
Dokonca aj prve teraz vntri spte. Tisce my lienok plyn a vy si
neuvedomujete o sa deje, nie ste si vedom toho, o robte. Pohybujete sa, ako
sa pohybuj udia v spnku.
Iste ste sa stretli s niekm, kto sa v spnku pohybuje - urob to i ono, a
potom sa vrti nasp do postele. Hovor sa tomu nmesanos . Mnoho ud v noci
vstane a pohybuje sa, oi otvoren dokorn. M u chodi , dok u njs dvere.
Prdu do kuchyne, nieo zjedia, vrtia sa sp a zase si ahn. Ke sa ich na to
rno sptate, ni si nepamtaj. V najlep om prpade si uvedomia - ak sa bud
sna i si spomen - e sa im v noci snvalo o tom, ako i li do kuchyne. Bol to
v ak nanajv sen, a aj ten je a k si znova vybavi .
Vea ud spchalo zloin. Mnoho vrahov na sde tvrd, e o niom nevedia, e
si nepamtaj, e by niekedy nieo tak urobili. Neznamen to, e by klamali,
nie. Psychoanalytici objavili, e tto udia nepodvdzaj, neklam. Hovoria
pln pravdu. Spchali vra du akoby vo sne, spchali ju v hlbokom spnku. Tento
spnok je hlb ne be n spnok. Je ako opitos : je mo n sa trochu pohybova ,
trochu osi porobi , aj by trochu bdel - ale opit. Neviete presne o sa deje.
o ste urobili v minulosti? Dok ete si presne spomen , preo ste urobili to,
o ste urobili? Nieo sa vm stalo? - boli ste bdel, ke sa to prihodilo?
Zamilujete sa, a neviete preo. Nahnevte sa, a neviete preo. Samozrejme si
njdete vhovorky, zdvodnte v etko o urobte, ale zdvodovanie nie je bdel
vedomie.
Pvodn zmysel slova hriech neznamen nieo zl spcha , znamen len nieo
opomen , postrda - neby prtomn, urobi nieo bez vedomia prtomnosti - to
je jedin hriech. A jedin cnos ? Ke nieo robte, by pritom dokonale bdel Gurdijev tomu hovor sebauvedomovanie, Buddha by bdelo pozorn, Kri namurti/16/
bdel uvedomovanie si, Kbir srati - by prtomn! To je v etko o treba, ni
viac.
Nemuste ni meni , a aj ke sa budete sna i , nepjde vm to. Sna ili ste sa
na sebe zmeni vea vec. Uspeli ste? Kokokrt ste sa rozhodli, e sa u
nenahnevte? o sa stalo s va m rozhodnutm? Len o prde t chva, ste zase v
pasci, rozlite sa, a potom o v hnev odoznie, op robte poknie. Stal sa z
toho zaarovan kruh: nahnevte sa, potom sa kajte, a nsledne ste pripraven
sa znova nahneva .
Pamtajte si, e aj vtedy, ke sa kajte, nie ste vedome prtomn - poknie je
tie as ou hriechu. Preto sa ni nedeje. Sna te sa a sna te, robte vea
rozhodnut a skladte vea subov, ale ni sa nedeje - zostvate rovnak, ako
ke ste sa narodili, ani trochu ste sa nezmenili. Nie, e by ste sa nesna ili,
nie, e by ste sa nesna ili dostatone, sk ali ste to znova a znova. Neuspeli
ste, lebo to nie je otzka silia. V ie silie nepom e. Je to otzka
bdelosti, nie silia.
Ke ste bdel, vea vec jednoducho odpadne samo, nemuste ich odhadzova . V
bdelom vedom niektor veci nie s mo n. A to je moja defincia, nemm iadne

a ie kritri. Ak ste bdelo vedom, nem ete sa zamilova (upadn do (stavu)

lsky/17/) - v takom prpade by to bol hriech. M ete milova , vtedy to nebude
pd, ale vzostup. Preo pou vame vraz upadn do lsky (zamilova sa)? Je to
pd, padte, nestpate. Ak ste bdelo vedom, pd je nemo n - dokonca ani do
lsky. To je nemysliten. S bdelm vedomm je to nemo n, s bdelm vedomm do
lsky stpate. A vzostup do lsky je nieo celkom in, ne do nej upadn .
Padn do lsky je ako sen. uom, ktorm sa to stalo, sa ich stav zrkadl v
oiach, je to, akoby spali hlb ie ne ostatn, akoby snvali, akoby boli opit.
M ete to spozna na ich oiach, lebo v nich maj ospalos . udia, ktor do
lsky stpaj, s celkom odli n. M ete vidie , e u nesnvaj. Stoja realite
tvrou v tvr, jej prostrednctvom rast.
Ke do lsky upadnete, zostanete die a om, ke do nej vystpate, dospejete. A
po ase z lsky nevznikne vz ah, ale stane sa stavom v ho bytia. Potom to nie
je tak, e by ste nieo milovali, a nieo nie. Jednoducho ste lskou. Zdieate
sa s ka dm, kto k vm prde. Dvate svoju lsku v etkmu, o sa deje. Dotknete
sa kamea a dotkate sa ho, akoby ste sa dotkali tela svojej milej. Pozriete na
strom a dvate sa na, akoby ste sa dvali do tvre svojho milho. Stane sa to
stavom bytia. Nepadli ste do stavu lsky, teraz ste lskou. A to je stpanie,
nie pd.
Lska je ndhern, ke prostrednctvom nej stpate, a stva sa nemravnou a
o klivou, ke prostrednctvom nej padte. Skr i neskr zistte, e tak lska
je naozaj jedovat. Stalo sa z nej otroctvo. Ste v nej polapen, va a sloboda
bola potlaen, va e krdla pristrihnut, u nie ste von. Vlastnte a
dovoujete, aby niekto vlastnil vs. Stvate sa vecou, a z loveka, do ktorho
ste sa zamilovali, sa sna te vec urobi .
Pozrite na man elov: z oboch sa stali veci, u nie s umi. Sna ia sa
vlastni jeden druhho. Vlastni v ak mo no len veci, nie bytosti. Ako m ete
vldnu loveku? Ako ho m ete zmeni na majetok? To je nemo n! No man el sa
sna vlastni man elku a man elka sa sna o to ist. Potom dochdza ku
konfliktom, obaja sa v podstate stvaj nepriatemi. Niia jeden druhho.
Raz do kancelrie vedceho cintorna vstpil Mula Nasredin/18/ a nariekal:
"Viem, e moja ena je pochovan na va om cintorne, ale nem em njs jej
hrob."
Vedci vzal zoznam a sptal sa: "Ako sa vol?"
Mula odpovedal: "Nasredinov."
Vedci pozrel do zoznamu a povedal: " iadna pani Nasredinov tu nie je, mm tu
len nejakho Mulu Nasredina. Je mi to, zd sa, e v zozname je chyba."
Mula Nasredin odvetil: "To nie je chyba. Kde je ten hrob Mulu Nasredina?
V etko je toti na moje meno."
Dokonca aj hrob jeho eny!
Vlastnctvo ... ka d sa sna vlastni svojho milho, svoju mil. To u nie
je lska. Len o niekoho vlastnte, v skutonosti nenvidte, nite, zabjate,
ste vrahmi. Lska by mala dva slobodu. Lska je sloboda. Lska bude milho
robi stle slobodnej m, lska bude dva krdla a otvra nekonen nebo.
Nem e sa z nej sta vzenie alebo ohrada. Tak lsku v ak nepoznte, lebo
vznik len vtedy, ke ste bdelo vedom. Tak kvalita lsky prichdza len vtedy,
ke je prtomn bdel vedomie. Vy poznte lsku, ktor je hrie na, lebo pochdza
zo spnku.
A tak je to so v etkm, o robte. Dokonca aj ke sa sna te robi nieo
dobr, ubli ujete. Pozrite na udomilov, reformtorov spolonosti, takzvanch
revolucionrov: v dy ubli uj, s to t naj kodlivej udia na svete. Je v ak
a k rozozna , v om spova ich kodlivos , lebo s to dobr udia, ktor v dy
preukazuj druhm dobro - je to ich spsob, ako druhch uvzni . Ak im dovolte,
aby vm preukzali nejak dobro, privlastnia si vs. Zan vm masrova nohy, a
skr i neskr zistte, e sa ich ruka na ahuje po va om krku! Zanaj od nh,
ale skonia pri krku, lebo s nevedom. Nevedia, o robia. Nauili sa trik - ak
chce niekoho vlastni , preukazuj mu dobro. Dokonca si ani neuvedomuj, e sa

tento trik nauili. Bud v ak kodi , lebo okovek o sa sna ia, niekoho alebo
nieo vlastni , nech je toho meno alebo forma akkovek, je bezbo n a hrie ne.
Va e kostoly, chrmy a me ity na vs spchali hriech, lebo sa stali
vlastnkmi, stali sa vldcami. Ka d cirkev je proti nbo enstvu, lebo
nbo enstvo je sloboda! Preo sa to teda deje? Je i sa vm sna da slobodu,
krdla. o sa stane potom, ak rolu v tom hr cirkev? Je i
ije v plne
odli nej rovni bytia, v rovni bdelho vedomia. T, ktor ho povaj, t,
ktor ho nasleduj, ij na rovni spnku. okovek pouj a vykladaj,
vykladaj prostrednctvom svojich snov. A okovek vykonaj, bude hriechom.
Kristus vm dva nbo enstvo, a potom ho udia, ktor spia hlbokm spnkom,
pretvoria v cirkev.
Satan raz sedel vemi smutne pod stromom. Okolo prechdzal aksi svtec.
Pozrel na satana a povedal: "Hovor sa, e nikdy nesp , e v dy kdesi vystrja
nejak neplechu. o tu rob pod stromom?"
Satan skene odvetil: "Vyzer to tak, e moju prcu prebrali kazi a ja
nemm o robi , som celkom bez prce. Niekedy rozm am o samovra de, lebo t
kazi si ponaj vemi dobre."
Kazi si ponaj vemi dobre preto, lebo zamenili slobodu za vzenie, pravdu
za dogmy - v etko z rovne bdelho vedomia zmenili na rove spnku.
Sna te sa presne pochopi , o tento spnok je, lebo ak dok ete vycti , o je
jeho podstatou, u ste sa zaali prebdza - u ste na ceste, ktor z neho vedie
von. o je tm mechanizmom? Ak je jeho modus operandi?
Myse sa v dy nachdza v minulosti alebo v budcnosti. Nedok e by v
prtomnosti, je to pre u celkom nemo n. Ak ste v prtomnosti, myse
nejestvuje, lebo myse znamen prem a . Ako m ete v prtomnosti prem a ?
M ete prem a o minulosti. T sa u stala va ou sas ou a myse na u m e
spomna . M ete prem a o budcnosti. T e te nenastala, ale myse o nej m e
snva . Myse teda dok e dve veci. Bu sa vraca do minulosti, kde m nesmierny
priestor, v ktorom sa m e pohybova , alebo unika do budcnosti, kde je op
nekonen priestor, kde je mo n si predstavova a snva . Ako ale m e myse
fungova v prtomnosti? V prtomnosti nejestvuje iadny priestor, v ktorom by sa
mohla pohybova .
Prtomnos len rozdeuje minulos a budcnos , je jednoducho len deliacou
iarou. Nie je v nej iadny priestor. V prtomnosti m ete len by , nem ete
prem a , lebo na prem anie potrebujete priestor. My lienky vy iadaj
priestor, s ako predmety. My lienky nie s duchovn, lebo dimenzia duchovna
zana a v neprtomnosti my lienok. My lienky s hmotn predmety, hoci vemi
jemn, a ka d hmotn predmet potrebuje priestor.
V prtomnosti nem ete prem a . V okamihu, ke sa dte do prem ania, u
ide o minulos . Vidte vychdza slnko. Vidte ho a poviete: "Ak ndhern
vchod slnka!" Ide v ak u o minulos . Ke vychdza slnko, nejestvuje priestor
dokonca ani na to, aby ste povedali: "Ak ndhern!", lebo len o to vyslovte,
stala sa u z v ho z itku minulos . Myse na u spomna. Ako m ete prem a
presne v momente ke svit, presne v okamihu, ke slnko vychdza? o si m ete
myslie ? M ete s vychdzajcim slnkom by , nem ete v ak prem a . Pre vs je
tam priestoru dos , pre va e my lienky v ak nie.
V zhrade uvidte ndhern kvet a poviete: "Ndhern ru a." - v tej chvli u
s tou ru ou nie ste, u ide o spomienku. Ke je tam kvet a ste tam aj vy, obaja
prtomn jeden pre druhho, ako m ete prem a ? Nie je na to priestor. Ten
priestor je tak tesn - v skutonosti tam iadny nie je - e dokonca vy a t
ru a nem ete existova ako dvaja, lebo ani pre dvoch tam nie je miesto, m e
tam by len jedno.
To je dvod, preo ste v dokonalej prtomnosti kvetom a kvet vami. Ke nie je
prtomn myslenie, kto je kvetom a kto pozorovateom? Pozorovate sa stva
pozorovanm. Hranice sa zrazu strcaj. Zrazu ste prenikli do kvetu a kvet do
vs. Nhle nie ste dvoma - ste jednm.
Ke zanete rozm a , op sa stanete dvoma. Ak neprem ate, kde je
dualizmus? Ke ste s kvetom a nerozm ate, je to hovor, nie rozhovor. Ak ste so

svojm milm i milou, je to hovor, nie rozhovor, lebo nejestvuj dvaja. Ke

sedte veda svojho milho a dr te ho za ruku, vtedy len existujete.
Neprem ate o doch minulch ani budcich - ste tu a teraz. By "tu a teraz" je
tak ndhern a intenzvne, e touto intenzitou nedok e prenikn iadna
my lienka.
Brna prtomnosti je zka. Sasne do nej nem u vstpi ani dvaja, len jeden.
V prtomnosti nie je mo n rozm a , nie je mo n snva , lebo snvanie nie je
ni in ne rozm anie v obrazoch. Oboje je predmetom, oboje je hmotn.
Ke ste bez rozm ania, v prtomnosti, ste po prv raz duchovn. Otvra sa
nov dimenzia - tou dimenziou je bdel vedomie. Preto e ste t dimenziu
nepoznali, Herakleitos hovor, e spte, e nie ste bdel. Bdel vedomie znamen
by v prtomnosti tak dokonale, e nejestvuje iadny pohyb smerom k minulosti
ani budcnosti - v etok pohyb ustva.
To neznamen, e by ste sa stali statickmi. Zana nov pohyb v hbke.
Jestvuj dva druhy pohybu, a to je aj vznam Je i ovho kr a - symbolizuje dva
pohyby, kri ovatku. Jeden pohyb je linerny - pohybujete sa po priamke od
jednho predmetu k druhmu, od jednej my lienky k druhej, od jednho sna k
druhmu, ... - pohybujete sa horizontlne po priamke. To je pohyb v ase. Takto
sa pohybuj t, ktor tvrdo spia. M ete sa pohybova ako kyvadlov autobus, tam
a sp , po priamke.
Jestvuje v ak aj in pohyb, ktor sa odohrva v celkom inej dimenzii. Tento
pohyb nie je horizontlny, ale vertiklny. Nepohybujete sa z A do B a z B do C.
Pohybujete sa z A do hlb ieho A: z A1 do A2, ... - nadol alebo nahor.
Len o sa zastav myslenie, zapone nov pohyb. Kleste do hlbiny, je to ako
pd do priepasti. udia, ktor intenzvne medituj, sa skr i neskr k tomu
bodu dostan. Vtedy sa v nich prebud strach, lebo maj pocit, akoby sa otvorila
bezodn priepas . Mte zvra , mte strach. Radi by ste sa dr ali starho
pohybu, ktor poznte. Ten nov je ako smr .
To je vznam Je i ovho kr a - je to smr . Presun od horizontly k vertikle
je smr , skuton smr . Je to v ak smr len z jednho pohadu, z druhho ide o
vzkriesenie. Zomierate, aby ste sa narodili. Zomierate v jednej dimenzii, aby
ste sa narodili v druhej. Na horizontle ste Je i om, na vertikle sa stvate
Kristom.
Ak sa pohybujete od jednej my lienky k druhej, zotrvvate vo svete asu. Ak sa
presuniete do prtomnosti, nie k my lienkam, premiestnite sa do venosti. Nie
ste statick - ni v tomto svete nie je statick, ani nem e by - vznik nov
pohyb, pohyb bez motivcie. Pamtajte na tieto slov. Po horizontle sa
pohybujete kvli motivcii. Muste nieo dosiahnu - peniaze, slvu, moc alebo
Boha. Pohyb s motivciou znamen spnok.
Pohyb bez motivcie znamen bdel vedomie - pohybujete sa, lebo pohyb je
rdzim
astm, ivotom, lebo ivot je energiou a energia pohybom. Pohybujete
sa, lebo energia je pote enm. V pohyb nem iadny in dvod. V skutonosti
nikam nejdete, vlastne nejdete vbec, len sa te te z energie. Mimo pohybu
samho neexistuje iadny cie. Pohyb m svoju vntorn hodnotu, nie vonkaj iu.
Buddha ije, Herakleitos ije, i ja ijem, dcham, ale pohybujeme sa odli ne,
bez motivcie.
Pred niekokmi rokmi sa ma ktosi sptal: "Preo pomhate uom v meditcii?"
Povedal som mu: "Je to moje pote enie. Nie je iadne preto - jednoducho ma to
te ." Tak ako niekoho bav sia v zhrade semen a aka na kvety, ja sa te m,
ke kvitnete vy. Je to zhradnenie. Ak niekto kvitne, je to rdze pote enie. A
ja ho zdieam. Nie je v tom iadny cie. Ak neuspejete, nebudem znechuten. Ak
nerozkvitnete, je to tie v poriadku, lebo rozkvet nemo no vynti . Pik
nem ete otvori nsilm - vlastne m ete, ale tm ho znite. M e to ako
rozkvet vyzera , ale nie je.
Cel svet, cel existencia sa pohybuje do venosti. Myse sa pohybuje v ase.
Existencia sa pohybuje smerom nahor a nadol, myse vpred a sp . Myse sa
pohybuje horizontlne, to je spnok. Ak sa dok ete pohybova vertiklne, je to
bdel vedomie.
Zotrvvajte v prtomnosti. Preneste sa plne do prtomnosti. Nedovote, aby sa
vm do toho plietla minulos , nedovote, aby vm do toho vstupovala budcnos .

Minulos u nejestvuje, je mtva. A ako hovoril Je i : "Nechajte mtvych, nech

pochovaj svojich mtvych." Minulos u nejestvuje, preo sa o u starte? Preo
ju pre vate stle dokola? Ste blzni? U neexistuje, je len vo va ej mysli, je
len spomienkou. Budcnos e te nenastala - preo teda o nej prem ate? Ako
m ete prem a o nieom, o e te nenastalo? Ako si to m ete naplnova ?
okovek pre to urobte, ni z toho sa nestane. Potom budete nespokojn. Celok
m svoj vlastn pln. Preo sa proti nemu sna te stava tie svoje?
Existencia m vlastn plny, je mdrej ia ako vy - celok je mdrej ako as .
Preo sa hrte na to, e ste celkom? Celok m vlastn osud, vlastn naplnenie.
Preo sa o to starte? Navy e v etko o vykonte bude hriechom, lebo vm bude
unika okamih - prtomn okamih. A ak sa z toho stane zvyk - o sa stva, lebo
ak vm zane prtomnos unika , zanete si na to zvyka - ke prde budcnos ,
op ju preme kte, lebo ke prde, u to nebude budcnos , ale prtomnos .
Vera ste rozm ali o dne ku, lebo vtedy to bol zajtraj ok. Teraz je dne kom a
vy op rozm ate o zajtraj ku, a a ten prde, stane sa zase dne kom, lebo
v etko, o existuje, existuje tu a teraz. Ni nem e existova in. A ak va a
myse had utkvelo a neprestajne k zajtraj ku, kedy budete i ? Zajtraj ok
nikdy neprde. Prtomn okamih vm bude stle unika - a to je hriech (jeho
pvodn vznam).
V okamihu, ke nastpi budcnos , nastpi as. Zhre ili ste proti existencii,
unikla vm prtomnos . A stalo sa z toho nemenn, automatick pravidlo prtomnos vm stle unik.
Prichdzaj za mnou udia zo vzdialench krajn. Ke s doma, tak o mne
rozm aj a my lienky na ma ich vzru uj. taj, rozm aj a snvaj. Ke
prdu sem, zan myslie na svoj domov. Vo chvli, ke prdu, s u na ceste
sp ! Zan myslie na svoje deti, man elky, prcu, na to a ono, na tisc
najrznej ch vec. A ja vidm cel t nezmyselnos . A bud sp , bud op
myslie na ma. Unik im prtomnos , a to je hriech.
Ke ste so mnou, bute so mnou, bute plne so mnou, aby ste sa nauili nov
pohyb, aby ste dokzali cestova do venosti a nie v ase.
as je svet a venos je Boh. Svet je horizontlne, Boh je vertiklne.
Existuje bod, kde sa oboje stretva, horizontla s vertiklou - v tom bode bol
ukri ovan Je i , a tm bodom je "tu a teraz". Z "tu a teraz" sa m ete vyda
dvoma smermi: prv vedie do sveta, do budcnosti, ten druh k Bohu, do hbky.
Bute oraz viac vedom, oraz viac pozorn a v mav k prtomnosti.
o mte robi ? Ako to dosiahnu ? Spte toti tak tvrdo, e aj z toho m ete
urobi sen. M ete z toho urobi objekt na rozm anie, proces rozm ania.
M ete sa kvli tomu sta takmi naptmi, e nebudete mc by v prtomnosti
len kvli svojmu naptiu. Prli n prem anie o tom, ako by v prtomnosti vm
nepom e. Ak sa niekedy vrtite do minulosti (a vy sa budete vraca , lebo ste
tak fungovali prli dlho), alebo zanete rozm a o budcnosti, okam ite sa
budete cti previnilo za to, e ste spchali hriech.
Nec te sa previnilo. Pochopte svoj hriech, ale nec te za vinu. To je vemi
jemn. Ke zanete cti vinu, tak ste ni nepochopili. Star nvyk sa rozbieha
nanovo. Teraz sa ctite previnilo, lebo vm unikla prtomnos . Rozm ate v ak o
minulosti - t prtomno u toti prtomnos ou nie je. Je to u minulos a vy za
u ctite vinu. Prtomnos vm stle unik.
Zapamtajte si preto jedno: kedykovek si uvedomte, e ste za li do minulosti
alebo do budcnosti, ni si z toho nerobte. Jednoducho sa vr te do prtomnosti
a nerobte z toho problm. Je to v poriadku! Len privete vedomie sp do
prtomnosti. Nepodar sa vm to milinkrt. Dokonalos nedosiahnete ihne. M e
sa to sta , ale nie z va ej vle. Ide o tak dlho za it spsob chovania, e ho
nedok ete zmeni hne teraz. Ale nemajte obavy, existencia sa nikam nenhli.
Venos m e aka vene. Nevytvrajte okolo toho naptie.
Kedykovek poctite, e ste sa zabudli, vr te sa sp . To je v etko. Nec te
sa previnilo. To je trik mysle, znova hr svoju hru. Neutujte sa. Ke budete
rozm a , vr te sa jednoducho sp k tomu, o robte. Kpete sa, jete,
prechdzate sa, ... - vr te sa k tomu sp . V okamihu, ke si uvedomte, e nie
ste "tu a teraz", vr te sa nasp - prosto, bez viny. Ak sa budete cti
previnilo, ni ste nepochopili.

Stal sa hriech, no nejestvuje iadna vina - m e to by pre vs a k. Len o

mte poci , e je nieo zle, okam ite sa zanete cti previnilo. Myse je
vemi, vemi vychytral. Ke budete cti vinu, zaala sa hra - na novom
ihrisku, ale hra je t ist. udia za mnou chodia a smutne hovoria: "Stle na to
zabdame. Sna me sa, ale vydr me to len niekoko seknd. Sme bdel,
uvedomujeme si sami seba, a potom je to zase pre - o mme robi ?" Ni nem ete
"robi "! Tu vbec nejde o "robenie". Jedin, o m ete robi , je nevytvra
pocit viny. Jednoducho sa len vracajte sp .
Vracajte sa nie s v nym vrazom, s mohutnm vyptm, ale jednoducho, bez
pocitu viny, nerobte z toho problm. Venos toti nem problmy - v etky
problmy existuj len na horizontlej rovine. Aj tento problm je na
horizontlnej rovine. Vertiklna rovina nepozn problmy. Je to rdza rados bez
akchkovek zkost, obv, ohokovek. Bute prost a vr te sa sp .
Veakrt sa to nepodar, to je ist. Nelmte si s tm v ak hlavu, jednoducho
je to tak. Sce veakrt zlyhte, ale o to nejde. Nevenujte prli pozornos
tomu, kokokrt ste sa museli vrti . Pamtajte si, e draz by sa nemal kls
na to, e ste zlyhali, ale na to, e ste si v dy znova spomenuli. Te te sa z
toho. To, e na seba zabdate, je samozrejme v poriadku. Ste udia a premnoho
ivotov ste ili na horizontlnej rovine, a preto je to prirodzen. Krsa je v
tom, e ste sa veakrt vrtili sp . Zvldli ste nemo n, te te sa z toho!
Poas da sa zabudnete tiscekrt, ale tiscekrt sa vrtite sp . Zanete
fungova novm spsobom. Tokokrt ste sa vrtili, e si u pomaly zanate
zvyka na nov dimenziu. oraz viac budete schopn zostva vo vedom
prtomnosti a oraz menej sa budete musie vraca sp . Intervaly v ho
zabdania bud stle krat ie. Menej a menej budete zabda , viac a viac
rozpamtva - vstupujete na vertiklu. Jednho da potom horizontla zrazu
zmizne. Bdel vedomie prtomnosti sa zintenzvni a horizontla sa rozplynie.
To je skryt vznam vrokov ankaru/19/, Vd a hinduistov o iluzrnosti tohto
sveta. Lebo len o sa bdel vedomie prtomnosti stane dokonalm, tento svet svet, ktor ste vytvorili zo svojej mysle - jednoducho zmizne. Ilzia existuje
len preto, e spte, e ste nevedom.
Je to ako sen. V noci sa pohybujete vo sne a vtedy je to vemi skuton.
Pomysleli ste si niekedy vo sne: "Toto nie je mo n."? Vo sne mte pevn vieru,
vo sne nie je nikto skeptick, dokonca ani Bertrand Russel. Nie, vo sne je ka d
ako die a, ktor ver v etkmu, o sa deje. Vo sne vidte, ako k vm prichdza
va a ena a zrazu sa z nej stane k. Ani na okamih si nepolo te otzku: "Ako
je to mo n?"
Sen je dvera, je to viera. Vo sne nem ete pochybova . Len o zanete ma vo
sne pochybnosti, poru te pravidl. Ke pochybujete, sen sa zane rozplva .
Sta, aby ste si raz uvedomili, e ide o sen - a zrazu sa z toho stane ok, sen
sa roztrie ti a vy budete celkom prebuden.
Svet, ktor vidte okolo seba, nie je skuton. Nie, e by neexistoval,
existuje, vidte ho v ak cez zvoj spnku. Je medzi vami bez-vedomie. Dvate sa
na svet a vykladte si ho po svojom. Ste ako opit.
Raz Mula Nasredin dobehol k v ahu. Bol namol a obsluha sa prve chystala
zatvori dvere, no jemu sa e te podarilo vopcha dnu. V ah bol preplnen. Ka d
si v imol, ak je Mula opit. Jeho dych pchol. Mula sa sna il stt elom k
dverm a tvri sa akoby ni, ale sa mu to nedarilo. Ka d sa naho dval a
rozm al ak je opit. Mula to vedel a ctil sa trpne. A tak, ke u nevedel,
o robi , zrazu vyhlsil: "Urite vm vta v hlave, preo som zvolal tto
schdzu."
Rno bude Mula v poriadku. Bude sa smia ako vy. V etci Buddhovia sa smiali,
ke sa prebudili. Ich smiech je ako rev leva. Nesmej sa vm, ale celmu
vesmrnemu artu. ili vo sne, v spnku, celkom ommen t bou, a cez t bu
hadeli na existenciu. Po ich prebuden to v ak u nebola skuton existencia.
Bola to len projekcia ich spnku.
Beriete cel existenciu ako premietacie pltno, a potom na premietate obsah
svojej mysle. Vidte veci, ktor tam nie s, a nevidte tie, ktor tam s. A

myse m vysvetlenie na v etko. Ke budete ma pochybnosti, myse vm ich

vysvetl. Myse vytvra terie, filozofie, systmy, len aby bola spokojn, e
v etko je v poriadku. Zmyslom v etkch filozofi je zaisti , aby ivot
vyhovoval, aby to vyzeralo, e je v etko v poriadku, aby ni nebolo zle - no ke
spte, je zle v etko.
Pri iel za mnou jeden mu , otec krsnej dcry. Bol vemi utrpen. Povedal mi:
"Ka d rno je mojej dcre trochu zle. Nav tvil som u v etkch lekrov a t
hovoria, e je v etko v poriadku. o mm robi ?"
Tak som mu povedal: "Cho za Mulom Nasredinom. Je to mdry mu a v etko vie,
lebo som ho nikdy nepoul poveda : 'Ja neviem.' Cho za nm."
Sledoval som ho, aby som videl, o Nasredin povie. Nasredin zavrel oi,
rozjmal nad problmom, potom oi otvoril a sptal sa: "Dva jej mlieko ke ide
spa ?"
Mu odpovedal: "no."
Nato Nasredin povedal: "Potom viem, v om je problm: ke jej dva mlieko,
tvoja dcra sa cel noc prevauje zboka nabok, a preto sa z mlieka stane
smotana. Zo smotany maslo, z masla tuk, z tuku cukor a z cukru alkohol - a rno
m potom samozrejme opicu."
A tm s v etky filozofie: vysvetlenm vec. Vysvetlenm vec, ktor sa
vysvetli nedaj. Sna ia sa predstiera , e vedia nieo o tom, o nie je znme.
Robia v ak ivot vyhovujcim. M ete lep ie spa , s ako sedatva.
Pamtajte si rozdiel medzi filozofiami a zbo nos ou: filozofia je sedatvum,
zbo nos je ok. Filozofia vm pomha dobre spa , zbo nos vs vyvdza zo
spnku. Zbo nos nie je filozofia - je to technika, ktor vs vyvdza z
bezvedomia. A v etky filozofie s technikami, ktor vm pomhaj dobre spa .
Dvaj vm sny, utpie.
Zbo nos vm v etky sny a utpie berie. Zbo nos vs privdza k pravde - ale
pravda je mo n len vtedy, ke nesnvate. Snvajca myse nem e vidie pravdu.
Snvajca myse premen na sen aj pravdu.
V imli ste si to niekedy? Nastavte budk, lebo chcete vsta o tvrtej, aby
ste chytili vlak. Rno potom budk zazvon a va a myse zane vytvra sen:
sedte v chrme a zvonia chrmov zvony. Tm sa v etko vysvetuje. Budk u nie
je problm, nem e vs zobudi . Okam ite ste si ho vysvetlili!
Myse je prefkan. A psychoanalytici s zmten, ako myse tak bleskove
vysvetlenie vytvor. Ve je to tak zlo it! Myse to musela naplnova predom!
Ako sa zrazu ocitnete v kostole i chrme kde zvonia zvony? Zazvon budk a
okam ite mte vo sne vysvetlenie. Sna te sa budku vyhn , nechce sa vm
vstva , nechce sa vm vstva do takho chladnho rna. Myse hovor: "To nie
je budk, to si v chrme." V etko je objasnen, spte alej.
Presne to robia filozofie. A preto je ich toko, lebo ka d potrebuje in
vysvetlenie. Vysvetlenie, ktor pom e zaspa niekomu inmu, nepom e vm. Prve
o tom hovor Herakleitos v tejto pas i. Pokste sa mu porozumie :
Ke bdej, s udia k tomu, o sa okolo nich deje,
rovnako nepozorn a zbudliv ako poas spnku.
V spnku si neuvedomujete, o sa okolo vs deje. Ale uvedomujete si to, ke
bdiete?
Bolo konanch mnoho vzkumov. Dev desiatosem percent sprv, ktor k vm
prichdzaj, myse nenech nikdy vstpi - a dev desiatosem percent. Len dve
percent m u vstpi a aj tieto dve percent myse interpretuje. Ja nieo
poviem, vy poujete nieo in, vysvetlte si to tak, aby to nenaru ilo v
spnok. Myse vm okam ite poskytne vysvetlenie. Njdete pre vo svojej mysli
miesto a myse ho vstreb. Stane sa sas ou va ej mysle. Preto prehliadate
buddhov, kristov, herakleitov a ostatnch. Stle k vm hovoria, stle vm
rozprvaj, e nieo objavili, e nieo pre ili. Len o vm to ale povedia,
okam ite si to vylo te po svojom.
Aristoteles bol Herakleitom vemi znepokojen. Usdil, e Hrakleitos

jednoducho mus trpie nejakou poruchou osobnosti. Za katukujete si ho, lebo

vm nevyhovuje, lebo vs znepokojuje. Herakleitos musel Aristotelovi vemi le a
v aldku, lebo Aristoteles sa pohybuje na horizontle, je majstrom tohto
pohybu, a Herakleitos sa vs sna zvrhn do priepasti. Aristoteles sa pohybuje
v rovine suchej logiky a Herakleitos sa vs sna zvrhn do mystria. Je nutn
nejak vysvetlenie. Aristoteles vyhlasuje: "Tento mu trp nejakou poruchou biologickou, fyziologickou, poruchou osobnosti. Preo by in trval na paradoxe?
Preo by trval na mystriu? Preo by trval na tom, e medzi dvoma protiplmi
existuje harmnia? Protiply s protiply, medzi nimi harmnia nie je. ivot je
ivot a smr je smr - nedaj sa mie a dohromady. Zd sa, e ten chlap je
popleten."
Lao-c' bol tie tak. Lao-c' povedal: "Zd sa, e okrem ma je ka d mdry a
vemi chytr, len ja som hlupk!" Lao-c' je jednm z najv ch a najmdrej ch
ud, ktor sa kedy narodili, no medzi vami sa cti ako hlupk. Lao-c' hovor:
"Zd sa, e v etci rozm aj tak jasne, len ja som pra ten." To, o
Aristoteles hovoril o Herakleitovi, hovor Lao-c' o sebe.
Lao-c' hovor: Ak niekto pova moje uenie bez mysle, stane sa osvietenm. Ak
niekto pova moje uenie cez myse, potom njde vlastn vysvetlenie, ktor so
mnou nem ni spolon. Ke niekto pova, no pritom nepova, potom sa smeje
mojej hlposti." A myse tohto typu je mysou v iny ud. Lao-c' hovor: "Ak
sa vm v ina ud nesmeje, vedzte, e osi muste hovori zle. Nieo pravdiv
hovorte len vtedy, ke sa vm v ina smeje. anca, e ste mdrym lovekom
existuje len vtedy, ke si v ina mysl, e ste blzon."
Pre Aristotela je Herakleitos pra ten. Aj vm tak bude pripada , lebo
Aristoteles ovldol v etky univerzity, v etky fakulty na svete. Dnes vs v ade
uia logiku, nie mystrium. V ade vs uia by rozumnmi, nie mystickmi. Ka d
je veden k tomu, aby bol jednoznan. Ak chcete by jednoznan, muste sa
pohybova po horizontle, kde A je v dy A, B v dy B, nikdy A nie je B. Ale v
tajomnej priepasti vertikly sa hranice stkaj a splvaj. Mu je enou a ena
mu om, dobr je zl a zl je dobr, tma svetlom a svetlo tmou, ivot smr ou a
smr ivotom. V etky hranice sa dotkaj a splvaj.
Preto je Boh mystriom a nie sylogizmom/20/. T, ktor sa sna ia dokza Boha,
len usiluj o nemo n. Boha dokza nemo no. Dokazova sa d len na horizontle.
To je vznam dvery: spadnete do priepasti, zaksite ju, zmiznete v nej - a
viete. Viete a v okamihu, ke prestane existova myse, skr nie.
Nech ste prtomn kdekovek, je to presne to miesto, kde chbate. M ete by
niekde inde, len nie tam, kde ste. Kdekovek ste, vlastne tam nie ste.
V starch tibetskch psmach sa hovor, e Boh k vm prichdza asto, ale
nikdy vs nenjde tam, kde ste. Zaklope na dvere, ale hostite nie je doma, v dy
je niekde inde. Ako vs m e Boh njs ? Netreba za nm chodi , bute doma a on
si vs njde. Had vs rovnako, ako vy hadte jeho. Len bute doma, aby vs
na iel, a prde. Prde milinkrt, zaklope, ak pri dverch, ale vy tam nikdy
nie ste.
Herakleitos hovor:
Blzni, aj ke pouj, s ako hluch.
Hod sa na nich, e kdekovek s, vlastne chbaj.
To je spnok: chba , neby

prtomn pre prtomn okamih, by

niekde inde.

