o je hudba?

:
Vynikajci klavirista Ferlucio Buzony napsal spisy o podstate hudby, estetike hudby a pod.
al skladate, ktor sa pokal definova pojem hudba bol Arnold Schonberg. Skladate
Leonard Bernstein napsal knihu Hudbou k radosti a jeho prv koncert sa volal o je hudba.
Aristoteles sa povauje za zakladatea umenia a hudby.
Ako vznikla hudba?:
- rados z hry
- hra s tnmi
- umenie m kultov pvod rituly
- aby lovek moho ukza svoju tvorivos
- vazstvo loveka nad prrodou
- kreativita
- umenie ako sublimcia (skrvanie) poda Freuda, nesplniten elania prejaven
v dielach
- umenie vzniklo preto, lebo si chcel lovek zapamta nejak zitky.
Grci delili hudbu:
MUNDANA MUZIKA svisela s kozmickm svetom
INSTRUMENTALIS MUZIKA
Vetko, o ns obklopuje je hudba. Zkladn terie o vzniku hudby:
1. teria pravkriku :
Autori terie s Gejza Rmes a Karl turf. Poda intenzity zvuku a vky vznikali hlasov
prejavy. udsk hlas prispel k vvoju spevu a vyjadroval emcie.
2. hudba vznikla pri prci :
Otroci, rytmus prce
3. teria imitcie :
Epikuros ( grcky filozof) tvrdil, e udia zaali napodobova zvierat, najm vtkov,
nauili sa spieva a spja pozemsk s nebeskm. Olivier Messien postavil na tejto terii
svoju hudbu a tudoval spev vtkov. Tie sa tejto terii venoval aj Charles Darwin. Poda
mtov je pvodcom hudby Boh. ania mali dokonca ministra pre hudbu, ktor uroval,
ktor tny sa mu a nemu pouva.
EURPSKA HUDBA
Zpadoeurpska hudba ( Benelux, Franczsko)
- mala teritorilne zenie
- hudba vyej spolonosti
- obsahov zenie
- pecifick znaky: vemi premyslen vvoj viachlasu, notcia, kresanstvo
Vemi premyslen vvoj viachlasu: pecifick znak, svis s rozvojom hud. myslenia,
s vvojom polyfnie, rozvoj harmonickho myslenia.
Notcia: psomn tradovanie hudby m trval hodnotu pre rozvoj hudby. Je svedectvom
doby. Je to zrove aj ochudobovanie hudby, lebo sa vykritalizovalo dielo dan, bez
alej improvizcie.
Kresanstvo: cirkevn hudba slila na obrady, bola to hudba spojen s liturgiou.
Gregorinsky chorl ije dodnes. Vznikli aj nov tvary: organum, moteto, oma,
requiem, tedeum, Sabat mater a pod. Hudba mala reprezentatvny charakter. Schola
cantorum udriava tradciu uchovvania gregorinskeho chorlu.
Odlinosti eurpskej hudby od ostatnej hudby s iba vo folklre.
Dejiny interpretcie kad interpretcia hud. diela je in, aj ke ide o rovnak dielo.

PERIODIZCIA DEJN HUDBY:

Starovek:
- hudba Antickho Grcka 6. stor. p.n.l. 4.stor. n.l.
- 4.st.n.l. 14.st.n.l. Stredovek:
- 4.st.n.l. 9.st.n.l. jednohlasn hudba
- 9.st.n.l. vznik viachlasu
- Cca 1150 1250 Notrdamsk kola ( viachlas)
- Cca 1250 1320 Arsantiqua
- Cca 1320 1400 Arsnova
- Novovek: 1400 1890
- Renesancia 1400 1580
- Barok 1580 1730
- Klasicizmus 1730 1814
- Romantizmus 1814 1890
- Modern avantgarda 1890 1970:
Impresionizmus 1890 - 1918
Avantgarda medzivojnov 1918 - 1945
Avantgarda povojnov 1945 1970 ( neoklasicizmus, neofolklorizmus, dodekafnia,
punktualizmus)
Postmoderna 1970 dodnes
STAROVEK
Grcko: malo vek vplyv, poloilo zklady vetkch odvetv. Hudba sa stala predmetom
filozofie. Poloili zklady hudobnej terie a poznali aj vea hud.nstrojov, brnkacie: lra,
kithara, harfa, dychov : aulos, salpinx, syrinx. Patrnom hudby bol boh Apolln. Tvorili sa
najm hymny na poctu bohov. Bola to jednohlasn hudba, rzne pracovn piesne, svadobn,
spevy na oslavu boha Dionsa, z nich sa neskr vytvorila tragdia. Tvorili aj alospevy nad
pozostalmi. Prvmi uitemi hudby boli pastieri Orfeus syn nymfy a pastiera. Bol
vynikajci hudobnk a uite. Vytvoril teriu estetiky:
1. funkcia katarsis ( oista) umenie oisuje loveka, me zmeni loveka,
zuachuje.
2. kalokagathia lovek harmonicky dokonal, rozvoj tela a due. Morlne, etick
a politick hadisko.
Platn iadal o hudobn zkony pre urenie tej pravej hudby, pravch nstrojov, ktor sa
mu pouva. Malo by sa vchadza z osvedench vec a zmena v hudbe mohla spsobi
zmenu ttu i ud.
3. zklady hudobnej terminolgie mzy=muzik=tn, rytmus, metrum, harmnia,
enharmonica, chrus, tetrachord a pod.
Existovali 3 koly:
1. Knonici: (zkon) pouvali monochord (mono 1 struna). Najvia hudba je hudba
vesmru, na ktor nemme dosah. Vytvorili dokonal konzonancie poda monochordu:
.8, .5, .4.Vetko vytvoren z Pytagorovch matematickch pomerov.
2. Harmonici: vychdzali zo sksenost
3. kola systematikov: spjali obe terie.
Vetci pouvali pentatoniku, 7 tnov = heptatonika, stavali mdy z tetrachordov, lydick,
mixolydick a frigick modus.
Hudobnci a tvorcovia:
Mesomdes, Seykylos, Therpander,Sakadas.

Znaky hudby:
- jednohlas
- vetko spojen s tancom
- funkcia hudby: vchovn, spoloensk, dleit v ivote, saiaca.
- Dleit v tragdii ( Euripides, Aischylos, Sofokles)
- Melodramatick princp
- Hudba aj v komdich ( Aristofanes)
- Pri stavitestve, pri sochrstve mala hudba men vplyv a nezachovala sa.
Filozofick pramene hovoria o dleitosti hudby:
- Aristoteles ( Platnov iak) napsal 1. estetick spis Potika, kde skma samotn
hudbu a potom vsledky vplyvu hudby na loveka. Poloil zklady hud. umenia
a analzy. V alom diele Politika tie hovor o hudbe a o jej vplyve na tt.
Pan predstavite udovej hudby
Apolln mal 9 mz, dcry Dia a rznych boh:
Kaliopa mza epickho bsnictva
Euterp lyrickho bsnictva
Erat milostnho bsnictva
Thlia komdie
Melkomna tragdie
Klei dejepisectva
Urnia hvezdrstva
Polyhymnia spevu
Terpsychora tanca
V novoveku vznikaj diela, ktor dvaj hold grckej kultre : Electra, Kr Oidipus a pod.
Igor Stravinskij tudoval antick dejiny a uplatnil ich aj v hudbe.
STREDOVEK
Ran 4. 9. stor.n.l.
Vrazn prvok kresanstvo. Rod sa ranokresansk hudba v chrmoch, uplatovan
v bohoslubch. Hymny, dy, oslavn spevy, almy, duchovn piesne.
Niekoko variantov liturgie na vchode:
Byzantsk liturgia
Grcko alexandrijsk
Srska, antiochijsk
Koktsk liturgia
Etiopsk
Ranokresansk hudba bola iba voklna, zkaz pouvania nstrojov. Hudba mala sli
k modleniu. Sv. Augustn tvrdil, e hudba ns nesmie uchvti viac ako text.
Milnsko ambrozinska liturgia
Rmska
Mozarabsko panielska
Galiknska
rsko anglosask
GREGORINSKY CHORL
Kodifikovan v 6.stor. ppeom Gregorom Vekm. Z latininy bol preloen neskr aj do
nrodnch jazykov. Stal sa zveznm, dobovm tlom a do 10. stor. Bol univerzlny
a zjednocoval hudbu. Patria sem aj novotvary SEKVENCIE a TRPY, ORDINRIUM
v duchu gregorinskeho chorlu. Spieval sa v kostoloch, pri oltri. Pamiatky:
- liturgick spevnky (mnsy zachytvali greg. Chorly)