Raz sedel Mula Nasredin v kaviarni a rozprval o svojej tedrosti. A ke Mula

rozprva, preha ako ka d, lebo zabda na to, o hovor. Zrazu sa ktosi
sptal: "Nasredin, ke si tak tedr, preo ns nikdy nepozve domov? Ani raz
si ns e te nepozval na obed. o povie ?"
Nasredin bol tak unesen, e celkom zabudol na svoju enu, preto povedal:
"Ideme, hne teraz!" m viac sa bl ili k domovu, tm bol triezvej . Potom si
spomenul na svoju enu a dostal strach - tridsa ud na nv tevu. Tesne pred
domom navrhol: "Pokajte! V etci viete, e mm enu. V etci mte tie
eny,
tak e mi rozumiete. Chvu pokajte, nechajte ma s napred a pripravi ju,
potom vs pozvem alej." A zmizol v dome.

Hostia akali, akali a akali, ale Mula nechodil a nechodil. A tak zaklopali.
Nasredin povedal svojej ene, o sa stalo, e sa prli rozhovoril o svojej
tedrosti. ena mu povedala: "Pre tridsa ud ni nemme, a teraz neskoro u
ni nezo eniem."
Nasredin jej povedal: "Urob toto: a zaklop, len pjde a povie im, e
Nasredin nie je doma."
Ke zaklopali, vy la jeho ena von a oznmila: "Nasredin nie je doma."
Odpovedali jej: "To je udn, lebo sme s nm pri li. Vo iel dnu, ale von sme
ho s nevideli, a to ns tu na schodoch ak tridsa . Mus by doma. Cho dnu a
njdi ho. Mus sa niekde schovva ."
ena sa vrtila dnu a sptala sa: "o budeme robi ?"
Nasredin vy iel von a povedal: Ako to myslte, e mus by doma? Mohol predsa
ods zadnmi dverami!"
Je to mo n, stva sa vm to ka d de. Nasredin vo svojej vahe na seba
celkom zabudol - to sa stalo. Logika je sprvna, argument je sprvny, len
Nasredin zabudol, e to hovor on sm.
Nie ste prtomn. Nie ste prtomn ani pre svet, ani pre seba. To je spnok.
Ako potom m ete pou ? Ako potom m ete vidie ? Ako potom m ete cti ? Ak nie
ste prtomn tu a teraz, v etky dvere s zatvoren. Ste mtvi, ne ijete. Preto
Je i znova a znova opakoval svojim posluchom: "Kto m u i, nech pouje! Kto
m oi, nech vid!"
Herakleitos musel njs vea takch, ktor povaj, ale nepouj, ktor sa
dvaj, ale nevidia, lebo ich domy s celkom przdne. Pn nie je doma. Oi sa
dvaj, u i povaj, ale pn dnu nie je. Oi s len okn, nem u vidie , ak sa
cez ne nedvate vy. Vy muste st pri okne, len vtedy vidte.
Cel telo je ako dom, a myse si cestuje. Pn je stle niekde na cestch a dom
zostva przdny. ivot vm zaklope na dvere - m ete ho vola Boh i akokovek
chcete, na mene nezle , volajte ho hoci existencia - zaklope vm na dvere,
klope bez prestania, ale nikdy vs doma nenjde. To je spnok.
lovek by nemal kona ani hovori

akoby spal.

Konajte a hovorte s plnm vedomm, a potom v sebe spozorujete obrovsk zmenu.

U len skutonos , e ste bdel, zmen va e konanie. Nebudete mc spcha
hriech. Nie, e by ste sa museli kontrolova , nie! Kontrola je chabou nhra kou
bdelho vedomia, ktor vemi nepomha. Ak ste bdel, nemuste kontrolova hnev,
v bdelom vedom hnev nikdy nevznik. Nem u existova spolu. iarlivos v bdelom
vedom tie nikdy nevznik. V bdelom vedom vea vec jednoducho mizne - v etko,
o je negatvne.
Je to presne ako svetlo. Ak je vo va om dome svetlo, akoby tam mohla by tma?
Jednoducho zmizne. Ak sa vo va om dome svieti, ako m ete zakopn ? Ako m ete
narazi do steny? Je tam svetlo, vidte kde s dvere. Jednoducho k nim prdete a
nimi prejdete. Ke je vo va om dome tma, zakopvate, tpete, padte. Hnev nie je
nim inm ne zakopnutm. iarlivos nie je nim inm ne tpanm v tme.
V etko o je zl, nie je zl samo osebe, ale preto, e ijete v temnote.
Ak sa chce Je i hneva , m e. M e hnev vyu i . Vy ho vyu i nedok ete, hnev
vyu va vs. Ak bude Je i cti , e to bude dobr a prospe n, m e vyu i
okovek - on je majstrom. Je i sa m e hneva bez toho, aby sa hneval. Vea
ud pracovalo s Gurdijevom, a ten bol hrozn. Ke sa zlostil, zlostil sa
stra ne, vyzeral ako vrah. Bola to v ak len hra, situcia, ktor mala niekomu
pomc . Pozrel sa na niekoho inho, a okam ite, bez nejakho prechodu, sa
usmieval. A znova sa pozrel na loveka, na ktorho sa hneval, a op bol
rozzren a vyzeral hrozivo.
Je to mo n. Ke ste bdel, m ete vyu i okovek. Ak ste bdel, stva sa
elixrom aj jed. Ale ak spte, aj elixr sa stva jedom - zle len na tom, i
ste bdel alebo nie. iny neznamenaj ni. Na inoch nezle . Vy, va e bdel
vedomie, to, i ste bdelo vedom, bdel, na tom zle . Nejde o to, o robte.

Raz za vekm buddhistickm majstrom Nagard unom pri iel zlodej. Chcel sa
duchovne rozvja , ale tak, aby pritom nemusel presta kradn , lebo to by
nedokzal.
Nagard una ho prijal a povedal: "M e robi o chce , mus v ak dodr a
jedin podmienku - mus by bdel."
Zlodej to sbil a odi iel. Po troch t doch sa vrtil a povedal: "Je to
a k. Ke som bdel, nem em kradn . Ke kradnem, bdel vedomie zmizne."
Nagard una povedal: "Mus sa rozhodn , i ti bdel vedomie zato stoj."
Mu odpovedal: "Otvoril som pokladnicu a mohol som sa sta najbohat m mu om
na svete. No ke som sa stal bdelm, diamanty vyzerali ako obyajn kamene. Ke
sa bdel vedomie stratilo, zase tam bol poklad, dokonal ilzia. Mm strati sm
seba? Nakoniec som sa rozhodol, e mi to za to nestoj."
Len o raz spoznte bdel vedomie, ni sa mu nevyrovn - spoznte najv iu
bla enos v ivote. Vea vec potom zrazu odpadne. Stan sa hlpymi,
nezmyselnmi, zbytonmi. Strat sa motivcia, zmizne t ba, sny sa rozplyn.
lovek by nemal kona ani hovori

akoby spal.

To je jedin k.
Bdel maj jeden spolon svet,
spiaci ka d svoj vlastn.
Sny s skromn, celkom skromn. Nikto nem e vstpi do v ho sna. Nem ete
svoj sen zdiea so svojm milm. Man elia spia na jednej posteli, ale snvaj
osobitne. Je nemo n zdiea sen, lebo sen nie je ni - ako m ete zdiea ni?
Muste snva samostatne.
Preto kvli spiacim, kvli tokm spiacim existuje toko svetov. Mte svoj
vlastn svet. Ke spte, ijete obklopen svojimi my lienkami, predstavami,
snami a t bami. V dy ke sa stretnete s niekm inm, stretn sa dva svety - ide
o zr ku svetov. Pozor na to!
Vezmime man elov. Nehovoria, mu rozm a o prci a plate. ena o tom, o si
obleie. Vo vntri maj svoj skromn svet, ale ich skromn svety sa niekde
stretvaj, i skr na seba narazia, lebo enine aty zvisia na plate mu a a
plat mu a mus zaisti
aty eny. ena hovor 'milik', ale za tm slovom s
aty, rozm a o nich. 'Milik' neznamen to, o je v slovnku, lebo v dy, ke
ena povie 'milik', je to len pozltka, a mu okam ite dostane strach. Nedva
to samozrejme najavo, lebo pri slove 'milik' nem ete prejavova strach.
Povie: "o je drah?" M v ak strach, lebo mysl na svoj plat a vie, e sa
bl ia Vianoce a hroz nebezpeenstvo.
Ptala sa ena Mulu Nasredina: "Plaem, nariekam, ronm slzy a ty sa ani
nespta preo."
Nasredin odvetil: "Pta sa je vemi drah. U som t chybu v minulosti urobil
vemi asto. Slzy nie s slzami - skrva sa za nimi vea vec - nov aty, dom,
nbytok, auto. Slzy s len zaiatkom."
Je nemo n ka d dialg, lebo vntri existuj dva svety. Je mo n len
konflikt.
Sny s skromn, pravda skromn nie je. Pravda nem e by skromn, nem e
by moja alebo va a, kres ansk, hinduistick, indick alebo grcka. Pamtajte
si, e v etko skromn mus patri do sveta snov. Pravda je ako jasn nebo, je
pre v etkch, je len jedna.
Preto ke hovor Lao-c', Buddha, Herakleitos, m u sa l i jazykom, no na
mysli maj to ist, poukazuj na to ist. Ne ij vo vlastnch svetoch. Ich
vlastn svet zmizol s ich snami, t bami - s ich mysou. Myse m vlastn svet,
bdel vedmie nie. Bdel maj jeden spolon svet. V etci t, ktor bdej, maj
jeden spolon svet, ktorm je existencia. A v etci t, ktor spia a snvaj,
maj svoje vlastn svety.

Ten svoj svet muste odhodi . To je jedin zrieknutie sa, ktor od v

iadam.
Nehovorm, aby ste opustili enu, zamestnanie alebo peniaze, nehovorm, aby ste
okovek opustili. Hovorm len, aby ste opustili svoje vlastn svety snov. To je
pre ma sanjsa/21/. Pvodne sanjsa znamenala opusti svet, opusti viditen.
lovek opust enu a deti a odde do Himalj. Ale o to vbec nejde. To nie je
svet, o mte opusti . Ako ho m ete opusti ? Aj Himalje patria k tomuto svetu.
Svet, ktorho sa skutone treba zrieknu je myse, skromn svet snov. Ke sa ho
zrieknete, potom ste ako v Himaljach, aj ke sedte na trhovisku. Ak sa ho
nezrieknete, vytvorte si vlastn svet aj v Himaljach.
Ako m ete utiec sami pred sebou? Nech sa vydte kamkovek, budete v dy so
sebou. Nech pjdede kamkovek, budete sa chova rovnako. Pomery sa m u l i ,
ako sa v ak m ete l i vy? Aj v Himaljach budete stle spa . Ak je rozdiel v
tom, i spte v Bostone, Londne alebo v Himaljach? Budete snva bez ohadu na
to, kde sa budete nachdza . Odhote snvanie! State sa bdelmi! Sny zrazu
zmizn a s nimi v etko trpenie.
Ke bdieme, v etko, o vidme, je smr , ke spme, sen.
To je naozaj ndhern. V dy ke spte, vidte sny, ilzie, przraky - svoje
vlastn vtvory, svoj vlastn svet. o vidte, ke bdiete? Herakleitos hovor:
"Ke bdiete, vidte okolo seba smr ."
Mo no preto nechcete vidie . Mo no snvate a vytvrate okolo seba oblak snov,
aby ste sa nemuseli postavi zoi-voi realite smrti. Pamtajte v ak, e lovek
sa stane zbo nm a vtedy, ke sa stretne so smr ou, skr nie.
Ke sa stretnete so smr ou, ke jej hadte do tvre, ke sa nevyhbate,
neuhbate, neutekte, ke okolo seba nevytvrate mrak - ke sa dvate smrti do
o - zrazu si uvedomte, e smr je ivot. m hlb ie idete do smrti, tm
hlb ie idete do ivota, lebo, ako hovor Herakleitos, protiklady sa stretvaj a
prelnaj, s jednm.
Pamtajte, e ke sa sna te uteka pred smr ou, budete uteka aj pred
ivotom. Preto vyzerte ako mtvoly. Je to paradox: ujdete smrti - a zostanete
mtvi; postavte sa jej, stretnete sa s ou - a o ijete. V okamihu, ke sa smrti
postavte tak hlboko, tak intenzvne, e zanete cti , e zomierate - ke
poctite smr a dotknete sa jej nielen na povrchu, ale aj vo svojom vntri prde krza. To je Je i ov kr , krza zomierania. V tomto okamihu zomriete v
jednom svete, vo svete horizontly, vo svete mysle, a o ijete vo svete druhom.
Je i ove vzkriesenie nie je fyzickm javom. Nie je to vzkriesenie tohto tela,
je to vzkriesenie do inej dimenzie tohto tela. Je to vzkriesenie do inej
dimenzie inho tela, tela, ktor nikdy nezomrie. Fyzick telo je doasn, to
druh je ven. Je i vstal z mtvych do inho sveta, do sveta pravdy. Vlastn
svet zmizol.
V poslednej chvli Je i hovor, e m obavy, e je znepokojen. Dokonca aj
tak lovek ako Je i m pri umieran obavy. Hovor Bohu, vol: "o mi to
rob ?" Rd by sa dr al horizontly, rd by sa dr al ivota - aj tak lovek ako
Je i .
Preto sa nec te previnilo. Aj vy by ste sa radi dr ali horizontly, ivota.
Je to lovek v Je i ovi - a Je i je lovekom viac ne Buddha i Mahvra. Je to
lovek - postav sa smrti a m obavy a vol, ale nevracia sa sp . Nepad. Ihne
si uvedom o o iada a povie: "Sta sa va tvoja!" - uvon sa a odovzd.
Koleso sa ihne oto - u nie je na horizontle, vstpil do vertikly, do
hbky. Tam je vzkriesen vo venosti.
Zomrite pre as, aby ste boli vzkriesen vo venosti. Zomrite pre myse, aby
ste o ili v bdelom vedom. Zomrite pre myslenie, aby ste sa narodili do bdelho
vedomia.
Herakleitos hovor: "V etko o vidme, ke bdieme, je smr ." Preto, aby sme sa
tejto skutonosti nemuseli postavi , ijeme v snoch, v spnku, pod sedatvami,
narkotikami, omamnmi ltkami. Je v ak nutn sa jej postavi . Ke sa jej
postavte, stane sa z nej pravda. Ke utekte, ijete v klame. Ke sa jej
postavte, stane sa z nej brna k pravde. Tou skutonos ou je smr , tej sa treba
postavi . A pravda bude ivotom, venm ivotom, ivotom v hojnosti, ivotom,

ktor nikdy nekon.

Bdel vedomie a bytie v strede
Najprv muste pochopi , o sa mysl bdelm vedomm. Ke sa prechdzate,
uvedomujete si vea vec: obchody, ud, dopravu, v etko okolo. Uvedomujete si
vea vec okrem jednej, a tou ste vy sami. Neuvedomujete si sami seba! Toto
vedomie "ja" volal Gurdijev sebauvedomovanm. Gurdiev hovor: "V dy, nech ste
kdekovek, uvedomujte si seba."
Nech robte okovek, neprestvajte vntri robi jednu vec, stle si
uvedomujte, e to robte vy sami - ke jete, prechdzate sa, povate, hovorte,
... Ke sa hnevte, od okamihu, ke sa hnev objav, uvedomujte si, e sa
hnevte. Toto stle pripomnanie si "ja" vo vs vytvra vemi jemn energiu.
Va a bytos sa zana kry talizova .
V be nom stave ste len beztvarm vrecom - len zmesou mnohho bez akhokovek
stredu, davom ktor nem vodcu a ktor sa stle men a prelieva. Vodcu z vs
rob bdel vedomie. No ke hovorm vodca, nemm na mysli dozorcu. Ke hovorm
bute vodcom, mm na mysli, aby ste sa stali prtomnos ou, neustlou
prtomnos ou. Nech robte okovek, neustle si uvedomujte, e 'ste'.
Tento prost pocit samho seba, to, e lovek 'je', vytvra "stred". Stred
ticha, kudu, stred vntornho majstrovstva. Je to vntorn sila. A ke hovorm
vntorn sila, myslm to doslova. Preto hovoria buddhisti o ohni vedomia, lebo
je to ohe. Ke zanete by bdel, zanete v sebe cti nov energiu, nov ohe,
nov ivot. A len vaka tomuto novmu ivotu, tejto novej sile, novej energii,
sa rozpust mnoho vec, ktor vs ovldali. U nemuste s nimi bojova .
Muste bojova so zlos ou, svojou lakomos ou a sexom, lebo ste slab. V
skutonosti zlos , lakomos , ani sex nie s problmom, problmom je slabos . Len
o sa vntorne posilnte, len o zskate pocit vntornej prtomnosti, toho, e
ste, skoncentruj sa va e energie a skry talizuj v jednom bode a zrod sa "Ja".
Pamtajte, e sa zrod "Ja", nie ego ("ja"). Ego je falo n pocit "Ja". Aj ke
iadne "Ja" nemte, stle verte, e ho mte, e nm ste - to je ego.
Maulungptra, hadajci pravdu, pri iel raz za Buddhom, ktor sa ho sptal:
"o had ?"
Maulungptra odvetil: "Hadm seba. Pom mi."
Buddha ho po iadal, aby mu sbil, e urob v etko, o mu povie.
Maulungptra sa dal do plau a povedal: "Ako to m em sbi ? Ja e te
neexistujem, nemm iadne Ja, ktor m e sbi . M em len poveda , e sa budem
sna i ."
Buddha odpovedal: "Maulungptra, keby si mi dal svoj sub, vedel by som, e
nie si skuton hadajci 'Ja', lebo tak mus vedie , e jeho 'Ja' e te
nejestvuje.
Ke 'Ja' existuje potreba hadania nevznik, ego sa rozplynulo."
Ego je falo n predstava nieoho, o vbec nejestvuje. "Ja" znamen stred,
ktor m e dva suby. Tento stred je vytvran neustlou, trvalou bdelos ou.
V dy si uvedomujete, o robte - e sedte, e idete spa , e prichdza spnok,
e zaspvate. Sna te sa by bdelo vedom v ka dom okamihu a poctite, e sa vo
vs rod stred. V etko sa odteraz vz ahuje k tomuto stredu.
Zvyajne stred nemme. No niekedy sa v strede ctime, hlavne vo chvach, ke
ns k bdelosti ved okolnosti. Ke zrazu nastane nebezpen situcia, zanete v
sebe vnma stred, lebo v nebezpeenstve sa stvate bdelmi. Ke vs chce niekto
zabi , nem ete v tej chvli rozm a . Nem ete by bez bdelho vedomia. V etka
va a energia sa skoncentruje do stredu a dan chva znehybnie. Nem ete s do
minulosti ani do budcnosti, prtomn okamih sa stva v etkm. A vtedy si
neuvedomujete len vraha, zanete si uvedomova aj seba. V tej chvli zanete v
sebe vnma stred.
Preto maj nebezpen porty svoju pr a livos . Sptajte sa niekoho, kto
stpal na vrchol Mount Everestu. Ke na po prv raz vystpil Hillary, musel v
sebe nhle cti stred. A ak bol niekto po prv raz na mesiaci, musel cti to

ist, nhly stred. Preto m nebezpeenstvo pvab. Vediete auto, idete oraz
rchlej ie, a sa rchlos stane nebezpenou. Potom u nem ete rozm a ,
my lienky sa zastavia. Nem ete snva , nem ete si predstavova . Prtomnos
znehybnie. V takej nebezpenej chvli, ke ka d sekundu m e prs smr , si v
seba zrazu zanete uvedomova stred. Nebezpeenstvo m pvab len preto, e sa
vaka nemu obas ctite v strede.
Nietzsche niekde vyhlasuje, e vojny musia pokraova , lebo len vo vojne bva
vnman "Ja", stred, lebo vojna je nebezpen. A len o zane by smr relna,
ke je blzko, ivot sa stane intenzvnym a vy ste v strede. Kedykovek si
uvedomujete sami seba, spovate vo svojom strede. Ak je to len vplyvom
okolnost, potom vo chvli, ke sa situcia zmen, stred sa rozplynie.
Nesmie to preto by len vplyvom okolnost, mus to nasta zvntra. Preto sa
sna te by bdel pri ka dej be nej innosti. Skste si to pri seden na stolike
- uvedomujte si toho, kto sed. Zatvorte oi, ponorte sa do hbky a vnmajte
sami seba.
Eugen Herrigel/22/ tudoval u zenovho majstra. Tri roky tudoval lukostrebu,
a sa v nej stal majstrom. Dosiahol stopercentn presnos , no majster mu aj tak
stle hovoril: "Pona si dobre, ale to nesta."
"Strieam predsa na sto percent presne", odpovedal Herrigel, "o e te
oakvate? Ako m em s e te alej?"
Hovor sa, e zenov majster odvetil: "Nezaujma ma tvoja streba a presnos ,
zaujma ma ty. Ke p op a tvoj luk, neuvedomuje si sm seba. Ke napna
luk, mus napna aj svoje vedomie. Nevad, ke minie vonkaj ter, nesmie
v ak min vntorn ter, a to ty rob ."
Pre zpadn myse je a k si to predstavi . Vyzer to ako nezmysel.
Onedlho zaal by Herrigel rozarovan a jednho da povedal: "Je to nemo n.
Ke na nieo mierite, muste myslie len na cie a na ter a na v etko ostatn
zabudn ."
Zenov majster ho v ak stle ntil, aby vytvoril druh cie vntri, e p
mus ma dva hroty a mus mieri na vonkaj aj vntorn cie - na "Ja".
Herrigel vyhlsil: "Odchdzam. Pripad mi to nemo n. Ned sa to splni ."
V ten de, ke s rozhodol ods , pri iel sa s majstrom rozli , no majster
prve vyuoval niekoho inho. Tak si sadol a pozeral. Videl ako majster mieri, a
zrazu si zaal uvedomova jeho vedomie s dvoma hrotmi. Herrigel bol s majstrom
tri roky a staral sa len o vlastn vkon a nikdy si prli nev mal toho mu a,
to, o robil. Teraz si to uvedomil. Spontnne pri iel k majstrovi, vzal luk
zamieril na ter a vypustil p. A majster povedal: "Vborne! Po prv raz si to
zvldol. Som astn."
o zvldol? Po prv raz bol vo svojom strede. Bol tam cie, ale aj on prtomn.
Preto nech robte okovek, nemus to by prve lukostreba, v dy bute ako s
dvoma hrotmi - nezabdajte na to, o sa deje vonku, ale ani na to, o sa
odohrva vntri.
Lin- i/23/ raz predn al, ke sa ho ktosi sptal: "Odpovedzte mi len na jedin
otzku: 'Kto som?'". Cel sla stchla. Lin- i zi iel z pdia, pri iel k
ptajcemu sa, pozrel mu do o a povedal: "Ma sa neptaj. Ponor sa hlboko do
vntra a zisti, kto sa to pta, njdi zdroj svojej otzky."
Hovor sa, e mu zatvoril oi, stchol a zrazu bol osvieten. Otvoril oi,
zasmial sa, dotkol sa majstrovch nh a povedal: "Dali ste mi odpove. Kldol
som t otzku ka dmu a dostal som vea odpoved. Ni z nich sa nepotvrdilo, a
vy ste mi dali odpove."
o sa stalo? Mu zatvoril oi a uviedol sa do stredu. Zrazu bol v strede,
zrazu si uvedomil najvntornej ie jadro.
Toto jadro treba objavi a bdel vedomie je metdou na jeho objavenie. m
viac ste nevedom, tm alej ste sami od seba. m ste viac bdelo vedom, tm
bli ie sa dostvate k sebe. Ak je bdelos vedomia dokonal, ste v strede, ke
je slab, ste na okraji a stred je celkom zabudnut. To s dve cesty, ktormi sa

m ete vyda .
M ete s pre od stredu, vtedy mierite k stavu nevedomia - naprklad, ke sa
dvate na film alebo povate hudbu, ale aj ke tate Bhagavadgtu, Bibliu i
Korn a zabudnete na seba.
Nech robte okovek, ke si dok ete na seba spomen , bl ite sa k stredu.
Jednho da sa nhle ocitnete v strede. Mte energiu. T energia je ohom. Cel
ivot, cel existencia je energiou, ohom. Dnes by ju mo no nazvali elektrinou.
Konajte bdelo. Je to dlh a namhav cesta a je a k by bdel o i len na
sekundu, lebo myse sa neustle tla. Nie je to v ak nemo n. Je to nron,
a k, ale nie nemo n. Je to dostupn ka dmu. Treba len silie, maximlne
silie. Ni by sa nemalo vynecha , ni by nemalo zosta nepreskman. Bdelmu
vedomiu by ste mali obetova plne v etko. A vtedy objavte vntorn plame. Je
tam.
Keby niekto hadal, v om sa zhoduj v etky nbo enstv, ktor kedy existovali
i bud existova , na iel by jedin - bdel vedomie.
Je i rozprva prbeh. Pn vekho domu odchdzal a povedal svojim sluhom, aby
boli neustle bdel, lebo sa m e kedykovek vrti . Musia by preto bdel
dvadsa tyri hodn denne.
Pn sa m e vrti kedykovek! Ke je stanoven nejak pevn okamih, m ete
spa . M ete robi okovek a by bdel len v dan dobu. Pn v ak povedal, e sa
m e vrti kedykovek, musia preto bdie vo dne v noci. To je podobenstvo
ivota. lovek mus by bdel nepretr ite. Nevie, kedy nastane nhla udalos .
M e urobi len jedin - by bdel a aka .
Bdel vedomie je technikou, ako sa uvies do stredu, ako dosiahnu vntorn
ohe. Je tam, skrva sa, no mo no ho objavi . A len a ho objavme, budeme
spsobil vstpi do chrmu, skr nie.
M eme sa v ak klama pomocou symbolov. Symboly maj poukazova na hlb ie
skutonosti. Je v ak mo n ich zneu i , aby sme oklamali sami seba. M eme pli
kadidlo, uctieva vonkaj ie predmety a cti sa spokojne, lebo sme nieo
vykonali. M eme sa cti zbo ne bez toho, aby sme sa zbo nmi stali. Prve to
sa deje. udia si myslia, e s zbo n len preto, e bez vntornho oha
uctievaj vonkaj ie symboly.
Idete po ulici a nie ste schopn urobi pr krokov bez toho, aby ste sa
nestali nevedommi. Stle znova na seba zabdate. Zahadte sa do vkladu a
zabudnete na seba. Niekto okolo vs prechdza, vy sa naho pozriete a zabudnete
na seba.
Sna te sa, aj ke spoiatku budete nespe n. Budete zlyhva znova a znova,
ale aj va e nespechy vm bud npomocn. M u vm ukza , ak ste nevedom. Ke
si uvedomte, e ste nevedom, u ste dosiahli urit bdel vedomie. Len o si
blzon uvedom, e je blzon, vydva sa na cestu k zdravmu rozumu.
II. Mnoho chorb, jeden predpis
Sna te sa nehneva , tokokrt ste sa u rozhodli, ale dochdza k tomu stle.
Sna te sa neby chamtiv, ale stle znova padte do pasce. Vysk ali ste v etko
mo n, aby ste sa zmenili, ale nezd sa, e by sa nieo udialo. Ste stle
rovnak.
Ja hovorm, e existuje prost k - bdel vedomie. Nem ete uveri , e by
mohlo pomc len bdel vedomie, ke ni nepomha? Ke bvaj mal, no dok u
otvori aj vek zmok.
Ke sa udia ptali Buddhu: "o mme robi , aby sme sa nehnevali, neboli
chamtiv, posadnut jedlom i sexom?" Buddhova odpove bola v dy rovnak: "Bute
bdel. Vneste do svojho ivota bdel vedomie."
Jeho iak nanda bol zmten. Stle znova poval problmy v etkch mo nch
ud, no recept bol v dy rovnak. Preto sa sptal: "Prichdzaj s rznymi
trpeniami, niekto s chamtivos ou, niekto s jedlom, niekto so sexom a a e te
s msi inm, ale tvoj recept je stle rovnak!?"
Buddha odvetil: "Ich a kosti s rzne rovnako, ako rzni udia mvaj rzne
sny."

Ke dvetisc
mnou a sptaj
sa! Mo no tomu
meditcia - s

ud upadne do spnku, bud ma dvetisc snov. Ke v ak prdu za

sa, ako sa svojho sna zbavi , liek bude v dy rovnak: prebudi
hovori bdel vedomie, sebapozorovanie, sebauvedomovanie alebo
to rzne nzvy toho istho lieku.

Analytik a pozorovate
Zpad pristupuje k problmu tak, e o om rozm a a sna sa njs jeho
priny, vraca sa do jeho minulosti, vytrhn problm aj s koremi na samom
jeho poiatku. Zpadn prstup chce zbavi myse v etkej podmienenosti, opravi
ju, opravi telo, odstrni v etky odtlaky, ktor zostali v mozgu.
Psychoanalza sa vracia do spomienok, pohybuje sa sp . Had, kde je pvod
v ho problmu - i naprklad nevznikol vo vz ahu s matkou pred desiatkami
rokov, ke ste e te boli die a om.
No ani psychoanalza prli nepomha, lebo nejestvuje len jeden, ale miliny
problmov. M ete sa vrti do minulosti jednho problmu, nazrie do histrie
svojho ivota a njs priny. M ete odstrni jeden problm, s ich v ak
miliny. Ke sa zanete zaobera ka dm problmom, aby ste vyrie ili problmy
jednho ivota, budete potrebova miliny ivotov. To je neuskutoniten. A v
ka dom z tch milinov ivotov, v ktorom budete rie i problmy toho jedinho,
bud vznika problmy a ie, a tak stle dokola. Problmy vs bud do seba
za ahova m alej tm viac. To je absurdn!
A rovnak psychoanalytick prstup sa vyu va pre telo: rolfing/24/,
bioenergetika a a ie modely sa sna ia odstrni odtlaky z tela. Op sa
muste vraca do minulosti tela. Na oboch prstupoch, ktor pracuj poda
rovnakej logiky, je jedna vec ist - dan problm pochdza z minulosti, a preto
sa s nm treba nejako vysporiada v minulosti.
Myse loveka sa v dy sna ila o dve nemo n veci. Prvou je nprava minulosti t v ak mo n nie je. Minulos sa odohrala, nem ete sa do nej skutone vrti .
Ke prem ate o svojom nvrate do minulosti, vraciate sa v najlep om prpade do
spomienok na u. Nie je to skuton minulos , len spomienka. Minulos u
nejestvuje, a preto sa ned napravi . To je jeden z neuskutonitench udskch
cieov a lovek pre vemi trpel. Chcete napravi minulos - ako ju m ete
napravi ? Minulos je absoltna. Minulos znamen, e v etky mo nosti uritej
veci s uzavret, uskutonili sa. Teraz u nejestvuj iadne mo nosti, ako
minulos napravi , odini , prerobi . S minulos ou nem ete urobi ni.
A druhou neuskutonitenou predstavou, ktor v dy opantvala udsk myse, je
snaha zaisti si budcnos - to op nie je mo n. Budcnos je nieo, o e te
nenastalo. Nem ete to zaisti . Budcnos je nezaistiten, budcnos je stle
otvoren.
Budcnos je rym potencilom, km nenastane, nem ete si by ist nim.
Jedinm faktom je minulos - odohrala sa. V sasnosti sa s ou u ned ni
robi . lovek stoj v prtomnosti medzi minulos ou a budcnos ou a stle
rozm a o nemo nom. Chce ma zaruen budcnos , zajtraj ok, to v ak nie je
mo n. Nechajte tieto slov vstreba do svojho srdca o najhlb ie: je to
nemo n. Nemrhajte prtomnm okamihom v snahe zaisti si budcnos . Budcnos je
neistota, to je samotn jej podstata. A nepltvajte svojm asom, aby ste sa
obzerali sp . Minulos sa odohrala, je to mtva zle itos . Nem ete s ou ni
urobi . Maximlne ju m ete znova interpretova , to je v etko, minulos zostane
rovnak. No prve to rob psychoanalza.
Psychoanalza a astrolgia - astrolgia sa sna nejako zaisti budcnos ,
psychoanalza sa sna prerobi minulos . Ani jedna z nich nie je vedou. Ani
jedno nie je mo n, no obe maj miliny stpencov, lebo loveku sa to tak pi.
Chce si by ist budcnos ou, preto zjde za astrolgom, porad sa s
I- ingom/25/, alebo nav tvi vykladaa kariet. Existuj tisce spsobov ako sa
da obra a oklama . Potom s udia, ktor tvrdia, e dok u zmeni minulos aj za nimi lovek zjde.
Len o tieto veci odhodte, oslobodte sa od v etkho blznovstva. U
nepotrebujete psychoanalytika ani astrolga. Viete, e minulos skonila a vy

ste s ou hotov, a budcnos e te nenastala, a a nastane - uvidme, teraz sa

ned ni robi . Mohli by ste len nii prtomn okamih, o je jedin skuton
okamih kedy existujete.
Zpad sa stle zaober problmami a tm, ako ich rie i . Zpad berie problmy
v ne. A ke postupujete poda uritej logiky, poda danch predpokladov, vyzer
t logika bezchybne.
Nedvno som tal vtip:
Vek filozof a znmy matematik v jednej osobe let lietadlom. Sed a rozm a
o zva nch matematickch problmoch, ke zrazu kapitn ohlsi: "Omlvame sa,
budeme ma men ie me kanie. Vypadol nm jeden motor a letme len na tri motory."
Za desa mint sa ozve: "Obvam sa, e sa na e me kanie pred i, lebo nm
vypadli a ie dva motory a zostal nm len jeden."
Filozof sa naklon k najbli iemu spolucestujcemu a povie: "Prepna! Ke nm
vypadne aj ten posledn, budeme tu tra cel noc!"
Ke rozm ate v uritej lnii, samotn jej smer vm umo n rzne veci - aj
tie absurdn. Len o beriete udsk problmy v ne, ke zanete o loveku
rozm a ako o problme, prijali ste urit predpoklad, dopustili ste sa prvho
chybnho kroku. M ete sa potom tm smerom vyda a s alej a alej. Je toko
knh a tdi o mysli a psychoanalze. Len o Freud otvoril dvere uritej
logike, t ovldla cel storoie.
Vchod m plne in postoj. Po prv hovor, e iadny problm nie je v ny. V
okamihu ke to poviete, je na dev desiatdev percent po problme. Cel v
nhad na sa zmen. Po druh potom Vchod tvrd, e problm existuje, lebo sa s
nm stoto ujete. Nem ni spolon s minulos ou. To, e sa s nm stoto ujete,
je jedin problm. To je aj k k vyrie eniu v etkch problmov.
Dajme tomu, e ste naprklad prchk. Ak pjdete k psychoanalytikovi, povie
vm: "Vr te sa do minulosti ... ako hnev vznikol? V akch situcich sa stle
viac formoval a odtlal do va ej mysle? Budeme musie v etky tieto odtlaky
odstrni . Budeme musie va u minulos celkom vyisti ."
Ke pjdete k vchodnmu mystikovi, povie vm: "Myslte si, e ste hnev,
ctite sa s tmto hnevom stoto nen - v tom je problm. A sa nabudce zase
nahnevte, bute toho len pozorovateom, svedkom. Nestoto ujte sa s hnevom.
Nehovorte: 'Hnevm sa.' Dvajte sa na, akoby sa odohrval na televznej
obrazovke. Pozerajte na seba, akoby ste sa dvali na niekoho inho."
Ste ist vedomie. Ke sa okolo vs sformuje mrak hnevu, len ho pozorujte a
zostate bdel, aby ste sa s nm nestoto nili. V tomto to je. Len o sa to
naute, u nebudete ma toko "problmov", lebo k, ten ist k, odomkne
v etky zmky. Plat to pre hnev, chamtivos , aj sex. Plat to pre v etko, oho
je schopn udsk myse.
Vchod hovor, aby ste sa jednoducho nestoto ovali. Spomete si - to m na
mysli Gurdijev, ke hovor o uvedomovan si "ja". Pamtajte, e ste len
pozorovatemi, nestrannmi svedkami, bute bdel - to hovor Buddha. Uvedomujte
si, e okolo vs plva mrak. Mo no ten mrak naozaj prichdza z minulosti, no to
je bezvznamn. Mus ma nejak minulos , lebo nem e prs sista-jasna. Mus
vychdza z uritej postupnosti udalost, to v ak nie je podstatn. Nao sa tm
vzru ova ? Prve teraz, v tomto okamihu, sa od neho m ete oddeli . M ete sa od
neho odstrihn , m ete ten most zbra prve teraz.
Nvrat do minulosti vm nepom e. Naprklad pred tridsiatimi rokmi vznikol
hnev a vtedy ste sa s nm stoto nili. Od tej minulosti sa v ak nem ete oddeli
- minulos u neexistuje! M ete sa v ak s ou presta stoto ova teraz, v
tomto okamihu, a cel sled va ich minulch hnevov prestane by va ou sas ou.
Nebudete sa musie vraca a naprva to, o va i rodiia, spolonos a cirkev
vykonali - bolo by to plnm plytvanm vzcnou prtomnos ou. Najprv vm to
niilo mnoho rokov a teraz vm to m znova znii prtomnos ? M ete z toho
jednoducho vykznu rovnako, ako sa had zvlieka z ko e.
Minulos a podmienenos minulos ou existuje - existuje v ak bu v tele alebo v
mozgu. Nejestvuje vo va om bdelom vedom, lebo bdel vedomie nie je mo n
podmieni . Bdel vedomie zostva slobodn, sloboda je jeho najvntornej ou

kvalitou, sloboda je jeho podstatou. M ete to vidie - toko rokov potlania,

toko rokov uritho vzdelvania, no v tejto chvli, ke sa na to dvate, u nie
je bdel vedomie stoto nen. Keby ste sa naozaj stali potlaenmi, kto by si
uvedomoval? Mo nos bdelo si uvedomova by nejestvovala.
Ak dok ete poveda : "Strvil som dvadsa rokov v ialenom vzdelvacom
systme", potom je ist jedna vec: e te nie ste ialen. Systm zlyhal,
nefungoval. Nie ste ialen, lebo dok ete za ialen pova ova cel ten systm.
ialenec nevid, e je ialen. Len zdrav lovek vid, e ide o ialenstvo. Je
treba zdrav rozum, aby ste nazerali na ialenstvo ako na ialenstvo. Tch
dvadsa rokov ialenho systmu zlyhalo. Zlyhalo v etko represvne
podmieovanie. Nemohlo ma spech - spech m len do tej miery, do akej sa s nm
stoto ujete. V ka dom okamihu m ete st bokom - podmieovanie je prtomn,
nehovorm e nie, nie je v ak u sas ou v ho vedomia.
Na bdelom vedom je krsne, e dok e vykznu z ohokovek. Nejestvuj pre
iadne prek ky, iadne hranice. Pred sekundou ste boli Anglianmi, no len o
pochopte nezmyselnos nacionalizmu, o sekundu neskr u Anglianmi nie ste.
Nehovorm, e sa zmen va a biela poko ka, t zostane stle rovnak. Ale u sa
nestoto ujete s jej belos ou, u nie ste proti iernej. Vidte, ak je to
hlpe. Nehovorm, e len o zbadte, e u nie ste Anglianmi, prestanete
hovori po anglicky. Anglitina bude stle vo va ej pamti, ale va e bdel
vedomie vykzlo, stoj na kopci a dva sa do dolia - Anglian teraz le mtvy
v dol, km vy stojte vysoko nad nm, nezvisl, nedotknut.
Cel vchodn metodolgiu mo no zredukova na jedin slovo: pozorovanie. A
cel zpadn metodolgiu mo no zredukova na jedin vec: analyzovanie. Ke
analyzujete, chodte stle dokola. Ke pozorujete, vystpili ste z kruhu.
Analza je zaarovan kruh. Ak ju preskmate naozaj detailne, budete
jednoducho zmten - ako je to mo n? Ak sa naprklad poksite vrti do
minulosti, kde skonte? Kde presne? Ke sa vraciate do minulosti, kedy
naprklad zaala va a sexualita? V trnstich? A to pri la len tak zista-jasna?
Musela sa u chysta v tele - tak e kedy? Ke ste sa narodili? Ale
nepripravovala sa u , ke ste boli e te v matke? Tak e kedy, v okamihu v ho
poatia? E te predtm v ak bola polovica va ej sexuality vyvinut vo vajku
va ej matky a druh v spermii v ho otca. A pokraujte ... kde skonte? Budete
sa musie vrti a k Adamovi a Eve! A dokonca ani tam to nekon. Budete sa
musie vrti a k samotnmu Bohu-Otcovi. Preo vlastne stvoril Adama?
Analza bude v dy poloviat, preto nikdy nikomu skutone nepom e. Nem e
pomc . Trochu vs prispsob va ej realite, to je v etko. Je to urit
prispsobenie sa, pom e vm nepatrne porozumie va im problmom, ich pvodu,
tomu, ako vznikli. A toto nepatrn intelektulne pochopenie vm pom e v tom,
aby ste sa lep ie prispsobili spolonosti. Zostanete v ak tm istm lovekom.
Prostrednctvom analzy nedochdza k transformcii, k radiklnej zmene.
Pozorovanie je revolcia. Je to radiklna premena do samch koreov. Dva
vznikn plne novej udskej bytosti, lebo vyvdza va e vedomie zo v etkho
podmienenia. Podmienenie je v tele a be nej mysli, ale bdel vedomie zostva
nepodmienen. Je ist, v dy ist. Je panensk, jeho panenstvo nemo no
znesvti .
Vchodn prstup vs vedie k tomu, ay ste pamtali na toto panensk bdel
vedomie, na tto istotu, nevinnos . Vchod kladie draz na nebo, Zpad na
mraky. Mraky maj pvod. Ke budete chcie vyptra odkia pochdzaj, budete sa
musie vrti k ocenu, potom k slnenm lom a odparovania vody, k ich
formovaniu, da u, zase odparovaniu, ... a budete chodi dokola v kruhu. Zpadn
prstup vs rob oraz viac v mavmi k mrakom, trochu vm pomha, no neprivdza
vs k uvedomovaniu si v ho najvntornej ieho jadra. Budete si uvedomova svoj
vonkaj okraj, okraj cyklnu, no vy muste njs jeho stred, a to je mo n len
pozorovanm.
Pozorovanie nezmen va u podmienenos , nezmen va e telo. D vm v ak
sksenos , e presahujete telo, v etko podmienenie. A v tej chvli druhho
brehu, v tej chvli transcendencie, nejestvuje iadny problm - pre vs nie.
Potom je to na vs. Ak niekedy budete prahn po problme, m ete vstpi do
tela a mysle, ma problm a te i sa z neho. Ak ho nechcete, m ete zosta mimo.

Problm zostane ako odtlaok v tele a mysli, vy v ak budete bokom a aleko od

neho.
Tak funguje buddha. Aj on pou va naprklad pam , ale nestoto uje sa s ou.
Ja naprklad pou vam re. Ke ju musm pou va , pou vam myse a v etky
odtlaky, ale ako kontinuum, nie som mysou. Je prtomn moje bdel vedomie.
Preto som stle pnom a myse je stle slu obnkom. Ke ju zavolm, prde. Jej
slu by s k dispozcii, nem e v ak vldnu .
Problmy, v etky odtlaky v tele a mysli, teda bud naalej existova , ale len
ako semienko - bud v nich potencilne. Ak sa ctite prli osamelo a chcete
problmy, m ete ich ma . Bud stle k dispozcii, nebude v ak nutn ich ma ,
nebude to nevyhnutn. Bude to va a voba.
Hovorili sme, e lovek m e i dvoma spsobmi: bu zo svojho okraja alebo zo
svojho stredu. Okraj patr egu, stred patr bytiu. Ak ijete v egu, ste v dy vo
vz ahu k okoliu, lebo okraj sa vz ahuje k okoliu. Pozorovanie je technikou, ako
sa uvies do stredu.
iadny v in nie je akciou, ide v dy len o reakciu - reagujete na nieo, o
sa vs stalo. Ke vychdzate z okraja, nekonte, v etko je reakciou, ni
nevychdza z v ho stredu. Istm spsobom ste len otrokmi okolnost. Ni
nerobte, skr ste donten robi .
Zo stredu sa cel situcia plne zmen. Zo stredu zanate kona . Po prv raz
zanate existova nie ako podmienen, ale vlastnm priinenm.
Buddha prechdza dedinou. Niektor udia s vemi pobren jeho uenm.
Ur aj ho, nadvaj mu. Buddha ticho pova a potom povie: "Ak ste skonili,
dovote mi s alej, akaj ma v a ej dedine. Ak e te nieo mte na srdci,
dokonte to, ke pjdem nasp ."
udia odpovedia: "Ur ali sme a, nadvali. Nepovie ni?"
Buddha odvetil: "Dnes u nereagujem. M ete ma ur a , va e iny s va a vec,
ale ja u nereagujem, nem ete ma printi , aby som nieo urobil. U nie som
otrokom, stal sa zo ma slobodn lovek. Konm zo svojho stredu, nie z okraja, a
va e ur ky sa m u dotkn len okraja, nie mjho stredu. Mj stred je v dy
nedotknut."
Vy ste dotknut preto, e iadny stred nemte. Ste len okrajom, stoto ujete
sa s nm. Okraja sa dotkne v etko, v etko o sa stane. Keby ste mali stred,
mohli by ste zosta bokom, nedotknut, mali by ste od seba odstup, odstup od
svojho okraja - bol by odstup medzi vami ("ja") a va m "Ja". A tento odstup
nem e nikto in naru i , lebo nikto nem e prenikn do v ho stredu. Vonkaj
svet sa vs m e dotkn len na okraji.
Preto Buddha hovor: "Dnes som v strede. Predtm by to bolo in. Keby ste ma
boli ur ali, reagoval by som. Dnes u len konm."
Jasne pochopte rozdiel medzi reakciou na nieo a akciou. Milujete niekoho,
lebo niekto miluje vs. Buddha vs tie miluje, no nie preto, e by ste vy
milovali jeho. Na tom mu nezle . Nezle na tom, i ho milujete alebo
nenvidte, miluje vs, lebo je to in, nie reakcia. in vychdza z vs, reakcia
bola od vs vynten. Spoin vo svojom strede znamen, e ste zaali kona
sami.
A e te jedno si pamtajte: ke konte (zo stredu), v in je v dy totlny. Ak
reagujete, nikdy totlny by nem e. Reakcia je v dy iaston, zlomkovit, lebo
ak jednm zo svojho okraja, t.j. ke na nieo reagujem, nem e to by totlne,
lebo do toho nie som zapojen cel. Je do toho zapojen len mj okraj, a preto
to nem e by totlne. Preto, ak milujete zo svojho okraja, nem e by va a
lska nikdy totlna, ale v dy je len iaston. A to znamen vea, lebo ak bude
lska iaston, zvy n priestor bude vypa jej protipl, nenvis . Ak bude
iaston va a lskavos , zvy n priestor vypln krutos . Ak bude iaston va a
dobrota, o vypln zvy ok? Ak bude iaston v Boh, budete na vyplnenie zvy ku
potrebova diabla.
To znamen, e iaston in si bude zkonite odporova , bude v rozpore sm so
sebou. Modern psycholgia hovor, e milujete i nenvidte zrove. Va a myse
je oboj iveln, protichodn, lebo ten ist predmet milujete i nenvidte. A ak

je prtomn lska i nenvis , bude prtomn aj zmtok, jedovat zmtok. Va a

lskavos sa prelna s krutos ou, dobroinnos so zlodejstvom a z va ej modlitby
sa stva druh nsilia. Aj ke sa budete sna i by na okraji svt, va a svtos
bude nutne podfarben hriechom. Na okraji bude v etko protichodn.
Va e iny s totlne len vtedy, ke konte zo stredu. A ke je in totlny, m
svoju krsu. Ke je totlny, deje sa okamih o okamih (ka d okamih je novm
uvedomovanm si prtomnm okamihom bez vz ahu k minulmu; vytvraj svisl
vedomie "teraz"). Ke je totlny, nenesiete si spomienky - nemuste! Ak je len
iaston, je rozptlen, pokrauje.
Naprklad jete. Ke budete jes iastone, budete po zjeden svojho skutonho
jedla jes alej v mysli. Va e jedenie bude pokraova . Len totlna udalos m e
ma poiatok a koniec. iaston udalos je len nepretr itm sledom bez poiatku
a konca. Ste doma, ale priniesli ste si so sebou obchod i trhovisko. Ste v
obchode, ale priniesli ste si so sebou domov i domce problmy. Ani v jedinom
okamihu nie ste a nikdy nem ete by totlni, lebo stle toho toko so sebou
vlite. Je to archa, merav archa v mysli i na srdci.
Totlny in m zaiatok a koniec. Je atomick, nejde o sled udalost. Udeje
sa, a viac tu nie je. Ste od neho celkom oprosten. V opanom prpade lovek
pokrauje len vo vychodench koajch, myse sa stva zabehanou. Pohybuje sa
stle dokola, v zaarovanom kruhu. Preto e minulos nikdy neskonila, prechdza
do prtomnosti, pokrauje a prelna sa s budcnos ou.
Takto si iaston, be n, okrajov myse, vlastne so sebou nesie svoju
minulos - a minulos je obrovsk! Minulos je obrovsk aj vtedy, ke neberiete
do vahy minul ivoty. Roky ndhernch i neprjemnch sksenost, ale
sksenost neukonench - ni nie je ukonen, preto so sebou neustle vlite
niekokoron minulos , ktor je u mtva. Tto mtva minulos sa vrhne na
jedin okamih prtomnosti - a samozrejme ho zabije!
Ale takto nem ete i . S tou minulos ou na chrbte sa i ned. Ka d prtomn
okamih je tak nov a jemn, e ho tento mtvy balvan zabije. Va a minulos
zabja va u prtomnos , a len o je prtomnos mtva, stva sa sas ou v ho
bremena. Km prtomnos ije, nie je va ou sastou, tou sa stva a vo chvli,
ke zomrie, ke ju zabije va a mtva minulos . Tak to je.
Len o zanete kona zo svojho stredu, ka d v in je totlny, atomick,
ucelen. Udeje sa a viac tu nie je. Ste od neho celkom osloboden. M ete sa
pohybova bez bremena, neza a en. A vtedy m ete i v novom okamihu, ktor
existuje neustle - a to tak, e k nemu pristupujete nanovo. Nanovo k nemu v ak
m ete pristupova len vtedy, ke so sebou nevleiete iadnu minulos .
A minulos so sebou budete musie vli , ak bude nedokonen - lebo myse m
sklon v etko dokonova . Ak poas da nieo zostane nedokonen, budete o tom v
noci snva . V okamihu, ke sa to zav i, myse sa od toho oslobod. Dovtedy sa
k tomu myse bude musie neustle vraca .
V etko o robte - lska, sex, priatestvo - v etko je nedokonen. A km
zostvate na okraji, nem ete to urobi totlnym. Ako teda spoin vo svojom
strede? Ako dosiahnu tento stred, aby ste neboli na okraji? Tou technikou je
pozorovanie.
Pozorovanie je nanajv dle it. Existuj stovky technk, ako sa dosta do
stredu, ale pozorovanie bude nutne zkladnou sas ou ka dej z nich. No nie je
len technikou.
Hoci o pozorovan sa d hovori ako o istej technike, naprklad Jiddu
Kri namurti o om takto hovor, je to, ako hovori o duchu bez tela - nem ete
ho cti , nem ete ho vidie . Duch je prtomn vo v etkom a mo no ho cti prve
prostrednctvom tela. Pritom, samozrejme, duch nie je telom. Ka d technika je
len telom, du ou je pozorovanie. Nem ete hovori o pozorovan, ktor je
nezvisl na akomkovek tele, akejkovek hmote. Vtedy sa stva celkom
abstraktnm. Preto, hoci Kri namurti predn al bez prestvky pol storoia,
v etko o hovor je tak ist, odtelesnen, e si lovek mysl, e rozumie, ale
jeho porozumenie je len koncepciou.
V tomto svete neexistuje ni vo forme istho ducha. V etko existuje v tele.
Pozorovanie je du ou v etkch duchovnch technk a v etky techniky s len
rznymi telami.

Preto najprv musme pochopi , o pozorovanie je, a potom ho m eme pochopi

prostrednctvom nejakho tela, nejakej techniky.
Poznme myslenie, a lovek preto mus zaa od myslenia, aby spoznal, o
znamen pozorovanie. Mus zaa od toho, o pozn. Myslenie poznme - myslenie
znamen posudzovanie, hodnotenie, kategorizovanie. Nieo vidte a posudzujete.
Uvidte kvet a bu poviete, e je pekn, alebo poviete, e pekn nie je.
Zaujete piese, a bu sa vm pi alebo nie. Bu nieo uznvate (prijmate),
alebo to zavrhujete (odmietate). Myslenie je posudzovanie - v okamihu, ke ste
zaali myslie , zaali ste posudzova .
Ak nemte posudzova , potom je myslenie nemo n, vtedy m ete len zosta
bdel, rozm a nem ete. Majme kvet a ja vm poviem: "Pozrite na, ale
nerozm ajte." o urobte? Ke nie je dovolen myslenie, o m ete robi ?
M ete len pozorova , m ete len by bdel. M ete si kvet len uvedomova .
M ete sa len k skutonosti postavi elom - je tu kvet. Vtedy sa s nm m ete
stretn . Ke nie je dovolen myslenie, nem ete poveda : "Je pekn. Nie je
pekn. Je zvl tny, tak som e te nevidel." Nem ete poveda vbec ni. (Dokonca
ani len si uvedomi : "kvet je tam a ja som tu.") Slov sa nedaj pou i , lebo
ka d slovo v sebe nesie hodnotenie. Ka d slovo je sdom. Re je za a en
posudzovanm. Re nikdy nem e by nestrann. Len o ste pou ili slovo, vyniesli
ste sd.
Ak ste prtomn bez myslenia, ak na nieo len pozerte, je to pozorovanie.
Pozorovanie teda znamen pasvne uvedomovanie si. Myslenie je aktvne, nieo
robte. Nech vidte okovek, nieo s tm robte. Nie ste pasvni, nie ste len
zrkadlom. A len o nieo robte, potom ste t vec zmenili.
Vidm kvet a poviem: "Je pekn." - zmenil som ho. osi som na uvalil. Nech je
ten kvet mkovek, pre ma je to teraz kvet plus mj pocit jeho krsy. Teraz je
ten kvet vzdialen. Stoj medzi nami mj pocit z posdenia, moje hodnotenie jeho
krsy. U pre ma nie je rovnak, jeho kvalita sa zmenila. Vstpil som do - mj
sd prenikol do skutonosti. Viac ne skutonos je to teraz fikcia.
Pocit, e ten kvet je pekn, nepatr jemu, ale mne. Vstpil som do
skutonosti. Skutonos u nie je panensk, po pinil som ju. Moja myse sa teraz
stala jej as ou. Poveda , e sa moja mysel stala jej as ou znamen, e sa jej
as ou stala moja minulos . Ak toti poviem: "Tento kvet je pekn", znamen to,
e som ho ohodnotil na zklade svojej minulej znalosti. Ako m ete poveda , e
tento kvet je pekn? Vaka svojim minulm sksenostiam, minulho pochopenia
toho, e nieo tak je pekn - ohodnotili ste ho v slade so svojou minulos ou.
Myse predstavuje va u minulos , va e spomienky. Minulos vstpila do
prtomnosti. Zniili ste panensk skutonos a teraz je pokriven. Kvet u
nejestvuje - kvet ako realita sama osebe u nejestvuje. Zneistili ste ju,
zniili. Va a minulos sa postavila medzi vs. Interpretovali ste - to je
myslenie. Myslie znamen vn a minulos do prtomnej skutonosti.
Preto vs myslenie nem e nikdy dovies k pravde, lebo pravda je panensk a je
nutn k nej pristupova v jej dokonalej istote. Len o so sebou prinesiete
minulos , nite ju. Potom ide o interpretciu, nie o realizciu skutonosti.
Prekrtili ste ju, nepo kvrnenos sa stratila.
Myslie znamen prin a minulos do prtomnosti. Pozorovanie znamen
neexistenciu minulosti, to, e jestvuje len prtomnos .
Pozorovanie je pasvne. Ni nerobte, len ste! Len ste prtomn. Kvet je
prtomn, vy ste prtomn - vtedy jestvuje vz ah pozorovania. Ak je prtomn
kvet a namiesto vs cel va a minulos , ide o vz ah myslenia. Vn ate myse do
prtomnosti. No len o minulos prenikne do prtomnosti, prtomnos ste celkom
preme kali. Ke poviete: "Tento kvet je ndhern", stala sa z toho naozaj
minulos , ide u o minul sksenos . Uvideli ste, posdili ste.
Pozorovanie je v dy prtomnos - to, o je. Preto ak stle myslte, nikdy
nespoznte, o je pozorovanie. Zaa pozorova znamen presta myslie .
Pozorovanie je zastavenie my lienok.
o teda robi ? Myslenie je n dlhodob zvyk. Stala sa z neho automatick,
mechanick zle itos . Nie je to tak, e by ste rozm ali vy. V sasnosti to
nie je va e rozhodnutie, je to mechanick zvyk - nedok ete robi ni in. Len
o je prtomn kvet, spust sa myslenie. Nemme iadne neverblne sksenosti,

len mal deti ich maj. Neverblna sksenos je ozajstn sksenos . Verbalizova
znamen od sksenosti uteka .
Len o poviem, e je kvet pekn, kvet predo mnou zmizne. Teraz sa zaoberm
svojou mysou, nie kvetom. Zaoberm sa predstavou kvetu vo svojej mysli, nie
kvetom samm. Kvet je teraz obrazom v mysli, my lienkou v mysli, m em ho
porovnva so svojimi minulmi sksenos ami a posudzova ho. U v ak nejestvuje.
Ke odievate veci do slov, ste pred sksenos ami uzavret. Ke ste bdel bez
slov, ste otvoren, zraniten. Pozorovanie predstavuje neustle otvranie sa
sksenostiam, iadne uzatvranie.
o robi ? Tento mechanick zvyk tzv. myslenia (verbalizovania) je treba nejako
zmeni . Preto sa sna te v etko o robte, robi bez slov. Je to a k, namhav
a spoiatku to vyzer plne nemo n. Ale nemo n to nie je - je to len a k.
Idete po ulici, bez slov. Ke len idete, hoci len niekoko seknd, uzriete in
svet - svet bez slov, skuton svet, nie svet mysle, ktor v sebe lovek
stvoril.
Ktosi sa sptal majstra Bokud u (vek zenov majster): "Ak je va a cesta?"
Bokud u odvetil: "Moja cesta je vemi prost - ke mm hlad jem. Ke som
ospal, spm."
Ptajci sa bol zmten a povedal: "Ja tie jem a tie spm, ka d to rob."
Bokud u odpovedal: "Ke je ty, rob v etko mo n, len neje . A ke sp ,
rob v etko mo n, len nesp . Ke jem ja, tak len jem. Ke spm, tak len spm.
Ka d in je totlny."
Ak ste bez slov, ka d in sa stva totlnym. Preto, ke naprklad jete,
sna te sa jes bez akejkovek verbalizcie v mysli, bez rozm ania. Len jedzte,
a vtedy sa jedenie stane meditciou - lebo ke jete bez slov, stanete sa
pozorovatemi.
Ak verbalizujete, stanete sa myslitemi. Ak ste bez slov, automaticky budete
pozorovatemi. Sna te sa teda v etko vykonva bez slov - ticho chote, jedzte,
kpte sa alebo sete. Len sete, state sa sedenm. Nerozm ajte. Tak sa aj
prost sedenie i chdza stane meditciou.
Zase ktosi po iadal Bokud u: "Dajte mi nejak meditan techniku."
Bokud a povedal: "M em ti da techniku, ale nebude schopn meditova , lebo
dok e vykonva techniku len s mysou, ktor hovor."
Va e prsty sa m u posva po ru enci, no stle m ete rozm a . Ak sa va e
prsty pohybuj po ru enci bez rozm ania, stva sa z toho meditcia. Potom
naozaj nie je potrebn iadna technika. Cel ivot je technikou.
Bokud u teda povedal: "Bude lep ie, ke bude so mnou a bude sa na ma dva .
Neptaj sa na metdu, len ma pozoruj a spozn ."
Ten chudk sa dval sedem dn. Bol stle zmtenej . Po siedmich doch
povedal: "Ke som pri iel, bol som menej zmten ne teraz. Sedem dn som sa na
vs stle dval - o som mal vidie ?"
Bokud u odpovedal: "Potom si sa nedval. Ke chodm, tak len chodm - videl si
to? Ke si mi rno priniesol aj, len som ho vzal a vypil - len vypil, dval si
sa? Nejestvuje iadny Bokud u - len pitie aju. Dval si sa? Ak si sa dval,
potom si musel cti , e Bokud u nejestvuje."
Toto je vemi jemn - ak je toti prtomn mysliaci, je prtomn ego. Potom
ste Bokud om alebo niekm inm. Ak je v ak prtomn len innos bez slov, bez
myslenia, potom ego nejestvuje. Preto Bokud u hovori: "Naozaj si sa dval?
Bokud u nejestvoval - len pitie aju, prechdzka v zhrade, ..." Nahromaden
my lienky, nav en spomienky vytvraj pocit ega ("ja"), toho, e ste.
Urobte nasledovn pokus: odstrihnite od seba cel svoju minulos - v etky
spomienky. Neviete, kto s va i rodiia, neviete, ku komu patrte - k akej
krajine, nbo enstvu, rase. Neviete, kde ste chodili do koly, i ste vbec
chodili do koly. Jednoducho odstrihnite cel minulos - a skste si poveda ,
kto ste. Nedok ete si spomen , kto ste! Oividne ste - ale kto? V tej chvli
nedok ete vnma nejak "ja".

Ego je len nahromadenou minulos ou. Ego je va imi zhustenmi,

skry talizovanmi my lienkami.
Preto Bokud u hovori: "Ak si sa dval, ja som nejestvoval. Existovalo pitie
aju, ale nie ten, kto pije. Existovalo prechdzanie sa v zhrade, ale nie ten,
kto sa prechdza. Existovala innos , ale nie ten, kto ju konal."
Pri pozorovan nejestvuje iadny pocit "ja", pri myslen no. Ak s teda tzv.
myslitelia hlboko zakorenen vo svojich egch, nie je to nhoda. Umelci,
myslitelia, filozofi, uenci - ak s egoistick, nie je to nhodou. m viac
mte my lienok, tm v ie mte ego.
Pri pozorovan ego nejestvuje. No k tomu dochdza len vtedy, ke dok ete
prekona re. Re je prek kou. Re je potrebn na komunikciu s ostatnmi, nie
na komunikciu so sebou. Je to u iton nstroj, vlastne naju itonej nstroj.
Len vaka rei mohol lovek vytvori spolonos , svet. Kvli rei v ak zabudol
na seba.
Re je na m svetom. Ke na okamih lovek zabudne na re, o zostane? Kultra,
spolonos , hinduizmus, kres anstvo, komunizmus - o zostane? Nezostane ni.
Sta, aby sme len z existencie vyali jazyk, a cel udstvo so svojou kultrou,
civilizciou, vedou, nbo enstvami a filozofiou sa rozplynie.
Re je komunikciou s ostatnmi, len komunikciou. Je u iton, ale
nebezpen, lebo v dy, ke je nejak nstroj u iton, je v rovnakej miere aj
nebezpen. Nebezpeenstvo rei spova v tom, e m viac sa k nej myse
uchyuje, tm viac sa vzauje od stredu. lovek preto potrebuje jemn rovnovhu
a jemn majstrovstvo, aby sa dokzal k rei uchyova , ale aj ju op a ,
odchdza od nej.
Slov predstavuj myse, pozorovanie znamen odchod od rei, predstavuje stav
ne-mysle, nemyslenia. Vysk ajte si to! Je to silie na dlh dobu a ni sa ned
predvda . Skste to v ak a vaka siliu za ijete chvle, ke re zrazu zmizne.
A vtedy sa otvor nov dimenzia. Uvedomte si odli n svet, svet simultnnosti,
svet "tu a teraz", svet ne-mysle, svet skutonosti.
Re sa mus strati . Preto sa sna te vykonva be n innosti a pohyby tela
bez rei. Buddha tto techniku pou val na pozorovanie dychu. Hovorieval svojim
iakom, aby pozorovali dych - len pozorovali ka d ndych a vdych. Aby ho len
pre vali - bez slov. Vnmajte svoj ndych, pohybujte sa s nm, nechajte svoje
bdel vedomie, aby sa s nm ponorilo do hbky. A potom ho nechajte vyjs .
Neustle sledujte svoj dych. Bute bdel!
Buddha vraj povedal: "Nepremrnite ani jedin dych. Ak preme kte jedin dych
fyziologicky, budete mtvi, a ak preme kte jedin dych vo vedom, uteie vm
stred, budete mtvi vntorne." Buddha hlsal: "Dych je nutn pre ivot tela a
vedomie dychu je nutn pre ivot vntornho stredu."
Dchajte a bute bdel! A ak sa sna te uvedomova si svoj dych, nem ete
myslie , lebo myse nedok e naraz myslie aj pozorova , nedok e robi dve veci
sasne. Pozorovanie je jav diametrlne odli n od myslenia, preto nem ete
vykonva oboje. Rovnako ako nem ete by sasne iv aj mtvi, rovnako
nem ete sasne spa i by hore, nem ete sasne ani myslie a pozorova .
Nieo pozorujte - a myslenie sa zastav. Zanite myslie - a pozorovanie zmizne.
Pozorovnaie je pasvnym bdelm vedomm bez akejkovek vntornej innosti.
Samotn bdel vedomie je innos ou.
Raz bol Mula Nasredin vemi ustaran, vemi zamyslen. Ka d, kto mu pozrel do
tvre, mohol pozorova , e sa strca v my lienkach, e je napt a sken.
Jeho ena sa zaala znepokojova : "o ti je, Nasredin? Na o mysl ? o a
trpi, preo si tak ustaran?"
Mula otvoril oi a povedal: "Mm ten najvy problm. Rozm am o tom, e ke
zomriem, ako spoznm, e som mtvy? Nepoznm smr , lebo nieo pozna znamen, e
si to spoznal u predtm. Vidm a a viem, e si to ty, lebo a poznm. Smr
e te nepoznm, a a prde, ako ju spoznm? To ma vemi trpi. A budem mtvy,
nebudem sa mc nikoho spta , nebudem mc pozrie do iadneho psma, nepom e
mi iadny uite."
Jeho ena sa zasmiala a povedala: "Trpi sa zbytone. Ke prde smr , ka d
to okam ite spozn. A si pre teba prde smr , bude studen ako ad."

Mulovi sa uavilo, lebo teraz mal v urit vodtko, k.