- kdexy (notovo zachyten chorly)

almy sa stali vzorom rozvoja greg.spevu. Inak vyzerali spevy pri sviatkoch a pri kadom
sviatku. Glria sa niekedy vynechvala. Namiesto aleluja mohli by niekedy sekvencie.
Chrm bol v tomto obdob jedin miesto kultri. Reprodukn prax - likvescentn spsob
tvorenia tnov greg.chorlu glizand a pod.prevzat z byzantskho spevu.
Postup spievania:
Spevy propria
zbor -schola
1. Introitus
6. Gradules
7. Aleluja
8.Sekvencie
11. Offertrium
14.pater noster
(oten)
16. comunnio

Spevy ordinria
zbor - schola
2. krie
3. glria
10. krdo
13. sanctus,
benedictus
15. agnus dei

Slov spevy
slo - celebrant
4.modlitba (spieva kaz, epitola)
5. list apotolov veriacim
9. evanjelium
12. Prefcio - akovn modlitba
17. post comunio (po speve
modlitba)
18.ite misaes (koniec ome)

Pri speve sa spjali zbory. Vznikali traktty, ktor nadvzuj na antick teriu ( hudba je
exaktn veda Pytagorovci). Hudba sa dostala aj do vednch discipln. Hudba je veda
o slach, nebola vak podstatn znejca hudba, ale pomery medzi intervalmi. Bola skr veda
ako umenie. PSAUMDIA prax spievania greg.chorlu:
a. slov spev
b. zbor schola
RESPONZORILNY SPEV slo, striedanie zboru
ANTIFONLNY SPEV 2 zbory sa striedaj
truktra melodiky m 3 typy:
- sylabick spev o nota to slabika
- melizmatick spev na jednu slabiku vea nt
- neumatick na jednu slabiku 4-5 nt
DRUHY GREG.CHORLU:
- sekvencie, trpy: z 11. stor. Vznikli rozloenm melizmatickm spevom. Text sa vyal
a pod to sa podloil nov text. Menil sa potom na sylabick spev. Trpy slili na
dovysvetovanie textu. 5 sekvenci sa pouva dodnes, v 17. stor. rozhodol koncil, e
v liturgii zostane iba 5 sekvenci:
1.Victime paschali audes, na vekonon nedeu, autorom je Vito Burdunsk, 17. stor.
2. Veni sancte spiritus (svtodun sekvencia), autor ppe Inocent III., 12/13. stor.
3. Lauda sion salvatre ( oslava boieho tela), autor sv. Tom Akvinsk
4. dies irae ( dni hnevu), sas requiem od 13. stor., autorom je anonym. Od roku 1590 je
sasou liturgie pod vplyvom ppea Pia.
5. sabbat mater (matka bolesti), autor Jacopone da Tdi, 14. stor. Text zhudobnili viacer
skladatelia vo viachlasnej hudbe.
Vznik viachlasu:
Pol.9. stor. vo Franczsku.
- cantus firmus vedci melodick hlas, nad nm discantus novokomponovan
( neprevzat z liturgie).
- 1. organum viachlasn kompozcia, voi c.f. postupuje v paralelnch intervaloch
.4,5,8 dokonal konzonancie