Za dva i tri mesiace rbal v lese drevo. Bolo chladn rno a v etko bolo
studen. Zrazu poctil svoje studen ruky a spomenul si. Povedal: "Dobre!
Prichdza smr , som aleko od domova a nem em o tom nikomu poveda . o mm
teraz robi ? Zabudol som sa spta eny."
Potom si ale spomenul. Videl u vea mtvych, a tak si pomyslel: "Je dobr si
ahn ". V etci mtvi, o videl, le ali, tak si ahol tie . Samozrejme, e bol
e te viac studen, bola mu e te v ia zima - naozaj si preho prichdzala smr .
Jeho somr odpoval veda stromu. Dva vlky, ktor si mysleli, e je Mula mtvy,
napadli somra. Mula otvoril oi, uvidel to a pomyslel si: "Keby som il, to by
ste si k mjmu somrovi dovoli nemohli. Ale mtvi nem u ni robi . Mtvi m u
len pozorova ."
Ak pre svoju minulos zomriete, ak pre u zomriete dokonale, potom m ete len
pozorova . o in m ete robi ? Pozorova znamen zomrie pre svoju minulos pre spomienky, my lienky, pre v etko. o potom v prtomnom okamihu m ete
urobi ? M ete len pozorova . Nem ete posudzova , lebo posudzova je mo n len
na zklade minulch sksenost. Nem ete hodnoti , lebo hodnoti m ete len na
zklade minulho hodnotenia. Nem ete rozm a , lebo rozm a je mo n len
vtedy, ke je prtomn minulos , ke ju vnesiete do prtomnosti. o teda m ete
robi ? M ete pozorova .
V starch sanskrtskch textoch je uite oznaovan ako smr - rja mrtju. V
Katha upani ade je Naiktas poslan do uenia za Jamom, bohom smrti. A ke
Jama, boh smrti, Naiktasa pok a: "Vezmi si krovstvo, bohatstvo, slony,
kone, ...", Naiktas hovor: "Pri iel som, aby som sa dozvedel, o je smr ,
lebo km nebudem vedie o je smr , nebudem vedie , o je ivot."
Preto bol uite v dvnych dobch pova ovan za toho, kto sa m e pre iaka
sta smr ou - toho, kto vm m e pomc zomrie , aby ste sa mohli znova zrodi .
Nikodm sa ptal Je i a: "Ako dosiahnem Bo ie krovstvo?" Je i odvetil: "Km
niekto najprv nezomrie, nem e dosiahnu ni. Km sa niekto znova nezrod,
nem e dosiahnu ni."
A toto znovuzrodenie nie je udalos , je to neustly proces. lovek sa mus v
ka dom okamihu rodi znova. Nie je to tak, e by ste sa raz znovuzrodili a
odvtedy to bolo v poriadku a vybaven. ivot je neustle rodenie a aj smr je
nepretr it. Raz muste zomrie (pre minulos ), lebo ste e te vbec ne ili (v
prtomnosti). Ke (u ) ijete, potom budete musie zomiera v ka dom okamihu zomiera pre minulos , nech bola akkovek, rajom i peklom. Zomrite pre
minulos a bute nov, mlad (zanajci, neza a en) a znova sa zrote do
prtomnho okamihu.
Naptie a uvonenie
Hypnotizri objavili zkladn zkon, ktor volaj zkonom obrtenho inku.
Ak sa o nieo budete usilovne sna i bez toho, aby ste rozumeli princpu,
vsledkom bude prav opak.
Je to, ako ke sa ute jazdi na bicykli. Skoro rno idete po pokojnej ulici,
iadna premvka, a veda cesty uvidte ptnk. Len si tam stoj. Cesta je
irok, ptnk mal, ale vy dostanete obavy: o ke prdete prve k tomu ptnku
a vrazte do. V tej chvli zabudnete na iroknsku cestu. Aj keby ste i li so
zaviazanmi oami, nie je pravdepodobn, e by ste do toho ptnka narazili. S
otvorenmi oami v ak cel cesta upad do zabudnutia. Zaali ste sa sstreova ,
ptnk pri ahuje va u pozornos . Mte vek strach, chcete sa ptnku vyhn .
Zabudli ste, e idete na bicykli, zabudli ste na v etko. Zaujma vs len to, ako
sa vyhn ptnku.
Zr ka je v tej chvli nevyhnutn, do ptnka zkonite narazte. A potom sa
budete udova : "Tak som sa sna il do neho nevrazi ." To, e ste do narazili je
v skutonosti kvli tomu, e ste sa tak sna ili. m viac sa pribli ujete, tm
viac sa sna te vyhn . Ale m viac sa sna te vyhn , tm viac sa na ptnk
sstredte. Ptnk zska magick pr a livos , hypnotizuje vs. Stva sa z neho
magnet.

To je zkladn ivotn zkon. Vek mno stvo ud sa sna vyhn mnohm

veciam a tie veci sa ich zmocuj. Ke sa sna te, nem ete sa tomu vyhn . To
nie je spsob, ako sa tomu vyhn .
Bute uvonen. Nesna te sa vyvja prli n silie, lebo bdelos m ete
dosiahnu len uvonenm, nie prostrednctvom usilovnej snahy. Bute pokojn a
tich.
o je va e naptie? Je to va e stoto nenie sa s rznymi my lienkami,
predstavami, obavami - zo smrti, straty, padku koruny, so v etkmi mo nmi
strachmi. To je va e naptie, ktor ovplyvuje aj va e telo. Aj to sa stva
naptm, lebo telo a myse nie s dve oddelen veci. Telo a myse s jednm
systmom, preto ak sa dostane do naptia myse, stane sa naptm aj telo.
M ete zaa s bdelm vedomm. Bdel vedomie vs potom odvedie od be nej mysle
a stoto nenia s ou. Telo sa zane prirodzene uvoova . U nie ste priptan a
naptie vo svetle bdelho vedomia nem e existova .
M ete zaat aj z druhho konca. Len sa uvonite, nechajte v etko naptie
ods , a ke sa uvonte, budete prekvapen, e vo vs vznik bdel vedomie. Je
to neoddeliten. Km v ak budete mc zaa s relaxciou, ktor vs privedie k
bdelmu vedomiu, budete musie uvoni naptie mysle i tela. Zana od bdelho
vedomia je jednoduch ie. Zana relaxciou je trochu a ie, lebo aj silie o
uvonenie vytvra ist naptie.
Existuje jedna americk kniha - ak chcete njs nejak hlpe knihy, Amerika je
tm pravm miestom. Ke som uvidel nzov tej knihy, nechcel som tomu veri . Vol
sa: Muste sa uvoni . Ale ak je tam 'muste', ako sa m ete uvoni ? 'Muste'
vs urob naptmi. Samotn to slovo okam ite vytvra naptie. 'Muste'je ako
Bo ie prikzanie. Ten lovek, o napsal t knihu, asi nevie ni o uvonen a
jeho zlo itosti.
Na Vchode sme nikdy nezanali s meditciou od uvoovania. Zanali sme od
bdelho vedomia. Uvonenie potom prde samo, nemuste si ho prinies . Ak si ho
muste prinies , bude prtomn urit naptie. Uvonenie by malo prs samo od
seba. Len vtedy to bude skuton uvonenie.
Ak v ak chcete, m ete zaa aj od relaxcie, len to nesk ajte poda
americkch radcov. Ke sa jedn o zmysel z itkov vntornho sveta, je Amerika
tm najmenej vyspelm miestom na Zemi. Eurpa je o osi vyspelej ia, no Vchod
hadal vntorn "Ja" tisce rokov. Amerika je star len p storo, a p
storo nie je v ivote nroda nim, preto Amerika predstavuje pre svet to
najv ie nebezpeenstvo - atmov zbrane v rukch det. Rusko sa bude chova
rozumnej ie, lebo je to starobyl krajina, ktor pre la v etkmi sksenos ami
dlhej minulosti. Amerika nem minulos . Ka d pozn meno svojho otca, praotca,
prapraotca. Tam ich rodokme kon. Amerika je len die a, vlastne ani nie die a,
je e te len v maternici. V porovnan s krajinami ako India alebo na, bola
Amerika prve poat. Je nebezpen da takm uom atmov zbrane.
Existuj politick, nbo ensk, spoloensk a ekonomick problmy a v etky tie
problmy vs muia. Zana relaxciou je a k, preto sme to na Vchode
nerobili. Ak v ak chcete, potom mm ist predstavu, ako by ste mali zaa .
Pracoval som s umi so Zpadu a uvedomil som si, e sa l ia, e nepoznaj
vchodn prd bdelho vedomia. Vychdzaj z inej tradcie, ktor iadne bdel
vedomie nepoznala.
Hlavne pre ud zo Zpadu som vytvoril meditcie, ako je dynamick
meditcia/26/ alebo gibberish/27/. Ak chcete zaa od relaxcie, potom je
potrebn vykonva tieto meditcie ako prv. Odstrnia z va ej mysle a tela
v etko naptie a relaxcia je potom ahk. Netu te, koko toho v sebe dr te,
ani e je to prinou v ho naptia.
Je a k vykonva meditciu gibberish v meste, lebo by susedia zo aleli.
Zan vola polciu a s a ova sa, e im nite ivot. Netu ia, e keby sa doma
pridali, vystpili by zo ialenstva, v ktorom ij. Oni si v ak svoje ialenstvo
ani neuvedomuj. Meditcia gibberish toti spova v tom, e ka d m dovolen
nahlas hovori , o mu prde na um. Bola vek zbava pova , ak nezmysly a
absurdnosti udia hovoria - bol som toti jedinm divkom. Neboli dan iadne
in obmedzenia, len e sa nesmeli dotkn nikoho inho. In mohli robi , o
chceli. A udia robili v etko mo n. Niekto stl na hlave, niekto zo seba strhol

v etko obleenie a cel hodinu pobiehal okolo nah.

Ist mu predo mnou sedval ka d de, a len o zaala meditcia, najprv sa
usmial u len nad predstavou, o sa chyst robi . Potom zdvihol svoj telefn a
predval a nakupoval akcie - cel hodinu bol na telefne. Ktikom oka ma
pozoroval, ale vyhbal som sa pohadu naho, aby som mu nenaru oval meditciu.
V etci robili preudesn veci, ktor v sebe dr ali. Na konci meditcie bolo
vyhradench desa min na relaxciu, a v tch desiatich mintach ste mohli
vidie ud pada na zem - bez akhokovek silia, lebo boli plne vyerpan.
Preto e zo seba vyhdzali v etky smeti, mali urit istotu a relaxovali.
udia za mnou prichdzali a hovorili: "Pred te tch desa mint, lebo za cel
ivot sme neza ili tak uvonenie, tak rados . Nikdy sme si nemysleli, e by
sme niekedy pochopili, o je bdel vedomie, ale ctili sme, e prichdza."
Ke teda chcete zaa s relaxciou, prejdite najprv procesom katarzie dynamickou meditciou alebo gibberish.
Mo no neviete, odkia slovo gibberish pochdza. Pochdza od sufistickho
mystika D abbara. Bola to jeho jedin meditcia. Ka dmu, kto pri iel, povedal:
"Posa sa a zani." A udia vedeli, o m na mysli. Nikdy nehovoril, nikdy
nepredn al, len vyuoval gibberish.
Raz za as predviedol uom mal uk ku. Pol hodiny vykladal najrznej ie
nezmysly v jazyku, ktormu nikto nerozumel. Vlastne to nebol jazyk, vykladal
uom, o mu pri lo na myse. To bolo jeho jedin uenie - a tomu, kto ho
pochopil, jednoducho povedal: "Posa sa a zani."
D abbar v ak mnohm uom pomohol celkom sa st i . Ako dlho dok ete
pokraova ? - a sa myse vyprzdni. Pomaly, pomaliky, hlbok niota ... a v
tej niote plame bdelho vedomia. Je prtomn stle, obklopen va m drmolenm
(mysle). To drmolenie je treba odstrni , je to v jed.
To ist plat pre telo, lebo aj va e telo m v sebe naptie. Zanite vykonva
akkovek pohyby, ktor chcete robi . Nemali by ste ho regulova . Ak chce
tancova , beha , skka , va sa po zemi, tak by ste to nemali 'robi ', ale mu
to jednoducho dovoli . Povedzte telu: "Si von, rob o chce ", a budete
prekvapen: "Panebo e! Telo chcelo robi to v etko a ja som to potlal, a to
bolo to naptie."
Zana od bdelho vedomia v ak je ovea ah ie. Hlavne pre tch, ktor s
schopn porozumie procesu uvoovania, o je vemi jednoduch. Cel de ho
pou vate v s spojitosti s predmetmi, autami, dopravou - pre vate ho predsa v
mestskej premvke! A t je absoltne ialen.
Pre pr dami som tal o Atnach. Vlda tam usporiadala t denn s a pre
vodiov taxkov. Traja taxikri, ktor bud najlep ie dodr iava pravidl
premvky, mali by ocenen. V celch Atnach v ak nemohli njs ani jednho
takho taxikra! A ku koncu na li jednho, ktor jazdil poda pravidiel, a u
sa nhlili k nemu s trofejou. Ke v ak ten zbadal, e sa k nemu bl i polcia,
odfral na erven! Kto stoj o zbyton problmy? A tak sa ocenenia nerozdali a
Atny si ij veselo alej ako v dy.
Pou vate bdel vedomie bez toho, aby ste si to uvedomovali, ale len v
svislosti s vonkaj mi objektami.
Rovnak vedomie muste pou i aj pre "vntorn premvku". Len o zatvorte
oi, uvidte premvku my lienok, emci, snov a predstv. Okolo vs sa zane
miha v etko mo n. Robte vo vntornom svete presne to ist o robte vo
vonkaj om, a stanete sa pozorovatemi, svedkami. A by pozorovateom je tak
obrovsk, tak nadprirodzen rados , e len o ju raz za ijete, budete sa tomu
chcie venova oraz viac.
Nie je to otzka nejakej meditanej polohy, nie je to spojen so iadnym
chrmom, kostolom i synaggou. Ke sedte v autobuse alebo vo vlaku a nemte o
robi , len zatvorte oi. Ochrni vs to pred navou z hadenia von a poskytne
vm to dostatok asu, aby ste pozorovali sami seba. Tak chvle sa stan
chvami najndhernej ch z itkov. A ako bude bdel vedomie pomaliky rs ,
cel va a osobnos sa zane meni . Od nevedomia k bdelmu vedomiu je veliknsky
skok.

Myse a meditcia
Ke je myse bez my lienok, je to meditcia.
Myse je bez my lienok v dvoch stavoch - bu v hlbokom spnku, alebo v
meditcii. Ak ste bdel a my lienky zmizn, ide o meditciu. Ak sa my lienky
vytratia a vy si prestanete uvedomova , ide o hlbok spnok.
Hlbok spnok a meditcia maj nieo spolon a nieo rozdielne. Spolon je,
e v oboch tchto stavoch my lienky mizn. Rozdielom je, e v hlbokom spnku sa
strca aj vedomie, v meditcii zostva. Hlbok spnok plus bdel vedomie sa teda
rovn meditcii. Ste uvonen ako v hlbokom spnku, no napriek tomu bdel,
dokonale bdel, a to vs privdza k brne mystri.
V hlbokom spnku sa presvate do ne-mysle, ale nevedomky. Neviete kam ste boli
odnesen, hoci rno ctite inok a vsledok. Ak i lo o naozaj krsny, hlbok
spnok bez snov, ktor by vs ru ili, budete sa rno cti svie i, odpoinut,
iv, op mlad a naplnen elnom a energiou. Nemte v ak potuchy, ako sa to
stalo, kam ste odi li. Upadli ste do akejsi hlbokej kmy, akoby ste dostali
narkzu a potom boli prenesen do nejakej inej roviny, odkia ste sa vrtili
svie i, mlad, odpoinut.
V meditcii k tomu dochdza bez narkzy. Meditcia znamen, e je lovek
uvonen rovnako ako v hlbokom spnku, no napriek tomu je bdel. Udr te si bdel
vedomie - my lienky nechajte zmizn , no bdel vedomie si muste zachova . Nie
je to a k, len ste to nikdy nesk ali. Je to ako s plvanm: ak ste to
nesksili, vyzer to a k. A vyzer to aj nebezpene, nem ete pochopi , e
udia dok u plva , lebo vy sa len topte! Len o to raz vysk ate, prde to
samo, je to vemi prirodzen.
Jeden japonsk vedec experimentlne dokzal, e es mesan die a je schopn
plva . Mus sa mu len da prle itos . Je to, akoby schopnos plva bola
vroden. Musme jej len da prle itos a ona sa prebud. Len o sa raz naute
plva , u to nikdy nezabudnete. Aj keby ste neplvali p desiat rokov, nem ete
to zabudn , preto e je to prirodzen.
Meditcia je podobn, je to nieo vroden. Aby sa spustila, treba pre u len
vytvori priestor, da jej ancu.
o je myse? Nie je to vec, ale udalos . Vec m svoju podstatu, myse je len
proces. Vec je ako kame, udalos je ako vlna - existuje, ale nem vlastn
podstatu, je to len zle itos medzi vetrom a ocenom, proces, jav. Keby mala
vlastn podstatu, nemohla by sa rozplyn . Ak vlastn podstatu nem, m e
zmizn bez jedinej stopy.
Ke sa vlna rozplynie do ocena, o po nej zostane? Ni, ani stopa. Preto t,
ktor dosiahli poznanie hovoria, e myse je ako vtk, ktor let po oblohe nezanechva po sebe iadnu stopu. Vtk let, ale nezostane po om iadna
cestika, iadny odtlaok.
Myse je len proces. V skutonosti myse nejestvuje - len sam my lienky,
ktor sa pohybuj tak rchlo, e si myslte, e ide o osi svisl, a aj to tak
vnmate. Prde jedna my lienka, prde druh, ... prestvka medzi nimi je tak
krtka, e ju nedok ete zbada . A tak sa my lienky spjaj a vytvra sa z nich
kontinuum, a kvli tejto kontinuite si myslte, e myse existuje.
Existuj my lienky, no iadna myse, rovnako ako existuj atmov astice, ale
iadna hmota. My lienka je asticou mysle. Podobne dav - dav existuje z jednho
pohadu, z druhho nie. Existuj len jednotlivci, ale mnoho jednotlivcov dokopy
vyvolva pocit, e s jednm. Nrod existuje aj neexistuje - s v om len
jednotlivci. Jednotlivci s asticami nroda, komunity, davu.
My lienky existuj, ale myse nie. Myse je len zdanm. Ke ju skmate
podrobnej ie, rozplynie sa. Potom s e te prtomn my lienky. No len o sa myse
rozplynie a existuj len jednotliv my lienky, vyrie i sa zrazu vea vec. Prvou
z nich je, e okam ite spoznte, e ste ako nebo a my lienky s ako mraky na om
- priplvaj a odplvaj. Ke zmizne myse, okam ite prde vnem, e sa u do
my lienok nezapjate - my lienky existuj, plvaj cez vs ako mraky po nebi.
M u, lebo vy ste nezmernou przdnotou. Nemaj iadnu prek ku, iadnu zbranu.

Neexistuje iadna stena, ktor by im brnila, nie ste obohnan mrom. Va e nebo
je nekonen, my lienky prichdzaj a odchdzaj. A len o zanete vnma , e
my lienky prichdzaj a odchdzaj, a vy ste len ich pozorovateom, svedkom,
ovldli ste myse.
Myse nie je mo n ovldnu v normlnom zmysle slova. Ako ju mo no ovlda ,
ke nejestvuje? A kto ju bude ovlda ? Za mysou nikto nie je - a ke hovorm,
e za mysou nikto nie je, myslm tm, e za mysou 'existuje nikto, niota'. Ak
niekto bude ovlda myse, potom to bude len jej as , fragment mysle, ktor
ovlda in fragment. To je ego.
Myse sa takto ovlda ned. A nejestvuje nikto, kto by ju ovldal. Vntorn
przdnota m e pozorova , nie ovlda . M e sa len dva - samotn pohad je
ovldanm, samotn pozorovanie, sledovanie, sa stva ovldanm, lebo myse sa
rozplynie.
Je to, ako ke utekte, lebo ste dostali strach, e vs niekto sleduje. A ten
niekto nie je ni in, len v tie. m rchlej ie utekte, tm viac je vm v
ptch. Vbec nezle na tom, ako rchlo be te, tie sa vs dr . V dy ke sa
obzriete, je za vami. To nie je spsob, ako mu ujs , a nie je to ani spsob ako
ho ovldnu . Zastavte sa, podrobne ho preskmajte, a on sa rozplynie, lebo v
skutonosti nejestvuje (sm osebe). Je len nedostatkom svetla.
Myse nie je nim inm, len nedostatkom va ej prtomnosti. Ak ticho sedte a
skmate svoju myse, jednoducho sa rozplynie. My lienky zostan, tie existuj,
ale myse nenjdete.
Len o v ak myse zmizne, djde aj k druhmu vnemu: budete mc vidie , e
my lienky nie s va e. Samozrejme e prichdzaj, niekedy u vs aj chvu
pobudn, ale potom oddu. M ete by ich odpovadlom, nevznikaj v ak vo vs.
V imli ste si niekedy, e ani jedin my lienka nem svoj pvod vo vs? Ani
jedin nepri la z va ej bytosti, my lienky v dy prichdzaj zvonku. Nepatria vm
- potuluj sa bezprizorne, bez domova. Len si niekedy vo vs odpoin, ako
odpova mrak na vrchole kopca. Potom sa zase samy zdvihn a oddu. Nemuste ni
robi . Ke len pozorujete, dosiahli ste kontrolu.
Slovo kontrola nie je prli vhodn, lebo slov nie s vhodn. Slov patria
mysli, svetu my lienok. Slov nem u by prli prenikav, lebo s povrchn.
Slovo kontrola nie je vemi vhodn, lebo nie je nikto, kto by kontroloval, a nie
je koho kontrolova . Pomha v ak doasne pochopi vednu vec: ak intenzvne
pozorujete, je myse ovldan - zrazu ste sa stali jej pnmi. My lienky s
prtomn, ale u vm nevldnu. Nem u vm ni urobi , len prichdzaj a
odchdzaj. Vy ste stle nedotknut ako lotosov kvet uprostred da a - kvapky
dopadaj na jeho okvetie, ale skzavaj po nich, ani sa ich nedotkaj. Lotos je
stle nedotknut.
Preto sa lotos stal na Vchode tak vznamn, tak symbolick - najv
symbol, ktor vzi iel z Vchodu. Nesie v sebe cel posolstvo vchodnho
myslenia. Hovor: "Bute ako lotos. Zostate nedotknut - a ste pnmi."
Z jednej strany je teda myse ako vlny - nepokoj, pohyb. Ke je ocen pokojn
a tich, vlny na om nie s. Ke je rozbren, ke sa na om vzdvaj obrovsk
vlny a hladina je jednm vekm chaosom, vtedy myse z istho pohadu existuje.
Toto v etko s metafory, ktor vm len maj pomc pochopi urit kvalitu,
ktor nie je mo n vyjadri slovami. A s poetick. Ke sa do nich budete sna i
vcti , tak im porozumiete. Ke sa ich v ak budete sna i pochopi logicky, ich
zmysel vm unikne.
Myse je rozbrenm vedomm, rovnako ako vlny rozbrenm ocenom. Pri lo nieo
cudzie - vietor. Nieo zvonku zapsobilo na ocen i vedomie, vietor alebo
my lienky, a nastal chaos. Chaos je v ak v dy na povrchu - vlny s v dy na
povrchu. V hbke iadne vlny nie s, lebo do hbky sa vietor nedostane, v etko
sa deje len na povrchu. Ke sa presuniete z povrchu do vntra, dostanete sa do
stredu. Zrazu m e by povrch stle rozbren, ale vy u rozbren nie ste.
Dosiahli ste kontrolu.
Cel veda meditcie nespova v niom inom ne v (dostrednom) sstreden,
presunut sa k stredu, zakorenen v strede a zotrvan v om. A odtia sa cel
nhad men. Vlny m u stle bri , ale k vm u nedosahuj. Teraz vidte, e
vm nepatria, je to len konflikt s msi cudzm na hladine.

A len o sa budete dva zo stredu, konflikt onedlho ustane. Zakrtko sa

uvonte. Onedlho prijmete skutonos , e siln vietor samozrejme existuje a
vlny stle vznikaj, no vy sa u nebojte, a ke sa nebojte, m ete si u va
aj vlny. Nie je na nich ni zl.
Problm nastva vo chvli, ke ste na hladine aj vy. Ste v malej loke na
hladine a zane fka siln vietor a cel ocen zana alie - potom samozrejme
mte strach, ste vydesen na smr ! Ste v nebezpeenstve. Va u loku m u vlny
kedykovek prevrhn , kedykovek m e prs smr . o m ete so svojou lokou
robi ? Ako m ete nieo ovlda ? Ke zanete s vlnami bojova , budete porazen.
Boj nepom e, budete musie vlny prija . Ak dok ete vlny prija a necha svoju
mal loku, aby plvala s nimi, a nie proti nim, potom v skutonosti nie ste v
nebezpeenstve. Vlny sa vzdvaj a vy sa s nimi jednoducho zmierite. Jednoducho
prijmete, e budete plva s nimi, nie proti nim. Stanete sa ich sas ou. Potom
nastane obrovsk pocit astia.
To je cel umenie surfovania - plyn s vlnami, nie proti nim. Plyn s nimi
natoko, e sa od nich nebudete odli ova . Zo surfovania sa m e sta skvel
meditcia. M e vm poskytn zblesky vntornho "Ja", lebo to nie je boj, ale
uvonenie. Len o to raz spoznte, m ete sa te i aj z vn - a m ete to
spozna , ke sa na v etko budete dva zo svojho stredu.
Je to, akoby ste boli v lese, zatiahlo sa, zaalo sa blska a vy sa sna te
dosta domov, no stratili ste cestu. To sa odohrva na povrchu. Hadte domov,
bezpeie domova, ... - a zrazu tam ste. Sedte vntri a hadte na d - teraz
si ho m ete u va . Teraz s aj blesky krsne. Pr , vy sa te te, blska sa a
hrm a vy mte rados , lebo ste vntri v bezpe.
Len o sa dostanete do stredu, rozradost vs okovek, o sa odohrva na
povrchu. Cel to teda nie je vecou boja na povrchu, ale skr procesom vkznutia
do stredu. Potom dochdza k ovldnutiu, ktor nastva spontnne, ke ste v
strede. Dosiahnutie stredu vo vedom je ovldnutm mysle.
Preto sa nesna te myse kontrolova - slov dok u klama . Nikto ju nem e
kontrolova , a t, o o to usiluj, sa zblznia. Stan sa z nich neurotici, lebo
snaha o kontrolu mysle nie je nim inm, ne snahou jednej asti mysle o
kontrolu druhej asti mysle.
Kto ste? Kto sa sna kontrolova ? Ste tie len vlnou - samozrejme zbo nou ktor sa sna kontrolova myse. Existuj aj hrie ne vlny - sex, zlos ,
iarlivos , snaha privlastni si druhho, nenvis - miliny hrie nych vn. A
existu aj zbo n vlny - meditcia, lska, scit. V etky s v ak na povrchu zbo n i hrie ne, na tom nezle .
Skuton nbo enstvo spova v strede a v pohade, ktor z neho vychdza.
Sedte "doma" a dvate sa na svoj povrch - v etko sa zmen, lebo v pohad je
nov. Zrazu ste pnmi. Mte tak kontrolu, e v skutonosti m ete necha povrch
bez kontroly. Toto je jemn - mte tak kontrolu, e va e korene siahaj tak
hlboko a hladina vs neznepokojuje, e si v skutonosti m ete u va aj vlny a
brku. Je to ndhern, poskytuje to energiu a silu, nie je sa oho b . Len
slab sa strachuj kvli my lienkam. Len slab si robia hlavu s mysou. Siln
jednoducho v etko vstrebaj a s o to bohat . Siln nikdy ni neodmietaj.
Odmietanie vychdza zo slabosti - mte strach. Siln radi vstrebvaj v etko,
o ivot ponka. Zbo n, hrie ne, morlne, nemorlne, bo sk, diabolsk - je to
jedno. Siln lovek vstrebva v etko - a je o to bohat . M plne odli n
hbku, ak obyajn pobo n udia ma nem u - t s slab a na povrchu.
Pozorujte obyajnch ud, ktor chodia do chrmu, me ity i kostola. V dy
njdete vemi povrchnch ud, ud bez hbky. Zmrzaili sa, lebo zamietli asti
samch seba. S istm spsobom paralyzovan.
Na mysli ani my lienkach nie je ni zl. Ak je nieo zl, je to lipnutie na
povrchu - vtedy toti nepoznte celok a zbytone trpte kvli astiam a
iastonmu vnmaniu. Treba vnma celok, a to len zo stredu, lebo zo stredu sa
m ete dva v ade naokolo, na v etky strany, na cel krajinu svojej bytosti. A
t je obrovsk. V skutonosti je rovnako vek ako krajina existencie. Len o
ste raz v strede, zanete sa oskoro stva
ir mi a ir mi, v mi a
v mi, a nakoniec nebudete o ni men ne celok.
Z inho uhla pohadu je obyajn myse ako prach, ktor sa usadzuje na atch

ptnika. A vy ste putovali miliny ivotov a nikdy ste sa neomyli. Usadilo sa na

vs prirodzene vea prachu, na tom nie je ni zl, mus to tak by . Usadili sa
na vs vrstvy prachu a vy si myslte, e tieto vrstvy s va ou osobnos ou.
Natoko ste sa s nimi stoto nili, ili ste s tmito vrstvami prachu tak dlho, e
vyzeraj ako va a ko a. Stoto nili ste sa.
Myse je minulos , spomienky - prach. Ka d ho mus nazbiera , lebo ke
putujete, zbierate prach. No netreba sa s nm stoto ova , zjednoti sa s nm,
lebo ak sa s nm zjednotte, budete ma problm, lebo vy nie ste prach, ale
bdel vedomie. Omar Chajjm/28/ hovor: "Prach v prach." Ke lovek zomrie, o
sa stane? - prach sa obrti v prach. Ak ste len prachom, v etko sa na obrti,
nezostane ni. Ste v ak naozaj len prach, vrstvy prachu, alebo je vntri vs
nieo, o zaleka prachom nie je, osi, o vbec nie je pozemsk?
Je to va e bdel vedomie, va e bdel uvedomovanie si. To je va m bytm, a
prach, ktor sa okolo bdelho vedomia nazbiera, je va ou mysou.
S tmto prachom sa d naklada dvoma spsobmi. Be n, "pobo n" spsob je aty
vyisti a poriadne vydrhn . To v ak vemi nepom e, lebo va e aty boli tak
pinav, e sa celkom vyisti nedaj. Naopak, m ete ich len e te viac
za pini .
Mula Nasredin ma raz nav tvil, a ako viete, rd si vypije. Pri jedle, pri
pit aju sa mu triasli ruky, v etko mu padalo na aty, a boli cel pinav.
Povedal som mu: "Zjdi do obchodu a nieo si kp, aby si mohol aty vyisti ."
I iel. Ke sa po t dni znova objavil, jeho aty boli e te v hor om stave ne
predtm. Sptal som sa o sa stalo, i nebol v obchode. Mula odpovedal: "Bol som
tam a ten istiaci prostriedok fungoval vborne. V etky kvrny od aju a od
jedla s pre. Teraz len potrebujem nejak in prostriedok, lebo po tom prvom
zostali kvrny."
Pobo n udia vs zsobuj mydlami, chemickmi prostriedkami a nvodmi, ako
pinu vypra , ale tie po sebe zanechaj vlastn kvrny. Preto sa nemorlny
lovek m e sta morlnym, no aj tak zostane naprklad oplzlm - teraz je v ak
oplzl morlne. No niekedy je to e te hor ie ako predtm.
Nemorlny lovek je v mnohch ohadoch nevinn, menej egoistick. Morlny
lovek m v etku svoju nemorlnos v mysli a e te k tomu nieo pridal - v etky
tie moralistick, puritnske, svtu krske a egoistick postoje. M pocit, e je
nadraden, e je vyvolen. V etci pjdu do pekla, len on do neba. A v etka
nemorlnos zostva vntri, lebo myse nem ete kontrolova z povrchu. Nie je
ako, jednoducho to nejde. Existuje len jedin kontrola, a tou je pohad zo
stredu.
Myse je ako prach, ktor sa nazbieral za miliny pt. Skutone zbo n
prstup, radiklny zbo n prstup, oproti be nmu, je aty jednoducho vyhodi .
Neob a ujte sa s ich pranm, nedaj sa vypra . Len sa z nich vyvlete ako had zo
starej ko e a ani sa neobzrite.
Z a ieho uhla pohadu je be n myse v istom zmysle minulos ou, pam ou,
nazbieranmi sksenos ami. V etkm, o ste kedy urobili, o ste si kedy
pomysleli, po om ste kedy t ili, o om ste kedy snvali - v etkm, celou va ou
minulos ou, va ou pam ou. A km sa nezbavte pamti, nedok ete myse ovldnu .
Ako sa zbavi pamti? Je stle prtomn, dr sa vs, v podstate ste tou
pam ou. Ako sa jej teda zbavi ? Km ste, okrem svojej pamti? Ke sa vs sptam
kto ste, poviete mi svoje meno - to je va a pam . Va i rodiia vs pred asom
takto pomenovali. Dm vm otzku: "Kto ste?", a vy vykladte o svojej rodine,
rodioch, vzdelan, tituloch, prci, ... - to je va a pam .
Ke sa vs sptam: "Kto ste?", potom, ak sa naozaj pozriete do svojho vntra,
va a jedin odpove m e by : "Neviem." V etko o poviete, bud len spomienky,
nie vy. Jedin skuton, autentick odpove m e znie , e neviete, lebo
poznanie samho seba je a tou poslednou vecou. Ja m em poveda , kto som, ale
nepoviem. Vy neviete, ale odpove mte pripraven. T, ktor vedia, o tom mlia.
Ke odlo te v etku pam a v etku re, nedok ete poveda kto ste. M em do vs
nazrie , m em urobi gesto. M em s vami by celou svojou bytos ou - to je moja
odpove. Nem em vm v ak odpoveda slovami, lebo okovek sa povie slovami,

bude as pamti, mysle, ale nie bdelho vedomia.