2. diskantus vrchn hlas je pohyblivej, rytmicky lenitej, pouva sa aj

protipohyb a je plne nezvisl od c.f.
3. conductus spodn hlas, pohyblivej. V 13. stor. prerstol do spenej formy
moteto.
4. gymel viachlas, vychdza z . 4,5,8 a neskr bola dokompovan tercia vznikaj
sextakordy. Anglick hudba m slvnu tradciu fauxbourdnovho spevu.
Dleit bola aj Notrdamsk kola r. 1163 s predstavitemi:
LEONIDUS a PEROTINUS
v 12. stor. sa stala viachlasn hudba sasou liturgie: organum, conductus,
graduales...
LEONIDUS napsal dielo Magnus liber organy de Gradualed Anfinonrio ( Vek
kniha organov).
PEROTINUS psal viachlasn hudbu, v organch pouva klauzulu- vo vrchnch
hlasoch pouva nov hudbu ( ovplyvnil minimalizmus).
HILDEGARTH von BINGEN jedin skladateka, bola uznvan, komponovala
jednohlasn kompozcie, duchovn hry, bola aj prirodovedcom, vborn hudobnka.

RENESANCIA
Vvoj najm v oblasti Franczska, odtia prechdzal vplyv do Nemecka a Anglicka.
ARS ANTIQUA 1250 1320 znaky:
- akcent na hudobn formu moteta najrozrenej hud.druh
- prevldal cirkevn viachlas
- rozrenie hudby na 3-4 hlasy
- vrchn hlasy boli spievan v nrodnch jazykoch, c.f. iba v latinine greg. Chorl
nemenn
- motet spievan slisticky, kad hlas spieval jeden spevk ( ak bolo 4- hlasn,
spievali ho 4 spevci)
- pamiatka: rukopis z Monpelier
- notcia ierna menzurlna
- 1280 Franco Kolnsky vytvoril notciu pre viachlasn tvorbu
- Musica Ficta ( falsa) oznaovala monos chromatickho zvenia, alebo znenia
mdov ( dnen posuvky)
- Predstavitelia: Johannes Garlandia, Johannes de Grocheo
1320 1400 nstup ARS NOVY vo Fr.
1320 Phillipe de Vitry pomenoval
- TRE CENTO nzov ars novy v Taliansku, tvorili sa:
- motet - izorytmick, viachlasn omov kompozcie (ete neexistovali kompetn cyklick
ome). Diela:
MESSE de TURNAY, 1330 1340 pamiatka, je to takmer kompletn oma, ale chba krie
MESSE de NOTTERDAME autor Guillaume de Machaut 1. kompletn 4-hl. cyklick
oma.
Tre cento obohatilo svetsk hudbu, iba Johannes Cicconia komponoval cirkevn hudbu.
Predstavitelia Tre centa:
Johannes Cicconia
Giovanni da Cascia
Jacopo da Bologna
Bartolomeo da Padova
Francesco Landino
Anglicko: predstavite William Dobyvate, bol pod vraznm vplyvom Fr., tvoril
v dokonalch intervaloch 3. a 6. pamiatka : LETN KNON.

rozvoj rytierskej lyriky vo Fr. a Nemecku.

Vo Fr. to boli Trubadri a Minestrelovia
Nmety ich tvorby boli bostn skutky, zitky, stredn nmet je rytierska lska
Piesne boli vdy doprevdzan intrum. Sprievodom
Predstavitelia trubadrov: William IX. Akvitnsky
Bertrand de Born
Bertrand Ventadorn
Vo Fr. boli aj truvri, vyznaovali sa dkladnm vypracovanm melodiky
Druhy: vireley, balady, rondeau, chanson
Predstavitelia Truvrov: Thibald IV. Navarsk
Blondea de Nesles
Adam de la Halle jeho tvorbapresahuje jednohlas svetskej
lyriky, najvzn. Pamiatka: Robin a Manon.
V Nemecku tvorili rytiersku lyriku Minesngri
Nmety : prrodn, politick, nboensk, kriacke vpravy a lska.
Predstavitelia: Walter von der Vogelweide
Neioherd
Oswald von Wolkenstein
Tannhuser

SVETSK HUDBA STREDOVEKU

Centrum Fr. a Tal.
Franczsko:
- 3 hl. pieov tvary: balady, Rond, Virele
- Vedca osobnos: Gillaume de Machaut 1300 1347
- Jeho svetsk tvorba je vrcholom ars novy
- Tvorba: vye 20 mott, vye 40 bald, ktor s zaujmav harmonickm vvojom,
pretoe anticipuj renesanciu
- Akcent je na najvyom hlase
Taliansko:
- vlune svetsk charakter
- druhy: balata, caccia, madrigal
- predstavitelia: Johannes de Florentia
Jacopo da Bologna
Francesco Landino
Giovanni da Cascia
- Madrigal- vvin zo spevu pastierov
- Naskr 2 hl. potom 3-hl.
- Formlne m 2 a 3 vere a refrn
- Texty s bostn a satyrick
INTRUMENTLNA HUDBA RENESANCIE
- skr tanen hudba ( saltarello)
- nstroje: slikov viola, organ
- ansmblov hra flauta, violy, zvonkohry, pestr nstroje
- nespjali rovnak nstroje, skr kontrastn nstroje harfa, flauta, viola a pod.
- nstroje neboli zvukovo prbuzn
- nevznikali originly, ale sa spievan piesne zhudobnili najstaria pamiatka:
Machaut-moteto vychdza z originlu a je parafrzou na zklade tenoru- c.f. prebral
z chorlu. Vrchn hlas nie je prebrat, ale varrovan.

NOVOVEK
Cca 1400 zana
1. RENESANCIA ( iba 2 storoia), udalosti:
- 1415 uplen Jn Hus
- 1430 zomrel rusk maliar ikn Andrej Rubov
- 1431 uplen Panna Orlenska
- 1445 vynjden knhtla, vytvoren nototla
- 1448 Ottaviano dei Petruci vytvoril nototla aj pre menzurlnu notciu
- 1467 zaloen Academia Istropolitana
- 1492 objavenie Ameriky
- 1494 panieli a Portugalci si rozdelili svet
- 1519 Magaliens oboplval svet
- 1498 Da Vinci namaoval posledn veeru a Monu Lisu
- 1517 M. Luther vystupuje proti vydvaniu odpustkov, 95 tz
- 1537 zomrel majster Pavol z Levoe
- 1543 uverejnil teriu Kopernik
- 1564 narodenie Shakespeara
- 1564 zomrel Micelangelo
- 1594 zomreli Orlando di Lasso a Palestrina
- 1598 1. opera Dafn ( Peri, Rinuccini)
- 1600 opera Euridice ( zachovala sa)
Hlavn znaky hudby novoveku:
Renesancia:
- presadenie viachlasu v cirkevnej i svetskej hudbe
- vznik univerzlneho tlu mix talianskej tradcie a franko-flmskej
- spsob kompozinej prce prechodom zo subcesvnej na simultlnu
- socilna funkcia hudby: svetsk, sakrlna, prleitostn slvnosti, pre znalcov a pod.
- kreativita umelcov res facta umeleck dielo nadanho umelca
- imitcia prrody, skutonosti
- prklon k chromatike
- umelci v roli sluobnka, diela na objednvku
- 1430 40 vznik biela menzurlna notcia
- 16. stor. inperfektn lenenie 2 prne lenenie nt. Zkl. asov jednotla taktusasomiera, rchlos pulzu a pohodlnej chdze
- Vznik nototlae
ROZVOJ POLYFNIE V CIRKEVNOM VIACHLASE
Anglicko JOHN DUNSTABLE vyspel hudba
1. tradin anglick hudba
2. hudba ars novy
3. tre cento
Syntza vetkch 3 prvkov v jeho tvorbe. Vytvoril tenorov omu, ktor m rovnak c.f.
pre vetky asti ome. al predstavitelia:
JOHN TAVERNER
THOMAS TALIS
L. WILLIAMS
ROBERT WHITE
THOMAS MORLEY
WILLIAM BIRD
Franczsko, Holandsko, Burgunsko a Nizozemsko malo 5 generci franco flmskej koly:
1. 1420-1450 Guillaume Dufay, Gilles Binchois

2.
3.
4.
5.
1.