Ako sa zbavi spomienok? Pozorujte ich. A stle si pamtajte: "Toto sa mi sce
prihodilo, nie som to v ak ja." Samozrejme ste sa narodili v nejakej rodine, ale
to nie ste vy. Prihodilo sa vm to, bola to udalos mimo vs. Niekto vm dal
meno. To je u iton, ale vy nm nie ste. Mte, prirodzene, aj telo, ale nie ste
nm. Telo je len domovom, v ktorom prve bvate. A telo vm dali rodiia - je to
dar, nie vy.
Pozorujte a rozli ujte. Na Vchode sa tomu hovor vivka, rozli ovanie neustle rozli ujete, a prde okamih, ke odstrnite v etko, m nie ste. V
tomto stave budete zrazu po prv raz st tvrou v tvr sami sebe, stretnete sa
so svojm bytm. Stle oddeujte identity, ktormi nie ste - svoju rodinu, telo,
myse. V przdnote, ktor nastane vo chvli, ke sa zbavte v etkho m nie
ste, sa zrazu vynor va e bytie. Po prv raz sa stretnete sami so sebou a toto
stretnutie sa stane ovldnutm.
Myslenie sa ned zastavi - nie, e by sa nezastavovalo, ale ned sa zastavi .
Zastavuje sa samo. Treba, aby ste ten rozdiel pochopili, lebo in sa m ete v
honbe za mysou zblzni .
A aj keby sa vm myslenie podarilo na krtky as nsilne zastavi , nebude to
iadny spech, lebo tch niekoko okamihov bude prakticky mtvych, bez ivota.
M no budete cti nejak kud, ale nie ticho. Vynten kud toti nie je
tichom. Za tmto kudom, hlboko v nevedom, toti potlaen myse stle pracuje.
Spsob, ako myse zastavi , teda nejestvuje. Myse sa v ak zastavuje, to je
ist. Zastavuje sa sama od seba.
o teda robi ? Tto otzka je dle it. Pozorujte, len bute svedkami.
Nesna te sa myse zastavova . Nie je nutn vyvja proti nej nejak aktivitu.
Kto by ju vlastne vyvjal? Bola by to zase len myse, ktor by bojovala sama so
sebou. Rozdelili by ste myse na dve asti: jedna by sa sna ila by vodcom,
ktor sa pok a zabi svoju druh as , o je absurdn. Je to nezmyseln hra,
ktor vs m e dohna k ialenstvu. Nesna te sa myse i myslenie zastavi , len
ho pozorujte, prijmite ho. Dajte mu pln slobodu. Nechajte myse pobieha , ako
bude chcie . Nijako sa ju nesna te kontrolova , bute len jej pozornm
pozorovateom.
Je to ndhern! Myse je jednm z najkraj ch mechanizmov. Veda zatia
nedokzala vytvori ni, o by sa mysli podobalo. Myse je stle vrcholnm
dielom, takm zlo itm, takm neskutone mocnm, s tokmi mo nos ami. Pozorujte
ju! U vajte si ju!
A nepozorujte ju ako nepriatelia, lebo ke sa dvate na myse ako na
nepriatea, nem ete ju pozorova . U mte predsudky, u ste proti. U ste
usdili, e je na nej nieo zl - u ste urobili zver. A kedykovek na niekoho
pozerte ako na nepriatea, nedvate sa nikdy prli hlboko, nepozerte do o,
uhbate.
Pozorova myse znamen dva sa na u s hlbokou lskou, s hlbokm re pektom,
ctou, lebo myse je Bo m darom. Nie je na nej ni zl - na myslen nie je ni
zl. Je to krsny proces, rovnako ako ostatn procesy. Mraky, ktor plvaj po
nebi, s ndhern, preo by teda nemohli by krsne my lienky, ktor plvaj po
vntornom nebi? Stromy, ktor zanaj kvitn , s ndhern, preo by teda
neboli krsne my lienky, ktor kvitn vo va ej bytosti? Prekrsna je aj rieka,
ktor smeruje k ocenu, preo teda nie je ndhern prd my lienok, ktor ide v
strety neznmemu osudu? Nie je to ndhern? Dvajte sa s hlbokou ctou. Nebute
bojovnkmi, bute milencami.
Pozorujte jemn nuansy mysle, nhle ndhern obraty. Neakan skoky, hry,
ktor myse stle hr, sledujte sny, ktor tk - predstavy, spomienky, tisce
projekci, ktor vytvra - pozorujte. Ke budete takto st bokom, vzdialen (a
predsa prtomn), bez asti, zanete oskoro vnma ... m viac sa prehbi
va e pozorovanie, tm viac sa prehbi va e bdel vedomie. Zan vznika
prestvky, medzery. Jedna my lienka odznela, a km druh e te nepri la, nastala
medzera. Odplval jeden mrak, plva sem a , a medzi nimi je medzera.
V tchto medzerch po prv raz za ijete zblesky ne-mysle. Ochutnte ne-myse
- m ete tomu hovori chu zenu, taa i jogy. V tchto krtkych prestvkach je

zrazu nebo jasn a svieti slnko. Svet je nhle pln tajomstiev, lebo v etky
bariry sa zrtili, zmizol zvoj z va ich o. Vidte jasne, prenikavo. Cel
existencia spriehadnela.
Spoiatku bud tieto prestvky vemi vzcne, vemi sporadick. Poskytn vm
v ak zblesky toho, o je samdhi. Mal ostroveky ticha - prdu a zase zmizn,
ale teraz u viete, e krate sprvnym smerom. Zanete pozorova . Prechdza
okolo my lienka a vy ju pozorujete. Nastva prestvka, medzera, a vy ju
pozorujete. Slnen svit je prekrsny, no aj mraky s ndhern. Teraz si
nevyberte. Nemte myse, ktor by lipla. Nehovorte: "Chcel by som len
prestvky." To je hlpe, lebo len o zanete lipn na t be po prestvkach,
op ste sa "rozhodli proti" mysleniu. A vtedy tieto prestvky mizn. Nastvaj
len vtedy, ke mte odstup, ke stojte bokom. Nastvaj, nem ete ich vyvola .
Vyskytuj sa, nem ete si ich vynti . Nastvaj spontnne.
Stle len pozorujte. Nechajte my lienky prichdza a odchdza kamkovek chc
s . Ni nie je zl! Nesna te sa manipulova , nesna te sa riadi . Dovote
my lienkam, aby sa pohybovali celkom slobodne. A vtedy zane dochdza k dlh m
prestvkam. Budete po ehnan malmi satori/29/. Niekedy uplyn minty a neprde
jedin my lienka. iadna premvka - pln, neru en ticho.
Len o zane dochdza k dlh m prestvkam, zane sa vo vs prebdza nov
jasnos . Budete ma jasnos , vaka ktorej nebudete schopn vidie len vonkaj
svet, ale aj vntorn. Pri prvch krtkych prestvkach medzi my lienkami uvidte
jasne do sveta - stromy bud zelen ie ne doteraz, bude vs obklopova nekonen
hudba, hudba sfr. Zrazu budete v nepopsatenej a tajomnej Bo ej prtomnosti.
Bude sa vs dotka , hoci ju nebudete mc uchopi . Bude na dosah, no predsa
mimo neho. Pri dlh ch prestvkach djde k tomu istmu aj vntri. Zrazu vs
prekvap zistenie, e Boh nie je len vonku, ale aj vntri. Nie je len vo
videnom, je aj v tom, kto vid - vntri i vonku.
Nelipnite v ak ani na tomto. Lipnutie je potravou pre innos mysle. Nezaujat
pozorovanie je spsobom, ako ho zastavi bez toho, aby ste sa o to sna ili. A
ke sa zanete te i z tchto bla ench okamihov, va a schopnos udr a si ich
dlh ie sa zdokonal. Nakoniec sa jednho da stanete pnmi. Ke potom chcete
rozm a , rozm ate. Ke s potrebn my lienky, vyu vate ich. Ke potrebn
nie s, nechvate ich odpova . Nie je to tak, e by myse prestala existova myse existuje, ale m ete ju pou va alebo nemuste. Je to va e rozhodnutie,
rovnako ako rozhodujete o svojich nohch: ke chcete beha , tak ich pou vate,
ke beha nechcete, len odpovate - nohy v ak existuj. Rovnako tak stle
existuje aj myse.
Ke k vm hovorm, pou vam myse - neexistuje iadny in spsob, ako hovori .
Ke odpovedm na va e otzky, pou vam myse - neexistuje iadny in spsob.
Musm reagova a komunikova a myse je ndhernm mechanizmom. Ak s vami
nehovorm a som sm, nejestvuje iadna myse - je to toti mdium,
prostrednctvom ktorho komunikujem. Ke sedm osamote, nie je potrebn.
Vy nenechvate myse odpoin , preto sa stva priemernou. Ke ju pou vate
nepretr ite, je unaven, lebo be neustle. Pracuje vo dne v noci - vo dne
rozm ate, v noci snvate. Aj ke budete i sedemdesiat i osemdesia rokov,
bude pracova bez prestvky.
Pozrite sa na jemnos a vdr mysle, je tak jemn! Mal hlava m e obsahova
v etky kni nice sveta. V etko o bolo kedy napsan, m e obsahova jedna mal
myse. Kapacita mysle je obrovsk - a v takom malom priestore! Nenarob ani vea
hluku, a akm je slu obnkom! Ke budete umiera , va e telo bude mo no star,
ale myse bude stle mlad. Jej kapacita bude rovnak. Ak myse pou vate
sprvne, potom jej kapacita s vekom niekedy dokonca rastie, lebo m viac toho
viete, tm viac rozumiete. m viac ste toho za ili, tm schopnej ou sa stva
va a myse. Vo chvli umierania je v etko vo va om tele pripraven zomrie - a
na myse.
Preto e myse e te nie je pripraven zomrie , hovorme na Vchode, e op a
telo a vstupuje do inej maternice. Myse sa rod znova. A len o raz dosiahnete
stav ne-mysle, potom u nebud nasledova
iadne nov zrodenia. Vtedy jednoducho
zomriete a v okamihu va ej smrti sa v etko rozpust - va e telo, myse - a
zostane len va a pozorujca du a. T sa nachdza mimo as a priestor. Zjednotte

sa s existenciou, u od nej nebudete oddelen, lebo oddelenie vychdza z mysle.

Myse v ak nemo no zastavi nsilne, preto nebute nsiln. Pohybujte sa s
lskou, s hlbokou ctou, a zane sa to dia samo od seba. Vy len pozorujte a
nenhlite sa.
Modern myse je vemi uponhan. Chce metdy, ako sa okam ite zastavi .
Preto s drogy pr a liv. U itm chemikli, drog, m ete myse printi , aby
sa zastavila, ale v postup je op nsiln. To nie je dobre, lebo je to
de truktvne. Prostrednctvom drog mo no dok ete myse zastavi , ale potom sa
drogy stan va m pnom, nie vy. Vymenili ste len fa a t zmena bola k
hor iemu. Teraz vm bud vldnu drogy, bud vs vlastni .
Meditcia nie je silm, ktor smeruje proti mysli. Je cestou, ako myse
pochopi . Je lskavm spsobom pozorovania mysle, lovek v ak samozrejme mus
by trpezliv. Myse, ktor si nesiete v hlave, sa tvorila po stroia, po
tiscroia. Va a mal myse v sebe nesie v etky sksenosti udstva. A nielen
udstva - aj zvierat, vtkov, rastln, kameov. Pre li ste v etkmi tmito
sksenos ami. V etko o sa a do tohto okamihu odohralo, sa udialo aj vo vs.
Vo svojej mysli nesiete v etky sksenosti existencie, no hovori , e je va a,
nie je vlastne sprvne. Myse je kolektvna, patr nm v etkm. Modern
psycholgia sa k tomu bl i, hlavne Jung. Psycholgia zana vnma osi ako
kolektvne nevedomie. Na e tel s jasne oddelen, mysle u tak nie, mysle sa
prekrvaj - a na e du e s jedno.
Ja nemm odli n du u, ani vy nemte odli n du u. V samotnom strede
existencie sa stretvame a sme jedno. Tm jednm je Boh - je miestom, kde sa
v etci stretvaj. Medzi Bohom a svetom - svet znamen tel - sa nachdza myse.
Myse je mostom, mostom medzi telom a du ou, medzi svetom a Bohom. Nesna te sa
ju znii !
Vea ud sa ju sna ilo znii prostrednctvom jogy, prostrednctvom telesnch
pozci a dychu - to vyvolva vntri jemn chemick zmeny. No je to chybn
vyu vanie jogy. Ke naprklad stojte na hlave v polohe r asna/30/, m ete
myse znii vemi ahko. Prdi vm toti do hlavy prli vea krvi - ako
zplava. Mechanizmus mozgu je jemn. Zaplavujete ho krvou a jemn tkaniv
odumr. Preto nikdy nenarazte na inteligentnho jogna. Jogni s viac-menej
hlpi. Telo maj zdrav, siln, to je pravda, ale ich myse je jednoducho mtva.
Neuvidte ani zblesk inteligencie. Uvidte len vemi robustn, skoro zvieracie
telo, lovek sa vytratil.
V stoji na hlave vhate do hlavy krv prostrednctvom zemskej pr a livosti.
Hlava potrebuje krv, ale v malom mno stve a pomaly, nie formou zplavy. Proti
sile zemskej pr a livosti teie do hlavy krvi mlo a pokojne. Ak jej prdi
privea, je to de truktvne.
Joga sa vyu vala a vyu va na zabitie mysle. Aj dych je mo n vyu i na
zabitie mysle. Existuj rytmy dychu, slab vibrcie dychu, ktor m u by pre
jemn myse krut. Ich prostrednctvom je mo n myse znii . To s star triky.
Tie najnov ie teraz poskytuje veda: LSD, marihuana a a ie. Skr i neskr bude
k dostaniu stle viac prepracovanch drog.
Ja nie som pre zastavovanie mysle. Som prvr encom jej pozorovania. Myse sa
zastav sama. Ak sa nieo stane bez nsilia, m to svoj prirodzen vvoj, svoju
krsu. M ete donti kvet, aby sa otvoril, m ete vytiahnu okvetn lstky z
puku, otvori ho nasilu, ale znite tm krsu kvetu. Bude skoro mtvy, nem e
vydr a va e nsilie. Bude zomiera . Ke sa otvor vlastnou silou, sm od seba,
bude i .
Myse je va m rozkvetom, preto ju nijako nen te. Som proti v etkej sile a
v etkmu nsiliu, a hlavne proti nsiliu, ktor je namieren proti vm.
Len pozorujte, v hlbokej modlitbe, lske, cte, a uvidte, o sa stane.
Zzraky sa dej samy od seba. Nie je treba aha ani tlai .
Ako zastavi myslenie? Ja hovorm, aby ste len pozorovali, aby ste boli bdel
a opustili predstavu o zastavovan, lebo in tto predstava zastav prirodzen
transformciu mysle. Kto ste, aby ste zastavovali?
V idelnom prpade si to u vajte - v etko je v poriadku, dokonca aj ke va ou
mysou prechdzaj takzvan nemorlne my lienky, nechajte ich prechdza . V etko
je v poriadku. Stle ste nezaujat, nedo lo k iadnej ujme. Je to len fikcia,

dvate sa na vntorn film. Nechajte ho a on vs zakrtko privedie do stavu

ne-mysle. Pozorovanie teda nakoniec vyvrchol do ne-mysle.
Ne-myse nie je proti mysli, ne-myse je za mysou. Ne-myse neprde, ak
zabijete a znite myse. Ne-myse sa dostav, ke porozumiete mysli tak
dokonale, e myslenie u nebude potrebn a nahrad ho va e porozumenie.
Vychoden koaj a koleso
Zdalo by sa, e sa lovek nachdza v prtomnosti. Je to v ak len zdanie.
lovek ije v minulosti. Prtomnos ou prechdza, ale stle je zakorenen v
minulosti. Prtomnos naozaj nie je asom pre be n vedomie, pre je skutonm
asom minulos . Prtomnos je len prechodom, doasnm prechodom od minulosti k
budcnosti. Minulos je skuton, budcnos tie , prtomnos v ak pre be n
vedomie skuton nie je.
Budcnos nie je nim inm ne pred enou minulos ou. Budcnos nie je nim
inm ne znova a znova plnovanou minulos ou. Zd sa, akoby prtomnos
neexistovala. Ak o nej budete rozm a , vbec ju nenjdete, lebo vo chvli, ke
ju njdete, bude u pre. Pred sekundou, ke ste ju e te nena li, bola v
budcnosti.
Pre buddhovsk vedomie, pre prebuden bytos , existuje len prtomnos . Pre
be n, nevedom vedomie, ktor je ospal ako nmesank, je skutonou minulos a
budcnos , ale prtomnos nie. Len ke sa lovek prebud je prtomnos skuton
a minulos a budcnos sa stvaj neskutonmi.
Preo je to tak? Preo ijete v minulosti? Preto e myse nie je nim inm ne
nahromadenou minulos ou. Myse je pam ou - va a myse je v etkm, o ste kedy v
minulosti urobili, v etkm, o om ste kedy snvali, o ste si kedy
predstavovali, o ste kedy chceli urobi , ale nemohli. Myse je msi mtvym.
Ke sa dvate prostrednctvom mysle, nikdy prtomnos nenjdete, lebo prtomnos
je ivot, a k ivotu sa nikdy nedostanete prostrednctvom nieoho mtveho.
Myse je ako prach na zrkadle. m viac je na zrkadle prachu, tm menej
zrkadlo odr a. A ak je vrstva prachu hrub ako na vs, potom zrkadlo neodr a
vbec ni.
Prach sa usadzuje na ka dom, ale on sa na vs nielen usadzuje, vy na om e te
aj lipnete. Myslte si, e je to poklad. No minulos je pre, preo teda na nej
lipnete? Ned sa s ou u ni urobi , nem ete ju vrti , nem ete ju napravi .
Preo na nej lipnete? Nie je to poklad. A ke lipnete na minulosti a myslte si,
e je pokladom, potom ju va a myse samozrejme bude chcie v budcnosti znova a
znova pre va . Va a budcnos nem e by nim inm ne pozmenenou minulos ou trochu vylep enou, trochu prikr lenou, ale rovnakou, lebo myse nedok e
rozm a o neznmom. Myse dok e plnova len to znme, to, o poznte.
Zamilujete sa do nejakej eny a t ena zomrie. Ako teraz njdete in enu?
a ia ena bude len pozmenenou podobou va ej mtvej eny. To je jedin spsob,
ktor poznte. okovek v budcnosti urobte, nebude nim inm ne pokraovanm
minulosti. Nieo trochu m ete zmeni , zplata sem, zplata tam, ale preva n
as zostane celkom rovnak.
Ke Mula Nasredin le al na smrtenej posteli, ktosi sa ho sptal: "Nasredin,
keby si dostal nov ivot, o by si zmenil? Nasredin so zavretmi oami
uva oval, zva oval, hbal. Potom otvoril oi a povedal: "Keby som dostal nov
ivot, urobil by som si prostriedkom vlasov cestiku. V dy som si to prial, ale
mj otec bol proti. A ke otec zomrel, vlasy boli u tak navyknut, e sa
uprostred rozdeli nedali."
Nesmejte sa! Ak sa niekto spta vs, o by ste urobili so svojm ivotom
znova, bud to rovnako mal zmeny ako tto. Man el s trochu inm nosom, man elka
s trochu inm zovaj kom, v alebo men dom - to v ak nie je ni in, ne
cestika prostriedkom hlavy, malikos , ni podstatn. Podstata v ho ivota
zostane rovnak. Urobili ste to u veakrt. V
ivot zostal rovnak. Veakrt
ste dostali ivot. Veakrt ste ili. Ste vemi star. Nie ste na Zemi nov, ste
star ne Zem, lebo ste ili aj na inch Zemiach, na inch plantach. Ste star

ako existencia - tak to m by , lebo ste jej sas ou. Ste prastar, ale stle
znova opakujete ten ist postup. Preto to hinduisti volaj kolesom ivota a
smrti - kolesom, lebo sa stle opakuje - spice kolesa sa toia nahor a potom
nadol, a op nahor ...
Myse je minulos a myse plnuje samu seba, preto va a budcnos nebude nim
inm, ne va ou minulos ou. V etko o ste urobili - dobr i zl, to i ono v etko o robte, utvra svoje opakovanie. Tak je teria karmy. Ak ste sa
hnevali predverom, vytvorili ste urit mo nos na to, aby ste sa hnevali aj
vera. Potom ste to zopakovali, dodali ste hnevu viac energie. Nechali ste
hnevliv nladu, aby zakorenila hlb ie a zaliali ste ju. Dnes ju zopakujete s
e te v ou silou, s e te v ou energiou. A zajtra budete op obe ou dne ka.
Ka d in, ktor vykonte, na ktor dokonca len pomyslte, m tendenciu trva
naalej a vytvra vo va ej bytosti kanl. Zane z vs odsva energiu. Hnevte
sa, potom sa va a zl nlada vytrat a vy si myslte, e sa u nehnevte mlite sa. Ke hnev pominul, ni sa nestalo. Koleso sa otoilo, a spica, ktor
bola hore sa dostala dolu. Pred niekokmi mintami bola zlos na povrchu, teraz
klesla do nevedomia, do hlbn va ej bytosti. Bude aka , a znova nastane jej
as. Ak ste poda nej konali, posilnili ste ju, pred ili ste jej ivot. Op
ste jej dodali silu, energiu. Pre va ako semienko v pde, ak na vhodn
prle itos a obdobie a potom vykli.
Ka d in, ka d my lienka predl uje svoju existenciu. Len o s nimi
spolupracujete, poskytujete im energiu. Skr i neskr sa z nich stane zvyk.
Budete tak kona , no nebudete konajcimi. Budete tak kona len zo sily zvyku.
udia hovoria, e zvyk je druh prirodzenos . To nie je prehnan. Naopak, je to
slab vraz! Zvyk sa nakoniec stane prirodzenos ou a prirodzenos sa prepadne na
druh miesto. Z prirodzenosti sa stane len prloha i poznmka pod iarou, km
zvyk sa stane hlavnm textom knihy.
ijete prostrednctvom zvyku, to znamen, e v podstate zvyk ije
prostrednctvom vs. Pretrvva, m vlastn energiu. Samozrejme erp energiu z
vs, lebo ste s nm spolupracovali v minulosti a spolupracujete s nm aj teraz.
Zakrtko sa zvyk stane pnom, km vy budete len slu obnkom, tieom. Zvyk bude
prikazova , nariaova a vy budete len poslu nm sluhom. Budete ho musie
poslcha .
Hinduistick mystik Eknath sa raz vydal na p . P mala trva minimlne rok,
lebo Eknath chcel nav tvi v etky svt miesta v krajine. By s Eknathom bola
samozrejme es , a tak s nm cestovalo tisc ud. Pri iel aj mestsk zlodej a
povedal: "Viem e som zlodej a nie som hoden, aby som bol lenom va ej zbo nej
dru iny. Dajte mi v ak ancu. Rd by som sa vydal na p ."
Eknath povedal: "Bude to a k, lebo jeden rok je dlh doba, a ty by si mohol
zaa okrda ostatnch. M e robi problmy. Upusti od tej my lienky."
Ale zlodej bol neodbytn. Povedal: "Na rok prestanem kradn , s v ak musm.
Subujem vm, e cel rok nikomu ni neukradnem." Eknath teda shlasil.
U po t dni v ak nastali a kosti: z bato n ud sa zaali strca veci. A
e te zhadnej ie bolo, e ich nikto nekradol - veci zmizli z jednej bato iny,
ale za niekoko dn sa na li v bato ine niekoho inho. Ten, u koho sa na li,
v dy tvrdil: "Ja som ni nevzal. Naozaj neviem, ako sa tie veci dostali do mjho
vaku."
Eknath mal podozrenie, preto jednej noci predstieral spnok. Bol v ak hore a
pozoroval. Uprostred noci sa zjavil zlodej a zaal premiestova veci z bato iny
jednho ptnika do bato iny niekoho inho. Eknath ho pristihol pri ine a
povedal: "o to rob !? Dal si mi sub!"
Zlodej odpovedal: "Svoj sub dodr iavam. Ni som neukradol. Je to len mj
star zvyk. Ak uprostred noci nieo nevyvediem, nem em spa . A nespa cel rok?
Majte so mnou scit. Ve nekradnem. Veci sa v dy njdu. Len sa premiestnia od
jednho k druhmu."
Zvyky vs ntia robi ist veci, ste obe ami. Hinduisti tomu hovoria karma.
Ka d in, ktor zopakujete, alebo aj ka d my lienka - lebo aj my lienka je
jemn in v mysli - sa stvaj oraz mocnej mi. Potom ste v zovret toho inu.

Ste v tom zvyku uvznen. ijete ivot vzov, otrokov. A toto vzenie je sotva
badaten. Je vystavan z va ich zvykov, nvykov a inov, ktor ste vykonali.
Obklopuje va e telo a ste v om polapen, ale neustle si nahovrate, e ste
tmi, ktor konaj.
Psycholgovia robili experimenty a do li k rovnakm zverom ako vchodn
ezoterick psycholgia: lovek je obe ou, nie pnom. Psycholgovia umiestnili
ud do plnej izolcie, so v etkm pohodlm. Dostali v etko o potrebovali, ale
nepri li do kontaktu so iadnou inou udskou bytos ou. ili v izolcii v
klimatizovanej cele - iadna prca, iadne starosti, iadne problmy. Tie ist
zvyky v ak pokraovali. Jednho rna jeden z nich zrazu zistil, e sa v om
prebdza zlos , tentoraz bez akejkovek priny, lebo mal zaisten pohodlie a
nemusel si s nim lma hlavu. Pre zlos neboli iadne dvody.
Je to vo vs. Niekedy sa bez akejkovek priny zrazu dostav smtok, a
inokedy sa lovek cti
astne, a euforicky. lovek zbaven v etkch
spoloenskch vz ahov, izolovan, v plnom pohodl, ktorho ka d potreba je
naplnen, prechdza v etkmi nladami, ktormi prechdzate vy pri vz ahoch. To
znamen, e prde nieo zvntra a vy to hodte na niekoho inho. Je to len
zdvodnenie, vhovorka.
i sa ctite dobre alebo zle, tieto pocity s len bublinami z v ho nevedomia,
z va ej minulosti. Nikto okrem vs za ne nenesie zodpovednos . Nikto vs nem e
rozhneva a nikto vs nem e urobi
astnmi.
astnmi, nahnevanmi i smutnmi
sa stvate sami. Km si toto neuvedomte, zostanete nav dy otrokmi.
Ovldnutie vlastnho ja prichdza s tm, ako si lovek uvedom, e je plne
zodpovedn za v etko, o sa mu deje. Nesie bezvhradn, pln zodpovednos za
v etko, o sa udeje.
Spoiatku z toho budete smutn a sken, lebo ke m ete zodpovednos hodi
na niekoho inho, mte dobr pocit, e ste v prve. o m ete robi , ke sa va a
ena chov tak protivne? Muste sa hneva . Dobre si v ak pamtajte, e va a ena
sa chov protivne kvli mechanizmom vlastnho vntra. Nie je neprjemn na vs.
Keby ste tam neboli vy, bola by neprjemn na va e die a. Keby tam nebolo die a,
trieskala by taniermi. Nieo by musela urobi , lebo zloba sa bl i. Bola to len
nhoda, e vs ena na la ta noviny a zaala na vs by protivn. Bola to len
zhoda okolnost, boli ste v nevhodnej chvli poruke.
Nehnevte sa preto, e je va a ena nevdna, mohla t situciu len podpori .
Dala vm len mo nos , aby ste sa hnevali, vhovorku pre zlos , ale zlos sa u
prebublvala na povrch. Keby tam nebola va a ena, hnevali by ste sa celkom
rovnako na nieo in, ale k zlosti djs muselo. Bolo to nieo, o pri lo z
v ho nevedomia.
Ka d nesie zodpovednos , pln zodpovednos za svoje bytie a chovanie.
Spoiatku z toho budete sken, lebo ste si v dy mysleli, e chcete len by
astn - ako by ste mohli by zodpovedn za svoj smtok? Odjak iva t ite po
bla enosti, ako sa teda m ete hneva sami na seba? Preto hd ete zodpovednos
na druhch.
Pamtajte, e ke budete hdza zodpovednos na druhch, zostanete nav dy
otrokmi, lebo nikto nem e zmeni niekoho inho. Ako sa to d? Zmenil vbec
niekedy niekto niekoho? Niekoho zmeni je jednm z najnenaplnenej ch elan na
svete. Nikto to nikdy nedokzal. Je to nemo n, lebo druh ij vlastnm
priinenm. M ete na nich hdza zodpovednos , ale nem ete ich zmeni . A
preto e na nich hd ete zodpovednos , nikdy neuvidte, e hlavn zodpovednos
nesiete vy sami. Hlavn zmena mus prebehn vo va om vntri.
Takto ste chyten do pasce: ak si zanete myslie , e ste zodpovedn za v etky
svoje iny, za v etky svoje nlady, prepadne vs spoiatku depresia. Ke
dok ete touto depresiou prejs , zanete sa oskoro cti ahko, lebo ste sa
oslobodili od ostatnch. Teraz m ete pracova sami za seba. M ete by
slobodn, m ete by
astn. Ak je ne astn a neslobodn cel zvy n svet,
nevad. Oslobodenm je presta hdza zodpovednos na druhch, oslobodenm je
poznanie, e pln zodpovednos nesiete vy. Vea vec potom bude mo n uskutoni
okam ite.
Nech sa vm deje okovek, sledujte to, ponorte sa do toho hlb ie. Ke ctite
smtok, len zatvorte oi a pozorujte ho. oskoro sa dostanete k prine. Mo no

budete musie cestova dlho, lebo sa to tka celho tohto ivota. A nielen
tohto, ale aj mnohch predo lch ivotov. Njdite v sebe tie mnoh poranenia,
ktor vm spsobuj boles a kvli ktorm sa ctite smutn - tie poranenia s
iv, e te nezaschli. Nvrat ku zdroju, od nsledkov k prine, ich vyliei. Ako
a preo tto metda liei?
Ke sa vraciate sp , v prvom rade prestanete hdza zodpovednos na druhch.
Ke to robte, idete smerom von, sna te sa njs prinu v niekom inom: "Preo
je moja ena protivn?" - a nsledne toto preo zane prenika do chovania va ej
eny. Prv krok ste namierili nesprvnym smerom a cel proces teda bude chybn.
"Preo som ne astn? Preo sa hnevm?" - zatvorte oi a urobte z toho hlbok
meditciu. ahnite si na podlahu, zatvorte oi, uvonite telo a vnmajte, preo
sa hnevte. Zabudnite na svoju enu, to je vhovorka. Ponorte sa do seba hlb ie,
preniknite do hnevu. Vyu ite hnev ako rieku. Splvajte s hnevom, a hnev vs
zanesie do vntra. Uctite v sebe drobn poranenia. Va a ena vm pripad
protivn, lebo sa vo vs dotkla nejakho drobnho poranenia, nieoho, o vm
spsobuje boles . Naprklad ste si cel ivot mysleli, e nie ste pekn, e je
va a tvr kared - vo va om vntri je to poranenie. Ak je va a ena nahnevan,
pripomenie vm va u tvr. Povie: "Pozri sa do zrkadla!" - nieo, o vm
spsobuje boles . Poranenie je stle iv.
Zatvorte oi, vnmajte hnev, nechajte ho povsta v celej plnosti, aby ste ho
celkom videli, aby ste videli, m je. Potom sa pomocou tej energie vr te do
minulosti, lebo tam pramen v hnev. Samozrejme e nem e pochdza z
budcnosti, lebo t e te nenastala, a nepochdza ani z prtomnosti. To je cel
uhol pohadu karmy: v hnev nem e pochdza z budcnosti, lebo t e te
nenastala, a nem e pochdza ani z prtomnosti, lebo vbec neviete, o
prtomnos je. Prtomnos poznaj len prebuden. Vy ijete len v minulosti,
tak e v hnev mus prameni niekde vo va ej minulosti. Poranenie mus by
niekde vo va ich spomienkach. Vr te sa. Mo no e nenjdete len jedno poranenie,
m e ich by vea, mal i vek. Ponorte sa hlb ie a njdite prv, prvotn zdroj
v ho hnevu. Ak sa budete sna i , dok ete ho njs , lebo tam je. Je tam, cel
va a minulos tam stle je. Je ako stoen film, ktor vs ak vo va om vntri.
Rozviniete ho a zanete sa na dva . To je proces nvratu k prvotnej prine. A
v tom je aj krsa toho procesu: ke sa dok ete vedome vrti sp , ke dok ete
vedome precti svoje poranenie, toto poranenie bude okam ite zahojen.
Preo sa zahoj? - lebo ho vytvra nevedomie, neuvedomovanie si. Ke do lo v
minulosti k poraneniu, stalo sa to v stave nevedomia, stalo sa sas ou
nevedomia, spnku. Ak sa vedome vraciate sp a dvate sa na, bdel vedomie
psob ako hojiv sila.
Vrti sa znamen vrti sa vedome k veciam, ktor ste vykonali v nevedom.
Vr te sa, lebo samotn svetlo vedomia liei, je lieivou silou. V etko o
dok ete vynies do vedomia, sa zahoj a u vs nebude zraova .
lovek, ktor sa vracia sp , oslobodzuje minulos . Minulos potom prestva
psobi , lovek u nie je v jej zajat a minulos je uzavret, nem u v jeho
bytosti miesto. A a vtedy, ke vo va ej bytosti minulos nenachdza miesto, ste
prstupn prtomnosti, skr nie.
Potrebujete priestor, lebo minulos je smetiskom mtvych vec, je jej vo vs
toko, e u vo vs nie je iadne miesto, do ktorho by mohla vstpi
prtomnos . A to smetisko plnuje a snva o budcnosti, tak e jednu polovicu
miesta zapa to, o u nie je, a druh to, o e te nenastalo. A prtomnos ? T
len ak predo dvermi. Preto pre vs nie je prtomnos nim inm len prechodom
od minulosti k budcnosti, msi prechodnm.
Uzavrite minulos , lebo km ju neuzavriete, ijete neskuton ivot. Vlastne
nejestvuje, lebo va m prostrednctvom ije minulos , to, o je mtve vs
neustle prenasleduje. Vr te sa sp , kedykovek mte prle itos , kedykovek
sa vo vs nieo deje. astie, ne astie, smtok, zlos , iarlivos - zatvorte
oi a vr te sa sp . oskoro sa v tchto nvratoch stanete zdatnmi. oskoro
budete schopn sa vraca v ase sp a vea poranen sa tak otvor. Len o sa vo
vs poranenie otvor, nezanite nieo robi . Nie je treba nieo robi . Len sa
nezaujato dvajte, sledujte, pozorujte, dajte mu energiu svojho pozorovania.
Dvajte sa na bez akchkovek sdov, lebo ak zanete sdi , ak poviete: "Takto

sa to nemalo sta ", poranenie sa op uzavrie. Bude sa musie ukry . Kedykovek

nieo odmietate, myse sa to pok a skry . Tak vznik vedom a nevedom. V
opanom prpade je myse jednotn, nie je treba iadne rozdelenie. Vy ale
odmietate a vtedy sa myse mus rozdeli a ukry veci do temnoty, aby ste ich
nevideli a nebolo treba odmieta .
Neodmietajte, nehodno te. Bute len pozorovatemi, nezaujatmi svedkami.
Nepopierajte, nepotlajte. Len pozorujte a dvajte sa. Dvajte sa so scitom a
poranenie sa zahoj.
Neptajte sa ma, preo je to tak - je to prirodzen. Je to presne to ist, ako
e sa voda var pri sto stupoch. Nikdy sa neptate, preo sa nevar pri
dev desiatich. Jednoducho je to tak, niet o tom pochybnost a otzky s
nepodstatn.
To ist plat pre vntorn svet. Ak sa nezaujat, scitn vedomie pribl i k
poraneniu, toto poranenie sa rozplynie - vypar. Nie je v tom iadne preo. Je
to jednoducho prirodzen, tak to je, tak to funguje. Ke to hovorm, hovorm to
zo sksenosti. Vysk ajte si to, tie budete mc tto sksenos zska . To je
cesta.
*
III. Vedomie v innosti
lovek, ktor sp, nem e by v niom totlny. Jete, no nie ste pri tom plne
prtomn. Mte tisce my lienok, tisce predstv, len sa mechanicky napchvate.
Bute vo svojich inoch totlni! A ke ste totlni, vtedy muste by bdel.
Nikto nem e by totlny bez toho, aby bol bdel. By totlny znamen nema
iadne in my lienky. Ke jete, tak len jete, ste vtedy celkom "tu", prtomn.
Jedlo sa stalo v etkm: u sa len nenapchvate, vychutnvate si to. Telo, myse
aj du a s v slade a vo v etkch troch vrstvch va ej bytosti panuje harmnia,
hlbok slad. Vtedy sa z jedla stva meditcia. Rovnako z chdze, z rbania
dreva, z nosenia vody, z varenia. Bezvznamn innosti sa zmenia, stvaj sa z
nich iny, ktor iaria svetlom.
Zanite zo stredu
Treba, aby ste pochopili, e ticho nie je sas ou mysle. Preto v dy, ke sa
povie: "M tich myse", je to nezmysel. Myse nem e by nikdy tich. Samotnm
bytm mysle je anti-ticho. Myse je hlukom, nie tichom. Ak je lovek naozaj
tich, potom musme poveda , e nem iadnu myse.
Tich myse je protireenie. Ak myse existuje, nem e by tich. A ak je
tich, potom u nejestvuje. Preto zenov majstri nikdy nepou vaj vraz tich
myse, ale ne-myse. Ne-myse je ticho. V okamihu, ke je prtomn ne-myse,
nem ete cti telo, lebo myse je kanlom, cez ktor telo vnmate. Ak je
prtomn ne-myse, nem ete ma pocit, e ste telom. Telo pre vedomie zmizne nejestvuje myse ani telo, len rdze bytie - a ticho je jeho prznakom.
Ako toto ticho dosiahnu ? Ako v tomto tichu prebva ? Pre toho, kto had
ticho, je toto najv problm, lebo ni z toho o m ete urobi , vs nikam
nedovedie, preto e to nie je zle itos innosti. Urite ste videli polohu, v
ktorej sed Buddha. Mo ete zauja rovnak polohu ako on, ale bude to va a
innos . Buddhovi sa v ak tto poloha "prihodila". Nebola prinou jeho ticha,
bola skr jeho vedaj m produktom.
Ak myse nejestvuje, ak je bytos plne tich, telo ju nasleduje ako tie.
Zaujme urit polohu - t najuvonenej iu, najpasvnej iu. Nem ete to v ak
urobi obrtene. Nem ete najprv zauja polohu a potom printi ticho, aby
nasledovalo. Preto e vidme Buddhu sedie v uritej polohe, myslme si, e ke
budeme tto pozciu opakova , tie sa dostav vntorn ticho. To je v ak chybn
postup. V Buddhovi sa vntri najprv nieo udialo, a a potom nasledovala tto
pozcia.
Pozrite sa na to cez vlastn sksenos : len o sa zanete hneva , va e telo
zaujme urit postoj. Va e oi zervenej, zanete sa uritm spsobom tvri .
Vo va om vntri je zlos , a potom prde na rad telo - nielen navonok, ale aj
vntorne. Zmen sa chemick rovnovha celho v ho tela. Krv prdi rchlej ie,

in dchate, ste pripraven bojova alebo utiec . Najprv sa v ak odohr hnev,

a potom prde na rad telo.
Zanite z opanej strany, nechajte servenie oi, zrchlene dchajte, robte
v etko o ctite, e rob telo, ke sa hnevte. M ete to hra , ale nedok ete v
sebe vyvola hnev. Herec to rob stle. Ke hr rolu niekoho zamilovanho, rob
v etko, o rob telo, ke je vntri lska. Lska tam v ak nie je. Herec si mo no
bude pona lep ie ne vy, ale lska sa nedostav. M e sa zdanlivo hneva ,
viac ne sa vy hnevte v skutonosti, je to v ak len hran. Vntri sa nedeje
ni.
Kedykovek zanete zvonku, vytvorte umel stav. To skuton sa v dy deje
najprv v strede, a potom vlna dosiahne aj na okraj. Najvntornej stred je v
tichu. Zanite od neho.
in vychdza len z ticha. Ak nie ste tich, km neviete, ako ticho sedie
alebo ticho st v hlbokej meditcii, potom v etko o robte nie s iny, ale
reakcie. Reagujete. Niekto vs uraz, "stla tlatko" a vy reagujete. Ste
nahnevan, vrhnete sa naho - to volte inom? Uvedomte si, e to nie je in, je
to len reakcia. Ten lovek je manipultorom a vy ste manipulovan. "Stlail
tlatko", a vy ste zafungovali ako stroj. Rovnako ako ke stlate vypna a sa
rozsvieti alebo zhasne svetlo. To vm udia robia - zapnaj vs a vypnaj.
Ke k vm niekto prde a pochvli vs, nafkne sa vm ego a vy sa ctite
skvelo. A potom prde niekto, kto vs prepichne a budete spasnut le a na
zemi. Nie ste svojimi pnmi. Ktokovek vs m e urazi a rozosmti , nahneva ,
podr di , otrvi , vyvola vo vs agresiu i zrivos . A ktokovek vs m e
velebi a spsobi tak, e sa budete cti na vrchole, cti tak vek, e v
porovnan s vami bol Alexander Vek nula. Konte poda manipulci ostatnch.
To nie je skuton konanie.
Spomete si na prhodu s Buddhom, ke ho ur ali - nereagoval. Ke vs niekto
uraz, muste sa sta prjemcom, muste prija to o hovor, aby ste mohli
reagova . Ke neprijmate, ke ste stle nezaujat, udr iavate si odstup a ste
pokojn, o m e robi ?
Buddha povedal: "Ke niekto hod do rieky zaplen pochode, zostane zaplen,
km sa nedotkne hladiny. V okamihu, ke spadne do rieky, ohe je pre - rieka ho
uhas. Stal som sa riekou. Hd ete na ma ur ky - horia, ke ich hd ete, ale v
okamihu, ke ku mne doletia, zhasne ich plame v mojom kude. Hd ete tne - a z
tch sa pri pde do mojich u stvaj kvety. Moje iny vychdzaj z mojej
pravej podstaty."
To je spontnnos . Vedom lovek, lovek s porozumenm, kon. lovek, ktor je
nevedom, mechanick, automatick, reaguje.
A nie je to tak, e by vedom lovek len pozoroval. Pozorovanie je len jednm
z aspektov jeho bytosti - nekon bez pozorovania. Nepochpte to zle, lebo
naprklad cel India zle pochopila ud ako bol Buddha, a preto sa cel krajina
stala neinnou. Stala sa lenivou, neschopnou, lebo si myslela, e v etci vek
majstri hovoria: "Ticho sete." India stratila energiu, vitalitu, ivot. Stala
sa celkom hlpou, neinteligentnou, lebo inteligencia sa zostruje len vtedy, ke
konte.
A ke konte okamih o okamih zo svojho bdelho vedomia, zane sa vo vs
prebdza vysok inteligencia. Zanete sa ligota , iari , zanete svieti .
Nastane to prostrednctvom dvoch vec: pozorovania a innosti, ktor z neho
pramen. Ak sa z pozorovania stane neinnos , pchate samovra du.
Pozorovanie by vs malo privies k novmu druhu innosti. Do innosti sa
vnesie nov kvalita. Pozorujete, ste plne pokojn a tich. Vidte podstatu
okolnost a z tohto poznania "odpovedte". Vedom lovek odpoved, nereaguje.
Jeho iny sa rodia z jeho vedomia, nie ako reakcia na va u manipulciu. V tom je
rozdiel. Preto pozorovanie a spontnnos nie s nezluiten. Pozorovanie je
poiatkom spontnnosti, spontnnos predstavuje naplnenie pozorovania.
Ozajstn lovek, s porozumenm, kon - kon fantasticky, kon totlne, kon v
prtomnom okamihu, zo svojho bdelho vedomia. Je ako zrkadlo. Normlny, nevedom
lovek nie je ako zrkadlo, je ako fotografick doska. Ak je rozdiel medzi
zrkadlom a fotografickou doskou? Fotografick doska, len o je raz exponovan,
je nepou iten. Prijme odtlaok, ktor sa do nej zaznamen, ponesie v sebe

obraz. Nezabudnite, e obraz nie je realita, lebo realita sa stle vyvja.

M ete s do zhrady a vyfotografova si ker ru . Fotografia bude rovnak
zajtra, pozajtra, ... Vr te sa a pozrite sa na ker - ten u rovnak nebude.
ivot nikdy nie je statick, stle sa men. Va a myse funguje ako kamera,
stle zbiera fotografie - je to fotoalbum. A potom poda tchto fotografi
reagujete. Tak v zhode so ivotom nie ste, lebo v etko o robte, je zle. Nikdy
to "nesed".
Jedna ena ukazovala svojmu die a u rodinn album a narazili na fotografiu
krsneho mu a - hust vlasy, brada, mlad, prekypujci ivotom. Die a sa
sptalo: "Kto je ten ujo?"
ena odpovedala: "o ho nepoznva ? To je tvoj otecko!"
Die a neisto povedalo: "A kto je ten ple at ujo, o s nami ije?"
Fotografia je statick. Zostva tak, nikdy sa nezmen.
Be n, nevedom myse funguje ako fotoapart, je ako fotografick doska.
Bdel, meditatvna myse funguje ako zrkadlo. Neprjma do seba iadny odtlaok,
zostva stle celkom przdna. Zrkadlo odr a v etko, o sa pred nm objav. Ke
stojte pred zrkadlom, odr a vs. Ke oddete, u vs neodr a. Ak sa do
pozrie niekto in, odr a jeho. A ke pred nm nestoj nikto, neodr a nikoho.
Je v dy v slade so ivotom.
Naute sa ticho sedie , state sa zrkadlom. Ticho rob z v ho vedomia zrkadlo
a vtedy v ka dom okamihu konte, odr ate ivot. Nenesiete vo svojej hlave
fotoalbum. Va e oi s jasn a primn, mte jasnos , vidte a ste v dy v slade
so ivotom. To je prav spsob ivota.
Bute spontnni
Ke konte, konte v dy cez svoju minulos . Konte poda sksenost, ktor ste
nazbierali, konte poda zverov, ku ktorm ste v minulosti dospeli. Ako takto
m ete by spontnni?
Vldne vm minulos a vy kvli nej nedok ete vidie prtomnos . Va e oi s
naplnen minulos ou a dym minulosti je tak hust, e vbec nevidno. Ste skoro
slep, slep kvli tomu dymu, slep kvli minulm zverom, slep kvli
vedomostiam.
lovek s mnohmi vedomos ami je tm najzaslepenej m lovekom na svete.
Preto e jeho iny vychdzaj zo znalost, nevid, ako sa veci skutone maj.
Kon len mechanicky. Nieo sa nauil, a z toho sa v om vytvoril ablnovit
mechanizmus, poda ktorho kon.
Boli kedysi dva chrmy, ktor medzi sebou sperili. Obaja kazi sa navzjom
tak nezn ali, e ke sa stretli, ani na seba nepozreli.
Ka d kaz mal chlapca, ktor mu posluhoval a vybavoval rzne pochdzky. Kaz
prvho chrmu povedal svojmu chlapcovi: "Nikdy sa nebav s tm druhm chlapcom.
T udia m u by nebezpen."
Ale chlapci s chlapci. Jednho da sa stretli na ceste a chlapec z prvho
chrmu sa sptal toho druhho: "Kam ide ?"
Ten odpovedal: "Kam ma vietor zaveje." Zrejme v chrme poval zenov uenia.
Prv chlapec bol prekvapen, e sa nezmohol sa na odpove a ctil sa
zahanben. Pomyslel si: "Mj master mal pravdu, nemal som s nm hovori ."
I iel za svojm majstrom a povedal mu, o sa stalo.
Majster povedal: "Ve som ti vravel. Ale vie o? A zajtra prde a odpovie:
'Kam ma vietor zaveje', sptaj sa: 'A kam ide , ke neveje vietor?'"
Na druh de akal na rovnakom mieste a ke chlapec pri iel, zase sa sptal:
"Kam ide ?"
Len e druh chlapec povedal: "Na trh pre zeleninu."
o teraz s nauenou filozofiou?

ivot je prve tak, nedok ete sa na pripravi , neustle sa men a v dy vs

zasko. Preto je ivot zavdzajci pre ka dho loveka s mnohmi vedomos ami.
Tak lovek m na v etko pripraven odpove - z Bhagavadgty, Kornu, Biblie,
Vd. Nabifoval si odpovede. Len e ivot sa nikdy nepta na to ist, preto uen
lovek nikdy neuspeje.
Bute rozhodn
Myse nikdy nie je rozhodn. Nie je to vec mysle jednho i druhho loveka.
Myse je nerozhodnos . Myse kol e medzi dvoma opanmi plmi a sna sa njs ,
ktor z nich je tou sprvnou cestou. Je to, akoby ste sa sna ili njs dvere so
zatvorenmi oami. Budete vha - vyda sa tadeto alebo tamtade? V dy budete v
stave bu-alebo. Tak je podstata be nej mysle.
Jednm z vznamnch dnskych filozofov bol Sren Kierkegaard. Napsal knihu
"Bu - alebo". Bola to jeho ivotn sksenos , lebo sa nikdy nemohol v niom
rozhodn . V dy, ke sa rozhodol pre jednu cestu, pripadala mu sprvna t druh.
Neo enil sa, hoci mal prle itos . Rozhodoval sa, a zomrel slobodn.
il len tyridsa dva rokov a stle argumentoval, diskutoval, ale nena iel
odpove, ktor by bolo mo n pova ova za konen, ktor by nemala svoj
rovnocenn protipl. Nikdy sa neodhodlal sta profesorom, hoci na to mal tie
najlep ie predpoklady - vydal vea knh, ktor s modern aj po sto rokoch. Ale
nedokzal podpsa iados - kvli bu-alebo - roz ri univerzitn rady alebo
nie? Po jeho smrti sa v jeho izbe na la nepodpsan iados .
Jeho otec predal v etky obchody a peniaze ulo il na et, aby ka d mesiac
mohol dostva nejak sumu peaz, aby mohol aspo pre i . A v de, ke si
vybral praviden sumu a v etky peniaze sa prve minuli, sa pri nvrate domov na
ulici zrtil a zomrel. S poslednou sumou! Konene urobil sprvnu vec - lebo o
za mesiac?
Psal knihy, ale nevedel sa rozhodn , i ich vyda . Zanechal vea cennch, no
nevydanch knh. Ka d prenik hlboko do podstaty veci. Nech psal o omkovek,
dostal sa a k samm koreom - gnius, no gnius mysle.
S mysou je problm, a m bystrej iu myse mte, tm v problm bude.
Menej chpavch mysl sa to tak netka. Je to myse gnia, ktor je zakliesnen
medzi dvoma polaritami a nedok e sa rozhodn a cti sa v neistote.
Hovorm vm, e neistota je podstatou mysle. Kolsa medzi dvoma odli nmi
protiplmi je jej prirodzenos ou. Km od nej nepoodstpite a nestanete sa
pozorovatemi v etkch jej hier, nebudete nikdy rozhodn. A hoci sa napriek
mysli rozhodnete, budete utova , lebo t druh polovica, pre ktor ste sa
nerozhodli, vs bude prenasledova : mo no to bola t sprvna voba a tto je
chybn. A nie je spsob ako to spozna . Mo no e voba, ktor ste zavrhli bola
lep ia, ale aj keby ste sa rozhodli pre u, situcia by bola rovnak.
Myse je v podstate poiatkom ialenstva. A ke v nej budete prli ponoren,
tak vs k nemu do enie.
U ns v dedine som bval oproti zlatnkovi. Sedval som oproti jeho obchodu a
zistil som, e m udn zvyk: zamkol svoj obchod a potom dvakrt i trikrt
za ahal za zmok, aby zistil, i je naozaj zamknut. Jednho da som sa vracal
od rieky a zlatnk prve zamkol svoj obchod, ako v dy skontroloval zmok a i iel
domov.
Povedal som mu: "Myslm, e ste neskontrolovali zmok", hoci som videl, e to
urobil.
Odpovedal: "o e? Asi som zabudol, musm sa vrti ." Vrtil sa a zmok znova
skontroloval.
Stala sa z toho moja zbava. Kamkovek i iel, naprklad na trh, i iel som za
nm a povedal som mu: "o tu robte? Neskontrolovali ste zmok!"
Pustil zeleninu a povedal: "Hne sa vrtim, najprv musm skontrolova zmok."
Veril mi, lebo som v dy sedel pred jeho domom.
Postupne sa o tom v etci dozvedeli, tak e kdekovek pri iel, udia mu
hovorili: "Kam idete? Skontrolovali ste si zmok?"
Nakoniec sa na ma nahneval a povedal: "Mus o tom v ade hovori ?"

Odvetil som: "Nepovajte ich, nech si hovoria, o chc."

On na to: "To sa povie, nepovajte. Ak maj pravdu, som straten. To nem em
riskova . Aj ke kdesi vntri viem, e som ho skontroloval, nedok em si by
ist."
Myse si nie je nim ist. Ak budete st medzi dvoma polaritami mysle, v
neistote - stle pred rozhodnutm i nieo urobi alebo nie - zblznite sa. Ne
sa to stane, vyskote von a pozrite sa na myse zvonku.
Uvedomujte si myse, jej svetl i temn strnky, to dobr i zl. Nech ide o
akkovek polaritu, len si ju uvedomujte. Vsledkom tohto uvedomovania bud dve
veci: po prv poznanie, e nie ste mysou, a po druh, e bdel vedomie m
rozhodnos , ktor mysli chba.
Myse je vo svojej podstate nerozhodn a vedomie je vo svojej podstate
rozhodn. Preto ka d in, ktor vychdza z bdelho vedomia je totlny a bez
tosti.
Ja som vo svojom ivote ani raz znova nerozm al, i by nieo in nebolo
lep ie. Nikdy som neutoval. Nikdy som si nepomyslel, e som urobil nejak
chybu, lebo nezostal nikto, kto by tak veci hovoril. Moje iny vychdzaj z
mjho bdelho vedomia a to je cel moja osobnos . Nech sa stane okovek, je to
jedin mo n. Svet si m e hovori , e je to dobr alebo zl, to je jeho vec.
Mj problm to v ak nie je.
Bdel vedomie vs teda vyvedie z neistoty. Namiesto toho, aby ste tpali medzi
dvoma polaritami mysle, sa nad ne povznesiete a budete mc vidie , e s
polaritami len vtedy, ke ste ponoren v mysli. Ak stojte mimo nej, s
prekvapenm zistte, e s len dvoma stranami tej istej mince - problm
rozhodutia nikdy nejestvoval.
S bdelm vedomm zskavate jasnos , totalitu, uvonenie - rozhoduje vo vs
existencia. Nemuste rozm a o tom, o je sprvne a o zl. Existencia vs
vezme za ruku a vy sa pohybujete uvonene. To je jedin sprvny spsob. A je to
jedin cesta, ako m ete by du evne v poriadku. V opanom prpade budete stle
v zmtku.
Sren Kierkegaard je teda vekm mysliteom, ale ako kres an nemal iadnu
koncepciu bdelho vedomia. Dok e rozm a , a to vemi hlboko, ale nedok e by
tich, prtomn a pozorova . Ten chudk nikdy nepoul o pozorovan, o sledovan,
o bdelom vedom. Jedin o om sa dopoul bolo rozm anie a do neho vlo il cel
svoju genialitu. Dokzal vytvori vekolep knihy, ale nedokzal si vytvori
vekolep ivot. il v naprosto biednom stave.
Dokonujte ka d okamih
Preo s potrebn sny? Ak ste chceli niekoho zabi , ale nezabili ste, zabijete
ho vo svojom sne. Nehovorm, e mte s a toho loveka zabi , aby ste nemuseli
o tom snva ! Pamtajte si v ak toto: ak chcete niekoho zabi , zatvorte sa do
izby, meditujte o zabjan a vedome ho zabite. Ke hovorm: "Zabite ho", mm tm
na mysli, aby ste zabili naprklad vank . Urobte z neho podobize toho loveka
a zabite ho. Toto vedom silie, tto vedom meditcia, vm poskytne hlbok
vhad do va ej bytosti.
Majte na pamti jedno: dokonujte ka d okamih. Pre vajte ka d okamih tak,
akoby u nemal nasta
iadny a . Len tak ho dovediete do konca. Vedzte, e
smr m e prs kedykovek. Tto chva m e by va ou poslednou. Preci ujte:
"Ke musm nieo urobi , musm to urobi plne tu a teraz!"
Poul som prbeh o jednom grckom generlovi. Z nejakho dvodu bol kr proti
nemu. V de generlovch narodenm do lo na krovskom dvore k nevydarenmu
spiknutiu. Generl slvil svoje narodeniny s priatemi, ke zrazu popoudn
pri iel krov pobonk a oznmil generlovi: "Kr sa rozhodol, e dnes veer o
iestej mte by popraven. Bute pripraven."
Boli tam jeho priatelia, hrala hudba. Pilo sa, jedlo a tancovalo. Mal
narodeniny. Tto sprva zmenila cel atmosfru. V etci zosmutneli. Generl v ak
povedal: "Teraz nebute smutn, lebo toto bud posledn chvle mjho ivota.

Dokonime teda tanec, ktor sme zaali, dokonime na u oslavu. V budcnosti by

sme ju u dokoni nemohli. A nelte sa so mnou v takej smutnej nlade, lebo
in bude moja myse stle znova t i po ivote a bude ju a i preru en hudba
a preru en slvnos . Dokonime ju teda. Teraz nie je as skoni ."
Aj ke to bolo a k, kvli nemu tancovali. On sm tancoval s e te v ou
energiou a e te v ou rados ou, akoby tam cel spolonos ani nebola. Jeho ena
plakala, on v ak tancoval alej, alej hovoril so svojimi priatemi. Bol tak
astn, e sa posol vrtil ku krovi a povedal mu: "Ten mu je vnimon.
Vypoul si va u sprvu, ale nie je smutn. Prijal to celkom nepochopitene.
Smeje sa a tancuje, raduje sa a hovor, e ke e s to jeho posledn chvle a
nem iadnu budcnos , nem e ich premrni , mus ich pre i ."
Sm kr sa i iel pozrie , o sa tam rob. Ka d bol smutn, ka d plakal.
Tancoval, pil a spieval len generl. Kr sa ho sptal: "o to rob ?"
Generl odvetil: "Mojou ivotnou zsadou bolo, aby som si bol neustle vedom,
e smr m e prs kedykovek. Vaka tomu som ka d okamih pre il tak naplno,
ako sa len dalo. Dnes ste to v ak vyjasnili. Som vs van, lebo a doteraz som
si len myslel, e smr m e prs kedykovek. Bola to len my lienka. Kdesi v
pozad sa skrvalo presvedenie, e k tomu nedjde hne v nasledujcom okamihu.
Existovala budcnos . Vy ste mi v ak budcnos definitvne vzali. Tento veer je
posledn. ivot je teraz tak krtky, e ho nem em odklada ."
Kra to vemi dojalo a stal sa iakom toho mu a. Povedal: "U ma! Takto by sa
mal i
ivot, to je umenie. Nau ma, ako i v prtomnom okamihu!"
Odkladme. A z toho odkladania sa stva vntorn dialg, vntorn monolg.
Neodkladajte. ite prve "tu a teraz". A o o viac budete i v prtomnosti, o
to menej budete potrebova to neustle str enie sa, to neustle rozm anie.
Jestvuje len kvli odkladaniu - a my odkladme plne v etko. Stle ijeme v
zajtraj ku, ktor nikdy neprichdza a ktor ani prs nem e. To o prichdza,
je v dy dne ok, a my ho neustle obetujeme zajtraj ku, ktor neexistuje. alej
myse rozm a o minulosti, ktor ste zniili a obetovali nieomu, o nepri lo.
A potom op odklad kvli zajtraj kom.
Myslte si, e to o ste dnes zme kali, do eniete niekedy v budcnosti.
Nedo eniete! Toto neustle naptie medzi minulos ou a budcnos ou, toto neustle
preme kvanie prtomnosti, predstavuje vntorn hluk. Km neustane, nem ete sa
ponori do ticha. Preto, po prv, sna te sa by v ka dom okamihu totlni.
A po druh, va a myse je tak hlun preto, lebo si stle myslte, e to
robia ostatn, e vy za to zodpovednos nenesiete. Preto si myslte, e v lep om
svete - s lep m mu om i enou, s lep mi de mi, domom, krajom, ... - bude
v etko v poriadku a vy budete tich. Ako by ste mohli by , ke si myslte, e
zl je v etko okolo vs?
Ke uva ujete takto, ak je takto va a logika, potom ten lep svet nikdy
neprde. Svet je v ade rovnak, v ade s rovnak susedia, rovnak eny a mu i,
rovnak deti. M ete si vytvori ilziu, e niekde existuje nebo, len e v ade je
len peklo - s takouto mysou je peklo v ade. Myse je peklo.
Raz veer sa Mula Naredin a jeho ena vrtili domov a ich dom bol vykradnut.
Mulova ena zaala kria a narieka a potom povedala Mulovi: "To je tvoja vina!
Preo si neskontroloval, i je zamknut, km sme odi li?"
To sa u okolo nich zbehli v etci susedia. Jeden sused povedal: "V dy som to
akal. Preo si to neakal ty? Ako si mohol by tak ahkomysen!" Druh sused
sa pridal: "Tvoje okn boli otvoren. Preo si ich nezavrel, km ste odi li?"
Tret povedal: "Zmky na dverch s star. Preo si ich nevymenil?" V etci
zvaovali vinu na Nasredina.
Ten povedal: "Pokajte! Ja za to nem em."
V etci susedia sa zborovo sptali: "A kto teda?"
Mula odvetil: "Hdam ten zlodej, nie?"
Myse neustle obviuje niekoho inho. Mulova ena vinila Mulu Nasredina,
v etci susenia vinili Mulu Nasredina, a preto e on nemohol zvali vinu na nikoho
z prtomnch, tak ju zvalil na zlodeja.

Neustle zvaujeme vinu na inch. Dva nm to iluzrny pocit, e nie sme zl.
Zl je niekto in, niekde inde. Tento postoj je jednm zo zkladnch postojov
na ej mysle. Za v etko m e niekto in a ke njdeme obetnho barnka, sme v
pohode. Odhodili sme svoje bremeno.
Hadajcemu v ak takto myslenie nepom e, naopak, je prek kou. Muste si
uvedomi , e nech je situcia akkovek, nech sa vm deje okovek, nesiete za
to zodpovednos vy, nikto in. Ke ste zodpoven sami, m ete nieo urobi . Ak
je zodpovedn niekto in, nem ete urobi ni.
To je rozdiel medzi zbo nou a bezbo nou mysou. Bezbo n myse si v dy mysl,
e zodpovednos nesie niekto in - zmete spolonos , zmete pomery, zmete
ekonomick podmienky, zmete politick situciu, nieo zmete a v etko bude v
poriadku. V etko sme zmenili u tokokrt, no v poriadku nie je ni. Zbo n
myse hovor, e km mte tak myse, potom nech bude situcia akkovek, budete
v pekle, budete v mizernom stave. Nebudete schopn dosiahnu ticho.
Prijmite zodpovednos . Bute zodpovedn, lebo len vtedy m ete nieo urobi .
Nieo urobi m ete len sami so sebou. Nem ete zmeni nikoho inho na svete,
len seba. To je jedin mysliten revolcia. Jedin mysliten transformcia je
t va a. O tej v ak m eme uva ova len vtedy, ke ctime, e zodpovednos
nesieme my sami.
Prestate sa sna i by

dobr

Jedinm hriechom je stav bez bdelho vedomia a jedinou cnos ou je bdel

vedomie. o sa neurob v bdelom vedom, je hriechom. o sa urob prostrednctvom
bdelho vedomia, je cnos ou. Ak ste bdelo vedom, nem ete vra di , ak ste bdelo
vedom, je nemo n, aby ste boli nsiln. Nie je mo n znsilova , kradn ,
mui . Len vtedy, ke prevlda nevedomie, vstupuj do vs v jeho temnote v etci
nepriatelia.
Buddha povedal: "Km je v dome svetlo, zlodej sa mu vyhba, km bdie str nik,
zlodeji sa o ni nepoksia. A km sa po dome pohybuj udia a dom sa neponoril
do spnku, nem e zlodej do domu vnikn , ani o tom uva ova .
Podobne je to s vami: ste domom bez svetla. Be n lovek funguje mechanicky homo mechanicus. lovekom ste len poda nzvu, in ste vycvienm, zrunm
strojom a v etko, o urobte, bude zle. Naozaj v etko o urobte, lebo ke ste
nevedom, ani va e cnosti nebud cnos ami. Ako m ete by cnostn, ke ste
nevedom? Za va ou cnos ou bude vek, obrovsk ego.
Dokonca aj va a svtos , ktor ste nacviili a s vekou nmahou a silm
rozvinuli, bude zbyton. Neprinesie toti prostotu ani pokoru, ani ten skvostn
z itok Boha, ku ktormu dochdza len vtedy, ke sa rozplynie ego. Budete i
ctyhodn ivot svtho, ale budete rovnako boh ako ktokovek in - vntorne
prehnit, vntri budete nezmyselnou existenciou. To nie je ivot, to je
ivorenie. Va e hriechy bud hriechmi a va e cnosti tie bud hriechmi. Va a
nemorlnos bude nemorlnos ou a va a morlnos tie bude nemorlno ou.
Neum morlku a neum cnosti, lebo viem, e bez bdelho vedomia je to len
samobos a pokrytectvo. Robia vs falo nmi. Neoslobodzuj vs, nem u vs
oslobodi . Prve naopak, sptavaj vs.
Sta jedin: tm hlavnm kom je bdel vedomie. Odomyk v etky zmky
existencie. Bdel vedomie znamen, e ijete ka dm okamihom, bdel, ka d
sekundu si uvedomujete sami seba i v etko, o sa okolo vs deje. Ste ako
zrkadlo, ktor v etko odr a - a odr ate tak dokonale, e ka d in, ktor sa
zrod z tohto odrazu, je sprvny, lebo je v slade, v harmnii s existenciou.
V skutonosti in nevznik vo vs, nie ste jeho konateom. Vznik v dokonalom
kontexte, s do zapojen v etky okolnosti, vy aj v etci ostatn. Z tejto
celistvosti sa rod in. Nie je to v in, vy ste sa nerozhodli, e ho takto
vykonte. Nie je to va e rozhodnutie, v npad, nie je v tom va a osobnos .
Nevykonvate ho, len ho nechvate, aby sa stal.
Je to podobn, ako ke sa rno prechdzate a na cestike stretnete hada.
Nemte as rozm a , m ete len zrkadli . Nemte as, aby ste sa rozhodli, o
urobi - okam ite uskote! V imnite si slovo okam ite - nestratte ani jedin
okamih. Okam ite uskote nabok. Neskr sa m ete posadi pod strom a rozm a

o tom o sa stalo, o ste vykonali, a by spokojn, ako ste to dobre zvldli. V

skutonosti ste to v ak nezvldli vy - stalo sa to. Vy lo to tak zo v etkch
svislost. Vy, had, nebezpeenstvo smrti, sebazchova, je v tom zapojench
tisc vec. Cel situcia vyvolala in. Vy ste boli len prostrednkom.
Tak in odpoved. Nie ste jeho konateom. Z nbo enskho pohadu by sa dalo
poveda , e ho za vs vykonal Boh. Celok konal prostrednctom asti.
To je cnos . Tak in nebudete nikdy utova . A je to naozaj oslobodzujci
in. Len o sa raz stane, je u konca. Op m ete slobodne kona . Nebudete ho
vli vo svojej hlave. Nestane sa sas ou va ej psychologickej pamti,
nezanech vo vs iadne poranenie. Bol tak spontnny, e po om nezostane ani
stopy. Tak in sa nikdy nestane va ou karmou. Nikdy na vs nezanech ani
krabnutie. in, z ktorho sa stva karma nie je skutonm inom, ale reakciou reakciou, ktor vychdza z minulosti, z pamti, z myslenia. Vy rozhodujete, vy
si vyberte. Nevychdza z bdelho vedomia, ale z nevedomia. Je to pln hriech.
Celm mojm posolstvom je to, e nepotrebujete charakter, ale bdel vedomie.
Bdel vedomie je skuton, charakter je umel. Charakter potrebuj t, ktor
nemaj bdel vedomie. Ke mte oi, nepotrebujete slepeck paliku, aby ste
na li cestu, nemuste pred sebou mtra . Ke vidte, neptate sa ostatnch, kde
s dvere.
Charakter je potrebn, lebo udia s nevedom. Charakter je len mazivo. Pomha
vm, aby ste svoj ivot viedli plynule. Gurdijev hovorieval, e charakter je ako
nraznk na elezninom vagne alebo tlmi na aute. Presne to je charakter tlmi nrazov.
uom sa k e, aby boli pokorn. Ke sa naute by pokorn, je to ako tlmi
nrazov. Tm, e sa naute by pokorn, budete sa mc chrni pred egami
ostatnch. Nebud vs natoko zraova . Ak ste egoistick, budete stle
zraovan, lebo ego je vemi citliv, a preto zakryjete svoje ego prikrvkou
pokory. Pomha to, dva vm to urit vyrovnanos , nijako vs to v ak
netransformuje.
Moja prca spova v transformcii. Je to alchymistick kola. Chcem, aby ste
sa zmenili z nevedomch na bdelo vedomch, pre li z temnoty do svetla. Nem em
vm da charakter. M em vm da len vhad, bdel vedomie. elal by som si, aby
ste ili v ka dom okamihu, a nie poda ablny, ktor vm dm ja alebo
spolonos , cirkev i tt. elal by som si, aby ste ili poda slabej iary
svojej bdelosti, poda vlastnho bdelho vedomia.
Charakter znamen, e mte pripraven urit odpovede na v etky ivotn
otzky, tak e v ka dej situcii reagujete poda scenra, a preto to nie je
skuton odpove, ale len reakcia. lovek s charakterom reaguje, bdelo vedom
lovek odpoved: okam ite vstreb do seba situciu, odraz realitu tak, ak je,
a poda toho odrazu spontnne kon. lovek s charakterom reaguje, vedom lovek
kon. lovek s charakterom je mechanick, funguje ako robot. M vo svojej mysli
pota naplnen informciami. Na nieo sa ho sptate, a z jeho potaa vylezie
pripraven odpove.
Vedom lovek kon v prtomnom okamihu, nie poda minulosti i spomienok. Jeho
odozva m svoju krsu, prirodzenos a je v slade s danou situciou. lovek s
charakterom v dy zlyh, lebo ivot sa neustle men, nikdy nie je rovnak. A
va e odpovede s stle rovnak, nevyvjaj sa - nem u sa vyvja , s mtve.
V detstve vm niekto nieo povedal a vo vs to zostalo. Vyrstli ste, ivot sa
zmenil, ale odpove, ktor vm dali rodiia, uitelia alebo kazi, vo vs
zostala. A ak sa nieo stane, budete kona poda odpovede, ktor ste dostali
pred desiatkami rokov. Len e za tie desiatky rokov pretieklo Gangou vek
mno stvo vody, je to plne in ivot.
Herakleitos povedal: "Nevstpi dvakrt do rovnakej rieky." A ja vm hovorm:
"Do rovnakej rieky nevstpite dokonca ani raz, tak teie rchlo."
Charakter je nehybn, je to kalu a pinavej vody. Bdel vedomie je rieka.
Preto svojim posluchom nedvam iadne pravidl, poda ktorch by sa mali
chova . Dvam im oi, aby videli, bdel vedomie, aby zrkadlili, dvam im bytie,
ktor je ako zrkadlo, aby boli schopn odpoveda na akkovek situciu, ktor
nastane. Nedvam im iadne podrobn informcie, o maj robi a o nie. Nedvam