1450-80 Johannes Ockaghem

1480-1520 Jacop Obrecht, Josquin des Pres
1520-50 Adrian Villaerd, Nicolas Gomberd, Jacobus Cleberds non Pappa
1550 1600 Phillip de Monte, Orlando di Lasso
Dufay psal nre ako moteto, ome, autonmnos hlasov, spevnos, pouval
fauxbordon a rozvinul jeho techniku. Boli notovan dva krajn hlasy. Psobil v Rme,
vo Vatikne v ppeskej kapele. Bol vemi obben, vysveten za kaza. Diela:
7 kompetnch om, 40 neplnch, nezachovanch om, 100 mott, 60 anznov, 10
tal. Kompozci
Binchois psobil v Burgunskej kole. Napsal 60 viachlasnch piesn, ome, anzny.
2. Ockaghem zaviedol varrovanie c.f., rozvinul podoby kontrapunktickej techniky.
Napsal omu MISSA ROLATIONUM, vysoko intelektulne umenie. Vytvoril druh
ome messa parodia c.f. prevzat z inej svetskej hudby, od inho skladatea-MISSA
DE PLUS EN PLUS
3. J.d.Pres rozvjal viachlas najv hudobnk svojej doby. Tvor subjektvnu hudbu,
vyuva ostinto, preimitovan sadzbu, opakovanie hl.tmy. Del zbory na menie
zbory. Vznik afektovej hud. rei hudbou vyznauje vznam textu.
4. Tvorili 4,5,6 hlasn kompozcie, rozvinuli teriu rtoriky a afektovej terie. Patr sem
aj Clement Janequin ktor tvoril anzny a zdrazoval zvukomalebn prostriedky
a texty.
5. Lasso predstavuje vrchol voklnej polyfnie, pouva afektov hud. re, tvor siln,
efektvne piesne, siln hud.vraz. Komponoval ome, motet, madrigali.
alie centr hudby v Taliansku boli: Bentky a Rm.
Bentska kola:
- kola zaloen pre spev pri dme sv. Marka
- katedrla sv. Marka mala 2 chry
- vhodn akustiku, 2 organy, 2 zbory
- rozvoj polychrie zborovej techniky
- osobnosti: Adrian Villaerd, Claudio Meruro, Andrea a Giovanni Gabrielovci
- Giovanni Gabrieli vytvoril korunovan omu, v ktorej pouval asti od Andreu,
ktor u vtedy neil. Nakomponoval 3-4 hl.zborov prvky pre akustiku.
- Dochdza k osamostatneniu intrumentlnej hudby
- Sonata pion e forte najznmejia kompozcia v korunovanej omi ( korene concerta
grossa)
- Prepis voklnych partov do intrum.= canson da sonar.
Rmska kola:
- psobila tu ppesk kapela
- Giovanni Perluigi da Palestrina vytvoril idel polyfnnej hudby, jeho tvorba je
nadasov. Vyrovnanos prvkov hudby, pe liturgick hudbu, Vye 100 om, 250
mott, ktor napsal poda alamnovej zbierky piesne piesn. 35 magnifiktov,
lamentcie, hymny. Najznmejia oma MISSA PAPAE MARCELLI.
SVETSK VOKLNA POLYFNIA
Tvorili sa 3 hlavn formy:
Frottola, Villanella, madrigal.
V roku 1533 vznikla zbierka madrigalov od viacerch autorov: Jacop Arcadet, Adrian
Willaert, Phillip de Monte.
- prevyovala homofnia nad polyfniou
- tl a capella
- tvorili sa zvukomalebn madrigaly: Lasso, Palestrina, de Monte