im iadne desatoro prikzan. Ke zanete dva prikzania, potom sa nem ete

zastavi u desiatich, lebo ivot je omnoho zlo itej .
Buddhistick psma obsahuj tridsa tritisc pravidiel pre buddhistickho
mncha. Na akkovek situciu, ktor kedy m e nasta , maj pripraven odpove.
Ale ako si mte zapamta tridsa tritisc pravidiel chovania? lovek, ktor je
dostatone schopn na to, aby si zapamtal toko pravidiel chovania, bude
dostatone ikovn aj na to, aby si v dy na iel cestiku von. Ak nebude nieo
chcie urobi , njde si cestiku. Ak bude chcie nieo urobi , njde si ju tie .
O jednom kres anskom svtcovi som poul, e ho niekto udrel do tvre, lebo
poas rannej predn ky povedal: "Je i hovor, e ke vs niekto udrie na jedno
lce, nastavte mu druh." Aksi mu to chcel vysk a , a tak tomu svtcovi dal
poriadne zaucho. Svtec slovo dodr al a nastavil mu ovi druh lce. Ten mu
vylepil e te jednu. No potom bol prekvapen, lebo svtec sa naho vrhol a zaal
ho tak bi , a krial: "o to robte? Ve ste...
Svtec odpovedal: "no, ale tretie lce nemm, teraz som slobodn a budem
robi o chcem, lebo Je i o tom ni viac nehovor."
Koko pravidiel m ete pre ud vytvori ? Je to hlpe, nezmyseln. Poda nich
m u by udia zbo n, aj ke zbo n nie s: v dy si njdu skulinku, ako sa
takm pravidlm a prikzaniam vyhn . V dy si njdu zadn dvierka. Charakter vm
v tom najlep om prpade m e da navonok falo n masku - a dokonca ani nie
navonok: len trochu po kriabte svojich svtch a uvidte zviera, ktor sa za
nimi skrva. Na povrchu vyzeraj krsne, ale len na povrchu.
Nechcem, aby ste boli povrchn. Chcem, aby ste sa naozaj zmenili. K ozajstnej
zmene v ak dochdza prostrednctvom stredu va ej bytosti, nie prostrednctvom
okraja, povrchu. Charakter je nalakovanm povrchu, bdel vedomie je
transformciou k stredu.
Len o zanete vidie svoje nedostatky, zan opadva ako such listy. Viac
u nemuste robi ni in. Sta ich vidie , uvedomova si ich. V tomto vedom
sa zan rozplva , zan mizn .
lovek opakuje nejak chybu len vtedy, ke si jej nie je vedom. Aby ste mohli
opakova rovnak chyby, je nutn stav bez bdelho vedomia - hoci sa budete
sna i zmeni , budete sa dop a rovnakej chyby v nejakej inej podobe, v inej
forme. Chyby maj v emo n vekosti a podoby! Vymente ju, nahradte, ale
nedok ete ju zanecha , lebo hlboko vntri ju ako chybu nevidte. No druh udia
by vm vedeli rozprva ...
Preto si ka d mysl, ak je krsny, inteligentn, cnostn, zbo n - a nikto s
nm neshlas! Je to prost, dvate sa na ostatnch, vidte ich realitu, ale o
sebe mte predstavy, ndhern predstavy. V etko, o o sebe viete, je viac-menej
vmysel. S realitou to nem ni spolon.
Len o lovek zbad svoje nedostatky, nastane radiklna zmena. Preto v etci
buddhovia v minulosti vyuovali jedin - bdel vedomie. Neuia vs charakter charakter uia kazi, politici, ale nie buddhovia. Buddhovia vs uia bdel
vedomie, nie svedomie.
Svedomie je trik, ktor na vs ostatn nastra ili - hovoria vm, o je sprvne
a o nesprvne. Vnucuj vm svoje predstavy a vnucuj vm ich od samho detstva.
V ase, ke ste boli tak nevinn, zraniten a tvrni, e vs mohli ovplyvni ,
e vm mohli nieo v tiepi , tak vs podmieovali - od samho poiatku. Tomuto
podmieeniu sa hovor svedomie a toto svedomie ovlda cel v ivot. Svedomie
je stratgiou spolonosti, ako vs zotroi .
Buddhovia uia bdel vedomie. Bdel vedomie znamen, e o je sprvne a o
nesprvne sa neute od ostatnch. Nie je treba sa od niekoho ui , sta sa len
ponori do svojho vntra. m hlb ie idete, tm v ia as vedomia je
osloboden. Len o dosiahnete stred, ste tak naplnen svetlom, e temnota
zmizne.
Ke do izby prinesiete svetlo, nemuste tmu vyha . Prtomnos svetla sta,
lebo tma je len nedostatok svetla. A rovnako s nedostatkom svetla aj v etky
va e pochabosti a blznovstv.

Ist mu , prezleen za Hitlera, pri iel za psychiatrom. "Ni mi nechba",

povedal. "Mm najv iu armdu na svete, peaz koko chcem, v etok luxus, ak
si len dok ete predstavi ."
"V om je teda problm?", sptal sa psychiater.
"V mojej ene", odpovedal mu . "Mysl si, e je pani Novkov."
Nesmejte sa tomu chudkovi. Nie je to nikto in ne

vy.

Pri iel zkaznk ku krajrovi a videl, ako zo stropu vis za ruku nejak mu .
"o tam rob?", sptal sa krajra.
"To si nev majte", odpovedal kraj r, "mysl si, e je iarovka."
"Preo mu teda nepoviete, e nie je?", ptal sa prekvapen zkaznk.
"Mm vari pracova potme?", odvetil krajr.
Len o si uvedomte, e ste ialen, u
ialen nie ste. To je jedin
kritrium du evnho zdravia. V okamihu, ke si uvedomte, e ste hlpi, stali
ste sa mdrymi.
Delfsk ve tiare vyhlsila Sokrata za najmdrej ieho mu a na svete. udia mu
to be ali zvestova .
Sokrates odvetil: "To je nezmysel. Viem, e ni neviem."
Doniesli to delfskej ve tiarne. Ve tkya sa zasmiala a povedala: "Preto je
najmdrej . Vie, e nevie."
To, e sa dvame smerom von, je sas ou udskej prirodzenosti. Pozorujeme
v etkch, okrem seba. Preto toho vieme viac o ostatnch ne o sebe. O sebe
nevieme ni. Nesledujeme, ako funguje na a myse, nie sme vntri bdel.
Potrebujete sa otoi o stoosemdesiat stupov. Na tom je zalo en cel
meditcia. Muste zatvori oi a zaa pozorova . Spoiatku njdete len temnotu.
Vea ud dostane strach a hrnie sa von, lebo vonku je svetlo.
no, vonku je svetlo, len e toto svetlo vs neosvieti, toto svetlo vm vbec
nepom e. Potrebujete vntorn svetlo, svetlo, ktorho zdroj je v samom va om
byt, svetlo, ktor nezatieni ani smr , svetlo ven. A vy ho mte, mte v sebe
ten potencil! Narodili ste sa s nm, ale schovvate ho. Nikdy sa do nedvate.
Preto e ste sa von dvali po stroia, po mnoho ivotov, stal sa z toho
mechanick zvyk. Dokonca aj v spnku sa dvate von, lebo sny s odrazom
vonkaj ieho sveta. Ke zatvorte oi, zanete op fantazrova alebo rozm a ,
o znamen, e vs op zaujmaj ostatn. Stal sa z toho tak mechanick zvyk,
e neexistuj ani mal prestvky, ani mal okienka do va ej bytosti, cez ktor
by ste mohli zazrie kto ste.
Spoiatku je to a k boj, vek drina. Je to sce a k, ale nie nemo n. Ak
ste rozhodnut, ak ste oddan vntornmu skmaniu, potom k tomu skr i neskr
djde. Muste sa len stle prekopva , nepretr ite bojova s temnotou. Onedlho
ou prejdete a vstpite do r e svetla. A toto svetlo je skuton, omnoho
skutonej ie ne svetlo slnka i mesiaca, lebo v etky vonkaj ie svetl s
pominuten, doasn. Dokonca aj Slnko jednho da zomrie. Nielen mal lampy
vyerpaj svoj zdroj a rno pohasn, ale aj Slnko so svojimi nezmernmi zdrojmi
ka dm dom umiera. Skr i neskr sa z neho stane ierna diera. Zomrie a u
nebude vy arova
iadne svetlo. Nech by ilo akokovek dlho, nie je ven.
Vntorn svetlo je ven, nem poiatok ani koniec.
Nemm v mysle vm vyklada , aby ste zanechali svoje chyby, aby ste boli
dobr, aby ste zlep ili svoj charakter. Vbec nie. V charakter ma vbec
nezaujma. Zaujma ma len va e bdel vedomie.
State sa viac bdelmi, viac vedommi. Norte sa do svojho vntra hlb ie a
hlb ie, km nenjdete stred svojej bytosti. ijete na okraji, a na okraji je
v dy rozruch. m hlb ie sa budete nori , tm hlb ie ticho zavldne. A poas
tchto z itkov ticha, svetla a radosti sa v
ivot zane presva do inej
dimenzie. Chyby a nedostatky zan mizn .
Preto si nelmte hlavu s chybami, omylmi a nedostatkami. Starajte sa len o

jedno - v etku svoju energiu nasmerujte k jedinmu cieu, k tomu, ako sa sta
viac vedommi, ako sa sta viac prebudenmi. Ak do toho vlo te v etku svoju
energiu, nevyhnutne sa to stane. Mte na to prvo.
Morlka sa zaober dobrmi a zlmi vlastnos ami. Poda mertok morlky je
dobrm lovekom ten, kto je estn, pravdovravn, spoahliv a dveryhodn.
Bdelo vedom lovek nie je len dobrm lovekom, je omnoho viac. Pre dobrho
loveka je dobrota v etkm. Pre bdelo vedomho loveka je dobrota len vedaj m
produktom. Ak si bdelo uvedomujete vlastn bytie, dobrota vs nasleduje ako
tie. Potom sa nemuste vbec sna i , aby ste boli dobr, dobrota sa stva va ou
prirodzenos ou. Ste dobr rovnako, ako s stromy zelen.
"Dobr lovek" v ak vbec nie je nutne bdelo vedom. Jeho dobrota je vsledkom
vekho silia, bojuje so zlmi vlastnos ami - s t bou klama , kradn , s
falo nos ou, nepoctivos ou, nsilnos ou. Toto v etko je v dobrom loveku len
potlaen a m e to kedykovek prepukn .
Dobr lovek sa m e na zlho zmeni vemi ahko, lebo v etky zl vlastnosti v
om existuj, len s latentn, potlaen silou. Ak sa tak lovek prestane
sna i , tieto vlastnosti v jeho ivote okam ite prepukn. Jeho dobr vlastnosti
s len nacvien, nie prirodzen. Usilovne sa sna , aby bol estn, primn,
aby neklamal, Je to silie, je to navn.
Dobr lovek je stle v ny, lebo sa boj v etkch zlch vlastnost, ktor v
sebe potlail. A je v ny, lebo hlboko vntri si el, aby bol za svoju dobrotu
odmenen, uctievan. T i, aby bol v en, ctyhodn. Va i takzvan svt s
v inou len dobrmi umi.
Existuje len jedin spsob, ako presiahnu "dobrho loveka", a to vnies do
svojej bytosti viac bdelho vedomia. Bdel vedomie nie je treba vypestova , u
vo vs je, mus len by prebuden. Ke ste plne prebuden, potom v etko o
robte je dobr, a to o nerobte, je zl.
Dobr lovek mus vynaklada ohromn silie, aby konal dobre a vyhbal sa zlu.
To zl ho neustle zvdza. Je to voba: v ka dom okamihu si mus vybera to
dobr a nevybera si to zl. Vezmite si naprklad loveka ako je Mahtma Gnd je to dobr lovek, cel ivot sa usilovne sna il, aby bol na strane dobra. Ale
dokonca aj vo veku sedemdesiatich rokov mval erotick sny a pre val vek
muky: "o sa tka doby, ke som bdel, dok em sa od sexu celkom oprosti . o
ale m em robi , ke spm? V etko, o cez de potlam, sa v noci vrti."
Ukazuje to na jednu vec, a sce na to, e to nikam neodi lo. Je to vo va om
vntri, vykva to. Vo chvli, ke sa uvonte, vo chvli, ke zanechte svoje
silie - a uvoni sa a presta sa sna i , aby ste boli dobrmi, muste
minimlne v spnku - zo v etkch zlch vlastnost, ktor ste potlali, sa stan
va e sny. Va e sny s va imi potlaenmi t bami.
Dobr lovek je v nepretr itom konflikte. Jeho ivot nie je radostn, nedok e
sa smia na cel kolo, nedok e spieva a tancova . Neustle v etko posudzuje.
Jeho myse je pln posudzovania a odsudzovania, a preto e sa sm usilovne sna ,
aby bol dobr, sdi ostatnch poda rovnakch mertok. Nedok e vs prija
takch, ak ste. Dok e vs prija len vtedy, ak zodpovedte jeho kritrim
dobroty. A preto e nedok e prijma ud takch, ak s, odsudzuje ich. V etci
va svt neprestajne ka dho odsudzuj. Pre nich ste v etci hrie nikmi.
To nie s vlastnosti naozaj zbo nho loveka. Naozaj zbo n lovek neposudzuje
ani neodsudzuje. Vie, e iadny in nie je dobr a iadny in nie je zl, e
bdel vedomie je dobr a stav bez neho je zl. M ete dokonca urobi nieo, o
celmu svetu bude pripada dobr, ale zbo nmu loveku nie. A m ete vykona
nieo, o v etci, okrem zbo nho loveka, bud odsudzova . Skutone zbo n vs
odsudzova nem e - preto e ste nevedom, potrebujete scit, a nie sdy. iadne
odsudzovanie - nezasl ite si peklo, nikto si nezasl i peklo.
Len o dosiahnete dokonale bdel vedomie, otzka voby nejestvuje - robte
jednoducho v etko, o je dobr. Robte to prirodzene, rovnako, ako vs bez
silia sprevdza v tie. Ke be te, tie be tie . Ak sa zastavte, tie sa
zastav tie - no na jeho strane iadne silie nie je.
Nemo no si myslie , e bdelo vedom lovek je rovnak ako dobr. Je tie
dobr, ale in, z inho pohadu. Nie je dobr preto, e by sa o to sna il. Je

dobr, lebo je bdelo vedom. A v bdelom vedom sa zl, v etko to odsudzovanie,

rozplva rovnako ako temnota vo svetle.
Nbo enstv sa rozhodli, e zostan len morlne. S to etick pravidl. S
u iton pre spolonos , ale nie pre vs, nie s u iton pre jednotlivca. S
vymo enos ou civilizcie, ktor vytvorila spolonos . Keby v etci zaali kradn
alebo klama , ivot by sa samozrejme stal nemo nm. Keby ka d podvdzal,
nemohli by ste vbec existova . Na najni ej rovni teda spolonos morlku
potrebuje. Je pre spolonos prnosn, nie je v ak nbo enskou revolciou.
Neuspokojte sa len s tm, e budete dobr.
Zapamtajte si, e ste sa dostali do bodu, v ktorom o tom, o je dobr a o
zl, nemuste rozm a . Samotn va a bdelos , samotn va e bdel vedomie vs
vedie k tomu, o je dobr, preto ni nepotlajte. Mahtmu Gndhho by som
nenazval bdelo vedomm lovekom, len dobrm - a on sa naozaj usilovne sna il o
to, aby bol dobr. Nespochybujem jeho mysly, bol v ak dobrotou posadnut.
Vedom lovek nie je nim posadnut, nem iadnu posadlos . Je jednoducho
uvonen, pokojn, tich a vyrovnan. V etko o vykvitne z jeho ticha je dobr.
Je to v dy dobr - ije v bdelom vedom, bez vberu.
Prekrote normlnu predstavu dobrho loveka. Nebudete dobr, nebudete zl.
Budete jednoducho pozorn, bdelo vedom, a potom, nech sa stane okovek, bude
to dobr. Dalo by sa poveda , e v dokonale bdelom vedom dosahujete prav
zbo nos a dobro je len jednm jej nepatrnm vedaj m produktom.
Aby ste jednho da mohli njs Boha, u vs nbo enstvo, ako by dobr. To
v ak mo n nie je, lebo iadny len dobr lovek nikdy prav zbo nos nena iel.
Ja um prav opak: njdite zbo nos a dobro prde samo od seba. A ke dobro
prde samo od seba, je krsne, pvabn, primn a skromn. Ne iada iadnu odmenu
na tomto ani na onom svete. Je svojou vlastnou odmenou.
IV. Experimenty v pozorovan
udia pozoruj len inch, nikdy sa neob a uj pozorova sami seba. Je to to
najpovrchnej ie pozorovanie. Ka d pozoruje, o rob niekto in, ako sa oblieka,
ako vyzer, ... Pozoruje ka d, nie je to ni, o by ste do svojho ivota museli
vnies ako nov. Toto pozorovanie je treba len prehbi , odvrti od ostatnch a
nasmerova ku svojim vntornm pocitom, my lienkam, nladm, a nakoniec k
pozorovateovi sammu.
Vo vlaku sed id oproti kazovi. "Povedzte mi, va a ctihodnos ", vrav
"preo noste lmek naopak?"
"Preto e som otcom", odvet kaz.
"Ja som tie otcom, a lmek tak nenosm."
"No", povie kaz, "ale ja som otcom tiscov."
"Potom by ste", odpoved id, "mali mo no nosi naopak nohavice."

id,

Ak ide o ostatnch, s udia vemi v mav.

Dvaja mu i si vy li na prechdzku, a zrazu zaalo pr a .
"Rchlo", vrav jeden, "otvor d dnik".
"To nepom e", vrav druh, "mj d dnik je sam diera."
"Tak nao si ho so sebou bral?"
"Myslel som, e nebude pr a ."
ahko sa smeje absurdnmu konaniu druhch, ale smiali ste sa niekedy sami
sebe? Pristihli ste sa niekedy, ako robte nieo absurdn? Nie, seba si vbec
nev mate. V mate si len ostatnch, no to vm nijako nepom e.
Naasujte sa do bezasovosti
Ke pred seba polo te hodinky so sekundovou ruikou a budete ju sledova ,
budete prekvapen - nedok ete to ani mintu. Mo no ptns , dvadsa seknd,
maximlne tridsa , a potom na to zabudnete, stratte sa v nejakch inch

predstavch. A potom si zrazu spomeniete, e ste sa sna ili nezabudn . By

bdel o i len na mintu je a k, preto si lovek mus uvedomi , e to nie je
len detsk hra. Ke sa budete sna i uvedomova si drobn ivotn udalosti,
muste ma na pamti, e veakrt na to zabudnete. Odbehnete k nieomu inmu. No
a si spomeniete, nec te sa previnilo, lebo je to jedna z pasc.
Ke sa zanete cti previnilo, u sa nedok ete vrti k uvedomovaniu si,
ktor ste nacviovali. Netreba cti vinu a tos , je to prirodzen, stva sa
to ka dmu hadajcemu. Berte to tak, lebo in vs polap tos a pocity viny,
e nie ste schopn zosta bdelo vedom o i len na pr okamihov a neustle
zabdate. iadna vina, iadna tos , len o si spomeniete, e ste zabudli o
robte, vr te sa jednoducho sp a zanite znova. Nenariekajte a neplate nad
rozliatym mliekom, to je hlpos .
D inistick majster Mahvra bol prvm lovekom v dejinch, ktor spotal, e
ak lovek dok e zosta bdel nepretr ite tyridsa osem mint, stane sa
osvietenm. Nikto mu v tom nedok e zabrni . Len tyridsa osem mint - len e je
to a k aj tyridsa osem seknd!
Bude to nejak as trva , ale pomaly si zanete uvedomova , e dok ete by
bdel stle dlh ie - mo no na mintu, mo no na dve - a budete ma vek rados ,
e ste bdel tak dlho. Ale nenechajte sa tou rados ou polapi , nemyslite si, e
ste nieo dosiahli, lebo sa z toho stane prek ka. Prve takto sa lovek strat
- nieo mal dosiahne a mysl si, e u je to v suchu.
Pokraujte v sil pomaly, trpezlivo. Nemuste sa nhli , mte k dispozcii
cel venos . Nesna te sa to urchli . Netrpezlivos vm nepom e. Bdel vedomie
nie je ako seznne kvety, ktor vyrast za es t dov a potom s pre. Bdel
vedomie je ako libannsky cder, ktor rastie stovky rokov, ale vydr tisce a
dosahuje v ku aj es desiat metrov.
Bdel vedomie rastie pomaly, ale rastie. lovek len mus by trpezliv.
Ako bude bdel vedomie rs , zanete cti vea vec, ktor ste predtm
nectili. Zanete naprklad vnma , e mte v tele naptie, ktor ste si predtm
neuvedomovali, lebo je jemn. Teraz je v ak prtomn va e bdel vedomie a vy
toto jemn, nepatrn naptie ctite. Ke vnmate naptie v ktorejkovek asti
tela, uvonite ju. A bude cel va e telo uvonen, bdel vedomie porastie e te
rchlej ie, lebo tieto naptia s prek kami.
A ako vedomie e te trochu povyrastie, s prekvapenm zistte, e nesnvate len
v spnku, e snvanie pokrauje pod povrchom dokonca aj ke bdiete. Pokrauje
tesne pod hranicou va ej bdelosti - v ktoromkovek okamihu zatvorte oi a
uvidte, ako okolo vs, ako mrak po nebi, plva nejak sen. Ale a vtedy, ke sa
stanete o nieo viac bdelo vedommi, budete mc vidie , e va a bdelos stle
nie je skutonm prebudenm. Za va imi viekami sa vzn a sen - udia tomu
hovoria denn snvanie. Ak sa na chvu uvonia v kresle a zatvoria oi, sen sa
ich okam ite zmocn. Zan si myslie , e sa stali prezidentom, alebo e robia
nieo vekolep, alebo osi in, o om vedia, e vo chvli, ke snvaj, je to
absoltny nezmysel. Vaka bdelmu vedomiu si uvedomte vrstvy snov, ktor
snvate poas svojho bdelho stavu. A ony sa potom zan rozplva rovnako, ako
ke do tmavej miestnosti prinesiete svetlo a zane sa rozplva tma.
Neviditen dotyk
Nech budete robi okovek, prechdza sa, sedie , jes , alebo nebudete robi
vbec ni, len dcha , odpova a relaxova , nikdy nezabdajte, e mte by len
pozorovatemi.
Budete na to zabda znova a znova. Pohlt vs nejak my lienka, pocit,
emcia, nlada, nieo vs z pozorovania vytrhne. Uvedomte si to a vr te sa sp
do svojho stredu pozorovania.
Urobte z toho nepretr it vntorn proces. Budete prekvapen, ako sa zmen
kvalita celho v ho ivota. M em pohn rukou bez toho, aby som ju pozoroval,
ale m em ou aj pohn a cel pohyb z vntra vemi bdelo sledova . Tie pohyby
s celkom odli n. Prv pohyb je mechanick ako pohyb robota, druh pohyb je
vedom. A ak ste bdelo vedom, vnmate svoju ruku zvntra. Ak bdelo vedom nie

ste, poznte ju len zvonku.

Preto e nie ste pozorovatemi, poznte svoju tvr len zo zrkadla, zvonku.
Zanite ju pozorova , poctite ju zvntra - a pozorova zvntra je neobyajn
sksenos . Pozvona sa zan dia zvl tne veci. My lienky sa rozplyn, pocity
zmizn, vytratia sa emcie a obklop vs ticho. Ste ako ostrov uprostred ocena
ticha. Ste len pozorovatemi, akoby v strede va ej bytosti horel plame a celch
vs pre aroval.
Spoiatku to bude len vntorn sksenos . Pomaly v ak tto iara zane
presahova va e telo a jej le zan dosahova k ostatnm uom. Budete
prekvapen a okovan, e ostatn udia, ak bud aspo trochu citliv, si
okam ite uvedomia, e sa ich dotklo osi neviditen. Ke sa pozorujete a
naprklad sa za niekoho postavte, je skoro ist, e sa bez akejkovek priny
zrazu oto, obzrie. Ke sa pozorujete, va a bdelos zane vy arova a zkonite
sa loveka pred vami dotkne. A ke sa ho dotkne osi neviditen, obzrie sa. A
vy m ete by tak aleko, e naho ani nedosiahnete rukou.
M ete si vysk a nasledujci pokus: posate sa veda niekoho, kto sp, a len
ho pozorujte. Ten lovek sa nhle zobud, otvor oi a rozhliadne sa, akoby sa
ho niekto dotkol.
asom zanete tento dotyk prostrednctvom lov aj vnma . To je to, omu sa
hovor vibrcia. Nie je to ni hmataten. Druh lovek to cti, a aj vy budete
cti , e ste sa ho dotkli.
Vraz by dotknut (nielen v negatvnom zmysle) je vemi prznan. Pou vate
ho bez toho, aby ste chpali, o znamen, ke poviete, e sa vs niekto dotkol.
Nemus poveda ani slovo. Mo no okolo vs len pre iel. Mohol vm len pozrie do
o a vy sa takm lovekom ctite dotknut. Nie je to len slovo, skutone k tomu
dochdza. A tieto le potom zan vy arova k uom, zvieratm, rastlinm aj
kameom, a vy jednho da zistte, e sa zo svojho vntra dotkate celho
vesmru.
Vipassan
Buddhovou cestou bola vipassan, o znamen pozorovanie. A Buddha vymyslel
jednu z najlep ch metd ak existuj, metdu pozorovania dychu. Len pozorovanie
dychu. Dchanie je tak jednoduch a prirodzen a prebieha dvadsa tyri hodn
denne. Nemuste vyvja iadne silie. Ke budete opakova mantru, vtedy budete
musie vyvja silie, budete sa musie nti . Ke budete vyslovova "Ram, Ram,
Ram", budete sa musie stle sna i . A zkonite na to veakrt zabudnete. Okrem
toho je slovo Ram op nieo, o vychdza z mysle, a ni, o vychdza z mysle
vs nem e privies za myse.
Buddha objavil nieo plne in. Len pozorujte svoj dych - ndych, vdych.
S tyri tdi, ktor treba pozorova . Ak ticho sedte, zanite svoj dych len
sledova , vnma . Ndych je prvm tdiom. Len o sa nadchnete, dych sa na
chvku zastav - to je druh tdium. Potom sa dych obrti a zanete vydychova
- to je tretie tdium. A ke celkom vydchnete, dych sa op na okamih zastav
- to je tvrt tdium. Potom sa zane cyklus dychu odznova. Ak dok ete
pozorova tieto tyri tdi dychu, budete prekvapen, ohromen, ak je tento
jednoduch proces zzran - vaka tomu, e sa ho nezastn myse.
Pozorovanie nie je vlastnos ou mysle. Pozorovanie je vlastnos ou du e, bdelho
vedomia. Pozorovanie v iadnom prpade nie je mentlnym procesom. Ke
pozorujete, myse sa zastav, prestane existova . no, spoiatku veakrt na
pozorovanie zabudnete, myse sa vrti a op zane hra svoje star hry. Ale
kedykovek si to uvedomte, nemuste sa cti previnilo, jednoducho sa len
vr te nazad k pozorovaniu, znova a znova sa vracajte k pozorovaniu svojho
dychu. Pozvona sa vm do toho obyajn myse bude mie a oraz menej.
A ak dok ete pozorova svoj dych nepretr ite tyridsa osem mint, dosiahnete
osvietenie. Veru, len tyridsa osem mint. Myslte si, e to nie je a k.
Naopak, je to vemi a k. Za ten as sa veakrt stanete obe ou mysle!
Ale pomaly to do seba vstrebvate. Je to umenie, nie vec praxe. Tch pr
chv, kedy ste bdel, je toti takch neuveritene krsnych, takch neskutone
radostnch, e len o ich raz za ijete, budete sa znova a znova chcie vrti

sp - z nijakch inch pohntok, len pre ru rados z bytia v prtomnosti

dychu.
Pamtajte, e to nie je prca s dychom ako v joge - pranajma. Pri vipassne
nemente prirodzen rytmus svojho dychu. Nenadychujete zhlboka, ani
nevydychujete in ne obvykle. Dchate celkom normlne a prirodzene. Cel va e
vedomie sa mus sstredi na jedin - na pozorovanie.
A ke dok ete pozorova svoj dych, m ete zaa pozorova aj in veci. Ke
idete, m ete pozorova ako idete, ke jete, m ete pozorova ako jete. A celkom
na koniec dok ete pozorova aj ako spte. V de, ke budete schopn pozorova
ako spte, sa prenesiete do inho sveta. Telo sp a vntri jasnm plameom hor
svetlo. Va a bdelos je nedotknut. Potom pozorujete dvadsa tyri hodn denne.
Naalej robte najrznej ie veci, pre vonkaj svet sa ni nezmenilo, ale pre
vs sa zmenilo v etko.
Zenov majster niesol vodu zo studne a aksi jeho nad en obdivovate, ktor
sa o om dopoul a pricestoval zaleka, aby ho nav tvil, sa ho sptal: "Kde
m em njs majstra tohto kl tora?" Myslel si, e tento tu je slu obnkom,
ktor nos vodu - predsa nenjdete buddhu, ktor by nosil vodu zo studne,
nenjdete buddhu, ktor by zametal podlahu.
Majster sa usmial a povedal: "Ja som ten, koho had ."
Obdivovate nemohol uveri . "Toko som o vs poul, ale nedok em si
predstavi , e noste vodu zo studne."
Majster odpovedal: "To je ale to, o som robieval, km som sa stal osvietenm.
Nosil som vodu zo studne, rbal drevo. Robieval som to predtm a robm to stle.
Po so mnou, budem rba drevo, dvaj sa na ma."
"Pred osvietenm ste to robili, po osvieten robte to ist - v om je
rozdiel?"
Majster odpovedal: "Rozdiel je vntri. Predtm som v etko robil v spnku,
teraz to robm vedome. innosti s rovnak, ale ja u rovnak nie som. A preto e
nie som rovnak, nie je pre ma rovnak ani svet."
Transformcia mus by vntorn. To je skuton zrieknutie sa: star svet
zmizol, lebo zmizlo star bytie.
Non zmena
Snvanie a bdelos s dve celkom odli n veci. Vysk ajte si jedno: ka d noc,
a budete zaspva , a budete napoly bdel a napoly spa , a budete pomaly
upada do spnku, opakujte si: "Dok em si uvedomi , e je to len sen."
Opakujte si to km nezaspte. Bude to trva nejak as, ale jednho da sa
zaudujete: len o tto my lienka klesne hlboko do v ho nevedomia, budete sen
pozorova ako sen. U vs nebude dr a vo svojej moci. A pomaly, ako sa va e
va e pozorovanie zintenzvni, sny sa rozplyn. S vemi nesmel, nechc, aby ich
niekto pozoroval. Existuj len v temnote nevedomia. Len o pozorovanie vnesie
dovntra svetlo, sny sa zan vytrca .
Pokraujte teda v tomto cvien a m ete sa zbavi snov. A prekvap vs, ak
to m nsledky. Po prv, a sa sny stratia, va a myse nebude poas da tra
ako predtm. Po druh, bude viac v prtomnosti, nie v budcnosti i v minulosti.
Po tretie, vzrastie intenzita, totalita va ich inov.
Snvanie je ako choroba. Je nevyhnutn, lebo lovek je chor. Ke dok ete
svoje sny celkom odhodi , dosiahnete nov zdravie, nov videnie. as va ej
nevedomej mysle sa stane vedomou a budete tak silnej ou osobnos ou. Nech urobte
okovek, nebudete to nikdy utova , lebo to urobte s takm bdelm vedomm, e
tos nebude ma
iadny zmysel.
Pozorovanie je tm najv m kzlom, ak sa m ete naui , lebo m e zapoa
transformcia celej va ej bytosti.
Ke zanete pozorova svoje sny, zistte, e mte p rznych typov snov.
Prvm typom s jednoducho nezmysly - a tisce psychoanalytikov sa tmito
nezmyslami zaoberaj. Je to jednoducho nani. Dochdza k tomu preto, e poas
da, poas va ej celodennej prce, nazbierate spstu smet. Rovnako ako sa