- chromatick madrigaly: Carlo Gesualdo da Venosa

- slov madrigal: Luca Marencio, Claudio Monteverdi
CARLO GESUALDO DA VENOSA vychdzal z chromatiky, ktor rozvjal. Bol bohat,
preto sa nemusel nikomu prispsobova a tvoril svojsky. Vrah medzi skladatemi, zabil
svoju enu a jej milenca, ale bol achtic, preto mu to prelo. Mal vemi obtiane
chromatizmy, madrigaly vemi zloit i texty. Bol psychopat.
Jeho chromatick madrigaly sa lenia na: ( poda textu)
1. harmonick zvltnosti princp chromatickej terciovej prbuznosti, akordy maj
rovnak tnorod
2. vyuvanie chromatiky pouva interval Tritonus ( zv.4), asto ho chromaticky
vypln. Typick ukka zv.4 je v jeho madrigale Dolcisima mia vitta.
3. technika prieahov prian harmnia, tny, ktor nepatria do tniny
4. diskontuita niektor hlasy konia nhle, zvyuj naptie
5. pestros faktry homofnia, polyfnia ( striedanie naptia)
6. strieda sa hustota hlasov skladba nie je monotnna
7. vyuva techniku expresio verborum siln texty, pri slove smr (morire) sa vdy
objav chromatika. Piata kniha madrigalov m 6 foriem: 1. homofnia, 2. imitcia, 3.
homofnia, 4. polyfnia, 5. polyfnia a homofnia, 6. vrchol vetkch zloiek
8. prca s rytmom, zrchlenie
Estetickm idelom je asymetria.
PRAHA centrum hud. ivota na dvore Rudolfa II.
Jn Sixt esk skladate
INTRUMENTLNA HUDBA RENESANCIE
Dobov pramene: pamiatky, popisy dobovch nstrojov.
- rozmanitos registrov a ladenia, rozsahu
- dychov, klvesov, strunov nstroje sa zdedili a vylepili
- dychov zobc.flauta, almaje, krumhorn, kornety
- plechov trbky, pozauny
- slikov viola da gamba, viola da brachio, mali viac strn, nemohlo sa hra vibrto,
ale zvltny spsob ozdb
- klvesov: klavichord, embalo, organ.
- Strunov brnkacie: lutna ( domce muzicrovanie)
- Notcia: ansmbly: menzurlna, existovali aj samostatn hlasov zoity, noty pre
nstroje tabulatra, kde hr vid vetky hlasy a hmaty
- Tanen hudba hudba usporiadan do pravidenosti, prebrat aj do ost. Hudby
- Rchle tance: pasamecco, saltarello, galiarda
- Pomal: basdance, pavana, polonica
HUDOBN FORMY RENESANCIE
- prepisy voklnych skladieb
- ricercar prepis moteta, viacdielna kompozcia, imitan technika. Adrian Vilaerd
a A. Gabrieli ho vyvinuli do 2 lni: 1. tematick zjednocovanie dielov vznik fgy
v baroku
2. prehlbovanie kontrastov medzi dielmi vznik
sonty v baroku.
- Cansona da sonar prepis voklneho diela, viacdielna, striedanie homof. a polyf.
Uplatnenie polychorickej techniky, vyuvanie slistov vznik concerta grossa.
- Toccata tocare udiera do klves, pre klvesov nstroje.
- Fantzia skladba improvizanho charakteru, nezvislos od voklnej hudby.