usadzuje prach na tele a potrebujete sa umy , usadzuje sa prach aj v mysli. A

preto e nie je spsob ako ju umy , m myse automatick mechanizmus, ktorm sa
zbavuje v etkho prachu a smet. Sen nie je nim inm ne zvrenm prachom,
ktorho sa myse zbavuje. To je prv typ snov a sasne ten najroz renej skoro dev desiat percent. Nevenujte im prli pozornos . Ako sa va e bdel
vedomie bude roz irova , spoznte, e je to prach.
Druhm typom snov je nieo ako uspokojovanie potrieb. Existuje vea potrieb,
prirodzench potrieb, ale kazi a takzvan nbo ensk uitelia otrvili va u
myse. Nedovolia vm uspokoji ani va e zkladn potreby. Celkom ich odsdili a
toto odsdenie sa prenieslo na vs. Preto lante po mnohch svojich potrebch a
tieto vyhladovan potreby sa domhaj svojho uspokojenia. Sny druhho typu s
len uspokojovanm potrieb. Nech ste svojej bytosti odopreli kvli kazom a
traviom okovek, bude sa to va a myse pok a nejako uspokoji vo va ich
snoch.
lovek by sa mal dva na potrebu, nie na vznam. Vznam pochdza z vedomej
mysle, potreba z nevedomia - a takto sny druhho typu vznikaj. Ignorujete svoje
potreby a myse ich potom uspokojuje v snoch. Pretali ste si "mdre" knihy, a
myslitelia vs otrvili. Vytvarovali va u myse do uritej podoby. U nie ste
otvoren samotnej existencii, zaslepili vs filozofie, prestali ste si v ma
svoje potreby. A tieto potreby vyvieraj a tryskaj na povrch v snoch, lebo
nevedomie nepozn filozofie. Nevedomie nepozn vznam, zmysel. Nevedomie pozn
jedin - to, o va a bytos potrebuje uspokoji . Preto si nevedomie vynti sny.
To s sny druhho typu. Je vemi u iton im porozumie a meditova o nich.
Nevedomie sa vm toti sna poveda : "Nebu hlpy! Bude kvli tomu trpie .
Nenechaj svoju bytos hladova . Nepchaj pomal samovra du tm, e bude zabja
svoje potreby."
Pamtajte si: t by pochdzaj z vedomej mysle, potreby z nevedomej. A rozdiel
medzi nimi je vemi podstatn, je vemi dle it, aby ste ho pochopili.
Nevedomie nepozn t by, nestar sa o ne. o je t ba? T ba je vsledkom v ho
myslenia, v ho vzdelania a podmienenia. Chceli by ste by prezidentom nevedomie sa tm netrpi. Nevedomie nem zujem, aby bolo prezidentom, nevedomie
zaujma len to, ako by spokojnou, organickou jednotou. Vedom myse v ak
hovor: "Sta sa prezidentom, a ak kvli tomu, aby si sa nm stal, mus
obetova svoju lsku, potom ju obetuj. Ak mus obetova svoje telo, obetuj ho.
Ak mus obetova svoj odpoinok, obetuj ho. Najprv sa sta prezidentom." Alebo
t ba nahromadi vek bohatstvo - to je vedom myse. Nevedomie nepozn
bohatstvo, nevedomie pozn len to prirodzen. Je nedotknut spolonos ou, je ako
zvierat, vtci i stromy. Nevedomie nebolo podmienen ani spolonos ou, ani
politikmi. Je stle nepo kvrnen.
Povajte sny druhho typu a meditujte o nich. Povedia vm, ak s va e
potreby. Ak chcete by skutone bla en, uspokojte svoje potreby a nestarajte sa
o t by. Ak chcete by ne astn, ignorujte potreby a nasledujte t by. Takto
ste sa stali ne astnmi.
lovek, ktor pova svoje potreby a kon poda nich, je ako rieka, ktor
teie do ocna. Rieka nehovor i m tiec na vchod alebo na zpad. Len had
cestu. Zpad i vchod, na tom nezle . Rieka, ktor teie do ocena, nepozn
iadne t by, pozn len svoje potreby. Preto s zvierat tak
astn. Ni
nemaj, no napriek tomu s
astn. A vy mte toko vec a ste ne astn? Ve aj
zvierat vs predia vo svojej krse a bla enosti. o sa to deje? Zvierat
nemaj vedom myse, ktor by ovldala a manipulovala ich nevedomie. S
nerozdelen.
Sny druhho typu vm m u vea odhali . S tmito snami zanate meni svoje
vedomie, zanate meni svoje chovanie, svoje ivotn nvyky. Povajte svoje
potreby, povajte v etko, o vm nevedomie hovor.
Nikdy nezabudnite, e nevedomie m pravdu, lebo obsahuje mdros vekov.
Pre ili ste miliny ivotov. Vedom myse patr tomuto ivotu. Bola vzdelan na
kolch a univerzitch, vytvarovali ju rodina a spolonos , do ktorch ste sa
narodili. Nevedomie v ak v sebe nesie sksenosti zo v etkch va ich ivotov. Je
v om va a sksenos z ias, ke ste boli kameom, ke ste boli stromom, ke ste
boli zviera om - nesie v sebe v etko, cel va u minulos . Nevedomie je nesmierne

mdre, km vedom myse je nesmierne hlpa, lebo vychdza len z tohto ivota, je
vemi mlad, nem iadne sksenosti. Nie je vyspel. Nevedomie je nekonenou
mdros ou. Povajte ho.
Cel zpadn psychoanalza nerob ni in, len pova sny druhho typu a men
poda nich va e ivotn ablny. Psychoanalza pomohla mnohm uom. M svoje
obmedzenia, ale pomha, lebo minimlne tto as , povanie snov druhho typu,
rob v ivot uvonenej m a menej naptm.
Nasleduje tret typ snov. Prestrednctvom tchto snov s vami komunikuje
nadvedomie. Sny tretieho typu s vzcne, lebo s nadvedomm sme stratili v etok
kontakt. Nadvedomie v ak stle prichdza, lebo je va e. Mo no sa stalo oblakom a
odplvalo na nebo, rozplynulo sa, mo no je naozaj aleko, ale stle je vo vs
zakotven.
Posolstvo z nadvedomia je vzcne. Zanete ho vnma a vtedy, ke sa stanete
vemi bdelmi. In sa strat v prachu, ktor myse v snoch vyklopva, a v
uspokojovan elan, o ktorch myse snva - vo veciach nedokonench,
potlaench. No len o sa stanete bdelmi, bude iari ako diamant - plne
odli n od v etkch ostatnch kameov.
Ak dok ete njs a vnma sen, ktor prichdza z nadvedomia, pozorujte ho.
Meditujte o om, lebo vm bude radi , povedie k v mu majstrovi. Povedie vs k
spsobu ivota, ktor pre vs bude vhodn, povedie vs k sprvnej disciplne.
Tak sen sa stane mdrym sprievodcom vo va om vntri. Prostrednctvom vedomej
mysle m ete njs majstra, ale tak majster nebude ni viac ne uite. Aj
pomocou nevedomia m ete njs majstra, ale tak majster nebude viac ne milenec
- zamilujete sa do istej osobnosti, do istho typu. Len nadvedomie vs m e
dovies k sprvnemu majstrovi. Ten potom nie je len va m uiteom. Nie ste
poblznen tm o hovor, nie ste poblznen tm, ak je. Je to skr naopak.
Nadvedomie vs vedie a napoved vm, e vm tento lovek bude vyhovova , e vm
poskytne prav prle itos k rastu, e sa pre vs m e sta rodnou pdou.
Potom je tvrt typ snov. Tieto sny prichdzaj z minulch ivotov. Nie s
prli vzcne, prichdzaj asto. Va e vntro je v ak v plnom chaose a nedok e
rozli ova . Nie ste v om prtomn, aby ste rozli ovali.
Na Vchode sme s tmito snami intenzvne pracovali. Vaka nim sme narazili na
fenomn reinkarncie. Vaka tmto snom si pomaly zanete uvedomova svoje minul
ivoty - vraciate sa sp , nasp asom. Potom sa vo vs zane vea vec meni .
Ak si dok ete spomen , aj ke len vo sne, km ste boli v minulom ivote, vea
vec strat svoj vznam a vea novch vec ho zska. V celkov vntorn obraz
sa zmen.
V priebehu minulho ivota ste nahromadili obrovsk bohatstvo a zomreli ste
ako bohi, ale hlboko vntri ako obrci. A v tomto ivote robte to ist. No
zrazu sa v vntorn obraz zmen. Ke si dok ete spomen o ste robili a ako
sa to v etko stratilo, ke si dok ete spomen na niekoko svojich ivotov,
budete prekvapen, e ste nikdy neurobili ni nov. Zistte, e stle znova a
znova opakujete to ist, e ste ako zaseknut gramofnov plata, chodte v
zaarovanom kruhu, zanate a konte rovnako. Opakovane ste hromadili
bohatstvo, opakovane ste sa sna ili dosiahnu moc, opakovane ste nadobudli
zbytone vea vedomost. Znova a znova ste sa zamilovvali a v dy znova vm
lska priniesla rovnak trpenie. Ako m ete zosta rovnak, ke vidte, e sa
to neustle opakuje? V ivot sa zrazu zmen. Nedok ete u zosta v starch
vychodench koajch.
Preto sa tisce rokov udia na Vchode ptaj: "Ako vyviaznu z tohto kolobehu
ivota a smrti?" Zd sa, e je to stle znova rovnak prbeh, jeho opakovanie.
Ke to neviete, myslte si, e robte osi nov a vemi vs to vzru uje. No ja
vidm, e stle dokola len opakujete to ist.
Idete stle rovnakou cestou. Preto e zabdate na minulos , ctite toko
vzru enia. Len o si spomeniete, v etko vzru enie opadne. Pri tom rozpamtan sa
dochdza k sannjse. Sannjsa znamen usilovanie o to, aby ste sa dostali z
vychodench koaj, aby ste vyskoili z kolobehu. Znamen, e si poviete: "Dos ,
stailo! Tohto starho nezmyslu sa u odmietam astni . Konm." Sannjsa je
dokonal vystpenie z kolobehu - nie zo spolonosti, ale z v ho vlastnho
kolobehu ivota a smrti. To je tvrt typ snov.

A potom je piaty, posledn typ snov, ktor smeruje do budcnosti. Tieto sny s
vzcne, vemi vzcne, nastvaj len niekedy - ke nie ste blokovan, ke ste
dokonale otvoren, pru n. Minulos i budcnos vrhaj tie, odr aj sa vo vs.
Ak budete schopn si uvedomova svoje sny, jednho da si uvedomte aj tto
mo nos - e do vs nazer budcnos . Zrazu sa otvoria dvere a budcnos s vami
zane komunikova .
To je teda p typov snov. Modern psycholgia chpe ten druh a asto si ho
pletie s prvm. Zvy n tri typy s prakticky neznme.
Ak meditujete a zanete si v snoch uvedomova svoje vntorn bytie, zane sa
dia vea a ch vec. Po prv, o o viac si budete uvedomova svoje sny, o to
menej budete zakrtko presveden, e realita v ase, ke bdiete, je skuton.
Preto hinduisti hovoria, e svet je ako sen.
Zatia je to prve naopak. Preto e ste absoltne presveden, e svet, ktor
vs obklopuje poas bdenia, je skuton, myslte si, e s skuton aj va e sny.
iadny lovek, ktor sp, nem pocit, e by jeho sen nebol skuton - poas
snvania vyzer dokonale, celkom relne. Rno samozrejme poviete, e to bol len
sen, ale o to nejde, lebo rno u pou vate in myse. Tto myse vbec nebola
pozorovateom, tto myse len "zaula nejak fmy". Tto vedom myse, ktor sa
rno zobud a tvrd, e to v etko bol len sen, nebola vbec pozorovateom, ako
teda m e nieo tvrdi ? Zaula len nejak fmy.
Je to, akoby ste spali a dvaja udia spolu hovorili a vy ste v spnku zauli
sem-tam nejak slovo, lebo t dvaja sa bavili vemi hlasno. Zostane vo vs len
mi ma . Prve to sa deje - km nevedomie snva a dochdza k obrovskej aktivite,
vedom myse sp, zauje epot a rno tvrd: "Ni z toho nie je skuton, bol to
len sen."
Ke snvate, pova ujete to za celkom skuton. Dokonca aj absurdn a nelogick
veci vm pripadaj skuton, a to preto, e nevedomie nepozn logiku. Vo sne
idete po ulici a vidte, ako sa k vm bl i k. A zrazu k nie je koom, ale
stane sa z neho va a ena. Va a myse sa nespta: "Ako je to mo n?" Nevznikne
iadny problm, neobjav sa iadna pochybnos . Nevedomie nepozn pochybnosti.
Verte dokonca aj takmu absurdnmu kazu. Ste presveden o jeho skutonosti.
Len o si zanete uvedomova svoje sny a vnma , e ide naozaj o sny, nastva
prav opak - ni nie je skuton, je to len drma mysle, psychodrma. Ste
javiskom, hercom aj scenristom, ste re isrom, producentom aj divkom - nikto
in tam nie je, je to len vtvor mysle. Len o si to zanete uvedomova , zmen
sa kvalita celho sveta v ase, ke ste hore. Potom uvidte, e aj vtedy ide o
to ist - na v om javisku, no sen je rovnak.
Hinduisti tomuto svetu hovoria aj mja - iluzrny, snov vplod mysle. Myslia
tm, e svet je neskuton? Nie, nie je neskuton, len e ke sa k nemu primie a
va a myse, vytvorte si vlastn, neskuton svet. Ne ijeme v rovnakom svete.
Ka d ije vo svojom. Existuje toko svetov, koko existuje mysl. Ke hinduisti
hovoria, e tento svet je mjou, myslia tm, e mja je realita plus myse.
Realitu, to, o je, nepoznme. Realita plus myse je ilzia, mja.
Ke sa niekto dokonale prebud, ke sa stane buddhom, spozn realitu bez
mysle. Potom je to Pravda, Brahma/31/, Najvy ie. Pridajte k tomu myse a zo
v etkho sa stane sen, lebo je to myse, o vytvra sny. Odstrte myse a ni
nem e by snom - zostane len skutonos vo svojej kri tovej istote.
Myse je ako zrkadlo. V zrkadle sa odr a svet. Tento odraz nem e by
skutonos ou, odraz je len odrazom. Ke prestane jestvova zrkadlo, odraz zmizne
- vtedy m ete vidie skutonos . Je spln, hladina jazera je pokojn. Odr a sa
v nej mesiac a vy sa ho sna te chyti . Prve toto robia v etci u po mnoho
ivotov - sna ia sa chyti mesiac v zrkadle jazera. Samozrejme sa vm to nikdy
nepodar, lebo to mo n nie je. Muste zabudn na jazero a pozrie sa presne
opanm smerom. Tam je mesiac. Myse je jazerom, v ktorom sa svet stva
iluzrnym. Je jedno i snvate so zatvorenmi alebo otvorenmi oami. Ke je
prtomn myse, potom v etko o sa deje je snom.
Ke budete meditova o snoch, bude toto prvou vecou, ktor si uvedomte.
Ako druh si uvedomte, e ste pozorovatemi: odohrva sa sen, ale vy nie ste
jeho sas ou. Nie ste as ou svojej mysle, presahujete ju. Ste v mysli, ale nie
ste mysou. Dvate sa cez u, ale nie ste ou. Pou vate ju, ale nie ste ou.

Zrazu ste pozorovatemi, u nie mysou.

A toto pozorovanie je konenm, najvy m uvedomenm. Potom u nezle na
tom, i prebieha sen, i spte alebo ste hore - zostvate pozorovatemi. Ste
stle vo svete, ale svet u do vs nem e vstpi . Predmety s prtomn, ale
myse nie je v predmetoch a predmety nie s v mysli. Nastpi pozorovate - a
v etko sa zmen.
Len o si to osvojte, je to ahk. Normlne vm to pripad a k, skoro
nemo n. Ako by bdel poas snvania? Zd sa to by nemo n, ale nie je. Ke sa
budete ka d noc pri zaspvan sna i o to, aby ste zostali bdel a zaspvanie
pozorova , bude to trva od troch do deviatich mesiacov.
Pamtajte v ak, e sa nesmiete sna i by bdel v aktvnom slova zmysle, in
nebudete mc zaspa . Pasvna bdelos - rozptlen, prirodzen, uvonen, ako
ke sa dvate ktikom oka (len v etkmi smermi). Nebute prli aktvni - len
pasvne vedom, nevzru ujte sa tm prli . Akoby ste sedeli na brehu rieky,
rieka tiekla a vy ju len pozorovali. Jednho da potom na vs spnok bude pada
ako temn pl , ako temn zvoj, akoby zapadalo slnko a nastvala noc.
Rozprestrie sa v ade okolo vs, ale vo va om vntri stle hor plame.
Pozorujete - ticho, pasvne. A potom sa rozbehne snov svet. Bude sa odohrva
mnoho hier, mnoho psychodrm a vy budete stle pozorova . Pozvona zskate
schopnos rozli ova , t.j. budete vedie , o ak typ sna sa jedn. Jednho da si
potom zrazu uvedomte, e je to rovnak, ako ke bdiete. V kvalite nie je iadny
rozdiel. Cel svet sa stal iluzrnym. A ke je svet iluzrny, je skuton len
pozorovate.
Doslov
Me na niti
Vek mudrc raz poslal svojho hlavnho iaka na dvor kra D anaku, aby sa
nauil to, o mu e te chbalo.
Mladk sa sptal: "Ak ma nem ete ui vy, ako ma to m e ui nejak D anaka?
Vy ste vek mudrc, on je len krom. o vie o meditcii a poznan?"
Mudrc odvetil: "Len poslchni, cho za nm a poklo sa mu. Nemysli si, e ty
si sannjsin/32/ a on len obyajn hospodr, ktor ije vo svete, e je svetsk
a ty duchovn. Zabudni na to v etko. Posielam a za nm, aby si sa nieo nauil,
tak e doasne bude on tvojm majstrom. Potrebuje in prostredie, a D anakov
dvor a palc ti poskytne to spvne prostredie."
Mladk neochotne i iel. Bol brahmanom, z najvy ej kasty. A kto bol ten
D anaka? Bol bohat, mal vek krovstvo, o v ak mohol naui brahmana?
Brahmani si v dy myslia, e len oni m u ui ud. A D anaka nebol brahmanom,
bol k atrijom, prslu nkom kasty bojovnkov. S pova ovan za druhch po
brahmanoch. Brahmani s prv, najprednej ia, najvy ia kasta. Pokloni sa tomu
mu ovi? Je proti indickmu mysleniu, aby sa brahman poklonil k atrijovi.
Ale majster mu to kzal a on to musel urobi . Mladk neochotne i iel a
neochotne sa poklonil. A ke sa poklonil, naozaj sa na majstra hneval, lebo mu
to bolo neprjemn. Na krovskom dvore tancovali krsne eny, udia popjali
vno a D anaka sedel medzi nimi. Mladk v sebe ctil vek odpor, no aj tak sa
poklonil.
D anaka sa zasmial a povedal: "Nemus sa mi klaa , ak m v sebe tak odpor.
A nebu zaujat skr, ne ma spozn . Tvoj majster ma dobre pozn, preto a sem
poslal, aby si sa nieo nauil. Toto v ak nie je cesta ako sa nieo naui ."
Mldenec odpovedal: "Majster ma sem poslal, pri iel som, ale rno sa vrtim,
lebo nevidm, e by som sa tu mohol nieo naui . Nepri iel som sem ui sa pi
vno, dva sa na tanenice a v etky tie neresti."
D anaka sa stle smial: "Si unaven, zosta na noc, odpoi si a rno m e
s . Kto vie, mo no a noc nau to, kvli omu a sem tvoj majster za mnou
poslal."
Bolo to zhadn. Ako a o by ho mohla noc naui ? Zostal teda. Kr sa mu
postaral o jedlo a pitie a dal pripravi najlep iu izbu v palci.
Mldenec v ak cel noc nemohol zaspa , lebo ke pozrel nahor, videl, e nad

jeho hlavou vis na tenkej niti obna en me. Bolo to nebezpen, lebo me sa
mohol ka d chvu odtrhn a zabi ho. Aby sa teda vyhol prpadnej nehode,
zostal cel noc bdie . Rno sa ho kr sptal: "Ako si sa vyspal, mal si
pohodlie?"
Mldenec povedal: "Pohodlie, pohodlie - ale o ten me! Bl som sa, e sa pri
najmen om zvane vetra odtrhne a bude po mne!"
Kr odpovedal: "Bol si unaven, mohol si sa vyspa , no predsa si nemohol
spa . Preo? Nebezpeenstvo bolo obrovsk, bola to otzka ivota a smrti. Preto
si bol bdel a ostra it. A to je aj moje uenie. M e ods , alebo niekoko
dn zosta a pozorova ma.
Hoci sedm a predo mnou tancuje tanenica, dvam pozor na obna en me nad
sebou. Je neviditen a vol sa smr . Nedvam sa na tanenice. Ako si ty nemohol
vychutna pohodlie svojej izby, nepijem ani ja vno, len si uvedomujem smr ,
ktor m e nasta v ktoromkovek okamihu. Stle si uvedomujem smr , a preto som
pustovnkom aj napriek tomu, e ijem v palci. Tvoj majster ma pozn a rozumie
mne aj mjmu poznaniu. Preto a sem poslal. Ak tu niekoko dn zostane ,
presved sa sm."
Chcete vedie , ako sa sta viac vedomm? Zanite si viac uvedomova , ak je
ivot neist. Smr m e nasta kedykovek - v nasledujcej sekunde m e zaklopa
na va e dvere. Ak si myslte, e budete i vene, m ete zosta nevedom. Ako
ale m ete i nevedom, ak je vm smr neustle nablzku? To je nemo n! ivot
je prchav, mydlov bublina - jedno pichnutie a je nav dy pre. Ako m ete
zosta nevedom?
Naplte bdelm vedomm ka d svoj in.
Existuj vo vs dve rovne: rove mysle a rove ne-mysle. Alebo to poviem
takto: rove, na ktorej ste na okraji svojej bytosti, a rove, na ktorej ste v
strede svojej bytosti.
Ka d kruh m stred - mo no ho poznte, mo no ho nepoznte. Mo no vs ani
nenapadne, e tam je. Mus tam v ak by . Ste okrajom, ste kruhom a preto mte
stred. Bez stredu by ste nemohli existova , no va a bytos m jadro.
V tomto strede ste u buddhom, tm ktor sa vrtil domov. Na okraji ste vo
svete - v mysli, v snoch, v t bach, v zkostiach, v tisckach hier.
Zkonite nastan chvle, ke uvidte, e ste na niekoko okamihov boli ako
buddha - rovnak pvab, rovnak vedomie, rovnak ticho, rovnak svet bla enosti,
milosti a po ehnania. Prdu tak chvle - zblesky v ho stredu - nebud trval,
znova a znova budete vyvrhnut na okraj. A budete sa cti hlpo, smutne,
znechutene, bude vm chba zmysel ivota, lebo existujete na oboch rovniach,
rovni okraja i stredu.
Pomaly v ak zskate schopnos vemi plynule prechdza z okraja do stredu a
naopak - rovnako ako vchdzate do domu a zase z neho vychdzate. Nevytvrate
iadny dualizmus. Nehovorte: "Som pred domom, ako m em vojs ?" Nehovorte:
"Som vntri domu, ako m em vyjs von?" Jednoducho chodte von a vraciate sa
dnu.
Rovnako sa bdelo vedom lovek, lovek s poznamm, presva z okraja do stredu
a zo stredu na okraj. Nikdy nikde neprilipne. Z "trhoviska" do "kl tora", z
extroverta na introverta - stle sa presva, lebo tieto dve polarity s jeho
krdlami. Nestoja proti sebe. Musia by vyv en v opanch smeroch, lebo ak s
krdla na jednej strane, vtk nem e vzlietnu do neba. Musia by v rovnovhe,
musia by na opanch stranch, aj ke patria a sl ia tomu istmu vtkovi. V
vonkaj ok a va e vntro s va imi krdlami.
Dobre si to zapamtajte, lebo myse m tendenciu upieva . S udia, ktor s
zafixovan na "trhovisku". Hovoria, e sa odtia ned dosta , e nemaj as
meditova . Vyhlasuj, e aj kedy as mali, nevedia, ako maj meditova . Hovoria,
e neveria e m u meditova , e s svetsk - ako m u meditova ? S
materialistick - ako m u meditova ? Vyhlasuj: "Bohu ia sme extroverti, ako
sa m eme ponori do svojho vntra?" Vybrali si len jedno krdlo. Z toho,
prirodzene, pochdza ich pocit mrnosti.
Potom s udia, ktor u maj sveta po krk a utekaj z neho, utekaj do

kl tora, do Himalj, stan sa sannjsinmi, mnchmi, zan i osamote, dontia

sa k ivotu v introverzii. Zatvoria oi, zatvoria v etky svoje dvere i okn,
zan by ako Leibnitzove mondy/33/. Bez okien - a potom sa nudia.
Na "trhovisku" boli otrven, unaven, znechuten. Stval sa z toho blzninec,
nemohli njs chvu kudu. Bolo tam prli vea vz ahov a mlo vona, mlo
priestoru na to, aby boli sami sebou. Veci ich pohlcovali, strcali svoje bytie.
Boli oraz viac materialistick, oraz menej duchovn. Strcali smer, strcali
samotn bdel vedomie, ktorm s. U li. Otrven, znechuten. Teraz sa sna ia
i osamote, i introvertn ivot, no skr i neskr ich to zane nudi .
Vybrali si druh krdlo, ale zase len jedno. Je to nevyv en ivot. Podahli
rovnakmu omylu na opanom ple.
Nie som zstancom toho, ani onoho. elal by som si, aby ste dosiahli tak
schopnosti, e dok ete zosta na "trhovisku" a napriek tomu meditatvni. elal
by som si, aby ste komunikovali s ostatnmi, aby ste milovali, aby ste
nadvzovali miliny vz ahov, lebo tie vs obohacuj, ale aby ste aj tak boli
stle schopn zatvori dvere k sebe a obas si vzia od v etkch vonkaj ch
vz ahov vono, aby ste nadviazali vz ah so svojm bytm.
Nadvzujte kontakty s ostatnmi, ale nadvzujte kontakt aj sami so sebou.
Milujte ostatnch, ale milujte aj seba. Vyrazte do sveta. Svet je ndhern,
dobrodru n, je to vzva, obohacuje vs. Nepremrnite t prle itos ! Kedyvek
svet zaklope na va e dvere a zavol vs, vyrazte. Vyjdite bez strachu, lebo
nemte o strati , m ete len v etko zska . Ale nestra te sa. Nepokraujte
stle alej a alej a nestra te sa. Obas sa vr te domov. Obas zabudnite na
svet - to s chvle pre meditciu. Ak sa chcete sta vyrovnanmi, mali by ste
ka d de vyva ova vonkaj ie vntornm. Vonkaj ok aj vntro by mali nies
rovnak archu, aby ste sa vntri nikdy nestali nevyrovnanmi.
To je vznam slov zenovho majstra, ktor hovor: "Prechdzajte cez rieku, ale
nedovote, aby sa voda dotkla va ich nh." Bute vo svete, ale nebute svetsk.
Bute vo svete, ale nedovote, aby svet bol vo vs. Ke sa vrtite domov, vr te
sa tak, akoby cel svet zmizol.
Hotei, zenov majster, i iel cez dedinu. udia ho poznali ako Smejceho sa
Buddhu - stle sa smial. Niekedy sa v ak so zavretmi oami posadil pod strom a
nesmial sa, dokonca sa ani neusmieval. Bol dokonale tich a sstreden. Ktosi sa
ho sptal: "Ty sa nesmeje , Hotei?"
Otvoril oi a povedal: "Pripravujem sa."
Ptajci sa tomu nerozumel: "o tm mysl ?"
Hotei odvetil: "Musm sa na smiech pripravi . Musm si oddchnu . Musm sa
ponori do vntra, musm zabudn na cel svet, aby som sa mohol vrti
osvie en a znova sa mohol smia ."
Ak sa chcete naozaj smia , budete sa musie naui aj plaka . Ke nedok ete
plaka , prelieva slzy, nebudete schopn sa smia . lovek, ktor sa smeje, je aj
lovekom, ktor plae - je vyv en.
astn lovek je aj tichm lovekom,
extatick lovek je aj lovekom, ktor spova v strede. Ide to ruka v ruke. A z
tejto previazanosti polart sa rod vyv en bytie. A to je cie.
O autorovi
Osho je sasn mystik, ktorho uenie ovplyvnilo miliny ud ka dho veku a
v etkch spoloenskch vrstiev. Londnske noviny Sunday Times oznaili Osha za
jednho z tiscky tvorcov dvadsiateho storoia, a indick noviny Sunday Mid-Day
za jednho z desiatich ud - spolu s Gndhim, Nehruom a Buddhom - ktor zmenili
osud Indie.
O svojej vlastnej prci Osho hovoril, e pomha utvra podmienky pre zrod
novej udskej bytosti. asto tto nov udsk bytos charakterizoval ako Zorba
Buddhu - bytos schopn si u va pozemsk radosti ako Grk Zorba a sasne
schopn dosiahnu tich kud Guatama Buddhu. V etkmi aspektami Oshovho diela sa
ako erven ni tiahne vzia, ktor obsahuje nadasov mdros Vchodu a
najvy potencil zpadnej vedy a technolgie.

Osho je znmy aj svojm revolunm prspevkom vede o vntornej transformcii,

ktorm je jeho prstup k meditcii, zohadujci zv en tempo sasnho ivota.
Jeho jedinen aktvne meditcie s navrhnut tak, aby najprv uvonili z tela a
mysle nahromaden stres, a potom bolo ah ie pre va bezmy lienkov a uvonen
stav meditcie.
Meditan stredisko
Oshova medzinrodn komna
Oshova medzinrodn komna, meditan stredisko, ktor Osho zalo il v Indii
ako ozu, v ktorej by jeho uenie mohlo by uvdzan do praxe, ka dorone
pri ahuje tisce nv tevnkov z viac ako stovky krajn celho sveta. Nachdza sa
v Pune, asi sto es desiat kilometrov juhovchodne od Bombaja. Meditan
stredisko sa rozklad na viac ako na tridsiatichdvoch roch predmestia
lemovanho stromami, ktormu sa hovor Koregaonsk park. Stredisko m svoju
ubytovu pre obmedzen poet nv tevnkov, ale v blzkom okol sa nachdza
mno stvo hotelov.
V etky programy v stredisku s zalo en na Oshovej vzii kvalitatvne novej
udskej bytosti, ktor sa dok e nielen s rados ou zastova ka dodennho
ivota, ale vie sa aj ponori do ticha. V ina programov prebieha v modernch
klimatizovanch zariadeniach a pozostva z krtko i dlhodobch meditanch
kurzov a seminrov, ktor sa zameriavaj na v etko - od tvorivho umenia a po
holistick lieenie, transformciu osobnosti a zenov prstup k portu a
rekrecii. Programy prebiehaj celorone, sasne s celodennm rozvrhom Oshovch
aktvnych meditci.
Kaviarne a re taurcie na zem strediska podvaj tradin indick stravu a
ponkaj vber z medzinrodnch jedl, priom v etka zelenina je organicky
pestovan na farme, ktor patr stredisku. Stredisko m aj svoju vlast
zsobre filtrovanej vody.
Pre viac informci nav tvte internetov strnku www.osho.com, kde njdete
najbli ie Punsk informan centrum (Pune information Center).
Poznmky
/1/ zakladate zoroastrizmu (zaratu trizmu) zo 6. storoia p.n.l.
/2/ autor zkladnho textu taoizmu, Kaninickej knihy, o ceste Tao a jej sile
(4.-3. storoie p.n.l)
/3/ indick bsnik a mystik (1440-1518)
/4/ zakladate sikhizmu (1469-1583), pok ajceho sa zladi
a islamu

uenie hinduizmu

/5/ zbierka ver ov pripisovan Buddhovi - jeden z najprekladanej ch

buddhistickch textov
/6/ rusko-americk mystik a duchovn uite
/7/ I.P.Pavlov (1849-1936) - rusk fyziolg, objavite podmienench reflexov
B.F.Skinner (1904-1990) - americk behaviorista, ktor ovplyvnil
smerovanie psycholgie 20. storoia
/8/ Buddhove nauenia v udovom tle
/9/ benglsky duchovn uite, bsnik a filozof, propagtor integrlnej jogy
/10/ Budddhov rovesnk (540-468 p.n.l) zvan D ina, zakladate d inistickej
komunity

/11/ B.A.W. Russel (1872-1970) - anglick filozof , logik, esejista a socilny

kritik - znmy prcami z matematickej logiky a analytickej filozofie
A.N.Whitehead (1861-1947) - anglick matematik, logik a filozof,
spolupracovnk B.A.W. Russela
M.Heidegger (1889-1976) - nemeck filozof, zakladate existencilnej
fenomenolgie
J-P. Sartre (1905-1980) - franczsky existencialista presadzujci slobodu
jednotlivca, s plnou zodpovednos ou za svoje rozhodnutia a iny
/12/ indick vraz pre Mount Everest
/13/ komentre k Vdam - najstar ie asi zo 7. storoia p.n.l.
/14/ vznamn sufistick mystik, ktor bol za svoj vrok popraven
/15/ grcky filozof (6.-5. storoie p.n.l) - zakladate metafyziky
/16/ vznamn indick duchovn uite (1895-1986)
/17/ anglick "fall in love" - zamilova sa (doslova upadn

do lsky)

/18/ stredn postava vtipov a prbehov v arabskch krajinch

/19/ indick filozof (okolo r. 800) - zakladate jednej zo kol vdanty
/20/ logick schma od dvoch predpokladov k zveru s rovnakou stavbou ako
predpoklady
/21/ pvodne zrieknutie sa sveta, u Osha spojenie svetskho a duchovnho
/22/ nemeck filozof praktizujci v Japonsku zenov lukostrelbu
/23/ zenov majster - Rinzai - poda japonskho prepisu mena
/24/ lieebn metda zosladenia udskej bytosti s gravitciou
/25/ klasick nska kniha, tzv. Kniha premien (najstar ie asti z 12.-11.
storoia p.n.l)
/26/ dynamick
1. fza 2. fza 3. fza -

meditcia m p fz, ka d v trvan asi desa mint:

hlbok dchanie
prejavenie potlaench emci
skkanie na ptch s rukami nad hlavou, pri dopade na pty
sa vyslov mantra HU
4. fza - tretia fza sa nhle ukon po dopade na pty - stuhnutie
v polohe pri dopade a pozorovanie vntornho priestoru
vytvorenho predo lmi fzami
5. fza - uvonenie a prejavenie vaky existencii za tto meditciu naprklad tancom

/27/ (d iberi ) - drmoliv

/28/ perzsk sufistick mystik, astronm a bsnik (1048-1112)
/29/ vraz pre osvietenie v zenovom buddhizme (samadhi v hinduizme)
/30/ stoj na hlave v hathajoge
/31/ konen, najvy

ia skutonos

/32/ ten, kto opustil svet a nastpil cestu oslobodenia

/33/ nemeck filozof (1646-1716); Leibnizova monda - najjednoduch ia
netelesn jednotka existencie