HUDOBN UKKY potrebn na hudobn test:

STAROVEK:
1. Orestes ( Euripida, 5 stor. p.n.l.)
2. Intrumentlny fragment ( z Berlnskeho papyrusu)
3. Prv Delfsk hymnus na boha Apollna
4. Tecmessin nrek (z Berlnskeho papyrusu)
CD Gregorio Paniagua Atrium musicae de Madrid ( ukky 1-4)
STREDOVEK:
5. Alleluia ( Byzanstk spev, Ison)
6. alm ( Ambrozinsky spev)
7. Introitus : Resurrexi ( spev Rmskej cirkvi)
8. Vox Clamantis ( Mozarabsk spev)
CD MOYEN AGE I. ( ukky 5-8)
GREGORANSKY CHORL:
9. Rorate coeli ( antifonlny spev)
10. Introitus: Adorate Deum ( responzorilny spev)
11. Alleluia: Christus resurgens(melizmatick spev)
12. Victime paschali laudes
13. Veni Sancte spiritus
14. Dies irae
15. Stabat Mater dolorosa
CD Hrkov: Dejiny hudby I., Gregian chant1, 2.
RAN FORMY VIACHLASU:
16. Domine labia mea ( organum, Saint Martial de Limoges, 12. stor.)
17. Veri solis raduis ( discantus, Saint Martial de Limoges, 12. stor.)
18. Plus bele que flor ( moteto, Montpellier, 13. stor.)
19. Gloria ( gymel)
CD MOYEN AGE 4. ( ukky 16 19)
NOTRDAMSK KOLA:
20. Leoninus: Alleluia: Pascha nostrum
21. Perotinus: Viderunt omnes
22. Perotinus: Deus miserus hominis
CD 2000 years of music 2
ARS ANTINQUA
23. Se je chante
24. Amours, dont je sui
25. Jai mis toute ma pensee
26. Son me regarde
CD 2000 years of music 2 ( ukky 23 26)
ARS NOVA
27. Philippe de Vitry: Cum statua
28. Messe de Tournai: Gloria
29. G. de Machaut: Messe de Notre Dame
CD Hrkov: Dejiny hudby I.
SVETSK JEDNOHLASN PIESE V STREDOVEKU
TRUBADRI
30. Anonymus: A lentrada del temps clar
31. Bernart de Ventadorn: Vida
32. Bernart de Ventadorn : Quand vei la laudeta mover
CD MOYEN AGE 3 ( ukky 30-32)

TRUVRI:
33. Adam de la Halle: De ma dame vient
34. Adam de la Halle: Jos bien a mamie parler
CD MUSIC OF THE GOTHIC ERA 2 ( ukky 33, 34)
MINNESNGRI
35. NEIDHART: Sinc an, guldin huan!
36. Tannhuser: Ich habe ein wip
37. Neidhart: Ow dine not
38. Oswald von Wolkenstein: Wol auff, gesell
CD MOYEN AGE 3
SVETSK VIACHLASN PIESE
39. G. de Machaut: De totutes fleurs
40. Anonymus: Bella granata
41. Francesco Landino: Che pena questal cor
42. G. d Machaut: Honte, paour
43. John Taverner : Missa mater christi sanctissima: Benedictus
44. Thomas Tallis: Lamentations
45. G. Dufay: Missa ave Regina coelorum: Sanctus
46. G.Binchois: Triste plaisir
47. G.Binchois: Amours mercy
48. G.Binchois: Je me recommande
49. Johannes Ockegham: Prenez sur moy
50. Johannes Ockegham: Missa de plus en plus: Sanctus
51. Josquin des Pres: Ave Maria
52. Clement Janequin : Chant des oiseaux
53. Adrian Willaert: Vecchie letrose
54. Orlando di Lasso: Mattona mia cara
55. Andrea Gabrieli: sanctus, benedictus
56. Giovanni Gabrieli: Omnes gantes
57. Giovanni Gabrieli: Sonata pian e forte
58. Andrea Gabrieli: Benedictus Dominus deus sabaoth
59. Giovanni Gabrieli: Canzona 9
60. Giovanni Perluigi da Palestrina: Stabat Mater
61. Carlo Gesualdo da Venosa: Dolcissima mia vita
62. Anonymus: Bassedance 7
63. Anonymus: Pavane 14
64. Anonymus: Gailarde
65. Anonymus: Ricercare XVII.
66. Anonymus: Curant
67. G. Gabrieli: Canzon X.
68. John Dowland: Lacrimae